Bedeker zdravia 5_2009 by RE-PUBLIC

bedeker zdravia

Sprievodca svetom zdravia

2009 2 009 5

Babymasáže Empatia

ako súčasť terapie Chceme žiť dlhšie? Aj lekár má

právo na únavu Kríza zdraviu nežičí

5/20 5/ 5/2009 2009 09

Nová liečba cukrovky

Vychádzame už

päť rokov

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . #FEFLFS [ESBWJB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . NÂ QÅ SPLPW . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Malé, . . ale . . o .to .príjemnejšie . . . . .jubileum. . . . .História . . . .nášho . . časopisu . . . . sa. začala . . . písať . . . . . v. roku . . 2005, . . .kedy . .začal . . vychádzať . . . . dvakrát . . . .ročne. . . .Po.dvoch . . rokoch . . . sa . .periodicita . . . . . . . zvýšila . . . . štyri . . . . . spojené . . . . . . . obdobiami . . . . . . . . . jeseň . . . . . .Ďalšia . . . . . . . . na . . . .čísla, . . . . . s .ročnými . . . . . . . .– .jar,. leto, . . . . a. zima. . . . . . . . . zmena . . . sa. uskutočnila . . . . . v. roku . . 2008, . . .odkedy . . .vychádzame . . . . . ako . .dvojmesačník. . . . . . . . . . . . V. rukách . . . držíte . . .v poradí . . . už . .19.číslo . .Bedekra . . . zdravia. . . . . Doteraz . . . .sme. vám . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . priniesli . . . . . . . informácie . . . . . na. 2236 . . .stranách. . . . .Od. jeho . . prvého . . . čísla . . rástla . . .periodicita, . . . . .rozsah, . . . . . . . náklad, . . . .ale. aj. pestrosť . . . .tém. . .To.sú.fakty. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Príjemné . . . .je.tiež. konštatovanie, . . . . . . .že .práve . . vďaka . . .vám . .a vášmu . . . neutíchajúcemu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . záujmu . . . .mohol . . Bedeker . . . . zdravia . . . takto . . .rásť. . .Vďaka . . .vám . .si našiel . . . svoje . . miesto . . . . . . . . v. rodinách. . . . . Samozrejme, . . . . . .ceníme . . .si .aj .podporu . . . odbornej . . . . verejnosti, . . . . .ktorá . . svojimi . . . . . . znalosťami . . . . . prispieva . . . . k.stále . .lepšiemu . . . .a najmä . . . zaujímavejšiemu . . . . . . . obsahu . . . .časopisu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vážime . . . si. podporu . . . . všetkých . . . .spoločností, . . . . .ktoré . . fi.nančne . . .aj.organizačne . . . . . prispievajú . . . . . . . k. vydávaniu . . . . a. šíreniu . . . časopisu . . . . o .tom . najdôležitejšom, . . . . . . . čo. človek . . . má . .– o. zdraví. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Už. päť . . . . sme . . . .mnohých . . . . . . . . .sprievodcom . . . . . . . . zdravia. . . . . . . . . . . . . .rokov . . . . pre . . . . . .spoľahlivým . . . . . . . . . . po. svete . . . . . .Asi. . . . bude . . iba . . opakovaním . . . . . známej . . . skutočnosti, . . . . . .keď. povieme, . . . . že. sme . .sa. pre . pacientov . . . . . . . . a. ich . príbuzných . . . . . stali . . cenným . . . .pomocníkom . . . . . pri . orientácii . . . . .v labyrinte . . . . informácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . o. zdravotníctve . . . . . .a medicíne, . . . . výskume . . . . a. vývoji . . nových . . . liekov . . . a .o výžive. . . . Pociťujeme . . . . . . . . pri . .osobných . . . .rozhovoroch . . . . . s .našimi . . .čitateľmi, . . . .ale. aj. na. diaľku, . . . v. redakcii, . . . . . . . . . . zodpovednosť . . . . . . . . . prácu . . . . . . . ju. ako . . . . . .Je.už. len. na . . . ako . . . . . . . . . . . . . za. svoju . . . . . a.berieme . . . . . . záväzok. . . . . . . . . .vás, . . . . . . . . prijmete . . . . toto . .najnovšie . . . .číslo. . . Pevne . . .veríme, . . .že.sme . .obhájili . . . svoje . . miesto . . . pod . . . . . . . slnkom . . . a. úspešne . . . .spolu . . vykročíme . . . . aj. do . ďalších . . . .ročníkov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

OBSAH 8 10 14 15 16 20 22 24 25 26 28 30 32 33 34 36 38 39 40 42 44 45 46 48 50 51 52 54 56 58 59 60 62 64 66 68 70 73 74 76 78 80 82 84 86 88 89 94 96 98 100

Ruka je dokonalý nástroj Rakovina pľúc Diabetici v modrom Edukácia boja s cukrovkou Nové spôsoby liečby cukrovky Osýpky Liečba svetlom Bez dychu, ale nie bez pomoci! PET/CT vyšetrenie Liečba CHOCHP Bronchogénny karcinóm Benígna prostatická hyperplázia Svetlo do tmy Projekt Špajza Nádcha – spoločník chladných dní Môže byť kašeľ pre vaše dieťa nebezpečný? Nevhodná kombinácia ovocia a zeleniny Chceme žiť dlhšie? Vitamíny a enzýmy Keď do života vstúpi rakovina Zdravá strava Apiterapia Nové inzulínové perá Je potrebné dokupovanie plienok? 2. Fórum onkologických pacientov Kríza zdraviu nežičí Pupočníková krv môže byť záchranou Produktívne a liečebné aferézy Alkaptonúria Fragmenty z histórie slovenskej medicíny Baby masáže Aká je liečba osteoporózy? Význam skoliotického programu pre deti Hepatocelulárny karcinóm pečene Kategorizácia a cena liekov Trápi ma chronická bolesť Ochorenia oka v detskom veku Slovakiaring DS Učenie a rozvoj osobnosti dieťaťa Od leta po novom Angína Poradensko-liečebná starostlivosť v kontrole alkoholu Komunikačné závislosti Empatia ako súčasť terapie Aj lekár má právo na únavu Krvné doštičky v službách stomatológie Ako som sa stala darkyňou krvi Aj zvieratá liečia Kancelária podľa feng-šuej Diabetologická poradňa Infoservis

Tém

u p riná š

3BLP

WJOB

Rako vina pľ nádo úc je jed ro z náro vých ocho ným z najča rení. dn stejší Podľa v roku ého onko údajov ch logick 2005 éh na Sl oc ovensk horelo na o registra u 19 31 m rakovinu užov pľúc a 503 žien.

QÆÙD

ritom na pre ho a dvad lome devät sia nelé vo svete vys teho sto násteroč zri renia, edkavé prí kytovali len ia sa popis keď jedno pady tohto ojediov tliv ako zau ané v odbo é prípa ochody bo kotín náras jímavé ka rných čas li je vys t ocho zuistiky opisoch oko ná dinu s fajčen rení dopa sa dá . Postupn mínu vykový, zvy absti va do že mu ím. Pribli ý ne v žn šuje hla ži sú fajčen nčné sym mozgu a čas prv začali ma e sa dá po visu ptó ia. vyvolá nia ná Preto je my pri padn ej svetovej sovejšie faj vedať, preruš va ých kra čiť po vojny tujú ročné, ale odvykanie en svetov a náhra od faj í nie ne ej vo jinách po ženy v zádn sú po čenom jny, v čas dru reg moco é formy možné. Ex nikotí u v pre nikotí Výsky ióne ešt našom zem hej nu, kto ise o nie no t ky, čo ne episdvoch karcinóóm y, nik vé náplasti chodnoom ré m ob skorši u pľ otí – troch mu , pľú nik no do ľ úc ie. v obdo ee. c s lat otí skyt faj vý no bí: tín noovvéé n desať sn en žuva vačč-na lie bí odvykan ý sprej proti čenia. V kra ročí kopír cioou u ej. . čb č Po fajčen ia baa bu uje vý jinách mo je aj an výfajččen pro iu zorov enia tidep cou Rizik al aj po začal skô , kde sa bo riziko pionom. Pri o och dvad r, výs Pr zan resívýskkyytu horen postu sia tu ľ stupný po sa skôr po j začatí echan ia u faj fajččen oprot tich rokoc pne kle ozvoľľný Naa Slo pľú cnej k sá, í čiarov pri i ia rak poklee stú zanech celoživotný h je ddvojn asi po siatyc vensku od oviny u s de väčšom po v mladom h rok veku, pa pri m ne aní faj začčia ásobn iattku mužoov. riz ov inc za faj vv. ne nne. Trvan čte vyfajč pľúc stúpa é u ených idenc ku deväť aj pre iko klesá čenia v ml čiarom. ie faj väč deeia karci väťde u žieen mužov mi adšom Pri to v ka rýchlejšie Udáva ší vvplyv ak čenia má cigariet n je pe erne nó mu , vek žd kle o hodn ale kle podst miern sa, že inten fajčen sa utie pre om veku nyy vzo rmanentne sá, naop atsá vžd u strojn zit ia ak stup. ásobe a fajčen stať faj má zm pozo y, pľú ia. ľ cnej sstrojnáso yse rovan nie int čiť. l rozOcho buje Nefa ý dĺž rak ra riziko enzity ky faj oviny, aj ne rieť môž prev jčenie – sobne ččenia zvy kým strojn vzniku najle . ásobe Aj ke fajčiari u Vo sve encia pšia riziko Fajjčiari šuje riziko nie ď te zo majú príčin fajčenie ocho 100-n miera zhrub a nieko h ren 10 ný áa na rakov m faktor je najdô pribli 1 milión ľľud karcinó ľ krá ia na pľú -krát vyš ľko na iny, oc šie om vzn ležitejším cn žn m ľ t ročn ní ne dov zap e 85 perce í roč c hla niektorré iné vyššie riz y karcinó nee,, z pľú iku fajčia horejú na iko oc m toho nt pľú vy ríč ka vše ri, cn ňu vše a inený je ob rcinó nejšie horen tkých ej je kkrku, aj tký ch prípa ličiek pažer my (karci ia dov. ch diagn ich asi 15 celoživotdymu karciino - a ,m nogé fajčením mech áka, nóm pe ost Prí . , pre nmi z jasné činy vzn ikovaných rcent zo s- ka na nenádo úra a krč pankrea filtra Každé faj iku oc , su, čenie tabakovéh ka ma is rové rdiov prípa ké fak podieľajú (ciga ho pasív filtrom rety, o štruk askulárne ochorenia, ternice) sa na renia nie ne faj m,, ľľahké tory, bez čnú , faj čenie) pre ným je sú ňo hlavn a ch choro pľú riz je spoje ka, cigara ľ c sú ron e fak dispozícia. zazname m genetic majú ikom kaarc na , ohroz bu pľúc. Pr ickú ob né rciinó zvýšen ia ivý - gé torov sú to Z ďalších ná rodinn ovan nómu so zvýše- – ľľudia, mu z í aj pa Rakozn kto é kt ny á pľú vin riz – ľ riz zik rí kd úč iko c. fajčen sa zd ikovýc sív slnniečfaj ou výf inok ako azb priem ržu ia v po o vzniku ka Ženy lup e sa fajččí – nýčia chrilú ukové ply est, arzén yslové karci h oro manž jú v na rovvn rci racov naan radvón , chróm noelia, priest níí s mu nó- ma níci n ororo ni, čo (v urá ny, ion , nikel, nželk fajčia partneri gach žmi. a spo- zmtia usch, kde nových baizujúce žiaren väčšie y fajčiarov rov. člo veka uniká niach sa rizik ie, iko op majú oodNefajčiaje ce známvo 25pr roti ne y vnútorných z podložia a v oblasrceáv je vyš fajčia pead . ho šie aj pri priestorocha hromadí rom. nt naoc reniac Niniekto ). Ri ziko h– fibróze, rých javcn pri sar napríklad prepľú vznikn pri ovych koidó iečba ze, poKrátkpľú e pig ovcn lnoej svetlo mentá 210pľú zitíva m cn)ych vé UVC nm žiaren cia kože. sa vyu najm má svo ch ie žíva slnečn ochoreniac ä pri ko je po- atmové dezin pre svo (100 – h. ým sve žn osféru fekčné pia (gr účink je povrtlom Prírodná ých Um nepre y, ale chád ter sln . helios = sa volá he liečba me elé zdroj za. cez sln e UV lio ečnéh podľa žiaren o sve ko). No ch tera- ma ako tzv. ho tla ia roč jú ara rsk sú sa ný po kdňa. tie ko dobné é slnká, pre znáPreto ch období, mení nie účink len že) ak sa na fotos tože ale y rác fot o op (hn = sve h, kd oterap i počas v pra tlo) e je be aľovanie ednuiu (gr a me kožn xi ok zpraš na nš ých oc . fos, rem vajú né pro hoaplik ia vrstva he aj horen stred ovať vzd žiaren umelé zd lioterapie í roje ult ia. využí- nia (UV-A požadov uchu. Um ie anú rafialo 1, zložku ožňujú vého spektra (na UV-B) Hors žia Na fot lectiv pr. tzv a veľmi e úzku re- ren . Účino ké slnk ení te-rapiu ote časť nm, ale Ultra Photo SUP – z zku sa UV á k kožangl. buď sam ných sí od svetla (ev a žiar sa ost kujú bo UVB 31 terapy tj. ič oc žia 292 – Se- s iný žiaren 1nm) do hĺb jeho sch . žiarenia) e m lie atne alebo renie vyu hoopno závi- slnečné sve ie presnejš . A najm 335 no mi kmi, žív sti aj v ko i pôsobky kože k. F ä dávie ak kto Fo zitu vp tlo, pro mbiná a a jeh preniknú ení v o prí skráte tochemoter ré zvyšu lýv poko tož o cii ť rod a zachy e najci jú žky ním tení alebo výsky výška sln na jeho int né me zo slo apia PUVA jej úči(zákla , v ktorej tlivejšej tóda ka na zd t en v ob ob dná a roj Ps vzn Re d ob lasti oralén e ultrafi lakov. SUP ikla + SU basal tŕnitá sa delia skr y fialovéh Výkonn zorom P P. skr e kraacu bunk cujú terap Známa je atkou z + UVA, é um gicky a spinosu vrstva – i s kú ie stratu y akkoo pri liečbu, pro o svetlá elé retino m). Pre na aj ko tor m mb pe idy sa po jaktívne hodin tože rov aj časov to je do jšo už ov o na epiia). Do ľnou liečb inácia fot na fialové íva na lie u zložko biolo- nímkážu dosia om opaľo ou (ba ojmä pri bré výs ľ van ký efekt u, kto hnuť čbu žiaren po lupien ledky sa lneofo(320 ie. Dl najmä ult rá V pra čas nieko ť aj krátky í na slnku ris) ale al do ke – hovln axxii sa ľľký m raatopic bo vrodeno (psoriasi sahujú a vyv 400 nm) okrem ch minút. ožiareolá um). s vulga m ek prenik ové UVA čov poou pri už zém (pigm va priam Fo cel žív á najhl ívaajú ocho totera otelov liečb jú h entác o pia je e (eczema ých lo (fo reniach, (280 iu). Str hnednutie bšie výv u dlaní ale aj menšie t erm kto zakáza – prístr žiari- (ro tod bo moožžn dín po 320 nm) sp ednovlnov kože šen oj um ná atózy) ré provo oje zac nilil do chodidel. é Technicpre solári ea). Nevh , napr. pri kuje svetsiahn I. – II. ožiarení ôsobí za 6 UVB po ie zddro rojjov uťť aj ov od í ký na ruž – stupň už dodá so žiaren né je i po ienke re, bu a (sčerv jprv popá 8 ho- be ívať ako UV svetla také zmen ím UV koži ly) a užíva , že žiarič ňov na leniny enan až po nie A, prejav e vo for sa môžu po rokoc dovolen ústup ie, pľuzgie- vy. Do kový ktoré síc h i vrá Ch y vo vla me UV a rak koncca e záp e vzh ro hre o a sú ov ktoré sky sat alovýc ni ľad inu ko ej čas , cká ob aj tzv , ale umož h ma recké že. chsta ti hla štr ňu orob ujú - In lú plô žň jú ož . bodové a škvrny ukčná zdroj arovať šku u.. ačer e, Inf fra preven pľúc je ť aj celko račerv vené m žiar tabilná a ené žia ch tiež vid enie liečiteľn vi renie orob (IR) a s význ teplo. iteľné, ale m á nie je im amný Jeho pociť ľúcnym takzdroj ujeop mi me miná ho i súsle ak všedk o sáli,ajú podieľatkyam jú

MEDIC

-JFÇC ÍNA B T nia QSWJ FUMPN L PDIP PåOÜDI SFOJB DI

MEDIC

-JFÇ $)0CB $)1

cimi sa osti sta na vu.

závažn

MEDIC

ľúcna ko je chara mponen kteriz ta CHOC ovan nie je ciou dých á ob HP II ací úp cia (ob lne reverz ch ciest, štruk- CH. štád iu v pried medzenie ibilná. Ob ktorá ťaž OCHP ch m – str pri uš ká dujúc ch) má etoku vzdštruk- pa kou obštr arakterizov edne ťaž ká uk i Lieč norm charakter obyčajne uchu tel doch sa dý ciou. V aná stred ba CH typ pro ne áln a ch Delím pľúc na ou zápalo je spôsobe gre- no esnom zať avica vys ických prí OCHP e ju ažení. kytuj ná nická vdýchnu vou odpo ab- V sť kašľa a Častá e iba pri lizovanom na liečbu té na ob tom CH je prí choro štrukcia škodlivin veďou pre to štádiu dmernej tom- cií CHOC stave a na OCHP v y. Ch bou tvo je zap pacie chron sta HP liečbu roVšeob malýc (obštr ríčine nt vyh rby spúta ické ale exacer biecné zá h ukčn ná báá bro dýchacích tzv. II bo pre exa respiračn ľadá lek . komp trukc sady ára lex nc iou cerbá é sym I. ciest pre ného ma pľúcn hiolitída (emfyz ktorá štádium ciu choro ptómy, ) a de nažm eho ven ém by cia pro entu: je ch š- štr pokro pľúc). paren zm arakte – ťažká gre čil ch CHOC rizov zle iernenie sym sie ocho jedno osťou oc Liečba sa ýmu zh ukciou. an HP ho en renia, tliv Prehlb pšen á ažk oršujú ptóóm p riaaddii nie moovv ia po koou I. št ých štádií ren uje sa ťaž u ob že, zle ie tolera sa a čas dľa ádiu ľ jeh m– . chara o živ té exacer respiračn dýchavica,- pre pšenie ncie fyzick kvality ľ ká ľah kteriz é sym ej zá vencia ota. bácie záťa ovan ciou. CHOC živ ptó a zhorš IV á Ch ujú kv my prevencia liečba kompota tvorba ronický ľľahkou ob HP je CH . štád a lie alitu zníže lik ium ka Pri ma nie úmrtnčba exacer ácií, byť prí spúta s vyk šel a na štruk- no OCHP – veľ s dm bácií, nažm ľ ost to štá tomná, ale ašliavaním erná je u ventilačn veľľmi ťaž mi ťažká je potrebn ente pacie i. kou diu si ou prítom nie vžd môže movať pa ná dy porucho obštrukč- žených oc é zvážiťť prí ntov s CH kto , že nie cient ne y. V tom horen tomno OCHP ho ka ale v - vrá rá vedie k chová ne u. Väčšino čo nie musí uv í, rci sť s na prípa ť dosta prejav tane edoje de vča točno u spánko nómu, tub pr. bronc pridrunajpr žilách zvýšenéh om pľú ho iaz sť, sného v poriadk o tla ľ cneh srdco vého apno erkulózy, syn génneu, a liečbu. nivejšie vého šance záchytu má tín. Prí k opucho ku v jug o srdca zlyha e a ľav ulárny ľ ost drómu (disp Pacient by m do na tomno nia. po en ch ranné lný mal by úspešn Prev a liečen zarizovan ú pri tvrdzuje IV. sť uveden ch konč ho ť evido en ý) aých ý v sp oluprá u pneumo vaný vo miernejšej štádium CH znakov a liečb tívne op ta je ci s ním obštr lóga OC CHOC a podľ atreni . CHOC výrazne zn ukcii. Kv HP aj ľ a a HP št I.Ľ HP oh íže ali ádií rozujú ná a exa ta ži- ahká CH cer život OCHP pacie bácie ukončen ie nta. red ukcia fajčenia , alebo riz oč ikových fak elimiiná nácia kovan tor ie pro ov ti chríp pkkee a proti

ÍNA

"MLB

QUPO

Gene tik prekon a v posledn ých de al poznač a obrovs ký po saťročiach il všetk v obla y vede krok, ktor sti ý klinick v biomed cké discip líny icíns ých od borov. kych hran aj ičnýc h

ÙSJB

dhale nie zák jených onito rekom s techn stí sponetic bin oló ké skutoč inžiniers antnej DN giami A vetvia nú revolúciutvo) znam (gech, vrá enalo kej ge tane hu vo všetký ne ch od mánn jedinc tiky. Má ej a klinic to a, rod dopa prof. iny d Mc Ku a spolo aj na život čn klinic sicka osti. Alka ke ľ znam j genetik , otca mo Podľa – oc ptonúria ená pre y, dn derne hr teória es ge j K pre fyz biológiu to závažn onóza netik a čo ikálne ým me vedy. atómová podmien tab Budú sku pa eným oc olickým cn ge ho Dôsle trí aj osť ge Gene Klasi alkap reniam na netickky dk tik cká ge tonúri né, leb y na zdrav analy a má v sú netiky Sloven netik né zovať časno ocho a zaraď a – ochronó - fenoty o až 25 pe otný sta genetic novú renia sti mo v sú ďuje ný rce zza. pov k sku odha mend nt neadap značnejšie kých jedno pinu kli žnosť Prem typom me monogénn toto dedi elistick metód tačný nicckkooe podm dič- 90 lených tiek a ndeli tieto DNA ch už éh umož y molekulá najmoddeer- jednodu ochorenia stickej dedič ienee- ca percent sa pri narod o typu r- Je na urč ňujú rnej an je ch chá tra je ich ma pube nosti en zis rty. Vo . je dičná arakteris st nifest í a okolo detek ité patolog tiť predis alýzy na dôležité po viac uje tic for sti si pri ciu kká pozíc ncia a ické v pome ma preno funkč hnutý jed ako polov do konie obdo en an núť, su. ný sys bí. Do predsymp stavy a ich kajšie recesivit ici z nic ato že a pre tám tém. ké pre h V sa vzť káže tomati h mick javy mi po Pri ahuje dom od jav ý, To vše y podm haliť fen ckom ne identifiká fenotypu, na vo - ochoren stihnutých bližne 57 alebo cii ien a n noty tko sa pe ný nie jedinc perce ie dĺžku včasn odráž ené mutác pic- štv ch fenoty monogénn na gén ov skr rcenich ntá ny. ej acuje nú sch ch reduk života a logick diagnost a v možn iami. Ich rťstoročí pov došlo e podm sko iky no ieostiac ým počet k obrovské v posledn ie s dlh opnosť. Vä uje ich rep ro v 70 vými mi. Na i diagn h 6 v rok om ším pre techn ost mu po čši 500 a rod defek opatol jmä v pre ickými žívan na postihn ukčkroku ten sa u 1994 vša ty, po og ven ím má utých časno ických sta cii gene stup- van k predstavu ustavičn presahov . dzujú ktoré v zn vša an tic intele sti e al zar kt a škoačnej mierek rôzne medic predstavu vov, ktoré kých ka ých štruk je len má zvyšuje. aden T To turáln ínsky lo z od , v ie jú lsk leb ob do sú veľ me ú veľ o mode ych gé - pa výučb pri praco hado ke rnej meproblém, mi závažn tol u nov u - zd j miere vnéh olooggic bližne 3 je bu o pro alebo sa na ravotn dicíny dúcn ý mono ickkýý chara 000 fenoty člove vecesu. . osť gé nia cen om stave tomto ne kte Vo sa v ľľud nne patol r. Celko pov m ute má trálne po vý výs og ho ne dieľajú po šenom 6 – 0,8 skej popu ických rvovéh ško fenoty kyt Hist 8 perce lácii o systém deodha pov ória nta. duje u. na 00, Ochoren ie alk už v ap tonúri starom okolo a bo Egyp roku te, po lo znám 1500 e dľa sa na šla mú nálezov mia s po-

EDIC 'SBH ÍN N TMPWF FOUZ [ I A OTLF JT K NFE UÓSJF JDÍOZ

+ÂO +

FTTFO

Tém

u p rin

áša

LBSD

rokoc doval h 1583 – postu 1591 pne štu v Pado bergu, v Lipsku vo Witte - lekára . V rok štúdiu ve, kde ús a napo n- vo pešn och 16 m me Viedn sobil 08 – dicíny e ukončil kon tyá i ako ak 16 rodisk o praktick . Spočiat svoje kd ša. V rok osobný lek 12 pôsob u 1615 ku u, ne il ý lekár ár e bol saské skôr o sa vrá kráľa ľ Ma vo svo pô- rek ho ku ako - nu til tora Ka dva roky jom dv helm rfi neskô do Prahy firsta tá orný rlovej a r zvo , san na kôl na unive prevza v Drážďďan Friedricha lekár Na lený čný Mo rzity. za oc l dčas Ján Jes a hum manis steckej vež anató funkciu pro h. V rok Wil- „l dč ov u mi bivé senius po tický vedec i. Renegu, kd e a chiru fesora bo 1594 V ekára aný odka die z sebe rgi tan e rok zanech a filozof anató lo. Patri lekárs sa stal v rok e vo Witte iky, tik u 1618 atómie l mov kej fak sa “ y nb u a zap 15 erzohra svojjej medzi po al pôsosebe unive 97 oji ulty a ok pre rzi neskô dekanom kavaní fi l významn l do česke filozoofi olo 90 ood doby. Zane dných V rok ty. na r j po rek ú od nč n fi Hepat borný čn u úlohu litorom neejj a sed K nim ckých a ch lek chal po oc verejnú 1600 vykon ra Be mohradské vojenske pri zíshistor ársky patria lárny pitvu pečene elu al j pomo thlen slá ick ho kn ch karcinv str v Prahe prv a. pre , V tom čas iež ci Tra vnostne najmä Histó ých spiso , bornýce bo ómednej Eu kruh v od naná vykon ú v viezli do V Bratisla aťa Gábo ria ktá la Vie t pit och zn pražsk v. ma an ve a ver - ch h o kosti rópe. ej va, zvl dne lej tm ho ejn skôr po Ohám las ejš ach (16 pitvy (16 ej veríejn e, odvážn ášťť vyko- vrátil do avej cele. a pol roka zatkli, z irurgickú 01 noven d sk ym ej vä krv V pra , Ná 01), Prahy pitvy znili jan ciu i, ra iu x čin HCC , je ocvej untkiveouvýučby me dal podnet om. stú rektora un a prevza uári 1619 sa proti mopúšťanie žil (1601), vod na Dô l ive pe ou o ho k ru dic op rzite. s obm obkazy nc rzity. (1614 Jessen (1608 äť íny na O Habs a odboja Ako ak ť funked vnýrokre ). u ní ), Ra iovo 16m bu český 02, ho dva roky Karloným anato tívne dy možno zecis ármi ch Hore rgovcom prí ho mick neskô do Pra dolf II. sťam Ru zat ho po stavov pro é anató spevkom i ako svo hy povo r, na Sta kli, mu liečby mie, k roz dielo je čili a bitke na Bi ti na lal jho dv na európ takisto ak vvoju európ cendňa aj po romest ele ornéh pokroč jmä v jeh o je skych skej jeho o roz pravili. skom náme 21. 6. 16 j priate o pôsob ile unive ľľom 21 Po štvrte stí enie Jedná jších štá né a poprave bo v Prahe annes Ke patrili Ty rzittách. diách. hlava sa o ná K jeh cho de lo jeh ple hra r. vys o ochore o tel Jeh nice jeh Brah dorové taven e a Joá nasto o ni o vlasti o význam pre postihu e ka jeho doby. kročil jú Pro

QFÇFÓN OF Čo po vzni dmieňu k

)FQB

UPDFM

VMÂSO Z

bunk y pečene .

si úby tok nutkan hmotnost i, nec ie na poc hutens zvraca it tvo, nie bol plnosti aj po esť v malom oblast lopatk jedle i úna ovej kos pravej ti vu žlto -zelen ú far bu pok ožky. Di agno

sti

ka citl ivá a bio zväčše psia ná peč lab eň oratór ne vyš etreni a.

Muž

ské

Smutn ocho rečou á štatistik renie a na oc – celosveto hovorí ho jas Výsky renie vyš vo zomrie nou e t príčin je vyšší v Áz jeden milió ročne ou je n ľud ii a v Af napa í. ko rike, nz dn mi siln utých ple umácia po čoho sňam é afl ato i obsah travín vín nej nú xíny rozvo dze, pre ktov dôsledk ujúci- važ . Hepatoc u jových elulár hm uje rú si kúpu obyva ot- lebo za prevaž ny karci zdrav krajín ne nóm telia tri ne môžu otne sa po než žen krát častej mužskú nezáv ch adný dovoliť šie po ch po pacie y. V Európ stihu orobu, trantov s karci e je trojná je mužov Nádej v US sob A. nómo účin v podo m pe ne viac ného be čene Sveto lie ako vý farma výskum ku a úsilie ceutic priná šajú po kých spolo významn čn ých zitívn e výs ostí našťasti ledky aj pri e tej-

JVT

Ján Je r ss vo Wro enius sa na

cławi rodil turčia , 27 nsky kde sa usad . 12. 1566 zeman il jeh ho nzH orního o otec Ba Jasena ltazár, .

Hlavn ochore je ými riz ni vznik ikovým a? oc i fak cie sp horenia tormi sú ôsobe pre titído né he chronick pa é u nadm C, cirhóza titídou B infeka ernéh pe hepa o už čene v dô hepatití ívania sledk dedič dy alebo alkoh u ný cir tóza (zv m ochoren hóza spôso olu, ím bená he ocho ýšenie ob ren sahu mochrom železa akonta ia podm ). Vz ieň ktu s mi, ob karci uje aj mo nik nogé ezita žnosť nn alebo fajčen ymi látka Vším ie. ajt

ÍNA

f. MU Dr.

Ladisla

vH Hegyi,

DrS

OSOBNOST

3VLB KF EPLPOBMÜ OÂTUSPK

Detské roky Narodil sa na Horehro-ní a tento kraj sa mu u vždy páčil. Preto sa aj neskôr pri svojich maliararskych výpravách rád vracall d do miestnej i j prírody. V detstve zažil zaujímavú príhodu, ktorá pravdepodobne rozhodla o jeho ďalšom životnom smerovaní. Na dvore rodičovského domu sa začala dusiť sliepka, ktorá prehltla kúsok slaniny. Ako malý chlapec ju začal spolu s mamou zachraňovať. Keďže mama bola zručná krajčírka rozrezala sliepke hrdlo, vytiahla slaninu a hrdlo jej zašila. Sliepku potom „resuscitovali“ a po troch dňoch už bola schopná žiť ďalej. „Možnosť zachrániť život bola pre mňa prvým impulzom pre štúdium medicíny, aj keď vtedy som bol iba malé dieťa,“ – prezrádza profesor Šimun.

Učarovala mu chirurgia Profesor Šimun sa počas aktívneho odborného života venoval najmä rukám. Spočiatku, ako mladý adept umenia, ich veľmi často kreslil. Vyrastal v jednoduchých pomeroch v Piesku pri Podbrezovej, jeho otec bol strojným zámočníkom. Keďže však mal príbuz-

ných ý h v B Banskej k j Š Štiavnici, i i i d dostall príí ležitosť ukončiť miestne gymnázium. Tým sa mu otvorila cesta k vyššiemu vzdelaniu. Počas štúdia na strednej škole spoznal svojho strýka, akademického maliara Edmunda Gwerka (1895-1956), ktorý bol nadšený jeho výtvarným talentom a začal ho vzdelávať v maliarskom remesle. Naplánovali si dokonca spoločnú cestu do Španielska a Talianska, kam chceli ísť maľovať. „Vojnové udalosti roku 1939 však tento náš plán prekazili a moje výtvarné ambície sa nenaplnili profesionálne. Po maturite som chcel zostať vo Francúzsku a študovať maliarstvo. Moji rodičia s tým súhlasili, aj keď maliarstvo vtedy bolo považované skôr za bohémstvo ako poctivé zamestnanie. Istý čas dokonca plánovali, že ma dajú študovať za evanjelického kňaza. K teológii som ale nemal špeciálny vzťah a rozhodol som sa pre štúdium medicíny. Láska k výtvarnému umeniu mi však zostala celoživotne.“

Prof. MUDr. Ladislav Šimun, CSc. (*1920) patrí medzi popredných plastických chirurgov a je spoluzakladateľom plastickej chirurgie na Slovensku. Pracoval 25 rokov na Klinike plastickej chirurgie v Bratislave a prednášal na Lekárskej fakulte UK. Po roku 1974 bol prinútený z politických dôvodov odísť z Lekárskej fakulty UK a pôsobil v Ústave lekárskej kozmetiky. Tu založil Oddelenie estetickej chirurgie, ktoré viedol až do roku 1991. Počas bohatej praktickej činnosti vykonal viac ako šesťtisíc operácií, napísal množstvo odborných článkov a známy sa stal aj vďaka svojim vystúpeniam v rozhlase a televízii. Za celoživotné dielo mu bola v roku 1991 udelená Veľká zlatá medaila Purkyňovej lekárskej spoločnosti. V roku 1992 bol na návrh vedeckej rady Univerzity Komenského prezidentom vymenovaný za profesora plastickej a estetickej chirurgie. Je autorom knižných publikácií Atlas chirurgie ruky (1980), Chirurgia mäkkých tkanív tváre (1985) a Cesty ku kráse (1992), ktoré sám ilustroval. V mladosti sa začal venovať maľovaniu a svoje obrazy okrem Slovenska vystavoval aj v Rakúsku, Francúzsku, Poľsku, v Čechách.

Z Banskej Štiavnice zamieril na lekársku fakultu do Bratislavy. V zlomovom roku 1944 sa pod tlakom udalostí rozhodol zanechať štúdium a utiekol na povstalecké územie, kde sa na sedem týždňov aktívne zapojil do partizánskych bojových operácií. Liečil zranených partizánov v nemocnici v Podbrezovej. V provizórnych podmienkach operoval a vykonával amputácie rúk a nôh. Takto spomína na svoje vojnové pôsobenie: „Vtedy bolo zranených veľmi veľa a zranenia podobného druhu sa v mieri vôbec nevyskytujú. Videl som veľa strelných zranení a popálenín a ako lekár som sa musel s nimi vyrovnávať. Nezabudnem na prípad, keď sme operovali brušnú dutinu jednej ženy, ktorá bola zasiahnutá výbuchom granátu. Keď

sme ju otvorili, vyberali sme z nej perie z periny, pod ktorou spala, ktoré sa do nej zavŕtalo spolu s črepinami granátu. Nemali sme veľa možností ju zachrániť, pretože neexistovala potrebná technika a ani transfúzia krvi nefungovala tak ako dnes...“ Štúdium medicíny napokon ukončil až po 2. svetovej vojne. Ako mladý lekár si vybral ťažkú cestu a chcel sa programovo venovať chirurgii: „Medicínu som študoval na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a praktické skúsenosti som získaval na klinikách v Brne a v Prahe. Postupne som sa zameriaval na plastickú chirurgiu. Ovplyvnil ma profesor MUDr. František Burian, plastický chirurg svetového mena, ktorý počas prvej svetovej vojny založil v Temešvári oddelenie plastickej a rekonštrukčnej chirurgie pre zranených vojakov. V roku 1923 v Prahe založil Ústav plastickej chirurgie. Zo Slovenska sme tam boli viacerí študenti. V Bratislave som sa dostal ešte ako študent medicíny k operovaniu. Na oddelení plastickej chirurgie, ktoré viedol profesor Štefan Demjén, som mohol získavať praktické skúsenosti. Pamätám sa, že profesor Demjén sa často chodil na mňa pozerať pri operovaní, pretože som bol podľa neho zručný operatér,“ – spomína na povojnové roky profesor Šimun.

Ruka je dokonalý nástroj Už od mladosti ho fascinovala ľudská ruka. Lekárske motívy jeho záujmu vyplývali z faktu, že mnohé poranenia rúk sa končili fatálnymi následkami, amputáciou a invaliditou. Pritom stačilo iba prísť čo najskôr za špecialistom – plastickým chirurgom. Tento medicínsky odbor mal u nás vynikajúcu úroveň. Profesor Šimun vysvetľuje, prečo sa celoživotne venoval práve záchrane rúk: „Ruka nás lekárov vždy zaujímala najmä preto, že je to veľmi zložitý orgán, ktorý plní mnohé funkcie. Často sa musí operovať pod operačným mikroskopom, takže sú to namáhavé operácie. Výsledok nikdy nie je istý...“ Mnohé zákroky plastických chirurgov boli opísané v odbornej literatúre už skôr. Jeden z nich ale vzbudil mimo-

„Nazývajú ho čarodejníkom ruky, nielen doma, vo vlasti, v Československu, ale na celom svete. Ale v dr. L. Šimunovi, docentovi kliniky plastickej chirurgie v Bratislave, špecialistovi na plastiku ruky, je málo čarodejníctva. Celé jeho čarodejníctvo tkvie vo vede, v nových metódach chirurgických pokusov, ktoré použil, a ktoré priniesli prekvapujúce výsledky. Použil techniku, aká dodnes žila len v teórii, a to zásluhou jej autora, profesora Gilliesa, jedného z otcov plastickej chirurgie...“ Taliansky časopis Vie Nuove december 1965

riadnu pozornosť odborného sveta a články o ňom sa objavili v domácich a zahraničných novinách a časopisoch: „Medzinárodne známym bol môj operačný zákrok na ruke Jána Zábojníka. Tento knihár si na rezačke odrezal štyri prsty pravej ruky. Stalo sa to v júli 1965. Musel som veľmi rýchlo reagovať a keďže sme mali jeho prsty, rozhodol som sa ich zachrániť. Po sedemhodinovej operácii sa mi podarilo rekonštruovať prerušené šľachy a nervy a spojiť odseknuté prsty s rukou. Prsty som mu po reimplantácii zašil do kože brušnej steny, odkiaľ dostávali výživu. Inak by totiž odumreli. Keď sa koža prichytila na prsty, oddelil som ju po piatich týždňoch aj s kožou od brucha a následne som oddeľoval prsty od seba navzájom. Šesť mesiacov po úraze už mal pán Zábojník ruku opäť takmer plne funkčnú. O operácii som prednášal v Ríme pred medzinárodným auditóriom plastických chirurgov – na seminári v závere roka 1965 a na 4. medzinárodnom kongrese plastickej a rekonštrukčnej chirurgie, opäť v Ríme, v októbri 1967. Môj zákrok mal veľký ohlas a úspech. V tom čase sa podobné zákroky nevykonávali a bol mi známy iba jeden podobný zákrok istého britského plastického chirurga, ktorý reimplantoval pacientovi jeden prst,“ – hovorí skromne o svojom mimoriadnom úspechu, ktorý zaznamenal celosvetový ohlas. Už iba z denníkových zápiskov sa dozvedáme, že na cestu do Ríma musel použiť rodinné financie. Kontakt slovenskej medicíny zo svetom považoval za veľmi dôležitý, ale tiež dobre vedel, že aj vo svete sa zaujímali o výsledky našej medicíny.

Osudný rok 1968 Rok 1968 zasiahol do života mnohých odborníkov a ovplyvnil aj profesionálny

život profesora Šimuna. „V roku 1970 ma vylúčili zo strany a v roku 1974 aj z Univerzity Komenského. Mal som zakázanú pedagogickú publikačnú a dokonca aj výstavnú činnosť. Dovolil som si totiž kritizovať to, s čím som nesúhlasil. Po niekoľkých mesiacoch bez zamestnania som našiel uplatnenie v Ústave lekárskej kozmetiky. Vystavovať a publikovať som smel až od roku 1980.“ Na novom pôsobisku jeho rukami prešlo mnoho ľudí a nechýbali medzi nimi ani známe tváre z divadelných javísk, filmu a televízie. Profesor Šimun má veľa skvelých žiakov, ktorí pôsobia v plastickej chirurgii. Jeho nasledovníci pôsobia napríklad na oddelení chirurgie ruky Fakultnej nemocnice v Bratislave.

Maľovanie – celoživotná láska Vzťah k výtvarnému umeniu sa vždy prepletal s jeho profesionálnou kariérou. Výsledkom tohto vzťahu bola v polovici osemdesiatych rokov aj jeho prednášková činnosť o anatómii pre výtvarníkov na Vysokej škole múzických umení. „Plastický chirurg ako lekár by mal vedieť aj pochopiť a precítiť situáciu svojich pacientov, ktorí potrebujú vyriešiť svoj hendikep. Zároveň musí prejavovať výrazné estetické cítenie. Práca chirurga na plastike si okrem remeselnej zručnosti operatéra vyžaduje výtvarné videnie,“ – vyjadruje svoje profesionálne krédo. Ešte aj dnes profesor Šimun veľmi rád rozpráva o umení, najmä výtvarnom. Ak by to okolnosti umožňovali, určite by pripravil výstavu svojich obrazov a na vernisáž pozval všetkých priateľov a známych... Jozef Dermek

Tému prináša

3BLPWJOB Rakovina pľúc je jedným z najčastejších nádorových ochorení. Podľa údajov z národného onkologického registra v roku 2005 ochorelo na rakovinu pľúc na Slovensku 1931 mužov a 503 žien.

ritom na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa vo svete vyskytovali len ojedinelé zriedkavé prípady tohto ochorenia, keď jednotlivé prípady boli popisované v odborných časopisoch ako zaujímavé kazuistiky. Postupný nárast ochorení sa dáva do súvisu s fajčením. Približne sa dá povedať, že muži začali masovejšie fajčiť počas prvej svetovej vojny a ženy v západných krajinách počas druhej svetovej vojny, v našom zemepisnom regióne ešte o niečo neskoršie. Výskyt karcinómu pľúc s latenciou dvoch – troch desaťročí kopíruje výskyt fajčenia. V krajinách, kde sa boj proti fajčeniu začal skôr, sa skôr pozoroval aj postupný pozvoľný pokles výskytu pľúcnej rakoviny u mužov. Na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov incidencia karcinómu pľúc u mužov mierne klesá, naopak u žien je permanentne pozorovaný mierny vzostup.

Nefajčenie – najlepšia prevencia Vo svete zomiera na karcinóm pľúc zhruba 1 milión ľudí ročne, z toho je približne 85 percent všetkých prípadov zapríčinených fajčením, presnejšie karcinogénmi z tabakového dymu. Každé fajčenie (cigarety, bez filtra i s filtrom, ľahké, fajka, cigara, pasívne fajčenie) je spojené so zvýšeným rizikom karcinómu pľúc. Ženy majú zvýšené riziko vzniku karcinómu z fajčenia v porovnaní s mužmi.

Riziko ochorenia u fajčiarov stúpa pri začatí fajčenia v mladom veku, stúpa aj pri väčšom počte vyfajčených cigariet denne. Trvanie fajčenia má podstatne väčší vplyv ako intenzita fajčenia. Udáva sa, že strojnásobenie intenzity fajčenia strojnásobuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny, kým strojnásobenie dĺžky fajčenia zvyšuje riziko 100-násobne. Fajčiari majú 10-krát vyššie riziko ochorenia na pľúcny karcinóm a niekoľkokrát vyššie riziko ochorenia na niektoré iné karcinómy (karcinóm hlavy a krku, pažeráka, pankreasu, obličiek, mechúra a krčka maternice) a na nenádorové ochorenia, hlavne kardiovaskulárne a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Rakovinou pľúc sú ohrozovaní aj pasívni fajčiari – ľudia, ktorí sa zdržujú v priestoroch, kde sa fajčí – manželia, partneri a spolupracovníci fajčiarov. Nefajčiace manželky fajčiarov majú o 25 percent väčšie riziko oproti nefajčiarom. Ni-

QÆÙD

kotín je vysoko návykový, zvyšuje hladinu dopamínu v mozgu a vyvoláva abstinenčné symptómy pri prerušení fajčenia. Preto je odvykanie od fajčenia náročné, ale nie nemožné. Existujú náhradné formy nikotínu, ktoré sú pomocou v prechodnom období: nikotínové náplasti, nikotínové žuvačky, nikotínový nosný sprej. Pomocou v období odvykania je aj antidepresívna liečba bupropionom. Pri zanechaní fajčenia riziko postupne klesá, asi po dvadsiatich rokoch je dvojnásobné oproti celoživotným nefajčiarom. Pri zanechaní fajčenia v mladšom veku riziko klesá rýchlejšie, ale klesá vždy, preto v každom veku má zmysel rozhodnutie prestať fajčiť.

Ochorieť môžu aj nefajčiari Aj keď fajčenie je najdôležitejším príčinným faktorom vzniku pľúcnej rakoviny, ochorejú na ňu aj celoživotní nefajčiari, je ich asi 15 percent zo všetkých diagnostikovaných prípadov. Príčiny vzniku ochorenia nie sú jasné, podieľajú sa na ňom genetické faktory, je zaznamenaná rodinná predispozícia. Z ďalších rizikových faktorov sú to – priemyslové karcinogény ako azbest, arzén, chróm, nikel, výfukové plyny, ionizujúce žiarenie, radón (v uránových baniach a v oblastiach, kde uniká z podložia a hromadí sa vo vnútorných priestoroch). Riziko je vyššie aj pri niektorých pľúcnych ochoreniach – napríklad pri pľúcnej fibróze, pri sarkoidóze, po pľúcnych

infarktoch, pri zaprášení pľúc, pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, po prekonanej tuberkulóze. Na vzniku karcinómu pľúc sa môže podieľať aj stres, nevhodné stravovanie, obezita, životný štýl s nedostatkom pohybu. Výskyt pľúcnej rakoviny stúpa s vekom, typicky sa vyskytuje vo veku 55 – 75 rokov, stredný vek pri diagnostikovaní je 60 rokov, a len zriedkavo sa vyskytuje u ľudí mladších ako tridsať rokov.

Príznaky Pri diagnostikovaní karcinómu pľúc má symptómy 75 – 90 percent pacientov. Príznaky závisia na type a lokalizácii primárneho nádoru, jeho rozsahu a prítomnosti metastáz. Na nešťastie neexistuje špecifický príznak pre pľúcnu rakovinu, ktorý by jednoznačne pacienta upozornil na toto ochorenie. Väčšinou sú to príznaky, ktoré sa môžu vyskytovať aj pri iných pľúcnych chorobách, alebo pri iných nádorových chorobách. Práve preto je potrebné venovať pozornosť aj týmto nešpecifickým príznakom. Najčastejším prvým príznakom je kašeľ. Môže to byť buď novovzniknutý kašeľ, alebo sa môže zmeniť charakter chronického kašľa. Práve najrizikovejšia skupina – fajčiari pritom majú sklon tento symptóm, ktorý by ich mal priviesť k lekárovi, bagatelizovať ako „fajčiarsky kašeľ“. Ďalšími pľúcnymi príznakmi môžu byť: zadýchavanie sa pri námahe, opakované zápaly pľúc na tom istom mieste, vykašliavanie krvi, neurčité bolesti na hrudníku, zachrípnutie bez zjavnej príčiny. Z celkových príznakov sa najčastejšie vyskytujú nechutenstvo, chudnutie, slabosť, zvýšená teplota, niekedy bolesti kĺbov. Je dôležité, aby pacient príznaky nepodceňoval a zavčasu sa prihlásil u lekára. Bohužiaľ , v ostatných rokoch sa stále častejšie stretávame s pacientmi, u ktorých je choroba diagnostikovaná v pokročilom štádiu. Vyhliadky na vyliečenie, alebo aspoň dlhodobé kvalitné prežívanie, sú podstatne lepšie pri včasnom diagnostikovaní a zahájení liečby.

Stanovenie diagnózy Ak pri vyšetrení pacienta vznikne podozrenie, že by mohlo ísť o rakovinu pľúc, robí sa röntgenové vyšetrenie hrudníka. Ak podozrenie pretrváva, nasleduje bronchoskopické vyšetrenie, pri ktorom sa za pomoci prístroja – bronchoskopu prezrú priedušky, prípadne sa dá odobrať materiál na cytologické a histologické vyšetrenie, a tieto môžu potvrdiť prítomnosť nádoru. Presný rozsah ochorenia sa stanovuje vyšetrením počítačovou tomografiou (CT), v komplikovanejších prípadoch sú k dispozícii ďalšie vyšetrenia ako pozitrónová emisná tomografia (PET), alebo magnetická rezonancia (MRI). Až po stanovení rozsahu ochorenia sa pristupuje k rozhodovaniu o optimálnom liečebnom postupe.

Liečba Existuje viacero histologických typov pľúcnych karcinómov, liečebné postupy pre jednotlivé typy sa líšia. Z hľadiska liečby sa rozlišujú dve skupiny – nemalobunkové a malobunkové pľúcne karcinómy. Pri nemalobunkových karcinómoch vo včasných štádiách má prvoradé miesto chirurgická liečba – radikálne operačné odstránenie nádoru. Podľa rozsahu ochorenia sa potom kombinuje s chemoterapiou a ožarovaním. Malobunkové karcinómy majú odlišnú biologickú povahu, rýchlejšie rastú a zavčasu vytvárajú metastázy, preto je pri nich najvhodnejšia celková, systémová liečba – chemoterapia v kombinácii s ožarovaním. V ostatných rokoch je k dispozícii už aj biologická cielená liečba. Jej podstatou je presnejšie zacielenie na nádorové bunky a uchránenie zdravých buniek od nežiaducich účinkov agresívnych liekov. Je zameraná buď na samotné nádorové bunky, alebo na bunky ciev, ktoré nádor vyživujú a nádor bez nich nemôže rásť. Predstavuje ďalší pokrok v starostlivosti o pacientov s pľúcnou rakovinou, predlžuje ich prežívanie, zatiaľ sa uplatňuje pri nemalobunkových karcinómoch. MUDr. Mária Èerná, PhD.

Zo všetkých pacientov s diagnostikovaným karcinómom pľúc päť rokov v súčasnosti prežíva asi 15 percent. Pri zavádzaní nových moderných diagnostických a liečebných metód sa podiel dlhodobo prežívajúcich aj vyliečených pacientov zvyšuje. Dôležité je uvedomiť si, že vo veľkej väčšine sa dá zabrániť vzniku pľúcnej rakoviny nefajčením, čo je najefektívnejšia metóda. A ak už ochorenie vznikne, podstatné je, aby bolo čo najskôr diagnostikované a liečba sa zahájila včas, keď je prognóza najlepšia. -ro-

MEDICÍNA

%JBCFUJDJ 4MPWFOTLB W NPESPN

Aj diabetici Slovenska, ktorých je v súčasnosti okolo 350 000, si tento rok pripomenú Svetový deň diabetu – 21. novembra 2009 v Banskej Bystrici.

rečo práve 21. novembra 2009? Vo Svetový deň diabetu sa konajú voľby do VÚC a podujatie je organizované nielen pre diabetikov, ale aj pre širokú verejnosť. Chceme ho sprístupniť všetkým. Príprava tohto podujatia je o to významnejšia, že na základe postupov IDF (Medzinárodná diabetologická federácia) budeme celý tento deň ladiť do farby v modrom, čo je vlastne farba diabetikov. Celé podujatie pod názvom 4. Festival diabetu bude trvať od 8.00 do 18.00 hod. Už od 8.00 hod. začne v ECC – bývalom Dome kultúry pracovať infocentrum. V týchto priestoroch sa budú konať aj prednášky s témou

liečby diabetu, predchádzania komplikáciám spojených s diabetom a pod. Budú pripravené poradne – detská, sociálno-právna, starostlivosť o nohy, stravovacia. Účastníci si budú môcť dať zmerať tlak krvi, cholesterol, glykémiu, glykovaný hemoglobín, kapacitu pľúc a citlivosť nervového zakončenia. Na podujatí nebudú chýbať ani prezentácie farmaceutických firiem, výrobcov zdravotníckych pomôcok, diabetickej obuvi, predajcovia a výrobcovia Dia potravín, zákuskov a podobne. Celý deň budú v meste Banská Bystrica pacientom k dispozícii edukačné centrá a od 16.00 hod. sa začne Benefičný rockový koncert na Námestí SNP, zakončený ohňostrojom. Kon-

Štvrtý Festival diabetu

cert aj ohňostroj sa budú taktiež niesť v modrom duchu. Každého srdečne pozývame na toto podujatie do srdca Slovenska. Aj týmto veľkolepým podujatím chceme poukázať na skutočnosť, že diabetes je tu a každým dňom tejto celoživotnej diagnózy pribúda. Každý rok máme novo diagnostikovaných približne 40 000 diabetikov a o niekoľko rokov ním budeme trpieť zrejme všetci. Vo väčšine prípadov za to môže náš životný štýl, obezita, nedostatok pohybu, stres, zlá životospráva, a to všetko už od útleho veku. Zamyslime sa nad tým a zamyslime sa aj sami nad sebou! Zväz diabetikov Slovenska

Edukáciou

world diab

etes day

14 Novem

ber

UNDERST KNOW TH AND DIABETES E WARN ING SIGNS frequent urination weight loss

do boja s cukrovkou

lack of energy excessive thirst

Diabetes can affec If left untr t anyone. eated, it is

deadly. If you show these signs, These signs seek medic can be mild al attention or absen t in peopl now. See all the e with type warning 2 diabetes. signs at www.world diabetesda y.org

Už každoročne pripadá na 14. november Svetový deň diabetu. Pravidelne si ho pripomíname aj na Slovensku. Deň sa „oslavuje“ od roku 1991, kedy ho po prvýkrát vyhlásila Medzinárodná diabetologická federácia (IDF – International Diabetes Federation) a WHO.

