Bedeker_zdravia_4_2010_web

4 2010 2010

Tehotenstvo a vitamíny

Máte doma ľaváka?

Návod na dlhovekosť

Liečba

4 2010

psoriázy

Mentálna anorexia

Cvičením proti astme part p art neri eri

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

Obsah 6 11 14 15 16 18 20 23 24 26 28 30 32 34 35 36 37 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 60 62 64 66 67 69 70 72 74 75 76 78 80

Vysoký krvný tlak a cholesterol nebolia Niekoľko postrehov k liečbe biologickej psoriázy Veda pre lepší život Návod pre dlhovekosť Karcinóm prostaty Strava pre celiatikov Inkontinencia už nie je tabu Menopauza a klimaktérium Potravinová intolerancia Mentálna anorexia Otestujte si svoj zrak!

Pupočníková krv je na vzostupe Sú vrcholy vedy a umenia závislé od veku?

Infekcie močových ciest Klinické testovanie liekov Telo a myseľ v rovnováhe Stručné informácie o chrípke a imunite Poradňa zdravej výživy Na imunitu treba myslieť v predstihu Vína na Slovensku Cvičením proti astme Problémy, s ktorými sa hanbíte ísť k lekárovi Trápi vás inkontinencia moču Prváčikovia, ľaváci a nevyhranená lateralita Čisté zuby sa nekazia Rakytník Nebojme sa röntgenu!

Dyspepsia Rizikové faktory osteoporózy Lymfedém Som opatrovateľka a baví ma to!

Výživa vo vyššom veku Nové programy v centre pomoci LPR Vchod podľa feng-šuej Liečba psoriázy včera, dnes a zajtra Kašeľ a jeho liečba Ohrozená imunita Tehotenstvo a vitamíny Diabetologická a obezitologická poradňa Infoservis

42 Vína na Slovensku

70

18 52 Čisté zuby sa nekazia

Vchod podľa feng-šuej

Strava pre celiatikov

MUDr. Ivan Uhliarik

Áno, uvedomujem si, že takáto zmena si vyžaduje zavedenie nových pravidiel, vytvorenie spravodlivého systému platby za diagnózu (DRG), definovanie štandardov diagnostiky a liečby, pacient by mal byť informovaný – na čo má nárok a v akom časovom rozpätí. Možno ste si všimli aj ďalšiu zmenu, ktorú pripravujeme: ochranný limit na doplatky pri liekoch. Zdravotne postihnutí pacienti zaplatia štvrťročne maximálne 30 eur a dôchodcovia maximálne 45 eur. Akékoľvek ďalšie doplatky zaplatí zdravotná poisťovňa a zámerom týchto opatrení je ochrana sociálne slabších pacientov pred vysokými platbami. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pripravuje zoznam zdravotných výkonov a po jeho vypracovaní vznikne priestor pre nadštandard aj na doplnkové zdravotné poistenie. Určite ste zaregistrovali, že plánujeme zrušiť povinnosť získať pred návštevou lekára – špecialistu odporúčací lístok. Aj to je krok smerom k pacientovi, ktorý zníži administratívnu záťaž.

editoriál

minister zdravotníctva Slovenskej republiky

Zdravotníctvo je mimoriadne náročný rezort, ktorý sa bytostne dotýka každého občana. Je vnímaný veľmi citlivo, obsahuje množstvo výziev, kumulujú sa v ňom rozdielne názory, ale je dnes celkom jednoznačné, že práve pred zdravotníctvom stoja nové výzvy. Ich cieľ je jasný: spokojný pacient aj občan a motivovaní lekári, sestry, zdravotnícki pracovníci.

Budem rád, keď solidarita, kvalita, zodpovednosť, dostupnosť a spravodlivosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebudú iba pojmami – ale každodennou realitou. Žiaľ, rovnaká zdravotná starostlivosť v regiónoch dnes nie je na Slovensku samozrejmosťou a spravodlivý systém platieb za diagnózu absentuje. Napríklad veľké univerzitné a fakultné nemocnice dostávajú za rovnaký výkon pri rovnakej diagnóze omnoho viac peňazí než menší poskytovatelia. Je to spravodlivý systém?

Osobne ma veľmi mrzia naozaj zlé štatistiky kardiovaskulárnych ochorení, aj preto budeme realizovať Národný program prevencie ochorení srdca a ciev. Ročne sa u nás diagnostikuje 25 tisíc onkologických ochorení, nevyhnutné je dokončenie a realizácia Národného onkologického programu. Prirodzene, rátame aj s rozvíjaním a dopĺňaním programu e-health a neoddeliteľnou súčasťou zvyšovania kvality je aj etická, vzdelávacia a profesionálna zodpovednosť každého lekára. Profesionalita v ambulancii či nemocnici musí byť predsa úzko spätá s etickými princípmi! Čo teda môžu očakávať občania? Skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, menej korupcie, transparentnosť zmluvných vzťahov, vľúdny a profesionálny personál, nový systém riadenia a hospodárenia nemocníc na princípe fungovania štandardných akciových spoločností, skutočnú nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Verím, že naša každodenná zdravotnícka realita bude spravodlivejšia, optimistickejšia, ústretovejšia pre všetkých občanov a motivujúca pre lekárov aj zdravotníckych pracovníkov. Viera kráča ruka v ruke s nádejou a som presvedčený, že práve tú prináša liečba nášho zdravotníctva, ktoré má presne stanovenú diagnózu. Je však najvyšší čas nasadiť účinnú terapiu!

r o z h o v o r

Vysoký krvný tlak a cholesterol nebolia. Žiaľ!

Doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc., vedúci Oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky V. internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave, niekdajší prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti je muž srdca nielen obrazne, ale aj doslova. Srdcom a jeho ochoreniami sa zaoberá temer celú svoju profesionálnu kariéru.

Medicínske výskumy potvrdzujú, že fajčenie tabaku, vysoký krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu sú hlavnými rizikovými faktormi vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Rizikových faktorov je naozaj veľmi veľa. Spomínané tri je skutočne možné, ak pre seba niečo urobíme, teda zmenou životného štýlu postupne znížiť a v prípade fajčenia aj celkom eliminovať. Keďže ale vysoký krvný tlak a cholesterol nebolia, žiaľ, pomerne veľký počet, najmä ľudí s nižším vzdelaním, ich podceňujú. Našťastie, v tomto smere sa slovenská populácia zlepšuje. Nedávno sa mi dostali do rúk výsledky nezávislého prieskumu obyvateľstva o vnímaní rizikových faktorov ochorení agentúry FOCUS. Povedomie občanov o tom, aký má byť optimálny krvný tlak, nám za tri roky, čo si takýto prieskum nechávame robiť, celkom slušne stúplo zo 46 % na 54 %. Hoci to nie je závratný posun, predsa je to len lepšie ako povedomie o tom, aká je optimálna hladina celkového cholesterolu v krvi. Relevantné či správne informácie malo totiž menej ako 30 % opýtaných. Ľudia dnes vedia, že vysoký krvný tlak je zabijakom číslo jeden, takmer 80 % opýtaných mu prisudzuje takéto neslávne prvenstvo. Za posledné roky došlo na Slovensku, ale aj vo svete, k istému obratu v myslení.

Keď sme robili úplne prvý prieskum

6

v roku 2007 až 94 % respondentov považovalo onkologické ochorenia za najrizikovejšie, čo môžu človeka ohroziť na živote. V prípade kardiovaskulárnych si to myslelo len okolo 60 % opýtaných. Z hľadiska toho, čo sa nám kardiológom edukovaním obyvateľstva podarilo dosiahnuť, považujeme za úspech výsledky dnešných prieskumov hovoriace o tom, že v súčasnosti až 92 % opýtaných považuje ochorenia srdca za hrozbu číslo jeden pre zdravie.

Myslenie ľudí sa teda zmenilo, vedia, že aj keď srdcovo-cievne ochorenia nebolia, môžu zabíjať. A začínajú viac myslieť na prevenciu.

Ako je to s vysokým krvným tlakom? Lekári neprestajne zdôrazňujú, že práve preto, že nebolí, a niektorí pacienti ho ani nemusia zaznamenať, je vysokým rizikom pre zdravie.

Väčšina, dokonca až 80 % pacientov s naozaj vysokým krvným tlakom nemusí mať žiadne príznaky, takže si toto riziko ani nevšimnú. A práve v tom je nebezpečenstvo. Môžu sa dokonca cítiť subjektívne dobre, a keď im nasadíme lieky, nevedia si na hodnoty blížiace sa k normálu zvyknúť. Práve preto, že mnohé kardiovaskulárne ochorenia nemajú žiadne príznaky, nielen vysoký krvný tlak, ale napríklad aj niektoré srdcové arytmie, chceme, aby ľudia na takéto riziká mysleli včas. Teda

dali si zmerať tlak a pulz, pravidelne sa vážili, dali si vyšetriť hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Čo stres? Hovorí sa o tom, že ho možno niekedy preceňujeme.

Najhorší pre zdravie je chronický stres, teda ak je človek veľmi často vystavený nadmernému stresu a častému vypätiu. Vtedy sa organizmus začína vyčerpávať, pretože neustále stresovo reaguje, človek začne mať búšenie srdca a rôzne iné príznaky vyplývajúce zo stresu, začne byť psychicky labilnejší, frustrovaný. V poslednom čase sa v tejto súvislosti hovorí o hostilite, teda sklone k nepriateľskému správaniu voči svojmu okoliu, čo síce je istý spôsob obrany, ale takýmto spôsobom, kedy sa človek uzatvára do seba, ohrozuje svoje zdravie dvojnásobne.

Znamená to, že také bežné rozčuľovanie, ktorým si niekedy zvykneme ventilovať svoje frustrácie, náš kardiovaskulárny systém neohrozuje?

Samozrejme, je oveľa lepšie naučiť sa svoje sklamania, či ak sa nám niečoho nedostáva, ventilovať prostredníctvom relaxácie, fyzickou aktivitou, skrátka niečím, čo nám prináša radosť.

V úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia nemáme v rámci EÚ dobrú pozíciu, predstavuje 50 %

všetkých úmrtí. Po Ukrajine sme hneď druhí. A porovnanie s Českou republikou? V Česku funguje oveľa viac kardiocentier ako na Slovensku...

V istom zmysle sa situácia lepší aj v Čechách aj na Slovensku. Ak však budeme porovnávať, za posledných 15 až 20 rokov došlo v Čechách k poklesu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia o 20 %, u nás za rovnaké obdobie len o menej než 5 %. Podobne ako u nás je to v Maďarsku, v Poľsku sú na tom podobne dobre ako v Česku. Naopak, úmrtnosť stúpa v Rusku a na Ukrajine.

V takzvaných západoeurópskych krajinách úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia dlhodobo klesá.

Jediná krajina, kde v poslednom období začala stúpať, je Grécko.

Gréci sú v súčasnosti v Európe asi najsilnejší fajčiari, zároveň sa preorientovali z takzvanej mediteránskej stravy na stravu plnú tukov z fastfoodov a tieto dve riziká sa tak silne potencujú, že Grékom stúpa hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak, a dramaticky, najmä v prípade mužskej populácie, narástol výskyt srdcových infarktov. Na Slovensku zomiera na kardiovaskulárne ochorenia 48 % mužov a 62 % žien, cel-

kovo v populácii predstavuje úmrtonosť 50 % . Toto číslo je ale oveľa vyššie ako napríklad v Slovinsku, kde je 38-percentná úmrtnosť v tejto kategórii, v Talianku 35, vo Francúzsku ešte menej. Ak tieto údaje prevedieme na štandardizovanú úmrtnosť, teda prepočet na stotisíc obyvateľov, tak nám vychádza, že na Slovensku zomierame na kardiovaskulárne ochorenia dvaapolkrát častejšie, ako v „starých“ krajinách EÚ. Dobrou správou je, že sa na Slovensku znížila úmrtnosť v kategórii do 64 rokov, kde zomiera podstatne menej pacientov najmä vďaka tomu, že vieme podstatne lepšie liečiť infarkt. A možno aj vďaka tomu, že ľudia vedia o príznakoch infarktu oveľa viac ako napríklad pred pár rokmi. Vedia, že ak začnú pociťovať tlakovú alebo pálivú bolesť, ktorá je vytrvalá a zosilňuje sa, mali by čo najrýchlejšie ísť k lekárovi či ešte lepšie, zavolať záchranku. Najmä, ak vedia o ďalších rizikových faktoroch ako úmrtie na infarkt v rodine alebo fajčenie. Dôležité je predovšetkým včas prísť k lekárovi. Dnes sú medicínske techniky na takej úrovni a také efektívne, že ak pacient príde včas, ideálne do jednej hodiny, alebo v časovom okne do troch hodín, vie-

me na 95 % vylepšiť jeho prognózu a minimalizovať dôsledky infarktu.

Ktoré zo srdcových ochorení vedú?

Je to jednoznačne ischemická choroba srdca?

Ischemická choroba srdca je ochorenie koronárnych artérií, pri ktorej dochádza k ischémii – zúženiu hlavných srdcových ciev. Často býva sprevádzaná vysokým krvným tlakom. Sú však pacienti, ktorí majú vysoký či hraničný cholesterol, k tomu navyše fajčia a dostanú infarkt. Čo prevencia? Využívajú slovenskí pacienti takúto „poistku“ zdravia dostatočne?

Určite nie. Dostupnosť sa v poslednom čase zlepšuje, okrem preventívnej prehliadky u praktického lekára robia zdarma preventívne prehliadky aj Poradne zdravia pri Úrade verejného zdravotníctva, kde ročne vyšetria okolo šesť až sedem tisíc respondentov. V Poradniach zdravia, okrem bežnej anamnézy a vyšetrení, vedia odporučiť aj zmenu stravovania či životného štýlu.

Napriek tomu, že preventívna kardiológia ponúka možnosti ako fatálnym následkom predchádzať,

7

r o z h o v o r za posledných desať rokov na Slovensku podstatné zlepšenie nenastalo...

Preventívna kardiológia je odbor, ktorý sa zaoberá možnosťami prevencie či zabránenia vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Dáta ukazujú, že ak by sme klasické rizikové faktory, celoplošne ovplyvnili len o 10 až 15 %, tak výrazne znížime výskyt kardiovaskulárnych ochorení na úrovni celého štátu.

Dokazuje to aj dlhodobý projekt zo Severnej Karélie, ktorý pred 20 rokmi začali uskutočňovať vo Fínsku.

Vďaka účinnej celoplošnej prevencii poklesol obyvateľom Severnej Karélie a neskôr aj celého Fínska relatívne mierne krvný tlak, len o 5 až 6 mm ortute, prišlo k miernemu poklesu fajčenia o 7 až 8 %, zato ale k celkom významnému poklesu cholesterolu asi u 15 až 20 %.

Pokles všetkých týchto hodnôt mal dôsledok v 55 % redukcii úmrtnosti a po ďalších desiatich rokoch prišlo až k 80-percentnému poklesu

8

kových faktorov. Keďže sa ukázalo, že v znižovaní rizikových faktorov je istá zákonitosť, musíme aj my na Slovensku lepšie kontrolovať spomínané rizikové faktory. Hladina cholesterolu v populácii pomaly začína klesať, pri fajčení je pokles žiaľ len veľmi mierny. Fyzická aktivita je však na Slovensku kameňom úrazu, ľudia sú vo všeobecnosti veľmi pohodlní.

Slovenská nadácia srdca založená Slovenskou kardiologickou spoločnosťou v roku 2006 má cieľ podporovať projekty primárnej a sekundárnej prevencie kardiovaskulárnych chorôb. úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia. A pritom pred 30 rokmi mali Fíni najvyššiu úmrtnosť na infarkt.

Podarilo sa to vďaka celoplošným opatreniam, znížili príjem masla, živočíšnych tukov, soli. Zvýšila sa kontrola krvného tlaku a urobila sa obrovská kampaň na zvýšenie fyzicSkúsenosti zo sveta potvrdzujú, že občan či pacient je schopný ovplyvniť svoj celkový zdravotný stav až v 40 %, a to práve prevenciou. kej aktivity a úpravu stravovania.

Podobné výsledky pri podobných opatreniach sa preukázali v Austrálii, Kanade či Spojených štátoch.

Slovensko však má naďalej veľmi vysoký výskyt zle kontrolovaných rizi-

Na Slovensku žijeme v priemere o 5 rokov kratšie ako v tzv. západných krajinách. Žime o 5 rokov dlhšie je heslom Iniciatívy za zdravšie Slovensko, ktorej sympatizantom je aj Slovenská nadácia srdca a iniciátorom myšlienky poisťovňa UNION. Vy, pán docent, ste sa ako hlavný odborník pre kardiológiu zúčastnili na vypracovaní Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev.

Slovenská nadácia srdca podporuje

podobné aktivity. Tri roky sme pracovali na vypracovaní Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev a v marci tohto roka vláda projekt schválila. Jednou z častí projektu, okrem edukačnej kampane MOST, ktorú už robíme štvrtý rok, je aj projekt Vzdelaný pacient rozvrhnutý na tri roky. Kampaň sme pôvodne pripravili ako projekt Slovenskej nadácie srdca a Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Nazvali sme ju MOST (názov navrhol prof. Murín) ako Mesiac O Srdcových Témach, kedy sme vždy v septembri počas celého mesiaca na rôznej úrovni edukovali občanov o rizikách obezity, cukrovky, fajčenia. Tento rok v rámci Národného programu prevencie chceme pilotne zrealizovať 50 workshopov po celom Slovensku, najmä však v južných a východných regiónoch, kde je najvyššia úroveň úmrtnosti na ochorenia srdca a ciev. Sme si vedomí, že treba myslenie ľudí zmeniť. Súčasťou projektu Vzdelaný pacient je kampaň Poznaj príznaky akútneho infarktu, mozgovej porážky, postihnutia ciev dolných končatín.

V súčasnosti pripravujeme publikáciu o zdravom stravovaní, chceme prostredníctvom expertov v danej oblasti osloviť rádovo tisíce ľudí, sústreďujeme sa na občana, apelujeme naňho, aby pochopil, že on sám musí prísť za lekárom, že sa sám musí starať o svoje zdravie a v budúcnosti chceme pacienta vzdelávať na ešte vyššej úrovni. Našou ambíciou teda je zvýšiť povedomie a myslenie nás všetkých, že na prevenciu treba myslieť.

Spomínali ste publikáciu pre laikov o tom, aká strava je zdravá. Hovorili ste, že napriek výskumom a kvantu relevantných štúdií na tomto poli odborníci konsenzus stále ešte nedosiahli.

Na čom sa vieme zjednotiť, je ovocie a zelenina a konzumácia minimálne päť až šesť porcií denne. Najideálnejšia je pestrá a vyvážená strava, teda ak sa zdravo stravujeme a raz za čas si doprajeme napríklad slaninku a súčasne to vyvážime dostatkom zeleniny a ovocia, neuškodí nám to. To, o čom ľudia stále vedia dosť málo je, že najnebezpečnejšie a najnezdravšie sú margaríny v priemyselne vyrábaných potravinách a v jedlách typu fast food. Obsahuje ich väčšina výrobkov ako keksy, krekry, čipsy, hamburgery, ale aj rôzne zákusky a podobne. Môžeme tiež polemizovať o tom, čo je zdravšie, či maslo alebo margarín, ktorý si natrieme na chlieb.

Redukcia masla, smotany a smotanových výrobkov bola jedným z dôležitých krokov vo vyššie spomenutom projekte Severnej Karélie, pri ktorom došlo k neuveriteľnému poklesu úmrtnosti na ochorenia srdca a ciev.

Spotreba masla sa významne znížila, a naopak podstatne stúpla spotreba margarínov. Tu však treba otvorene povedať, že staršie stužované margaríny skutočne nemali veľmi vhodné zloženie. Okrem vysokého obsahu nežiaducich transmastných kyselín, mali aj značne nevhodné zastúpenie nenasýtených mastných kyselín omega 3 a 6. Kým za optimálne sa dnes považuje zastú-

r o z h o v o r penie omega 3 a omega 6 v pomere 1: 1 - 5, v týchto margarínoch bolo toto zastúpenie často vyššie ako 1: 500! Súčasne vyrábané moderné margaríny už majú relatívne vyvážený pomer nenasýtených mastných kyselín omega 3 a 6, informácie sú uvedené na obale. Vhodné je pozrieť sa aj na množstvo transmastných kyselín, ktoré by malo byť nižšie ako jedna, ideálne menej ako 0,5. Keďže si organizmus nenasýtené mastné kyseliny 3 ani 6 nevie vyrobiť, musí ich získavať z potravy, dôležité však je, aby prevládali v našej strave omega 3 nenasýtené mastné kyseliny.

Stále častejšie sa hovorí, a potvrdzujú to aj výskumy, že strava mediteránskeho typu je vlastne to pravé orechové... Čo takzvaný francúzsky paradox?

V prípade Francúzov a ich nízkej úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia ide práve o vyváženú a pestrú stravu, podobne ako v prípade iných národov žijúcich okolo Stredozemného mora. Francúzi si doprajú aj pomerne tučné syry a omáčky, ale vyvažujú to pestrosťou – rybami, zeleninou, na jedlo si doprajú dostatok času, nezhltnú obed za desať minút ako my. A francúzsky paradox? Američania napríklad tvrdia, že ochranný účinok pre srdce a cievy nemá iba červené víno a resveratrol, o ktorom sa predpokladá, že má silné antioxidačné vlastnosti, ale napríklad aj pohárik whiskey či piva. Väčšina štúdií sa však zhoduje na názore, že červené víno, vďaka tomu, že obsahuje veľké množstvo tzv. polyfenolických látok so silným antioxidačným účinkom (najznámejší je spomenutý resveratrol) je najzdravšie spomedzi alkoholických nápojov. Mediteránsky spôsob života v sebe obsahuje nielen zdravú stravu, ale aj, ak to tak môžeme povedať, umenie žiť, dopriať si aj dobré jedlo a víno, samozrejme stolové s nižším obsahom alkoholu. Nemalú úlohu zohráva aj siesta po dobrom obede, ktorá iste prispieva k redukcii každodenného stresu.

10

Odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti ako napríklad nejesť maslo a mäso každý deň, k tomu dostatok pohybu a tiež ovocia a zeleniny sú súčasťou preventívnych opatrení na zamedzenie ochorení srdca a ciev. Prečo, ak vieme, čo nám škodí, nedokážeme nezdravej strave odolať, a zdravá strava nám nechutí?

Na Slovensku nemáme tradíciu konzumácie rýb, okrem vyprážaného kapra. Takisto patríme v konzumácii ovocia a zeleniny v EÚ k jedným z najslabších. Práve v ovocí a zelenine je naša rezerva. Ovocie obsahuje pomerne veľa dôležitých látok, z ktorých treba spomenúť veľký obsah vlákniny, ale aj draslíka a horčíka, takže ich každodenná konzumácia má mimoriadne pozitívny preventívny efekt nielen na srdce a cievy, ale aj v rámci prevencie nádorových ochorení zažívacieho traktu. Okrem ovocia a zeleniny, kde môže byť určitým problémom cenová dostupnosť, by som opäť pripomenul fyzickú aktivitu. V južných krajinách sa ľudia oveľa viac hýbu, častejšie chodia peši, Slováci naopak začínajú byť čoraz viac pohodlní, vozia sa výťahmi, eskalátormi, autom zaparkujú pred dverami obchodu, či svojho bytu. Pohyb je základom života, preto musíme využívať každú príležitosť, aby sme sa čo najviac hýbali.

Súčasťou Iniciatívy za zdravé Slovensko sú aj projekty ako deň bez áut alebo bez cigarety. Zúčastníte sa na týchto aktivitách? Čo Vy, pán docent, robíte pre svoje zdravie?

Myslím si, že je dôležité podporovať všetky projekty, ktoré prispievajú k lepšej edukácii nášho obyvateľstva. Pretože iba dobre informovaný človek môže pochopiť a následne aj vo svojom živote realizovať zmeny, ktoré mu v budúcnosti môžu významne pomôcť. Zmeny, ktoré treba urobiť, by nemali byť iba čiastkové a krátkodobé, ale mali by sa stať našou celoživotnou filozofiou. Mnohí z nás sa stávame otrokmi množstva povinností, ktoré nám často pohltia nemálo voľného času. Aj by sme si chceli ísť zašportovať, ale musíme najprv urobiť to a potom ono, lebo daná úloha či povinnosť nepočkajú.

To je žiaľ aj môj prípad. Na športovanie mi počas pracovného dňa zostáva čas iba večer, takže, aby som spojil príjemné s užitočným, televíziu sledujem výlučne na stacionárnom bicykli. Cez víkendy sa rád bicyklujem, plávam, kosím trávu v záhrade. Tenis som, žiaľ, pre problémy s chrbticou musel už dávnejšie zanechať. Mám rád ovocie i dobrú zeleninu. Život bez cibule, cesnaku a paradajok si už dnes neviem predstaviť. Z nápojov okrem jemne sýtenej minerálky s citrónom vypijem denne jeden dva poháre nesladeného horkého kakaa, dve tri šálky kávy a večer jedno či dve deci červeného vína.

Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová

Niekoľko postrehov k biologickej liečbe psoriázy Psoriáza je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré postihuje približne jedno až tri percentá svetovej populácie.

Prejavuje sa červenými ložiskami, ktoré sú pokryté nepriamo úmerný kvalite života. striebrolesklými odlupujúcimi sa šupinami.

Nezriedka môže klinicky nevýrazZa touto neosobnou, strohou definíciou z učebníc sa však ukrýva iná dimenzia, odrážajúca smutné ľudské osudy. Aj keď psoriáza, až na vzácne výnimky, nie je život ohrozujúcim ochorením, jej vplyv na každodenné aktivity je nepopierateľný.

Strata zamestnania alebo problémy s výberom povolania, odcudzenie v partnerskom vzťahu, pocit hanby a menejcennosti, špinenie šatstva a bielizne každodenným ošetrovaním, depresie či znížená mobilita v dôsledku psoriatického zápalu kĺbov sú problémami, s ktorými sa dermatológ v praxi denne stretáva.

Z publikovaných prác so zameraním na kvalitu života vyplynulo, že rozsah psoriázy nemusí byť vždy

né ochorenie spôsobiť výrazné obmedzenia v pracovnej a súkromnej sfére.

Psoriáza a komplex chorôb Významným zistením v posledných rokoch je skutočnosť, že mechanizmy, ktoré vedú k psoriatickému procesu v koži, spôsobujú sprostredkovane aj závažné vnútorné ochorenia: aterosklerózu a komplex srdcovocievnych chorôb, cukrovku alebo zápal kĺbov. Epidemiologické pozorovania dokázali, že ťažkí psoriatici žijú v priemere o desať rokov menej ako priemerná populácia. Táto skutočnosť radikálne zmenila pohľad na liečbu psoriázy. Nechápeme ju už iba ako terapiu, po ktorej ložiská na koži vymiznú, ale v omnoho širšom kontexte. Dôsledná liečba ťažkej psoriázy súčasne pomáha, okrem riešenia základného kožného problému, predchádzať uvedeným závažným komplikáciám.

Biologická liečba Liečba psoriázy zaznamenala v priebehu posledných desaťročí obrovský pokrok. Pred niekoľkými mesiacmi sme v článku „Dá sa psoriáza vyliečiť“ uviedli prehľad súčasných spôsobov liečby psoriázy. Na piedestáli liečebných modalít stojí biologická liečba. Dermatológia sa stala tretím medicínskym odborom, v ktorom sa začali biologiká používať. Aktuálne sa v siedmych centrách na Slovensku lieči približne 450 psoriatikov.

Napriek pomerne veľkému množ-

11

m e d i c í n a

92 9 2

stvu informácií v tlači a na internete nadobúdame na základe denného kontaktu s pacientmi pocit nedostatočnej informovanosti či skôr dezinformovanosti v uvedenej oblasti. To sú problémy, s ktorými sa najčastejšie stretávame.

Nesprávne chápanie a neprimerané očakávania Prvým problémom, na ktorý v kontakte s pacientmi narážame, je nesprávne chápanie samotného termínu biologická liečba. Pod týmto termínom sa rozumie zasahovanie ochorenia v presne určenom mieste patogenézy. Biologiká sú lieky vyrábané vysoko sofistikovanými bioinžinierskymi technológiami.

Na liečbu psoriázy sa v súčasnosti používa skupina troch preparátov blokujúcich faktor nekrotizujúci tumory a jeden preparát potláčajúci účinok interleukínov 12 a 23. Ďalšou, pomerne častou chybou, sú neprimerané očakávania pacienta.

Zdôrazňujeme, že doteraz nebol a v blízkej budúcnosti určite nebude na trhu liek, ktorý psoriázu úplne vylieči. Väčšina psoriatikov zostáva psoriatikmi celý život. Všetky doteraz dostupné biologické aj nebiologické lieky dokážu psoriatický proces účinne a dlhodobo utlmiť.

Po ukončení liečby však dochádza k opätovnému zhoršeniu ochorenia. Účinnosť biologík sa pohybuje zhruba od 45 do 90 %. Faktom zostáva, že biologiká majú vysokú účinnosť pri dobrej bezpečnosti.

Pri rozhovoroch s pacientmi zisťujeme, že nepoznajú rozdiely medzi klasickými a biologickými antipsoriatickými liekmi. Biologiká sú na rozdiel od klasických antipsoriatík liekmi presne cielenými – targetovanými. Zasahujú na úrovni jednej molekuly, zatiaľ čo klasické antipsoriatiká majú účinok menej špecifický. Hlavnou výhodou biologík je chýbanie orgánovej toxicity.

Klasické antipsoriatiká vyžadujú pravidelné kontroly krvného obrazu, pečeňových alebo obličkových

parametrov na včasné odhalenie možného poškodenia uvedených orgánov liekom. Laboratórny monitoring je pri biologickej liečbe minimálny.

Komu je biologická liečba určená?

Všetky biologické lieky majú takzvané indikačné obmedzenie, v ktorom sa uvádza, že biologická liečba je určená pacientom s ťažkými formami psoriázy, u ktorých zlyhala systémová terapia klasickými antipsoriatickými liekmi alebo sú tieto lieky kontraindikované, netolerované, prípadne majú nežiaduce účinky.

Dermatológovia sa preto často stávajú obeťou nadpriemernej snahy neinformovaných pacientov dostať biologickú terapiu bez predchádzajúcej klasickej liečby. Pri indikovaní biologickej terapie sa zohľadňuje aj dopad psoriázy na už spomínanú kvalitu života pacientov.

Ako vlastná terapia prebieha? Pred liečbou je potrebné urobiť predpísaný panel vyšetrení zameraný najmä na odhalenie skrytých chronických infekcií. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje vylúčenie tuberkulózy, pretože skrytá, latentná forma sa môže aktivovať v priebehu liečby preparátmi blokujúcimi faktor nekrotizujúci tumory. Po absolvovaní panelu vyšetrení zasiela dermatológ centra pre biologickú liečbu vyplnenú žiadosť do zdravotnej poisťovne pacienta. Revízny lekár poisťovne posúdi opodstatnenosť žiadosti a odošle súhlas do centra.

Po troch mesiacoch terapie sa hodnotí účinnosť liečby. V prípade, že sa dosiahne zlepšenie nálezu o 50 percent, pokračuje sa v terapii. Pokiaľ je účinnosť menšia, zvažuje sa buď zmena na iné biologikum, alebo pridanie klasického antipsoriatického lieku.

Výber lieku sa prispôsobuje individuálnym potrebám pacienta.

Zohľadňuje sa rozsah a forma psoriázy, prítomnosť psoriatického zápalu kĺbov, postihnutie nechtov,

súčasný výskyt iných chorôb, ale aj spôsob podávania lieku. Biologická liečba sa podáva vo forme injekcií alebo infúzií. Injekcie sa podávajú v závislosti od preparátu v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch. Blokátor interleukínov 12 a 23 sa podáva dokonca iba 4-krát ročne, každé 3 mesiace. Infúzna liečba sa aplikuje raz za osem týždňov.

Osudy zmenené k lepšiemu Všetky biologické lieky sú určené na dlhodobé, viacročné užívanie.

Kontrolné pneumologické vyšetrenie so zameraním na tuberkulózu sa robí raz ročne. Takmer 15-ročné skúsenosti s biologickou liečbou v reumatológii ukázali, že okrem dlhodobej účinnosti sú biologiká bezpečnými liekmi pri dodržiavaní odporučených postupov.

