Bedeker zdravia 6_2009 by RE-PUBLIC

bedeker zdravia

Sprievodca svetom zdravia

Rubeola Svetový deň boja proti AIDS Piť či nepiť

surové mlieko

Chrípka

na Slovensku

6/20 6/ 6/2009 2009 09

Drogy dnes

2009 6

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ivana . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .BaranoviÇová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Editorka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vážené . . . . čitateľky, . . . . . vážení . . . . čitatelia! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Koncom . . . .roka . . zvykneme . . . . bilancovať. . . . . .Rozmýšľame . . . . . o.tom, . . čo. sa. . . . . . podarilo, . . . . v.čom . .sme . mali . . .úspech, . . .čo. nabudúce . . . . urobíme . . . .inak, . . lepšie. . . . . . Nájde . . .sa. príležitosť . . . . aj. na . .oslavu. . . .A nielen . . . konca . . .roka. . . Aj. my . .sme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . jednu . . .milú . .v Bedekri . . . .zdravia . . . mali. . . Pozvali . . . .sme . našich . . . medicínskych . . . . . . . . aj. obchodných . . . . . partnerov . . . . .a v.prítomnosti . . . . . ministra . . . .zdravotníctva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Richarda . . . . Rašiho . . . sme . . oslávili . . . piate . . .narodeniny . . . . nášho . . . časopisu. . . . . . . . . Oslava . . . to. bola . . dôstojná, . . . . na . .zdravie . . .prítomných . . . . .dohliadal . . . .nielen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . hlavný . . . hygienik, . . . . ale . aj . moderátor . . . . . Roman . . . Feder, . . . tentoraz . . . . v bielom . . . . . . plášti . . .v úlohe . . .nekompromisného . . . . . . . .lekára. . . .Zdalo . . sa, . . . . . . . . . . . že. všetkých . . . . . . . . .vyšetril . . . . . . . Ktovie . . . . . sme . . . . . . . . . . . . .prítomných . . . . . . . .dôkladne. . . . . . . . prečo . . . . potom, . . . . . . po. narodeninových . . . . . . . oslavách, . . . . všetci . . .v redakcii . . . .ochoreli. . . . Podcenili . . . . sme . . . . prevenciu? . . . . .Toľko . . o. nej. píšeme . . . a. aj. v.ťažkých . . . medicínskych . . . . . .témach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . sa. zameriavame . . . . . . na. to, . .ako. chorobám . . . . .predchádzať, . . . . . či. ich . .odhaliť . . . . . . včas, . . keď . . sa. ešte . .dajú . . ľahšie . . .liečiť. . . Tentoraz . . . .sa. o .prevencii . . . dočítate . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . nielen . . .v rozhovore, . . . . . ktorý . . nám . . poskytol . . . . riaditeľ . . . Pfi . zeru . . na . .Slovensku . . . . . . MUDr. . . . Branislav . . . . .Budke, . . .ale. i.v mnohých . . . . iných . . .článkoch. . . . .Napríklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . o.pandemickej . . . . . chrípke, . . . .alebo, . . a. to. tiež . .súvisí . . s. prevenciou, . . . . .o dôležitosti . . . . . . očkovania . . . . .diabetikov . . . . na. hepatitídu. . . . . . Predchádzať . . . . . ochoreniam . . . . . . . . . . na . . . . . . Bedekra . . . . . . .budeme . . . . . . . . . . Aby . . . . . . . . stránkach . . . . . . . . .zdravia . . . . . . aj. v.budúcnosti. . . . . . . .sme . . . . . po. najbližšej . . . . oslave . . . „bedekerských“ . . . . . . .narodenín . . . . všetci . . .opäť . .neochoreli! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Pekné . . zimné . . . dni . .a veľa . . úspechov . . . . v .roku . .2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .vám . .praje . . Bedeker . . . .zdravia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

&EJUPSJÂM

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

&EJUPSJÂM

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

OBSAH

VÝŽ

IVA

1J Ç TVJ OFQJ SPWÉ NMJF L

V druh ej objavo polovici minul va éh ochore ť správy o nižš o storočia ní u vid ieckeho om výskyte sa začali o obyv v lekár astm ateľs y skych eľ eľstv tva a ako a iných al ččasopi a er u mes soch tskýc gických h obyv asto ateľo zdôra zňovali v. konta

8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 46 48 50 52 55 56 57 59 60 61 62 64 67 68 70 71 72 74 78 81 82 83 84 86 88 92 94 96 100 102 104 106 108 110 112

Fakulta je môj život Nezomierajme mladé... Produktívne a liečebné aferézy Spoločne pracujeme pre zdravší svet Laparoskopická operácia žlčníka Karcinóm žlčníka Prostata a jej najčastejšie ochorenia Svetový deň boja proti AIDS Osteoartróza – Keď bolia kĺby Študenti v centre pomoci... Postavenie zubného lekárstva Od inzulínu k novým možnostiam... Rubeola Chronická žilová choroba Vekom podmienená degenerácia makuly Metabolický syndróm Mutizmus alebo tichá úzkosť v ústach Piť či nepiť surové mlieko Mlieko a rakovina Hyperaktívny močový mechúr Ako zaistíme dostatok vápnika Liečivá sila prírody Ako sa brániť proti chrípke Optimálne dávkovanie paracetamolu Pandemická chrípka Ako sa brániť proti chrípke Štíhla vďaka vode Medicínske vysvetlenie porekadiel.... Hnačkové ochorenia detského veku Rotavírus Ovos siaty Dedičné a vrodené chyby ruky Tanec rodičiek Klokankovanie Chrípka v gravidite Otázky a odpovede o reumatoidnej artritíde Prvá pomoc pri dopravných nehodách Trombóza Syndróm vyhorenia sestier Telesná aktivita hendikepovaného Šport ako podceňovaný fenomén Prínosy farmaceutických inovácií Rakovina hrubého čreva Diabetologická a obezitologická poradňa Očista podľa feng-šuej Zloženie tabakového dymu Drogy dnes Bojový stres Sušené ovocie a zdravá výživa Starecký diabetes aj u detí? Dáte si šálku čaju? Význam selénu vo výžive Infoservis

kali dlh detí vo odobým po ktoré veku od 5 zorovaním kt osô , že na pravid do jmä nepa pečoval v prostred b so zvi elne ko 13 rokov. 15 tisíc ste gienic í fariem eratam nzum U de ne výrazn rizované alergi tí, hypo im zab i je zis kú h gicckkýým skoršiu mliek ovali surov tí téz mii oc oc eztenie, nádc e znížený o ie že u“, ktorej horen hranu pre hy, ek mä v výsky zazname é, prí po iam zém t ast ran nali Ďa d lišn dstato sa zis i. Sú n m u jú, lšie vedeck u a alergi my, senne časne K zdrav no tilo, detst á hygie é pozo ck j že výs mu je ému vývinu ve človek na najocho že alergi rovan ej nádchy. kyt ale renia ck nevy matie u ško imun ia po rgi sú zri é mikró vyh nu k, dí. kavej edbmi nie tný konta itného sys surov ktoré po ckých ocho tvrdzušie ie v patog é mliek kt a sti téčas teh ren roz jových énny len sym skô mu h ch vo- no o bo otens í detí l m vek mi. U osô biotickými lácia sú r deti zač udob tva pil ných nú piť zriedka b, kto , ale aj u osí i zdrav krajin - rôzny ré dľo ako šie. Za surové vejší. Čím ách mi m mliek v bo mikro vané „šp boli v ran paraz hatýc blaho mlieko, tým - gie a na ľud priem organ inou“ itm h myyyse da sellne ne vy- systém i vrátane izmami a , čiže mä nickej hy ské zdrav rný účino spelý potéz ie po lýcch živ h kra faktor „naučí“ červov, sa ďalšími dľa „h k y“ imun nách y (alerg rozpo rovom ým mikro vďačíme jiyc . V zn itn org op áva én mliek ý äť roku an y) ško ť 19988899 diace rizikové zostava (bi u je zac izmom. najMlie V su hovan zdrav veddeecc britský ko mo od ive v, kto á pô – lie iu. Nedá rzita) Dr k na vno vidd Str . Danému rú paste mikro vodná riz al organ achan informáci ssa začali zo vš v mliek zastúpen ácia poruš izobjav ergiu v eo ee, že iu zovan í. ov uveden be cn il é m na výv u sa pripis mikroorg Pôvodmliek aj surov ať vedeck gický uje pri é po anizm in a é ne é o zn znatk ch oc tkyy horen ižuje výs pasteri- mu. Okrem funkciu im aznivý úč ov a vy- tvrdila tvorilil í. Pre inok unitn kyt ale notí toho spoolo tzv. „hy- zo Švajčiar čná správsvedčivo to r- z hľa niektoré zlo pasterizáci ého systédiska Holan ia ska, a zneh a tím žky ml popodp Ra u dska iné iba iek od a Švéd kúska, Ne vedcov čiasto ory zdrav a významn sú ska. meck Výsle a, lín citlivé na čne. Navyš ia buď úplne é jmä e, y, β-l , Životdky zís- lyz aktog enzýmy, im na teplot za y lob oz silu šp riadil, že ým, laktof ulín, α-lak unoglobuso erín, tal or laktop bumín, Aj z to tu vo všetk m mal mož nosť poeroxidáza hto dô ých jeh fen vo

cítiť o obla du je omén ktorá om, nako pre mňa jed stiach. ľko prináš no a toľko nepoznám ducho pozit ívneh inú oblasť, o.

edeli to už ky, po čas kto v období nábo Antické oly rého sa antižen kona a um ské slá mpijské li hry ele vn vyššie cké súťaž osti, šp ako ho bo ort e na ťažko ha počes ové sa nie Dia v Ol ť lepšie ympii naj- 20 komu . torroč zanech ideály než podarí vym A asi oly . ssto očia. sú Okrem mp pijijsk LOKA ali starovek tie, kto yslieť a m skú ré pri teľ ú myšlienk iného de GA – posvä TIE a ide í Gréci (id nám nú riaate ľľst finoval stv u eál na an vaa medzi ako ideu pizmu tný mier) ál EKECHE KA- a na mi tic ná ekkeech . Novo s a pa IRIE echeir kých ideálo rodmi, zal eru jú na ožech ka tieto ralympizmu veký olym- dáách ch h de ie, duchu pri najú mokra fair pla lokagati a int všestr ncípy, pre s nadväzu nte e ter tiz ern mu naaci anný a budo - tel tože zn cioon , rov y, na zásanaali roz mu u:: ,,Č noprávnost V krá vanie miero voj jedno ame- Ch o a duch, lizzm ale lov tkej exk tliv vého ara ter i ek nie telo, je ne sveta. cov po rakkte duch urzii op mooccoou r sa nevyt a chara je iba de Co omenute históriou u vár tela. re ved ľné me ub šport To je a duchom kter. to fra ertina (18 práve no Pie u obtia eli starov , ale nc 63 ek to, úzsky žn rra é – 1937 nee kri a šp esime národy a čo dobort pe ). Tenčo my .“ zanech ový funkc dagóg, Šp tak his k na al veľmi ionár nám torik pr ort je veľ jvýzn e po aj toho amne a a urč stih Pie ite jším osobn patrí oly rre de Co nutých ubert ostiam mpijsk in pro ých ch šport u a vyu hier po stredníctvo zdvih užžilil jeh m o unive ol význa m rzálno sťť ako

VÝŽ

IVA

%ÂUF

TJ ãÂ

MLV Ç

BKV

Blaho dá Málok rny nápo j mu to ho odola veľmi nikdy l zachu neskú Čaj pri jeho lah til. sil, od čania na sve náša poteš nej vôni málokto v te. čajov Indii a na a ch enie uti. ých ka milió Cejló nom ľudí pitia čaju nvíc súvis ne. Používa Perl do vše ič spolo í s roz nie Údajn ky z hi čn tký e prv kultú osti v 15 ch vrstie šírením stór á z ra p ie v čín . sto zmien roku tará ččín pittia en ia ttoh skej nápo roččí.í. ínska ohto oro listina 300 pred ka o čaji ja sa legen čaj čaj bo ska motná povzb Sam po šírila a čín Kr da chád l Mo il z ist udzu ske hovo pred objavený Čín júc rí, í, že období pre ho lekára om. Bola za chod ngolska. dy sa na v Neskô y do Jap eho ňou dpiso , ktorý ných čínsky šim letop roku 277337 nie org on r val ciest V anizm Šen Nu v 7 očtom cisár, do Ar na základ ska u. Ak čaj na po tomto do 16. a 17. ábie. Vt - z čerstvo e oobo vzb Medit ng vybral liečiteľľ a . Vte sto lie tor udenazb k sa roč poved očí sa uč neec herbár, u oval pri medit om varil čaj do c ovaťť do čen v kto ieraných pripravoval landsk ohni, vo ým a ia Európ stáva líst rom les esaa.. pochádza ník vietor du. V tom kde si v y sú zm kov. Prv aj poort z Čín rokmi rtu , kotlík uggaals vďďaka ho ý mo om. O krá p ien začal tlí y lístky ktorý so átk fúkať líku a prí . Najstarš a vzniko ky o čaj tky t y čas lskkýým m riadn seb z sa sta obchodho čaj neďalekéh ou strho silný na prave čaj ie popis l pred 15 i nápojom e obľľúb úb 00 l čaj l y o pe ov . Preed eným a spolo mis vriaco níka. Tie o kríka – suché už stie Tchan u máme sto ddoovvše mo čen divok g. V tom z obdo vaní šetký na vte ských é- po íval zelen m vo derným niesla u vodou. spadli do bia dy h kru tký to ob ý ko O da čaj ne dô vyš ho dobí tlíka chvíľ jšiu znám ba liso čaju čaj Cisár vysookkú ch, s oh ších neváh a, no lah u sa lesom Potom rozomletý vaný do sa po- sp u sa ešte vys ú cen ľľadom aj rôz bo al a z odná na ája v l u. ny hode vodo jem ch Rusko súčasno S pit vôňa kotlík rus ím sti . Ty . sto u a krátko ný do kotlík ný prášok a sa napil . dý ký samovar, pickým nerozlučne ročí bo a s vri povar . pla sym . ntáže. li založen ený. V 4. acou do Minulosť ktorý pozn bolom é prv ná je Tieto Ru až á plantá é čajovník 5. ské ska dosta m prezrááddz snáďď kažza, ho ch že zal a, že ožili An ové Mi čaj sa ána Altl ako dar chalo od mo gliyn ngoldo Ru vi I. Najpr a russké ké ska ťav v sa čaj mu cárov aj do ími ka pravo i raván naam mii.. Ke val Sloven ď zask

MEDIC

ÍNA

108

%SP EOFTHZ

závis

o mal

o tra

mena los dične mien spoločen zákla ťou. Dôvo problém ských ok pri dy d návyk socio-kultú niesla pre poda patrí našich tra sú jednozn y s alkoho ov dí ačné. lovou verejn é látky, kto rne pro naše nášh medzi súpu cií a kolor Je to str osť ne ré o ná it oslá predov prvotn tn typick boli pre edie v. širok še narode roda – po íka všetk é a ne siatyc om šoku ú ých sm Alkohol pa tkým čnúc ninový v polov známe. h rok tri kr útkov K spolo Po ako „vz ov, kto mi os ici de a rado l väťde lavam stinami, sv v Petrž nikajúca rý bol oz alkoho čnosťou to stí na drogo lerovan i a končia adbami, lu pa problé alke“ sme vá ep čený trí aj idé ej návy c smrťo zistili m sa ného postu ni , že dro mia o u člove kotin kovej me pn rod ka. izmus látke zareag sta do cel e rozšíril gový ria ine) na . ok z vyk ov ej de hla rem ali zri krajin ných onáva orgán y. Po v- str poby ad nie u drogo vlády – Vý ením porad litici zákedisku pre tov v res súdom na vé bo ocializa a prijat závislosti ru minis ného dit on taktie neplnole čnom Národné té de tro ž ho ti. Te gám pod ná ím celošt a kontrolu v pre lat ácií pre ne zaviedol za ob programu nto átn sys štátne boja proti zvom Národ eho doku drog úroívnou zár subje tém akre- Národne dobie 20 proti dro ukou mentu ktyy,, 04 – vn j pro nee u dro obdo ce prv gám. Ce ný prooggra ram diska a materiál garancie čo je rebie 20 tidrogov 2008 a ná z tieto m bo ky sa . ne od 09 Zá da vrh ja pokú roz ko ho vyb borne la vlá ooord – 2012 ej straté behli pre ak kon zár rdinu šaj du j gie avenia rn . ov júredito problé úce sa sta všetkyy inu stree- ľov Národ SR zabezp Zároveň po na napo aktiv vanie eň vytvoril m. Vz bilizo eči nej pro žiana su pri drogo vať dro ity, vyš jenie na nikli tidrog ť plnenie vých fin nc bjektov (a estoor str obdobie fi Ce cie coovvan čali v závislo ntrá pree gový ty ších územ naan 20 ov ted até 09 ej an a aj gio straté ie de ný skeho u Európ – 2012 v gie iba na väťdesia stí. Postu liečbu cu vykonávajúc ch celko z rozpoččto tov súlad pne zatych v) pre ske ak . bá e V čn j ze ter ob e rokoc únie gám ého plá terap subje dobro énnu lasti dro kto na ob h, a Eu so eu kksoc vo dobie nu boja rópniť fi cia ne tické komu ľníctva, vtedy zn rý je jedný g to je tzv iálnu prá na pro 20 vzn m ma . ani ne la oporu nity. Ich znikať (pr ižovaní riz z dôležitý street wo - ich rea nčné prostr 09 – 2012 ti droexi rk, rk ík ch prv a vyč iedky, Z op lizáciu. spiev bolo možn v zákone, sten- ko edovšetký spojený lekov p potre atr ch pri ať m vn é vých bné na rettoo útrož s užívaním hodnutí ení na úro bol pri na ich čin systémov pre látok ilovým . no schvál je závažn vni politick o soc jatý zákon sť. V rok o pri- Pr ) návy vyiál ý en u č. 19 nia pro ie novéh ešte jeden ých rozobjav nej pomo 5/199 1998 Po otidro o go ilo zar ci, fakt, 8 pri a vlády tidrogovej spôsobu fi „resoc iaden kde sa prv Z. z. rov týchto op vá polit Sloven nanc to po ializa ie ali ýk ik atr liti rát ov po medz a k tom fakt en ky skej rep čné t o ad ná ire da str záv u, ab iach, kto ublik uznesením „Prot zortnéh stlieč l legitim edisko“. zvom mn islých ľud ré y y ebnej itu dlh Tento ožstv ľ í, roz bolo posta smee- štá idrogov o programuvytvorením staros ľudí. á behlo odob o pre tneho rané sm s názvo Ne tliv ej rozpo politika“ du vlá tý zák skôr, v rok osti o záv po- vat erovaných ventívny sa obrovské m ako čtu sk dy on č. na rôz ch pro súčas ľ tva. ktorým SR a s úč s gestorst noprá 305/2 u 2005, bo islých Vš eľs jekto ť ne sku tov, vo astník vn 004 Z. l pri i sú jed etko, piny výk kurat ej ochra mi pro m Úračo sa z. o soc ja- lém obyne ém ele a y go rát v histór notlivé mi gramu resoc detí a o soc iál- eva om osv v boji s dro bolo nis véh ii , ter zn zah edčilo, ial valuá o govým like evi problému amená rie stvá. Prcii a vy. Zá rnuté do izačné str iálnej cel luá šen zaprac bolo po probb jeho prá roveň edisk loš ošttát átn plynú dovanie ver v Slovenske ie drodrobe (i v nyych ovan ch str súlad sa tým vyt vnej úp o sch cich do n ejn hvvál j repub áleen atégií é do no né rae s no vo ná oblas ých prostr velizá ril priestor kedyy Ná á len nedá . Posledn vých ti. iedko ciou vno á bola v rod pu zákon ky zo ná rada 18. júna a o bliiky komp brala na Slovenske2009, lexno j rere m vyh vedomie správ odno u tení iedol plnen Medzi tri ia mnohý verzit z piatich y v Le kated slávn mi ym jeho pôsobenia idene a po ier unipre 18. sto i lekármi z celej dnášky ok si prišlo čas jeho ro Európ olo 20 vypoč Herm čia bol ného y, uť ann Bo Orien z Ameriky, 00 študento vedúc najvý tu. Jeh v ba aj e znam erhaave z Pre Európ pozície na o žiaci dne jší zau e. Po . stal ved čas jeh univerzitác jímali h o úcou unive života sa v celej rzitou Leideen klinický Herm v Európ eid n dv ch po ann Bo stelia akrát e. 1688 erhaa Pre ed v učí ich týždenne ch robí Bo Voorh rodine ch ve sa narod vizitu vých chodca erhaa oute udob ho, sta rozprávať il 31.12 pri Le né určil s chorý so študentmve Už po ovy le moder na cir idene ho farára . a ind novovať káro nej m, kevnú vyšetr i, ško čas jeho . Otec okrem iká dia vo la vý ovaaťť života v drá ho pre prieb cie k liečb gnózu, výrazn nu a teológie vyš hu, ale pro eh ov e. Uč derhaa He jej štú všetký choroby. í ich po gnózu veo ve vi e medicíns plyvnila v rok Vy dium tudoval aj rmann jeho ch žiaci cie na ky po u taniku odvetvia učuje štu zorovať vše vš tkých zastávali ved krok. Bozačína 1693. Sv ukončil pro medicíde ch me , Linné ntov oju od terap chémiu, Upps univerzitác úce pozílekár, vo svojom fyziol dicíny: uč vo vo Vie v U iu a kli bornú móciou ale óg í h. , ch ale bo nic Ge rod ka iu, dn Ca orého riéru vyuču nom čína . V rok kú medicínu patológiu, tingene i, Albrecht rhard van rl von me s je boha Swiet , Of u 1710 vo ta po chemickým matemati ste ako pri po tého ob zvania sa steli Alexander fray de la n Halle v en ku a roch i poku v rok detí pre chodníka žení s dc Mettr GötzaMonro érou Škótska M u 17 na rôzne smi. Od Má ie sám žív e v rio v Paríž a len mi 01 od sa aby po Edinb trp unive u. ch rzity, e- diagn í bolestiv jedno. Bo Zo šty- dostala do „Schola urghu i, rá od vzniesol lek ádza do ale ost . Zo ou ch Bo centro Se erhaa Najča bo Leide ca a kto ikuje ak ve m sa vernej Am erhaavia ste progra rne veľľmi ársku fak o lum orobou, nu, na“ haav sta st rá ho eri ultu, postihn jšie ocho na šes bago rhe ktorú ca e vychá la Philade ky, kde kto- z práce. V diela movej reč upadla. reni jej dz um postu utého trápi e kĺbov – pozn Hippokrat i odporúč Vo svojej re medicínyroku 1709 ť mesiacov vyr ati- eta Hippokrat al z klasiclphia. Boerovske pribe pn blova kého os atkami. a, oboh al štúdiu ť 17 ad ka k nara e k úbytku dňom i no dicteo ínyar trózaVo svojej atené no m ká 18 ešte katedtedru botan rá ku kated í vedu, opl ako nnovoj medicíny rámvyc coho až str stani - ch , kto a výs iky hádz, doká konc vým u. ru ier do ch Pr a ajú bú i me ku človek v rok u ate kĺb kostn émie. i oca,ho a z pozože ep empir rú u me aniku Newt cu sa o stnáv mná čin Peda ých vý kostného voej rovan cii merení ickú tnéch klasic ona. dicínu horuštý prízn tkaniva ov rastk zhorš a až do rok nosťť ho na gogicovchocád ia choré paluvka yživakdo ujúci na živ Uplatnil kú meov. A ceptov plno u 17 hoza vTie ren obtolazis to, po súča éhosnpro ia, ži- činnosti na sa zdravotn 29, keď sa za- duše al pritom om organ teoretickú stiten ia do a otn mi prí chopka kĺb izme. pre od me ý sta iteľne, rodnýu apĺň novýme stredia. mie. V rok katedrác tvoarb fyz v vzd Akný pre tela, pričo todické ikálnyspôs ch vie h bo u 17 e i pozn záchv áva od d ma mi me ob ate dý 37 odch taniky a atpredc potreby a m lekár bo delenie ujam tód e boales tem hodc och i. Na ti. aticko- keho domu chavice ádza po ťaž ché- ho horen l príslušdo svo dvan spôso om a zak ia tel kom , kd ástich umiera za zák bu výcho ladateľom a. Bol na zly e 23. sep jho vidiec tembra ladnú hanie dn vy lek srdca. na roz árov, ešnépodm le 1738 považova La Me l klinickú ienku ich pričom OA je voj ochoren častej ia sú otec, ttrie o ňo medicínu výcviku ako je šia u nejed do . m po ko hoke rý pri brý manž vedal: j, futba ntaktných notné. doch Tráp ate el, do ád „Dob brý Boerh ľľ, dobrý škode za k drobn l a rugby, športov, čora iť nás bu kre ťan oobčan, do rý aaveh kde čas nia ým po z de n:: o portr ssťa statoč m mäkk Osteo viac bran ých čas eniam, to nému artróz étu“. to je päť čŕt po bližn vylieč a (OA) Prof. e eniu. tí a ich ne MUDr. Bole dostihu v 12 perce sa vyskytuj Ladisla je ob sť nt e ka pri v po Hlavn Hegyi, He V posle e pohla pulác ždod DrS ými ie. via a enná c. prízn obme tovo pri dných de všetky Po- De ak sať dz Boles enie po mi OA sú nutia búda, najm ročiach cel rasy. Ri dičnos hy ť je po ť spočiat bu a stu bolesť, hyb. rokov pulácie. ä v dôsledk osve- mozikové fak a úraz Pri Jej výs ku via hnuto y u staržno roz tory pre lesť na artróze naras nízky, do sť. ky zan vznik deliť tá 65 rok t je do 30 obecná začiat kolena je á na po viac ak a vo vek ku (systé do dvoch ochorenia z kopca ov pru a lok u skupín a zo sch chôdze typická bo pohy logick o 70 perce nad 65 rok dko Do álne (bi mová) a pri blivo od om predis : všey nt sť kĺb ov. Na ob chôdzi šu na kĺb zistiteľné osôb rön ov má rá prvej sku echanick pozíc u sa čas medz pin é) ia väčjúce sa bo oc tgeno sa en nutí ma h, pričom artrotické lesti. to - rúk uplatňu y patrí de faktory. šina Stuhn viažu zh ú zmen je pri dično Vysky paciento Ide o jú subjektí nie všetci ory sku . Ďalším utosť sť, OA kto v ocho tuj malýc riziko kĺbu s tým - Po pin e renie, vne ťažko postihmá dielny to oc stupn sa najmä merné y je obezi vým faktor h kĺbov kto sti horen e vzn po ob ta, kto mu „vi ím om a patol pôvod, ale ré môže ma . iká ins do klavý“ . tabilit bí pokoja. ť roz- kĺbov, pre zaťažovan rá vedie tejto sit logick ogický pri podobný eľa sku a môže sa a dovše iu nie k nadtuj kli ý eb stať, kĺbu, kĺb je točne dôjsť iba ch obraz. Po eh a rön nický a e významn tkým ko ktorýc že svo ne lenný vp pro kia tge rupavk ý ch. Ex h preťaž lyvom rôz udrží. V kĺb jho noboles a, ch ľ je posti no- (go gresiou art vzťah me ti, isen Prejav ím) k pre nych príčin e môže ani ne lebo chrup orý nemá hnutá vat nartrózou rózy ko dzi vzniko len uje m rvové ) žia avka a boles sa začerv chodnému (napr. Ťažko nemá dne ma eľom stupň a objektív ných kĺb zásob ov sti enie. cievn zníže ťou a má enaním, zápalu. viálne nastanú e zíc ss index) a obezity nym ukazo nie op . – j až za Vš iami uc BMI po ktorý membrán pri zápale je i hy eobecným (body hmoty. Po hyblivosti následok hom y (vý môže syno- mellitus perm i ďalšie stu a str tiu, de ste rakter . obilit predispo formá pne dochád atu svalov u. Po byť prech lky kĺbu), Z lokáln a a dia odné sedný cii, až stupn za ych fak ej betes ký ho ch e skostn k zhrubnu proces kostiach dochádza cha- vie úraz. Zlo torov je na Najča ateniu menin jčaste kĺbu. to zač om v oblas k presta v su- Na sť k zmen bedro stejšie bý jší veľ vbovým e jej a kosti iatok ti kĺb va vé a príkla jeh kom u. kolen jú postihn d pri mechanick totiž môže kosti sú bo o deštruk Znamen né kĺb uté ej zlo mô kĺb y funkc chy, á kĺb lesti, cie. Ná rúk a že vzn menine y, ob ie. prech chrbt drobné Zákla zhrub medzenie odné sled- tic u, pri zlome iknúť OA stehenn ica dn . nutie ej pohy ké oc á dia opugeno , tenie bu horen nine predk bedrovéh gnost úra vom kĺbu. deformácia a rastúc ie o vyšetr ika spoč e sú zmi vedúc členku. olenia artro- aj zák až sko íva ení. ladné Najča im stnaporan Jej sú v röntvyš enia i k rozvoju stejšími ktoré mô skríže kolen že vyl etrenie krv časťou je ný a, pre ochorenia javujúce úč o vplyv ch väzov sa kĺb iť iné oc i a moču dovše kontr a e pre horen , ovým olu ťažov meniskov. tkým ania pre OA je dôlež i príznak ia prev rám Správy ité mi ci šport na org , nemajú , či lieky . I pre anizm u už nežia us. duce ívané účink y

)FSN #PFS BOO IBBW F r

100

MEDIC

0TUF

ÍNA

PBSUS

Ó[B

,F C

PMJB L

ŠPORT

ßQPS U QPE BLP GFOP DFÑPWBOÜ NÉO

MCZ

ROZHOVOR

'BLVMUB

KF NÔK åJWPU

Prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc., dekanka Fakulty ošetrovateľstva P a zdravotníckych odborných štúdií je súčasne prvou prorektorkou Slovenskej z zdravotníckej univerzity. Patrí dlhé roky k vedúcim predstaviteľom Slovenskej z zdravotníckej univerzity a jej právnym predchodcom a zároveň k popredným p pedagogickým a vedeckým osobnostiam v oblasti ošetrovateľstva na Slovensku. O prínose í fakulty slovenskému zdravotníctvu a jej pôsobení a vzdelávacej činnosti sa s profesorkou Danou Farkašovou zhováral profesor MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

» Aký je prínos vašej fakulty slovenskému zdravotníctvu? « Fakulta bola zriadená zákonom, ako jedna z fakúlt Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Nadviazala na dlhoročné skúsenosti jednotlivých pracovníkov z ich pôsobenia vo vysokoškolskom vzdelávaní sestier na Filozofickej a lekárskej fakulte Univerzity Komenského a v ďalšom vzdelávaní vo všetkých nelekárskych študijných odboroch na Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny. V súčasnosti sa činnosť fakulty orientuje na viaceré oblasti. Ako prvú spomeniem pregraduálne štúdium v bakalárskych študijných programoch: ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, fyzioterapia, urgentná zdravotná starostlivosť, rádiologická technika, fyziologická a klinická výživa a sociálna práca so zameraním na sociálno-zdravotnú starostlivosť o seniorov. V magisterských študijných programoch sa zameriavame na ošetrovateľstvo, fyzioterapiu a v doktorandskom študijnom programe na ošetrovateľstvo. Ďalšie vzdelávanie prebieha v programoch špecializačného štúdia a certifikačných pracovných činnostiach v nelekárskych zdravotníckych odboroch. Výskum zasa v oblastiach aktivovaných študijných programov, v súčasnosti sa

prioritne zameriavame na aplikovaný výskum v ošetrovateľstve. Súčasťou nášho záujmu je aj publikačná činnosť vo forme učebníc, učebných testov, odborných článkov, príspevkov na konferencie a vydávanie odborného časopisu Ošetrovateľský obzor. Usporadúvame odborné vedecké konferencie vrátane medzinárodných. Za všetky spomeniem medzinárodné vedecké konferencie ako Uplatnenie ošetrovateľského procesu v praxi, ktorú sme organizovali v roku 2004, Deficit starostlivosti o seba (2006) a Sestry a európske stratégie zdravia v 21 storočí v roku 2008. V minulom roku sa uskutočnilo aj sympózium v spolupráci s WHO Posilňovanie poslania sestier medzi zdravotníckymi pracovníkmi a v roku 2009 Seniori v 21 storočí.

Uvedené aktivity dokumentujú našu zvýšenú orientáciu na ošetrovateľstvo a sestry. Ja sa tiež orientujem najmä na teóriu, výskum, históriu a manažment ošetrovateľstva. Potvrdzujú to aj vydané učebnice, ktorých som vedúcou autorkou – Teória ošetrovateľstva a Výskum v ošetrovateľstve. V súčasnosti je pripravená do tlače učebnica História ošetrovateľstva a pripravujeme učebnicu Manažment v ošetrovateľstve. Fakulta, aj ja osobne, máme zámer rovnako ako u sestier, zintenzívniť aktivity aj u ostatných u nás aktivovaných študijných odborov. Uvedené činnosti fakulty jednoznačne dokumentujú náš prínos pre slovenské zdravotníctvo. Pregraduálne a ďalšie vzdelávanie najväčšieho počtu zdravotníckych pracovníkov, ich mobilizácia

prostredníctvom konferencií, publikácií, výskumnej činnosti v oblastiach ich pôsobenia má vplyv na pozitívne zmeny v zdravotnej starostlivosti. Naši absolventi pôsobia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, v štátnej a verejnej správe a vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Vo veľkej miere pôsobia v riadiacich pozíciách na všetkých úsekoch doma a v zahraničí. » Ste zároveň prvou prorektorkou a prorektorkou pre vzdelávaciu činnosť. Aké sú úlohy a ciele univerzity v tejto oblasti v nasledujúcich rokoch? « V súčasnosti sa buduje „vedomostná spoločnosť“ a tomu by sa malo prispôsobovať aj vysokoškolské vzdelávanie. Naša univerzita má dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti. My už viac ako 55 rokov budujeme „vedomostné zdravotníctvo“, nakoľko na univerzite väčšina zdravotníckych pracovníkov absolvovala inštitucionálne ďalšie vzdelávanie, ktoré bolo a je zárukou vysokej profesionality uznávanej nielen u nás, ale aj v zahraničí. Univerzita v duchu týchto tradícií pokračuje vo svojej činnosti nielen v ďalšom vzdelávaní, ale aj v pregarduálnom vysokoškolskom štúdiu zdravotníckych pracovníkov. Ako prorektorka pre vzdelávaciu činnosť spolu s dekanmi pracujeme na odbornom a pedagogicko-didaktickom formovaní jednotlivých študijných programov tak, aby boli zárukou kvality. Pre budúcnosť plánujeme inovovať študijné programy vzhľadom na potreby zdravotníckej praxe, vytvárať model zabezpečovania kvality vzdelávacieho procesu, navrhnúť nástroje na sledovanie uplatnenia absolventov v praxi, využívať informačné technológie a nové formy a metódy vzdelávania. Súčasná akreditácia potvrdila správnosť našich snažení aj tým, že nemala výhrady k žiadnemu vzdelávaciemu programu. Univerzita v oblasti vzdelávania ctí „étos“ zdravotníckych povolaní, ich odbornosť a angažovanosť v záujme zdravia občanov, čo je určitým záväzkom aj pre mňa pri smerovaní vzdelávania.

» Máte voľný čas a čomu sa venujete? « V minulosti som mala viac priestoru pre voľný čas, aj keď som sa okrem svojho pracovného zaťaženia angažovala za znovu aktivovanie vysokoškolského štúdia sestier na Slovensku. Treba povedať, že prestíž Karlovej univerzity, kde bolo štúdium aktivované pre celú ČSR a určité nepochopenie na Slovensku, vytvárali náročné podmienky pre etablované štúdiá.

Tému prináša

Rakovina kŕčka maternice je treťou najčastejšou príčinou úmrtia mladých žien do 45 rokov, pritom je to typ rakoviny, ktorej príčinu poznáme a vieme jej účinne predchádzať. Cieľom kampane s názvom „Nebojme sa jej! Nezomierajme mladé!“ je zvýšiť povedomie a podporiť prevenciu rakoviny kŕčka maternice, čím sa môže znížiť aj výskyt a úmrtnosť na toto ochorenie.

OB SBLPWJOV LSÇLB NBUFSOJDF

dukačná kampaň s názvom Nebojme sa jej! Nezomierajme mladé! s podtitulom „Rakovina kŕčka maternice je typ rakoviny, ktorej sa dá účinne predísť“, prebieha na Slovensku už od októbra. Jej súčasťou boli podujatia pre širokú verejnosť v nákupných centrách troch miest – v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Kampaň podporili a jej tvárami sa stali populárna herečka Táňa Pauhofová a spisovateľka Eva „Evita“ Urbaníková. O dôvodoch, prečo chce mladá a úspešná herečka burcovať mladé ženy do prevencie pred rakovinou kŕčka maternice, Táňa Pauhofová hovorí: „Keď som sa dopočula, koľko žien u nás ročne zomrie na toto ochorenie, musela som… Jednoducho to inak ani nešlo. Stále sa hovorí o tom, že vedci už desaťročia hľadajú liek na rakovinu. A zrazu tu máme typ rakoviny, pri ktorej poznáme príčinu a nevyužívame možnosti, ktoré nás ochránia?!? Toto je choroba, proti ktorej sa dá bojovať a dá sa jej predísť, či už preventívnymi prehliadkami alebo účinným očkovaním. Nech ženy a dievčatá idú ku gynekológovi rad-

/F[PNJFSBKNF NMBEÉ

šej aj dvakrát, a potom ešte raz navyše. Alebo nech sa pozrú na web www. nezomierajmemlade.sk, nenechávajú nič na náhodu.“ Spisovateľka Evita Urbaníková hovorí, že je dvojnásobne motivovaná vysvetľovať ženám, aby dbali na zdravie „svojich“ orgánov: „Mám kamarátku, ktorá pred časom bojovala s rakovinou kŕčka maternice a prežívali sme to s ňou. Veľmi dramaticky to zasiahlo jej rodinu, deti, i nás – priateľov. Je strašné, že dnes toto ochorenie denne diagnostikujú a ženy naň stále ešte zomierajú, keď poznáme – alebo mnohé skôr aj nepoznáme – možnosti, ako mu predísť! A mám aj dcérku, ktorá už onedlho bude ženou a chcem, tak ako každá mama, pre ňu zabezpečiť tie najlepšie šance na dlhý a krásny život. Dnešné deti majú množstvo povinných očkovaní proti chorobám, ktorých názov ani nepoznám a ktoré sú už vyhubené. Bol by preto hriech nedať naše -násťročné dcérky zaočkovať proti pôvodcovi choroby, s ktorou som sa tak blízko zoznámila a na ktorú u nás každoročne zomrie 200 mladých Sloveniek!“ Rakovina kŕčka maternice je druhým najčastejším typom rakoviny u žien. Postihuje najmä mladé ženy

vo veku 35-45 rokov. Na Slovensku pribúda každý rok 500-600 pacientok s týmto typom rakoviny a asi každá tretia z nich umiera. Až v 99 % prípadov je ňou pretrvávajúca infekcia ľudským papilomavírusom (HPV), ktorá časom spôsobuje abnormálne zmeny buniek na kŕčku maternice a tie môžu vyústiť až do rakoviny. Vírusom HPV sa môže nakaziť ktokoľvek, bez ohľadu na počet sexuálnych partnerov. Povedomie o tomto riziku je však nedostatočné, väčšina ľudí sa utešuje, že pri zodpovednom sexuálnom správaní infekcia nehrozí. Pritom ide o najrozšírenejšie pohlavne prenosné ochorenie, ktorým sa počas života aspoň raz nakazí až 80 % sexuálne aktívnej populácie. V súčasnosti sú pritom dostupné spoľahlivé možnosti prevencie nákazy HPV a rakoviny krčka maternice - očkovanie a preventívne prehliadky. Zvýšenie povedomia o ochorení, jeho príčinách a možnostiach prevencie môže pomôcť znížiť jeho výskyt, a to najmä medzi mladými ženami, ktoré ohrozuje najviac. Viac sa dozviete na web stránke w w w . nezomierajmemlade.sk. Poradiť sa každý môže aj na bezplatnej infolinke lekára 0 8 0 0 8 0 0 1 6 0 .

Tému prináša

1SPEVLUÍWOF B MJFÇFCOÉ BGFSÉ[Z V minulom čísle Bedekra zdravia sme písali o tom, čo sú to produktívne aferézy. Aferéza je procedúra, pri ktorej krv od darcu prúdi do prístroja, krvinkového separátora a oddelia sa z nej len tie komponenty, zložky krvi, ktoré je potrebné odobrať.

roduktívna erytrocytaferéza je výkon, pri ktorom sa na krvinkovom separátore odoberajú červené krvinky (erytrocyty). Výhodou je, že je možné odobrať od jedného darcu až dve liečebné jednotky červených krviniek naraz. Plazma sa vracia naspäť darcovi. Čas trvania je od 30 do 45 minút a odber sa vykonáva z jednej žily. Tento druh odberu sa využíva pri negatívnych krvných skupinách, pri vzácnych krvných skupinách a pri liečbe pacientov, ktorí opakovane dostávajú krvné prípravky. Nevýhodou tejto takzvanej dvojitej erytrocytaferézy je pauza 6 mesiacov v darovaní celej krvi alebo erytrocytov. Zriedkavou produktívnou aferézou je granulocytaferéza, príprava koncentrátu bielych krviniek pomocou krvinkového separátora. Čas trvania je približne 2 hodiny. Darcami sú spravidla rodinní príslušníci

alebo priatelia, známi. Deň pred odberom sa darca musí podrobiť vyšetreniu krvného obrazu, vyšetreniu na vylúčenie krvou prenosných ochorení. Na zvýšenie hladiny bielych krviniek musí darca dostať cca 12 hodín pred odberom injekciu s rastovým faktorom. Odoberie sa asi 200 ml bielych krviniek. Biele krvinky zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane človeka pred infekciami. Pacienti s nízkym počtom bielych krviniek (<500 x 109/l) sú vystavení riziku život ohrozujúcich infekcií. Koncentrát bielych krviniek môže v takýchto prípadoch pomôcť pri záchrane života. Produktívna plazmaferéza, odber krvnej plazmy, sa vykonáva za účelom prípravy plazmy na liečebné účely pre pacientov a za účelom spracovania plazmy na špeciálne liečebné prípravky (albumín, immunoglobulíny, koncentráty koagulačných faktorov). Čas trvania je približne 30 minút. Pri jednej procedúre sa odoberá približne 600 mililitrov plazmy, maximálne 750 mililitrov. Možno darovať až 33 krát ročne a celkové množstvo odobratej krvnej plazmy nesmie presiahnuť 25 litrov. Krvotvorné kmeňové bunky tvoria v periférnej krvi veľmi malú populáciu, asi 0,1 percent patriacu medzi negranulované biele krvinky nazývané aj mononukleárne bunky. Majú schopnosť sa rozmnožovať a deliť na jednot-

livé rady krviniek (erytrocyty leukocyty trombocyty). Pomocou rastového faktora, ktorý sa spravidla podáva 5 dní sa tieto bunky vo zvýšenej miere vyplavujú z kostnej drene do periférnej krvi, kde sa dajú pomocou krvinkového separátora oddeliť od ostatných krviniek a plazmy. V prípade, že sa krvotvorné kmeňové bunky odoberajú a prenášajú (transplantujú) pacientom hovoríme o autológnom odbere a autológnej transplantácii krvotvorných kmeňových buniek. Ak sa odoberajú zdravým darcom a následne prenášajú (transplantujú) pacientom, najčastejšie súrodencom, hovoríme o alogénnom odbere a alogénnej transplantácii krvotvorných kmeňových buniek. Pri liečebných aferézach sa odstraňujú pomocou krvinkového separátora nadbytočné alebo chorobne zmenené krvinky. Vtedy hovoríme o liečebných cytaferézach, ktoré podľa typu odstraňovaných krviniek delíme na liečebné leukaferézy, erytrocytaferézy, trombocytaferézy. O liečebnej erytrocytaferéze hovoríme, ak sa pomocou krvinkového separátora odstraňujú pacientovi nadbytočné červené krvinky. Pacienti s vysokým počtom červených krviniek majú veľmi hustú krv, čo môže viesť k infarktom srdca, cievnym mozgovým príhodám, poruchám prekrvenia orgánov. Tento výkon podstatne zlepšuje kvalitu života a dĺžku prežívania pacientov. Pacientovi sa odoberie pri jednom výkone až 500 mililitrov červených krviniek. Výkon je nutné opakovať podľa hodnôt pacientových červených krviniek. Liečebná leukaferéza je výkon, ktorým sa pomocou krvinkového separátora odstraňujú nadbytočné biele krvinky. Tieto stavy vznikajú najčastejšie pri rôznych druhoch rakoviny krvi (leukémie), kde nadmerne zmnožené biele krvinky vyvolávajú komplikácie, ktoré môžu veľmi rýchle viesť aj k smrti pacienta. Už jedným výkonom sa zníži množstvo bielych krviniek až o 50 percent a zachráni sa pacientov život. Najzriedkavejšou liečebnou aferézou je liečebná trombocytaferéza, odber krvných doštičiek, ktorou sa redukuje

ich nadmerné množstvo. Títo pacienti trpia zvýšenou zrážanlivosťou krvi a sú takisto ohrození cievnymi mozgovými príhodami a infaktami srdca. Jednou aferézou dochádza až k 50 percent zníženiu počtu krvných doštičiek. Najrozšírenejšou liečebnou aferézou je výmenná plazmaferéza. Počas nej sa z krvi pacienta odstráni asi 2 až 3 litre plazmy pacienta, v ktorej sa nachádzajú rôzne škodlivé látky (protilátky, antigény, toxíny), ktoré sú zodpovedné za ochorenie pacienta. Odobratá plazma sa nahradí 5-percentným albumínom, vyrobeným z krvi zdravých darcov a náhradnými roztokmi. V niektorých prípadoch sa ako náhrada odobratej plazmy pacienta používa čerstva zmrazená plazma. Výmenná plazmaferéza sa najviac využíva pri autoimúnnych ochoreniach. To sú stavy, keď organizmus vytvára protilátky, ktoré poškodzujú vlastné bunky a tkanivá. Najčastejšie sa jedná o hematologické a neurologické ochorenia. Produktívne a liečebné aferézy patria vekom medzi mladé odbory medicíny. Za viac ako tridsať rokov od svojho vzniku si vydobyli pevné miesto medzi ostatnými odbormi a dnes tvoria neoddeliteľnú súčasť viacerých z nich, hlavne transfuziológie. MUDr. Ján Martinka

Ten najcennejší darček – pod stromček... Ako čas neuveriteľne plynie vidíme zväčša v zrkadle a tiež na veku našich detí. Ešte nedávno sme spomínali zážitky z dovoleniek a prázdnin a už sú predo dvermi tie najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Kto by ich nemiloval?! Vôňu medu, ihličia, ale najmä pokoja, radosti i šťastia s tými najbližšími. Každoročne, nostalgicky, akoby to bolo po prvý raz, robíme pred sviatkami tie isté veci- upratujeme, pečieme, varíme, obdarovávame sa a tešíme sa z darčekov. Inak to nebude ani tento rok. Budeme si vzájomne želať pokojné a šťastné Vianoce a nad tanierom kapustnice, či iných dobrôt myslieť na tých, ktorých máme radi. Nezabudneme si spomenúť na Vás, milí darcovia a darkyne krvi, na všetkých známych i neznámych, ktorí ste darovali v tomto roku dar najcennejší – svoju krv, aby ste zachránili, či aspoň zmiernili utrpenie, alebo úplne vyliečili tých, ktorí to potrebujú. Pripíjame Vám na zdravie a ďakujeme za najcennejší darček – krv – od Vás. Či už nám ho darujete pod stromček, alebo počas jari či leta, vždy pomôže. Bez Vás by tu mnohí už neboli... Nie nadarmo sa hovorí: „Ak zachrániš čo len jediného človeka, akoby si zachránil celé ľudstvo!“ Krásne Vianoce a šťastný Nový rok Tešíme sa na Vás i v roku 2010

Vaši zamestnanci NTS SR

Študentská kvapka v roku 2009 Tradíciou sa už pomaly stáva oslava Dňa študentstva, organizovaním „Študentskej kvapky krvi“. SČK v spolupráci s NTS SR aj tento rok koncom októbra do 20. novembra zorganizoval toto podujatie, ktoré je orientované predovšetkým na príchod nových študentov do radov darcov krvi, ale i opakovaných darcov, ktorí si v týchto dňoch aj formou darovania krvi pripomínajú dejinné medzníky. Veď boli to práve študenti, ktorí poukázali na potrebu zmeniť dejiny a zdá sa, že študenti pochopili, že bez veľkých rečí sa dajú urobiť veľké skutky veľmi jednoducho – darovaním krvi. Aj tento rok sa zapojili mnohé vysoké, ale i stredné školy – ako umeleckého, tak prírodovedeckého, ekonomického či technického zamerania. Darovali nielen študenti. Všade na školách, kam sme zavítali mobilnou odberovou jednotkou, sa nedali zahanbiť ani učitelia a zamestnanci škôl. Študenti potvrdili aj tento rok, že sa dá na nich spoľahnúť a vyzbrojení správnou dávkou humanity dôstojne oslávili oba sviatky. Počas tohtoročnej Študentskej kvapky krvi prišlo darovať krv 11 486 dobrovoľných darcov krvi. Dobrý prístup personálu, pomoc SČK, drobné, upomienkové darčeky – to všetko správne ladilo a vytváralo príjemnú už takmer predvianočnú atmosféru. Študenti sú našou veľkou záchranou počas roka, v lete vždy pociťujeme nedostatok darcov práve z dôvodu študentských prázdnin. Ďakujeme Vám, milí študenti, učitelia, organizátori tejto každoročnej akcie za Vašu ochotu a pomoc! Tešíme sa ďalšie podobné akcie, ale i stretnutia na Transfúziologických pracoviskách NTS SR aj budúcom roku. 12.11.2009 MUDr. Klára Sviteková Poverená vedením NTS Bratislava

ROZHOVOR 4QPMPÇOF QSBDVKFNF QSF [ESBWãÍ TWFU Prednedávnom sa vo svete liekov a farmaceutického priemyslu uskutočnilo spojenie, ktoré predstavuje nové možnosti a šance vo viacerých oblastiach výskumu a vývoja nových liekov. Firmy Pfizer a Wyeth nastúpili takpovediac do jedného vlaku. Nový riaditeľ slovenského zastúpenia firmy Pfizer MUDr. Branislav Budke v rozhovore pre Bedeker zdravia predstavuje plány spoločnosti Pfizer na najbližšie obdobie.

» Čo bolo motívom tohto spojenia? « Farmaceutické spoločnosti Pfizer a Wyeth mali oddávna k sebe blízko. Nielen tým, že obe patria medzi najvýznamnejšie farmaceutické spoločnosti zamerané na výskum a vývoj nových liečiv, ale aj firemnou kultúrou a prístupom k výrobe originálnych liekov. Podobný spôsob fungovania na základe striktných etických pravidiel, podobné portfólio – to všetko spôsobilo, že po spojení oboch firiem sa výsledné portfólio stalo jedným z najsilnejších na svete. » Myslíte si, že porovnateľné fúzie, prevzatia či splynutia sú spôsobené krízou, či už finančnou alebo ekonomickou? « Na to nie je jednoduché odpovedať. Oveľa zrejmejšie však je, že už dlhšiu dobu pozorujeme výrazné tendencie k fúzovaniu a akvizíciám. Je to dané aj tým, že za posledné roky je čoraz zložitejšie vyvíjať nové molekuly a účinné látky nových prevratných liekov. A, samozrejme, je to aj podstatne nákladnejšie. Aby sa náklady dali lepšie zvládnuť, je výhodné a vlastne aj prirodzené, aby veľké firmy pohlcovali tie menšie, podobne ako v každom inom odvetví hospodárstva. Kríza teda len urýchľuje proces, ktorý sa pripravoval už dlhšie.

» Môže podobné splynutie naštartovať aj vývoj úplne nových produktov? Inak povedané, čo to prinesie pre pacienta? Môžeme očakávať, že Pfizer bude pôsobiť v celkom nových oblastiach alebo bude zdokonaľovať produkty, ktoré už vyrába? « Skutočne očakávame, že sa nám podarí urýchliť vývoj nových molekúl, na ktorých sa už pracuje. Synergia vo vývoji isto prinesie veľa nového a veríme aj pozitívneho. Doteraz spoločnosti Pfizer chýbala divízia vakcín a vďaka fúzii sme sa stali jedným z najvýznamnejších výrobcov vakcín na svete. Podobne sme sa stali najvýznamnejšou biofarmaceutickou firmou na svete. V oblasti výroby biologických liekov disponujeme najmodernejšími technológiami. V týchto intenciách sa veľmi pravdepodobne bude uberať aj vývoj v najbližších desaťročiach. Takže áno, presne to očakávame v súvislosti s posilnením našej pozície na trhu. Jednak sa urýchli vývoj a tiež aj príchod nových liekov na trh. » Môžete nám priblížiť konkrétne oblasti či divízie, kde očakávate, že by mohol vývoj napredovať najrýchlejšie?« Momentálne je Pfizer firmou, ktorá pôsobí nielen na poli humánnej medicíny

a veterinárneho lekárstva, ale máme tiež záujem zamerať sa na oblasť výživových doplnkov. Pokiaľ ide o humánnu medicínu, dnes vlastne nenájdete oblasť, v ktorej by sme nemali zastúpenie. Silné portfólio máme v onkológii, reumatológii, liečbe ochorení centrálnej nervovej sústavy, kožných ochorení, výrobe vakcín či biofarmák. To sú kľúčové odvetvia. Netreba zabúdať ani na kardiovaskulárne či infekčné ochorenia, kde Pfizer tradične hral a hrá výraznú úlohu. » Dnes, vzhľadom na hrozbu sezónnej a pandemickej chrípky, je nanajvýš aktuálna otázka vakcín. Považujete práve výrobu nových vakcín za perspektívnu? « Či už sa pozrieme do minulosti vzdialenej alebo tej nedávnej, vakcinácia dokázateľne pomohla ľudstvu porátať sa s niektorými závažnými až smrteľnými ochoreniami. Podobne aj v budúcnosti budú vakcíny hrať dôležitú rolu. Možno nie sú ďaleko časy, keď budeme mať vakcíny, o ktorých sa nám dnes ani nesníva – teda nielen vakcíny proti vírusom a baktériám, ale úplne nové, prevratné typy vakcín.

