Issuu

ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA

14. ROČNÍK 3/2018

MARIÁNSKE ČÍSLO

S MÁRIOU PO BOKU NEMOŽNO ÍSŤ DO ZATRATENIA (Charles Péguy)

V TOMTO ČÍSLE SA DOČÍTATE:

3 4 6 7 7 8 9 10 11 12 14 16

EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA MÁRIA A NIEKTORÉ INVOKÁCIE MARIAN KRAJČ NAŠA FARNOSŤ MARIAN KRAJČ MATRIKA 3.3.2018 – 4.5.2018 ČO SA U NÁS DEJE? MICHAELA VNUČKOVÁ ASPOŇ TROCHU ČISTEJŠÍ SVET DÁVID NEUSCHL PLAGÁT FESTIVAL LUMEN AKO SME OSLÁVILI DEŇ RODINY BORIS KOLLÁR KŇAZ A JEHO FARNOSŤ MARTIN NOVODOMEC ZA HRANICAMI FARNOSTI JAROSLAV SLAŠŤAN BOH JE NAD VŠETKÝM JAROSLAV SLAŠŤAN 10 NAJDÔLEŽITEJŠÍCH PRVKOV MANŽELSTVA ZUZANA VEREŠOVÁ

19 22 23 24

SV. VOJTECH MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVA MARTIN WAGNER SKALKA MICHAELA VNUČKOVÁ

EDITORIÁL

Milí čitatelia! zamieňať, kto je náš Pán, kto dal za nás svoj život a tým nás vykúpil. K Márii musíme mať zdravú úctu. Takú ako ku každej matke, mali by sme jej preukazovať rešpekt a mať v nej dôveru. Niekedy je však veľmi ťažké dôverovať svojej matke, prípadne komukoľvek inému, ak vo svojom živote a v rodine nemáme takýto pozitívny vzor. Preto tí, ktorí nemajú dobré vzťahy so svojimi pozemskými matkami si budú len ťažko hľadať dobrý a dôverný vzťah k nebeskej matke. Ale dá sa to. Vyprosujme si však aj navzájom hojnosť darov a milostí do našich životov, veď sme jedna veľká rodina, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi, ktorý je naša Hlava, no a Panna Mária je jeho matkou. Myslím na vás všetkých v modlitbe! S úctou FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

šte stále prežívame mesiac, ktorý je viac ako tie ostatné spojený s Pannou Máriou. Mária je naša nebeská matka. V nej sa zrodila Hlava cirkvi - Ježiš. Ona vyformuje aj údy tejto hlavy, teda nás, ak to budeme chcieť. Spoločne si s Máriou môžeme do našich životov vyprosiť hojné milosti. Môžeme sa častejšie modliť ruženec, alebo navštevovať mariánske pútnické miesta, napríklad Staré Hory. Určite ste už počuli vyjadrenie „Cez Máriu k Ježišovi“. Nesmieme si však

Boris Kollár

DUCHOVNÉ SLOVO

MÁRIA A NIEKTORÉ .

INVOKÁCIE V LORETÁNSKYCH LITÁNIÁCH

júco pochopiť, ak nie Kristova Matka? Patriť Kristovi znamená vždy patriť aj jeho dielu – Cirkvi. Patriť Kristovi znamená žiť a cítiť s Cirkvou, ktorá je dnes pre nás akoby viditeľný Kristus.

Mesiac máj je mesiacom našej nebeskej Matky Panny Márie. Preto si počas mesiaca máj viac všímame tú, ktorá sa stala Matkou Božou. Minulý rok sa nám podarilo pozastaviť nad niektorými invokáciami - zvolaniami v Loretánskych litániách a preto by som chcel ponúknuť pokračovanie tejto krásnej modlitby, ktorú poznajú dnes žiaľ len seniori. Podstata modlitby litánií spočíva v rozjímaní nad invokáciami. Zastavme sa spoločne pri niektorých z nich.

Matka Kristova Zvolaním slov Matka Kristova si uvedomíme, že do ľudského života Panny Márie vstúpil Ježiš zvaný Kristus. Jej život je poznačený utrpením a obetovaním. Radosti božského materstva boli od jeho zrodu pretkávané rubínovou niťou starostí, bôľu, ktoré Simeon výrazne pomenoval slovami: meč bolesti. A meč bolesti neprestajne bodal jej milujúce srdce. Po Kristovi volali ľudia, ale málokto ho čakal. Kristus prišiel, ale násilníci ho odstránili. Ktože to mohol, okrem neho, živo a milu-

Vždy ako Matka, ktorá „nedopraje spánku svojim očiam, ktorá si nemôže zdriemnuť“, kým nemá miesto Kristus! Panna Mária pokračuje v božskom materstve. La Salette, Lurdy, Fatima, Medžugorie... sú jasným dôkazom, že Márií záleží na všetkom, na čom záleží Kristovi. Mária k nám volá: „Zachraňujte duše, lebo každá bola draho vykúpená krvou môjho Syna!“

DUCHOVNÉ SLOVO

Matka najčistejšia Čistá v panenstve, krásna v materstve! Myslím, že túto invokáciu by si mali všimnúť rovnako tí, ktorí sa chystajú na zasvätený život, ako aj tí, čo sa pripravujú na rodinu. Tí prví majú ideál v Márií, ako sa panensky stať materskými. Mladosť bez hriechu, mladosť v mravnej čistote je postulát do zasväteného i kňazského života. Kto sa s Máriou pripravuje, ten s Máriou silne miluje, a tak sa stáva súci na službu evanjeliového pracovníka. Nech si nikto nenamýšľa, že bez nasledovania panenskej Matky stane sa súci a už vôbec nie vytrvalý pracovník evanjeliovej služby. Podobne dievča a mladík, ktorí sa pripravujú na manželstvo.

Krásna, premodlená a čistá mladosť je semiačkom svätého rodinného života. Čistí snúbenci sú si vždy vzácni. Vo vzájomnej službe vedia sa objavovať a dopĺňať. Čistotou rozumejme nielen celibát, nielen zasvätenosť v panenstve, ale predovšetkým snahu žiť bez dobrovoľného hriechu.