ýber dátumu venovaného všetkým pacientom s diabetes mellitus nebol náhodný – 14. novembra sa narodil Frederick Banting, ktorý spolu s Charlesom Bestom vynašiel inzulín. Hlavným významom svetových dní je upriamiť pozornosť verejnosti na problematiku ochorení. Impulzom pri iniciovaní Svetového dňa diabetu bola potreba upozorniť na stúpajúci výskyt cukrovky.

Porozumieť diabetu

Ústrednou myšlienkou svetových diabetologických dní je pre roky 2009 – 2013 edukácia a prevencia v oblasti diabetu. Tohtoročným mottom a výzvou sa stalo porozumenie ochoreniu a prevzatie kontroly nad jeho šírením. Veľkej skupine ľudí totiž chýbajú informácie o tom, akú serióznu hrozbu predstavuje diabetes pre jednotlivcov, rodiny i celú spoločnosť. Počas Svetového dňa diabetu majú práve rôzne

edukačné aktivity pomôcť zlepšiť túto nevedomosť. Pre diabetikov je slogan kampane odkazom pre podporenie nádeje v zlepšenie diagnózy cez vzdelanostné aktivity. Pre jednotlivé vlády je to výzva o implementáciu efektívnych stratégií týkajúcich sa prevencie a manažmentu pacientov s diabetom. Cieľovou skupinou tohtoročného Svetového dňa diabetu sú aj zdravotníci, ktorí by sa taktiež mali pričiniť o zlepšenie povedomia o ochorení, aby mohli byť vedecky podložené liečebné opatrenia čím skôr uvedené do praxe. Široká verejnosť by zas mala porozumieť vážnemu dopadu diabetu na zdravie, poznať preventívne opatrenia proti vzniku ochorenia a opatrenia, ako spomaliť progresiu komplikácií diabetu.

Edukácia je veľmi dôležitá

Diabetes je nekompromisné ochorenie,

ktoré v súčasnosti doslova kladie celoživotné požiadavky na 250 miliónov diabetikov a na ich rodiny. Ochorenie riadi život diabetikov, ktorí musia každé svoje rozhodnutie podriadiť diagnóze. Musia si pravidelne monitorovať hladinu glukózy, užívať potrebné lieky, dbať na pravidelné cvičenie a regulovať svoje stravovacie návyky. Navyše, musia čeliť komplikáciám spojených s diabetom a s ochorením sa musia vysporiadať aj po psychickej stránke. Jednoducho, zdravie diabetikov a ich zdravotná perspektíva sú z veľkej časti založené na každodenných správnych rozhodnutiach. Zdravotný stav je totiž až z 95 percent v rukách pacientov, preto je dôležité pravidelné, kvalitné vzdelávanie ušité priamo na mieru diabetikom a sprostredkované erudovanými zdravotníkmi. Hlavným cieľom tohtoročnej kampane je zabezpečiť, aby mali všetci diabetici právo na prístup k edukácii o ochorení.

Nezabúdať aj na prevenciu

Kým diabetu I. typu sa nedá predchádzať, diabetes II. typu je preventívnym ochorením, ktorému sa dá vyhnúť udržiavaním si zdravej váhy a pravidelným cvičením. Počas Svetového dňa sa tak upozorňuje na rizikové faktory a prevenciu. -jpZdroj: www.worlddiabetesday.org

MEDICÍNA /PWÉ TQÔTPCZ MJFÇCZ DVLSPWLZ Väčšina pacientov má cukrovku 2. typu. Ich liečba spočíva v dodržiavaní diéty a režimových opatrení zahrňujúcich hlavne diétu a pohybovú aktivitu.

k sa napriek tomu nepodarí dosiahnuť cieľové hodnoty laboratórnych parametrov, k slovu prichádzajú antidiabetiká, ktoré rôznymi mechanizmami prispievajú k zníženiu hladiny cukru v krvi. Ak nie je liečba tabletami dostatočne účinná, diabetik prechádza na inzulín. V súčasnosti je však dostupná aj nová skupina liekov – inkretínové mimetiká. V liečbe diabetes mellitus 2. typu závisí výber používaných antidiabetík od stavu metabolickej kompenzácie, prejavov inzulínovej rezistencie, sprievodných ochorení, veku pacienta. Inkretínové mimetiká ovplyvňujú vylučovanie inzulínu cestou aktivity hormónov tráviaceho traktu, takzvaných inkretínových hormónov. Optimálna glykémia je nevyhnutne potrebná na to, aby diabetikovi nehrozili žiadne vážne komplikácie (srdcový infarkt, mozgová porážka, postihnutie očí, obličiek alebo nervových vlákien). Rozšírenie používaných prípravkov má za cieľ zlepšenie úrovne metabolickej kompenzácie u liečených diabetikov.

uvoľnenia inzulínu. Inkretíny sú látky, ktoré sú v tele uvoľňované z tráviaceho traktu, hlavne z tenkého čreva. Uvoľňujú sa na základe prijatej potravy. Pozornosť sa na ne sústredila po tom, čo sa v 60-tych rokoch zistilo, že podanie cukru priamo do tráviaceho traktu spôsobuje rýchlejšie uvoľňovanie inzulínu. Objav bol na svete. Príčinou sú práve inkretíny a celý jav sa nazýva inkretínový efekt. Inkretíny sú zodpovedné až za 60 percent vylúčeného inzulínu podžalúdkovej žľazy. Od tohto

Farmaceutické firmy nezaháľajú Príjem potravy potencuje vylučovanie mnohých hormónov tráviaceho traktu. Ich úlohou je regulovať motilitu tráviaceho traktu, vylučovanie žalúdočnej kyseliny, enzýmov podžalúdkovej žľazy, kontrakcie žlčníka a vstrebávanie živín. Inkretínové hormóny a peptidy uvoľňované z tráviaceho traktu reagujú na príjem potravy a pomáhajú tak dosiahnuť vyrovnané hladiny cukru v krvi – euglykémiu rôznymi mechanizmami, vrátane stimulácie

obdobia sa vedci venovali zisteniu a po zistení, že diabetici majú znížený inkretínový efekt, sa začali o jav zaujímať aj farmaceutické firmy. A tak sa súčasné farmaceutické úsilie sústreďuje na podporu inkretínového efektu a má uplatnenie hlavne pri liečbe diabetikov 2. typu. Patrí sem GLP – glucagon-lieke-peptid (bielkovina podobná glukagónu) a GIP (glukózo-dependentný inzulínotropný polypeptid). Farmaceutické úsilie sa sústreďuje na podporu inkretínového efektu cestou

použitia inkretínových mimetík (exanatid a liraglutid) alebo inhibítorov dipeptidyl-peptidázy IV (sitagliptín, vildaglipín, saxagliptín). Je niekoľko dôvodov, pre ktoré liečbu akcentáciou inkretínového efektu možno považovať za skutočne inovatívnu a jedinečnú oproti doteraz používaným skupinám farmák. Inkretínové mimetiká pôsobia na viacerých miestach. Okrem zníženia cukru v krvi spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a pohyb čriev, čím sa spomaľuje vstrebávanie cukru z potravy a zvyšuje sa pocit sýtosti. Lieky prenikajú aj do mozgu, kde ovplyvňujú centrá zodpovedné za príjem potravy. Ukázalo sa, že majú aj prídavný účinok – znižujú krvný tlak, čo je výhodné u diabetikov s hypertenziou. Inkretínové mimetiká navyše pravdepodobne spomaľujú priebeh ochorenia tým, že zabraňujú zániku beta-buniek podžalúdkovej žľazy, ktoré tvoria inzulín. Počas liečby sa pravdepodobne počet buniek zvyšuje a tvoria väčšie množstvo inzulínu. Zistilo sa, že pri včasnej liečbe mali pacienti s porušenou toleranciou glukózy, stav pred objavením sa cukrovky, opäť normálne hladiny cukru v krvi. Vplyv na zníženie telesnej hmotnosti je taký významný, že v súčasnosti prebieha výskum zameraný na použitie liekov aj na liečbu obezity. Pri poklese hmotnosti sa znížilo viac tukové tkanivo, ktoré sa nachádza medzi orgánmi, čo je veľmi prínosné.

Nové možnosti liečby Zistenie, že enterálne podanie glukózy je väčším stimulom na uvoľnenie inzulínu, ako intravenózne, viedlo k ďalšiemu sledovaniu inkretínového efektu. Preto jeho možné ovplyvnenie predstavuje novú terapeutickú mož-

nosť v liečbe diabetes mellitus 2. typu a týmto smerom sa sústredilo aj úsilie farmaceutických firiem. Inkretíny tak rozširujú terapeutické armamentárium v diabetológii. V liečbe u diabetického pacienta možno voliť medzi inzulínovými senzitérmi – látkami zlepšujúcimi citlivosť voči inzulínu, inzulínovými sekretagogami – látkami, ktoré podporujú vylučovanie inzulínu, akarbózou a samozrejme inzulínom. Inzulínové senzitéry, látky ovplyvňujúce tvorbu a utilizáciu glukózy, sú biguanidy a novšie thiazolidíndióny. Liekom voľby sú biguanidy so svojim predstaviteľom – metformínom. Z thiazolidíndiónov, nazývaných aj glitazóny, sa u nás používa pioglitazon a roziglitazón. Inzulínové sekretagogá stimulujú sekréciu inzulínu rôznymi mechanizmami. Najstaršie používané sú deriváty sulfonylurey, novšími sú deriváty meglitinidu s u nás zastúpené repaglinidom. Novými v tejto skupine, ale aj v liečbe diabetu sú látky ovplyvňujúce inkretínový efekt. Do tejto skupiny patria inkretínové mimetiká a inhibítor dipeptidylpeptidázy IV (DPP-IV).

Inkretínové mimetiká Inkretínovú aktivitu vykazujú viaceré neurotransmitery a hormóny tráviaceho traktu. Hlavnými hormónami zodpovednými za potravou stimulovanú sekréciu inzulínu je glukózodependentný inzulínotropný polypeptid (GIP) a glucagon-like peptid 1 (GLP-1) Oba patria do skupiny glukagónových hormónov. Hladina oboch hormónov v plazme v stave na lačno je nízka, ale rýchlo sa zvyšuje na 3 – 5-násobok niekoľko minút po najedení. Vzápätí hladiny klesajú rovnako rýchlo, predovšetkým inaktiváciou enzýmami, hlavne DPP-IV, a vylučovaním obličkami. Umožňujú tak promptne reagovať na zvýšenie glykémie a po vylúčení inzulínu napomáhajú dosiahnuť euglykémiu. Inkretíny po prijatí glukózy stimulujú vylučovanie inzulínu v -bunkách Langerhansových ostrovčekoch pankreasu. Približne až 60 percent vylúčeného inzulínu po prijatí potravy je zapríčineného

práve aktivitou inkretínov. Zistenie, že pacienti s diabetes mellitus 2. typu majú menší vzostup sekrécie inzulínu stimulovanej potravou, sústredil pozornosť na možnú poruchu uvoľňovania inkretínov alebo rezistenciu na inkretínovú aktivitu a možnú súvislosť s porušenou funkciou buniek podžalúdkovej žľazy. Exanatid bol po prvýkrát získaný zo slín kôrnatca jedovatého (Heloderma suspectum), ktorý žije na juhozápade USA. Táto jašterica je dobre vybavená na príjem veľkého objemu potravy v riedkych intervaloch. Dospelí kôrnatci jedovatí môžu prehltnúť až jednu tretinu svojej telesnej hmotnosti pri jednom požití koristi a obyčajne svoj ročný príjem potravy spotrebujú počas troch až štyroch úlovkov, potravu prijímajú najviac 4 krát ročne. V období bez potravy je živočích schopný zastaviť vylučovanie inzulínu podžalúdkovou žľazou a nie sú preto ohrozené nízkou hladinou cukru v období bez potravy. Po najedení modifikovaná slinná žľaza v jeho tlame uvoľňuje inkretíny, ktoré pripravia organizmus kôrnatca na príjem, spracovanie a ukladanie živín a obnovia vylučovanie inzulínu. Exanatid sa podáva 2-krát denne podkožne 1 hodinu pred raňajkami a večerou v kombinácii s metformínom a/alebo s derivátmi sulfonylurey. Ovplyvňuje glyémiu na lačno a aj po jedle. Podáva sa naplneným perom v dvoch rôznych silách. V štádiu vývoja je forma, ktorá sa bude aplikovať 1-krát týždenne. Liraglutid je najnovším predstaviteľom inkretínového mimetika. Liraglutid je má zloženie, ktoré sa takmer úplne zhoduje s telu vlastným hormónom. Preto sa pri liečbe veľmi dobre znáša. Na rozdiel od prirodzeného GLP-1 má liraglutid farmakokinetický a farmakodynamický profil vhodný u ľudí, na podávanie jedenkrát denne. Po podkožnom podaní je predĺžený účinok na základe troch mechanizmov: samoviazanie vedúce k pomalej absorpcii; naviazanie na albumín a vyššia enzymatická stabilita voči enzýmom, ktoré ho rozkladajú. Podáva sa iba jedenkrát denne, kedykoľvek počas dňa. Liečba je

veľmi bezpečná, výskyt hypoglykémi, ktorých sa pacienti najviac obávajú, bol veľmi nízky. Liraglutid znižuje telesnú hmotnosť a množstvo telesného tuku prostredníctvom mechanizmov potláčania hladu a zníženia príjmu energie. Pri vyššej východiskovej hodnote indexu telesnej hmotnosti (BMI) bol pozorovaný vyšší úbytok hmotnosti. Podáva sa naplneným perom s možnosťou úpravy dávky. Predpokladá sa, že na Slovensku bude dostupný v roku 2010. Vo fáze klinického skúšania je podávanie jedenkrát týždenne.

Inhibítory enzýmu dipeptidyl-peptidázy IV Predstaviteľmi inhibítorov DPP-IV sú sitagliptín, vildaglipín a saxagliptín. Sitagliptín je dostupný od roku 2006, vildaglipín od roku 2009 pre našich pacientov. Sú v tabletovej forme a určené pacientov s diabetes mellitus 2. typu pri nedostatočnej kontrole glykémie v monoterapii iným preparátom. Zdravotné posťovne uhrádzajú väčšiu časť liečby, a s malou spoluúčasťou pacienta. Liečba je hradená dlhodobo, ak po šiestich mesiacoch dôjde k požadovanému zlepšeniu metabolických parametrov u konkrétneho pacienta. Podáva sa perorálne jedenkrát denne, vildsagliptín dvakrát denne, nezávisle od príjmu potravy. Saxagliptín je vo fáze klinického skúšania. V súčasnosti je možné určiť správnu liečbu pre každého diabetika na základe kompenzácie diabetu, prítomných komplikácií, veku, doby trvania ochorenia, sprievodných ochorení. Úspešná liečba napomáha k predchádzaniu vzniku a rozvoju diabetických komplikácií a v neposlednom rade k zlepšenej kvalite života každého dobre liečeného diabetika. Pokrok v poznaní úlohy inkretínov v patofyziolóogii DM 2 úzko súvisí s vývinom nových antidiabetík, ktoré zabraňujú narastaniu hmotnosti a zlepšujú funkciu beta buniek podžalúdkovej žľazy. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia Medispektrum, spol. s.r.o Bratislava

MEDICÍNA

%JBCFUJDLÂ OFGSPQBUJB Diabetická nefropatia sa v najvyspelejších štátoch sveta stala za posledné obdobie najčastejšou príčinou chronického zlyhania obličiek.

ysokou mierou sa podieľa na závažných komplikáciách ďalších ochorení a je podstatnou príčinou úmrtia diabetikov 1. aj 2. typu. V rade rozvinutých krajín (Európa, Japonsko, USA) predstavuje diabetická nefropatia hlavnú príčinu zaradenia pacienta do dialyzačného programu.

Ako vzniká Zvýšená hladina glukózy pri diabete spôsobuje ďalšie poruchy látkovej premeny bielkovín a tukov. Ak takýto stav trvá určitý čas, ovplyvňuje funkciu všetkých orgánov. Najviac sa ale dlhodobé pôsobenie vysokých hladín krvného cukru prejaví na malých cievach všetkých orgánov. Diabetická nefropatia je ochorenie, ktoré vzniká na podklade špecifických zmien u chorých s cukrovkou 1. alebo 2. typu. Zmeny sa odrazia na cievach obličkových klbôčok – tzv. glomerulov. Práve glomeruly – obličkové klbôčka sú základnými funkčnými jednotkami obličiek. V nich prebieha prvotné očistenie krvi od produktov látkovej premeny, liekov a podobne. Takéto postihnutie má za následok postupné zhoršovanie obličkových funkcií a môže viesť až k zániku glomerulov. V ďalšom priebehu začínajú zlyhávať aj ďalšie dôležité funkcie obličiek (spätné vstrebávanie látok, ktoré sú pre organizmus dôležité, korekcia parametrov vnútorného prostredia, tvorba špecifickej látky – erytropoetínu, ktorý podporuje tvorbu a do-

zrievanie červených krviniek). Celý proces pokračuje postupným rozvratom vnútorného prostredia organizmu s dopadom na správne funkciu ďalších orgánov.

Priebeh ochorenia Diabetická nefropatia prebieha v niekoľkých štádiách. Treba zdôrazniť, že práve dobrá a adekvátna liečba cukrovky dokáže začiatočné štádia udržať v stabilizovanom stave aj desiatky rokov a postihnutý jedinec nemusí prejsť do koncových štádií s nutnosťou dialyzačnej liečby. Jednotlivé štádiá charakterizujeme podľa množstva albumínu (bielkoviny) v moči:

1. štádium je charakterizované

zvýšenou funkčnou aktivitou obličiek. Nezriedka sa toto štádium, pokiaľ nie je pacient cielene vyšetrený ani nemusí zachytiť. Na druhej strane pri dobrej kompenzácii cukrovky je časť zmien v obličkách vratná. Doba trvania sa udáva približne dva roky. 2. štádium – latentná nefropatia, trvá dva až päť rokov. 3. štádium – incipientná nefropatia je charakterizované zvýšeným vylučovaním albumínu do moču (hovoríme o mikroalbuminúrii). Vylučovanie

albumínu je ukazovateľom cievneho poškodenia a teda v tomto prípade znamená, že prišlo k poškodeniu malých ciev obličkových klbôčok. Bez správnej liečby cukrovky trvá tretie štádium zvyčajne dva až päť rokov. 4. štádium – manifestná nefropatia. Vylučovanie albumínu do moču je trvalé a výraznejšie. Zo štádia mikroalbuminúrie sa pacient dostáva do štádia trvalej proteinúrie, kedy sa do moču nedostáva len albumín ale aj ďalšie spektrum bielkovín. Pridružuje sa vysoký krvný tlak, ktorý zhoršuje nielen diabetické zmeny ciev obličky, ale aj samotný je nezávislým rizikovým faktorom urýchlenia priebehu diabetickej nefropatie. Postupne klesá funkcia obličiek a začínajú sa objavovať klinické symptómy nedostatočnej obličkovej funkcie. 5. štádium – chronické obličkové zlyhanie. Toto štádium zvyčajne končí úplným zlyhaním obličkových funkcií s nutnosťou zaradenia pacienta do dialyzačného programu, ktorý zabezpečí náhradu funkcie obličiek.

Diagnostika U pacienta s cukrovkou je nutné 4-krát ročne vyšetrovať mikroalbuminúriu a sledovať hodnoty krvného tlaku. Ideálne je, keď má pacient vlastný tlakomer a monitoruje si krvný tlak v domácich podmienkach. V tomto prípade sú

zvýšené hodnoty krvného tlaku včas podchytené a liečené. V štádiu manifestnej nefropatie by už pacient mal byť evidovaný u špecialistu na ochorenie obličiek – nefrológa. Nefrológ vyšetruje protenúriu dvakrát ročne, močový sediment a bakteriúriu štyrikrát ročne, kompletné funkčné vyšetrenie obličiek jedenkrát ročne. Laboratórne vyšetrenie krvi vrátane hodnôt tukového metabolizmu sa robí dvakrát ročne. Okrem toho je nevyhnutné vyšetriť očné pozadie a ekg. V štádiu chronického obličkového zlyhania je pacient sledovaný v nefrologickej ambulancii a počet kontrol za rok a spektrum vyšetrení stanovuje nefrológ podľa hodnôt funkcie obličiek (glomerulárnej filtrácie). Pri vzostupe hladiny kreatinínu nad 300 umol/l je pacient pripravovaný na zaradenie do mimotelovej eliminačnej liečby, ktorá zabezpečí náhradu funkcie obličiek.

Liečba Výsledky celosvetových štúdii, do ktorých bolo zaradených niekoľko desaťtisíc pacientov veľmi presvedčivo a jednoznačne ukázali, že nedostatočne liečená cukrovka je kľúčovým faktorom rozvoja a postupu diabetickej nefropatie. Hodnoty glukózy by sa mali približovať hodnotám nediabetických pacientov. Je nutné kontrolovať nielen hladinu glukózy, ale aj hodnoty glykovaného hemoglobínu. To je ukazovateľ dlhodobejšej (trojmesačnej) kompenzácie cukrovky. V určitých presne definovaných štádiách poklesu obličkovej funkcie by mal pacient začať užívať inzulínovú liečbu. Je mimoriadne dôležité, aby pacient dodržiaval aj režimové opatrenia. Predovšetkým si udržiaval optimálnu telesnú hmotnosť aj s primeranou fyzickou aktivitou.

Kontrola hodnôt krvného tlaku Cieľová hodnota krvného tlaku u diabetických pacientov je 130/85mmHg. Sú pracoviská, ktoré odporúčajú ešte nižšie hod-

Glomerulus - základná funkčná jednotka obličiek

noty krvného tlaku a to maximálne do 120/80mmHg. Dnes je dostupné široké spektrum antihypertenzív. Sú ale určité skupiny antihypertenzív, ktoré sú uprednostňované v liečbe vysokého tlaku u diabetických pacientov. Tieto lieky okrem výborného účinku na zníženie krvného tlaku majú aj dokázateľné ochranné vplyvy na funkciu obličiek.

Liečba komplikácii cukrovky a sprievodných ochorení Patrí sem antiagregačná liečba – užívanie kyseliny acetylsalicylovej, ktorá znižuje výskyt kardiovaskulárnych komplikácii, vznik cievnych mozgových príhod a srdcových príhod až o 25 – 30 percent. Významná je aj

liečba porúch tukového metabolizmu patričnými preparátmi. Pri stanovení diétneho režimu u pacientov v štádiu chronického obličkového zlyhania je nevyhnutná spolupráca diabetológa a nefrológa. Vzhľadom k záchrane zvyškovej obličkovej funkcie je nevyhnutné obmedziť príjem bielkovín aj na úkor väčšieho príjmu cukrov v strave. Toto opatrenie si samozrejme vyžaduje aj primeranú úpravu liečby cukrovky diabetológom. Ďalšie možné úpravy v strave predstavuje hlavne zníženie prísunu fosforu a podávanie vápnika. Sprievodné ochorenia by mali byť sledované u príslušných odborníkov. V roku 1960 charakterizoval Richard Lillehei starostlivosť o pacienta s diabetickou nefropatiou nasledovne. Diabetológ hovorí: „Nemožem sa starať o tohto pacienta, má zlyhanie obličiek“ a nefrológ hovorí: „Nemôžem sa starať o tohto pacienta, má cukrovku.“ Našťastie, od týchto čias sa prístup k pacientom zmenil. Objavili sa dôkazy o význame prísnej kompenzácii cukrovky, sú dostupné nové lieky. Pacienti s cukrovkou sa dostávajú do nefrologických ambulancií. Len dobrá spolupráca pacient – diabetológ – nefrológ pomôže oddialiť závažné medicínske komplikácie, ktoré toto ochorenie zapríčiňuje. MUDr. Zuzana Hollá Nemocnièná, a.s. èlen MEDIREX GROUP Malacky

Erytropoetin - hormón, ktorý podporuje tvorbu a dozrievanie červených krviniek.

Tému prináša

Chorobnosť a úmrtnosť, Slovensko 1953 - 2007 2,0

800

1,8

700

1,6 1,2

400

1,0

300

0,8

200

0,6 0,4

100

0,2

0 53 19 5 19 5 5 19 7 59 19 6 19 1 63 19 65 19 67 19 69 19 71 19 73 19 75 19 77 19 79 19 8 19 1 8 19 3 85 19 8 19 7 89 19 91 19 93 19 95 19 97 19 99 20 01 20 0 20 3 05 20 07

0,0

Roky chorobnosť/100 000

História Ochorenie bolo po prvýkrát popísané v 7. storočí, avšak mnohí lekári si ho často zamieňali s kiahňami. V Európe sú osobitne obe ochorenia prvýkrát popísané v londýnskej výročnej správe z roku 1629. Klinicky ho ako samostatné ochorenie popísal Sydenham. Osýpky sa vyskytovali v rôzne veľkých epidémiách po celom svete.

Sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré patrí medzi tzv. exantémové ( „vyrážkové“) choroby. Donedávna patrilo aj u nás k najzávažnejším ochoreniam detského veku.

Komplikácie

Pôvodca Ochorenie vyvoláva vírus – Morbillivirus, ktorý sa prenáša kvapôčkami. Vstupnou bránou sú sliznice nosohltanu a spojoviek. Vírus je vysoko infekčný, nákazlivosť je veľmi vysoká. Jedinci, ktorí neprekonali ochorenie alebo neboli očkovaní sú vysoko vnímaví k vzniku daného ochorenia.

Výskyt ochorenia Do začiatku pravidelného očkovania v roku 1969 bolo v Československu hlásených ročne priemerne 50 tisíc prípadov ochorenia. Z toho u 15 percent chorých vznikali komplikácie a úmrtnosť kolísala od 0,1 – 0,2 percenta. Postupne, s narastaním kolektívnej imunity po očkovaní, počet prípadov klesal. Posledná veľká epidémia bola na východe Slovenska na prelome rokov 1997/1998, kedy ochorelo 158 detí, prevažne dojčiat, ktoré neboli očkované. Podľa údajov WHO bolo v Európe v roku 2008 hlásených až 8 283 prípadov osýpok a do októbra tohto

úmrtnosť

roka už celkovo 4 763 prípadov. Najvyšší výskyt bol vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Taliansku a vo Francúzsku . Osýpky sa vyskytli u detí, ktoré neboli z rôznych dôvodov očkované. V súvislosti s návratom osýpok do Európy je nebezpečné podceňovať význam ochrany všetkých detí aktívnou imunizáciou. Ochorenie podlieha hláseniu infekčných ochorení, chorý má byť povinne izolovaný.

Klinický obraz Inkubačná doba od nákazy po začiatok katarálneho štádia je 10 dní, do vzniku vyrážky spravidla 14 dní. Katarálne štádium je charakteristické vysokou teplotou, nádchou, kašľom, zápalom spojoviek. Typický pre ochorenie je tzv. uplakaný výraz tváre. Na sliznici líc sú prítomné belavé bodky so začervenaným okolím – tzv. Koplikove škvrny. Približne 4 dni od začiatku ťažkostí dochádza k výsevu sýtočervených splývavých vyrážok, najskôr na tvári, krku s postupom na trup a končatiny – hovoríme o exantémovom štádiu.

Vyskytujú sa najmä u malých detí – sú to baktériové zápaly stredoušia, zápaly prínosových dutín. Veľmi nebezpečný je vírusový zápal pľúc alebo obávaný zápal mozgu (encefalitída). Tá sa vyskytovala u promile chorých, avšak bola sprevádzaná 20 percentnou úmrtnosťou a iba tretina detí sa uzdravila bez trvalých následkov v podobe spastických obŕn alebo psychických porúch. U dospelých sa popisujú častejšie poškodenia pečene, srdca a obličiek. Neskorou, takmer vždy smrteľnou komplikáciou je pomalý vírusový zápal mozgu, tzv. van Bogaertova subakútna sklerotizujúca pancencefalitída, ktorá sa prejaví po rokoch od ochorenia. Po prekonaní ochorenia zostáva celoživotná imunita.

Liečba Liečba spočíva v kľudovom režime s dostatkom tekutín v domácej izolácii. Komplikované stavy sa hospitalizujú a izolujú na infekčných oddeleniach , podávajú sa lieky na znižovanie teploty. Špecifická liečba ochorenia neexistuje. Antibiotiká sa ordinujú iba pri sekundárnych baktériových komplikáciách.

Úmrtnosť

1,4

500

0TÜQLZ

Chorobnosť

600

Prevencia Aktívna imunizácia – očkovanie sa v rámci povinného pravidelného očkovania začalo na našom území v roku 1969. Najskôr sa používala samostatná očkovacia látka,, neskôr trojzložková vakcína spolu v kombinácii s očkovacou látkou j p (mumpsu). proti rubeole (ružienke) a parotitíde (mump V súčasnosti sa očkujú deti od 15. mesiaca vveku trojzložkovou vakcínou , ktorá osýpok, rubeoly a parotitídy. Vakcinálne obsahuje živé oslabené kmene vírusov osýp imunitný systém k tvorbe protilátkovírusy nevyvolajú ochorenie, iba stimulujú im vej odpovede a k vytvoreniu imunologickej pamäte. Preočkovanie druhou dávrealizované očkovanie chráni jedinca kou sa realizuje v 11. roku veku. Riadne re dlhodobo pred ochorením.

Výskyt osýpok v európskom regióne v roku 2004

0 do 1 mil. od 1 - 4 mil. od 5 - 9 mil. od 1 - 100.000 tis. bez údajov

Upozornenie Medzi 8. – 12. dňom po očkovaní sa asi u tretiny očkovaných objaví fyziologická postvakcinačná reakcia: zvýšená teplota, mierny zápal hrdla, spojoviek, asi u 7 percent očkovaných aj vyrážka, najmä na tvári a hrudníku. Tento postvakcinačný syndróm nie je nákazlivý, vakcinálne vírusy nie sú infekčné a neprenášajú sa na vnímavých ľudí. Reakcia vymizne spontánne, bez následkov. MUDr. Ingrid Urbanèíková

MEDICÍNA

-JFÇCB TWFUMPN

QSJ LPåOÜDI PDIPSFOJBDI Priaznivý účinok slnečných lúčov na organizmus človeka je známy od pradávna.

iečba svetlom má svoje pozitíva najmä pri kožných ochoreniach. Prírodná liečba slnečným svetlom sa volá helioterapia (gr. helios = slnko). No charakter slnečného svetla sa mení nielen podľa ročných období, ale i počas dňa. Preto sa na fototerapiu (gr. fos, fotos = svetlo) kožných ochorení v praxi okrem helioterapie využívajú aj umelé zdroje ultrafialového žiarenia.

Horské slnká a žiariče Účinok svetla (ev. žiarenia) závisí od jeho schopnosti preniknúť do hĺbky kože a jeho zachytení i pôsobení v najcitlivejšej oblasti pokožky, v ktorej sa delia bunky (základná a tŕnitá vrstva – stratum basale a spinosum). Preto je biologicky najaktívnejšou zložkou, ktorá sa používa na liečbu najmä ultrafialové žiarenie. Dlhovlnové UVA (320 – 400 nm) preniká najhlbšie a vyvoláva priamo hnednutie kože (pigmentáciu). Strednovlnové UVB (280 – 320 nm) spôsobí za 6 – 8 hodín po ožiarení najprv popáleniny I. – II. stupňa (sčervenanie, pľuzgiere, buly) a až po ústupe zápalových

prejavov vznikne pigmentácia kože. Krátkovlnové UVC žiarenie (100 – 210 nm) sa využíva pre svoje povrchové dezinfekčné účinky, ale cez atmosféru neprechádza. Umelé zdroje UV žiarenia sú známe ako tzv. horské slnká, pretože majú podobné účinky (hnednutie kože) ako opaľovanie na horách, kde je bezprašné prostredie a menšia vrstva vzduchu. Umožňujú aplikovať požadovanú zložku žiarenia (UV-A1, UV-B) a veľmi úzku časť spektra (napr. tzv. SUP – z angl. Selective Ultra Phototerapy tj. 292 – 335 nm, alebo UVB 311nm). A najmä dávkujú žiarenie presnejšie ako prírodné slnečné svetlo, protože na jeho intenzitu vplýva výška slnka nad obzorom alebo výskyt oblakov. Výkonné umelé zdroje ultrafialového svetlá aj časovo skracujú liečbu, protože rovnaký efekt ako pri hodinovom opaľovaní na slnku dokážu dosiahnuť aj krátkym ožiarením počas niekoľkých minút. V praxi sa okrem celotelových žiaričov používajú aj menšie prístroje pre liečbu dlaní alebo chodidel. Technický vývoj umožnil dosiahnuť aj také zmenšenie zdrojov UV svetla, že sa môžu používať ako žiariče vo forme UV hrebeňov na prejavy vo vlasatej časti hlavy. Dokonca sú aj tzv. bodové zdroje, ktoré umožňujú ožarovať aj celkom malú plôšku.

Na fototerapiu kožných ochorení sa UV žiarenie využíva buď samostatne alebo aj v kombinácii s inými liekmi, ktoré zvyšujú jej účinok. Fotochemoterapia PUVA vznikla skrátením zo slov Psoralény + UVA, metóda ReSUP skratkou z retinoidy + SUP. Známa je aj kombinácia fototerapie s kúpeľnou liečbou (balneofotorepia). Dobré výsledky sa dosahujú najmä pri lupienke (psoriasis vulgaris) alebo vrodenom ekzéme (eczema atopicum). Fototerapia je zakázaná pri ochoreniach, ktoré provokuje svetlo (fotodermatózy), napr. pri ružienke (rozacea). Nevhodné je i používanie solárií so žiarením UVA, ktoré síce dodá koži dovolenkový vzhľad, ale po rokoch i vrásky, starecké škvrny a rakovinu kože.

Infračervené žiarenie Infračervené žiarenie (IR) nie je taktiež viditeľné, ale pociťujeme ho ako teplo. Jeho zdrojmi sú všetky sálajú-

ce telesá (napr. žiarovka). Na tomto princípe pracujú aj prístroje na liečbu teplom, viac známe pod názvom Solux. Krátkovlnové IR-A žiarenie prehrieva a zvyšuje prekrvenie kože i hlbších tkanív. Dlhovlnové IR žiarenie (B) preniká iba do kože a používa sa na povrchovejšie ohrievanie tkanív. Ale pozor! Na liečebné účely sa nikdy nevyužíva mikrovlnové žiarenie (tzv. mikrovlnka) pre možnosť trvalého poškodenia živých tkanív. Infračervené žiarenie (IR) okrem prehriatia a prekrvenia kože tlmí aj bolesť a zlepšuje vstrebávanie zápalového opuchu. IR žiarenie sa preto používa aj na liečbu hnisavých ochorení kože (furunkulus). Pri podávaní treba chrániť zrak vhodnými okuliarmi (najlepšie od výrobcu) pre možnosť poškodenia očnej šošovky.

Modré svetlo K fototerapii patrí aj liečba modrým svetlom, polarizovaným svetlom a laserom. Modré svetlo sa využíva pri liečbe žltačky novorodencov. Polarizované svetlo sa odlišuje oproti obyčajnému svetlu tým, že všetky vlnové dĺžky kmitajú v jednej rovine. Dosahuje sa to špeciálnymi filtrami. Takéto svetlo preniká do hĺbky asi 10 mm a pôsobí biostimulačne. Využíva sa na liečbu nehojacich sa rán, ekzémov a potlačenie svrbenia.

Laser Laser je špeciálny zdroj žiarenia, ktorý vytvára intenzívny svetelný lúč. Od obyčajného svetla sa líši svojím spektrálnym zložením (je monochromatické, t.j. má iba jednu vlnovú dĺžku), súhlasným kmitaním všetkých vyžarovaných vĺn elektromagnetické-

ho žiarenia, úzkym lúčom s veľmi malým rozptylom a možnosťou vysielať silné impulzy. Rozličné typy laserov sa líšia svojou vlnovou dĺžkou a výkonom. Pri slabších sa využíva biostimulačný účinok (hojenie kožných rán, imunologické zmeny), pri silnejších sa uplatňuje deštrukčný účinok (fotokoagulácia, nekróza, rezanie až odparovanie tkaniva). Laserové svetlo preniká až do hĺbky 30-40 mm. Podstatou je zvoliť takú vlnovú dĺžku a výkon, aby sa zasiahol iba cieľový orgán a nepoškodilo okolité tkanivo. Liečba laserom sa využíva pri odstraňovaní rozšírených kožných cievok (teleangiektázie), bradavíc (plochých i obyčajných) a tetováží. Komplikáciou liečby laserom môže byť vznik jaziev. Správne zvolená vlnová dĺžka umožňuje aj efektívnu liečbu psoriázy, najmä maloložiskových prejavov, pri ktorých sa zbytočne neopaľuje zdravá koža. Laserový prístroj musí byť aplikovaný v samostatnej miestnosti. Zrak treba chrániť špeciálnymi okuliarmi. Po zákroku sa má pacient chrániť aj pred účinkom UV-A a UV-B žiarenia. Prečo kožní lekári škodlivé slnko alebo UV žiarenie zakazujú a zároveň ho využívajú? Odpoveď je jednoduchá – proti sebe stoja účinky pozitívne a negatívne. Treba vždy zvážiť stav ochorenia a možnosti liečby. Najlepším riešením je to, čo je pre pacienta a jeho zdravie prospešné a čo mu škodí najmenej. A preto je aj rozumne dávkovaná liečba pod dohľadom lekára a na prístrojoch s presne vymedzeným spektrom UV žiarenia menej riziková ako časté vylihovanie v soláriách či na slnku bez ochranného faktora. Technický vývoj ide míľovými krokmi dopredu a isto sa čoskoro objavia aj ďalšie nové metódy, napríklad spojenie počítačovej analýzy povrchu tela a zdroja žiarenia s robotickým ovládaním. Konkrétne u psoriázy to znamená cielené UV ožarovanie len na miestach postihnutej kože a šetrenie zdravého okolia. MUDr. Ján Lidaj Prírodné lieèebné kúpele Smrdáky MUDr. Tatiana Lidajová Pediater s.r.o., Senica

MEDICÍNA

#F[ EZDIV BMF OJF CF[ QPNPDJ Ochoreniu CHOCHP je v tohtoročnom kalendári svetových dní WHO vyhradený 18. november.

rganizátorom Svetového dňa CHOCHP je Svetová iniciatíva pre obštrukčnú chorobu pľúc (Global Initiative for Chronic Obstructive Lung Disease), upozorňujúca na ochorenie, ktoré doslova berie dych. Práve preto sa aj tohtoročným mottom stal slogan: „Bez dychu, ale nie bez pomoci“ (Breathless not Helpless). Symbolom povedomia o CHOCHP je zlatá stužka Chronická obštrukčná choroba pľúc, alebo v anglickej verzii COPD – Chronical Obstructvie Pulmonary Disease, je pomerne častým ochorením pľúc, ktoré komplikuje bežné dýchanie. V celosvetovom meradle môže CHOCHP trpieť jeden z 10 ľudí nad 40 rokov. CHOCHP tak môže byť až trikrát bežnejším ochorením, ako sa pôvodne myslelo. Najlepšie vystihujú príznaky ochorenia prvé dve inciály v jeho názve: chronický znamená, že ochorenie je doživotné obštrukčný znamená, že pľúca sú čiastočne blokované. Hlavnou príčinou ochorenia je zvyčajne fajčenie alebo pobyt vo veľmi prašnom (pracovnom) prostredí. Najvyšší výskyt CHOCHP je práve v krajinách, v ktorých bolo, alebo ešte stále je veľmi rozšírené fajčenie. Podobne ako v prípade viacerých chronických ochorení, veľká časť populácie s ochorením nevie, že príznakmi CHOCHP trpí. Niektorí považujú symptómy jednoducho za prirodzenú súčasť starnutia. CHOCHP je však ochorením s celo-

životnou liečbou a s progresiou zhoršenia stavu v prípade, ak je liečba zanedbávaná. Potreba upozorniť na problémy súvisiace s CHOCH je vzhľadom na zvyšujúce sa čísla postihnutých stále naliehavejšia. Pozornosť by sa mala sústrediť na: diagnostiku CHOCHP cez jednoduchú spirometriu, ktorá môže byť vykonaná priam v ordinácii lekára liečbu CHOCHP, zmiernenie príznakov. Aj v tomto prípade platí, že čím skoršia je diagnostika, tým efektívnejšia bude liečba prevenciu CHOCHP zanechaním fajčenia, keďže je to najlepšia cesta ako vzniku CHOCHP zabrániť alebo zastaviť progresiu ochorenia.

Celospoločenské aktivity Práve počas Svetového dňa CHOCHP vyzýva organizátor jednotlivé krajiny na zmobilizovanie verejného povedomia v súvislosti s CHOCHP, a to prostredníctvom najrôznejších: spoločenských podujatí (koncerty, tanečné či masové podujatia pacientov a ich rodinných príslušníkov, sympatizantov a pod.) súťaží edukačných aktivít (lobbing za zaradenie CHOCHP do národného preventívneho program, navrhnutie konkrétnych krokov stratégie) bezplatných spirometrických vyšetrení práve počas Svetového dňa CHOCHP.

Čo robiť, ak trpíte CHOCHP? prestaňte fajčiť alebo požiadajte najbližšie okolie, aby vám pomohlo prestať opýtajte sa vášho lekára na podpornú liečbu pri odvykaní od fajčenia informujte svojich priateľov a rodinu, že sa pokúšate prestať s fajčením a požiadajte ich, nech vás neponúkajú cigaretami užívajte lieky podľa inštrukcií lekára a prehliadky absolvujte aspoň dvakrát ročne pri každej návšteve lekára sa porozprávajte aj o užívaných liekoch, aby ste sa uistili, že každý z nich užívate správne opýtajte sa lekára, aké nebezpečenstvo pre vás predstavuje chrípka a aké sú možnosti zaočkovania proti nej telefónne čísla, adresu lekára a iné dôležité čísla umiestnite na jedno miesto, aby ste v prípade potreby mohli konať rýchlo doma často vetrajte, aby ste vzduch udržali čistý vyhýbajte sa miestam s cigaretovým dymom alebo výparmi, ktoré vám môžu sťažiť dýchanie počas varenia otvorte dvere a okná udržujte sa v dobrej kondícii (pravidelné prechádzky, cvičenie, zdravá strava) v kuchyni, kúpelni a v spálni majte uložené všetky veci, ktoré potrebujete nájdite si jednoduchší a menej vyčerpávajúci spôsob ako variť, upratovať a robiť bežné úkony. -jpZdroj: www.goldcopd.org

1&5 $5 WZãFUSFOJF W PUPMBSZOHPMÓHJJ

ednou z podmienok poskytnutia adekvátnej liečby je pre lekára – onkológa dostupnosť čo najpresnejších vyšetrovacích metód. K liečbe „šitej na mieru“ sa z pochopiteľných dôvodov podriaďuje aj ďalší vývojový trend a inovácia stále sofistikovanejších diagnostických metodík. Cieľom čoraz viac sa množiacich diagnostických metodík je teda nielen zachytiť čo najvernejšie rozsah tvarových (morfologických) zmien v tkanivách a v bunkách zasiahnutých nádorovou expanziou, ale aj zmapovať metabolické alterácie indukované v bunkách organizmu nádorov, a to až na molekulárnej úrovni.

Ako to funguje V snahe vyhovieť tejto náročnej požiadavke dochádza po niekoľkoročnej experimentálnej etape v úzkej kooperácii lekárov a inžinierov zaoberajúcich sa evolúciou nových lekárskych prístrojov k vzniku diagnostickej metódy PET / CT. Vyšetrujúcemu lekárovi – onkológov sa takto dostáva do rúk fúzny obraz v niekoľkých sekvenčných vrstvách registrujúci tvarové a metabolické zmeny v tkanivách simultánne. K tomu, aby zdravotnícke zariadenie mohlo poskytnúť tento diagnostický vyšetrovací postup však musí nevyhnutne spĺňať prísne technické a personálne predpoklady. Interpretujúci lekár – rádiodiagnostik, alebo lekár pracujúci na klinike nukleánej medicíny, by mal mať minimálne paťročnú prax a skúsenosti v popisoch fúznych sekvencií. Netreba zdôrazňovať, že ďalším predpokladom pre realizáciu PET/ CT v zdravotníckom zariadení je zakúpenie duálnej kamery generujúcej fúzny obraz a vybudovanie centra pre PET / CT. Nevyhnutnou technickou požiadavkou je dostupnosť rádiofarmaka s krátkym polčasom rozpadu emi-

Stanoviť čo najpresnejšie rozsah primárneho sídla nádorovej expanzie s prípadnými sekundárnymi ložiskami a vytvoriť tak v čo najväčšej miere predpoklad pre úspešnú liečbu „šitú na mieru“ pacienta ostáva naďalej zásadným krédom liečby osôb s onkologickým postihnutím. tujúceho pozitróny, nachádzajúceho sa a vyrábajúceho sa v čo najkratšej vzdialenosti od liečebného ústavu. Pozitronemitujúce rádiofarmakum (respektíve konjugát zložený z rádionuklidu a nosiča), ktoré sa podá vyšetrovanej osobe vnútrožilne je možné vyrobiť vo finančne značne nákladnom zariadení – cyklotróne. Vyšetrované osoby sa prijímajú na diagnostiku metódou PET/CT po zvážení presných indikačných kritérií a po splnení podmienok akvizičného protokolu. Opakovanými testovaniami v prípravnej fáze pred uvedením PET/CT do lekárskej praxe sa zistilo, že vlastná radiačná záťaž pre vyšetrovanú osobu nepresahuje hladinu 200 – 400 MBq, čo predstavuje v prepočte 5.4 – 10.8 mCi a v žiadnom prípade neznamená zdravotné riziko. Inými slovami, ekvivalent radiačnej záťaže po intergrovanom PET/CT vyšetrení predstavuje pri vyjadrení v iných jednotkách 20 mSv. Jedno vyšetrenie RTG srdca a pľúc obnáša 8 mSv. Aby bolo možné dosiahnuť optimálne výsledky PET/CT testovania, je potrebné dodržiavať aj vhodné časovanie. PET/CT vyšetrenie je nutné realizovať najskôr 3 týždne po zhojení operačnej rany po predchádzajúcej chirurgickej intervencii, najskôr 2 týždne po ukončení predchádzajúcej chemoterapie a tri mesiace po ukončení predchádzajúcej rádioterapie.

Klady a prínosy v otolaryngológii PET/CT sa uplatňuje ako navigátor liečebnej stratégie – plánovač rádioterapie a rozsahu chirurgickej intervencie. Zabraňuje zbytočným stratám, minimalizuje neúčelné liečebné a diagnostické postupy. Napomáha formácii stageingu – rozsah primárneho sídla nádoru. Upresňuje restageing – znázorní odpoveď a reakciu nádoru už vo včasnej fáze po zahájení naplánovaného rádio/chemoterapeutického režimu. Stanovuje aj primárne sídlo nádoru menšie ako 1 cm v priemere. Ak nie je známe primárne sídlo nádoru, prispeje k jeho identifikácii. Prispieva k vývoju ďalších vyšetrovacích metodík (ImunoPET /konjugát tvorí pozitronemitujúce rádiofarmakum + monoklonálna protilátka). Táto diagnostická metóda má, samozrejme, aj svoje limity. Ide o tzv. falošnepozitívne nálezy, kedy sa vychytáva vnútrožilne podaný konjugát v zápalovo zmenených tkanivových štruktúrach a imituje tak prítomnosť v skutočnosti neexistujúcich nádorových zmien. Právo preto sa kladú také nároky na interpretujúcich špecialistov pri popisovaní PET/CT dokumentácie. Špecificita (pravdepodobnosť negatívneho testu) a senzitivita (pravdepodobnosť pozitívneho testu) PET/CT kolíše v rozpätí 80 – 85 percent. MUDr. Ján Beèer Onkologický ústav sv. Al bety Bratislava

MEDICÍNA

-JFÇCB $)0$)1 Chronická obštrukčná choroba pľúc je preventabilná a liečiteľná choroba s významnými mimopľúcnymi následkami, podieľajúcimi sa na závažnosti stavu.

ľúcna komponenta CHOCHP je charakterizovaná obštrukciou dýchacích ciest, ktorá nie je úplne reverzibilná. Obštrukcia (obmedzenie prietoku vzduchu v prieduškách) má obyčajne progredujúci charakter a je spôsobená abnormálnou zápalovou odpoveďou pľúc na vdýchnuté škodliviny. Chronická obštrukcia je zapríčinená tzv. chorobou malých dýchacích ciest (obštrukčná bronchiolitída) a deštrukciou pľúcneho parenchýmu (emfyzém pľúc). Liečba sa riadi pokročilosťou ochorenia podľa jeho jednotlivých štádií. I. štádium – ľahká CHOCHP je charakterizovaná ľahkou obštrukciou. Chronický kašel a nadmerná tvorba spúta s vykašliavaním môže byť prítomná, ale nie vždy. V tomto štádiu si pacient nemusí uvedomovať, že niečo nie je v poriadku, ale v prípade včasného záchytu má najpriaznivejšie šance na úspešnú liečbu. Pacient by mal byť evidovaný (dispenzarizovaný) u pneumológa a liečený v spolupráci s ním.

II. štádium – stredne ťažká CHOCHP charakterizovaná stredne ťažkou obštrukciou. V typických prípadoch sa dýchavica vyskytuje iba pri telesnom zaťažení. Častá je prítomnosť kašľa a nadmernej tvorby spúta. V tomto štádiu pacient vyhľadá lekára pre chronické respiračné symptómy, alebo pre exacerbáciu choroby III. štádium – ťažká CHOCHP ktorá je charakterizovaná ťažkou obštrukciou. Prehlbuje sa dýchavica, zhoršujú sa respiračné symptómy a časté exacerbácie zhoršujú kvalitu života. IV. štádium – veľmi ťažká CHOCHP s veľmi ťažkou obštrukčnou ventilačnou poruchou. Väčšinou je prítomná dychová nedostatočnosť, ktorá vedie k prejavom pľúcneho srdca vrátane zvýšeného tlaku v jugulárnych žilách a k opuchom dolných končatín. Prítomnosť uvedených znakov potvrdzuje IV. štádium CHOCHP aj pri miernejšej obštrukcii. Kvalita života je výrazne znížená a exacerbácie CHOCHP ohrozujú život pacienta.

Liečba CHOCHP Delíme ju na liečbu CHOCHP v stabilizovanom stave a na liečbu exacerbácií CHOCHP Všeobecné zásady komplexného manažmentu: prevencia progresie ochorenia, zmiernenie symptómov zlepšenie tolerancie fyzickej záťa že, zlepšenie kvality života prevencia a liečba komplikácií, prevencia a liečba exacerbácií, zníženie úmrtnosti. Pri manažmente pacientov s CHOCHP je potrebné zvážiť prítomnosť pridružených ochorení, napr. bronchogénneho karcinómu, tuberkulózy, syndrómu spánkového apnoe a ľavostranného srdcového zlyhania.

