Bedeker zdravia 6_2010 by RE-PUBLIC

Poruchy

6 2010

erekcie

Obezita a hypertenzia

Tichý zlodej kostí

Alergie v zime

6 2010

Vianoce

Sexom k dlhovekosti

a feng-šuej partner

PARTNER

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

Obsah 6

Pani herečka Mária Kráľovičová

Liečba nádorovej a prelomovej bolesti

Menièrova choroba

René Théophile Hyacinthe Laënnec

Chudneme pre zdravie?

Je genitálna mykóza ochorenie prenosné pohlavným stykom?

Parodontopatie

Žena ostáva ženou aj po liečbe rakoviny prsníka

Cukrovka a zhubné nádory

Atopická dermatitída

Vianoce a feng-šuej

Vekom podmienená degenerácia makuly

Obezita a hypertenzia

Je psoriáza len ochorením kože?

Vlastná pupočníková krv pomáha pri detských nádoroch

Chrípka. Očkovať či neočkovať

Sexom k dlhovekosti

Rádiofrekvenčná liposukcia

eHealth

Rizikové momenty životného štýlu žiakov a študentov

Novodobá epidémia

Zdravotné riziká v extrémnych podmienkach

Poruchy erekcie

Tichý zlodej kostí

Bedeker zdravia sa pýta...

Schizofrénia a jej liečba

Ochorenia srdca v detskom veku

Tri angioprotektívne piliere

Liga proti rakovine vzdeláva mladých

Alergie v zime

Študentská kvapka krvi

Psychické ochorenia v ambulancii

Dobré rady pre zdravý život

Chronická tonzilitída

Diabetologická a obezitologická poradňa

Knihy zo sveta zdravia

Rozhodovanie o liekoch bude transparentnejšie

Osteodistrakcia

Infoservis

Rizikové momenty

Vianoce a feng-šuej

Žena ostáva ženou

48 Poruchy erekcie

Čakanie na Godota? Čakáme už temer 21 rokov: na kvalitnú zdravotnú starostlivosť dostupnú pre všetkých, na splnené sľuby, že pacient na svoj liek nemusí doplatiť viac ako jedno euro, na ústretovejší prístup zdravotníkov k nám pacientom, na dostatočné a adekvátne finančné ohodnotenie lekárov a sestier. Či všeobecne na to, aby si spoločnosť vážila lekársky stav a aby pacient nebol len číslom v kolónke. Je tu veľa tém a otáznikov, ktoré rezonovali začiatkom tohtoročnej jesene, horúcej nielen počasím. Hlavy sa rovnako pacientom, ako aj zdravotníckym pracovníkom, zahrievali medializovanými informáciami o vyšších doplatkoch za lieky, ktoré nás čakajú od budúceho roka či diskusiami o originálnych liekoch a generikách. Ani napriek nim možno laik dodnes nevie, na akú kartu a za akých okolností má vlastne vsadiť. Chladnými nás nenechali ani emotívne vystúpenia zástupcov niektorých pacientskych organizácií. Napríklad po systémových opatreniach znamenajúcich v konečnom dôsledku skomplikovanie liečby a prístupu k život zachraňujúcim liekom pre onkologických pacientov. Alebo správy o tom, že doteraz plne hradenú liečbu injekčným perom, ktorá psoriatikom „nezaplatiteľne“ zvyšovala kvalitu života, si budú môcť dovoliť len tí bohatší pacienti. Zdá sa, že opäť prišlo na slová klasika: lepšie je byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý... Cynické tvrdenie, ktoré však presne vystihuje realitu, takú vzdialenú ideálu o kvalitnej zdravotnej starostlivosti. V súvislosti so zdravotníctvom sme prestali hovoriť o pacientovi, o tom, ako sa lekár vie o svojho pacienta postarať. Slovo starostlivosť sa síce omieľa vo všetkých pádoch, ale priority sú niekde inde – financie, dlhy, efektívnosť. To sú dnes dominantné témy. Zdá sa, že pacientovi sme zabuchli dvere rovno pred nosom. Otázky teda znejú: ako to urobiť, aby sa kríza neprenášala na ľudí? Ako dosiahnuť, aby uťahovanie opaskov konečne prinieslo svoje ovocie? Ako rozhodnúť, v ktorej oblasti sa šetriť oplatí a má to zmysel, a kam v zdravotníctve musíme investovať? Ako nečakať na Godota, ktorý nikdy nepríde... Stoja pred nami ťažké úlohy. Jednou z nich je možno aj schopnosť poučiť sa, aby kroky, ktoré robíme, nesmerovali k masívnemu odchodu lekárov z nemocníc, ako sa to práve deje v susednom Česku. Aby si aj slovenskí pacienti raz nemuseli od lekárov vypočuť: Ďakujeme, odchádzame! Aby sme lekárom vrátili vážnosť ich stavu a pacientovi miesto, ktoré mu prináleží. Keďže rok sa opäť strieda s rokom, zaželajme si, nech nám ten budúci prinesie viac pozitívnych zmien. Pohodové Vianoce a všetko dobré do nového roku 2011 želá Bedeker zdravia

r o z h o v o r

Pani herečka Mária Kráľovičová

Narodila sa v Čároch, malej dedinke na Záhorí, na polceste medzi Kútmi a Šaštínom. Svoju prvú divadelnú cenu dostala ako 19-ročná za rolu Aničky v Tajovského Ženskom zákone. Noviny vtedy písali, že sa narodil talent storočia. Za svoju plodnú divadelnú kariéru získala veľa ocenení, za všetky spomeňme len Krištáľové krídlo či miesto v Sieni slávy... A srdcia divákov, samozrejme. To si ako herečka cení najviac.

Je o vás známe, že ste po celý život veľmi aktívnym človekom. Myslíte si, že plné životné nasadenie môže byť jedným z receptov na dobré zdravie? Život, žitie samé o sebe, je predsa energiou, ktorá nás udržiava nažive. Som dedinčanka, dieťa prírody. Iste, svoje zohráva aj genetika... Svojich rodičov si nepamätám, že by niekedy len tak nečinne sedeli. Možno aj preto odchádzali do „večných lovísk” veľmi starí, ako 90-roční. No a keď ste aktívni, nemáte čas zaoberať sa chorobami či bolesťami. Vždy som bola vytrvalá a aktívna. Človek dosiahne veľa, keď chce. V Slovenskom národnom divadle hráte už 63. sezónu. Čo pre vás divadlo a kontakt s divákom znamenajú? V divadle už pôsobím 65 rokov. Divadlo, to je vlastne celý môj život. Herec musí byť empatický, musí mať porozumenie pre dušu druhých. Ale súčasne musí mať aj nadhľad nad sebou samým. Čím viac polôh v sebe herec má, tým je bohatší. Musí však mať aj humor, a všetko by mal vedieť odovzdať ďalej. Platí to aj v živote. Myslím si, že pre mňa bolo divadlo veľmi dobrou voľbou. Kontakt s divákom pre mňa totiž vždy znamenal veľmi veľa. Potrebujem spätnú väzbu. Tou najlepšou je, keď vidím divákov smiať sa a plakať, keď počujem potlesk. Pre herečky v mojom veku je však rolí čím ďalej, tým menej. Staroba je staroba. Človek sa musí vedieť s noblesou zmieriť so stratou všetkého najlepšieho: krásy, zdravia, práce, úspechu či spoločenského postavenia. Hovorí sa, že keď prestane herec hrať, to je prvá smrť. Keď idú veci ľahko, prestanú vás baviť. To sú vaše slová. Znamená to, že máte radi nielen ťažké divadelné role, ale aj životné výzvy? Vaša pracovná kariéra nezačala hneď v divadle... Áno to je pravda. Nezaujíma ma, keď potôčik tíško žblnká, potrebujem riavu. Moja mama mala singer-

ku a krajčírstvo. Šila krásne šaty pre manželky úradníkov a četníkov. A ja som v 15. rokoch, keď som nastúpila do prvého zamestnania, tiež nejako chcela prispieť ku kráse. Tak som sa neďaleko dnešnej Novej scény v Bratislave zamestnala v kaderníctve. Ale dali mi len zametať vlasy. A to ma nebavilo. Robila som teda nejaký čas úradníčku. Po vojne som si v novinách prečítala, že sa bude robiť konkurz na herečky. Moja teta bola uvádzačkou v divadle. Tam ma svet divadla očaril. Teta ma, odkedy som pracovala v Bratislave, neraz prepašovala do prezidentskej lóže. Mala som nejaké kontakty s divadelníkmi, a tak som sa na konkurz seriózne pripravila. Naštudovala som si part z Gogoľovej Ženby, predniesla báseň od Máše Haľamovej, inak mojej najobľúbenejšej autorky. Tak som sa dostala do Martina. Martinské divadlo bola moja univerzita. Za dve sezóny, ktoré som tam odohrala, som mala 14 premiér. Práve tam ma Štefan Krčméry pokrstil na Marínu. Tam som sa naučila pekne po slovensky. Pred tým, ako som prišla do Bratislavy, som totiž ako dievča z Čárov „kuákala“ viac po záhorácky. Po dvoch sezónach som si o sebe v novinách prečítala, že sa „narodil talent”. Vrátila som sa späť do Bratislavy, aby som v septembri 1947 začala študovať na konzervatóriu a v januári nasledujúceho roka ma angažovalo Národné divadlo, kde som začala ako elévka. Kým som dokončila konzervatórium, zahrala som si Marínu aj Oféliu a stihla som porodiť dve deti. Máte pred premiérou Čechovovej hry Ivanov, čo je isto zakaždým náročné obdobie. Musíte sa učiť veľa textov, určitá dávka stresu sa asi nevyhne ani vám. Ako mu odolávate? Neviem čo je stres. Je to podobne ako s bolesťou. To tiež nepoznám. Neviem, čo je to bolesť zubov či kĺbov. Moje deti začínajú kĺby pobolievať, ja to našťastie nepoznám. Rovnako, ako neviem, čo je depre-

sia či splín. Takže stresu odolávam tým, že sa nestresujem. A vyhýbam sa aj negatívne naladeným ľuďom, to ma naučil ešte môj otec, ktorý vládol veľkou prirodzenou múdrosťou. A pred premiérou? Tu nejde o stres, ale o pocit zodpovednosti. Iste, je to náročné obdobie. Ale mám asi šťastie, že mám výborný spánok. To obdivoval aj môj nebohý manžel Miro Procházka. Ale dodnes sa mi stáva, že pred premiérou sa v noci zobudím na to, že sa mi sníva, ako som sa zastavila v texte. Potom vstanem a text si musím vyhľadať. Stále máte čo robiť, pôsobíte dojmom aktívneho človeka, ktorý povinnosti zvláda s ľahkosťou. Dokážete sa aj v období pred premiérou zrelaxovať a vypnúť, alebo si oddych plánujete len v čase divadelných prázdnin? Každé leto, a je to už 42 rokov, trávim mesiac v Piešťanoch. Už o mne hovoria, že som piešťanský inventár. Kolegovia sa mi čudujú, že prečo tam chodím, či som chorá? Ale keby ma tam priviezli na vozíčku, už by so mnou asi veľa nespravili. Tam si dobíjam baterky. Kedysi som tam chodievala s manželom, naučila som ho, že je dobré o svoje telo sa starať a nechať sa rozmaznávať zábalmi, liečivou vodou či masážami, alebo si len tak zaplávať. Neskôr som to naučila aj svoje deti a vnúčatá. Čo koníčky? Čítanie, cestovanie? Verejnosti je známy váš srdcový vzťah k Piešťanom, ale napríklad aj k Parížu, kam ste každoročne chodievali s manželom Mirom Procházkom. Vždy hovorím, že za najväčší objav považujem kníhtlač. Každý deň ďakujem pánu Gutenbergovi. Čítanie milujem. Ak by som už nemohla hrať divadlo, ale to sa snáď nestane, možno umriem na javisku. Tak si veľmi želám, aby som mohla čítať. Chcela by som prečítať všetko, čo som nestihla. Odkedy môj manžel nežije, každý večer chodím do postele so samými múdrymi mužmi a ženami.

r o z h o v o r

S Júliusom Pántikom v Abruzovovej Staromódnej komédii

Samozrejme, milujem dramatikov, to je pre herečku prirodzené – Shakespeara, Čechova. Veď ja som hrala takmer všetky Čechovove hrdinky. Mám rada detektívky aj autobiografie. Zo slovenských autorov som si vždy vážila Matušku, Mináča, Slobodu, Karvaša, Tatarku – to boli autori! A samozrejme Krčméryho. Ten bol mojou Sorbonnou. A cestovanie? Pochodila som svet, ale srdcovkou je pre mňa Paríž. Pravidelne sme ho navštevovali spolu s manželom. Keď idem pešo do centra mesta, prechádzam cez moje súkromné Francúzsko, cez moju „Versailles“, to je záhrada za dnešným Prezidentským palácom. Sme časopis, ktorý má v svojom názve zdravie. Nedá sa teda neopýtať, či vám dobre slúži? Čo prevencia? Čistota je podľa mňa pol zdravia. Moje telo som predsa ja, a preto sa oň starám. A prevencia? Nejako nad tým nerozmýšľam. Stravujem sa vlastne zdravo, rovnako ako v čase detstva v Čároch – strukoviny, hrach, fazuľa, orechy. S mäsom sme to nikdy nepreháňali. Nikdy som nebola tučná, ale nikdy som ani nemusela držať žiadne diéty. Jem striedmo po celý život, neprejedám sa. Chémiu neuznávam, ale na čo nedám dopustiť v súvislosti s posilnením imunity, je múmio. Jediná

vážna choroba, ktorú som prekonala, bola žltačka – nemoc špinavých rúk. Nakrúcali sme práve na Kolibe Čechovovho Ivanova – rovnakú hru, ktorá má v SND práve premiéru, a zrejme tam, niekde v bufete, som ju dostala. Aj vtedy sme mali v divadle práve pred premiérou... Po mojom ochorení sa všetci herci v divadle dali zaočkovať. Vyrastali ste na Záhorí, kde sa neduhy liečili bylinkovými čajmi. Aj dnes sa držíte tohto receptu? Na Záhorie máte isto krásne spomienky. Pravdaže. Peniaze na lieky vtedy predsa neboli. Na Záhorie a vôbec detstvo a mladosť veľmi rada spomínam. To sú predsa moje korene. Len tie borovicové lesy, to je môj gotický chrám, s vysokou klenbou konárov, kde všetko smeruje hore, do výšky. Narodila som sa síce v Čároch, ale takmer som si mohla ako rodisko zapísať pútnické miesto Šaštín. V deň môjho narodenia, na Svätého ducha, boli totiž moji rodičia na púti. Otec musel kone silno šibať, aby to s mamou, na ktorú prišli pôrodné bolesti, stihol domov včas. Preto som dostala meno Mária. Neskôr som rodičom zo žartu vyčítala, že presne vedeli, kedy privedie na svet mladé prasnica, ale kedy sa im narodí dcéra, to nevedeli.

Často spomínate manžela. Prežili ste s ním 56 rokov. Bol to asi pekný život... Môj muž ženy obdivoval, mal k nim dobrý vzťah a vážil si ich. Aj mňa ocenil, keď mi hovoril: ako to stíhaš, deti, kariéru, rodičov? Muži majú prácu a svoje koníčky, ako môže jedna žena všetko stihnúť? Naozaj, my dvaja sme sa našli. Náš vzťah nebol nudný, hrali sme sa spolu vlastne celý život. Ten si treba vedieť okoreniť... Stačilo, že sa ma opýtal: bola si dnes vo Versailles? Alebo, keď sa ráno zle zobudil, lebo nemohol v noci spať, oznámil mi, aby som sa radšej držala ďaleko od neho, vraj bude nepríjemný. Navrhla som, aby sme si zatancovali – a hneď bol na tom s náladou lepšie. Veľa ľudí v čoraz mladšom veku sa sťažuje, že má problémy s pamäťou. Je pre hercov výhodou, že si pamäť musia neustále cvičiť? O vás sa hovorí, že ste taká neposedná, že ešte aj divadelné roly sa učíte postojačky. Máte okrem toho ešte aj nejakú inú špeciálnu techniku učenia? Učenie mi nikdy nerobilo problémy. Je to istým spôsobom cvičenie, škola. Keď sa učím texty, zaoberám sa rolou, nememorujem. Tak by som sa text nenaučila. Rozmýšľam o svojej postave, napríklad: teraz sa hádame, teraz milujeme, ako by som to v živote urobila ja. Je to vlastne dialóg s postavou, ja ňou žijem. Som intuitívna herečka. Myslím na svoju postavu, napríklad aj keď kráčam mestom. V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že všetky svoje úlohy, predpokladám, že ste mysleli nielen divadelné, ale aj životné, ešte nemáte splnené. Prezradíte nám, aké to sú? Myslím si, že ten niekto, kto to tam hore diriguje, má pre mňa ešte niečo pekné. Človek vždy dúfa, že ho ešte niečo pekné ešte stretne. Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová

m e d i c í n a

Liečba nádorovej a prelomovej bolesti Bolesť je častou komplikáciou nádorového ochorenia. Ide o najkomplexnejší totálny typ bolesti. Okrem somatickej, telesnej príčiny sa na nej podieľajú depresia, obava, strach a hnev (Dame Cicely Saunders). Ro cortinibh Bolesť definujeme ako „nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo hroziacim poškodením tkaniva, alebo popisovaný v termínoch takéhoto poškodenia“. Nádorová bolesť sa považuje za dlhotrvajúcu alebo návratnú bolesť, pretože je spojená s kontinuálnym (stálym) stimulom a je ovplyvnená aj psychologickými faktormi. Príčiny nádorovej bolesti sú rôzne: často je to rakovinou zmenené tkanivo, zmena štruktúry a objemu tkaniva, metastázy, kompresia (tlakové pôsobenie na nervové zložky), ale aj

ako dôsledok chemoterapie, rádioterapie, diagnostických alebo chirurgických zákrokov. Sekundárne môže byť bolesť vyvolaná infekciou, krvácaním, zlomeninami a podobne.

Pôvod bolesti a klinické príznaky presahujú rozsah mnohých lekárskych odborností. Konštantný chronický bolestivý stav spojený s nádorovým ochorením,

pociťovaný dlhšie ako 12 hodín denne, sa definuje ako bazálna (základná) bolesť. Liečba tohto typu bolesti vyžaduje pozornosť onkológov, algeziológov – špecialistov na liečbu bolesti. Opioidové analgetiká – najsilnejšie lieky proti bolesti, napríklad morfín, sú podstatnou súčasťou zložitej liečby stredne silnej až neznesiteľnej nádorovej bolesti. Za posledných 20 rokov má ich predpisovanie v rozvinutých svetových ekonomikách stúpajúcu tendenciu. Nutnosť ich použitia pri liečbe intenzívnej nádorovej bolesti je základným

pravidlom. A naopak, príčiny zlyhania tíšenia bolesti sú rozmanité, sú často dôsledkom nedostatočnej diagnostiky zložitého bolestivého syndrómu alebo nedostatočného využitia užitočných kombinácií liekov a ich rozmanitých foriem podávania do organizmu (napríklad tablety, náplasti, čapíky atď.) alebo nedostatočným tlmením eventuálnych nežiaducich účinkov. So zlepšením kvality liečby nádorovej bolesti (v posledných 5 až 10 rokoch) sa objavil nový termín „prelomová bolesť“. Prelomová bolesť je krátkotrvajúca (rozsah trvania je 20 minút až 2 hodiny), silná až neznesiteľná bolesť nasadá na základnú chronickú – bazálnu bolesť, ktorá sa už lieči opioidom, pravidelne alebo nepravidelne

sa opakuje a donedávna sa len veľmi ťažko dala utíšiť. Klinicky je veľmi závažná, pretože zvyšuje psychologickú záťaž, stres a podstatne obmedzuje funkčný stav pacienta a jeho okolia. Výskyt prelomovej bolesti sa pohybuje v rozmedzí 19 až 89 % (stúpa s progresiou nádorového ochorenia). Jedným z príkladov prelomovej bolesti je incidentálna – náhla akútna bolesť. Môže byť vyprovokovaná pohybom, kašľom, zmenou polohy tela alebo jej príčina je nejasná. Liečba prelomovej bolesti vyžaduje silné analgetikum s rýchlym nástupom a adekvátnym trvaním účinku. Zásluhou intenzívneho farmakologického výskumu analgetík a možnosti nových aplikačných foriem, ktoré menia časový režim v prospech pacienta, je terapeutický

systém liečby prelomovej bolesti v súčasnosti komplexnejší. Novou možnosťou na Slovensku je použitie rýchlorozpustnej tablety v ústnej dutine, ktorej analgetický účinok sa dostaví približne do desiatich minút. Je dostupná v dostatočne širokej škále potrebnej dávky účinnej látky. Pomôže aj chorým s ťažkosťami s prehĺtaním, alebo zvracaním pretože obchádza tráviaci trakt. Algeziológovia a onkológovia uvítali takúto možnosť liečby prelomovej bolesti, pretože je komfortná, účinná a výrazne zvyšuje kvalitu života onkologických pacientov. Každodenne pribúdajú pacienti, ktorí majú s terapiou dobré skúsenosti. Úplne na záver slová klasika. „Bolesti iných ľudí sa nesú ľahšie.“ (Cervantes). MUDr. Tomáš Kampe

m e d i c í n a

Menièrova choroba Ochorenie postihujúce štruktúry vnútorného ucha nesie meno francúzskeho lekára, ktorý po prvýkrát poruchu sluchu so závratmi popísal. Stalo sa tak v roku 1861. Prosper Menière v prípade mladej ženy s náhle vzniknutou poruchou sluchu so závratmi vyjadril podozrenie, že ide o ochorenie postihujúce štruktúry vnútorného ucha. Na počesť francúzskeho lekára nesie ochorenie jeho meno a pevne sa udomácnilo v bežnej medicínskej terminológií. Menièrov syndróm je charakterizovaný chronickým priebehom a opakovanými záchvatmi s typickou tetrádou príznakov – pocit tlaku v uchu, zhoršenie sluchu (hypakúza), ušný šelest (tinnitus) a rotačný závrat (vertigo). Ak nie je možné syndrómu priradiť jednoznačnú príčinu (napríklad zápal, úraz v oblasti vnútorného ucha), nazývame ho Menièrovou chorobou (Morbus Menière). Ochorenie postihuje približne dva promile populácie s maximálnym zastúpením v štvrtej až šiestej dekáde života. Skoro dvojnásobne viac sú postihnuté ženy.

Príznaky Typický záchvat začína pocitom tlaku v postihnutom uchu podobnom pocitu zaľahnutia počas letu lietadlom (avšak nezlepšujúci sa prehĺtaním). Postupne sa objavuje ušný šelest (opisovaný ako šumenie, hučanie), zhoršenie sluchu a rozvoj intenzívneho rotačného závratu. Závrat je najdramatickejším príznakom záchvatu, pacient sa neudrží na nohách, má nutkanie na zvracanie až zvracia. Celý záchvat trvá niekoľko minút až hodín, pričom pocit nevoľnosti môže trvať aj niekoľko dní. Opakuje sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesia-

cov. Najčastejšie býva postihnuté jedno ucho, ale s dĺžkou trvania ochorenia dochádza u časti pacientov k obojstrannému postihnutiu. V období medzi záchvatmi nemajú pacienti najprv žiadne ťažkosti, avšak s postupom času a opakovaním záchvatov dochádza k rozvoju trvalého ušného šelestu a k postupnému zhoršovaniu sluchu.

Porucha funkcie Príčinou Menièrovej choroby je porucha funkcie vnútorného ucha. Je uložené v skalnej kosti v systéme dutiniek nazývaných kostný labyrint. V jeho vnútri je membránou vymedzený tzv. blanitý labyrint zložený zo sluchovej (kochleárnej) a rovnovážnej (vestibulárnej) časti. Prvá časť je dôležitá pre sluch a druhá pre rovnováhu. Informácie z týchto zmyslových orgánov sú vedené vestibulo-kochleárnym nervom do mozgu. Vnútri blanitého labyrintu sa nachádza tekutina nazývaná endolymfa, a mimo neho perilymfa. V zdravom uchu sú prítomné mnohé dôležité systémy regulujúce presné zloženie a recykláciu týchto dvoch tekutín, tvorbu nervových vzruchov, krvné zásobenie, medzibunkovú signalizáciu a mnoho ďalších dôležitých dejov. V zdravom stave všetky tieto procesy fungujú tak, že funkcie vnútorného ucha (sluch a rovnováha) nie sú ovplyvnené vonkajšími vplyvmi. V prípade ochorenia sa predpokladá, že vplyvom rôznych faktorov (genetických, infekčných, autoimunitných, metabolických, traumatických, cievnych) jeden alebo viac z týchto procesov ostáva nefunkčných. Následkom je porucha

homeostázy – nezávislosti od okolia, sluch a rovnováha sa stávajú citlivými na množstvo vnútorných a vonkajších vplyvov (stres, diétne chyby a iné). Porušenie regulačných mechanizmov vedie k poruche cirkulácie endolymfy a k jej hromadeniu v labyrinte, pričom vzniká tzv. endolymfatický hydrops. Aj napriek 150-ročnému poznaniu Menierovej choroby nepoznáme do detailov všetky procesy, ktoré sú v jej pozadí.

Diagnostika Stanovenie diagnózy Menièrovej choroby je založené na klinickej diagnóze, kompletnom neurologickom, otorinolaryngologickom a internom vyšetrení. Dôležité je zobrazenie mozgu (CT, MR) pre vylúčenie hrubej patológie spojenej so sekundárnym Menièrovým syndrómom. Je potrebné uvažovať o zápaloch, autoimunitnom postihnutí, nádoroch, traume v oblasti vnútorného ucha, vestibulo-kochleárneho nervu a mozgového kmeňa. Relatívne problematické môže byť odlíšenie od bazilárnej migrény.

Liečba Aj keď je Menièrova choroba chronickým ochorením, existujú viaceré nefarmakologické a farmakologické liečebné postupy zlepšujúce príznaky a zmierňujúce dlhodobý negatívny vplyv ochorenia na bežný život pacienta. Základom nefarmakologickej liečby sú režimové a diétne opatrenia. Tradične sa odporúča obmedzenie príjmu soli. Nie je vhodná neslaná

diéta s maximálnym obmedzením soli na minimum, ale vhodnejšie je jedlá neprisáľať a dosiahnuť príjem dva až tri gramy soli na deň. Takúto diétu pacienti oveľa lepšie znášajú ako prísne reštrikčné opatrenia. Nedochádza pri nej k takým výrazným relatívnym vzostupom sodíka v krvi pri náhodnom zjedení slaných pokrmov. Pri menších výkyvoch hladín sodíka sa zmenšuje pravdepodobnosť spustenia záchvatu ochorenia. Dôležitá je starostlivosť o pitný režim pri zvýšenej fyzickej námahe a potení. Potrebné je pravidelné a časté dopĺňanie strát vo forme iontových nápojov alebo minerálnych vôd. Odporúča sa tiež prestať fajčiť a obmedziť príjem kofeínu a alkoholu na maximálne jeden nápoj denne. Pacienti by mali dodržiavať pravidelný denný režim s dostatkom spánku, s pravidelným stravovaním a pohybovou aktivitou. Obzvlášť prínosná je liečba pridružených ochorení, ako sú spánkové poruchy, alergie, poruchy funkcie štítnej žľazy, cukrovka, artériová hypertenzia a hormonálne výkyvy v menopauze a pri menštruácii. Pri zvládaní stresu môže pomôcť psychologické poradenstvo. Farmakologická liečba akútneho záchvatu pozostáva z podávania antivertiginóz a antiemetík. Pri nástupe záchvatu je okamžite potrebné nájsť si bezpečné miesto, sadnúť si alebo ľahnúť. V období zvýšenej záchvatovej aktivity je vhodné vyhýbať sa rizikovým činnostiam (napr. šoférovaniu, práci vo výškach) pre možnosť vzniku závažného úrazu. Cieľom dlhodobej farmakologickej liečby je zmenšenie frekvencie a intenzity záchvatov. Pozostáva z preparátov upravujúcich a stabilizujúcich metabolizmus a prekrvenie vnútorného ucha. Najčastejšie sa používa účinná látka betahistín, dlhodobo vo vysokých dávkach a diuretiká. V praxi je tiež možné skúsiť vazodilatanciá. Pri popisovaných opatreniach sa až 90 % pacientov cíti lepšie. Zvyšní pacienti s nekontrolovateľnými závratmi si vyžadujú invazívnu liečbu (intratympanickú aplikáciu gentamycínu a steroidov či labyrintektómiu – operačné odstránenie vnútorného ucha – pozn. red.). Nanešťastie, všetky tieto liečebné postupy podstatnejšie neovplyvňujú postupné zhoršovanie sluchu. Pri dlhoročnom priebehu ochorenia sa ustaľuje porucha sluchu na úrovni stredne ťažkého postihnutia (prah počutia 50 dB). Ťažké postihnutie býva prítomné v dvoch percentách prípadov. Aj napriek tomu, že Menièrova choroba nie je smrteľné ochorenie, môže vo výraznej miere pacientom zasiahnuť do ich súkromného a pracovného života. Dôležitá je presná diagnostika a komplexná liečba. V prípade ťažkostí by pacienti mali vyhľadať špecializované otorinolaryngologické a neurologické pracoviská.

NOVINKA od Slovak Telekomu

Zvýhodnený mobilný internet pre nepočujúcich Nepočujúci to majú vo svete počujúcich niekedy veľmi ťažké. Ak ochorejú, ako vysvetlia lekárovi, čo im je? Ak potrebujú taxík, ako si ho privolajú sami? Kde im rozumejú bez toho, aby písali veci na papieriky? Jednou z ﬁriem, ktoré pochopili, že nepočujúcim treba pomáhať je Slovak Telekom (T-Com a T-Mobile). Aktívne im pomáha už viac ako osem rokov, a hoci nepatria k tým, ktorí by mohli naplno využívať ich hlasové služby, v ponuke služieb boli pre nich vytvorené špeciálne služby, ktoré by im zjednodušili a umožnili komunikáciu s okolím. V minulosti mohli nepočujúci využívať najmä SMS programy, no ich potreby sa rovnako rozširujú aj o ďalšie služby. Preto Slovak Telekom medzi svoje produkty zaradil novinku určenú len pre nepočujúcich: zvýhodnený Mobilný internet na všetko so 40% zľavou prinášajúci 10 000 MB za zvýhodnenú cenu 11,99 € mesačne. Keďže majú obmedzenia v komunikáciu cez hlasové služby, je pre nich mobilný internet o to dôležitejší. S ním si môžu rýchlo a kdekoľvek vyhľadať informácie, ktoré potrebujú, ako sa aj okamžite spojiť so svojimi blízkymi cez chat, e-mail či videohovor. Program Mobilný internet na všetko umožňuje sťahovať dáta rýchlosťou až do 7,2 Mbit/s a odosielať až do 1,8 Mbit/s. Pri aktivácii sa zákazník okrem dokladov totožnosti musí preukázať posudkom o uznaní sluchového postihu, ktorý vydávajú príslušné Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

MUDr. Štefan Sivák, PhD. Neurologická klinika JLF UK a UN Martin email: sivak@jfmed.uniba.sk Použité literárne zdroje má autor k dispozícii.

m e d i c í n a

René Théophile Hyacinthe Laënnec Najvýznamnejší predstaviteľ parížskej lekárskej školy prvej polovice 19. storočia bol nielen vynikajúci patologický anatóm, ale zaviedol do diagnostiky chorôb aj stetoskop, umožňujúci odpočúvanie zvukov vnútri tela človeka. Laënnec sa narodil 17. februára 1781 v Quimperi v Bretónsku. Jeho rodokmeň vykazuje 11 generácií právnikov a mestských úradníkov. Laënnecov nadaný, ale ľahkomyseľný otec bol právnikom. Skoro ovdovelý prenechal starostlivosť o svoje deti svojmu bratovi, ktorý ich vychoval ako svoje vlastné. Guillaume Francois Laënnec bol lekárom v Nantes, profesorom na tamojšej lekárskej fakulte a rektorom univerzity. Mal rozhodujúci vplyv na rozvoj mladého vysoko nadaného Laënneca, ktorý absolvoval školu s vynikajúcimi výsledkami. Riaditeľ školy, Joseph Fouché, neskôr revolucionár a Napoleonov minister polície, vdýchol škole svojho ducha a prísnosť. Ako 14-ročný sa Laënnec stal študentom vojenskej medicíny a osvojil si základné vedomosti z jednotlivých medicínskych odborov. V roku 1801 prichádza do Paríža, aby tam pokračoval v štúdiu medicíny. Ako študenta ho mimoriadne ovplyvnil Jean Nicolas Corvisart (1755-1821), zaujímajúci sa najmä o choroby orgánov hrudnej dutiny. Corvisartovou zásluhou sa zo zabudnutia vynorilo vyšetrenie hrudníka perkusiou (poklopom). Na Corvisartovej internej klinike v nemocnici Charité sa vychádzalo z pozorovania chorého. Diagnózy sa u zomretých potvrdzovali pitevnými nálezmi. V roku 1802 vydal Laënnec svoju prvú parížsku prácu, pojednávajúcu o zápaloch pobrušnice. V ďalšom roku bol vyznamenaný dvomi významnými medicínskymi cenami, v roku 1804 obhájil svoju doktorskú dizertačnú prácu. Od roku 1805 sa začal zaoberať tuberkulózou, ktorou sám trpel. Napriek svojej láske

k bádaniu si z finančných dôvodov musel otvoriť lekársku prax. K jeho pacientom patrila vysoká šľachta i chudobní ľudia, ktorým sa venoval rovnako pozorne. Jeho lekárska povesť sa šírila rýchlo. V roku 1810 Georges Cuvier uvádza jeho meno medzi piatimi najvýznačnejšími patologickými anatómami tej doby. V roku 1816 bol ustanovený vedúcim lekárom Hôpital Necker v Paríži. V tom istom roku vynašiel stetoskop. K objavu ho viedlo náhodné pozorovanie hrajúcich sa detí, ktoré na stavenisku prenášali akustické signály škrabaním na drevený trám. Následne vyšetril tučnej pacientke srdce pomocou drevenej trubice. Nasledovalo vyšetrovanie stoviek pacientov a zaznamenávanie ich akustických nálezov, ktoré sa u zomretých potom porovnávali s pitevným nálezom. Výsledkom bola objektívne overená metóda, umožňujúca diagnostiku na živých ľuďoch. Svoju metódu popísal v práci Auscultation Médiate, ktorú v roku 1818 predniesol pred Akadémiou vied vo Francúzsku a o rok neskôr vydal knižne. Práca obsahovala popis celého radu chorôb s ich akustickými charakteristikami a patologicko-anatomickým nálezom. Veľké pracovné vypätie viedlo k zhoršeniu jeho zdravia, takže roky 1819-1821 strávil na rodinnom panstve v Bretónsku. V roku 1822 sa znovu vracia do Paríža, aby sa stal profesorom na Collége de France, v roku 1823 sa stal profesorom klinickej medicíny na slávnej Charité. O rok neskôr sa oženil a venoval sa prepracovávaniu svojej knihy. Po tom, čo sa jeho choroba zhoršila, znovu sa vrátil do Bretónska. Pri vyšetrení mu obja-

vili tuberkulóznu kavernu a po krátkom subjektívnom zlepšení zomrel 13. augusta 1826. Modernej medicíne zanechal Laënnec stetoskop, ktorého súčasná moderná forma – fonendoskop – ostáva naďalej v základnej výbave lekára a je symbolom lekárskej profesie. Ako patologický anatóm sa venoval najmä ochoreniam srdca, pľúc a pohrudnice, pretože „patria k najčastejším a život ohrozujúcim“. V Laënnecovom diele nájdeme prvotné opisy rozšírenia priedušiek, rozdutia pľúc, infarktu pľúc, zápalu pľúc, pľúcneho abscesu a rakoviny pľúc. Mimoriadnu pozornosť venoval tuberkulóze a podrobne opísal jej vývoj a patologický nález. Považoval jej rôznorodé prejavy za výsledok jednotného chorobného procesu. Tento predpoklad musel počkať na potvrdenie až do objavenia pôvodcu tuberkulózy Róbertom Kochom (1882). Ďalším významným a rozšíreným ochorením, ktoré Laënnec popísal, je cirhóza pečene. Jeho kliniku navštevovali najmä mladí lekári, medzi nimi mnoho Angličanov a Holanďanov, ktorí sa chceli naučiť auskultáciu a perkusiu. Podľa popisu súčasníka bol Laënnec drobný chudý muž, ktorý vyzeral rovnako chorý ako jeho pacienti s chorobami pľúc a srdca. V roku 1819, počas pobytu v Bretónsku, vynútenom zhoršením jeho zdravia, napísal: „Keď som sem v minulom roku prišiel, aby som dokončil svoju knihu, vedel som, že ohrozujem svoj život. Dúfam ale, že kniha, ktorú predkladám, bude dostatočne osožná, aby vyvážila jeden ľudský život.“ Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

Chudneme pre zdravie? Nejedna z nás si každoročne dáva novoročné predsavzatie: od januára začnem s diétou! Náš úspech potom záleží na miere našej motivácie a tiež na tom, prečo sme sa rozhodli schudnúť. Na osobnej motivácii záleží Veľké percento ľudí sa rozhodne schudnúť, pretože ich nadváha obmedzuje pri bežných činnostiach ako sprchovanie, nepohodlné cestovanie v dopravných prostriedkoch, alebo im nadbytočné kilá prekážajú pri práci a v intímnom živote. V prípade mužov však podstatne viac záleží na veku – v stredných rokoch obvykle prehlasujú, že ich vzhľad príliš netrápi a negatívne emócie spôsobené nadváhou neradi priznávajú. Je pravdou, že pretrvávajúca nadváha sa v tomto veku už odráža na ich kondícii a zdravotnom stave a mnohí majú závažné problémy. Chudnúť sa odhodlajú až potom, keď ich lekári poučia o negatívnom dopade nadváhy na zdravie a zlej prognóze ochorenia. Mladší muži uvádzajú skôr estetické, psychické a spoločenské dôvody – nezapadnutie do kolektívu vrstovníkov pri športovaní alebo nižší záujem opačného pohlavia.

