Informatics

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV V BRATISLAVE

EJOURNAL AKO PROSTRIEDOK K PROJEKTOVÉMU VYUČOVANIU

ZÁVEREČNÁ PRÁCA Ing. Gabriela Krížovská Kvalifikačné štúdium Všeobecno-vzdelávací predmet informatika

Záverečná práca vznikla v rámci projektu Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl a stredných škôl v predmete informatika.

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU.

Konzultant záverečnej práce:

RNDr. Jozef Studenovský, CSc.

Košice 2011

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE KVALIFIKAČNÉHO ŠTÚDIA Meno a priezvisko študenta: Školiace stredisko:

Ing. Gabriela Krížovská Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Názov záverečnej práce: Typ práce:

eJournal ako prostriedok k projektovému vyučovaniu didaktický projekt

Cieľ práce:

1.

2.

3.

Navrhnúť a spracovať metodiku výučby vybraných tém informatickej výchovy (práca s textom, grafika, videokonferencia) projektovou metódou v prostredí eJournal.

Pouţiť navrhnutú metodiku vo výučbe na hodinách informatickej výchovy.

Vyhodnotiť metodiku a jej pouţitie. Spracovať odporúčania pre ďalšiu výučbu.

Odporúčaná literatúra: [1]

ŠNAJDER, Ľubomír – KIREŠ, Marián: Práca s multimédiami – Tematicky zošiť. Bratislava, SPN – Mladé letá, 2005, ISBN 80-10-00422-7.

[2]

EURÓPSKA KOMISIA: eTwinning 2.0 Budovanie komunity pre európske školy. Úrad Centrálnej podpornej sluţby pre eTwinning, Brusel, 2009, ISBN 97-89-49047-7233.

[3]

TUREK, Ivan: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava, Metodické centrum,1997, ISBN 80-88796-49-0.

[4]

SALANCI, Ľubomír: Tvorivá informatika – 1. zošit o obrázkoch. Bratislava, SPN – Mladé letá, 2005, ISBN 80-10-00649-1.

Konzultant záverečnej práce:

RNDr. Jozef Studenovský, CSc.

Ďalšie dohodnuté podmienky: Dátum zadania:

15. 11. 2010

Podpis odborného garanta vzdelávacej aktivity 4 Záverečná práca v rámci projektu Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl a stredných škôl v predmete informatika.

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU.

Abstrakt

Hlavným cieľom našej práce bolo vytvoriť didaktický projekt výučby témy videokonferencie

na

hodinách

informatickej

výchovy pomocou

projektového

vyučovania v prostredí eJournalu. Sledovali sme, aké moţnosti ponúka spoločný priestor spolupráce pre zapojené školy a aké výhody prináša projektové vyučovanie do škôl. Porovnávali sme, čo priniesol takýto prístup k vyučovaniu ţiakom a v čom obohatí ich vedomosti. Cieľovou skupinou, s ktorou sme projektové vyučovanie absolvovali, boli starší ţiaci základnej školy.

V prvej kapitole práce sme sa zamerali na porovnanie tradičnej formy vyučovania s novými postupmi projektového vyučovania na hodinách informatickej výchovy.

Definovali sme, čo má takéto vyučovanie obsahovať, aké vhodné postupy boli prínosom a aké pravidlá boli dodrţiavané. V druhej kapitole sme predstavili portál eTwinning slúţiaci na vyhľadávanie partnerskej školy. V ďalšej kapitole sme opísali moţnosti eJournalu ako spoločného priestoru pre teleprojekt. V štvrtej kapitole práce sme predstavili podobu nášho eJournálu, ktorý mapoval ročnú spoluprácu na teleprojekte.

V jednotlivých krokoch sme opísali postupy spoločnej práce. Zamerali sme sa na prezentovanie komunikačných nástrojov ako sú videokonferencia, práca s textom a grafikou. V poslednej časti práce sme vypracovali metodiku výučby vybranej témy informatickej výchovy — témy videokonferencie projektovou metódou v priestore eJournalu. Danú tému sme rozpracovali na štyri vyučovacie hodiny. Jednotlivé postupy práce sme vypracovali aj pre potreby učiteľskej verejnosti v podobe špeciálne spracovanej prílohy, ktorá ilustruje prácu v tomto priestore.

Obsah Úvod ............................................................................................................................................. 5 1

Digitálne technológie verzus projektové vyučovanie ......................................................... 7 1.1

Podstatné znaky a prednosti projektového vyučovania .................................................... 8

1.2

Stanovenie cieľov projektu ............................................................................................... 9

1.3

Prínos zo sociálneho hľadiska ........................................................................................ 10

1.4

Teleprojekty .................................................................................................................... 11

1.5

Realizácia projektu ......................................................................................................... 12

1.6

Očakávané výstupné formy projektu .............................................................................. 13

1.7

Aspekty hodnotenia projektu .......................................................................................... 13

2

Plocha eTwinning — hľadanie projektového partnera ................................................... 14

3

eJournal — prostriedok realizácie teleprojektov ............................................................. 16 3.1

Čo umoţňuje eJournal .................................................................................................... 16

3.2

Čo sa učia ţiaci a učitelia pri práci na projekte v eJournali .......................................... 18

4

Predstavenie nášho úspešného eJournalu ......................................................................... 20

5

Metodika k výučbe projektovej práce............................................................................... 26 5.1

Predpríprava učiteľa pred začatím výkladu .................................................................... 26

5.2

Tvorba redakčnej rady eJournalu .................................................................................... 27

5.3

Metodické listy ............................................................................................................... 29 5.3.1

Názov témy: Redakčná rada — prihlásenie sa ....................................................... 29

5.3.2

Názov témy: Videokonferencia v prostredí eJournalu — 1. časť........................... 33

5.3.3

Názov témy: Videokonferencia v prostredí eJournalu — 2. časť........................... 36

5.3.4

Názov témy: Videokonferencia v prostredí eJournalu — 3. časť........................... 40

6

Vyhodnotenie metodiky ...................................................................................................... 45

7

Odporúčania pre ďalšiu výučbu ........................................................................................ 46

8

Záver .................................................................................................................................... 47

Zoznam použitej literatúry....................................................................................................... 48 Prílohy ........................................................................................................................................ 49 Príloha A — CD médium.......................................................................................................... 49 Príloha B — Projektová schéma ............................................................................................... 50 Príloha C — Didaktické kompetencie teleprojektu................................................................... 53 Príloha D — Diplom z národnej súťaţe eTwinning ................................................................. 55 Príloha E — Praktická práca v priestore eJournalu................................................................... 56

Úvod Téma eJournalu ako prostriedku k projektovému vyučovaniu nie je tak rozšírená ako iné témy v školskej informatike. Na základnej škole táto téma nepatrí do štandardov a preto ju predkladáme ako experiment. Touto metódou vyučujú iba na niektorých základných školách, ale v zahraničí je tento spôsob výučby v širokom meradle zastúpený.

V tejto práci dávame ostatným učiteľom informatickej výchovy návrh, ako začleniť túto problematiku do obsahu tematickej oblasti Komunikácia prostredníctvom IKT

a dávame

nový

pohľad

na

problematiku

práce

s textom,

grafikou

a

videokonferenciou. Táto oblasť sa najviac prekrýva aj s ostatnými štyrmi oblasťami školskej informatiky (Informačná spoločnosť, Informácie okolo nás, Princípy fungovania IKT, Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie) a tieţ s ostatnými neinformatickými disciplínami ako náuka o spoločnosti, estetická a výtvarná výchova a tieţ osvojovanie si cudzieho jazyka. Túto prácu sme spracovali ako návrh didaktického projektu pre vybranú tému videokonferencie na hodinách informatiky a začlenili sme ju do rámca medzinárodného projektu s inou školou z Európy.

Hlavné ciele tejto práce sú: 1. Urobiť prehľad výhod, ktoré projektové vyučovanie prináša v porovnaní s tradičnými formami výučby.

2. Predstaviť

rámcovú

osnovu

projektového

vyučovania

v priestore

eJournalu.

3.

Predstaviť priestor eJournalu a jeho jednotlivé nástroje, ktoré je moţné vyuţiť v projektovom vyučovaní.

4. Dať učiteľom pohľad na uţ zrealizované projektové vyučovanie.

5. Vytvoriť metodickú prípravu experimentu štyroch hodín zameraných na videokonferenciu v priestore eJournalu.

6. Vyhodnotiť výsledky experimentu a dať alternatívy v prípade výskytu problémov.

Problematike projektového vyučovania sa venujeme uţ dlhší čas a zrealizovali sme niekoľko projektov v priestore eJournalu. Veľa námetov a rád sme načerpali aj 5

z účasti na konferencii „eJournalism 2.0 – Educational Collaboration Across Borders Using Web based Tools― (referenčné číslo kurzu v programe Comenius – Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov — FI-2008-041-001). Zúčastnili sme sa konferencie na základe grantu, ktorý sme získali z európskych fondov.

Prácu sme rozdelili do piatich kapitol. Jednotlivé kapitoly popisujú aspekty vyuţitia eJournalu ako prostriedku k projektovému vyučovaniu. V práci je detailne rozpracovaná problematika videokonferencie. Zastávame názor, ţe uţ na základnej škole by si ţiaci mali uvedomiť výhody komunikácie v rámci Európskej únie. Dnešné reformy školstva smerujú k rozvoju tvorivosti ţiakov a k praktickému vyuţitiu poznatkov. Projektové vyučovanie v sebe zahŕňa kombináciu poznatkov z viacerých predmetov a rozvíja medzipredmetové vzťahy. Túto prácu môţu vyuţívať učitelia informatiky, ktorí majú záujem svoje hodiny obohatiť o realizáciu teleprojektu s inou školou z Európy. „Starostlivý pozorovateľ nemôţe nevidieť, aké zmeny nastali v školách za ostatných sto rokov. Významne sa za toto obdobie zmenilo kurikulum a spravovanie škôl. Keď ale pozorujeme zmeny priamo v triede, zbadáme iba menšie úpravy v jej organizácií (väčšiu pestrosť vo formách), vo vzťahoch medzi učiteľmi a ţiakmi (sú menej formálne) a vo výučbových metódach (pouţíva sa ich viac). Čo však sotva môţeme prehliadnuť, je úporné preţívanie tých istých praktík, ktoré učitelia naďalej povaţujú za efektívne a nenahraditeľné, presne odladené pre potreby triedy… ostatných sto rokov prinieslo len nepatrné zmeny do miestopisu triedy― [1] str. 104.

Vyučujeme na základných školách anglický jazyk a informatickú výchovu a pomaly prichádzame na mnoţstvo úţasných vecí a projektov, ktoré sa dajú zakomponovať nielen do samotných hodín informatickej výchovy, ale rozšíriť obzor ţiaka aj v iných aspektoch jeho ţivota a štúdia. Chceme touto prácou motivovať aj ostatných učiteľov a predloţiť im akoby „katalóg― toho všetkého, čo sa dá v školských laviciach urobiť.

6

1 Digitálne technológie verzus projektové vyučovanie V tejto práci sa zameriam na miestopis školskej triedy: budem skúmať, aké zmeny môţu prinášať digitálne technológie pouţité v projekte do vzťahov v triede a kaţdodennej práce učiteľa, do organizačných foriem výučby a jeho výučbových metód. Digitálne technológie a ich vplyv na priebeh vyučovania môţeme rozdeliť podľa viacerých faktorov [2]: a) Digitálne technológie a inovácie vo vyučovaní: Učenie sa učením druhých.

Medzipredmetové vzťahy.

Kolaboratívne vyučovanie.

Rozvoj

digitálnych,

výpočtových

a sociálnych

kompetencií

a vzťahov.

Motivácia ţiakov.

Učenie sa objavovaním.

Kreatívne učenie sa a hands-on prístup.

Rozvoj digitálnej gramotnosti. b) Projektové vyučovanie: Čo je projekt.

Stanovenie si témy projektu.

Príprava a priebeh projektu.

Vyuţiteľnosť dostupných digitálnych technológií v projekte.

Hodnotenie projektovej práce. Špeciálne druhy projektov.

Ciele projektov.

Najčastejšie chyby a problémy projektov.

Skupinové projekty.

Pretrvávanie projektov.

Vyuţiteľnosť projektov ďalšími ţiakmi a učiteľmi. „Predanie sa― — schopnosť projektu pritiahnuť pozornosť okolia.

Zverejnenie výsledkov a projektu v digitálnej podobe na Internete.

7

Pri projektovom spôsobe vyučovania sú ţiaci vedení nielen k tvorivosti, samostatnosti, ale aj zodpovednosti za svoju participujúcu účasť. Zaujímavým faktom je, ţe pomyselná hranica rešpektovania učiteľa sa tu stiera a učiteľ a ţiak sa stávajú partnermi, ktorým ide o spoločné dosiahnutie výslednej podoby projektu. Projekt je postavený na jasnom predpoklade, ţe ţiaci sú k práci dostatočne motivovaní, pracujú na ňom z vlastného záujmu a sú zainteresovaní na jeho priebehu. Pred stanovením samotnej línie projektu nie je všetko do detailu presne stanovené. V kaţdom ohľade sa musí brať do úvahy, ţe projekt nie je koncipovaný iba na jeden predmet, ale na celú škálu predmetov a vstupných vedomostí ţiaka, ktoré by sa v priebehu projektu mali obohatiť a napredovať.

1.1 Podstatné znaky a prednosti projektového vyučovania Nasledujúca schéma do hĺbky zachytáva podstatné body, ktoré by si učiteľ mal uvedomiť (Obr. 1). Projektové vyučovanie kombinuje viaceré aspekty moderného vyučovania, pri ktorom ţiak nie je iba pasívnym príjemcom poznatkov, ale sám sa podieľa na výslednom produkte a zapája tak uţ získané vedomosti a tvorí. Jeho úloha sa mení na aktívneho člena tímu so stanovenými kompetenciami. Je nutné podotknúť, ţe projekt kombinuje aj vedomosti z rôznych predmetov a vytvára medzipredmetové vzťahy. Ţiak sa učí efektívne pouţívať získané vedomosti pri riešení jednotlivých krokov projektu. Ţiak si uvedomuje svoju spolupatričnosť k tímu a získava zručnosti práce v skupine, ale zároveň je zodpovedný za svoj čiastkový vklad do projektu. Projektové vyučovanie je v mnohých ohľadoch veľmi motivujúce a učí ţiakov zvládnuť prezentovanie vlastných študijných pokrokov.

