Farský časopis Žito - Dušičkové číslo 2017

Cnosti, ktoré nás môžu š astne prenies do veènosti, sú pokora a láska.

(Don Bosco)

V TOMTO ÈÍSLE SA DOÈÍTATE: 3 4 5 6 8 8 9 10 11 12 14

EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA SLÁVNOS VŠETKÝCH SVÄTÝCH KAP. IGOR OÈISTEC? O. MARIAN KRAJÈ NAŠA FARNOS O. MARIAN KRAJÈ MATRIKA 2.9. 2017 - 6.10. 2017 INFORUBRIKA MIŠKA VNUÈKOVÁ NIELEN PRE SEBA ALE I PRE SVET DÁVID NEUSCHL DÔSTOJNOS MÀTVEHO TELA RADOVAN JUNAS 2. NOVEMBER - SVIEÈKA ZA NENARODENÉ DETI PÚ DO PARÍŽA DIANA A PETRA DVORSKÉ O AUTORITÁCH, VO¼BÁCH A HRANICIACH V NÁS JAROSLAV SLAŠ AN

16 O UTRPENÍ A SMRTI S JURAJOM ADAMKOVIÈOM ZUZANA VEREŠOVÁ

18 SVÄTÝ BRUNO MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ 22 PETER MASARIK: KAŽDÝ ORGAN JE ŠPECIFICKÝ A ORIGINÁLNY JAROSLAV SLAŠ AN

26 PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ 27 ZÁBAVNÉ OKIENKO MARTIN WAGNER 28 ÈERVENÁ VEŽA MIŠKA VNUÈKOVÁ

EDITORIÁL antropologický význam, lebo pápež hovorí o ,existenèných perifériách'.

Milí èitatelia!

J

edným z najviac skloòovaných slov poèas pontifikátu pápeža Františka je slovo periféria. Periféria je okrajová èas . Dnes by som vám chcel priblíži tento pojem, aby sme lepšie dokázali pochopi , èo nám týmto slovom chce Svätý Otec František poveda .

Biskup talianskej diecézy Albano Mons. Marcello Semeraro povedal k pápežovým slovám nasledovné: „Téma periférie sa objavuje v jazyku pápeža Bergoglia od poèiatku, dokonca už v jeho homíliách v Buenos Aires. Cirkev, ktorá vychádza zo seba samej a pohybuje sa smerom k perifériám, leží hlboko v srdci pápeža. Aj evanjelium sa zaèalo na periférií; Palestína bola perifériou ve¾kého Rímskeho impéria. Periféria má okrem tohto geografického významu aj význam teologický, a potom samozrejme aj

Povedal by som, že nesmieme strati zo zrete¾a skutoènos , že evanjelium je periférne, lebo vychádza priamo z periférie.

Máme rôzne periférie, ako napríklad periférie duše: neprítomnos svetla, neprítomnos priate¾stva, samota, úzkos a iné strachy. Potom tie existenèné: máme v rukách exhortáciu Amoris laetitia, teda zranené rodiny, narušené vz ahy. A potom mnohé ïalšie bolestné situácie, sociálne periférie, kde sú ¾udia, ktorých hlas niè nezaváži a kde sa o všetkom rozhoduje na inom mieste.“ Povzbudzujem nás k tomu, aby sme sa rozhodli viac èíta dokumenty pápeža Františka, aj vyššie spomínanú Amoris laetitia. Ak chceme lepšie pochopi , èo je to periféria, musíme ma o to najprv záujem, musíme sa to snaži najprv nejakým spôsobom uchopi , preži a potom sa periféria stane centrom nášho života.

Pretože už budeme vedie o èom to je hlása evanjelium až do ïalekých konèín zeme.

A ve¾akrát nemusíme ís ani ïaleko. Ko¾ko odvrhnutých ¾udí máte vo svojom okolí?

Ko¾ko bezdomovcov okolo nás denne prejde? O akých témach sa radšej vôbec nerozprávame? Na koho sme poèas roka úplne zabudli? Vždy sa nájde niekto, kto je mimo diania sveta, mimo spoloènosti, mimo môjho života. Slúžme druhým tak, aby sa periféria a ¾udia na nej stali centrom.

Prajem nám mnoho odvahy, vynaliezavosti a úspechov v službe na periférii s ¾uïmi, ktorí to potrebujú. Potrebujú aby si ich niekto všimol. Pápež s tým aktívne zaèal, tak ho nenechajme v tejto službe samého.

Boris Kollár FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

3

4 MYŠLIENKY ZASVÄTENÝCH

SLÁVNOS VŠETKÝCH SVÄTÝCH - KRES ANSKÝ SVIATOK V dnešnej dobe máme ve¾kú možnos stretnú sa s obrovským množstvom názorov, ktoré sa týkajú v podstate už skoro všetkých oblastí nášho života. Niet sa èomu èudova , že èlovek už stráca pojem o tom, že urèité veci majú svoj pevný základ, kde sú zbytoèné iné poh¾ady na danú vec.

Nezabúdajme na to. Je to deò radosti a nádeje, keï si uvedomíme, že aj naši zosnulí príbuzní už môžu by medzi oslávenou nebeskou Cirkvou a prihovárajú sa za nás.

Teda nemá zmysel necháva sa zmias dobou, rôznymi šíraciami sa bludmi a dáva tejto slávnosti punc akejsi pochmúrnosti a mystéria, ale treba pripoji svoj hlas k chválospevu Cirkvi, ktorá oslavuje nášho nebeského Otca, ktorý prebýva v spoloèenstve svätých a radova sa, že aj my sme do tohto spoloèenstva pozvaní.

Tak je to aj so slávnos ou Všetkých svätých. Nezabúdajme, že tento deò patrí k najstarším kres anským slávnostiam, a teda je nezmyselné dáva tomuto dòu ducha Hellowenu èi h¾ada jeho korene v pohanskej mytológii.

Už v 4. stor. Cirkev tento deò pozná pod názvom sviatok všetkých svätých muèeníkov.

Ak by sme chceli ešte na chví¾u osta v histórii, pozývam vás do Ríma v roku 609, kde by sme 13. mája boli svedkami, ako pápež Bonifác IV. preberá od cisára Fóka pohanský chrám všetkých bohov, takzvaný Pantheon, ktorý zasväcuje Panne Márii a všetkým svätým muèeníkom.

Následne v 8. stor. pápež Gregor III. Stanovuje sviatok na 1. novembra. Ten sa neskôr zaèína slávi v celej Cirkvi ako sviatok všetkých Svätých, teda nielen muèeníkov. Pripomíname si vtedy všetkých už oslávených v nebi, nielen tých, ktorých Cirkev vyzdvihla na oltár.

TEXT: kapucínsky

novic Igor

FOTO:https://i.pinimg.com/736x/2d/6f/db/2d6fdbd00 552a85501269257c302a9aa--byzantine-art-allsaints.jpg

DUCHOVNÉ SLOVO 5

OÈISTEC? Zaujímavé je, že pozemský život všetkých živých bytostí - život rastlín, zvierat aj ¾udí sa smr ou skonèí. Iba èlovek zo všetkého žijúceho si svoju vlastnú smr uvedomuje.

Môže sa na smr pripravova , môže sa jej dokonca aj bá , èi sa na òu teši ako na vyslobodenie, alebo najsmutnejšie - môže aj sám svoj život ukonèi . Èo ale nasleduje po smrti? Smr znamená koniec všetkého? Pre kres ana, smr nie je koniec. Smr je akýmsi hranièným deliacim momentom, ktorý nás posúva do inej krajiny. Každá živá bytos prejde hraniènou deliacou èiarou.

Smr je ve¾ká téma a existuje na òu viac poh¾adov. Ale z poh¾adu kres ana je smr prechodom do života. A to nie hocijakého, ale do veèného, nekoneèného.

Pán Boh neplánoval smr vo svojom stvorite¾skom diele. Smr vstúpila do sveta ako následok hriechu prvých rodièov Adama a Evy a prešla na všetkých ¾udí ako dôsledok dedièného hriechu. Ako pripomína Katechizmus Katolíckej cirkvi – je v istom zmysle pre èloveka prirodzená. „Pre vieru je v skutoènosti mzdou hriechu. A pre tých, èo umierajú v Kristovej milosti, je úèas ou na Pánovej smrti, aby mohli ma úèas aj na jeho zmàtvychvstaní“ /KKC 1008/.

