Farský časopis ŽiTo - Veľkonočné číslo 2018

ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA

14. ROČNÍK 2/2018

VEĽKONOČNÉ ČÍSLO

V TOMTO ČÍSLE SA DOČÍTATE:

3 4 5 7 8 8 9

EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA S KRISTOM SA RADOVAŤ SR. KLÁRA O VEĽKEJ NOCI MARIAN KRAJČ NAŠA FARNOSŤ MARIAN KRAJČ MATRIKA 20.1. – 2.3.2018 ČO SA U NÁS DEJE? MICHAELA VNUČKOVÁ ISTANBULSKÝ DOHOVOR - KOMU MÁ SLÚŽIŤ?

MARTIN NOVODOMEC

11 12 14 15 16 20 22

MESTO POKOJA JAROSLAV SLAŠŤAN TÁRANINKY Z FARNOSTI MAMKA ZUZKA A TATO JARO SV. OMŠE POČAS VEĽKÉHO TÝŽDŇA BOŽIA AUTORITA V MOJOM ŽIVOTE BORIS KOLLÁR ODNAUČIL SOM SA SNÍVAŤ JAROSLAV SLAŠŤAN A ČO TY? DÁVAŠ NIEČO BOHU? ZUZANA VEREŠOVÁ BOŽIA SLUŽOBNÍČKA ANNA KOLESÁROVÁ MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ

25 26 27 28

BUĎTE VĎAČNÍ KLAUDIA MIHOKOVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVA MARTIN WAGNER KOPERNICAMICHAELA VNUČKOVÁ

EDITORIÁL

Milí čitatelia!

V

chádzame do obdobia, ktoré je pre každého jedného z nás veľmi osobné. Ako kresťania veríme v osobného Boha a tým sa odlišujeme od ostatných náboženstiev a táto osoba, ktorej veríme, Ježiš Kristus, prišiel na túto zem, aby nám sprostredkoval spásu. A to je veľmi osobné. Pretože sa na kríži dáva za každého jedného z nás nech sme akýkoľvek.

Nato, aby sme si to čoraz hlbšie dokázali uvedomiť, vás pozývam aj do čítania jednotlivých článkov v našom farskom časopise. Verím, že si v nich nájdete povzbudenie k tomu, aby ste lepšie dokázali pochopiť, čo pre nás urobil Ježiš na kríži.

Bez jeho obety by sme nemohli mať účasť na nebeskej sláve.

FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

Chcel by som Vás ešte povzbudiť jednou myšlienkou, ktorú som si musel zapísať pri čítaní knihy od Cantalamessu - My ohlasujeme ukrižovaného Krista: „Existuje iba jeden deň v roku, v ktorom nie je centrom liturgie Cirkvi a jej vrcholným okamihom Eucharistia, ale kríž, totiž nie sviatosť, ale udalosť, nie znak, ale význam. Je to Veľký piatok. Vtedy sa neslúži svätá omša, len sa rozjíma o Ukrižovanom a uctieva sa Ukrižovaný.“ Pozývam nás k tomu, aby sme aj my dokázali uprieť svoj zrak na Ježiša na kríži, na Ukrižovaného a uctievať ho nielen počas tohto veľkonočného obdobia!

S úctou šéfredaktor

Boris Kollár

Radostné sviatky našej spásy a milostivé prežitie Velkej Noci Vám želá redakcia farského casopisu Žito

3

4 MYŠLIENKY ZASVÄTENÝCH

S KRISTOM SA RADOVAŤ Veľkonočné tajomstvo je spojením smrti a vzkriesenia, poníženia a víťazstva, utrpenia a slávy. Kríž a vzkriesenie.

Tajomstvo smrti Krista a tajomstvo života, ktorý v ňom víťazí, sú v ňom spojené, ale aj v živote kresťana. Túto jednotu smrti a vzkriesenia veľmi názorne vyjadruje františkánska ikona – Kríž zo sv.

Damiána.

Ukrižovaný Kristus je zobrazený živý, s očami otvorenými, ako vládca. V ňom sa spája a prekrýva pohľad na Ukrižovaného a Vzkrieseného.

Túto tak hlbokú veľkonočnú skúsenosť smrti a zmŕtvychvstania prežil i sv.

František, ktorý po tom, čo prijal stigmy, v období telesnej slabosti, choroby očí, zložil Pieseň brata slnka, ktorá je žiarivým prejavom tejto veľkonočnej spirituality.

Slová piesne prinášajú obrazy svetla, (slnko, oheň, hviezdy), radosti a života. Je dojímavé, že pochádzajú od človeka takmer slepého, skúšaného chorobou a bolesťou. František vtedy prežíval Veľkú noc (Paschu) s Kristom. S Ním bol na kríži a s Ním vstúpil i do nového života vzkriesenia. Už pozerá očami Vzkrieseného na svet a poznáva, že je krásny.

I my sme pozvaní, aby sme uskutočnili prechod (paschu) spolu s Pánom: prijali naše kríže, utrpenia, slabosti a ťažkosti, a aby sme ich prežívali s Pánom. Potom aj nám bude dané okúsiť radosť vzkriesenia a opäť dostaneme nové oči schopné vidieť krásu stvorení.

A nielen to.

„Ak s ním budeš trpieť, budeš s ním aj kraľovať; ak s ním budeš cítiť bolesť, budeš sa s ním aj radovať; ak s ním budeš zomierať na kríži utrpenia, budeš s ním v jase svätých vlastniť nebeský príbytok.“ (sv. Klára)

sr. Klára, klariska kapucínka

DUCHOVNÉ SLOVO

O VEĽKEJ NOCI Na hodine náboženstva sme sa so stredoškolákmi rozprávali o udalostiach Veľkej noci. Preto čitateľom priblížim niekoľko myšlienok na pouvažovanie.

Veľká noc je najväčší sviatok v roku.

Pripomíname si a oslavujeme mimoriadnu uda1osť zo života Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorá je základom našej viery. Ježiš je historická osoba. Žil v krajine, ktorá jestvuje aj dnes. Narodil sa pred viac ako dvetisíc rokmi v Betleheme, pôsobil v Júdsku a v Galilei, zomrel na kríži v Jeruzaleme. V týždňoch pred Veľkou nocou sme si pripomenuli jeho život a činnosť Božieho Syna, ktorý svojim učením ovplyvnil celý svet.

Pre všetkých platia Ježišove slová, ktorými oslovil Tomáša: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“. Blahoslavení sme všetci, ktorí sme nevideli, a uverili. To je najkrajšia útecha z viery. Viera je vzácny dar, ktorý si treba vážiť, ale aj chrániť a pestovať. Keď rastieme vekom, tak zveľaďujeme aj svoje vedomosti. Treba však, aby sme rástli aj vo viere, nemôžeme sa uspokojiť len s detskými predstavami.

Rásť vo viere značí aj postarať sa, aby naša viera bola živá, treba ju oživovať, prehlbovať. Nato slúži aj účasť na liturgických a bohoslužobných úkonoch, ako aj čítanie vhodných kníh, používanie iných informačných prostriedkov a podľa možnosti a schopnosti tiež aktívna účasť v kresťanskom duchu na sociálnom, kultúrnom a politickom poli. Viera musí osvetľovať celý život kresťana. Ako hovorí sv. Pavol: „Spravodlivý bude žiť z viery“ (Rim 1,17). Viera nám prinesie

vnútorný pokoj, ktorý si zachováme aj v ťažkostiach. Veriaci zakúsi blahoslavenstvo, o ktorom hovorí vzkriesený Kristus apoštolovi Tomášovi.

Je naozaj veľký zázrak, aby mŕtvy človek s prebodnutým bokom vstal z mŕtvych, odvalil ťažký náhrobný kameň a vrátil sa k životu. Preto sa ani nedivíme, že nechcel ani Tomáš veriť rozprávaniu iných.

