bedeker_zdravia_5_2010 by RE-PUBLIC

5 2010

Fitnes

pre mozgové bunky Poruchy spánku

Diabetes a šport Ako posilniť imunitu

5 2010

Sex

ako elixír

S úsmevom

proti stresu

partneri

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

Obsah 6

Chirurgia je pre mňa výzvou

Sex ako elixír

S úsmevom proti stresu

Merajte si krvný tlak doma

Prioritou je vyliečený a spokojný pacient

Vypadávanie vlasov

Chrobák v hlave

Orálna kandidóza

Apnoe – poruchy spánku

Ortomolekulárny princíp

Ach, ten kašeľ!

Diabetes a šport

Posilnenie imunity v chrípkovom období

Pásový opar a jeho liečba

Patenty vo farmaceutickom priemysle

Mentálna anorexia

Liečba depresie

Týždeň proti rakovine v znamení prevencie

Závislosť od liekov

Psoriáza nie je len ochorením kože

Ako si kultivovať osobnosť

Ochorenia srdca v detskom veku

Využitie enzýmov v medicíne

Špecialistka na kosti a kĺby

Nenechajme sa zlomiť

Cirhóza pečene

Steatóza pečene

Pečeň

Christoph Wilhelm Hufeland

Tinnitus

Angiopandémia tretieho milénia

Ako na čisté zuby?

Chrípka a prechladnutie v detskom veku

Deň boja proti chudobe

Rizikové momenty životného štýlu žiakov a študentov

„Príliš aktívny“ mechúr

Liečba psoriázy včera dnes a zajtra

Fitnes pre mozgové bunky

Pálenie záhy

Diabetologická poradňa

Takmer presne pred rokom sme oslávili malé okrúhle jubileum, piate narodeniny Bedekra zdravia a dnes môžeme skonštatovať, že nepotrvá dlho, a uzavrieme šiesty ročník. Sme opäť o rok starší. Za ten, v zrkadle ľudského života krátky čas, sme sa na stránkach nášho časopisu venovali mnohým zdravotným a medicínskym témam. Dbali sme na to, aby ich písali predovšetkým odborníci z jednotlivých medicínskych oblastí, a na druhej strane, aby články boli súčasne príťažlivé a zrozumiteľné pre vás, našich čitateľov. Piate tohtoročné číslo Bedekra zdravia, ktoré práve držíte v rukách, opäť predstavuje mozaiku tém venovaných tomu najcennejšiemu čo máme, nášmu ničím nenahraditeľnému zdraviu. Veď zdravie je skutočnou devízou budúcnosti, ktorú si musíme chrániť už teraz. Bez toho, aby sme sa dobre cítili, a teda cítili sa aj zdraví, by sme si predsa nemohli vychutnať ani dobré jedlo, krásny slnečný deň, dobrý pocit z toho, že sa nám niečo vydarilo, že sme niečo dokázali, o ostatných radostiach života ani nehovoriac. Jednou z nich je sex, a ten, napokon, prispieva nielen

editoriál

k dobrému zdraviu. Ako píše spisovateľ Gustáv Murín vo svojom článku Sex ako elixír života, s podtitulom Chcete žiť dlhšie, milujte sa! dokonca život predlžuje. Ľudia, ktorí sa milovaniu oddávajú aj vo vysokom veku, sú nielen šťastnejší a zdravší, ale dožijú sa tiež vyššieho veku... Ďalším z faktorov, ktoré vplývajú na náš dobrý životný pocit, je spánok. Respektíve jeho nedostatok, a to nielen v prípade kvantity, ale predovšetkým v súvislosti s kvalitou. O tom, ako si poradiť s niektorými poruchami spánku sa dočítate v článku Apnoe. Ak chcete urobiť niečo pre svoje mentálne zdravie, precvičiť si pamäť, určite nevynechajte dvojstranu s článkom Fitnes pre mozgové bunky. Na jeseň sa veľa hovorí o imunite, otužovaní a prevencii chrípky ešte pred tým, ako vstúpime do chrípkovej sezóny. Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si rady praktickej lekárky Marcely Takácsovej v článku Posilnenie imunity v chrípkovom období, aby ste záver roka prežili naozaj v dobrom zdraví, plní síl a dobrej nálady. Krásne, pokiaľ možno čo najviac slnkom prežiarené jesenné dni vám želá

Bedeker zdravia

r o z h o v o r

Chirurgia je pre mňa výzvou

Primár Kliniky detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou na bratislavských Kramároch je lekár s veľkým L. O svojej práci dokáže rozprávať zanietene, rovnako ako ju vykonáva. O svojich víziách, vzťahu k detskému pacientovi, ale aj vzťahu medzi lekárom a pacientom, kariére aj rodine rozpráva MUDr. Vladimír Cingel.

Celú svoju profesionálnu kariéru sa venujete detskej chirurgii? Ako sa lekár stane detským chirurgom? Áno, venujem sa jej celý svoj profesionálny život, od skončenia vysokej školy. Čo ma však od detstva veľmi ovplyvňovalo a bavilo, bolo umenie. Vzťah k nemu som zdedil po svojom otcovi a starom otcovi. Môj starý otec bol remeselník – kováč s umeleckým cítením. Ja som kresliarsky talent zdedil po svojich predkoch. Napokon som sa rozhodol, že pôjdem na medicínu. Už vtedy ste vedeli, že sa budete venovať deťom? Vykryštalizovalo sa to až počas štúdia. Dostal som sa zhodou okolností na Kliniku pediatrickej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, ktorá sídlila na vtedajšej Duklianskej ulici, a tam ma počas môjho pobytu upútal už dnes nežijúci profesor Pekarovič, vynikajúci chirurg, renomovaný odborník európskeho i svetového formátu. Vidieť operovať takého výnimočného chirurga, takú individualitu a osobnosť ovplyvnilo

moju budúcu kariéru. Moment stretnutia s ním predznamenal moje rozhodnutie stať sa detským chirurgom. Stal sa mojím vzorom a inšpiráciou. Už len vidieť profesorove operačné výkony bolo pre mňa veľkým zážitkom a pôžitkom zároveň. Zapáčila sa mi náročnosť práce s malým detským organizmom, tá „precízna hodinárska“ a exaktná chirurgická robota. Šťastie na veľkých učiteľov, ako boli profesor Siman, primár Kirňák a ďalší, som mal aj v priebehu lekárskej praxe. Za to, čo dnes viem a môžem rozvíjať, im s úctou všetkým vďačím. V roku 1994 som atestoval v špecializačnom odbore detská chirurgia, a tak som sa stal (aj) de jure detským chirurgom. Predsa len, medzi lekárom a malými pacientmi vznikajú špecifické vzťahy, odlišné od vzťahov medzi lekárom a dospelým pacientom. Z medicínskeho hľadiska je jasné, že dieťa nie je zmenšeninou dospelého. To sa týka samotných pediatrických odborov, metód a stratégie liečenia detských pacientov. Dru-

hou rovinou je vzťah medzi lekárom a dieťaťom. Prirodzene, malé dieťa vyvoláva v lekárovi úplne iné emócie ako dospelý pacient. Detská duša je transparentnejšia. Deti sú bezprostrednejšie a úprimnejšie, aj keď sa občas stretávame s detskými pacientmi, ktorí disimulujú, tvrdia, že ich niečo nebolí, aj keď bolí, lebo sa boja. Toto všetko nesie so sebou celkom inú príchuť pocitov ako vzťah s dospelým pacientom. V určitom momente sa emocionalita a empatia musia odložiť. Obrazne povedané, do nejakého šuflíčka a lekár – chirurg sa musí vedieť pred operáciou maximálne skoncentrovať na výkon. Takéto racionálne „prepnutie“ mi, našťastie, nerobí problém. V tej chvíli je pre mňa výsledok operácie jediným cieľom a spôsobom, ako malému pacientovi pomôcť. Nič iné ma nerozptyľuje a nezaťažujú ma žiadne emócie. Viem sa odosobniť, a myslím si, že je to dobré, pretože v momente, keď sa koncentrujem na chirurgický výkon, mi nič nezväzuje ruky ani psychiku. Pred troma rokmi ste sa stali mediálne známym chirurgom. V súvislosti s oddeľovaním siamskych dvojčiat vás poznalo celé Slovensko. Vnímali ste medializáciu ako niečo negatívne, alebo naopak pomohla k zviditeľneniu práce vašej kliniky? Bola to moja prvá konfrontácia v konštruktívnom zmysle s médiami. Musím povedať, že vďaka korektnosti a objektívnosti, ako aj snahe vyhnúť sa v mediálnych výstupoch prípadným deformáciám, ktoré by prípad zbytočne posunuli nesprávnym smerom, medializáciu hodnotím kladne. Za pozitívne považujem aj to, že sa verejnosť dozvedela, aj keď na extrémnom prípade, čo všetko sa deje za múrmi nemocničného zariadenia, keď je cieľom zachrániť ľudský život, aké je tam potrebné nasadenie. Aj keď toto bol raritný prípad, bolo dobre, že pritiahol pozornosť, ale taký je život, ľudia si „bežné“ veci nevšímajú. Tak

sa cez extrém mali možnosť dozvedieť, ako to všetko funguje a v istom zmysle to bola aj osveta verejnosti. Ľudia sa naučili meno nášho pracoviska, spoznali mená a tváre niektorých lekárov a zdravotných sestier, ale mnohí zostali nepoznaní, hoci to bola tímová práca. Bez pričinenia tých „neviditeľných“ by nebolo možné realizovať taký náročný výkon. Obaja chlapci po operácii zomreli. Na verejnosť preniklo množstvo viac či menej odborných názorov o vopred prehratom boji a zbytočnom úsilí bez šance na úspech. Ako ste túto situáciu vnímali Vy? Žiaľ, aj taký je život. Nie všetky prípady sa končia šťastne, hoci by sme si to ako lekári akokoľvek želali. Celé je to zaujímavé a hodnotné aj ako ľudský príbeh. Matka chlapcov nám plne dôverovala, a ani v najmenšom nám nič nevyčítala. Keď sa jej neskôr narodilo zdravé dieťa, dala nám vedieť. Prípad však vyvolal zaujímavú, miestami až búrlivú diskusiu vo filozofickej rovine. Pre mňa ako lekára je odpoveď jednoznačná: ak existuje len minimálna šanca na záchranu života, tú šancu musím, a je dokonca mojou povinnosťou, pacientovi dať. Horšie som ale vnímal, že celý prípad sa stal živnou pôdou pre relativizovanie základných ľudských hodnôt a slobôd. Napríklad práva matky ponechať si deti, ktorým sa pred narodením diagnostikuje vrodená vývojová chyba, a že peniaze potrebné na ich liečbu by sa mohli využiť efektívnejšie. Som jednoznačne proti takémuto relativizovaniu. Z medicínskeho hľadiska chcem v tejto súvislosti zdôrazniť, že mnohé vrodené chyby vieme v dnešnej dobe úspešne liečiť. Každý má právo sa liečiť, nikomu ho nesmieme uprieť, ani napríklad alkoholikom, či narkomanom, ktorí si zdravie devastujú sami a neraz ich zachraňujeme v poslednej chvíli s použitím nezanedbateľných finančných prostriedkov. Liečime pacientov v pokročilých štádiách zhubných ochorení, kedy prognózy

vyznievajú nepriaznivo, ale nepolemizujeme o nákladoch spojených s touto terapiou. Ako viackrát vyplynulo z diskusných príspevkov, niektorí ľudia majú „poruke“ priamočiare, eticky neotrasiteľné a ekonomicky najefektívnejšie riešenia. Ale to pravé zamyslenie prichádza až vo chvíli, keď sa to týka nás osobne alebo blízkej osoby. Nešli sme si ani nič vyskúšať, ako nás niektorí obviňovali, že to robíme len s vidinou akéhosi „skúšania“ v prospech medicínskej vedy. V tomto prípade slovo skúška vyznieva pejoratívne. Tá operácia bola síce pre nás nóvum, ale lekár musí byť na ňu teoreticky a dlhoročnou všeobecnou chirurgickou praxou pripravený, takže si určite nejde nič skúšať. V súvislosti s tým si nemôžem odpustiť osobný postreh, že sa naša spoločnosť dostala v posledných rokoch z morálneho hľadiska na tenký ľad. Prakticky všetko relativizujeme, či dokonca spochybňujeme, vrátane hodnôt, vďaka ktorým prežili ľudské spoločnosti tisícročia. A vracia sa nám to v každodennom živote v podobe správania mladej generácie k starším, detí k rodičom alebo učiteľom. V tejto súvislosti si dovolím povedať, že pred určitým časom sme v zdravotníctve vypustili z fľaše nahnevaného Džina plného nedôvery voči zdravotníkom. A žiaľ, podporujú ho aj niektoré médiá, ktoré to síce robia veľmi rafinovane, bez toho, aby porušili prezumpciu neviny, ale vedia ľudí zneistiť, či dokonca vystrašiť alebo vyvolať pocit až takpovediac kolektívne-negatívneho pohľadu na všetkých reprezentantov našej profesie. Pacient by k nám mal prísť s dôverou. Ale nejeden ide skôr za lekármi s pocitom, čo na ňom asi „pokašlú.“ Niektorí môžu mať takýto pocit oprávnene na základe osobnej skúsenosti s pochybením. Mňa však mrzí, že sa to generalizuje. Myslím si, že verejnosť by mala prehodnotiť svoj postoj k našej profesii, nášmu stavu a začať si nás viac vážiť. Možno je to spôsobené aj nedostatočným finančným ohodnotením. Vo

r o z h o v o r svete to tak nefunguje, tam je určitá štandardná úroveň úcty aj adekvátne finančné ohodnotenie. Práca lekára je náročná a osobne poznám mnoho snaživých a pracovitých kolegov, vynikajúcich odborníkov, ktorí neľutujú ani svoj voľný čas, ani námahu a investovanú energiu pre dobro veci – pre pomoc pacientovi. Na to, aby lekár svoje povolanie mohol vykonávať a venovať sa takej vážnej problematike akou bezpochyby ľudský život a zdravie je, potrebuje určitý komfort, aj ekonomický aj psychický. A súčasťou toho psychického je vzťah a predovšetkým otázka dôvery pacienta k lekárovi. Pacient by teda mal pristupovať k lekárovi s dôverou, a až v prípade jej naštrbenia vyvodzovať adresné dôsledky. Osobne som presvedčený, že nie pochybovačnosť, ale obroda dôvery medzi pacientmi a zdravotníkmi je jedinou správnou cestou, ktorá prinesie pozitívne ovocie. Detská fakultná nemocnica patrí medzi špičkovo vybavené pracoviská. Disponujete najmodernejším prístrojovým vybavením, napríklad laparoskopickými vežami, harmonickým skalpelom a ďalšou technikou. Obracajú sa na Vás rodičia detí z celého Slovenska... Našej klinike medializácia spomínaného prípadu pomohla nielen z pohľadu samotného zviditeľnenia, ale aj pokiaľ ide o získavanie financií tak zo štátneho, ako aj súkromného sektora. Viac si nás začal všímať štát, ale aj sponzori. Dá sa povedať, že sme ich presvedčili, že stojí za to nášmu pracovisku pomôcť finančne, pretože ľudia, ktorí tu pracujú, robia svoju prácu na profesionálne vysokej úrovni, majú zmysluplné vízie, konkrétne plány a projekty. Takže vedomosť o tom, čo a ako robíme, bola určite inšpiráciou napríklad aj pre nadáciu SPP, ktorá nám darovala finančné prostriedky na zakúpenie laparoskopickej veže, moderného zariadenia potrebného na výkony v oblasti miniinvazívnej chirurgie. K tomu, že sme získali

tieto financie prispela svojím dielom aj naša ambícia a pripravenosť vybudovať na Klinike detskej chirurgie v Bratislave Centrum miniinvazívnej diagnostiky a terapie s celoslovenskou pôsobnosťou. Ako vníma Vašu prácu (a napríklad aj s tým súvisiacu medializáciu) Vaša rodina a blízki priatelia? Moja manželka je tiež lekárka, takže jej našťastie nemusím vysvetľovať, čo práca lekára zahŕňa. Od začiatku manželstva sme slúžili, ako sa len dalo, aby sme čo to zarobili. Obaja sme boli dosť vyťažení a s dcérkou, keď bola maličká, nám pomáhala manželkina mama. Niekedy mám pocit, že mi jej detstvo doslova a do písmena prebehlo pomedzi prsty. Ale zasa na druhej strane, by som nemohol pomôcť toľkým pacientom, pretože to tiež chce svoj čas. Za všetko platíme nejakú daň. Za moju profesiu ju zaplatila moja rodina. Musím povedať, že manželka je tolerantná voči mojej práci, aj voči tomu, koľko času chirurgii venujem. To, že moja práca je zmysluplná a sú za ňou konkrétne výsledky, je pre ňu satisfakciou, že priestor, ktorý mi dala, má aj protihodnotu. Aspoň tak to vnímam ja. A ozajstní priatelia – tí mi úprimne fandia. Spomínali ste dcérku. Pôjde vo Vašich šľapajach? Dcérka vnímala moju medializáciu v súvislosti s prípadom dvojičiek pozitívne, čo je prirodzené, ak dieťa dostane dobré referencie o svojom rodičovi. Vtedy mi povedala, že som jej nasadil dosť vysokú latku. Rozhodovala sa medzi psychológiou a psychiatriou, mám pocit, že naše pracovné vyťaženie ju trocha odradzovalo, a tak si zvolila a aj vyštudovala psychológiu. V súčasnosti je na doktorandskom štúdiu, učí na vysokej škole a myslím si, že sa oblúkom vrátila tam, kde som kedysi začínal ja: pevne sa rozhodla, že sa bude intenzívne venovať svojmu povolaniu.

V súčasnosti je vašou hlavnou parketou miniinvazívna chirurgia. Aké výkony na vašom pracovisku realizujete? Nedávno, v septembri tohto roka, ste úspešne operovali šesťročnej Sofii lymfangióm – zriedkavý nezhubný vrodený nádor v hrudníku. Pred rokom 2001 nebola miniinvazívna chirurgia detského veku nikde na Slovensku systematicky etablovaná. Naším hlavným cieľom bolo oddeliť miniinvazívnu chirurgiu detského veku od dospelej. Samozrejme, že dovtedy sa také laparoskopické výkony ako operácie pre žlčníkové kamene alebo zápaly apendixu (ľudovo povedané slepého čreva) vykonávali väčším deťom na chirurgických pracoviskách pre dospelých. Aj z tohto dôvodu bol v celoslovenskom meradle podiel miniinvazívnej chirurgie na celkovej operatíve v detskom veku pri porovnaní so svetom nelichotivý. Chceli sme, aby aj na Slovensku, podobne ako je to v zahraničí, bolo špecializované centrum, v ktorom sa vykonáva miniinvazívna chirurgia detského veku. V roku 2001 sme s mojím kolegom doktorom Babalom vytvorili projekt vybudovania miniinvazívnej chirurgie na našom pracovisku, získali sme peniaze na zakúpenie prístrojov, už vtedy polovicu sumy od SPP a druhú časť od štátu, a odišli sme učiť sa k profesorovi Azadovi Najmaldinovi do anglického Leedsu. Absolvovali sme viaceré workshopy a postupne, opatrne, sme začali miniinvazívnu chirurgiu na našom pracovisku etablovať. Je to logická cesta, ako sa s novou metodikou začína. V medicíne musíte uskutočniť logický sled krokov prípravy a až po jej zodpovednom absolvovaní nastáva chvíľa, keď pristúpite k pacientovi, ktorého idete novou metódou operovať. Začali sme traja chirurgovia, dnes sa náš tím postupne rozširuje. V súčasnosti sa odstránenie apendixu, či žlčníka miniinvazívnou chirurgiou považuje za zlatý štandard. Práve „slepáky“ patria na našom pracovis-

ku k častým výkonom, ale možno by ste sa čudovali, že ročne zoperujeme detským pacientom asi 20 žlčníkov kvôli kameňom a ich počet každým rokom narastá. Pomerne často riešime laparoskopicky aj detskú gynekologickú problematiku, napríklad cysty na vaječníkoch. Ale venujeme sa aj zložitejším operáciám. V rámci hrudnej dutiny robíme torakoskopicky biopsie tumorov za účelom diagnostiky, prípadne odstránime celý nádor, vykonávame resekcie chorobne postihnutých častí pľúc, v prípade pokročilých štádií onkologických ochorení odstraňujeme miniinvazívnou metódou pľúcne metastázy. Laparoskopicky vykonávame okrem brušnej diagnostiky operácie na žalúdku, pažeráku, bránici, riešime vrodené chyby vonkajších žlčových ciest, odstraňujeme sleziny, cysty na slezine, robíme aj niektoré miniinvazívne urologické operácie, realizujeme výkony na črevách. V posledných rokoch sme rozšírili škálu miniinvazívnych intervencií aj o centrálny nervový systém a vykonávame niektoré neuroendoskopické zákroky. Miniinvazívnu chirurgiu možno chápať ako chirurgiu súčasnosti a budúcnosti. Aká je vaša vízia tohto medicínskeho odboru a chirurgie vo všeobecnosti? Chceme, podobne ako je to vo svete, posunúť detskú miniinvazívnu chirurgiu do novorodeneckého veku. To je našou najbližšou ambíciou. Opäť plánujeme ísť na workshopy do zahraničia, snažíme sa získať na to peniaze od štátu a sponzorov. Inak to nejde. Najprv sa to musíme naučiť a potom to môžeme zavádzať doma. V tomto smere sú nenahraditeľné kontakty na medzinárodnej úrovni. Aj v zahraničí musia o vás vedieť, len tak sa dá získať know-how. Len tak sa dá napredovať. Ďalšou našou veľkou výzvou je detská onkochirurgia. Vo svete, rovnako ako u nás, narastá počet detských onkologických

pacientov. Je to smutná téma. Príčin tohto nepriaznivého trendu je viac. Dokázala sa genetická viazanosť, familiárna predispozícia, celý rad endo a exogénnych vplyvov, vyšší výskyt u detí s poruchami imunity, ktorá sa v nemalej miere vyskytuje v narastajúcej populácii nedonosencov. Chirurgický výkon je v prípade určitých typov nádorových ochorení neoddeliteľnou súčasťou komplexnej onkologickej terapie. Vzhľadom na náročnosť onkochirurgie a snahu dosahovať čo najlepšie výsledky predstavuje najvhodnejší model centralizácia tejto problematiky na pracovisko s multidisciplinárnou chirurgickou erudíciou a najmodernejším technickým zázemím. Na našej klinike sa venujeme aj liečbe úrazov v detskom veku. Najčastejšou príčinou úmrtia dieťaťa je totiž úraz. Detské úrazy sa podieľajú nezanedbateľným percentom aj na viac či menej závažnej doživotnej invalidizácii postihnutého. Preto je dôležité robiť vysokokvalifikovanú detskú traumatológiu. Ročne ošetríme okolo 1 500 detí s úrazom. A to nielen s ťažkými úrazmi napríklad hlavy, ale najmä so zlomeninami najrôznejšieho typu a miery závažnosti, v prípade ktorých je dôležité také ošetrenie, aby dieťaťu nezostali trvalé následky. Úroveň samotnej traumatológie na našej klinike je bezpochyby porovnateľná s európskymi pracoviskami. Zaostávame však v kvalite vybavenia a organizačných štruktúrach napríklad v porovnaní so susedným Rakúskom. Je to otázkou nielen tradície, ale aj peňazí. Na Slovensku nám chýba istá historická kontinuita systémového riešenia tejto problematiky, vývoj preskočiť nemožno. Čo sa týka chirurgie samotnej, v dôsledku vývoja a využívania „high tech“ sa zásadne zmenili a naďalej sa aj menia operačné postupy vo všetkých chirurgických odboroch. Klasická chirurgia nevymizla, ale zákonite ustúpila miniinvazívnej chirurgii.

Ako sme na tom na Slovensku? Klinika detskej chirurgie v Bratislave bola založená v r. 1953 a radí sa medzi najstaršie pracoviská svojho druhu v Európe. Od svojho začiatku bola multidisciplinárnym chirurgickým pracoviskom, v rámci ktorého sa riešila neurochirurgia, hrudná a brušná chirurgia, traumatológia a tento charakter si zachovala dodnes. Odborová polyvalentnosť pod jednou strechou vytvára optimálne možnosti pre komplexnú chirurgickú liečbu detských pacientov s postihnutím viacerých orgánových systémov. Ambulantne sa vrátane špecializovaných ambulancií vyšetrí a ošetrí na našej klinike každoročne asi 25 tisíc pacientov. Hospitalizujeme asi 4 000 detí ročne a okolo 3 000 sa ich podrobí chirurgickému zákroku, z toho viac ako 200 miniinvazívnej operácii. V záujme zvládnutia tohto vývoja sa profilujú špecializované tímy chirurgov so zameraním na konkrétnu odbornú problematiku. Tým si zachováme nielen šírku chirurgického záberu, ale súčasne aj rovnako dôležitú úroveň kvality. Uvedomujeme si, že bez možnosti poskytnúť detskému pacientovi najmodernejšie chirurgické postupy ošetrenia, by nastal pokles odbornej úrovne kliniky a zníženie jej medicínskeho ratingu. Úroveň klasickej, otvorenej operatívy, ktorá má naďalej svoje miesto v chirurgii, je na našej klinike porovnateľná s európskymi pracoviskami detskej chirurgie. Pokiaľ ide o miniinvazívnu chirurgiu detského veku, radil by som nás minimálne na vyššiu strednú úroveň. Istým ocenením našej deväťročnej snahy na tomto poli je, že sa v novembri zúčastníme na medzinárodnom kongrese vo Švajčiarsku, kde organizuje Britská asociácia endoskopických chirurgov workshop, na ktorom budeme mať prednášku, v rámci ktorej odprezentujeme výsledky detskej miniinvazívnej chirurgie na Slovensku od roku 2001. Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová

Sex ako elixír Chcete žiť dlhšie? Milujte sa! Milovanie po šesťdesiatke už nie je ako v šestnástich. Zo ženskej strany tu zlyháva najmä zvlhčovanie bránky rozkoše a z mužskej samotná mužnosť. Našťastie, oboje dnes už vieme riešiť lubrikantmi a celou škálou prostriedkov na posilnenie erekcie. Horšie sa bojuje so všeobecnou predstavou, že sex k šedinám nepatrí. Zrelý vek – vrchol sexuálnej aktivity? „Výsledkom je, že časť seniorov rezignuje pod tlakom názoru, že sex nepatrí k staršiemu veku a snažia sa neprejavovať svoje túžby. Ďalší majú zbytočne pocity, že sú nemorálni alebo nenormálni,“ povedal pre denník SME sexuológ Dr. Ivan Kubiš. Pritom nielen podľa neho mnohí ľudia zažívajú vrchol svojej sexuálnej aktivity a najsilnejšie erotické zážitky vo veku medzi 50. až 60. rokom života. Nemci otázku sexuálneho apetítu seniorov skúmali v 80. a 90. rokoch. K pohlavne aktívnym sa vtedy hlásilo 70 až 90 % žien po šesťdesiatke a 60 až 90 % mužov porovnateľného veku. Štúdia Dr. Edwarda Bechera konkrétne ukázala, že na sexuálny styk aspoň raz týždenne si v roku 1984 trúflo 63 % šesťdesiatročných žien (a 73 % mužov) a 50 % sedemdesiatročných žien (a 58 % mužov). Štúdia je ojedinelá tým, že tú istú otázku dostali dokonca aj osemdesiatroční s tým, či vôbec ešte majú pohlavný styk. Na prekvapenie sa k nemu hlásilo 40 % žien a viac ako polovina (52 %) mužov. Treba ale dodať, že u mužov sú to tí vitálnejší, ktorí prešli sitom 4,7-krát vyššej úmrtnosti mužov v strednom veku. Na druhej strane výskumný projekt „Kvalita sexuálneho života“ odhalil, že tretina Britov nad 50 rokov nemá pravidelný sex, hoci sú ženatí alebo majú stále partnerky. Polovica z nich by sa uspokojila s frekvenciou raz týždenne a len pätina by privítala viac telesnej lásky. V Spojených štátoch, naopak, tretina (resp. 37 %) šesťdesiatnikov a šesťdesiatničiek súloží dokonca niekoľkokrát týždenne. Vyplýva to z najnovšieho výskumu, pri ktorom sa spojili Gallupov ústav a University of Chicago. Aj podľa National Institutes of Health sú americkí seniori sexuálne vitálnejší omnoho viac než v minu-

losti. Viac ako polovica z nich (55 %) považuje svojich partnerov za zdatných milencov či milenky. Polovica sa v posteli s potešením čo najdlhšie mazná a dve tretiny dokonca stále ešte experimentujú.

Sex ako podmienka prežitia Testosterón je za normálnych okolností povzbudzujúcou látkou, ale ak ostáva dlhší čas v tele muža bez upotrebenia (teda bez sexuálneho vybitia pohlavným aktom alebo masturbáciou), premieňa sa na pro-karcinogén, ktorý útočí proti vlastnému telu. Má to svoju evolučnú logiku, veď muži, ktorí sa nereprodukujú a vzhľadom na vek neprispievajú významnejšie ani k lovu a len ujedajú zo zdrojov ľudskej tlupy, sú odrazu nepotrební. Potvrdili to aj pokusy. Krysí samci s možnosťou párenia aspoň raz týždenne sa dožili 734 dní, izolovaní od samičiek len 578 dní. A preto tí, ktorí chytia „druhý dych“ a zakladajú si rodiny s oveľa mladšími ženami, majú šancu na dlhý život. Ako napríklad Charlie Chaplin, ktorý si vzal ako 54-ročný len 18-ročnú Oonu, a tá mu následne porodila šesť detí. Posledné sa narodilo, keď mal 73 rokov. Zomrel ako 88-ročný. Viac sa dozviete v mojej knihe abeceda sexu a erotiky. Dobrou správou je, že príroda berie na milosť aj tých, ktorí plodenie detí len nacvičujú. A ako sme už povedali, takýto nácvik je najbezpečnejší v dlhodobom láskyplnom páre. Milujte sa, predĺžite si život! Gustáv Murín

S úsmevom proti stresu Kedy to bude hotové? Nemám veľa času. Ak vás v dnešnej modernej dobe ohrozuje stres, naučte sa proti nemu bojovať. Hľadajte rovnováhu

Dávajte najavo lásku

Urobiť čo najviac a zároveň rýchlo, ustavične sa ponáhľať, až nezostáva žiaden čas na seba samého, na trochu oddychu alebo príjemne strávenej voľnej chvíle. Ale akej voľnej chvíle? Veď niektorí ľudia ani nevedia, že niečo také existuje. Človek sa musí naučiť bojovať so stresom a mal by sa naučiť odpočívať a relaxovať, rozdeliť si čas na prácu a na oddych. Pretože stres býva počiatkom niektorých ochorení, ale na druhej strane môže niekedy pomôcť dosiahnuť vytúžený cieľ.

Utvárajte si rodinné šťastie, na ktorom sa musia podieľať všetci členovia rodiny, predovšetkým obaja rodičia. Dávajte najavo lásku svojim deťom, že máte o nich záujem, trávte s nimi voľné chvíle, podnikajte výlety, hry a predovšetkým sa s nimi rozprávajte. Každý strávený okamih s rodinou je úspešnou investíciou do budúcnosti. Správna komunikácia je veľmi dôležitá. Dôležité je načúvať, nielen počuť - dajte najavo svoj záujem, sledujte aj neverbálne prejavy, neskáčte do reči, snažte sa vžiť do situácie hovoriaceho. Prispôsobte sa potrebám a veku dieťaťa, vychádzajte mu v ústrety. Upevňujte si svoje duchovno. Náboženská viera pomáha rodinám, ktoré sa spolu modlia, navštevujú bohoslužby, a to im pomáha lepšie zvládať stresové situácie. Človek je odolnejší voči stresu, obstojí i v zložitejších životných situáciách, posilňuje vzájomnosť rodinného spoločenstva.

Pestujte si dobré vzťahy Hovorí sa, že proti stresu niet lieku. Ale skúste to aspoň troška ovplyvniť vy sami. Pretože primárnym zdrojom stresu sú medziľudské vzťahy – v rodine, v práci alebo v kruhu známych. Pokoj a súlad sú najväčším bohatstvom rodiny. Rodina ako základná jednotka spoločnosti, sa skladá zo subsystémov – členov, ktorí majú svoje zvyky, potreby, navzájom sa dopĺňajú, podporujú a pomáhajú si. Preto sa snažte, aby bol váš domov príťažlivým miestom. To znamená, že sa môžete uvoľniť, tešiť sa zo vzájomnej dôvery a intimity, cítiť sa šťastným a dôležitým pre ostatných. Aby to bolo miesto, kde cítiť lásku, kde je každý milovaný a prijímaný so svojimi pozitívami aj negatívami, kde nikto nie je terčom posmechu. Z toho vyplýva, že nie je dôležité, ako vaša domácnosť vyzerá, alebo čím všetkým je vybavená, ale to, že je to miesto, kde sa každý rád vráti, a kde vždy nájde pokoj, bezpečie, lásku a istotu.

Pohoda na pracovisku Nezanedbateľným zdrojom stresu je zamestnanie. Každé zamestnanie má svoje špecifické problémy.

Nevyhnutná je dobrá komunikácia na pracovisku. Snažte sa vyjadrovať svoje myšlienky zreteľne, priamo a jasne. Nepoužívajte neznáme výrazy alebo odborné slová, ktorým druhá strana nerozumie. Môže to navodiť dojem, že ste nabitý vedomosťami, ale ich použitie komunikáciu skomplikuje, pretože nenapomáhajú dorozumievaniu. Vyhýbajte sa subjektívnym výrokom, postupujte objektívne. Buďte ohľaduplný a priateľský. Vyhýbajte sa hádkam, ak urobíte chybu, otvorene si ju priznajte. Správajte sa slušne a zdvorilo ku všetkým bez ohľadu na ich postavenie, buďte láskavý. Treba si uvedomiť aj to, ako správne používať neverbálnu komunikáciu. Keď s niekým hovoríte, pozerať sa mu do očí je slušnosť. Pohľad by mal byť prirodzený, bez náznaku nadradenosti, gestikulácia rukami počas reči môže zdôrazniť hovorené.

Dobré plánovanie je dôležité Odpútajte sa od bežných denných záležitostí, naučte sa odpočívať, naučte sa zmierniť alebo odstrániť stres, napätie a dosiahnite duševný pokoj, ktorý je v oblasti duševného zdravia dôležitý. Naplánujte si určitý pevný čas, ktorý budete venovať práci a čas, ktorý budete venovať oddychovej aktivite. Buďte nadšený, pestujte si zdravé stravovacie návyky, choďte do spoločnosti, vyjdite si do prírody. Neverili by ste, aké blahodarné účinky má pobyt v prírode na zdravie, vnútorný pokoj a rovnováhu človeka. Trávte viac času s rodinou. Čas je zvláštny dar, ktorý dostávame všetci v rovnakej miere, je len na nás, ako ho využijeme. Nie je jednoduché čeliť stresu, ale s pozitívnym myslením, zdravou mysľou a úsmevom sa to dá zvládnuť. Smiechom môžete získať lepšiu náladu a navyše smiech je zdravý. Usmievajte sa, usmievajte sa, lebo úsmev lieči. Mgr. Monika Štrbáková

Merajte si krvný tlak doma Vysoký krvný tlak je jednou z najčastejších príčin invalidity a smrti. Je preto dôležité dbať na prevenciu. Súčasťou prevencie je okrem zdravého životného štýlu aj pravidelné meranie krvného tlaku najmä v skupine rizikových pacientov. Ideálne je práve meranie v domácich podmienkach, kde sa človek vie najľahšie dostať do stavu pokoja a odstrániť akékoľvek rušivé momenty. Pretože krvný tlak počas dňa kolíše, mohla by byť hodnota vysokého krvného tlaku zistená len meraním v ordinácii lekára zavádzajúca. Sledovaním a zapisovaním hodnôt vlastného tlaku krvi napomáha pacient svojmu lekárovi určiť a sledovať správny spôsob liečby. DESAŤ ZÁKLADNÝCH PRAVIDIEL PRE PACIENTOV S HYPERTENZIOU 1. Pravidelne si merajte krvný tlak. 2. Lieky užívajte presne podľa

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE PRI MERANÍ TLAKU V DOMÁCICH PODMIENKACH

odporúčania vášho lekára.

3. Snažte sa o dosiahnutie 4. 5. 6.

7. 8. 9. 10.

normálnej hmotnosti. Obmedzte užívanie alkoholu na maximálne jeden až dva nápoje denne. Jedzte dostatok ovocia a zeleniny. Nekupujte potraviny s vysokým obsahom soli a zredukujteň používanie kuchynskej soli. Nahraďte ju korením. Prestaňte fajčiť. Obmedzte potraviny s obsahom tukov živočíšneho pôvodu a nahraďte ich rastlinnými. Zintenzívnite telesný pohyb. Zaraďte do svojho pravidelného režimu prestávky na odpočinok a relaxáciu.

