Farský časopis ŽiTo - Poprázdninové číslo 2017

ÈASOPIS FARNOSTI KREMNICA

13. ROÈNÍK 5/2017 POPRÁZDNINOVÉ ÈÍSLO

“Kto skutoène miluje, ten vždy nájde èosi, èo môže urobi pre milovanú osobu.”

JEAN ANOUILH

V TOMTO ÈÍSLE SA DOÈÍTATE: 3 4 5 7 8 9 9 10 11 12 15

EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA S CHU OU DO TOHO, POL JE HOTOVO MICHAL VÁLKA TITUS ZEMAN: MUÈENÍK ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA O. MARIAN KRAJÈ NOVINKY Z FARNOSTI O. MARIAN KRAJÈ MATRIKA INFORUBRIKA MIŠKA VNUÈKOVÁ SÁM MRAVEC MRAVENISKO NEPOSTAVÍ BORIS KOLLÁR SPLAV HRONA DIANA DVORSKÁ KLÁŠTOR OŽIL VÏAKA NÁVŠTEVNÍKOM Z CELÉHO SLOVENSKA, BA AJ SVETA IVET A ZUZKA KOVÁÈIKOVÉ OD KOLÍSKY PO KRÍŽ JAROSLAV SLAŠ AN PREHÅB SVOJ DUCHOVNÝ ŽIVOT ZA 10 DNÍ ZUZKA VEREŠOVÁ

17 21 23 26 27 28

PETER BALÁŽ: „KRISTUS JE CESTA“ JAROSLAV SLAŠ AN O ÈO SKÔR DÁ VÁŠ OTEC, DOBRÉ VECI TÝM, ÈO HO PROSIA KLAUDIA MIHOKOVÁ SVÄTÝ JÁN DE LA SALLE MÁRIA SROKOVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVNÉ OKIENKO MARTIN WAGNER BYSRICKODOLINSKÝ KRÍŽ MIŠKA VNUÈKOVÁ

EDITORIÁL

Milí èitatelia!

alebo zorganizova je dielom ochotných dobrovo¾níkov, ktorí si našli aj napriek svojmu vy aženiu dostatok priestoru, aby nieèo zorganizovali. Poïakovali ste už niekedy niekomu za to, že vo vašom meste nieèo zorganizoval? Za to, že urobil nieèo, èo je nad rámec jeho možností, ale nie schopností?

Za každú takúto prácu by sme mali poïakova . Ak ste jedným z takýchto dobrovo¾níkov, a nejako sa vám nedostáva poïakovanie, netrápte sa nad tým. Vašu situáciu najlepšie vystihuje táto sta zo Svätého Písma: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi,...“ (Mt 5, 12)

H

ovorí sa, že nik nemôže da to, èo sám nemá. Drvivá väèšina ¾udí je ale schopná nieèo ponúknu , na nieèo upozorni alebo k nieèomu prispie . Mnohokrát sa ale uzatvárame iba do svojich bublín a nereflektujeme na veci, ktoré sa okolo nás dejú.

Verím však, že aj toto naše myslenie sa bude da zmeni , ak sa o to pokúsime. Skonèili prázdniny a prišiel èas školský, èas plný povinností a zodpovednosti a je tu aj ïalšie èíslo farského èasopisu.

Farský èasopis stojí na dobrovo¾níkoch.

Dobrovo¾níci sú prítomní v rôznych sférach spoloènosti a máme ich aj v Katolíckej cirkvi. Mnoho z toho, èo sa podarilo urobi

V tomto èísle èasopisu Žito, ktoré držíte v rukách je viacero noviniek. Pozornejšiemu oku neunikne zmena grafiky a máte možnos objavi aj novú rubriku, ktorá má názov "myšlienky zasvätených". Je to novovytvorený priestor v našom èasopise, kam budú prispieva - ako už z názvu vyplýva - osoby, ktoré sa vo svojom živote naplno zasvätili Pánovi (kòazi, reho¾níci, ...) a budú nás povzbudzova svojimi myšlienkami zo svojho života.

Prajem nám aby sme sa dokázali angažova a verím nám, pretože ako kres ania katolíci máme svoju posilu v Kristovi, vo všetkých skúškach, pri všetkých problémoch, pri každej udalosti. Len mu dovo¾me, aby do týchto sfér nášho života mohol vstúpi a potom sa, dúfam, že aj z nás stanú dobrovo¾níci, ktorí budú ochotní láskou meni tento svet.

Boris Kollár

FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

3

4 MYŠLIENKY ZASVÄTENÝCH

„S CHU OU DO TOHO, POL JE HOTOVO.” Prvý septembrový deò je neúprosne spojený s nástupom mesiaca, v ktorom pomalièky, ale isto prechádzame do jesenného èasu a zaèíname opä so školskými povinnos ami. Po prázdninách, ktoré aj mnohí dospelí využívajú na dovolenkový oddych a cestovanie, sa opä vraciame domov a do svojich každodenných povinností. Niekomu sa tieto èinnosti môžu zda také bežné, fádne, ba až šedé a bez života, no opak je pravdou. Istý myslite¾ raz povedal, že dvakrát nevstúpime do tej istej rieky, a presne tak je to aj v našom živote. Hoci každý deò pôjdeme do tej istej školy a do toho istého zamestnania, kde sa stretneme s tými istými ¾uïmi, situácie, ktoré prežívame sa budú líši . Máme pred sebou ve¾a práce. Na školákov základných škôl v tomto školskom roku èaká približne 20 predmetov rozdelených do ôsmych vzdelávacích oblastí. Každý predmet si pritom žiada svoje povinnosti, a pritom aj svoj èas. V septembri to môže vyzera naozaj hrôzostrašne, èo všetko máme vedie a ešte nevieme, èo všetko máme stihnú a ešte nestíhame a pod.

K tomu, aby sme to mohli zvládnu vám chcem odporuèi tri dôležité veci, s ktorými som aj ja každoroène vstupoval do školy, a potom neskôr aj do zamestnania.

Prvou a najdôležitejšou je Božia pomoc.

Naša slabos musí by zákonite doplnená väèšou silou, ktorú ve¾mi rád a ochotne poskytuje sám Pán. On je tým, ktorý je stále pri nás, ochotný nám kedyko¾vek pomôc .

Sám však svoju pomoc nevnucuje. Je to ako v príbehu s istým malým chlapcom, ktorý dostal za úlohu premiestni ve¾ký kus nábytku. Lenže ten nábytok bol ve¾mi ažký. Preto skúšal rôzne spôsoby, ako by s ním mohol pohnú , ibaže niè nefungovalo.

Celý bezradný sa prišiel pos ažova

k svojmu otcovi, ktorý ho vypoèul a po chvíli sa spýtal: „A využil si naozaj všetky možnosti, ako s tým nábytkom môžeš pohnú ?“ Syn mu odpovedal: „Áno.“ Otec mu však povedal: „Jednu možnos si predsa ešte nevyužil. Neprišiel si za mnou! Ja ti s tým môžem pomôc , lebo som silnejší než ty.”

Podobne aj v našich životoch nemôžeme zverené úlohy zvláda len sami.

Potrebujeme k tomu aj pomoc nášho nebeského Otca.

Ïalším dôležitým prvkom úspechu našich èinností je rados a chu do nich. Väèšinou, keï sa nám nechce uèi , alebo kona iné povinnosti, odsúvame ich nabok a na neskôr.

Pamätám si, ako mi starý otec vravieval istú zásadu, ktorou sa aj on sám riadil vo svojom živote. Tá zásada znela: „S chu ou do toho, pol je hotovo.“ A naozaj. Èím menej frf¾ania a odkladania, tým skôr zvládnem zverenú úlohu a povinnos .

A napokon poslednou radou ako v zdraví preži nastávajúci školský rok je vytrvalos .

Niekedy nás totižto odrádzajú neúspechy a oberajú nás o sily. S tým treba poèíta ! Nie všetko pôjde, len pod¾a mojich predstáv, niekedy aj napriek mojej snahe zažijem sklamanie a neúspech, no napriek tomu sa netreba necha odradi . Viac ako talent je potrebná vytrvalos a snaha.

Všetkým èitate¾om prajem v novom školskom roku 2017/2018 ve¾a úspechov v škole i v zamestnaní.

TEXT: MICHAL VÁLKA FOTO:http://yusufleinge.blogspot.sk/2013/0

8/identifying-gods-help-in-yoursuccess.html

DUCHOVNÉ SLOVO 5

TITUS ZEMAN: MUÈENÍK ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA Drahí èitatelia. O nieko¾ko dní, budeme svedkami blahoreèenia Titusa Zemana. Naši p. biskupi nám venovali pastiersky list.

Najpodstatnejšiu èas vám ponúkam, aby sme mali poznanie o blahoslavenom a zamysleli sa nad spôsobom svojho života.

Vo februári tohto roku Svätý Otec František vydal dekrét o muèeníctve dona Titusa Zemana, saleziánskeho kòaza, ktorý dokázal ži Božiu vô¾u bez oh¾adu na nemilosrdné prenasledovanie nepriate¾ov viery a od-porcov Boha. V sobotu 30. septembra 2017, budeme v Bratislave slávi blahoreèenie tohto muèeníka za duchovné povolania.

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. Spolu s deviatimi súrodencami prijal dar viery v Boha od svojich rodièov Jána a Agnesy. Titus mal iba desa rokov, keï sa na príhovor Panny Márie uzdravil z vážnej choroby. Vtedy dal Božej Matke s¾ub: "Stanem sa saleziánskym kòazom."

