Veršobrána Marcel Páleš

NEDOTKNUTÁ

Dotýkam sa ťa len očami ako ženatý muž cudzej ženy Pôvabná bývaš nedotknutá

Zimou si v rozkvete Sklá áut sa v noci stali znova plátnami Mráza da vinčiho Nedám to opäť Chcelo by to objatie Ale ide možno len o ľudský zvyk čosi obsiahnuť čosi chvíľu udržať Na teba to neplatí

Dotýkam sa ťa len tak myšlienkami ktoré majú svoj hraničný vesmír A nesiahajú ti hlboko Boh vie o tvojom umení najviac Prihováraš sa mi bez slov Neviditeľným dotykom mi nenápadne padáš do oka Chcelo by to bozk poézie tvojho dychu Aspoň malú pusu po ktorej bude všetko ešte viac rozmlčané

Dotýkam sa ťa rád cez zimu či cez pád slnka v lete v lete času aj v zablatených pádoch

Chladná Mrazivá Rád sa zasnívam o tom ako horíš uprostred túžby ukázať svoj bezčas

Chcelo by to obyčajné viac ako sa dá obyčajne Ale ty si ideš svoje a zostávaš svoja Nedotknutá

MARCEL PÁLEŠ