Issuu

a ov bn

/5 ta es

a š rn li B av re l H nt re ce a v .K a h ni rc va g.a bý In a c. gi o té d ra / st vič o na ač án k rb Lu U m a Ad

obsah

Obsah // Úvod Odraz urbanizmu

Rozvoj miest

Zmena spoločnosti Zánik mestského centra Potreby bývania

Obnova miest

Druhy obnovy

4 5 8

03 Brno

Na hrane Centrum mesta Nájomné domy

20 22 25

04 Stratégia

Nový pohľad Adaptácia bytov

34 41

// Zdroje Literatúra

Ăşvod

Odraz urbanizmu Minulé storočie so sebou prinieslo mnoho globálne výrazných zmien a udalostí. Architektúra a urbanizmus nezostali výnimkou a dá sa povedať, že uzda fantázie a vývoja rozvinula ako nikdy predtým. Kedysi pozvoľné prechody medzi historickými štýlmi sa premenili na sieť krátkodobých trendov a smerov, ktoré majú čoraz kratšiu trvanlivosť. To samozrejme súvisí s premenlivosťou spoločnosti, a tá zase so závodom o lepšiu budúcnosť poháňanú technologickým pokrokom. Je to reťaz, ktorú je veľmi ťažko rozdeliť a ešte ťažšie skrotiť. Mestá reflektujú tieto zmeny a náš postoj k nim najviditeľnejšie. Subjektívne definované hodnoty určujú osud jednotlivých budov a štvrtí. Komplikované prostredie zo sebou nesie nové výzvy, s ktorými sme dovtedy neboli konfrontovaný a ktoré sa nazbierali v čase pasivity a nevedomosti. V tomto momente by mali prichádzať urbanistické koncepcie, rešpektujúce danú situáciu a ponúkajúce riešenia, či diskusiu. Mnohokrát tomu ale tak nie je, a aj v širšom merítku sú preferované metódy náhlej potreby, a to i v dobe zázračných slov: trvalá udržateľnosť a bio. Naša Zem neponúka toľko priestoru pre márnotratnosť, akú dnes vidíme vo všetkých sférach denného života. Podstata udržateľnosti tkvie v rozvahe využitia existujúcich možností so zachovaním prostredia pre ďalšiu generáciu, a to i v kontexte mestskom. Je veľmi komplikované implementovať túto myšlienku globálne, no urbanizmus a plánovanie má v sebe potenciál toto posolstvo prerozprávať nenútene a veľkým masám. Každý sme veľmi ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastáme, čo má priami vplyv na naše myslenie. Budúce generácie by tak mohli žiť v prostredí rešpektujúcom udržateľnosť, ktorá je dnes pre nás tak neznáma.

Úvod

rozvoj miest

Zmena spoločnosti Naše mestá sú dobovou reflexiou vývoja civilizácie. Charakteristika tohto vývoja je všeobecne známa ale procesy ktoré s ňou súvisia a ktoré majú majoritný vplyv sú často opomínané, alebo nesprávne interpretované. Pritom práve dnes je v mestách táto nevedomosť najviac viditeľná. Nekontrolovateľná výstavba ignoruje skutočné potreby mesta a zatieňuje jeho problémy. Obnova je chápaná ako zdroj ziskov a politická prezentácia. Kvalita bývania je v rebríčku priorít niekde úplne na konci. Je zrejmé že naše hodnoty poklesli veľmi hlboko a ich prehodnotenie je nevyhnutné ako aj náš prístup k mestám a bývaniu. Nemôžeme sa stále spoliehať na iných a architekti či urbanisti musia spoločne s verejnosťou iniciovať to, čo ostatný ignorujú. Obnovu pre ľudí a pre mesto.

[1] Nový príliv obyvateľov

Rozvoj miest

Zánik mestského centra

So zmenou spoločnosti súvisí aj zmena myslenia, chápania sveta, technológií, vedy, a v dnešnej dobe najmä potrieb a trendov. Tie sa za posledné storočie zmenili azda viac krát ako za posledné tisícročie. Kedysi na to nestačila ani výmena niekoľkých generácií, dnes je to otázkou niekoľkých rokov. Možno to súvisí s našou nezastaviteľnou potrebou ísť stále ďalej a rýchlejšie, no mnohý už cítia, že pri tomto behu začíname zakopávať o prekážky na ktoré nezostáva čas aby sme ich vyriešili, odstránili, či v lepšom prípade aspoň pochopili. Problémy ktoré vyvstávajú z našej nedokonalosti a omylnosti, sa v tomto závode o lepšiu budúcnosť budú stále hromadiť, až kým nás úplne nezastavia a my už nebudeme mať inú možnosť ako im čeliť tvárou v tvár. To už ale môže byť neskoro. Naše mestá nezostali výnimkou v procese rýchlych zmien. Ba naopak. Z urbanistického hľadiska sú tými najväčšími odrazmi nových návykov. Zmena spoločenského postavenia majoritnej skupiny obyvateľov rozvinutých krajín a nárast subjektívneho „bohatstva“, zviedol z pokornej cesty mestského života nejedného človeka. „Čím viac mám, tým viac chcem a tým viac si môžem dovoliť.“, môže byť motto modernej civilizácie, kde peniaze sú hlavným účinkujúcim. 20-te storočie zo sebou prinieslo mnoho zásadných zmien, ale asi najväčšou a najradikálnejšou bol úpadok centra miest. Kde nastal tak zásadný posun a ako je možné, že miesta reflektujúce prosperitu krajiny, kultúry a verejného života strácajú dych? Korene treba hľadať v začiatku priemyselnej revolúcie. Tá to sebou priniesla veľa pracovných príležitostí a z toho vyplývajúci príval obyvateľov do miest, čo malo odraz v rozpínaní mestskej štruktúry do krajiny. Keďže boli továrne situované priamo v mestách a vážne ohrozovali životné podmienky obyvateľov, vznikali snahy o zachovaní dostatočného priestoru, čerstvého vzduchu, slnka a zelene, ako základné prostriedky pre zlepšenie života v mestách. Trend „zlepšovania“ kvality bývania v meste zo sebou priniesol, rozširovanie ulíc, zakladanie parkov, rozbíjanie blokov, a ďalší súbor opatrení prispievajúcich k rozvoľneniu zástavby. Vytláčanie tovární za mesto bol až posledný krok. Bohužiaľ sa tento proces dodnes nezastavil a to aj napriek tomu, že karta sa za ten čas obrátila a problém dnešných miest, už nie je ich prehustenie, ale opak. K tomu neprispelo pozitívne ani pretransformovanie týchto myšlienok do ideológií a práv, na ktoré narážame dodnes. Každý architekt je konfrontovaný s právnymi predpismi, kde dodržovanie odstupových vzdialeností, presvetľovanie obytných miestností, či nešťastné zónovanie rozvojových plôch, hrá aj dnes významnú rolu. Nemalo by tomu byť ale naopak, a umožniť tak ozdravenie mesta a zásad kompaktnej zástavby?