A slovo dodržal. 23. júna 1940 prijal v Turíne ako salezián kòazskú vysviacku.

Potom sa vrátil na Slovensko a pôsobil v Bratislave, v Trnave a v Šenkviciach ako mimoriadne horlivý duchovný syn Dona Bosca. Oèití svedkovia naòho spomínajú ako na Božieho muža: Èo veril a uèil, to naplno žil a uskutoèòoval.

Je známe, že don Titus bol mužom èinu.

Nesmieme však zabudnú , že bol na prvom mieste mužom modlitby. Bolo preòho typické, že v rukách èasto nosieval breviár alebo ruženec. A keï sa práve s niekým, kto potreboval pomoc, nerozprával, ve¾a sa modlil. Pod¾a oèitých svedkov sa na Titusovi dalo pozna , keï hovoril s Bohom,

èi prosil Pannu Máriu za svoje saleziánske a kòazské poslanie.

Práve modlitbu a osobnú askézu totiž pokladal za „zlatý poklad“ a skrytý základ všetkých pastoraèných aktivít.

V jeho vlastnoruène písanej žiadosti o kòazskú vysviacku nachádzame tieto slová: „Dúfam, že Najsvätejšia Panna Mária Pomocnica, ktorá bola voèi mne vždy ve¾kodušná svojou pomocou, ma bude chcie vzia ešte viac pod svoju ochranu, keïže budem zviazaný ešte väèšími putami s Ježišom a s òou. Nech mi svätý don Bosco pomáha z neba, aby som mohol naplni moje povinnosti s tou horlivos ou a s tým zápalom, ktorým bol on zapálený.“ Zo slov mladého Titusa priam žiari túžba po duchovnom živote a kòazskej službe. Håbka a stálos jeho odovzdanosti však èoskoro musela prejs tvrdou skúškou.

Preèo ho muèili? Keï komunisti zatvorili semináre a internovali reho¾níkov, Titus Zeman prišiel s myšlienkou pomôc seminaristom, aby doštudovali v Turíne a tam prijali kòazskú vysviacku. Chcel ich do Turína sprevádza osobne. Samozrejme, poznal nebezpeèenstvá spojené s prechodom ostro stráženej hranice, ale vyšší cie¾, záchrana kòazských povolaní, mu dodávali silu uskutoèni tento plán.

Dvakrát sa prechod cez hranice podaril. Pri tre om pokuse však dona Zemana a ïalších èlenov výpravy zatkli. Potom ho vypoèúvali a muèili. Poèas bezmála šes desiatich výsluchov ho topili vo výkaloch, spôsobovali mu nepredstavite¾né bolesti, bitkami a kopancami mu vybili zuby, zlomili k¾úènu kos aj nosnú prepážku, poškodili sluch. Ponižovali ho, nechali nahého v zime, lámali drogami, vyhrážali sa mu obesením.

Ako vedúceho výpravy napokon Titusa Zemana komunisti dòa 22. februára 1952

6 DUCHOVNÉ SLOVO V skutoènosti však bolo ich cie¾om urobi z neho muža urèeného k likvidácii. Po takmer trinástich rokoch muèivého väzenia bol v roku 1964 so znièeným zdravím podmieneène prepustený.

Zostávalo mu len pár rokov života.

V civilnom zamestnaní, ako skladník, potom vydával svedectvo Božieho služobníka, ktorý odpustil svojim prenasledovate¾om. Don Titus vedome prijal z Božích rúk povolanie muèeníka.

Po prepustení na slobodu odmietal hovori o zverstvách prenasledovate¾ov, a modlil sa za nich. Následky muèenia, ktoré vo väzení podstúpil, spôsobili jeho predèasnú smr 8. januára 1969.

„Dnes sme tu pochovali Za tým všetkým je ale hlboko ukrytá rovnaká príèina: muèeníka“ Milí bratia a sestry, my v súèasnosti žijeme v èase s l o b o d y, z a k t o r ú i n í v minulosti draho zaplatili.

Táto naša doba je ale paradoxne poznaèená krízou rozhodnutí. ¼udia dnes nechcú robi kroky, ktoré zaväzujú na celý život. Mnohým sa zdajú nároèné, niektorí ich dokonca vyhlasujú za

nedostatok našej viery v Božiu prítomnos , Božiu pomoc a Božiu prozrete¾nos .

Don Titus Zeman nám do týchto èias ustráchaného prítmia pohodlnosti a svojvôle žiari svetlom odvahy a vernosti, jasom ochoty èeli aj vážnym rizikám, keï ide o dobrú vec. Jeho príbeh je symbolom rozhodne daného a obetavo dodržaného slova. Na celý život.

Nie však z ¾udskej, ale z Božej moci, a vïaka dôvere v Božiu pomoc.

Presta túži po cie¾och, ktoré nás presahujú, práve to znamená ís skutoène do rizika. Do rizika, že zakrpatieme a nepohneme sa z miesta. V duchu slov Svätého otca Františka je don Zeman výzvou pre všetkých, èo len „polihujú na prekonané, èi zbytoèné. gauèi", aby vstali a nabrali Chceme radšej všetko, èo sa odvahu k vyšším cie¾om. nám ponúka, rad-radom vyskúša . Ideálne s možnos ou vráti , odstúpi od Žehnajú vás biskupi Slozmluvy, niè neriskova . venska.

Vidíme okolo seba neochotu viac o Titusovi Zemanovi sa s¾úbi manželskú vernos , aj doèítate na stránke obavu zasväti sa veènými www.tituszeman.sk s¾ubmi, èi natrvalo prija kòazskú službu.

TEXT: MARIAN KRAJÈ,

Pri jeho pohrebe z úst tajného provinciála saleziánov, dona Andreja Dermeka, zaznelo “ ¼udia dnes nechcú toto vyznanie: „Dnes sme tu ro b i k ro k y, k t o r é pochovali muèeníka“. Od tej zaväzujú na celý život. “ chvíle sa zaèala šíri poves jeho svätosti a muèeníctva.

KONFERENCIA BISKUPOV SR FOTO:www.tituszeman.sk

NAŠA FARNOS 7

NOVINKY Z FARNOSTI Leto sa nezadržate¾ne blíži ku koncu, o èom svedèia už aj ranné sväté omše v kostole.

Kaplnka sv. Anny v Bystrickej doline Mnohí Kremnièania si všimli, že sa poèas leta podarilo postavi pri kaplnke drevené lešenie.

Popri tom aj natrie strechu farbou a snažíme sa aj stabilizova atiku. Poïakovanie patrí Mestským lesom za sponzorský dar, p.

S. Trubanovi, bez ktorého zaangažovania by niè z rekonštrukcie nebolo, p. N. Boldišovi, p. Kormaniakovej ako aj iným nemenovaným.

Fara Ako mnohí viete, rekonštruovali sme vo fare kuchyòu, sociálne zariadenie a špajzu.

Celková suma sa vyšplhala na 3 000EUR. Museli sme pristúpi k oprave, lebo sa zapchával odpad v kuchyni. Vymenili sa popri tom aj el. rozvody, ktoré mal v rukách p. E. Kòažko, vodovodné záležitosti, o tie sa postaral p. M. Wagner spolu s výmenou èasti

Kostol sv. Alžbety Vïaka p. majstrovi organárovi P. Masarikovi a spolupracovníkom M. Dietrichovi a Tomášovi M. sa podarilo zgenerálkova píš alovú organovú skriòu. Ïakujem veriacim za trpezlivos a ústretovos , ktoré museli znáša pri oprave hudobného nástroja.

Suma opravy je celkove 5 000EUR. Zatia¾ sme uhradili len 2 000EUR. Ostatné financie budeme spláca . Èo všetko bolo potrebné opravi , si môže každý pozrie na TV obrazovke a prípadne aj preèíta na výveske, kde to bude uvedené.

V kostole v sakristií sa poèas leta podarilo odchyti 3 myši. Ïakujem p. Kostolníkovi M. Ïurianovi a obetavým ženám, ktoré po myšiach upratali.

kuchynskej linky, p. M. Dvorský vyma¾oval miestnosti, a vymenili sme aj linoleum.

Pri mnohých prácach asistoval aj p. J. Oravec a iní. Kúpe¾òu mal pod palcom M. Zábrady.

A takto sa podarilo zrenovova a zkrášli aj ve¾mi potrebné miestnosti vo fare.

V budúcnosti budeme postupne pod¾a financií pokraèova v rekonštrukciách.

22.júla sa podarilo M. Kupkovi, M. Øíhovi, V. Haškovi, J. Golhovi, M. Golhovi, M. Weisovi zabetónova schody do záhrady. Ïakujem v mene všetkých, ktorí ich budú používa .

8 NAŠA FARNOS Lúèky Poèas leta sa podarilo vybudova plot na cintoríne. Ïakujem za ve¾kú pomoc F. Kašiarovi, B. Novotnému, p. starostovi F. Zajakovi, Š. Filèakovi a najmä ¼. Hudákovi, V. Beòovi a J. Slušnému za zrealizovanie oplotenia.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prispelo na realizovanie opráv NKP aj v tomto roku 2017.