8

Obr. 1 Podstatné znaky projektového vyučovania

1.2 Stanovenie cieľov projektu Na rozbehnutie a realizáciu projektu učiteľ potrebuje predovšetkým dobrý a originálny nápad. Nápad musí byť vopred dobre premyslený. Treba si určiť cieľ projektu a vţdy ho vopred konzultovať so ţiakmi, inými učiteľmi a v niektorých prípadoch aj s rodičmi, ak sú v projekte zainteresovaní. Najzloţitejšou fázou je samotné plánovanie, kedy sa má brať do úvahy hlavne spôsob realizácie, pouţité digitálne technológie a výsledky projektu. V prvom rade je potrebné nadviazať medzinárodné kontakty a dohodnúť podrobnosti realizácie [3]. V prílohe B a C som zhrnula krátky prehľad toho, na čo by sa v projekte mal brať ohľad. Kaţdý zúčastnený učiteľ by si mal v písomnej podobe urobiť „outline― svojho projektu a spolu s partnermi by mali vypracovať takýto plánovací podklad projektu a zároveň by mali väčšinou kladne odpovedať na dotazník v prílohe C. Z tohto podkladu je zrejme, ţe projekt je krátkodobá alebo dlhodobá aktivita zameraná na dosiahnutie jasného vzdelávacieho 9

cieľa. Je súhrnom viacerých čiastkových etáp. Niektoré medzinárodné projekty sú aj finančne podporované a disponujú s určitým rozpočtom. Samotný projekt môţe byť v konečnej fáze aj stretnutím participujúcich ţiakov v krajine ich projektových partnerov.

Projekt je vţdy odpoveďou na otázku, či sa niečo zmení v ţivote a myslení ţiakov, ktorí sú jeho súčasťou. Hlavným cieľom je vo všeobecnosti snaha vymieňať si informácie: texty (rozprávky, legendy, príbehy), obrazový materiál (fotografie, kresby, výtvarné práce) alebo pedagogicky vyuţiteľný materiál (tabuľky hodnôt, výučbové programy, slovníky), ktorý je výsledkom výskumov alebo diskusií. Pedagogická hodnota týchto projektov je zabezpečená stúpajúcou motiváciou ţiakov, ktorí sa učia a precvičujú si komplexné zručnosti komunikácie. Stretávajú sa tvárou v tvár skutočným faktom, precvičujú si písanie, opravujú vlastné chyby, opakujú si poznatky, hľadajú informácie, editujú a nakoniec publikujú svoje práce na internete. Ţiaci komunikujú v sieti so skutočnými ľuďmi a viac dbajú na písomný a ústny prejav. Dôraz kladú aj na výslovnosť, gramatiku a slovnú zásobu. Pouţívajú moderné alebo klasické metódy a nástroje. Zdieľajú a vymieňajú si vedomosti. Na záver vytvárajú učebné materiály a pomôcky pre iných ţiakov [3].

Projektové vyučovanie je pozitívna skúsenosť pre všetkých zainteresovaných. Ţiaci, učitelia aj rodičia si vymieňajú a vzájomne zdieľajú nové poznatky s partnermi z iných častí sveta. Dá sa povedať, ţe učiť sa priamo od iných ľudí a rovesníkov je lepšie, ako učiť sa z kníh.

Internet je silným nástrojom, ktorý prináša nové spôsoby do vyučovania na školách a pomáha učiteľom kontaktovať sa s inými triedami po celom svete.

1.3 Prínos zo sociálneho hľadiska Prínos projektového vyučovania má dopad na mnohé aspekty vyučovacieho procesu. Dotvára u študentov všeobecný rozhľad, praktické vyuţitie toho, čo získali teoretickým osvojovaním si vedomostí, výučba dostáva úplne iný rozmer. Študent pri práci na projekte prezentuje komplexné vedomosti, ktoré nie sú „zaškatuľkované― podľa jednotlivých predmetov. Projektové vyučovanie je zároveň aj výzva k sociálnemu sebapoznávaniu. V projekte ide vţdy o snahu nevzdávať sa a nečakať so zaloţenými rukami, ale všetko smeruje k poznaniu vlastnej osobnosti a uvedomeniu si vlastnej 10

hodnoty. Zároveň kladie dôraz na sebahodnotenie a spätnú väzbu vlastného pokroku.

Zároveň aj dáva priestor na poznávanie rovesníkov a správanie sa podľa všeobecných kódexov tzv. princípov netikety.

1.4 Teleprojekty Do inej dimenzie sa dostáva projektové vyučovanie s vyuţitím IKT (informačno– komunikačné technológie). Narastá počet zdrojov informácií, rýchlosť vzájomnej komunikácie sa zvyšuje, je tu viac spôsobov ich spracovania a zároveň umoţňuje vyuţiť rôzne spôsoby prezentácie výsledkov (Obr. 2).

Vďaka informačným technológiám si medzi školskými projektmi našli nezastupiteľné miesto aj projekty na diaľku — teleprojekty. Princíp teleprojektu spočíva v spolupráci dvoch alebo viacerých škôl, ktoré sú z rôznych krajín. Tieto školy riešia spoločne projekt na danú tému s vyuţitím spoločného jazyka a dostupných IKT technológií. V týchto projektoch sa vzdialenosť stiera a nie sú tu ţiadne hranice.

Komunikácia prebieha prostredníctvom elektronickej pošty — e-mailov alebo moderných spôsobov videokonferencie [3].

Teleprojekty majú aj ďalšie prínosy: Ţiaci pouţívajú IKT v reálnych situáciách a riešia reálne problémy.

Zlepšujú si komunikačné schopnosti a počítačovú gramotnosť.

Rozvíjajú si cudzojazyčné znalosti.

Komunikujú s odborníkmi a zahraničnými lektormi. Ţiaci získavajú lepšie zručnosti v písomnom a estetickom prejave.

Rozvíjajú si tvorivé a hodnotiace myslenie.

Objavujú kultúrne zvyklostí iných krajín.

Podporujú multikulturálne porozumenie.

Vytvárajú medzinárodné kontakty na dopisovanie si v cudzom jazyku.

Eliminujú geografické rozdiely.

Umoţňujú hodnotiť eseje uverejňované na webovej stránke teleprojektu.

11

Obr. 2 Stanovenie cieľov projektu

1.5 Realizácia projektu K realizácii projektu potrebuje učiteľ v prvom rade dobrý nápad, ktorý by mal byť premyslený do najmenších detailov. Prvým krokom pri zostavovaní projektu je určiť si cieľ a výslednú podobu projektu. Tu treba brať ohľad na pripomienky študentov, ktorí 12

môţu mať v mnohých ohľadoch konštruktívne podnety. V projekte treba dať priestor aj vzájomnej spolupráci s učiteľmi iných predmetov, ktorých sa projekt týka, hoci iba okrajovo. Hlavne treba realizáciu prekonzultovať s ďalšími učiteľmi informatiky.

V ďalšom kroku nastupuje fáza plánovania. Treba brať ohľad nielen na cestu, ale aj spôsob realizácie, výsledok projektu a časový harmonogram jednotlivých etáp projektu. Je potrebné nadviazať vhodné medzinárodné kontakty a vopred dohodnúť podrobnosti spolupráce. V tomto smere sa mi veľmi osvedčilo vyhľadávanie partnerov v priestore

eTwinning,

čo

je

medzinárodný

internetový

školský

portál

na

zaregistrovanie, vyhľadávanie vhodného partnera a priestor na vzájomnú spoluprácu (www.etwinning.sk). Je potrebné všetko priebeţne konzultovať, robiť si záznamy a všetku snahu orientovať na výsledný produkt. Ak sa prezentujeme v skupinách, je dobré prideliť kaţdému ţiakovi adekvátnu funkciu a z nej vyplývajúcu zodpovednosť. Ďalej nasleduje samotná fáza realizácie, keď ţiaci pracujú v jednotlivých etapách a vypracovávajú prezentácie na základe poznatkov z učebníc, časopisov, internetu, masmédií a encyklopédií. Tieto prezentácie sú doplnené o dynamické animované prvky, simulácie, audiovizuálne materiály tak, aby zaujali spoluţiakov. Prezentácie sú následne prezentované v internetovom priestore spolupráce, ako je napr. eJournal, pred všetkými zainteresovanými ţiakmi a tak dochádza k hodnoteniu a diskusii.

1.6 Očakávané výstupné formy projektu Výsledky projektu môţu mať viaceré podoby. Písomná podoba projektu zahŕňa správy, denníky alebo e-maily. Ústna podoba má formu diskusie, prednesu referátu, historickej povesti alebo opisu. Vizuálna podoba pracuje s videosekvenciami, www-stránkami, blogmi alebo eJournalom.

1.7 Aspekty hodnotenia projektu Veľmi dôleţitá je forma hodnotenia, kde nevystačíme s klasickým spôsobom hodnotenia práce ţiakov. Treba rozlišovať, či ide o projekt v rámci vyučovania, alebo mimo neho. Pri hodnotení berieme do úvahy aspekty ako pri hodnotení referátu: samotnú prípravu projektu, individuálnu prácu ţiaka, prácu so skupinou, komunikáciu s učiteľom a aktivitu ţiaka.

13

2 Plocha eTwinning — hľadanie projektového partnera Vhodným portálom pre hľadanie projektového partnera alebo partnerov je priestor eTwinning, ktorý túto aktivitu podporuje. Učitelia, ktorí sa zaregistrujú do realizácie programu partnerstva škôl na portáli eTwinning, sa môţu hneď po prihlásení sa na svojej pracovnej ploche zapojiť do spoločenskej siete. Táto sieť im pomáha pri vyhľadávaní potenciálnych partnerských škôl, poskytuje im články o úspechoch, ktoré dosiahli iní realizátori programu. Taktieţ tu môţu odosielať správy do fóra a nadväzovať kontakty s európskymi kolegami. Pracovná plocha je určená len pre zaregistrovaných uţívateľov. Nástroje pracovnej plochy môţeme rozdeliť do troch skupín podľa toho, na čo sú určené [4]: Nástroj na vytvorenie profilu.

Nástroj na kontaktovanie sa.

Nástroj na výmenu skúseností.

Zaregistrovaním sa do realizácie programu partnerstvo škôl eTwinning si učiteľ nachádza miesto v komunite realizátorov projektov. Učiteľ si vytvára osobný profil a profil školy, píše o sebe a o svojej škole, profil dopĺňa fotografiami, snaţí sa poskytnúť čo najviac informácií.

Hneď po vytvorení profilu je čas na skontaktovanie sa s tými, ktorí majú podobné alebo zaujímavé nápady a skúsenosti (Obr. 3).

14

Obr. 3 Nástroj na kontaktovanie sa realizátorov programu partnerstvo škôl eTwinning

Záloţka „Vyhľadávanie partnerov― umoţňuje učiteľom vyuţívať základný vyhľadávací nástroj, ten im pomôţe vyhľadať potenciálnu partnerskú školu pomocou kľúčových slov, prípadne po zadaní špecifických kritérií (napr. podľa predmetu, záujmu o určitý balíček pripraveného projektu eTwinning, jazyka, veku cieľovej skupiny a pod.). Po zvolení vhodnej partnerskej školy a predpoklade dobrého nápadu na projekt prichádza samotná fáza spolupráce pomocou IKT [5].

15

3 eJournal — prostriedok realizácie teleprojektov 3.1 Čo umožňuje eJournal Publikovanie v eJournali predstavuje jednoduchú formu uverejňovania všetkých digitálnych materiálov, vrátane videa vo virtuálnom priestore a je otvoreným programom pre externých návštevníkov. Aj jeden z mojich eJurnalov pod názvom „Mirage― [6] sa dostal na úvodnú stránku najlepších svetových projektov a do dnešnej chvíle ho navštívilo uţ 48 500 čitateľov (Obr. 4).

Obr. 4 Úvodná strana knižnice všetkých eJournalov

eJournal pracuje na podobných princípoch ako www–stránka. Sprístupňuje jednotlivé dokumenty aj pre iné eJournali a zároveň poskytuje priestor pre komunikáciu pomocou videokonferencie. Priestor pre videokonferenciu slúţi na spoločné prezentovanie projektovej práce, zachytávanie vizuálnej podoby obrazovky, zdieľanie a pripomienkovanie spoločnej práce na virtuálnej tabuli spolu s moţnosťou textovej komunikácie a zdieľania spoločných fotografií, (Obr. 5).

16

www–stránok v rovnakom čase

Komunikácia pomocou textu pracuje na princípe posielania a prijímania interných správ aj externého posielania mailov. Je tu aj priestor pre diskusné fórum a moţnosť vyjadriť svoje stanovisko k uverejneným článkom. eJournal je tieţ miestom na súkromnú a chránenú výmenu videa (eJTube) na zabezpečenom serveri. Zároveň je to aj priestor na ukladanie vlastných obrázkov, fotografií, audio–nahrávok, videa, dokumentov, powerpointových prezentácií, testových cvičení spracovaných v programe „Hot Potatoes― a iných online dostupných cvičení.