Preventívne opatrenia a liečba podľa štádií CHOCHP

I.Ľahká CHOCHP ukončenie fajčenia redukcia, alebo eliminácia rizikových faktorov očkovanie proti chrípke a proti

pneumokokovým infekciám krátko pôsobiace bronchodilatanciá podľa potreby. II.Stredne ťažká CHOCHP ukončenie fajčenia redukcia, alebo eliminácia rizikových faktorov očkovanie (platí pre všetky štádiá) dlho pôsobiace bronchodilatanciá (pravidelne) pri zlepšení po 1,5 – 3 mesiacoch podávania inhalačných kortikoidov (test s ICS) je potrebné zvážiť ich pravidelné užívanie rehabilitácia. III.Ťažká CHOCHP ukončenie fajčenia redukcia, alebo eliminácia rizikových faktorov očkovanie (platí pre všetky štádiá) kombinovaná liečba (inhalačné kortikosteroidy, dlhopôsobiace bronchodilatanciá pravidelne, najmä pri exacerbáciách viac ako 3-krát za 3 roky) rehabilitácia. IV.Veľmi ťažká CHOCHP ukončenie fajčenia redukcia alebo eliminácia rizikových faktorov očkovanie (platí pre všetky štádiá) kombinovaná liečba (inhalačné kortikosteroidy dlhopôsobiace bd) pravidelne rehabilitácia, DDOT, chirurgická liečba (resekcia búl a i.) transplantácia pľúc. CHOCHP často sprevádzajú akútne exacerbácie symptómov, ktorých opakovanie skracuje dĺžku života pacientov. Najčastejšou príčinou sú infekcie tracheobronchiálneho stromu a znečistenie ovzdušia, ale v tretine prípadov závažných exacerbácií sa príčinu nepodarí stanoviť. Medzi stavy, ktoré môžu pripomínať symptómy akútnej exacerbácie, patrí pneumónia, kongestívne srdcové zlyhanie, pneumotorax, pleurálny výpotok, pľúcna embólia a

Zdravé pľúca

Pľúca zasiahnuté CHOCHP

arytmia. Zhoršenie dýchavice, ktorá je hlavným príznakom exacerbácie, často sprevádzajú piskoty, tieseň na hrudníku, zvýraznenie kašľa a produkcie spúta, zmena sfarbenia alebo viskozity spúta a horúčka. Exacerbácie môžu byť sprevádzané mnohými nešpecifickými ťažkosťami, napr. malátnosťou, nespavosťou, spavosťou, únavou, depresiou a zmätenosťou. Exacerbácia CHOCHP sa môže prejaviť znížením tolerancie fyzickej záťaže, horúčkou alebo patologickým nálezom na rtg hrudníka. Zvýšenie množstva spúta, resp. jeho purulentný charakter poukazujú na bakteriálny pôvod, podobne ako predchádzajúca anamnéza chronickej produkcie spúta. Indikácie na prijatie do nemocnice pre akútnu exacerbáciu CHOCHP (podľa aktuálnych možností v danej lokalite) výrazné zhoršenie symptómov, ako napr. náhly vývoj dýchavice v pokoji vznik nových fyzikálnych znakov (napr. cyanóza, periférne edémy) exacerbácia, ktorá nereaguje na úvodnú liečbu ťažká a veľmi ťažká CHOCHP významné pridružené ochorenia (novovzniknuté arytmie), nejasnosti v diagnostike vyšší vek, nedostatočná domáca podpora, súčasný výskyt viacerých ochorení Vakcinácia proti chrípke môže znížiť výskyt ťažkej formy ochorenia a mortality u pacientov s CHOCHP až o 50 percent. Pacienti sa očkujú raz (na jeseň) alebo dvakrát za rok (jeseň, zima). Proti pneumokokovým ochoreniam sa v klinickej praxi používa

vakcína obsahujúca 23 virulentných sérotypov pneumokokov. Hlavným cieľom rehabilitácie pľúc je zmiernenie symptómov, zlepšenie kvality života a prehĺbenie fyzickej a citovej účasti pacienta v každodenných aktivitách. Zlepšovanie fyzickej kondície vedie k zastaveniu úbytku svalovej hmoty a chudnutia, k redukcii depresií a spoločenskej izolácie pacientov. Rehabilitáciu je možné robiť v zdravotníckom zariadení, ambulantne, alebo doma. Komplexný program pľúcnej rehabilitácie obsahuje aj poradenstvo v oblasti výživy a vzdelávanie pacientov. Niektorí pacienti si vyžadujú okamžité prijatie na jednotku intenzívnej starostlivosti. Pacient s CHOCHP predstavuje pre ošetrujúceho lekára výzvu. Hoci ochorenie nie je možné vyliečiť, v rámci farmakologických liečebných opatrení je žiaduce posilňovať negatívny vzťah pacienta k nikotinizmu a viesť ho k správnej životospráve. Bronchodilatačnou liečbou a rehabilitáciou zlepšujeme funkciu pľúc, a tým aj kvalitu života, znižujeme počet exacerbácií. Adekvátna liečba má významne pozitívny efekt aj na pridružené ochorenia, napr. na zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality. Prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

MEDICÍNA

#SPODIPHÉOOZ

LBSDJOÓN

Nádory pľúc môžu vyrastať zo všetkých pľúcnych štruktúr (z priedušiek, pľúc, ciev), rozdeľujeme ich na benígne a malígne. Najčastejším malígnym nádorom pľúc je bronchogénny karcinóm.

ktuálny výskyt rakoviny pľúc je 1,35 miliónov prípadov ročne, počet úmrtí je ročne 1,18 milióna, čo predstavuje približne 20 – 25 percent zo všetkých úmrtí v dôsledku malígnych ochorení globálne. Každodenne na celom svete umiera na bronchogénny karcinóm viac ako 3 000 ľudí. Na jeho následky zomiera viac pacientov ako na všetky ostatné ochorenia dýchacieho aparátu dohromady. Na Slovensku je každoročne diagnostikovaných viac ako 2000 nových prípadov rakoviny pľúc. Počet úmrtí nepriaznivo ovplyvňuje fakt, že veľké percento pacientov (až tri štvrtiny) prichádza k lekárovi neskoro, v štádiu pokročilého ochorenia.

Závažné celosvetové ochorenie Bronchogénny karcinóm je závažné malígne ochorenie, ktoré je na prvom mieste vo výskyte karcinómov u mužov a v populácii nad 50 rokov.

Pomer výskytu ochorenia mužov k ženám je 2:1. Začiatkom 20. storočia prof. Thomayer v Patológii a terapii vnútorných ochorení napísal, že celkom sú novotvary pľúc zjavom vzácnejším. Prudký vzostup ochorenia bol zaznamenaný od rokov 1949 – 1966, ako aj v poslednom desaťročí. Bronchogénny karcinóm je teda závažným a stále naliehavejším celosvetovým zdravotným problémom. Novotvorba je komplexným multifaktoriálnym procesom. Ochorenie vzniká v dôsledku pôsobenia veľkého množstva faktorov: endogénnych (genetické, imunologické, hormonálne, metabolické), predpoklady ochorieť na rakovinu pľúc majú 2 – 3-krát vyššiu ľudia, ktorých rodičia mali rakovinu pľúc exogénnych (chemikálie, ionizujúce žiarenie, vírusy, výfukové plyny, znečistenie atmosféry škodlivinami) profesionálne vplyvy (urán, azbest, asfalt, arzén...) nádory u pacientov

s chronickými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, väzivovými procesmi (CHOCHP, TBC, sklerodermia, pľúcna fibróza...) fajčenie cigariet – až 95 percent sa rakovina pľúc vyskytuje u fajčiarov. Existuje priama súvislosť medzi výskytom bronchogénneho karcinómu, počtom vyfajčených cigariet a dĺžkou obdobia fajčenia. Cigaretový dym je radený medzi karcinogény triedy A, príčinou v tabakovom dyme sa nachádza približne 4 000 chemických zlúčením, niektoré látky majú vlastnosti dráždivých látok, 43 druhov je karcinogénnych a asi 60 látok je známych ako potencionálne karcinogény. U silných fajčiarov (vyfajčených 200 000 cigariet) je riziko vzniku ochorenia až 50-krát vyššie ako u nefajčiarov. Aj pasívne fajčenie môže spôsobiť rakovinu a zvyšuje riziko rakoviny pľúc o 20 percent. Nefajčiari, ktorí pravidelne vdychujú cigaretový dym, prijímajú za deň množstvo škodlivín zodpovedajúce 1 cigarete.

nesprávna životospráva (zlé stravovacie návyky, nedostatok pohybu , obezita) stres, depresia.

Bez cigariet a so zdravou životosprávou Ako sa môžeme chrániť? Predovšetkým prestať fajčiť! Vyhýbať sa veľmi znečistenému prostrediu a rovnako aj obmedzovať príjem potravín, ktoré obsahujú karcinogény, zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom vitamínu C, E, betakaroténu a selénu, jesť veľa ovocia, zeleniny, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku rakoviny. Znížiť spotrebu živočíšnych tukov, soli, cukru, červeného mäsa a údenín. Vyhýbať sa častým stresom, naučiť sa relaxovať a aktívne odpočívať. Dbať na pravidelnú fyzickú aktivitu, udržiavať si primeranú telesnú hmotnosť.

Príznaky ochorenia 1. všeobecné: zvýšená únava, nechutenstvo, odpor k jedlu, chudnutie, zvýšená teplota. 2. pľúcne príznaky: v úvode suchý kašeľ, neskôr produktívny, vykašliavanie krvi, sipivé dýchanie, bolesť na hrudníku pri prerastaní tumoru eventuálne metastázy v pleure. Dýchavica pri námahe ale aj v kľude pri upchatí dýchacích ciest, zápale pľúc, výpotku v pohrudničnej dutine, pri anémii, syndróm hornej dutej žily. 3. mimopľúcne prejavy: periférna neuropatia, gynekomastia, migrujúci zápal žíl.

Diagnostika anamnéza, klinické vyšetrenie RTG vyšetrenie hrudníka CT hrudníka vyšetrenie nádorových markerov vyšetrenie hlienu na cytológiu bronchoskopické vyšetrenie s odberom materiálu na cytológiu a histológiu (odber malej vzorky tkaniva) v prípade periférne uloženého nádoru transtorakálna punkcia pod CT, prípadne chirurgický zákrok. Bronchogénny karcinóm sa delí na 2 hlavné skupiny – nemalobunkový karcinóm a malobunkový karcinóm. Podstatne väčšiu skupinu tvoria nemalobunkové karcinómy, ktoré rastú, prenikajú do okolitých štruktúr a metastazujú pomalšie ako malobunkový karcinóm. Terapia týchto nádorov je rozdielna (chirurgická, liečba žiarením, chemoterapia). MUDr. Ivana Kuderjavá Preventívne centrum Onkologického ústavu sv. Al bety Bratislava

Pred plastikou sa zásobte enzýmami Ženy si podľa štatistík najčastejšie ľahnú pod nôž plastického chirurga z túžby po väčších prsiach. Ešte aj dnes využíva 99 percent žien, ktoré sa rozhodnú pre úpravu poprsia, klasické silikónové implantáty. V takomto prípade ide o klasickú operáciu v celkovej anestéze, so všetkými rizikami s tým spojenými. Muži sú o niečo opatrnejší - najviac sa zaujímajú o operácie očných viečok. No všetci – krásychtivé ženy i muži, túžiaci po zvodnejšom pohľade, by mali pred podstúpením zákroku estetickej chirurgie myslieť v prvom rade na to, ako sa z pooperačných ťažkostí čo najrýchlejšie dostať. Viete, že enzýmy v procese hojenia sú mimoriadne dôležité? Enzýmový liek Wobenzym, s cielene namiešanými vysokými dávkami enzýmov, skracuje obdobie pooperačných ťažkostí, urýchľuje hojenie a znižuje riziko niektorých komplikácií po operácii, napríklad s hnisaním rany, alebo tvorbou veľkej jazvy. Je vhodné podávať ho ako podpornú liečbu pri množstve chirurgických výkonov, zákroky plastickej chirurgie nevynímajúc. Zahájiť užívanie možno už pred plánovaným zákrokom a je vhodné pokračovať deň po operácii až do ústupu ťažkostí. Je to vyskúšané Obmedzenie rozsahu niektorých nežiaducich prejavov v estetickej chirurgii dokázala pri posudzovaní kombinovaného preparátu Wobenzym odborníčka z pražskej kliniky plastickej a rekonštrukčnej chirurgie. Do štúdie zapojila doktorka Dušková 40 pacientok, ktoré podstúpili rovnaký výkon s tým istým operatérom, a to plastiky horných viečok. Polovici z nich bol podávaný Wobenzym, druhej polovici bola aplikovaná pooperačná starostlivosť, bežne zaužívaná na klinike. Za kritériá hodnotenia boli zvolené bolestivosť, začervenanie rany, prejavy krvácania a znášanlivosť terapeutických postupov. Záverečné hodnotenie dokázalo, že podávaním Wobenzymu bol dosiahnutý lepší výsledok. Systémová enzýmoterapia nielen zjednodušila pooperačnú liečbu, ale znížila aj jej cenu. Obmedzila potrebu protiopuchovej liečby a znižuje potrebu obkladov a obväzového materiálu i nároky na ošetrovanie. Systémová enzýmoterapia mala tiež výrazný analgetický účinok. V „enzýmovej“ skupine neboli pozorované žiadne problémy, zatiaľ čo u dvoch pacientok druhej skupiny došlo k alergickej reakcii na bórovú vodu obsiahnutú v obkladoch. Mgr. Dana Krommelová

skracuje obdobie pooperačných ťažkostí urýchľuje hojenie znižuje riziko komplikácií po operácii

MEDICÍNA

#FOÍHOB QSPTUBUJDLÂ

IZQFSQMÂ[JB

Benígna prostatická hyperplázia (BPH) predstavuje nezhubný rast buniek prostatickej žľazy, často pozorovaný u starnúcich mužov. Začína v 40. rokoch života, výskyt stúpa s vekom.

Klinické príznaky

skutočnosti nepredstavuje histologická BPH problém pre každého pacienta, veľa mužov nikdy nepotrebuje vyhľadať lekára. Stav sa stane klinickou jednotkou, ak sa prejaví subjektívnymi príznakmi, najčastejšie príznakmi dolných močových ciest.

Anatómia a fyziológia Prostatu možno rozdeliť do dvoch veľkých zón – centrálnej a periférnej, ktoré spolu tvoria približne 95 percent žľazy a sú sčasti oddelené prechodnou zónou. Periférna a prechodná zóna sú zložené z histologicky identického tkaniva, sú však funkčne nezávislé a okrem iných rozdielov sa navzájom líšia aj chorobami, ktoré sa v nich tvoria: z periférnej zóny vychádza karcinóm, v prechodnej zóne vzniká BPH. Prechodná zóna je v bezprostrednej blízkosti močovej rúry.

Príčiny vzniku Príčiny vzniku BPH nie sú dostatočne vysvetlené. Najčastejšie sa autori odvolávajú na dihydrotestosterónovú (DHT) hypotézu, ktorá vysvetľuje vznik BPH nahromadením DHT v prostatickej žľaze v staršom veku v dôsledku zmien metabolizmu prostatických androgénov. Je jasné, že mužské pohlavie (s funkčnými semenníkmi prítomnými v čase puberty) a starnutie sú podstatné pri vývoji BPH.

Klasickú BPH charakterizuje komplex príznakov označovaný ako príznaky dolných močových ciest. Príznaky sa spravidla rozdeľujú do troch skupín: príznaky uskladňovania, príznaky vyprázdňovania a príznaky po vyprázdnení močového mechúra. Príznaky uskladňovania sú frekventné močenie cez deň, nočné močenie, urgentné močenie (náhle neodolateľné nutkanie na močenie) a urgentná inkontinencia, spravidla bývajú podnetom na vyhľadanie lekára. Príznaky vyprázdňovania sú spomalenie štartu močenia, slabý prúd moču, protrahované a prerušované močenie, užívanie brušného lisu pri močení, inkontinencia moču z pretekania, samovoľné odkvapkávanie moču po vymočení a retencia moču. Príznaky po vyprázdnení močového mechúra predstavuje terminálne odkvapkávanie moču a pocit neúplného vyprázdnenia močového mechúra.

Priebeh choroby Progresia choroby sa spája s výskytom komplikácií (zápal dolných močových ciest, konkrement močového mechúra, hematúria, divertikul močového mechúra) a s následným zvýraznením porúch močenia končiac akútnou retenciou moču. Prenos vysokého tlaku na obličky vedie k ich zlyhaniu a k príznakom urémie. Používanie brušného lisu počas močenia podporuje vznik hernie a hemoroidov.

Diagnostika Anamnéza: Úlohou anamnézy je zhodnotiť závažnosť príznakov a ich

vplyv na kvalitu života, spoznať medikamenty, ktoré ovplyvňujú dynamiku močových ciest a identifikovať iné choroby, ktoré napodobňujú príznaky chorôb dolných močových ciest (napr. diabetes mellitus, neurogénne choroby a pod.). Fyzikálne vyšetrenie: malo by zahrňovať pohmat suprapubickej oblasti na odhalenie rozšíreného močového mechúra a vyšetrenie prostaty cez konečník. Typický palpačný nález pri BPH ukáže elastické, nebolestivé zväčšenie prostaty Laboratórne vyšetrenie: pacienti so symptomatickou BPH by mali mať urobenú analýzu moču, posúdenú funkciu obličiek a vyšetrenie prostatického špecifického antigénu a niektoré ďalšie vyšetrenia. Urodynamické vyšetrenie: úlohou urodynamického vyšetrenia pri BPH je zistiť, či prostata spôsobuje subvezikálnu obštrukciu. Uroflowmetria je metóda, ktorá objektivizuje prietok moču močovou rúrou. Vyšetrenie spočíva v močení do nádoby cez snímač napojený na registračné zariadenie. Meranie postmikčného rezídua:

meranie rezídua pomocou ultrazvuku, zriedka katetrizáciou močového mechúra sa považuje za dôležité pri hodnotení pacientov s príznakmi dolných močových ciest, opäť však odzrkadľuje hlavne poruchu detruzora močového mechúra a nemusí byť vo vzťahu k obštrukcii. Ultrasonografické

vyšetrenie:

predstavuje pokrok v hodnotení rozmerov, konfigurácie a štruktúry prostaty. Robí sa dvoma metódami. Ultrazvukové vyšetrenie cez brušnú

stenu je vhodné na určenie rozmerov prostaty, postmikčného rezídua, kameňov a divertikulov močového mechúra a dilatácie horných močových ciest. Ultrazvukové vyšetrenie cez konečník dáva detailnejšie informácie o štruktúre žľazy. Endoskopické vyšetrenie – Uretrocystoskopia: odporúča sa tesne pred operáciou a slúži na vylúčenie iných patologických procesov a na hodnotenie tvaru a rozmerov prostaty. Vyšetrenie pomáha pri výbere operačnej metódy.

Liečba Cieľom liečby je zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života a spomaliť postup choroby. V súčasnosti sú k dispozícii nasledovné postupy: Sledovanie: pri úvodnom (prvom) vyšetrení treba identifikovať pacientov s miernymi príznakmi, ktoré ich nezaťažujú a s malými prostatami. Sledovanie spočíva v pravidelných kontrolách, zmene životosprávy (úprava nadmerného príjmu tekutín pred spaním, zníženie príjmu kofeínu a alkoholu, pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra). Medikamentózna liečba: v súčasnosti sú pre medikamentóznu liečbu dostupné alfa-blokátory, inhibítory 5-alfa reduktázy a fytoterapeutiká. BPH spôsobuje obštrukciu močových ciest dvoma mechanizmami: dynamickým faktorom spôsobeným kontrakciou hladkých svalov prostaty, prostatickej časti uretry a spodiny močového mechúra a statickým faktorom zo stlačenia močovej rúry zväčšeným objemom prostaty. Obidva mechanizmy možno ovplyvniť farmakologicky. Chirurgická liečba: vo všeobecnosti nie sú pochybnosti o potrebe chirurgickej liečby BPH, ak sú u pacienta absolútne indikácie na chirurgickú liečbu: refraktérna retencia moču (minimálne po jednom neúspešnom pokuse o odstránenie uretrálnej cievky), insuficiencia obličiek, makroskopická hematúria (neúspešne liečená inhibítormi 5-alfa reduktázy), konkrementy v močovom mechúre, recidivujúca infekcia močových ciest a divertikul močového mechúra. Chirurgické postupy: možno ich klasifikovať buď ako otvorené, alebo ako endoskopické operácie. V súčasnosti sa väčšina prostatektómií robí endoskopicky, transuretrálnou resekciou prostaty (TUR-P) a otvorené operácie sú určené pre pacientov so žľazami väčšími ako 60 g. Fyzikálne postupy: predstavujú endoprostatické protézy (tzv. stenty), kryoterapia, hypertermia, termoterapia, ablácia tkaniva BPH koncentrovaným ultrazvukom vysokej intenzity, vysokofrekvenčným signálom a laserom. U nás sa tieto postupy používajú iba zriedka.

Liečba akútnej retencie moču pri benígnej prostatickej hyperplázii Akútna retencia moču predstavuje závažnú komplikáciu BPH. Počiatočná liečba akútnej retencie moču spočíva v bezprostrednej dekompresii močového mechúra. V praxi sa dáva prednosť uretrálnej cievke. Suprapubická punkcia močového mechúra sa robí spravidla po zlyhaní cievkovania močovej rúry. Prof. MUDr. Michal Horèák, DrSc.

MEDICÍNA

4WFUMP EP UNZ „Smrtiace ako arzén či yperit“, tvrdia medzinárodní experti v oblasti rakoviny. Pred niekoľkými rokmi sa soláriá a UV radiácia považovali za pravdepodobný karcinogén.

nes je dokázané, že UV žiarenie zastáva popredné miesta v kategórii humánnych karcinogénov. Viac ako 20 štúdií potvrdilo, že v skupine osôb do 30 rokov, ktoré navštevujú soláriá, vzrastá riziko rakoviny kože až o 75 percent.

Závislosť od solária Biela pokožka bola na začiatku druhého milénia výsadou bohatých. Technická revolúcia priniesla so sebou obrat. Bájne diaľavy a červená guľa sa stali pomerne ľahko dosiahnuteľnými destináciami. Na bielych krídlach, za vyhriatym bielym pieskom a žiariacim ohňom nad hlavou, sa zlatistý bronz stáva opäť výsadou bohatých. V roku 1903 boli náhodne objavené zdroje umelého UV žiarenia nemeckou spoločnosťou na výrobu svetelných systémov. V 30. rokoch minulého storočia tá istá spoločnosť začala s výrobou a predajom UV lámp v oblasti wellnessu. Na americký kontinent sa solárne prístroje dostali v roku 1978. Dnes nájdete v Amerike okolo 25 000 solárnych štúdií a ročne sa opaľuje v soláriu okolo 28 miliónov Američanov. Na svete je „solárna horúčka“ a diagnóza „tanorexia“ (závislosť byť opálený).

Varovná reč čísel Slnečné žiarenie obsahuje širokú škálu vlnových dĺžok od krátkovlnného UV žiarenia, cez viditeľné

svetlo až po infračervené žiarenie. Soláriá, na rozdiel od prirodzeného zdroja žiarenia, imitujú ultrafialové lúče (UV) predovšetkým v oblasti spektra UVA a v malej miere, okolo 1 – 6 percent, v oblasti UVB. Umelé žiariče sa využívajú v oblasti wellnessu za účelom pigmentácie, v zdravotníctve ako terapeutické zdroje žiarenia. Zásadný rozdiel je v indikácii a v kontrole. Kým soláriá navštevujú zdravé osoby a, bohužiaľ, častokrát dospievajúci jedinci, terapii umelým zdrojom UV žiarenia sú vystavované osoby s iným základným ochorením. U pacientov sa po predchádzajúcom odbornom vyšetrení stanoví nielen úvodná dávka, ale i celková kumulatívna dávka žiarenia. Návšteva solárií je rozhodne nekontrolovanou a často i neprimeranou dávkou žiarenia. Solária by sa mali vystríhať všetci, ale najmä mládež. Stúpa výskyt rakoviny kože a posúva sa k mladším vekovým kategóriám. Pozor si musia dávať predovšetkým osoby: so svetlým typom pokožky, teda fototyp I a II s pozitívnou rodinnou anamnézou so slnečnou alergiou (PMLE) pri inom základnom ochorení zhoršujúcom sa vplyvom UV žiarenia užívajúce farmakologickú liečbu.

Čísla ako výstraha Švédska štúdia z roku 1994 potvrdila 7-násobne vyšší výskyt malígneho melanómu v skupine 18 – 30-ročných žien, ktoré si dopriali solárium 10 a viackrát ročne. V rokoch 1980 – 2004 ročne stúpol výskyt malígneho melanómu u žien až o 50 percent. Ženy do 39 rokov majú, okrem rakoviny prsníka, vysokú pravdepodobnosť vzniku melanómu. Melanóm je 5. najčastejší typ rakoviny mužov, u žien zastáva 6. pozíciu. Viac ako 20 Američanov zomiera denne na túto diagnózu a každých 62 minút jeden človek. Expozícia v mladosti zvyšuje riziko vzniku melanómu o 75 percent. UV žiarenie to sú aj nemelanómové kožné nádory typu bazocelulárneho a spinocelulárneho karcinómu. Hoci ich úmrtnosť nie je taká vysoká, ich počty sú však niekoľkonásobne vyššie. UV žiarenie, práve hlbšie prenikajúcou zložkou UVA, spôsobuje predčasné starnutie kože, urýchľuje vznik vrások a iných prejavov ageingu, navodzuje mutácie DNA, pôsobí imunosupresívne. MUDr. Iveta Hasová www.mediskin.sk

%PCSÜ OÂQBE OB [KFEFOJF

1SPKFLU ßQBK[B

inorodej starostke malej obce v Trnavskom kraji v súvislosti s nezdravou a nevhodnou stravou napadlo, že na to, ako sa stravujeme, má v každej domácnosti vplyv obsah jednej z najmenších miestností v byte – ŠPAJZY. Propagátori fengšuej by možno nesúhlasili, ale je to tak. Ukázalo sa totiž, že väčšine chorôb sa dá prostredníctvom zdravej stravy nielen predísť, zmierniť ich príznaky, ale ich dokonca liečiť. Ak sa nám už len pri pohľade do špajzy zdvíha cholesterol, je načase jej obsah zmeniť...

Na polici, na tanieri, v hrnci O zmenu nielen na policiach špajze, ale i na tanieri sa snaží obec Dolné Lovčice v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom v rámci schváleného programu s názvom „Podpora zdravia a prevencia chorôb“. Súčasťou programu je dotácia vo výške 1 600 EUR na realizáciu projektu Špajza. Projekt, zameraný na vybudovanie konzultačného miesta pre laickú verejnosť, slúži nielen domácim z Dolných Lovčíc ale tiež všetkým záujemcom o „zdravé“ informácie zo susedných obcí. Tu sa obyvatelia oboznamujú s klasickou a prírodnou medicínou, alternatívnymi liečebnými metódami, prehľadom zdravej výživy a tiež napríklad spôsobmi ako zdravú stravu začleniť do vlastného programu prevencie chorôb. Vhodná strava totiž môže pomôcť v boji so srdcovo-cievnymi či onkologickými ochoreniami,

artritídou, dokáže tlmiť stres, liečiť nespavosť, či povzbudiť imunitu. Získanými praktickými radami si tak každý môže lepšie chrániť a upevňovať svoje zdravie. Starostka obce Anna Slováková vie, prečo sa rozhodla práve pre takúto formu osvety: „Aj drobné zmeny stravovacích návykov môžu podstatne zlepšiť zdravotný stav človeka. To čo jeme, kedy a koľko toho jeme, bezprostredne ovplyvňuje nielen naše zdravie, ale aj kvalitu a dĺžku nášho života. Potraviny k nám hovoria veľmi jasnou rečou a my sa prostredníctvom seminárov a prednášok budem snažiť, aby sme im rozumeli.“ Obyvatelia Dolných Lovčíc, ovplyvnení činorodým optimizmom starostky sú na najlepšej ceste podobným odkazom veľmi dobre rozumieť. Hodnoty ako zdravie a život si cenia nielen na úrovni slov. V malej obci so 730 obyvateľmi pravidelne, dvakrát ročne, daruje krv asi tretina z nich.

Inšpiratívne informácie Výborným zdrojom informácií pre obyvateľov sú prednášky erudovaných odborníkov, ktorý sa venujú výžive a zdravému stravovaniu. Na prvej z nich sa poučili najmä seniori, ktorým prednášal prof. MUDr. Ján Jakubovský, DrSc. na tému: Život v starobe. Pod záštitou projektu Špajza sa konala aj druhá prednáška RNDr. Pavla Bielika, ktorý sa venuje čínskej a alternatívnej medicíne teoreticky – publikačnou a prednáškovou činnosťou, aj prakticky v oblasti liečby.

Prejedáme sa tak, až sme z toho chorí - zvyknú hovorievať lekári, aby poukázali na súvislosť medzi nezdravou stravou a celým zástupom ochorení, ktorým prischla nálepka civilizačné. Ako to zmeniť? Výborný nápad naozaj na zjedenie mala starostka obce Dolné Lovčice Anna Slováková. Spolupráca prináša prvé výsledky Keďže existuje mnoho chorôb, ktoré nebolia, medzi najzávažnejšie patria ochorenia srdcovo-cievneho systému, rozhodlo sa vedenie obce pre spoluprácu s Inštitútom zdravia a naším časopisom na ďalšiu zdravotno-preventívnu akciu. Dňa 5. novembra 2009 sa uskutočnilo bezplatné meranie krvného tlaku obyvateľov Dolných Lovčíc. Choroby tohto typu práve v spojitosti s nezdravou, na tuky bohatou stravou, postihujú čoraz viac nielen starších ľudí, ale aj mladšie ročníky populácie. Prostredníctvom prednášok sa nedá dostatočne informovať o všetkých možných zdravotných problémoch či prevencii, nehovoriac o možnostiach liečenia. Preto ponuka Inštitútu zdravia a Bedekra zdravia na spoluprácu v podobe preventívnej a vzdelávacej akcie priamo v obci prišla v správnom čase. Počas akcie a následne po nej dostala každá domácnosť v Dolných Lovčiciach časopis Bedeker zdravia. V ňom si každý určite nájde odpovede na mnohé otázky a môže sa k tomuto vzácnemu zdroju informácií pre všetky vekové kategórie v rodinách vracať aj neskôr. -r-

MEDICÍNA

/ÂEDIB

4QPMPÇOÍL DIMBEOÜDI EOÍ

Nádcha („prechladnutie“) je označením zápalu nosnej sliznice. O nádche môžeme hovoriť ak sa vyskytnú aspoň dva z nasledujúcich príznakov: výtok z nosa, upchatie nosa, kýchanie alebo svrbenie.

Sedem dní na liečbu

ďalších príznakov pri rozširovaní nádchy do okolia sú to kašeľ, bolesť v krku, zvýšená telesná teplota do 38,5 stupňa, malátnosť a únava, ale taktiež strata čuchu a zmena vnímania chuti, eventuálne aj nedoslýchavosť. Podľa dĺžky trvania delíme nádchu na: akútnu, ak trvá menej ako 12 týždňov, a chronickú ak trvá dlhšie ako 12 týždňov. Podľa závažnosti delíme nádchu na ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú. Nádcha sa často šíri aj na sliznice vedľajších nosných dutín, na sliznicu nosohltana, cez Eustachovú trubicu aj do stredného ucha a zatekaním hlienov pri nádche aj na sliznicu priedušiek. To sa deje hlavne u detí a najmä u najmladších vekových kategórii, u starých ľudí a u dospelých s inými ochoreniami. U novorodencov a mladších dojčiat, ktoré dýchajú takmer výlučne iba nosom, dochádza k zvýšenému dychovému úsiliu a k zhoršeniu prijímania potravy.

Väčšinou sa nádcha po 1 – 3 dňoch od nákazy prejaví najprv suchým štádiom, ktoré sa prejavuje pálením a suchosťou v nose a v nosohltane. Po 12 – 24 hodinách nasleduje tzv. katarálne štádium s vodnatou až hlienovitou sekréciou z nosa. Príznaky vrcholia na 3. – 4. deň ochorenia a ustúpia do 7 – 10 dní. Takže zjednodušene možno povedať, že platí okrídlená fráza: liečená nádcha trvá 7 dní a neliečená týždeň. Nádcha väčšinou neohrozuje život človeka, ale má výrazný vplyv na kvalitu života a občas sa môže závažne skomplikovať. Nádcha zhoršuje pocit životnej pohody, je zhoršená schopnosť sústredenia, zhoršené dýchanie nosom, výtok z nosa, bolesť hlavy a zhoršený spánok.

Keď víťazia vírusy K ochoreniu na nádchu najčastejšie dochádza na jeseň, za sychravého, studeného a vlhkého počasia a taktiež v zime, kde na vznik nádchy spolupôsobí chlad. Zima oslabí imunitný systém človeka, a tým dôjde k ľahšiemu preniknutiu vírusov cez nosnú sliznicu. Takže nádcha nie je spôsobená

samotným chladom, ale mikroorganizmami, najčastejšie vírusmi. Ochorieť nádchou môžeme aj v letných mesiacoch, a to najmä pri používaní klimatizácie, kedy dochádza k prudkým výkyvom okolitej teploty, čo oslabuje imunitný systém. Z ďalších faktorov vplývajúcich na zníženie imunitnej dostatočnosti sú nadmerná fyzická záťaž, stres, emočná záťaž alebo alergia. Predstavme si to ako laboratórne váhy, kde je na jednej miske sila imunity a na druhej sila vírusu. Zdravý organizmus zvládne väčšinu napadnutí vírusmi bez prejavov nádchy, ak sa však misky váh naklonia na stranu vírusov v dôsledku oslabenia imunity, dôjde k prelomeniu obranných mechanizmov a k prejavom nádchy. Najčastejším vyvolávateľom nádchy sú vírusy a z nich tzv. rhinovírusy. Infekcia sa šíri drobnými kvapôčkami cestou slín, kýchaním alebo kašľom, ale taktiež priamym kontaktom. V prípade nelepšenia sa stavu a príznakov nádchy, keď sa aj napriek liečbe zhoršujú a nemiznú do 7 – 10 dní, zvažujeme bakteriálnu infekciu, ktorá akoby nasadla na „rozbitú“ sliznicu nosa a ľahšie sa presadila. Dochádza pritom aj k výstupu telesnej teploty. Najčastejšími baktériami spôsobujúcimi komplikácie nádchy sú Streptococus pneumoniae, Haemophilus influenzae a Moraxella catarhalis. Diagnózu nádchy určí všeobecný lekár iba na základe vyššie zmienených príznakov. Nie sú potrebné ďalšie vyšetrenia. Ak však dôjde ku komplikáciám, je nutné vyšetriť zápalové parametre z krvi, urobiť výter a posúdiť vhodnosť ORL vyšetrenia. Ak príznaky nádchy pokračujú aj po 7 – 10 dňoch, nemusí sa jednať o infekčný ale o alergický zápal. Infekčný a alergický zápal sa pritom nedajú na základe príznakov odlíšiť. O alergickú nádchu (senná nádcha, astma, atopický ekzém) sa jedná, ak v rodine žijú alergici alebo boli u pacienta v detstve prítomné známky suchej kože. Naj-

častejšie sa alergická nádcha objaví u detí v predškolskom a školskom veku. Dôležité je rozlišovať aj medzi chrípkou a nachladnutím. Chrípka sa prejaví okrem spomínaných príznakov aj vysokými teplotami do 40 stupňov, bolesťami svalov a kĺbov, malátnosťou, dráždivým suchým kašľom a sekrécia z nosa (soplenie) nie je až tak zvýraznená.

Rady - porazte nádchu Existuje ešte jeden významný typ nádchy a to je tzv. vazomotorická nádcha, ktorá skôr prebieha ako dlhodobá a je vyvolaná množstvom faktorov od stresu a zmien teploty a vlhkosti vzduchu až po vedľajší účinok niektorých liekov. Pri liečbe nádchy podávame lieky, ktoré iba zmierňujú nepríjemné príznaky. Častokrát vystačíme iba s odstraňovaním hlienov z nosa, u malých detí šetrným odsávaním a u starších a dospelých častým smrkaním. Zdržiavame sa skôr v chladnejšom a vlhkejšom počasí ako v suchom a teplom. Z liekov sa podávajú nosné kvapky. V úvodnom suchom štádiu je vhodné zvlhčovať sliznicu nosa minerálnymi vodami (Vincentka, sterilnou morskou vodou alebo bylinnými prípravkami (šalvia, repík). V štádiu „soplenia“ sú vhodné kvapky s obsahom látok, ktoré odstraňujú opuch nosnej sliznice a produkciu hlienov, to sú nám všetkým známe nosné kvapky alebo spreje. Pri kvapkách treba pripomenúť správnu aplikáciu, kedy v záklone kvapneme kvapku na bočnú stenu nosa, ale hneď po vchode do nosa, aby liek stiekol po väčšine nosnej sliznice. V záklone je nutné počkať aspoň 30 – 60 sekúnd. Vhodné sú aj liečivá vo forme gélov, ktoré na sliznici pretrvávajú dlhšiu dobu. Možno podávať taktiež lieky, ktoré zvláčňujú hlieny mukolytiká (Mucosolvan, Solvolan, Sinupret, Ambrobene a podobne) Celkovo podávame dostatok tekutín, vitamín C a doprajeme si fyzický pokoj a dostatok odpočinku. Možno podávať aj ibuprofen alebo paralen, ktoré majú protizápalové účinky, alebo podávať kombinované preparáty ako je Coldrex, ktoré obsahujú látky znižujúce opuch a odstraňujúce teplotu a bolesti. Nosové kvapky by sa hlavne u detí mali podávať pokiaľ je to nutné, čiže iba v čase upchatého nosa a všeobecne nie dlhšie ako 5 – 7 dní. K antibiotickej liečbe pristupujeme až pri vyššie spomenutých komplikáciách alebo keď sa hlienová sekrécia mení na hnisavú a na vyššie spomínanej liečbe sa nemení. Možno na úvod skúsiť antibiotiká v kvapkách alebo v spreji, ktoré pôsobia iba na sliznici nosa. K prevencii vzniku nádchy možno povedať to čo platí aj u chrípky. Všeobecne, infekčným ochoreniam môžeme predchádzať otužovaním, dostatočnou fyzickou aktivitou a prísunom vitamínov v strave. Nenavštevovať miesta s veľkou koncentráciou ľudí, pretože ako chrípka ale v menšej miere sa aj nádcha vyskytuje v malých epidémiách. Očkovanie u nádchy sa, vzhľadom k väčšinou nezávažnému priebehu a vzhľadom k množstvu typov vírusov, ktoré ju spôsobujú, nevykonáva. MUDr. Peter Ondo-Eštok

MEDICÍNA .ÔåF CZ LBãFÆ QSF WBãF EJF B

Ü O D F Q [ OFCF Deti sú veľmi náchylné na bežné prechladnutia, pretože ešte nemajú úplne vyvinutý imunitný systém a nie sú preto odolné voči väčšine vírusov, ktoré ochorenie spôsobujú. Avšak nezrelý imunitný systém nie je jediný dôvod, prečo sú deti tak zraniteľné. Obzvlášť deti v predškolskom veku ešte nie príliš dbajú na dôkladnú hygienu. A keďže trávia veľa času v spoločnosti iných detí, neumyté ruky šírenie bežného prechladnutia uľahčujú.

otrebné je však uvedomiť si, že kašeľ je nevyhnutnou súčasťou detstva. Nie je možné mu zabrániť a ani by ste mu za každú cenu zabraňovať nemali. Kašeľ je v skutočnosti zdravý, pretože dieťaťu pomáha vyčistiť dýchacie cesty a vylúčiť to, čo tam nepatrí – baktérie, vírusy, nadmerné množstvo hlienu či vdýchnutý kúsok jedla. Preto sa kašeľ nemá potláčať, ale treba ho liečiť. Vo všeobecnosti rozoznávame tieto základné druhy kašľa: akútny a chronický kašeľ produktívny (vlhký kašeľ) s tvorbou hlienu a suchý - dráždivý kašeľ

Akútny kašeľ by mal spontánne ustúpiť do 1 - 3 týždňov. Ak trvá dlhšie, je potrebné vyhľadať lekára. Kašeľ vyvolaný vírusmi, či chlamýdiami môže trvať až 3 – 8 týždňov.

Ak je ale kašeľ neliečený, môže prejsť až do chronického stavu a ten niekedy neustáva ani po 3 mesiacoch. Preto je dôležité kašeľ nepodceňovať, takýto kašeľ môže byť príznakom závažných pľúcnych alebo kardiovaskulárnych ochorení. Pri prechladnutí a infekciách je kašeľ sprievodným prejavom ochorenia dýchacieho systému. Na začiatku ochorenia je kašeľ zvyčajne suchý a dráždivý – vírusy usadené v dýchacích cestách dráždia sliznicu. Charakterizuje ho nedostatočná tvorba hlienu optimálnej konzistencie - čistiaca funkcia dýchacích ciest hlienom je preto nedostatočná. Asi po 2-3 dňoch sa tento kašeľ premení na produktívny s tvorbou hlienu. Riasinky dýchacieho epitelu (drobné vlásky kmitajúce na vnútornej výstelke priedušnice a bronchiálnych trubíc) však často bývajú zlepené hustým hlienom a nie sú schopné odvádzať z dýchacích ciest hlien spolu s choroboplodnými látka-

mi. Nie je preto správne potláčať dráždenie na kašeľ, ale zriediť hustý hlien a podporiť vykašliavanie. Tak sa spolu s hlienom odstránia z dýchacích ciest aj vírusy a baktérie. V tejto fáze pomôže účinný liek na uľahčenie vykašliavania (expectorans). V lekárňach sú dnes dostupné viaceré bezpečné voľnopredajné lieky na liečbu kašľa, ktoré zakúpite aj bez predchádzajúcej návštevy lekára, napr. s účinnou látkou ambroxol.

Ako pôsobí ambroxol?

Ako pôsobí ambroxol? po užití rýchlo začína pôsobiť na bunky produkujúce hlien, čím mení hustotu hlienu - hlien sa stáva menej lepkavým a redším. Redší hlien pomáha odlepiť hustý a lepkavý hlien zo stien dýchacích ciest, rýchlejšie sa presúva do ústnej dutiny a ľahšie sa vykašliava; uvoľňuje a aktivizuje riasinky. Vďaka produkcii redšieho hlienu už nie sú riasinky zlepené hustým hlienom. Môžu sa znovu pohybovať a odvádzať hlien von z dýchacieho traktu; zvyšuje prirodzenú produkciu surfaktantu - látky, ktorá podporuje celkový tonus (trvalý fyziologický stupeň napätia) dýchacích ciest, podporuje ich čistiaci mechanizmus odstraňujúci mikróby a iné nečistoty. Tým ambroxol pomáha predchádzať a prekonať infekciu v dýchacích cestách; pri bakteriálnych zápaloch dýchacích ciest je potrebné nasadiť antibiotickú liečbu. Pri súčasnom užití antibiotík s ambroxolom sa zvyšuje prienik antibiotík do pľúcneho tkaniva. Tým okrem liečby kašľa dochádza k zvýšeniu efektivity samotnej antibiotickej liečby.

Na záver je nutné dodať, že ambroxol nie je antitusikum, tzn., že kašeľ nepotláča. Nezasahuje do prirodzenej obrannej reakcie organizmu - kašľa (potrebného na odstránenie nadbytočného hlienu z dýchacích ciest), ale zrieďuje hlien a uľahčuje jeho odstraňovanie, čím čistí dýchacie cesty a napomáha ich uzdraveniu. -bi-

VÝŽIVA

/FWIPEOÂ LPNCJOÂDJB PWPDJB B [FMFOJOZ -FO NÜUVT

a prvý pohľad je zrejmé, že odporúčania odbornej literatúry založenej na vedeckých dôkazoch a s mnohými odbornými citáciami v závere (tzv. „evidence-based“ literatúry) sú veľmi často v príkrom rozpore s laickou literatúrou, ktorá takmer nikdy neuvádza odborné literárne zdroje a pre jej závery a rady väčšinou nenájdete podporu v štandardných odporúčaniach renomovaných lekárskych a iných odborných spoločností. Pokiaľ odborníci zisťujú názory ľudí o ich predstave o zdravej výžive a správnom stravovaní (napríklad anketami s cielenými otázkami), často sú svedkami veľkej popularity viacerých výživových a potravinových mýtov medzi širokou verejnosťou. Väčšina takýchto alternatívnych diétnych postupov je založená na rozličných reštrikciách, či už v zmysle vylúčenia niektorých potravín alebo celých potravinových celkov, napr. mäsa alebo mlieka, alebo popieraním kombinácie rôznych druhov potravín.

Ach, tie mýty Snáď najpopulárnejšou medzi širokou verejnosťou je delená strava. Niektoré z týchto vedecky nepodložených tvrdení sú relatívne nevinné a ich dodržiavanie neznamená pre človeka zdravotné ani výživové riziko. Iné už také nevinné nemusia byť, najmä pokiaľ ich niekto aplikuje dlhodobo alebo dokonca po celý život. Ako príklad možno uviesť trvalé odmietanie mlieka z dôvodu „zahlieňovania“ organizmu a z falošnej argumentácie, že mlieko je v prírode určené jedine mláďatám. Mlieko a široký sortiment mliečnych výrobkov predstavuje pre člo-

Pri štúdiu literatúry o ľudskej výžive človek hneď od začiatku nevyhnutne narazí na jeden nápadný jav. veka významný zdroj bielkovín, dobre využiteľného vápnika a často aj zdravotne prospešných probiotických bakteriálnych kultúr. Konzumáciu mlieka a mliečnych produktov s nízkym obsahom tuku odporúčajú všetky prestížne lekárske i ďalšie odborné spoločnosti a kapacity. Ovocie a zeleninu smelo kombinujme Jedným z mnohých odporúčaní rôznych alternatívnych diét je zákaz kombinácie ovocia a zeleniny, pričom jednotlivé literárne a internetové zdroje uvádzajú vcelku pestrú paletu variant, čo s čím sa môže alebo nesmie kombinovať, v akých časových intervaloch môžeme zjesť po sebe tú-ktorú zeleninu alebo ovocie, kedy sa vo vzťahu k jedeniu môžeme napiť vody a kedy rozhodne nie. Najradikálnejšie rady neodporúčajú kombinovať navzájom akékoľvek ovocie s akoukoľvek zeleninou a takisto ani nemáme kombinovať jednotlivé druhy ovocia navzájom. Mali by sme pritom jesť iba také ovocie, ktoré sa dopestuje v daných klimatických podmienkach, v ktorých žijeme, čo by pre nás napríklad znamenalo vzdať sa všetkého tropického ovocia. Mikroživiny, t.j. vitamíny, minerálne látky, stopové prvky a ďalšie fytonutrienty, sú spolu s rastlinnou vlákninou práve tou nenahraditeľnou esenciou, pre ktorú sa rastlinnej potrave pripisuje taký veľký význam vo výžive človeka. Strukoviny sú navyše významným zdrojom bielkovín. V štandardných

výživových odporúčaniach určených pre zdravotníkov alebo pre verejnosť nie sú uvedené žiadne všeobecné zásady, ktoré by určovali vhodnosť alebo nevhodnosť vzájomnej kombinácie ovocia a zeleniny, a to či už v skríženom poňatí „nie ovocie so zeleninou“ alebo v zmysle „nejesť spolu viac druhov ovocia naraz alebo viac druhov zeleniny naraz“. Je preto prirodzené, že zdravý človek s normálne fungujúcim zažívaním a bez špecifických alergií môže ľubovoľne kombinovať ovocie aj zeleninu za predpokladu, že mu tieto kombinácie a najmä ich skonzumované množstvá nevyvolajú žiadne nežiaduce tráviace problémy ani alergické prejavy. U niektorých ľudí môže napríklad nedostatok enzýmu, ktorý trávi ovocný cukor (fruktózu) spôsobiť nepríjemné nafukovanie čriev, tzv. meteorizmus. Po konzumácii väčšieho množstva surového ovocia naraz nedôjde u týchto ľudí k dostatočnému vstrebávaniu ovocného cukru v tenkom čreve. Nevstrebaný cukor sa po príchode do hrubého čreva rozkladá črevnými baktériami, pričom vzniká veľké množstvo črevných plynov, väčšinou je to CO2, (tzv. kvasná dyspepsia). Pre zdravých ľudí bez problémov platí zásada každodennej konzumácie dostatočného množstva ovocia (>300g denne) a zeleniny (>500g denne), najmenej v 5 porciách denne, v pestrom sortimente a v akejkoľvek nezaťažujúcej kombinácii. MUDr. Peter Minárik www.onlife.sk

$IDFNF åJ EMIãJF

/ÂWPE OB EMIPWFLPT LSÂULF SBEZ QSF EMIãÍ åJWPU

ájdeme si čas zastaviť sa a zamyslieť nad tým ako hekticky a teda aj nezdravo žijeme? A pritom najnovšie výskumy starnutia hovoria, že dosiahnuť matuzalémsky vek. sto rokov - vôbec nie je nemožné!

Ako dosiahnuť vysoký vek V Spojených štátoch je viac ako 55 000 storočných a keďže seniori nad 85 rokov sú najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva, sú aj stredobodom odborných štúdií. Podľa Dr. Williama Halla z University of Rochester môžu vysoký vek dosiahnuť aj tí, ktorí sa v minulosti nevyhli rizikovým faktorom. To potvrdzuje štúdia výskumníkov Bostonskej univerzity, ktorú priniesol odborný časopis Archives of Internal Medicine. Tím Dr. Dellary Terry v nej sledoval 500 žien a 200 mužov, ktorí sa dožili sto rokov. Dve tretiny z nich nemali žiadne obvyklé starecké choroby, čo by len potvrdzovalo ich dobré genetické základy. Ako príklad uvádzajú 104-ročnú Rosu McGee, ktorá žije v chicagskom domove pre seniorov spokojne bez užívania akýchkoľvek podporných liekov. Jej starí rodičia z matkinej strany sa dožili 100 a 107 rokov. Dobrou správou tejto štúdie je však zistenie, že sústredená lekárska starostlivosť dokáže priviesť k dlhovekosti aj celú tretinu tých menej šťastných. Podľa Harvardských výskumníkov, ktorí sa zamerali na dlhodobé sledovanie 70-ročných je kľúčom k dlhovekosti vyhnutie sa piatim rizikovým faktorom: fajčeniu, obezite, nízkej telesnej aktivite, cukrovke a vysokému

Na prvý pohľad je odpoveď jasná – áno! Ale ak sa opýtame, či preto aj niečo robíme, už to tak jasné nebude. Vo svojej knihe „Návod na dlhovekosť“ pripomínam, že starnúť začíname už po tridsiatke. Ale uvedomovať si to začíname, až keď niečo nefunguje. krvnému tlaku. Tým zvyšujú o 54 percent svoju šancu dožiť sa 90-tky. Každý z týchto rizikových faktorov znižuje šance na dlhší život až na skromné 4 percentá u tých, ktorí trpia na všetkých päť zmienených negatívnych javov našich životov. V tejto štúdii sledovali 2 357 mužov, z ktorých až 40 percent dosiahlo vek 90 rokov. Z toho 24 percent netrápil žiadny z rizikových faktorov. „Nie je to len šťastie, či dedičnosť, je to aj o životnom štýle,“ komentoval tieto výsledky hlavný autor štúdie Dr. Laurel Yates z Brigham and Women's Hospital Harvardskej univerzity.

Viera predlžuje život Spoločnosť Evercare sa venuje postihnutým a chronicky chorým pacientom, takže jej výskumníci sa prirodzene zaujímajú o to, aké hodnoty vyznávajú dlhovekí. Prieskum u stovky seniorov vo veku medzi 100 a 104 rokov ukázal, že 30 percent storočných ľudí považuje založenie rodiny za najväčší životný úspech, kým 20 percent si viac cení kariéru. Takže nám ostáva ešte plná polovica tých, ktorí dokázali skĺbiť oboje. Len deväť percent opýtaných matuzalémov ľutuje, že sa venovali príliš práci a šesť percent si myslí, že mali venovať viac času svojim rodinám. Ale až 13 percent z nich vyjadrilo ľútosť nad tým, že viac necestovalo. Nepovieme nič nové, keď konštatujeme, že aj viera zohráva v živote najmä starších ľudí významnú úlohu. Dvadsaťtri percent opýtaných sa dokonca

spolieha na vieru viac ako na dobré gény či dobrú zdravotná starostlivosť. Za svoj dlhý vek vraj vďačia tvrdej práci, zdravej strave a „dobrému a poctivému životu“.