Chcel sa presvedčiť na vlastné oči, ba priam vlastnými rukami overiť túto skutočnosť. Bola to priveľká požiadavka na jeho čisto ľudské chápanie. Jeho rozum potreboval vyššie svetlo.

5

6

DUCHOVNÉ SLOVO

Evanjelium sv. Lukáša nám prináša správu o inom podobnom prípade, ktorý sa odohral na veľkonočnú nedeľu (Lk 24, 13-35). V ten deň išli dvaja Ježišovi učeníci z Jeruzalema do dediny zvanej Emauzy, vzdialenej asi jedenásť kilometrov, jeden z nich sa volal Kleopas.

Pripojil sa k nim aj Ježiš, ale oni ho nepoznali.

Prečo ho nepoznali? To sa dá ľahko pochopiť, lebo na semitskom východe si muži na prašných cestách zahaľujú tvár.

Na jeho otázku o čom sa zhovárajú, zadivení nad jeho zdanlivou neznalosťou posledných udalostí, umučenia a smrti Ježiša Nazaretského, ktorého oni sami považovali za „proroka, mocného v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom“, dajú mu úprimnú odpoveď: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, čo sa to všetko stalo“.

Už vedeli aj o zjavení anjelov ženám pri otvorenom hrobe, aj o ich tvrdení, že Ježiš žije. Dvaja učeníci sa však stavajú k tým správam veľmi pochybovačne: „Niektorí

z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli“.

Neprehĺbili svoju vieru a stratili aj nádej, ktorú do Ježiša vkladali: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael“.

Pokušenie proti viere a strata nádeje v Boha môžu byť veľkou skúškou aj v našom živote. Ako to spravil s dvoma učeníkmi, sám Ježiš aj nám ukazuje, kde máme hľadať obranu a posilu: v Božom slove a „pri lámaní chleba“ v Eucharistii.

Svojim spolucestujúcim rozohrial nechápavé a ťarbavé srdce, keď im vyložil zo Svätého písma zmysel svojho utrpenia a proroctiev: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ Keď si potom s učeníkmi sadol k večeri, poznali ho pri typickom „lámaní chleba“: vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“. Ako to podľa jeho príkazu („Toto robte na moju pamiatku!“) robíme aj my, keď slávime Eucharistiu.

Kiež by sa aj nám otvorili oči. Kiež by sme aj my „nechápaví a ťarbaví srdcom“ vedeli si nájsť čas a miesto vo svojom živote na stretnutie a na rozhovor s ním, na tie minúty, ktoré nám ostanú v pamäti: „Či nám nehorelo srdce?“ Využime čas adorácie v každý štvrtok počas celého dňa, kde v chráme ticha na nás čaká On vzkriesený.

Vzkriesený Ježiš sa zjavoval svojim učeníkom s pozdravom „Pokoj vám“.

Jeho prítomnosť im zanechávala radosť.

Lukáš hovorí, že jeho prítomnosti „stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili“. Pokoj a radosť – to sú jeho veľkonočné dary.

K tomu veľkému sviatku aj ja vám všetkým vyprosujem pokoj a želám radosť. o. MARIAN KRAJČ

FOTO: internet

NAŠA FARNOSŤ

NAŠA FARNOSŤ Pomaličky sa končí pôstne obdobie, môžeme hodnotiť svoje predsavzatia a okrem iného ponúkam Vám nasledovné skutočnosti, ktoré sa od posledného čísla udiali v našej farnosti.

Farnosť Ďakujem všetkým spoločenstvám, ktoré sa zapojili do modlitieb krížových ciest počas pôstu. Ako vieme, krížová cesta nám pomáha v duchovnom živote rozjímavým spôsobom uvažovať nad tajomstvom utrpenia, ktoré za všetkých ľudí podstúpil Boží syn Ježiš Kristus.

adresovaná. Tu neobstojí stratégia, mňa sa to netýka. Jedná sa o budúcnosť Slovenska. Viac buď osobne, alebo si treba prečítať, o čo ide v Istanbulskom dohovore.

Kostol sv. Alžbety Zamrzla nám voda v kostole dňa 27.2., ale 3.3. sa podarilo ju odmraziť. Ďakujem p. Oravcovi za opravu schodov na chór. Už to bolo nebezpečné.

Kostol sv. Františka Aj vo farskom kostole zamrzla voda. Tu to je náročnejšie s odmrazením.

Kostol sv. Martina v Kopernici

Ďakujem všetkým, ktorí sa prihlásili do jednotlivých služieb. Či odhadzovania snehu, či upratovania kostolov, či iné služby. Kto by v sebe vnímal potrebu sa do niečoho zapojiť, či niečo vylepšiť, stačí ma osloviť. Ďakujem všetkým, ktorí podpísali petíciu Zastavme zlo z Istanbulu. Začíname žiaľ žiť dobu, ktorá je veľmi agresívna proti samému ľudstvu a aj proti kresťanstvu. Je potrebné vnímať všetko, čo sa deje okolo nás a vedieť vhodne reagovať. Každý sa musí vyjadriť. Kto nepodpíše petíciu, súhlasí so zlom, proti ktorému je petícia

Jedného dňa zastali na veži hodiny. Mnohí sa čudovali prečo. A potom sme prišli na skutočnosť, že naposledy boli opravované v roku 2009. Ale vďaka p. starostovi a pár ľuďom sa podarilo hodiny sfunkčniť zdarma.

O ďalších skutočnostiach, ktoré sa udiali vo farnosti sa dozviete neskôr.

Myslím v modlitbách na Vás a tiež o modlitby prosí o. Maňo FOTO: internet

FOTO: internet

7

8 MATRIKA 20.1. – 2.3.2018

Krsty:

Pohreby:

Marcus Daubner 24.2.

Terézia Joklová 86 r.

Gabriela Hrnčiarová 85 r.

Sobáše: Michal Valko – Anna Neuschlová 16.1.

ČO SA STALO, ČO BUDE

ČO SA U NÁS DEJE? 23. - 25. 3. sa v Banskej Bystrici uskutoční stretnutie mládeže s diecéznym biskupom, Kvetný víkend 2018. Na tomto podujatí sa zúčastní aj viacero mladých z našej farnosti.

V tomto roku sa detský letný tábor bude konať v obci Lazy pod Makytou v termíne 1. – 7.7.2018. Účastnícky príspevok je 80 €. Bližšie informácie budú poskytnuté vo farských oznamoch. Kontaktná osoba je Boris Kollár.

18. - 19. 5. sa pre prvoprijímajúce deti uskutoční spoločný víkend vo fare s prípravou na slávnosť 1. svätého prijímania.

27. 5. o 10:00 bude v Kostole sv. Kataríny slávnosť 1. svätého prijímania pre deti z našej farnosti.

Tento rok u nás bude vyslúžená aj sviatosť birmovania, a to 24.6. o 10:30 v Kostole sv. Kataríny. Sviatosť birmovania vyslúži diecézny biskup Mons. Marián Chovanec.

Pozývame deti a mládež na nácvik zboru vždy v piatok o 16:00 vo farskej klubovni a taktiež na detské stretko každú nedeľu o 15:00 do farskej klubovne.

Pripomíname vám, že je možnosť ísť aj v tomto roku na púť na Staré Hory autobusom. Rozpis púti: vždy od apríla do októbra chodí autobus z parkoviska Jeleň o 7:15, každú prvú sobotu v mesiaci.

Bližšie informácie sa môžete dozvedieť u pani Blanky Krajčíkovej z Nevoľného.

