Farský časopis ŽiTo - Dušičkové číslo 2018

// ROZHOVORY SO ŽENAMI, KTORÉ DOBRE (NE)POZNÁTE //

ÈASOPIS

14. ROÈNÍK 5/2018

FARNOSTI

DUŠIÈKOVÉ

KREMNICA

ÈÍSLO

“TÚŽI A ZMIERA MOJA DUŠA PO NÁDVORIACH PÁNOVÝCH” Ž 84,3 // NOVÝ SVÄTEC PAVOL VI. //

// SVÄTOS JE MOŽNÁ! //

V TOMTO ÈÍSLE SA DOÈÍTATE: 3 4 5 6 11 14 14 16 17 18 21 24 26 30 31 32

EDITORIÁL BORISA KOLLÁRA UMENIE MODLITBY MIROSLAV KURIC SVÄTOS JE MOŽNÁ JOZEF MIKULA ROZHOVOR S MICHAELOU VNUÈKOVOU ROZHOVOR S MÁRIOU LICHNEROVOU MATRIKA 25. 8. 2018 – 5. 10. 2018 ÈO SA U NÁS DEJE? MICHAELA VNUÈKOVÁ MIESTO, KTORÉ NÁM STÁLE OHA¼UJE SVOJE TAJOMSTVÁ DÁVID NEUSCHL HODOVÁ SV. OMŠA BORIS KOLLÁR ROZHOVOR SO ZUZANOU VEREŠOVOU ROZHOVOR S MÁRIOU FAJÈÍKOVOU KDE H¼ADÁŠ POMOC, KEÏ SA CÍTIŠ AKO RANENÉ VTÁÈA? ZUZANA VEREŠOVÁ SVÄTÝ PAVOL VI. MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ PRE DETI VERONIKA ORAVCOVÁ ZÁBAVA VERONIKA ORAVCOVÁ JAMA ALIAS ŠACHTA FERDINAND MICHAELA VNUÈKOVÁ

EDITORIÁL

Milí èitatelia!

Dostáva sa Vám do rúk ïalšie èíslo nášho farského èasopisu ŽiTo, ktoré sa bude vo svojich èlánkoch tentokrát venova dušièkovému obdobiu. Verím, že si v týchto príspevkoch nájdete mnoho povzbudenia a možností k zamysleniu. Som však ve¾mi rád, že sa nám podarilo do tohto èasopisu pripoji aj takú „špeciálnu“ prílohu, ktorá je celá tvorená rozhovormi. Snažíme sa vám prináša v každom èísle èasopisu nejaký rozhovor so zaujímavým èlovekom, alebo sa to zaujímavé v òom snažíme nájs . Tentokrát by sme vám chceli predstavi ženy, ktoré sa angažovali alebo sa angažujú v našej farnosti. Každá z nich má svoj originálny príbeh a keïže ¾udia milujú príbehy ponúkame vám v tomto èísle hneï 4 rozhovory. V poslednom období sa nám ich podarilo urobi omnoho viac a preto verím, že ïalšie vám budeme môc prinies zas vo Vianoènom èísle. A možno to budete nabudúce práve vy, koho oslovíme s prosbou o rozhovor.

Som ve¾mi rád, že každý z tých, koho sme oslovili, sa dal nakoniec nahovori na to, aby ponúkol nieèo zo seba, pretože ve¾akrát máme tendenciu nepovažova sa za tých vhodných, poukazujeme na druhých, že radšej nech sa zaujímame o nich, že my nemáme èo ponúknu , ale myslím si a nakoniec to aj z tých rozhovorov zistíte, že každý nech je v akomko¾vek veku, profesii, životnej situácii, má èo ponúknu a ešte keby sme si to chceli vztiahnu na farnos , má èo ponúknu i farnosti ako svoju službu a obetu. Každý jeden z nás bez výnimky. Každý je potrebný.

Mne tieto rozhovory dali omnoho viac než som èakal a dúfal, ja osobne som z týchto ¾udí nesmierne obohatený a som ve¾mi rád, že ich poznám a že sú súèas ou našej farnosti.

Prajem nám preto, aby sme sa nebáli v nádeji na veèný život h¾ada aj vo svojom vnútri talenty, ktoré nám dal Boh a využívali ich v prospech našej farnosti i spoloènosti, v ktorej žijeme.

S úctou Boris Kollár

FOTO: ARCHÍV BORISA KOLLÁRA

3

4

DUCHOVNÉ SLOVO

UMENIE MODLITBY V každej svätej omši sme vyzvaní veri Ježišovým slovám: ,,Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás“. Ježiš chce, aby sme mu dôverovali, lebo aj on dôveruje nám. Svätý Ján evanjelista napísal: ,,Veï Boh tak ve¾mi miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...“ z lásky ku každému z nás. Otec dáva svojho Syna do našich rúk. Ježiš sa nám vydáva, odovzdáva sa nám vo svätej hostii.

Tak ïaleko ide jeho láska k nám. Každý z nás môže poveda : „On mi dôveruje, pretože sa mi zveruje, odovzdáva sa mi. Verí mi, že ho s láskou prijmem a že na jeho lásku odpoviem láskou môjho srdca.“ Jedným zo spôsobov, ako odpoveda na lásku Ježišovho srdca, je adorácia. Cirkev nám vrelo odporúèa poklonu Ježišovi prítomnému v Oltárnej sviatosti. V encyklike Cirkev žije z Eucharistie èítame: „Úcta, ktorú preukazujeme Eucharistii mimo svätej omše, je neocenite¾nou hodnotou v živote Cirkvi.

Takáto úcta je úzko spojená so slávením eucharistickej obety. Kristova prítomnos pod eucharistickým spôsobom uchovávaným po svätej omši... pochádza zo slávenia tejto obety a vedie k sviatostnému i duchovnému spoloèenstvu.“

Vo svojej kázni v Kolíne nad Rýnom pri príležitosti Svetových dní mládeže pápež Benedikt XVI. povedal, že grécke slovo pre poklonu je proskynesis a znamená gesto uznania Boha ako našej najvyššej hodnoty. To je jedna stránka poklony, v ktorej sa skláòame pred ve¾kos ou Boha a prijímame ho ako meradlo nášho života. Iná stránka je naznaèená latinským slovom pre poklonu, a to je adoratio.

Je to dotyk úst, bozk, objatie, a to v najhlbšej láske. Tieto dve stránky sa dopåòajú a udávajú nám smer, ktorým sa máme ubera pri adorácii: kontemplova Božiu moc, múdros a dobrotu, aby sme ešte viac otvárali naše srdcia pre láskyplné objatie Božou láskou.

Svätý pápež Ján Pavol II., autor encykliky Cirkev žije z Eucharistie, neváha podeli sa so svojou skúsenos ou adorácie: „Je krásne, keï môžeme spoèinú na Ježišovej hrudi ako milovaný uèeník Ján a necha sa preniknú nekoneènou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kres anstvo charakterizova predovšetkým umenie modlitby, ako potom necíti novú potrebu dlhšie sa utiahnu v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti?

Ko¾kokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenos a naèerpal som z nej silu, fghthdhdhrhtfthdhh potechu a podporu!“ Eucharistia je neocenite¾ný poklad, ktorý vyžaduje našu úctu a poklonu nielen vo svätej omši, ale aj mimo nej. V Cirkvi máme mnoho rôznych pobožností, ale eucharistický kult má jedineèné postavenie, ako o tom svedèí aj svätý Alfonz Mária de Liguori: „Medzi všetkými pobožnos ami je adorácia sviatostného Ježiša prvá, Bohu najmilšia a pre nás najužitoènejšia.“ TEXT:o. MIROSLAV KURIC FOTO: internet

Z KAPLÁNOVHO PERA 5

SVÄTOS JE MOŽNÁ Nedávno sme boli svedkami blahoreèenia Anky Kolesárovej v Košiciach. Pred rokom bol blahoreèený salezián Titus Zeman.

V nedávnej minulosti boli vyhlásení za svätých Ján Pavol II., èi matka Tereza z Kalkaty. Zoznam kanonizovaných svätých, teda tých o ktorých Cirkev prehlasuje, že sú v nebi a môžeme ich prosi o príhovor, je okolo 12 000. Sú z rôznych krajín, stavov a povolaní.

V nasledujúcich dòoch budeme slávi Slávnos všetkých svätých, teda aj tých svätých, ktorí sú v nebi, aj keï nepoznáme ich konkrétne mená. Títo všetci nám dokazujú, že svätos je možná. Èo to znamená by svätý, práve v dnešnom svete, keï ako sa zdá, svätos akoby ustupovala?

Na prvom mieste si musíme uvedomi , že všetci sme povolaní k svätosti, keï poèúvame slová: „Buïte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý.“ (Lv 19,2). V èom teda spoèíva tajomstvo svätosti, ale aj jej prí ažlivos ?

Na životoch svätých vidíme, že to nie je nejaký vonkajší perfekcionizmus v zachovávaní všetkých náboženských

pravidiel a nariadení, ale je to dokonalos v láske. Naplnenie a realizácia hlavného prikázania: „Milova Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.“ Mnohí svätci sa vyznaèovali tým, že už od detstva mali silnú túžbu sta sa svätými - milova Boha viac. Jedno je isté - svätos sa nedosahuje nejakou náhodou, alebo zhodou okolností. Je to predovšetkým Božie dielo Boží dar a pozvanie k nasledovaniu a slobodná odpoveï veriaceho èloveka.

Namieste je otázka - Mám aj ja takúto túžbu niekde v håbke srdca?

Raz som èítal zaujímavý postreh, že keby svätci videli svoje sochy a obrazy, nespoznali by sa na nich. Boli to reálni ¾udia, ktorí chodili po tejto zemi, ale boli výnimoèní v tom, že dokázali zachyti Božie pozvanie a naplno naò, každý svojím spôsobom, odpoveda . Nenechali sa odradi ani ažkos ami, ani rôznymi životnými okolnos ami, ale vo všetkom dôverovali Bohu a Boh ich nesklamal a cez ich život sa nám dal viac pozna . Dokázali zrealizova Božiu vô¾u. Lebo to je Božia vô¾a, vaše posvätenie (Sol 4,3) a Boh nás volá vždy k ve¾kým veciam.

6 Z KAPLÁNOVHO PERA Mesiac november je spojený aj s tradíciou modli sa zvláš za duše v oèistci. Za tých, ktorí zomreli v priate¾stve s Bohom, ale aby mohli vstúpi do neba, musia splati dlh voèi Božej spravodlivosti.