Rozvoj miest

[2] Znečisťovanie mestského prostredia

Dnes je jedným z hlavných dôvodov odchodu obyvateľov z centra hluk, špina a nedostatok parkovacích miest. Európania si najčastejšie spájajú znečistenie životného prostredia so znečistením vnútra miest. K znečisteniu kompaktných častí mesta ale dochádza najmä kvôli preriedeným okrajom a záplave osobných automobilov, ktoré sa cez ne valia. Čím viac mesto redne, tým viac narastá osobná doprava. Čím viac narastá osobná doprava, tým viac narastá znečistenie a tým viac mesto redne. Typickým príkladom tohto procesu je fenomén Urban sprawl, známy aj pod pojmom sídelná kaša. Tá sa stala obrazom procesu rozvoľňovania a decentralizácie centra miest. Homogénne solitérne zóny rozosiate na predmestiach, bez akejkoľvek štruktúry a vybavenosti, sú presným opakom ideálu mestskej zástavby. Ich hlavným nedostatkom je chýbajúci charakter mesta, kde je všetko potrebné na dosah ruky a kde verejný priestor predstavuje život a ducha miesta. Rozvoj miest

[3] Decentralizácia mesta

Sídelná kaša nemá zďaleka zlý vplyv len na mesto, ale aj na jeho okolie. Malé priľahlé obce sa stávajú hlavným útočiskom tejto schémy. Na taký nápor obyvateľov však nie sú pripravené. Musia riešiť problém narastajúcej dopravy a služieb. To obyčajne nezvládajú a nové kolónie rodinných domov naväzujú na existujúcu štruktúru len veľmi obmedzene. Vplyv ale nezostáva len pri technickej štruktúre. Rozsiahle obytné plochy ničia ekosystém celej oblasti, či už problémom so vsakovaním vôd, ničením ornej pôdy, zelene a podobne. Rovnaká problematika vzniká aj pri výstavbe nových obytných štvrtí v rámci mesta. Panelové sídliská a ich novodobý nasledovatelia sú totožné dôsledky rozvoľňovania centra a sústredenia funkcií bodovo, len v inom kabáte. Služby ponúkajú na kvalitnejšej úrovní, no dopravne sú obdobnou katastrofou ako sídelné kaše. Túžba ľudí je však neporovnateľne silnejšia a samotná kritika nikoho nezastaví. Chýba inšpirácia a zásadné dôvody prečo preferovať iný druh bývania. Pri lepšom načúvaní požiadaviek sa ale rysuje nová potenciálna skupina užívateľov. V mnohých vyspelých krajínách sa začal stav decentralizácie obracať v prospech mestských centier. Zásadné nedostatky a zmeny potrieb, pozmenili myslenie nejedného človeka. Ľudia túžiaci po skutočnom mestskom živote a najmä mladá generácia s pozmenenými ideálmi hľadá svoje nové miesto v centrálnych častiach veľkých miest. S prispením neustálych sociálnych, ekonomickým a samozrejme priestorových zmien dochádza k procesu revitalizácie, čiže oživenia mestských častí.

Rozvoj miest

Potreby bývania Strecha nad hlavou je hneď po strave, druhá najdôležitejšia potreba človeka. Každý potrebujeme mať úkryt pred vonkajšími vplyvmi prostredia. Prvé úkryty hľadali ľudia v jaskyniach. Neskôr si začali stavať prístrešky a potom počiatky jednoduchých obydlí. Jeden veľký priestor sa začal rozdeľovať na predsiene, skladovanie jedla, miesto pre spánok, atď. To sa udialo už pred niekoľko tisíc rokmi a princípy využívame dodnes. Mohli by sme tak povedať, že potreby boli jasne definované už dávno a prakticky sa nezmenili. Nanešťastie tomu tak nebolo a asi ani nebude. So zvyšujúcou sa kvalitou života a rozvojom sveta pribúdali nové potreby ako rozľahlosť, orientácia, svetlosť, dostupnosť, kvalita. V rámci historického mesta vznikali rôzne objekty spĺňajúce vtedajšie požiadavky klientov. Pre pánov paláce, pre poddaných chatrče. S príchodom prvých viac-poschodových domov a intenzívnejšej výstavby v centrách miest sa rozdiely trocha zmenšili a nové tzv. bytové domoch zastrešovali všetky vrstvy obyvateľstva. Bohatých vo veľkých bytoch v centre, pracujúca vrstva v skromných pavlačových bytoch. Táto zmes vytvorená prevažne v 19. a 20. storočí sa zachovala dodnes. Historický kontext ale nie je rozhodujúcim faktorom moderného človeka. Veľkorozmerný byt s izbami pre slúžky, alebo pavlačový byt so spoločnou toaletou vonku, nespĺňa momentálne priority súkromia, funkčnosti a novým modelom spoločnosti. Mnohopočetné rodiny nahradili rozvody, mladé páry singles a karierizmus, bohaté vrstvy utiekli do svojich palácov mimo mesto. Ďalší z dôvodov decentralizácie miest možno odvrátiť iba prehodnotením existujúceho stavu a adapatáciou novému prostrediu.