Racionálne dôvody a zlý „body image“ „Výsledky nášho výskumu medzi klientmi sú jednoznačné – ženy Hlavný dôvod rozhodnutia schudnúť Estetický Zdravotný Psychický Spoločenský Iný

chudnú najmä pre krásu, chcú sa páčiť sebe i ostatným, nosiť pekné oblečenie. Naopak muži najčastejšie uvádzajú zdravotné dôvody,“ hovorí Katarína Skybová z Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment. Výskum bol realizovaný na viac ako 1 500 klientoch Inštitútu kompliment, ktorí pred začiatkom redukčného programu odpovedali na otázku „Prečo ste sa rozhodli schudnúť, aká je vaša motivácia?“ Odpovede boli vyhodnotené a zaradené do piatich kategórií – dôvody estetické, zdravotné, psychické, spoločenské a iné. Ak už chcete schudnúť kvôli oblečeniu, kráse alebo zdraviu, najväčšou motiváciou pre dosiahnutie vášho cieľa je osobné vnútorné rozhodnutie. Podľa skúseností odborníkov sa viac „držia“ racionálne typy ľudí. Emotívne typy začiatok redukcie často odďaľujú, obávajú sa straty pôžitkov a dodržiavania redukčného režimu. Rozhodnúť sa pre chudnutie a dotiahnuť svoje rozhodnutie do úspešného konca môžete len vy sami, najjednoduchšie s pomocnou rukou skúsených odborníkov. Ženy 54 % 21 % 12 % 8% 5%

Muži 18 % 57 % 4% 12 % 9%

Inštitút redukcie a prevencie nadváhy kompliment® vznikol v roku 1992 ako odborné pracovisko so zameraním na chudnutie, redukciu telesnej hmotnosti a životný štýl. Pod vedením svojej zakladateľky PhDr. Mgr. Kataríny Skybovej pôsobí v súčasnosti vo svojich pobočkách na Slovensku v Bratislave, Trenčíne, Košiciach a v Českej republike. Cieľom programov zameraných na chudnutie je dosiahnuť zmenu diéty, stravovacích a pohybových návykov klientov, znížiť ich telesnú hmotnosť, zvýšiť ich fyzickú kondíciu, zlepšiť a udržať telesné a psychické zdravie. Edukácia v oblasti výživy a pohybu je súčasťou programov pre chudnutie. Viac na www.kompliment.sk

m e d i c í n a

Je genitálna mykóza ochorenie prenosné pohlavným stykom? Na Oddelení klinickej parazitológie (OKP) Parazitologického ústavu LF UK sa už od 80. rokov minulého storočia zaoberali problematikou diagnostiky, liečby a prevencie ochorení prenosných pohlavným stykom. Súhlasíme s tými, ktorí k pohlavne prenosným chorobám zaraďujú okrem klasických venerických chorôb aj všetky ostatné, prenosné prevažne pohlavným stykom. To pri genitálnej mykóze nie je vždy podmienkou. Aj pri STD sa riziku nákazy vystavujú všetci partneri, ktorí okrem koitu praktizujú úzky kontakt, ako je maznanie, láskanie (petting) alebo dráždenie (netting).

Candida albicans Niekedy promiskuitní jedinci môžu mať súčasne aj viac STD, ktorých vzájomné pôsobenie komplikuje zápal pohlavných orgánov. Zvláštnu pozornosť si svojou početnosťou a patogenitou zasluhujú vulvovaginálne kandidózne ochorenia a kandidózne balanitídy a prostatitídy. Viac ako 100 rokov sa uvádza, že ochorenie skoro vždy vyvoláva huba Candida albicans. Mužom sa genitálna kandidózna balanitída, uretritída a prostatitída vyvíjali s minimálnymi klinickými príznakmi alebo bez nich. Táto nákaza môže v prípade žien vzniknúť aj po autoinfekcii stolicou. Muži si tiež môžu pri rôznych sexuálnych praktikách kontaminovať genitálie stolicou, a takto sa infikovať. Takémuto stupňu poznania vzniku a šírenia kandidózy genitálií zodpovedali práce mnohých autorov, ktorí zdôrazňovali prenos mykotického vyvolávateľa paušálne, len pohlavným stykom. Na Parazitologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v OKP, sme v 60. rokoch minulého storočia ambulantne vyšetrovali, klinicky aj laboratórne, ženy s gynekologickými ťažkosťami z celej Bratislavy. Všetkým ženám sme kultivačne zisťovali vyvolávateľov zápalových ochorení genitálií s tým, že sme sa usilovali zakaždým vyšetriť aj sexuálneho, respektíve sexuálnych partnerov. Zriedkavo sme našli pochopenie pre našu požiadavku. Podľa pacientok partneri také vyšetrenie zväčša odmietali.

Zo všetkých mykoticky pozitívnych pacientok len necelé percento uvádzalo ako príčinu vzniku ochorenia pohlavný styk. Ženy, ktorých partneri odmietali vyšetrenie, tvrdili, že títo nemajú žiadne ťažkosti a cítia sa úplne zdraví. Ide výhradne o subjektívne tvrdenie, ale zdá sa, že kontagiozita (chytľavosť) ochorení vyvolaných kvasinkovými mikroorganizmami (Candida albicans) je výrazne menšia ako pri ostatných ochoreniach genitálií prenášaných pohlavným stykom.

Príčinou nie je len sexuálny styk Na základe týchto pozorovaní sme už v prvej polovici 70. rokov 20. storočia boli presvedčení, že na to, aby vzniklo mykotické ochorenie genitálií, nie je potrebné vždy kohabitovať s partnerom s genitálnou mykózou. Súlož s chorým partnerom má svoj význam v prenose nákazy, ale vznik ochorenia podmieňujú rozhodujúcou mierou až faktory vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktoré vplývajú na odolnosť organizmu spolu so zmenami v biocenóze (spoločenstvo organizmov obývajúcich určitý priestor – pozn. red.) genitálií. Sú to faktory predisponujúce vznik ochorenia. Bez nich ochorenie nemusí vzplanúť. Najčastejšou príčinou vzniku kandidóznej vulvovaginitídy žien alebo kandidóznej balanitídy a prostatitídy mužov bola liečba širokospektrálnymi antibiotikami (27,1 % resp. 12,2 %) a v prípade žien aj imidazolovými preparátmi (13,3 %).

Predisponujúce faktory Vyskytli sa faktory predisponujúce vznik mykóz v skupine žien rovnako ako aj mužov, ako sú diabetes mellitus, poruchy imunity, perniciózna anémia, malígne ochorenia, a v prípade stálych partnerov s genitálnou kandidózou aj opakovaná infekcia. Genitálnu mykózu sme potvrdili v 75,5 % prípadoch žien a u 57,2 % mužov. Ženám sa ako príčina potvrdila liečba kortikoidmi, antituberkulotikami, transplantácia orgánov a imunosupresívna liečba, gravidita a hormonálna antikoncepcia. Nosenie bielizne z umelých vlákien (silon, nylon) tiež často vedie k vzniku mykóz. V prípade mužov je častou príčina tohto ochorenia zúženie predkožky (phimosis). Autoinfekcia genitálií zo zažívacieho traktu (stolicou) najmä žien, hovorí proti prenosu mykotického ochorenia len pohlavnou cestou. Nami vyšetrené ženy až v 54 % mali v stolici masívny nález Candida albicans. Naopak aj prehnaná hygiena a časté umývanie genitálií mydlom viedli k rovnakému výsledku. Možnosť spontánneho vzplanutia ochorenia bez kohabitácie so sexuálnym partnerom (žiadny alebo zdravý partner) v prípade viac než tisíc žien nás už pred viac ako 40 rokmi priviedlo k zamysleniu i pochybnostiam nad opodstatnenosťou jednoznačného zaradenia tohto ochorenia k chorobám prenosným pohlavným stykom. RNDr. Milan Klobušický, PhD. MUDr.Marta Valentová, PhD. Prof. MUDr. Michal Valent, DrSc. RNDr. Anna Totková, PhD. Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a FNsP

m e d i c í n a

Parodontopatie Dospelý človek stratí v priemere viac zubov z dôvodu oslabenia a zániku závesného aparátu zuba ako kvôli zubnému kazu. Ide o ochorenie známe pod ľudovým názvom paradentóza.

Parodontopatie sú zápalové a nezápalové ochorenia ďasien a závesného aparátu zubov. Za primárny komplex príčin je považovaný zubný mikrobiálny povlak a ním podmienené zápalové zmeny závesného aparátu zuba - parodontu. Sekundárne pôsobia aj lokálne a systémové faktory z celkových ochorení organizmu. Zdravý zub je spojený s kosťou prostredníctvom závesného aparátu zloženého z množstva prevažne kolagénnych vlákien (periodoncium). Toto spojenie sa môže poškodiť viacerými mechanizmami, najčastejšie zápalom, ktorý môže byť následok pôsobenia zubného mikrobiálneho povlaku. Zubný mikrobiálny povlak, alebo plak, je tuhá štruktúrovaná vysoko organizovaná masa na povrchu zuba, pozostávajúca zo súčastí slín, bakteriálnych a metabolických produktov, zvyškov potravy s masívnym bakteriálnym osídlením (až 70%). Túto masu nie je možné odstrániť vodným sprejom, ale je možné ju rozrušiť pôsobením hygienických pomôcok – zubnej kefky, medzizubnou kefkou, dentálnou niťou. Zubný plak vzniká v niekoľkých fázach: Prakticky okamžite po dôkladnom očistení povrchu zuba sa na ňom usadzuje jemný film s hrúbkou 0,1 -1 mikrometer, nazývaný pelikula. Film obsahuje okrem iného aj enzýmy a imunoglobulíny a má na

zub ochranný vplyv. Po niekoľkých hodinách sa naň naviažu mikroorganizmy produkujúce lepivé zmesi, ktoré sú kolonizované a osadzované ďalšími mikroorganizmami a čiastočkami z potravy a slín. Vyzretý plak môže byť hrubší ako 1 mm a obsahuje ako aeróbne, tak aj anaeróbne mikroorganizmy. (Prvé k svojmu životu po potrebujú kyslík, druhé, naopak kyslík hubí.) Do plaku sa po 10 až 14 dňoch začínajú usadzovať aj minerálne čiastočky a vzniká tak zubný kameň, ktorý sa môže vyskytovať na viditeľnom mieste nad ďasnom, ale aj pod ďasnami. (Supragingiválny a subgingiválny zubný kameň.) Po dvoch až štyroch dňoch pôsobenia plaku vznikajú prvé príznaky poškodenia ďasien. Vzniká zápal ďasna odborne nazývaný gingivitída. Prejavuje sa opuchom ďasien a zvýšeným krvácaním. Takéto poškodenie, pokiaľ sa včas odstráni, ešte nemusí zanechať žiadne trvalé následky na parodonte zubov. Ak plak neodstránime a necháme ho pôsobiť ďalej, po asi 14 dňoch dochádza k včasnému poškodeniu závesného aparátu zuba, ktorý sa ešte po dobrom odbornom ošetrení a správnej hygiene môže zhojiť. Prejavuje sa to najčastejšie vo forme začínajúcich parodontálnych vačkov hlbokých 2 až 3 mm. Toto štádium nazývame aj štádium etablovaného poškodenia parodontu. Ak sa ochorenie rozvíja ďalej a nezasahuje sa

terapeuticky ani úpravou hygienických návykov, vzniká pokročilé poškodenie parodontu spolu so stratou kosti. To sa už nikdy celkom nezahojí a nastáva trvalý defekt. Stupeň poškodenia parodontu môže byť na každom zube iný. V ústach toho istého človeka sa môžu súčasne vyskytovať zuby s ťažko poškodeným parodontom aj zuby parodontálne úplne zdravé.

Medzizubné priestory úkryt baktérií Rovnako dôležité ako čistenie zubných plôch je podľa odborníkov dôkladné vyčistenie medzizubných priestorov. Keďže priestory medzi zubami sú pre bežné zubné kefky ťažko dostupné, vhodnou pomôckou sú medzizubné kefky a dentálna niť. Pre vysokú čistiacu schopnosť špecialisti odporúčajú medzizubné kefky elmex® s trojuholníkovým prierezom, ktorý je prispôsobený triangulárnym medzizubným priestorom. Keďže priestory medzi zubami sú pre bežné zubné kefky ťažko dostupné, v rámci prevencie by medzizubné kefky a dentálna niť mali byť neoddeliteľnou súčasťou systému na ochranu podráždených ďasien.

Pamätajme si, že včasnou liečbou zapálených a krvácajúcich ďasien môžeme predísť zhoršovaniu stavu, ustúpeniu ďasien i strate kostného tkaniva, ktorá môže vyústiť až do vzniku parodontitídy. Na pekný a zdravý úsmev myslime už dnes! Iným poškodeniam závesného aparátu a liečbe sa budeme venovať v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia. MUDr. Vlastimil Graus, MPH

Žena ostáva ženou aj po liečbe rakoviny prsníka O rakovine prsníka sa hovorí pomerne veľa, no čo sa vlastne deje so ženami, keď ich liečba skončí? Tie, ktoré napísali svoje príbehy, aby podporili iné ženy s rovnakou diagnózou, sú dôkazom, že koniec liečby znamená šancu na nový život. Napriek náročnej terapii ostali ženami – sebavedomými a krásnymi... Keď sa žena dozvie, že má rakovinu prsníka, jej život sa začne točiť okolo liečby a boja s chorobou. Len málo pacientok vtedy myslí na to, ako bude žiť, keď sa náročná liečba skončí. Medzi najčastejšie pocity pritom nepatrí len radosť a úľava, ale aj nové obavy, čo bude ďalej a či sa rakovina nevráti. Niektorým môže trvať dlhší čas, kým sa im podarí začať naplno svoj „nový“ život, začnú sa opäť cítiť krásne a sebavedomo.

Dôverujte samé sebe S cieľom podporiť ženy, ktoré sa liečia na rakovinu prsníka a ukázať im, že liečbou život nekončí, ale prináša šancu na nový začiatok, vznikol projekt s názvom „Dôverujte liečbe, verte sama sebe“ s podtitulom „Rakovina prsníka veľa zmení, ale

každá z nás ostáva ženou“. Tvárou projektu sa stala Edita Slabejová, ktorá sa o svoj príbeh podelila s inými pacientkami a v rámci kampane oslovila aj ďalšie ženy po liečbe rakoviny, aby napísali svoje príbehy: „Nebojte sa poodhaliť vaše vnútro – váš príbeh môže pomôcť v boji s rakovinou stovkám žien,“ vyzývala. Niekoľko žien našlo odvahu a vo svojich výpovediach sa podelili o to, čo prežívali počas liečby, ako aj o pocity po jej ukončení. Ako poďakovanie dostali možnosť zmeniť si účes u profesionálneho kaderníka, svoju vizáž zveriť do rúk vizá-

žistu a ich zmenu nafotila umelecká fotografka. Výsledkom je nádherný kalendár s fotografiami a citátmi vyliečených žien, ktorý sa distribuuje na onkologické oddelenia, lekárom, ako aj pacientkam, ktoré sa ešte na rakovinu prsníka liečia.

Krásne a sebavedomé Ženy, ktoré sa do projektu zapojili po ukončení liečby, sú dnes krásne a sebavedomé, usmievajú sa a majú pred sebou krásny život. Netaja svoj strach či obavy, no zároveň cítia, že dostali šancu žiť lepšie a krajšie.

Kalendár je možné prezrieť si a požiadať o jeho zaslanie na stránke www.herklub.sk, kde je k dispozícii aj poradňa lekára a chat, v ktorom sa pacientky môžu podeliť o svoje problémy a skúsenosti, navzájom si pomáhajú a podporujú sa. Vítané sú aj ďalšie príbehy, ktoré môžu iné ženy povzbudiť pri ich boji s ochorením. V poradni lekára im na ich otázky odpovie skúsená onkologička, ktorá sa špecializuje na problematiku karcinómu prsníka.

„Napriek tomu, že ma liečba obrala o veľa síl, vyplakala som oceán sĺz a dodnes ma neopúšťa strach z návratu choroby, veľmi veľa som získala. Zmenila som postoj k životu, začala som žiť pre daný deň, okamih a prestala som odkladať veci na neskôr,“ vyznala sa Andrea B. Rakovina prsníka sa týka orgánu, ktorý je pre mnohých symbolom ženskosti, a preto nie je pre ženu jednoduché zmieriť sa s operačným zákrokom. Nejedna sa trápi tým, ako po liečbe vyzerá, a pre niektoré je skutočnou výzvou začať sa opäť cítiť žensky a krásne. „Pamätám si

na otázku môjho mladšieho syna po príchode z nemocnice: „Mami a nebudú sa ti kolegyne posmievať, že nemáš prsník?“ Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Rozhodla som sa bojovať...“ spomína na neľahké chvíle Alena F. Priznáva však, že ukončením liečby sa jej boj neskončil: „Je ťažké zaradiť sa do normálneho života. Treba ho žiť a nie prežívať, tešiť sa z maličkostí. Z tých maličkostí sa skladá život.“ Jej slová potvrdzuje aj Silvia H.: „Liečbu som skončila a začala som si uvedomovať, že už je to so mnou lepšie. Začínala som sa učiť žiť ži-

vot tak, ako predtým a vlastne sa to učím doteraz.“ Rakovina je ťažkou skúškou pre každého človeka i jeho vzťahy s blízkymi. Pokiaľ stoja pri ňom a pri liečbe ho podporujú, väčšinou to ich vzťah veľmi prehĺbi a posilní. Zuzana H., ktorej mama sa liečila na rakovinu prsníka, hovorí: „Minule ocino povedal maminke, že mu nevadí, že nemá vlasy a že má jazvu na prsníku, že ju má rád preto, aká je, a že preňho je hlavné to, že žije. To je podľa mňa láska...“ -pj-

m e d i c í n a

Cukrovka a zhubné nádory Vzťah k rakovine hrubého čreva a konečníka Faktory životné štýlu môžu riziko vzniku nádorových ochorení zvyšovať alebo znižovať. Niektoré choroby však toto riziko jednoznačne zvyšujú. Vzťah medzi dedičnými faktormi a faktormi životného štýlu na jednej strane, a nádorovými ochoreniami (rakovinou) na strane druhej, sú dnes už z väčšej časti známe. Takisto sú známe prepojenia medzi rôznymi ochoreniami pôsobiacimi ako riziko pre vznik karcinómov. Pri zvažovaní stupňa a presvedčivosti dôkazov príčinných vzťahov rizikových faktorov a rakovinových ochorení sa tieto vzťahy delia na nedokázané, pravdepodobné alebo presvedčivé. Kým jednotlivé faktory životného štýlu alebo životného prostredia môžu riziko nádorových ochorení pravdepodobne alebo presvedčivo znižovať alebo zvyšovať, choroby, pokiaľ majú vzťah k riziku vzniku nádorov, riziko jednoznačne zvyšujú. Pritom aj tu platí, že ochorenia toto riziko zvyšujú pravdepodobne alebo presvedčivo (závisí to od stupňa vedeckých dôkazov). Nie je známe, že by niektorá iná choroba ľudí pred vznikom rakoviny dokázateľne chránila. Medzi ochorenia, u ktorých je presvedčivo dokázané, že sú rizikom pre vznik zhubných nádorov, patria obezita a cukrovka (diabetes mellitus).

vytvárajú niektoré adipocytokíny v nadbytku, iné nedostatočne. Tieto látky nielenže vytvárajú v tele prostredie s neprirodzeným signálnym pôsobením na ďalšie orgány (napr. na mozog), ale sú takisto zapojené aj do ďalších závažných chorobných procesov, akými sú zápaly, inzulínová rezistencia, novotvorba ciev (tzv. angiogenéza) a rast a novotvorba nádorov. Typickým príkladom je rizikový vzťah závažnej viscerálnej (brušnej) obezity s chorobnou tvorbou estrogénových hormónov a zhubných hormonálne závislých nádorov. Je Vzťah medzi BMI a KRKA sa uvádza v prehľadnej tabuľke

Obezita Najmä jej „brušná“, „abdominálna“, „útrobná“ či iným slovom „viscerálna“ forma, sa vyznačuje zmnožením tukového tkaniva. Tuk, to zďaleka nie je iba akási pasívna hmota, zložená z nahromadených tukových kvapiek. Pri obezite sa nadmerne množia aj tukové bunky (odborne adipocyty). Tuk je živá hmota s významným podielom na tvorbe chemických látok, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní telesnej hmotnosti, regulácii apetítu a príjmu potravy, ako aj ďalších životných funkcií. Tukovými bunkami vytvorené látky pôsobia ako signálne substancie s ďalekosiahlym účinkom pre fungovanie „celého človeka“. Odborne sa týmto látkam hovorí „adipocytokíny“. Tieto bunky sú nesmierne metabolicky i endokrinne agilné a „usilovné“. Žiaľ, pri obezite nesprávnym smerom. Nadmieru rozmnožené tukové bunky, najmä tie útrobné (v brušnej dutine),

známy fakt, že riziko karcinómu prsníka aj karcinómu maternice výrazne stúpa v prípade obéznych žien po menopauze. Existuje však aj rizikový vzťah obezity k rakovine, ktorý nie je viazaný na neprirodzene zvýšenú tvorbu hormónov. Patrí sem aj dokázateľne vyššie riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka (ďalej budeme používať skratku „KRKA“ – „KoloRektálny KArcinóm“). Mechanizmy vzniku príčinnej súvislosti medzi obezitou a zhubnými nádormi sa diskutujú medzi odborníkmi, ale aj napriek dokázanej súvislosti sú často iba v štádiu hypotéz a vedeckých predpokladov.

Cukrovka (Diabetes mellitus, DM) DM 1. typu je zriedkavejší a nespája sa so zvýšeným rizikom vzniku zhubných nádorov. Naproti tomu DM 2. typu je častým ochorením a jeho výskyt (spolu s obezitou) je stále na vzostupe. Súčasne je významným rizikom a vedie k častejšiemu výskytu niektorých foriem rakoviny. Medzi zhubné nádory, ktoré sa pri cukrovke 2. typu vyskytujú zreteľne častejšie, sa vyskytuje rakovina pankreasu (dvakrát vyššie riziko), rakovina obličky (takmer dvakrát vyššie riziko). Podľa záverov novej štúdie sú ďalšími nádormi s dokázaným vzťahom k DM 2. typu predovšetkým karcinómy prsníka, maternice, pečene, pankreasu, obličiek, močového mechúra, hrubého čreva a konečníka – KRKA. Na druhej strane (nevedno presne prečo) je u mužov – diabetikov o niečo nižší výskyt karcinómu prostaty. Diabetes mellitus a KRKA: Zvýšené riziko KRKA u diabetikov vystihuje prehľadná tabuľka (presná citácia je uvedená pri tabuľke; tabuľka je pre väčšiu prehľadnosť upravená oproti pôvodnej). Tabuľka hovorí o tom, koľkokrát sa zvyšuje šanca pre diabetika, že ochorie na zhubný nádor KRKA, oproti nediabetikovi. Príslušné hodnoty sú výsledkom rozsiahlej epidemiologickej štúdie z Českej republiky a boli publikované v novšej učebnici Š. Svačina a kolektív: „Klinická dietologie“, GRADA, 2008. Mnohé štúdie sledujúce vzťahy medzi cukrovkou a KRKA sa robili po celom svete (USA, Japonsko, Nemecko, Taliansko a ďalšie). Riziko je vyššie v prípade pacientov, ktorí nie sú liečení inzulínom. Čo sa lokality vzniku nádoru KRKA v hrubom čreve týka, toto riziko stúpa smerom nadol, to znamená, že riziko, že sa rakovina vyvinie v konečníku, je najväčšie. Zdá sa, že riziko je o niečo vyššie v ženskej než v mužskej populácii. Nielenže sa v skupine diabetikov zistil vyšší výskyt KRKA, ale zistila sa aj horšia prognóza a vyššia úmrtnosť na KRKA. MUDr. Peter Minárik ONLIFE, s. r. o. Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl

Cukrovka (DM 2) je rizikovým faktorom pre vznik KRKA a toto riziko sa pokladá za dokázané. DM 2 nezvyšuje len riziko vzniku nádoru KRKA, ale zhoršuje aj jeho prognózu a zvyšuje úmrtnosť. Čím dlhšie cukrovka trvá, tým je pravdepodobne riziko KRKA vyššie. Keďže centrálna obezita má cez inzulínovú rezistenciu a metabolický syndróm priamy vzťah k cukrovke – DM 2. typu, možno konštatovať, že prevencia obezity je prevenciou nielen cukrovky 2. typu, ale aj rakoviny, konkrétne rakoviny hrubého čreva a konečníka.

65 6 5

m e d i c í n a

Atopická dermatitída Atopický ekzém či atopická dermatitída je chronické kožné ochorenie, vyskytujúce sa prevažne v detskom veku. V rozvinutých krajinách je najčastejším chronickým zápalovým kožným ochorením v detskom veku.

Ochorenie je podmienené atopiou a prejavuje sa suchosťou kože a značným svrbením. Atopiou sa rozumie vrodená predispozícia k alergickej astme, sennej nádche a atopickej dermatitíde. Atopia sa nedá vyliečiť. Atopickí jedinci môžu mať len jeden prejav atopie alebo aj všetky. Ochorenie nie je nákazlivé, ale prenáša sa z generácie na generáciu na základe spomínaných genetických predpokladov. Ak majú atopickú dermatitídu obaja rodičia, pravdepodobnosť, že ju ich dieťa zdedí, je až 80 %. Atopická dermatitída zvyčajne začína v druhom až dvanástom mesiaci života, alergická astma v treťom až štvrtom roku a senná nádcha najčastejšie v období dospievania.

Pozitívna rodinná anamnéza Asi dve tretiny ľudí s atopickou dermatitídou majú pozitívnu rodinnú anamnézu. V rodine sa často vyskytuje člen, ktorý má napríklad len sennú nádchu a nemá žiadne kožné prejavy, pokým iný člen rodiny trpí zase len kožnými prejavmi. Výskyt atopickej dermatitídy v detskom veku sa odhaduje na 10-20 percent a v prípade dospelých sú to jedno až tri percentá. Dôležitú rolu pri vzniku tohto kožného ochorenia zohráva funkčná porucha kože, čo je podmienené jej suchosťou a porušenou ochrannou bariérou. Ochranná bariéra sa ľahko naruší mydlom, detergentmi, častým kontaktom s vodou. Dochádza k strate vody z rohovej vrstvy kože a taktiež je znížená tvorba mazu pre znížený obsah ceramidov v koži. V dôsledku týchto zmien je koža suchá, vznikajú mikroprasklinky, ktoré vedú k zvýšenému prieniku alergénov a iných cudzorodých látok do kože. Jedinci s atopickou dermatitídou majú tiež znížený prah pre svrbenie, čo ich vedie k škrabaniu a následnému podráždeniu kože, a tým k zhoršeniu ekzému a ešte výraznejšiemu ďalšiemu svrbeniu. Atopický ekzém sa vyskytuje v troch odlišných formách, ktoré sa líšia obdobím vzniku, lokalizáciou a vzhľadom kožných prejavov. Jednotlivé vývojové obdobia atopickej dermatitídy môžu na seba nadväzovať, alebo môže niektoré z nich chýbať. Sú jedinci, u ktorých sa po prvýkrát atopická dermatitída prejaví až v dospelosti.

Formy ekzémov Dojčenská forma je najčastejšia a obvykle sa prejavuje medzi druhým a šiestym mesiacom na tvári a čele s možným postupným rozšírením na celú hlavu či telo. Koža je začervenaná a na povrchu sú drobné výražky vo forme pupienkov či pľuzgierikov, ložiská môžu mokvať a povrch kože sa pokrýva šupinkami. Dieťa pociťuje výrazné svrbenie, je nepokojné a zle spí. Záchvatovité svrbenie sa často objavuje nad ránom či po vyzlečení. Provokujúcimi faktormi v tomto veku sú prevažne potravinové alergény, najmä kravské mlieko, citrusové plody, vajcia (vaječný bielok). Neskôr prevládajú inhalačné alergény, ako je prach, pele, roztoče, zvieracia srsť. Preto sa deťom s atopickou dermatitídou odporúča čo najdlhšie dojčenie. Atopická dermatitída sa počas druhého roku života môže zhojiť alebo prejsť do ďalšej fázy. Je ňou takzvaná detská forma, ktorá sa vyskytuje v predškolskom a školskom veku dieťaťa. Kožné prejavy sa z tváre presúvajú do lakťových, podkolenných jamiek, na krk, zápästia a chrbty rúk a do okolia členkov. Koža je suchá, nemokvá ako v predošlom období, je drsná, s početnými škrabancami pre výrazné svrbenie. Koža tváre je bledá, čo prispieva k charakteristickému vzhľadu pacienta s atopickou dermatitídou spolu s tmavšou a zhrubnutejšou kožou očných viečok a s dvojením záhybu pod očami. Pacientom s atopickou dermatitídou často chýba vonkajšia tretina obočia. V dôsledku silného škrabania kože sú nechty ruky vyhladené a lesklé. Zlepšenie môže nastať vo veku dvoch až siedmych rokov. Najhorším obdobím bývajú tri posledné mesiace prvého roku života, kedy býva ekzém najúpornejší a postihnutie kože je najrozsiahlejšie. V ďalších rokoch intenzita prejavov ekzému zvyčajne slabne. V priebehu prvých školských rokov sa vylieči až 75 % detí. Zvyšným sa môže ekzém zhoršiť, či znovu prejaviť v puberte. Atopická dermatitída sa môže postupne stratiť do 20. roku života. Nepriaznivými ukazovateľmi sú pozitívna rodinná anamnéza, včasný vznik príznakov atopickej dermatitídy v dojčenskom veku, ťažší priebeh atopickej dermatitídy v detstve a prítom-

Psorioderm_A4_OK_SK.ai

2010.11.18.

7:37:14

Psoriáza? Seborrhea? Ekzém? Atopia?

Spoliehajte sa na silu pprírody! y Pokožka trpiaca psoriázou, seborrheou a ekzémom potrebuje po celom tele: • Prírodné živiny - DENNE • Odstraňovať odumreté vrstvy - DENNE • Ukľudňovať - DENNE Skupina prípravkov so silou prírody: • ošetruje a hydratuje podráždenú, popraskanú pokožku • podporuje pri odlupovaní • zmierňuje svrbenie, neobsahuje steroidy • 10 rôznych rastlinných výťažkov a esenciálne mastné kyseliny • soľ z Mŕtveho mora, minerály a vitamíny • bez syntetických farbív a arómy

NOVINKA

Aloe Vera • Omega 3 a 6 mastné kyseliny • Soľ z Mŕtveho mora • Výťažky z harmančeka • Bambucké maslo • Kyselina salicylová• Výťažky z čajovníkového oleja • Zeolity • Stopové prvky • Vitamíny

• KRÉM 50/100/200 ml • BALZAM NA TELO 250 ml • ŠAMPÓN 250 ml • SPRCHOVÝ GÉL 250 ml

NEZAHAĽUJTE SVOJU POKOŽKU, OŠETRUJTE JU DENNE!

