Dalmacija cz

Turistické zdru¾enie Splitsko - dalmatínskej ¾upy Prilaz braæe Kaliterna 10/1 21 000 Split, Croatia, p.b. 430 tel/fax: +385 (0)21 490 032; 490 033; 490 036 info@dalmatia.hr www.dalmatia.hr

www.dalmatia.hr VydavatelÕ: Turistické zdru¾enie Splitsko - dalmatínskej ¾upy Za vydavatelÕa: dr.sc. Mili Razoviæ Redakcia: dr. Sc. Ivo Babiæ, dr. Sc. Marcel Meler, dr. Sc. Fedja Vukiæ Text: Ru¾ica Mikaèiæ Fotografie: Andrija Carli, Ivo Pervan, Branko Ostojiæ, Mario Romuliæ, Zlatko Sunko, Krešimir Žanetiæ Preklad: SPES s.r.o.

Prelo¾il: Silvia Dostaniæ Meszaro¹ova Lektúra: Miroslava ©palj Úprava a príprava: Norma international s.r.o.

Tlaè: Tipomat

Praha 7h 30 Bratislava 4h 30

Mursko Sredi¹æe Dubrava Praha 8h 30 Kri¾ovljanska Wien 4h Graz 2h 30

Macelj

Trnovec Èakovec

Gorièan Gorièan Èakovec Ludbreg Vara¾din Vara¾dinske Toplice Novi Marof

Vara¾din

Lupinjak

Krapina Krapina

Razvor

Breznièki Hum Sv. Kri¾ Zaèretje

Zabok

München 6h Salzburg 4h 30 Ljubljana 1h 30

©kurinje Orehovica Èavle Kikavica O¹trovica

Vrata Delnice

Krk

Luèko

Buzin

ta vra ka lits Sp Sinj

Prgomet

J A D R A N S K O

Sarajevo 4h

Kamensko Dugopolje Ar¾ano Bisko Blato na Cetini

Sarajevo 3h 30 Mostar 1h

Omi¹

Imotski ©etanovac Split Supetar Zagvozd

Donji Vinjani

Biokovo

Braè

S

Mali Prolog Sarajevo 3h 30

Ravèa

Mostar 1h

Prud Gabela Polje Metkoviæ

Hvar

Vis

Ploèe Vis

Metkoviæ

Vela Luka Korèula

Lastovo

Klek Zaton Doli

Korèula Pelje¹ac

Mljet

Mljet

Brgat

Dubrovnik Cavtat nik

a

car

Pes

Makarska

rov

Hvar plit

SVETAC

Orah

Bol

Du b

©olta

Gornji Vinjani

Karasoviæi

ri

Ancona Split

Hvar Palmi¾ana

a

r

s

k

Bol i

Stari Grad

HVAR

k

Podgora a

Vrboska Jelsa

M O R E

Konfin Podgorica 2h 30 Tirana 5h 30

B i Komi¾a ¹e vs ki ka BI©EVO n

VIS

al

Vis

n

a

l

Vrgorac

Igrane

Ravèa

®ivogo¹æe Drvenik Suæuraj

Vi¹ki kanal

Ba

Trogir

v

A1

O

Vrpolje

Primo¹ten

H

Tuèepi

V

Drni¹

Makarska

Sumartin

LUKAVCI

©ÆEDRO

Zmijavci

1762 Sv. Jure

O

Benkovac

©ibenik

BRAÈ

Krivodol Kamenmost Zagvozd

Zagvozd

K

Benkovac

Kornati

Omi¹ B r a è k i k a Mimice Pisak n a Supetar Brela l Postira Puèi¹æa Ba¹ka Voda Nere¾i¹æa Povlja Selca Milna