[4] Priority bývania v čase

Rozvoj miest

obnova miest

Druhy obnovy Nástupom post-industriálnej spoločnosti zameranej na finančné služby, poradenstvo, masmédia a reklamu sa začala meniť skladba mestských centier. Tieto nové investície a ekonomické oživenie prinieslo do miest nové pracovné príležitosti a vznik novej spoločenskej vrstvy, new middle class, mladých úradníkov, odborníkov a podnikateľov. A práve táto skupina obyvateľstva, sťahujúca sa do centra miest, zadefinovala pojem gentrifikácia. Mnohými označovaný ako opak suburbanizácie vzbudzujúci záujem politických kruhov, ktorí vidia práve v nej nádej pre chátrajúce mestské centrá, vo vedcoch, vyrušených zo svojho teoretizovania a nepreukázateľnými postupmi, širokej verejnosti, pozvoľne meniacej názor na rehabilitáciu niektorých mestských častí, a najmä sféry podnikateľskej, pre ktorú tento proces predstavuje veľkú príležitosť navýšenia svojho kapitálu. Jej príbeh predstavuje boj jednotlivých teórií, zakotvených do podstatne odlišných pohľadov na svet. Na jednej strane stojí skupina zastávajúca ponuku, dopyt a možnosť slobodnej voľby a na strane druhej skupina presadzujúca rovnosť, sociálnu vrstevnatosť či podporu slabších. Aký je ale jej skutočný dopad a je to skutočne jediná zaručená cesta?

[5] Nový príliv obyvateľov

Obnova miest

Gentrifikácia Proces gentrifikácie je odlišný s každým ďalším mestom, urbánnym prostredím a historickým kontextom. Z doterajších skúseností z metropol Spojených Štátov a z mnohých významných centier Európy je viditeľné, že všetko sa začína v období ekonomického a kultúrneho úpadku danej štvrte. Mnohé výskumy naznačujú, že predtým ako môže v oblasti začať gentrifikácia, musí najprv prebehnúť tzv. proces de-investovania, resp. degradácia ekonomického záujmu o oblasť. V tomto období začínajú budovy nájomníci opúšťať, priemerný príjem klesá a podnikateľská sféra odchádza. Niektoré štvrte si zachovajú silnú sociálnu skladbu a pocit komunity, iné sa premenia na miesta zabudnutia.

[6] Gentrifikácia

Obnova miest

1 // DE-INVESTOVANI + 2 // URBAN PIONEERS

[7] Priebeh gentrifikácie

Tento nový opustený svet sa stáva akýmsi atraktorom novej záujmovej // DEVELOPING, YUPPIES + 4 // ZMENA SOC. SKLADBY skupiny tzv. urban pioneers. Predstavuje ich 3vrstva mladých, vzdelaných, sebavedomých a často kreatívnych osobností, ktorý nezapadajú do tradičnej skladby štvrte. Budujú si umelecké priestory v zabudnutých priemyselných objektoch, pretvárajú zanedbané partery na hudobné bary a začínajú nechávať po sebe stopu alternatívneho a bohémskeho života. Zmenou k lepšiemu mení oblasť svoj verejný obraz z nebezpečnej a nepohostinnej oblasti na miesto potenciálneho rozvoja. Nastupuje druhá záujmová skupina developerov a vyššej strednej vrstvy. Potenciál starých objektov a nízkych cien je veľkým lákadlom v sieti drahších realít. Napriek istému riziku nastáva nákup nehnuteľností a ich modernizácia, či transformácia na luxusné byty. Spočiatku nebadateľné investovanie spustí zmeny pomerov v oblasti. Nervozita z príchodu nových obyvateľov sa v miestnych obyvateľoch mieša s pocitmi Obnova miest

uspokojenia nad novými ihriskami, bezpečnejšími ulicami, novými reštauráciami či lepšími ponukami so zamestnaním. Potom ale prichádza zmena nájomnej zmluvy a nový nájomca zdražuje prenájom o 50%, vzhľadom k realitnému trhu. Pôvodný obyvatelia sú nútený odísť pod finančným tlakom a sú tak priamo nahradzovaný vyššou sociálnou vrstvou. Zameranie komerčných služieb sa tejto zmene rýchlo prispôsobuje, čím nižšej sociálnej vrstve sťažuje podmienky pre život ešte výraznejšie. Reťazová reakcia sa touto fázou stáva takmer nezastaviteľná a v priebehu niekoľkých rokov dochádza k úplnej zmene skladby obyvateľov. Reakcia ostatných oblastí mesta nenecháva na seba čakať a nepriamo sa pohyb obyvateľstva v rámci mesta odráža vlastne všade. Pôvodná skupina ľudí sa sťahuje k okrajom a nová z nich odchádza. Z lokálnej problematiky sa zrazu stáva globálny problém a negatívne aspekty gentrifikácie začínajú byť viditeľné aj v širšom merítku. Navzdory tomu sa gentrifikácia stáva symbolom revitalizačných procesov a často dokonca býva s revitalizáciou formálne aj vecne nahradzovaná či stotožňovaná. V skutočnosti je však len jedným z mnohých procesov, ku ktorým v revitalizácií dochádza. Tak či onak hrá v procese jednu z najvýznamnejších úloh a v súčasnosti má najradikálnejší dopad na meniacu sa tvár miest. Typickými príkladmi sú Washington DC, Atlanta, New York, či z našich zemepisných šírok pražský Smíchov.

Marginal gentrification Marginal gentrification je často spájaná so strednou vrstvou. Výsledkom nebýva nové centrum pre bohatých, ale pre nový životný štýl. Nie je to však forma urban pioneeringu, teda prípravy na samotnú gentrifikáciu. Životný štýl zastupuje vyššia príjmová skupina. Tento smer je v súčasnom svete rýchlych kultúrnych obmien v trendoch veľmi častý. Jeho následky sú však rovnako vážne ako pri klasickej gentrifikácií. Nasáva zmena skladby obyvateľstva, s rozdielom že finančná stránka ustupuje pred prioritou vzdelania a kultúry.

