// R O Z H O V O R
S N O V Ý M I K Ň A Z M I //
ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA
14. ROČNÍK 4/2018
POPRÁZDNINOVÉ ČÍSLO
„V SKUTOČNOSTI SOM IBA TÝM, ČO SI BOH O MNE MYSLÍ.“ Sv. Terézia z Lisieux
//SV. HENRICH A KUNIGUNDA // SPOMIENKY, KTORÉ NÁS HREJÚ //
V TOMTO ČÍSLE SA DOČÍTATE:
3 EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA 4 STRETNUTIE S JEŽIŠOM MIROSLAV KURIC 5 MIROSLAV KURIC: ÚLOHOU KŇAZA JE OHLASOVAŤ BOŽIE SLOVO JAROSLAV SLAŠŤAN
8 JOZEF MIKULA: CELKOM PATRIŤ BOHU JAROSLAV SLAŠŤAN
10 12 12 14 15
KOMUNITA EMANUEL JOZEF MIKULA MATRIKA 3.3.2018 – 4.5.2018 ČO SA U NÁS DEJE? MICHAELA VNUČKOVÁ PÚŤ DO TURZOVKY A BUTKOVA BEATA A PETER CHRENOVCI LETNÝ TÁBOR DOBRE VIDÍME IBA SRDCOM BORIS KOLLÁR
17 18 21 25 26 27 28
10. VÝROČIE OFMD ZUZANA VRŤOVÁ SPOMIENKY, KTORÉ NÁS HREJÚ ZUZKA VEREŠOVÁ CISÁRI A SVÄTÍ MANŽELIA MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ O TVOJEJ HODNOTE KLAUDIA MIHOKOVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVA VERONIKA ORAVCOVÁ BUJAČIA LÚKA MICHAELA VNUČKOVÁ
EDITORIÁL
Milí čitatelia!
S
om veľmi rád, že sa Vám môžem zas prihovoriť v úvode ďalšieho čísla farského časopisu ŽiTo.
Pripravili sme pre vás číslo, v ktorom je najpodstatnejším bodom predstavenie našich nových kňazov, pretože je to asi najväčšia udalosť, ktorá sa za uplynulý čas udiala v našej farnosti. V časopise však môžete nájsť aj mnoho povzbudzujúcich myšlienok, článok o Komunite Emanuel, ktorej súčasťou sú aj naši noví kňazi, či články z akcií, ktoré sa uskutočnili v lete, a bolo ich naozaj mnoho.
FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA
Pozývam Vás preto k čítaniu Poprázdninového čísla farského časopisu a verím, že nás budete podporovať aj naďalej. Ďakujem, a to v mene celej redakcie časopisu ŽiTo, za každý váš prejav priazne, pochvaly a poďakovania. Novým kňazom v našej farnosti prajem mnoho Božieho požehnania do ich náročnej kňazskej služby a nás ostatných pozývam k modlitbe za našich kňazov. Ďakujeme Vám! S úctou
Boris Kollár
3
4
DUCHOVNÉ SLOVO
STRETNUTIE
milovať. Lebo v adorácii ide vždy o stretnutie Ježiša s každým z nás.
S JEŽIŠOM Svätá Terézia z Kalkaty hovorí: „Ježiš by chcel, aby som vám ešte raz povedala, ako veľa lásky má pre každého z vás, omnoho viac ako si viete predstaviť. Robím si starosti, pretože niektorí z vás Ježiša ešte skutočne nestretli tak osobne, iba medzi štyrmi očami, len vy a Ježiš. Iste, môžete stráviť čas v kaplnke, ale zachytili ste očami duše, s akou láskou on na vás pozerá? Zoznámili ste sa so živým Ježišom, a to nie prostredníctvom kníh, ale pretože ste ho prijali vo vašom srdci? Počuli ste jeho slová lásky? Proste o túto milosť. On má veľkú túžbu vám ju dať.“
Duchovné slovo v tomto čísle časopisu farnosti Kremnica, ako aj v nasledujúcich číslach na pokračovanie, nám bude impulzom na lepšie spoznávanie Ježiša najmä vo chvíľach tichej adorácie, aby sme ho mohli stále viac
Evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš nám podávajú správu o Poslednej večeri a uvádzajú Ježišove slová nad chlebom a vínom:,, Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ ,,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22, 19-20). Evanjelista Ján nám zas hovorí, ako Ježiš pri Poslednej večeri umyl svojim učeníkom nohy: ,,Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli vo svete, miloval ich do krajnosti.“ (Jn 13, 1b) Ježiš vie, že čoskoro musí opustiť svojich učeníkov, aby sa vrátil k svojmu Otcovi. On vie, že ešte v ten istý večer bude zatknutý a nasledujúci deň nemilosrdne zabitý, zatiaľ čo na tretí deň vstane z mŕtvych. V rozlúčkovej reči Ježiš povedal svojim učeníkom: ,,Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15, 13) Ježiš dopĺňa tento dôkaz lásky o sviatostný znak, keď sa nám zanecháva pod spôsobom chleba a vína. To je spôsob, ktorý vynašla Ježišova láska, aby zostal medzi nami a splnil sľub, ktorý dal apoštolom, že aj po svojom zmŕtvychvstaní bude s nimi „po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20).
DUCHOVNÉ SLOVO
Svätý pápež Ján Pavol II. píše v encyklike o Eucharistii: „Čo viac mohol Ježiš pre nás urobiť? Skutočne, v Eucharistii nám prejavuje lásku, ktorá ide až do krajnosti, lásku, ktorá nepozná mieru.“ (por. Ecclesia de Eucharistia, č. 11). Boh nám dáva sám seba, so všetkou svojou láskou bez toho, aby si niečo ponechal. Vždy, keď Cirkev slávi svätú omšu, sprítomňuje sa Ježišova obeta. Eucharistia nie je len spomienka na túto udalosť, ale jej sviatostné sprítomnenie. Ježiš sa až potom vrátil k Otcovi, keď nám zanechal prostriedok, ako mať na tejto obete účasť, akoby sme boli na nej prítomní.“ (tamže, č.11).
Katechizmus nám k tomu hovorí, že ,,všetko, čím Kristus je, a všetko čo urobil a pretrpel za všetkých ľudí, má účasť na Božej večnosti, takže presahuje všetky časy a stáva sa v nich prítomné.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1085). Ježiš je skutočne prítomný v Eucharistii: ,, On je tu!“ opakoval vždy znovu svätý farár z Arsu, plný úžasu. Práve tento úžas je dobrým vstupom do modlitby adorácie, do tej modlitby, v ktorej sa stretávame s Ježišom tvárou v tvár.
TEXT: MIROSLAV KURIC FOTO: internet
ROZHOVOR
MIROSLAV KURIC: ÚLOHOU KŇAZA JE OHLASOVAŤ BOŽIE SLOVO Pán farár, našu farnosť vediete už dva mesiace. Ako ste sa tu zabývali? „Tie dva mesiace boli naplnené prácou zvlášť vo farskej budove (upratovanie, maľovanie, úprava priestorov), ale aj postupným spoznávaním farníkov, mesta i jeho okolia. Veľká vďaka patrí mnohým šikovným rukám, ktoré nám pomohli v týchto začiatkoch“. Ako by ste predstavil sám seba? „Moje korene siahajú cez mojich predkov do kraja pod Poľanou. Mám 54 rokov a som diecéznym kňazom i členom Komunity Emanuel 23 rokov“.
