Palmové listy Aj po tisíc listoch čaká na ten od vás. Vedeli ste, že okrem e-mailu na susedia@palmapreludi.sk jej môžete poslať aj tradičný list a hodiť ho do schránky na plote? Palma vám nielenže odpíše, ale ešte vám pošle aj krásne vytlačené Mapy pre chodcov.
2 — Palma — Intro
V Bratislave existuje štvrť, o ktorej ste možno nikdy nepočuli.
Taká, v ktorej nikto nebýva, v ktorej sa nič nedeje a ktorú každý vidí, ale nikto si ju nevšíma. Aj o nej si prečítate v novom čísle magazínu. Spoznáte aj Jana Gehla, jedného z najpoprednejších urbanistov sveta. Je pre Palmu mimoriadne dôležitý, a preto vám ho chceme predstaviť. Tak príjemné jarné čítanie a nezabudnite ísť von!
4
Vitajte vo štvrti Brownfield
8
6
Jan Gehl
Kompaktné mesto vs rozširujúce sa mesto
12 16
Rozhovor s Veronikou Gežík
Gehl Architects
14
Ako môže vyzerať Palma?
20
Starší brat Palmy: Blumental
2 — Palma — Intro
Vitajte vo štvrti Brownfield V Bratislave existuje mestská časť, ktorú nenájdete na žiadnej mape. Nie preto, lebo by bola tajná, ale preto, lebo je rozkúskovaná na 130 častí. Že taká neexistuje? Žiaľ, áno. Reč je o bratislavských brownfieldoch, ktorých rozloha je dokopy taká veľká ako celý Lamač.
Koľko brownfieldov je v Bratislave? 131 lokalít, rozloha 629 hektárov, čo sa rovná:
28 Horským parkom (629/22)
15 Sadom Janka Kráľa (629/42)
Čo sú brownfieldy? Opustené, nevyužívané alebo prázdne územia, ktoré často znamenajú pre svoje okolie ekologickú záťaž. Továrne, školy či poľnohospodárske objekty, ktoré roky pustnú bez funkcie.
Takmer 1 Lamaču (629/654)
Aj mesto sa dá upcyklovať
Prečo ich je v Bratislave tak veľa? Veľa brownfieldov sa pôvodne nachádzalo na okraji mesta. Postupne sa však Bratislava rozrastala, jej hranice sa posúvali a to, čo bolo kedysi za mestom, sa zrazu ocitlo v ňom.
Čo môže revitalizácia brownfieldov priniesť Bratislave?
lepšiu kvalitu
životného prostredia
vyčistenie od ekologických nové živé vyššiu
42 — —Palma Palma——Vitajte Introvo štvrti Brownfield
lokality bezpečnosť
záťaží
Podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) patrí Palma medzi najzaujímavejšie brownfieldy v meste. Súhlasíme. Lamač
A preto jej chceme dať druhú šancu! Nové Mesto
Horský park Ružinov
Centrum
Rozloha Lamača
Sad Janka Kráľa
Petržalka
aktuálne brownfieldy plocha, ktorú brownfieldy spolu zaberajú
2 — Palma — Intro
Kompaktné mesto vs rozširujúce sa mesto
Je Bratislava naozaj hustá?
Bratislava – 1 199 obyvateľov/km²
Existuje mesto, v ktorom by sa žilo naozaj dobre. Také, ktoré by sa nerozrastalo do každej strany, ale aj tak by v ňom bolo dosť miesta pre každého. V ktorom by ľudia nesedeli hodiny za volantom, ale radšej by sa šli prejsť. Cestou do práce by neobchádzali starú fabriku s rozbitými oknami, ale dali by si v nej kávu a raňajky.
Viedeň – 4 630 obyvateľov/km²
Takéto mestá sa nazývajú kompaktné. Patria sem najlepšie mestá na život ako Viedeň, Štokholm, Malmö či Kodaň. Môže sa Bratislava stať jedným z nich? Aj Viedeň je kompaktné mesto
Kodaň – 4 355 obyvateľov/km²
Je ešte v Bratislave miesto? V Bratislave je viac ako 600 nevyužitých hektárov. Samozrejme, nemôže všade vzniknúť niečo nové a pekné, ale miesta je určite dosť. Momentálne je však trend úplne opačný: mimo Bratislavy sa stavia viac bytov ako v nej. Hlavné mesto sa nekontrolovane rozširuje a rozrastá.