» Znamená prevzatie firmy Wyeth Pfizerom strategické zameranie práve na oblasť vakcín, kde mal práve Wyeth doteraz veľmi silnú pozíciu? Prípadne do akej miery to ovplyvní vaše pôvodné portfólio? « Vakcíny vnímame ako posilnenie nášho, už aj tak silného portfólia. » Doteraz sme hovorili o vysoko sofistikovanom vývoji nových molekúl, do ktorého farmaceutické firmy ako Pfizer investujú nemalé prostriedky. Myslíte si, že investujete dosť prostriedkov tiež do edukácie pacientskej verejnosti, aby napríklad vedela, aké riziká jej hrozia, a aby sa tak dostatočne a včas mohla zamerať na prevenciu? Prípadne, kde by mal v tomto smere dominovať štátny a kde súkromný sektor? « Základnou úlohou vlády a zdravotníctva je, aby v tejto oblasti zastrešovali vzdelávanie obyvateľstva. Pfizer sa tradične podieľa na edukácii odbornej verejnosti a tým nepriamo aj pacientov. Na vzdelávacích projektoch spolupracujeme tiež s mimovládnymi organizáciami. A dovolím si povedať, že práve kvalitná edukácia zdravotníckeho personálu dokáže ovplyvniť aj povedomie obyvateľov a pacientov. » Veľa sa hovorí o etických kódexoch farmaceutických firiem a o tzv. kongresovej turistike. Myslíte si, že by vôbec mohla medicína na Slovensku informačne napredovať, keby sa v tom farmaceutický priemysel neangažoval? « Ak chceme, aby naši lekári držali krok s posledným vývojom vo svete, je pre nich určite potrebné, aby sa mohli zúčastniť na veľkých medzinárodných kongresoch, na ktorých sa zvyčajne nové objavy a informácie zverejňujú. Jednou z mála možností je potom pre slovenského lekára, aby mu takúto cestu farmaceutická firma zasponzorovala. Pochopiteľne, v súlade s jej vnútornými i etickými pravidlami SAFS. Edukácia má svoje nezastupiteľné miesto a v konečnom dôsledku sa prejaví na rozvoji daného odvetvia.

» Plánujete nejakým spôsobom podporovať aj pacientske združenia? To je asi veľmi účinný nástroj, ako komunikovať s verejnosťou. « Pfizer spolupracuje s organizáciami ako Liga proti rakovine alebo Liga za duševné zdravie. Samozrejme, hovoríme o edukácii všeobecného charakteru. » Pre pacientov, ktorí trpia závažnými ochoreniami je dôležitý časový faktor a tiež nádej, ktorú poskytujú novovyvíjané lieky. Je nejaká novinka, ktorú Pfizer pripravuje, a ktorá by mohla v blízkej budúcnosti prísť na Slovensko? « Práve som sa vrátil zo Spojených štátov, kde som mal možnosť vidieť niekoľko prezentácií týkajúcich sa onkológie. V súčasnosti má naša spoločnosť asi 20 molekúl vo finálnej fáze vývoja. Myslím, a môžem byť aj konkrétny, že v najbližšom čase môžeme očakávať nové lieky na liečbu karcinómu pankreasu, pľúc, hrubého čreva a obličiek. » Dovolím si položiť Vám aj osobnú otázku. Čo robíte pre svoje zdravie, napríklad v súvislosti s prevenciou ochorení? « Ako typický lekár som doteraz túto stránku dosť zanedbával, ale v poslednom čase som absolvoval preventívne prehliadky, pretože si uvedomujem, že je rozdiel liečiť ochorenie, ktoré sa zachytí v počiatočnom štádiu a už rozvinuté ochorenie. Týmto spôsobom sa snažím pôsobiť aj na svojich najbližších.

» Vnímate aj vo verejnosti podobný posun? « Čo sa týka zdravého životného štýlu, medzi ľuďmi rezonujú témy ako zdravá strava, dostatok pohybu či prevencia onkologických a kardiovaskulárnych ochorení. Rozdiel však badať v jednotlivých regiónoch. V centrách ako Bratislava, Košice či Banská Bystrica je prístupnosť populácie k informáciám na oveľa vyššej úrovni ako v nerozvinutých oblastiach vidieka. » Na záver ešte jednu, tak trocha „podpásovú“ otázku. Čo motivuje farmaceutické spoločnosti k tomu, aby vyzývali a nabádali pacientov k prevencii, keď vlastne produkty, ktoré vyrábajú, slúžia na liečbu ochorení vznikajúcich nezriedka práve vďaka nedbanlivosti samotných pacientov? « V prvom rade je to otázka etiky. A taktiež musíme vnímať aj to, že lieky nie sú bežný tovar. Je to niečo, čo prináša ľuďom úľavu a uzdravenie. Myslíme si, že je to práve zodpovednosť takých firiem ako Pfizer, aby nielen tvorili zisk a zvyšovali obrat, ale aby sme ľuďom pomáhali vo všeobecnosti. Našou víziou je nielen prinášať nové lieky, ale naším poslaním, ku ktorému sme sa zaviazali, tiež je, že budeme zlepšovať zdravotný stav ľudí, ich kvalitu života a celkovú pohodu. Takže vlastne aj prevencia je priamo súčasťou našej vízie. Jozef Dermek

MEDICÍNA

-BQBSPTLPQJDLÂ PQFSÂDJB åMÇOÍLB Tvoriace sa kamene Takto by to malo fungovať. Žlčník je však náchylný na ochorenia. Najčastejšie „trpí“ kameňmi. Odborne hovoríme o cholecystolitiáze (cholecysta = žlčník, litiáza = kamene). Kamene, kamienky alebo piesok často spôsobujú pacientom ťažkosti. Najčastejšie sú to pocity tlaku pod pravým rebrovým oblúkom, pocit nafukovania a koliky – teda bodavé bolesti, ktoré môžu vyžarovať do chrbta, často aj s nutkaním na vracanie alebo aj samotným vracaním. Môže prísť aj k zápalu, dokonca až k prederaveniu alebo nádorovému zvrhnutiu žlčníka. Ďalšou možnou komplikáciou je vycestovanie kamienka zo žlčníka do žlčových ciest. Dôsledkom je potom upchatie žlčovodu, čo sa prejaví zožltnutím pacienta. Žlč sa totiž cez prekážku nedostane do čreva, začne sa hromadiť

Žlčník, uložený pod pečeňou v pravom podrebrí, je dôležitý orgán v tvare vaku, s veľkosťou približne 8 x 4 x 4 cm. Jeho stena je za normálnych okolností tenká, okolo 2 mm. Funkciou žlčníka je zhromažďovať žlč, ktorá sa tvorí v pečeňových bunkách a po jedle vyprázdniť svoj obsah, teda žlč, do čreva. Žlč v čreve pomáha organizmu spracovávať potravu bohatú na tuky. v pečeni a neskôr sa žlčové farbivo vo zvýšenej miere objaví v krvi.

Pomôže operácia Práve pre všetky tieto možné komplikácie chirurgovia odporúčajú v prípade zistenia cholecystolitiázy operáciu. Dnes je vysoko štandardizovaný zákrok, a ak pacient neprichádza už s komplikáciou cholecystolitiázy, je aj pre chirurga rutinou. Žlčové kamene sa diagnostikujú sonograficky. Mnohí pacienti si stále myslia, že operácia žlčníka znamená, že sa kamene vyberú a žlčník ostane. Nie je to tak. Vyberá sa celý žlčník aj s kameňmi. Operuje sa preto, lebo v žlčníku sú kamene, ale aj preto, lebo v žlčníku

sa kamene tvoria. Po operácii však telu chýba zásobáreň žlče. Preto sa odporúča dodržiavať diétu s nízkym obsahom tukov. Organizmus sa však často veľmi rýchlo prispôsobí a dokáže spracovávať potravu aj bez zásobárne, jednoducho mu stačí žlč, ktorá do čreva priamo tečie z pečene. Máme viacerých pacientov, ktorí si aj bez žlčníka pokojne a bez problémov pochutnávajú na zabíjačke. Je to však veľmi individuálne. Sú aj takí, ktorým po operácii prekáža už len pohľad na vyprážané jedlo. Okrem kameňov je pomerne častou indikáciou na operáciu nález polypov. Tu sa tiež obávame možnosti malígneho zvrhnutia. Ďalšou častou diagnó-

zou je takzvaný „afunkčný žlčník“. Znamená to, že žlčník sa nedokáže vyprázdňovať. Aj tu indikujeme operačné riešenie.

Najvýhodnejšia je laparoskopia Pre operáciu žlčníka platí jednoznačne, že laparoskopia je zlatým štandardom. Výhodná je tak pre pacienta, ako aj pre chirurgický tým. Pre pacienta znamená menej pooperačnej bolesti, skorší návrat z nemocnice domov a tiež rýchlejší návrat do zamestnania. Pre chirurga predstavuje laparoskopia lepšie videnie, jemnejšiu preparáciu; pri stole sú oproti klasickej operácii nie dvaja, ale len jeden asistent. Prvá laparoskopická cholecystektómia (chirurgické odstránenie žlčníka) bola vykonaná vo Francúzku v roku 1987. Táto metóda sa následne veľmi rýchlo rozšírila do celého sveta. Pri operácii pacient leží na chrbte, operatér aj asistent stoja na ľavej strane vedľa pacienta. Prvý rez sa vedie pri pupku a je dlhý asi 2 cm. Otvorom – ranou sa pomocou špeciálnej ihly zavádza do brušnej dutiny oxid uhličitý. Je

to nevyhnutné, aby sa vytvoril priestor na operovanie, pretože za normálnych okolností nie je v brušnej dutine žiadny vzduch. Po vytvorení tohto priestoru sa ihla vyberie a do brušnej dutiny sa zavedie kamera. Z nej sa obraz prenáša na monitor, ktorý má chirurg oproti sebe, na pravej strane vedľa pacienta. Pri operácii sa teda chirurg nepozerá priamo na miesto, kde operuje, ale na monitor pred sebou, kde vidí prenášaný obraz. Potom nasledujú ďalšie dva 1 cm rezy, jeden v strede v hornej časti brucha a druhý na pravom boku. Cez ne sa zavádzajú inštrumenty, pomocou ktorých sa žlčník postupne oddelí od okolitých štruktúr. Po oddelení žlčníka ho chirurg vyberie cez ranu pri pupku (je najväčšia). Nakoniec sa z brušnej dutiny vytlačí oxid uhličitý a zašijú sa tri operačné rany. Niekedy sa pri operácii do oblasti, kde bol žlčník, ešte vkladá špeciálna hadička. Jej úlohou je včas upozorniť chirurga na eventuálnu komplikáciu, ku ktorej mohlo počas operácie dôjsť. Hadičku vyberáme zväčša deň po operácii. Hospitalizácia po operácii je krátka, často menej ako 48 hodín. Pacient

je skoro mobilizovaný aj zaťažovaný stravou. Tekutiny prijíma už v deň operácie. Fyzická aktivita obmedzená nie je, organizmus je ale po operácii oslabený a nemal by sa „unaviť“. Súčasťou diétnych odporúčaní je strava s nízkym obsahom tukov a zvýšený príjem tekutín. Vhodné je stravu rozdeliť na menšie porcie, konzumované viac ráz v priebehu dňa. Po prepustení prichádza pacient do nemocnice ešte raz za účelom vybratia stehov. Nie vždy sa operácia podarí laparoskopickým spôsobom. Počas operácie môže dôjsť ku komplikácii, ktorá prinúti chirurga prejsť na klasický spôsob cholecystektómie. Stáva sa to oveľa častejšie v prípadoch, ak sa operuje žlčník postihnutý zápalovými zmenami. Preto je vhodné pacientom stále zdôrazňovať, že ak prekonali žlčníkový záchvat čo len raz a majú zistené kamene v žlčníku, mali by čím skôr vyhľadať chirurga a nechať sa plánovane operovať. MUDr. Roman Šebo Chirurgická ambulancia FNsP Bratislava - Kramáre

MEDICÍNA ,BSDJOÓN åMÇOÍLB Adenokarcinómy žlčníka a žlčových ciest (cholangiokarcinómy) tvoria približne 5 percent všetkých zhubných nádorov. Výskyt karcinómu žlčníka sa udáva v západných krajinách na 1 – 2/100 000/ rok.

arcinóm žlčníka sa dáva do súvisu s chronickým zápalom pri žlčníkových kameňoch a prípadne s vplyvom organických látok v žlči a konkrementoch, ale mechanizmus vzniku nie je známy. Nie je vylúčená ani malígna transformácia nezhubných nádorov, niektoré z nich sú považované za prekancerózy. Za rizikové faktory považujú niektorí autori i obezitu a fajčenie cigariet, perorálne kontraceptíva, methyldopa a isoniazid. Karcinóm žlčníka sa vyskytuje zvyčajne v šiestej až siedmej dekáde života a väčšinou sprevádza cholecystolitiázu (kamene v žlčníku). U osôb mladších ako 40 rokov je zriedkavý. Metastazuje do lymfatických uzlín a do pečene. Karcinóm žlčníka máva nešpecifické príznaky. V počiatočných štádiách sa zvykne manifestovať rovnakými symptómami ako cholecystolitiáza a cholecystitída. Niekedy sa pridruží nechutenstvo, úbytok hmotnosti, nauzea a vracanie. V pokročilejších štádiách môže byť pod pravým príznakom hmatná rezistencia. V 30 – 60 percentách sa objavuje ikterus, ktorý signalizuje prerastanie do hepatocholedochu, a preto je veľmi zlým prognostickým ukazovateľom, pretože 85 percent pacientov s ikterom nie je už vhodných na chirurgický zákrok.

Fyzikálne vyšetrenie Pri karcinóme žlčníka môže byť pod pravým oblúkom reberným hmatná nebolestivá rezistencia. U cholangiokarcinómu a karcinómu žlčníka

prerastajúceho do žlčovodov je prítomný ikterus kože a sklér.

Diagnostika Diagnostika malígnych nádorov biliárneho systému vychádza z anamnézy, klinického a laboratórneho nálezu. Karcinóm žlčníka sa zistí často až pri cholecystektómii. Rozhodujúci význam však majú zobrazovacie metódy, ktoré umožňujú ochorenie lokalizovať, zistiť jeho rozsah, postihnutie loko-regionálnych lymfatických uzlín, a tiež prítomnosť metastáz. Niektoré zo zobrazovacích metód (ERCP, PTC, cholangioskópie a intraluminálna endoskopická ultrasonografia – IDUS ) umožňujú aj cytologické (kefkové stery: senzitívnosť 56 – 100 percent a pozitívna prediktívna hodnota 100 percent, ak je nález pozitívny, negatívny nález však karcinóm nevylučuje) a/alebo histologické odbery (kliešťami), čím sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť správnej diagnózy. K neinvazívnym vyšetrovacím metódam patrí ultrasonografia, komputerová tomografia, magnetická rezonancia, CT – angiografia, pozitrónová emisná tomografia (PET) a optická koherečná tomografia a ďalšie. K invazívnym vyšetrovacím metódam patrí ERCP a PTC, cholangiskopia, intraluminálna endoskopická ultrasonografia a laparoskopia s laparoskopickou USG. Významným faktorom v diagnostike malígnych nádorov žlčníka a žlčových ciest je určenie ich resekability („staging“ ). Tu hrajú dôležitú úlohu predovšetkým CT , CT – angiografia, doplerovská USG, prípadne laparoskopická USG.

Liečba Základnou liečbou malígnych nádorov žlčníka je liečba chirurgická. Pri karcinómoch žlčníka sa vykoná cholecystektómia. Ak však ide o pokročilejší nádor, je potrebný rozsiahlejší výkon, dissekcia lymfatických uzlín a resekcia časti pečene (zvyčajne segmentu 4b a 5) a prípadne aj excízia žlčových ciest. Napriek rozsiahlym výkonom je však prežívanie pacientov výrazne limitované a to napriek chemoterapii a rádioterapii. Často je jediným výkonom pri iktere a prurite drenáž žlčových ciest – chirurgická alebo endoskopická (dilatácia stenózy a implantácia stentu). Pri neresekabilných nádoroch prichádza do úvahy chirurgická drenážna operácia, alebo endoskopická implantácia stentov plastových alebo kovových v kombinácii s chemoterapiou (Gemcitabin) a rádioterapiou. Pri proximálne uložených tumoroch sa vykonáva resekcia postihnutého úseku a doplňuje sa prípadnou resekciou pečene podľa rozsahu tumoru. U vybratých pacientov s centrálnym cholangiokarcinómom sa v poslednom období znova obnovila myšlienka transplantácie pečene, hoci problematika ostáva stále kontroverznou. Paliatívna liečba spočíva v rádioterapii, brachyterapii, endoskopickej drenáži, fotodynamickej terapii alebo chirurgickom bypase. V niektorých prípadoch sa však nepodarí odstrániť chronickú cholestázu a v popredí ťažkosti pacienta je okrem žltačky výrazné svrbenie. Možno sa pokúsiť ho odstrániť kyselinou ursodeoxycholovou, rimfapicínom alebo cholestyramínom. Prevencia vzhľadom na nejasnú etiopatogenézu je zložitá. Do úvahy prichádza cholecystektómia u pacientov s evidentnými prekancerózami (adenomatóza žlčníka, konkrementy väčšie ako 3 cm). Prof. MUDr. Anton Vavreèka, CSc.

Nová jedinečná liečba diabetu dostupná aj pre slovenských pacientov

iabetes mellitus je ochorenie, ktoré sa stále častejšie skloňuje vo všetkých pádoch. A niet sa čomu diviť. Na Slovensku sa v súčasnosti na cukrovku lieči viac ako 370 tisíc pacientov a tendencia je stúpajúca. Diabetológovia varujú pred epidémiou cukrovky. Prevažná väčšina pacientov sa lieči na cukrovku 2. typu, pri ktorom môžeme riziko prepuknutia ochorenia ovplyvňovať svojim prístupom k zdravému životnému štýlu. Toho, koho sa dotkne diagnóza cukrovky, väčšinou čakajú výrazné zmeny. Nie je jednoduché ani samotné vyrovnanie so skutočnosťou, že diabetes je nevyliečiteľná choroba. Je to však choroba liečiteľná. Výskumné tímy sa snažia stále objavovať nové možnosti liečby pre kvalitnejší život diabetikov. A akým spôsobom sa k liečbe diabetikov pristupuje? Vo väčšine prípadov pacienti zápasia s nadváhou či obezitou, preto je potrebné zníženie hmotnosti. Hlavnou súčasťou liečby diabetu 2. typu je vždy úprava stravovacieho režimu. Ešte väčšiu, žiaľ podceňovanú úlohu, hrá pohyb. V súčasnej dobe sú k dispozícii lieky ovplyvňujúce citlivosť tkanív na vlastný inzulín, ako aj lieky podporujúce tvorbu a vylučovanie inzulínu z podžalúdkovej žľazy (pankreasu), a tiež samotná aplikácia inzulínu, ktorý nahrádza jeho nedostatočnú tvorbu. Unikátnym riešením v liečbe diabetu je nová generácia liekov, pri ktorých nejde ani o inzulín, ani o ďalšiu tabletku. Nová liečba má podobné účinky ako hormón inkretín, ktorý v tele reguluje hladinu cukru v krvi.

Ako to funguje Problém pri diabete 2. typu je, že telo nevie inzulín správne využívať na premenu glukózy na energiu. Svoju úlohu však nezohráva len inzulín. V našom organizme sa prirodzene vyskytujú inkretíny, hormóny zažívacieho traktu. Sú bežne vylučované bunkami tenkého čreva. V tele potom zvyšujú uvoľňovanie inzulínu, navodzujú pocit sýtosti a spomaľujú vyprázdňovanie žalúdku po jedle. Týmto napomáhajú znižovať glykémiu nalačno a predovšetkým po jedle. Zistilo sa, že u väčšiny pacientov s diabetom 2. typu je účinok niektorých inkretínových hormónov znížený alebo chýba úplne. Tu sa dostávame k účinkom prevratného lieku s účinnou látkou exenatid. Výnimočný liek obsahuje totiž bielkovinu,

ktorá funguje podobne ako hormón inkretín GLP-1. Ten, ako už vieme, reguluje hladinu cukru v krvi. Prečo ale nebol využitý samotný hormón GLP-1? Problémom bola jeho krátka životnosť, a tým nebolo možné jeho podávanie pacientom. Vedcom sa podarilo tento nedostatok prekonať a objaviť látku s podobnými účinkami. Na svet prišla unikátna liečba exenatidom, ktorá je dostupná aj pre pacientov na Slovensku. Navyše, nová kategorizácia liekov, platná od 1. októbra, priniesla pacientom s diabetom 2. typu výrazný pokles doplatku tejto liečby, a tak je liek dostupný pre väčšinu pacientov.

Liek s unikátnym účinkom zo slín jaštera Látka exenatid nenahrádza inzulín, ale stimuluje jeho tvorbu v podžalúdkovej žľaze a súčasne zabraňuje účinku kontraregulačného hormónu – glukagónu. Obsahuje totiž bielkovinu, ktorá funguje podobne ako vlastný hormón inkretín GLP-1, regulujúci hladinu cukru v krvi. Túto účinnú zložku našli vedci v prírode - v slinách jaštera, ktoré obsahujú látku veľmi podobnú tomuto ľudskému hormónu. „Exenatid patrí do novej skupiny jedinečných antidiabetík. Ide o hormóny, ktoré sú tzv. „malé bielkoviny“. Exenatid je v súčasnosti jediný schválený agonista GLP-1. Podáva sa dvakrát denne, pred raňajkami a pred večerou, vždy v rovnakej dávke. Exenatid má predĺžený účinok, v tele pôsobí 12 hodín. Jeho výnimočnou vlastnosťou je predovšetkým to, že zvyšuje vylučovanie inzulínu vtedy, keď sa konzumuje potrava obsahujúca glukózu. To znamená vtedy, keď to organizmus práve

potrebuje, aby sa glukóza obsiahnutá v potrave dostala z krvi do tkanív a zabezpečila ich energetickú potrebu. Týmto sa líši od liečebne podávaného inzulínu, ktorý sa z miesta v podkoží postupne uvoľňuje bez ohľadu na to, či pacient práve jedol alebo hladuje. Ide zároveň o dôležitú výhodu exenatidu - vzniká veľmi malé riziko vzniku hypoglykémie, teda život ohrozujúceho stavu, spôsobeného veľmi nízkou hladinou glukózy v krvi. Výsledkom liečby exenatidom je zlepšenie kompenzácie cukrovky, ale aj pokles telesnej hmotnosti,“ hovorí diabetologička Doc. MUDr. Katarína Rašlová, Csc.

Pri novej liečbe je riziko hypoglykémie veľmi nízke a zároveň pomáha znižovať nadváhu Jedným z častých rizík, s ktorým sa diabetici stretávajú je hypoglykémia. Nový liek stimuluje vylučovanie inzulínu v momente, kedy ho telo potrebuje, a preto je pri tejto liečbe veľmi nízke riziko hypoglykémie. Dávkovanie nie je potrebné regulovať podľa množstva prijatej potravy alebo fyzickej aktivity. Nie je ani odvodené od aktuálnej glykémie. Rovnako ako inkretíny v tele, má liek vplyv na metabolizmus. Navodením pocitu sýtosti napomáha k zníženiu hmotnosti počas užívania, čo ocenia diabetici, ktorí márne bojujú s nadváhou alebo obezitou.

Odkiaľ pochádza Pôvod lieku je zaujímavý. Účinnú zložku našli vedci v prírode. Objavili živočícha, ktorého sliny obsahujú bielkovinu veľmi podobnú ľudskému hormónu GLP-1. Ide o Kôrovca jedovatého, ktorý je najväčším chráneným jašterom žijúcim v USA. Meria od 38 do 58 cm a obýva púštne oblasti juhozápadného Mexika a USA. Najviac sa mu zapáčilo v Arizone na juhozápade USA.

e Kôrov

c jedo

vatý

MEDICÍNA

1SPTUBUB B KFK OBKÇBTUFKãJF PDIPSFOJB Keď sa stretajú starší páni, občas si niektorý na otázku „Ako sa máš?“ povzdychne a posťažuje sa slovami: „Ale, mám prostatu.“ Tým, samozrejme, nepovedal nič objavného. Na rozdiel od žien totiž prostatu, čiže predstojnicu, majú všetci muži. Prostata, najväčšia z prídavných pohlavných žliaz muža, je uložená pod močovým mechúrom a obopína močovú trubicu. S postupujúcim vekom problémov či ochorení tohto orgánu len pribúda.

Najčastejšie problémy K najčastejším ochoreniam prostaty patrí jej nezhubné zväčšenie, ktoré postihuje takmer všetkých mužov; začína sa v 40. rokoch života, výskyt stúpa s vekom. Prejavuje sa častejším močením, najmä v noci, oneskorením začiatku močenia a slabším prúdom moču. S postupom ochorenia dochádza k hromadeniu moču v močovom mechúre, pričom sa môže vyvinúť stav odkvapkávania moču pri plnom mechúre, tzv. inkontinencia, a k zápalom močových ciest, čo môžu viesť až k zlyhaniu obličiek. Nepríjemnou komplikáciou, ktorá si vždy vyžaduje bezodkladnú lekársku pomoc, je akútna zástava močenia. K vyvolávajúcim príčinám patria dlhé sedenie, prechladnutie, alkohol, zápcha, nadmerná pohlavná aktivita alebo kombinácia týchto príčin. K častým poruchám patria zápaly prostaty. Najobávanejšou chorobou prostaty je rakovina. Karcinóm prostaty je štvrtým najčastejším zhubným ochorením u nás. Počet novozistených prípadov prepočítaný na 100 000 mužov v r. 2004 bol 36. To nás v Európe zaraďuje medzi krajiny so stredným výskytom karcinómu

Hyperpláziu buniek prostaty, ktorá vzniká takmer u všetkých mužov, začína v 40. rokoch života, výskyt stúpa s vekom.

prostaty. K rizikovým faktorom jeho vzniku patrí vyšší vek, čierna rasa, rodinný výskyt, vysoký obsah živočíšnych tukov a naopak nedostatkom E vitamínu a izoflavonoidov v strave. Choroba prebieha často veľmi dlho bez príznakov. K príznakom patria bolesti v podbrušku a ťažkosti s močením.

Dôležité je prísť včas Najväčšie nebezpečenstvo pre chorého pri všetkých ochoreniach prostaty spočíva v tom, že lekára navštívi príliš neskoro, pretože sa hanbí a skrýva svoje ťažkosti. Zvlášť to platí o inkontinencii (neschopnosť udržať moč), pri ktorej si postihnutý vypomáha prikladaním plienok miesto návštevy le-

kára. Inkontinencia môže viesť k spoločenskej izolácii chorého, ktorý sa obáva ísť do spoločnosti, do kina alebo divadla z obavy pred pomočením alebo močovým zápachom. Všetky choroby prostaty, aj rakovina, sú liečiteľné. Veľmi mnoho ťažkostí s močením je možné odstrániť včasnou liečbou. Liečba nezhubného zväčšenia prostaty je obvykle hormonálna, niekedy chirurgická. Jej cieľom je vždy zlepšiť kvalitu života chorého. Chorôb, i nepríjemných, sa netreba báť, ale treba sa s nimi naučiť žiť. Lekárska veda pozná dnes veľa spôsobov, ako pomôcť chorému s ochorením prostaty. prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

,BSDJOÓN QSPTUBUZ

Karcinóm prostaty je po rakovine hrubého čreva, pľúc a nemelanómových nádorov kože 4. najčastejšou malignitou u nás. V r. 2004 sa karcinóm prostaty vyskytol u 1220 mužov a na všetkých malígnych nádoroch u mužov sa podieľal 9,5 %. Počet novozistených prípadov prepočítaný na 100 000 mužov v r. 2004 bol 36. To nás v Európe zaraďuje medzi krajiny so stredným výskytom karcinómu prostaty. V tom istom roku zomrelo u nás na rakovinu prostaty 481 mužov, teda v prepočte 13,2 na 100 000 mužov. Choroba je charakteristická pre vyššie vekové skupiny. K najdôležitejším rizikovým faktorom patrí dedičnosť; ak jeden z blízkeho príbuzenstva (brat alebo otec) má karcinóm prostaty, riziko vývoja karcinómu sa zvyšuje dvojnásobne, ak sú postihnutí dvaja, alebo viac blízkych príbuzných riziko je 5 až 11 - násobné. Výskyt tzv. latentného karcinómu prostaty je približne rovnaký v rôznych častiach sveta, čo je v ostrom kontraste s rozdielnym výskytom tzv. klinického (symptomatického) karcinómu. Exogénne faktory zodpovedajúce za progresiu latentného do klinického karcinómu nie sú úplne známe, ale úlohu môže hrať vysoký obsah živočíšnych tukov a nedostatok E vitamínu a izoflavonoidov v strave. Ochranná úloha sa pripisuje dostatku slnečného žiarenia. Pacienti udávajú bolesti na perineu, v ingvinách, testes a pri ejakulácii a môžu mať hemospermiu. Ak invázia zasiahne hornú časť rektovezikálneho priestoru vzniká jedno- prípadne obojstranná ureterohydronefróza s príznakmi obštrukcie horných močových ciest vrátane azotémie. Invázia rektálnej steny je výnimočná. Pri anteromediálnom šírení nádoru z periférnej a centrálnej zóny prostaty dochádza ku kompresii prostatickej časti močovej rúry, ktorá má za následok príznaky dolných močových ciest (frekventné a urgentné močenie, tenký prúd moču a pod.). Tieto príznaky sú častejšie spojené s benígnou prostatickou hyperpláziou, pri karcinóme prostaty sú známkou pokročilej choroby.

WHO 1SWÜ EFDFNCFS 4WFUPWÜ EFÑ CPKB QSPUJ )*7 "*%4 F A K T

ňa 1. 12. 2009 si vo svete aj na Slovensku už po dvadsiaty prvý krát pripomíname Svetový deň boja proti HIV/ AIDS. Práve v tento deň silnejú aktivity odborníkov aj laikov zamerané na informovanie verejnosti o tomto ochorení, predovšetkým o možnostiach jeho prevencie. Symbolom Svetového dňa boja proti HIV/AIDS je červená stužka. Pripnutie si tejto stužky je vyjadrením solidarity s osobami s HIV/AIDS. HIV/AIDS je celosvetovým a zároveň celospoločenským problémom. V súvislosti s nadchádzajúcim svetovým dňom boja proti HIV/AIDS Svetová zdravotnícka organizácia uverejnila 10 základných faktov o HIV/AIDS:

F A K T

HIV (vírus ľudskej imunodeficiencie) napáda bunky imunitného systému, pritom ničí a poškodzuje ich funkcie. Infekcia týmto vírusom vedie k postupnej likvidácii imunitného systému. AIDS (syndróm získanej imunodeficiencie) je pokročilým štádiom HIV infekcie, pri ktorom dochádza k rozvoju klinických príznakov ochorenia. S AIDS sa spája prítomnosť viacerých oportúnnych infekcií a niektorých typov rakoviny.

HIV sa môže prenášať prostredníctvom nechráneného pohlavného styku (vaginálneho alebo orálneho), orálnym sexom s infikovanou osobou, transfúziou kontaminovanej krvi alebo zdieľaním kontaminovaných ihiel, striekačiek alebo inými ostrými nástrojmi. K prenosu nákazy môže takisto dôjsť medzi matkou a jej dieťaťom v priebehu tehotenstva, pôrodu alebo dojčenia.

F A K T

Vo svete žije s HIV/AIDS viac ako 33 miliónov ľudí. Veľká väčšina z nich žije v krajinách s nízkym a stredným prímom. Asi 2,7 milióna ľudí bolo novoinfikovaných vírusom v roku 2007.

F A K T

HIV/AIDS je jedným z popredných smrteľných infekčných ochorení. Odhaduje sa, že táto infekcia si už vyžiadala viac ako 25 miliónov ľudských životov. Približne 2 milióny ľudí zomierajú každoročne.

F A K T

Kombinovaná antiretrovírusová terapia (ART) zabraňuje množeniu vírusu HIV v tele. Ak je reprodukcia vírusu HIV zastavená, potom sú bunky imunitného systému schopné žiť dlhšie. Infikovaný je tak lepšie chránený pred ďalšími infekciami.

F A K T

V krajinách s nízkym a stredným prímom mali v roku 2008 k antiretrovírusovej terapii prístup len približne 4 milióny HIV pozitívnych ľudí. V porovnaní s rokom 2007 je to nárast o 36 % a zároveň desaťnásobný nárast za posledných päť rokov. Napriek to-

muto nárastu je to stále nízke číslo (k antiretrovírusovej terapii malo vo svete prístup len 42 % z celkového odhadovaného počtu 9,5 milióna osôb, ktoré túto terapiu potrebujú).

F A K T

Podľa údajov za rok 2007 žije vo svete viac ako 2 milióny detí s HIV/AIDS. Väčšina detí žije v Subsaharskej Afrike a boli nakazené od ich HIV - pozitívnych matiek počas tehotenstva, pri pôrode alebo dojčení. Odhaduje sa, že 1 000 detí sa novo infikuje vírusom HIV každý deň. Zvyšuje sa aj počet detí, ktoré majú prístup k antiretrovírusovej terapii (v roku 2005 to bolo 75 000 detí, v roku 2008 už 276 000).

F A K T

Prenosu vírusu HIV z matky na dieťa je možné takmer úplne zabrániť. Táto intervencia je mimoriadne dôležitá hlavne v krajinách s nízkym a stredným prímom, v ktorých je tento mechanizmus prenosu jedným z dominantných. Aj v tomto smere bol už dosiahnutý pokrok. V roku 2008 už dostalo antiretrovírusovú terapiu, s cieľom zabrániť prenosu vírusu HIV z matky na dieťa 45 % HIV pozitívnych tehotných žien oproti roku 2004, v ktorom to bolo len 10 %.

F A K T

V roku 2007 bolo viac ako 450 000 úmrtí na tuberkulózu zaznamenaných u HIV pozitívnych osôb. To je takmer štvrtina z odhadovaných 2 miliónov úmrtí na HIV v tomto roku. Väčšina ľudí, ktorí žijú s HIV a majú zároveň tuberkulózu žije v Subsaharskej Afrike (asi 80 % prípadov z celého sveta).

F A K T

1 0

Niektoré kľúčové spôsoby, ako zabrániť prenosu vírusu HIV: zdravé a bezpečné sexuálne správanie (používanie prezervatívov), testovanie a liečba sexuálne prenosných ochorení, vrátane HIV, vyhnúť sa injekčnej aplikácii drog, v prípade aplikácie vždy použiť nové jednorazové ihly a striekačky, zabezpečiť, aby krv alebo krvné deriváty boli pred použitím testované na HIV. V Slovenskej republike bola od roku 1985 do 30. 9. 2009 infekcia HIV diagnostikovaná u 309 občanov Slovenskej republiky a rezidentov. Z tohto počtu bolo 258 mužov a 51 žien. V roku 2009 bolo zaznamenaných 36 nových prípadov (33 mužov a 3 ženy). Doteraz došlo k rozvoju klinických príznakov AIDS u 55 prípadov (v roku 2009 u štyroch prípadov). Zaznamenaných bolo spolu 35 úmrtí na AIDS, z toho dve osoby zomreli v roku 2009. Najvyššia kumulatívna incidencia HIV infekcie je v Bratislavskom kraji (228 na 100 000 obyvateľov). V závislosti od spôsobu prenosu vírusom HIV sa nakazilo 188 homosexuálnym stykom, 81 heterosexuálnym stykom, 8 injekčnou aplikáciou drog, v jednom prípade po transfúzii krvi a v ostatných prípadoch nebol mechanizmus prenosu určený. Zatiaľ nebol potvrdený prípad prenosu infekcie z matky na dieťa, hoci boli zaznamenané prípady, keď rodili matky s HIV. Za posledných osem rokov bol zaznamenaný každoročný nárast počtu prípadov HIV infekcie. Na Slovensku bola HIV infekcia od roku 1986 diagnostikovaná u 110 cudzincov, z toho 7 prípadov bolo diagnostikovaných v roku 2009. Údaje o výskyte HIV/AIDS v Slovenskej republike spracováva Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto so sídlom v Bratislave. Sledovanie a kontrola HIV/AIDS bola v Slovenskej republike zavedená už v roku 1985. Vyšetrovanie prítomnosti protilátok proti HIV je bežnou súčasťou vyšetrení napr. u darcov krvi či osôb pred transplantáciou orgánov.

Osobitú pozornosť si zaslúži anonymné testovanie, ktoré je na vybraných pracoviskách v Slovenskej republike dostupné každému človeku. Dňa 16. 9. 2009 bol uznesením vlády SR 641/2009 č. 26135 na rokovaní vlády Slovenskej republiky Národný program prevencie HIV/AIDS v SR na roky 2009 – 2012. Národný program je uverejnený vo vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. 10. 2009 čiastka 51. Národný program nadväzuje na predchádzajúce aktivity boja s HIV/AIDS v Slovenskej republike zohľadňujúc odporúčania WHO a UNAIDS. Jeho základným cieľom je obmedzovať šírenie vírusu HIV v Slovenskej republike a zmierňovať dopady nákazy HIV a AIDS v tých častiach spoločnosti, ktorých sa to najviac dotýka. Ciele národného programu sú: znížiť riziko vzniku a šírenia HIV infekcie (prevencia sexuálneho prenosu HIV, prevencia prenosu HIV krvou a prevencia vertikálneho prenosu infekcie HIV), znížiť nežiaduce následky, osobný a sociálny dopad HIV infekcie na jednotlivcov a spoločnosť (zabezpečiť adekvátnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť a podporovať akcie a aktivity smerujúce ku zníženiu sociálnych a ekonomických dopadov infekcie HIV/AIDS na spoločnosť). Program sa zameriava na celú populáciu, s dôrazom na rizikové skupiny skupiny vo vyššom riziku akvirácie infekcie HIV (napr. na mužov majúci sex s mužmi, osoby poskytujúce platené sexuálne služby, injekčných užívateľov drog) a osoby v rizikových situáciách (osoby cestujúce do oblastí s vysokým výskytom HIV/AIDS, osoby v nápravných zariadeniach, osoby vo vyššom riziku z dôvodov profesionálnych alebo zdravotných a pod.). Aktivity na zabezpečenie jednotlivých úloh národného programu sú rozdelené do troch častí: preventívne aktivity (napr. kampane prevencie HIV/AIDS, edukačné programy zamerané na mládež, „Hrou proti AIDS“, kampane k Svetovému dňu boja proti AIDS, prevencia u oby-

vateľov rómskej národnosti, zdravotná výchova určená pre mužov majúcich sex s mužmi, zdravotná prevencia sexuálne prenosných infekcií a HIV/ AIDS u osôb poskytujúcich platené sexuálne služby a u injekčných užívateľov drog, prevencia v zariadeniach väzenskej služby), testovanie, poradenstvo a sledovanie (napr. laboratórna diagnostika HIV, zber epidemiologických údajov, štúdie v skupinách ľudí s rizikovým správaním sa, vyšetrovanie anti-HIV protilátok rizikovo sa správajúcich osôb, vyšetrovanie udaných kontaktov ľudí s HIV, vydávanie medzinárodného certifikátu o výsledku vyšetrenia antiHIV občanom Slovenskej republiky pred cestou do štátov vyžadujúcich toto vyšetrenie), liečba a starostlivosť o osoby s HIV/ AIDS (napr. liečba ľudí žijúcich s HIV, ľudí žijúcich s AIDS, vrátane sledovania matiek žijúcich s HIV a ich detí, sledovanie koinfekcií, presadzovanie zásad dostupnosti a bezplatnosti liečby osôb s HIV/AIDS). Plnenie úloh národného programu zabezpečujú členovia Národnej komisie pre prevenciu HIV/AIDS zodpovední za určené rezorty (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky). Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je zodpovedný za koordináciu plnenia úloh a aktivít jednotlivých rezortov a iných organizácií zastúpených v Národnej komisii pre prevenciu HIV/AIDS v Slovenskej republike, vyplývajúcich z národného programu. Financovanie jednotlivých aktivít národného programu je plne v kompetencii zodpovedných rezortov. Napriek tomu, že Slovenská republika zatiaľ stále patrí medzi krajiny s relatívne nízkym počtom osôb s HIV/ AIDS a infekcia HIV/AIDS tu ešte nenadobudla alarmujúce rozmery, je nevyhnutné pokračovať v účinnej prevencii tohto ochorenia. RNDr. MUDr. Ján Mikas Mgr. Alexandra ampachová ÚVZ SR

MEDICÍNA

0TUFPBSUSÓ[B ,F CPMJB LMCZ Najčastejšie ochorenie kĺbov – osteoartróza, dokáže postihnutého trápiť dňom i nocou. Pri ochorení dochádza postupne k úbytku až strate kĺbovej chrupavky a súčasne k narastaniu kostného tkaniva v oblasti kĺbu a tvorbe kostných výrastkov. A to, pochopiteľne, spôsobuje bolesti. na rozvoj ochorenia sú nejednotné. OA je častejšia u kontaktných športov, ako je hokej, futbal a rugby, kde často dochádza k drobným poraneniam, poškodeniam mäkkých častí a ich nedostatočnému vyliečeniu.

Bolesť každodenná Trápiť nás bude čoraz viac Osteoartróza (OA) sa vyskytuje približne v 12 percent populácie. Postihuje obe pohlavia a všetky rasy. V posledných desaťročiach celosvetovo pribúda, najmä v dôsledku starnutia populácie. Jej výskyt je do 30 rokov nízky, do 65 rokov prudko narastá a vo veku nad 65 rokov má viac ako 70 percent osôb röntgenologicky zistiteľné artrotické zmeny na kĺboch, pričom nie všetci postihnutí majú subjektívne ťažkosti. Ide o ochorenie, ktoré môže mať rozdielny pôvod, ale podobný klinický a patologický priebeh a röntgenologický obraz. Pokiaľ je postihnutá iba chrupavka, chorý nemá žiadne bolesti, lebo chrupavka nemá cievne ani nervové zásobenie. Ťažkosti nastanú až pri zápale synoviálnej membrány (výstelky kĺbu), ktorý môže byť prechodného charakteru. Postupne dochádza v susedných kostiach k prestavbovým procesom v oblasti kĺbu. Znamená to začiatok jeho deštrukcie. Následkom sú bolesti, prechodné opuchy, obmedzenie pohybu a rastúce zhrubnutie, deformácia až skostnatenie kĺbu.

Dedičnosť a úrazy Rizikové faktory pre vznik ochorenia možno rozdeliť do dvoch skupín: všeobecná (systémová) predispozícia a lokálne (biomechanické) faktory. Do prvej skupiny patrí dedičnosť, ktorá sa uplatňuje pri OA malých kĺbov rúk. Ďalším rizikovým faktorom tejto skupiny je obezita, ktorá vedie k nadmernému zaťažovaniu niektorých kĺbov, predovšetkým kolenných. Existuje významný vzťah medzi vznikom a progresiou artrózy kolenných kĺbov (gonartrózou) a objektívnym ukazovateľom stupňa obezity – BMI (body mass index). Všeobecnými predispozíciami je i hypermobilita a diabetes mellitus. Z lokálnych faktorov je najčastejší veľký úraz. Zlomenina kosti totiž môže viesť k zmene jej mechanickej funkcie. Napríklad pri zlomenine stehennej kosti môže vzniknúť OA bedrového kĺbu, pri zlomenine predkolenia artrotické ochorenie členku. Najčastejšími úrazmi vedúcimi k rozvoju ochorenia sú poranenia kolena, predovšetkým skrížených väzov a meniskov. Správy o vplyve preťažovania v rámci športu

Hlavnými príznakmi OA sú bolesť, obmedzenie pohybu a stuhnutosť. Bolesť je spočiatku viazaná na pohyb. Pri artróze kolena je typická bolesť na začiatku chôdze a pri chôdzi z kopca a zo schodov. Na obmedzenú pohyblivosť kĺbu sa často viažu zhoršujúce sa bolesti. Stuhnutosť kĺbu má väčšina pacientov s týmto ochorením. Vyskytuje sa najmä po období pokoja. Postupne vzniká instabilita kĺbu, kĺb je „viklavý“ a môže sa stať, že svojho nositeľa skutočne neudrží. V kĺbe môže dôjsť vplyvom rôznych príčin (napr. preťažením) k prechodnému zápalu. Prejavuje sa začervenaním, opuchom a bolesťou a má za následok ďalšie zníženie pohyblivosti a stratu svalovej hmoty. Postupne dochádza k zhrubnutiu, deformácii, až skostnateniu kĺbu. Najčastejšie bývajú postihnuté bedrové a kolenné kĺby, drobné kĺby rúk a chrbtica. Základná diagnostika spočíva v röntgenovom vyšetrení. Jej súčasťou je aj základné vyšetrenie krvi a moču, ktoré môže vylúčiť iné ochorenia prejavujúce sa kĺbovými príznakmi. I pre kontrolu je dôležité, či lieky užívané pre OA, nemajú nežiaduce účinky na organizmus.

Liečba a vhodný pohyb Hoci vie lekárska veda o osteoartóze veľa, stále patrí toto ochorenie medzi nevyliečiteľné. Pri liečbe ide predovšetkým o to, aby sa choroba ďalej nerozvíjala a aby mal pacient možnosť žiť kvalitne a pokiaľ možno bez obmedzenia. Prvé fázy sa pokúšajú lekári zvládnuť bez podávania liekov. Prvoradá je úprava hmotnosti a dodržiavanie princípov správnej výživy. Je potrebné udržiavať celkovú fyzickú kondíciu, postihnutý kĺb zaťažovať, ale nepreťažovať. Používanie ortopedických pomôcok, ako je vychádzková palička, odľahčuje kĺbovú záťaž a znižuje bolesť. Užitočné sú ortopedické vložky a obuv, pri korekcii dĺžky končatín sa používajú podpätenky. Od prvých fáz ochorenia je potrebná pohybová liečba, ktorá vedie k posilneniu svalstva, a tým k odľahčeniu kĺbov, zmierneniu bolesti, zlepšeniu funkcie i psychického stavu. Vykonáva sa najprv pod dohľadom rehabilitačnej pracovníčky, ktorá postihnutého naučí vhodné cviky. Jej súčasťou je plávanie, bicyklovanie, vychádzky, severská chôdza (nordic walking) a iné športy, ktoré nevyvolávajú otrasy v kĺboch. Prostriedkami fyzikálnej liečby možno tlmiť bolesť, zlepšiť látkovú výmenu v tkanivách, prípadne znížiť prejavy zápalu. Ide o použitie elektroliečby, magnetoterapie, laseroterapie, akupunktúry a aplikáciu tepla. Pri liečbe teplom sa najčastejšie využívajú teplé kúpele, bahenné, rašelinové a parafínové zábaly. Špeciálnu formu predstavuje balneoterapia. Je to liečba prírodnými liečivými prostriedkami, ktoré sa viažu na určité miesto a sú pre toto miesto špecifické. Balneoterapia v komplexe s inými prostriedkami fyzikálnej liečby je významnou indikáciou práve pri OA. V pokročilejšom štádiu ochorenia sa pacient bez liekov nezaobíde; je potrebné ich užívať. Pre zvládnutie akútnych príznakov sa podávajú tzv. nesteroidné antireumatiká, ktoré zmierňujú bolesť a zápalové prejavy. Možno ich používať vo forme tabletiek, injekcií i lokálne ako masti, krémy, gély a spreje. Obídením zažívacieho traktu a pečene je táto lokálna liečba výhodná na ovplyvnenie bolestivých prejavov najmä v prípade starších ľudí. Hormonálne prípravky – glukokortikoidy, sa najčastejšie aplikujú injekčne priamo do kĺbu. Ďalšou skupinou sú látky ovplyvňujúce štruktúru chrupavky, kde spomaľujú degeneratívne procesy. Pri neúspechu farmakologickej a nefarmakologickej liečby a ťažkých formách osteoartrózy sa uplatňujú chirurgické výkony. Indikáciou operačného výkonu sú trvalé silné bolesti a výrazné obmedzenie funkcie postihnutého kĺbu. Prevencia spočíva v udržaní optimálnej hmotnosti, strave bohatej na vitamíny a minerály a udržiavaní svalstva v dobrej kondícii. MUDr. Soòa lnayová, PhD Slovenské lieèebné kúpele Pieš any, a.s.

Tému prináša

ßUVEFOUJ

W $FOUSF QPNPDJ Výchova, informovanosť a prevencia sú dôležitou súčasťou aktivít Ligy proti rakovine. V rámci tejto oblasti LPR realizuje bohatú publikačnú činnosť – v niekoľkotisícovom náklade publikuje preventívne a informačné letáčiky i brožúrky. V snahe vzdelávať už mladých ľudí organizuje onkologickú výchovu na školách, či prostredníctvom informačných a preventívnych kampaní upozorňuje verejnosť, aby si viac všímala svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Výchova k prevencii nie je krátkodobá záležitosť a má zmysel, ak sa realizuje už od mladosti. Preto vzdelávať cieľovú skupinu mladých ľudí začala Liga proti rakovine pred 11 rokmi, v r. 1998, kedy vznikol projekt – Onkologická výchova na školách. Študenti sú v rámci tohto nepovinného predmetu či krúžku, ktorý sa vyučuje na približne 60 stredných i základných školách na celom Slovensku, oboznamovaní so základnými otázkami zdravia, prevencie, ale aj s najnovšími poznatkami z oblasti onkológie. Informovaní sú prostredníctvom učebných materiálov, ktoré pre nich pripravuje Liga proti rakovine, ako aj prostredníctvom prednášok uskutočňovaných odborníkmi z LPR. Po minuloročnom otvorení Centra pomoci LPR v Bratislave sa k jeho návštevníkom pridali aj študenti a žiaci bratislavských škôl. Zo začiatku boli prednášky realizované na základe podnetu zo strany škôl, od novembra t.r. sa konajú na pravidelnej báze, a to každý piatok, priamo v priestoroch klubovne Centra pomoci Ligy proti rakovine na Brestovej 6 v Bratislave - Ružinove. Všetky prednášky majú všeobecno-vzdelávací charakter, ich cieľom je poskytnúť informácie z viacerých pohľadov - z oblasti medicíny, pohľadu psychológa i mladej generácie. Založené sú na interaktivite i vzájomnej komunikácii prednášajúcich a študentov. Podmienkou ich realizácie je neprítomnosť vyučujúceho na prednáškach, čo umožňuje väčšiu otvorenosť študentov,

-JHZ QSPUJ SBLPWJOF a tým aj vhodnejšie pôsobenie voči známym a rozšíreným patologickým javom ako sú napr. fajčenie, pohlavné choroby, alkohol, a pod, t.j. faktory, ktoré majú vplyv na vznik onkologických ochorení. Témy prednášok a následnej diskusie sú zamerané na štyri základné okruhy – „Zdravý životný štýl“ - v rámci tejto prednášky sa kladie dôraz na stravu, pohybové aktivity, či psychickú vyrovnanosť. „Všeobecná onkológia“ je orientovaná na základné znalosti o onkologických ochoreniach a ozrejmuje pojmy ako onkologické ochorenie, jeho pôvod a vznik, komunikácia s chorým, vplyv onkologického ochorenia na psychiku pacienta. K ďalším diskutovaným okruhom patrí aj prednáška „Vplyv fajčenia a drogovej závislosti na vznik onkologického ochorenia“ a prednáška „HPV vírus, jeho príčiny a následky, ktorej súčasťou je aj diskusia o samovyšetrení prsníkov. Od ďalšieho kalendárneho roku a podľa záujmu sa budú témy jednotlivých prednášok dopĺňať, napr. o prednášku „Vplyv slnečného žiarenia na ľudské telo“ a pod.

Z dôvodu čo najlepšieho priblíženia problematiky viacerým ročníkom sú žiaci a študenti rozdelení podľa veku - na 8. a 9. ročníky základných škôl, 1. a 2. ročníky stredných škôl, samostatne sú prednášky pre dospievajúcich tínedžerov, t.j. 3. a 4. ročníky stredných škôl. Liga proti rakovine organizuje prednášky aj pre špecifické cieľové skupiny. Od decembra t.r. bude v spolupráci so spoločnosťou Avon a Slovenskou asociáciou študentov medicíny organizovať prednášky s názvom „Prvá gynekologická prehliadka“. Ich cieľom je vzdelávať mladé dievčatá, aby sa nebáli návštevy gynekológa a aj takýmto spôsobom zvýšiť včasnú diagnostiku onkologických ochorení týkajúcich sa žien. MUDr. Eva Siracká, DrSc. Liga proti rakovine SR

Konská masť účinná úľava od bolesti kĺbov, svalov a chrbtice Opotrebované kĺby, boľavý chrbát a presilené svaly trápia viac ako 83 % ľudí nad päťdesiat rokov. Najmä problémy s boľavými kolenami, bedrovými kĺbmi a kĺbmi na rukách sa výraznejšie ozývajú so začiatkom jesene vplyvom ochladenia. Spoločnosť Herbamedicus prináša prírodný prípravok založený na tradičných receptúrach používaných v alpských krajinách už od čias našich babičiek – Konskú masť. Konská masť je prírodný prostriedok s vyváženou kombináciou extraktov z 25 liečivých bylín, o ktorých je známe, že zlepšujú funkciu a pohyblivosť kĺbov, šliach a svalstva, podporujú rekonvalescenciu po úrazoch, zvyšujú žilový odtok a elasti-

citu cievnych stien a účinne tlmia bolesti kĺbov, natiahnutých svalov a chrbtice. Najdôležitejšie bylinky z hľadiska účinných látok sú KOSTIHOJ LEKÁRSKY, PAGAŠTAN KONSKÝ, BORIEVKA OBYČAJNÁ, ARNIKA HORSKÁ, JEDĽA BIELA, BOROVICA LESNÁ, BOROVICA HORSKÁ a ROZMARÍN LEKÁRSKY. Konská masť sa vyrába v štyroch formách: chladivá, hrejivá, forte chladivá a forte hrejivá. Chladivý variant uľavuje od dlhodobých bolestí kĺbov, svalov a chrbtice. Má silný osviežujúci účinok a výrazne uľavuje od pocitu „ťažkých nôh“. Je vhodná na použitie ráno, počas dňa a večer po záťaži. Konská masť hrejivá je určená predovšetkým na kŕčové žily a preventívne prehriatie svalstva a kĺbov pred záťažou. Je účinná pri ťažkostiach s pohybovým aparátom vrátane reumatizmu. Konská masť FORTE chladivá a FORTE hrejivá má vyššiu koncentráciu extraktov z pagaštanu konského, kostihoja lekár-

skeho a borievky obyčajnej, preto je určená predovšetkým na chronické kĺbové ťažkosti.Konskú masť kúpite výhradne v lekárňach a vo vybraných predajniach zdravej výživy.

Viac o produktoch firmy Herbamedicus nájdete na www.herbamedicus.cz www.herbamedicus.cz.