Výrobca a distribútor: Pezomed Kft. SK Oﬃce: SK - 929 01 Dunajská Streda, Komenského 856 Infolinka: (+421) 315527675 • E-mail: psorioderm@pezomed.com

Prípravky Psorioderm hľadajte v lekárňach www.psorioderm.com • www.pezomed.com

m e d i c í n a nosť respiračnej atopie. Pretrvávanie ekzému v dospelosti býva menej časté. Avšak dospelá forma ekzému môže byť úplne prvým prejavom, hoci nikdy predtým pacienti týmto ochorením netrpeli. Vo väčšine prípadov sa však v predchádzajúcom období vyskytovala dojčenská či detská forma alebo alergická astma. Kožné prejavy sú rovnaké ako pri detskej forme atopickej dermatitídy, koža je zhrubnutá a výrazne svrbí. K zhoršovaniu stavu často vedú psychické stresy. Ochorenie zvyčajne ustúpi až po 40. či 50. roku života. Suchosť kože a neznášanlivosť detergencií zvykne pretrvávať celý život. V dospelosti často vzniká tiež kontaktná alergická dermatitída na kovy. Časté sú aj lokalizované formy atopickej dermatitídy, ktoré sa prejavujú na rôznych častiach tela. Najčastejšie ako neostro ohraničené ložiská depigmentovanej, drsnej, ľahko sa olupujúcej kože. Ochorenie sa označuje ako pityriasis alba. Ďalej to môže byť olupovanie či stmavnutie očných viečok či olupovanie a prasklinky na prstoch na nohách a chodidlách (juvenilná plantárna dermatóza), či postihnutie brušiek prstov na rukách (pulpitis sicca). U niektorých atopikov sa môže vyvinúť senná nádcha či astma, ktoré sa môžu zhoršovať pri zlepšení kožných prejavov atopickej dermatitídy a naopak.

Komplikácie Najčastejšími komplikáciami atopickej dermatitídy sú bakteriálne infekcie, časté sú tiež stafylokokové a vírusové infekcie. Najobávanejšou komplikáciou je rozšírenie herpesvírusu do ložísk ekzému, tento stav označujeme ako eczema herpeticatum. Infekcia sa môže zaniesť do rozškriabaných plôch postihnutých atopickou dermatitídou z vlastných prejavov herpesu či od iných osôb. Po piatich až ôsmich dňoch inkubačnej doby dochádza k výsevu pľuzgierov, ktoré sa rýchlo zakaľujú a splývajú. Postihnuté oblasti sú červené a opuchnuté a prítomná je taktiež horúčka. U pacientov s atopickou dermatitídou sa často vyskytujú bradavice a mollusca contagiosa, ktoré sú taktiež vírusového pôvodu, vyzerajú ako malé bradavice a pri ich stlačení je možné vytlačiť belavú hmotu. Vyskytujú sa najmä v lokalitách, kde sa ošetroval ekzém kortikosteroidnými prípravkami.

Starostlivosť a liečba Liečba atopickej dermatitídy je veľmi zdĺhavá. Nutná je každodenná starostlivosť o kožu – premasťovanie kože emolienciami a olejovými prísadami do kúpeľa. Kúpele však nesmú byť príliš dlhé a horúce. Emolienciá sú hydratujúce prípravky buď vo forme krémov či mastí, ktoré treba používať viackrát denne. Vhodné sú prípravky s mierne kyslým pH alebo s obsahom urey.

Emolienciami sa dosiahne vláčnosť a pružnosť rohovej vrstvy kože, odstránia sa prasklinky a zamedzí sa vstupu cudzorodých látok do kože. Pri akútnom vzplanutí ekzému liečime pacienta lokálnymi kortikosteroidmi. Medzi moderné prípravky v súčasnosti patria tzv. topické imunomodulátory, ku ktorým patrí tacrolimus a pimecrolimus. Používajú sa u pacientov s ľahšou či stredne ťažkou formou atopickej dermatitídy. Majú rovnaký účinok ako kortikosteroidy, ale nemajú ich nežiaduce účinky. Vhodné sú pre pacientov, ktorí nemali žiaduci účinok po lokálnych kortikosteroidoch, alebo pre tých, ktorí používajú lokálne kortikosteroidy dlhodobo, či majú nežiaduce prejavy z ich častého používania. Vhodné sú na oblasti s jemnou a tenšou kožou, ako je napríklad tvár a krk. Avšak nesmú ich používať deti do dvoch rokov, tehotné ženy a ženy v období dojčenia či pacienti so zníženou imunitou či infekciou kože. Z ostatných lokálnych prípravkov sa na liečbu atopickej dermatitídy používajú antiseptiká a decht, ktorý sa využíva na jej chronické formy. Ako farmakoterapia sa zvyčajne ordinujú antihistaminiká. Pokým pacient nemôže v noci spať, používajú sa pred spaním sedatívne antihistaminiká. V niektorých prípadoch je potrebné používanie sedatív či antidepresív. V liečbe atopickej dermatitídy sa uplatňuje aj desenzibilizácia vo forme špeciálnej vakcíny. V prípade infekcie sú potrebné celkové antibiotiká. Pri výrazných prejavoch prichádzajú do úvahy kortikosteroidy či imunosupresíva, ako je cyklosporín A. Pri chronickej atopickej dermatitíde sa môže uplatniť aj fototerapia UVA či UVB lúčmi. V posledných rokoch sa ukazuje aj prospešnosť probiotickej liečby, ktorá stimuluje dozrievanie imunitného systému detí. Celkovo je potrebná úprava životosprávy, domáceho prostredia, znalosť a obmedzenie provokačných faktorov. Vhodná je diéta s obmedzením citrusových plodov, ovocných štiav, kakaa, orieškov, silne korenených jedál či alkoholu. V domácom prostredí je vhodné odstrániť koberce, závesy, vhodné je zvlhčovanie vzduchu, pričom vlhkosť by mala byť aspoň 55 %. Pre deti nie sú vhodné plyšové hračky. V niektorých prípadoch je potrebná aj psychologická liečba. Atopici by mali myslieť aj na vhodné pracovné zaradenie, teda správny výber povolania, pre nebezpečenstvo alergizácie z pracovného prostredia. Vhodnými nie sú pekárstvo, kaderníctvo, či ošetrovanie zvierat. V obliekaní treba uprednostňovať bavlnu, naopak vlna a syntetické materiály môžu kožu dráždiť. Taktiež nie je vhodné používanie aviváže. Prospešný je pobyt v horách a pri mori. Vhodnejšie sú oblasti s kamenistou plážou, nakoľko piesok môže kožu dráždiť. Doplnkovou liečbou je kúpeľná liečba. MUDr. Andrea Hradiská dermatovenerológ

Vianoce a feng-šuej Domácu pohodu a priateľskú atmosféru počas najkrajších sviatkov roka môžeme podporiť aj pomocou feng-šuej.

Krásne aranžované vence, anjelici či zvončeky na vonkajších dverách. Girlandy svetielok na fasádach rodinných domov a v predzáhradkách – to všetko je samozrejmou súčasťou Vianoc. Vítame nimi sviatky, na ktoré sa týždne vopred tešíme a pripravujeme. Majú silnú symboliku. Pozývame nimi dobrú energiu a sviatočnú náladu do našich domovov. Aj v tomto prípade sa však treba riadiť zásadou, že všetko s mierou a s vonkajšou výzdobou to nepreháňať.

Vo farebnej harmónii Pri výbere výzdoby bytu počas Vianoc si zvolíme také farby, ktoré korešpondujú s nábytkom a doplnkami. Červená farba je silne jangová, dynamizujúca, aktivizujúca a vhodne dopĺňa zariadenie s prevahou dreva. Do modernej obývačky v štýle high-tech, alebo k bielej sedačke odporúča feng-šuej v tvorivom cykle prvkov obmedziť červenú a uprednostniť vo výzdobe farby kovu /zlatú, striebornú, medenú/ alebo žltú a zemité farby. Tradičné slamené a medovníkové ozdoby pekne ladia s rustikálnym a klasickým nábytkom, a vyberáme k nim doplnky / obrusy, servítky, prestieranie, sviečky/ modrej alebo červenej farby.

Zvončeky pre energiu Vo feng-šuej a pri čistení priestorov sa používajú zvonce rôznych

veľkostí. Ich zvuk dokáže rozvibrovať stagnujúcu energiu a súčasne zlepšiť jej prúdenie priestorom. Na Vianoce tento krásny jangový zvuk ohlasuje v mnohých rodinách príchod štedrej nádielky pod stromček. Doprajme si ho čo najčastejšie! Pri vešaní zvončekov dbáme na to, aby neprekážali v pohybe miestnosťou.

Stromček hojnosti Neodmysliteľný symbol štedrých Vianoc – stromček – môže byť prírodný alebo zo syntetických materiálov. Oboje splní svoj účel. Dôležité je, aby sme ho neumiestňovali do stredu miestnosti. Feng-šuej odporúča juhovýchodný alebo východný kút obývačky alebo jedálne, ktoré najviac podporia symboliku hojnosti a požehnania rodiny.

Anjeli strážni Anjelici s milými tváričkami hrajú počas Vianoc dôležitú úlohu a ich obľuba stúpa. Nespočetné množstvo výkladov a publikácií o týchto nebeských bytostiach potvrdzuje ich významné postavenie pre naše pozemské bytie. Anjeli nám dodávajú energiu, ochranu, čistotu, oduševnenosť, ale aj skromnosť a trpezlivosť. Tento láskyplný symbol, hojne používaný vo feng-šuej, nájde svoje uplatnenie v ktorejkoľvek časti bytu. Osvetlenie nám pomáha vytvoriť atmosféru. Počas stolovania má byť

silné a jasné, nie však ako „sprcha“ na naše hlavy. Svetlo s rozptylom nahor, k stropu, je mäkkšie a príjemnejšie. Ak rozhovory stagnujú, pridáme v miestnosti silnejší zdroj svetla a súčasne sviečky. Naopak, ak je vrava príliš hlučná, svetlo stlmíme a k sviečkam pridáme náladové lampy. Sviečky nesmú počas Vianoc chýbať. Horením knôtu sa taví vosk a horí plamienok ohňa, čo symbolizuje vzťah medzi duchom a hmotou.

Čas návštev Hostia sa budú cítiť dobre a uvoľnene, ak im ponúkneme najlepšie miesta na sedenie, čiže také, z ktorých budú mať výhľad na vstupné dvere a do miestnosti. Hostiteľke, domácej panej, však treba ponechať sedenie čo najbližšie ku kuchyni, odkiaľ servíruje pohostenie. Ani počas sviatkov sa niekedy nevyhneme ľuďom, ktorí sú zádrapčiví, alebo zle naladení. V tomto prípade fengšuej radí posadiť hašterivého hosťa na koniec stola, alebo chrbtom k dverám. Táto pozícia je oslabujúca a bude krotiť jeho temperament. Pri tvorení zasadacieho poriadku tiež dbáme na to, kto bude oproti komu sedieť. Je to priama konfrontačná pozícia, a preto do nej usadíme tých hostí, ktorí si rozumejú alebo majú spoločné záujmy. PhDr. Nina Harňáková profesionálna poradkyňa www.fengshuiart.sk

m e d i c í n a

Vekom podmienená degenerácia makuly Je očné ochorenie, ktoré je v rozvinutých krajinách najčastejšou príčinou ťažkého poškodenia zraku v populácii nad 55 rokov. Dve formy Len v Európe, USA a Japonsku postihuje asi 25 miliónov ľudí, pričom počet ľudí s ochorením narastá. Odhaduje sa, že stúpne až 3-násobne v nasledujúcich 25 rokoch. Ochorenie postihuje sietnicu, konkrétne jej centrálnu časť, nazývanú tiež žltá škvrna, alebo macula lutea. Ide o tkanivo citlivé na svetlo, ktoré zabezpečuje ostré a farebné videnie a preto má poškodenie žltej škvrny za následok zhoršenie alebo stratu zraku – najmä v centre zorného poľa. Môže sa prejavovať deformáciou obrazu, a v neskorších štádiách jeho výpadkami – skotómami. V konečnom štádiu vidí pacient v centre tmavý fľak so zvyškami obrazu na okrajoch zorného poľa. V bežnom živote pacient stráca schopnosť čítať, rozpoznávať tváre, farby, veci sa mu zdajú deformované, taktiež nemôže šoférovať auto a v pokročilých štádiách stráca schopnosť samostatnej orientácie.

68 6 8

Suchá (atrofická) forma VPDM sa vyskytuje v 90 % prípadov, ale len v 10 % spôsobuje závažnú stratu zraku. Postupuje relatívne pomaly (roky) a je charakterizovaná úbytkom (atrofiou) buniek sietnice (tyčinky, čapíky, pigmentové bunky). Vlhká (exudatívna) forma postihuje asi 10 % pacientov, avšak spôsobuje až v 90 % závažnú stratu zraku. Je charakterizovaná tvorbou abnormálnych ciev na sietnici, opuchom, krvácaním a v konečnom štádiu tvorbou jaziev na sietnici. Táto forma môže mať rýchly a dramatický priebeh (v priebehu pár mesiacov).

Rizikové faktory Sú známe niektoré rizikové faktory vzniku VPDM, ktoré ovplyvniť nemôžeme ovplyvniť. Riziko ochorenia

stúpa napríklad s vekom, rovnako nemožno ovplyvniť ani dedičnosť: príbuzní majú 3-krát vyššie riziko vzniku ochorenia. Ochorenie sa vyskytuje viac v populácii mužov ako žien a viac ním trpí biela rasa. Na druhej strane poznáme rizikové faktory, ktoré môžeme ovplyvniť, napríklad fajčenie. Je dokázané zvyšuje riziko vzniku ochorenia až trojnásobne. Ďalej môžeme spomenúť vysoký krvný tlak, kôrnatenie ciev, cukrovku a tiež dlhodobú expozíciu UV zložke svetla. Veľmi dôležitým faktorom sú diétne vplyvy a zloženie stravy, ktorú počas života prijímame.

Liečba V oblasti liečby VPDM sa v posledných rokoch zaznamenal výrazný pokrok. Na rozdiel od minulosti máme možnosť liečby vlhkej formy VPDM, ktorá môže postup choroby spomaliť, alebo úplne zastaviť. Pri včasnom zahájení liečby je možné dosiahnuť aj zlepšenie zrakovej ostrosti. (Pomocou injekčnej aplikácie liečiv do oka – protirastové faktory, kortikosteroidy). V liečbe suchej formy VPDM hrajú dôležitú úlohu karotenoidy – farbivá nachádzajúce sa v oblasti žltej škvrny luteín a zeaxantín. Ich hladina závisí výlučne od príjmu zo stravy. Spolu s antioxidačnými vitamínmi C a E, minerálmi ako zinok, selén, meď a omega-3 mastnými kyselinami tvoria dôležitú zložku ochrany pred vznikom a progresiou VPDM. Ich príjem možno dostatočne pokryť takou stravou, ako sú morské ryby, orechy, sója, zelená listová zelenina, prípadne vo forme doplnkov výživy. Vzhľadom k závažnosti a narastajúcej tendencii výskytu VPDM v starnúcej populácii sa ochoreniu venuje veľká pozornosť s cieľom nájdenia účinnej prevencie aj liečby. Dodržiavaním zdravého životného štýlu, s pravidelnou suplementáciou uvedených karotenoidov a antioxidantov a pravidelným vyšetrením zraku vo vyššom veku je možné znížiť riziko vzniku alebo spomaliť progresiu ochorenia. MUDr. Vladimír Siska

m e d i c í n a

Obezita a hypertenzia Epidemiologické štúdie poukazujú na fakt, že obézni ľudia v 50 % prípadov súčasne trpia hypertenziou. Úzky vzťah medzi obezitou a hypertenziou sa dokázal v mnohých socio-ekonomických, rasových a etnických skupinách.

Vzťah medzi vzostupom hmotnosti a zvýšením krvného tlaku nie je plne objasnený, ale v prípade ich koexistencie u jedného človeka sa stupňujú hemodynamické, štrukturálne adaptačné mechanizmy obezity a zvyšujú riziko kardiovaskulárnych a obličkových príhod. Závažná obezita je sama o sebe nezávislým rizikovým faktorom smrti z kardiovaskulárnych a iných príčin.

Účinok obezity na kardiovaskulárny systém Zmena systémového obehu Zvýšený srdcový výdaj, vysoký plazmatický a celkový krvný objem, neadekvátne normálny celkový periférny odpor charakterizujú cirkulačný profil obéznych ľudí bez hypertenzie. Srdcová frekvencia ostáva v norme. Cirkulácia pacientov s hypertenziou bez obezity je charakterizovaná normálnym srdcovým výdajom, zníženým vnútrocievnym objemom a zvýšeným periférnym odporom. Obézni pacienti s hypertenziou majú zvýšený kardiálny výdaj, vnútrocievny objem a celkový periférny odpor ciev. Celkový periférny odpor je ale zvýšený menej, ako by v prípade porovnateľných pacientov hypertonikov bez obezity mal byť.

Cievna adaptácia Pre obéznych ľudí bez hypertenzie je zvýšená hladina inzulínu v krvi štandardným javom. Vedie k zvýšenej koncentrácii vnútrobunkového vápnika a zníženej koncentrácii magnézia v bunke. Tieto zmeny vedú k zníženej reaktivite a rozšíreniu ciev.

Kardiálna adaptácia Odpoveďou srdca na cirkulačné zmeny obéznych ľudí je zvýšenie objemu a plniaceho tlaku ľavej komory. Výsledkom je excentrické zhrubnutie steny ľavej komory srdca, čo je charakteristickým javom obéznych normotonických ľudí. Nie je prekvapením, že srdcové zlyhanie je bežnou komplikáciou chorobnej obezity bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť hypertenzie. Rozšírenie ľavej komory srdca je teda prítomné už na začiatku. Hypertonici bez obezity majú najprv koncentrické zhrubnutie ľavej komory, ale rozšírenie ľavej komory sa v skorých fázach hypertenzie nevyskytuje. Súčasný výskyt obezity aj hypertenzie podmieňuje zhrubnutie a zároveň aj rozšírenie ľavej komory srdca. Obezita sama o sebe zapríčiňuje vymiznutie normálneho striedania krvného tlaku počas dňa a noci. Obézni pacienti s hypertenziu až v 70 % nemajú fyziologický nočný pokles krvného tlaku. Označujú sa ako „nondippers“, a sú to rizikoví pacienti pre zhrubnutie ľavej komory (prítomnosťou albumínu v malých množstvách v moči – tzv. mikroalbuminúriou a mozgovými cievnymi príhodami). Zhrubnutie srdca spolu so zvýšeným obsahom tuku okolo vodivého systému zapríčiňuje srdcové arytmie, ktoré sú častou príčinou náhlej smrti obéznych ľudí.

Vplyv obezity na obličky Obézni ľudia majú zvýšené zadržiavanie sodíka v organizme v dôsledku zvýšenej hladiny inzulínu v krvi – tzv. hyperinzulinémie. Mnohé mechanizmy, napríklad rezistencia tkanív na inzulín, niektoré hormonálne zmeny ako zvýšená sympatiková aktivita a aktivácia renin-angiotenzín-aldosteronového systému vedú k ďalším zmenám v obličkách. Výsledkom je zvýšený prietok krvi obličkami, ktorý ich poškodzuje. Po určitom čase vzniká prítomnosť albumínu v moči – albuminúria ako prejav poškodenia obličiek.

Vplyv redukcie hmotnosti Mnohé štúdie s veľkým počtom pacientov potvrdili, že pokles hmotnosti o 10 kg je najlepším nefarmakologickým prístupom k liečbe hypertenzie. Účinok sa prejaví bez závislosti od príjmu soli. K normalizácii krvného tlaku pri poklese o 10 kg došlo v 75 % prípadov pacientov bez rozdielov rasy a pohlavia. Pri uvedenej redukcii hmotnosti dôjde k poklesu cirkulujúceho objemu, čo zlepšuje kardiálne funkcie a k poklesu prietoku krvi obličkami s následným znížením mikroalbuminúrie a spomaleniu vývoja sklerózy drobných ciev obličiek.

Farmakologická intervencia Medikamentózna liečba prichádza na rad v prípade, že redukcia hmotnosti a nízkokalorická diéta neviedli k normalizácii krvného tlaku. Z dostupného širokého spektra liekov dnes treba preferovať lieky nezhoršujúce už existujúce metabolické abnormality.

Diuretiká Hydrochlorothiazid je účinným antihypertenzívom pre obéznych pacientov s hypertenziou, lebo znižuje vnútrobunkový a aj mimobunkový objem tekutín a kardiálny výdaj. Štúdie potvrdili, že v nízkych dávkach ≤12,5 mg denne hydrochlorothiazid nemá nežiaduce účinky na metabolizmus tukov, cukrov a elektrolytové zmeny – znížené hladiny draslíka a magnézia v krvi. Zvyšovanie tejto dávky nevedie k zvýšeniu antihypertenzívneho účinku. Účinná látka moxonidín stimuluje imidazolínové receptory v CNS, čím znižujú tonus sympatiku a periférny odpor, má zriedkavé nežiaduce účinky. Poklesom celkového periférneho odporu klesá TK. Mierne spomalí pulz bez hrozby spomalenia pulzovej frekvencie pod 60 úderov za minútu - bradykardie. Priaznivo ovplyvňuje metabolizmus tukov a znižuje cholesterol. MUDr. Tibor Sedlák V. Interná klinika LF UK v Bratislave

69 6 9

Psoriáza – lupienka, predstavuje zápalový stav celého organizmu s viditeľným postihnutím kože. Ide o nenákazlivé ochorenie s rôznymi formami priebehu. Priebeh ochorenia je rôznorodý, môže ísť o náhle vzniknutý výsev ložísk po celom tele, častejšie sú však dlhodobo pretrvávajúce fľaky, takzvané plaky rôznej veľkosti a sýtočervenej farby, ktoré sú pokryté striebristými šupinami na predilekčných miestach (najčastejšie sa objavujúcich na určitom mieste – pozn. red.), ako sú lakte, kolená, driekovo-krížová oblasť a vlasatá časť hlavy. Ide o ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v ktoromkoľvek veku a je spravidla celoživotné so striedaním období bez príznakov a vzplanutí. Prejavy ochorenia môžu byť mierne až veľmi závažné, možné je aj spontánne vyhojenie, ale samotný priebeh ochorenia je nepredvídateľný.

Civilizačné ochorenie Psoriáza je jedným z najčastejších kožných ochorení a postihuje asi jedného z 50 ľudí. Jej výskyt narastá predovšetkým v populácii belošského obyvateľstva civilizovaných krajín, čo pravdepodobne súvisí so vzostupom negatívnych civilizačných faktorov, ktoré sa v podstate zhodujú s najčastejšími spúšťacími mechanizmami psoriázy. Medzi ne radíme narastajúci duševný stres, šírenie infekčných ochorení horných dýchacích ciest, kalorickú

len ochorením kože? stravu s tendenciou k prejedaniu, chemizáciu potravín, sedavý spôsob života, nadmerné užívanie liekov a mnohé iné. Práve pre tieto aspekty môžeme o psoriáze hovoriť ako o civilizačnom ochorení.

Narušená imunita Hoci psoriáza postihuje prvotne kožu, pokladá sa za výsledok narušenej funkcie imunitného systému s komplikovanými vzťahmi medzi rôznymi bielymi krvinkami a zápal podporujúcimi látkami. Výsledkom týchto procesov je vznik červeného zapáleného ložiska so zrýchlenou obnovou kožných buniek, čo sa prejavuje tvorbou šupín. Hoci suma poznatkov o zápalových dejoch pri psoriáze narastá a poskytuje liečebné ciele pre nové možnosti liečby, ako je napríklad biologická liečba, množstvo odpovedí ešte len čaká na svoje odhalenie. Prítomnosť zápalu v ložisku psoriázy môže navyše ovplyvňovať aj vzdialené orgány a orgánové systémy. Pacienti s rôznymi kožnými chorobami s poruchou imunity, ako je napr. aj psoriáza, sú vystavení zvýšenému riziku rozvoja rôznych iných systémových – celotelových zápalových ochorení, ako sú obezita, psoriatický zápal kĺbov, zápalové črevné ochorenia, cukrovka či metabolický syndróm. Tieto sprievodné ochorenia sa často začínajú prejavovať až po dlhšom čase trvania psoriázy, častejšie sa spájajú s jej závažnejšími formami a s nedostatočne alebo vôbec neliečenou psoriázou. Ich nerozpoznanie a nedostatočná kontrola negatívne vplývajú na perspektívu vymiznutia psoriatických prejavov.

Dôsledok negatívnych návykov? Metabolický syndróm je definovaný prítomnosťou brušnej obezity, odolnosti voči inzulínu, zvýšením „zlých“ tukov v krvi a vysokým krvným tlakom. Väčšina kritérií metabolického syndrómu je od čias Framinghamskej štúdie známa ako rizikové faktory kôrnatenia tepien a srdcovo-cievnych ochorení s ich dôsledkami a cukrovky 2. typu. Výsledky najnovšie publikovaných štúdií konštatujú, že pacienti s psoriázou sú vystavení zvýšenému riziku rozvoja metabolického syndrómu alebo jeho jednotlivých zložiek. Môže byť predmetom diskusie, či je toto spojenie dôsledkom spoločného zápalového mechanizmu oboch ochorení, alebo ide o dôsledok negatívnych návykov psoriatikov. Patria medzi ne nesprávna životospráva vrátane fajčenia, zvýšená konzumácia alkoholu alebo sedavý spôsob života v dôsledku obmedzení a psycho-sociálnych dopadov, ktoré psoriáza pacientom prináša. Lepšie pochopenie tohto vzťahu má dôsledky pre liečbu ochorenia, nakoľko poznatky naznačujú, že liečba psoriatického zápalu pôsobí preventívne a znižuje riziko vzniku metabolického syndrómu a sprievodných ochorení. Je preto jednou z úloh kožných lekárov prvky metabolického syndrómu a ďalších sprievodných ochorení rozpoznať a odporučiť pacientovi také celoživotné zmeny v životnom štýle, ktoré by spolu s optimálnou celkovou protizápalovou liečbou psoriázy mali znižovať riziko civilizačných metabolických ochorení. MUDr. Tomáš Kampe

STE/inj/PSO/ART/NOV2010/SVK046

Je psoriáza

STE/inj/PSO/ADS/SEP2010/SVK040

12 12

m e d i c í n a

Vlastná pupočníková krv pomáha pri detských nádoroch Kto by si pomyslel, že jedného dňa môže jeho dieťa vážne ochorieť? Na nádorové ochorenia trpia predsa najmä ľudia v staršom veku. Napriek tomu sa to deje často bez známej príčiny. Meduloblastómy, čiže tumory mozgu, sú najčastejšie zhubné ochorenia centrálnej nervovej sústavy detí. A na to, aby ich lekári dokázali liečiť, musia malí pacienti podstúpiť náročnú terapiu. Okrem iného i transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek. Viacerým takto chorým deťom na svete už pri tom pomohla ich vlastná pupočníková krv.

Prípad zo Slovenska Pre mladú rodinu zo stredného Slovenska bol rok 2004 zlomový. Po tom, čo sa narodil ich druhý syn, prežívali šťastné obdobie. Chlapček dostal meno Andrej a dar, ktorý mu mal neskôr pomôcť zachrániť život – odber pupočníkovej krvi. Jeho matka Zuzana sa preň rozhodla preto, že jej 19-ročná sestra zomrela na leukémiu. Ani vo sne jej však nenapadlo, že by jej druhorodený synček mohol biologickú poistku potrebovať tak skoro. Andrejko mal len tri mesiace, keď sa matka so svojimi obavami zverila pediatričke. Bábätku sa totiž očká stáčali smerom nadol. Po premeraní hlavičky lekárka zistila, že nadpriemerne rastie. Niečo vnútri vyvíjalo neprimeraný vnútrolebečný tlak. O mesiac neskôr magnetická rezonancia odhalila až tri nádory na mozgu. Nasledovala sedemhodinová operácia a správa z histológie, že ide o vysokorizikový nádor detského veku meduloblastóm. Väčšinou postihuje deti od štyroch do siedmich rokov. Menej často postihuje mladších alebo o niečo starších jedincov. Bábätko s meduloblastómom bolo však raritou. U detí mladších ako tri roky je navyše táto diagnóza spojená s vysokou úmrtnosťou. Andrejko bol však bojovník. Podstúpil rádioterapiu aj chemoterapiu, čo však malo množstvo vedľajších účinkov. Liečba cytostatikami totiž nelikviduje len nádorové bunky, ale zasahuje aj kostnú dreň, v ktorej sa tvoria biele i červené krvinky a krvné doštičky. Preto onkológovia siahli po jeho pupočníkovej krvi. Aj vďaka tomu, že ju počas terapie dostával v šiestich cykloch, mohli použiť účinnejšiu trojkombináciu protirakovinových liekov. Od boja o prežitie uplynulo viac než šesť rokov a Andrejko je dnes zdravý. Jeho ošetrujúca lekárka MUDr. Husáková z Kliniky detskej hematológie a onkológie DFNsP v Bratislave sa vyjadrila: „Transplantácie kmeňových buniek sa využívajú na liečbu

niektorých hematoonkologických malígnych ochorení, solídnych nádorov, aplastických anémií, metabolických ochorení, imunodeficientných stavov, autoimúnnych ochorení. V budúcnosti prichádza do úvahy ich využitie aj pri regenerácii tkanív, neurodegeneratívnych ochoreniach, rovnako ako aj pri diabete a ďalších ochoreniach. Ukazuje sa, že odber, zmrazenie a uskladnenie pupočníkovej krvi by mohlo mať najmä pre budúcu generáciu nesmierny význam.“

Vlastná pupočníková krv lieči blastómy Nanešťastie, blastómy v detskom veku nie sú raritou. Ide o nádory, ktoré vznikajú z nezrelého tkaniva. V závislosti od postihnutia konkrétnej časti tela hovoríme o meduloblastómoch, retinoblastómoch, neuroblastómoch. Posledný menovaný sa stal dôvodom pre vôbec prvú transplantáciu vlastnej pupočníkovej krvi. Uskutočnila sa v roku 1998 v brazílskom Sao Paule. Zachránila dievčatko, ktorému pupočníkovú krv odobrali pôvodne na liečbu staršieho brata trpiaceho akútnou leukémiou. Ten ju však napokon nepotreboval, a tak sa úspešne využila pre samotnú „darkyňu“. Neuroblastóm je zhubný nádor, ktorý vyrastá z nervových buniek primitívnej neurálnej lišty dojčiat a detí do piatich rokov života. Môže sa vytvoriť z nervových tkanív na krku, hrudníku, bruchu alebo panvy. Veľmi často vzniká v tkanive drene nadobličiek, ktoré regulujú frekvenciu tepu srdca a krvný tlak. Lieči sa operáciou, rádioterapiou a vysoko dávkovanou chemoterapiou s transplantáciou krvotvorných kmeňových buniek.

Prezieravé rozhodnutie Použitie vlastnej pupočníkovej krvi pri solídnych nádoroch detského veku pritom naberá na význame. Okrem toho, že sa táto terapia potvrdila v USA, najnovšie správy prichádzajú z Nového Zélandu. Štvorročnej Frances takisto diagnostikovali zákerný nádor na mozgu – meduloblastóm. V poslednom, štvrtom štádiu. Prognóza malej pacientky nebola dobrá. Lekári preto navrhli rodičom, aby svoje dievčatko zobrali domov a dopriali jej posledné chvíle života v kruhu najbližších. „Nedokázali sme sa vzdať bez boja. Museli sme urobiť všetko pre jej záchranu,“ spomína na ťažké

chvíle matka Janine Everallová. O tom, že dievča žije, rozhodla aj jedinečná biologická poistka vo forme jej vlastnej pupočníkovej krvi. V čase, keď ešte neboli odbery pupočníkovej krvi pri narodení rozšírenou záležitosťou, ju rodičia dali svojej dcérke uskladniť. Roku 2002 išlo naozaj o vizionársky čin. „Bola to novinka. Vôbec sme nečakali, že Frances pupočníkovú krv niekedy využije,“ vyznala sa jej matka v televíznom interview. Po ôsmich hodinách na operačnej sále, počas ktorých jej chirurgovia odstraňovali tumor, a šiestich kolách chemoterapie, Frances podstúpila transplantáciu vlastných krvotvorných buniek z pupočníkovej krvi. Už po niekoľkých dňoch sa jej vrátila farba do líc a opäť sa začala usmievať. Tri týždne po úspešnej liečbe konečne opustila nemocnicu. „Dá sa to prirovnať k črepníkovému kvetu, ktorý ste zabudli zalievať. Po čase mu dáte vodu a pred očami sa začne zmáhať,“ hovorí o neopísateľnom pocite šťastia rodinná priateľka Kristina. Rodina čakala tri roky, či sa nádor nevráti. Až po potvrdení lekárov, že dievčatko je uzdravené, sa rozhodli svoj príbeh prezentovať na verejnosti. Matka Janine napísala knihu Záchrana Frances – zdolali sme rakovinu pomocou odhodlania a pupočníkovej krvi. V autobiografickej publikácii chcela upozorniť na význam

uskladnenia pupočníkovej krvi. Je totiž presvedčená, že bez nej by jej dcéra svoj boj s meduloblastómom prehrala. Píše o všetkom. Mapuje osobný príbeh od prvých symptómov až po šťastný koniec.