2 — Palma — Intro
Menej áut v meste Kedy sa rýchlejšie dostanete do mesta? Keď bývate v ňom alebo o 10 km ďalej? Čím viac ľudí žije mimo mesta, tým viac ľudí musí chodiť doň autom. Až 62 % áut na Račianskej pochádza z oblastí mimo Bratislavy. Tí, ktorí bývajú v satelitoch, zaťažujú dopravu na Račianskej viac ako tí, ktorí bývajú v jej okolí.
Nižšia environmentálna stopa Keď máte všetko nablízku, chodíte viac pešo a menej autom. Žijete viac lokálne a podporujete miestnych podnikateľov a pestovateľov.
Ålesund, Nórsko
Kompaktné mesto vs mesto, ktoré sa stále rozrastá Aj Palma môže spraviť z Bratislavy kompaktnejšie mesto. Prečo je vlastne lepšie mesto sceliť než rozširovať?
Je to ekologickejšie Tak ako je najekologickejšie oblečenie to, ktoré už máte v skrini, aj pri mestskej infraštruktúre je najzelenšie využiť tú, ktorá už existuje. Naopak, keď sa stavia niekde na poli za mestom, musíte všetko vybudovať nanovo: cesty, elektrické vedenie či kanalizáciu.
Šetrí to pôdu Od roku 1996 sa zastavaná plocha na Slovensku zväčšila o 21 %. A čím viac sa mesto rozťahuje do šírky, tým menej miesta ostane na prírodu.
Holandské ulice s pokojnou dopravou
Oplatí sa aj susedom Okrem nových a pekných vecí, ktoré prinášajú developeri, musia za každú novú výstavbu odviesť aj poplatok mestskej časti. Ide o pomerne veľa peňazí, ktoré by sa mali využiť na zlepšenie života v lokalite stavby, napríklad na stavbu novej škôlky či na skrášlenie parčíka.
7 — Palma — Kompaktné mesto vs2rozširujúce — Palma sa —mesto Intro
Jan Gehl – človek, ktorý vymenil autá za ľudí Keby ste si mali vybrať, kam sa dnes pôjdete poprechádzať, šli by ste na Gagarinovu alebo na Blumentálsku? Na Vajnorskú alebo na Ventúrsku? Do bizniscentra alebo do centra mesta?
Jan Gehl
Cez diaľnice cesta nevedie Potom však prišlo 20. storočie a spolu s ním prišli aj autá. Štvrte, sídliská a ulice sa začali stavať tak, aby sa do nich zmestilo čo najviac kolies a nie chodcov.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo ľudia tak radi chodia do Florencie, Benátok alebo do centra Bratislavy? Iste, kvôli palácom a pamiatkam, ale aj kvôli pocitu z mesta.
Architekti sa začali sústreďovať na budovy a nie na to, ako sa medzi nimi cítia ľudia. Domy navrhovali po jednom a nie ako funkčný mix. A presne tak sa zmenila aj Bratislava.
Ako vyzerajú mestá pre ľudí?
Jan sa v 60. rokoch zamiloval do psychologičky (neskoršej pani Gehlovej), ktorá ho upozornila na to, čo robia emisie, hluk a mrakodrapy s ľudským telom a psychikou. A niekde medzi dvoma rande sa zrodil nový pohľad na urbanizmus: mestá pre ľudí.
Keď sú budovy len také vysoké, aby vám netienili, ulice sú len také široké, aby ste všetko videli, a vzdialenosti sú dostatočne krátke, aby ste sa cítili pohodlne. Tomuto pocitu sa hovorí ľudská mierka, v ktorej sa donedávna stavali všetky mestá.
8 Gehl 2— —Palma Palma——JanIntro
Urbanista + psychologička = mestá pre ľudí
A takéto mesto chceme priniesť aj do Palmy.
Gehl x Palma Gehl Architects, ktoré založil Jan Gehl, stoja aj za urbanistickou štúdiou Palmy. Nenavrhli konkrétne budovy, ale štvrť ako celok. Pozrime sa na ňu!
Priestory pre ľudí, nie pre autá
, Ludská mierka Nízke budovy a zaujímavé prízemie, prepojené s vonkajškom (živý parter).
Peší namiesto áut Verejné priestory Palmy budú bez áut, takže bude viac miesta pre chodcov. Žiadne parkovanie na divoko cez chodníky a na tráve, parkovať sa bude bezpečne v podzemnej garáži.
Krátke vzdialenosti Všetko, čo potrebujete na život na jednom mieste, od čerstvých raňajok po kávu po práci.