MEDICÍNA

1PTUBWFOJF [VCOÉIP MFLÂSTUWB W LPOUFYUF NFEJDÍOZ

zájomné porovnávanie všeobecnej medicíny a stomatológie je staré od čias rozdelenia štúdia týchto odborov na lekárskych fakultách. Štúdium medicíny a samotná zdravotnícka prax sú krásnym poslaním nezávisle od toho, ktorý odbor lekár vykonáva. Stomatológia alebo zubné lekárstvo (termín, ktorý sa v poslednej dobe častejšie používa vďaka Európskej únii) je neoddeliteľným odborom medicíny a vo svojej širokej koncepcii sa s viacerými medicínskymi odbormi prelína.

Spolupráca odborníkov V súčasnej dobe mnoho dospelých pacientov navštevuje ambulancie zubného lekára častejšie. Dôvodom je veľký výskyt zubného kazu a ochorenia parodontu. Na sliznici ústnej dutiny sa často vyskytujú chorobné zmeny súvisiace s celkovým ocho-

rením. Tieto choroby prejavujúce sa na sliznici ústnej dutiny sú dôvodom k tesnej spolupráci iných lekárov - odborníkov z iných odborov: infektológov, dermatovenerológov, otorhinolaryngológov, neurológov, alergológov a radu iných. V oblasti prevencie sú stomatológovia rovnako kompetentní ako praktickí lekári alebo odborníci iných odborov. Samozrejme by bolo nemiestne, keby sme sa domnievali, že všetci zubní lekári sa stavajú k otázkam humánnej medicíny rovnako zodpovedne. Žiaľ, práve stomatológia je často ohrozená rutinou, obmedzením len na ošetrenie zubného kazu a náhradu straty zubov. Tento fakt si vyžaduje ďalšie vzdelávanie a štúdium nových poznatkov, diagnostické a terapeutické možnosti zubného lekárstva, ktoré sa zvlášť rozvinuli v poslednom desaťročí. Pracovníci v ostatných odboroch humánnej medicíny by nemali zanedbávať in-

formácie a základné pojmy zubného lekárstva. Toto všetko by malo zlepšiť potrebnú interdisciplinárnu spoluprácu.

Zubný kaz ako novodobá pandémia? Väčšina ľudskej populácie je ohrozená výskytom zubného kazu a chorobami parodontu viac než inými chorobami. Podľa výskumu Ústavu Roberta Kocha v Berlíne navštívilo ordináciu zubného lekára jeden raz v roku 77% dospelých obyvateľov pričom ordináciu praktického lekára 72%. Iba deti a pacienti starší ako 60 rokov navštívili praktického lekára častejšie ako stomatológa. Faktory, ktoré ovplyvňujú častosť a pravidelnosť návštevy zubnej ambulancie okrem veku, pohlavia a vzdelania sú ekonomické zabezpečenie a sociálne postavenie pacientov. V nemalej miere sa na tomto podiela aj dostupnosť zubolekárskeho ošetrenia.

Na návštevnosti zubnej ambulancie má veľký podiel zdravotnícke uvedomenie pacientov. Zubnú ambulanciu síce pacient vyhľadáva najčastejšie z dôvodov nejakého problému, avšak dôvodom pravidelnej návštevy by malo byť preventívne zameranie vyšetrenia. Platí to pre pacientov každej vekovej skupiny. Dokonca aj starostlivosť o pacienta pred narodením by malo byť pravidlom a nie výnimkou ako to často vidíme v praktickom živote. V tejto oblasti, ktorá vôbec nie je finančne lukratívna, hrá nesmiernu úlohu entuziazmus zubných lekárov. Tu by ako iniciátor mali zasiahnuť najmä zdravotné poisťovne bonifikáciou preventívnych zákrokov zvlášť u detí a mladej populácie.

Zdravé zuby sú základ zdravia Najvážnejším príkladom spolupráce stomatológa s inými medicínskymi odbornosťami je otázka fokálnej infekcie. Pri pátraní po možnej príčine mnohých vážnych ochorení sú najviac podozrivé zuby a ich susediace tkanivá. Tieto sa môžu podieľať na akumulácii baktérií a ich produktov, ktoré v určitých situáciách môžu zaplaviť organizmus a zachytiť sa vo vzdialených orgánoch. Tam spôsobujú vážne poškodenie a nezriedka vznik ochorení ako endokarditídu, pyelonefritídu, kožné ochorenia, predčasné pôrody a pod. Bolo dokázané, že možnosť prežitia infarktu myokardu je u pacientov so zdravým chrupom omnoho väčšia ako u osôb, ktoré majú mnoho neošetrených zubov, zvyškové korene a chorý parodont. V prípadoch transplantácie ľudských orgánov je „conditio sine qua non“, teda nevyhnutnou podmienkou, sanácia pacienta po stomatologickej stránke. Odstránenie devitálnych zubov (s odumretou zubnou dreňou) a zubných koreňov a tiež sanácia chronickej gingivitídy a parodontitídou postihnutých zubov je jedným z predpokladov úspešnosti vhojenia transplantovaných orgánov. Žiaľ musíme konštatovať, že táto podmienka nie je vždy dodržaná.

Zuby vo vyššom veku V stomatologickej praxi ide o ľudí, ktorí potrebujú už zubné protézy. Bezzubosť vo vekových kategóriách nad 65 rokov je veľmi častá, aj keď nie je zriedkavosťou vidieť starších ľudí s dobre fungujúcim prirodzeným chrupom. Zubný kaz a ochorenie parodontu sú chrooby, ktorých rozsah a progresia súvisia s úrovňou ústnej hygieny a odstraňovania nečistôt na zuboch. Práve u vyšších vekových skupín klesá manuálna zručnosť a tým aj ťažkosť očisťovať zuby práve tam, kde sa usadzuje zubný povlak – v medzizubných priestoroch. Práve pre túto vekovú kategóriu je charakteristická tzv. „tretia vlna kazu“ lokalizovaná v oblastiach kŕčkov zubov a v podďasnovej oblasti. Ťažkosti s odstránením tohto druhu kazu vedú ošetrujúcich zubných lekárov k riešeniu jednoduchšiemu t. j extrakcii a umelým zubným náhradám. A ešte jeden problém vysokého veku. Neznalosť stomatologickej problematiky ošetrujúceho personálu v domovoch dôchodcov a ošetrovateľskej službe. Pracovníci v tejto sfére sú školení v ošetrovaní a osobnej hygiene starých ľudí vyžadujúcich zvláštnu starostlivosť. A ústna dutina ostáva

akosi bokom. Očistenie vyberateľných protéz, výplachy alebo vytieranie ústnej dutiny – v tomto nie je školený nikto. Aj takéto úkony by mali byť súčasťou programov a školení geriatrických pracovníkov.

Je čo zlepšovať Interdisciplinárna spolupráca má ešte stále veľa rezerv. Stomatológovia, alebo po novom zubní lekári, sú neodmysliteľnou súčasťou sústavy odborností v humánnej medicíne. Aj keď sú choroby ústnej dutiny v medzinárodnom katalógu ochorení (International Classification of Diseases) klasifikované ako „choroby tráviaceho systému“, ostáva ústna dutina ako medicínsky problém v značnej izolácii od ostatnej medicíny. Zubní lekári majú na tejto situácii menší podiel. Väčšia vina spočíva v samotnom štúdiu všeobecnej medicíny, kde sa o zubnom lekárstve prakticky nehovorí. Zvlášť problematickým sa javí tento dualizmus v liečebných postupoch a programoch venovaných zvládnutiu liečenia chorôb a integrovaných konceptoch ošetrenia, v ktorých sa zubné lekárstvo väčšinou ani nespomenie. Doc. MUDr. Ivan Erdelský, CSc. Mimoriadny profesor Slovenská zdravotnícka univerzita

MEDICÍNA 0E W[OJLV JO[VMÍOV L OPWÜN NPåOPTUJBN KFIP BQMJLÂDJF

iete, z akého obdobia histórie pochádza prvá zmienka o diabete? Už z obdobia okolo roku 1550 p. n. l., a pochádza z Egypta. Na inzulín sme si však museli počkať ešte viac ako tri tisícročia. Pacientom s diabetom predstavila inzulín ako prvá spoločnosť Eli Lilly. Jeho obchodnú dostupnosť zabezpečila už v roku 1923, teda pred 86 rokmi. Dnes sa prevažná väčšina pacientov lieči na cukrovku 2. typu. Toho, koho sa dotkne diagnóza cukrovky, väčšinou čakajú výrazné zmeny životného štýlu. Aj preto sa výskumné tímy snažia stále objavovať nové možnosti liečby pre kvalitnejší život diabetikov. Ešte prednedávnom sa používali klasické striekačky – inzulínky – a fľaštičky s inzulínom. Dnes sa bežne používajú inzulínové perá. Sú diskrétne, uľahčujú aplikáciu inzulínu a zvyšujú kvalitu života ľudí s diabetom.

Najjednoduchšia inzulínová terapia pre pacientov s cukrovkou 2. typu Eli Lilly vyvíja pomôcky, ktoré pacientovi pomáhajú jednoducho začleniť inzulínovú terapiu do jeho každodenného života. Takouto pomôckou sú aj jednorazové inzulínové perá Kwik Pen™, ktoré sú slovenským pacientom k dispozícii od októbra tohto roku. Pri navrhovaní pera KwikPen™ zvolili dizajnéri prístup “jednoducho nastaviť a jednoducho aplikovať“, ktorý umožňuje predovšetkým pacientom, pre ktorých je inzulínová terapia novinkou, zaviesť zmeny súvisiace s liečbou medzi obvyklé povinnosti a rýchlejšie si na túto terapiu zvyknúť. Liečba analógmi v predplnených perách sa stáva najjednoduchšou inzulínovou terapiou pre pacientov s cukrovkou 2. typu. Predplnené perá obsahujú 300 jednotiek inzulínu a sú farebne odlíšené podľa typu inzulínu.

Podľa novej kategorizácie od 1. októbra 2009, predstavujú analógové mixy v predplnenom pere aj najnižšie doplatky pre pacienta. Aplikujú sa tesne pred jedlom a sú bezpečné, lebo pri ich podávaní je riziko nočných hypoglykémií veľmi nízke. Perá KwikPen™ sú jednoduché, pohodlné a bezpečné. Predplnené pero nevyžaduje výmenu inzulínovej náplne a po spotrebovaní inzulínu ho pacient jednoducho vyhodí. Pre užívateľa znamenajú aj jednoduchšie podávanie injekcií, lebo vyžadujú menšiu silu pri aplikácii. Nízka hmotnosť, menší rozmer a ergonomickejší tvar pera v porovnaní s inými predplnenými perami poskytuje užívateľom dodatočné pohodlie. „Pokrok v aplikačnej technike zvyšuje terapeutickú efektivitu podávaného inzulínu a spoluprácu pacienta. Nové predplnené inzulínové pero KwikPen™ uľahčuje akceptáciu inzulínovej liečby, ktorá je pohodlná a takmer každý pacient ju ľahko zvládne. Kwik Pen™ je jednoduché, ľahké a diskrétne inzulínové pero. Jeho veľkou výhodou je aj nízky odpor aplikačného tlačidla. Je naplnený rýchlo účinkujúcim inzulínovým analógom. Pero je vhodné hlavne pre diabetikov 2. ale aj 1. typu, ktorí s inzulínoterapiou začínajú,“ hovorí MUDr. Zbynek Schroner, PhD., z Internej a diabetologickej ambulancie SchronerMED v Košiciach. Viac informácií určených diabetikom a ich rodinným príslušníkom nájdete na www.zivotsdiabetom.sk Pre pacientov, ktorí hľadajú odpovede na otázky súvisiace s aplikáciou inzulínových pier je každý deň k dispozícii bezplatná telefónna Dialinka 0800 112 122.

)FSNBOO #PFSIBBWF r

iedol tri z piatich katedier univerzity v Leidene a počas jeho pôsobenia si prišlo vypočuť jeho prednášky okolo 2000 študentov z celej Európy, z Ameriky, ba aj z Predného Orientu. Jeho žiaci zaujímali vedúce pozície na univerzitách v celej Európe. Počas jeho života sa Leiden stal vedúcou univerzitou v Európe. Hermann Boerhaave sa narodil 31.12. 1688 v rodine chudobného farára vo Voorhoute pri Leidene. Otec ho predurčil na cirkevnú dráhu, ale Hermann okrem teológie vyštudoval aj medicínu a jej štúdium ukončil promóciou v roku 1693. Svoju odbornú kariéru začína vo svojom rodnom meste ako lekár, ale vyučuje matematiku a začína s chemickými pokusmi. Odmieta pozvania na rôzne univerzity, ale v roku 1701 odchádza do Leidenu, aby povzniesol lekársku fakultu, ktorá odborne veľmi upadla. Vo svojej programovej reči odporúčal štúdium diela Hippokrata, obohatené novými poznatkami. Vo svojej koncepcii medicíny vychádza z pozorovania chorého človeka, príznakov ochorenia, životného štýlu a životného prostredia. Tieto zistenia dopĺňa novými poznatkami prírodných vied a matematickofyzikálnymi metódami. Na dvanástich

Medzi mnohými slávnymi lekármi 18. storočia bol Hermann Boerhaave najvýznamnejší. Predchodca modernej výchovy lekárov klinických posteliach robí Boerhaave dvakrát týždenne vizitu so študentmi, učí ich rozprávať s chorým, vyšetrovať ho, stanovovať diagnózu, prognózu a indikácie k liečbe. Učí ich pozorovať priebeh choroby. Vyučuje študentov vo všetkých odvetviach medicíny: učí botaniku, chémiu, fyziológiu, patológiu, terapiu a klinickú medicínu pri posteli chorého. V roku 1710 sa žení s dcérou bohatého obchodníka Máriou. Zo štyroch detí prežíva len jedno. Boerhaave sám trpí bolestivou chorobou, ktorú diagnostikuje ako lumbago rheumatica a ktorá ho na šesť mesiacov vyradí z práce. V roku 1709 priberá ku katedre medicíny katedru botaniky a v roku 1718 ešte katedru chémie. Pedagogická a výskumná činnosť ho naplno zamestnáva až do roku 1729, keď sa pre zhoršujúci sa zdravotný stav vzdáva činnosti na katedrách botaniky a chémie. V roku 1737 odchádza po ťažkom záchvate dýchavice do svojho vidieckeho domu, kde 23. septembra 1738 umiera na zlyhanie srdca.

Už počas jeho života ovplyvnila jeho škola výrazne medicínsky pokrok. Boerhaaveovi žiaci zastávali vedúce pozície na všetkých univerzitách. Carl von Linné v Uppsale, Gerhard van Swieten vo Viedni, Albrecht von Halle v Göttingene, Offray de la Mettrie v Paríži, Alexander Monroe v Edinburghu. Zo Škótska sa „Schola Boerhaaviana“ dostala do Severnej Ameriky, kde jej centrom sa stala Philadelphia. Boerhaave vychádzal z klasického rámca Hippokratovskej medicíny, ktorú etabloval ako novodobú empirickú vedu, opierajúcu sa o klasickú mechaniku Newtona. Uplatnil teoretickú medicínu na živom organizme. Akceptoval pritom metodické oddelenie duše od tela, pričom lekár bol príslušný pre potreby a ochorenia tela. Bol predchodcom a zakladateľom dnešného spôsobu výchovy lekárov, pričom za základnú podmienku ich výcviku považoval klinickú medicínu. La Mettrie o ňom povedal: „Dobrý otec, dobrý manžel, dobrý občan, dobrý priateľ, dobrý kresťan: to je päť čŕt Boerhaaveho portrétu“. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

Tému prináša

3VCFPMB Je vírusové ochorenie charakteristické výskytom vyrážky. Infekcia spravidla prebieha mierne, nebezpečná je pre neimúnne ženy počas tehotenstva, kedy môže spôsobiť vážne poškodenie plodu.

Výskyt ochorenia

3VåJFOLB História Ochorenie bolo samostatne popísané v rokoch 1752 a 1758 nemeckými lekármi Bergenom a Orlowom, ktorí ho nazvali „german measles“, osýpkam podobné ochorenie. Zvyčajne prebiehalo mierne, komplikácie boli veľmi vzácne, preto sa mu nevenovala veľká pozornosť. Až v roku 1941 austrálsky očný lekár Gregg publikoval správu o výskyte slepoty u novorodencov, ktorých matky prekonali v tehotenstve rubeolu. Po epidémii rubeoly v Európe a v USA v rokoch 1962 až 1965 sa definitívne dokázalo, že ochorenie na začiatku tehotenstva spôsobuje potraty a predčasné pôrody. Deti nakazených matiek sa narodili s tzv. “rubeolovým syndrómom“, ktorý sa prejavuje hluchotou, slepotou, vrodenými chybami srdca a mentálnou retardáciou.

Pôvodca Ochorenie vyvoláva vírus – Rubellavirus, ktorý sa prenáša kvapôčkami a priamym kontaktom. Infikovaný jedinec vylučuje vírus už 10 dní pred objavením vyrážky a ešte asi 15 dní po jej objavení, čo umožňuje jeho šírenie do okolia pomerne dlhú dobu. Vírus sa množí v sliznici horných dýchacích ciest, preniká do lymfatického systému a neskôr do kože. Pri nákaze tehotnej ženy vírus preniká placentou do krvného obehu plodu a podľa trvania gravidity spôsobuje postihnutie jeho jednotlivých orgánov.

Epidémie rubeoly sa vyskytovali na našom území spravidla v štvorročných intervaloch. V ČSSR bolo v roku 1972 hlásených približne 180 000 ohorení. V roku 1981 sa začalo na našom území s očkovaním 12-ročných dievčat so zámerom do budúcna predchádzať vzniku rubeolového syndrómu u ich detí. Výskyt ochorenia však prudko poklesol až v roku 1987, po zavedení očkovania všetkých 2-ročných detí kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Na Slovensku vďaka vysokému percentu zaočkovanosti neboli hlásené v roku 2008 a 2009 žiadne ochorenia. Okolité krajiny v Európe pritom hlásia ojedinelé epidémie rubeoly, spravidla v skupine neočkovaných jedincov.

Klinický obraz Inkubačná doba od nákazy do výsevu vyrážky je priemerne 18 dní. K vylučovaniu vírusu však dochádza omnoho skôr, čím sa zvyšuje nebezpečenstvo prenosu nákazy na iných jedincov. U malých detí je zvyčajne prvým príznakom až vyrážka. Krátko predtým sa zväčšia lymfatické uzliny v záhlaví a za ušnicami. Uzliny sú však drobné a nebolestivé. Mladiství a dospelí mávajú mierne zvýšenú teplotu, vyskytuje sa nádcha, kašeľ, ojedinele aj bolesti kĺbov. Vyrážka je drobná, svetloružová, začína na tvári ale ihneď sa šíri aj na trup, nesvrbí a už po dvoch - troch dňoch mizne. Komplikácie nie sú časté, u dospelých môže vzniknúť zápal drobných kĺbov. Vzácnou, ale závažnou komplikáciou, je zápal mozgu, ktorý má vysokú až 20-per-

centnú smrtnosť. Vrodený rubeolový syndróm sa vyskytuje u detí, ktorých matky sa nakazili infekciou počas tehotenstva. Pri infekcii v prvom mesiaci tehotenstva dochádza k závažným poškodeniam plodu, tehotenstvo sa často končí potratom. Ak sa dieťa narodí, má známky infekcie v podobe zápalu mozgu, mozgových blán, poškodenia srdca a zvyčajne umiera v prvom roku života. Pri nákaze matky v druhom a treťom mesiaci tehotenstva dochádza u dieťaťa najčastejšie k poškodeniu sluchu, zraku a k vrodeným chybám srdca. Postihnuté deti sa narodia zdanlivo zdravé, neskôr však slabo prospievajú, zaostávajú v motorickom a psychickom vývoji. Po prekonaní ochorenia zostáva celoživotná imunita.

Liečba Ochorenie prebieha mierne, preto si pacient nevyžaduje špeciálnu liečbu. Deti s vrodeným rubeolovým syndrómom sa ale musia podrobiť opakovaným chirurgickým korekciám srdcových chýb, špeciálnej rehabilitácii a následnej korekcii očných a sluchových chýb.

Prevencia Chorý pacient je izolovaný doma, dojča s vrodenou rubeolou je v prípade hospitalizácie izolované od ostatných detí, pretože masívne vylučuje vírus a môže nakaziť ešte neočkované malé deti. Ochorenie podlieha povinnému hláseniu. V súčasnosti sú očkované deti od 15. mesiaca veku kombinovanou trojvakcínou, ktorá obsahuje živé oslabené kmene vírusov osýpok, rubeoly a mumpsu. Preočkovanie druhou dávkou sa vykonáva v 11. roku veku. Vzniku obávaného vrodeného rubeolového syndrómu zabráni zaistenie 100-percentnej imunity žien vo fertilnom veku očkovaním. Celoplošné očkovanie v Slovenskej republike výrazne znížilo počet ochorení, zredukovalo možnosť šírenia nákazy a tým zabránilo infekcii tehotných žien. MUDr. Ingrid Urbanèíková Ambulancia pre oèkovanie rizikových detí Detské infekèné oddelenie DFN Košice

Upozornenie Riadne očkovanie dlhodobo chráni jedinca pred ochorením. Efekt očkovania spočíva v prerušení prenosu infekcie, čím sa zabráni, aby ochoreli tehotné ženy a narodili sa im deti s ťažkým poškodením orgánov. Zaočkované budúce mamičky tak chránia svoje nenarodené dieťa. Vysoká preočkovanosť v populácii voči rubeole ochraňuje predovšetkým budúcu generáciu.

ANGIOLOGICKÉ

Konzultácie

$ISPOJDLÂ åJMPWÂ DIPSPCB EPMOÜDI LPOÇBUÍO Mám 19 rokov, už asi tretí rok pozorujem rozširovanie žíl na dolných končatinách, opúchajú mi nohy, môj ošetrujúci lekár ma poslal na angiologické vyšetrenie, kde mi lekár-angiológ diagnostikoval „chronickú venóznu insuficienciu“ a predpísal mi užívať dve tabletky denne. Z internetu som zistila, že v zahraničí sa to úspešne lieči skleroterapiou, ale tento lekár mi povedal, že on to nerobí. Prečo? Zuzana B., Košice

Z vášho listu vyplýva, že máte chronickú vénovú chorobu dolných končatín – CHVCHDK (chronic venous disease of lower limbs), čo je závažná cievna žilová choroba, ktorá postihuje v stredoeurópskom regióne priemerne takmer každého druhého človeka. Podľa havajskej (CEAP) klasifikácie z roku 1994 rozlišujeme (okrem nultého), šesť klinických štádií: v 1. štádiu (C1) vznikajú telangiektázie („metličky“), čo sú kožné, nepravidelne vinuté a nepravidelne rozšírené žilky (venuly) s priemerom do 1 mm a/alebo retikulárne podkožné vény s priemerom do 4 mm; v 2. štádiu (C2) sa objavujú varixové vény (varixy – „kŕčové žily“) s priemerom väčším ako 4 mm; v 3. štádiu (C3) sa objavuje opuch (edém), obvykle za vnútornými členkami dolných končatín; v 4. štádiu (C4) vznikajú hyperpigmentácie (tmavohnedé škvrny), indurácie (stvrdnutia), zápal kože a podkožia a iné tzv. trofické zmeny; v šiestom štádiu (C6) nastáva odumretie tkanív (tkanivový defekt; vred predkolenia – ulcus cruris). Ak sa podarí vred zahojiť, aj tak do obvykle nezostáva bez následkov, ale zostávajú jazvy a atrofia kože, čo sa podľa Havajskej klasifikácie označuje ako piate štádium CHVCHDK (C5), ktoré často prechádza do šiesteho (C6). Prvé klinické prejavy CHVCHDK sa niekedy nesprávne považujú iba za kozmeticko-estetický problém a podceňujú ich nielen pacienti, ale aj niektorí lekári. Treba zdôrazniť, že CHVCHDK spôsobuje nielen závažné trofické poruchy dolných končatín, ale je aj vážnym rizikovým faktorom vénovej tromboembolickej choroby (VTECH), ktorá môže náhle ohroziť aj život pacienta! Niektorí pacienti pritom nemajú žiadne subjektívne príznaky (tzv. asymptomatická forma – A), väčšina chorých však má pocit zvýšenej únavy dolných končatín, pocit bolestivého napätia až kŕčovitú bolesť v nohách a lýtkach, z čoho je aj odvodený slovenský názov – „kŕčové žily“ (tzv. symptomatická forma – S). Z hľadiska príčin sa rozoznávajú tri etiologické formy: vrodená (EC), primárna (EP) a sekundárna (ES), ktorá môže byť spôsobená viacerými chorobami, napríklad vénovou trombózou; flebotrombózou („postflebotrombotický syndróm“), zápalom žíl; tromboflebitídou („posttromboflebitický syndróm“), úrazom („postraumatický vénový syndróm“) atď.

Z anatomického hľadiska sa môže žilová porucha vyskytovať v povrchovom (AS), hĺbkovom (AD) alebo spojovacom (AP) vénovom systéme dolných končatín. Z patofyziologického (funkčného) hľadiska spôsobuje CHVCHDK buď prekážka v žilách – obštrukcia (PO), alebo opačný smer prúdenia krvi v žilách – reflux (PR), prípadne kombinácia obidvoch porúch (PR,O). V diagnostickom závere angiologického vyšetrenia by mali vždy byť vyjadrené všetky štyri diagnostické aspekty (CEAP) choronickej vénovej choroby. Prevencia a liečba chronickej vénovej choroby dolných končatín musí byť komplexná a celoživotná. Základom je eliminácia alebo aspoň redukcia všetkých rizikových faktorov, ako je redukcia telesnej hmotnosti u osôb s obezitou, nefajčenie, neužívanie hormonálnej antikoncepcie, vystríhanie sa státia atď. Veľmi dôležitá je pravidelná pohybová aktivita, ako napríklad chôdza, plávanie, bicyklovanie. Medzi základné liečebné metódy patrí kompresívna liečba pomocou kompresívnych ovínadiel a kompresívnych pančúch (lýtkových, polostehnových, stehnových pančúch a pančuchových nohavíc) a užívanie liekov, tzv. venofarmák. K invazívnym liečebným metódam patrí aj v SR laseroskleroterapia a farmakoskleroterapia, pri ktorej sa vstrekujú do rozšírených žíl sklerotizačné lieky vo vhodnej dávke a koncentrácii rôznymi technikami a spôsobmi. Patrí k tým efektívnym liečebným metódam, ktoré vyžadujú aj mimoriadnu manuálnu zručnosť.

Otázku, že prečo to nerobí Váš angiológ, musíte dať jemu. Osobne som presvedčený, že licenciu „angiológ“ by mal dostať iba internista, ktorý preukáže na praktických atestačných skúškach schopnosť vykonávať aj úspešne skleroterapiu. doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD. mim. prof. LFUK - FNsP Bratislava

Tému prináša

7FLPN QPENJFOFOÂ EFHFOFSÂDJB NBLVMZ

ekom podmienená degenerácia makuly je ochorenie, ktoré vzniká z viacerých príčin. Zasahuje centrálnu časť sietnice tzv. žltú škvrnu – makulu. Má stupňujúci charakter a neliečené vedie k vzniku praktickej slepoty, to znamená ku strate schopnosti čítať, písať a rozlišovať detail. Vzniká vo vyššom veku (po 50. roku života) u jedincov so zdedenou genetickou predispozíciou na toto ochorenie pri súčasnom pôsobení rizikových faktorov. Veľké svetové epidemiologické štúdie uvádzajú, že v 70. až v 75. roku života niektorou formou VPDM trpí až tretina populácie. S narastajúcim vekom sa výskyt ochorenia zvyšuje.

71%.

Počiatočné štádium vlhkej formy VPDM

Suchá a vlhká forma

Rizikové faktory Jedným z hlavných rizikových faktorov je vek nad 50 rokov, pričom rizikovejšie je ženské pohlavie a typický je častejší výskyt u belochov a Japoncov, zriedkavý aj černochov. Ochorením často trpia ja súrodenci, ktorých jeden z rodičov mal niektorú formu VPDM; riziko sa zvyšuje, ak ochorenie mali obaja rodičia. Z očných faktorov je rizikovejšia svetlá farba dúhovky, hypermetropia a stav po operácii katarakty. Veľmi dôležitý rizikový faktor predstavuje fajčenie. Fajčiari majú 3-krát vyššie riziko vzniku suchej formy VPDM a 2-krát vyššie riziko vzniku vlhkej formy VPDM. Na vzniku a vývoji VPDM sa môže podieľať aj nadmerná expozícia umelého svetla, hlavne jeho modré spektrum. Z celkových ochorení sa na vývoji VPDM podieľajú ochorenia, ktoré spôsobujú zníženie prietoku krvi cievovkou pod makulou, a to nekompenzovaná arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus a ischemická choroba srdca. Odporúčaná bezpečná hodnota

omega-3 mastných kyselín. Následkom je nadváha a porucha metabolizmu tukov a cholesterolu, čo riziko vzniku a vývoja VPDM ďalej zvyšuje. V dôsledku týchto rizikových faktorov sa hromadia voľné kyslíkové radikály v niektorých vrstvách sietnice, čo vedie k apoptóze, teda smrti buniek pigmentového epitelu sietnice a fotoreceptorov.

Stredne rozvinuté štádium vlhkej formy VPDM

Rozvinuté štádium vlhkej formy VPDM

pre krvný tlak je tlak 135/85 mmHg a hodnota glykovaného hemoglobínu pri diabetes mellitus nižšia ako 6 %. Vo vyspelých štátoch sveta prevládajú nezdravé stravovacie návyky. Ľudia konzumujú väčšie množstvo omega-6 mastných kyselín na úkor

Suchá forma VPDM sa vyvíja pomaly, ale nedá sa ovplyvniť liečbou. Predstavuje 90 % všetkých foriem VPDM. Vlhká (neovaskulárna) forma VPDM sa vyvíja rýchlo, v priebehu pol roka môže dôjsť u pacienta, u ktorého sa objavili prvé príznaky a nelieči sa, až k 95 % nenávratnej strate centrálnej zrakovej ostrosti. Vlhkou formou VPDM trpí asi 10 % zo všetkých pacientov s VPDM. Približne v 90 % prípadov sa dá ochorenie modernou liečbou zastaviť alebo mierne zlepšiť. Ak sa ochorenie včas nelieči, vedie k vytvoreniu jazvy, ktorá sa už odstrániť nedá. Pri suchej forme VPDM sa za neprítomnosti tzv. rastových faktorov zhoršuje výživa sietnice v centrálnej krajine, v tzv. žltej škvrne, sietnica sa tu stenčuje, niektoré jej bunky odumierajú a tak sietnica stráca svoju funkciu prijať a spracovať svetlo a obraz. Pri vzniku vlhkej formy VPDM hlavnú úlohu zohráva zvýšenie hladiny tzv. rastových faktorov vnútri oka pri nedostatočnom okysličovaní sietnice. Rastové faktory podmieňujú rast menejcenných novo tvorených ciev (neovaskularizácií) z cievovky pod sietnicu v centre, kde postupne vytvárajú cievnu pleteň. Tie-

to cievy majú inú stavbu cievnej steny, presakujú (obr. 2. a 3.), čím sa vytvára opuch žltej škvrny. Tiež z nich môžu vznikať rôzne veľké plošné krvácania pod sietnicu, do sietnice i nad ňu. Toto všetko spôsobuje najskôr deformáciu obrazu, neskôr stratu centrálnej zrakovej ostrosti s centrálnym výpadom zorného poľa. Pri neliečení sa proces v centrálnej krajine „vyhojí“ plošnou jazvou, ktorá sa už odstrániť ani liečiť nedá. Medzi prvé subjektívne príznaky ochorenia patrí zhoršovanie kontrastu a farebnosti (farby sú vyblednuté), postupne sa vyvíja deformácia a zmenšovanie obrazu, vznikajú problémy pri čítaní – písmená akoby vyskakovali, alebo vypadávali a postupne sa vyvíja centrálny výpad videnia – od zašednutia centrálneho zorného poľa až k jeho úplnej strate – centrálnemu výpadu. Pri objavení i tých najmenších subjektívnych príznakov svedčiacich pre VPDM, je potrebné čo najskôr nav-

štíviť spádového oftalmológa, ktorý ochorenie potvrdí, alebo vylúči. V prípade potvrdenia diagnózy vekom podmienenej degenerácie makuly oftalmológ odošle pacienta na pracovisko, ktoré liečbu tohto závažného očného ochorenia vykonáva.

Nová liečba Do roku 2000 vo svete neexistovala na vlhkú formu VPDM žiadna cielená liečba. Prvú cielenú liečbu na uzavretie novotvorených ciev rastúcich pod centrálnou sietnicou predstavuje fotodynamická liečba, s ktorou sa na Slovensku začalo v roku 2004. Z výsledkov veľkých svetových prospektívnych štúdií vieme, že táto liečba ochorenie stabilizuje u 50 až 70 % pacientov počas dvoch rokov. Od roku 2006 sa liečebné možnosti rozšírili o liečbu antirastovými faktormi. Sú to lieky, ktoré sa aplikujú priamo dovnútra oka, kde sa naviažu na rastové faktory. Takto vzniknutou

väzbou ich inaktivujú, vznikajú komplexy rastový-antirastový faktor, čím sa zabráni naviazaniu rastového faktora na receptory endotelových buniek (ktoré vystielajú cievy ) a zastaví sa rast ďalších novo tvorených ciev. Dovtedy vzniknutý edém sietnice a krvácania sa postupne povstrebávajú. Liečba je ambulantná. Nakoľko sa liek aplikuje priamo dovnútra oka, aplikuje sa po 3 dňovej príprave oka lokálnymi očnými antibiotickými kvapkami na operačnej sále za sterilných podmienok tak, ako každá iná vnútroočná operácia. Aplikujúci lekár každý krok procedúry pacientovi pred výkonom podrobne vysvetlí. Závery veľkých svetových klinických štúdií referujú o stabilizácii ochorenia približne u 90 % pacientov počas dvoch rokov a zlepšení nálezu i funkcie približne u 30 % pacientov. Liečba je dlhodobá, trvá dva roky. Počas liečby sú nevyhnutné pravidelné kontroly každých 4 – 6 týždňov v centrách, ktoré liečbu a s ňou spojené odborné vyšetrenia vykonávajú.

Dôležitá prevencia

Normálny nález na sietnici v mieste žltej škvrny.

Stredne rozvinuté štádium vlhkej formy VPDM.

S prevenciou VPDM by mal začať každý jedinec už v mladosti, zvlášť to platí pre rizikovú skupinu ľudí (ak sa v najbližšej rodine – rodičia, súrodenci - ochorenie vyskytuje). Známe svetové štúdie AREDS 1 a 2 odporúčajú prijímať potraviny s vyšším obsahom antioxidantov. Sú to v prvom rade vitamíny C, E a stopové prvky zinok a horčík, ktoré sa v hojnom množstve nachádzajú v ovocí a zelenine. Nenahraditeľné sú karotenoidy - luteín a zeaxantín, na ktoré sú bohaté všetky druhy zelenej listovej zeleniny - kapusta, kel, špenát, ale aj brokolica, paprika, pór, pažítka, atď. Nie menej dôležité sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa v hojnom množstve nachádzajú v rybách, vlašských orechoch, sóji. V prípade potreby väčšieho príjmu sa odporúča príjem antioxidantov formou doplnkovej výživy v tabletovej forme. MUDr. Mária Molnárová, PhD

Rozvinuté štádium vlhkej formy VPDM.

MEDICÍNA .FUBCPMJDLÜ TZOESÓN Každý šiesty, a v niektorých krajinách EÚ dokonca každý tretí Európan, trpí na metabolický syndróm. Tento stav zvyšuje riziko cukrovky II. typu, kardiovaskulárnych ochorení a mozgovej príhody, a môže viesť v konečnom dôsledku k predčasnej smrti.

tále sa zvyšujúci počet ľudí s nadváhou a obezitou v čoraz skoršom veku vedie k masívnemu rozšíreniu tohto syndrómu. Metabolický syndróm sa dokonca vkradol aj do geografických oblastí ako sú Grécko a Francúzsko, ktoré boli tradične chránené zdravým stravovaním a životným štýlom. Dosah tohto ochorenia na spoločnosť je obrovský, navyše odborníci očakávajú, že v blízkej budúcnosti sa v Európe zvýšia ceny zdravotníckych služieb. S konzumným a pohodlným spôsobom života, keď príjem energie vysoko presahuje jej výdaj, k nám prišiel moderný fenomén, ktorý nám ľahšie „vydláždi“ cestičku k infarktu, mozgovej príhode alebo nás dovedie k cukrovke 2. typu, k zmenám v obličkách, k zvýšenému krvnému tlaku a ateroskleróze.

Téma číslo jeden Metabolický syndróm postihuje 25 až 30 percent populácie a predstavuje priame ohrozenie života. S na-

rastajúcim vekom a hmotnosťou stúpa jeho výskyt. Je priamym dôsledkom súčasného životného štýlu (sedavé zamestnanie, príjem nadmerného množstva jedla, nedostatok pohybu, stres a i.). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho uznala a definovala pred niekoľkými rokmi. V súčasnosti je metabolický syndróm v medicíne „horúcou témou“, ktorej je venovaná veľká pozornosť. Až 85 percent ľudí, diagnostikovaných na metabolickým syndróm, má nadváhu. Je to súčasný výskyt viacerých rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení, ktorý sa nazýva metabolický syndróm. Typickým príznakom metabolického syndrómu je nadbytok tukového tkaniva v oblasti pásu a na hrudníku – tzv. centrálna obezita. Genetickú predispozíciu možno zistiť z rodinnej anamnézy – výskyt u jedného z rodičov (otec do 55 rokov, matka do 65 rokov) kardiovaskulárna príhoda (srdcový infarkt, cievnu mozgovú príhodu, alebo iné prejavy aterosklerózy) alebo aspoň jeden z rodičov trpí

hypertenziou, diabetom 2. typu, má v takom prípade potomok vyššie riziko vzniku metabolického syndrómu.

Spoznajte metabolický syndróm nadmerná hmotnosť s obvodom pása väčším ako 94 cm u mužov a väčším ako 80 cm u žien systolický krvný tlak (tzv. horný) je vyšší ako 130 mmHg alebo diastolický krvný tlak (tzv. dolný) je vyšší ako 85 mmHg hladina triglyceridov (druh krvných tukov) nalačno je viac ako 1,7 mmol/l hladina HDL cholesterolu (tzv. dobrý cholesterol) nalačno je menej ako 1,0 mmol/l u mužov a u žien je menej ako 1,3 mmol/l hladina glykémie (krvného cukru) nalačno je viac ako 5,6 mmol/l bielkoviny v moči sú viac ako 20 mg/mmol. Už prítomnosť troch ukazovateľov súčasne naznačuje rozvoj metabolického syndrómu!!!

Aké zdravotné problémy spôsobuje metabolický syndróm? poškodenie koronárnych a iných ciev v organizme (ateroskleróza), čo má za následok zlyhanie srdca, infarkt alebo mozgovú príhodu zmeny v obličkách, čo vedie k vysokému krvnému tlaku a srdcovo-cievnym ochoreniam zvýšené riziko zrážania krvi spomalenie tvorby hormónu inzulín, ktoré môže viesť k rozvoju cukrovky 2. typu. Odporúčania ako prevencia: kontrolovať si obvod pása (merať ho v mieste najväčšieho objemu brucha v stoji, vo výdychu) pravidelne si kontrolovať a udržiavať svoju správnu hmotnosť pravidelne si kontrolovať svoj krvný tlak dodržiavať pravidelné preventívne prehliadky u svojho praktického lekára ak fajčíte, snažte sa prestať, príp. ho obmedziť dodržiavať dostatok pohybovej aktivity – 30 minút 5-krát týždenne (rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie, beh), vhodné si nájsť k aktivite aj partnera stravovať sa pravidelne 3 – 5-krát v menších dávkach, raňajkujte zaradiť do svojho jedálnička denne 500 g čerstvej zeleniny a 150 g ovocia, celozrnné výrobky, stravu s nízkym obsahom tuku, obmedziť sladkosti dodržiavať správny pitný režim (najvhodnejšia je čistá voda, nízko mineralizovaná pramenitá alebo minerálna voda s celkovou mineralizáciou v rozmedzí 150 – 400 mg/l) znížiť príjem soli (nesoliť, vyhýbajte sa údeninám)

mať pod kontrolou príjem alkoholu (max. 2 nápoje/denne muži a 1 nápoj/denne ženy). V prípade zlyhania režimových opatrení nastupuje farmakologická liečba. Univerzálny liek na liečbu metabolického syndrómu však neexistuje. Liečba sa orientuje väčšinou len na jednotlivé prejavy metabolického syndrómu (vysoký krvný tlak, metabolizmus tukov a cukrov...) a nie jeho príčinu. Hlavnú zodpovednosť za liečbu preto nesú samotní pacienti, ktorí by sa mali v danej problematike vzdelávať. Medzinárodná Diabetická Federácia (IDF) odporúča nasledujúci postup: Ak už bol metabolický syndróm diagnostikovaný, malo by sa pristúpiť k nekompromisným opatreniam, ktoré povedú k zníženiu rizika kardiovaskulárnych chorôb a diabetu II. typu. Pacient by mal podstúpiť celkové vyšetrenie pre zistenie kardiovaskulárneho rizika (vrátane zistenia či ide o fajčiara) a nasledovať by mali tieto opatrenia: Prvý krok uprednostnenie zdravého životného štýlu primerané obmedzenie príjmu kalórií primerané zvýšenie fyzickej aktivity zmena zloženia stravy

Druhý krok medikamentózna liečba. Včasné podchytenie ukazovateľov metabolického syndrómu môže zabrániť závažným finančne nákladným a život ohrozujúcim komplikáciám budúcnosti každého jedného z nás. PhDr. ¼udmila Majerníková PhDr. Anna Hudáková Katedra ošetrovate¾stva Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove

PSYCHOLÓGIA

.VUJ[NVT

BMFCP UJDIÂ Ù[LPT W ÙTUBDI Keď človek nehovorí napriek tomu, že nemá poškodené rečové orgány ani centrálny nervový systém, nazývame tento symptóm mutizmus.

e to strata schopnosti hovoriť na neurotickom alebo psychotickom podklade. Vyskytuje sa u detí, aj u dospelých. U dospelých sa mutizmus vyskytuje hlavne ako sprievodný symptóm rôznych psychických porúch (sociálnej fóbie, adaptačnej poruchy, porúch osobnosti; a závažnejších psychiatrických ochorení – depresie a schizofrénie). Samostatnú diagnostickú kategóriu u detí tvorí elektívny mutizmus (elective = vybraný, zvolený) v Medzinárodnej klasifikácii chorôb zaradený pod Poruchy sociálnych vzťahov so vznikom špecificky v detstve a adolescencii (F 94.4). Primárne totiž vôbec nejde o poruchu reči. Deti s mutizmusom obvykle hovoria doma či v známych situáciách, ale problém nastáva pri komunikácii v nových situáciách, akou je škôlka či škola; prípadne pri komunikácii s určitými skupinami osôb (napr. s lekármi). Veľmi zriedkavý je prípad, kedy dieťa nehovorí doma, ale v iných prostrediach áno. Vtedy ide najpravdepodobnejšie o patologickú situáciu v rodine, v ktorej dieťa svojím mlčaním dáva najavo, že sa jej nechce zúčastňovať.

Mlčanie – obrana pred nebezpečenstvom U menších detí sa bežne stretávame s tým, že pri prvom kontakte s cudzím prostredím alebo človekom

nehovoria. Známa je situácia „povedz tete, ako sa voláš“ a dieťa, ktoré je inak zhovorčivé, v tej chvíli doslova „stratí“ reč. Ak je vývin dieťaťa v poriadku, postupne sa osmelí a v podobných situáciách sa bude čoraz viac cítiť ako doma a bez problémov komunikovať. Zbaví sa strachu z neznámeho a bude si čoraz viac dôverovať. Pre deti je veľkým zlomom nástup do škôlky či školy. Diagnóza elektívny mutizmus sa potvrdzuje, až keď nehovorenie pretrváva najmenej mesiac súvisle po adaptácii na nové prostredie. Strach z neznámeho je u človeka prirodzený – jedná sa o tzv. adaptívny mechanizmus. Je dobré mať odstup od vecí aj od ľudí, kým sa nepresvedčíme o tom, že pre nás nie sú nebezpečné. Pocit bezpečia je ale veľmi subjektívny a záleží na predošlých skúsenostiach. Čo by teda mohli mutistické deti vnímať ako nebezpečné? Keďže verbalizácia pocitov je u menších detí veľmi problematická, príkladom sú dospelí s podobným problémom – sociálnou fóbiou. Spoločný znak u detí aj u dospelých je vyhýbanie sa kontaktu s ľuďmi, čo môže mať rôzne príčiny. Zrejme najčastejšou je strach z kontaktu. Na nadviazanie kontaktu sa totiž musíme nejako prejaviť, prejaviť svoju osobnosť, a tak možno odhaliť aj svoje slabé stránky. Pre takéto situácie je typická nielen strata reči, ale aj očného kontaktu a iných neverbálnych prejavov. V niektorých odborných kruhoch v Amerike premenúvajú elektívny

mutizmus na selektívny, lebo dieťa si nevyberá, s kým bude hovoriť. Týmto názvom sa konštatuje, že mutizmus nie je úplný. Za podklad, hlavnú príčinu možno považovať úzkosť. Úzkosť stojí aj v popredí sociálnej fóbie, ktorej jedným z príznakov je mutizmus.

Príčina sociálnej fóbie Oprávnená je aj domnienka, či z niektorých neliečených mutistických detí nevyrastú dospelí zo sociálnou fóbiou. Zaujímavá je definícia sociálnej fóbie z českej verzie obľúbeného portálu Wikipédia: „Sociálna fóbia je neurotická porucha, charakteristická strachom z určitého sociálneho, medziľudského kontaktu, čo je sprevádzané úzkosťou, prameniacou z vedomých a nevedomých negatívnych očakávaní vlastného zlyhania v tejto osobnej rovine. Tieto očakávania pramenia z často hlboko zakorenených negatívnych predstáv o sebe, získaných prevažne výchovou, kedy dieťa nebolo rodičmi prijaté a milované nepodmienečne a spontánne ako jedinečná ľudská bytosť s právom na chyby a nezískalo tak zdravý a trvalý pocit vlastnej hodnoty a lásku k sebe samému. Tak ako bolo od prvopočiatku neisto zaobchádzané s jeho prejavmi, také neisté správanie očakáva aj od okolia. Postupom času sa tento nezdravý sebaobraz natoľko vžije, že sa stane nevedomým kritickým hlasom, ktorý bez toho, aby si to človek uvedomoval, mu v kritických okamžikoch podráža ko-

lená. Výsledkom potom nie je polemika s týmto hlasom, ktorý by sa snažil ospravedlniť a vyslobodiť z poníženia, ale úzkosť “.

Ako pomôcť U mutistických detí môžu okrem zvýšenej úzkostlivosti a hanblivosti zohrávať rolu aj problémy so separáciou alebo negativistické tendencie. Rodičia môžu nadmernou starostlivosťou a uprednostňovaním dieťaťa (hyperprotektívna výchova) vytvoriť nereálny vzorec správania, ktorý dieťa potom márne hľadá v správaní iných ľudí. Porucha je mierne častejšia u dievčat; výskyt je asi 3 – 8/10 000 detí. Skutočné problémy s rečou (artikulačnú a vyjadrovaciu neobratnosť, spomalený vývin reči) má iba zlomok mutistických detí.

Napriek tomu, že dieťa môže učivu v škole dobre rozumieť a napredovať v učení, zaostáva jeho sociálny vývin. Nevie sa presadiť v skupine rovesníkov, nevie sa spoľahnúť na iného človeka ako na rodinného príslušníka, nevie si vybaviť veci a pod. Niekedy sa ocitá až v sociálnej izolácii a pri menej chápavom prístupe môže mať problémy v školských zariadeniach . Poruchu preto treba podchytiť včas a nespoliehať sa, že „dieťa z toho vyrastie“. V dospelosti naňho okrem už zmienených symptómov číhajú aj znížené perspektívy možností zamestnať sa. Rodičia i okolie musia brať do úvahy, že vo väčšine prípadov mlčiacich detí neplatí, že dieťa nechce hovoriť, ale naozaj nemôže. Nútením do hovorenia vytvárame na dieťa len zbytočný tlak, ktorého konečný efekt môže byť úplne opačný.

Indikovaná je systematická psychoterapia (rodinná i skupinová), ktorej cieľom nie je iba „rozrečniť“ dieťa, ale vplývať aj na celkové ladenie jeho osobnosti. Kontakt s dieťaťom treba nadviazať nenásilnou formou a rešpektovať jeho obmedzenia. Verbálne aj správaním ho ubezpečiť, že sa ocitlo v prostredí a vo vzťahu, v ktorom nebude vystavené zahanbeniu ani znehodnoteniu. Osobitnou kategóriou je ťažký mutizmus (dieťa nerozpráva nikdy a s nikým napriek tomu, že predtým bola jeho reč dobre rozvinutá). Strata reči býva skôr prejavom psychotickej poruchy, posttraumatickej stresovej poruchy alebo neurologického ochorenia. PhDr. Elena Tomková

(pou ité zdroje sú k dispozícii u autorky)

VÝŽIVA

1J ÇJ OFQJ TVSPWÉ NMJFLP V druhej polovici minulého storočia sa začali v lekárskych časopisoch objavovať správy o nižšom výskyte astmy a iných alergických ochorení u vidieckeho obyvateľstva ako u mestských obyvateľov.

asto zdôrazňovali, že najmä kontakt osôb so zvieratami v prostredí fariem im zabezpečoval neskoršiu ochranu pred alergickými ochoreniami. Súčasne sa zistilo, že alergické ochorenia sú zriedkavejšie v rozvojových chudobných krajinách ako v bohatých priemyselne vyspelých krajinách. V roku 1989 britský vedec Dr. David Strachan zovšeobecnil uvedené poznatky a vytvoril tzv. „hy-

gienickú hypotézu“, ktorej podstatou je zistenie, že prílišná hygiena najmä v rannom detstve človeku škodí. K zdravému vývinu imunitného systému je nevyhnutný kontakt a stimulácia mikróbmi nielen symbiotickými, ale aj patogénnymi. U osôb, ktoré boli v rannom veku osídľované „špinou“, čiže rôznymi mikroorganizmami a ďalšími parazitmi vrátane červov, sa imunitný systém „naučí“ rozpoznávať rizikové faktory (alergény) škodiace zdraviu.

Mlieko – liek na alergiu Nedávno sa začali objavovať vedecké informácie, že aj surové nepasterizované mlieko znižuje výskyt alergických ochorení. Presvedčivo to potvrdila spoločná správa tímu vedcov zo Švajčiarska, Rakúska, Nemecka, Holandska a Švédska. Výsledky zís-

kali dlhodobým pozorovaním 15 tisíc detí vo veku od 5 do 13 rokov. U detí, ktoré pravidelne konzumovali surové, nepasterizované mlieko zaznamenali výrazne znížený výskyt astmy, sennej nádchy, ekzému a alergickej nádchy. Ďalšie vedecké pozorovania potvrdzujú, že výskyt alergických ochorení detí matiek, ktoré počas tehotenstva pili surové mlieko bol zriedkavejší. Čím skôr deti začnú piť surové mlieko, tým sú zdravšie. Za blahodarný účinok mlieka na ľudské zdravie podľa „hygienickej hypotézy“ vďačíme opäť najmä živým mikroorganizmom. V surovom mlieku je zachovaná pôvodná zostava (biodiverzita) mikroorganizmov, ktorú pasterizácia poruší. Pôvodnému zastúpeniu mikroorganizmov v mlieku sa pripisuje priaznivý účinok na vývin a funkciu imunitného systému. Okrem toho pasterizácia znehodnotí niektoré zložky mlieka významné z hľadiska podpory zdravia buď úplne, iné iba čiastočne. Navyše, na teploty sú citlivé najmä enzýmy, imunoglobulíny, β-laktoglobulín, α-laktalbumín, lyzozým, laktoferín, laktoperoxidáza

VÝŽIVA vo Švajčiarsku, ale aj vo väčšine štátov USA sa predaj mlieka a syrov vyrobených zo surového mlieka veľmi rozšíril. U nás je prvou lastovičkou „čapovanie“ surového mlieka v Bánovciach nad Bebravou a najnovšie aj v Želiezovciach.

Kvalitné slovenské mlieko

a niektoré vitamíny. Význam konzumácie surového mlieka potvrdzujú aj ďalšie výsledky. V nedávnej štúdii sa uvádza, že pracovníčky v poľnohospodárstve, ktoré denne pili najmenej tri poháre surového mlieka sa tešili z otehotnenia častejšie ako ženy, ktoré pili mlieko nízkotučné alebo mlieko vôbec nekonzumovali. Tieto preventívne účinky mlieka sa pripisujú viacerým biologicky aktívnym látkam vrátane mliečneho tuku s obsiahnutými vitamínmi, ktoré chránia pred zápalovými ochoreniami ženských pohlavných orgánov. Série najnovších výsledkov dokazujú, že z hľadiska zachovania zdravia by sa mala dávať prednosť primeranému množstvu plnotučného, pokiaľ možno surového mlieka, a nie nízkotučnému mlieku. Odporúčanie striktnej beztukovej diéty je už v sú-

časnosti prekonané. Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by mierny príjem mlieka (syrov) zvyšoval riziko srdcovocievnych a onkologických ochorení.