Odkaz rodičom „Spočiatku sme si mysleli, že Frances má len nejakú infekciu. Na spoločných výletoch sa rýchlo unavila a vo svojich štyroch rokoch sa ponáhľala do postele bez toho, aby sme jej to hovorili. Potom ju začali bolieť nohy, dávila a mala hnačky,“ vraví o prvých príznakoch ochorenia Kristina. Frances je jedno z mála detí, ktoré sa vyliečili zo štvrtého štádia medulobastómu a vôbec prvé dieťa na Novom Zélande, ktoré dostalo vlastnú pupočníkovú krv. „Dnes mi je dobre. Mám veľa priateľov,“ usmieva sa plavovlasá Frances, o ktorej by nikto nepovedal, že pred tromi rokmi bola na hranici smrti. Jej matka sa knihu rozhodla napísať nielen preto, aby šírila osvetu. Jedným z hlavných dôvodov bol aj fakt, že sa rozhodla bojovať proti negatívnym názorom, ktoré o pupočníkovej krvi kolujú. Odkaz Francesinej matky je však jasný. Môjmu dieťaťu pupočníková krv zachránila život. A tým je azda povedané všetko. Lenka Šarocká

m e d i c í n a

Chrípka Očkovať či neočkovať S príchodom jesenného počasia sa stále častejšie pýtame, či ho prežijeme v zdraví, alebo nás budú prenasledovať prechladnutia, kašeľ či chrípka. Mnohé závisí od nás. Nielen od nášho zdravého stravovania, obliekania, od pohybu na čerstvom vzduch, od dodržiavania hygieny, ale v nemalej miere aj od preventívneho očkovania.

Vírusy útočia Vírusy sú mikroorganizmy ako všetky ostatné. Neustále hľadajú možnosť prežitia a vlastnej reprodukcie. Ako všetko živé, snažia sa o zachovanie rodu a na to, aby zvíťazili, využívajú rôzne mechanizmy. Vírus chrípky A bol prvýkrát izolovaný až v roku 1933 tiež v Anglicku, vírus chrípky B v roku 1940 a vírus chrípky C v roku 1947. Prečo sú vírusy chrípky mimoriadne vynaliezavé? Ich genetický materiál je utvorený z jednovláknovej ribonukleovej kyseliny (RNK). To by nebolo nič mimoriadne, ale mimoriadne je to, že jednotlivé gény sú uložené vo vírusovej častici samostatne, predstavujú teda segmentovaný genóm. Keď sa vírus chrípky dostane do bunky, začne sa rozmnožovať. Pretože nemá všetky vlastné mechanizmy, aby tak urobil, využíva k tomu bunku. Bez bunky to nedokáže. Trvá mu približne šesť hodín, kým vznikne nová generácia vírusov. Tie sa dostanú do mimobunkového priestoru a napadnú ďalšie bunky. To sa neustále opakuje každých šesť hodín a čím viac buniek je napadnutých v rôznych orgánov tela, tým je ochorenie ťažšie. Do jednej bunky sa môžu naraz dostať dva rôzne vírusy chrípky. Vymenia si jednotlivé segmenty a vznik-

ne generácia vírusov chrípky, ktoré majú nové vlastnosti a vyhnú sa tak útoku protilátok v napadnutom organizme. Druhou mimoriadnou vlastnosťou vírusov chrípky je, že dokážu robiť tzv. antigénový posun. Protilátky, ktoré organizmus proti nim vytvorí, sú namierené proti vírusovým bielkovinám, ktoré potom zneškodnia – neutralizujú ich, a infekcia sa nerozbehne. Vírus chrípky pod selektívnym tlakom týchto protilátok vymení v štruktúre svojej bielkoviny jednu alebo viac aminokyselín a tým si zabezpečí, že protilátka sa na bielkovinu nedokáže naviazať a zneškodniť ju. Tieto dve vlastnosti chrípkových vírusov spôsobujú, že nie je možné predpovedať, aké dva vírusy sa stretnú v jednej bunke. Najčastejšie to býva v bunkách prasiat, kde sa stretne vtáčí vírus chrípky s iným vírusom, ktorý má potom nové vlastnosti a prenesie sa na ľudí. Prírodným rezervoárom vírusov chrípky A sú vodné vtáky. Vírusy chrípky B sú výlučne viazané na človeka a vírusy chrípky C boli izolované z ľudí a prasiat.

Pandémie minulosti Minulé storočie malo tri veľké pandémie chrípky, niekoľko veľkých epidémií, ktoré sa priblížili k charakteristike pandémie. Prvá, ktorá zachvátila celý svet, bola pandémia v rokoch 1918-20. Dostala označenie „španielska“ a znamenala pre viac ako 20 miliónov ľudí smrť. Vyvolal je vírus chrípky ľudí a prasiat A/H1N1. Druhá prišla v rokoch 1957-58, za-

chvátila celý svet a znamenala smrť pre takmer 750-tisíc ľudí. Vyvolal ju vírus chrípky A/H2N2. Tretia pandémia bola v rokoch 1968-69, zachvátila tiež celý svet a znamenala smrť pre viac ako 35O tisíc ľudí. Vyvolal ju vírus chrípky A/H3N2. Dostala označenie „hongkonská chrípka“. V roku 1977-78 vzplanula menšia epidémia, ktorá sa svojim charakterom blížila k charakteristike pandémie.

Import z Ázie Pandémie vyvolané vírusom chrípky sú stredobodom záujmu epidemiológov a historikov medicíny. Celkove existuje dokumentácia o 19 pandémiách za posledných 400 rokov a dve informácie o pravdepodobnej pandémii v rokoch 1799 - 1802 a 1847 - 1848. Pri jedenástich pandémiách vírus pochádzal z Ruska, Číny alebo inej oblasti Ázie. Spôsobuje to vysoká koncentrácie chovov vodných a domácich vtákov spolu s chovmi prasiat. V roku 1997 sa objavila hrozba infikovania ľudí typickým vtáčím vírusom chrípky H5, ktorý spôsobuje chrípkové ochorenia hydiny s výraznou úmrtnosťou a sklonom k epidémiám. Až do tohto roku nebol známy prípad nakazenia či ochorenia človeka týmto vírusom. Zvláštnosťou správania tohto vírusu bolo, že prvýkrát bol ním infikovaný človek bez toho, aby vírus prešiel cez medzihostiteľa – prasa. Šírenie vírusu v ľudskej populácii skončilo, keď sa podarilo eliminovať zdroj nákazy domácej hydiny.

Prasacia chrípka V roku 2009 sa objavil vírus chrípky ľudí s unikátnou kombináciu génových segmentov, ktorá sa nikde predtým neobjavila v prasacích či ľudských vírusoch chrípky. 2 génové segmenty pôvodne zistené vo vtáčích vírusoch chrípky sa dostali do eurázijskej populácie prasiat. 3 génové segmenty tohto vírusu pat-

ria klasickej prasacej línii vírusov. 2 génové segmenty pochádzajú z prasiat po trojitej výmene segmentov a jeden génový segment pochádza z vtákov a cez človeka sa usídlil v organizmoch prasiat. Vznikol tak vírus prasacej chrípky A/H1N1, ale je odlišný od pandemického vírusu z roku 1918 aj pandemického vírusu rokov 1977-78, ktoré nesú tiež označenie H1N1. Epidemiológovia a virológovia zo Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve a z Centra pre prenosné ochorenia v Atlante v USA predpokladali, že môže ísť o nový pandemický vírus chrípky. Vírus prasacej chrípky A/H1N1 našťastie nenadobudol vlastnosti pandemického kmeňa vírusu chrípky a hrozba sa rozplynula. V tomto smere nemožno nikomu nič vyčítať. Pred tým, ako sa nový vírus chrípky v populácii ľudí objaví, nik nevie odhadnúť, aké bude mať vlastnosti, ako sa bude správať, ako rýchlo sa bude šíriť, aké ťažké ochorenia bude spôsobovať. Preto je správne každé opatrenie, ktoré sa urobí vopred. Stále platí veta amerického virológa: „Lepšie je mať očkovaciu látku a nemať pandémiu, ako mať pandémiu a nemať očkovaciu látku“. Žiadne finančné prostriedky vynaložené na odstránenie hrozby pandémie, aj v prípade, že nepríde, nie sú stratené financie a námaha.

Očkovanie – bezpečná prevencia V úvode sme povedali, že veľmi dôležitým prostriedkom v boji s epidémiami a pandémiami chrípky je očkovanie. Vzhľadom k tomu, že vírusy chrípky sa menia a odolnosť voči nim je krátkodobá (nie viac ako jeden rok) svetové, európske a národné chrípkové centrály neustále monitorujú cirkuláciu a výskyt vírusov chrípky v ľudskej populácii. Na základe prevládajúcich vírusov (nikdy to nie je 100 %) odporučia očkovaciu látku proti chrípke na daný rok. Pre rok 2010 je to vírus prasacej chrípky A/H1N1, ktorý sa

stal z pandemického kmeňa bežným sezónnym vírusom, A/H3N2 a vírus chrípky B. Všetky očkovacie látky na našom trhu budú obsahovať tieto vírusy, aby účinne chránili populáciu pred epidémiou. Očkovanie je bezpečné preventívne opatrenie, pretože účinnejší prostriedok pri vírusových ochoreniach nepoznáme. Účinným celosvetovým očkovaním sa podarilo zo sveta odstrániť také ťažké ochorenie, ako boli pravé kiahne – variola. Blížime sa k celosvetovému odstráneniu detskej obrny. Na Slovensku sa detská obrna nevyskytuje už mnoho rokov. Nebyť týchto preventívnych očkovaní, máme mnoho ochrnutých detí doma a v ústavoch, zomierali by a strácali zrak milióny ľudí postihnutí pravými kiahňami. Chrípka, to nie je len teplota, bolesti v celom tele, bolesti svalov a hlavy, kašeľ a nádcha. Chrípka môže spôsobiť ťažké zápaly srdcového svalu, zápaly mozgu a postihnutie iných orgánov tela. Chrípková infekcia zvyšuje citlivosť slizníc dolných a horných dýchacích ciest a nosohrtanu na bakteriálne infekcie, takže ťažké zápaly horných a dolných dýchacích ciest či zápaly pľúc nie sú pri chrípkových ochoreniach ničím zvláštnym. Naopak, vyžadujú si liečbu antibiotikami a dlhodobejšiu práceneschopnosť. Zvlášť nebezpečné sú v prípade tehotných žien, rizikových skupín s kardiovaskulárnymi a nádorovými ochoreniami, ľudí s imunodeficienciami. Tomu všetkému môžeme predísť včasným očkovaním proti chrípke. V USA sa preočkovanosť pohybuje kolo 67 %, u nás okolo 14 až 16 %, a po nevhodnej osvete proti očkovaniu (aj zo strany zdravotníckych pracovníkov, klesala pod 8 %). V 21. storočí je to pre vzdelanú populáciu zarážajúce. V stredoveku by to bolo v poriadku. Každá očkovacia látka predstavuje umelé vpravenie cudzorodej bielkoviny do organizmu. Ten reaguje vytvorením vhodných protilátok. V ľudskej populácii sa tak deje pri-

rodzene denne. Neustále sa stretávame s cudzorodými bielkovinami (v jedle, pri dýchaní, cez porušenú kožu) a náš organizmus nás pred nimi chráni vhodnými protilátkami. Reagujeme rôzne. Pri uštipnutí včelou si to niekto ani nevšimne, niekto reaguje slabým opuchom v mieste vpichu, niekto ťažkou anafylaktickou reakciou, ktorá môže byť smrteľná. Nie je možné pripraviť očkovaciu látku, na ktorú by celá ľudská populácia reagovala rovnako. Možno odstraňovať riziká prísnym testovaním všetkých látok, ktoré očkovacia látka obsahuje. Ale ani tak nebude pre všetkých ľudí rovnako bezpečná. Je to určitá daň, že prevažujúca väčšina zaočkovaných bude chránená. Ani očkovanie proti pravým kiahňam nebolo rovnako pre všetkých bezpečné, ale pravé kiahne už nemáme, a to je veľké víťazstvo. Zaočkovaní neraz hovoria, že aj napriek očkovaniu dostali chrípku. Aj to je možné, lebo okrem vírusov v očkovacej látke cirkuluje v prírode ešte minoritné množstvo vírusov chrípky a vírusov, ktoré spôsobujú podobné príznaky ako chrípka, a nie sme proti nim chránení. Mnoho spojení ochorení s očkovaním, napríklad autizmus u detí, sa nikdy nepotvrdilo, a je len ťažko dokazovať, že ochorenie má súvis s očkovaním, najmä ak nasleduje po očkovaní. Dôkaz, že by sa ochorenie dostavilo aj bez očkovania, neexistuje. Navyše, očkovaním eliminujeme vírusy chrípky cirkulujúce v prírode a veľmi efektívne znižujeme aj možnosť, že sa v budúcnosti stretnú dva rôzne vírusy v bunkách prasaťa a umožnia vznik ďalšiemu, možno pandemickému. Očkovanie to riziko mimoriadne zmenšuje. Očkovať sa môžeme kedykoľvek. Najlepšie na jeseň alebo začiatkom zimy. Protilátky sa vytvoria za 14 dní a chránia nás jeden rok. prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc. Virologický ústav SAV Bratislava

Sexom k dlhovekosti Len treba dodržať jednu dôležitú podmienku pre seniorskych milovníkov. Dlhšieho veku sa dožijete vďaka milovaniu s vlastnou manželkou. Pri milovaní totiž ešte ani jeden zaslúžilý manžel neskonal. Zato je nemálo prípadov mužov, čo ich skolil infarkt či mozgová porážka pri cudzích ženách. Viac sa dozviete v mojej knihe „Abeceda sexu a erotiky“. Gabriel García Márquez raz napísal: „Ľudia sa mýlia, ak sa domnievajú, že v starobe nemôžu milovať. Nevedia totiž, že zostarli, lebo prestali milovať.“

Koľko je akurát Doktor Jaroslav Hovorka v knihe „Cesta do stáří“ uvádza takúto zostupnú stupnicu pohlavnej aktivity: okolo 20 rokov do 30 rokov do 40 rokov do 50 rokov nad 50 rokov

250 x ročne 150 x 110 x 90 x 60 x

Doktor Hovorka radí: Neprestávať, snažiť sa a nenechať sa odradiť občasnými neúspechmi. Rozsiahla 430 stranová štúdia Cynthie a Samuela Janusovcov upozornila na to, že vo veku nad 65 rokov ešte stále 1 % žien a 14 % mužov uvádza sex denne (mimochodom, to si dovolí len 12 % priemerných Američanov vo veku od 25 do 38 rokov), 25 % seniorov sa oddáva milovaniu trikrát týždenne a 43 % raz týždenne. Kuriózny dôkaz poskytol dokonca aj časopis Playboy, keď predstavil vybrané domáce panie v staršom veku nie v tradičnej úlohe symbolov rodiny, ale dokonca ako zvodne poloobnažené sex symboly. Mimochodom, po takýchto „modelkách“ siahli už aj porno časopisy.

Aj tu sa nájdu rekordéri Možno si niekto z vás všimol, že keď

porovnáme rôzne vedecké správy, tak sa v detailoch a štatistikách líšia. To je pre výskum bežné. Podstatné je opakované potvrdenie faktu, že starší ľudia sa o sex zaujímajú a časť ho praktikujú do vysokého veku. V tomto smere asi najďalej vo svojej odbornej zvedavosti zašla doktorka Cindy M. Meston v článku „Aging and sexuality“ (West. J. Med., 167/2007), keď zobrala za bernú mincu tvrdenie Bretschneidera a McCoya, že 63 % mužov vo veku 80 až 102 rokov je ešte sexuálne aktívnych! Takže sa máme na čo tešiť aj ako storoční? Len aby to nedopadlo ako v tom vtipe v časopise Playboy: „Žena sa chváli kamarátkam pri kávičke: Včera to bolo s manželom ako sen – hodina predohra a potom hodina úžasného milovania. Ale manžel sa sťažuje kamarátom pri pive: Včera to bolo s manželkou peklo – najskôr sa mi hodinu nechcel postaviť a potom zase hodinu trvalo, kým som ako-tak vyvrcholil.“ Je všeobecne známe, že frekvencia sexuálnej aktivity žien a mužov je rozdielna, hoci to znie ako paradox. Veď s kým teda tí muži (u tých je vždy vyššia) spávajú, ak nie so ženami? Odborné vysvetlenie poskytla štúdia vedeckého tímu z univerzity v Chicagu uverejnená v odbornom časopise New England Journal of Medicine. Štúdie sa zúčastnilo viac ako 3 000 amerických seniorov. Viac než tretina starších žien nepovažovala sex za vôbec dôležitý, na rozdiel od iba 13-percent-

nej skupiny mužov, ktorí zdieľali ten istý názor. Má to svoju logiku, veď väčšina žien vo vyššom veku už nemá partnera. Na druhej strane sa ukázalo, že na zlepšenie sexuálnych funkcií užívalo nejaký preparát len jedno percento žien, ale až takmer 14 percent mužov. No a z toho logicky vyplýva, že jedna aktívna žena zvládne súbežne aj viacero mileneckých vzťahov. Navyše seniori si radi pripíšu skóre aj za celkom nevinný petting (ktorý ľúbostnou predohrou končí), kým ženy za sexuálny vzťah považujú len seriózne milenecké výkony. Faktom je, že tí, ktorí sa dožijú vyššieho veku, sú spravidla aktívnejší. Je zrejmé, že ich poňatie sexu už v sebe nemá toľko vášne ako za mlada, ale je dôkazom ich chuti do života a ten život im zrejme aj predlžuje. Podstatné je mať partnera. A podporovať napríklad aj jeho športové aktivity, aby bol v dobrej kondícii. Tiež netreba zabudnúť, že vo vyššom veku platí známe anglické príslovie: „Aj nie veľmi dobrý sex je stále ešte dosť dobrý sex.“ V mladosti si vystačíme s vášňou číreho sexuálneho vybitia. V neskoršom veku už nepotrebujeme spartakiádne výkony, je čas si vychutnať rafinované erotické láskanie. Milovanie je aj o komunikácii, takže pri láskaní nemlčme! Hlavným orgánom sexu je hlava. A jej tlačovým tajomníkom náš jazyk. Použime ho aj na šteklivé slovíčka a erotickú konverzáciu. To je odmena rafinovanosti vyššieho veku. Pomilovať sa dá aj slovom! V ľúbostnej predohre určite... Gustáv Murín

Rádiofrekvenčná liposukcia kráča s duchom doby Nie je presne známe, koľko operačných zákrokov odsávania tuku (liposukcií) sa ročne vykoná na Slovensku. Posledné štatistiky počtu kozmetických operácií ukazujú, že napríklad v priebehu roka 2007 to len v USA bolo 450-tisíc. Liposukcia získala celosvetovo uznanie ako tvarovacia operácia rôznych oblastí tela rovnako ako aj veľkoobjemová redukcia tuku, v prípadoch nazývaných tiež lipodystrophia. Vývoj tejto chirurgickej techniky zahŕňal suchú, vlhkú, ultrazvukovú a laserovú liposukciu, prípadne ďalšie techniky, ktoré v súčasnosti uzatvára rádiofrekvenčná liposukcia. Táto využíva rádiofrekvenčný prúd na rozpustenie tukových buniek s ich následným odsatím. Pacienti udávajú menší dyskomfort, najmä v oblastiach, kde odsávanie sprevádzalo nepríjemné pocity, napríklad nad pupkom, alebo na miestach, kde sa odsávanie opakovalo. Zásluhou uzatvárania koncov drobných cievok (elektrokoagulácia) počas zákroku sa minimalizuje výskyt modrín. Pacienti sa skôr vracajú k denným aktivitám. Hlavnou prednosťou je však tkanivová, kožná kontrakcia, čiže vypínací efekt kože, kedy po „spľasnutí“ podkožného tuku v dôsledku jeho rozpustenia a odsatia bezprostredne dôjde až ku 17-percentnému zmršteniu kože na 30 až 50 % plochy takto odsávanej oblasti, a to do šiestich týždňov od zákroku. Na pracovisku Porta Med s.r.o. v Košiciach, zatiaľ jedinom v bývalom Československu, sa rádiofrekvenčná liposukcia úspešne vykonáva od apríla 2009. (*viď obrázky : operatér MUDr. Viliam Jurášek, pracovisko Porta Med s.r.o., Krivá 18, Košice ). -PR-

pred RFL brušnej steny a bokov

70 dní po RFL brušnej steny a bokov

m e d i c í n a

eHealth Strašiak alebo podpora zdravotnej starostlivosti eHealth možno zjednodušene definovať ako proklientsky orientovaný model poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde vrcholové inštitúcie spolupracujú a využívajú sieťové a internetové technológie na riadenie, predikciu, prevenciu, distribúciu a štandardizáciu kvality zdravotnej starostlivosti na regionálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. Cieľom eHealth-u je zníženie nákladov a času, tak z pohľadu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj z pohľadu pacientov. V oblasti zdravotníctva sa zavádza „nový model“ poskytovania zdravotnej starostlivosti, založený na preventívne a individuálne založených systémoch zdravotníctva. Elektronické informácie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti predstavujú zmenu súčasného vnímania a prístupu pacientov a odborného personálu k zdravotníckemu systému, ako aj základným strategickým podkladom budovania nového rozmeru zdravotnej starostlivosti. Implementovaním moderných informačno-komunikačných technológií (ďalej IKT) je možno oveľa účinnejšie podporovať zvyšovanie kvality zdravotníckych profesionálov, flexibility a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pri súčasnom znižovaní administratívneho zaťaženia. Súčasne sa tým zabezpečí rozvoj nových foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pravdepodobne najdôležitejším prvkom myšlienky eHealt je zabezpečenie interoperability. Pretože poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v súčasnosti používajú informačné systémy od rôznych dodávateľov s rôznou technologickou platformou a v rôznych systémoch poskytovania zdravotnej starostlivosti lokalizované v národných jazykoch.

Čo konkrétne vyplynie pre pacienta a lekára z implementácie eHealth-u do zdravotníckych služieb? Národný zdravotný portál (NZP) zabezpečí informačnú podporu a zvýši povedomie o prevencii, čím podporí snahu občanov o vyššiu zodpovednosť voči vlastnému zdraviu. Okrem toho je potrebným terapeutickým nástrojom pre včasné vyhodnocovanie príznakov diagnóz. Tým možno predchádzať následným zákrokom. Jednou z významných funkcionalít zdravotného portálu vo svete je elektronické objednávanie u lekára lekára. Pacient tak má možnosť prihlásiť sa na ľubovoľný dostupný termín na návštevu k vybranému poskytovateľovi primárnej či špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Nevyhnutnou podmienkou je existencia vyhľadávania v databáze poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nimi poskytovaných služieb. Prínosom zavedenia služby elektronického objednávania je zníženie administratívnych nákladov nemocníc, úspora času, zvýšenie komfortu a uľahčenie prístupu k zdravotnej starostlivosti občanov aj zo vzdialenejších regiónov, čo v konečnom dôsledku bude vplývať na zvýšenie spokojnosti pacientov. Uvedenú službu bude možné neskôr prepojiť s online prístupom k výsledkom odborných vyšetrení, laboratórnych testov, so systémom ePreskripcie a ďalších aplikácií.

Elektronický záznam pacienta Zdravotná dokumentácia pacienta sa skladá zo série zdravotných záznamov zoradených chronologicky a vykonaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s rôznou odbornosťou. Zdravotná dokumentácia obsahuje rôzne dokumenty

ako výsledky rozborov a testov, lekárske správy, nálezy, snímky, posudky, prepúšťacie správy, potvrdenia a ďalšie doklady. V súčasnosti je evidencia či archivácia záznamov pacientov roztrieštená, čo v praxi znamená stratu času pri jej kompletizovaní v súvislosti s rôznymi vyšetreniami, rovnako ako dôsledok absentujúcej automatizácie výkonov a procesov. Prostredníctvom elektronizácie týchto záznamov sa zabezpečí mobilita dokumentácie s pacientom nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Medzi ďalšie významné prínosy patria zabezpečenie kontinuity v procese starostlivosti, rýchlejší prístup k záznamom pacienta, transparentnejšie a prehľadnejšie prostredie vykazovania a fakturovania zdravotných úkonov, medzinárodná interoperabilita a národná lokalizácia záznamov.

ePreskripcia a eMedikácia Umožňujú elektronickú (bezpapierovú) výmenu receptov respektíve údajov v štvoruholníku väzieb medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti: lekár – pacient – lekáreň – zdravotná poisťovňa. Prínosy zavedenia tejto služby sú predovšetkým v lepšej prístupnosti, v jednoduchosti a v úspore času pacienta a lekára, a tým aj ostatných pacientov čakajúcich v ordináciách. Zefektívni a zrýchli sa tak komunikácia medzi lekárňami a zdravotnými poisťovňami, vytvorí sa korektná dátová základňa pre reportovanie a tvorbu štatistických prehľadov či už pre potreby rezortu alebo jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ďalší prínos využívania kontrolných mechanizmov v liekovej politike z pohľadu pacientovho individuálneho účtu nad lekárom, lekárňou, zdravotnou poisťovňou a naopak, môžeme ilustrovať na príklade skúseností z iných krajín. Počas skúšobnej fázy projektu za-

vedenia ePreskripcie v Španielsku zaznamenali 40-percentný pokles počtu návštev pacientov u lekára. Tento pokles umožnila možnosť predpísania lieku na diaľku.

Zdravotné záznamy v elektronickej podobe Elektronický zdravotný záznam (EHR) predstavuje v prirodzenom jazyku a v elektronickej forme vedenú štruktúrovanú množinu záznamov o zdravotnom stave pacienta. Jeho podmnožinou sú údaje pre prípad núdze (EDS), ktorých dostupnosť je kľúčová pre urgentnú medicínu. Systémy ePrescription v spojitosti s EHR vedia eliminovať prípady nesprávne vydaného lieku, ako aj zabezpečiť efektívnosť liekovej politiky. Súčasné ambulantné systémy používajú rôzne formy EHR, ktoré je potrebné zjednotiť.

E - recepty V informatizovanom zdravotníctve, a najmä v elektronickom predpisovaní liekov, je veľký potenciál. Elektronická preskripcia by bola sofistikovanejším riešením a priniesla by jednoduchšiu kontrolu. Lekár by nahral predpis do elektronickej zdravotnej karty pacienta v informačnom systéme. Poistenec by zašiel do ktorejkoľvek lekárne, kde by na základe autorizácie prostredníctvom čipovej karty poistenca získal lekárnik prístup k jeho elektronickým záznamom o predpísaných liekoch a potom by ich vydal. Súčasťou systému by mal byť aj softvér, ktorý by automaticky vyhodnotil interakcie liekov. Zamedzilo by sa tak nesprávnemu užívaniu liekov, vytváraniu nadmerných zásob.

Bezpečnosť Veľké znepokojenie v širokej verejnosti vyvoláva otázka bezpečnosti údajov v informačných systémoch eHealth-u. Musíme si uvedomiť základnú tému bezpečnosti a to, že

bezpečnosť je taká silná, ako je silné jej najslabšie ohnivko. Jedným z prvých krokov pri elektronizácii zdravotníctva je vytvorenie elektronickej zdravotnej karty a elektronickej dokumentácie. Podľa návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti sa má elektronická dokumentácia pacientov uchovávať centralizovane v Národnom registri základných zdravotných údajov. Ten by mal obsahovať pomerne široký okruh údajov – od záznamov rôznych rizikových faktorov pacienta a jeho rodiny, cez dátum prvých príznakov chorôb, liečby, výsledkov vyšetrení až po postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Dáta budú síce bezpečne chránené pred zneužitím neoprávnenou osobou v centrálnom úložisku dát, no hlavné obavy sú, že ich zneužije osoba, ktorá na vstup do databázy oprávnenie má. Základná obava pramení z toho, že ešte nikdy sa štát nesnažil zhromaždiť také veľké množstvo osobných údajov na jedno miesto a pristupovať k nim z tisícov terminálov osobami, ktoré nezaručujú bezpečné používanie v zmysle bezpečnostných štandardov. Mimochodom, Zákon 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, v zmysle neskorších novelizácií, žiadne štandardy neurčuje a nepožaduje. Novelizácia legislatívy nevenuje elektronickým záznamom dostatočnú pozornosť. Pri elektronickej dokumentácii je riziko zneužitia väčšie ako pri papierovej, lebo k nej má prístup omnoho väčší počet poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a potenciálnych neoprávnených osôb – hackerov, ktorí sú anonymní, veľmi vzdialení a navyše s množstvom času a odborných vedomostí.

Slovensko sa môže poučiť Podľa denníka The Financial Times

zatiaľ žiadna krajina na svete nemá integrovaný zdravotnícky počítačový systém umožňujúci prenos Kde sú záznamy uložené teraz? • • • • •

v kartotéke v ambulancií ošetrujúceho lekára v plechovej skrini na chodbe v lekárovom počítači v lekárovom notebooku v počítačovej sieti na serveri

záznamov pacientov medzi mestami a regiónmi. Francúzsko, Švédsko, Dánsko, USA a Nemecko vybudovali základné piliere takéhoto systému a pracujú na chýbajúcich súčastiach. Ďalšie krajiny sa pokúšajú postaviť od základu nový národný zdravotnícky IT systém. Niektorí analytici tvrdia, že jednotlivé krajiny podcenili organizačnú a technologickú komplexnosť návrhu a vývoja zdravotníckych IT systémov. „Iba málo ľudí si počas technologického boomu uvedomilo astronomickú úlohu, ktorú takýto projekt predstavuje,“ tvrdí analytička agentúry Boston Consulting Group a spoluautorka obšírnej správy o e-Health-e Carina von Knoopová. Integrovanie mozaiky systémov a komunikačných kanálov, ktoré používajú nemocnice, lekárne, zdravotné poisťovne a pacienti, je podľa nej veľká výzva pre celú zdravotnícku komunitu a IT priemysel. Slovensko, ktoré v informatizácii zaostáva za väčšinou členov EÚ, sa môže od vyspelých krajín poučiť a pristúpiť k elektronickému zdravotníctvu koordinovanejšie. Oneskoruje sa však tvorba národnej stratégie a štandardov zdravotníckej informatiky a navyše chýbajú zdroje na informatizáciu. Jednotné pravidlá na budovanie IT riešení či používanie a výmenu dát intenzívne pripravuje rezort zdravotníctva. Naštartovanie celého systému je plánované na začiatok roka 2013. Prof. MUDr. Elena Kukurová, CSc. Ing. Michal Weis, CSc. Ing. Boris Christov Lekárska fakulta UK v Bratislave

p s y c h o l ó g i a

Rizikové momenty životného štýlu žiakov a študentov V predchádzajúcom vydaní Bedekra zdravia ste sa mohli dočítať o niektorých rizikových momentoch životného štýlu žiakov a študentov, napríklad o takom „rizikovom“ pracovisku, akým je škola. Dnes sa budeme venovať závislostiam a závislému správaniu.

Závislé správanie Často citovaným problémom je závislé správanie. Začiatok 90. rokov minulého storočia predstavoval drogový boom, kedy sa po rokoch zákazov zdvihla obrovská vlna záujmu o všetko, čo nejako súviselo s drogami. Vtedy ešte neexistovala jasne definovaná koncepcia protidrogovej politiky štátu, drogový monitoring, sieť liečebných a preventívnych centier a preventívne opatrenia na školách boli veľmi obmedzené. Samotné vymedzenie pojmu „droga“ je problematické. K najvýstižnejším patrí definícia WHO, ktorá považuje za drogu akúkoľvek látku, ktorá po prieniku do živého systému dokáže zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií – v tomto zmysle chápeme napríklad aj liečivá. Ak pridáme k spomínanému ešte určitý potenciál závislosti a vyhľadávané účinky na psychiku, hovoríme už o omamných a psychotropných látkach, teda drogách v zmysle návykových látok. V súčasnosti je užívanie drog medzi deťmi a mládežou sledované pravidelne, a to aj na európskej úrovni (napr. štúdia ESPAD). Fungujú rôzne

medzirezortné komisie pre prevenciu, terapiu a potláčanie trestnej činnosti, súvisiacej s drogami, sú ustanovení metodici prevencie na základných a stredných školách, pomoc ponúkajú štátne aj neštátne poradenské a liečebné zariadenia. Často sa hovorí o takzvaných nelegálnych drogách (napr. konope, opiáty, kokaín, pervitín), ale nie vždy si uvedomujeme, že „bežnou“ drogou u nás je alkohol a hneď za ním tabak. Obe sú vysoko spoločensky tolerované (tabak v súčasnosti o niečo menej), rozšírené a súčasne veľmi ľahko dostupné, s masívnymi účinkami na organizmus a vysokým rizikom závislosti. Ich individuálna a spoločenská nebezpečnosť je vysoká. Aj keď si ich môže občan legálne kúpiť a konzumovať až od 18 rokov, aj tak ich užívajú deti v rannom veku a môžu ich ľahko získať aj napriek hrozbe postihov za ich predaj neplnoletým. Negatívne vzory a návyky deti vidia v svojom blízkom okolí, často vo vlastnej rodine. K ďalším často skúšaným a užívaným látkam patria tekuté organické roz-

púšťadlá. Ide o náhradnú aktivitu s vysokým zdravotným nebezpečenstvom a ľahkou dostupnosťou pre deti a mládež. Konzumácia marihuany, halucinogénnych rastlín a húb, diskotékových drog (extáza) sa tiež radí k činnostiam, ktoré sú medzi školákmi „in“. Závažné je taktiež užívanie liekov bez predpisu či odporučenia odborníka k vylepšeniu psychického a fyzického stavu, úniku od stresu a problémov, zvýšenia výkonnosti. K epidemiologicky nepriaznivým momentom patrí, že sa dievčatá správajú v niektorých ohľadoch rovnako rizikovo či dokonca rizikovejšie než chlapci, napríklad, pokiaľ ide o konzumáciu tabaku a marihuany.

Virtuálne drogy K relatívne novým fenoménom patria takzvané virtuálne drogy a správanie, ktoré môžu vyústiť v návyk. Nadmerné používanie počítača, internetu (netholizmus), mobilného telefónu, on-line bankovníctva (bankholizmus), hranie hier na hracích či výherných automatoch, sledovanie televízie, videa, DVD patria k takýmto činnostiam. S návykovými rysmi sa stretávame tiež pri chorobnom nakupovaní (shopoholizmus, oniománia), členstve v rôznych sektách, závislosti od práce (workoholizmus), sexe, bohatstve, životnom štýle a pri poruchách príjmu potravy (bulímia a mentálna anorexia). Významnú úlohu tiež zohráva mediálny tlak a vplyv reklamy, ideál štíhlosti, krásy a mladosti, ktorému podliehajú už deti (fenomén zvaný „youth holizmus“, túžba po udržaní mladistvého vzhľadu).