Byť vonku je super Verejné priestory, ktoré vás pozývajú tráviť čas na vzduchu, pri zeleni a so susedmi.
92——Palma —— JanIntro Gehl Palma
Miesto, ktoré sa páči iba holubom
Miesto, ktoré potrebujete obchádzať
Lokalita, ktorá priťahuje kriminalitu
Nulová občianska vybavenosť
Betón, ktorý zohrieva okolie Pevné plochy, ktoré nepúšťajú dažďovú vodu do pôdy a tá v prípade prívalových zrážok zahlcuje kanalizácie
Oplotený uzavretý areál
Miesto, ktoré odpudzuje chodcov
O jeden brownfield menej... 10 —Palma Palma — Intro 2—
Miesto, ktoré sa páči ľuďom a kde chcú tráviť čas
Miesto, kam môžete prísť s deťmi či s vnúčatami na prechádzku a dať si zmrzlinu
Pred silom chceme vytvoriť verejný priestor vo veľkosti Hlavného námestia
Lokalita, ktorá priťahuje domácich
Nové lokálne centrum
Zeleň a dažďové záhrady, ktoré zadržiavajú dažďovú vodu, využívajú ju na závlahu a odľahčia kanalizáciu o 55-tisíc m³ vody ročne Zeleň, ktorá okolie ochladzuje
Štvrť otvorená každému
Miesto, ktoré je stvorené pre chodcov
...o jednu štvrť viac 11 — 2 — Palma —Palma Intro
Ako sme si vysnívali Palmu spolu s Gehl Architects?
Lokálne centrum Industriálne dedičstvo Zlepšená Račianska
Dažďové záhrady
Centrálne námestie
Verejné priestory
Zelené zóny
Vizualizácia je ilustračná.
12 —Palma Palma — môže vyzerať Palma? 2— —Ako Intro
Jan Gehl, ktorého ateliér pomáhal vytvoriť koncept Palmy, zavítal do Bratislavy! Prišiel sa pozrieť do Palmy, navštívil nás v CORWINE a bol hlavným rečníkom na slávnosti 30. výročia Slovenskej komory architektov 4. apríla v Starej tržnici, kde diskutoval aj s primátorom Matúšom Vallom. Na svojej prednáške o budúcnosti miest celkom otvorene hovoril o tom, že Bratislava by sa mala inšpirovať Kodaňou alebo talianskymi sídlami s kvalitnými verejnými priestormi a mrakodrapy prenechať iným. Sme radi, že Palma bude postavená na jeho filozofii!
„Dnešní architekti sa príliš sústredia na budovy a primálo na priestory a to, ako sa v nich cítia ľudia,“ povedal Jan Gehl.
2 — Palma — Intro
Aj tieto miesta pomohli zmeniť Gehl Architects
Hej, Štokholm! Na nábreží vznikla slnečná promenáda, čím sa lokalita vizuálne aj pocitovo prepojila so Štokholmom.
Nová štvrť, starí susedia Pôvodné stromy ostali tam, kde boli – pri vode. V ich tieni vznikli kaviarničky a verejné priestory s vonkajším sedením.
Mesto namiesto továrne Môže developer suplovať mesto? Gehl Architects majú bohaté skúsenosti s pretváraním opustených industriálnych zón či oblastí poškodených prírodnými katastrofami na krajšie, príjemnejšie a bezpečnejšie časti mesta. Ich partnermi sú preto zväčša pokrokové svetové veľkomestá ako New York, Štokholm či São Paulo. CORWIN je jeden z mála developerov na svete, ktorému sa podarilo „Gehlovcov“ presvedčiť o spolupráci a veríme, že aj vďaka nám sa do Palmy zamilovali a pomôžu nám z nej vytvoriť skutočne unikátne a krásne miesto.
Lövholmen Časť Štokholmu, ktorej Palma akoby z oka vypadla. Obe majú podobnú rozlohu, majú výborné dopravné napojenie a obe boli kedysi továrňou. Ako dopadol tento príbeh vo Švédsku?
Identita identifikovaná Vďaka rekonštrukcii starostlivo vybraných továrenských budov sa zachoval industriálny šmrnc štvrte.
14 —Palma Palma — 2— —Gehl IntroArchitects
Bývalá industriálna štvrť sa zmenila na lokalitu, kde budú ľudia nielen bývať, ale aj žiť. Vedľa ulíc s dopravným mixom budú čisto pešie zóny, vedľa rezidenčných budov multifunkčné občianske vybavenie.