Bližšie informácie pre deti: Spolu s deťmi sa o 9:50 pred detskou sv. omšou modlíme ruženec. Povzbudzujeme a pozývame Vás, nebojte sa pridať k nám.

Taktiež by sme chceli povzbudiť deti, ktoré chcú na omši čítať, aby sa prihlásili u niektorých z mamín, čo chodia na detskú sv. omšu. Ďakujeme.

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet

ZA HRANICAMI FARNOSTI 9

ISTANBULSKÝ DOHOVOR - KOMU MÁ SLÚŽIŤ?

Už samotné miesto, Istanbul, ktoré je prívlastkom dohovoru o násilí na ženách, od začiatku vzbudzoval vo mne značnú neistotu. Turecko, krajina silne moslimsky orientovaná, kde zahalená žena bezvýhradne plní príkazy muža, malo byť paradoxne štartovacou čiarou v boji proti násiliu páchanom na ženách.

a vyhodnocovania vplyvu ustanovení tohto dohovoru a podporovať a efektívne uplatňovať politiku rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi a emancipácie žien.“ (Tento článok priamo zaväzuje zmluvné strany, ktoré ratifikujú tento dohovor k tomu, aby rodová perspektíva, ináč povedané gender ideológia, bola základnou myšlienkou riešenia násilia na ženách.

Na internete som zachytil článok na túto tému, kde autor sa pýta, komu má dohovor slúžiť(?). Odpoveď je „možno aj“ ženám, na ktorých je páchané násilie. Kto dnes v Európe nechce predchádzať násiliu na ženách a bojovať proti nemu?! Asi každý chce. Ale skutočne má dohovor slúžiť ochrane žien pred násilím? Nie je len prostriedkom ďalšej kampane na presadzovanie gender ideológie do spoločnosti?

Uvediem príklady, kde rukopis vraví jasnou rečou. Dohovor charakterizuje násilie na ženách ako tzv. „rodovo podmienené násilie na ženách“ t.j. násilie, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena (takže základným problémom násilia na ženách nie je to, prečo sa násilie deje, dôvody, okolnosti, príčiny, ale to, že sa deje na žene, ako rode...). Ďalej to len potvrdzuje vysvetlenie pojmu násilia na ženách, ako porušenie ľudských práv a forma diskriminácie žien sa rozumejú všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok... (ďalej vymenúva následky). Článok 6 pod názvom Rodovo citlivá politika, hovorí „Zmluvné strany sa zaväzujú začleniť rodovú perspektívu do implementácie

Ďalším dôkazom gender kampane je článok 12 - Prevencia, ktorý hovorí „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov.“ (Hoci tu hovoríme o dohovore Rady Európy, t.j prakticky štáty celej Európy, vr. Východnej Európy, Turecka a štátov na Balkáne, neviem o aké modely správania sa ide, aké stereotypy rolí muža a ženy chceme odstrániť a v ktorom kúte Európy, samozrejme až na výnimky, je rola ženy v podradenom postavení).

10 ZA HRANICAMI FARNOSTI

No a ako inak než vzdelaním šíriť ideológie najrýchlejšie ďalej, hovorí článok 14 ods. 1. „Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“ Na opačnej strane stojí za zmienku a pripomenutie pár riadkov k vyhláseniu najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k tzv. Istanbulskému dohovoru: „Téma násilia v rodine si žiada komplexný prístup. Môže sa totiž týkať nielen žien, ale aj ďalších zraniteľných osôb.

Každé násilie charakterizuje neúcta k ľudskej dôstojnosti, ktorá je ako dar od Boha nedotknuteľná. Kresťanské cirkvi v Slovenskej republike sa hlásia k rovnosti pohlaví.

Sme za ochranu žien pred akýmkoľvek násilím, nemôžeme však súhlasiť s ideológiami, ktoré rovnosť prezentujú ako rovnakosť a prichádzajú až k popretiu rozdielov medzi mužmi a ženami. Prirodzeným vzťahom muža a ženy nie je konflikt, ale povolanie k harmónii a vzájomnému doplňovaniu sa v Božom diele manželstva a rodiny.“

Slovenská republika pravdepodobne nebude ratifikovať Istanbulský dohovor, čím sa nestane u nás platný. Ale čo ďalej? Správy Estrela, Lunáček, Istanbulský dohovor sú len ďalšie a ďalšie iniciatívy presadzovania gender ideológie do spoločnosti. Útoky na rodinu budú pribúdať a zintenzívňovať sa, pretože tam je Kristus. Útoky na rodinu, sú útokmi na Krista. Mali by sme byť iniciatívnejší, viac sa zaujímať a byť pripravení duchovne aj fyzicky reagovať, pretože záujem z druhej strany je stále silnejší.

Aj v tomto predveľkonočnom období je čas zastaviť sa a prosiť za rodiny našej farnosti, nášho mesta, štátu. Čas nepraje, ale modlitba posilňuje.

Viac o tejto téme sa môžete dozvedieť aj na webovej stránke: www.slovenskydohovorzarodinu.sk TEXT: MARTIN NOVODOMEC FOTO: internet

ZA HRANICAMI FARNOSTI 11

MESTO POKOJA Čože sú Atény či Rím! Tvoja história Jeruzalem, je históriou sveta. Pamätáš na Abraháma a ten deň, keď mu Boh zabránil obetovať syna Izáka. Počul si Piláta, ako sa pýta Ježiša, čo je pravda a videl si proroka Mohameda, ktorý bol na chvíľu vytrhnutý do neba.

Kde je tvoj pokoj Jeruzalem? Máš už takmer 7000 rokov, ty, mesto mnohých mien, o ktorom sa hovorí, že v ňom aj kamene rozprávajú. Napriek tomu, že v jazyku Hebrejov znamenáš „mesto pokoja“ Arabi ťa volajú „svätý“, zažil si vo svojich uliciach len málo pokojných dní. Áno, pokoj v tvojich uliciach trval vždy len krátku dobu.

Od nepamäti si mestom nepokoja, horúčkou v hlave a ranou v srdci sveta. Si domovom Boha, hlavným mestom dvoch národov, chrámom troch náboženstiev a jediným mestom pod slnkom, ktoré existuje dvojmo – na nebesiach i na zemi.

V židovskej posvätnej literatúre sa o tebe píše ako o žene, vždy zmyselnej, vždy

krásnej. Niekedy však aj ako o nehanebnej prostitútke, inokedy zranenej princeznej, ktorú milenci jeden po druhom opustili.

A apoštol Ján vo svojich zjaveniach píše, že ako jediné mesto si nepotreboval ani slnko, ani mesiac, aby ti svietili, lebo ťa ožaruje Božia sláva a tvojou lampou je Baránok.

Vždy budeš o niečo viac, ako iné mestá, pretože niet na svete mesta, ktoré by zažilo to, čo ty.

V tebe sa odohrávali príbehy písané do kníh a do pamäte ľudstva. Akoby si ani nepatril na tento svet.

Si svätým magnetom, ktorý po stáročia do svojich úzkych uličiek priťahuje prorokov, anjelov i mučeníkov. Povedz, akú máš cenu? Prítomnosť Dávida ti vtlačila nezmazateľnú stopu. To preto si pre niektorých kráľovským mestom od nepamäti a naveky.

FOTO: internet

12 ZA HRANICAMI Z FARNOSTI

V tvojich uliciach kráčal Pomazaný - Ha Mašiach. Nie všetci ho prijali, preto je dodnes v tvojej zemi jeho krv. Tie údery a náreky si pamätajú prastaré olivovníky, tak ako si pamätajú aj jeho tvár, Judášov bozk a zapretie Šimona Petra. Tu ho umučili, tam ho pochovali a tu odišla do „večného spánku“ aj jeho matka Mária.