Bánovecká novinka Zástancovia pasterizácie mlieka upozorňujú na existujúce riziká rôznych nákaz pochádzajúcich z chorých kráv, čo výrobcovia mlieka musia plne rešpektovať. Počas celého procesu výroby mlieka musia dodržiavať hygienické pravidlá a sledovať zdravotný stav zvierat. V mnohých priemyselne vyspelých štátoch, kde sú zásady potravinovej bezpečnosti prísne dodržiavané, sa ku konzumácii nepasterizovaného mlieka dlho stavali konzervovane. Až po presvedčivých poznatkoch o pozitívnych vlastnostiach surového mlieka povolili jeho „predaj z dvora“. Nielen

Surové mlieko je, najmä v letných mesiacoch (keď má dobytok dostatok zelenej paši), zvlášť bohaté na zdravie posilňujúce látky rastlinného pôvodu. Okrem nenasýtených mastných kyselín a vitamínov, vrátane karotenoidov napr. luteínu, sú to rôzne terpény, flavonoidy a ďalšie polyfenoly, ktoré majú antioxidačné, antimikróbne, antikarcinogénne a imunostimulačné účinky. Slovenské pasienky sú v podhorských a horských oblastiach bohaté na rastlinné druhy, ktoré sú výdatnými zdrojmi biologicky cenných látok. Najmä slovenské ovčie mlieko v obsahu zdraviu prospešných mastných kyselín dosahuje kvalitatívne parametre vychýreného vysokohorského alpského kravského mlieka a v niektorých zložkách ho dokonca prevyšuje. Zistil sa v ňom približne dvojnásobný obsah zdraviu prospešných mastných kyselín, obsah CLA (konjugovaná linolová kyselina) bol o 20 percent vyšší ako v najlepšom alpskom mlieku. Keďže ovčie mlieko obsahuje dvojnásobné množstvá zdraviu prospešných zložiek ako kravské mlieko, uvedené zdravotné benefity poskytuje aj tradičná slovenská bryndza vyrobená zo surového ovčieho mlieka. Objav prospešných účinkov surového mlieka presviedča, že z hľadiska ochrany zdravia je „návrat k prírode“ veľmi žiaduci. Znovuobjavenie zdravotne prospešných vlastností surového mlieka podnietilo aj otvorenie nového smeru výskumu v preventívnej medicíne. Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. Prof. Ing. Ladislav Soják, DrSc. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava

/PWÂ HFOFSÂDJB QSPCJPUÍL Čo spôsobila hojnosť Súčasný civilizačný rozmach nie celkom praje udržiavaniu vnútornej stability ekosystému ľudského tela. A navyše – my sami si ho dokážeme likvidovať najrozličnejšími pôžitkami. Vznikajú „ochorenia z dostatku“ tretieho tisícročia, medzi ktoré patria najrozličnejšie problémy, súvisiace s nesprávnym trávením, zníženou funkciou krvného obehu alebo žliaz z vnútorným vylučovaním. A tak je namieste dopĺňať stále sa redukujúce množstvo probiotických kultúr nielen potravou, ale aj výživovými doplnkami, ktoré majú výrazný účinok, približujúci sa prirodzenej pôsobnosti originálnych, telu vlastných kmeňov baktérií.

Probiotické kultúry udržiavajú vnútornú rovnováhu aj harmóniu organizmu (fyziologickú homeostázu) a pomáhajú stabilizovať imunitu.

Probiotiká podliehajú trendom Nová generácia probiotík pre 21. storočie nielen spĺňa, ale aj výrazne predstihuje doteraz užívané preparáty. Je schopná prirodzene prežiť spracovanie do liekovej formy, znášať výkyvy teplôt a vlhkosti, nenarušene prechádzať tráviacim traktom a odolávať účinkom štiepiacich enzýmov, aby sa bezpečne dostala až na miesto určenia

do črevnej mikroflóry, kde sa začne rozmnožovať a prinášať potrebný úžitok. V prípade averzie voči prehĺtaniu liekových toboliek si ich môže konzument rozpustiť vo vode, kde sa menia na číry roztok, bez zápachu a chuti. Môžu sa pridávať do akéhokoľvek nápoja alebo tekutiny pri izbovej teplote alebo do horúceho jedla. Bývajú kombinované s vlákninou, ktorá sa vyskytuje v mnohých druhoch rastlín, vrátane bežnej zeleniny (mrkva, kukurica, reďkovka, rajčiaky). Preparáty novej generácie probiotických kultúr sú ideálnym prípravkom pre ľudí bez rozdielu veku, vrátane detí a seniorov. MUDr. Pavel Maloviè, PhD.

Probiotiká a ich vplyv na zdravie V ľudskom tráviacom trakte dochádza k stretu vonkajšieho a vnútorného prostredia. Nachádza sa tu až 70 % ľudských imunitných buniek, prebieha tu trávenie, vstrebávanie a vylučovanie prijatej potravy. Pre celkové zdravie je preto nevyhnutné udržiavať vyrovnanú a zdravú črevnú mikroflóru, tvorenú rôznymi druhmi mikroorganizmov – baktérií. Živé baktérie s pozitívnym vplyvom na zdravotný stav človeka sa nazývajú probiotiká. Stres, užívanie antibiotík, cestovanie, nevyvážená strava – to všetko sú faktory, ktoré môžu zapríčiniť narušenie pomeru pozitívnych a negatívnych mikroorganizmov v črevách a viesť k zažívacím a tráviacim problémom, ktoré súvisia s vyprázdňovaním. Vedeli ste, že dĺžka ľudského tráviaceho traktu dosahuje 9 metrov? Týchto 9 metrov zastáva pre zdravie človeka nenahraditeľnú rolu! V lekárni je možné dostať probiotikum Salutil od spoločnosti Walmark, ktoré predstavuje rozšírenú 4-fázovú probiotickú starostlivosť o zdravie tráviaceho traktu. Tento výrobok obsahuje garantované množstvo jedinečných, dobre preskúmaných a osvedčených kmeňov baktérií a probiotickú kvasinku Saccharomyces boulardii. Denná dávka výrobku Salutil obsahuje 15 mld. živých probiotických kultúr, ktoré sú odolné voči kyslému prostrediu žalúdka, vďaka čomu sa dostanú živé až do miesta pôsobenia – do čriev.

Farmaceutická technológia vyzbrojila citlivé probiotiká špeciálnymi obalmi z polysacharidov a proteínov, ktoré chránia probiotikum uvoľňujúce sa z obalov až v prostredí čreva. Salutil je ideálnym pomocníkom pre celú rodinu. Pomáha pri tráviacich problémoch spojených s cestovaním, pri zvýšených fyzických a psychických nárokoch a v čase užívania antibiotík a bezprostredne po liečbe. Jedna kapsula Salutilu obsahuje toľko probiotických buniek ako 33 kusov 150 gramových jogurtov so živými vými kultúrami!

www.walmark.sk www.klubzdravia.sk infolinka: 0800 101 101

VÝŽIVA

.MJFLP B SBLPWJOB Pre ľudské mláďa je mlieko primárnou potravinou od jeho narodenia. Sme predsa cicavce. Platí to teda rovnako od úsvitu ľudstva až dodnes. Potravinou sa ale biela tekutina stala len pred pár tisíckami rokov. Stále hlasnejšie sa ozývajú názory, že je to potravina pre človeka nevhodná a škodí jeho zdraviu. Môže byť mlieko dokonca karcinogénne?

lieko nadobudlo charakter potravy v priebehu poľnohospodárskej revolúcie asi pred 10 000 rokmi, kedy sa začal chovať dobytok. V minulosti sa vysoko cenilo nielen z hľadiska výživy, ale aj z hľadiska zdravia, o čom svedčí aj jeho častá prezývka „biela krv“. Avšak koncom minulého storočia sa začali šíriť rôzne názory o prípadných rizikových vlastnostiach mlieka. Niektoré súčasná veda už objasnila (alergia, neznášanlivosť mliečneho cukru, zahlieňovanie „celého organizmu“), iné čakajú na vysvetlenie.

Všadeprítomný rastový faktor V zdravom organizme okrem ľudského rastového hormónu spolupôsobia aj rôzne iné rastové faktory. Jeden z nich, inzulínu podobný rastový faktor, známy ako IGF (insulin-like growth factor) je v súčasnosti stredobodom záujmu, pretože sa rozšírili informácie, že IGF obsiahnutý v mlieku vyvoláva rakovinu. Vzniká v pečeni, z ktorej sa vylučuje do krvnej plazmy. Hlavným regulátorom jeho tvorby je rastový hormón a inzulín. Okrem pečene sa menšie množstvá IGF tvoria prakticky vo všetkých telesných tkanivách vrátane kostí. IGF riadi delenie buniek, ich diferenciáciu ako aj apoptózu (programovaná smrť buniek). Rastový faktor je nevyhnutný pre vývin

embrya, je kľúčovým regulátorom rastu kostí a svalov, podieľa sa na správnej funkcii imunitného a nervového systému. Spolu s rastovým hormónom je hlavným regulátorom telesného rastu detí, má však významné funkcie aj v dospelých organizmoch. IGF spolu s ostatnými rastovými faktormi (transformačný rastový faktor, fibroblastový rastový faktor, prostaglandíny skupiny E2 a cytokíny) hrajú významnú úlohu pri tvorbe kostí a hojení zlomenín. Okrem účinkov na telesnú stavbu a metabolizmus pôsobí aj na centrálny nervový systém. Má neuroprotektívne účinky, podporuje tvorbu synapsií v mozgu, zlepšuje spánok a kognitívne funkcie. Je dôležitý aj pre zdravý vývin vnútorného ucha, nedostatok IGF môže zaviniť až ohluchnutie.

Hodnoty, čo ovplyvňujú zdravie Obsah IGF v sére zdravého človeka sa zvyšuje od narodenia až po pubertu, kedy dosahuje najvyššie koncentrácie (500 ng/ml). V postpubertálnom štádiu sa obsah IGF v sére začína znižovať a po dosiahnutí vyššieho veku (70-80 rokov) sa zníži až na podobné hodnoty ako krátko po narodení (80-100 ng/ ml). Obsah IGF v sére jednotlivcov vo vekových skupinách nie je jednotný, pohybuje sa v určitom vymedzenom rozsahu. Nízke hodnoty IGF v krvi sa namerali pri rôznych chorobných stavoch, ako je osteoporóza, cukrovka, ischemická choroba srdca, infarkt my-

okardu, fraktúry chrbtice a bedrových kĺbov a pri rôznych neurodegeneratívnych chorobách vrátane Alzheimerovej choroby. Obsah IGF v sére zdravého človeka stredného veku je 150 ng/ ml, kým pacient s diabetes má obsah IGF znížený o 50 percent. Ženy s nízkym obsahom rastového faktoru v sére majú o 60 percent zvýšený výskyt fraktúr. Vyššia hladina sa namerala v krvi pacientov s niektorými formami rakoviny, pretože IGF má významnú úlohu v delení nielen zdravých buniek, ale aj malígnych. Z takýchto poznatkov zrejme vychádzajú aj antimliekoví aktivisti, ktorí hlásajú, že mlieko a v ňom obsiahnutý IGF spôsobuje rakovinu.

IGF v mlieku neohrozuje Všetky druhy mlieka, ľudské, kravské, ovčie i kozie obsahujú menšie množstvá IGF. Priemerne ho v kravskom mlieku nájdeme v koncentrácii 3-4 ng/ml, čo by pri dennej konzumácii 1,5 litra mlieka (vrátane syrov a iných mliečnych výrobkov) znamenalo jeho zvýšenie v tráviacom trakte o 4500 – 6000 ng. Zo slín, pankreasovej šťavy, žlčových ciest a črevnej mukózy sa denne dostáva do tráviaceho traktu až 380000 ng IGF. Teoreticky by denný príjem 1,5 litra mlieka mohol zvýšiť obsah IGF v sére najviac o 0,05 %, a to za predpokladu, že ho tráviace enzýmy nerozložia. Zistilo sa, že pečeň a ostatné tkanivá produkujú denne 107 ng IGF. Prípadný denný príjem IGF z mlieka v porovnaní s jeho endogénnou tvorbou v ľudskom organizme je zanedbateľný. Klinické testovania potvrdili, že IGF podávaný orálne nezvyšoval jeho hladinu v krvi, pretože sa neabsorboval. Aj tvorbu červených krviniek zvyšuje iba IGF podaný parenterálne. Podľa experimentálnych výsledkov vyššia hladina IGF v sére pacientov s rakovinou prostaty je dôsledkom vysokej produkcie IGF bunkami malígneho tkaniva prostaty. IGF tvorený priamo tkanivami urýchľuje delenie buniek výraznejšie ako cirkulujúci IGF v krvi produkovaný pečeňou. Preto niektorí odborníci hladinu IGF

považujú skôr za onkologický marker ako za pôvodcu rakoviny prostaty. Na druhej strane u pacientok s rakovinou kŕčka maternice sa zistila nízka hladina sérového IGF.

Zdravšia je vyššia hladina Osteoporóza, srdcovocievne a neurodegeneratívne ochorenia sú chorobami prevažne vyššieho veku, v ktorom je vo väčšine prípadov hladina IGF v krvi znížená. Najnovšie výsledky však potvrdzujú, že zvýšenie hladiny sérového IGF zdravotný stav zlepšuje. Pôvodne sa to dokázalo štúdiom na experimentálnych zvieratách. Podkožné injekčné podanie IGF starším potkanom výrazne zredukovalo patologické ukazovatele charakteristické pre Alzheimerovu chorobu. Strava bohatá na kvalitné bielkoviny s esenciálnymi aminokyselinami, ktoré si organizmus nevie vyrobiť, ako je mäso, mlieko, ryby a sója, zvyšujú obsah IGF v krvi. Na druhej strane hladovanie a potrava chudobná na esenciálne aminokyseliny obsah IGF v krvi znižujú. Preto tvrdenie, že mlieko spôsobuje rakovinu, je vedecky neopodstatnené. Obsah IGF v sére zvyšuje aj sója a to aspoň tak účinne ako mlieko. Prečo potom antimliekoví aktivisti nepripúšťajú eventualitu, že aj sója by sa mohla podieľať na karcinogenite? Napriek rozsiahlemu výskumu rastlinných estrogénov z hľadiska mechanizmu ich účinkov súvisiacich s rakovinou prsníka a prostaty, je stále veľa neznámych faktorov. Ostáva nedoriešené, či rast-

linné estrogény majú chemopreventívne vlastnosti alebo či nemôžu mať opačný účinok – stimuláciu karcinogenézy. Na druhej strane neexistuje jediný relevantný dôkaz, že by prírodné mlieko malo karcinogénne účinky, čo potvrdzuje nielen historická prax, ale aj výsledky mnohých renomovaných vedeckých centier.

Rastový faktor ako liek Farmaceutický priemysel rýchlo reagoval na zistenia o pozitívnych účinkoch rastových faktorov. Niektoré rastové faktory vrátane IGF sa už vyrábajú rekombinantnými technológiami. Začali sa používať nielen ako potravinové doplnky, ale aj ako lieky. Uplatňujú sa pri spomalenom raste detí, pri liečení cukrovky, povrchových rán, kožných i žalúdočných vredov, osteoporózy, pri rôznych zápalových črevných ochoreniach (napr. Crohnova choroba), ako aj pri hojení resekcií vnútorných orgánov. Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. Ústav bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK, Bratislava

Tému prináša

)ZQFSBLUÍWOZ NPÇPWÜ NFDIÙS Poznáte pocit, keď takmer nedobehnete na toaletu, alebo vám aj trošku ,,cvrklo“, do nohavíc. Na ceste do obchodu alebo na poštu poznáte všetky toalety, a v noci sa niekoľkokrát zobudíte na potrebu močiť? Je pravdepodobné, že trpíte ochorením, ktoré sa volá dráždivý močový mechúr.

samotnom názve ochorenia, dráždivý alebo hyperaktívny močový mechúr OAB (overactive bladder), je skrytá aj jeho definícia. Pre ochorenie je typické časté a frekventné nutkanie na močenie, nezriedka sprevádzané aj únikom moču a nočným močením. Presná definícia podľa ICS (International continence society) z roku 2002 znie: OAB je chronické postihnutie dolných močových ciest, pre ktoré je charakteristické nutkavé a neodkladné močenie s alebo bez úniku moču, sprevádzané frekventným močením a noktúriou (močením v noci). Nemusia sa vyskytovať všetky príznaky, ale neodkladné nutkanie na močenie (urgencia) nesmie chýbať.

Kde je toaleta? Výskyt hyperaktívneho močového mechúra je veľmi častý, podľa rôznych zdrojov ním trpí až 18 % populácie, čo je veľmi vysoké číslo zaraďujúce toto ochorenie do kategórie civilizačných. Na Slovensku môže ísť až o takmer 400 tisíc pacientov. Ochorenie sa v rovnakej miere týka žien aj mužov. Príznaky podobné hyperaktívnemu močovému mechúru môžu sprevádzať rôzne ochorenia. V rámci urologických ochorení sú to napríklad akútny zápal močového mechúra, zápal prostaty, nádor močového mechúra alebo prostaty, chronické zápaly mechúra (po rádioterapii) a výskyt kameňov v močových cestách.

Metabolické ochorenia ako cukrovka, neurologické ochorenia ako lumboischialgický syndróm, ochorenia platničiek či skleróza multiplex môžu taktiež sprevádzať podobné príznaky hyperaktívneho močového mechúra. Časté močenie môžu vyvolať aj lieky zo skupiny diuretík, používané pri liečbe ochorení srdca a ciev. Podobne, časté nutkanie na močenie spôsobujú aj gynekologické ochorenia. Medzi ťažkosti, ktoré vedú pacienta k lekárovi, patria najmä:

časté močenie nutkavé močenie cez deň, ktoré je ťažké potlačiť vôľou tzv. urgencia časté močenie v noci náhly únik moču po predchádzajúcom nutkaní na močenie - urgentná inkontinencia bolesti v podbrušku

Dostupná diagnostika Pokiaľ trpíte uvedenými príznakmi, neváhajte a oslovte vášho urológa, vyšetrenie nie je v prvej fáze bolestivé a je veľmi jednoduché. Pozostáva z rozhovoru s pacientom (zistením anamnézy), kedy pátrame po ochoreniach, ktoré sa vyskytli v minulosti alebo sú prítomné v súčasnosti, po liekoch, ktoré pacient užíva, zaujíma nás ako často a kedy ho nutká na močenie.

Diagnostika pokračuje objektívnym vyšetrením, pri ktorom sa vyšetruje brucho a podbruško, u mužov aj prostata, ženy sa niekedy vyšetrujú v gynekologickej polohe. Nasleduje vyšetrenie moču, pomocou ktorého je možné potvrdiť alebo vylúčiť zápal močových ciest, alebo nám vyšetrenie ukáže cestu, ktorou smerovať v diagnostike. Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky je denník močenia, do ktorého si pacient zaznamenáva príjem a výdaj tekutín za posledné tri dni. Takto je možné zistiť, koľko pacient vypije tekutín, akého druhu, koľko vymočí a ako často chodí močiť. Denník močenia je pre lekára najlepšou pomôckou v diagnostike hyperaktívneho močového mechúra. Ultrasonografia močového mechúra a prostaty pomôže vylúčiť iné urologické ochorenia. Dá sa ňou posúdiť hrúbka steny močového mechúra, obsah močového mechúra a veľkosť prostaty u mužov. V diagnostike sa používajú aj dotazníky, ktoré vypĺňa pacient. Po zistení, že naozaj ide o hyperaktívny močový mechúr, dostane pacient tabletkovú liečbu. Pokiaľ je liečba neúspešná, treba pokračovať v špeciálnej diagnostike, ktorá pozostáva z uroflowmetrie - merania prúdu moču, z urodynamiky – merania tlakovoprietokových pomerov v močovom mechúre a cystoskopie vyšetrenia sliznice močového mechúra zvnútra. Tieto špeciálne vyšetrovacie metódy sa používajú len vtedy, ak nie je primárna liečba úspešná.

Liečba hyperaktívneho močového mechúra: 1. úprava životosprávy a základných ochorení 2. rehabilitácia, nácvik močenia 3. medikamentózna liečba 4. neurostimulácia 5. chirurgická liečba

Pri tzv. minimálnom vyšetrení a diagnostike často odhalíme banálne prí-

činy vzniku hyperaktívneho močového mechúra, ako napríklad zvýšený príjem kofeínových nápojov, nevyvážený denný príjem tekutín. V týchto prípadoch je možné stav pacienta zlepšiť jednoduchou úpravou životosprávy. Stabilizáciou diabetu alebo zmenou diuretickej liečby môže tiež dôjsť k zmierneniu močových ťažkostí. Rehabilitácia pozostáva z gymnastiky svalstva panvového dna, tzv. Kegelových cvikov, ktoré sa síce najčastejšie odporúčajú pre stresovú inkontinenciu moču, ale aj pri zmiešanej inkontinencii majú významný vplyv. Behaviorálna liečba spočíva v nácviku močenia v presný čas a na presný podnet. Medikamentózna liečba tvorí zlatý štandard v liečbe hyperaktívneho močového mechúra. V súčasnosti máme dostatočné množstvo liečiv na účinnú a bezpečnú liečbu hyperaktívneho močového mechúra. Lieky spôsobujú, že pacient má slabší pocit nutkania

na močenie, chodí močiť menej často, a pri inkontinencii niekedy dokonca dokážu úplne potlačiť únik moču. Liečeným pacientom sa výrazne zlepšuje kvalita života, napríklad už len tým, že sa lepšie vyspia, pretože nemusia v noci tak často močiť. Ako každá medikamentózna liečba, aj liečba hyperaktívneho močového mechúra má svoje obmedzenia. Pacienti s glaukómom sú ohrození zvýšením vnútroočného tlaku a zhoršeným videním, preto pri liečbe hyperaktívneho močového mechúra u pacientov s OAB a glaukómom indikujeme kontrolné očné vyšetrenie a žiadame o vyjadrenie očného lekára k liečbe. Z nežiaducich účinkov liečby sa najčastejšie vyskytujú sucho v ústach a zápcha. Neuromodulácia je ďalšou možnosťou liečby. Týmto postupom sa však na Slovensku zatiaľ nikto nezaoberá, ale v Českej republike sú dve centrá, ktoré sa postupne dostávajú v liečbe OAB neurostimuláciou na veľmi dobrú úroveň. Operačná liečba je indikovaná až po zlyhaní všetkých predošlých možností liečby. Pozostáva z hydraulickej dilatácie močového mechúra, teda v rozšírení vnútorného priestoru močového mechúra, čím sa zvýši jeho kapacita. Inou možnosťou je cystektómia s vytvorením neoveziky, t.j. nového močového mechúra, prípadne iná forma odvodu moču z tela. Takéto riešenia sú mimoriadne zriedkavé. MUDr. Roman Sokol Privátna urologická ambulancia Trenèín

MEDICÍNA

nkov seriál čloáporóze o oste

"LP [BJTUÍNF EPTUBUPL WÂQOJLB Bolo zistené, že priemerné množstvo vápnika prijatého potravou, je v skupine detí a dospelých osôb do 65 rokov len polovičné, v porovnaní s odporučeným množstvom. Starší ľudia prijímajú dokonca len štvrtinové množstvá.

Podľa expertov najlepším zdrojom vápnika je prirodzená strava. Medzi najvýznamnejšie zdroje patria mlieko a mliečne výrobky. Mlieko patrí k našim základným živinám od narodenia až po starobu. Okrem vápnika obsahuje ďalšie dôležité látky, ako sú fosfor, bielkoviny, tuky, mliečny cukor, vitamíny a stopové prvky. Niektoré osoby sa boja piť mlieko a jesť určité potraviny pre obsah cholesterolu. Nájdu sa aj odborní autori, čo neodporúčajú piť mlieko a poukazujú na nedostatočnosť enzýmu, ktorý štiepi mliečny cukor (tzv. laktáza), ďalej na možnosť alergie na mlieko a prímes toxických látok. Pokiaľ ide o obsah cholesterolu, mlieko s menším ako 2% obsahom tuku cholesterol nezvyšuje a podľa posledných výskumov má určitý preventívny účinok na vznik nádorových a srdcovocievnych chorôb. Neznášanlivosťou mlieka trpia osoby, ktorým chýba laktáza. Dochádza k poruche štiepenia mliečneho cukru, ten sa nevstrebe a spôsobí rôzne ťažkosti ako nafukovanie, hnačky. Osoby s nedostatkom laktázy však väčšinou dobre znášajú kyslé mlieko a jogurty, kde je mliečny cukor už naštiepený. Podobne, obyčajne dobre tolerujú tvaroh a syry. Alergia na mlieko je vzácna a často sa zamieňa s neznášanlivosťou mlieka pri nedostatku laktázy. Toxické látky už v mlieku nie sú a hygienické kontroly sú v tomto smere veľmi prísne. Ako mimomliečne zdroje vápnika sa uvádzajú: celozrnný chlieb, orechy, mak, tvrdá voda, mäso (hydina, ryby, divina, chudé hovädzie), sušené figy, slivky, marhule, koreniny a bylinky(petržlenová vňať, pažítka, mletá paprika, majorán), nápoje (minerálky, bylinkové čaje). V publikácii „Ženské bolesti chrbtice- sterilita, inkontinencia, osteoporóza“ sú uvedené podrobné tabuľky jednotlivých potravín s popísaným obsahom vápnika, cholesterolu, pomer vápnika/laktózy ... Ak nedokážeme získať množstvo vápnika z prijatej stravy, musíme dennú potrebu vyrovnať doplnkami výživy s obsahom kalcia. Kalcium sa v tabletách nachádza vo forme vápnikových solí rôzneho chemického zloženia (uhličitan vápenatý, citrát, laktát, glukonát vápenatý). Na zaistenie rovnakého množstva najlepšie využiteľného vápnika treba rôzne množstvo jednotlivých solí kalcia. Najväčšiu biologickú dostupnosť vápnika z týchto prípravkov (ionizovaný vápnik) má uhličitan.

Ako prijímať vápnik? Náš organizmus využije naraz okolo 500 mg vápnika prijatého v akomkoľvek čase, či už je zdrojom potrava, alebo výživový doplnok. Pri použitom uvedenom množstve vápnika, sa tento rýchle vstrebáva cez črevnú stenu za pomoci aktívneho prenosu. Pri väčšom množstve sa realizuje pomalší, pasívny prenos a kalcium sa správne nezužitkuje. Je teda lepšie konzumovať potraviny boha-

té na vápnik, alebo doplnky výživy v menších dávkach počas dňa, najmä v priebehu jedla a po jedle. Vzhľadom na to, že náš organizmus potrebuje vápnik počas celých 24 hodín, odporúčajú sa konzumovať potraviny bohaté na vápnik, napr. jogurt, i pred spaním a zaistiť tak prísun vápnika i počas noci. Bolo dokázané, že podanie vápnika večer pred uľahnutím znižuje nočný vrchol parathormónu v krvi, a tým sa znižuje i zvýšené nočné odbúravanie vápnika z kostí. Niektoré látky však môžu narúšať schopnosť organizmu vápnik efektívne využiť. Z najznámejších sú to potraviny s vysokým obsahom oxalátov (špenát, rebarbora, mandle), fytátov (strukoviny, pšeničné otruby), bielkovín a sodíka. Oxaláty a fytáty viažu vápnik v čreve a ten sa horšie vstrebáva. Strava bohatá na bielkoviny a soľ tiež ochudobňuje organizmus o vápnik, pretože podporuje jeho zvýšené vylučovanie obličkami. V diéte sa ďalej odporúča obmedzovanie kofeínu alebo fosfátov (farebné kofeínové nápoje), ktoré tiež zvyšujú vylučovanie vápnika močom. Vláknina v ovocí, zelenine a bežných obilninách nenarúša vstrebávanie vápnika. Aby sme mohli využiť maximum vápnika prijatého z potravy, je dobré nekonzumovať súčasne potraviny bohaté na oxaláty a fytáty. Oveľa lepšie je konzumovať ich 2 hodiny po požití stravy bohatej na vápnik. Vápnik sa lepšie v strebáva v kyslom prostredí, takže výhodu majú osoby so zvýšenou kyslosťou žalúdočnej šťavy. U osôb so zníženou produkciou žalúdočnej šťavy je vstrebateľnosť vápnika nalačno veľmi nízka, zlepšuje sa po podaní s potravou. Treba pripomenúť, že alchlórhydria (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave) býva bezpríznaková a postihuje 1/3 všetkých osôb starších ako 60 rokov. Inak sa odporúča pitie kyslých ovocných štiav, dovolené je i pitie malého množstva kyslého vína. Ďalej je výhodné konzumovať kyslú zeleninu, napr. kyslú kapustu a kyslé uhorky. Súčasne je ideálne konzumovať potraviny s vysokým obsahom vitamínu D, keď sa vstrebáva väčší podiel vápnika, a tým sa celkovo zvýši jeho využitie z prijatej odporučenej diéty . Keď predpisujeme vyšší príjem vápnika, zvyčajne odporúčame aj dostatočný príjem tekutín (2,5 litra a viac za 24 hodín). Denný príjem až 2,5 g vápnika sa považuje za bezpečný, ale i pri nižších dávkach sa môže dostaviť zápcha, plynatosť alebo tlak v žalúdku. Zápche môžeme predísť dostatočným pitím tekutín a hojnou konzumáciou ovocia, surovej, varenej i dusenej zeleniny.

O celej problematike osteoporózy a bolestí v oblasti chrbtice sa môžete podrobne dočítať v publikácii s CD Elena Ďurišová: Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza). Je to kniha aj o ochorení, pri ktorom dochádza k rednutiu kostí, o tom: ako ochorenie včas odhaliť komplexne liečiť a tak predchádzať zlomeninám na podklade osteoporózy. Kniha o cvičeniach pri bolestiach chrbtice, nielen pre pacientov s osteoporózou, ale i pre všetkých, ktorí bolesti chrbtice majú alebo im chcú predchádzať. Publikácia je určená pre pacientov i zdravotníkov, venuje sa epidemiológii, diagnostike a komplexnej liečbe sterility, inkontinencie a osteoporózy (diétne opatrenia, liečba chemická, nechemické metodiky). Sterilita – neplodnosť. Inkontinencia – únik moču. Osteoporóza – rednutie kostí.

Kniha je určená všetkým ženám bez rozdielu veku. Patrí mladým ženám, ktoré sú v období plného sexuálneho života, túžby po dieťati. Ženám stredného veku i tým, ktorým začína obdobie prechodu, alebo tým skôr narodeným, ktoré sú už v období menopauzy. Veľa užitočných rád (a nielen o cvičení svalov panvového dna) však patrí i mužom, ktorí s nami zdieľajú spoločný život. Kniha okrem podrobných informácií o ochoreniach uvádza i rady o ich komplexnej liečbe vrátane špeciálnych cvičení. Aj niektoré preparáty s vápnikom môžu mať nežiaduce účinky typu zápchy alebo plynatosti. Odporúča sa zmena prípravku, jeho užívanie po jedle a v menších dávkach počas dňa. Pacientom, ktorí trpia obličkovými kameňmi, treba prísne kontrolovať vylučovanie vápnika močom. Zvýšené straty vápnika močom sú najčastejšie spôsobené zlým spätným vstrebávaním vápnika obličkami (príčina tohto stavu nie je presne známa, hovoríme o tzv. idiopatickej hyperkalciúrii - tento typ dobre reaguje na podanie liekov typu tiazidov). K druhotnému zvýšeniu odpadu vápnika môže dôjsť pri akomkoľvek znehybnení (pri obrne, po úraze), ďalej predávkovaním vitamínom D, pri niektorých liekoch (napr. na odvodnenie - Furosemid, kortikoidy -Prednison), pri chorobách žliaz s vnútornou sekréciou (prištítné telieska, štítna žľaza) a pri všetkých procesoch, ktoré zvyšujú kostné odbúravanie. Nižšie dávky vápnika ordinujeme i pacientom so sarkoidózou (najčastejšie pľúcna forma). Toto ochorenie je spojené so zvýšeným črevným vstrebávaním vápnika.

Je veľmi dôležité pred zahájením liečby vyšetriť sérovú hladinu vápnika (S-Ca) a 24-hodinové vylučovanie vápnika močom (dU-Ca), aby sa vylúčila tzv. idiopatická hyperkalciúria. Hladiny sa ďalej kontrolujú v určitých časových intervaloch a podľa ich hodnôt sa dávkuje odporučená terapia, hlavne vápnikom a vitamínom D.

tate o tom, čísle sa dočí vitamínu D m co dú bu V e dostatok e vať správn ako zaistím te rešpekto ta s osteeš a čo má en diéta paci zostavená . ou oporóz prim. MUDr. Elena Ïurišová Reumatologicko-rehabilitaèné centrum Hlohovec, www.rrc.sk

Kniha je jedným z nástrojov, ktoré určite prispejú k trvalému úspechu Vášho snaženia. Cvičebné zostavy: sterilita – podľa Mojžišovej (modifikácia) inkontinencia – cvičebná zostava svalov panvového dna „Lúčky“ osteoporóza, bolesť chrbtice – podľa Ďurišovej. Nahraté CD je ideálnou pomôckou na cvičenie pre všetky uvedené preventívno-liečebné zostavy.

aajj PPrreedd (aj formou dobierky) tel./fax: 0 3 3 7 3 0 1 8 2 0 formou sms : 0 9 4 9 4 4 4 4 4 4 www.rrc.sk

Komplexná liečba pohybového aparátu Reumatologicko-rehabilitačné centrum, spol. s.r.o. prim. MUDr. Elena Ďurišová Pribinova 56, 920 01 Hlohovec (s osteologickými ambulanciami v Trnave – Prednádražie a v Galante – NsP) Tel./fax: 0 3 3 / 7 3 0 1 8 2 0 w w w . r r c. s k

Ambulancie: reumatologická , ortopedická, osteologická, ambulancia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, akupunktúry, prírodnej medicíny vyšetrenie rednutia kostí celotelovým denzitometrickým prístrojom návrh komplexnej liečby osteoporózy pre pacientov z celého Slovenska špeciálne zostavy cvičení pre ženy (a nielen pre ženy) pri sterilite, inkontinencii moču a osteoporóze naprávanie chrbtice a kĺbov, liečba laserom, plynovými injekciami... liečba rázovými vlnami (ostrohy päty, tenisový lakeť, úponové bolesti...) akupunktúra, liečba prírodnými preparátmi... colonhydroterapia „črevná sprcha“ (čistenie hrubého čreva preplachovaním pomocou špeciálneho prístroja pri poruchách trávenia, obezite, bolestiach chrbtice a kĺbov, zápche, ekzémoch atď.).

Osteologické vyšetrenie a podľa indikácie osteológa i denzitometrické vyšetrenie hradia všetky zdravotné poisťovne pri ich odporučení odosielajúcim lekárom (praktický lekár, gynekológ, odborný lekár). Po realizácii denzitometrického vyšetrenia pacienta poučíme o životospráve a pohybovom režime, pri indikácii vykonáme odbery na vyšetrenie kostných markerov, prípadne ďalších špeciálnych ukazovateľov, odporučíme kompenzačné pomôcky. Ak má pacient pred vyšetrením realizované odbery hladín S-Ca, S-Mg, S-P, ALP a uCa/24 hod. s výsledkami, zostavíme individuálny terapeutický plán s dennými dávkami jednotlivých liekov, pri intolerancii chemických liekov možnosť ordinácie prírodných preparátov. Aj v našej osteologickej ambulancii sa snažíme pacientov motivovať k správnemu životnému štýlu a k spolupráci na liečbe.

VÝŽIVA

-JFÇJWÂ TJMB QSÍSPEZ QSPUJ LBãÆV B QSFDIMBEOVUJV

Liečivky, bylinky, liečivé rastlinky. Pri drobných zdravotných neduhoch, akými sú choroby studených zimných dní – kašeľ či prechladnutie, môže byť fytoterapia – liečba bylinkami, naozaj účinná. Liečivé rastliny sa v podobných prípadoch odpradávna s úspechom používali v ľudovom liečiteľstve. Keď výskumy potvrdili ich liečivú silu, prevzala ich aj oficiálna medicína. Čo je fytoterapia? Či v prípade fytoterapie ide o alternatívnu alebo doplnkovú liečebnú metódu, o tom by sa dalo polemizovať. Isté však je, že tak ako alternatívna aj oficiálna medicína majú rovnakú oblasť záujmov: starostlivosť o zdravie. Moderná fytoterapia vychádza z praxe ľudovej medicíny, ktorá po tisícročia využíva liečivú silu ukrytú v rastlinách a výťažkoch z nich. Fytoterapia je teda liečba rastlinami. Nie nadarmo sa hovorí, že na každú

chorobu rastie v prírode bylinka. Za fytoterapeutické prostriedky označujeme výhradne také, ktoré pozostávajú z rastlín, ich jednotlivých častí alebo z ich výťažkov, ako sú živice či oleje. Netreba snáď zdôrazňovať, že závažné ochorenia ako onkologické alebo srdcovo-cievne choroby sa fytoterapiou liečiť nedajú. V takých prípadoch sa dá fytoterapia využiť ako doplnková, podporná liečba. Pre mnohé, menej závažné ochorenia, ktoré človeka vždy budú trápiť, sú znalosti o liečivej sile rastlín nenahraditeľné. Prečo? Jednoducho preto, že fungujú. A práve preto fytoterapeutické prostriedky nikdy nestratia svoj význam. „Potvrdili to aj moderná medicínska prax a výskum - mnohé dnes bežne používané liečivá, ktoré sa pripravujú syn-

teticky, majú svoj pôvod práve v látkach vyskytujúcich sa v rastlinách, ktoré ľudstvo využíva po tisícročia. Za všetky spomeňme napríklad kyselinu acetylsalicylovú, ktorá tlmí bolesť, znižuje teplotu a má protizápalové účinky. Je to vlastne derivát kyseliny salicylovej nachádzajúcej sa v kôre vŕby bielej,“ píše sa v knihe rakúskej autorky, lekárničky a odborníčky na liečivé rastliny Dr. Ulrike Rehberger: Kostbarkeiten aus der Hausapotheke (Skvosty z domácej lekárne). Účinné látky obsiahnuté v rastlinách – produkty ich bunkového metabolizmu, sú predmetom medicínskych a chemických výskumov už viac ako sto rokov. Avšak až moderné metódy identifikácie a izolácie organických zlúčenín umožnili odhaliť chemickú podstatu týchto liečivých látok a ich účinkov. Pravdou však je, že liečivá sila mnohých rastlinných látok ešte len čaká na svoje „objasnenie“.

Dráždivý kašeľ Je najčastejším symptómom ochorení dýchacích ciest. Príčinou býva bakteriálna alebo vírusová infekcia, astma či bronchitída. Kašeľ môže mať viacero foriem – počínajúc suchým dráždivým, cez vykašliavanie hlienov až po kŕčovité záchvaty kašľa. Najmä na začiatku ochorenia dokážu liečivé rastliny zmierniť niektoré nepríjemné príznaky. V prípade suchého dráždivého kašľa, ktorý nesprevádza zvýšená tvorba hlienu, je dobré aplikovať také liečivky, ktoré zabraňujú vysúšaniu slizníc. To prispieva k predchádzaniu záchvatov kašľa. Bylinkové čaje proti kašľu možno osladiť medom alebo cukrom. Proti dráždivému kašľu sa osvedčil napríklad ibištekový čaj. Koreň ibišteka cielene pôsobí proti vysúšaniu slizníc svojím obsahom slizovitých látok. Dá sa použiť aj na kloktanie. Pri suchom, dráždivom kašli rovnako ako aj pri vykašliavaní hlienov pomáha čaj z divozelu. Okrem slizovitých látok obsahujú kvety divozelu veľkokvetého saponíny, ktoré majú prečisťujúci účinok, takže okrem zmiernenia podráždenia dýchacích ciest dokáže táto rastlina rovnako dobre uľahčiť vykašliavanie hlienov, tým, že ich rozpúšťa. Súčasne pôsobí protizápalovo, takže uľaví pri akútnom či chronickom zápale priedušiek a ako kloktadlo i pri zápaloch hrdla a hrtana.

VÝŽIVA Vykašliavanie hlienov Bakteriálna alebo vírusová infekcia priedušiek vedie k zápalovým zmenám na sliznici dýchacích ciest a následne k zvýšenému prekrveniu, v dôsledku čoho bunky reagujú nadmernou tvorbou hlienu a priedušky sa bránia kašľom. Cieľom v tomto prípade nie je tlmenie kašľa, ale naopak povzbudenie vykašliavania vytvorených hlienov tak, aby sa ich dýchacie cesty čo najskôr zbavili. Tu môžu pomôcť bylinky, ktoré dokážu hlieny zriediť alebo jednoducho vykašliavanie urýchliť. Sem patria predovšetkým dve skupiny rastlín: rastliny, ktoré obsahujú éterické oleje a rastliny obsahujúce saponíny. Okrem schopnosti riediť hlien majú obe skupiny aj antibakteriálne a protizápalové účinky. Do prvej patria aníz, fenikel či povestná materina dúška. Do skupiny rastlín obsahujúcich saponíny sa zasa radí prvosienka alebo koreň sladkého drievka. Saponíny sú rastlinné glykozidy, ktoré podporujú

24 2 4

vylučovanie hlienov, respektíve ich zriedenie.

Záchvaty kašľa Pri takejto forme kašľa dochádza ku kŕčovitému stiahnutiu prieduškového svalstva, dôsledkom čoho sa do organizmu nedostáva dostatok kyslíka. Takáto forma kašľa je charakteristická pre astmu, ale napríklad aj čierny kašeľ alebo pre niektoré formy zápalu priedušiek, keď sa tvorí nadmerné množstvo hlienu. V tomto prípade môžu pomôcť liečivé rastliny, ktoré majú antispastické teda protikŕčové účinky, napríklad čaj z materinej dúšky alebo z kvetov podbeľu.

Prechladnutie a chrípka Chrípkové ochorenie spôsobené vírusovou infekciou by sa v žiadnom prípade najmä v súčasnosti, keď nás okrem „starej známej“ sezónnej chrípky ohrozuje ešte aj pandemická chríp-

ka, nemalo bagatelizovať. Najčastejšie ho sprevádza vysoká teplota, bolesti kĺbov a svalov, nádcha a kašeľ. K vírusovej infekcii sa nezriedka pridruží aj bakteriálna, čo sa tiež prejaví vo forme nádchy, kašľa a zachrípnutia. Boľavému a zapálenému hrdlu úľavu prinesú šalvia alebo repík. A pomôcť môžu liečivé rastliny s potopudným a teplotu znižujúcim účinkom, ako sú napríklad kvety lipy alebo túžobníka brestového či bazy čiernej. Ako prevencia a podpora imunity vo všeobecnosti sa odporúčajú liečivé rastliny s vysokým obsahom vitamínu C. Za všetky spomeňme starý dobrý šípkový čaj. Všetko sú to však skôr len podporné prostriedky liečby. Odporúčania platia predovšetkým ako pomoc pri prvých, miernych príznakoch nachladnutia. Pri podozrení na chrípku je v každom prípade návšteva lekára nevyhnutná. -r-

Tému prináša

"LP TB CSÂOJ QSPUJ DISÍQLF

Najnovšie poznatky v boji proti chrípke už nezdôrazňujú iba dôležitosť pestrej stravy a dobre fungujúcej imunity ako súčastí prevencie. Okrem nových odporúčaní na účinnú liečbu prichádzajú na náš trh aj nové prostriedky ochrany zdravia.

Ako chrániť seba aj ostatných?

Všade okolo nás Po celý život sme obklopení ohromným množstvom neviditeľných mikroorganizmov. A celý rad z nich je pre naše zdravie nebezpečných. Za to, že v tomto prostredí dokážeme v zdraví prežiť, vďačíme imunite. V zimnom období a predovšetkým v období sezónnej a hroziacej pandemickej chrípky, môžu drobní nepriatelia zdravia z mikrosveta naše zdravie vážne ohroziť. Najmä pacientov s oslabenou imunitou. Imunita však nie je to jediné, čo môže zlyhať. Aby sa nám vírusy takpovediac nedostali na telo, je na mieste aj „miestna“ ochrana.

Prechladnutie a chrípka patria medzi najčastejšie sezónne infekčné ochorenia. Chrípka je ochorenie vysoko nákazlivé, ktoré sa veľmi rýchlo šíri. Každý Európan sa s ňou priemerne stretáva dva razy ročne. Ochorením sa každoročne celosvetovo nakazí až 10 percent populácie, v období pandémie, o ktorom sa tohto roku hovorí čoraz častejšie, to môže byť až 50 percent obyvateľstva. Na rozdiel od prechladnutia je chrípka ochorením, a to dnes snáď vedia aj malé deti, ktoré neradno bagatelizovať. Hoci ani v prípade pandemickej chrípky nezomiera na komplikácie v skupine chronicky chorých pacientov, viac osôb, ako pri ochorení na bežnú, sezónnu chrípku, hrozba pre zdravie tu stále je. Ako sa teda chrániť? Okrem očkovania, ktoré odborníci považujú za najúčinnejšiu ochranu, napríklad aj bariérou priamo na tvári. Nos a ústa sú totiž jediným miestom vstupu vírusu

do organizmu. Moderné „opevnenie“ proti vírusom predstavuje ochranná protivírusová maska (rúško) ActiProtect, ktorá práve teraz prichádza na náš trh. Obsahuje unikátnu protivírusovú vrstvu „Virucoat“, ktorá pri kontakte zneškodní až 99,99 percentchrípkových vírusov. Je to jediná maska, ktorá nielen mechanicky filtruje vzduch, ale zároveň vírusy chrípky aj ničí. Maska dokázateľne chráni pred rôznymi typmi chrípkových vírusov. Použitie ActiProtect je jednoduché a pohodlné. Ochranná vrstva Virucoat si zachováva protivírusovú aktivitu počas celého dňa – 24 hodín. A aký je mechanizmus účinku? „Vtip“ spočíva v inaktivácii vírusu na povrchu respirátorovej masky prostredníctvom udržania nízkeho pH, ktoré zabezpečuje práve vrstva Virucoat. Podľa odhadov postihne pandémia chrípky H1N1 až 25 percent obyvateľstva a počet úmrtí môže celosvetovo dosiahnuť až 4 milióny! Používanie protivírusovej masky ActiProtect je spoľahlivým prostriedkom, ako infekciou nenakaziť seba ani ostatných.

Tému prináša

0QUJNÂMOF EÂWLPWBOJF 1BSBDFUBNPM QSJ MJFÇCF CPMFTUJ B IPSÙÇLZ

ráve v období nárastu chrípky sa v Bratislave konala konferencia s nanajvýš aktuálnou témou: Najnovšie poznatky v boji proti chrípke. Jedným z prednášajúcich bol profesor MUDr. Milan Kriška, DrSc., z Ústavu farmakológie, LF Univerzity Komenského v Bratislave. Informoval o dôležitostioptimálneho dávkovania liekov na zníženie horúčky, v závislosti od hmotnosti pacienta. Donedávna sa ako jednotlivá analgetická dávka prípravkov obsahujúcich 500 mg-

24 2 4

paracetamolu u dospelých odporúčala dávka 1–2 tablety. Avšak v prípade osôb s telesnou hmotnosťou nad 50 kg tak dochádza pri dávke 500 mg paracetamolu k poddávkovaniu, čo môže byť príčinou nedostatočnej účinnosti. Optimálne dávkovanie paracetamolu by malo byť definované na základe telesnej hmotnosti pacienta.

História užívania paracetamolu Paracetamol (tiež acetaminofen, N-acetyl-para-aminophenol) patrí do sku-

piny neopioidných analgetík; chemicky ho je možné zaradiť do skupiny anilinových derivátov. Prvýkrát bol syntetizovaný v roku 1877. Na farmaceutický trh paracetamol uviedla v roku 1953 spoločnosť Sterling-Winthrop. V porovnaní s aspirínom, ktorý bol do tej doby jasne dominantný, sa odporúčal ako bezpečný pre deti a pacientov s ochorením tráviaceho traktu. V 80. rokoch už paracetamol v predajniach predstihol aspirín a po tom, čo odbor-

níci čoraz častejšie začali poukazovať na závažné nežiaduce účinky fenacetínu, sa stal globálne jedným z najužívanejších analgetík.

Účinnosť a bezpečnosť paracetamolu Za desaťročia bolo overené, že paracetamol je pri užívaní v terapeutických dávkach veľmi bezpečný, s minimom nežiaducich účinkov. Má významný analgetický a antipyretický účinok, na rozdiel od nesteroidných analgetík (NSA) však nepôsobí protizápalovo a nemá antikoagulačné vlastnosti. Oproti kyseline acetylsalicylovej a ďalším NSA je veľmi šetrný k tráviacemu traktu. Paracetamol má svoje stále miesto v pediatrii, pretože pri jeho užívaní u detí od 3 mesiacov do 15 rokov nehrozí vznik Reyeovho syndrómu. Toxická dávka paracetamolu je 200 mg/kg, t. j. 13–20 x vyššia než odporučená dávka, alebo 10–15 g u dospelého. Neúmyselné predávkovanie paracetamolom môže byť spôsobené nesprávnou interpretáciou doposiaľ odporučeného dávkovania, kedy je jednotlivá dávka stanovená na 1–2 tablety, t. j. 500–1000 mg paracetamolu. Ak dospelý pacient s telesnou hmotnosťou nad 50 kg užije iba jednu tabletu, je poddávkovaný a výsledný efekt bude pravdepodobne neuspokojivý. Následne potom rastie riziko, že pacient nedodrží stanovený odstup medzi jednotlivými dávkami a užije opakovane dve tablety toho istého alebo iného prípravku s obsahom paracetamolu na dosiahnutie žiadaného analgetického efektu.

Optimálna analgetická dávka paracetamolu Všeobecne udávaná a uznávaná jednotlivá analgetická dávka paraceta-

molu per os (ústami) je 10–15 mg/kg, denná maximálne 60 mg/kg , u dospelého maximálne 1 g pro dosi (na jednotlivú dávku) opakovať najskôr po 4 h, maximálne však 4 g denne.

Terapeutické dávkovanie paracetamolu Súčasne používané odporučené dávkovanie t. j. 1–2 tablety pro dosi bolo stanovené pred 40 rokmi. Pri bežnom dávkovaní, t. j. 1 tbl. 500 mg pro dosi u dospelej osoby, je paracetamol u osôb s hmotnosťou vyššou než 50 kg poddávkovaný, čo v mnohých prípadoch znamená nedostatočnú účinnosť. Problém spočíva v skutočnosti, že za posledné dve dekády dochádza k prudkému vzrastu prevalencie nadváhy a obezity. Pri terapeutickom užívaní paracetamolu treba brať do úvahy aj to, že telesnú hmotnosť 50 kg dosahujú adolescenti priemerne medzi 13. a 14. rokom. Optimálne dávkovanie pri telesnej hmotnosti od 34 do 50 kg je 1 tableta 500 mg paracetamolu, pri hmotnosti 51–70 kg je to 1,5 tablety 500 mg paracetamolu a u osôb s hmotnosťou 71–100 kg sú to 2 tablety 500 mg paracetamolu. Pri prípravkoch bez deliacej ryhy je možné akceptovať

1 tabletu 500 mg u osôb s telesnou hmotnosťou 34–60 kg, u osôb s hmotnosťou 61–100 kg potom 2 tablety 500 mg. Výhodnou alternatívou pre dospelých s hmotnosťou nad 50 kg je užiť napríklad horúci nápoj, ktorý odstraňuje naraz viac príznakov chrípky a zároveň jeho jedna dávka (vrecúško) obsahuje správnu dávku paracetamolu, teda buď 750mg, alebo 1000 mg paracetamolu. V detskom veku je najvhodnejšie podávať sirupy dávkované kalibrovanou striekačkou, ktorá umožňuje exaktné dávkovanie podľa telesnej hmotnosti dieťaťa. Pri deťoch a adolescentoch je možné za dolnú váhovú hranicu pre použitie jednej 500g tablety v jednej dávke považovať 34 kg, čo zodpovedá priemernému veku 10 rokov. Odporúčané dávkovanie v praktickom dopade nemení zabehnuté schémy, a teda ani neovplyvňuje súčasný bezpečnostný profil lieku. Predchádza však poddávkovaniu, ktoré je jedným z najčastejších dôvodov nesprávneho užívania liekov obsahujúcich paracetamol. V odporúčanom dávkovaní sa paracetamol považuje za veľmi bezpečný liek pričom pre dosiahnutie optimálneho účinku je dôležité vyvarovať sa poddávkovaniu. -ib-

Majte po ruke osobnú váhu a túto pomocnú tabuľku dávka paracetamolu (v miligramoch) 34 – 50 kg 10 – 14 r. 500 13 – 16 r. 650 44 – 65 kg 51 – 75 kg 14 r. až dospelosť 750 67 – 100 kg dospelí ľudia 1000 hmotnosť

vek

MEDICÍNA 1BOEFNJDLÂ DISÍQLB " ) / OB 4MPWFOTLV

e multirezortným, koordinačným, konzultačným a odborným orgánom vlády Slovenskej republiky. Pripravuje podklady a opatrenia, ktoré predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných subjektov, ktoré majú v komisii svojho zástupcu. Jej predsedom je minister zdravotníctva a členmi sú ministri zodpovedných rezortov, predsedovia VÚC a experti v príslušných medicínskych odboroch. Pandemická komisia vlády zasadá podľa potreby s ohľadom na vývoj epidemiologickej situácie. Prvý pandemický plán v Slovenskej republike bol vypracovaný v roku 2001, aktualizovaný bol v rokoch 2005 a 2008. Obsahuje informácie o chrípke a úlohy a postupy jednotlivých rezortov v prípade pandémie.

Epidemiologická situácia pandemickej chrípky A(H1N1) 2009 v SR Vírus pandemickej chrípky A(H1N1) 2009 bol na Slovensku po prvýkrát laboratórne potvrdený 28. mája 2009. Odvtedy má počet potvrdených prípadov chrípky rastúci trend. Nárast počtu prípadov pandemickej chrípky sa zaznamenal v prvej vlne počas letných mesiacov júl – august, čo bolo spôsobené pozitívnou cestovateľskou anamnézou. Začiatkom chrípkovej sezóny 2009/2010 vzrástol počet akútnych respiračných ochorení ako aj počet osôb s pandemickým vírusom chrípky. Pozoruje sa nárast ochorení najmä u mladých osôb a školopovinných detí bez pozitívnej cestovateľskej anamnézy. K 27.

Za účelom ochrany zdravia obyvateľov Slovenskej republiky v prípade pandémie chrípky bola v roku 2005 zriadená Pandemická komisia vlády Slovenskej republiky. 11. 2009 bolo na Slovensku zaznamenaných 550 laboratórne potvrdených prípadov na pandemickú chrípku. Postihnutí sú väčšinou mladí ľudia vo veku 15 – 45 rokov. Najviac potvrdených prípadov je v Bratislavskom kraji, avšak počet prípadov sa rovnomerne zvyšuje aj v ostatných krajoch Slovenska. Z doterajšieho vývoja chrípky môžeme konštatovať, že pandemický vírus chrípky A(H1N1) 2009 doteraz neovplyvnil epidemiologickú krivku chrípky a chrípke podobných ochorení na Slovensku. Epidemiologická situácia na Slovensku je zatiaľ podobná ako v predchádzajúcich chrípkových sezónach. Infekcia vírusom chrípky je obzvlášť nebezpečná pre určité skupiny osôb. Ide najmä o osoby s inými pridruženými základnými ochoreniami – diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, chronické respiračné ochorenia vrátane astmy a iné stavy spôsobujúce sťažené dýchanie ako napríklad obezi-

Regionálne rozloženie laboratórne potvrdených prípadov pandemickej chrípky A(H1N1) 2009 na Slovensku (n = 550) k 27. 11. 2009

ta. Medzi ohrozenejšie skupiny osôb patria aj deti a tehotné ženy. Situácia je rovnaká aj v prípade pandemickej chrípky A(H1N1) 2009. Zatiaľ čo ochorenie u zdravých osôb prebieha mierne a bez komplikácií, infekcia osôb patriacich do rizikovej skupiny môže spôsobiť komplikovanejší priebeh.