Napriek faktu, že psoriáza zostáva nevyliečiteľným ochorením, kombinácia súčasných možností liečby dokáže pacientov dlhodobo stabilizovať. Pre každého dermatológa je veľkou satisfakciou, keď sa smutné ľudské osudy pacientov menia k lepšiemu. Sme svedkami návratu pacientov do práce po rokoch invalidizácie, obnovenia spoločenských aktivít, vytvárania partnerských vzťahov či úniku z depresií.

Treba však podčiarknuť, že ani najlepšia liečba nefunguje bez kvalitnej spolupráce lekára a pacienta. Zo strany lekára to vyžaduje empatiu, pochopenie problémov a vniknutie do mikrosveta pacienta. Zo strany pacienta je to životospráva, spolupráca s lekárom a dôvera.

Dôležitým faktom je, že vývoj nových biologických liekov pokračuje rýchlym tempom. V hre sú ďalšie účinné molekuly, ktoré sa po absolvovaní potrebných klinických skúšok určite zaregistrujú a rozšíria súčasnú antipsoriatickú výzbroj.

MUDr. Slavomír Urbanček, PhD. Dermatovenerologická klinika FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica

13

r o z h o v o r

Veda

pre lepší život

Spoločnosť Bayer pôsobí na Slovensku už dlhé roky v takých oblastiach ako sú napríklad kardiológia, gynekológia či ortopédia. V roku 2007 oficiálne rozšírila svoje portfólio o produkty farmaceutickej spoločnosti Schering a táto akvizícia významne posilnila pozíciu spoločnosti Bayer spol. s r. o. v oblasti preskripčne obmedzených liekov. Na otázky Bedekra zdravia odpovedá nový riaditeľ spoločnosti na Slovensku Dr. Harald Nusser, MBA. Ako vnímate pozíciu Vašej spoločnosti na slovenskom trhu?

V segmentoch trhu, v ktorých Bayer Schering Pharma (BSP) pôsobí, máme skvelú pozíciu. Vo viacerých prípadoch sme jednotkou na trhu.

Oveľa dôležitejšie však je, že naše produkty poskytujú diagnostické a terapeutické riešenia, ktoré dokázateľne zlepšujú životy ľudí. Tieto liečebné postupy sa navyše ukazujú ako cenovo efektívne pre celú spoločnosť. To je podľa môjho názoru dôvod, prečo je BSP rešpektovaným partnerom medzi špecialistami a dôveryhodným prispievateľom k riešeniu problémov slovenského zdravotníctva.

Spoločnosť Bayer v posledných rokoch zameriava svoje úsilie na inováciu a rozšírenie svojho portfólia.

Pripravujete uviesť na slovenský trh nejakú novinku?

Motto spoločnosti Bayer je ,,Veda pre lepší život“. Celosvetovo vynakladá Bayer ročne viac ako 1,6 miliardy eur na výskum v oblasti zdravotníctva. Našťastie sú tieto prostriedky rozumne vynakladané a máme niekoľko horúcich kandidá-

14

tov v posledných štádiách výskumu.

Ak prejdú všetkými prekážkami, dokážu svoju účinnosť, bezpečnosť a rentabilitu pre celú spoločnosť, prinesieme ich samozrejme aj na slovenský trh. Byť inovatívnou firmou však neznamená len prinášať na trh nové molekuly, ale aj úspešne implementovať nové nápady a postupy.

Aké konkrétne aktivity v tejto súvislosti pripravujete?

Priama spolupráca s pacientom je definovaná zákonom. V niektorých aspektoch, samozrejme plne v súlade so zákonom, realizujeme viaceré aktivity, ako napríklad podporu pacientskych organizácií, vzdelávanie lekárov, presadzovanie zákonného a etického správania.

Tento mesiac sa nesie v znamení aktivít súvisiacich s kampaňou MOST – Mesiac O Srdcových Témach. Aká je motivácia farmaceutických firiem podporovať edukáciu laickej verejnosti?

Dobre informovaní pacienti sú lepšie pripravení klásť doktorom správne otázky. Nakoniec, je to pacient, ktorý sa rozhoduje užiť alebo neužiť určitý liek. Okrem toho, mnohokrát doplatky za lieky znáša práve pacient. To je ďalší dôvod, prečo by mal byť presvedčený, že vynaložil svoje prostriedky na správnu vec.

Vo farmaceutickom priemysle má konečný spotrebiteľ – pacient asi najmenší vplyv na rozhodovanie, ale kvalita produktu má najväčší vplyv na jeho život.

S akými cieľmi a plánmi Vy osobne prichádzate na Slovensko? Aká je Vaša vízia spoločnosti Bayer na Slovensku?

Rád opúšťam svoju zónu pohodlia a to je dôvod, prečo stále hľadám nové výzvy. Takouto výzvou je získanie nových manažérskych skúseností v dynamickom a náročnom farmaceutickom prostredí na Slovensku. Berúc do úvahy tlaky na rozpočet na zdravotnú starostlivosť, Bayer má jedinečnú príležitosť stať sa súčasťou riešenia problémov v zdravotníctve. Mojou víziou je nastaviť vzájomnú spoluprácu na základe spoločných záujmov. Nevyhnutnými predpokladmi sú vzájomná dôvera a transparentnosť.

Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová

Návod na dlhovekosť Piť, či nepiť – vodu?

Jedna z teórií starnutia tvrdí, že starneme, lebo pijeme vodu. Bez vody by sme neprežili. Lenže vo vode sa vyskytujú aj ťažké vodíkové ióny a tie nám škodia.

Možno to znie neuveriteľne, ale za život sa nahltáme až stodvadsať kíl kamenia – v podobe minerálov a nerozpustných látok, ktoré sa nachádzajú vo vode. K tomu prispievajú aj naše obľúbené minerálky. Na jednej strane je teda voda životne dôležitá, na druhej strane tým, že vodu pijeme, skracujeme si život. Toľko teda teória.

Pamätám si, ako nás s bratom naša mama, inak zdravotná sestra veľmi dbajúca o naše zdravie, varovala – nepite vodu, vyliahnu sa vám v bruchu žaby! Komu teda veriť?

Drevo do lesa, voda do fľaší Obrazné prirovnanie „nosiť drevo do lesa” sa dostalo do obecného povedomia ako synonymum pre úplný nezmysel. Lenže pozrite sa, čo ponúkajú na pumpách. Už naštiepané a úhľadne zabalené drevo, ak by ste chceli zbehnúť do lesa na opekačku a vyhnúť sa námahe so zbieraním suchého dreva a hlavne dohadovaním sa s lesníkmi, či sa to vôbec môže. Ak teda nosíme drevo do lesa, k balenej vode je už len krôčik.

Kto by ešte pred pár desiatkami rokov pripustil, že budeme obyčajnú vodu baliť do fliaš a predávať! No a neobyčajné na tom je aj to, že je to zväčša naozaj obyčajná voda z vodovodu. Ak si vôbec niekedy niekto zmyslel zarobiť na niečom, čo je takpovediac zadarmo, tak tu našiel zlatú baňu. Objem balenej vody dosiahol už v roku 2009 úroveň 115 939,5 milióna litrov, teda približne 116 miliárd! Hodnota baleného „ničoho“ má v roku 2011 dosiahnuť 86 461,2 miliónov dolárov, teda približne 86,5 miliárd!

A pri tom, paradoxne, balená voda ani zďaleka nepodlieha toľkým hygienickým normám a kontrolám ako voda z vodovodu! Americkí novinári David Zinczenko a Matt Goulding si dali tú námahu, že pátrali po obsahu balených vôd takých známych značiek ako Coca-Cola (ich balená voda sa volá Dasani a Pepsi (Aquafina).

A zistili, že ide o obyčajnú vodu z vodovodu, ktorá je zbavená minerálov len preto, aby tam iné boli pridané.

Natural Resources Defense Council v štvorročnej štúdii testovali tisíc fliaš rôznych „čistých”, „prírodných”, či „glaciálnych” vôd a zistili, že až 22 % z nich obsahovalo minimálne jednu chemickú zložku, ktorá presahovala povolené zdravotné normy. Navyše, nežiaduce chemické látky sa do vody môžu dostať priamo z umelohmot-

ných fliaš, napríklad pri dlhodobom skladovaní v teple. Pri letných horúčavách a nedostatku skladovacích priestorov sa bežne môže stať, že palety fliaš balenej vody strávia hodiny, ale aj dni na priamom slnku. Výsledkom môže byť únik antimónu, či bifenolov do tekutého obsahu fliaš.

Americký štátny National Toxicology Program označil za možné následky rakovinu prostaty u mužov a pŕs u žien, ako aj hormonálne problémy detí v puberte.

V prípade tehotných žien môže nežiaduca kontaminácia nápojov balených v umelohmotných fľašiach viesť k defektom narodených detí, ich nízkej pôrodnej váhe a spomalenému rastu. The American Chemistry Council na to vzniesla námietku, že prienik týchto látok do nápojov (najmä bifenolov), je vzácny a v takých nízkych dávkach, že nemôžu spôsobiť vážnejšie ohrozenie zdravia. Kanadské ministerstvo zdravotníctva napriek tomu nevylúčilo možnosť, že ako prvé na svete zavedie opatrenia proti úniku bifenolov do balených nápojov a potravín. Štúdia vykonaná na Goetheho univerzite vo Frankfurte nad Mohanom upozornila, že z tzv. PETfľašiach sa môžu uvoľňovať látky estrogénovej povahy, ktoré nebezpečne ovplyvňujú endokrinný systém ľudí.

Voda nad zlato V globalizovanom svete je aj niečo také ako „obyčajná čistá voda” závažný spoločenský problém. Samozrejme, že tam, kde je bežná voda pod hygienickými štandardami ako napríklad v Indii, sa ako turisti balenej vode nevyhneme. Ale v ekonomike voľného trhu sa tiež môžeme dočkať paradoxov, že víno je lacnejšie ako kola a pivo lacnejšie ako minerálka. A voda z vodovodu, ktorú by sme mohli piť takmer zadarmo, sa po zabalení stáva výhodným obchodným artiklom s významným ziskom pre „výrobcov”.

Preto v istom austrálskom meste vydali zákaz predaja balenej vody. Namiesto toho je možné kúpiť si prázdnu nádobu a načapovať si vodu z pitných fontánok na verejných priestranstvách. Spontánne sa to deje už aj inde. V andalúzskom mestečku Mojácar majú starú maurskú fontánu s chrličmi vody, kam si miestni chodia načapovať do veľkých bandasiek vodu na pitie a varenie. Na Slovensku máme desiatky miest, napríklad prameň Sivá brada pri Spišskom podhradí, kde si môžete nabrať z voľne vyvierajúcich minerálnych vôd.

Vode sa nevyhneme, patrí k životu, ale pime s rozumom!

Gustáv Murín

15

m e d i c í n a

Karcinóm prostaty Karcinóm prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov s globálne narastajúcim trendom výskytu približne o tri percentá ročne.

V poradí výskytu malígnych ochorení mužov na Slovensku je karcinóm prostaty na treťom mieste po nádoroch pľúc a hrubého čreva. Ročne sa u nás diagnostikuje 1 250 nových karcinómov prostaty a na ochorenie umiera približne 500 mužov.

Rizikové faktory Príčiny vývinu karcinómu prostaty nie sú úplne objasnené. Podmienkou je normálna tvorba mužského pohlavného hormónu testosterónu.

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí vek a výskyt karcinómu prostaty v rodine. V takom prípade je riziko ochorenia dva až päťkrát vyššie, než u mužov v rovnakom veku bez pozitívnej rodinnej anamnézy.

Karcinóm prostaty je ochorenie mužov vo veku nad 50 rokov a s vyšším vekom jeho výskyt stúpa. Zriedkavo sa vyskytuje v nižšom veku. Familiárny výskyt sa udáva v 10 – 20 % prípadov mužov s karcinómom prostaty. Medzi rizikové faktory patrí aj strava bohatá na živočíšne tuky.

Klinické prejavy Typické je časté močenie počas noci a cez deň, naliehavé močenie, predĺžené a prerušované močenie, slabý prúd moču a pocit nevyprázdneného mechúra. V pokročilejších štádiách ochorenia sa môže vyskytnúť krvácanie do močových ciest, krv v ejakuláte, bolesti v oblasti podbruška a keď sa ochorenie rozšíri mimo prostatu, bývajú bolesti z kostných metastáz najmä v oblasti chrbtice, panvy, rebier stehenných kostí alebo opuchy dolných končatín z metastáz do lymfatických uzlín. Diagnostika a skríning zahŕňa dve základné vyšetrenia: vyšetrenie prostatic-

16

kého špecifického antigénu (PSA) a vyšetrenie prostaty prstom cez konečník. Ak je aspoň jedno z týchto vyšetrení pozitívne, indikuje sa biopsia prostaty pod ultrazvukovou kontrolou. V súčasnosti sa prevažná časť karcinómov prostaty diagnostikuje iba na základe zvýšenej hodnoty PSA, čo prispieva k diagnostike včasných vyliečiteľných štádií karcinómu prostaty. Ak bioptické vyšetrenie potvrdí karcinóm prostaty, zároveň určí aj stupeň malignity podľa Gleasonovho systému, ktorý je v súčasnosti jedným z rozhodujúcich ukazovateľov prognózy karcinómu prostaty. Potvrdzuje sa potreba pravidelného preventívneho vyšetrenia mužov na karcinóm prostaty vo veku 50 až 70 rokov. Mužom s výskytom karcinómu prostaty v rodine sa odporúčajú preventívne vyšetrenia už od 40. roku života.

Moderné metódy liečby Pri karcinóme prostaty lokalizovanom na žľazu sa uplatňujú: aktívne sledovanie, radikálna prostatektómia, rádioterapia externou formou alebo brachyterapiou (ionizujúce žiarenie sa dodáva priamo do nádorového tkaniva – pozn. red.). Aktívne sledovanie predstavuje novú formu konzervatívneho postupu pri novo diagnostikovanom karcinóme prostaty. Pacient sa nelieči bezprostredne po stanovení diagnózy, v pravidelných intervaloch sa však kontroluje, a liečba sa začne až pri splnení kritérií svedčiacich pre progresiu ochorenia. Časť pacientov sa vyhne akejkoľvek liečbe, pretože nádor neprogreduje u všetkých. Radikálna prostatektómia znamená úplné chirurgické odstránenie prostaty spolu so semennými mechúrikmi. Rádi-

oterapeutické metódy predstavujú ďalšie možnosti liečby lokalizovaného karcinómu prostaty. Pri lokálne pokročilom karcinóme prostaty, ktorý sa definuje prerastaním cez puzdro prostaty do okolitých orgánov a tkanív, ale bez prítomnosti vzdialených metastáz, sa obvykle uplatňuje radikálna prostatektómia a hormonálna liečba v kombinácii s externou rádioterapiou. Pri karcinóme prostaty s metastázami sa používa niektorá z foriem hormonálnej liečby, ktorá blokuje účinok mužského hormónu na prostatu.

Prognóza a prevencia Predpoveď vývoja a stavu ochorenia je výborná pri lokalizovaných štádiách ochorenia, ktoré sa včas diagnostikujú a liečia. Zhoršuje sa s narastajúcim rozsahom ochorenia a stupňom rizika progresie. Aktuálnou otázkou zostáva prevencia.

Všeobecne sa odporúča strava s nízkym obsahom živočíšnych tukov.

V súčasnosti neexistujú vedecky podložené odporúčania pre použitie špeciálnych nutričných prípravkov v prevencii vývinu karcinómu prostaty. V rámci sekundárnej prevencie sa odporúčajú pravidelné preventívne vyšetrenia mužov vo veku 50 až 70 rokov. V rámci primárnej prevencie nadobúda čoraz väčší význam chemoprevencia. Klinické štúdie poskytli relevantné dôkazy o jej účinnosti v prípade karcinómu prostaty inhibítormi 5-alfa reduktázy (enzým, ktorý konvertuje testosterón na účinný dihydrotestosterón). Tie redukovali riziko vývinu karcinómu prostaty o 23 až 30 %.

Prof. MUDr. Ján Kliment, CSc., Urologická klinika JLF UK Martin

v ý ž i v a

Strava pre celiatikov V prípade, že vyšetrenia potvrdia ochorenie na celiakiu, je nevyhnutné, aby pacient po celý život dodržiaval bezlepkovú diétu.

Celiakia je spôsobená neznášanlivosťou obilninových bielkovín (glutén, lepok) a je to celoživotné ochorenie, ktoré sa nedá liekmi vyliečiť. Jediným účinným opatrením je vylúčenie lepku zo stravy, a to po celý zbytok života. Na druhej strane, už po niekoľkých týždňoch dodržiavania bezlepkovej diéty, dôjde k podstatnému zlepšeniu stavu pacienta a spravidla k úplnému vymiznutiu chorobných zmien na tenkom čreve. Pacient je tým „vyliečený“, avšak iba za predpokladu, že sa zriekne obilných výrobkov obsahujúcich lepok.

Nevhodný lepok Nachádza v pšenici, raži, jačmeni a v ovse. Z toho vyplýva, že všetky výrobky z bežnej múky sú pre pacientov s celiakiou nevhodné. Pacienti si musia dávať pozor aj na iné druhy výrobkov, napríklad mäsové, do ktorých sa pridáva múka. Musia sa preto naučiť starostlivo čítať nutričné informácie a informácie o zložení na kupovaných potravinách. Namiesto spomínaných obilnín môžu celiatici jesť ryžu, kukuricu, zemiaky, sóju, strukoviny a pohánku. Zo spomínaných plodín sa dá takisto pripraviť múka a múčne jedlá.

Potraviny určené pre celiatikov Označujú sa nápisom „Bezlepková potravina“ a medzinárodným znakom „preškrtnutého klasu“. Výrobca ručí zo zákona za zdravotnú nezávadnosť svojho výrobku. Zo zákona smie bezlepková potravina obsahovať maximálne 100 mg lepku/1 kg akéhokoľvek výrobku. Pokiaľ ide o prirodzenú bezlepkovú potravinu, potom je zákon ešte prísnejší a určuje maximálne 20 mg lepku/1 kg potraviny.

Mnohé bezlepkové potraviny sú na zozname kategorizovaných bezlepkových výrobkov Ministerstva zdravotníctva a sú čiastočne hradené zdravotnými poisťovňami. Vyrovnáva sa tým cenový rozdiel medzi bežnými a o niečo drahšími bezlepkovými potravinami. Zoznam aktualizovaný každý rok štyrikrát je na oficiálnej web stránke MZ SR. Pacienti s celiakiou majú často zhoršené trávenie surového mlieka a niekedy aj ďalších mliečnych výrobkov. Je to tak vďaka nedostatočnej aktivite črevného enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor – laktózu. Pacienti musia preto okrem bezlepkových potravín vylúčiť mlieko, smotanu a iné podobné výrobky, a nahradiť ich kyslými mliečnymi výrobkami (acidko, cmar, kefír, jogurt), v ktorých sa takmer všetka laktóza skvasila na kyselinu mliečnu. Pokiaľ by aj po kyslých výrobkoch mali problémy, musia prejsť na delaktózové mlieko alebo sójové nápoje. Ďalšie informácie sa dajú nájsť na

www.celiakia.sk

18

Mudr. Peter Minárik OnLife, poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl

POHÁNKA A CELIAKIA Pohánka je bezlepková obilnina a pokiaľ výrobca napíše na potravinu „BEZLEKOVÁ POTRAVINA”, ručí zo zákona, že lepok sa v takejto potravine vyskytuje v zákonom stanovených stopách. Pokiaľ niektoré výrobky z pohánky, krupica alebo vločky majú na obale nápis „Môže obsahovať stopy lepku”, potom ide o takzvanú „KONTAMINÁCIU”. To znamená, že na výrobnej linke alebo v skladovacej nádobe sa vyrábali bežné obilné výrobky a následne bezlepkové, pričom došlo k stopovej kontaminácii bezlepkového výrobku. Výrobca takéto označenie musí uviesť zo zákona.

Ako je to teda s pohánkou v skutočnosti?

Samotná pohánka sa pokladá za bezlepkovú obilnú surovinu, hoci niektorí polemizujú, že pohánkové prolamíny môžu pri pravidelnej a veľkej konzumácii celiatika poškodiť. Pokiaľ výrobca napíše na pohánku nápis „Bezlepková potravina”, ručí tým, že sa neprekračuje zákonom stanovený limit. Ako sme spomínali, pri prirodzene bezlepkových surovinách by malo byť maximum 20 mg lepku na 1 kg.

Takúto pohánkovú krupicu, krúpy alebo vločky možno konzumovať v rozumných množstvách a frekvencii. Ak sa na výrobku píše, že „Môže obsahovať stopy lepku”, tak je lepšie sa mu vyhnúť, nakoľko obsahuje pravdepodobne viac ako povolené a bezpečné množstvo. Veľa užitočných informácií sa dá nájsť na oficiálnej webovej stránke celiatikov na Slovensku: www.celiakia.sk

Inkontinencia už nie je tabu Postihnúť môže každého v akomkoľvek veku. Hoci sa viac týka žien, nevyhýba sa ani mužom. Našťastie, inkontinencia už nie je tabu. Dá sa jej, najmä v prípade ľahkej inkontinencie, predchádzať, alebo aspoň zmierniť jej príznaky. Dobrou správou je, že možností riešenia je veľa.

Odhoďte ostych!

Len tak nájdete riešenie Ľahká inkontinencia je najmenej závažný stupeň úniku moču. Je charakteristický občasným únikom moču, a to po kvapkách alebo maximálne jeden až dvakrát denne pri väčšej fyzickej námahe, kýchnutí, kašľaní alebo v tehotenstve. Aj keď hovoríme o ľahkom úniku, stále ide o problém, ktorý znepríjemňuje každodenný život a netreba ho zanedbávať či bagatelizovať. Dôležitým bodom pri liečbe inkontinencie je zbaviť sa strachu a ostychu a otvorene o svojom probléme hovoriť s profesionálom. „Je dôležité si uvedomiť, že inkontinencia nič nehovorí o ľudskej hodnote človeka, o jeho charaktere, osobnosti. Môže však narušiť osobnú rovnováhu, ak sa vo svojich myšlienkach príliš upria-

20

mime na vlastný problém a vo svojom vnútri ho odmietneme prijať,“ odkazuje psychologička PhDr. Daniela Mináčová.

Je možné inkontinencii predchádzať? Únik moču súvisí s poruchou alebo zníženou funkciou uzáverového mechanizmu močového mechúra.

Ide o nechcený, mimovoľný únik moču. Tento jav je rozšírený viac, než si mnohí uvedomujú. Odhaduje sa, že v Slovenskej republike je inkontinenciou postihnutých asi 10 % obyvateľstva.

Inkontinencia má vždy viacero príčin. Okrem veku môže byť ovplyvnená napríklad genetickými predpo-

kladmi, pohlavím alebo ochabnutím svalov panvového dna. Ovplyvňuje ju však aj celkový zdravotný stav, psychika, vek, pohyblivosť pacienta alebo infekcia močových ciest, užívanie liekov, či následky zranení. Únik moču je problém rovnako zdravotný, ako aj hygienický a po príčinách inkontinencie treba pátrať.

Mnoho z nich sa dá zvládnuť vhodnými liekmi či relatívne nenáročným chirurgickým zákrokom. Samovoľný únik moču možno v mnohých prípadoch účinne zmierniť alebo úplne vyliečiť. Poruchy udržania moču môžu byť navyše jednými z prvých prejavov vážnejších ochorení. Ak trpíte únikom moču, neváhajte a začnite svoj problém riešiť. Navštívte svojho lekára (praktického lekára, urológa, gynekológa, neurológa, geriatra), ktorý vám môže predpísať absorpčné pomôcky a nebojte sa pýtať na praktické rady. V súčasnosti už nie je ľahká inkontinencia dôvodom na obmedzenie zabehnutého životného štýlu.

Cvičenie pomáha „Na vzniku inkontinencie moču sa spravidla podieľajú viaceré faktory. Hlavnou príčinou samovoľného úniku moču je ochabnutie panvových svalov. Ďalšími sú sedavé za-

65

mestnanie, pôrod a hormonálne zmeny v organizme v klimaktériu.

Predísť tomuto spoločensky nepríjemnému problému je možné zdravou životosprávou, pohybom a špeciálnymi cvikmi pre posilnenie svalov panvového dna, ide o takzvané Kegelove cviky. Tie pôsobia preventívne a môžu zabrániť rozvoju inkontinencie, respektíve môžu zlepšiť stav pri ľahších formách stresovej inkontinencie, kedy moč uniká napríklad pri kašli a pohybe.

Je však dôležité, aby ženy, aspoň pri úvodných cvičeniach cvičili pod odborným dohľadom. Fyzioterapeut ženám vysvetlí a naučí ich, ako správne zapojiť svaly panvového dna. Ťažšie stupne inkontinencie sú indikované na operačnú liečbu,“ hovorí MUDr. Ľubomír Lachváč, PhD., z Urologickej kliniky LF UPJŠ Košice.

Kegelovu metódu nácviku sťahov svalov panvového dna ako prevenciu proti mimovoľnému úniku moču predstavil už v roku 1948 americký gynekológ Arnold Kegel. Ide o zostavu cvikov, ktoré sú zamerané na cielenú prácu svalov panvového dna. Okrem toho, že úvodné cvičenia vyžadujú spoluprácu s odborným fyzioterapeutom, problém je veľmi intímny, a preto je vhodný individuálny prístup, ktorý rešpektuje psychické bariéry. Návod cvičení nájdete aj na www.moliklub.sk. „Ešte nedávno prichádzali k lekárovi skôr ženy s vyšším stupňom inkontinencie. Dnes sú ženy oveľa viac informované. Často pociťujú aj malé poruchy udržania moču ako hendikep. Práve v začínajúcej fáze môžu byť Kegelove cvičenia výrazným pomocníkom v prevencii ľahkého úniku moču. Je však veľmi dôležité, aby sa cviky cvičili správne, lebo len vtedy môžu byť účinné. Preto rozhodne odporúčam, aby sa pacientky na začiatku obrátili na odborníka – fyzioterapeuta, s ktorým budú konzultovať správnosť cvičenia,“ povzbudzuje a odporúča fyzioterapeutka Lenka Besedová.

22

Čomu by ste sa mali pri ľahkom úniku moču vyhnúť?

1. Neobmedzujte príjem tekutín – aj pri úniku moču je dôležité zachovávať denný pitný režim, ktorý by sa mal pohybovať v rozmedzí dvoch až troch litrov tekutín denne (nepočíta sa káva ani čierny a zelený čaj). Často, najmä zo začiatku, riešia pacienti únik moču obmedzeným príjmom tekutín, čím si škodia.

Prehlbujú sa tiež už existujúce problémy s udržaním moču. Zatajovanie týchto ťažkostí môže viesť k nesprávnym hygienickým návykom s následnými problémami ako podráždenie pokožky, infekcie a iné komplikácie.

2. Nepoužívajte hygienické pomôcky určené na menštruáciu – menštruačné vložky sú určené na iný účel ako vložky na inkontinenciu, nie sú schopné neutralizovať zápach moču ani ho pohltiť v dostatočnom množstve.

3. Vyhýbajte sa skákaniu a fyzickej námahe – predovšetkým nebehajte, nezdvíhajte ťažké bremená, ale ani nedotláčajte pri močení.

Hygiena pri úniku moču Únik moču predstavuje pre pokožku, a to nielen v intímnych partiách, veľkú záťaž. Dochádza k špecifickému zaťaženiu pokožky vplyvom rozkladajúceho sa moču a pre pokožku škodlivého amoniaku, keď je koža vystavená zmenám hodnôt pH pri zvýšenej vlhkosti a teplote. Správna, dostatočná a pravidelná hygiena je základným predpokladom úspešnej starostlivosti.

Pri inkontinencii je nevyhnutné dodržiavať včasnú a pravidelnú výmenu absorpčných pomôcok (najneskôr po 8 hodinách) a dostatočnú osobnú hygienu. Odporúča sa tiež používanie vhodnej kozmetiky.

Používanie špeciálnych pomôcok pomôže pri riešení ľahkej inkontinencie. Inkontinenčné pomôcky majú vysokú nasiakavosť (niekoľkonásobne vyššiu ako absorpčné vložky), účinne neutralizujú zápach moču (na rozdiel od menštruačných vložiek), sú diskrétne, tenké a nenápadné rovnako ako menštruačné vložky. Dôležitou vlastnosťou pomôcok je ich priedušnosť, ktorá umožní vašej pokožke voľne dýchať.

Prehľad najvhodnejších pomôcok

nájdete na www.moliklub.sk. Na tejto stránke môžete vyplniť aj jednoduchý formulár a Hartmann Rico vám pošle vzorky svojich produktov zadarmo.

Ak máte ďalšie otázky k inkontinenčným pomôckam, môžete sa obrátiť aj na bezplatnú infolinku 0800 100 150.

Aké máte možnosti riešenia?

1. Zbavte sa strachu a ostychu – otvorenosť a snaha nájsť príčinu inkontinencie sú veľkým dôležitým krokom na ceste k úspechu.

2. Navštívte lekára – ten určí najlepší spôsob liečby a poradí vhodné cvičenia i pomôcky (napr. obvodný lekár, urológ, gynekológ).

3. Vyberte si správne pomôcky – dbajte predovšetkým na výber správneho typu, na veľkosť a spôsob použitia vrátane nutnosti včasnej výmeny pomôcok. Prehľad pomôcok na ľahkú inkontinenciu nájdete na stránke www.moliklub.sk.

4. Pravidelne cvičte – Kegelove cvičenia sú jednou z najúčinnejších metód v boji s ľahkou inkontinenciou.

5. Dodržujte základné pravidlá zdravej výživy.

-pr-

Menopauza a klimaktérium Okrem postupného starnutie populácie musíme rátať aj narastajúcim počtom ochorení, ktoré súvisia s vyhasnutím reprodukčnej funkcie.

Na rozdiel od mužov vyhasínanie endokrinných funkcií ovárií prebieha rýchlejším tempom, a preto sú aj zmeny viditeľnejšie. Najvýraznejšou známkou vyhasínania ovariálnej funkcie je strata menštruácie - menopauza. WHO ju definuje ako trvalé zastavenie menštruácie, ktoré je výsledkom straty ovariálnej aktivity. Obdobie pred menopauzou nazývame premenopauza alebo menopauzálny prechod. Obdobie po poslednej menštruácii nazývame postmenopauzou. Perimenopauzou nazývame rok pred menopauzou, kedy sa objavujú biologické a endokrinné príznaky blížiacej sa menopauzy a obdobie rok po menopauze. Ak toto obdobie rozšírime, nazývame ho klimaktériom. Indukovaná menopauza je arteficiálne vyradenie endokrinnej funkcie ovárií ich chirurgickým odstránením, alebo chemoterapiou či rádioterapiou. V pomenopauzálnom období sa v časti starších žien objavujú klinické príznaky, ktoré súhrnne označujeme ako klimakterický syndróm. Návaly horúčavy a potenie sú asi najznámejšie a najčastejšie príznaky. Väčšina žien v klimaktériu ich očakáva i keď sa vyskytujú iba v dvoch tretinách prípadov žien. Pre tento stav sú však typické aj psychologické príznaky, kam patrí séria najčastejších, ako sú strata pocitu zdravia, zmeny nálady, psychická labilita (90 %) a pocit vyčerpania (88 %) a depresie (75 %). K menej častým patria strata libida, anxiozita (chorobný stav úzkosti – pozn. red.), porucha pamäti a nespavosť. Väčšina žien však vážnejšie psychické príznaky nemá. Ak sú však príznaky prítomné, ženy zvyčajne vyhľadajú gynekológa, dožadujú sa hormonálnej terapie. S nedostatkom estrogénov súvisí aj celý rad chronických ochorení, postihujúcich najmä tri systémy: kardiovaskulárny systém, kostný metabolizmus a centrálny nervový systém. V roku 2008 žilo na Slovensku 969 725 žien starších ako 50 rokov a tvorili 27,4 % ženskej populácie. Starnutie slovenskej populácie sa prejaví v predĺžení stredného očakávaného veku života (v roku 2040 očakávame u žien hodnotu 82,99 roka) a nárastom počtu dlhovekých. Tým súčasne aj vzrastie počet rokov prežitých v menopauze na takmer 30 rokov. Podľa predpokladov demografických prognostikov v roku 2040 bude na Slovensku žiť 1 390 760 žien starších ako 50 rokov a budú predstavovať 52 % ženskej populácie. Ukazuje sa, že postmenopauza a s ňou spojené zdravotné ťažkosti môžu byť vážnym sociálnoekonomickým i zdravotným problémom.