V telesnej smrti nevidíme posledné zlo, ktoré èlovek môže zaži . Skutoèné zlo je veèná smr a tou je zatratenie, ktoré definujeme ako nemennú samotu bez Boha a ¾udí.

A pozrime sa na oèistec.

Neraz sme zažili, že sme sa neèakane ocitli na nejakej slávnostnej príležitosti v reprezentaèných priestoroch. Zrazu nám bilo do oèí, že naše umyté topánky nie sú celkom èisté, ožehlené nohavice nie sú celkom vyhladené, že pekný sveter tu nenahradí

sako, že nie sme primerane upravení. Pri stretnutí s dobrým èi aktívne žijúcim èlovekom nám zas bolo okamžite jasné, ako naprázdno bežia naše dni. Nieèo podobné znamená súd. Pri poh¾ade do Božej tváre si každý z nás uvedomí: Koho to vlastne Boh v mojom prípade stvoril. Èo všetko v mojom živote nemalo by a ko¾ko dobra chýba, akú hroznú a bolestnú karikatúru som sám zo seba vytvoril.

A presne toto, ale v nepomerne intenzívnejšej miere, je oèistec. Pri zakúsení Božej lásky nás naplní boles nad všetkým prázdnom, èo v nás zanechal hriech a zanedbané dobro. Túžime to napravi , akúko¾vek cenu by nás to stálo. Všetko, èo nie je plne preniknuté touto láskou, je smr .

A že Boh nám láskavo dáva šancu. Pálivá boles z opovrhnutej lásky i mrazivé prázdno doterajšieho života spolu s horúcou túžbou už len milova , to je oèistec. Jeho predzves tiež poznáme na vlastnej koži.

6

DUCHOVNÉ SLOVO Nie sú nám cudzie ani situácie, keï sa niekomu z blízkych stane neš astie, keï trpí ažkou chorobou. Alebo boles rodièov, ktorým jedno z detí prepadlo drogám a nièí si život. Všetci, ktorí majú k takémuto èloveku blízko, sa mu snažia u¾ahèi život èím väèšou pozornos ou, súcitom, obklopia ho dobrotou. Ve¾a rodín konštatovalo, ko¾ko svetla a lásky vnieslo do ich života práve postihnuté die a aj napriek obetiam, ktoré si vyžadovala namáhavá starostlivos všetkých èlenov rodiny. Toto je podstata modlitieb, odpustkov èi obetí za duše v oèistci. Prejavmi pozornosti a lásky, vyjadrenými v modlitbe alebo konaním dobra vypåòame prázdno, ktoré zosnulí vytvorili vo svojom láskou málo naplnenom živote. Zahàòame ich dobrom, ktoré chýba v ich živote, a tak „urých¾ujeme“ proces oèis ovania. Modli sa za duše v oèistci neznamená udobrova urazeného Pána Boha, ale pomáha splati dlh lásky, ktorý si v záblesku nesmierne bolestnej túžby zosnulí uvedomili a ktorý túžia èím skôr „splati “.

Aj po smrti pretrvávajú pokrvné, priate¾ské

a duchovné zväzky.

Snažme sa o dobré prežívanie svätej omše, a v nej aj prosieb za zosnulých, èo nás môže najúèinnejšie udržiava v neprestajnom duchovnom spojení so zosnulými, najmä s našimi blízkymi. Je ve¾mi osožné a dobrým zvykom chodieva na cintorín èi už pred alebo po sv. omši a pomodli sa za duše v oèistci, a to nielen v prvých dòoch novembra. Potom si ¾ahšie zvykneme aj v priebehu dòa prinies nejakú obetu, modlitbu èi vykona dobrý skutok za duše v oèistci.

Pamätajme, že kres ania od zaèiatku pamätali na svojich zosnulých v modlitbách, a to najmä pri slávení Eucharistie. Každá sv. omša, nielen pohrebná, je popretkávaná spomienkou na zosnulých a prosbou za duše v oèistci.

Nech je pre nás èas, ktorý nám Pán Boh dáva dobre využitým èasom, ktorým si získame veènos v Božej prítomnosti.

TEXT: MARIAN KRAJÈ FOTO: http://www.lifenews.sk/sites/default/files/854d bde21af62bed4e20b87252b82439.jpg

NAŠA FARNOS

NAŠA FARNOS Pomaly ale isto sme sa prehupli do jesenných farieb prírody, do ïalšieho roèného obdobia..

Kopernica Podarilo sa nám po zabehnutí a zistení malej chyby opravi zvony, aj keï sme prišli na vážnu chybu, že sa dva zvony pri zvonení dotýkajú. Vyhodnotili sme problém s tým, že dva zvony ve¾ký a malý spolu zvoni pre ich budúce poškodenie naraz nebudú.

Farnos Myslím, že každý z vás si všimol zmenu èasu bohoslužieb v nede¾u.

Preèo sa to udialo? Na Farskej rade sme si položili otázku, kam smeruje naša farnos ?

Na bohoslužbách je menej rodièov s de mi a viac navštevujú chrámy len tí skôr narodení. Preèo je tomu tak? Odpoveï: Nevytvorili sme priestor pre malièkých, aby mohli prís k Pánu Bohu poèas nedele.

Budúcnos je v rodinách, ako už povedal blahej pamäti pápež sv. Ján Pavol II. Preto sme sa rozhodli, aby farnos nesmerovala len k budovaniu „podzemnej Cirkvi“, ale opaèným smerom, a preto budú detské sv. omše v nede¾u dopoludnia.

NAŠA FARNOS 7

Keï neumožníme de om, aby mohli prís na bohoslužby a sem tam aj pobeha si po kostole, hoci by to nemalo by pravidlom, aj keï je detská sv. omša, lebo to všetkých rozpty¾uje, radšej nech také die a je v zadných priestoroch chrámu samozrejme aj s rodièom, aby èím menej rušilo, tak neskôr, keï budú tínedžeri, budú chodi len popri kostole, alebo len poza kostol. Preto je tomu tak ako sme rozhodli po dlhom diskutovaní a prehodnocovaní. Èas ukáže, èi spoloèné rozhodnutie Farskej rady bolo správne. A nik netvrdí, že sa nemôžu kostoly ešte vymeni ak sa ukáže, že inak je to vhodnejšie. Ale kto nevyskúšal a ešte pred zmenou hovorí, že to bude zle, je ako kuchárka, ktorá, aby jedlo neprihorelo, ani vari nezaène, lebo si vsugeruje, že jej jedlo prihorí.

Pracujeme na revíznych správach, aby sme predchádzali neoèakávaným problémom.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prispelo na realizovanie opráv NKP aj v tomto roku 2017 našej farnosti.

Nemyslime si, že je to automatické. Skôr je to boj o získanie financií. Uvedené projekty boli realizované s finanènou podporou

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Sú to nasledovné NKP: Realizácia súvisiacich reštaurátorských a statických prác objektu sýpky Fr. kláštora IV. etapa sumou 8 000€; výmena strešnej krytiny v objekte Fr. kláštora v Kremnici – bašta III. etapa sumou 9 000€; a výmena krytiny v kostole sv. Mikuláša v Lúèkach V. etapa sumou 10 000€; Všetko bolo zrealizované z finanènej pomoci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a spoluúèas bola hradená z vlastných zdrojov.

Rekonštrukcie sa dokonèievajú a už je potrebné pripravova ïalšie žiadosti pre nasledujúci kalendárny rok. Termín je do 24.11.2017. Ïakujem aj všetkým nemenovaným za ich pomoc, bez ktorej by sa uvedené práce nepodarilo zrealizova .

Vïaèný za našu farnos o.Maòo FOTO:http://apsida.sk/sites/apsida/files/styles/gview/public/image/u79053916.jpg

8

MATRIKA 2.9.2017 – 6.10.2017 KRSTY Alžbeta Králiková 24.9.

Daniel Šafárik 24.9.

SOBÁŠE Pavol Blš ák + Zuzana Pálešová 2.9.

Jozef ¼upták + Martina Považanová 9.9.