Kto miluje, vie čo znamená podobať sa! Kto miluje Najsvätejšieho, nemá väčší cieľ, silnejšie ambície ako úsilie o Božiu dokonalosť. Keby to tak nebolo, Kristus by nevystúpil s normou pre každého kresťana: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec!“ /Mt 5,48/ Matka najčistejšia, ty si to jediné z ľudského pokolenia najideálnejšie splnila. Preto naozaj celá krásna si nielen v počatí, ale i potom, keď všedný život, keď temnota Golgoty zaclonila všetko ideálne a do duše sa tisla otázka: Prečo? Vytrpela si v Božej vôli, vytrpela si vo svojom prvom Fiat. Vytrpela si v služobnej poddanosti z lásky a to ťa urobilo veľkou a svätou.... Matka najčistejšia, vypros aj mne zjednotenosť s Božou vôľou aby sa i moja duša podobala aspoň trochu Najsvätejšiemu. Amen. Nech mesiac máj je pre každého z nás možnosťou si prehĺbiť vzťah aj cez modlitbu litánií k Panne Márií. K tomu všetkých povzbudzujem a želám pokoj a radosť . o. MARIAN KRAJČ FOTO: internet

6 NAŠA FARNOSŤ

NAŠA FARNOSŤ Či si to uvedomujeme, alebo nie, jar už prebudila prírodu a pripravuje sa na odovzdanie kľúčov pre ďalšie ročné obdobie - leto. Všímame si to na vtáctve a na zasiatych záhradkách. Mnohí už máme posadené a modlíme sa za dážď. Farnosť Podarilo sa nám vo fare vymaľovať kanceláriu za veľkej pomoci a ochote p. M. Dvorského a pomoci M. Wagnera, ktorý pomohol s inštalatérstvom. Samozrejme ďakujem aj iným, ktorí tiež priložili ruku k dielu. Okrem vymaľovania sa podarilo vymeniť aj linoleum. Pripravujeme sa na letný tábor za čo ďakujem najmä hlavnému vedúcemu B. Kollárovi. Ďakujem p. A. Sivošovej a M. Ťahúnovej za pomoc v záhrade. Podarilo sa nám začať aj s prípravnými administratívnymi prácami ohľadom obnovy našej kremnickej Kalvárie. Farnosť sa mieni podieľať na jej obnove, aj keď nie je jej vlastníkom. Vlastníkom je Mesto Kremnica. Podobne sme začali aj administratívne práce ohľadom projektovej dokumentácie o miestnostiach nad kaplnkou v špitálskom Kostole. Všetko je rozbehnuté a čakáme na potrebné dokumenty od jednotlivých inštitúcií.

Netrpezlivo očakávame aj na vyjadrenie Ministerstva kultúry SR, ktoré projekty podporí v roku 2018. Kostol sv. Alžbety Podarilo sa nám zrealizovať vykurovanie lavíc v kostole, ktoré si všetci všimli, ktorí už v nich sedeli. Kto mieni prispieť finančne, môže kedykoľvek. Každú chvíľu sa začne s opravou strechy úžľabia nad kostolom. Kostol sv. Františka Voda už odmrzla a vďaka Pánu Bohu nepotrhala potrubie. Intenzívne vetráme, aby sme mohli čím skôr začať sláviť sv. omše aj vo farskom kostole. V najbližšom čase po zrealizovaní prípravných prác sa bude realizovať aj tu inštalácia vykurovania lavíc v kostole. Ďakujem za pomoc z Mincovne 2 pánom, ktorí pomohli zvariť petlicu na vylomenej bráne vo Františkánskom kláštore. Bez ich pomoci by stále bola brána otvorená. Lúčky Ďakujem p. K. Gubáňovi a J. Konušovi za osadenie mreži na okno v sakristií a vo veži. Pamätajme na dobrodincov v modlitbách. V stručnosti je to všetko. Myslím v modlitbách na Vás a tiež prosím o modlitby o. Maňo.

FOTO: internet

MATRIKA 3.3.2018 – 4.5.2018

Krsty:

Pohreby

Martin Kostoláni 16.3. Samuel Medveď 25.3. Stella Rückschlossová 14.4. Denis Štyri 14.4.

Anna Horská 84 r. Peter Žufka 62 r. Stanislav Sikorai 62 r. Margita Briatková 82 r.

Sobáše Eugen Sekerka – Ľubica Weisová 27.1. Juraj Krupka – Katarína Ocelová 28.4.

ČO SA STALO, ČO BUDE

ČO SA U NÁS DEJE? Dňa 27.5. o 10:00 bude v kostole sv. Kataríny slávnosť prvého svätého prijímania. Dňa 2.6. sa uskutoční farská púť do Turzovky a Budkova. Sviatosť birmovania kandidátom vyslúži diecézny otec biskup, Mons. Marián Chovanec 24.6. o 10:30 tiež v kostole svätej Kataríny.

Prihlásiť deti už nie je možné, ale budeme radi, ak si na nás spomeniete v modlitbách. Ďakujeme.

Detský letný tábor organizujeme tento rok v Lazoch pod Makytou v termíne 1.-7.7.

Pozývame deti a mládež na nácvik zboru Kvapky vždy v piatok o 16:00 do farskej klubovne.

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: internet

ČO SA STALO, ČO BUDE

ASPOŇ TROCHU ČISTEJŠÍ SVET Už po šiestykrát sa farnosť Kremnica zapojila do akcie Vyčistime si mesto, ktorú organizuje mesto Kremnica. V sobotu 7.4. sme sa stretli vo fare a vybrali sa vyčistiť náš pridelený úsek od odpadkov. Ako každý rok to bola hôrka nad ŠÚV internátom. Aj keď úsek nie je veľmi dlhý, nazbierali sme na ňom za hodinu 4 veľké vrecia, našli sme hadice, plechy a veľa rôzneho odpadu, čo za celý rok ľudia svojou neporiadnosťou vyhodili.