Opatrenia realizované ÚVZ SR Úrad verejného zdravotníctva v apríli zriadil na žiadosť MZ SR telefonickú linku pre verejnosť, ktorá bola maximálne využívaná v letných mesiacoch. V dôsledku dovolenkového obdobia využívali obyvatelia Slovenskej republiky telefónnu linku najmä z dôvodu informácií o epidemiologickej situácii v jednotlivých krajinách. Hlavný hygienik SR vydal pre cestovateľov rozhodnutie s konkrétnymi postupmi v prípade návratu z oblastí s výskytom novej chrípky.

V apríli a júni tohto roka boli jednotlivé regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR a vyššie územné celky požiadané o zabezpečenie posilnenia surveillance a manažmentu chrípky na celom území Slovenska. Boli aktualizované plány nemocníc a zdravotníckych zariadení a vyskladnené zásoby ochranných pracovných pomôcok a antivirotík. Hlavný hygienik SR vydal niekoľko usmernení zameraných na laboratórne vyšetrenie klinických vzoriek pri podozrení na chrípku. V prvej fáze sa laboratórne vyšetrovali všetky osoby prichádzajúce zo zahraničia s klinickými prejavmi chrípky. Osobám bez klinických príznakov ÚVZ SR odporučil sledovanie zdravotného stavu a okamžité kontaktovanie lekára v prípade jeho zhoršenia. Momentálne, kedy pandemická chrípka už cirkuluje na našom území, sa laboratórne vyšetrujú osoby s komplikovaným priebehom ochorenia, hospitalizované osoby s akútnym respiračným ochorením a osoby, ktoré zomreli a mali v anamnéze akútne respiračné ochorenie. Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia, chrípku a chrípke podobné

Časové rozloženie laboratórne potvrdených prípadov pandemickej chrípky A(H1N1) 2009 na Slovensku (n = 550) k 27. 11. 2009

ochorenia je najvyššia v skupine detí školského veku. Hlavný hygienik SR preto vydal pokyny pre zintenzívnenie epidemiologických opatrení na školách.

Očkovanie proti chrípke Očkovanie patrí medzi najúčinnejšie prostriedky v boji proti infekčným ochoreniam. Všeobecne sa očkovanie proti chrípke odporúča najmä osobám s oslabeným imunitným systémom a osobám, ktoré sú v profesionálnom riziku nákazy. Stratégia očkovania proti pandemickej chrípke bola prijatá Pandemickou komisiou vlády SR na základe odporúčaní ECDC, WHO

a skúseností z ostatných krajín Európy. Očkovanie pandemickou vakcínou bude na Slovensku mimoriadne a odporúčané. Určené je pre zdravotníckych pracovníkov, tehotné ženy, osoby s vybranými chronickými chorobami a osoby zabezpečujúce chod krajiny. Tieto skupiny tvoria asi 20 % obyvateľstva Slovenskej republiky. Očkovanie budú vykonávať praktickí lekári pre deti a dorast a praktickí lekári pre dospelých, v lôžkových zariadeniach nemocníc budú očkovať očkovacie tímy. Očkovanie sa plánuje realizovať v priebehu januára roku 2010. Mgr. Helena Hudecová, RNDr. MUDr. Ján Mikas Úrad verejného zdravotníctva

KRÁSA

ßUÍIMB W BLB WPEF

Aj vy túžite zbaviť sa tukových buniek rýchlo a bezbolestne? Nepomáhajú vám žiadne diéty ani cvičenie a tuk je stále tam, kde ho nechceme mať? Metódy na odstránenie nadbytočných kíl majú v ponuke aj kliniky plastickej chirurgie.

iposukcia bola vždy metódou, ktorá bola účinná, ale zákrok bol vo väčšine prípadov dosť bolestivý. Po niekoľkých rokoch intenzívneho vývoja je čoraz viac zákrokov bezbolestných, či sa uskutočňujú bez celkovej anestézie, ktorá je veľkou záťažou na srdce. Chirurgické zákroky sa stávajú viac estetickými. Úplnou novinkou v liposukcii je metóda odsávania tuku vodným lúčom prístrojom body-jet, nazývaná aj WAL liposukcia (waterjet assisted liposuction).

Ako funguje liposukcia vodou? „Pomocou prístroja body-jet sa priamo do problémových miest pod tlakom, cez kanylu, napustí tekutina. Vysoký tlak tekutiny rozpustí tuk, ktorý nechceme, a ten sa následne odstráni,“ hovorí MUDr. Alexandra Novotná z kliniky Esthetic, ktorá unikátny prístroj vlastní. S jej slovami súhlasí aj plastický chirurg Doc. Jozef Fedeleš, ktorý má už dvojročné skúsenosti s prístrojom body-jet. „Metóda spočíva v tom, že doteraz sa tkanivo roztokom najprv napumpovalo, a potom sa odsávalo.

Bolo to bolestivejšie, a lekár nemal kontrolu odsávania,“ hovorí. „Metóda vodného lúča je zmes rôznych látok vo fyziologickom roztoku. Ide o tekutinu, preto hovoríme o vodnom lúči. Rozrušovanie tkaniva je také fyziologické, že neporaní cievy, nervy, ani tukové bunky, alebo len minimálne. Dokonca aj kmeňové bunky ostanú nepoškodené.“ A tie sa dajú zužitkovať. Hovorí dermatologička MUDr. Novotná. „Tuk možno vstrekovať do rôznych častí tela: na korekciu pŕs, jaziev, tváre a tukové bunky prežijú. Predtým ťažko prežívali. Na 6-8 deň väčšinou zahynuli. Pri takomto odbere môžeme tuk využiť maximálne. Po každej liposukcii sa klienti zvyčajne cítili ako zbití. V tomto prípade je bolestivosť znížená a má omnoho kratšie trvanie, ako pri ostaných metódach.“

Bez anestézie a krátko! WAL liposukcia je mimoriadne krátka procedúra. Vykonáva sa pri miestnom znecitlivení. Zo všetkých podobných zákrokov je zatiaľ najefektívnejšia a špecialista ho urobí za pomerne krátky čas, maximálne hodinu a pol. Podľa pacientok, ktoré tento druh liposukcie absolvovali, sa zákrok dá vydržať, nie je to strašná bolesť. Zubár je vraj horší, zvyknú vtipkovať lekári.

Benefity WAL liposukcie Pri doterajších „obyčajných“ technikách často prichádzalo k veľkým stratám krvi. Dokonca boli prípady, že pacient musel po zákroku dostať transfúziu. Teraz je zase iný problém.

Nová metóda je relatívne „nekrvavá“, ale lekár nemôže do tela pacienta napumpovať nekontrolované množstvo vazokonstrikčných látok, adrenalínu, ani látok proti bolesti. Odobraté množstvo nie je na chudnutie, ale slúži na upravenie tvaru tela. Ak treba odstrániť väčšie množstvo, je lepšie operovať. Inak by prebytočná kože priveľmi ovísala. „Je to zdravá zmena, efektívny nástroj chudnutia. Odstráni tuk z oblastí, kde je tukové tkanivo príliš odolné. Zlepšuje celkový tvar tela. Odber tuku sa však pri WAL liposukcii nedá robiť donekonečna. Treba zobrať len určité maximálne množstvo. Z priveľmi tučného človeka chudého neurobí. Nikto by si nemal myslieť, že sa mu odsaje 15 litrov a zrazu schudne 15 kíl. „Ak odsajete veľa, v podstate tak poškodíte organizmus zvnútra; proces hojenia môže byť potom veľmi diskutabilný,“ hovorí Doc. Fedeleš.

Schudnutie už navždy? Docent Fedeleš je opatrný. Tukové bunky sa nerozmnožujú, ich počet sa teda nezvyšuje. Keď má niekto väčší príjem kalórií a priberá, tukové bunky sa zväčšujú. Ak liposukciou odstránime časť tukových buniek a pacient bude ďalej jesť a jesť, nebude priberať iba na mieste odsatia, všade inde však áno. WAL liposukcia, ktorú ponúka aj klinika Esthetic svojim klientom je východiskom pre problémy s postavou a následne aj zdravím. Zlepší váš život, odhalí vašu novú postavu. „Už sa liposukcie nemusí nikto obávať. Nepoškodzuje tkanivo, vieme ňou odsať tuk priamo z miest, odkiaľ potrebujeme,“ dopĺňa MUDr. Novotná. „To znamená aj minimálne straty krvi. Zákrok je ambulantný, pacient po ňom odchádza domov. Výhodný je tiež krátky čas rekonvalescencie. Po zákroku pacient potrebuje špeciálnu elastickú bielizeň, ktorú je nutné nosiť aspoň mesiac.“ MUDr. Alexandra Novotná, PhD.

.FEJDÍOTLF WZTWFUMFOJB QPSFLBEJFM B ÆVEPWÜDI ÙTMPWÍ „Zomrel od strachu“

Naše prababky poznali bez možnosti laboratórnych analýz liečivé účinky bylín a ich naivné vedomosti ešte stále vedecky dokazujeme.

radedovia vedeli predpovedať počasie a úrodu aj bez počítačových modelov a dnešná veda dodatočne vysvetľuje pravdivosť pranostík. Mnohé z porekadiel, ktoré znejú ako prázdne slová, majú svoje racionálne jadro, často až neuveriteľne výstižné.

„Krvi by sa nedorezal“ Používa sa v súvislosti so strachom, náhlym preľaknutím alebo pri pohľade na nepríjemnú a nečakanú situáciu. Človek zodpovedajúci úsloviu je bledý, spotený, s rozšírenými zreničkami a napätými svalmi, pripravený na „boj alebo útek“. Situácia vzniká pri náhlom preľaknutí, pred dôležitou skúškou, v očakávaní bolestivého odberu krvi zo žily, alebo pri pohovore so šéfom. Vysvetlenie: každá nečakaná situácia, ktorá je spojená aspoň náznakom s nebezpečenstvom, vyvolá v ľudskom tele okamžite poplachovú – stresovú – reakciu. Tá potom pripravuje organizmus na jej zvládnutie. Zvyšuje sa tlak krvi, zrýchľuje činnosť srdca, zrýchľuje a prehlbuje dýchanie, spomaľuje sa činnosť žalúdka a čriev, rozpadá sa zásobný cukor a zvyšuje sa hladina cukru v krvi a dochádza k presunom krvi. Nadbytočná krv z orgánov, ktoré nie sú potrebné na zvládnutie hroziaceho nebezpečia sa čiastočne presúva do tých častí tela, ktoré sú pri poplachovej reakcii dôležité, teda do životne dôležitých orgánov. Dochádza k tomu na

základe pokynov z mozgu, ktoré zúžia cievy v koži a rozšíria v srdci, mozgu, obličkách. Zúžené cievy (tepny, žily aj vlásočnice) v koži sú menej viditeľné až neviditeľné aj na miestach, kde ich inokedy vidno, ale pri povrchovom poranení kože v takejto situácii rana menej krváca ako keď sa poraníme v štádiu pokoja a pohody. Krv v kožných vlásočniciach menej presvitá a koža sa stáva bledou.

„Krv mu stuhla v žilách“ Je to pokračovanie a rozvinutie predchádzajúcej situácie. Ľudová tvorivosť vyšla z predpokladu, že človek v strachu pri poranení menej krváca. Nevedno, ako jednoduchí ľudia v dávnej minulosti objavili príznaky, o ktorých dnes ani mnohí lekári nevedia, že vôbec existujú. Pri poplachovej reakcii sa okrem spomínaných viditeľných telesných prejavov aktivujú aj menej viditeľné biochemické zmeny v krvi. Následkom zvýšenia činnosti nadobličiek, pretože v strese sa zvyšuje aktivita žliaz s vnútorným vylučovaním, sa do krvi vyplaví väčšie množstvo hormónov drene a kôry nadobličiek. Dochádza k zužovaniu vlásočníc (najtenšie krvné cievy) a k zvýšenému zhlukovaniu krvných doštičiek. Krv má sklon k zvýšenému zrážaniu a v zúžených vlásočniciach aj k nadmernej tvorbe mikroskopických zrazenín. Krv je menej tekutá, stáva sa hustejšou, čiže „stuhla“.

Dlhodobý stres skôr alebo neskôr vyvolá zvýšenie tlaku krvi (okrem iných problémov, ako napríklad žalúdočné vredy, nespavosť a iné). Je to podmienené dlhodobým vyšším vylučovaním hormónov drene nadobličiek (adrenalínu, noradrenalínu), ktoré zužujú cievy, zvyšujú činnosť srdca a zrýchľujú jeho frekvenciu. V spolupráci s hormónmi kôry nadobličiek menia aj hospodárenie organizmu s vodou a soľou. Keďže podnety sú síce mierne ale dlhodobé, organizmus má čas po rôzne dlhú dobu odolávať a prispôsobovať sa. Iná situácia vznikne, keď je podnet veľmi, veľmi silný, nečakaný a prudký. Nadobličky okamžite vyplavia veľké množstvo hormónov, cievy sa náhle zúžia a nastane prudké zvýšenie tlaku krvi so zodpovedajúcim zaťažením srdca. Zároveň sa náhle zosilňuje a zrýchľuje činnosť srdca. Vo vzájomnej súčinnosti týchto faktorov vznikne obrovský nepomer medzi potrebou a dodávkou kyslíka a živín v srdci a preťažené srdce sa zastaví. Za 20 sekúnd vznikne bezvedomie, za minútu človek prestane dýchať a ak nie je prítomný svedok, ktorý by začal oživovanie, z človeka ktorý „zamrel od strachu“ je človek, ktorý zomrel od strachu (teraz už bez úvodzoviek). Treba povedať, že takáto situácia je extrémne zriedkavá, možno aj preto, že sa na ňu nemyslí a ani podrobná pitva ju nedokáže. Tieto reakcie vzniknú a prebiehajú u každého, bez ohľadu či o nich vieme, alebo nie. Ich poznanie pomôže, pretože keď vieme čo môžeme očakávať, tak nás to menej prekvapí a vystraší. doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. lekár záchrannej slu by

MEDICÍNA )OBÇLPWÉ PDIPSFOJB

EFUTLÉIP

WFLV

Synonymom používaným pre hnačkové ochorenia je aj dyspepsia alebo dyspeptický syndróm. V detskom veku nie sú takéto ochorenia ničím výnimočným. Ich základným prejavom sú hnačky. ním potravín a jedál; respektíve ide o hnačky vzniknuté na psychogénnom podklade.

Nebezpečná dehydratácia

ypická je zvýšená frekvencia vylučovania stolice oproti stavu pred ochorením, riedka až vodnatá konzistencia, zmena farby stolice (napr. zelená), prítomnosť prímesí ( hlien, krv, parazity), ako aj silný zápach.

Možné príčiny Hnačkové ochorenie môže byť spôsobené obrovským množstvom príčin; delíme ich do dvoch veľkých skupín: hnačky infekčného charakteru (príčinou je patogénny mikroorganizmus nachádzajúci sa v tráviacom trakte alebo v ďalších systémoch tela). Môže ísť o gastroenteritídu, enteritídu, otitis media, pneumóniu alebo infekciou močových ciest. hnačky neinfekčného pôvodu spôsobené napríklad užívaním liekov a chemikálií (antibiotiká, chemoterapeutiká, otrava hubami); alergiou - najčastejšie na nejakú potravinu; autoimunitným procesom (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba; nevhodnou prípravou a skladova-

Hnačkové ochorenie sprevádza, najmä vzhľadom na príčinu vedúcu k hnačke, aj množstvom ďalších symptómov. Dôležité je uvedomiť si, že vodnatou a častou stolicou dieťa, zvlášť tie najnižšie vekové kategórie – novorodenec, dojča, batoľa, stráca veľmi rýchlo veľké množstvo vody a minerálov čo vedie k dehydratácii. Môže sa končiť až rozvratom vnútorného prostredia a šokom. Správnym prístupom k problému zo strany rodičov sa dá týmto extrémnym situáciám predísť. Symptómy DEHYDRATÁCIE suché sliznice, vznik bielych povlakov v ústnej dutine, na perách, popraskané pery dieťa sa menej potí, netvoria sa slzy málo moči, moč je tmavý má vpadnuté oči, špicatý nos, výraznejšie lícne kosti studené, vlhké končatiny sťažuje sa na bolesť hlavy, slabosť, únavu, závraty; menšie deti sú podráždené, plačlivé alebo naopak spavé

V domácom prostredí je nevyhnutné zabezpečiť nasledujúce postupy: 1. REHYDRATOVAŤ (tj. navrátiť do organizmu stratené tekutiny a minerály). Najlepšie je použiť špeciálne roztoky voľne dostupné v lekárni (napr. Kulíšek, Rehydron, Fluidex),

ktoré sú zložené zo sodíka, draslíka, chlóru, glukózy. Pri ich príprave a použití je dôležité riadiť sa pokynmi lekárnika a príbalového letáku. Uvedené prípravky sa nesmú obohacovať o iné tekutiny ako džús, sýtená minerálka, sladený nápoj – pretože sa liečivý efekt stráca. Uvedené prípravky podávame pomaly, často, v malých dávkach tak, aby sa ich účinné látky v tenkom čreve postupne vstrebávali. Okrem uvedených rehydratačných roztokov podávame dieťaťu aj nesladený čaj, nesýtené minerálky – takisto pomaly a v malých dávkach. 2. Po zmiernení príznakov začíname s následnou REALIMENTÁCIOU (postupným návratom k pôvodnej strave, ktorú dieťa prijímalo pred ochorením). Jedlá pripravujeme z nasledovných potravín, ktoré sú dobre akceptované tráviacim traktom a veľmi ho nezaťažujú: ryža a ryžový odvar, zemiaky, banány, mrkva, strúhané ošúpané jablko, sucháre, suché biele pečivo. Pokrmy pripravujeme na vode, bez pridania tukov a mlieka. Dôležité tiež je: Dodržiavať dôslednú hygienu rúk, okolia konečníka, udržiavať krátke, čisté nechty Zabezpečiť čistú osobnú a posteľnú bielizeň, pokojné a teplé prostredie. Minimalizovať výraznú fyzickú aktivitu. Ak dieťa trpí bolesťami brucha spôsobenými nadmernou tvorbou črevných plynov, je vhodné (po porade s detským lekárom) podávať digestívum alebo probiotikum ( Hylak) Súčasne sledovať zmeny konzistencie, frekvencie, farby stolice ako aj prejavy dehydratácie. V prípade, že je hnačka spojená s vracaním, horúčkou a potením či dochádza k prudkému zhoršeniu zdravotného stavu, je potrebné ihneď navštíviť lekára! Mgr. Slávka Mrosková PhDr. Dagmar Magurová, PhD. Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove

RotarixTM: Stačia 2 dávky Vakcína Rotarix poskytuje vysokú ochranu pred najčastejšími kmeňmi rotavírusov a 100% účinnosť proti rotavírusovej hnačke vyžadujúcej hospitalizáciu. Na účinnú a včasnú ochranu stačia len dve dávky vakcíny, ktorá sa podáva ústami. Očkovanie je potrebné ukončiť do 6. mesiaca veku dieťaťa.

4/RVG/08/2009

Bližšie informácie o očkovaní Vám poskytne detský lekár. Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis. Pozorne si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov.

Prvá humánna vakcína proti rotavírusom GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o. Galvaniho 7/A, 821 04 Bratislava 2, tel.: 02/48 26 11 11, fax: 02/48 26 11 10, www.gsk.sk

rotavirus 205x265 bedeker zdravia.indd 1

www.rotavirus.sk

26.8.2009 14:17

MEDICÍNA 3PUBWÍSVTPWÉ JOGFLDJF B JDI QSFWFODJB Na celom svete sú rotavírusové infekcie (RV) najčastejším pôvodcom závažných hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí. Počas prvých piatich rokov života sa infikuje prakticky každé dieťa, je hlavnou príčinou ťažkého zvracania a hnačky vedúcej k dehydratácii a hospitalizácii. RV bývajú najčastejšou príčinou nozokomiálnych infekcií na detských oddeleniach nemocníc.

odobný výskyt RV infekcií v rozvojových a vyspelých krajinách naznačuje, že ochoreniu sa nedá predchádzať len zlepšením kvality vody, zdravotníckych opatrení a hygieny. Za jediný spôsob, ktorý významne ovplyvňuje výskyt závažnej RV infekcie sa považuje očkovanie.

Charakteristika vírusu RV podobne ako iné vírusy bez obalu, patria k vírusom pomerne rezistentným na fyzikálne a chemické faktory. To im umožňuje nielen priamy prenos, ale aj prenos kontaminovanými predmetmi, vodou alebo potravinami. RV je vylučovaný vo veľkých množstvách stolicou infikovaných osôb. Vírus dlhodobo prežíva vo fekálnej suspenzie na kontaminovaných povrchoch a v odpadových vodách. Za normálnych podmienok je inaktivovaný nízkym pH. Pri pH 3,5-10 je stabilný. Pri pH 2,0 (pH prázdneho žalúdka dospelej osoby) prežíva asi iba 1 minútu. Keďže u dojčiat je pH žalúdka 3,2 dochádza u nich k infekcii ľahšie.

Nízke teploty a zmrazenie znáša veľmi dobre, naopak pri teplote nad 60° C dochádza k inaktivácii za 30 minút, var ho ničí prakticky okamžite. Pri izbovej teplote prežíva aj 10 dní, pri nižších teplotách vo vonkajšom prostredí a v odpadových vodách mnoho dní až týždňov. Dobrá účinnosť bola potvrdená u 2% glutaraldehydu, chlórových preparátoch, jodoforoch, peroxozlúčeninách. Vzhľadom na význam nozokomiálneho a familiárneho prenosu kontaminovanými rukami bola sledovaná účinnosť hygieny rúk. Z kontaminovaných predmetov a rúk boli prenesené 2 % -3 % živých vírusov na čisté ruky hodinu po kontaminácii. Umývanie rúk bežným a dezinfekčným mydlom viedlo približne k rovnakému výsledku, ktorý spočíval hlavne v mechanickom odstránení vírusových partikúl prúdom vody. Dezinfekcia rúk alkoholovým dezinfekčným prípravkom sa považuje za účinnú, pričom použitie etanolového preparátu je účinnejšie ako propanolového. UV žiarenie s vlnovou dĺžkou 254 nm vedie k inaktivácii. Používanie jed-

norazových rukavíc je významným prostriedkom prevencie profesionálnych infekcií, avšak pri ich nedostatočnej výmene dochádza ku kontaminácii pracoviska a k zvýšeniu počtu nozokomiálnych infekcií.

Epidemiológia Nákaza vzniká pri kontakte s chorým človekom alebo nosičom. V stolici sa RV nachádza v obrovskom množstve a je prítomný už pred prvými príznakmi klinickej infekcie, počas nej a ešte 7 – 10 dní po odznení, u imunideficitných detí aj 30 dní. Typickým mechanizmom prenosu je fekálno-orálny prenos, infekcia sa šíri kontaminovanými rukami veľmi rýchlo. Vírus je prítomný na hračkách, povrchoch a bežne spôsobuje epidémie v rodinách, detských zariadeniach alebo nemocniciach. Pravdepodobný je aj prenos vzdušnou cestou infikovanými kvapôčkami pri dýchaní. Najvyššia chorobnosť je pozorovaná vo veku 6 – 24 mesiacov. U detí do 5 rokov zodpovedá za viac ako tretinu gastroenteritíd, spôsobuje dehydratáciu, a môže viesť k ťažkým formám

infekcie až k smrti. Vedie k veľkému počtu hospitalizácií, významný je nozokomiálny prenos. Výskyt ochorení v miernych pásmach má typický sezónny charakter pre zimné mesiace.

Klinický obraz Priebeh nákazy RV môže byť podobne ako u iných infekcií bezpríznakový, mierny i veľmi závažný. Záleží nielen na imunitnom vybavení jedinca, veku a stave výživy dieťaťa, ale tiež na infekčnej dávke, vyvolávajúcom kmeni RV s rôznym potenciálom patogenity a ďalších faktoroch. Symptomatická infekcia má klasickú triádu príznakov – horúčka, zvracanie a vodnaté hnačky. Po krátkej inkubačnej dobe (1-3 dni) sa objaví vzostup teploty a opakované zvracanie. Horúčky a zvracanie trvajú 1-3 dni, ale už 1. deň ochorenia sa tiež objavujú časté a veľmi objemné vodnaté stolice, väčšinou bez patologickej prímesi. Len ojedinele môže byť prímes krvi a hlienu. Ochorenie môže prebehnúť len pod obrazom zvracania a subfebrilných teplôt, bez hnačky. Z ďalších príznakov je pozorované vý-

razné nechutenstvo v prvých 2-3 dňoch ochorenia a meteorizmus, staršie deti sa sťažujú na bolesti brucha. Celé ochorenie pri priaznivom priebehu trvá 5-8 dní a je často prekvapivo náhle ukončené, s úpravou vodnatých stolíc formovanou stolicou. Tento príznak môže u detí pomôcť v odlíšení RV gastroenteritíd od bakteriálnych hnačkových ochorení. U imunokompromitovaných pacientov môže byť priebeh protrahovaný a RV infekcia niekedy postihuje aj orgány mimo gastrointestinálneho traktu. Najdôležitejšou komplikáciou RV infekcií je dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy, extrarenálnou poruchou funkcie obličiek, hypovolemický šokový stav. Klinická diagnóza ochorenia je založená na anamnestických údajoch, epidemiologických súvislostiach, klinickom obraze a laboratórnom vyšetrení. V bežnej praxi sú využívané hemaglutinačné alebo imunochromatické metódy. Ďalšou možnosťou je využitie enzýmovej imunoanalýzy (ELISA).

Liečba V súčasnosti nie sú dostupné žiadne špecifické antivirotiká, ktoré by účinkovali proti RV. Liečba antibiotikami nie je vhodná, narušením črevnej mikroflóry môže nepriaznivo ovplyvniť hojenie poškodeného epitelu. Základom liečby je podávanie tekutín, perorálne alebo parenterálne, s cieľom predchádzať alebo korigovať dehydratáciu. Veľmi dôležitým liečebným opatrením je čo najskoršia realimentácia, ktorá vo forme dobre tolerovaných potravín má zabrániť ďalšiemu poškodeniu črevnej sliznice. Deti s miernym stupňom dehydratácie, ktoré nevracajú, je možné rehydratovať perorálne. Podávame chladnejšie prisladené roztoky minerálov po malých dávkach. Osvedčené sú orálne rehydratačné roztoky. Intravenózna rehydratácia je indikovaná pri významnej dehydratácii sprevádzanej úbytkom hmotnosti väčším ako 10%, nezvládnuteľnom zvracaní, nadmerných stratách tekutín vodnatými stolicami, pri distenzii brucha.

Čo najskôr po fáze rehydratácie, už v prvých 24 hodinách je potrebné začať realimentáciu. Včasná realimentácia je nevyhnutná pre udržanie integrity epitelu črevnej sliznice, ktorá je závislá aj na prísune výživy z črevného lúmenu. Dojčenie sa neodporúča prerušiť, len podávať medzi dávkami orálny rehydratačný roztok. Realimentácia má byť nielen skorá, ale aj rýchla, mlieko je možné podávať hneď po fáze rehydratácie na rozdiel od prístupu pri hnačkových ochoreniach inej etiológie.

Situácia vo svete a v Európe RV je najbežnejší patogén závažných hnačiek u detí, je ubiquitárny, celosvetovo je 95 % detí infikovaných do 3 - 5 roka života. Reinfekcie sú bežné, majú miernejší priebeh. U novorodencov prebieha infekcia veľmi mierne, dojčenie ich nechráni pred infekciou, ale má podporný význam z hľadiska závažnosti priebehu. Infekcie sa oveľa častejšie vyskytujú v krajinách s nižším hygienickým štandardom. Vyskytuje sa aj v rozvinutých krajinách, kde má nezanedbateľný sociálny a ekonomický dopad. Vo svetovom meradle zodpovedá za štvrtinu úmrtí na hnačkové ochorenia. Na svete sa ročne zaznamenáva približne 110 miliónov ochorení, z toho 25 miliónov si vyžiada ambulantné ošetrenie a 2 milióny hospitalizáciu. Odhaduje sa, že ročne umrie na RV infekciu 440 000 detí. Dáta zo strednej Európy nie sú presné, podľa niekoľkých klinických štúdií sa ročne zaznamenáva približne 2,5 miliónov ochorení, z toho 600 000 si vyžiada ambulantné ošetrenie a 50 000 hospitalizáciu. Ročný odhad úmrtí je asi 3 100 detí. Z uvedených dát je zrejmé, že každé siedme choré dieťa si vyžaduje ambulantné ošetrenie, každé šesťdesiate a sedemdesiate hospitalizáciu a v rozvojových krajinách tristo z tisíc zomiera.

Situácia na Slovensku Ročne sa na Slovensku zaznamenáva približne 20 000 - 30 000 hnačkových

MEDICÍNA ochorení, z toho 4 000 - 6 000 u detí do 5 rokov. RV infekcie z nich predstavovali pred desiatimi rokmi sotva 1 %, dnes už je to 16 %. To nesporne svedčí o rozširovaní diagnostiky na viaceré územia Slovenska a tiež rozšírené povedomie pediatrov, ktorí na túto diagnózu častejšie myslia a laboratórne ju verifikujú (tab 1). V štúdii vykonanej vo FN v Trenčíne bolo dokázané, že u detí do 5 rokov prijatých pre hnačkové ochorenie je 43 % spôsobených rotavírusmi (obr 1). Za posledné dva roky pribúdajú publikácie o závažnosti nozokomiálneho prenosu infekcie a o ťažkých klinických formách. Najviac ochorení bolo zaznamenaných u detí od 6 do 24 mesiacov, potom počet ochorení prudko klesal a vo veku nad 5 rokov sa RV infekcie vyskytovali zriedka (obr 2).

Možnosť ovplyvnenia očkovaním Pre dôsledky RV infekcie na celom svete sa vyvíjala vakcína, ktorá by bola účinná vo všetkých sociálno-ekonomických prostrediach. Zavedenie dvoch orálnych živých vakcín a ich používanie od roku 2006 ukazuje ich obrovský vplyv na zníženie výskytu rotavírusových gastroenteritíd. V USA v epidemickej sezóne 2007-2008 a 2008-2009 bol nástup rotavírusovej aktivity oddialený o 2-3 mesiace, a došlo k poklesu počtu detekcií vírusu o 60-70 % v porovnaní s počtami s pred zavedenia vakcinácie. Zároveň sa významne znížil počet hospitalizácií na rotavírusové hnačkové ochorenia. Znamená to, že očkovanie zabraňuje ťažkým priebehom ochorení, ktoré vyžadujú infúznu liečbu. Najväčší úbytok hospitalizácií zaznamenali u detí do 1 roku, kde redukcia predstavovala 94 %, u starších detí sa pohybovala od 20 % do 82 % (obr 3). Obe vakcíny sú preverené rozsiahlymi klinickými skúškami a ukázali sa ako vysoko bezpečné. Do súčasnej doby bolo na svete aplikovaných viac ako 50 miliónov dávok. Rotavírusové vakcíny sa môžu používať v kombinácii s akoukoľvek vakcínou základného očkova-

nia a kontraindikácie sú výnimočné - ako sa uvádza v odporúčaniach ACIP (Advisory Committee on Imunization Practices), orgánu zodpovedného za politiku očkovania v USA .

Záver Vakcinácia je veľmi pozitívne vnímaná rodičmi i lekármi prvého kontaktu a má obrovský verejno-zdravotný význam. V mnohých krajinách amerického a európskeho kontinentu bola inkorporovaná do národných imunizačných programov alebo je umožnené očkovanie za úhradu rodičmi. Vážnym problémom ostáva vysoká cena vakcíny. Predpokladá sa, že pri systéme spoluúčasti rodiča sa očkovanie nedostane do niektorých cieľových skupín detí (deti zo sociálne a ekonomicky slabších rodín). Aj z dôvodu rozdielnej filozofie úhrady vakcíny je situácia v jednotlivých krajinách Európy rozdielna: Rakúsko zaradilo vakcináciu do národného programu a dosahujú 85% zaočkovanosť detí narodených

v roku 2008. Nemecko má rozdielny postup pre jednotlivé spolkové republiky. V spolkovej republike Saxony je očkovanie hradené zo zdravotného poistenia a dosahujú 37% zaočkovanosť, v spolkových republikách, kde nie je úhrada zo zdravotného poistenia sa zaočkovanosť pohybuje okolo 10 %. Španielsko má zaočkovanosť medzi 16 % -36 % podľa oblastí. V krajinách strednej Európy je zaočkovanosť najvyššia v Slovinsku – 37 %, nasleduje Poľsko – 20 %, Maďarsko – 12 %, Slovensko – 9-12 %, Rumunsko 4 % - 5 % a Česká republika - 1 % - 2 %. Po zavedení vakcinácie v mnohých krajinách boli podané nesporné dôkazy o jej účinnosti a bezpečnosti. Ostáva na všetkých zainteresovaných, aby hľadali cesty a formy dostupnosti vakcíny pre všetky narodené deti. MUDr. Mária Štefkovièová, PhD, MPH Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenèíne e-mail: tn.stefkovicova@uvzsr.sk

vos ako obilnina je tiež vhodný pre diabetikov, keďže dobre pôsobí na hladinu glukózy a inzulínu v krvi. Ovsené vločky sú zásobárňou vlákniny, vitamínov, minerálov, prírodných antioxidantov a bioaktívnych látok.

Po potravinových výrobkoch z ovsa je vhodné siahnuť pri chorobách obličiek, pri chorobách a poruchách tráviaceho systému, pri cukrovke a vo výžive detí, športovcov a seniorov.

Bielkoviny sú v zrne ovsa zastúpené najviac zo všetkých obilnín. Sú životne nevyhnutné a ich nedostatok môže oslabiť obranyschopnosť organizmu a podporovať vznik rakoviny. Tukov je v ovse 2- až 4-krát viac ako v iných obilninách. Majú vysokú kvalitu a preventívne účinky pri srdcovocievnych chorobách. Škrob vo vnútri zrna sa štiepi na glukózu, ktorá poskytuje nevyhnutnú energiu pre nervový systém. Cukor v krvi stúpa pomaly a plošne, jeho hladina je vyrovnaná, čo je zvlášť vhodné pre diabetikov, ktorí by mali obilniny jedávať denne, napr. v jogurte. Vlákniny (balastných látok) je v zrne ovsa takmer rovnako ako v ryži a o 2/3 viacej ako v pšenici. Vláknina nie je trávená enzýmami tráviaceho traktu, ale nie je zbytočná. Znižuje cholesterol a glukózu v krvi, pôsobí preventívne pri srdcovo-cievnych ochorenia a pri širokom spektre chorôb tráviaceho traktu, najmä rakoviny. Denne sa odporúča zjesť 40 – 50 g ovsených otrúb alebo 80 – 100 g ovsených vločiek, čo napomôže poklesu cholesterolu o 5 percent. Vitamíny skupiny B obsahuje ovos zo všetkých obilnín najviac, má najviac vitamínu B1, ktorý má priaznivý vplyv na nervový systém a duševný výkon.

0WPT TJBUZ

1SF TSEDF BK QSPUJ TUSFTV Ovos sa dostáva na popredné miesto medzi obilninami. Je jedinečný z hľadiska obsahu zdraviu prospešných látok. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi, a tým chráni pred viacerými civilizačnými chorobami. Vitamín E lieči zápaly, zmierňuje únavu, urýchľuje hojenie rán, zmierňuje kŕče dolných končatín, má močopudné účinky, teda môže znižovať krvný tlak. Ovsená kaša, pripravená zo 100 g ovsenej krupice alebo vločiek, pokryje dennú doporučenú dávku vitamínov skupiny B a vitamínu E. Horčíka je v ovse 3-krát viac ako v iných obilninách, draslíka 2-krát viac ako v pšenici, kremíka 10-krát viac ako v pšenici. Vápnik je spolu s fosforom zodpovedný za pevné kosti a zuby a spolu s horčíkom kontroluje pravidelnú činnosť srdca, zmierňuje nespavosť a pomáha nervovému systému. Železo je nevyhnutné pre život – je potrebné k tvorbe hemoglobínu, zvyšuje imunitu, odstraňuje únavu a pokožke navracia tonus, bráni vzniku a vylieči anémiu z nedostatku železa. Fosfor je dôležitý pre reguláciu srdcovej činnosti a obličiek, je zdrojom energie, zmierňuje bolesť pri zápale kĺbov, udržuje zdravé ďasná a zuby, horčík je protistresová látka, udržuje zdravé srdce a zuby, zmierňuje žalúdočné ťažkosti a draslík pomáha jasne myslieť, znižuje krvný tlak a napomáha liečiť alergie. Fytoestrogény v ovse pomáhajú zmierňovať návaly horúčavy u žien

v prechode. Odporúča sa im každý deň konzumovať 50 – 80 g ovsených vločiek, napríklad vo forme müsli, či kaše. Ovos nachádza uplatnenie aj v kozmetike. Kúpeľ s ovseným odvarom lieči zápalové kožné ochorenia a upokojuje, ovsenými otrubami zmiešanými s jogurtom vytvoríme prírodný píling na pleť. V ľudovom liečiteľstve sa otruby dajú využiť pri prechladnutí. Ak nimi naplníme ľanové vrecúško a po zohriatí v rúre priložíme na krk, zmierňujú zápal. Pri hnačke, bolestiach brucha či pálení záhy pomôže ovsená polievka. Tu je pár rád, ako si ju pripraviť. Z piatich polievkových lyžíc sušeného ovsa pripravíme asi 10 min. varom a nasledujúcim 15 min. lúhovaním jeden liter odvaru. To je potrebné denné množstvo, ktoré podávame fajčiarom v štyroch dávkach, najlepšie z termosky. Vraj sa rýchlo odnaučia fajčiť kvôli nepríjemnej pachuti v ústach. Zvyčajne stačí tri až osem týždňov tejto liečby. Odvar z vňate ovsa pomáha pri úzkosti, nervozite, nespavosti, strese, či pri obličkových a kožných ochoreniach. RNDr. Michaela Havrlentová, PhD. Centrum výskumu rastlinnej výroby Výskumný ústav rastlinnej výroby Pieš any

MEDICÍNA

%FEJÇOÉ B WSPEFOÉ DIZCZ SVLZ

V odborných kruhoch sa problematike dedičných a vrodených vývinových chýb venuje stále zvýšená pozornosť.

áujem o vývojové odchýlky vývinu prešiel v dejinách biológie a medicíny rôznymi štádiami. V predchádzajúcich storočiach boli najmä monštruozity (napríklad trpasličí vzrast – nanici, chondrodystrofici a zrastené dvojčatá) súčasťou ,,zábavy“ šľachty o osadenstva kráľovských dvorov a cirkusových vystúpení. Neskôr sa stali predmetom obdivu alebo výsmechu, o čom svedčia viaceré historické pramene. Prvé vedecké správy sa objavujú v 16. storočí, keď viacerí lekári uverejnili vedecké príspevky, alebo vydali atlas takýchto „monštier“. Výklad príčin vzniku odchýlok bol rôzny: od „božieho trestu“ v dobách inkvizície, cez povery, až po prejav degenerácie rodiny (vrodenej slabosti rodiny). Napríklad zrastené spojené prsty na rukách (syndaktýlia) boli ako vrodená chyba známe celé stáročia a považovali sa za symbolickú črtu boha Budhu. Zrastené prsty na kostnom podklade – tzv. totálna syndaktýlia je známa u kráľovských rodov v Anglicku a dedí sa po viac ako 16 generácií. Hlavne v minulom storočí bol sústredený záujem o lepší záchyt týchto porúch tzv. kauzistickým opisom jednotlivých chýb s cieľom vysvetliť mechanizmus a príčiny ich vzniku. Najmä genetici, teratológovia a chirurgovia si začínajú všímať morfologické odchýlky vývinu, ktoré sa dajú operatívne korigovať a tak esteticky upraviť poškodené tkanivo, alebo časť tela. Medzi prvé u nás vo vtedajšom Československu patrili rázštepy pery a podnebia a malformácie na končatinách, najmä ruky.

Ruka je nenahraditeľný orgán Ľudská civilizácia vyrástla a spočíva na tom, že čo mozog človeka vymyslí to jeho ruky uskutočnia. Aj najkrajšie historické umelecké diela a monumenty sú uskutočnené vďaka tejto symbióze. Napriek tomu je pozornosť venovaná najmä sídlu myšlienky – mozgu a výrobnému nástroju – ruke sa dostáva všeobecne menšia pozornosť vedeckej i laickej pospolitosti. V procese antropogenézy vývinu človeka od svojich živočíšnych predkov sa zdôrazňuje proces zdokonalenia funkcie ľudskej ruky ako jeden zo základných kvalitatívnych znakov, ktorými sa človek Homo sapiens líši od svojich predkov. Ľudská ruka je jedinečný nástroj, ktorý vie dokonale uskutočniť to, čo ľudský mozog vymyslí. Zložitými cestami vznikajú finálne ,,výrobky“ reprezentujúce individualitu každého človeka, či už umelca alebo hudobného génia. Výrobky našich ľudových umelcov, výšivky, rôznorodosťou vo svete nedostižné kroje, keramika, drevené plastiky a pod. Vďaka ich šikovným rukám reprezentujú našu jedinečnú slovenskú kultúru vo svete. Ľudská ruka je charakterizovaná nasledujúcimi funkciami. Uchopovacou schopnosťou – realizuje úkony, má svoju obratnosť, silu, zručnosť, schopnosť obrany, silu, zabezpečuje obživu ľudí. Orgán hmatu – ruka je akýmsi „tykadlom“ zabezpečujúcim spojenie nášho mozgu s okolitým prostredím. Ruka má neuveriteľné mimické schopnosti, má schopnosť prejaviť to, čo si človek myslí. Je to prostriedok, ktorým príroda obdarila výlučne len

človeka. Pohybmi ruky vieme vyjadriť hnev, nepokoj, nevľúdnosť, ruky môžu zabíjať, vyjadriť súhlas i odmietnutie. Pre hluchonemých sú významným prostriedkom dorozumievania. Ľudská ruka vie pohladiť, dokonca prejaviť hlbokú lásku a náklonnosť. Ruka je významným orgánom pri vzájomnom spoločenskom kontakte, podanie ruky často odhalí aj dušu človeka, s ktorým sa po prvýkrát stretneme. Až pri dedičných alebo vrodených chybách, ktoré sa týkajú rôznych poškodení, či po úrazoch, ktoré obmedzia funkciu ruky, si uvedomíme, že ruka je pre človeka nenahraditeľným orgánom. Postihnutie, prípadne strata ruky nie je len poškodením časti tela, ale vážnou ujmou a hendikepom celej osobnosti.

Príčina vzniku Z hľadiska príčin vzniku vývinových chýb končatín ruky ich môžeme deliť na dedične podmienené a vrodené vývinové chyby. Ak ide o dedičný prenos, tak sú týmito odchýlkami postihnutí v každej po sebe idúcej generácii nejakí jedinci – tzv. autosomálne dominantný prenos vlohy a vznik poruchy. Takýmto spôsobom sa dedí známy zrast prstov syndaktýlia – najčastejšie ide o zrastenie medzi tretím a štvrtým prstom, zriedkavo zrast viacerých, alebo všetkých prstov – totálna syndaktýlia, alebo lyžicovitá ruka. Pomerne časté sú nadpočetné prsty – polydaktýlia. Je opísaný raritný výskyt jedného indického pacienta, ktorý mal na oboch nohách i rukách nadpočetný jeden prst. Veľmi často môže ísť o kombináciu zrastu prstov so skrátenými článkami prstov – synbrachydaktýlia.

V prípade ťažkých poškodení, keď je vyvinutá len okrajová časť ruky a chodidla (ulnárna a radiálna strana ruky), môže sa počet redukovať na tri, alebo len dva prsty (tzv. klinodaktýlia). Niekedy sa môžeme stretnúť so strangulačnými pruhmi, ktoré spôsobili poškodenie ruky – skrátenie dĺžky ruky tým, že pupočná šnúra prerušila prívod krvi ku končekom prstov a končeky prstov sa nevyvinuli normálne. Pri dominantnom spôsobe dedičnosti je polovičná, 50 percentná pravdepodobnosť, že dieťa postihnutého rodiča bude postihnuté a polovičná, že nebu-

de postihnuté. Neznamená to však, že ak sa prvé narodí postihnuté dieťa, že druhé poruchu nebude mať. Podobne je to aj s pohlavím detí, ktoré očakávame. Vrodené chyby na končatinách sú podmienené exogénnymi – vonkajšími faktormi, ktoré pôsobia pred alebo počas vnútromaternicového vývinu plodu, niekedy ich označujeme tiež kongenitálne. Napriek tomu je veľmi ťažké jednoznačne odlíšiť spomínané faktory. Každý znak, choroba, odchýlka od normálneho vývinu – anomália, malformácia, deviácia vznikajú vždy

spolupôsobením endogénných a exgogénných faktorov. Niekedy prevažujú genetické faktory, keď ide o hereditárne podmienené poruchy, inokedy vplyvy faktorov vonkajšieho prostredia, keď máme na mysli vrodené vývinové chyby. Malformácie na končatinách sú často súčasťou mnohopočetných syndrómov, ktoré však majú jednu spoločnú príčinu: génovú poruchu, chromozómové anomálie, alebo teratogénne činitele. Veľmi často sa stretávame s tým, že si nevieme vysvetliť ich pôvod. Pre postihnutého jedinca, a aj pre jeho rodinu, je dôležitá možnosť chirurgickej liečby vývinových chýb, s cieľom, aby mal šancu zapojenia sa do pracovného procesu a plnohodnotného spoločenského uplatnenia. Doc. Dr. Igor M. Tomo Slovenská biologická spoloènos

MEDICÍNA 5BOFD SPEJÇJFL Tancovať vo dvojici nemusíte len s nešikovným partnerom. Vezmite si do náručia svoje bábätko a užijete si spolu chvíle plné zábavy a relaxu. Navyše, bez pošliapaných palcov...

Malí tanečníci

rušný tanec netreba nikomu zvlášť predstavovať. Tancujú ho ženy každého veku a postavy po celom svete. Priaznivo vplýva na svaly, formuje brucho, hrudník, paže, tlmí bolesti chrbta a dokonca lieči neplodnosť. Okrem toho pomáha ženám získať pozitívny prístup k svojmu telu, zbaviť sa komplexov a naštartovať sexualitu. V minulosti označovali brušný tanec ako tanec rodičiek, keďže krúživý pohyb panvy im pomáhal uvoľňovať pôrodnú bolesť v krížoch a otvárať kŕčok maternice. Blahodarne pôsobí nielen pred pôrodom, ale počas celého tehotenstva. A nielen na nastávajúcu mamičku, ale aj na plod.

Prílev energie Na brušnom tanci je pozitívne najmä to, že neunavuje, ale naopak, nabíja energiou. A to aj v období

tehotenstva, kedy je únava každodenným javom. Aktívne sa pri ňom zapájajú a prekrvujú svaly panvového dna, ktoré sa pravidelným tancovaním spevňuje. Pri bezproblémovom priebehu tehotenstva sa brušný tanec môže tancovať až do úplného konca. Samozrejme, tak ako každá pohybová aktivita pre tehotné, má aj brušný tanec svoje špecifiká a niektoré prvky sa vynechávajú. Pre budúce mamičky je dôležité, že počas celej hodiny prakticky neodlepia nohy od zeme a tým eliminujú otrasy, ktoré by mohli plodu škodiť. A čo na to bábätka? Vlnivé pohyby maminho tela za zvuku príjemnej orientálnej hudby im robia v brušku neskutočne dobre. A k tomu tie endorfíny - hormóny šťastia, ktoré sa počas tancovania vylučujú do krvi... Keby o tom mohli rozhodovať, poslali by mamu tancovať každý deň.

Brušné tance nepoznajú obmedzenia, okrem dobrého zdravotného stavu ženy. Svedčí o tom aj čoraz väčší počet mamičiek, ktoré navštevujú kurzy aj so svojimi bábätkami. Veď keď to išlo s veľkým bruchom, prečo by to nešlo aj s malým spoločníkom v náručí? Lektorka Petra Christophoryová z tanečného štúdia ŠancaTanca radí: „Brušný tanec pre maminy a bábätká je určený ženám po ukončenom šestonedelí, ktoré sa chcú rýchlejšie zregenerovať a zároveň upevniť vzťah so svojimi ratolesťami. Tancuje sa s bábätkom v náručí, v nosiči či v šatke. Prípadne si dámy môžu zatancovať samé a detičky ich budú počas tanca sledovať z deky. Popri tancovaní sa s bábätkami komunikuje a ak s vami tancovali aj počas tehotenstva, je možné, že budú živo reagovať na hudbu, ktorú si pamätajú z prenatálneho obdobia.“ Najlepšie si užijú ženy brušný tanec s dieťatkom, ktoré ešte nelozí. To, ktoré objavilo pohyb v priestore už bude ťažšie prijímať úlohu pasívneho spolutanečníka, nehovoriac o jeho vyššej váhe. Brušný tanec detičkám pripomína pohyb, ktorý zažívali v plodovej vode v matkinom bruchu, preto ich upokojuje. Neváhajte teda, a doprajte sebe aj svojmu dieťatku takéto blahodarné vlnenie. Spokojní budete obaja. Katarína Barošová

,MPLBOLPWBOJF Bazálna stimulácia je zameraná na holistický a individuálny prístup ku každému jedincovi pričom zohľadňuje jeho stav a zachované schopnosti.

utorom Konceptu bazálnej stimulácie je špeciálny pedagóg Prof. Dr. Andreas Fröhlich. Bazálna stimulácia má veľký význam pri vytváraní pocitu istoty a bezpečia, ako aj na vytváranie vzťahu jedinca k okoliu. Bazálna stimulácia vedie k zlepšeniu lokomócie, komunikácie a vnímaniu jedinca. K základným prvkom Koncepcie bazálnej stimulácie patrí: pohyb, komunikácia a vnímanie a ich úzke prepojenie. Cieľom bazálnej stimulácie je podpora a umožnenie ich vnímania tak, aby u dieťaťa dochádzalo: k stimulácii vnímania vlastného tela; k podpore rozvoja vlastnej identity; k umožneniu vnímania okolitého sveta; k umožneniu nadviazania komunikácie so svojím okolím; k zvládnutiu orientácie v priestore a čase; k zlepšeniu funkcií organizmu.

Klokania starostlivosť Jednou z metód bazálnej stimulácie je klokankovanie – Kangaroo Care. Ide o metódu kontaktu skin-to-skin (alebo koža na kožu) umožňujúcu pevné pripútanie sa medzi rodičmi a deťmi od narodenia. Klokaniu starostlivosť môžeme definovať ako prístupnú a biologicky prirodzenú metódu starostlivosti pozostávajúcu z troch komponentov a to z kontaktu koža na kožu – skin to skin; výhradne dojčenie; podpora dvojice matka – dieťa. Kangaroo Care bola iniciovaná juhoamerickými neonatológmi, ako metóda držania dieťaťa oblečeného nielen v plienke,

ale poprípade aj v čiapke na matkinom alebo otcovom hrudníku podobne, ako zvyknú klokany nosiť svoje mláďatá. Klokankovanie má svoje výhody tak zo strany dieťaťa ako aj matky. Výhody pre deti (pokiaľ ide o novorodenca): stabilnejšia teplota (lepšie si ju udržiava), menej epizód periodického dýchania a apnoických páuz, dieťa je menej plačlivé, vyššie týždňové prírastky na hmotnosti, v raste do dĺžky, v obvode hlavičky, nedonosené deti skôr dozrievajú, nie je zvýšený výskyt infekcií, deti majú vyššiu frekvenciu srdca, dlhý a spokojný spánok, viac sa usmievajú. Výhody pre matku sú: vyššie percento schopnosti dojčiť svoje dieťa a dlhšie dojčenie; matka má viac mlieka, väčší pocit „byť matkou“, radosť z pritúlenia dieťaťa, alebo dotýkania sa v inkubátore, pocit, že dieťa konečne našlo svoju mamu, zvyšuje sa sebavedomie matky, matka má pocit, že dieťa ju pozná, pozitívne uvedomenie si „hľadacích“ pohybov dieťaťa, ktoré reflexne hľadá bradavku, zvýšenie sebavedomia, sledovanie a monitorovanie dieťaťa, komunikácia s dieťaťom a videnie si do tváre.

Príprava matky a dieťaťa na klokankovanie Klokania starostlivosť by mala trvať iba vo dne. V miestnosti, kde sa bude klokania starostlivosť poskytovať má byť teplo a príjemné prostredie. Dôležité je skontrolovať oblečenie matky, prípadne otca. Vhodná je blúzka s gombíkmi vpredu, nie so zipsom, ktorý chladí. Taktiež sa neodporúča podprsenka. Oblečenie by malo byť z vhodného materiálu ako napr.: bavlna alebo flanel. Vhodné je aj využitie pohodlného polohovacieho kresla a príjemnej hudby. Na začiatku je potrebné uprednostňovať polohu tváričkou k ľavému prsníku matky, aby dieťa cítilo tlkot matkinho srdca. Dieťa je obrátené tváričkou k hrudi matky, alebo otca a môže ležať na jednom prsníku, alebo sa nachádza medzi nimi. Matka sa môže voľne pohybovať a nielen sedieť v kresle. Vtedy je potrebné však dieťa fixovať šatkou. Telesný kontakt matka – dieťa sa na začiatku odporúča po dobu 5 minút, potom sa doba postupne predlžuje. V domácej starostlivosti môžu matky neskôr využiť produkty na nosenie svojho bábätka, napr. babyvak alebo látkový nosič. Je vhodný najmä na nosenie novorodencov a dojčiat. Výhodou je, že matke, ako aj dieťaťu, umožní prežiť krásne chvíle a zároveň poskytne teplotný komfort a blízkosť interakcie. PhDr. Dagmar Magurová, PhD. Mgr. Slávka Mrosková PU v Prešove Fakulta zdravotníctva

MEDICÍNA $ISÍQLB W HSBWJEJUF V zimnej sezóne sa o nej hovorí často. A v tomto roku zvlášť. Chrípka patrí medzi sezónne, akútne prebiehajúce infekčné ochorenia spôsobené vírusmi, patriacimi do skupiny Orthomyxoviridae.

renáša sa najmä priamym kontaktom s chorým, ale aj nepriamo, kontaminovanými rukami a predmetmi. Veľké riziko predstavujú nevetrané priestory s vysokou koncentráciou ľudí, najmä počas epidémií. Niektoré skupiny obyvateľstva považujeme za rizikové z hľadiska veku či chronických ochorení. Ohrozené sú aj tehotné ženy. Inkubačný čas je krátky a priemerne trvá 2 dni (od 1 do 5 dní). Príznaky chrípky sa síce podobajú na „banálne“ ochorenie horných dýchacích ciest, avšak bývajú omnoho prudšie, sprevádzané vysokou horúčkou, zimnicou, bolesťami hlavy, svalov, hrdla a dráždivým kašľom. Najvážnejšou komplikáciou chrípky je primárna chrípková pneumónia spôsobená priamo chrípkovým vírusom. Často ju komplikujú niekedy aj život ohrozujúce sekundárne bakteriálne pneumónie. Pri sezónnej chrípke sa za najohrozenejšie skupiny považujú ľudia veľmi mladí, alebo vo veku nad 65 rokov, ľudia, ktorí majú chronické zdravotné problémy spôsobujúce oslabenie obranyschopnosti, ľudia s oslabenou obranyschopnosťou aj pri chorobách ako je HIV/AIDS. Vo zvýšenom riziku sú aj inak zdravé tehotné ženy.