Michal Ganobèík + Mária Oravcová 9.9.

Martin Slaš an + Lucia Gregorová 15.9.

Tibor Szabó + Lucia Kosznovszka 15.9.

Marek Luteranèík + Mariana Považanová 16.9.

Jozef Havran + Veronika Chromá 16.9.

POHREBY † Mária Adamèíková 59 r. † Nataša Ondrejová 79 r. † František Pavloviè 93 r. † Božena Schniererová 82 r. † Ján Janovský 77 r.

ÈO SA STALO, ÈO BUDE

INFORUBRIKA 30.9. sme v spolupráci s mestom Kremnica vrámci Svetového dòa turizmu opä umožnili návštevníkom na jeden deò vstúpi za brány františkánskeho kláštora. Ïakujeme všetkým, ktorí sa akýmko¾vek spôsobom zúèastnili na prípravách tejto akcie, doniesli nieèo dobré na obèerstvenie a tiež, že sa prišli pozrie . Do priestorov františkánskeho kláštora sa tentokrát prišlo pozrie približne 350 ¾udí.

1.10. sme oslávili svätou omšou sviatok patróna nášho farského kostola sv. Františka z Assisi. Slávnostným kazate¾om bol vdp.

Ivan Iskra, farár v Novákoch.

Naša farnos sa opä zapojí do kampane Svieèka za nenarodené deti, ktorú organizuje pro-life organizácia Fórum života s podporou a požehnaním biskupov Slovenska. Hlavnou myšlienkou tejto kampane je spoji spomienku na našich drahých zosnulých s pripomenutím si osudov detí, ktoré sa nemohli narodi , lebo zomreli pri spontánnom alebo umelom

potrate. Túto spomienku môžeme vyjadri symbolicky veèer 2. novembra na Pamiatku zosnulých zapálením svieèky a modlitbou s prosbou o Božie milosrdenstvo pre nenarodené deti a všetkých ¾udí zranených potratom. V našich kostoloch si budete môc zakúpi plastovú (1 euro) svieèku s logom kampane a podpori tak projekty zamerané na ochranu života a jeho dôstojnosti od poèatia a podporu rodiny. Bližšie informácie budú poskytnuté vo farských oznamoch.

Pozývame všetky deti a mládež na nácvik detsko-mládežníckeho zboru v piatok o 16:00 do farskej klubovne a potom následne v nede¾u na detskú sv. omšu o 10:00 hod. v Kostole sv. Alžbety.

Deti tiež pozývame zaži DOBROdružstvo pokoJA. Je to naša nová roèná téma na detských stretkách, ktoré bývajú každú nede¾u o 15:00 hod. vo farskej klubovni.

TEXT: MIŠKA VNUÈKOVÁ

ÈO SA STALO, ÈO BUDE 9

NIELEN PRE SEBA ALE I PRE SVET Takmer po pol roku sme sa 6.10 my mladí z farnosti v spolupráci s mestom Kremnica opä vybrali vyèisti od odpadkov dobrovo¾ne vybraný úsek.

Bol to ten istý úsek, èo sme boli aj koncom apríla. Zaèali sme od tunela pri ROH a skonèili pri križovatke kde je semafór.

Zo zaèiatku nebolo až tak ve¾a odpadkov, ale ako sme sa blížili k semafóru, tak sme nachádzali èoraz viac a viac odpadkov pri ktorých sme krútili hlavami, ako sa toto sem len dostalo.

Našli sme vyhodenú autobatériu v potoku, plastové bandasky, plastové f¾aše, deravé ponožky, rôzne obaly od keksov a mnoho iných vecí, èo ¾udia svojím neoh¾aduplným spôsobom správania do prírody vyhodili.

Bolo nás síce tentokrát o nieèo menej ale za 2 a pol hodiny sa nám na tomto úseku podarilo nazbiera 5 velkých vriec odpadu.

Dokopy to bolo okolo 30 kg.

S dobrým pocitom že sme nieèo urobili nielen pre seba, ale aj pre tento náš svet, sme sa pomaly pobrali domov. Na tento rok to bola posledná takáto výprava, budúci rok na jar, ako poèasie dovolí, plánujeme znova organizova takúto akciu, týkajúcu sa nášho životného prostredia.

TEXT A FOTO: DÁVID NEUSCHL

10 ÈO SA STALO, ÈO BUDE

DÔSTOJNOS MÀTVEHO TELA V nadchádzajúcom dušièkovom èase budeme zrejme ešte viac spomína na našich blízkych, ktorí nás predišli do veènosti.

Spomenieme si možno aj na bezprostredné chvíle ich odchodu spojené s boles ou, ale aj radostnou nádejou veèného života, na pohrebné obrady, na dôstojné zaobchádzanie s pominute¾nou telesnou schránkou, v ktorej sídlila nesmrte¾ná duša.

Niektorí také š astie nemali – napríklad naši blížni z Èíny zbavení kože a šokujúco bizardne napolohovaní na výstave Body Exhibition.

Táto rozporuplná bizardnos zavítala aj na naše Slovensko do Bratislavy. Protestovali kres anské združenia, lekárska komora, etická komisia aj ¾udskoprávne organizácie.

Preèo asi ... O dôstojnom zaobchádzaní s ¾udskými pozostatkami v tomto prípade asi ažko možno hovori . Akceptova údajné informované súhlasy neboštíkov z komunistickej Èíny vyžaduje tiež znaènú dávku naivity.

Otázne je aj spojenie proklamovaného vzdelávacieho cie¾a s predovšetkým ve¾kým biznisom. Rozporuplné sa javia tiež promoaktivity pre pedagógov. Èo by malo by našou úlohou ? - Nepodporova obdobné podujatia svojou úèas ou. Vedie primerane vyjadri nesúhlas, vysvet¾ova a argumentova všade, kde ide o dôstojnos ¾udskej bytosti stvorenej na Boží obraz.

Na zobrazenie fungovania ¾udského tela v dnešnej dobe vïaka dostupným technológiám paradoxne samotné ¾udské telo prakticky netreba.

K dispozícii sú dynamické modely virtuálne aj materiálne – na výuèbu a získanie predstavy úplne postaèujúce. Boli použité aj na zmienenej výstave.

Aký je potom ešte zmysel tej morbídnej „èerešnièky na torte“ ?

Návštevu výstavy Body Exhibition zorganizovali aj pre žiakov našej „starej“ základnej školy. Kto chcel, mohol ís , kto nechcel, nemusel. Vzh¾adom k uvedenému je však otázna samotná ponuka ís ... Naša dcéra po získaní informácií a vyargumentovaní napríklad v slobode nešla.

Na rade školy konanej po návšteve výstavy moja manželka s rozèarovaním zistila, že je v diskusii o rozporuplnosti podujatia a pri obhajobe postoja nevhodnosti takéhoto vystavovania màtvych prakticky osamotená.

Treba si asi zvyka , že obhajoba podstatných hodnôt nebude väèšinovým prúdom.

Možno treba v dnešnej dobe plnej senzaèných správ použi niekedy aj tvrdšie, ale pravdivé, argumenty a príklady. Bol aj použitý príklad blízkeho zaveseného na škripec. Až keï sa nás veci priamo dotknú, zaèneme èasto o nich hlbšie rozmýš¾a ...

Jedným zo skutkov telesného milosrdenstva je màtvych pochováva – teda aj s telami màtvych s úctou zaobchádza . A naša doba /ako každá/ tak potrebuje lásku a milosrdenstvo.

TEXT: RADOVAN JUNAS

ÈO SA STALO, ÈO BUDE

11

12 PRÍBEH Z FARNOSTI

PÚ DO PARÍŽA Združenie Kaplnka Panny Márie Zázraènej Medaily nás oslovilo, èi by sme sa nevydali na pú do centra Paríža. Ponuku sme prijali.

Letecky sme prišli do Paríža. Boli sme ubytovaní v kláštore, kde sídlili kedysi lazaristi.

Kláštor je spojený s kostolom, kde sú relikvie Sv. Vincenta de Paul. Sv. Vincent de Paul bol francúzsky kòaz, ktorý založil bratov a sestry kres anskej lásky (vincentky a lazaristov).

V prvý deò púte sme prešli po stopách Sv. Vincenta. Navštívili sme rôzne kostoly.