Všeobecné zásady pri meraní krvného tlaku • • • • •

•

Pri výbere tlakomeru zvoliť vhodnú veľkosť manžety. Pred prvým meraním si pozorne prečítať návod na použitie. Krvný tlak si merať vždy v rovnakú dobu v pokoji a tichu. Hodinu pred meraním nefajčiť a nekonzumovať alkohol a kávu. Pred meraním byť aspoň 5 minút v pokoji. Aj práca pri počítači môže zvýšiť krvný tlak o cca 5 mm Hg. Nemerať si tlak pri silnom nutkaní močiť. Plný močový mechúr zvyšuje krvný tlak o cca 10 mm Hg. Pri meraní sa oprieť chrbtom o operadlo stoličky, nohy voľne položiť na podlahu neprekrížené. Manžetu navliecť na to rameno, na ktorom je obvykle vyšší tlak.

•

• •

•

Pri meraní zápästným tlakomerom treba mať zápästie vo výške srdca. Rukávy majú byť uvoľnené, aby neobmedzovali prítok krvi. V priebehu merania sa nehýbať a nerozprávať. Rozprávanie zvyšuje hodnoty o cca 6 – 7 mm Hg. Medzi jednotlivými meraniami je vhodné dodržať pauzu minimálne dve minúty. Namerané hodnoty je dobre zapisovať spolu s užívanými liekmi, dátumom a časom merania. Dôležitá je pravidelnosť merania.

Čo znamenajú hodnoty krvného tlaku Normálny krvný tlak je 120/80 mm Hg alebo nižší. Vysoký krvný tlak je 140/90 mm Hg alebo vyšší. Ak je krvný tlak medzi 120/80 mm Hg a 140/90 mm Hg, hovoríme o „prehypertenzii" (riziku vysokého krvného tlaku). Iba lekár môže stanoviť, či má pacient vysoký krvný tlak. Väčšina lekárov zmeria krvný tlak niekoľkokrát v priebehu rôznych dní pred tým, ako stanovia, že ide o vysoký krvný tlak. Ak má človek vysoký krvný tlak, čiže hypertenziu, musí kontrolovať svoj krvný tlak pravidelne a byť v kontakte so svojím lekárom.

TLAKOMER TENSOVAL DUO CONTROL Tensoval duo control ako jediný prístroj na trhu využíva na meranie krvného tlaku dve metódy – oscilometrickú a Korotkovovu. Je to na jednej strane prístroj ľahký na použitie, na strane druhej sa svojou kvalitou vyrovná meraniu tlaku krvi v ambulancii lekára.

Oscilometrický spôsob, ktorý využívajú súčasné digitálne tonometre na našom trhu, považujú lekári za menej presný a nevhodný pre osoby s poruchami srdcového rytmu. Táto metóda je však vhodná pre osoby s veľmi slabými ozvami pulzu, pretože u nich nie je možné použiť Korotkovovu metódu. Využívajú ju lekári a vyznačuje sa vysokou presnosťou merania tlaku a je možné ju použiť tiež pri pacientoch s rôznymi druhmi porúch srdcového rytmu. Korotkovovu metódu preto bežne používajú lekári pri meraní tlaku fonendoskopom. Ak nie je možné zachytiť zvuk tepu Korotkovovou metódou, technológia Duo Sensor automaticky prepne na zobrazovanie oscilometrického merania krvného tlaku. Nespornými výhodami tonometra Tensoval duo control sú jednoduché ovládanie, nová pohodlná manžeta s ergonomicky tvarovanou prípojkou pre jednoduchú manipuláciu, veľký displej pre pohodlné čítanie nameraných

hodnôt, uloženie 2 x 30 záznamov a priemerných hodnôt pre dvoch užívateľov do pamäti, hostiteľský režim pre tretiu osobu. Tlakomer Tensoval duo control s technológiou Duo Sensor je klinicky overený a zodpovedá vysokým požiadavkám na presnosť meraní podľa protokolov Britskej spoločnosti pre hypertenziu, Európskej spoločnosti pre hypertenziu, Združenia pre zdokonaľovanie lekárskych prístrojov v USA a Slovenskej ligy proti hypertenzii. Tensoval duo control sa dá kúpiť v lekárňach a v predajniach so zdravotníckymi potrebami. Je možné zakúpiť ho v rôznych výhodných baleniach: Tensoval duo control family ponúka oba typy manžiet (manžeta 32 až 42 cm zdarma) a Tensoval duo control s adaptérom obsahuje adaptér zdarma. -pr-

Richard Raši je pravidelným darcom krvi

Prioritou je vyliečený a spokojný pacient O kríze zdravotníctva, nákladoch, pripravovaných legislatívnych zmenách a novele zákona o zdravotnej starostlivosti rozpráva v rozhovore pre Bedeker zdravia bývalý minister zdravotníctva Richard Raši.

V čom sa líši vaše pôsobenie na poste ministra zdravotníctva od vašej súčasnej práce v parlamente ako podpredsedu výboru pre zdravotníctvo? Ako sa vám spolupracuje s ostatnými poslancami a najmä s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva? Určite je to zmena o 180 stupňov. Teraz som skôr v kontrolnej a sledovacej pozícií rezortu zdravotníctva. Tiež ako podpredseda výboru budem zákony častejšie pripomienkovať ako tvoriť, na to je tu ministerstvo. Je zaujímavé byť na druhej strane, aj keď niekedy ma to ťahá riešiť aktuálny problém hneď, a nie iba čakať, kým sa ministerstvo do

toho pustí. Čo mi je však ľúto oproti minulému parlamentnému obdobiu, tak to je fakt, že sa vytratila úcta a vážnosť parlamentnej inštitúcie. Niektorí poslaneckí kolegovia si parlamentné lavice pomýlili s trhoviskom a sídliskovými opletačkami, čo je pre mňa nepochopiteľné. My poslanci sme volení občanmi, občania nám dali dôveru a čakajú, čo budeme pre nich robiť, ako budeme hájiť ich záujmy. Nemyslím si preto, že sa tešia, keď v parlamente namiesto roboty vidia cirkus. Spoznali sme vás ako riaditeľa bratislavskej fakultnej nemocnice, tesne pred nástupom do funkcie

ministra zdravotníctva. Vtedy ste prejavili obavy, či úrad ministra nebude pre vás príliš veľkým sústom. Ktoré svoje rozhodnutia považujete za dôležité a s akým pocitom ste odchádzali z ministerstva? Neľutujem rozhodnutie prijať pozíciu ministra. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť a verím, že sa mi s mojím tímom podarilo dosiahnuť isté kroky vpred. Nastolili sme nový trend liekovej politiky, vďaka ktorej sa k pacientom dostávali nielen najnovšie lieky, ale čo je dôležitejšie, najmä dostupnejšie lieky. Zdravotníci prestali húfne odchádzať do zahraničia a časť z nich sa aj vrátila.

r o z h o v o r Mnohé nemocnice a ambulancie sa vďaka eurofondom zaraďujú konečne k štandardu modernej Európy. Na oddeleniach pribudli nové moderné diagnostické prístroje a verím, že aj pacienti postupne nachádzajú dôveru v lekára. Veľa vecí však ostalo na pol ceste, takže mi neostáva iné, len veriť, že môj nástupca tie podstatné veci aj dotiahne. Veď išlo o problémy, ktoré sa riešili mesiace a ťahali roky. Keďže prišlo ku konsenzu odbornej verejnosti, nebolo by dobré všetko nechať tak a začínať odznova. Aké zmeny by podľa vás mali byť zahrnuté v pripravovaných legislatívnych normách? Hlavným heslom dňa je hľadanie úspor v zdravotníctve. Nemyslíte si, že zdravotníctvo si skôr vyžaduje ďalšie investície? Veď jedným z vašich ambicióznych plánov bolo napríklad dokončenie nemocnice Rázsochy... Vy ste to už načrtli, nemyslím si, že zdravotníctvo je prioritne o hľadaní úspor. Zdravotníctvo je prioritne o hľadaní spokojného zdravotníka a spokojného a vyliečeného pacienta. A to sa určite šetrením nedá docieliť. Naopak, investovať treba. Povedzte mi, kde je zdravotníctvo vo svete charakterizované vyrovnaným hospodárením bez toho aby doplácal pacient? Celá Európa dotuje tento rezort, ak sa chceme vybrať cestou Ameriky, tak prosím, môžeme šetriť a robiť biznis. Kto však americký spôsob pozná, je rád, že toto nie je Amerika a že nám ľudia nezomierajú na pohotovostiach, alebo doma v bolestiach. Pretože mať napríklad rakovinu a liečiť si ju, je často výsada iba bohatých. Nebol by som rád, kedy Slovensko išlo cestou, z ktorej sa aj iné krajiny snažia dostať späť. Myslel som si, že nielen mojím ambicióznym plánom bolo Rázsochy dostavať. Bola a aj je to nevyhnutnosť, na ktorej sa zhoduje väčšina odbornej verejnosti. Je mi ale ľúto, že práve súčasný minister, ktorý je takisto o tejto potrebe presvedčený,

od nej v programovom vyhlásení vlády upustil. V súčasnosti sa veľa hovorí o kríze a jej dopadoch. Myslíte si, že je správne, aby sa tým odôvodňovalo znižovanie štandardu zdravotnej starostlivosti? Čo by podľa vás pomohlo prekonať krízu v zdravotníctve? Nie je to správne, kríza nepostihla iba nás. Je to obdobie, ktoré musíme ustáť. Štát by si mal uvedomiť priority a práve naopak, podporiť rezorty, na ktorých sa zarobiť nedá. Medzi ne zdravotníctvo určite patrí. Už som spomínal, že toto nie je biznis, je to neustály boj lekára o zdravie pacienta. Preto nechajme lekára robiť jeho prácu a nenúťme ho stať sa ekonómom. Už roky sa vedie diskusia: originálne lieky verzus generiká. Veľa sa tiež hovorí o dostupnosti liekov a nahradzovaní originálnych liekov generikami. Je to podľa vás správna cesta? Bude to výhodné pre pacienta, ktorý je nastavený na originálne lieky? Kto preberie zodpovednosť za zdravie pacienta, pokiaľ mu náhradný liek nebude vyhovovať? To je otázka, ktorú si dávam aj ja. Je to určite jedna z ciest, ale nie jediná. Generiká vnímam ako potrebnú alternatívu, ale nie ako jediné východisko. Nie je podľa mňa dobré hovoriť iba o dostupnosti generík. Treba nastoliť systém, v ktorom budú pre pacienta dostupné všetky súčasné možnosti modernej farmakológie. Pripravovanými zmenami sa posilňuje úloha lekárnika, ktorý preberá zodpovednosť za výdaj lieku. Hlavným cieľom je úspora na liekoch. Aký podiel majú lieky v celkových nákladoch na zdravotnú starostlivosť? Akú úsporu prinesú pripravované legislatívne zmeny? Ak si to dobre pamätám, tak by to mala byť tretina celkových nákladov.

Na druhú časť otázky by mal odpovedať niekto iný, určite to však nie je cesta, s ktorou som stotožnený. Veľmi podstatná a stále nezodpovedaná otázka je, ako chcú docieliť taký stav, keď nemáme implementovanú informatizáciu v zdravotníctve tak, ako v iných krajinách, o skúsenosti ktorých sa ministerstvo stále opiera. V nich, (je ich iba 5!), funguje e-health a teda aj lekárnik má všetky informácie o pacientovi. Ako to chce minister od nového roka zabezpečiť aj u nás? Lekárnik bude robiť diagnostika? Má na to predpoklady? Má vôbec na to kompetencie? Aj v tomto prípade opakujem to isté, nechajme lekára robiť si svoju robotu a lekárnika tiež. Ak nebude mať lekárnik kompletný prehľad o danom pacientovi, môže prísť k vážnym omylom v celom procese liečenia pacienta. A teda pýtam sa, preberie minister zodpovednosť? Zmena sa výrazne dotkne aj farmaceutických spoločností, ktoré v súčasnosti suplujú úlohu štátu pri edukácii laickej a odbornej verejnosti. Podmienky na mediálnom trhu sa menia a úsporný režim sa prejavuje v mnohých odborných tituloch. Znižuje sa tým dostupnosť kvalitných a aktuálnych informácií. Kto by mal tieto problémy riešiť? Mal by to byť prvoradý záujem štátu, inštitúcií v zdravotníctve, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, farmaceutických firiem, alebo občianskych združení? Na otázku ste si odpovedali celkom presne. Mal by to byť v prvom rade záujem štátu za podpory firiem a záujmu občianskych združení. Ste lekár, manažér a politik a zdravotníctvo poznáte z rôznych úrovní. Aká je Vaša vízia slovenského zdravotníctva? Moja vízia bola známa a nemení sa ani teraz. Základné krédo, ku ktorému by mala spieť naša krajina, je spokojný zdravotník a spokojný a vyliečený pacient.

Vypadávanie vlasov Padanie vlasov je úplne prirodzený jav. Na hlave ich máme približne 100-tisíc. A denne nám vypadne 40 až 100 vlasov.

Život vlasov má cyklický priebeh, pričom sa strieda 2 až 7 ročná fáza rastu, takzvaný anagén s niekoľko týždňovou fázou katagénu, pri ktorej je vlasový folikul degradovaný a v poslednej, telogénnej fáze, trvajúcej niekoľko mesiacov, vlas vypadne. Nahradí ho opäť nový vlas a všetko sa začne od začiatku. Starnutím sa začnú jednotlivé fázy skracovať, predovšetkým anagénna rastová fáza, a tým vlasy ubúdajú. V akej jednotlivej fáze sa vlas nachádza, ale aj hustota vlasov či priemer vlasu sa v dnešnej dobe dá vyšetriť moderným počítačovým prístrojom.

Vypadávanie vlasov Môže mať rôzne príčiny. Patria k nim v istej miere dedičnosť, psychický stres, poruchy výživy, nedostatok železa, zinku, biotínu, prísne redukčné diéty, lieky (niektoré lieky znižujúce cholesterol, niektoré antihypertenzíva, lieky proti depresii, nesteroidné antireumatiká), hormonálne príčiny, autoimunitné choroby, či samotný proces starnutia. Vypadávanie vlasov sa môže vyskytovať aj pri rôznych kožných ochoreniach postihujúcich vlasatú časť hlavy, ku ktorým patrí seboroická dermatitída, menej často psoriáza, alergická

kontaktná dermatitída a iné. Pri padaní vlasov je dôležité rozpoznať či ide o ložiskový či difúzny výpad. Najčastejším ochorením s difúznym vypadávaním je androgénna alopécia.

Ložisková a androgénna alopécia V prípade ložiskovej straty vlasov ide o ochorenie odborne nazvané alopecia areata, ktoré sa prejaví okrúhlymi ložiskami vypadaných vlasov najčastejšie v spánkovej oblasti alebo na záhlaví. Príčinou sú

autoimunitné mechanizmy. Môže tu však byť aj istá súvislosť s inými autoimunitnými ochoreniami, ako je vitiligo, autoimunitné zápalové ochorenie štítnej žľazy a cukrovka. Pri liečbe treba zohľadniť spomínané základné ochorenia, inak sa lokálne aj celkovo používajú kortikosteroidy, PUVA a UVB terapia a topické imunomodulátory (moderná nesteroidná alternatíva v liečbe atopií – pozn. red.). Problémy s vypadávaním vlasov sa môžu taktiež vyskytovať pri zlom ošetrovaní vlasov, zosvetľovaní, sušení horúcim fénom, nešetrnými prípravkami pri farbení vlasov či stylingu, trvalej ondulácií, používaním kulmy či žehličky. To všetko môže viesť k lámavosti, krehkosti a iným poruchám. Z hormonálnych príčin majú svoj podiel najmä ženské a mužské pohlavné hormóny, ale aj ochorenie štítnej žľazy. Vlasy môžu vypadávať aj po fyziologickom pôrode, na čom sa tiež podieľajú

hormóny. Po niekoľkých mesiacoch sa však hormóny a aj vlasy „vracajú“ k normálu. Hormonálne poruchy v prípade žien súvisia predovšetkým s nadmernou produkciou mužských pohlavných hormónov-androgénov, čo je najčastejšou príčinou padania vlasov žien, ide o spomínanú androgénnu alopéciu. Nadbytok androgénov môže mať pôvod vo vaječníkoch, príčinou môžu byť tzv. polycystické ovária alebo v nadobličkách. Pri tejto poruche ide o precitlivenosť na androgény a taktiež je porušená ich rovnováha. Prejaví sa to preriedením vlasov a po čase sa objaví lysina na temene hlavy. Predná vlasová hranica nad čelom však zostáva zachovaná. Aj mužom vypadávajú vlasy účinkom androgénov a tiež zvýšenej citlivosti receptorov vo vlasových folikuloch. Dôsledkom sú typické čelné kúty, rednutie vlasov v oblasti temena až možná úplná strata vlasov v tejto oblasti. Lysá oblasť sa môže zväč-

šovať, až sa spojí s oblasťou ustupujúcou z čelovej oblasti. Nakoniec môžu zostať len vlasy v oblasti zátylku. Pre tento stav je typická zmena v dynamike rastového cyklu vlasu až postupné zmenšenie vlasového folikulu. Postupne sa skracuje rastová fáza a dochádza k zvýšenému presunu do telogénnej fázy a tým aj zvýšenému vypadávaniu vlasov. Ochorenie je chronické, progredujúce a môže pacientom spôsobovať psychické problémy.

Podporná liečba V liečbe je treba vylúčiť faktory, ktoré môžu stav zhoršovať, patrí k nim stres, výrazná fyzická námaha, infekcie, menopauza. Možno použiť podporné látky, ako sú vitamíny, zinok, železo, selén, aminokyseliny, napríklad methionín a cysteín. V liečbe mužov sa používajú účinné látky minoxidil a finasterid. Minoxidil sa aplikuje lokálne, pomocou 2 až

5-percentného roztoku Na začiatku u mužov možno použiť 5-percentnú koncentráciu, ktorá sa v udržiavacej fáze znižuje na dve percentá. Aplikuje sa pravidelne dvakrát denne. Efekt by mal nastať po troch až štyroch mesiacoch, je však dočasný. Finasterid je určený pre systémovú liečbu. Ostatné prípravky, ktoré by mohli mať účinok sú aminexil, dutasterid, madecassoside, neoruscogenin, roztok prednisolonu s kyselinou salicylovou a rôzne prípravky zvyšujúce prekrvenie pokožky hlavy, napríklad prípravky s kofeínom. V prípade žien sa taktiež používa minoxidil, roztok s estradiolom a antiandrogénna antikoncepcia. Chirurgické metódy, ako je transplantácia vlasov, sa uplatňujú viac u mužov ako u žien. Pri celkovej starostlivosti o vlasy je dôležité správne umývanie vlasov. Šampón a kondicionér majú byť kvalitné a vlasy sa musia dať dobre

rozčesať. Do veľmi suchých vlasov je možné vtierať na noc olivový olej. Po umytí je vhodnejšie vlasy vysušiť prirodzene, bez použitia fénu. Odporúča sa jemná masáž vlasov prstami na zlepšenie cirkulácie krvi a kefovanie (kefou alebo hrebeňom) v smere rastu vlasov, nie však pri mastných a poškodených vlasoch. Vlasy treba chrániť pred slnkom, vetrom, znečisteným ovzduším a kúpaním v chlórovanej vode. Dôležité sú i diétne opatrenia, vyvážená strava s dostatkom zeleniny, ovocia, obilnín a strukovín, vlasom prospešné sú najmä sója, marhule, šošovica, bambusové klíčky, olivový olej a ryby. Potrebný je dostatok vitamínov H (biotín), B5 (pantenol), B6 (pyridoxín), zinku, selénu a železa. Z bylinných prípravkov podporný účinok môže mať zelený čaj a žihľava dvojdomá vo forme odvaru alebo šampónu. MUDr. Andrea Hradiská, dermatovenerologička

Chrobák v hlave

Alebo skôr na hlave. V každom prípade „chrobáčiky“, čo sa so železnou pravidelnosťou usádzajú najmä na hlávkach školopovinných detí.

Drobné tvorčeky, parazitujúce na ľuďoch rok čo rok spôsobujú epidémie medzi mladšou populáciou školákov. Už je to tu zas! Vzdychnú si s blížiacou sa zimnou sezónou prvostupňové panie učiteľky. K ich takmer povinnej jazde patrí, najmä v chladnejších obdobiach roka, aj rozposielanie oznámení rodičom o neželanej návšteve drobných parazitov, ktoré zamoria hlávky ich zverencov. Prečo sa do teplých zákutí vlasatej časti detskej hlavy tieto neželané tvory „nasťahujú“ práve v chladnejšom období? Nie je to preto, že by sa chceli viac zohriať... V zime sa totiž oveľa častejšie nosia čiapky a iné pokrývky hlavy, ktoré si deťúrence v rámci hry alebo z nedbalosti zamieňajú. Prečo sa však podobné epidémie čoraz častejšie opakujú v niektorých školách aj dva či trikrát za zimnú sezónu? Naše prastaré mamy sa v minulosti spoliehali na pomerne drastické prostriedky – petrolejový zábal alebo ostrihanie dohola. Dnes nič také nie je potrebné, moderná kozmetika ponúka viacero prípravkov. Problémom je rezistencia vší na insekticídy obsiahnuté v kozmetických prípravkoch. Mimochodom, detské vši môžu vyvolať celý rad ochorení, preto je zavšivavenie zaradené do Medzinárodnej klasiﬁkácie chorôb.

m e d i c í n a

Orálna kandidóza Ľudský organizmus je od svojho príchodu na svet osídlený veľkým množstvom mikroorganizmov (baktérie, vírusy a huby). Jedným z nich je aj Candida albicans.

Nájdeme ich v ústach, v hrdle, v nose, sú súčasťou tráviaceho a urogenitálneho traktu, kože. Rovnako sú súčasťou potravín, ktoré prijímame, ako aj celého nášho okolia. Tieto mikroorganizmy žijú vo vzájomnej symbióze resp. antagonizme a nespôsobujú hostiteľovi žiadne ťažkosti ani ochorenia až do doby, kedy dôjde k nastoleniu poklesu imunity alebo narušeniu ich vzájomnej rovnováhy.

Candida albicans Je kvasinka, ktorá žije v ústach, krku, črevách a urogenitálnom trakte väčšiny ľudí a je zvyčajne považovaná za normálnu súčasť črevnej flóry. Kvasinky patria do širšieho spoločenstva húb. Candida albicans ako najrozšírenejší a typický predstaviteľ kandíd osídľuje ľudský organizmus bezprostredne po narodení jedinca. Vo veku pol roka je až 90 % jedincov osídlených toto hubou. V dospelosti je prakticky každý hostiteľom kandíd. Kandidy prežívajúce v našich telách vytvárajú s ostatnými mikroorganizmami antagonistické rovnovážne prostredie. Imunitný systém zdravého človeka udržiava tento rovnovážny stav tak, aby nedošlo k premnoženiu

a patologickému pôsobenie žiadnej z jeho zložiek. Ak dôjde k oslabeniu imunity a narušeniu rovnovážneho stavu, môže sa kandida množiť, zasahovať a poškodzovať jednotlivé orgány hostiteľa. Nanešťastie, existuje veľa faktorov, ktoré môžu narušiť ekologickú rovnováhu tela, oslabujú imunitný systém a tým umožňujú kvasinkám premnožovať sa. Okrem fajčenia, užívania antikoncepcie alebo tehotenstva, ktoré môžu narušiť hormonálnu rovnováhu v tele, ďalej nadmernej konzumácie sacharidov a cukrov či celkovej nesprávnej výžive alebo systémových ochorení, ako sú cukrovka či ochorenia štítnej žľazy, patrí medzi rizikové faktory užívanie niektorých liekov. Ide predovšetkým o užívanie antibiotík, ale aj steroidných hormónov a imunosupresívnych liekov napríklad na liečbu závažných alergií a inhalačných kortikosteroidov na liečbu astmy a tiež tricyklických antidepresív.

Antibiotiká a narušená rovnováha Antibiotiká zabíjajú všetky citlivé kmene mikroorganizmov. Nie sú schopné rozlíšiť „dobré“ baktérie od „zlých“. Antibiotiká zabíjajú „dobré" mikroorganizmy,

Koniec zápachu z úst Unikátny systém meridol® HALITOSIS, ktorý pôsobí proti príčinám zápachu z úst, prináša švajčiarska firma GABA už aj na Slovensko. Tvorí ho gél na zuby a jazyk, ústna voda a škrabka na jazyk. Gél na zuby a jazyk neutralizuje zlúčeniny uvoľňujúce zápach v ústnej dutine, čistí zuby a jazyk a účinne chráni pred zubným kazom. Škrabka na jazyk umožňuje mechanické čistenie bakteriálneho povlaku, ktorý sa usadzuje na povrchu jazyka a je najčastejšou príčinou zápachu z úst. Ústna voda udržuje prirodzenú rovnováhu ústnej mikroflóry. Vďaka obsahu aminfluoridu, fluoridu cínatého a mliečnanu zinočnatého gél i ústna voda inhibujú bakteriálny metabolizmus a neutralizujú prchavé zlúčeniny síry vznikajúce počas metabolizmu. Blokátory zápachu nachádzajúce sa v ústnej vode navyše znižujú enzymatickú premenu aminokyselín na zlúčeniny síry, čím priamo zabraňujú vzniku prchavých zlúčenín síry. Všetky produkty sa vzájomne dopĺňajú a výrobca odporúča používať ich súčasne.

ktoré zvyčajne udržujú kandidy pod kontrolou. To potom umožňuje nekontrolovaný rast kandíd v črevnom trakte. Zvýšený výskyt kandidóz môže byť dnes navyše priamo spojený s rozšíreným a nadmerným užívaním antibiotík – pravidelne sa predpisujú na banálne infekcie ako prechladnutie, nádcha, akné a podobne. Z ďalších faktorov je to stúpajúca spotreba antibiotikami ovplyvňovaných potravín: mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, hydiny a vajec. Dôležitou skutočnosťou je, že antibiotiká nezabíjajú vírusy, ale ničia len baktérie. Bezohľadné a rozsiahle zneužívanie antibiotík sa považuje za hlavnú príčinu premnoženia kandíd. Rýchle a okamžité šírenie kvasiniek po užívaní antibiotík potom jasne naznačuje, že kandidy sa rozmnožia po navodení vnútorného stavu nerovnováhy, skôr ako z dôvodu vonkajšieho útoku mikróbov alebo chorobou. To znamená, že kandida sa stáva u inak zdravých jedincov problémom až po narušení mikrobiálnej rovnováhy. Tá môže nastať aj po nadmernom používaní lokálnych, drasticky antisepticky pôsobiacich látok v ústnej dutine (napríklad používanie antiseptických zubných pást a výplachových roztokov).

Ďalšie faktory Rovnováhu okrem antibiotík narúšajú aj steroidné hormóny, imunosupresívne lieky ako kortikoidy, ktoré liečia závažné alergické problémy a paralyzujú schopnosť imunitného systému správne reagovať. Aj tehotenstvo, opakované tehotenstvo, alebo antikoncepcia, ktoré môžu narušiť hormonálnu rovnováhu v tele. Strava s vysokým obsahom sacharidov, škrobov a príjem cukru, droždie a kvasených produktov, ako aj príjem fermentovaných potravín ktoré podporujú výživu a rast kvasiniek. Užívanie tricyklických antidepresív, ktoré sú spojené so zníženou tvorbou slín, môže mať za následok premnoženie kandidy v ústnej dutine. Orálna kandidóza sa častejšie vyskytuje aj pri niektorých systémových ochoreniach (diabetes mellitus, hypotyreóza, hypoadrenalizmus, Sjögrenov syndróm (znížená tvorba slín). Diéty s obmedzením folátov (kyseliny listovej), alebo nedostatkom železa, B-avitaminóza, ako aj radiácie v oblasti hlavy a krku môžu byť predispozíciou k rozvoju kandidózy. Infekcia kandidózy sa prejavuje aj u jedincov s deficitom železa a je zapríčinená znížením počtu lymfocytov, buniek v krvi, ktoré sa podieľajú na imunite. Iné štúdie ukazujú, že imunitná odpoveď môže byť obnovená, ak sa hladiny železa normalizujú. Rizikovými faktormi sú tiež detstvo a staroba hlavne v súvislosti s ešte nevyvinutou alebo v starobe dlhodobo oslabenou imunitou. Rovnako tiež vírus HIV, protézy a náhrady zubov (najmä ak sú zle vyhotovené a nie sú pravidelne čistené a zle sedia), fajčenie či zranenia tváre a úst a tým nemožná riadna ústna hygiena. Väčšina z týchto predispozicujúcich faktorov je spôsobená zní-

žením slinného prietoku a / alebo zníženým vylučovaním imunoglobulínov v slinách. Pokles objemu sliny znižuje účinnosť B-lymfocytov a obranné imunologické mechanizmy, ktoré by mali pomôcť kontrolovať kandidové infekcie.

Formy kandidózy V ústnej dutine ide o moniliáza či afty - hladké krémovo biele alebo žlté povlaky na ktorejkoľvek časti povrchu ústnej sliznic; erytematózne formy- červené škvrny, najčastejšie na podnebí a jazyku; pre hyperplastickú formu (chronickej kandidózy) je typické zhrubnuté tkanivo, ktoré nemožno ľahko zotrieť; kútiková cheilitis alebo anguli infectiosi – červené praskliny v kútikoch úst sú často potiahnuté pseudomembránou. Kútiková cheilitis sa môže prejavovať spolu s inými formami kandidózy alebo aj samostatne. Kútikovú chelitis, ktorej pôvodcom je orálna kandidóza je potrebné odlíšiť od podobných útvarov v kútikoch úst a na červeni pier, ako sú trhliny či ragády spôsobené nedostatkom vitamínov skupiny B, častým olizovaním pier najmä v zimných mesiacoch, stratou zubov alebo ich opotrebením, alebo pobytom na slnku.

Liečba Na liečbu orálnych kandidóz sa používajú širokospektrálne liečivá, fungicídne antibiotiká či antimykotiká. Liečba patrí do rúk lekára. Ostatné prostriedky sú: extrakty z grapefruitových semien, čaju capricin, homeopatické kandidové preparáty, extrakt z paliny, hroznový olej, extrakt z horca. Počas liečby je potrebné myslieť na to, aby sa zabránilo invazívnemu prerastaniu kvasiniek do organizmu. Strava by mala obsahovať dostatok živín, treba sa vyhýbať alkoholu, cukru, bielej múke a rafinovaným sacharidom. Navyše, s cieľom zabezpečiť optimálne výsledky liečby, treba vylúčiť ovocie a mlieko, ako aj všetky potraviny, ktoré boli sušené, fermentované, alebo ktoré obsahujú kvasinky alebo plesne. Je potrebné tiež dekontaminovať zubnú kefku a snímateľné protetické náhrady v peroxide vodíka, alebo 70-percentnom alkohole, aby sa zabránila rekontaminácia úst s organizmami, ktoré v nich prežívajú. Užívanie laktobacilus acidophilus je bezpečné a lacné. Samo o sebe nelieči, ale môže pomôcť poskytnúť zdravší a lepší základ na zotavenie z kvasinkovej infekcie. Treba pamätať na to, že každé užívanie antibiotík môže zmeniť rovnováhu baktérií. A naopak, strava zložená z dôležitých živín môže pomôcť udržiavať rovnováhu v organizme. MUDr. Vlastimil Graus, MPH Stomatologická ambulancia Drieňová 38, 82102 Bratislava dr.graus@gmail.com

m e d i c í n a

Apnoe Čo presne znamená apnoe? e to prerušené dýchanie (zástava dýchania) počas spánku na viac ako 10 sekúnd.

Spôsobuje ho prisatie mäkkého podnebia a zapadnutie koreňa jazyka, čím sa uzatvoria horné dýchacie cesty v oblasti nosohltana a dočasne sa zastaví dych. Apnoe je spojené s chrápaním, ktoré postihuje viac ako 20 % obyvateľstva. Chrápajúci sa snaží podvedome prekonať prekážku nadmerným dýchaním, niekedy sa môže prebudiť na pocit dusenia až preľaknutia. Po predýchaní, ktoré

64 6 4

Poruchy spánku

je sprevádzané hlasitým chrápaním, a znovu dochádza k uzatvoreniu dýchacích ciest, počas spánku aj sto či dvestokrát!!!

Poruchy dýchania Chrápanie a apnoe sprevádza ochorenie s názvom spánkové poruchy dýchania, alebo inak obštrukčné apnoe. Ľudia s týmto problémom

V spánkovom laboratóriu Bouna Notte v Bratislave nájdete skúsených špecialistov. Termín vyšetrenia je možné dohodnúť pružne a rýchlo, spravidla už do dvoch týždňov po objednaní.

môžu mať prekážku v oblasti horných dýchacích ciest, napríklad veľké krčné a nosové mandle, krivú nosovú priehradku, polypy, menšiu sánku, veľký jazyk, sennú nádchu. Často však postihnutý človek nemá žiadnu prekážku v dýchacích cestách, má ich anatomicky úzke. Tento problém postihuje častejšie mužov, asi 4 % populácie, u nás je to okolo 200-tisíc ľudí, vyšetrených je však

len okolo 10 000. Chrápanie a apnoe zhoršujú alkohol, drogy, z liekov predovšetkým sedatíva, antidepresíva, hypnotiká, senná nádcha a celkovo zlá životospráva. Počas apnoe sú dýchacie cesty pre vzduch uzatvorené, organizmus nedostáva vzduch a teda ani kyslík. Odborne sa tento stav nazýva desaturácia, pokles okysličenia krvi. V noci tak narastá kyslíkový dlh. Organizmus reaguje tým, že zvýši arteriálny tlak, aby zabezpečil okysličenie životne dôležitých orgánov a to najmä srdca, vnútorných orgánov a mozgu. Ak sa však desaturácie opakujú, kompenzačné mechanizmy organizmu nestačia, a dôsledkom stavu desaturácie je trvale vysoký krvný tlak, srdcovocievne ochorenia, ischemická choroba srdca, poruchy rytmu srdca, či srdcový infarkt a mozgová porážka, ktorá sa objavuje najmä v noci ako následok predľženej prestávky v dýchaní. Časté problémy s dýchaním v noci majú ľudia s cukrovkou a metabolickým syndrómom. Pacienti s obštrukčným apnoe sú často sledovaní a liečení v rôznych ambulanciách, od internistu či kardiológa, cez diabetológa, pneumológa až po psychiatra. Štatistiky udávajú, že viac ako jedna tretina pacientov so spánkovými poruchami dýchania má vysoký krvný tlak, často aj v pomerne mladom veku, po tridsiatke. Ľudia s obštrukčným apnoe bývajú obézni, mávajú „krátky krk“ a často tuk v prednej časti krku – druhú bradu. Nevedia schudnúť, prenasleduje ich únava. Mnohí hovoria: za-

spím hocikde a hocikedy. Sú ospalí napriek dostatočne dlhej dobe strávenej v posteli. Do ambulancie psychiatra privedú ľudí rôzne prejavy únavy, podráždenosť, zábudlivosť, zmeny nálady, až osobnosti.

Chronická únava Na konci apnoickej pauzy sa človek na 1 až 3 sekundy zobudí, vytrhne ho to z hlbokého spánku, tento moment sa volá arousal. Arousal zabráni pacientovi dostať sa do hlbokých spánkových štádií, ktoré sú dôležité pre pocit sviežosti, aký má zdravý človek ráno po vyspatí. Prejavy únavy sú rôznorodé: u niekoho je to len pocit ospalosti počas dňa alebo hneď zrána, kedy nie je „schopný prebrať sa k životu". Tento stav má názov spánková opitosť. U iného je to opakovaná bolesť hlavy alebo pocit únavy v hlave, závraty. Časom sa dostavuje neschopnosť koncentrácie na prácu, zabúdanie, ospalosť po jedle, zaspávanie pri televízore či počítači. Nebezpečnou (ale nie zriedkavou) formou únavy je mikrospánok za volantom, nakoľko ohrozuje nielen pacienta, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Nazýva sa imperatívny (rozkazovačný), nakoľko človek nad takouto situáciou stráca kontrolu. Mikrospánok prichádza častejšie počas jazdy autom na rovných alebo monotónnych cestách. Odhaduje sa, že až každý piaty dospelý trpí spánkovou poruchou dýchania, ktorá je síce ľahko diagnostikovateľná a liečiteľná, postihnutí

ľudia ju však často nevnímajú ako problém a nevyhľadajú odbornú pomoc. Nebezpečenstvo spánkových porúch dýchania spočíva v tom, že následky prichádzajú pomaly a bývajú pripisované veku. K lekárovi privedú pacientov až vysoký krvný tlak, poruchy rytmu srdca, zabúdanie, depresia alebo únava. Chrápanie a apnoické pauzy, väčšinou spôsobené mechanickými prekážkami v dýchacích cestách, sa môžu objaviť aj v detskom veku. Ak trvajú dlhšie, deti môžu byť nesústredené, podráždené, sú hyperaktívne a vyrušujú v škole.