Uvedené NKP projekty boli realizované s finanènou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Sú to nasledovné NKP: Realizácia súvisiacich reštaurátorských a statických prác objektu sýpky Fr. kláštora IV. etapa sumou 8 000€,; Výmena strešnej krytiny v objekte Fr. kláštora v Kremnici – bašta III. etapa sumou 9 000€; a Výmena krytiny v kostole sv. Mikuláša v Lúèkach V. etapa sumou 10 000€;

Všetko bolo zrealizované z finanènej pomoci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a spoluúèas bola hradená z vlastných zdrojov. Ïakujem aj všetkým nemenovaným za ich pomoc, bez ktorých by sa uvedené práce nepodarilo zrealizova .

Vïaèný za našu farnos o. Maòo.

TEXT: MARIAN KRAJÈ FOTO: BORIS KOLLÁR

MATRIKA 10.6. – 1.9.2017

Krsty Josh Matthew Hickey Stanèík 17.6.

Laura Kaán 17.6.

Elissa Kaán 17.6.

Sofia Stanèíková 24.6.

Lenka Vlaèuhová 25.6.

Tobias Chlapoviè 2.7.

Rebeka Basandová 7.7.

Viktória Mácelová 9.7.

Ján Kaloèaj 15.7.

Denis Ivan 22.7.

Oliver Èer aský 6.8.

Sofia Vraniaková – Horská 6.8.

Dominik Vraniak – Horský 6.8.

Diana Kotschnerová 12.8.

Eduard Višòovský 19.8.

Sobáše Jozef Zajac – Kristína Lièková 10.6.

Lukasz Klipiòski – Petra Hanusová 17.6.

Vladimír Jakubej – Mária Lacková 24.6.

Tomáš Basanda – Michaela Ïurianová 7.7.

Michal Škultéty – Gabriela Kopèová 29.7.

Juraj Kašša – Lenka Bérešová 5.8.

Pohreby † Mária Kružicová 82 r. † Františka Wollnerová 89 r. † Peter Tretiak 48 r. † Ján Dobrotka 74 r. † Alžbeta Plankenbüchlerová 92r. † Drahomíra Šarköziová 66 r. † Katarína Žiarna 34 r. † Emília Hronèová 93 r. † Matilda Nárožná 92 r.

ÈO SA STALO, ÈO BUDE 9 a krásneho podujatia.

INFORUBRIKA 24.-30.7. zorganizovala naša farnos detský letný tábor v Kokave nad Rimavicou.

7. 8. sa nieko¾ko odvážlivcov z našej farnosti vydalo splavova rieku Hron.

Všetci sa vrátili živí a zdraví.

Aj tento rok u nás prebiehal turnus spoloèenstva OFMD. 12.8. sa pre verejnos na jeden deò otvorili brány františkánskeho kláštora. Ïakujeme všetkým, ktorí akýmko¾vek spôsobom pomohli pri organizázácii tohto nevšedného

Pri príležitosti Svetového dòa turizmu sa vo Františkánskom kláštore v Kremnici opä budú organizova prehliadky s výkladom.

Podujatie na ktorom spolupracujeme s mestom Kremnica sa uskutoèní v sobotu 30. septembra. Prehliadky budú každú polhodinu od 10:00 - 16:00. Vstup do priestorov je len na vlastnú zodpovednos .

Srdeène Vás pozývame!

TEXT: MIŠKA VNUÈKOVÁ

ÈO SA STALO, ÈO BUDE

SÁM MRAVEC MRAVENISKO NEPOSTAVÍ Posledný júlový týždeò sa uskutoènil detský letný tábor pre 1. – 9. roèník ZŠ. V tomto roku sa tábor konal na chate Hámor, ktorá je 3 km vzdialená od Kokavy nad Rimavicou.

Hneï po príchode na miesto konania tábora sa k nám pridali ešte dvaja miestny táborníci a tak sa poèet našich detí ,v našom mesteèku Mravce pod kávou, trochu navýšil. Celkovo

sa na tábore zúèastnilo 33 detí. Ústrednou témou, ktorá sa niesla celým táborom, boli HODNOTY. Jeden deò sme sa napríklad

venovali vnútornej aj vonkajšej kráse.

Najprv si chlapci zacvièili, budovali svaly a dievèatá si skráš¾ovali svoje vlasy a ple (smotana a uhorka) no a poobede sa viac zaoberali používaním rozumu pri šifrovaèke.

V ïalších dòoch sme sa venovali hodnotám slobody a prítomnosti, ale významu a hodnote slova, aby sme rozumeli slovám, ktoré hovoríme a aby sme poznali ich význam. K tejto hodnote sme si pre deti pripravili úlohu, v ktorej sa celé doobedie mali stara o svojho kamaráta, ktorý mal urèitú mentálnu retardáciu. Deti sa na tejto úlohe mohli nauèi význam slov ako idiot, debil, imbecil èi autista.

Venovali sme sa tiež hodnotám spolupráce, peòazí èi úcty. Namiesto trièiek sme si ako pamiatku z tábora v tomto roku doniesli poma¾ované hrnèeky. V programe sme tiež mali opekaèku, noènú vlajkovú hru, výlet na neïalekú farmu a tiež to¾ko ob¾úbený futbal. Chcel by som sa tiež poïakova všetkým, ktorí nám pomohli, ¾uïom z farnosti, eRku a mestu Kremnica.

TEXT: BORIS KOLLÁR FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

10 ÈO SA STALO, ÈO BUDE TEXT:DIANA DVORSKÁ FOTO: ARCHÍV MARIANA KRAJÈA

SPLAV HRONA V jeden upršaný pondelok sme hneï zrána plní oèakávaní vyrazili na splav Hrona. Týždeò vopred sme sa modlili za pekné poèasie. Pricestovali sme do Nemeckej, odkia¾ sme mali zaèa splav. Èakalo nás krátke pouèenie o našej plavbe.

Dostali sme záchranné vesty, pádla, èlny a mohli sme vyrazi na plavbu.

Poèasie nám stále neprialo. Na zaèiatku to bolo ažké. Hlavne pre tých, ktorí nemali skúsenosti so splavovaním. Pomaly sme sa to nauèili a na konci sme pádlovali automaticky. Prvá naša zastávka bola neúspešná. Chceli sme sa obèerstvi v miestnom pohostinstve, len sme zistili, že nie je sprevádzkované. Tak sme teda pokraèovali ïalej. Stal sa neuverite¾ný zázrak. Z upršanej oblohy sa zrazu na nás zaèalo pozera usmiate slnieèko. Ve¾mi sme sa zaradovali.

Naša druhá zastávka bola ve¾mi zaujímavá.

Bola to skúška odvahy. Pred nami stála dos vysoká skala a pod òou 4-metrová håbka.

Mali sme z nej skoèi . Prvý odvážlivec bol náš statoèný pán farár. Vyliezol na vrchol skaly a skoèil do vody. Všetci sme na neho pozerali s úžasom a obdivom, ale aj strachom

èi sa vôbec vynorí. Keï vyšiel na breh, presvedèil aj viacerých z nás, aby sme si išli skoèi . Bol to neskutoèný zážitok. Po prvom skoku bolo jasné, že to nezostane pri jednom.

Skoèili sme aj druhýkrát. Ale prezradím vám, že strach bol ove¾a väèší ako pri tom prvom. S preh¾adom sme zvládli aj tretí.

Potom sme sa vybrali ïalej. Boli sme už celkom vyhladovaní. Hlad sme zahnali v jednom motoreste a s plnými bruchami sme pokraèovali ïalej. Zastavili sme sa aj v kempe, aby sme si zahrali volejbal.

Ve¾mi sme sa zabavili a bolo na èase pokraèova ïalej. Tam nás èakali kritické úseky. Párkrát sme skonèili celí mokrí, ale to nás neodradilo. Pri konci sme boli vyèerpaní po celom dni. Nevzdávali sme sa, až sme napokon zdolali náš cie¾ - Šalkovú.

Odovzdali sme vesty a pádla. Naložili èlny a vybrali sme sa naspä do Nemeckej, kde sme dostali certifikáty, ktoré hovorili o našej statoènosti, sile, odhodlaní a ïalších našich schopnostiach na splave Hrona. Prezliekli sme sa do našich suchých vecí, nasadli do auta so zážitkami na celý život a išli do našej Kremnice. Už teraz sa tešíme na budúci rok.

ÈO SA STALO, ÈO BUDE 11

KLÁŠTOR OŽIL VÏAKA NÁVŠTEVNÍKOM Z CELÉHO SLOVENSKA, BA AJ SVETA Mladí, ktorí pôsobia u nás v Kremnici zo spoloèenstva Oprav František môj dom, sa rozhodli, že pamiatku, ktorá sa nachádza v historickom centre mesta, a ktorú s pomocou farského úradu v Kremnici opravujú. aj spropagujú. A tak vznikol nápad zorganizova Deò otvorených dverí (DOD) vo Františkánskom kláštore. Ten sa uskutoènil v sobotu 12. augusta.

Kláštor bol funkèný do roku 1949, kedy boli násilne odvleèení františkáni. Odvtedy chátra. Spoloèenstvo mladých sa ho ujalo od roku 2008 a od vtedy už zorganizovalo viacero DOD. Tento však bol výnimoèný, pretože návštevníci si mohli pozrie okrem prehliadky kláštora a katakomb aj výstavu histórie kláštora a postup jeho opravy, obèerstvi sa v nádvorí kláštora, vypoèu si prednášku historika ÚPN Mgr. Františka Neupauera a podveèer si pozrie v kostole film Tiene barbarskej noci.