5
6
ROZHOVOR
Narodili ste sa v roku 1964 v Lučenci. Ako si spomínate na svoje detstvo? „Prežil som šťastné detstvo. Spolu s mojím starším bratom sme boli obdarovaní starostlivými rodičmi, ktorí nám poskytli kresťanskú výchovu“. Po absolvovaní strednej školy ste absolvoval Strojnícku fakultu v Žiline. Prečo "strojárina"? „Istý vplyv mal na to aj môj brat, ktorý tam študoval predo mnou. Avšak pobyt v Žiline sa stal pre mňa časom dozrievania vo viere vďaka spoločenstvu mladých, ktoré som tam našiel“. Do kňazského seminára v diecéznom seminári v Spišskej Kapitule ste vstupovali 4 roky po ukončení žilinskej Strojníckej fakulty. Čo ste robili v tomto čase? „Po ukončení štúdia na fakulte som pracoval v ZŤS Detva, závod Lučenec,
a to na konštrukcii náradia. Medzitým som absolvoval aj jednoročnú základnú vojenskú službu.“ Na to, aby sa človek stal kňazom, potrebuje počuť volanie. Kedy ste ho počuli vy, už počas štúdií v Žiline, alebo až po nich? „Bol to dlhší čas hľadania, ale jasné svetlo v otázke povolania prišlo v roku 1990. Som vďačný starej mame Márii, ktorá sa modlila za kňazské povolanie pre niektorého jej syna. Boh to vypočul v prípade jej vnuka“. Vysvätený ste boli v Rožňave, 17. júna 1995. Vašim prvým pôsobiskom sa na jeden rok stala Rimavská Sobota. Ako si spomínate na tento čas? „Spomínam na pôsobenie v tejto farnosti ako na čas prvotnej horlivosti, naplnený mnohostranným pastoračným pôsobením (deti, mládež, rodiny...).“
ROZHOVOR
Rok po "kaplánke" v Rimavskej Sobote ste absolvovali postgraduálne štúdiá filozofie na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Ako si spomínate na Rím a roky v ňom strávené ? „Bolo to náročné štúdium, ale pobyt v Ríme bol jedinečnou príležitosťou prežívať univerzálnosť Cirkvi i krásu jej liturgických slávení za účasti Svätého Otca a pútnikov z celého sveta.“ Máte obľúbenú rímsku baziliku alebo kostol ? „Rád som chodieval do baziliky svätého Klementa, v ktorej sa nachádza hrob svätého Cyrila, nášho vierozvestca.“ V roku 2002 ste obhajovali svoju dizertačnú prácu. Aká bola jej téma ? „Témou mojej dizertačnej práce bolo lexikografické a doktrinálne štúdium p o j m u e l e c t i o v d i e l e To m á š a Akvinského.“ Od roku 2003 vyučujete filozofiu v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici - Badín. Aký je vzťah bohoslovcov k filozofii ? „Je rôznorodý, a to v závislosti od osobných predpokladov a predchádzajúcich štúdií.“ Vaše predchádzajúce pôsobisko bola farnosť Nemecká. Skúste ju porovnať s Kremnicou. „Vzhľadom na krátkosť môjho pôsobenia vo farnosti Kremnica sa neodvážim porovnávať ju s farnosťou Nemecká. Ako
veľmi pozitívny moment vnímam kňazské spoločenstvo, ktoré tu tvoríme.“ Aký bol Váš najsilnejší moment v kňazskej službe? „Je to nepochybne každá svätá omša a každá služba, ktorú môžem ako kňaz preukázať iným.“ Poslanie, či úloha kňaza je v živote miestnej Cirkvi veľmi dôležitá. Ako vnímate svoju úlohu Vy? „Prvoradou úlohou kňaza je pod vedením biskupa ohlasovať Božie slovo, vysluhovať sviatosti Cirkvi a modliť sa za farníkov, ale aj podporovať rôzne spoločenstvá a vytvárať priestor pre tých, ktorí sa chcú angažovať v živote farnosti.“ Pri pohľade na nebo a svätých, máte medzi nimi nejakých obľúbenejších ? „Nadobudol som si osobitnú úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, rád sa pomodlím aj Korunku k Božiemu milosrdenstvu i svätý ruženec a teraz častejšie vzývam aj svätého Františka z Assisi i ostatných patrónov našej farnosti.“ V čom nachádzate svoj skrytý pokoj? Ako relaxujete? „Predovšetkým v kaplnke, ktorú máme vo farskej budove. Rád sa vydám aj na prechádzku po okolí, na Kalváriu a na ďalšie miesta, ktoré ešte musím objaviť.“ Ďakujem Vám za rozhovor. Jaroslav Slašťan FOTO: BORIS KOLLÁR
7
8
ROZHOVOR
JOZEF MIKULA: CELKOM PATRIŤ BOHU Pán kaplán, vitajte medzi nami. Čo Vám prebehlo mysľou, keď ste počuli, že Vašim novým pôsobiskom bude Kremnica ? Ako nové pozvanie nasledovať Ježiša Krista aj cez rozhodnutie o. biskupa. Je to už moje piate kaplánske miesto, teda nebolo to až také ťažké znova zmeniť farnosť a v istom zmysle začínať odznova. Spoznávať ľudí, spoznávať jednoducho realitu novej farnosti. Narodili ste sa v Košiciach, o 36 rokov neskôr ste boli vysvätený v Banskej Bystrici otcom kardinálom Tomkom. Aká bola Vaša cesta ? Moja cesta ku kňazstvu nebola úplne priamočiara. Pri rozpoznaní mojej cesty a rozhodnutiu sa pre kňazstvo mi pomohla aj Komunita Emanuel, ktorej som členom od roku 2004. Z akej rodiny pochádzate ? Mali ste v rodine povolania ? Pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny. Duchovné povolania mám len vo vzdialenejšej rodine - tri otcove sesternice sú rehoľné sestry. Máte súrodencov ? Aké ste mali detstvo a kde ste ho strávili ? Mám dvoch mladších súrodencov – brata a sestru , ktorí už majú svoje rodiny. Brat žije pri Prahe a sestra v Košiciach. Myslím, že som prežil šťastné detstvo spolu s mojimi súrodencami, či v
Košiciach, alebo cez prázdniny u starých rodičov pri Bardejove. Známy vedec a filozof Blais Pascal raz povedal: „Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná“. Čo sa musí udiať v hlave, či srdci človeka, aby sa rozhodol stať kňazom? Predovšetkým som vnímal túžbu celkom patriť Bohu. Celkom sa mu zasvätiť a dôverovať, že Boh ma môže urobiť šťastným. Takmer rok ste pôsobili vo farnosti Povýšenia sv. Kríža. Teda Kremnica pre Vás nebola nejaká veľká neznáma. Alebo ? Keďže pochádzam z Košíc, každá farnosť bola pre mňa nová. Mentalitou, zvykmi spôsobom prežívania viery.