Liečba spánkových porúch dýchania V každom prípade možná je. Najprv je však potrebné vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Špeciálne celonočné vyšetrenie, polysomnografia, sleduje počas spánku životne dôležité parametre, ako sú dýchanie, činnosť srdca a mozgu, nasýtenie krvi kyslíkom, pohyby očí a svalov, architektúru spánku, chrápanie. Lekár na základe výsledkov odporučí účinnú pomoc. Pretlaková terapia už pomohla mnohým ľuďom. Človek spí s prístrojom, ktorý spolu s ním v noci dýcha. Do dýchacích ciest sa vháňa vzduch pod miernym tlakom, ktorý zabráni zapadaniu jazyka, dýchanie cesty sú otvorené pre vzduch a kyslík a človek už netrpí kyslíkovým dlhom. Pacient prestane byť unavený a jeho zdravotný stav sa stabilizuje. MUDr. Mariana Kubovčáková Špecialista na poruchy spánku

Ruší vás alebo vaše okolie pri zaspávaní Nemusí to tak byť! • vyšetríme vás rýchlo a pohodlne • nájdeme problém spôsobujúci chrápanie • odporučíme vám najlepšiu terapiu • všetko s použitím najnovších svetových trendov

☎

02/52 73 35 89

chrápanie? Spánkové laboratórium Buona Notte súkromné zdravotnícke zariadenie Grösslingová 58, 814 99 Bratislava MUDr. Kubovčáková, mobil: 38 32 to0905/28 tak byť! e-mail: info@chrapanie.sk

www.chrapanie.sk www.buonanotte.sk

v ý ž i v a

Ortomolekulárny princíp Správne látky pre lepšie zdravie Počuli ste už o ortomolekulárnom princípe? Vychádza zo základných potrieb ľudského organizmu, ktoré veľmi často nie sú našimi zlými stravovacími návykmi naplnené či naopak, sú skôr hlboko deﬁcitné.

Pojem „ortomolekulárny“ má svoj pôvod v dvoch slovách: jednak je to grécky „orthos“, čo značí správny, dobrý a latinská „molecula“, základný stavebný kameň látok a zlúčenín. Jeho duchovným otcom je profesor Linus Pauling (1901-1994), dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny. Definícia ortomolekulárneho princípu sa po prvý raz objavila v roku 1968 v známom časopise Science (č. 160): „Ortomolekulárna medicína predstavuje snahu o zachovanie dobrého zdravia a liečbu rôznych ochorení zmenami koncentrácií látok, ktoré sa normálne vyskytujú (nachádzajú) v ľudskom tele a sú potrebné pre zdravie.“ Ako vôbec prof. Pauling na túto myšlienku prišiel? V roku 1941, ako 40-ročnému, mu diagnostikovali závažné ochorenie obličiek. Vtedy sa hodnotila táto choroba ako nevyliečiteľná, ale Pauling v spolupráci s ďalšími biochemickým velikánom Dr. T. Addisom zo Stanfordskej univerzity bol schopný kontrolovať svoje ochorenie pomocou nízkobielkovinovej a neslanej diéty a vyšších dávok vitamínov. A zrejme to robil veľmi úspešne, nakoľko sa dožil 93 rokov. Ide o vitamíny, minerálne látky, stopové prvky, ako aj esenciálne aminokyseliny a mastné kyseliny.

Kvalita výživy a prevencia Ciele ortomolekulového princípu sú najmä prevencia a liečba závažných chronických a degeneratívnych ochorení, ktoré sú ovplyvniteľné výživou, ďalej optimalizácia

farmakoterapie, ako aj zachovanie vitality a výkonnosti do vysokého vek. Treba si uvedomiť, že ortomolekulové mikrolátky sa nedokážu vytvoriť v ľudskom tele v dostatočnom množstve, a preto sa musia dodať prostredníctvom výživy v primeranom množstve. Pri našom spôsobe stravovania a „neracionálnej“ výžive sa však táto základná podmienka vôbec nerealizuje. Uvedené ortomolekulové mikrolátky vytvárajú akúsi pomyselnú reťaz, kde je veľmi dôležitá ich vzájomná previazanosť a spolupôsobenie na viacerých úrovniach. Kvalita našej výživy hrá dôležitú úlohu v patogenéze, ale najmä v prevencii veľmi častých ochorení ako arterioskleróza, diabetes mellitus, obezita, závažné kardiovaskulárne ochorenia, dna, rakovinové ochorenia, artróza a mnohé ďalšie. Profesor Pauling sa najskôr venoval problematike vysokodávkovaného vitamínu C, pričom viaceré jeho názory a odporúčania boli považované za kontroverzné a nejednoznačné. V súčasnosti sa v „západnej“ medicíne stále viac lekárov venuje ortomolekulárnemu princípu a viacerí ho využívajú ako významný doplnok farmakoterapie. Do popredia vystupujú aj možnosti interakcií medzi liečivami a mikroživinami, pričom o tejto problematike vieme stále veľmi málo. Väčšina uvádzaných dôležitých mikroživín sa nachádza v čerstvej zelenine a ovocí, preto si SZO (Svetová zdravotnícka organizácia) stanovila ako výživový cieľ denný príjem minimálne 400 g čerstvého ovocia a zeleniny. Stanoviská Nemeckej spoločnosti pre vý-

živu, kde je táto problematika veľmi precízne spracovaná, sú ešte prísnejšie – približne 400 g čerstvej zeleniny a asi 300 g čerstvého ovocia (spolu teda 700 g ovocia a zeleniny denne). Príjem takýchto množstiev nie je celkom dobre možný a keďže vďaka niektorým ďalším pridruženým (alebo chorobným) stavom sa potreba ešte ďalej zvyšuje, získava princíp ortomolekulovej suplementácie vhodnými prípravkami čoraz väčší význam.

Najdôležitejšie komponenty Pre náš imunitný systém a jeho dobré fungovanie sú dôležité: antioxidatívne vitamíny (C,E) a karotenoidy, nakoľko „vychytávajú“ voľné kyslíkové radikály, priamo podporujú imunitnú obranu a výrazne prispievajú k ochrane buniek. bioﬂavonoidy ako prírodné antioxidanty, podporujú účinok vitamínu C. niektoré stopové elementy, najmä zinok a selén, sú tiež esenciálne pre viaceré imunitné reakcie.

Najväčší deficit týchto látok bol v príjme: vitamínu D3, jódu, kyseliny listovej, kyseliny pantoténovej, pyridoxínu (vitamín B6) a vápnika. O tom, že približne 1/3 našich žien má menší či väčší deficit železa, netreba vôbec pochybovať. Krátko si budeme charakterizovať jednotlivé mikroživiny, ktoré tvoria tzv. ortomolekulárnu alianciu. Vitamíny – sú organické zlúčeniny, ktoré sa v priebehu metabolických reakcií v našom tele spotrebúvajú, odbúravajú alebo vylučujú. Zásoby, najmä vo vode rozpustných vitamínov, prakticky v tele nie sú,

preto je nesmierne dôležitý ich pravidelný a dostatočný prísun. Majú viaceré katalytické a riadiace funkcie, napríklad ako súčasti dôležitých enzýmov a koenzýmov. Ich nedostatočný prívod môže narušiť základné životné funkcie. Minerálne látky a stopové elementy – sú anorganické súčasti enzýmov, bielkovín a hormónov. V organizme nie sú metabolizované, vylučujú sa potom, močom a stolicou. Organizmus ich nevie sám syntetizovať, preto je potrebný ich pravidelný prívod. Udržujú stále pH v ľudskom organizme, sú dôležitou stavebnou súčasťou kostí a zubov. Stopové prvky sú nevyhnutné pre základné hormonálne a enzymatické deje nášho metabolizmu. Účinkujú ako katalytické centrá, aktivátory alebo inhibítory enzýmov. Čoraz viac sa hovorí o význame mangánu, chrómu či medi pre zdravý organizmus. Esenciálne mastné kyseliny – sú nevyhnutné pre viaceré životne dôležité funkcie, ako sú delenie buniek, zápalové procesy, zhlukovanie krvných doštičiek a zrážanie krvi. Majú vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení, reumy, psoriázy a zrejme aj niektorých typov rakoviny. Denná potreba napríklad kyseliny linolenovej je okolo jedného gramu a omega-3 mastných kyselín minimálne 0,5 gramu, pričom tieto čísla sa v posledných rokoch dosť zvýšili. Nové čísla hovoria už o vyšších hodnotách (2 až 3- násobných!)

Esenciálne aminokyseliny – 8 aminokyselín si organizmus nevie sám vytvoriť. Človek ich musí prijímať v strave v dostatočnom množstve, čo môže byť problémom pre prísnych vegetariánov. Majú dôležité úlohy v tukovom metabolizme, v metabolizme mozgu i periférnych nervov. Pôsobia ako predstupne niektorých dôležitých hormónov, napríklad adrenalínu či tyroxínu. Väčšinou pôsobia ako „team“ a už pri nedostatku jednej z nich sa môžu objaviť poruchy komplexných procesov, v ktorých sú zainteresované. Sekundárne rastlinné látky. Patria k bioaktívnym látkam v potravinách. Tento názov použil prvý raz pred asi 100 rokmi nositeľ Nobelovej ceny fytofyziológ Albrecht Kossel. Ich celkový počet nie je známy, odhaduje sa na 60 000 až 100 000! Len 5 % zo všetkých rastlín bolo zatiaľ analyzovaných a napríklad biela kapusta ich obsahuje až 49. Majú množstvo dôležitých účinkov: antimikrobiálnych, antioxidatívnych, protinádorových, zápalblokujúcich, či imunomodulačných.

Z najznámejších uvedieme len niektoré: karotenoidy, fytoestrogény, fytosteríny, polyfenoly, monoterpény. O jedných z najznámejších, resveratrole v červenom víne a kakaových polyfenoloch, sa popísalo v poslednom čase toho už dosť.

Výrazne viac mikroživín Potreba mikroživín sa výrazne zvyšuje v gravidite, pri fyzickom a duševnom strese, špecificky pri viacerých chorobných stavoch, zníženej imunite, pri závažných metabolických chorobách, kardiovaskulárnych chorobách, pri reume, osteoporóze a artróze a pri niektorých psychických ochoreniach. Veľmi častý je deficit mikronutrientov i v starobe. V týchto situáciách treba príjem mikroživín zvýšiť, čo sa však ťažko podarí „len“ potravou. Sú k dispozícii určité preparáty, ktorými sa dá zvýšená potreba uspokojiť. Je dobré si uvedomiť, že pestrá, vyvážená strava s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny obsahuje veľké množstvo týchto potrebných látok. Takže môžeme súhlasiť so záverom profesora Paulinga, že „najdôležitejšie sú správne molekuly v správnom množstve“. A profesor Pauling by ešte určite dodal: „radšej viac ako menej...“. doc. MUDr. Juraj Hromec, CSc., mim.profesor Interná klinika FN a FZaSP TU v Trnave

m e d i c í n a

Ach, ten kašeľ! Kašeľ je obranným reﬂexom zaisťujúcim čistenie priedušiek. Oslabnutie svalov hrudníka, zmeny jeho tvaru a mechanických vlastností spôsobujú oslabenie účinnosti kašľa, čo je typické v starobe a prispieva k vyššiemu výskytu respiračných infekcií. Akútny a chronický Kašeľ je prejavom viacerých chorôb, ktoré dráždia kašľové receptory uložené v dýchacích cestách a pohrudnici. Kašeľ obvykle delíme na akútny (pri infekciách dýchacích orgánov, dráždení pohrudnice, cudzích telesách v dýchacích cestách, embolizácii do pľúc) a chronický (pri chronickom zápale priesušiek, tuberkulóze, nádoroch, rozšírení

priedušiek, bronchiálnej astme). Nočný kašeľ býva pri bronchiálnej astme, kašeľ viazaný na určité prostredie môže byť prejavom alergie a viazaný na námahu býva spôsobený ochorením srdca. Kašeľ súvisiaci s príjmom potravy sa vyskytuje pri poruchách prehĺtania. Kašeľ sa môže spájať i s psychickým stresom, napríklad pri úzkostných stavoch.

Časový faktor a diferenciácia Pri diferenciácii kašľa je dôležitý časový faktor (jeho trvanie a zmena charakteru v priebehu času). Akútny kašeľ trvá maximálne 6 týždňov. Jeho najčastejšou príčinou sú virózy. Je suchý a často dráždivý. Pri baktériovej superinfekcii sa zjavuje prímes hnisu. Najčastejšou príčinou chronického kašľa je chronická bronchitída. Produkcia hlienu pri nej je najväčšia ráno. Väčšinu pacientov tvoria fajčiari. Zmena charakteru kašľa na suchý a dráždivý býva prejavom nádoru priedušiek.

Na možnosť vdýchnutia cudzieho telesa je potrebné myslieť pri pacientoch s poruchami vedomia a prehĺtania. Chronický suchý, dráždivý kašeľ, ktorý sa môže zhoršiť pri príchode do určitého prostredia, je prejavom astmatického ekvivalentu. Jeho prejavom môže byť i nočný kašeľ. Kašeľ viazaný na námahu, zapríčinený srdcovým zlyhaním, je prejavom počínajúceho pľúcneho opuchu a prinúti pacienta prerušiť namáhavú činnosť. Kašeľ spôsobený ponámahovou astmou sa prejaví až po skončení námahy. Poruchy prehĺtania sa manifestujú kašľom v priebehu jedla alebo po jeho skončení. Pri bronchiektáziách (rozšírení priedušiek) sa kašeľ spojený s vykašľaním väčšieho množstva spúta môže zjaviť pri polohe tela, pri ktorej sú bronchiektázie uložené vyššie ako väčšie bronchy (ležanie na boku, zvýšená poloha dolnej časti tela). Hlien môže páchnuť. Suchý, inak nevysvetliteľný kašeľ viazaný na stresovú situáciu, je prejavom úzkosti. Môže ho sprevádzať

pocit nedostatku vzduchu a prejavy neurovegetatívnej lability (zrýchlená činnosť srdca, potenie, studené končatiny a pod.). Neproduktívny kašeľ je prejavom pohrudničného dráždenia, nádoru alebo cudzieho telesa. Spenené hlieny sú prejavom srdcového zlyhania a pľúcneho opuchu. Pre prímes krvi môžu byť sfarbené doružova. Najčastejšími príčinami vykašliavania krvi sú bronchiektázie, nádory, pľúcna embólia a tuberkulóza. Inými príčinami sú artériová hypertenzia, infekcie, mitrálne chlopňové chyby, poranenia a poruchy koagulácie.

Príčinná liečba Znovu treba zdôrazniť, že kašeľ je prejavom choroby, teda príznakom. Liečiť ho, znamená odstrániť vyvolávajúcu príčinu. Dve základné skupiny liekov, ktoré používame na liečbu kašľa, sú expektoranciá a antitusiká.

Expektoranciá sú látky uľahčujúce vykašliavanie. Antitusiká znižujú dráždivosť centra pre kašeľ alebo tlmia podnety ku kašľu. Viac ste sa o nich mohli dočítať v predchádzajúcom čísle Bedekra zdravia. V zásade vždy platí, že ak kašeľ trvá dlhšiu dobu, viac ako týždeň až desať dní a nelepší sa po bežnej liečbe, je potrebné vyhľadať lekára. Takisto platí, že obvyklou liečbou kašľa sú expektoranciá, antitusiká by mal ordinovať lekár. Podmienkou pre optimálne pôsobenie expektorancií je dobré zavodnenie organizmu. Preto by chorí najmä pri infektoch, a vo všeobecnosti aj starší ľudia, mali piť veľa tekutín. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita

m e d i c í n a

Za posledných 30 rokov narástol počet pacientov s cukrovkou II. typu nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo. Lekári predpokladajú, že tento trend sa bude ešte zvyšovať. Na prudkom náraste ochorenia má svoj podiel nezdravý životný štýl, obezita a nedostatok pohybu. Naopak, ak ide o diabetes I. typu, ochorenie nemusí byť prekážkou pre plnohodnotný život a teda ani pre šport. Pokiaľ ide o diabetes II. typu, dodržiavanie zdravého životného štýlu môže výrazne znížiť riziko vypuknutia choroby. Ak ľudia s predispozíciou na ochorenie budú zdravo žiť, cukrovka sa nemusí objaviť, prípadne vypukne neskôr alebo v jednoduchšej podobe. Nie všetci pacienti sa k ochoreniu dopracujú nestriedmym stravovaním. Svoje zohráva aj genetika – po predkoch zdedené predispozície. Asi desať percent cukrovkárov tvoria pacienti s diabetom 1. typu, hovorí sa jej aj juvenilná cukrovka. Choroba sa totiž zvyčajne objavuje už v detskom či tínedžerskom veku. Pacienti spravidla nebývajú obézni a rozvoj ich

a šport

choroby nie je dôsledok prejedania a nadmernej konzumácie cukru, ale zdedených predispozícií alebo prekonaných infekcií. Ešte pred 30 rokmi predstavovala pre medicínu oveľa väčší problém cukrovka tohto typu a diabetes 2. typu, ako hovoria lekári, ešte nebol témou. Aspoň nie takou, akou sa stáva dnes. Hoci sa oba typy ochorenia dajú liečiť, respektíve dajú sa s väčším či menším úspechom potláčať ich príznaky, je tu jeden háčik. Oba sú nevyliečiteľné. Cukrovka je totiž chronické ochorenie. Pokiaľ ide o prvý typ cukrovky, tak práve ten bol v minulosti oveľa väčšou hrozbou ako dnes. Vďaka novým liekom a pokroku v medicíne sa

bezprostredné ohrozenie života pacientov s týmto ochorením podarilo relevantne znížiť. Pomerne jednoduchá, hoci každodenná inzulínová terapia napríklad pomocou inzulínového pera, ktorú pacienti zvládnu aj sami (okrem aplikácie inzulínu je jej súčasťou jednoduché meranie hladiny cukru v krvi a v moči), celý proces liečenia optimalizuje. Kvalita života pacientov sa tak oproti minulosti zvýšila a následky či s chorobou súvisiace komplikácie ako nenávratné poškodenie zraku, obličiek, nervov a ciev sa podarilo minimalizovať. O čo vlastne pri tomto type ochorenia na cukrovku ide? Problémom je postupná deštrukcia

Pero, ktoré si pamätá za vás Hľadáte príčinu svojej častej únavy a pocitu neustáleho smädu? Možno máte cukrovku. Podľa štatistík je u nás takmer 330 tisíc diagnostikovaných diabetikov a asi 120 tisíc tých, ktorí si zatiaľ svoju diagnózu nevypočuli, pretože sa k lekárovi nehrnú…

•

• • •

všetko o diabete – informácie o chorobe, skutočné príbehy pacientov, poradňa, recepty pre diabetikov najmodernejšie metódy liečby nové aplikačné pomôcky, inzulínové perá novinka: pero s pamäťou HumaPen Memoir, ktoré si pamätá šestnásť posledných dávok

(zdroj: NCZI Bratislava, data za rok 2009)

Eli Lilly Slovakia s.r.o. Panenská 6 811 03 Bratislava

www.zivotsdiabetom.sk

SKDBT00080

Váš lekár Vám povie viac. HumaPen® MEMOIR™ - inzulínové pero na aplikáciu inzulínu pre diabetikov. Pred použitím si, prosím, pozorne prečítajte návod na použitie.

buniek pankreasu zodpovedných za tvorbu inzulínu, takže sa tohto hormónu tvorí len málo alebo žiadny a musí sa preto do tela dodávať prostredníctvom humánneho alebo analógového inzulínu v podobe injekcií. V tomto prípade ide o autoimunitnú reakciu – imunitný systém zničil takzvané - bunky v pankrease, ktoré inzulín produkujú. Okrem dedičnosti môžu takýto stav vyvolať aj vírusová infekcia, jedovaté chemické látky a niektoré lieky. Vďaka modernej terapii inzulínom nie je dnes ani juvenilná cukrovka prekážkou plnohodnotného života, súčasťou ktorého je pravidelná športová aktivita. Podľa MUDr. Ľubomíra Baráka, CSc., primára Detského diabetologického centra evidujeme v súčasnosti na Slovensku 1 836 diabetikov do 19 rokov, to znamená, že v tejto vekovej kategórii pripadá na 100 000 detí približne 17 diabetikov. „Pacienti, ktorí trpia diabetom I. typu sú doživotne odkázaní na te-

rapiu inzulínom, ktorý si aplikujú buď pomocou inzulínového pera alebo inzulínovou pumpou,“ vysvetľuje doktor Barák a dodáva: „Bez podávania inzulínu by sa ochorenie skončilo fatálne. Aby mohli pacienti s diabetom žiť plnohodnotný život, musia dodržiavať špecifické pravidlá životného štýlu, ktoré nie sú práve najjednoduchšie. Pre tých, ktorí ich nie sú schopní dodržiavať, nie je vôbec samozrejmosťou, zahrať si napríklad futbal, ako pre ich zdravých rovesníkov.“

Junior Cup Diabetes Dôkazom, že ochorenie na cukrovku v detskom veku nemusí byť a nie je prekážkou dosiahnutia výborných športových výkonov, je aj zlatá medaila, s ktorou sa koncom leta tohto roku vrátila z neoficiálnych Medzinárodných majstrovstiev sveta vo futbale diabetikov slovenská reprezentácia. Slovensko na medziná-

rodnom futbalovom turnaji pre deti a dorast s diabetom, ktorý sa po štvrtýkrát konal v švajčiarskej Ženeve, získalo titul v kategórii seniorov – chlapcov vo veku od 15 do 18 rokov. Zúčastnilo sa na ňom 220 hráčov s diabetom I. typu zo 16 krajín. Junior Cup Diabetes je športové podujatie, ktoré organizuje farmaceutická spoločnosť Medtronic, svetový líder vo výrobe medicínskych technológií na liečbu diabetu. Podľa viacerých medicínskych výskumov samotná fyzická aktivita má svoj význam v manažovaní ochorenia na diabetes melitus. A ak je aj samotná terapia diabetu inzulínom dobre manažovaná, ochorenie nemusí byť prekážkou športovej aktivity. Podľa MUDr. Baráka, v Detskom diabetologickom centre v Bratislave, ktoré zastrešuje celé Slovensko, evidujú približne 700 detí s juvenilnou cukrovkou a z toho 250 sa aktívne venuje športu.

bližšie informácie: 02/ 68 20 69 44

-PR-

m e d i c í n a

Posilnenie imunity v chrípkovom období Čo je imunita a imunitný systém Imunitu definujeme ako obranyschopnosť organizmu. Ľudský organizmus, aby prežil, musí byť odolný voči najrôznejším cudzorodým látkam. Patria k nim rôznorodé patogénne mikroorganizmy, teda choroboplodné zárodky, ktorými sú baktérie, vírusy, parazity, plesne či rôzne toxíny. Ako cudzorodé látky rozoznáva dobre fungujúci imunitný systém aj telu vlastné bunky, ktoré sú však chorobne zmenené, ako napríklad bunky malígne zvrhnuté. S týmto všetkým si naša imunita musí poradiť. Cudzorodé a škodlivé látky musí imunitný systém rozpoznať, zabrániť im v poškodzovaní, šírení a rozmnožovaní v tele, zbaviť sa ich, odstrániť ich z organizmu. K imunitnému systému radíme viaceré orgány a štruktúry v tele, nejde o jeden jediný orgán. Na imunitných pochodoch sa podieľajú a spolupracujú koža a sliznice, krv ako transportný systém a bunky kolujúce v krvi - biele krvinky, kostná dreň, týmus, slezina, lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo uložené v rôznych častiach tela, pričom v najväčšom množstve sa vyskytuje v tráviacom trakte, a to najmä v tenkom čreve.

Vrodená a získaná imunita Imunitu možno rozdeliť z hľadiska jej činnosti na prirodzenú – vrodenú, a špecifickú – získanú. Prirodzená, vrodená imunita je vývojovo staršia ako získaná imunita. Jej nástup účinku je rýchlejší, okamžite po vniknutí škodliviny do organizmu, ale postup je stále taký istý, vrodená imunita nemá pamäťovú funkciu. Získaná imunita sa rozvíja počas života človeka, a to kontaktom s choroboplodnými zárodkami buď prirodzenou cestou – infikovaním a ochorením, alebo očkovaním, kedy sa do tela vpravujú oslabené alebo usmrtené choroboplodné zárodky alebo ich časti, a tak sa imunitný systém aktivizuje k tvorbe protilátok. Špecifická imunita má aj pamäťovú funkciu, to znamená že pri opätovnom styku organizmu s choroboplodným zárodkom je odpoveď silnejšia a rýchlejšia. Keď sa teda po zaočkovaní následne organizmus stretne so živým virulentným mikroorganizmom, jeho imunitný systém ho rozpozná ako už známy patogén a dokáže s ním lepšie, rýchlejšie a účinnejšie bojovať. Očkovacie látky proti chrípke sa vyrábajú každoročne s novým zložením, podľa aktuálneho výskytu vírusov

64 6 4

chrípky v populácii. Očkovanie je indikované najmä pre oslabených ľudí, či už s poruchou imunity alebo s chronickými ochoreniami, pre starých ľudí, ľudí pracujúcich a žijúcich vo veľkých kolektívoch, pre zdravotníckych pracovníkov, ale zaočkovať sa môže dať ktokoľvek u svojho praktického lekára.

Faktory ovplyvňujúce imunitu Okrem genetických a iných faktorov, ktoré vlastnou vôľou a činnosťou nie sme schopní ovplyvniť, je tu viacero faktorov, ktorých ovplyvnenie je v našich rukách. Náš životný štýl so všetkými jeho súčasťami je dôležitý pre činnosť imunitného systému.

Predpokladom k správnemu fungovaniu imunity je pravidelný príjem pestrej a vyváženej stravy, kde sú zastúpené všetky živiny v priaznivom pomere. Dodržiavanie pitného režimu je tiež samozrejmosťou. Dôležitý je i aktívny pohyb na čerstvom vzduchu. Športovať je vhodné pravidelne, nie nárazovo, tri až štyrikrát za týždeň aspoň trištvrte hodiny. Začať treba postupne, výkonnosť a kondícia sa budú postupne zlepšovať. Jedným z extrémnejších „športov", ktoré vedú k posilneniu imunity, je aj otužovanie v studenej vode, ktoré propagujú Ľadové medvede. Miernejšia forma tejto aktivity je sprchovanie vo vlažnej až studenej vode. Fajčenie ako rizikový faktor viacerých ochorení má na imunitu negatívny

vplyv. Naopak, dostatok oddychu a spánku má priaznivý vplyv na imunitu. V neposlednom rade smiech a radosť zo života prispievajú k udržaniu dobrého zdravia. Okrem spomínaných zásad správneho životného štýlu máme k dispozícii aj rôzne podporné prípravky, ktoré nám umožňujú zlepšiť a udržať si správnu činnosť imunitného systému. Okrem liekov, ktoré ovplyvňujú imunitu a ich predpisovanie je v kompetencii imunoalergológov, sú na trhu aj voľno predajné prípravky, ktoré obranyschopnosť nášho organizmu zvyšujú. Od vitamínov a stopových prvkov až po priaznivo účinkujúce baktérie, tzv. probiotiká, či prírodné rastlinné výťažky a homeopatiká. MUDr. Marcela Takácsová, Praktický lekár PC OÚSA

N vinka

pre aktívnych!

Nosíte kontaktné šošovky a preferujete aktívny životný štýl? Spoločnosť Bausch + Lomb prichádza na slovenský trh s novinkou v starostlivosti o kontaktné šošovky. Je ňou nový revolučný viacúčelový roztok Biotrue™ založený na biotechnológiách. To znamená, že jeho zloženie je inšpirované fyziológiou nášho videnia. Roztok ponúka unikátny koncept starostlivosti o šošovky navrhnutý tak, že pôsobí podobne ako naše oči a to vďaka bio-inšpirovaným inováciám. Vďaka nim ostanú kontaktné šošovky čisté a zvlhčené v priebehu celého dňa a súčasne aj dokonale dezinﬁkované. Výskumníci spoločnosti Bausch + Lomb hľadali pri vyvíjaní nového inovatívneho roztoku inšpiráciu a riešenie technologických a biomedicínskych problémov priamo v prírode a teda vlastne v očiach samotných. Pri štúdiu oka identiﬁkovali prírodné procesy zodpovedné za jeho čistotu a tiež zvlhčovanie. A v čom spočíva inovatívnosť nového prípravku? Roztok starostlivosti o šošovku Biotrue™ bol vyvinutý tak, že je jeho pH rovnaké ako pH zdravých sĺz. Prispieva to k jednoduchej a komfortnej aplikácii šošovky do oka. Ďalšou inováciou je hyaluronan, telu vlastná látka, ktorá pôsobí ako prirodzený lubrikant. Na šošovku nielenže dokonale priľne, ale ostáva na nej po dobu až 20 hodín, čo tiež prispieva k dobrému zvlhčeniu a komfortnému pocitu od prvého kontaktu oka so šošovkou. Treťou inováciou je schopnosť roztoku zabezpečiť aktivitu určitých prospešných proteínov, prispievajúcich k tomu, aby šošovky ostali po celý čas čisté a priehľadné. Biotechnologickú novinku si pochvaľujú aj samotní nositelia kontaktných šošoviek, najmä pokiaľ ide o celodenné pohodlie či dokonca pocit akoby mäkšej šošovky. Nový produkt je určený aktívnym zákazníkom v produktívnom veku, ktorí vedia oceniť vysokú kvalitu s pridanou hodnotou. -pr-

Pásový opar a jeho liečba Pasový opar (herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus Primárna infekcia postihuje predovšetkým deti v predškolskom a školskom veku väčšinou s nekomplikovaným priebehom. Varicella alebo kiahne, sú ale vysoko infekčné ochorenie, ktoré sa prejavuje horúčkou, príznakmi podobnými viróze a typickou kožnou vyrážkou, neskôr pľuzgierikom, ktorý praská a vznikajú chrastičky. Pre vyrážku je typické, že postihuje sliznice aj vlasatú časť hlavy. Po uzdravení však vírus ostáva v tele akoby v neaktívnej forme pozdĺž nervových vlákien a keď dôjde k aktivácii vírusu, vzniká ochorenie tzv. pásový opar. Čiže vyvoláva ho ten istý vírus, ktorý spôsobuje kiahne v detskom veku. Ochorenie najčastejšie prepukne u ľudí po šesťdesiatke, ktorí majú už výrazne oslabenú imunitu, potom najmä u onkologických pacientov, ľudí, ktorí užívajú lieky na potlačenie imunity alebo sú pod veľkým stresom, u alergikov a tehotných žien. Niekedy však stačí, že sa babička hrá s vnúčikom, ktorý má ovčie kiahne a dostane pásový opar. Pásový sa volá preto, že sa najčastejšie objavuje v oblasti pása a vytvára pruh, ktorý kopíruje nerv, môže sa však objaviť aj na trupe, krku a na hlave, čo môže viesť k postihnutiu oka aj CNS. Je to vlastne zápal nervov a prejavuje sa prudkými pálivými neznesiteľnými bolesťami, ktoré môžu predchádzať kožné-

mu nálezu, ale môžu postihnutého trýzniť bolesťou dlhé týždne, ba až mesiace po odoznení akútneho stavu. V prípade, že vírus napadne oblasť očí alebo ucha, môže spôsobiť slepotu alebo hluchotu, na líci zasa obrnu lícneho nervu. Neopakuje sa tak často ako iné napr. simplexné herpesy, je však oveľa zákernejší. Diagnostika a liečba herpesu patria primárne do rúk kožného lekára, prípadne infektológa. Keď sa však choroba stále vracia alebo je jej priebeh ťažký, to už je práca pre imunológa a pri postihnutí nervového systému navštevujeme neurológa. Bolestiam doprevádzajúcim ochorenie hovoríme neuralgia. Sú odrazom poškodenia nervových buniek zápalom. Rozpoznávame akútnu herpetickú neuralgiu s trvaním do 30 dní od vzniku ochorenia a postherpetickú neuralgiu, ktorá je charakterizovaná bolesťou trvajúcou viac ako 3 mesiace a vzniká u cca 20 % ochorení na pásový opar. Predisponovaní sú pacienti s výrazným kožným nálezom, pacienti vo vyššom veku, pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. Bolesť pacienta traumatizuje ani nie tak intenzitou ako tým, že je trvalá, permanentná, občas bodavá v postihnutej lokalizácii alebo pacient pociťuje bolesť aj na nepatrný dotyk či „ ofúknutie“. Prevenciou vzniku postherpetickej neuralgie je v prvom rade intenzívna liečba akútnej infekcie antivirotika-

mi najneskôr do 72 hodín od vzniku ťažkostí a liečba samotnej bolesti. Bežne dostupné analgetiká len veľmi málo ovplyvňujú bolesť. Pomôcť môžu skôr lokálne pôsobiace procedúry, ako sú chladné obklady na boľavé miesto alebo nová možnosť liečby náplasťou s anestetikom, ktorú si pacient raz denne opakovane na 12 hodín lepí na miesto bolesti, kde pôsobí analgeticky a chladivo s trvaním až 12 hodín aj po odlepení náplasti. Výskyt nežiaducich účinkov je minimálny. Prínosom je vysoká bezpečnosť najmä u starších pacientov, pretože odpadajú nežiaduce liekové interakcie s množstvom súbežne užívaných liekov. V prípade nedostatočného účinku lokálnej liečby pridávame niektoré antidepresíva alebo antiepileptiká a opioidy, niekedy je nutná kombinácia uvedených liekov. Terapia musí byť prísne individuálna, zvlášť u starších pacientov môže byť dlhodobá liečba komplikovaná pre množstvo nežiaducich účinkov a vedľajších účinkov vyplývajúcich z interakcií s chronicky užívanými liekmi... V každom prípade liečba postherpetickej neuralgie je komplikovaná a je nutná okamžitá liečba po stanovení diagnózy. Herpes preto rozhodne netreba podceňovať a každý prejav začať liečiť čo najskôr. MUDr. Iveta Nikolová Nemocnica s poliklinikou MEDISSIMO Bratislava

Cestou inovácií Vám prinášame nádej na zdravší zivot

Patenty vo farmaceutickom priemysle Viac ako 90 % liekov na lekársky predpis, vrátane vakcín, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, je výsledkom priemyselného výskumu. Bez stimulu a motivácie, ktorým patentová ochrana nepochybne je, by to nebolo možné. Patenty nastoľujú žiaducu rovnováhu medzi oprávneným záujmom vynálezcu na návratnosť investícií a potrebou spoločnosti dosahovať ďalší vedecký pokrok. V prípade farmaceutických spoločností zameraných na výskum a vývoj, má patent nenahraditeľnú úlohu. Ochraňuje práva tvorivých ľudí, ktorí zverejňujú výsledky svojej práce v prospech spoločnosti a získavajú za to časovo obmedzené výhradné právo na ich komerčné využitie. Inak by ktokoľvek mohol danú myšlienku alebo objav kopírovať, napodobniť, či inak zneužiť. Patenty sú istotou návratu aspoň časti vložených financií, pretože účinná patentová ochrana poskytuje výrobcom čas, počas ktorého môžu získať späť investície vložené do výskumu a vývoja nového lieku. Patent má obmedzenú platnosť, vo

všeobecnosti trvá 20 rokov od dátumu podania patentovej prihlášky. Počas obdobia patentovej ochrany

Štúdia Edwina Mansﬁelda z Pennsylvánskej univerzity (USA), ktorú vypracoval pre Svetovú banku, hovorí o tom, že ak by neexistovala primeraná ochrana patentov, 65 % farmaceutických produktov by sa neuviedlo na trh a 60 % by sa vôbec nebolo vyvinulo. má výrobca zaručenú exkluzivitu na trhu. V prípade farmaceutického priemyslu síce patentová ochrana

trvá tiež 20 rokov, keďže však farmaceutická spoločnosť musí svoju novú látku patentovať ešte v procese výskumu, samotné obdobie ochrany je omnoho kratšie. Kým sa totiž liek dostane k pacientom, trvá to často ešte ďalších 10 až 12 rokov (predovšetkým z bezpečnostných dôvodov, keďže sa predlžuje najmä fáza klinických skúšok). Skutočná lehota efektívnej patentovej ochrany liekov preto trvá len 8 až 10 rokov. V iných priemyselných odvetviach je to obvykle viac ako 18 rokov. Nároky na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť nového originálneho lieku neustále stúpajú, a tak rastú aj náklady s tým spojené. Podľa viacerých štúdií sa rovnováha nákladov na výskum a vývoj nového lieku a výnosov z predaja originálneho lieku dosiahne asi o 18 rokov po prihlásení patentu. A to, samozrejme, len v prípade, ak je daný liek úspešný. Keďže patent dôkladne a presne popisuje vynález, postupy, a v prípade chemických látok aj vzorce, na koniec obdobia patentovej ochrany čaká množstvo generických firiem. Tie sa môžu patentom inšpirovať, a podľa zverejnených postupov začať legálne vyrábať kópiu originálneho lieku. Vďaka tomu, že generické firmy nemuseli investovať ohromné financie do výskumu, ich náklady sú oveľa nižšie, a to im umožňuje uvádzať na trh lieky s nižšou cenou. www.safs.sk

m e d i c í n a

Mentálna anorexia Riziková forma správania vedúca k sebadeštrukcii Jedným z neželaných produktov našej konzumnej, na výkon orientovanej spoločnosti, je aj rozšírenie porúch príjmu potravy. V minulom čísle Bedekra zdravia sme sa rizikovému správaniu, akým anorexia bezpochyby, je venovali všeobecne. Individuálne faktory posilňujúce strach z priberania na váhe • • • •

úzkosť, pedantnosť, dôslednosť a prílišná ctižiadostivosť neistota dospievania posilnená nejakou traumou obezita, nevhodná distribúcia telesného tuku zdravotné problémy spojené s diétou

Anorexiou často trpia osoby s malou sebaúctou, neistí ľudia, ktorí majú tendenciu zmýšľať v absolútnych termínoch (všetko alebo nič), perfekcionisti, ktorí sa usilujú získať rešpekt a obdiv ostatných, tí, čo majú ťažkosti s vyjadrením svojich pocitov, čo nedôverujú iným ľuďom, aj takí, čo hľadajú bezpečné miesto pre život alebo majú obavy, že nespĺňajú nároky, ktoré na ne kladie ich okolie. Stravovacie poruchy, ktoré predstavujú problém samy o sebe, sú paradoxne výsledkom snahy nastoliť, zdieľať alebo dokonca riešiť nejaký iný problém. Hladovanie môže slúžiť napríklad na vzbudenie pozornosti alebo vyvoláva u postihnutých pocit, že majú svoj život pod kontrolou. Žijeme v spoločnosti, ktorá fyzický vzhľad a mladistvosť považuje spolu s peniazmi a materiálnymi statkami za jedny z najdôležitejších životných hodnôt. Sú to však len vidiny šťastia, pretože pri snahe dosiahnuť ich, často prichádzame o fyzické, psychické i emocionálne zdravie, bez ktorého sa nemožno cítiť dobre a šťastne.