Donji Prolo¾ac Imotski

O

Grohote ©OLTA Stomorska

Zadar 2

Krka Pirovac Biograd Vransko A1 jezero Vodice

Cetina

Rogaè Neèujam Sutivan

Knin

Tela¹èica

R

Cista Provo Loveræ ©estanovac

I

Strmica

Blato na Cetini A1

O

B

Maslinica

A

Splitski kanal

IC

V. Drvenik

DRVENIK VELI

Graèac

Dugi Otok

S

1319 Sv. Jure

Stobreè Podstrana Dugi Rat

N

DRVENIK MALI

G. Ploèa Sv. Rok

Posedarje Zadar 1

Zadar

O

Split

Marina D. Okrug Slatine G.Okrug ÈIOVO

Udbina

©

779

Trogir

E

ona

Anc

KOZJAK

Ka¹tela

a

r

Boraja

Gospiæ

Otok

Grab Dugopolje A1 Gardun Trilj Bisko Èaporice M Bisko Klis Solin

Leæevica

U¾ljebiæ

Maslenica

da Za

Dicmo

A1

D. Seget

Paklenica

Pag

Vrpolje Rijeka ZAgreb

1011

Sinj

675

Gunja Sarajevo 4h 30

Korenica

Gospiæ Velebit

Pag

Beograd 1h Sofija 6h Athinai 14h

D. Muæ

tin

Mali Lo¹inj

Bajakovo

®upanja

Lièko Petrovo Selo

Hrvace

Peru¹iæ

Karlobag

Novalja

®upanja

Ilok

Ce

Lo¹inj

Sjeverni Velebit

Sarajevo 4h 30 Mosar 4h 30

Babina Greda ®upanja

M

A1 Rab

Sl.Brod istok Slavonski Brod Velika Kopanica Slavonski Sarajevo 3h 30 ©amac

Sl.Brod zapad

Mosar 5h 30

Otoèac

Rab

Cres

Lu¾ani

A

Otoèac

Svilaja

Ilok

Slavonski Brod

K

Krk

Vinkovci

1251

1508

Cetina

Cres

Nova Gradi¹ka

Hrvatska Dubica

Dvor

Plitvièka jezera

Brinje

Ðakovo Okuèani

Jasenovac Nova Gradi¹ka Stara Gradi¹ka

Hrvatska Kostajnica

Slunj Senj

Brijuni Pula

Maljevac

Vukovar

Po¾ega

Novska

Vrlika Beograd 1h 30

Na¹ice

Pakrac

Lonjsko Polje

Glina

Ogulin

Crikvenica

Labin

Kutina

Ogulin

Erdut

Osijek

Papuk

Kutina

Petrinja

Ravna Vrbovsko Gora

Kopaèki rit

A

Krèki most

Pazin Uèka

Karlovac

Bosiljevo

Beli Manastir Donji Miholjac

Daruvar

Popovaèa

Sisak

Batina

R

Rovinj

Rijeka

Velika Gorica

Dubo¹evica

Baranjsko Petrovo Selo

A

Vrsar

Tunel Uèka

Virovitica Slatina Grubi¹no Polje

A1

Pribanjci

Delnice

Vrbovec

Ivanja Reka Ivaniæ grad

Karlovac

Donji Miholjac

N

Poreè

Matulji

Opatija

Brod na Kupi

Terezino polje

Bjelovar

. oj

Novigrad

Po¾ane

Risnjak

Krakow 10h 30 Budapest 3h 30

I

Buje

Jurovski Brod

Popovec

Krakow 10h Budapest 3h

Bratislava 4h 30 Budapest 3h 30

uèk Per

Ka¹tel

Umag

Rupa

Jastrebarsko

Prezid

Komin

D

Pasjak

Plovanija

Samoborsko gorje

München 6h Salzburg 4h 30 Ljubljana 1h 30

Milano 5h 30 Venezia 3 h Trieste 30min

Gola

Koprivnica Ðurðevac Kri¾evci

Medvednica Sveta Helena

Zagreb

Bregana Zapre¹iæ Samobor Sveta Nedelja Jankomir ®umberak Milano 5h 30 Venezia 3 h Trieste 30min

Bratislava 4h 30 Budapest 3h

Gradac

2

BROSURA slovacki.indd 2-3

3

11/30/09 2:14:10 PM

4

Stredná Dalmácia srdce Jadranu

5

Či už sa za spoznávaním Dalmácie vydáte po ceste objavovania nevšedných prírodných krás pobrežia, ostrovov a vnútrozemia, alebo po ceste zoznamovania sa s kultúrnymi pamiatkami a bohatými dejinami vrytými do každého kamenˇ a na uliciach a námestiach - každá z týchto ciest vás privedie až do srdca Jadranu. Práve tu sa totiž nachádza stredná Dalmácia, srdce pobrežia, miesto chorvátskych dejín, pamiatok a kultúry, napísaných lepšie ako v ktorejkol'vek knihe.

Už od predhistorických a antických čias tu na ostrovoch a na pobreží vznikali prvé sídla. Bolo tu dejisko korunovácií chorvátskych král'ov, o tento kúsok pobrežia rôzni panovníci dlhé storočia viedli vojny, podmanˇ ovali si ho a znovu ho vracali tým, ktorým patrí.

Konflikty a obete sa stali námetmi pre legendy a hrdinov, obrancov a svätcov.

Dôvodom bola obrovská láska obyvatel'ov k svojej zemi. Chránili si ju, starali sa o nˇ u a položili za nˇ u aj svoj život. A nebola to len náhoda, dejiny tejto oblasti totiž od nepamäti písalo srdce.