Tam, pod kupolou Omarovej mešity na Chrámovej hore ukrývaš základný kameň „stvorenia sveta“, preto si tretí po Mekke a Medine.

Bolo to dávno, keď tam stál Šalamúnov chrám, a ešte dávnejšie, keď tu položili Archu Zmluvy. Dnes niet pre Židov posvätnejšieho miesta na svete, ako tvoja

kamenná stena, ktorá dostala meno „Múr nárekov“.

Nijaké mesto na svete nevyvoláva väčšie vášne a polemiky. Niekedy ťa považovali za centrum ľudstva a o tvoje ovládnutie sa usilovali mnohé národy i mocní tohto sveta. Hoci si nemal strategický význam, vždy si zosobňoval túžbu a triumf impérií.

Všetci ťa chceli mať, všetci ťa chceli vlastniť, tak ako chceli vlastniť pravdu a Boha.

Nepatriť nikomu, ale patriť všetkým.

Všetkým, pre ktorých si svätým. Azda toto je tvojim osudom Jeruzalem. Vtedy nájdeš pokoj.

TEXT: JAROSLAV SLAŠŤAN FOTO: internet

PRÍBEH Z FARNOSTI

TÁRANINKY Z FARNOSTI Mať dieťa je nielen krásne, ale aj zábavné! Mnohí rodičia by to vedeli potvrdiť. Deti sú tie najrozkošnejšie táradielka na svete. Azda každý z nás sa už stretol s detskou otázkou, na ktorú nevedel, či nemohol odpovedať.

Pobavte sa na najlepších výrokoch Johanky, Alicky a Samka, zaručene vám zlepšia deň, aj náladu. Sú jedinečné, nenahraditeľné a vždy sú povedané s neskutočnou úprimnosťou. „Mami, Žiar nad Hronom je okrasné mesto, však?“ (Johanka) U doktorky: „Stolica je v poriadku?“ (doktorka). „Áno, v poriadku“. (Mama Zuzka) „Nie, veď ma bolí.“ (Johanka) Prekvapene s doktorkou pozeráme a Johanka dodá: „No, veď mi rastie“.

Myslela stoličku - zub v ústach

Cestou zo školy rozprávala o záujmových krúžkoch, na ktoré sa môžu prihlásiť: „Mami, mne by sa celkom páčil aj ten kozmetický krúžok. Vieš, tam vraj budeme chodiť aj hviezdy pozorovať“ (Johanka)

PRÍBEH Z FARNOSTI 13

Pristavila nás v meste nemenovaná pani a prihovárala sa mu, že aj ona bola také malé dievčatko, že aj ona mala niekedy 4 roky. A on jej povedal: „Obávam sa toho.“ (Samko) „Mami, ja viem, prečo sa volá krčma krčma. Lebo sa tam ľudia krčia“. (Alicka) Pred obedom povedal: „Dneska budem veľmi veľa papať. Chcem stučnieť trošku.“ (Samko)

Keď na kázni kňaz spomenul slovo birmovka: „Mami, to si ty už mala, však?“ (Johanka). „Áno, mala.“ (Mamka Zuzka) „Vtedy, keď ti narástli prsíčka, však?“ (Johanka) „Čože?“ (Mamka Zuzka) „Aha, to je niečo iné. Ja som si to pomýlila s pubertou“. (Johanka) Na otázku, či vie, čo znamená Agnus Dei: „Počkaj, počkaj tato, už to viem... Ovca svätá.“ (Samko)

„Keď na MDD čakal v rade na maľovanie tváre ukázal na svoje obočie: „Tato? A to mi namaľujú aj cez toto perie ?“ (Samko)

Na dovolenke v Tatrách: „A zajtra kam pôjdeme?“ (Alicka) „Na Štrbské pleso“.

Povzdych nad tanierom: „Čože vám je makové rezance. Len si tak ležíte a nemáte žiadne starosti.“ (Samko)

(Mamka Zuzka) „Jupí, a budeme tam aj tancovať?“ (Alicka) Asi sa jej spojilo slovo ples a pleso

Ukazovala na rázcestie chodníkov: „Aha, tu sa rozmnožuje chodník!“ (Johanka)

Po nejakej ťažkej otázke na ktorú vedel odpoveď: „Ty si riadne múdry. Čím budeš keď budeš veľký?“ (Tato Jaro) „Tato netráp sa, ja budem Indiánom“ (Samko)

„Tato a ja už kedy pôjdem na prvé sväté prisahanie?“ (Samko)

Spracovali: mamka Zuzka a tato Jaro FOTO: internet

14 ROZPIS SV. OMŠÍ

SV. OMŠE POČAS VEĽKÉHO TÝŽDŇA 2018 29.3. Zelený štvrtok: Kremnica: 18:00 hod., Kostol sv. Kataríny Horná Ves: 18:00 hod.

30.3.Veľký piatok: Kremnica: Kostol sv. Františka: ranné chvály a posvätné čítanie o 8:00 hod.

Kremnica: † cesta o 10:00hod., Kalvária ak bude pekné počasie, ak nie Kostol sv. Františka, Obrady: 15:00 hod., Kostol sv. Kataríny Horná Ves: 15:00 hod. (obrady) 31.3.Biela sobota: Kremnica: Kostol sv. Františka: ranné chvály a posvätné čítanie o 8:00 hod.

Kremnica: 19:30 hod., Kostol sv. Kataríny Horná Ves: 19:30 hod.

1.4.Veľkonočná nedeľa: Kremnica:: Kostol sv. Františka 7:00 hod.; Kostol sv. Alžbety: 10:00 hod.; Kostole sv. Kataríny: 18:30 hod.

Kopernica kostol: 9:00 hod.; kláštor: 10:00 hod.

Horná Ves: 10:30 hod.

2.4.Veľkonočný pondelok: Kremnica: Kostol sv. Františka 7:00 hod.; Kostol sv. Alžbety 10:00 hod.

Horná Ves: 7:00 hod.

Pre imobilných veriacich je možnosť si zabezpečiť taxík v našom meste, s ktorým je najlepšie sa dopredu dohodnúť, aby ste včas boli privezení na bohoslužbu. Číslo na Taxi službu v Kremnici: 0940 606 888

PRE MLÁDEŽ 15

BOŽIA AUTORITA V MOJOM ŽIVOTE V našich životoch nemáme radi autority.

Keď sa na to pozrieme z viacerých pohľadov, tak nám títo ľudia prídu ako narúšatelia nášho pokoja, ľudia, ktorí od nás vždy len niečo chcú. Tak ako naši rodičia, alebo priatelia do nášho života zasahuje aj Boh. A to veľmi významným spôsobom. Boh je tiež takouto autoritou v našom živote, ako sa však odlišuje od ostatných alebo aké podmienky nám v živote kladie?

Boh nemôže klamať, ani nemôže byť klamaný, je celkom iný než ľudia a je našim Stvoriteľom a Pánom. Je Pánom nášho života. Ale pritom, aký je všemohúci, sa predstavuje ako náš priateľ a záchranca. Mnoho mladých má problém prijať autoritu vo svojom živote, hovoríme si, že nám tí nad nami nerozumejú, ani nás nechápu. Ale Boh nás chápe. Chcem vám zvestovať toto posolstvo, že Boh nás chápe, on vie aké je to byť zradený, on vie aké je to, keď človek trpí, aj vie, aké je to, keď mu zomrie niekto blízky. Boh nás chápe a ak je v tomto príspevku potrebné, aby sme si niečo zapamätali, je že Boh nás

chápe, nech sme v akejkoľvek situácii.

