Rozhovor s pani riaditeľkou

1. Aké je to byť riaditeľkou?

Každá práca má svoje čaro a akúkoľvek prácu robíme, mali by sme ju robiť radi. Ak to tak je, v tom prípade máme šťastie. Väčšinou si vyberáme povolanie podľa toho, k čomu máme bližšie. Keďže iné povolania som si na vlastnej koži nevyskúšala, nemám s čím porovnať, ale byť riaditeľkou je zaujímavá práca, síce miestami náročná, zaväzujúca a plná zodpovednosti, ale je v nej aj priestor na tvorenie a rozvíjanie sa.

2. Je to náročné byť pani riaditeľkou?

Niekedy je to dosť náročné, riaditeľ je za všetko zodpovedný a s každým problémom chodia ľudia za ním. Riaditeľ musí vedieť aj vypočuť si všetkých, povzbudiť, pochváliť, oceniť, povedať kritiku, usmerniť. Náročné je to hlavne vtedy, keď je potrebné riešiť niečo vážne. Napr. rozhovory s ľuďmi, kedy treba nájsť riešenie, kompromis, po ktorom budú spokojní všetci. Alebo keď musíme vypĺňať rôzne tabuľky, dotazníky, výkazy a nie vždy to ide rýchlo. Niekedy pri počítači trávim veľa času. Miestami samotná technika zlyháva a neviem sa pohnúť vpred, ale viem, že mám na to obmedzený čas a musím to poslať na spracovanie ďalej, tak vtedy je to dosť vyčerpávajúce

Ale ako dieťa som si myslela, že riaditeľ vlastne nič také ťažké nerobí, iba sedí vo svojej riaditeľni, rozpráva sa s učiteľmi, pije kávu a občas ide na obed. Vlastná skúsenosť ma vyviedla z tohto omylu a je v tom veľa skrytej, psychicky náročnej roboty, ktorú naoko nevidieť.

3. Máš niekedy aj voľno? Ak áno, ako tráviš svoj voľný čas?

Aj keď veľa času mi zaberie práca, voľný čas sa vždy nájde. Niekedy ho trávim len tak doma, v záhrade so psom, s rodinou, priateľmi, alebo pečiem koláče, ideme na výlet, zájdeme si do divadla, na koncert, pozriem si dobrý film, alebo reláciu v telke. Rada vymýšľam čo nové doplníme do záhrady, občas niečo aj namaľujem na drevo, textil, alebo zo starého pretvorím nové, prečítam si knihu, vytiahnem karimatku a zacvičím si, alebo len tak si uvarím čaj a oddychujem.

4. Čím si chcela byť, keď si bola malá? Chcela si byť od detstva pani učiteľkou?

Vždy ma bavilo pozerať sa na prácu učiteľov, ktorých som zažila ja ako dieťa a myslím, že mi zároveň boli aj inšpiráciou a vzorom a preto som uvažovala týmto učiteľským smerom. Vo svojej detskej izbe som si do radu posadila svojich plyšákov, dávala som im písomky, skúšala ich násobilku, čítala som im rozprávky. Ale ako každé dieťa, aj ja som občas snívala o rôznych iných povolaniach. Lekárka, krasokorčuliarka, moderátorka, spisovateľka, ale bo dokonca som si myslela, že bude zo mňa vedec a prídem na niečo prevratné ako keď Edison vynašiel žiarovku. .....to je časť z mojej pestrej zbierky možných povolaní.

5. Máš nejaké domáce zvieratko? Ak áno, aké?

Máme tri zvieratká, psíka, korytnačku a zajaca. Volajú sa Sheyla, Leo a Ňufo.

6. Čo sa ti najviac páči na našej malej školičke?

Najviac sa mi páči práve to, že je malá. Príjemné rodinné prostredie, kolektív a ten relatívny pokoj. Veľké školy určite majú svoje výhody, ale na mňa pôsobia ako veľké hlučné závody s veľkým počtom ľudí , kde každý každého cez deň ani nestretne. A toto by pre mňa bolo neosobné a preto sú mi sympatické malé školy.

7. Aké je tvoje obľúbené jedlo?

Nemám len jedno obľúbené jedlo, som doslova všežravec a aj keď to síce nevyzerá, ale jem veľa. Celkovo mám veľmi rada polievky, zeleninové šaláty, ovocie, no a rezeň so šalátom a kapustnicu môžem stále.

8. Čo ťa najviac baví na tvojej práci?

Pestrosť, rôznorodosť, kreativita, to, že každý deň je v práci iný. Že v nej môžem vidieť pokroky, či už u vás detí v učení a správaní, alebo vo zveľaďovaní priestorov školy. To ma vždy potom teší, keď si spätne pozriem fotky, alebo si uvedomím, čo všetko je už za nami a ako sme to spolu zvládli. No a v neposlednom rade aj skvelý pracovný kolektív.

9. Ako si sa stala pani riaditeľkou?

Keď sme sa presťahovali do tejto dediny, neskôr na to prišla táto pracovná ponuka, ktorú som prijala.