Po menšej pauze na Toliari sme sa pobrali vyčistiť od odpadkov ďalší úsek. Začali sme od tunela pri ROH a skončili na rázcestí Skalka - Krahule, pri bývalom semafóre. Síce nám tento úsek od vyčistenia neporiadku trval dlhšie, okolo 2 hodín, výsledok stál zato. Ponachádzali sme nielen pri ceste, ale aj v potoku pneumatiky, starú chladničku, plechovky a veľa iného neporiadku. Po vyčistení

úsekov od odpadkov sme sa vybrali na faru, kde sme si dali za odmenu palacinky. Za celú akciu sme nazbierali 10 plných vriec odpadu, okolo 20 kg plechu, 4 malé pneumatiky a jednu pneumatiku z nákladného auta. Spolu to bolo cez 140 kg rôzneho odpadu. Aj týmto sme prispeli ku krajšiemu a čistejšiemu svetu. A na záver pre zaujímavosť ponúkam praktické informácie, ktoré sa nám môžu hodiť. Do zbernej nádoby na plasty môžeme vhadzovať aj plechovky i viacvrstvové materiály ako napr. tetrapaky. Prírode trvá 15 rokov kým sa v nej rozloží plechovka. Plastovej fľaši to trvá 100 až 500 rokov, jednorazovým baterkám 200 až 500 rokov, pneumatikám 265 rokov, sklu 1000 rokov.

Priemerný obyvateľ Slovenska za rok vyprodukuje okolo 359 kg odpadu. V mori pláva jeden veľký ostrov odpadkov, ktorý ma rozlohu ako Francúzsko. Preto vážme si prírodu a chráňme si ju pokým ju máme. TEXT A FOTO: DÁVID NEUSCHL

ČO SA STALO, ČO BUDE 9

10 ČO SA STALO, ČO BUDE

AKO SME OSLÁVILI DE Ň RODINY V nedeľu 20.5. sa v našej farnosti, ako i v mnoho ďalších farnostiach po Slovensku konalo podujatie Deň rodiny. Počasie bolo ako stvorené na toto súťažno - športové popoludnie, ktoré zorganizovali mladé rodiny z našej farnosti. Účasť na podujatí bola hojná a do Zechenterovej záhrady prišli desiatky rodín s deťmi. Svojou prítomnosťou nás poctili aj pán farár a pán kaplán. Rodiny spoločne s deťmi prechádzali viacerými stanovišťami. Pracovalo sa a hralo s puzzle, Svätým písmom, bola aj prekážková dráha, z prírodnín sa robil obraz stromu, navliekali sa korálky a iné. Príjemne vyčerpaní po všetkých skvelých zábavných a športových aktivitách sa potom účastníci presunuli do farskej záhrady na občerstvenie. Nechýbala kapustnica, hudba, pre deti aj tanec, no hlavne spoločenstvo, ktoré sme vytvorili. TEXT A FOTO: BORIS KOLLÁR

MÔJ NÁZOR 11

KŇAZ A JEHO FANOSŤ Dátum 1. júl je v Cirkvi známy výmenou kňazov, čo neobíde ani našu farnosť v tomto roku. Ako sa postaviť k tejto zmene? Ako prijať nového kňaza a rozlúčiť sa s odchádzajúcim? Stret mnohých spomienok a nových očakávaní. Existuje viacero názorov na cirkevný mechanizmus výmeny kňazov. Veriaci si v niektorých prípadoch veľmi ťažko a neradi zvykajú na nových kňazov. Zmeny zvyklostí, spôsobov správania, riadenia farnosti, duchovnej stránky a pod. Hromžíme na vrchnosť a len ťažko prijímame Božie riadenie. Iní zase vidia v zmene kňaza nové možnosti a riešenia duchovného života vo farnosti. Výmena kňaza vo farnosti je významná zmena v živote miestnej cirkvi. Ja ako kresťan z farnosti tieto zmeny vnímam pozitívne, aj keď ma neobchádza smútok, nostalgia a pocit osobnej i duchovnej straty. Je to ľudské. Vnímam to ako Božie riadenie, ktoré často nepochopíme hneď, ale s odstupom času. Kňazské povolanie je predsa len z určitej stránky zamestnanie. Na strednej škole som sa učil, že prirodzeným vývojom v pracovnom živote je výmena práce, aby človek bol zapálený a vedel zo seba vydať to najlepšie. Teória vraví o 8-ročných cykloch počas celého pracovného života. A tak nejak to chápem aj v pôsobení kňaza (možno v iných počtoch). Kňaz ma taktiež cyklus svojho pôsobenia vo farnosti.

Počiatočné obdobie je zoznamovaním sa s prostredím a veriacimi. Ďalej nasleduje budovanie svojej predstavy o farnosti a spoločenstve. Vo vrcholnom období už zbiera to, čo zasial a sleduje a koordinuje ďalšie a ďalšie úrody. No a neobíde ho ani útlm, či už duchovný alebo osobnostný. Preto vnímam, že presúvanie kňazov je jeho, ale i našim prirodzeným vývojom a rozumným riešením. Je to cyklus, ktorý má vzájomne kňazov i farnosti reštartovať, a tak postupne rásť vo viere.

A ako sa s tým vyrovnať, a ako to prijať ako nielen ako človek, ale i ako kresťan? Sám neviem, keďže neexistuje návod ako pochopiť Božie riadenie. Niekedy nepochopíme, čo ktorý kňaz ovplyvňuje a ovplyvní. Koho pritiahne a čo po ňom zostane. A preto sa spolieham a verím, že Boh riadi naše kroky, našu cirkev.

TEXT: MARTIN NOVODOMEC FOTO: internet

12 ZA HRANICAMI FARNOSTI

ZA HRANICAMI FARNOSTI Len v apríli 2018 boli zavraždení vo svete minimálne siedmi kňazi, od začiatku roka je počet obetí až 16. V Mexiku boli za jeden jediný týždeň zavraždení traja duchovní. Tohtoročná bilancia vrážd kňazov v Mexiku predstavuje päť obetí. Celkovo od decembra 2012, keď sa stal prezidentom Enrique Pena Nieto, bolo v krajine zavraždených 24 kňazov. Paradoxom je, že Mexiko - jedna z najkatolíckejších krajín sveta, je pre kňazov a zasvätených nebezpečnejšia než štáty ako Sýria či Irak, kde sú kresťania otvorene prenasledovaní. V roku 2017 bolo vo svete zavraždených 23 pastoračných pracovníkov Katolíckej cirkvi – z toho 13 kňazov, jeden rehoľný brat, jedna sestra a osem laikov, z toho najviac v Mexiku a Nigérii. Ak sa bude štatistika vyvíjať týmto tempom, bude rok 2018 v tomto smere jeden z najkrvavejších v modernej histórii. 27. apríla 2018 sa stretli juhokórejský prezident Mun Če-in a severokórejský vodca Kim Čong-un. Ich stretnutie prebehlo v demilitarizovanej zóne medzi oboma krajinami, konkrétne v pohraničnej dedine Pchanmundžom. Obaja lídri tu ohlásili kroky smerujúce k oficiálnemu ukončeniu kórejskej vojny z rokov 1950 – 1953 a k zbaveniu Kórejského polostrova