Boh je inou autoritou v našom živote ako sú napríklad naši rodičia, on sa k nám správa inak ako možno väčšina našich priateľov. No vždy je tu pre vás a je s nami, nech sme kdekoľvek. Diabol môže okolo nás vystavať veľké múry, môže sa nás snažiť oklieštiť prípadne odstaviť od nás našich priateľov, ale diabol vám nikdy nedokáže zabrániť v tom, aby ste sa mohli modliť k svojmu Bohu.

Chcem vám týmto článkom povedať, že Boh je v každej oblasti nášho života prítomný a myslí to s nami dobre. Veď nie nadarmo sa hovorí, že všetko, čo pre nás rodičia robia, je pre naše dobro, aj keď si to možno nie vždy tak hneď dokážeme uvedomiť. A Boh je v tomto podobný, pretože náš duchovný život môže prejsť rôznymi fázami.

Zapamätajme si, že Boh sa líši od iných autorít, a preto by sme k nemu mali aj inak pristupovať, tak ako mu to náleží a tak ako si to zaslúži. Boh z pozície svojej autority k nám hovorí v láske. Prejavme aj my lásku k nemu v našej oddanosti a v poslušnosti.

O viere v Boha hovorí aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, kde sa píše, že veríme „pre autoritu samého Boha, ktorý sa zjavuje a ktorý sa nemôže mýliť ani nemôže klamať.“ Preto je Boh inou autoritou ako ľudia.

Nech nám v tom všetkým pomáha Duch Svätý.

TEXT: BORIS KOLLÁR FOTO: internet

16 ROZHOVOR

ODNAUČIL SOM SA SNÍVAŤ Po odňatí štátneho súhlasu sa živil ako kurič i ako upratovač toaliet. Dnes užíva slobodu a nemlčí, keď je treba hovoriť.

Tvrdí, že aj dnes sa dejú zázraky.

Pomocný pražský biskup VÁCLAV MALÝ.

V roku 1977 ste podpísali Chartu 77.

Uvedomovali ste si riziká, do ktorých ste išili?

Rizika som si práveže veľmi dobre uvedomoval...

Dôsledky vašich činností a rozhodnutí na seba nenechali dlho čakať. V januári ´79 vám komunisti zobrali štátny súhlas. Napriek tomu, že ste nikdy neboli odsúdený, obvinili vás z rozvracania republiky a vo väzbe ste strávili 7

TEXT: JAROSLAV SLAŠŤAN FOTO: internet

mesiacov.

Medzi odobratím štátneho súhlasu k verejnému výkonu kňazskej služby a Novembrom ´89 prešlo dlhých jedenásť rokov. Čo ste v tom čase robili?

Pracoval som ako pomocník geodeta pri vymeriavaní pražského metra, ako kurič v niekoľkých hoteloch, lampár (pracovník, ktorý nabíja lampy, ktoré majú baníci na prilbách pri fáraní do podzemia) a upratovač toaliet v Metrostave.

Od roku 1990 ste sa už oficiálne mohli začať venovať kňazskej službe. Čo vám priniesla vytúžená sloboda?

Vzdal som sa politickej kariéry a plné uspokojenie mi priniesol návrat do verejnej kňazskej služby. Som rád, že môžem ľuďom slúžiť duchovnou ponukou evanjelia. Snažím sa byť zodpovedným občanom, ktorý nemlčí, keď je treba hovoriť.

ROZHOVOR 17

Dnes prevláda názor, že netreba chodiť do prehratých bitiek. Že treba robiť len veci, z ktorých máme zisk, ktoré nás posunú a niečo nám prinesú. Niekto je však ochotný trpieť aj za niečo, čo neprináša zisk. Prečo?

Pretože je to úplne v duchu Ježišovho postoja. Jeho slová a činy sú pre mňa inšpirujúce.

Solidarita je súčasť vášho života. Často cestujete do krajín s režimami, ktoré obmedzujú politickú, či náboženskú slobodu, aktívne sa venujete podpore politických väzňov. Aké krajiny ste doteraz navštívili a aký je účel týchto ciest? Účel je jednoduchý – vyjadriť ľudskú blízkosť trpiacim a prenasledovaným, a to nielen kresťanom. Navštívil som Sudán, Južný Sudán, Irak, Irán, Čínu, Kubu, teda krajiny, kde ešte stále nevládne sloboda.

Okrem toho som navštívil z humanitárnych dôvodov aj ďalšie iné krajiny.

Na svojich cestách sa stretávate s bolesťou i utrpením. Občas sa ľudia pýtajú, ako môže Boh dopustiť utrpenie, hlad, či vojny. Ako?

Mnoho utrpenia si ľudia privodia sami, napríklad vojny, diktatúry a niektoré choroby. Na prírodné katastrofy, či rôzne postihnutia - na to odpoveď nemám.

Odpoveďou je úprimné odhodlanie zmierňovať trpiacim ich údel.

Ako niekdajší politický väzeň dnes navštevujete rodiny súčasných politických väzňov. Čo im vravíte? Že o nich viem a prišiel som, aby vedeli, že nie sú zabudnutí. A tiež že sa za nich modlím.

Aký máte pocit, keď sa po čase strávenom v týchto krajinách vraciate domov?

Som šťastný, keď sa vraciam domov. Som šťastný, že žijem v krajine, kde nie je vojna. Užívam si slobodu a dobrú životnú úroveň.

Prednedávnom sme si pripomenuli 28 rokov od revolúcie. Kam sa odvtedy posunuli Česi a Slováci?

Máme síce krívajúcu demokraciu, ale stále aj šancu prehlbovať občiansku spoločnosť. Životná úroveň sa viditeľne zvýšila, patríme do rodiny európskych národov, nepoznáme vojnu. To sú pozitíva, ktoré zásadne prekrývajú i všeličo nepekné.

O pozitívach by sa dalo hovoriť ešte omnoho dlhšie.

Na Slovensku ste mali a stále máte mnohých priateľov. Ako ste prežívali rozdelenie Československa?

Nebol som za rozdelenie Československa, ale dnes spätne vidím, že to v kontexte doby bolo nutné.

Vzťahy medzi Čechmi

18 ROZHOVOR

a Slovákmi sú najlepšie od vzniku Československa v roku 1918.

Sme krajina veľkých hrdinov. Mená ako Vlado Jukl, Silvo Krčméry, Ladislav Hanus, či Ján Hirka pozná celé Slovensko. Z ich odkazu však nevyrástla početná komunita, skôr pár jednotlivcov. Akoby nemali nasledovateľov.

Verím, že noví statoční duchovní buditelia uzrú svetlo sveta a budú adekvátne reagovať na nové výzvy súčasnosti, ktoré sa v mnohom líšia od minulosti, ktorú sme zažili my starší.

Pápež Benedikt často hovoril, že cirkev čaká obdobie zmenšovania. Že formálni z nej odpadnú a zostanú len autentickí veriaci. Že cirkev bude menšia, ale autentická. Bude ju teda viac počuť?

Toto platí predovšetkým pre Európu.

V iných svetadieloch je situácia trochu odlišná. Byť menšinou prináša i pozitíva byť viac videný a neschovávať sa v dave.

Cirkev zbavená svätosti – nie nadávajúca a utekajúca zo sveta - bude dráždiť a nenechá okolie ľahostajné. Záleží stále viac na ochote jednotlivcov stávať sa nepatetickým Ježišovým svedkom i za cenu obetí.

Vašim biskupským mottom je pokora a pravda. Prečo ste si vybrali práve toto heslo?

Pravda - to je pre mňa Ježiš. Prijať pravdu o sebe samom a hľadať ju i cez druhých.

Pokora - pred Bohom som jedinec s otvoreným srdcom a dlaňami. Som úplne závislý na jeho daroch a môžem mu len vďačne ďakovať za všetko, čo mi dáva a čo si vôbec nezaslúžim.

Je biskup bližšie k Bohu?