Tu im môžeme pomôc našimi modlitbami a obetami. Ak by sa nám podarilo získa úplné odpustky pre nejakú dušu, pomohli by sme jej získa nebo. Staèí tak málo. Tu funguje „Božia matematika“ lásky. Dôležitá je

skutoène živá viera, až detská dôvera a láska s akou prosíme Boha za duše v oèistci.

Prajem Vám, aby ste svojou vrúcnou modlitbou pomohli aspoò jednej duši prís do neba. Aby sme boli poèas týchto dní vnímaví na každú Božiu ponuku k modlitbe. Aby sme konaním duchovného milosrdenstva pokroèili na ceste osobnej svätosti a lásky k Bohu. Nech nám nikdy nechýba potrebný zápal a horlivos pre využitie aj najmenšej príležitosti na konanie dobra a posvätenie svojho života. Ako svätý Pavol pripomína:“.... s bázòou a chvením pracujte na svojej spáse“ a svätosti. Lebo Bohu niè nie je nemožné (Lk 1,37).

Povolanie k svätosti je aktuálne pre každého.

Aj keï každý ho uskutoèòuje svojím vlastným spôsobom.

TEXT: JOZEF MIKULA FOTO: internet

ROZHOVOR Do farského èasopisu ŽiTo píše už 12 rokov.

Najèastejšie peèie bublaninu a má preèítané asi všetky životopisy o sv. Jánovi Pavlovi II. Aj napriek tomu všetkému, èím si prešla, hovorí, že ju ¾udia nemajú ¾utova .

MICHAELA VNUÈKOVÁ Ako si spomínaš na svoje detstvo?

Narodila som sa 20. júna 1988 v žiarskej pôrodnici, ale celý život žijem v Kremnici.

Detstvo som mala pekné, aj keï skoro mi umrel v podstate ten najdôležitejší èlovek v živote okrem mamky, a to dedko, mala som 7 rokov, keï som ho stratila, my sme si boli ve¾mi blízki a umrel na rakovinu, tak nám potom už iba babka ostala a tú som tiež v podstate skoro stratila, lebo tiež ochorela.

To vždy vravíme doma, že „z lásky“

ochorela, keï dedko umrel, zaèala sa cíti proste zle a dostala mozgovú màtvicu.

ROZHOVOR 7 Rada si spomínam hlavne na tie prvé detské roky, keï som ešte mala dedkovho otca, nášho starkého, tam som chodievala hladka a kàmi zajaèiky, on mal ve¾ký zajaèinec, èasto som tam chodila. Strašne super èasy som prežila so sesternicou, lebo ona sa pres ahovala ako malá z Banskej Bystrice, takže sme v podstate skoro celé detstvo prežili tu v Kremnici spolu. Ve¾mi rady na to spomíname, ako sme chodili bra zo šuflíka cukríky. Doteraz sa napríklad nerada sánkujem, lebo išla som raz s dedkom na sánkach, dedko ma akože ahal a zrazu v polovici zistil, že ja som tam pri strome padnutá a sánky sú prázdne. Takže doteraz mám z toho stresy. Dedko sa volal Pavol Vnuèko a babka bola Gabriela, rod. Šikulová. A ve¾mi pekné spomienky mám aj na dedkových rodièov, na Pavla a Máriu.

keï som bola v koèíku tak som tak rozhadzovala rukami, keï som stretla nepoèujúcich, tak som aj ja už rozhadzovala rukami – „štrikovala“ ako sa to hovorí, teda posunkovala. Už ako malá som ich napodobòovala. Tak som sa potom rozhodla, že by bolo fajn vedie posunkový jazyk, lebo som už od druhého roèníka na základnej škole zaèala chodi na angliètinu, tak to bol ako ïalší jazyk k tomu, a potom na strednej aj na nemèinu, ale tej som ve¾a nedala, ona sa mi nikdy ako jazyk nepáèila, aj keï som sa ju aj uèila, ale nemala som k nej taký dobrý vz ah, my sme ho mali iba ako druhý jazyk.

Kde ste bývali a trávili detstvo?

Bývala som v centre mesta, dlhý èas, na Štefánikovom námestí, dlho sme bývali u babky, a potom sme sa tam pres ahovali vyššie a skonèili sme tu v byte po babkinej mamke.

Na základnú školu som chodila na II. základnú školu tzv. starú školu, Pavla Križku.

Na strednú som chodila na gymnázium pre sluchovo postihnutú mládež, je to podstatné, že pre sluchovo postihnutú mládež, lebo máme v Kremnici aj normálne klasické gymnázium. To bolo 5 roèné aj s každotýždennými hodinami posunkového jazyka.

Preèo tam?

To klasické gymnázium je 4 roèné a toto je 5 roèné, èiže tam majú aj menej žiakov v triede, nás bolo najskôr 7, potom po polroku už len 6 a sa tam viac môžu venova tým de om, to mi bolo odporúèané, je tam roztiahnuté uèivo, že sa tam nebudeme musie uèi všetko naraz, ale že sa budeme môc uèi kvalitnejšie. U mòa spomínajú, že keï Kremnica je mesto nepoèujúcich, už

A ako si spomínaš na obdobie na strednej škole?

Na strednej sme mali super uèite¾ov, boli sme ako rodina, oni boli úplne skvelí k nám.

Riadite¾ka bola pani Irena Výberèiová. Èasto sme k nej chodili, ona proste išla po chodbe cez prestávku a èasto hovorila poï na kávu, poï na èaj, takže sme tam skonèili, rozprávali sme sa èasto.

8 ROZHOVOR Spolužiaci boli fajn, tak bolo nás 6, tak sme sa ani nemohli háda a keby sme sa aj pohádali, tak to by bolo o nervy tam. V triede sme mali len jednu nepoèujúcu. Jeden spolužiak robí správu sietí, jeden je stolár a pod. Èomu si sa venovala na strednej škole?

Viac som recitovala na základnej škole, na strednej už menej. Ale písala som do Gaudia èasopisu pre nepoèujúcich. Tam keï bolo treba napísa nejaké novinky zo školy, tam sme písali, tak to vždy dali napísa mne.

A po strednej škole?

Po strednej škole som aj chcela ís na vysokú školu, ale potom sme tak nejako zistili, že to asi nebude finanène možné, tak som teda nešla, ale rozhodla som sa, že sa budem venova tomu, èo ma vždy bavilo, tak som zaèala douèova angliètinu, až po strednej škole som sa naplno zaèala venova ŽiTu a až potom som sa zaèala uèi po¾štinu, vïaka Pe ovi Luptákovi, predtým ako sme malí is do Krakova. Èo robíš cez deò?

Keï teda nepíšem nieèo do ŽiTa, teraz väèšinou píšem už len do ŽiTa, kedysi som písala aj do Kremnických novín, tak strašne rada peèiem, poèúvam hudbu, ale aj to je také zaujímavé, ja som vždy bola za èudnú medzi svojimi, aj medzi rodinou, lebo od 8 rokov, poèúvam Bocelliho, lebo vtedy, keï som poèúvala prvú kazetu, volalo sa to, že Romanca, doteraz si pamätám ako jedna susedka mojej starej mamy ma stretla a pýtala sa tiež, ona že tiež uèila hudobnú, a pýtala sa, že akú kazetu som si to vtedy kúpila, tak som jej ju ukázala a ona vraví: „Toto ty budeš poèúva veï to je opera?“ Mala som tak 8 – 9 rokov. Tak ja som bola vždy za zvláštnu.

V detstve mi skôr púš ali Michala Doèolomanského a Evu Kostolányiovú, takýchto

starších spevákov. Takže ja som vyrástla na Na skle ma¾ované. Èo sa asi odrazilo aj v tom, že mám ve¾mi rada, divadlo. Doteraz radšej poèúvam takú tu divadelnú hudbu a soundtracky a klasiku, napríklad dnes ráno som poèúvala Ruský valèík od Šostakovièa.

Ale poèúvam aj Piotra Rubika, k tomu ma zase doviedla Katka Sališová. Odvtedy je to láska na prvé poèutie.

Ve¾mi rada poèúvam aj Milo Krá¾ band, lebo oni tiež robia takú divadelnú hudbu skôr, èo sa skoro vôbec neobjavuje v rádiách.

Ostatných to možno nenapadne poèúva , tak možno rozširujem druhým obzory aj v tomto.

Rada aj èítam. Aj klasiku, povinné èítanie bolo vždy také, že som ho neèítala tak povinne. Ruských klasikov mám rada, to rada èítam a z kres anskej literatúry Max Lucado a mám preèítané encykliky Jána Pavla II. aj všetky životopisy o òom v podstate.

Preèo Ján Pavol II.?

Vieš preèo? Hoci som ho nikdy nestretla osobne, ale vždy keï som ho videla v televízii, tak aj z televízie vyžaroval taký pokoj. A už potom keï on bol na tom tak zle, tak som si povedala, že keï už on dokáže fungova , tak musím aj ja a èasto ma to tak aj povzbudilo v tom, že zober sa. Aj ja som mala èasto bolesti.

Kedy a ako si sa dostala k èasopisu ŽiTo? Ja som sa k ŽiTu dostala asi v roku 2006, lebo o. Martin vtedy potreboval niekoho, kto bude robi historickú rubriku Kremnica a okolie. Ja mám rada históriu a èítam aj historické knihy, hlavne o histórii Po¾ska.

Potom neskôr mi pribudla aj informaèná rubrika. Takže do farského èasopisu píšem už 12 rokov.

Ako si sa dostala k peèeniu? Od koho si to pochytila?

Aj maminka celkom dobre peèie, ale

ROZHOVOR 9 zásadne od babky, ale aj od jej sestry potom neskôr, keï už babka nemohla piec , tak teta Valika piekla stále. Takže ona nás k tomu tak viedla a mne to zostalo.

Aký je tvoj najob¾úbenejší koláè?

Môj najob¾úbenejší koláè je kokosovo salkový koláè, ten chutil aj nášmu bývalému kaplánovi, ale teda ako malá som mala ve¾mi rada jablkový koláè. Asi najradšej a najèastejšie peèiem bublaninu, na všetky možné spôsoby. A najväèší úspech má asi jogurtová zatia¾.

Skús nám teraz, hlavne tým, ktorí a nepoznajú, bližšie vysvetli svoj hendikep/ postihnutie.