Na Dni otvorených dverí sa celkovo zúèastnilo cez 600 ¾udí z rôznych kútov Slovenska, dokonca aj zo zahranièia, napríklad z Belgicka, Maïarska alebo Èiech. Miesto ich uchvátilo, jeho tajomná

atmosféra, ktorá sa v kláštore zachovala dodnes.

Dojmy návštevníkov boli ve¾mi pozitívne.

Medzi návštevníkmi boli aj takí, ktorí si pamätali, ako sa v priestoroch kláštora hrali pod láskavým dozorom bratov františkánov.

Svoje zážitky si medzi sebou vymieòali a živo diskutovali o jeho ïalšom využití.

Všade vládla dobrá atmosféra.

Celé toto podujatie vyvrcholilo spoloènou adoráciou pod vedením pána farára Mariana Krajèa, ktorému patrí vïaka za patronát nad dielom opravy aj celého podujatia.

Pán farár a spoloèenstvo Oprav František môj dom sa chcú poïakova všetkým, ktorí prišli na Deò otvorených dverí a všetkým, ktorí sa akýmko¾vek spôsobom prièinili o to, aby sa mohlo toto podujatie uskutoèni .

Podujatie bolo organizované v spolupráci s Ústavom pamäti národa a Knižnicou Jána Kollára v Kremnici. Veríme, že ešte aj v budúcnosti budeme môc sprístupni kláštor pre návštevníkov mesta.

TEXT: ZUZKA A IVET KOVÁÈIKOVÉ FOTO: BORIS KOLLÁR

12 PRÍBEH Z FARNOSTI

OD KOLÍSKY PO KRÍŽ Tohtoroèné leto sme sa rozhodli pripravi narodeninovú oslavu nášmu Samkovi v samotnom srdci kres anstva – vo Vatikáne.

Ukáza mu najposvätnejšie miesta kres anstva, priblíži ho k Pánovi, predstavi mu ve¾kolepé baziliky a relikvie svätých a splni mu túžbu na vlastné oèi vidie Svätého Otca Františka. A tak už zaèiatkom roku sme zaèali plánova a pripravova sa na našu cestu. Zaistili sme potrebné úkony, zadovážili si informácie a v pondelok na konci júna sme všetci traja v dopoludòajších hodinách absolvovali let z hlavného mesta Slovenska do „Hlavného mesta Sveta“. Po zvítaní sa s našimi priate¾mi a po ubytovaní, sme netrpezlivo vyrazili do rímskych ulíc. Len v samotnom Ríme sa nachádzajú stovky kostolov a bazilík. Prvá bazilika, ktorú sme tu navštívili, bola Bazilika Panny Márie Väèšej, ktorá je hlavnou mariánskou bazilikou. Legenda hovorí, že pápežovi Libériovi sa prisnil sen, v ktorom mu Panna Márie povedala, aby na mieste, kde nájde sneh, postavil kostol. V lete roku 358 - uprostred horúceho dòa, zaèal pada sneh a vyznaèil pôdorys budúceho kostola. Tento najväèší rímsky kostol zasvätený Panne Márii je exteritoriálnou súèas ou štátu Vatikán. Najvzácnejšia relikvia tejto baziliky je uložená priamo v krypte pod hlavným oltárom. Tvorí ju pä kusov dreva spojených železom. Považujú sa za súèas Kristovej kolísky z Betlehema. Táto vzácna relikvia pri ahuje množstvo pútnikov, ktorí navštívia Rím. Ïalšou bazilikou, ktorú sme navštívili, bola Bazilika sv. Jána v Lateráne (Bazilica di San Giovanni in Laterano). Oficiálny názov kostola znie Bazilika Najsvätejšieho Spasite¾a a sv. Jána Krstite¾a a Jána Evanjelistu, známa je ale pod menom Lateránska bazilika. Medzi

všetkými rímskokatolíckymi kostolmi má táto bazilika výsostné postavenie. Priamo v bazilike je nápis „Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput - Matka a hlava všetkých kostolov Mesta a sveta“.

Jedineèná je tým, že je jednou zo štyroch pápežských (patriarchálnych) bazilík a zároveò je biskupskou katedrálou Ríma. Po svojom zvolení každý nový pápež prichádza do Lateránskej baziliky a ujíma sa katedry, ktorá sa nachádza v strede apsidy, a na ktorej môže sedie výluène rímsky biskup - pápež.

Každý pápež ako rímsky biskup prichádza do „svojej“ katedrály a na tomto oltári slávi Eucharistiu.

Druhý deò našej púte sme oddychovali pri mori. V stredu sme sa zúèastnili generálnej audiencie na Svätopeterskom námestí .

Námestie bolo vytvorené talianskym architektom Berninim a má kapacitu 400 000 ¾udí . Na streche kolonády - balustráde, stojí 140 sôch svätcov. Ich autormi sú Berniniho žiaci. Niektoré z nich (Ježiš, Ján Krstite¾ a jedenás apoštolov) nadväzujú na fasádu svätopeterskej baziliky. Bazilika svätého Petra je druhým najväèším katolíckym chrámom na svete s kapacitou pre 60 000 veriacich. Tiež je jednou zo štyroch pápežských bazilík a jedným z najposvätnejších kres anských pútnických miest. Pod dlažbou Baziliky sv. Petra sa okrem pozostatkov stredovekej baziliky nachádza viac ako sto hrobov pápežov.

Samozrejme najdôležitejšia je hrobka Petra – prvého pápeža. V štyridsiatych rokoch minulého storoèia tu archeológovia odkryli èervený múr, na ktorom bol grécky nápis: „Tu leží Peter“. Za ním bola uložená schránka s kos ami, ktoré pod¾a výskumov patrili 60- až 70-roènému mužovi spred dvoch tisíc rokov.

Dnes sú Petrove pozostatky uložené vo výklenku v striebornej kazete a zabalené do látky - pália, utkanej z vlny jahniat požehnaných poèas sviatku svätej Agnesy.

PRÍBEH Z FARNOSTI 13 V ïalšie dni nášho pobytu sme navštívili ešte mnoho významných miest v Ríme a vo Vatikáne, ktoré sme chceli vidie . Ukázal som Samkovi bytovku na Piazza della Citta Leonida, v ktorej v ôsmom vchode a na štvrtom poschodí býval kardinál Ratzinger, ako aj tirolskú reštauráciu Ristorante Cantina Tirolese, v ktorej si tento významný nemecký teológ, ešte pred svojím zvolením za pápeža Benedikta XVI., doprial obèas pohár dobrého nemeckého piva. Žia¾, pre jej rekonštrukciu bola doèasne zatvorená, a tak sme tu nemohli oslávi Samkove 6. narodeniny, ako sme plánovali. Pán nám však

pripravil po ïalšie dni našej púte iné krásne zážitky a mnohé silné stretnutia. Jedným z nich bolo pozvanie od pána ve¾vyslanca Petra Sopka na štátnu recepciu v hoteli Antico Palazzo Rospigliosi, ktorú usporiadalo Ve¾vyslanectvo SR pri Svätej stolici, pri príležitosti blížiaceho sa sviatku sv. Cyrila a Sv. Metoda (už tradiène predèasne kvôli letnému dovolenkovému obdobiu). V príhovore J.E. Peter Sopko zdôraznil kultúrny aj náboženský rozmer misie sv. Cyrila a Metoda a vyzval ku skutoènému napåòaniu ich dedièstva, zakotveného v Ústave SR. V našich neformálnych rozhovoroch poèas recepcie sa hostia zaujímali nielen o nás, ale aj o situáciu na Slovensku, v našej diecéze a vo farnosti, a tiež ich zaujímali naše zážitky a pocity z Ríma. Zoznámili sme sa tu s mnohými predstavite¾mi Rímskej kúrie, zástupcami diplomatického zboru a sympatickou miestnou slovenskou komunitou. Ïalším nezabudnute¾ným zážitkom bola naša úèas na svetovej premiére koncertného programu s názvom „Slovenské žalmy z Bojnej“ a mottom „K tebe, Pane, dvíham svoju dušu“ (Ž 25) ktorý sa konal v Bazilike svätej Praxedy.

V bazilike, ktorá stojí na miestach historicky

14 PRÍBEH Z FARNOSTI spätých s rímskym pobytom sv Cyrila – Konštantína a sv. Metoda, vystúpili sólisti Sisa Lelkes – Sklovská, Dušan Jarjabek a Otokar Klein Na husliach hral hus¾ový virtuóz Dalibor Karvay, úèinkoval zbor pod vedením Adriána Kokoša a hudbu skomponoval ¼ubomír Horòák.

Tomkom sme absolvovali pú na Aventínsky pahorok, kde sme strávili èas v jeho titulárnom kostole, ktorým je Bazilika Sv. Sabina. Každoroène na Popolcovú stredu slúži Svätý Otec svätú omšu práve v tejto bazilike.

Bolo to nesmierne inšpiratívne prostredie a neopakovate¾ná atmosféra. Záštitu nad týmto koncertom prevzali minister kultúry SR Marek Maïariè a Jozef kardinál Tomko.

Potešili nás tiež dve stretnutia s otcom kardinálom Tomkom a pracovná i súkromná návšteva u otca arcibiskupa Cyrila.