Upgrading Upgrading je revitalizačný proces v dlhodobo obývanom prostredí strednej a vyššej strednej vrstvy. Stabilizované územie nepodlieha globálnym trendom finančného rozmachu gentrifikácie. Obnova je naštartovaná malými zásahmi ale skôr malým impulzom iniciovaným novými obyvateľmi, ktorí túžia zveladiť svoje nové obytné prostredie. Dochádza k menších fyzikálnym a vizuálnym opravám, resp. vylepšeniam objektov a verejného priestoru v dlhšom časovom horizonte.

Obnova miest

[8] Incumbent upgrading

Incumbent upgrading Incumbent upgrading predstavuje revitalizačný proces charakteristický formou fyzickej obnovy domov, pričom ale nedochádza k výmene obyvateľstva ako pri gentrifikáci. Vo štvrtiach prechádzajúcim týmto druhom obnovy, žije stabilná stredná vrstva. Obyvatelia sú väčšinou vlastníkmi domov, v ktorých žijú. Na degradáciu stavu obytného prostredia reagujú zakladaním organizácií, ktorých účelom je získavanie finančných prostriedkov na svojpomocnú revitalizáciu vo vlastnej komunite. Pri tomto procese nedochádza k zásadným zmenám v úrovni spoločenského statusu obyvateľov. Jeho stabilita i pozvoľný rast bývajú zaistené generačnou výmenou. Mladý ľudia motivovaný a priťahovaný módou „mestského života“ už hromadne neodchádzajú do okrajových častí mesta, ale zotrvávajú v centre. Ide o revitalizáciu pri ktorej nedochádza k sociálnemu konfliktu vytláčaním pôvodného obyvateľstva. Intenzita nie je tak výrazná ako pri gentrifikácií, ale oblasti, v ktorých Obnova miest

k nemu dochádza sú spravidla omnoho rozsiahlejšie. Táto forma sa často prejavuje napr. v turecko-marokánskych štvrtiach v Belgických mestách, kde sa obyvatelia za pomoci mesta a európskych fondov snažia zlepšiť kvalitu bývania

Adaptive reuse Adaptive reuse je proces obnovy, ktorý so odohráva takmer pri každej väčšej revitalizácií centra. Ide o zmenu využitia starej budovy, či územia na novú funkciu pre ktorú nebol daný fragment navrhnutý. V čase všadeprítomných brownfield je tento proces videný mnohými ako hlavný kľúč v obnove miest a minimalizovaní urban sprawl. Avšak dochádza aj ku kontroverznému rozporu čo tento proces vlastne zahŕňa a kde má svoje hranice. Mnohý do neho zahŕňajú aj obnovy nespĺňajúce základné kritérium komplexného oživenia ako je renovácia či „fasádicizmus“. Adaptive reuse je jednou z najstarších foriem obnovy. Už v 12.storočí bolo parížsky palác Musée du Louvre otvorené ako verejné múzeum. Dnes podobné príklady vidieť v každom väčšom meste.

[9] Adaptive reuse

Obnova miest

Komercializácia Komercializácia býva častým reprezentantom adaptive reuse, kedy staré objekty zapĺňajú komerčné aktivity. Inou formou je implementácia v rámci existujúcich mestských priestorov, pričom ekonomické aktivity produkujúce väčší zisk vytláčajú z najatraktívnejších mestských častí menej konkurencie schopné funkcie. Dôsledkom je nahrádzanie bývania kanceláriami a inými komerčnými funkciami, čoho príkladom sú mnohé post-komunistické centrá miest. Viditeľnými príkladmi obáv o umieraní mestského centra sa objavili v Prahe či Brne začiatkom 90-tych rokoch a s príchodom komercializácie po páde režimu. Bohužiaľ ani po 20-tich rokoch sa situácia nezlepšila a Brnenské centrum trpí touto formou „obnovy“ dodnes. Menší dopad komercializácie možno vidieť i v zahraničí, kde Berlín v podobnom období síce podliehal tomuto trendu ale za súčasného budovania nových bytových jednotiek sa udržala miera osídlenia centra na lepšej úrovni a tým aj dopad na centrum samotné nebol tak markantný. Môžeme priamo ovplyvniť spôsob obnovy našich miest, alebo je lepšie nechať ich vývoj neviditeľnej ruke trhu a momentálnym trendom? V rámci existujúcich štúdií a všeobecných teórií nazbieraných a sformulovaných z rozličných príkladov z celého sveta, vieme s určitosťou povedať, že jednotná cesta neexistuje. Pri rozbore procesov narazíme vždy na zásadný faktor, a to kultúrny, charakteristický pre každú krajinu. To čo sa momentálne považuje za najlepšiu cestu v centre New Yorku, nie je aplikovateľné na centrum Brna, a opačne. Je tak nevyhnutné chápať základné rozdiely medzi kultúrami a ich vývojom v myslení, politike a ekonomike. Budú „oneskorené“ kultúry čeliť rovnakým osudom, alebo nám negatívne príklady zabránia a pomôžu ovplyvniť ich osud?