Rímsky cisár Gaius Aurelius Valerius Dioklecián sa dnˇ a 1.mája 305 vybral z Ríma do svojho nového domova, nádherného cisárskeho paláca v dnešnom Splite, aby svoj cisársky dôchodok mohol strávit' v pokojnom zálive svojho detstva posiatom nádhernými kvetmi. Mohol sa vydat' kamkol'vek, pri nohách mu ležal celý svet. Zvít'azilo však srdce. O pár storočí neskôr, v roku 1700, to bolo tiež jeho srdce, ktoré sa zaslúžilo o to, že sa cisársky palác stal jadrom najväčšieho urbanistického celku na Jadrane. Storočia pred Diokleciánom a po nˇ om tvorili rôzni panovníci, šl'achtici a vel'moži dejiny na ostrovoch Vis, Hvar, Brač a tiež v mestách Trogir, Omiš, Makarska, Solin, Sinj, Kaštele...

To je tiež dôvod, prečo v strednej Dalmácii môžeme iba na vzdialenosti 30 kilometrov nájst' dve pamiatky pod ochranou UNESCO, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva: Diokleciánov palác v Splite

BROSURA slovacki.indd 4-5

11/30/09 2:14:14 PM

6

BROSURA slovacki.indd 6-7

a historické jadro mesta Trogir.

Medzi týmito dvomi pamiatkami sa nachádza Salona, v súčasnosti najväčšie archeologické nálezisko na chorvátskom Jadrane a niekdajšie hlavné mesto rímskej provincie Dalmácia. Dnešné mesto Solin vyrástlo na zrúcaninách antickej Salony a zohralo dôležitú úlohu v dejinách Chorvátska ako korunovačné mesto chorvátskych panovníkov.

Na Hvare, najslnečnejšom ostrove, sa nachádza najzachovalejšia ukážka antického parcelovania pozemku - Starigradsko polje - ‚ager‘ pod ochranou UNESCO. V centre historického jadra mesta Hvar sa nachádza jedno z najstarších európskych divadiel postavené ešte v roku 1612. Je to tretie najstaršie divadlo v Európe a už 400 rokov je srdcom kultúrneho a spoločenského života mesta.

Kultúrne dedičstvo v strednej Dalmácii vytvárali nadchnutí umelci, ktorí svoje umenie zaznamenávali do kamenˇ a, mramoru a dreva múrov a palácov dnešných miest. A preto po sebe nezanechali iba neprekonatel'né majstrovské diela svojich šikovných rúk, ale aj kúsok svojho srdca. Vložili ho do svojich prác a prenechali ho dejinám v kráse domov a ich priečelí, kostolov a múzeí stavaných starostlivo a s vel'kou láskou. O tom, ako umelci žili, pracovali, vážili si a milovali prostredie, v ktorom tvorili, najlepšie svedčí Portál katedrály v Trogire, ktorý vytesal Majster Radovan v roku 1240, a tiež kamenné čipky a sochy majstra Bonina da Milana, Jurja Dalmatinca, Andriju Alešija a Nikolu Firentinca, ako aj mnohých iných, ktorí tu pre antológie umenia zanechali práve tieto diela svojich zručných rúk.

Zárubnˇ a dverí na splitskej katedrále, ktorú z orechového dreva vyrezal majster Andrija Buvina v roku 1214, sa zapísala do dejín európskeho románskeho dreveného sochárstva.

Na bohatých umeleckých úspechoch svojich predchodcov, ktorých stredná Dalmácia podnecovala k najkrajším umeleckým dielam, tento kraj vychoval aj celý rad vel'kých maliarskych umelcov, medzi ktorými je aj Emanuel Vidović, najznámejší chorvátsky maliar na začiatku 20. storočia. Najčastejšie mal'oval svoj kraj, kde do akvarelu a oleja vkladal lásku k moru, nebu, oblakom, k súmraku

a pobrežiu svojej Dalmácie. Najväčší úspech v sochárstve dosiahol Ivan Meštrović, súčasný sochár svetového mena, ktorého umelecké diela z kamenˇ a, dreva a bronzu sa nachádzajú v splitskej Galérii Meštrović, a tiež pri severnom vstupe do Diokleciánovho paláca - známa socha Grgura Ninského.

Práve do priestoru strednej Dalmácie siahajú začiatky chorvátskej štátnosti, ale aj krest'anstva Chorvátov, ktorí ako veriaci ešte v 7. storočí darovali svoje srdce Matke Božej. Na tomto území sa nachádzajú mnohé kaplnky, kostoly a svätyne, zasvätené najvernejšej ochrankyni Chorvátska.

Patrí sem aj svätynˇ a Matky Božej Gospe od Otoka v Soline, najstaršia Máriina svätynˇ a v Chorvátsku.

Najväčšou je svätynˇ a Matky Božej Sinjskej, ktorá podl'a legendy v roku 1715 zachránila svoj národ pred omnoho silnejším tureckým vojskom.