jadrových zbraní. Ich záväzok nezostal nepovšimnutý, okrem svetových lídrov sa k nemu vyjadril aj pápež František, ktorý tento krok ocenil. Veriacim na vatikánskom Námestí svätého Petra, prezradil, že po oznámení „pozitívneho výsledku“ summitu sa modlí, a pochválil aj cieľ oboch lídrov „vydať sa na cestu úprimného dialógu o Kórejskom polostrove bez jadrových zbraní“. 27. apríla 2018 privítali v Kláštore svätého Augustína v Košiciach relikvie svätej Rity z Cascie - patrónky v ťažkých a bezvýchodiskových situáciách. 8 mája košický pomocný biskup Marek Forgáč posvätil Kostol svätej Rity, ktorý postavili pri Kláštore svätého Augustína v Košiciach. Na Slovensku je to prvý kostol, ktorý je zasvätený tejto svätici.

Svätá Rita sa narodila v roku 1381 v Roccaporene a zomrela 22. mája 1457.

ZA HRANICAMI FARNOSTI

V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného, ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili bolesť. Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila krutosti, žiadala od Boha radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku. Vdova Rita dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny. Až potom mohla uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii. Žila tam 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam. Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti. Rita bola uložená do skromnej truhly a kláštor sa hneď po pohrebných obradoch stal cieľom nepretržitého putovania veriacich. V roku 1628 ju vyhlásili za blahoslavenú a v roku 1900 za svätú.

Relikvie sv. Rity, patrónky v ťažkých situáciach

20. apríla 2018 bola českým vládnym špeciálom do Prahy dopravená rakva ostatkami otca kardinála Berana. V celej krajine jeho príchod vítal hlahol zvonov všetkých kostolov. Z letiska jeho ostatky previezli do kostola sv. Vojtecha v arcibiskupskom seminári, kde bol Jozef Beran

rektorom a kde ho zatklo gestapo. V noci boli vystavené v bazilike Nanebovzatia panny Márie na Strahove, odkiaľ boli v sobotu 21. apríla prenesené do katedrály sv. Víta. Za rakvou, ktorú na povoze ťahal šesťzáprah koňov, kráčal bosý otec kardinál Dominik Duka, pričom v rukách niesol lebku sv. Vojtecha, druhého pražského biskupa a patróna arcibiskupstva.

Kardinál Beran s lebkou sv. Václava pred viac než 50 r.

„Buď vítaný otec arcibiskup Josef, prímas český, arcibiskup pražský, kardinál Svätej rímskej cirkvi. Ty, ktorý si v rozhodnú chvíľu nemlčal, lebo si mlčať nesmel. Vraciaš sa z vyhnanstva opäť v rozhodnej hodine,“ privítal otec kardinál Duka svojho predchodcu vo svätovítskej katedrále. Po skončení slávnostnej svätej omše k úcte sv. Vojtecha boli ostatky kardinála Berana vystavené k verejnej úcte až do uplynulého pondelka, keď cirkev slávila práve sviatok sv. Vojtecha. V tento deň, po večernej bohoslužbe, bola rakva uložená do nového sarkofágu v kaplnke sv. Anežky. Hrdinský kardinál konečne spočinul tam, kde si vždy želal – v českej zemi vedľa ostatných nástupcov svätého Vojtecha.

TEXT: JAROSLAV SLAŠŤAN FOTO: internet

14 ZA HRANICAMI FARNOSTI

BOH JE NAD VŠETKÝM

Jozef Beran sa narodil 29. decembra 1888 v Plzni. Ako gymnazista uvažoval nad štúdiom medicíny, pretože pred kňazstvom mal veľký rešpekt. Povzbudený svojím učiteľom náboženstva však napokon vstúpil do pražského seminára. Keďže bol veľmi nadaný, predstavení ho poslali študovať do Ríma. Po kňazskej vysviacke v roku 1911 získal doktorát z teológie. Pôsobil ako kaplán a učiteľ, neskôr sa stal profesorom teológie na Karlovej uni-verzite v Prahe a rektorom kňazského seminára. Pozoruhodnou bola jeho práca s hluchonemou mládežou – aj preto prvé čítanie počas slávnostnej bohoslužby po privezení kardinálových ostatkov do katedrály sv. Víta bolo prednesené v posunkovej reči. Po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ho zatklo gestapo a poslalo do

koncentračného tábora v Terezíne, neskôr v Dachau. Po skončení druhej svetovej vojny pápež Pius XII. vymenoval vzdelaného, zbožného a zároveň odvážneho kňaza za 33. pražského arcibiskupa. Biskupskú vysviacku prijal koncom roka 1946. Do pražskej katedrály sv. Víta naposledy vstúpil 19. júna 1949, keď bohoslužbu prerušila komunistická polícia a milície. Arcibiskupovi sa podarilo katedrálu opustiť len vďaka rozhodnosti bohoslovcov, ktorí ho bránili vlastným telom. Poďakovaním za túto odvahu bolo, že rakvu s ostatkami kardinála do svätovítskej katedrály priniesli po takmer 70 rokoch od tohto incidentu práve českí seminaristi. Nasledujúce roky arcibiskup Beran strávil v domácom väzení v arcibiskupskom paláci, neskôr bol internovaný na rôznych miestach. Pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky mu pápež Ján XXIII. zaslal list, v ktorom napísal: „Nech ťa posilňuje vedomie, že si konal správne.“ List sa však vrátil do Ríma s pečiatkou „nedoručiteľné“. Následne ho v plnom znení zverejnil vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Na slobodu sa arcibiskup dostal až v roku 1965, keď mal už takmer 77 rokov. Nesmel sa však zdržiavať v Prahe – jeho arcidiecézu medzitým viedol prorežimný generálny vikár. Za vernú službu cirkvi ho v roku 1965 Pavol VI. vymenoval za kardinála. Komunistický režim mu prekvapivo povolil vycestovať do Ríma, aby si od pápeža prevzal kardinálske insígnie.