Obnova miest

brno

Na hrane Západný svet bol vždy snom východného. Východný svet bol vždy varovaním západného. Hranice sa možno posunuli, zdanlivé rozdelenie zostalo. To čo vyzeralo ako krátky rozdiel niekoľkých desaťročí, dnes reprezentuje nedosiahnuteľnú métu. Čím viac sa snažíme, tým viac strácame. Možno ďalšia generácia tento kontrast zmaže, a možno nie. Základný rozdiel medzi západným a východným prístupom sa nachádza v období po 2.svetovej vojne. Povojnové obdobie venovala Západ hľadaniu aktívnych stratégií urbanistického vývoja a revitalizácie mesta. Poškodené oblasti boli opravované či asanované a nová výstavba odrážala snahy o moderný prístup. Životné podmienky a sociálna problematika boli hlavnými témy 60-tych a 70-tych rokov. So zlepšovaním situácie sa mestá snažili zakomponovať aj privátny sektor, v ktorom videli hybnú silu pre zatraktívnenie mesta. Vznik PPP projektov sa zaslúžil o výrazný posun v obnove miest. Posledných 30 rokov sa tak už nieslo v kultúrnom duchu a ukotvení moderných urbanistických téz a stratégii pre rozvoj kultúrnych centier, verejných projektov a podujatí. Stredná Európa dostala túto možnosť prakticky až po páde režimu v 90tych rokoch. Jej pozícia na hrane dvoch úplne odlišných svetov je jej pozitívom i negatívom zároveň. Zatiaľ čo Západ bol silne podporovaný verejným sektorom, podnikateľskou sférou a PPP projektmi, Stred a Východ bol zásadne vedený politickými rozhodnutiami. I keď sa politická situácia zmenila, myslenie zostalo poznačené minulosťou. Privátny sektor nemá takú politickú silu alebo inšpiráciu aby udával smer rozvoja vo veľkých merítkach, PPP projekty sú skôr mocenským nástrojom a rola štátu je každým rokom slabšia a jej rozhodnutia pochybnejšie. Nik sa nemá k činom a jediným ťahadlom je nezmazateľná prítomnosť rozvážnych krajín prizerajúcich sa na každý ďalší krok. Silná závislosť na ekonomických mechanizmoch a nerozvážny prístup k urbanistickému rozhodovaniu sa zrkadlí vo všetkých vrstvách verejného života. Prázdne mestské pokladnice, komplikované a zdĺhavé rozhodovanie, nedostatok skúseností, igonorovanie expertov a minimálna spolupráca s verejnosťou a potenciálnymi investormi, brzdí rozvoj východnej Európy. Prečo si však nik nekladie otázku či je cesta nasledovanie pokrokových krajín správna? Prečo si nebudujeme svoju vlastnú cestu a nenecháme prehovoriť našu kultúru aj v urbanizme? Nemôžme sa rovnať s krajinami s iným kultúrnym pozadí a tak nezostáva iná možnosť ako hľadať iný smer rozvoja, ktorý nám umožní rešpektovať skutočné a nie umelo vytvorené potreby obyvateľov. Brno

Územné plánovania, ako hlavný nástroj obnovy a rozvoja, pôsobí dnes veľmi rozporuplne. V minulosti bola kompetencia plánovačov pramalá. Mestá rástli prirodzene, organicky, tak ako bolo treba. Všetko viac či menej fungovalo. Dnešný urbanista má kompetencia takmer neobmedzené a ovplyvňuje všetko. Až natoľko, že celé mestá boli postavené na zelenej lúke úplne od nuly. Kto ich ale videl pochopil, že ľudské myslenie nemožno naplánovať. Urbánna veda je zložitý motúz, ktorý sa rozmotáva a mi sa ho snažíme znova a znova zamotať. On sa ale stále rozväzuje a urbanisti a architekti sú vnímaný ako večne nepochopený vedci stratený v hľadaní pravdy. Táto pozícia potrebuje prehodnotenie nielen zo strany spoločnosti ale aj zo strany samotnej odbornej sféry. Spoločnosť potrebuje pri plánovaní oporný článok radca a diskutujúceho, nie direktoriát. Interdisciplinarita vo vedení architekta v spolupráci s verejnosťou nie je hudbou budúcnosti ale nutnosťou doby. Tak ako sa rýchlo mení spoločnosť, tak sa rýchlo sa musia prispôsobovať služby. Architektúru a urbanizmus nevynímajúc.

[10] Unikántosť miest

Brno

Centrum mesta Brno je mnohým z miest, ktoré dnes otázku rozvoja centra aktívne rieši. Jeho pozícia v rámci Strednej Európy bola výhodná kedysi aj dnes. Historický význam bol definovaný už statusom významného správneho sídla Moravy. Na jeho území sa odohralo mnoho dôležitých udalostí. Nie je pochýb o tom, že jeho dnešnému charakteru veľmi prispela neďaleká Viedeň. Úpravy bývalého opevnenia a jadra mesta, ktorými si prešla v 19. storočí sa neskôr aplikovali aj v Brne. Asanáciu doprevádzala dostavba kultúrnych objektov a mnohých nájomných domov. Tie zažívali svoj rozmach až do konca medzivojnového obdobia. Spoločne vytvorili veľký rôznorodý bytový komplex, ktorý reprezentuje vzhľad mesta dodnes. Zásadné zmeny sa udiali až v povojnovom období s príchodom nového režimu a prefabrikovanej výstaby. Mestské byty boli luxusným artiklom a nemohli konkurovať cenovo dostupným panelovým štvrtiam. K tomu samozrejme dopomáhala aj zmena sociálnej politiky, hlásajúcej rovnosť. V rámci ekonomických priorít sa záujem orientoval mimo historické objekty a tak sa ich stav zhoršoval. Zmena bola očakávaná s odchodom režimu a novými podnikateľskými možnosťami. Typický model privatizácie bežný v 90-tych rokoch mal ale vážny dopad na mestské centrum a jeho obyvateľov. Zmenšenie bytového fondu mesta a komercializácia zdvihla ceny nehnuteľností a ľudia boli nútený odsťahovať sa do iných štvrtí. Ich miesto nahradili kancelárie a obchody. Prevaha bývania vystriedala prevaha služieb a živé domy nahradila osem hodinová prevádzka. Zmena prostredia, rozvoj automobilizmu, ekonomická kríza, nič z toho nepomáhalo zabrániť pomalému ale istému úpadku. Skôr naopak. Privátny sektor vlastniaci väčšinový podiel bytových jednotiek hľadí zásadne na zisk, nie na kvalitu bývania a ak sa z bytov nestali komerčné priestory, zostali z nich nadrozmerné obytné jednotky bez súčasných požiadaviek a konkurencieschopnosti na realitnom trhu. Jedinou oporou zostávali mestské byty, ktoré svojou aspoň finančnou politikou udržovali už tak nízky počet stálych mestských obyvateľov. To sa ale zmenilo po poslednej finančnej kríze a deregulácií nájomného. Ekonomická výhoda sa stratila v nenávratne a vzhľadom k zanedbanému technickému stavu, chýbajúcim parkovacím miestam, nevyužívanej rozľahlosti bytov a ďalším rozhodujúcim faktorom, už nič nezabránilo ani zvyšným obyvateľov k odchodu. Z typického historického centra sa behom jedného storočia stalo centrum bez ľudí. Vzniká nový fenomén brownfieldu, prázdnych bytov, skrytým pred očami nič netušiacich pozorovateľov ale so zásadným vplyvom na život v meste. Brno