ROZHOVOR
Aká je Vaša pastoračná vízia v našej farnosti ? Slúžiť Bohu a ľudom najlepšie ako budem môcť a sprítomňovať im Ježiša Krista, ktorý je jej centrom. A samozrejme za všetkých sa modliť, lebo to je jedna z hlavných úloh kňaza. Starší kňazi často hovoria, že „prvá kaplánka je ako prvá láska“. Vy ste začínali v Banskej Bystrici, bola to láska? Bolo to hlavne o naberaní prvých pastoračných skúseností a prežívaní daru kňazstva. Ako sa vyjadril jeden môj spolubrat: “ Bolo to krajšie ako som očakával, ale aj ťažšie.“ Potom ste pôsobili už v spomínanom Žiari nad Hronom, odkiaľ ste putovali do pastorácie v Partizánskom a ďalším Vašim pôsobiskom sa stala Banská Štiavnica. Ako by ste zhodnotili Vaše p ô s o b e n i e v p re d c h á d z a j ú c i c h farnostiach? Mali svoje špecifiká ?
Každá farnosť má svoje špecifiká, ale všade som sa stretol s dobrými a srdečnými ľuďmi snažiacimi sa hľadať Boha vo svojom živote. Každá farnosť má svoju históriu, tak ako každý človek do nej patriaci. Bolo zaujímavé tú históriu postupne objavovať. Ako vnímate dnešné potreby mladých ľudí? Čo najviac potrebujú ? Myslím si, že potrebujú spoznať a zažiť stretnutie so živým Kristom a rozhodnúť sa ho vo svojom živote nasledovať, každý svojím vlastným spôsobom. Služba kňaza je náročná. Aký film si rád pozriete a akú knihu prečítate, keď máte chvíľu čas ? Alebo ako ešte relaxujete ? Na filmy veľmi nemám čas. Z kníh mám momentálne rozčítanú jednu od Jaquesa Philippa – „Keby si poznala dar od Boha“. Medzi moje ďalšie záľuby patrí šach. Ďakujem Vám za rozhovor. Jaroslav Slašťan FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA
9
10 Z KAPLÁNOVHO PERA
KOMUNITA EMANUEL
V roku 1972 sa Pierre Goursat a Martine Laffite stretli s charizmatickou obnovou a zažili skúsenosť vyliatia Ducha Svätého. Po tejto skúsenosti, založili v Paríži modlitbovú skupinu, z ktorej sa postupne zrodila Komunita Emanuel. Komunita odvodzuje svoje meno zo slov Písma: „Hľa, panna počne a porodí Syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1, 23)
Spiritualita Komunity Emanuel je daná už jej menom, ktoré znamená „Boh s nami“. V tajomstve vtelenia nám Boh ukazuje svoje srdce horiace láskou, aby sme ho mohli adorovať, zakúšať súcit a evanjelizovať. Členovia Komunity chcú všetkým ľuďom, či sú blízki Cirkvi alebo od nej vzdialení, zjavovať prítomnosť Boha, ktorí je „medzi nami“. Opierajúc sa
jeden o druhého, sa spolu snažia napredovať na ceste k svätosti, čerpajúc z adorácie eucharistického Krista, ktorý otvára srdce pre súcitenie a evanjelizáciu. Nezastupiteľné miesto v spiritualite Komunity Emanuel má Panna Mária – matka Emanuela. Komunita chce odpovedať na potreby a výzvy našej spoločnosti a našej doby, preto vyvíja množstvo aktivít na poli evanjelizácie. Zvlášť chce každému ponúknuť skúsenosť Božej lásky na veľkých stretnutiach, ktoré každoročne organizuje v Paray-le-Monial vo Francúzsku. Toto miesto zjavení Ježišovho Srdca sv. Margite-Márii Alacoque sa stalo duchovným centrom Komunity Emanuel. Počas letných mesiacov sa tu stretne okolo 30 000 mladých ľudí, aby zakúsili Božiu lásku a našli alebo prehĺbili si svoju vieru. Tento rok tu boli aj mladí zo Slovenska. Pre mladých ponúka Komunita Emanuel aj možnosť formácie v evanjelizačných školách počas deviatich mesiacov. Je to intenzívny čas modlitby, štúdia, života v spoločenstve s cieľom byť neskôr laickým misionárom vo svete. Tieto školy sú v Paray-le-Monial (Francúzsko),v Ríme (Taliansko), Altöttingu (Nemecko), v New Yorku (USA) a v Manile (Filipíny). Pre mladých mužov, rozlišujúcich svoje povolanie ku kňazstvu Komunita Emanuel ponúka Rok sv. Jozefa v Namure v Belgicku.
Z KAPLÁNOVHO PERA 11
Medzinárodná katolícka komunita bola Svätou stolicou uznaná ako verejné združenie veriacich. Komunita združuje laikov – žijúcich v manželstve aj slobodných, zasvätené osoby a kňazov, ktorí spoločne nasledujú Krista a vkladajú sa do služby poslaniu Cirkvi.
Pierre Goursat Členovia Komunity Emanuel sú spojení skrze spoločnú a pravidelnú angažovanosť, ale nežijú pod jednou strechou. Na prvom mieste je životné povolanie. Čiže pre kňaza je to farnosť, pre manželov rodina, atď. Angažovanosť v Komunite znamená snahu žiť radikalitu evanjelia vo svojom životnom stave a osobnom povolaní vo svete.
Angažovanosť sa obnovuje každoročne pred Sviatosťou Oltárnou. Záväzky v Komunite nie sú viazané pod hriechom. Každý ich napĺňa ako mu to umožňuje jeho životný stav a povolanie. Záväzky sú denne dlhší čas adorovať, modlitba chvál a pravidelné mesačné stretnutia. Angažovaniu sa v Komunite predchádza čas prijatia a rozlišovania, ktorý trvá cca 2 roky. V súčasnosti má Komunita Emanuel približne 10000 členov v 59 krajinách na piatich kontinentoch, z toho 250 kňazov a 200 zasvätených osôb. Asi polovica členov Komunity Emanuel žije vo Francúzsku. Na Slovensku je 120 členov a 5 kňazov. Na Slovensku Komunita Emanuel organizuje pre mladých každoročne stretnutie On je živý a podľa záujmu aj duchovnú obnovu pre manželov s názvom Láska a pravda, pozostávajúcu z troch víkendov. Viac informácii sa môžete dozvedieť na stránke www.emanuel.sk.