ZA HRANICAMI FARNOSTI 15

Až krátko pred cestou sa dozvedel, že lístok je jednosmerný – ak Československo opustí, späť sa už nevráti. Súhlasil až po tom, čo ho vatikánsky diplomat a autor „východnej politiky“ Svätej stolice Agostino Casaroli uistil, že jeho odchod podporuje aj Svätý Otec a zároveň, že sa tým otvára príležitosť vymenovať na jeho miesto biskupa verného pápežovi namiesto kolaborujúceho vikára. Novým apoštolským administrátorom a neskôr aj riadnym pražským arcibiskupom sa následne stal František Tomášek - ďalšia veľká osobnosť českej cirkvi 20. storočia.

V Ríme mal kardinál Beran pred sebou ešte štyri roky života. Istým zadosťučinením preňho bolo, že sa svojim krajanom mohol prihovárať prostredníctvom vysielania Vatikánskeho rozhlasu, ktoré ľudia v Československu tajne počúvali. Kardinál Beran sa stihol zapojiť aj do Druhého vatikánskeho koncilu, kde predniesol príspevok o slobode svedomia a náboženstva a jej bezvýhradného dodržiavania, ktorý sa odrazil aj v konečnom znení deklarácie o náboženskej slobode Dignitatis humanae. Zomrel 17.

mája 1969. Keď sa o posledných chvíľach umierajúceho kardinála dozvedel pápež Pavol VI., ponáhľal sa k jeho lôžku. „Aj kvôli nemu sa modlím za tú krásnu krajinu, ktorá sa volá Československo,“ vyhlásil Pavol VI. Snaha pochovať kardinála v rodnej krajine bola neúspešná. Komunisti mali z neho strach aj po smrti. Báli sa, že jeho pohreb sa zmení na otvorenú demonštráciu proti normalizačnému režimu. Pavol VI. preto navrhol, aby kardinálove ostatky spočinuli na mieste, kde nikdy žiadny Slovák ani Čech nespočíval – vo vatikánskej hrobke po boku pápežov. K naplneniu túžby spočívať v českej zemi došlo po päťdesiatich rokoch a po intenzívnom úsilí kardinála Dominika Duku a veľvyslanca Českej republiky pri Svätej stolici Pavla Vošalíka. Začiatkom tohto roka udelil pápež František súhlas s kardinálovou repatriáciou. Až potom bola rakva s kardinálovými ostatkami vyzdvihnutá vo vatikánskej nekropole a prenesená do pápežského ústavu Nepomucenum, kde zosnulý trávil roky v rímskom exile. Slávnostnú omšu pri tejto príležitosti celebroval náš otec kardinál Jozef Tomko. „Kardinála Berana si veľmi dobre pamätám, pretože sme ho stretali tu, v týchto laviciach, hlavne tam vzadu. Keď bol doma, bol v kaplnke. Jeho eucharistická zbožnosť bola veľká,“ povedal otec kardinál Tomko, ktorý pripomenul aj Beranovo biskupské heslo – Eucharistia et labor. TEXT: JAROSLAV SLAŠŤAN FOTO: internet

MLADÉ RODINY

10 NAJDÔLEŽITEJŠÍCH PRVKOV MANŽELSTVA 1. Zdieľanie sa Vzájomné zdieľanie znamená hovoriť spolu o všetkom. Úplne o všetkom. O tom dobrom, ale aj o tom zlom. O veciach, ktoré nás cez deň potešili, ale aj o tých, ktoré nás potrápili. Poznám manželov, ktorí si nehovoria všetko. Muž je totiž presvedčený, že nie je potrebné hovoriť žene o jeho trápeniach. Veď načo ju má zbytočne zaťažovať svojimi problémami. Myslíte si, že jeho žene sa to páči? Pravdaže nie. Je smutná z toho, že vlastný manžel sa jej nechce zdôverovať. Neukracujme druhého o kus seba. Dávajme mu seba celého – všetky naše myšlienky, nie iba tie, ktoré si sami vyselektujeme. 2. Integrita Manželia by si mali byť jeden druhému skutočnou oporou. Mali by sa vedieť navzájom podržať a kráčať spoločne rovnakým smerom. Integrita znamená vedieť sa zjednotiť pre spoločný cieľ. Asi najväčším problémom s integritou u manželov je vedieť sa zjednotiť vo výchove. Poznáte to aj vy, že kvôli niečomu je lepšie ísť za maminou a kvôli inému zas za ocinom? Tak by to byť nemalo. Deti by mali mať pocit, že rodičia majú na veci rovnaký názor. Väčšina manželských poradcov tvrdí, že manželia by sa pred druhými (najmä pred deťmi) mali podržať aj napriek tomu, že

nesúhlasia s názorom svojho manžela/ manželky. Je však lepšie s ním pred druhými súhlasiť, ako podkopnúť mu nohy tým, že mu budem oponovať, čím môžem vyvolať hádku. Oponovanie a vyjadrenie svojho názoru je lepšie nechať si na súkromný rozhovor. Aj o tomto je integrita. 3. Starostlivosť Nie len deti si zaslúžia našu starostlivosť. Aj manžel/ manželka sa určite poteší, ak mu/ jej prejavíme nejakú tú starostlivosť. Reč lásky nezahŕňa iba bozky, nežné dotyky a sex. Rečou lásky môže byť aj príprava obeda, masáž po náročnom dni, obyčajný telefonát, či netreba niečo kúpiť, či podanie pera. Stačí na to obyčajná všímavosť a prekonanie vlastnej lenivosti. Nejde o to, že by to ten druhý nedokázal urobiť, a preto to urobím radšej ja. Ide skôr o to, že chcem toho druhého potešiť. Chcem mu v niečom pomôcť, chcem mu vyčariť úsmev na tvári. Chcem sa oňho starať, aby sa mal ako v bavlnke.

MLADÉ RODINY

4. Prispôsobivosť a tolerancia Vieš skutočne prijať svojho manžela/ manželku takého, aký je? Nechcel by si občas na ňom niečo zmeniť? Skutočne milovať znamená zrieknuť sa akejkoľvek snahy o zmenu toho druhého a naučiť sa prijímať ho takého, aký je. Nechci odstrániť či zmeniť nedokonalosti a osobitosti svojho manžela/ manželky. Pozeraj sa na svojho partnera ako na výnimočnú osobnosť a ak si to situácia vyžaduje, prispôsob sa jeho osobitostiam. Môj manžel má veľkú záľubu v skladaní lega. Keď vám mám pravdu povedať, lezie mi to na nervy. On už to lego nemá kam dávať a to nehovorím o tom, koľko peňazí už do toho investoval. Viem ale, že ho táto záľuba teší a svojím spôsobom napĺňa a tak som sa rozhodla prispôsobiť a tolerovať mu to. Tak to má byť.