Doc. MUDr. Roman Kováč, CSc. Mimoriadny profesor Slovenská zdravotnícka univerzita

v ý ž i v a

Potravinová intolerancia Potrava dodáva organizmu živiny nevyhnutné pre obnovu využiteľnej energie, tvorbu energetických zásob, ako aj látok potrebných pre stavbu tela i správne telesné funkcie. Niekedy však môže byť samotná potrava problémom, ale zdraví ľudia nemajú mať žiadne tráviace problémy.

cukor), sorbitolu (ovocie, med, zaváraniny) alebo trehalózy (jedlé huby). Obmedzenie alebo až úplné vylúčenie príslušných potravín je väčšinou nevyhnutné.

Potravinová alergia Citlivý tráviaci trakt Na druhej strane je však pomerne mnoho ľudí, ktorí sú citliví na rôzne druhy potravín, čo sa prejavuje rozmanitým spôsobom. Takíto ľudia neznášajú určité potraviny a jedlá a pravidelne po ich konzumácii trpia zdravotnými ťažkosťami. Hovoríme o neznášanlivosti potravín či potravinovej intolerancii (v širšom zmysle). Neznášanlivosť potravín možno rozdeliť na dva základné druhy, a to na potravinovú intoleranciu (v užšom zmysle), t. j. neznášanlivosť, ktorú vyvolávajú neimunologické mechanizmy, ďalej na potravinovú alergiu, čiže neznášanlivosť na podklade chorobných imunitných reakcií a nakoniec na potravinovú averziu, pod čím sa rozumie psychicky vyprovokovaná neznášanlivosť a odmietanie niektorých potravín a jedál.

Potravinová intolerancia Veľmi častou príčinou neznášanlivosti potravín je práve neimunitne spôsobená potravinová intolerancia. Príčinou býva väčšinou nedostatok špecifického tráviaceho enzýmu, ktorý má tú ktorú živinu spracovať a pomôcť ju bez problémov stráviť a vstrebať. Najznámejšou a zároveň aj najčastejšou je laktózová intolerancia. Laktóza je mliečny cukor (disacharid zložený z dvoch monosacharidov: glukózy a galaktózy), ktorý sa za normálnych okolností štiepi v tenkom

24

čreve pomocou tráviaceho enzýmu laktázy. Pri nedostatku črevného enzýmu laktázy sa mliečny cukor neštiepi na jeho základné zložky, glukózu a galaktózu. Keďže laktóza sa nevstrebáva z čreva do krvi, ostáva nevstrebaná v črevnom trakte a prechádza z tenkého do hrubého čreva. V hrubom čreva dochádza k bakteriálnemu rozkladu laktózy so vznikom zvýšeného množstva črevného plynu a niekedy aj riedkej konzistencie stolice. Nafukovanie (meteorizmus, flatulencia) a hnačky bývajú logickou konzekvenciou takejto potravinovej intolerancie.

Diagnózu je možné stanoviť už aj na poklade anamnézy pacienta. Potvrdiť ju môže laktózový tolerančný test, pri ktorom sa vyšetrí glykémia po konzumácii 50 g laktózy. Špeciálnym vyšetrením je imunohistochemické vyšetrenie črevnej sliznice získanej biopsiou z tenkého čreva.

Logickým liečebným opatrením je obmedzenie alebo úplné vylúčenie mlieka a mliečnych výrobkov s vysokým obsahom laktózy. Kyslé mliečne produkty obsahujú laktózy už iba málo, prípadne žiadnu. Potravinové doplnky s obsahom enzýmu laktázy alebo s obsahom baktérií mliečneho kvasenia (kmene Lactobacillus) sú ďalšou možnosťou. Diéte s elimináciou mlieka sa však pacienti s intoleranciou mliečneho cukru väčšinou nevyhnú. Na podobnom princípe stojí aj intolerancia ďalších sacharidov, napríklad fruktózy (ovocný

Úplne inou kapitolou sú potravinové alergie. Ide tu totiž o imunologicky podmienenú neznášanlivosť určitých druhov potravín. Alergické prejavy sprostredkujú vlastné protilátky, ktorými sú imunoglobulíny v triede IgA, IgG a väčšinou aj v triede IgE. Protilátky neadekvátne reagujú na rozličné látky z prostredia (alergény). V tomto prípade sú alergénmi, provokujúcimi imunitný systém na neúčelné reakcie precitlivenosti samotné potraviny, presnejšie niektoré látky, ktoré sa v nich nachádzajú. Pri potravinovej alergii alergizujú (senzibilizujú) väčšinou bielkoviny. Následkom imunitnej alergickej reakcie dochádza k uvoľňovaniu histamínu, prípadne ďalších látok, takzvaných mediátorov zápalu z určitých druhov tkanivových buniek (žírne bunky). Uvoľnený histamín spôsobí rýchle a často veľmi intenzívne zápalové prejavy v rôznych telesných orgánoch. Alergickú reakciu spravidla vyvolá aj veľmi malé množstvo alergénu. Potravinová alergia sa v typickom prípade vyvíja v dvoch základných fázach: najprv dochádza po kontakte s niektorou bielkovinou v konkrétnej potravine k vytvoreniu precitlivenosti, takzvanej primárnej alergickej senzibilizácii.

Následkom senzibilizácie dochádza k tvorbe špecifických IgE protilátok.

Imunitný systém si pritom konkrétnu bielkovinu, na ktorú sa stal precitlivený, „zapamätá“. Ak dôjde k opakovanej konzumácii potraviny

(potravín), ktorá (ktoré) obsahujú alergény, naviažu sa IgE protilátky na žírne bunky a vyprovokujú náhle uvoľnenie chemických mediátorov zápalu, najmä histamínu. Nielen príčiny, ale aj klinické prejavy potravinovej alergie môžu byť rozmanité. Najčastejšie sa alergia prejaví ako kožná urtikária (žihľavka s charakteristickými pupencami), opuch kože a slizníc (ústa, pery, očné viečka) a v najťažších prípadoch môže dôjsť až k anafylaktickému šoku so zlyhaním krvného obehu. Potravinové alergie sa môžu líšiť v priebehu i závažnosti. Niektorí ľudia trpia iba miernymi a prechodnými prejavmi, veľmi často v detstve.

Inokedy alergické prejavy dlhodobo pretrvávajú, niekedy aj po celý život. K navodeniu precitlivenosti nemusí vždy dôjsť iba gastrointestinálnou senzibilizáciou samotnými alergénmi z potravy. Spúšťačmi potravinovej alergie môžu byť niekedy

aj respiračné alergény, (napríklad peľ) a až následne dôjde k skríženej alergickej reakcii s potravinovými alergénmi.

Detekcia alergénov Najčastejšími alergizujúcimi potravinami bývajú v typických prípadoch kravské mlieko, vajcia, pšeničná múka, orechy, ovocie, zelenina, korenie a morské mäkkýše alebo ryby.

Diagnostika aj liečba potravinovej alergie spadajú do rúk alergiológa – imunológa. Po podrobnej alergiologickej anamnéze sa vykonávajú špecifické testy na detekciu alergénov.

V liečbe potravinových alergií je najúčinnejšia eliminácia inkriminovaných potravín obsahujúcich alergény. V prípade alergickej reakcie sa podávajú protialergické lieky, najmä antihistaminiká. Niekedy je potrebné podať aj silné protialergické a protizápalové lieky, najmä pero-

rálne steroidy. Pri skríženej alergii na peľ a potraviny sa zváži profylaktická desenzibilizácia na peľové látky so snahou zmierniť následne aj alergickú reakciu na alergény z potravín, predovšetkým z ovocia a orieškov. Poslednou možnosťou potravinovej intolerancie je potravinová averzia. Ide o odmietanie niektorých druhov potravy na podklade psychickej averzie. Averziu na niektorú potravinu má mnoho telesne i duševne zdravých ľudí.

Komplikované averzie na mnoho rozmanitých potravín a jedál mávajú neurotické alebo psychopatické osobnosti. Liečba takýchto averzií je väčšinou súčasťou komplexnej liečby konkrétnej duševnej poruchy.

MUDr. Peter Minárik ONLIFE, s.r.o.

Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl www.onlife.sk

65 6 5

p s y c h o l ó g i a

Mentálna anorexia Jedným z neželaných produktov našej konzumnej, na výkon orientovanej spoločnosti, je aj rozšírenie porúch príjmu potravy, ktoré odborná literatúra uvádza aj ako poruchy stravovania.

Ide o pomerne rozšírený sociálnopatologický jav, najmä v ženskej časti populácie, ktorý patrí medzi formy rizikového správania s jasným aspektom závislosti. Podobne ako pri iných typoch návykového správania a závislosti aj tu ide o vedomú (aj keď nie vždy uvedomovanú) formu sebadeštrukcie – sebapoškodzovania, ktorá je o to nebezpečnejšia, že sa prejavuje vo vzťahu k jedlu a jedeniu, teda primárnej potrebe človeka. Vznik a masívne rozšírenie anorexie odborníci dávajú do súvislosti s takzvaným „kultom tela“. Ten má za dôsledok šírenie nových foriem závislého správania nelátkovej povahy, akými sú tanorexia, závislosť od opaľovania a hnedej pokožky, závislosť od športovania, ale aj bigorexia (závislosť od cvičenia a rastu svalov spojená s úpravou stravy a nezriedka tiež so zneužívaním anabolík a steroidov) a ortorexia (závislosť od zdravého životného štýlu spojená s konzumáciou výlučne iba biopotravín) a ďalšími.

O tom, že ide o problém nanajvýš významný, svedčí fakt, že mentálna anorexia predstavuje ochorenie, ktoré má jednu z najvyšších úmrtností v psychiatrickej praxi. Podobne ako pri iných typoch návykového správania a závislosti platí, že v procese liečby v priebehu života často dochádza aj k niekoľkonásobne sa opakujúcim recidívam a relapsom.

Nanajvýš varujúce sú v súvislosti

26

s poruchami príjmu potravy (ďalej len PPP) práve markantné interpohlavné rozdiely vo výskyte ochorenia. Ako v tejto súvislosti uvádzajú autori P. Hartl a H. Hartlová (2000, s. 432), „PPP trpia predovšetkým dievčatá a ženy, pričom zhruba 90 % postihnutých je v skupine 15 až 55 rokov“. Oproti tomu mužská populácia má zastúpenie v tejto chorobe iba v 5 %. Aj to je dosť veľký počet, ak si uvedomíme, že ide o chorobu, ktorá postihuje človeka nielen v zdravotnej, psychickej (vrátane emocionálnej) a sociálnej oblasti, ale svoj deštruktívny vplyv má aj v duchovnej či spirituálnej sfére jednotlivca. Obdobne, ako je to pri iných formách návykového správania a závislosti, ide o problém nielen jednotlivca, ale aj jeho užšieho a širšieho sociálneho prostredia.

Významným vymedzujúcim znakom mentálnej anorexie (MA) je nejedenie, odmietanie jedla, strata hmotnosti, neustály strach z priberania sprevádzaný deformovaným telesným ideálom smerom k extrémnej štíhlosti. Je veľmi pravdepodobné, že symptómy ochorenia sa začnú objavovať pravdepodobne v období stresu, keď čelíme ťažkému životnému obdobiu: prudkej zmene, traume alebo strate. Táto náročná životná situácia sa môže vyskytnúť v puberte, ale takisto aj ako reakcia na rozchod rodičov alebo nové manželstvo jedného z nich, ako aj rodin-

Riziková forma správania vedúca k sebadeštrukcii né problémy, smrť blízkej osoby, ale aj stroskotanie ľúbostného vzťahu, pri zmene školy alebo zamestnania. Môže však byť aj dôsledkom sexuálneho zneužitia, týrania alebo ju jednoducho podnieti nešťastná poznámka kamarátky, priateľa či dokonca vlastných rodičov na adresu fyzického vzhľadu. Takéto situácie vyvolávajú u postihnutej osoby pocit straty kontroly nad realitou, a jedinou formou opätovného nadobudnutia sebahodnoty anorektičky je kontrola vlastného tela, čo znamená prestať jesť a začať chudnúť.

(Ladishová, 2006) Ľudia s problémom anorexie majú sklon izolovať sa, stiahnuť sa a vyhýbať sa spoločenskému styku, pričom sa z nich stávajú perfekcionisti vo svete posadnutom nejedením, ktorý si vytvárajú. Často sú preto nešťastní, osamelí a zmätení, no zároveň ďalej hladujú.

Diagnostické kritériá mentálnej anorexie môžeme zhrnúť do troch základných znakov: Prvým je aktívne udržiavanie abnormálne nízkej telesnej hmotnosti pod 85 % normálnej telesnej hmotnosti s ohľadom na výšku a vek, čo u starších dievčat zodpovedá váhe nižšej ako 17,5 BMI (index telesnej hmotnosti). Druhým je strach z obezity pretrvávajúci i napriek veľmi nízkej telesnej hmotnosti a napokon je to porucha menštruačného cyklu v prípade, že nie sú podávané hormonálne prípravky. (Krch, 2002) Pri mentálnej anorexii prakticky nikdy nejde o klasické nechutenstvo, ale skôr o premáhanie hladu a znižovanie dávok jedla s cieľom schudnúť. Dievčatá začínajú najskôr obmedzovať výdatné potraviny, postupne znížia aj príjem nízkokalorických jedál. Niekedy obmedzia aj príjem tekutín. Inokedy naopak extrémne veľa pijú, aby necítili hlad.

Napriek vychudnutosti trpia pocitom, že sú tučné, najmä v oblasti brucha, bokov a stehien. V rozpore s tým ako vyzerajú, sú mnohé dievčatá stále aktívne a výkonné. Učitelia ich posudzujú ako vzorné žiačky, disciplinované, so zmyslom pre zodpovednosť. Anorektičky všeobecne odmietajú pripustiť, že s nimi niečo nie je v poriadku, preto v spojitosti s jedlom často klamú a podvádzajú.

(Kraushuberová, 2000) Veľmi často majú anoretičky strach paradoxne z toho, že bez starosti o jedlo by bol ich život prázdny.

Vybrané rizikové faktory vzniku mentálnej anorexie Vznik MA je dôsledok vplyvu viacerých faktorov: socio-kultúrnych faktorov, nepriaznivých životných situácií, chronických ťažkostí, nedostatočných sociálnych a rozhodovacích schopností a nakoniec i biologických a genetických faktorov.

Uvedieme niektoré z nich.

Kultúrne faktory posilňujúce strach z priberania na váhe • tlak médií na predstavy a životné vzory súčasného človeka, jednostranné vykresľovanie určitých typov (kladní a úspešní hrdinovia sú štíhli, médiá príliš zasahujú do života ľudí) • vychudnutý ideál krásy, „heroínový“ alebo „detský“ módny vzor • médiami a komerčnou reklamou posilňovaná predstava, že človek môže získať všetko, čo chce • povrchné a jednostranné spájanie vychudnutosti so zdravím • škandalizácia obezity (jednostranné spájanie nadváhy s lenivosťou, škaredosťou a zdravotnými problémami) • príliš veľký dôraz na konformitu (ľudia uznávajú podobné hodnoty, nechcú sa líšiť) a malá tolerancia k rôznorodosti;

•

•

• •

najväčšiu rolu v priebehu dospievania zohráva konformita s postojmi vrstovníkov príliš veľký dôraz na fyzický výkon, sebakontrolu a súťaživosť rovnako medzi vrstovníkmi, ako aj v rodine (dvojčatá, viac detí, športové záujmy rodičov a súrodencov) prílišná orientácia na vonkajší vzhľad a na to, kto ako vyzerá príliš veľký dôraz na to, čo sa konzumuje, či to je, alebo nie je zdravé, tučné.... obezita a diéty v rodine nevhodné stravovacie návyky rodičov a súrodencov

O dôsledkoch mentálnej anorexie budem písať v pokračovaní článku v budúcom čísle Bedekra zdravia.

PhDr. Ingrid Hupková, PhD., Zoznam použitej a citovanej literatúry má autorka k dispozícii.

m e d i c í n a

Otestujte si svoj zrak!

Venovať sa preventívnej starostlivosti o svoje očí sa oplatí. Veď nimi získavate prevažnú časť informácií o okolitom svete. Ak máte vek nad 60 rokov, fajčíte, máte modrú alebo zelenú farbu dúhoviek očí, platí to dvojnásobne.

Ak badáte pri pohľade na rovné línie (komíny, stĺpy, obkladačky) ich zvlnenie alebo pokrivenie, alebo dokonca v centre zorného poľa zahmlenie či úplne výpad čiernej farby alebo stratu farebného vnímania, veľmi pravdepodobne sa u vás prejavuje VPDM – vekom podmienená degenerácia makuly (žltej škvrny sietnice). Neváhajte a navštívte očného lekára, ktorý vás vyšetrí a zariadi liečbu v jednom zo špecializovaných centier pre liečbu VPDM.

42 4 2

Žltá škvrna Sietnicu možno prirovnať k filmu vo fotoaparáte. V žltej škvrne je najväčšia hustota svetlocitlivých buniek, čo umožňuje najväčšiu schopnosť rozlíšenia detailov a tiež farebné videnie. V reálnom živote to znamená možnosť čítať, písať, rozlišovať mince, sledovať TV, spoznať tváre. VPDM postihuje práve žltú škvrnu. Rozlišujeme dve základné formy VPDM: suchú

a vlhkú. Pri suchej forme dochádza k strate svetlocitlivých a pigmentových buniek sietnice. Vlhkú formu charakterizuje vznik nových ciev pod sietnicou. Tieto cievy sú veľmi krehké a priepustné. Do ich okolia sa dostáva tekutina, ktorá spôsobí opuch sietnice alebo dôjde k zakrvácaniu prasknutím krehkých ciev, čo priamo sietnicu poškodí. VPDM postihuje obvykle obe oči. Často sú príznaky spočiatku len na jednom oku.

Pri bežnom pozeraní sa dívame oboma očami a zhoršený zrak na jedno oko si nemusíme uvedomiť. Práve v tom má význam testovanie samostatne pravého oka a zvlášť ľavého oka Amslerovou mriežkou.

Prevencia Pri VPMD predstavuje prevenciu správna životospráva zahŕňajúca vyšší príjem rýb, listovej zeleniny a pohyb na čerstvom vzduchu v prírode. Vitamín C je vhodný hlavne v prirodzenej forme, v ovocí. Prísun luteínu, zeaxantínu, antioxidantov a zinku je možný formou výživových doplnkov dostupných na trhu. Riziko zvyšujú ochorenia srdca a ciev, takže ich liečba redukuje aj rozvoj ochorenia. Ďalšie opatrenie predstavuje nefajčiť a vyhýbať sa nadmernému príjmu tukov a cukrov. Dôležitým preventívnym opatrením je tiež ochrana pred slnečným žiarením správnymi slnečnými okuliarmi.

Diagnostika a liečba Ochorenie sa diagnostikuje na základe vyšetrenia očného pozadia po rozšírení zreničiek. Nález potvrdí a bližšie charakterizuje fluoresceínová angiografia (aplikácia kontrastnej látky do žily a sledovanie jej prechodu cievami očného pozadia) a OCT, čo je vyšetrenie, pri ktorom sa zoskenuje prierez sietnice v oblasti žltej škvrny.

Pacientom so suchou formou VPDM preparáty obsahujúce luteín spomaľujú rozvoj choroby. Suchá forma je častejšia, s celkom pomalým postu-

Hrozí vám slepota? povaním poškodenia zraku. Tento typ ochorenia si však vyžaduje pravidelné kontroly u očného lekára, nakoľko kedykoľvek môže prejsť do vlhkej formy. Vlhká forma spôsobuje rýchlejšie poškodenie zraku (v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov). Pri vlhkej forme je jedinou účinnou liečbou zablokovať novotvorbu ciev pod sietnicou. Ešte pred tromi štyrmi rokmi to dokázal len laser, ktorý síce zničil novovytvorené cievy, ale aj s celou hrúbkou sietnice. Výkon odstránil podstatu choroby, ale súčasne vytvoril čierny fľak vo videní v centre zorného poľa.

Revolúciu v liečbe predstavuje vyvinutie nových liekov, takzvaných antirastových faktorov, ktoré tlmia rast nežiaducich ciev pod sietnicou. Aplikujú sa opakovane injekciou priamo do oka (konkrétne do sklovca) v mesačných intervaloch. Injekcia do oka skutočne nespôsobuje bolesť, ani nezanecháva stopu. Antirastové faktory sú úspešné práve v prípade očí s včasnou vlhkou formou VPDM, kedy ešte nedošlo k úplnému zániku svetlocitlivých buniek. Špecializované centrá na Slovensku Bratislava Ružinov Bratislava Petržalka Bratislava Vojenská nemocnica Banská Bystrica Košice L. Pasteura Košice Rastislavova 43 Prešov Žilina Nitra

Trenčín Zvolen Nové Zámky Ružomberok Bojnice Poprad Trebišov Martin

VPDM nevedie k úplnej slepote ( t.j. neschopnosti odlíšiť svetlo od tmy).

Poškodzuje „len“ žltú škvrnu, teda periféria sietnice ostáva funkčná.

Hrubá orientácia v priestore, avšak bez rozlišovania farieb, ostane zachovaná. Aká by mohla byť rada na záver? Žite zdravo, absolvujte pravidelné preventívne očné vyšetrenia a v prípade prvých ťažkostí vyhľadajte svojho očného lekára!

MUDr. Blandína Lipková Očné oddelenie, FNsP Žilina

Otestujte si svoj zrak – funkciu žltej škvrny!

Ak používate na čítanie okuliare, nasaďte si ich! Dlaňou ľavej ruky si zakryte najprv ľavé oko a pravým okom sa zadívajte na výrazný bod v centre mriežky, pričom si všímajte, či sú všetky čiary rovné, či sa neohýbajú, nekrivia, alebo či sa niektorá časť mriežky nezahmlieva, prípadne či nie je nahradená čiernym fľakom.

Rovnako otestujte aj ľavé oko. Čiary by ste mali vidieť rovné a neprerušované.

Amslerova mriežka

m e d i c í n a

Pupočníková krv je na vzostupe Nie je nič lepšie ako správa o zachránenom ľudskom živote. Keďže moderná medicína výrazne napreduje, o to častejšie sa objavujú aj príbehy vyliečených pacientov, ktorí by nemali šancu na uzdravenie bez adekvátnej liečby.

Aj vďaka pupočníkovej krvi ich neustále pribúda.

Európsky nárast Počet registrov pupočníkovej krvi v medzinárodnej výmennej sieti BMDW vzrástol na 44, pričom združujú viac než 100 bánk pupočníkovej krvi po celom svete. Spolu s týmto číslom vzrastá aj možnosť nájdenia vhodného darcu pre pacienta čakajúceho na transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek.

A to podstatne. Vzostup v liečbe pacientov pupočníkovou krvou od darcu zaznamenala celá Európa.

V roku 2008 pomohla len na našom kontinente viac ako 700 pacientom.

Využila sa predovšetkým na terapiu akútnych leukémií i nezhubných ochorení, ako napríklad zlyhanie

30

kostnej drene alebo vrodené poruchy látkovej premeny. Podľa správy European Group for Blood & Marrow Transplantation po darovanej pupočníkovej krvi veľmi často siahajú transplantológovia vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku.

Na Slovensku sa v súčasnosti pre darovanie pupočníkovej krvi rozhodne asi 3 % rodičiek, čo predstavuje v Európskej únii najvyšší podiel z počtu pôrodov. Iba v tomto roku vydal slovenský verejný register tri jednotky pupočníkovej krvi na liečbu dvoch dospelých do USA a dojčaťa do Českej republiky.

Dobrá terapia Lídrom vo využívaní pupočníkovej krvi je Japonsko, kde je 11 registrov.

Od roku 1999 do 2003 sa tam zvýšil podiel transplantácií krvotvorných kmeňových buniek z pupočníkovej krvi zo 4 na 43 %. V Japonsku dnes žije vyše 3 000 pacientov, ktorým táto terapia predĺžila či zachránila život. O dôvere v túto liečbu svedčí aj fakt, že japonská princezná Kiko darovala pupočníkovú krv svojho syna do verejného registra. Aj ostatné ázijské krajiny sa postupne prikláňajú na stranu tohto trendu.

Privátne aj verejné banky pupočníkovej krvi tak možno nájsť v Číne, Indii, na Taiwane, vo Vietname, v Južnej Kórei, ale aj v Iráne. Jednotky pupočníkovej krvi prekonajú často aj niekoľko tisíc kilometrov, kým sa dostanú k príjemcovi. Tejto

ceste však predchádza nielen množstvo formálnych náležitostí, ale aj vyšetrení a rozhodnutí. Na začiatku celého procesu však stojí rozhodnutie rodičov využiť životodarné bunky z pupočníkovej krvi a darovať ich v prospech neznámeho človeka.

Vďaka verejným bankám tento dar dostane človek, ktorý je naň odkázaný. A niekedy takéto nezištné rozhodnutie môže prekonať nielen geografické hranice, ale aj tie politické. Indický denník India Today prednedávnom priniesol príbeh osemnásťmesačného pakistanského chlapca Shaheera Imrana trpiaceho zriedkavou poruchou imunity, ktorý dostal pupočníkovú krv hneď od dvoch indických detí. Do Indie pricestoval spolu s rodičmi a liečil sa v Sir Ganga Ram Hospital. Podľa slov jeho otca mala celá rodina strach vycestovať do znepriatelenej krajiny. Príbuzní a známi im radili, aby miestnym nedôverovali, nenad-

väzovali s nimi kontakty. Dnes je indickým lekárom nesmierne vďačný a tvrdí, že sa stretli so skvelým odborným a ľudským prístupom.

A navyše si domov mohli odviezť zdravého synčeka.

Vlastná pupočníková krv Dnes je na vzostupe aj využitie vlastnej pupočníkovej krvi, pretože stále viac a viac rodičov sa rozhodne pre jej uskladnenie v zariadeniach, ktoré túto službu ponúkajú. Do konca roka 2009 ju lekári aplikovali najmenej u 211 pacientov, pričom pupočníková krv pochádzala približne z 18 bánk. Vlastná pupočníková krv sa v uplatnila na experimentálnu liečbu v regeneratívnej medicíne, a to na terapiu detskej mozgovej obrny, cukrovky 1. typu a poškodenia mozgu u detí (DMO). Najväčšie klinické štúdie v týchto oblastiach sa pritom vykonávajú na Duke Uni-

versity v Durhame, na University of Florida a na TU v Mníchove. Približne 23 pacientov dostalo vlastnú pupočníkovú krv na liečbu rakovinových ochorení alebo ochorení krvotvorby. Na Slovensku sa vlastná pupočníková krv úspešne využila na liečbu malého pacienta trpiaceho nádorom mozgu.

Lenka Šarocká

65 6 5

Sú vrcholy vedy a umenia závislé od veku?

O starobe sa často hovorí ako o poproduktívnom veku. Máme ale veľa príkladov na to, že starší ľudia, ba aj ľudia vo vysokom veku, vedeli vytvoriť diela trvalej hodnoty, ktoré i dnes bez zaváhania hodnotíme ako špičkové.

Kreativita

Typy tvorivej schopnosti podľa Bühlerovej (1933)

Pod tvorivou schopnosťou alebo kreativitou rozumieme individuálnu alebo kolektívnu schopnosť vytvárať niečo nové.

Tvorivá schopnosť vo vyššom veku má dve úrovne. Jednak ide o schopnosť tvoriť hodnoty v rámci všedného života, napríklad okrasnú záhradu či iné umelecké činnosti na amatérskej úrovni a jednak o kreativitu na špičkovej úrovni so schopnosťou vytvárať diela trvalej kultúrnej hodnoty. Ďalej sa pokúsime poukázať na niektoré špičkové výkony, podané ľuďmi vo vyššom veku v rôznych oblastiach ľudských činností.

Maliarstvo Tiziano Vecellio (1477 – 1576) namaľoval obraz Námorná bitka pri Lepante v roku 1574 ako 97-ročný.

Marc Chagall (1887 – 1985) vytvoril farebnú mozaiku univerzity v Nizze v roku 1967 ako 80-ročný. Tvorba Pabla Picassa (1881 – 1973) až do vysokého veku je všeobecne známa.

Hodnotenie kreatívnych vrcholov podľa Dennisa (1956) Vek

Oblasť

25-29

Inštrumentálna hudba, lyrické básne, balady

30-34

Symfonické koncerty, chémia, fyzika, vynálezy

35-39

Opery, orchestrálne skladby, drámy, novely, logika, maliarstvo, etika, estetika, matematika, lekársky a psychologický výskum

40-49

Operetná hudba, romány, astronomické objavy

50-59

Historické bádanie, kritická próza

60-69

Biografické práce

Hudba Giuseppe Verdi (1813 – 1901) zložil operu Othello v roku 1887 ako 74-ročný a svoju poslednú operu Falstaff v roku 1893 ako 80-ročný.

Literatúra Spisovatelia a básnici boli plodní až do vysokého veku. Knut Hamsun (1859 – 1952) vydal svoje dielo Na zarastených chodníkoch ako 90-ročný. Všestranný umelec Michelangelo Buonarotti (1475 – 1564) písal milostné sonety (Tebe to, láska hovorím, Len aby zas sa Tvoja krása skvela) ešte vo veku 89-rokov. Gerhart Hauptmann (1862 – 1946) napísal Elektru ako 86-roč-

32

Typ

Tvorivá schopnosť

I.

Vrchol tvorivej schopnosti sa dosahuje v počiatočných obdobiach života, jej krivka potom postupne klesá. Tento typ zahrnuje najmä športové výkony, ale i interpretačné úspechy spevákov a hercov, ktorým viac vyhovujú mladistvé úlohy.

II.

Kulminačný bod sa nachádza v strede života. Týka sa to najmä obchodných podujatí, umeleckých výkonov, vynálezov, výskumných ciest.

III.

Výkonnosť stúpa rovnomerne počas života a vrchol dosahuje v jeho druhej polovici, potom strmo klesá. Sem patria výkony politikov a vedcov, pokiaľ obdobie ich úspešnosti nespadá do IV. typu výkonnosti.

IV.

Výkonnosť nevykazuje zreteľnú súvislosť s biologickými fázami a tiahne sa životom ako konštanta.

ný. Johann Wolfgang von Goethe (1749 – 1832) dopísal svoje geniálne dielo Faust krátko pred smrťou ako 83-ročný. Zo slovenských a českých básnikov Jaroslav Seifert (1901 – 1986) vydal zbierku Býti básníkem ako 82-ročný, Emil Boleslav Lukáč (1900 – 1979) svoje dielo Srdce pod Kaukazom vydal ako 79-ročný.

Filozofia Grécky sofista a učiteľ rečníctva Gorgias (približne 485 – 380 pred n. l.) bol aktívny až do vysokého veku.

Sokrates (469 – 399 pred n. l.) prednášal svoje filozofické úvahy až do svojej vynútenej samovraždy vo veku 70 rokov. Immanuel Kant (1724 – 1804) vydal svoj Spor fakúlt ako 74-ročný. Wilhelm Wundt (1832 – 1920) publikoval Psychológiu národov vo veku 88 rokov.

Politici Konrád Adenauer (1876 – 1967) bol predsedom vlády až do svojho 87. roku života. Josip Broz Tito (1892 – 1980) stál na čele Juhoslávie až do svojej smrti vo veku 88 rokov. Francisco Franco (1892 – 1975) bol španielskym diktátorom takisto až do svojej smrti vo veku 83 rokov. Winston Churchill (1874 – 1965) bol britským premiérom ešte ako 80-ročný. Georges Clemenceau ( 1841 1929 ) bol francúzskym prezidentom až do svojich 77 rokov. Otto von Bismarck (1815 – 1898 ) bol nemeckým ministerským predsedom do roku 1890, teda ešte ako 75-ročný.