Ja som sa narodila s detskou mozgovou obrnou a nejako sa o tom nevedelo do jedného roka. Potom to zistili. Takže ma štyri razy museli operova . Dvakrát na jednu, dvakrát na druhú nohu. V podstate ma zachránili pred vozíkom tými štyrmi operáciami. Ale nie je to úplne, že top.

Nemôžem sa sama pohybova po meste,

potrebujem vždy nejakú pomoc, ešte doma sa hýbem v pohode, ale po meste by som sama neprešla. A na dlhé trasy už vôbec nie.

Akú máš skúsenos , ako a ¾udia prijímajú?

Ako ktorí. Niektorí sú takí, že zaènú hneï hovori , že chúïatko a bla bla bla akože že je to strašné, že si takto. Ako úplne cudzí èlovek, keï ti to povie tak je to divné, lebo ja to nejako nepovažujem, že je to úplne strašné, možno je to tým, že som sa s tým nauèila ži za tých 30 rokov života. Beriem to ako nieèo èo ku mne patrí, aj keï to nie je obèas vôbec jednoduché.

Hlavne, že nemôžem len tak niekam vybehnú , na diskotéky som nikdy nechodila, a nebola som ani na venèeku. Lebo však èo tam budem robi . V tých obdobiach to bolo ažké, ale nepovažujem sa za chúïatko, ktoré niè nedokáže, lebo nemá v poriadku nohy. Jedna maminina kamarátka povedala svojej, tiež rovnako postihnutej dcére predomnou, že keï nemáš v nohách, tak maj aspoò v hlave. Tak toho sa držím, aspoò v tomto sa rozvíjam. Èo ti pomáha v tom, aby si tak neupadla?

Návštevy priate¾ov mi pomáhajú a hlavne, keï ma èlovek berie, že aj napriek tomu hendikepu môžem nieèo, hlavne ma ne¾utujte, nikto ma ne¾utujte, lebo to je najhoršie, èo èloveku môžete urobi , keï poèuješ, že ¾útos sama všade. Tak to úplne upadáš psychicky. A hlavne by som chcela poveda takú vec, že aj s de mi by sa mali ¾udia rozpráva , keï majú decká aby si neukazovali na takýchto ¾udí, lebo všetci sme nejakí a to asi najviac bolí, keï tak ideš po meste a zrazu ti také malé die a, že aha tá teta nemá v poriadku nožièky. A preèo tá teta kríva? A preèo je tá teta ako Peyrac (priezvisko manžela Angeliky, ktorý kríval, pozn. redakcie)? Proste už sa mi také veci stali. A to asi najviac bolí. To treba vysvet¾ova de om už úplne od malièka, že

10 ROZHOVOR existujú aj takí ¾udia medzi nami.

Aké máš túžby do ïalších dní?

Chcela by som sa dosta do Èenstochovej raz v živote. A ma stále priate¾ov a rodinu a by takto obklopená dobrými ¾uïmi. Èo chápeš pod pojmom „angažova sa vo farnosti?“ Na to je asi najlepší citát Teodora Roosevelta a ve¾mi sa mi ten citát páèi, je to že: Rob èo môžeš, s tým èo máš, tam kde si. Takže ja sa snažím robi , èo môžem tak ako môžem a tam kde som, kde sa práve nachádzam. Takže keï niekto nieèo potrebuje, tak ja som ochotná v rámci svojich možností mu pomôc .

A nejaký tvoj ob¾úbený citát?

Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš od Jána Pavla II. To už asi nikoho neprekvapí na základe toho, èo som už skôr povedala. Èo je na tom pravdy, že by si chcela ma vlastný kuchársky blog?

Možnos ma vlastný kuchársky blog, to mi tak napadlo, keï sa mi zaèali hromadi recepty, keï som zaèala piec , až potom som dostala rúru, teda kúpili sme si ju, lebo najskôr sme mali doma iba dvojplatnièku, až neskôr som sa k rúre dostala a zaèali sa mi hromadi fotky tých všetkých jedál a koláèov a všetkého, možného èo som upiekla. Tak možno èasom by bolo fajn ma aj vlastný kuchársky blog aj keï teraz je to také zložité. Takže blog by obsahoval recepty a fotky. Možno aj na Instagrame sa objavím niekedy.

A tvoje úèinkovanie so zborom v programe Rádia Regina Stred v Žiari nad Hronom?

Keïže je podstatné neschováva sa so svojou vierou, ale rozdáva ju ïalej. Preto sme sa aj ako náš spevácky zbor Kvapky

zúèastnili na programe Rádio Regina u vás v Žiari nad Hronom. Radi sme túto ponuku prijali, keï nás oslovili cezo mòa, pretože už predtým so mnou robili rozhovor.

Vidím, že máš na polièke mnoho anjelikov, vieš mi poveda ako si sa dostala k ich zbieraniu?

Prvého anjela som dostala od maminy asi na narodeniny, mám taký pocit, až potom sa to tak nejako rozširovalo. To bolo asi pred 12 rokmi, myslím, že na osemnástku som prvého dostala. Teraz už je tých anjelikov kopa. Niektorých mám z Viedenských vianoèných trhov, potom z Bulharska, z Mariazellu mám zopár to mi tak teta vždy donesie. Všetci kamaráti a známi èo vedia, že zbieram anjelikov, tak mi donesú anjelika.

A potom sa všetci u nás doma èudujú, že èo to mám tu za anjelske zástupy. Ïakujem ve¾mi pekne za rozhovor!

S MIŠKOU SA ROZPRÁVAL: BORIS KOLLÁR FOTO: ARCHÍV M. VNUÈKOVEJ

ROZHOVOR 11 Kvety v kostole robí už 23 rokov. V podstate svoj život prežila v Kremnici a celý ruženec sa nauèila pomodli práve na staniènom chodníku ktorým chodievala do roboty. To, že pomáha vo farnosti má viac menej po svojom otcovi.

MÁRIA LICHNEROVÁ Po kom ste zdedili to, že sa tak angažujete vo farnosti? Žijem tu v Kremnici od malièka a vo¾akedy môj otec chodil ve¾a pomáha do kostola a to mi tak zostalo. Ja si myslím, že èlovek, keï tam príde do kostola, tak keï si tam len sadnem a budem sa len díva tak to je príliš málo. Èlovek musí aj trošíèku pomáha . My sme to tak boli od malièka nauèení. A otec napríklad na Ve¾kú Noc, my sme nikdy neveèerali šunku s ocom, pretože vždy ešte rozoberal Boží hrob, ešte sa nieèo robilo.

Potom keï sa robili oltáriky na Božie Telo, tak on vždy chodil s tým baldachýnom, aj vo¾akedy tie brezy chystali, takže my sme s tým žili a rástli, že treba pomáha . Starký chodil opravova keï bolo treba aj do kostola, s pánom ahúnom, aj pán Venderla chodil, Ferko Weiss tiež. Takže oni tak spolu chodili. Ešte aj pán nebohý Majliš. Bola tiež taká partia èo chodili keï už boli deti väèšie tak sme chodili už aj upratova do kostola a potom, keï prišiel páter Artur tak to bol taký pre mòa šok lebo on na svätej omši vyhlásil, že kvety bude robi pani Lichnerová a ja si myslím, že, ktorá asi. A bola som to ja. A potom si myslím, že ako ja to budem robi , som to nikdy v živote nerobila.

Ako na Vás prišiel, že vy?

Ja neviem. On bol taký, potom som nad tým rozmýš¾ala ako, že preèo ja. A on bol taký typ, že keï niekto na nieèo frflal, alebo nieèo sa mu nepáèilo mu to dal robi . A ja som mu raz tak povedala, že ja by som aj pomohla v kláštore, lebo som chodila dole do Alžbety

upratova , však vtedy sme bývali dolu v byte a hovorím, že ja by som v tom Františkovi aj pomohla, ale neviem ako sa prida . Ja sa dívam aj na tie kvietky, také sú kadejaké. To som si vtedy hovorila. Ale neviem kto to robil predtým, starký náš spomínal nejakú Betku Š astnú. A ona ti tak krásne tie kvietky robí, tak nenápadne, príde, porobí to tam. On tú spomínal, ale potom neviem kto to robil a hovorím, že tie kvietky, že už by im bolo treba aj vodu vymeni , že to zapácha, možno, že tým že som sa ponúkla, že by som mohla tak zrazu ma oslovil a už mi to tak potom prischlo. Uèila som sa to potom len tak pomaly. Už keï prídem do kostola, ja už viem èo je to poveda v kostole, roboty ako na kostole. Ale ja ani teraz neviem robi tie kvety, všetko je z hora riadené, Duch Svätý pomôže vždy.

Ani keï neviem akú chcem kyticu spravi tak idem a už si tam k¾aknem na kolená, rozmýš¾am a už sa mi tak tie kvietoèky ukladajú.

12 ROZHOVOR Vravím no, niekedy som aj taká nespokojná, keï prídem na omšu a vidím, že tam ten kvet zvädol a že by to bolo treba napravi . Ale už je to lepšie. Kvety robím od roku 1995.

Vždy, keï som išla okolo kostola tak som pozerala èi nie sú kvety zvädnuté, a deti vždy šomrali, že sa tam musíme zastavi .

A èo iné aktivity?

Najskôr som chodila do spevokolu s pánom Brèkom. Èasto, keï nás videl na chóre, tak sa ma tak spýtal, èi by som sa k nim nepridala. Potom prišiel pán Samuelèík, tak sme s ním spievali. V podstate som v spevokole od zaèiatku.

Keï sa vrátim ešte k tým kvetom a tak som obèas šomrala, mohol by to aj niekto iný

robi . Nikdy sa nenašiel niekto, kto by to tak dlhodobo, vytrvalo robil. Ko¾ko razy som utekala do roboty, kytica kvetov so sebou, raz si pamätám, že som spadla za Mincovòou

tak som si rozbila kolená, utekala som kvety zanies do kláštora. Kvety boli v poriadku, len moje kolená si to odniesli. To som išla do služby, lebo som si ich ráno musela zanies a keï som išla zo služby, tak potom som si tie kytice išla dorobi veèer, aby to bolo na nede¾u nachystané.

Najhoršie bolo, keï ešte bola mama na posteli ležiaca, že som ju opatrovala. Vtedy to bolo naozaj tak èasovo nároèné, lebo som chodila do spevokolu, aj tie kvety som robila, ale zvládla som to s Božou pomocou všetko. Ja hovorím, keï nám Pán Boh pomôže, tak všetko sa dá.

