Issuu

ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA

14. ROČNÍK 1/2018

PÔSTNE ČÍSLO

Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. Mt 6, 17

V TOMTO ČÍSLE SA DOČÍTATE:

3 EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA 4 ČAS PÔSTU PETER LUPTÁK 6 BOŽIE SLOVO JE DAROM. DRUHÝ JE DAROM MARIAN KRAJČ 8 NAŠA FARNOSŤ MARIAN KRAJČ 11 MATRIKA 7.10.2017 – 24.11.2017 11 ČO SA U NÁS DEJE? MICHAELA VNUČKOVÁ 12 DOBRÁ NOVINA ŠTEFAN ORAVEC 13 JASLIČKOVÁ POBOŽNOSŤ TIMEA GRETSCHOVÁ 14 FORMÁCIA AKOLYTOV BORIS KOLLÁR 16 DETI SÚ VŽDY ZDROJOM PREKVAPENIA JAROSLAV SLAŠŤAN 21 BOH ÁNO, CIRKEV NIE. MYSLÍŠ TO VÁŽNE? BORIS KOLLÁR 22 PÄŤ KREMNICKÝCH CHLAPOV V BADÍNE RADO JUNAS 23 OBED S VÝHERCOM VIANOČNEJ SÚŤAŽE 24 STRETÁVKA FARSKEJ MLÁDEŽE A KŇAZOV MILAN WAGNER 26 MARTIN HUDÁČEK - SOCHÁR KTORÝ TÚŽI BYŤ BOŽÍM NÁSTROJOM ZUZANA VEREŠOVÁ

29 33 34 35 36

SVÄTÝ JOSÉ SANCHEZ DEL RIO MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ DNES JE TEN SPRÁVNY DEŇ KLAUDIA MIHOKOVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVA MARTIN WAGNER BANÍCKA ČIPKA MICHAELA VNUČKOVÁ

EDITORIÁL

Milí čitatelia!

pár dní začneme 40 dňový pôst. Obdobie prípravy na Veľkú noc. Ako sa dokážeme pripraviť počas pôstu, takú budeme mať aj Veľkú noc.

FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

Myslime na to. Toto obdobie je charakterizované ako obdobie obnovy, obrátenia, stíšenia sa a činností, ktorých sa snažíme zrieknuť alebo na druhej strane si pridať. Mňa v tejto chvíli asi najviac zaujalo to, že aj v živote farského časopisu pravdepodobne práve nastáva obdobie obnovy – zlepšenia sa. Teda verím, že áno. Obnovy v tom zmysle, že sme vám ešte v minulom roku ponúkli možnosť vyjadriť svoj názor v malej vianočnej ankete, kde ste na jednej strane nám mohli pomôcť svojimi odpoveďami zlepšiť farský časopis a na druhej strane vyhrať zaujímavé ceny. V mojom úvodnom slove by som vám chcel ponúknuť výsledky tejto vianočnej súťaže, ktorú sme vám ponúkli od vianočného čísla do 6. januára 2018, kedy sme žrebovali výhercov. Ponúkam vám výsledky v krátkej analýze. 1. cenu vyhral František Matúška, 2. cenu pani Kňažková a 3. cenu Barbora

Vodislavská. Výhercom gratulujeme! Do súťaže sa zapojilo takmer 30 ľudí. Na otázku ako často si kupujete farský časopis až 20 z vás uviedlo, že si počas roka kúpite každé číslo. Chceme sa vám poďakovať za všetky vaše slová podpory, poďakovania, ale ďakujeme aj za kritické slová. Budeme sa snažiť do ďalších čísel odstrániť negatíva a doplniť, čo vám v časopise chýba. Chcel by som stručne odpovedať aspoň na pripomienku, prečo nie je v časopise viacej farebných obrázkov? Ako ste si mohli všimnúť, farebná je zatiaľ iba obálka časopisu. Časopis sa už od svojho vzniku predáva najviac za sumu 50 centov/ kus. Ak by sme chceli mať farebný farský časopis napr. 32 stranový, obálka 115g papier, vnútro 80g papier, porez + šitie, cena 1,10 € bez DPH. V tejto chvíli si pri zachovaní ceny 50 centov /kus nemôžeme plnofarebný časopis dovoliť. Či by bolo vhodné zvýšiť cenu časopisu, alebo nie, je na zváženie a širšiu diskusiu. Ďakujeme aj za pripomienky o farských aktivitách, sme radi, že ste nám napríklad pripomenuli púte na Staré Hory, alebo aby sme v časopise bližšie rozobrali nejakú tému, napr. sviatosti a pod. Keďže v minulom roku sa 5 mužov z našej farnosti zúčastnilo na formácii akolytov laikov v samostatnom článku vám prinášame, ako prebiehala ich formácia, čo môžu vo farnosti robiť a čo to vlastne ten akolytát je. Milí naši čitatelia, verím, že nás budete čítať aj v roku 2018 a že si vo farskom časopise nájdete pre seba aj povzbudenie, ale aj užitočné a praktické informácie o živote vo farnosti a k prežívaniu vašej viery. Prajem nám všetkým aj v tomto roku hojnosť Božích darov a milosti!

S úctou

Boris Kollár

4 MYŠLIENKY ZASVÄTENÝCH

ČAS PÔSTU

Drahí čitatelia farského časopisu ŽiTO. Opäť po roku vstúpime Popolcovou stredou do Pôstneho obdobia. Do obdobia, ktoré je prípravou na najväčšie sviatky kresťanov, sviatky umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ako sa máme pripraviť? Na čo je dobré sa zamerať? Chcel by som vám ponúknuť úryvok z evanjelia Prvej pôstnej nedele. V tomto krátkom úryvku budeme počuť, že Ježiš bol na púšti a diabol ho pokúšal. No po období pokúšania Ježiš vystúpil pred Izrael a začal hlásať: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo...“(Mk 1,15). „Naplnil sa čas...“ Všetci bojujeme s časom. Niektorým plynie príliš rýchlo, iným sa nesmierne vlečie. Fyzika definuje fyzikálnu veličinu času ako následnosť medzi dvomi udalosťami alebo dobu trvania deja. Našli by sme však i mnoho iných definícii. Kedysi ľudia vnímali čas cyklicky – ako niečo, čo sa opakuje. Strieda sa jar, leto, jeseň, zima... Dnes však vieme, že čas je v prvom rade lineárny – všetko plynie od svojho začiatku až po koniec.

Chronos a Kairos Starí Gréci používali pre opis času dve grécke slová – Chronos a Kairos. Aký bol medzi nimi rozdiel? Chronos bol čas, ktorý sa dal odmerať. Predstavte si, že varíte špagety. Pozriete na návod – variť osem minút. A tak stopujete osem minút, aby boli špagety mäkké a uvarené. Kairos je čas, ktorý nemeriam, ale viem vycítiť. Opäť sa vráťme k špagetám. Vo vychýrenej reštaurácii dobrý kuchár nevarí špagety podľa návodu na obale. Ochutná, pozrie a vie vycítiť, kedy je ten správny čas vypnúť sporák. Ospravedlňujem sa, ak som Vás unudil definovaním času. No chcem Vás priviesť k úryvku evanjelia. Pán Ježiš hovorí, že sa „naplnil čas...“ Grécky originál Markovho evanjelia tu používa slovo kairos. Teda čas, ktorý sa dá vycítiť. Vo Svätom písme sa mnohokrát používa čas definovaný ako kairos a myslí sa ním čas spásy. Čas, ktorý sa nedá odmerať. Čas, ktorý je potrebné vycítiť. Vieme, že v čase Ježiša to mnohí vycítili – vnímali, že prišiel Spasiteľ. Boli však aj takí, ktorí tento čas nevycítili. Nevšimli si, že prišiel Boží Syn.

MYŠLIENKY ZASVÄTENÝCH

Čas pôstu A tu sa chcem opäť vrátiť k času Pôstneho obdobia. Nemá to byť len čas, ktorý odmeriame. Prežijem 40 dní, dám si nejaké predsavzatie a budem sa silou mocou usilovať dodržať ho. Nie je to o tom. Máme sa snažiť, aby bol čas Pôstu pre nás časom kairos – teda milostivým časom. Časom spásy. Časom, keď si uvedomujem veľké Božie skutky, veľké Božie dielo, ktoré Kristus vykonal svojim umučením a zmŕtvychvstaním. A nielen, že si to uvedomujem. Chcem sa mu čo najviac pripodobniť, chcem čerpať z tohto času spásy. Času umučenia a zmŕtvychvstania. Chcem z neho čerpať pre zmenu môjho života, preto, aby som sa viac učil láske, pripodobnil Láske. Biblický kairos je časom darovania. Časom Boha pre človeka. Časom darovania sa Boha človeku.

ľudí. Sima spieva: „Keď si ma raz pozval na obed, prečo si aj na webe? Tak nech ti on povie odpoveď, prečo ma už na obed neber. Tri kliky a už si mimo mňa, nehádžme prítomnosť do ohňa. Tri kliky jak diery na syre, a už si ulietaš vo svojom vesmíre.“

Sme s druhým a nevšímame si druhého. Sme zahľadení do seba. A môžeme ísť ďalej. Sme s Bohom a nevšímame si Boha. Chceme počuť to svoje a nechceme počuť to Božie. Žiť kairos Aj my máme žiť tento kairos. Čas sebadarovania sa Bohu a blížnemu. Dnešná doba akoby nepriala tomuto času kairos – času sebadarovaniu. Akosi sme stále viac zahľadení do seba. Veľmi pekne to vyjadrila známa slovenská speváčka Sima Martausová vo svojej piesni I-fóny, ktorá ma oslovila, keď som pred pár dňami cestoval autom, a v ktorej kritizuje dnešný svet mnohých, zvlášť mladých

Prajem sebe i Vám všetkým, aby ste čo najlepšie využili toto Pôstne obdobie. Využili ho nie len, ako čas, ktorý sa opäť opakuje. Ale ako čas darovaný, čas milostivý, čas spásy, čas darovania. Slovami Simy Martausovej; „nehádžme prítomnosť do ohňa“, využime čas Pôstu, ako čas sebadarovania, ako čas vnímania, ako čas otvoreného srdca. Boh ho otvoril pre nás. Našiel si čas na nás. Nájdime si ho aj my preňho. TEXT: ICLIC. PETER LUPTÁK, tajomník diecézneho biskupa a bývalý kaplán v Kremnici

FOTO: internet

DUCHOVNÉ SLOVO FOTO: internet

BOŽIE SLOVO JE DAROM. DRUHÝ JE DAROM.