Kriminalita mladistvých Na rozdiel od dospelých páchateľov, ktorí trestnú činnosť dopredu plánujú s presnou vidinou zisku, pre mladistvých je takéto konanie skôr dôkazom ich „schopností" a potvrdením postavenia v partii, prípadne rýchlym využitím príležitosti s bezprostredným ziskom. Typické je, že deti k dosiahnutiu malého zisku volia často neadekvátne a značne brutálne prostriedky. K páchaniu takých skutkov vedie sociálna nezrelosť, zlé rodinné pomery, neúcta k hodnotám a ľudskému životu, stotožnenie reality s prostredím počítačových hier, nezvládnutá panická reakcia, poruchy správania a emócií, tvrdá preferencia materiálnych hodnôt, snaha uplatniť sa a vyniknúť v skupine akýmkoľvek spôsobom. Patria sem aj sexuálne motivované činy. V prípade sexuálnych problémov ide ďalej o veľmi nízky vek sexuálnych partnerov, prostitúciu, promiskuitu, predčasné tehotenstvo, chýbajúcu či nedostatočnú mieru znalostí o problematike antikoncepcie, legislatívy a tiež prevencie prenosu pohlavných chorôb. V poslednej dobe sa hitom medzi mladými ľuďmi stáva nezáväzný sex (sex na jednu noc) bez väzby na akýkoľvek ďalší a hlbší vzťah.

Významnú kapitolu, súvisiacu s rizikami životného štýlu, predstavuje výživa. Terajšia detská populácia sa stáva čoraz obéznejšou. Zaznamenávame výrazný nepomer medzi príjmom energie a jej výdajom. Procesu napomáha uponáhľaný spôsob života, nedostatok času na konzumáciu jedla, malý denný počet porcií s vysokou energetickou hodnotou jednoduchých sacharidov a tukov, preferencia rýchleho občerstvenia, prevažne sedavý spôsob výučby, domácej prípravy i trávenia voľného času. Stresové situácie môže dieťa riešiť prejedaním, čo predstavuje možný a dočasný únik od problémov. Médiá prezentujú štíhle osoby s vypracovanými postavami ako ideály krásy. Tieto názory sú ešte posilňované modelingovými agentúrami a rôznymi súťažami krásy. V dospievaní, kedy sa zásadne menia telesné proporcie (najmä dievčat), sa často vyskytuje cielené obmedzovanie či odmietanie stravy. Pocity viny, ktoré sa dostavia po konzumácii jedla, sú sprevádzané purgativnými (očistnými) rituálmi (zvracaním, užívaním preháňadiel). Dieťa, ktoré sa nestravuje podľa zásad zdravého spôsobu života, prijíma denne niekoľkonásobne viac sodíka, nasýtených tukov a sacharidov a len ťažko napĺňa odporúčané dávky vápnika, horčíka, železa, vlákniny, prirodzených antioxidantov. Vyvážený spôsob stravovania by mal spĺňať funkciu energetickú, biologickú, estetickú a mal by byť mikrobiologicky neškodný. Uvedené problémy rozhodne nepredstavujú ucelený a systematický výpočet všetkých rizikových momentov životného štýlu, ide o upozornenie na vybrané z nich. Mnohé sú výrazne preventabilné, čiže ich včasné odhalenie a riešenie spolu ruka v ruke s výchovou k zdraviu a primárnou prevenciou môžu mnohé pozitívne ovplyvniť a ušetriť značné prostriedky, ktoré by museli byť vynaložené na riešenie následkov. Harmonická, otvorená a vľúdna rodina, konštruktívny postup v prípade sociálne znevýhodnených občanov, dlhodobá preventívna práca v školstve, zdravotníctve a v ďalších odvetviach sú dôležitými predpokladmi zmiernenia mnohých rizík životného štýlu. Je potrebné sa naučiť vnímať zdravie ako dar, ako hodnotu, o ktorú sa musíme starať a rozvíjať ju, ktorá rozhodne nie je samozrejmá. Pojem zdravie komplexne zahŕňa holistická koncepcia, ktorá vymedzuje jeho fyzickú, psychickú a sociálnu stránku, niektoré alternatívne názory uvádzajú ešte stránku duchovnú. Je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že akékoľvek hodnoty sú druhoradé a nemôžu si ich naplno užívať, pokiaľ nie sú zdraví. MUDr. Petr Kachlík, PhD. Masarykova univerzita v Brne, Pedagogická fakulta Doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta

m e d i c í n a

Novodobá epidémia Príčiny obezity Jednou z hlavných príčin narastajúceho výskytu obezity sú zmeny v stravovaní za posledné desaťročia, rovnako ako obmedzenie fyzickej aktivity. Porcie jedla sa zväčšujú, sladené nápoje sú bežné a ľudia sú menej aktívni. Medzi ľuďmi sa často traduje presvedčenie, že človek je obézny v dôsledku poruchy endokrinných žliaz. Väčšinou sa zamieňa príčina s následkom, i keď v mnohých prípadoch obéznych ľudí pomerne často zisťujeme poruchy vylučovania hormónov. Prípady hormonálne podmienenej obezity existujú, podieľajú sa ako na rozvoji obezity, tak na určovaní charakteru rozloženia tuku. Ich podiel na výskyte obezity však nie je veľmi vysoký. Najčastejšie ide o zníženú činnosť štítnej žľazy, kedy v dôsledku nedostatku jej hormónov dochádza k zníženiu energetického výdaja, čo podporuje vznik obezity. Nie každý pacient so zníženou funkciou štítnej žľazy musí byť obézny. Vzostup telesnej hmotnosti často býva dôsledkom zadržiavania tekutín a opuchov.

Svet je stále ťažší a trendy naznačujú, že táto tendencia bude pokračovať. Obezita je najčastejšie metabolické ochorenie na svete. Obezita alebo nadváha? Body mass index (BMI) je hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch (kg/m2) a používa sa na sledovanie hmotnostných kategórií, ktoré môžu viesť k zdravotným problémom. BMI pod 20 je podváha, 20 – 25 je norma, 25 – 30 je nadváha a nad 30 je obezita.

Podkožný verzus viscerálny tuk Z hľadiska zdravotných rizík je dôležité nielen to, koľko tuku je v tele, ale aj jeho rozloženie. Ak je tuk uložený najmä na bruchu a hrudníku, ide o takzvaný mužský alebo centrálny typ obezity, kedy tvar tela pripomína jablko. Druhým typom, kedy je tuk uložený najmä na bokoch a stehnách, a telo pripomína tvar hrušky, je ženský typ obezity. Jednoznačne rizikovejší je mužský

typ obezity s tukom uloženým centrálne aj medzi brušnými orgánmi, ktorý signalizuje výrazne zvýšené riziko najmä srdcovo-cievnych ochorení (vysokého tlaku, cievnych mozgových príhod, arytmií, ischemickej choroby srdca) a metabolických ochorení (cukrovky, dny, zvýšeného cholesterolu so zrýchlením procesu aterosklerózy). S hromadením viscerálneho tuku sa zvyšujú riziká ochorenia tráviaceho traktu (vyšší výskyt žlčníkových kameňov a zápalov žlčníka, pálenie záhy, stukovatenie pečene), gynekologické problémy ako napríklad poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť, vyšší výskyt komplikácií počas gravidity aj pri pôrode. Častejšie sú dýchacie problémy známe ako syndróm spánkového apnoe a stúpa dokonca aj riziko nádorových ochorení napríklad prsníka, prostaty, hrubého čreva. S obezitou súvisí aj výskyt ortopedických komplikácií s degeneratívnymi ochoreniami

neho tuku viac ako telo potrebuje, začne sa z neho vylučovať väčšie množstvo látok, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie životne dôležitých orgánov a spôsobiť množstvo závažných ochorení, ktoré sú spájané s nadváhou. Rizikové hodnoty obvodu pásu sa líšia podľa pohlavia. U žien je zvýšené riziko viditeľné už pri 80 cm, vysoké riziko je v prípade 88 a viac centimetrov. U mužov dochádza k miernemu a zvýšenému riziku pri 94 a viac centimetroch, riziková hodnota sa počíta od 102 centimetrov a vyššie.

Riešenie problému obezity

kĺbov a chrbtice, častejšie sú kožné problémy (ekzémy, mykózy, strie, celulitída, zvýšené ochlpenie u žien). Obezita sa podpíše aj pod zvýšený výskyt úrazov, horšie sa hojace rany, horší psychický stav, znížené sebavedomie, spoločenské uplatnenie a častejšie depresie.

Čo je podkožný tuk Podkožný tuk je to, čo vidíte na prvý pohľad. Sú to tie známe „faldíky“ alebo „faldy“. Viscerálny, teda orgánový tuk oproti podkožnému nie je viditeľný na pohľad. Ukladá sa vo vnútri brušnej dutiny. Tento typ vylučuje množstvo škodlivých látok.

Ako zistíte, či máte orgány obalené tukom Prezradí vám to obvod pása. Merať ho môžete pomocou bežného krajčírskeho metra, avšak na správnom mieste – v polovici medzi spodným okrajom dolného rebra a horným okrajom panvovej kosti. Určitá miera tuku na orgánoch je zdravá, pretože telu rýchlo poskytuje dostupný prísun energie. Ak je však viscerál-

Množstvo celkového aj viscerálneho tuku je ovplyvnené mnohými faktormi ako napríklad nesprávnym zložením jedálnička, nedostatkom pohybu, vekom, pohlavím, etnickým pôvodom, rodinnou anamnézou alebo menopauzou. To však neznamená, že by jeho množstvo nebolo možné upraviť. Práve naopak, už relatívne malý úbytok hmotnosti môže viesť k zníženiu podielu viscerálneho tuku v tele a zlepšeniu zdravia. Zistilo sa, že pokles váhy už len o 5 až 10 % (napríklad u človeka vážiaceho 80 kg je to 4 až 8 kg) môže výrazne zlepšiť zdravotný stav aj psychickú pohodu. Návodov, ako zredukovať nadbytočné kilogramy, sa dnes prostredníctvom médií, vo fitcentrách alebo pri debatovaní na stretnutiach a večierkoch, dostáva človeku viac než dosť. Napriek tomu sa výsledky nedostavujú, alebo len prechodne, a jedinec, ktorý to myslí s chudnutím vážne, to nemá vôbec ľahké. Základom úspechu redukčného režimu je správne odhodlanie a stanovenie reálneho cieľa. Na základe medicínskych skúseností, ale aj pokračujúceho vedeckého výskumu, sa odborná lekárska verejnosť zhodla na tom, že za najúčinnejší spôsob znižovania hmotnosti považuje komplexný prístup k liečbe obezity.

Pacienti sa neraz snažia riešiť svoj problém rôznymi drastickými diétami, náhlymi nápormi na fyzickú aktivitu či používaním rôznych „zázračných prostriedkov“, tieto však môžu vážne narušiť zdravie človeka. Podstatou komplexného prístupu je okrem stanovenia realistického cieľa regulácia nielen príjmu, ale aj výdaja energie. Je potrebná dlhodobá úprava stravovacích návykov, t. j. zníženie energetického obsahu potravy a pravidelná pohybová aktivita. Zníženie energetického príjmu v potrave by malo byť individuálne stanovené na základe zdravotného stavu pacienta. Na zníženie hmotnosti o 1 kg musíme vydať o 30 000 kJ viac ako organizmus prijme. Zároveň musí byť strava vyvážená, s dostatkom vitamínov, minerálov, vlákniny. Kombinácia zdravej stravy a aktívneho pravidelného pohybu je z dlhodobého hľadiska omnoho účinnejším prostriedkom na zníženie telesnej hmotnosti ako akákoľvek iná metóda. Pričom výsledky štúdií ukazujú, že na dosiahnutie straty nadbytočných kilogramov nie je potrebná taká vysoká miera fyzickej aktivity, ako sa predpokladalo. Ide najmä o spôsob a pravidelnosť pohybovej aktivity. Ideálne je, ak pohybová aktivita zahŕňa činnosti so zvýšeným prísunom kyslíka počas dlhšieho obdobia miernej intenzity. Pre úspešné zníženie, ale aj udržanie hmotnosti, sú potrebné aj zmeny v celkovom životnom štýle, v indikovaných prípadoch sa môže lekár rozhodnúť aj pre pomoc vo forme medikamentov, snahu je možné podporiť tiež špeciálnymi liekmi, ktoré dokážu pomôcť so znižovaním hmotnosti, ako aj množstva viscerálneho tuku. Pri najťažších formách obezity je možné pristúpiť aj k operačnému riešeniu, kde sa osvedčuje najmä bandáž žalúdka. S každým zhodeným kilogramom tuku si človek zlepší a predĺži svoj život. MUDr. Dagmar Prokešová Súkromná endokrinologická ambulancia, Bratislava

Prvá pomoc

Hypotermia

Zdravotné riziká v extrémnych podmienkach

Hypotermia je zníženie telesnej teploty z normálnej hladiny 37° C pod 35° C. Podchladenie je veľmi nebezpečné, môže spôsobiť smrť alebo postihnutie. Najnižšia hranica telesnej teploty sa pohybuje medzi 23,5° a 25° C. Reč sa spomaľuje, je málo zrozumiteľná, postihnutý postupne nereaguje a prípadne upadá do kómy. Býva narušená svalová koordinácia. Najväčší dopad má podchladenie na srdce. Príznaky • mierne podchladenie (telesná •

•

teplota 32 – 35°C): triaška, zrýchlený tep, zrýchlené dýchanie; bolesť v končatinách, koža je bledá, postihnutý môže byť zmätený a môže mať poruchy jemnej motoriky, vedomie je zachované; stredné podchladenie (telesná teplota 28 – 32°C): nepravidelné dýchanie, spomalený tep, rozšírené zreničky, postihnutý je apatický, ospalý, pocit bolesti ustupuje; ťažké podchladenie (telesná teplota je nižšia ako 28°C): postihnutý má poruchy vedomia, môže upadnúť do bezvedomia, srdcová činnosť je spomalená, nepravidelná, pulz je ťažko hmatateľný, dýchanie je nepravidelné, nápadná svalová stuhnutosť, môže dôjsť k zástave dýchania a srdcovej činnosti.

Prvá pomoc • postihnutého čo najrýchlejšie • • • •

transportujeme z nepriaznivého prostredia mokrý odev ihneď vymeníme za suchý postihnutého postupne ohrievame (pri vedomí!): ľahké tlakové masáže, kúpeľ snažíme sa zabrániť ďalšej strate tepla nikdy nepodávame alkohol!

Keď teplota klesá pod bod mrazu, môže to byť pre človeka v niektorých situáciách extrémne nebezpečné. • • •

v bezvedomí: zaistíme základné životné funkcie robíme protišokové opatrenia – 5T voláme zdravotnú záchrannú službu.

Omrzliny Keď teplota klesne pod bod mrazu, koža môže zmrznúť, stáva sa necitlivou a stráca cit na dotyk a bolesť. Existujú tri štádiá omrzlín: 1. štádium: Koža je začervenaná a šupinatá, môže byť aj zdurená, postihnutý pociťuje pálivú bolesť, poškodené miesta pripomínajú prvý stupeň spálenia na slnku. 2. štádium: koža bledne a mrzne, je necitlivá, nažltnutá s pľuzgiermi, ale hlboké vrstvy kože zostávajú pružné. 3. štádium: je najzávažnejšie. Počas extrémnych mrazov môže cirkulácia klesnúť pod bod mrazu, kedy koža trpí nedostatkom kyslíka a živín. Koža môže mať belavý vzhľad, je necitlivá, poškodenie zasahuje svaly, cievy, nervy. Odumretie tkaniva je nezvratné. Často je nevyhnutná amputácia.

Prvá pomoc • zaistíme postupné celkové • •

• •

zohrievanie primrznuté časti odevu nikdy nestrhávame! podľa stupňa omrzliny použijeme vhodný vlažný vodný kúpeľ, do ktoré sa postupne pridáva teplejšia voda až do teploty tela. na postihnuté plochy priložíme sterilné krytie pri ťažkých formách omrzlín sa vodný kúpeľ neodporúča, pretože pri relatívne rýchlom zvýšení teploty dochádza ku krutým bolestiam. Pri porušení celistvosti povrchu kože sa môže do rany

• • • •

zaniesť infekcia I. a II. stupeň na postihnuté plochy priložíme sterilné krytie robíme protišokové opatrenia – 5 T ak máme k dispozícii, použijeme alufóliu voláme záchrannou službu.

Akútna výšková choroba Akútna horská choroba zahŕňa celý rad symptómov, ktoré najčastejšie postihujú neaklimatizovaných obyvateľov žijúcich blízko hladiny mora, ktorí sa rýchlo dostanú do vyšších nadmorských výšok. Príznaky • bolesť hlavy, nevoľnosť • zvracanie, dýchavičnosť • nespavosť Choroba sa väčšinou prejaví v priebehu prvých dní pobytu vo výškach cez 2 500 m. n. m. Symptómy sa väčšinou objavia po 4 až 12 hodinách a v priebehu prvého týždňa postupne odznejú. Prvá pomoc • najlepšou prevenciou je postupná • •

aklimatizácia odporúča sa stráviť niekoľko nocí vo výške 2 500 až 3 000 m pred ďalším výstupom súčasťou liečby pri akútnej výškovej chorobe je dodanie chýbajúceho kyslíka a podávanie acetazolamidu.

Výškový pľúcny edém Môže postihnúť neaklimatizovaných horolezcov.

HOTEL MAGNÓLIA✩✩✩✩PIEŠŤANY Príznaky • bolesti hlavy a silné vyčerpanie • neprimerane rýchle dýchanie • zrýchlená srdcová frekvencia • vykašliavanie ružových penových hlienov • koža je domodra (vplyvom nízkeho tlaku kyslíku v krvi) • narušené videnie • poruchy močenia a trávenia • zlé reflexy • strata koordinácie svalov trupu • paralýza polovice tela. Prvá pomoc • okamžitý presun do nižších nadmorských výšok • zaistenie dodatočného kyslíka • prenesenie na nosidlách. Fyzická aktivita môže stav zhoršiť.

Bez liečby je výškový pľúcny edém fatálny. Obzvlášť náchylné sú deti a mladí dospelí.

Výškový mozgový edém Výškový mozgový edém je potenciálne smrteľný neurologický syndróm, ktorý sa môže objaviť v priebehu niekoľkých hodín alebo dní u jedincov postihnutých akútnou výškovou chorobou. Označuje sa tiež ako vážnejšia forma akútnej výškovej choroby. Príznaky • dýchavičnosť po námahe • veľká slabosť • vytrvalý kašeľ a pľúcna infekcia • bolesť alebo tlak pod hrudnou kosťou • zmätenosť • narušené mentálne pochody • ospalosť, strata vedomia • popolavá farba pleti Liečba je podobná ako u pľúcneho edému. Prvá pomoc • k zníženiu rizika úmrtia je nutné zaistiť kyslík • zostúpiť do nižších polôh.

Darčeky, ktoré žijú v pamäti. Nezabudnite na svojich partnerov či deti, určite im náš „ROMANTICKÝ POBYT“ utkvie v pamäti. Manželkám, partnerkám a dcéram radosť spraví, „WELLNESS BEAUTY POBYT“ pravý. Potešte i svojich rodičov vo forme „SENIORSKÝCH POBYTOV“. „ROMANTICKÝ POBYT“ - 180 EUR / pár / dve noci (ubytovanie v dvojlôžkovej izbe, raňajky, welcome drink, ovocná misa, romantická večera, vírivka, medová masáž pre dámu, klasická masáž pre pána, relaxačné prekvapenie, bazén, infra sauna, mestský poplatok) „WELLNESS BEAUTY POBYT“ - 238 EUR / dve osoby / tri noci (ubytovanie v dvojlôžkovej izbe, raňajky, welcome drink, fit večera každý deň, medová masáž, reflexná masáž chodidiel, rašelinový zábal, manikúra a parafín na ruky, bazén, infra sauna, mestský poplatok) „POBYT PRE SENIOROV“ - 231 EUR / dve osoby / tri noci (ubytovanie v dvojlôžkovej izbe, polpenzia, popoludňajšia káva, klasická masáž, reflexná masáž chodidiel, kyslíková terapia, bazén, infra sauna, mestský poplatok)

Využite 20 % zľavu na všetky pobyty hotela Magnólia zakúpené ako darček pre Vašich blízkych do 20.12.2010.

Chronická horská choroba Môže sa objaviť po niekoľkých mesiacoch a rokoch strávených vo vysokých nadmorských výškach. Príznaky • polycytémia (zmnoženie červených krviniek, vyššia viskozita krvi); zapríčiňuje otupenosť, slabosť, narušenie spánku koža s farbou „domodra” zmeny psychického stavu

• • Choroba môže viesť k invalidite aj k smrti.

Výšková retinopatia Krvácanie do sietnice vo veľkých výškach.Objavuje sa u všetkých horolezcov vo výškach nad 6 700 m. n. m. ako dôsledok zvláštneho poškodenia sietnice. Presná príčina nie je známa, pravdepodobne ide o trhliny v kapilárach sietnice spôsobené návalmi tlaku krvi pri fyzickom výkone. PhDr. Jarmila Kelnarová, PhD. Střední zdravotnická škola, Brno

Magnólia, a.s., Nálepkova 1, 921 01 Piešťany tel: +421 33 76 262 51, +421 33 76 255 33, recepcia@hotelmagnolia.sk, www.hotelmagnolia.sk

m e d i c í n a

Poruchy erekcie Erektilná dysfunkcia je deﬁnovaná ako neschopnosť dosiahnuť a udržať erekciu dostatočnú pre uspokojivý pohlavný styk. Poruchami erekcie trpí v súčasnosti viac ako polovica mužov starších ako 40 rokov, čo na Slovensku predstavuje okolo 500 000 mužov. Poruchy erekcie sa vyskytujú pomerne často aj u mladých mužov na začiatku pohlavného života.

Množstvo faktorov Napriek vysokému výskytu problému sa veľa pacientov s poruchou erekcie návšteve lekára vyhýba, takže účinnú liečbu nakoniec dostane iba okolo 5 % z nich. Niet sa čomu čudovať. Hovoriť o svojich intímnych problémoch s cudzím človekom nie je jednoduché. Ak sa však porucha erekcie nelieči, môže mať za následok manželské konflikty, neschopnosť založiť si rodinu, problémy v zamestnaní či stratu sebadôvery a depresiu. Erektilnú dysfunkciu najčastejšie spôsobuje viac faktorov súčasne, pričom väčšina prípadov (73 %) má organický pôvod, zatiaľ čo čisto psychogénny pôvod zisťujeme asi v 9 % prípadov. Erektilná dysfunkcia nie je samostatným ochorením. Je príznakom, symptómom rôznych ochorení, ktoré majú za následok poškodenie ciev a nervov alebo zníženie hladiny mužských pohlavných hormónov nevyhnutných na správne fungovanie erekcie, prípadne ide o priame poškodenie toporivého tkaniva penisu. Porucha erekcie sa preto vyskytuje u viac ako 50 % pacientov s cukrovkou, u 40 % pacientov s aterosklerózou alebo vysokým krvným tlakom. Je častým prejavom chronických neurologických ochorení. Výskyt erektilnej dysfunkcie zvyšuje fajčenie, alkohol, stres, ale aj niektoré lieky, najmä lieky na vysoký tlak. Je častým sprievodným príznakom ochorení

prostaty a trpia ňou aj pacienti po chirurgických brušných operáciách. V našich ambulanciách je dosť pacientov, u ktorých sa práve na základe zhoršenia erekcie zistili ochorenia srdca alebo aj cukrovka. Erektilná dysfunkcia môže tiež signalizovať zhoršenie už známeho ochorenia, napríklad vysokého tlaku. Ak pacient s poruchou erekcie príde na vyšetrenie, mal by mať istotu, že lekár bude príčinu zhoršenia erekcie hľadať a tým aj veľkú šancu na odstránenie poruchy.

Jednoduchá diagnostika Diagnostika poruchy nie je zložitá. Už na základe rozhovoru, objektívneho vyšetrenia a hormonálneho vyšetrenia väčšinou vieme pacientovi povedať, aká liečba je pre neho najvhodnejšia. Liečba porúch erekcie je v súčasnosti rozdelená do troch línií. Od osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy boli položené základy fyziológie a patofyziológie erekcie, sa tímy vedcov zaoberali vývojom tabletkových liekov, ktoré mali za cieľ zlepšenie, respektíve návrat kvalitnej erekcie. Prvým takýmto liekom bol sildenafil. Jeho zavedenie do lekárskej praxe v roku 1998 znamenalo revolúciu v liečbe erektilnej dysfunkcie. Vývoj sa však nezastavil a na trh prišli ďalšie dva účinné lieky - tadalafil a vardenafil. V súčasnosti sa do popredia dostala snaha o zistenie, čo charakterizuje typického pacienta s erektilnou dysfunkciou a tiež to, čo muži a ich partnerky od liečby očakávajú.

Typický pacient Aký je teda typický pacient s erektilnou dysfunkciou? Je to 54-ročný ženatý muž, ktorý sa lieči na vysoký tlak alebo cukrovku a na liečbu týchto ochorení užíva aspoň jeden liek. Poruchou erekcie trpí už 18 až 60 mesiacov, a v posledných mesiacoch nemal pohlavný styk. Typické pre mužov s poruchou erekcie je, že popierajú alebo minimalizujú tento problém. Vyhýbajú sa pohlavnému styku, ale aj prejavom náklonnosti k partnerke. Idú spať skôr alebo neskôr ako ich partnerka, sú depresívni, nervózni, necítia sa v poriadku. Veľmi zaujímavý je pohľad partnerky na správanie muža trpiaceho poruchami erekcie. Partnerka sa väčšinou čuduje zmene správania muža a sama seba sa pýta: „Ľúbi ma ešte? Som pre neho stále atraktívna? Nemá iný vzťah?“ Často odmieta dvorenie partnera, pretože ho nechce uviesť do rozpakov. Porucha erekcie má teda veľmi negatívny vplyv na kvalitu života oboch partnerov. Podľa výskumov až 96,8 % respondentov na Slovensku považuje sex za dôležitý pre kvalitný život. Vo veku 40 až 80 rokov je to 83 % mužov a 63 % žien. Dokonca viac ako polovica sexuálne aktívnych mužov (57 %) a žien (51 %) z tejto vekovej skupiny udáva, že majú pohlavný styk 1 až 6-krát za týždeň.

Lieky a očakávania Čo očakávajú pacienti od lieku, ktorý im má umožniť plnohodnotný pohlavný život bez ohľadu na vek a ochorenie, na ktoré sa liečia? Očakávajú predovšetkým zlepšenie schopnosti dosiahnuť a udržať kvalitnú erekciu. Okrem toho je pre nich veľmi dôležité uspokojenie partnerky a návrat sebavedomia v pohlavnom živote. Očakávania partneriek mužov s erektilnou dysfunkciou sú podobné. Zo štúdií so sildenafilom vieme, že viac ako 85 % partneriek si želá, aby muž v liečbe pokračoval, pretože splnila očakávania oboch partnerov a partnerka

sa pri liečbe cíti žiaduca a spokojná. V súčasnosti máme k dispozícii tri tabletkové lieky na liečbu erektilnej dysfunkcie. Sú to účinné látky tadalafil, sildenafil a vardenafil. Podľa spôsobu účinku ich zaraďujeme medzi selektívne inhibítory fosfodiesterázy 5. typu. Všetky tri lieky sú v liečbe porúch erekcie veľmi účinné (účinnosť asi 80 %) a majú minimum vedľajších účinkov. Jediný rozdiel je v dĺžke účinnosti liekov. Zatiaľ čo sildenafil a vardenafil účinkujú od 15 minút do približne 5 až 6 hodín od užitia, tadalafil zlepšuje erekciu od 16 minút až do 36 hodín od užitia. Pri sildenafile a vardenafile môže mastná a ťažká strava pred užitím lieku spomaliť vstrebávanie, a tým znížiť účinok, pričom bežné jedlo účinok lieku neovplyvní. Tadalafil sa môže užívať bez ohľadu na príjem jedla a všetky tri lieky je možné kombinovať s malým množstvom alkoholu. Lieky sú dobre tolerované, z nežiaducich účinkov sa najčastejšie vyskytli bolesti hlavy, poruchy trávenia, v menšej miere to boli upchatie nosa a bolesti svalov. Nežiaduce účinky boli v štúdiách mierne a prechodného charakteru. Všetky lieky na zlepšenie erekcie sa nesmú užívať s liekmi obsahujúcimi oxid dusnatý (NO), teda nitrátmi alebo s donormi nitrátov.

Liek na predpis Príchodom nových tabletkových liekov sa výrazne zvýšil počet mužov, ktorí sa do sexuálneho života úspešne vrátili. Ich účinnosť a bezpečnosť je overená mnohými vedeckými štúdiami. Veľmi účinne zlepšujú erekciu, ba podľa najnovších poznatkov sa môžu podieľať aj na predchádzaní rôznych cievnych ochorení spojených so zúžením ciev. Veľký dôraz sa pri týchto liekoch, okrem účinnosti, kladie na bezpečnosť. To je aj dôvod, prečo sú všetky tri lieky na lekársky predpis a nedajú sa voľne kúpiť v lekárni. Obmedzenie v používaní liekov na zlepšenie erekcie sa však týka iba malej skupiny pacientov.

TRI LÍNIE LIEČBY ED Prvá línia: • tabletková liečba • vákuovo-konstrikčná pomôcka • psychosexuálna liečba Druhá línia: • intrakavernózna injekcia • intrauretrálna liečba PgE1 Tretia línia: • protézy • chirurgická liečba

Aj v súčasnosti je ešte veľa mužov, ktorí sa návšteve lekára snažia vyhnúť a hľadajú potom iné možnosti ako svoj problém vyriešiť. Často podľahnú masívnej reklame v médiách a snažia sa zadovážiť si iné tabletky, potravinové doplnky, ktoré sľubujú zlepšenie erekcie a nie sú na lekársky predpis, dajú sa teda voľne kúpiť. Riziká takéhoto postupu sú však pomerne veľké. Prvým rizikom je fakt, že potravinové doplnky nie sú liekmi. Ich účinnosť nemusí byť potvrdená vedeckými štúdiami, stačí, aby boli hygienicky neškodné. V skutočnosti okrem jednej štúdie, ktorá sa veľmi ťažko dá nazvať vedeckou, ani neboli prezentované vedecké dôkazy o tom, že takéto prípravky naozaj erekciu zlepšujú. Tento fakt potvrdzuje aj väčšina našich pacientov, ktorí podobné potravinové doplnky užívali. Okrem vedeckými štúdiami nedokázanej účinnosti je tu aj druhé riziko užívania týchto prípravkov. Tým, že pacient nenavštívi lekára, nemôže byť vyšetrený a nemá ani šancu svoj problém s erekciou odstrániť. Snaží sa teda iba zlepšiť následok, bez toho, aby pátral po príčine. Vystavuje sa tak riziku, že príčina zhoršenej erekcie sa odhalí až vtedy, keď už bude neskoro. Súčasný vývoj ukazuje, že moderné tabletkové lieky prinášajú do liečby erektilnej dysfunkcie nové aspekty a umožňujú viesť taký plnohodnotný pohlavný život ako pred vznikom poruchy erekcie. MUDr. Martin Hrivňák, PhD. Andrologická ambulancia Košice www.andrologia.sk

o s t e o p o r ó z a

Seri ál čl ánk na p ov okra čova o os n ie teop oróz e

Tichý zlodej kostí Nástup ochorenia a jeho rozvoj sú pomalé a niekedy úplne nerozpoznateľné, preto sa o osteoporóze často hovorí ako o tichom zlodejovi kostí.

Po 35. roku života však dochádza k urýchleniu odbúravania kostí na úkor novotvorby a kostnej hmoty v tele človeka postupne ubúda. Po 65. roku života nastáva úbytok kostnej hmoty u oboch pohlaví.

Osteoporóza a starnutie Ženám ubýva kostná hmota ešte väčšmi, ako následok znižovania tvorby ženského pohlavného hormónu estrogénu po menopauze. Ešte pred dovŕšením 65. roku života každá žena stráca najmenej jednu tretinu kostnej hmoty. Ako starneme, v dôsledku straty kostnej hmoty, sa postupne narúša štruktúra kosti. V určitom stupni sa potom preriednutá kosť stáva veľmi krehkou a ľahko sa láme (najčastejšie v oblasti tiel stavcov chrbtice, zápästia a bedrového kĺbu). Podľa štatistických údajov je predpo-

klad, že po 65. roku života 1/3 žien utrpí zlomeninu stavca a 1/4 žien bude mať zlomeninu predlaktia. Aj zdraví ľudia si môžu zlomiť kosť, ale až po dostatočne silnom náraze. Ľuďom s osteoporózou sa kosť môže zlomiť i po úplne banálnych úrazoch, pádoch či prudších nárazoch, dokonca aj spontánne. Vo väčšine prípadov sú takéto zlomeniny dobre liečiteľné, i tak však predstavujú pre pacienta značné riziko. Predovšetkým zlomeniny krčku stehnovej kosti sú z hľadiska pacienta najrizikovejšie a 15 až 20 % chorých do roka zomiera. Z tých, ktorí akútny stav prežijú, prakticky polovica zostáva pohybovo obmedzená, odkázaná na lôžko alebo sociálnu starostlivosť. V žiadnom prípade teda nemožno riziko osteoporózy a jej komplikácií podceňovať. Sú jedinci, ktorí si nevytvoria dostatočné množstvo kostnej hmoty ale-

bo proces odbúravania kostí značne prevláda nad jej novotvorbou (neovplyvniteľné a ovplyvniteľné rizikové faktory osteoporózy). Preto je veľmi dôležité pacientov s prítomnými rizikovými faktormi osteoporózy vyhľadať, včas ochorenie odhaliť (denzitometrickým vyšetrením) a komplexne liečiť (úprava stravy, pohybová liečba, chemické a nechemické lieky). „Len včasnou diagnostikou a správnou liečbou dokážeme predísť komplikáciám - zlomeninám na podklade osteoporózy.“

Pohybom k zdravým kostiam Nedostatok pohybu je jedným z faktorov, pre ktorý označujeme osteoporózu ako civilizačné ochorenie. Telesný pohyb a cvičenie majú význam nielen pre prevenciu a lieč-

Základné podmienky úspešnej prevencie a liečby osteoporózy bu osteoporózy, ale patria k správnemu životnému štýlu. Primeraná telesná aktivita je prospešná pre všetky orgány, vrátane mozgu, navyše sa urýchľuje látková výmena, lepšie sa využijú cukry, tuky, bielkoviny. Do značnej miery je pohyb i určitým regulátorom rovnováhy telesnej energie, a teda aj prostriedkom na dosiahnutie správnej telesnej hmotnosti, a tým aj prevenciou chorobných stavov, ktoré súvisia s obezitou - nadhmotnosťou. Opakovane bolo dokázané, že telesná záťaž je tiež najvhodnejším podnetom k činnosti buniek, ktoré tvoria kosť, t.j. osteoblastov. Rovnako bolo dokázané, že pri sedavom spôsobe života, pri nedostatku vhodnej záťaže, prevládne činnosť buniek, ktoré kosť odbúravajú, t. j. osteoklastov. Ľudský vek sa bude podľa všetkých opodstatnených predpovedí predlžovať. Môžeme teda očakávať, že sa bude zvyšovať aj výskyt osteoporózy. Je teda úlohou zdravotníkov upozorňovať na riziká a zoznamovať ľudí s možnosťami, ako im predchádzať.