A kde ste pracovali?

Celý život som robila na Psychiatrii. Ja som skôr tak poèúvala druhých, ako hovorila o sebe. Lebo vždy, viac ako 40 rokov som tam bola, takže som zostala verná aj mestu aj farnosti ako takej. No a vtedy, keï som bola v tábore pomáha vari tak to som povedala, že v živote by som sa na to nebola odhodlala.

Ale to bolo také ako poïakovanie, že mi Pán Boh daroval zdravie. Rok predtým som mala operáciu štítnej ž¾azy, vyzeralo to ve¾mi zle, bol tam pozitívny nádor. Už potom keï tak nejako som bola dolieèená, som si povedala, že ako prejav vïaky idem pomôc ¼ubke vari do tábora. Tak nakoniec som sa tešila, bolo to obohacujúce aj pre mòa, že som v tom tábore mohla by .

Takže aj tábor som absolvovala, to by som v živote nebola povedala, že to zvládnem, vlastne trikrát za sebou. To sme boli v Dolnej Strehovej, potom som bola v Liptovskej Štiavnici a ešte aj na Králikoch. (ukazuje na varechu z Dolnej Strehovej aj na ïalšie predmety z táborov).

Takže viem aj, èo je to by v tábore, že je to nároèné. Ja vždy hovorím, že Pán Boh nám to¾ko naloží, aby sme to zvládli.

ROZHOVOR 13 A aké oddelenia ste prešli v robote?

Ja som v tej robote prešla takým kolieèkom, že som zaèínala u detí, potom u žien, potom som robila internistické veci napríklad EKG, dlho som robila funkciu staniènej a nakoniec som robila na akútnom oddelení. Okrem geronta som prešla všetko.

Pamätám si na situáciu, keï tu bol ešte pán kaplán Baláž a on doniesol na svätú omšu putá. Vtedy som si spomenula, keï takto nám doviezli pacientov v putách, potom putá odomkli a my sestrièky, teda zostala som sama a pacient, ktorý tam bol bez pút.

Niektoré situácie sa nedajú ani zverejòova , to treba preži .

vtedy, keï to on chce. A dlho som prosila o nejakú pomoc, èo sa týka kvetov a teraz som sa toho dožila. Prišlo to. Ale vždy sa našli ¾udia, èo mi pomohli. Nejako ma zastúpili.

Keï som bola po operácii, tak som vždy niekoho poprosila.

Takže narodili ste sa v Kremnici?

Narodila som sa v Kremnici, celý život som tu prežila, okrem štúdia vo Zvolene a potom špecializáciu som si robila v Pezinku. Do Zvolena som dochádzala. Nejaký rok dva som bývala na internáte.

Do roboty ste chodievali ako?

Do roboty som vždy chodila pešo, ale ku koncu už autobusom. Potom som sa aj tak tešila, keï som mohla chodi tým stanièným chodníkom. Mala som vždy problém nauèi sa pomodli celý ruženec a tým stanièným chodníkom ten ruženèek akurát mi vyšiel.

Tak aj tým, že som sa tak pomodlila, som cítila oporu, keï som išla do noènej, že je pri mne Panna Mária aj všetci anjeli.

A ako ste na tom s kvetmi v sú-èasnosti?

Teraz som už na tom lepšie, èo sa týka kvetov, lebo už sme na to dve. Ako sme zaèali spieva , prišla do spevo-kolu Martuška ahúnová s mužom Pa¾kom a potom ona zaèala robi na zámku kvety. A my sa tak vzájomne dopåòame. To tak spolu robíme, èi adventné vence èi výzdobu na poïakovanie za úrodu (môžete vidie na fotografii). Takže ja sa tak teším, že mám koneène pomoc. Hovorím, že èlovek, keï prosí, tak Pán Boh mu dá všetko, ale nie

Keï som robila kvety, tak pre mòa sviatky mohli zaèa , až keï bola hotová kytica na Ve¾kú noc alebo na Vianoce. Už keï som ju mala hotovú, aj doma mohlo by všetko dokonèené. Doma som potom ešte napiekla chlieb, ale najdôležitejšie bolo zabezpeèi kyticu pre kostol. Ïakujem ve¾mi pekne za rozhovor!

S MÁRIOU LICHNEROVOU SA ROZPRÁVAL: BORIS KOLLÁR FOTO: BORIS KOLLÁR

14 MATRIKA 25. 8. 2018 – 5. 10. 2018

Sviatosti Sobáše 3 Krsty 2

Pohreby V tomto období neboli žiadne pohreby.

INFORUBRIKA

ÈO SA U NÁS DEJE? 7.10. sme oslávili sviatok svätého Františka z Asissi, patróna nášho farského kostola aj farnosti. Kazate¾om pri slávnostnej svätej omši bol páter Milan Pastierèin z kláštora kapucínov na Kremnických Baniach.

Zapojil sa i kremnický chrámový zbor Chorus Cremniciensis. Viac sa môžete dozvedie v samostatnom èlánku.

V piatok 19.10. sa vo farskej klubovni uskutoènilo stretnutie pre budúcich animátorov o tom, èo je tábor, kto by ho mal tvori a ako ho zorganizova . Aj keï téma tábor je ešte vzdialená od budúceho roka, predsa len treba sa už skôr venova tomu, ako ho zorganizova a zauèi aj mladších.

Letný tábor organizujeme s podporou a v rámci eRka – Hnutia kres anských spoloèenstiev detí. Tábor je vyvrcholením práce na detských stretkách cez rok.

V mesiaci október sa aj naše detské stretko zúèastnilo kampane Detský èin pomoci, ktoré organizuje eRko – Hnutie kres anských spoloèenstiev detí.

V nede¾u 28.10. srdeène pozývame o 15:00 všetky deti a mladých na Párty všetkých svätých do farskej klubovne. Podmienka je prís v kostýme svätého, bude aj sú až o najpodobnejšiu masku svätého, výhercov oceníme! Viac informácií nájdete na plagáte.

Tešíme sa na Vás!

Od 5. do 11. novembra naša farnos organizuje seminár pre manželské páry v Medžugorí. Viac informácií nájdete na nástenkách v kostoloch.

Pozývame deti na nácvik detského zboru Kvapky vždy v piatok od 16:30 vo farskej klubovni.

Deti radi uvidíme aj na detskom stretku v nede¾u o 15:00, tiež v klubovni. K tomu, aby sme vedeli, kedy máme detské stretko, nám slúži rozpis, ktorý vám prikladáme aj v našom èaospise.

Tešíme sa na Vás!

Pre všetky aktuálne informácie sledujte farskú stránku, facebookovú skupinu Farnos Kremnica - akcie, farské oznamy a vývesky v kostoloch.

ÈO SA STALO, ÈO BUDE 15

16 ÈO SA STALO, ÈO BUDE

MIESTO, KTORÉ NÁM STÁLE ODHA¼UJE SVOJE TAJOMSTVÁ Keïže objekt františkánskej sýpky je jeden z viacerých projektov, na ktorý sme ako farnos v tomto roku dostali grant, rozhodli sme sa vám aspoò trochu predstavi , preèo je sýpka taká zaujímavá aj z historického h¾adiska. Predpoklad vybudovania sýpky sa odhaduje okolo roku 1380. Skôr než františkáni prišli do Kremnice, dnešná františkánska sýpka slúžila aj ako pekáreò.

Predpokladá sa, že v budove mohol ma aj urèitý èas svoju kanceláriu gróf Turzo, keïže v Kremnici mal tiež nejaké svoje podnikate¾ské aktivity. Sýpku taktiež obýval aj bohatý meš an s rodinou, ktorý mal na starosti razbu mincí v kremnickej mincovni. Keï v roku 1649 františkáni prišli do Kremnice, tak tento priestor obývali, mali tu svoje prvé izby (cely), vtedy ešte Františkánsky kláštor nebol vybudovaný, ten bol neskoršie dostavaný. Neskôr ako Františkáni Pri troche predstavivosti - fragment neznámeho svätca

nepotrebovali svoju františkánsku sýpku na ubytovacie úèely, od roku 1760 slúžila ako sklad obilnín. Tam, kde sa v súèasnosti nachádzajú pivnièné priestory pod sýpkou tak to bolo kedysi prízemie a dnešné prízemie, prvé poschodie. Na prvom poschodí sýpky sa nachádza už len fragment z nástennej fresky zo 14. storoèia. Kedysi fragment neznámeho svätca patril ku celej zelenej miestnosti. Na sýpke môžeme vidie okenné portály z obdobia gotiky, baroka, renesancie. Na prízemí a na poschodiach sýpky môžeme ešte dneska vidie zachovalé pôvodné renesanèné zárubne dverí. V tomto roku na dvoch renesanèných zárubniach prebiehajú reštaurátorské prace. Reštaurátorské práce sú hradené z projektov Ministerstva kultúry SR, kde sme dostali dotáciu 9 000 €. Za uplynulé roky sa podarilo z projektov Ministerstva kultúry SR vymeni podlahy na prvom a druhom poschodí sýpky, zreštaurova dva okenné portály, vymeni dvoje starých vstupných dverí za nové železné.

TEXT A FOTO: DÁVID NEUSCHL

ÈO SA STALO, ÈO BUDE 17

HODOVÁ SV. OMŠA V nede¾u 7. októbra sme si slávnostnou sv. omšou pripomenuli spomienku sv. Františka z Assisi, patróna našej farnosti aj farského kostola. Slávnostným kazate¾om pri tejto príležitosti bol brat Milan Pastierèin z kláštora kapucínov na Kremnických Baniach. Vo svojej homílii sa zamýš¾al nad situáciami zo života sv. Františka a hovoril o Františkovi, ktorý bol oslovený Kristom a ktorý nadovšetko miloval Krista. Hovoril o Františkovi, ktorého srdce bolo ve¾mi otvorené pre Krista. A ako je to u nás? Mohli by sme si položi takúto reènícku otázku. Aj nad takýmito situáciami zo života Františka sme sa mohli zamyslie poèas homílie brata Milana. Po sv. omši sme sa spoloène stretli pri malom agapé (pohostenie, spoloèenstvo) vo farskej klubovni. Ïakujeme všetkým, ktorí prispeli nieèím sladkým alebo slaným k obèerstveniu.