Tak ako teda? Nemalo by nás prekvapiť, že rizikovými faktormi, ani vierou sa výpočet toho, čo ovplyvňuje našu schopnosť dlhšie aktívne žiť nekončí. Veď sme ešte nespomenuli ľúbostný život, lásku našich najbližších, pozoruhodný vplyv spánku či dôležitú úlohu komunikácie medzi ľuďmi s pribúdajúcim vekom. A k tomu si predstavme, že existujú miesta na Zemi, kde je výskyt dlhovekých pozoruhodne nadpriemerne vysoký – napríklad v bulharskom meste Smolian, dedinke Ogimi na japonskom ostrove Okinawa, či v ekvádorskom údolí s dedinou Vilcabamba. Nebude to s tou dlhovekosťou ešte o kus zložitejšie, než ukázali spomínané štúdie? No samozrejme, na ceste k dlhovekosti nás čaká ešte dlhá cesta. Toto je len prvý krok a tie ďalšie budú nasledovať v našej pravidelnej rubrike – Návod na dlhovekosť. Pomáhať nám budú aj vaše skúsenosti, pripomienky a otázky. Takže, dovidenia (či skôr „dočítania“) v budúcom čísle Bedekra zdravia! prof. MUDr. Gustáv Murín

Vaše pripomienky a otázky do tejto rubriky môžete posielať e-mailom na adresu: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk

VÝŽIVA

7JUBNÍOZ B FO[ÜNZ 1P[JUÍWB B OFHBUÍWB Vitamín A Zahŕňa celú skupinu látok. Je súčasťou epitelu buniek a je potrebný na tvorbu očného farbiva. Príjem a absorpcia vitamínu A súvisia s absorpciou tukov. Ukladá sa v pečeni, v plazme je transformovaný cez intracelulárne systémy. Nedostatok vitamínu A je hlavným zdravotným problémom najmä u detí v rozvojových krajinách. Nadbytok – hypervitaminóza A je toxická pre pečeň. Nemali by ho v nadmernom množstve užívať, napr. vo forme výživových doplnkov, ťarchavé ženy. Zdroje: živočíšne potraviny (rybí tuk, vnútornosti, žĺtok, maslo a mlieko). V zelenine a v ovocí sa nachádzajú provitamíny (karotény). Denná potreba je asi 1000 μg.

Thiamín (vitamín B1) tvorí súčasť enzýmov a je nevyhnutný na získavanie energie zo sacharidov, tukov a alkoholu. Bráni tvorbe toxických látok v tele, ktoré môžu poškodzovať srdce a nervový systém. Ochorenie Beri-beri z nedostatku thiamínu s postihnutím nervového a kardiovaskulárneho systému bolo poznané skôr ako bol objavený samotný thiamín. Pri vyšších dávkach, najmä injekčných, sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, kŕče, slabosť, alergie, poruchy srdcového rytmu. Zdroje: povrchové vrstvy obilného zrna, strukoviny, droždie, mäso (ryby), zelenina. Denná potreba je 0,5 mg.

Riboflavín (laktoflavín, vitamín B2) Funguje ako akceptor vodíka. Je súčasťou mnohých flavoproteínových enzýmov. Voľný je obsiahnutý vo veľkom množstve v sietnici. Umožňuje oxidačné pochody a metabolizmus aminokyselín v rohovke a v očnej šošovke. Nedostatok riboflavíu poškodzuje bunkovú oxidáciu, ktorá zapríčiňuje ochorenie nazývané ariboflavinóza. Príznakmi sú trhliny na perách, zápal rohovky, kožné príznaky, padanie vlasov, nespavosť, citlivosť na svetlo, zlé trávenie, zapálený jazyk. Zdroje: najviac sa nachádza v droždí, obilných klíčkoch, vo vajciach a v sušenom mlieku. Denná potreba je 1,6 – 2,1 mg u dospelých.

Vitamíny patria medzi organické. Spolu s enzýmami a hormónmi zasahujú do rôznych funkcií organizmu.

Pyridoxín (adermín, vitamín B6) Je jedna z troch látok (pyridoxín, pyridoxal, pyridoxamín), ktoré majú rovnaký účinok, pretože sa z nich tvorí vlastná účinná látka pyridoxalfosfát. Pri nedostatku dochádza k metabolickým poruchám v syntéze bielkovín a tukov, pričom je podráždená pokožka, pozdĺžne ryhy na nechtoch, precitlivenosť na slnko, zápaly jazyka, popraskanie pier, strnulé končatiny, alergie, málokrvnosť, opuchy, črevné ťažkosti, únava, vyčerpanosť, zvýšená náchylnosť na infekcie. Zdroje: rastlinné a živočíšne potraviny. Najviac sa vyskytuje v sušenom droždí, v pšeničných klíčkoch, v sóji, vo vnútornostiach a v mäse. Denná potreba je 1,8 – 2,4 mg pre dospelých. Vitamín B12

(hemogén, Castleov faktor, kobalamín) Zahŕňa skupinu látok s antianemickou účinnosťou. Vitamín B12 sa viaže v žalúdku na vnútorný faktor, ktorý je nevyhnutný pre krvotvorbu. Najvážnejším dôsledkom je chudokrvnosť. Zdroje: mäso, vnútornosti, ryby, tvaroh, mlieko. Denná potreba je u dospelých 2μg.

Nikotínamid (niacín, vitamín PP) Biologicky sa niacín uplatňuje ako súčasť niektorých koenzýmov, ktoré sa podieľajú na oxidoredukčných procesoch. Zasahuje do metabolizmu sacharidov, aminokyselín, tukov, metabolizmu krvného farbiva porfirínu a pod. Zabezpečuje funkčnosť nervového systému a žalúdočno-črevného traktu, je potrebný pre tvorbu pohlavných hormónov (estrogén, progesterón, testosterón). Nedostatok sa prejavuje poruchami spánku, zníženou koncentráciou, nervozitou až depresiou, halucináciami atď. Zdroje: droždie, cereálie, mäso a mäsové výrobky. Denná potreba niacínu je 16 – 26 mg u dospelých.

Folacín Funkcia folacínu zasahuje hlavne do tvorby červených krviniek. Umožňuje delenie buniek kostnej drene. Zasahuje do syntézy niektorých nukleových kyselín. V 90. rokoch sa v niektorých krajinách (USA, Veľká Británia) uskutočnili rozsiahle farmakokinetické i kontrolované štúdie

(u žien s predchádzajúcimi problémami pôrodov s vrodenými vývojovými vadami novorodencov), poukazujúce na embryoprotektivitu kyselinou listovou. Nedostatok kyseliny listovej sa môže prejaviť búšením srdca, únavou a vznikom problémov s tráviacim traktom. Pri dlhodobom nedostatku tohto vitamínu sa môže dostaviť anémia, časom osteoporóza. Lokálnym nedostatkom tohto vitamínu môžu často trpieť aj fajčiari, u ktorých bola zaznamenaná nízka hladina kyseliny listovej v oblasti pľúc. Príznaky nadbytku sú veľmi vzácne. Môžu sa však dostaviť problémy s trávením, celková strata energie, bolesti hlavy, znížená citlivosť kože, svrbenie, vyrážky alebo nespavosť. Zdroje: vnútornosti, žĺtok a mlieko, z rastlinných potravín sója, listová zelenina (špenát, brokolica, ružičkový kel), uhorky, chren, citrusové ovocie. Kyselina listová sa čiastočne syntetizuje črevnou mikroflórou. Denná potreba u dospelých je 200 μg.

Vitamín C (chemicky kyselina L – askorbová) Funkcia vitamínu C v organizme je mnohostranná. Je potrebný pre funkciu povrchu bunky, hlavne pre vytváranie medzibunkovej substancie. Ovplyvňuje funkciu bunkového jadra tým, že sa zúčastňuje na vzniku DNK. Je potrebný pre tvorbu a funkciu niektorých hormónov, hlavne nadobličiek. Pôsobí na priebeh imunologických reakcií. Podporuje detoxikačné reakcie organizmu, zúčastňuje sa na metabolizme ďalších vitamínov, napr. vitamínu A, E, thiamínu, riboflavínu a kyseliny panthoténovej, na tvorbe katecholamínov a kortikoidov. Nedostatok vitamínu C sa prejavuje únavou, malátnosťou, znížením počtu červených krviniek, poruchami väzivových tkanív, zdurením ďasien, pomalým hojením rán, krvácaním z nosa, citlivými sliznicami. Nadbytok môže byť nebezpečný najmä pre tehotné ženy. Dávky 2000 mg/denne a viac môžu spôsobiť hnačku, nafukovanie, môže byť narušené vstrebávanie medi a selénu. Pri veľkých dávkach sa môžu tvoriť obličkové kamene.

Zdroje: ovocie (najlepším zdrojom sú šípky, citrusové ovocie, čierne ríbezle, jahody), zelenina (paprika, paradajky, zelená vňať, chren, kapusta, zemiaky, kyslá kapusta). Denná potreba pre dospelých je 60 – 80 mg.

Vitamín D Je najdôležitejším z biologických regulátorov kalciového metabolizmu. Význam majú dve látky: vitamín D2 a vitamín D3. Vznik vitamínu D sa uskutočňuje fotoaktiváciou. Jeho hlavná funkcia je v pôsobení na pomer vápnika a fosforu v organizme. Zvyšuje podiel rozpustného vápnika, u fosforu zvyšuje spätnú črevnú rezorbciu a reguluje vylučovanie v moči. Najväčší význam má pre tvorbu kostného tkaniva z chrupavky. Prvé vedecky popísané príznaky z nedostatku vitamínu D sú známe ako rachitída a boli popísané v 17. storočí. Vitamín D uvoľňuje fosfor z organickej väzby pre anorganické zlúčeniny a súčasne ukladá kalcium do mukopolysacharidov. Pri veľmi veľkých dávkach (nad 1200 m.j.) dochádza k toxikóze a k zvápenateniu mäkkých tkanív (steny krvných ciev, srdcové tkanivo, pľúca, obličky). Zdroje: rybí tuk a pečeň tuniaka. Denná potreba je 2,5 μg u dospelých.

Vitamín E Zastupujú ho štyri podobné látky (alfa, beta, gama a delta tokoferol). Najúčinnejší zo všetkých látok je alfa tokoferol. Funkcia vitamínu E je hlavne antioxidačná. Ochraňuje hormóny pred

oxidáciou a organizmus pred účinkami lipoperoxidov. Ako antioxidačná látka chráni vitamín A a C. Znižuje spotrebu kyslíka, udržuje rovnováhu niektorých prvkov. Vitamín E je jedným z hlavných antioxidantov. V ľudskom tele sa tesne viaže na molekuly tuku a chráni bunkové membrány a lipoproteíny pred oxidáciou. Riziko oxidácie spôsobuje nadbytok voľných radikálov (napr. vysoko reaktívnych častíc kyslíka) a pokles množstva antioxidantov alebo kombináciu oboch faktorov. Nedostatok spôsobuje napr. degeneráciu pohlavných žliaz, zápaly obličiek a iné poškodenia zdravia, ohrozujúce reprodukčný proces. Nadbytok môže vyvolať brušné bolesti, nauzeu, vracanie a hnačku, žalúdočné a tráviace ťažkosti. Okrem toho spôsobuje zhoršenú rezorbciu vitamínov A, D a K z črevného traktu, takže sa môže prejaviť nedostatok týchto vitamínov. Zdroje: zelenina, oleje, rastlinné tuky, olej z obilných pšeničných klíčkov, všetky druhy orechov, kukurica, hrášok, mlieko, žĺtok, vnútornosti, mäso. Dospelým je odporúčaná spotreba 10 až 15 mg vitamínu E denne. Enzýmy sú látky, ktoré sa označujú ako katalyzátory – zohrávajú kľúčovú úlohu v metabolizme všetkých živých organizmov. Takmer všetky biochemické reakcie, od trávenia (napr. pepsín) až po kopírovanie genetickej informácie (DNA polymeráza), sú katalyzované enzýmami. Špecifickosť enzýmov je daná pôsobením polypeptidového reťazca. Funkčná špecifickosť je

v istom mieste molekuly, substrátovú špecifickosť určuje nebielkovinová zložka. Enzýmy sa skladajú z dvoch častí – bielkovinová zložka, čiže kofaktor alebo koenzým, a bielkovinová zložka – apoenzým. Kofaktorom môžu byť niektoré katióny kovov, napr. Zn2+, Mg2+, alebo organické molekuly nazývané koenzýmy, napr. NAD. Koenzýmom často bývajú vitamíny. Enzýmy sa členia do skupín podľa typu reakcie, ktorú katalyzujú (napr. oxidoreduktázy, transferázy, hydrázy, lyázy izomerázy, ligázy). Enzýmy rozdeľujeme na exogénne (vonkajšie) a endogénne (vnútorné). Obsah enzýmov v potravinách určuje ich energetická hodnota. Ak je energetická hodnota potravín malá, obsah enzýmov je nízky. Vo vysokoenergetickej potrave, ako sú napr. obilniny, strukoviny a jadrá je ich obsah naopak vysoký. Najviac enzýmov obsahujú surové – klíčené obilniny, strukoviny, orechy a semená, ale tiež ovocie a zelenina s vyšším obsahom fytochemikálií (napr. brokolica, špenát), fermentované, kvasené potraviny, kyslé mliečne výrobky (kefír, acidofilné mlieko, jogurt) – enzýmy produkované mikroorganizmami, jačmeň, sladkovodné a morské riasy, zelené vňate a čerstvé bylinky. Význam enzýmov spočíva v ich rozsiahlom pôsobení vo všetkých metabolických procesoch a procesoch pre zachovanie rovnováhy imunitného systému. MUDr. Iveta Trusková, PhD., Úrad verejného zdravotníctva SR

MEDICĂ?NA ,F Â&#x192; EP ĂĽJWPUB WTUĂ&#x2122;QJ SBLPWJOB OnkologickĂŠ ochorenie je diagnĂłza, ktorĂĄ sa dnes vyskytne takmer v kaĹždej rodine. PrinĂĄĹĄa so sebou mnoĹžstvo nĂĄroÄ?nĂ˝ch situĂĄciĂ a je veÄžkĂ˝m nĂĄporom nielen na telo, ale aj na psychiku chorĂŠho.

Ĺ˝

iaÄž, to, Ĺže mĂĄme nejakĂŠ psychickĂŠ ĹĽaĹžkosti je v naĹĄej spoloÄ?nosti eĹĄte stĂĄle â&#x20AC;&#x17E;tabu tĂŠmaâ&#x20AC;&#x153; â&#x20AC;&#x201C; a dvojnĂĄsobne to platĂ pri onkologickom ochorenĂ, ktorĂŠ je samo o sebe stĂĄle tĂŠmou, o ktorej sa radĹĄej nehovorĂ... PodÄža vĂ˝skumov pribliĹžne 1/3 onkologickĂ˝ch pacientov trpĂ psychickĂ˝mi ĹĽaĹžkosĹĽami sĂşvisiacich s ochorenĂm a lieÄ?bou (strach, ĂşzkosĹĽ, depresia a Ä?alĹĄie), ale vĂ¤Ä?ĹĄina z nich nevyhÄžadĂĄ pomoc. Ako mi raz povedala jedna pacientka trpiaca ĹĽaĹžkou depresiou vyĹžadujĂşcou odbornĂş pomoc: â&#x20AC;&#x17E;StaÄ?Ă, Ĺže si Äžudia okolo mĹ&#x2C6;a ĹĄepkajĂş Ĺže mĂĄm rakovinu. Nie aby eĹĄte o mne hovorili, Ĺže som blĂĄzon.â&#x20AC;&#x153; Cena, ktorĂş za svoje mlÄ?anie platia je vĹĄak vysokĂĄ: zostĂĄvajĂş so svojim trĂĄpenĂm sami. Ak ste sa ocitli v roli pacienta a mĂĄte pri zvlĂĄdanĂ ochorenia a vĹĄetkĂ˝ch nedobrovoÄžnĂ˝ch zmien, ktorĂŠ do vĂĄĹĄho Ĺživota prinieslo ĹĽaĹžkosti, nesnaĹžte sa byĹĽ statoÄ?nĂ za kaĹždĂş cenu, neprepĂnajte svoje psychickĂŠ sily a rezervy ktorĂŠ potrebujete na zvlĂĄdnutie lieÄ?by a vyhÄžadajte pomoc. Ak potrebujete viac informĂĄciĂ o vaĹĄom ochorenĂ a lieÄ?be: nebojte sa pĂ˝taĹĽ vĂĄĹĄho oĹĄetrujĂşceho lekĂĄra obrĂĄĹĽte sa na niektorĂş z pacientskĂ˝ch organizĂĄciĂ, ktorĂŠ zdruĹžujĂş ÄžudĂ s rovnakou diagnĂłzou (Lymfoma, Europa Colon, SlovenskĂĄ myelĂłmovĂĄ spoloÄ?nosĹĽ a mnohĂŠ Ä?alĹĄie). Na ich www. strĂĄnkach nĂĄjdete

mnoĹžstvo informĂĄciĂ sĂşvisiacich s vaĹĄim ochorenĂm a lieÄ?bou. informĂĄcie mĂ´Ĺžete nĂĄjsĹĽ aj na internete (napr. cez vyhÄžadĂĄvaÄ? google), pozor vĹĄak, vĹždy si overujte ich pravdivosĹĽ z viacerĂ˝ch zdrojov! PokiaÄž vaĹĄe problĂŠmy sĂşvisia priamo s preĹžĂvanĂm a zvlĂĄdanĂm lieÄ?by, nesnaĹžte sa ich potlĂĄÄ?aĹĽ alebo bagatelizovaĹĽ. VĂĄĹĄ psychickĂ˝ stav je jeden z faktorov ovplyvĹ&#x2C6;ujĂşci priebeh lieÄ?by. Ak sa vĂĄm podarĂ udrĹžaĹĽ v dobrej psychickej kondĂcii, zvyĹĄujete tĂ˝m pravdepodobnosĹĽ, Ĺže lieÄ?bu dobre zvlĂĄdnete. PrvĂ˝m dĂ´leĹžitĂ˝m predpokladom k tomu, aby ste sa psychickĂ˝m ĹĽaĹžkostiam vyhli (alebo ich minimalizovali) je prevencia. To znamenĂĄ, nerieĹĄte problĂŠmy, ktorĂŠ sa v sĂşvislosti si ochorenĂm objavia, aĹž keÄ? budĂş rozsiahle. Venujte im pozornosĹĽ hneÄ? ako cĂtite, Ĺže nieÄ?o s vami prestĂĄva byĹĽ v poriadku. DruhĂ˝m dĂ´leĹžitĂ˝m faktorom je podpora vaĹĄich najbliĹžĹĄĂch. V tomto obdobĂ ju potrebujete viac ako kedykoÄžvek predtĂ˝m. DobrĂ˝ lekĂĄr, kvalitnĂĄ lieÄ?ba, podpora zvonka â&#x20AC;&#x201C; to vĹĄetko je dĂ´leĹžitĂŠ. Ale nemĂ´Ĺžu chorobu a lieÄ?bu zvlĂĄdnuĹĽ za vĂĄs. VĂĄĹĄ odhodlanie vylieÄ?iĹĽ sa a postoj, akĂ˝ k nĂĄroÄ?nej Ĺživotnej situĂĄcii zaujmete, sa tieĹž podieÄžajĂş na tom ako budete ochorenie zvlĂĄdaĹĽ. Je toho veÄža Ä?o mĂ´Ĺžete poÄ?as ochorenia a lieÄ?by urobiĹĽ pre seba vy sami: Venujte pozornosĹĽ svojim pocitom a nebagatelizujte ich. Len ak si ich uvedomĂte a pomenujete svoje ĹĽaĹžkosti,

mĂ´Ĺžete ich zaÄ?aĹĽ rieĹĄiĹĽ. ReĹĄpektujte seba samĂŠho a svoje hranice. VĂĄĹĄ postoj k chorobe odrĂĄĹža vĂĄĹĄ postoj k Ĺživotu vo vĹĄeobecnosti. KaĹždĂ˝ z nĂĄs mĂĄme svoj vlastnĂ˝ spĂ´sob vyrovnĂĄvania sa so zĂĄĹĽaĹžovĂ˝mi situĂĄciami, kaĹždĂŠmu funguje nieÄ?o inĂŠ. Ak ste naprĂklad introvert a pomĂĄha vĂĄm poÄ?Ăşvanie hudby, pĂsanie dennĂka Ä?i prechĂĄdzka v lese, urÄ?ite v tom pokraÄ?ujte a nedajte sa zmiasĹĽ odporĂşÄ?aniami, Ĺže mĂĄte navĹĄtevovaĹĽ stretnutia pacientov, alebo o svojej chorobe a pocitoch hovoriĹĽ. HÄžadajte, skĂşmajte a vyberte si to, Ä?o vĂĄm sedĂ najlepĹĄie: Nechcite od seba priveÄža. VaĹĄe telo podstupuje obrovskĂş zĂĄĹĽaĹž a choroba prinĂĄĹĄa do vĂĄĹĄho Ĺživota mnoĹžstvo zmien, s ktorĂ˝mi sa potrebujete vyrovnaĹĽ. ChcieĹĽ prĂĄve v tomto obdobĂ robiĹĽ na sebe radikĂĄlne zmeny by predstavovalo Ä?alĹĄiu zĂĄĹĽaĹž. SnaĹžte sa najskĂ´r vyuĹžiĹĽ to Ä?o vĂĄm v Ĺživote fungovalo doposiaÄž. RieĹĄte kaĹždodennĂŠ problĂŠmy, ktorĂŠ vĂĄm spĂ´sobujĂş stres. Ak sa nahromadia, zaĹĽaĹžĂ vĂĄs to podstatne viac. KaĹždĂ˝ deĹ&#x2C6; urobte nieÄ?o malĂŠ pre seba a pokiaÄž vĂĄm na to postaÄ?ia sily, tak aj nieÄ?o, Ä?Ăm poteĹĄĂte niekoho blĂzkeho. â&#x20AC;&#x17E;Filtrujteâ&#x20AC;&#x153; dobre mienenĂŠ rady priateÄžov Ä?i rodiny o tom, Ä?o musĂte a Ä?o naopak nesmiete. DĂ´verujte svojim pocitom, hÄžadajte svoj vlastnĂ˝ spĂ´sob, ako situĂĄciu zvlĂĄdnuĹĽ. Ak vĹĄak mĂĄte z minulosti mĂĄte skĂşsenosĹĽ, Ĺže ste v zĂĄĹĽaĹžovĂ˝ch situĂĄciĂĄch reagovali tak, Ĺže vĂĄm to neprospievalo, prĂpadne ak viete, Ĺže vaĹĄa psychika je oslabenĂĄ psychickĂ˝mi ĹĽaĹžkosĹĽami a symptĂłma-

mi z minulosti, vyhľadajte odbornú pomoc. Nezabúdajte na telesnú aktivitu - samozrejme, primerane vášmu veku a zdravotnému stavu. Prechádzka napríklad vyčistí hlavu, okysličí mozog a rozhýbe vaše telo. Nie je dôležitá ani tak jej dĺžka, ako pravidelnosť. Naučte sa správne dýchať. Ak dýchate plytko a nepravidelne, vaše telo je v napätí, čo môže vyvolávať bolesti hlavy, stuhnutosť, bolesti chrbtice, únavu a ďalšie symptómy. Vždy, keď pocítite napätie v tele, snažte sa dýchať pokojnejšie a hlbšie. Pokiaľ sa budete snažiť dodržať aspoň niektoré z týchto tipov, pomôže vám to stabilizovať vašu psychiku a lepšie zvládať liečbu. Nebudete sa cítiť ako pasívny objekt liečby, ale budete mať dobrý pocit z toho, že sa spolupodieľate na tom, aby ste svoje ochorenie zvládli čo najlepšie. Keď sa ocitneme v novej, navyše náročnej a stresujúcej životnej situácii, nie je ľahké sa v nej zorientovať a dokázať v nej fungovať. Niekedy človek nevie čo má robiť, inokedy vie čo by mal, ale nevie ako, alebo to sám nedokáže. Ak chorý v tomto zmysle potreboval pomoc, bolo doposiaľ veľmi náročné ju nájsť. Psychickým ťažkostiam pri ochorení sa nevenovala takmer žiadna pozornosť a psychologická starostlivosť o pacienta je ešte stále považovaná za akýsi nadštandard a nie samozrejmú súčasť liečby, preto tieto služby u nás takmer nie sú k dispozícii. Tento nedostatok sme sa rozhodli spolu so Zuzkou Truplovou, bývalou pacientkou a riaditeľkou občianskeho združenia Lymfoma aspoň čiastočne

vyplniť. Na jar vyšla moja kniha „Keď do života vstúpi rakovina...“ určená všetkým, ktorých choroba zasiahla. Dozviete sa, čo všetko vás môže počas choroby postretnúť, ako vplýva telesné ochorenie na vašu psychiku, ako rakovina môže zasiahnuť do života vašej rodiny, ako hovoriť o ochorení s deťmi, prečo môže byť návrat do normálneho života po ukončení liečby náročný, čo s tým ak sa choroba vráti a mnoho ďalších tém ako aj konkrétnych odporúčaní ako ich zvládnuť. V rámci jednotlivých kapitol prinášam vždy aj príbehy ľudí, ktorí sa s rakovinou stretli či už ako pacienti, alebo ich blízki. Ich úprimné výpovede sú svedectvom toho, ako sa dá žiť a prežiť s touto chorobou. Druhým krokom smerom k vám, pacientom, bolo spustenie stránky www.onkopacient.sk. Je to prvý portál na Slovensku, ktorý sa venuje prežívaniu a zvládaniu onkologického ochorenia Nájdete tu informácie týkajúce sa psychických aspektov ochorenia, v prípade, že si neviete so svojim problémom rady máte možnosť obrátiť sa priamo na psychológa a na diskusnom fóre môžete diskutovať s ďalšími pacientmi alebo ich rodinnými príslušníkmi ktorí prežívajú podobné problémy ako vy, čo je veľmi cenná forma vzájomnej podpory.

Ak máte počas ochorenia a liečby psychické ťažkosti a neviete si s nimi rady, nehanbite sa za ne a vyhľadajte všetky dostupné formy pomoci, ktoré vám pomôžu ich zvládnuť. Ak máte otázky, na ktoré neviete nájsť odpoveď, skúste ich nájsť v našej knihe alebo príďte na našu stránku. Nezostávajte so svojimi ťažkosťami zatvorení sami. Môžete ich tým len zbytočne prehĺbiť. Prajem vám veľa síl a dostatok pomoci na vašej ceste. Mgr. Mária Andrášiová, PhD.

VÝŽIVA

;ESBWÂ TUSBWB

QSFWFODJB POLPMPHJDLÜDI PDIPSFOÍ Strava má byť vyvážená a zdravá – to dnes vedia snáď aj predškoláci. Zdravá výživa sa môže stať výbornou prevenciou onkologických ochorení. Aktívne predchádzať je lepšie, ako sa liečiť O tom, že sa pred civilizačnými ochoreniami všeobecne a pred onkologickými zvlášť, dá účinne a aktívne chrániť zdravým životným štýlom, svedčia závery mnohých medicínskych výskumov. Ak má byť ochrana aktívna, čo môžeme pre seba urobiť? Odpoveď na túto otázku celkom presne zodpovedal kongres Svetového fondu pre výskum rakoviny, ktorý sa pred časom konal v Londýne. Popredné lekárske kapacity z celého sveta tu prezentovali presné odporúčania, ktorým predchádzalo viac ako sedem tisícok výskumov. Na základe precíznych a dôsledných metód skúmajúcich podiel obezity, stravovania a fyzickej aktivity na riziku ochorenia na rakovinu, dospel medzinárodný tím odborníkov k jasným dôkazom. Zhrnul ich v správe v podobe najdôležitejšie odporúčaní a praktických postupov, pomocou ktorých môže každý z nás riziko ochorenia na niektorú z onkologických chorôb zredukovať až o tretinu. V jednotlivých kapitolách venujúcich sa zdravému životnému štýlu nájdeme dobré rady typu „buďte štíhli tak, ako sa len dá“, ďalej tipy, ako si zachovať zdravú hmotnosť, ako byť fyzicky aktívny aspoň 30 minút denne, ako nepriberať či staré známe: jesť do polosýta. O tom, že súčasťou aktívnej prevencie je nefajčiť a alkohol piť len v malých množstvách, snáď ani netreba hovoriť.

Priveľa kalórií Zdravá, menej kalorická strava,

namiesto priveľmi kalorických jedál dokáže ochrániť pred obezitou a tým aj pred rizikom civilizačných chorôb a predovšetkým onkologických ochorení – to jasné posolstvo spomínaného kongresu. Za priveľmi kalorické jedlo považujú odborníci na výživu už také, ktoré obsahuje 225 až 275 kcal na 100 g. Angličtina používa zaujímavý termín „energy dense food“ - na energiu „husté“ jedlo. Takto onálepkované potraviny obsahujú vzhľadom na svoju hmotnosť priveľa energie ukrytej v cukre a/alebo v tukoch a tak sa môžu „popýšiť“ veľkou koncentráciou kalórií. Okrem toho, že sú prisladké a pritučné, je spoločným ich menovateľom menší podiel vlákniny a vody. To je presný opak zdravej stravy bohatej práve na tieto dve zložky. Vyhýbať by sme sa teda mali celému radu produktov rýchleho občerstvenia ako sú hamburgery, ale tiež vyprážaným jedlám, väčšine potravín, ktoré v supermarkete nájdeme v oddelení polotovarov. To isté platí aj o sladených nápojoch. Medicínske štúdie preukázali, že priveľmi kalorická strava a sladené nápoje sa vo veľkej miere podieľajú na vzniku obezity a v konečnom dôsledku aj na riziku onkologických ochorení predovšetkým hrubého čreva a prsníka. Niektoré na energiu bohaté potraviny, konzumované v malých množstvách, sú naopak, zdraviu prospešné – sú to oriešky, semená, sušené ovocie a rastlinné oleje, predovšetkým olivový.

Viac uhľohadrátov, ovocia a zeleniny ....a menej červeného mäsa. V porovnaní s obdobím spred desiatich rokov

má dnes medicína oveľa viac dôkazov, potvrdzujúcich úzku súvislosť medzi nadmernou konzumáciou červeného mäsa a zhubnými ochoreniami hrubého čreva. Červené mäso totiž obsahuje látky, ktoré poškodzujú sliznicu čreva. Fakty o význame uhľohydrátov, napríklad v podobe výrobkov z celozrnnej múky, ktoré dokážu udržať pocit sýtosti dlhšie ako „prázdne“ kalórie v tučných jedlách, či 5 porcií ovocia a zeleniny, sú všeobecne známe. Rastlinná strava a prevencia rakoviny Ovocie a zelenina chránia pred celým radom onkologických ochorení postihujúcich pažerák, žalúdok, pankreas, pľúca i prostatu, a pre vysoký obsah vlákniny aj pred rakovinou hrubého čreva. A je na to celý rad dôvodov. Okrem toho, že obsahujú vitamíny a minerály posilňujúce imunitný systém, nájdeme v nich aj biologicky aktívne substancie, vedci ich nazvali fytochemikálie, ktoré chránia bunky pred poškodením vedúcim v niektorých prípadoch až k zhubnému bujneniu. Riziko ochorenia sa preukázateľne znižuje tiež pri dostatočnej konzumácii potravín s vysokým obsahom vlákniny, ktorá pomáha udržiavať zdravú hmotnosť, aj dobre pracujúci zažívací systém. Podľa posledných medicínskych štúdií sa k takým prevereným bojovníkom proti zhubným ochoreniam, ako sú brokolica, rajčiny, cvikla či zo živočíšnych zdrojov probiotiká, radí i celý rad ďalších, ktoré sme si doteraz cenili pre iné výhody pre zdravie. Napríklad taká sója a ľanové semiačka. Práve vďačí napríklad ázijská populácia, ktorej významná konzumácia sóje a produktov z nej je známa, výraznému zníženiu rizika ochorení na rakovinu, podmienenú estrogénmi, napríklad rakovinu prsníka či vaječníkov. Okrem efektu na dobré trávenie, za čo vďačia ľanové semiačka vláknine, obsahujú látky podobné estrogénom, ktoré pravdepodobne zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii estrogénovo podmienených typov rakoviny. -I B-

"QJUFSBQJB V

čelí med ako aj ostatné včelie produkty (propolis a materská kašička) sa od nepamäti využívajú nielen pri liečení rôznych ochorení a infekcií, ale predstavujú účinné imunostimulátori, t. j. aktivujú bunky a mechanizmy imunitného systému. Používanie včelieho medu a propolisu ako liečiv s výraznými antimikrobiálnymi vlastnosťami bolo potlačené do úzadia a nahradené komfortnou antibiotickou liečbou. Spotreba antibiotík celosvetovo stále stúpa, čím sa priamo úmerne zvyšuje aj výskyt bakteriálnych kmeňov, ktoré sa stávajú odolné voči antibiotikám. S narastajúcim výskytom rezistentných mikroorganizmov na používané antibiotiká v klinickej praxi sa vynára problém úspešnosti a efektívnosti liečenia infekcií. Do pozornosti sa preto opäť dostávajú ekonomicky nenáročné antimikrobiálne prírodné produkty (včelí med) bez rizika vzniku rezistencie.

Ktorý med je najlepší? Otázkou však ostáva – aký druh medu je najvýhodnejší a najefektívnejší pre použitie v klinickej praxi? Špecifické zloženie medu závisí od zmesi kvetov produkujúcich nektár a líši sa podľa lokality, obdobia, sezóny a v neposlednom rade aj od druhu včelstva rodu Apis alebo Meliponinae. Aj keď nie sú dostatočné dôkazy, ktoré by uprednostňovali jeden druh medu na úkor ostatných, med odvodený z kríku Leptosermum scoparium (manuka), rastúceho na Novom Zélande, je deklarovaný ako terapeuticky med s výraznou antibakteriálnou aktivitou. Len nedávno vedci identifikovali molekulu metylglyoxál, ktorá je nositeľom antibakteriálneho účinku manuka medu. Zastúpenie metylglyoxálu v manuka medoch je výrazne vyššie v porovnaní

"LÜ ESVI NFEV QPVåÍWB

Moderná medicína sa čoraz častejšie orientuje na prírodné produkty a alternatívne bioterapeutické metódy. Medzi takéto terapia patria aj apiterapia a larvoterapia, ktoré postupne nachádzajú uplatnenie v nemocničných zariadeniach. s medmi z iných rastlinných druhov. Metylglyoxál bol identifikovaný v rôznych požívatinách ako sú chlieb, sójová omáčka, pražená káva, víno, pivo a iné. Avšak koncentrácia metylglyoxálu v manuka medoch je niekoľkonásobne vyššia ako v uvedených požívatinách. Medzi ostatné antibakteriálne zložky každého včelieho medu patria peroxid vodíka, flavonoidy a aromatické kyseliny. Dôležitým faktorom je kvantitatívne zastúpenie antibakteriálnych látok v mede, ktoré sa líši v závislosti od druhu medu. Na Slovensko sa manuka med nedistribuuje a jeho cena v zahraničí je približne trojnásobná v porovnaní so slovenskými medmi.

Druhy medu na Slovensku V našich podmienkach medzi najrozšírenejšie medy zaraďujeme agátový, lúčny, lesný, repkový, lipový a slnečnicový. Charakterizáciou antibakteriálneho potenciálu slovenských medov sa zistilo, že lesný med ma porovnateľné účinky s manuka medom a to aj voči pôvodcom nozokomiálnych infekcií ako sú Staphylococcus aureus a Pseudomonas aureginosa. Lesný med obsahuje predovšetkým nektár z malín, černíc, lúčnych kvetov a medovicu stromov a je tmavohnedej farby. Práve tmavohnedé sfarbenie medu svedčí o prítomnosti polyfenolov, medzi ktoré zaraďujeme flavonoidy a aromatické kyseliny. Čím tmavší je med, tým bohatší je na polyfenoly. Tie sú

charakteristické antioxidačnými a antimikrobiálnymi vlastnosťami. Preto používanie kvalitného včelieho lesného medu neprináša so sebou len stimuláciu imunitného systému po požití, ale má terapeutické účinky pri hojení rán a popálenín. Okrem deklarovaného antibakteriálneho účinku, med stimuluje bunky kože, najmä Langerhansove bunky a keratinocyty, a tým podporuje a urýchľuje proces hojenia. Navyše, lesný med obsahuje nižšie zastúpenie peľu, a tým sa stáva využiteľným i pre citlivejších jedincov, ktorí trpia prejavmi alergie.

Rozhodujúca je kvalita Aká je kvalita včelieho medu? Už aj na Slovensku boli zaznamenané prípady predávania pančovaných medov, či medov, ktoré obsahujú izoglukózu a rezíduá antibiotík. Väčšinou ide o lacné medy dovezené zo zahraničia a distribuované v sieťach hypermarketov, ktoré sú skôr zdravotne škodlivé ako prospešné. Slovenské medy podliehajú prisním legislatívnym normám, ktoré sú ešte prísnejšie ako normy Európskej únie. Dobrým riešením je kúpa medu priamo od včelára vo vašom okolí, ktorého poznáte. Ing. Juraj Majtán, PhD. Ústav Zoológie SAV Slovenská zdravotnícka univerzita

MEDICÍNA /PWÉ JO[VMÍOPWÉ QFSÂ PE PLUÓCSB BK OB 4MPWFOTLV Nové predplnené inzulínové perá KwikPen umožňujú pacientom jednoducho začleniť terapiu inzulínu do ich každodenného života.

októbri uviedla na slovenský trh spoločnosť Eli Lilly tri nové inzulínové perá KwikPen. Liečba analógovými mixami v predplnených perách sa tak stáva najjednoduchšou inzulínoterapiou pre pacientov s diabetom 2. typu. Nové predplnené perá obsahujú 300 jednotiek inzulínu a sú farebne odlíšené podľa typu inzulínu. Pacientom sú k dispozícii na predpis v lekárňach od druhej polovice októbra. Navyše, podľa novej kategorizácie (od 1. októbra 2009) majú mixy v predplnenom pere aj najnižšie doplatky.

Najjednoduchšia aplikačná pomôcka pre pacientov s DM 2. typu Potreby diabetikov pri inzulínovej liečbe sú rôzne. Práve pacientom vyžadujúcim pochopiteľnú a použiteľnú pomôcku, ktorá im pomô-

že úspešne zaradiť liečebný režim do každodenného života, prináša spoločnosť Eli Lilly svoje najnovšie inzulínové pero. Pero je predplnené a pre pacienta predstavuje najjednoduchšiu aplikačnú pomôcku, ktorá nevyžaduje výmenu inzulínovej náplne. Pero sa po spotrebovaní inzulínu jednoducho vyhodí. Pre lekárov má výhodu v jednoduchšej výchove pacientov a pacienti ho lepšie prijímajú. Nové predplnené jednorazové inzulínové pero naplnené inzulínovými analógmi umožňuje inzulín aplikovať rýchlo, presne a nenápadne. Výhodou je aj ľahká manipulácia, nízky odpor aplikačného tlačidla a jednoduché nastavenie dávky.

Jednoduchosť, pohodlnosť a bezpečnosť Nové predplnené perá KwikPen obsahujú buď rýchly (bolusový) inzulínový analóg alebo analógové mixy (fixné

dávky bazálného a bolusového inzulínu). Sú pohodlné (aplikujú sa tesne pred jedlom) a zároveň bezpečné, lebo riziko nočných hypoglykémií je veľmi nízke. Nové perá umožňujú svojim užívateľom jednoduchšie podávanie injekcií a vyžadujú si menšiu silu pri aplikácii. Nízka hmotnosť pera a menší obal v porovnaní s inými predplnenými perami poskytuje užívateľovi dodatočné pohodlie. Pri navrhovaní pera zvolili dizajnéri prístup „jednoducho nastaviť a jednoducho aplikovať“. Takýto prístup umožňuje predovšetkým pacientom, pre ktorých je terapia inzulínom novinkou, jednoducho zaviesť tieto zmeny do ich každodenného života medzi obvyklé povinnosti a rýchlejšie si na inzulínoterapiu zvyknúť. Diabetikom pomáhajú dosahovať správne kompenzácie bez obáv, že by si inzulín nesprávne, príliš zložito alebo bolestivo aplikovali. Inzulíny použité v nových perách by sa

nemali používať počas hypoglykemických záchvatov a u pacientov citlivých na tieto inzulíny alebo jednu z jeho základných zložiek. Znižujú hladinu cukru v krvi rýchlejšie ako bežný ľudský inzulín. Začatie alebo zmena inzulínovej terapie by mali byť vykonávané

len pod dohľadom lekára. Inzulínový analóg a analógové mixy obsiahnuté v predplnených perách znižujú hladinu cukru v krvi rýchlejšie ako bežný ľudský inzulín, a tak umožňujú pohodlné dávkovanie bezprostredne pred jedlom – v priebehu 15 minút. Tento in-

zulín môže byť podávaný aj priamo po jedle. Viac informácií nájdete na internetovej stránke www.zivotsdiabetom. sk. O možnosti predpísania niektorého z nových typov inzulínových pier KwikPen sa informujte u svojho diabetológa. -ami-

Nové inzulínové pero, ktoré: • je jednoduché • je ľahké • má nízky odpor aplikačného tlačidla

DCU115-2009/SK

KwikPen – predplnené inzulínové pero pre pacientov s diabetom. Pre viac informácií kontaktujte svojho lekára.

Eli Lilly Slovakia, s.r.o. Panenská 6 811 03 Bratislava tel. 02/20 663 111

MEDICĂ?NA +F QPUSFCOĂ&#x2030; EPLVQPWBOJF QMJFOPL Zmeny finanÄ?nĂ˝ch limitov

13* 13&%1*407"/Â° 10.Âˇ$0, 13& */,0/5*/&/5/Âż$) 0% PomĂćky pre inkontinentnĂ˝ch sĂş hradenĂŠ zdravotnĂ˝mi poisĹĽovĹ&#x2C6;ami na zĂĄklade zdravotnĂŠho poistenia. DĹ&#x2C6;a 1.10.2009 nadobudlo platnosĹĽ Opatrenie Ministerstva zdravotnĂctva SR Ä?. OPP0309-17503/2009-OL (ĂşplnĂŠ znenie nĂĄjdete aj na www.inkontinencia.sk), v ktorom doĹĄlo k viacerĂ˝m zĂĄvaĹžnĂ˝m zmenĂĄm: boli znĂĹženĂŠ maximĂĄlne ceny u vĹĄetkĂ˝ch zdravotnĂckych pomĂćok (vrĂĄtane pomĂćok pre inkontinentnĂ˝ch), a to o 12,9 % zĂĄroveĹ&#x2C6; boli o 12,9 % znĂĹženĂŠ aj finanÄ?nĂŠ limity pri predpisovanĂ pomĂćok pre inkontinentnĂ˝ch nasledovne: pre II. stupeĹ&#x2C6; bol stanovenĂ˝ finanÄ?nĂ˝ limit 17,32 â&#x201A;Ź / 522,-Sk na mesiac (pĂ´vodne 19,92 â&#x201A;Ź / 600,-Sk) pre III. stupeĹ&#x2C6; bol stanovenĂ˝ finanÄ?nĂ˝ limit 57,83 â&#x201A;Ź / 1742,-Sk na mesiac (pĂ´vodne 66,39 â&#x201A;Ź / 2000,-Sk)

a prvĂ˝ pohÄžad sa zdĂĄ, Ĺže pre obÄ?anov zaradenĂ˝ch v II. alebo III. stupni inkontinencie sa niÄ? nezmenilo, Ĺže na poukaz dostanĂş rovnakĂ˝ poÄ?et pomĂćok ako predtĂ˝m. Nie je to vĹĄak celkom pravda, platĂ to iba pre pomĂćky predĂĄvanĂŠ predtĂ˝m i teraz za maximĂĄlne ceny. NiektorĂ vĂ˝robcovia/ dovozcovia vĹĄak uĹž v minulosti pomĂćky dodĂĄvali lacnejĹĄie ako boli stanovenĂŠ maximĂĄlne ceny. Ak od 1.10.2009 znĂĹžili ceny iba na ĂşroveĹ&#x2C6; novej maximĂĄlnej ceny (teda nie o celĂ˝ch 12,9 %), poÄ?et kusov na poukaz poklesol. Naopak, ak vĂ˝robca/dovozca znĂĹžil cenu o viac ako 12,9 %, poÄ?et kusov pomĂćok na poukaz sa zvĂ˝ĹĄil. Prax potvrdila, Ĺže nastali obidva prĂpady a stojĂ za nĂĄmahu zistiĹĽ si na internetovĂ˝ch strĂĄnkach jednotlivĂ˝ch vĂ˝robcov/dovozcov aktuĂĄlne poÄ?ty kusov. PomĂćky predpisujĂş odbornĂ lekĂĄri odborov urolĂłgia, neurolĂłgia, gynekolĂłgia, geriatria, chirurgia a onkolĂłgia a na ich odporĂşÄ?anie aj praktickĂ lekĂĄri pre dospelĂ˝ch a praktickĂ lekĂĄri pre deti a dorast. ZdravotnĂŠ poisĹĽovne uhrĂĄdzajĂş tieto pomĂćky od troch rokov veku poistenca, a to formou mesaÄ?nĂ˝ch finanÄ?nĂ˝ch limitov. Pre druhĂ˝ stupeĹ&#x2C6;

inkontinencie mĂ´Ĺže lekĂĄr predpĂsaĹĽ vloĹžky, vkladacie plienky a fixaÄ?nĂŠ nohaviÄ?ky v sĂşhrnnej sume 17,32 â&#x201A;Ź. Pre tretĂ stupeĹ&#x2C6; inkontinencie mĂ´Ĺže lekĂĄr predpĂsaĹĽ vloĹžky (max. 60 ks), vkladacie plienky, plienkovĂŠ nohaviÄ?ky, fixaÄ?nĂŠ nohaviÄ?ky a podloĹžky (max. 60 ks) v sĂşhrnnej sume 57,83 â&#x201A;Ź. VeÄžmi dĂ´leĹžitĂŠ je vedieĹĽ, Ĺže celkovĂ˝ poÄ?et kusov predpisovanĂ˝ch pomĂćok nie je obmedzenĂ˝ â&#x20AC;&#x201C; jedinĂ˝m kritĂŠriom je neprekroÄ?enie vĂ˝ĹĄky stanovenĂŠho finanÄ?nĂŠho limitu pre prĂsluĹĄnĂ˝ stupeĹ&#x2C6; inkontinencie. Je ale vĂ˝ĹĄka Ăşhrad dostatoÄ?nĂĄ, aby si Äžudia postihnutĂ inkontinenciou nemuseli plienky kaĹždĂ˝ mesiac dokupovaĹĽ? ZabezpeÄ?enie dostatoÄ?nĂŠho poÄ?tu kusov pomĂćok VĹĄeobecne platĂ, Ĺže z hygienickĂŠho hÄžadiska by mal maĹĽ inkontinentnĂ˝ obÄ?an k dispozĂcii 3 kusy plienok denne, Ä?o je cca 90 kusov na mesiac. ProblĂŠmy s nedostatoÄ?nĂ˝m mnoĹžstvom preto nastĂĄvajĂş u drahĹĄĂch pomĂćok, teda pri plienkovĂ˝ch nohaviÄ?kĂĄch pre dospelĂ˝ch vĂ¤Ä?ĹĄĂch veÄžkostĂ a navliekacĂch plienkovĂ˝ch nohaviÄ?kĂĄch. VĂ˝chodisko je vĹĄak moĹžnĂŠ a spoÄ?Ăva v sprĂĄvnom vĂ˝bere pomĂćky. Pri dodrĹžanĂ niĹžĹĄie uvedenĂ˝ch zĂĄsad sprĂĄvneho vĂ˝beru

si dovoÄžujeme konĹĄtatovaĹĽ, Ĺže v prevaĹžnej vĂ¤Ä?ĹĄine prĂpadov budĂş mnoĹžstvĂĄ pomĂćok pre inkontinentnĂ˝ch, uhrĂĄdzanĂŠ zdravotnĂ˝mi poisĹĽovĹ&#x2C6;ami na zĂĄklade zdravotnĂŠho poistenia, dostatoÄ?nĂŠ. SprĂĄvny vĂ˝ber pomĂćky MusĂme si uvedomiĹĽ, Ĺže Ä?Ăm je plienka vĂ¤Ä?ĹĄia, tĂ˝m je aj drahĹĄia. To istĂŠ platĂ aj v prĂpade jej sacej schopnosti, plienka s kapacitou 2500 ml musĂ byĹĽ drahĹĄia ako tĂĄ s kapacitou 1500 ml. Preto je dobrĂŠ zvĂĄĹžiĹĽ veÄžkosĹĽ a saciu schopnosĹĽ konkrĂŠtnej pomĂćky, pretoĹže vyĹĄĹĄia cena znamenĂĄ menej kusov do limitu. ZĂĄroveĹ&#x2C6; je potrebnĂŠ sledovaĹĽ, Ä?i vyuĹžĂvame celĂş jej saciu kapacitu. Na to slĂşĹži tzv. indikĂĄtor vlhkosti na spodnej fĂłlii, ktorĂ˝ nĂĄm zmenou farby signalizuje nutnosĹĽ jej vĂ˝meny. Realita je totiĹž takĂĄ, Ĺže mnohĂ uĹžĂvatelia pomĂćok pre inkontinentnĂ˝ch ani netuĹĄia, akĂş saciu schopnosĹĽ mĂĄ ich plienka. Je to ĹĄkoda, pretoĹže keÄ? vyÄ?erpajĂş iba polovicu jej ĂşĹžitkovej hodnoty, â&#x20AC;&#x17E;druhĂş polovicu plienky v podstate vyhadzujĂş nepouĹžitĂşâ&#x20AC;&#x153;. Ă&#x161;daje o sacej schopnosti pomĂćok pre inkontinentnĂ˝ch sa dajĂş zistiĹĽ z propagaÄ?nĂ˝ch materiĂĄlov resp. z internetovĂ˝ch strĂĄnok jednotlivĂ˝ch vĂ˝robcov/dovozcov, nĂĄjdete ich aj na www.inkontinencia.sk.

www.inkontinencia.sk Obsahom tejto osvetovej stránky sú rôzne užitočné informácie pre laickú i odbornú verejnosť. Okrem všeobecných informácií o inkontinencii (prečo vzniká, ako vzniká, možnosti jej riešenia a pod.) tam nájdete aj praktické rady pre inkontinentných a je tam vytvorený priestor aj na korešpondenciu s odborníkmi, ktorí poradia s riešením konkrétneho problému. Súčasťou tejto nekomerčnej stránky sú aj informácie o množstvách plienok, ktoré sa jednotlivým výrobcom/dovozcom „zmestia“ do hodnoty finančného limitu pre príslušný stupeň inkontinencie. V časti „Počty kusov“ sú vo forme tabuliek (podľa jednotlivých druhov pomôcok) spracované údaje piatich najznámejších firiem. Každý druh pomôcky je rozdelený podľa úrovne sacej schopnosti, plienkové nohavičky samozrejme aj podľa jednotlivých veľkostí. Čísla v tabuľkách znamenajú počet kusov, ktoré príslušná značka „ponúka“

v rámci stanoveného finančného limitu. Ak na ľubovoľnom čísle podržíte kurzor, objavia sa Vám nasledovné údaje: názov pomôcky, jej sacia schopnosť, kód na predpisovanie a predajná cena v lekárni/ výdajni. Tieto údaje slúžia pre širokú verejnosť – od predpisujúcich lekárov cez pracovníkov lekární a výdajní zdravotníckych pomôcok až po konečných užívateľov. Títo majú zároveň možnosť kontroly či im lekár predpísal resp. lekáreň/výdajňa vydala taký počet kusov aký zodpovedá výške finančného limitu. Zároveň si môžu v rovnakom riadku, akom sa nachádza „ich“ plienka nájsť lacnejšiu alternatívu porovnateľnej sacej schopnosti od iného výrobcu a mať tak väčší počet kusov. Ako príklad môžeme uviesť plienkové nohavičky veľkosti Medium so sacou schopnosťou cca 2100 ml, u ktorých sa do finančného limitu 57,83 € „zmestí“ 71 kusov od jedného výrobcu, ale aj 94 kusov od druhého. Podobne u veľkosti Large so sacou schop-

nosťou cca 2400 ml sa do limitu „zmestí“ 64, ale aj 82 kusov. Záverom tejto časti je potrebné uviesť, že rozdiely v cenách (počtoch kusov) medzi jednotlivými značkami nespočívajú v nižšej kvalite plienok. Každý výrobca má totiž svoje laboratórium, kde okrem sústavnej kontroly svojej produkcie sleduje aj konkurenčné značky. Preto si dnes už nikto nedovolí ani na Slovensku predávať druhotriedne výrobky. Rozdiely medzi jednotlivými značkami spočívajú v rozdielnej cenovej a marketingovej politike výrobcov/dovozcov, teda vo výške nákladov na propagáciu, prezentáciu a „známosť svojej“ značky. Tieto môžu predstavovať aj 30 % ceny a výsledkom je nie vždy vyrovnaný vzťah ceny a úžitkovej hodnoty, rozdiel aj niekoľkých desiatok centov na kuse porovnateľnej plienky. Pre inkontinentných to vytvára možnosť získať každý mesiac na poukaz aj o 30 % viac kusov pomôcok. Menej známych, kvalitou však porovnateľných. -un-

Tému prináša

'ÓSVN

POLPMPHJDLÜDI

QBDJFOUPW

V dňoch 29.-30. októbra 2009 sa konalo v City Hotel Bratislava II. Fórum onkologických pacientov, ktoré Liga proti rakovine zorganizovala po druhýkrát. Zúčastnili sa ho pacienti zo všetkých regiónov Slovenska s rôznymi diagnózami, odborníci z onkológie i iných príbuzných oblastí, či zástupcovia štátnych inštitúcií. Záštitu nad podujatím prevzala Európska asociácia Líg proti rakovine, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská onkologická spoločnosť. Program celého podujatia bol zvolený tak, aby poskytol prítomným informácie o najnovších trendoch v starostlivosti o pacienta, nielen z pohľadu liečby, ale i z pohľadu riešenia vážnych problémov sprevádzajúcich život pacienta v priebehu všetkých štádií choroby, najmä po prepustení z nemocnice. Pre onkologického pacienta ide o obdobie neistoty vyvolanej nielen samotným zdravotným stavom, ale najmä chronickými, sociálnymi i psychologickými problémami zhoršujúcimi kvalitu života postihnutých. K veľkým nedostatkom v tomto období pacientovho života patrí aj nedostatočný prísun informácii z kompetentných kruhov a spoľahlivých zdrojov, v dôsledku čoho hrozí riziko zneužívania dôvery pacientov aj ich rodín. Cieľom výberu tém bolo objasniť niektoré prístupy v lekárskej starostlivosti s ohľadom na vek pacientov a tým aj odlišnosti aplikovaných liečebných protokolov. Za

veľmi potrebné sa považovalo i osvetlenie rôznych alternatívnych a komplementárnych spôsobov liečby v onkológii, aby nedochádzalo k zneužívaniu neinformovaného pacienta. V rámci programov integratívnej onkológie sa kladie veľký dôraz na spôsob života pacienta po liečbe presadzovaním nových metód a techník zlepšujúcich pohybovú aktivitu a následne odbúravanie znepríjemňujúcich stavov, ako je depresia, nespavosť, nezáujem o život, nechutenstvo. Zvláštna pozornosť sa venovala stále diskutovanému problému komunikácie s lekárom a nedostatku informácii ako i nezáujem o riešenie otázok, ktoré má pacient nielen pri zistení choroby a jej liečbe, ale i pri riešení psychického stavu a sociálnych následkov choroby. Linka pomoci, informačná a poradenská služba Ligy proti rakovine existujúca už od r. 1996 eviduje narastajúci záujem. Na základe analýz kontaktov prostredníctvom viacerých prístupov - telefón, email, osobné návštevy, poradňa na webovej stránke - sa dokumentoval veľký význam týchto bezplatných služieb. Tým, že sa Liga proti rakovine stala členom svetovej organizácie ICIS (International Cancer Information Service) má možnosť porovnávať a hľadať inovácie podľa osvedčených praktík v iných krajinách. Po skončení jednotlivých blokov prednášok bola diskusia pacientov s odborníkmi aj napriek časovému limitu veľmi živá a vyjadrovala názory prítomných k uvedeným

témam. Bolo zrejmé, že nielen pacienti, ale i verejnosť potrebuje relevantné informácie k množstvu známych i menej známych súvislostí. Účastníci zdôrazňovali potrebu širšej spolupráce medzi rôznymi inštitúciami, za dôležité považujú i partnerstvo medzi pacientom a lekárom, ktorých cieľom má byť vytvorenie pozitívnej atmosféry, ktorá má priamy dopad na kvalitu života. V panelovej diskusii, kde sa mohli účastníci Fóra priamo obrátiť na odborníkov z viacerých oblastí – zástupcov Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, onkológov, sociálnu sestru, psychológa a iných, odznelo veľa podnetných myšlienok smerujúcich k riešeniu opodstatnených požiadaviek zo strany pacientov, ich rodín, ale i zo strany prítomných odborníkov. Výsledkom bolo vypracovanie rezolúcie, ktorá bola plénom schválená. Jej hlavnou myšlienkou je vytvoriť na Slovensku integrovaný Národný onkologických plán, aby sa podľa požiadaviek Komisie EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie WHO upriamila pozornosť vlád členských štátov EÚ na potrebu zlepšenia súčasnej situácie smerom k informovanosti, prevencii, liečbe, rehabilitácii a výskumu. Účastníci veľmi kladne hodnotili nielen priebeh druhého Fóra, ale najmä jeho zámer upozorniť kompetentné orgány na mnohé nedostatky komplexnej starostlivosti a na ich urgentné riešenie. MUDr. Eva Siracká, DrSc. Liga proti rakovine SR

,SÍ[B [ESBWJV OFåJDÍ QPNÔDU

NÔåF QSFWFODJB Preventívne centrum Onkologického ústavu svätej Alžbety vyšetrilo od roku 1998 až do tohtoročného septembra 35-tisíc osôb (21 732 žien a 13 268 mužov, priemerný vek 40 rokov).

