Issuu

ÈASOPIS

15. ROÈNÍK 1/2019

FARNOSTI

KREMNICA

NOVOROÈNÉ ÈÍSLO

H¾a, všetko tvorím nové. Zjv 21,5

V NOVOROÈNOM ÈÍSLE SA DOÈÍTATE: 3 EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA 4 V ŠKOLE MARTY A MÁRIE MIROSLAV KURIC 6 ZASVÄTENIE BOHU - CESTA NAPLNENIA ŽIVOTA JOZEF MIKULA

7 MATRIKA 24.11. 2018 - 13.1. 2019 8 INFORUBRIKA MIŠKA VNUÈKOVÁ 8 JASLIÈKOVÁ POBOŽNOS TIMEA GRETSCHOVÁ 9 OBLASTNÉ eRko STRETKO V KREMNICI JANA ÈÍŽOVÁ

9 POÏAKOVANIE OZ MAJÁK 10 MILAN WAGNER BORIS KOLLÁR 13 NECH SLNKO NEZAPADÁ NAD VAŠIM HNEVOM ZUZANA VEREŠOVÁ 15 ROZLÚÈKOVÝ JAROSLAV SLAŠ AN 20 22 23 24

SVÄTÍ ANDREJ-SVORAD A BENEDIKT MÁRIA SROKOVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVA VERONIKA ORAVCOVÁ CENTRUM PRE DETI A RODINY KREMNICA MIŠKA VNUÈKOVÁ

EDITORIÁL

Milí èitatelia! Urèite to poznáte. S príchodom Nového roka sme sa niektorí snažili da si predsavzatie, ktoré by sme mohli poèas roka plni a potom na konci kalendárneho roka by sme si povedali, že ako sme to splnili a èi sme to nesplnili. Myslím, že by nám to vyšlo asi tak, že by sme to nesplnili. Výnimky potvrdzujú pravidlo. Predsavzatia majú takú tendenciu nevychádza . Preèo? Pretože si ich dávame èastokrát príliš všeobecné ako „v tomto roku už budem lepší“, alebo „budem sa viac modli “. Predsavzatie je ako akýko¾vek iný cie¾, ktorý si chceme v našom živote da . Ten musí by konkrétny, merate¾ný a splnite¾ný. Aj napriek tomu, èo sme si teraz povedali o predsavzatiach ste aj vy tí, ktorí si žiadne predsavzatie nedali? Nepozeráte sa až tak do budúcnosti a snažíte sa ži v prítomnosti? Dobre robíte. Ve¾mi ma na zaèiatku roka povzbudili dve veci. Ak dovolíte podelím sa o ne s vami. Ešte v minulom roku som si kúpil diár na tento rok s názvom „ži dnešok Tu a TERAZ 2019“. Diár vydal denník Postoj v

spolupráci s pomocným biskupom Jozefom Ha¾kom,ktorý do neho prispel myšlienkami. Ani som nevedel, aký bude pre mòa potrebný. Vždy, keï ho beriem do ruky uvedomujem si, že mám ži v prítomnosti a tu, tam kde ma Boh poslal a kde vykonávam svoju službu a poslanie. Chcem Vás povzbudi aby ste robili podobne. Druhá vec, ktorá ma zaujala je nasledovná. Kamarátka si kúpila na Vianoce knihu, ktorá je dos hrubá. Obsahuje dva zväzky, viacero èastí a kapitol. Èo je to za knihu nie je podstatné, ide o princíp. Vždy, keï sa jej pýtam ako jej ide èítanie a na ktorej kapitole z ko¾kých je mi odpovedá, že nevie na ko¾kej kapitole z celkového poètu je. Sústredí sa iba na èítanie a nepozerá na to ko¾ko má ešte kapitol pred sebou. Nie je to podstatné. Viac si teda vychutnáva samotné èítanie. Aj na týchto príkladoch, ktoré hovoria o tom aké je dôležité ži v prítomnosti Vás chcem povzbudi aby ste aj v tomto roku si každý jeden deò uvedomovali, že je dôležité ži prítomnos . Aby sme neutekali myšlienkami, aby sme boli prítomní svojím duchom tam kde sme. Takže nie predsavzatia, ktoré sú príliš všeobecné, ale nech každý náš jeden deò v tomto roku je plný konkrétnych a merate¾ných skutkov lásky. Žime v prítomnosti a nie tak, že je nám ¾ahostajná spoloènos v ktorej žijeme – naša rodina, farnos , mesto, štát. Nezaoberajme sa tým, èo raz bude potom, ale snažme sa, pretvára svoj život a svoje okolie a ži dnešok TU a TERAZ. Všetko dobré a požehnané do Nového roku 2019 Vám prajem!

Boris

Kollar

FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

4 DUCHOVNÉ SLOVO

V ŠKOLE MARTY A MÁRIE Eucharistická adorácia je našou odpoveïou na smäd Spasite¾a po našej láske. Preto je dobré pripomenú , že v modlitbe nie sú rozhodujúce naše city. Sú dni, keï poci ujeme lásku k Ježišovi alebo jeho lásku k nám. Môžeme sa z toho teši a by vïaèní za tento dar. Avšak sú aj mnohé dni, keï vôbec niè necítime, keï dokonca príde aj nechu do modlitby. Aj to sa stáva.

Dôležité je, že on je tu a ja som s ním, s Ježišom. Podstatný je úkon viery: „Ježišu, verím, že ty si tu!“ Je to podobne ako s èlovekom, ktorý sa vystaví pôsobeniu slneèných lúèov. Pri adorácii nemožno by pred Oltárnou sviatos ou bez toho, aby Boh v nás nepôsobil, hoci niè necítime. Sme jednoducho tu, v postoji dôvery v Pánovo konanie. Svätá Alžbeta od Najsvätejšej Trojice, ktorá mala milos zvláš preži prítomnos Trojjediného Boha vo svojom srdci, napísala túto

modlitbu: ,,Ó, môj Bože, Trojica, ktorej sa klaniam... nech a nikdy nenechám samého [v mojej duši], ale nech som tam úplne celá, úplne bdelá vo svojej viere, celá v adorácii, úplne odovzdaná tvojmu stvorite¾skému pôsobeniu“. Keï niè necítime, keï máme dojem, že sa niè nedeje, povedzme: „Bože, necítim niè, ale verím ti, ty si skutoène tu.“ V modlitbe nemusíme niè dokazova , smieme by celkom takí, akí sme, a to pod¾a slov svätej Terézie z Kalkaty: ,,Moje deti, nemusíte by iné, ako v skutoènosti ste, aby vás Ježiš miloval. Verte jednoducho, že ste preòho cenní. Položte mu k nohám vaše bolesti, otvorte mu vaše srdce, aby vás mohol milova . A on urobí zvyšok.“ Na ceste modlitby vstúpime teraz školy Marty a Márie, ktoré Ježiša ve¾mi dobre poznali a spolu s ich bratom Lazárom boli s Ježišom spriatelení. Od nich sa budeme uèi duchovnému rozhovoru i postoju lásky. S Martou a Máriou objavíme jeden spôsob, ako sa možno modli . Oni mali to š astie, že ho skutoène videli. My svojimi oèami vidíme len Najsvätejšiu sviatos , ale vierou spoznávame, že Ježiš je v nej prítomný práve tak reálne ako bol aj u Marty a Márie. Najprv si pripomeòme sta o stretnutí Ježiša s Martou a Máriou ako nám to rozpráva evanjelista svätý Lukáš: ,,Ako išli ïalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Mária, ktorá si sadla Pánovi k nohám a poèúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: 'Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhova ? Povedz jej, nech mi pomôže' . Pán jej odpovedal: 'Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme' .“ (Lk 10, 38 - 42).