Pozostatky centra pre deti, ktoré Sv. Vincent nachádzal na ulici.

Prechádzali sme sa po Luxemburgských záhradách. V aleji (kaplnke) nás vítali traja ve¾kí svätci, po ¾avej strane sú pozostatky Sv. Lujzy de Marillac, po pravej neporušené telo Sv. Kataríny Labouré a ved¾a srdce Sv. Vincenta.

Potom sme sa presunuli do kaplnky Panny Márie Zázraènej Medaily, kde sa zjavovala Sv. Kataríne Labouré. Je to miesto, kde z vás opadnú všetky starosti z bežného života.

Ponoríte sa do ticha a ïakujete, prosíte a modlíte sa k Panne Márii. Túto kaplnku spravuje a vedie slovenská vincentka sestra Adriana.

PRÍBEH Z FARNOSTI 13

Druhý deò sme zaèali svätou omšou v kostole Sv. Vincenta de Paul.

Po omši sme navštívili malé múzeum priamo v kláštore. Múzeum bolo zamerané na Sv. Vincenta de Paul a Sv. Katarínu Labouré. Po návšteve múzea sme sa presunuli k motoricky známej Eiffelovej veži. Pokraèovali sme do Invalidovne kde sme taktiež navštívili svätý chrám. Túto stavbu dal postavi Napoleon Bonaparte pre zranených vojakov. Ïalej sme pokraèovali k úžasnej stavbe: Chrám Notre-Dame.

Vychutnali sme si pravú francúzsku veèeru a išli na noènú plavbu loïou po rieke Seine.

Tretí deò nášho pobytu v Paríži sme doobedie strávili v kaplnke Panny Márie.

Oslávili sme svätú omšu, poïakovali sa za príležitos by v Paríži a poprosili o š astný návrat domov.

Nakoniec sme sa vybrali na najvyššie miesto v Paríži. Najprv to bol najstarší kostol zasvätený Sv. Petrovi a potom Bazilika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho SacréCoeur. Nachádza sa tu stála adorácia, ktorá trvá už 360 rokov a ve¾ká mozaika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jeden kamienok má 1cm2. Takto sme zakonèili našu pú . Š astne sme sa vrátili domov. Ïakujeme za požehnaný èas strávený v Paríži.

TEXT: PETRA A DIANA DVORSKÉ FOTO: ARCHÍV RODINY DVORSKEJ

14 ZA HRANICAMI FARNOSTI

O AUTORITÁCH, VO¼BÁCH A HRANICIACH V NÁS Sedím v èakárni u lekára a listujem èasopisy, ktoré majú èakajúcim skráti èas a spríjemni chvíle pred ordináciou.

Otváram najnovšie èíslo mesaèníka, ktorý je urèený ženám. Magazín s¾ubuje èitate¾ovi, že premení èítanie na zážitok. A tak aj bolo.

Len ten zážitok bol nie práve pozitívny.

Odhliadnuc od plytkosti tém, hviezd a hviezdièiek, pozlátok, všadeprítomných reklám a mnohých pomýlených názorov (ktorým sa v dnešnom svete tlieska) ma zaujal hneï editoriál šéfredaktorky. Píše v òom, že hranice v nás si urèujeme samy. Že, citujem: "dôležité je, aby ste robili to, èo chcete."

A dodáva, že jediný, kto má právo vám dôrazne hovori , èo máte robi , je váš odraz v zrkadle! Neviem akú „èítanos “ má tento módny èasopis pre ženy. Ani to, ko¾ko dievèat, èi žien ovplyvní v ich názoroch, postojoch a skutkoch. Netají sa ale tým, že chce rozbúcha srdce, že nedá èitate¾om pokojne spa , vyzýva ženy k odvahe riskova a experimentova , necha sa vies vlastnými túžbami a hranice si urèi samy.

Ponúka objavovanie sveta za hranicami svojej istoty, honbu za tým lepším,

dokonalejším a úspešnejším, na dlani ponúka adrenalín, neistotu, pretekanie sa s vlastným egom. Preèo sa dajú mnohí takto opanta ? Preèo si dajú vykradnú rozum aj svoje srdce? Veï dôstojnos èloveka je v tom, že rozmýš¾a. A keï je veriaci, rozmýš¾a v kategóriách Božích právd. Ako ho to uèí aj Katechizmus Katolíckej Cirkvi.

Tak ako je to s morálkou a tými hranicami ?

Prednedávnom som sa rozprával s jedným kòazom, ktorý mi povedal, že z duchovného zmätku vyplývajú duševné problémy.

Duchovný zmätok je zmätok v hodnotách.

Vravel, že aby bol èlovek š astný, potrebuje dve veci: lásku a poriadok. Sú ako mantinely, ktoré ak odoberieme, dostávame sa do chaosu. Ak však vidíme znaèky, smerovníky a informaèné tabule nepoblúdime. Rýchlo sa zorientujeme a nájdeme cestu a na jej konci cie¾. Urèite tu netreba písa , èo sú pre kres ana znaèky, smerovníky a tabule. Sú popri našich cestách osadené z lásky našim Otcom, cez jeho Syna, Mojžiša a iných starozákonných prorokov, apoštolov, svätcov, uèite¾ov Cirkvi (doctor ecclesiae) a cirkevných Otcov. Cez Slovo (ktoré sa Telom stalo) i Písmo nám náš Otec dáva záruku nájdenia správnej cesty aj keby sme mali ís tmavou dolinou. Ak by sme žili vo svete bez príkazov a nariadení, stratili by sme sa.

Pochytila by nás úzkos , strach a depresia.

Ako by sme potom mohli rozlišova medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, krásou a ošklivos ou ? Èlovek má odjakživa chu urèova , èo je dobré a èo zlé, èo sa môže a èo nie. To sa stalo už v raji, keï nemali jes zo stromu poznania dobra a zla.

Len Boh, ako vrcholná autorita – Pán života a smrti, urèuje, èo sa môže a èo sa nemôže.

Kto tvrdí, že èlovek môže urèova hranice toho, èo sa môže a èo nie – bez toho, aby sa pýtal Boha, otvára cestu násilnostiam. Ako náhle sa rozhodneme, že tak budeme robi , strácame pokoj, strácame rados

ZA HRANICAMI FARNOSTI 15 i požehnanie. Pretože všetci si urèíme, že dobré a správne je to, èo vyhovuje našim manierom, našej povahe, našim èasto pomýleným názorom. Nám nemôže nejaký redaktor, speváèka, èi hlásate¾ka hovori , že si môžeme robi , èo chceme a nemáme ma hranice. Pri premýš¾aní nad hranicami v nás som si spomenul na slová jednej politièky, ktorá raz povedala, že morálka je vecou spoloèenskej dohody. Jej výrok o tom, že to, èo sa má èi nemá považova za morálne a nemorálne je vecou spoloèenskej dohody, je akoby vystrihnutý z uèebnice morálneho relativizmu. Nieko¾ko tisícroèí tu v podobe Mojžišovho Desatora a Ježišovej kázne na hore existovala akási os, ku ktorej sa malo vzhliada , ktorou sa malo riadi a pod¾a ktorej sa malo kona . Toto sa zmenilo v okamihu, keï sa presadila právna náuka, pod¾a ktorej je právo len akýsi súbor platných právnych noriem. Tá v koneènom dôsledku zapríèinila úplné oddelenie práva a morálky. V demokracii sú zástupcovia obèanov - zákonodarcovia, volení cez slobodné vo¾by nami - obèanmi. A tak možno ve¾mi ¾ahko prís k domnienke, že normatívne systémy (právo a morálka) sú naozaj len akýmsi výsledkom momentálnej spoloèenskej zhody. Lenže! Èo keï sa ¾ud ako pôvodca moci, náhle dá zvies nejakým bláznivým vodcom alebo ideológiou, ktorá napr. prikazuje vyvražïovanie slabých, postihnutých, ¾udí inej rasy, vierovyznania èi iného politického názoru ?