Poèas jej slávenia každoroène udelí popolec kardinálom, biskupom, ako aj kòazom, reho¾níkom a veriacim. Kòazom, ktorý už trom pápežom (Jánovi Pavlovi II., Benediktovi XVI. a Františkovi) udelil znak pokánia a pripomenul im, že sú len prachom a na prach sa obrátia, je už nieko¾ko rokov práve slovenský kardinál Jozef Tomko. A to práve z titulu, že Bazilika Sv. Sabina je od roku 1996 v správe kardinála Jozefa Tomka.

Príjemný èas sme strávili s otcom biskupom Milanom Lachom, ktorý okrem úradu pomocného biskupa a protosynkela,

Otec arcibiskup nám ukázal priestory Kongregácie pre východné cirkvi, prijal nás v jeho pracovni, kde sme mali èas na dlhší rozhovor.

Neskôr nás zobral do svojho bytu, kde pripravil pre nás pohostenie a mohli sme pokraèova v rozhovore.

Po stretnutí a zvítaní sa s otcom kardinálom

PRÍBEH Z FARNOSTI 15 vykonával tu v Ríme aj funkciu vizitátora – delegáta pápežských kolégií a reho¾ných študentátov východných cirkví. Ïalšieho milého privítania sa nám dostalo od skupiny poslancov Európskeho parlamentu. Tu – v Hlavnom meste Sveta a v srdci kres anstva dostával náš Samko odpovede na všetky svoje otázky. Tu sa vypytoval otca kardinála Tomka o Bazilike Santa Maria Magiore a otca arcibiskupa Cyrila zahàòal otázkami o vzkriesení, liturgických predmetoch a umeleckých dielach a vïaka ostatným spomenutým v tomto èlánku sa nielen Samuel, ale aj my dozvedali mnohé zaujímavosti. Videli sme Ježiškovu kolísku, ståp, pri ktorom ho bièovali i drevo jeho kríža. Vystúpili sme po Svätých schodoch s kvapkami Jeho krvi.

V chrámoch sme okrem mnohých výtvarných diel našli mnoho relikvií svätých, vzhliadli miesta známe i neznáme.

Rím je úžasné mesto, ktoré má každému pútnikovi èo ponúknu . V našich srdciach

ostáva túžba vráti sa...

Poïakova sa mi patrí všetkým vzácnym ¾uïom, ktorí nám v Ríme a vo Vatikáne zabezpeèili nezabudnute¾né zážitky, venovali nám svoj èas, pustili nás do svojho súkromia a ukázali nám miesta, ktoré sme túžili spozna . Moje poïakovanie patrí bývalému prefektovi Kongregácie pre evanjelizáciu národov, Jeho Eminencii Jozefovi kardinálovi Tomkovi, sekretárovi Kongregácie pre východné cirkvi, Jeho Excelencii arcibiskupovi Cyrilovi Vasi¾ovi, bývalému pomocnému biskupovi a protosynkelovi Prešovskej archieparchie a terajšiemu apoštolskému administrátorovi sede vacante Eparchie Parma pre Ruténov v USA Jeho Excelencii Milanovi Lachovi, ve¾vyslancovi SR pri Svätej stolici Jeho Excelencii Petrovi Sopkovi, slovenskému europoslancovi Miroslavovi Mikolášikovi, Pavlovi Kravecovi s manželkou a mnohým ïalším „starým“ slovenským a „novým“ talianskym priate¾om.

TEXT A FOTO: JAROSLAV SLAŠ AN

MLADÉ RODINY

PREHÅB SVOJ DUCHOVNÝ ŽIVOT ZA 10 DNÍ Keï buduješ s niekým vz ah, nedávaš mu iba svoj èas, dávaš mu aj seba samého. A èo dávaš Bohu? Ak je skutoène na prvom mieste v mojom živote, mal by by mojím najlepším priate¾om. Nie sú však to, èo mu dávam, akoby len omrvinky?

Sme zvyknutí prijíma rôzne výzvy.

Niektoré nám dáva život a iné si vyberáme my sami. Študent je ochotný pred skúškovým obdobím obetova aj spánok, len aby zvládol, èo treba. Internetom kolujú kadejaké výzvy oh¾adom chudnutia a cvièenia. Sú ob¾úbené. Sú dôkazom, že ¾udia sú schopní vynaloži námahu a zabra .

Nie je nezvyèajné, že my, hoci sme veriaci a Boh by mal by na prvom mieste v našich životoch, priznávame, že si naòho nevieme nájs èas. Nemáme èas sa modli , chodi do kostola a už vôbec nie èíta nejakú kres anskú literatúru. Vážne nemáme èas?

Urobme si poriadok vo svojich prioritách.

Pripravila som pre Vás výzvu, aby ste si desa dní za sebou našli èas na Boha. On má na nás èas stále. Ko¾ko èasu zo svojich dní mu dávame my? Kto iný ako On by mal by pre nás na prvom mieste v rebríèku našich priorít? Táto výzva bude schválne pestrá.

Obèas totiž akoby nevieme, èo sa máme modli . Niektoré modlitby sme možno nikdy nevyskúšali, možno ich nepoznáme.

A pritom ponuka je naozaj ve¾ká! Toto je iba malá ukážka.

16 MLADÉ RODINY 1. deò: Sväté písmo

6. deò: Otcovia púšte

Svätý Hieronym povedal: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.“ Spoznávaj Boha cez jeho slová vo Svätom písme.

Pustovníci, ktorí radi svoje myšlienky zhutòovali do krátkych výrokov. Dnes si vyber jeden z nich a èasto ho opakuj: ·

Pane, sprevádzaj ma svojím pokojom!

·

Bože môj, posilòuj ma!

·

Pane, ako chceš a ako vieš, zmiluj sa nado mnou!

2. deò: Korunka Korunku nauèil sám Spasite¾ sestru Faustínu. Jej modlením prejavujeme úctu Božiemu milosrdenstvu.

7. deò: Meditácia 3. deò: Litánie V nich prosíme Boha o zmilovanie alebo žiadame svätých o príhovor, èím uznávame Božie pôsobenie v nich.

Má viacero krokov: najprv sa preèíta text zo Svätého písma, ktorý sa následne rozoberá.

Premýš¾ame tiež nad tým, èo daný text znamená pre mòa osobne.

8. deò: Anjel Pána Modlitba o Božom vtelení a Máriinej odovzdanosti, ktorá sa modlí tri razy za deò: ráno, na obed a veèer.

9. deò: Chvály Modlitba, pri ktorej vyzdvihujeme ve¾kos Boha, oslavujeme ho za to, aký je a èo robí.

4. deò: Adorácia Ján Pavol II. hovoril: „Cirkev i svet ve¾mi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás oèakáva v tejto Sviatosti lásky. Ne¾utujme svoj èas a poïme sa s ním stretnú v adorácii.“ 5. deò: Ruženec Je to meditatívna, rozjímavá modlitba, v ktorej uvažujeme nad tajomstvami Kristovho života.

10. deò: Rozhovor Dnes nebudeme len rozpráva , ale budeme sa snaži aj poèúva , èo nám Pán hovorí.

TEXT: ZUZANA VEREŠOVÁ FOTO: https://www.imferblog.com/infertilidad-en-labiblia/

ROZHOVOR 17

PETER BALÁŽ: „KRISTUS JE CESTA“ Každý z nás sa obèas vracia do svojho detstva. Aké bolo to Tvoje?

Detstvo som mal dobré a pekné, mám Pánu Bohu za èo ïakova . Narodil som sa do dobrej rodiny. Rodièia sa o nás dobre starali, dostal som duchovno, ktoré nastalo prerodom aj u mojej mami, ktorá síce dostala tradiènú vieru, ale tá zaèala odumiera . Potom, keï som sa pripravoval na Prvé sväté prijímanie sa stala taká vec, že pri jednej jej spovedi, nastal zlom aj u mojej mamy a jej viera sa stala takou živou, zdravou vierou. Takou jadrnou a v tej ma vychovávala a v nej som rástol.

prostredí. Tiež dedina, z ktorej pochádza môj otec a èasto sme ju navštevovali, je obklopená horami ako Vtáènik. Èasto sme chodili na prechádzky do lesa a tiež som prežíval vz ah k prírode cez drevo a prácu s ním – keï sme chystali palivové drevo na zimu. To bola jedna rovina . Potom som si vybudoval vz ah k lesu cez detské hry, ktoré sme s kamarátmi prežívali v lesoch. Les som vnímal komplexne, cez krajinu èi drevo. Les mi bol blízky, ale poh¾ad na budúcnos v 8 triede ZŠ je ešte nezrelý. Premýš¾al som aj nad inými školami, inými smermi, ale pre 13 roèné die a sú všetky rozhodnutia týkajúce sa jeho budúcnosti ažké. Ale so školou som bol spokojný, na kolektív – boli sme v triede samí chlapci, mám dobré spomienky.

Èím si chcel by v detstve?

Kòazské povolanie mi už v detstve prichádzalo obèas na myse¾, tak ako aj iné profesie. Asi ako u každého die a a. Detský svet je pestrý a premenlivý, v predstavách sa tak vystriedajú mnohé túžby po profesiách.

Ja som chcel by v èase svojho detstva, ktoré som prežíval ešte v totalite, napríklad aj kozmonautom. Technické veci mi nikdy neboli blízke. Ale teraz objavujem svet techniky a fyziky ako svet, ktorý ma systém a ten systém tam dal Ten, ktorý je hlavných Architektom. To sú krásne veci. Ale v detstve mi to nebolo také blízke, skôr som sa zaujímal o históriu, chodieval som do knižnice, povedal by som, že som mal taký bežný detský svet.