DUCHOVNÉ SLOVO

vojdem a budem s ním veèera a on so mnou.“ (Zjv 3,21).Tak sa to stalo aj u Marty: Ježiš zaklopal, ona otvorila dvere a priate¾sky ho prijala. Keï sa chceme modli , toto je to prvé, èo musíme urobi . Rozhodnú sa strávi èas v modlitbe, a to každý deò. Nestane sa to náhodou. Prvý krok, èiže zaèiatok modlitby, je rozhodnutie pre modlitbu: ,,Teraz venujem tento èas modlitbe!“ Keï to urobíme, zaèneme otvára dvere srdca pre Ježiša, ktorý klope. Svätá Terézia z Avily, ve¾ká uèite¾ka modlitby, povedala svojim sestrám, že to najdôležitejšie, keï sa èlovek chce zaèa modli , je rozhodnutie modli sa.

V knihe o modlitbe ,,Èas pre Boha“ sa píše: ,,Modlitba nie je ovocie technickej metódy, ale je to dar, ktorý máme prija .“ To je to, èo urobila Marta. Priate¾sky prijala Ježiša u seba, vo svojom dome. Ona je domáca pani, ona je tá, ktorá prijala Ježiša. Poznáme slová Ježiša z knihy Zjavenia svätého apoštola Jána: „H¾a, stojím pri dverách a klopem. Kto poèúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu

Marta prijala Ježiša vo svojom dome. Každý z nás má nejaké miesto stretnutia s Ježišom. Toto miesto môže by kostol v našej blízkosti, alebo izba v našom dome. Ježiš je vždy prítomný vo svätostánku, ale keï nemôžeme prís do kostola, Ježiš je pri nás všade, kde sa práve nachádzame. On nám hovorí v Evanjeliu pod¾a svätého Matúša: ,,Ale keï sa ty ideš modli , vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa ku svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6). Môžeme si teda vybra pokojné miesto v našom byte, vhodné pre modlitbu, kde si umiestnime malú ikonu, kríž, svieèku, prípadne kvety, nieèo celkom jednoduché, èo nám pomôže vstúpi do Ježišovej prítomnosti a otvori dvere nášho srdca Ježišovi tak, ako to urobila Marta spolu s Máriou.

TEXT: MIROSLAV KURIC FOTO: INTERNET

6 Z KAPLÁNOVHO PERA

ZASVÄTENIE BOHU - CESTA NAPLNENIA ŽIVOTA Drahí èitatelia! Každý rok, na zaèiatku februára, slávime sviatok obetovania Pána - Hromnice. Pripomíname si udalosti, keï Jozef a Mária prinášajú Ježiša prvý raz do chrámu, aby splnili nariadenie zákona. Na jednej strane tu je vernos èloveka Bohu a jeho zákonu, na druhej vernos Boha èloveku. Boha, ktorý napåòa pris¾úbenia. V životoch Jozefa a Márie v živote Simeona.

Te n t o d e ò j e s v i a t k o m zasväteného života. Všetkých tých, ktorí v túžbe dokonalejšie milova Boha sa zasvätili svoj život Bohu. Bežne pod tými, ktorý sa zasvätili rozumieme všetkých reho¾níkov, resp. kòazov. Svätý Otec František o zasvätenom živote hovorí: „Nie je niè krajšie v živote, ako navždy patri celým srdcom Bohu a dáva život v

službe bratom. Zasvätený život je nádherný, je jedným z najcennejších pokladov Cirkvi, zakoreneným v krstnom povolaní.“ Èo znamená zasvätenie Bohu. Keby sme h¾adali pravý význam slova zasvätenie. Znamená to vyhradi nieèo jedine Bohu. Doslovne - oddeli . Reho¾níci uskutoèòujú toto „oddelenie“ evanjeliovými s¾ubmi - èistoty, chudoby a poslušnosti resp. kòazi s¾ubom celibátu. Vonkajším znakom tohto zasvätenia je reho¾ný odev, reho¾né meno. A aký to má všetko zmysel? Cie¾om zasväteného života je h¾adanie Božieho krá¾ovstva, lebo práve reho¾ný život o òom vydáva svedectvo. Je ten istý cie¾ ako má každý pokrstený. Rozdiel je spôsobe. Vnútornou pohnútkou je aj túžba milova Boha s „nerozdeleným“ srdcom. Naplni to prvé prikázanie - Milova budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ Druhé je toto: „Milova budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Mt 12,30-31.

Z KAPLÁNOVHO PERA

Raz jeden èlovek, ktorý sa zaujímal o zasvätený život sa pýtal reho¾níka: „Ja neviem pochopi ako takto môžete ži ? Tie s¾uby ... a to všetko zriekanie sa.“ Reho¾ník mu len s pokojom odpovedal. „Vy to nemusíte chápa , lebo nie ste k takémuto životu povolaný“.

Božie povolanie a slobodná odpoveï èloveka, ktorý ho zachytí vo svojom srdci je základom každého zasväteného života. Každý má to svoje

povolanie od Boha, ale cie¾ je jeden dosiahnu Boha. Získa spásu - to s¾ubované Božie krá¾ovstvo. Lebo Pán Ježiš s¾ubuje, keï odpovedá na Petrovu otázku - "Èo z toho teda budeme ma ?": „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedièom veèného života." Mt 19,29. Je to ve¾a, alebo málo. Dnes to mnohí èasto nechápu. Èo tam po nebi, po Božom krá¾ovstve ja chcem ži naplno teraz. Je to otázka priorít a hodnôt. A hlavne tých hlbokých túžob srdca milova a by milovaný. A myslím, že to chcú uskutoèni aj zasvätení - kòazi, reho¾níci. Usilova sa naplno milova Boha a blížneho. Práve cez službu a obetu prís k naplneniu života. Prajem Vám, aby sme každý deò dokázali odpoveda na tie Božie pozvania k láske a službe a spomeòte si v modlitbe na nás všetkých zasvätených, aby sme vytrvali vo vernosti, viere a láske. TEXT: JOZEF MIKULA, FOTO: INTERNET

MATRIKA 24.11.2018 – 13.1.2019

Pohreby: Milan Vlaèuha 37 r. Jozef Vencel 69 r. Arnošt Oravec 87 r. Valéria Trginová 82 r. Ján Gorduliè 74 r. Kvietoslava Pøibylová 78 r. Ondrej Weiss 72 r. Koloman Fízik 84 r.