Obr. 5 Zdieľanie spoločného priestoru videokonferencie v prostredí eJournalu

Stále viac učiteľov preferuje tento nástroj k projektovému vyučovaniu, pretoţe realizátori projektu si môţu podobu ich spoločného eJournalu prispôsobovať, graficky dotvárať a priaznivý je aj fakt, ţe jeho verzia je dostupná v devätnástich svetových jazykoch. Zároveň na úvodnej strane eJournalu je moţné sledovať počet návštevníkov, najlepšie ohodnotené a najnovšie príspevky, čo dáva samotnému priestoru miesto na súťaţivosť medzi ţiakmi samotnými. Projektový koordinátor je zodpovedný za celkový výsledný vzhľad a obsah eJournalu, ktorý je prístupný celému svetu. Pred začatím 17

uverejňovania príspevkov je potrebné dohodnúť si spolu so ţiakmi logické radenie jednotlivých príspevkov. Najvhodnejšia je jednoducho navigovateľná štruktúra. Treba mať na mysli, ţe ak je návštevník po prečítaní eJournalu spokojný, prispeje to k lepšej propagácii celého projektu (Obr. 6).

Pred uverejnením je vhodné otestovať vizuálnu podobu projektu cez rôzne prehliadače ako sú Internet Explorer, Netscape alebo Opera. Odporúčam tieţ poprosiť kolegov o otestovanie eJoiurnalu, nakoľko sa môţe stať, ţe jeho zobrazenie je rozdielne s ohľadom na veľkosť plochy monitora, druhu prehliadača a iných nastavení.

Kritický názor našich kolegov prispeje k lepšiemu vizuálnemu výsledku celého projektu. Aj zdanlivo malá pripomienka môţe mať v projekte veľký význam.

Obr. 6 Zhrnutie dostupných nástrojov k realizácii projektu v priestore eJournalu

3.2 Čo sa učia žiaci a učitelia pri práci na projekte v eJournali Ţiaci sa učia tvoriť, publikovať, komunikovať a zároveň spolupracovať v medzinárodnom projekte v hovorenej aj písomnej podobe. eJournal dáva učiteľom priestor na tvorbu projektovej práce pomocou IKT a stavia ich do úlohy poradcu, ktorý pomáha ţiakom pracovať ako redakčná rada. Okrem zverejňovania výsledkov práce eJournal

ţiakom

umoţňuje

spolupracovať

v medzinárodných

skupinách.

Pri

zostavovaní redakčnej rady môţu učitelia vytvárať malé skupinky ţiakov z kaţdej partnerskej školy, aby projekt spoločne realizovali. Interný systém okamţitej výmeny

18

správ kaţdej skupine umoţňuje spoluprácu a realizáciu prieskumov pri príprave príspevkov do eJournalu.

Vyuţívanie nástroja eJournal môţe plniť rôzne pedagogické ciele. Učitelia pôsobia ako šéfredaktori, čítajú príspevky ţiakov pred ich uverejnením a prostredníctvom interného e–mailového systému tohto nástroja odosielajú komentáre k nim. Tento nástroj umoţňuje ţiakom zadávať rôzne úlohy s ohľadom na ich schopnosti a záujem.

Jedni môţu mať na starosti grafickú úpravu eJournalu, druhí obrazový materiál, iní môţu pôsobiť ako redaktori. Takýmto spôsobom príprava elektronického eJournalu učí ţiakov pracovať v tíme, zdokonaľovať sa v jazykových zručnostiach,

budovať

počítačovú gramotnosť. Zároveň je to miesto na vyjadrenie ich fantázie, predstavivosti, kreativity. Videokonferencie v priestore eJournalu prispievajú k budovaniu ich komunikačných návykov.

19

4 Predstavenie nášho úspešného eJournalu Ţiaci 8.A triedy sa pod mojim vedením zapojili do edukačného teleprojektu pod názvom Mirage — náš internetový časopis a náš krátky dokumentárny film zo ţivota ţiakov. V tomto projekte prezentujeme eTwinningovú spoluprácu naším internetovým časopisom Mirage, ktorý sa nachádza na internetovej adrese http://ejournal.eduprojects.net/Mirage/.

Mirage mapuje spoluprácu medzi slovenskou školou (Základná škola s materskou školou, Jarná ulica, Poprad) a španielskou školou (IES SIERRA de Guara, Huesca).

Naša spolupráca sa začala vďaka eTwinningovému portálu, kde nás zaujala krátka správa zo španielskej školy o spolupráci na krátkom videu. Máme v triede veľmi šikovných ţiakov, ktorí boli nadšení myšlienkou a chceli spolupracovať na tomto projekte.

V prvom rade však bolo treba navzájom sa zoznámiť a dať nášmu partnerstvu neformálny rámec. Vyuţila som dostupný portál eJournalu, kde som vytvorila podklad pre náš internetový časopis (Obr. 7).

Obr. 7 eJournal vzájomného teleprojektu

Prvým krokom našej spolupráce bolo vzájomné predstavenie sa. Ţiaci písali o sebe, o svojich rodinách a záľubách. Tieto maily posielali na adresu jedného svojho 20

spoluţiaka, ktorý ich spracoval a po konzultácii so mnou ich editoval na stránke nášho časopisu. V začiatkoch bola veľmi úzka spolupráca medzi mnou a zodpovedným ţiakom. Schopnosti dnešných detí sú naozaj úţasné a krok po kroku bola moja pomoc eliminovaná na minimum. Ţiaci boli nadšení, ţe majú reálnych priateľov, aj keď boli ďaleko, ale zdieľali tie isté záujmy a problémy. Na ukáţku uvádzam email slovenskej a španielskej ţiačky (Obr. 8).

Obr. 8 Vzájomná emailová komunikácia medzi žiakmi

V súčasnej dobe publikujeme náš internetový časopis a obe školy priebeţne zverejňujú články. Povaţujeme tento projekt za najlepší spôsob pouţívania internetu vo vyučovacom procese na oboch školách. Projekt nás spája aj napriek obrovskej vzdialenosti. Ponúkame nový európsky rozmer a nový pohľad na rôzne témy a školské predmety. Povzbudzuje to našich ţiakov, aby sa učili o iných kultúrach a pomáha im to chápať rozdiely medzi kultúrami a národmi. Máme tieţ v úmysle viac naučiť našich ţiakov o mediálnej komunikácií, ţurnalistike a publikovaní článkov na internete. Aj napriek faktu, ţe angličtina nie je materinským jazykom ţiadneho z našich študentov, je to úţasná výhoda precvičovať tento jazyk v skutočných a zmysluplných situáciách.

Dnes môţu ţiaci voľne diskutovať o rôznych témach z oblasti zemepisu, histórie, literatúry,

informatiky

a niekedy

si

vymieňajú

aj

vedomosti

z matematiky

a náboţenstva.

Najviac motivujúcim faktorom bola samostatná videokonferencia medzi oboma školami, ktorú sme uskutočnili vďaka aplikácií Windows Live Messenger. Vďaka web kamere sme mali moţnosť v prvej jednohodinovej komunikácií vidieť svojich priateľov, španielskeho učiteľa spolu s jeho ţiakmi, navzájom sa predstaviť, porozprávať sa s nimi (Obr.9).

21

Obr. 9 Vzájomná on-line komunikácia medzi školami

Tento náš malý úspech bol zaznamenaný miestnou televíziou TV Poprad a zoţal pochvalu aj od ostatných rodičov a priateľov školy. Ţiaci získali podnet k následnej samostatnej komunikácií po tom, ako si vzájomne vymenili svoje adresy v Messengeri.

Ich radosť bola o to väčšia, keď ráno mohli oznámiť, ţe z domu mohli nerušene komunikovať a pokračovať vo vzájomných debatách o tom, čo ich zaujíma a teší. Video konferencia a četovanie sa stali súčasťou ich popoludňajších aktivít.

V prostredí nášho eJournalu sú zachytené viaceré aspekty našej spolupráce, napríklad aj chystanie vianočných darčekov a vytvorenie komiksu z týchto fotografií.

Tu som ţiaka podporila v pouţívaní CorelDraw — programu na dotváranie fotografií a prácu s nimi (Obr. 10). Aj tento komiks je súčasťou nášho internetového časopisu Mirage.

22

Obr. 10 Komiks o príprave vianočných darčekov

Týmto spôsobom sa deti učili pracovať s digitálnym fotoaparátom a potom preniesť digitálnu fotografiu do internetovej podoby aj s dotvoreným textom a prvkami, ktoré dali týmto fotografiám nový rozmer. Prvé fotografie boli nafotené cez mobilný telefón a potom počítačovo spracované.

23

Vianočné pozdravy a ţelania sú tieţ súčasťou nášho časopisu. Tieto editované články dávajú moţnosť nahliadnuť aj do zvykov a tradícií našich spriatelených škôl.

Deti si vzájomne vymenili ţelania a v krátkych článkoch opísali spôsoby, ako trávia Vianoce v dvoch rozdielnych krajinách. Tieto články sú uverejnené v prostredí eJournalu Mirage pod titulkom Happy Christmas (Obr. 11).

Obr. 11 Vianočné želania a ich digitálna podoba

Prostredníctvom internetu si priblíţili aj oba jazyky, ktorými sa hovorí v ich krajinách. Pozitívne hodnotíme ich snahu vytvoriť krátky trojjazyčný slovník (španielsko–anglicko–slovenský).

Je

to

úţasná

pomôcka

na

osvojenie

si

najpouţívanejších fráz a slovných spojení, ktoré u niektorých ţiakov môţe vzbudiť záujem o ďalší jazyk. Uvádzame úvodnú a prvú stranu z nášho uverejneného slovníka (Obr. 12).

24

Obr. 12 Digitálna podoba vytvoreného slovníka

Tento eJournal, by som chcela predstaviť širokej učiteľskej verejnosti, nakoľko ho beriem ako prostriedok na čerpanie nových poznatkov a aj ako vzorový príklad pre ţiakov. Môţu v ňom nájsť veľa vecí, ktoré potrebujú na hodinách informatickej výchovy a anglického jazyka: od predstavenia sa a napísania niečoho o sebe, cez zvyky a tradície, prezentáciami miest a krajín spolu s receptami na jednoduché jedlá a v neposlednej rade ho môţu brať ako nástroj, kde môţu klásť otázky a komentáre k tomu, čo sa ešte chcú dozvedieť, poprípade čo by oni vylepšili alebo urobili ináč.

Tento projekt získal aj tretie miesto v medzinárodnej súťaţi eTwinning (Príloha D).

Jedno z mojich odporúčaní je dohodnúť sa s poskytovateľom prístupu na internet pre školu, aby bolo moţné pridať adresu vlastného eJournalu na stránku školy, kde budú výsledky práce ţiakov ľahko dostupné a rýchlo ich záujemca nájde.

25

5 Metodika k výučbe projektovej práce 5.1 Predpríprava učiteľa pred začatím výkladu Pred začatím samotného projektu je potrebné, aby učiteľ vytvoril zázemie na jeho uskutočnenie v niekoľkých krokoch, nakoľko tento typ výučby si ţiada dvoch skúsených učiteľov z dvoch krajín a samotná spolupráca musí byť vopred starostlivo naplánovaná. Vhodný výber partnerskej školy odporúčam realizovať cez portál www.etwinning.sk, ako to uvádzam v kapitole 2, nakoľko je tu moţné nájsť partnerskú

školu a zodpovedného učiteľa podľa vami zadaných kritérií. Ak sme splnili tento krok a máme partnerského učiteľa, ktorý ma zručnosť s prácou v eJournali, môţeme sa následne pustiť do práce na plánovaní projektu. K práci na tomto projekte som zvolila ţiakov 9.ročníka, ktorí po celoslovenskom testovaní Monitor 9 (spravidla marec) sú málo motivovaní vyučovaním v škole a takýto projekt by mal byť práve motivujúcim a fixačným prvkom do skončenia základnej školy. Domáca úloha učiteľov pred začatím vyučovania práce v eJournali, je zaţiadanie si voľného priestoru na internete na stránke http://ejournal.eduprojects.net, kde po kliknutí na odkaz „contact― sa objaví formulár na

vyplnenie informácii o eJournale a jeho majiteľovi (Obr.13).

Obr. 13 Zaregistrovanie eJournalu

Zaregistrovanie eJournalu urobí iba jeden z partnerov projektu. Je preto potrebné dbať o to, aby názov eJournalu bol vopred dohodnutý. Formulár sa po vyplnení odošle a do týţdňa príde potvrdenie o jeho vytvorení na vlastnú zadanú adresu vo formulári.

26

Mail bude obsahovať adresu eJournalu a vygenerované prihlasovacie meno a heslo (Obr.14).

Obr. 14 Formulár k tvorbe eJournalu

5.2 Tvorba redakčnej rady eJournalu Pred začatím budovania eJournalu je potrebne si uvedomiť, ţe ţiaci sú spoluautormi celého eJournalu a vy ste šéfredaktor celej skupiny. Na túto spoluprácu ste si pred začatím výučby ujasnili kroky spolupráce s vaším projektovým partnerom z inej európskej krajiny a prizvali ste ho do spoločného priestoru spolupráce cez jeho mailovú adresu (Obr.15).

Obr. 15 Vytvorenie konta pre partnera

27

Nakoľko učitelia sú zodpovední za výstup projektu je potrebné, aby iba oni boli šéfredaktori a ţiakom sa ponechajú pri vytváraní ich účtov iba práva redaktorov, ktorí nemôţu bez učiteľského súhlasu nič zverejniť na stránke eJournalu. V ďalšom kroku ţiakom vytvoríte účty pre zdieľanie spoločného priestoru (Obr.16). Pri vytváraní účtov pre ţiakov odporúčam dať im iba fiktívne mená ako JarnaX a zadať všetkým iba jednu mailovú adresu a rovnaké heslo, lebo prvý krok pri práci v eJournale bude zmena ich mena, mailovej adresy a hesla. Skomplikovalo by to prácu vytvárať jednotlivé kontá pre ţiakov osobitne podľa pravdivých údajov. Pripomínam, ţe zmena údajov konta je potrebná, lebo jednotlivé články a príspevky v eJournali sa budú zobrazovať s menom autora zmeneného z Jarna5, na skutočné meno.