Dôsledky mentálnej anorexie Sú také vážne, ako pri akejkoľvek inej forme rizikového návykového správania. V rozvinutom štádiu ochorenia už málokto dokáže sám prerušiť bludný kruh, a preto sú pre anorektičky nekonečná trpezlivosť a podpora zo strany blízkych rovnako dôležité ako profesionálna

pomoc lekára. Okrem ambulantnej liečby sa ponúka aj možnosť hospitalizácie na psychiatrickom oddelení nemocnice, často s trojmesačným liečebným pobytom, pretože neliečené prípady sa môžu skončiť smrťou. Priemerná ročná mortalita pacientov s anorexiou je dvanásťkrát vyššia ako v prípade ich rovesníkov. (Vránová, In: Janiaková, 2003)

Dôsledky v oblasti psychického zdravia Postihnutá osoba sa cíti osamelá, nepochopená, zmätená a deprimovaná. Tí, čo ju obklopujú, vidia očividnú absurditu jej správania, no nepostrehnú, že choroba sa týka aj ich samotných: rodičov, súrodencov, detí, životného partnera, priateľov, kolegov z práce v zmysle rozvoja takzvanej spoluzávislosti. Týka sa každého, kto má k pacientovi blízky vzťah. Anorektička si svoju chorobu neplánuje, respektíve nerobí tak vedome. Postupne sa čoraz väčšmi zamotáva do vlastnej siete, pričom si to vôbec neuvedomuje. Napriek tomu, že môže ísť aj o vrodenú predispozíciu na takéto ochorenie, niekedy stačí na jeho spustenie hoci len nešťastná poznámka niektorej z kamarátok, snaha napodobniť matku, ktorá drží diétu, alebo považovanie prvých pubertálnych zaoblení za tučnotu. A tak sa zdanlivo dočasná situácia stane životným štýlom, z ktorého sa postihnutá nevie vymaniť, cíti čoraz menšiu kontrolu sama nad sebou a čoraz väčšiu izolovanosť od druhých ľudí. Tak, ako aj pri iných formách návykového či závislého správania, aj pri mentálnej anorexii predchádzajúci život prestáva existovať, človek stráca svoje záľuby, odťahuje sa od priateľov a nedovolí ani vlastnej rodine, aby sa k nemu priblížila, hoci práve pozornosť a starostlivosť sú presne tým, čo potrebuje.

Keď si postihnutá začne uvedomovať, že sa nespráva normálne, choroba už je zvyčajne v pokročilom štádiu. Skutočnosť, že si to pripustí, však ešte neznamená, že je schopná priznať si to pred inými ľuďmi. Jej prvou reakciou pri poukázaní na možný problém je negácia, neprijatie skutočnosti pre pocit hanby alebo zo strachu. Najväčšmi sa pritom obáva odmietnutia alebo nepochopenia okolia, ako aj kontroly, ktorá by ju nútila jesť, čo by následne viedlo k pribratiu. Napriek tomu, že sa cíti osamelá a nepochopená, nie je takáto osoba schopná sama jasne požiadať o pomoc, hoci v skutočnosti je jej vzťah k jedlu výkrikom zúfalstva. (Ladishová, 2006)

Depresia z jedla a priberania Pri anorexii je väčšina depresívnych príznakov spojená s obavami o postavu, telesnú hmotnosť a príjem potravy. Zdrojom mnohých nedorozumení a sociálnych problémov anorektičiek je skutočnosť, že sa vyhýbajú jedlu a ich nápadná vychudnutosť a odmietanie jedla vyvoláva v ostatných obavu a snahu pomôcť. Rodina má strach o ich život a zdravie. Často sa okolie k anorektičkám správa ako k malým deťom, stará sa o nich a rôznymi spôsobmi sa snaží nútiť ich do jedla. Bezprostredný vplyv na spoločenský život anorektičiek majú aj ich stravovacie návyky a aktívna snaha vyhnúť sa jedlu. Často sa vyhýbajú aj spoločenským udalostiam, ktoré sú spojené s jedlom. Ich nálada a spoločenské kontakty sa pohybujú v závislosti od toho, či sa im podarí schudnúť a ako sa im darí vyhýbať sa jedlu. (Krch, 2002) Anorektik venuje všetok svoj čas a energiu rozhodovaniu, či jesť, alebo nejesť, úzkostlivému počítaniu kalórii a ich spaľovaniu, ba dokonca vareniu zložitých pokrmov, z ktorých si nedopraje ani sústo. Osoby náchylnejšie na stravovacie poruchy mávajú problém s nadväzovaním kontaktov s inými ľuďmi a často sa cítia osamelé. Buď vystupujú hanblivo, alebo sú konfliktné a majú

tendenciu uzatvárať sa do seba. Dôležitou charakteristikou je nedostatok asertivity, ťažkosti s vyjadrovaním vlastných potrieb z obavy pred hádkou, týraním alebo útokom zo strany ostatných ľudí. Tieto osoby majú strach z konfliktov a nedorozumení, čo spôsobuje, že postihnutí napokon začnú orientovať svoj hnev či zlosť proti sebe namiesto toho, aby riešili nedorozumenia s inými ľuďmi. Mentálna anorexia významným spôsobom narušuje i psychickú pohodu, osobný a spoločenský život chorého. Myšlienky na jedlo a nutkanie jesť, postupne prechádza v kŕčovitú sebakontrolu a tá potom, v súlade so stupňom podvýživy, v unavenú apatiu. Znižuje sa možnosť odviesť pozornosť k iným témam a nájsť uspokojenie v niečom inom. Súčasne vzrastá záujem o vlastnú osobu a problémy (egocentrizmus) a medzi pocitmi prevláda sebaľútosť. To sa samozrejme prejaví i vo vzťahu s ostatnými ľuďmi, doma, medzi kamarátmi i v práci.

Narušené vzťahy Ochorenie spôsobuje pretrhnutie väzieb nielen v rodine, medzi priateľmi či zamestnávateľmi. Narúša všetky oblasti života chorých. Od osobných, cez sexuálne, sociálne až po profesionálne. Postupne dochádza k narušeniu osobnosti chorého, jeho záujmov a medziľudských vzťahov. S trvaním poruchy navyše vzrastá riziko iných závislostí, častá je práve závislosť na alkohole či iných psychoaktívnych látkach, iné formy sebapoškodzovania či pokusy o samovraždu. Preto je potrebné, aby sme sa s diagnostikou a liečbou obrátili vždy na odborníkov na terapiu porúch príjmu potravy - psychológov a psychiatrov. Zoznam použitej a citovanej literatúry má autorka k dispozícii PhDr. Ingrid Hupková, PhD., Národné osvetové centrum

m e d i c í n a

Liečba depresie je vysoko individuálna V modernej psychiatrii platí pri liečbe depresie uvedené konštatovanie možno viac ako v akomkoľvek inom prípade. Nad individualizáciou a personalizáciou liečby sa zamýšľa MUDr. Jozef Hašto, PhD., prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Liečba depresie si vyžaduje individualizáciu a personalizáciu, ktorá je potrebná z viacerých hľadísk. MUDr. Jozef Hašto, PhD. vysvetľuje: 1. Pacient s diagnostikovanou depresiou nezriedka trpí ešte ďalšou psychickou poruchou, prípadne má aj telesné ochorenie. To všetko musíme pri voľbe liečby zohľadňovať. Pri diagnostickom a terapeutickom procese musíme však brať aj zreteľ aj na povahové vlastnosti človeka trpiaceho depresiou, najmä pokiaľ ide o schopnosť pacienta dôverovať svojmu lekárovi – psychiatrovi či optimálne spolupracovať na liečbe. 2. Existujú depresie, pri ktorých hrajú významnejšiu úlohu vrodené dispozície. Takou je napríklad depresia v rámci bipolárnej afektívnej poruchy, ktorá si popri psychoedukácii vyžaduje pomerne špeciálny farmakoterapeutický prístup. Okrem antidepresív môže v týchto prípadoch pomôcť atypické antipsychotikum či líthium. Pri unipolárnych depresiách (opakujú sa len depresívne epizódy) nie je vrodená dispozícia až taká výrazná ako pri bipolárnych a popri farmakoterapii antidepresívami hrá významnú úlohu aj psychoterapia. Pri ľahkých a stredne ťažkých formách môže byť

Zameniteľnosť liečby pri depresii Aktuálne dostupné antidepresíva nemajú vždy dostatočnú účinnosť pri zmierňovaní symptómov jednotlivých depresívnych epizód. Poukázala na to Štúdia amerického Národného inštitútu pre mentálne zdravie (National Institute of Mental Health - NIMAH), ktorej sa zúčastnilo 431 pacientov liečených na depresiu. (Literatúru má redakcia k dispozícii.) Z výsledkov štúdie vyplynulo, že liečba depresie je vysoko individuálna a jednotlivé lieky nie je možné v prípade konkrétneho pacienta navzájom nahrádzať. Pre spoločnosť predstavuje dostupnosť inovatívnej antidepresívnej liečby, prínos vo forme zníženia priamych a nepriamych nákladov na liečbu. Týka sa to účinnosti a rovnako aj významného zlepšenia prejavov depresívnej poruchy či pozitívneho vplyvu na vykonávanie bežných každodenných činností a zníženia počtu vymeškaných pracovných dní.

dokonca porovnateľne účinná ako farmakoterapia, aj keď sa použije samotná. Voľba liečby sa individualizuje aj podľa postojov pacienta a terapeutových možností a zručností. Pri ťažkých depresiách je farmakoterapia nevyhnutná. Ak má pacient popri depresívnom syndróme aj tzv. psychotické symptómy (napr. bludné myšlienky o vine, telesnej chorobe či pohybové ustrnutie alebo halucinácie), je potrebné podávať aj antipsychotiká. Pri ťažkých psychotických depresiách spojených so zvýšeným rizikom samovražedného správania je zasa potrebné zvažovať použitie elektrokonvulzívnej liečby. Ak sa pri vzniku a pretrvávaní depresie významne uplatňujú psychosociálne stresory (napr. zmeny v spoločenskom postavení, psychotraumy), nadobúda väčší význam systematická psychoterapia. 3. Zo štatistického hľadiska všetky antidepresíva, ktoré sú na trhu možno považovať za účinné. Rozdiely sú v spektre vedľajších účinkov. Pre konkrétneho pacienta môže byť dôležité vyhnúť sa určitému typu vedľajšieho účinku a individualizovať výber antidepresíva, pre lepšiu adherenciu k liečbe. Zatiaľ však neexistujú spoľahlivé vodidlá, ktoré by umožnili dopredu predvídať, ktoré konkrétne antidepresívum s akým konkrétnym mechanizmom účinku na molekulárnej úrovni bude pre daného pacienta najúčinnejšie. Určitý pokrok môžeme očakávať od stanovovania genotypu pacienta. Stále platí zlaté klinické pravidlo, že keď v minulosti pacientovi určité konkrétne antidepresívum pomohlo a dobre ho znášal, je vhodné ho použiť aj pri aktuálnej depresii. Ak človek popri depresii trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou, je vhodné siahnuť k vyšším dávkam antidepresív zo skupiny SSRI (napr. paroxetin). Ak človek s depresiou trpí aj bolesťami je vhodné siahnuť k tzv. duálnym antidepresívam (napr. duloxetin, venlafaxin), pre pacientov s narušenými dennými rytmami, napríklad agomelatín. Psychiater spravidla disponuje množstvom špeciálnych poznatkov o antidepresívach, takže je schopný individualizovať výber. Optimálne je, keď je do týchto úvah zapojený aj pacient. -PR-

Týždeň proti rakovine v znamení prevencie V súčasnosti je každému tretiemu Európanovi diagnostikovaný niektorý z druhov onkologických ochorení a každý štvrtý naň zomiera. Preto sú onkologické ochorenia výrazným problémom verejného zdravia a majú dopad na ekonomickú a sociálnu stránku obyvateľov. Európska únia sa pustila do boja s týmto ochorením už v roku 1987, no najvýraznejšie sa o ňom hovorí od roku 2009, kedy prezident Európskej komisie José Manuel Barroso vyhlásil program Európskeho partnerstva v akčnom pláne proti rakovine. Cieľom programu je, aby všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na boji s touto chorobou, spojili svoje sily a pomohli tak do r. 2020 znížiť úmrtnosť na rakovinu o 15 %. Zvýšenú pozornosť treba venovať prevencii, starostlivosti o pacienta, výskumu, ako aj sledovaniu porovnateľných údajov. Pri príležitosti tohtoročného Týždňa proti rakovine v dňoch 18. až 22. októbra 2010, prišla Liga proti rakovine s odkazmi, ktorých cieľom bolo upriamiť pozornosť verejnosti na prevenciu a zdravý životný štýl, pretože sa v súčasnom uponáhľanom svete zanedbávajú.

Preventívno-edukačná kampaň Ligy proti rakovine, ktorú Liga spustila práve v Týždni proti rakovine, mala za cieľ vyzvať k zamysleniu nad „neduhmi“ každodenného života, ktoré ohrozujú naše zdravie. Upozorňuje ňou na potrebu primárnej prevencie so zameraním na viacero pre zdravie negatívnych faktorov: fajčenie, alkohol, nedostatočný pohyb a zlé stravovacie návyky. Práve tieto tvoria prvé štyri body Európskeho kódexu proti rakovine, ktorý upozorňuje na faktory ovplyvňujúce vznik nádorového ochorenia. O pálčivých otázkach z oblasti epidemiológie a incidencie onkologických ochorení na Slovensku, potrebe systematického skíningového programu a prevencie pred piatimi najčastejšie sa vyskytujúcim druhmi rakoviny – krčka maternice, prsníka, kolorek-

tálneho karcinómu, pľúc a prostaty, diskutovali odborníci vo štvrtok 14. októbra pri Okrúhlom stole v Bratislave. Organizátorom bola Liga proti rakovine a hostiteľom europoslanec MUDr. Miroslav Mikolášik. Prítomní sa zaoberali otázkou Národného onkologického registra, načrtli potrebu implementácie národného onkologického plánu, rozoberali sa aktuálne trendy z oblasti výskumu. K ďalším aktivitám v rámci Týždňa proti rakovine patril workshop pre 130 študentov a pedagógov zapojených do projektu „Onkologická výchova“. Konal sa v Bratislave od 15. do 17. 10. 2010. Zúčastnení dostali aktuálne informácie súvisiace s prevenciou a dôležitými odporúčaniami pre každodenný život. Počas tradičného, už 12. ročníka Dňa jabĺk, ktorý uzatváral aktivity Týždňa proti rakovine, ste mohli v piatok 22. októbra stretnúť v hlavnom meste i v sídlach organizačných zložiek LPR dobrovoľníkov na námestiach, či v obchodných centrách. Spolu s jablkom, ako symbolom zdravej výživy, rozdávali edukačné materiály viažuce sa k téme preventívnej kampane. Veríme, že práve jablko aj vás inšpirovalo k zamysleniu nad zdravším životným štýlom. LPR

m e d i c í n a

Závislosť od liekov V každodennom živote sa každý z nás stretáva s rôznymi druhmi závislosti, aj keď si to niekedy neuvedomujeme alebo len prehliadame. Niektoré návykové látky ako alkohol a cigarety sú nielen voľne dostupné, ale aj spoločensky akceptované. K látkam podobným, a neraz voľne dostupným, patria aj lieky. Či už na lekársky predpis alebo bez neho. Niektoré však môžu vyvolať návyk. Voľno predajné lieky (bez lekárskeho predpisu) môže užívať ktokoľvek, kedykoľvek a v akomkoľvek množstve, pričom si to jeho zdravotný stav ani nemusí vyžadovať. Niekedy len tak, „zo zvyku“. Zdravie si však možno poškodiť aj nekontrolovaným užívaním voľnopredajných liekov. Na druhej strane, predpisovaní toho istého lieku na recept lekárom, môže dôjsť k tzv. iatrogénnemu poškodeniu - vzniku liekovej závislosti.

zepínovej závislosti. Ďalšou rizikovou skupinou sú duševne chorí, ľudia s rôznymi inými psychickými problémami, ktorým sú často predpisované anxiolytiká a hypnotiká. Vznikom závislosti od liekov sú ohrození aj pacienti zneužívajúci lieky, alkohol, drogy a gambleri. Spočiatku sa nezriedka liečia pre takzvané „krycie diagnózy“ (ochorenia tráviacej sústavy, bolesti hlavy, poruchy spánku, prepracovanosť a pod.). Za rizikovú skupinu možno označiť aj zdravotníckych pracovníkov, kde profesionálny stres a ľahká dostupnosť návykových liekov môžu zapríčiniť vznik závislosti.

Závislosť od psychoaktívnych látok

Prežívanie bolesti

Je psychická porucha, ktorá sa prejavuje silnou túžbou po psychoaktívnej látke, opakovaným užívaním tejto látky a ďalšími pridruženými znakmi. Možnosť vzniku závislosti sa dá očakávať od akéhokoľvek psychotropne pôsobiaceho liečiva. Najčastejšie predpisované a kupované sú lieky proti bolesti (analgetiká), lieky na zmierňovanie úzkosti a nervozity (anxiolytiká) a na spanie (hypnotiká). Sú rizikovou skupinou, nakoľko ich škodlivé nadužívanie často vedie k vzniku liekovej závislosti. Rizikovou populáciou pre vznik závislosti od analgetík sú najčastejšie pacienti trpiaci chronickými bolesťami. Problémy, kríza či živelné pohromy spojené so stresom sa zasa v prípade precitlivených jedincov podpisujú pod psychické ochorenia a sú rizikom pre vznik benzodia-

Bolesť často sprevádza rôzne ochorenia, spoznávame ju už od skorého detstva. Dôležitú rolu pri tomto poznávaní má matka. Môže prejavy a prežívanie bolesti dieťaťom vecným a neutrálnym postojom zmierňovať, na druhej strane emocionálnym a ochranárskym postojom aj posilňovať. Spôsoby reakcií a vypestované postoje k bolesti sa prenášajú do dospelosti a môžu sa stať trvalou súčasťou správania jedinca trpiaceho bolesťou. Prah bolesti je najmenšia úroveň bolesti, ktorú človek pocíti pri bolestivom podnete. Tolerancia bolesti je maximálna úroveň bolesti, ktorú človek ešte dokáže zniesť. Je menlivá, a to aj u toho istého človeka, pričom ju znižujú emócie – najmä úzkosť, depresia a rôzne „neurotické“ ťažkosti. Prežívanie bolesti do značnej miery závisí aj od vnútorných postojov človeka k nej a od schopnosti prijať ju ako neoddeliteľnú súčasť života.

Miera prežívania bolesti môže byť ovplyvnená rôznymi modifikujúcimi faktormi, ktoré jej pociťovanie môžu zlepšovať alebo zhoršovať. K najčastejším modifikátorom patrí všímavosť okolia, vyhýbanie sa pohybu a užívanie analgetík. Práve opakované a nemierne užívanie analgetík je pre niektorých ľudí najjednoduchším riešením ich bolesti a zdravotných ťažkostí vôbec.

Chronická bolesť IASP (Medzinárodná spoločnosť pre štúdium bolesti) a WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) uvádzajú všeobecné zásady racionálnej farmakologickej liečby chronických bolestí. Majú podobu tzv. analgetického rebríka, ktorý má tri stupne. Lieky tu zastúpené sa odporúčajú podľa intenzity bolesti. V prvej skupine sú zastúpené neopiátové analgetiká, nasledujú slabé opiáty (tramadol, pentazocin, dihydrocodein) a nakoniec silné opiáty (morfín), ktoré sa obvykle indikujú pacientom s onkologickým ochorením. Chronická bolesť je veľkým zdrojom stresu, ktorý významne znižuje kvalitu života. Preto sú na celom území Slovenska zriadené ambulancie a centrá pre liečbu bolesti poskytujúce odbornú pomoc a rady. Pacienti s bolesťou neraz okrem analgetík užívajú aj benzodiazepíny, aby zmiernili sprievodnú úzkosť, strach z bolesti, svalové napätie či poruchy spánku. Táto, z pohľadu vzniku závislosti, riziková skupina liekov, sa však v liečbe chronickej bolesti neodporúča. Závislí od liekov vo fáze včasnej intervencie potrebujú pomoc lekára.

Bludný kruh závislosti Nadužívanie liekov, postupné znižovanie a vysadzovanie dávok musí byť kontrolované odborníkom, aby sa zabránilo komplikáciám. Samotná závislosť je len jedným z rizík, ktoré návykové látky so sebou prinášajú. Liečba tejto formy závislosti má svoje špecifiká. Cieľom liečby je ovplyvniť bludný kruh závislosti, ktorý zakaždým tvoria: jedinec (jeho telesný a psychický systém), návyková látka a prostredie (rodina, škola, rovesníci, pracovné prostredie, médiá, zákony). Liečba závislého si vyžaduje diferencovanú starostlivosť, nakoľko musí zohľadňovať stav pacienta (telesný aj duševný), druh návykovej látky a dĺžku jej užívania, závisí od ochoty závislého spolupracovať a vyžaduje si tiež spoluprácu rodiny. Detoxifikácia má „očistiť“ organizmus od návykovej látky a má pacientovi pomôcť prekonať abstinenčné ťažkosti. Pripravuje závislého na liečbu závislosti. Je potrebná aj preto, že intoxikovaný jedinec môže byť nebezpečný pre svoje okolie i seba samého napríklad z dôvodu vzniknutej duševnej poruchy (toxická psychóza) alebo aj pre priame ohrozenie života. Jednou z najčastejších v súvislosti s liekovou závislosťou je intoxikácia (otrava) benzodiazepínmi, prejavujúca sa závratmi, ataxiou (porucha rovnováhy), poruchami reči, masívnou myorelaxáciou (uvoľnenie svalového napätia). Pri odňatí hypnosedatívnych a anxiolytických látok sa objavuje nepokoj, poruchy spánku, zvýšená dráždivosť. Je prítomný vegetatívny syndróm (potenie, tras). Z telesných komplikácií sú v popredí poruchy funkcie pečene a obličiek. Pri náhlom vysadení týchto liekov je nebezpečenstvo vzniku epileptických záchvatov. Preto sa odporúča postupné znižovanie dávok zneužívaného lieku (v snahe predísť delirantným stavom, epileptickým záchvatom a iným komplikáciám) pri súčasnej stabilizácii vitálnych funkcií.

Po ukončení detoxifikácie je vhodné a potrebné začať s liečbou závislosti, kde sa kladie dôraz na systematickú psychoterapiu. V tomto štádiu sa ešte môže objaviť takzvaný „rebound“ fenomén, návrat symptómov, aké vznikali pred vysadením návykovej látky. Pri zvládaní závislosti od dvoch či viacerých rôznych psychoaktívnych látok, napríklad pri súčasnej závislosti od opiátov a benzodiazepínov, sa odporúča stabilizovať pacienta na opiátoch pri postupnom vysadzovaní (z pohľadu odvykacieho syndrómu) nebezpečnejších benzodiazepínov. Pri závislosti od psychoaktívnych látok s podobným účinkom (alkohol a sedatíva), stačí monoterapia, napríklad liekom s účinnou látkou diazepam, ktorý postupne vysadzujeme. Podobne sa postupuje aj pri závislosti od barbiturátov. Pri závislosti od barbiturátových hypnotík sa prechádza na nebarbiturátové hypnotiká s postupnou redukciou dávky lieku a jeho vysadzovaním.

Liečba závislostí Prebieha vo viacerých etapách: od detoxifikácie a liečby zdravotných dôsledkov v ambulantnej starostlivosti až po hospitalizáciu na ARO, JIS, na somatických alebo psychiatrických oddeleniach, či v špecializovaných zariadeniach pre liečbu závislostí. Zameriava sa na dosiahnutie abstinencie a zníženie rizika relapsu (návrat ochorenia) závislosti. Dlhodobá liečba prebieha v špecializovaných zariadeniach (zdravotnícke aj nezdravotnícke, napríklad Centrá pre liečbu drogových závislostí, resocializačné zariadenia), je zameraná na štruktúrovanú režimovú liečbu formou psychoterapie a rehabilitácie a má redukovať riziko relapsov (opätovné prepuknutie choroby – pozn. red.). K prvkom psychoterapie patrí zostavenie inventára o prejavoch a následkoch závislosti (edukácia pacientov, racionálna psychoterapia, tematické skupiny), závislý identifikuje a prekonáva svoj obranný systém (prehodnotí racionalizácie, bagatelizáciu problémov, skotomizácie – ignorovanie faktu – pozn. red.), posilňuje svoju motiváciu pre trvalú abstinenciu. Odborne vedená psychoterapia pomáha obnoviť prirodzený pocit kontroly nad myšlienkami, emóciami a správaním a to vo forme individuálnej (podporná, racionálna, tréningová) ako aj skupinovej psychoterapie (súčasťou je aj rodinná terapia). Medzi nefarmakologické terapeutické postupy patrí nácvik relaxácie, autogénneho tréningu, úprava psychohygienického režimu. Posledným stupňom liečby je niekoľkoročné až celoživotné doliečovanie v špecializovanej ambulancii, členstvo v organizáciách abstinujúcich závislých (odborne koordinované terapeutické kluby a svojpomocné organizácie, o. i. aj so športovými, pobytovými, putovnými aktivitami či pobytmi v rekreačno-športových táboroch). Ich význam je o to dôležitejší, že vlastná abstinencia závislého začína až vtedy, keď vyjdúc z chráneného prostredia dokáže – neraz aj s pomocou rodiny a podporou okolia – zvládať riziko a ponuku užívať návykové látky. Jedným z najdôležitejších a súčasne rozhodujúcim predpokladom úspešnej liečby závislosti je spolupráca pacienta, jeho motivácia k liečbe, ochota a snaha postupne zmeniť svoje doterajšie správanie (zneužívanie liekov) na abstinenciu. MUDr. Jana Mišurdová MUDr. Mária Martinove, PhD. OLÚP, n. o. Predná Hora

12 12

Psoriáza nie je len ochorením kože Psoriáza alebo inak lupienka je síce nezhubné zato však chronické autoimunitné ochorenie, ktoré sprevádza človeka celoživotne a výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu jeho života. Hoci sa nedá vyliečiť úplne, je liečiteľné. Psoriáza je chronické zápalové ochorenie celého organizmu, ktoré sa viditeľne prejavuje práve na koži. Hoci príčiny ochorenia nie sú presne známe, okrem dedičnej predispozície sa na jeho vzniku podieľajú viaceré faktory, predovšetkým geneticky podmienená funkčná porucha imunitného systému, čo spôsobí nadmernú produkciu kožných buniek. V dôsledku zápalu sa kožné bunky na povrchu pokožky reprodukujú každých tri až šesť dní, namiesto obvyklých 28. Ich následné nahromadenie sa prejavuje lokálnym zápalom a odlupovaním pokožky vo forme striebristobielych šupín či lupín (odtiaľ názov lupienka), čo je pre pacientov frustrujúce a predstavuje silný spoločenský hendikep. Ochorením trpia približne dve percentá svetovej populácie.

Geneticky podmienené ochorenie Psoriáza ako geneticky podmienené ochorenie môže dlho ostať v latentnej forme. Znamená to, že ochorenie sa navonok neprejavuje, môže však vypuknúť pod vplyvom vnútorných alebo vonkajších podnetov. V prípade detí ide najčastejšie napríklad o kontakt so streptokokovou infekciou, ktorá je častým spúšťačom psoriázy. Stres je tiež významným faktorom ovplyvňujúcim prvé vzplanutie psoriázy a negatívne ovplyvňuje priebeh ochorenia. Zhoršujúcim faktorom pri vzniku psoriázy môže byť nezdravý životný štýl. Vyššie riziko vzniku predstavuje obezita, nadmerná konzumácia cigariet a alkoholu, ochorenie sa môže rozvinúť napríklad v gravidite a zvyčajne sa zhoršuje v zimnom období.

Chorá nie je len koža Hoci najvýraznejším viditeľným prejavom psoriázy sú typické, často svrbiace vyvýšené a olupujúce sa ložiská na pokožke ako dôsledok nadmernej produkcie kožných buniek, psoriáza nie je len ochorením kože. Moderná medicína ju považuje za systémové ochorenie postihujúce kĺby, nechty či šľachy a okrem toho, že vážne ovplyvňuje telesné aj psychické zdravie pacienta, môže podnietiť vznik aj takých ochorení ako sú napríklad obezita či cukrovka. V prípade psoriatikov hrozí

zvýšené riziko srdcového zlyhania, infarktu myokardu a tiež úmrtia na niektoré z kardiovaskulárnych ochorení. Z tohto pohľadu má potom ochorenie skutočne výrazný vplyv na kvalitu nielen telesného, ale aj psychického zdravia.

Zaťaž pre telo aj psychiku Psoriáza dokáže naozaj v každom smere znepríjemniť život človeka, takže ochorením netrpí len telo, ale v niektorých prípadoch možno ešte aj oveľa viac, duša. Dopady na psychické prežívanie človeka s takýmto stigmatizujúcim ochorením akým psoriáza bezpochyby je, sú nesmierne. Okrem depresie sú pre prežívanie pacienta typické úzkosť, hnev, samovražedné tendencie či dokonca nadmerné požívanie alkoholu, čo samozrejme, ochorenie ešte zhorší. Dopad psoriázy na psychické a fyzické zdravie je porovnateľný s takými závažnými ochoreniami, ako sú rakovina, ťažká artritída, infarkt myokardu, chronická depresia či diabetes typu 2. V súvislosti so psoriázou sa čoraz častejšie hovorí o takzvanom psycho-sociálnom strese. Chorí ho zažívajú prakticky permanentne. Súvisí jednak s očakávanými a obávanými reakciami okolia na stigmatizujúce ochorenie, a jednak s viac či menej naplnenými očakávaniami a vierou pacienta vo vyliečenie. Navyše, psycho-sociálny stres je jedným zo silných faktorov opätovného vzplanutia choroby po remisii (období bez príznakov). Štatistiky napríklad uvádzajú, že až polovica pacientov zažíva spomínané pocity úzkosti a depresie a asi v 23 % prípadov ochorenie ovplyvňuje či dokonca znemožňuje postup v pracovnej kariére.

Nádej na zlepšenie Aj keď psoriáza život pacienta priamo neohrozuje, je nanajvýš devastujúcim ochorením. V minulosti liečila medicína predovšetkým kožné prejavy ochorenia. Od objavu, že psoriáza je imunologicky podmienená choroba, snažia sa vedci rozličnými postupmi ovplyvniť priebeh imunologickej reakcie. Podľa rozsahu postihnutia kože sa používa lokálna (topická), konvenčná systémová a biologická systémová liečba. Keďže psoriáza je primárne autoimúnne ochorenie, je jednoznačne namieste cielená systémová liečba, podľa potreby doplnená lokálnou liečbou, prípadne balneoterapiou. -PR-

p s y c h o l ó g i a

Ako si kultivovať

osobnosť Človek sa v priebe priebehu hu biodromálneho vývinu na svojej životnej ceste ustavične stretáva so situáciami, ktoré svojimi požiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú odolnosť i fyzickú zdatnosť.

Záťažové situácie Činnosť každého z nás nie je len pasívnou adaptáciou, pasívnym prispôsobovaním vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje rozporný proces, v ktorom sme neraz nútení aktívne riešiť a efektívne zvládať prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfliktové, deprivujúce, stresové situácie, životné krízy – teda situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Zmeny, ktorými prechádza naša spoločnosť, súvisia s prudkým nárastom situácií psychickej záťaže u jednotlivcov i celých skupín. Z tohto dôvodu považujeme za vhodné včleniť do socializačného procesu aj cielenú prípravu na prehĺbenie sociálnej kompetencie jednotlivcov i skupín a záťažové situácie konštruktívne riešiť.

Záťažové situácie a rozvoj osobnosti Záťažové situácie nie sú len nežiaduce. Ich zvládanie je zdrojom vývinu a rozvoja osobnosti človeka. Ich zásluhou je, že ak v nich vidíme výzvu, prispievajú k mobilizovaniu našich síl, podnecujú nás učiť sa, hľadať nové cesty a spôsoby, ako ich čo najlepšie vyriešiť a zvládnuť. Keby ich nebolo, tak by sme sa ďalej nerozvíjali a nenapredovali. Sú impulzom, ktorý prebúdza naše vlohy a tvorivé predpoklady. Bez zvládnutia ťažkos-

tí v živote by sme neobjavili nadanie na určitú činnosť, ostalo by v nás driemať. Zásluhou prekonávania rôznych prekážok získavame cenné skúsenosti, stávame sa húževnatejšími, upevňujeme si a rozvíjame vôľové vlastnosti. Keď sa však záťažové situácie nahromadia alebo sa v nich veľmi zvyšujú požiadavky bez ohľadu na možnosti človeka, objavujú sa v jeho organizme a psychike nežiaduce stavy. Pokiaľ sa neprimerané reakcie často opakujú, môžu sa utvárať aj také osobnostné vlastnosti ako ľahostajnosť, lenivosť, apatia alebo agresivita.

Stratégie zvládania Záťažové situácie môžu vplývať na zdravie človeka: • priamo (dlhodobé nadmerné pôsobenie záťažových činiteľov môže prispieť k vzniku civilizačných chorôb); • sprostredkovane, interakčnou cestou (určité ochorenie vzniká iba vtedy, keď dôjde k interakcii stresovej situácie a predispozície na toto ochorenie); • prostredníctvom nezdravého správania v záťažových situáciách (ľudia znižujú obranyschopnosť svojho organizmu tým, že obmedzujú spôsoby zdravého správania

a rozširujú repertoár nezdravého správania, napríklad málo spánku, fajčenie, pitie alkoholu, konzumácia drog a i.); • prostredníctvom chorého správania (ľudia v psychickej záťaži vyhľadávajú lekársku pomoc častejšie ako tí, ktorí záťaž neprežívajú, i keď nemusia byť väčšmi chorí; tým, že ich „choré správanie“ sa posilňuje, môžu uvádzať viac príznakov ochorenia, než v skutočnosti majú) (Atkinsonová, R. L. et. al., 1995). Ďalšie prístupy odborníkov sú prezentované v troch okruhoch, ktorými sú situačný, osobnostný a interakčný prístup (bližšie pozri napr. Bratská, 2001). Prístupy súčasných odborníkov preferujú interakčný model. To znamená, že ochorenie vznikne len vtedy, keď dôjde k interakcii stresovej situácie a predchádzajúcej biologickej predispozície na poruchu.