Veï presne toto sa udialo v 20. storoèí v nacistickom Nemecku alebo komunistickom Èeskoslovensku. NSDAP (u nás KSÈ) vyhrala demokratické vo¾by a v mene ¾udu sa nastolila úplne nová spoloèenská dohoda. A zrazu už neplatili Bohom dané prikázania, èi morálne zásady ¾udstva (nezabiješ, nepokradneš). Spomínaná Hitlerova spoloènos sa dohodla, že vraždi Židov a Cigáòov nie je hriech. Že to vôbec nie je hriech! To sa dohodla spoloènos .

A my dnes máme pred oèami ako otázku svedomia milióny zavraždených ¾udí v koncentraèných táboroch!

Katechizmus Katolíckej cirkvi nám hovorí: "Spolunažívanie medzi ¾uïmi nemôže by usporiadané a plodné bez zákonitej autority, ktorá by zabezpeèila poriadok a v dostatoènej miere by prispela k uskutoèòovaniu spoloèného dobra. (1897) A tiež hovorí, že "tí, èo vykonávajú moc, majú ju vykonáva ako službu", a že "Predstavitelia politickej moci sú povinní rešpektova základné práva ¾ u d s k e j o s o b y. ” M a j ú v y k o n á v a spravodlivos ¾udsky a rešpektova pritom právo každého, najmä právo rodín a núdznych. Prvá vec, ktorú si treba uvedomi , je potreba skutoènej – zrelej autority. Môže ju ma iba èlovek rozumný, dobromyse¾ný, nechamtivec, ktorému funguje svedomie. To všetko sú podmienky pre tých, ktorí sa opovážia zobra na seba moc. Lebo národ potrebuje múdrych vodcov.

Na záver uvediem pár myšlienok otca biskupa Rudolfa Baláža, ktoré sú èím ïalej, tým aktuálnejšie. „Každý, kto ide proti Bohu, ide aj proti dobru èloveka. Kam dospeli totalitné systémy? Zavliekli národy do skazy.

16 ZA HRANICAMI FARNOSTI Keby tam bol svietil Boh – so svojou svätos ou a autoritou a bol by osadený v ich vnútri, celý vývoj sveta je iný! Preto je smutné, ak do èelných funkcií idú ¾udia, ktorí sa už dávno rozlúèili s Desatorom a vôbec mu nerozumejú. Katolíkovi nemá by absolútne ani minimálnym problémom, že na èelné miesta štátu nemôže voli ¾udí, ktorí sú proti morálnym zákonom Cirkvi!

Máme si preskúma , ale poriadne vo svojom svedomí, koho ideme voli ! To nie je len tak, že prídeme a hodíme tam papierik, ktorý nám dajú! Pozriem si aké sú tam mená! A mojou povinnos ou je, poriadne si preskúma tých ¾udí. To nám je dané v rámci slobody. A ak to niekto len tak odpáli – povrchne, má zodpovednos za celý vývoj.

Táto doba to od nás vyžaduje, aby sme neboli takí istí ¾udia, ako tí v tom nemeckom Reichstagu. Pretože keï sa nauèíme tlieska nezmyslom, bude to trva dovtedy, kým niekto nepríde a nezabije aj nás. My ve¾mi dobre vieme, že minulé nezmyselné vojny a všetko zloba vo svete, aké to malo následky. Aj spomínaný Hitler so svojou suitou, ale takisto Stalin a komunistickí hrdlorezi, pozabíjali milióny nevinných ¾udí. To znamená, takéto typy nestrkajme na èelo spoloènosti. Vari by sme chceli aj dnes takúto Hitleriádu? Pozor! Nemusí sa to tak vola , ale môže to ma tú podobu. Tak sa bojíme hovori o týchto veciach. Preèo sa o tom bojíme hovori ?“ Amen.

TEXT:JAROSLAV SLAŠ AN FOTO: charismaticcharles.files.wordpress.com/

MLADÉ RODINY

O UTRPENÍ A SMRTI S JURAJOM ADAMKOVIÈOM Je rozdiel medzi stretnutím sa s chorým, trpiacim èlovekom a èlovekom, ktorý umiera?

Minimálne v tom, že umierajúci èasto krát už nerozpráva. Aj keï ešte vníma, väèšinou už nedokáže komunikova . Keï sa aj snaží nieèo poveda , nie je rozumie . Ale je dobre, ak ešte vníma, lebo vtedy sa dá pri òom hovori , modli sa s ním a jeho duša sa so mnou spája.

Viackrát sa mi stalo, že mi bolo povedané, že idem za èlovekom, ktorý je v kóme, už iba spí, niè nehovorí. A keï za ním prídem a oslovím ho, ten èlovek sa preberie a hovorí, modlí sa. Ja mu dám rozhrešenie, sväté prijímanie a on znova upadne do spánku a nekomunikuje. Len na ten èas sa

otvorí. Verím, že je to špeciálna milos .

Príbuzní sú z toho vždy prekvapení, ako sa to stalo, veï s nimi už to¾ko dní nekomunikoval. Je to Božia milos , aby sa èlovek mohol vedome pripravi na svoj odchod. Èasto sa mi potvrdilo, že títo ¾udia sa modlili Deviatnik k Božskému srdcu. Ježiš s¾úbil, že ¾udí, ktorí sa ho modlili, nenechá zomrie bez zaopatrenia. Krásne sa potvrdzuje, že to naozaj platí. Èo Ježiš povie, to platí.

Pre mnohých je pomazanie chorých strašiakom. Ve¾a ¾udí si túto sviatos spája s poslednými chví¾ami. Je to tak? Áno, stretávam sa s tým. Mnohí majú zafixované, že je to posledné pomazanie, za ktorým nasleduje už iba odchod zo života.

Snažím sa ¾uïom vysvetli , že je to sviatos na posilnenie, povzbudenie, aby to trápenie a chorobu èlovek ¾ahšie znášal. Myslím, že ide o urèitú neznalos a neporozumenie tejto sviatosti. Stáva sa, že keï im to vysvetlím, tak povedia: „Tak keï je to takto, tak áno, chcem.“

MLADÉ RODINYI 17 Vidíte rozdiely medzi èlovekom, ktorý smr oèakáva, pripravuje sa na òu a takým, ku ktorému príde náhle, alebo si ju nepripúš a?

Urèite áno. ¼udia, ktorí sa pripravujú na smr , sa s tým postupne vyrovnávajú a uèia sa veci púš a . Oslobodzova sa od vecí a tiež od ¾udí, od vz ahov. Aj keï to samozrejme nikomu nejde ¾ahko. Je to proces, ktorý ak ide pomaly, je šetrnejší.

Kdežto ak smr príde náhle, je to ve¾ký šok. Èasto ¾udia spoèiatku popierajú blížiacu sa smr . To je prvotná reakcia. Potom sa hnevajú, vyjednávajú s Bohom alebo so životom. „Ak sa toto podarí, budem už lepší... urobím zmeny vo svojom živote.“ Až potom prichádza prijatie, pripúš anie si, že je to tu a musím sa s tým vysporiada . Èo pod¾a vás najviac ovplyvòuje to, èi je èlovek so smr ou zmierený, alebo z nej má strach?

Vyrovnanos so svojím životom. Niekedy dávam takú kontrolnú otázku aj na kázni, keï je evanjelium o smrti, že kto z vás by už chcel teraz, aby Pán Ježiš prišiel? Reakcia býva, že z takého polo úsmevu ¾uïom zmrzne výraz na tvári a odpovedajú: „Radšej ešte nie.“ Preèo? No, lebo ešte by som sa mal vyspoveda , ešte som toto neskonèil, ešte som nenaplnil s¾uby, ktoré som dal,... Nemáme to vysporiadané.

Tým, že nevieme, k akému úžasnému Bohu ideme, tak si myslíme, že všetko musíme ma na poriadku a len vtedy si akoby to nebo zaslúžime a až vtedy tam môžeme ís .

Niektorí ¾udia možno pochybujú, èi majú nádej na veèný život v nebi. Èo si o tom myslíte vy? Majú všetci rovnakú nádej?

Rozhodne! Všetci sme Božie stvorenia a Boh pripravil komôrku pre každého.

A ve¾mi by sa tešil, keby sme tam boli všetci.

Aj o tom ¾uïom hovorím, že tam máme všetci miesto. Lebo mnohí si myslia, že si ho nezaslúžia. Že ja, kvôli mojim hriechom nemám šancu. Roky som s Bohom niè nechcel ma a teraz ho idem aha za nohy?