•

• • • •

primeraný pravidelný telesný pohyb (cvičebná zostava v knihe s CD „Ženské bolesti chrbtice – sterilita, inkontinencia, osteoporóza“ v kombinácii s minimálne pol až hodinovou chôdzou denne) správna výživa obsahujúca potrebné živiny s dostatočným prívodom vápnika (k zaisteniu dennej potreby vápnika prispievajú aj niektoré minerálne vody, napríklad v kúpeľoch Lúčky, pričom sa nevyskytujú nežiaduce účinky ako zápcha či plynatosť) pobyt na čerstvom vzduchu a rozumné slnenie (t.j. dostatok vitamínu D) na najmenšiu možnú mieru obmedziť alkohol, vynechať fajčenie, rozumné pitie kávy pozor na pády! užívať odporučené lieky (tzv.osteoprotektíva) podľa ordinácie lekára – osteológa.

PREVENCIA OSTEOPORÓZY 1. primárnu prevenciu osteoporózy pred-

3. terciálna prevencia je komplexná

stavuje zaistenie maxima kvalitnej kostnej hmoty počas detstva a dospievania a udržanie tejto kostnej hmoty v dospelosti; zdôraznenie a zaistenie primeraného množstva vápnika a bielkovín v potrave, primerané zásobenie vitamínom D a C, primeraná fyzická aktivita, vylúčenie fajčenia, pitia alkoholu, pitia väčšieho množstva kávy a vylúčenie toxických vplyvov prostredia. 2. sekundárna prevencia spočíva vo včasnom odhalení chorých s rizikom budúcej osteoporózy, zastavení úbytku kostnej hmoty, a tým predchádzaniu osteoporóze (včasná diagnostika denzitometrickým vyšetrením).

správna liečba pacientov s osteoporózou, aby sa predišlo zlomeninám na osteoporotickom teréne (diétne opatrenia, správna pohybová aktivita, medikamentóza a nemedikamentózna liečba).

V budúcom čísle sa dočítate o výskyte osteoporózy v niektorých rodinách. prim. MUDr. Elena Ďurišová Reumatologicko-rehabilitačné centrum Hlohovec, www.rrc.sk

e x p e r t

p a n e l

sa pýta... Doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

MUDr. Marcela Takácsová Praktická lekárka OUSA

Zdravo fungujúca imunita pomáha lepšie prekonávať infekčné ochorenia – vrátane chrípky. Jej normálne fungovanie najlepšie podporíme dostatkom aktívneho (primeraný, nie vrcholový šport) a pasívneho oddychu (spánok, aspoň 6 hodín denne) a pestrou vyváženou stravou bohatou najmä na čerstvé ovocie a zeleninu. Napomôcť môžu aj rôzne doplnky výživy (vitamíny, minerálne látky, extrakty z rastlín a húb). Odporúčam poradiť sa s lekárom. Na tom, či a ako chrípku prekonáme, sa však podieľa celý rad faktorov a až ich súhra rozhodne, či vôbec ochorieme - t.j. prekonáme infekciu tak, že o tom budeme vedieť. Imunitný systém každý okamih nášho života spracúva množstvo podnetov a my o tom ani nevieme. Ak sa však „práca imunitného systému" prejaví zvýšenou tvorbou tzv. cytokínov (informačných molekúl, ktoré sú akousi rečou medzi bunkami), cítime to v podobe únavy, nechutenstva, zvýšenej teploty. Tieto prejavy nám dávajú vedieť, že „imunita pracuje" a netreba ich nasilu prekonávať ani potláčať. Telo nám iba hovorí, že si treba si ľahnúť do postele.

V takzvanom chrípkovom období svoju imunitu môžeme posilniť viacerými spôsobmi. Užívanie rôznych výživových doplnkov, vitamínov, minerálov a stopových prvkov, pomôže udržať našu imunitu v dobrom stave. Aj pre alternatívne orientovaných ľudí existujú na trhu prípravky tohto typu na posilnenie imunity. Okrem toho je dôležitá pravidelná vyvážená strava, pravidelná športová aktivita, dostatok spánku a menej stresu.

1. V čase chrípky sa na program dňa dostávajú otázky imunity. Ako ju môžeme podporiť a predchádzať ochoreniam? 2. Čo si myslíte o očkovaní ako prevencii chrípky? Je očkovanie proti chrípke bezpečnou prevenciou? 3. Hovorí sa o nadužívaní antibiotík. Neohrozujeme aj takýmto spôsobom svoju imunitu?

2. Očkovanie proti chrípke je vhodné najmä pre osoby, ktoré sú vírusovou infekciou najviac ohrozené, a v prípade ktorých by následky mohli byť fatálne. Ľudia trpiaci imunitným deﬁcitom, starí ľudia, deti v predškolskom veku, pacienti s prítomným chronickým ochorením dýchacích ciest, s ochorením srdca, diabetici, ľudia žijúci vo väčších kolektívoch, napríklad v domovoch sociálnej starostlivosti, sú chrípkou ohrození najviac. Aj preto je očkovanie v týchto skupinách skutočne žiaduce.

Antibiotiká sú indikované v liečbe bakteriálnych ochorení, nepodávajú sa pri bežných nekomplikovaných vírusových ochoreniach. Nesprávnym užívaním antibiotík sa môžu baktérie stať voči liečbe rezistentné. Či pacient potrebuje antibiotiká, je možné pri pochybnostiach určiť jednoduchým testom, vyšetrením CRP, zápalového parametra z krvi. Antibiotiká okrem toho, že ničia patogénne baktérie, ničia aj normálne bakteriálne osídlenie v čreve, ktoré pôsobí na imunitu priaznivo a jeho zničením sa oslabuje prirodzená imunita.

Každé očkovanie so sebou nesie isté, i keď minimálne riziko nežiaducej reakcie. To sa ale týka každej liečby, nie iba očkovania. Pri liečbe medicína zvažuje prínos (pre jednotlivca aj pre celú spoločnosť) a mieru rizík. V prípade očkovania proti chrípke najmä vo vybraných skupinách populácie jednoznačne úžitok z očkovania prevyšuje potenciál rizík (deti, geriatická populácia, chronicky chorí pacienti, najmä s respiračnými chorobami, a tiež ľudia v každodennom kontakte s veľkým množstvom ľudí: učitelia, zdravotníci, ľudia v kolektívoch - napr. v domovoch dôchodcov). Treba si uvedomiť - nech mi čitateľ odpustí príklad - ani cesta autom či MHD ráno do práce nie je bez rizika , a napriek tomu si každý deň sadáme do auta, autobusu, električky...

Antibiotiká sa u nás naozaj nadužívajú. Väčšina prechladnutí je vírusového pôvodu a tu antibiotiká nemajú žiaden efekt. Každé užívanie antibiotika sa spája s poškodením telu vlastnej „priateľskej“ mikroﬂóry, ktorá nás za bežných okolností chráni, následkom sú rôzne plesňové a kvasinkové ochorenia, a tiež poruchy trávenia. Okrem toho neodôvodnené užívanie antibiotika neumožňuje úplné rozvinutie prirodzenej obrany, a tak sa v konečnom dôsledku nevytvárajú dostatočná imunitná odpoveď a imunitná pamäť. Antibiotiká by sa teda mali používať uvážene a cielene. Ak sme presvedčení, že pacienta ohrozuje baktériová infekcia, alebo máme už k dispozícii pozitívny kultivačný nález. Ale pozor: význam výterov z nosa a hrdla sa tiež nadhodnocuje. Laboratórny výsledok si treba vždy spojiť so stavom pacienta. Nemali by sme liečiť výsledky, ale samozrejme človeka.

Kolektív inžinierov výživy Barny´s

1. Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré ľudia s dobre fungujúcim imunitným systémom prekonávajú s normálnym priebehom. Na začiatku prevládajú horúčka (nad 38ºC), zimnica, bolesti hlavy, svalov končatín alebo chrbta, nevoľnosť a nechutenstvo. Tieto príznaky pociťujeme, keď je organizmus v procese likvidácie vírusov. Vlastnú odolnosť môžeme podporiť prijímaním pestrej vyváženej stravy s dostatočným obsahom vitamínov, pokiaľ možno v prirodzenej forme (čerstvé ovocie a zelenina). Na trhu sa nachádzajú aj rôzne podporné prostriedky na zvýšenie imunity. Od byliniek (echinacea), ktoré pomôžu ľahšie zvládať ochorenie, cez vitamíny (C), beta-glukány (hliva ustricová), ktoré pôsobia na rozmnoženie vlastných makrofágov (buniek imunitného systému), až po mledzivo (kolostrum), ktoré obsahuje priamo zložky imunitného systému – imunoglobulíny. Najúčinnejšie z hľadiska podporenia imunity sú imunoglobulíny, ktoré reagujú proti voľným vírusom. Vedia ich rozložiť, aby sa nedostali do bunky, ktorú by vírus inak zlikvidoval, zosilňujú bunkové membrány, zabránia replikácii a reinfekcii vírusov.

Počas minulej chrípkovej sezóny sa na Slovensku dalo zaočkovať zhruba 12 % ľudí. Takéto nízke percento zaočkovaných poukazuje zrejme na to, že si ľudia uvedomujú, že medicína vychádza iba z predpokladov a pravdepodobností, čo je dosť málo, pokiaľ ide o zdravie. Dokonca aj samotní lekári sa nevedia zhodnúť na tom, či očkovať proti chrípke, alebo nie. Keďže hlavnou úlohou očkovania je stimulácia a aktivizácia príslušných buniek imunitného systému, ktoré by mali začať vytvárať príslušné protilátky, je veľmi dôležité presne vedieť, akého pacienta chceme zaočkovať. Imunitný stav sa totiž netestuje. Alebo sa stačí opýtať, či ste zdravý? A čo v prípade, že je imunita oslabená? Vtedy môžu nastať až fatálne následky. Napokon, okrem samotného procesu vakcinácie je dôležité vedieť, čo daná vakcína obsahuje, najmä aké prídavné látky, a ako ich vie daný organizmus spracovať. Štatistiky jednoznačne preukazujú na nárast ochorení súvisiacich s porušením imunitného systému (napr. alergie). Mohli by sme dať do súvisu tieto štatistiky s očkovaním? Očkovať sa začalo zhruba pred 70 rokmi. Alergie sa v tom období vyskytovali iba minimálne, no v súčasnosti sa ich výskyt zvýšil z dvoch na 40 % a lekári predpokladajú, že v najbližšom desaťročí nimi bude trpieť každý druhý jedinec. Je to iba náhoda? Alebo sa budeme vyhovárať na moderný životný štýl?

Podľa svetových štatistík bolo až 70 % antibiotík (ATB) podaných zbytočne a nevhodne. Čoraz častejšie to priznávajú samotní odborníci. Nedávno MUDr. Orosová, z detskej pľúcnej ambulancie potvrdila, že nadmerné podávanie ATB je škodlivá prax. Následkom býva zníženie celkovej imunity prostredníctvom dlhodobého narušenia dôležitej črevnej mikroﬂóry (zlikvidovaním kmeňov dobrých baktérií, ktoré sa nemusia obnoviť ani za niekoľko rokov) a vznik rezistencie na ATB. Ale kto za toto nesie zodpovednosť? Veď ATB nie sú voľnopredajné! Predpisujú ich doktori! A čo ak budú ATB potrebné na vážne bakteriálne ochorenia, a vďaka vytvorenej rezistencii už nebudú účinné? Pravdepodobne tu možno vidieť súvislosť so zlým zdravotným stavom populácie. Veď porušená imunita je základ pre vážne chronické ochorenia ako alergia či rakovina. Je to liečenie obyvateľstva alebo predlžovanie a rozširovanie ďalších chorôb?

p s y c h i a t r i a

Schizofrénia a jej liečba Schizofrénia je závažná psychická porucha, ktorou trpí asi 1 % populácie staršej ako 18 rokov. Termín znamená v preklade rozdelenie (schisis) duše či mysle (phrein). Psychotická porucha Často sa nesprávne interpretuje ako rozdvojenie osobnosti. Pri schizofrénii však skôr nachádzame nedostatočnú spoluprácu a koordináciu medzi jednotlivými psychickými funkciami, čím je ovplyvnená celá osobnosť. Napríklad citové prežívanie (emócie) nie je v súlade so situáciou, človek so schizofréniou neprimerane či nedostatočne emocionálne reaguje na podnety z okolia. To, ako schizofrénia „vyzerá“, sa všeobecne opisuje len ťažko, pretože individuálne prejavy sú veľmi variabilné a závisia od osobnosti (povahy) človeka pred ochorením, od vzdelania, rodinného zázemia, od závažnosti a typu ochorenia. Ochorenie patrí medzi tzv. psychotické poruchy. Základnou charakteristikou psychózy je hlboké narušenie vnímania, myslenia a vonkajších prejavov – samotného konania. Medzi typické poruchy vnímania patria sluchové halucinácie. Pacient počuje hlasy, ktoré komentujú jeho správanie alebo mu dávajú príkazy, rozprávajú sa o ňom. Nezriedka sú to len útržky viet, či jednotlivé slová a niekedy ich pacienti opisujú len ako „hlasy v hlave“. V myslení sa najčastejšie vyskytujú paranoidné bludy (presvedčenie o prenasledovaní či úmyselnom poškodzovaní) a myslenie je narušené aj v svojej štruktúre a logickej výstavbe – reč sa stáva nezrozumiteľnou, rozpadnutou, je ťažké pochopiť zmysel toho, čo chce postihnutý povedať. Konanie môže byť narušené sekundárne, vtedy ho sprevádzajú nasledujúce prejavy: postihnutý si napríklad zapcháva uši, pretože ho obťažujú slová, obalí sa alobalom, aby sa chránil pred ne-

bezpečným žiarením. Ďalším typickým znakom je autizmus (netreba si mýliť s detským autizmom, čo je samostatná porucha či diagnóza). Autizmus sa prejavuje malým záujmom o komunikáciu s okolím, neschopnosťou reagovať na racionálne či citové podnety a pohrúžením do svojho vlastného sveta. Tieto základné prejavy sa môžu kombinovať do nespočetného množstva individuálnych obrazov. Tak môžeme vidieť pacienta so schizofréniou, ktorý je veľmi nepokojný až agresívny, a na druhej strane pacienta, ktorý je pohrúžený do seba, nekomunikuje, zanedbáva hygienu, riadne sa nestravuje. Veľmi špecifickou formou je tzv. katatónna schizofrénia, kedy je narušená pohybová aktivita a konanie až do tej miery, že pacient nadlho zotrváva v zvláštnych polohách (má napríklad zdvihnutú hlavu nad lôžkom), alebo bez prestania vykonáva tie isté úkony. Ak sú podobné prejavy veľmi intenzívne, dostáva sa do priameho ohrozenia života, pretože neprijíma potravu ani tekutiny.

Typický nástup ochorenia Obvyklý začiatok ochorenia je na konci obdobia dospievania a v mladom dospelom veku. Najčastejšie sa pacienti pre svoju poruchu dostanú do lekárskej starostlivosti vo veku 23 – 25 rokov. Zo spoločenského mladíka so záujmom o šport sa stáva samotár, ktorý obmedzuje kontakty a bez vysvetlenia, na prekvapenie všetkých, končí so športom. Inokedy sa ochorenie prejaví akútne – v priebehu dní začne mladá žena tvrdiť, že je kontrolovaná či-

pom, ktorý má umiestnený v hlave, obráti sa na políciu, obviní strýka, že spolupracuje s tajnými službami, aby ju zneškodnil, odstaví plyn celému vchodu, zabarikáduje sa v byte.

Prečo? Príčiny schizofrénie sa doteraz nepodarilo plne objasniť. Je to komplexné ochorenie, ktoré postihuje celú osobnosť a asi neexistuje jediný, jednoznačný faktor, ktorý by schizofréniu vyvolával. Najväčší podiel na vzniku schizofrénie majú genetické faktory. Na tom sa podieľa z istej časti samotná dedičnosť, ale z väčšej časti zmena genetickej informácie, ktorú môže spôsobovať veľa doteraz neznámych faktorov. Spomínali sme, že výskyt schizofrénie medzi dospelými je približne 1 %. Pokiaľ jeden z rodičov trpí schizofréniou, potom je štatistická pravdepodobnosť, že jeho potomok bude mať zhodné ochorenie približne 12 %. Medzi faktory prostredia, ktoré prispievajú k vzniku schizofrénie, patria vyšší vek otca, pôrodné a popôrodné komplikácie, infekcie matky počas ťarchavosti a pôrod v určitých mesiacoch roka.

Schizofrénia a drogy Vzťah medzi užívaním rôznych drog a schizofréniou je významný. Niektoré drogy spôsobujú jasné psychotické príznaky (halucinácie, bludy). Patria sem najmä tzv. halucinogény, ako je LSD alebo látky obsiahnuté v niektorých hubách. V posledných rokoch sa však najviac diskutuje o vzťahu medzi výskytom schizofrénie a fajčením marihuany.

Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí začali fajčiť marihuanu skôr a fajčili intenzívnejšie, mali vyššie riziko objavenia schizofrénie v neskoršom období. Otázka, či má marihuana priamy vzťah k rozvoju schizofrénie, nie je jednoznačne zodpovedaná, je však známy nepriaznivý vplyv fajčenia marihuany na úspešnosť liečby.

Liečba antipsychotikami Schizofrénia je v prevažnej väčšine prípadov chronické ochorenie. Základom liečby je medikamentózna liečba. Používa sa skupina liekov, ktoré označujeme ako antipsychotiká (predtým neuroleptiká). Ich pôsobenie je založené na ovplyvnení prenášača nervových signálov, ktorý sa nazýva dopamín. Antipsychotiká obsadia miesta, na ktoré sa dopamín na povrchu mozgových buniek

viaže (receptory) a zníži sa tak signál, ktorý je dopamínom sprostredkovaný. V ostatnom desaťročí sa do praxe dostali viaceré lieky z novej generácie antipsychotík. Po stanovení diagnózy má prebiehať liečba antipsychotikami minimálne dva roky. To však naráža na problém. Okrem prirodzenej nechuti k užívaniu liekov si ľudia so schizofréniou často neuvedomujú alebo nechcú prijať skutočnosť, že majú nejaké príznaky psychického ochorenia. Antipsychotiká môžu taktiež spôsobovať nežiaduce účinky. Blokovanie účinku dopamínu sa môže prejavovať príznakmi podobnými parkinsonizmu, môže zvyšovať hladinu hormónu prolaktínu, niektorí pacienti pri liečbe priberajú na hmotnosti. Je veľmi dôležité, aby pacient v spolupráci s lekárom o týchto problémoch diskutoval a aby sa využívali možnosti cieleného vzdelávania

pacienta i príbuzných o ochorení a liečbe. V posledných rokoch sú aj novšie lieky dostupné vo forme injekcií, ktoré majú dlhodobú účinnosť – dva týždne až mesiac. Podávaním týchto injekcií sa zabezpečí stabilná dávka lieku a eliminuje sa nepravidelné užívanie alebo neužívanie liekov. Liečba antipsychotikami, zapájanie sa do rôznych podporných aktivít (napríklad činnosti organizácií, ktoré združuje Liga pre duševné zdravie) možnosť parciálnej hospitalizácie v denných sanatóriách a, ak je to potrebné, psychoterapeutická starostlivosť, umožňujú ľuďom so schizofréniou prežiť život bez zbytočných relapsov (návrat akútnej fázy ochorenia) a hospitalizácií. Doc. MUDr. Ján Pečeňák, CSc., Psychiatrická klinika LF UK a FN, Bratislava

m e d i c í n a

Ochorenia srdca v detskom veku Najčastejšie ochorenia srdca v detskom veku tvorí skupina vrodených srdcových chýb. Podrobnejšie sme sa im venovali v predchádzajúcom čísle Bedekra zdravia. Pozrime sa teraz bližšie na spektrum získaných srdcových chýb. Možnosti diagnostiky a liečby vrodených chýb srdca sa v posledných desaťročiach podstatne zmenili: v diagnostike zaujali významné miesto počítačová tomografia a magnetická rezonancia. Prenatálna echokardiografia umožňuje rozpoznať väčšinu, aj komplexných vrodených srdcových chýb, už pred narodením (optimálne obdobie na vyšetrenie srdcových štruktúr je medzi 20. a 22. týždňom tehotenstva). Väčšina chýb sa diagnostikuje neinvazívne – echokardiograficky a koriguje sa kompletne už pri prvej operácii. Dobrou správou je, že celková kardiochirurgická mortalita sa od roku 1970 do roku 2000 znížila približne z 20 na 5 %. Zvyšuje sa počet vrodených srdcových chýb, ktoré sa riešia neoperačne – katetrizačnou metódou.

Lepšie vyhliadky Vďaka lepšej starostlivosti, diagnostike a najmä dobrým výsledkom kardiochirurgie sa zvyšuje počet pacientov, ktorí sa dožívajú dospelého veku. Pacienti po primárnej korekcii srdcovej chyby v detstve majú približne 85-percentnú šancu dožiť sa dospelosti. Ide pritom aj o pacientov s komplexnými srdcovými chybami po viacetapovom riešení cirkulácie. Mnohí z nich budú aj v dospelosti potrebovať ďalšie, často komplikované, chirurgické riešenie. O týchto pacientov sa bude treba starať v tíme,

ktorý bude zložený zo špecialistov v kardiológii pre detský aj dospelý vek.

Spektrum získaných chýb Problematika získaných srdcových chýb v detskom veku, ktorej v minulosti dominovala reumatická horúčka s vývojom chlopňových chýb, je dnes už minulosťou. V tejto oblasti treba pozornosť sústrediť na sledovanie zápalových ochorení srdca (myokarditída, perikarditída, endokarditída), kardiomyopatií (v detskom veku predovšetkým dilatačná a hypertrofická), postihnutiu srdca v dôsledku prekonanej Kawasakiho choroby a poruchám srdcového rytmu – arytmiám. Niektoré myokarditídy napriek adekvátnej liečbe prebiehajú chronicky a môžu vyústiť do kardiomyopatie, kedy zlyháva funkcia srdca ako pumpy. V ojedinelých prípadoch je konečným riešením transplantácia srdca. V posledných rokoch sa stále častejšie stretávame s Kawasakiho chorobou. Ide o horúčkovité ochorenie dosiaľ neznámej etiológie, so systémovým zápalovým postihnutím tepien, predovšetkým tých, ktoré zásobujú srdce. V ojedinelých prípadoch sa v dôsledku zápalu koronárne artérie na niektorých miestach rozšíria a na iných zúžia, až majú vzhľad „ruženca“. Miesto zúženia je rizikovým miestom pre vznik trombu, cieva sa môže uzavrieť a viesť k infarktu myokardu. Aj v prípade priaznivého priebehu ochorenia bez vytvorenia rizikových miest na koronárnych artériách je potrebné pravidelné sledovanie s ohľadom

na možný včasný vývoj aterosklerózy na zápalom zmenených cievach. Poruchy srdcového rytmu sú ďalšou dôležitou oblasťou problematiky ochorení srdca v detskom veku. Môžu byť vrodené – najčastejšie s pomalou frekvenciou srdca, ale aj získané v dôsledku iónovej dysbalancie, zápalového pôvodu, alebo po operáciách srdca. V prípade, že počet pulzov nestačí na zabezpečenie primeranej funkcie srdca, je potrebná implantácia kardiostimulátora už v novorodeneckom veku. Rýchle frekvencie, ktoré ohrozujú funkciu srdca dieťaťa, sa dajú ovplyvniť primeranými medikamentmi a v prípade potreby aj abláciou fokusu od veku ôsmych až desiatich rokov tak, ako v prípade dospelých pacientov.

Prevencia už v detstve Dôležitou súčasťou kardiovaskulárnej problematiky v detskom veku je aj prevencia aterosklerózy s dosahom do dospelosti. Je všeobecne známe, že v populácii neustále stúpa počet obéznych detí, detí s hypertenziou, detí s poruchou metabolizmu tukov a cukrov. V záujme skorého odhalenia rizikových faktorov aterosklerózy a zavedenia včasných opatrení na ich elimináciu sa vyšetruje v rámci preventívnej prehliadky v 11. a 17. roku života hladina celkového cholesterolu, glykémia, krvný tlak, hmotnosť, výška. V prípade zistenia rizika pre rozvoj aterosklerózy sa zavádzajú preventívne opatrenia, ktoré pozostávajú predovšetkým zo zmeny životosprávy, stravovacích návykov, zvýšenia pohybovej aktivity. Vo väčšine prípadov tieto samotné vedú k zníženiu krvného tlaku, zníženiu hladiny cholesterolu. Tieto opatrenia však zasahujú do návykov a zaužívaných zvyklostí celej rodiny a nie vždy sa stretne dobrý úmysel s vytrvalosťou, pretože vývoj aterosklerózy je pomalý a nebolí. Medikamentózna liečba v prípade detí nasleduje až potom, ak navrhované opatrenia nie sú dostatočne akceptované alebo účinné. Záverom treba zdôrazniť, že v oblasti detskej kardiológie sa v posledných dvoch desaťročiach zaznamenal nebývalý pokrok v starostlivosti o detských pacientov s ochoreniami srdca. Ide o prenatálnu diagnostiku, intenzívnu starostlivosť po narodení dieťaťa, neinvazívnu a invazívnu diagnostiku rovnako ako aj operatívu. Operuje sa celé existujúce spektrum vrodených srdcových chýb vrátane transplantácie srdca. Rovnako sa veľký rozvoj zaznamenal v arytmológii. Už aj v detskom veku sa robí elektrofyziologické vyšetrenie, implantujú sa kardiostimulátory a robia sa ablácie. Starostlivosť je zabezpečená sieťou detských kardiológov na celom Slovensku a špecializovaným pracoviskom Detského kardiocentra NÚSCH v Bratislave. MUDr. Viera Vršanská, CSc., MUDr. Marián Hrebík, MPH Národný ústav srdcových a cievnych chorôb Detské kardiocentrum

69 69

a n g i o l o g i c k é

k o n z u l t á c i e

Tri angioprotektívne piliere v prevencii cievnych chorôb „Starí rodičia, otec, aj traja strýkovia zomreli vo veku okolo 50 rokov na gangrénu nohy, srdcový infarkt a mozgovú porážku. Existuje vôbec nejaká možnosť účinnej prevencie cievnych chorôb?” P.S., Dunajská Streda Áno. Nefajčiť!; Menej a zdravo jesť!; Viac sa pohybovať! – sú tri základné angioprotektívne piliere (imperatívy) zdravého životného štýlu a prevencie všetkých cievnych chorôb. Nefajčiť má v prevencii orgánovocievnych ischemických chorôb rozhodujúci význam. Eliminácia fajčenia tabaku je pre fajčiara najúčinnejšou endotelovoprotektívnou liečebnou metódou. Pretrvávajúce fajčenie z dlhotrvajúceho hľadiska prakticky „anuluje“ ostatné liečebné postupy. Motivácia nefajčiť je procesom, ktorý vyžaduje opakované angiologické konzultácie. Spravidla sa rozdeľuje na štyri fázy, ktoré sa mnemotechnicky označujú po anglicky písmenami „4 A“ alebo po slovensky „4 P“. V prvej fáze (ask) sa pýtame fajčiara čo najpodrobnejšie na fajčiarske zvyky (odkedy fajčí, aké množstvo a pod.). Nefajčiara sa pýtame, či sa doma, v práci, vo voľnom čase nezdržuje v prostredí, kde sa fajčí. V druhej fáze (advise) poradíme ihneď prestať fajčiť a vysvetlíme všetky nielen zdravotné, ale aj sociálne a ekonomické vplyvy fajčenia (rizikový faktor aterogenézy a onkogenézy, nezodpovednosť k sebe a k druhým, zlý príklad deťom, významné finančné náklady atď.). Neexistuje linearita medzi dávkou a škodlivými následkami, škodí aj jedna cigareta, škodí aj pasívne fajčenie rovnako ako aktívne fajčenie! Neexistujú bezpečné „ľahké“ („light“) cigarety, ani účinné filtre. Fajčenie vytvára návyk centrálnym

mechanizmom identickým s tvrdými drogami. Škodlivé a návykové je aj fajčenie cigár a fajky. Nie je pravdou, že bez inhalácie sa nikotín a vyše 4000 ďalších chemických látok neresorbujú; v alkalickom dyme cigár a fajok sa resorbuje priamo z ústnej dutiny. Škodlivosť fajčenia pretrváva určitý čas aj po jeho zanechaní. Jedinou možnou alternatívou je úplne prestať fajčiť! V tretej fáze (assist) pomáhame konkrétnymi praktickými radami, ako prestať a vydržať nefajčiť. V štvrtej fáze (arrange) sa lekár podieľa na opakovanej motivácii nefajčiť, pri relapsoch (návratoch k predchádzajúcemu stavu – pozn. red.) na novej motivácii, neustále kontroluje a informuje o objektívne dokázateľných priaznivých vplyvoch nefajčenia. Pri antifajčiarskej liečbe môžeme použiť aj pomocnú farmakoterapiu, buď nikotínovú náhradnú terapiu (NNT), napr. nikotínové žuvačky, náplasti, inhalety; liečbu bupropionom alebo liečba vareniklínom. Správna (zdraviu prospešná) výživa s angioprotektívnymi účinkami by sa mala opierať o najnovšie vedecké poznatky medicíny dôkazov (EBM). Hlavné princípy angioprotektívnej výživy možno zhrnúť do nasledovných desiatich zásad („angioprotektívne výživové desatoro“): 1. Celkový energetický príjem musí byť rovnaký ako energetický výdaj. Dospelý, ťažko pracujúci muž potrebuje asi 3500 kcal (14,6 MJ), ľahko

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

pracujúci muž asi 2500 (10,5 MJ). Pre ženy platia energetické hodnoty o 300 – 400 kcal nižšie. Pri obezite treba celkový energetický príjem znížiť. Jedlo konzumovať v malých porciách, minimálne päťkrát denne. Nenahraditeľnou zložkou správnej výživy je pitná voda, ktorá musí obsahovať isté množstvo minerálov (Ca a Mg) a musí mať mierne kyslé pH dané prítomnosťou malého množstva CO2 (tvrdá voda). V oblastiach s mäkkou vodou sa totiž zistil vyšší výskyt cievnych chorôb. 2. Distribúcia energetického príjmu podľa základných živín má byť vyrovnaná takto: 10 – 13 % bielkovín, 55 – 65 % sacharidov, 20 – 30 % tukov, teda obsah tukov v strave nemá presahovať 30 % celkového energetického príjmu. 3. Podstatne redukovať čo najbližšie k nule príjem trans-foriem mastných kyselín (TFMK), ktoré majú najvyšší aterogénny potenciál. TFMK sú neprirodzené priestorové izoformy MK, ktoré vznikajú pri hydrogenizácii rastlinných olejov na stužené rastlinné tuky (margaríny). Niektoré margaríny na našom trhu obsahujú viac ako 30 % TFMK. Treba zdôrazniť, že v súčasnosti sa všetky druhy pekárenských výrobkov vyrábajú z hydrogenizovaných alebo čiastočne hydrogenizovaných margarínov, rovnako ako aj sušené polievky, omáčky a iné hotové jedlá a polotovary. Druhým hlavným zdrojom TFMK sú potraviny pripravované fritovaním. Fritovanie je základný spôsob prípravy jedál

v reťazcoch reštaurácií rýchleho občerstvenia. Bravčová masť neobsahuje žiadne TFMK, čerstvé maslo obsahuje len 2,6 % prirodzených TFMK, ktoré vznikajú fermentáciou u prežúvavcov. 4. Redukovať pod 10 % celkovej energetickej hodnoty príjem nasýtených mastných kyselín (NMK), ktoré majú druhý najvyšší aterogénny potenciál. NMK nie sú len v živočíšnych tukoch (maslo 62 %, bravčová masť 40 %), ale aj v niektorých rastlinných tukoch (kokosový a palmový olej). Zatiaľ stále chýba legislatíva určujúca povinnosť výrobcu jasne deklarovať množstvo TFMK a NMK v potravinách! 5. Namiesto škodlivých TFMK A NMK preferovať príjem mononenasýtených mastných kyselín (kyselina palmitoolejová a kyselina olejová), ktoré sú v takmer všetkých rastlinných tukoch, najmä v olivovom oleji, kde je 75 – 85 % kyseliny

olejovej, ktorá je podstatou jeho výnimočnej termostability. 6. Príjem polynenasýtených mastných kyselín má byť asi 10 % z celkovej energetickej hodnoty (kyselina linolová s dvomi, kyselina linolénová s tromi, kyselina arachidónová so štyrmi nenasýtenými väzbami). Nachádzajú sa najmä v ľanovom, slnečnicovom, kukuricovom a sójovom oleji. Spôsobujú vysokú tepelnú labilitu, riziko vzniku TFMK a reaktívnych foriem kyslíka. Nepoužívať ich pri tepelnej kuchynskej príprave! 7. Unikátne sú Ω -3 mastné kyseliny, ktoré sú v morských rybách a iných morských živočíchoch. Jedlá z rýb by sme mali jesť aspoň 2-krát týždenne. 8. Spotrebu čerstvej zeleniny a ovocia zvýšiť na 400 g na osobu a deň netto, najmä pre protektívny obsah antioxidantov (flavonoidy, vitamíny E, C, A, selén, zinok atď.).