Obr. 16 Vytvorenie konta pre žiaka

Podľa počtu ţiakov vytvoríme rovnaký počet kont, aby kaţdý ţiak mal svoje konto na prihlasovanie sa do eJournalu a spolu so svojimi spoluţiakmi prispieval k jeho tvorbe. Na obrázku je zoznam triedy pripravenej k realizácii projektu. Pripomínam, ţe zoznam sa rozšíri aj po pridaní ţiakov z partnerskej školy. Túto časť robí učiteľ z partnerskej školy paralelne, aby nedochádzalo k dlhým časovým prestojom (Obr.17).

28

Obr. 17 Zoznam pridelených kont žiakov s nereálnymi menami

5.3 Metodické listy 5.3.1 Názov témy: Redakčná rada — prihlásenie sa Ciele výučby v rámci modelovej hodiny: Definovať potrebu tvorby internetových novín.

Diskutovať o význame (súčasnom aj budúcom) internetových novín.

Pouţívanie eJournalu ako jedného z mnohých spôsobov prezentácie svojej práce so zameraním na schopnosť porovnávať svoju prácu s príspevkami iných prispievateľov.

Aplikovať základné pravidla a odporúčania týkajúce sa netikety a obsahu prezentácie prác na internete s ohľadom na aplikovanie pravidiel prístupnosti a bezpečnosti.

Aplikovať osvojené učivo v poradí krokov v reálnej činnosti vedúcej k tvorbe kvalitného eJournalu vzájomnej práce dvoch škôl.

Uvedomiť si spolupatričnosti pri tímovej práci nielen v rámci svojej skupiny ale aj pri práci so zahraničným tímom.

Uvedomiť si medzipredmetové vzťahy vyuţiteľné pri tvorbe projektu.

Zhodnotiť informačnú hodnotu eJournalu.

29

Argumentovať pre a proti pouţitiu konkrétnych metód, foriem, prvkov a spôsobov prezentácie v eJournali.

Rámcové umiestnenie modelovej hodiny: Predmet informatika, okruh Informácie okolo nás, téma Prezentácia informácií na webe, 1 hodina.

Cieľová skupina: Základná škola, (druhý polrok) 9. ročník.

Vstupné vedomosti a zručnosti: skúsenosti so spracovaním textu, grafiky, práce s internetom.

Základná štruktúra modelovej hodiny: Administrácia hodiny (2-3 min).

Predstavenie partnerskej školy pomocou ich web adresy školy a mapy (2 min).

Predstavenie niekoľkých vzorových eJournalov (10 min).

Brainstorming

o forme,

obsahu, dizajne

ich

vlastného

eJournalu

a o pravidlách pri uverejňovaní na internete (5 min).

Utriedenie myšlienok a zhrnutie nápadov (5 min).

Učiteľ predstaví vytvorený eJournalový priestor ich skupiny na internete a pozve kaţdého ţiaka do redakčnej rady na základe prihlasovacieho mena JarnaX – od 1 do X v závislosti od počtu ţiakov v skupine (15 min).

Zhrnutie a záver (5min).

Výklad témy: Ţiaci sú oboznámení, ţe budú pracovať na spoločnom ejournali s partnerskou školu a ţiakmi v rovnakom veku a pomocou ich web adresy zistia bliţšie informácie a nájdu partnerskú školu pomocou aplikácie Google mapy na základe informácie o názve mesta.

Pre názornú ukáţku toho, čo sa od nich očakáva, im predstavíme vzorové príklady eJournalov k vytvoreniu predstavy, na mojej webstránke http://krizovska.webnode.cz/ — Dare a comix, Bohemia, Mirage sú pracovné názvy uţ zrealizovaných eJournalov, uvedených aj s odkazmi. Ţiakom poskytneme predstavu, aké formy a vyuţitie môţe 30

mať ich eJournal. Odporúčam aj nahliadnutie do kniţnice eJournalov na adrese http://ejournal.eduprojects.net/.

Metodika modelovej hodiny: Po krátkom výklade učiva s cieľom oboznámiť ţiakov s tvorbou eJournalu sú ţiaci motivovaní a prichádzajú so samotnými nápadmi, čo by chceli prezentovať v ich spoločnom priestore a ako by mal vyzerať ich eJournal. Necháme ich voľne vyjadriť svoje nápady a nezasahujeme, aby sme ich nedomotivovali. Pri predstavovaní existujúcich eJournalov ich necháme vyjadriť ich vlastný názor a kritiku. Ku koncu brainstormingu, keď nápady ubúdajú, im môţeme pomôcť krátkymi otázkami, ktoré podporia ich kreatívne myslenie.

Nasleduje druhá fáza hodiny, a to utriedenie pojmov a dojmov. Vypichnúť to, čo by oni uverejňovali v ich eJournale a spracovať to ako krátky zoznam, čo by uverejnili oni ako skupina redakčnej rady. Zaradíme sem aj nápady týkajúce sa farebnosti stránok, obrázkov. Čo by najlepšie prezentovalo ich školu a krajinu.

Prichádza ďalšia fáza hodiny, kedy im učiteľ názorno–demonštratívnou metódou ukáţe prihlasovanie sa do ich priestoru eJournalu na základe prihlasovacieho mena a hesla. Ukáţe im zoznam svojho redakčného tímu, čo obsahuje kapitola 5.2 (Obr.17).

V ďalšej fáze nasleduje ich prihlásenie do redakcie eJournalu na základe prideleného mena a hesla (Obr. 18).

Obr. 18 Prihlasovanie žiakov do priestoru eJournal

31

Po prihlásení sa do redakcie nasleduje zmena ich osobného nastavenia cez záloţku „Main Menu―. V záloţke Moje osobné nastavenia si kaţdý ţiak prispôsobí svoje konto na aktuálne meno, mailovú adresu a heslo pre ďalšiu komunikáciu pomocou mailov v priestoroch redakčnej rady eJournalu (Obr.19). Zdôraznime, ţe ţiaci zadávajú celé meno, ktoré sa bude zobrazovať pod ich príspevkami.

Obr. 19 Zmena prihlasovacích údajov na reálne fakty

Prehľad použitých aktivizujúcich metód: Diskusia — spoločný rozhovor medzi učiteľom a ţiakmi v skupine s cieľom výmeny názorov a postrehov. Cieľom je povzbudiť ţiaka vo vyjadrovaní svojich názorov na estetické a formálne postrehy.

Brainstorming — necháme voľne plynúť nápady, ktoré sa ţiakom asociujú so zadanou témou. Nekritizujeme ich a ani ako učiteľ nevstupujeme do deja.

Názorno–demonštratívna metóda — predstavenie práce v eJournali s cieľom vizuálneho vnemu na podporenie zapamätania si praktickej práce.

Motivačné metóda — s cieľom motivovať ţiakov k lepšej koncentrácií na projekt.

Pomôcky potrebné k príprave a realizácii modelovej hodiny: Dataprojektor, počítače s pripojením na internet.

Alternatívne riešenie modelovej hodiny: Moţnosť práce aj vo dvojiciach pri väčšom mnoţstve ţiakov. Budú však pracovať pod jedným prihlasovacím menom.

32

Úskalia modelovej hodiny: Učiteľ pri spracovaní danej témy by mal mať skúsenosti s prácou v eJournali a mal by mať dostatočné skúseností s projektovým vyučovaním. Predpokladá sa aj dostatočná jazyková zdatnosť, nakoľko veľa inšpirácii a zdrojov pre prácu s eJournalom je iba v cudzojazyčnej literatúre. Mal by uţ mať odskúšanú prácu v tomto priestore.

Kladie sa dôraz aj na to, aby učiteľ splnil poţiadavky uvedené v kapitole 5.1 a 5.2. Vyţaduje si to dôkladnú prípravu aj s partnerskou školou ešte pred začatím práce v eJournali.

Ukončenie hodiny a spätná väzba: Na záver stručne zhodnotíme snaţenie sa ţiakov. Pripomenieme im, aby si zapísali prihlasovacie meno a heslo do zošita, aby ho nestratili. Zadáme im úlohu po konzultácií s ich učiteľom angličtiny vypracovať si počítačovú prípravu listu o sebe a svojej rodine v anglickom jazyku. Odpovieme na prípadné otázky a postrehy.

Krátke zhrnutie skúseností s realizáciou: Problematika práce v prostredí eJournalu je omnoho komplexnejšia a v priebehu hodín výučby dochádza k postupnému vytváraniu a vetveniu spoločného projektu. Dáva ţiakom pocit spolupatričnosti a napredovania v tímovej práci.

5.3.2 Názov témy: Videokonferencia v prostredí eJournalu — 1. časť Ciele výučby v rámci modelovej hodiny: Definovať pojem videokonferencia.

Diskutovať

o význame

(súčasnom

aj

budúcom)

pouţívania

spôsobov

interaktívnej

videokonferencie.

Pouţívať

videokonferenciu

ako

jeden

zo

komunikácie s rovesníkmi a aj učiteľom.

Rozvíjať si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučiť sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať).

Získať základné vedomosti o priamej komunikácii prostredníctvom IKT. 33

Argumentovať pre a proti pouţitiu konkrétnych foriem, prvkov pouţitých vo videokonferencii.

Uvedomiť si bezpečnostné riziká pri práci s internetom.

Rámcové umiestnenie modelovej hodiny: Predmet informatika, okruh Komunikácia prostredníctvom IKT, 1 hodina.

Cieľová skupina: Základná škola, (druhý polrok) 9. ročník.

Vstupné vedomosti a zručnosti: skúsenosti so spracovaním textu, grafiky, práce s internetom a skúsenosť s prihlasovaním sa do priestoru eJournalu.

Základná štruktúra modelovej hodiny: Administrácia hodiny (2-3 min).

Diskusia so ţiakmi o význame a vyuţiteľnosti videokonferencie (2 min).

Brainstorming

—

forma,

obsah,

téma,

prostriedky,

pravidlá

videokonferencie (5 min).

Utriedenie

získaných

nápadov

a myšlienok

vyuţiteľných

pri

videokonferencii v priestore eJournalu (10 min).

Názorno–demonštratívny výklad učiva (20 min).

Zhrnutie a záver (5 min).

Výklad témy: V prvom kroku výkladu témy sa zameriavame na motivovanie ţiakov a vysvetlenie potreby videokonferencie pri riešení dôleţitých postupov vo vedeckých kruhoch. Poukazujeme na to, ţe pomocou videokonferencie sa dajú na diaľku riešiť problémy, ktoré môţu nastať v stavebníctve, medicíne a vede. Smerujeme ich pochopenie na udalosti, keď aj oni budú pracovať v rôznych sektoroch a budú konzultovať ich prácu s odborníkmi z rôznych krajín.

V druhom kroku nasleduje predstavenie priestoru videokonferencie, dostupné audiovizuálne freeware softvéri pre komunikáciu, ktoré sú v širokom meradle pouţívané verejnosťou: ICQ, Skype, Live Messenger. Vysvetľujem moţnosť pouţitia jednotlivých nástrojov.

34

V treťom kroku nasleduje predstavenie videokonferencie v priestore eJournalu a jednotlivých nástrojov pouţívaných ku komunikácii v ňom. Odporúčam preštudovať informácie, ktoré uvádzam v Prílohe E. Metodika modelovej hodiny: Po krátkom úvode do tematiky videokonferencie s ohľadom na jej vyuţiteľnosť v praxi a kaţdodennom ţivote nasleduje diskusia so ţiakmi, o čom by oni diskutovali v spoločnom priestore. Príprava ţiakov na spoločnú diskusiu s učiteľom z inej krajiny.

Cieľom je zozbierať čo najviac otázok a tém, o ktorých sa chcú rozprávať s partnerským učiteľom. Názory ţiakov si učiteľ zapisuje na tabuľu.

Keďţe zvedavosť je veľká bude nutné brainstorming zastaviť a zhrnúť to, čo bude nosnou témou komunikácie. Ďalšia fáza hodiny je zameraná na predstavenie dostupných videokonferenčných nástrojov ako sú ICQ, Skype, Live Messenger. Predpokladá sa, ţe aspoň jeden z nich im je známy a uţ ho pouţívali. Ich pozornosť následne upriamime na ich projektový eJournal, ktorý disponuje aj spoločným priestorom na videokonferenciu. Pomocou expozičnej metódy im predstavíme prihlásenie do tohto priestoru. Zároveň im priblíţime dôleţité nástroje v tomto priestore.

Nasleduje druhá fáza hodiny, ktorá bola vopred dohodnutá na presný čas.

Pomocou názorno–demonštratívnej ukáţky prebieha videokonferencia s učiteľom z inej partnerskej krajiny. Ţiaci sledujú priebeh videokonferencie a aktívne kladú otázky učiteľovi. Kaţdý ţiak sleduje, ako prebieha diskusia v priestore videokonferencie eJournalu. Vzhľadom na časovú obmedzenosť hodiny dostáva ţiak iba prvotnú informáciu, ako je moţné komunikovať pomocou internetu v priestore svojho projektu.

Po ukončení hodiny dostáva ţiak predstavu, ako komunikovať v priestore, a ktoré nástroje sa pouţili.

Prehľad použitých aktivizujúcich metód: Diskusia — spoločný rozhovor medzi učiteľom a ţiakmi v skupine s cieľom výmeny názorov a postrehov. Cieľom je povzbudiť ţiaka vo vyjadrovaní svojich názorov na uplatnenie priamej internetovej komunikácie.

Brainstorming — necháme voľne plynúť nápady, ktoré sa ţiakom asociujú so zadanou témou. Nekritizujeme ich a ani ako učiteľ nevstupujeme do deja.

35

Motivačné metóda — s cieľom motivovať ţiakov k skupinovej práci na projekte.

Názorno–demonštratívna metóda — predstavenie videokonferencie v eJournali s cieľom vizuálneho vnemu na podporenie zapamätania si praktickej práce.

Expozičná metóda — prvotné oboznámenie ţiakov s učivom a témou.