Revolucionári Boli podstatne mladší ako politici. Martin Luther (1483 – 1546) vyhlásil svojich 95 téz vo Wittenbergu v roku 1517, teda ako 34-ročný. Thomas Müntzer (1490 –

1517, teda ako 34-ročný. Thomas Müntzer (1490 – 1525) viedol sedliacke povstanie ako 35-ročný. Pri vypuknutí Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 mali jej vodcovia Georges Danton (1759 – 1794) 30 rokov, Maximilien Robespierre (1758 – 1794) 31 rokov a Jean-Paul Marat (1744 – 1793) 45 rokov.

(1643 – 1727) mal 29 rokov, keď objavil korpuskulárnu teóriu svetla.

Róbert Mayer (1814 – 1878) objavil vo veku 28 rokov v roku 1842 Zákon zachovania energie. Albert Einstein (1879 – 1955) mal v roku 1905, keď vyšla jeho Teória relativity, len 26 rokov.

Technika Thomas Alva Edison (1847 – 1931) vytvoril elektrickú žiarovku v roku 1879 ako 32- ročný. George Stephenson (1781 – 1848) zostrojil parnú lokomotívu v roku 1825 ako 44-ročný.

V roku 1896 vyrobili svoj prvý automobil Carl Benz (1844 – 1929) ako 52-ročný a Gottlieb Daimler (1834 – 1900) ako 62-ročný.

Chémia Róbert Bunsen (1811 – 1899) objavil spektrálnu analýzu v roku 1859 ako 48-ročný. Alfréd Nobel (1833 – 1896) vyrobil dynamit v roku 1868 vo veku 35 rokov. Svante August Arrhenius (1859 – 1927) publikoval svoju iontovú teóriu v roku 1887 vo veku 28 rokov. Leo Hendrik Baekeland objavil bakelit a plasty v roku 1907 vo veku 44 rokov.

Fyzika a astronómia Johannes Kepler (1571 – 1630) vydal svoju Astronomia nova v roku 1609 ako 38-ročný. V roku 1638 zverejnil Galileo Galilei (1564 – 1642) svoje Zákony pádu a hodu. Isaac Newton

Medicína William Harvey (1578 – 1657) objavil krvný obeh v roku 1608 vo veku 50 rokov. Ignác P. Semmelweiss (1818 – 1865) objasnil príčinu častých úmrtí mladých žien krátko po pôrode (ho-

rúčka šestonedieľok) ako 29-ročný v roku 1847. Róbert Koch (1843 – 1910) našiel pôvodcu tuberkulózy ako 39-ročný v roku 1882. Willem Einthoven (1860 – 1927) zostrojil elektrokardiograf v roku 1902 ako 42-ročný. Alexander Fleming (1881 – 1955) objavil penicilín v roku 1927 ako 46-ročný.

Z uvedeného vyplýva, že tvorivá schopnosť vytvárajúca vrcholné diela vo vede a umení sa viac prejavuje v mladom a strednom veku než vo vyššom veku. Schopnosť k technickým a prírodovedným objavom sa objavuje v mladšom veku ako schopnosť vytvárať diela v oblasti umenia.

S nárastom stredného životného očakávania a predĺžením ľudského veku sa kreatívna schopnosť posunie i do vyšších vekových kategórií.

Starší i starý človek je schopný tvorivej činnosti v oblasti špičkových umeleckých, prírodovedných i technických výkonov.

Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita

m e d i c í n a

Infekcie

močových ciest „Kto nezažil, ten nepochopí.

A kto zažil, ten nezabudne.“ Keď hovoríme o infekciách močových ciest, najčastejšie myslíme na zápal močového mechúra, ktorý patrí v tejto kategórii medzi najrozšírenejšie ochorenia. Radíme sem však aj ďalšie zápaly močového traktu – napríklad, pokiaľ ide o mužov, aj zápaly predkožky, prostaty, zápaly v oblasti semenníkov, u oboch pohlaví zápaly močovodov alebo dokonca obličiek, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné.

Príčiny zápalu sú rozličné. Jednou z nich je napríklad prechladnutie, ktoré oslabí imunitný systém a dovolí, aby sa rozmnožili nežiaduce baktérie. V prípade žien môže najskôr vzniknúť infekcia pošvy, ktorá „docestuje“ do močovej rúry a následne aj do močového mechúra (funguje to aj opačne). K vzniku a rozvinutiu ochorenia prispieva stres, znížená obranyschopnosť, ľahšie ho získajú ľudia trpiaci cukrovkou alebo tehotné ženy.

Najčastejšie prejavy zápalu sú rezanie alebo pálenie pri močení, často sa vyskytujú teploty. Okrem toho sa môžu objaviť bolesti v oblasti chrbta či zvracanie. Moč býva skalený, občas dokonca so stopami krvi, má inú vôňu (u mužov sa môže zmeniť aj zápach a farba ejakulátu).

Práve rezanie pri močení býva príčinou, že niektorí ľudia zoberú liečbu – ako sa vraví – za nesprávny koniec, hlavne tí, ktorých toto ochorenie postihlo po prvýkrát.

Močenie sa totiž stáva takým nepríjemným, že ľudia sa snažia znížiť príjem tekutín a obmedziť počet močení.

Takýto prístup je však skutočne nesprávny a vedie k ďalšiemu zhoršovaniu ochorenia. Umožní to baktériám, aby zotrvávali v močovom trakte a ďalej sa množili.

Pri liečbe je preto potrebné piť zvýšené množstvo tekutín (2 až 3 litre denne), výborný je nesladený urologický čaj.

Nevhodné sú dráždivé nápoje ako alkohol, káva, sýtené limonády. Najdôležitejšou zložkou liečby pri rozvinutom zápale (pálenie a rezanie pri močení, teploty, prípadne ďalšie ťažkosti) sú antibiotiká. Niekedy je potrebná aj dlhodobejšia liečba, takže pacient sa musí obrniť trpezlivosťou. Ak si človek dobre všíma svoj organizmus, môže začínajúci zápal odhaliť už v ranom štádiu a skúsiť to najskôr bez antibiotík – dôležitý je už spomínaný pitný režim doplnený o brusnicové prípravky (džúsy alebo extrakty, ktoré možno dostať v lekárňach). Ak však príznaky do dvoch dní neustúpia, obráťte sa radšej na lekára. Je totiž dôležité, aby zápal neprešiel do chronickej formy – vtedy je jeho liečba ťažšia a trvá dlhšie.

92 9 2

MUDr. Peter Brenišin Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Nemocnica Poprad, a.s

Klinické testovanie liekov Farmaceutické spoločnosti majú vo svete niekoľko desiatok výskumných centier a spolupracujú s mnohými svetovými vedeckými pracoviskami. V rámci výskumného procesu majú zväčša „v zásuvke“ niekoľko desiatok až stoviek potenciálne úspešných kandidátov na liek. Tie však, skôr ako začnú slúžiť pacientom, musia prejsť mnohými skúškami, testami.

Klinické skúšky sú nevyhnutným krokom pred tým, ako sa liek začne hromadne vyrábať, čiže aj pred tým, ako akýkoľvek regulačný, registračný a kontrolný orgán povolí jeho uvedenie na trh. Mnohé testy, ktoré sa robia počas klinických skúšok musia dokázať, že je kvalitný, t. j. bezpečný a účinný. Skúšky majú niekoľko fáz, pričom každá z nich má špecifický cieľ a požiadavky. Tento proces je časovo a finančne náročný a nie je zriedkavé, že končí neúspechom. Po výsledkoch predklinických skúšok teda nasleduje klinické testovanie, ktoré má niekoľko fáz a ani jednu z nich nie je možné „preskočiť“.

1. fáza: Testy na malej skupine zdravých dobrovoľníkov V prvej fáze klinických štúdií sa liek testuje po prvý raz na ľuďoch. Zvyčajne sa tejto fázy zúčastní 20 až 100 dobrovoľníkov a trvá približne jeden až jeden a pol roka. Podľa údajov farmaceutických spoločností stojí táto fáza 5 % zo všetkých nákladov na výskum a vývoj. Podstatný a hlavný cieľ prvej fázy klinických štúdií je zistiť, či je liek bezpečný pre ľudí.

Výskumníci taktiež sledujú, ako sa potenciálne liečivo do tela vstrebáva, distribuuje, metabolizuje a následne z tela vylučuje. Takisto sa sleduje, či

je budúce liečivo organizmom dobre tolerované a monitorujú sa najmä nebezpečné nežiaduce účinky. Prvá fáza štúdií na ľuďoch pomáha výskumníkom určiť, aká vysoká dávka je pre ľudí bezpečná a neraz aj to, či vôbec možno substanciu posunúť do ďalšieho skúšania. Nie úplne všetky nové potenciálne liečivá je možné testovať na zdravých dobrovoľníkoch. Platí to napríklad pre niektoré lieky na liečbu nádorových ochorení, ktoré by stav zdravého človeka mohli vážne poškodiť.

2. fáza: Štúdie na malom súbore pacientov Druhá fáza klinických štúdií sa už robí na malej skupine pacientov, trvá približne jeden a pol roka a predstavuje zhruba 10 % z celkových nákladov na výskum a vývoj.

Výskumníci vyhodnocujú účinnosť experimentálneho lieku na 100 až 500 pacientoch s presne stanovenou diagnózou. Posudzujú sa zlepšenia stavu, ako aj možné nežiaduce účinky, respektíve riziko spojené s užívaním lieku. V druhej fáze sa tiež analyzuje optimálne dávkovanie (množstvo účinnej látky, frekvencia podávania) a vyberá sa vhodná lieková forma. Ak liek aj naďalej ponúka určitú nádej, prísľub, pripravuje sa oveľa zložitejšia a dlhšia tretia fáza.

3. fáza: Testy na veľkej skupine pacientov V tretej fáze klinického výskumu sa liek skúša už na veľkej skupine pacientov, ktorá môže mať od 5 000 do 10 000, prípadne aj viac účastníkov. Skupina musí byť taká veľká preto, aby sa získali štatisticky hodnoverné údaje o bezpečnosti a účinnosti lieku, ako aj o vzťahoch medzi účinkom a rizikom lieku.

Táto fáza výskumu trvá zvyčajne dva a pol roka a ak sa stane, že v nej liek zlyhá, straty farmaceutickej spoločnosti sa rovnajú nákladom na celý dovtedajší proces výskumu.

Tretia fáza potvrdzuje (prípadne vyvracia), či je liek účinný a užitočný a získavajú sa v nej základné údaje o jeho správnom používaní (napríklad aj informácie o interakciách a potenciálnych kontraindikáciách s inými liekmi).

Tretia fáza je najdrahšou a najdlhšou fázou všetkých skúšok. Značne rôznorodá skupina pacientov z rôznych kútov sveta, a dlhoročne aj zo Slovenska, je počas nej zdrojom obrovského množstva údajov.

Už v tejto fáze výskumníci pripravujú ďalšie dôležité štúdie, návrhy a podnety pre regulačný úrad, plánujú výrobu a zostavujú preparát – liek. www.safs.sk

Telo a myseľ v rovnováhe Ak ste sa rozhodli, že pre svoju kondičku konečne niečo urobíte, prečítajte si nasledujúce riadky.

Dozviete sa totiž, že existuje cvičenie, ktoré dá do poriadku nielen vaše zlenivené svalstvo, ale aj nepokojnú myseľ.

Dennodenne sa nám do rúk dostávajú články o tom, aké dôležité je starať sa o svoje telo. Okrem vyváženej stravy je preň dôležitý najmä pohyb, ktorý dokáže znovu navrátiť energiu a sviežosť, nehovoriac o priaznivých zdravotných účinkoch. Ak vás už pri počutí tohto slova oblieva studený pot, nemajte obavy. Máme pre vás niečo, pri čom nemusíte krvopotne skákať, namáhavo posilňovať či nekonečne behať. Cvičenie Body&Mind je novinkou medzi pohybovými aktivitami, a ako už samotný názov napovedá, snaží sa zosúladiť telo a myseľ.

Pozostáva z prvkov jogy, tai-chi a pilatesu, ale aj z niekoľkých tanečných štýlov. Po hodine cvičenia budete

mať úžasne natiahnuté celé telo a cítiť budete aj také svaly, o ktorých ste netušili, že existujú. Okrem toho si zlepšíte fyzickú aj psychickú rovnováhu, držanie tela a koncentráciu. Záverečné minúty strávite v relaxácii a meditácii, aby sa myseľ a svaly utíšili. Body&Mind je cvičenie vhodné pre všetkých, od začiatočníkov až po mierne pokročilých, pre mladé slečny aj dámy v rokoch. V tanečnom štúdiu ŠancaTanca ho precvičuje exotická lektorka Manj Carthigaser, ktorá ho sem priniesla z Londýna. Aj vďaka nej sa budete na každú hodinu tešiť. Napokon, príďte sa pozrieť a zistíte to na vlastné oči.

Mgr. Katarína Barošová

92 9 2

Poradňa zdravia praktickej lekárky

Stručné informácie o chrípke a imunite Pôvodcom chrípky sú vírusy influenzy skupiny A,B, C, pričom najnebezpečnejšie sú vírusy skupiny A. Chrípkové vírusy môžu spôsobovať až epidémie a pandémie. Prenos je možný z človeka na človeka, ale existuje aj prenos medzi ľuďmi a niektorými zvieratami. Zdrojom vírusov je človek počas inkubačnej doby alebo akútneho ochorenia, prenos sa uskutočňuje kvapôčkovou infekciou; pri kýchaní a kašli v masívnych množstvách, ale aj pri hovorení. Prenos sa môže uskutočniť aj predmetmi kontaminovanými sektrétmi (sliny, spútum, hlieny z nosa) s obsahom chrípkového vírusu. Inkubačná doba, t.j. čas od vniknutia vírusu do organizmu po prvé prejavy ochorenia je niekoľko hodín až tri, maximálne štyri dni. Nástup ochorenia je prudký, s vysokou teplotou až horúčkou, sprevádzanou bolesťami hlavy, svalov, kĺbov, kostí, bolesťami očí, celkovou schvátenosťou.

Až neskôr nastupujú prejavy z postihnutia dýchacích ciest, prevažne suchý kašeľ, kýchanie, bolesti hlavy, hrdla, nádcha. Takáto postupnosť príznakov je hlavným rozdielom medzi chrípkovou infekciou a inými, menej závažnými virózami. Komplikáciou chrípky môže byť zápal pľúc, priedušiek, stredného ucha, očných spojiviek, mozgových blán a iné. Liečba chrípky nespočíva v podávaní antibiotík, vzhľadom na to, že ide o vírusové ochorenie. Antibiotiká sa podávajú len pri bakteriálnych komplikáciách ochorenia. Inak je v liečbe dôležitý v prvom rade pokoj na lôžku rovnako ako aj dostatok tekutín, vitamínov, lieky tlmiace horúčku a bolesti a iné symptomatické lieky.

Prevencia chrípky Vírusy chrípky podliehajú premenám, preto sa očkovacie látky vyrábajú každoročne podľa aktuálneho výskytu jednotlivých druhov vírusu v populácii.

Očkovanie je vhodné absolvovať už pred sezónou, približne od polovice septembra, aby si organizmus s dostatočným predstihom vytvoril protilátky.

MUDr. Marcela Takácsová praktická lekárka, PC OÚSA

75 75

p o r a d nˇ a

Poradňa zdravej výživy Už niekoľko mesiacov mám problém s nadmernou plynatosťou a súčasne trpím zápchou.

Gastroenterológ skonštatoval, že mám chronické zužovanie čriev, ale lieky, čo mi predpísal, nezaberajú. Snažím sa jesť zdravo a mám aj dosť pohybu, no nič sa nemení. Prosím o radu. Ďakujem.

Jarmila Tvorba črevných plynov (vetrov) je normálnou súčasťou tráviacich procesov. Odhaduje sa, že dospelý človek denne priemerne vytvorí jeden až dva litre črevných plynov. O nafukovaní hovoríme vtedy, ak sa črevných plynov tvorí príliš mnoho a spôsobujú problémy: bežné je nafúknuté brucho, tzv. meteorizmus.

Niekedy je meteorizmus spojený aj s bolesťami alebo kŕčmi v bruchu. Naproti tomu zvýšenému odchodu vetrov cez konečník sa hovorí flatulencia. Tá nemusí byť vždy spojená s nafúknutým bruchom.

Nafúknuté brucho môže byť sporadickým prejavom brušného dyskomfortu, spôsobeným napríklad konzumáciou väčšieho množstva rastlinnej potravy (známy je príklad strukovín alebo kapusty). Ak sa však epizódy meteorizmu vyskytujú často, trvajú dlho, alebo ich sprevádzajú kŕče v bruchu, môžu pre mnohých ľudí znamenať veľký problém.

38

Mudr. Peter Minárik OnLife, poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl Meteorizmus môže niekedy vznikať aj následkom organického ochorenia zažívacieho traktu. Hnačky a nafukovanie môžu sprevádzať celiakiu (zápal sliznice tenkého čreva s následnou poruchou vstrebávania živín) alebo môžu byť dôsledkom intolerancie mliečneho cukru – laktózy. Príčinou nafukovania môžu byť aj črevné zápalové ochorenia a chorobné zmeny črevnej bakteriálnej mikroflóry, tzv. dysmikróbie. K črevnej dysmikróbii dochádza napríklad následkom liečby širokospektrálnymi antibiotikami alebo pri črevnej infekcii. Nafukovanie pravidelne sprevádza choroby žlčníka (žlčníkové kamene) a chronické zápaly pankreasu (slinivky brušnej) spojené s nedostatočnou tvorbou a vylučovaním pankreatických tráviacich enzýmov.

Väčšinou je však znakom funkčných tráviacich porúch, pričom sa objektívnymi vyšetreniami žiadne organické zmeny na zažívacích orgánoch nezistia.

Jedným z odlišujúcich znakov druhu nafukujúcej dyspepsie (dyspepsia – porucha trávenia) je fakt, či odchádzajúce črevné plyny zapáchajú alebo nie. Pri poruche trávenia a vstrebávania sacharidov (laktóza, sacharóza, fruktóza, prípadne vláknina) sa sacharidy z rôznych dôvodov (organických alebo funkčných) nevstrebávajú v tenkom čreve, ale prechádzajú do hrubého čreva, kde sa rozkladajú enzýmami baktérií a vzniká prevažne kysličník uhličitý, ktorý nezapácha. Pri poruche trávenia a vstrebávania bielkovín v tenkom čreve sa nevstrebané bielkoviny rozkladajú v hrubom čreve, pričom vznikajú zapáchajúce plyny s obsahom síry.

Ak sa tráviace ťažkosti objavili iba nedávno, resp. pokiaľ došlo k zreteľnej zmene vášho zažívania a neboli ste pre ne doteraz objektívne vyšetrená, odporúčam, aby ste navštívili svojho lekára za účelom zistenia príčiny a stanovenia diagnózy. Môže vás poslať aj na špecializované vyšetrenia ku gastroenterológovi.

Bude potrebné vylúčiť črevné ochorenia, ako aj choroby žlčníka, pečene alebo pankreasu. Liečba bude závisieť od zistenej príčiny.

Ak na tráviace ťažkosti trpíte už dlhé roky a boli ste už pre ne v minulosti vyšetrená, potom sa musíte venovať otázkam vašej výživy, stravovania a celkovej životosprávy. Ordinované lieky môžu krátkodobo pomôcť a priniesť pocit úľavy, avšak väčšinou neriešia príčinu

stavu, ktorá môže byť v samotnej potrave, v narušenej bakteriálnej harmónii v hrubom čreve. Často sú za funkčnými črevnými poruchami dlhodobé nadmerné a nezvládnuté stresy. V takom prípade môžu pomôcť relaxačné techniky alebo (výnimočne a skôr iba krátkodobo) ľahšie upokojujúce lieky. Ak by sa objektívnymi vyšetreniami u vás vylúčili organické choroby tráviacich orgánov, potom platia zásady diétnej stravy a zmeny životosprávy.

Diéta pri chorobách spojených s meteorizmom šetrí chemicky aj mechanicky črevo. Väčšinou sa v strave vynecháva sladké mlieko, ktoré sa nahrádza kyslým mliekom, cmarom, kefírom a jogurtom (v kyslých mliečnych nápojoch sa väčšina mliečneho cukru – laktózy skvasila na kyselinu mliečnu). Ak sa ukáže, že je nevyhnutné vylúčiť aj kyslé mliečne produkty, potom je dobré zaradiť do jedálneho lístka sójové mlieko obohatené o vápnik.

Dobré je tiež obmedziť alebo vylúčiť potraviny bohaté na rastlinnú vlákninu, najmä celulózu. Niekedy stačí nahradiť čerstvú zeleninu a ovocie šetrne tepelne upravenými formami (dusená zelenina, ovocný kompót) a čerstvý chlieb a pečivo starším, niekoľko dní odležaným. Nepoužívajú sa ani dráždivé koreniny, alkohol a silná čierna káva. Prednosť má nízkotučná strava pred mastnými a tučnými potravinami. V tepelnej príprave jedál sa uprednostňuje varenie vo vode a v pare pred vyprážaním.

m e d i c í n a

Na imunitu treba

myslieť v predstihu...

Imunitný systém je difúzny, nie presne ohraničený orgán. V tele dospelého človeka váži asi 1000 g a skladá sa z viacerých tkanív, buniek a molekúl.

Imunita je súhrn vzájomných vzťahov, ktoré v organizme prebiehajú, aby zabezpečili rovnováhu v tele.

Jej výsledkom je zdravie. Imunita, tak ako ostatné protiklady ako napríklad zdravie a choroba, šťastie a nešťastie, radosť a smútok, môže byť pre človeka prospešná, ale aj škodlivá.

Imunita a bývanie Môžeme svoju imunitu ovplyvniť výberom bývania? Samozrejme, najmä tým, že nebudeme otrocky napodobovať západné štýly bývania z časopisov, ktoré nerešpektujú vývoj bývania na vidieku a v mestách za posledných 100 či 200 rokov u nás.

Dôkazom náhlej zmeny, ktorá spôsobila veľké škody, aj keď vyriešila problém mnohých ľudí, je vytvorenie malých izolovaných miestností v panelákových domoch. To pôsobilo oddeľovanie jednotlivých členov rodiny, a tak malé vyvíjajúce sa bytosti často pociťujú strach, neistotu,

Imunita je súbor vrodených a získaných mechanizmov, ktorých vlastnosť nie je stála a podlieha vonkajším aj vnútorným vplyvom. samotu. Výsledkom tohto stresu, ktorý znásobujú kolektívne zariadenia s rovnako cítiacimi deťmi, sú choroby.

Avšak aj pri stavbe rodinných domov, ktoré boli predsa len pre vývoj rodiny žičlivejšie, často dochádza k pochybeniu vo vzťahu k imunite.

40

Mali by sme sa napríklad inšpirovať sedliackymi domami, ktorých stavebné materiály ako kameň, hlina a drevo zostávajú aj v súčasnosti základom štandardu pri stavbe zdravých domov. Treba len veriť, že plastové okná sú len krátkodobým a prechodným riešením. Ukazuje sa totiž, že cirkulácia vzduchu ako dôsledok nedostatočného tesnenia okien, bola pre vývoj klímy v interiéri zdravšia ako hermeticky uzavreté priestory. Vykurovanie len určitých miestností v domoch v minulosti spôsobovalo prirodzenú cirkuláciu vzduchu. A tak vírusové a bakteriálne infekcie nemali pre svoje rozmnožovanie optimálne podmienky (určitú teplotu a vlhkosť).

Domáci miláčikovia S bývaním súvisia tiež domáce zvieratá. Existujú rôzne názory, od ich úplného odmietania z dôvodov dodržiavania takmer absolútnej sterility bytu, až po prítomnosť domácich zvierat v panelákovom byte v množstve ako na farme. Treba si uvedomiť, že okrem častých alergií na zvieracie alergény, ktoré vyčerpávajú imunitu, sú zvieratá živé tvory.

Ako také majú v našom živote určité miesto a určitú úlohu. Sú našou súčasťou a nie doplnkom. Aj preto v predstihu treba rátať s tým, že uhynutie zvieratka, ktoré sa stalo súčasťou rodiny, sa stáva rodinnou tragédiou a zásahom do našej imunity. (Aj smútok nás ohrozuje chorobou.)

Liek na imunitu Aký liek si kúpiť na imunitu? Je to podobná otázka ako: Čo robiť, aby sme boli šťastní? Mne ku šťastiu dnes stačí splniť sľub o dopísaní tohto článku. Vám možno treba k šťastiu viac peňazí, luxusnú dovolenku a možno len miesto, kde si zložíte hlavu. Pri lieku na podporu imunity treba zohľadňovať závažnosť choroby a je príčinu, ako výsledok nedostatočne pracujúcej imunity. Prvý raz, keď sa treba zaoberať otázkou imunity je obdobie gravidity. V tehotenstve totiž každá žena rieši problém tolerancie (znášanlivosti) niečoho cudzieho.

To bola vlastne prvá úloha imunity. Rozlíšiť, čo je moje a čo cudzie.

U zdravej tehotnej ženy hlavným odporúčaním na „podporu imunity“ je brať tehotenstvo ako fyziologický stav s prirodzenými obmedzeniami, ktoré sú pre každú ženu iné. Inak sa v tehotnosti správa žena športovkyňa, či ťažko fyzicky pracujúca robotníčka, a ináč žena s takmer nulovou kondíciou. A, samozrejme, s pozitívnymi pocitmi očakávať narodenie svojho dieťaťa, pretože endorfíny ako hormóny šťastia tiež chránia pred chorobami. Všeobecným odporúčaním v súvislosti s liekmi, a to aj na liekmi „na imunitu“, je nebrať ich bez písomného odporučenia lekára. Na imunitu treba myslieť v tehotnosti aj z pohľadu plodu.

Určité obmedzenia v stravovaní treba dodržiavať v rodinách s dokázanou alergiou. Samotný pôrod je naozajstnou zaťažkávacou skúškou imunity. Veľmi často sa v tomto období zvýraznia prejavy chronických chorôb (herpes, ekzém) súvisiace so stresom. Na toto treba myslieť v predstihu a zamerať sa na správnu prípravu na pôrod: psychologickým pohovorom, dýchacími cvičeniami a dôverou v svojho gynekológa.

Novorodenecké obdobie Vtedy vzniká veľmi silné puto medzi matkou a dieťaťom, ktoré sa znásobuje dojčením. Dojčiaca matka vo viere, že robí pre svoje dieťa všetko, často zabúda na seba pre zdanlivý nedostatok času. Pre správne fungujúcu imunitu je dôležité stanovenie priorít, čo je nutné a čo sa môže odložiť. Pre tvorbu mlieka je nutné načerpať energiu a najprirodzenejším spôsobom je spánok.

Treba si ho dopriať spolu s dieťaťom. Dojčenie je totiž prvý raz na mieste pri otázke ako podporiť imunitu.

Každý človek sa rodí s nezrelou, zníženou imunitou, ale nie každý je chorý. Tu zohráva dojčenie rozhodujúcu úlohu pri vývoji imunitného systému dieťaťa. Navyše, teplo matkinho tela a tlkot srdca vedú k uvoľneniu stresu dieťaťa. Mamičky si veľmi často kladú otázku: prečo je dieťa choré, keď ho dojčím? V takom prípade je vhodné konzultovať imunoalergológa. Materské mlieko dodáva totiž len jednu zložku imunity, a „iba“ dojčiť nie vždy stačí.

Čo môžeme robiť?

Nie je náhodné, že deti v predškolskom veku sú najčastejšie choré. V tomto období je stav imunitného systému už postupne vyčerpávaný častými vírusovými chorobami, ktoré kolujú v kolektíve. Čo teda robiť? Hlavne dieťa má ísť do kolektívu vtedy, keď je zdravé a po dostatočne dlhej rekonvalescencii. V školskom veku je už väčšinou protilátková imunita zrelá a prejavujú sa skôr prechodné prejavy akoby rozhádzanej imunity po prekonaných vírusových a bakteriálnych ochoreniach. V poslednom období rozšírené chlamýdiové a mykoplazmové infekcie, ako aj ovčie kiahne posunuté do školského veku, prechodne znižujú imunitu aj na 6 mesiacov. A tu je miesto pre prevenciu – napríklad dodržiavanie základných hygienických návykov a elimináciu negatívneho stresu a naopak, vyhľadávanie stresu pozitívneho – napríklad pri športe.

Dospelí pacienti Stále častejšie prichádzajú do ambulancie alergológov dospelí pacienti s početnými diagnózami. V kategórii dospelých pacientov už možno hovoriť len o snahe normalizácie imunitného systému alebo o snahe, aby nedošlo k zhoršeniu stavu imunity. Na záver treba konštatovať, že stav nášho zdravia v priebehu celého života závisí od stavu nášho imunitného systému, ale tento spolupracuje aj s inými systémami, predovšetkým nervovým a endokrinným, ktoré majú regulačnú úlohu.

A preto neexistuje jednotný liek na imunitu, hoci by sa to mohlo zdať, a treba zasahovať len tam, kde organizmus začína zlyhávať. Ale myslieť na imunitu treba v predstihu...

MUDr. Monika Labajová, Klinická imunologička a alergologička Imuno-alergologická ambulancia Levice

65 65

Vína

na Slovensku Dnes, keď sa stále častejšie hovorí o renesancii vzťahu vína a civilizovanej spoločnosti, dostávajú aj slovenské vína svoju šancu k tomuto vzťahu pozitívne prispieť.

Približne pred sedem tisíc rokmi niekde na južných svahoch Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom, v oblasti, ktorú historici nazývajú úrodným polmesiacom, domestikovali prehistorickí roľníci vinič hroznorodý a začali z neho vyrábať víno. Odtiaľ sa potom vinič rozšíril do Mezopotámie, Palestíny, Egypta, Grécka, Perzie a dokonca až do Číny. Od Grékov prevzali záľubu vo víne Rimania, ktorí podobne ako obyvatelia Peloponézu, pili víno takmer vždy riedené. Oba staroveké národy servírovali „nápoj bohov“ predovšetkým k jedlu. Takto ponímaná kultúra pitia vína korešponduje s najnovšími medicínskymi a zdravotníckymi odporúčaniami o striedmej konzumácii opojného moku. Práve vtedy, ako potvrdzujú výskumy, je víno zdraviu prospešné.

Sú to opäť Rimania, ktorí v histórii platia za jeho najväčších obdivovateľov. Práve oni „rozniesli“ hrozno a výrobu vína na svojich dobyvateľských cestách po takmer celej Európe – od dnešného Španielska a Portugalska cez Francúzsko a severné brehy Afriky až po stredné Nemecko a, samozrejme, neobišli ani Podunajskú nížinu a dnešné Slovensko. Pred nimi na našom území veľmi pravdepodobne dorábali víno Kelti, avšak história pestovania viniča hroznorodého sa v historických

42

záznamoch datuje do obdobia pôsobenia rímskych légii Marka Aurélia Próba (276-282). Rímski legionári, ktorí sa v tých časoch na našom území usádzali, vysádzali a pestovali vinič pre svoju potrebu. Na históriu spätú s vínom nadviazal aj Európsky vinársky rytiersky stav (Ordo Equestris vini Europae) a jeho slovenská pobočka, ktoré svoju organizačnú štruktúru odvodzujú podľa legátstiev rímskych légií.

Víno a zdravie In vino sanitas – vo víne je zdravie.

Prvé správy o pozitívnych účinkoch vína na zdravie nachádzame už v spisoch starovekých lekárov. V 5. storočí pred n. l. Hippokrates písal o aplikácii vína ako prostriedku na zlepšenie nálady, podporu močenia či tlmiacom bolesť. Už z tých čias je známy priaznivý efekt vína na hojenie rán a predpoklad, že víno dezinfikuje tráviaci trakt. Diskusia o priaznivých účinkoch pitia vína sa vedie od začiatku 90. rokov minulého storočia. Početné výskumy potvrdili, že víno obsahuje celý rad zdraviu prospešných látok. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie predstavuje bezpečná odporúčaná denná dávku príjmu alkoholu u zdravého dospelého človeka 32 g u mužov a 24 g u žien. A hovorí sa,

že najlepšie v podobe vína – to pre mužov predstavuje denný príjem 2-3 poháre vína a pre ženy 1 až 2 poháre. Pri dodržaní striedmej konzumácie má zlatistý či rubínový mok pozitívny vplyv nielen na srdce, ale podieľa sa aj na zvýšení takzvaného dobrého cholesterolu a vďaka obsahu antioxidantov chráni organizmus pred degeneratívnymi ochoreniami.