TEXT A FOTO: BORIS KOLLÁR

18 ROZHOVOR Bola jedným zo zakladate¾ov festivalu Vo¾nos na Nevo¾nom. Je matkou troch dcér a „Nemám èas“ je pre òu výhovorkou.

ZUZANA VEREŠOVÁ Kde a kedy si sa narodila?

Narodila som sa v decembri 1985 v Žiari nad Hronom.

Pamätáš si, kde si trávila svoje detstvo, prípadne s kým?

Detstvo som trávila predovšetkým so svojimi dvomi staršími bratmi Michalom a Tomášom. Bola som taký ich prívesok v chalanskej bande. Ale neskôr som si našla aj kamarátky na sídlisku a v škole. Ve¾a, ve¾a sme behali vonku okolo domu a po lese za domom. Rodièia mali obèas problém dosta nás domov =).

Na èo konkrétne z detstva najradšej spomínaš?

Na èas so starkou, keï sme chodievali zbiera èuèoriedky do lesa. Vtedy sme mali námietky, že nás to nudí, ale teraz akoby paradoxne to vo mne vyvoláva príjemné spomienky. So starkou bývala vždy sranda.

A rada tiež spomínam na hry s kamošmi – s Katkou a inými dievèatami sme chodievali èisti potôèik v lese, alebo keï sme ve¾ká partia hrávali schovky až do tmy.

Èo ti do života dala vysoká škola?

Okrem praxe a vedomostí, ktoré som sa poèas štúdia nauèila, mi dala kopec iných poznatkov a skúseností. Vysoká škola, to nie je iba samotná škola a štúdium. Pä rokov v Bratislave pre mòa bolo aj o uèení sa by viac sama sebou. Brigádova , zháòa si ubytovanie, kadeèo si vybavova ,... a ži tak, ako sa mi páèi. Chodi na koncerty, èíta si v parkoch, prechádza sa krásnymi ulièkami nášho hlavného mesta. Sladký študentský život!

Akú vysokú školu si vyštudovala a preèo si si vybrala práve ju?

Chcela som študova nieèo humanitné, ale nechcela som by uèite¾ka. Rozmýš¾ala som nad filozofiou a teológiou, pretože ma to zaujímalo, no zároveò som myslela na uplatnenie v budúcnosti. Potom sme objavili novootvorený dvoj-odbor Náuka o rodine na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Tento odbor bol ako šitý na moje požiadavky, pretože spája dva odbory: teológiu a sociálnu prácu. Štúdium ma ve¾mi bavilo a dodnes všetkým školu odporúèam.

Aký je to pocit ma tri dcéry?

Dobrý. Som vïaèná, že ich máme. Obèas pokukávam na detských ihriskách po chlapcoch, alebo keï sa stretneme so synovcami a krstným synom, tak ich sledujem a vychutnávam si ich prítomnos .

Jasné, že chlapci sú iní a dievèatá iné. Ale nejako špeciálne to neriešime, že nemáme chlapca. Pán Boh nám nadelil tri baby, my sme ich prijali a snažíme sa vychutnáva si ich také, aké sú, aj keï by dobrým rodièom je v niektorých momentoch dos nároèné a nie vždy sa nám to darí.

ROZHOVOR V èom je výchova troch dievèat špecifická?

V tom, že riešime samé suknièky, šaty, úèesy, topánky, bábiky =). Aj dnešné ráno sme sa napríklad desa minút s Johankou dohadovali, ktoré topánky si obuje.

Jej špecifickos sa zavàši asi príchodom puberty =). Ale èím ïalej, tým viac si uvedomujem, že Boh vie všetko naplánova tak, aby to do seba dobre zapadalo. Aj povahy ¾udí, ktoré spojí v jednej rodine.

Naša Johanka má dobrodružnú povahu a viac si rozumie s chlapcami ako s dievèatami. Stáva sa, že donesie domov svojich chlapèenských kamarátov, èo je príjemným osviežením pre celú domácnos .

Akú ty v dnešnej stále rozvíjajúcej sa dobe vidíš úlohu rodièa/rodièov? Úloha rodièa je pod¾a mòa stále tá istá, len štýl jej vykonávania sa neustále mení. Našou úlohou je postara sa o svoje deti, zabezpeèi im všetko potrebné, no najmä vychova ich v láske. Aby cítili, že sú prijaté a milované. A že my, rodièia, sme tu vždy pre svoje deti, nech sa ocitnú v akejko¾vek situácii.

Vies ich k hodnotám, ktoré tu vždy boli, no tento svet ich èím ïalej, tým viac potláèa.

Myslím tým hodnoty ako vedie si odpusti , hovori pravdu,... Dnes to nie je moderné. Z detstva si pamätám, že mojim rodièom ve¾mi záležalo na tom, aby sme neklamali. Èo rodiè do die a a zaseje, to má perspektívu vyrás . ažkou, ale podstatnou

úlohou rodièa je by príkladom. Darmo chcem od die a a, aby sa mi ospravedlnilo, keï nieèo vyparatí, ak to nikdy nevidelo urobi mòa. Toto je ve¾ká výzva pre všetkých rodièov.

A ešte jeden podstatný prvok výchovy, ktorý nie je v každej rodine, ale pre nás je dos dôležitý. Zoznámi deti s Bohom Otcom ako živým Bohom, ktorý je súèas ou nášho života. Že viera nie je záležitos nede¾nej omše a veèernej modlitby, ale ide o nieèo ove¾a viac. Uèíme sa ukazova de om, že s Bohom možno ma vz ah ako s priate¾om aj napriek tomu, že ho možno nevidíme oèami, no dokážeme vidie jeho prácu v našich životoch.

Spoluorganizovala si festival Vo¾nos na Nevo¾nom? Priblížila by si mi prosím tento festival? Èo bolo jeho cie¾om? Áno, bola som jedným zo zakladate¾ov tohto festivalu. Myšlienka festivalu pôvodne bola vytvori nieèo, kde by bola taká príjemná „rodinná“ atmosféra. Chceli sme da priestor vystúpi kapelám, ktoré nemali príležitos dosta sa na pódiá väèších festivalov.

19

20 ROZHOVOR Nemali sme žiadne ve¾ké ambície. Sami sme boli v úžase z toho, keï sme tam tzv. nulový roèník stáli a pozerali, že ono sa to fakt deje.

Vo¾nos na Nevo¾nom bol festival, kde sa Boh dotkol mnohých sàdc. Aj môjho =).

Ako si sa dostala k písaniu pre farský èasopis ŽiTo a pre noviny Slovoplus?

Vo farskom èasopise ŽiTo som mala najprv na starosti rubriku Pre mládež, ako jedna z mládežníkov našej farnosti. Neskôr, po založení rodiny, som presedlala na rubriku Mladé rodinky. Do novín Slovo+ som sa dostala cez nieko¾ko kôl konkurzu.

Prihlásila som sa a prijali ma =).

Èo pre teba znamená táto služba resp. aktivita?

Znamená pre mòa službu v zmysle nezakopa svoje talenty, ale skúša ich rozmnoži . Pracova s tým, èo Boh do mòa vložil a ponúka to ïalej iným.

Prispievaš ešte do nejakých iných novín?

Nie. Si matkou troch detí, ako to stíhaš?

Som presvedèená, že je to na nás, na našej vôli a prioritách. Èlovek keï nieèo chce robi , vie si k tomu nájs cestu. Pre mòa je veta: „Nemám èas.“ výhovorkou.

Akú ty v súèasnosti vidíš úlohu seba v tomto svete?

V prvom rade ži to, že som manželkou a matkou. A vôbec mi nevadí, že to možno nemá žiadny „celosvetový“ význam, pretože ja viem, že v podstate má. Nepotrebujem sa naháòa za nieèím, èo je ïaleko. Chcem ži tu a teraz, pre prítomný okamih. Budúcnos rada odovzdávam Bohu, On vie plánova neporovnate¾ne lepšie ako ja. Èo chápeš pod pojmom "angažova sa vo farnosti"?

Vykonáva akúko¾vek službu pre farnos .

Ale nemusí to by iba taká klasická služba, ktorú si väèšinou pod týmto pojmom predstavíme – upratova kostol, èítanie v kostole a pod. Môže to by aj akoby skrytá angažovanos – modlitba za farnos . Alebo slúži znamená aj akýko¾vek prejav milosrdenstva – rok milosrdenstva nám ich predstavil detailne. Porozpráva sa v meste s tetuškou, ktorú možno ani nepoznám po mene, ale poznám ju zvidenia z kostola.

Slúži sa dá rôzne. Ïakujem ve¾mi pekne za rozhovor.

SO ZUZKOU SA ROZPRÁVAL: BORIS KOLLÁR FOTO: ARCHÍV ZUZANY VEREŠOVEJ

ROZHOVOR Žena, ktorá žila vojnu, poèas ktorej sa 5 až 6 hodín musela skrýva v bunkri.V Kremnici pracovala ako vychovávate¾ka aj ako vedúca výchovy na Uèòovskej škole pre mládež s chybami sluchu.

Od roku 1991 je na dôchodku.Pre svoju rodinu poèas Vianoc a Ve¾kej noci peèie chlieb,ktorý je vraj lepší ako z obchodu.

MÁRIA FAJÈIKOVÁ Pani Fajèíková, ako si spomínate na svoje detstvo?

Narodila som sa v Gbe¾anoch, odkia¾ pochádzala maminka, to je pri Žiline, ale inak celé detstvo som prežila v Holíèi neïaleko Skalice. Ako die a som zažila aj vojnové roky, mala som vtedy presne 9 rokov.

V Holíèi už dnes nemám nikoho, len rodièom chodíme na hroby, ale v susedných Kopèanoch mám bratranca takže máme vždy možnos tam niekde prespa . Na Holíèskom zámku som prežila ve¾kú èas svojho detstva (Ukazuje na fotografiu v novinách). Teraz je v rekonštrukcii, v minulosti ho vlastnil rod Habsburgovcov.

Moji starí rodièia v zámku bývali, a tiež moji rodièia s nami de mi. Teda hneï tri generácie z nášho rodu. Náš ocko tam bol totiž správca a neskôr aj školník, keïže na zámku sídlila škola. Boli tam podzemné chodby a všetky deti chodievali k nám, lebo ís do podzemných chodieb považoval každý za dobrodružstvo. Dookola zámku je vodná priekopa a tam je možné sa aj teraz èlnkova . Také pekné detstvo ako mal málokto, napriek tomu, že sme boli chudobná rodina. Táto romantika však trvala iba do vojny. V zime sme sa dookola celého zámku korèu¾ovali. Poèas vojny, keï sa zaèalo bombardova , prišlo sa k nám na zámok do krytu schova celé susedstvo.