Pomôcky potrebné k príprave a realizácii modelovej hodiny: Dataprojektor, počítače s pripojením na internet a web kamerami, slúchadlá a mikrofóny.

Alternatívne riešenie modelovej hodiny: Daná téma si vyţaduje značnú predprípravu, a nie vţdy je kolega z inej krajiny práve v tom čase prístupný, môţe táto komunikácia prebiehať aj s vybraným ţiakom v skupine. V tom prípade odpadá aj jazyková príprava komunikácie. Úskalia modelovej hodiny: Učiteľ by mal mať skúsenosti s prácou v eJournali a mal by mať uţ odskúšaný priestor videokonferencie v danej počítačovej triede, nakoľko musí byť povolený „Java plug in― na kaţdom počítači. Ďalší problém môţe nastať, ak sa partnerský učiteľ nepripojí z rôznych dôvodov (treba brať do úvahy aj časový posun pri videokonferencii so zahraničným účastníkom).

Ukončenie hodiny a spätná väzba: Na záver hodiny poďakujeme partnerskému učiteľovi za účasť a snaţíme sa získať spätnú väzbu od ţiakov. Necháme ich stručne vyjadriť svoj názor a postrehy.

Motivujeme ich na ďalšiu hodinu, keď si videokonferenciu vyskúšajú medzi sebou.

Krátke zhrnutie skúseností s realizáciou: Problematika videokonferencie v prostredí eJournalu je omnoho komplexnejšia a v priebehu ďalších hodín výučby dochádza k postupnému osvojovaniu si návykov.

Dáva ţiakom pocit spolupatričnosti ale aj sebarealizácie.

5.3.3 Názov témy: Videokonferencia v prostredí eJournalu — 2. časť Ciele výučby v rámci modelovej hodiny: Popísať vlastnými slovami fungovanie interaktívnej komunikácie.

36

Definovať výhody a nevýhody komunikácie prostredníctvom IKT. Pouţiť vhodný nástroj na riešenie problému.

Zhodnotiť informačnú hodnotu interaktívnej komunikácie.

Kombinovať vedomosti z iných predmetov.

Pouţívať

videokonferenciu

ako

jeden

zo

spôsobov

interaktívnej

komunikácie s rovesníkmi aj učiteľom.

Rámcové umiestnenie modelovej hodiny: Predmet informatika, okruh Komunikácia prostredníctvom IKT, 1 hodina.

Cieľová skupina: Základná škola, (druhý polrok) 9. ročník.

Vstupné vedomosti a zručnosti: skúsenosti so spracovaním textu, grafiky, práce s internetom a skúsenosť s prihlasovaním sa do priestoru eJournalu, prvotné zoznámenie sa s videokonferenciou v priestore eJournalu.

Základná štruktúra modelovej hodiny: Administrácia hodiny (2-3 min).

Diskusia so ţiakmi o názoroch a dojmoch z predchádzajúcej frontálnej videokonferencie (2 min).

Brainstorming — témy a otázky, ktoré by oni riešili videokonferenciou, netiketa komunikácie (5 min).

Utriedenie tém, o ktorých sa bude diskutovať v spoločnej videokonferencii, napr. téma koncoročného výletu (5 min).

Praktická práca kaţdého ţiaka, zapájanie sa do diskusie

písomnou aj

ústnou formou (20 min).

Praktické on–line hlasovanie (5 min).

Zhrnutie a záver (5 min).

Výklad témy: V prvom kroku je vhodné zosumarizovať a oţiviť vedomosti z predchádzajúcej hodiny. Pripomenúť ţiakom, ako sa vstupuje do priestoru eJournalu a ako sa následne prihlasuje do priestoru videokonferencie. Motivovanie ţiakov k spoločnej diskusii na 37

známu alebo obľúbenú tému. Vysvetlenie moţnosti pouţívania jednotlivých nástrojov videokonferencie. Pripomenutie, ţe v priestore videokonferencie má právo hovoriť iba ten, kto dostane slovo. Kto chce komunikovať v priestore, musí sa zaradiť do zoznamu a počkať, kým sa dostane na rad. Učiteľ v úlohe moderátora povzbudzuje ţiakov k rozvíjaniu témy a podporuje komunikáciu aj obrazovým materiálom z internetu.

V ďalšom kroku oboznámime ţiakov s hlasovacím zariadením a necháme ţiakov hlasovať za navrhnutý nápad alebo tému. Vyhodnocujeme výsledky hlasovania a zapisujeme ich na papier.

Metodika modelovej hodiny: Po krátkej rekapitulácii vedomostí a dojmov z predchádzajúcej hodiny nasleduje krátky brainstorming na tému otázok, ktoré je moţné riešiť na diaľku pomocou videokonferencie. Pomaly smerujeme aktivitu na tému koncoročného výletu.

Tu vstupuje ďalší krok, kedy ţiakov zastavíme v prívale ich nápadov a uvedieme ich do moţnosti komunikovať o tejto téme pomocou videokonferencie. Motivujeme ich, ţe o ich nápadoch bude prebiehať regulárne hlasovanie v závere videokonferencie.

Nasleduje fáza vstupovania do priestoru eJournalu tak, ako sme to robili na prvej modelovej hodine. Ţiaci aplikujú a prakticky pouţívajú osvojené vedomosti. Učiteľ im jednotlivé kroky názorne premieta na plochu pomocou dataprojektora. Kaţdý ţiak vstupuje cez svoje konto do priestoru videokonferencie a reálne získava zručnosti s prácou. Treba ich napomenúť, ţe môţu hovoriť iba po stlačení klávesu Ctrl, čím sa automaticky zaradia do zoznamu, a tak sa dostanú k slovu. Pre šikovnejších ţiakov v tomto priestore slúţi aj písanie správ, kde môţu prispievať do fóra a posielať si súkromné správy.

Po vyskúšaní si hovorenia a písania v priestore videokonferencie nasleduje ďalší krok on–line hlasovanie. Vysvetlíme pojem hlasovania a ako moderátor zadáme tému k hlasovaniu. Názorne vysvetlíme, ako je moţné odkliknúť vlastný hlas a sledujeme výsledok hlasovania. Zdôrazníme, ţe kaţdý ţiak ma právo sa slobodne rozhodnúť, a tým mu dáme pocit dôleţitosti a spolupatričnosti.

Po skončení hodiny ţiak dostáva ucelený pohľad na danú problematiku a to mu pomáha získať uvedomenie si potreby komunikácie o dôleţitých témach, pri ktorých má

38

aj on rozhodujúci hlas.

Samozrejme, takáto praktická práca učí ţiaka správať sa

zodpovedne, stáť si za svojím názorom a správne sa rozhodnúť.

Prehľad použitých aktivizujúcich metód: Diskusia — riadená forma diskusie s cieľom výmeny názorov medzi ţiakmi a učiteľom. Dobrovoľné prispievanie názormi do diskusie, ostatní sú v úlohe počúvajúcich. Dbáme o to, aby nedochádzalo k vzájomnému skákaniu si do reči. Učíme ţiakov vypočuť si názor iných a akceptovať ho.

Brainstorming — prílev nových tém asociovaných s danou problematikou. Na základe mnoţstva návrhov utriedime moţné témy podľa poţadovaných a prístupných kritérií.

Pútavá organizačná forma — riadená forma výučby s cieľom zaradenia nových prvkov do vyučovacieho procesu, aby boli dosiahnuté ciele na základe vlastnej učebnej práce ţiakov (aktívne hlasovanie).

Produkčná metóda — zameraná na podporu samostatnosti a tvorivosti ţiakov.

Samotné vystupovanie ţiakov s ohľadom na netiketu a prácu v skupine.

Pomôcky potrebné k príprave a realizácii modelovej hodiny: Dataprojektor, počítače s pripojením na internet a web kamerami, slúchadlá a mikrofóny.

Alternatívne riešenie modelovej hodiny: Takáto hodina je špecifická a mala by prebiehať podľa navrhnutého scenára.

Môţeme danú hodinu aj modifikovať, ak zvolíme šikovného ţiaka za moderátora celej videokonferencie a učiteľ sa stavia do úlohy poradcu a pozorovateľa, ktorý zasahuje iba pri nevyhnutných krokoch. Úskalia modelovej hodiny: Učiteľ

musí

mať

potrebné

zručnosti

s priebehom

a moderovaním

videokonferencie. Mal by mať prácu v tomto priestore dôkladne odskúšanú. Môţe sa stať, ţe daná téma videokonferencie nebude pre ţiakov zaujímavá, a tak je nutné pripraviť si aj náhradnú tému.

39

Ukončenie hodiny a spätná väzba: V závere

hodiny

zrekapitulujeme

moţnosti

vyuţívania

videokonferencie

a nástroja na hlasovanie. Dáme priestor na vyjadrenie vlastných názorov. Súčasťou domácej prípravy na nasledujúcu hodinu bude príprava vlastného materiálu o sebe (uţ v minulosti vytvorená vlastná charakteristika a záľuby z hodiny anglického jazyka).

Motivujeme ţiakov na nasledujúcu hodinu, keď budú mať moţnosť komunikovať so svojimi rovesníkmi z inej krajiny Európy a predstaviť sa im pomocou videokonferencie.

Dať ţiakom príleţitosť vyskúšať si videokonferenciu z domáceho prostredia a navrhnúť im čas dobrovoľného pripojenia sa v stanovenom čase mimo vyučovania.

Nedávame im to ako povinnú domácu úlohu, ale ako vlastné rozhodnutie sa. Čas videokonferencie nech si nastavia ako pripomienku na mobile (bez pripomienky na to zabudnú). Samozrejme, učiteľ bude pripravený doma ako moderátor v stanovenom čase.

Krátke zhrnutie skúsenosti s realizáciou: Takáto hodina je omnoho komplexnejšie vnímaná v slede nasledujúceho štúdia informatiky, ale prispieva k praktickému chápaniu potreby komunikovať pomocou IKT. Odhliadnuc od aspektu praktického vyskúšania si videokonferencie a on-line hlasovania, prispieva takáto hodina aj k ukáţke zmysluplného vyuţitia novodobých komunikačných nástrojov.

5.3.4 Názov témy: Videokonferencia v prostredí eJournalu — 3. časť Ciele výučby v rámci modelovej hodiny: Pouţiť

získané

vedomosti

z komunikácie

vo

videokonferencii

s partnerskou školou.

Pouţívať videokonferenciu ako nástroj na prácu v medzinárodnom projekte.

Uvedomiť si spolupatričnosť pri práci na projekte.

Aplikovať získané vedomosti z rôznych predmetov pri práci na projekte.

Diskutovať o daných témach v prostredí videokonferencie s ohľadom na vyuţitie komunikačného jazyka (nie materinského).

40

Porovnávať úrovne jazykovej komunikácie a kvality prezentácie vlastných postojov.

Rámcové umiestnenie modelovej hodiny: Predmet informatika, okruh Komunikácia prostredníctvom IKT, 1 hodina.

Cieľová skupina: Základná škola, (druhý polrok) 9. ročník.

Vstupné vedomosti a zručnosti: skúsenosti so spracovaním textu, grafiky, práce s internetom a skúsenosť s prihlasovaním sa do priestoru eJournalu, prvotné zoznámenie sa s videokonferenciou v priestore eJournalu.

Základná štruktúra modelovej hodiny: Administrácia hodiny (3 min).

Zhodnotenie domácej úlohy a priebehu videokonferencie z domu.

Vyjadrenie postrehov a dojmov z individuálnej práce v domácom prostredí (7 min).

Videokonferencia s partnerskou školou s cieľom predstaviť ţiakov oboch spolupracujúcich skupín (30 min).

Zhrnutie a záver (5 min).

Výklad témy: Zhrnutie

potreby

videokonferencie

pri

realizácii

spoločného

projektu.

Pripomenutie spoločného eJournalu s video–komunikačným priestorom a nástrojmi komunikácie.

Oboznámenie ţiakov so zámerom spoločnej komunikácie s rovesníkmi z inej európskej krajiny. Zverejnenie informácií s dôrazom na bezpečnosť a ochranu súkromia. Produkty ich spoločnej práce so zameraním na spoznávanie povahových a komunikačných zručností ţiakov. Pripomenúť ţiakom, ţe reprezentujú vlastnú krajinu v očiach verejnosti a podotknúť potrebu zachovania netikety. Upozorniť ich, ţe ich rovesníci budú mať rôzny prízvuk a preto je potrebné pripraviť ich na pozorné počúvanie a vyslovovanie.

41

Metodika modelovej hodiny: V prvom kroku zhodnotíme priebeh videokonferencie z domáceho prostredia.

Pochválime dobrú tímovú prácu zúčastnených jedincov a necháme ich vysloviť ich názor. Domáca videokonferencia bola ţivelná bez nosnej témy a mala za cieľ zmapovať samostatné zvládnutie problematiky. Dokázala, ţe je moţné zapojiť sa do diskusie z rôznych miest.

V ďalšom kroku sa ţiaci prihlasujú cez svoje kontá do videokonferenčnej miestnosti eJournalu.

Privítame partnerského učiteľa a ţiakov, ktorí sa pripojili v dohovorenom čase.

Pozdravíme ich a učiteľ ako moderátor predstaví svoju triedu. Frontálne si zdvorilo vymeníme niekoľko uvítacích fráz.

V nasledujúcom bode prichádza videokonferencia s rovesníkmi. Kaţdý dostane postupne priestor na predstavenie seba samého a svojich záujmov a toho, čo ich najviac vystihuje . Časové obmedzenie je 1-2 minúty. Stlačením klávesu Ctrl sa ţiaci dostávajú do zoznamu a postupne komunikujú. Sledujú, kto je na rade a individuálne si preskúšajú komunikáciu.

Keďţe plánovaná komunikácia zahŕňa predstavovanie väčšieho počtu ţiakov, bude vhodné, ak začnú ţiaci spolu komunikovať aj písomnou formou v oddelení četovania.