Pôstne obdobie je novým začiatkom; cestou, ktorá vedie k istému cieľu: Veľkej noci vzkriesenia, Kristovmu víťazstvu nad smrťou. Táto doba nám zakaždým adresuje dôraznú výzvu na obrátenie: kresťan sa má obrátiť k Bohu „celým svojím srdcom“ /Joel 2,12/. Pôstne obdobie je vhodným časom na zintenzívnenie duchovného života cez posvätné prostriedky, ktoré nám Cirkev ponúka: pôst, modlitby a almužny. Základom toho všetkého je Božie slovo, ktoré sme v tomto čase pozvaní horlivejšie počúvať a meditovať. Obraz podobenstva Poslúži nám podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi /porov. Lk 16,1931/. Podobenstvo začína tým, že predstavuje dve hlavné postavy, no detailnejšie opisuje iba chudobného. Ten sa nachádza v beznádejnej situácií a nemá silu pozviechať sa, leží pred dverami bohatého a je omrvinky, ktoré padajú z jeho stola; má vredy na celom tele a psy prichádzajú, aby mu ich olizovali /porov. Lk 20-21/. Obraz sa stáva ešte tragickejším, ak vezmeme do úvahy, že Lazár: je meno plné prísľubov, ktoré doslovne značí „Boh pomáha“. Táto postava nie je anonymná, má veľmi konkrétne črty – chudobný sa nám predstavuje ako človek, ktorý má svoju vlastnú históriu. Pokým pre boháča

je akoby neviditeľný, pre nás sa stáva blízkym, akoby dôverne známym, s konkrétnou tvárou. Lazár nás učí, že druhý je darom. Správny vzťah s ľuďmi spočíva vo vďačnom uznaní ich osobnej hodnoty. Prvým skutkom, ku ktorému nás toto podobenstvo vyzýva, je otvoriť druhému dvere nášho srdca, pretože každý človek je darom, či už je to náš blízky, alebo neznámy chudobný. Podobenstvo neľútostne opisuje, v akých protikladných podmienkach žije bohatý človek /porov. Lk 16,19/. Táto postava, na rozdiel od Lazára, nemá meno a charakterizuje ju len prívlastok „bohatý“. Jej bohatstvo sa ukazuje na šatách, ktoré nosí, a v prehnanom prepychu. Purpur bol vskutku veľmi žiadaný – viac ako striebro či zlato, a preto bol vyhradený pre božstvá /porov. Jer 10,9/ a pre kráľov /porov. Sdc 8,26/. Kment bola špeciálna tkanina, ktorá prispievala k temer posvätnému charakteru nosenia. Bohatstvo tohto človeka je nadmerné, a to aj v tom, že ho už zo zvyku dáva každý deň najavo: „deň čo deň prepychovo hodoval“ /porov. Lk 16,19/ Tragicky sa u neho prejavuje porušenosť hriechom v troch nasledujúcich momentoch: v láske k peniazom, márnivosti a pýche.

DUCHOVNÉ SLOVO 7

Apoštol Pavol hovorí, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom“ /1Tim 6,10/. Peniaze nás môžu ovládnuť až tak, že sa stanú tyranským idolom. Podobenstvo nám ďalej ukazuje, že boháčova chamtivosť ho robí márnivým. Jeho osobná hodnota sa zakladá na povrchnom zdaní; na predvádzaní sa pred druhými, čo si môže dovoliť. No zdanie maskuje vnútorné prázdno. Najnižším stupňom tohto morálneho úpadku je pýcha. Bohatý človek sa oblieka, akoby bol kráľom, napodobňuje vystupovanie Boha, pričom zabúda, že je obyčajným smrteľníkom. Ovocím pripútanosti k peniazom je teda istý druh slepoty: bohatý nevidí hladného, ranami pokrytého a vo svojom ponížení zahanbeného bedára.

Až v utrpení záhrobia spoznáva boháč Lazára a chcel by, aby tento chudobný zmiernil trochou vody jeho utrpenie. Gestá, o ktoré prosí Lazára, sú podobné ako tie, čo mohol sám urobiť, no nikdy neurobil. Abrahám mu vysvetľuje: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš“ /Lk 16,25/. Na druhom svete je teda nastolená istá spravodlivosť a zlá podstúpené za života sú vyvážené dobrom. Podobenstvo pokračuje, a tak sa všetkým kresťanom predkladá jeho posolstvo. Boháč, ktorý má ešte na svete bratov, prosí totiž Abraháma, aby k nim poslal Lazára, ktorý ich bude varovať; no Abrahám odpovedá: „Majú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ /Lk 16,31/.

Dôležitá príprava Evanjelium o boháčovi a chudobnom Lazárovi nám pomáha dobre sa pripraviť na Veľkú noc, ktorá sa blíži. Liturgia na Popolcovú stredu nás pozýva, aby sme prežili podobnú skúsenosť, akú – oveľa dramatickejšie – prežíval boháč. Kňaz, sypúc nám popol na hlavu, opakuje slová: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš.“ Boháč a bedár, obaja zomierajú a hlavná časť podobenstva sa odohráva na druhom svete. Tieto dve postavy náhle zisťujú, že „nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť“ /Tim 6,7/. Aj náš pohľad sa upiera na tento druhý svet, kde boháč vedie dlhý dialóg s Abrahámom, ktorého volá „otec“ /Lk 16, 24,27/, čím demonštruje, že patrí k Božiemu ľudu. To robí jeho život zvlášť protirečivým, pretože dovtedy sa o jeho vzťahu s Bohom nič nehovorilo. V skutočnosti niet v jeho živote miesta pre Boha, jediným jeho bohom je on sám.

Ku koreňom Takto sa nám ukazuje, v čom spočíva skutočný boháčov problém: koreňom jeho zla je to, že nepočúval Božie slovo; to ho doviedlo k tomu, že už nemiloval Boha, a preto pohŕdal svojim blížnym. Pôstne obdobie je tým najvhodnejším časom na nové stretnutie so živým Kristom v jeho slove, vo sviatostiach a v blížnom. Pán – ktorý počas štyridsiatich dní na púšti zvíťazil nad zvádzaním pokušiteľa – nám naznačuje, akou cestou máme ísť. Modlime sa jedni za druhých, aby sme dostali podiel na Kristovom víťazstve a vedeli otvoriť svoje dvere slabým a chudobným. /spracované podľa posolstva Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2017/

S modlitbou o. Marian Krajč

FOTO: internet

NAŠA FARNOSŤ

Kostol sv. Alžbety

NAŠA FARNOSŤ Ani sme sa nenazdali a sme v novom roku. Dni sa míňajú nezadržateľne, a preto je tu čas podeliť sa o nové skutočnosti, skúsenosti, ktoré sa udiali, alebo sa ešte dejú. Farnosť Ďakujem všetkým, ktorí pomáhali pri vianočnej výzdobe a upratovaní po Vianociach. Dňa 2. februára sme mali Farskú radu, kde sme sa o všeličom rozprávali. Prišli aj niektorí farníci vyjadriť svoj názor k veciam vo farnosti. Potom sa hlasovalo a Farská rada odhlasovala, že sa v oboch našich kostoloch bude realizovať vykurovanie. Cenové ponuky a podrobnosti si každý môže pozrieť na výveske v špitálskom kostole . Pamätajme na to, že v kostole už nebude 14°C, ale omnoho menej. Všetko je to o tom, čo od čoho očakávame. Realizácia prác bude v mesiacoch marec - apríl. Preto, kto môže, je tu možnosť si symbolicky zakúpiť miesto v kostole s vykurovaním v hodnote 58EUR.

Ďakujem p. J. Hricovi, J. Verešovi, J. Golhovi, p. Michalkovi za odstránenie pavučín z kostola. Ďakujem p. Nemčekovi a p. Ďurianovi za zlepšovák pri adorácií. Kostol sv. Františka Podarilo sa už zrealizovať technologickú miestnosť vo veži kostola z ktorej je veľmi pekný ročný nájom. S tým bola spojená aj výmena elektrického rozvádzača za úplne nový. Zrealizované zdarma. Čakáme na vyjadrenie Ministerstva kultúry SR, či nám venujú aj v tomto roku peniaze na obnovu kultúrnych pamiatok. Vyjadrenie budeme vedieť po Veľkej noci. O ďalších skutočnostiach sa každý dozvie z nášho farského časopisu alebo od členov Farskej rady. Myslím v modlitbách na každého z Vás, a ďakujem, že máte chuť sa zapojiť do činnosti v našej farnosti. o. Maňo. FOTO: internet

NAŠA FARNOSŤ

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tom, že naša farnosť funguje. Verím, že sa podarí stabilizovať situáciu tak, aby sme nemuseli investovať prostriedky v tak veľkej miere do opráv, ale aby sme mohli intenzívnejšie napomáhať životu farského spoločenstva v rozličných potrebách, či ide o starých a chorých alebo chudobných; alebo pomoc pre rodiny, aktivity s deťmi a mladými atď. Vízie do budúcna: Podal som osem žiadostí na ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby sme mohli aj v roku 2018 dostať nenávratný príspevok na realizovanie opráv NKP v našej farnosti.