TEXT: JOZEF MIKULA FOTO: internet
12 MATRIKA 5.5.2018 – 24.8.2018
Sviatosti Birmovanci, ktorí v tomto roku prijali sviatosť birmovania: 40 Počet detí, ktoré boli na 1. svätom prijímaní v tomto roku: 23 Sobáše: 2 Krsty: 10
Pohreby Helena Hozová 57 r. Dušan Nárožný 35 r. Mária Čelková 65 r. Magdaléna Šrámelová 72 r. Mária Romanovská 70 r. Emília Kurčíková 81 r. Božena Ďuríková: 71 r. Irmgard Ďurianová 77 r. Marian Ďurian 69 r. Jozef Beňo 79 r. Mária Kajanová 87 r.
ČO SA STALO, ČO BUDE
ČO SA U NÁS DEJE? 27.5. sa v našej farnosti konala slávnosť 1. sv. prijímania v Kostole sv. Kataríny. 2.6. putovali viacerí naši farníci do Turzovky a Butkova. O púti sa viac môžete dozvedieť v samostatnom článku. 15. – 17.6. sa uskutočnila Spevácka víkendovka v Lúčkach. Podujatie mala na starosti Annamária Verešová. 24.6. prijalo 40 birmovancov sviatosť birmovania. Birmovka sa v našej farnosti konala po troch rokoch. Od 1.7.2018 začal v našej farnosti pôsobiť p. kaplán Ing. Mgr. Jozef Mikula. Kaplán Peter Baláž, na vlastnú žiadosť od 1.7. nastúpil do Ordinariátu OS a OZ SR. Taktiež od 1.7.2018 začal v našej farnosti pôsobiť p. farár PhDr. Ing. Miroslav
Kuric, PhD. A p. farár Marián Krajč od 1.7.2018 pôsobí vo farnosti Sebedražie. Predchádzajúcim kňazom ďakujeme za ich službu v našej farnosti a súčasným kňazom vyprosujeme mnoho Božieho požehnania v ich novom pôsobisku. 1.-7.7. sa v Lazoch pod Makytou konal letný tábor pre deti z našej farnosti. Témou tábora bol príbeh o Malom princovi. Viac o tábore či môžete prečítať v samostatnom článku. Letný tábor mal na starosti Boris Kollár. 22.7. sa konala pobožnosť pri kaplnke sv. Anny v Bystrickej doline. Pobožnosť viedol pán farár Miroslav Kuric.
ČO SA STALO, ČO BUDE 13
8.-12.8. prebiehal v našej farnosti každoročný turnus spoločenstva „Oprav František môj dom.“ Tento rok si členovia spoločenstva spoločnou oslavou vo farskej záhrade 12.8. pripomenuli už jeho 10. výročie. Touto cestou by sme sa Vám chceli poďakovať za všetku Vašu pomoc a modlitby.
– akcie, farské oznamy, nástenky v kostoloch, webovú stránku farnosti www.fara.sk/kremnica, prípadne nás neváhajte kontaktovať. Potešíme sa všetkým, čo sa zúčastnia na detských stretkách. Tešíme sa na Vás!
1.9. putovala naša farnosť do Košíc na slávnosť blahorečenia Božej služobníčky Anny Kolesárovej. Veriacich z Kremnice sprevádzal na blahorečení pán kaplán Jozef Mikula.
1.9. sa niekoľko našich farníkov zúčastnilo kresťanského festivalu v Dudinciach s názvom Hontfest. Viac o podujatí sa môžete dozvedieť na stránke www.hontfest.sk Pozývame všetky deti a mládež na nácvik zboru Kvapky, vždy v piatok o 16:30 do farskej klubovne. Príďte potom aj na detskú sv. omšu! Takisto pozývame deti na detské stretko každú druhú nedeľu o 15:00. Začíname 16.9. Pre viac informácií o detských stretkách, prípadne o ďalších podujatiach, ktoré s deťmi budeme vo farnosti organizovať vám odporúčame sledovať facebookovú skupinu: Farnosť Kremnica
TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet
14 ČO SA STALO, ČO BUDE
PÚŤ DO TURZOVKY A BUTKOVA Dňa 2.6. sa farníci z Kremnice, Nevoľného a Ihráča so svojimi kňazmi vydali na spoločnú celodennú púť. Prvé zastavenie bolo na hore ŽivčákTurzovka, kde sa 1.6.1958 Matúšovi Lašútovi zjavila Panna Mária a predstavila sa ako kráľovná Turzovky. Na hore Živčák chudobnej na vodu vytrysklo šesť prameňov, ktorých voda má liečivé účinky. Posolstvo Panny Márie - kto mňa, bez ohľadu na to kde je, deväť krát vzýva slovami: „Kráľovná Turzovky rozprestri svoj plášť nado mnou“, nad tým rozviniem svoj plášť ako Matka Syna. „Robte pokánie! Modlite sa ruženec! Ak sa ľudia nepolepšia, zahynú!“ V krásnom novopostavenom Chráme Panny Márie - Matky Cirkvi sme sa modlili ruženec, mnohí pristúpili k sviatosti zmierenia a zúčastnili sme sa prvosobotnej svätej omše. Posilnení na duchu sme pokračovali do hornatého kraja krásnej prírody v Strážovskej vrchovine, do Ladiec a na horu Butkov do komplexu Skalného sanktuária Božieho milosrdenstva v y b u d o v a n é h o n a 11 . p o s c h o d í kameňolomu. Na krásnej krížovej ceste sme vnímali rozjímania zastavení napísané formou dialógu medzi Ježišom a sestrou Faustínou. Ježišove slová obsahujú neobyčajne vzácne rady slúžiace na rozvoj duchovného života, ale
aj k rozvoju vzťahu k Pánovi a plnšej účasti na Jeho živote a poslaní. Po ukončení modlitby krížovej cesty sa nám naskytol úchvatný obraz priestoru s kaplnkou Božieho milosrdenstva s reliéfom Matky Božej rozväzujúcej uzly, s relikviami mladých svätých, 12 m krížom s relikviami sv. kríža , obrazom sv. sestry Faustíny a sv. Jána Pavla II. a 6 m sochy Panny Márie. Privítal nás aj p. riaditeľ cementární, ktorý sa vyjadril, že v r. 2012 ani netušil, čo Pán pripravuje a do čoho ho pozýva.
Podnet na stavbu tohto diela dal Elias Vella - maltský exorcista, presvedčený, že postavením kríža sa začína napĺňať Boží plán. Následne sme navštívili s p. riaditeľom aj obec Ladce a novopostavený Kostol Božieho milosrdenstva.
ČO SA STALO, ČO BUDE 15
V časoch v ktorých Európa zanecháva svoje kresťanské korene, vzniklo dielo, ktoré slúži nielen duchovným potrebám človeka, ale aj rozvíja vzťah s Bohom. Najstaršia cementáreň na Slovensku už nie je len dodávateľom výrobkov pre materiálne dobro, ale prispieva aj k ducho-
vnému blahu nás všetkých. S vďakou a radosťou sme absolvovali túto púť, vďační za všetkých pútnikov, všetky dobrodenia a za krásne, požehnané miesta, ktoré máme na našom krásnom Slovensku. TEXT : PETER A BEATA CHRENOVCI FOTO: MARIAN KRAJČ
ČO SA STALO, ČO BUDE
LETNÝ TÁBOR DOBRE VIDÍME IBA SRDCOM Aj v tomto roku sa od 1. do 7. júla konal pre deti zo základnej školy farský letný tábor v obci Lazy pod Makytou. Celým programom nás sprevádzal Malý princ so svojím hlavným posolstvom: „Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné“. Deti mali možnosť na
začiatku tábora spoznávať obec, do ktorej sme prišli a tak sme túto aktivitu jednoducho nazvali „Spoznaj Lazy“. Zážitky s miestnymi obyvateľmi sú vždy tie najzaujímavejšie (napríklad, že vaše behanie po obci využije miestny pán farár a poprosí vás zaniesť veci na poštu). „Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné“.