Gravidita a zmeny obranyschopnosti organizmu Gravidita je špecifický stav organizmu, charakterizovaný zvýšenou náchylnosťou k infekciám. Spôsobujú

to zmenené imunitné mechanizmy „preladené“ pod vplyvom tehotenských hormónov. Ich cieľom je zabezpečiť počas intrauterinného (vnútromaternicového) vývoja toleranciu od matky geneticky odlišného plodu. Výsledkom je posunutie rovnováhy imunitnej reaktivity prejavujúcej sa znížením bunkovej imunity, čo je síce pozitívne pre toleranciu plodu, ale na druhej strane aj negatívne, znížením protiinfekčnej imunity samotnej tehotnej ženy.

Mechanizmy infekcie v gravidite Predpokladá sa, že infekcia ovplyvňuje plod nešpecificky (zmena acidobázy, hypoxia) alebo špecificky (vplyv samostatného infekčného agens a prienik do plodového vajca.) Stupeň poškodenia plodu závisí od virulencie vyvolávajúceho agens, ako aj od štádia tehotnosti. Z hľadiska rizika postihnutia plodu je však rozdiel medzi jednotlivými infekciami. Dokázaný účinok na vyvíjajúci plod má množstvo infekcií medzi nimi aj Listerióza, Toxoplazmóza, Syfilis a Rubeola.. Riziko infekcie ženy rubeolou je síce menšie ako 0,1 percenta, ale ak sa žena už infikuje, je riziko poškodenia plodu v prvom trimestri až 60 percent. Pri chrípkovej infekcii je to naopak. Omnoho vyššie je riziko infekcie matky v období sezónnej epidémie, avšak riziko postihnutia plodu samotným chrípkovým vírusom je menšie ako 0,1 percenta. Plod teda nie je priamo ohrozený chrípkovou infekciou, ale nepriamo, ohrozením samotnej tehotnej ženy. Existujú aj

názory, že pre plod predstavujú väčšie riziko liečebné zásahy proti chrípke počas tehotnosti, vrátane očkovania, ako chrípkový vírus samotný. Informácie o zbytočnosti a rizikách očkovania proti chrípke sú dostupné aj na internete. Mienkotvorné inštitúcie ako Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) alebo americké CDC (Center for disease control and prevention) majú však opačný názor. Závažnosť a frekvenciu takýchto komplikácií spochybňujú a naopak tvrdia, že ak by bolo vyššie percento zaočkovanosti populácie, znížili by sa aj riziká pandémií. Aj keď boli v rôznych krajinách sveta donedávna rôzne odporúčania ohľadne vhodnosti očkovania tehotných žien, v súvislosti s rizikom šírenia novej tzv. prasacej chrípky A(H1N1) sa menia v prospech očkovania.

Súčasné dôvody obáv pred hroziacou pandémiou chrípky. Vírusy chrípky sú rozdelené na 3 typy A, B a C. Infekcie u ľudí spôsobujú iba typy A a B, avšak najčastejšie typ A. Subtypy vírusu chrípky A sa určujú podľa známok glykoproteínov, hemaglutinínu (HA) a neuraminidázy (NA). Veľký počet mutácií a časté genetické výmeny týchto vírusov spôsobujú obrovskú variabilitu antigénov HA a NA. Malé mutácie sú časté a takto postihnuté vírusy spôsobujú opakované epidémie v medzipandemickom období. Veľké zmeny na HA antigéne sú zriedkavé a sú spôsobené výmenou genetických informácií medzi rozličnými subtypmi vírusu A. Vznikajú genetickou výmenou medzi zvieracími a ľudskými subtypmi, napríklad pri koinfekcii prasiat. Zvieracie subtypy chrípkových vírusov sa zvyčajne neuplatňujú pri infekciách ľudí, pokiaľ nedôjde k adaptácii na hostiteľov z radu cicavcov alebo výmenu genetických informácií s ľudskými vírusmi. Už dlho sa vedci obávali výmeny genetických informácií u agresívneho kmeňa vírusu A a jeho získanej schopnosti efektívne sa šíriť aj medzi ľuďmi.

Očakávali, že následky šírenia takéhoto typu vírusu môžu byť katastrofálne. Práve posledné zmeny vírusu H1N1, nazývané prasacou chrípkou, vyvolávajú spomínanú obavu.

Liečba Je prevažne symptomatická. Antivírusové inhibítory sú efektívne na chemoprofylaxiu (NA inhibítory, tiež na liečbu). Zaznamenal sa však aj výskyt rezistentných vírusových mutantov. Denná dávka, náklady, príležitostné vedľajšie reakcie a limitovaná dostupnosť týchto liekov počas veľkých epidémií len posilňuje úlohu očkovania ako primárno-preventívneho opatrenia proti chrípke

Vakcíny proti chrípke Vo svete sú dostupné tak inaktivované, ako aj živé atenuované vakcíny. V súlade s odporúčaniami SZO súčasné medzinárodne licencované vakcíny obsahujú 2 subtypy vírusu chrípky A a 1 typ B.

Trivalentná inaktivovaná chrípková vakcína (TIV) Existujú 3 typy inaktivovaných chrípkových vakcín, celovírusové vakcíny, splitové vakcíny a subjednotkové. Od výroby celovírusových očkovacích látok obsahujúcich celý inaktivovaný vírus sa pre vyšší výskyt nežiaducich účinkov upúšťa. Inaktivované splitové vakcíny sa pripravujú rozštiepením celých inaktivovaných častíc vírusu, z obsahu sú odstránené lipidy zodpovedné za vznik nežiaducich reakcií po očkovaní. Subjednotkové očkovacie látky sú zložené len z vonkajších antigénov HA a NA, ktoré sú oddelené od jadra vírusu, bez obsahu reaktogénnej lipidickej vrstvy. Živé atenuované chrípkové vakcíny nie sú na Slovensku licencované.

Účinnosť Údaje o účinnosti inaktivovaných vakcín potvrdzujú, že vakcíny chránia pred ochoreniami na chrípku v priemere 70 – 90 percent zdravých dospelých. U starších osôb, očkovanie redukuje počas chrípkovej sezóny

počet hospitalizácii o 25 – 40 percent a celkovú úmrtnosť o 40 – 75 percent.

Bezpečnosť a vedľajšie reakcie Vakcíny proti chrípke sú podľa údajov SZO veľmi dobre tolerované, prevažujú miestne reakcie v mieste vpichu nad celkovými. V súlade s odporúčaniami SZO boli na Slovensku definované rôzne cieľové skupiny a medzi nimi aj tehotné ženy, ktorých očkovanie je motivované nielen možným závažným priebehom chrípky v tehotenstve, ale aj ochranou novorodenca v najzraniteľnejšom období prvých mesiacov života. Chrípka je sezónne sa vyskytujúce ochorenie, ktoré na rozdiel od iných infekcií priamo nepostihuje vyvíjajúci sa plod. Riziko predstavujú pandémie, ktoré vznikajú pri genetických zmenách napr. pasážou prostredníctvom infikovaných zvierat. Zdá sa že

posledný variant tzv. prasacej chrípky predstavuje toto riziko obávanej pandémie, ktorá by sa mohla podobať tragickej pandémii po skončení prvej svetovej vojny. Veľké klinické štúdie preukázali, že očkovanie je účinným opatrením v prevencii chrípky. Okrem všeobecného pravidla vyhnúť sa očkovaniu u tehotných žien v prvom trimestri, očkovanie proti chrípke nepredstavuje zvýšené riziko ani pre matku, ani pre vyvíjajúci sa plod, ale naopak, malo by výrazne znížiť život ohrozujúce riziká. V čase písania článku ešte nebola na Slovensku dostupná vakcína špecificky pripravená proti konkrétnemu vírusu H1N1 tzv. prasacej chrípky. MUDr. Michal Kliment, CSc.

Tému prináša

0UÂ[LZ B PEQPWFEF P SFVNBUPJEOFK BSUSJUÍEF Reumatoidná artritída (RA) je chronické, dlhodobé zápalové ochorenie postihujúce najmä kĺby, ktoré vzniká preto, že imunitný systém nefunguje tak, ako by normálne mal fungovať. Väčšinou si imunitu spájame s obranou proti infekciám. Imunitný systém ľudí postihnutých reumatoidnou artritídou v boji s infekciami zároveň napáda vlastné tkanivá a bunky a poškodzuje ich. Preto sa reumatoidná artritída označuje aj pojmom autoimunitné ochorenie. K čomu dochádza pri reumatoidnej artritíde? Keď imunitný systém pôsobí proti vlastnému telu, ako je to pri reumatoidnej artritíde, prejavuje sa to typickými symptómami — od bolesti a stuhnutosti kĺbov až po únavu. Postupne sa poškodenie kĺbov stáva trvalým a bez vhodnej liečby vedie až k predčasnej invalidite. V súčasnosti sú dostupné nové, cielené spôsoby liečby reumatoidnej artritídy, ktoré prinášajú nádej pre ľudí postihnutých týmto ochorením.

Imunitný systém Imunitný systém tvorí zložitý komplex orgánov a buniek. Na to, aby sme mohli pochopiť ako vzniká reumatoidná artritída a prečo sa lieči určitým druhom liekov, je dôležité poznať základné zložky imunitného systému a ich funkcie. Biele krvné bunky: Organizmus ich potrebuje na obranu proti infekciám. Biele krvinky bojujú proti infekcii tak, že tvoria protilátky. Protilátky ale môžu zápal aj vyvolať. V procese vzniku a vývoja reumatodinej artritídy sa uplatňujú dva druhy bielych krvných buniek: B-lymfocyty: niektoré B-lymfocyty tvoria tzv.reumatoidný faktor (RF), protilátku, ktorá je dôležitá pre normálne fungovanie imunitného systému. U mnohých ľudí s reumatoidnou artritídou B-lymfocyty nefungujú normálne a tvoria príliš veľa RF.

T-lymfocyty sú v boji proti infekciám tiež veľmi dôležité. Existuje niekoľko rôznych typov T-lymfocytov, pričom každý typ má inú funkciu. U ľudí postihnutých reumatoidnou artritídou sa vo veľkom množstve vyskytujú T-lymfocyty zodpovedné za vznik zápalu. Cytokíny: Sú to látky cirkulujúce v krvi, ktoré komunikujú s bielymi krvnými bunkami. Niektoré z nich organizujú “útok” na škodlivé javy ako napríklad infekcie, čo vedie k vzniku zápalovej reakcie. Ak funguje imunintý systém normálne, tento “útok” končí, keď je infekcia porazená. Ale pacienti s reumatoidnou artritídou majú príliš vysoké množstvo niektorých cytokínov. To spôsobuje, že “útok” a zápal pokračujú stále ďalej a ďalej. Tento trvalý zápal spôsobuje potom príznaky reumatodinej artritídy. Viaceré cytokíny majú svoju úlohu pri reumatoidnej artritíde, najdôležitejšie z nich sú tri: TNF α : znamená tumor nekrotizujúci faktor α. U ľudí s RA pomáha udržiavať zápal. IL-1: znamená interleukín 1. IL-1 sa v imunitnom systéme uplatňuje tak, že komunikuje s bielymi krvnými bunkami. Ľudia s reumatoidnou artritídou majú príliš veľa IL-1, čo je ďalší faktor dôležitý pre zápal. IL-6: znamená interleukín 6. U pacientov s reumatoidnou artritídou je tohto cytokínu najviac zo všetkých cytolínov v kĺboch. IL-6 má hlavnú úlohu pri spúšťaní a udržiavaní zápalu u ľudí s RA.

Ako sa prejavuje reumatoidna artritída? Bolesť kĺbov je jeden z najčastejších príznakov reumatodinej artritídy. Sprevádza ju zvýšená teplota kĺbov, začervenanie a opuch kĺbov. Tieto príznaky sa väčšinou objavujú symetricky — na obidvoch stranách tela. Ďalším bežným príznakom je stuhnutosť kĺbov, najmä ráno. Všetky tieto príznaky sa menia v závislosti od stupňa závažnosti ochorenia. Sú prejavom postihnutia kĺbov a ak ostane ochorenie bez liečby, môže vyústiť do ich deformovania. Preto je veľmi dôležité diagnostikovať reumatodinú artritídu čo najskôr.

Postihnuté sú nielen kĺby Ľudia s reumatoidnou artritídou môžu mať okrem kĺbových aj ďalšie príznaky. Keď imunitný systém napadne vlastný organizmus, tak ako je to aj pri reumatoidnej artritíde, príznaky sa môžu objaviť na rôznych miestach tela. Poukazujú na to, že reumatoidná artritída nepostihuje len kĺby. U mnohých ľudí s RA sa vyskytujú nasledujúce: Ťažkosti s vykonávaním bežných denných činností

Únava Znížená kvalita života Občasná mierne zvýšená telesná teplota

Pacienti postihnutí RA môžu tiež mať problémy s vykonávaním bežných činností ako chodenie po schodoch alebo nosenie nákupov. Môžu mať pocit sociálnej izolácie, nedostatku

energie; ochorenie môže vyvolať smútok a depresiu. Ak máte ťažkosti, ktoré by mohli byť príznakmi reumatoidnej artritídy, navšívte Vášho lekára, ktorý Vás po vyšetrení a zhodnotení Vášho stavu môže odoslať k reumatológovi, odborníkovi na reumatické ochorenia. Reumatoidná artritída je progresívne ochorenie, čo znamená, že bez správnej liečby príznaky ako zápal môžu viesť k trvalému poškodeniu kĺbov. S progresiou kĺbového poškodenia môže potom dôjsť k deformitám kĺbov, strate ich funkčnosti a celkovej nízkej kvalite života.

Ako dochádza k progresii reumatoidnej artritídy? Zjednodušene vyjadrené, kĺb je miestom, kde sa stretávajú dve kosti. Je uzavretý v puzdre, ktoré ho ochraňuje a poskytuje mu oporu. Puzdro je vystlané špeciálnym typom tkaniva, nazýva sa synovium, ktoré tvorí synoviálnu tekutinu. Táto číra tekutina “maže” chrupavku a kosť vo vnútri kĺbového puzdra, čím uľahčuje vzájomný pohyb kostí. Reumatoidná artritída spôsobuje zápal synovia – synovitídu, vedie k bolesti, opuchu, začervenaniu a zvýšenej teplote kĺbov, teda príznakom spojeným s RA. S progresiou RA, zápal postupne ničí chrupavku a kosť v kĺbe. Môže to viesť k oslabeniu svalov, väzov a šliach, ktoré zabezpečujú stabilitu kĺbov. V kombinácii so zápalom vedie takéto oslabenie oporného aparátu k pokračujúcemu poškodzovaniu kĺbov a iným príznakom RA.

Prevencia ďalšieho poškodenia kĺbov Človek trpiaci progresívnym ochorením, akým je RA, môže mať pocity strachu a beznádeje. Je to však v silách každého človeka s RA dostať ochorenie pod kontrolu. Nevyhnutná je spolupráca s lekárom, odborníkom na reumatické ochorenia, ktorý poskytne všetky potrebné informácie a spolu s pacientom urobí kroky, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu kĺbov.

Sú to najmä: Účinný plán liečby, ktorá zmierni bolesť a únavu a spomalí progresiu RA Účinné stratégie na ochranu kĺbov ako hľadanie nových spôsobov vykonávania rôznych činností bez zbytočného zaťažovania kĺbov Zdravý životný štýl, pravidelné vhodné cvičenia a zdravé stravovanie .

Kto je najviac ohrozený?

Výskyt reumatoidnej artritídy sa odhaduje na 0,5% až 1% populácie. Približne 75% postihnutých sú ženy. RA sa väčšinou objavuje vo veku medzi 20 a 60 rokov Riziko ochorenia je vyššie u ľudí, ktorí majú výskyt ochorenia v rodine

Diagnostika nemusí byť jednoduchá Reumatoidná artritída sa môže u rôznych ľudí prejavovať rôzne. Niektorí trpia bolesťami a stuhnutosťou kĺbov a únavou každý deň, iní majú príznaky menej často. Podľa stupňa môžu byť príznaky mierne až ťažké. Sú bežné aj pri iných ochoreniach, ako sú napríklad osteoartróza, fibromyalgia alebo lupus, preto diagnostikovanie reumatoidnej artritídy nie je jednoduché. Len lekár môže určiť, čo znamenjú jednotlivé príznaky. Väčšinou navštívia ľudia s príznakmi RA všeobecného lekára, ktorý môže stanoviť diagnózu, alebo ich odporučí k odborníkovi –reumatológovi, ktorý sa špecializuje na ochorenia kĺbov a je expertom čo sa týka reumatodinej artritídy.

Ako sa stanovuje diagnóza? Presná diagnóza je veľmi dôležitý krok pre ďalšie zvládanie ochorenia. Na stanovenie diagnózy reumatoidnej artritídy potrebuje lekár urobiť anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, krvné testy, röntgenologické vyšetrenie a iné špeciálne vyšetrenia.

Fyzikálne vyšetrenie

Podrobné fyzikálne vyšetrenie je najvýpovednejšie vyšetrenie pre diagnózu RA. Sleduje sa každý kĺb, výskyt opuchu, bolesti pri pohybe, obmedzenie pohybu a dlhodobé poškodenie. Podľa počtu postihnutých kĺbov sa určuje stupeň závažnosti ochorenia a jeho prognóza. Laboratórne vyšetrenia

Z laboratórnych vyšetrení majú pre reumatológov špeciálny význam nasledujúce: C-reaktívny proteín (CRP). Je indikátorom zápalu, s narastajúcim zápalom stúpa aj hladina CRP. V štúdiách sa preukázalo, že ľudia s dlhodobo vysokými hladinami CRP majú závažnejšie poškodenie kĺbov. Sedimentácia erytrocytov. Väčšina ľudí s RA má zvýšenú sedimentáciu erytrocytov. Osoby s ťažkou reumatoidnou artritídou majú vo všeobecnosti vyššiu sedimentáciu erytrocytov ako pri ľahších formách RA. Reumatoidný faktor (RF) je ďalším indikátorom prítomnosti RA. Keď imunitný systém pôsobí proti sebe, telo tvorí reumatoidný faktor, autoprotilátku. Približne 75% ľudí s RA je pozitívnych na RF. Cyklický citrulinovaný peptid (CCP). Osoby s RA majú nezvyčajne vysoké množstvo látky s názvom citrulín v krvi. CCP pôsobí proti citrulínu. Antinukleárne protilátky (ANA). Tento test sa robí u ľudí, u ktorých sa prvý krát prejavia symptómi RA, s podozrením na RA, aby sa vylúčilo iné autoimunitné ochorenie. Reumatológ väčšinou vyžaduje aj RTG vyšetrenie, aby skontroloval opuch mäkkých tkanív a zníženie kostnej denzity v blízkosti postihnutých kĺbov a špeciálne kostné vyšetrenie – gamagrafiu na zistenie zápalu. Magnetická rezonancia a ultrazvuk kĺbov sú tiež diagnostické nástroje na zistenie zápalu a znakov synovitídy, alebo zápalu kĺbovej výstelky.

sobené RA. Steroidy sa môžu podávať injekčne priamo do kĺbu na zmiernenie bolesti, ale môžu sa užívať aj ako tablety na zmiernenie príznakov.

Liečba RA Symptómy a stupeň závažnosti reumatoidnej artritídy sa u jednotlivých pacientov môžu líšiť a podobne môže byť rôzna aj liečba. Aj keď sa zvolí liečba, ktorá je účinná, nemusí dlhodobo fungovať rovnako ako na začiatku. Potom je potrebné urobiť jej úpravy, prípadne zmenu. Veľmi dôležité pre ďalší vývoj ochorenia je začať správnou liečbou dostatočne včas. To môže výrazne obmedziť a dokonca aj zastaviť dlhodbé poškodenie kĺbov a predčasnú invaliditu. Terapiu reumatoidnej artritídy má riadiť a kontrolovať odborník na reumatické ochorenia – reumatológ. Každému pacientovi zvolí najvhodnejšou terapiu a pravidelne ho kontroluje a hodnotí odpoveď na danú terapiu, v prípade potreby ju upravuje, alebo hľadá vhodnejšie spôsoby, ak pacientovo ochorenie nie je dostatočne kontrolované.

Lieky na liečbu RA Reumatoidná artritída sa veľa rokov liečila rôznorodými liekmi. Každá generácia liekov zmenila spôsob, ako lekári liečili RA. V posledných rokoch sa stali dostupnými nové lieky; ich najväčšou výhodou je zmiernenie príznakov reumatoidnej artritídy. Podľa spôsobu ako jednotlivé lieky v organizme účinkujú, sú zaradené do skupín. Každá skupina reprezentuje krok vpred v terapii RA. Analgetiká — tiež známe ako lieky proti bolesti poskytujú úľavu od bolesti. Väčšinou sa užívajú vo forme tabliet. Nesteroidné protizápalové lieky — väčšinou sa užívajú ako tablety

na liečbu bolesti a zápalu z rôznych príčin. Často sa predpisujú ako úvodná terapia na zmiernenie príznakov RA. Steroidy — môžu redukovať zápal pri RA, ale majú obmedzenú schopnosť redukovať poškodenie kĺbov spô-

Ochorenie modifikujúce antireumatické lieky (Disease modifying antirheumatic drugs (DMARDs)

— limitujú zápal a redukujú príznaky RA. Pôsobia na imunitný systém. V minulosti sa používali po nesteroidných protizápalových liekoch, ale v súčasnosti sa stále viac uplatňujú ako prvá liečba RA, v kombinácii s nesteroidnými protizápalovými liekmi a inými liekmi, v závislosti od závažnosti ochorenia. Môžu zabrániť poškodeniu kĺbov a majú potenciál zabrániť zhoršovaniu ochorenia s jeho trvaním. DMARDs sú dostupné ako tablety aj injekcie. Napriek výraznému zlepšeniu terapie reumatodinej artritídy je stále dosť pacientov, ktorí nereagujú na túto terapiu dostatočne, alebo ju z rôznych dôvodov neznášajú Biologické DMARDs — najnovšia skupina liekov na liečbu RA sú biologické lieky. Produkujú ich živé bunky. Pôsobia na imunitný systém a obmedzujú zápal a redukujú znaky a príznaky RA. Vývoj týchto liekov je technologicky veľmi náročný a predstavuje výrazný pokrok vo vývoji liekov vôbec. Biologické lieky sú špeciálne vyvinuté tak, aby zabraňovali imunitnému systému poškodzovať vlastný organizmus. Existujú dva hlavné typy biologických liekov na liečbu RA. Jeden pôsobí na určitý typ bielych krviniek, ktoré imunitný systém používa na boj proti škodlivým vplyvom. Druhý typ pôsobí proti látkam imunitného systému, už spomínaným cytokínom, ktoré komunikujú s bielymi krvnými bunkami a organizujú ich. V tejto skupine sú dostupné lieky, ktoré pôsobia

proti tumor nekrotizujúcemu faktoru – TNF a najnovší typ liečby, ktorá pôsobí proti interleukínu 6 –IL-6. Každý biologický liek pôsobí tak, že bráni imunitnému systému napádať vlastný organizmus. Biologické lieky sa v súčasnoti podávajú dvoma spôsomi, niektoré ako injekcia pod kožu, iné ako intravenózna injekcia lekárom alebo zdravotnou sestrou. Malou ihlou sa liek podáva priamo do žily ako infúzia. Každý spôsob má svoje výhody aj nevýhody. O tom, aká liečba je pre pacienta najvhodnejšia, rozhodne reumatológ vždy individuálne pre každého pacienta. Skoré začatie terapie učinným a bezpečným liekom je dôležité pre zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacienta a navyše zabráni ďalšiemu vývoju ochorenia, najmä trvalému poškodeniu kĺbov. Treba zdôrazniť, že reumatoidná artritída je chronické ochorenie, s ktorým musí pacient žiť až do konca života. Naučiť sa ho zvládať nie je jednoduché ani pre osobu, ktorá ním trpí, ale ani pre jej okolie, príbuzných, priateľov, kolegov. Preto je veľmi dôležité, aby okrem vhodne zvolenej medikamentóznej liečby ľudia trpiaci týmto ochorením dostávali čo najlepšiu zdravotnú a sociálnu podporu. O to sa snažia aj združenia pacientov trpiacich reumatickými ochoreniami a ich rodinných príslušníkov a priateľov. Na Slovensku je to „Liga proti reumatizmu“ - nezisková organizácia na podporu pacientov postihnutých reumatickými ochoreniami. V rámci Ligy sa vytvorila aj špeciálna „Sekcia mladých reumatikov“ a „Klub kĺbik“, sesterská organizácia Sekcie mladých reumatikov združujúca detských pacientov s reumatickými ochoreniami do 18 rokov a ich rodičov. Ak chcete získať viac informácií o činnosti týchto združení, o reumatických ochoreniach a o tom, ako sa s nimi dá žiť, navštívte webovú stránku spriaznených ľudí Ligy proti reumatizmu, Sekcie mladých reumatikov a Klubu kĺbik www.m o ja re u ma. s k . MUDr. Soòa Tomková, PhD. Reumatologická a osteologická ambulancia Nemocnica Košice-Šaca.

BIOM

založ

ená

IN, a

.s.

v r. 1

990

MEDICÍNA Poskytnutie prvej pomoci postihnutému pri dopravnej nehode je morálnou povinnosťou každého človeka. Poskytnutá prvá pomoc môže postihnutému pri dopravnej nehode častokrát zachrániť život.

1SWÂ QPNPD Poranenia pri nepoužití bezpečnostného pásu Počet dopravných nehôd na diaľniciach je stále vysoký a daň za nedodržanie pravidiel diaľničnej premávky je krutá. Stále viac smrteľných nehôd v dôsledku neprimeranej rýchlosti vozidla a v dôsledku nepripútania šoféra a spolujazdcov bezpečnostným pásom. Zákon totiž ukladá šoférom a spolujazdcom povinnosť používať počas jazdy bezpečnostný pás. Deti do 12 rokov musia byť počas jazdy posadené v detských sedačkách. Bezpečnostný pás a detská sedačka často pri autonehode rozhodujú o závažnosti poranení, často rozhodujú o živote a smrti.

QSJ EPQSBWOÜDI OFIPEÂDI Najčastejšie poranenia pri nepoužití bezpečnostného pásu u dospelých poranenie hlavy pri náraze hlavy na čelné sklo alebo volant v päťdesiatkilometrovej rýchlosti je hlava vystavená rovnakému nárazu ako pri páde zo štvrtého poschodia, mozgovo-lebečné poranenia bývajú často smrteľné. poranenie hlavy s bezvedomím poranenie hrudníka veľmi rýchlo sa rozvíja šok poranenie panvy veľmi rýchlo sa rozvíja šok vnútorné poranenia brucha poranenia chrbtice zlomeniny končatín početné poranenia polytraumy v gravidite.

Voľné použitie bezpečnostného pásu vedie k týmto poraneniam: poranenie tváre, dolnej aj hornej čeľuste pomliaždeniny mozgu v čelnej oblasti pomliaždeniny hrudníka zlomeniny dolných končatín početné poranenia. Správne použitý bezpečnostný pás má byť umiestnený 6 cm od hrudnej steny. Poranenia pri nepoužití bezpečnostných pásov pri jazde autom pri dopravnej nehode u gravidných žien a dôsledky: neprežije matka, neprežije ani plod odlúčenie (abrupcia) placenty s fatálnymi dôsledkami pre matku a plod spontánny potrat

mnohopočetné poranenia hlavy, chrbtice, končatín posttraumatické deformity panvy a končatín poškodenie kĺbov poruchy statiky chrbtice ortopedické a neurologické komplikácie psychologické a psychiatrické problémy poruchy fertility rizikový priebeh následnej gravidity. Poranenia pri nepoužití detských sedačiek pri autonehodách: poranenia hlavy poranenia krku – poškodenie mozgu poranenie končatín poranenia panvy smrteľné zranenia. Bezpečnostné pásy v aute pomáhajú pri zrážkach (bočných, čelných, zadných, pri prevrátení auta) pomáhajú počas celej doby havárie: aj pri dlhotrvajúcej sériovej havárii, sú dôležité aj pri intenzívnom brzdení ak sú zapnuté, vozidlo možno bezpečnejšie ovládať ak nie ste pripútaný, tak pri čelnej zrážke pokračujete v smere jazdy rovnakou rýchlosťou akou išlo vozidlo v okamihu zrážky, pokiaľ nenarazíte na palubnú dosku alebo na čelné sklo je potrebné ich používať aj na zadnom sedadle (v zmysle zákona) pri čelnej zrážke pokračujete rovnakou rýchlosťou zo zadného sedadla v smere jazdy, akou išlo vozidlo v okamihu zrážky a ste ohrozený rovnakým rizikom ako na prednom sedadle pokiaľ ich na zadnom sedadle nepoužijete, pri zrážke ohrozujete šoféra a jeho spolujazdcov. Pri náraze im môžete zlomiť väz.

Vyprosťovanie zraneného z auta Pri dopravnej nehode je nutné vyprostiť zraneného z automobilu. Pokiaľ je zranený pri autonehode mimo automobilu, tzn., že pri náraze vypadol z auta, tak sa vždy presvedčíme, či v aute nezostali iní zranení (pozor na priestor pre batožinu, môže tam byť ďalšia osoba!).

Postup pri poskytovaní prvej pomoci Zaistíme miesto nehody, zaistíme bezpečnosť zraneným aj sebe. So zraneným manipulujeme šetrne a pokiaľ je to možné, čo najmenej (len najnutnejšie úkony pre záchranu života zraneného). Vyprosťujeme ťahom v osi tela zraneného, nie vyvrátením do strany, krútením tehla, končatín, hlavy a podobne. Pri vyprostení z automobilu použijeme Rautekov hmat, záchranca uchopí zraneného zozadu za nezranené predlaktie nadhmatom za zápästie a lakťovú časť tohto predlaktia, tak má svoje ruky zozadu podvlečené v podpazuší zraneného. Toto jeho predlaktie je položené naprieč nadbuškom a zaň záchranca potiahne zraneného smerom von z vozidla. Záchranca uloží raneného na pripravenú podložku a prikryje ho fóliou. Pri zástave dýchania začneme s dýchaním z pľúc do pľúc. Pri zástave dýchania a obehu zahájime dýchanie z pľúc do pľúc a vonkajšiu masáž srdca. Ak je zranený v bezvedomí a životné funkcie sú zachované, uložíme raneného do tzv. Rautekovej zotavovacej polohy.

Pri silnom krvácaní zastavíme krvácanie. Urobíme protišokové patrenia (5T). Spíšeme stručný záznam, čas, miesto a počet zranených. Voláme IZS – Integrovaný záchranný systém (číslo 112) alebo ZZS – Zdravotnícky záchranný systém (číslo 155). Pokiaľ došlo pri autonehode k vážnemu zraneniu, zavoláme políciu. V máji 2009 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 143/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú druhy lekárničiek a obsah lekárničiek pre cestnú dopravu. Táto vyhláška stanovuje povinnosť pripojiť Kartu prvej pomoci ku každej autolekárničke. Karta prvej pomoci obsahuje popisy jednotlivých úkonov pri rôznych úrazových dejoch a ochoreniach. PhDr. Jarmila Kelnarová, PhD. Mgr. Eva Matìjková Støední zdravotnická škola Brno

MEDICÍNA

5SPNCÓ[B V

ýnimočne sa trombóza nachádza len na časti vnútorného povrchu cievnej steny, takže takmer neovplyvňuje prúdenie krvi v cieve. Väčšinou však buď zužuje cievny priesvit a obmedzuje prúdenie krvi (trombóza zužujúca cievy; stenotizujúci trombus), alebo úplne upcháva cievny priesvit a úplne zastaví prúdenie krvi v postihnutej cieve (trombóza upchávajúca cievy; okludujúci trombus). Angiotrombóza, ktorá vzniká v žilách, sa nazýva žilová trombóza (vénová trombóza, flebotrombóza). Vzniká najčastejšie v hĺbkových vénach dolných končatín a tromboembolus môže putovať v smere krvného prúdu do pľúcneho cievneho riečiska (vénová tromboembólia – VTE; vénová tromboembolická choroba – VTECH). Akútna forma môže spôsobiť náhlu smrť, pri chronickom priebehu pacient spravidla zomiera na pravostranné srdcové zlyhávanie.

Vznik a rizikové faktory Z etiopatogenetického hľadiska je vénová tromboembólia komplexným multifaktoriálnym procesom, pri ktorom sa zúčastňuje obvykle viac priamych i nepriamych predisponujúcich (rizikových) faktorov. Priame (hlavné) predisponujúce faktory trombózy formuloval už v roku 1856 Virchow a sú známe ako Virchowova trias: poruchy zrážania krvi (trombofilné stavy); poškodenie cievnej steny; spomalenie krvného prúdu, stáza (hemoreologické

Trombóza je intravitálne zrážanie krvi v cievach (vnútrocievna trombóza) alebo v dutinách srdca (vnútrosrdcová trombóza). Vzniknutá krvná zrazenina (trombus) buď zostáva v mieste svojho vzniku alebo sa posúva v smere krvného prúdu do iných častí cievneho systému (tromboembólia).

vlastnosti). K nepriamym (vedľajším) rizikovým protrombotickým faktorom patrí: vyšší vek, fajčenie, nadhmotnosť až obezita, gravidita, užívanie hormonálnej antikoncepcie, trauma (prípadne aj so sádrovou či inou fixáciou), chirurgické výkony, malígne nádorové choroby, srdcové zlyhávanie (kardiálna insuficiencia), angiometabolický syndróm X, opuchové stavy, chronická vénová choroba dolných končatín, dehydratácia, imobilita a i. Angiotrombóza, ktorá vzniká v artériách sa nazýva artériová trombóza, pri uvoľnení trombu a jeho pohybe do periférnejších, distálnejších častí tepnového systému sa hovorí o artériovej tromboembólii (ATE); artériovej tromboembolickej chorobe (ATECH). Angiotrombóza, ktorá vzniká v malých cievach sa nazýva presnejšie mikrovaskulárna trombóza; mikroangiopatická trombóza (tromboembólia). Tepnová tromboembólia vzniká len výnimočne v zdravej tepne, väčšinou v tepnách, ktoré sú poškodené aterosklerózou alebo inou cievnou chorobou. Klinický obraz je mimoriadne rozmanitý, podľa toho, ktorý orgán je zásobovaný postihnutou tepnou. Napríklad pri tromboembólii vencovitej (koronárnej) artérie srdca vzniká obvykle akútny infarkt myokardu, pri tromboembólii mozgovej artérie vzniká mozgová porážka

(náhla cievna mozgová príhoda), pri tromboembólii končatinových tepien môže vzniknúť gangréna končatiny (náhla cievna končatinová príhoda), pri tromboembólii črevných artérií vzniká náhla brušná príhoda (črevný infarkt), pri tromboembólii obličkovej tepny vzniká obvykle infarkt obličky atď. Hlavné rizikové cievne faktory artériovej tromboembólie a aterosklerózy sú prakticky identické. Patrí k nim fajčenie, vysoký krvný tlak (artériová hypertenzia), poruchy metabolizmu tukov (dyslipoproteinémie), cukrovka (diabetes mellitus), obezita a i. Napriek tomu, že mechanizmy vzniku vénovej tromboembólie a artériovej tromboembólie sú podobné, ide o dve rozdielne život ohrozujúce cievne choroby s odlišnými následkami a komplikáciami i s odlišnými liečebnými postupmi, ktoré by mal koordinovať internista –angiológ spolu s orgánovými špecialistami a ďalšími odborníkmi. Najúčinnejšou prevenciou cievnej trombózy je predchádzanie vzniku cievnych rizikových faktorov, predovšetkým však nefajčiť, zdravo jesť, piť dostatok pitnej vody a nealkoholických nápojov a mať primeranú pohybovú aktivitu! doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof. LFUK – FNsP Bratislava

Tému prináša

/BVÇUF TB QPTLZUPWB

QSWÙ QPNPD Čo ak opitý vodič vyletí z cesty a na autobusovej zastávke zrazí dvoch ľudí? Ak im okamžite nepomôžete, zomrú. Rovnako ako vaše dieťa alebo mama, keď nešťastne spadne a vy zareagujete nesprávne. Stále si myslíte, že kurzy prvej pomoci sú potrebné len pre žiakov autoškôl? Naučte sa poskytovať prvú pomoc!

revencia a spoločné porozumenie sú kľúčovým momentom v edukácii prvej pomoci. Ak sú ľudia pripravení pomôcť obetiam dopravných nehôd, sú tiež vnímavejší k problematike bezpečnosti na cestách. Ten, kto poskytuje prvú pomoc, prináša teplo človečenstva, ktoré pomáha zvýrazniť väčšiu toleranciu. Pomáhajúci ponúka spoločnosti model správania, ktoré prekračuje hranice kde vzájomná pomoc je pravidlom, kde trpiacemu človeku pomáhame bez ohľadu na jeho národnosť, postavenie, etnickú príslušnosť a pod. Poskytnutie prvej pomoci zostáva anonymným, nenáročným ale podstatným činom motivovaným ochotou reagovať na základné potreby človeka a tým umožniť, aby nastala zmena v myslení ľudí.

,63;: 137&+ 10.0$* Všetky kurzy prvej pomoci sú určené pre verejnosť i organizácie, pre žiadateľov o vodičské oprávnenie, jednoducho pre každého, kto chce byť pripravený a nechce sa dať zaskočiť. Kurzy prvej pomoci organizované Slovenským Červeným krížom sú akreditované Ministerstvom zdravotníctva SR.

Kurz prvej pomoci - 8 hodín základný kurz trvanie: 1 deň Európsky certifikát Európske referenčné centrum pre vzdelávanie prvej pomoci v Paríži opätovne udelilo európsku akreditáciu kurzov prvej pomoci Slovenskému Červenému krížu (SČK). Výučba prvej pomoci v kurzoch SČK je v súlade s európskymi odporúčaniami Červeného kríža/Červeného polmesiaca. Táto akreditácia zaručuje vydávaným certifikátom SČK celoeurópsku platnosť.

Kurz prvej pomoci - 16 hodín trvanie: 1 deň teórie, 1 deň praktické zručnosti v modelových situáciách

Kurz prvej pomoci - 33 hodín trvanie: 1 deň teórie, 2 dni praktické zručnosti v modelových situáciách

Čo sa naučíte na kurze prvej pomoci všeobecné zásady prvej pomoci prvá pomoc pri život ohrozujúcich stavoch: zistenie porúch vedomia, dýchania, krvného obehu resuscitácia poranenia spojené s veľkým krvácaním šok a protišokové opatrenia vyslobodenie zranených prvá pomoc pri ostatných poraneniach: úrazy hlavy zlomeniny úrazy kĺbov a svalov poranenia hrudníka, brucha, chrbtice poranenia následkom fyzikálnych a chemických vplyvov cudzie telesá v rane otravy polohovanie a transport a iné realistické znázornenia poranení na namaskovaných figurantoch ošetrovanie poranených pri fingovaných situáciách a nehodách

Kde? Na 38 územných spolkoch SČK. Viac info na

www.redcross.sk

Tému prináša

4ZOESÓN WZIPSFOJB TFTUJFS „Pozitívne mysliaci človek neodmieta vziať na vedomie negatívne veci. Len sa im bráni podľahnúť.”

estra má nezastupiteľné miesto v rámci terapeutického týmu. Čím viac je sestra schopná empatie, tým väčší prínos má ňou realizovaná ošetrovateľská starostlivosť pre pacienta. Práca s ľuďmi, zvlášť s chorými vyžaduje od sestry nielen perfektný výkon, ale aj empatický prístup a osobnú zaujatosť pri vykonávaní ošetrovateľských činností. Zvýšená psychická záťaž často vedie k syndrómu vyhorenia. Iba zapálený človek môže vyhorieť, ale je tragédiou, ak človek vykonáva svoju prácu mechanicky, nieje motivovaný k zlepšovaniu svojich činností a výkonu, pretože skôr či neskôr stratí o ňu záujem. Stúpajúci trend výskytu syndrómu vyhorenia vyžaduje, aby sme sa zaoberali príčinami vzniku, ale hlavne hľadali možnosti ako chrániť samých seba pred stratou ochoty spoznávať, realizovať nové postupy v ošetrovateľskej starostlivosti a cítiť osobnú zaangažovanosť pri zvyšovaní kvality zdravotníckych služieb. Pre syndróm vyhorenia existuje viacero definícii, ale v princípe je vyhorenie stavom fyzického, duševného a emocionálneho vyčerpania. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má syndróm vyhorenia tri atribúty:

emočné vyčerpanie depersonalizáciu pocit osobného zlyhania. Pre emočné vyčerpanie sú

charakteristické negatívne emočné príznaky, vyčerpanie, únava, depresia. Často klesá záujem o pacientov, nastupuje cynizmus, výbuchy hnevu, plaču. Prevláda pocit, že vynaložené úsilie, ktoré trvá nadmerne dlho, neprináša želateľný efekt. Prítomné je prežívanie pocitu frustrácie, bezmocnosti,beznádeje, smútku. Fyzická vyčerpanosť sa prejavuje únavou, poruchami spánku, nechutenstvom. Pretrváva napätie, prítom-

Norman Vincent Paele né sú bolesti svalov, sťažené dýchanie, bolesti pri srdci. Prežívanie týchto obtiaží je spojené s pocitom zlyhania a márnosti. Bornout syndróm zasahuje aj do sociálnej úrovne postihnutého. Prežívanie spoločenskej apatie, nechuť k vykonávaniu profesie, ku kontaktu s pacientmi. Typické je zníženie empatie hlavne u sestier, u ktorých bola na vysokom stupni. Pri neriešení prvotných príznakov syndrómu hrozí strata zamestnania, strata zmyslu života, čo môže vyústiť až do samodeštrukcie. Vyhorenie nie je jednorázová záležitosť, je to postupný proces s viacerými fázami. Začína sa nadmerným a dlhodobým množstvom pracovnej záťaže, ktorá spôsobuje napätie a proces vyhorenia sa končí, keď sa stres preklopí do apatie alebo cynizmu. Determinantom pritom nie je len vysoké pracovné nasadenie, ale aj nereálne nároky a očakávania a nerešpektovanie svojich potrieb. Fázy vývoja syndrómu vyhorenia u sestier nadšenie – sestra má vysoké ideály, vysoko sa angažuje. Je presvedčená o význame a zmysluplnosti svojej práce. Je ochotná pracovať nad rámec svojich povinností. stagnácia – ideály se nedarí realizovať,nadšenie upadá. Požiadavky na výkon ju začínajú unavovať a obťažovať. frustrácia – sestra vnímá pacienta negativne. Vyskytujú sa symptómy neurózy, spolu s pocitom, že musí neustále niečo robiť, pričom výsledkom je chaotické konanie. Toto obdobie je najvhodnejšie k rozpoznaniu a zastaveniu rozvoja syndrómu vyhorenia. apatia – mezi sestrou a okolím vládne nepriateľstvo, prítomná je úplna strata nadšenia a elánu. Nastupuje sklamanie a vyčerpanie. Hostilita sestry sa prejavuje na všetkom a voči všetkým, čo nejako súvisí s ošetrovateľskou praxou. vlastný syndróm vyhorenia – došlo k úplnemu vyčerpaniu,nastalo stratenie zmyslu práce. Prejavy sestry trpiacej vyhorením je negativizmus, nezáujem, ľahostajnosť cynizmus, odosobnenie, dehumanizácia.

Sestry realizujú ošetrovateľskú starostlivosť v podmienkach, pre ktoré je charakteristické nízke finančné ohodnotenie, nedostatočný spoločenský status, nedostatok pomocného personálu, nízke kompetencie, dominantnosť medicíny, časová tieseň a v neposlednom rade aj prefeminizovanosť. Samotný výkon ošetrovateľskej praxe sestrou je náročný pre psychickú, ale aj fyzickú záťaž. Sestry sú denne vystavené problémom a bolesti druhých. Vo vzťahu sestra – pacient, je sestra tou, ktorá dáva a pacient prijíma, pričom je nerovnováha mezi dávaním a prijímaním. Sestra sa zaoberá vyhľadávaním a uspokojovaním potrieb pacientov, ale častokrát nevie identifikovať vlastné potreby. Faktory, ktoré ovplyvňujú vznik a rozvoj vyhorenia by sme mohli rozdeliť na vonkajšie príčiny a vnútorné predpoklady jednotlivca. V prevencii syndrómu vyhorenia má významnú úlohu organizácia práce, adekvátne pracovné prostredie a finančné ohodnotenie. Nadriadení by sa pri prideľovaní pracovných úloh mali snažiť udržať rovnováhu medzi zodpovednosťou a právomocami zamestnanca. Vo veľkej miere vznik a rozvoj syndrómu vyhorenia však môžu sestry ovplyvniť samé, tým že sa naučia rozumieť sebe a svojím potrebám. Nestačí ľutovať sa a hľadať vinníka, ale sestry by mali aktívne pristúpiť k identifikácii vlastných potrieb, asertívnemu sebapresadzovaniu sa, obhajovaniu vlastných práv a využívaniu relaxačných možností. Je dôležité uvedomiť si, že ošetrovateľská starostlivosť sestry o chorých nesmie viesť k tomu, že sa zrútia a vyčerpajú. Sebapoznanie, rešpektovanie vlastných potrieb a limitov, ale aj sebareflexia pomáhajú pri osobnostnom zrení jedinca. Charakteristické pre vyrovnaného človeka je tolerantné správanie, rešpektovanie osobitostí situácií a asertívny prejav. Všetky tieto atribúty potrebuje sestra k výkonu ošetrovateľskej starostlivosti, ktorej hlavnými črtami sú odbornosť, empatia, autenticita a rešpektovanie potrieb pacienta. PhDr. Tatiana Hrindová

5FMFTOÂ BLUJWJUB IBOEJDBQPWBOÉIP

reto je dôležité nepodľahnúť svojím limitom a snažiť sa – pod odborným vedením – nájsť východisko v adekvátnej pohybovej aktivite najmä kvôli udržiavaniu fyzickej sviežosti a psychickej čulosti. Každý handicapovaný jedinec potrebuje k životu vhodný stupeň fyzickej aktivity, určitého druhu športovania. Umožňuje mu totiž: zvládanie každodennej záťaže bez podstatných obtiaží a únavy, tvorbu energetickej rezervy pre prijateľné zvládnutie pohybovo náročnejších intermitentných aktivít a zvyšuje odolnosť voči telesnej námahe, čo je potrebné pri kalamitných situáciách, ku ktorým patria aj niektoré zdravotnícke zásahy, znížiť riziká vzniku najrozličnejších ochorení, zvýšiť možnosti spoločenského uplatnenia a udržiavanie psychickej rovnováhy.

Bez pohybu klesá koordinácia Pri zníženej telesnej aktivity klesá rýchlejšie sila, redukciou počtu svalových vlákien ubúda objem svalstva a objavujú sa ďalšie regresné zmeny v celom pohybovom systéme, vrátane kostí a kĺbov. Súčasne klesá kvalita aj koordinácia pohybov a rýchlosť svalovej kontrakcie, zhoršuje sa fyzický, ale aj psychický komfort.

Túžba po telesnej aktivite je charakteristickým znakom života človeka od narodenia. V každom veku má organizmus iné pohybové schopnosti, ktoré sa môžu meniť s akýmkoľvek handicapom.

Výber správneho športu je dôležitý Pred dávkovaním pohybovej aktivity handicapovanému jedincovi musí byť dotyčný (á) dôkladne vyšetrený (srdcovo-cievny a pohybový systém, očné a neurologické vyšetrenie). Podľa výsledkov je možné začať s postupným zaťažovaním. Tréning vyžaduje väčšiu kontrolu a dohľad aj dostatočnú inštruktáž ešte pred zahájením záťaže – najmä pokiaľ pôjde o diferencovaný tréning sily. Dôvodom je tiež väčšia krehkosť a zraniteľnosť pohybového aparátu. Pred akýmkoľvek zaťažovaním je vhodné dôkladné rozcvičenie, počas ktorého dôjde k výraznejšiemu prekrveniu svalstva, zlepšeniu kĺbovej pohyblivosti a zvýšenému minútovému srdcovému výdaju s cieľom zabrániť nečakaným svalovým poškodeniam aj obehovým príhodám. Pokiaľ bude dotyčný cvičiť sám, mal by si pred tým svoje budúce aktivity nacvičiť pod dohľadom, najmä ak pôjde o tréning s vyššími váhami.

Nie je vhodné príliš zaťažovať organizmus pri „banálnych“ ochoreniach (nádcha, zápal priedušiek a pod.). Nesprávne sú aktivity vyžadujúce náhle a veľké svalové úsilie, prudké zmeny smeru (rýchle silové cvičenia, športy s príliš rýchlym štartom). Neodporúča sa zaťaženie, vyžadujúce zadržiavanie dychu alebo hlboký predklon. Vtedy sa naplno rozvinú riziká ako: nižšia pružnosť a pevnosť šliach a svalov (preťaženie, natrhnutia, roztrhnutia), artrotické zmeny kĺbov (preťaženie, zápal, poškodenie chrupaviek), osteoporóza, zvýšená krehkosť kostných štruktúr (patologické zlomeniny), úrazy, kolapsové stavy, prudké zvýšenie krvného tlaku, poruchy srdcového rytmu. MUDr. Pavel Maloviè

ŠPORT

ßQPSU BLP QPEDFÑPWBOÜ GFOPNÉO

Život zariadil, že som mal možnosť pocítiť silu športu vo všetkých jeho oblastiach. Aj z tohto dôvodu je pre mňa jednoducho fenoménom, nakoľko nepoznám inú oblasť, ktorá prináša toľko pozitívneho.

edeli to už v období antiky, počas ktorého sa konali Antické olympijské hry ako náboženské slávnosti, športové a umelecké súťaže na počesť najvyššieho boha Dia v Olympii. A asi ťažko sa niekomu podarí vymyslieť lepšie ideály než sú tie, ktoré nám zanechali starovekí Gréci (ideál KALOKAGATIE a ideál EKECHEIRIE – posvätný mier). Novoveký olympizmus a paralympizmus nadväzujú na tieto princípy, pretože znamenajú všestranný rozvoj jednotlivcov a budovanie mierového sveta. V krátkej exkurzii históriou športu je neopomenuteľné meno Pierra de Coubertina (1863 – 1937). Tento francúzsky pedagóg, historik a športový funkcionár nám toho zanechal veľmi veľa a určite patrí k najvýznamnejším osobnostiam

20. storočia. Okrem iného definoval olympijskú myšlienku ako ideu mieru a priateľstva medzi národmi, založenú na antických ideáloch kalokagatie a ekecheirie, duchu fair play, na zásadách demokratizmu, rovnoprávnosti a internacionalizmu: ,,Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch a charakter. Charakter sa nevytvára duchom, ale pomocou tela. To je práve to, čo dobre vedeli staroveké národy a čo my tak obtiažne kriesime.“

Šport je aj pre postihnutých Pierre de Coubertin prostredníctvom olympijských hier pozdvihol význam športu a využil jeho univerzálnosť ako

výchovného prostriedku. Na tomto základe staval aj zakladateľ paralympíjskeho hnutia Sir Ludwig Guttmann – neurochirurg z nemocnice v StokeMandeville, vo Veľkej Británii. Súčasťou liečby bolo oboznámenie pacientov s niektorými druhmi športu, čo neskôr 28. júla 1948 viedlo k vzniku súťaže, na ktorej sa zúčastnili 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk. Táto súťaž bola prvými stoke-mandevillskými hrami, a nebola to náhoda, že sa konali v rovnakom čase ako olympijské hry v Londýne. O štyri roky neskôr v roku 1952, sa na hrách objavili aj pretekári z Holandska. Tak sa zrodilo medzinárodné hnutie, známe pod názvom medzinárodné stokemandevillské hry vozičkárov, považované za predchodcu paralympijských hier. Zakladateľ športu pre postihnutých úspešne presadil svoju koncepciu letných hier v roku 1960 a v roku 1976 aj zimných paralympijských hier. Od roku 1960, kedy sa konali olympijské a paralympijské hry v Ríme, došlo k ich prudkému rozvoju. „V potenciáli športu ako ľudského fenoménu môžu pri správnych prístupoch prevládnuť pozitívne prvky, zakódované v samotnej prapodstate športu. Ku kvalite života bezpochyby patrí aktívny a pasívny šport ako 1. nástroj udržania zdravia, ušľachtilej zábavy, formovania morálnych, vôľových a estetických kvalít, 2. presadzovania demokracie a ľudských práv, na čom je založená športová etika, 3. vylúčenia akejkoľvek formy diskriminácie, rovnoprávnosť mužov a žien, urovnávanie konfliktov, 4. rešpektovania integrity jednotlivca a 5. presadzovania medzinárodného porozumenia a idey svetového mieru“. Uvádza vo svojej knihe Olympijská výchova Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD. Mne osobne šport veľmi pomohol, takže môžem na svojom príklade len potvrdiť uvádzané a pridať jeho význam v rozmere zdravotne znevýhodnených. Šport napríklad dokáže veľmi rýchlo búrať akékoľvek bariéry. Tento moment využívame hlavne v spolupráci s Národným rehabilitačným centrom (NRC) v Kováčovej, pod

vedením Prof. Myróna Malého PhD. Slovenský paralympijský výbor a NRC Kováčova podpísali zmluvu o vzájomnej spolupráci a práve na pôde NRC vzniklo stredisko paralympijskej prípravy, kde chceme pomocou športu pomáhať prekonávať úvodné náročné dni poúrazových stavov. Je to ideálny socializačný nástroj a v prípade fyzickej rehabilitácie nutnosť pripraviť jednotlivca na život pomocou vozíka alebo protézy, kde už samotný pohyb pomocou kompenzačných pomôcok vyžaduje značnú fyzickú pripravenosť. Šport však zároveň vnímam ako životnú filozofiu, ktorá v sebe spája do harmonického celku viacero faktorov a prináša veľa radosti, ktorú keď jednotlivec cíti, prenáša ju na skupinu a svoje okolie. Ak ste niekedy videli film ,,Pošli ďalej“, máte návod ako šíriť šťastie okolo seba. Takže ho vrele odporúčam. Športom sa začali zaoberať aj mnohé medzinárodne organizácie a vnímajú ho podobne ako Pierre de Coubertin. OSN napríklad vyhlásila rok 2004 za Medzinárodný rok športu a telesnej výchovy. Preto je veľká škoda, že Slovensko už šestnásty rok od svojho založenia premárňuje šance uplatňovania filozofie športu v našom živote, čo sa odzrkadľuje hlavne na našej mládeži, kde všetci voláme po reforme a opatreniach. Stačí pritom oprášiť pána Coubertina. Úprimne chcem poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli a ktorí pomáhajú slovenským paralympionikom a ktorým sa šport stal životnou filozofiou. PhDr. Ján RIAPOŠ, PhD

PhDr. Ján RIAPOŠ, PhD. (41) predseda Slovenského paralympijského výboru a Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov dvojnásobný paralympijský víťaz v stolnom tenise (Atény 2004 v súťaži jednotlivcov, Peking 2008 v súťaži družstiev) deväťnásobný majster Európy, šesťkrát zvíťazil v súťaži jednotlivcov (1999, 2001, 2003, 2005, 2007, 2009), trikrát v súťaži družstiev (2005, 2007, 2009).