Konštruktívne riešenie a zvládanie záťažových situácií – cesta k múdrosti Múdrosť sa považuje za komplexný fenomén, ktorý si vyžaduje interdisciplinárny prístup v skúmaní. Záu-

jem o štúdium tejto problematiky prejavili už v dávnej histórii mnohí vzdelanci predovšetkým z radov filozofov a teológov. Aj keď najviac prác o múdrosti akcentuje nábožensko – teologické a filozofické tradície, v učebniciach múdrosti možno nájsť rôznorodejšie súvislosti – teologické, filozofické, historické, sociologické, antropologické a psychologické (pozri bližšie práce Ruisela, 2005, 2006, 2008). Obsahová analýza prác popredných odborníkov zaoberajúcich sa problematikou múdrosti, ktorými sú napr. Hartshorne (1987), Kekes (1983), Oelmuller (1989), Waldenfels (1988) viedla podľa Baltesa (2005), ako uvádza Ruisel (2006) k vymedzeniu siedmich prístupov k múdrosti: 1. Múdrosť nastoľuje dôležité a zložité otázky a stratégie o základných otázkach zmyslu života. 2. Múdrosť zahŕňa uvedomenie si limitov poznania a neistôt sveta. 3. Múdrosť reprezentuje nadpriemernú úroveň poznania, posudzovania a poradenstva. 4. Múdrosť tvorí poznanie s mimoriadnym rozsahom, hĺbkou a rovnováhou. 5. Múdrosť zahŕňa perfektný súlad mysle a charakteru, akúsi spoluprácu poznania a cností. 6. Múdrosť reprezentuje poznanie použité pre dobro a pohodu seba a iných ľudí. 7. Múdrosť, hoci ju ťažko možno získať a vymedziť, ľahšie možno identiﬁkovať, ak je manifestovaná v reálnych situáciách. Aké dôvody viedli vedcov skúmať múdrosť? Čo zapríčinilo zvyšujúci sa záujem o štúdium tejto problematiky v ostatných rokoch a v súčasnosti? Ruisel (2006) ako možné dôvody identifikuje a rozoberá štyri takéto pojmové línie. Prvá vychádza z usudzovania o kultúrnom i historickom význame múdrosti, z hlbokej túžby vyzdvihnúť vyššie kvality

ľudstva. V druhej línii sa akcentuje dôvod, podľa ktorého múdrosť je prejavom dokonalosti v osobnom i intelektuálnom vývine človeka a tiež prejavom dokonalosti jeho sociálnej komunikácie. Podľa Ruisela „treťou príčinou vedeckého štúdia múdrosti je hľadanie pozitívnych znakov starnutia“ (2006, s. 29). V súčasnosti túto líniu napĺňajú najmä výskumy sociálnych, vývinových a poradenských psychológov u nás i v zahraničí. Štvrtým dôvodom prečo výskumníci považujú za potrebné vedecky skúmať múdrosť je, že ju chápu ako hodnotnú organizačnú stratégiu usudzovania o živote, spájajúcu inteligenciu a cnosti v procese dosahovania dokonalosti. Domnievame sa, že práve súlad mysle a charakteru, integrácia poznania, cností a sociálnej kompetencie umožňuje v rôznych typoch záťažových situácií odhaliť významné faktory a prijať také riešenia, realizovať také stratégie zvládania, ktoré zohľadňujú širšie vecné, časové, priestorové i osobnostné súvislosti, nielen bilanciu osobných ziskov a strát. Súčasná odborná literatúra akcentuje tri koncepcie múdrosti. Podľa Ruisela (2005, s. 115) „múdrosť možno chápať ako: 1. - poznávací proces alebo ako zvláštny spôsob získavania a spracúvania informácií; 2. - cnosť alebo sociálne hodnotnú formu správania; 3. – dobro alebo ako osobnostne žiaduci stav alebo podmienku”. Všetky tri koncepcie múdrosti sú východiskové, plne opodstatnené a realizujúce sa aj v procese konštruktívneho riešenia a zvládania záťažových životných situácií. Veď ako uvádza Starý zákon, nositeľ múdrosti hokmah (bystrý, inteligentný človek, vystupujúci v role učiteľa a poradcu) „...svoje schopnosti získaval učením, nácvikom (musar) alebo zvládnutím náročných životných situácií (esah)...“ (Ruisel, 2005, s. 28). V starozákonnej knihe Ekleziastikus, s pôvodným názvom Múdrosť,

sa okrem iného odporúča ako konať v príjemných a nepríjemných životných situáciách. Autor spisu dôrazne upozorňoval, že „chytráctvo a prefíkanosť nie sú múdrosťou, pretože ich možno zneužiť na zlo“ (Ruisel, 2005, s. 38). Zosúladenie mysle a charakteru, integráciu poznania, cností a sociálnej kompetencie si možno osvojovať, prehlbovať a taktiež prejavovať prostredníctvom konštruktívneho riešenia a zvládania situácií psychickej záťaže v sociálnom systéme. V tomto procese práve uvedomenie rôznorodosti ziskov a strát, ich veľkosti a kvality, a na tomto základe prijatie konštruktívneho riešenia, efektívnej stratégie zvládania, ktorá prináša maximum ziskov a minimum strát nielen pre seba, ale aj pre všetkých aktérov záťažovej situácie, ďalej pre inštitúcie a spoločnosť, ktorej sú aktéri súčasťou – je jedným zo spôsobov ako smerovať k múdrosti (pozri bližšie Bratská, 2001, 2008).

Osobnostné zdroje Keďže situácie psychickej záťaže sú v živote človeka bežné a z hľadiska jeho osobnostného vývinu a rozvoja aj nevyhnutné, domnievame sa, že práve poslaním psychológov v spolupráci s ďalšími odborníkmi je pomáhať ľuďom poznať podstatu týchto situácií, odhaľovať silné stránky človeka a jeho osobnostné zdroje, realistické vnímanie seba samého, ktoré spolu s rozšírením účinných stratégií a ich pružným využívaním by viedli ku konštruktívnemu riešeniu a efektívnemu zvládaniu záťažových situácií jednotlivcov i sociálnych skupín. Konštruktívnym riešením a zvládaním záťažových situácií, utváraním ziskov a predchádzaním stratám nielen pre seba, ale aj pre iných a prostredie, v ktorom žijeme, kultivujeme svoju osobnosť, zachovávame si zdravie a múdrieme. Doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. FF UK Bratislava, Katedra psychológie Zoznam použitej a citovanej literatúry má autorka k dispozícii.

m e d i c í n a

Ochorenia srdca v detskom veku Najčastejšie ochorenia srdca v detskom veku predstavuje skupina vrodených srdcových chýb. Patrí sem široká škála odchýlok od normálneho vývoja srdca – od najjednoduchších defektov po veľmi komplexné, zložité, kombinované anomálie, z ktorých niektoré nemusia byť kompatibilné so životom. Okrem toho sa u detí, tak ako aj v dospelom veku, vyskytujú získané ochorenia srdca, najčastejšie zápalového pôvodu a poruchy srdcového rytmu. Na rozdiel od dospelého veku nie sú na ischemickom podklade, ale majú rôznu inú genézu. Vrodené srdcové chyby tvoria v škále všetkých vrodených anomálií približne 30 %. Výskyt je 6 až 9/1000 živonarodených detí. To znamená, že sa na Slovensku pri súčasnej pôrodnosti narodí 400 až 500 takýchto detí za rok. Približne 2/3 z nich budú potrebovať chirurgické riešenie. Zo štatistík vyplýva, že v SR je potrebné rátať s približne 300 primooperáciami pre vrodené chyby srdca za rok.

by sú chyby s ľavo-pravým skratom. Tvoria približne 60 % všetkých anomálií. Patrí sem defekt predsieňového septa, defekt komorového septa, otvorený duktus arteriosus a AV kanálový defekt, ktorý má viacero

Modré chyby

Vrodené chyby srdca Etiológia vrodených srdcových chýb zostáva stále nevysvetlená. Určitým podielom na nej participujú vonkajšie teratogénne faktory – rubeola vírus, alkohol – alkoholový fetálny syndróm, cukrovka a niektoré lieky. Okrem toho sa do určitej miery podieľajú aj chromozómové abnormality – Downov syndróm, Patauov syndróm, Turnerov syndróm, mikrodelécia (typ mutácie, pri ktorej chýba časť chromozómu – pozn. red.) 22. chromozómu. Najčastejšie sa vyskytujúce vrodené srdcové chy-

k respiračným infektom. Ak nie je množstvo skratujúcej krvi veľmi veľké, nebývajú príčinou zlyhania srdca v predškolskom veku a indikujú sa na uzáver v predškolskom veku. V prípade väčšej závažnosti chyby je potrebná medikamentózna liečba a včasná operácia už v skorom období po narodení. Ďalší spôsob uzáveru týchto defektov okrem operačného riešenia je možnosť katetrizačného uzáveru. Vo väčšine prípadov sa takto v súčasnosti uzatvára defekt predsieňového septa, v prípade priaznivej polohy defektu aj defekt komorového septa a otvorený arteriálny duktus už od novorodeneckého veku. Niektoré defekty komorového septa, najmä tie, ktoré majú malý kaliber a sú uložené v svalovine medzikomorovej priehradky sa môžu v priebehu vývoja samé spontánne uzavrieť.

skratov. Pri tomto type defektov dochádza v srdci na úrovni srdcových priehradiek (predsieňové septum, komorové septum) alebo na úrovni veľkých ciev (aorta – pľúcnica) k prechodu okysličenej krvi do neokysličenej, čím sa zväčšuje množstvo cirkulujúcej krvi v pľúcach. Deti s takýmito chybami častejšie inklinujú

Ďalšiu, menej početnú skupinu chýb tvoria cyanotické srdcové chyby. Pacienti majú modrý kolorit kože. Ide o skupinu chýb so širokou škálou variability. Často ide o kritické chyby vyžadujúce si intenzívnu starostlivosť hneď po narodení; musia sa chirurgicky riešiť urgentne už v novorodeneckom veku. Starostlivosť o tieto deti je zorganizovaná tak, aby prevoz s poskytnutím potrebnej intenzívnej liečby z ktorejkoľvek lokality na Slovensku bol čo najrýchlejší. Prvotnú diagnostiku a stabilizáciu pacienta zabezpečujú rajónni detskí kardiológovia, ktorí špecializované pracovisko kontaktujú telefonicky. Typickým predstaviteľom tejto skupiny chýb je

transpozícia veľkých ciev. Ide o chybu, pri ktorej odstupujú veľké cievy zo srdca z opačných, nezodpovedajúcich komôr. Za normálnych okolností odstupuje z ľavej komory aorta a z pravej komory pľúcnica, ale v tomto prípade je to opačne. Z ľavej komory odstupuje pľúcnica a z pravej aorta. To má z následok, že okysličená krv cirkuluje medzi srdcom a pľúcami a odkysličená medzi srdcom a celým telom bez možnosti okysličenia. Preto je na prežitie dieťaťa nutné tento stav čo najskôr po diagnostikovaní vyriešiť voperovaním veľkých ciev na správne miesto. Ďalšou typickou „modrou“ chybou je Fallotova tetralógia. Predstavuje komplexnú chybu, ktorá pozostáva z defektu komorového septa, kombinovanej stenózy (abnormálne zúženie – pozn. red.) pľúcnice a defektu komorového septa. Deti trpia nedostatočným okysličovaním krvi, slabšie sa vyvíjajú, pri kriku výraznejšie omodrejú. V minulosti sa táto chyba operovala v dvoch etapách – čiastočná úprava, ktorá zabezpečila dostatočný prítok krvi do pľúc sa robila v dojčenskom veku, kompletná korekcia v predškolskom veku. Dnes sa kompletná operácia robí už v období pol roka až rok po narodení podľa závažnosti anatomického nálezu. Do tejto skupiny cyanotických chýb patria aj mnohé iné anatomické varianty, pri ktorých nie je dostatočne vyvinutá jedna komora srdca, preto srdce nemôže plnohodnotne fungovať. Aby deti netrpeli nedostatkom okysličenej krvi, robí sa v týchto prípadoch trojetapová operácia, tzv. Fontanova operácia. Výsledkom je zabezpečenie krvného obehu v tele jednou srdcovou komorou, pľúcny obeh sa zabezpečí cez „vykonštuované“ tunely priamo z ciev privádzajúcich odkysličenú krv do pľúcnice bez prietoku cez srdce. Tieto operácie sú náročné, vykonávajú sa etapovite od tretieho mesiaca až do štyroch rokov veku. Časté sú komplikácie s nutnosťou katetrizačných intervencií, nutnosť užívať lieky a limitácie v životospráve. Ďalšou skupinou vrodených srdcových chýb sú chyby bezskratové, teda také, pri ktorých nedochádza k miešaniu krvi medzi telovým a pľúcnym obehom. Patria sem chlopňové chyby, najmä stenózy pľúcnej a aortálnej chlopne a koarktácia (zúženie – pozn. red.) aorty. Chlopňové chyby sa v prípade potreby pri závažnej obštrukcii riešia v prvom rade katetrizačnou dilatáciou, až nasledujúci stupeň predstavuje chirurgické riešenie. Novorodenecká koarktácia aorty je kritická chyba, ktorá si vyžaduje okamžité chirurgické riešenie. V dospelom veku sa operuje po diagnostikovaní elektívne (výberovo – pozn. red.). V prípade opätovného zúženia aorty po operácii je možné dilatovať zúžené miesto katetrizačne, prípadne do miesta zúženia vložiť stent. O možnostiach diagnostiky a liečby vrodených chýb srdca sa dočítate v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia. MUDr. Viera Vršanská, CSc. MUDr. Marián Hrebík, MPH Národný ústav srdcových a cievnych chorôb Detské kardiocentrum

Vysokokvalitné Super Omega 3 nenasýtené mastné kyseliny napomáhajú znížiť hladinu škodlivého tuku v krvi, a tým blahodarne vplývajú na srdce a cievy.

Tak si to spočítajte: Super Omega 3 pomáhajú udržiavať zdravú hladinu tukov v krvi Super Omega 3 majú blahodarný vplyv na srdce a cievy Super Omega 3 podporujú celkovú duševnú pohodu Super Omega 3 podporujú správny vývoj a zdravie nervového systému

Doc. MuDr. Štefan Farský FESC. CSc. kardiológ a predseda Slovenskej ligy proti hypertenzii

“Odporúčam omega 3 nenasýtené mastné kyseliny.”

Výživový doplnok Super Omega 3 žiadajte vo svojej lekárni alebo na www.klubzdravia.sk

v ý ž i v a

Využitie enzýmov v medicíne Už v dávnoveku ľudia používali na liečenie rôznych rán a vredov dužinu a šťavu z ovocia bohatého na enzýmy (ﬁgy, papáju, ananás) alebo čerstvé časti niektorých orgánov obetných zvierat, takisto lu snaží vylúčiť škodlivinu, ktorá ho vyvolala, odstrániť s vysokým poškodené tkanivo a nahradiť ho novým. Bez zápalu by obsahom enzýmov sa nezahojil ani nešikovne porezaný prst, ani zlomená kosť. Opravná zápalová reakcia je nutná pre zahojenie (bez toho, každej chirurgickej rany. Ak však zápal trvá príliš dlho, samozrejme, aby alebo sa neustále opakuje, znamená to, že v organizme nie je niečo v poriadku. vedeli, čo sú to enzýmy a že práve Pomoc pri liečbe zápalov, tie liečia). opuchov a porúch imunity

Moderná medicína využíva určité enzýmy na liečbu celého radu ochorení. Niektoré sa podávajú na podporu trávenia, iné sa používajú na lokálnu liečbu zle sa hojacich rán a ďalšie, v injekčnej forme, slúžia na rozpúšťanie krvných zrazenín v cievach životne dôležitých orgánov - napríklad pri liečbe akútneho infarktu. V posledných desaťročiach sa rozvíja a stále viac aj využíva takzvaná systémová enzýmoterapia (najznámejším liekom je Wobenzym). Podáva sa vo forme tabliet a obsahuje zmesi niektorých rastlinných a živočíšnych enzýmov. Aby sa enzýmy v žalúdku nepoškodili kyslými tráviacimi šťavami, sú tablety chránené špeciálnym obalom. Rozpúšťajú sa až v tenkom čreve, odkiaľ sa časť z nich vstrebáva do krvného a lymfatického obehu a do tkanív. V organizme pomáhajú predovšetkým tam, kde prebieha zápal.

Čo je zápal? Je to prirodzená obranná reakcia organizmu, ktorú zabezpečuje imunitný systém. Zjednodušene by sme mohli povedať, že naše telo sa prostredníctvom zápa-

Enzýmy využívané v systémovej enzýmoterapii nepotláčajú zápal ako klasické protizápalové lieky, ale „optimalizujú" jeho priebeh tak, aby prebehol pre organizmus pokiaľ možno čo najpriaznivejšie, a čo najrýchlejšie bezo zvyšku zasa odznel. Enzýmy totiž dokážu štiepiť škodlivé látky vznikajúce pri zápale a tým, že zlepšujú funkciu lymfatického systému, napomáhajú k ich odstráneniu. Urýchľujú vstrebávanie opuchov a obmedzujú ich tvorbu. Upravujú prekrvenie postihnutých tkanív, ich zásobovanie živinami a kyslíkom. Vďaka tomu obmedzujú tiež bolesť spojenú so zápalom a podporujú a urýchľujú hojenie a regeneráciu. Svojím pôsobením na imunitný systém navyše zabezpečujú, aby sa zápaly neopakovali a nestali sa chronickými. Systémová enzýmoterapia sa preto stále častejšie využíva pri liečbe veľkého počtu zápalových ochorení – od zápalu dýchacích alebo močových ciest cez gynekologické zápaly až po zápaly kĺbov a žíl. Urýchľuje tiež hojenie po úrazoch a skracuje dobu liečby pooperačných rán. Pomáha dokonca i v prípade bakteriálnych zápalov, kedy je potrebné nasadiť antibiotiká. Enzýmy totiž uľahčujú prienik antibiotík do ťažko prístupných tkanív a tým zvyšujú účinok antibiotickej liečby. Preto je také výhodné užívať enzýmy, keď musíme brať antibiotiká. -IR-

r o z h o v o r

Špecialistka na kosti

a kĺby MUDr. Elena Ďurišová, primárka Reumatologicko-rehabilitačného centra v Hlohovci prácou so svojimi pacientmi „žije“. V odpovediach na otázky Bedekra zdravia rozpráva o všetkých aspektoch pomoci pacientom s osteoporózou.

Pani primárka, vaše pracovisko bolo na Slovensku jedno z prvých, ktoré sa začalo zaoberať problematikou osteoporózy – rednutia kostí. Čo považujete v tomto smere za najdôležitejšie? Jednoznačne včasnú diagnostiku a komplexnú liečbu osteoporózy, čo môžeme dosiahnuť len správnou motiváciou pacienta a najmä vzájomnou spoluprácou (keďže kosť sa mení pomaly a liečba musí byť dlhodobá). V rámci včasnej diagnostiky osteoporózy je to najmä aktívne vyhľadávanie pacientov s rizikovými faktormi v populácii. Aké sú rizikové faktory osteoporózy a aké máte skúsenosti s vyhľadávaním rizikových pacientov? Rizikové faktory osteoporózy sú najmä: ženské pohlavie, biela rasa, výskyt osteoporózy v rodine, včasná menopauza – pred 45. rokom života, vek ženy nad 65 rokov a muža

nad 70 rokov, nízky index hmotnosti, nízky príjem vápnika, nedostatok pohybovej aktivity. S osteoporózou sú však spojené aj iné ochorenia, napríklad ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním – štítnej žľazy, prištítnych teliesok, nadobličiek, pohlavných žliaz, ale aj obličkové, krvné, pečeňové či ochorenia tráviacej sústavy, ďalej reumatické zápalové choroby a ochorenia spojené s dlhodobým znehybnením. Osteoporózu môže vyvolať aj dlhodobé užívanie niektorých liekov. Veľmi dôležitá je informovanosť verejnosti, ako aj spolupráca praktického lekára so špecialistom – osteológom. Ja osobne sa snažím publikovať v rôznych časopisoch, mám rozhlasové a televízne vystúpenia, veľa prednášok. Tieto aktivity sú často spojené aj s vyšetrovaním periférneho typu denzitometrie. Pri nameraní nízkych hodnôt je pacient indikovaný na vyšetrenie celotelo-

vým denzitometrom, ktoré v plnej hodnote hradia zdravotné poisťovne s nadväznosťou komplexnej liečby osteoporózy. Napriek všetkým týmto aktivitám mám dojem, že pacienti stále prichádzajú na vyšetrenie neskoro, niektorí žiaľ už aj so zlomeninou stavca, predlaktia, ale i hornej časti stehnovej kosti. Dlhé roky sa venujete aj problematike pohybovej liečby pri osteoporóze, opakovane ste publikovali vlastnú cvičebnú zostavu. Mohli by ste nám ju bližšie predstaviť? K dostatočnej záťaži kostí obyčajne nestačí pohyb v bežnom živote, je nutné cvičenie s odstupňovaním súborov cvikov. Cvičebná zostava podľa Ďurišovej spĺňa všetky tieto parametre a je praxou overená i pre pacientov s komplikáciami osteoporózy. Odbornej lekárskej verejnosti sme prezentovali prácu, ktorá preuká-

be, aby sme všetkými dostupnými prostriedkami predišli komplikáciám osteoporózy typu osteoporotických zlomenín.

Kniha pacientom pomôže v teoretickej príprave k celkovej správnej liečbe, kde správna pohybová aktivita je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Okrem komplexnosti musí byť liečba osteoporózy pravidelná a dlhodobá. Aké sú vaše skúsenosti? Práve z tohto dôvodu som napísala aj knihy o komplexnej problematike osteoporózy ako napríklad Osteoporóza – tichý zlodej kostí – cvičenie pri bolestiach chrbtice. Najnovšia publikácia má názov Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza). Pacient by mal mať možnosť prečítať si všetky dôležité informácie o ochorení, jeho výskyte, odhaľovaní, komplexnej lieč-

Prečo vaša kniha Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza) dostala názov nová edukačná pomôcka pre pacientov s osteoporózou? Kniha je prvým veľkým teoretickým základom pre pacientov s osteoporózou. K tomuto prispieva nahraté CD s jednotlivými cvičebnými zostavami. Ďalej kniha uvádza dýchacie a stabilizačné cvičenia, informácie o protetických pomôckach i zásady Školy chrbta, pomocou ktorých sa pacient naučí, ako sa má k svojej chrbtici správať, ako ju má správne zaťažovať pri bežných denných činnostiach. Všetky tieto opatrenia prispievajú k zlepšeniu stability a koordinácie, ktoré sú dôležitou súčasťou prevencie pádov. Takto sa stáva publikácia s CD novou edukačnou zdravotnou pomôckou overenou v praxi aj pre pacienta s osteoporózou.

Primárka MUDr. Elena Ďurišová má komplexné vzdelanie v reumatológii – osteológii, vnútornom lekárstve, fyziatrii, balneológii a liečebnej rehabilitácii, akupunktúre a rôznych typoch naturálnej medicíny. Je držiteľkou viacerých odborných certiﬁkátov. Veľa času venuje najmä diagnostike a liečbe osteoporózy. Napriek dlhoročným skúsenostiam si stále myslí, že táto oblasť má ešte rezervy. Vidí ich najmä vo včasnej diagnostike osteoporózy a jej komplexnej liečbe. To sa odzrkadľuje aj na jej práci na pracovisku - jednom z prvých, ktoré sa zaoberalo problematikou osteoporózy. V príjemnom modernom prostredí tu okrem ambulancií nájdete aj priestory na cvičenie a rehabilitáciu a iné miestnosti, určené na špeciálne procedúry. Každú svoju voľnú chvíľu venuje stretnutiam s odbornou verejnosťou, ale aj s pacientmi na prednáškach, ktoré sú venované rôznym stránkam bolesti

ľudského tela, najmä oblasti pohybového aparátu. Sama je po opakovanej operácii krčnej chrbtice a na vlastnej koži pocítila dôležitosť pohybovej liečby v komplexnosti terapie pacienta s chronickou bolesťou pohybového aparátu. A to bol jeden z ďalších podnetov, pre ktorý tvorila, prednášala, účinkovala v rozhlasových a televíznych reláciách a písala najmä pre pacientov (knihy Osteoporóza – tichý zlodej kostí – cvičenie pri bolestiach chrbtice, jej nemecká verzia „Osteoporosis“, posledná úspešná publikácia Ženské bolesti chrbtice – sterilita, inkontinencia, osteoporóza, nahraté CD s cvičením). Kolegovia jej novú knihu s CD označili za novú edukačnú pomôcku pre pacientov nielen s osteoporózou. MUDr. Elena Ďurišová bola prednedávnom ocenená za mimoriadne výsledky dosiahnuté v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a za celoživotnú prácu v oblasti zdravotníctva.

Prečo ste spojili do jednej publikácie s názvom „Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza) tri rôzne ochorenia? Muži mi vyčítajú, že som knihu venovala len ženám. Nie je to celkom pravda. Každé životné obdobie človeka má svoje úskalia, ktoré sa môžu prejaviť poruchou v oblasti chrbtice a močovo-pohlavných orgánov. Percentuálne je na tom horšie ženské pohlavie. Preto táto publikácia obsahuje viac rád pre ženy, ale samozrejme veľa užitočných informácii (najmä o stravovaní a cvičení) aj pre mužov. Popisuje sa, že 80 % všetkých bolestí spôsobuje svalová bolesť. Je známe, že dlho pôsobiace funkčné poruchy v oblasti chrbtice dávajú predpoklad vzájomného reflexného pôsobenia svalov a vnútorných orgánov. Preto môžeme správnou pohybovou aktivitou ovplyvniť i funkciu vnútorných orgánov. Všetky tri ochorenia sú viazané na oblasť chrbtice s možným reflexným pôsobením svalov a vnútorných orgánov, pri svalovej nerovnováhe môžu byť sprevádzané bolesťou, majú výrazný civilizačný faktor s neustále stúpajúcou tendenciou výskytu. Kniha je rozdelená na tri časti. Posledná časť knihy podrobne spracováva problematiku osteoporózy – rednutia kostí, ktoré je závažným ochorením spojeným s bolesťami a rizikom zlomeniny i po minimálnom úraze (hlavne v oblasti stavcov chrbtice, krčka stehnovej kosti, zápästí). Výskyt ochorenia na Slovensku sa odhaduje na 8 % obyvateľstva, t.j. približne 400-tisíc obyvateľov, a je predpoklad nárastu počtu pacientov s osteoporózou i počtu zlomenín na podklade rednutia kostí so závažnými zdravotnými, sociálnymi i ekonomickými dopadmi. Pacienti s osteopéniou môžu cvičiť všetky tri cvičenia uvedené v publikácii. Zostava č. 1 podľa Mojžišovej má

zala účinnosť tohto cvičenia na pacientky s osteoporózou. Cvičenie pozostáva z presne definovaných cvikov v štyroch polohách tela, pričom dodržiava základné kinezioterapeutické pravidlá. Cviky sú veľmi jednoduché, nenáročné, ale veľmi účinné. Vykonávajú sa pomaly, plynulým pohybom. Správna intenzita cvičenia a jeho pravidelnosť sú zárukou vyburcovania kostných buniek k činnosti, čo vedie k zvýšeniu kvality kosti a predchádzaniu zlomeninám.

r o z h o v o r charakter samonapravovacích cvikov skoro celej chrbtice. Cvičenie č. 2 s názvom Lúčky upravuje svalovú nerovnováhu v oblasti panvového dna a takto kvalitné svalstvo panvového dna „drží“ chrbticu zospodu. Týmto nielen zlepšuje činnosť vnútorných orgánov – najmä močovopohlavných, ale znižuje aj bolesti v oblasti chrbtice a pripraví svaly v jej okolí na väčšiu záťaž, ktorá je potrebná pri vyburcovaní kostných buniek k činnosti, aj pri osteoporóze. Cvičenie číslo 3 – špeciálna zostava podľa Ďurišovej upravením svalovej nerovnováhy a zvýšením svalovej sily s vytvorením vlastného kvalitného svalového korzetu nielen zmierni bolesti v oblasti chrbtice, ale zlepší aj kostné parametre. Pacienti s osteoporózou striedajú cvičenie podľa Ďurišovej s cvičením zostavy panvového dna. Tieto typy cvičení sú navyše doplnené o dýchacie cvičenia, cviky antigravitačnej relaxácie, cvičenia na nestabilnej

podložke, s nácvikom Školy chrbta. Zlepšením rovnováhy a koordinácie pohybov pomáhame predchádzať pádom, ktoré sú výrazným faktorom vzniku zlomenín. Aké akcie pripravujete? Pripravujeme sériu prednášok aj s denzitometrickým vyšetrením periférneho typu pre pacientov v rôznych kútoch Slovenska, pravidelné besedy s pacientmi v kúpeľoch Lúčky (aj s nácvikom cvičebných zostáv), rozhlasové a televízne relácie, odborné články. Pravidelne vykonávame nácvik špeciálnych cvičení (sterilita, inkontinencia, osteoporóza) pondelok – streda o 14. hod. po telefonickom objednaní 033/73 01 820 v Reumatologicko-rehabilitačnom centre v Hlohovci. Navyše: od októbra (pondelky od 17. do 18,30.) tu prebiehajú kurzy samonapravovacieho cvičenia s prvkami orientálnych tancov pre všetky ženy, ktoré majú bolesti chrbtice alebo im chcú

predchádzať. Po dobrých ohlasoch kurzov pre zdravotníkov organizujeme Kurzy kinezioterapie – pohybovej liečby pri osteoporóze aj pre pacientov. Naučia sa lepšie orientovať v problematike ochorenia, správne vykonávať jednotlivé cviky a pracovať v domácom prostredí tak s knihou, ako aj s CD s nahratými cvičebnými zostavami. V Reumatologicko-rehabilitačnom centre v Hlohovci (bližšie informácie o všetkých aktivitách na www. rrc.sk) sa snažíme napĺňať všetky parametre úspešnosti v starostlivosti o pacienta s osteoporózou spojením teórie a praxe vo všetkých oblastich, ktoré som spomínala: pri včasnom odhalení ochorenia, správnej diagnostike, komplexnej liečbe a rovnako aj motivácii pacienta k spolupráci na dlhodobej liečbe aj v domácom prostredí. Takto sa snažíme predísť nielen zlomeninám na podklade osteoporózy a zlepšiť kvalitu života našich pacientov.

Nedajme sa zlomiť osteoporózou

-PR-

Osteoporóza, nazývaná aj tichý zlodej kostí, je mimoriadne závažné ochorenie, ktorým trpeli ženy už v období staroveku. Dokazujú to egyptské múmie staré 4000 rokov. Dnes však už ženy nemusia znášať osud svojich egyptských predchodkýň. Moderná medicína má totiž dostatok informácií na to, aby sme mu mohli predchádzať a vedeli ho efektívne liečiť. Napriek tomu je aj dnes osteoporóza mimoriadne rozšíreným ochorením, ktoré postihuje každú tretiu ženu a každého piateho muža vo veku nad 50 rokov. Odhaduje sa, že v Európe trpí osteoporózou viac ako 30 % žien po menopauze, pričom viac ako 40 % z nich aspoň raz v živote utrpí osteoporotickú zlomeninu.1 Na Slovensku má osteoporózu asi 300 000 ľudí, z ktorých je 30 % diagnostikovaných a len 18 % adekvátne liečených.2 Dôvodom je, že osteoporóza sa neprejavuje žiadnymi typickými príznakmi a nebolí. Preto ju pacienti aj lekári často prehliadajú a pacient sa o nej často dozvie až po vzniku prvej zlomeniny. Práve zlomeniny patria k najzávažnejším následkom osteoporózy, a to nielen pre spôsobenú bolesť, ale aj pre dočasnú alebo dlhodobú imobilitu a závislosť od pomoci okolia. Zlomeniny bedrového kĺbu navyše zvyšujú riziko úmrtnosti žien nad 55 rokov3 až 6-násobne, pričom asi 20 % pacientov po zlomenine bedrového kĺbu do 1 roka4 zomrie a vyše 50 % žien po roku od zlomeniny nie je schopných chodiť bez pomoci5. Osteoporóza má aj závažné ekonomické dopady, keďže na liečbu osteoporotických zlomenín je ročne v Európe vynaložených až 36 mld. eur a na základe súčasných trendov sa odhaduje nárast tejto sumy do roka 2050 až na 76,7 mld. Preto je mimoriadne dôležité ochorenie nielen odhaliť včas, ale nastaviť

vhodnú liečbu a uvedomiť si, že osteoporóza nie je chrípka a nezmizne za týždeň. Lieky je potrebné užívať nepretržite celé roky, niekedy aj doživotne. Na základe dostupných údajov však vieme, že ani rok po osteoporotickej zlomenine sa až 8 z 10 žien nelieči.6 Častým javom medzi pacientkami je vynechanie jednej alebo viacerých dávok liečby, resp. jej úplné prerušenie. To však vedie k 20-percentnému nárastu výskytu zlomenín a až 50-percentnému nárastu rizika hospitalizácie, čo určite nepoteší nikoho z nás.7 Najdôležitejším cieľom liečby osteoporózy je zabrániť vzniku zlomeniny. Na rozdiel od minulosti, kedy boli vápnik a vitamín D jedinými dostupnými liekmi na liečbu osteoporózy, v súčasnosti sa možnosti liečby už podstatne rozšírili, aj keď zatiaľ ešte nie je situácia celkom uspokojivá. Lieky, ktoré sú dostupné na trhu, majú viacero nežiaducich účinkov a do veľkej miery prinášajú pacientkam obmedzenia v každodennom živote, čo je často príčinou prerušenia liečby. Efektivita liečby sa v takýchto prípadoch výrazne znižuje a obyčajne vyústi do ďalších zlomenín. Kľúčová zodpovednosť v dosahovaní výsledkov pri liečbe osteoporózy preto leží na samotnom pacientovi, ktorý musí dlhodobo zachovať sebadisciplínu a dodržiavať odporúčania svojho lekára. Aj v liečbe osteoporózy však veda napreduje a medicína prichádza s novými poznatkami

Normálna kosť

Osteoporotická kosť

o stavbe a metabolizme kostí. Na základe najnovších poznatkov z oblasti biológie kosti vedci vyvinuli novú vysoko účinnú liečbu, ktorej mechanizmus účinku je založený na napodobňovaní prirodzených procesov tvorby a odbúravania kostnej hmoty v ľudskom tele. Ide o prvý liek, ktorý sa viaže na kľúčový regulátor odbúravania kostí, čím zabraňuje znižovaniu hustoty kostnej hmoty. Nový liek, ktorý je schválený na liečbu osteoporózy, navyše formou podávania vo forme podkožnej injekcie raz za 6 mesiacov odbúrava aj kľúčové prekážky pre dlhodobú liečbu, ako sú žalúdočné problémy, potreba užívať liek nalačno, či zotrvať po jeho užití vo vzpriamenej polohe. Má preto tie najlepšie predpoklady pre efektívnu liečbu tohto ochorenia. Liečba podávaná raz za pol roka výrazne zvyšuje mieru spolupráce pacienta a tým aj pravdepodobnosť, že pacient pri nastavenej liečbe zotrvá. Tento spôsob užívania dáva pacientom navyše pocit nezávislosti, pretože s výnimkou návštevy lekára dvakrát ročne nevytvára žiadne ďalšie obmedzenia, Liek už prešiel schválením Európskej komisie a v blízkej dobe by mal byť dostupný aj pre pacientov na Slovensku. 1. Epidemiology.” International Osteoporosis Foundation. Accessed at http://www.iofbonehealth.org/health-professionals/about-osteoporosis/epidemiology.html on 10 March 2009. 2. MUDr. P. Maresch, CSc., I. ortopedicko-traumatologická klinika FNsP, LF UK a SZU Bratislava, prezentácia: Zlomeniny – závažný klinický prejav osteoporózy, Bone Academy, 7.Apríl, 2010 3. Cauley JA et al. Osteoporos Int 2000;11:556–561. 4. Cole ZA et al. Current Rheumatology Reports 2008;10:92–96. 5. Keene GS et al. BMJ 1993;307:1248–1250. 6. Brown SA et al. Med Clin N Am 2003;87:1039–1063. 7. Huybrechts KF et al. Bone 2006;38:922–928.