Niektoré opravy sú už prebiehajúce, niektoré sú nové: Výmena strechy na kostole v Lúčkach; Fr. bašta oprava spadnutého múra; Fr. sýpka reštaurovanie okenných portálov; Oprava fasády na farskom kostole a Loret. kaplnky; Oprava strechy na fare; reštaurovanie hl. oltára a kazateľnice a bočného oltára sv. Anny. Špitál: strecha oprava úžľabia, sklená vata na zateplenie klenby. Farská garáž: oprava strechy a časti krovu. Spolupráca so šachistami: oprava časti Františkánskeho kláštora. Máme OZ Nádej srdca Kremnice. Predseda tajomník diecézneho biskupa P. Lupták.

FOTO: KLAUDIA MIHOKOVÁ

SVIATOSTI - ŠTATISTIKA za rok 2017 Sviatosti a sväteniny Krsty

Eucharistia prvé prijímanie Birmovanie Sobáše Zomrelí

Rok 2016 34

Rok 2017 38

– 27 sv.

0 18 52

0 18 34

Rozpis 22 chlapcov 16 dievčat 9 chlapcov 10 dievčat

12 mužov

21 zaopatrených

22 žien

13 nezaopatrených

10 NAŠA FARNOSŤ

ZBIERKA POTRAVÍN

Ďakujeme všetkým, ktorí ste sa do tejto zbierky zapojili.

V minulom roku v advente sa v našej farnosti konala zbierka potravín, drogérie a pod. Pri tejto príležitosti v našom časopise uverejňujeme poďakovanie, ktoré sme dostali od OZ Maják Nádeje.

Viac o činnosti a aktivitách občianského združenia si môžete prečítať na internete na stránke http://www.majak-nadeje.eu/

Milí darcovia, ďakujeme Vám, za vianočnú zbierku potravín, drogérie a hračiek pre rodiny v núdzi. Mnohé rodiny nemajú financie ani na základné potreby, preto im Váš dar veľmi pomôže aj počas Vianoc. Rodičia majú vďaka vašim potravinám a drogérii menej starostí a deti vďaka hračkám viac radosti. Vážime si Vašu otvorenosť pre pomoc ľuďom v núdzi. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať! S vďakou, Soňa Vancáková riaditeľka OZ Maják Nádeje V Košiciach, 20.12.2017 FOTO: internet

MATRIKA 25.11.2017 – 19.1.2018 11

Krsty:

Sobáše:

Rebeka Slezáková 25.11. Filip Ludvig Edelsberger 25.11. Filip Majliš 25.11. Richard Václavík 26.11. Dávid Debnárik 26.11. Hugo Grendár 6.1.

Michal Valko – Anna Neuschlová 16.1.

Pohreby: Jozef Crcha 77 r. Július Vendrela 47 r. Júlia Červenáková 98 r.

ČO SA STALO, ČO BUDE

ČO SA U NÁS DEJE? 9.12. sa ukončila formácia akolytov laikov v diecéznom seminári v Badíne. Z našej farnosti prijalo akolytát 5 mužov. Viac o akolytáte vám prinášame v samostatnom článku. 10.12. sme si pre deti vo farskej klubovni pripravili mikulášsky program, deťom sme pustili krátku rozprávku o Mikulášovi a po tom, čo každý z nich povedal nejakú pesničku alebo básničku, dostal darček. 22. 12. sa mládež spolu s našimi kňazmi stretla na každoročnom vianočnom večierku. 25.12. sa v našej farnosti koledovalo. Ďakujeme všetkým, ktorí nás prijali do svojich príbytkov a mohli sme im doniesť DOBRÚ NOVINU o narodení Ježiška. 26.12. sa v Kostole sv. Alžbety konala Jasličková pobožnosť. 26.12. sa v Kostole sv. Kataríny uskutočnil Štefanský koncert.

Účinkovali – na organe - Ján Bulla, spev Annamária Verešová, husle - Blanka Kuzmínová, klavír – Mária Páchniková a ženský zbor Chorus Cremniciensis. 28.12. sa vo fare uskutočnilo stretnutie farníkov po viacerých rokoch. Viac o tomto stretnutí sa dozviete v samostatnom článku. 28.12. sa v Kostole sv. Alžbety konal vianočný koncert na ktorom vystupoval zbor svätej Magdalény z Trubína, doprevádzal ho organista Miroslav Zaremba. 29.12. sme si v Kostole sv. Alžbety mohli vypočuť koncert zoskupenia mladých umelcov popretkávaný veršami kremnickej poetky pani Alžbety Vítkovej pod názvom „Keď sa poézia snúbi s hudbou“.

19.1. sa vo farskej klubovni uskutočnila prednáška o počiatkoch kresťanstva na Slovensku. Prednášal náš p. kaplán, Mgr. Peter Baláž.

12 ČO SA STALO, ČO BUDE

Od januára pokračujeme po vianočnej prestávke v detských stretkách, vždy v nedeľu od 15:00 vo farskej klubovni. Pozývame všetky deti a mládež na nácvik zboru každý piatok o 16:00. V tomto roku sa detský letný tábor bude konať v obci Lazy pod Makytou v termíne 1. – 7.7. 2018. Účastnícky príspevok je 80 €. Bližšie informácie budú poskytnuté neskôr. Kontaktná osoba je Boris Kollár. Sv. prijímanie bude v našej farnosti 27.5.2018 o 10.00hod. v Kostole sv.

Kataríny a sviatosť birmovania bude 24.6.2018 o 10.30hod. v Kostole sv. Kataríny.

Pripomíname vám, že aj v tomto roku je možnosť ísť na púť na Staré Hory autobusom. Rozpis pútí: vždy od apríla do októbra chodí autobus z parkoviska Jeleň o 7:15 každú prvú sobotu v mesiaci. Bližšie informácie sa môžete dozvedieť u pani Blanky Krajčíkovej z Nevoľného. TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet

ČO SA STALO, ČO BUDE

DOBRÁ NOVINA Tak ako každý rok, aj tento sme chceli pomáhať. Preto sme si nacvičili pesničky, básničky a vybrali sme sa do ulíc roznášať Dobrú novinu o tom, že sa nám narodil Spasiteľ. Ráno sme sa stretli vo fare a dotiahli detaily. Hneď po tom, ako sme zaspievali a zakoledovali na svätej omši, sme sa rozdelili do dvoch skupín a začali sme Dobrú novinu roznášať do rodín po meste.

Pre pomoc matkám a ich deťom v Etiópií sa tento rok vyzbieralo v našej farnosti 760 €. Touto cestou by som sa chcel poďakovať za všetky príspevky, dary, ale aj za výborné pohostenie, ktoré ste si pre nás pripravili. Nech Vám to Pán oplatí. TEXT: ŠTEFAN ORAVEC FOTO: D. NEUSCHL, B. KOLLÁR

TEXT: TIMEA GRETSCHOVÁ FOTO: DÁVID NEUSCHL

ČO SA STALO, ČO BUDEI 13

JASLIČKOVÁ POBOŽNOSŤ Príbeh o narodení malého Ježiška pozná každý. Už malé deti vedia, že Ježiško sa narodil v jasličkách a v maštaľke. Táto jasličková pobožnosť bol ale celkom iná ako ostatné. Keď sme ju hľadali, chceli sme, aby bola niečím výnimočná. Aby to nebol ten klasický príbeh. To sa nám myslím aj podarilo. Tento rok sme sa mohli dozvedieť, čo sa dialo na opačnej strane. Aký chaos bol v nebi a čo si anjeli mysleli, keď sa dozvedeli túto radostnú zvesť. Možno tým, že to bolo také odlišné, sa to deťom o niečo väčšmi páčilo. Každý rok je cvičenie jasličkovej veľká výzva. Je to ale už taká naša tradícia, ktorá na Vianoce nemôže chýbať.

Nacvičovať sme začali už trošku skorej, aby sme všetko stihli. Najprv sme nacvičovali v klubovni. Potom neskôr už aj v kostole s rekvizitami. Všetko sa nakoniec podarilo, decká boli naprosto skvelé a nič viac sme si ani nemohli želať. Bolo super, že rodičia mohli svoje deti vidieť aj v takejto úlohe. Najväčší darček bol pre nás ale potlesk na konci. Vtedy sme už vedeli, že to úsilie stálo za to. Chcem sa ešte poďakovať všetkým, ktorí sa na nás prišli pozrieť a podporil tak naše úsilie.

14 ČO SA STALO, ČO BUDE

FORMÁCIA AKOLYTOV Päť mužov z našej farnosti sa v minulom roku zúčastnilo teologicko – duchovnej formácie (kurzu) veriacich mužov na prijatie služby akolytátu. Kurz zahŕňal prednášky z teologických disciplín dotýkajúcich sa služby akolytov. Najprv si priblížme, kto môže prijať službu akolytátu. Službu akolytátu môže prijať: pokrstený veriaci muž dobrých mravov, dobrej povesti medzi ľuďmi, horlivý, slobodný alebo ženatý (v usporiadanom sviatostnom manželstve), minimálne 25 – ročný. V kontexte cirkevných dokumentov pod akolytom rozumieme mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania natrvalo ustanoveného liturgickým obradom.