5. Modlitba Spoločná modlitba manželov je prvok, s ktorým mnohí manželia zápasia. V mnohých manželstvách tento prvok aj chýba, no nemal by. Čo viac je potrebné pre manželstvo ako dotyk Boha? Modlitba premieňa. Modlitba spája. Modlitba inšpiruje. Modlitba prináša pokoj. A takto

by som mohla ešte dlho pokračovať, pretože je nesmierne veľa benefitov, ktoré modlitba prináša. Manželia, nezabúdajte na tento prvok! Určite by nemal chýbať v žiadnom manželstve! 6. Smiech Aj vám sa zdá, že sa so svojím manželom/ manželkou už toľko nesmejete ako kedysi? Predpokladám, že v časoch rande-

nia bolo toho smiechu omnoho viac. No po svadbe vzťah naberie na vážnosti. Však? Zrazu to už nie je iba hi-hi a ha-ha. Už je to kopa povinností a účtov, čo veľmi vtipné teda nie je. Nadarmo sa ale nehovorí, že smiech je korením života. Smiech ľudí spája, na rozdiel od hnevu a negativizmu, ktoré majú presne opačný efekt – rozdeľujú. Naučiť sa nebrať všetko príliš vážne, ale zasmiať sa, napríklad aj nad vlastnou nešikovnosťou, prinesie do vzťahu príjemné osvieženie. Nenechajte svoj vzťah ovládnuť nudou a rutinou. Smejte sa spolu čo možno najviac. Najlepšie každý deň. Za varovný signál možno považovať, ak si nevieš spomenúť, kedy a na čom ste sa posledne spoločne ako manželia dobre zasmiali.

18 MLADÉ RODINY

7. Sex Manželstvo bez sexu nie je manželstvom. Sex je proste neodmysliteľnou súčasťou každého manželstva. Aký by mal byť v tom kresťanskom manželstve? Mal by byť vyjadrením lásky a skutočným súzvukom nie len tiel, ale aj duší. Mal by byť potešením pre oboch manželov. Jasné, muži s tým obvykle problém nemajú. Dajte však pozor na to, aby vo vašom manželstve mala zo sexu potešenie aj žena. Nespravte z tejto témy tabu. Naopak, hovorte si o tom, čo sa vám nepáči a čo páči, aby to nebol akt obety, ale radosti. 8. Rozhovor S jednou mojou kamarátkou sme sa zhodli v tom, že obe máme trošku problém viesť taký ten obyčajný rozhovor o všetkom a ničom so svojimi manželmi. Najprv som si myslela, že mám nejakú vadu, no keď sa mi priznala k tomu aj táto kamoška, celkom odľahlo.

Aj vám sa už stalo, že keď ste boli s manželom/ manželkou niekde sami, tak ste zažili trápnu chvíľku, kým sa rozhovor rozbehol? Nič si z toho nerobte. Asi je to normálne =) Dúfam. Manželia sú totiž zvyknutí stále riešiť niečo dôležité, až z

toho zabudnú viesť reči o počasí a farbe obrusu. Ale presne takéto rozhovory by z manželstva nikdy nemali vyprchať. Prečo? No lebo komu inému ako svojmu mužovi povieš o tom, že sa ti nechce ísť večer umyť? 9. Priateľstvá Je dobré udržiavať priateľské vzťahy a stretávať sa s priateľmi spoločne, ale aj individuálne. Spraviť si raz za čas dámsku, či pánsku jazdu, alebo naplánovať spoločný výlet s rodinou našich priateľov. Manželstvo by nemalo byť uzavretou spoločnosťou. Pre trávenie času s priateľmi je potrebné nájsť určitú vyváženosť, aby sa nestalo, že budeš tráviť viac času s priateľmi, ako s vlastnou rodinou. Priateľstvá sú vzácne, zároveň aj krehké. Nezabúdaj na svojich priateľov. Stráž si ich a udržuj s nimi kontakt. 10. Služba Každý kresťan by mal byť aktívny v nejakej službe. Vyzval nás k tomu Kristus. Manželia môžu slúžiť spoločne, ako pár, no nemusí to byť pravidlo. Čo by ale pravidlom malo byť, je vzájomná podpora v službe. Niektorí kresťania slúžia viac, iní menej, skús ale nepatriť do skupiny kresťanov, ktorí neslúžia vôbec. Ako môžeš slúžiť? Využi na to niektorý svoj talent. Môžeš spievať v zbore, môžeš byť lektorom, môžeš upratovať kostol,... Alebo čo tak ponúknuť sa do predmanželskej prípravy? Som si istá, že kto chce slúžiť, určite sa niečo nájde. TEXT: ZUZANA VEREŠOVÁ FOTO: internet

SVÄTÍ 19

SVÄTÝ VOJTECH “Nemôžeme byť stále malí chlapci. Kristovi rytieri musia ísť bojovať, víťaziť a podľa Majstrovho príkladu obetovať svoj život. Treba hľadieť dopredu, nie dozadu, lebo kto hľadí späť, nevidí na cecstu k cieľu.” Kristov rytier, M. Czeska-Maczyńska

Svätý Vojtech, známy aj pod svojím birmovným menom Adalbert, je veľký svätec českého národa, hoci za jeho života mu český národ robil viac starostí ako radosti. Avšak sluha nemôže byť väčší ako jeho pán. Veď aj Ježiša prenasledovali, potupovali a zabili členovia národa, ktorého sám bol výhonkom. Tak aj svätý Vojtech zažil ponižovanie a vzbury, či pokus o vraždu od ovečiek svojej diecézy. Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. Jeho otcom bolo slávne české knieža Slavník a jeho hlboko zbožná matka sa volala Strezislava. V detstve vážne ochorel a zdalo sa, že mu už nebude pomoci. Jeho rodičia Bohu sľúbili, že ak sa vyzdravie, budú ho viesť na cestu kňazstva. A tak sa aj stalo. Chlapec vyzdravel a na rodný hrad pricestoval benediktínsky mních Radla,