A èo teraz budem prezlieka kabát? Akoby chceli by verní tomu, akí boli.

Božie milosrdenstvo je pre nás nepochopite¾né. Èo nám vie aj skomplikova život, lebo mu nechceme veri . Zobra si ho.

Boh nechce nikoho strati . Veï Ježiš sa aj za to modlil, aby nestratil nikoho z tých, ktorých mu Boh dal.

TEXT A FOTO: ZUZANA VEREŠOVÁ

18 SVÄTÍ

SVÄTÝ BRUNO „Keï sa zriekneme všetkého, èo nie je v súlade s vierou, spoznáme hlbinu božstva a žiar svätosti toho, ktorý žije v našich srdciach.“ (Sv. Bruno) Možno sme už nieèo poèuli o kartuziánoch.

Je to hádam najprísnejšia reho¾a v celej Cirkvi. Jej èlenovia žijú kontemplatívnym spôsobom v uzatvorených kláštoroch.

Charakteristickou èrtou rehole je ticho alebo tiež mlèanie, ktoré sprevádza mníšsky život, a ktoré prerušujú iba v nedele, sviatky a pri spoloènej chórovej modlitbe. Ve¾a sa postia, nikdy nejedia mäso a v piatok ani mlieène potraviny. Modlitbe a duchovným veciam venujú osem hodín denne. Túto reho¾u, kartuziánov založil v 11. storoèí sv. Bruno, ktorého si v liturgií pripomíname 6. októbra.

Svätý Bruno vlastne nebol nikdy oficiálne vyhlásený za svätého. Avšak v roku 1514 mu pápež Lev X. prakticky priznal tento titul tým, že dovolil kartuziánom modli sa liturgiu hodín na jeho poèes . Následne v roku 1623 rozšíril pápež Gregor XV. toto právo na celú Cirkev.

Bruno sa narodil okolo roku 1035 v Kolíne nad Rýnom v západnom Nemecku. Už od svojho detstva ob¾uboval samotu a ticho.

Jeho správanie už od útleho veku sa vyznaèovalo dobrou výchovou, autentickou zbožnos ou a láskavos ou.

Svoje školské roky strávil v rodnom meste a neskôr v Remeši a v Tours, kde študoval filozofiu. Na štúdium teológie sa vrátil do rodného mesta Kolína, kde bol okolo roku 1055 vysvätený za kòaza. Vïaka svojej usilovnosti a dôkladnému uèeniu získal doktorát z teológie.

V roku 1057 ho remešský arcibiskup Gervaz požiadal, aby prevzal správou školy, v ktorej

predtým Bruno študoval. Na túto žiados sa Bruno vracia do Francúzska a najbližších dvadsa rokov sa plne venuje rozvoju školy a výchove jej študentov a to nielen po akademickej ale i morálnej stránke.

Medzi jeho študentov sa radí aj neskorší pápež Urban II., èi grenobliansky biskup sv.

Hugo, alebo aj kalábrijský arcibiskup kardinál Roger.

Jeho život zaèal ma rýchlejší spád, keï v Remeši na biskupský stolec zasadol Manasses. Hodnos biskupa dosiahol len vïaka machináciám a úplatkom, pretože jeho pohoršlivý a nemravný život.....

Bruno mal voèi jeho správaniu ve¾ké výhrady a hoci mu bolo ponúknuté „teplé miesteèko“ po Manassesovom boku, neprestal ho verejne napomína , èím si vyslúžil zosadenie zo všetkých úradov a zhabanie majetku. Keïže Bruno už dávnejšie pomýš¾al na to, že sa utiahne do samoty, prišlo mu to vhod. Najprv sa s nieko¾kými spoloèníkmi pripojil k zakladajúcej skupine cisterciánskej rehole v Séche-Fontaine pri Molesmes.

SVÄTÍ 19

20 SVÄTÍ Ich život sa mu však nezdal dos prísny a miesto nie dos izolované od sveta. Preto odišiel so šiestimi druhmi do Grenoblu, kde im jeho bývalý žiak, biskup Hugo, pridelil pozemok v pustej alpskej rokline nieko¾ko desiatok kilometrov od mesta. Toto údolie sa nazýva Chartreuse, po latinsky Cartusia.

Spoloèníci si tam postavili kaplnku a okolo nej osamelé chyžky – pustovne a žili pod¾a spôsobu niekdajších eremitov v Egypte a Svätej zemi.

Napriek prísnosti pravidiel, mnohí muži a chlapci prichádzali a túžili sa sta súèas ou komunity. Postupne si vytvorili celý kláštorný komplex Grande Chartreuse (Ve¾ká Kartúza), ktorý získal meno pod¾a samotnej rokliny. Z toho sa odvodilo aj pomenovanie celého rádu (ordo cartusiensis). Väèšia komunita si žiadala prispôsobi pravidlá, ktoré len podèiarkli charakteristické èrty kartuziánskej spirituality a to samotu (ticho), správnu zmes samoty a komunitného života a kartuziánsku liturgiu. Èlenovia rádu sa zaèali rozde¾ova na otcov a bratov.

Otcovia mali v rámci areálu vlastné domèeky, z ktorých vychádzali iba na modlitby alebo v prípade špeciálneho poverenia. Bratia bývali v celách (izbách), starali sa o chod celého kláštora a zabezpeèovali nevyhnutný kontakt so svetom.

Otcovia žili takmer v neustálej samote a tichu, kým bratia žili a pracovali viac pospolu a oh¾adne práce a nevy-hnutných vecí mali dovolené komunikova . Svätý Bruno zostavil špeciálnu liturgiu, ktorá vyhovovala potrebám a pravidlám takejto komunity. Viac o života kartuziánov sa môžete dozvedie vo filme Ve¾ké ticho

Ich spôsob života bol ve¾mi prísny.

Nieko¾kokrát za deò sa stretávali na modlitbách a bohoslužbách v kaplnke, mimo toho venovali väèšinu èasu práci a osobnej modlitbe. Mäso sa v ich jedálnièku vôbec nevyskytovalo a poèas pôstu jedávali iba raz denne. Nosili odevy z drsnej a hrubej látky. Vïaka takejto hlbokej askéze sa mohli lepšie sústredi na svoj cie¾ - Boha samotného. Kartuziánska cesta podèiarkuje neustálu prepojenos s Bohom cez kontempláciu. Mníšska tradícia volá túto prepojenos aj èistá a nepretržitá modlitba.

V roku 1088 sa pápežom stal Urban II., Brunov bývali žiak. Ten povolal Bruna do Ríma, aby mu pomáhal so správou Cirkvi a reformou duchvenstva. Bruno ve¾mi nerád opustil Kartúzu a spolu s pár svojimi spoloèníkmi sa ubytoval v nádherných priestoroch pápežského paláca. V hluènom meste si však jeho spoloèníci nezvykli a vrátili sa spä do Kartúzy. V tom èase pápež musel z Ríma ujs pred cisárom Henrichom IV. a protipápežom Klementom.

Vtedy ho Bruno požiadal o uvo¾nenie zo služby. Pápež mu vyhovel s podmienkou, že neodíde do Francúzska, ale zostane v Taliansku, aby bol nablízku. Sicílsky

SVÄTÍ 21

ve¾mož Roger daroval Brunovi pustý kraj La Torra v Kalábrii. V roku 1094 tam Bruno zriadil mníšsku osadu Panny Márie pod¾a vzoru Kartúzy. Aj táto komunita sa rýchlo rozrastala a tak v roku 1099 zriadil Bruno ïalší kláštor zasvätený sv. Štefanovi.

Zvyšok svojho života zasvätil modlitbe, napomínaniu bratov k svedomitému životu, písaniu listov, spisov a výkladov Svätého Písma. V roku 1100 ochorel. Cítil, že sa blíži koniec. Keï sa priblížila posledná hodina, povolal si k posteli mníchov, vyznal sa zo svojich hriechov, pomodlil sa a vyznal vieru.

Potom zomrel. Stalo sa to 6. októbra 1101 v La Torre. Jeho telo pochovali na cintoríne pustovne sv. Štefana. V roku 1513 ho našli neporušené.