Sobáše: 0 Krsty: 1

INFORUBRIKA

AKTUALITY 25.12. 2018 sa naša farnos opä zapojila do projektu „Dobrá novina“.

18.-25. januára 2019 slávime týždeò modlitieb za jednotu kres anov. Modlitbu za jednotu kres anov zahàòame v tomto období do spoloèných modlitieb. Farnos Kremnica v spolupráci s eRkom organizuje aj v roku 2019 detské letné tábory. Pre deti 1.-4. roèníka ZŠ to tento rok bude denný letný tábor v Kremnici v termíne 8.12.7. 2019. Pre žiakov 5.-9. roèníka ZŠ bude tábor v termíne 12.-18.8. 2019 v Lúèkach pri Ružomberku. Kontaktná osoba pre obidva tábory je Boris Kollár.

26.12. 2018 sa u nás konala Jaslièková pobožnos .

TEXT: MIŠKA VNUÈKOVÁ, FOTO: BK

8 ÈO SA STALO, ÈO BUDE

JASLIÈKOVÁ POBOŽNOS Tak ako každý rok, sme 26.12. v Kostole sv. Alžbety oslávili narodenie malého Ježiška jaslièkovou pobožnos ou. Celé sa to zaèalo už ale ove¾a skôr. Keïže všetko bolo treba najprv poriadne nacvièi prvýkrát sme sa stretli 25.11. Rozdali sme si úlohy, zoznámili sme sa s divadlom a mohlo sa zaèa uèenie textov. Stretávali sme sa pravidelne každú nede¾u o 15:00 najprv vo fare a neskôr v Kostole sv. Alžbety aby sme sa oboznámili s prostredím v ktorom sa to bude kona . Mesiac ubehol ako voda a my sme mohli zahra verejnosti náš pripravený program.

Tento rok bola hlavnou postavou malá detektívka, dcéra jedného z troch krá¾ov, ktorá túžila by ako svoj otec sa vydala nájs malého Ježiška. Na tejto ceste h¾adala jeho stopy v chráme, v hostinci a dokonca stretla aj pastierikov, ktorí jej naš astie nakoniec pomohli vïaka hviezde nájs malého Ježiška. Pri malom Ježiškovi sa stretlo 14 malých i ve¾kých hercov. Ve¾mi pekne ïakujeme všetkým , ktorí nás prišli pozrie a podporili nás svojim potleskom. TEXT: TIMEA GRETSCHOVÁ

ÈO SA STALO, ÈO BUDE TEXT:DIANA DVORSKÁ FOTO: ARCHÍV MARIANA KRAJÈA

OBLASTNÉ eRko STRETKO V KREMNICI

Keï snežilo, mrholilo, nové OC sa nám v eRku narodilo. V sobotu, 12.1. sa uskutoènilo v Kremnici OC stretko, kde sa spojili doterajšie OC Nová Baòa a OC Nežiloje. Vzniklo nové OC Tekov, ktorého vedúcim je Boris Kollár. Na

stretku sa úèastníci z Kremnice, Žarnovice, Dolnej Ždane a Prestavåk zamýš¾ali nad svojou úlohou vedúcich detských spoloèenstiev. Program oblastného stretka bol tvorený nie len modlitbou, èi zoznamovaèkami, ale aj workshopom, ktorý viedol Vladimír Dutka a priblížil prítomným tému animátorstva. Ïakujeme všetkým, ktorí sa na oblastnom stretku zúèastnili. TEXT : JANA ÈÍŽOVÁ, FOTO: ARCHÍV BK

10 ROZHOVOR

Futbal hrával za Kremnicu aj Hornú Ves. Spoluorganizoval stretnutie farskej mládeže po 30. rokoch. Svadbu mal na Silvestra. Dnes má dve deti, dcéru a syna.

MILAN WAGNER Ako si sa dostal k rozdávaniu svätého prijímania? Dostal som sa k tomu cez Mariána Krajèa. Vtedy som si povedal, že dobre, lebo aj tak to nikto iný nechce robi . Bolo to v èase kedy som videl, že je problém s miništrovaním, ale chcel som Ma a k tomu zasväti . Som si povedal chcem a tam ma , poï ideme spolu, ukážem ti to, nauèím a to a je mi jasné, že už to bude také prirodzené. Nebude sa na to díva divne. Takže len z tohto dôvodu.

Zaujalo ma to, minulý rok v decembri, že si zorganizoval stretnutie mladých s kòazmi po viacerých rokoch. Èo vám to tak napadlo? Preèo cez Vianoce? (Poznámka – jedná sa o vianoèné stretnutie v roku 2017, medzitým sa stihlo uskutoèni aj posedenie v roku 2018) My sme to už robili a urobili sme to nieko¾kýkrát,ale je to také typické. Prvýkrát sme boli v takom kruhu tých najbližších èo sme robili farské zábavy, potom sme si tam zavolali tých našich generaèných kòazov, ktorých sa nás to dotýkalo. Potom keï sme to zopakovali, sme išli ïalej do håbky, že kto ešte tam bol. Takisto sme rozšírili kòazov lebo viem, že každá generácia mala svojho kòaza, èi kaplána alebo farára. Každý sme mali nejakého toho svojho kòaza. A volali sme kòazov hlavne z tých dôvodov, že sme prežívali spoloèné chvíle nielen na omši.

ÈO SA STALO, ÈO BUDE 11

Mohol som vtedy osobnejšie poveda pri každom preèo tam je. Ako na svadbu, keï voláš najbližších a väèšinou nemusíš vysvet¾ova preèo. Nás tam bolo 60 aj s kòazmi. No a preèo Vianoce? Toto nemá žiadny súvis s liturgiou ani s našou vierou. Z praktického h¾adiska, toto je jediné obdobie v roku, kedy sa všetci Kremnièania vracajú domov. Bodka. Ja si vážim každého jedného, èo tam prišiel. Nikoho nechcem vyzdvihova . Toto je akcia, ktorú mám rád, dáva mi to taký zmysel Vieš ako sa to volalo oficiálne? Keï som obvolával ¾udí, tak som im hovoril: Príï na stretko farskej mládeže po 30. rokoch. Nechcem niè porovnáva , ale tie najkrajšie príbehy zažiješ, kým nieèo zorganizuješ.