Tak vzájomne podporia svoju ústnu prácu aj písomnou aktivitou. V tomto bode môţu ţiaci písomne osloviť partnerského ţiaka, ktorý ich svojím predstavením najviac zaujal a vytvoria tak projektové dvojice.

Po ukončení komunikácie dostáva ţiak ucelenú predstavu, ako vyuţívať tento priestor a v ďalších spoločných alebo samostatných stretnutiach bude schopný komunikovať s rovesníkmi aj bez učiteľovej podpory. Je moţné motivovať ţiakov k ďalšej videokonferencii z domáceho prostredia spolu s rovesníkmi z inej krajín. Stačí si stanoviť a rezervovať čas ďalšej videokonferencie.

Prehľad použitých aktivizujúcich metód: Diskusia — riadená forma komunikácie učiteľa a ţiakov s cieľom vzájomnej výmeny názorov a dojmov. Otvorené vyjadrenie názorov na danú tému, čím učiteľ dostáva pohľad na tému ich očami a podľa toho riadi ďalšie kroky svojho výkladu.

42

Aplikačná metóda — forma uplatnenia vedomosti a odhaľovania súvislostí medzipredmetových vzťahov. Vyuţívanie vedomostí a zručností v konkrétnej činnosti.

Projektová metóda — posilňuje u ţiakov ochotu spolupracovať a radiť sa s ostatnými. Zároveň rozvíja komunikačné kompetencie a spoznávanie iných kultúr a prezentovanie vlastnej kultúry.

Produkčná metóda — zameraná na podporu samostatnosti a tvorivosti ţiakov.

Samotné vystupovanie ţiakov s ohľadom na netiketu a prácu v skupine.

Pomôcky potrebné k príprave a realizácii modelovej hodiny: Dataprojektor, počítače s pripojením na internet a web kamerami, slúchadlá a mikrofóny.

Alternatívne riešenie modelovej hodiny: Videokonferencia je proces, pri ktorom je nutné zachovať prehľadnosť, preto najvhodnejšie je, ak sa ţiaci v dvojici pripoja do videokonferencie iba pod jedným menom, a tak sa z celkového počtu (12 ţiakov zo Slovenska, 12 ţiakov z inej krajiny a dvoch učiteľov) vytvorí namiesto 26 účastníkov iba 14 a to je omnoho prehľadnejšie. Úskalia modelovej hodiny: Stane sa však, ţe v tomto bode hodiny sa bude kaţdý ţiak chcieť predstaviť sám a pod svojím menom, tak mu to umoţníme, nakoľko toto je pre nich veľmi motivujúci aspekt. Zúčastnili sme sa videokonferencie, kde bolo 30 účastníkov a bolo moţné sa aj v tomto mnoţstve dobre zorientovať. Ţiaci budú trochu netrpezliví, ale predstavovanie bude zmiešané podľa toho, ako sa zapísali do radu. Takţe sa stane, ţe bude rôzne poradie slovenských aj partnerských ţiakov.

Problém môţe nastať, ak sa partnerský učiteľ nepripojí z rôznych dôvodov (treba brať do úvahy aj časový posun pri videokonferencii so zahraničným účastníkom).

Hodina by mala skončiť po predstavení sa všetkých

ţiakov, trochu to bude

problematické, nakoľko presné ukončenie sa nedá naplánovať tak, aby sa všetci vystriedali. Preto ich uistíme, ţe takáto komunikačná hodina nebude posledná.

Nesmieme ich nechať sklamaných, ţe nemali moţnosť sa predstaviť.

43

Ukončenie hodiny a spätná väzba: V závere hodiny dáme ţiakom moţnosť podeliť sa o dojmy. Pre mnohých to bude moţnosť prvýkrát hovoriť verejne o sebe s rovesníkmi z inej krajiny v cudzom jazyku.

Nechávame v nich doznieť emócie. Diskusiou zhrnú, čo sa im páčilo a čo nie aj na samotnej videokonferencii, aj na jazykovej stránke komunikácie.

Krátke zhrnutie skúseností s realizáciou: Keď porovnám videokonferenciu v rámci triedy (3. modelová hodina) a videokonferenciu s rovesníkmi z inej európskej krajiny (4. modelová hodina), musím povedať, ţe ţiaci mali trému a boli pozornejší. Brali túto úlohu omnoho zodpovednejšie a bolo vidieť, ţe predstavovanie ich naozaj zaujalo. Bolo to ich prvé „naţivo― uskutočnené vystúpenie v cudzom jazyku. Boli pár minút súčasťou virtuálnej triedy, a to ich značne motivovalo.

Touto videokonferenciou dostali ucelenejší obraz moţnosti komunikovania na diaľku pomocou IKT nástrojov a ich projektového eJournalu. Získali zároveň aj informáciu, ţe bez zvládnutia cudzích jazykov sú ich moţnosti obmedzené.

44

6 Vyhodnotenie metodiky Aj napriek faktu, ţe téma videokonferencie je navrhnutá ako nový spôsob výučby v informatickej výchove, je nutné podotknúť, aký má veľký prínos pre dnešné reformné školstvo. Navrhnutá metodika odráţa potreby budovať v ţiakoch kladný postoj k spolupráci a vzájomnej výmene skúseností. Prínos takto uskutočnených hodín sa dá chápať aj vo vzájomnej kombinácií viacerých predmetov a v takto realizovanej výučbe nedochádza k „zaškatuľkovaniu― predmetov. Ţiak môţe logicky prepájať predmety a naučené vedomosti v slede udalostí a nedochádza k tomu, ţe po skončení hodiny informatickej výchovy nemá jasnú predstavu, kde a ako môţe videokonferenciu vo svojom ďalšom ţivote pouţiť. Zároveň takýmto vzdelávacím prístupom sa mení z pasívneho ţiaka, ktorý len prijíma informácie na ţiaka, ktorý sa zapája do vyučovacieho procesu aktívne a učí sa praxou.

Na hodinách informatiky uskutočnená videokonferencia dala ţiakom pocit, ţe nie je problém komunikovať s niekým, kto je hoci aj na druhej strane zemegule. Aj napriek tomu, ţe táto téma bola pre ţiakov úplne nová, ich záujem o danú tému po odučení jednotlivých hodín bol veľký. Veľmi ich motivovala skutočnosť, ţe môţu vidieť svojich reálnych kamarátov „face to face― aspoň pomocou obrazovky počítača. Väčšina ţiakov mala záujem o pokračovanie výučby aj v rámci ďalších hodín. Navrhovala by som k danej téme pridať ešte jednu alebo dve hodiny, nakoľko najviac ich nadchlo komunikovanie so zahraničnými ţiakmi a verím, ţe po vzájomnej dohode by boli schopní komunikovať nezávisle, hoci aj z domu.

Trošku rušivým faktorom pri videokonferencii bola snaha ţiakov hovoriť ako prví.

Kaţdý sa chcel zapojiť do diskusie a zabudli na skutočnosť, ţe čakajú v rade, kým sa dostanú k slovu. Preto tu platí podmienka, ţe čím menej ţiakov komunikuje, tým sa videokonferencia stáva prehľadnejšou a aj čas, za ktorý sa ţiaci dostanú k slovu je kratší. Podľa našej skúseností, by som navrhovala vzájomnú videokonferenciu s partnerskou školou rozplánovať na dve vyučovacie hodiny, aby pre ţiakov, ktorí radi komunikujú, nebol časový rámec 1 aţ 2 minút stresujúci.

Videokonferencia nádherne vyuţíva prirodzenú potrebu ţiakov komunikovať a tak tieto hodiny motivujú ţiakov v dostatočnej miere a ani si neuvedomujú, ţe sa učia niečo nové.

45

7 Odporúčania pre ďalšiu výučbu Téma videokonferencie nie je na základných školách veľmi prepracovaná, ale práve tento spôsob výučby si získava stále viac a viac priaznivcov. V zahraničí uţ fungujú prednášky medzi školami pomocou videokonferencie a aj u nás sa nájde niekoľko odváţnych učiteľov, ktorí uţ skúsili videokonferenciu priamo zo svojej hodiny so ţiakmi, ktorí sa fyzicky nemohli zúčastniť hodiny pre zdravotné príčiny.

Pri vyučovaní danej problematiky odporúčame klásť väčší dôraz na praktické osvojovanie si poznatkov práve preto, ţe táto téma učí ţiaka pre prax. Úlohou učiteľa by malo byť skôr vytváranie podmienok a cesty k poznávaniu ako predkladanie hotových vedomostí.

Hodnotenie ţiakov na takýchto hodinách ako jednotlivca je ťaţko realizovateľné, nakoľko táto téma je veľmi komplexná. Tu je len na samom učiteľovi, ako bude hodnotiť ţiakov. Nám sa osvedčilo ústne hodnotenie a pochvala, nakoľko na týchto hodinách ţiaci neboli pasívni a cieľom hodín nebolo známkovať a testovať, ale motivovať a učiť.

Za účelom precvičovania tejto problematiky som vytvorila aj tréningový eJournal, http://ejournal.eduprojects.net/Slovakia/, kde si učitelia aj ţiaci môţu navzájom precvičovať túto problematiku a venovať sa aj videokonferencii. Pre vstup do priestoru je nutné zadať prihlasovacie meno a heslo „gabriela―, pre jedného z účastníkov videokonferencie a druhý účastník sa prihlási zadaním prihlasovacieho mena a hesla „peter―. Ak chceme do videokonferenčnej miestností pozvať aj ţiakov, tak ich prihlasovacie mená sú „JarnaX― (kde X sú čísla od 1 aţ do 12) a prihlasovacie heslo „jahoda― je pre všetkých ţiakov rovnaké.

Tieţ by sme v budúcnosti chceli tento priestor vyuţiť na prezentovanie ţiakmi vytvorených powerpointových prezentácii o svojej krajine a meste spolu s hovoreným komentárom. Moţnosti, ako vyuţiť priestor videokonferencie, je naozaj veľký a rozmanitý

a moţno

v budúcnosti,

práve

títo

ţiaci

budú

viesť

odborné

videokonferenčné rozpravy o moţnostiach liečby rakoviny alebo letu do vesmíru so svojimi kolegami po celom svete.

46

8 Záver Výsledok, ktorý vznikol po dokončení záverečnej práce moţno rozdeliť na dve časti. Prvá je venovaná príprave projektového vyučovania a poskytuje jednotlivé kroky od plánovania projektu, cez voľbu vhodnej partnerskej školy aţ po vytvorenie eJournálového priestoru pre vzájomnú spoluprácu. Druhá časť je zameraná na praktickú prácu v tomto priestore a na uskutočnenie videokonferencie s partnerskou školou. Tieto časti sú venované učiteľom informatiky základných ale aj stredných škôl, ktorí majú záujem obohatiť svoje hodiny o realizáciu teleprojektov.

Touto prácou by sme chceli potvrdiť, ţe vyučovacie hodiny na základných školách môţu byť obohatené o širokú škálu projektov, ktoré dajú príslušným hodinám motiváciu a dynamiku. Zistili sme, ţe v triedach, kde sme rozbehli projektovú spoluprácu sa učilo lepšie a aj ţiaci boli viac motivovaní. Chceli dokázať, čo vedia a našli zmysluplnú komunikáciu so svojimi rovesníkmi z iných krajinách EU. Metodika štyroch modelových hodín videokonferencie bola v praxi dostatočne overená.

Experiment

pouţitia eJournalu ako prostriedku k projektovému vyučovaniu splnil svoje očakávania.

Didaktický projekt vypracovaný v tejto práci bol úspešne zrealizovaný na Základnej škole s materskou školou, Jarná ulica 3168/13, Poprad. Výsledkom práce je aj vytvorenie vzorového eJournalu, ktorý môţe slúţiť ďalším učiteľom ako vzorový výstup projektového vyučovania na základnej škole.

Na záver by sme chceli vysloviť jedno ţelanie. Preniesť sa tak o osemnásť rokov dopredu a zistiť, ktorými zmenami sa bude uberať všetka tá technológia, informatika a didaktika vyučovania. Potešilo by nás, keby aspoň jedna tretina z toho, čo sa dnes učí v školách, si našla svoje uplatnenie v budúcnosti. Neostáva nám nič iné, iba dúfať, ţe to bude zaiste viac. Chcem aj touto cestou poďakovať všetkým mojim milým kolegom, ktorí mi fandia a neskrývajú sa za masku pretvárky. Viem, ţe bez podpory kolektívu a vzájomnej tolerancie by sa takéto projekty realizovali len s veľkou námahou. Zároveň chcem povzbudiť všetkých, čo majú záujem ich tvoriť a realizovať, aby sa smelo do toho pustili.

47

Zoznam použitej literatúry [1] CUBAN, Larry: Teachers and Machines. The Classroom Use of Technology Since 1920. New York: Teachers College Press, Columbia University,, 1986. 134 s.

ISBN 0-8077-2792-X. [2]

KALÁŠ, Ivan — VANÍČEK, Jiří — MIKOLAJOVÁ Katarína — KABÁTOVÁ, Martina – PEKÁRVOVÁ, Jana: Digitálne technológie a zásahy do vyučovania.

Bratislava: ŠPU v Bratislave, 2010. 40 s. ISBN 978-80-8118-032-5, s. 4.

[3] BLÁHOVÁ, Barbora: Projektové vyučovanie. [online] Semestrálna práca z pedagogiky. Materiál pre učiteľov, 2005 [cit. 2010-07-04]. Dostupné na internete: http://www.barfoto.szm.sk/dipl/listy/sempra.doc.

[4] CRAWLEY, Christina — GERHARD, Paul — GILLERAN — Anne:. eTwinning 2.0 Budovanie komunity pre európske školy. Brusel: Úrad Centrálnej podpornej sluţby pre eTwinning, 2010. 70 str. ISBN 9789490477233, s. 20.

[5] Kolektív autorov: eTwinning. [online] NSS — Národná sluţba pre elektronickú spoluprácu škôl pri ŢU v Ţiline, [cit. 2010-19-04]. Dostupné na internete: http://www.etwinning.sk/.