Niekedy sme tam museli by aj 5 – 6 hodín,

FOTO: BORIS KOLLÁR

pod¾a toho èo sa dialo vonku. Okolo zámku to bolo zamínované dookola, ale naš astie sa im ho nepodarilo znièi . Len okolo zámku zostali diery od bômb.

Kde ste študovali a ako ste sa dostali do Kremnice?

Ja som študovala v Bratislave a v tej dobe fungovali takzvané umiestenky. Znamenalo to, že vy ste si nevyberali, kde chcete pracova , ale poslali vás napríklad niekde na lazy. Ja som mala v tom èase urèité š astie, že som dostala umiestenku do takého krásneho mesta, ako je Kremnica.

Kde ste pracovali?

Dva roky som pôsobila na základnej škole pre nepoèujúcich, ale všetky roky som už potom odpracovala na Uèòovskej škole pre mládež s chybami sluchu, kde som robila vychovávate¾ku a 10 rokov som robila vedúcu výchovy, èo ma bavilo.

21

22 ROZHOVOR Nebolo jednoduché vtedy všetko zvládnu , keïže som robila vedúcu výchovy, toto boli všetko moji vychovávatelia (ukazuje na fotografiu kolektívu vychovávate¾ov). My sme mali v tom èase 5 internátov, školu navštevovalo 150 žiakov, veï Kremnica sa hemžila nepoèujúcimi. Teraz je èloveku do plaèu, že poèet nepoèujúcich študentov tak dramaticky poklesol. V posledných rokoch sa presadzuje systém integrácie nepoèujúcich, ale nie som presvedèená, že je to dobrá cesta. Slovensko totiž malo naozaj kvalitne prepracovaný systém vzdelávania pre nepoèujúcich.

V tom èase sme pre deti z internátu pripravovali rôzne aktivity. Napríklad s de mi, ktoré nemali rodièov a boli v ústavnej výchove, sme robili stanovaèku v Gaderskej doline. Vonku sme mali sporák, na ktorom som im varila. A manžel chodil s nimi na blízky kopec Tlstá na túry. Nebola sranda zvládnu to¾ko detí, ale mala som tam ve¾kých pomocníkov vo svojich žiakoch.

My sme tam mali to¾ko aktivít, že sme nevedeli èo skôr A kde ste sa spoznali s manželom?

Manžel bol urèitý èas riadite¾om na škole v Kremnici. Tam sme sa spoznali, ja som prišla do školy o nieèo skôr, lebo on pôsobil v Bystrici, kde hral futbal. A táto športová zá¾uba ho neopustila ani potom, èo prišiel do Kremnice. Po òom to podedili aj obaja synovia, ktorí tiež hrali futbal a teraz ho zas hráva vnuk Igor.

Strašne ve¾a nepoèujúcich ku mne stále chodí. Raz som stretla v meste skupinu mojich bývalých chovancov a ja som ich už po takom èase nepoznala. Aj takéto situácie sa mi stávajú, veï sú to stovky mien a tvárí.

Vašimi rukami urèite prešlo mnoho detí.

Od kedy ste pracovali?

Zaèala som robi 1.9.1955 a robila som do roku 1991, potom som išla do dôchodku.

Èo ste rada robila na dôchodku?

Dva roky po nástupe na dôchodok som znášala ažko, chýbala mi práca aj nepoèujúce deti. Táto práca ma totiž napåòala dlhé roky. Naš astie sa neskôr roztrhlo vrece s vnúèencami, takže som si zvolila úlohy babky. To ma už uspokojovalo.

Kedysi som milovala hory a turistiku, ve¾mi rada som chodila na huby. Teraz mi už ostáva len pohladi hory svojím poh¾adom.

Skoro každý nepoèujúci kto sem po rokoch príde mi hovorí: A teraz rozmýš¾aj, ako sa volám. Veru, nie vždy si spomeniem.

Ko¾ko ste mali vtedy na škole odborov?

Obuvníci, maliar natieraè, stolári, krajèírky.

Neskôr sa zriadilo aj gymnázium a Stredná priemyselná škola odevná.

Deti ste mali z celého Slovenska?

My sme nemali deti len zo Slovenska, ale aj z Moravy a Èiech. Niektorí dochádzali dokon-ca až z Prahy.

Ako som už spomenula, kvalita školského systému pre nepoèujúcich bola vtedy vysoko cenená.

A èo sa týka vašej mimoškolskej èinnosti? Èomu ste sa venovali?

Ja som poèas svojho vo¾na premietala na škole celoveèerné filmy, dokonca raz som premietala aj na Kremnických gagoch.

Najprv som mala nosièa, ktorý mi chodil pre tie ve¾ké kotúèe s filmami na poštu. Vtedy to bola úplne iná technika ako dnes, kotúèe boli poriadne ažké. Nosiè mi potom bohužia¾ odišiel, tak som tam chodila sama.. Osem rokov som dokonca pracovala v mestskej bytovej komisii a pravidelne aj vo volebných komisiách po celej Kremnici. Spolu s manželom sme pomáhali aj pri komentovaní Bielej stopy, až do jej 15. roèníka.

Pôsobila som aj v Èervenom kríži.

Sama od seba som sa nauèila posunkový jazyk, od svojich chovancov, lebo vtedy na to ešte nijaký manuál neexistoval. Teraz sú už na to vyškolení lektori.

ROZHOVOR A v súèasnosti èo rada robíte?

Okrem pravidelných návštev sv. omší a stretnutí ružencového bratstva, ve¾mi rada robím šamróle trubièky, po záhorácky.

Lúštim krížovky, hádanky, èlovek si musí tú našu pamä v mojom veku brúsi lebo inak by zakrpatel, ako sa hovorí.

Vychovávate¾ský zbor pod vedením vedúcej výchovy Márie Fajèíkovej

Mám všetky sviatosti ako krst, prijímanie, birmovku, sviatos manželstva. Všetky tieto sviatosti som napriek nepriazni režimu dala vysväti aj svojim de om. Za svoje kres anské vychovanie vïaèím svojej maminke, ktorá nás viedla odmalièka v duchu viery v Boha.

Pani Mária Fajèíková so svojimi žiaèkami

Pani Fajèíková, ïakujeme Vám ve¾mi pekne za rozhovor.

S MÁRIOU FAJÈIKOVOU SA ROZPRÁVAL: BORIS KOLLÁR FOTO: ARCHÍV PANI M. FAJÈIKOVEJ

S manželom Jurajom a vnuèkou pred Holíèskym zámkom

23

24 MLADÉ RODINY

KDE H¼ADÁŠ POMOC, KEÏ SA CÍTIŠ AKO RANENÉ VTÁÈA? Život je boj. Niekedy viac a niekedy menej. Obèas zápasíme zo všetkých síl.

V žiadnom z problémov nie je èlovek sám.

Vieš to? Našli sme vtáèatko. V jedno ráno, kráèajúc s dcérkami do škôlky. Nevedela som, èo urobi . Necha ho tam? Bezbranné.

S poraneným krídelkom. Èvirikalo tak úpenlivo, že už z dia¾ky sme si ho všimli.

Chceli sme ho s de mi zobra domov a pokúsi sa ho zachráni . Chystala som sa zapnú internet a „vygúgli “ návod, ako sa postara o vtáèa. Napadlo mi ešte zavola známemu. Je milovníkom prírody, tak som bola zvedavá, èo odporuèí. Jeho rada ma prekvapila. Vraj, aby sme ho nechali tam, kde sme ho našli. A ja som ho už mal nabalené domov. On sám už totiž skúsil vychova malé vtáèa, no nedopadlo to š astne. Preto radil necha ho tam. Možno ho bude chodi kàmi mamièka dole na zem a v najhoršom sa oò postará kolobeh prírody.

Viem, trošku kruté. Deje sa to bežne, s rozdielom, že inokedy nie sme toho svedkami.

Tento zážitok z ríše zvierat ma podnietil uvažova a vzia si z neho èosi do nášho sveta ¾udí. Veï aj my sme neraz ako ranené vtáèatká. Vypadnuté z hniezda, zo svojich zabehnutých ko¾ají a osvedèených štandardov. Ranení a sami. Èvirikajúc a krièiac o pomoc. Èo v takých situáciách zvykneme robi ? Kde h¾adáme pomoc?

Ak to zovšeobecním, obvykle vyh¾adávame pomoc v troch oblastiach: medzi našimi blízkymi, priate¾mi; medzi zdrojmi ako sú knihy a internet; u Boha, v modlitbe.

1. Blízki a priatelia Najèastejšie sa obraciame s prosbou o akúko¾vek pomoc na našich najbližších. Ak máme v živote èloveka, ktorému môžeme plne dôverova , nie je èo rieši . Koho iného by sme žiadali o pomoc? Keï sa potrebujeme poradi , keï sa cítime zle, keï sme v situácii, kedy nevieme, èo urobi , alebo sa iba potrebujeme vyrozpráva .

Blízkos druhého èloveka je už sama o sebe pomocou. Niekedy ani nepotrebujeme slová, staèí nám aj pohladenie, èi úsmev, ktorý nás povzbudí. Od priate¾a je ¾ahké prija pomocnú ruku. Predpokladá sa, že priatelia bývajú k sebe úprimní a dobre sa poznajú. ažšie sa totiž pomáha cudziemu. Nevieme, èo môžeme od neho èaka , aké budú jeho reakcie. Iba dobrý priate¾ vie, kedy si môže dovoli humor na od¾ahèenie situácie a kedy radšej ponúkne svoje rameno na vyplakanie.

2. Knihy a internet Z rôznych dôvodov h¾adáme pomoc aj inde ako u ¾udí. Možno sa za nieèo hanbíme, alebo máme strach, možno práve nemáme nikoho nablízku,... Vtedy skúšame odpovede a rady nájs v knihách a na internete. Z týchto dvoch oblastí sú urèite hodnotnejšie knihy. Vidie však niekoho èíta knihu je v online svete už pomerne nezvyèajný jav. Na knihy sa dnes zabúda.

Knihy si vyžadujú èas. A kto ho má v dnešnej uponáh¾anej dobe dos ? Je ¾ahšie uprednostni iné záujmy pred knihou.