1,89 percenta z nich sa zistili onkologické ochorenia vo včasnom štádiu, alebo závažné zmeny v organizme, ktoré by mohli pri zanedbaní liečby v tieto ochorenia vyústiť. Podiel zistení uvedených indikácií tak v období poznamenanom najmä celosvetovou krízou narástol, keďže po prvých 30-tisícoch vyšetrených (do apríla 2008) dosahoval 1,44 percenta.

Pekné výročie V poradí ako 35-tisíca prišla na vyšetrenie Mgr. Anna Hannikerová, riaditeľka organizácie Road (cesta), ktorá sa rozhodla pre preventívnu prehliadku pre ženy – manažérky typu Eva. Ako sama uviedla, pomoc ústavu pri starostlivosti o zdravie využíva dlhodobo. Oce-

ňuje, že všetky vyšetrenia sú tu sústredené do jedného areálu a v relatívne krátkom čase. Odporúča ho aj ďalším. Najmä v súčasnom období celosvetovej krízy, ktorá sprostredkovane cez stresy nepriaznivo zasahuje aj ľudský organizmus. Pani Hannikerová tiež sama pomáha chorým. V zahraničí je známa ako odborníčka na resocializačný program drogovo závislých. Vo svojej terapeutickej komunite, ktorá pôsobí aj v Petržalke, dosahuje za 15 rokov pôsobenia až vyše 70-percentnú účinnosť.

Dôležitosť prevencie Naliehavosť účinnejšej ochrany proti onkologickým ochoreniam zdôrazňuje i uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti rakovine.

Osobitne v nových členských štátoch, vrátane Slovenska. Podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) je každému tretiemu Európanovi počas jeho života diagnostikovaná rakovina a každý štvrtý na ňu zomrie. Teda výrazná časť chorých sa, i vďaka prevencii a následnej včasnej liečbe, zachráni. Preventívne centrum Onkologického ústavu svätej Alžbety dnes poskytuje deväť základných zoskupení prehliadok. Od tohto roku pri ústave funguje i Pracovné preventívne centrum, ktoré má tiež certifikáciu na komplexné uskutočňovanie povinných prehliadok, ktoré zo zákona musia zabezpečovať pre svojich pracovníkov zamestnávatelia. Text a foto Peter Kresánek, hovorca Onkologického ústavu sv. Al bety Bratislava

MEDICÍNA

1VQPÇOÍLPWÂ LSW NÔåF CZ [ÂDISBOPV Pupočníková krv, nachádzajúca sa po pôrode dieťaťa v pupočnej šnúre a placente, je nádejou pre záchranu ľudského života pri viacerých vážnych diagnózach ohrozujúcich ľudský život.

d sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď boli v pupočníkovej krvi objavené krvotvorné kmeňové bunky, sa pupočníková krv použila ako zdroj týchto buniek pri tisíckach transplantácií po celom svete. V súčasnosti sa kmeňové bunky z pupočníkovej krvi používajú na liečbu viac ako 70 závažných ochorení. Krvotvorné kmeňové bunky z pupočníkovej krvi majú dokonca isté výhody v porovnaní s kmeňovými bunkami, ktoré boli získané z kostnej drene alebo periférnej krvi. Sú to slabší priebeh potransplantačných komplikácií a väčšia tolerancia genetickej odlišnosti v určitých špecifických antigénoch medzi darcom a príjemcom. Ďalšou veľkou výhodou pupočníkovej krvi je skutočnosť, že je už prakticky pripravená na použitie a možno ju okamžite podať príjemcovi, ktorý ju potrebuje.

Pred niekoľkými rokmi boli okrem krvotvorných kmeňových buniek objavené v pupočníkovej krvi aj iné typy unikátnych kmeňových buniek. Tieto bunky by v budúcnosti mohli mať rozhodujúcu úlohu v liečbe poškodení nervových buniek, svalových dystrofií, srdcovo-cievnych ochorení, diabetu, alebo iných orgánových poškodení. V roku 2007 sa v Spojených štátoch začala štúdia zameraná na hodnotenie efektu podania vlastnej pupočníkovej krvi pacientom s diabetom I. typu. Detským pacientom sa po podaní vlastnej pupočníkovej krvi výrazne znížila denná potreba inzulí-

nu. Podobná štúdia sa uskutočňuje aj v neďalekom Nemecku, kde v marci tohto roku podali vlastnú pupočníkovú krv prvej pacientke s diabetom I. typu. Sledované parametre zahŕňajú hladiny glukózy v krvi, potrebu podávaného inzulínu na kontrolu glukózy, ako aj sledovanie dlhodobejších rizík poškodenia orgánov pri tomto ochorení. Keďže výskyt diabetu prvého typu neustále narastá (odhaduje sa, že do roku 2020 sa počet pacientov s diabetom I. typu zdvojnásobí), v budúcnosti môžu práve kmeňové bunky pozitívne ovplyvniť liečbu tohto, doteraz neliečiteľného, ochorenia.

Ďalšou veľmi sľubnou oblasťou využitia liečebných schopností kmeňových buniek z pupočníkovej krvi je ich podanie pacientom s poškodením mozgu. Lekári z nemeckého Bochumu podali pupočníkovú krv 3-ročnému pacientovi s vážnym poškodením mozgu, ktoré utrpel po srdcovej zástave, s nádejou, že tým podporia regeneráciu jeho nervových buniek v mozgu. Na základe výsledkov štúdií sa zdá, že poškodené nervové bunky uvoľňujú určité bielkoviny, ktoré priťahujú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Prítomnosť podaných kmeňových buniek bola dokázaná v poškodenom mieste v mozgu už jeden až dva dni po zákroku. Hoci presný mechanizmus liečivého účinku kmeňových buniek ešte nie je stále jasný, predpokladá sa, že kmeňové bunky buď dokážu dozrievať na nervové bunky, alebo ich prítomnosť stimuluje delenie okolitých nervových buniek, ktoré neskôr funkciu poškodených nervových buniek

prevezmú. Doterajšie skúsenosti s použitím pupočníkovej krvi sú pri poškodeniach mozgu veľmi povzbudzujúce. Chlapcovi s poškodeným mozgom po srdcovej zástave sa vrátil zrak a začína znova rozprávať. Lekárov z Bochumu to natoľko povzbudilo, že v júli tohto roku podrobili podobnej liečbe ďalšieho pacienta, u ktorého ťažký zápal mozgových blán viedol k vážnym poškodeniam mozgu, ktoré vyústili do spastickej paralýzy. Na zhodnotenie efektu podania pupočníkovej krvi pacientom s poškodeným mozgom si budeme musieť ešte chvíľu počkať. No už teraz je jasné, že kmeňové bunky pupočníkovej krvi dokážu ďaleko viac než je obnova krvotvorby. -ec-

Tému prináša

ßUVEFOUTLÂ LWBQLB LSWJ W ,PãJDJBDI Tak ako aj po minulé roky, aj tento rok Národná transfúzna služba SR organizuje v spolupráci so Slovenským Červeným krížom Študentskú kvapku krvi.

ento rok sa organizuje už jej 15 ročník. Pri tejto príležitosti sa 12. októbra 2009 zúčastnil a slávnostne otvoril Študentskú kvapku krvi minister zdravotníctva Richard Raši. Minister zdravotníctva na pracovisku NTS SR v Košiciach a na mobilnom výjazde na Strednej zdravotníckej škole podporil myšlienku darcovstva a cieľ kampane Študentskej kvapky krvi. Cieľom kampane je výchova k darcovstvu krvi, osveta, motivovanie a získavanie mladých ľudí do radov darcov krvi a taktiež šírenie myšlienky darcovstva ako spôsobu zá-

chrany ľudského života. Zatiaľ čo celoštátna kampaň Študentskej kvapky krvi trvá od 2. novembra do 20. novembra 2009, v Košiciach sa už tradične začala skôr. Vzhľadom na tradíciu a potrebu krvi pre košické nemocnice, organizuje územný spolok Slovenského Červeného kríža Košice – mesto kampaň až 6 týždňov. Počas prvého týždňa trvania ŠKK prišlo na košické pracovisko NTS SR a v rámci mobilných výjazdov darovať krv 467 darcov pričom z uvedeného počtu bolo až 256 študentov. Uvedený počet

hovorí o tom, že sa plní cieľ kampane, nakoľko počet darcov zo strany študentov je veľký. S radosťou musíme povedať, že Študentská kvapky krvi je v plnom prúde a pevne veríme, že aj Vy podporíte túto akciu svojou kvapkou krvi na ktoromkoľvek pracovisku Národnej transfúznej služby SR. Tešíme sa na Vás! Kolektív NTS SR Košice

1SPEVLUÍWOF B MJFÇFCOÉ BGFSÉ[Z Väčšina ľudí si pri vyslovení spojenia odber krvi predstaví klasický odber do odberového vaku pomocou odberovej súpravy. Krv sa dá odoberať aj pomocou prístroja, krvinkového separátora na princípe aferézy.

Čo je to aferéza? Je to procedúra, pri ktorej krv od darcu/pacienta prúdi do prístroja – krvinkového separátora, kde sa oddelia jednotlivé krvné komponenty od seba. Zložka krvi, ktorú potrebujeme odobrať, resp. odstrániť, sa zbiera do plastických vakov, zvyšné súčasti (krvinky, plazma) sa vracajú do krvného obehu darcu/pacienta. Väčšina krvinkových separátorov pracuje na princípe tzv. diferenciálnej centrifugácie. Využíva sa vlastnosť krvi, že jednotlivé krvinky a plazma majú rôznu mernú hmotnosť a je možné ich odstreďovaním oddeliť od seba. Najväčšiu mernú hmotnosť majú červené krvinky, nasledujú biele krvinky, krvné doštičky a krvná plazma. Rozoznávame krvinkové separátory s kontinuálnym prietokom krvi (napichnuté dve žily) a s diskontinuálnym prietokom krvi (striedajú sa cyklus odberu krvi a návratu zvyšných komponentov), kde je napichnutá len jedna žila. Keď vykonávame aferézu u darcu za účelom výroby krvných prípravkov hovoríme o darcovských aferézach. Aferézy vykonávané u pacientov za účelom odstránenia nadbytočných

krviniek z krvného obehu, alebo patologických látok nachádzajúcich sa v krvnej plazme, nazývame liečebné aferézy. Medzi produktívne aferézy patrí trombocytaferéza, odber krvných doštičiek (trombocytov), erytrocytaferéza, odber červených krviniek (erytrocytov), granulocytaferéza – odber granulovaných bielych krviniek (granulocytov), odber krvotvorných kmeňových buniek, plazmaferéza (odber plazmy). Najčastejšou produktívnou aferézou je trombocytaferéza. Je to odber krvných doštičiek (trombocytov) na krvinkovom separátore od darcu za účelom prípravy koncentrátu krvných doštičiek. Odoberaná krv sa mieša s protizrážavým roztokom, ktorý zabezpečí aby krv ostala tekutá aj mimo organizmu, a tečie do krvinkového separátora, kde sa krv oddelí na jed-

notlivé komponenty. Krvné doštičky sa zbierajú do plastového vaku. Koncentrát krvných doštičiek obsahuje najmenej 2 x 1011 krvných doštičiek a používa sa ako podporná liečba hlavne u hematoonkologických pacientov. Samotný odber trvá asi 1 – 1,5 hodiny a celkový objem krvných doštičiek aj s krvnou plazmou v ktorej sa skladujú do 5 dní je asi 150ml. Darcovia na trombocytaferézu musia mať dobré periférne žily, vek od 20 – 45 rokov, dobre znášať normálne, bežné odbery krvi. Krvné doštičky sa môžu darovať 8-krát ročne. MUDr. Ján Martinka

Viac o erytrocytaferéze a liečebných aferézach sa dočítate v 6. čísle Bedekra zdravia.

MEDICÍNA

"MLBQUPOÙSJB Genetika v posledných desaťročiach prekonala obrovský pokrok, ktorý poznačil všetky vedecké disciplíny aj v oblasti v biomedicínskych hraničných klinických odborov.

dhalenie zákonitostí spojených s technológiami rekombinantnej DNA (genetické inžinierstvo) znamenalo skutočnú revolúciu vo všetkých odvetviach, vrátane humánnej a klinickej genetiky. Má to dopad aj na život jedinca, rodiny a spoločnosti. Podľa prof. Mc Kusicka, otca modernej klinickej genetiky, dnes genetika znamená pre biológiu to čo atómová teória pre fyzikálne vedy.

Budúcnosť genetiky Genetika má v súčasnosti možnosť analyzovať novú skupinu klinickogenetických jednotiek a najmodernejšie metódy molekulárnej analýzy DNA umožňujú zistiť predispozície na určité patologické stavy a ich detekciu v predsymptomatickom období. Dokáže odhaliť fenotypické prejavy podmienené mutáciami. To všetko sa odráža v možnostiach včasnej diagnostiky novými technologickými diagnostickými postupmi. Najmä v prevencii genetických patologických stavov, ktoré v súčasnosti predstavujú veľmi závažný medicínsky problém, je budúcnosť modernej medicíny.

Alkaptonúria – ochronóza K závažným metabolickým geneticky podmieneným ochoreniam na Slovensku patrí aj alkaptonúria – ochronóza. Klasická genetika zaraďuje toto dedičné ochorenia k monogénne podmieneným typom mendelistickej dedičnosti. Pre tieto ochorenia je charakteristická jednoduchá tradičná forma prenosu. Je dôležité si pripomenúť, že dominancia a recesivita sa vzťahuje na vonkajšie prejavy fenotypu, a nie na gény. V identifikácii monogénne podmienených fenotypov došlo v poslednom štvrťstoročí k obrovskému pokroku. Ich počet v roku 1994 presahoval 6 500 a ten sa ustavične zvyšuje. To však predstavuje len málo z odhadovaných štrukturálnych génov u človeka, lebo približne 3 000 fenotypov má patologický charakter. Celkový výskyt monogénne patologických fenotypov sa v ľudskej populácii odhaduje na 0, 6 – 0,8 percenta.

Dôsledky na zdravotný stav sú značné, lebo až 25 percent neadaptačných fenotypov mendelistického typu je odhalených už pri narodení a okolo 90 percent sa ich manifestuje do konca puberty. Vo viac ako polovici z nich je postihnutý jeden anatomický, alebo funkčný systém. Približne 57 percentám postihnutých jedincov skracuje ochorenie dĺžku ich života a skoro v 70 percentách redukuje ich reprodukčnú schopnosť. Väčšina postihnutých s dlhším prežívaním má však rôzne defekty, ktoré v značnej miere obmedzujú intelekt a školskú výučbu alebo zaradenie do pracovného procesu. Vo veľkej miere sa na tomto neutešenom zdravotnom stave podieľajú poškodenia centrálneho nervového systému.

História Ochorenie alkaptonúria bolo známe už v starom Egypte, podľa nálezov okolo roku 1500 sa našla múmia s po-

škodením kostných častí, ktoré nasvedčovali tomu, že sa jedná o prejavy príznačné pre dedičné ochorenie postihujúce metabolizmus. V roku 1584 Scriboniusm zaznamenal u chlapca čierny moč a až v roku 1859 Bodeker zaviedol do praxe názov alkaptonúria. Známy nemecký patológ Virchov v roku 1866 podrobne opísal prípad ochronózy – chorobné sčernenie tkaniva. So zásadnou koncepciou odhalenia príčin vrodených metabolických chýb prišiel vynikajúci lekár A. E. Garrod v roku 1902, krátko po znovuobjavení Mendelových zákonov. Pacientom chýba schopnosť vykonať špecifický metabolický ,,krok“. Pri alkaptonúrii je to rozštiepenie benzenového jadra aminokyseliny fenylalanínu a tyrozínu sprevádzané generalizovanou pigmentáciou. Podľa Berlínskej nozológie z roku 1986 bola alkaptonúria zaradená medzi dedičné poruchy spojivového tkaniva. Lokalizáciu patologického génu určila na proximálnom úseku dlhého ramena chromozómu číslo 3. Okrem zahraničných pracovísk (Pasteurov ústav v Paríži a ústav v nemeckom Wurzburgu) významnou mierou prispel pri odhalení lokalizácie aj Ústav lekárskej genetiky v Martine, pod vedením prof. MUDr. Štefana Sršňa, DrSc. Podarilo sa im odhaliť genetický pôvod tejto metabolickej poruchy.

Ako sa alkaptonúria prejavuje? V dôsledku chýbania enzýmu homo-

gentizát – 1 - 2 diaoxygenázy sa hromadí kyselina homogentizová (normálny medziprodukt metabolizmu fenylalanínu a tyrozínu). Preto medzi hlavné príznaky patrí vylučovanie kyseliny homogentizovej v moči. Toto spôsobuje jeho tmavé sfarbenie a ukladanie pigmentu do rozličných spojivových tkanív – sklér, chrupiek, väzív, v menšej miere do endokardu, do obličiek, pľúc a do ušného bubienka. Najviac sú poškodené kosti – degeneratívnymi zmenami chrbtice, poškodením chrupavky, ktoré začína od tretieho decénia. Kardiovaskulárne poruchy sa dotýkajú kalcifikáciou aortálnych a mitrálnych chlopní a aortálnou stenózou a šelestom srdca. Komplikáciou pre alkaptonurikov býva často nález obličkových a prostatických kameňov, a to aj v detskom veku. Chrupavka sa stáva krehkou a stráca elasticitu. Patologické zmeny na viacerých orgánových systémoch spôsobuje u pacientov postupnú invalidizáciu a vyradenie z pracovného procesu. Liečiť sa dajú len príznaky, nie samotné ochorenie.

Vysoký výskyt na Slovensku Epidemiologické sledovania uvádzajú výskyt alkaptonúrie celosvetovo podľa odhadov na l : 100 000 – 250 000. Relatívne vysoký výskyt tejto choroby je aj na Slovensku, podľa skríningu v novorodeneckej populácii vykazujeme incidenciu 1 : 18 000, čo znamená najvyšší výskyt na svete. Podľa dlhodobých výsledkov vedeckých bádaní, ktoré sa začali od roku 1968 a vykonávajú sa na Oddelení klinickej genetiky JLF v Martine, je najvyšší výskyt v hornatých endemických oblastiach na Orave, Kysuciach a na Horehroní. Podobne vysoký výskyt tohto metabolického ochorenia ako na Slovensku je v Dominikánskej republike, v Severnom Írsku je to 1 : 20 000 a v Škótsku l : 40 800. Ochorenie sa vyskytuje tiež v Japonsku, Indii, Mexiku a v africArchibald Garrod opísal toto ochorenie v roku 1902.

kých krajinách. Už objaviteľ ochorenia Garrod si všimol, že ide o pozoruhodný typ familiárnej distribúcie alkaptonúrie a ďalších metabolických porúch. V postihnutých rodinách bývajú postihnutí spravidla dvaja alebo viacerí súrodenci, hoci rodičia a príbuzní sú obyčajne zdraví. Toto ochorenie bolo ako prvé v histórii opísané ako dedičné s autosomálne dominantným typom prenosu u človeka. Týmto svetovým objavom jeho autor A. E. Garrod predbehol svoju dobu. Prenatálna genetická diagnostika alkaptonúrie je nedostupná (chýba aktivita 1, 2 – dioxynázy vo fibroblastoch), možnosti prevencie sú v znížení počtu príbuzenských sobášov a vo využití klinicko-genetických vyšetrení v predsymptomatickom období choroby. Doc. Dr. Igor M. Tomo Slovenská biologická spoloènos

MEDICÍNA

'SBHNFOUZ [ IJTUÓSJF TMPWFOTLFK NFEJDÍOZ

+ÂO +FTTFOJVT r

Ján Jessenius sa narodil 27. 12. 1566 vo Wrocławi, kde sa usadil jeho otec Baltazár, turčiansky zeman z Horního Jasena.

rokoch 1583 – 1591 študoval postupne vo Wittenbergu, v Lipsku a napokon v Padove, kde úspešne ukončil svoje štúdium medicíny. Spočiatku pôsobil ako praktický lekár vo svojom rodisku, neskôr ako dvorný lekár saského kurfirsta Friedricha Wilhelma v Drážďanoch. V roku 1594 prevzal funkciu profesora botaniky, anatómie a chirurgie vo Wittenbergu, kde sa stal v roku 1597 dekanom lekárskej fakulty a neskôr rektorom univerzity. V roku 1600 vykonal v Prahe prvú verejnú pitvu v strednej Európe. V tom čase bola pitva, zvlášť vykonaná verejne, odvážnym činom. Ohlas verejnej pitvy dal podnet k obnoveniu výučby medicíny na Karlovej univerzite. O dva roky neskôr, v roku 1602, ho do Prahy povolal cisár Rudolf II. ako svojho dvorného

lekára. V rokoch och 1608 – 1612 pôsobil vo Viedni ako osobný lekár kráľa Matyáša. V roku 1615 sa vrátil do Prahy, kde bol o dva roky neskôr zvolený za rektora Karlovej univerzity.

Nadčasový odkaz „lekára anatómie“ V roku 1618 sa zapojil do českej politiky a zohral významnú úlohu pri získavaní finančnej a vojenskej pomoci od sedmohradského kniežaťa Gábora Bethlena. V Bratislave ho zatkli, previezli do Viedne a pol roka väznili v malej tmavej cele. V januári 1619 sa vrátil do Prahy a prevzal opäť funkciu rektora univerzity. Ako aktívneho stúpenca odboja českých stavov proti Habsburgovcom ho po bitke na Bielej Hore zatkli, mučili a dňa 21. 6. 1621 na Staromestskom námestí v Prahe aj popravili. Po poprave bolo jeho telo rozštvrtené a hlava vystavená nastok-

nutá na kôl na Mosteckej veži. Renesančný a humanistický vedec a filozof Ján Jessenius po sebe zanechal pôsobivé dielo. Patril medzi popredných anatómov svojej doby. Zanechal po sebe okolo 90 odborných lekárskych, filozofických a historických spisov. K nim patria najmä História pražskej slávnostne vykonanej pitvy (1601), Traktát o kostiach (1601, Návod na chirurgickú prax (1601), Dôkazy z krvi, púšťanie žilou (1608), Rady proti moru (1614). Jesseniovo anatomické dielo je cenným príspevkom k rozvoju európskej anatómie, takisto ako jeho pôsobenie na európskych univerzitách. K jeho priateľom patrili Tycho de Brahe a Joannes Kepler. Jeho význam prekročil hranice jeho vlasti a jeho doby. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

#BCZNBTÂåF Z

vyk masírovať po pôrode matku aj dieťatko pretrváva už stáročia v Indii a netýka sa pritom len privilegovanej vrstvy. Špeciálne vyškolená masérka si namieša masírovaciu zmes z ajurvédskych olejov presne podľa typu osobnosti, ktorú masíruje a každý deň prichádza svojimi dotykmi posilniť nielen dieťa, ale aj matku. Masáže bábätiek sú súčasťou popôrodnej starostlivosti v Afrike či v Rusku. Svoje deti masírujú napríklad aj Inuiti a v poslednej dobe sa tento zvyk veľkou rýchlosťou šíri aj v Európe, kam ho priniesol zo svojich indických ciest gynekológ a pôrodník menom Frederick Leboyer.

Blahodarný dotyk lieči Masáže sú vhodné pre bábätká od narodenia až po osem mesiacov. Dokonca sú veľmi nápomocné pri odstránení popôrodného stresu. Počas svojho pobytu v maternici bolo totiž bábätko v teplom, vlhkom a v tmavom prostredí. Po príchode na svet je zrazu vystavené svetlu, nižšej teplote a manipulácii s ním. To všetko je pre neho traumatizujúca skúsenosť, a práve masáž mu ju pomôže preklenúť. Dokáže znovu navodiť blízky intímny vzťah medzi ním a jeho matkou. Pre bábätko je po pôrode veľmi dôležité cítiť jej blízkosť a získať istotu v novom a neznámom prostredí. Základom masáže je dotyk a dieťatko najlepšie vníma matkinu blízkosť práve pomocou dotykov, nežnosti a hladkania.

Prínosy babymasáže v praxi Babymasáže podporujú celkový vývoj dieťaťa a aktivizujú jeho vlastné hojivé schopnosti, deti sú vďaka nim odolnejšie voči chorobám. V súvislosti so stimuláciou krvného obehu sa im zlepšuje dýchanie, okysličuje organiz-

Štúdie v posledných rokoch dokázali, že masáže dojčiat majú celý rad telesných aj psychických účinkov, ktoré podporujú vývin a zdravie dieťaťa. Napokon, ide o prastaré umenie. mus, rozvíja sa hrudník. Vďaka masáži bábätká lepšie spia a posilňuje sa im peristaltika čriev, teda lepšie trávia. Masáže tiež znižujú stres, prinášajú potešenie, uvoľnenie a radosť. Rozvíjajú jemnú motoriku, neskôr chôdzu, pomáhajú pri správnom držaní tela. Masírované bábätká rýchlejšie priberajú na váhe a rýchlejšie im dozrieva nervová sústava, majú lepšiu schopnosť prispôsobiť sa vplyvom okolia a schopnosť rýchlejšie sa upokojiť. Skôr si uvedomia vlastné telo, zlepšuje sa ich neverbálna a časom aj verbálna komunikácia. Pri masáži sa navyše u dieťatka aj matky uvoľňuje hormón lásky oxytocín, ktorý stimuluje tvorbu mlieka. Rodičia, ktorí masírujú svoje deti, lepšie porozumejú jeho signálom.

Ako ju aplikovať Babymasáž je veľmi univerzálna a môžeme ju aplikovať na zdravých aj postihnutých detičkách, na bábätkách a časom aj na väčších deťoch. Nevhodné je deti masírovať pri horúčkach, alergiách, virózach, kožných infekciách, srdečných a iných vážnych ochoreniach. Na masírovanie sa odporúča olivový, mandľový alebo nechtíkový olej. Dieťatko z nich prijíma cez pokožku dôležité látky a riziko alergií je tiež minimálne, na rozdiel od priemyselných detských olejov, ktoré sú parfumované a neobsahujú žiadne živiny. Pred masážou, ktorá trvá približne pätnásť minút, si vytvorte vhodné prostredie s príjemným osvetlením a teplotou. Bábätko by malo byť po-

kojné, v žiadnom prípade nemasírujte dieťa, ktoré plače. Masáž robte na rovnej podložke, môžete pri tom sedieť alebo kľačať. Pri masáži celého telíčka sa začína s nohami, nasleduje bruško, hrudník, paže, tvár a nakoniec chrbátik. Dbajte na to, aby ste mali teplé ruky a udržujte s bábätkom očný kontakt, môžete sa mu tiež prihovárať alebo spievať.

Naučte sa ju aj vy Ak túžite babymasáž ovládať a aplikovať ju doma na svojom drobcovi, vyhľadajte si v mieste vášho bydliska kurz, ktorý vedie vyškolená inštruktorka. Naučíte sa na ňom masáž celého tela dieťatka, ktorá pozostáva z prvkov švédskej a indickej masáže, jogy, reflexnej terapie a tiež špeciálnu masáž proti kolike. Dozviete sa viac o detskom plači, masážnych olejoch, naučíte sa masáž prispôsobiť potrebám rastúceho dieťatka a môžete si vymeniť skúsenosti s inými rodičmi. Láskyplné dotyky sú pre telesnú a duševnú pohodu bábätka nevyhnutné, preto neváhajte a doprajte mu takýto pôžitok. Najbližší kurz v Bratislave prebieha počas novembra a decembra v tanečnom štúdiu ŠancaTanca a vedie ho CIMI certifikovaná inštruktorka masáží dojčiat Ivana Bánová. Katarína Barošová

MEDICÍNA

nkov seriál čloáporóze o oste

"LÂ KF MJFÇCB PTUFPQPSÓ[Z U chorého, u ktorého lekár-osteológ zistí osteoporózu, stanoví plán liečby podľa príčin osteoporózy. Prvou podmienkou úspešnej liečby je spolupráca pacienta s lekárom a s ďalším ošetrujúcim personálom.

Chorý by mal byť oboznámený s podstatou „svojej“ osteoporózy, lekár ho poučí tak o všeobecných zásadách životosprávy, ako aj o užívaní liekov proti osteoporóze.

Všeobecné zásady liečby osteoporózy Základnou podmienkou úspešnej liečby osteoporózy je správna výživa, predovšetkým dostatočný prívod vápnika ako hlavného minerálu na stavbu kosti (denná odporúčaná dávka pre pacientov s osteoporózou predstavuje 1000 – 1500 mg kalcia, pričom napr. syr parmezán obsahuje v 100 g 1000 mg vápnika, eidam 700 mg, tvaroh 300 mg, jogurt 180 mg, mlieko 125 mg, mak 1400 mg, sardinky 350 mg, lieskové orechy 300 mg na 100 g potraviny... Túto dávku vápnika môže prijať organizmus tak v strave, ako aj vo forme doplnkov vápnika predpísaných lekárom). Správne zostavená diéta musí rešpektovať optimálny pomer jednotlivých základných živín (bielkoviny, cukry, tuky). Druhým predpokladom je dostupnosť vitamínu D, najmä jeho aktívnych foriem. Odporúčaný denný príjem vitamínu D u pacientov s osteoporózou je 800 IU (medzinároných jednotiek). Najlepším zdrojom vitamínu D je pobyt na slnku, keďže slnečné lúče aktivujú proces vzniku vitamínu D v koži. Ďalším zdrojom vitamínu D sú morské ryby a preparáty s obsahom vitamínu D predpísané lekárom. Vitamín D umožňuje vstrebávanie vápnika z čreva, ovplyvňuje rast a pevnosť kostí. Tretím predpokladom je telesný pohyb primeraný veku a stavu chorého. Mechanická záťaž podporuje tvorbu kostí a brzdí jej odbúravanie. K dostatočnej záťaži kosti však obyčajne nestačí pohyb v bežnom živote, je nutné cvičiť cvičenie s odstupňovaním cvikov v kombinácii s aspoň dvadsať minútovou chôdzou denne. Špeciálna cvičebná zostava podľa Ďurišovej (ktorá je súčasťou publikácie Ženské bolesti chrbtice aj s nahratou zostavou na CD) pozostáva

z presne definovaných cvikov, ktoré pri pravidelnom cvičení znižujú nielen bolesti v oblasti chrbtice, ale zlepšujú aj kostné parametre. Pohybová aktivita by sa mala stať samozrejmou súčasťou komplexnej liečby osteoporózy. Úprava životosprávy spočíva v správnom pomere fyzickej aktivity a odpočinku (bez prudkých zmien pohybu typu skokov, švihov, vzpierania ťažkých predmetov...). K všeobecným zásadám patrí aj obmedzovanie škodlivých vplyvov (fajčenie, nadmerné požívanie alkoholu, kávy…) a liečba chorôb, ktoré podporujú vznik a rozvoj osteoporózy.

Lieky proti osteoporóze Lieky proti osteoporóze sa podľa mechanizmu účinku delia na: skupinu liekov brzdiacich odbúravanie kostí (kalcium, vitamín D, bisfosfonáty – typ alendronát, rizedronát, ibandronát, zoledronát..., SERM-selektívne modulátory estrogénových receptorov, kalcitonín…), lieky podporujúce novotvorbu kostí (teriparatid...) a lieky s účinkom na zníženie odbúravania a zároveň zvýšenie novotvorby kostí (stroncium ranelát). Zníženie počtu osteoporotických zlomenín bolo potvrdené pri liečbe kalciom, vitamínom D, hormonálnou substitučnou terapiou, alendronátom, rizedronátom, ibandronátom, zoledronátom, kalcitonínom, raloxifenom a v poslednom čase aj teriparatidom a stroncium ranelátom. Tieto lieky sú vysoko účinné v prevencii zlomenín, pri ich užívaní dochádza významnou mierou k zníženiu výskytu osteoporotických zlomenín v oblasti chrbtice i periférie (zlomeniny zápästia, krčku stehnovej kosti...). Lieky sa užívajú v rôznych intervaloch. Niektoré denne, iné dokonca raz týždenne. Dnes už môžeme našim pacientom ponúknuť liečbu, ktorá sa podáva iba jedenkrát ročne. Správne užívanie liekov je totiž jeden zo základných predpokladov úspešnej liečby.

Literatúra uvádza, že všetky liečebné opatrenia musia byť aplikované dlhšie ako 5 rokov. Pacient musí byť poučený o nutnosti dlhotrvajúcej liečby, o pretrvávajúcom riziku zlomeniny, o význame primeranej pohybovej aktivity a dostatočného prívodu vápnika potravou. Charakteristickým rysom osteoporózy je jej pomalý vývoj, pričom liečbou na základe včas stanovenej diagnózy denzitometrickým vyšetrením možno ochorenie spomaliť alebo dokonca zastaviť. Zlomeniny – dôsledky neliečenej choroby.

O celej problematike osteoporózy a bolestí v oblasti chrbtice sa môžete podrobne dočítať v publikácii s CD Elena Ďurišová: Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza). Je to kniha aj o ochorení, pri ktorom dochádza k rednutiu kostí, o tom: ako ochorenie včas odhaliť komplexne liečiť a tak predchádzať zlomeninám na podklade osteoporózy. Kniha o cvičeniach pri bolestiach chrbtice, nielen pre pacientov s osteoporózou, ale i pre všetkých, ktorí bolesti chrbtice majú alebo im chcú predchádzať. Publikácia je určená pre pacientov i zdravotníkov, venuje sa epidemiológii, diagnostike a komplexnej liečbe sterility, inkontinencie a osteoporózy (diétne opatrenia, liečba chemická, nechemické metodiky). Sterilita – neplodnosť. Inkontinencia – únik moču. Osteoporóza – rednutie kostí.

Kniha je určená všetkým ženám bez rozdielu veku. Patrí mladým ženám, ktoré sú v období plného sexuálneho života, túžby po dieťati. Ženám stredného veku i tým, ktorým začína obdobie prechodu, alebo tým skôr narodeným, ktoré sú už v období menopauzy. Veľa užitočných rád (a nielen o cvičení svalov panvového dna) však patrí i mužom, ktorí s nami zdieľajú spoločný život. Kniha okrem podrobných informácií o ochoreniach uvádza i rady o ich komplexnej liečbe vrátane špeciálnych cvičení.

Kniha je jedným z nástrojov, ktoré určite prispejú k trvalému úspechu Vášho snaženia. Cvičebné zostavy: sterilita – podľa Mojžišovej (modifikácia) inkontinencia – cvičebná zostava svalov panvového dna „Lúčky“ osteoporóza, bolesť chrbtice – podľa Ďurišovej. Nahraté CD je ideálnou pomôckou na cvičenie pre všetky uvedené preventívno-liečebné zostavy.

aajj PPrreedd (aj formou dobierky) tel./fax: 0 3 3 7 3 0 1 8 2 0 formou sms : 0 9 4 9 4 4 4 4 4 4 www.rrc.sk

Komplexná liečba pohybového aparátu Reumatologicko-rehabilitačné centrum, spol. s.r.o. prim. MUDr. Elena Ďurišová Pribinova 56, 920 01 Hlohovec (s osteologickými ambulanciami v Trnave – Prednádražie a v Galante – NsP) Tel./fax: 0 3 3 / 7 3 0 1 8 2 0 w w w . r r c. s k

Ambulancie: reumatologická , ortopedická, osteologická, ambulancia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, akupunktúry, prírodnej medicíny

te o tom, sle sa dočíta ika a ako čí m co dú pn V bu e dostatok vá ako zaistím ijímať. pr e ho správn prim. MUDr. Elena Ïurišová Reumatologicko-rehabilitaèné centrum Hlohovec, www.rrc.sk

vyšetrenie rednutia kostí celotelovým denzitometrickým prístrojom návrh komplexnej liečby osteoporózy pre pacientov z celého Slovenska špeciálne zostavy cvičení pre ženy (a nielen pre ženy) pri sterilite, inkontinencii moču a osteoporóze naprávanie chrbtice a kĺbov, liečba laserom, plynovými injekciami... liečba rázovými vlnami (ostrohy päty, tenisový lakeť, úponové bolesti...) akupunktúra, liečba prírodnými preparátmi... colonhydroterapia „črevná sprcha“ (čistenie hrubého čreva preplachovaním pomocou špeciálneho prístroja pri poruchách trávenia, obezite, bolestiach chrbtice a kĺbov, zápche, ekzémoch atď.).

Osteologické vyšetrenie a podľa indikácie osteológa i denzitometrické vyšetrenie hradia všetky zdravotné poisťovne pri ich odporučení odosielajúcim lekárom (praktický lekár, gynekológ, odborný lekár). Po realizácii denzitometrického vyšetrenia pacienta poučíme o životospráve a pohybovom režime, pri indikácii vykonáme odbery na vyšetrenie kostných markerov, prípadne ďalších špeciálnych ukazovateľov, odporučíme kompenzačné pomôcky. Ak má pacient pred vyšetrením realizované odbery hladín S-Ca, S-Mg, S-P, ALP a uCa/24 hod. s výsledkami, zostavíme individuálny terapeutický plán s dennými dávkami jednotlivých liekov, pri intolerancii chemických liekov možnosť ordinácie prírodných preparátov. Aj v našej osteologickej ambulancii sa snažíme pacientov motivovať k správnemu životnému štýlu a k spolupráci na liečbe.

Tému prináša

7Ü[OBN TLPMJPUJDLÉIP QSPHSBNV QSF EFUJ W QSFWFODJJ B MJFÇCF EFGPSNÍU DISCUJDF

Deformity chrbtice patria medzi najčastejšie ortopedické ochorenia v detskom a adolescentnom veku. Zaraďujeme medzi ne chybné držanie tela, skoliózu a kyfózu rôznej etiológie.

kolióza je často podceňovaná závažná diagnóza, ktorá môže pacienta až invalidizovať. Ide o deformitu trupu charakterizovanú najmä vybočením do strany, i keď je prítomný aj určitý stupeň zhrbenia chrbtice a rotácie okolo jej osi. Príčina je v prevažnej väčšine prípadov neznáma (hovoríme o idiopatickej skolióze), v ostatných ide o vrodené zmeny na chrbtici, neuromuskulárne ochorenia, myogénne ochorenia, poúrazové stavy atď. Je potrebné rozlíšiť medzi skoliotickým držaním chrbtice a pravou skoliózou. Skoliotické držanie je v podstate chybné držanie chrbtice ktoré je možné korigovať vlastným svalovým úsilím. V prevažnej väčšine prípadov je príčinou nesprávne jednostranné zaťažovanie chrbtice, preťažovanie chrbtice nesprávnym sedením, stojom so vznikom svalovej dysbalancie, jednostranné športy a nosenie bremien na jednom ramene. Po odstránení vyvolávajúcej príčiny a pomocou cielenej rehabilitácie sa dá úplne odstrániť. V prípade ak sa uve-

dený stav nelieči, môže sa skoliotické držanie fixovať a postupne dochádza k tvarovým zmenám tiel stavcov (rotácia, torzia), krivka sa stáva ťažšie terapeuticky ovplyvniteľnou a spravidla sa nedá úplne korigovať. K podobnému stavu dochádza aj pri najväčšej skupine zakrivení, tzv. idiopatických skoliózach, kde presnú príčinu vzniku nevieme.

Dievčenské ochorenie Skolióza postihuje najmä dievčatá v adolescentom veku (až trikrát častejšie ako chlapcov), najčastejšie sa prejaví počas prudkého rastového obdobia. Je známa rodinná predispozícia, preto je vždy vhodné vyšetriť aj súrodencov. Keďže zväčša nebolí, veľakrát sa zistí až pri viditeľnej asymetrii trupu. Skolióza postihuje celú chrbticu resp. len jej časť, podľa toho hovoríme o krčnej, hrudnej, driekovej krivke, resp. najbežnejšej hrudnodriekovej krivke a pod. Podľa tvaru krivky je najčastejšia esovitá krivka „S“ a veľkooblúková krivka tvaru „C“.

Pri podozrení na skoliózu je základom odborné ortopedické vyšetrenie so zhotovením RTG snímku, prípadne doplňujúce vyšetrenia (neurologické, endokrinologické, CT, MRI, EMG). Podľa stupňa krivky, veku, pohlavia, rastovej tendencie, rodinnej anamnézy a výsledku doplňujúcich vyšetrení sa stanoví stratégia liečby. Pri menších krivkách liečba pozostáva z intenzívnej cielenej RHB – nácviku individuálnej telesnej výchovy, polohovacích cvičení, edukácie skoliotického režimu. Pri výraznejších krivkách, resp. progresii stavu sa popri RHB indikuje korzet, ktorý sa nosí podľa indikácie lekára (nočný režim, denný režim, celodenný režim). Nakoľko korzet je zložitá ortopedická pomôcka, pri jeho prvej aplikácii je dieťa so skoliózou hospitalizované na lôžkovom oddelení Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku na niekoľko dní za účelom prevzatia korzetu, adaptácie na korzet, resp. potrebných úprav korzetu. Zároveň

prebieha aj komplexná rehabilitácia, nácvik režimu skoliotika, cvičenie v bazéne.

Skoliotické pobyty Rehabilitácia u skoliotika sa dá absolvovať aj ambulantne s potrebou následného denného cvičenia doma a pravidelnými kontrolami správnosti cvičenia fyzioterapeutom. Lepšie liečebné výsledky nám prináša týždenný skoliotický pobyt, kde vieme pacienta ošetriť ortézou a zároveň zabezpečiť kontinuálnu, cielenú a dôslednú rehabilitáciu viackrát denne ako aj príjemne strávený voľný čas s ostatnými deťmi pod dohľadom animátorov. Skoliotický pobyt je určený pre deti s deformitami trupu vo veku 8 – 18 rokov. Počas pobytu je dieťa vyšetrené odborným lekárom s kontrolou a odporučením vhodného režimu používania korzetu, resp. inej ortopedickej pomôcky ako aj odporučenia vhodnej rehabilitácie. Táto je zameraná na liečebnú telesnú výchovu, kontrolu po-

sturálneho a lokomočného režimu skoliotika, nácvik korekčných polôh v korzete a bez korzetu, nácvik správneho dýchania v korzete a bez korzetu, cvičenie v bazéne. Súčasťou je aj spoločenský program pod vedením animátorov, rozhovory v skupinách so zameraním na sociálnu adaptáciu skoliotikov. V prípade, ak liečba korzetom nie je úspešná a dochádza k progresii krivky, resp. je krivka pri prvom vyšetrení príliš veľká, zvažuje sa operačné riešenie. Podľa veľkosti krivky je taktiež doporučené čiastočné, resp. úplné oslobodenie od telesnej výchovy, vhodné je plávanie. Sú nutné pravidelné kontroly ortopédom 2 – 3-krát ročne. Vzhľadom na možné zdravotné dôsledky skoliózy, ako aj kozmetický efekt, je veľmi dôležité dôsledne dodržiavať rady lekára ohľadom nosenia korzetu ako aj cvičenia a režimových opatrení, čím sa dosiahne priaznivý efekt liečby – korekcia deformity. MUDr. Jaroslav Olexík

Tému prináša

)FQBUPDFMVMÂSOZ LBSDJOÓN

QFÇFOF Čo podmieňuje vznik ochorenia? Hlavnými rizikovými faktormi pre vznik ochorenia sú chronické infekcie spôsobené hepatitídou B a hepatitídou C, cirhóza pečene v dôsledku nadmerného užívania alkoholu, hepatitídy alebo cirhóza spôsobená dedičným ochorením hemochromatóza (zvýšenie obsahu železa). Vznik ochorenia podmieňuje aj možnosť kontaktu s karcinogénnymi látkami, obezita alebo fajčenie.

Hepatocelulárny karcinóm pečene, v odborných kruhoch známejší skôr pod skratkou HCC, je ochorením s obmedzenými možnosťami liečby najmä v jeho pokročilejších štádiách. Jedná sa o nádorové ochorenie postihujúce bunky pečene.

Všímajte si úbytok hmotnosti, nechutenstvo, nutkanie na zvracanie pocit plnosti aj po malom jedle bolesť v oblasti pravej lopatkovej kosti únavu žlto-zelenú farbu pokožky.

Diagnostika citlivá a zväčšená pečeň biopsia laboratórne vyšetrenia.

Mužské ochorenie Smutná štatistika hovorí jasnou rečou – celosvetovo zomrie ročne na ochorenie vyše jeden milión ľudí. Výskyt je vyšší v Ázii a v Afrike, čoho príčinou je konzumácia potravín napadnutých plesňami obsahujúcimi silné aflatoxíny v dôsledku hmotnej núdze, pre ktorú si obyvatelia rozvojových krajín nemôžu dovoliť kúpu zdravotne nezávadných potra-

vín. Hepatocelulárny karcinóm sa považuje za prevažne mužskú chorobu, lebo trikrát častejšie postihuje mužov než ženy. V Európe je trojnásobne viac pacientov s karcinómom pečene ako v USA.

Nádej v podobe účinného lieku Svetový výskum a úsilie významných farmaceutických spoločností našťastie prinášajú pozitívne výsledky aj pri tej-

to neľahkej diagnóze. Výrazný prínos a prognózu zlepšenia stavu priniesla cielená systémová liečba. V roku 2007 spôsobil prelom v liečbe liek s obsahom účinnej látky sorafenib, ktorým sa v minulosti liečil pokročilý karcinóm obličiek. Sorafenib bol predmetom výskumu celých 30 rokov a úsilie bolo korunované úspechom. Je to prvý preparát, ktorý vnáša do života pacientov viac ako len svetielko nádeje. Sorafenib totiž až o polovicu predlžuje celkové prežívanie pacientov postihnutých hepatocelulárnym karcinómom. Nezanedbateľným benefitom pri jeho užívaní je aj fakt, že pacienti ho veľmi dobre tolerujú. Používa sa na liečbu lokálne pokročilého a metastatického HCC. V súčasnosti sa ním liečia pacienti v 50 krajinách vrátane Slovenska. Zdroj: www.zzz.sk a Bayer Schering Pharma

Hepatitída typu A - je známa ako choroba špinavých rúk. Vírus sa prenáša kontaktom s infikovanými predmetmi alebo konzumáciou kontaminovanej vody či potravín. Prejavuje sa podobne ako chrípka: únavou, zvýšenou teplotou, nevoľnosťou, ale aj tmavým močom, svetlou stolicou, prípadne ožltnutím kože a očných bielkov. Tento typ vírusového ochorenia pečene je dobre liečiteľný, človek po prekonaní získa celoživotnú imunitu. Vhodnou prevenciou je očkovanie. Najlepšou ochranou je dodržiavanie zásad hygieny. Hepatitída typu B - infekčné vírusové ochorenie pečene sa prenáša krvou a inými telesnými tekutinami. Dôvodom ochorenia býva najčastejšie nechránený styk s infikovaným človekom, nebezpečenstvu sa však vystavujú aj narkomani, priaznivci tetovania a v minulosti aj samotní zdravotníci a pacienti, ktorí dostali krv alebo absolvovali dialýzu. Prvé príznaky sú zvracanie, nechuť, únava, bolesti svalov i kĺbov, prípadne ožltnutie pokožky. U niekoho má ochorenie bezpríznakový priebeh až do ťažkostí s pokročilým poškodením či zlyhaním pečene. Proti tomuto typu hepatitídy sa môže dať zaočkovať každý. Hepatitída typu C - zákernosť je najmä v tom, že pacient ju nevidí a necíti, nevie o nej a šíri ju ďalej. Ohrozený je tak každý, predovšetkým špecifické rizikové skupiny - väzni či drogovo závislí. Ľudí z takýchto prostredí treba edukovať a zabrániť tomu, aby infekciu rozsievali ďalej.