Potvrdila to i štúdia, týkajúca sa antioxidačnej aktivity slovenských vín z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, prezentovaná na Svetovom kongrese pre vinič a víno v Bratislave a vo Viedni v roku 2007. Ukázalo sa, že slovenské vína z jednej z najsevernejších polôh vhodných na pestovanie viniča v Európe sú plné a bohaté na obsah fenolových zlúčenín, a teda aj prospešné pre zdravie.

Renesancia vína Hovorí sa, že spotreba vína je priamo úmerná vyspelosti regiónu, životnej úrovni jeho obyvateľov a tradíciám. Za všetko hovoria fakty v stredoeurópskom regióne: napríklad v Rakúsku je ročná spotreba 36 l na obyvateľa, v Českej republike 18 l a na Slovensku 14 l na obyvateľa. Máme teda čo doháňať, ale vzhľadom na to, aké kvalitné vína sa na Slovensku pestujú, šance

na renesanciu v tejto oblasti nie sú zanedbateľné. Ale máme sa ešte čo učiť. Aj preto bola pre potreby vzdelávania odborníkov tak i pre laickú verejnosť založená Slovenská vinárska akadémia v Pezinku www. svapezinok.sk. V posledných troch desaťročiach 20. storočia tradícia vinohradníctva na Slovensku upadala.

Od polovice 90. rokov však pestovatelia v tradičných vinohradníckych regiónoch nadväzujú na umenie svojich predkov dorábať kvalitný vínny mok. S tým sú spojené aj aktivity súvisiace s vinohradníctvom.

Jednotlivé vinohradnícke oblasti usporadúvajú ochutnávky vín, vo vinohradníckych dedinách a mestečkách sa budujú vinotéky a otvárajú vínne pivnice, v ktorých pestovatelia svoje vína prezentujú. Každoročne sa v jeseni na Deň sv. Martina 11. novembra oslavuje príchod nového vína, občianske združenia organizujú súťaže, aj cezhraničné, o najlepšie vína. Zväz výrobcov hrozna a vína usporadúva výberovú súťaž a celoročnú expozíciu stovky naj-

lepších vín takzvaný Národný salón vín – jedným s cieľov je prezentácia vín zo všetkým vinohradníckych oblastí. Na Slovensku ich máme šesť – Malokarpatskú, Južnoslovenskú, Nitriansku, Stredoslovenskú, Východoslovenskú a Tokajskú vinohradnícku oblasť.

Malokarpatská oblasť Hoci sa v svetových encyklopédiách vín ujde slovenským vínam len zopár „zmienok”, predsa len patríme k vinohradníckym krajinám. Práve Malokarpatská oblasť je najväčšou zo spomenutých vinohradníckych oblastí. História vinohradníctva a vinárstva tu siaha takmer tritisíc rokov do minulosti a dlhé stáročia bola najvýznamnejším vinohradníckym regiónom u nás. V spojitosti s renesanciou vína sa od polovice 90. rokov minulého storočia objavuje myšlienka sprístupnenia vínnych ciest, ktoré spájajú jednotlivé časti malokarpatského regiónu s cieľom spropagovať vinohradníctvo a sprí-

stupniť jeho produkty čo najväčšiemu počtu záujemcov. A práve jednou z najväčších a najznámejších je Malokarpatská vínna cesta.

Spája v sebe niekoľko fenomémov – okrem ochutnávania a spoznávania malokarpatských vín, aj zoznamovanie s krajinou a históriou regiónu a špecialitami regionálnej gastronómie. Cesta sa začína v Bratislave a jej predmestských častiach Rači a Vajnoroch, odkiaľ pochádza slávna Frankovka, ktorá chutila aj Márii Terézii na viedenskom cisárskom dvore, pokračuje Svätým Jurom a vinohradníckymi mestečkami Pezinkom, Modrou, neobíde ani Červený kameň, Doľany a končí sa v Trnave. Vína, ktoré tu poznaniachtivý a smädný návštevník môže ochutnať, sa tu kreujú najmä z Rizlingov, Veltlínskeho zeleného, Burgundského bieleho a šedého, Silvánskeho zeleného, Frankovky modrej, Modrého Portugalu, Alibernetu a Svätovavrineckého. Salve vini!

Ivana Baranovičová

Cvičením proti

astme

Astma je chronické ochorenie dýchacieho ústrojenstva postihujúce priedušky a ich vetvy. Zápalový proces v prieduškách sprevádzajú kŕčovité sťahy svaloviny v stene priedušiek, čím sa znižuje množstvo prúdiaceho vzduchu.

Výsledkom je zúženie dýchacích ciest a pokles objemu vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Dobrou správou je, že vzniku dýchacích ťažkostí sa dá predchádzať vhodnou fyzickou aktivitou a dýchacími cvičeniami.

MECHANIKA PĽÚC PRI DÝCHANÍ Základom nádychu je zväčšenie hrudnej dutiny, ktorá sa zdvihnutím rebier rozšíri priečne i predozadne.

Podľa prevahy činnosti bránice alebo medzirebrových svalov pri dýchaní rozlišujeme dva druhy dýchania: kostálne – rebrové a bránicové – brušné.

Normálne dýchanie je zmiešané, podieľajú sa na ňom obidva druhy dýchania. U mužov prevažuje brušné – bránicové a u žien plytké – rebrové.

DÝCHACIE SVALY Ide o súbor kostrových svalov, ktoré pôsobia pri nádychu alebo pri výdychu: nádychové svaly dvíhajú rebrá • hlavné – vonkajšie medzirebrové svaly a bránica; • pomocné – všetky svaly, ktoré sa zhora upínajú na rebrá, alebo od nich odstupujú a upínajú sa na rameno – ich kontrakciou sa hrudný kôš otvára (šikmé svaly krku, široký sval chrbta, predný pílovitý sval, zadný horný pílovitý sval, malý a veľký prsný sval, podkľúčový sval a kývač hlavy). výdychové svaly • hlavné – vnútorné medzirebrové svaly a najvnútornejšie medzirebrové svaly, ktoré zabezpečujú správny odstup rebier; • pomocné – všetky svaly, ktoré sa upínajú na rebrá zdola – ich kontrakciou sa hrudný kôš zmenšuje (priamy brušný sval, vonkajší a vnútorný šikmý brušný sval a priečny brušný sval, zadný dolný pílovitý sval, štvoruhlý driekový sval.) Bránica počas výdychu relaxuje, jej klenba sa dvíha nahor.

44

Všetky svaly brucha tvoria takzvaný brušný lis, ktorý chráni vnútorné orgány brucha. Ich napnutím sa uzavrú dýchacie cesty a sú tiež dôležité pre správne držanie tela. Bránica, hlavný nádychový sval, oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej. Pri nádychu jej stred klesá o tri a viac centimetrov smerom do brušnej dutiny a do uvoľneného priestoru nad ňou sa „nasúvajú“ pľúca. Nastáva uvoľnenie brušných svalov a brušné orgány vyklenujú prednú brušnú stenu.

Fyzická aktivita Z uvedeného popisu je zrejmé, že všetky svaly trupu sa podieľajú na procese dýchania. A ako vyzerajú svaly trupu väčšiny alergikov-astmatikov? Nádychové svaly sú skrátené, výdychové zasa atrofované (ochabnuté).

Aj preto je nevyhnutné venovať sa pohybovej aktivite.

Mala by to byť fyzická aktivita zameraná na zlepšenie funkcie dýchacieho svalstva a nápravu chybného držania tela. Námaha by mala byť primeraná, vyhýbať sa treba studenému a suchému prostrediu a otvorenej prírode počas peľovej sezóny. Vhodné sú aeróbne cvičenia. Ako naznačuje názov, vyžadujú si množstvo kyslíka. Keďže ho počas fyzickej aktivity potrebujeme viac, dýchací systém ho musí viac dodať. Dýchanie sa preto musí zrýchliť a prehĺbiť, srdce musí pracovať vo vyššej frekvencii a s väčším objemom krvi, ktorá dopraví kyslík do pracujúcich svalov. Ak sa takáto aktivita

vykonáva pravidelne, v primeranom čase a intenzite, zvyšuje sa celková fyzická zdatnosť. Vhodné sú napríklad plávanie, turistika, bicyklovanie, aeróbne cvičenia v telocvični a mnoho ďalších.

Astmarobic Pozrime sa na celý problém z inej strany. Počet ľudí postihnutých alergickými ochoreniami a astmou sa neustále zvyšuje. Sú závislí od farmakologickej liečby. Dá sa však, okrem pravidelného užívania liekov, nejako zmierniť priebeh ochorenia?

Určite áno. Na internetovej stránke Združenia astmatikov SR (ZASR) sa dočítate, že „Pre astmatikov je na zlepšenie a udržanie dobrého zdravotného stavu okrem účinnej a kvalitnej liečby potrebné aj dodržiavanie určitých zásad životosprávy.

Jednou z nich je pravidelné športovanie, pretože akýkoľvek pohyb astmatikom pomáha“. Pohybové aktivity sú jedným z ľahko dostupných prostriedkov. Ako učiteľka telesnej výchovy na základnej, strednej aj vysokej škole som sa stretla s veľkým počtom mladých ľudí, ktorí mali rôzne zdravotné problémy.

Astma nebola prekážkou cvičeniu, teda určite nie v takom rozsahu ako dnes. Je diskutabilné, akú službu robí lekár dieťaťu, keď mu odporučí oslobodenie od telesnej výchovy bez akejkoľvek ďalšej náhrady pohybu.

Súčasný spôsob života priniesol v tomto smere negatívne zmeny. Napriek dostupnosti informácií o nevyhnutnosti pohybu pre ľudské zdravie sa ľudia hýbu stále menej. Bojujeme s týmto stavom spolu s ďalšími odborníkmi v rámci svojich možností.

V Aerobik klube Športová hala Mladosť, kde pôsobím, sa nám podarilo v spolupráci so Združením astmatikov SR rozbehnúť projekt „Astmarobik“ – cvičenie zamerané na pomoc ľuďom s dýchacími ťažkosťami.

Predsedníčka ZASR MUDr. Klára Kossárová, ako aj ďalší odborní lekári, podporujú svojich pacientov,

aby sa nespoliehali len na farmaceutické prípravky, ale aby si pomocou účinnej prevencie prostredníctvom pohybu skvalitnili život a ušetrili nemalé finančné prostriedky, ktoré sú na nákup liekov nevyhnutné.

Diagnostikovaní astmatici majú po zaregistrovaní sa na www.zasr.sk voľný vstup na spomínané cvičenia.

V priebehu niekoľkých rokov sa „Astmarobik“ modifikoval a zmenil názov na „Universal“, pretože ponúka zdravotnú prevenciu nielen astmatikom. Podstatu tvoria jednoduché, zdravotne zamerané hodiny pri príjemnej hudbe vo veľmi pomalom tempe s dôrazom na správne dýchanie a posilňovanie dýchacích svalov. Súčasťou sú špeciálne cviky na mobilizáciu chrbtice a prevenciu proti bolesti. Využívajú sa princípy Pilatesovej metódy, prvky power yogy, tao, tai-chi, strečingu. Všetko prvky, s ktorými sa bežne stretávame v modernej medicíne a fyzioterapii.

Cvičenia „v pohode“, zamerané okrem správneho dýchania na izometrické posilňovanie, strečing a relaxáciu sú určené tým, ktorí uprednostňujú pomalé tempo, chcú si spevniť vonkajšie aj vnútorné brušné a chrbtové svalstvo. Ľudské telo pracuje ako celok. Pri každom pohybe, teda aj pri dýchaní, sa zapája viac svalov, ako si dokážeme predstaviť. „Dýchacia gymnastika“ má veľký vplyv na mobilizáciu kĺbov. Prospešné sú aj cvičenia, pri ktorých je potrebné udržiavať rovnováhu (napríklad stoj na jednej nohe). Aktivujú sa posturálne svaly, ktoré sú výrazne oslabené jednostrannou záťažou a sedavým spôsobom života. Takto naučené cviky sa dajú elegantne využiť v prírode, doma, v zamestnaní. Sú vhodné pre všetky vekové kategórie.

Vždy sa dá niečo urobiť pre zdravie.

Stačí trochu disciplíny a vôle správať sa ohľaduplne k sebe samému.

Ponúk na cvičenie je veľa.

Tú našu nájdete na www.aerobik-mladost.sk.

Mgr. Danka Čechvalová Aerobik klub ŠH Mladosť

93

m e d i c í n a

Problémy, s ktorými sa hanbíte ísť k lekárovi

S kožou na trh

Je úplne bežné sťažovať sa u lekára na bolesti hlavy, brucha, nádchu, opuchnuté nohy. Existujú však ťažkosti, ktoré ešte stále spôsobujú pacientom problém, a to svojou lokalizáciou, výnimočnosťou a zriedkavosťou (čo si však často myslí len samotný pacient), charakterom (napríklad svrbenie), spôsobom nadobudnutia. Ak aj pacient príde na vyšetrenie, často nevie, ako má problémy opísať, pomenovať. Pacienti sú rôzni, niektorí nemajú ani najmenší problém rozprávať o svojich zdravotných ťažkostiach nahlas v čakárni, iní sú na súkromie citlivejší. Niektorí považujú za veľmi nepríjemné preniesť cez čakáreň z toalety do ambulancie moč v odberovej nádobe, iní už pred dverami do ambulancie oznámia spolupacientom, že nejdú na vyšetrenie, len odovzdajú vzorku stolice. Tomu všetkému sa musí prispôsobiť aj zdravotnícky personál.

Najväčší problém – psychika Problémy, s ktorými sa pacienti hanbia ísť k lekárovi sa vo všeobecnosti delia na psychické a fyzické.

Medzi psychické problémy, o ktorých pacienti neradi hovoria, rátame celý rad ťažkostí od nespavosti pri strese v práci, v rodine, pri rozvode, úmrtí partnera, problémoch s deťmi, cez neurózy, depresie, obsedantno-kompulzívne poruchy, psychózy, drogové a iné závislosti až po problémy so sexuálnou identitou a orientáciou. Všetky tieto problémy môžete prediskutovať so svojím praktickým lekárom, ktorý vám buď predpíše lieky, ktoré vám pomôžu túto situáciu zvládnuť alebo vás nasmeruje na ďalšie vyšetrenia a liečbu, či už u psychológa alebo u psychiatra. K návšteve psychiatra môžete, ale nemusíte mať výmenný lístok s požiadavkou na vyšetrenie od praktického lekára. Psychiatrickú pomoc môžete vyhľadať aj na základe vlastného uváženia.

Telesné ťažkosti také, ktoré pacientom spôsobujú pocity hanby, sú z viacerých oblastí. V prvom rade môže ísť o stavy, ktoré obťažujú pacienta alebo okolie svojou zvláštnosťou, napríklad rôzne telesné pachy, extrémne zápachy telesných sekrétov, stolice, moču alebo

Diazepam Desitin® rektálna tuba 5 mg / 10 mg

Má byť M stále p po ruke a v pohotovosti

64

Jednoráz Jednorázové ednoráz úsporné balenie.

Skladova Skladovanie v chlade nie je potrebné.

potu, veľmi častým problémom býva zápach z úst. Ďalej môže ísť o gynekologické problémy. Svrbenie vonkajších pohlavných orgánov, výtok, bolesti pri pohlavnom styku, ale napríklad aj unikanie črevných plynov alebo aj črevného obsahu cez pošvu pri niektorých ochoreniach. Urologické ťažkosti sa vzťahujú najmä na problém s erekciou, ktorý mnohí muži považujú za vlastné zlyhanie, majú pocity menejcennosti a následne ich kompenzujú napríklad agresivitou. Staršie ženy majú problém hovoriť o úniku moču. Medzi črevné problémy patrí únik stolice, úporná zápcha, plynatosť, pocit výrastkov v konečníku a rôzne iné nepríjemné pocity.

Mnohí pacienti odmietajú napríklad aj preventívne kolonoskopické vyšetrenie len preto, že sa hanbia a je im trápne odhaľovať svoje intímne partie. Treba si uvedomiť, že takto prichádzajú o možnosť diagnostikovať prípadné závažnejšie ochorenia v ranom štádiu.

Závažné ochorenia, za ktoré sa pacienti hanbia, sú aj pohlavne prenosné choroby. Pri rizikovom alebo náhodnom sexuálnom styku, ktorý nezriedka pacient následne ľutuje, je vhodné ísť na vyšetrenie, pretože možné ochorenia, ak sa vyšetrenie zanedbá, nesú so sebou oveľa závažnejšie dôsledky, ako je hanba z priznania pravdy. Je dobré si uvedomiť, že lekár je viazaný mlčanlivosťou, a tak tieto dôverné informácie z ambulancie neuniknú. Pre pacienta nepríjemné sú aj niektoré kožné problémy, ako je zvýšené ochlpenie, kožné afekcie v oblasti pohlavných orgánov a konečníka. Asi najčastejšou sťažnosťou je svrbenie v oblasti konečníka, ktoré môže mať viacero príčin a netreba ho zanedbať, pretože okrem bežnej „zapareniny“ môže ísť o ložiská psoriázy, alergie, prejav parazitózy a iné. So všetkými týmito problémami sa už lekár stretol, či počas štúdia alebo v praxi, a môže pacientovi pomôcť zbaviť sa ich.

Praktickí lekári, gynekológovia, psychiatri aj ostatní špecialisti sú pacientom k dispozícii. Ich cieľom nie je nikoho posudzovať a odsudzovať, ale skutočne pacientom s ich problémami pomôcť. Preto netreba váhať, ale s dôverou sa na nich obrátiť.

MUDr. Marcela Takácsová praktická lekárka, PC OÚSA

Premedikácia Pri stavoch spojených s agitáciou a napätím - chirurgických alebo diagnostických zákrokoch ako sú: • • • • • • • •

operácie malé chirurgické zákroky biopsie punkcie katetrizácie endoskopie gynekologické vyšetrenia (malé zákroky) CT vyšetrenia hlavy

m e d i c í n a

Trápi vás inkontinencia moču?

Nie je len problémom žien, ale aj mužov.

Málokto však o nej hovorí! Ženy sa nechcú zdôveriť so svojím problémom okoliu ani ošetrujúcemu lekárovi. Dôvodom je nedostatok informácií o nových možnostiach liečby. Viac ako dve tretiny žien udávajú rozličné bariéry, ktoré ich odrádzajú od návštevy lekára, rozhovoru o ich probléme.

Dôsledkom takýchto obáv je vyhýbavé správanie a odmietanie liečby inkontinencie moču. Únik moču sa člení na komplikovanú a nekomplikovanú formu. Komplikovaná forma zahŕňa bolesti v podbruší, výskyt krvi v moči, recidivujúcu infekciu moču, sťažené močenie, významný pokles panvových orgánov, zlyhanie chirurgickej liečby úniku moču, ožarovanie panvových orgánov, stavy po chirurgickej liečbe panvových orgánov a podozrenia na nesprávne spojenie močových ciest s okolitými orgánmi. Nekomplikovaná forma sa rozdeľuje na stresovú, urgentnú, zmiešanú a inkontinenciu z pretekania.

92

Stresová forma Znamená nedobrovoľný únik moču pri námahe, kýchnutí alebo kašlaní. Zmena brušného tlaku spôsobí vzostup tlaku moču v močovom mechúre a fyziologická odpoveď panvového dna vyvolá silnejší uzáver močovej rúry. Po nedostatočnej odpovedi panvového dna sa močová rúra neuzatvára a vysoký tlak vypudí moč von z močového mechúra. Stresová inkontinencia je zapríčinená poškodením zvierača alebo zvýšenou pohyblivosťou močovej rúry.

Tento stav zapríčiňujú u žien vaginálne pôrody, hormonálne zmeny, operácie v malej panve, vrodené anomálie, úrazy panvy a močových ciest, nervové choroby, pokročilé nádorové ochorenia a ožarovanie panvy.

Urgentná inkontinencia V tomto prípade ide o nedobrovoľný únik moču po predchádzajúcom náhlom neodkladnom nutkaní na močenie. Patrí medzi prejavy hyperaktívneho močového mechúra.

K ďalším prejavom sa pričleňuje

časté močenie počas dňa a nočné močenie s prerušovaním spánku.

Kombináciou stresovej a urgentnej inkontinencie vzniká zmiešaný typ.

Prevaha prvej alebo druhej zložky určuje ďalší liečebný postup.

Inkontinencia z pretekania sa vyskytuje pri poškodenej svalovine močového mechúra a následnej poruche vyprázdňovania s reziduálnym (zostávajúcim, zvyškovým – pozn. red.) močom. Vyskytuje sa najmä po ochoreniach nervového systému, ale aj po metabolických a infekčných ochoreniach močového mechúra.

Diagnostika a liečba Vyšetrenie pacientok sa člení na základné a špecializované. Základné diagnostické postupy sa vykonávajú každej pacientke s nekomplikovanou formou inkontinencie moču.

Naopak špecializované vyšetrenia sú indikované každej pacientke s komplikovanou formou inkontinencie, ako aj po zlyhaní základných liečebných postupov. Základné vyšetrenie zahŕňa detailné anamnestické údaje o vzniku úniku moču, ako aj presný opis situácie kedy únik vzniká. Využíva sa dotazník Medzinárodnej konzultácie o inkontinencii moču (ICIQ-UI SF). K ďalším metódam patrí celkové a lokálne vyšetrenie

močových ciest, potvrdenie úniku moču priamym pozorovaním alebo nepriamo podľa pomocných metód (mikčný denník – denník močenia, plienkový test atď.) a vyšetrenie moču. Špecializované metódy tvoria laboratórne, endoskopické, urodynamické a zobrazovacie vyšetrenia. Každá forma úniku moču má byť opísaná podľa subjektívnych prejavov, objektívnych dôkazov a stavu – príčiny. K hlavným cieľom diagnostického postupu patria: objektívne potvrdenie úniku, identifikácia príčiny úniku, diferenciálna diagnostika rôznych foriem úniku, indikácia na ďalšie vyšetrenia a stanovenie konečnej diagnózy úniku moču. Nekomplikovaná forma vyžaduje najskôr základné diagnostické a terapeutické postupy, naopak komplikovaná forma vyžaduje hneď špecializované postupy.

Súčasné možnosti liečby neznamenajú vždy iba chirurgickú liečbu. Liečba úniku moču vyžaduje správne vyšetrenie a odlíšenie komplikovaných stavov. Využívajú sa dva stupne liečby. Základné postupy znamenajú jednoduché neinvazívne vyšetrenia a následnú medikamentóznu liečbu. Liekmi dokážeme ovplyvniť stresovú i urgentnú formu úniku moču. Pri zlyhaní základnej liečby nastupujú špecializované postupy. Používajú sa

invazívne vyšetrenia a rôzne typy chirurgickej liečby. Operácie sa v súčasnosti vykonávajú aj počas jednodňovej chirurgickej liečby, lebo sú minimálne zaťažujúce a vysoko účinné. Bohužiaľ existujú pacientky, ktorým chirurgická liečba zlyháva a v týchto situáciách sa využívajú moderné zberné pomôcky. Takéto pomôcky sa špeciálne skonštruované pre únik moču. Buničitý materiál špeciálnej vložky alebo plienky veľmi účinne uzatvára moč pod povrch zbernej pomôcky. Pacientka je chránená a môže vykonávať ďalej bežné činnosti, na ktoré je zvyknutá. Únik moču sa u žien vyskytuje pomerne často. Príčiny sú mnohoraké, a preto každá pacientka vyžaduje individuálny prístup a úpravu porušenej funkcie dolných močových ciest. Spektrum rozličných ochorení je veľmi široké a vyžaduje dôkladné vyšetrenie v dostupnej sieti urologických ambulancií. Ženy by sa nemali hanbiť hovoriť o svojom probléme s praktickým lekárom, ktorý odošle pacientku na urologické vyšetrenie. Únik moču je liečiteľný, ale zriedka ustúpi spontánne, a preto vyžaduje vyšetrenie u lekára, ktorý zvolí najlepší a najúčinnejší liečebný postup.

Doc. MUDr. Ján Švihra, PhD. Urologická klinika JLF UK v Martine

p s y c h o l ó g i a

Prváčikovia, ľaváci a nevyhranená lateralita A opäť je to tu! Školský rok sa práve začal. Najväčšie obavy z tejto skutočnosti majú rodičia detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy.

Ich dieťa ide do školy po prvý raz a oni si kladú otázky: „Bude moje dieťa úspešné? Zvládne rolu žiaka v novom prostredí ? Pripravili sme ho na školské povinnosti dostatočne?“ Vystupňované obavy majú predovšetkým rodičia, ktorých dieťa je v niečom iné ako ostatné, napríklad len v tom, že pri bežných činnostiach preferuje ľavú ruku.

Prostredníctvom tohto príspevku by sme chceli uistiť rodičov, že náš školský systém výchovy a vzdelávania od roku 1967 zohľadňuje rovnakou mierou ľavákov aj pravákov, dokonca existujú špeciálne metodiky vedenia nácviku čítania a písania určené pre ľavoruké deti. Ľaváctvo by nemalo byť problémom ani pre dieťa ani pre pedagóga, ktorý ho vedie.

Prečo sú niektorí praváci a niektorí ľaváci?

Moderná neurológia vychádza z predpokladu, že z funkčného hľadiska tvorí mozog celok, ale jeho hemisféry (pologule) sú rozdelené na pravú a ľavú vo vzťahu k strednej rovine organizmu. V rámci normálneho fyziologického vývinu sú funkcie mozgu individuálne loka-

50

lizované skôr v jednej ako v druhej pologuli, čomu odborne hovoríme hemisferálna asymetria. Asymetriu môžeme pozorovať v stavbe tela, ale predovšetkým vo funkcii a výkonnosti párových orgánov. Jednak zmyslových, teda zrak a sluch, alebo pohybových – ruka, noha a pod. Tento jav nazývame v odbornej klinickej praxi lateralita (strannosť) – prevaha jedného z párových orgánov tela.

Predpokladáme, že riadiacim orgánom pre vedúcu funkciu jednej strany (teda oka, ruky a nohy) je protiľahlá hemisféra, ktorú nazývame aj dominantnou. Znamená to, že typicky dominantný (vyhranený) pravák má dominantnú ľavú hemisféru a prioritne používa pravú ruku, oko a nohu. Preto pri používaných testoch laterality nehodnotíme len to,

ktorou rukou píše, ale zisťujeme aj dominanciu oka, ucha a nohy. U ľaváka je to zase naopak.

V praxi poznávame aj skríženú lateralitu ruky a oka, kedy je u jedinca vedúca pravá ruka, ale preferentne používa ľavé oko, alebo naopak.

Možno tu teda predpokladať zložitejšie vzťahy medzi mozgovými hemisférami ako v prípade vyhranenej laterality. Niektoré deti so skríženou lateralitou potrebujú špeciálny prístup a systematické cvičenia pri rozvíjaní priestorového vnímania a smerovej orientácie v predškolskom veku.

Rozoznávame tiež nevyhranenú lateralitu (ambidextriu). Do tejto kategórie spadajú ľudia, u ktorých lateralizácia prebieha neurčito, nevýrazne, oneskorene. Používajú

obidve ruky, sú nerozhodní a opäť predpokladáme, že budú mať zložitejšie a menej vyrovnané vzťahy medzi hemisférami. V detskom veku si vyžadujú špeciálno-pedagogický prístup zameraný na komplexný rozvoj motoriky. Na základe diagnostického pozorovania musí odborník rozhodnúť o tom, ktorou rukou bude dieťa s ambidextriou písať, následne musí nenásilne v spolupráci s rodičmi a najbližšími presviedčať dieťa na zvolenú ruku.

Ako sa lateralita diagnostikuje? Špeciálne vyšetrenie laterality sa uskutočňuje v rôznych oblastiach klinickej praxe v neurologických, psychiatrických a iných ambulanciách, ale najčastejšie býva súčasťou psychologickej alebo špeciálnopedagogickej diagnostiky v centrách pedagogicko-psychologického alebo špeciálno-pedagogického poradenstva. Realizuje sa rôznymi súbormi skúšok laterality ruky, nohy, oka, ucha, pričom sa skúšajú a zaznamenávajú vonkajšie prejavy funkčnej asymetrie. Neoddeliteľnou súčasťou posudzovania laterality je aj anamnéza. Preto odporúčame rodičom, aby pozorovali svoje dieťa v priebehu vývinu pri sebaobslužných činnostiach (umývanie, obliekanie, česanie, jedenie), pri hre a manipulácii s predmetmi, pri pomocnej práci v domácnosti. Lateralita sa rozvíja postupne v priebehu vývinu dieťaťa, podľa A. Gesella (1947) od štvrtého až siedmeho mesiaca veku dieťaťa, výraznejšie okolo štvrtého roku a vyhraňuje sa až na konci predškolského obdobia.

O odborné vyšetrenie laterality by sme ako rodičia mali požiadať, ak spozorujeme, že naše dieťa: • príliš vyhranene, predovšetkým v útlom detstve (dojča, batoľa), používa len jednu ruku, akoby ani druhú nemalo • striedavo využíva pri činnosti obe ruky, váha v ktorej ruke držať hrebeň, zubnú kefku, lyžicu, je nerozhodné a roztržité • pri čmáraní, trhaní, kreslení, maľovaní a odpisovaní mu je jedno v ktorej ruke drží pracovný materiál • má problémy s napodobňovaním jednoduchých pohybov oboma rukami a nohami, jednou rukou a nohou, rukou a nohou súčasne, máme obavu, že je oproti rovesníkom nemotorné a pomalé Údaje o početnom zastúpení ľavákov a pravákov v populácii sa líšia.

Skutočnosťou však je to, že historicko-kultúrny vývin v minulosti vyvíjal silný tlak prostredia na ľavákov – (ľavý znamená nešikovný, nesprávny a pod). Niektoré predsudky o ľaváctve pretrvávajú dodnes, ale násilné precvičovanie ľavákov rodičmi, učiteľmi a vychovávateľmi ustupuje. Podľa M. Sováka, neprecvičované ľaváctvo prináša v dnešnom pravorukom svete svojmu nositeľovi isté nevýhody, ale nekomplikuje vývin jeho osobnosti tak, ako násilný zásah do funkčnej asymetrie mozgových hemisfér. Precvičovaním môže dôjsť k rôznym vývinovým poruchám osobnosti. Najčastejšie sa problémy odzrkadlia v rečovej sfére, kde môžu vzniknúť neurotické poruchy reči, napríklad zajakavosť, brblavosť, alebo sa rozvinie vývinová rečová dysfázia. Negatívny dosah by mohlo mať násilné precvičovanie aj na proces učenia v zmysle vzniku vývinových porúch učenia, ako je dyslexia (poruchy hlasného a tichého čítania, ba až čitateľská negramotnosť), dysgrafia (sociálne nepoužiteľné – nečitateľné písmo) a dysortografia (agramatizmus – neschopnosť uplatňovať gramatické pravidlá).

Čo s nevyhranenou lateralitou?

Nerozvinutá a nevyhranená lateralita sa považuje v odborných kruhoch za vývinovú odchýlku jemnej motoriky. Mala by sa odhaliť najneskôr na konci predškolského obdobia pri skúškach školskej zrelosti, lebo je dostatočným dôvodom na to, aby rodičia alebo zákonný zástupcovia dieťaťa požiadali o odklad povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa.

Dieťa by v priebehu odkladu malo absolvovať špeciálne nápravné cvičenia podľa individuálneho programu zameraného na: • individuálny rozvoj posturálneho telového systému (súhra končatín, vedomá manipulácia s telom podľa verbálnych pokynov) • individuálny rozvoj hrubej motoriky (pohybové cvičenia zamerané na spevňovanie pletenca hornej končatiny a celej ruky) • individuálna rehabilitácia jemnej motoriky (modelovanie, maľovanie, kreslenie a odkresľovanie tvarov, trhanie, strihanie, lepenie a pod.)

• nácvik práce s kompenzačnými pomôckami, pomôckový program. Časový rozsah cvičení je priamo úmerne závislý od miery a stupňa vývinovej odchýlky motorických schopností, inteligenčných a emocionálno-vôľových daností dieťaťa.

V Česku a v Nemecku sa realizuje v celodenných a celotýždenných sanatóriách, na Slovensku takéto inštitúcie chýbajú, nápravno-rehabilitačné cvičenia sa realizujú len ambulantne v centrách špeciálnopedagogického poradenstva.