Historické jadrá sú svojím charakterom kompaktné mestá už odnepamäti. Hustá zástavba poprepletaná uličnou sieťou bola charakteristická variabilitou funkcií a rýchlou adaptáciu rozličným spoločenským, kultúrnym a sociálnym zmenám. Aby táto schéma fungovala, musí byť splnená základná podmienka, dostatok obyvateľov. Funkcia bývania tak musí predstavovať aspoň 60 % využitej plochy. Dôvod je jednoduchý. Kde nie sú ľudia, nie je život. Bez tejto rozhodujúcej ingrediencie sa začne celý systém rúcať. Ľudia odchádzajú, s nimi záujmové služby, a s ňou aj mestský charakter ako taký. Verejný priestor je prechodným bodom, aktivita sa vytráca. Brno si touto fázou prechádza. Stačí zodvihnúť vo večerných hodinách oči a spočítať koľko okien je nad obchodným parterom rozsvietených. Často žiadne. Zdanlivo je život udržiavaný nočným životom barov, koncertov, alebo trhov. Ich trvanlivosť je ale rovnako dočasná ako pri obchodných centrách, alebo športových podujatiach. Zdá sa logické kde je koreň problému. Prečo teda mestá znovu nerozsvietime, prečo sa ľudia nechcú vrátiť späť, a prečo sa problém prehlbuje?

NOVÉ PROCESY

[11] Zásady kompaktného mesta

Brno

[12] Potenciál obnovy

Z pohľadu obnovy mesta nám Brno ponúka rozličné možnosti zásahov a úprav. Námestia, parky, továrne, športové areály, kultúrne budovy a iné. Definícia a skúsenosti z kompaktného mesta ale jasne poukazujú na faktor s najväčšiou váhou. Bývanie ako základ života-schopného centra je priamym vodítkom k obnove bytového fondu. Ten v sebe skrýva potenciál ako žiadna iná funkcia. Je tak otázkou strátégie ako s danou ponukou pracovať. Všadeprítomné novostavby problém bývania neriešia, skôr naopak. Nemôžme prehliadať viditeľné dôsledky donekonečna. Zakročiť je potreba v jadre. Zostáva tu už len otázka, ktorý článok v mestskej hierarchii ponúka dostatočnú flexibilitu, voľnosť a kapacitu pre túto oživujúcu injekciu? Brno

Nájomné domy Keď sa rozhoduje o budúcnosti mesta, hlavné slovo by mali mať ľudia, nie jedinec, pri ktorom je vždy veľké riziku zaujatosti. Takáto podmienka eliminuje developerské projekty a obracia sa na správny článok s demokratickou podporou obyvateľov, ktorý môže zaručiť komplexné definovanie plánu a môže ho uskutočniť vo väčšom merítku. Zrejmý je finančný deficit, ktorý neumožňuje tak razantné zmeny ako súkromný sektor, ale ten sa môže zapojiť v rámci spolufinancovania. Podstatná je však súhra činností, nie ich rýchlosť. Mesto si to možno neuvedomuje, ale samé drží v ruke nástroj umožňujúci takýto prístup pri obnove bývania v centre meste. Nájomné domy. Historické, funkcionalistické, medzivojnové i povojnové. Majú zastúpenie z každého obdobia, i z každej sociálnej vrstvy. Ich charakter sa v čase premenil z výhody na nepriateľa. Viditeľné je to v mnohých uliciach mesta, ktoré sa premenili na nepoznanie. Z krásnych obytných uličiek plných života, sa stali zanedbané ulice plné áut a odpadkov. Stav domov bol jedných z činiteľov osudu. Nedostatočná údržba či už z finančných, alebo kapacitných dôvodov, znehodnotila ich štandard. Zmeny v doprave, chápaní zelene v meste a hodnoty objektov boli ďalšími faktormi degradujúcimi nielen domy samotné ale aj ich okolie. S príbúdajúcimi rokmi pribúdali aj problémy a dôvody a prečo sa odsťahovať. Súkromné vlastníctvo bolo jedno zo spôsobov záchrany. Mnohé z objektov po kúpe investoromi boli však v tak havarjinom stave, že bolo nerentabilné ich rekonštruovať na obytnú funkciu, ktorá sa ziskom nevyrovná službám. V lepšom prípade bola riešením aspoň strešná nadstavba, zvyšok však zostal nedotknutý. Kompletné asanácie nahradili mnohé nájomné domy novými a ľudia ich väčšinou preferujú. Niet sa čomu diviť, keď za podobné finančné prostriedky dostanú moderne zariadený byt s minimom starostí. Mestu teraz zostala na krku veľká záťaž v podobe nájomných bytov. Finančnej zálohy sa však nehodľajú vzdať v prospech skúkromného vlastníctva. Hojný počet je základom istoty mestskej správy a rovnomerné rozloženie v rámci urbánnej štruktúry mesta vytvára prirodzenú sieť, kde každý dom má svoje miesto a účel. Ich typová rozličnosť, unikátnosť kontextu, vytvárajú neobmedzený počet ponúk pre obyvateľov. Bohužiaľ tieto pozitíva nie sú chápané všeobecne. Je to ideálny okamžik na zmenu vnímania tejto problematiky a zamerania sa na udržateľné riešenia ktoré otvoria diskusiu o novom prístupe k urbanizmu mesta. S pomocou medzi-oborovej spolupráce sa ľahko môže z problému stať výhoda.