Cirhóza pečene Slovným spojením cirhóza pečene sa označuje konečné štádium všetkých chronických chorôb pečene. Tri štádiá Cirhóza pečene sa v bežnej praxi sa rozdeľuje na tri štádiá (podľa Childa a Pugha) Štádium A označuje miernu „kompenzovanú“ chorobu, ktorá sa navonok nemusí nijako prejaviť. Varovnými znakmi môže byť nechutenstvo, pocit plnosti v žalúdku, celková slabosť. V tomto štádiu vznikne podozrenie na chorobu zvyčajne pre odchýlky pri preventívnom vyšetrení krvi, alebo sonografickom vyšetrení. Lekár sa zameriava na hľadanie a liečbu vyvolávajúcej príčiny cirhózy. Ak je príčinou alkoholová choroba pečene a pacient sa stane abstinentom, je možný kompletný ústup príznakov a prirodzená schopnosť regenerácie pečene môže pokryť nároky organizmu, čiže „chorobu vyliečiť“. V štádiu B sa už zvyčajne zjavujú prvé komplikácie, ktoré bývajú často len prechodné. Sú to nadmerné množstvo tekutiny v bruchu – ascites či rozšírenie pažerákových ciev – pažerákové varixy so zvýšeným rizikom krvácania. Pri vyšších nárokoch na pečeň (napríklad pri horúčkovitom ochorení) môže dôjsť k celkovému ožltnutiu (ikterus), častejšie však len k ožltnutiu očných bielok (subikterus). Pacienti zvyčajne trpia únavou, slabosťou, ubúdaním svalov a často i podkožného tuku, poruchami sexuálnych funkcií a ženy poruchami menštruačného cyklu. Pre poruchu v tvorbe faktorov zodpovedných za zrážanlivosť krvi a pre pokles množstva krvných doštičiek sa môže prejaviť krvácanie z ďasien, pomalšie zrážanie krvi po bežných poraneniach. Môžu to však byť i prvé varovné príznaky choroby. I v tomto štádiu je úlohou lekára pátrať po príčine choroby pečene a úlohou pacienta je dodržiavať stanovený režim – prísnu abstinenciu alkoholu. Nie je vhodné ani príležitostné požívanie menších množstiev alkoholu. Postihnutá pečeň totiž nie je schopná rozkladať alkohol

tak ako zdravá, a aj malé množstvo alkoholu predstavuje pre ňu neprimerane veľkú záťaž. Liečba sa zameriava na predchádzanie alebo minimalizáciu uvedených komplikácií (eradikácia varixov, podávanie K vitamínu (faktoru zrážania krvi, ktorý chorá pečeň nevie vytvoriť). Podávajú sa lieky cielene liečiace zistené pečeňové ochorenie (ak nejaké bolo identifikované). V tomto štádiu sa lekár zamýšľa i nad možným prínosom transplantácie pečene.

Stupňovanie komplikácií V štádiu C sú pacienti zvyčajne slabí, s tenkými končatinami (pre úbytok svalov) a výrazným bruchom (ascites). Mužom sa často zväčšia prsníky (gynekomastia) a zmenšia semenníky z dôvodu nesprávneho metabolizmu hormónov (a tiež užívania liekov zastavujúcich tvorbu testosterónu). Na tvári a koži hrudníka sa zvyknú zjavovať červené rozšírené cievky (teleangiektázie), na koži brucha zase rozšírenie podkožných ciev vytvára takzvanú hlavu medúzy (caput medusae). Stupňujú sa i vyššie popisované komplikácie choroby: ascites býva trvalý, častejšie alebo dlhodobo sa vyskytuje ožltnutie – ikterus. Pečeň nestíha plniť svoje funkcie pri tvorbe bielkovín (vrátane bielkovinových pôsobkov zodpovedných za obranyschopnosť organizmu), z čoho vyplýva zvýšená náchylnosť na rôzne infekcie a výskyt opuchov. Okrem bežných infekcií (chrípka, nádcha) je tu aj možnosť infekcie tekutiny v bruchu (ascitu) s rozvojom takzvanej spontánnej baktériovej peritonitídy, ktorej prvým príznakom často nemusí byť zvýšená telesná teplota, ale bolesť brucha. Následne môže nastať stav zmätenosti až úplná strata vedomia, takzvaná hepatálna encefalopatia až hepatálna kóma ako príznak neschopnosti pečene očistiť organizmus od amoniaku (produkt črevnej flóry, ktorý má nepriaznivé účinky na mozog). Hepatálna encefalopatia sa môže prejaviť buď pri zvýšených nárokoch na pečeň, alebo jej príznaky môžu byť prítomné trvale ako zmeny osobnosti, znižovanie intelektu a strata pamäte. V tomto štádiu choroby je zvyčajne i pri dôslednom dodržiavaní dohodnutých pravi-

diel (obmedzený príjem tekutín, vyhýbanie sa liekom poškodzujúcim pečeň a tiež možným zdrojom infekcie, úplná abstinencia alkoholu) nutná opakovaná hospitalizácia. Prognóza pacientov je nepriaznivá.

Diagnostika Opiera sa okrem rozhovoru s lekárom a podrobného klinického vyšetrenia (odber anamnézy a kompletné fyzikálne vyšetrenie), tiež o odber krvi (biochemický rozbor) a o zobrazovacie metódy – ultrasonografiu brucha (USG abd.) a gastrofibroskopické vyšetrenie (GFS). V špecifických prípadoch je nutné doplniť počítačovú tomografiu brušnej dutiny (CT vyšetrenie) o odber vzorky z pečene (bioptické vyšetrenie, hlavne pri podozrení na vírusový pôvod pečeňovej choroby). USG vyšetrenie je nebolestivé, podrobne zobrazuje pečeň a ostatné orgány brušnej dutiny, najmä slezinu; posúdiť sa ním dá eventuálna prítomnosť kolaterálnych ciev – čo sú príznaky spomalenia až zastavenia v toku cez hlavnú žilu pečene – vrátnicovú žilu (portálna hypertenzia). GFS vyšetrením sa hľadajú rozšírené cievy pažeráka (pažerákové varixy) a žalúdka (portálna gastropatia).

Liečba Závisí od štádia a príčiny pečeňovej choroby. Jedinou úplnou liečbou cirhózy pečene je transplantácia pečene, avšak nie každý je vhodný na podstúpenie takejto radikálnej operácie i pre následnú potrebu dlhodobého užívania liekov znižujúcich imunitu. Liečba v skorých štádiách je zameraná na prvotnú pečeňovú chorobu (liečba primárnej biliárnej cirhózy, autoimunitnej cho-

roby pečene, vírusovej hepatitídy). V neskoršom štádiu sa sústreďujeme na zmiernenie komplikácií. Pri ascite podávame lieky na odvodnenie, pri nedostatočnom efekte sa odpúšťa tekutina z brucha (punkcia ascitu). Pri rozšírení pažerákových ciev (varixoch) sa podáva liek spomaľujúci srdcovú frekvenciu a pri opakovaných GSF vyšetreniach sa žilové rozšírenia odstraňujú. Aby sa predchádzalo stavom zmätenosti, črevo sa očisťuje pomocou laktulózy. Dôležitú úlohu tiež zohrávajú ostatné režimové opatrenia ako ochrana pred infekciami (hlavne v chrípkovej sezóne je vhodné vyhnúť sa nákupným centrám a mestskej hromadnej doprave), pitný režim (pitie maximálne litra tekutín v lete, pol litra tekutín v ostatných častiach roka), abstinencia a starostlivosť o správnu výživu – dostatočný kalorický príjem predovšetkým v podobe cukrov, a naopak, znížený príjem bielkovín a tukov, obmedzovanie príjmu kuchynskej soli a ak je to potrebné, pravidelné prehliadky u odborného lekára (gastroenterológa).

Prognóza Závisí od miery spolupráce pacienta a lekára, od základnej pečeňovej choroby a od štádia choroby v čase jej diagnostikovania. Pri záchyte ochorenia v skorom štádiu je možné pri dodržiavaní režimových opatrení chorobu výrazne spomaliť, avšak pri neskorom záchyte je často liečba komplikácií nemožná a pacient im podľahne. Príčinou smrti býva nezvratné krvácanie, rozvrat vnútorného prostredia (spôsobený zlyhaním pečene a následne i obličiek – hepatorenálny syndróm) alebo nádorové ochorenie (najčastejšie hepatocelulárny karcinóm). MUDr. Jana Kindlová

Nový Národný register pacientov s cirhózou pečene

Slovenská hepatologická spoločnosť v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou Bayer spustila v apríli Národný register pacientov s cirhózou pečene. Jeho cieľom je včasne identiﬁkovať a zachytiť pacientov, ktorým diagnostikovali cirhózu pečene a predísť tak potenciálnemu riziku vzniku hepatocelulárneho karcinómu (nádoru pečene - HCC). "Chceme získať údaje o minimálne tisícke pacientov na Slovensku," povedal prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti Peter Jarčuška. Register je vytvorený ako online

databáza na webovej stránke, do ktorej majú prístup lekári s jedinečným prístupovým heslom a kódom. Zložka pacienta pozostáva z údajov získaných pri jeho prvej návšteve a z ďalších, získaných pri pravidelných návštevách v šesťmesačných intervaloch. "Pri efektívnom skríningu HCC u pacientov s cirhózou pečene je možné ho zachytiť vo včasnom štádiu a potom môžeme pacienta efektívne liečiť parciálnou resekciou alebo transplantáciou pečene," vysvetlil Jarčuška. Cirhóza pečene predstavuje závažný

zdravotnícky problém. Rôznymi komplikáciami významne zhoršuje kvalitu života pacienta. Vyžaduje si časté hospitalizácie, ošetrovanie a liečbu náročnými liečebnými metódami vrátane transplantácie pečene. Najčastejšie vzniká v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholických nápojov. "Kedysi bola alkoholová cirhóza pečene ochorením nižších spoločenských vrstiev, dnes je to úplne inak. Touto chorobou často trpia ľudia na vysokých postoch či manažéri," uviedol Jarčuška.

m e d i c í n a

Steatóza pečene Na otázky týkajúce sa zvýšeného obsahu tuku v pečeňových bunkách odpovedá MUDr. Tomáš Koller, PhD., internista a gastroenterológ z V. internej kliniky LF UK a FNsP v Bratislave.

Čo je to steatóza ? Steatóza alebo stukovatenie pečene je veľmi častý stav. V kulinárstve je tento jav dobre známy už mnoho storočí. Prekrmovaním husí alebo kačíc potravou bohatou na sacharidy sa dosahuje výrazné stukovatenie ich pečene. Toto sa potom využíva na prípravu chutných jedál. V medicíne je steatóza definovaná ako zvýšený obsah tuku v pečeňových bunkách. Cytoplazma alebo vnútro pečeňovej bunky je celé vyplnené tukom. Za normálneho stavu je takto postihnutých nie viac ako 5% pečeňových buniek. V extrémnych prípadoch môže byť stukovatených 90 až 95 % pečeňových buniek. Aké sú príčiny vzniku steatózy ? Je ich mnoho. Dali by sa rozdeliť do dvoch veľkých skupín. V prvom rade ide o takzvané primárne príčiny, čiže stav spôsobený rezistenciou na inzulín. Tá vzniká v súčasnosti ako výsledok blahobytného spôsobu života, ktorý zahŕňa málo pohybovej aktivity, zvýšený príjem cukrov a nadmernú hmotnosť. Odborne mu hovoríme aj metabolický syndróm, ktorý ide ruka v ruke s vysokým krvným tlakom, cukrovkou a poruchou metabolizmu tukov. Do tohto obrazu dnes patrí aj steatóza pečene, ktorú pozorujeme približne v 50 % prípadov ľudí s obezitou alebo cukrovkou. Druhou veľkou skupinou sú sekundárne steatózy, keď steatóza vzniká následkom nejakej choroby alebo vplyvom vonkajšieho prostredia. Najlepším príkladom tohto typu steatózy je alkoholová steatóza pečene. Ochorenie môžu taktiež navodiť aj niektoré lieky alebo toxické látky typu organických rozpúšťadiel alebo ťažkých kovov. Príčinou je aj veľmi drastické chudnutie, či už vplyvom vôle, alebo chirurgických výkonov. To vedie k masívnej mobilizácii tukových zásob z oblasti podkožného a brušného tuku, ktorý sa následne musí spracovať v pečeni.

Aké riziká predstavuje steatóza pečene pre zdravie? V minulosti sa steatóza pečene považovala za neškodnú diagnózu. Názory sa v súčasnosti menia a sú dôkazy o tom, že steatóza pečene môže znamenať pre svojho nositeľa aj určité riziko. Riziko metabolického syndrómu, ktorý najčastejšie steatózu pečene spôsobuje, je predovšetkým v ateroskleróze a jej komplikáciách. Sú to najmä cievna mozgová príhoda, infarkt srdcového svalu, zlyhanie obličiek a periférne cievne problémy, ktoré môžu vyústiť aj do predčasného úmrtia. Druhým rizikom steatózy je poškodenie pečene, pretože u približne 10 % ľudí je sprevádzaná aj zápalovými zmenami v pečeni, ktorým odborne hovoríme steatohepatitída. Tento typ chronickej hepatitídy pečeň progresívne poškodzuje. Môže mať za následok vznik cirhózy so zlyhaním pečene a niekedy aj rakovinou pečene. Sekundárne príčiny steatózy sú rizikové samotnou svojou príčinou, a to najmä konzumáciou alkoholu, otravou toxickými látkami, prípadne užívaním niektorých liekov. Ako sa steatóza pečene zisťuje? Voľným okom sa spozorovať nedá. Krvné testy tiež neumožnia presne zistiť steatózu pečene, aj keď niekedy môžu byť pečeňové testy ľahko zvýšené. Rýchlym a relatívne lacným vyšetrením, ktoré takmer vždy odhalí vyšší stupeň steatózy pečene, je ultrazvukové vyšetrenie. Ďalšou možnosťou je CT vyšetrenie, prípadne magnetická rezonancia. Najpresnejším vyšetrením na zistenie steatózy pečene a jediným vyšetrením na dôkaz steatohepatitídy je bioptické vyšetrenie pečene. Vzorku odobratú z pečene ihlou vyšetrí patológ pod mikroskopom. Toto vyšetrenie však vykonávame len pacientom, v prípade ktorých je na steatohepatitídu dôvodné podozrenie. V ostatných prípadoch stačí ultrazvuk.

Ako sa ochorenie lieči? V prvom rade sa lieči príčina steatózy. Ak sú ňou obezita a sedavý spôsob života, je potrebné tieto faktory zmeniť. Vytrvalostný typ športovej aktivity a ľahká redukcia hmotnosti sú vôbec najúčinnejšími opatreniami zo všetkých. Priaznivo ovplyvňujú jednak steatózu pečene, tak aj nebezpečnejšiu steatohepatitídu. Pri cukrovke alebo poruche metabolizmu tukov je potrebné držať správnu diétu a užívať predpísané lieky. Podobne je to aj pri vysokom tlaku krvi. Abstinencia taktiež výrazne zlepšuje alkoholovú steatózu pečene. Je možné steatózu pečene vyliečiť? Áno je. Steatóza sa považuje za zvrátiteľný stav a pri dostatočnom dodržiavaní liečebných opatrení, pravidelnej fyzickej aktivite a adekvátnej liečbe je možné úplné vyliečenie. Medicína pozná pomerne málo chorôb, ktoré je možné úplne vyliečiť bez následkov, ale steatóza pečene medzi také choroby patrí. MUDr. Tomáš Koller, PhD. V. internej kliniky LF UK a FNsP v Bratislave.

Pečeň potrebuje BÉČKO Obrovskú množinu vitamínov delíme podľa rozpustnosti na dve skupiny - rozpustné vo vode a rozpustné v tuku. Do druhej skupiny patrí vitamín A, D, E a vitamíny skupiny K (K1, K2 a K3). Prvá skupina je čo do počtu bohatšia, tvorí ju komplex B vitamínov, vitamín C a bioﬂavonoidy (vitamín P). Keď hovoríme o steatóze pečene, zaujíma nás predovšetkým rozsiahla skupina vitamínov skupiny B, pretože spolu s vitamínom A sú kľúčové pri metabolizme tukov a bielkovín a hrajú významnú úlohu aj pri odbúravaní sacharidov. Názov Posvieťme si na tri z nich, a to na vitamín B1 (tiamín), vitamín B6 (pyridoxín) a vitamín B12 (kyanokobalmín). Táto jedinečná kombinácia sa nachádza aj v lieku z indikačnej skupiny vitamínov Milgamma®N. „Bé jednotka“ plní ochrannú funkciu pred zápalmi nervov. Reguluje metabolizmus glukózy, zabezpečuje tvorbu energie pre centrálny nervový systém, udržiava normálnu činnosť svalov, vrátane srdcového a má priamy analgetický efekt (pooperačná bolesť zubov či podporná liečba herpes zoster – pásového oparu). Bez „Bé šestky“ nám hrozí niekoľko zdravotných problémov, napríklad anémia alebo poruchy funkcie, resp. zápaly periférnych nervov. Jej nedostatok spôsobuje aj abnormálnu činnosť centrálnej nervovej sústavy, čo sa prejavuje celkovou slabosťou, podráždenosťou, nespavosťou a nervozitou. Posledný z trojice, B12, je nevyhnutný pre tvorbu červeného krvného farbiva hemoglobínu. Pozitívne ovplyvňuje nervový systém (tvorba myelínu) a reguluje využitie bielkovín, cukrov a tukov. Zlepšuje koncentráciu, pamäť a spánok a potláča podráždenosť, jeho nedostatok naopak vedie k poruchám nervovej činnosti. Milgamma®N obsahuje najväčšie množstvo vitamínu B spomedzi dostupných multivitamínových prípravkov na trhu: 40 mg benfotiamínu, 90 mg pyridoxínu (vitamín B6) a 0,25 mg vitamínu B12 v jednej kapsule. Okrem tabletovej formy sa podáva aj injekčne, v prípadoch, kedy treba organizmus rýchlo nadopovať vyšším množstvom vitamínu B. Benfotiamín je lipoﬁlná forma vitamínu B1 a oproti bežnému, vo vode rozpustnému vitamínu B1, spočíva jeho výhoda v tom, že sa lepšie vstrebáva a tým pádom lepšie účinkuje. Môžeme hovoriť o vyššej biologickej dostupnosti pri perorálnom užívaní, o 5-násobne vyššej inkorporácii do svalu a až 25-násobne vyššej inkorporácii do mozgu. Plazmatická koncentrácia je 5x vyššia ako u tiamínu, čiže vo vode rozpustnej forme vitamínu B1. Benfotiamín je jediný v tuku rozpustný derivát tiamínu na našom trhu s výrazne lepším účinkom, ktorý dodáva energiu priamo do bunky a organizmus ho vďaka tomu, že sa lepšie vstrebáva, dokáže efektívne využiť. Benfotiamín v preparáte Milgamma®N nespôsobuje na rozdiel od prípravkov s tiamínom nepríjemný telesný zápach ani zápchu a jeho absorpcia sa účinkom alkoholu neznižuje. -PR-

65 6 5

m e d i c í n a

Pečeň „Nie každý, kto má chorú pečeň, je Prométeus.“ A. SWIWTOCHOWSKI (poľský intelektuál) Pečeň je najväčšou žľazou ľudského tela a hlavným metabolickým orgánom, ktorý zasahuje do premeny látok vonkajšieho i vnútorného prostredia. Je jediným orgánom schopným prirodzenej obnovy tkanív – regenerácie (kúsok tkaniva predstavujúci 25 % z pečene môže zregenerovať do celého orgánu). Mnohé vedecké a lekárske práce o regenerácii pečene často odkazujú na mytologický príbeh o Prométeovi. Mýtus pravdepodobne poukazuje na to, že už starí Gréci vedeli o pozoruhodnej regeneračnej schopnosti pečene.

Špecializované tkanivo Pečeň dospelého muža váži 1400 – 1800 g, dospelej ženy 1200 – 1500 g a počas starnutia jej hmotnosť klesá. Uložená je v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice a čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu. Bežne má červenohnedú farbu, mäkkú konzistenciu, je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (ruptúra) s masívnym život ohrozujúcim krvácaním. Pečeň tvorí kompaktná masa vysoko špecializovaného tkaniva, ktorá je rozdelená na štyri laloky.

Pečeňové bunky Základnou stavebnou jednotkou pečene sú hepatocyty – pečeňové bunky, ktoré tvoria 60 % objemu pečene. Vytvárajú bunkové pláty a trámce, ktoré sa vzájomne prepletajú tak, že vzniká labyrint nepravidelných sietí. Vypukliny medzi dvoma až troma hepatocytmi dávajú základ žlčovým kapiláram. V metabolizme bielkovín má pečeň dôle-

žité miesto pri ich tvorbe, väčšina krvných proteínov sa tvorí v pečeni. Stavebnými kameňmi bielkovín sú aminokyseliny, ktorých množstvo je v dospelosti relatívne stále a tvorí ho rovnováha medzi prísunom a odsunom. Pečeň „vychytáva“ aminokyseliny z obehu za účelom syntézy bielkovín, vytvára neesenciálne aminokyseliny a uvoľňuje ich do obehu, a následne predovšetkým do svalov. Esenciálne aminokyseliny sa musia dodať z vonkajšieho prostredia potravou. Vzájomný pomer aminokyselín u pacientov s chronickým pečeňovým ochorením je narušený a býva príčinou vzniku encefalopatie – ochorenie mozgu s psychickými prejavmi. Výhradne v pečeni sa tvorí albumín, ktorý ovplyvňuje stálosť vnútorného prostredia a je dôležitým transportérom pre mnohé substancie v krvi. Pečeň ovplyvňuje aj transport mnohých látok, ako meď či železo, proteíny pre väzbu hormónov, prípadne vitamínov. Cez syntézu proteínov zohráva pečeň dôležitú úlohu aj pri zrážanlivosti krvi.

Zdroje energie Tuky – lipidy sú dôležitým zdrojom energie, tvoria štrukturálne zložky buniek a ich obalov. V pečeni sa z čreva vstrebané a z tkanív dopravené tuky chemicky oxidujú na ketolátky, ktoré sú alternatívnym zdrojom energie pre viaceré orgány, napríklad pre mozog. Nadbytočný tuk sa v pečeni hromadí vo forme triacylglycerolov a vzniká steatóza – stukovatenie pečene, ktorá môže byť predstupňom závažných pečeňových ochorení (cirhóza pečene). V pečeni sa syntetizuje aj

cholesterol – prekurzor žlčových kyselín. Sú základom žlče, ktorá sa v žlčníku len skladuje a upravuje, avšak neprodukuje. Žlč sa zúčastňuje črevnej resorpcie tukov a vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K), zohráva úlohu vo vylučovaní cholesterolu, žlčového farbiva, liekov a toxických látok. V metabolizme cukrov zaisťuje pečeň relatívne stálu glykémiu. Časť sacharidov sa spotrebuje pečeňou ako nevyhnutný energetický zdroj, časť je uložená vo forme glykogénu, ktorý poskytuje glukózu v čase potreby. Glykogénu je približne 70 g a vystačí pri hladovaní asi na 24 hodín. V pečeni sa tiež kumulujú vitamíny rozpustné v tukoch – vitamín A (zásoba na jeden až dva roky), D (zásoba na jeden až dva mesiace). Najhoršie zmeny v zásobe vitamínov nachádzame v organizmoch alkoholikov, kde je prvotným problémom vitamíny zadržovať, preto je nevyhnutná ich dlhodobá substitúcia.

Detoxikačná schopnosť Látky z vonkajšieho prostredia, takzvané xenobiotiká, sa pečeňou metabolizujú biotransformáciou a to tak, že vznikajú menej toxické zlúčeniny, ktoré sa dajú lepšie vylúčiť z organizmu. Preto často hovoríme aj o detoxikačnej činnosti pečene. Môže sa však stať, že naopak vzniká reaktívnejší, toxickejší medziprodukt a dochádza k toxickému poškodeniu pečene. Pri všetkých metabolických procesoch vzniká v pečeni množstvo tepla, ktoré slúži na udržiavanie životne dôležitej telesnej teploty – hovoríme o termoregulačnej funkcii pečene. Pečeň má mnoho funkcií a v súčasnosti neexistuje žiaden umelý orgán alebo zariadenie schopné ich nahradiť. MUDr. Igor Šturdík V. interná klinika LF UK a FNsP Bratislava

Christoph Wilhelm Hufeland (1762 –1836) Neskorší reformátor nemeckého zdravotníctva Christoph Wilhelm Hufeland svojimi publikáciami, prednáškami a praktickou činnosťou ovplyvnil rozvoj viacerých medicínskych odborov: praktického lekárstva, verejného zdravotníctva, epidemiológie, sociálneho lekárstva, výchovy k zdraviu, balneoterapie, adiktológie, geriatrie a pediatrie. Narodil sa v durýnskom Langensalzi 12. augusta 1762 v rodine lekára. Jeho starý otec i otec boli dvornými lekármi na kniežacom dvore Sachsen-Weimar. Prvé vzdelanie dostal Hufeland od domácich učiteľov. Ako 18-ročný začal študovať medicínu v Jene, ale už po roku prešiel na univerzitu do Göttingenu. Tam získal svoje základné zameranie, ktorým bolo praktické lekárstvo. Po promócii sa v roku 1783 vrátil do Weimaru, kde sa zapojil do lekárskej praxe svojho otca, o štyri roky neskôr sa oženil. Po desiatich rokoch pôsobenia vo funkciách vidieckeho lekára, dvorného medikusa a osobného lekára kniežaťa ho v roku 1792 povolal knieža Carl August na lekársku fakultu univerzity v Jene ako vysokoškolského učiteľa. Medzi jeho pacientov patrili Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich von Schiller, Johann Gottfried von Herder a Christoph Martin Wieland. Ich myšlienky prispeli k tomu, aby sa neskôr mohol stať reformátorom zdravotníctva. V roku 1800 sa stal riadnym členom Pruskej akadémie vied, o rok neskôr presídlil do Berlína, aby sa stal osobným lekárom pruskej kráľovskej rodiny. Zároveň viedol Collegium medico-chirurgicum, bol prvým lekárom nemocnice Charité a stal sa prvým dekanom Lekárskej fakulty Berlínskej univer-

zity. V roku 1810 založil v Berlíne prvú polikliniku. Jeho moderné lekárske myslenie dokladuje názor, že ťažisko zdravotnej starostlivosti nemá byť v nemocnici, ale v domácom prostredí, a teda v ambulantnej starostlivosti. Okrem činnosti profesora a vedúceho katedry špeciálnej patológie a terapie bol riaditeľom vojenskej akadémie a štátnym radcom pre zdravotníctvo v pruskom ministerstve vnútra. Hufeland veľmi skoro rozpoznal príčinnú súvislosť medzi chudobou, chorobami a zníženou strednou dĺžkou života a upozorňoval na dôsledky nízkej životnej úrovne pre hygienu životného prostredia a s tým spojený výskyt infekčných chorôb a epidémií. Angažoval sa pri založení Ústavu pre opatrovanie chudobných chorých v roku 1806. Vysoká detská úmrtnosť ho viedla k požiadavke výchovy špecialistov v pediatrii. Zároveň sa zaslúžil o zavedenie a rozšírenie očkovania proti kiahňam podľa Jennerovej metódy. Jeho pedagogická a publikačná činnosť sa zameriavala najmä na rozvoj praktického lekárstva. V roku 1790 poukázal na význam morských kúpeľov pre zachovanie zdravia a podnietil vznik kúpeľných stredísk v Nemecku. V roku 1795 založil časopis Žurnál praktického lekárstva a ránhojičského umenia, ktorý vy-

chádzal až do roku 1844. Z jeho vyše 400 publikácií je najvýznamnejším dielom „Makrobiotika – umenie ako predĺžiť ľudský život (1797), v ktorom odporúča harmonickú životosprávu a zachovávanie dietetických zásad. Ako cieľ medicíny vymedzil zdravie, ako cieľ makrobiotiky dlhý život. Dielo preložil a v roku 1800 vo Vacove vydal Juraj Palkovič pod názvom „Kunst prodloužení života lidského“. V roku 1828 charakterizoval Hufeland pojem „závislosť“ v súvislosti s alkoholom a ópiom. V diele Kleine medizinische Schriften (Malé lekárske spisy) sa vyjadril k dnes hojne diskutovanej téme – k eutanázii: „Najvyšším cieľom liečiteľského umenia je udržať a podľa možnosti predĺžiť život. Každý lekár prisahal, že neučiní nič, čím by sa skrátil život človeka“. Lekár nesmie vykonať nič iné, len udržiavať život. Každé iné konanie je nesprávne a trestné. Myšlienky Christopha Wilhelma Hufelanda sú živé dodnes. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita

m e d i c í n a

Tinnitus Nepríjemným hučaním v ušiach, odborne tinnitus, trpel aj slávny skladateľ Ludwig van Beethoven. Tinnitus je často spojený s ochorením, ktoré sa odborne nazýva Menierov syndróm. Pre pacientov je to často veľmi nepríjemné ochorenie spojené so šumením v ušiach a postupnou stratou sluchu. V USA

ním trpí 17 % všetkých obyvateľov, to je 44 miliónov Američanov. Až 30 % ľudí vo veku nad 65 rokov má tinnitus. Na Slovensku sa takáto štúdia neuskutočnila, no dá sa predpokladať podobný výskyt. Naj-

častejšie prichádza k jeho nástupu v rozmedzí 40. až 60. roku života, rovnakou mierou postihuje mužov i ženy. Ochorenie je spojené s rôznym stupňom porúch sluchu, zvuky ktoré postihnutý prijíma, majú charakter zvonenia, bzučania, syčania, pískania. Väčšinou ide o subjektívny tinnitus, keď ho človek vníma bez možnosti objektívneho zachytenia. Buď sa dotýka len jedného ucha, alebo sú takýmito zvukmi postihnuté obe uši.

Obmedzenie komunikácie Porucha postihnutým pacientom zhoršuje komunikáciu a možnosť počúvania napr. rozhlasového alebo televízneho programu, kde pri určitých vlnových dĺžkach je prijímanie hlasu úplne obmedzené. Typický je záchvat, ktorý sa prejaví pocitom tlaku, plnosťou ucha, zhoršením počutia a zvýrazní sa šumenie v uchu. Treba povedať, že tinnitus nie je choroba, ale príznak, ktorý je sprievodným javom pri určitých chorobných stavoch. Jeho príčinou môže byť nadmerné množstvo mazu vo vonkajšom zvukovode, zápalové, nádorové procesy, percepčná porucha sluchu, porucha Eustachovej trubice, nádory sluchového nervu. Nezanedbateľná môže byť aj porucha krčnej chrbtice. Podľa dĺžky trvania subjektívnych a klinických prejavov ochorenia hovoríme o akútnej alebo subakútnej forme. Akútna sa ohraničuje tromi mesiacmi trvania. Ak sa porucha obmedzí na dobu trvania do pol roka, potom hovoríme o subakút-

64 6 4

nej forme. Ochorenie má chronický priebeh, ak pacientovi porucha znepríjemňuje život v období presahujúcom pol roka až niekoľko rokov. Táto klasifikácia nemusí byť jednoznačná, nakoľko prejavy, ktoré sprevádzajú tinnitus v prípade jednotlivých pacientov, sú veľmi rôznorodé a často nie sú jednoznačne časovo ohraničené.

Príčiny a liečba Príčinou tinnitu je dysfunkcia časti vnútorného ucha, alebo oboch uší na podklade cievnych ischemických zmien; porucha môže byť spôsobená aj ušnými zápalmi a poúrazovými stavmi. V poslednom čase trpí

týmito, pre psychiku náročnými patologickými stavmi, čoraz väčšia časť populácie. Následkom sú depresívne stavy sprevádzané chronickou nespavosťou v čase, keď sú prejavy silné. Dôvodom pre skutočný nárast chorých na tinnitus môžu byť civilizačné faktory, ktoré súvisia s rozvojom priemyslu, cestovného ruchu a komunikácie (mobily, počítače). Pokrok, ktorý ľuďom uľahčuje život, prináša na druhej strane zhoršujúce sa životné a pracovné prostredie, zvýšenie hlučnosti a negatívny účinok rôznych faktorov vonkajšie životného prostredia. Liečba tohto nepríjemného ochorenia je možná magnetoterapiou alebo laserom. Sú možnosti ovplyvniť

cievny systém a zlepšiť prístup kyslíka a potrebných živín. Cieľom je pokúsiť sa o zachovanie funkčnosti vlásočnicových buniek vnútorného ucha, čo by mohlo prispieť k úprave funkcií chorobných prejavov a zníženiu trvalého poškodenia ucha. Je potrebné začať liečbu čo najskôr, už pri prvých ťažkostiach, čo uľahčí úspešnosť liečby. Väčšinou je liečba dlhodobá, rozplánovaná na 1,5 až 2 roky, vyžaduje si spoluprácu pacienta. Načúvací prístroj môže pomôcť pri zmiernení šumu. Napriek pokroku v medicíne pre pacientov, ktorí trpia týmto ochorením, je zatiaľ možná len podporná liečba. -IMT-

Biostyl 2010 Na prelome septembra a októbra mohli návštevníci výstavy BIOSTYL v bratislavskej Inchebe zaostriť svoj zrak nielen doslova, ale aj obrazne. Stánok časopisu Bedeker zdravia v spolupráci s farmaceutickou firmou NOVARTIS totiž ponúkal návštevníkom túžiacim vstrebať čo najviac informácií týkajúcich sa zdravého životného štýlu možnosť dať si vyšetriť zrak. V rámci projektu s názvom ZAOSTRITE NA ZRAK vyšetrila očná lekárka MUDr. Eva Piovarčiová počas dvoch dní takmer 200 návštevníkov nášho stánku. (Stánok Bedekra zdravia navštívilo spolu viac ako 6 300 návštevníkov výstavy BIOSTYL a rozdali sme im 4 300 kusov nášho časopisu.) Bezplatné „meranie“ oka špeciálnym prístrojom bolo zamerané na diagnostikovanie zmien sietnice v súvislosti s ochorením oka známym pod dlhým názvom vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM). Pani doktorka okrem vyšetrenia poskytovala odborné konzultácie a poradenstvo. Súčasťou projektu boli aj dotazníky zamerané na zisťovanie rizikových faktorov v súvislosti s VPDM. Išlo predovšetkým o vysoký krvný tlak, fajčenie, ochranu pred slnečným žiarením a výskyt ochorenia sietnice v rodine. Z odpovedí vyplynulo, že len málo návštevníkov má dostatočné znalosti o spomínanom ochorení. Napriek tomu výsledky zistení poukazovali na to, že respondenti sa rizikové faktory ochorenia snažia eliminovať, aj keď možno len intuitívne. Odpovede na otázky totiž pravdepodobne ovplyvnil fakt, že respondentmi boli prevažne ženy zaujímajúce sa o svoje zdravie. V každom prípade je

potešujúce, že z 260 opýtaných 87 % nefajčí, 86 % pravidelne konzumuje čerstvé ovocie a zeleninu a 80 % si chráni zrak pred intenzívnym slnečným žiarením. Projekt ZAOSTRITE NA ZRAK bol súčasťou snahy časopisu Bedeker zdravia edukovať verejnosť nielen prostredníctvom informácií, ale aj prostredníctvom preventívnych programov. V takýchto snahách chceme pokračovať aj v budúcnosti. -ib-

a n g i o l o g i c k é

k o n z u l t á c i e

Angiopandémia tretieho milénia „Počas magisterského štúdia ošetrovateľstva sme sa učili, že najčastejšou príčinou smrti človeka sú zhubné onkologické choroby. V zdravotníckej praxi sa však každodenne stretávam s úmrtiami na cievne choroby srdca, mozgu, končatín, pľúc, obličiek a iných orgánov. Ako je to v skutočnosti? ” Mgr. M.Š.