Záleží na jeho pravdivosti a otvorenosti voči pôsobeniu Ducha Svätého. Šanca byť bližšie k Bohu sa ponúka každému kresťanovi. Bez ohľadu na to, či je sviatočne svätený nebo nie.

Cirkev prešla za dve tisícročia väčšími i menšíme zmenami. Kde vidí miesto cirkvi v 21. storočí biskup Václav Malý?

Cirkev by mala byť viditeľným znamením evanjeliovej radosti a nádeje. Duchovným kvasom a soľou. Mala by odolávať mocenskému pokušeniu a v duchu pápeža Františka vyjsť na perifériu.

Zdá sa, akoby dnešnej dobe chýbali veľkí svätci, ktorí sa naprieč dejinami objavujú vždy v časoch neistoty a zmätkov. Alebo sú medzi nami, len o nich nevieme?

Svätých máme medzi nami mnoho.

Napríklad rodičov, ktorí vytvárajú skutočný domov svojim deťom a pomáhajú im kresťansky dozrievať. Alebo prenasledovaných kresťanov, ktorí sa nezrieknu Krista ani za cenu utrpenia.

A tiež obetavých hlásateľov evanjelia.

U nás i vo svete som ich stretol mnoho.

ROZHOVOR 19

Biskup nie je len kňazom a pastierom, ale aj úradníkom, organizátorom, manažérom. Ako vyzerá váš pracovný deň?

Ráno pred svätou omšou rozjímam a pomodlím sa Liturgiu hodín, nasleduje spoločná svätá omša v kaplnke arcibiskupstva a po nej séria návštev, ktoré prijímam v kancelárii. Niekedy sú to výjazdy do škôl, alebo rôzne iné stretnutia či vikariátne konferencie. Večer navštevujem ľudí, ktorí potrebujú pomoc, či radu. Je to veľmi rôzne. Cez víkendy absolvujem výjazdy do farností.

Viacerí svätí prežívali mnoho rokov a k ú s i t e m n o t u , k t o ro u m u s e l i prechádzať. Necítili v nej ani Božiu lásku, ani Božiu prítomnosť. Iba samotu. Cíti sa niekedy biskup Václav Malý osamelý?

Som obklopený mnohými ľuďmi. V tomto zmysle osamelosť nepociťujem. Zažívam ju niekedy, keď niečo obhajujem sám pri prejednávaniach niektorých záležitostí.

Ste aj členom Správnej rady Výboru dobrej vôle – Nadácie Olgy Havlovej. Čo je poslaním tejto nadácie?

Poslaním Výboru je podpora liečebných pobytov, nákup zdravotných pomôcok,

podpora liečebných zariadení a rôznych programov. Čo je to zázrak?

Pre mne zázrak znamená, že ja - hriešnik, som Bohom stále prijímaný a nikdy nie som sám.

Dejú sa zázraky aj v dnešnom svete?

Zázrakov sa udeje denne mnoho.

Stretávam dobrých ľudí, ktorí robia niečo pekné nie pre zisk alebo slávu, ale pre radosť druhých. To sú všedné zázraky.

A vôbec nie sú samozrejmosťou. Neobmedzujem zázraky len na niečo mimoriadne. Čo Vám chýba?

Odnaučil som sa snívať, čo by bolo, keby... Beriem svoj život ako šancu napriek starnutiu sa neustále duchovne rozvíjať a zdokonaľovať svoj vzťah k Bohu a blížnym. V cirkvi mi chýba slobodnejší dialóg a kultúra prijímať bez nenávisti opačný názor. V spoločnosti mi chýba väčší nadhľad nad momentálnou situáciou. Nespokojnosť časti spoluobčanov a ich neustále sťažovanie otravuje celkovú atmosféru v spoločnosti.

Celý váš život bol aktívny a zaujímavý.

Ste obľúbený ako človek i biskup.

Získali ste mnohé ocenenia, vašu prácu i meno pozná v Čechách asi každý.

O čom ešte sníva Václav Malý?

Chcel by som sa dožiť 75 rokov a pokojného odchodu do ústrania, v ktorom budem mať dostatok času čítať si a tešiť sa tak z mnohých pokladov teologickej i krásnej literatúry.

S otcom biskupom Václavom Malým sa rozprával Jaroslav Slašťan FOTO: internet

20 MLADÉ RODINY

A ČO TY? DÁVAŠ NIEČO BOHU? Nie je náš vzťah voči Bohu tak trochu nefér? Chceli by sme od neho veľa dostávať a dávame mu vôbec niečo my?

Radi s ním vyjednávame, kladieme mu podmienky, predkladáme mu svoje žiadosti. Viem, že Boh taký nie je, ale čo ak by sa nás raz opýtal: A čo za to? Čo mi dáš ty? Čo si myslíš o sebe, vieš byť spravodlivý?

Keď sa farizeji pýtali Ježiša, či treba platiť dane, odpovedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22, 21) Tento krátky text v evanjeliu podľa Matúša pojednáva skôr o postoji farizejov a o tom, ako ich Ježiš usmernil.

Ježišova odpoveď ale ukrýva dve veľké pravdy, ktoré by mali byť usmernením pre každého z nás. Čo znamená byť spravodlivý? Dať každému to, čo mu patrí. Podľa Ježišových slov, spravodlivé je: dať svetu (cisárovi), čo je svetské (cisárovo) a dať Bohu, čo je Božie. A práve na tú druhú časť vety zvykneme trošku zabúdať.

Možno si myslíme, že Bohu nemáme čo dať. Možno nevieme, čo mu máme dať.

Naše povinnosti voči svetu sú nám akési jasnejšie. Vieme presne koľko a komu treba každý mesiac zaplatiť. Vieme, že ak chceme výplatu, musíme chodiť do práce a vykonať tam zadanú prácu. Tieto povinnosti ovládame a myslím, že väčšina z nás ich jednoducho berie také, aké sú.

Ale čo naše povinnosti voči Bohu? Vieme aké sú? Dávame Bohu, čo je jeho?

Merítko našej štedrosti voči Bohu môže byť u každého iné. Súvisí so vzťahom, aký s Bohom máme, ale aj s tým, nakoľko sa

dokážeme odpútať od toho svetského a privinúť k tomu duchovnému. Sú ľudia, ktorí sa rozhodnú dať mu všetko, čo majú.

Rozhodnú sa mu naplno slúžiť a odovzdať. No nemusí to byť cestou každého z nás.

„Tieto povinnosti ovládame a myslím, že väčšina z nás ich jednoducho berie také, aké sú.

Ale čo naše povinnosti voči Bohu? Vieme aké sú? Dávame Bohu, čo je jeho?“

Aj napriek tomu, že sa Bohu nezasvätíte napríklad ako kňaz, či rehoľná sestra, môžete mu dávať niečo zo seba. Môžete to robiť dokonca každý deň. Ako? DÁVAJ BOHU, ČO JE BOŽIE 1. ČAS Dať Bohu svoj čas je totálne kresťanské klišé a napriek tomu s tým neustále zápasíme. Dbajme na to, aby sme si strážili čas s Pánom. Stačí aj pár minút denne. Nech o nás nikdy neplatí veta: Nemám čas modliť sa. Nech je čas s Pánom pre nás prioritou. „V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár.“ (Ž 27, 8)

MLADÉ RODINY

2. BUDÚCNOSŤ Kto skutočne rozhoduje o tom, čo bude zajtra, či o mesiac? Radi si plánujeme budúcnosť, no pravdou je, že budúcnosť nám nepatrí. Vieme sa na ňu tešiť, vieme sa ňou aj poriadne potrápiť, keď je neistá alebo nás čaká niečo ťažké. Nepoznám lepší plán pre svoj život ako naučiť sa odovzdávať svoju budúcnosť do Božích rúk. „Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.“ (Prís 16, 9)

21

4. BOLESTI Utrpenie je jednou z oblastí, v ktorej sa môžeme snáď najlepšie priblížiť k Bohu, no zároveň nás môže od Boha aj najviac vzdialiť.