16 ČO SA STALO, ČO BUDE
Každý deň sme vďaka jednej z postáv, s ktorou sa stretol Malý princ, spoznali, čo na svojich planétkach robili kráľ, márnivec, zemepisec, pijan, biznismen a lampár a snažili sme sa z ich príbehov a príkladov poučiť. Z tábora sme si doniesli aj svoje táborové tričká, ktoré sme si batikovali zaujímavou formou.
hlboko v našich srdciach. Na záver by som sa chcel ešte poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o organizáciu letného tábora, menovite chcem poďakovať aspoň našim obetavým kuchárkam Peťke a Alenke, zdravotníčke Deniske a taktiež kňazom, ktorí sa na tábore vystriedali.
Najväčšiu radosť mali deti aj vedúci vtedy, keď prišiel na rad vodný deň a tak sme si počas dňa stihli zahrať vodný volejbal, vodný futbal, šmýkali sme sa na igelite, hľadali sme v bazéne nohami 20 sklenených guličiek, alebo sme proste len mali vymydliť mydlo. Zažili sme aj mnohé ďalšie zážitky, ktoré nám ostanú vryté
Veľké poďakovanie patrí aj tým, ktorí nám prispeli finančne. Poďakovanie teda patrí eRku – Hnutiu kresťanských spoločenstiev detí, Veolii a mestu Kremnica. Verím, že tradícia letných táborov bude v našej farnosti pokračovať aj naďalej. TEXT A FOTO: BORIS KOLLÁR
ČO SA STALO, ČO BUDE
10. VÝROČIE OFMD V deň, keď si cirkev pripomína svätú Kláru z Assisi, v sobotu 11. augusta 2018, bola vo farskej záhrade malá oslava 10. výročia založenia spoločenstva Oprav František môj dom. Večernú svätú omšu s vďakou za všetkých dobrovoľníkov, dobrodincov a podporovateľov františkánskeho kláštora slávil bývalý pán farár Marián Krajč, ktorý je súčasťou spoločenstva deväť rokov s bratským menom brat Matúš. Spoločenstvo tvoria dobrovoľníci, ktorí sa navzájom oslovujú bratia a sestry a snažia sa, nakoľko sa im to darí, milovať ľudí a stvorený svet podľa Evanjelia a pri tom pomáhajú udržiavať františkánsky kláštorný komplex a dedičstvo františkánov v Kremnici. Jednoduchý hnedý habit si za desať rokov na pár dní v lete oblieklo veľa dobrovoľníkov. Medzi nimi sú mladí ľudia, tiež kňazi, ktorí v Kremnici počas tohto obdobia pôsobili a manželské páry. Vzorom pre spoločenstvo je svätý František z Assisi, o ktorom jeho životopisec Tomáš z Celano napísal, že sila lásky urobila z Františka brata všetkého stvorenia ale osobitne ho Kristova láska urobila bratom všetkým ľuďom, pretože do duše človeka Stvoriteľ odtlačil svoj obraz. Spoločenstvo Oprav František môj dom vzniklo v lete roku 2008. Pri jeho zrode stál vtedajší pán farár Martin Dado, brat Marcellino. Svätý František dal spoločenstvu príklad pred osemsto rokmi. Bolo to tiež v roku
1208, keď na sviatok sv. Matúša oslovila Františka evanjeliová výzva: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.... Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu… (Mt 10, 7 - 10)“ Vtedy František Bernardone začal žiť ako kajúcnik, obliekol si jednoduchý šat a ako neskôr povedal: Pán mu dal prvých bratov. Pripojili sa k nemu ako prví bratia bohatý šľachtic Bernardo di Quintavalle a právnik Pietro Cattani. Pán Boh spoločenstvo Františkových bratov požehnával a spoločenstvo stále rástlo. Rástlo cez desaťročia, rástlo cez storočia, prerástlo cez hranice Talianska do okolitých krajín. Takto sa Františkovi bratia dostali i do Kremnice, kam ich v roku 1649 pozval arcibiskup Juraj Lippay.
17
18 ČO SA STALO, ČO BUDE
Desiate výročie spoločenstva Oprav František môj dom je príležitosťou vyjadriť vďaku všetkým Kremničanom a všetkým dobrodincom za rôznu pomoc, ochotu a spoluprácu pri zachovaní a obnove františkánskeho kostola a kláštorného komplexu. Nech všetkým dobro-
dincom a členom bratstva Dobrotivý Pán odplatí a svätý František nech im pomáha svojim orodovaním. Pokoj a dobro. TEXT:ZUZANA VRŤOVÁ - SESTRA STELLA MARIS FOTO: ARCHÍV MILANA SPIŠIAKA
MLADÉ RODINY
SPOMIENKY KTORÉ NÁS HREJÚ Škótsky spisovateľ Arthur Conan Doyle povedal: „Láska je krb, ktorý čoskoro vyhasne, ale dáva ešte dlho teplo v spomienkach.“ Deti, mladí, či tí starší, všetci si radi zaspomíname. Chvíle prežité s blízkymi ľuďmi nás skutočne vedia
zohriať aj spätne, hoci sa udiali v minulosti. Na otázku: Aký je tvoj najkrajší rodinný zážitok? som dostala toľko odpovedí, že bolo takmer nemožné vtesnať to na jednu stránku.
ZA HRANICAMI FARNOSTI 19
Z posledného obdobia najradšej spomínam na zážitok, kedy sa mojej sestre narodilo bábätko - Šimonko a ja som mal potom tú možnosť, a je to pre mňa veľká zodpovednosť, že som sa mohol stať jeho krstným otcom. Na túto udalosť ešte aj v poslednom období najradšej spomínam. Boris Kollár (25), študent Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Možno trošku prekvapím takými zvláštnymi zážitkami, ktoré mi pripomínajú minulosť, budúcnosť a súčasnosť. Prvým je stretnutie s mojou prababkou, keď som bol ešte malým chlapcom. V mysli sa mi vyjavujú tieto predstavy: drevenica v obci Lendak. Izba s malým okienkom. Ležiaca prababka na lôžku, po amputácii nohy... držiac v rukách ruženec ostáva pokojná, vyrovnaná, odovzdaná do vôle Božej. Modliaca sa. Tie vrásky, tie ruky, ten krížik na čelo... Druhým zážitkom je očakávanie narodenia nášho tretieho dieťaťa.