Tému prináša

,BUFHPSJ[ÂDJB B DFOB MJFLPW

ategorizácia liekov je proces, v rámci ktorého sa stanovujú úhrady za lieky z verejného zdravotného poistenia. Prostredníctvom kategorizácie kontroluje Ministerstvo zdravotníctva SR, v spolupráci so zdravotnými poisťovňami, spotrebu liekov. V procese kategorizácie sa stanovuje, ktoré lieky budú hradené plne, ktoré čiastočne a ktoré vôbec. Týmto rozdelením sa zároveň určuje výška spoluúčasti pacienta na cene príslušného lieku. Súčasťou kategorizácie je aj určenie tzv. štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za takúto štandardnú dávku. Kategorizáciou sa tiež môžu jednotlivým liekom určiť indikačné alebo preskripčné obmedzenia. Výsledkom kategorizácie je Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, alebo skrátene kategorizačný zoznam. Zaradenie liečiva do Zoznamu odborne posudzuje poradný orgán MZ SR - Kategorizačná komisia pre liečivá. Kategorizáciu liekov podrobne rieši zákon č. 577/2004 Z. z. (o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) a vyhláška č. 723/2004 Z. z. (o podrobnostiach postupu pri určovaní štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva).

Kategorizačná komisia Kategorizačná komisia pre liečivá má 11 členov a je zložená zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR, zdravotných poisťovní a odbornej zdravotníckej verejnosti (lekárov). Okrem stanovenia úhrady za liek pre zdravotné poisťovne a doplatku pre pacientov, komisia určuje aj podmienky, za akých môže lekár liek predpísať, ako aj to, komu ho môže predpísať. Komisia tiež môže stanoviť, aký lekár smie liek predpisovať, či obvodný alebo špecialista, alebo dokonca aj to, či musí predpísanie lieku schváliť revízny lekár.

Kategorizačný zoznam Oficiálny názov kategorizačného zoznamu je Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Sú v ňom uvedené tieto informácie: konečná cena lieku v lekárni, výška úhrady z verejného zdravotného poistenia, podmienky predpisovania a doplatok pacienta. Kategorizačný zoznam vychádza štyri razy ročne, a to vždy k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu a 1. októbru. Úhrady za jednotlivé lieky sa prehodnocujú dvakrát ročne, a to k 1. aprílu a 1. októbru.

CENA LIEKOV Štandardná dávka liečiva (ŠDD) = priemerná denná terapeutická dávka. Ide o množstvo (dávku) lieku, ktoré priemerný pacient denne potrebuje na to, aby liek bol účinný.

Čo určuje cenu lieku V EÚ neexistuje jednotná zdravotnícka a lieková politika, takže aj cenotvorba liekov je v jednotlivých členských krajinách rozdielna. Regulácia spotreby liekov, tvorba cien a poplatky za ne sú večnými otázkami každého jedného európskeho štátu. V rámci Európskej únie existuje na reguláciu cien liekov smernica č. 89/105/EEC. Tá popisuje zásady postupov, ktoré by mali byť dodržané v procese rozhodovania o cenách a úhradách zo zdravotného poistenia. Podľa tejto smernice by sa malo rozhodovať transparentne na základe objektívnych a overiteľných faktov a rozhodovanie by nemalo presiahnuť časový rámec 180 dní. Žiadateľ o registráciu a určenie ceny lieku má mať právo sa proti rozhodnutiu odvolať. Európska legislatíva kladie v procese cenotvorby a kategorizácie extrémny dôraz práve na transparentnosť.

Ako sa tvorí cena liekov na Slovensku? Cena liekov sa na Slovensku stanovuje podľa zákonov č. 18/1996 Z. z. o cenách a č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Pri podávaní žiadostí o povolenie ceny sa každá farmaceutická spoločnosť riadi odbornými usmerneniami a metodickými pokynmi MZ SR.

Doplatky za lieky Spoluúčasť pacienta, resp. doplatok za liek, predstavuje rozdiel medzi konečnou cenou lieku v lekárni (ktorej základom je cena od výrobcu – štátom udržiavaná na jednej z najnižších v Európe) a výškou úhrady z verejného zdravotného poistenia (ktorú tiež stanovuje Ministerstvo zdravotníctva). Liek môže byť hradený plne, čiastočne alebo vôbec a od toho ako je hradený závisí, koľko bude pacient v lekárni doplácať. Cenová hladina liekov na Slovensku patrí v rámci EÚ k tým najnižším vôbec, a to na základe najnovších pravidiel, tzv. referencovania cien. Pri schvaľovaní ceny svojho produktu musí totiž výrobca predložiť ceny vo všetkých krajinách Európskej únie, kde je príslušný liek registrovaný, dostupný a distribuovaný - ide o tzv. referenčné krajiny. Cena lieku potom nesmie prekročiť priemer šiestich najnižších cien v týchto referenčných krajinách. Navyše, výrobca predkladá zoznam cien v krajinách EÚ nielen pri novom zaradení lieku do kategorizačného zoznamu, ale pravidelne každý rok. Štát sa takýmto spôsobom snaží neustále udržiavať ceny liekov na Slovensku na jednej z najnižších úrovní v Európe. Pravidlo o referencovaní cien platí len pre lieky, ktoré sú zaradené do kategorizačného zoznamu, t. j. zoznamu, v ktorom sa uvádzajú lieky, ktoré sú úplne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Okrem týchto existujú aj lieky, ktoré nie sú zaradené v zozname hradených liekov - nemajú teda stanovenú úhradu zo zdravotného poistenia a predávajú sa v lekárňach za plnú cenu (napríklad lieky dostupné bez predpisu lekára, tzv. OTC lieky, antikoncepcia alebo niektoré lieky „životného štýlu“). U týchto liekov už tvorba cien nie je regulovaná.

Iná cena v lekárni? K cene lieku od výrobcu sa pripočítavajú náklady distribučnej spoločnosti spojené s manipuláciou, skladovaním a zásobovaním lekární, ďalej marža lekárne a daň z pridanej hodnoty (DPH na lieky je v súčasnosti 10 %). Súčet týchto položiek tvorí konečnú cenu lieku.

Degresívna marža na lieky Degresívna marža, ktorá do platnosti vstúpila v januári 2008, zaviedla odstupňované percentuálne prirážky lekární a distribučných spoločností, v závislosti od ceny lieku. Čím je liek drahší, tým je prirážka v percentách nižšia. Pred zavedením tejto marže si distribučné spoločnosti a lekárne k cene od výrobcu pripočítali jednotné percento, bez ohľadu na cenu lieku.

Ing. Štefánia Cicková PR mana érka SAFS

MEDICÍNA

5SÂQJ NB DISPOJDLÂ CPMFT Bolesť, hlad a smäd patria k základným fenoménom života človeka, ktoré ho sprevádzajú po stáročia. Bolesť je najčastejší príznak, ktorý privedie človeka k svojmu lekárovi.

odnetov k vnímaniu bolesti je široká paleta, ich spoločným znakom je potenciál ohroziť organizmus. Bolesť ako komplexná skúsenosť pozostáva z fyziologickej a zároveň afektívnej (emocionálnej) odpovede na škodlivý podnet. Možno ju chápať ako varujúci mechanizmus pred poškodením, ale je i sprievodný jav tohto poškodenia, zranenia. Hoci sa neuroanatomické základy vnímania bolesti vyvíjajú počas vnútromaternicového vývinu jedinca, konkrétna forma odpovede na škodlivý podnet – je ovplyvnená sociálnym, kultúrnym, psychologickým, kognitívnym a dedičným faktorom – závisí aj od minulej skúsenosti, či od očakávania. To spôsobuje vysokú variabilitu tolerancie bolesti medzi ľuďmi. Bolesť je subjektívny zážitok, veľmi

nepríjemný a žiadny človek sa s ním nemôže podeliť s niekým iným. Používanie tohto termínu sa učíme na základe skúseností z nášho života. Prejavy a prežívanie je do značnej miery ovplyvnené výchovou a skúsenosťami jednotlivca, náboženskými a sociokultúrnymi aspektmi, ako aj denným časom. Je vyvolaná podráždením nociceptorov (receptorov pre bolesť), ktoré sa nachádzajú v koži (až 90 percent), kĺboch, šľachách, okostici, kostnej dreni, vnútorných orgánoch a vo vyšších oblastiach CNS. Toto po-

dráždenie sa mení na impulz, ktorý je potom prevádzaný ďalej do CNS. Bolestivé podráždenie nemusí vzniknúť iba na základe pôsobenia zvonka, ale môže byť vyvolané aj na základe pôsobenia látok, ktoré dráždia chemickou cestou. Bolesť môžeme deliť z viacerých hľadísk: A podľa trvania – časový faktor na: akútnu, chronickú a prelomovú, B podľa etiológie na: nádorovú a nenádorovú, C podľa patofyziológie na: nociceptív-

nu, neuropatickú, psychogénnu a idiopatickú.

Chronická bolesť Môže začať sa ako akútna (teda následkom akútneho ochorenia, poranenia alebo poškodenia) a za chronickú sa považuje, ak pretrváva aj potom, ako sa vyvolávajúce ochorenie skončilo. Zvyčajne sa rozvíja pomalšie a má dlhšie trvanie (viac ako šesť mesiacov). Priebeh chronickej bolesti je cyklický, často sa zhoršuje namiesto toho, aby sa zlepšoval. Ukončenie bolesti je častokrát nepredvídateľné. Pri chronickej bolesti obranné funkcie pre organizmus chýbajú. Tento typ bolesti ovplyvňuje existenciu človeka vo viacerých sférach a často vedie k fyzickému, psychickému a/alebo sociálnemu vyčerpaniu pacienta. Môže mať za následok rozvoj iných pridružených ochorení (psychosyndróm s depresívnym rozladením). Liečba tohto typu bolesti je spojená s veľkými problémami. Hlavnou prekážkou v liečbe bolesti je jej nedostatočné hodnotenie a meranie. Adekvátne hodnotenie bolesti je potrebné začať dôkladným a presným vyšetrením, ktoré musí zahŕňať samého pacienta, ako aj jeho najbližších. Hodnotenie bolesti si vyžaduje používanie vhodného hodnotiaceho nástroja. Nástroj by mal obsahovať charakteristiku: lokalizácie, intenzity, charakteru a časového faktora bolesti. Pacientove vlastné udávanie prítomnosti a intenzity bolesti je najpresnejší a najspoľahlivejší spôsob hodnotenia bolesti. Je potrebné, aby sa zdravotnícky personál pri hodnotení zameral na vyhľadanie a zaznamenanie všetkých miest bolesti. Samozrejme, že jednotlivé miesta musia byť posúdené individuálne, pretože môžu vyžadovať rôzne spôsoby liečby. Na meranie intenzity bolesti sa osvedčilo používanie rôznych škál bolesti. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na verbálne a neverbálne. Neverbálne sa používajú v pediatrii, alebo u pacientov, ktorí sa nevedia vyjadriť slovne (napr. jazyková bariéra).Určenie intenzity bolesti je jedným z najviac subjektívnych aspektov.

Používanie škál má niekoľko nasledujúcich výhod: jednoduché použitie, časovú nenáročnosť, umožnia odhaliť ďalšie problémy, ktoré potrebujú starostlivé následné vyšetrenie, dávajú možnosť zistiť účinnosť intervencie. Intenzita bolesti sa môže meniť počas denného 24-hodinového intervalu, napr. v nadväznosti na vykonávanie denných aktivít. Na dosiahnutie cieľov analgetickej liečby je prínosom, ak má lekár k dispozícii záznamy od pacienta tykajúce sa vývoja bolesti. Preto je vhodné, aby si pacient zaznamenával aktuálne stav bolesti do denníka bolesti. Pri zisťovaní časového faktora sa zameriavame na nástup bolesti, dĺžku jej trvania a jej frekvenciu. Tu sa môžeme stretnúť s epizódnymi bolesťami (incident pain), ktoré vznikajú pri pohybe alebo nejakej aktivite. Častokrát môžeme tento typ bolesti predvídať a dá sa jej zabrániť vhodným a včasným podaním analgetík. Prelomová bolesť (breakthrough pain) je bolesť nepredvídateľná, ktorá sa môže superponovať na inak dobre kontrolovateľnú stabilnú bolesť. Bolesť na konci dávky (end-of-dose pain) je bolesť, ktorá sa vyskytuje tesne pred podaním nasledujúcej dávky analgetík. Na vyšetrenie bolesti existujú celkové nástroje, ktoré hodnotia bolesť naraz z viacerých dimenzií a preto poskytujú viac informácií. Tieto nástroje sú však časovo náročnejšie a ich použitie vyžaduje úvodnú inštruktáž pacienta (pri staršom pacientovi je vhodné edukovať aj inú príbuznú osobu). Medzi ne radíme napríklad Sprievodca k hodnoteniu bolesti (Pain Assessment Guide), Krátky inventár bolesti (Brief Pain Inventory), záznam sebamonitorovania a pod. Medzi najčastejšie príčiny nedostatočnej liečby bolesti patria: malá pozornosť, ktorú zdravotnícky personál venuje bolesti,

nedostatočné znalosti zdravotníckych pracovníkov o bolesti a jej liečbe, nepresná diagnostika liečby, mýty o podávaní opoidných analgetík, nevhodné a často neskoré dávkovanie analgetík, neznalosť koanalgetík, nedostatočná psychická podpora pacienta.

Starostlivosť a liečba Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť sa skladá z mnohých prvkov. Každá chronická choroba sprevádzaná bolesťou bez ohľadu na vek, má sociálny rozmer. To sa dostáva do popredia hlavne u starých ľudí s multimorbiditou, čo môže vyvolať reťaz sociálnych postihov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnia spôsob a kvalitu ich života. Na začiatku je potrebné zhromaždiť dostatok informácií týkajúcich sa samotného pacienta, ako aj bolesti a sprievodných javov a reakcií na ňu. Zameriavame sa na hodnotenie lokalizácie, intenzity, kvality, časového priebehu, vyvolávajúcich a zmierňujúcich faktorov, pridružených syndrómov, ovplyvnenie zvládania denných aktivít, minulých skúseností, reakcií a pocitov súvisiacich s prežívaním bolesti. Pacienti s nádorovým ochorením najčastejšie prežívajú chronickú bolesť, i keď nemôžeme vylúčiť akútny atak (napr. v súvislosti s paliatívnym, alebo iným chirurgickým výkonom). Liečba by mala byť prispôsobená celkovému stavu pacienta. Mala by byť kontinuálna a kompaktná. Každá zmena musí byť pacientovi dôkladne vysvetlená, aby sa nestrácala jeho dôvera v liečebný tím. Stratégia starostlivosti o terminálne chorých vychádza zo zásady zlepšiť kvalitu zostávajúceho zvyšku života chorého liečbou a zmierňovaním symptómov vyplývajúcich z nevyliečiteľnej choroby. Okrem odstraňovania somatických ťažkostí je veľmi dôležité zohľadňovanie emočné, spirituálne a sociálne potreby. D. Brázdilová (s pou itím odbornej literatúry)

MEDICÍNA 0DIPSFOJB PLB W EFUTLPN WFLV K najčastejším detským očným ochoreniam patria refrakčné chyby (ďalekozrakosť a krátkozrakosť), porucha postavenia očí (škúlenie), zápaly a úrazy.

tomu, aby sa dieťa mohlo správne duševne a telesne vyvíjať, potrebuje, samozrejme, aj dobrý zrak. Správne videnie sa vyvíja a upevňuje prakticky až do ôsmich rokov dieťaťa. V tomto období môže zasiahnuť do vývoja zraku veľa rušivých činiteľov, ktoré zapríčinia, že sa vývoj zastaví, alebo pokračuje nesprávne. Výsledkom je potom zlé videnie jedným alebo oboma očami.

Farba očí Väčšina novorodencov má modré oči, čo je podmienené množstvom pigmentu melanínu, ktorý je uložený v dúhovke. Nachádzajú sa tu vlastne dva rôzne druhy pigmentu: hĺbkový pigment, ktorý dáva očiam modrú farbu a je charakteristický nízkym množstvom melanínu povrchový pigment, ktorý je charakteristický väčšou koncentráciou melanínu a určuje, že farba očí je

tmavšia, napr. sivá, zelená, hnedá... Novorodenci bielej pleti nemajú vrstvu povrchového pigmentu, od ktorého závisí tmavšie zafarbenie očnej dúhovky, a preto pri narodení majú všetky deti oči bledej farby (niektorý z odtieňov modrej), a to nezávisle od farby očí rodičov. Iba malé množstvo detí si zachová modrú farbu očí. Začiatkom 6. mesiaca života dieťatka sa proces pigmentácie úplne aktivuje a spôsobí zmenu farby dúhovky, ktorá je už vlastne dopredu naprogramovaná genetickou informáciou, ktorú dieťa zdedí od rodičov.

narodení dieťa rozoznáva svetlo, tmu a hrubší pohyb, dokáže vnímať tvár z 20 cm vzdialenosti, pričom najviac sleduje oči a ústa. V 2. až 4. mesiaci začína dieťa sledovať svoje okolie, pozerá striedavo pravým alebo ľavým okom, obe oči sú funkčne rovnocenné, ale nedokážu pozerať naraz. V 6. mesiaci už dieťa očami sleduje rukou uchopenú vec a do 12. mesiaca dostatočná zrelosť sietnice umožňuje binokulárne videnie, teda súčasné pozeranie oboma očami aj s hĺbkovým vnímaním priestoru.

Vývoj oka

Najčastejšou príčinou zlého videnia u detí sú refrakčné chyby – ďalekozrakosť a krátkozrakosť. Najčastejšie sa stretávame u detí s ďalekozrakosťou. Dieťa s touto chybou vidí relatívne dobre do diaľky ale do blízka si musí oči veľmi namáhať. Často vznikajú bolesti hlavy, očí, pocit celkovej vyčerpanosti.

Prenatálny vývoj oka začína už v 3. týždni gravidity a pokračuje až do posledného 40. týždňa, kedy je základný vývoj oka ukončený, čo sa týka jeho anatomickej stavby. Zrakové funkcie oka však dozrievajú ešte dlho po narodení dieťaťa, prakticky až do 8. roku života. V prvých dvoch týždňoch po

Refrakčné chyby

Podobné ťažkosti môže vyvolať aj krátkozrakosť. Krátkozraké dieťa vidí dobre do blízka, ale na diaľku je obraz rozmazaný. Môže si ho čiastočne zaostriť tým, že prižmúri oči. Sústavné prižmurovanie však vyvoláva stálu námahu, z ktorej vznikajú bolesti hlavy a pocit únavy. Slabé videnie do diaľky často vylučuje krátkozraké deti zo spoločnosti ostatných detí pri hrách a vedie k určitej izolovanosti a samotárstvu. Tieto deti sa potom viac venujú čítaniu a zvyčajne majú väčšie knižné vedomosti , ale bývajú menej obratné v praktickom živote. Často sa stáva, že deti „píšu nosom“. Príčinou môže byť zlý návyk, alebo očná chyba. Býva to nielen u detí krátkozrakých, ale akokoľvek sa to zdá čudné, i u detí ďalekozrakých. Krátkozraké deti vidia lepšie do blízka, ďalekozraké si zasa knihu približujú preto, aby sa im neostro videné písmená zväčšili, lebo tak ich môžu lepšie rozoznať. Refrakčná chyba nemusí byť rovnako vysoká na jednom i druhom oku. V takomto prípade sa stane, že dieťa si uprednostňuje obraz toho oka, s ktorým lepšie vidí a slabšie oko zanedbáva. Toto oko potom stráca svoju funkciu a stáva sa tupozrakým. Súčasne sa tento stav komplikuje v mnohých prípadoch so škúlením.

Škúlenie Keď si rodič všimne, že jeho dieťa škúli, netreba váhať s návštevou u očného lekára. V prvom polroku života ešte môže dieťatku občas jedno, či druhé oko zabehnúť, najmä pri pohľade do bokov, dole, ale táto vada by nemala byť vo fyziologickom prípade výrazná a už vôbec nie stála, prítomná pri každom smere pohľadu. Výraznejšie škúlenie už aj v prvých mesiacoch života môže signalizovať ťažšie ochorenie uchýleného oka, prípadne ťažšiu refrakčnú chybu. V prípade, že ide o ďalekozrakosť, alebo krátkozrakosť, je možné tento stav u veľmi malého dieťaťa, kde nie je možné ešte nasadiť okuliare, riešiť aj inými spôsobmi – pravidelným zakrývaním zdravého oka – samozrejme, podľa pokynov lekára na základe predchádzajúceho vyšetrenia, ďalej

oslabením vedúceho, zdravého oka kvapkaním atropínu, prípadne iným spôsobom. Každopádne však musí byť vždy najprv vylúčená, iná, závažnejšia príčina škúlenia. Ročné dieťa už je väčšinou schopné nosiť okuliare. Nosia ich radi a ochotne, lebo im zabezpečujú lepšie videnie a tým aj lepší kontakt so svojím okolím, ktoré sa zatiaľ len učia spoznávať. Vždy je potrebné, a je to úloha predovšetkým pre rodičov, vytvoriť dieťaťu kladný vzťah k okuliarom. Škúlenie nesmieme chápať ako kozmetickú vadu, ale musíme si uvedomiť, že zrak na škúliacom oku je zvyčajne slabší. Hlavným cieľom liečby je preto dosiahnuť dobrý zrak aj na oku, ktoré sa uchyľuje, a deti s touto očnou vadou musia nielen nosiť okuliare, ale zároveň je potrebné zakrývať dobre vidiace oko a nútiť tým k činnosti oko slabšie, uchýlené. Včasná a úspešná liečba je mimoriadne dôležitá – snaha dosiahnuť uspokojivý zrak na tupozrakom oku ešte pred nástupom dieťaťa do školy.

Žmurkanie, tiky Často sa rodičia ponosujú lekárovi, že ich dieťa žmurká, prípadne robí grimasy, poťahuje nosom a podobne. Tento problém vzniká väčšinou na nervovom podklade, dieťa, ktoré je citlivé, senzitívne reaguje aj na vonkajšie, konfliktné príhody. Často je to nový režim, začiatok školy, prípadne nemožnosť vysporiadať sa v dostatočnej miere s učivom, konflikt medzi rodičmi, konflikt s kamarátom. Pri odbornom očnom vyšetrení v takomto prípade nenachádzame žiadnu očnú vadu, žiadny podklad pre žmurkanie. V takomto prípade treba dbať na pravidelnosť životosprávy, na odstránenie rušivých vplyvov a dostatok spánku. Dieťa treba kľudne upozorniť na tento zlozvyk , ale nesnažiť sa ho odvykať neustálym napomínaním, prípadne trestaním. Takéto riešenie problému stav zvyčajne skôr zhorší. Aj krátkozrakosť a ďalekozrakosť treba naprávať okuliarmi. Na okuliare si dieťa musí zvyknúť a malo by ich nosiť podľa pokynov lekára. Úplne zbytočné

sú obavy rodičov, že si dieťa okuliarmi oči ničí.

Príčiny refrakčných chýb a škúlenia Príčin môže byť veľa a nikdy sa nedá jednoznačne dokázať, ktorá je tá pravá. Veľký podiel na refrakčných chybách nesie dedičnosť. Už Hippokrates v dávnej minulosti povedal, že škúliaci rodičia majú škúliace deti. To isté platí aj pri krátkozrakosti a ďalekozrakosti. Ak je jeden z rodičov, alebo dokonca obaja krátkozrakí , je pravdepodobné, že ich dieťa bude mať túto očnú chybu tiež. Ďalšou príčinou môže byť rýchly rast dieťaťa, nedostatočná výživa. V prevencii je veľmi dôležitý vitamín A, ktorý sa hojne nachádza v mrkve, listovej zelenine, marhuliach, rybom tuku, v masle. Ďalšou príčinou môže byť zlé držanie tela pri práci, nedodržiavanie správnej vzdialenosti očí od knihy pri čítaní. Táto vzdialenosť má byť asi 30 cm, preto by deti mali čítať pri stole a nie v posteli. Veľmi dôležitú úlohu pri práci a hre má správne osvetlenie. Ideálne je denné svetlo. Keď je treba pracovať pri umelom svetle, treba dbať na to, aby bolo dostatočne silné. Na osvetlenie pracovného stola je potrebná 60 watová žiarovka, najlepšie s matným sklom. Okolie môže byť osvetlené rovnako, alebo menej, nemalo by byť osvetlené viac, ako pracovná plocha. Svetlo by malo prichádzať mierne zboku, aby sa neodrážalo od papiera ako od zrkadla priamo do očí dieťaťa. Keď je osvetlenie stola príliš slabé, oči sa musia viac namáhať a to má za následok pocit suchosti, svrbenie, až bolesť očí. Z dlhotrvajúcej námahy potom môže vzniknúť nechuť k učeniu. Práve tak, ako škodí slabé svetlo, škodí aj svetlo príliš silné, lebo oslňuje. Oslnenie sprevádza kŕčovité zvieranie viečok, bolesti očí a hlavy. Obzvlášť bývajú oslnené krátkozraké deti, ktoré majú širšie zrenice. V súvislosti s narastajúcim výskytom krátkozrakosti je najnovšie známa americká štúdia, podľa výsledkov ktorej je vyššia incidencia krátkozrakosti u detí, ktoré zaspávajú a spia pri svetle.

MEDICÍNA Zápaly U detí môžu byť prvé príznaky alergického zápalu očných spojoviek veľmi dramatické a hoci nie sú nebezpečné, rodičov môžu riadne vystrašiť. Charakteristickými prejavmi je opuch očných spojoviek a viečok, ktorý môže byť tak masívny, že dieťa ani poriadne nevie otvoriť oči. Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí. Pri alergickom pôvode zápalu bývajú v drvivej väčšine postihnuté obe oči, i keď prejavy nemusia byť na oboch očiach rovnako intenzívne. Ako prvá pomoc sú najvhodnejšie studené obklady, ktoré opuch mierne stiahnu, no a, samozrejme, nasledovať by mala návšteva u očného lekára, ktorý predpíše pacientovi príslušnú liečbu. Nie je vhodné experimentovať doma s obkladmi z kamiliek, repíka, alebo iných byliniek a domácich „zaručených receptov“, lebo práve tieto alergiu často ešte zhoršia. Takisto častá je aj alergia na v domácnostiach hojne používanú Framykoinovú masť, ktorá by nemala byť používaná mimo indikovaných prípadov. Alergie sú sezónnym ochorením, najčastejšie sa objavujú na jar a na jeseň. Môžu sa objaviť v ktoromkoľvek veku a naopak, ak je vaše dieťa na niečo alergické, neznamená to, že sa s týmto handikepom musí potýkať aj v dospelosti, minimálne nie v tak intenzívnej forme, ako sa prejavuje v detstve. K alergickým prejavom patria aj ekzémy na viečkach, prejavujúce sa začervenaním , šupinkami, svrbením, dieťa si neustále oči pretiera, žmolí a tým celkový stav ešte zhoršuje. Inými druhmi zápalov sú zápaly infekčné, najčastejšie bakteriálne alebo vírusové. Prejavujú sa sčervenaním očí, sekréciou, od slzenia, cez hlienový výtok až po hnisavú sekréciu, rezaním, pálením očí. U detí tieto zápaly často sprevádzajú zápaly horných dýchacích ciest. Tu je väčšinou nutná antibiotická liečba, ktorú vám predpíše očný lekár. Ďalším problémom, týkajúcim sa našich najmenších je vrodená nepriechodnosť slzných ciest, čo

je anomália postihujúca 6 – 8 percent novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v slzovode. Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhčím okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Obvykle sa však skoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí pomnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza na spojovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou. Sondáž je najvhodnejšia v období 2 – 3 mesiaca, neskôr je takisto možná, ale pre lekára i dieťa náročnejšia.

oka alebo aj priemer vstupu do očnice. Časté sú úrazy tenisovou alebo futbalovou loptou, hokejovým pukom, okrajom stola pri pádoch, päsťou pri bitkách, strelení kameňa prakom a podobne. Poranenie môže mať rôzny charakter od mierneho udretia až po ťažké poškodenie oka, v každom prípade je nutné odborné očné vyšetrenie a riešenie stavu. K najhorším patria perforujúce poranenia oka, pri ktorých zraňujúci predmet prenikne obalmi oka, najčastejšie pri strelení broku zo vzduchovky, šípom, pichnutí ihlou, či nožnicami, preto by sme mali zabrániť tomu, aby sa deti hrali s ostrými predmetmi, alebo v nevhodnom prostredí.

Úrazy

Pri poleptaní oka kyselinou či zásadou je dôležité postihnuté oko čím skôr vypláchnuť pokiaľ možno čistou vodou a následne vyhľadať odborné ošetrenie. Oko vyplachujeme vždy od vnútorného kútika k vonkajšiemu, aby sme zabránili vniknutiu škodlivej látky do druhého oka. V detskom veku je mimoriadne významná preventívna a dispenzárna starostlivosť. Je najmä povinnosťou rodičov, aby nezanedbali správny rozvoj zraku svojho dieťaťa.

Najčastejšie ide o drobné cudzie telieska ako zrnko prachu, muška, ktoré sa dostanú pod viečko a dráždia oko, pomerne často sa u detí stretávame aj s kúskami z anilínových farbičiek, ktoré sa vedia prilepiť na rohovku. Pomerne časté, i keď nie natoľko ako u dospelých, sú u detí poškriabania rohovky, napr. vetvičkou zo stromu, kríka, listom papiera, alebo inými predmetmi. Tento typ poranenia spôsobuje pomerne veľké ťažkosti, oko je podráždené, červené, pre bolesť ho pacient nevie často ani otvoriť, hoci po odbornom vyšetrení ťažkosti pominú v priebehu 1 – 2 dní. Takto poranené oko je najlepšie prelepiť čistým tampónom a vyhľadať lekársku pomoc. Tupé poranenia oka vznikajú v súvislosti s dopadom väčších zraňujúcich predmetov, ktorých priemer presahuje priemer

MUDr. Zuzana Sedláèková Oèná ambulancia Malacky

4MPWBLJBSJOH

V priestoroch Úradu práce v Dunajskej Strede sa ešte v lete uskutočnili výberové pohovory so skupinami zdravotne postihnutých uchádzačov o zamestnanie.

ohovory boli špecifické tým, že aj v súčasnej zlej hospodárskej situácii na trhu práce a nedostatku voľných pracovných miest sa objavila ponuka, ktorá prítomných oslovila – jedinečný automobilový okruh v strednej Európe Slovakiaring. Autodráha bude mať parametre zodpovedajúce súťažiam Formuly 1. Zároveň sa budú na nej konať aj automobilové preteky továrenských značiek a motocyklové preteky európskeho významu.

Práca pre zdravotne postihnutých Areál sa nachádza asi 7 km od Dunajskej Stredy. Výstavba prebieha v etapách. Prvé dokončovacie práce sú naplánované už na mesiac september. Maketa celého okruhu aj s popisom priľahlej infraštruktúry (hotel, reštauračné a ubytovacie zariadenia, zdravotnícke centrum a iné obslužné zariadenia) nazna-

ßBODB BK QSF [ESBWPUOF QPTUJIOVUÜDI

čuje, že na jeho chod bude potrebné zamestnať asi 150 osôb – najmä traťových komisárov, dráhových časomeračov, kontrolných pracovníkov ale aj údržbárov, vrátnikov – informátorov, upratovaciu čatu a ďalší pomocný a obslužný personál. Potešiteľné je, že sa mnohé z týchto činností ponúkajú aj osobám so zdravotným postihnutím a mladým ľuďom – absolventom. Pred organizovaním výberového konania sa dvanásť zamestnancov odboru služieb zamestnanosti, vrátane sprostredkovateliek, zúčastnilo na exkurzii priamo v teréne, kde sa bližšie zoznámili s rozmiestnením areálu a hlavne s celkovou predstavou majiteľov o blízkych i dlhodobých zámeroch, ktoré spočívajú v organizovaní automobilových a motocyklových súťaží európskeho rangu. Okruh a jeho príslušenstvo bude k dispozícií aj pre širokú verejnosť pri organizovaní tzv. školy šmyku, skúšobných a tréningových jázd. Súčasťou aktivít na okruhu

bude aj moderná motokárová dráha. Na výberových konaniach sa zúčastnilo celkom 53 zdravotne postihnutých uchádzačov o zamestnanie a 43 uchádzačov – absolventov. Väčšina z oboch skupín prejavila predbežný záujem o prácu na Slovakoring-u. Nová a zaujímavá aktivita v danom regióne čiastočne zlepší situáciu na trhu práce, otvorí možnosti aj tým uchádzačom, ktorí sa len s veľkými ťažkosťami vysporadúvajú so súčasnou nepriaznivou situáciou a mnohým z nich svitne nádej na sebarealizáciu a preukázanie svojich znalostí. Zároveň sa zatraktívni všeobecný záujem o športovú činnosť. Motoristický šport môže prispieť aj k rozvoju automobilového priemyslu. V neposlednom rade pozitívne ovplyvní aj rozvoj cestovného ruchu, a najmä pomôže rozhýbať trh práce v regióne. Mgr. Tibor Lelkes Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda

PSYCHOLÓGIA 6ÇFOJF B SP[WPK

PTPCOPTUJ EJF B B Dôležitým motivačným činiteľom u žiakov je vzťah medzi očakávanými a skutočne dosiahnutými výsledkami učenia, pričom deti sú obzvlášť veľmi citlivé na to, či skutočne dosiahnu očakávanú odmenu.

plyv úspechu, ako aj neúspechu na žiakov ovplyvňuje ich celková osobnosť. Závisí od miery ich sebavedomia, úzkostlivosti a na ich postojoch k učiteľovi a učeniu. Pôsobenie upevňovania závisí aj od inteligencie žiakov. Inteligentnejšie deti citlivo reagujú na kontrolné otázky a rýchlejšie si osvoja schopnosť sebakontroly. spôsob, akým žiak reaguje na kontrolu (hodnotenie) učiteľa, závisí od jeho predchádzajúcich skúseností (napr. na dôvere k učiteľovi). Úzkostlivé osoby sa učia rýchlejšie pri jednoduchých úlohách, pri ťažších sa lepšie realizujú neúzkostliví. Úzkostliví žiaci majú horší výkon aj vtedy, keď si majú vybrať z viacerých alternatív, keď majú obavy, že by mohli urobiť chybu a keď je úloha časovo obmedzená. Príliš zložitý problém, ktorý prekračuje schopnosti žiaka, vyvoláva u neho strach pred neznámym a nepoznaným. Úzkosť podporuje výkon pri jed-

noduchších úlohách, pri ťažších však vedie k zlyhaniu a depresii. Úzkostlivé a neúzkostlivé deti sa odlišujú v školských výkonoch. Dievčatá, ako aj deti žijúce v horších sociálnych podmienkach, pritom bývajú viac úzkostliví. Rodičia takýchto detí majú často nižšie vzdelanie. Hoci sa u nich celkovo objavuje nižší výkon, lepšie výsledky dosahujú pri úlohách, ktoré vyžadujú zvýšenú pozornosť a trpezlivosť.

Dôležité zdravé sebavedomie Čo sa týka psychohygieny žiakov, dôležité je, aby mali nejaký čas a priestor aj sami pre seba a pre svojich priateľov, pre svoje sny, spontánne hry, kreatívne uplatňovanie nápadov – pre samostatné činnosti bez akéhokoľvek vedenia. Potrebné je pre nich osamostatniť sa počas mladosti. Žiaci pritom dokážu dosiahnuť oveľa viac, ak sú primerane zdravo sebavedomí. Podstatné pre získanie dôvery v seba samého a dôvery pre život je,

aby mohol človek zakúsiť príjemný pocit úspechu, keď sa dokáže postaviť na vlastné nohy, ale zároveň si bol vedomý že má nablízku niekoho, kto je pripravený mu kedykoľvek v prípade potreby podať pomocnú ruku. Takisto učitelia považujú sebavedomie žiakov za potrebné k rozvoju ich inteligencie a dosahovaniu akademických výsledkov. Žiaci sa pritom správajú sebaistejšie, sú spokojnejší, prispôsobivejší a celkovo sa cítia šťastnejší. Na druhej strane je však dôležité si ujasniť, čo môžeme chápať ako zdravé sebavedomie, teda také sebavedomie, ktoré prispieva životnému rozvoju jednotlivca. V súčasnosti sa často vyskytujú maximalistické požiadavky, podľa ktorých by sa mal jednotlivec neustále napĺňať, sebaaktualizovať a kontrolovať. Kvôli nadmerným požiadavkám a sebakontrole však môže dieťa dospieť k pocitu beznádeje zo sprievodného strachu zo zlyhania a podobným negatívnym pocitom. Pri nadmernom zdôrazňovaní vlastného sebavedomia

žiaci zároveň dokážu vycítiť, keď výroky typu „si úžsný, si výnimočný“, nie sú objektívne, ostávajú pre nich príliš bežné a všedné a bývajú z toho sklamaní.

aj vytvárať si objektívny a zmysluplný obraz o sebe samotných. Toto je vonkajší cieľ, ktorý tvorí základ zdravého sebavedomia.

Čo s egoizmom?

Ďalšou dôležitou vlastnosťou pre úspešný život žiakov je vynaliezavosť a ochota riskovať vtedy, ak je to potrebné. Prispievajú k tomu hlavne tieto faktory: individuálne vlastnosti jednotlivca, pozitívne využívanie času, rodina a škola. Vynaliezaví ľudia ochotní riskovať sa prejavujú temperamentom, ktorý vyvoláva pozitívne reakcie okolia. Takáto osobnosť sa začína vytvárať už v rannom detstve a prejavuje sa najmä v puberte, kedy žiak vyhľadáva nové skúsenosti a stáva sa zodpovedným sám za seba. Vďaka tomu zase žiaci majú prístup k druhým ľuďom a môžu od nich očakávať pomoc. Ich pozitívne postoje sa zvyčajne stretávajú s ochotou okolia vyjsť v ústrety. Potom vnímajú svet pozitívne navzdory prekážkam, ktoré musia zvládať. Medzi ich kladné vlastnosti patrí rešpektovanie druhých, zodpovedná príprava na vyučovanie, ochota pomáhať pri triednych aktivitách a ovládanie pravidiel školy. Významná je vnútorná motivácia a vnútorné ohnisko kontroly úspechu (snaha o úspech, osobná zodpovednosť za svoje výsledky). Príznačné sú vyššie ambície. Prípadný neúspech takíto jedinci pripisujú nedostatku úsilia, nezodpovednosti, nedbanlivosti, slabším žiakom radia viac sa snažiť a dávať väčší pozor na vyučovaní. Dôležité je tiež mať zdravé sebavedomie, pričom žiaci sa považujú za úspešných, lebo sa tak rozhodli a najväčšie zásluhy za to pripisujú sebe samým. Vynaliezaví žiaci majú jasné a reálne ciele a optimistický pohľad na budúcnosť. Veria, že napokon dosiahnu aj svoje dlhodobé ciele. Veľký význam pre zvyšovanie sebavedomia má zapájanie sa do rôznych aktivít, kreatívne záľuby a pestovanie športu. Žiakom môže tiež pomôcť, ak je niektorý z nich známy a podporovaný pre svoje výnimočné nadanie. Pre dosiahnutie úspechu v živote sú potrebné najmä schopnosti, príleži-

Ďalším negatívnym dôsledkom je nebadaná hranica medzi nadmerným sebavedomím a egoizmom. Pri neustálom presadzovaní vlastnej osoby mnohí strácajú vzťah ku všeobecným hodnotám, ktoré sú mimo nich – štát, spoločnosť, rodina, duchovné hodnoty, alebo nejaké vlastné vyššie ciele. Často naopak narastá miera násilia a rôznych problémov v spoločnosti. Ako užitočný sa ukazuje prístup, pri ktorom učitelia nabádajú žiakov uvažovať nad vlastnými myšlienkami a vnútorným svetom. Sústredia sa pritom na pozitívne aspekty (napr. hovoria, alebo píšu o tom, čo dobré zažili) a tiež snažia sa nahradiť negatívne postoje pozitívnejšími („môžem sa naučiť hocičo, čo chcem; mám rád a akceptujem seba samého). Ich cieľom je identifikovať svoje silné, ako aj slabé stránky. Treba zdôrazňovať skôr prospech skupiny pred vlastným, zapájanie sa pred izoláciou. Odporúča sa zamerať pozornosť na ciele mimo seba samého, kde sa jednotlivec „stráca“. Sú to napr. skupinové aktivity, snaha o pomoc druhým, dosahovanie vyšších cieľov, plnenie povinností a napĺňanie skupinovej role a akademické výsledky, ktoré sú odmenou za vynaložené úsilie. Podľa tejto hypotézy je sebavedomie výsledkom skúseností mimo seba samého. Čím je žiak úspešnejší pri takýchto aktivitách, tým bude vyššie a zároveň pozitívnejšie jeho sebavedomie. Osobnostný rozvoj znamená učiť sa konštruktívne participovať v sociálnom svete. To zas predstavuje rozvoj reálnych zručností, schopnosť vychádzať s ostatnými, mať rešpekt pred pravidlami spoločnosti a legitímnymi autoritami, chuť starať sa o tých, čo to potrebujú a pocit sociálnej zodpovednosti. Žiaci sa nutne zaoberajú nielen sebou samým, ale skôr inými ľuďmi a ich potrebami. Tým sa učia jednak rešpektovať ostatných, ale

Zdravá miera rizika

tosti, fantázia a šťastie. Človek by mal využívať svoj vedomostný potenciál a skúsenosti pri riešení problémov, pričom je dobré, ak túži po získavaní ďalších poznatkov. Dôležitá je určitá psychosomatická zdatnosť a odolnosť voči nepriaznivým psychickým, sociálnym a prírodným vplyvom. Takisto schopnosť porozumenia sebe samému a vhodného sebavyjadrenia, prispôsobenia sa životu v spoločnosti, umenie vedieť si vytvoriť vhodný životný štýl a orientovať sa vo svete. Záujem o učebnú látku naopak kazí najmä dlhodobé vysedávanie nad knihou, monotónny a jednostranný spôsob učenia, učenie sa pri veľkej únave (nadmerné množstvo látky bez prestávok), učenie sa zo strachu, alebo z donútenia, neúspechy alebo iné nepríjemnosti s učením, ako aj rozptyľujúce prostredie. Škola má zbaviť žiakov stereotypov a bariér v myslení a správaní, dodať im sebadôveru vo vlastné sily a vzbudiť v nich záujem o tvorbu nových hodnôt. PhDr. Katarína Uherèíková

PORADNA

0E MFUB QP OPWPN 0QBLPWBOÉ QFÑBåOÉ QSÍTQFWLZ OB LPNQFO[ÂDJV TB [WZãVKÙ

áto zmena sumy životného minima mala vplyv na zvýšenie opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktorých výška podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona o životnom minime.

Sumy opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu sú od 1. júla 2009 nasledovné: Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorá je 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona o životnom minime (ďalej len „% sumy životného minima“) sa zvyšuje na sumu 2,58 Eur, Peňažný príspevok na prepravu, výška ktorého sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od príjmu fyzickej osoby s ŤZP a preukázaných nákladov na prepravu mesačne najviac 51,02 % sumy životného minima, sa poskytuje mesačne najviac v sume 94,49 Eur, Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorý je mesačne vo výške: a) 18,56 % sumy životného minima pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v prvej skupine sa zvyšuje na sumu 34,38 Eur,

1. júla 2009 nadobudlo účinnosť Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 252/2009 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého bola v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 178,92 Eur nahradená sumou 185,19 Eur. b) 9,28 % sumy životného minima pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v druhej skupine sa zvyšuje na sumu 17,19 Eur, c) 5,57 % sumy životného minima pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v tretej skupine sa zvyšuje na sumu 10,32 Eur, Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý je mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima sa zvyšuje na sumu 17,19 Eur, Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý je vo výške 16,70 % sumy životného minima sa zvyšuje na sumu 30,93 Eur Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, ktorý je mesačne vo výške 22,27 % sumy životného minima sa zvyšuje na sumu 41,25 Eur Suma peňažného príspevku na opatrovanie, výška ktorého sa určuje individuálne, sa zvyšuje nasledovne: a) pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ŤZP na sumu 206,16 Eur (111, 32 % sumy životného minima),

b) pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ŤZP na sumu 274,86 Eur (148,42 % sumy životného minima), c) pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ŤZP, ktorej sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, na sumu 182,10 Eur (98,33 % sumy životného minima), d) pri opatrovaní najmenej dvoch fyzických osôb s ŤZP, ktorým sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, na sumu 257,70 Eur (139,15 % sumy životného minima), e) pri opatrovaní dvoch fyzických osôb s ŤZP, pričom jednej fyzickej osobe s ŤZP sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a súčasne druhej fyzickej osobe s ŤZP sa denná pobytová sociálna služba neposkytuje alebo sa poskytuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, alebo druhá fyzická osoba s ŤZP školské zariadenie nenavštevuje alebo ho navštevuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, na sumu 267,99 Eur (144,71 % sumy životného minima),

f) u fyzickej osoby, ktorá poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ŤZP, na sumu 85,90 Eur (46,38 % sumy životného minima) , g) u fyzickej osoby, ktorá poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ŤZP, na sumu 113,38 Eur (61,22 % sumy životného minima) Poznamenávame však, že ide o základné sumy peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré môžu byť znížené: o sumu, ktorou príjem fyzickej osoby s ŤZP za zisťované obdobie prevyšuje 1,3 násobok sumy životného minima (240,747 Eur); o sumu, ktorou príjem fyzickej osoby s ŤZP, ktorou je maloleté dieťa, za zisťované obdobie prevyšuje trojnásobok sumy životného minima (555,57 Eur); o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, ktorý poberá fyzická osoba s ŤZP Tieto základné sumy však možno aj zvýšiť o 49,80 Eur mesačne ak je fyzickou osobou s ŤZP jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba, ktorá opatrovanie vykonáva, nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania a nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia.

V zmysle § 43 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa opakované peňažné príspevky na kompenzáciu vyplácajú mesačne pozadu. Preto budú poberateľom vyplatené vo zvýšených sumách až v auguste 2009, za predpokladu, že rozhodnutie správneho orgánu o ich zvýšení bude právoplatné. Mgr. Lubica Mikušová Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

MEDICÍNA

"OHÍOB ;ÂQBM QPEOFCOÜDI NBOEMÍ

Akútny zápal podnebných mandlí sa v slovenčine nazýva angína (z latinského angereškrtiť). Pri čítaní zahraničnej literatúry často dochádza k nedorozumeniam, keďže v angličtine sa názvom angína označuje bolesť na hrudníku, pričom pre zápal mandlí sa používa pojem tonzilitída.

e dobré vedieť, že zápal, teda angína môže okrem podnebných mandlí postihnúť aj mandľu nosohltanovú (retronazálna angína) či jazykovú (lingválna angína). Z hľadiska typu postihnutia možno hovoriť o angíne lakunárnej (postihuje najmä mandľové zálivy – lakúny), folikulárnej (postihuje lymfatické folikuly) a katarálnej (hlavným obrazom je začervenanie mandlí).

Poznáme to skoro všetci Príznaky na vlastnej koži zakúsil azda každý z nás. Angína začína pocitom pálenia v hrdle a bolesťou pri prehĺtaní, ktorá vyžaruje do uší. Prítomná je zvýšená teplota až horúčka (najmä u detí), prípadne triaška. Môže byť prítomné sťažené otváranie úst, na jazyku sa môže objaviť povlak, často je prítomný zápach z úst, zmenený hlas, pocit malátnosti, celková schvátenosť a bolesť hlavy. Obe podnebné mandle a okolitá sliznica hltana sú červené a opuchnuté. Neskôr sa spravidla vytvárajú na mandliach bledožlté čapy. Pri lakunárnej angíne vznikajú exsudáciou do tonzilárnych lakún biele povlaky, ktoré prekrývajú ich ústie. Zriedkavo vznikajú splývajúce povlaky, ktoré presahujú z mandlí na okolie. Opuch mäkkého podnebia, uvuly a koreňa jazyka spolu s bolesťou sťažujú príjem potravy. Lymfatické uzliny na krku bývajú zväčšené a bolestivé.

Aj iné druhy Angína je infekčné ochorenie, najčastejšie spôsobené bakteriálnou infekciou. Väčšinou ide o infekciu B-hemolytickými streptokokmi, zriedkavejšie spôsobujú angínu stafylokoky, pneumokoky, haemophilus influenzae, zmiešaná flóra. Okrem baktérií môžu byť prítomné aj vírusy. Infekcia herpetickým vírusom sa nazýva herpangína. Stanoviť diagnózu angíny je väčšinou pomerne jednoduché, avšak pri netradičnom priebehu musí lekár myslieť aj na iné ochorenia ako je napríklad peritonzilárny absces, zriedkavejšie typy angín či nádor mandle. Samostatnou skupinou sú angíny, ktoré vznikajú pri iných ochoreniach – šarlach, záškrt, chrípka či ochorenia krvi. Angína je spolu s výrazne zväčšenými krčnými lymfatickými uzlinami súčasťou obrazu infekčnej mononukleózy. Pri infekcii niektorou z húb hovoríme o mykotickej angíne.

Antibiotická liečba Angína sa lieči antibiotikami. Prvou voľbou je častokrát penicilín, pri alergii naň sú to iné antibiotiká. Dôležitý je pokojový režim, kašovitá strava, zvýšená hygiena dutiny ústnej a hltana, kloktadlá. Z liekov preparáty proti bolesti a lieky na zníženie teploty (pokiaľ je nad 38 stupňov Celzia), je možné zvážiť aj lokálnu liečbu antibiotikami. Pri adekvátnej liečbe angína odznieva spravidla do jedného týždňa. Náchylnejší jedinci môžu mať angínu niekoľkokrát ročne, častokrát v prechodnom období na jar a na jeseň. Minimálne tri angíny v roku aspoň dva po sebe nasledujúce roky sú jedným z kritérií, pri ktorých možno odporučiť vybratie podnebných mandlí. MUDr. Miroslav Tedla

PORADNA

1PSBEFOTLP MJFĂ&#x2021;FCOĂ&#x201A; TUBSPTUMJWPTÂ&#x2C6; W LPOUSPMF BMLPIPMV Poradenstvo v oblasti prevencie uĹžĂvania alkoholickĂ˝ch nĂĄpojov vykonĂĄvajĂş organizĂĄcie pĂ´sobiace v rezorte ĹĄkolstva, zdravotnĂctva a sociĂĄlnych vecĂ.

rezorte ĹĄkolstva pĂ´sobĂ sieĹĽ pedagogicko-psychologickĂ˝ch poradnĂ, kam patria aj centrĂĄ vĂ˝chovnej a psychologickej prevencie. V oblasti sociĂĄlnych vecĂ pĂ´sobili centrĂĄ poradenskopsychologickĂ˝ch sluĹžieb. V rezorte zdravotnĂctva existuje sieĹĽ zariadenĂ, ktorĂŠ sa venujĂş poskytovaniu poradenstva, predovĹĄetkĂ˝m sĂş to poradne ochrany a podpory zdravia na regionĂĄlnych Ăşradoch verejnĂŠho zdravotnĂctva, ktorĂŠ v rĂĄmci nadstavbovĂŠho poradenstva poskytujĂş poradenstvo prevencie drogovĂ˝ch zĂĄvislostĂ. Poradenstvo a pomoc vykonĂĄvajĂş mnohĂŠ mimovlĂĄdne organizĂĄcie a organizĂĄcie pĂ´sobiace v oblasti resocializĂĄcie abstinujĂşcich od alkoholu. V tomto smere treba zdĂ´razniĹĽ, Ĺže oblasĹĽ poradenstva a lieÄ?by sa v procese starostlivosti o zĂĄvislĂŠho prelĂna a veÄžakrĂĄt je zloĹžitĂŠ rozlĂĹĄiĹĽ, Ä?o povaĹžujeme za poradenstvo a Ä?o patrĂ do lieÄ?by. PriÄ?om lieÄ?bu podÄža kritĂŠriĂ mĂ´Ĺžu vykonĂĄvaĹĽ iba zdravotnĂcki pra-

covnĂci, ktorĂ spÄşĹ&#x2C6;ajĂş prĂsluĹĄnĂŠ kritĂŠriĂĄ a podÄža ĹĄtandardov a odbornĂ˝ch usmernenĂ. ZdravotnĂĄ starostlivosĹĽ zahĹ&#x2022;Ĺ&#x2C6;a prevenciu, dispenzarizĂĄciu, diagnostiku, lieÄ?bu, biomedicĂnsky vĂ˝skum, oĹĄetrovateÄžskĂş starostlivosĹĽ a pĂ´rodnĂş asistenciu. OblasĹĽ ĹĄpecificky zameranĂŠho poradenstva sa v zmysle prĂĄvnych noriem spomĂna v zĂĄkone Ä?. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejnĂŠho zdravotnĂctva, ktorĂŠ poskytujĂş orgĂĄny verejnĂŠho zdravotnĂctva.