ktorý sa stal jeho vychovávateľom a učiteľom. Vojtech sa sprvoti búril a dokonca i ušiel z domu. Počas svojho úteku však prežil dotyk Boha a tak sa rozhodol viac sa nebrániť a prijať Jeho vôľu za svoju. Vojtech so svojim bratom Radimom, ktorý sa pridal k jeho ceste, vynikali v myslení, učení, fyzickej kondícií i mravnom živote. Roky plynuli a liberický hrad s neutíchajúcimi zábavami, na ktorom sa stredavo usporadúvali turnaje, poľovačky a hostiny, nebol súci pre zbožných chlapcov. Ich vychovávateľ sa im vždy snažil poskytnúť alternatívny program a často ich vodil k chorým a biednym, aby sa skrze skutky milosrdenstva ich srdce stávalo stále viac citlivejším na Boží hlas a skutočné potreby Božieho ľudu. V tom čase biskup Adalbert založil kláštor svätého Benedikta so školou pre budúcich apoštolov v slovansých krajinách, ktorý bol ako stvorený pre výchovu týchto mladých chlapcov. Tí teda zanechali svoj rodný hrad a utiahli sa do ticha a chudoby kláštora. Čas sa míňal pri štúdiu, modlitbe a fyzickej práci, lebo chlapci zo školy svätého Benedikta nesedeli len pri knihách. Učili sa upravovať jedlá, variť, byť v kláštore poslíčkami… A práve pri rozdelení práce na duševnú a fyzickú získavali rovnováhu, tak nevyhnutnú pre život. Až nadišiel čas prijať birmovku z rúk rodinného priateľa biskupa Adalberta, ktorý pri tejto príležitosti Vojtechovi prenechal svoje meno. Následne bol povolaný prvým českým biskupom Dětmarom do Prahy. Len s ťažkosťou zanechával pokoj a chudobu kláštora, avšak poslušnosť Božej vôli mu bola prednejšia.

20 SVÄTÍ

Duchovenstvo a šľachta v Prahe malo presne opačný spôsob života k akému bol mladý Vojtech vedený. Prepych, nekončiace zábavy, zhýralstvo a hostiny, nevedel si tam nájsť svoje miesto. Čoraz viac sa začal stretávať s chudobnými a chorými a pomáhať im. Netrvalo mu dlho stať sa miláčkom a chránencom najbiednejších. Jeho život priťahoval sympatie aj vyššej vrstvy, avšak tej najvyššej začínal byť tŕňom v oku. Po biskupovej smrti bol pražským ľudom veľmi presvedčivo zvolený za biskupa. Vysvätený bol v talianskej Verone. Napriek vyššiemu postaveniu v srdci i skutkoch to ostal stále ten chudobný mních hľadajúci predovšetkým Božiu vôľu, čo sa ukázalo už v jeho prvých biskupských rozhodnutiach, keď odmietol slávnostný sprievod a bosý v kajúcom rúchu vracal sa do Prahy. Vedel, že ho čakajú ťažkosti lebo duchovenstvo a šľachta nebudú chcieť upustiť od spôsobov, ktoré sa naučili za jeho predchodcu. Napriek Vojtechovmu neutíchajúcemu napomínaniu a pozývaniu k skutočnému pokániu a pravému obráteniu, duchovenstvo odmietalo žiť v celibáte a chudobe, medzi šľachtou boli stále rozšírené pohanské tradície krviprelievania, mnohoženstva, kupčenia so zajatcami a nedeľnou prácou. Pražský ľud pomaly prestával uznávať Vojtecha za svojho biskupa a ten vidiac, že je zdrojom viac nepokoja ako pokoja rozhodol sa poprosiť pápeža Jána XV. o zbavenie svojich biskupských povinností. Ten mu vyhovel a tak Vojtech vstúpil do kláštora v Aventíne. Tam vykonával tie najpodradnejšie práce. Nikto netušil, že je biskupom, vedel o tom jedine opát, ktorý obdivoval jeho pokoru. Avšak po Vojtechovom odchode i príroda zdvihla svoj výstražný prst a nad Českom sa nie

a nie objaviť dážď. Nastalo sucho a teda i hlad. Keď na zelený štvrtok v roku 992 náhle pred oltárom zomrel biskup, ktorý bol v Prahe na návšteve, Pražský ľuď začínal chápať svoju vinu a vypravili posolstvo do Ríma k pápežovi, aby Vojtecha poslal späť na biskupský stolec v Prahe. Ján XV. vyhovel a Vojtech sa vrátil. Hneď ako vstúpil Vojtech na rodnú zem prihnali sa mraky a porkopil ju životodarný dážď. Tentokrát si Vojtech so sebou zobral i pár bratov z kláštora a pri Břevnove založil benediktínsky kláštor. Prvým opátom sa stal niekdajší Vojtechov pestún Radla. Kláštor sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách. Netrvalo dlho a Vojtech sa na biskupskom stolci trápil rovnako ako predtým. Situácia sa vyostrila, keď Vojtech uschoval v jednom z kostolov mladé dievča, ktoré sa dopustilo cudzo-ložstva a hľadalo tam azyl. Podľa všet-kého bolo toto dievča z Vojtechovho príbuzenstva avšak vydaté do rodu Vrškovcov. Dievča ľutujúce svoj skutok odprosujúc Boha zabili priamo pred oltárom. Za takéto znesvätenie si vrahovani z rodu Vrškovcov vyslúžili od Vojtecha exkomunikáciu. Vyhlásenie pomsty z ich strany na seba nenechalo dlho čakať. Zaumienili si pozabíjať celý rod Slavíkovcov a ako prvého Vojtecha. Podporu k týmto činom mali aj od Boleslava Ryšavého, ktorý bol poverený svojim otcom Boleslavom II. Vládnuť nad Českom. Vojtech len zázrakom unikol smrti a plný smútku z toho, že je opäť viac pôodcom rozbrojov než zjednocovnia, rozhodol sa odísť do svojho milovaného kláštora v Aventíne.