Po absolvovaní ZŠ si sa rozhodol pre štúdium lesníctva na Strednej odbornej škole lesníckej v Banskej Štiavnici. Mali ste v rodine lesníka alebo preèo práve lesníctvo?

Lebo lesy a hory mi boli blízke. Mesto, z ktorého pochádzam (Žarnovica), sa nachádza ešte v pomerne hornatom

Po získaní maturity si pol roka pracoval.

Potom prišiel povolávací rozkaz, Ty si narukoval a absolvoval si roènú Základnú vojenskú službu. Èo Ti tento rok dal a èo vzal ?

Dal mi dos . Vojenské prostredie je svojrázne.

18 ROZHOVOR

Funguje cez svet príkazov a nariadení a zvýšeného hlasu, ktorým sa nariadenia dávajú. Bolo to prostredie dos odlišné od terajšej profesionálnej vojenskej služby, zažil som aj mazáreò, kde sme museli služobne starším vojakom prináša veci na požiadanie. A èo mi vzal? Možno èas. S tým sa stotožòujem s viacerými. Urèite to malo svoj význam, aj dnešným chlapcom by bolo potrebné absolvova vojenskú službu. Ale nie až rok, to je až príliš ve¾ká strata èasu.

Po návrate z vojenskej služby si sa opä vrátil do predchádzajúceho zamestnania, kde si pracoval ïalších štyri a pol roka.

Rozhodol si sa však zmeni zamestnanie.

Preèo?

Práca ma ve¾mi bavila, firma sídlila blízko môjho bydliska. Pracoval som v zlievarenskej firme, kde sa vyrábali hliníkové odliatky. To prostredie ale bolo za ažujúce pre zdravie, množstvo prachu, chémie, exhalátov z pecí. Uvedomil som si, že ak by som tam pracoval ïalších 20 – 30 rokov, tak sa to urèite odzrkadlí na mojom zdraví. A tak som zaèal premýš¾a nad nieèím iným. Mal som vtedy 23 rokov, tak som mal aj

prirodzenú túžbu vyskúša nieèo iné. Jeden dobrý kamarát bol vtedy u polície. Tak s ním som zaèal rieši školu a vstup do policajného zboru.

V rámci svojho nového zamestnania si musel absolvova Strednú odbornú školu Policajného zboru v Pezinku. Po škole si 15 mesiacov pracoval v Úrade pre ochranu ústavných èinite¾ov a diplomatických misií MV SR. Aká to bola misia pre Teba?

Mali sme na starosti ochranu diplomatov.

Bola to rutinná práca, a preto z nej nemám ve¾a zážitkov – takých kovbojkovských.

Bežné dni sme sa venovali ochrane diplomatov, ich rezidencií, bytom a domov.

Na druhej strane, ten pracovný k¾ud bol dobrý a mne vyhovoval. Mohol som sa venova dia¾kovému štúdiu teológie.

Už poèas Tvojho pôsobenia v policajnom zbore sa nieèo stalo. Èo sa to prosím a stalo v Tvojom živote?

Teológia ma bavila, na prednášky som chodil poèas víkendov. Zamýš¾al som sa nad svojim ïalším životom, èi budem

ROZHOVOR 19

naïalej policajtom, alebo èi budem robi nieèo hlbšie.

Vo februári 2006 sa ma Boh dotkol cez také jemné volanie a túžbu po kòazstve. Musel som sa rozhodnú a to rozhodnutie som urobil, takže som prestúpil z externého na denné štúdium. So svojím farárom sme sa stretli s pánom biskupom Balážom. Do septembra som ešte pracoval v policajnom zbore a nový školský rok som už zaèal v Badíne.

Spomínal si rok 2006. V predchádzajúcich rokoch si nezažil nejaký duchovný impulz, volanie po kòazstve?

Zamýš¾al som sa nad povolaním kòaza, prišlo to obèas pri miništrovaní. Po ukonèení strednej školy som tiež nad touto možnos ou uvažoval, ale zamietol som ju – cítil som sa v tom období nehodný.

Už si spomínal, že poèas práce na Úrade pre ochranu ústavných èinite¾ov a diplomatických misií si dia¾kovo študoval teológiu na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom si sa rozhodol pre denné

štúdium. Nasledovalo stretnutie s otcom biskupom Balážom, prijatie a štúdium v banskobystrickom Kòazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne. Ako si spomínaš na tieto roky ?

Pozitívne. Som Pánu Bohu vïaèný za ten èas i formáciu. Páèilo sa mi aj situovanie seminára do horského prostredia, kde èlovek mohol vybehnú do prírody po prednáškach, ak nemal nejaké povinnosti.

S chlapcami sme hrali rôzne športy a snažil som sa po celý èas pripravova na kòazskú službu èo najzodpovednejšie – modlitbami a plnením interných povinností.

Tvojím prvým pôsobiskom sa stala Detva, po 4 rokoch a otec biskup menoval kaplánom v banskobystrickom sídlisku Fonèorda, dnes si kaplánom v Kremnici. Èo Ti napadlo, keï si dostal dekrét a dozvedel si sa, že Tvojim novým pôsobiskom bude Kremnica? Že sa teším na Kremnièanov. Ale tešil by som sa kamko¾vek, kde by ma pán biskup poslal.

20 ROZHOVOR Svätý Ján Mária Vianney raz povedal, že ak by si kòaz uvedomil rozmer svojho kòazstva – zomrel by. Nie hrôzou, ale z lásky k Bohu. Èo pre Teba znamená kòazstvo?

Tajomstvo. Vysluhovanie sviatostí.

Sprítomòovanie živého Krista na oltári formou Eucharistie. Obrovský dar.

Nezaslúžený dar. Zodpovednos . Láska v rozmere Božia láska ku mne a láska Boha k veriacim i neveriacim.

Dejiny kres anstva hovoria o tom, že Boží ¾ud èasto a rád putoval na posvätné miesta kres anstva. Aký je Peter Baláž pútnik ?

Taký bežný. Tie „štandardné“ pútnické miesta . Rím, Jeruzalem, Lurdy som navštívil všetky. Vlastne vo Fatime som ešte nebol, tam by som chcel ís . Na Slovensku som navštívil Šaštín a dvakrát Levoèu – všetko peši. Na prvej púti do Levoèe som sa uèil ako putova na vlastných chybách.

Dostal som p¾uzgiere a „odišli mi“ nohy. Do Šaštína som šiel peši ešte ako bohoslovec.

V podstate tá prvá pú do Šaštína v sebe mala aj rozmer uvažovania a h¾adania.

Vtedy som h¾adal odpovede na otázky, èi mám vstúpi do seminára. Èakal som nejakú odpoveï, pochopil som tam, že Boh sa ma už nejako osobne nedotkne – že už sa ma dotkol. Levoèa bola u mòa h¾adaním odpovedí, a teraz chápem, že mala svoj význam.

Dnes veriaci absolvujú púte lietadlami, autobusmi, èi inými dopravnými prostriedkami. V minulosti putovali peši, s pú ou bola spojená námaha, odriekanie a prekonávanie rôznych prekážok. Èomu nás môže nauèi pú ?

Môže nás nauèi poh¾adu do seba samého.

Pozrie sa do svojho vlastného vnútra, inými oèami sa pozrie na blížnych a na svet, v ktorom žijeme. Je to iný rozmer. Turisti a horolezci to dobre poznajú. Je to iná dimenzia pozera sa na svet „tam dole“.

Hoci aj iné vierovyznania èi náboženstvá majú púte, my – kres ania máme na

pútnických miestach živého Krista v Eucharistii a cez naše kres anské pútnické miesta môžmepreži a vybudova si bližší vz ah ku Kristovi.

My kres ania veríme, že naše životné putovanie má zmysel. Že tu nie sme náhodou, že na ceste nekráèame sami a že naša cesta má istý cie¾. A tým nie je Levoèa, Rím, Jeruzalem, èi Compostella.

Skutoèným cie¾om je Boh. Akou cestou sa dostaneme k Bohu ?

Jozef kardinál Ratzinger raz povedal: „K Bohu jestvuje to¾ko ciest, ko¾ko je ¾udí, lebo v rámci rovnakej viery je cesta každého èloveka celkom osobná“. Kristus je cesta životom, ale každý máme svoju špecifickú cestu, ktorou by sme mali kráèa k Bohu.

Ktorí svätí sú Ti sympatickí?

Nemám len jedného ob¾úbeného, viacerí ma oslovujú. Svätí Cyril a Metod sú mi blízky, tiež sv. Gorazd a spoloèníci, sv. Peter, sv.

Pavol, sv. Tomáš Morus, Tomáš Becket, sv.

Patrik èi Edita Steinová.

Tvoj ob¾úbený citát zo Svätého písma je...?

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal veèný život. (Jn 3, 16) Máš ob¾úbeného autora? Aké knihy èítaš ?

Baví ma študova patristiku.

Pojem „Patristika“ je odvodený od pojmu „páter“ cirkevný otec. Patristika je teda obdobím uèenia cirkevnou inteligeciou. Hoci je to svet spred 1500 – 1600 rokov, ve¾mi dobre mi to ozrejmuje poèiatky Cirkvi, formovanie Cirkvi, istým spôsobom narodenie Cirkvi. Tak tieto pramene rád èítam.