9. Zvýšiť príjem vlákniny (20 – 35 g denne). Zdrojom solubilnej (rozpustnej – pozn. red.) vlákniny (gély, pektíny, pentozany, mucilaginózne látky a niektoré hemicelulózy) sú najmä strukoviny, huby a ovocie, zdrojom nesolubilnej vlákniny (celulóza, hemicelulóza, ligníny) sú predovšetkým nevymleté obilniny, najmä ovos. 10. Spotrebu kuchynskej soli (NaCl) znížiť minimálne na 6 g denne. Hlavným „skrytým“ zdrojom soli sú údeniny, syry a takmer všetky konzervované potraviny! Udržovať si optimálnu telesnú hmotnosť. O pravidelnom telesnom pohybe ako treťom angioprotektívnom pilieri sa dočítate v rubrike Angiologické konzultácie v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia. doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof. LFUK a FNsP Bratislava

KONTAKTY NA CENTRÁ POMOCI

Liga proti rakovine vzdeláva mladých

Centrum pomoci Ligy proti rakovine Bratislava Brestová 6 Tel: 02/52 92 17 35 Košice Paulínyho 63 Tel: 055/685 35 46 Martin Kukučínova 2 Tel: 043/324 04 87

V rámci svojich aktivít sa Liga proti rakovine venuje nielen onkologickým pacientom a ich rodinám, ale aj mladej generácii. Jednou z aktivít, prostredníctvom ktorých Liga proti rakovine pôsobí na mladú generáciu, sú preventívne prednášky v Centre pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave. Druhou je vzdelávanie v rámci Onkologickej výchovy, nepovinného predmetu alebo krúžku na 70 základných a stredných školách z celého Slovenska, prebiehajúce od roku 1998. Dvakrát za týždeň, vo štvrtok a piatok, sa konajú v Centre pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave na Brestovej ul. 6 interaktívne prednášky pre žiakov a študentov základných a stredných škôl zamerané na prevenciu. Cieľom prednášok, ktoré sa na pravidelnej báze realizujú od minulého roku, je upozorniť práve mladých ľudí na prevenciu a potrebu zdravého životného štýlu, pretože práve v tejto cieľovej skupine sa vytvárajú návyky pre ďalší „dospelý život“. Žiaci a študenti sa dozvedia užitočné informácie o zdravom životnom štýle, ale aj informácie o nádorových ochoreniach a vplyvoch, ktoré ich môžu vyvolať. Získajú poznatky o možnostiach, ako ochoreniam predchádzať

a tiež praktické informácie o komunikácii s onkologickým pacientom. V tomto roku ponúkla Liga proti rakovine prednášky 80 základným a stredným školám na území Bratislavy. Záujem zo strany škôl je výrazný a svedčí o potrebe vzdelávania práve v tejto oblasti. Školy si pre svojich študentov môžu vybrať dva základné tematické okruhy: „Zdravý životný štýl“ a „Fajčenie“. Prvý z nich je venovaný problematike zdravia všeobecne, životnému štýlu a jeho vzťahu k vzniku onkologických ochorení. Dôležitými témami sú aj výživa, pohybová aktivita, zvládanie stresu ako každodennej súčasti dneška. Záverečná časť sa venuje negatívnym vplyvom fajčenia, pitia alkoholu a zneužívania nelegálnych drog. V okruhu „Fajčenie“ sa kladie dôraz najmä na škodlivé následky fajčenia a pozornosť sa venuje problematike dôvodov, prečo mladí ľudia začínajú fajčiť, problematike zloženia cigaretového dymu, negatívnym účinkom aktívneho i pasívneho fajčenia. Pozornosť sa venuje aj liečbe

tabakovej závislosti a dôležitosti prevencie. Všetky prednášky sú interaktívne a skúsení pedagógovia pri nich využívajú nielen klasický výklad, ale aj dialóg, hru a testy. Podmienkou ich realizácie je neprítomnosť vyučujúceho na prednáškach, čo umožňuje väčšiu otvorenosť študentov a tým aj možnosť aktívnejšieho pôsobenia voči známym a rozšíreným negatívnym javom, ktoré majú vplyv na vznik onkologických ochorení. Rovnaký typ vzdelávania pre mladých plánuje Liga proti rakovine pravidelne realizovať aj vo svojom martinskom Centre pomoci. Zatiaľ tu prebiehajú prednášky pre dospelú verejnosť zamerané na rôzne zdravotné riziká spojené s onkologickým ochorením – prednáška o rizikách hormonálnej liečby, hojení chronických rán, ale aj poradňa zdravia. V košickom Centre pomoci sa konajú prevažne prednášky realizované na báze klubovej činnosti zamerané na sociálne otázky, prednášky o zdravej strave a výžive, prekyslení organizmu, a pod. LPR

Alergie v zime Alergia je hypersenzitívna reakcia vyvolaná imunologickými mechanizmami. Imunitný systém reaguje neprimerane na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva vo svojom prostredí. Alergia je progresívne ochorenie a pokiaľ nie je včas a správne liečené, môže sa zhoršovať a komplikovať. Nepoznaná a neliečená môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Sama od seba sa alergia nevylieči, ani neprejde. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku, nie je doménou detského veku, aj dospelí a starší ľudia sa môžu stať „náhle“ alergickí.

Alergia a atopia Alergia môže byť sprostredkovaná protilátkami alebo bunkami imunitného systému. To znamená, že postihnutý pri styku s antigénom – alergénom reaguje ináč ako zdravý jedinec. Alergia je najčastejšie sprostredkovaná protilátkami IgE (klasická reakcia), alebo protilátkami IgG. Pri niektorých alergických reakciách sa môžu uplatniť protilátky viacerých tried (IgG a IgE). Alergia sprostredkovaná senzibilizovanými T-lymfocytmi je známa ako v praxi ako kontaktná dermatitída alebo niektoré profesionálne pľúcne formy alergií. Atopia sa ako termín rezervuje pre taký typ alergie – hypersenzitivity, ktorá vzniká u ľudí spontánne, s genetickou predispozíciou a je sprostredkovaná protilátkami typu IgE. Atopia však má vyjadrovať predovšetkým predispozíciu, nie už klinické prejavy choroby. Atopia teda neznamená konkrétne ochorenie, ale schopnosť organizmu reagovať na antigény. Alergénom môže byť akákoľvek látka bielkovinovej povahy vo vzduchu, vode i na zemi. Alergén vyvoláva alergickú reakciu. Dnes je známych okolo 20 000 látok spôsobujúcich alergiu, ale až 90 % všetkých alergických ochorení spôsobujú pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, blanokrídly hmyz a potraviny. Alergény delíme na: • vonkajšie alergény (peľové zrná a spóry plesní) • vnútorné alergény (roztoče, domáce zvieratá, šváby a ďalšie) • ostatné alergény (potravinové, liekové a hmyzí jed)

69 6 9

m e d i c í n a

Najčastejšie alergény v zime

Ako poznáte, že máte alergiu?

Z vonkajších alergénov sú to predovšetkým spóry plesní, ktoré poletujú vo vzduchu. Vyskytujú sa v priebehu celého roku. Najväčšiu koncentráciu spór domových plesní (Aspergillus, Penicillium, zygomycety Rhizopus, Mucor) zaznamenávame v zimných mesiacoch. Vnútorné alergény sú takisto celoročné, v zime sa menej vetrá, tak je väčší predpoklad ich alergizujúcich prejavov. Patria sem najmä roztoče a zvieracie alergény. Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú práve alergici na roztoče. Domáce zvieratá sú zdrojom veľmi agresívnych alergénov. Z ostatných alergénov sa celoročne vyskytujú potravinové alergény, liekové alergény a alergény na hmyzí jed. Jed hmyzu obsahuje veľa látok. Najviac alergizujúce sú enzýmy. Svoje miesto medzi zimnými alergiami má chladová alergia.

1. Trápi vás časté kýchanie? 2. Zdá sa vám, že niekedy strácate čuch? Máte upchaný nos v jarnom a letnom období, bez toho, aby ste boli prechladnutí? 4. Tečie vám z nosa i keď nie ste prechladnutí? 5. Prepadne vás občas nevysvetliteľný kašeľ? 6. Budíte sa kvôli kašľu? 7. Máte pocit sťaženého dýchania? 8. Máte niekedy stav hvízdavého dýchania či pískania v hrudníku? 9. Svrbia vás niekedy oči? 10. Slzia vám oči? 11. Máte niekedy nevysvetliteľné svrbenie kože alebo žihľavku? 12. Máte opuchnuté pery alebo jazyk?

Alergia na chlad Je všeobecne známe, že pri vzniku a rozvoji alergií hrá dôležitú úlohu náhla zmena teploty prostredia. Tieto fyzikálne vplyvy pôsobia ako

priame aktivátory vyplavovania mediátorov (napr. histamínu) z mastocytov a môžu následne vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach dýchacích ciest a očných spojoviek. Pôsobenie chladu sa prejaví slzením, pálením sliznice v nosohltane, upchatím nosa, vodnatým výtokom, kýchaním a dráždivým kašľom až dýchavicou. Jednou z ďalších reakcií na pôsobenie chladu môže byť aj vznik urtiky – žihľavky. Jej základným a charakteristickým prejavom je tvorba žihľavkových svrbivých pupencov, sprevádzaných veľmi často aj opuchom určitej oblasti. Môže sa vyskytnúť kdekoľvek na tele, najčastejšie však v oblastiach vystavených priamo chladu. Alergické prejavy sa môžu kombinovať aj s abnormálnou reakciou drobných tepien na chlad a môžu viesť k zblednutiu prstov až k strate citlivosti (tzv. mŕtve prsty Digiti mortui). Mária Šustrová Slovenská zdravotnícka univerzita

Študentská kvapka krvi Krv je asi jediná tekutina na svete, ktorá sa nedá vyrobiť v chemickom ani inom laboratóriu. Nekúpite ju v obchode ani na trhu, nenahradíte ju ničím. Je výnimočná, jedinečná a nenahraditeľná. Jediný spôsob, ako ju môžete získať je, že vám ju niekto daruje. Súčasť života Krvi nie je nikdy dosť. Aj preto Slovenský Červený kríž pravidelne už 16 rokov vyhlasuje Študentskú kvapku krvi. Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie o darcovstve, naučiť ľudí, aby si zvykli, že darcovstvo je prirodzená a nevyhnutná súčasť života. Kampaň je zameraná na prvodarcov, najmä na študentov, ktorí dovŕšili 18 rokov. A tak sa odbery krvi dejú na stredných a vysokých školách... alebo aj v divadle.

V divadle tiekla krv Jedného pekného dňa zazvonil v Červenom kríži telefón. Bol to

Michal Knopp. Vôbec sme ho nepoznali, no on poznal nás a poznal aj Študentskú kvapku krvi. Vraj či neurobíme odber v divadle. A v tej chvíli to bolo jasné. Trvalo niekoľko dní, kým sme zabezpečili organizáciu, darcov, mobilnú odberovú jednotku a dohodli termín. Výsledkom bolo úžasné predstavenie, na javisku, s hercami. Predstavenie, kde však herci nehrali svoje roly, ale každý hral svoj príbeh so svojou krvou. Odber krvi sa totiž realizoval priamo na javisku. Zrazu sa rúcali hranice medzi študentmi a ich profesormi, medzi hercami a divákmi – všetci boli na jednej lodi, všetci boli darcami. Odber bol prístupný pre širokú verejnosť, preto sa vám pokojne mohlo stať, že na vedľajšom lôžku vedľa vás ležal Štefan Bučko či Martin Babjak.

Niektorí darovali krv... „Túto kampaň som sa rozhodol podporiť nielen svojou účasťou, ale aj svojou kvapkou krvi z dvoch dôvodov – je to študentská aktivita na škole, kde učím už 24 rokov a druhým dôvodom je, že sám som niekoľkonásobným darcom krvi, takže takejto nádhernej výzve sa nedalo odolať,“ povedal Štefan Bučko. „Toto bol môj jedenásty odber a teším sa, že študenti zorganizovali odber priamo v divadle, väčšina z nich sú prvodarcovia, ktovie, kedy by im napadlo darovať krv.“

... a iní podporili akciu svojou účasťou Emília Vášaryová krv nikdy nedarovala, kvôli tomu, že pravidelne berie lieky. „Veľmi príjemne ma prekvapilo, keď som sa dozvedala, čo sa tu chystá,“ hovorí o akcii, ktorú zorganizovali jej študenti. „Je to bohumilá vec a teším sa, že sú študenti takí empatickí, že chcú pomôcť, to veľmi kvitujem. Nikdy som sa neocitla v situácii, že by som musela niekomu zachraňovať život, no napriek tomu by som si chcela urobiť kurz prvej pomoci, lebo nikdy neviete, kedy to budete potrebovať. Ale základné veci ovládam, aby som vedela pomôcť mojim deťom a vnúčatám.“ Mgr. Jana Petrová

p o r a d nˇ a

Psychické ochorenia v ambulancii praktického lekára Psychózy MUDr. Marcela Takácsová, OUSA

Telesné ochorenia sú všeobecne známe. Sú témou obsiahlych rozhovorov nielen odborníkov ale aj laikov. Duševným ochoreniam sa začala venovať zvýšená pozornosť až v posledných desaťročiach. Dovtedy boli tabu a duševne chorí boli pre rodinu hanbou a príťažou. Aj v súčasnosti si mnohí ľudia myslia, že všetci duševne chorí majú pocit, že sú Napoleonmi a Kleopatrami, ako to videli vo filmoch. Pravda je taká, že existuje veľké množstvo rôznych duševných porúch, ktorých výskyt vzrastá. Nemalý podiel na ich vzostupe má aj doba orientovaná len na výkon, rýchlosť a úspešnosť, ktorú práve žijeme. Príčiny sa však dajú hľadať aj inde, od nesprávnej a necitlivej výchovy v detstve, cez nespracované traumatizujúce situácie až po genetickú záťaž, prípadne sa príčina nedá nájsť vôbec. Dá sa povedať, že tak, ako niekto „dostane“ cukrovku alebo chrípku, alebo si zlomí nohu, tak môže prísť aj k psychickému ochoreniu. Diagnostika psychických ochorení sa často začína v ambulancii praktických lekárov a ich liečba sa sústreďuje u psychiatrov a psychológov. Orientačne psychické ochorenia rozdeľujeme na:

Demencie Demencia je chorobné oslabenie rozumových schopností. Niekedy je hlavným prejavom ochorenia, napríklad pri Alzheimerovej chorobe, alebo sprievodným javom napríklad pri arteriálnej skleróze mozgových ciev (napríklad ako následok hypertenzie či vysokej hladiny cholesterolu), alebo pri alkoholovej a drogovej závislosti, či iných telesných chorobách.

Psychóza, je ťažkou psychickou poruchou, pri ktorej je zmenené správanie, emócie a myslenie (často aj s bludmi). Liečba psychóz patrí výlučne do rúk psychiatra. Do tejto skupiny radíme tiež rôzne druhy schizofrénie.

Afektívne poruchy Ich charakteristickou črtou je zmena v nálade a aktivite. K afektívnym poruchám patria mánie, depresie alebo mániodepresívne stavy. Najmä depresie sú pomerne rozšíreným ochorením. Depresívny stav je charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, bezvýchodiskovosti; typické je spomalenie duševných aj telesných procesov. Poznáme rôzne druhy depresie. Endogénna depresia je stav, ktorý sa vyvinie bez prítomnosti vyvolávajúceho faktora. Exogénna depresia sa dostavuje ako následok existujúcej zraňujúcej či skľučujúcej situácie, ktorá je neprimerane silná či dlhotrvajúca. Nie každý zareaguje na takúto situáciu depresiou, niektorí ľudia zvládajú aj ťažké situácie bez prejavov duševných porúch, iní začnú trpieť telesnými ochoreniami a ďalší zareagujú depresívne. Lekári sa nezriedka stretávajú aj s takzvanou larvovanou (skrytou – pozn. red.) depresiou, ktorej prejavy sú netypické. Prejavuje sa telesnými príznakmi, často bolesťami, ktorých príčina sa však pri vyšetrovaní jednotlivých orgánov a sústav nenájde. Bolesti žalúdka, ktoré pacient často pociťuje ako neznesiteľné, ale opakované gastroskopie nepotvrdia prítomnosť patologických lézií žalúdočnej sliznice, ani ďalšie vyšetrenia, často zložité a drahé zobrazovacie metódy nevysvetlia príčinu bolestí, môžu byť jedným z príkladov. V takomto prípade treba určite myslieť na možnosť prítomnosti larvovanej depresie. Predpoklad sa potvrdí, ak pacientovi zmierni zdravotné ťažkosti až liečba psychofarmakami.

Neurózy Ďalšou formou psychických ochorení sú neurózy a somatoformné ochorenia. Ide o rôznorodé poruchy, ktoré sú charakterizované pocitmi strachu a úzkosti, ale neovplyvňujú schopnosť človeka racionálne uvažovať.

Patria sem napríklad fóbie (strachy z ľudí, zvierat, uzavretých či otvorených priestorov a iné), úzkosti, záchvaty paniky či generalizovaná panická porucha, obsedantno-kompulzívne poruchy s nutkavými predstavami a konaním, ktoré samotný pacient považuje za nezmyselné, ale nevie ich sám ovplyvniť. Ďalej sem možno zaradiť stavy, ktoré sú reakciou na ťažký stres alebo na neobvyklú životnú situáciu, ako aj veľké množstvo iných somatoformných ochorení, ktorých prejavy sa môžu sústrediť na ktorúkoľvek oblasť tela, orgán alebo sústavu, s prejavmi od potenia, búšenia srdca, pocitu nedostatku vzduchu, bolesti, trasu, cez poruchy s vyprázdňovaním, močením či stolicou, nadúvanie a grganie až po závraty či kašeľ. Spoločným znakom týchto ochorení je chýbanie organického podkladu pre daný prejav, to znamená, že vykonanými vyšetreniami sa nezistí príčina ťažkostí pacienta.

Poruchy osobnosti a správania Sú širokou skupinou ochorení, ku ktorým patria poruchy príjmu potravy (anorexia, bulímia), poruchy spánku, sexuality, poruchy zapríčinené zmenenou hladinou hormónov či poruchy osobnosti. Najmä posledné zmienené môžu samotnému pacientovi spôsobovať ťažkosti v spoločenskej komunikácii a uplatnení, ale ovplyvňujú bezprostredne aj ich najbližšie okolie. Pritom „postihnutý“ si najčastejšie neuvedomuje svoje zvláštne správanie, chybu hľadá a vidí v ostatných ľuďoch a bráni sa odbornej pomoci. Liečba, ak s ňou súhlasí, je ťažká a úspech nezriedka prinesie len dlhoročná psychoterapia. K uvedeným poruchám patrí napríklad paranoidná, kverulantská, fanatická, hysterická, excentrická, narcistická, nestála, agresívna a mnohé iné formy poruchy osobnosti.

Vývinové poruchy K psychickým poruchám patria aj vývinové poruchy (reči, učenia, pohyblivosti a i.) a mentálne retardácie, ktorých začiatok je typický pre detský vek a stretávajú sa s nimi najmä pediatri, pedopsychológovia a pedopsychiatri. Na záver je nutné zdôrazniť, že lekárska veda je už natoľko pokročilá, že existujú medikamentózne prostriedky liečby alebo aspoň zmiernenia príznakov mnohých psychických ochorení a taktiež možno využívať rozličné formy psychoterapie. K dispozícii sú okrem nemocníc a ambulancií psychiatrov a psychológov aj denné stacionáre, liečebne, rôzne združenia na pomoc pacientom a ich príbuzným. Byť duševne chorým alebo mať duševne chorého príbuzného nie je zriedkavosť ani hanba. Ak má pacient psychické problémy, môže sa s nimi zveriť svojmu praktickému lekárovi, ktorý usmerní ďalší diagnostický a liečebný postup správnym smerom.

Drobné rady pre zdravý život Čas radosti veselosti sa nezaobíde bez hŕby dobrého jedla, a práve to môže byť veľký zdravotný problém. Kapustnicu a pupáky neraz „prekladáme“ celými stohmi vianočného pečiva, tučným vyprážaným kaprom a majonézovým šalátom. Keď k tomu pridáme alkohol a „pohyb“ na sedačke pred televízorom, zdravotná galiba môže byť na svete. Čo s rybacou kostičkou v krku? „Ak prehltneme rybaciu kostičku, predovšetkým je dobré nerobiť paniku. Lepšie je chvíľu počkať a vypiť trocha vody. Niekto z príbuzných by sa mal takto postihnutému pozrieť do hrdla, prípadne si posvietiť baterkou. Možno sa dá kostička vytiahnuť. Rybacie kostičky sú veľmi jemné a úzke, a ak sa do hltana zapichnú, pobolieva to a pichá, avšak zvyčajne na inom mieste, ako to my cítime. Môže sa ale stať, že reakciou na zapichnutú kosť bude podráždenie až mierny opuch hltanu, prípadne neutíchajúca pichľavá bolesť. V takom prípade je lepšie aj počas sviatkov vyhľadať lekársku pohotovosť.“ MUDr. Irina Šebová Otorinolaryngologická klinika, FNsP Petržalka

Čo robiť v prípade akútneho žlčníkového záchvatu? „Žlčníková kolika je typickým prejavom cholecystolitiázy, prítomnosti konkrementov v žlčníku. Najčastejšie ju vyprovokuje diétna chyba. Platí potom, že obdobia, kedy možno očakávať zvýšený výskyt žlčníkových ťažkostí, sú najmä sviatky. Žlčníkové kamene sa vyskytujú častejšie u žien ako u mužov. Príznaky koliky sú veľmi typické, ide o prudké, intenzívne bodavé bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, s vyžarovaním do chrbta a pod pravú lopatku, s typickým vyvolávajúcim momentom - mastným a ťažkým jedlom, (ktorý ale nie vždy musí byť prítomný). Často sa vyskytne zároveň nauzea a zvracanie, pri komplikáciáchaj teploty. Biliárna kolika sa môže komplikovať pankreatitídou, ale aj zápalom žlčníka a žlčových ciest. Liečba spočíva v prvom rade v prísnej diéte, infúznej liečbe so zložkou na potlačenie bolestí a uvoľnenie hladkého svalstva. Komplikované prípady vyžadujú hospitalizáciu a komplexnú liečbu. V pokojnom štádiu, ak sa nepristúpi k operačnému riešeniu, je nutné dodržiavať diétu a užívať choleretiká - látky, ktoré napomáhajú tráveniu.“ MUDr. Marcela Takácsová, OUSA

m e d i c í n a

Patrí k najčastejšie diagnostikovaným chorobám v ambulanciách ORL lekárov. Približne tretinu ORL chirurgických výkonov u nás predstavujú tonzilektómie. Najčastejším dôvodom na odstránenie podnebných mandlí je snaha o odstránenie fokálnej infekcie. Samotný zápal prebieha v tkanive podnebných mandlí a okolitom peritonzilárnom tkanive, pričom sa v tonzilárnych kryptách tvorí a hromadí belavý detritus z produktov baktérií, odlúpnutých epitelií a iného bunkového odpadu a upcháva ich. Podnebné mandle postupne fibrotizujú, pretrváva v nich chronický zápal a narúša sa ich samočistiaca schopnosť. Dochádza k vzniku mikroabscesov, z ktorých sa cez priľahlé kapiláry môžu priebežne alebo príležitostne do organizmu vyplavovať baktérie alebo ich toxíny. Medzi mandľou a jej okolím vznikajú zrasty. Následne vzniká fokálna infekcia, ktorá pre organizmus predstavuje stále riziko.

Chronický zápal podnebných mandlí Pôvodca ochorenia Vo väčšine prípadov je to zmiešaná bakteriálna mikroflóra s predominanciou streptokokov, pričom mimoriadnu úlohu pri vzniku fokálnej infekcie zohrávajú streptokoky skupiny A. Tie sú príčinou vzniku reumatickej horúčky v jej rôznych prejavoch, či už ide o akútne reumatické kĺbové choroby, myokarditídy alebo eruptívnu psoriázu či zápalové ochorenia očí, nervov alebo ciev. Výskyt reumatickej horúčky je v súčasnosti vo vyspelých krajinách Európy a Severnej Ameriky nízky (0,5/100 000 školopovinných detí), za čo vďačíme dobrej dostupnosti systémovej antibiotickej liečby. Avšak pri neliečenej streptokokovej infekcii nie je možné riziko vzniku reumatickej horúčky ani v súčasnosti podceňovať. Chronický zápal podnebných mandlí môže mať rôznu symptomatológiu. Niekedy ide o časté opakované hnisavé angíny, inokedy o dlhodobý

pocit škriabania v hrdle, či foetor ex ore. Pacienti majú často zväčšené lymfatické uzliny na krku, predovšetkým v submandibulárnej oblasti. Niektorí trpia na subfebrility, inokedy sa objaví v popredí symptomatológia z iného orgánu popri nemom náleze v hltane, alebo je pacient dlhodobo nadmerne unavený, má sklon k opakovaným infektom.

Diagnostika chronickej tonzilitídy Vyžaduje klinickú skúsenosť. Okrem lokálneho ORL nálezu zvažujeme anamnézu pacienta, jeho celkový stav a doplňujúce pomocné vyšetrenia (laboratórne a kultivačné). ORL lekár vyšetruje pomocou dvoch ústnych lopatiek ústnu časť hltana, pričom sa sústreďuje na hltanovú bránku. Posúdi stav podnebných oblúkov, všíma si veľkosť, farbu a konzistenciu podnebných mandlí, tlakom ústnej lopatky na predný

podnebný oblúk často zisťuje prítomnosť tekutého hnisového patologického obsahu v kryptách a fixáciu mandlí v lôžkach po prekonaných zápaloch. Veľkosť podnebných mandlí nie je kritériom na stanovenie diagnózy chronického zápalu. Čo sa týka krvného obrazu, často je prítomná leukocytóza, sedimentácia býva zvýšená, pri streptokokovej infekcii aj ASLO. Vo výteroch pátrame po patologických mikroorganizmoch, pričom mimoriadny význam prikladáme nálezu betahemolytických streptokokov skupiny A. Výter z hltana je potrebné odoberať cielene z podnebných mandlí, nalačno a s neumytými zubami. Pokiaľ je po prvom odbere negatívny, je potrebné ho zopakovať. Liečba chronického zápalu podnebných mandlí je chirurgická a spočíva v ich úplnom odstránení, tzv. tonzilektómii. Systémovými antibiotikami liečime akútne exacerbácie chronickej tonzilitídy, názory na dlhodobú pendeponizáciu sa rôznia. Indikácie k tonzilektómii: chronická tonzilíta, recidivujúce angíny, peritonzilárny absces, tonzilogénna sepsa alebo podozrenie na ňu, podozrenie na fokálnu infekciu v podnebných mandliach, hyperplázia podnebných mandlí, ktorá vedie k mechanickej obštrukcii v oblasti hltanovej bránky, podozrenie na intratonzilárny nádor alebo pri asymetrii podnebných mandlí. Relatívne indikácie na zákrok: nosičstvo difterických baktérií rezistentných na medikamentóznu liečbu, foetor ex ore, tuberkulózny krčný lymfóm v prípade, keď je podnebná mandľa vstupnou bránou infekcie. Kontraindikácie tonzilektómie: faryngitídy, leukémia, agranulocytóza, ulcerózne alebo deštruujúce procesy v oblasti podnebnej mandle až do stanovenia primárnej diagnózy, niektoré závažné celkové ochorenia. Relatívnou kontraindikáciou je rázštep podnebia pre riziko ďalšieho zhoršovania funkcie v oblasti velofaryngického uzáveru.

Zvažovanie rizika Výkon vyžaduje opatrnosť v prípade profesionálnych spevákov pre možnú zmenu rezonančných priestorov v oblasti ústnej časti hltana a následný negatívny dopad na spevný hlas. Samotný chirurgický výkon vyžaduje jemnú a šetrnú preparáciu, okrem klasickej tonzilektómie vykonávanej studenými nástrojmi sa dnes môžeme stretnúť s novými technológiami (laser, harmonický skalpel, robotická chirurgia…), čo nič nemení na podstate výkonu, kedy odstraňujeme celé podnebné mandle. V prípade identifikovaných rezíduí po tonzilektómii odstraňujeme dodatočne aj tieto, aby sme mohli potvrdiť odstránenie fokálnej infekcie v tejto lokalite. V hraničných indikáciách vždy zvažujeme riziko výkonu v porovnaní s profitom pre kvalitu života pacienta po výkone. Indikácie k tonzilektómii sú často diskutovanou témou ani nie tak medzi ORL lekármi ako skôr odborovo, predovšetkým medzi ORL lekármi a imunoalergológmi. Vo všeobecnosti pristupujeme k tonzilektómii opatrnejšie ako v minulosti, v prípade alergikov a imunokompromitovaných pacientov sa zásadne radíme s imunoalergológom. Keď porovnáme častosť tonzilektómií v niektorých krajinách v roku 1980 na 100 000 obyvateľov (podľa štatistiky OECD z roku 1989), vidíme výrazné rozdiely: Austrália 115, Dánsko 229, Írsko 256, Holandsko 421, Japonsko 61, Kanada 89, Nový Zéland 102, Nórsko 45, Veľká Británia 26, USA 205 a Švédsko 65, zistíme, že svedčia o značnej rozdielnosti v klinickej praxi a sú dôkazom istej neurčitosti vo výklade indikácií výkonu. Obdobné rozdiely sú aj v počte vyšetrení potrebných k stanoveniu tejto diagnózy vychádzajúcich z definovaných štandardných diagnostických algoritmov. Teória premeny podnebnej mandle je postavená na klinickej skúsenosti a je diskutovaná na základe rôznych divergentných hypotéz (vyplavova-

nie baktérií a ich toxínov do krvného obehu v podobe klinicky „nemej” sepsy, vznik ochorení vo vzdialených orgánoch na základe antigénovej stimulácie telu cudzorodých mikrobiálnych proteínov, alergicko-hyperergické reakcie z telu vlastných rozpadových produktov bielkovín z fokusu na podklade autoagresie). Zatiaľ nemáme k dispozícii vyšetrenie, na základe ktorého jednoznačne vieme potvrdiť prítomnosť fokálnej infekcie u pacienta.

Podmienka uzdravenia Principiálne je však odstránenie ireverzibilne chorej, z fokálnej infekcie podozrivej podnebnej mandle pre organizmus podmienkou jeho možného uzdravenia. Odstránenie podnebných mandlí, ktoré sú súčasťou slizničného imunitného systému (MALT – Mucosa Associated Lymphoid System), jeho činnosť zásadne neovplyvňuje. MALT predstavuje obrovskú plochu rozhraní v organizme, ktoré imunitný systém chráni proti tlaku rôznych infekčných agens. V zásade sa správa tak, aby škodlivé noxy boli z povrchu epitelií priebežne očisťované a neindukovali imunitnú odpoveď. Prognóza včas riešeného chronického zápalu podnebných mandlí je vo všeobecnosti dobrá, pri neliečenom sporná. Pre organizmus predstavuje prítomnosť fokálnej infekcie v podnebných mandliach riziko poškodenia rôznych orgánov, hlavne v prípadoch sprevádzaných atakami hnisavých angín s horúčkami. Zásadne je preto potrebné konzultovať ORL lekára a pristupovať k riešeniu chronickej tonzilitídy s náležitým rešpektom. MUDr. Irina Šebová Otorinolaryngologička, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Bratislava Slovníček odborných termínov Detritus – drvina z rozrušeného bunkového tkaniva Myokarditída – zápal srdcového svalu Fokálna infekcia – ohnisková infekcia Foetor ex ore – lat. zápach z úst Subfebrilný – týkajúci sa mierne zvýšenej teploty Submandibulárny – podsánkový, nachádzajúci sa pod sánkou ASLO – skratka pre protilátky proti betahemolytickému streptokokovi Faryngitída – zápal hltana Ulcerózny – vredový

D i a b e t o l o g i c k á a o b e z i t o l o g i c k á

p o r a d nˇ a

Obraciam sa na Vás s prosbou o radu: moja sestra trpí diabetom prvého typu, ktorý jej diagnostikovali, keď mala šestnásť rokov. Teraz má dvadsať. Meria 162 cm a váži 52 kg. Rozprávali sme sa spolu o počte jednotiek na jednotlivé jedlá, pretože sa zaujímam o dietológiu. Mohli by ste mi, prosím, povedať, koľko jednotiek by mala prijímať počas dňa? Sestra totiž na obed a večeru zje tri chlebové jednotky. Priznala sa, že vie, že je to málo, že by každé jedlo malo mať asi štyri chlebové jednotky. Obávam sa, že chce preto jesť menej, lebo trpí predstavou, že je tučná. Keďže študujem chémiu (biochémiu a príbuzné odbory som absolvovala), mám obavu, že si takýmto nízkym príjmom sacharidov môže uškodiť.

Štandardná diabetická diéta má 225 g sacharidov, teda asi 22 sacharidových jednotiek (SJ). Ale podľa hmotnosti pacienta, liečby, veku, fyzickej aktivity, sprievodných ochorení, príjem sacharidov môže byť 175 alebo až 290 sacharidov (teda 19 až 29 SJ). Na porovnanie – bežná racionálna strava obsahuje 320 g sacharidov. Diabetikom najčastejšie odporúčame 19 až 22 SJ rozdelených do 3 až 5 porcií jedla podľa spôsobu liečby a ostatných faktorov.

Mám 55 rokov a celý život som mala hmotnosť v rozmedzí 50 až 55 kg. Za posledný rok som pribrala na 62 kg. Jem stále rovnako aj rovnako cvičím. Môžete mi, prosím, poradiť?

Počas života energiu vydávame tak na fyzická aktivitu, ako aj na bazálny metabolizmus. Píšete, že vaša pohybová aktivita a aj skladba stravy sú za celé roky rovnaké, napriek tomu ste pribrali. Niektorí ľudia po piatej dekáde života popisujú podobné ťažkosti. Bazálny metabolizmus súvisí s vekom, potreba jeho energetického krytia klesá, preto sa v strednom veku odporúča znížiť energetický príjem alebo zvýšiť fyzickú aktivitu, aby bol dosiahnutý rovnovážny stav.