SVÄTÍ 21

Po smrti Jána XV. na pápežský stolec zasadol Gregor V., ktorý sa dopočul, že Vojtech odmieta plniť svoje bisupské povinnosti len preto, že sa bojí o svoj život a tak sa rozhodol poslať ho naspäť do Prahy. Avšak predtým sa s ním ešte stretol a pochopil hĺbku jeho viery, nebojácnosť a skromnosť a v prípade, že ho jeho ľud neprijme dovolil mu odísť na misie. Keď s ním potom slúžil svätú omšu udiala sa zaujímavá udalosť. Zrovna keď sa dostali k modlitbe za zomrelých Vojtech sa zrazu v duchu ocitol na svojom rodnom hrade, kde videl všetkých svojich súrodencov mŕtvych aj s ich rodinami. A bol tam nárek poddaných, lebo nebolo ani kňaza, ktorý by posvätil zem, do ktorej mali byť vložení ani nebolo nikoho, kto by odslúžil pohrebné obrady. A tak Vojtech vykonal všetky tieto úkony zatiaľ, čo jeho telo bolo taktiež prítomné v Ríme a svätej omši so Svätým Otcom a v tichosti rozjímalo. Po hodnej chvíľke sa vrátil k sebe a dokončil svätú omšu. Po nej sa miništranti len márne snažili nájsť jeho druhú biskupskú rukavicu. Vtedy si spomenul, že ju nechal v Libici pri Poděbradoch na oltári. I skutočne, keď sa vrátil do českej zeme, hneď išiel navštíviť svoj rodný hrad a našiel celú svoju rodinu pochovanú a na oltári odloženú svoju rukavicu; a jeho prítomnosť potvrdili i očití svedkovia, ktorí boli na pohrebe. Nestihol sa ani dostať do Prahy, keď mu bolo oznámené, že ovečky jeho diecézy sa ho zriekajú a viac ho nepovažujú za svojho pastiera. Vojtech tak s čistým svedomím opúšťal Česko. Podľa všetkého išiel najprv navštíviť svojho priateľa cisára Ota III. Potom prešiel cez Moravu a Slovensko až do Maďarska, kde pobirmoval Vajka, syna uhorského vojvodu Gejzu, a zároveň mu zmenil meno na Štefan. Z neho sa neskôr stal uhorský kráľ

sv. Štefan. Následne sa presunul do Poľska, ktoré sa mu stalo novým domovom. No i tam sa nezdržal príliš dlho a vydal sa na misie k pohanským kmeňom cez Gdnasko až do Pruska. Tam vedomý si toho, že ho čaká mučenícka smrť odovzdal svoj život všemohúcemu Stvoriteľovi a vypil svoj kalich až do dna. Svätý Vojtech, veľkosť ktorého sa zakladala na jednoduchosti, v ktorej najlepšie je počuť Boží hlas, a poslušnosti až do krajnosti, ktorého zdravá miera cností spojená s odmietaním kompromisov v Božích veciach, nech nám je príkladom v rozlišovaní, kedy treba mlčať a kedy hovoriť, kedy naberať sily a kedy bojovať. Nech nás jeho príhovor sprevádza v našich denno-denných zápasoch o svätosť našu, našich rodín i nášho mesta či národa. Svätý Vojtech oroduj za nás! “Neprichádzam, aby som oplýval nadbytkom; som Boží služobník, ktorý túži neplodnú zem premeniť na úrodné pole, aby som svojmu Pánovi pripravil hojnú žatvu. Čaká nás práce nie pôžitky. Pretože nápravu musí človek začínať vždy najprv sám od seba a nie u druhých.” Kristov rytier M. Czeska-Maczyńska

TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: internet

22 PRE DETI

MILÍ KAMARÁTI, prežívame mesiac máj, ktorý patrí Panne Márii. Najviac sa k Panne Márii priblížime modlitbou svätého ruženca a rozmýšľaním o jej živote. Po každom pomodlení si vyfarbite desiatok ruženca. Aj naši kamaráti sa chcú priblížiť k našej matke, Panne Márii, pomôžte im nájsť tú správnu cestičku. Prajem Vám radostný mesiac prežitý s našou matkou Máriou.

Vaša Veronika

ZÁBAVA 23

SUDOKU Mriežku treba vyplniť tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políčka obsahoval čísla od 1 do 9, pričom sa čísla nesmú opakovať. Príjemnú zábavu želá Maťo

ZAUJÍMAVÉ FAKTY

zdroj: internet

… ľudský mozog vydrží bez kyslíka, bez toho aby sa poškodil, približne len štyri minúty. … rýchlosť pri kýchnutí je približne 160 km/h. … za jednu hodinu si človek intuitívne siahne na tvár približne 19 krát. … energia, ktorá je potrebná na fungovanie mozgu je približne rovnaká ako spotreba 10 wattovej žiarovky.

VTIPY

Pod veľkým kopcom hovorí dcéra otcovi: - Tvrdil si, že naša zem sa točí, takže keď si počkáme, nemuseli by sme šliapať do kopca.

Mamička, nesiem ti prekvapenie! - Aké, synček môj? - Kúpil som cukríky, lebo chlieb vypredali!

„Peter, povedz, prečo je blesk krivý." "Preto, lebo hneď nevie, kam má naraziť.“

Na prvom rande: On: "Pracujem so zvieratami každý deň!" Ona: "Ach, aké milé! Čo to robíš? " On: "Som mäsiar."

KREMNICA A OKOLIE ZDROJ: WIKIPEDIA

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ FOTO: Boris Kollár, internet

SKALKA

Aj vy ste si doteraz mysleli, že Skalka je len známe lyžiarske stredisko neďaleko nášho mesta? Nie je to celkom tak. Skalka je totiž aj jedným z prítokov Kremnického potoka. Meria 7,5 kilometra, a priteká z ľavej strany. Preteká Kremnickými vrchmi, pramení vo Flochovskom chrbte na južnej stráni vrchu Skalka, priberá k sebe aj niekoľko významných prítokov, napríklad Smrečník. Vytvára hranicu medzi Kunešovskou hornatinou na severe a Jastrabskou vrchovinou na juhu. Preteká mestom Kremnica, kde južne od centra ústi do Kremnického potoka v nadmorskej výške okolo 353 metrov nad morom.

ČASOPIS FARNOSTI KREMNICA 14. ROČNÍK 3/2018 MARIÁNSKE ČÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydávať farský časopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod číslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Marian Krajč Distribúcia: Dávid Neuschl Tlač: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnučková, Mária Sroková Gašperová, Zuzana Verešová, Jaroslav Slašťan, Klaudia Mihoková, Marian Krajč, Veronika Oravcová, Martin Wagner, Dávid Neuschl Do tohto čísla prispeli: Martin Novodomec Snímka na titulke: internet Vychádza so súhlasom správcu farnosti. Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. E-mail: zito.kca@gmail.com