Ako vyzerá Tvoj relax? Èomu sa venuješ vo vo¾nom èase ?

Mám rád šport, bicyklovanie, turistiku, cykloturistiku, box – na ten som chodil

ROZHOVOR 21 nieko¾ko rokov. Ale aj iné športy.

No a potom rád èítam teologickú a historickú literatúru.

Každý z nás má svoje sny. Po èom túži, alebo - o èom sníva Peter Baláž ?

Mám ako kòaz víziu, že by som chcel by zaradený ako kaplán do väzenskej služby – pod vojenského biskupa – ordinára.

Uvidíme, ako sa to bude vyvíja .

Pán kaplán, prajeme Ti všetko najlepšie, ve¾a síl a Božieho požehnania v Tvojej službe. Nech sa Ti tu medzi nami páèi a darí. Ïakujem za rozhovor.

TEXT: JAROSLAV SLAŠ AN FOTO: BORIS KOLLÁR

OD SEBA

O ÈO SKÔR DÁ VÁŠ OTEC, DOBRÉ VECI TÝM, ÈO HO PROSIA S príchodom die a a do rodiny sa mení množstvo vecí. Niektoré viac, iné menej a podaktoré i úplne od základu.

Každopádne meníme sa my - rodièia.

Snažíme sa die a vychováva najlepšie ako dokážeme a vládzeme, milova ho z celých síl, stara sa o neho ako o vzácny dar, dáva mu všetko, èo máme, zabezpeèi ho materiálne nateraz i do budúcna, ochraòova ho pred nebezpeèenstvami, zraneniami.

Kto má die a, vedel by pokraèova vo vyratúvaní toho, o èo sa ako rodiè v najlepšej vôli snaží.

Hovorí o tom aj Ježiš v stati evanjelia “Keï teda vy, hoci ste zlí, viete dáva dobré dary svojim de om”(Mt 7,10) A je to presne tak. Aj my nedokonalí a hriešni ¾udia snažíme sa z celých síl dáva dobré dary svojim de om. Dobrý dar si predstavujem ako nieèo prinášajúce dobro, èo je zároveò zadarmo, keïže je to dar, darovaný z lásky, nieèo potrebné èi na potešenie obdarovanej osoby.

Vz ah rodièa a die a a je špecifický tým, že rodiè predovšetkým dáva a die a prijma.

Odmalièka rodiè starostlivo a láskavo svojmu bezbrannému die atku zabezpeèuje všetko potrebné. Ako die a rastie, stáva sa samostanejším i v uvažovaní až napokon v osobnostnej zrelosti pochopí, že sa má i ono stara a zaujíma o svojho rodièa/rodièov, vïaka ktorím je tu. Ale nechcem predbieha .

Skonèili sme pri tom koncepte rodiè-die a.

Otec-syn. Koncept sa posúva k rozmeru Otec(Boh) a syn(ja). Celý verš totiž znie: “Keï teda vy, hoci ste zlí, viete dáva dobré dary svojim de om o èo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, èo ho prosia.” a takisto verš predtým hovorí jedno dôležité uistenie: “Alebo je medzi vami èlovek, èo by podal synovi kameò, keï ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, èo by mu dal hada? “(Mt 7, 9) Teda ubezpeèuje nás, že Bohu môžeme dôverova .

O èo lepším rodièom je Boh než ja!?

On - dokonalý vo všekom. O èo viac, chce on moje š astie, moje zabezpeèenie, ochráni ma, stara sa o mòa..a všetko to i mnoho ïalšieho, èo bolo vymenované na zaèiatku.

22 OD SEBA Prvým krokom k naplneniu svojej identity Božieho die a a je prija to, že Boh je môj otec a všetko èo potrebujem k š astnému životu pre mòa má. Môžem si preto od neho pýta v dôvere, že dobré dary èakajú, kým si po ne prídem(”dá dobré veci tým, èo ho prosia”).

Druhým dôležitým momentom je posunutie sa z detinského “daj, daj, daj” k dospelému postoju voèi Otcovi, k záujmu o neho, o Božie veci.

V podstate k duchovnej dospelosti.

dokázali pochopi a prežíva tento koncept aj s ním - avšak naš astie pre nás bez zranení.

My, èo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. (1 Jn 4, 16) Odpoveda láskou na Božiu lásku je prirodzené a nie je to ani zïaleka len naša povinnos ale ve¾ká výsada.

Odpovede na lásku môžu by rôzne:. strávený èas, dar, potešovanie srdca, obeta.

TEXT: KLAUDIA MIHOKOVÁ FOTO: https://charismaticcharles.files.wordpress.com

Ako sa dá zaujíma o Boha? Rovnako ako o svojich pozemských rodièov. Možno máme ve¾a zranení od nich, neboli urèite dokonalí, sú azda i veci ktoré im vyèítame, hneváme sa na nich, neodpustili sme im. Treba pochopi , že každý rodiè sa snaží ako najviac vládze, ale aj tak nedokáže vychova die a dokonale, bez zranení. Dokonalos prináleží len Bohu. Všetky stvorenia len odzrkad¾ujú èiastoène jeho dokonalos .

Hovorím tu o láskyplnom vz ahu, nie o povinnostiach a otroctve. Vz ah s Bohom totiž nie je o plnení úloh, kde zbierame body, i keï v našej mentalite podobné koncepty dlho pretrvávali - o dobrých skutkoch ako o schodíkoch do neba - raz, dva, tri, štyri,..len si ich pekne poèítaj! Dobré skutky sú super a treba ich èini , no sú až ovocím vz ahu - my milujeme, pretože on prvý miloval nás (1Jn 4,19)

Boh, myslím si, vložil tento koncept rodièdie a do našich ¾udských vz ahov, aby sme

Je to jednoduchý no výnimoèný vz ah, a vo vz ahu je každý z nás povolaný by š astný.

SVÄTÍ 23

SVÄTÝ JÁN DE LA SALLE Zaèiatok nového školského roku so sebou prináša nové výzvy nielen pre deti, ale i uèite¾ov a rodièov. Svätý Ján de La Salle nám v súvislosti s týmito povinnos ami môže by ve¾kou inšpiráciou a povzbudením. Svoj život totiž zasvätil nie-len Bohu ale i vzdelávaniu a podpore školstva pre najchudobnejších.

Ján de La Salle sa narodil zámožnej š¾achtickej rodine vo francúzskom meste Remeš v roku 1651 ako najstarší z 10 detí.

Ján sa èasto uváza aj so svojim prostredným menom Krstite¾, ktoré mu pod¾a niektorých zdrojov bolo udelené pri krste. Hoci rodina bola bohatá a dobre situovaná, žili jednoduchým a zbožným životom. Dušou rodiny bola matka Nicoletta, ktorá s pomocou svojej matky vypestovala v de och hlbokú nábožnos a kres anské cítenie pre druhých. Výsledkom boli viaceré duchovné povolania z rodiny de La Salle: traja synovia sa stali kòazmi a jedna dcéra reho¾nou sestrou.

Ján už ako jedenás roèný – pod¾a vtedajšieho zvyku – prijal tonzúru, a tak sa stal klerikom. Ani nie šestnás roèný sa stal kanonikom remešskej katedrály, èo bolo významné a výnosné miesto. No Jána to nepokazilo. Nedal sa zvies k ¾ahtikárskemu a pohodlnému životu.

Pokraèoval vo svojich štúdiách. V roku 1669 sa stal doktorom filozofie. V roku 1670 vstúpil do kòazského seminára sv. Sulpícia v Paríži. V roku 1672 mu umreli obaja rodièia. Ján sa stal hlavou rodiny. Vrátil sa zo seminára domov a staral sa o svojich mladších súrodencov. V tejto situácii zaèal rozmýš¾a , èi je naozaj povolaný sta sa kòazom. Príbuzní sa ho snažili odhovori od kòazstva. Váhal. Vykonal si osemdòové

duchovné cvièenia. Na nich sa utvrdil v presvedèení, že Boh ho volá do kòazstva.

Potom už nezakolísal a pokraèoval vo svojej vytýèenej dráhe. Zaèal sa umàtvova , postil sa a skracoval si spánok. Pokraèoval v štúdiách v Remeši. Za kòaza bol vysvätený na Bielu sobotu v roku 1678.

V sedemnástom storoèí vládol vo Francúzsku ¼udovít XIV, ktorého volali „Ve¾ký“ alebo „Slnko“. Napriek tomu, že aj so svojimi pokazenými zubami udával módu celej Európe, jeho poddaným ve¾mi „slnko“ nesvietilo. Chudobné deti nemali ako a z èoho zaplati školu, a tak ve¾ký poèet obyvate¾stva nevedel ani èíta , ani písa .

Duchovným vodcom Svätého Jána de La Salle bol kanonik Mikuláš Roland, ktorý založil spoloènos reho¾ných sestier pod menom „Sestry Božského Die a a“. Tieto zadarmo vyuèovali dievèatá.

24 SVÄTÍ Mikuláš Roland odovzdal svoje dielo Jánovi de La Salle a prorocky mu hovoril, že Boh si ho vyvolil, aby založil takéto školy aj pre chlapcov. Ján spracoval Regulu a dal uèite¾om prosté, skromné obleèenie, aké nosili dedinskí kòazi, venujúc im celý svoj èas ako duchovný vodca a výborný pedagóg.