KomplexnĂ˝ problĂŠm ZĂĄvislosĹĽ od alkoholu je potrebnĂŠ vnĂmaĹĽ komplexne, pretoĹže ju podmieĹ&#x2C6;uje rad faktorov, naprĂklad osobnostnĂ˝ch, genetickĂ˝ch, sociĂĄlnych a viacerĂ˝ch Ä?alĹĄĂch. Vo vĹĄeobecnosti poznĂĄme ĹĄtyri fĂĄzy lieÄ?by: kontaktaÄ?nĂĄ fĂĄza pozostĂĄva z diagnostiky zĂĄvislosti a inĂ˝ch faktorov. Pacientovi sa ozrejmuje jeho situĂĄcia a stav, motivuje sa k lieÄ?be, informuje sa o jej postupoch a cieÄžoch. LieÄ?ba pacientov

so zĂĄvislosĹĽou sa vykonĂĄva na zĂĄklade ich vlastnĂŠho rozhodnutia okrem prĂpadov, kedy lieÄ?bu nariaÄ?uje sĂşd. detoxikaÄ?nĂĄ fĂĄza pozostĂĄva z intenzĂvnej farmakoterapie a abstinencie od alkoholu. TrvĂĄ niekoÄžko dnĂ aĹž tĂ˝ĹždĹ&#x2C6;ov. Lieky, ktorĂŠ sa pouĹžĂvajĂş pri lieÄ?be alkoholovej zĂĄvislosti, sa rozdeÄžujĂş do ĹĄtyroch skupĂn: 1. farmakĂĄ zniĹžujĂşce tĂşĹžbu po alkohole, 2. farmakĂĄ s averzĂvnymi ĂşÄ?inkami, 3. farmakĂĄ zmierĹ&#x2C6;ujĂşce abstinenÄ?nĂŠ prejavy, 4. farmakĂĄ zmierĹ&#x2C6;ujĂşce psychiatrickĂŠ komplikĂĄcie. odvykacia fĂĄza mĂĄ za cieÄž preruĹĄiĹĽ vzĹĽah k nĂĄvykovej lĂĄtke. V tejto fĂĄze sa aplikujĂş lieky s prevaĹžne averzĂvnymi ĂşÄ?inkami a zĂĄroveĹ&#x2C6; psychoterapia. rehabilitaÄ?nĂĄ fĂĄza mĂĄ byĹĽ vĹždy sĂşÄ?asĹĽou lieÄ?by. TĂĄto fĂĄza zahĹ&#x2022;Ĺ&#x2C6;a ĹĄportovĂŠ a relaxaÄ?nĂŠ aktivity, ĂşÄ?asĹĽ na prĂĄci klubov abstinentov a inĂ˝ch svojpomocnĂ˝ch organizĂĄciĂ.

Farmakoterapia Vo všeobecnosti môžeme liečbu alkoholizmu pomocou farmakologických prípravkov zhrnúť do nasledujúceho prehľadu: 1. Farmakoterapia: odvykacieho stavu bez delíria (trankvilizéry), farmakoterapia odvykacieho stavu s delíriom (clomethiazol, atypické neuropletiká a trankvilizéry. 2. Farmakoterapia následkov: somatických (hepatoprotektíva, antiulceróza) psychiatrických a) Alkoholická halucinóza (incisívne, prípadne atypické neuroleptiká) b) Alkoholická žiarlivosť (incisívne, prípadne atypické neuroleptiká) c) Alkoholická demencia (nootropiká) d) Depresívne stavy – primárne (antidepresíva) Súbežné (antidepresíva) Sekundárne (niekedy antidepresíva). 3. Farmakoterapia komorbidity - liečba sa riadi rovnakými pravidlami ako v tých prípadoch, kedy je komorbidná porucha základnou diagnózou, problémom však ostáva vzájomné prepojenie liečby tejto duševnej poruchy so štandardnou režimovou liečbou závislostí, pričom otázka príčiny a následku je často neriešiteľná). 4. Averzívna terapia 5. Farmakoterapia závislosti na alkoholu v užšom slova zmysle (anticravingové lieky).

Psychoterapia Jednou z hlavných metód liečby alkoholizmu je psychoterapia. Obsah psychoterapie je pri závislosti od alkoholu zameraný na zmenu postojov, na riešenie emotívnych a interpersonálnych problémov a konfliktov, na pokusy o reštitúciu osobnosti, na zmenu životného štýlu a hodnotového systému. Päť vlastností psychoterapie: 1. Príprava rozhodnutia skončiť

so závislosťou predstavuje jeden z najdôležitejších krokov, ktoré vedú k rozhodnutiu skončiť so závislosťou. Úlohou psychoterapie je pomôcť objasniť pacientovi a nájsť vnútorné zdroje motivácie k životnému štýlu bez alkoholu. Nácvik zručností k zvládaniu rôznych situácií predstavuje prostriedok k zvládaniu situácií, nálad, pozitívnych a negatívnych pocitov, ponuku alkoholu od vrstovníkov a podobne. Nácvik zručností je prípravou na život bez alkoholu jednak ako prevencia relapsu a jednak k stotožneniu sa s novými požiadavkami a reakciami vonkajšieho prostredia. Zmena situácií, ktoré poskytujú posilnenie odmenou namiesto užívania alkoholu. Jedinec počas užívania alkoholu trávil veľa času jeho konzumáciu a zamestnanie slúžilo jedincovi len ako prostriedok na získanie peňazí na kúpu alkoholu. Po liečbe je pacient v novej situácii, potrebuje zaplniť čas, ktorý mu vznikol a terapia pomáha pacientovi nájsť staré, dávno zabudnuté, alebo nové formy a spôsoby trávenia voľného času. Podpora zvládania nepríjemných afektov slúži ako prostriedok prevencie zlyhania. Prostredníctvom psychoterapeutických techník sa pacient učí identifikovať, rozlišovať a zvládať nepríjemné afekty a nálady a hlavne hľadať príčiny týchto pocitov. Terapia pomáha pri vyjadrovaní emócií. Zlepšovanie medziľudských vzťahov a posilňovanie sociálnej podpory má ochranný efekt na pacienta. Úlohou po liečbe je úplne alebo čiastočné obnovenie vzťahov. Dôležitú úlohu má aj podporná sieť svojpomocných skupín, ktorej činnosť pomáha aj pri ozdravovaní rodín závislých. PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH

Od najbližšieho čísla pripravujeme pre vás novú pravidelnú rubriku Poradenstvo pri odvykaní od fajčenia. Na vaše otázky, ktoré môžete zasielať e-mailom na bedekerzdravia@ bedekerzdravia.sk alebo na adresu vydavateľa, bude odpovedať PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH.

PSYCHOLÓGIA ,PNVOJLBÇOÉ [ÂWJTMPTUJ Závislostné správanie, ktorým označujeme látkové a nelátkové závislosti, patrí medzi tzv. sociálnopatologické javy. Tak, ako sa mení a vyvíja spoločnosť, v ktorej žijeme, mení sa aj spektrum tzv. sociálnopatologických javov, ktoré sú jeho neželateľnou súčasťou.

zmenám dochádza nielen v oblasti tzv. drogových závislostí (napr. módnosť niektorých psychoaktívnych látok), ale zmenami je poznačená aj oblasť závislostí nelátkovej povahy. Ako príklad možno uviesť prudký rozvoj nových tzv. komunikačných závislostí v súvislosti s rozvojom technických vymožeností (mobilné telefóny, počítače či internet). Patologický vzťah k internetu a počítačom má analógiu v 6 znakoch (diagnostických kritériách), prostredníctvom ktorých vymedzujeme akúkoľvek (látkovú i nelátkovú) závislosť: 1. znak: silná túžba, alebo nutkanie, tzv. baženie (angl. craving) 2. znak: problémy v sebaovládaní, 3. znak: odvykací stav, 4. znak: vzrast tolerancie, 5. znak: postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov a koníčkov, 6. znak: pokračovanie aj navzdory zjavným škodlivým následkom.

Návykové spávanie vo vzťahu k počítačom zaraďujeme medzi návykové a impulzívne poruchy (teda do tej istej skupiny ako patologické hráčstvo alebo patologické nakupovanie).

Závislosť na internete Pre tento sociálnopatologický jav dodnes nie je ustálená jednotná terminológia. Pre jeho označenie sa používajú odlišné názvy ako napríklad závislosť na internete alebo aj problémové používanie internetu. Odborníci závislosť na používaní internetu definujú ako také používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické, sociálne, pracovné alebo školské komplikácie. Všeobecne sa v odbornej literatúre tieto riziká rozdeľujú do 4 skupín: 1. kariéra (štúdium a zamestnanie): napr. zhoršenie prospechu a zameškané vyučovacie hodiny v dôsledku užívania internetu do neskorých nočných hodín. U pracujúcich ľudí sa nadmerné trávenie času na internete prejavuje v zníženej pracovnej efektivite 2. duševné zdravie a sociálne vzťahy: napr. zvýšená depresivita, negatívny dopad na medziľudské vzťahy, ktoré potom vedú k samote a k sociálnej izolácii 3. telesné zdravie: napr. zhoršenie zraku, narušenie cyklu spánok bdenie v dôsledku spánkovej deprivácie, bolesti ramien, chrbta, hlavy, rúk a prstov a pod. 4. finančné straty: napr. v súvislosti s opakovanými inováciami softwarového a hardwarového vybavenia počítača, či platenia množstva peňazí za užívanie internetových služieb a pod.

Chat – záplata na komplexy Chat je jednou z oblastí, pri ktorej psychológovia už pár rokov upozorňujú na jeho vysoký potenciál rizika smerom ku vzniku závislosti. Riziko predstavuje najmä pre ľudí, ktorí majú problémy v reálnych sociálnych vzťa-

hoch. Pri chatovaní môžu všetky svoje handicapy zakryť. Komunikácia cez internet poskytuje veľa času na premýšľanie nad odpoveďou, zámerné vyhnutie sa odpovedi a pod. Odborníci varujú, že práve možnosť získať ľahko novú identitu podľa svojho želania je pre mnoho ľudí lákadlom, ktorému len veľmi ťažko odolávajú. Ozajstný problém však nastáva vo chvíli, keď na internetovej sieti začneme hľadať záplatu na vlastné problémy a pobyt v chatovacích miestnostiach sa pre nás stane únikom z reálneho sveta. Hoci diagnóza závislosti na internete a chate zatiaľ nebola oficiálne zaradená do diagnostických tabuliek, za zmienku ostáva, že napríklad v Nemecku už existuje klinika špecializovaná na liečbu tohto typu závislosti a v USA funguje obdoba anonymných alkoholikov, skupinová terapia pre osoby závislé na internete. Paradoxne, poradenstvo pre nich je dostupné práve na internete. Odborná literatúra rozdeľuje problémové užívanie internetu do piatich základných kategórii: a) závislosť na virtuálnej sexualite, ktorá sa prejavuje kompulzívnym používaním webových stránok s pornografickým obsahom b) závislosť na virtuálnych vzťahoch má zasa podobu nadmerného venovania sa online vzťahom c) internetové kompulzie, medzi ktoré patrí napr. hranie online počítačových hier či internetové nakupovanie d) preťaženie informáciami, kam môžeme zaradiť nadmerné surfovanie na internete alebo hľadanie v online databázach e) závislosť na počítači, ktorou najčastejšie označujeme nadmerné hranie počítačových hier.

Mobil ako náhrada osobného kontaktu Aj problémové užívanie mobilného telefónu patrí do oblasti tzv. komunikačných závislostí. Anglickí psychológovia urobili rozsiahly výskum, ktorý sa týkal vzťahu dospievajúcich k ich mobilným telefónom. Asi neprekvapí fakt, že väčšina

adolescentných respondentov prejavovala k svojmu telefónu taký vrelý vzťah, ako by to bola živá osoba. Pri jeho popise volili slová, ktoré bežne používame pri popise niekoho milovaného a neboli schopní bez neho stráviť dlhšiu dobu, než pár minút. Závislosť na mobilnom telefóne, a to nielen na hovoroch, ale aj na textových a obrazových správach patrí medzi ďalšie novodobé fenomény v oblasti závislostí. Ľudia, ktorí touto závislosťou trpia, nie sú schopní vzdialiť sa od svojho mobilu na dlhšiu dobu než je pár minút. Nevypínajú ho ani v noci, cez víkend a neustále ho kontrolujú, či nemajú zmeškaný hovor alebo textovú správu. Spolu s tým, ako sa rozvíja problémové užívanie a postupuje smerom k závislosti sa komunikácia takéhoto človeka minimalizuje iba na styk prostredníctvom telefónu. Odborníci predpokladajú, že príčiny vzniku závislosti na mobilových textových a obrazových správach môžu byť dve: sociálne zábrany, ktoré človeku znemožňujú normálne medziľudské kontakty, nedostatok potvrdenia vlastnej hodnoty od ostatných ľudí. Zjednodušene, ak s niekým telefonicky hovoríme alebo ho prinútime odpovedať na textovú správu, máme k dispozícii očividné potvrdenie toho, že nás dotyčná osoba registruje, a ľahko si to potom môžeme interpretovať ako potvrdenie vlastnej hodnoty. Je nanajvýš známou a výskumne verifikovanou skutočnosťou, že práve mladí ľudia tvoria cieľovú skupinu, ktorej musí byť venovaná permanentná pozornosť v súvislosti s primárnou prevenciou tzv. látkových (drogových) i nelátkových závislostí. Platí, že predovšetkým mladí ľudia vo veku od 13 do 20 rokov sú veľmi rizikoví a pravdepodobnosť kontaktu či experimentu s látkovými aj nelátkovými závislosťami je práve u nich veľmi vysoká. Novodobý fenomén tzv. komunikačných závislostí však číha na ľudí všetkých vekových kategórií. PhDr. Ingrid Hupková, PhD., psychologièka, psychoterapeutka. Zoznam pou itej a citovanej literatúry je k dispozícii u autorky.

PSYCHOLÓGIA &NQBUJB BLP

TÙÇBT UFSBQJF

red Zimring, americký psychológ, predstaviteľ tzv. tretej sily v psychológii – humanistickej psychológie, v tejto súvislosti hovorí o tzv. objektívnom a subjektívnom prežívaní. Domnieva sa, že: „Naša spoločnosť, kultúra je veľký stroj, ktorý zdôrazňuje naše fungovanie vo svete ako fungovanie objektov. To znamená, že naša kultúra zdôrazňuje, čo máme robiť alebo čo by sme mali robiť, ak chceme byť úspešní, aké množstvo vzdelania máme mať, ak chceme byť úspešní a rovnako zdôrazňuje, ako máme pôsobiť na svet, ak chceme dosiahnuť účinok. A podobne naša kultúra odrádza od subjektívneho fungovania. Subjektívne fungovanie je nazerané ako niečo, čo stojí v ceste objektívnemu úspechu. Ako výsledok toho, že naša kultúra nás zdôrazňuje ako objekty a nie ako subjekty je, že naše prežívanie je zažívaním na objektívnom a nie na subjektívnom svete.” Ľudia často vyjadrujú sklamanie, nespokojnosť, dokonca až hnev, keď k nim iní pristupujú ako k objektom, ako k číslam alebo k „prípadom“ a keď necítia, že ich druhá strana vníma ako živých ľudí, ktorí cítia a prežívajú. Takýto neosobný a „objektový“ prístup nie je výnimkou ani v ambulanciách lekárov, v nemocniciach a v zdravotníckych zariadeniach. „Objektová hluchota“ je akoby súčasťou spomínaného životného tempa.

Objektové prežívanie Podobne aj samých seba väčšinou prežívame objektovo. Ako keby sme žili na povrchu svojho prežívania a do sveta emócií sa ponárame zriedka, najčastejšie iba vo veľmi intímnych chvíľach a iba s veľmi malým počtom ľudí. Pokladníčka

Životné tempo sa zrýchľuje, ľudia majú málo času, tlak na výkon narastá. Ovplyvňuje to náš každodenný život, hektika sa stáva súčasťou „kultúry“ a prináša aj negatívne javy, ktoré zasahujú do našich životov. v hypermarkete, taxikár, spojovateľka vo firme – títo všetci sú „objektmi“, nezaujímame sa veľmi o to, čo prežívajú a rovnako tak ich nezaujíma naše prežívanie. V krajných prípadoch človek nadobúda hodnotu iba keď podá žiadaný výkon, alebo kúpi predávaný produkt. Sociálni psychológovia vypozorovali, že keď v rozhovore človek cíti, že si ho nevážia, začne zvyšovať intenzitu hlasu a zrýchľovať frekvenciu slov. Okrem toho má tendenciu upozorniť na to, posťažovať sa, prípadne až hnevom vyjadriť svoju nespokojnosť, že je vnímaný „objektovo“ a nie ako cítiaci a prežívajúci jedinec. Ak naozaj vnímame a prežívame sami seba a svoje okolie „objektovo“, tak najpravdepodobnejšie označíme zvýšený hlas ako netrpezlivosť, aroganciu alebo agresivitu. Rozlišovanie a vyhodnocovanie situácie sa deje iba na základe vonkajších prejavov človeka, bez rozpoznania a porozumenia jeho vnútorných dôvodov. Hodnotiaci postoj okolia, ktorý kvalifikuje iba naše vonkajšie prejavy, sa odráža v prežívaní ako neporozumenie, s konečným výsledkom neprijatia. Ak sa vo vzťahoch konfrontuje iba objektové prežívanie, nikdy nemôže nastať porozumenie, pretože nie je priestor na reálnu prezentáciu skutočných motívov.

Prežívať to, čo sa deje Subjektové prežívanie, a teda vnímanie svojho cítenia, svojho účelu a významu svojho bytia znamená, že sa vytráca dôvod na napätie a obavy z toho,

že nie sme alebo nebudeme počutí, vytráca sa pocit kontroly a riadenia zvonka, inými objektmi. Pekne to vyjadruje budhizmus: „nepremýšľame o tom, čo sa deje, ale žijeme to, čo sa deje“ (humanistická psychológia hovorí o „tua-teraz“ bytí). Ak sa napr. chystáme na nejaký rozhovor, tak neuvažujeme iba o slovách, ale na rozhovor sa chystáme celkovo, predstavujeme si, čo sa asi bude diať, aká bude nálada, čo ten druhý povie a urobí. Vo svojej mysli si urobíme akýsi „encounter“ (podľa humanistickej psychológie – stretnúť sa v spoločnom porozumení a pochopení. Odtiaľ pochádza napr. aj hnutie tzv. encounterových skupín ako azda najefektívnejšieho vzdelávania a prípravy na prácu s ľuďmi). Je to situácia, keď prežívame sami seba a aj toho, s kým sa na rozhovor chystáme, pretože zohľadňujeme svoje prežívanie, potreby a emócie a aj emócie a potreby druhej strany. Je to stav, kedy človeka, situáciu, alebo jav vyhodnocujeme na základe svojho vnútorného prežívania a to nám poskytuje nespochybniteľné vedomie reality.

Empatia – schopnosť vcítiť sa Väčšina ľudí má o sebe mienku, že sa vedia vcítiť do prežívania iných, že sú empatickí, no napriek tomu stúpa počet rozvodov, stúpa agresivita v spoločnosti... Ako je to možné, keď sme všetci empatickí? Nie sú stúpajúca agresivita a nespokojnosť dôsledkom práve toho, že ľudia nie sú „počutí“, že okolie sa nedokáže vcítiť do ich preží-

vania a do ich subjektového sveta? Objektové vnímanie sveta je frustrujúce a frustráciu zvyšuje práve to, že nie sme vnímaní ako cítiaci ľudia, ale ako objekty. Empatia (niekedy sa nazýva aj aktívne počúvanie) je veľmi silným prostriedkom, pomocou ktorého môžeme pomôcť ľuďom rozvíjať ich vlastné subjektové prežívanie. Empatia znamená pristupovať k inému človeku bez akejkoľvek predstavy, resp. myšlienky o tom, aký je alebo bude jeho problém. Ľudia sa mylne domnievajú, že empaticky počúvať znamená zisťovať pozadie toho, čo druhý hovorí, aké sa za tým skrývajú pocity. Fred Zimring hovorí: „na to, aby sme boli empatickí, nemusíme porozumieť príbehu osoby, ale vzťahu, ktorý tá osoba k príbehu má. Naša empatia funguje najlepšie vtedy, keď sa snažíme porozumieť tomu, čo osoba hovorí o svojej situácii, o modeli sveta, ktorý má...“

Sú lekári empatickí? Empatia znamená dostať sa do prítomného „tu-a-teraz“ procesu, ktorý prebieha v danom človeku. Platí to aj vo vzťahu lekár – pacient. Lekár môže odstrániť svoju „hluchotu“ a zvýši svoju mieru empatie, keď prestane pacienta vnímať ako „prípad“, a keď sa z pozície autority a odborníka presunie do pozície cítiaceho človeka vnímajúceho strachy, obavy, pochybnosti a všetky ostatné prejavy emócií. Empatia je tvorivý proces, otváranie sa svetu toho druhého človeka. Zušľachťuje vzťahy a robí bytie pacientov dôstojnejšie. V procese terapie má empatia svoje nezastupiteľné miesto. Ak pacient odchádza od lekára s tým, že sa cítil ako subjekt, že cítil partner-

ský postoj lekára a jeho porozumenie, významnou mierou sa vnútorný pokoj podieľa aj na úspechu, efektivite, rýchlosti aj kvalite terapie a dokonca aj na tom, že lekár si buduje svoju dobrú povesť. Empatia nie je práve najsilnej-

šou stránkou mnohých lekárov a pri množstve práce, ktorou sú zavalení, nie je jednoduché uvedomiť si jej potrebu. Navyše, viacerí lekári často ani nevedia, ako vlastne svoju empatiu vybrusovať a ako ju zvyšovať. Ale to už je iná kapitola ... PhDr. ¼udovít Dobšoviè Mgr. Lívia Bekö Inštitút psychoterapie a socioterapie

MEDICÍNA

"K MFLÂS NÂ QSÂWP OB ÙOBWV "MFCP LPÆLP IPEÍO WZESåÍ MFLÂS QSBDPWB

astou reakciou nielen pacientov je nezmyselná argumentácia, že lekár v podstate nemá právo na únavu, lebo je viazaný Hippokratovou prísahou. Ako vôbec môže niekto, kto prisahal toľkým gréckym bohom trpieť takým prízemným stavom ako je únava... píše sa na tematickej internetovej stránke www.unavenylekar.cz? Práve v susednej Českej republike nie tak dávno vznikla oprávnená iniciatíva obhajujúca právo lekárov na únavu, ktorej hlavné aktivity sú sústredené pod zaujímavý internetový portál www.unavenylekar.cz. Vtipnou paralelou s aktuálnou situáciou je hodinový ciferník s osemdesiatkou odzrkadľujúci realitu, že počas pohotovosti trávi lekár v práci až 80 hodín, od piatkového rána do pondelka dopoludnia v podstate bez oddychu. Hlavné heslo tejto mediálnej kampane bežiacej od roku 2007 vystihuje výrok: „Unavený a prepracovaný lekár je reálne riziko pre pacienta.“ Za iniciatívou stojí Lékařský odborový klub – Svaz českých lékařů (LOK-SČL), ktorý požaduje viacero zmien od odstránenia ekonomickej závislosti lekára na nadčasovej práci, cez zabezpečenie dostatočného oddychu lekára až po intenzívne riešenie situácie v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva. Situácia je rovnako aktuálna v susednej Českej republike, ako aj v slovenskom zdravotníctve. K téme sa vyjadrujú: Lukáš Velev, místopředseda LOKSČL a Slovenská lekárska komora (SLK). -jp-

Zdroj: www.unavenylekar.cz

Pacientov, ktorí sa sťažujú na nedostatok empatie a ľudského porozumenia zo strany lekárov je stále dosť. Zamysleli sme sa však niekedy nad tým, že príčinou môže byť extrémna únava lekára, ktorý má za sebou celovíkendovú pohotovosť?

5BCV P LUPSPN TB OFIPWPSÍ Zatiaľ čo o rôznych odboroch zdravotníckej a lekárskej práce už toho bolo napísaného veľa, o režime práce v nemocniciach sa akosi nič nepíše ani nehovorí. Dôvod je pochopiteľný. Popri spôsobe financovania je to snáď najkomplikovanejšia téma a pre nezúčastnených aj ťažko pochopiteľná.

Fastfoodový režim práce lekára Každý lekár vie, že vysvetliť vlastnej rodine systém práce a služieb je veľmi ťažké, a preto skôr či neskôr na tieto snahy rezignuje. Naozaj je takmer nemožné vysvetliť niekomu, že je „normálne“ pracovať 32 hodín nonstop a nie je výnimočné pracovať 48 aj 72 hodín nepretržite, s minimálnym od-

dychom, ktorý navyše nie je možné nijako zaručiť. Taký je obvyklý režim práce lekára v nemocnici. Lekári tak mesačne odpracujú okolo 100 – 120 hodín nadčasovej práce, čo je pri 160 hodinovej bežnej pracovnej dobe takmer jej dvojnásobok.

Nemocnica – pracovisko „opilcov“ Lekár absolvuje 6 – 8, i viac, zmien, ktoré začínajú jeden deň o 7.00 a končia nasledujúci deň o 15.30. Cez víkend je tento interval ešte horší. Nasledujúci deň po takejto zmene je lekár veľmi unavený, ťažko sa sústredí a nedostatok invencie doháňa rutinou. Veľa kolegov má po neprespanej noci pocit eufórie, neprimeranej psychickej kondícii, pocit podráždenosti a nervozity. Existujú seriózne štúdie, zaoberajúce sa stavom ľudí po spánkovej deprivácii (nedostatku), ktoré

zistili, že nevyspatý človek má podobné reakcie ako ľahko až stredne opitý človek. S nadhľadom teda možno povedať, že v mnohých nemocniciach sa denne „potáca“ 10 – 20 lekárov doslova „opitých“ prácou. Akokoľvek je táto predstava úsmevná, je potrebné si uvedomiť, že takýto stav predstavuje výrazné bezpečnostné riziko. Je zaujímavé, že pokiaľ opitému človeku zakazuje zákon šoférovať, na druhej strane mu pokojne dovolí viesť zložitú chirurgickú operáciu. Naviac je zákonodarca hrdý, ako elegantne vyriešil nedostatok lekárov v krajine. Ako sa cíti človek, ktorý vie, že v najbližších 32 hodinách nebude spať, bude vystavený obrovskému tlaku a potrebe vyhodnotiť stav ťažkostí svojich pacientov, rozhodnúť sa, včas indikovať a bezchybne urobiť výkon? Následne je ťažko ospravedlniteľné, ale ľudsky pochopiteľné, že lekár môže mierne pokarhať pacienta, ktorý ho obťažuje banálnym problémom.

Umenie kompromisu Neústretovosť a hostilita lekárov sú tak často len prejavom obrovského stresu, ktorí musia zvládať. Nadčasová práca sa stáva závažným pracovnoprávnym, bezpečnostným a taktiež etickým problémom. Mzdové a platové pomery v zdravotníctve s obrovským objemom nadčasovej práce počítajú a lekára k tejto práci viac-menej nútia bez možnosti výberu. Jedinou cestou, ako začať rozmotávať celý rad problémov nahromadených v zdravotníctve, je zbaviť lekárov ekonomickej závislosti na nadčasoch a následne obmedziť počet lekárov v službách, aspoň tých na „plný úväzok“. Je to určité obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ale za rozumnú cenu. To, čo získame je oddýchnutý lekár, schopný vykonať aj najkomplikovanejší výkon, ale taktiež lekára schopného empatie a profesionálnej komunikácii na ľudskej úrovni s chorými. Nie nadarmo sa predsa hovorí, že v živote je vždy niečo za niečo. Z uvedených dôvodov vznikla aj kampaň „unavený lekár“ s cieľom popularizovať a otvoriť tému, ktorá je v mnohých krajinách dlhodobým tabu. L. Velev, podpredseda LOK-SÈL

/FEPSJFãFOÜ QSPCMÉN Konštatovať niečo o problematike nadčasovej práce lekára (t. j. o nočných službách nasledujúcich po normálnej dennej 8 hodinovej práci, celodenných službách v sobotu, v nedeľu a cez sviatky, o tzv. 24-hodinovkách, bez potrebného relaxu a oddychu, o množstve nadčasových hodín za jeden mesiac) vynáša na povrch základný problém – absolútne nekorektný systém odmeňovania lekára za jeho odvedenú prácu. Tento evergreen pochádza ešte z čias socializmu a v dnešnej dobe je neustále riešený a stále nedoriešený. Hodinová mzda lekára a k tomu množstvo teórií, návrhov, legislatívnych noriem s minimálnym efektom... Nadčasová práca, i keď nedostatočne hodnotená, sa tak stala ďalším spôsobom ako si „navŕšiť“ mesačný príjem a pre úradných štatistikov výborne skresľovala oficiálne priemerné zárobky lekárov. Jej hodnotenie je však v mnohých prípadoch pod normálnu úroveň. Pri probléme sa na povrch vynára ešte jeden závažný fakt a bolestivé miesto – lekár po službe musí naďalej pracovať v dennej prevádzke, čiže pracuje bez dostatočného oddychu, čo môže vyvolať množstvo negatívnych reakcií v správaní, ale aj v práci lekára. Pre pacienta tak vzniká obrovské riziko, o ktorom sa stále málo hovorí. Riziko je to však aj pre samotného lekára a pre jeho prax. Zabúda sa i na rodinu lekára, ktorá taktiež trpí. Nastupuje ukážkový únavový syndróm a syndróm vyhorenia.

Kto nesie zodpovednosť? Určité pozitívne zmeny v organizovaní nadčasovej práce už v nemocniciach nastali, no aj tie narážajú na personálne problémy. Prečo mnohé nezdravotnícke profesie s nočnou prevádzkou dbajú na voľno pred a po nočnej zmene, aby nedošlo k porušeniu zákona, k ohrozeniu okolia a osôb, len v zdravotníctve sa na túto zákonom stanovenú požiadavku akosi zabúda? Prepracovanosť lekára predsa nemôže byť kompenzovaná profesionalitou a rutinou prácou lekára. Bolo by zaujímavé, keby ten, kto nariadi službu v takomto systéme preberal aj akúkoľvek zodpovednosť za výkon lekára v nadčasovej práci. Nový Zákonník práce tejto problematike taktiež nepridal, obzvlášť ak máme nedostatok lekárov, z ktorých je veľká časť v staršom veku a mladí lekári bez atestácie nemôžu vykonávať nočné služby.

Ako ďalej Riešením nelichotivej situácie sú: jasná a konkrétna reorganizácia hodnotenia práce lekára v zmysle oprávnených mzdových požiadaviek (z toho vyplývajúce hodnotenie aj nadčasovej práce), reálny a efektívny manažment práce lekára ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hlavne v oblasti nadčasovej práce, bez rozdielu či je to v nemocnici alebo na obvode. Konštatovanie, že nemáme peniaze na zabezpečenie tejto činnosti, alebo prijímanie rôznych krátkodobých opatrení často politického rázu, vyvoláva otázku, či nám na druhej strane nezáleží na kvalite vlastného zdravia... Doín

MEDICÍNA ,SWOÉ EPãUJÇLZ W TMVåCÂDI TUPNBUPMÓHJF Plne funkčný a anatomický vyhovujúci chrup je významným faktorom z hľadiska výživy organizmu, spoločenského a životného uplatnenia. Zlý stav chrupu našej populácie súvisí aj s rôznymi ochoreniami, ktoré spôsobujú nedostatok kostného tkaniva.

ri chirurgickej liečbe chorôb spojených s deficitom kosti sa používajú metódy „tkanivového inžinierstva“, riadená tkanivová a kostná regenerácia. Môžu sa uplatniť v mnohých oblastiach stomatológie, ako napríklad mukogingiválna, dentolaveolárna chirurgia a implantológia, v maxilofaciálnej chirurgii.

Trombocytový koncentrát a terapia kostných defektov Trendom je použitie plazmy bohatej na trombocyty (Platelet rich plasma, trombocytový koncentrát, PRP). Asi jednu polovicu celkového objemu krvi tvorí krvná plazma. Plazma je tekutina žltkastej farby, obsahujúca až 90 percent vody. Okrem vody obsahuje anorganické látky (rôzne soli) a organické látky, ako sú bielkoviny, hormóny, vitamíny, žlčové farbivá a niektoré dusíkaté látky. Trombocyty sú nepravidelné bezjadrové útvary. Tvoria sa v červenej kostnej dreni. Sú veľmi krehké a ľahko sa lámu. Množstvo trombocytov v 1 μl krvi kolíše okolo 150 000 až 350 000. Plazma bohatá na krvné doštičky je netoxická a bez imunitnej reakcie a obsahuje trojnásobné množstvo trombocytov v porovnani s krvou. Špecifické štúdie identifikovali minimálne tri dôležité rastové faktory v alfa granulách trombocytov a to od

trombocytov odvodený rastový faktor (PDGF), transformujúci rastový faktor p1 (TGF- p1) a transformujúci rastový faktor p2 (TGF- p2). Ďalšie štúdie dokumentujú prítomnosť inzulínu ako rastového faktora I (IGF-I), vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGF) a epiteliálneho rastového faktora (EGF). Zvýšenie hladín týchto faktorov vedie k zlepšeniu novotvorby kosti a zároveň urýchľuje hojenie mäkkých tkanív v okolí kosti. Trombocytový koncentrát sa získava separáciou buniek autológnej (vlastnej) krvi pacienta v separátore tesne pred chirurgickým zákrokom. Po zaistení žilového prístupu sa odoberá cca 350 – 500 ml krvi. Podľa použitej metódy trvá úkon cca 10 – 30 minút.

Prínos pre pacienta Viaceré klinické štúdie jednoznačne preukázali zvýšenie terapeutického efektu chirurgických zákrokov pri použití doštičkového koncentrátu. Sú prínosom pre pacienta z hľadiska skrátenia doby hojenia a práceneschopnosti, miernejších pooperačných komplikácií. Použitie PRP výrazné zlepšuje subjektívny pooperačný stav pacienta (menší opuch, menšie bolesti), urýchľuje hojenie mäkkých tkanív a tvorbu nového kostného tkaniva. Pomocou RTG diagnostiky boli posudzované kostné štepy ako zrelšie v porovnaní s reálnou dĺžkou hojenia, čo umožňuje včasnú funkciu a možnosť skoršieho zaťaženia.

Taktiež stimuluje tvorbu ciev v mieste operačnej rany, podporuje syntézu kolagénu, zvyšuje pevnosť regenerovaného tkaniva, pôsobí hemostaticky (znižuje pooperačné krvácanie), urýchľuje depozíciu extracelulárnej matrix, a tým aj uzáver rany, zmenšuje veľkosť jazvy. Veľkou indikačnou skupinou sú pacienti, ktorí tradične preukazujú slabšiu úroveň kostnej regenerácie: seniori, pacienti s osteoporózou, pacienti s diabetes mellitus (cukrovka), pacienti po rádioterapii. Kontraindikáciou k odberu a použitiu trombocytového koncentrátu je znížený obsah doštičiek v krvi (trombocytopenia), zistené a liečené anémie (znížené množstvo červených krviniek), progresia onkologického ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia (akútne infarkty, náhle mozgové cievne príhody, nestabilná angina pectoris, niektoré srdcové chyby), porucha funkcie doštičiek, akútna infekcia, tehotenstvo, celkovo zlý zdravotný stav pacienta. Bohužiaľ, v súčasnej dobe nie je PRP úplne pochopená ani plne využívaná všetkými lekármi. Technológia získania koncentrátu musí byť vylepšená, aby umožnila klinickému lekárovi separovať trombocyty rýchlejšie a s väčšími hustotami, a hlavne byť dostupná pre každého lekára. MUDr. Taras Feltsan klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA Bratislava

Tému prináša

"LP TPN TB TUBMB EBSLZOPV LSWJ

Kreativite sa medze nekládli

Na škole sa začalo hovoriť o workshope, ktorý organizuje Slovenský Červený kríž. Zaujala ma hlavne téma darovania krvi. Viem o tom veľmi málo a pritom je to také krásne, ak niekto druhému zachráni život tým, že daroval krv...

ozhodla som sa na workshop prihlásiť, aj keď som nevedela, čo ma tam čaká. Stretli sme sa na ňom viacerí, z rôznych škôl, väčšinou stredných. Konal sa na Územnom spolku Slovenského Červeného kríža, v príjemnom prostredí učebne. Privítala nás pani riaditeľka a jej kolegyne. Na úvod sme dostali do rúk zápisníky a propagačný materiál, ktorý obsahoval informácie o darovaní krvi a činnosti Slovenského Červeného kríža v tejto oblasti. Predstavili sme sa navzájom a povedali sme si naše očakávania zo stretnutia a ďalšej práce. Potom nasledoval úvod workshopu, v ktorom nám bolo povedané, že ak ho absolvujeme, stanú sa z nás aktivisti v oblasti darcovstva krvi (tzv. náborčíkovia), ktorí budú spolupracovať so Slovenským Červeným krížom v náborových aktivitách a v oslovovaní darcov krvi pred kampaňami alebo počas nedostatku krvi v našom meste. To sa mi veľmi páčilo, hlavne preto, lebo ďalšia kapitola workshopu obsahovala základné informácie, ktoré by mal každý náborčík ovládať. V prvom rade nám bol predstavený význam a definícia bezpríspevkového darcovstva krvi a hodnota, úloha darcu krvi o ktorej hovorí Etický kó-

dex darcov krvi. Potom nasledovali štatistiky úspešnosti darovania krvi na našom území, na jej výsledkoch sa v budúcnosti budeme podieľať aj my. Veľmi pútavou formou bola popísaná sociálna motivácia darcov krvi – krv ako posolstvo, ktoré darcovia krvi prenášajú. Potom sme prešli na kampaň, ako jednu z aktivít, ktorou sa motivujú darcovia krvi na to, aby prišli darovať krv. Dozvedeli sme sa, ako sa pripravuje, kto všetko na kampani spolupracuje, aká dôležitá je dobrá propagácia, včasné poskytnutie informácií pre budúcich darcov krvi pred odberom, aké je dôležité komunikovať s odberovými miestami Národnej transfúznej služby SR a hematologicko- transfúznymi oddeleniami nemocníc v rámci prípravy odberov krvi a v neposlednom rade, aká je naša úloha v kampani. Workshop bol o to zaujímavejším, že sme mohli kedykoľvek vstúpiť do diskusie. Na lepšiu predstavivosť postupu pri odbere krvi nám premietli film, kde bol zobrazený priebeh darovania od príchodu na odber krvi až po jeho koniec.

Po filme prišla medzi nás pani doktorka hematologička, ktorá hovorila hlavne o podmienkach darovania krvi, čo by mal všetko darca krvi dodržať, aby jeho krv a aj on boli v poriadku. Naše otázky nemali konca kraja, diskusia bola naozaj zaujímavá. Blížil sa obed, ale aby sme nezaháľali, poobede nás čakali praktické témy, o ktorých nám povedali už vopred, takže sme mali čas si ich premyslieť. Najviac sa mi páčila praktická časť workshopu, počas ktorej sme dostali na riešenie rôzne témy, týkajúce sa jeho prípravy (príprava článku do školského časopisu, príprava rozhlasovej relácie, námet na propagačnú nástenku alebo návrhy na malé ocenenie pre darcov krvi). Všetky naše podnety si pani riaditeľka dôkladne zapísala s tým, že je možné, že sa v budúcnosti použijú ako podklady na prípravu kampane. Okrem najdôležitejšej časti sme si uvedomili aj to, aká je dôležitá komunikácia a spätná väzba medzi aktérmi kampane: školou, darcami, sponzormi... a aké je dôležité jej vyhodnotenie. Z workshopu som odchádzala plná nových informácií, ktoré mi boli podané veľmi pútavou formou a zároveň som si uvedomila, aké sú dôležité. Stala som sa aj dobrovoľníčkou Slovenského Červeného kríža. Určite viem, že chcem v oblasti bezpríspevkového darcovstva krvi pracovať a že raz aj ja chcem byť darkyňou krvi. A viem, že keď kohokoľvek oslovím s tým, aby išiel darovať krv, môže sa ma opýtať čokoľvek, budem mu vedieť poradiť. Som dobrovoľná „náborčíčka” darcov krvi Slovenského Červeného kríža. Soòa Sládeèeková

MEDICÍNA

/FQPEDFÑVKNF ÙTUOV IZHJFOV Oči sú údajne zrkadlom duše, ale čím sú potom ústa? Slováci sa v prípade „vstupnej brány do organizmu“ nemajú čím chváliť. V oblasti zdravia ústnej dutiny, predovšetkým v počte zubných kazov, je Slovensko na predposlednom mieste v EÚ. Za nami nasleduje už len Rumunsko. Čo robiť, aby sme túto nechvályhodnú štatistiku vylepšili?

iacerí z nás vnímajú starostlivosť o ústnu dutinu len ako mechanické a, bohužiaľ, aj čo najkratšie čistenie zubov. Niet divu, že v konkurencii svetových úsmevov vedú národy ako Švajčiarsko so systematickým prístupom k výchove o pravidelnú starostlivosť a prevenciu zubného kazu, s ktorou začínajú už v ranom detskom veku. Zdravé zuby si tak dokážu zachovať po celý život. Po 50–ročnej systematickej fluoridácii aminfluoridom zaznamenali vo Švajčiarsku pokles kazivosti u 12-ročných detí z 9 kazov na jeden! A slovenská súčasnosť? V priemere viac ako 6 kazov u 12- ročných detí!

na intenzívnu fluoridáciu zubov fluoridovým gélom. Do výbavy bojovníka so zubným kazom patrí aj medzizubná kefka, zubná niť či škrabka na jazyk. Podľa odporúčaní hlavnej odborníčky MZ SR pre zubné lekárstvo profesorky Nedy Markovskej treba čisteniu zubov venovať ráno päť a večer i viac minút – večerné čistenie ukončíme výplachom ústnej dutiny ústnou vodou. Nácvik zubnej hygieny by sa mal pestovať už od útleho veku. Dokonca aj mamičky by mali po každom dojčení vytrieť ústočká dojčaťa navlhčeným gázovým tampónom. Do ambulancie zubára by mali rodičia s dieťaťom zavítať už po prerezaní prvého detského zuba.

Piliere ústnej hygieny

Ideálna ústna voda

Aby sme si zachovali zdravý chrup do vysokého veku, musíme dbať na pravidelnú dennú dentálnu hygienu, používanie správnej zubnej kefky a zubnej pasty (najlepšie s obsahom aminfluoridov) a raz týždenne

Trh s ústnymi vodami je v súčasnosti dosť bohatý a umožňuje pestrosť výberu. Napríklad ústne vody s pridanou hodnotou – aminfluoridom, pomáhajú spevňovať zubnú sklovinu a zvyšujú

jej odolnosť. Sú ideálne pre dočistenie problematických častí, na ktoré nedosiahne zubná kefka. Najmä, ak máme zubný strojček či mostík. Málokto však vie, že súčasné používanie zubnej pasty a ústnej vody s aminfluoridom znásobuje účinnosť aminfluoridov – práve vďaka ústnej vode dochádza k posilňovaniu skloviny aj v nedostupných miestach či v blízkosti ortodontických aparátov.

Eliminácia zápachu Pri problémoch s dychom účinné riešenie ponúka novinka – ústna voda meridol HALITOSIS bez alkoholu! Jej aplikácia dvakrát denne znižuje zápach z úst pacientov s problematickým dychom. Účinok sa dostaví ihneď a pri pravidelnom používaní môže tento problém odstrániť úplne. Aminfluorid s fluoridom cínatým, ktoré sú obsiahnuté v ústnej vode meridol HALITOSIS, zuby pred zubným kazom naozaj účinne chránia. -jp-

PSYCHOLÓGIA

4USBDI [ CFåOÜDI WFDÍ "HPSBGÓCJB B QBOJDLÂ QPSVDIB Agorafóbia a panická porucha patria k častým psychickým poruchám. Panická porucha sa vyskytuje asi u 3 percent populácie, agorafóbia u 3 – 6 percent populácie.

be poruchy sú 2 – 3-krát častejšie u žien. Ojedinelý panický záchvat však niekedy v živote zažije viac ako 10 percent ľudí. Pokiaľ sa u človeka objavujú panické záchvaty častejšie a opakovane, hovoríme o panickej poruche. Agorafóbia sa vyskytuje spolu s panickou poruchou veľmi často a vzájomne na seba svojimi prejavmi nadväzujú. Čo spôsobuje tieto dve psychické poruchy doposiaľ presne nevieme. Sú sčasti geneticky podmienené, sú pri nich zmenené funkčné systémy mozgu, sú podmienené aj reálnymi negatívnymi zážitkami v živote, ako bezprostrednými, tak aj dávnejšími; svoj vplyv má aj detstvo.

Strach, fyzická bolesť a obavy Panický záchvat je typický tým, že začína náhle. Prichádza často akoby „z ničoho nič, bez upozornenia“, náhle, v priebehu niekoľkých sekúnd až minút dosiahne maximálnu intenzitu, a obvykle sa končí po 5 – 20 minútach. Niekedy však trvá 1 až dve hodiny. Počas záchvatu pociťuje človek silnú úzkosť, ktorá aj podmieňuje množstvo telesných príznakov: búšenie srdca, zrýchlený pulz, pocity dusenia, sťaženého dýchania, človek obvykle dýcha rýchlo, ale plytko, môže pociťovať tlak alebo bolesť na hrudníku, často sa mu trasú ruky alebo celé telo. Obvyklé je intenzívne potenie, pocit sucha v ústach.

Človek s panickým záchvatom môže mať závrate, pocit že omdlie, odpadne, môže mať strach zo smrti, alebo zo „zbláznenia sa“, zo straty kontroly nad sebou samým. Môže mať pocit, že okolité prostredie je akoby neskutočné, nereálne; alebo že vlastné pocity, myšlienky a prežívanie sú cudzie. Môže mať náhle nutkanie na vracanie, môže mať silné nutkanie na stolicu a močenie, pocity mravčenia tela, návaly tepla alebo chladu. Po odznení záchvatu prichádza pocit únavy a vyčerpania. Panický záchvat obvykle znemožní pokračovať v činnosti, v ktorej človeka zastihol. Väčšinou si aj okolie všimne, že sa niečo deje, že dotyčnému nie je dobre. Aj keď základným príznakom panického záchvat je veľmi silná úzkosť a strach, ktoré ovplyvňujú telesné prejavy počas záchvatu, sú to práve telesné príznaky, ktoré nútia privolať lekársku pomoc.

Je skôr pravidlom, že prvý lekár, ktorý príde s takýmto pacientom do kontaktu, je internista, alebo neurológ. Panic-

ký záchvat môže úplne verne imitovať srdcový infarkt, astmatický záchvat alebo náhle postihnutie centrálneho nervového systému. Až vyšetrenia príslušnými odborníkmi vylúčia telesnú príčinu tohto stavu. Ak ide o panickú poruchu, je na mieste vyhľadať psychiatra, aby sa začala čím skôr liečiť – odkladanie môže viesť ku chronifikácii, zhoršeniu priebehu a nedostatočnej účinnosti liečby. Často sa ľudia s touto poruchou dostávajú k adekvátnej liečbe až po 2 – 3, ale aj viac rokoch. Pri panickej poruche sa postupne rozvíja tzv. anticipačná úzkosť – strach z ďalšieho záchvatu. Panický záchvat je veľmi nepríjemný a často spojený so zážitkami hrôzy. Je teda pochopiteľné, že človek s panickou poruchou sa začne obávať ďalšieho záchvatu: „Kedy príde?... Nebije mi rýchlo srdce?... (pacient si kontroluje pulz...)... Nezačína sa mi točiť hlava?“ Tieto medzizáchvatové obavy a úzkosť sú postupne častejšie a silnejšie, až nakoniec sami môžu panický záchvat vyprovokovať. Tým sa uzatvára bludný kruh.

Dobrovoľná izolácia Agorafóbia sa prejavuje intenzívnym strachom z pobytu na otvorenom priestranstve (námestie, široká ulica, lúka...), ale aj z malých uzavretých priestorov (výťahy, schodištia, čakárne, dopravné prostriedky, podchody...), aj z miest kde je veľa ľudí (obchodné domy, stanice, státie v rade ľudí...). Ľudia s agorafóbiou majú strach zo situácií alebo miest, odkiaľ je sťažený únik (ak by dostali panický záchvat) – kiná, triedy, autobusy, vlaky; alebo majú obavy, že v prípade potreby pomoci alebo panického záchvatu sa im pomoci nedostane (nedostupné miesta, bez telefónu, zostať sám doma alebo v miestnosti... aj masa ľudí môže

byť prekážkou pre príchod pomoci alebo pre únik). Tento strach vedie človeka k tomu, že daným miestam sa „preventívne“ začne vyhýbať. Okruh týchto „zakázaných“ miest a situácií sa postupne rozširuje a obmedzuje život dotyčného (doma aj v práci nechodí výťahom, prestane s partnerom chodiť do kina, s deťmi do parku, nakupovať, v najhoršom prípade nedokáže už opustiť ani vlastný byt).

Liečba dokáže pomôcť Našťastie, panickú poruchu aj agorafóbiu dokážeme účinne liečiť. Liekmi a psychoterapiou. Pri miernejších formách možno skúsiť psychoterapiu, pri vážnejších oboje. Ak nie je dostupný psychoterapeut, alebo nie je čas na psychoterapiu, aj samotné užívanie antidepresív má významný efekt. Súčasné moderné antidepresíva majú minimum nežiaducich účinkov a dobrú účinnosť. Patrí k nim tzv. skupina antidepresív SSRI, ktoré zvyšujú dostupnosť serotonínu v spojeniach nervových buniek v mozgu. K podobným liekom patrí aj venlafaxín. Nie sú to návykové lieky (na rozdiel od benzodiazepínov), nie sú ani tlmivé, naopak, skôr stimulujú a užívajú sa preto ráno. Nevýhodou je, že ich účinok môže nastúpiť až po 4 týždňoch liečby. Niekedy sa na preklenutie tohto obdobia používajú benzodiazepíny, ktoré účinkujú do 30 – 60 minút po podaní, no poruchu nevyliečia, len zmiernia bezprostredne jej príznaky, a hlavne majú riziko vzniku závislosti, ktorá je podobná alkoholovej. Preto by sa nemali podávať dlhodobejšie, viac ako 2 – 3 mesiace. Psychoterapia pozostáva z edukácie – vysvetlenia podstaty poruchy a jej liečby; ďalej z tzv. systematickej desenzitizácie – človek je postupne vystavovaný obávanej situácii, na ktorú si privyká a potom ide k ťažšej (napr. najprv chodí len po dvere obchodu, opakovane, keď úzkosť klesne, ide po pokladňu... do obchodu na 2 minúty, 5 minút, 20 minút...). Počas psychoterapeutických sedení klient testuje svoje negatívne myšlienky a snaží sa naučiť

kontrolovať úzkosť a s ňou spojené telesné pocity. Veľmi účinný je nácvik relaxačných metód – autogénny tréning alebo progresívna svalová relaxácia. Užitočné je pochopenie svojich aktuálnych a minulých vzťahov, ako ovplyvňujú terajšie prežívanie klienta, pochopenie svojho fungovania a svojej úlohy v partnerskom, rodinnom a pro-

fesnom živote. Obvykle sa pri liečbe paniky a agorafóbie používa kognitívne-behaviorálna psychoterapia (KBT, má najviac overených výskumov účinnosti) a psychodynamická psychoterapia. Veľmi účinnou zbraňou v boji proti úzkosti je pohyb. Dôležitejšia je pravidelnosť, než enormný výkon. MUDr. Branislav Mo ovský Psychiatrická klinika FN Trenèín

MEDICÍNA

"K [WJFSBUÂ MJFÇJB

Animálna pomocná terapia (animal assisted therapy – AAT) patrí medzi alternatívne terapie. Poznatky veterinárnej etológie vytvárajú priestor pre uplatnenie AAT ako alternatívnej liečebnej metódy v humánnej medicínskej praxi. Pritom je využívaný vzťah medzi človekom a zvieraťom.