Vd'ační ochrancovia zlatou korunou korunovali jej obraz, pod ktorým je v latinčine napísané: ,, Navždy korunovaná oslavuje vít'azstvo.

V roku 1715“. Od tých čias sa Matka Božia volá Zázračná a na pamiatku vít'azstva nad Turkami sa každý rok v auguste hráva rytierska hra Sinjska alka.

O splitskej katedrále svätého Dujma, niekdajšom mauzóleu cisára Diokleciána, možno povedat', že je najstaršou katedrálou na svete, ked'že sa už od tých čias v nej konajú bohoslužby. Obyvatelia Splitu pri cisárskom mauzóleu, v ktorom sú uložené kosti splitského patróna svätého Dujma, postavili majestátnu zvonicu, ktorá je dodnes symbolom Splitu. To, čo strednú Dalmáciu robí výnimočnou, je aj tradícia zachovávania starých národných a náboženských zvykov počas procesií, vigílií, pútí a pri slávnostných sl'uboch, najčastejšie spojených s katolíckymi sviatkami a patrónmi miest. Nezabudnutel'ný a autentický zážitok je l'udová pút' Za krížom, ktorá sa už po stáročia koná v noci zo Zeleného štvrtka na Vel'ký piatok a počas ktorej pútnici prechádzajú rôznymi kaplnkami a kostolíkmi na ostrove Hvar.

Na pobreží, ostrovoch alebo v Zagore, na všetkých týchto miestach takmer neexistuje miesto, ktoré by vo svojich truhliciach

neskrývalo nejaký jedinečný kúsok dejín a kultúry tohto kraja, nejakú zaujímavost', ktorá vyzdvihuje dôležitost' tohto priestoru v dejinách. Vo františkánskom kláštore v Zaostrogu, ned'aleko mesta Makarska, sa nachádza obraz „Posledná večera“ od neznámeho autora z 18. storočia. Na obraze je pri Ježišovi a apoštoloch namal'ovaný aj pes dalmatínec, plemeno, ktoré bolo pomenované po Dalmácii a ilýrskom kmeni Dalmatov. Rovnako zaujímavý je aj „Dom št'astného človeka“ pri kostole v meste Omiš.

Dom bol pomenovaný po majitel'ovi, ktorý si v 15. storočí dal na vchodové dvere vytesat' nápis: „Bože, vd'aka Ti, že som žil na tomto svete“.

Stačí jedno stretnutie s nevídaným spojením blankytu pobrežia a zelene borovíc na najkrajších kilometroch pieskových a kamienkových pláží na Jadrane, a Vaše srdce zaplesá.

K oddychu tela a duše však neláka iba pobrežie, ale aj scenérie, ktoré nasýtia dušu a srdce naplnia blahom.

Storočné ihličnany na plážach sklánˇ ajú konáre až k zemi, ako keby aj oni chceli host'om poskytnút' ochranu pred slnkom a spríjemnit' im tak pobyt v tieni na bielych kamienkoch, pri mori vo vánku osviežujúceho mistrálu. Pohl'ad hore sa zastaví na skalných útesoch pohorí Biokovo, Kozjak a Mosor, na Vidovej gore na ostrove Brač, najvyššom vrchu na jadranskom ostrove, a potom sa rozptýli na trblietavý zástup slnečných ostrovov Hvar, Šolta a Vis. Tieto si zachovali svoje malé kamenné námestíčka d'aleko od hluku, náhlivosti a uponáhl'anosti každodenného života na pobreží.

Na okamih sa zdá, akoby sa tu život zastavil, ale on iba pulzuje v inom rytme, v rytme kamenných uličiek, olivovníkov, vinohradov a levandul'ových polí.

Avšak tam, kde sa končí more, čaro srdca Jadranu nekončí. Silnejšie bije aj vtedy, ked' sa za pobrežnými pohoriami, vzdialenými približne dvadsat' kilometrov od mora, pred návštevníkom otvorí čarovný svet v objatí rieky a pohoria. Srdce Zagory je zelené a plné čarovnej nádhery, legiend, autentických poviedok, storočných pevností a malebnej prírody. Ak vám niekto Dalmáciu opíše len ako miesto dejín, kultúry

a krásnych poviedok, neverte mu, lebo zelené srdce Zagory je aj miestom nezabudnutel'ných športových aktivít. Práve táto oblast' je známa jazdeckými školami a domácnost'ami, ktoré sa venujú agroturistike. Upravené cyklistické trasy vo vnútrozemí, pri pobreží a na ostrovoch strednej Dalmácie, sa vinú pokojnou krajinou obrobených polí a v bystrinách rieky Cetina medzi jej roklinami sa schádzajú milovníci kanoistiky, kanoe - safari, splavovania a vol'ného horolezectva.