Ako s odstupom èasu hodnotíš vašu pú do Medžugorja? Keï sme boli s Chrenovcami v Medžugorí, tak mi bolo aj málo, lebo

Beátka zvolila taký program, že de om nevadilo, skoré vstávanie. Ale aspoò nemáš tendenciu v noci ponocova . V Medžugorí sme boli iba raz. Pred tromi rokmi. Aj keï by tam bol niekto viackrát po sebe a zažil by tam tie isté programy alebo prednášky, tak to nemôže by to isté. Ja som ten Goranov príbeh poèul dvakrát, ale vždy ma oslovilo nieèo iné. Ako a kde si trávil svoje detstvo? My sme to detstvo trávili tak super, lebo vtedy neexistoval televízor, nie fyzicky, ale ako taký koníèek to neexistoval. Ja som nebol taký šprt, alebo knihomo¾. Èiže my sme hodili tašku domov a potom to bol šport, a to bolo jedno, že èi futbal, èi to bol tenis, èi to bol hokej, na tom nezáležalo. Vždycky sme sa patria dohodli, nepotrebovali sme mobil. Chalani o tretej vonku. Každé ihrisko, ktoré sme okupovali. Èiže len veèer v lete o desiatej pol desiatej oco alebo mama z balkóna zakrièali „domov“ a išli sme domov. Už keï sme mali tých 12 - 13 rokov, už zaèali koníèky. Chodili sme na záhradu, tam sme porobili èo bolo treba u starkej. A poobede najèastejšie futbal. Ešte nejaké baby to nefungovalo. Keï už sme mali 13 rokov a nábožko tak tam vznikla partia z fary. V piatok sme sa už zišli tí, èo sme boli tu. Po omši sme chodili na faru, v sobotu detto. No a v nede¾u som mal futbal.

12 ROZHOVOR

väèšinou Kremnièania. No a v 4. triede som zaèal chodi s Deniskou. Futbal si hral za koho všetkého? Ja som celý èas, za mladších aj starších žiakov hrával tu v Kremnici. My sme tu hrali krajskú aj okresnú sú až. Som za to vïaèný minimálne už len preto, lebo som spoznal kopec ¾udí. Ale že kopec. Precestovali sme ve¾a dedín. Dostal som sa do kontaktu aj s kvalitným futbalom. Ja som od zaèiatku chcel ma rodinu. Keï som sa dostal na výšku, zaèal trpie futbal, vydržal som iba pol roka. V roku 1996, keï som prišiel z vojny, aj predtým som bol na úrade práce a mohol som hra futbal.

Na akú strednú školu si chodil? Jedine èo som chcel, tak ís na športovú. Jedna bola v Banskej Bystrici a jednu futbalovú otvárali v Považskej Bystrici. Nakoniec som sa dostal do Bystrice, kde bola iba atletika a judo. Super bolo to, že som bol na intráku. Mali sme najskôr dvakrát denne tréning. Nad iným som nerozmýš¾al. Ja som zažil ešte taký socialistický režim štúdia. My sme dostávali všetky tie veci na športovanie. My sme dostávali extra stravu, že sme mali vitamíny, že sme mali obedy iné. Chodil som na sústredenia. Zažil som aj klasické študentské èasy. Chodieval som v utorok na mládežku, tam sme sa schádzali

Ko¾ko si bol na vojne? Vojna bola vtedy iba na rok. Posledných 10 rokov sa už, ale nemáme s kým v rodine bavi o vojne. Ko¾ko rokov už nehráš? Nehrám už 4 roky, ak si dobre pamätám. Ïakujem ve¾mi pekne za rozhovor!

S MILANOM SA ROZPRÁVAL: BORIS KOLLÁR FOTO: ARCHÍV MILANA WAGNERA

MLADÉ RODINKY

NECH SLNKO NEZAPADÁ NAD VAŠIM HNEVOM Preèo by nemalo slnko zapada nad naším hnevom? Záleží vôbec na tom, èi poviem prepáè dnes, alebo zajtra? Myšlienka, aby slnko nezapadalo nad našim hnevom pochádza zo Svätého Písma, z listu Efezanom. Ide o mravnú povinnos . Je to jedno z rozhodnutí, ktoré z nás robí nového èloveka a dáva umrie tomu starému. „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi! ... Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milos tým, èo poèúvajú. A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste oznaèení peèa ou na deò vykúpenia. Akáko¾vek zatrpknutos , hnev, rozhorèenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ïaleko od vás. Buïte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúš ajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ (Ef 4, 26 – 32) Aké sú vlastne dôvody, preèo by sa zmierenie nemalo odklada ? Èo sa stane, ak neodpustím skôr, než slnko zapadne? Odpusti skôr, ako si ¾ahne èlovek spa , odporúèajú viacerí najmä manželom. Preèo? Pretože je prinajmenšom zvláštne ¾ahnú si do spoloènej postele s niekým, na koho sa hnevám. Viem to. Neraz som to totiž urobila a k boju s manželom sa v tých prípadoch pridal aj boj o spánok. No, stojí to za to? Nie len, že sa èosi pokazilo vo vz ahu, ešte ani spa sa kvôli tomu nedá! Netuším, ako sa správajú iní muži, ale ten môj napriek všetkému nemá problém zaspa . Hoci sa aj neudobríme, stáva sa, že

zatia¾ èo ja nazúrená, smutná, èi urazená premýš¾aním bránim spánku, manžel si spokojne pochrapkáva ved¾a mòa. A to by som nazvala ešte tým lepším prípadom. Horšie je, ak sa jeden z manželov rozhodne spa inde, napríklad na gauèi. Ide už o prejav akéhosi odmietania, vyhýbania sa riešeniu. To sú aj prípady, kedy sa hnevám na kohoko¾vek a namiesto toho, aby sme si problém vysvetlili a povedali si prepáè, zaèneme sa hra na schovávaèku. Vyhýbame sa jeden druhému, aby sme sa na seba ani len pozrie nemuseli. Neodkladaj èas zmierenia. Nevyhýbaj sa èloveku, na ktorého sa hneváš. Na druhý deò sa èlovek prebúdza s pocitom oèakávania. Tento èas býva tak trochu trápny pre obe strany. Každý èaká, èi ten druhý urobí prvý krok. Èi to bude on, kto prvý nieèo povie. Áno, mal by sa predsa prvý ozva ten, kto urobil chybu. Ale èo ak chybu spravili obaja? Èo ak sa vinným necíti ani jeden? Kde je ukrytá pravda a kto ju odhalí?

MLADÉ RODINKY

V rodine sa tento èas oznaèuje ako „tichá domácnos “. Poznáte to? Je to známy pojem, pretože sa z èasu na èas vyskytuje snáï v každej rodine. Atmosféra takéhoto ticha ovplyvòuje celú domácnos . Už aj celkom malé deti vnímajú, kedy mamka a tatko nie sú práve kamaráti. Hádky rodièov by nemali prebieha pred oèami detí. Naopak ale, naše zmierenia si nemusíme necháva iba pre seba. Ak deti vidia, ako sa rodièia vedia zmieri , je to pre nich dobrou školou. Ve¾a sa z toho nauèia, pretože deti sú našimi zrkadlami.