MLADÉ RODINY Internet je súèas ou každodenného života mnohých z nás. Èlovek tam nájde naozaj všetko. Neraz sa stáva, že pacienti chodia za doktormi s hotovými diagnózami, ktoré si sami urèili vïaka internetu. Nezabúdajme, že ak si chceme pomôc sami, je to dos obmedzená pomoc. Treba by opatrný, aby takáto pomoc nebola na škodu. Internet býva zradný. Je preplnený informáciami, ktoré bývajú aj protichodné. Ako má èlovek vedie , ktorý zdroj je dôveryhodný? Nie všetky rady sú univerzálne. Èo na niekoho platí, na iného plati nemusí.

3. Boh Najmocnejší, Vševediaci, Všemohúci a predsa naša posledná možnos . Je to tak.

Hoci máme pri sebe toho Najmocnejšieho, je èasto našou poslednou vo¾bou. Keï zlyhá pomoc priate¾a, èi nenájdeme pomoc inde, vtedy si spomenieme na Boha.

A ve¾akrát aj krièiac a hnevajúc sa: „Kde si?

Kde si bol, keï sa mi to stalo? Ako si to mohol dopusti ? Urob nieèo!“ Poznáte to?

Nie On opúš a nás, ale sme to my, ktorí opúš ame jeho. Sme to my, ktorí zabúdame, že je tu stále. Vždy pri nás.

Môžeme sa naòho obráti so všetkým – s ve¾kými, ale aj s malými trápeniami. Jeho zaujíma každý náš pohyb. Má spoèítané naše vlasy!

Obrá sa naòho, keï prežívaš trápenie.

H¾adaj ho v bolesti, chorobe. Nezabúdaj naòho. Je pri tebe. Hoci riešiš len to, èo si obleèieš, keï ideš na prvé rande. Nie je mu to ¾ahostajné.

Viem, niekedy je ažké poèu Boží hlas.

Nehovorí vždy priamo. Rozpráva sa s nami aj cez iných ¾udí, cez situácie, ktoré prežívame, aj cez slová, ktoré si niekde preèítame. On si nájde spôsob. ažko sa k nám ale dostane vtedy, ak ho neh¾adáme.

Nepodarí sa nám rozpozna jeho hlas, ak ho nevolíme ako prvú možnos .

Keï budeš ma problém, neh¾adaj hneï pomoc sám. Pozvi najprv Boha a potom naèúvaj. Až potom choï za priate¾om, alebo si nieèo preèítaj. Lebo len vtedy, keï si pozval Boha, nájdeš aj jeho odpovede.

TEXT: ZUZKA VEREŠOVÁ FOTO: internet

25

26 SVÄTÍ

SVÄTÝ PAVOL VI. „Pápež šiel do Svätej zeme, aby dokázal, že pravda sa nerobí v Ríme, ale udiala sa v Palestíne.“ Spoloèník Pavla VI. na púti v Jeruzaleme Mladšie generácie poznajú sv. Pavla VI. poväèšine len z uèebníc náboženstva. Tí viac skúsení boli svedkami jeho múdrych, ráznych a pokorných rozhodnutí. Bol najvýraznejšiou osobnos ou II. Vatikánskeho koncilu, ktorý priniesol prehodnotenie vychodených cestièiek prežívania viery a priniesol nový dych do Cirkvi.

Ako pokraèovate¾ politiky zmierenia sv.

Jána XXIII. vykonal pú do Jeruzalema spolu s východným patriarchom Atenagorasom, kde prebehlo legendárne objatie východu a západu a nadviazanie nového ekumenického dialógu.

Pavol VI. vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini sa narodil 26. septembra 1897 v Concesiu neïaleko Brescie na severe Talianska do rodiny váženého advokáta, obchodníka, vydavate¾a a šéfredaktora katolíckeho denníka. Obaja rodièia boli hlboko veriaci a tak vychovávali aj svoje deti. Od detstva bojoval s labilným zdravím. Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Zaèal študova na

jezuitskom gymnáziu v Brescii, ktoré však musel pre chorobu opusti . Ïalšie vyuèovanie absolvoval súkromne, maturitu zložil v roku 1916 na prísnom gymnáziu Arnaldo da Brescia. Aj v kòazskom seminári v Brescii zaèal študova ako externista.

Býval v rodièovskom dome.

Za kòaza bol vysvätený 29. mája 1920.

Primície mal na ïalší deò v kostole Santa Maria delle Grazie v Brescii. Hneï po vysviacke ho diecézny biskup poslal študova do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana. Súèasne študoval aj na štátnej univerzite. Po èase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov, ktorá sa vtedy volala Accademia dei Nobili ecclesiastici (Akadémia cirkevných š¾achticov).

Po skonèení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali spä do Ríma. Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.

1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa. Do úradu nastúpil 4. januára 1955 a tak úèinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“. Jeho s ahovanie „sprevádzalo povestných devä desiat debien kníh“.

O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála.

SVÄTÍ 27 Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár, 21. júna 1963, po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi.

V mnohom nasadol na rozbehnutý vlak.

Najväèší projekt, ktorý prevzal ako dedièstvo po Jánovi XXIII., bol prebiehajúci II. vatikánsky koncil. Ako sa ukázalo bol schopným vodcom tohoto ve¾kého diela.

Ešte vždy èerpáme z bohatsva plodov jeho inovácií. Len vïaka reforme liturgie môžeme by prítomní na svätých omšiach v rodnom jazyku a tvárou k ¾udu.

Mnohí ¾udia sa búria, že tak liturgia prišla o èaro tajomstva. Avšak je skutoène cie¾om liturgie èaro tajomstva? Veï podstatou liturgického prežívania je skutoèná Božia prítomnos medzi nami. Jeden z mnohých dokumentov, ktoré boli vydané ako výsledok II. vatikánskeho koncilu je aj dielo diskutujúce miesto Cirkvi v modernom svete èi ekumenická otázka. Sú to záležitosti, ktoré sa mladším generáciam zdajú tak ve¾mi samozrejme. Rád a ve¾a sa vyjadroval k sociálnym otázkam a poukazoval na nespravodlivos . Je autorom encykliky Humanae vitae, v ktorej vysvet¾uje postoj Cirkvi k životu a pojednáva o správnom spôsobe regulovania pôrodnosti.

Poèas svojho pontifikátu zažil viacero krušných chví¾. Poèas jeho návštevy Filipín 27.11.1970 bol na jeho osobu spáchaný neúspešný atentát. Rúcho s jeho krvou, ktoré mal vtedy obleèené slúži ako relikvia. Pavol

VI. po plodnom pontifikáte odovzdal svoju dušu Stvorite¾ovi dòa 6. augusta v Castel Gandolfe. Je už tretím pápežom, ktorého František vyhlásil za svätého – po Jánovi XXIII., ktorý zomrel v roku 1963, a Jánovi Pavlovi II., ktorý zomrel v roku 2005. Pavol VI. je ve¾mi dôležitý aj pre emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorého v roku 1977 vymenoval za kardinála.

Håbku jeho spirituality i najdôležitejšie okamihy jeho života zhrnul emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Giovanni Battista Re v prejave, ktorý predniesol na sv. omši za zosnutåeho Pavla VI. na výroèieho jeho smrti v Bazilike sv.

Petra. Prinášame ho v plnom znení a veríme, že toto autentické svedectvo jeho spolupútnika na tejto zemi nás inšpiruje na ceste k svätosti.

Pápež Pavol VI. zostane zapísaný v histórii za úlohu, ktorú zohral poèas II. vatikánskeho koncilu. Ak je zásluhou pápeža sv. Jána XXIII. jeho vyhlásenie a otvorenie, Pavol VI. ju má v tom, že koncil viedol vpred s istou rukou, rešpektujúc vo všetkom plnú slobodu koncilových otcov, no zároveò ako pápež vhodne zasahoval tam, kde bolo nevyhnutné zasiahnu . Bol skutoèným kormidelníkom koncilu.

Aj keï nie vždy bol pochopený, Pavol VI. zostane aj pápežom, ktorý miloval moderný svet, obdivoval jeho kultúrne a vedecké bohatstvo a konal tak, aby svet otvoril srdce Kristovi, Spasite¾ovi èloveka. Pavol VI. dychtil po službe dnešnému èloveku, po tom, aby ho podporil na pozemskej ceste, no zároveò mu ukázal veèný cie¾. Jedine v òom môže nájs významovú a hodnotovú plnos snaha, ktorú èlovek každodenne vynakladá tu na zemi. Vnímavos na oèakávania a starosti moderného èloveka viedla pápeža Pavla VI. k h¾adaniu dialógu so všetkými, nikdy neuzatváral dvere stretnutiu.

28 SVÄTÍ Pre Pavla VI. bol dialóg výrazom evanjeliového ducha, ktorý sa snaží priblíži sa ku všetkým, ktorý sa snaží všetkých pochopi a necha sa pochopi druhými a tak zavies istý štýl ¾udského spolužitia charakterizovaný vzájomnou otvorenos ou a plným rešpektom v spravodlivosti, v solidarite a v láske. Viedol dialóg aj s tým, kto blúdi, aby nakoniec dospel k pokániu.

Pri tomto modlitebnom stretnutí je mi vzácne zdôrazni , že nebol len ve¾kým pápežom, ktorý vedel robi odvážne rozhodnutia, aj keï nepopulárne, ale bol aj èlovekom pravdivej a hlbokej spirituality, ktorá zostane príkladom hodným nasledovania. Základy myslenia a konania Pavla VI. predstavuje pravá spiritualita pozostávajúca z modlitby, meditácie,z bezhraniènej lásky ku Kristovi, k Panne Márii a k Cirkvi. Prí ažlivos , ktorú prechovával k liturgickej modlitbe, ho priviedla k starostlivosti o òu a k u¾ahèeniu úèasti veriacich na nej, tým, že sa zaslúžil o liturgickú reformu, ktorá nesie jeho meno.

Bol zdanlivo krehkou osobou, fyzicky útlou s neustálymi zdravotnými problémami, ale obdarený nezvyèajnou inteligenciou, jedineènou silou vôle a vysokým duchovným rozmachom, charakterizo-vaným inklináciou k uzobranosti, k vnútornému životu a reflexii. Mal v sebe tendenciu k mysticizmu, ktorá ho viedla k zahlbovaniu sa do Božieho tajomstva, ktoré kontemploval a vychutnával. Prejavila sa u neho už v rokoch adolescencie, keï poèas pobytu v Chiari prichádzal do benediktínskeho kláštora, kde dlho zotrvával, fascinovaný bohoslužbami mníchov. Niekedy bol jedinou osobou sediacou v lavici kostola, poèas spevu chorálov benediktínskych mníchov.