„ Keď vidíte mesto
s verejnými priestormi plnými detí i starých ľudí, viete, že je to dobré mesto pre ľudí.“ Jan Gehl
Carlsberg Štvrť je ako dobré pivo: vyrába sa pre ľudí a je plné života. Ako pomohli Gehlovci vykvasiť zo slávneho kodanského pivovaru plnohodnotné mesto?
Na pivo s Kodaňou Zobrať si čerstvo načapovanú desiatku, sadnúť si na schody a opaľovať sa – v Dánsku?! Áno, aj to je možné. Gehlovci pomohli navrhnúť koncepciu Carlsbergu tak, aby v ňom vzniklo množstvo vonkajšieho priestoru. Chráneného pred počasím, a predsa otvoreného, živého, a predsa útulného.
Dobrý cieľ, dobrý štart Revitalizácia Carlsbergu sa začala v roku 2006 a potrvá až do roka 2026. Gehlovci boli pri projekte prítomní hneď na začiatku. Pomohli nastaviť smer, akým sa má Carlsberg rozvíjať, aby sa z neho stala pestrá, útulná mestská časť.
Carlsberg, Kodaň
15 — Palma Gehl Architects 2 ——Palma — Intro
V Novom Meste finišuje unikátny projekt. A to aj vďaka susedom Možno tento projekt inšpiruje aj vás. A prečo sa ho CORWIN rozhodol podporiť? Pretože zo zanedbaného dvora sa s pomocou jeho obyvateľov stáva živé miesto. A to aj vďaka recyklácii a zapojeniu „zelených“ riešení. Viac v rozhovore s Veronikou Gežík.
Práce na obnove dvora
Obnova dvora na Sibírskej ulici aj pomocou recyklácie starého betónu, ktorým bol pokrytý. Dá sa takto charakterizovať váš projekt Suť na dvor alebo je za ním ešte niečo viac? Chceme revitalizovať otvorený vnútroblok a vytvoriť kvalitný priestor pre ľudí. Inšpirovali sme sa príkladom z Novej Cvernovky, kde dokázali aj vďaka regenerácii stavebného odpadu na prírode najbližší mlatový povrch oživiť verejný park. Recyklovaný materiál sa po spracovaní skrátka využije pri stavebných prácach, čo šetrí nielen prírodu – odpad neskončí na skládke, ale aj energie a financie. Ďalším prínosom aktivity Suť na dvor je spájanie komunity. Navzájom sa spoznávame a prehlbujeme susedské vzťahy. Zároveň zvyšujeme povedomie ľudí o zmene klímy a o opatreniach na spomalenie tohto trendu. S odstraňovaním starého povrchu ste začali v októbri 2021, čo sa s ním dialo potom? Poškodený asfalt a betón väčšinu dažďovej vody odvádzali do kanalizácie. Odstránili sme ich a rozdrvený betón využili vo forme mlatu na vytvorenie
16 —Palma Palma — 2— —Rozhovor Intro
Obnovený dvor na Sibírskej
spevnenej, no priepustnej plochy. Miesto cesty na skládku nám bude slúžiť ešte dlhé roky. Celý priestor sa snažíme spoločne revitalizovať a meniť na komunitný už takmer dva roky. Osadili sme vyvýšený záhon s lavičkovým sedením. Spolu s deťmi z okolia sme inštalovali kŕmidlá a búdky pre vtáky a postavili hmyzí hotel. Na dvor sme takto pritiahli ďalších obyvateľov a rozvinuli nové aktivity a funkcie.
nielen pre ľudí, ale aj pre vtáky a hmyz. Jej realizácia prebehne opäť v spolupráci s obyvateľmi z okolia. Nakoniec plánujeme upraviť mobiliár a vytvoriť jednoduché prvky na športovanie, senzorický chodník a stolové hry. Súčasťou projektu je aj výsadba ovocných stromov či krov. Aké boli náklady na revitalizáciu priestoru a z čoho ich pokrývate? Za posledné dva roky to bolo približne 12-tisíc eur. Podporilo nás viacero donorov a spustili sme aj online kampaň na získanie financií. Spoločnosť CORWIN, ktorá sa už dlhšie snaží o revitalizáciu viacerých zanedbaných plôch v Novom Meste, nám zase pomohla tým, že znásobila každé euro darované na náš projekt obnovy. Dvorov ako na Sibírskej ulici sú v Novom Meste desiatky, ak nie stovky. Dá sa váš príklad uplatniť na ktoromkoľvek z nich? Určite áno. Dvorov a celkovo zastavaného územia pokrytých nepriepustnými tmavými povrchmi je mnoho. Prispievajú k zhoršeniu negatívnych vplyvov otepľovania. Preto je pre nás dôležité, aby projekt, ako je Suť na dvor, nezostal jednorazovou aktivitou, ale aby ho dokázali prevziať aj ďalší. Až vtedy sa dá hovoriť o zlepšení životného prostredia v ekosystéme mesta.