Makarská riviéra je ideálnym miestom pre rodinný oddych, ale aj aktívny oddych v ned'alekom Prírodnom parku Biokovo.

Ked' sa srdce naplní celodennými príjemnými zážitkami a dojmami, hostitelia Vás pozvú k stolu, na najlepšie miesto pre uvítanie hostí.

Ponúknu vám ryby a mušle, alebo jahnˇ acinu špecifickej chuti, ale aj špeciality, akými sú ‚vitalac‘ z Braču a ovčí syr naložený v oleji.

Cetinská oblast' je známa svojimi ‚arambašami‘ (zelené listy plnené mäsom a ryžou), riečnymi rakmi a žabími špecialitami. Na pobreží a na ostrovoch nezabudnite pohostit' svoje chut'ové bunky a ochutnajte ‚soparnik‘, dalmatínsky ‚brudet‘, všetky druhy čerstvých rýb, mušlí a zeleniny, múčniky, akými sú rafioly, kaštelské torty a torty Makarane, višský ‚hib‘, ‚kroštule‘, dalmatínske ‚fritule‘ či hvarské ‚paprenjake‘, ale aj hrozno vypestované na strmých svahoch, ktoré pracovité ruky vinárov premienˇ ajú na miestne najchýrnejšie vína Plavac, Vugava a iné.

Ked' vás unavia všetky tie vône a chute, ked' si nasýtite dušu aj telo, podelíte sa s hostitel'mi o privilégium súčasnosti, ktorým je pobyt v oblasti, kde sa môže pit' z riek a vodných tokov, ktoré sú čisté a bezpečné, a voda v domácnostiach a z vodovodných kohútikov má príjemnú chut' a nefalšovanú sviežost'. A to je iba jeden z dôkazov toho, že sa tu človek nezahrával s prírodou, ktorou ho obdaroval boh, ale že ju už dve tisícročia rozumne využíva a zachováva pre budúce generácie, ktoré sa aj zajtra budú kochat' strednou Dalmáciou ako srdcom Jadranu.

7

11/30/09 2:14:17 PM

8

BROSURA slovacki.indd 8-9

9

11/30/09 2:14:18 PM

10

11

Split T'ažko povedat', čo na dnešných host'och zanecháva väčší dojem: historické jadro, alebo spôsob života jeho obyvatel'ov. l'udia v Splite totiž žijú v pôžitku zo života pod holým nebom, popíjajú kávu na ‚Rive‘ (nábrežie), vo svojej obývačke alebo v tieni kamenných múrov Diokleciánovho paláca, ktoré ponúkajú osvieženie a oddych počas horúcich letných dní. Split svojim host'om s radost'ou ponúka všetky svoje krásy. Môžu kráčat' po uliciach a prechádzat' cez stáročia dejín a umenia, nazriet' do bohatých truhlíc a vitrín múzeí, galérií a kostolov, aby pochopili asponˇ úlomok rozvetvených dejín, alebo sa v tôni ihličnanov kochat' v pohl'ade na horu Marjan a kúpat' sa na splitských plážach. Nič z ponúknutého neol'utujete, lebo v tomto meste, ktorého historické jadro s Diokleciánovým palácom je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, návštevníkov na uliciach vítajú hluční a veselí domáci a v tichých výstavných sienˇ ach nahromadené dejiny tohto večne mladého mesta.

BROSURA slovacki.indd 10-11

11/30/09 2:14:21 PM

12

Okolie mesta Split Atraktívne pobrežné pásmo a bohatá vnútrozemská čast' mesta Split sú jeho neoddelitel'nou súčast'ou. Šest' kilometrov kamienkových pláží Podstrany pri južnom vstupe do mesta tvorí zriedkavú urbanistickú oblast',

BROSURA slovacki.indd 12-13

kde pláže siahajú k domom, apartmánom, malým rodinným hotelom, ako aj k pät'hviezdičkovým hotelom. V oblasti severného príjazdu k Splitu sa nachádza známa jaskynˇ a Vranjača a krajine dominuje stredoveká pevnost' Klis vypínajúca

13

sa na bralách neprístupného priesmyku medzi horami Mosor a Kozjak. Z nej sa naskytá pohl'ad na Solin, antickú Salonu, a rieku Jadro, ktorá už v 17. storočí zásobovala mesto a celý kraj pitnou vodou.

11/30/09 2:14:25 PM

14

Trogir

15

Historické jadro tohto harmonického mesta, zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, je jedným z najkrajších mestských celkov na Jadrane.