Brno

[13] Ulica Lidickรก premena 20st. -> 21.st

Brno

[14] Nájomné domy Brno Stred

Brno

...

stratĂŠgia

Nový pohľad Základom úspechešného zámeru je dobré načasovanie a to je v prípade Brna momentálne ideálne. Problém prázdnych mestských bytov prerástol do temtiky diskutovanej na každom zasadnutí magistrátu. Mestu sa na stole zhromažďujú požiadavky na odchod alebo zmenu do iných bytov a ich počet sa každý deň zvyšuje. K tomu sa dokončuje nový uzemný plán, ktorý pravdepodobne ani nepočítal s touto situáciou, keďže jeho hlavnou témou je presun nádražia a budovanie nového Južného centra. Keď sa pozrieme na iné mestské časti, je viditeľné, že v danom merítku je problém unikátnou záležitosťou centra. V súčasnosti je počet voľných mestských bytov viac ako 500 a k tomu nie je započítaný privátny sektor, kedy by sa určite ukázali mnohonásobne vyššie hodnoty. Len pre porovnanie, za posledných 5 rokov bolo postavených v Brne Stred 15 nových bytových domov so spoločnou kapacitou do 500 bytov, teda rovnakou akú už vtedy exitovala v rámci mestských bytov.

Brno Stred

Brno Židenice

Brno Líšeň

nájomných

64 316 obyv.

22 000 obyv.

26 781 obyv.

bytov ->

4996

bytov ->

2361

bytov ->

2323

voľných ->

500+

voľných ->

[15] Prázdne nájomné byty

Stratégia

Novo vytvorené kapacity bývania by mali teoreticky priniesť život do mesta. Bohužiaľ ale aj oni majú problémy s voľnými bytmi. Nielenže oslabili záujem o mestské byty, ale ešte prispeli aj k ich momentálnej charakteristike. Z tohoto príkladu je jasne viditeľná komplikovanosť rozvoja centra, ktorú nemožno oklamať vizuálnymi zlepšeniami. Primitívny model zvýšenia kapacity nezodpovedá ani zďaleka hlavným prioritám obnovy. Prostredie zostáva nezmenené, pretože cenová a sociálna politika developerských projektov nereflektuje žiaden cieľ, okrem zisku. Chýba štartovací bod umožňujúci započatie komplexnej revitalizácie centra. Podpora zo strany mesta ale nesmie viesť k bezhlavému financovaniu a zastrešovaniu praktík neudržateľnej gentrifikácie alebo komercializácie, ktorá by na jednej strane smerovala k rýchlej obnove centra, ale zároveň aj k jeho segregovanej budúcnosti zameranej na jednu skupinu obyvateľov.

INCUMBENT UPGRADING

ADAPTIVE REUSE

UPGRADING

MARGINAL G.

COMMERC.

GENTRIFICATION

[16] Klasický model obnovy

Stratégia

UPGRADING

INCUMBENT UPGRADING ADAPTIVE REUSE MARGINAL G.

COMMERC.

GENTRIFICATION

[17] Nový model obnovy

Sociálne bohaté centrum možno dosiahnuť len zjednotením teórií obnovy. Každý prvok má v nej svoj účel ale musia byť zosúladené do jedného tónu, a to s maximálnym využitím všetkých výhod a eliminovaním väčšiny nevýhod. Gentrifikácia ako najrýchlejšie zveľadenie mesta, Adaptive reuse pri obnove pamiatok, Komercializácia pri ekonomickej injekcii, Upgrading pri skrášľovaní verejných priestorov. Každý z prístupov možno uplatniť v ich regulovanej podobe. Nástroje mesta, čiže nájomné domy v jeho vlastníctve, umožňujú obdobný prístup. Vytvorenie kontrolovanej platformy pre nový urbanizmus centra, s hlavným slovom jeho užívateľov a magistrátu. Najväčším plusom týchto domov je potenciál prostredia pre širokú škálu sociálnych skupín. Umožňujú namixovať ideálnu zmes obyvateľov ktorá dokáža oživiť ulice mesta a zároveň osloviť súkromný sektor reagujúci na každú zmenu v rámci realitného trhu. Stratégia

Znovu obsadenie bytov ale nevyhnutne potrebuje aplikovateľnú stratégiu a nie ich bezmyšlienkové rozdelenie, ktorým sa mesto dnes zaoberá. Najskôr je nutné prehodnotiť a analyzovať prototypy osôb a ich dôvody opúšťania bytov s ohľadom aj na dávnejšiu minulosť. Dnešným typickým obyvateľom, ktorý nemôžu ďalej bývať v nájme mesta sú dôchodcovia, staršie páry, sociálne slabšie rodiny, mladý jednotlivci a ďalšie skupiny. Mnohý z nich majú veľký záujem zostať na súčasnom mieste ale ekonomická situácia im to nedovoľuje. Jeden z prvých a hlavných dôvodov je výška nájmu. Ďalej sú to príliš veľké dispozície, častokrát aj s piatimi izbami, ktoré už dnešným predstavám rodiny nevyhovujú. Technický stav je taktiež v biednom stave a mnohý k tomu pripájajú i komplikovanosť parkovania, čo je všadeprítomný realita. To sú len niektoré z objektívnych dôvodov, ktoré sú ešte doplnené hromadou subjektívnych pocitov ako hluk, bezpečnosť alebo zápach. Vážna nevýhoda ale pre mnohých nestojí ani za zmienku. Koľko ľudí vôbec nepoužíva auto, koľko ich pracuje priamo v centre a nemuselo by dochádzať, koľko rado žije vo väčších skupinách. Ak k tomu pridáme ešte nápravu spomenutých dôvodov a zaujímavú ponuku s dôrazom na špecifické výhody, rysuje sa nám cieľová skupina užívateľov v zastúpení singles, študenti, dôchodcovia, umelci, start-up biznis a podobne. To je zároveň skupina užívateľov charakteristická pre druhý krok gentrifikácie, urban pioneering. Kreatívna a vrstevnatá spoločnosť schopná naštartovať strateného ducha mestského života, a v našom prípade ešte poistená miestom na mieru v rámci trvalo udržateľnej koncepcie obnovy.