Tie chvíle, keď vám lekárka odporučí ukončiť tehotenstvo. Týždne, mesiace, ktoré prežívate hlavne s manželkou v modlitbe a dôvere. V pohľade na jedinú
istotu - Toho, ktorý všetko, čo dáva, dáva v plnosti Lásky. A vy s otvorenými rukami ste pripravení prijať chorobu i zdravie, život i smrť v dôvere, v duchu istoty večnosti. Príbeh vymodleného trojročného Jožka. Tretím zážitkom je zažívanie rodinného života. S obavou v pravdivosť slov: "Malému dieťaťu krájaš chlieb, veľké Ti krája srdce?," no rovnako v perspektíve túžby, aby sme boli aspoň tak dobrými rodičmi, akými boli a sú pre nás naši rodičia. Tie dennodenné radosti i starosti plné istoty, že Boh nám dáva "budúcnosť a nádej". František Neupauer (38), historik a publicista, otec troch detí Tie najkrajšie spomienky boli, keď sme chodievali s deťmi do prírody na výlety, na lyžovačky a veľa sme boli na záhrade, kde sme varievali guláš alebo sme opekali. Tam hrávali futbal, bedminton a bolo to také skromné, ale super. Ale mám ešte jednu spomienku, keď mi moji chlapci zobrali kazetu, kde som mala nahratú francúzsku speváčku Mathieu a oni na tú kazetu ponahrávali seba a dcérku, keď bola malinká. Vtedy by som ich bola pretrhla, ale po čase som prišla na to, že mohli aj viac toho nahrať.
20 MLADÉ RODINY
A ďalšia pekná spomienka bola, keď synovia boli v tábore a kúpili mi takú peknú medenú krhličku na polievanie a povedali: „Mamina, to sme ti kúpili na kávu.“ Mária Wagnerová (62), mama a stará mama na dôchodku Pekné spomienky sa vytvárajú väčšinou z niečoho nevšedného. Pamätám si na mnohé výlety a dovolenky s rodičmi, ako sme si so súrodencami užívali jedinečné chvíle detstva a spoznávali život po svojom. Neskôr mám krásne spomienky aj z mojej rodiny, kde s manželkou a deťmi prežívame svoje sny voľnosti a naplnenia života. Predsa sú len niektoré spomienky vryté hlboko a možno naveky.
Spomínam si, ako sme sa na dovolenke v Tatrách vybrali s deťmi po obednom spánku na turistiku. Ja som poobliekal deti, manželka nachystala oblečenie a proviant a vyšli sme. Nepatríme medzi super plánovačov, ale keď smerovník ukazuje dve hodiny, tak predpokladám, že pre všetky vekové skupiny. Keďže naše deťúrence boli ešte dosť malé, tak prvý úsek nám trval asi jeden a pol hodiny. Neboli sme si istí, či ideme v zmysle
plánovača, ale zjavne ten čas nepatril nám, keďže sme neboli ani v tretine cesty. Po týchto zisteniach a vidine mesiaca, ktorý sa jemne natláčal spoza hory, sme si uvedomili, že situácia si vyžaduje zrýchlenie. Deti sme obliekli, posadili na plecia a pridali do kroku. Neviem, či sme skutočne pridali do kroku, ale na druhý deň ma bolelo asi všetko. Cieľ sme šťastne a zdravo dosiahli a nadbehnutý čas využili na zaslúžený oddych. Martin Novodomec (36), analytik a komunálny poslanec, otec dvoch detí Spomienok je veľa a vybrať nejakú konkrétnu je ťažké. Veľmi rada spomínam, keď som bola ešte tá malá bezstarostná Kristínka. Spomínam na to, ako som sa učila plávať a potom som s ocinom - i keď stále v kolese - preplávala celé jazero. Pamätám si na svoj prvý kývajúci sa zub a na ockove reči typu: "Neboooj. Tak vytrhnutie nebude bolieť...". Áno, uverila som mu. No druhý raz som už pred touto hrozbou utekala. Taktiež si spomínam na ten moment, kedy som si začala všímať rodičov kráčajúcich ruka v ruke a uvedomila som si, aká je to vzácnosť. Jednu, ba dokonca dve top spomienky vybrať neviem. A som za to vďačná. Kristína Kupková (17), gymnazistka
MLADÉ RODINY
Veľmi rada spomínam na opekačky pri rieke u našich starých rodičov. Zbalili sme deky, nejakú poživeň, lopty, plavky, knižky a kým sa robilo mäsko v pahrebe, tak sme sa hrali, opaľovali a kúpali, dospelí oddychovali. Vedelo sa nás takto zísť aj dvadsať (tety, ujovia, bratranci, sesternice, starká). V posledných rokoch už nechodíme opekať do doliny, ale stretávame sa u starkej na dvore pri guláši. Tradícia sa teda trochu inovovala, ale
Bohu vďaka za to, že pokračuje. Jana Ondrejková (35), mamička na rodičovskej dovolenke, dve deti
PRIPRAVILA: ZUZKA VEREŠOVÁ FOTO: internet
SVÄTÍ
CISÁRI A SVÄTÍ MANŽELIA SV. HENRICH II. A SV. KUNIGUNDA TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: internet
„Boháči sa nabiedia i nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.“ Ž 34,11
Sv. Henrich II. sa narodil v roku 973 v meste Abbachu v Bavorsku. Bol zo zámožnej vojvodskej rodiny. Obaja rodičia boli veľmi zbožní a vo viere vychovávali aj svoje dve deti. Jeho otec sa politicky angažoval, za čo si vyslúžil exil. Vo výchove preto pomáhal Wolfgang, biskup z Regensburgu. Henrich už v detstve prekvital v cnostiach a nábožnosti. V januári roku 1002 zomrel cisár Oto III. a nezanechal žiadnych potomkov. Za cisára zvolili Henricha, ako posledného potomka zo saského rodu. Bavorský vojvoda Henrich III. sa takto stal nemeckým kráľom Henrichom II. V tomto čase bol už Henrich ženatý s Kunigundou, dcérou luxemburského grófa, otca hlboko veriacej rodiny.
21
22 SVÄTÍ
Kráľovský manželský pár sa napriek spoločensky čoraz vyššiemu postaveniu, orientoval stále viac na duchovné ciele, ako o tom svedčí aj citát z jedného starobylého životopisu: „Keď svätého Božieho služobníka pomazali za kráľa, neuspokojil sa iba s obmedzeným časným kráľovstvom, ale aby získal korunu nesmrteľnosti, rozhodol sa bojovať za Najvyššieho Kráľa, ktorému slúžiť, znamená kraľovať.“
jeho poddaných, s čím sa spájalo ich časté navštevovanie, obraňovanie spravodlivosti, odstraňovanie neporiadku a všakovaká podpora chudobných. U svojej manželky našiel veľkého podporovateľa týchto jeho diel. Sama Kunigunda žila veľmi skromne a využívala každú príležitosť stretnúť sa chudobnými svojho ľudu. Vedelo sa, že od jej dverí nebude nikto odohnaný bez pomoci. Obaja manželia boli pre svoju pokoru a otvorenosť veľmi obľúbení medzi svojimi poddanými. Podľa slov žalmu, nevysedávali v kruhu rúhačov, ale obklopili sa múdrymi a svätými ľuďmi, od ktorých často vyžadovali spätnú väzbu na ich činy a postoje. Henrich Niekoľkokrát bol donútený vojensky obrániť vlasť a Cirkev. V roku 1014 po vyhratej bitke s nespokojencami v Taliansku prišiel do Ríma, kde ho privítal pápež Benedikt VIII. a pri hrobe sv. Petra ho korunoval za cisára. Avšak nový titul nič nezmenil na Henrichovom modlitebnom režime. Noci trávieval v modlitbách a rozjímaní, často chodil na sv. omše, prijímal sviatosti a mal aj veľkú úctu voči Panne Márií.