Prehliadka Trogiru, ktorý na tomto mieste stojí už od 3. storočia, predstavuje výnimočný zážitok, aj ked' je jeho centrum dlhé iba 750 krokov, ako to už raz zmeral aj historik Pavao Andreis.

V kláštore svätého Nikolu sa dodnes zachoval reliéf gréckeho boha Kairosa, boha št'astného okamihu, ktorý sa raz v živote zjaví a dá človeku možnost', aby ho „chytil za pačesy“.

V úzkych kamenných uličkách mesta, ktoré mnohí volajú aj mesto múzeum, sa aj dnes nachádzajú paláce starých šl'achtických rodov.

V kostoloch a na námestiach je viditel'ná nádhera talentu, ktorým umelci celé stáročia u historikov a návštevníkov vyvolávali radost' a u domácich pýchu. Dnešný Trogir žije v rytme súčasného turistického mesta a je obl'úbeným miestom oddychu pre turistov a námorníkov, ktorých toto mesto nadchýna svojou storočnou kamennou nádherou v srdci Jadranu.

BROSURA slovacki.indd 14-15

11/30/09 2:14:28 PM

16

Okolie mesta Trogir

17

Malé, lesom lemované štrkové zátoky v jednej z najrozkošnejších pobrežných krajiniek, tvoria riviéru, na ktorej už v antických časoch pri mori vyrastali prepychové vily. Kamenisté a štrkové pláže a dokonale čisté more sú hlavnými prednost'ami tohto turistického priestoru. Okrem iného tu stojí za to pozriet' si mlyn zo 16. storočia na Pantane a vežu z 15. storočia v Marine. Ned'aleký ostrov Čiovo spája s Trogirom most. Krátka prechádzka z Čiova Vás privedie na skryté pláže obrastené borovicovým lesíkom.

BROSURA slovacki.indd 16-17

11/30/09 2:14:31 PM

18

Kaštela

19

Hlboký a prísne chránený záliv, rozprestierajúci sa medzi Splitom a Trogirom, sa ako prírodný úkryt a útek do bezpečia už v ranom období dejín stal miestom výstavby letných sídel boháčov z okolitých väčších miest. Zo strachu pred tureckými vpádmi sa na pobreží mora koncom 15. storočia postavilo 16 pevností, palácov, v renesančnom architektonickom štýle s prepychovými vnútornými priestormi. Okolo siedmich pevností sa vytvorili osady, ktoré vytvárajú dnešný mestský celok Kaštela.

BROSURA slovacki.indd 18-19

11/30/09 2:14:33 PM

20

Okolie Omišu

21

Nezvyčajný ráz malebnosti dávajú mestu Omiš pevnosti Mirabela a Starigrad, a tiež kanˇ on rieky Cetina, ktorá sa práve tu po stovkách kilometroch krasového toku vlieva do mora. Z tohto kanˇ onu plného strmých skál omišskí piráti prepadávali lode na Jadrane. Táto čast' pobrežia je známa nádhernými piesočnými plážami.

Najväčšia je mestská pláž v Omiši, dlhá takmer jeden kilometer s plytčinou dlhou sedemsto metrov. Celá oblast' Omišskej riviéry je známa svojimi sladkovodnými pramenˇ mi. Pri mieste Vrulje je na hladine mora viditel'ný jeden z najväčších pramenˇ ov.

BROSURA slovacki.indd 20-21

11/30/09 2:14:37 PM

22

Makarska

23

23

Stredisko turistickej riviéry, podl'a ktorého bola celá riviéra pomenovaná, je atraktívnym letoviskom s bohatou ponukou, v ktorom si každý môže nájst' oddych, o akom sníva.

Nad Makarskou sa vypína pohorie Biokovo, v ktorého hlbokých prielomoch zamr’za voda aj v strede leta. A pod jeho vrcholkami, v prírodnom prístave medzi dvomi polostrovmi so zalesnenými štrkovými plážami, leží učupené mesto široké iba jeden kilometer, ktoré oddel'uje blankytné more od horských výšin. S dejinami mesta sa najlepšie zoznámite vo františkánskom kláštore starom viac ako 500 rokov, v ktorom sa nachádza pinakotéka, knižnica a jedinečné Malakologické múzeum.

BROSURA slovacki.indd 22-23

11/30/09 2:14:40 PM

24

Makarská riviéra

25

Asi šest'desiat kilometrov kamienkových a štrkových pláží s najbelšími okruhliakmi, s radom turistických miest, ktoré sú ako perly roztrúsené pod pohorím Biokovo s „hlavou v bleskoch a nohami v mori“, z Makarskej riviéry robí riviéru s dlhou a bohatou turistickou tradíciou prijímania hostí, aktívneho odpočinku, vyberaných jedál a letných večerov plných zábavy a piesní.