Služba akolytátu nadobudla apoštolským listom pápeža Pavla VI. Ministeria

quædam nový rozmer: „Akolyta je ustanovený pomáhať diakonovi a slúžiť kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši; okrem toho – ako mimoriadny vysluhovateľ – dáva sväté prijímanie vtedy, keď riadni vysluhovatelia, o ktorých hovorí kán. 845 CIC, nie sú prítomní, alebo keď im v tom prekáža choroba, vysoký vek alebo iná pastoračná práca, alebo keď počet veriacich, ktorí pristupujú k Pánovmu stolu, je taký veľký, že by sa omša neúmerne predĺžila. V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie. Ak treba, môže viesť prípravu tých veriacich, ktorí z času na čas majú pomáhať kňazovi alebo diakonovi pri liturgických obra-doch, napr. niesť misál, kríž, sviece alebo

Zľava: Peter Chren, Radovan Junas, Milan Ďurian, František Matúška, Milan Wagner

ČO SA STALO, ČO BUDEI 15

konať podobné úlohy. Tieto úlohy bude konať dôstojnejšie, ak bude čoraz viac a vrúcnejšie uctievať najsvätejšiu Eucharistiu, ak sa bude ňou živiť, a ak ju bude stále hlbšie poznávať. Akolyta, osobitným spôsobom určený na službu pri oltári, nech sa naučí všetko, čo sa týka verejných bohoslužieb, a nech sa usiluje pochopiť ich vnútorný a duchovný zmysel, aby sa tak denne mohol celý obetovať Bohu, a aby svojou vážnosťou a dôstojným správaním mohol byť príkladom všetkým vo svätom chráme. A nech úprimnou láskou miluje tajomné Kristovo telo, čiže Boží ľud, najmä slabých a chorých.“ Kresťanskí laici, ktorí sa trvalo alebo dočasne zasväcujú službe Cirkvi sú povinní nadobudnúť zodpo-vedajúce vzdelanie, ktoré sa vyžaduje pre plnenie ich služby. Tak isto sú povinní svedomito, obetavo a horlivo vykonávať tú službu (kán. 231 § 1 CIC). Samotné pridelenie nejakej služby, napr. lektora alebo akolytu, nedáva laikom právo na plat alebo materiálne zabezpečenie.

2. stupeň vysviacky: presbyterát, kňazstvo – prvý stupeň kňazstva; 3. stupeň vysviacky: episkopát, biskupstvo – plnosť kňazstva. Služba akolytu V 3. stor. rímski akolyti (gr. akólutos následník, sprievodca, pomocník) prenášali fermentum z pápežskej svätej omše do titulárnych kostolov, rozdávali Eucharistiu pri bohoslužbe a nosili ju chorým. Akolyti v Afrike a v Galii mohli zapaľovať sviece na oltári a prinášať obetované víno; vo všeobecnosti mali na starosti aj nosenie krizmy. Na Východe akolyti neboli. Vzťah – akolyta a Eucharistia – sa celkom prerušil počas stredoveku. Služba subdiakona i akolytu sa vyvinula z diakonátu. Akolytát (spolu s ostiaritátom) sa stal predstupňom k presbyterátu. Akolyta je „najvyššia“ laická liturgická služba (môže ju mať len muž); akolyta sa od rozdávateľa svätého prijímania odlišuje „stabilitou“ svojho postavenia. Tejto stabilite by mal zodpovedať aj jeho duchovný život.

Akolytát je samostatná služba – rozdielna od rozdávania svätého prijímania. Dve služby sú sväteninou: lektorát a akolytát. V štruktúre Katolíckej cirkvi – po koncile – to vyzerá takto: Druhý vatikánsky koncil poopravil služobné stupne (por. konštit. Lumen gentium 20). Ustálil tri stupne vysviacky (por. konštit. LG 28) a podal zásady pre dve služby (por. konštit. Sacrosanctum concilium 14; KKC 1554). Tri stupne vysviacky sú sviatosťou: 1. stupeň vysviacky: diakonát; tento stupeň ešte nie je služobným kňazstvom, je len službou; TEXT: BORIS KOLLÁR spracované podľa podkladov z biskupslého úradu

FOTO: archív R. JUNASA

16 ROZHOVOR

DETI SÚ VŽDY ZDROJOM PREKVAPENIA Na naše stretnutie prišiel v presne dohodnutý čas a dobre naladený. V jeho odpovediach som videl úprimnosť, rozvahu a snahu pracovať na sebe i na farnosti. Rozprávali sme sa o jeho práci, deťoch, výchove, jeho koníčkoch i snoch. Povedal mi tiež, čo ho teší i trápi. DÁVID NEUSCHL. Ako sa máš? (Smiech). Tri dni za sebou odhadzujem sneh, čo je jedna z mojich najobľúbenejších činností. Pretože pri tejto práci je vždy vidieť za tebou konkrétnu robotu. Včera bol na fare problém s pecou, lebo bola v meste odstávka elektriny, tak nefungovali v kotolni čerpadlá. Tak s týmto sa posledné dni zaoberám. Plníš na farskom úrade mnoho drobných i väčších úloh. Ty máš akú školu ? Skončil som Strednú školu pre nepo-

čujúcich v Kremnici, odbor stolár. Značná výhoda bola, že som nemusel dochádzať a v škole som bol za 15 minút. Potom som si urobil nadstavbu, aby som získal maturitu. Čo bolo potom? Nasledovalo u mňa ťažšie obdobie. Pretože tých možností sa zamestnať je v tomto meste málo. Prišla mi však ponuka zamestnať sa ako osobný asistent pre imobilného žiaka kremnického Súkromného gymnázia. Stretával som sa pri nej s mnohými novými vecami. Pochopil som aj matematiku (Smiech). Po skončení práce asistenta som dostal ďalšiu ponuku cez jeden projekt z ÚPSVaR, ale tiež to bolo len na určité obdobie. No a od augusta 2014 pôsobím v rámci kremnickej farnosti.

ROZHOVOR 17

Takže tu pôsobíš už štvrtý rok? Čo je tvojou pracovnou náplňou?

Spomenieš si na nejaké veselé príhody z kremnickej fary ?

Moja práca je veľmi špecifická, každý deň je iná. Starám sa o mnoho vecí, niektoré sú cyklické, iné sú nečakané. V zime vyhadzujem sneh, robím drobné opravy, riešim rôzne poruchy, chodím pre obedy, venujem sa práci s deťmi. Mám na starosti dva časopisy Katolícke noviny a Slovo medzi nami. Bol som nápomocný reštaurátorom, organizujem rôzne výlety pre deti a mládež, proste pomáham kde treba a s čím treba. Takže je to fakt rôznorodá práca.

Tých bolo veľa. Napríklad, keď niečo nevieme nájsť, prehľadávame celú faru a nakoniec to máme "pod nosom". Alebo keď sme hľadali korytnačku v záhradnom jazierku. A deti. S tými neustále zažívam veselé situácie, na ktoré neviem hneď vždy zareagovať. Tie sú vždy zdrojom prekvapenia. Deti sú úprimné. Do nich vidíš úplne, do ich duší. Dajú sa čítať, vidieť často na nich, či sú smutné alebo šťastné a čo si doniesli z domu.

Počas týchto tvojich povinností si zažil len jedného farára, ale viacero kaplánov. Aký si mal s nimi vzťah? Nestalo sa, že by sme si s niekým za tie roky povahovo nesadli. Každý kaplán bol iný, čo je prirodzené, ale každý z nich bol ľudský a ústretový. Dodnes so všetkými udržujem dobré vzťahy a máme vzájomný kontakt. Čo v nich vidíš? Že niektorým chýba postískanie, povyprávanie sa, prejav nejakej dôvery i lásky. Tak ako v minulosti, i dnes deti potrebujú k šťastiu málo. Lásku, rodinu a čas venovaný im. U niektorých vidím, že majú aj rôzne problémy, tak sa snažím povyprávať sa s nimi, alebo si pri tebe poplače. Ale najbližší ti bol? Peter Lupták. Odišiel na biskupský úrad, otcovi biskupovi Chovancovi robiť osobného tajomníka. Často som sa s ním rozprával o politike, kultúre, rôznych udalostiach. Aj vážne, aj sme sa nasmiali. Bol takým mojim starším bratom.

Niekedy iba 5 minút stačí a hneď je všetko v poriadku... často vidím, že im niečo chýba a nemyslím teraz to materiálne. Skôr veci, ktoré im za peniaze nekúpiš.

18 ROZHOVOR

Čo ťa trápi ? Že niekedy robíme veci komplikovane. A pritom to ide aj jednoducho. Mám s tým mnoho skúseností ako sa dajú veci robiť často jednoduchšie. Povedal by som, že niekedy nám chýba zdravý sedliacky rozum. Tiež ma trápi, že mladí ľudia z Kremnice odchádzajú. A tiež sa - ako mesto s bohatou históriou nevieme predať, nevieme ponúknuť svetu skvosty, ktoré tu máme. (Ticho). Trápia ma aj vzťahové veci. Priateľstvá a vzťahy sú dnes pomaly druhoradé, mnohí sa pachtia za peniazmi a kariérou. Nemáme často čas jeden pre druhého.

nechodí. Tieto Vianoce sme spolu strávili pekný čas. A vždy ma vedia potešiť aj maličkosti. Napríklad, keď dieťa pre mňa nakreslí obrázok. Všetko, čo takto zo srdca dostanem, si odkladám, všetko to beriem s láskou, úctou a vďačnosťou. Poteším sa tiež z pohľadnice, ktorou si niekto na mňa spomenie. Teší ma tiež, keď môžem niekomu nezištne pomôcť. Tiež ma teší spokojnosť iných, akási pozitívna spätná väzba. Keď sú ľudia s mojou prácou spokojní a vedia ju oceniť a aj mi to povedať. Čo máš rozčítané? Atlas oblakov od Hansa Heckela. Je zaujímavé, že človek dokáže predpovedať počasie aj na dlhšiu dobu pomocou oblakov. A to rôznymi metódami. Ale tiež čítam teraz od Dana Kianičku Kremnica mesto klenotov. Lebo tiež sa venujem histórii Kremnice a okolia. A čo tvoje koníčky? Mám veľa koníčkov a nie vždy dostatok času venovať sa im všetkým naraz. Na prvé miesto by som dal prácu s deťmi, je to možnosť vzdelávať ich a vštepovať im hodnoty. Na druhé miesto by som dal históriu, baví ma študovať neznámu históriu, odkrývať ju.