„Radi si plánujeme budúcnosť, no pravdou je, že budúcnosť nám nepatrí.“ 3. TALENTY Boh obdaril každého z nás nejakým talentom. Nemusíme ten talent ovládať dokonale a aj tak ním môžeme slúžiť Bohu. Najlepšie svoj talent zúročíme práve v službe. Vieš pekne kresliť? Daruj niekomu niečo z tvojej tvorby. Máš pekný prednes? Čo tak ísť do domova dôchodcov a prečítať čosi niekomu, kto sa cíti opustene? Daj niečo zo seba druhým. Keď slúžiš blížnym, slúžiš v nich samému Bohu. „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie...“ (Jn 15, 16)

Čo urobíš s tým svojím utrpením? Necháš ho vyhrať? Necháš sa ním zotročiť? Alebo ho premeníš na obetu, tak ako to urobil Kristus? Uč sa aj tie najmenšie bolesti prinášať Bohu ako obetu, potom to pôjde ľahšie aj s tými väčšími bolesťami. Čaká ťa návšteva zubára a nepríjemné vŕtanie?

Nesťažuj sa, ale obetuj to. Každé utrpenie, ktoré prežívaš, sa dá obetovať. „Uč sa aj tie najmenšie bolesti

prinášať Bohu ako obetu, potom to pôjde ľahšie aj s tými väčšími bolesťami.“ „Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.“ (Jób 5, 11)

TEXT: ZUZANA VERŠOVÁ FOTO: internet

22 SVÄTÍ

BOŽIA SLUŽOBNÍČKA ANNA KOLESÁROVÁ „Jej príklad nám pripomína, že realizácia človeka nespočíva v podvoľovaní sa rozkošiam, ale v tom, že žije v láske a vo vedomí zodpovednosti.“ Milujte sa!

Slovensko bude mať ďalšiu blahoslavenú!

Tlačové stredisko Svätej stolice informovalo: „Svätý Otec 6. marca 2018 prijal na audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Počas audiencie Svätý Otec schválil, aby Kongregácia vydala dekrét o mučeníctve Božej služobnice Anny Kolesárovej, narodenej vo Vysokej nad Uhom (okres Michalovce) na Slovensku 14. júla 1928 a zavraždenej z nenávisti k viere 22. novembra 1944.“ Ankin príbeh, hoci je jednoduchý ako dedinské šaty, ktoré po celý svoj život nosila má svoju hĺbku. O tejto hĺbke spojenej s razantnosťou hovorí aj nápis na jej hrobe: RADŠEJ SMRŤ AKO HRIECH. Čítajú ho tisíce mladých, ktorí v nej vidia vzor.

Aj v nich ožíva príbeh prostého dievčaťa, skvejúceho sa ako slnko na nebi.

Anna sa narodila ako druhé dieťa do rodiny Kolesárovcov. Deň po pôrode bola krstom zbavená dedičného hriechu a prijatá do Cirkvi. Desať rokov sa tešila rodinnému životu so svojimi rodičmi i starším bratom. Potom na dvere ich domu prvýkrát zakopala smrť a duša jej mamičky odišla k svojmu Stvoriteľovi po prehratej bitke so zápalom pľúc.

Anka sa tak stala jedinou zástupkyňou nežného pohlavia v rodine a na svoje plecia prebrala všetky matkine povinnosti.

Pre množstvo prác v domácnosti už jej neostávalo veľa času na pestovanie doposiaľ živého spoločenského života a budovanie priateľstiev. Avšak Ankine kamarátky o ňu nechceli prísť a keď už nemohla ona navštevovať ich, chodili ony k nej.

SVÄTÍ 23

Okrem rozvíjania spoločných vzťahov nezabudli dievčatá ani na Boha. Rady spolu chodievali na sväté omše či ruženec alebo litánie do miestneho kostola.

A každú sobotu sa chodili modliť ruženec k jedným zo susedov. Sviatosti v jej živote mali svoje stabilné miesto, a preto pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Jej život bol pretkaný každodennou jednoduchosťou a dievčenskou skromnosťou, ktoré sa snúbili s jej vnútornou krásou a čistotou.

Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: “Rozlúč sa s otcom!” Anka vykríkla: “Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve smrteľné rany, ktoré zasiahli hruď a tvár nevinného dievčaťa.

Pochmúrne chvíle so sebou priniesla druhá svetová vojna. Mračná násilia nad Vysokú nad Uhom doľahli koncom roku 1944. V tom čase totiž prechádzal front cez Ankinu rodnú dedinu. Vojaci prichádzali oslobodiť územie a pri hľadaní nepriateľa sa správali ako šelmy.

So samopalmi vnikali do domov. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach.

Výnimkou nebola ani Anka s otcom a bratom. Anka chodila oblečená v šatách svojej nebohej mamky, aby pôsobila dojmom vydatej a staršej ženy a uchránila svoju čistotu.

Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu i rodinu, ktorá sa v nej skrývala. V dobrej vôli nakázal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére “Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný“. Anka poslúchla, opustila bezpečie pivnice a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Ten po chvíli zbadal, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladučké dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala.

Odmietla. Vojak pritvrdil a pridal vyhrážku smrti. Anka však trvala na svojom aj napriek hrozbám. Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice.

Ankina duša už hľadela Všemohúcemu Otcovi z tváre do tváre, kým jej telo muselo ešte deň ostať ležať v pivnici, nakoľko boje neutíchali.

Až na druhý deň, neskoro v noci pochovali novú mučenicu čistoty do plytkého hrobu vedľa jej mamky.

24 SVÄTÍ

Truhlu narýchlo vyrobili z dosiek zo stodoly. Nebezpečenstvo bolo ešte veľké a tak bolo prítomných len pár najbližších.

Jej pohreb bol bez veľkých ceremónií, dokonca bez kňaza. Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, čo znamená obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu. Anka sa rozhodla chrániť morálne hodnoty aj za cenu svojej smrti, pretože hodnoty, pre ktoré sa oplatí zomrieť, dávajú ľudskému životu krásu a zmysel.

Jezuita páter Michal Potocký, ktorý rovnako ako Anka pochádzal z Vysokej nad Uhom, začal zbierať svedectvá, životopisné údaje a iné materiály k blahorečeniu mladučkej mučenice a nabádal i ostatných k podobnému konaniu. Bolo to však v ťažkých časoch totality a tak sa s tým nedalo veľa robiť.

Avšak v roku 1998 Ankino hrdinstvo objavila nová generácia a jej hrob sa pomaly ale isto stával pútnickým miestom. Vysoká nad Uhom sa stala svedkom mnohých rozhodnutí pre čistotu a ich počet, vďaka Bohu, stále rastie!

Ako píše magazín Cestaplus „Ankino mučeníctvo zasahuje našu vieru, nádej a lásku a nekompromisne nás stavia pred rozhodnutie vzdať sa všetkého a odovzdať svoj život Bohu. Veď žiť je Kristus a zomrieť zisk!“ Ďakujme Bohu, že dovoľuje rozširovať rady tých, ku ktorým môžeme vzhliadať a z koho si môžeme brať príklad. Anka Kolesárová oroduj za nás! Oroduj za našu mládež a pomáhaj im chrániť si čistotu a

byť odvážnymi a vytrvať v správnych rozhodnutiach! Oroduj za naše rodiny a čistotu manželov! Anka, oroduj za Slovensko!