Mgr. Mária Hrtanová Centrum špeciálnopsychologického poradenstva Senec

51

m e d i c í n a

Čisté

zuby sa nekazia!

Nebezpečný povlak

Tak, ako sa učíme zaväzovať si topánky, ako sa učíme písať, tak by sme sa mali učiť umývať si zuby a starať sa o ústnu dutinu. Nestačí len bezmyšlienkovité pošúchanie v ústach niečím so štetinami, čo kedysi dávno pripomínalo zubnú kefku, ale keď chceme cieľavedome dokonale odstrániť povlaky z celého povrchu zubov, musíme si osvojiť patričnú techniku a nájsť si systém postupného čistenia jednotlivých plôšok zuba. Natískajú sa otázky typu: koľko času musíme takejto starostlivosti venovať, dá sa časť starostlivosti presunúť do iných priestorov ako je kúpeľňa, aké sú vhodné pomôcky na starostlivosť o chrup a ústnu dutinu. Čistenie zubov a starostlivosť o ústnu dutinu má viacero aspektov. Nie je to len skutočnosť, že mikrobiálny povlak spôsobuje vznik zubného kazu. Ten istý mikrobiálny povlak spôsobuje zápal ďasien od marginálnej gingivitídy až po ťažké formy

52

parodontitídy. 80 % zubov opúšťa dutinu ústnu z následkom straty závesného aparátu a nie kvôli zubnému kazu. Táto skutočnosť má za následok zápach z úst a neestetický vzhľad zapálených ďasien, ale aj následky prestupu mikroorganizmov a ich produktov do krvného obehu jednotlivca. V odbornej literatúre sa uvádza, že mikrobiálna flóra parodontálnych vačkov je identická s mikrobiálnou flórov vykultivovanou z aterosklerotických plátov ciev. Je dokázaná súvislosť ochorení parodontu s predčasnými pôrodmi, mozgovou mŕtvicou, infarktom myokardu a inými závažnými celkovými ochoreniami.

Ako a kde začať?

Najlepšie u dentálnej hygieničky či zubného lekára, ktorý takéto ošetrenie sprostredkuje alebo odporučí ďalšiu liečbu: povrchovú, celkovú,

od podporných prostriedkov až po antibiotickú terapiu. Dentálna hygienička odstráni mäkké a tvrdé povlaky z povrchu zubov nad aj pod ďasnami. Dôležité tiež je, aby prebrala s pacientom správnu techniku čistenia zubov a medzizubných priestorov. Upozornila na prípadné nedostatky v technike čistenia a odstraňovania povlakov zo všetkých plôšok zuba. Zubný lekár väčšinou nemá dostatok času na to, aby vykonal dôkladné vyhladenie koreňov zuba pomocou kyriet a škrabiek.

Väčšinou je to len „prvá pomoc“, kedy ultrazvukom odstráni tie najväčšie nánosy zubného kameňa.

Starostlivý stomatológ si určite vždy nájde chvíľku, aby u svojho pacienta zhodnotil úroveň hygieny ústnej dutiny a motivoval ho k ďalším aktivitám tak, aby starostlivosť nezanedbával. Je to dôležité najmä pri rôznych formách parodontopatií.

Liečba poškodeného parodontu je celoživotná a skladá sa z viacerých fáz: počnúc fázou terapeutickou, ktorá pozostáva z vlastnej liečby, cez fázu udržiavaciu, ktorá sa musí obnovovať v pravidelných intervaloch. Iba takáto liečba môže viesť k zachovaniu zubov s poškodeným parodontom. Akékoľvek dlhšie výpadky majú za následok ireparabilné zmeny na parodonte a zhoršenie ochorenia. Väzivové vlákna, ktoré udržujú zub v kosti sa až na malé výnimky nedopĺňajú, takže každá exacerbácia zápalového procesu vedie k ireverzibilným škodám. Ľudia, ktorí ešte nemajú poškodený závesný aparát zubov, majú dobrú príležitosť správnou technikou a používaním vhodných pomôcok vzniku takýchto ochorení zabrániť.

Samotnému čisteniu zubov a nácviku čistenia sa budeme venovať v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia.

MUDr. Vlastimil Graus, MPH

65

v ý ž i v a

Rakytník Citrónovník severu plný antioxidantov Nepotrvá to dlho a zo dňa na deň nás zaskočia jesenné dažde. Výborným pomocníkom v boji proti typickým chorobám jesennej sezóny môže byť rakytník, jeho plody a produkty z nich. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o rastline budúcnosti.

Prečo? Z čisto ekologického pohľadu sa totiž dá zužitkovať naozaj celá. Pre udržanie dobrého zdravia sú dôležité nielen kvety a plody rakytníka rešetliakového, ale aj vetvičky, stonky, semená, kôra a dokonca aj koreň. Čím je však tento u nás pomerne málo známy ker, ktorý ešte donedávna stál v záhradách tak trocha nepovšimnutý, či pre dlhé a tvrdé ostne skôr zaznávaný, taký zaujímavý? Výrobcovia potravín a doplnkov výživy sa totiž pretekajú, kto dokáže lepšie využiť silu jeho plodov. A majú na to dobrý dôvod.

V odbornej literatúre sa o ňom píše ako o naozaj zázračnom zdroji dôležitých antioxidantov a jedného z najsilnejších antioxidantov – vitamínu C zvlášť. Dostupná literatúra uvádza, že v 100 g jeho plodov môžeme nájsť od 114 do neuveriteľných 1500 mg „céčka“. Teda priemerne necelých 700 mg, čo je asi 18-krát viac, ako má dobrý zdroj tohto účinného antioxidantu – kivi.

54

Ostatné vitamíny a biologicky aktívne látky Okrem skutočne neskutočnej sily „céčka“ nájdeme, najmä v krásne na oranžovočerveno sfarbených bobuliach rakytníka, celý rad ďalších biologicky aktívnych látok. Okrem ďalších silných antioxidantov, ako sú vitamíny A a E a niektoré z vitamínov skupiny B, sa v súvislosti s rakytníkom hovorí najmä o kyseline palmitolejovej a celom rade ďalších zdraviu prospešných nenasýtených mastných kyselín. Predovšetkým takých dôležitých omega-3, -6 a -7 nenasýtených mastných kyselín, označovaných laicky ako zdravé ruky, ktoré dokážu ochrániť bunky pred deštrukciou a poškodením.

Olej z rakytníka Čistý 100 % prírodný rakytníkový olej jasnej oranžovej farby sa získava zo semien rakytníka a lisuje sa za studena. Iba v takomto prípade sa dá z neho získať malý olejový zázrak plný biologicky aktívnych látok. Má všestranné, zdraviu prospešné účinky a žiadne vedľajšie účinky. Spomenutá kyselina palmitolejová má schopnosť chrániť a posilňovať vnútornú ochrannú vrstvu tráviaceho, dýchacieho i urogenitálneho traktu a pôsobiť tak ako akýsi

štít alebo obrana proti baktériám a škodlivým vplyvom takých stresorov, akými sú nikotín, alkohol, antibiotiká alebo ako je žalúdočné vredy vyvolávajúca baktéria Helicobakter pylori. Unikátny olej zo semien rakytníka však nie je lacná záležitosť. Z jednej tony plodov sa získa asi 650 litrov šťavy, avšak len necelých 20 litrov rakytníkového oleja a to sa, samozrejme, odráža aj v cene. Využiť silu plodov a semien rakytníka sa však dá aj v prípade pravidelného užívania podomácky vyrobeného „rakytníkového“ oleja.

Ak si ho chcete pripraviť, stačí, ak mierne presušené plody rakytníka, teda také, ktoré ešte nestratili svoju pôvodnú farbu a vôňu, zalejete napríklad panenským olivovým olejom a necháte na teplom mieste tri týždne macerovať. Ako prostriedok posilňujúci imunitu sa odporúča olej užívať trikrát denne po lyžičke v priebehu zimnej sezóny. Rakytníkový olej má aj výborné regeneračné schopnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodení kože. Používa sa k liečbe ekzémov a hemoroidov. Olej alebo masť z rakytníka sú tiež známymi a veľmi cenenými kozmetickými prostriedkami, pretože majú pozitívny vplyv na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Šťava a plody Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo sa z nich lisuje šťava. Šťava z dužiny má baktericidné účinky. Okrem toho stimuluje trávenie a pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám.

Oranžovočervené bobule sa používajú pri celkovom oslabení organizmu, pri rekonvalescencii. Odvar z nich sa aplikuje pri kožných chorobách a odvar zo semien sa použí-

va ako preháňadlo. Zo sušených plodov sa pripravuje čaj. Čerstvé sa spracovávajú sa na džúsy, džemy, kompóty, sirupy a pripravuje sa z nich výborný prírodný rakytníkový likér. Dobrou správou je, že vo všetkých spomenutých produktoch zostáva vysoký obsah vitamínu C zachovaný.

Najviac vitamínov a biologicky aktívnych zložiek obsahuje rakytník na začiatku dozrievania, teda koncom leta.

Napriek tomu niektorí pestovatelia, ktorí majú s tŕňmi rakytníka bohaté skúsenosti, dokonca odporúčajú, nechať plody na stromčeku alebo kríku zmrznúť, potom sa ľahšie a jednoduchšie zberajú. Pozbierať zlatooranžové plody s mäkkou dužinou bez toho, aby ich drahocenná šťava nevytiekla, nie je totiž také jednoduché. Plody nemajú stopky, a tak sa krík porastený pichľavými tŕňmi správa ako obranná hradba z kopijí.

Všestranný elixír A keď sa to zdá nadnesené, spojenie v medzititulku Aj nemá ďaleko od pravdy. Okrem účinkov na kožu, vlasy a imunitu, oblasť, v ktorej ľudský organizmus v najväčšej miere môže profitovať z blahodarných účinkov rakytníka, je tráviaci trakt. V ľudovom liečiteľstve sa rakytník používa pri dvanástnikových a žalúdočných vredoch, znižuje totiž kyslosť žalúdočných štiav, rovnako ako pri refluxe, teda známom pálení záhy, ale aj ďalších problémoch spojených s trávením. Pri podobných ťažkostiach sa odporúča užívať lyžičku rakytníkového oleja 30 minút pred jedlom.

Rakytníkový likér

-ib-

Plody sa naložia do 80 % alkoholu, kde sa lúhujú 8 až 14 mesiacov. Potom sa likér podľa potreby prisladí zahusteným hroznovým muštom a nechá sa zrieť za optimálnych podmienok v dubových sudoch. Ideálne je konzumovať ho po roku zrenia. Rakytníkový likér má tmavohnedú farbu, intenzívnu vôňu a medovú príchuť. Pohárik denne stačí ako prevencia pred chorobami. Bobule možno tiež macerovať v ovocnej pálenke a po šiestich týždňoch začať konzumovať vždy po lyžičke denne, čo slúži ako prevencia proti chrípke.

20 20

m e d i c í n a

Ionizujúce žiarenie je fenomén, ktorého prítomnosť v životnom a v pracovnom prostredí môže okrem spoločenského prínosu spôsobiť aj zdravotnú ujmu. Ochrana zdravia jednotlivca i celej populácie je preto v medicíne komplexným problémom.

Ochrana zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia je založená na poznatkoch o biologických účinkoch ionizujúceho žiarenia, na rozbore podmienok ovplyvňujúcich veľkosť ožiarenia v rôznych skupinách obyvateľstva a na spoločenských zásadách, ktorými sa musí ochrana zdravia riadiť. Pre biologické účinky v dôsledku expozície ionizujúcemu žiareniu je charakteristická jeho prenikavosť, ako aj jeho absorpcia v živej hmote – biologicky sa prejaví iba tá časť ionizujúceho žiarenia, ktorá sa absorbuje v živom systéme.

Nebezpečnosť žiarenia Rozsah a závažnosť biologického účinku závisia od: • spôsobu expozície – externá alebo

• • • •

56

interná kontaminácia (zamorenie), jednorazová alebo opakovaná expozícia, druhu žiarenia – alfa, beta, gama žiarenie, neutróny, veľkosti absorbovanej dávky, veľkosti ožiarenej časti tela, individuálnej biologickej variability ožarovaného jedinca.

Nebojme sa

röntgenu!

Dôsledky ožiarenia sa môžu prejaviť ako: • akútne zdravotné následky

•

– prejavujú sa po dosiahnutí určitej prahovej dávky žiarenia, pričom závažnosť ich prejavu stúpa s narastajúcou dávkou. Ak je absorbovaná dávka žiarenia prijatá počas dlhšieho časového intervalu, „prahové“ ožiarenie je vyššie, ale závažnosť účinku nižšia. náhodné zdravotné následky predpokladajú bezprahový vzťah medzi prijatou dávkou a jej účinkom. To znamená, že aj veľmi malému ožiareniu je možné pripísať určitú pravdepodobnosť vzniku zhubných nádorov a geneticky podmienených zmien, ktorých diagnostika na pozadí spontánneho výskytu ochorení tohto druhu je veľmi zložitá.

Hlavným cieľom ochrany zdravia pred žiarením je teda stanoviť také zásady, ktoré sú zamerané na vylúčenie akútnych a obmedzenie výskytu nežiaducich náhodných účinkov na úroveň „zdravotne“ prijateľnú pre spoločnosť a jednotlivca.

Medicína a žiarenie Najväčším príspevkom k radiačnej záťaži obyvateľstva z umelých zdrojov žiarenia je radiačná záťaž v dôsledku využívania ionizujúceho žiarenia v medicíne. Vo svete sa ročne

vykonajú dve miliardy rádiologických vyšetrení, 32 miliónov vyšetrení v nukleárnej medicíne a 5,5 milióna rádioterapeutických výkonov, pričom priemerná ročná efektívna dávka z lekárskeho ožiarenia predstavuje približne 0.8 mSv (mili Sievert) na obyvateľa. Pre porovnanie, ožiarenie z prírodných zdrojov žiarenia (predovšetkým primárne sa nachádzajúcich v zemskej kôre) prispieva k radiačnej záťaži jednotlivca efektívnou dávkou 2.2 mSv za rok.

V posledných rokoch sa výrazne zvýšil najmä počet rádiodiagnostických vyšetrení v prepočte na 1000 obyvateľov. Kým v roku 1990 sa na Slovensku urobilo 800 takýchto vyšetrení, v roku 2000 ich počet vzrástol na 990 vyšetrení.

Ochrana pred žiarením Rádiodiagnostika ako časť rádiológie si u nás i vo svete udržiava pozíciu vedúcej zobrazovacej techniky v medicíne. Súčasný vývoj techniky zobrazovania umožňuje použitie metód od klasickej skiagrafie (rádi-

65 65

m e d i c í n a odiagnostická vyšetrovacia metóda, ktorej podstatou je snímkovanie pomocou röntgenových lúčov), cez počítačovú tomografiu až po metódy substrakčnej angiografie (rádiodiagnostická zobrazovacia metóda, ktorá využíva k zobrazeniu cievneho riečiska techniku magnetickej rezonancie) s využitím digitálneho spracovania obrazu. Napriek modernizácii týchto diagnostických postupov je však potrebné naďalej optimalizovať dávky prijaté pacientom a zavádzať programy zabezpečenia kvality za účelom znižovania ožiarenia, a to pri zachovaní liečebného prínosu pri jednotlivých vyšetreniach. Najdôležitejším predpokladom plnenia zásad radiačnej ochrany je dodržiavanie indikačných kritérií pre zobrazovacie metódy, ktoré vydala Európska komisia.

Povolená úroveň Diagnostické referenčné úrovne sú definované ako úrovne dávok v skupine panvy pacientov štandardných rozmerov stanovené pre všeobecné typy rtg. zariadení a pre typické rádiodiagnostické vyšetrenia. Legislatívne stanovené diagnostické referenčné úrovne, napríklad pre vstupnú povrchovú dávku pri konvenčných röntgenových vyšetreniach, sa pohybujú v intervale 0,4-40,0 mGy (mGy je veľkosť vstupnej povrchovej dávky pri röntgenových prístrojoch) a pre dávky na jedno vyšetrenie pomocou počítačovej tomografie od 35 mGy do 50 mGy. Uvedené diagnostické referenčné úrovne sú zatiaľ prevzaté z Európskej smernice a na základe uskutočnených národných auditov, ako aj modernizácie diagnostických zariadení, a budú sa spresňovať na národných úrovniach.

Bezpečnosť pracovísk Komisia ministra zdravotníctva SR pre zabezpečenie kvality v rádiológii zabezpečuje štandardizáciu a optimalizáciu vybraných rádiodiagnostických vyšetrení. V rámci činnosti

58

Vyšetrenie

Typická ef. dávka (mSv)

Ekvivalentný poPribližný čas, za ktorý čet snímok pri rtg. človek prijal ef. dávku vyšetrení pľúc z prírodných zdrojov

Končatiny a kĺby

<0,01

<0,5

<1,5 dňa

Zuby

0,02

1

3 dni

Pľúca(PA snímka)

0,02

1

3 dni

Lebka

0,07

305

11 dní

Mamografia(skríning)

0,1

5

15 dní

Bedrový kĺb

0,3

15

7 týždňov

Panva

0,7

35

4 mesiace

Hrudná chrbtica

0,7

35

4mesiace

1

50

6 mesiacov 7 mesiacov

Brucho Bedrová chrbtica

1,3

65

CT hlavy

2,3

115

1 rok

IVU

2,5

125

14 mesiacov

Vyšetrene žalúdka

3

150

16 mesiacov

Črevná pasáž

3

150

16 mesiacov

Irigoskopia

7

350

3,2 roka

CT hrudníka

8

400

3,6 roka

CT brucha alebo panvy

10

500

4,5 roka

Komisie boli doteraz na Slovensku ukončené dva národné audity. Prvý bol zameraný na analýzu radiačnej záťaže pacientov pri rádiodiagnostickom vyšetrení hrudníka, ktoré predstavuje takmer 50 percent všetkých rádiodiagnostických vyšetrení. Na základe meraní pomocou fantómu bolo dokázané, že vstupná povrchová dávka 67-násobne prekračovala diagnostickú referenčnú úroveň pre vyšetrenie hrudníka.

Tieto výsledky viedli k okamžitému zákazu používania rádiofotografických vyšetrení hrudníka na základe príkazu ministra zdravotníctva SR. Ďalší audit bol uskutočnený na mamografických pracoviskách. Dôvodom pre výber tohto vyšetrenia je nárast výskytu karcinómu prsníka, ktorý na Slovensku predstavuje 17 percent všetkých nádorových ochorení. Od roku 1991 do roku 2003 vzrástol počet mamografických vyšetrení z 20 000 na 180 000 vyšetrení ročne. Pilotný audit zabezpečenia kvality zobrazovacieho procesu začal v roku 2003 na 42 mamografických pracoviskách a prebiehal v dvoch kolách. Hodnotené boli technické parametre zabezpečenia kvality v mamografii, údaje o radiačnej záťaži pacientok, ako aj kvalita snímok. Na základe získaných výsledkov bol vypracovaný štandardný postup zabezpečenia kvality na mamografických pracoviskách,

ako aj odborné usmernenie pre vykonávanie preventívnych mamografických vyšetrení. Pred zavedením programu kvality nesplnilo kritériá pre dlhodobú reprodukovateľnosť 10,3 percent pracovísk. Po zavedení programu už požadované kritérium splnili všetky pracoviská. Výrazné zlepšenie je tiež výsledkom intenzívnych školení rádiológov a rádiologických asistentov, ktoré bolo v rámci auditu realizované.

Rádiodiagnostické metódy majú stále nezastupiteľné miesto v lekárskej diagnostike a ich súčasný rozvoj prináša výrazné zlepšenie získanej informácie, najmä vďaka digitalizácii zobrazovacieho procesu. Cestou k znižovaniu radiačnej záťaže pacienta je jednak zabezpečenie a kontrola kvality, neprekračovanie stanovených diagnostických referenčných úrovní dávok, ale aj dôsledné vedenie písomných záznamov, ktorú sú nevyhnutné pre stanovenie veľkosti ožiarenia vyšetrovanej osoby. Dávky by sa mali súčasne evidovať v tzv. „osobných radiačných pasoch“. Tieto záznamy umožnia zamedziť duplicite vyšetrení, obmedziť ich frekvenciu a znižovať radiačnú záťaž pacienta.

doc. RNDr. Denisa Nikodémová, PhD. Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete pri SZU

Účinne proti chrípkovým vírusom!

Homeopatia je regulačno-stimulačná liečba, ktorá podporuje obranyschopnosť organizmu v tom smere, aby sa zbavil choroby vlastnými silami a prirodzenou cestou.

Je vhodná pre všetky vekové kategórie - deti i dospelých (vrátane tehotných aj dojčiacich žien). Homeopatické lieky sú vyrobené z prírodných zdrojov, účinkujú rýchlo, nie sú toxické, nemajú nežiaduce účinky a nevzniká na ne závislosť ani pri dlhodobom užívaní.

OSCILLOCOCCINUM PREVENCIA A LIEČBA VÍRUSOVÝCH INFEKCIÍ Ì Ì Ì Ì Ì Ì Ì Ì Ì

2 účinky v 1 lieku (preventívny aj liečebný) najpoužívanejší homeopatický liek proti chrípke na svete zvyšuje obranyschopnosť organizmu preventívnym podávaním sa znížila chorobnosť v detských kolektívoch v priemere o 50% účinok potvrdený klinickými štúdiami preventívne - obsah 1 tubičky užiť 1x týždenne počas zvýšeného výskytu chrípkových infekcií liečebne - pri prvých príznakoch chrípky užiť čo najskôr obsah 1 tubičky a zopakovať 1-2krát o a večer po dobu 1-3 dní v 6-hodinovom intervale; v rozvinutom stave 1 dávka (tubička) ráno v rozvinutom stave po podávame spolu s liekom PARAGRIPPE „OSCILLO + PARAGRI pky PARAGRIPPE“ = kompletná homeopatická liečba chrípky

STODAL NA KAŽDÝ KAŠEĽ!

CORYZALIA

Ì Ì Ì Ì Ì Ì

laryngitídy, tracheitídy, bronchitídy nchitídy 2 účinky v 1 lieku tlmí suchý kašeľ lienov pri vlhkom kašli podporuje vykašliavanie hlienov 100 percentný prírodný liek sirup: deti: 1 kávová lyžička 3-5x denne; dospelí: 1 polievková lyžica 3-5x denne

NA KAŽDÚ NÁDCHU! Ì Ì Ì Ì Ì Ì Ì

nádcha akútna, chronická vodnatý dráždivý výtok z nosa husté ťažko vysmrkateľné hlieny upchaté prinosové dutiny časté kýchanie účinok potvrdený klinickou štúdiou 1 tabletu každú hodinu nechať voľne rozpustiť v ústach, pri zlepšení príznakov predlžovať intervaly podávania

Bližšie informácie o liekoch nájdete na www.boiron.sk, kontakt na lekára homeopata na telef. čísle 02/49102210. Pred užitím lieku si pozorne prečítajte príbalovú informáciu, prípadne sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom.

HOMEOVOX X BOLESTI HRDLA A ZACHRÍPNUTIE Ì

Ì Ì Ì

zachrípnutie a bolesť olesť l ť hrdla h dl or, nápoj, zmrzlina) • z chladu (vietor, • následkom infekcie (vírusy, baktérie) • z preťaženia hlasiviek strata hlasu suchosť a škriabanie v hrdle 2 tablety každú hodinu nechať voľne rozpustiť v ústach

93

m e d i c í n a

Dyspepsia V ambulanciách gastroenterológov je jednou z najčastejšie stanovených diagnóz. Pritom sa nejde o samostatnú chorobnú jednotku, ale ide iba o súbor príznakov, nepríjemných pocitov a ťažkostí zo strany zažívacích orgánov.

Dyspepsia sa delí podľa lokalizácie a charakteru ťažkostí na dyspepsiu hornú – žalúdkovú a dyspepsiu dolnú – črevnú. Pokiaľ sa u jedného pacienta objavia naraz tráviace ťažkosti žalúdočné aj črevné, zvykne sa k prvým dvom typom radiť aj dyspepsia žalúdočno-črevná, tzv. neuro-digestívna asténia. Voľne by sme tento pojem do slovenského jazyka mohli preložiť napríklad ako „celková nervovo-zažívacia slabosť“.

Žalúdočná dyspepsia (ŽD) V sebe zahŕňa príznaky z oblasti hornej časti brucha, spravidla v strednej žalúdkovej oblasti medzi dolným okrajom hrudnej kosti a pupkom, ktorej bežne hovoríme aj „epigastrium“. K typickým príznakom ŽD patrí pocit nepríjemnej plnosti žalúdka, niekedy až bolestivého tlaku v žalúdkovej krajine, vystupňovaného až do pocitu na vracanie (nauzea) alebo aj vracanie.

Neprirodzene zvýšené grganie, návrat jedla zo žalúdka do úst, zvýšené slinenie a rôzne pachute v ústach môžu dokresliť obraz ŽD.

Črevná dyspepsia (ČD) Prejavuje sa črevnými ťažkosťami, najmä nepríjemným nafúknutím brucha spôsobeným zvýšeným obsahom črevných plynov (meteorizmus), niekedy spojeným aj s odchodom veľkého množstva vetrov cez konečník (flatulencia). Inokedy však nemusí byť nápadná flatulencia

60

prítomná a vtedy sa môžu dostaviť až bolestivé kŕče v bruchu. Do obrazu ČD patria aj dva typické prejavy zmenenej konzistencie stolice spojené s poruchami v jej vyprázdňovaní (defekácia). Sú to hnačka a zápcha. Obe môžu mať rozličnú príčinu, ako aj rôznorodé prejavy i ďalšie sprevádzajúce príznaky. Napríklad prítomnosť krvi pri hnačke alebo zápche je vždy varovným príznakom; následne by pacient mal byť dôkladne vyšetrený. A to aj napriek tomu, že väčšinou nejde o závažnú (nádor, polyp), ale skôr iba o banálnu (hemoroidy, análna erózia) príčinu tohto javu. Hnačky aj zápchy sa môžu u jedného pacienta striedať.

Tráviace poruchy sa môžu dostaviť náhle z plného zdravia. Vtedy hovoríme, že ide o takzvanú akútnu dyspepsiu. Príčinou bývajú takmer vždy infekčné choroby, toxické vplyvy (otravy) alebo neúmerne vysoká alimentárna záťaž (prejedenie). Prvá pomoc a liečba by mali byť rýchle a razantné, a okrem diétnej intervencie a tlmenia ťažkostí a príznakov by mali, pokiaľ sa dá, postihnúť aj vyvolávajúcu príčinu (antibiotiká, črevné dezinfecienciá, antidotá a pod.). Inokedy sú tráviace poruchy dlhodobým „súputníkom“ človeka a nie sú zriedkavé ani prípady, keď rôzne dyspeptické ťažkosti obťažujú pacienta celé roky, ba aj celý život.

Takéto dlhodobé tráviace poruchy, takzvaná chronická dyspepsia (CHD) – sú podmienené väčšinou

nie organickými chorobami (zápal, nádor), ale skôr funkčnými príčinami spôsobenými poruchou regulácie tráviacich orgánov a ich funkcií.

Podľa vyvolávajúcej príčiny môžeme dyspepsiu klasifikovať buď ako organickú (OD) alebo FUNKČNÚ (FD). Prvá je spôsobená organickým (somatickým) ochorením, najmä zápalom, nádorom, infekčným alebo toxickým vyvolávateľom, prípadne anatomickou odchýlkou alebo zmenou tráviacich orgánov. Častou príčinou ťažkostí sú vedľajšie a nežiaduce účinky užívaných liekov.

Na druhej strane funkčná dyspepsia v sebe zahŕňa širokú paletu žalúdočných i črevných ťažkostí, väčšinou s dlhodobým až celoživotným priebehom. Takéto zažívacie ťažkosti sa odborne nazývajú aj „funkčné poruchy tráviaceho traktu“. Funkčná dyspepsia býva najmä pre svoj vleklý priebeh, nedostatočne známe príčiny a z toho vyplývajúce slabé možnosti účinnej liečby pre svojich nositeľov mimoriadne nepríjemnou až obťažujúcou záležitosťou. Aj keď FD nikoho neohrozuje na živote, nie je nebezpečná a neskrýva v sebe žiadne ďalšie zdravotné riziká, pre väčšinu pacientov znamená významne zhoršenú kvalitu každodenného života. Pacienti s FD plnia čakárne a ambulancie lekárov v hojnom počte, rovnako praktických lekárov ako aj gastroenterológov. Keďže sa pacientov s FD často nedarí rýchlo a účinne zbaviť ich ťažkostí, bývajú nezriedka nespokojní s výsledkami

Diagnostika a liečba liečby a vyznačujú sa typickým striedaním lekárov a zdravotníckych zariadení. Niektoré formy FD sa radia aj medzi takzvané psychosomatické ochorenia, pri ktorých sú súčasne prítomné rozličné psychické poruchy (napríklad úzkostné, depresívne alebo panické poruchy).

Niekedy sa rôzne úzkostné alebo depresívne stavy „prevtelia“ do telesných (somatických) porúch a ťažkostí s rôznym stupňom prejavov a nezriedka aj s premenlivým obsahom. Tráviace čiže dyspeptické poruchy (plnosť, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha, nafúknuté brucho, brušný dyskomfort) sú častými príznakmi „somatizácie“ primárne duševných stavov alebo porúch.

Liečba FD je väčšinou neuspokojivá a zdĺhavá. Pokiaľ neuspejú pri liečbe pacientov s FD „somatickí“ lekári a špecialisti (praktický lekár, internista, gastroenterológ), mali by požiadať o kolegiálnu pomoc psychológov, psychoterapeutov alebo psychiatrov.

Každého pacienta s dyspepsiou treba predovšetkým dôkladne somaticky vyšetriť za účelom zistenia alebo vylúčenia organickej príčiny.

Symptomatická liečba ťažkostí (napríklad paušálne podávanie liekov proti kŕčom, nafukovaniu alebo tlmiacim pocit nauzey a vracania) bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia v individuálne odôvodnenom rozsahu (napríklad: fyzikálne vyšetrenie lekárom, sonografia, CT, MR, endoskopia, RTG, laboratórne vyšetrenia alebo aj ďalšie) môže pacienta poškodiť, lebo sa nepríde včas na inak zjavnú, vyšetreniami odhaliteľnú a liečebne ovplyvniteľnú príčinu dyspeptických ťažkostí.

Okrem potláčania viac alebo menej nepríjemných dyspeptických príznakov by malo vždy ísť, pokiaľ je to možné, o liečbu vyvolávajúcej príčiny. Prerušenie podávania lieku s vedľajšími účinkami, použitie vhodných antibiotík, antiparazitík alebo črevných dezinfekčných prostriedkov pri infekčnom ochore-

ní tráviaceho traktu, prípadne liečba účinnými protizápalovými alebo imunosupresívnymi liekmi pri nešpecifických črevných zápaloch, sú významnými príkladmi kauzálnej (príčinnej) liečby dyspepsie. Medzi dôležité princípy symptomatickej liečby dyspepsie patria úprava životosprávy, diétna liečba (mala by byť predovšetkým v rukách nutričných terapeutov), použitie symptomatických liekov tlmiacich dyspeptické prejavy a ťažkosti (býva doménou praktických lekárov a ďalších somaticky orientovaných špecialistov), psychoterapia (býva doménou psychológov), liečba psychofarmakami tlmiacimi depresie a úzkostné stavy (býva doménou psychiatrov).

Pri kúpeľnej liečbe sa zasa uplatňuje liečivý účinok minerálnych vôd, vhodných fyzikálnych procedúr, diétna liečba a celková relaxácia.

MUDr. Peter Minárik ONLIFE, s.r.o.

Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl

65 6 5

o s t e o p o r ó z a

Rizikové faktory osteoporózy a funkčné poruchy Približne 70 % množstva kostnej hmoty jedinca je určené geneticky. Ak trpí osteoporózou matka, obvykle má aj jej dcéra slabšiu kostru, a tým aj vyššie riziko osteoporózy.