Čo ťa teší? Že konečne je zima ako má byť (Smiech). Dostatok snehu a napriek tomu sneží. Teším sa aj tomu, že môj brat aj s jeho priateľkou prišli domov na sviatky. On žije v Čechách už 10 rokov a často domov

ROZHOVOR 19

Málokto vie, že chodím sprevádzať turistov po našom meste, alebo po kláštore. Z histórie kláštora ti viem povedať, že v podzemných kryptách by mala byť údajne miestnosť, kde sú pochované deti. Malo by ísť až o asi 500 detí, ktoré v minulosti umreli na týfus a choleru.

vianočná pohľadnica. Ďalším je fotografovanie, tomu sa venujem už od roku 2007. Počas jedného týždňa sa mi na farskom tábore podarilo nafotiť 3500 fotiek. Odniesol si to môj objektív, zhorel mu motorček. Čo fotíš najradšej? Najradšej prírodu. Najromantickejšie fotky sa dajú robiť na jeseň a v zime. Rád fotím aj rôzne akcie, udalosti. Napríklad po zničení štátnej cesty na Kremnické Bane som sa vybral situáciu nafotiť. Tieto fotky mali veľký ohlas u verejnosti. Prefocujem si tiež staré údaje z kroník, z dobovej tlače, je v nich mnoho zaujímavých článkov.

Pod kremnickými domami na námestí by sa zas mali nachádzať dvojité pivničné priestory, akési dvojposchodové pivnice. Z budovy fary zas vedie podzemná chodba do Červenej veže, kde bola v stredoveku väznica, pretože sa povráva, že terajšia budova fary slúžila v minulosti ako mestský súd. Jedným z mojich koníčkov je meteorológia, dalo by sa povedať, že sa jej laicky venujem. Aj preto ten Atlas oblakov. Ďalším koníčkom sú pohľadnice. Mám ich 1055. Sú to pohľadnice miest z rôznych kútov sveta. Mám pohľadnice z Kapského mesta, Los Angeles, z Mexika a mnohých iných štátov. Prevládajú však pohľadnice zo Slovenska a Čiech. Ale aj pohľadnice gratulačné, k promóciám, rôznym sviatkom. Vlastním aj taký unikát, je ním pohľadnica vo formáte A4 - je to nemecká

Ako relaxuješ? Rád chodím na turistiku. Tiež rád počúvam dobrú hudbu, to je pre mňa tiež forma relaxu. Rád sa stretávam s ľuďmi, relax je pre mňa tiež dobrá kniha i časopis. A tiež rád spím. (Smiech)

Obľúbený film? Sebechlebskí hudci. Tých som videl už asi 7 krát, vždy si ich však viem pozrieť opäť. Mám rád filmy s myšlienkou, teda nie tie prázdne. Obľubujem francúzske komédie.

20 ROZHOVOR

Rád si tiež pozriem vojnové filmy a tiež môžem dokumenty z oboch svetových vojen.

Vždy keď ťa stretnem, si dobre naladený Ty si veselý človek? (Smiech) Veselý a flegmatický. Vždy sa snažím hľadať riešenia s chladnou hlavou. A tiež som puntičkár. Snažím sa spraviť si vo veciach systém. Mám nemecké korene, mojich predkov som si zistil z matrík a tiež z vyprávania rodiny. Tak asi to bude tým, tá nemecká nátura sa na mne odzrkadlila, tá precíznosť.

A hudba? Nepočúvam bežnú hudbu, ale veľmi svojský žáner, takzvanú epickú hudbu. Je to žáner komponovaný pre filmy alebo PC hry. Bežne ju v rádiách nepočuť. Jednotlivé skladby tejto hudby ma vedia nabiť energiou. Máš obľúbeného svätca? Birmovným menom som Tomáš, ten neveriaci. Som ako on, tiež si mnohé veci overujem. A páči sa mi František z Assisi. Chlapík, ktorý mohol mať všetko, mohol byť čímkoľvek a nakoniec si vybral svoju cestu. Tá cesta bola pre neho šťastím a doviedla ho k svätosti. Kde hľadáš svoje vzory? V auguste 2016 zomrela vo veku 92 rokov moja príbuzná, otcova krstná mama, ktorú sme familiárne volali "Tante Margit", alebo "krsná mama". Stačilo jej máličko, bola šťastná, keď ju prišiel niekto pozrieť, spokojná a dobrosrdečná. Vzory netreba hľadať, ony prídu, len treba mať otvorené oči a viac si všímať ľudí.

Dávid o čom snívaš? Chcel by som mať raz rodinu, aspoň 3 deti. Nie je nič krajšie, ako keď človek príde z roboty domov a vie, že ho doma niekto čaká, deti a manželka. A možno - ak sa naskytne taká ponuka, chcel by som ešte viac pracovať s deťmi. Pretože, ak človek robí povolanie také, čo ho skutočne baví, to je viac ako výhra v lotérii. Ďakujem Ti za rozhovor, nech sa ti darí. JAROSLAV SLAŠŤAN

FOTO: ARCHÍV DÁVIDA NEUSCHLA

PRE MLÁDEŽ

BOH ÁNO, CIRKEV NIE. TO MYSLÍŠ VÁŽNE?

Zdá sa mi, že toto je veľmi častý názor mnohých mladých ľudí na vieru a spoločenstvo Cirkvi. Zvlášť keď sa ich opýtate na ich vieru. Alebo na to, prečo chodiť alebo nechodiť do kostola, prípadne prečo sa angažovať v Cirkvi. Keď človek sleduje rôzne médiá alebo na internete číta o Cirkvi, naráža ako prvé na to, ako sa správajú jej členovia, ale nie laici, skôr cirkevní „papaláši“ či kardináli, a často to nie je nič pozitívne. No nemôžeme oddeľovať Ježiša a Cirkev. Ježiš založil Cirkev, pretože poslal apoštolov, aby išli a ohlasovali evanjelium všetkým národom. Cirkev je jeho ľud, so svojimi špecifickými znakmi, kde on sám vysluhuje sviatosti. Naše vyznanie je, že cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolská a to až tak celkom nezávisí na nás. Základom je Kristus a od neho sa všetky tieto znaky odvíjajú. Preto hriešni ľudia v jej vnútri až tak nehrajú rolu. Veď pozrime do apoštolských radov - Peter Ježiša zaprel a Judáš ho zradil. A my sme akí? Cirkev sa nehrá na dokonalú. Nie je dokonalá. Lebo ju tvoria nedokonalí ľudia. Katolík nie je lepší než ne-katolík. Len sa na rozdiel od ne-katolíka či neveriaceho snaží s Božou pomocou, prostredníctvom cirkvi a sviatostí sa lepším stávať. A s pomocou to ide vždy ľahšie. Treba si uvedomiť, že tam kde sa jedná

o Ježiša, tam sa jedná aj o Katolícku cirkev. Cirkev je jeho telo a stále je zjednotené so svojou hlavou. Keby sme sa mohli spasiť sami, len tým, že budeme „veriť“ niekde doma zavretí, že by sme ani z domu nemuseli vyliezť, tak to by sa asi nedalo. Ježiš chcel Cirkev a odovzdal jej plnosť pravdy. Viera sa prežíva v spoločenstve, sami sa spasiť nemôžeme, jedine prostredníctvom Cirkvi. Preto je viac než smutné, keď hlavne mladí ľudia hovoria, že chodiť do kostola je zbytočné, pretože nechápu význam takýchto inštitucionalizovaných podôb viery a hlavne sviatostí – viditeľných znakov neviditeľného Boha. Boh sa nám v Cirkvi dáva omnoho viac spoznať a je len na nás, ako budeme náš vzťah k nemu rozvíjať. Len nech nás vedomie toho, že sme hriešni ľudia, neodradí. Cirkev to nie je iba pápež a kardináli vo Vatikáne, ale to sú aj milióny veriacich po celom svete, to ste aj vy a ja, spoločne sme Kristovým Telom, sme jeho údmi, adoptovanými synmi. Teologická interpretácia v tomto vzťahu nachádza mnohé krásne obrazy spojenia. Len keby sme niekedy nad tým mali čas sa zamyslieť. Naozaj budujme svoj vzťah s Ježišom v Cirkvi, prijímaním sviatostí, otvorme sa mu a uvidíme, že to čo Boh sľúbil, vždy dodržal a dodrží. A to našim „najťažším problémom“ je niekedy len ráno vstať na sv. omšu. Zamyslime sa nad tým.