Takáto hra býva ve¾mi nebezpeèná a jej konce nebývajú vždy š astné. Rozvodovos je vysoká. Ve¾a vz ahov ešte ani poriadne nezaène a už konèia, pretože si ¾udia odvykli hovori prepáè. Ohováranie, osoèovanie, nevera a rozvody. To všetko sú pojmy, ktoré ¾uïom nie sú vzdialené. A pritom by sme s nimi nemali ma niè spoloèné.

Nemlè. Povedz prepáè ako prvý. Ak sa necítiš vinným, skús sa opýta na dôvod mlèania toho druhého. Niekedy pomôže už to, že sa opýtaš na dôvod a vypoèuješ si, èo druhého trápi. Odkladanie zmierenia neprináša so sebou niè dobré. Plynutím èasu sa väèšinou prehlbujú emócie a ¾udia sú si èoraz vzdialenejší. Niekedy dokonca aj zabudnú na dôvod, kvôli ktorému sa pohádali. V hlave nahnevaného èloveka prebiehajú rôzne scenáre. Spomenieme si, èo všetko zlé nám ten èlovek už urobil. Zaèneme vy ahova veci z minulosti, èím sa problém naba¾uje a hnev zväèšuje. Alebo v nás vyhrá ¾ahostajnos . Nezáleží nám na tom, èi sa zmierime. Je nám to ukradnuté. Nevy ahuj veci z minulosti. Rieš vždy aktuálny problém. Nebuï ¾ahostajný voèi zmiereniu. Niekedy sa stane, že hnev prerastie až tak, že máme chu tomu druhému robi zle. Už nestaèí iba vnútorné prežívanie všetkých tých emócií. Už nestaèí len ignorácia. Chceme da tomu èloveku pocíti , že sa naòho hneváme. Ty si mi urobil toto? Dobre, tak ja ti urobím toto. Ty si o mne povedal toto? Fajn, ja o tebe poviem toto.

Neodplácaj sa zlým za zlé. Uè sa po facke nastavi aj druhé líce. Veru, múdry bol ten svätý Pavol, keï Efezanom radil, aby slnko nezapadalo nad naším hnevom. Vedel, že ak slnko zapadne a odpustenie odložíme, vtedy príde priestor pre diabla. Ak odpustenie nepríde èím skôr, môže vzniknú ve¾a rán v srdci èloveka aj z malého sporu, možno dokonca aj z nedorozumenia. Pane, posilòuj nás, aby sme dokázali poveda prepáè skôr, ako slnko zapadne.

TEXT: ZUZANA VEREŠOVÁ FOTO: INTERNET

ZA HRANICAMI FARNOSTI

ROZLÚÈKOVÝ Milí moji spolupracovníci - redaktori ŽiTa, priatelia a èitatelia nášho farského èasopisu. Všetko má svoj èas a svoju chví¾u, každé úsilie pod nebom. Svoj èas má narodi sa, svoj èas má zomrie , svoj èas má vysádza , svoj èas má sadenice vytrha ...Svoj èas má h¾ada , svoj èas má nieèo strati . Svoj èas má si uschova , svoj èas má nieèo odhodi . Svoj èas má trha , svoj èas má zašíva . Svoj èas má odmlèa sa, svoj èas má prehovori . To hovorí vo svojej tretej kapitole Kniha kazate¾ . Ak by som mohol na múdre slová nadviaza , pokraèoval by som: Svoj èas má zaèa písa , svoj èas má s publikovaním (do ŽiTa) skonèi . Bolo to podnetných 6 rokov. Prvý môj text ste si mohli preèíta v roku 2012 a predstavil som Vám v òom myšlienku, vznik a genézu vytvorenia na Slovensku prvého cintorína pre pochovávanie potratených detí, na vytvorenie ktorého som dostal Božiu milos a silu. Neskôr ma oslovil pán farár Marián Krajè, èi by som sa nechcel sta redaktorom nášho farského èasopisu. Pár rokov som to s našimi redaktormi a prispievate¾mi ahal, pár rokov ste sa stretávali s mojimi textami v rubrikách „Rozhovor“ a „Za hranicami farnosti“. Písanie pri takom množstve prác a aktivít, aké mám v ostatnom èase nie je èasto o radosti z „posúvania myšlienok“, ale o odtrhávaní si vo¾ného èasu, ktorý by mal patri najbližším. Aj preto ma teší, že za roky svojho pôsobenia v Žite, povyrástli v našej farnosti viacerí mládežníci, ktorí svoju prácu robia dobre, svedomito a navyše ich napåòa. Ve¾mi dobre sa èítali

rozhovory v tohtoroènom dušièkovom i vianoènom èísle, ktoré robil Boris, verím, že aj rubrika „Za hranicami farnosti“ si nájde svojho redaktora, ktorý Vás bude informova o dianí a živote Cirkvi v susedných diecézach a v zahranièí. Chcel by som k písaniu povzbudi aj ostatných èlenov nášho farského spoloèenstva. Existuje zaužívaný a presadzovaný názor, že najskôr musíte ma novinárske vzdelanie, potom novinárske skúsenosti, aby ste vedeli sformulova úvod, jadro a záver a potom už príde dobrý èlánok. Pod¾a mòa je to úplne naopak. Nemusíte vedie formulova , nemusíte (èi skôr nesmiete) ma žurnalistické vzdelanie, nemusíte ma úvod, jadro a záver. Niè z toho vám nezaruèí, že napíšete dobrý èlánok. Pod¾a mojej skúsenosti dobrý èlánok urobí len èlovek, ktorý má zaujímavú dušu a teda zaujímavý poh¾ad na svet. Nemusíte ma žiadnu novinársku skúsenos , musíte len jedno – vidie veci, ktoré iní nevidia. A toto sa nedá kúpi , ani získa v škole. Chcem sa poïakova redaktorom, ako aj Vám, èitate¾om za podnetný èas, ktorý sme spolu strávili, za mnoho podnetov a milých slov k mojim èlánkom. Prajem Vám nech sa Vám darí a nášmu Žitu prajem, aby si vždy našlo svojich – i nových èitate¾ov v našej farnosti i mimo nej.

Jaroslav Slaš an

ZA HRANICAMI FARNOSTI

Vyvolená O osobnom živote Márie, (v hebrejèine Miriam), vieme pomerne málo. Máriu oznaèujú tri zo štyroch evanjelií a Skutky apoštolov. Najviac z jej života prezrádza Lukášovo evanjelium. Mnohé informácie z jej života sa môžeme dozvedie z apokryfov, ktoré vytvorili neznámi starokres anskí pisatelia. Jeden z najstarších zachovaných apokryfov dostalo názov Jakubovo protoevanjelium. Tento spis pochádza z polovice 2. storoèia, takže obsahuje niektoré historicky cenné údaje. Dozvedáme sa z neho napríklad aj mená jej rodièov. Miesto a dátum narodenia Márii však s urèitos ou nevieme. Ako možné rodisko sa najèastejšie spomínajú tri miesta. Prvým je Betlehem, mesteèko, kde sa o nieko¾ko rokov neskôr narodil aj jej syn Ježiš. Druhým mestom, ktoré prichádza do úvahy je Sefora, ktorá sa nachádza štyri kilometre severne od Betlehema. Tu bol za èias cisára Konštantína postavený chrám, ktorý miestna cirkev zasvätila Máriiným rodièom. Tretia tradícia hovorí, že sa narodila v Jeruzaleme.