V akej fáze je obnova dvora dnes? Pracujeme na dokončení poslednej mlatovej vrstvy a zabezpečení celoročnej starostlivosti o takúto plochu. Okolo nej chceme inštalovať závlahový systém. Spolupracujeme aj s krajinnými architektmi, ktorí pre nás navrhujú podobu dažďovej záhrady. Tá zlepší mikroklímu a zvýši atraktivitu územia
Veronika Gežík
17 — Palma — Rozhovor 2— Palma — Intro
Starší brat Palmy: Blumental V Bratislave leží ladom viac ako 130 nevyužitých, upadajúcich areálov. Ako to vyzerá, keď sa zrevitalizuje aspoň jeden? Za Blumentalom, ako aj za Palmou, stojí developer CORWIN. V areáli pôvodne pustli zvyšky tabakovej továrne. Namiesto nich tu dnes stoja kancelárie, byty, ale aj nové Námestie Mateja Korvína so zeleňou, s občianskym vybavením a vonkajším sedením.
Skratka ku kompaktnejšej Bratislave Blumental vďaka Námestiu Mateja Korvína prepojil Mýtnu a Radlinského pre autá aj pre peších. Mnohé brownfieldy sú obohnané plotmi, čím robia dieru do mesta a obyvateľom neostáva nič iné, ako ich dennodenne obchádzať. V Palme chceme z no-go zóny spraviť miesto, kam sa môžu prísť poprechádzať aj obyvatelia Bieleho kríža či Nobelovej.
Z pekne nebezpečného pekné aj bezpečné Pustili by ste svoje dieťa hrať sa niekam, kde sa na zemi váľajú smeti a rozbité sklo? Ani my nie. Revitalizáciou tabakovej továrne zmizol areál, ktorý bol obľúbenou lokalitou nielen bezdomovcov, ale aj kriminálnikov. Na tomto mieste dnes stojí Námestie Mateja Korvína, ktoré je bezbariérové, má bezpečne oddelenú pešiu zónu od cesty a dá na vás pozor aj večer.
Námestie Mateja Korvína
2 — Palma — Intro
Multifunkčné namiesto nefunkčného V brownfieldoch nie sú pekárne, čajovne, ihriská ani zdravotné strediská či škôlky. Zaberajú miesto, ale susedom nič nedávajú. V Blumentali dnes nájdete reštaurácie, kaviarničku, farmárske potraviny, optiku či drogériu. A v Palme toho môže byť ešte viac.
’ Lubľanskí bratranci: Vilharia a Kvartet V slovinskom hlavnom meste vedia, že zanedbané plochy mesta treba oživiť a pretvoriť tak, aby boli prínosom pre svoje okolie. Aj preto nám bol zverený už ďalší brownfield a po rezidenčných budovách Kvartet vytvoríme v Ľubľane aj administratívny komplex Vilharia.
Vilharia
V blízkosti hlavnej stanice na mieste zanedbanej betónovej plochy vyrastú nielen najzelenšie a najudržateľnejšie kancelárie v Slovinsku, ale aj živý a moderný mestský bulvár. Z nevyužitých zón sa tak môžu stať plnohodnotné časti susedstva.
Sused Palmy: Guthaus Nová zeleň na ploche 14-tisíc m2, 183 klimatických stromov a jeden zrevitalizovaný bunker z prvej svetovej vojny. A k tomu kaviareň a lekáreň. Áno, toto všetko už je alebo čoskoro pribudne v Guthause.
Sadenie stromov v Guthause
19 — Palma — Brownfieldy zrevitalizované CORWINOM 2 — Palma — Intro
Čo nemôže chýbať v meste pre ľudí? Vylúštite hádanku, pošlite nám tajničku na susedia@palmapreludi.sk a 15 šťastlivcom pošleme plátenku Palmy.
vižý rterpa
rádob revejná pravado
ľave leneze
šípe mienasto tuá
čiankasob bavynosťve
Published by Corwin. © 2022
2 — Palma — Intro