PREHĽAD VÝVOJA PARALYMPIJSKÝCH HIER 1960 – RÍM (Taliansko) – 23 krajín, 400 športovcov

1964 – TOKIO

(Japonsko) – 22 krajín, 390 športovcov

1968 – TEL AVIV

(Izrael) - 29 krajín, 750 športovcov

1972 – HEIDELBERG

(Nemecko) - 44 krajín, 1.000 športovcov

1976 – TORONTO

(Kanada) - 42 krajín, 1.600 športovcov

1976 -- ÖRNSKÖLDSVIK

(Švédsko) – 14 krajín, 250 športovcov

1980 – ARNHEM

(Holandsko) - 42 krajín, 2.500 športovcov

1980 -- GEILO

(Nórsko) – 18 krajín, 350 športovcov

1984 – NEW YORK

(USA) – 42 krajín, 2.300 športovcov

1984 – INNSBRUCK

(Rakúsko) – 22 krajín, 350 športovcov

1988 – SOUL

(Kórea) – 61 krajín, 3.053 športovcov

1984 – INNSBRUCK

(Rakúsko) – 22 krajín, 397 športovcov

1992 – BARCELONA (Španielsko) – 82 krajín, 3.020 športovcov

1992 - TIGNES/ALBERTVILLE (Francúzsko) – 24 krajín, 475 športovcov

1994 – LILLEHAMMER

(Nórsko) – 31 krajín, 1.000 športovcov

1996 – ATLANTA

(USA) – 103 krajín, 3.195 športovcov

1998 – NAGANO

(Japonsko) – 32 krajín, 1.160 športovcov

2000 – SYDNEY

(Austrália) – 122 krajín, 3.824 športovcov

2002 – SALT LAKE CITY

(USA) – 36 krajín, 416 športovcov

2004 – ATÉNY

(Grécko) – 136 krajín, 3.806 športovcov

2006 – TURÍN

(Taliansko) – 39 krajín, 477 športovcov

2008 – PEKING Pierre de Coubertin

(Čína) – 149 krajín, vyše 4.000 športovcov

Tému prináša

1SÍOPTZ GBSNBDFVUJDLÜDI JOPWÂDJÍ Antibiotiká a očkovacie látky zohrali hlavnú úlohu a pomocou nich sa takmer úplne dostali pod kontrolu najzávažnejšie život ohrozujúce choroby, akými sú tuberkulóza, syfilis, diftéria/záškrt, čierny kašeľ, osýpky a chrípka. Objavenie očkovacej látky proti detskej obrne predznamenalo koniec choroby, ktorá postihovala miechu a mozog a často končila ochrnutím, znefunkčnením končatín, invalidizáciou a niekedy aj smrťou.

Počas uplynulých niekoľko desiatok rokov sme boli svedkami revolúcie v ponímaní chorôb a ich liečby. V minulom polstoročí sa vďaka farmaceutickým produktom podarilo vykoreniť a zlikvidovať mnohé ochorenia.

Kiahne, ktoré po stáročia predstavovali metlu ľudstva, zmizli z celej planéty. Vyvinutie perorálnej antikoncepcie umožnilo ženám kontrolovať svoju plodnosť. Revolúciu v liečbe žalúdočných vredov predstavovalo v 70. rokoch objavenie H2-blokátorov, ktoré znižujú množstvo kyseliny produkovanej v žalúdku. Transplantácie sa stali praktickou alternatívou liečby konečného zlyhávania orgánov, vďaka imunosupresívam (lieky, ktorými sa zmierňuje normálna reakcia tela na vniknutie cudzích organizmov - napr. baktérií, alebo cudzieho tkaniva do organizmu). Techniky oplodnenia in vitro prinášajú nádej mnohým bezdetným párom. Objasnenie štruktúry DNA otvorilo cestu detailnému pochopeniu vrodených ochorení a ich liečbe prostredníctvom genetického inžinierstva. Vyspelé skenovacie postupy kompletne zmenili diagnostiku a chápanie mnohých ochorení. Monoklonálne protilátky umožňujú vysoko špecifické cielenie účinku podávaných liekov. Genetické inžinierstvo prinieslo prvý liečebný postup pre ľudí, keď v roku 1982 vyprodukovalo geneticky vytvorený humánny inzulín. Približne 80 % diabetikov užíva v súčasnosti tento typ inzulínu. Nové anestetiká s krátkodobým účinkom umožnili jednodňovú chirurgiu, vďaka čomu môžu pacienti odísť domov už v deň operácie. ACE inhibítory majú od 80. rokov veľmi priaznivý vplyv na pacientov s hypertenziou a srdcovými chybami. Vývoj inhalovateľných steroidov mal ďalekosiahly vplyv na liečbu astmy. Objavenie zloženia ľudského genómu položilo základy vývoja mnohých liečebných postupov pre najzávažnejšie ochorenia v nasledujúcich desaťročiach.

0DIPSFOJB LUPSÉ TVåVKÙ &VSÓQV Srdcovo-cievne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtnosti v Európe a v priemyselne vyspelých krajinách. V krajinách EÚ majú ročne na svedomí viac ako 2 milióny životov. V súčasnosti trpí v Európe 40 % mužov a 33 % žien hypertenzio (vysokým krvným tlakom). Odhaduje sa, že každoročne dostane viac ako 1,8 milióna ľudí v Európe infarkt a približne 8,5 milióna ľudí trpí angínou pectoris. 1,2 milióna občanov EÚ každoročne zomiera na rakovinu. Každoročne v Európe čelí 200 000 žien diagnóze rakoviny prsníka. Duševné ochorenia postihujú viac ako 27 % dospelých Európanov ročne a majú na svedomí väčšinu z 58 000 dokonaných samovrážd každoročne zaznamenaných v Európe. Schizofrénia postihuje v určitom období života jedného zo 100 ľudí, pričom v Európe ide o 1,9 milióna prípadov. Odhaduje sa, že približne 23 miliónom ľudí v Európe v určitom období života diagnostikujú depresiu. Avšak veľké množstvo ďalších prípadov nie je diagnostikovaných vôbec. Približne 40 % pacientov s hlbokou depresiou nedostáva žiadny z liečebných postupov, ktorý potrebujú. Odhaduje sa, že v súčasnosti je Alzheimerovou chorobou postihnutých na celom svete približne 26 miliónov ľudí. Výskyt diabetu vzrástol počas 90. rokov v dôsledku rastu obezity a starnutia populácie o tretinu. Toto ochorenie je štvrtou hlavnou príčinou úmrtnosti vo vyspelých krajinách. V EÚ ním trpí už viac ako 30 miliónov ľudí. Asi 19 miliónov ľudí v Európe je považovaných za pacientov s osteoporózou. Každá tretia žena a každý ôsmy muž vo veku nad 50 má zvýšenú krehkosť kostí so zvýšeným rizikom zlomenín. Podľa odhadu bude 7 miliónov ľudí v Európe trpieť v určitom období svojho života epilepsiou. V Európe má podľa odhadov asi 800 000 ľudí Parkinsonovu chorobu, pričom každoročne je diagnostikovaných okolo 75 000 nových prípadov. Skleróza multiplex postihuje v Európe 550 000 ľudí. Viac ako 30 miliónov ľudí v Európe je v súčasnosti postihnutých astmou. Trpí ňou v priemere 10 % európskych detí. Zdroj: EFPIA

Ing. Štefánia Cicková PR mana érka SAFS

Tému prináša

3BLPWJOB

ISVCÉIP ÇSFWB PDIPSFOJF T W FÆLÜN QSFWFOUÍWOZN QPUFODJÂMPN

nformácie o nevyhnutnosti prevencie sú už takmer sprofanované. No podobne, ako v prípade viacerých vážnych diagnóz, aj pri rakovine hrubého čreva by malo platiť, že „opakovanie je matkou múdrosti“. Záujem o problematiku rakoviny hrubého čreva (kolotektálny karcinóm – KRCA) plynie z dvoch základných dôvodov: jednak pre vysoký výskyt tohto ochorenia v civilizovaných krajinách – je druhým najčastejším nádorom u mužov po karcinóme pľúc, u žien po karcinóme prsníka. Celosvetovo pribudne ročne približne 1 milión nových ochorení a Slovensko patrí ku krajinám s vysokým výskytom. Druhým dôvodom, prečo je aktuálne o KRCA opakovane hovoriť, je skutočnosť, že možnosti prevencie a liečby sú spomedzi nádorových ochorení jednými z najlepších.

Význam stravovania netreba podceňovať KRCA je ochorenie s dlhým bezpríznakovým obdobím a je možné mu vo svojom vývoji zabrániť. KRCA sa v rozhodujúcej väčšine prípadov vyvíja niekoľko rokov z adenómových polypov. Polypy sú vo všeobecnosti

Karcinóm hrubého čreva a konečníka patrí k závažným a v neskorších štádiách k ťažko liečiteľným ochoreniam. Jeho výskyt aj napriek neustálemu zdôrazňovaniu potreby včasnej diagnostiky narastá. útvary, výrastky na sliznici hrubého čreva rôznej povahy, dnes máme o nich veľa poznatkov, o ich biologickej povahe, histologickej skladbe, molekulárnej biológii, genetike. Do značných podrobností sú popísané mechanizmy premeny zdravej bunky črevnej sliznice na nádorovú. Tento vývoj trvá spravidla 5 – 10 rokov. Tieto poznatky ukazujú, že KRCA je ochorenie s veľkým preventívnym potenciálom. Na úrovni primárnej prevencie sú nahromadené dlhoročné pozorovania overené množstvom cielených štúdií o význame stravovania. Stravovacie riziká a odporúčania sú blízke až totožné so zásadami prevencie kardiovaskulárnych ochorení. Epidemiologické štúdie preukázali opakovane, že zvýšené riziko je spojené s konzumáciou nasýtených tukov živočíšneho pôvodu a najmä červeného mäsa. Rizikový je taktiež samotný vysoký kalorický príjem, vysoká telesná hmotnosť, nedostatok

fyzickej aktivity. S vysokým príjmom tukov dochádza súčasne k vysokému obratu žlčových kyselín v čreve a je známe, že sekundárne žlčové kyseliny po dekonjugácii taurínových a glycínových derivátov črevnými baktériami podporujú malígnu transformáciu bunky. Ochranný vplyv vlákniny, vitamínov A, C, E bol takisto preukázaný početnými epidemiologickými štúdiami. Samozrejme, faktory pôsobia komplexne, výrazne ovplyvňujú prostredie epiteliálnych buniek hrubého čreva. O faktoroch výživy hovoria najnázornejšie rozdiely v stravovacích zvyklostiach v porovnaní s výskytom a úmrtnosťou na KRCA v rôznych geografických oblastiach (pre ilustráciu ČR, SR, Maďarsko Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Írsko 20/100 000 ročne, Francúzsko, USA a Kanada 18 – 17, Španielsko, Fínsko 11, Kuba 9, Čína 7, Grécko 6, Venezuela 5, Mexiko 3, Thajsko 1). Tradičný spôsob stravovania obyvateľov Stredozemného mora sa ukazuje najbližšie súčasnej predstave o správnej výžive z hľadiska nádorových aj kardiovaskulárnych ochorení. Máme teda v našom jedálničku uprednostňovať biele mäso – ryby a hydinu, nenasýtené rastlinné tuky s monoénovými mastnými kyselinami – olivový olej, celozrnné obilniny a čo najviac čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré poskytujú najvýznamnejšiu ochranu pred vznikom KRCA .

V otázke požívania alkoholu sa zásadne nerozchádzame s názorom kardiológov a zrejme by sme nemali konzumovať viac než 30 g čistého alkoholu na deň (0,5 dcl destilátu, 2 – 3 dcl vína) po prekročení tohto množstva sa vystavujeme zvýšenému riziku aj z hľadiska ochorenia na KRCA. Názory na príjem a mliečnych produktov nie sú jednotné. Vápniku sa pripisuje ochranný význam sprostredkovaný viazaním voľných žlčových kyselín a nevstrebateľných mastných kyselín. Taktiež pôsobí na integritu bunkových membrán.

Sekundárna prevencia, vyhľadávanie polypov Možnosti sekundárnej prevencie sú dnes už vo verejnosti známou témou, ktorej je však potrebné sa opakovane a dlhodobo venovať. Po 50. roku veku u mužov aj u žien často vznikajú v hrubom čreve polypy, z ktorých väčšina (asi 66 percent) sú adenómy – nezhubné nádory, ktoré však vo svojom niekoľkoročnom vývoji vykazujú malígny potenciál. Menšia časť polypov sú polypy hyperplastické, zápalové a iné bez vzťahu ku KRCA. Do veku 30 rokov je výskyt adenómových polypov vzácny. Ak sa vyskytnú, svoju úlohu zohráva dedičný pôvod. Vekom sa ale výskyt zvyšuje a po 50. roku veku sú častým nálezom. Udáva sa 10 – 25 percent, v populácii nad 60. rokov dokonca 30 – 40 percent. Čas potrebný

na vývoj polypu v karcinóm sa pohybuje od 5 do 10 rokov. Je to čas, ktorý nám dáva dostatočne veľký priestor pre sekundárnu prevenciu – t.j. aktívne vyhľadávanie a odstraňovanie takýchto klinicky ešte bezpríznakových zmien na sliznici hrubého čreva. Na základe týchto poznatkov odporúčame u ľudí vo veku nad 50. rokov preventívne vyšetrenie. V tzv. populačnom skríningu (vyhľadávaní) sa využíva poznatok, že polyp veľkosti okolo 10 mm už spravidla mikroskopicky krváca. Takéto voľným okom ešte nepozorovateľné krvácanie vieme detegovať komercionalizovanými laboratórnymi metódami vhodnými k širokému použitiu. O podrobnostiach stanovenia „skrytej krvi“ (tzv. okultného krvácania) v stolici už bolo viackrát hovorené. Vyšetrenie sa odporúča po 50. roku veku robiť opakovane jedenkrát ročne. V prípade, že je výsledok testovanie pozitívny, nasleduje kolonoskopia – vyšetrenie celého hrubého čreva endoskopicky. V minulosti vláknitá optika, dnes mikrokamera umiestená na konci ohybného ovládateľného tubusu s prenosom zväčšeného obrazu na farebný monitor umožňuje dôkladne prezrieť sliznice celého hrubého čreva. Prístroj umožňuje odoberať vzorky podozrivých nálezov na histologické vyšetrenie aj odstraňovať polyp vcelku. Histologické vyšetrenie nás informuje o rizikovosti polypu, čo rozhoduje o potrebe kolonoskopických kontrol v budúcnosti. Črevo „vyčistené“ od polypov nevyžaduje časté kontroly. Po odstránení tu-

bulárneho adenómu odporúčame kolonoskopiu o 3 roky. Intervaly sa môžu skracovať v prípade nálezu početnejších alebo histologicky rizikovejších polypov. V prípade prísnejšie koncipovaného „individuálneho skríningu“ vyšetrujeme najrizikovejší úsek hrubého čreva, čo je v rozsahu konečníka a esovitej kľučky, t.j. do výšky asi 50 cm nezávisle na výsledku testovania na skryté krvácanie. Výhodou je záchyt diskrétnych lézií a malých polypov od 1 mm pod 10 mm, ktoré nemusia byť pri testovaní na okultnú krv odhalené. Prevažne sa jedná o hyperplastické polypy, ale výnimkou nie sú ani polypy adenómové, ojedinele je aj takto malý polyp vo svojom biologickom vývoji pokročilý – kancerizovaný. Z praxe možno povedať, že Slováci sú o potrebe preventívneho prístupu k rakovine hrubého čreva vcelku dobre informovaní. Prebehlo množstvo informácií v médiách a pri koncipovaní celoplošného skríningu v spolupráci s lekármi prvého kontaktu. Len ojedinele sa stretávame s odmietaním preventívneho vyšetrenia s argumetáciou typu „ja nemám žiadne ťažkosti“. Vyčkávanie na prvé klinické prejavy ochorenia sa nemusia vyplatiť. Krvácanie z konečníka, nepravidelnosti vo vyprázdňovaní – najmä zmena obvyklých stereotypov, nejasný hmotnostný úbytok sú zvyčajne prejavom ochorenia v pokročilejšom štádiu. Všetky odborné diskusie, napriek významným pokrokom v liečbe, zvyčajne končia konštatovaním: „kľúčovým je posunúť diagnostiku do nižších štádií“, čiže diagnostikovať včas. V prípade rakoviny hrubého čreva je priestor na naplnenie tohto zámeru reálny a rozsiahly. MUDr. Milan Cubínek

PORADNA

%JBCFUPMPHJDLÂ B PCF[JUPMPHJDLÂ QPSBEÑB Otázky na tému diabetes mellitus môžete pre MUDr. Adrianu Ilavskú zasielať na adresu redakcie Bedekra zdravia, alebo e-mailom na: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk.

u (114 kg, Mám slušnú nadváh sa jej zbam 176 výska) a nevie neviem, é an viť, lepšie poved by som d rá i ako na to. Veľm aleiu, ap ter podstúpil nejakú i, ost otn hm nie bo kúru na zníže kto , ho ko nie alebo prijal rady aby som sa ma k tomu dovedie, ogramov. kil ých zbavil prebytočn . jem ku Sám to neviem. Ďa Jan z Nitry

Je veľmi dobré, že ste sa obrátili o pomoc. Vo Vašom prípade ide o obezitu mo stredne ťažkého stupňa s body mass str indexom ind (BMI) 37,2 kg/m 2, kedy je jednoznačne jed indikovaná redukčná liečba. lie Človek – laik sa obyčajne ťažko orientuje ori v údajoch o energetickej a biologickej b hodnote potravy a nevie, ako ak správne využiť tieto čísla vo svoj prospech. pro Navyše ani nevie, ako ešte ináč iná podporiť svoje snaženie. Preto Vám Vá zo začiatku odporúčam obrátiť sa na odborníkov, ktorí sa zaoberajú riešením rie obezity. Vo vzájomnej spolupráci so špecialistami je riešenie problému určite ľahšie a aj úspešnejšie.

pomocou Je možné schudnúť aj ktom? Ak liekov, ale nie s jojo efe etože diéty áno, tak akých? Pr chvíľkový a cvičenia majú iba e cvičiť, kilá efekt. Keď prestanem odpoveď. sú späť. Ďakujem za

Ale už predtým môžete niečo urobiť – po celý týždeň si zapisujte všetko, čo počas dňa skonzumujete, a aj približnú dobu. Možno aj sám si dokážete vyhodnotiť, čo všetko ste zjesť nemuseli, prípadne ste mohli zjesť menej. Navyše, budete presne vedieť vystihnú kritickú dobu, kedy ste náchylný skonzumovať viac, ako potrebujete (často to býva večer). Ak to budete mať zapísané, jednoduchšie sa Vám bude orientovať. S odborníkom môžete potom porovnať energetickú hodnotu Vami reálne skonzumovanej potravy so skutočnou potrebou. V ďalšom kroku môžete obmedziť konzumáciu všetkého, čo ste jedli doteraz – na tanier si dávajte polovicu, prípadne iba tretinu. Začiatok býva ťažký, ale telo si zvykne. Ak vydržíte 3 týždne, obyčajne je už ďalší priebeh chudnutia menej náročný. Dôležitá je dôslednosť a vytrvalosť.

ia Hlohoveec árria Má

Lie čb Liečba Liečb tabletami m predstavuje iba jeden jed je d z pilierov v redukčnom r edu red edukk režime. Nedokáže Ne oká Ned okáže že nahradiť ani diétne dié diétn é tne opatrenia, op at o ani fyzickú z ic kú aktivitu. zic a ivv akt Ale ide o účinný ú čin č ný spôsob s ako pomôcť môc ôcťť dosiahnutiu d oss dos vytýčeného č ého čen ho cieľa. V liečbe sa využívajú vyu y ž yu výživové a potravinové p po o doplnky, pln n ky ktoré dostať

bežne v lekárňach alebo aj v obchodnej sieti. Ide o podporné prostriedky, ktorých účinnosť je obmedzená oproti farmaceutickým prípravkom. Lieky, ktoré sa úspešne používajú pri redukcii hmotnosti, možno získať iba na lekársky predpis, po vyšetrení pacienta. Liečbu je možné cielene vybrať pre konkrétneho človeka, podľa zdravotného stavu, stupňa obezity, podľa sprievodných ochorení. Treba povedať, že tieto lieky sú na priamu úhradu pacienta, bez spoluúčasti zdravotných poisťovní.

ukčných Ako je to s efektom red iba chvíľdiét? Väčšinou majú aneme cvikový efekt. Keď prest jem za odčiť, kilá sú späť. Ďaku poveď. S úctou Klára

Dodržiavanie redukčného režimu nie je iba krátkodobou záležitosťou. Väčšinou ide o trvalú namáhavú prácu, ktorá je ale odmenená tým najhodnotnejším – zdravím. Veľa ľudí dokáže schudnúť, ale nie všetci sú schopní udržať si zníženú hmotnosť. Príčin môže byť veľa, ale tu platí výrok Oscara Wilda: „ To, čo nám v živote najviac chýba, je niekto, kto by za nás urobil to, čo už môžeme urobiť sami.“ Pri úspešnom a trvalom znížení hmotnosti sú dôležité tri kroky: 1.strava – nízkoenergetická redukčná diéta 2.fyzická aktivita – nielenže pri nej dochádza k spotrebovaniu energie z potravy, ale zlepšuje sa pri nej inzulínová senzitivita 3.podporné prostriedky – podpora okolia, zmena životného štýlu, farmakoterapia. Tieto tri kroky sú navzájom nenahraditeľné a spoločne prepojené.

dá sa cviPrečo treba cvičiť? Ne mi? Ďatka ble čenie nahradiť ta . kujem za odpoveď S pozdravom Alenka

Fyzická aktivita je neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu. Priamo ovplyvňuje metabolické parametre: • znižuje hladinu cukru (glykémiu), glukóza sa využíva ako rýchly zdroj energie, • zvyšuje účinnosť vlastného inzulínu a tým sa zlepšuje využitie glukózy, • zvyšuje sa aktivita transportérov glukózy, • zlepšuje sa tzv. inzulínová rezistencia • znižujú sa triglyceridy, • zvyšuje sa HDL cholesterol - tzv. „dobrý“ cholesterol, • znižuje sa LDL cholesterol – tzv. „zlý“ cholesterol. Cvičenie je preto neodmysliteľnou a ničím nenahraditeľnou súčasťou nielen redukčného režimu, ale aj zdravého životného štýlu. U ľudí, ktorí z nejakého dôvodu cvičiť nemôžu alebo nedokážu, je redukcia hmotnosti ťažšia a v takých prípadoch možno úspešne využiť ako podporný prostriedok aj liečbu tabletami.

PORADNA

0Ă&#x2021;JTUB QPEĂ&#x2020;B GFOH ĂŁVFK 0 PrvĂ˝ krok k dobrĂŠmu feng-ĹĄuej mĂ´Ĺžete urobiĹĽ bez ĹĄtĂşdia akejkoÄžvek literatĂşry - sami. Urobte si poriadok vo svojich bytoch a domoch, upracte, vyumĂ˝vajte a vyÄ?istite doslova kaĹždĂ˝ kĂşt. OÄ?ista je vlastne podstatou feng-ĹĄuej.

radiÄ?nĂŠ vianoÄ?nĂŠ a veÄžkonoÄ?nĂŠ upratovanie mĂĄ svoje opodstatnenie. Ä&#x152;istĂĄ a ĂştulnĂĄ domĂĄcnosĹĽ blahodarne vplĂ˝va na telesnĂŠ i duĹĄevnĂŠ zdravie, vzĹĽahy v rodine. Vo feng-ĹĄuej je priestorovĂĄ oÄ?ista sĂşÄ?asĹĽou tzv. pozemskĂŠho ĹĄĹĽastia, ktorĂŠ ovplyvĹ&#x2C6;uje aj energia ĹživotnĂŠho priestoru. Nielen pred Vianocami Ä?i na jar, ale vĹždy, keÄ? sa cĂtite deprimovanĂ, nedarĂ sa vĂĄm, cĂtite sa slabĂ, bezmocnĂ, ukrivdenĂ Ä?i frustrovanĂ, siahnite po osvedÄ?enej metĂłde feng-ĹĄuej â&#x20AC;&#x201C; upratovanĂ. Predstavte si svoju domĂĄcnosĹĽ Ä?istĂş a vyupratovanĂş, plnĂş svieĹžej energie. Aby oÄ?ista domova bola dĂ´kladnĂĄ a ĂşÄ?innĂĄ, treba ju naplĂĄnovaĹĽ. S poznĂĄmkovĂ˝m blokom prejdite vĹĄetky miestnosti a zapĂĹĄte si, Ä?o treba urobiĹĽ a Ä?o opraviĹĽ, a kaĹždĂŠ tri-ĹĄtyri roky aj vymaÄžovaĹĽ steny. Zapojte vĹĄetkĂ˝ch Ä?lenov rodiny, menĹĄie deti si mĂ´Ĺžu uprataĹĽ hraÄ?ky a ĹĄkolskĂŠ potreby. PrĂĄce rozvrhnite na niekoÄžko vĂkendov a nakĂşpte vrecia na odpad. MiestnosĹĽ po miestnosti oÄ?istite, vyperte zĂĄclony a textilnĂŠ doplnky, umyte oknĂĄ, pretrieÄ?te predmety a obleÄ?enie.

Miesto pre novĂŠ veci Ä&#x152;lovek dokĂĄĹže zozbieraĹĽ neuveriteÄžnĂŠ mnoĹžstvo zbytoÄ?nostĂ a haraburdia. HmotnĂ˝ odpad vĹĄak zaĹĽaĹžuje aj myseÄž. ZbaviĹĽ sa zbytoÄ?nostĂ je preto oslobodzujĂşce. NovĂŠ veci a novĂŠ udalosti si vyĹžadujĂş prĂĄzdny a voÄžnĂ˝ priestor. Vo feng-ĹĄuej predstavuje

každý svetový smer inú oblasť života. Každá je dôležitá, každú treba očistiť a pripraviť na nové príležitosti. Berte však ohľad na svojich najbližších vrátane malých detí a nezahadzujte bez ich vedomia predmety, ktoré majú pre nich význam. To, čo je pre jedného bezcenné, môže byť pre druhého pokladom a krásnou spomienkou. Najviac sa hromadia veci v predsieňach a halách. Vchod do domu či bytu je ústami energie čchi. Tento vzácny priestor treba oslobodiť od rozhádzanej obuvi, dáždnikov a kabátov. Vchod musí vás i vašich hostí vítať čistotou a poriadkom. Okná sú očami domu. To hovorí samo za seba a umývaniu okien dáva nový rozmer. Ak ich nevládzete umyť sami, požiadajte rodinu, priateľov alebo si objednajte na tieto práce firmu. Veľkú pozornosť venujte spálni. Tento priestor musí byť čistý a striedmy. Podľa možnosti bez televízora či počítača. Dbajte, aby úložné priestory pod posteľou plnili jediný účel – odkladanie vankúšov a paplónov. Staršie oblečenie, z ktorého deti vyrástli (týka sa to aj dospelých), je osobitná kapitola. Je pravdou, že ak si niečo neoblečiete aspoň raz v roku, tak si to už neoblečiete. Obnosené šatstvo vysiela zlé posolstvo. Oblečenie dokáže v sebe udržať stuchnutú, stagnujúcu energiu, a preto je potrebné triediť ho dva razy v roku. Poškodené vyhodiť, zachovalé vyprať a podarovať. Je mnoho ľudí, ktorým takýto skromný dar urobí radosť. Kúpeľňa a toaleta potrebujú pravidelné a časté upratovanie z hygienických dôvodov. Feng-šuej v nich neodporúča, okrem živých rastlín, žiadne ozdobné predmety. Oba priestory majú byť predovšetkým čisté a účelné. Nezabudnite si upratať aj vo svojich peňaženkách (potvrdenky, bloky) a ženy v kabelkách, ktoré sa niekedy zdajú byť bezodné. Odstráňte aj nepotrebné súbory z počítača a upracte si pracovný stôl. Myslite na to, že otvorené police s knihami a fasciklami sú škodlivé. Treba na ne dať dvierka, alebo zaplniť policu knihami od kraja po okraj.

Mentálne upratovanie Likvidovanie zbytočností nie je ľahké. Niektoré predmety pripomínajú pekné chvíle a nedokážete sa ich vzdať. Sú však aj také, ktoré vzbudzujú skľúčenosť, nepríjemné spomienky, neraz až obavy z budúcnosti. Tieto predmety majú zlé a ťaživé vibrácie. Môže to byť hoci aj skriňa, k t o r ú ste kúpili s bývalým manželom a pripomína vám jeho zradu. Zbavte sa jej. Nech už ide o malý prstienok, väčší obraz alebo spomínanú skriňu – preč s nimi. Takto sa naladíte na svoj vnútorný očistný proces a cez hmotné veci uvoľníte priestor pre nové životné možnosti. Neživé predmety dokážu až neskutočne živo pripomenúť ľudí, udalosti, vrátiť spomienky z minulých čias. Mnohé z nich sú zdrojom frustrácie po celé roky. Urobte si preto aj mentálne upratovanie. Očista duše je oslobodzujúca. Jej súčasťou je odpustenie iným i sebe samému. Rozlúčka so smutnými udalosťami a krivdami je nevyhnutná, ak chcete ďalej kráčať životom šťastní a vyrovnaní...

Pivnica je pohroma Majitelia podpivničených domov a pivníc budú súhlasiť: pivnica sa rokmi mení na sklad zbytočností. Všetko čo v domácnosti používa zriedka, odloží sa do pivnice. Veci sú celé roky z dohľadu, a tak aj upratovanie týchto priestorov odkladáte. Začnite tentoraz uprataním pivnice. Zbytočnosti a poškodené veci vyhoďte. Čo ešte slúži, ale nepotrebujete to, darujte.

Zelení pomocníci Živé kvety a rastliny dodávajú priestoru živú energiu. Mnohé z nich sú „liečitelia“ a dokážu pohlcovať jedovaté výpary a čistiť vzduch. Všetky rastliny vo vašom byte musia byť zdravé a čisté. Bez prachu na listoch a bez škodcov. Úžasnú silu má aj ten najmenší živý kvietok vo váze. Neodporúčam sušené kvety, sú „mŕtve“, plné prachu a stagnujúcej energie.

Dve škatule Tiež sa neviete rozlúčiť s mnohými predmetmi, ktoré len oprašujete či prekladáte? Skúste to pomocou metódy dvoch škatúľ. Vynikajúco sa osvedčila aj pri dorastajúcich deťoch, ktoré sa nevedia odpútať od svojho detstva a vytrvale skladujú plyšové hračky, legá či suveníry z dovoleniek. Pripravte si veľké škatule s vrchnákom a očíslujte ich: 1 a 2. Do prvej vložte veci, s ktorými sa ťažko lúčite, pretože ich z času na čas potrebujete. Do druhej škatule dajte predmety, ktoré síce nepotrebujete, ale vyhodiť ich nedokážete. Ak nepotrebujete čokoľvek z prvej škatule jeden rok, preraďte to do škatule s číslom 2. Ak vám ani v druhom roku nechýbal predmet z druhej škatule, je isté, že je pre vás zbytočnosťou. Vecí z druhej škatule sa teraz môžete zbaviť, darovať ich či zahodiť bez emócií. Keď už vo vašom príbytku všetko žiari čistotou, odložte metly, handry a čistiace prostriedky preč! Rozhodne nepatria ani do kúpeľne či toalety. Uložte ich do komory alebo zavrite do skrine. Mať stále na očiach upratovacie pomôcky sa vo feng-šuej považuje za veľmi zlý symbol. PhDr. Nina Haròáková profesionálna poradkyòa

MEDICÍNA

;MPåFOJF UBCBLPWÉIP EZNV „Fajčenie je zvyk, ktorý sa protiví oku, hnusí sa nosu, škodí mozgu, je to čierny dym, ktorého zápach pripomína dym z priepasti Styx“. Jakub, anglický kráľ

áto charakteristika fajčenia pochádza z roku 1604 a anglického kráľa Jakuba možno považovať za pravdepodobne prvého bojovníka proti fajčeniu; udeľoval zaň dokonca trest smrti. Turecký sultán Murad uprednostňoval „miernejšie“ tresty, fajčiarom dal odrezať nos. Ruský cár netrestal obete fajčenia telesne, len ich poslal do vyhnanstva na Sibír. V súčasnosti sa fajčiari na vlastnom zdraví trestajú dobrovoľne. Poškodzovanie sa deje dvomi cestami: účinkom nikotínu na ľudský organizmus a pôsobením cigaretového dymu a jeho zložiek na zdravie človeka.

Tabakový dym Cigaretový dym je dynamickým komplexom viac než 4000 chemických látok vo forme častíc a plynov. Obsahuje látky farmakologicky aktívne, antigénne (schopné vyvolať protilátky), toxické pre bunku, látky spôsobujúce zmeny dedičných vlastností a karcinogénne látky – jeho následky na ľudský organizmus sú teda mnohostranné. Samotný tabakový dym, i bezdymové tabakové výrobky (tzv. „smokeless“), sú podľa kritérií IARC (International Agency for Research on Cancer) zaradené do skupiny 1, teda medzi dokázané karcinogény.

Niektoré chemické látky, ktoré sa nachádzajú v tabakovom dyme, patria jednoznačne medzi dokázané humánne karcinogény (skupina 1), iné látky sú možnými karcinogénmi (skupina 2A, 2B). Najzávažnejšími škodlivými látkami v cigaretovom dyme sú nikotín, karcinogény, oxid uhoľnatý a oxidanty.

Nebezpečné chemické látky v cigaretovom dyme Nikotín

Je bezfarebný, olejovitý a na vzduchu hnedne. Má ostrú, pálčivú chuť a tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu. Nikotín patrí medzi prudké rastlinné jedy (alkaloidy), v mozgu sa viaže na acetylcholínové receptory nikotínového typu, zvyšuje produkciu dopamínu a ovplyvňuje mezolimbický systém. Narušuje funkciu vegetatívneho nervstva a môže vyvolať ochrnutie až smrť v dôsledku obrny dýchacieho centra .Výsledkom jeho pôsobenia je, že v stresovej situácii pôsobí relaxačne a v pokoji naopak povzbudzujúco. Okrem účinku na mozog zvyšuje frekvenciu srdca, krvný tlak, dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov je zodpovedný za nevoľnosť i vracanie. Nadmerná dávka nikotínu môže zvyšovať pozitívne zážitky vyvolané inými druhmi správania (rela-

xácia, pitie čiernej kávy, uspokojenie hladu i sexuálnych návykov). Človeka zabije nikotín v množstve približne 50 – 60 mg. Nikotín, uvoľnený účinkom tepla, sa dostane do mozgu v priebehu 10 sekúnd. Aktívna dávka nikotínu je 0,2 mg (čomu zodpovedá koncentrácia v krvi 10 ng/ml). Priemerná cigareta obsahuje 8 – 9 mg nikotínu, z čoho sa do krvného obehu dostane 0,3 – 3 mg a jeho koncentrácia v krvi dosiahne 20 ng/ml. Polčas rozpadu nikotínu v krvi je asi 40 minút. Návykoví fajčiari si preto na udržanie stálej koncentrácie nikotínu v krvi zapaľujú cigaretu každú polhodinu. Vyfajčením 15 až 20 cigariet alebo 3 až 5 cigár získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu, ale k smrteľným otravám prakticky nedochádza, lebo začiatočník po prvých nepríjemných zážitkoch z vyfajčenia zvyšuje počet vyfajčených cigariet alebo cigár len veľmi opatrne. Organizmus si na nikotín privykne zásluhou adaptívnych enzýmov. Nikotín je návyková látka, ktorá spôsobuje, že až 90 percent fajčiarov nedokáže prestať fajčiť napriek znalostiam o škodlivosti tohoto zlozvyku. Oxid uhoľnatý

Tento bezfarebný nedráždivý plyn bez vône a zápachu vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera. Plynná fáza cigaretového dymu obsahuje 1 až 5 percent CO v závislosti od teploty spaľovania, prístupu kyslíka, poréznosti papiera a hustoty tabakovej náplne. Jeho množstvo stúpa, keď cigareta dohorieva. Oxid uhoľnatý je krvný jed, ktorý tlmí transport kyslíka z pľúc do jednotlivých orgánov

a tkanív na jednej strane tým, že viaže krvné farbivo hemoglobín 230 krát ľahšie ako kyslík a mení ho na karboxyhemoglobín, ktorý nie je schopný prenášať kyslík a na druhej strane tým, že zvyšuje afinitu zostávajúceho hemoglobínu ku kyslíku, v dôsledku čoho sa prestup kyslíka z oxyhemoglobínu do tkanív spomaľuje. Viaže sa na srdcový sval, mozgové tkanivo a pečeň vo väčšom množstve než na ostatné orgány, vo vyšších koncentráciách zapríčiňuje smrť udusením Hladina karboxyhemoglobínu v krvi vidieckeho človeka je približne 1 percento, u obyvateľov miest stúpa podľa stupňa zamorenia atmosféry až na 5 percent. U nefajčiarov sa nachádza v množstve 1 – 2 percentá, u fajčiarov v množstve 3 – 6 percent a stúpa s počtom vyfajčených cigariet až na 15 percent. Skupina amerických vedcov vyšetrila 16 649 darcov krvi a zistila, že fajčenie ovplyvňuje hladinu karboxyhemoglobínu v krvi omnoho viac než znečistená atmosféra priemyselných centier a veľkomiest. V biologickom pokuse s dobrovoľníkmi bolo preukázané, že pri vyfajčení jednej cigarety vzniká 13,5 až 20 ml CO v závislosti od druhu cigarety. Organizmus ženy zadržuje cca 90 percent z uvedeného množstva, organizmus muža približne 65 až 76 percent.

uhlík a vodík, vyskytujú sa v životnom prostredí v produktoch spaľovania, v sadziach, popolčeku, škvare i v údených výrobkoch. V tabakovom dyme ich bolo izolovaných viac než 60, deväť má karcinogénny účinok. Ich množstvo sa v cigaretovom dyme pohybuje od 0,3 do 2,5 μg na 100 cigariet, ale v určitých druhoch tabaku boli zistené i hodnoty 5,5 μg. Kondenzované aromatické uhľovodíky (3,4-benzpyrén, benzantracén a iné.). Táto skupina látok má výrazné karcinogénne účinky, poškodzuje DNA.

Polycyklické aromatické uhľovodíky

Kadmium

K najzhubnejším škodlivinám tabakového dymu patria chemické karcinogény, ktorých špecifické účinky boli preukázané prvýkrát v roku 1939. Vznik moderných fyzikálno-chemických analytických metód umožnil stanovenie ich kvality a kvantity v tabakovom dyme a dechte. Podľa súčasných poznatkov sú v tabakovom dyme prítomné karcinogény charakteru organických a anorganických zlúčenín, vrátane rádioaktívnych prvkov. Patogeneticky najvýznanejšiu skupinu karcinogénov tvoria polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) a ich heterocyklické analógy. PAU sú organické zlúčeniny zložené z 3 a viacerých aromatických kruhov, ktoré obsahujú len

Decht

Množstvo tohto žltohnedého kondenzátu (získa sa po ochladení tabakového dymu na nízke teploty), kolíše podľa druhu tabaku od 3 do 40 mg (za 25 rokov a pri fajčení 10 cigariet denne je to viac ako 2,5 kg dechtu). Rôznorodosť a bohatosť súčastí tabakového dechtu nápadne pripomína zloženie kamenouholného dechtu, ktorého karcinogénne účinky experimentálne dokázali japonskí vedci v roku 1915. Obsahuje PAU, fenol, substituované polyfenoly, aldehydy, mastné kyseliny a iné. Používaním cigaretových filtrov sa znižuje podieľ dechtu, najmä benzo(a)pyrénu v cigaretovom dyme.

zuje na toxické látky, najčastejšie oxid arzenitý (erzenik). Jeho zdrojom sú postreky tabakových listov (pesticídy). Nikel

Nebezpečný je samotný kovový nikel i jeho oxidy. Tetrakarbonyl niklu (zlúčenina niklu s oxidom uhoľnatým) je mimoriadne toxická, prudko jedovatá látka. Inhalácia jej pár vo vyšších koncentráciách vyvoláva nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy a horúčku. Po 24 hodinách môže dôjsť k cyanóze, vykašliavaniu krvi, edému pľúc a mozgu (smrť) s nálezom na pečeni a obličkách. Nikel a jeho zlúčeniny môžu spôsobovať ochorenia tráviaceho traktu, ciev a srdca, obličiek, centrálneho nervového systému, kože a vyvolávať alergie. Jeho prítomnosť v cigaretách spôsobuje vznik rakoviny pľúc. Vdychovanie prachu zlúčenín niklu (najmä NiS a NiO) má karcinogénne účinky. Vyfajčením jednej cigarety prichádza do tela 1,1 až 3,1 μg Ni. Meď

Soli medi dráždia dýchací a tráviaci systém. Popisujú sa im karcinogénne a teratogénne účinky. Smrteľná dávka rozpustných solí medi je asi 10 g.

Kovy

Aromatické amíny

Môžu spôsobovať akútne a chronické otravy.

Fajčenie cigariet spojené s inhaláciou arylamínov môže byť rizikovým faktorom pri vzniku karcinómu močového mechúra. Nitrobenzén je olejovitá kapalina, vyznačuje sa charakteristickým zápachom po horkých mandliach, trinitrotoluén a trinitrofenol sú výbušniny. Do organizmu sa dostávajú dýchacími cestami, pokožkou alebo tráviacim systémom. Pri požití alkoholu sa môže priebeh otravy zhoršiť uvoľnením nitroderivátov benzénu, príp. ich metabolitov z tukových zásob.

Patrí medzi toxické, najvýznamnejšie biokumulatívne prvky. Počas života sa hromadí najmä v pečeni (tu sa syntetizuje metalothioneín, ktorý viaže 80 – 90 percent Cd v organizme) a v obličkách, zasahuje do metabolizmu sacharidov, inhibuje sekréciu inzulínu, vedie k zníženiu hladiny cukru v krvi a ku glykozúrii (vylučovanie cukru močom). Jeho prítomnosť je v organizme škodlivá a nežiaduca, nakoľko má karcinogénny, teratogénny a mutagénny činok. Arzén

Formaldehyd a iné škodliviny

Jeho karcinogenita sa vysvetľuje jeho interakciou s napr. aromatickými uhľovodíkmi, kobaltom, niklom a ionizujúcim žiarením počas biochemických pochodov. V organizme sa metaboli-

Formaldehyd je jedovatý plyn. Jeho výpary majú dráždivé a leptavé účinky na dýchací systém a kožu (podľa klasifikácie IARC sa zaraďuje medzi pravdepodobné humánne karcinogény).

MEDICÍNA Amoniak – bezfarebný, veľmi dráždivý plyn s charakteristickým zápachom, vo vyšších koncentráciách je toxický (koncentrácia 3 500 mg/m3 spôsobuje smrť), vdychovanie amoniaku dráždi sliznice dýchacích ciest (možnosť poleptania a straty čuchu) a je nebezpečný pre oči (oslepnutie). Kyanid – prchavá kvapalina pálčivej až horkej chuti a charakteristického zápachu, ktorý pripomína horké mandle. Soľ kyseliny kyanovodíkovej, kyselina kyanovodíková a kyanid sú prudko jedovaté látky, ktoré spôsobujú úmrtie v priebehu niekoľkých sekúnd až minút. Jeho rýchla priepustnosť cez bariéru vzduch-krv pri inhalačnej expozícii umožňuje pri dostatočnej koncentrácii okamžitý rozvoj intoxikácie. Vstrebáva sa pľúcami, kožou aj tráviacou sústavou. Smrť spôsobuje zablokovanie enzýmov, ktoré sú nevyhnutné pre využitie kyslíka bunkami. Cieľovým orgánom kyanidov je centrálny nervový systém. Letálna (smrtelná) dávka pre dospelého človeka je 50 mg.

Voľné radikály Z cigaretového dymy aj zo zápalových buniek priamo poškodzujú tkanivá a zároveň inaktivujú antiproteázy, pričom umožňujú elastáze z neutrofilov ničiť pľúcny elastín.

Rádioizotopy V tabakovom dyme bol dokázaný celý rad rádioaktívnych izotopov, ktoré sa v biologickom pokuse javia ako karcinogénne. Určité riziko pre fajčiara prináša prítomnosť izotopu polónia a olova, ktoré boli zistené v epiteli dýchacej sústavy človeka a sú stálym zdrojom β a α žiarenia.

Ďalšie dráždivé látky V tabakových výrobkoch sa nachádzajú vo veľkom množstve a sú chemicky veľmi rozdielne. Sú obsiahnuté v koloidných časticiach alebo v plynnej časti tabakového dymu. K najúčinnejším patrí acetaldehyd, akroleín, metanol, acetón a mnohé iné. Narušujú slizni-

cu dýchacieho systému, tlmia aktivitu pohyblivých riasiniek viacradového epitelu dýchacích ciest a tak vyvolávajú ich akútne a chronické zápaly. Tieto látky vytvárajú podmienky pre vznik nádorových i nenádorových ochorení dýchacieho ústrojenstva.

Fázy cigaretového dymu Cigaretový dym je koncentrovaným aerosólom, v ktorom sú v plynnom prostredí rozptýlené pevné a kvapalné častice. Rozlišujeme 2 fázy cigaretového dymu: hmotnú a plynnú. Hmotná (partikulárna) fáza

cigaretového dymu tvorí približne 8 percent z cigaretového dymu. Obsahuje 10 – 20 percent vody, 3 – 5 percent alifatických uhľovodíkov a zbytok tvoria aromatické uhľovodíky, karbonylové zlúčeniny, nikotínové alkaloidy, fenoly, stearíny, ťažké kovy, rádioaktívne látky, pesticídy, aditíva a ďalšie. Plynná fáza zahŕňa 92 percent cigaretového dymu. Pozostáva zo 73 percent dusíka, 10 percent kyslíka, 9,5 percenta oxidu uhličitého, 4,2 percenta oxidu uhoľnatého a v menšej miere z vodíka, vzácnych plynov, kyanovodíka, amoniaku, sírovodíka, kancerogénov typu prchavých nitrozamínov, oxidov dusíka, síry, prchavých uhľovodíkov, alkoholov, aldehydov a iných látok.

Druhy dymu Rozoznávame 2 druhy dymu: hlavný a vedľajší prúd Hlavný prúd

(zmes plynov, nekondenzovaných pár a tekutých i pevných častíc) sa nazýva dym z cigarety; fajčiar ho aktívne vdychuje do dýchacích ciest a pľúc. Pri vstupe do úst fajčiara je to koncentrovaný aerosól, ktorého hlavnou súčasťou sú dusík, kyslík, oxid uhoľnatý, vodík, metán, argón a prchavé látky (aldehydy, ketóny, alkoholy). Približne 10 percent z celkového obsahu dymu tvoria jemne rozptýlené tekuté častice

s veľkosťou 0,1 až 1 μg, ktoré môžu prenikať až do najmenších bronchiolov a obsahujú najviac kancerogénnych látok a ostatných škodlivín. Filter

Dym z cigarety, ktorý fajčiar vdychuje a vydychuje, prechádza cez filter z acetátu a celulózy alebo z bavlny, ktorého cieľom je zachytávať decht. Najlepšie cigaretové filtre zachytávajú maximálne 50 až 60 percent frakcie cigaretového dymu, ktorá obsahuje okrem iného karcinogén 3,4 benzpyrén. Dýchacie cesty fajčiara inhalujúceho dym z cigarety však zachytia 90 až 98 percent tejto frakcie. Najúčinnejším filtrom na konci každej cigarety sú vlastné pľúca fajčiara!

Porovnanie cigara – cigareta Cigara na rozdiel od cigarety nemá filter a tak fajčiar priamo do pľúc vdychuje cigarový dym. Dym z cigary je ťažký, alkalický, dráždivý, preto ho fajčiari neinhalujú, „nešlukujú“. Dráždi na kašeľ a môže vyvolať nutkanie na vracanie. Dym z cigariet pôsobí na sliznice ústnej dutiny, hrtana, priedušiek a pľúc. Je znesiteľnejší, ľahší, slabo kyslý, takmer neutrálny, preto ho fajčiari môžu hlboko vdychovať. Fajčenie cigarety je škodlivejšie ako fajčenie cigár alebo fajok. Vedľajší prúd

Je to dym unikajúci z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi. Jeho chemická skladba je rozdielna, obsahuje potenciálne jedovaté plyny (oxid uhoľnatý, amoniak, dimetylnitrózoamín, formaldehyd, kyanovodík a akroleín) vo vyšších koncentráciách ako v hlavnom dyme. V prachovej fáze sa nachádza decht, nikotín, benzén a benzo(a)pyrény. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Lekárska fakulta

/FåJBEVDF PDIMQFOJF So šviháckym strniskom na tvári nejeden muž zažiari a nejedna žena jeho nedbalej elegancii neodolá. Keď však takýto „porast“ nájdete u ženy, pohľady sa radšej odvrátia. To čo jedným prináleží, iným rozhodne nepatrí. Za oba prípady sú zodpovedné hormóny a genetika.

ráve mužské hormóny, androgény sú zodpovedné za rast ochlpenia. Ich prítomnosť je štandardná u oboch pohlaví, avšak v rozličnej miere. Ak dôjde k disbalancii, vzniká problém. Výraznejšie ochlpenie nad hornou perou je u tmavších žien kaukazského typu štandardom. Ak sa však ochlpenie objaví nad perou, na brade, či na iných neštandardných častiach tela, môže sa jednať o poruchu. Podľa závažnosti rozsahu hovoríme zvyčajne o 3 formách postihnutia: hypertrichóze, hirzutizme a virilizme. Hypertrichóza je charakterizovaná nadmerným rastom rôzne sfarbených vlasov v netypických lokalizáciách, s odlišným typom a rozsahom, alebo ochlpenie nezodpovedá veku. Medzi normálnym ochlpením a hypertrichózou existujú plynulé prechody podmienené geneticky, rasovo, etnicky i vekom. Hypertrichóza môže byť obmedzená na určitú oblasť, ale aj generalizovaná, zvyčajne bez hormonálnej poruchy. Príčinou môže byť užíva-

nie, či lokálna aplikácia niektorých liečiv, poruchy výživy, fyzikálne podnety a niektoré chorobné stavy. Pri hirzutizme sa jedná o chorobné zvýšenie počtu a hrúbky vlasov lokalizované najmä na tvári, hrudníku, podbrušku, ale aj v podpazuší a na stehnách. Tento stav nemusí byť podmienený iba zvýšenou hladinou androgénov, ale aj zvýšenou reakciou vlasových folikulov pri normálnej hormonálnej hladine. Ochlpenie mužského typu pozorujeme pri endokrinných ochoreniach, môže byť sprievodným javom medikamentóznej liečby, ale môže byť prítomné aj bez inej zjavnej príčiny. Virilizmus je okrem mužského typu ochlpenia, hirzutizmu, sprevádzaný inými znakmi mužského pohlavia, napríklad zhrubnutím hlasu, mužským typom postavy.... Terapia uvedených stavov spočíva v dôslednej diagnostike. Vo všetkých prípadoch je pred zahájením liečby potrebné vstupné vyšetrenie postihnutej osoby. K úspešnej celkovej liečbe je potrebná častokrát kooperácia viacerých špecialistov. Celkovú medi-

kamentóznu individuálne stanovenú liečbu sprevádza lokálna liečba. Možnosti odstránenia ochlpenia z časového hľadiska rozdeľujeme na dočasné a trvalé. Dočasné možnosti zvyčajne vykonávame doma alebo v kozmetických salónoch. Trvalé spôsoby vykonávajú medicínske laserové pracoviská. Medzi súčasné dlhodobé formy odstránenia ochlpenia na tvári patrí elektrokoagulácia(známa ako elektrická ihla), laserová epilácia a najnovšie epilácia ultrazvukom. Všetky ošetrenia majú svoje prednosti, ale i nevýhody. Elektrokoagulácia – nevhodná na veľké plochy, zdĺhavá a bolestivá liečba, po zákroku potrebná kozmetická „rekonvalescencia“, možnosť vzniku jaziev, výhodou je možnosť odstránenia chlpov všetkých farieb Laserová epilácia – rýchla, vysokoefektívna liečba, vhodná i na veľké plochy, bez potreby sociálnej rekonvalescencie, mierna bolestivosť, nevýhodou je možnosť ošetrenia iba pigmentovaných vlasov – chlpov Ultrazvuková epilácia – výhodou je efektivita podobná laserovej epilácii, bezbolestnosť, možnosť ošetriť i ťažko dostupné miesta (nos, uši), možnosť ošetriť všetky typy vlasu nezávisle od pigmentácie, vrátane šedivých chlpov, nevýhodou zdĺhavosť pri ošetrení väčších plôch MUDr. Iveta HASOVÁ Poliklinika Mýtna 5 Bratislava www. mediskin.sk 02 / 5 778 6778

MEDICÍNA

%SPHZ EOFT Z

mena spoločenských podmienok priniesla pre naše socio-kultúrne prostredie návykové látky, ktoré boli pre širokú verejnosť netypické a neznáme. Po prvotnom šoku v polovici deväťdesiatych rokov, ktorý bol označený ako „vznikajúca drogová epidémia v Petržalke“ sme zistili, že drogový problém sa postupne rozšíril z hlavného mesta do celej krajiny. Politici zareagovali zriadením poradného orgánu vlády – Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog a prijatím celoštátneho dokumentu pod názvom Národný program boja proti drogám. Cez tieto koordinujúce prvky sa rozbehli všetky aktivity, pokúšajúce sa stabilizovať drogový problém. Vznikli Centrá pre liečbu drogových závislostí. Postupne začali v deväťdesiatych rokoch, vtedy iba na báze dobrovoľníctva, vznikať terapeutické komunity. Ich existencia nemala oporu v zákone, preto ani nebolo možné systémovo prispievať na ich činnosť. V roku 1998 bol prijatý zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, kde sa prvýkrát objavilo zariadenie pod názvom „resocializačné stredisko“. Tento fakt dal legitimitu dlhodobej postliečebnej starostlivosti o závislých ľudí. Neskôr, v roku 2005, bol prijatý zákon č. 305/2004 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a resocializačné stredisko bolo zahrnuté do jeho právnej úpravy. Zároveň sa tým vytvoril priestor (i v súlade s novelizáciou zákona

100

Slovensko malo tradične problémy s alkoholovou závislosťou. Dôvody sú jednoznačné. Je to predovšetkým základ našich tradícií a kolorit osláv. Alkohol patril a patrí medzi súputníka všetkých smútkov a radostí nášho národa – počnúc krstinami, svadbami, narodeninovými oslavami a končiac smrťou človeka. K spoločnosťou tolerovanej návykovej látke okrem alkoholu patrí aj nikotinizmus. o rodine) na vykonávanie súdom nariadených pobytov v resocializačnom stredisku pre neplnoleté deti. Tento zákon taktiež zaviedol systém akreditácií pre neštátne subjekty, čo je relatívnou zárukou garancie odbornej úrovne a materiálneho vybavenia strediska. Zákon zároveň vytvoril priestor pre akreditovanie subjektov (a teda aj napojenie na financovanie z rozpočtov vyšších územných celkov) pre subjekty vykonávajúce terénnu sociálnu prácu. V oblasti drog to je tzv. street work, ktorý je jedným z dôležitých prvkov pri znižovaní rizík spojených s užívaním (predovšetkým vnútrožilovým) návykových látok.