Už od prvých rokov kòazstva sa Mons.

Montini preukázal ako oduševnený peda-

góg, ktorý prechovával nadšenie pre prácu vo formácii a dozrievaní študentov. Poèas rokov, keï bol okrem práce na vatikánskom Štátnom sekretariáte ekleziálnym asistentom Talianskej katolíckej univerzitnej federácie (FUCI - Federazione Universitaria Cattolica Italiana), zacielil sa na formovanie svedomia mladých. Viedol ich k tomu, aby boli neskôr schopní vyda silné kres anské svedectvo, ktoré pomôže modernému èloveku priblíži sa ku Kristovmu posolstvu.

Snažil sa podnieti mladých k h¾adaniu pravdy, k odvahe podstupova námahu myslenia, k samostatnému úsudku a k zmyslu pre zodpovednos . Snažil sa tiež formova laikov, ktorí by boli protagonistami evanjelizácie spoloènosti aktivitou v apoštoláte ako aj svedomitos ou v konaní rozhodnutí v súlade s vlastnou kres anskou príslušnos ou. Aj potom, ako po približne desiatich rokoch zanechal funkciu generálneho asistenta FUCI, pokraèoval v osobných kontaktoch s èlenmi federácie a vysokoškolsky vzdelanými katolíkmi.

Takto významne prispel k formácii tých, ktorí sa neskôr na konci Druhej svetovej vojny stali vodcovskou skupinou talianskych katolíkov.

SVÄTÍ 29 Mons. Montini tiež pracoval na uzdravení narušeného vz ahu medzi vierou a kultúrou, ako aj na novom vybudovaní mosta medzi Cirkvou a moderným svetom. Toto úsilie ho sprevádzalo celým jeho životom.

Vo svete chudobnom na lásku a rozjatrenom problémami a násilím každého druhu pracoval na vytváraní civilizácie inšpirovanej láskou, v ktorej by sa solidaritou a spoluprácou dospelo tam, kam sa sociálnej spravodlivosti nepodarilo dosta napriek ve¾kej naliehavosti.

„Civilizácia lásky“, ktorú bolo treba budova v srdciach a vo svedomí ¾udí, bola pre pápeža Montiniho viac než len ideou èi plánom: bola jeho celoživotným sprievodcom a úsilím. Na pozadí civilizácie lásky sa musí chápa aj vysoká úroveò jeho sociálneho uèenia, prostredníctvom ktorého sa ujal úlohy advokáta chudobných a odsudzoval situácie nespravodlivosti. Bol nablízku robotníkom a bol ve¾mi citlivý na problém hladu vo svete, na úzkostné výkriky chudobných, na ve¾kú sociálnu nerovnos , ako aj na nerovnos v prístupe k bohatstvám zeme.

Pontifikát Pavla VI. charakterizovalo aj nieko¾ko iniciatív a gest, ktoré si tiež zasluhujú pozornos . Bol prvým pápežom, ktorý letel lietadlom a zároveò aj prvým pápežom, ktorý sa vrátil do Palestíny, odkia¾ prišiel sv. Peter. Bola to cesta ve¾kého symbolického významu, ktorá vyjadrovala jeho vnútorný život, jeho spiritualitu a jeho

teológiu. Tým, že ju uskutoènil len šes mesiacov po svojom zvolení na Pápežský stolec a v priebehu II. vatikánskeho koncilu, chcel Cirkvi naznaèi cestu ako nájs seba samu a orientova sa v prebiehajúcich ve¾kých spoloèenských zmenách. Cirkev totiž môže by hodnoverná a môže plni svoju misiu jedine vtedy, keï pôjde v Kristových š¾apajach.

Bol prvým pápežom, ktorý sa rozhodol pre významné gesto zriec sa pápežskej tiary, keï si ju 13. novembra 1964 verejne zložil z hlavy a daroval ju chudobným. Týmto gestom chcel naznaèi , že pápežova autorita sa nesmie zamieòa s ¾udským a politickým typom moci.

O nieko¾ko týždòov neskôr podnikol apoštolskú cestu do Indie, ktorá ve¾mi ovplyvnila jeho sociálnu náuku. Zrieknutie sa tiary získalo hodnotu programového gesta pokory a vzájomného delenia sa, bolo symbolom Cirkvi, ktorá kladie chudobných do stredu svojej pozornosti a pristupuje k nim s rešpektom a láskou, vidiac v nich Krista.

Bol prvým pápežom, ktorý navštívil OSN. Predstavil sa tam ako pútnik, ktorý nesie dvetisíc rokov starý odkaz urèený všetkým národom, evanjelium lásky a pokoja, a koneène sa môže stretnú so zástupcami všetkých národov a odovzda im ho. Bol to prvý pápež, ktorý navštívil Afriku, Latinskú Ameriku a Ïaleký východ.

Pavol VI. je tiež pápežom, ktorý zrušil pápežský dvor a želal si, aby Vatikán a Rímska kúria viedli skromnejší spôsob života. Chcel, aby boli viac zamerané na pastoráciu a boli aj viac medzinárodne orientované, aby tak Cirkev viac než kedyko¾vek predtým slúžila celému ¾udstvu.

Sv. Pavol VI. oroduj za nás!

TEXT: MÁRIA SROKOVÁ GAŠPEROVÁ FOTO: internet

30 PRE DETI

MILÍ KAMARÁTI, Blíži sa Sviatok všetkých svätých a spomienka našich zosnulých. Pri tejto modlitbe si spomeòte na vašich blízkych zosnulých.

Odpoèinutie veèné, daj dušiam zosnulých Pane a SVETLO VEÈNÉ * nech im svieti, nech odpoèívajú v pokoji!

Amen.

Sviatkom všetkých svätých zaèína tzv. oktáva - teda obdobie 8 dní, v ktorom nás cirkev pozýva vyprosi dušiam, aby sa dostali do neba, k Ježišovi.

Môžeš im pomôc aj ty. Za každý z týchto 8 dní, keï si sa za duše modlil, alebo navštívil cintorín èi kostol, si tu potom vyfarbi jednu svieèku, ako symbol duše, ktorej si pomohol do neba.

PS: vieš èo znamená Svetlo veèné* ?

* Svetlo veèné je Ježiš!

Všetkých kamarátov zdravia Veronika a Klaudia

ZÁBAVA 31

SUDOKU Mriežku treba vyplni tak, aby každý štvorec s rozmermi 3x3 políèka obsahovali èísla od 1 do 9. Èísla sa nesmú opakova . Na riešenie nie sú potrebné žiadne matematické vzorce ani výpoèty, staèí len logicky uvažova .

Príjemnú zábavu Vám praje Veronika

ZAUJÍMAVÉ FAKTY

zdroj: internet

je ¾ahšie sa usmieva , zatia¾ èo na zamraèenie èlovek použije 43 svalov, na úsmev staèí len 17 … nielen odtlaèok prsta je jedineèný, ale aj odtlaèok jazyka? Na svete nie je èlovek, èo by mal rovnaký jazyk ako vy.

Pluto od roku 1930 až do dnes ešte neobehlo celé Slnko?

Svoju obežnú dráhu okolo Slnka dokonèí až v roku 2178.

VTIPY Malý chlapec prvý krát vidí páva a hovorí tatovi: - Tati? Tá sliepka práve rozkvitá?

Babièka vyèíta vnuèke, že chodí neskoro spáva : - Anièka, to ja, keï som bola v tvojom veku, chodila som spáva so sliepkami.

- Áno babièka? A ako si sa udržala na bidielku?

Miško sledoval veèer v televízii hokej a zaspal. Ráno ho mamièka budí: - Vstávaj, je sedem desa !

- Nehovor! A pre koho - pretiera si Miško oèi.

Oco, dnes ma uèite¾ ve¾mi pochválil!

- A za èo?

- Že píšem ako lekár s dvadsa roènou praxou!

KREMNICA A OKOLIE

ŠACHTA ALIAS JAMA FERDINAND Momentálne je táto èas Kremnice známa ako fitnesscentrum, ktoré ponúka cvièenie s trénerom, poradenstvo pre zdravý životný štýl, ako na bioš avy, smoothies...

Na èo však slúžila táto národná technická pamiatka kedysi? Jej pôvodný názov bol šachta Žigmund, nemecky Weidner, a maïarsky Nándor, odtia¾ je aj jej názov Ferdinand.

Vznikla v roku 1809, devä rokov po založení ažiarskej spoloènosti Zigmund Ignác. ažilo sa v nej pomocou záprahu štyroch koní a konopného vreca, neskôr sa poèet koní zvýšil na 6, v roku 1844 sa zaèalo aži vodným kolesom. Šachta bola hlboká 301 m, prekopom spojená so šachtou František (momentálne je to priestor pred poštou). Doteraz je zachovaný posledný elektrický dvojbubnový ažný stroj z roku 1922. Šachta je dnes mimo prevádzky, zakrytá betónovou platòou.

ZDROJ: www. jamaferdinand.sk TEXT: MICHAELA VNUÈKOVÁ FOTO: Boris Kollár

ÈASOPIS FARNOSTI KREMNICA 14. ROÈNÍK 5/2018 DUŠIÈKOVÉ ÈÍSLO Vydáva Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici Štefánikovo námestie 3/5, 96701 Kremnica Vydávané pre vnútornú potrebu veriacich farnosti Kremnica Povolenie vydáva farský èasopis udelil Rím. kat. biskupský úrad v Banskej Bystrici pod èíslom 2002/2005 Zodpovedný redaktor: Boris Kollár Grafická úprava: Klaudia Mihoková Za teologickú a mravnú stránku zodpovedá: Miroslav Kuric Tlaè: Národné lesnícke centrum, Sokolská 2, 96092 Zvolen

Redaktori: Boris Kollár, Michaela Vnuèková, Mária Sroková Gašperová, Zuzana Verešová, Jaroslav Slaš an, Klaudia Mihoková, Veronika Oravcová, Miroslav Kuric, Jozef Mikula, Do tohto èísla prispeli: Dávid Neuschl Snímka na titulke: internet Vychádza so súhlasom správcu farnosti.

Redakcia si vyhradzuje právo výberu a úpravy príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame.

E-mail: zito.kca@gmail.com