Svätý Bruno nespísal pravidlá pre rád.

Napísal ich až jeho piaty nástupca Guigo.

V 12. storoèí ich pápež Inocent II. aprobuje a neskoršie sú kartuziáni pápežom Alexandrom III. uznaní za rád. Vo svojich pravidlách majú len jediný cie¾: „horlivejšie h¾ada , rýchlejšie nájs a plnšie vlastni samotného Boha.“ Ako cestu si zvolili ticho

a samotu. Autenticita a håbka Brunovej viery ho viedla k radikálnej oddelenosti pre Boha.

Hoci nás Pán nevolá do ticha Kartúzy, rovnako túži, aby sme sa mu dali so všetkým èo máme a akí sme. K rozoznávaniu toho, èo je v živote skutoène dôležité, nech nám slúži kartuziánske motto: Kríž stojí, kým svet sa krúti.

TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: http://www.stjoseph.cz/mlceni-a-pust/ https://mikespassingthoughts.files.wordpress.com/201 4/02/le_monastere_de_la_grande_chartreuse.jpg https://mikespassingthoughts.files.wordpress.com/201 3/09/la-grande-chartreuse.jpg https://mikespassingthoughts.files.wordpress.com/201 3/09/la-grande-chartreuse.jpg http://www.zivotopisysvatych.sk/bruno/ https://mikespassingthoughts.files.wordpress.com/201 3/11/carthusian-motto.jpg

22 ROZHOVOR

PETER MASARIK: KAŽDÝ ORGAN JE ŠPECIFICKÝ A ORIGINÁLNY Organ je nielen krá¾ovský, ale aj najväèší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z mnohých píš al, registrov, vzdušníc, mechov, èerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry.

Prvé historické zmienky o organe pochádzajú z antických èias. Avšak organ, tak ako ho poznáme dnes, sa postupne vyvíjal až do 17. storoèia. O práci organara a reparácii organu v Kostole sv. Alžbety Uhorskej sme sa rozprávali s organárom Petrom Masarikom z Prievidze.

Aká bola cesta k vašej profesii?

Organársku profesiu som zdedil od svojho otca. Postupne som sa v organárstve vzdelával a rozvíjal s pomocou a spoluprácou s èeskými a nemeckými organármi.

V tomto povolaní je obsiahnutých nieko¾ko ïalších remesiel. Napríklad stolárstvo, výroba píš al, elektrikárstvo atï.

Spolupracujem naïalej aj so svojimi subdodávate¾mi a predajcami organárskych materiálov, ktoré nakupujem väèšinou z Nemecka. V organárstve sa používa v pneumatických traktúrach asi 30 rôznych pneumatických materiálov. Sú medzi nimi napríklad rôzne druhy zvieracích koží, sušené èrevá a postupne sa rozširuje aj použitie syntetických materiálov. Tieto majú pri použití aj tú výhodu, že ich nenapádajú a nenièia larvy molí a drevokazného hmyzu. Viackrát som sa pri opravách poškodených organov stretol aj s výskytom hlodavcov, kún, vtákov a rôzneho hmyzu. Dokonca istý druh motý¾a si vytvoril v kovovej píš alke zakuklené hniezdo následkom èoho píš alka nevydala ani hlások.

ROZHOVOR 23 Ko¾ko rokov sa venujete opravám týchto krá¾ovských hudobných nástrojov?

Profesionálne asi 25 rokov. Ak by som poèítal aj roky strávené s otcom a pedagógom pánom Ladislavom Kissom, tak môžem poveda , že sa im venujem od svojich 10 rokov. Spolu je to teda už takmer 46 rokov.

A za tieto roky ste ich ko¾ko už opravili?

Nikdy som to presne nerátal, ale urèite sú to už stovky nástrojov. Rozsahy opráv organov sú rôzne. Niekde sa opraví len nieko¾ko porúch, ktorých odstránenie trvá jeden, alebo nieko¾ko dní a niekedy, pri ve¾kom a mimoriadne zdevastovanom nástroji pracujeme aj nieko¾ko mesiacov. Záleží tu od požiadaviek objednávate¾a

V èom spoèíva reparácia organu?

Na podrobnejšiu odpoveï by sme potrebovali až nieko¾ko listov papiera.

Každý organ ako hudobný nástroj je špecifický a je originálom medzi hudobnými nástrojmi. Základný postup pri opravách je samozrejme dôkladné vyèistenie píš alového fondu a všetkých vonkajších a vnútorných èastí nástroja.

Prach a trus vtákov i netopierov sa v píš alách vyskytuje ve¾mi èasto.

V niektorých organoch je zneèistených 300 píš al a v niektorých až do 5 000 píš al.

V tomto kremnickom (v Kostole sv. Alžbety – pozn. redaktora) organe je asi 1200 píš al.

Pod¾a druhu a rozsahu poškodenia drevených píš al a ïalších drevených organových komponentov drevokazným hmyzom sa zvolí vhodný spôsob na nièenie drevokazného hmyzu a impregnáciu dreva.

V kremnickom nástroji mnoho škôd a problémov spôsobila invázia molí šatových. Napadli a znièili mnohé plstené filcové organové súèiastky. V dnešnej dobe je na tuzemskom trhu aj v zahranièí už mnoho úèinných chemických prostriedkov na odchyt a nièenie škodcov lariev hmyzu.

V minulom roku pri prvej etape opravy organa

pán farár Marián Krajè nasadil a kontroloval chemické prostriedky proti moliam.

Pri druhej etape opravy v tomto roku už tento nepríjemný hmyz v nástroji nie je.

Podarilo sa ho úplne znièi . V ïalšej fáze opravy sa vymieòajú opotrebované membrány, ktoré sú už èasto perforované, alebo stvrdnuté. Hrací stôl s klaviatúrami rúk a nôh je vlastne riadiace centrum pre organistu.

24 ROZHOVOR Ten odtia¾to ovláda jednoduchým stláèaním klávesov ,gombíkov, sklopiek a rôznych ïalších zariadení píš alové zbory ukryté v skriniach nástroja. Pokia¾ má už organista hrací stôl poškodený a znefunkènený, je potrebné tento problém rieši , pretože nástroj potom hrá a vyludzuje rôzne nechcené zvuky a pískanie aj keï si to nikto nepraje. Zistil som tu tiež vážnu poruchu opravovaného organa a to, že na mnohých kuže¾ových ventiloch vo vzdušniciach boli zaznamenané håbkové korózie závaží.

Viete nám poveda , èi sa na organe v Kostole sv. Alžbety Uhorskej, robili v minulosti nejaké zásahy, ktoré by ho modernizovali? Prestavovali ho, alebo zostal jeho zvukový fond v pôvodnom stave ? Èas organovej skrine je pôvodná, nástrojová èas sa vymenila v roku 1980.

Nástroj je už prestavaný a zachovala sa aj istá èas píš alového fondu.

Oprava organu je vec fyzicky i finanène nároèná. Aj tu platí, že èím väèší nástroj (organ) tým drahšia rekonštrukcia ?

Alebo závisí aj od miery poškodenia, èi rozsahu rekonštrukèných prác?

Porovnajme si organ so starším domom. Aj dom, aj organ je stavba. Niekedy aj do organov prší a nateèie voda podobne ako do domu cez poškodenú strechu. Organ je navyše stroj zložený z nieko¾ko tisíc súèiastok. Zub èasu sa vždy podpíše pod opotrebovanie materiálov. Kvalitný organ s údržbou by mal v kostole vydrža 300 rokov a viac. Celkovú cenu opravy nástroja ovplyvòujú urèite ve¾kos , vek a rozsah poškodení, ako aj rozsah znièenia hmyzom a poèty vymenených organových komponentov a použitých materiálov.

Organ v "Špitálskom kostole" postavili pred vyše 130 rokmi, presnejšie v roku 1886. Reštaurovania sa mu dostalo po dlhých 94 rokoch. Po ko¾kých rokoch je potrebné reštaurova tieto hudobné nástroje ?

Je to ovplyvnené prostredím, prašnos ou, vlhkos ou a inými podmienkami. Pre dobrý ,,zdravotný stav organa ´´ je dôležitý napríklad aj taký detail, ako to, odkia¾ sa nasáva vzduch do organového mecha. Tu, vo tomto vašom nástroji je èerpadlo správne umiestnené v skrini nástroja a nasávaný vzduch má rovnakú teplotu a vlhkos , aká je aj v chráme.