18 rokov, prièom mohlo trva aj nieko¾ko rokov, kým si založili spoloènú domácnos . Jej snúbencom sa stal muž menom Jozef. Tak ako Mária, aj on pochádzal z rodokmeòa židovského krá¾a Dávida. Nový zákon oznaèuje zamestnanie Jozefa výrazom „tekton“, èo je grécke pomenovanie èloveka, ktorý pracuje s drevom a kameòom, teda istý druh stavebného remeselníka. Márii sa pred svadbou s Jozefom stala udalos , aká sa nedá pochopi . Dnes nie, ani vtedy nie. Zjavil sa jej anjel, ktorý sa jej dal pozna ako „Gabriel“, èo je v hebrejèine odvodené od spojenia „Gebr“ – silný muž a „El“ – Boh. Tento anjel je v židovskej tradícii ten z troch archanjelov, ktorý má najmä poverenie oznamova zásahy Boha do chodu ¾udských dejín. „Anjel k nej pristúpil“ opisuje udalosti evanjelista Lukáš , a ïalej píše, že ju pozdravil, upokojil a oznámil jej, že našla milos u Boha, poène die a a porodí syna.

Zásnuby s Jozefom Pod¾a spisov Nového zákona bývala Mária v Nazarete so svojimi rodièmi Joachimom a Annou. Nazaret bol v tomto èase malá osada, v ktorej pod¾a vykopávok posledných desa roèí, nežilo viac ako 150 obyvate¾ov. Mária žila navonok normálnym nenápadným životom. Preto bolo prirodzené, že otec jej našiel ženícha a so ženíchovým otcom pripravili manželskú zmluvu. Potom sa konalo zasnúbenie a istý èas po òom svadba. Zásnubný vek bol vtedy u dievèat 14 až 16 rokov, mládenci mohli ma okolo

Mária mu oponuje, že ona muža nepozná, ale Gabriel jej vraví, že Duch svätý na òu zostúpi a moc Najvyššieho ju zatieni, a preto bude jej die a Božím Synom. K¾úèovým slovom pre vstupovanie Márie do dejín sveta bolo jej Fiat – nech sa stane. To, èo sa jej potom udeje sa nedá pochopi .

ZA HRANICAMI FARNOSTI

Do Domu chleba V èase Máriinho tehotenstva vydal rímsky cisár Augustus príkaz vykona súpis ¾udí na celom svete, èím myslel svet ovládaný Rímom. Každý sa musel da zapísa v meste, odkia¾ pochádzal jeho rod. To preto Jozef s tehotnou Máriou cestovali do Betlehema. Nevie sa, èi cestovali sami, alebo sa pridali k ïalším pútnikom, ktorí p u t o v a l i t a k i s t o d o J u d e y. A s i stopä desiatkilometrová cesta z Nazareta do Betlehema im mohla trva približne týždeò. Jedna z možných trás viedla cez pretiahnuté ploché údolie popri Jordáne a pri Jerichu bolo treba zamieri strmých výstupom na Jeruzalem. Z Jeruzalema je do Betlehema už iba na skok, asi 12 kilometrov. Druhá cesta bola síce kratšia, ale viedla cez územie nepriate¾ských Samaritánov. Ïalej popri vysoko vyènievajúcom chráme, ktorý dal postavi Herodes cisárovi Augustovi, ako „vládcovi sveta“, odtia¾ pokraèuje popri „Bet El – bráne nebies“, miestu, kde sa patriarchovi Jakubovi prisnil rebrík, po ktorom vystupovali a zostupovali z neba anjeli. Ktorou cestou však putovali, nevieme dodnes s urèitos ou poveda . Keï vystúpili na sedlo, kde dnes stojí kostol „Mar Elija“, ležal koneène cie¾ ich cesty pred nimi. Betlehem bol v týchto èasoch mesteèkom, èi skôr osadou s menej ako tisíc obyvate¾mi (dnes má 3500 obyvate¾ov) a názov tohto mesta v preklade znamená „Dom chleba“. Je to rodisko krá¾a Dávida, svojho èasu pastiera oviec, ktorý triumfoval nad Goliášom. Preto sa nazýva Dávidovým mestom. Táto tisícroèná osada nikdy nehrala významnejšiu úlohu. Až doteraz. Pretože v hostinci nenašli ubytovanie, boli

nútení uchýli sa do maštale. V nej Mária porodila svojho syna. V židovskom kalendári sa písal rok 3754. Dali mu všedné meno, Ježiš, aké mal v starom Izraeli každý tretí chlapec. Okolnosti Máriinho pôrodu opisujú autori evanjelií so vznešenou oh¾aduplnos ou. O nijakej inej udalosti v dejinách sa nevytvorilo to¾ko piesní, básni, hymnov a príbehov. Herodesove zverstvá V èase Ježišovho narodenia oèakávali Hebreji definitívne zjavenie sa nebeských mocností. V Izraeli v tomto èase ovplyvòovali verejnú mienku apokaliptické nálady o konci sveta. Jozef Flavius zaznamenal v roku Ježišovho narodenia (7 pred Kristom), rozsiahle popravy. Ako píše vo svojej kronike „Herodesa vyburcovali najmä proroctvá niektorých predstavite¾ov farizejov o Mesiášovi. Bez váhania prikáže v noci zatknú 6000 farizejov a po krutom muèení ich da popravi “.

18 ZA HRANICAMI FARNOSTI

V roku, keï sa narodil Ježiš, mal jeruzalemský krá¾ Herodes 66 rokov. Nikdy nebýval ob¾úbený a èím ïalej, tým viac sa odstup ¾udí voèi nemu menil na nenávis . V každom videl nepriate¾a. Podozrenie zo zrady sa nevyhlo ani dvom z jeho deviatich synov. A tak nechal oboch, Alexandra i Aristibula popravi . Keï sa Herodes dozvedel o príchode mudrcov, dal si ich predvola . Keï mu povedali, že sa prišli pokloni práve narodenému novému krá¾ovi, pochytil ho šialený strach. Dôsledkom neho bolo besnenie, ktoré vyvrcholilo neskutoène krutým príkazom. Pretože si nebol istý vekom „nového krá¾a“, nariadil svojim vojakom hromadne vyvraždi betlehemských chlapcov. Poèet vojakmi zavraždených detí mužského pohlavia od dvoch rokov nadol môžeme odhadova medzi desiatimi až štyridsiatimi. Herodesova márna a nezmyselná túžba po zabití Ježiša doznieva ešte aj po stároèia. Panna Mária v evanjeliách Matúšovo evanjelium hovorí, že Jozef utekal s rodinou na základe vnútorného vnuknutia pred Herodesom do Egypta, aby ochránil chlapca a rodinu zaviedol do bezpeèia. V Egypte zostali nieko¾ko rokov, až do Herodesovej smrti. Pres ahovanie sa do susednej krajiny nie je v tom èase niè nezvyèajné. Z Betlehema je k hraniènému mestu BeerŠeva nie viac ako sedemdesiat kilometrov. V židovských kolóniách v Hermapolismagna a v Alexandrii žili státisíce Izraelitov, ktorí mali èulý kontakt s domovinou. Herodes ochorel a stav sa mu zo dòa na deò