Cievne choroby a cievne poruchy patria v súčasnosti skutočne medzi najrozšírenejšie, najzávažnejšie a najpálčivejšie nielen zdravotnícke, ale aj ekonomické a sociálne problémy súčasného sveta, vrátane Slovenskej republiky. Zapríčiňujú vysokú chorobnosť spojenú s dlhotrvajúcou práceneschopnosťou a invalidizáciou a asi polovicu zo všetkých úmrtí. Podľa svetových i slovenských zdravotníckych štatistík sú na prvom mieste v príčinách úmrtnosti (mortality) populácie. Asi štvrtinu zo všetkých úmrtí spôsobujú zhubné nádorové choroby, ktoré sú na druhom mieste v mortalite. Cievy však majú veľký význam aj pri vzniku a rozvoji nádorových

chorôb a oprávnene možno hovoriť o epidémii cievnych chorôb (angiopandémii tretieho milénia; vaskulárnej pandémii) (1). Na celkovej cievnej úmrtnosti sa najviac podieľajú tepnové (artériové) cievne choroby, predovšetkým tie organické choroby artérií, ktoré zužujú až upchávajú priesvit nielen veľkých elastických tepien, ale aj veľkých, stredných a malých muskulárnych tepien, tepničiek (arteriol) a vlásočníc (kapilár). Najčastejšou chorobou artériového cievneho systému je ateroskleróza, ktorá však nie je jedinou obliterujúcou tepnovou chorobou, ale patria sem aj ďalšie významné cievne choroby (arterioloskleróza; diabetická makroangio-

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

patia; diabetická mikroangiopatia; Mönckebergova medioskleróza; arteritídy – vaskulitídy (angiitídy); kompresívne artériové syndrómy; fibromuskulárna dysplázia artérií; cystická degenerácia adventície artérií; artériová trombóza; artériová embólia; traumatické a posttraumatické arteriopatie; fyzikálne arteriopatie; chemické a toxické arteriopatie, iatrogénne oklúzie artérií; disekcia artérií; anomálie priebehu artérií; komplikovaná artériová aneuryzma; artériovo-vénová fistula a ďalšie). V komplexnej klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologickej (CEAP) diagnostike týchto chorôb sú v súčasnosti u nás vážne nedostatky. Artériové cievne choroby spôsobujú nedokrvenosť (ischémiu) príslušných tkanív a orgánov – orgánovocievne ischemické choroby, napríklad srdcovocievne choroby (kardiovaskulárne choroby), teda choroby srdcových („centrálnych“) ciev; mozgovocievne choroby (cerebrovaskulárne choroby), teda choroby mozgových ciev; končatinovocievne choroby (extremitovaskulárne choroby), teda choroby končatinových ciev; obličkovocievne choroby (renovaskulárne choroby), teda choroby obličkových ciev; očnocievne choroby (okulovaskulárne choroby), teda choroby očných ciev; ušnocievne choroby (otovaskulárne choroby), teda choroby ušných ciev a ďalšie orgánové artériové („periférne“) cievne choroby. Treba zdôrazniť, že tieto cievne choroby sú

väčšinou generalizované systémové choroby, takže aj ich klinické prejavy sú mimoriadne rozmanité, podľa toho, v oblasti ktorého orgánu sa manifestujú. Vznik a vývin týchto chorôb je podmienený poruchou funkcií cievneho endotelu (dysfunkciou endotelu) a viacerými vaskulárnymi rizikovými faktormi, ktoré súvisia aj s nesprávnym životným štýlom (fajčenie, zlé stravovanie, nedostatok pohybu, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov, cukrovka, nadhmotnosť až obezita atď.). Ak disproporcia medzi aktuálnymi metabolickými požiadavkami tkanív a medzi možnosťami prítoku krvi artériami prekročí určitú kritickú úroveň, tak okrem ischémie vzniká aj odumretie (nekróza) príslušných tkanív (náhle cievne orgánové príhody), napríklad akútny infarkt myokardu, mozgová porážka (mŕtvica), gangréna končatiny

a ďalšie možné komplikácie, vrátane zlyhávania funkcií príslušného orgánu a (náhlej) smrti. Na globálnej vaskulárnej morbidite a mortalite sa podieľajú aj choroby žilového (vénového) cievneho systému, najmä chronická vénová choroba dolných končatín, ktorá v žiadnom prípade nie je len „kozmetickou chybou“, ale chorobou, ktorá spôsobuje nielen trofické zmeny končatín, ktoré môžu vyvrcholiť tkanivovým defektom (s dlhotrvajúcou práceneschopnosťou, invalidizáciou a nákladnou liečbou). Je aj závažným rizikovým faktorom vénovej trombózy (flebotrombózy) a vénovej tromboembólie (vénovej tromboembolickej choroby), ktorá bezprostredne ohrozuje život každého pacienta. Choroby miazgového (lymfového) cievneho systému sú vzájomnou príčinou i následkom chorôb

krvného cievneho systému. Okrem organických cievnych chorôb existujú mnohé funkčné cievne choroby a poruchy, ktoré sa zúčastňujú na vzniku, vývine a komplikáciách ďalších rôznych chorôb. Angiológia/vaskulárna medicína je v Európskej únii samostatný špecializovaný odbor internej medicíny (vnútorného lekárstva), ktorý sa zaoberá najmä diagnostikou, posudzovaním, výskumom, prevenciou a liečbou cievnych chorôb a porúch periférnej cirkulácie (angeion – cieva, logos – náuka; teda náuka o cievach) (1,2). Literatúra: 1. Gavorník P. Všeobecná angiológia. Angiologická propedeutika. Cievne choroby. 2. rozšírené a doplnené vydanie. Bratislava; Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 2001: 268. ISBN 80-223-1608-3. 2. VAS (Vascular Independent Research and Education European Organization). Available from: http://www.vas-int.org

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof. LFUK a FNsP Bratislava

m e d i c í n a

Ako na čisté zuby? V minulom čísle Bedekra zdravia sme písali o nevyhnutne nevyhnutnej starostlivosti o chrup. Dnes sa budeme venovať samotnému čisteniu. Každý z nás má niekde uložené topánky.Predstavme si taký „botník“. Topánky sú naukladané pekne vedľa seba tak, že sa bočnými stranami dotýkajú. Každá topánka má po svojom obvode drážku medzi podošvou a hornou časťou topánky, kde sa mimochodom najviac zachytávajú nečistoty a prach. Ak by sme ich chceli vyčistiť všetky naraz, vezmeme v našom príbehu zmeták, trochu ho namočíme do krému, strčíme do otvoru v „botníku“ a pohybujeme vodorovnými pohybmi sem a tam. Tak, a máme topánky očistené. Nanajvýš ich ešte trochu opláchneme vodou. Absurdné však? Podobne je to aj s našimi zubami. Väčšina ľudí si zuby čistí práve takto, napriek tomu, že medzi ďasnom a vlastným zubom je žliabok ako v prípade topánok z príbehu, v ktorom sa

najčastejšie zachytávajú nečistoty a tvoria povlaky. No nezaslúžili by si zuby predsa len väčšiu starostlivosť? Vezmeme si zubnú kefku s veľkým množstvom mäkkých vlákien. Prečo? Z jednoduchého dôvodu: čím sú vlákna bližšie vedľa seba, tým majú väčšiu čistiacu schopnosť. A prečo potrebujeme len mäkké vlákna? Na suchú zubnú kefku aplikujeme kúsok zubnej pasty s obsahom fluóru. Kefku priložíme na rozhranie zuba a ďasna a vykonávame drobné krúživé pohyby tak, ako by sme si chceli vyhrabať povlak z okraja zuba. Potom pohyb pravidelne prerušujeme a kefku potiahneme ku koncu korunky zuba, aby sme vyčistili časť priestoru medzi zubami. Pokračujeme v krúžení a čistení ďalšieho medzizubného priestoru. Takto si postupne vyčistí-

me jedno zuboradie zvonka, potom zvnútra, a prejdeme na druhé zuboradie, ktoré vyčistíme obdobným spôsobom. Pri týchto a aj pri iných vhodných technikách čistenia zubov sa chtiac-nechtiac zubná kefka dotýka aj ďasna. V prípade, že by vlákna na zubnej kefke neboli dostatočne mäkké, dochádzalo by k chronickému zraňovaniu ďasien a k následnému ústupu ďasna a odhaľovaniu zubných kŕčkov. Podobne negatívne pôsobia aj abrazívne zubné pasty a nevhodne tvrdé kefky, ktoré zubné kŕčky postupne vydierajú a vznikajú na nich klinovité defekty. Dôsledkom sú zuby na termické podnety či priveľmi kyslé alebo sladké jedlo. Takže používanie nevhodných pomôcok, prípadne nevhodnej techniky vedie namiesto pozitívneho, skôr k negatívnemu efektu.

Sólo technika Prenesme sa späť do príbehu o topánkach. Topánku vyberieme z „botníka“, vezmeme kefku na topánky, neporovnateľne menšiu, ako je topánka, a dôkladne ju vyčistíme tak, že každá ryha a každý zárez mum sia byť čisté. Ak je topánka čistá a lesklá, môžeme ju uložiť naspäť na svoje miesto. Pri čistení zubov v tomto momente narážame na prvý problém: zub si nevieme vybrať, aby sme ho mohli vyčistiť rovnako starostlivo ako topánku. Topánok našťastie tiež nemáme na jedno čistenie 32, lebo by nám to zabralo možno polovicu dňa. Takže väčšinu zubov môžeme za pomoci jednozväzkovej zubnej kefky vyčistiť z troch strán pomocou jemných krúživých pohybov po obvode zuba. Touto pomôckou sa dostaneme aj na inak neprístupné miesta ako napríklad za posledné zuby. A čo so zvyšnými dvomi stranami? Aj medzizubné priestory je možné vyčistiť a zbaviť ich povlakov. Na tento účel používame dentálnu niť a vhodné mäkké medzizubné kefky. Dobré je nacvičiť si vhodnú techniku používania dentálnej nite tak, aby sme zabránili traumatizácii ďasna nevhodným, nekontrolovaným vniknutím a poranením medzizubnej papily pri použití nevhodnej dĺžky nite napnutej medzi prstami. Nemala by byť väčšia ako 1 centimeter! Pomaly, opatrne prenikneme niťou medzi zuby, v mieste, kde sa dotýkajú a vyčistíme najprv jeden zub, potom obídeme medzizubnú papilu a očistíme druhý zub. Takto postupujeme po všetkých medzizubných priestoroch. Pri čistení dentálnou niťou môže ďasno krvácať aj ľuďom s dobrou hygienou, pokiaľ si medzizubné priestory nečistili. Po približne týždni krvácanie prestane, lebo sú z tohto miesta odstránené povlaky, a nie je dôvod na novú iritáciu. Črenové zuby a stoličky majú na bočných stranách konkávne vykrojenie a na vyčistenie takéhoto priestoru nie sú dentálna niť ani špáradlo dostatočnou čistiacou pomôckou. Tu medzizubný priestor najlepšie vyčistíme medzizubnou kefkou. Treba sa však poradiť so svojím zubným lekárom, ktoré druhy sú vhodné. Niektoré majú príliš hrubé jadro, a nie je nimi možné vhodne preniknúť do medzizubného priestoru a tento priestor vyčistiť. Iné majú príliš tvrdé vlákna a pôsobia ako rašpľa, takže môžu poškodiť medzizubnú papilu. Tiež je dôležité, dobre si nacvičiť atraumatickú techniku vnikania a posúvania kefky v medzizubnom priestore, najlepšie pod dohľadom odborníka. Predstavme si zub ako kocku z hry „človeče, nehnevaj sa“. Keď ju položíme na stôl, vidíme body na piatich plochách kocky. Až keď sme dostatočne vyčistili všetkých päť plôšok zuba, môžeme byť spokojní so svojou hygienou a so stomatológom sa budeme stretávať len na preventívnych prehliadkach. Pamätajme si: Čisté zuby sa nekazia! Len individuálna profylaxia je schopná zaistiť celoživotné zachovanie zubov! MUDr. Vlastimil Graus, MPH

65 65

m e d i c í n a

Chrípka

a prechladnutie v detskom veku

V detskom veku, na rozdiel od veku dospelého, sa častejšie ako chronické vyskytujú akútne ochorenia. Prečo sú deti častejšie akútne choré? Deťom sa imunita iba vyvíja. Bunková imunita do veku troch rokov, protilátková imunita do 15 rokov. V tomto smere má nenahraditeľný význam dojčenie. Matka prostredníctvom materského mlieka dáva dieťaťu hotové protilátky podľa ochorení, ktoré ona prekonala a dieťa je na začiatku života chránené. Žiadne sušené mlieka protilátky nemajú. Okolo štvrtého mesiaca sa veľmi pomaly začína imunita vyvíjať. Tento prirodzený vývoj môže byť narušený rôznymi toxínmi. Sú to napríklad rôzne mikroorganizmy (vírusy, baktérie, plesne, prvoky, parazity) útočiace v nadmernej miere, nevhodná strava, psychická nepohoda... Imunitu narúša tiež opakované užívanie antibiotík. V detskom veku prevažná časť zápalových ochorení, najmä ochorení dýchacích ciest, je vírusového pôvodu. A na tie antibiotiká netreba. Stačí tzv. symptomatická liečba, teda liečba podľa príznakov. Pri teplote nad 38 °C sa užívajú lieky na teplotu, na kašeľ podľa jeho charakteru – buď na potlačenie kašľa alebo na vykašliavanie. Dôležité je práve v začiatku vírusového ochorenia aktivovať obranné mechanizmy. Na to sa s úspechom používajú homeopatiká. Antibiotiká treba použiť buď pri komplikácii vírusového

Ako odlíšiť chrípku od prechladnutia? Príznaky Nástup príznakov

Prechladnutie postupný

Výtok z nosa

častý

Kýchanie

časté

Kašeľ

neskôr

Bolesť hrdla

častá

Bolesť hlavy

niekedy

Bolesť kĺbov a svalov

mierna

Bolesť na hrudi

žiadna alebo mierna

Telesná teplota

mierne zvýšená

Zimnica

zriedkavá

Doba pretrvávania

3 až 4 dni

ochorenia alebo pri akútnom bakteriálnom ochorení. Odlíšiť tieto dva typy ochorenia, je skutočne lekárske umenie. V detskej ambulancii sa najčastejšie vyskytujú zápalové ochorenia dýchacích ciest. K nim patrí bežná nádcha – šteklenie v nose s nutkaním na kýchanie, vodnatá až hlienová sekrécia z nosa, sťažené dýchanie, zhoršenie schopnosti čuchu, upchatý nos. Zápal hltana – škriabanie a pocit sucha v hrdle, bolestivé prehĺtanie. Zápal hrtana – zachrípnutie až strata hlasu, dráždenie na kašeľ (tzv. štekavý kašeľ), bolesti v oblasti krku. Zápal priedušnice a priedušiek – vykašliavanie

hlienov, často bolesti hrudníka. Zápaly duzriedkavý tín, stredného ucha, zriedkavé hltanových mandlí od začiatku a pľúc sú často komniekedy plikáciou neliečečastá ných prechladnutí častá alebo chrípky. Najčastá vážnejšia, avšak navysoká šťastie najmenej od začiatku 6 až 7 dní častá komplikácia je zápal srdcového svalu, ktorý sa prejavuje poruchami srdcového rytmu, dýchavičnosťou, rýchlou únavou. Na rýchlu diferenciálnu diagnostiku v ambulancii lekárovi pomôže vyšetrenie CRP (C reaktívny proteín), ktoré do cca 3 minút určí, či ide o vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Chrípka náhly

Obávaná chrípka Chrípka je jeden z najobávanejších a najagresívnejších vírusov. Z histórie poznáme katastrofálne následky chrípkových epidémií. Určiť, či ide o vírus chrípky alebo iný druh, nie je jednoduché. Na lepšiu orientáciu

Aby sme predišli epidémiám, ponúkame niekoľko rád: •

•

• •

udržiavať psychickú pohodu seba aj detí (dobrá psychika = dobrá imunita), smejte sa, hrajte sa, stretávajte sa s ľuďmi, ktorých máte radi racionálna strava s obmedzením živočíšnych tukov (mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov) a zvýšeným prísunom rastlinných zložiek, hlavne ovocia a zeleniny (človek má 32 zubov a len štyri sú na spracovanie živočíšnej potravy) správny pitný režim (75 % ľudského organizmu tvorí voda) očkovanie vybraných skupín obyvateľstva každoročne na jeseň, prípadne homeopatická prevencia od októbra do marca

sú zhrnuté príznaky chrípky a prechladnutia v tabuľke. Prechladnutie trvá kratšie ako chrípka, telesná teplota je len mierne zvýšená, pre chrípku je typická horúčka s triaškou. Chrípka je charakterizovaná výraznejšími celkovými príznakmi ako bolesti kĺbov, svalov, celková malátnosť. Vzniká náhle, prechladnutie pomaly. Výtok z nosa je skôr pri prechladnutí, rovnako ako aj bolesť hrdla. Bežné prechladnutie vyliečime skôr ako chrípku. Z dôvodu zabránenia vzniku komplikácií je nevyhnutné začať s liečbou pri prvých príznakoch ochorenia. Prečo? Aby nedošlo k bakteriálnym komplikáciám, nakoľko vírus chrípky svojím pôsobením na sliznice dýchacích ciest umožňuje zlepšovanie rozmnožovania baktérií. Ako? Pokúsme sa to zhrnúť: Dôležitý je pokoj na lôžku. Dieťa neposielajme do školy. Nie je vhodné prijímať návštevy. Nutné je umývať si ruky čo najčastejšie, nakoľko ich používame pri kýchaní, kašľaní. Na povrchu kože sa totiž nachádza najviac vírusov. Pacient má mať vlastný uterák, pohár, príbor, tanier. Dostatok spánku podporuje činnosť imunitného systému. V zimných mesiacoch je v bytoch veľmi suchý vzduch, je možné ho

zvlhčiť položením nádoby s vodou a jednou polievkovou lyžicou soli priamo na radiátor. Nezabudnúť miestnosť, kde sa pacient lieči, počas dňa dôkladne vetrať. Potrebný je adekvátny príjem tekutín: dva až tri litre denne, na vyplavenie toxínov. Teda piť, piť, piť: bylinkové čaje (baza, lipa, zázvor, tymian, šípky), neperlivú vodu, ovocné šťavy riedené vodou v pomere 2:1. Sýtené vody sú nevhodné z dôvodu prekyslenia organizmu. Čaje potláčajú zápal, majú dezinfekčné účinky, znižujú teplotu a podporujú imunitu. Dôležitý je prísun ovocia v množstve 1/2 kg denne pre zvýšené potreby vitamínu C a na aktiváciu reakcie imunitného systému. Ak nie je možné prijímať prirodzené zdroje vitamínu, je dobré pri každom jedle podať cca 200 mg vitamínu C. Vhodné sú tiež vitamíny skupiny B v prírodnej podobe na aktiváciu reakcie slizníc, napríklad aj ovsená kaša. Zaťaženej imunite prospieva tiež zinok, nie je však vhodné, podávať ho spolu s citrusovými plodmi, znižujú jeho účinok. Selén sa odporúča na ničenie kyslíkových radikálov, ktorých sa pri ochorení vytvára neúrekom. Probiotiká dobre vplývajú na črevnú flóru a s ňou aj na slizničnú imunitu čreva. Na zvýšenie protilátkovej imunity sa používa výťažok z rastliny Echinacea. Ak to všetko máme zabezpečené, nasleduje symptomatická liečba podľa príznakov. Pri dodržiavaní týchto zásad je veľká pravdepodobnosť skorého vyliečenia. Po chorobe nie je vhodná nadmerná fyzická zaťaž: cvičenie ani športovanie. Obdobie rekonvalescencie trvá tri až päť dní, práve vtedy dochádza k regenerácii organizmu. Nakoľko sa zápaly dýchacích ciest prenášajú kvapôčkovou nákazou, pri vysokej chorobnosti a nízkej prevencii vznikajú epidémie. Inkubačná doba vzniku chrípky je niekoľko hodín až dva dni. Zaujímavosťou je, že vírus chrípky sa udrží na kľučke dverí dokonca tri hodiny. MUDr. Beáta Nemčoková Všeobecný lekár pre deti a dorast, Košice

65 6 5

Deň boja proti chudobe Potravinárska a poľnohospodárska organizácia spojených národov pred viac ako 60 rokmi vyhlásila 16. október za Medzinárodný deň výživy a boja proti hladu. Mnohým z nás sa problematika hladu spája s krajinami tretieho sveta. Avšak je potrebné si uvedomiť, že hlad a chudoba sú iba dôsledkom a týkajú sa aj tých oblastí sveta, kde vzrastá nezamestnanosť, kde je čoraz viac a viac sociálne odkázaných rodín, teda aj Slovenska. Preto Slovenský Červený kríž zorganizoval tento rok už 10. ročník kampane Deň boja proti hladu. Počas tohto dňa dobrovoľníci Slovenského Červeného kríža ponúkali sponzorsky získané pečivo za dobrovoľný príspevok v stánkoch v Nových Zámkoch, Prešove a Senici. V Trenčíne boli v ponuke koláčiky, ktoré boli upečené v zariadení SČK. Územné spolky Slovenského Červeného kríža v Spišskej Novej Vsi, Humennom a Michalovciach vyhlásili finančnú zbierku a za vyzbierané prostriedky nakúpili trvanlivé

potraviny, ktoré následne darovali sociálne slabým rodinám. V Trebišove zašli ešte ďalej – okrem ponuky pečiva zorganizovali burzu šatstva pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zároveň otvorili dvere svojich zariadení pre širokú verejnosť a dôchodcovia mali v tento deň obed zdarma. V rámci niekoľkoročnej spolupráce s potravinárskou spoločnosťou Slovenský Červený kríž v Bratislave, Topoľčanoch a Banskej Bystrici pripravil potravinové balíčky pre sociálne odkázané osoby. Výber rodín, ktorým bola potravinová pomoc poskytnutá, prebiehal v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento rok dobrovoľníci Slovenského Červeného kríža doručili potravinové balíčky do 252 rodín. Súčasťou balíčkov boli základné potraviny ako múka, mlieko, ryža, cukor, olej, cestoviny, strukoviny a iné. Obsah balíčka bol navrhnutý tak, aby bolo možné z potravín uvariť nutrične vyvážené a hodnotné jedlo. Nejde teda iba o jednora-

zovú pomoc, nakoľko potraviny by mali rodinám vystačiť na niekoľko týždňov. Aj touto kampaňou sa Slovenský Červený kríž pridáva k organizáciám, ktoré podporujú Európsky rok boja proti chudobe 2010, vyhlásený Európskou komisiou, na podnet rozmáhajúcej sa chudoby v európskych krajinách. Takmer 80 miliónov Európanov žije pod prahom chudoby, čo je v rozpore s princípmi EÚ o solidarite a sociálnej spravodlivosti. Mgr. Jana Petrová

Rizikové momenty životného štýlu žiakov a študentov Návyky, znalosti a postoje, ktoré človek počas detstva a dospievania získava v rodine, škole a v okruhu svojich rovesníkov, zásadným spôsobom ovplyvňujú celý jeho život. Škola je „rizikovým pracoviskom" pre žiakov, ale i pre pedagógov. Naša spoločnosť prešla búrlivými politickými a ekonomickými zmenami, ktorých dozvuky sú stále zrejmé. Počas relatívne krátkej časti ľudského života nastal celý rad udalostí, na ktoré sme nútení reagovať, prispôsobovať sa, hľadať riešenia, zaujímať postoje. Posuny v spoločenskej klíme vedú k reflexii v životnom štýle a dotýkajú sa prakticky všetkých populačných segmentov. K už existujúcim rizikovým momentom pribudli nové, súčasné boli modifikované, úroveň iných sa znížila. Niektoré ľudský organizmus dokáže dobre „vstrebať" a tolerovať, k iným je omnoho citlivejší.

Škola – rizikové pracovisko Začiatok povinnej školskej dochádzky so sebou prináša tri hlavné nebezpečenstvá: ľahšie šírenie infekčných chorôb, nedostatok pohybu a preťažovanie. V školských kolektívoch dominujú najmä choroby prenosné kvapôčkovou a fekálno-orálnou cestou. K ich šíreniu napomáha nedostatočná úroveň vetrania v učebniach, chybné používanie a nedostatočná údržba klimatizačných jednotiek, nízka úroveň osobnej hygieny, disciplíny a spoločenských noriem.

Nedostatok pohybu má na rastúci a vyvíjajúci sa detský organizmus veľmi neblahé účinky: nadváha a obezita, oslabenie pohybového a srdcovo-cievneho aparátu, poruchy nervovo-svalovej koordinácie. Situácii napomáha nízky počet hodín telesnej výchovy, časté ospravedlnenia žiakov z pohybových aktivít, horšia dostupnosť mimoškolských pohybovo zameraných krúžkov, preferovanie pasívneho, sedavého spôsobu života (televízia, počítač). Nevhodne zvolená a chybne dávkovaná pohybová aktivita môžu viesť k mnohým ortopedickým poruchám, napríklad problémom s klenbou nôh a chrbticou. Školská aktovka alebo ťažké športové vybavenie nosené neustále na jednom ramene či v jednej ruke pri chronickej expozícii vedú k bolestiam a deformitám chrbta. Dôležité je tiež správne držanie tela a jeho včasná korekcia, sedenie, ergonomicky vhodne zvolený a nastavený nábytok na sedenie, usporiadanie pracovného miesta, a to nielen v škole, ale aj doma a pri záujmovej činnosti v krúžkoch. Nevhodný typ a veľkosť lavíc a stoličiek, nedostatočná vzdialenosť očí od monitoru alebo papiera sa tiež podpisujú na kondícii chrbtice.

Sociálno-patologické javy

Stres a nároky Dnešná doba kladie obrovské nároky na vnímanie, triedenie a spracovávanie informácií, na flexibilitu a výkon. Nie je preto divu, že prechod z domáceho či predškolského prostredia k školským povinnostiam je pre dieťa stresujúci. Organizmus sa poškodeniu dlhodobou záťažou chráni utlmujúcou reakciou, únavou. Tá je fyziologickým dôsledkom vykonávanej fyzickej či psychickej činnosti; odpočinok a spánok vedú k obnove síl. Nástup únavy je individuálny. Na počiatku školskej dochádzky možno vysvetľovať nové učivo asi 10 až 15 minút, na jej konci 30 minút. V prípade vysokoškolákov je to 45 až 60 minút. Pri dlhodobých či často sa opakujúcich pocitoch únavy, môže okrem zdravotných a sociálnych problémov, ísť o preťažovanie, teda kumuláciu únavy v cykloch nadmernej práce a nedostatočného odpočinku. Silným stresorom je všeobecne nezamestnanosť, hlavne dlhodobá. Ak si absolvent akéhokoľvek typu školy nemôže dlhšiu dobu nájsť zamestnanie, chýbajú mu žiaduce pracovné návyky, existenčné prostriedky, stráca kvalifikáciu a konkurencieschopnosť na pracovnom trhu. Krátkozrakým a nebezpečným východiskom z bludného kruhu môže byť život na dlh, hradený z pôžičiek, eventuálne z trestnej činnosti menšieho rozsahu. Dôležité sú vhodné rekvalifikačné a motivačné programy, zamerané na zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných.

Predovšetkým u žiakov základnej a strednej školy a u osôb sociálne znevýhodnených sa stretávame s množstvom ďalších rizík, ktoré môžeme súhrnne označiť ako sociálno-patologické javy. Radíme k nim napríklad šikanovanie, syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, takzvaný CAN (Child Abuse and Neglect), závislosti (alkohol, tabak, ďalšie návykové látky, návykové činnosti), kriminalitu detí a mladistvých, problematické sexuálne správanie. V škole sa vyskytuje šikanovanie žiakov v triede, keď sa postihnuté dieťa najprv stáva objektom relatívne nevinných posmeškov, vtipov, ktoré môžu neskôr prerásť v premyslené fyzické či psychické útoky. Šikanovanie má rôzne formy – od bezkontaktných po kontaktné, od individuálnych po kolektívne, fyzické, psychické, aktívne, pasívne, nepriame a priame. Nejde len o šikanovanie vnútri detského kolektívu, šikanovať môže tiež pedagóg žiaka, ale aj žiak pedagóga, nadriadený podriadeného, kolega kolegu. S rozšírením nových informačných a komunikačných technológií sa v tejto súvislosti zneužívajú mobilné telefóny, internet, audio a videotechnika, objavuje sa pojem „kyberšikanovanie". Nebezpečné je tiež správanie známe ako stalking, teda sliedenie, špicľovanie, prenasledovanie. Páchateľ sleduje vyhliadnutú obeť, obstaráva si jej audio a videozáznamy, opakovane ju obťažuje, porušuje jej práva a súkromie, a to nielen v bežnom občianskom spolunažívaní, ale aj v kyberpriestore (sociálne siete, chat, blog, web). Ďalšou závažnou sociálnou patológiou je spomínaný syndróm CAN. Dieťa pri ňom nie je ohrozené len priamymi aktívnymi fyzickými a psychickými útokmi, týrať alebo zneužívať sa dá aj bezkontaktne, nepriamo, zanedbávaním či odopieraním starostlivosti a neuspokojovaním základných detských potrieb. Obdobne ako šikanovanie sa aj tento fenomén vyskytuje vo všetkých častiach sociálneho spektra, teda nielen v segmentoch sociálne slabých, ale i bohatých a materiálne nadštandardne zabezpečených spoločenských vrstiev. Súvisí so zmenou hodnotovej orientácie spoločnosti, dôrazom kladeným na hmotné statky, sociálnou nezrelosťou či ignoráciou rodičov, nedostatkom času na rodinu. Ďalším rizikovým momentom správania žiakov a študentov, predovšetkým drogovým závislostiam a iným formám závislého správania sa budeme venovať v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia. MUDr. Petr Kachlík, PhD. Masarykova univerzita v Brne, Pedagogická fakulta Doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta

m e d i c í n a

„Príliš aktívny“ mechúr Patríte k ľudom, ktorí si chtiacnechtiac odriekajú rozličné aktivity – a to len kvôli tomu, že by nablízku nebolo WC, ktoré potrebujete navštíviť častejšie než ostatní? Takže s ľútosťou si odopierate doteraz obľúbené kino či divadlo, alebo ste proti svojej vôli prestali chodiť na bežky? Možno je tento článok o vás. Hyperaktívny mechúr „Príliš aktívny“, či správnejšie hyperaktívny močový mechúr (HAM) sa prejavuje častým nutkaním na močenie alebo aj častým močením. Neraz sa nesprávne zamieňa s močovou inkontinenciou, čiže s nechceným únikom moču. V skutočnosti sa tento problém môže, no nemusí spájať s močovou inkontinenciou. Ak vám pojem „hyperaktívny“ v súvislosti s močovým mechúrom „nesedí“, skúste si ho nahradiť pojmom dráždivý. Je to niečo podobné, ako dráždivé črevo – pacient má určité problémy, no nie je jasné, čo tieto problémy vyvoláva. Takže: hyperaktívny mechúr dáva o sebe vedieť častejšie ako treba, no nie je jasná príčina, ktorá to spôsobuje, resp. súčasnými metódami príčinu nevieme odhaliť.

Príznaky HAM Základným príznakom je časté nutkanie na močenie, a to tak naliehavé, že pacient musí navštíviť toaletu. V niektorých prípadoch býva toto nutkanie až bolestivé. O častom močení hovoríme, ak pacient musí počas dňa močiť najmenej osemkrát cez deň a najmenej dvakrát za noc. Niektoré osoby musia navštíviť toaletu ešte častejšie! Pacienti s hyperaktívnym mechúrom sa delia podľa toho, či je s ním spojená aj močová inkontinencia alebo nie. Ak sa HAM spája s únikom moču, hovoríme o tzv. mokrom variante. Vyskytuje sa skôr v prípade žien, pretože vzhľadom na menšiu dĺžku močovej rúry ľahšie dochádza k úniku moču. Druhú skupi-

nu tvoria pacienti s takzvanou suchou formou hyperaktívneho močového mechúra, pri ktorom sa únik moču nevyskytuje. Viac postihuje mužov.

„Veselý“ mechúr – neveselý život Či už je dráždivý mechúr spojený s inkontinenciou alebo nie, rozhodne svojmu majiteľovi život znepríjemňuje. Nadmerná dráždivosť mechúra spôsobuje, že ľudia s týmto problémom si chtiac-nechtiac „plánujú“ svoj život tak, aby mali toaletu kedykoľvek poruke. Pacient sa postupne čoraz viac zdržiava radšej doma, kde môže toaletu navštíviť tak často, ako potrebuje. Problém môže nastať napríklad aj v súvislosti so zamestnaním. Predstavme si pracovníčku pri okienku, pred ktorým čaká dlhý rad ľudí, a ona si náhle potrebuje odbehnúť na WC. Ešte horšie to môže byť pri pásovej výrobe, kde nie je možné linku zastaviť zakaždým, keď si niekto potrebuje „odskočiť“. Ľudia, ktorí trpia hyperaktívnym mechúrom, sa zvyčajne začnú vyčleňovať zo spoločnosti. Prichádzajú o priateľov, s ktorými doteraz chodievali na spoločné podujatia. Ak svojim známym neprezradia pravú príčinu, časom sa začne na takúto osobu hľadieť ako na „čudáka“, ktorý sa z neznámych dôvodov uzatvára pred svetom. Predovšerkým ženy, ktoré viac trápi mokrá forma HAM spojená s inkontinenciou, znášajú svoje ochorenie veľmi ťažko. Nielenže sa obávajú úniku moču na

verejnosti, ale aj zápachu, ktorý unikajúci moč spôsobuje. Mnohé ženy z tohto dôvodu odmietajú aj intímne kontakty s partnerom, čo môže viesť až k rozpadu vzťahu. Preto asi neprekvapí fakt, že takmer dve tretiny pacientov s HAM postupne začnú trpieť ľahšími či vážnejšími formami depresie. Navyše v tejto skupine stúpa aj počet úrazov, ku ktorým dochádza najčastejšie pri páde, keď sa pacient ponáhľa na toaletu.

Nehanbite sa o probléme hovoriť Ľudia, najmä muži, sa so svojím „cikacím“ problémom neradi zdôverujú. Treba si však uvedomiť, že ak sa so svojím problémom nikomu nezveríte, nenájdete potrebnú pomoc. HAM pritom postihuje asi šestinu populácie nad 40 rokov. Vyskytuje sa však aj v mladšom veku. Je preto škoda, že sa tento problém zbytočne bagatelizuje a len malé percento ľudí vyhľadá lekára. Pritom, ak sa HAM nelieči, môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu. Napríklad, k suchej forme sa pridruží inkontinencia. Pri neliečenom HAM sa vyskytuje omnoho viac infekcií močových ciest a podráždení kože, o úrazoch ani nehovoriac.

Ktorý lekár je ten pravý? Muž by mal navštíviť urológa. Žena by sa zas mala obrátiť na urogynekológa (gynekológ so špecializačnou atestáciou z urogynekológie), ktorý celkovo posúdi stav ženských pohlavných orgánov a zároveň stav močových ciest. V prípade potreby je nutná spolupráca gynekológa a urológa. Treba sa vopred pripraviť na to, že v rámci diagnostiky budete musieť navštíviť aj iných špecialistov. Cieľom je nájsť alebo vylúčiť iné príčiny, ktoré by sa mohli za hyperaktívnym mechúrom skrývať, prípadne ho spôsobovať.

Dá sa to vôbec liečiť? V súčasnosti sú k dispozícii medikamenty, vďaka ktorým sa zníži naliehavosť nutkania a odstráni sa bolestivosť pri nutkaní na močenie. Klesne počet návštev toalety počas dňa i v noci, zvýši sa množstvo vymočeného moču a ustúpi, prípadne sa celkom odstráni, únik moču. V prípadoch, keď sa HAM spája s močovou inkontinenciou, je potrebné riešiť aj túto zložku ochorenia. Spravidla ide o urgentnú inkontinenciu, ktorá sa rieši taktiež medikamentózne. Ak sa pridružila aj stresová inkontinencia, tá sa môže riešiť až po vyliečení urgentnej inkontinencie, a to drobným operačným zákrokom. Ak vás trápia pochybnosti, či HAM nie je aj vašou diagnózou, skúste sa otestovať na www.drzmechur. sk MUDr. Peter Brenišin Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Nemocnica Poprad, a.s.

65 6 5

m e d i c í n a

Liečba psoriázy včera, dnes a zajtra V predchádzajúcom čísle Bedekra zdravia sme sa venovali fyzikálnej a lokálnej liečbe psoriázy. V pokračovaní sa zameriame na balneoterapiu a fyzikálnu liečbu. Balneoterapia a kombinácie liečby Kombinácie liečby využíva i komplexná balneoterapia v kúpeľoch, ktoré sú špecializované na liečbu zápalových ochorení kože (Smrdáky). Vysoký obsah sírovodíka v minerálnej vode vplýva na imunitu kože, zápalové prejavy a reguluje rast buniek. Spolu s lokálnou liečbou a liečbou svetlom sa účinok prejaví na dlhej dobe remisie, t.j. období bez príznakov ochorenia. Zároveň má balneoterapia priaznivý vplyv na kĺby postihnuté psoriázou. Deriváty vitamínu A (retinoidy) obmedzujú nadmerné rohovatenie pokožky a majú súčasne imunologický i protizápalový význam. Sú vhodné na dlhodobú udržiavaciu liečbu. Je to jediná skupina liekov, kde dávkovanie nie je limitované účinnosťou, ale toleranciou pacienta. Vedľajšími účinkami je suchosť pier, slizníc a olupovanie kože na prstoch, padanie vlasov a u mladých žien treba používať antikoncepciu počas liečby a ešte aj dva roky po nej pre hrozbu poškodenia plodu. Mehothrexát sa používa ako osvedčený prípravok na liečbu ťažkých foriem psoriázy kože i kĺbov (predpisovalo ho takmer 60 % kožných lekárov). Má aj svoje nežiaduce účinky – poruchu krvotvorby, poškodenie pečene a padanie vlasov. Cyklosporín A je látka produkovaná plesňou Tolypocladium. Najprv sa využívala pri transplantácii orgánov pre tlmivý vplyv na imunitu a zábranu odvrhnutia tkaniva. Neskôr sa zistil aj vplyv proti psoriáze. Nežiaduce účinky ako poškodenie obličiek a vysoký tlak ustúpia po vysadení liečby.