Geneticky môžu byť podmienené: •

zloženie kostného tkaniva (napr. kvalita kolagénu),

•

tvar kosti (dĺžka krčku stehnovej kosti),

•

zloženie tela, respektíve zastúpenie tukového tkaniva, v ktorom sa aj po prechode stále nachádzajú pohlavné hormóny,

•

a) výživové vplyvy •

nízky príjem vápnika a fosfátov (k zaisteniu dennej potreby vápnika prispievajú aj niektoré minerálne vody, napríklad v kúpeľoch Lúčky, pričom sa nevyskytujú nežiaduce účinky ako zápcha či plynatosť)

•

vysoký príjem bielkovín (najmä živočíšnych – mäso)

•

nadmerné požívanie (abúzus) alkoholu, kávy, nikotínu

•

anorexia

množstvo receptorov pre rôzne hormóny v tkanivách (napríklad pre pohlavné hormóny v kosti alebo pre vitamín D v čreve).

Rizikové faktory osteoporózy môžeme rozdeliť na dve skupiny: neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

Neovplyvniteľné faktory (geneticky podmienené) sú napríklad biela rasa, ženské pohlavie, pozitívna rodinná anamnéza osteoporózy (osteoporóza matky), malá a štíhla postava, slabé kosti, BMI<19 kg/m2 (tzv. konštitučný faktor), včasná menopauza (prechod pred 45. rokom života, nedostatok pohlavných hormónov), dlhý krček stehnovej kosti.

Manifestácia osteoporózy však závisí aj od ďalších faktorov, ktoré možno v priebehu života ovplyvniť.

Už v detstve a v dospievaní možno správnou výživou a fyzickou aktivitou výrazne podporiť utváranie silnej kostry. Napríklad osoby mladšie ako 25 rokov, ktoré nedostávajú v potrave väčšie množstvo vápnika, ako je potrebné na náhradu obvyk-

62

lých strát vápnika močom a stolicou, nemôžu dosiahnuť geneticky naprogramované maximum kostnej hmoty a majú zvýšené riziko osteoporózy a zlomenín.

Ovplyvniteľné rizikové faktory osteoporózy môžeme rozdeliť na viacero skupín:

b) nedostatočná pohybová aktivita c) nedostatočné vystavovanie d)

e) f) g)

slnečnému žiareniu liečba niektorými liekmi, napríklad: kortikoidy, metotrexát, hormóny štítnej žľazy, heparín, antiepileptiká, preparáty proti kŕčom krvné ochorenia obličkové, pečeňové a tráviace ochorenia choroby žliaz s vnútornou sekréciou (ochorenia štítnej žľazy, prištítnych teliesok, nadobličiek, sexuálnych žliaz, cukrovka…)

Seri ál čl ánk na p ov okra čova o os n ie teop oróz e

h) reumatické zápalové ochorenia ch) nádorové malígne ochorenia a iné kostné choroby (napríklad mnohopočetný myelóm...) j) chronické neurologické choroby k) dlhodobé znehybnenie (už po 8 týždňoch sa verifikuje výraznejšie odbúravanie kostí) j) prekonaná zlomenina (najmä oblasť zápästia, stavca, stehnovej kosti) l) rtg. nález osteopénie alebo zmeny tvaru stavcových tiel m) zvýraznenie zakrivenia hrudnej chrbtice (kyfózy) n) znižovanie telesnej výšky a ďalšie.

Rizikové faktory vzniku zlomenín na základe osteoporózy: •

fajčenie, osteoporóza matky, BMI<19 kg/m2

•

pozitívny údaj osteoporotickej zlomeniny v rodinnej anamnéze (matka prekonala zlomeninu krčka stehnovej kosti)

•

prekonaná zlomenina v osobnej anamnéze (oblasť zápästia, stavca, stehnovej kosti)

•

denzitometrický nález osteopénie (T-skóre: -1 až -2,4)

•

denzitometrický nález osteoporózy (T-skóre > -2,5)

•

zníženie BMD o 1 T-skóre

•

prítomnosť zvýšených kostných markerov.

Reumatologicko-rehabilitačné centrum, spol. s r.o.

Prim. MUDr. Elena Ďurišová Pribinova 56, 920 01 Hlohovec (s osteologickými ambulanciami v Trnave – Prednádražie a v Galante – NsP) Tel./fax: 033/73 01 820, www.rrc.sk

Ak sú prítomné dva z rizikových faktorov (fajčenie, osteoporóza matky, asténia), je riziko vzniku osteoporotickej zlomeniny dvojnásobné. Pozitívny údaj osteoporotickej zlomeniny v rodinnej anamnéze, prítomnosť zvýšených kostných markerov, denzitometrický nález osteopénie a zníženie denzitometrického ukazovateľa BMD o 1 T-skóre zvyšuje riziko zlomeniny na dvojnásobok, denzitometrický nález osteoporózy na štvornásobok a prekonaná zlomenina pacienta v osobnej anamnéze zvyšuje riziko ďalšej zlomeniny na päťnásobok.

Podľa údajov štatistiky v rámci EÚ vznikne každých 30 sekúnd jedna osteoporotická zlomenina.

Pri osteoporóze, následkom zníženej mechanickej odolnosti tela stavca, dochádza k anatomických zmenám tela stavca a zmene biomechanických pomerov chrbtice. Zvýšený tlak na telo osteoporotického stavca v dôsledku jeho zníženej pevnosti spôsobí drobné zlomeniny a vznikajú rôzne deformácie (zmeny tvaru tiel stavcov). Deformačné zmeny na stavcoch sa odrážajú na všetkých štruktúrach chrbtice. Postupne dochádza k rozvoju takzvaného trofostatického postmenopauzálneho syndrómu (De Séze), ktorý charakterizuje predsunutú hlavu, zvýšené zakrivenie krčnej chrbtice smerom dopredu, predsunuté plecia, zvýšené zakrivenie hrudnej chrbtice – vznik „guľatého“ chrbta. Dochádza k skráteniu drieku, brušná stena sa vyklenuje. Postupne sa znižuje celková výška pacienta (každým ďalším stavcovým kolapsom pacient stráca 2 až 4 cm svojej výšky). Dochádza k svalovej dysbalancii – nesúhre a chronické preťaženie svalstva vyústi do bolesti. Okrem obmedzenia pohyblivosti môžu byť tieto zmeny sprevádzané dychovou nedostatočnosťou a problémami s udržaním rovnováhy.

Komplexné informácie o osteoporóze sa dočítate v publikácii s CD „Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza)“; CD obsahuje nahraté špeciálne cvičebné zostavy.

V budúcom čísle predstavíme osteoporózu ako tichého zlodeja kostí prim. MUDr. Elena Ďurišová Reumatologicko-rehabilitačné centrum Hlohovec www.rrc.sk

Komplexná liečba pohybového aparátu osteologické vyšetrenie a podľa indikácie osteológa i denzitometrické vyšetrenie hradia všetky zdravotné poisťovne pri ich odporučení odosielajúcim lekárom (praktický lekár, gynekológ, odborný lekár). pri realizácii denzitometrického vyšetrenia pacienta poučíme o životospráve a pohybovom režime, pri indikácii vykonáme odbery na vyšetrenie kostných markerov, prípadne ďalších špeciálnych ukazovateľov, odporučíme kompenzačné pomôcky. ak má pacient pred vyšetrením realizované odbery hladín S-Ca, S-Mg, S-P, ALP a uCa/24 hod. s výsledkami, zostavíme individuálny terapeutický plán s dennými dávkami jednotlivých liekov, pri intolerancii chemických liekov možnosť ordinácie prírodných preparátov. aj v našej osteologickej ambulancii sa snažíme pacientov motivovať k správnemu životnému štýlu a k spolupráci na liečbe.

Ambulancie: reumatologická , ortopedická, osteologická, ambulancia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, akupunktúry, prírodnej medicíny vyšetrenie rednutia kostí celotelovým denzitometrickým prístrojom návrh komplexnej liečby osteoporózy pre pacientov z celého Slovenska špeciálne zostavy cvičení pre ženy (a nielen pre ženy) pri sterilite, inkontinencii moču a osteoporóze naprávanie chrbtice a kĺbov, liečba laserom, plynovými injekciami... liečba rázovými vlnami (ostrohy päty, tenisový lakeť, úponové bolesti...) akupunktúra, liečba prírodnými preparátmi colonhydroterapia „črevná sprcha“ (čistenie hrubého čreva preplachovaním pomocou špeciálneho prístroja pri poruchách trávenia, obezite, bolestiach chrbtice a kĺbov, zápche, ekzémoch atď.).

O celej problematike osteoporózy a bolestí v oblasti chrbtice sa môžete podrobne dočítať v publikácii s CD autorky Eleny Ďurišovej: Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza). Kniha aj o ochorení, pri ktorom dochádza k rednutiu kostí, prináša informácie ako ochorenie včas odhaliť, komplexne liečiť, a tak predchádzať zlomeninám na podklade osteoporózy. Kniha o cvičeniach pri bolestiach chrbtice oslovuje nielen pacientov s osteoporózou, ale všetkých, ktorí bolesti chrbtice majú alebo im chcú predchádzať. Publikácia je určená pacientom aj zdravotníkom, venuje sa epidemiológii, diagnostike a komplexnej liečbe sterility (neplodnosti), inkontinencie (mimovoľného unikania moču) a osteoporózy (diétne opatrenia, liečba chemická, nechemické metodiky).

Kniha predstavuje jeden z nástrojov, ktorý určite prispeje k trvalému úspechu vášho snaženia.

V knihe nájdete cvičebné zostavy: • sterilita – podľa Mojžišovej (modifikácia) • inkontinencia – cvičebná zostava svalov panvového dna „Lúčky“ • osteoporóza, bolesť chrbtice – podľa Ďurišovej.

Nahraté CD je ideálnou pomôckou na cvičenie pre všetky uvedené preventívno-liečebné zostavy.

Predaj formou dobierky alebo v kníhkupectvách. tel./fax: 033/7 301 820 formou sms: 0949 444 444

a n g i o l o g i c k é

k o n z u l t á c i e

Lymfedém Miazgový opuch Čitateľ, ktorý neuvádza vek, píše, že v roku 2006 bol pre „hrčku“ v pravej podpazuchovej oblasti operovaný na chirurgii, počas operácie boli prerušené lymfové cievy a odvtedy má veľké zdravotné problémy, najmä opuch, ktorý mu deformuje celú hornú končatinu a bolesti v nej.

Napriek noseniu „rukávnika“, početným lymfodrenážam a enzymoterapii sa jeho stav nelepší. Jeho otázky smerujú k objasneniu jeho zdravotných problémov a k liečbe.

Edémový stav (edém, opuch) sa obvykle definuje ako akumulácia (retencia) voľnej tekutiny v intestíciu, teda v mimocievnom a mimobunkovom priestore v takom množstve, že umožňuje jeho diagnózu pri fyzikálnom lekárskom vyšetrení. Existujú celkové, systémové, generalizované edémové stavy (anasarka, vodnatieľka), keď je človek opuchnutý takmer všade, napríklad pri zlyhávaní srdca alebo obličiek, pri chorobách pečene a ďalších interných chorobách. Okrem toho existujú miestne, lokalizované, regionálne edémové stavy, keď má človek opuch len určitej časti organizmu, napríklad mihalnice, pohlavných orgánov, horných a/alebo dolných končatín (tzv. periférne edémy). Do tejto skupiny patrí zápalový a traumatický edém (pri rôznych zápalových chorobách, pri infekciách a pri úrazoch), vénovohypertenzný edém – flebedém (pri chronickej vénovej chorobe dolných končatín, pri flebotrombóze a pri tromboflebitíde), ďalej statický edém, lipedém a lymfedém.

Lymfedém je vysokoproteínový, hyperosmolárny edém, spôsobený zmenšenou transportnou a proteolytickou kapacitou lymfového cievneho systému.

Pri lekárskom manažmente lymfedému by sa dnes mala používať komplexná klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická („CEAP“) diagnostika,

64

ktorá je základnou podmienkou efektívnej, racionálnej kauzálnej liečby.

V súvislosti s klinickou klasifikáciou rozlišujeme niekoľko štádií lymfedému: Pri nultom latentnom štádiu C0 nie sú prítomné žiadne fyzikálne znaky edému. Prakticky všetky edémové stavy sa klinicky manifestujú až nahromadením aspoň 2 litrov intersticiálnej tekutiny. Nulté štádium je možné objektívne hodnotiť presnou bilanciou tekutín a meraním telesnej hmotnosti.

C1 simplexný, reverzibilný lymfedém: Primárny lymfedém sa začína od prstov nôh, ktoré nadobúdajú kvadratický tvar, koža sa nedá nadvihnúť do krkvy (záhybu), objavuje sa poduškovitý edém chrbta nohy („bombáž“), opuchnutá oblasť stráca svoje pôvodné obrysy, koža je viac napnutá, hladká, lesklá, pri zatlačení opuchu prstom ostáva dlhší čas jamka. Pri elevácii (zdvihnutí, pohybe nahor) končatiny, alebo počas spánku v horizontálnej polohe, edém aspoň čiastočne alebo úplne ustupuje.

C2 ireverzibilný, fibrosklerotický lymfedém: Nahromadená lymfa (miazga) s vysokým obsahom bielkovín spôsobuje chronický zápal a fibroblastickú aktivitu s tvorbou tuhého väziva. Pri tlaku prstom sa už netvorí jamka a edém neustupuje pri elevácii končatiny.

C3 komplikovaný lymfedém: Objavujú sa komplikácie: bradavicovité útvary na koži (verrucosis lymfostatica), spontánne praskajúce pľuzgieriky, z ktorých vyteká lym-

fa (chylodermia), lymfová píšťala s mohutnejším vytekaním miazgy (lymforea), tkanivový defekt – vred (ulcus cruris lymfostaticus), tmavofialové zhubné uzlíky (lymfangiosarkóm; Stewardov-Trevesov syndróm).

C4 bizarná deformácia dolnej končatiny v podobe končatiny slona (elefantiáza). Ak pacient nemá pri lymfedéme žiadne subjektívne príznaky, pridá sa k uvedeným klinickým symbolom písmeno A, ak má pacient subjektívne príznaky, pridáva sa písmeno S. Etiologická klasifikácia: z hľadiska príčin sa rozoznávajú tri skupiny lymfedému. EC vrodený, kongenitálny lymfedém; EP primárny lymfedém; ES sekundárny lymfedém (začína proximálne a šíri sa distálnym smerom, teda opačne ako primárny), ktorý je spôsobený inou základnou chorobou – zápalovo-infekčný (najčastejšie streptokoková infekcia kože a podkožia; erysipel),

neoplastický, postoperačný, postradiačný, postraumatický, flebogénny (vénovo-lymfový) pri chronickej vénovej chorobe dolných končatín a iný.

Anatomická klasifikácia: AS pri poruche povrchového lymfového cievneho systému; AD pri poruche hĺbkového lymfového cievneho systému.

Patofyziologická klasifikácia: PD dynamická, vysokoobjemová lymfová insuficiencia – nadmerné množstvo lymfy prekročí maximálnu transportnú kapacitu lymfového cievneho systému; PM mechanická, nízkoobjemová lymfová insuficiencia – porušený lymfový cievny systém nie je schopný odstraňovať z tkanív ani fyziologické množstvo intersticiálnej tekutiny; PDM kombinovaná lymfová insuficiencia.

Z neúplných údajov sa dá len predpokladať, že čitateľ má lymfedém C2S, ES, ASD, PM. Prognóza závisí najmä od základnej choroby, o ktorej, žiaľ, nemáme žiadne informácie. Diagnostiku a liečbu by mal koordinovať internista-angiológ, ktorý pracuje na angiologickej ambulancii. Základom liečby je dôsledná eliminácia základného príčinného ochorenia a komplexná dekongestívna terapia (CDT), pozostávajúca z manuálnej lymfodrenáže lymfy, intermitentnej pneumatickej kompresívnej prístrojovej terapie, bandážovania pomocou krátkoťažných kompresívnych obväzov a následnej kompresívnej liečby kompresívnymi návlekmi a kompresívnymi pančuchami. Súčasťou CDT je špeciálna kinezioterapia, hydroterapia a ďalšie metódy fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, ako aj farmakoterapia.

Kompresívne prístroje pre domácu liečbu v súčasnosti predpisuje krajský odborník MZ pre angiológiu (podľa trvalého bydliska pacienta) po zvážení celkového zdravotného stavu a schvaľuje revízny lekár príslušnej zdravotnej poisťovne. doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

LFUK a FNsP Bratislava

65

Som opatrovateľka a baví ma to!

Prišla kríza, zobrala mi robotu, no účty zostali. Nemožnosť nájsť si prácu a ponúkaný rekvalifikačný kurz mi po troch mesiacoch zmenili život... ...na úrade práce, kde som bola registrovaná, vypísali rekvalifikačný kurz opatrovateľskej služby, tak som sa prihlásila. Mala som šťastie, kurz mi preplatil úrad práce. Väčšina mojich „spolužiakov“ si ho totiž musela platiť sama. Takmer mesiac sme sa učili teoretické vedomosti o tom, ako s klientom komunikovať, mali sme prednášky z anatómie a fyziológie ľudského tela, učili sme sa ako opatrovať pri systémových ochoreniach, dostali sme základy psychológie a patopsychológie, zásady racionálnej výživy. Prebrali sme životosprávu, prevenciu, hygienu a epidemiológiu, základy fyzioterapie, sociálne a právne normy i starostlivosť o umierajúceho. Naučili sme sa aj správne podávať lieky a rôzne opatrovateľské techniky.

Po mesačnej teórii nasledovala dvojtýždňová prax v nemocnici. Prvé dni boli nesmierne ťažké, ale ktoré

začiatky nie sú. Napokon sme všetko šťastne zvládli, aj záverečné skúšky.

Už bolo potrebné len nájsť si prácu. Nešlo to však ľahko, preto som odišla do Nemecka. Starám sa tam o 80-ročnú paniu, ktorá je veľmi milá. Počas dňa jej pomáham s hygienou, obliekaním a pripravujem jej stravu. Ináč sa celé dni rozprávame, prechádzame, hráme spoločenské hry. Som tam už druhý rok a rada by som tu pobudla ešte pár mesiacov, potom sa asi vrátim domov. Pracovala som na rôznych pozíciách, ale práca opatrovateľky mi dáva zmysel, v očiach ľudí vidíte to nevypovedané ďakujem...

Zo vzťahu k svojej práci sa vyznáva pani Elenka z malej dedinky na Orave.

Mgr. Jana Petrová

Ak si chcete aj vy zvýšiť kvalifikáciu, ak chcete pomáhať ľuďom, potom my pomôžeme vám – pripravíme pre vás kurz opatrovateľskej služby.

Kurz opatrovateľskej služby pozostáva z troch blokov: • teoretická príprava • odborná prax • záverečné skúšky Uplatnenie absolventov: • • • •

66

v sociálnych zariadeniach v domácnostiach v terénnych sociálnych službách v zahraničí

žby sa ateľskej slu v ro t a p o ČK. Kurzy polkoch S s h c ý n m e úz konajú na Viac na

sk

oss. r c d e r . w ww

Výživa vo vyššom veku Jednotlivé živiny Využitie bielkovín vo vyššom veku je o niečo horšie, a preto je odporúčaná denná dávka o niečo vyššia ako v mladosti (1g/kg oproti 0,8 g/ kg).

Horšie je aj využitie vápnika, a tak je jeho odporúčaná dávka tiež vyššia.

V dôsledku nižšej pohyblivosti starších ľudí je znížená potreba energie.

Preto je potrebné prispôsobiť príjem množstva energie jej výdaju. Treba znížiť príjem jedál s vysokým obsahom energie. Osobitne škodlivé sú stužené tuky, ktoré zvyšujú riziko vzniku aterosklerózy. Riziko znižujú rastlinné oleje (okrem kokosového a palmového) a ryby, ktoré sú tiež zdrojom dôležitého vitamínu D. Priaznivo pôsobí konzumácia orieškov a hladinu tukov znižujú napríklad potraviny vyrábané zo sóje.

Konzumácia jednoduchých cukrov (sladkosti, med) predstavuje pre bunky produkujúce inzulín výraznú záťaž, čo môže viesť k ich vyčerpaniu a vzniku cukrovky. Preto je potrebné obmedzenie ich príjmu. Hladina cukru v krvi sa zvyšuje pomalšie pri konzumácii zemiakov a výrobkov z celozrnnej múky. Vláknina obsiahnutá v týchto potravinách znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Zvyšuje ho, naopak, príliš častá konzumácia červeného mäsa, čo zvyšuje aj koncentráciu krvných tukov. Takéto riziká so sebou nenesie konzumácia mäsa z hrabavej hydiny a rybacieho mäsa. Vhodným zdrojom bielkovín sú strukoviny, ktoré obsahujú aj mnoho vlákniny. Dobrým zdrojom bielkovín je mlieko, ktoré je nenahraditeľným zdrojom vápnika. Najvhodnejšou formou sú výrobky obsahujúce živé kultúry mliečneho kvasenia. Živé baktérie upravujú mikroflóru čreva, ktorá sa v priebehu starnutia mení. Probiotické baktérie znižujú hladinu tu-

Pre udržanie zdravia v každom veku je správna výživa veľmi dôležitá. kov a upravujú imunitu. Naša strava obsahuje často nadmerné množstvo soli. Odporúča sa preto dosálať až na tanieri (spotreba soli je potom nižšia). Najviac soli obsahujú priemyselne vyrábané potraviny, údeniny, tvrdé syry, ale napríklad aj kyslá kapusta. Konzumácia zeleniny nie je dostatočná. Odporúča sa jesť päť porcií denne. Ovocie okrem vitamínu C obsahuje aj farbivá (flavobiony), ktoré inaktivujú voľné radikály, urýchľujúce proces starnutia a zúčastňujú sa na vzniku aterosklerózy, cukrovky a nádorov. Zdrojom flavobionov sú červené víno, káva a čaj. Konzumácia malého množstva alkoholu (do 2 jednotiek denne, napríklad dve deci vína) znižuje výskyt komplikácií aterosklerózy. Vyššie dávky majú naopak škodlivý účinok.

Mierna konzumácie kávy (najmä po jedle) znižuje výskyt cukrovky a infarktu.

Poruchy výživy Najčastejšou poruchou výživy je aj v starobe obezita. Osobitne nebezpečná je vtedy, keď sa tuk ukladá v brušnej dutine. Tento typ obezity je spojený s vyšším výskytom vysokého krvného tlaku, porúch tukového metabolizmu, cukrovky a aterosklerózy. Výskyt obezity sa po 75. roku života znižuje a oveľa väčším problémom sa stáva nedostatočná výživa (malnutrícia). Ideálna telesná hmotnosť je v starobe o niečo vyššia ako v mladosti a úbytok hmotnosti je vo vyššom veku spojený s horšou prognózou. Hodnotenie stavu výživy podľa Body mass indexu (kg / druhá mocnina výšky v m) v starobe nie je

v ý ž i v a ideálne, nakoľko ľudia s rovnakou hodnotou indexu môžu mať rozdielny pomer tuku a svalov. Malnutrícia (lepšie hyponutrícia) má mnoho príčin. Patrí medzi ne nedostatok financií, problémy s nakupovaním, prípravou jedla.

V starobe slabne chuť a čuch, najmä u parkinsonikov. Chuť zhoršujú aj mnohé lieky (napríklad antireumatiká). Najviac je postihnuté vnímanie slanej chuti, čo môže robiť problémy pacientom, ktorí potrebujú nesolenú diétu.

Starí ľudia nevedia prispôsobiť príjem jedla aktuálnym potrebám organizmu. U veľmi starých ľudí rýchlejšie vzniká pocit sýtosti. Majú tiež znížený pocit smädu, čo je jedna z príčin častejšieho výskytu dehydratácie vo vyššom veku. Mladším ľuďom po určitom čase prestane chutiť jednostranná diéta.

Preto je ich strava pestrejšia. Starším ľuďom jednostranná diéta neprekáža, a preto u nich môže ľahšie vzniknúť deficit niektorých zložiek výživy. Výber potravy a jej spracovanie ovplyvňuje aj stav chrupu. Príjem jedla zhoršujú aj chorobné zmeny v ústnej dutine (zápaly, stavy po ožarovaní). Spracovanie potravy býva zhoršené pri ochoreniach tráviaceho traktu. Spotreba energie je zvýšená po úrazoch, operáciách, hojení rán, pri infekciách, zvýšenej činnosti štítnej žľazy či nepokoji. Úbytok hmotnosti sprevádza mnohé závažné choroby (zhubné nádory, srdcové zlyhanie, infekcie) a zhoršuje ich prognózu.

V starobe sa často vyskytuje aj nedostatok niektorých vitamínov a minerálov. Konzumácia ovocia a zeleniny je nedostatočná a tak je koncentrácia C vitamínu nižšia, ako sa odporúča. Starší ľudia sú menej vystavení slnečnému žiareniu a tak často trpia nedostatkom vitamínu D, čo má za následok poškodenie kostí a svalov a súčasne je jedným z rizikových faktorov osteoporózy. V starobe je častejší chronický zápal žalúdka, ktorý zhoršuje vstrebávanie vitamínu B12. Jeho nedostatok spôsobuje málokrvnosť a poškodzuje nervový systém. Nedostatok sodíka a draslíka býva častejší u ľudí, ktorí užívajú lieky na močenie (diuretiká). Preto by ošetrujúci lekár mal sledovať ich koncentráciu.

Riešenie porúch výživy O tom, že pacient trpí hyponutríciou svedčí úbytok hmotnosti a menšia konzumácia jedla. Každý úbytok hmotnosti je potrebné konzultovať s lekárom.

Jedlo je spoločenská udalosť a chuť do jedla zvyšuje stolovanie s inými ľuďmi rovnako aj to, ak je vkusne naservírované. Príťažlivosť jedla je možné zvýšiť korením a chuťovými doplnkami. Nie je potrebné zachovať bežný režim stravovania. Ľuďom, ktorí sa rýchlejšie zasýtia, viac vyhovuje vyšší počet menších jedál. Podvyživení ľudia by nemali byť bez jedla dlhšie ako 12 hodín.

Starí ľudia jedia pomalšie a potrebujú na jedlo dlhší čas, čo je problémom predovšetkým v nemocniciach. Onkologickým pacientom s poruchami prehĺtania je potrebné zaistiť vhodnú konzistenciu jedla a použiť správnu techniku kŕmenia. Ľudia s ťažkou poruchou prehĺtania sa kŕmia hadičkou zavedenou do žalúdka cez brušnú stenu. Výživovú hodnotu potravy možno zvýšiť pridaním masla, nastrúhaným syrom alebo továrenskými výrobkami. Iným riešením je podporná výživa, ktorú môže predpísať lekár. Existuje široká škála výrobkov s rôznymi príchuťami. Ide predovšetkým o dietetické potraviny s vysokým obsahom energie a bielkovín vo forme energetického nápoja.

Zloženie niektorých prípravkov zodpovedá špecifickým potrebám pacientov s určitými chorobami (napríklad chorobami pečene, obličiek, pľúc), najmä onkologických pacientov. Podporná výživa u ľudí, ktorí sú schopní jesť, nie je určená ako náhrada bežnej stravy. Odporúča sa jej popíjanie malými dúškami v období medzi hlavnými jedlami. Posledný dúšok by mal byť hodinu pred jedlom, aby nedošlo k zasýteniu a odmietnutiu bežného jedla.

42 42

Prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. MUDr. E. Rajnohová

Nové programy v Centre pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave Centrum pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave prichádza po prázdninách s novinkami pre onkologických pacientov Od septembra sa k pohybovým a kreatívnym kurzom, vzdelávacím aktivitám a kultúrnym podujatiam pridajú aj relaxačné programy. Pohybové aktivity ako pilates a joga budú doplnené o kurzy Zumby, cvičenia kombinujúceho latinsko-americké tance s fitness prvkami. Kreatívne kurzy majú svojich stálych priaznivcov. Nové podnety i vedomosti však pacienti získajú aj celodennými stretnutiami pod názvom Zobúdzanie, či stretnutiami zameranými na tvorivé písanie i zážitkovú ar-

teterapiu. V súčasnosti môžu pacienti navštevovať v Centre pomoci kurzy anglického jazyka. Novinkou z oblasti vzdelávacích kurzov sú kurzy francúzskeho jazyka pre začiatočníkov. Po prázdninách budú pokračovať kurzy skrášľovania pod názvom Starostlivosť o ruky a nechty. Besedy a prednášky o zdravom životnom štýle sa až do konca roku zamerajú na rozličné zaujímavé témy. Novinkou po lete budú rozhovory so psychologičkou na vybrané témy. Pri novo zavedených relaxačných programoch určených rovnako ženám i mužom budú môcť pacienti spoznať samých seba a naučia sa relaxovať pomocou autosugescií. Novinkou bude aj muzikoterapia využívajúca hudbu k zlepšeniu, znovuzískaniu a udržaniu zdravia. Konkrétny program nájdete na www.lpr.sk. Na jednotlivé aktivity sa môžete prihlásiť na t. č. 02/57 20 29 10 príp. 02/52 92 17 35 emailom na janka@lpr.sk alebo priamo v Centre pomoci na Brestovej ul. 6 v Bratislave.

LPR

V septembri 2010 sa otvorili brány nového Centra pomoci Ligy proti rakovine v Martine.

Onkologickí pacienti, ich blízki i široká verejnosť budú môcť bezplatne využiť:

Cieľom Ligy proti rakovine je pritiahnuť do jeho priestorov nielen onkologických pacientov v spádovej oblasti Martina, ale aj zo vzdialenejších oblastí stredného Slovenska.

• odborné poradenstvo vo forme Linky pomoci na t. č. 043/324 0506 alebo osobne priamo v jeho priestoroch. K dispozícii budú od pondelka do štvrtku v časoch od 15:30 – 17:00 (vo štvrtok od 13:00 – 16:00) lekári onkológovia, psychológ a sociálne sestry.

• Onkologickí pacienti si budú môcť zlepšiť fyzický i psychický stav rehabilitáciou a relaxáciou za asistencie fyzioterapeutky.

• Pre pacientov sú taktiež určené voľnočasové aktivity v podobe kreatívnych, pohybových, vzdelávacích kurzov, kultúrnych podujatí. Umožnia im naučiť sa nové veci, a zároveň spoznať ľudí s rovnakým osudom.

Dvakrát týždenne sa budú konať dychové, relaxačné a kondičné cvičenia jogy. Rovnako a naplno sa môžu prejaviť tanečníci aj počas hodín latinsko-amerických tancov.

Umelecké cítenie, fantázia a kreativita vyniknú na kurzoch kreatívnych výtvarných dielní.

• Vzdelávacie kurzy, semináre, workshopy budú určené nielen pacientom, ale aj zdravej populácii. Organizujú sa za účelom rozšírenia vedomostí v oblasti zdravého životného štýlu i starostlivosti o zdravie.

• Pacienti môžu v centre pomoci využívať knižnicu i prístup na internet.

Konkrétny program nájdete na www.lpr.sk. Na jednotlivé aktivity sa môžete prihlásiť na t. č. 043/3240487, 043/3240489, emailom na sykorova@lpr.sk alebo priamo v Centre pomoci na Kukučínovej ul. 2 v Martine.

LPR

69

p o r a d nˇ a

Vchod podľa

feng-šuej

Významný krok k dobrému feng-šuej môžeme urobiť správnym usporiadaním vchodovej miestnosti do bytu či domu. Hlavný vchod je miesto, ktorým sa náš domov „nadychuje“ a vchádza ním najviac energie.

Dvere nás chránia Prvý dojem získame vstupom do interiéru. Ak je zádverie svetlé, priestranné, čisté a upratané, je tento dojem pozitívny. Ale ak vojdeme do tmavej, zanedbanej „kobky“, s hromadou obuvi, oblečenia či nebodaj nás vítajú stohy starých časopisov, je vstupná energia zablokovaná. Takéto miesto je depresívne, s výrazne negatívnym účinkom na jeho obyvateľov.

Solídne, plné a pevné dvere hlavného vchodu do obydlia majú veľkosť primeranú jeho rozlohe. Silné vstupné dvere majú mocnú ochrannú funkciu. Dbáme na to, aby dvere nevŕzgali či nezadrhávali sa o podlahu, aby kľučka bola čistá a pevná, aby sa farba z dvier neodlupovala.

Vchodové dvere sa otvárajú dovnútra a nie sú ničím blokované. Ak ich nemožno otvoriť dokorán, „vyrábame“ si sami prekážky na ceste životom a navyše sa aj oberáme o vzácnu energiu, ktorá k nám dverami vstupuje. Dekorácie na a pri dverách, ako sú symboly nadpozemských bytostí, zvierat, rozličné emblémy, kvetiny a vence, nájdeme v západných i východných kultúrach. Ich úlohou je pritiahnuť dobrú energiu a chrániť ľudí, ktorí tu bývajú. Tradičné a obľúbené podkovy zavesíme tak, aby tvorili písmeno U.