TEXT: BORIS KOLLÁR FOTO: internet

22 PRÍBEH Z FARNOSTI

PÄŤ KREMNICKÝCH CHLAPOV V BADÍNE Z rozhodnutia diecézneho biskupa Mons. Mariána Chovanca sa ko-nala v našej diecéze koncom minulého roka teologicko-duchovná formácia (kurz) veriacich laikov na prijatie služby (ministéria) akolytátu. Pozvanie a povzbudenie do tejto služby sa dostalo vďaka pánovi farárovi Mariánovi Krajčovi aj k nám do Kremnice. A tak sa päť kremnických chlapov (konkrétne Milan, František, Peter, Milan druhý a ja) ocitlo v priestoroch Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. V úvode samozrejme v duchu, a asi aj nahlas, zaznela otázka : „som hoden“? Ale zrejme i v tomto prípade ide skôr o milosť ako hodnosť. Na mieste sme zistili, že nie sme sami, že sa nás zišiel z celej diecézy celkom pekný počet. A hlavne sme zistili už na prvom septembrovom stretnutí, že sme tu správne, keď nám zahoreli srdcia pri odkrývaní veľkého tajomstva a pokladu Eucharistie, či pri uvedomení si, že pri každej svätej omši sme očitými svedkami jedinej Ježišovej obety na kríži. Organizačne formáciu starostlivo zabezpečoval pán farár Peter Staroštík z farnosti B. Bystrica - Fončorda. Dobre vybratí prednášajúci ponúkali vedomosti aj praktické skúsenosti a svedectvá. Postupne sme prešli napríklad morálnu, pastorálnu, či dogmatickú teológiu, úlohy laikov v cirkvi, konkrétnosti služby akolytu, a nakoniec nás dokonca čakala písomka pod dohľadom otca biskupa. V sobotu 9.12.2017 sme počas svätej omše, ktorej hlavným celebrantom bol

generálny vikár Mons. Branislav Koppal, prijali službu akolytátu. Zamýšľaná „trvalosť a stabilita“ stavu bola „spečatená“ aj dekrétom, ktorí každý z nás dostal. Akolyta by mal byť, ako vyplýva aj z pôvodného gréckeho významu slova, nasledovníkom, sprievodcom, pomocníkom či poslom. Je to služba známa už v rannej cirkvi, ktorá opäť zažíva renesanciu a získava nový rozmer po Druhom vatikánskom koncile. Akolyta má byť služobníkom pri oltári slúžiť kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši. Môže pomáhať rozdávať prijímanie vo svätej omši v mimoriadnych prípadoch (napríklad veľký počet veriacich) a purifikovať (čistiť) posvätné nádoby pri bočnom stolíku. Stáva sa poslom Eucharistie pri zanášaní prijímania tým, ktorý z rôznych dôvodov (najmä zdravotných a vekových) nemôžu prísť do kostola. Za mimoriadnych okolností môže tiež vystaviť na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložiť, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie. Celá činnosť a služba akolytu samozrejme podlieha autorite miestneho farára. Treba poďakovať aj našim manželkám, rodinám. Niekoľko sobôt sme doma chýbali. Chceme Vás, milí farníci, poprosiť o podporu, pochopenie a najmä Vaše modlitby k tejto službe v našej farnosti.

TEXT: RADO JUNAS FOTO: internet

PRÍBEH Z FARNOSTI

OBED S VÝHERCOM VIANOČNEJ SÚŤAŽE Prvá cena, ako bolo pri súťaži avizované, bol obed s p. farárom Marianom Krajčom a šéfredaktorom farského časopisu Borisom Kollárom. Štastným výhercom 1.ceny vianočnej súťaže sa stal p. František Matúška. Dňa 14. januára 2018 sa uskutočnilo toto milé stretnutie, pri ktorom sme spoločne s p. Františkom poobedovali v Rybárskej reštaurácií tu v Kremnici. Porozprával nám všeličo zo svojho života, o svojej rodine, o svojih koreňoch,...ale debatovali sme aj o farskom časopise, ako si ho rád kupuje, a má k nemu trochu osobnejší vzťah, kedže jeho dcéra Katka, bola jedného času jeho šéfredaktorkou. Pán František podstúpil tiež formáciu akolytov, tak nám porozprával aj ako to on osobne prežíva. Ďakujeme p. Františkovi, že prijal toto pozvanie a želáme všetko dobré! FOTO: BORIS KOLLÁR

24 PRÍBEH Z FARNOSTI

STRETÁVKA FARSKEJ MLÁDEŽE A KŇAZOV PÔSOBIACICH V KREMNICI ZA OSTATNÝCH 30 ROKOV Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh. Na počiatku bola myšlienka a tá myšlienka bola u Stana Ondrejoviča (Slaninu) a tá myšlienka bola stretávka.

Nebolo to po prvýkrát, kedy tento nápad ožil prvýkrát. Prvá stretávka mala podobu rodinnej oslavy, kedy sme sa stretli asi pred 5 rokmi u Martina Varhaňovského vo Vinotéke. Vtedy nás prišlo asi 20 a nepamätám si koľko prišlo kňazov. Pred tromi rokmi sme sa zabávali v Msks, pod réžiou Petra Ďuriana a Stana Slaninu. Hlavným sponzorom večera bol Paľo Hikl, ktorý nám spríjemnil večer ochutnávkou rodinnej vinice. Konečne sa rozšírili rady kňazov, ktorých bolo 6. Marián Kupka vymyslel a vytvoril

nezabudnuteľné vstupenky s jedinečným QR kódom a so spätnou väzbou, čo by sme mohli doplniť, zmeniť a hlavne, koho sme zabudli pozvať. So Stanom Slaninom sme sa v lete začali baviť na tému stretávka a v novembri padlo definitívne teraz. V priebehu 10 dní som prežil ešte raz príbehy, spomienky, či otázky na konkrétne mená, ktoré mi dával Jožko Figúr (dnes Stožok), potom sa na tínedžerov 80. rokov pýtal Janko Bednár (dnes Levice).

Celkom 22 kňazov, ktorí tu pôsobili či pochádzajú z Kremnice zodvihli telefón a aspoň mi porozprávali kde sú, čo práve riešia. Každý z nich spomínal na Kremničanov s úsmevom a keď vedeli, že nebudú môcť prísť, tak vás všetkých pozdravili. Skutočným dôkazom radostného návratu bolo 12 kňazov, ktorí s nami strávili tento skvelý večer. Zoznam pozvaných sa zastavil na čísle 67, z ktorého nakoniec prišlo 48 mládežníkov.

PRÍBEH Z FARNOSTI

Od začiatku sme každého prosili, ak si na niekoho spomenú, aby nám pripomenuli koho máme zavolať. Skvelý nápad nám dala Klára Štroffeková, pretože práve ona ma oslovila, či nezačneme svätou omšou? Pán farár nám ponúkol priestor fary, čo bol super nápad, pretože niektorí tu neboli desiatky rokov, niektorí vôbec. Do toho sme sa stretli s generálnym vikárom Branislavom Koppalom, ktorému sme opísali celú akciu a sám prijal pozvanie. Stano bol nadšený, keď začal nábor miništrantov, pretože dnes by chcel miništrovať každý. Problém bol s oblečením mládencov, ktorí medzičasom vyrástli. Svojím aktívnym prístupom potešili nielen Pána Ježiša, ale hlavne svoje drahé polovičky a deti. Po omši presne ako dávno sme sa počkali pred kostolom a potom sme si to namierili do fary, kde vznikla táto skvelá fotka. Najväčšiu miestnosť fary sme obsadili do

posledného miesta. Keby prišlo zvyšných 28 ľudí, tak sme už len na státie. Skvelý začiatok potvrdil Stano ako hostiteľ, pretože chcel vítať hostí. Prvý bol Andrej Porubský-nepoznal pozvaného kaplána, druhá bola neznáma Janka Kánová, vtedy si ujko uvedomil ako dlho tu nebol a ročníky narodenia sa rozptýlili od roku 1969 po 1985. Mne je ťažko zhodnotiť koľko generácii sa zišlo. Chrenovci sa pochválili, že sú naj...stálejší. Boli tu, sú tu a dúfam, že budú. Celá akcia mala byť poďakovaním všetkým kňazom, ktorí tu boli. Toto je len časť toho, čo tu zasiali. Ďakujem všetkým, čo prišli, ďakujem všetkým ktorí prispeli... Stanovi Ondrejovičovi - Slaninovi, p. farárovi Marianovi Krajčovi, Deniske Wagnerovej, Borisovi za fotky, a pani Kuzmínovej za skvelé rezne. TEXT: MILAN WAGNER FOTO: BORIS KOLLÁR

26 MLADÉ RODINY

MARTIN HUDÁČEK - SOCHÁR, KTORÝ TÚŽI BYŤ BOŽÍM NÁSTROJOM Martin Hudáček (33) je okrem iného autorom Pamätníka nenarodeným deťom. Stvárnením tejto problematiky sa v jeho živote mnoho zmenilo. So svojou manželkou a troma dcérami žije a tvorí v Telgárte. Hovorí o sebe: „Mojím poslaním je dielom hovoriť o našom pôvode, o Tvorcovi a milujúcom Otcovi, ktorý nám dennodenne ukazuje prečo a ako žiť.“

poznajú v celom svete. Bola to vaša bakalárska práca. Čo vás inšpirovalo vytvoriť takéto dielo? Jeden môj známy ma raz vyzval, aby som urobil Pomník nenarodeným. Verím, že modlitby mnohých (určite i matiek nenarodených), ma jednoducho „posunuli“ k tomu, aby s pomocou Božou toto dielo vzniklo.

Dá sa o vás povedať, že ste príkladom umelca, ktorý sa stal slávnym v mladom veku. Ako by ste opísali jednou vetou svoju osobnosť vy? Byť nástrojom v Božích rukách.

Mali ste aj iné predstavy ako zhmotniť túto myšlienku? Áno, predstáv je vždy viacej, ale pravdu povediac, prosil som Ducha Svätého, aby som touto sochou nijak nesúdil, práve naopak. Aby „hovorila“ o pravom milosrdenstve, ktoré nás samozrejme vedie i k pokániu.