Biologická liečba Posledným objavom na poli liečby psoriázy sú biologiká. Sú to modifikátory špecifických zložiek autoimunitnej biologickej odpovede, vyrobené technikou genetického inžinierstva. V porovnaní s imunosupresívami (látkami znižujúcimi imunitu) nemajú celkový vplyv na imunitný systém alebo orgánovú toxicitu. Pôsobia proti tkanivovým substanciám v imunologickej kaskáde psoriázy (anti-TNF alebo IL-12, 23). Sú určené pacientom s ťažkým postihnutím, invalidizujúcimi formami či ohrozením života, ak pacient neznáša dve iné formy celkovej liečby. Dôležité je aj vylúčenie tuberkulózy či fokálnych infekcií. MUDr. Ján Lidaj MUDr. Slavomír Urbanček MUDr. Alena Masarovičová Prírodné liečebné kúpele Smrdáky Kožná klinika FN NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica

Zložitosť problematiky psoriázy osvetľujú niektoré nasledovné štatistické údaje, vzťahujúce sa k dôležitej úlohe, ktorú zohráva genetika. Napríklad, ak jeden rodič psoriázu má, a druhý nie, ich potomkovia budú mať psoriázu s asi 30-percenttnou pravdepodobnosťou. Zjednodušene povedané, ak by mali desať detí, zrejme tri z nich budú mať psoriázu. Ak majú psoriázu obaja rodičia, psoriázu by zdedilo päť až sedem z desiatich detí. Paradoxne však, ani v prípade jednovaječných dvojčiat, ktoré sú na 100 % genetický zhodné (identické), nemusí psoriáza vzniknúť u oboch jedincov. Ak na ňu ochorie jedno z detí, pravdepodobnosť, že ochorie aj druhé je „len“ asi 90 %.

pre mozgové bunky

Dnešná doba si od nás všetkých vyžaduje množstvo poznatkov z najrôznejších oblastí. V práci sa od nás očakáva, že budeme mať v hlave neustále potrebné informácie, musíme si pamätať tváre, mená, čísla, dátumy … Milióny ľudí zo silných ročníkov takzvaných baby boomers v Európe a Amerike starnú a obávajú sa hlavne porúch pamäti a Alzheimerovej choroby. A tak si často kladieme otázky: Môžeme ovplyvňovať kapacitu svojho mozgu? Ako si uchovať pamäť a dobré mentálne schopnosti až do najvyššieho veku?

Neuróny musia byť v činnosti Neurológovia dávajú optimistickú odpoveď. Bunky našich svalov a nervové bunky v mozgu sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť. Ak sa z nejakého dôvodu istý čas menej pohybujeme, výsledkom je slabšia fyzická kondícia. Ak sa vyhýbame mentálnej aktivite a len pasívne prežívame každodenný život, dôsledkom môže byť neschopnosť sústrediť sa a problémy s pamäťou. Primeraná mozgová aktivita pôsobí tak, že mozgové bunky doslova „rozkvitnú“, pretože každá činnosť podnecuje tvorbu nových nervových buniek a spojení medzi nimi.

Pamäťové triky Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning. Práve takýto tréning totiž buduje „duševnú rezervu“. Dôležitý význam má preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Zvyšuje prívod kyslíka, pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú

dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa mozog chráni pred ochorením a poškodením. Výsledkom je viac neurónov, vyšší počet nervových spojení, čo je známka aktívneho a zdravého mozgu. Dobre fungujúca pamäť je súčasťou celkového pocitu životnej pohody, ktorý ale inak vnímajú mladší ľudia a inak seniori. Napríklad študent alebo manažér, aby boli úspešní v štúdiu či v práci, si potrebujú v krátkom čase pamätať čo najviac potrebných údajov. Preto hľadajú metódy a triky ako sa rýchlo učiť, rýchlo si zapamätať nové poznatky. Dôležité je pripomenúť, že akékoľvek „pamäťové triky“ nás neoslobodzujú od nutnosti premýšľať. Hoci pamäť priamo nezlepšujú, pomáhajú zlepšiť jej každodennú výkonnosť. Na riešenie určitého problému totiž využívajú našu kreativitu – napríklad ako si pamätať istý text – a tým podporujú kondíciu mozgu a jeho správne fungovanie.

Akronymy a akrostiká Príkladom takejto metódy sú akronymy a akrostiká. Pojem AKRONYM pochádza z gréčtiny a znamená „slovo z veľkých písmen“. Je to slovo, ktoré sa skladá zo začiatočných písmen iných slov alebo mien. Akronymy sa používajú napríklad pri tvorbe názvov (MHD – mestská hromadná doprava). Skratka ŠOG nám hovorí, že ľudoopmi sú: šimpanz, orangutan, gorila. Pre zapamätanie rímskych číslic I,V, X, L,C,D,M (1, 5, 10, 50, 100, 500, 1000) sa používa často veta: Iva Vedie

Xavera Lesnou Cestou Do Mesta. AKROSTIKÁ predstavujú celé vety, v ktorých sa jednotlivé slová začínajú rovnakými písmenami ako informácie, ktoré si chceme zapamätať alebo spomenúť. Napríklad poradie farieb dúhy si zapamätáme pomocou vety Červená Opica Žrala Zelený Melón Indickému Fakírovi (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigo, fialová). Používanie akronymov aj akrostík nám uľahčuje život, hodia sa pri učení, pretože je jednoduchšie používať skratky ako dlhé slovné spojenia. Začiatočné písmená je potrebné vnímať ako šípky, ktoré nás smerujú k informáciám „zabaleným v balíčku“ skratky. A určite nezabudneme tie akronymy a akrostiká, ktoré sme vymysleli sami. Ak sa nám nepodarí vymyslieť žiadne, už samotné premýšľanie nám umožní informáciu si zapamätať. Používať a vymyslieť ich môže každý. V súčasnosti nájdeme v kníhkupectvách veľa literatúry o trénovaní pamäti. Neexistuje však žiadny lievik na vedomosti ani metóda, pri ktorej by sme nemuseli rozmýšľať. Práve myslenie je činnosť, ktorá udržuje naše nervové bunky živé a zdravé. Starnutie prináša mnohým ľuďom problémy s učením niečomu novému, schopnosťou sústrediť sa na viac vecí naraz, nevieme si spomenúť na mená svojich kolegov, kamarátov. To však neznamená, že je to nevyhnutná

Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1994 vyhlásila 21. september za Svetový deň Alzheimerovej choroby. Podľa štatistík trpí touto obávanou chorobou 1 % obyvateľov vyspelých krajín sveta. Prvé príznaky – môžu nimi byť problémy s pamäťou či podozrenie na ochorenie nikdy netreba ignorovať.

súčasť procesu starnutia. Každý z nás má svoj osud viac menej vo svojich rukách – čo nepoužívaš, o to prídeš. Vymýšľanie akroným a akrostík poteší aj seniora a je vhodným tréningom pamäti v tichej izbe alebo aj v spoločnosti priateľov. Pokúste sa na jednotlivé položky nákupného zoznamu aktívne spomenúť, nielen jednoducho v obchode vytiahnuť papierik, kde ste ich napísali. Každodenné hlasné čítanie textu napríklad beletrie alebo jednoduché matematické výpočty – počítanie spamäti (20 minút denne) aktivizujú viac nervových buniek než pasívne sedenie a sledovanie televízie. Len tvorivý a aktívny spôsob života udrží náš mozog zdravý do najvyššieho veku. PaedDr. Mária Čunderlíková, liečebná pedagogička Centrum Memory

m e d i c í n a

Pálenie záhy Nepríjemný pálivý pocit za hrudnou kosťou, pocit prekyslenia žalúdka, niekedy spojený až s návratom kyslého obsahu žalúdka do hrdla – to všetko sú nepríjemné pocity, ktoré označujeme ako pálenie záhy, odborne pyróza. Pacienti sa na podobné pocity v lekárskych ambulanciách sťažujú často, hoci zdravotnícke štatistiky sú isto podhodnotené. Pacienti sa totiž s pálením záhy neradi lekárovi zdôverujú, najmä z obavy pred invazívnymi vyšetreniami. A tak radšej svoj problém chápu ako bežnú súčasť života, akýsi „trest“ za nestriedmosť v jedle a pití. Paleta príčin a prejavov Príčiny pyrózy sú rôzne – môže ísť o nezávažnú funkčnú poruchu, spôsobenú skonzumovaním príliš objemného jedla, respektíve nevhodnou kombináciou potravín. Signalizovať však môže aj rozličné ochorenia hornej časti tráviaceho traktu. Ide najmä o gastroezofageálnu refluxnú chorobu, vredovú chorobu dvanástnika, erozívny zápal žalúdočnej sliznice, poruchu vyprázdňovania žalúdka v dôsledku zúženia pyloru (zúžený koniec žalúdka – vrátnik, pozn. red.) alebo dvanástnika a iné. V prípade, že sa pyróza objavuje viackrát za týždeň, v noci, na lačno, po nie príliš objem-

nom alebo aj diétnejšom jedle, ak je spojená s intenzívnou bolesťou za hrudnou kosťou alebo v nadbrušku, alebo sú prítomné poruchy prehĺtania, treba vyhľadať lekára. Pálenie záhy je najčastejšie prejavom gastroezofageálneho refluxu – spätného návratu žalúdočného obsahu do pažeráka. Ochorenie vzniká spolupôsobením viacerých príčin – oslabením tlaku dolného pažerákového zvierača, niekedy je prítomná hiátová hernia – čiastočné vysunutie hornej časti žalúdka nad bránicu, znemožňujúce dokonalé uzavretie vchodu do pažeráka. Svoju úlohu môže hrať aj zvýšená tvorba žalúdočnej kyseliny, prítomnosť

žlče v žalúdku, poruchy peristaltiky pažeráka a ďalšie. Na vznik refluxu nepriaznivo vplýva nadváha, nesprávne stravovacie návyky, konzumácia jedál zvyšujúcich tvorbu žalúdočnej kyseliny, práca v predklone. Okrem pyrózy býva pri refluxnej chorobe prítomné napínanie na vracanie, neprimeraný pocit tlaku v nadbrušku po jedle, sťažené alebo bolestivé prehĺtanie, spätný návrat žalúdočných štiav alebo potravy až do úst, alebo aj netypické príznaky ako kašeľ, zachrípnutie, zápaly pľúc a bolesti na hrudníku. Neliečené ochorenie môže vyústiť do akútneho zápalu pažeráka, prípadne aj s vytvorením vredu paže-

ráka, dlhotrvajúce ochorenie môže prejsť do chronického štádia, ktoré v nespočetnom množstve prípadov vedie ku vzniku rakoviny pažeráka.

Nepríjemná, no dôležitá diagnostika Určiť príčinu pálenia záhy, respektíve odlíšiť závažnejšie ochorenie prejavujúce sa pyrózou, je možné najpresnejšie vykonaním gastrofibroskopického vyšetrenia. Ide o niekoľkominútové nebolestivé vyšetrenie, ktoré je síce nepríjemné (môže napínať na vracanie), umožňuje však presne určiť príčinu ťažkostí, vrátane odberu vzorky na histologické vyšetrenie, ak je to potrebné. U mladších pacientov by bolo možné na diagnostiku využiť tzv. terapeutický test, pri ktorom sa sleduje ústup alebo zníženie frekvencie refluxových ťažkostí pri dvojtýždňovom podávaní omeprazolu v dávke 2 x 20mg. U pacientov nad 45 rokov, a takých, ktorí nereagujú na liečbu, alebo u pacientov so závažnými klinickými príznakmi (vracanie krvi, alebo krv v stolici, chudnutie, chudokrvnosť, ťažkosti pri prehĺtaní) je potrebné vykonať gastrofibroskopiu. Pri nejednoznačnej diagnóze, alebo keď sa zvažuje chirurgický výkon, sú niekedy potrebné doplňujúce vyšetrenia ako 24-hodinová pH-metria, manometria pažeráka, scintigrafia. Existuje mnoho receptov na odstránenie pálenia záhy aj bez pomoci liekov – od šťavy zo surového zemiaka, tortových oblátok, surových mandlí, pitie mlieka až po extrémne recepty, ako sú čili papričky a podobne. Takisto obľúbený a ľahko dostupný prostriedok je sóda bikarbóna, na riešenie pyrózy ale úplne nevhodný, nakoľko jej častejšie užívanie môže spôsobiť nielen miestne dráždenie žalúdočnej sliznice ale aj nepriaznivé zmeny vo vnútornom prostredí.

Režimové a diétne opatrenia Sú prvým krokom v snahe ovplyvniť pyrózu, i keď samotné nemusia byť dostatočné na jej úplné odstránenie. Zásadou je jesť viackrát denne menšie množstvá, nevhodné je ísť si ľahnúť bezprostredne po jedle, ako aj nočné „návštevy“ chladničky. Nepriaznivo vplýva činnosť spojená so zvyšovaním vnútrobušného tlaku (napríklad dvíhanie ťažkých bremien), pyróza sa môže zhoršovať v predklone, najmä po jedle. Pri nočnej pyróze je niekedy prospešné zvýšenie hlavovej časti lôžka, v prípade nadváhy pomôže redukcia hmotnosti. Reflux výrazne zhoršuje fajčenie. Pri príprave jedál je vhodné vyhýbať sa vyprážaniu, lepšie je dusenie, grilovanie, pečenie na rošte. Nevhodné sú tiež mastné, ťažké jedlá, zvlášť na večer. Koreniny sa odporúča konzumovať s mierou. Z nápojov vynechávame kávu, koncentrované džúsy, predovšetkým citrusové, perlivé minerálne vody, alkohol (najmä víno a tvrdý alkohol). Vhodné sú zásadité minerálky. Nevhodné sú jedlá z kysnutého cesta, škorica, veľmi sladké jedlá ako čokoláda, krémové zákusky. Takisto výrazne kyslé jedlá, nakladaná zelenina, cesnak, cibuľa, kečup, paradajkový pretlak, údeniny pyrózu len zhoršia. Z ovocia nie sú vhodné všetky druhy citrusov, ríbezle, kyslé jablká. Väčšina týchto jedál znižuje napätie dolného pažerákového zvierača a zvyšuje tvorbu žalúdočnej kyseliny. Vhodná je hydina, ryby, biele, skôr staršie pečivo, cestoviny.

Účinná liečba V dnešnej dobe sú k dispozícii účinné lieky zabraňujúce refluxu a pyróze. Najčastejšie sa predpisujú PPI (blokátory protónovej pumpy) – napríklad omeprazol, lansoprazol, pantoprazol, esomeprazol. V zásade sa používajú na väčšinu chorobných

stavov, spojených s výskytom pyrózy. Ich nasadenie často úplne zmení kvalitu života ľudí roky trpiacich pálením záhy. V prípade potreby sa do liečby pridávajú antacidá (Maalox, Anacid) a prokinetiká - lieky zlepšujúce vyprázdňovanie žalúdka a zabraňujúce spätnému refluxu do pažeráka. V prípade neúspechu konzervatívnej liečby je možné reflux riešiť aj operačne.

Pyróza v tehotenstve Problémom môže byť pálenie záhy v tehotenstve, kedy sa vyskytuje až v 50 % prípadov. V prvých mesiacoch gravidity je spôsobené oslabením dolného pažerákového zvierača pôsobením hormonálnych zmien, neskôr pristupuje faktor zvyšujúceho sa vnútrobrušného tlaku. Nakoľko je vždy snahou vyhnúť sa medikamentóznej liečbe, do popredia vystupujú predovšetkým režimové a diétne opatrenia, popísané vyššie. V prípade pretrvávania ťažkostí je bezpečné podávanie antacíd alebo sukralfátu, v závažnejších prípadoch je možné použiť tzv. „H2 blokátory“ (famotidin). V prípade komplikácií refluxnej choroby s prítomnosťou akútneho refluxného zápalu pažeráka je nutné použiť aj blokátory protónovej pumpy (sú zaradené do skupiny liekov, kde nebol dokázaný nepriaznivý vplyv na plod, ale chýba dostatočné množstvo údajov, aby mohli byť zaradené medzi úplne bezpečné z hľadiska vývoja plodu). Pálenie záhy je rozšírený, často podceňovaný problém, ktorí pacienti nesprávne riešia rôznymi domácimi receptami. Môže byť prejavom nezávažnej funkčnej poruchy ale aj vážnejšieho ochorenia, vyžadujúceho návštevu lekára. Diéta, režimové opatrenia, a v prípade potreby účinné a bezpečné lieky, ktoré máme k dispozícii, sú ju schopné vo väčšine prípadov pyrózu úplne odstrániť a zlepšiť tak kvalitu života. MUDr. Peter Hegyi

D i a b e t o l o g i c k á a o b e z i t o l o g i c k á

p o r a d nˇ a

MUDr. Adriana Ilavská

Zaujímalo by ma, či môže diabetikom pomáhať užívanie minerálov zinok a mangán? Prípadne v akej odporučenej dennej dávke je vhodné tieto minerály užívať? Na internete sa denná odporučená dávka značne líši, niektorí odporúčajú 15,0 mg a maximálne 25 mg, našiel som aj maximálne neprekročiteľnú dennú dávku 150 mg, Pričom dávky vyššie ako 15 mg treba konzultovať s lekárom, pretože môžu pôsobiť laxatívne. Prosím o informácie, čo je pravda, aké sú súčasné lekárske názory a odporúčania. S pozdravom, Marián Lago

Suplementácia minerálov a stopových prvkov je trvalo diskutovanou otázkou. Najlepšie je, keď strava pokrýva všetky mikronutrienty (okrem spomínaných aj vitamíny). Pred začatím užívania by bolo vhodné poznať ich hladinu vo Vašom organizme. Vyšetrujú sa na špecializovaných pracoviskách. Zinok je často

92 9 2

vo výživových doplnkoch pre diabetikov, lebo je potrebný pri tvorbe inzulínu. Nie sú ale dostupné veľké klinické štúdie, ktoré by dokazovali priamy súvis medzi suplementáciou zinku a metabolickou kompenzáciu. Na doplnenie hladiny postačuje 15 mg denne, užívať počas troch mesiacov a potom prestávka.

Chcel by som sa spýtať na problémy spojené s chudnutím. Treba povedať, že ešte v dvadsiatke som bol podľa lekárov podvyživený. Teraz mám 34 rokov, výšku 196 cm a asi 116 kg váhy. Chcel by som schudnúť asi 20 - 25 kg. Skúšal som už všeličo, mnoho ma to dokonca aj stálo, vyslúžil som si tiež zákaz od lekára, pretože som pil denne až 7 litrov vody. Priznám sa, že mám rád turistiku a pešiu chôdzu, avšak kvôli môjmu zamestnaniu na ne nemám veľa času (som katolícky kňaz) a s poľutovaním musím tiež povedať, že ani pevnú vôľu, pokiaľ ide o množstvo jedla, ktoré zjem večer. Problémom je asi aj to, že nemám pravidelnú stravu, ale všetko je improvizácia. Trpím tiež zvláštnou chorobou - tetanickým syndrómom, ktorý je metabolického charakteru. Bol by som rád, keby som dostal nejaké rady (pretože dostať sa k mojej diabetologičke, pre množstvo pacientov, je veľký problém), pomocou ktorých by som mohol schudnúť. Ďakujem za odpoveď. Marek, Bánovce nad Bebravou.

Veľmi rada by som Vám napísala jednoduchú odpoveď a jednoduché stručné pravidlá, ktoré by znamenali zaručený zázrak. Takto to, žiaľ, nejde. Verím, že nájdete diabetologickú, metabolickú alebo obezitologickú ambulanciu, kde nebudete tráviť veľa času a budete mať svoju hmotnosť pod kontrolou. Zatiaľ základné pravidlá:

Prosím o radu: záťažový test na tehotenskú cukrovku som mala pozitívny. Môj gynekológ ma poslal k diabetologičke, kde som dvakrát absolvovala vyšetrenie s negatívnym výsledkom na zvýšený cukor (moč za 12 hodín, krv na lačno a po raňajkách). V rodine cukrovku nik nemal, tlak mám normálny. Je možné, aby som mala tehotenskú cukrovku a oba testy (v rozmedzí jedného mesiaca) u diabetologicky boli v norme? Ďakujem za odpoveď. S pozdravom, Slavka Miklošová

Aj keď podrobne nepíšete, aké vyšetrenia ste absolvovali u diabetologičky, predpokladám, že išlo o vyšetrenie hladiny cukru, lebo ak bol raz pozitívny záťažový test, tento sa už neopakuje. Ak sú hladiny glykémie nalačno a po jedle v poriadku, je to najlepšia situácia pre Vás a Vaše dieťatko. Tehotenskú cukrovku – gestačný diabetes však máte – a musíte byť pravidelne sledovaná diabetológom. Po pôrode, treba do šiestich mesiacov prehodnotiť metabolickú poruchu

U nás má diabetolog di iabetolog to o je bežný diabetik d di iabetik je ttii diabetol diia abe beto tol pravidiel pr p rav avid idie iel a

MUDr. Adriana Ilavská Diabetologické a metabolické centrum Medispektrum, s.r.o. Bratislava

• Je dôležité, že chcete pre seba veľa urobiť – držať hmotnosť pod kontrolou. • Improvizácia je zlý kuchár. Denný režim musíte čo najskôr zmeniť na pravidelnú životosprávu. • Denný príjem energie musí byť menší ako výdaj. • V stravovaní treba vynechať všetky sladkosti a sladké nápoje. • Treba obmedziť prílohy – zemiaky, ryžu, cestoviny. • Konzumáciu výrobkov z múky (chleboviny, pečivo) je dôležité mať pod kontrolou. • Zvýšiť príjem zeleniny a rýb. • Mať dostatok pravidelného pohybu – aspoň 40 minút fyzickej aktivity každý druhý deň. • Vedome pracovať na pevnej vôli.

65 6 5

i n f o s e r v i s V Avion Shopping Parku vyrástla pyramída z cukru Koncom septembra vyrástla uprostred Avion Shopping Parku v Bratislave pyramída z cukru. Mala upozorniť na to, že cukrovka sa stáva epidémiou 21. storočia. Cukrová pyramída symbolizuje počet diabetikov na Slovensku – je ich viac ako 300 000. Ďalších asi 120 000 ľudí o svojej chorobe nevie, alebo vedieť nechce. Diabetikov, ich rodinných príslušníkov aj tých, ktorí možno tušia, ale choroby sa boja, chce osloviť nový webový portál www.zivotsdiabetom.sk. Ponúka predovšetkým informácie o chorobe a jej modernej liečbe. Garantom webu, aj celej kampane o diabete, je spoločnosť Eli Lilly, prvý výrobca inzulínu na svete. Spoločnosť Eli Lilly v tomto roku dala lekárom k dispozícii pre ich diabetických pacientov 12 760 inzulínových pier po cca 52 EUR formou vzorky zdarma. Eli Lilly ponúka najširšie portfólio pre pacientov s diabetom 1. a 2. typu, a to od tabletiek cez inzulínové perá najnovšieho typu až k inkretínom, ktoré sú najnovšou liekovou skupinou. „V celosvetovom meradle je Eli Lilly jednou z mála spoločností, ktoré sa venujú výskumu a vývoju originálnych liekov. Okrem toho vyvíja aj moderné aplikátory pre diabetikov tak, aby liečba inzulínom bola nebolestivá a diabetikov zbytočne nestresovala,“ hovorí MUDr. Josef Bednařík, MBA, riaditeľ Lilly Diabetes pre strednú Európu. Liek z novej skupiny antidiabetík pre diabetikov 2. typu je prevratným objavom. Lieky z takzvanej skupiny inkretínov totiž upravujú odchýlky v organizme pacienta tak, aby sa priblížil k stavu pred ochorením. Látka, ktorá sa stala základom lieku, bola objavená v slinách jaštera kôrovca jedovatého. Inkretíny sú teda novou nádejou pre diabetikov 2. typu, ktorí si ešte nezačali aplikovať inzulín. -r-

Deň pupočníkovej krvi Darovanie pupočníkovej krvi dieťaťa je dobrovoľný humánny akt, ktorým sa matka vzdáva takejto krvi s cieľom pomôcť neznámemu pacientovi čakajúcemu na transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek kdekoľvek vo svete. V snahe oceniť toto nezištné rozhodnutie a upozorniť na čoraz častejšie využívanie pupočníkovej krvi vyhlásil Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek Eurocord-Slovakia 6. október za Deň pupočníkovej krvi. Ide o dátum, ktorý sa do dejín transplantológie zapísal veľkými písmenami. Presne v tento deň sa v Paríži roku 1988 uskutočnila prvá úspešná transplantácia pupočníkovej krvi vtedy len päťročnému pacientovi s Fanconiho anémiou. Darkyňou bola jeho mladšia sestra a vďaka jej pupočníkovej krvi sa Matthiew úplne uzdravil a dnes je sám otcom rodiny. Eurocord-Slovakia je neštátne zdravotnícke

zariadenie, ktoré sa od roku 1997 ako jediná organizácia na Slovensku zaoberá spracovaním pupočníkovej krvi a podporou aktivít vedúcich k jej využitiu na liečbu a výskum. Deň pupočníkovej krvi inicioval s úmyslom zvýšiť povedomie verejnosti o pupočníkovej krvi a vzbudiť záujem odbornej verejnosti o najnovšie poznatky z tejto oblasti. Pri tejto príležitosti prebehla začiatkom októbra informačná výstava v priestoroch nákupného centra Avion. Eurocord-Slovakia ako verejný register pupočníkovej krvi získava pupočníkovú krv od dobrovoľných darkýň a poskytuje ju do medzinárodnej databázy BMDW, prostredníctvom ktorej je k dispozícii pacientom kdekoľvek vo svete. Spomedzi 44 registrov sveta, ktoré poskytujú darovanú pupočníkovú krv takýmto spôsobom má práve slovenský register jednotky s najvyšším počtom

buniek. Počet buniek podaných pacientovi je dôležitý pre úspech transplantácie. K dnešnému dňu darovalo pupočníkovú krv do slovenského verejného registra vyše 3 900 dobrovoľných darkýň. V medzinárodnej databáze je zaradených 932 jednotiek a ďalších 380 sa zaradí do konca roka. Eurocord-Slovakia poskytol 6 jednotiek pupočníkovej krvi pre pacientov v USA a Českej republike. K úspechom slovenského registra pupočníkovej krvi sa vyjadrila aj jeho koordinátorka Marína Polonská: „Sme radi, že aj taký malý štát, ako je Slovensko, prispieva svojou trochou do veľkého systému medzinárodnej výmennej siete darcov krvotvorných buniek, ktorý denne prináša nádej desiatke pacientov vo svete. Veríme, že s narastajúcim počtom jednotiek pupočníkovej krvi v slovenskom registri sa nájde vhodná krv aj pre slovenských pacientov.“

Reumatologicko-rehabilitačné centrum s.r.o. Hlohovec Kúpele Lúčky a.s. pod záštitou Slovenskej lekárskej komory Slovenská lekárska komora – sekcia FBLR Odborná spoločnosť pre FBLR Slovenská komora fyzioterapeutov Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Subregionálna lekárska komora Hlohovec

v rámci Dekády kostí a kĺbov 2000-2010 Vás pozývajú na odborné sympózium

GYNEKOLOGICKÉ OCHORENIA a OSTEOPORÓZA Termín a miesto konania:

11. november 2010 (štvrtok, od 15:00 do 20:00 hod.) Kúpele Lúčky, a.s., kinosála kúpeľného hotela Choč Popis aktivity:

Formou prednášok poukázať na prepojenie gynekologických ochorení a osteoporózy s prevenciou vzniku osteoporotických fraktúr. Upozorniť na nutnosť včasnej diagnostiky osteoporózy najmä postmenopauzálnych žien s nadväznosťou na komplexnú terapiu vrátane rehabilitácie. Súčasťou odborného programu je ukážka vyšetrenia periférnej osteodenzitometrie.

Organizátor podujatia:

Reumatologicko-rehabilitačné centrum s.r.o. Hlohovec a Kúpele Lúčky a.s. pod záštitou Slovenskej lekárskej komory Kontakt:

prim. MUDr. Elena Ďurišová Reumatologicko-rehabilitačné centrum s.r.o., 920 01 Hlohovec, Pribinova 56, tel/fax:033/73 01 820, MB:0949 444 444 www.rrc.sk, e-mail: info@rrc.sk

Určenie kurzu:

pre všetkých lekárov, ktorí prichádzajú do kontaktu s osteoporózou, fyzioterapeutov, sestry gynekologických, osteologických a iných ambulancií.

Rozpis programu a prihláška podrobne na www.rrc.sk (časť aktuality a prednášky) a www.kupele-lucky.sk Odborné podujatie je zaradené do kontinuálneho medicínskeho vzdelávania s pridelením 5 kreditov.

Tisíce ľudí behom proti rakovine pomohli kúpiť unikátny prístroj Úžasných 8 737 bežcov a stovky darcov prispeli počas mája a júna tohto roka na dobrú vec a zapojili sa do celoslovenského charitatívneho Behu pre život v štyroch mestách Slovenska. Do behu sa tak zapojilo takmer dvojnásobne viac Slovákov než vlani! Za výťažok z behov a darov Nadácia Výskum rakoviny zakúpila pre Ústav experimentálnej onkológie špičkový prístroj na diagnostiku rakoviny, pyrosekvenátor za 68-tisíc EUR. ,,Z celého srdca ďakujeme všetkým darcom, bežcom, sponzorom, ktorí v tomto roku prispeli na dobrú vec vo výskume rakoviny takmer trojnásobne vyššou sumou než vlani. Bez ich pomoci a podpory by sme nemohli kúpiť špičkové prístroje na výskum rakoviny, ktoré sú v západnej Európe samozrejmosťou. Ďakujeme!“ uviedla Margita Klobušická, prezidentka Nadácie Výskum rakoviny. Beh pre život už tretí rok organizuje spoločnosť Tesco a Nadácia Výskum rakoviny. Pyrosekvenátor dokáže upozorniť na možný výskyt nádorového ochorenia a sledovať účinnosť liečby onkologických pacientov z celého Slovenska. ,,Podarilo sa nám kúpiť veľmi dôležitý prístroj, ktorí bude pomáhať všetkým. A to je najdôležitejšie. Vďaka spojeniu síl a tento rok podstatne väčšieho množstva ľudí, sa podarilo urobiť niečo dobré. Je to pre nás záväzok pokračovať v tomto dobrom projekte podporujúcom zdravý životný štýl aj v budúcnosti a dať si ešte vyššie ciele,“ uviedol Michal Dyttert, vedúci oddelenia komunikácie spoločnosti Tesco STORES SR, a.s. Spoločnosť založila Fond Tesco, ktorý tento rok organizoval aj Beh pre život. Fond sa stal pokračovateľom všetkých charitatívnych aktivít spoločnosti Tesco. Beh pre život je hlavným projektom Fondu Tesco, ktorému sa venuje s plným nasadením. Aké sú formy prispenia po skončení behov? • • • •

poslať príspevok na účet VÚB 2434842458/0200 zapojiť sa do sponzoringu cez internet na www.behprezivot.sk zakúpiť si štýlové modré šnúrky v predajniach Tesco za 2 € usporiadať zbierku na pracovisku, v škole alebo záujmovom krúžku

Nenechajte sa zlomiť! Zlomeniny sú jedným z najväčších „strašiakov“ starších ľudí, aj ich rodinných príslušníkov. Nie je to len kvôli bolesti, ktorú prinášajú, ale aj z dôvodu dlhodobej imobility, bezvládnosti a závislosti od pomoci iných, pričom často končia úmrtím. Ide najmä o zlomeniny bedrovej kosti či stavcov chrbtice, ktoré sú spôsobené osteoporózou, čiže rednutím kostí. Tento problém sa so zvyšujúcim vekom populácie stáva stále naliehavejším, preto Medzinárodná nadácia pre osteoporózu vyhlásila 20. október za Svetový deň osteoporózy, ktorý si každoročne pripomíname už od roku 1997. Svetový deň osteoporózy v roku 2010 prichádza s výzvou pre pacientov aj lekárov „Neprehliadajte príznaky zlomených stavcov“ a upozorňuje na často nediagnostikované a neliečené zlomeniny stavcov, ktoré môžu mať veľmi vážne zdravotné následky, ako sú chronické bolesti, znehybnenie, zhrbený chrbát, zhoršenie pľúcnych funkcií, depresie, ale aj predčasnú smrť. Bolesti chrbta, prehnutie chrbtice či zmenšenie postavy však mnohí pacienti považujú za normálnu súčasť starnutia a nevyhľadajú včas pomoc lekára. Často však aj tí, ktorí lekára navštívia, nedostanú adekvátnu starostlivosť. Preto ostávajú tieto prípady nediagnostikované a neliečené alebo nesprávne liečené. K najzávažnejším následkom osteoporózy patria zlomeniny bedrového kĺbu, ktoré zvyšujú riziko úmrtnosti žien nad 55 rokov približne 6-násobne, pričom asi 20 % pacientov po zlomenine bedrového kĺbu do 1 roka zomrie a vyše 50 % žien po roku od zlomeniny nie je schopných chodiť bez pomoci. Podľa údajov Medzinárodnej nadácie pre osteoporózu došlo v roku 1990 vo svete k 1,66 milióna zlomeninám bedrového kĺbu a ich počet z roka na rok rastie. Na základe súčasných trendov sa odhaduje, že do roku 2050 ich počet narastie až na 6,26 milióna. Zlomeniny bedrového kĺbu predstavujú asi 14 % zo všetkých zlomenín, avšak z hľadiska nákladov na liečbu je to až 72 %. Osteoporotické zlomeniny sa tak nielen na Slovensku stávajú neúnosnou ﬁnančnou záťažou zdravotného systému. Osteoporóza je mimoriadne rozšíreným ochorením, ktoré postihuje

každú tretiu ženu a každého piateho muža vo veku nad 50 rokov. Odhaduje sa, že v Európe ňou trpí viac ako 30 % žien po menopauze a vyše 40 % z nich aspoň raz v živote utrpí osteoporotickú zlomeninu. Na Slovensku trpí osteoporózou asi 300-tisíc ľudí, z čoho je 30 % diagnostikovaných a len 18 % sa adekvátne lieči. A to aj napriek tomu, že dnes už vieme osteoporózu liečiť účinne. Dôvodom je fakt, že osteoporóza nebolí a preto ju pacienti aj lekári často prehliadajú. Smutným faktom je aj to, že aj liečené pacientky a pacienti často nedodržiavajú predpísanú liečbu. Poukazujú na to výsledky prieskumu GfK realizovaného v 14 krajinách EÚ, z ktorého vyplynulo, že až štvrtina pacientok preruší svoju liečbu. Príčiny sú rôzne – od nežiaducich účinkov liekov, narúšania denného režimu pacientok, pochybností o účinnosti liečby až po obyčajné zabúdanie. Potreba zjednodušenia liečby, zníženia nežiaducich účinkov, a teda zvýšenia efektivity liečby a dodržiavania liečebného režimu sa premietla aj do najnovších výskumov liečby osteoporózy. Spoločnosť Amgen vyvinula inovatívnu liečbu s unikátnym mechanizmom účinku, ktorý napodobňuje zdravé fyziologické procesy v ľudskom tele. Liek účinne zabraňuje úbytku kostnej hmoty, čím výrazne znižuje riziko zlomenín. Liek sa pritom podáva len raz za 6 mesiacov formou podkožnej injekcie, čím predchádza mnohým nežiaducim účinkom a uľahčuje užívanie a život pacientov. Liečbu nedávno schválila Európska komisia a nový liek bude čoskoro dostupný aj na Slovensku.

Dvojmesačník Číslo 5/2010, Ročník VI. Časopis je nepredajný. Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Account managers: Ing. Slavomíra Lacková Tel: 02/ 59 324 226 Zuzana Honz Tel: 02/ 59 324 224 Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová Tel: 02/ 59 324 222 Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Graﬁcká úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123 RF Limited Foto: archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk ©RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2010 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine

Redakčná rada časopisu Bedeker zdravia PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.

Milí čitatelia, ak máte záujem dostávať dvojmesačník Bedeker zdravia priamo do poštovej schránky, možete ho mať za cenu poštovného a balného 12 € za šesť čísel.

prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. doc. MUDr. Cyril Klement, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. doc. Pharm. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza v decembri 2010. Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke

www.bedekerzdravia.sk

Upozornenie Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotograﬁí, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.