TEXT: KLAUDIA MIHOKOVÁ FOTO: https://charismaticcharles.files.wordpress.com

Ko¾ko klávesov má tento organ a aký je jeho rozsah?

68 kláves , dve klaviatúry - manuály rozsah manuálov od C-a3 a pedálová klaviatúra. Ïakujem Vám za rozhovor i opravu.

Nech sa Vám darí.

ROZHOVOR 25 Poznámka redaktora: Rekonštrukcia organa v Kostole sv. Alžbety Uhorskej bola ukonèená v septembri 2017. Naposledy tento organ rekonštruovali Èeskoslovenské hudobné nástroje odborový podnik Hradec Králové – závod Varhany so sídlom v Krnove, a to v roku 1980. Vtedajšia rekonštrukcia pozostávala nielen z opráv nefunkèných èastí, ale tiež z výmeny rôznych komponentov. Po takmer storoèí dostal náš organ nový regulátor i ventilátor, nový registrový rozvod mechaniky, nové pneumatické ventilové tremolo, nové drevené kanály a viacero nových samostatných kuželkových vzdušníc. Pri tejto generálnej rekonštrukcii bol celý organ s pôvodnou skriòou nanovo postavený, preskúšaný a nanovo zinto-novaný v montážnej sále v Krnove. Po dovoze do Kremnice a osadení v Kostole sv. Alžbety Uhorskej bol po postavení intonaène prispôsobený akustike tohto kostola.

Odvtedy však prešlo 37 rokov a tento hudobný nástroj si opä vyžiadal rekonštrukciu. Tá je dnes hotová, organ je opä funkèný a môže ïalšie desa roèia verne slúži svojmu poslaniu. Nešlo o jednoduchú renováciu, dôkazom èoho ,

ò

bolo aj jej trvanie. Až štyri týždne si vyžiadala táto rekonštrukcia prebiehajúca pod vedením majstra Petra Masarika.

Poïme sa pozrie na jej finanènú stránku.

Pretože oprava bola finanène nároèná, nešlo o jednorazovú investíciu. Preto sme ju rozdelili na viac etáp (splátok). V septembri tohto roku sme zaplatili prvú splátku v sume 2000 eur, a to z rozpoètu farnosti Kremnica a z dobrovo¾ných príspevkov jednotlivých darcov, za èo im vyjadrujeme úprimné poïakovanie. K dnešnému dòu treba doplati za renováciu organu ešte sumu 3000 eur. Preto Vás aj touto cestou prosíme, že v prípade, ak by ste rozhodli finanène pomôc a prispie na rekonštrukciu - váš finanèný dar môžete odovzda pánovi farárovi Mariánovi, alebo p. Janke Markošovej. Zrekonštruovaný organ sme vám predstavili a jeho tóny ste si mohli vypoèu v nede¾u 22.10.2017 o 15.30 hod. poèas organového koncertu usku-toèneného pri príležitosti jeho kolaudácie. Úèinkovali: Jana Markošová - organ, Klára Štrofeková organ, Annamária Verešová - spev, Jarmila Jánošiková - organ, Marek Dietrich - organ a Ján Bulla - organ.

TEXT: JAROSLAV SLAŠ AN FOTO: ARCHÍV PETRA MASARIKA

26 PRE DETI

AHOJTE KAMARÁTI! Viete ako sa volá obdobie ktoré nás èaká? Pomôže Vám k tomu tajnièka, ktorú som si pre vás pripravila. Keï to zistíte, môžete si vyfarbi túto svieèku.

A mám pre vás ešte jednu bonusovú úlohu. Spoèítajte hviezdièky na tejto strane a èíslo ktoré získate vyde¾te èíslom 2.

Dozviete sa ko¾ko dní trvá oktáva modlitieb za duše v oèistci. zdroj: internet

Krásny jesenný èas želá Vaša Veronika

TAJNIÈKA 1 2

3 4 5 1.Ko¾ko bolo apoštolov?

6

2.Ako sa volal zradca ježiša?

7

3.Ako sa volá Boží syn?

4.Sväté písmo inak.

5.Èo zapa¾ujeme na hroboch?

6.Kto bol Mária? (..... Ježiša) 7.Ježiš je Boží ...

ZÁBAVNÉ OKIENKO 27

SUDOKU Mriežku treba vyplni tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políèka obsahoval èísla od 1 do 9, prièom sa èísla nesmú opakova .

Príjemnú zábavu želá Ma o zdroj: internet

ZAUJÍMAVÉ FAKTY ava vypije 200 litrov vody do troch minút.

Poèas života vyprodukujeme to¾ko slín, že by sme nimi naplnili 2 plavecké bazény.

Plocha p¾úc predstavuje jeden tenisový kurt.

VTIPY Všimol som si, že tvoj otec má opuchnuté líce. To od zubov? - Nie, od modlitby. - Ale netáraj... - Netáram. Vèera sme sa spolu celá rodina modlili Otèenáš a keï sme prišli po ~zbav nás zlého~, otec sa pozrel na mamu a ona si to všimla.

Hovorí Mišo Vladovi: - Mám ve¾mi múdru ženu. Ona všetko vie.

- Tá moja, - hovorí Vlado, - je zasa ve¾mi hlúpa. Tá zasa všetko chce vedie .

Manželka hovorí svojej polovièke: - Všimla som si, že náš sused pred odchodom do roboty vždy pobozká svoju manželku. Ty to preèo nerobíš?

- Ja pani susedku vôbec nepoznám.

Idú tri mníšky na dovolenku autom a dôjde im benzín. V dia¾ke zbadali benzínovú pumpu, ale chýba im nádoba. Tak preh¾adajú celé auto a nájdu noèník. Tak prídu na pumpu natankujú do noèníka a idú naspä . Ako tak lejú ten benzín z noèníka, ide okolo farár, pozerá na ne, zakrúti hlavou a povie: ”No sestry, vašu vieru tak ma !”

- Ako sa vám darí v manželstve?

- Vynikajúco. Ja varím a manžel ma¾uje.

Potom sa hádame, èo to má by .

KREMNICA A OKOLIE

ÈERVENÁ VEŽA Jedná sa o nanovo zrekonštruovanú èas mestského opevnenia, ktorej oprava prebehla v 70. rokoch 20. storoèia, je známa aj ako Južná veža. Je to kruhová trojpodlažná bašta na juhovýchodnom nároží mestského fortifikaèného systému. Jej vynovený vnútrajší priestor je charakteristický kovovým toèitým schodiskom, nachádzajúcim sa v strede objektu. Aj všetky jej podlažia boli vytvorené nanovo. Je známa tým, že tu poèas inkvizièných procesov, vykonávaných na území mesta, boli vypoèúvané a muèené ženy podozrivé z bosoráctva. Hoci v internetových turistických sprievodcoch je opisovaná ako jedno z na poh¾ad najkrajších zákutí mesta, do jej vnútra sa bežný návštevník len tak nedostane. Našim redaktorom sa to ale podarilo, a preto vám ponúkame exkluzívne foto, ktoré inde nenájdete.

TEXT: MIŠKA VNUÈKOVÁ FOTO: DÁVID NEUSCHL (zdroje: www.vypadni.sk, http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Cervena_veza)

ÈASOPIS FARNOSTI KREMNICA 13. ROÈNÍK 5/2017 POPRÁZDNINOVÉ ÈÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydáva farský èasopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod èíslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Marian Krajè Gramatická úprava: Alžbeta Vítková Distribúcia: Dávid Neuschl Tlaè: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnuèková, Mária Sroková Gašperová, Zuzana Verešová, Jaroslav Slaš an, Klaudia Mihoková, Marian Krajè, Veronika Oravcová, Martin Wagner Do tohto èísla prispeli: Diana a Petra Dvorské, Radovan Junas, kapucín Igor Snímka na titulke: Mária Krajèová Vychádza so súhlasom správcu farnosti.

Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov.

Nevyžiadané rukopisy nevraciame.

E-mail: zito.kca@gmail.com Cena: 0,50 €