Začínali ste ako rezbár, vyštudovali ste za sochára. Našli ste sa v tom? Je to vaša vysnívaná práca? „Cestou i necestou“ ma Pán postupne formoval. Až teraz vidím, že je to moje poslanie. Práca výtvarníka - sochára má svoje úskalia, ale keď už začne prinášať ovocie, prijímam ju so všetkým. Váš Pamätník nenarodeným deťom

Téma označená ako kontroverzná, v počiatkoch odmietaná, no s odstupom času požehnaná. V čom vidíte plody tejto práce? Prišlo a prichádza nám mnoho pozitívnych reakcií z celého sveta. Údajne dielo „rozpráva“ o milosrdenstve

MLADÉ RODINY

a odpustení práve spôsobom, po akom túžia ľudia, ktorí sa niekedy v minulosti jemne povedané „zriekli“ svojho dieťaťa. Podelíte sa s nami o nejaký konkrétny príbeh? Tie príbehy sú vždy silné. Priznám sa, všetky som ani nečítal, pre časovú zaneprázdnenosť, starostlivosť o rodinu a prácu v ateliéri. Ale skutočne niektoré sú dych vyrážajúce, až pre mňa nepredstaviteľné, no končiace sa odpustením.

Stretli ste sa aj so svätým otcom Františkom, aby ste mu darovali Pomník nenarodeným. Aké bolo toto stretnutie? Bol to zážitok na celý život. Máme znamenitého pápeža v znamenitých časoch.

Na svojej stránke máte mapu, ktorá ukazuje, kde všade môžu ľudia obdivovať vaše diela. Je vôbec kontinent, kde ešte nemáte ani jeden kus? Asi v Austrálii. Možno budúci rok. Okrem tohto súsošia môžeme verejne obdivovať aj iné vaše práce. Aké a kde? Sv. Anton Paduánsky na Donovaloch a v Modrom Kameni, Pieta v Sobranciach, Pomník nenarodeným deťom 2 vo Wroclavy, socha Dobročskej jedľe vo Vydrovskej Doline, náhrobok v Telgárte, Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Čeríne... Hovorí sa, že obuvníkov syn chodí bosý. Platí niečo také aj u vás? Máte vo svojej domácnosti nejakú vašu prácu? Mám doma portrét jedného dievčaťa. Dnes je mojou manželkou.

Vatikán 21. október 2015

Ste otec. Ovplyvnilo to nejako vašu tvorbu? Možno zmena pohľadu, iné hodnoty... Otcovstvo zmenilo môj život, veď z Božej milosti mám doposiaľ tri krásne dcéry. Činky nabok, len spev a tanec :-) Teraz vážne, ako otec viacej vnímam pro rodinne aj pro life.

28 MLADÉ RODINY

Podelíte sa s nami o to, ako sa vám darí žiť vieru vo vašej rodine? Viera je dar, treba ju pestovať a chrániť. Snažíme sa s Božou pomocou vyhýbať modernému nátlaku doby. U detí nebyť pokémon a mimóň a iná hyper kultúra, ktorá myslím si, odosobňuje človeka už od mala. Svätá omša, spoločná modlitba, poctivá práca - v tomto sa s manželkou Monikou snažíme pestovať vieru. Aké je vaše doposiaľ najväčšie dielo? Bude to Pomník nenarodeným deťom 1, keďže je už niekoľko rokov a stále viac vyhľadávaný.

Taktiež pracujeme na súsoší Sv. Rodiny do Vysokej nad Uhom. Čo robíte rád vo svojom voľnom čase? Čo vám dobíja baterky a čo vás inšpiruje? Milujem svoju rodinu, manželku a moje dievčatá. Ony sú mojou inšpiráciou. S Martinom sa rozprávala ZUZANA VERŠOVÁ

Nedávno bola odhalená socha Víťazstva Nepoškvrneného počatia v Čeríne. Aké sú vaše ďalšie plány? Na čom sa chystáte pracovať? Momentálne žijeme aj pracujeme v Telgárte, kde plánujeme výstavbu pätnásť metrového monumentu dreveného kríža na kopci Ždiar, ktorý je nad obcou. FOTO: internet

SVÄTÍ

SVÄTÝ JOSÉ SANCHEZ DEL RIO "Pre Ježiša Krista urobím všetko.” sv. Jose Sanchez del Rio Jose žil i zomrel vo veľmi búrlivých časoch. Mexická socialistická vláda viedla krutú vojnu proti katolíckej Cirkvi a horliví katolíci známi ako Cristeros povstali, aby obhajovali učenie Krista Kráľa. Politická situácia Mexická ústava z roku 1917 - socialistická v jadre - bola základom tohto konflitku. Cirkev sa ocitla pod prísnu kontrolu štátu, ktorý sa snažil regulovať katolícke učenie či určovať počet kňazov. Dokonca aj používanie kostolných zvonov bolo obmedzené. Každý odpor bol prísne trestaný pokutou, väznením alebo popravou. V roku 1920, s nástupom novej vlády, prenasledovanie ešte zosilnelo. Do vyhnanstva bolo poslaných viac ako dvesto kňazov vrátane biskupov a arcibiskupov. Prenasledovanie dosiahlo vrchol v roku 1926, kedy bolo zakázane praktizovanie náboženstva na verejnosti, Cirkev sa viac nemohla angažovať v školstve, manželská prísaha v kostole bola pre štát neplatná a stala sa protizákonnou. Kláštory boli zrušené a rehoľníci nesmeli nosiť habity. Všetok cirkevný majetok prevzal štát. Kázanie kňazov bolo prísne kontorlované a nemohlo sa v ňom objaviť ani slovníčko proti vláde. Väznenie a popravy kňazov i laikov začali byť bežnou praxou,

Povstanie Cristerosovcov a Jose jeho súčasťou V tomto boji Boh neopustil svoj ľud, ale požehnal ho odvahou. Tak vznikla skupina odporcov tohto protináboženského režimu s názvom Cristeros. Medzi nimi nájdeme hrdinskú postavu Joseho Sancheza del Rio. Mladý svätý sa narodil 28. marca 1913 v meste Sahuayo. Jeho rodičia, Macario Sanchez Sanchez a Maria del Rio Arteaga, mali ešte troch starších synov, z ktorých dvaja sa tiež pripojili k Cristerosovcom.

SVÄTÍ

José bol svedkom strašného prenasledovania Cirkvi a podľa príkladu svojich bratov sa rozhodol pripojiť k povstalcom. Bol však príliš mladý a jeho rodičia sa zdráhali.

Po návšteve jedného povstaleckého dôstojníka don Macarioa a doña Maria dali Joseovi svoje požehnanie. José bol nadšený, zároveň si však uvedomoval nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo. Pred odchodom vyhlásil: "Pre Ježiša Krista urobím všetko." José spolu so svojim kamarátom Trinidadom Floresom odišli do tábora povstalcov. Po dlhej ceste sa predstavili zodpovednému dôstojníkovi a dostali prvé úlohy: ponosiť vodu, pripraviť oheň, podávať jedlo a kávu, umývať riad, nakŕmiť kone a vyčistiť pušky. Jose nadšene vykonával svoje práce a tak sa rýchlo integroval medzi vojakov. Spoločne sa zúčastňovali na dennej svätej omši a každý večer sa spoločne modlievali

ruženec. Generál Luis Guizar Morfin si zobral chlapca pod svoju ochranu a vymenoval ho za posla. Vláda odmietala tolerovať akýkoľvek odpor a tak tvrdo vojensky zakročila. Povstalci boli pri úteku pod ostrou paľbou, ktorej sa nevyhol generálov kôň. José, ktorý videl celú túto scénu, okamžite zoskočil z vlastného koňa a kričal na generála: "Generál, tu je môj kôň!”. Generál odpovedal: "Chlapec, bež! Uteč! “Ale José trval na tom, že je ešte mladý a generál je predsa dôležitejší ako on. Heslo Viva Cristo Rey! sprevádzalo generálov odchod. José a jeho mladý kamarát Lorenzo, ktorí odmietli utiecť, opätovali streľbu a tak umožnili ľahší útek ostatným. Avšak netrvalo dlho a došla im munícia. Keďže sa už nemali ako brániť, ich chytenie bolo rýchle. Zajatie bolo spravádzané mnohými údermi, buchnátmi, kopancami, urážkami a rúhaním. Toto násilie bolo prerušené štátnym generálom. Ponúkol chlapcom záchranu, ak sa vzdajú

SVÄTÍ 31

viery a budú súhlasiť s počínaním vládneho režimu. José odpovedal bez akéhokoľvek zaváhania: "Chytili ste ma, pretože sa mi minula munícia, ale ja som sa nevzdal!” Následne boli prevezení do väzenia v Cotiji. Za mrežami vždy verní Vo svojej väzenskej cele si Jose rád pripomínal rady svojej milovanej matky: mať úplnú dôveru v Boha a Matku Božiu, Pannu Máriu z Guadalupu. Po pár dňoch boli José a Lorenzo presunutí z väznice v Cotiji do kostola v Sahuayo. José sa ocitol väznený za svoju vieru na mieste, kde túto vieru prijal, na mieste, kde bol sám pokrstený. Kostol bol štátnymi zložkami zneuctený a pretransformovaný na väzenie a vojenský pelech. Jose bol pobúrený bezbožným správaním svojich väzniteľov, ktorí opakovane zneuctievali oltár a po celom chráme nechali pobehovať kohúty a dovolili im špiniť v svätostánku, na oltár či iné posvätné predmety. Nabral odvahu a nebojac sa nijakej odplaty polámal väzy všetkým kohútom. Potom si spokojne umyl ruky, ktoré následne zopäl k modlitbe. K tejto epizóde autor Luis Laurean Cervantes poznamenáva: "Ako Kristus očistil chrám od peňazomencov a obchodníkov, tak ho Jose očistil od bojových kohútov.” Lorenzo, Josého spoluväzeň, bol veľmi preľaknutý a Josému ostro vyčítal jeho počítanie, na čo mu José odpovedal: ”Jediná vec, ktorú viem, je, že dom Boží nie je záhrada ani stodola! Som ochotný vydržať čokoľvek. Tak nech ma zastrelia, aby som mohol ísť pred Pána!“.