Môžete mi, prosím, pomôcť vyriešiť môj problém? Mám diabetes typu 2, vážim 117 kg, pichám si štyrikrát denne 16 j inzulínu, diétu mám 16 sacharidových jednotiek, denne hodinu cvičím pri tepe 110 až 126 úderov za minútu, čiže na spaľovanie tukov. Jeden deň plávam, druhý cvičím na trenažéri a s činkami, ale neschudol som ani gram, a odkedy si pichám inzulín (štyri mesiace), pribral som štyri kg a začali mi rásť prsia a brucho. Hodnoty glykémie nemám uspokojivé (8 až 13) a dvakrát som mal hypoglykémiu. Je pravda, že pokiaľ nemám v glykémiu norme, telo pri športe tuky spaľovať nebude?

Pri každej fyzickej aktivite telo ako energetický substrát využíva najskôr cukry, potom tuky. Aby došlo k využívaniu tukov, je potrebné dosiahnuť určitú záťaž, ktorú je najjednoduchšie zmerať tepovou frekvenciou, ktorá závisí od hmotnosti, veku a iných faktorov. Na posúdenie je potrebné vedieť ako dlho si picháte inzulín a aký druh - humánny inzulín, alebo inzulínový analóg a od kedy cvičíte takouto intenzitou. Vzostup hmotnosti býva sprievodným javom inzulínovej liečby, ale iba v úvode. Je to dané vlastnosťami inzulínu ako anabolického hormónu. Predísť sa tomu dá súčasnou zmenou skladby stravy a vhodnou telesnou aktivitou. Vo vašom prípade predpokladám, že celkovú telesnú hmotnosť ovplyvňuje aj priaznivý nárast svalovej hmoty, ale na definitívne stanovisko treba viac vstupných údajov. Veľmi dôležitý je pozorný rozbor prijímanej stravy. 16 sacharidových jednotiek by malo byť dostačujúce, ešte však treba určiť celkový príjem energie.

Chcem poprosiť o radu. Mám 15 rokov, 160 cm a 70 kg. Chcela by som mať aspoň o 10 kg menej. V poslednom čase som dosť pribrala. Obraciam sa na vás s otázkou, čo mám robiť, ako mám schudnúť, čo jesť a kedy. Moja lekárka mi neporadí, iba ak povie, že nemám toľko jesť a mám cvičiť.

Asi ti neporadím nič iné ako tvoja lekárka. Nič iné totiž neexistuje. Tvoje priberanie svedčí o zvýšenom príjme energie vo forme potravy oproti potrebe tvojho tela. Takže cesta je jediná: viac cvičiť a menej jesť. Vyber si druh športu, ktorý ti bude vyhovovať a začni hneď. Dosiahneš nielen úpravu hmotnosti, ale aj zvýšenie sebadôvery v ďalší postup. Diétne obmedzenia v tomto veku sú komplikované, ale určite odporúčam obmedziť príjem všetkých sladkostí, koláčov, chlebovín. Dôležité je zvýšiť príjem ovocia a zeleniny až na päť porcií denne, teda asi 700 g. Pritom zeleniny treba viac, ovocia menej, asi jednu až dve porcie.

Tiež sa snažím schudnúť (162 cm/64 kg/37 rokov), ale pri dlhšej fyzickej aktivite mám pocit slabosti až závratu. Predpokladám, že je to vtedy, keď sa vyčerpajú zásoby cukru z krvi a organizmus by mal prejsť na čerpanie tukových zásob. Dá sa nejakým spôsobom tento stav upraviť? Cukrovku nemám.

Správne spomínate metabolické ochorenie – cukrovku, teda diabetes mellitus. U diabetikov skutočne môže dôjsť k poklesu zásob krvného cukru a prejavom hypoglykémie. Najčastejšími príznakmi sú slabosť, závraty, triaška, spotenie studeným potom najmä na hlave, hrudníku a horných končatinách, pocitu hladu, tras horných končatín. Takéto príznaky však mávajú aj tí, ktorí užívajú lieky na zníženie hladiny cukru (perorálne antidiabetiká) alebo inzulín a neprispôsobia zvýšenej fyzickej aktivite svoju liečbu. V prípade zdravých ľudí sa takéto symptómy vyskytujú iba zriedkavo, pri nadpriemernej fyzickej aktivite. Vaše popisované príznaky nie sú typické pre hypoglykémiu. Ale vzhľadom na ťažkosti odporúčam znížiť intenzitu fyzickej aktivity, zvýšiť príjem tekutín pred aj počas cvičenia. Odporúčam zmerať aj krvný tlak pred, počas a po cvičení. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologické a metabolické centrum Medispektrum, s.r.o. Bratislava

65 6 5

Knihy zo sveta zdravia

Ladislav Hegyi Štefan Krajčík Geriatria Vydavateľstvo HERBA

MUDr. Peter MINÁRIK Vademecum zdravej výživy Vydavateľstvo Kontakt Za posledných desať rokov prinie-sol medicínsky výskum mnoho dôkazov o tom, že vysokému počtu civilizačných ochorení sa dá predísť tým, že človek zmení svoje nesprávne stravovacie a pohybové návyky. Univerzálnosť zdravej výživy je fascinujúca – tie isté výživové odporúčania chránia pred srdcovými chorobami, rakovinou, cukrovkou i obezitou. Čo to však presne je: zdravá výživa? Informácie o tom, ako sa zdravo stravovať, sa na nás hrnú zo všetkých strán. Pre laika nie je jednoduché sa v nich orientovať, najmä keď si rôzne zdroje občas aj odporujú. Táto publikácia chce priniesť overené fakty a odstrániť dezinformácie, mýty a povery, ktoré súvisia s vplyvom toho, čo jeme, na naše zdravie. S gastroenterológom MUDr. Petrom MINÁRIKOM z Centra zdravia a výživy ONLIFE hľadáme odpoveď na základnú otáz-

ku: akým spôsobom nám môže ttaký krok, jjednoduchý d d hý k k akým ký jje správna á úprava stravy, pomôcť zvýšiť kvalitu nášho života a zdravia. Doktor Minárik predkladá čiateľom najnovšie výsledky medicínskeho výskumu o vplyve výživy a fyzickej aktivity na prevenciu a liečbu najčastejších diagnóz. Stáva sa tak dôveryhodným sprievodcom čitateľov tejto knihy na ich ceste za zdravím a za pozitívnou zmenou životného štýlu. Kniha poradí všetkým členom rodiny, čo jesť a akým nutričným chybám sa vyhnúť, aby predchádzali civilizačným chorobám, boli zdraví a radovali sa zo života až do vysokého veku. Knihu si môžete kúpiť aj v internetovej predajni na www. kontakt50.sk, knihy dodávame záujemcom poštou na dobierku, poštovné neplatia, hradí ho vydavateľstvo Kontakt.

V novembri 2010 vyšla vo vydavateľstve HERBA, Bratislava, kniha Ladislav Hegyi, Štefan Krajčík: Geriatria. Na publikácii, ktorá má 601 strán, sa podieľalo 68 prominentných autorov zo všetkých oblastí medicíny. Publikácia prináša komplexný pohľad na klinickú a sociálnu gerontológiu. Ide o prvú komplexnú publikáciu z vedného odboru gerontológie a geriatrie na Slovensku. Je určená geriatrom, všeobecným lekárom, internistom a ďalším odborníkom, ku ktorým prichádza starý pacient. Ďalej je určená študentom lekárskych fakúlt a fakúlt zdravotníctva, ošetrovateľstva a sociálnej práce. Recenzentom knihy bol doc. MUDr. Štefan Litomerický, CSc. Knihu si možno objednať na adrese: www.herba.sk

M MUDr. Monika Klenková MUDr. Július Kazimír M Bolesti v krížoch a Pilates Medical Vydavateľstvo Slovart V Kniha Bolesti v krížoch a Pilates Medical ponúka nielen kompletný cvičebný program na celý týždeň, ktorý vyrieši vaše problémy s bolesťami v krížoch, ale aj podrobné informácie o tomto častom ochorení. Jej autori sú renomovaní odborníci z oblasti rehabilitácie a ortopédie zo špecializovaného centra pre liečbu porúch pohybového aparátu. Odborne, no zároveň jednoduchým a prístupným spôsobom vysvetľujú všetko, čo by ste mali vedieť o bolestiach v krížoch, správnom držaní tela a optimálnom sedení.

Cestou inovácií Vám prinášame nádej na zdravší život

Rozhodovanie o liekoch bude transparentnejšie Kategorizácia a transparentnosť – tieto dve slová rezonujú v spoločnosti už dlhší čas. Mnohým sa môže zdať, že ide o zložité, ťažko vysloviteľné a nezrozumiteľné pojmy, avšak skutočnosť je iná. Ide totiž najmä o prehľadnosť, dostupnosť, otvorenosť, jasnosť a pravidlá. To všetko sa spája aj s navrhovanou novelou zákona, ktorá hovorí o takzvanej liekovej politike. Kategorizáciou liekov sa prerozdeľujú financie na lieky hradené zo zdravotného poistenia vo výške približne jednej miliardy eur ročne. Aj preto je dôležité o tom hovoriť. Problematika liekovej politiky sa často rozoberá zo všetkých strán. Tentoraz je však na stole taký návrh novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý prináša viac svetla do procesu kategorizácie liekov. Kategorizačný zoznam liekov je dôležitý ako z pohľadu pacientov, tak aj z hľadiska výrobcov a dodávateľov liekov. Ak sa liek dostane do takzvanej kategorizácie, znamená to, že bude dostupný pre pacientov na Slovensku s rôznymi úrovňami hradenia z verejných zdrojov a s rôznym doplatkom zo strany pacientov. V rámci procesu kategorizácie sa tiež stanoví, koľko pacientov, na aké

diagnózy a na predpis akého lekára bude mať úžitok z nových moderných liekov, ako aj generík.

Objektívne a cez internet Vyššiu otvorenosť a transparentnosť v navrhovanej novele zákona vítajú tiež zástupcovia odbornej verejnosti. Kategorizácia je totiž mimoriadne dôležitý proces, v ktorom sa rozhoduje o dostupnosti liekov na trhu, a je preto podstatné, aby sa vytvorili také procesy vstupu liekov na trh, ktoré sú čestné a spravodlivé. Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) víta jasné pravidlá a kritériá pri rozhodovaní o liekoch. Niekoľko rokov na to asociácia upozorňovala a tento návrh

„považuje za to najlepšie, čo dosiaľ ministri predkladali,“ ako pripomenula výkonná riaditeľka SAFS MVDr. Soňa Strachotová, MBA. Ak novela zostane v navrhnutom znení aj po schválení v parlamente, bude kategorizácia liekov v súlade s európskou legislatívou o transparentnosti postupov. Podľa novely by do procesu kategorizácie mohli svojimi návrhmi vstupovať aj pacientske organizácie, či zdravotné poisťovne, a to cez internet a elektronickú podateľňu. Predseda predstavenstva SAFS MUDr. Pavol Trnovec vidí práve v tomto bode vyššiu mieru povinnosti a angažovanosti aj pre zdravotné poisťovne a pacientske organizácie, ktoré by sami, podľa svojich skúseností a potrieb, mohli navrhovať, aké lieky by mali mať k dispozícii. Navyše, celý proces bude možné sledovať na webovej stránke ministerstva.

Deľba podľa jasných kritérií V procese kategorizácie určuje takzvaná kategorizačná komisia aj to, ako sa podelia zdroje z verejného zdravotného poistenia, a preto je veľmi dôležité, na základe akých kritérií sa bude postupovať. Novela ponúka i viacero zaujímavých noviniek – bude podľa nej možné vyjadrovať sa k návrhom a podávať k nim dôkazy, hlasovania členov komisie by mali byť verejne dostupné, takisto kontakty členov komisie so zástupcami farmaceutického priemyslu, pacientskymi organizáciami či zástupcami zdravotných poisťovní, ako aj príjmy členov komisie, by sa mali zverejňovať. www.safs.sk

m e d i c í n a

Osteodistrakcia ako možnosť vytvorenia novej kosti Ľudský organizmus funguje ako celok, dôležitou súčasťou ktorého sú ústna dutina a zuby. Keď dôjde k poškodeniu alebo narušeniu funkcie jednej časti, odzrkadlí sa to na celom organizme.

Chrup a ústna dutina sú vstupnou bránou tráviacej sústavy. Pri chýbajúcich zuboch potrava nie je dostatočne mechanicky spracovaná, čo môže narušiť správne fungovanie tráviaceho systému. Okrem základných funkcií chrupu, ku ktorým patrí odhrýzanie a rozomieľanie potravy, hrajú zuby dôležitú úlohu i pri fonácii (tvorbe hlások). Rovnako zásadným spôsobom ovplyvňujú výzor tváre a jej estetiku.

Zuby a zlá hygiena Ak uvažujeme o možnosti vyhovujúcej náhrady stratených zubov, je rovnako pre lekára, ako aj pre pacienta, veľmi dôležité množstvo a kvalita kosti v mieste stratených zubov. Postupom času organizmus ako celok, ale aj jednotlivé orgány, podliehajú opotrebovaniu a životné funkcie sa zhoršujú, hovoríme o tzv. fyziologickej atrofii. Pri zlej hygiene a následne „pokazených“ a neošetrených zuboch, rôznych ochoreniach závesného aparátu zuba a okolitých mäkkých tkanív, úrazoch alebo vekom podmienených zmien, skôr či neskôr zostávajú alveolárne výbežky („ďasná“) bez zubov. Ďalšou veľmi dôležitou úlohou zubov je prenos žuvacieho tlaku na okolitú kosť, čo zabraňuje nadmernému ubúdaniu kosti (atrofii). Znamená to, že čím dlhšie ste bez vlastných zubov, o neestetickom vzhľade nehovoriac, tým rýchlejšie dochádza k strate kosti.

Medzi možnosti ošetrenia chýbajúcich zubov patrí zhotovenie celkovej zubnej snímateľnej náhrady („totalky“), pomocou zubných implantátov. Základom úspešného ošetrenia je množstvo kosti. Zubná protéza musí poskytovať funkčné a estetické optimum s plnou biologickou integráciou. Veď čo s „peknými“ protézami, ktoré v ústach nedržia, vypadávajú, nedá sa s nimi rozprávať ani jesť. Niekedy je príčinou týchto ťažkostí práve nedostatok kosti, malá výška alebo hrúbka v oblasti sánky alebo čeľuste. Existujú ľudia, ktorí z rôznych dôvodov nechcú mať snímateľné náhrady, odhodlajú sa na ošetrenie pomocou implantátov, avšak práve pre nedostatok kosti nie je možné ošetrenie vykonať. Dobrou správou je, že takmer vždy existuje riešenie, len sa netreba vzdávať!

Osteodistrakcia – natiahnutie kosti Používa sa nielen v oblasti tvárového skeletu, ale aj v iných odvetviach medicíny. Osteogénna distrakcia je biologický proces vytvárania novej kosti medzi kostnými úlomkami, ktoré postupne od seba odďaľujeme. Zákrok vykonávame počas hospitalizácie na lôžkovom oddelení maxilofaciálnej chirurgie v celkovej anestézii. Počas zákroku kosť v mieste, kde jej je nedostatok, rozdeľujeme na dve časti, nakladáme aparátik (distraktor) a zašívame ho pod sliz-

nicu. Do úst pacienta vyčnieva kovová časť, pomocou ktorej po týždni od zákroku odďaľujeme časti kosti od seba. V medzere medzi fragmentmi dochádza k tvorbe novej kosti. Takýmto postupom sa dá získať aj jeden centimeter novej kosti. Pacient má aparátik v ústach najdlhšie dva mesiace, potom sa v lokálnej anestézii odstraňuje a zároveň sa do kosti vkladajú implantáty, na ktoré sa po ďalších troch mesiacoch zhotovujú protetické náhrady („zuby“).

Aké ťažkosti môžete očakávať počas liečby? Keďže je to chirurgická metóda, tak určite v období prvých troch až štyroch dní po zákroku sú bolesti a mierne, zákroku primerané opuchy či občasné stŕpnutie v mieste operačného zákroku namieste. Prevencia infekcie rany sa vykonáva pomocou antibiotík, bolesti tlmia analgetiká a dobrý priebeh hojenia zabezpečuje jemná nedráždivá strava, pokoj a perfektná hygiena dutiny ústnej. Celosvetové štúdie ukazujú, že táto metóda je efektívna a účinná pri dostavbe novej kosti, pacienti sú s výsledkami spokojní. Znie to komplikovane, zložito a časovo náročne, ale často ide o poslednú možnosť ošetrenia, ktorá uspokojí nároky pacienta. MUDr. Taras Feltsan Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA, Bratislava

i n f o s e r v i s Compliance pacienta Témou tlačovej konferencie Asociácie dodávateľov liekov, ktorá sa v Bratislave konala koncom novembra bola téma „Compliance pacienta: Čo ovplyvňuje ochotu pacienta dodržiavať liečebný režim“. Ako by teda mala vyzerať spolupráca pacienta pri liečbe? Tento termín treba vnímať komplexne, preto sa Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) rozhodla požiadať všetky zainteresované strany, aby predstavili svoj pohľad na túto problematiku a možnosti jej ovplyvnenia. Ministerstvo zdravotníctva s novinkami Ako na stretnutí konštatovala Mgr. Michaela Gajdošová, MPH., generálna riaditeľka Sekcie farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva SR, v súčasnosti pripravujú novelu zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. „Cieľom tejto novely je sprehľadniť a zjednodušiť proces tvorby cien a úhrad liekov. Tento proces by mal zabezpečiť, aby v kategorizačnom zozname boli lieky účinné, bezpečné a so spravodlivou úhradou. Zároveň bude snahou MZ SR, aby medzi hradenými liekmi boli len také, ktorých účinnosť a bezpečnosť je podložená medicínou založenou na dôkazoch.“ Ďalším zámerom Ministerstva zdravotníctva SR je stanovenie limitu na doplatky liekov pre niektoré skupiny občanov. Limit spoluúčasti vo výške 30 eur sa vzťahuje na poistenca, ktorý je k prvému dňu kalendárneho štvrťroka držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, poberateľom invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu alebo je invalidný a nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok. Limit spoluúčasti vo výške 45 eur sa vzťahuje na poistenca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, prípadne dovŕšil dôchodkový vek a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok. „To umožní sociálne slabým skupinám užívať predpísané lieky v optimálnom liečebnom režime. Súčasne ministerstvo zabezpečí plynulý prechod na elektronický systém kategorizácie, ktorý nadväzuje na elektronizáciu v zdravotníctve, tzv. eHealth, skonštatovala Mgr. Michaela Gajdošová, MPH. Vyjadrila tiež snahu MZ SR zapojiť do prípravy príslušnej novej legislatívy všetkých odborných partnerov, medzi ktorými je aj Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok a tiež zástupcovia pacientskych organizácií. Mgr. Michaela Gajdošová, MPH. tiež prejavila ochotu organizovať podobné stretnutia v širšom meradle, aby sa tak predchádzalo negatívne zameraným reakciám verejnosti a médií na kroky pripravované MZ SR, ktoré často vyplývajú iba z neinformovanosti. Dôležitosť dodržiavania liečby Ako uviedol PharmDr. Ján Mazag, riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, úlohou ich ústavu je zabezpečiť používanie a predpisovanie liekov s potvrdenou účinnosťou, preukázanou kvalitou a únosnými vedľajšími účinkami. „Akokoľvek je liek účinný, s preukázanou kvalitou a bezpečnosťou, pre úspešný priebeh liečby je dôležitá okrem iného „compliance“ pacienta. Ide

o dôležitú súčasť liečebného procesu. V zásade ide o súhlas a akceptáciu pacienta s naordinovanou liečbou a dodržiavanie tohto liečebného režimu. Ak pacient liečebný režim nedodržiava – liek neužíva, alebo užíva nesprávne, akokoľvek je liek účinný, jeho účinok sa nedostaví. Môže to mať za následok prehĺbenie ochorenia, často až vážne trvalé poškodenie zdravia.“ Dodržiavanie predpísanej liečby nemá podľa jeho slov význam iba pre pacienta samotného, ale aj pre spoločnosť. „Ak pacient neužíva lieky tak, ako mu ich lekár predpísal, ide o zbytočne vynaložené ﬁnancie z verejného zdravotného poistenia, a taktiež môže vzniknúť mylný dojem, že liek je neúčinný, čo môže lekára viesť k zbytočnému predpísaniu ďalších liekov,“ konštatoval PharmDr. Ján Mazag. Spolupráca pacienta so zdravotníckym pracovníkom je základným predpokladom účinnosti liečby. O „primárnej non-compliance“ hovoríme vtedy, ak si pacient vôbec liek nevyzdvihne a naordinovaná liečba vôbec nie je zahájená. „Sekundárna non-compliance“ znamená, ak pacient liek užíva nesprávne. To môže podľa vyjadrení PharmDr. Jána Mazaga nastať vtedy, ak pacient nerozumie ako liek užívať, ak ho zabudne užiť, alebo ak

mu zdravotnícky pracovník nedostatočne vysvetlil užívanie lieku. Môže tiež nastať situácia, kedy pacient nedostal informáciu, že pri užívaní lieku sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, avšak napriek tomu je potrebné v užívaní pokračovať a vyhľadať radu lekára, prípadne lekárnika a podobne. „V zásade – ak ochorenie či prejav ochorenia pacient výrazne vníma (silná bolesť), pacient je prinútený a ochotný postupovať podľa naordinovanej liečby oveľa výraznejšie. Ak je prejav ochorenia „skrytý“ (dyslipidémia, mierna hypertenzia), častejšie sa prejavuje snaha nedodržiavať rady a odporučenia zdravotníckeho pracovníka pri naordinovanej liečbe,“ uzatvoril PharmDr. Ján Mazag. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zverejňuje informácie o liekoch, kde je možné získať jasné a zrozumiteľné informácie o tom, na aké ochorenia daný liek účinkuje, ako sa má správne používať, aké môže mať vedľajšie a nežiaduce účinky a hlavne, ako dlho má pacient liek užívať, aby bol liečebný režim úspešný. V ostatných rokoch dochádza v znení príbalových textov lieku pre pacienta k takým zmenám, aby bol text zrozumiteľný, a aby nedochádzalo k nejasnostiam pri užívaní liekov zo strany pacienta. Skúsenosti pacienta so psoriázou Mária Cetkovská je členkou Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR. Na stretnutí poukázala na to, čo sa pre ňu zmenilo k lepšiemu pri užívaní novej biologickej liečby. „Prešla som si rôznymi formami liečby, avšak po dlhodobejšom užívaní jednej liečebnej schémy sa môj stav zhoršoval a telo už nereagovalo na liečbu,“ konštatovala Mária Cetkovská. „Napríklad, keď som ráno vstávala

do práce, bol problém sa odmastiť. Kto to nezažije, nevie posúdiť... Ošetrovanie sa mi zabralo aj tri hodiny denne: kúpeľ v liečebnom roztoku, následné ošetrenie, odstránenie masti, keď som niekde počas dňa mala ísť a zase spätné namastenie sa,“ rozprávala o svojich skúsenostiach. Navyše, počas liečby tabletkovými liekovými formami, mala aj zdravotné problémy, zmeny tlaku, zhoršené pečeňové testy atď. Odkedy má psoriázu liečenú biologickou liečbou, nemusí vynakladať toľko financií na krémy a doplnkovú liečbu, nemusí sa obväzovať, výrazne sa zmenila aj kvalita jej života. „Pri biologickej liečbe vidím prínos v tom, že môžem plnohodnotne žiť a pracovať, nemám obmedzenia a nemusím tráviť žiaden čas ošetrovaním a míňať financie na mastičky a doplnkovú liečbu. Môj stav je stabilizovaný a bez výkyvov. Je to určite lepšie, keď si môžem pichnúť injekciu raz za dva týždne a nemusím si aplikovať liečbu často a efekt je úžasný...“ Pohľad lekára na compliance Prof. MUDr. Ján Murín, CSc., člen Kategorizačnej komisie pre liečivá, svoju prezentáciu zhrnul do troch bodov – epidemiológia, dôsledky a príčiny. Častým problémom v praxi je neužívanie liekov pacientom, ktoré má predpísané. Podľa štatistík viac ako 60 % pacientov s kardio-vaskulárnymi ochoreniami neužíva všetky lieky správne. Dôležité je podľa jeho slov obdobie hneď po prepustení z lekárskeho ošetrenia, kedy je pacient najzraniteľnejší a musí sa naučiť s liekom žiť. Hoci pacient po prerušení liečby nemusí zomrieť, ale stáva sa rizikovým pre rehospitalizácie, čo spôsobuje ďalšie nároky na financie, lôžka a podobne. „Compliance ovplyvňujú výrazné socio-ekonomické a komunikačné faktory, nedostatok motivácie pacienta. Dôvody sú multifaktoriálne, preto aj intervencie treba uskutočniť multifaktoriálne. Lekári musia pacientom vysvetliť chorobu a jej prognózu, a tým zvýšiť motiváciu pacientov.“ Alarmujúca záťaž pacienta PharmDr. Ján Šipeky, podpredseda Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky predstavil tvorbu ceny liekov ako nového zdroja finančnej záťaže pacienta. Hneď v úvode sa pozastavil pri problematike doplatkov za lieky. „Keď sa sústredíme na tému doplatkov za lieky, dnes už dosiahli hraničné hodnoty z hľadiska zaťaženia občana a pacienta,“ skonštatoval. Kým v roku 2010 sme nevedeli, koľko pacient dopláca, v polovici roka 2001 sa zaviedlo sledovanie doplatku pacienta. V roku 2002 to bol podiel 9,41 %, v roku 2003 až 10, 32 %. Pri analýze nákladov z rokov 2004 až 2005: kým vstupné náklady zdravotnej poisťovne predstavovali 7,3 %, doplatok pacienta zaznamenal 45-percentný nárast v tomto období. „Musíme objektívne povedať, že regulátory liekovej politiky to majú veľmi ťažké. V terapii na Slovensku sa používajú tie najmodernejšie lieky, ktoré sú aj mimoriadne drahé,“ objasnil Ján Šipeky. V roku 2006 OTC lieky hradené z verejného zdravotného poistenia predstavovali 30,36mil eur, v roku 2010 už je to len 0,36mil eur. Od prvého októbra máme 149 liekov, pričom doplatok pacienta by mal podľa spotreby uplynulého roka prestavovať 1,174 mil. eur. Riešením je podľa neho pripraviť poistné produkty na doplatky, zabezpečiť zástupcu pacientov do Kategorizačnej komisie, a najmä vytvoriť konkurenčné prostredie v nemocniciach.

Dvojmesačník Číslo 6/2010, Ročník VI. Časopis je nepredajný. Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Account managers: Ing. Slavomíra Lacková Tel: 02/ 59 324 226 Zuzana Honz Tel: 02/ 59 324 224 Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová Tel: 02/ 59 324 222 Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Graﬁcká úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123rf.com Foto: archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk ©RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2010 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine Štátny ústav pre kontrolu liečiv

Redakčná rada časopisu Bedeker zdravia PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.

prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. doc. MUDr. Cyril Klement, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. doc. PharmDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza v marci 2011 Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke

www.bedekerzdravia.sk Upozornenie Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotograﬁí, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.

Milí čitatelia, ak máte záujem dostávať dvojmesačník Bedeker zdravia priamo do poštovej schránky, možete ho mať za cenu poštovného a balného 12 € za šesť čísel.

Kalendár www.zivotsdiabetom.sk: Inšpirujúce príbehy ľudí, ktorí aj s cukrovkou žijú na plné obrátky Katka Feldeková, herečka, šansoniérka: „Kvôli cukrovke sa nemusím držať pri zemi, ani v živote, ani v divadle.“ Katku nemôžete prehliadnuť, ani keby ste chceli. Za chvíľku je jej všade plno. Nenapadlo by vám, že táto akčná a činorodá žena môže mať cukrovku. „Mám ju už od štrnástich,“ uistí vás a hneď z dekoltu vytiahne inzulínovú pumpu ako dôkaz. Potom začne rozprávať, ako dramaticky sa na to vtedy prišlo: „Ležala som v nemocnici už skoro v kóme, dehydrovaná, s podozrením na akútny zápal slepého čreva. Nebyť toho, že šiel okolo pán doktor, ktorému sa zdalo čudné, že mi neodmerali hladinu cukru v krvi, kto vie, ako by som dopadla. Urobili to a bolo jasno,“ spomína Katka. Všetko potrebné o pichaní inzulínu a diéte sa Kat-

ka dozvedela v nemocnici na Kramároch, kam ju previezli. „Najviac ma vzalo, keď mi povedali, že nesmiem sladké. Dokážete si predstaviť reakciu pubertiačky? Katka sa dostala na konzervatórium a začal sa umelecký, teda dosť nepravidelný život. „Nechválila som sa, že mám cukrovku. Predsa nepreruším prácu všetkých tým, že sa potrebujem najesť. Tiež som bola zvyknutá na to, že okolie nie je vždy pripravené na diabetika. Napríklad z jedného klubu ma vyhodili ako feťáčku, pretože ma nejaké dievča videlo pichať si inzulín a zle si to vyložilo. Vtedy ešte neboli inzulínové perá.“ Obdobie rebélie sa skončilo a Katka sa s chorobou vyrovnala. „Najlepšie obdobie som zažívala v tehotenstve. Tak poctivo som si cukor nikdy nemerala a tak sa o seba nestarala. Moja dcéra je aj

vďaka tomu zdravá, takže som šťastná.“ Katka sa s diabetom vyrovnala tak, že môže byť vzorom pre ostatných. Aj preto sa zúčastňuje projektov, ktoré majú pomôcť vo vzdelávaní, čo sa týka cukrovky. „Zo zahraničia k nám dorazila nová metóda – ide o konverzačné mapy. Veľmi hravo a zaujímavo oboznámi diabetikov aj ich rodiny so všetkým, čo je potrebné. Mám cukrovku „pár“ rokov, a aj tak som sa dozvedela veľa zaujímavého, takže odporúčam o účasť na tomto vzdelávacom programe požiadať svojho diabetológa,“ odkazuje na záver. Ďalšie príbehy a informácie o cukrovke, jej liečbe a moderných aplikačných pomôckach vrátane „chytrého“ pera nájdete na www.zivotsdiabetom. sk.

¡¡¡ª êj

SKRÁTENÁ INFORMÁCIA O LIEKU: Biomin H® plv. por. 30 x 3 g, 60 x 3 g Biopreparát. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU: Calcium carbonicum 3 g prášku (1 vrecúško) obsahuje: 1 110 mg Calcium (vo forme vápenatej soli Calcium carbonicum), 15 mg Magnesium (vo forme horečnatých solí), 1,8 mg Phosphorus (vo forme fosforečnanových solí) a iné stopové prvky. Uhličitan vápenatý je anorganická látka, ktorá je v prípade lieku Biomin H látkou, ktorej pôvod je úplne biologický a teda liek je možné považovať za biopreparát. ZOZNAM POMOCNÝCH LÁTOK: Prípravok neobsahuje žiadne pomocné látky. FARMAKOTERAPEUTICKÁ SKUPINA: Vápnik, kombinácie s inými liečivami ATC skupina: A12AX. TERAPEUTICKÉ INDIKÁCIE: Liečba a prevencia deficitu vápnika, demineralizácia kostí spôsobená nedostatkom vápnika, osteoporóza, osteomalácia, Sudeckov syndróm, niektoré poruchy metabolizmu vápnika, úrazy a pri rekonvalescencii. Za hlavnú indikáciu pre podávanie deťom sa považuje nedostatočný prívod vápnika potravou, teda pre zabezpečenie rastu kostí a zubov. Užitie lieku u tehotných žien sa považuje za užitočné pre vyššiu potrebu vápnika počas tehotenstva a dojčenia. Liek je vhodný aj pre diabetikov. KONTRAINDIKÁCIE: Zápcha, dehydratácia, krvácanie v gastrointestinálnom trakte, obštrukcie v gastrointestinálnom trakte, hyperkalcémia, vredová choroba žalúdka, nefrolitiáza, nefrokalcinóza, obličková nedostatočnosť, zníženie žalúdočnej motility, ťažké stavy obličkovej nedostatočnosti, zvýšená funkcia prištítnych teliesok. NEŽIADUCE ÚČINKY: Najčastejšie pozorovaný nežiaduci účinok je zápcha. Môže sa vyskytnúť flatulencia, žalúdočná hypersekrécia, pocit smädu, hypofosfatémia, vznik peptidického vredu, grganie, srdcová arytmia, hyperkalcémia, hypotenzia, nechutenstvo, nauzea, zvracanie. DÁVKOVANIE A SPÔSOB PODÁVANIA: Podáva sa podľa odporúčania lekára, 1–krát denne sa obsah jedného vrecúška podá rozmiešaný v 100 ml tekutiny (ovocnej šťavy, pitnej vody, mlieka, kakaa, minerálnej vody) a vypije. Maximálna denná dávka je 1 vrecúško, nie je určená maximálna dávka pre celú liečbu. Dĺžku doby podávania lieku a množstvo potrebných kontrol určuje lekár. Pri dlhodobej liečbe sa pravidelne sleduje kalciúria a pri obličkovej nedostatočnosti aj hladina vápnika v krvi. DRUH OBALU A OBSAH BALENIA: Vrecúško z papiera vrstveného na vnútornej strane polyetylénom, papierová škatuľka s 3O x 3 g alebo 6O x 3 g, písomná informácia pre používateľov. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII: BIOMIN, a. s., Potočná 1/1 919 43 Cífer, Slovenská republika, t. č.: 00421 33 5599274, www.bio-min.sk. REGISTRAČNÉ ČÍSLO: 39/0125/92-S. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU: Apríl 2008. URČENÉ PRE ODBORNÚ VEREJNOSŤ. PRED PRESKRIPCIOU SA OBOZNÁMTE S ÚPLNOU INFORMÁCIOU O LIEKU.

BioH /10/01/SK obrázok - umelecké stvárnenie

Adekvátny príjem vápnika je nevyhnutnou podmienkou prevencie a terapie osteoporózy.1

REFERENCIE: 1. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre diagnostiku a liečbu osteoporózy, Vestník MZ SR, r. 54, z 1.3.2006. 2. SPC BIOMIN H, datum poslednej revízie textu apríl 2008

Obchodné zastúpenie SR: AD Pharma Galvaniho 15/C 821 04 Bratislava.

inzercia biomin SK 205x265.indd 1

2.12.2010 10:59:57