Modlitba za blahorečenie Anky Kolesárovej Všemohúci Bože, tvoja služobnica Anna Kolesárová radšej podstúpila smrť, aby si zachovala čistotu srdca a tela.

Prosíme ťa na jej orodovanie vypočuj túto prosbu ................, aby sme ju mohli uctievať na oltári ako vzor čistoty a rastu v hodnotách, ktoré ukazujú cestu k pravej láske a k dôstojnému životu.

O jej blahorečenie ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

ZDROJE: TLAČOVÁ KANCELÁRIA KBS, MILUJTE SA!, MAGAZÍN CESTA+

TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: internet

OD SEBA

BUĎTE VĎAČNÍ „Ak si sa dnes ráno prebudil zdravý, si štastnejší ako tých milión ľudí, čo sa nedožili konca minulého týždňa. Ak si nikdy neprežíval hrôzy vojny, osamelosť väzenia, bolesti mučenia, či beznádejnosť hladovania, si šťastnejší ako 500 miliónov ľudí súčasného sveta. Ak môžeš chodiť do kostola bez toho, aby ťa kvôli tomu obťažovali, prenasledovali, zadržali, mučili alebo popravili, si šťastnejší ako 3 miliardy ľudí. Ak máš doma čo jesť, šaty na prezlečenie, strechu nad hlavou, a posteľ, v ktorej spávaš, si bohatší než 7% obyvateľov zeme. Ak máš nejaké úspory v banke, peniaze vo vrecku, ak obedúvaš doma a môžeš si dopriať za deň viacero jedál, patríš medzi 8% najbohatších ľudí sveta. Ak ti žijú obaja rodičia a ešte sa nerozviedli, môžeš hovoriť o čomsi výnimočnom, lebo toto je iba málokomu dané. Ak si si prečítal tento úryvok, môžeš byť naozaj veľmi šťastný, pretože v našom svete žijú 2 miliardy ľudí, ktorí nevedia čítať.“ Nedávno mi tento text zaparkoval v e-mailovej schránke a donútil ma premýšľať.

Najprv som zvažovala tie čísla a percentá, z ktovieakých štatistík a zdrojov. Ale veď tu ide o celkom niečo iné než byrokratické a samoúčelné štatistiky - uvedomila som si. Množstva podobných motivačnouvedomsa článkov je plný internet. Tento ma oslovil pre rôzne dôvody. Apeluje na všetko, čo je človeku vzácne. Život,

rodina, zdravie, viera,..čo viac vlastne človek k tomu svojmu šťastiu potrebuje?

Myslím, že vďačnosť.

Sv. apoštol Pavol píše v liste Kolosanom v 3. kapitole niekoľko upozornení, čo ako robiť a čomu sa vyhnúť, aby človek dosiahol ono šťastie.Vo veršoch 14 - 15 uvádza: „Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti!

A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele.

A buďte vďační!“ Môžno sa mi to teda len nezdá, keď hľadám klúč k šťastnému životu v čnosti vďačnosti. Mnohí svätí mali práve vďačnosť (ktorá je úzko spojená s pokorou) ako svoj životný postoj, cez ktorý všetko filtrovali. Ako dieťaťu sa mi strašne páčil vtip o sv. Františkovi, ktorý rozprával svojim spolubratom, ako treba byť za všetko v živote vďačný. „Ďakujme Pánovi, za brata slnko, sestru vodu, za prírodu, i všetko stvorené.“ Ako tak rozhadzoval rukami a vykladal bratom múdrosti, letel okolo vtáčik a masívne Františka okakal. Bratia stíchnu a čakajú ako bude teraz František reagovať.

František sa usmeje, pozdvihne oči k nebu, a povie: „Vďaka Ti, ó Páne, že nelietajú kravy.“ Pokorou spôsobená vďačnosť plodí spokojnosť, s tým čo mám, s tým kde a kto som. A spokojnosť, to je osobný pokoj.

Pre pokoj sme povolaní, ako sa píše vyššie.

Takže..“buďte vďační“ TEXT: KLAUDIA MIHOKOVÁ FOTO: internet

25

26 PRE DETI

MILÍ KAMARÁTI, verím, že kamenná cestička v minulom čísle Vám pomohla pripraviť sa na najkrajší sviatok kresťanov, vzkriesenie Pána Ježiša.

Za odmenu si môžete vymaľovať Ježiška, ktorý pre nás vstal z mŕtvych, aby nás vykúpil a spoločne s ním sme prišli do neba.

Vaša Veronika 1- zelená 2- bledo modrá 3- telová- oranžová 4- hnedá 5- červená

ZÁBAVA 27

SUDOKU Mriežku treba vyplniť tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políčka obsahoval čísla od 1 do 9, pričom sa čísla nesmú opakovať.

Príjemnú zábavu želá Maťo

ZAUJÍMAVÉ FAKTY

zdroj: internet

Jedinečný studeno-vodný gejzír v Herľanoch chrlí vodu v časových intervaloch až do výšky 15-20 metrov, podobné gejzíry sa nachádzajú iba na Islande.

Drevený most v Kolárove je najdlhší most s drevenou konštrukciou v Európe.

Na Lomnickom štíte je vo výške 2 634 metrov najvyššie položená botanická záhrada v Európe.

VTIPY Lekár vyšetruje pacientov, ktorí majú problémy so zrakom a pýta sa ich: - Pacienti, vidíte ma?

- Áno pán doktor.

- Tak domov, vy simulanti!

Dedko sa rozhodol schudnúť a tak začal cvičiť. Drepy, predklony, pripažiť, upažiť...

Babka sa mu chce posmievať a pýta sa: - No čo, Dedko, koľko si už zhodil?

Dedko sa nachvíľu zastaví a odvetí: - Dve tvoje vázy Babka.

Príde Janko domov zo školy a hovorí svojej mame: Mami, predstav si, že som dostal jednotku.

Mama: Vážne?

Janko: Nie, iba si to predstav.

- Pán hlavný, na ten rezeň čakám už hodinu!

- Nebojte sa, máme otvorené až do rána.

- Pán Kremík, čože ste neboli svokre na pohrebe?

- To viete, veľa práce a na zábavu čas nezostane

KREMNICA A OKOLIE ZDROJ: Bedeker Kremnica a okolie, str. 113

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet

KOPERNICA

Obec Kopernica založili nemeckí drevorubači a uhliari. Leží v úzkej doline potoka Kopernica, 8 km juhozápadne od nášho mesta. Pôvodne nemecká osada sa spomína, v súvislosti s povolením ostrihomského arcibiskupa na vykúpenie sa z roboty a platenie peňažného cenzu, po prvý raz ako Deutsche Litta v r. 1349. Neskôr v písomnostiach nájdete názvy Kaproncza (1444), Kopernicza (1773), a nakoniec Kopernica (1808) Čo sa v Kopernici oplatí vidieť? Nachádza sa tu Kostol sv. Martina z r. 1349, ktorý bol v r. 1743 prestavaný v barokovom slohu, Kláštor klarisiek kapucínok, a za zmienku stojí aj socha Madony z konca 18. storočia.

ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA 14. ROČNÍK 2/2018 VEĽKONOČNÉ ČÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydávať farský časopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod číslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Marian Krajč Gramatická úprava: Alžbeta Vítková Distribúcia: Dávid Neuschl Tlač: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnučková, Mária Sroková Gašperová, Zuzana Verešová, Jaroslav Slašťan, Klaudia Mihoková, Marian Krajč, Veronika Oravcová, Martin Wagner, Dávid Neuschl Do tohto čísla prispeli: Martin Novodomec Snímka na titulke: internet Vychádza so súhlasom správcu farnosti.

Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov.

Nevyžiadané rukopisy nevraciame.

E-mail: zito.kca@gmail.com Cena: 0,50 €