Henrichova pozornosť bola z veľkej časti venovaná starostlivosti o dobré nažívanie
Henrich a Kunigunda nemali deti. Je viacero zdrojov, ktoré podávajú dve rozdielne informácie o dôvode ich bezdetnosti.
SVÄTÍ 23
Prvá hovorí, že manželia sa pri sobáši zaviazali sľubom čistoty a teda svoje manželstvo neprežívali na intímnej úrovni. Iné dokumenty zas hovoria o tom, že po sobáši sa ukázalo, že ako pár sú neplodní, či už pre Henrichovu chorľavosť alebo z dôvodu Kunigun-diného zdravotného stavu. Bolo tole-rované, ak muž prepustil svoju neplodnú manželku, avšak Henrich o tom nechcel ani počuť. Život po boku Kunigundy mu bol drahý aj napriek tomu, že nemali dieťa. Na základe toho sa rozhodli dať sľub čistoty a ich manželstvo nabralo jozefovskú podobu. Zbožnosť týchto manželov sa prejavovala nielen v vnútornom prežívaní ich manželstva ale i v prosperovaní miestnej Cirkvi. S dovolením pápeža a pomocou miestnych duchovných založili novú diecézu, pomáhali so zakladaním a stavaním nových kláštorov. V roku 1007 Kunigunda dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. Henrich zas rád využil možnosť zastaviť sa v kláštoroch, ktoré pri jeho nikdy nekončiacich cestách míňali. V jednom z týchto kláštorov došlo k zaujímavému rozhovoru medzi cisárom a opátom. Cisár totiž vyjadril túžbu vstúpiť k ním do kláštora, pretože sa rozhodol zanechať všetko svetské. Opát kláštora sa ho opýtal: „Chcete byť teda podľa Kristovho príkladu poslušným až do smrti?“ „Áno,“
odpovedal Henrich, „z celého srdca chcem!“ Opát vtedy zvýšeným hlasom povedal: „A ja vás od tejto chvíle prijímam medzi svojich rehoľníkov pre blaho vašej duše.“
Cisár povedal: „Prisahám, že vás budem presne počúvať vo všetkom, čo mi rozkážete.“ „Chcem teda,“ povedal Richard, „a rozkazujem vám, aby ste znovu prevzali cisársku vládu, zverenú vám Božou Prozreteľnosťou.“ Cisár sa tak v mene poslušnosti vrátil k svojim povinnostiam, ktoré naďalej vykonával v duchu cností. Jeho zdravie, čím ďalej tým viac poľavovalo a hoci sa mu snažil dožičiť potrebný odpočinok, svoju dušu odovzdal do rúk Stvoriteľa v lete roku 1024. Pochovali ho v chráme v Bambergu.
24 SVÄTÍ
Na jeho príhovor sa stali mnohé zázraky. Za svätého ho vyhlásil pápež Eugen III. v roku 1146. Rok po Henrichovej smrti sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Kunigunda pozvala na túto slávnosť viacerých biskupov. Po prečítaní evanjelia odložila znaky cisárskej hodnosti, vyzliekla prepychové rúcho a dala si ostrihať vlasy. Potom si obliekla drsnú mníšsku kutňu a zaradila sa medzi benediktínske mníšky. Odvtedy žila v chudobe a jednoduchosti, ako keby celkom zabudla na svoju významnú minulosť. Veľkú časť dňa trávila v modlitbe a duchovnom čítaní. Ručné práce vykonávala ako iné rehoľníčky. Rada navštevovala choré spolusestry, potešovala ich a posluhovala im. Jedávala skromne, pričom si odopierala chutné jedlá. Rok jej smrti nie je istý, avšak predpokladá sa, že zomrela 3. marca 1033. Podľa jej želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Vo Svätom Písme neraz čítame slová, či už z Ježišových úst alebo i iných, o vzťahu medzi boháčmi a Božím kráľovstvom. Na príklade Ježiša vidíme radikálnu chudobu, ktorú sa rozhodol nasledovať napríklad aj sv. František z Assisi. A potom tu máme manželov, cisára a cisárovnú, vznešení, zahrnutí všetkou matériu, na ktorú by
ukázali a predsa sú ovenčení titulom svätí a tešia sa z plnosti pohľadu z tváre do tváre svojmu Stvoriteľovi. Verím, že nájsť zdravú mieru medzi požívaním sveta a upriamením sa na veci nepominuteľné. nebolo v tej dobe o nič ľahšie ako teraz. Hoci sa podmienky života za posledných tisíc rokov veľmi zmenili, títo svätí manželia nám stále môžu byť príkladom v tom, že Pána treba hľadať tam, kam nás vo svojej milosti sám povolal a veriť v to, že sa postará. Pretože on neruší svoje prisľúbenia. „Henrich, z Božej prozreteľnosti a dobroty kráľ, všetkým synom Cirkvi, tak budúcim, ako aj terajším. Sväté písmo nás náležite poúča a napomína, aby sme sa vzdali časných majetkov a zriekli pozemských výhod a usilovali sa získať večné príbytky v nebi, ktoré trvajú bez konca. Lebo terajšia sláva je nestála a márna, kým ju máme a nemyslíme pri nej aj na nebeskú večnosť. Ale Božie zľutovanie sa postaralo ľudskému pokoleniu o výhodný prostriedok, keď mu dalo účasť na nebeskej vlasti ako odmenu... Pretože nie sme hluchí na Pánove prikázania a ochotne poslúchame božské rady, túžime uložiť si poklady, ktoré nám darovala štedrosť Božej dobroty, v nebi, kde sa ani zlodeji nedobýjajú a nekradnú, ani hrdza a moľ neničia, kde sa najčastejšie túžbou a láskou zdržiava aj naše srdce....“ Výňatok z listiny vydanej sv. Henrichom II.