Je to jedinečná oblast' s najkrajšími jadranskými plážami schovanými medzi kamenˇ mi a borovicami, kde je cestovný ruch súčast'ou všedného dnˇ a, tradície a želania, aby bol stále lepší, inakší, krajší.

BROSURA slovacki.indd 24-25

11/30/09 2:14:43 PM

26

Ostrov Brač

27

Je ostrovom najslávnejšej kamenárskej tradície bieleho kamenˇ a, z ktorého je postavený Biely dom vo Washingtone, budovy parlamentov vo Viedni a v Budapešti, a tiež Diokleciánov palác v Splite a katedrály v Trogire a v Šibeniku. Kláštor Pustinja Blaca z roku 1550 aj dnes svedčí o stredovekom živote na ostrove, rovnako ako aj osamelé ranostredoveké kostolíky vo vnútrozemskej časti ostrova.

Turistické mestečko Bol s plážou Zlatni rat, ktorej vzhl'ad sa mení v závislosti od zmeny smeru vetra a vl’ n, Vidova gora, mesto Supetar, Vlastivedné múzeum v Škripe, sú iba čast'ou toho, čo návštevníkov na tomto najväčšom ostrove strednej Dalmácie uchvacuje.

BROSURA slovacki.indd 26-27

11/30/09 2:14:46 PM

28

BROSURA slovacki.indd 28-29

29

11/30/09 2:14:51 PM

30

Ostrov Hvar

31

Ostrov slnka a levandule, storočných, nasucho stavaných kamenných múrikov a pastierskych kolíb, je jedným z tých miest, ktoré napl’nˇ ajú dušu krásou. Nie je isté, či na ostrove väčšiu pozornost' prit'ahujú dejiny a umenie alebo krásna príroda. Prechádzka kamennými, krokmi vyleštenými ulicami, alebo najväčším námestím na ostrove po oboch stranách Jadranu v centre mesta Hvar, ako aj prechádzka po poli, ktoré je na zozname svetového kultúrneho dedičstva - ‚ager‘ Starého mesta, je neopakovatel'ným zážitkom, ktorý otvára knihu dejín.

V omamnej vôni a fialovom odraze levandul'ových polí, v hroznových strapcoch, ktoré vstrebané slnečné lúče premienˇ ajú na najlepšie víno, Hvar zostáva symbolom organizovaného cestovného ruchu.

BROSURA slovacki.indd 30-31

11/30/09 2:14:53 PM

32

Ostrov Šolta

33

Šolta si získa vaše srdce bez ohl'adu na to, čo l'udia na tomto malom ostrove pri Splite uzreli ako prvé - pol'ný domček z kamenˇ a zastretý húšt'avou, alebo prepychový zámok rodiny Marchi z roku 1706. Málokde inde hlboké a bezpečné morské zátoky poskytujú aj v súčasnosti pokoj, oddych a dokonalé odpútanie sa od všetkého, čo je v cestovnom ruchu už známe. Ostrov medu, svätojánskeho chleba (rogača), olivovníkov a oleja, ostrov aromatických bylín svojou krásou a harmóniou prírody nadchýnal umelcov a literátov, ktorí tu vytvárali niektoré zo svojich najkrajších diel.

BROSURA slovacki.indd 32-33

11/30/09 2:14:58 PM

34

Ostrov Vis

35

Na hladine otvoreného mora sa nachádza najhodnotnejšie helenistické nálezisko v Chorvátsku so zvyškami gréckej kolónie Issa. Nálezy z Issy sú uložené v Archeologickom múzeu na Vise a najznámejším vystaveným exponátom, ktorý je zárovenˇ i symbolom Visu, je bronzová hlava gréckej bohyne Artemis.

Ostrov Vis skrášl'ujú staré kostoly a harmonické kamenné domy a dnešnú panorámu skrytých zálivov dopl’nˇ ajú jachty a lodičky, námorníci a potápači. Autentickost' jeho miest sa zachovala predovšetkým v Komiži, kde nad mestom pohl'ad blúdi po otvorenom mori a po najvzdialenejších jadranských ostrovoch Biševo, Sveti Andrija a Palagruža.

BROSURA slovacki.indd 34-35

11/30/09 2:15:01 PM

36

Zagora

37

Málokde sa blankyt pobrežia tak priblížil k vánku vejúcemu z kontinentu, ako je to v Zagore. Po jej zelených svahoch stekajú krotké rieky plné pitnej vody a od mora ju oddel'ujú iba pohoria Kozjak, Mosor a Biokovo. Z tej vody sa treba napit'.

Chvíl'u krotko žblnká a potom odrazu hrozivo hučí a pení sa, spolu s nˇ ou do seba vdýchnete silu horalského a nezničitel'ného ducha jej l'udí.