zhoršoval. Panoval už tridsa tri rokov. Umrel v nekoneèných útrapách, dva roky po narodení Ježiša. Evanjeliá prezrádzajú málo o Máriinom živote poèas ïalších rokov. Kde sa ale spomína, je príhoda so strateným 12 roèným Ježišom. Odohrala sa pri návrate z Jeruzalema naspä do Nazareta. Jeruzalem je v tomto období starý už 5000 rokov a trvalo ho obýva 30 000 ¾udí – Grékov, Rimanov a Židov. Na sviatok Pesach, èo je spomienka na odchod ¾udu z egyptského zajatia sem každoroène prichádza ešte 200 000 pútnikov, zo všetkých kútov krajiny, dokonca aj z Alexandrie a Ríma. Skupina pútnikov z Nazareta bola už dlhší èas na spiatoènej ceste, keï Mária a Jozef zistili strašnú vec. Tri dni, ako píše evanjelista Lukáš, h¾adali vlastné die a. Napokon ho našli v chráme, kde diskutoval s uèencami svojho národa. Keï Jozef a Mária zbadali die a, stratili reè a nielen reè. „Stratili sebaovládanie“ - hovorí sa v gréckom origináli tejto apokryfnej správy. Máriine pery sa chveli: „Die a moje, preèo si nám to urobilo? S boles ou sme a h¾adali.“ Máriin manžel Jozef sa už ïalej v evanjeliách nespomína.

ZA HRANICAMI FARNOSTI

Pravdepodobne zomrel v èase, keï bol Ježiš ešte mladý. Ïalšia správa o Márii nás prenáša do Kány, kde sa konala svadba. Evanjelista tu opisuje Máriu ako spolucítiacu s chudobnými svadobèanmi a zdôrazòuje jej radu posluhovaèom: „Urobte všetko, èo vám (môj syn) povie.“ Nasleduje známe premenenie vody na víno, ktoré sa pokladá za prvý verejný zázrak Máriinho syna. Jedna z posledných evanjeliových zmienok o Márii zachytáva udalosti pod krížom. A posledná zmienka pochádza z opisu apoštolov, ktorí po Kristovom nanebovstúpení zotrvávali svorne v modlitbe spolu so ženami i Máriou, Ježišovou matkou. Panna Mária v Koráne Islam vidí v Márii matku proroka Ježiša. Zhoduje sa s kres anstvom na tom, že Mária porodila Ježiša ako panna. Korán hovorí o Márii na viacerých miestach, ale uvádza ove¾a menej detailov ako Nový zákon. Mária, arabsky Marjam, je dokonca jedinou po mene spomínanou ženou v Koráne. Hovorí sa o nej v šiestich súrach v 38 veršoch. Korán trvá so všetkou rozhodnos ou na panenskom poèatí a narodení Ježiša. V islamskej tradícii je Mária vnímaná ako jedna zo štyroch najlepších žien, ktoré kedy žili, a je považovaná za hlavu žien v raji. Mária je v Koráne charakterizovaná ako „siddiqa“, èo znamená „spravodlivá“ a tiež „pravdivá“. Mnohé zhody medzi kres anským a islamským výkladom sa konèia tam, kde sa z kres anskej strany hovorí o Márii ako o „Bohorodièke“. Mária je síce pod¾a islamu Ježišovou matkou, no nie je Božou matkou, lebo pod¾a Koránu Ježiš nie je Boží Syn. Viacerí moslimami, majúci v úcte Pannu Máriu, nemajú problém vstúpi do

kres anského chrámu. „Mária je najèistejšia a najcnostnejšia žena vo vesmíre,“ napísal v jednom zo svojich textov BakrZakiAwad, dekan teologickej fakulty na AlAzharUniversity v Káhire. Posledné roky Novozákonné evanjeliové spisy o posledných rokoch Márie niè nehovoria. Neskoršie Máriine životopisy kladú posledné roky jej života do Efezu v Malej Ázii, kde pôsobil apoštol Ján po odchode z Palestíny. Iné informácie hovoria o tom, že Mária žila v okruhu jeruzalemskej cirkevnej obce, kde aj zomrela, pretože chcela do konca svojho života zosta na miestach, kde pôsobil jej syn. O èase smrti nevieme niè urèité. Istý apokryfný spis hovorí, že zomrela jedenás rokov po Ježišovej smrti ako 59-roèná. Pri zmienke vo viacerých apokryfov o tom, že apoštoli boli pri Máriinej smrti, sa dá predpoklada , že Mária skonèila pozemský život ešte pred koneèným rozídením sa apoštolov, to znamená pred rokom 50 po Kristovi. Iné údaje, zakladajúce sa na opise španielskej mystièky Márie z Agredy, hovoria, že Ježišova matka zomrela v piatok 13. septembra o tretej hodine popoludní v Jeruzaleme. Do sedemdesiatich rokov jej chýbalo len dvadsa šes dní. Príbeh najznámejšej ženy svety, Márie z Galiley, pozná ¾udstvo už dvetisíc rokov. Za ten èas táto žena - matka Pána Ježiša, mnohých zachránila, poznaèila a inšpirovala TEXT : JAROSLAV SLAŠ AN FOTO: INTERNET

20 SVÄTÍ

SVÄTÍ ANDREJ SVORAD A BENEDIKT Svätí Svorad a Benedikt boli síce individuálne osobnosti s vlastným príbehom, napriek tomu skoro všade na nich narazíme ako na nerozluèných s p o l o è n í k o v. A l e p o ï m e p e k n e poporiadku. Svorad sa narodil v po¾skom meste Opavica na Visle okolo roku 980 do ro¾níckej rodiny. Už v mladom veku žil ako mních v dedine Tropije nad Dunajcom, ktorá sa nachádza kúsok od po¾sko-slovenských hraníc. Na územie Slovenka prišiel potom ako krá¾ Boleslav Chrabrý v r. 1022 vystúpil proti staroslovienskej liturgii. Jeho kroky viedli do kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre, kde prijal nové meno Andrej a stal sa z neho nasledovate¾ sv. Benedikta opáta. Vtedajšie pravidlá dovo¾ovali skúsením mníchom po dosiahnutí istého