Svätý Ján de La Salle spolu so svojimi uèite¾mi vytvoril didaktické, organizaèné, výchovné a katechetické pravidlá.

Vychádzali z diel Karola Boromejského, Césara de Bus, Petra Feriusa, Mikuláša Rolanda, èi Mikuláša Barré.

príprava dobrovo¾ných uèite¾ov, zmätok v triedach, kde sa stretali chlapci rozlièného veku a rozlièného zdravotného i mravného stavu. V prvom rade sa usiloval pozdvihnú úroveò uèite¾ov. Roku 1681 prijal nieko¾kých do svojho domu a vytvoril tak prvú komunitu uèite¾ov. Chcel, aby nielen dobre vyuèovali, ale aby aj dobre vychovávali, a to predovšetkým príkladom vlastného kres anského života. Potom úèelne rozdelil žiakov do rozlièných tried pod¾a veku, schopností a záujmu. Zaviedlo sa tak spoloèné vyuèovanie namiesto vyuèovania jednotlivcov. Výsledkom bolo, že celá skupina mohla prebra uèivo naraz a s menšou námahou dosahovala väèšie výsledky.

Boli to prevratné zmeny a niet sa èo èudova , že všetci na ich pochopenie nedorástli. Ve¾kou novotou bolo aj zavedenie francúzštiny (¾udovej reèi) ako vyuèovacieho jazyka. Dovtedy sa používala ako vyuèovacia reè, najmä na stredných a vyšších školách, latinèina. Teoretické vyuèovanie bolo doplnené praktickým, akým bola napríklad práca v dielòach. Tak sa ich žiaci mohli po škole aj skutoène uplatni v reálnom živote. V triedach sa zaèali používa tabule a názorné pomôcky.

Ján dbal nie len o hodnotný obsah vzdelávacia, ale s ¾udskos ou pozeral na deti ako osoby s citlivým srdcom i mys¾ou.

Uèitelia boli vedení k tomu, aby žiakom pristupovali bez tvrdosti, láskavo, rozumne formujúc celého èloveka. Modlitba sa stala prirodzenou súèas ou vyuèovaní.

Ján Krstite¾ de La Salle nezatváral oèi nad nedostatkami zaèínajúceho diela: dobrá vô¾a, ale slabá kultúrna a vychovávate¾ská

Roku 1683 sa Ján zriekol kanonického miesta a príjmov, ktoré z neho plynuli. O rok neskôr sa zriekol i svojho majetku, a to nie v prospech svojich škôl, ale v prospech chudobných. Tým si zvolil ideál evanjeliovej chudoby a nastúpil cestu nového života. Spolu s viacerými spoloèníkmi založil reho¾nú spoloènos Bratov kres anských škôl, ktorá bola u nás

SVÄTÍ 25 známa pod menom školskí bratia. Pri založení sa školskí bratia rozhodli, že budú bezplatne vychováva a vyuèova chudobných chlapcov.

Po dlhom uvažovaní a po mnohých modlitbách Ján Krstite¾ de La Salle rozhodol, že nová reho¾a splní svoje úlohy lepšie, keï bude laická, to znamená, keï sa nebude sklada z kòazov, ale iba z reho¾ných bratov. Prirodzene, že v takom prípade bratia i vedú reho¾u. Preto ani on ako kòaz - nechcel by predstavený spoloènosti, ktorú založil. Iba na ve¾ký nátlak svojich duchovných synov a cirkevných predstavite¾ov viedol novú inštitúciu, a to predovšetkým duchovne.

V jubilejnom roku 1900 bol vyhlásený za svätého. V roku 1950 ho pápež Pius XII. vyhlásil za svetového patróna uèite¾ov a vychovávate¾ov. Školskí bratia úspešne pôsobili i na Slovensku, kde mali domy v Urmíne (ter.

Mojmírovce) pri Nitre, v Bojnej a v Moèenku (ter. Sládeèkovce). Ich práca bola násilne prerušená likvidáciou kláštorov roku 1950. Aktuálne spravujú školský bratia jednu školu v Bratislave.

Keï Ján Krstite¾ de La Salle zomieral 7. apríla 1719 v Rouene, v severozápadnom Francúzsku, ním založená kongregácia mala 22 domov s 200 bratmi a 10 tisíc žiakmi.

Jeho posledné slová boli: ,,Vo všetkom, èo sa mòa týka, klaniam sa vôli Božej.” Tieto slová sú zhrnutím jeho celého života. V roku 1880 bol vyhlásený za blahoslaveného.

TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: (1)http://i44.servimg.com/u/f44/11/64/82/51/icon710. jpg (2)https://sk.pinterest.com/pin/341288477983289608/ (3)https://www.lasallian.info/about/history/saint-johnbaptist-de-la-salle/ (4)http://catholikblog.blogspot.sk/2015/04/santo-dehoy-juan-bautista-de-la-salle.html

26 PRE DETI

AHOJTE MILÉ DETI! Skonèili sa nám prázdniny a zaèína školský rok. Dúfam, že ste ich prežili aj s Pánom Bohom, bez žiadnych úrazov.

Zaspomínajte si s de mi šantiacimi v bazéne na letné dobrodružstvá a vyma¾ujte obrázok.

No mám pre vás ešte jednu úlohu.

Pomôžete tejto princeznej nájs cestu? Putuje do svojho krá¾ovstva tak, ako aj my h¾adáme cestu do Božieho Krá¾ovstva.

Vaša Veronika

ZÁBAVNÉ OKIENKOÍ 27

SUDOKU Mriežku treba vyplni tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políèka obsahoval èísla od 1 do 9, prièom sa èísla nesmú opakova .

Príjemnú zábavu želá Ma o zdroj: internet

ZAUJÍMAVÉ FAKTY 1. Aj nevidiaci ¾udia snívajú.

Pokia¾ sa už narodili nevidiaci, nepozorujú žiadne obrazy. Ich sny zahàòajú iné zmysly, ako vône, dotyky, èi emócie.

2. Prvá zmrzlina sa podávala v Egypte už 500 rokov pred naším letopoètom. Do krajiny si nechávali vozi sneh, ktorý si dochucovali medom, alebo vínom.

3. Na výrobu 1 kg kávy je potrebných až 11,000 litrov vody.

VTIPY ”Povedzte, James, kto je tu blbec, vy èi ja?” ”Pán gróf... vy nie ste èlovek, ktorý by zamestnával blbca.”

"James, chcel by som vykona nejaký dobrý skutok, ale niè ma nenapadá. Èo by si mi poradil?"

James je ve¾mi prekvapený, chví¾u premýš¾a a potom povie: "No, viete, pane, zaèína sa riadna zima, všetko zanedlho pokryje sneh, èo keby ste nasypali trochu zrna hladným vtáèikom na okennú rímsu vašej spálne?"

Gróf sa zamyslí, rozžiaria sa mu oèi a nadšene povie: "James,, veï ty si génius! To by som potom tie vtáky mohol strie¾a rovno z postele!”

Chlapci sa zaèali dohadova , kto dostane od mamy prvú šišku. Mama využila príležitos , aby im dala lekciu z morálky

- Keby tu sedel Pán Ježiš, povedal by: Prvú šišku si vezme môj brat, ja môžem poèka .

Po chvíli ticha sa Tobiáš obrátil k bratovi a povedal: - Matúš, ty budeš Ježiš!

"James, ko¾ko je stupòov?" "Šestnás , pane."

"James a ko¾ko stupòov je vonku?" "Štyri, pane."

"James, tak otvor okná, nech je tu dvadsa .”

- Príde rytier za krá¾om, siahne do vreca a hovorí: - Tu máte hlavu draka!

Krá¾ siahne do vreca a hovorí: - Tu máš ruku princeznej!

KREMNICA A OKOLIE

BYSTRICKODOLINSKÝ KRÍŽ Jeden zo známych krížov na území mesta Kremnica dal v roku 1465 obnovi kremnický meš anringbürger Andrej Fritsch.

Keï sa o tom v Ríme dozvedeli kardináli Bartolomej, Alexej a Richard, udelili špeciálne stodòové odpustky platné na Kvetnú nede¾u, vo sviatok Nanebovstúpenia Pána, a vo sviatok Narodenia Panny Márie od prvých vešpier do druhých.

Vtedajší ostrihomský arcibiskup Ján Vitáz k tomu pridal ešte 40 dòové odpustky.

Na mieste kríža stojí dnes štvorhranný ståp so sochami Panny Márie, svätého Floriána, svätého Vendelína a svätého Jána Nepomuckého.

TEXT: MICHAELA VNUÈKOVÁ FOTO: BORIS KOLLÁR

ÈASOPIS FARNOSTI KREMNICA 13. ROÈNÍK 5/2017 POPRÁZDNINOVÉ ÈÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydáva farský èasopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod èíslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Marian Krajè Gramatická úprava: Lenka Øíhová Distribúcia: Dávid Neuschl Tlaè: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnuèková, Mária Sroková, Zuzana Verešová, Jaroslav Slaš an, Klaudia Mihoková, Marian Krajè, Veronika Oravcová, Martin Wagner Do tohto èísla prispeli: Diana Dvorská, Michal Válka, Iveta a Zuzana Kováèikové Snímka na titulke: Mária Krajèová Vychádza so súhlasom správcu farnosti.

Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov.

Nevyžiadané rukopisy nevraciame.

E-mail: zito.kca@gmail.com Cena: 0,50 €