Neopakovatel'ný pocit dotyku panenskej prírody so sebou prináša návšteva bystrých, zelených riek, jaskyne Vranjača so skameneným vodopádom a s podzemnými sienˇ ami, jedinečným krasovým fenoménom Modrého a Červeného jazera, Sinjské a Vrgoracké pole, ktoré svojimi bohatými plodmi živí celý kraj. Čas, l'udia a legendy na tomto území, na ktorom ústne podanie žije dodnes, vytvorili jedinečnú oázu zhustnutých dejín vtkaných do kamenných domov a storočných pevností.

Po aktivitách v prírode vás novými chut'ami obohatí tradícia spoločného stretávania sa pri stole s domácimi jedlami pripravenými v zmesi ostrého horského vzduchu a výdatne zavlažených dolín, čo vám prinavráti stratenú silu.

BROSURA slovacki.indd 36-37

11/30/09 2:15:05 PM

38

BROSURA slovacki.indd 38-39

39

11/30/09 2:15:09 PM

40

Gastronomické pôžitky

41

Zdá sa, akoby dalmatínska kuchynˇ a už dlhé storočia pred nami išla po stopách súčasných stravovacích noriem: jednoducho pripravovaná a l'ahko strávitel'ná strava s množstvom rýb, olivového oleja, zeleniny a aromatických bylín je základom každého tunajšieho jedla. No v tomto dalmatínskom gastronomickom odkaze dôležitú úlohu nehrajú len hlavná zložka a spôsob, akým sa jedlo pripravuje, ale aj každá zo špeciálnych bylinkových prísad, ktoré s pridaným petržlenom a cesnakom vytvárajú malé kuchárske tajomstvo s vônˇ ou bobkového listu, rozmarínu alebo bazalky, zatial' čo olivy a kapary na stole nemôžu chýbat'.

Ked' sa hovorí o mäsových špecialitách, ktorými sa hostitelia radi vychval'ujú, nič sa nevyrovná dalmatínskemu ‚pršutu‘, ktorý sa pripravuje údením a sušením na severnom vetre, tzv. bure a najčastejšie sa podáva s ovčím syrom, a samozrejme jahnˇ acina.

BROSURA slovacki.indd 40-41

11/30/09 2:15:12 PM

42

43

Oddych pre dušu a telo Pobyt v strednej Dalmácii môže znamenat' ovel'a viac, než len pokojný oddych na slnku pri najčistejšom mori v Stredozemí, bez ohl'adu na to, či ste v hoteli, v súkromnom apartmáne, v kempe alebo na lodi, či plachetnici.

Vzrušenie, ktoré vám ponúkajú športové aktivity prispôsobené priemernej telesnej kondícii, ale aj tie, ktorými preverujete hranice svojej vytrvalosti a dobrodružného ducha, vo vás okrem jedinečného pocitu slobody zanechá aj prekrásne spomienky.

Ponorte sa do belasého mora, kráčajte upravenými chodníčkami po pobreží a ostrovoch, pomôžte vašim hostitel'om pri zbere hrozna a kvetov levandule, spoznajte, čo je to také omamné na vôni liečivých bylín rastúcich na dalmatínskych skalách, prijímajte výzvy výstupov po horských chodníkov a lezenia po skalách, spúšt'ania sa po riečnych bystrinách, chyt'te vietor do plachiet... a všetkými zmyslami vychutnávajte historické bohatstvo, kultúrne pamiatky a všetko, čo umožnˇ uje belasé more a stredná Dalmácia - srdce Jadranu.

BROSURA slovacki.indd 42-43

11/30/09 2:15:15 PM

44

BROSURA slovacki.indd 44-45

45

11/30/09 2:15:19 PM

Turistické zdru¾enie Splitsko - dalmatínskej ¾upy Prilaz braæe Kaliterna 10/1 21 000 Split, Croatia, p.b. 430 tel/fax: +385 (0)21 490 032; 490 033; 490 036 info@dalmatia.hr www.dalmatia.hr

www.dalmatia.hr VydavatelÕ: Turistické zdru¾enie Splitsko - dalmatínskej ¾upy Za vydavatelÕa: dr.sc. Mili Razoviæ Redakcia: dr. Sc. Ivo Babiæ, dr. Sc. Marcel Meler, dr. Sc. Fedja Vukiæ Text: Ru¾ica Mikaèiæ Fotografie: Andrija Carli, Ivo Pervan, Branko Ostojiæ, Mario Romuliæ, Zlatko Sunko, Krešimir Žanetiæ Preklad: SPES s.r.o.

Prelo¾il: Silvia Dostaniæ Meszaro¹ova Lektúra: Miroslava ©palj Úprava a príprava: Norma international s.r.o.

Tlaè: Tipomat