[6]

Kolektív autorov: eJournal — Learn, teach, create and publish. [online] Informácie o medzinárodných školských projektoch, [cit. 2010-12-04]. Dostupné na internete: http://www.ejournal.fi/info/.

[7]

KRÍŢOVSKÁ, Gabriela: Mirage – collaboration between Slovak and Spanish schools [online] Medzinárodný projektový eJournal, 2006 [cit. 2010-08-07].

Dostupné na internete: http://ejournal.eduprojects.net/Mirage/.

[8]

GUNIŠ, Ján — SUDOLSKÁ, Miloslava — Šnajder, Ľubomír: Aktivizujúce metódy

vo výučbe školskej informatiky. Bratislava: ŠPU v Bratislave, 2009. 40 s. ISBN 97880-89225-96-5.

[9] ŠNAJDER, Ľubomír — KIREŠ, Marián: Práca s multimédiami — Tematicky zošiť. Bratislava: SPN — Mladé letá, 2005. 48 s. ISBN 80-10-00422-7.

[10] Kolektív autorov: Štátny vzdelávací program. [online] Bratislava: ŠPU v Bratislave, 2008 [cit.

2010-10-04].

Dostupné na internete: https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dok umenty/Informatika%20ISCED%202.pdf.

[11] Petrášková, Erika.: Využitie projektovej metódy pri rozvíjaní poznávacích procesov na hodinách informatiky [online]. Poľsko–slovenská konferencia Zakopané, 2006 [cit.

2009-12-11].

Dostupné na internete: http://www.etwinning.pl/img/konferencia_zakopane.ppt.

48

Prílohy Zoznam príloh záverečnej práce:  Príloha A – CD médium  Príloha B – Projektová schéma  Príloha C – Didaktické kompetencie pre medzinárodný teleprojekt  Príloha D – Diplom z národnej súťaţe eTwinning  Príloha E – Praktická práca v priestore eJournalu

Príloha A — CD médium CD médium obsahuje záverečnú prácu (aj s prílohami) s názvom — eJournal ako prostriedok k projektovému vyučovaniu. Celkový počet strán je 71.

49

Príloha B — Projektová schéma (Nasledujúca schéma nezahŕňa priame stretnutie študentov). Členovia zúčastnení v teleprojekte eJournal 1. Všeobecná téma projektu

Čiastkové témy 1

4

2

3

2. Hlavná otázka, na ktorú má byť projekt odpoveďou 3. Predmety, ktorých sa projekt

1

3

týka 2 4. Vek zúčastnených študentov 5. Jazyk pouţitý v projekte 6. Povinné a voliteľné témy 7. Počet ţiakov zúčastnených na

Min.

Max.

projekte Zloţenie a vedomostná úroveň skupín v školách, zúčastňujúcich sa projektu 8. Dĺţka trvania projektu v

1 – 2 – 3 – 4 – 5 – 6 -?

mesiacoch Koľko hodín je celkovo

pribliţne

plánovaných na realizáciu projektu ?

50

9. Hlavné očakávania pri

Ţiaci

Učitelia

realizácii projektu Z hľadiska zadaných úloh

Z hľadiska vedomosti

Z hľadiska zručnosti

10. Etapy projektu

Zaujímavé aktivity, ktoré budú motivovať ţiakov k spoločnej práci na projekte

1. Etapa

2. Etapa

3. Etapa

Extra etapy projektu 4. Etapa

5. Etapa

11. Očakávané výsledky

1

projektu (články, dotazníky, výstavy, nahrávky

2

videokonferencií atď.)

3 4

51

5 12. Ako zlepšovať komunikáciu medzi ţiakmi v rôznych etapách projektu?

13. Zhodnocovanie projektu v

Zhodnotenie projektu ţiakmi

Zhodnotenie projektu učiteľmi

1

1

2

2

škole (do akej miery sa splnili očakávané ciele projektu)

14. Učitelia hodnotia aktivity

Metóda hodnotenia

a výsledky ţiakov 1

2 13. Zhodnotenie projektu na

Metóda hodnotenia

medzinárodnej úrovni. Čo priniesol projekt v rámci európskej dimenzie?

14. Ako šíriť novinky

Šírenie projektu na pôde školy

o projekte? (diseminácia)

Šírenie projektu na úrovni regiónu a v krajine

52

Príloha C — Didaktické kompetencie teleprojektu Dôvody projektu Viem dať jasné dôvody pre relevanciu môjho projektu.

Ciele projektu Viem jasne identifikovať všeobecné ciele projektu pre študentov, kolegov a samotnú školu.

Viem určiť konkrétne ciele pre mojich študentov, týkajúce sa prístupu, poznatkov a zručností.

Témy projektu Viem nájsť vhodné (zaujímavé, dôleţité) všeobecné témy pre prácu na projektoch pre svojich študentov.

Viem identifikovať čiastkové témy, ktoré vedú k spracovaniu hlavnej témy.

Metodika projektu Viem vytvoriť hlavnú otázku projektu a pomocné dotazy na pomoc študentom zvládnuť realizáciu projektu.

Viem vytvárať náročné aktivity (úlohy) výskumné metódy, ktoré pomôţu študentom zvládnuť realizáciu projektu.

Viem vytvoriť formy a kritériá pre virtualizáciu správ o čiastkových úlohách.

Viem vytvoriť všeobecnú štruktúru projektu (jednotlivé fázy, prácu v zmiešaných skupinách, atď.).

Viem určiť vhodné nástroje na hodnotenie projektov na pôde školy.

Viem vytvoriť kritériá (týkajúce sa niektorých cieľov), ktoré prispejú k hodnoteniu práce študentov.

Viem vytvoriť formy pre osobnú prezentáciu mojich študentov pri práci v eJournali alebo v inom virtuálnom prostredí.

Organizácia Viem naplánovať reálne časové plány pre projekt v mojej škole (s ohľadom na sviatky, skúšky, prázdniny, atď.).

Viem zorganizovať multi–disciplinárny tím kolegov v škole, ktorý bude podporovať študentov, a zároveň mi bude pomáhať na projekte v priebehu výučby.

53

Viem zabezpečiť, ţe projekt bude korešpondovať s osnovami predmetov, ktorých sa týka (tak, aby študenti mohli pracovať v priebehu vyučovacích hodín).

Viem zabezpečiť, aby bol projekt súčasťou osnov (tak, aby práce študentov mohli byť aj známkované).

Virtuálna podoba projektu Viem efektívne navrhnúť, organizovať a štrukturovať projekt na internetovej platforme (štruktúra zloţiek, diskusné fóra, príspevky, jednotlivé poloţky atď.).

Zapojenie študentov Viem integrovať metódy a nástroje pouţité v rámci projektu a umoţniť študentom efektívne komunikovať (chat, MSN, fórum, videokonferencie atď.).

Viem zapojiť študentov našej školy v prípravnej a plánovacej fáze (brainstorming, ponúka moţnosti, ko–projektovanie).

Viem zapojiť študentov našej školy v hodnotiacej fáze projektu.

Medzikultúrny dialóg a spolupráca v medzinárodných zmiešaných skupinách študentov Viem stimulovať a podporovať študentov oboch partnerských škôl (mail, MSN, fórum...).

Viem povedať svojim študentov základné prvky netikety (reagovať rýchlo, nikdy neuráţať ľudí, nikdy nepouţívať sprosté slová, atď.).

Ako koordinátor Viem navrhnúť plán projektu, v ktorom je zaručené spravodlivé zapojenie všetkých partnerov.

Viem napísať jasný „outline" projektu, ktorý sa skladá z cieľov projektu, úloh pre študentov, úloh pre učiteľov, vysvetlenie témy, z hlavných a čiastkových otázok, časových harmonogramov, metód hodnotenia, kritérií pre certifikáciu, atď.

Viem zaručiť, ţe sa projekt bude drţať plánu.

Viem zabezpečiť, ţe zúčastnené školy sa budú drţať časového plánu projektu .

54

Príloha D — Diplom z národnej súťaže eTwinning

55

Príloha E — Praktická práca v priestore eJournalu 1 Kancelária redaktorov Prvým krokom pri práci v priestore eJournalu je získanie priestoru na internete, na adrese http://ejournal.eduprojects.net/, kde sa v oddelení „contact― nachádza on-line formulár. Po vyplnení formulára trvá jeden týţdeň, kým získate vlastný eJournalový priestor. Týmto krokom sa zároveň stávate tvorcom a spoluautorom spoločného priestoru, do ktorého si pozývate projektových partnerov a ţiakov. Vytvárate spoločnú sociálnu sieť vlastného projektu. Po vstupe do „kancelárie redaktora― na základe prideleného prihlasovacieho mena a hesla, ktoré zasiela poskytovateľ priestoru, je autorovi umoţnené meniť celkovú grafickú podobu eJournalu (Obr.1).

Obr. 1 Priestor „kancelária redaktorov“

V tejto kancelárii je moţné zadávať názov projektu spolu s jeho popisom a zároveň povoliť zobrazovania, napríklad komentárov, hodnotenia článkov, iných informácií. V prípade, ak volíme aj grafické logo projektu, je tu moţnosť ho editovať.

Vstup do kancelárie redaktora je moţný po zadaní prideleného mena a hesla je potrebné odkliknúť potvrdenie vstupu „log-in― (Obr. 2). Následne je potrebné v oddelení hlavného menu isť do oddelenia osobné nastavenia (Obr. 3).

56

Obr. 2 Prihlásenie sa

Obr. 3 Osobné nastavenia

V ďalšom kroku po prechode do priestoru pre osobné nastavenia (Obr. 4), je potrebné zadať celé meno, ktoré sa bude zobrazovať pod kaţdým vlastným uverejneným článkom, preto je vhodné, aby to nebola prezývka. V ďalšom kroku sa pridáva pravdivá emailová adresa pre prípad, ak by ostatní uţívatelia, teda aj ţiaci pracujúci na tomto projekte, si chceli posielať maily prostredníctvom eJournalu v oddelení „Messaging―.

Obr. 4 Zmena osobných nastavení

Nasleduje zadanie vlastného hesla a jeho potvrdenie, čím sa nuluje pridelené heslo, ktoré bolo náhodne vygenerované, a tak sa vytvorené heslo stáva jediným pouţiteľným za predpokladu, ţe zmenu potvrdíte tlačidlom „Save―.

57

2 Editovanie v priestore eJournalu Ďalším krokom je pridávanie obrázkov do publikovaných článkov. Najvhodnejšia veľkosť pouţívaných obrázkov je okolo 400 kB. V prvom rade si treba uvedomiť, ţe všetky materiály, ktoré chceme publikovať, musia byť v prvom kroku uloţené do mediálnej kniţnice „Media Library― (Obr. 5). Jediné právo vytvoriť záloţku na ukladanie obrázkov, videí a iných dokumentov má hlavný redaktor, ktorý je tvorcom samotného eJournalu a zároveň je zodpovedný aj za obsah uverejnených článkov, ktoré pred povolením na publikáciu musí schváliť, a tak publikovať. Ak má byť obrázok správne zobrazený v článku, musí spĺňať tieto kritéria: Byť vo formáte jpg, gif alebo png.

Veľkosť obrázka by mala byť v rozmedzí do 400kB. Je potrebné ho zreteľne pomenovať napr.: foto_trieda7.jpg.

Nepouţívať špeciálne znaky v pomenovaní obrázka: @ & § ' ".

Dôleţité je, aby sa uţ s obrázkom po uloţení nemanipulovalo, nakoľko kaţdý obrázok získava internetovú adresu a tá by sa mohla poškodiť.

Obr.5 Mediálna knižnica

Po zabezpečení týchto podmienok uţ nie je problém uloţiť poţadovaný obrázok v oddelení „Upload file―, (Obr. 6), kde sa po odkliknutí zobrazí priestor na uloţenie aţ piatich obrázkov v jednom kroku po potvrdení prehľadávania. Potvrdzujúce tlačidlo „Upload― uloţí potrebné obrázky pre ďalšie pouţitie pri tvorbe článkov. V prípade, ak 58

v článkoch chceme pouţívať wordovské dokumenty alebo prezentácie PPT, postupujeme identickým spôsobom ako pri obrázkoch.

Obr. 6 Uloženie obrázkov

3 Editovanie videa v prostredí eJournalu Video, ktoré sa má publikovať v priestore eJournalu, by malo spĺňať nasledovné poţiadavky: Video má byť vo formáte avi, wmv,mp4 alebo mov.

Po konverzii bude mať formát fly.

Je potrebné ho zreteľne pomenovať napr. : video_sk.

Zabezpečiť jeho maximálnu veľkosť 40-50 MB. Po splnení týchto poţiadaviek je moţné uloţiť samotné video do mediálnej kniţnice, kde po otvorení záloţky pre umiestnenie videa je moţné uloţiť video. Na rozdiel od obrázkov je pri uloţení videa moţné pracovať iba s jedným súborom v jednom kroku a nie s piatimi (Obr. 7). Po odkliknutí sa zobrazí priestor na uloţenie iba jedného videa. Samotné ukladanie videa trvá dlhší čas, nakoľko prebieha konvertovanie do „flash― formátu. Je nutné pamätať, ţe všetky súbory, ktoré sa majú v článkoch pouţívať, musia byť v prvom kroku uloţené do mediálnej kniţnice, pretoţe v samotnom spracovaní článkov sa vytvárajú linky na tieto uţ uloţené súbory. Po týchto krokoch je ţiak teraz uţ v úlohe redaktora pripravený na tvorbu vlastného článku s pripojenými obrázkami a aj videom.