OD SEBA 25
O TVOJEJ HODNOTE V dnešných neľahkých časoch relativizácie, anarchie ako režimu, tolerancie všetkého a každého...je náročné poznať a uchovávať hodnoty v ich ozajstnej a neskreslenej forme. Hodnoty, zapísané a zakorenené v srdci človeka, akými sú rodina, láska, či samotný ľudský život. Nároky, trendy a normy spoločnosti sa menia a mnohí tvrdia, že veci sa už „nedajú“ žiť tak ako kedysi. Nedávno mi to tak tvrdila aj jedna postaršia susedka, s ktorou záhradníčime na priľahlých záhradkách. Rozprávali sme sa o pomeroch v rodinách, a o fakte, že (žiaĺ) väčšina mladých párov súčasnosti spolu žije bez sobáša/ už pred sobášom. „Viete, to už sa dnes tak nedá. Je iná doba.“ Nebudem sa teraz rozširovať o tejto téme, skôr som znepokojená tým, že ľudia strácajú ideály, nádej, hodnoty. Zápasíme o to, aby sme ich nestratili, aby sme to v tomto čase ustáli, a hlavne sa nevzdali. Lebo prúd nás nemilosrdne strhne. Zápasíme aj o seba, o svoju hodnotu. Hodnotu, ktorú máme v Božích očiach postavenú do protipólu s pohľadom dnešného sveta. Naše srdce je zraňované tým pohľadom, a liečené Božími očami. To, do akej miery dovoľujeme svetu dávať nám hodnotu je len na nás. To, ako hľadáme svoju hodnotu v Bohu, je tiež len nás. Keď budem hľadať vo svete, budem sa s tým podvedome stotožnovať: tlsá tmavovláska, blbá blondína, chudý ajťák alebo tučný šofér autobusu, ..A mnohé iné reči a budú ma zraňovať. To je všetko, kto som? Nie, vďaka
Bohu. Ja nemusím tieto a iné nálepky prijať. Keď budem počúvať(nie ako rádio, ale ako keď oznamujú v práci komu sa zvyšuje plat) Boha, živé a účinné Božie slovo, budem seba vnímať ako ma vidí on: Božia dcéra/syn, dieťa víťazného Kráľa, Božie stvorenie, OBDIVUHODNÉ* dielo, jedinečné dieťa, jednoducho jeho (chápeš, Boh o Tebe tvrdí:“MÔJ“ napr. v Iz 43,1). Ja budem ich Bohom, a oni budú mojím ľudom (Hebr 8, 10). Kľúčom k sebe samej je mi Kristus. „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu* a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“ Ž 139, 13-16 Som Božie stvorenie, jeho dielo, a žalmista píše, že všetky jeho diela sú hodné obdivu.* Modli sa týmto slovom. Bože, utvoril si ma ako obdivuhodné stvorenie. Božie slovo je jediná nálepka, ktorú beriem za svoju. Nie je ľahké toto nové zmýšľanie prijať, no mne to lepšie ide, keď prijímam Krista. Lebo keď prímam Jeho, a to myslím sviatostne, v Eucharistií, pohýna ma to k nutkaniu meniť sa. Sprav srdce moje, podľa srdca svojho. Tak seba aj Teba pozývam, nasaď si „Božie okuliare“ a zadívaj sa na seba, jeho optikou. Možno uvidíš zázrak. TEXT: KLAUDIA MIHOKOVÁ, FOTO: internet
26 PRE DETI
MILÍ KAMARÁTI, Ahojte kamaráti, prázdniny nám ubehli ako voda a my sa zas vraciame do školských lavíc. Istotne máte veľa zážitkov z prázdnin, tak ich treba využiť. Nakreslite si do prázdneho obdĺžnika jeden z vašich najkrajších zážitkov. Keď to budeš mať hotové, skús uhádnuť týchto pár hádaniek.
Hádanky: -Funí klbko pichľavé, po cestičke, po tráve. Pichliačiky ostré sú, aj hruštičku odnesú. Čo je to? Odpoveď:__________________ -Ja som už raz taká. Pred tebou nebočím. Čím lepšie ma kopneš, tým lepšie vyskočím. Čo je to? Odpoveď:__________________ -Kým má listy svieže, na vetvách mu sedia ježe. Keď spadne jež na líčko, znesie hnedé vajíčko. Čo je to? Odpoveď: __________________
ZÁBAVA 27
SUDOKU Mriežku treba vyplniť tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políčka obsahovali čísla od 1 do 9. Čísla sa nesmú opakovať. Na riešenie nie sú potrebné žiadne matematické vzorce ani výpočty, stačí len logicky uvažovať.
ZAUJÍMAVÉ FAKTY
zdroj: internet
...aby človek spravil jediný krok, musí uviesť do pohybu viac ako 200 svalov … jedinou časťou ľudského tela,ktorá sa sama neobnoví, je zub. … samotný ľudský mozog neucíti bolesť nemá totiž receptory bolesti.
VTIPY - Janko, od čoho máš tú modrinu na čele? - Od premýšľania. - Ako to? - Myslel som, že Karol ma tým kameňom netrafí! . - Mami, je pravda, že po smrti sa premeníme na prach? - Áno, zlatko. - Tak za našou skriňou muselo zomrieť veľa ľudí!
Učiteľka hudobnej výchovy sa pýta Janka: – Janko, aké poznáš bicie nástroje? – Remeň môjho otca.
Idú dvaja ľadoví medvedi po púšti a jeden hovorí druhému: - Tu muselo riadne snežiť, keď to takto posypali! Príjemnú zábavu všetkým želá Veronika
KREMNICA A OKOLIE
BUJAČIA LÚKA
ZDROJ: ENVIROPORTAL.SK TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet, Boris Kollár
Chodievate sa aj vy sem prejsť, a načerpať vodu z blízkeho prameňa? Keď som sa na tento kúsok nášho mesta pýtala kamarátky, ktorá v Kremnici nebýva, jej odpoveď bola, že našu Bujačiu lúku poznajú aj v Bratislave. A veru, táto časť Kremnice si rozhodne zaslúži, aby sa o nej vedelo všade. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji intravilánu mesta, po pravej strane štátnej cesty vedúcej na Skalku. Je to prírodná rezervácia, spadajúca pod 4. stupeň ochrany, predovšetkým vďaka hojnému výskytu vzácneho ohrozeného druhu šafranu Heuffelovho, môžeme si tu však všimnúť aj výskyt mnohých iných chránených rastlín, nachádzajú sa tu napríklad unikátne druhy orchideí. Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1953, jeho výmera je 20 145 m². A prečo sa vlastne táto lúka volá Bujačia? Kedysi tu kosievali trávu, ktorou kŕmili mestského bujaka.
ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA 14. ROČNÍK 4/2018 POPRÁZDNINOVÉ ČÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydávať farský časopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod číslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Miroslav Kuric Jazyková úprava: Alžbeta Vítková Tlač: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen
Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnučková, Mária Sroková Gašperová, Zuzana Verešová, Jaroslav Slašťan, Klaudia Mihoková, Veronika Oravcová, Martin Wagner, Miroslav Kuric, Jozef Mikula, Dávid Neuschl Do tohto čísla prispeli: Zuzana Vrťová, manželia Chrenovci, František Neupauer, Kristína Kupková, Mária Wagnerová, Martin Novodomec, Jana Ondrejková Snímka na titulke: internet Vychádza so súhlasom správcu farnosti. Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. E-mail: zito.kca@gmail.com