Človek a zvieratá Pri animálnej pomocnej terapii sú využívané fyzické, psychosociálne a emociálne vplyvy na pacienta. Využitie vzťahu medzi človekom a zvieraťom pri pozitívnej psychosociálnej vnímavosti zvierat človekom predstavuje princíp animálnej pomocnej terapie (AAT), za účelom pomocnej liečby niektorých klinických, psychopatologických, psychiatrických, gerontopsychologických, geriatropsychiatrických ochorení a pri resocializačných procesoch. Uplatňujú sa pri tom fyzické, psychosociálne, emocionálne vplyvy na pacienta. AAT je indikovaná v prípadoch, v ktorých zlyhávajú konvenčné liečebné postupy. Vhodná je pri infaustných prognózach (Downov syndróm, autizmus, oligofrénia a i.). AAT je použiteľná aj v pedagogickom a výchovnom procese pri stimulácii psychosociálneho vývinu detí a v neposlednom rade v oblasti psychohygieny človeka.

Formy animálnej terapie Formy animálnej pomocnej terapie sa líšia svojou indikačnou orientáciou: forma sociálna (zviera – spoločník); forma emocionálna (depresia, anxieta); forma haptická (raná ontogenéza); forma vývinová (puberta, adolescencia); forma kompenzačná (komplexy); forma substitučná (senilita); forma nozologická (rôzne klinické diagnózy);

forma reedukačná (problémový jedinec); forma resocializačná (detoxikovaný jedinec); forma motivačná (stimulácia výkonu).

Zviera vhodné pre terapiu Výber zvieraťa pre AAT musí byť vykonaný prísne individuálne, pričom je podmienený diagnózou a radom ďalších kritérií charakterizujúcich pacienta (vek, pohlavie, osobnosť atď.). Zviera použité v programe AAT musí spĺňať minimálne dve základné kritériá (dobrý zdravotný stav a absolvovanie špeciálneho výcviku). Pri výcviku nesmú byť porušené zásady ochrany zvierat pred týraním a etické princípy. Zvieratá pred použitím v konkrétnom prípade sa podrobujú okrem iných sledovaní habituačnému testu, testu sociálnej dominancie a podobne. Vo všeobecnosti sú v programoch AAT používané najčastejšie nižšie uvedené druhy zvierat v závislosti na indikácii (okruh problémov), pri zohľadnení pohlavia a veku pacienta: pes – indikácia „univerzálna“ – muži, ženy; mačka – indikácia „gerontológia“ – ženy; morča – indikácia „vývinová“ – chlapci, dievčatá; hospodárske zvieratá – indikácia „pracovná“ – muži, ženy; kôň – indikácia „ortopédia“ – muži, ženy; andulky – indikácia „relaxačná“

– muži, ženy; plazy – indikácia „záujmová“ muži, chlapci; akvarijné rybky – indikácia „relaxačná“ – muži, chlapci; Pozitívny vplyv zvierat na kvalitu života človeka bol potvrdený exaktnými vedeckými metódami. Najmä tzv. spoločenské zvieratá (pes, mačka), ale aj iné (kôň, morča, akvarijné rybičky) majú výrazný relaxačný účinok, vyvolávajú pocity radosti, znižujú psychický stres, zvyšujú sebavedomie, pozitívne ovplyvňujú psychosociálny vývoj detí, pracovné výkony dospelých ľudí, znižujú pocity osamelosti starých ľudí, napomáhajú vzniku sociálnych kontaktov medzi ľuďmi a i. Úspešnosť AAT je najčastejšie zaznamenávaná u detských pacientov, tiež v gerontologických a geriatrických prípadoch. Samotná AAT nie je novou myšlienkou, ale až v posledných rokoch sme pod vplyvom rozvoja etológie svedkami jej exaktného rozvoja. Pritom sú rešpektované skutočnosti, že ide o zložitý liečebný proces, vyžadujúci si interdisciplinárny prístup. Následky laických pokusov sú spojené s nežiaducimi následkami. Existujúce exaktné vedecké poznatky potvrdzujú pozitívny vplyv zvieraťa na človeka, preto je na mieste využívanie AAT v indikovaných prípadoch. Smutným konštatovaním je, že v Slovenskej republike je koncepcia organizovania AAT otázkou budúcnosti, dúfajúc čo najbližšej. Doc. MVDr. Jana Kottferová, PhD., Prof. MVDr., JUDr. Andrej Bugarský, PhD., MVDr. Dana Takáèová PhD., MVDr. Jana Mareková, PhD.

MEDICĂ?NA

,BODFMĂ&#x201A;SJB QPEĂ&#x2020;B GFOH ĂŁVFK

Kvalita nĂĄĹĄho Ĺživota zĂĄvisĂ predovĹĄetkĂ˝m od prĂĄce, ktorĂş vykonĂĄvame. Ak ovlĂĄdneme pomocou feng-ĹĄuej svoj pracovnĂ˝ priestor, znamenĂĄ to, Ĺže riadime svoj profesionĂĄlny osud. Ă&#x161;prava kancelĂĄrie a pracovnĂŠho stola vedie k sebavedomiu, dobrej povesti firmy, posile financiĂ i lepĹĄĂm vzĹĽahom so spolupracovnĂkmi. Pre ĹĄĂŠfa a manaĹžĂŠra IdeĂĄlne miesto pre kancelĂĄriu ĹĄĂŠfa, majiteÄža alebo vedĂşceho manaĹžĂŠra firmy, je pozĂcia Ä?o najÄ?alej od vstupnĂ˝ch dverĂ do firemnĂ˝ch priestorov. MiestnosĹĽ, najlepĹĄie pravidelnĂŠho tvaru, musĂ maĹĽ okno s prĂstupom dennĂŠho svetla, dostatok priestoru pre umiestnenie pracovnĂŠho stola, nĂĄbytku i doplnkov. Nesmie byĹĽ malĂĄ a stiesnenĂĄ, s viacerĂ˝mi dverami. Energia musĂ plynĂşĹĽ miestnosĹĽou, z tohto dĂ´vodu treba odstrĂĄniĹĽ z kancelĂĄrie prebytok nĂĄbytku, neporiadok, skladovĂŠ zĂĄsoby, aj haldy papiera. Ä&#x152;istĂĄ a upratanĂĄ kancelĂĄria podporuje u Ä?loveka rozvahu a jasnĂŠ rozhodovanie. Ak Ä?lovek zodpovednĂ˝ za chod firmy sedĂ prĂliĹĄ blĂzko pri vchode, rozptyÄžujĂş ho kaĹždodennĂŠ maliÄ?kosti. MaximĂĄlna moĹžnĂĄ vzdialenosĹĽ kancelĂĄrie vedĂşceho zabezpeÄ?Ă pokojnejĹĄie miesto na prĂĄcu, a najmĂ¤ schopnosĹĽ strategickĂŠho a dlhodobĂŠho plĂĄnovania.

PracovnĂ˝ stĂ´l pre Ăşspech Umiestnenie pracovnĂŠho stola v kancelĂĄrii do tzv. vlĂĄdnucej pozĂcie je z pohÄžadu feng-ĹĄuej najdĂ´leĹžitejĹĄie. Tento stĂ´l je centrom sily, miestom, kde sa uskutoÄ?Ĺ&#x2C6;ujĂş vĂ˝znamnĂŠ rozhodnutia. PracovnĂ˝ stĂ´l mĂĄ byĹĽ impozantnĂ˝, vĂ¤Ä?ĹĄĂch rozmerov a dostupnĂ˝ z oboch strĂĄn. UmiestĹ&#x2C6;ujeme ho uhloprieÄ?ne od dverĂ, aby sediaci videl na dvere i celĂş miestnosĹĽ. TakĂŠto sedenie symbolizuje â&#x20AC;&#x17E;kontroluâ&#x20AC;&#x153; priestoru a umoĹžĹ&#x2C6;uje flexibilnĂŠ a sebaistĂŠ jednanie. Nikdy nesedĂme chrbtom k dverĂĄm a Ä?elom k oknu. Usilujeme sa vyhnĂşĹĽ oknu za chrbtom, ale ak nie je inĂĄ moĹžnosĹĽ, ochrĂĄni nĂĄs pohodlnĂĄ kancelĂĄrska stoliÄ?ka s vysokou opierkou a podruÄ?kami. VĂ˝hÄžad z okna mĂĄ byĹĽ prĂjemnĂ˝, no nemĂĄ odvĂĄdzaĹĽ pozornosĹĽ od prĂĄce. Po Äžavej ruke umiestĹ&#x2C6;ujeme vyĹĄĹĄie zariadenie a predmety, ako naprĂklad kniĹžnice, kartotĂŠky, vyĹĄĹĄie rastliny a pod., po pravej strane

predmety, ktorĂŠ sĂş niĹžĹĄie, keÄ? na nich spoÄ?inieme zrakom, naprĂklad sedacia sĂşprava. Za chrbtom je najvhodnejĹĄia pevnĂĄ stena s obrazom, ktorĂ˝ nesie v sebe posolstvo. Vpredu je prĂĄzdny priestor a niÄ?Ăm nehatenĂ˝ vĂ˝hÄžad do miestnosti. Ä&#x152;ierna a antracitovĂĄ sĂş vhodnĂ˝mi farbami pre kancelĂĄrsky nĂĄbytok, najmĂ¤ ak je miestnosĹĽ vo vĂ˝chodnom Ä?i juhovĂ˝chodnom sektore. DobrĂŠ osvetlenie, poriadok, rastliny a pravidelnĂŠ vetranie sĂş samozrejmosĹĽou.

Pre dobrĂŠ vzĹĽahy a vĂ˝konnosĹĽ Pre zamestnanca platia rovnakĂŠ pravidlĂĄ pre umiestnenie pracovnĂŠho stola v miestnosti. Tam, kde sedia viacerĂ pracovnĂci, sa vyhĂ˝bame pozĂcii spojenĂ˝ch stolov oproti sebe. TakĂŠto umiestnenie je buÄ? konfrontaÄ?nĂŠ, a vznikĂĄ konflikt â&#x20AC;&#x17E;kto z kohoâ&#x20AC;&#x153;, alebo je moĹžnĂ˝ prechod do opaÄ?nĂŠho extrĂŠmu â&#x20AC;&#x201C; tĂto dvaja viac debatujĂş, neĹž pracujĂş. PomĂ´Ĺže ĹživĂĄ rastlina medzi sediacimi, nĂĄstenka v tesnej blĂzkosti s termĂnmi Ăşloh a vyznaÄ?enĂm dokonÄ?enia prĂĄce. NesprĂĄvne a domotivujĂşce je sedenie Ä?elom k stene. MnoĹžstvo kancelĂĄriĂ je z nevedomosti Ä?i â&#x20AC;&#x17E;z ĂşspornĂ˝ch dĂ´vodovâ&#x20AC;&#x153; usporiadanĂ˝ch tak, Ĺže pozdÄşĹž

protiľahlých stien je o ne „nalepených“ viacero stolov. Pracovníci sedia chrbtom k sebe. Takéto obmedzujúce sedenie s nechráneným chrbtom vedie k únave, pocitu ohrozenia a podpore nekalých „kancelárskych“ praktík. Vzájomné vzťahové problémy medzi zamestnanci vznikajú najčastejšie zo „vzťahu“ ich pracovných stolov. Osobitnou kapitolou je sedenie v kójach. Každodenná práca je typická rušením každého každým, zvukmi telefónov, nepríjemným pocitom nedostatku súkromia. Niet divu, že v takomto priestoru nemôžu ľudia podávať vrcholné výkony. A ešte jedna dôležitá skutočnosť: pracovný stôl zaprataný zbytočnosťami je typickým príkladom odložených rozhodnutí a nedokončenej práce.

Čo na nás mieri Posaďme sa pohodlne na svoju kancelársku stoličku a sledujme priestor okolo seba. Nemieri priamo na nás roh podporného stĺpu, ostrá hrana nábytku alebo sústavne pootvorené dvere? Nesedíme pod šikmým stropom? Nemieri priamo na našu hlavu „sprcha“ svetla zo silného osvetlenia? Práve tu môžu byť doposiaľ skryté príčiny, ktorých následkom sú bolesti hlavy, chrbtice, migréna, chronická únava, pocit prepracovanosti... Ostré hrany vysie-

lajú tzv. jedovaté šípy energie, ktorá môže spôsobiť ochorenie. K účinným opatreniam patrí umiestnenie vyšších rastlín k stĺpom v miestnosti, ťahavých rastlín (živé aj umelé, nie sušené!), dekoračných textílií prekrývajúcich nábytkové hrany a zatváranie dverí. Ak sedíme roky priamo v línii dvere-okno, dostávame okrem dávky prievanu aj hojné dávky negatívnej, rýchlej energie. Premiestnenie alebo posunutie stola je zo zdravotných dôvodov nevyhnutné.

Farby, dekorácie, symboly Sterilná biela farebnosť stien už našťastie „vyšla z módy“. Ak sú biele steny miestnosti v severozápadnom, západnom alebo severnom sektore, je to v poriadku. Ostatné svetové strany si vyžadujú odlišnú farebnosť: východ, juhovýchod a juh posilní zelená, pastelová žltá je určená pre juhozápad, západ i severovýchod. Žltá rozjasní aj centrálne umiestnené chodby, schodiská a haly. Béžová je univerzálna takmer v každom sektore. Belasá modrá a holubia sivá sa uplatnia najmä v severe. Na pracoviská nedávame sýte a výrazné odtiene červenej a oranžovej, ktoré rušia pokoj a koncentráciu. Tmavé farby stien pôsobia na ľudí rušivo a pochmúrne.

Kancelária nie je byt Každý predmet by mal prispieť k tomu, aby sa na pracovisku vytvorila zdravá, pozitívna energia a harmonicky vyvážili všetky elementy. Výzdoba a dekorácie musia byť estetické a striedme. Príliš veľa osobných vecí, napríklad koláže fotiek rodiny a dovoleniek, škodí. Postačí jedna fotografia na vlastný pracovný stôl. Ak je kancelársky priestor preplnený živými kvetmi, vzniká prevaha živlu dreva, čím sa narušuje harmónia piatich prvkov. K elementu dreva však patria aj úzke vysoké skrinky či stojanová lampa. Všadeprítomné kopírky, faxy, počítače patria k živlu kov a ten je potrebné eliminovať živlom zeme. Nízke hranaté tvary, prírodná farebnosť, keramické predmety patria k elementu zem. Červená a špicatý predmet nám dodajú živel ohňa. Na „ohnivý“ juh kancelárie patria ocenenia a certifikáty firmy i jednotlivcov, pretože táto svetová strana symbolizuje slávu a reputáciu. Vodu zosobňujú aj vlnité závesy, obrázky s vodou, malá fontánka, tmavá modrá. Tento mimoriadne silný živel by nemal na žiadnom pracovisku chýbať, lebo voda symbolizuje vo feng-šuej peniaze. PhDr. Nina Haròáková profesionálna poradkyòa kontakt: 0903 450 850 www.fengshuiart.sk

PORADNA

%JBCFUPMPHJDLÂ QPSBEÑB Otázky na tému diabetes mellitus môžete pre MUDr. Adrianu Ilavskú zasielať na adresu redakcie Bedekra zdravia, alebo e-mailom na: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk.

diabetoloMám dilemu – jedna ďže mám ke že gička mi hovorí, (c peptid nu ulí dosť vlastného inz nemám e), rm no nalačno mám v som sil íva Už ť. si inzulín picha ačky, hn l ma som ofor, z ktorého brať žem mô ne ž glucofage xr tie eryp tih an s iám kvôli interakc dia a lši Ďa e. tm tenzívami a as rí, že inzubetologička mi hovo žem. Podľa mô ať lín, naopak, br by mi lu ofi pr glykemického keďže c, no na al ov najviac vyhov glykemický keď idem spať mám 14. Aj keď index okolo 10 a ráno , nedostacvičím doslova o dušu 10. Ako to nem sa pod hodnotu vlastného teda je, keď mám dosť nevie využiť inzulínu, ale telo ho de inzulín – dá sa v tomto prípa spôsobilo ešte pichať alebo by to len nejakú „galibu“? Erik z Prievidze

Rozhodujúcim kritériom na podávanie inzulínu je typ cukrovky – u pacientov s diabetes mellitus 1. typu je inzulín nevyhnutný, a podáva sa okamžite a trvalo od zistenia ochorenia. U diabetikov 2. typu sa spočiatku optimálne glykémie snažíme dosiahnuť diétou a cvičením, neskôr v kombinácii s tabletami a až potom prichádza na rad inzulín. Nepíšete viac informácií, podľa ktorých by sa dal určiť typ cukrovky vo Vašom prípade – predpokladám, že máte diabetes mellitus 2. typu, ale ani typ LADA, ktorý stojí niekde

medzi typom 1 a 2, nie je vylúčený. Na jednoznačné vyjadrenie by bolo potrebné vedieť hladinu C peptidu nielen na lačno, ale aj po záťaži, hladinu niektorých protilátok, presný vek, trvanie ochorenia, reakciu na tablety na zníženie hladiny cukru (perorálne antidiabetiká – udávané sú preparáty s účinnou látkou metformín) a aj doplňujúce informácie – hmotnosť, výška, prípadný výskyt cukrovky v rodine a jej typ. Jednoznačným kritériom na podávanie inzulínu je stav metabolickej kompenzácie. Vo Vašom prípade nie je optimálna a preto je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky. Uvádzate, že cvičíte, predpokladám, že dodržiavate aj diétu. V súčasnosti používame 9 veľkých skupín antidiabetík a preto je potrebné zvoliť vyhovujúcu liečbu aj u Vás. Liečba inzulínom je vo Vašom prípade možná a dokonca odporučená, ak zlyhali všetky predchádzajúce možnosti liečby.

k mojim Prosím o vyjadrenie u, ktorý typ hodnotám DM I. jedná sa či mám od 9 rokov, : o monogénny diabetes nmol/l a C PEPTID: < 0.003 l. mo ANTIGAD: negat. U/ S úctou pacient Na základe uvedeného je možn možné né skonštatovať, že máte nízku ku hladinu C-peptidu. K prípaddnému monogénnemu diabetes es mellitus je možné sa vyjadriť iť iba na základe výsledkov geenetických vyšetrení z krvi paacienta. V prípade podozrenia na ochorenie vyšetrenia zrealizujú jú v príslušných špecializovaných ch laboratóriách prostredníctvom m Vášho diabetológa.

re krvi mi Pri poslednom odbe cukru 5,18 bola zistená hladina hodiny po mmol/l na lačno a 2 l. Zvýšené jedle 11,11 mmol/ at/l. mám aj ALT -0,988 uk je to už či ť, ýta sp Chcem sa nie, a či je cukrovka alebo ešte čba, prípotrebná nejaká lie cne sa zle padne diéta? Všeobe dovné prícítim a mám aj nasle dný, začnú znaky: ak som už hla im sa slasa mi triasť ruky a cít ľahnúť, bý, niekedy si až musím , veľmi sa chodím často močiť ädný. Môj potím a som stále sm zomrel na otec mal cukrovku a mama má rakovinu pankreasu, u v krvi a hranične hodnoty cukr vred na žalúdku. S pozdravom Jozef

Di Diabetes mellitus je metabolické ochorenie charakterizované vzostupom ch hladiny cukru v krvi – glykémie. Podľa platných kritérií je oc ochorenie stanovené, ak sa opakovane zistí: gly glykémia nalačno ≥ 7 mmol/l, alebo náhodná glykémia ≥ 11,1mmol/l spolu s príznakmi cu cukrovky (časté močenie, nadmerný smäd, ch chudnutie), alebo je glykémia počas 2. hodiny pr záťažovom teste (orálny glukózotolerančný pri te oGTT) ≥11,1mmol/l test Testujú sa všetci nad 45 rokov každé 3 roky. Te Mladší, ak majú nadváhu, výskyt cukrovky v roMl dine, dieťa s pôrodnou hmotnosťou ≥ 4,5kg di alebo gestačný diabetes mellitus (tehotenskú ale cukrovku), vysoký krvný tlak, poruchu metabocu lizmu lipidov, či zistené hraničné poruchy glukóliz zového metabolizmu. Na základe uvedeného je zo diagnóza diabetes mellitus vo Vašom prípade dia potvrdená. Dôležité je dodržiavanie režimových po opatrení – okrem diéty aj telesná aktivita. Pri op pravidelných vyšetreniach u diabetológa, Vám pr poradia správny spôsob, ako udržať glykémie po v rozpätí, ktoré je vyhovujúce. Zvýšenú hodnota pečeňových testov (uvádzate Zv jeden z nich – ALT) je potrebné ďalej vyšetriť, je nakoľko príčiny môžu byť rôzne. na

MEDICÍNA

ªSFWOÂ OFQSJFDIPEOPT

šetky príčiny črevnej nepriechodnosti by sme mohli rozdeliť do troch skupín. Prvá skupina zahrňuje ochorenia, ktoré spôsobujú uzatváranie lumenu čreva. Vzniká tu prekážka pre pohyb črevného obsahu a preto hovoríme o mechanickom upchatí, mechanickom ileu. V druhej skupine sú ochorenia, ktoré zapríčiňujú poruchu v pohybe črevnej steny, v peristaltike čreva. Tieto ochorenia majú za následok paralytický ileus. V tretej skupine je porucha výživy črevnej steny a preto sa označuje ako cievny ileus.

Hľadanie príčiny Mechanický ileus spôsobuje mechanická prekážka Takýto stav je zväčša nutné riešiť chirurgicky, aby sa prekážka odstránila. Nepriechodnosť môže vzniknúť prekážkou vonkajšou, prekážkou v stene čreva alebo prekážkou v lumene. Vonkajšiu prekážku môže spôsobiť zrast medzi črevami (najmä po predchádzajúcich brušných operáciách), priškrtený pruh (črevo sa dostane do herniového vaku, pričom sa v krčku vaku priškrtí), nádor v dutine brušnej (zvonku tlačí na črevo). Prekážku v stene čreva najčastejšie spôsobuje nádor čreva a zápal vydutín čreva (divertikulitída). Príčinou upchatia lumenu bývajú cudzie telesá (prehltnuté predmety, kôstky z ovocia – v niektorých regiónoch Slovenska sa čerešne bežne jedia s kôstkami), parazity, tuhá masa stolice (fekalómy). Klinický priebeh závisí od rozsahu a miesta nepriechodnosti. Ak je prekážka v začiatočných častiach tenkého čreva (vysoký ileus), priebeh býva dramatický – nastupuje kolikovitá bolesť brucha, zástava stolice

100

Črevná nepriechodnosť, odborne ileus, je stav, kedy sa z rôznych príčin nemôže v čreve posúvať črevný obsah. Patrí medzi náhle brušné príhody, ktoré sa označujú aj ako akútne brucho.

a vetrov a včasné zvracanie, ktorého obsah je skôr žlčového charakteru. Pri nízkom ileu, ktorý postihuje hrubé črevo, symptómy nebývajú tak výrazné, bolesti trvajú aj niekoľko dní, zvracanie môže chýbať, ale keď sa už objaví, má charakter fekaloidný.

Úplná či čiastočná Nepriechodnosť môže byť úplná s akútnym priebehom, alebo čiastočná, kedy je priebeh ochorenia chronický a príznaky iba pomaly narastajú. Nepriechodnosť môže byť aj dočasná, kedy dochádza k „zalomeniu kľučiek“ tenkého čreva. Reakciou čreva na prekážku je v prvých fázach snaha o prekonanie prekážky a preto je činnosť čriev zvýšená. To sa prejavuje zvýšenou peristaltikou, ktorú je počuť pri lokálnom vyšetrení brucha ako špecifické tóny. Podľa výšky uloženia a stavu nepriechodnosti sa črevo skôr či neskôr vyčerpá, peristaltika sa oslabuje až je na koniec počuť „mŕtve ticho“. Nad prekážkou sa hromadí črevný obsah, tekutina a plyny. Pri neriešení takéhoto stavu sa situácia pre organizmus naďalej zhoršuje. Prichádza o tekutiny, čo znamená aj pokles cirkulujúceho objemu v cievach, pokles krvného tlaku, zhoršenie krvného zásobenia steny čreva, ďalšie poškodzovanie črevnej steny. Zvyšujúci sa objem nad prekážkou taktiež prispieva k zhoršeniu prekrvenia črevnej steny, keďže zvýšeným tlakom dochádza ku stláčaniu ciev v stene čreva. Zvra-

caním sa organizmus snaží zmenšiť tento pretlak. Poškodenie čreva má za následok prienik baktérií a toxínov do brušnej dutiny.

Vylúčenie iných diagnóz Pri diagnostike nepriechodnosti vychádzame z anamnézy: bolesť brucha, zvracanie, zástava stolice a vetrov, „nafúknuté“ brucho, chudnutie, predchádzajúce operácie (zrasty), hernie. Pri vyšetrení býva pacient dehydratovaný, má nižší krvný tlak a zrýchlenú srdcovú činnosť. Počuť charakteristické tóny hyperperistaltiky, poklop na brucho je bubienkový. Môže byť hmatný nádor alebo zápalom zmenené črevo. Vždy sa musí urobiť vyšetrenie konečníka (vylúčenie nádoru v konečníku) a röntgenová snímka brucha (podľa možností v stoji). Na snímke vidno hladinky tekutiny v rozšírenom čreve so vzduchovými bublinami nad touto tekutinou. Ultrasonografia, prípadne počítačová tomografia môžu pomôcť pri odhalení príčiny nepriechodnosti (nádor, zápalovo zmenené črevo). Laboratórne vyšetrenia sú dôležité pre posúdenie vnútorného prostredia pacienta a následne pre predoperačnú prípravu. V liečbe je nutné pred operáciou upraviť vnútorné prostredie pacienta, doplniť stratu tekutín, odsať tekutinu zo žalúdka (sondou zavedenou cez nos). Nasleduje operácia, ktorej cieľom je odstránenie prekážky. To znamená prerušenie zrastov, odstránenie her-

niového vaku, mechanických prekážok v čreve, odstránenie nádoru spolu s priľahlou časťou čreva, odstránenie poškodenej časti čreva. Niekedy pristupujeme k viacetapovej operácii. V prvej etape sa črevo nad prekážkou vyvedie na brušnú stenu ako vývod. V druhej etape, po zlepšení celkového stavu pacienta, sa prekážka odstráni aj so zrušením vývodu. Výnimočne postupujeme konzervatívne (bez operácie) ak ide o neúplný uzáver a celkový stav pacienta sa zlepšuje (pri zrastoch, pri divertikulitíde). Pri cievnom ileu dochádza k uzáveru ciev, ktoré vyživujú črevo. Tento uzáver môže byť úplný alebo iba čiastočný, podľa toho sa aj vyvíjajú subjektívne ťažkosti a rozsah poškodenia steny čreva. Aj tu dochádza k poškodeniu čreva, prestupu baktérií a toxínov do brušnej dutiny a k zápalu pobrušnice. V neskoršom štádiu môže cez konečník odchádzať tmavočervená krv s hlienom. Pri podozrení na cievny ileus pátrame

po srdcových chybách (možnosť uvoľnenia krvných zrazenín), po stavoch s poruchou zrážania krvi (zvýšená zrážanlivosť), berieme do úvahy celkovú arteriosklerózu (starší ľudia). Aj pri cievnom ileu je cieľom operácie odstránenie postihnutého úseku čreva. Z prevažnej väčšiny prípadov je rozsah poškodenia veľký a preto po operáciách pacienti trpia poruchami výživy (nedostatočná plocha čreva na vstrebávanie živín). Paralytický ileus vzniká poškodením nervových zakončení v črevnej stene. Príčinou môže byť systémové ochorenie pri požití niektorých liekov, pri nízkej hladine draslíka v krvi, pri septikémii (v krvi sú prítomné baktérie), pri urémii (v krvi je veľa dusíkatých látok). Inou príčinou môže byť zápal obličiek, zlomenina panvy alebo chrbtice, zápal v dutine brušnej, úraz brucha a iné. Dôležité je odlíšiť paralytický ileus od mechanického, pretože pri paralytickom ileu sa neoperuje a postup je konzervatívny. Toto odlíšenie

býva niekedy veľmi náročné a to najmä u starších ľudí. Cieľom liečby paralytického ilea je liečiť základnú chorobu, ktorá ho vyvolala a taktiež liečiť samotnú nepriechodnosť. To znamená úpravu vnútorného prostredia, odsávanie tekutiny z čriev, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu, a tým k ďalšiemu poškodzovaniu, podávanie liekov, ktoré podporujú peristaltiku čreva. Väčšina stavov, ktoré končia črevnou nepriechodnosťou, je samotným pacientom ťažko ovplyvniteľná. Niečo ale spraviť dokážeme. Vhodné je absolvovať preventívne prehliadky, a tak zvýšiť možnosť včasného záchytu nádoru čreva, naplánovať si operáciu pruhu a nečakať na možné priškrtenie kľučky čreva, správnou životosprávou a liečbou spomaľovať proces arteriosklerózy a hlavne nečakať až na závažné príznaky nepriechodnosti. MUDr. Roman Šebo

Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

13 valentná pneumokoková vakcínu pre deti s pozitívnym európskym stanoviskom

rámci kampane za zdravé pracoviská o hodnotení rizík sa od 19. do 23. októbra uskutočnil Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý organizuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EÚ-OSHA) a jej partneri. Zameraný bol na význam hodnotenia rizík pri znižovaní ochorení na pracovisku.

Dlhodobo známym faktom je, že hodnotenie rizík je základným predpokladom riadneho riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia, a zdá sa, že ľudia si začínajú túto skutočnosť uvedomovať. Cieľom európskeho týždňa je zvýšiť povedomie a presadzovať význam hodnotenia rizík pre každé pracovisko. EÚ-OSHA a jej partneri tak robia prostredníctvom: podpory zamestnávateľov, zamestnancov a ďalších kľúčových strán pri aktívnej účasti na celoeurópskej kampani, zvyšovania povedomia o právnej zodpovednosti a praktickej potrebe hodnotiť riziká na pracovisku, podpory jednoduchého postupného prístupu k hodnoteniu rizík, čo je možné dosiahnuť pomocou voľnej literatúry dostupnej na webovej stránke EÚ-OSHA, podpory podnikov (predovšetkým mikrofiriem a malých a stredných podnikov) pri uskutočňovaní vlastného interného hodnotenia rizík. EÚ-OSHA po prvýkrát vyzvala európskych partnerov, aby sa pripojili ku kampani a pomohli šíriť jej odkaz. Na túto výzvy úspešne reagovalo 43 spoločností a organizácií, ktoré tvrdo pracujú na tom, aby hodnotenie rizík zohrávalo významnú úlohu. Počas európskeho týždňa aktívne organizovali činnosti v celej Európe. Národné kontaktné miesta EÚ-OSHA (inštitúcie v každej krajine, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci) zohrávajú zásadnú úlohu pri realizácii kampane na vnútroštátnej úrovni. Národný inšpektorát práce SR ako Národné kontaktné miesto EÚ-OSHA participoval na príprave už XXII. medzinárodnej konferencie na tému „Aktuálne otázky bezpečnosti práce“. Táto konferencia je najväčšie a najprestížnejšie podujatie v oblasti BOZP na Slovensku s 21 ročnou tradíciou s cieľom prezentovať nové trendy, postupy prevencie a skúsenosti dobrej

urópska lieková agentúra (EMEA – európsky regulačný úrad pre lieky) vydala pozitívne stanovisko pre konjugovanú pneumokokovú vakcínu PCV13 (Prevenar 13*) od spoločnosti Wyeth Pharmaceuticals, Divízia spoločnosti Wyeth (NYSE: WYE): EMEA odporučila schváliť vakcínu PCV 13 pre aktívnu imunizáciu detí od veku 6 týždňov do 5 rokov ako prevenciu invazívnych pneumokokových ochorení, zápalu pľúc a zápalu stredného ucha spôsobeného 13 sérotypmi pneumokoka.

Stanovisko EMEA k vakcíne PCV13 bude teraz predložené Európskej komisii, jej konečné rozhodnutie sa očakáva v najbližších mesiacoch. „Pozitívne stanovisko EMEA nás posúva o jeden krok bližšie k tomu, aby sme poskytli dojčatám a malým deťom v Európe najširšie pokrytie (ochranu) v rámci konjugovaných pneumokokových vakcín,“ hovorí Emilio Emini, Ph.D., výkonný viceprezident pre výskum a vývoj vakcín spoločnosti Wyeth Pharmaceuticals. „PCV13 stojí na vedeckých poznatkoch našej súčasne dostupnej 7 valentnej vakcíny. Akonáhle bude v Európe schválená, poskytne deťom ochranu pred 13 sérotypmi pneumokoka, a to vrátane sérotypu 19A, ktorý sa javí ako vážna hrozba pre zdravie obyvateľov Európy a celého sveta.“ Kandidátna vakcína PCV13 je navrhnutá na zaistenie najširšieho pokrytia sérotypov v rámci všetkých dostupných konjugovaných pneumokokových vakcín. Vakcína obsahuje sedem sérotypov (4, 6B, 9V, 14, 18C, 19F a 23F) zahrnutých v súčasne dostupnej pneumokokovej

102

vakcíne spoločnosti Wyeth, ktorá sa využíva v rámci povinného očkovania aj na Slovensku. Nová kandidátna vakcína zároveň obsahuje šesť ďalších sérotypov, ktoré sú zodpovedné za väčšinu zvyšných prípadov invazívnych pneumokokových ochorení (1, 3, 5, 6A, 7F a 19A). V súčasnosti dostupná pneumokoková vakcína spoločnosti Wyeth ako aj kandidátna vakcína PCV13 používajú CRM197 – proteínový nosič s 20-ročnou históriou používania v pediatrických vakcínach. V tomto roku bola zatiaľ PCV13 schválená v dvoch krajinách, prvou z nich sa v júli 2009 stalo Chile. Vakcína PCV13 je zároveň vo svete skúmaná v tretej fáze klinického skúšania na použitie u dospelých. Pneumokokové ochorenie Podľa WHO sú pneumokokové ochorenia hlavnou príčinou úmrtí u detí mladších ako 5 rokov, na ochorenia, ktorým je možné predchádzať očkovaním. Odhaduje sa, že na pneumokokové ochorenia zomiera každoročne 1 milión detí na celom svete. Pneumokokové ochorenia predstavujú skupinu ochorení, ktoré sú spôsobené baktériou Streptococcus pneumoniae. Pneumokokové ochorenia postihujú deti aj dospelých a zahŕňajú invazívne infekcie, akými sú meningitíta, sepsa, baktérie a zároveň aj bežné ochorenia ako zápal pľúc a akútny zápal stredného ucha. -see-

Minister Raši otvoril nové priestory kliniky anestéziológie v Košiciach

inister zdravotníctva Richard Raši sa 12. októbra zúčastnil na slávnostnom otvorení nových priestorov I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) Fakultnej nemocnice L. Pasteura (FNLP) a LF UPJŠ v Košiciach.

„Klinika sa sem presťahovala zo stiesnených priestorov. Oceňujem, že celú akciu zvládli z bežného prevádzkového rozpočtu. Je to v prvom rade zásluha vedenia nemocnice a tejto kliniky,“ povedal minister zdravotníctva. Dnes má klinika k dispozícii viac priestoru a lepší hygienicky štandard predovšetkým vďaka väčšiemu počtu izieb s menším počtom lôžok. Zlepšil sa najmä manipulačný priestor na starostlivosť personálu o pacienta, k čomu prispelo aj vytvorenie poloboxového systému s čiastočnou izoláciou pacientov. V nových priestoroch klinika zriadila miestnosť pre predanestetické vyšetrenia v čase ústavných pohotovostných služieb a vyšetrovňu, ktorá slúži aj na výkon invazívnych zákrokov pre pacientov z iných pracovísk nemocnice, pribudla miestnosť pre lekárov v ústavnej pohotovostnej službe a ďalšie pracovné priestory pre personál kliniky. Prednosta kliniky Jozef Firment konštatoval, že klinika získala priestory po odsťahovaní Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb do novej budovy. Zlepšili sa podmienky pre skladovanie liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, prínosom je blízkosť CT a RTG pracovísk, štandard onedlho zvýši aj nové biochemické a hematologické laboratórium. Klinika zároveň získala aj tri operačné sály, ktoré budú využité pre potreby miniinvazívnej chirurgie, ortopédie a neurochirurgie. -mzsr-

praxe v oblasti BOZP. Ďalším podujatím v rámci kampane „Hodnotenie rizík“ bol aj seminár určený malým a stredným podnikom z oblasti poľnohospodárstva (cca 50 účastníkov), ktorý sa konal v Nitre, s cieľom zvýšiť povedomie a vyzvať zamestnávateľov na vykonávanie hodnotenia rizík, zdôrazniť význam kvality hodnotenia a zmeniť názor zamestnávateľov na proces hodnotenia rizík, že nie je nevyhnutne komplikovaný a byrokratický a nemusia ho vykonávať len odborníci. V rámci kampane EÚ-OSHA uverejnila rozsiahlu správu s názvom Hodnotenie, odstraňovanie a výrazné znižovanie rizík pri práci, ktorá obsahuje praktické informácie o úspešných opatreniach na pracoviskách v celej EÚ zameraných na odstránenie alebo kontrolu rizík. Správa, ktorá je určená subjektom zodpovedným za hodnotenie rizík a rozhodovanie o preventívnych opatreniach, obsahuje 18 podrobných prípadových štúdií a 7 kratších štúdií, ktoré pokrývajú široký rozsah hospodárskych odvetví a typov rizík. A to od prevencie poranení ihlou v nemocniciach až po znižovanie rizík manuálnej práce v lodeniciach. V závere sa uvádza, že mnohým rizikám je možné v plnej miere sa vyhnúť alebo ich odstrániť, a ak to nie je možné, najúčinnejším spôsobom je zamerať sa na riziko pri zdroji. Zdravé pracoviská - Dobré pre teba. Dobré pre podnik. Európska kampaň hodnotenia rizík je celoeurópska informačná kampaň, ktorú organizuje agentúra EU-OSHA. Cieľom tejto kampane (2008/2009) je znížiť počet úrazov súvisiacich s prácou a chorôb z povolania prostredníctvom lepšieho hodnotenia rizík. Zameriava sa najmä na MSP a vysoko rizikové odvetvia, ako je stavebníctvo, poľnohospodárstvo a doprava. http://hw.osha.europa.eu Mgr. Martina Galátová Omnimedia Public Relations

Na kardiologickom kongrese SKS sa stretlo viac ako 1000 kardiológov

ardiovaskulárne ochorenia spôsobujú viac úmrtí na Slovensku ako rakovina, či iné choroby. Horšie ako Slovensko sú na tom v tomto pomyselnom rebríčku len Bulharsko, Rumunsko a niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Aj na tieto problémy upozornil XIV. kongres Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS), ktorý sa konal 8. – 10. októbra v Bratislave.

Na kongrese sa zúčastnilo viac ako 1000 lekárov, najmä kardiológov, zo Slovenska, ale zo zahraničia. Rovnako aj čelní predstavitelia Európskej kardiologickej spoločnosti. Partnerom kongresu bol aj dvojmesačník Bedeker zdravia. Počas kongresu pripravila Slovenská kardiologická spoločnosť okrem odborných prednášok program aj pre laickú verejnosť o prevencii pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. Odborníci počas oboch dní merali pred bratislavským Istropolisom záujemcom krvný tlak, hladinu cholesterolu a radili, ako si zlepšiť stravovacie návyky a predchádzať infarktu či iným kardiovaskulárnym ochoreniam. Poprední slovenskí kardiológovia nezabudli upozorniť ani na mimoriadne škodlivý vplyv fajčenia na vznik kardiovaskulárnych ochorení. Podľa slov doc. MUDr. Gabriela Kamenského, CSc., FESC by mali byť protitabakové zákony v Škótsku a v Taliansku vhodným poučením aj pre Slovensko. V Taliansku napríklad protitabakový zákon znížil výskyt infarktu myokardu o významné číslo 11,2 percenta.

Slovenskému kardiologickému kongresu predchádzalo už každoročné septembrové podujatie MOST (Mesiac o Srdcových Témach). V tomto roku Slovenská nadácia srdca a Slovenská kardiologická spoločnosť zorganizovali pri príležitosti Svetového dňa srdca (25. september), a pod záštitou ministra zdravotníctva SR MUDr. Richarda Rašiho, kampaň venovanú celonárodnej edukácii občanov o závažnosti hlavných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. 25. septembra 2009 sa počas akcie „Lekári vyrážajú do ulíc“ uskutočnili vo vyše 40-tich slovenských mestách zaujímavé aktivity: - 500 dobrovoľníkov (študentov) informovalo v uliciach miest občanov o hlavných rizikových faktoroch. Súčasne rozdávali kartičky zdravého života s dôležitými edukačnými informáciami - hliadky zdravého života pozostávajúce z lekárov a zdravotníckych pracovníkov na „Staniciach merania zdravého života“ edukovali ľudí o najzávažnejších kardiovaskulárnych rizikových faktoroch a súčasne vykonávali okoloidúcim merania krvného tlaku, hladiny cholesterolu v krvi a koncentrácie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu u fajčiarov. Uvedené merania bolo možné zrealizovať aj približne v 300 lekárňach, Poradniach zdravia. Každý vyšetrený získal špeciálnu kartičku s kódom zdravého života (0-30-5-120-80), teda s hodnotami, ktorých dodržiavanie mu zabezpečí významnú prevenciu vzniku srdcovo-cievnych ochorení. - pozitívne ohlasy malo aj päť „Vlakov zdravého života“ vypravených na piatich trasách, v ktorých zdravotnícki pracovníci realizovali vyšetrovacie aktivity. - celkovo bolo počas jedného dňa kontaktovaných, edukovaných, prípadne aj vyšetrených približne 35-tisíc občanov SR. - sks-

Máte stále málo informácií o možnostiach využitia štrukturálnych fondov v zdravotníctve? Máte stále málo informácií o možnostiach využitia štrukturálnych fondov v zdravotníctve?

Týždeň proti rakovine

Zdajú sa Vám informácie o štrukturálnych fondoch príliš odborné a nezrozumiteľné?

rebiehal od 23. do 30. októbra a nosnou témou bola prevencia pred vznikom onkologických ochorení u mužov. Hlavná iniciatíva vyšla opäť zo strany Ligy proti rakovine. Tohtoročná kampaň sa zamerala na mužov a upozorňovala na potrebu prevencie pred tými nádorovými ochoreniami, ktoré sa vyskytujú práve v ich cieľovej skupine. Deň jabĺk Sprievodnou aktivitou v rámci Týždňa proti rakovine bol už po jedenástykrát tradičný Deň jabĺk (v piatok 23. októbra). Počas Dňa jabĺk rozdávali dobrovoľníci Ligy proti rakovine v Bratislave a v ďalších mestách, v ktorých má Liga svoje pobočky a kluby, jablká ako symbol zdravia a zdravej výživy. Práve Dňom jabĺk a v rámci Týždňa proti rakovine sa Liga rozhodla v tomto roku spustiť edukatívnu kampaň zameranú cielene na mužov. Cieľom kampane je mužov upozorniť, aby si viac všímali svoje telo, nebáli sa hovoriť o svojich zdravotných problémoch, nebáli sa navštíviť lekára, ak niečo nie je tak, ako má byť... Počas Dňa jabĺk a v rámci celého nasledujúceho týždňa pútali pozornosť verejnosti v centre Bratislavy movingboardy prezentujúce hlavný vizuál kampane, promotéri rozdávali informatívne letáky informujúce o prevencii pred rakovinou semenníkov, hrubého čreva a konečníka. Po celom Slovensku sa počas novembra „objavia“ LCD obrazovky na námestiach, v kaviarňach či obchodoch, televízne spoty pred športovým spravodajstvom, CityLight plochy na stánkoch PNS. Mladej generácii sú určené elektronické panely na vysokých školách, cestujúcim v dopravných prostriedkoch interiérové panely a podokenné samolepky. Súčasťou kampane sú aj vkladačky a inzercia v printových médiách. Letáčiky sú k dispozícií aj vo vlakových súpravách železničnej spoločnosti a v rôznych zdravotníckych zariadeniach. Headline a vizuál kampane bol zvolený tak, aby oslovil cieľovú skupinu – pánov všetkých vekových kategórií. V prípade záujmu môžu muži získať viac infor-

104

Máte záujem stretnúť sa s realizátormi zdravotníckych projektov financovaných zo štrukturálnych fondoch ?

mácii, príp. sa poradiť o konkrétnom probléme na Linke pomoci Ligy proti rakovine. Anonymné poradenstvo je možné získať v pracovných dňoch na t.č. 02/52 96 51 48 i prostredníctvom on-line poradne na www.lpr.sk. V mesiaci november je možné písať svoje otázky aj na internetovú poradňu www.topky.sk, kde bude na otázky odpovedať odborník Ligy proti rakovine v oblasti urológie.

II. Fórum onkologických pacientov

ýždeň proti rakovine vyvrcholil 29. – 30. októbra II. Fórom onkologických pacientov v City Hotel Bratislava.

Fórum vytvorilo priestor na osobný dialóg medzi onkologickými pacientmi, lekármi a zástupcami zdravotníckych inštitúcii, ako aj inými subjektmi. Pacienti dostali možnosť získať nielen cenné informácie potrebné k riešeniu závažných zdravotných problémov od odborníkov, ale prostredníctvom diskusie možnosť i priamo upozorniť na svoje každodenné problémy. Fórum sa uskutočnilo pod záštitou Európskej asociácie Líg proti rakovine (ECL), Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej onkologickej spoločnosti a v spolupráci s kanceláriou WHO v Bratislave. Náklady na ubytovanie a stravovanie hradila pacientom v plnom rozsahu Liga proti rakovine. -lpr-

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak práve Vám je určený 2. ročník Dňa štrukturálnych fondov v zdravotníctve na Ministerstve zdravotníctva SR 26. novembra 2009 od 9.00 do 15.00 h Počas prezentácií budú v hodinových intervaloch (so začiatkom o 9.00 h) krátke prezentácie o štrukturálnych fondoch v zdravotníctve a možnostiach ich získania prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo a Operačného programu Vzdelávanie. Medzi prezentáciami pracovníci Sekcie európskych programov a projektov Ministerstva zdravotníctva SR poskytnú individuálne konzultácie. Každý účastník dostane balík informačných materiálov. Vstup voľný. Podrobnejší program dňa nájdete na www.health-sf.sk. Aktivita je spolufinancovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu -mzsr-

Zrekonštruované špecializované pracovisko vo FakultZačiatok výstavby liečebného pavilónu nej nemocnici Bratislava v Nitre

Minister zdravotníctva odštartoval Študentskú kvapku krvi Minister Richard Raši sa 12. októbra 2009 zúčastnil na otvorení 15. ročníka Študentskej kvapky krvi v Košiciach. Cieľom kampane je výchova k darcovstvu krvi a motivovanie mladých ľudí k darcovstvu ako spôsobu záchrany ľudského života. Zatiaľ čo celoštátna kampaň prebieha od 2. do 20. novembra 2009, v Košiciach sa začala skôr. Vzhľadom na dlhoročnú tradíciu a zároveň aj na potrebu krvi pre košické nemocnice, územný spolok Slovenského Červeného kríža Košice – mesto organizuje kampaň počas šiestich týždňov. V minulom roku sa do Študentskej kvapky krvi zapojilo 11 185 darcov, ktorí darovali krv na všetkých pracoviskách Národnej transfúznej služby SR a z tohto počtu bolo 3 472 prvodarcov. Len v samotných Košiciach darovalo krv počas tejto akcie 1 552 študentov a vlani v meste zaznamenali viac ako 15 500 odberov, čím sa zaradili na druhé miesto v počte odberov na Slovensku. -mzsr-

Predseda vlády SR Robert Fico a minister zdravotníctva Richard Raši sa zúčastnili (15. 10. 2009 ) na slávnostnom položení základného kameňa výstavby liečebného pavilónu Fakultnej nemocnice Nitra. Novostavba tohto zdravotníckeho zariadenia bude projektovaná z Operačného programu Zdravotníctvo, v rámci prioritnej osi „Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc“. Projekt vo výške 22,5 milióna eur je financovaný z fondov Európskej únie. Jeho cieľom je vybudovať novú sofistikovanú nemocnicu s najnovším zdravotníckym vybavením, vrátane najmodernejších informačno-komunikačných technológií s prednostným zameraním najmä na onkologické ochorenia. Vybudovanie tohto pavilónu zvýši kvalitu, efektívnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. K jeho vybaveniu bude patriť aj lineárny urýchľovač – moderné, presné a kvalitné prístrojové vybavenie na liečbu pacientov s onkologickými ochoreniami. Výstavba bezbariérového pavilónu sa začala 16. októbra a mala by sa skončiť do septembra 2011. V novom zdravotníckom zariadení bude 210 lôžok a jeho súčasťou budú aj laboratórne a röntgenové pracoviská, odborné ambulancie, kardiologická, neurologická a interná klinika. -mzsr-

inister zdravotníctva Richard Raši otvoril v októbri zrekonštruovanú jednotku intenzívnej starostlivosti Kliniky infektológie a geografickej medicíny vo Fakultnej nemocnici Bratislava – Nemocnica akad. L. Dérera. Klinika je svojím zameraním jedinečným pracoviskom v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku a zároveň je aj výučbovou základňou pre Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. JIS bude slúžiť najmä pri liečbe ťažkých neuroinfekcií, infekčných ochorení všetkých vekových skupín vrátane importovaných nákaz, ako napríklad malária, infekcie u niektorých imunokompromitovaných pacientov, stavy vyžadujúce multidisciplinárne riešenie (mozgové abscesy, spinálne epidurálne abscesy, horúčka nejasnej etiológie, akútne aj chronické vírusové hepatitídy, lymská borelióza, vysokovirulentné nákazy). Minister Raši pri otvorení zdôraznil, že v čase, keď Slovensko môže zasiahnuť akákoľvek pandémia, dokáže toto špecializované pracovisko kapacitne aj odborne zvládnuť situáciu a spolupracovať aj s inými pracoviskami na Slovensku. FNsP Bratislava zrekonštruovala jednotku po tridsiatich rokoch a hodnota rekonštrukčných prác dosiahla 460-tisíc eur. -mzsr-

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.

doc. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. mim. prof. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. prof. MUDr. Ľudevít Martinec, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. PharmDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mim. prof. doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Upozornenie: Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.

Bedeker zdravia pohľadom medicínskych autorít MUDr. Richard Raši, MPH – minister zdravotníctva SR

„Pravidelne – v dvojmesačnom intervale – sa stretávame s časopisom, ktorý vzdeláva, informuje, poučí, ponúka aktuálne správy z medicíny, pravidelne sa venuje zdravotnej osvete, prináša prehľad noviniek v diagnostike, terapii a zoznamuje čitateľov s významnými osobnosťami našej medicíny. Všetko si prečítame bezplatne, pretože tento sprievodca svetom zdravia sa dostáva k čitateľom zadarmo. Autorom a spolupracovníkom časopisu Bedeker zdravia želám zdravie a kreativitu, aby aj naďalej prinášali zaujímavé články a zostali verní profesionalite a nezištnosti, ktorá je ich výrazným poznávacím znamením.“

Bedeker zdravia Dvojmesačník Číslo 2/2009, Ročník V. Časopis je šírený zdarma Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Editor: Mgr. Jana Považanová Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Grafická úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123RF Limited Foto: Bc. Miroslav Pekár, archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail:bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk © RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2009 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine

Bedeker zdravia pohľadom čitateľov Za staršie ženy: Jana Miklovičová, Marta Kružlíková (umelecké meno Aťa Klimová) a Magda Šulanová

„Bedeker zdravia, ktorý sa nám dostáva do rúk sa stal rodinným časopisom. Získali sme z neho cenne informácie z oblasti zdravotníckej osvety a nakoľko sú nadčasové, jednotlivé čísla zostávajú na poličke a podľa obsahu a daného zdravotného problému v rodine sa k nim vraciame. Formát, grafika, rozsah a obsah zaujmú čitateľa, ktorý oceňuje, že je bezplatný (ale za kvalitu by sme aj zaplatili) a mame jediný problém, či sa k nemu budeme dostávať pravidelne. Prajeme Vám veľa dobrých príspevkov a tvorivých nápadov pri zostavovaní ďalších čísiel.“