Protidrogová politika Popri týchto opatreniach, ktoré smerovali k tomu, aby bolo postarané o závislých ľudí, rozbehlo sa obrovské množstvo preventívnych projektov, smerovaných na rôzne skupiny obyvateľstva. Všetko, čo sa v boji s drogovým problémom osvedčilo, bolo podrobené evaluácii a zapracované do nových celoštátnych stratégií. Posledná bola schválená len nedávno 18. júna 2009, kedy Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie správu o komplexnom vyhodnotení plnenia

Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 – 2008 a návrh Národnej protidrogovej stratégie na obdobie 2009 – 2012. Zároveň požiadala vládu SR zabezpečiť plnenie cieľov Národnej protidrogovej stratégie na obdobie 2009 – 2012 v súlade so stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám na obdobie 2009 – 2012 a vyčleniť finančné prostriedky, potrebné na ich realizáciu. Z opatrení na úrovni politických rozhodnutí je závažný ešte jeden fakt, a to schválenie nového spôsobu financovania protidrogovej politiky uznesením vlády Slovenskej republiky vytvorením medzirezortného programu s názvom „Protidrogová politika“ ako súčasť štátneho rozpočtu s gestorstvom Úradu vlády SR a s účastníkmi programu, ktorými sú jednotlivé ministerstvá. Prvýkrát v histórii znamená riešenie drogového problému v Slovenskej republike evidovanie verejných prostriedkov plynúcich do oblasti.

Nenahraditeľný ľudský potenciál V politických rozhodnutiach sú nastavované rámce prístupu k riešeniu drogových problémov. Dôležitý je však aj potenciál ľudí, ktorí konkrétne aktivity vykonávajú. Väčšinou verejnosť tenduje k vnímaniu drog cez svoje negatívne skúsenosti z ulice, resp. cez obraz narkomana alebo alkoholika podávaného prostredníctvom médií. Je to väčšinou obraz kriminálnika, bezcitného človeka, bez morálnych zásad. Avšak je potrebné zdôrazniť, že takéto vnímanie je príliš jednoduché na to, aby mohlo byť pravdivé. Pri práci s konkrétnym závislým človekom treba mať na zreteli, že závislosť nie je iba „nedostatok vôle“ abstinovať. V živote závislého väčšinou možno nájsť prvky, ktoré sú mimo vôle a mimo možnosti ovplyvnenia samotným závislým. Kto je zod-

povedný za to, že veková hranica prvej skúsenosti s drogou dnes klesá? Kto je „vinný“, ak sa do rúk lekára dostane 15 – 16-ročné dieťa, ktoré má rozvinutú závislosť? Dieťa samo, alebo ten, kto ho viedol nesprávnym smerom? Ľudia v spoločnosti častokrát vidia riešenie problémov spojených s drogami sprísnením represie. Represia je však to, čo prichádza nakoniec. Dôležité je investovať nie iba do znižovania ponuky drog – čo je prácou polície, ale investovať predovšetkým do znižovania dopytu po drogách. Nech nemáme ľudí, ktorí sú ochotní za drogy platiť – za dopytom vždy prichádza ponuka. Začať treba už v rodine, v ktorej dieťa vyrastá, osvojuje si nielen návyky, ale predovšetkým hodnotový systém. Aj napriek všestrannej podpore však niekedy vyrastie dieťa inak, ako si rodičia predstavovali. A až potom by mali nastupovať odborníci, ktorí môžu pomôcť pri reflektovaní celej problémovej situácie a pri hľadaní riešení. Drogy vždy boli súčasťou spoločnosti. Musíme sa zrejme zmieriť s tým, že človek bude stále siahať po slasti kratšou cestou. Našou úlohou je poskytnúť najlepšie podmienky pre vývoj predovšetkým mladej generácie, aby

takéto skratky nehľadala. Ak niekto s vedomím rizika vstúpi do problému a časom nájde v sebe rozhodnutie skoncovať s drogami, mal by mať možnosť dostať kvalifikovanú pomoc. Doba, ktorú žijeme, nám priniesla nové skutočnosti – nepracujeme fyzicky, ale sme stále pod tlakom (existenčným, informačným). Rýchlosť života a na ňu naviazaný stres nám nedovoľujú vydýchnuť. Ľudia už vedia, že sa musia zdravo stravovať a hýbať, aby predišli vysokému krvnému tlaku, infarktu, rakovine... Avšak v našom povedomí máme málo zabudované, že starať sa treba nielen o telo, ale aj o dušu. Naše mentálne zdravie je to, čo potrebuje v dnešnej dobe pozornosť. Ono vytvára zdravý základ i pre naše telo. PhDr. Bc. Zuzana Miková, MPH riadite¾ka GS VM DZ KD

PSYCHOLÓGIA #PKPWÜ TUSFT W BLUVÂMOZDI WPKOPWÜDI LPOGMJLUPDI Od roku 1990, kedy sa Česká a Slovenská republika aktívne zapojili do medzinárodných vojenských humanitárnych alebo bojových operácií pod hlavičkou NATO, Európskej únie alebo OSN, stúpa záujem laickej i odbornej verejnosti o problematiku zdravotných a medicínskych dôsledkoch a dopadoch na účastníkov v rizikových častiach sveta.

áujem o problematiku bojového stresu a s tým spojené posttraumatické stresové poruchy priniesli vojny a bojové činnosti. Problémy s návratom vojnových veteránov do bežného života a ich neschopnosť dlhšiu dobu zotrvať v jednom občianskom povolaní podnietili intenzívne skúmanie tejto problematiky.

Bojový stres Stres je definovaný ako fyziologická reakcia, ktorá pripravuje telo na zvýšenú fyzickú aktivitu spojenú s vyšším výdajom energie. Pod stresorom sa rozumie akákoľvek udalosť alebo situácia, ktorá vyžaduje zmenu v adaptácii alebo v správaní. Bojové stresory sa objavujú v priebehu činnosti spojenej s bojom. Bojový stres je komplex všetkých stresorov a stresových procesov súvisiacich s činnosťou vojaka v priebehu, pred alebo po bojovej činnosti.

102

Bojový šok Bojová únava je klasifikovaná ako príznaky bojového stresu a reakcií, ktoré sú nepriaznivo vnímané danou osobou. Môže byť fyzického alebo psychického pôvodu. Synonymami pre bojovú únavu sú bojová stresová reakcia alebo bojový šok. Fyzický rys bojovej únavy má najčastejšie charakter únavy alebo vyčerpanosti. Medzi psychické rysy zaraďuje najmä úzkostnú a depresívnu formu. Kombináciou oboch potom vznikajú psychosomatické formy, ktoré najčastejšie postihujú kardiovaskulárny, respiračný alebo tráviaci systém. Nezvládnutý bojový stres spôsobuje neisté a škodlivé správanie, ktoré ruší alebo bráni plneniu úloh jednotky a tým významne znižuje jej bojaschopnosť. Intenzita bojovej činnosti má priamu úmeru na veľkosti bojových strát a počtu prípadov bojového stresu.

Na všetky zdravotnícke straty pripadá približne 5 – 20 percent prípadov bojového stresu. Samozrejme, záleží hlavne na lokalizácii vojnového konfliktu, rozmiestnení bojových jednotiek, spôsobe vedenia boja a na charaktere a poslaní zahraničnej mise. Iné percentná výskytu bojového stresu sú v Kosove a iné v Afganistane alebo v Iraku. Nie všetky jednotky sú umiestnené v prvej línii vedenia boja, so vzrastajúcou vzdialenosťou od miesta bojového konfliktu, samozrejme, výskyt strát a bojového stresu klesá. Bojový stres však neodmysliteľne patrí medzi významnú skupinu zdravotníckych strát vzniknutých na bojisku alebo v priamej súvislosti s vedením bojovej činnosti.

Hrozivé následky Pod vplyvom bojového stresu možno očakávať neplnenie povinností v priebehu vojenského konfliktu. Patrí sem rozhodnutie nebrať zajatcov, zabíjanie nepriateľských zajatcov, mučenie alebo používanie neprimeranej sily, drancovanie, plienenie, znásilňovanie, zabíjanie civilných obyvateľov. Táto situácia môže ďalej viesť k svojvoľné-

mu opusteniu jednotky, odmietnutiu uposlúchnutia rozkazu, k hrozbe zabitia veliteľa svojej jednotky, simulovaniu, samovražde, sebatrýzneniu, užívaniu návykových látok a alkoholu. Prevenciou proti nežiaducim účinkom bojového stresu je vysoká súdržnosť

jednotky, tvrdý realistický výcvik, kvalitné veliteľské zázemie pre vlastné vedenie bojovej činnosti a, pochopiteľne, dostatočne vyškolený a skúsený zdravotnícky personál. Samozrejmosťou je periodické striedanie jednotiek v mieste nasadenia. Veľmi dôležitým

ochranným faktorom je tiež skúsenosť vojakov z predchádzajúcich zahraničných operácií.

Vojenská zdravotná služba Kvalitná vojenská zdravotná služba, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou každej zahraničnej mierovej alebo vojenskej operácie, je nevyhnutnou podmienkou pre bezproblémový spôsob vedenia bojovej alebo humanitárnej činnosti. Vojenský lekár na veliteľskej pozícii má v prípade nasadenia do rizikovej časti sveta veľké rozhodovacie právomoci v oblasti organizácie zdravotníckej služby v reálnych podmienkach vojenského konfliktu a veľkých zdravotných strát, vrátane strát v dôsledku bojového stresu. Obzvlášť v prípade rozsiahlej, dlhšie trvajúcej bojovej činnosti, urgentného stavu raneného vojaka alebo väčšieho počtu ranených osôb na jednom mieste musí vojenský lekár rýchlo a správne rozhodnúť, na ktoré miesto v štruktúre zdravotníckych etáp pacienta odsunúť a aký druh zdravotného ošetrenia poskytnúť. Nemenej dôležitá je tiež spolupráca s miestnymi zdravotníckymi zariadeniami, najmä v prípade hromadných nešťastí, katastrof alebo veľkých strát, pri ktorých presahuje počet ranených kapacitu regionálnych nemocničných zariadení. Zvládanie bojového stresu musí byť úlohou každej zdravotnej služby všetkých vyspelých armád. Zvýšenie mentálnej pružnosti a psychickej odolnosti zachová psychickú výkonnosť a spoľahlivosť v záťažových situáciách. Skúsenosti vojsk zo zahraničných humanitárnych alebo bojových misií musia byť základným kameňom k vybudovaniu ucelenej zdravotnej koncepcie na zvládanie bojového stresu. Len tak možno predísť väčším zdravotným stratám a zefektívniť spôsob vedenia bojovej akcie. MUDr. Vladimír Pavlík, Ph.D. Fakulta vojenského zdravotnictví Univerzity Obrany Hradec Králové

VÝŽIVA

4VãFOÉ PWPDJF B [ESBWÂ WÜåJWB Sušenie ovocia je jedným z najstarších spôsobov jeho spracovania. Prvé zmienky o takomto spracovaní ovocia spadajú do čias staroveku (takmer 1500 rokov pred Kristom).

rimárnym cieľom sušenia bolo konzervovanie ovocia a následné podstatné predĺženie doby jeho uchovania a konzumácie. Keďže mikroorganizmy, ktoré spôsobujú skazu čerstvého ovocia potrebujú vodu, jej odstránením sa sťaží, prípadne úplne znemožní, rozkladný účinok baktérií. Tým sa významne predĺži životnosť ovocia. Takto upravené ovocie môžeme jesť po celý rok, teda aj mimo jeho prirodzený sezónny výskyt. Vzhľadom na jeho vynikajúce chuťové vlastnosti, ako aj dobrú a rýchlu sýtiacu schopnosť, aj malé množstvo skonzumovaného sušeného ovocia je vyhľadávanou sladkou pochúťkou ľudí prakticky na celom svete. Sušené ovocie sa z čerstvého ovocia pripraví tak, že sa z neho odstráni voda (vysuší sa). Voľakedy sa sušenie robilo prirodzene za pomoci slnečných lúčov, vetra a prúdením teplého vzduchu. Dnes sa ovocie suší vo veľkých prevádzkach pomocou moderných priemyselných technológií. Sušené ovocie chutí takmer každému. Obľubujú ho najmä ľudia, ktorí milujú sladkosti. Všetci vieme o vysokom obsahu cukru v sušenom ovocí. Niektorí ľudia sa preto obávajú, či je sušené ovocie vôbec zdravé, keď je tak intenzívne sladké.

104

Niektoré zásadné fakty sú vysvetlené v ďalšom texte. O sušenom ovocí a jeho výživovom zložení je dostatok nutričných informácií. Z hľadiska energie a živín je jasné, že odstránením vody z čerstvého ovocia sa podstatne zmenší hmotnosť ako aj pôvodné rozmery jeho plodov. Výhodným dôsledkom je ľahšie balenie a jednoduchšia prenosnosť. Keď usušíme 1 kg čerstvého ovocia, získame iba málo vysušenej ovocnej hmoty, v ktorej chýba podstatné množstvo z pôvodnej vody. Množstvo živín a energie je však v takomto malom objeme úplne rovnaké, keďže voda, ktorá sa z ovocia odstránila, „nevzala" so sebou žiadnu energiu. Živiny z ovocia sa po jeho vysušení skoncentrovali do malého objemu. Z makro živín (čo sú živiny s obsahom energie: bielkoviny, sacharidy a tuky) je ovocie bohaté prakticky len na sacharidy, z nich polovica pripadá na jednoduché cukry (fruktózu alebo glukózu). Bielkovín obsahuje sušené Druh sušeného ovocia

ovocie iba malé množstvo, spravidla 2-3g na 100g. Tuk nie je v sušenom ovocí buď vôbec žiadny alebo iba minimálne množstvo, do 1g na 100g. Naproti tomu obsah celkových sacharidov je vysoký, a to v rozmedzí 30 - 70g na 100g, závislosti od druhu ovocia. U väčšiny druhov sušeného ovocia významnú časť z celkových sacharidov tvoria jednoduché, rýchlo vstrebávané cukry (fruktóza alebo glukóza). Zloženie základných živín v 4 bežných druhoch sušeného ovocia prináša nasledujúca tabuľka. Potešujúci je však významný obsah vlákniny v sušenom ovocí od 5,0 do 13,0 g na 100g podľa druhu ovocia. 100g vhodne vybraného sušeného ovocia môže tak pokryť až 50% celodennej potreby vlákniny. Sušené ovocie je takisto zdrojom niektorých mikro živín ( sú v potravinách iba v malých množstvách – mg, μg - a neobsahujú žiadnu energiu. Plnia však dôležité funkcie v organizme). Z vitamínov sú v sušenom ovocí najmä vitamín A, B1, B2, B3, B6 a kyselina pantoténová, ďalej vitamín C a E. Z minerálnych látok je tam najmä draslík, horčík, vápnik, železo, mangán, meď a fosfor. Čerstvé ovocie je významným zdrojom látok s antioxidačným účinkom, tzv. antioxidačných fytochemikálií. Patria sem napríklad

Čerstvé ovocie

Sušené ovocie

kJ/100g

400

1360 1150 970 960 1070 1000 1020

Glykemický index Pomer sušeného ovocia energie Nízky: <30% v sušenom Stredný: 30-70% a čerstvom ovocí Vysoký: >70%

Banány Datle Figy Hrozno / Hrozienka Jablká Marhule Slivky

290 260 240 280

3,4

3,3 4,1 4,2 3,6

Stredný Vysoký Vysoký Stredný Nízky Stredný Stredný

Upravené a prepočítané podľa: Energetické hodnoty potravín STOB 2002

karotenoidy, antokyány, vitamíny C a E alebo kyselina listová. Pri vhodnom technologickom postupe sušenia ostane podstatná časť antioxidačných látok v sušenom ovocí zachovaná. Antioxidačné látky pôsobia preventívne proti vzniku rakoviny a srdcovo cievnych chorôb. Vysoký obsah antioxidantov je napríklad v sušených slivkách. Brusnice dokonca obsahujú viac antioxidantov ako v čerstvom stave. Glykemický index sušených datlí a fíg Druh sušeného Bielkoviny Tuky (g/100g) (g/100g) ovocia Slivky 2,5 0-1 Hrozienka 2,5 0-1 Datle 2,5 0-1 Figy 2,5 0-1

energie zjesť 4-krát viac než zo sušených (1000 kJ/100g). Ďalšie príklady sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. V sušenom ovocí sa môže v dôsledku pôsobenia vysokých prevádzkových teplôt pri jeho príprave obsah niektorých mikro živín znížiť. Platí to najmä pre termolabilný vitamín C a vitamín E, ale aj pre fenolové látky. V takom prípade sa zníži antioxidačný potenciál sušeného ovocia v porovnaním s čerstvým. Takisto môže v dôsledSacharidy celkovo Cukor

Vláknina

(g/100g)

32,5 72,5 72,5 50,0

5,0 5,0 7,5 12,5

65,0 77,5 77,5 65,0

je vysoký, pri ďalších druhov sušeného ovocia je stredný a jablkámajú dokonca nízky. Pred vlastným sušením sa väčšina ovocia ošetrí pomocou kysličníku síry (SO2). Použitím malého množstva síry sa zabráni predčasnej oxidácii a následne zníženiu kvality prípadne skazeniu sušeného ovocia (podobný efekt sa používa aj pri výrobe vína). Pozitívny je vplyv sírenia na lepšie zachovanie vitamínu A a C v sušenom ovocí. Pokiaľ niekomu prekáža sírenie ovocia, musí hľadať výrobky v tzv. biokvalite. Nesírené sušené ovocie môže mať trochu odlišnú farbu než bežne sírené. Vhodné je najmä pre ľudí s alergiou na zlúčeniny síry. Do niektorých druhov sušeného ovocia sa pridáva cukor (kandizované ovocie), čím sa zvyšuje obsah cukru a energie.

Na čo si dať pozor? Čerstvé ovocie pre veľký obsah vody predstavuje väčší objem potravy. Väčší objem jedla nasýti viac než malý. Pre významný obsah vody je v čerstvom ovocí tá istá energia vo väčšom objeme než v sušenom ovocí. Čerstvé ovocie má teda nižšiu hustotu energie než sušené. Z uvedených faktov jasne vyplýva, že z čerstvého ovocia môžeme pri tej istej dodanej energii zjesť podstatne väčšie porcie než zo sušeného. Napríklad z čerstvých marhúľ (240 kJ/100g) môžeme pri príjme tej istej

ku sušenia dôjsť k zníženiu obsahu niektorých minerálnych látok, napríklad vápnika a draslíka. Obsah vlákniny však ostáva nezmenený. Vo svetle uvedených faktov sa javí byť čerstvé ovocie hodnotnejšie a zdravšie než sušené. Napriek niektorým uvedeným nevýhodám je však pozitívny význam sušeného ovocia nespochybniteľný. Z hľadiska výživy treba pri sušenom ovocí vyzdvihnúť najmä fakt, že neobsahuje tuk ani cholesterol, a nie je teda zdrojom škodlivých transmastných kyselín (v porovnaní s mnohými „bežnými“ sladkosťami). Saj preto sušené ovocie nezvyšuje riziko vzniku aterosklerózy. Navyše, obsah sodíka je v sušenom ovocí iba zanedbateľný. Môžu ho preto konzumovať aj ľudia s vysokým krvným tlakom. Sušené ovocie je výborným zdrojom rastlinnej vlákniny. Spolu s antioxidačnými látkami (aj keď je ich obsah väčšinou o niečo nižší než pri čerstvom ovocí), pôsobí vláknina ochranne proti rakovine. Obsah cukru je síce vyšší, avšak pri primeranej veľkosti porcie nepredstavuje sušené ovocie žiadne riziko. Jediné, na čo si treba dať pri konzumácii sušeného ovocia pozor, je veľkosť zjedenej porcie. Za jednu porciu sa pokladá 1 až 1 a ½ polievkovej lyžice sušeného ovocia, čo môže byť 20-30g (maximálne 40g). 100g alebo dokonca ešte väčšie množstvo určite významne presahuje jednu oprávnenú porciu.

Sušené ovocie pre vyšší obsah cukru nie je na rozdiel od čerstvého ovocia vhodné pre ľudí s cukrovkou. Niektorí odborníci odrádzajú od konzumácie sušeného ovocia pri redukčnom stravovaní. Striedmu konzumáciu, navyše vhodne kombinovanú s nízkotučnou bielkovinovou potravinou (jogurt, mlieko), pokladám za zdravú „redukčnú“ maškrtu.

S čím je vhodné kombinovať sušené ovocie? Určite nie je výhodné, ak sa sušené ovocie namáča do čokolády a už vôbec nie do cukru. Kandizovanému ovociu je preto lepšie sa vyhnúť. Pokiaľ máme chuť na skutočne dobrú a zdravú maškrtu, vhodným tipom je kombinácia sušeného ovocia a orechov. Vynikajúco chutia napríklad sušené slivky s vlašskými orechmi. Vyskúšajte, budete nadšení! Aj pri orechoch či mandliach musíme však byť triezvi v porcii (jedna malá hrsť môže byť primeranou porciou). Sušené ovocie môžeme spolu s celozrnnými obilnými vločkami (cereáliami) pridať do nízkotučného kyslého jogurtu alebo do nízkotučného mlieka. Napriek vyššiemu obsahu cukru a energie v porovnaní s čerstvým ovocím sa sušené ovocie jednoznačne pokladá za súčasť zdravej výživy. Pri dodržaní podmienky striedmej konzumácie si ich môžeme dopriať hoci aj každý deň. Kampaň 5 porcií ovocia a zeleniny (populárna napríklad vo Veľkej Británii alebo v USA) odporúča 4 denné porcie čerstvej zeleniny a čerstvého ovocia (pozn.: porcia zeleniny má byť podstatne väčšia než ovocia) a jednu porciu sušeného ovocia alebo 100% čistej ovocnej šťavy – za podmienky dodržania primeranej porcie a pokiaľ sušené ovocie ani šťavy nie sú dosladené ďalším cukrom. Za podmienok dodržania striedmej konzumácie je sušené ovocie príkladom zdravej a výživnej maškrty. MUDr. Peter Minárik ONLIFE, s.r.o. Poradòa pre obezitu, vý ivu a zdravý ivotný štýl 0903 437 888 drminarik@onlife.sk www.onlife.sk

MEDICĂ?NA 4UBSFDLĂ&#x153; EJBCFUFT BK V EFUĂ? %JBCFUFT NFMMJUVT UZQV W NMBEĂŁĂ?DI WFLPWĂ&#x153;DI TLVQJOĂ&#x201A;DI

iabetes mellitus 2. typu v naĹĄich podmienkach predstavuje 80-90 percent vĹĄetkĂ˝ch prĂpadov diabetu. Je povaĹžovanĂ˝ za ochorenie dospelosti. V minulosti sa vyskytoval iba vo vyĹĄĹĄĂch vekovĂ˝ch skupinĂĄch a preto sa volal aj stareckĂ˝ diabetes a tento pojem ostal v povedomĂ mnohĂ˝ch ÄžudĂ. Hoci vĂ˝skyt ochorenia stĂşpa so zvyĹĄujĂşcim sa vekom, v sĂşÄ?asnosti sa beĹžne vyskytuje aj u mladĹĄĂch u produktĂvnych ÄžudĂ nad 40 rokov. Ale to nie je spodnĂĄ hranica. V poslednĂ˝ch dvoch dekĂĄdach bol pozorovanĂ˝ zvĂ˝ĹĄenĂ˝ vĂ˝skyt v najmladĹĄĂch vekovĂ˝ch skupinĂĄch â&#x20AC;&#x201C; u detĂ a adolescentov. Tento trend bol po prvĂ˝krĂĄt opĂsanĂ˝ v Japonsku pred dvadsiatimi rokmi a teraz DM 2. typu tam predstavuje 80 percent vĹĄetkĂ˝ch diagnostikovanĂ˝ch diabetov u detĂ!

VĂ˝skyt stĂşpa na celom svete. SituĂĄcia na Slovensku nie je zatiaÄž dramatickĂĄ, ale aj u nĂĄs sme uĹž mĂĄme deti s tĂ˝mto typom cukrovky.

106

Ochorenie sĂşvisĂ s detskou obezitou a nakoÄžko jej vĂ˝skyt stĂşpa, je oprĂĄvnenĂŠ oÄ?akĂĄvaĹĽ aj nĂĄrast DM 2. typu. Odhaduje sa, Ĺže kaĹždĂŠ tretie dieĹĽa narodenĂŠ v r. 2000 bude maĹĽ poÄ?as svojho Ĺživota diagnostikovanĂş cukrovku. Diabetes bude najÄ?astejĹĄou chorobou mladĂ˝ch ÄžudĂ v 21. storoÄ?Ă. SĂşvisĂ s nĂĄrastom detskej obezity. Hoci vyĹĄĹĄĂ vĂ˝skyt obezity pozorujeme v kaĹždej

vekovej skupine, nezĂĄvisle od socioekonomickĂ˝ch pomerov, priamo pred oÄ?ami sa nĂĄm zvyĹĄuje poÄ?et detĂ s nadvĂĄhou a obezitou. U nĂĄs v devĂ¤ĹĽdesiatych rokoch bolo vyĹĄetrenĂ˝ch 8520 detĂ a adolescentov. V skupine detĂ nadvĂĄhu malo 5,4 percent a obezitu 12 percent. Spomedzi adolescentov nadvĂĄha bola zaznamenanĂĄ u 7,5 percent a obezita u 11,8 percent. Je to veÄža alebo mĂĄlo? JednoznaÄ?ne veÄža. DetskĂĄ obezita je znĂĄmy rizikovĂ˝ faktor pre obezitu v dospelosti. Je prĂÄ?inou mnohĂ˝ch zdravotnĂ˝ch a psychickĂ˝ch komplikĂĄciĂ. Jednou z nich je aj cukrovka. NakoÄžko DM 2. typu a obezita tesne sĂşvisia, izraelskĂ˝ biochemik Eleazar Shafrir navrhol spoloÄ?nĂ˝ pojem DIABEZITA.

NovozistenĂ˝ DM 2. typu u detĂ a adolescentov

Súčasný výskyt obezity u detí možno označiť za „ticho pred búrkou“. Zatiaľ vidíme iba deti s nadváhou alebo obezitou, ale rýchlo sa k nim pridruží cukrovka 2. typu, ochorenia srdcovocievneho systému, ochorenia obličiek a nádorové ochorenia. Všetky tieto choroby môžu zásadne skrátiť očakávanú dĺžku života Diabetes mellitus začatý počas adolescencie výrazne zvyšuje individuálne riziko mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií v skoršom veku. Ak sa nepodarí zastaviť nárast obezity u detí, môže sa naplniť katastrofický scenár, že po prvýkrát po dvoch storočiach bude mať súčasná generácia detí kratšiu priemernú očakávanú dĺžku života ako ich rodičia.

Ktoré deti by mali byť vyšetrované na zistenie DM 2. typu? Americká diabetologická spoločnosť (ADA) v roku 2003 už dokonca prijala odporúčanie, podľa ktorého by mali byť vyšetrené všetky deti s nadváhou na prahu puberty (alebo staršie ako 10 rokov), ak spĺňajú niektoré 2 z nasledujúcich 3 kritérií: majú v rodine výskyt diabetu 2. typu u prvostupňových alebo druhostupňových príbuzných, majú známky inzulínovej rezistencie (porucha metabolizmu tukov, vysoký krvný tlak, accanthosis nigricans, syndróm polycystických vaječníkov), sú príslušníci niektorých z etnických skupín u ktorých bol pozorovaný výraznejší nárast ochorenia (americkí Indiáni, Hispánci, ázijci, tichomorskí ostrovania). V našich podmienkach by určite mali byť vyšetrené všetky deti s nadváhou alebo obézne deti, ak sa v rodine vyskytuje diabetes alebo ak majú iné prejavy inzulínovej rezistencie (poru-

cha metabolizmu tukov, vysoký krvný tlak, accanthosis nigricans, syndróm polycystických vaječníkov). Napriek mnohým novým poznatkom v oblasti obezitológie, pre súčasnosť platí, že energetický príjem je vyšší ako výdaj energie - zjeme viac kalórií v potrave ako vydáme pri fyzickej aktivite. Príčiny sú v samotnej skladbe stravy, nevhodnom výbere nápojov, v nedostatku pohybového režimu, vo fyzickej inaktivite s pasívnym sledovaním televízie a reklám. Až 75 percent bdelého stavu deti venujú sedavým aktivitám a v niektorých skupinách pohybovej aktivite venujú iba 12 minút denne! Najviac deti a adolescenti sledujú televíziu a pracujú alebo sa hrajú s počítačom. Riziko vzniku obezitu stúpa s dĺžkou pozerania televízie. Ak dieťa sleduje televízny program alebo sa hrá s počítačom viac ako 5 hodín denne, riziko obezity sa zvyšuje 5,3 – násobne. Navyše televízny program je pre-

pletený reklamami. Dieťa do 8 rokov nedokáže rozoznať dej filmu od deja reklamy. V reklamných spotoch na potraviny sú ponúkané iba tie, ktoré majú vysoký podiel tuku alebo cukrov, najčastejšie oboch. Ide hlavne o sladkosti, cukrovinárske výrobky alebo sladené nápoje. Ich spotreba, hlavne medzi deťmi a mládežou stúpa. V skladbe potravy ešte stále konzumujeme veľa tukov, hlavne živočíšneho pôvodu, veľa cukrov hlavne jednoduchých. Obmedziť treba hlavne vysokotučné mliečne výrobky, masť, tučné druhy mäsa, pekárenské a cukrárenské výrobky z bielej múky. Jednoznačne treba zvýšiť príjem zeleniny a ovocia. Prijatie zdravého spôsobu stravovania a zvýšenie fyzickej aktivity vedú k zníženiu rozvoja diabetes mellitus vo všetkých vekových skupinách. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia Medispektrum, s.r.o. Bratislava

čala fungovať transsibírska magistrála, ťavie karavány nahradil vlak. Okrem Ruska sa čajová tradícia spája aj s Anglickom. Tu sa rozšíril za vlády Karola II. Na dovoz čaju uvalil vysokú daň a tak bol čaj nielen prístupný len aristokratom, ale stal sa aj predmetom pašovania. Angličania aj v súčasnosti zostávajú najväčšími dovozcami i spotrebiteľmi čaju. Na jednu osobu vychádza spotreba čaju za rok približne na 5 kg. Čaj sa postupne rozširoval do celého sveta. Rusi ho pestujú na Kaukaze, plantáže sa budujú aj na Sumatre, Jáve, v južnej Afrike a iných miestach sveta.

Rôzne národy – rôzne zvyky Rôzne národy – rôzne zvyky. Toto prirovnanie platí aj pri čaji. V Európe nie je ničím zvláštnym pridávanie citrónu, cukru, mlieka, sirupu či medu do čaju. Ale úplné neobvyklé je pripravovanie čaju tibetskými kočovníkmi. Čaj pripravujú skutočne atypicky, s rozpustenou soľou a jačím maslom.

Čaj – elixír zdravia Liečebné účinky čajovníka boli známe už od dávnej minulosti. Čaj obsahuje približne 130 chemických látok. Patria sem aj triesloviny, flavonoidy, niektoré vitamíny a minerálne látky, katechíny, enzými, teín, kofeín a iné. Triesloviny blahodárne pôsobia na tráviaci trakt, môžu byť pomocnou liečbou pri hypertenzii, pomáhajú telu pri detoxikácii. Mylné je však myslieť si, že všetky druhy čaju pomáhajú udržiavať zdravý chrup. Platí to len pri tých druhoch čajovníkov, ktoré rastú v pôde bohatej na fluoridové soli. Zo skupiny vitamínov čaj obsahuje B1, B2, B6, B9, A, C, P, ktoré posilňujú imunitný systém a zvyšujú tým odolnosť organizmu voči infekciám. Z nutričného hľadiska je čaj nízkokalorickým nápojom. Zo skupiny minerálov obsahuje mangán, horčík, zinok, sodík a menšie množstvo vápnika. Jeho katechínová zložka dokázala schopnosť potláčať nárast cholesterolu v krvi, má pozitívny vplyv v prevencii kardiovaskulárnych ochorení a redukuje hladinu glukózy v krvi.

Šálka čaju obsahuje asi 40 mg alkaloidov – kofeínu a teínu. Tieto dva alkaloidy stimulujú CNS a dýchanie. Ďalším pozitívom spomínaných alkaloidov je zvýšenie koncentrácie, zníženie únavy a zlepšenie trávenia. Poškodenie voľnými radikálmi sa preukázalo na ochoreniach srdca, pri mŕtvici, onkologických ochoreniach a celkovom starnutí organizmu. Predpokladá sa, že jednou z ciest boja proti voľným radikálom je konzumácia požívatín obsahujúcich antioxidanty. Je známe, že medzi ne patrí aj čaj, pretože obsahuje antioxidanty nazývané flavonoidy. Zaujímavosťou je, že v troch šálkach čaju je osem krát viac antioxidantov, ako v jednom jablku. Flavonoidy môžu tiež zabrániť oxidácii LDL cholesterolu v krvi, ktorý spôsobuje vytváranie usadenín na stenách tepien. Pozor na pitie horúceho čaju! Najnovšie výskumy totiž dokázali, že pitie čaju teplejšieho ako 70 ˚C zvyšuje riziko karcinómu pažeráka. Zaujímavosťou je tiež, že austrálski domorodci Aborigéni používali čajovník na lekárske účely. Určitý druh čajovníka je považovaný za najsilnejšie prírodné antibiotikum. Dokonca aj počas 2. svetovej vojny bola silica z čajovníka výbavou vojakov v trópoch. Pôsobí nielen na bakteriálne, ale aj na mykotické ochorenia. Rôzne liečivé prípravky z austrálskeho čajovníka môžeme nájsť v lekárňach.

„Čriepky“ o pestovaní a niektorých druhoch Čajovníky sú kry s celoročne zelenými, rebrovitými listami, ktoré sú umiestnené na krátkych vetvičkách. Môžeme si všimnúť aj strieborno biele chĺpky, ktorými je pokrytá spodná strana listu. Tipsy – nerozkvitnuté pupene listov sú nimi pokryté celkom. Kvety sa podobajú kvetom čerešne. Pri všetkých druhoch sú výlučne biele. Odborníci rozlišujú tri základné druhy čaju, hoci nie je prakticky možné, stretnúť sa s „čistými“ formami. Na plantážach rastú väčšinou kríženci druhov, ktoré teraz spomenieme: Čínsky čajovník je podstatne menší

ako čajovník asamský. Má 4-7 cm dlhé, hladké listy a hodí sa na pestovanie vo vyšších polohách nad 1150 m so subtropickým a miernejším podnebím. Asamský čajovník má úzke, špicaté listy, ktoré sú zúbkované, dlhé až 15 – 20 cm. Pestuje sa v tropickom pásme, od nížin až do horských polôh. Indočínsky čajovník má 8 cm dlhé červenkasté listy. Strom dorastá do výšky 5 m. Rastie v rôznych oblastiach od hladiny mora až do výšky 2500 m n .m.. Čajovník, ktorý sa pestuje v horských oblastiach má síce menšiu úrodu, ale je kvalitnejší. Za najlepší a najslávnejší sa považuje čaj s názvom Dračia studňa. Tento druh čajovníka rastie na svahoch čarokrásnych hôr na západ od Šan-ghaja. Skutočne kvalitné lístky na výrobu čaju produkuje čajovník až piaty rok. Lístky sa zberajú päťkrát ročne, väčšinou ručne. Za najvzácnejšie sa považujú výhonky z listového púčika nazývaného pekoe. O kvalite však rozhoduje zber, ktorý je jemnou, no nepochybne veľmi náročnou prácou. Je zaujímavé tiež vedieť, že čierny a zelený čaj pochádza z toho istého čajovníka. Líši sa iba spôsobom spracovania. Čierny čaj prechádza oxidáciou. Po zvädnutí sa tzv. zvinovaním narušia bunkové membrány, pričom dochádza k rozkladu chlorofylu a ďalším chemickým procesom. Pri zvinovaní sa listy trasú v koši. Tento proces sa končí sušením na ohni, alebo v peciach. Nakoniec sa čaj triedi a mieša do zmesí. Môžu sa pridávať aj rôzne aromatické látky. Tieto čaje sú obľúbené hlavne v západnej Európe. Pri polo-zelených čajoch je proces oxidácie zastavený rýchlejšie. Pri trasení sa narušia iba vonkajšie okraje listov. Stred listu ostáva zelený. Neskôr sa listy nechajú preschnúť na vzduchu a potom sa sušia pri veľmi vysokej teplote. Zelené čaje si zachovávajú prirodzenú štruktúru. Po zvädnutí sa pražia, naparujú, alebo pečú. Potom sa môžu zvinúť do charakteristických útvarov. Mgr. Katarína Šuchová

VÝŽIVA

7Ü[OBN TFMÉOV WP WÜåJWF ÇMPWFLB

senciálny stopový prvok a dôležitý antioxidant. Aj takto môžeme selén (Se) charakterizovať. Je súčasťou enzýmu glutatión peroxidázy, ktorý chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Ako biologický doplnok výživy pôsobí proti postupujúcemu zápalu a bolesti, napríklad pri nárazovom preťažovaní kĺbov. Selén sa používa tiež pri prevencii nádorových ochorení ako aj celkovom posilnení imunitného systému.

Nedostatku selénu – riziko pre zdravie V dnešnej dobe sa mnoho ľudí stravuje spôsobom, ktorý neposkytuje dostatok tohto prvku. Ľudia, ktorí prijímajú nevyváženú stravu s dennou dávkou Se nezodpovedajú-

110

cou potrebám človeka, bývajú často úzkostliví, unavení a majú depresie. Existuje kritická hladina Se, pod ktorou sa zvyšuje riziko arterosklerotickej prestavby cievneho systému. Hladiny Se nižšie ako 35 μg.l-1 séra takmer 7x zvyšujú riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca. Koncentrácia tohto prvku v nechtoch človeka podáva informáciu o tom, aká vysoká bola hladina Se v krvi približne pred rokom. Zistilo sa, že pacienti s akútnym infarktom myokardu mali už rok predtým znížené zásobenie organizmu selénom. Podávanie 50μg Se na osobu a deň spoločne s vitamínom E a karoténom znižuje úmrtnosť spôsobenú mozgovou porážkou. Selén tiež chráni kožné bunky pred škodlivými účinkami UVB žiarenia.

Skupiny obyvateľstva, vystavené vyššiemu riziku z nedostatočného príjmu Se mladí ľudia, ktorí nekonzumujú vyváženú stravu (najmä študenti) vegetariáni, pretože ich denný príjem Se je pod 10 μg (konzumujú potraviny chudobné na Se) starší ľudia, ktorí z rôznych dôvodov nekonzumujú dostatok mäsa tehotné a dojčiace ženy (plod a dojča odčerpávajú Se) fajčiari (v dôsledku nedostatočnej absorpcie majú fajčiari v krvi menej Se ako nefajčiari) chronicky chorí jednotlivci, u ktorých tráviace poruchy zvyšujú riziko nedostatku Se

Odporučené denné dávky WHO a MZ SR uvádzajú dennú odporučenú dávku Se 70μg pre mužov, pre ženy 55μg, pre tehotné ženy 75μg a pre deti vo veku 7-10 rokov 30μg, 4-6 rokov 20μg a 1-3 rokov 10-20μg. Pre človeka je liečebná dávka Se 200μg a prevenčná dávka pri chorobách 600μg. Pri dlhodobom podávaní Se nad 200μg hrozí nebezpečenstvo otravy. Toxická dávka je 900 μg. Pri vysokých dávkach je selén silným karcinogénom. Pri nadbytku Se zasa dochádza k vytláčaniu síry z organických zlúčenín. Naopak, selén chráni organizmus pred škodlivými účinkami Cd, Hg, Pb.

Priemerný denný príjem selénu v rôznych krajinách Príjem Se je v slovenskej populácii extrémne nízky a v niektorých oblastiach nedosahuje ani polovicu množstva, ktoré odporúča WHO. Na Slovensku je priemerný denný príjem Se 37 μg. V Grónsku, vďaka konzumácii rybieho mäsa, je priemerný denný príjem Se väčší ako100 μg, vo Fínsku 100 μg a v Japonsku 255 μg.

Selén v krvnom sére obyvateľstva Obyvatelia európskych krajín majú v krvnom sére hladiny od 50-110 μg/l. Z hľadiska prevencie sú optimálne koncentrácie nad 100 μg Se/l.

Selén v pôde a rastlinách Slovensko ako aj ČR patria medzi európske štáty s najnižším zásobením selénom. Na príčine je nízky obsah Se v pôde (0,2-0,33 mg/kg) a následne v obilí. Jedným z možných riešení je dovoz obilia, ale aj sóje z oblastí, ktoré sú na Se bohaté. V pôde je Se viazaný v anorganickej forme, pričom v rastlinách sa mení na formu organickú (Lselenometionín, selenocysteín). Obsah Se v rastlinách závisí od obsahu Se v pôde. Kanadské obilie, strukoviny a najmä šošovica, pochádzajúce z oblastí s vysokým obsahom Se, obsahujú

10-20 krát viac Se ako naše potraviny. V USA v Kalifornii, sa vyskytuje rastlina Astragalus bisulcatus, známa tiež ako selénový akumulátor; jej prítomnosť môže pomôcť identifikovať pôdy bohaté na Se.

Zdroje selénu v potravinách rastlinného pôvodu Celozrnné obilniny, jačmeň, kukurica, pšeničné klíčky, šošovica, orechy, cesnak, cibuľa, brokolica, paradajky, avokádo, citrusové plody; výborným zdrojom Se sú aj huby.

Zdroje selénu z potravín živočíšneho pôvodu Červené mäso, vnútornosti, najmä pečeň, hydinové mäso, vajcia, ryby, predovšetkým morské, napr. sleď, tuniak, údenáč, sardinky, kôrovce, mlieko, mliečne výrobky, najmä maslo.

Potravinové minerálne doplnky Vývoj tzv. funkčných potravín pre ľudskú výživu je v súčasnom období v popredí záujmu tak humánneho, ako aj poľnohospodárskeho a potravinárskeho výskumu. Jednou z ciest je vývoj selénom obohatených potravín,

ktoré systematicky zvyšujú prívod Se do organizmu ľudí. Patrí sem napríklad mlieko so zvýšeným obsahom Se v prevencii proti vzniku nádorových ochorení. Vplyvom skrmovania Se 0,2 ppm organického selplexu dojnicami v 1 kg kŕmnej zmesi počas 8 týždňov stúpol obsah selénu z 0,048 na 0,138 mg/l mlieka. Ďalšou možnosťou je jogurt obohatený selénom. Selénové soli pri fermentovaní mlieka baktériami mliečneho kvasenia sú biologicky zabudované v biomase bielkovín kyslo-mliečnych produktov v organickej forme, ktorá je lepšie využiteľná v organizme človeka. Podobne sem patrí metóda kŕmenia nosníc krmivom obohateným Se, ktorá zabezpečuje výrobu vajec so zvýšeným obsahom Se, kde príjem len 2 „selénových“ vajec pokryje až 60% denného príjmu. Získané potravinárske produkty živočíšneho pôvodu sa vyznačujú zvýšenou úžitkovou a výživnou hodnotou pre človeka. Základným zmyslom užívania potravinových doplnkov na báze Se, je prostredníctvom výživy predchádzať vzniku chorôb, ktoré súvisia s nezdravým životným štýlom. MVDr. Beáta Koréneková, PhD.

Rekondičné pobyty Ligy proti rakovine Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov - celoživotné poslanie

iečba pacienta a zároveň aj neustále vzdelávanie sa na základe najmodernejších poznatkov medicíny je pre zdravotníckeho pracovníka celoživotným poslaním. Zámerom opatrenia 2.2 Operačného programu Vzdelávanie (OPV) je pomôcť zdravotníkom pri získavaní nových poznatkov a zručností v rôznych odboroch medicíny.

Európska komisia schválila tento operačný program 7. novembra 2007, riadiacim orgánom pre program je Ministerstvo školstva SR, ktoré delegovalo právomoci pri realizácii opatrenia 2.2 Podpora ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve na Ministerstvo zdravotníctva SR. V programovom období 2007 - 2013 je v rámci tohto opatrenia vyčlenených 36 500 000 eur z Európskeho sociálneho fondu. Projekty budú spolufinancované zo štátneho rozpočtu SR vo výške 6 441 177 eur. Finančné prostriedky predstavujú dôležitý doplnkový zdroj v oblasti financovania a podpory ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve. Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo v roku 2008 tri výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Prvá výzva bola zameraná na „Doplnenie systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov“ a určená samosprávnym krajom okrem Bratislavského samosprávneho kraja. Z nich sa do výzvy zapojilo päť. Druhá výzva sa zamerala na „Rozvoj nových foriem ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve“, o nenávratný finančný príspevok sa úspešne uchádzala Slovenská lekárska komora. Tretia výzva zameraná na „Doplnenie systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov“ nadviazala na prvú a zapojilo sa do nej všetkých sedem samosprávnych krajov. V roku 2009 MZ SR vyhlásilo dve výzvy: „ Podpora hodnotenia sústavného vzdelávania zdra-

112

R votníckych pracovníkov" - zameraná na vytvorenie a realizáciu modelu centra/centier pre hodnotenie sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a výmenu informácií o zdravotníckych pracovníkoch vrátane elektronickej podpory. Úspešnou žiadosťou o nenávratný finančný príspevok bol projekt Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Druhá výzva „Zvýšenie ďalších zručností pracovníkov v zdravotníctve" sa zameriava na podporu zvyšovania profesionality odborných činností pracovníkov v zdravotníctve prostredníctvom ďalšieho vzdelávania s možnosťou využitia elektronických a iných foriem vzdelávania. Podpora ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve je dôležitá, prispeje k rozvoju špecifických vedomostí a zručností pri výkone odborných, špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotníctve, ako aj k saturácii požiadaviek regiónov a zdravotníckych zariadení na doplnenie chýbajúcich kapacít ľudských zdrojov. Úspešne zrealizované projekty ďalšieho vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie pomôžu skvalitniť prevenciu a liečbu najzávažnejších ochorení a v konečnom dôsledku tak prispejú k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky.

ekondičné pobyty pre onkolo onkologických i ký h pacientov i t organizuje i j Liga proti rakovine v rámci programov psychosociálnej pomoci. V tomto roku sa od 13. septembra do 10. októbra postupne na štyroch týždenných pobytoch vystriedalo 480 pacientov združených v pobočkách a kluboch LPR, ako i pacientov využívajúcich služby Centier pomoci.

Prvý z nich sa konal na strednom Slovensku vo Vyhniach, druhý v kúpeľnom meste Vyšné Ružbachy. Spolu bol pre 160 pacientov pripravený program zložený z liečebných procedúr zameraných podľa jednotlivých diagnóz, pacienti absolvovali prechádzky po vyznačených peších a kyslíkových trasách zamerané na zlepšenie kondície, naplno využili výlety do okolitých miest a obcí plných pamiatok, ku ktorým patrila napr. návšteva Banskej Štiavnice, Pienin či Červeného Kláštora, absolvovali i adrenalínovú plavbu plťami po rieke Dunajec. Tretí a štvrtý pobyt pre 320 pacientov na Štrbskom Plese bol určený milovníkom hôr a turistiky. Program tvorili prechádzky po Tatranskej magistrále, výlety lanovkou na Lomnický štít i odborná prednáška na vopred určenú tému, či zábavný večer pod názvom „klub baví klub“. Rekondičné pobyty hradí Liga proti rakovine z výťažku Dňa narcisov, asignácie 2% dane z príjmu, ale aj z darov fyzických a právnických osôb.

Vyšší štandard pre detských pacientov

Otvorenie nového CT pracoviska Minister zdravotníctva Richard Raši sa zúčastnil (6. novembra 2009) na slávnostnom otvorení prevádzky 64 radového multidetektorového CT prístroja vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Nové zariadenie na oddelení rádiológie je jedným z najmodernejších typov so špeciálnym počítačovým programom, ktorý dokáže podrobne a rýchlo zobrazovať chorobné zmeny v organizme. Výrazne sa skrátia čakacie lehoty na vyšetrenia a počet pacientov sa zvýši z doterajších 50 na 100 osôb denne. Prístroj využíva tenké rezy, z ktorých sa dá urobiť komplexná rekonštrukcia poškodeného orgánu, pacient je vyšetrený neinvazívnym spôsobom a programy umožňujú vytvoriť trojdimenzionálne rekonštrukcie, analyzovať zmeny šírky ciev a s nimi spojené riziko poškodenia orgánu. Prístroj podrobne vyšetruje cievne štruktúry mozgu, orgánov hrudníka a brucha, cievy dolných končatín. Náklady na nový prístroj a stavebné úpravy dosiahli 1,6 milióna eur (48,2 milióna Sk) a minister zdravotníctva Raši informoval, že Ministerstvo zdravotníctva SR chce naďalej investovať finančné prostriedky do nákupu modernej prístrojovej techniky, ktorá výrazne skvalitní poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Jesenná výzva fondu GSK Najväčšou hodnotou sú pre nás ľudia Vďaka grantom z Jesennej výzvy Fondu GSK sa rozbieha 21 projektov, ktoré mnohým dajú šancu na lepší život. Imobilným deťom, pre ktoré sú ich postele nielen útočiskom, ale aj celým vesmírom, zmenia polohovateľné lôžka ich pohľad na život. Podobne aj deťom s nádorovými ochoreniami poskytnú možnosť stretnúť sa v medzinárodných táboroch zážitkovej terapie so svojimi kamarátmi z Česka, Poľska či Maďarska. „Podaj ruku, vráti sa ti celé srdce“, tak znie heslo štvrtého ročníka grantovej výzvy Fondu GSK – práve jej súčasťou sú spomenuté užitočné projekty, medzi ktoré Fond GSK rozdelil temer 20 000 €. Za tento rok, dohromady s Jarnou výzvou, tak nezávislá výberová komisia, ktorú tvoria odborníci z oblasti zdravotníctva, neziskového sektora, z kancelárie WHO na Slovensku a zo spoločnosti GSK prostredníctvom Fondu GSK prispela na projekty, ktoré motivujú, zlepšujú život a rúcajú bariéry sumou takmer 40 000 €. Okrem projektov zameraných na choré či hendikepované deti pomáha Fond GSK aj integrovať seniorov, zdravotne a sociálne znevýhodnených ľudí z piatich Domovov sociálnych služieb na celom Slovensku. Podobne tiež prispeje pacientom z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku na záujmové aktivity, ktoré im pomôžu vymeniť apatiu a depresie za pocit užitočnosti.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre detských pacientov na bratislavských Kramároch získalo punc vyššej kvality. Minister zdravotníctva spolu s riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave (DFNsP) Danielom Žitňanom otvorili nové chirurgické ambulancie na oddelení urgentného príjmu, dlhé čakanie na detskej pohotovosti je minulosťou. Stavebné úpravy chirurgických ambulancií, ako aj renovácia priestorov chirurgického ambulantného traktu pre akútne stavy zabezpečia plynulú, pružnú a profesionálnu starostlivosť o pacientov. Minister zdravotníctva Richard Raši túto pozitívnu zmenu privítal a vyzdvihol, že sa posilní poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zároveň ju budú zdravotnícki pracovníci vykonávať v kultúrnom prostredí. Nemocnica prestavbu financovala z vlastných zdrojov a zo sponzorských darov. V máji 2009 sa podarilo v DFNsP dokončiť prvú fázu budovania oddelenia urgentného príjmu – rekonštrukciu Lekárskej služby prvej pomoci a pediatrickej ústavnej pohotovostnej služby. V modernizácii a budovaní nových priestorov plánuje detská nemocnica pokračovať. Mesačne ošetria v chirurgickej ambulancii okolo 2 200 detských pacientov, z toho chirurgickú ústavnú pohotovostnú službu navštívi každý mesiac okolo 900 pacientov.

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.

doc. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. mim. prof. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. prof. MUDr. Ľudevít Martinec, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. PharmDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mim. prof. doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Upozornenie: Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.

Bedeker zdravia pohľadom odborníkov Milá redakcia časopisu Bedeker zdravia, do ďalších rokov prajem kvalitných autorov a reálnosť príspevkov a tém. Ste vynikajúci. Nie preto, že som v redakčnej rade, ale preto, že Vás ľudia radi čítajú a majú záujem o časopis. PF 2010 S pozdravom,

Dvojmesačník Číslo 6/2009, Ročník V. Časopis je šírený zdarma Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Account managers: Ing. Slavomíra Lacková Tel: 02/ 59 324 226 Zuzana Honz Tel: 02/ 59 324 224 Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová Tel: 02/ 59 324 222 Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Grafická úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123RF Limited Foto: archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail:bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk © RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2009 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine

MUDr. Vladimír Balogh Vážená redakcia, dovoľte mi aspoň niekoľkými slovami pri príležitosti 5. výročia založenia Bedekra zdravia vyjadriť hlboké uznanie práci a výsledkom, ktoré ste dosiahli v oblasti zdravotníctva. Časopis má výbornú úroveň nielen obsahovo, ale aj graficky a možno sa ním prezentovať rovnako doma aj v zahraničí. Do ďalších rokov želám veľa síl v pokračovaní v takomto trende. Pomôže to nám všetkým. S pozdravom, m.prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. Prezident Slovenskej lekárskej komory

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza v marci 2010. Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke www.bedekerzdravia.sk