Obaja chlapci sa navzájom podporovali, hovorili spolu o Kristovi, Panne Márii Guadalupskej a mexických účeníkoch. Správy o uväznení Josého sa rýchlo rozšírili. Rodinní príslušníci či známi sa pokúšali vybaviť jeho prepustenie, ale vojaci ho odmietli pustiť. Joseho krstný otec, Rafael Picazo, miestny politický šéf v Sahuayo, ho tiež navštívil. Avšak tento muž bol štátnym sympatizantom a pokúšal sa presvedčiť Joseho, aby išiel na vojenskú školu a stal sa armádnym dôstojníkom. José bol návrhom šokovaný a odpovedal: "Radšej by som zomrel! Nechcem mať nič s týmito opicami! Nikdy s tými prenasledovateľmi Cirkvi! Ak ma prepustíte, zajtra sa vrátim k Cristerovovcom! Viva Cristo Rey! Viva La Virgen de Guadalupe! „ „Viva Cristo Rey!"

32 SVÄTÍ

O niekoľko dní sa rozhodlo o smrti oboch chlapcov. Rozkaz zabiť Josefa Sancheza del Rio bol vydaný v šiestej hodine a samotná poprava bola naplánovaná na ôsmu. José ešte stihol napísať posledný list svojej rodine a zjesť večeru od svojej tety Magdalény. Na jej žiadosť kňaz skryl Sviatosť v prinesenom jedle a José tak naposledy prijal sväté prijímanie. Jeho posledné slová tete boli: ”Čoskoro sa uvidíme v nebi ... postarajte sa o moju matku, nech sa netrápi pretože už budem v nebi." O ôsmej hodine sa Josého zmocnili jeho väznitelia, zdrali mu kožu z choditiel a nútili ho ísť pešo až na citorín, kde už mal pripravený hrob. Cestou ho častovali urážkami, nadávakmi, rúhaním a vyhrážkami. Jeho jediná reakcia bola len: "Viva Cristo Rey!" A "Viva La Virgen de Guadalupe!“

Svätý José Sanchez del Rio, oroduj za nás! Viva Cristo Rey!

Skôr ako sa stihol dostať k svojmu hrobu jeden z vojakou mu puškou zlomil čeľusť a ostaní sa s krikom na neho vrhli a s neľudskou nenávisťou ho bodali nožmi. Pri každom bodnutí Jose zo všetkých síl kričal "Viva Cristo Rey!”. Keď mu už pomaly dochádzali sily vyhlásil: “Keď už viac nebudem môcť hovoriť, budem hýbať nohami a to bude znamenať: "Viva Cristo Rey a Panna Mária Guadalupa!” Jeden z prítomných dôstojníkov to už nemohol počúvať a strelil Josého do hlavy. Tak José Sánchez del Río získal korunu mučeníctva. José Sanchez del Rio bol blahoslavený 22. júna 2004, a 16. októbra 2016 bol vyhlásený za svätého.

TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: internet

OD SEBA

DNES JE TEN DEŇ, TEN SPRÁVNY DNEŠOK Stáva sa mi, že často premýšľam nad minulosťou. Čo bolo, ako bolo. Často si predstavujem a až sa popravde čudujem, ako niektoré veci boli strašne jednoduché, a dnes ani zďaleka nie sú. A na druhej strane, čo sa mi kedysi zdalo nemožné, je dnes totálna „brnkačka“. Človek sa stále mení. Každý deň prináša nové, nikdy dovtedy, ani nikdy potom neprežité situácie. Aj keď by sa mohlo zdať že zase tie isté úkony, to isté prostredie, tí istí ľudia,...To čo sa mení a na čom záleží, je postoj srdca. Jediné čo máme, je dnešok. Zajtrajšok je neistý a včerajšok sa zmeniť nedá. Kedy a ako môžeme zmeniť svoj život? Kedy, ak nie dnes?

Nedovoľme minulosti aby determinovala náš život. Máme predsa ten dnešok! Dnešok v ktorý môže byť všetko inak. V Biblii sa často používa označenie „ten deň“ v kontexte nejakej významnej udalosti. Alebo nejakej špeciálnej misie,

prisľúbenia, jednoducho, niečoho veľkého. V ten deň - hovorí Pán... (Oz 2,16) V ten deň zmluvu uzavriem... (18) V ten deň vyslyším - hovorí Pán - vyslyším nebesá a tie zasa vyslyšia zem... (21) Usudzujúc, že jediný deň môže priniesť nejakú fatálnu vec do nášho života, treba zvážiť tú príležitosť, ten dnešný DNEŠOK. Prestaň čakať na správnu chvíľu, na „zajtra“, na krajší deň, na pondelok, na nový rok, na „keď budem mať viac času“... správny dnešok je teraz. „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3) Čo znamená byť ako dieťa? Predstavme si malé dieťa, ani nie ročne, ako sa učí chodiť. Všetkou silou čo dokáže pozbierať v svojom maličkom telíčku, načahuje sa, dvíha sa, snaží sa, a aj tak nepočetne veľa krát spadne, na zadok, stratí rovnováhu, či dokonca získa nejakú tú „bondžu“ na hlave. No vzápätí ho vidíme celý proces opakovať. Deti, keď sa učia novým veciam, nepovedia po 1. neúspešnom pokuse „ja na to nemám, nedokážem to, nejde mi to, nemá to zmysel.“ Ako my, dospeláci premúdrení. Možno to tak trochu súvisí s tým, že rodič verí v svoje dieťa. Verí, že to dokáže a ono cíti jeho podporu, vie vycítiť, že rodič ho sleduje, je v bezpečí a zvládne to, preto skúša ďalej. .Tak podobne je to i s nami a s našim nebeským Otcom. Je pri nás, verí, že to dokážeme, že budeme jednoduchí, plní dôvery, ako deti, a že to zvládneme. Tak na to dnes nezabudni využiť dnešok. TEXT: KLAUDIA MIHOKOVÁ FOTO: internet

34 PRE DETI

MILÍ KAMARÁTI, nedávno sme sa tešili z narodenia malého Ježiška, a už je tu obdobie pôstu. Príprava nášho srdiečka, na najväčší sviatok kresťanov na Veľkú noc. Pôst nám pomáha priblížiť sa k Bohu. K tomuto Vám pomôže táto kamenná cestička. Aby sa Vám kamenná cesta nezrútila, vymaľujte si ju dobrými skutkami a účasťou na sv. omšiach v nedeľu a prikázaný sviatok. Dobrý skutok: modrá Sv. omša: zelená Vaša Veronika

ZÁBAVA 35

SUDOKU Mriežku treba vyplniť tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políčka obsahoval čísla od 1 do 9, pričom sa čísla nesmú opakovať. Príjemnú zábavu želá Maťo

zdroj: internet

ZAUJÍMAVÉ FAKTY Spievanie znižuje úzkosť a pomáha bojovať proti depresii. Viac nám chutí vždy jedlo, ktoré nám pripraví niekto iný. Kolibríky nevedia chodiť.

VTIPY

- Pán doktor priberám na určitých miestach. - Tak na tie miesta nechoďte.

Hádajú sa dvaja poľovníci, kto z nich má lepšieho psa. Môj pes nájde moju stopu aj na druhý deň. Čo na to hovoríš? Čo by som hovoril, okúp sa.

- Počula som, že Váš syn študuje na univerzite. Čo z neho bude, keď skončí? -Obávam sa, že dôchodca.

Vo vlaku sa pýta revízor: -Pani, za toho psa ste platili? -Nie, ja som ho dostala na narodeniny. Adam pri skúške nevie a tvárí sa zúfalo. Profesor ho osloví s otázkou. "Ako si vlastne predstavujete skúšku na vysokej škole?" Adam: "Ako rozhovor dvoch inteligentných ľudí." Profesor: "Dobre, ale čo keď jeden z tých dvoch nie je inteligentný, ale totálny vôl?" Adam: "V tom prípade si ten inteligentný vezme nazad index a odchádza."

KREMNICA A OKOLIE

BANÍCKA ČIPKA „Chodila dievčina po hore plačúci, postretla čipkára, čo čipky predáva“. Tak túto známu ľudovú pieseň si pokojne mohli pospevovať aj kremnické ženy. Kremnica totiž za čias svojej najväčšej banskej slávy bola, tak ako okolité banské mestá, známa svojou vychýrenou baníckou čipkou, teda mnohopárovou paličkovanou čipkou, spravidla bielej, neskôr aj hnedej farby. Čipkárstvo sa v Kremnici rozvíjalo v podstate paralelne s baníctvom, keďže kým kremnickí baníci fárali, ich manželky, združené v Čipkárskom ústave i v Kráľovskej čipkárskej škole, kde sa o výtvarnú úroveň čipiek staral známy kremnický akademický maliar Vojtech Angyal, sa zaoberali paličkovaním čipiek, ktoré následne predávali bohatým meštianskym rodinám. U tých sa čipky tešili obrovskej obľube, a občas sa stávalo, že čipkárky, ani nestíhali plniť objednávky. Dnes už sláva baníckej čipky zašla, ale obnovovať sa ju snažia aspoň pri rôznych tematických výstavách. (Zdroj: J. Novák a kol.: Kremnica)

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet

ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA 14. ROČNÍK 1/2018 PÔSTNE ČÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydávať farský časopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod číslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Marian Krajč Gramatická úprava: Alžbeta Vítková Distribúcia: Dávid Neuschl Tlač: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnučková, Mária Sroková Gašperová, Zuzana Verešová, Jaroslav Slašťan, Klaudia Mihoková, Marian Krajč, Veronika Oravcová, Martin Wagner, Dávid Neuschl Do tohto čísla prispeli: Radovan Junas, Štefan Oravec, Timea Gretschová, Milan Wagner Snímka na titulke: internet Vychádza so súhlasom správcu farnosti. Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. E-mail: zito.kca@gmail.com Cena: 0,50 €