59

Obr. 7 Uloženie videa

4 Textový editor a spôsob publikovania článkov Proces tvorby článkov je veľmi jednoduchý. V prvom rade sa autor článku musí prihlásiť do priestoru eJournalu tak, ako je to vysvetlené v časti 1 Kancelária redaktorov. Za predpokladu, ţe si autor úspešne uloţil obrazový a podporný materiál do mediálnej kniţnice, môţe v ďalšom kroku vytvárať články. V záloţke na ľavej strane je treba odkliknúť „Articles― v skrátenom menu alebo ísť cez hlavné menu do oddelenia „Article editing‖. Ďalším krokom sa presunieme do záloţky tvorenia článkov „Create new article― (Obr.8). Následne sa napíše názov a opis článku, pričom by nemal byť veľmi dlhý. Ešte sa treba uistiť, ţe názov článku poskytuje jasné vystihnutie jeho obsahu.

Obr. 8 Editovanie článku

60

V ďalšom kroku sa otvorí textový editor s podobnými nástrojmi ako vo Worde. Tu môţete písať nadpisy a podnadpisy, vyberať si z mnoţstva štýlov a farieb. Ďalej je uţ iba na autorovi, aký článok vytvorí v tomto priestore. Moja dobrá rada je pripraviť si text vopred, aby sa skrátil čas práce on-line. Občas sa mi stalo, ţe moje spojenie sa prerušilo a ja som stratila to, čo sa mi podarilo a musela som začať ešte raz. Ak pouţijeme pred pripravený text, tak v ňom nekladieme dôraz na úpravu, nakoľko sa zmení celý jeho vzhľad a samozrejme nemôţeme ani rátať s obrázkami, ktoré nie sú uloţené v mediálnej kniţnici. Pomocou nástrojov v lište sme teraz schopní vytvoriť článok s nadpismi, obrázkami, ktoré si môţeme vycentrovať a samozrejme pridávať aj hypertextové odkazy na rôzne internetové stránky. V záverečnom kroku, keď sme spokojní so štruktúrou a obsahom článku, je potrebné všetko uloţiť (Obr. 9).

Obr. 9 Úprava článku

Pri práci v oddelení editovania sa rozbalí ponuka ôsmych záloţiek od „Editor― aţ po „Gallery― (Obr. 10). Tieto záloţky nám napomôţu vytvoriť rôzne podoby uverejnených článkov. Keď je článok vytvorený, môţeme jednotlivé jeho časti presúvať smerom hore alebo dole a zároveň aj zmazať nevhodné časti a opätovne editovať nové častí. Posledným krokom je pohľad na svoj vytvorený článok. Nasledujúcim krokom je publikovanie hotového článku v priestore eJournalu. V záloţke „Article Editing― (Obr. 8) je nutné potvrdiť daný článok odklikom a potom kliknúť na tlačidlo publikovať. V tomto kroku, ak nie sme šéfredaktorom, je potrebné počkať na potvrdenie povolenia publikovať článok, ktorý sa automatický posiela šéfredaktorovi na 61

schválenie. Toto právo má iba šéfredaktor. Ten je posledný, ktorý odobrí publikovanie článku, a teda aj jeho obsahu.

Obr. 10 Publikovanie článku

Forma článkov môţe mať veľa podôb (Obr. 10). V sekcii „Header― je moţné vhodne si navoliť veľkosť, farbu a štruktúru nadpisov. V prípade, ak tvoríme článok v jednom stĺpci, pouţijeme záloţku „Paragraph (basic)―, ktorého štruktúra a vzhľad je vopred prednastavený. Ak volíme radšej viacstĺpcový článok, je tu ďalšia záloţka „Paragraph (columned)―, kde je moţné spoločne pridávať text vedľa obrázkov a mnohonásobne členiť článok. Tu je moţné písať pod obrázky ich opis. Text je moţné členiť aj na viac stĺpcov (Obr. 11) . V prípade snahy pridať ďalší stĺpec je potrebné iba odkliknúť plusové znamienko. Ak chceme v stĺpci zobraziť obrázok, musíme odkliknúť farebnú ikonu, ktorá nás prepojí do mediálnej kniţnice, z ktorej si vyberieme obrázok a po potvrdení uloţenia sa zobrazí v tvorenom článku.

Obr. 11 Členenie článku

62

V prípade, ţe chceme v našom článku vytvoriť odkaz na inú internetovú adresu alebo chceme vytvoriť prechod na iný článok v priestore eJournal, alebo prechod na emailovú adresu, musíme pouţiť záloţku „Links― (Obr. 10). Rozbalí sa ponuka a v nej pohľad na štyri ikonky v priečinku „Target― (Obr. 12). To sú prechody na iný článok, dokument v mediálnej kniţnici, web stránku alebo mailovú adresu. Ak tvoríme odkaz na web stránku, potvrdíme červenou šípkou označenú ikonu a do priestoru vedľa „Target― skopírujem URL web stránky. Musíme dať pozor, aby tam neboli dve skratky http://.

Obr. 12 Tvorba hypertextového odkazu

Pri tvorbe článku s videom postupujeme podobným spôsobom, avšak v menu potvrdíme záloţku „Video― (Obr. 10). Samotný článok uţ môţeme členiť a vytvárať v ňom videá, ktoré pridávame z mediálnej kniţnice, kde sme ich vopred uloţili a kde sa zmenil ich formát (Obr. 13).

Obr. 13 Editovanie videa

5 Videokonferencia v priestore eJournalu V priestore eJournalu je prístupná aj videokonferencia s hlasovou, textovou a obrazovou stopou. Vyţaduje si to prinajmenšom prístup na internet s pripojením ISDN. Potrebné je mať samozrejme reproduktory, web kameru a mikrofón. V prípade plánovania

spoločnej

videokonferencie

odporúčam

zarezervovať

si

priestor

videokonferencie vopred a zabezpečiť nainštalovanie Java aplikácie, čo sa automaticky 63

zobrazí pri spúšťaní a je treba iba povoliť jej inštaláciu. Môţe sa stať, ţe zabezpečujúca brána „Firewall― vás nepustí, a tak odporúčam obrátiť sa na IKT administrátora školy o spoluprácu.

Pouţívateľ sa do priestoru videokonferencie dostáva po prvotnom prihlásení do priestoru eJournalu, kde si v záloţkách na pravej strane zvolí záloţku „Video Conference― (Obr. 14). Dostáva sa do miesta, kde si zarezervuje čas videokonferencie.

Systém mu automaticky ponúka prihlasovacie meno (v tomto prípade je to admin), akým sa bude prezentovať v priebehu videokonferencie. Toto meno je moţné meniť za účelom zosobnenia účastníkov.

Obr. 14 Prihlasovanie sa do priestoru videokonferencie

Cez záloţku „ Add your reservation‖ sa dostávame k formuláru, ktorý sa vypĺňa za účelom rezervovania si videokonferenčnej miestnosti. Po jeho vyplnení spolu so zadaním spätnej e-mail adresy sa táto poţiadavka odošle a tým sa zarezervuje čas a miestnosť videokonferencie. V ďalšom kroku, po stlačení tlačidla „login―, sa dostávame do videokonferenčnej miestnosti. Predtým však budeme poţiadaný o potvrdenie dôveryhodnosti aplikácie „Java―.

Proces rozprávania je zabezpečený tlačidlom Ctrl. Vţdy má právo hovoriť iba jeden účastník. Pre priaznivý priebeh videokonferencie je nutné v prvom rade skontrolovať a nastaviť hlasitosť vášho mikrofónu a reproduktorov v ich nastaveniach.

64

Tieto nastavenia sa nachádzajú v ľavom dolnom rohu videokonferenčnej miestnosti a pri stlačení klávesu Ctrl sa objaví kmitajúci stĺpec pri ikonkách (Obr. 15).

Obr. 15 Ovládanie hlasitosti mikrofónu a reproduktorov

Ak bola web kamera dostupná a pripojená k počítaču pred zahájením videokonferencie, malo by sa správne objaviť okno snímania web kamerou po stlačení klávesu Ctrl. Účastník si toto okno môţe vhodne posunúť kliknutím naň a ťahaním myšou na nové miesto.

Ak sme do eJournalu prihlásený ako hlavný editor (vţdy je to iba jeden účastník), tak sú nám v priestore pridelené práva moderátora. V takejto pozícii máme práva moderátora videokonferencie vo vzťahu k ostatným účastníkom. Znamená to, ţe v prípade hlasovania, máme právo v pracovnej ploche zadať tému, o ktorej sa bude hlasovať, zamknúť miestnosť s účastníkmi atď. (Obr. 16) .

65

Obr. 16 Práva moderátora vo videokonferenčnej miestnosti

Po stlačení Ctrl sa zákonite objaví pri vašom mene modrý obláčik, ktorý symbolizuje hovoriaceho účastníka (Obr. 17). Ak je pred vami iný hovoriaci účastník, musíte sa zaradiť do radu a v obláčiku bude symbolizované číslo, ktorý ste v poradí.

Podmienka je drţať Ctrl kláves, aby ste nestratili pozíciu. Môţe sa stať, ţe budete musieť čakať v rade o prihlásenie sa o slovo, ak je vo videokonferenčnej miestnosti viac ľudí.

Obr. 17 Zoradenie účastníkov videokonferencie

Skvelým nástrojom videokonferencie je aj moţnosť hlasovania, kedy moderátor zadá tému hlasovania po kliknutí na záloţku „New Poll‖ (Obr. 16). Objaví sa okno, v ktorom sa vyplní otázka a zadajú sa správne odpovede alebo moţnosti správneho hlasovania (Obr. 18).

66

Obr. 18 Zadanie témy hlasovania a vhodné odpovede

Po začatí hlasovania získavajú ďalší účastníci videokonferencie hlasovací formulár, kde je potrebné iba zadať ich správnu voľbu a potvrdiť ju (Obr. 19).

Obr. 19 Hlasovací formulár účastníka videokonferencie

Moderátor hlasovania a aj celej videokonferencie dostáva výsledky v slede udalostí od ostatných účastníkov a tieto výsledky sa následne aj percentuálne

67

vyhodnocujú (Obr. 20). V tomto príklade hlasoval iba jeden účastník a tak ţltý pásik reprezentuje 100% výsledok hlasovania.

Obr. 20 Výsledok hlasovania

Aj v tomto priestore je nespočetne veľa moţností, ako pracovať na spoločnej tabuli, a to či uţ na word dokumente, alebo komentovať PPT prezentácie. Stačí si len zvoliť z editovacej lišty (Obr. 21).

Obr. 21 Nástroje priestoru videokonferencie na spoločnej tabuli

ikona pridania čistej strany na spoločnú tabuľu ikona pre otvorenie uloţeného dokumentu ikona pre kopírovanie dokumentu ikona pre prilepenie skopírovaného celku ikona pre uloţenie dokumentu ikona pre obrazové zachytenie obrazovky 68

ikona pre zachytenie aktuálnej pracovnej plochy, má dve modifikácie  pre zachytenie celej obrazovky  pre zachytenie zvoleného okna obrazovky ikona pre prezentovanie pripravenej PPT prezentácie a nástroj na prepínanie sa na nasledujúcu alebo predchádzajúcu stranu prezentácie ikona pre hrúbku vyznačujúceho pera ikona pre zmenu farby pera ikona pre ukazovanie v priestore obrazovky ikona pre potvrdenie správnosti ikona pre voľné písanie na spoločnej tabuli ikona pre zvýraznenie v texte ikona pre kreslenie čiar na spoločnej tabuli ikona pre kreslenie rôznych geometrických tvarov na spoločnej tabuli ikona pre vpisovanie textu ikona pre zmazanie uskutočnených zmien na spoločnej tabuli Práca v priestore spoločnej tabule je neobmedzená a naozaj poskytuje účastníkom veľa moţností ako si pripomienkovať, opraviť, vylepšiť a komentovať prácu navzájom (Obr. 22).

69

Obr. 22 Využitie nástrojov videokonferencie na spoločnej tabuli

Napríklad pri práci s PPT prezentáciou na pracovnej tabuli sa zobrazí celá prezentácia a spolu je moţné dopisovať, podčiarkovať, meniť a rôzne modifikovať jej obsah pri vzájomnej spolupráci. Samozrejme je tu aj nástroj na tvorbu „print screen―, a tak môţeme zaznamenávať to, čo sa objavuje na monitore. Presne týmto spôsobom je zachytený stav v obrázku 5 v kapitole 3.1, ktorý sa mi podaril pri mojej videokonferencii s kolegami z celej Európy.

Tento priestor videokonferencie neponúka účastníkom iba prácu so statickým obrazom, ktorý je premietaný na spoločnej tabuli, ale má aj skvelú moţnosť deliť sa s účastníkmi o spoločné web stránky a vzájomne ich pripomienkovať. Stačí len v ponuke zvoliť záloţku „Browser― a do prehliadača zadať poţadovanú webovú adresu (Obr. 23).

Obr. 23 Nástroje videokonferenčného priestoru pre zdieľanie spoločného obrazu webovej adresy

ikona pre prepínanie sa medzi webovými stránkami ikona pre otvorenie webovej stránky v priestore spoločnej tabule 70

ikona pre otvorenie PPT prezentácie Mnohostrannosť tohto videokonferenčného priestoru dáva aj skvelú moţnosť tvoriť a online pracovať na tvorbe rôznych spoločných dokumentov a obrazového materiálu (Obr. 24).

Obr. 24 Vytvorený obrázok v priestore webkonferencie

Tento priestor ponúka aj písomnú komunikáciu na ľavej strane. Text sa vpisuje do okienka pod ikonku „smajlika―, a tak si ţiaci môţu čas čakania krátiť aj písaním krátkych textových správ.

Ja vyuţívam tento priestor videokonferencie aj na diskutovanie s učiteľmi z iných krajín, a tak si doprajem moţnosť cvičiť sa v komunikácií v anglickom jazyku a musím povedať, ţe aj moji ţiaci zapojení do projektov našli zaľúbenie v tomto nástroji. Môţu debatovať s rovesníkmi a vidieť ich tak tvárou v tvár. Po opadnutí prvotných hanblivých momentoch je problém ich zastaviť a ukončiť samotné stretnutie.

71