veku opusti kláštor a ži v samote ako pustovníci. Sv. Svorad - Andrej túto možnos využil. Pridal sa k nemu aj mladý slovenský mních Benedikt, aby bol jeho žiakom a pomocníkom. A tak vznikla táto nerozluèná dvojica. Rozhodli sa usadi na Skalke pri Trenèíne. Tu vo ve¾kej samote napåòali motto Benediktínskeho rádu ”Ora et labora”, modli sa a pracuj. Okrem spoloènosti si odriekali aj potešenia alebo nevyhnutnosti života. Stravovali sa ve¾mi skromne a poèas ve¾kého štyridsa denného pôstu sa prestravovali výluène orechami. V robote pritom neustávali – klèovali les. Traduje sa, že sv. Svorad v noci sedával na otesanom dubovom kláte, do ktorého napichal ostré bodce. Akonáhle mu hlava klesla od únavy a telo sa naklonilo, okamžite bol hore a pokraèoval v modlitbe. Skôr ako svätý Andrej - Svorad posledný raz vydýchol,odišiel do svojho materinského kláštora na Zobore, kde zakonèil svoju pozemskú pú . Až po jeho smrti mu na tele našli železnú re az, ktorú mal hlboko zarytú do tela ako vtedajší spôsob umàtvovania sa a pôstu.

SVÄTÍ

Svätý Benedikt sa po Svoradovej smrti rozhodol vráti na Skalku pri Trenèíne a pokraèova v prísnom životnom rytme plnom odriekania, rozíjimania, modlitby a tvrdej práce ako za života Svorada. Po troch rokoch života vo ve¾kom odriekaní ho navštívili zbojníci, ktorí dúfali, že u neho nájdu materiálne bohatstvo. Nevieme, èo sa presne stalo, ale títo zbojníci ho dovliekli nad skalu nad Váhom, zviazali ho a hodili do vody. ¼udia dlho h¾adali jeho telo, ale nemohli ho nájs . Zbadali však, že miestny orol celý rok sedával na brehu Váhu, akoby tam èosi pozoroval. Istý muž sa na tom mieste ponoril do vody a tam našiel neporušené Benediktovo telo. Pochovali ho v bazilike sv. Emeráma v Nitre, v tom istom hrobe, kde odpoèíval sv. Andrej-Svorad. Veriaci z Nitry a okolia týchto dvoch mužov viery rýchlo zaèali uctieva ako svätích. Avšak oficiálne kanonizovaní boli pápežom Gregorom VII. v r. 1083. O dve storoèia neskôr dal nitriansky biskup postavi nad jaskyòou na Skalke benediktínsky kláštor. Na strmej skale nad Váhom, z ktorej vrahovia zhodili telo sv. Benedikta, postavil kostol s dvoma vežami na poèes muèeníka. Chrám stojí dodnes a v posledných rokoch bola znovu prevedená rozsiahla rekonštrukcia tak chrámu, ako aj kláštora na Skalke.

TEXT :MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: INTERNET

PRE DETI

AHOJTE KAMARÁTI! V Novom roku zaènime s Božím požehnaním. Vyma¾ujte si preto aj tento obrázok Božieho milosrdenstva. Vaša Veronika

ZÁBAVA 23

SUDOKU Mriežku treba vyplni tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políèka obsahoval èísla od 1 do 9, prièom sa èísla nesmú opakova . Príjemnú zábavu Vám praje Veronika zdroj: internet

ZAUJÍMAVÉ FAKTY O SLOVENSKU V našej krajine je viac než 6000 jaskýò. Bratislava je jediné hlavné mesto na svete, ktoré hranièí s dvoma krajinami. Svetovo máme najvyšší poèet hradov a zámkov na jedného obyvate¾a. Malebná dedinka Èièmany na severnom Slovensku má štatút prvej rezervácie ¾udovej architektúry na svete. zdroj: topdesat.sk

VTIPY Vlk hovorí èervenej èiapoèke: -Preèo si celá zelená? -Lebo som fanúšièka Petra Sagana. Na rande: Ona: A èo vlastne robíš? On: Som skladate¾. Ona: A èo skladáš? On: Cement z vleèky. Maèka hovorí prasa u: -Ja viem, èo z teba bude. -Fakt? Ty si èítala môj horoskop? -Nie, kuchársku knihu. Ako spoznáte požiarnika v civile? ažko.

HÁDANKY Viete, èo je maximálne sebavedomie? Keï sa èervík vyberie na ryby. Ktorý štvornohý priate¾ je èloveku najmilší? Poste¾. Viete, preèo nesie policajt 30 plechoviek a dvere? Pretože si šéf objednal 30 plechoviek fazule a k tomu nieèo na otváranie! Èo sa stane zo Snehulienky, keï strèí ruku do zásuvky? Popoluška.

KREMNICA A OKOLIE

CENTRUM PRE DETI A RODINY KREMNICA Mnohí z Vás urèite po preèítaní titulku zostali mierne zaskoèení, a premýš¾ajú, kde toto len je. Takto sa od 1.januára 2019 volá bývalý Detský domov Maurícius. V súèasnosti sa z 8 samostatných rodín, ktoré mal na starosti, stará len o 6, dve zrušili. Centrum, ktorého riadite¾om naïalej zostáva Mgr. Stanislav Šumichrast, má v Kremnici zakúpených 6 domov, z toho 2 rekonštruuje. Predpokladá sa, že do 10.2. budú rekonštrukcie ukonèené, a do konca februára sa Centrum do týchto domov plne pres ahuje, a odovzdá budovu bývalej nemocnice, v ktorej doteraz pôsobilo, mestu Kremnica, od ktorého ju

má v prenájme. Oficiálne sídlo Centra pre deti a rodiny nájdete na ulici Jula Horvátha v bývalom Èelkovom dome. Vzniknuté Centrum pre deti a rodiny v mnohom dopåòa funkcie bývalého detského domova. Zameriavajú sa predovšetkým na 3 oblasti: výchova, rozchody a rozvody a rodièovské zruènosti. Centrum bude viac pracova aj v oblasti ambulantnej starostlivosti. Zaobera sa bude napríklad aj umiestnením detí, ktoré pre krízu v rodine budú môc prebýva v domoch spravovaných Centrom. Viac o aktivitách, ktoré Centrum vykonáva, sa budete môc doèíta v ïalšom èísle nášho èasopisu. Rozhovor Borisa Kollára s p. Šumichrastom spracovala Michaela Vnuèková. FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

ÈASOPIS FARNOSTI KREMNICA 15. ROÈNÍK 1/2019 NOVOROÈNÉ ÈÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydáva farský èasopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod èíslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Miroslav Kuric Tlaè: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnuèková, Mária Sroková, Zuzana Verešová, Jaroslav Slaš an, Klaudia Mihoková, Miroslav Kuric, Jozef Mikula,Veronika Oravcová Do tohto èísla prispeli: Timea Gretschová, Jana Èížová Snímka na titulke: internet Vychádza so súhlasom správcu farnosti. Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. E-mail: zito.kca@gmail.com Cena: 0,50 €