[18] Obsadenie domov s aktívnimi dôsledkami

Stratégia

Dôchod. Umelci

Singles Študenti

Start-Up

[19] Nevýhody a cieľová skupina

Stratégia

Adaptácia bytov Pre funkčnosť stratégie je nevyhnutná analýza jednotlivých nájomných domov. Prvou charakteristikou definujúcou vzťah k prostrediu je typ domu. V zásade sa v rámci mesta opakujú dva typy. Výhradne bytová funkcia a bytová funkcia doplnená obchodným parterom. Prvý typ má súkromnejší charakter, hruhý typ je zaujímavejší z hľadiska verejného priestoru. Ďalšou fázou je jednoduché posúdenie výhod a nevýhody, alebo SWOT analýza. Pre hlbšie porozumenie potenciálu je však nutno posúdiť unikátne zložky, ktoré najviac definujú využiteľnosť objektu: kontext/lokalita, dispozícia/dimenzie, technický stav, parter, záhrada/podzemie/parkovanie, a ďalšie čiastkové fragmenty. Na základe vložených parametrov nových užívateľov a výstupných parametrov možností jednotlivých budov, sa rodí sieť nového mestského bývania šitého na mieru nielen užívateľom ale najmä pôvodným objektom ktoré dnes bojujú o každého nájomníka. Participácia občanov navyše umožní eleminnovať nezáujem, ktorý je typický pre novostavby.

[20] Základné typy domov

Stratégia

[21] Analýza domov a definovanie cieľu

Stratégia

Kobližná

Měn ín

ská

sk Ján

r it no

Mi á sk

lí

Stratégia

[22] Príklad analýzy Jánská 16, Brno

Stratégia

[23] Príklad analýzy Jánská 16, Brno

Stratégia

Možnosť prepojenia nádvoria

Dvor + náväznosť na JAMU

Pre kolektív, študenti

5-izbová dispozícia

Študentský bar

Aktívny parter

Divadlo, JAMU

Kultúrny kontext

Jánská 16, Brno Navrhnutú teóriu si môžme overiť na príklade bytového domu Jánská 16, Brno. Neoklasicistný dom z obdobia konca 19.storočia má 2 základné typy bytv. Veľké 5-izbové orientované do hlavnej ulice, a potom malé 2 izbové, orientované do dvora. V dnešnom stave sú z 10 bytov obsadené 4, len malé. Veľké byty sú prázdne. Ich technický stav je dobrý a racionálne riešená dispozícia umožňuje jednoduché úpravy pre kolektívne bývanie. Paret je obchodný a momentálne slúži ako študentská pivnica. V rámci väčšieho merítka mesta je zaujímavá náväznosť kultúrnych objektov ako sú divadlá, alebo akadémia muzický umení JAMU. Tá sa nachádza hneď za dvorom domu spolu s Minoritským kláštorom. Ak si spojíme jednotlivé potenciálne aspekty, možnosť náväznosti cez dvorné priestory a dispozičné riešenie domu, vychádza nám z jednoduchej rovnice výsledok. Byty sa môže využiť ako akademický domov pre študentov či pedagógov JAMU s priamim prepojením cez dvor a zdokonalením parteru na muzický bar. Spolufinancovaním akadémie, mesta a zapojením študentov môže byť dom prototypom udržateľnej obnovy. Boj o kvalitu prostredia je v dnešnom svete konzumu a egoizmu nevyhnutný. Zdravé mesto musí byť nielen živé ale hlavne udržiteľné. Nájomné byty Brna v sebe skrývajú obrovský potenciál a môžu byť filtrom rozvoja zabezpečujúcim sociálnu diverzitu a ekonomickú dostupnosť. Procesy ako gentrifikácia, ktoré na prvý pohľad vyzerajú neovládateľne, možno správnymi opatreniami obmedziť alebo úplne zamedziť, ale s maximálnym využitím ich pozitív. Niektoré ulice vytvoria umelecké lokality, iné kultúrne, ďalšie sociálne a niektoré luxusné. Táto variabilita ale bola centrám vždy typická a tak by tomu malo byť aj v budúcnosti. Udržiteľný rozvoj nie je o šetrení energií, alebo najmodernejších teóriach a technológiách, je to snaha o udržanie rovnováhy. Pre naše mesto, pre našu zem, pre našu budúcnosť.

Stratégia

zdroje

Literatúra Hnilička, P., 2012. Sídelní Kaše. Exodus na předměstí: Otázka kvality bydlení, s. 29-39. Beauregard, R.A. & Holcomb, H.B., 1981. Revitalizing cities. Washington: Association of American Geographers. Anderesson, H., 1988. Economic and social restructurin of urban centers. Turuk: Turun yliopistion maantieteen laitkosen julkasisuja. Sýkora, L., 1993. Teoretické přístupy a vybrané problémy v současné geografii. Gentrifikace: měnící se tvář vnitřních měst, s. 100-110. Sýkora, L., 1999. Changes in the internal spatial structure of post-communist Prague. GeoJournal 49, s. 7-16. Lauria, M., 1982, Selective urban redevelopment: a politival economic perspective. Urban Geography, s. 224-239. Kovács, Z., 1999. Cities from state-socialism to global capitalism:an introduction. GeoJournal 49, s. 1-6. Temelová, J., 2009. Urban revitalization in central and inner parts of post-socialist cities: conditions and consequences, s. 12-17. Roos, D., 2011. How Gentrification Works, http://money.howstuffworks.com/ gentrification1.htm.

Zdroje

c ka

20 o rn m B ovic.co

lu am

U V