Oproti toalete Veľmi častým problémom v bytoch, ale aj domoch, sú toalety situované v tesnej blízkosti vchodových dverí, alebo dokonca oproti nim. Podľa feng-šuej táto dispozícia spôsobuje únik vstupujúcej energie odtokmi z tejto miestnosti. Premiestnenie dverí zvyčajne nie je možné, a preto musíme použiť niekoľko opatrení, ktoré nám feng-šuej odporúča. Ak sú dvere toalety oproti vchodovým dverám, odporúčam ich natrieť rovnakou farbou ako stenu, aby s ňou splynuli. Potrebné je tiež upriamiť pozornosť a nasmerovať energiu tak, aby neunikala toaletou. Po-

70

môžu nám mobilné predmety zavesené v geometrickom strede stropu miestnosti, alebo krištáľová guľa, ktorá dokáže energiu rozdeliť do všetkých smerov, alebo pekné výrazné svietidlo s jasným svetlom.

Obrázok na stene a zelená rastlina tiež zmiernia negatívny dopad takéhoto umiestnenia toalety. Ak je toaleta vpravo alebo vľavo od vchodu, dáme na jej dvere zrkadlo, alebo ho umiestnime na tú stenu, za ktorou sa nachádza toaleta. Zrkadlá majú schopnosť „preniesť“ priestor na druhú stranu a súčasne eliminovať ten, ktorý je nevhodne umiestnený.

Menej nábytku Do priestoru zádveria nedávame veľké skrine. Za vchodovými dverami má byť voľný priestor tak, aby sme mohli rozpažiť ruky a otočiť sa.

Vchod do bytu nie je dobrým miestom pre skrine a police. Skladovanie šatstva a vecí premiestnime do iných častí bytu a pivníc. Do zádveria patrí skrinka na obuv a jednoduchá vešiaková skrinka či zostava na zvrchníky pre domácich a návštevy, odloženie kabely či dáždnika. Do zádveria odporúčam aj polkruhovú konzolu - stolík, ktorý spomalí energiu s tendenciou „preletieť bytom“ najmä tam, kde je viacero dverí za sebou v jednej línii. Nad stolíkom je zavesené zrkadlo v ráme a na ňom položená váza čerstvých kvetov. Je príjemné, keď nás pri príchode domov víta krásna kytica. Tam, kde je zádverie minimálne a priestor veľmi malý, len ťažko umiestnime stolík, živú rastlinu či vázu s kvetmi. V takomto prípade na stenu zavesíme obrázok prírodnej scenérie, kvetov alebo kyticu vo váze. Do zádveria rozhodne patrí pekný, pozitívny obraz.

Pri výbere zariadenia zádveria platí zásada, že menej je viac. Ak kvôli malej rozlohe bytu musíme do vchodovej časti umiestniť skriňu, volíme takú, na ktorej možno aspoň v jednej časti dať zrkadlo, čím opticky zväčšíme úzky priestor. Dáva-

me však pozor, aby zrkadlo nebolo oproti vchodovým dverám, dverám do ďalšej miestnosti, alebo nebodaj toalete. V zádverí svojho bytu sa zameriame aj na skrinky a komody, ktoré tvoria prekážku a musíme ich obchádzať. Ak sú „v ceste“ a zavadzajú, je potrebné ich premiestniť, pretože tiež predstavujú prekážky a prinášajú problémy členom rodiny.

Svetlo je jang Najlepším spôsobom, ako „pozvať“ silnú jangovú energiu do nášho príbytku je silné a jasné svetlo v priestore zádveria, ale aj pred vchodovými dverami. Žiaľ, najmä v bytových domoch si ľudia montujú do chodieb vedúcich k bytom slabé žiarovky a miesto jasného svetla tu prevláda pochmúrne šero. Vstupujúca energia do bytov je tým značne oslabená.

Výmena žiaroviek za výkonnejšie je žiaduca. Samozrejmosťou má byť

aj jasné a silné osvetlenie zádveria.

Rozžiari aj malé a stiesnené priestory. Výber svietidiel je široký, nevhodné sú však halogénové svetlá.

Pri kúpe svietidla dbáme na to, aby vychádzajúce svetlo nepôsobilo ako „sprcha“ na naše hlavy. Vhodné sú svietidlá s rozptylom nahor, ku stropu, a tie, ktorých ozdobné detaily nasmerujú prúdy svetla rovnomerne do všetkých strán. Dekoratívne krištáľové svietidlo primeranej veľkosti zádverie nielen rozjasní, ale aj rovnomerne usmerní tok energie do všetkých strán, a súčasne ju spomalí tak, aby „nepreletela“ bytom.

PhDr. Nina Harňáková profesionálna poradkyňa www.fengshuiart.sk

71

m e d i c í n a

Liečba psoriázy včera dnes a zajtra Na Slovensku máme asi 125 000 pacientov so psoriázou, ochorenie postihuje jedno až tri percentá populácie. Na jeho vzniku sa podieľa nielen genetická predispozícia, ale i spúšťacie faktory, napríklad infekcie ako angína, alebo stres.

Potom už nastupuje psoriatický imunologický pochod, aktivácia T-lymfocytov, aktivácia buniek ciev (endotélií), vstup zápalových buniek a reakcia buniek pokožky (keratinocytov). To spôsobí, že psoriatické bunky sa delia asi 4 až 5-krát rýchlejšie a nedozrievajú správne.

Následné prejavy na koži sú šupinami pokryté červené zapálené ložiská rôznej veľkosti od bodiek až po celé plochy. Psoriáza môže postihovať aj kĺby (artritída) a viaceré údaje ukazujú, že psoriázu sprevádza oveľa viac ochorení, ktoré sa preto nazývajú komorbidity.

Možnosti lokálnej liečby Liečbu psoriázy môžeme schematicky rozdeliť na tri skupiny. Na lokálnu (miestnu) liečbu sa používa kyselina salicylová, decht, vitamín D3. Fyzikálna liečba využíva prírodné slnko (helioterapia) alebo ultrafialové žiarenie typu UVB či metódu PUVA (psoralény a UVA). K tejto skupine patrí aj prímorská liečba a komplexná balneoterapia. Celková liečba využíva kyseliny vitamínu A (retinoidy), lieky zastavujúce látkovú premenu a delenie buniek pokožky (účinná látka metotrexát), potláčajúce imunitnú odpoveď (cyklosporín) a najnovšie takzvané biologiká. S úspechom sa využívajú aj osvedčené kombinácie týchto prípravkov a metód, ktoré zvyšujú efekt liečby a znižujú jej riziká.

Kyselina salicylová je zrejme najznámejšie a najdlhšie používané liečivo, ktoré odstraňuje nánosy šupín

72

na pokožke. Aplikuje sa v mastiach alebo olejoch v 5 až 10-percentnej koncentrácii. Často sa používa v kombinácii. Pri aplikácii na veľmi veľké plochy kože treba byť opatrný najmä u detí.

Decht má hlboký protizápalový účinok a tlmí delenie buniek. Používa sa v mastiach, roztokoch alebo šampónoch v koncentrácii 1 až 20 %, alebo v kombinácii s ultrafialovým žiarením. Jeho nevýhodou je typická „vôňa“ i to, že trvale farbí odev.

V bežnom živote sa viac používa jeho odfarbená forma. Ako nežiaduci účinok liečby môže vzniknúť folikulitída, akné. Diskusie sa vedú aj o jeho kancerogenite.

Cignolín tlmí nadmernú tvorbu buniek a patrí k najstarším metódam liečby. Používa sa v koncentrácii 0,05 až 4 % vo forme masti, krému, pasty alebo ako tuhšie pevnejšie tyčinky. Aplikovať sa má len na ložisko, pretože farbí a dráždi okolitú kožu. Pri vyšších koncentráciách stačí kratší čas, preto sa metóda označuje ako tzv. minútová liečba.

Jeho účinok sa zvyšuje v kombinácii s ultrafialovým žiarením.

Vitamín D3, respektíve jeho derivát (calcipotriol), sa používa vo forme mastí alebo krémov. Spomaľuje prílišné množenie buniek pokožky, podporuje ich dozrievanie a potláča imunologické pochody. Kortikoidy sú po salicylovej kyseline najčastejšie používané prípravky pri lokálnej liečbe psoriázy. Majú protizápalový účinok a pôsobia aj proti nadmernému deleniu buniek. Pri ich použití treba rešpektovať formu a lokalizá-

ciu ochorenia. Sú vhodné na krátkodobú liečbu, pretože pri dlhom používaní spôsobujú atrofiu kože a akné.

Fyzikálna liečba Znamená predovšetkým využitie ultrafialovej (UV) časti elektromagnetického žiarenia. Jej prírodnou formou je liečba na slnku (helioterapia) alebo prímorská liečba (talasoterapia). V minulosti sa používali širokospektrálne žiariče tzv. horské slnká. Dnes prevažujú žiariče s úzkym spektrom, najmä UVB 311 nm, ktoré na psoriázu pôsobí najviac.

Dávku treba prispôsobiť podľa fototypu pacienta. Už 15 až 20 aplikácií spôsobí zlepšenie o viac ako 50 %.

Je možná aj kombinácia s retinoidmi, spoločný účinok umožňuje znížiť dávky žiarenie i podávaného lieku.

PUVA je zatiaľ najúčinnejšia metóda, ktorá využíva kombináciu celkovo podávanej liečivej látky (psoralén) a ultrafialové žiarenie UVA (320 – 400 nm). Pôsobí proti nadmernému deleniu buniek pokožky, má protizápalový vplyv a tlmí imunitu. Účinná je u 70 až 90 % pacientov. Sú možné aj kombinácie s retinoidmi, analógmi vitamínu D a metotrexátom. Nevýhodou je rýchlejšie starnutie kože a tvorba kožných nádorov.

Detailnejšie sa balneoterapii psoriázy a najmä biologickej liečbe budeme venovať v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia.

MUDr. Ján Lidaj MUDr. Slavomír Urbanček MUDr. Alena Masarovičová Prírodné liečebné kúpele Smrdáky Kožná klinika FN NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica

65

m e d i c í n a

Kašeľ a jeho liečba Kašeľ je prejavom viacerých chorôb, ktoré dráždia kašľové receptory uložené v dýchacích cestách a pohrudnici. Pacienti s výraznou produkciou hlienov môžu mať problémy s jeho odstraňovaním. Kašeľ obvykle delíme na akútny (pri infekciách dýchacích orgánov, dráždení pohrudnice, cudzích telesách v dýchacích cestách, embolizácii do pľúc) a chronický (pri chronickom zápale priedušiek, tuberkulóze, nádoroch, rozšírení priedušiek, bronchiálnej astme). Nočný kašeľ býva pri bronchiálnej astme, kašeľ viazaný na určité prostredie môže byť prejavom alergie a viazaný na námahu býva spôsobený ochorením srdca. Kašeľ súvisiaci s príjmom potravy sa vyskytuje pri poruchách prehĺtania. Kašeľ sa môže spájať i s psychickým stresom, napríklad pri úzkostných stavoch. Kašeľ je prejavom choroby, teda príznakom. Liečiť ho, znamená odstrániť vyvolávajúcu príčinu. Používame dve základné skupiny liekov: expektoranciá a antitusiká. Expektoranciá sú látky uľahčujúce vykašliavanie. Často sa používajú pri prechladnutí.

Rozlišujeme dve skupiny expektorancií Mukolytiká – zasahujú do molekulovej štruktúry hlienu, znižujú viskozitu (väzkosť) hlienu, ale nevedú k zväčšeniu objemu vykašľaného hlienu.

Sekretomotoriká – zvyšujú tvorbu riedkeho hlienu a tým vedú k zväčšeniu objemu vylučovaného hlienu. Antitusiká sú látky potláčajúce kašeľ.

Sú indikované pri neúčelnom kašli, ktorý nevedie k odstráneniu hlienu rovnako ako pri kašli vyčerpávajúcom organizmus.

Rozlišujeme dve skupiny antitusík • Antitusiká kodeínového typu znižujú dráždivosť centra pre kašeľ, pôsobia proti bolesti. Majú euforizujúci účinok, môžu viesť k liekovej závislosti.

• Antitusiká nekodeínového typu tlmia podnety ku kašľu, ktoré by stimulovali centrum pre kašeľ v mozgu.

Nepôsobia proti bolesti, nemajú euforizujúci účinok.

V zásade vždy platí, že ak kašeľ trvá dlhšiu dobu, viac ako týždeň až desať dní a nelepší sa po bežnej liečbe, je potrebné vyhľadať lekára. Takisto platí, že obvyklou liečbou kašľa sú expektoranciá, antitusiká by mal ordinovať lekár. Podmienkou pre optimálne pôsobenie expektorancií je dobré zavodnenie organizmu. Preto by chorí najmä pri infektoch a vo všeobecnosti aj starší ľudia mali piť veľa tekutín.

Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita

42

Ohrozená

imunita

Pani jeseň býva zvyčajne náladová. Studené rána, dážď a vietor neveštia nič dobré. V chladných obdobiach roka môžu na nezrelú či nedostatočnú imunitu doplatiť aj celkom malé deti a starí ľudia.

V prípade celkom malých detí a novorodencov zvlášť je jednoznačnou odpoveďou na otázku, ako podporiť ich imunitu dojčenie. Materské mlieko okrem tukov, cukrov, bielkovín, vitamínov a minerálnych látok totiž obsahuje aj protilátky z tela matky, ktoré bábätku pomáhajú zvyšovať obranyschopnosť. „Dojčenie skutočne zohráva dôležitú úlohu pri vývoji imunitného systému dieťaťa,“ hovorí MUDr. Monika Labajová z Imunoalergologickej ambulancie v Levici-

cach. „Ide predovšetkým o zložku protilátkovej imunity, ktorá postupne dozrieva a toto prechodné obdobie dojčenie pomáha preklenúť.“ Vzhľadom na to, že problémy s imunitou sa v modernom svete posúvajú čoraz viac aj do novorodeneckého obdobia, samotné dojčenie nie je vždy dostačujúce. Dr. Labajová v takom prípade odporúča konzultovať imunoalergológa. „Samotná dĺžka dojčenia je veľmi individuálna. Všeobecne sa odporúča dojčiť do šies-

tich mesiacov, ale ak žena je šťastná a zdravá a dojčí dva roky, svojmu dieťaťu poskytuje skôr ako stravu tiež pocit bezpečia a odbúranie stresu,“ dopĺňa imunoalergologička.

Aj napriek dojčeniu je však imunita detí do troch rokov ešte nezrelá.

Malý organizmus sa ešte dostatočne nevie popasovať s vírusovou či bakteriálnou infekciou, ktoré ho môžu zvlášť ohroziť. Podobné problémy s nedostatočnou imunitou majú aj chronicky chorí či starší pacienti, ktorých zdravotný stav je všeobecne nepriaznivý. Doktorka Labajová hovorí, že takýto obraz zdravia je odrazom starnúcej imunity: „V kategórii dospelých pacientov už možno hovoriť len o snahe normalizácie imunitného systému alebo o snahe, aby nedošlo k zhoršeniu stavu imunity. Vo vekovej kategórii starších a chronicky chorých pacientov práve očkovanie proti chrípkam má zamedziť vzniku komplikácií, ktoré potom vedú k prehĺbeniu zníženia imunitných procesov v organizme.“ -PR-

v ý ž i v a

Tehotenstvo a vitamíny O význame dostatočného príjmu vitamínov, minerálnych a stopových látok počas tehotenstva sa už popísalo dosť v odborných aj vedecko-populárnych prácach. Zhrnieme preto stručne iba základné tézy.

Vitamíny, minerálne látky a stopové prvky sú dôležité pre zdravie človeka v každom veku a za každých okolností. Obzvlášť dôležitý je ich dostatočný príjem v zaťažkávajúcich situáciách, akými sú vývoj a rast v detstve, tehotenstvo a dojčenie, zvýšené nároky pri dlhodobej ťažkej telesnej i duševnej záťaži (napríklad aktívna športová činnosť) alebo počas staroby.

Dostatok vitamínov a niektorých ďalších látok počas tehotenstva je mimoriadne dôležité pre zdravý vývoj plodu. Základným zdrojom všetkých potrebných látok pre tehotnú ženu je vyvážená zdravá výživa. Renomované lekárske spoločnosti a autority odporúčajú tehotným ženám pestré a zdravé stravovanie. Podľa Americkej spoločnosti pre gynekológiu a pôrodníctvo by tehotné ženy mali dbať na dostatočnú konzumáciu piatich základných skupín potravín: (1) Ovocie a zelenina: 3 až 5 porcií denne – hlavný zdroj vitamínov, minerálnych a stopových prvkov a ďalších rastlinných mikronutrientov – prevažne s antioxidačným účinkom;

76

(2) Celozrnné obilniny ako hlavný zdroj energie: 8 až 9 porcií denne – chlieb, pečivo, cestoviny, cereálie; (3) Mlieko a mliečne výrobky: 3 porcie denne – mlieko, jogurt, acidofilné mlieko, cmar, kefír, tvaroh, cottage syr; (4) Mäso, hydina, ryby, vajíčka, strukoviny: 3 porcie denne – hlavný zdroj bielkovín; (5) Orechy a rastlinné oleje: hlavný zdroj zdravých nenasýtených mastných kyselín.

Všetky vitamíny sú dôležité. Obzvlášť dôležité počas tehotenstva sú: (1) Vitamín E/15 mg: antioxidant, dôležitý pre krvotvorbu, imunitu,

správnu funkciu CNS, nervov a svalov. Chráni proti poškodeniu buniek produktmi oxidatívneho stresu.

Nachádza sa v rastlinných olejoch, obilných klíčkoch, orechoch a fortifikovaných cereáliách a rastlinných margarínoch. (2) Vitamín C/70 až 85 mg: antioxidant, dôležitý pre imunitu, tvorbu kolagénu, zdravé sliznice a vstrebávanie železa. Chráni proti poškodeniu buniek produktmi oxidatívneho stresu. Hlavným zdrojom je ovocie a zelenina, najmä citrusy, červená paprika, šípky, drobné ovocie ako čučoriedky, černice, jahody,

kapusta, brokolica, paradajky a ďalšie. (3) Vitamín D/5 až 10 μg – 200 až 400 IU: Dôležitý pre zdravý vývoj kostí a zubov, pomáha zabudovať vápnik a fosfor do kostí a zubov. Najlepším zdrojom sú mlieko, mliečne výrobky a syry, rastlinné oleje, najmä slnečnica, orechy, ako aj maslo, vaječný žĺtok a fortifikované rastlinné margaríny. Produkciu vitamínu D podporí aj krátkodobý pobyt na slnku. (4) Vitamín A a betakarotén /4000 IU: dôležité pre zdravý vývoj všetkých tkanív, najmä slizníc, kože, kostí a zubov. Betakarotén je prekurzorom vitamínu A, preto sa mu hovorí aj pro-vitamín A. Najväčším a známym zdrojom sú mrkva, pomaranče, ďalej sú to broskyne, dyne a zo zeleniny napríklad špenát a paprika. Prehnane vysoké dávky vitamínu A a betakaroténu môžu mať negatívne účinky. Pestré potravinové zdroje sú preto pre nastávajúcu matku a plod najbezpečnejšie.

(5) Vitamín K/65 μg: dôležitý pre krvnú zrážanlivosť. Pri nedostatku hrozí zvýšené popôrodné krvácanie. Zdrojom sú rôznorodá zelenina (listová a šalátová, špenát, brokolica, špargľa), zelený čaj, celé obilné zrná, strukoviny.

Vitamíny skupiny B/kyselina listová, B1, B2, B6, B12 a niektoré ďalšie. Spomenieme z nich najmä kyselinu listovú/400 μg: dôležitý vitamín pre tvorbu DNK a všetky orgány a tkanivá. Nedostatočný príjem sa prejaví špeciálnym typom chudokrvnosti (megaloblastická anémia) a narušeným vývojom neurogénnych tkanív plodu – mozgu, miechy a periférnych nervov. Dostatočný príjem kyseliny listovej je dôležitý od samotného počiatku tehotenstva. Jej nedostatok z potravinových zdrojov je však v prípade tehotných žien pomerne častý. Po porade s lekárom je preto na mieste suplementácia z výživových doplnkov. Hlavným potravinovým zdrojom sú: strukoviny, celé obilné zrná, jadrá slnečnice, šalátová zelenina, špenát, brokolica, citrusové ovocie i kvasnice.

Významu minerálnych látok (ML) a stopových prvkov (SP) počas gravidity sa budeme venovať niekedy na budúce. Najdôležitejší je dostatočný príjem vápnika a železa, ale i ďalších prvkov: horčíka, draslíka, fosforu, jódu, selénu a zinku. Užívanie výživových doplnkov: s obsahom vitamínov a prípadne aj ďalších bioaktívnych látok je počas tehotenstva často indikované. Vzhľadom na dôležitosť dodržiavania predpísaných dávok jednotlivých látok pokladám konzultáciu s ošetrujúcimi lekármi pred ich užívaním (gynekológ, podľa potreby ďalší špecialisti, ako praktický lekár, internista, pediater a ďalší) za zásadnú.

MUDr. Peter Minárik OnLife, poradňa pre obezitu výživu a zdravý životný štýl

D i a b e t o l o g i c k á a o b e z i t o l o g i c k á

p o r a d ň a

Potrebovala by som radu. Už druhý rok (od vysadenia antikoncepcie), nemám menštruáciu.

Vyšetrenia potvrdili, že mám polycystické vaječníky. Opakovane som absolvovala hormonálne testy na endokrinológii aj gynekológii a všetky boli v norme.

Problém však pretrváva naďalej. Trpím neprekonateľnou únavou po jedle, najmä po sladkom.

Poradili mi, aby som nejedla cukor. Pomohlo to. Už nemávam mdloby, ani nebývam až taká smädná a trochu sa mi upravila aj postava, lebo predtým som veľmi pribrala, najmä v oblasti brucha a pása. Najprv som bola spokojná, ale pred asi tromi mesiacmi sa mi začal zhoršovať stav pokožky na celom tele. Suchá koža ma začala veľmi svrbieť. Kožná lekárka nič nenašla.

Na endokrinológii dopadli testy opäť v poriadku. Okrem toho bojujem s častým močením, urológ nenašiel žiaden zápal, povedal, že mi možno na mechúr tlačia polycystické vaječníky.

Dostala som sa na diabetológiu, kde mi robili záťažový test a výsledky vyšli v norme. 4,4 pred testom a niečo nad 7 po ňom. Po rozhovore s diabetologičkou však nastal problém, keď sa dozvedela, že som na diéte a že mám polycystické ováriá. Povedala, že treba urobiť test OGTT. Ale vraj to nebolo možné kvôli diéte. Musím opäť jesť cukor, aspoň 200 g denne. Odkedy som začala, všetky nepríjemné príznaky sa opäť vrátili. Preto by som sa chcela opýtať, ako dlho pred testom musím jesť cukor a aké množstvo. Na diéte sa cítim veľmi dobre. Jem mäso, zeleninu, celozrnné pečivo. Okrem toho sa mi vďaka diéte ešte viac upravili hormonálne hladiny, najmä testosterón, znížil sa mi z 3,2 na 1,0. Beriem duphastom na vyvolanie pseudomenštruácie od 15. do 25. dňa cyklu. Rada by som sa preto spýtala, ako dlho pred testom musím jesť cukor a koľko gramov denne? Neovplyvní liek duphastom výsledky?

Váš zdravotný problém je komplexný a týka sa endokrinnej osi a ťažkostí, ktoré s ňou viac alebo menej súvisia (hladina hormónov, suchá pokožka, hladina glykémie, hmotnosť). Rovnako ako máte široké spektrum príznakov, tak aj príčin môže byť viac. Vzhľadom na polycystické ováriá a chýbanie pravidelného cyklu, jednou z rozhodujúcich príčin môže byť tzv. inzulínová rezistencia. Vzhľadom na komplexnosť ťažkostí je potrebné problém postupne rozpletať. Orálny glukózový tolerančný test je potrebné vykonať za štandardných podmienok – príjem sacharidov 200 g. Ako dlho pred testom je potrené sacharidy prijať, závisí od toho, na koľko ste mali v súčasnosti znížený príjem cukrov, a to je možné iba rozborom nutričnej anamnézy. Hoci Duphastom môže okrajovo sekundárne ovplyvniť výsledok záťažového testu, bude aj tak interpretovateľný a hodnotiteľný. Testy na endokrinológii dopadli v poriadku, ale súčasne píšete o zvýšenej hladine testosterónu, ktorá sa postupne upravuje. Inak je zvolený postup je správny – prijímať primerané množstvo cukrov.

Prosím o radu v súvislosti s mojím problémom. Mám diabetes 2. typu (glykémie od 12 do 21), alergiu na metformín, pichám si insuman rapid 10-6-6-4 (na všetky ostatné mám alergiu vrátane insumal basal). Aké maximálne dávky si môžem pichať? Hrozí mi eventuálne preinzulínovanie, ako píšete vo svojej poradni?

Alergia na metformín býva veľmi zriedkavá, častejšie sú nežiaduce účinky, ktoré liečbu sprevádzajú, najmä zo strany tráviaceho traktu – nafukovanie, pocit ťažoby na žalúdku, hnačky, alebo zápchy. Nakoľko je ale liečba metfomínom takzvanou liečbou voľby – teda mali by sme sa o ňu pokúsiť takmer u každého

78

diabetika, lebo má veľmi vhodný mechanizmus účinku a súčasne zlepšuje prognózu. Znižuje mikrovaskulárne a makrovaskulárne komplikácie, v praxi sa obyčajne vystrieda metformín od rôznych výrobcov alebo sa podáva XR forma, pri ktorej sú nežiaduce účinky zredukované.

Vaše glykémie sú vysoké, a preto

je potrebné snažiť sa ich priblížiť k optimálnym hodnotám 5-7 mmol/l. Rozhodujúca je však strava – samotný pacient s diabetom typu 2 je schopný režimovými opatreniami ovplyvniť glykémie až na 80 %. Dávka inzulínu závisí od hmotnosti, glykémií a typu diabetu. Optimálna je 0,75-1 IU na kilogram hmotnosti.

Mám 55 rokov a od roku 1994, kedy som podstúpila resekciu väčšej časti štítnej žľazy, užívam euthyrox. Pre psychické problémy, ktoré sa mi objavili krátko po operácii, užívam leponex. Aj vďaka liekom mám trvale značnú nadváhu.

V uplynulých rokoch som mávala hladinu cukru v rozmedzí od 6 do 7, pričom som nedodržiavala žiadnu diétu. Začiatkom marca tohto roku mi tragicky zahynul jediný brat, čo som nesmierne ťažko prežívala. Krátko po tejto udalosti mi pri kontrole namerali hladinu cukru 22 a odvtedy ju nemožno liekmi upraviť (Siofor, Glukophage). Jediným výsledkom sú hnačky; hladina cukru mi občas stúpla až na 28. Posledný týždeň, po dvoch dňoch užívania lieku s názvom glukovance 500, mi hladina klesla na 16 (liek nemám od lekárky, ale od osoby, ktorej pomohol). Cukor si meriam každý deň prístrojom Contour TS. Moja diabetologička trvá na injekčnom užívaní inzulínu, ja sa ale bojím, že ak raz s injekciami začnem, už nebude možné prestať. Navyše si myslím, že ako mi postupne odznieva psychický stres, znižuje sa aj hladina cukru. Môže sa môj stav ešte upraviť, alebo je nevyhnutné začať brať inzulín?

Začala by som od inzulínu. Ak vám diabetologička odporúča inzulín, môžem iba súhlasiť. Žiaľ, je bežnou našou praxou na ambulancii, že pacienti sa inzulínu boja, či skôr ho považujú za konečnú situáciu, svoje zlyhanie. Ide síce o zlyhanie, ale zlyhanie podžalúdkovej žľazy. Tvorí sa v nej nedostatok inzulínu a/alebo sa vytvorený inzulín nedokáže dobre využiť. Vtedy je úplne na mieste pomôcť a nevyčerpávať podžalúdkovú žľazu nadmernou tvorbou inzulínu a telo vysokou hladinou cukru – hy-

perglykémiou. V takýchto prípadoch nebýva podávanie inzulínu trvalé, stačí prechodná doba. Svedčí o tom aj vaša súčasná liečba – zatiaľ užívate metformín v rôznych podobách (Siofor, Glucophage). Ide o prvotnú liečbu diabetu – tzv. liek voľby.

Ide o liek s veľmi dobrým efektom na glykémiu a aj na predchádzanie diabetických komplikácií. Žiaľ, pacienti niekedy liečbu ťažšie tolerujú, čo sa môže prejaviť práve tráviacimi ťažkosťami. Potom možno pacientovi podávať lepšie tolerovanú XR for-

mu. Po nedostatočnej kompenzácii, aj napriek liečbe metformínom, sa do dvoj- alebo trojkobinácie podávajú aj lieky z iných skupín (napr. Glucovance je fixná kombinácia metformínu s glibenklamidom). Môžete teda ešte využiť aj kombináciu liekov. Ale odporúčanie diabetologičky bolo správne, dôležité je totiž vedieť, že lieky – perorálne antidiabetiká – účinkujú do glykémie 14 - 7 mmol/l a pri vyšších hladinách cukru je ich efekt nedostatočný. Pokiaľ ide o priebeh vašej choroby, aj sama ste spoznali, že hladina cukru súvisí aj so stresom. Preto práve v záťažových epizódach je vhodnejšie začať liečbu inzulínom na prechodnú dobu, upraviť glykémie a potom zvoliť kombináciu liekov s inzulínom, alebo len lieky a ich kombináciu.

MUDr. Adriana Ilavská Diabetologické a metabolické centrum Medispektrum, s.r.o. Bratislava

65 6 5

i n f o s e r v i s Pre detských astmatikov je nebezpečná jeseň

Jesenné tipy na posilnenie imunity

Jeseň a začiatok školského roka sú najrizikovejším obdobím pre zhoršenie astmy u detí. Rodičia by preto mali zbystriť pozornosť a nepodceňovať prvé príznaky ochorenia. Nachladnutia a vírusové ochorenia sú najčastejším (až v 80 %) spúšťačom astmy.

Ochorenie dýchacích ciest postihuje čoraz viac malých detí. Celosvetovo ňou trpí približne 5 % populácie, ale až 10 % detí. Na Slovensku máme 3 % dospelých a až 6 % (65 tisíc) detských astmatikov. Podľa epidemiologických štúdií sa astma začína najčastejšie v priebehu prvých piatich rokov života dieťaťa, a to v 50 až 80 %. Astma však neobchádza ani úplne malé bábätká – prvé príznaky tohto ochorenia sa objavujú v 15 až 20 % už pred prvým rokom života.

Jeseň a začiatok školského roka sú najrizikovejším obdobím pre zhoršenie astmy aj v prípade detí v školskom veku. Dieťa oveľa rýchlejšie ochorie a práve bežné nachladnutie a vírusové ochorenia sú najčastejším spúšťačom (až v 80 %) astmy u detí. Aktivizujú sa typické astmatické prejavy – ťažké dýchanie, záchvaty kašľa, piskoty pri dýchaní, ktoré sa často opakujú. Malí astmatici sú tak na jeseň oveľa viac hospitalizovaní ako v ktoromkoľvek inom ročnom období.

Základom správnej a úspešnej liečby astmy je prísť čo najskôr k lekárovi. Ak sa ochorenie včas podchytí a správne lieči, detskí pacienti majú šancu žiť rovnako plnohodnotný život ako ich zdraví kamaráti.

Pomocou dnešných moderných liekov je možné udržať astmu pod kontrolou až v 80 % prípadov. Kontrolná liečba je dostupná vo viacerých formách - inhalátory, tablety, žuvacie tablety či granulát, pričom niektoré z nich neobsahujú ani obávané steroidy. Niektoré lieky môžu užívať dokonca už šesťmesačné bábätká.

Plnohodnotný život sa však dá dosiahnuť iba poctivo dodržiavanou liečbou. A tá začína práve skorým odpozorovaním príznakov a čo najrýchlejšou návštevou alergológa, imunológa alebo pneumológa. Viac informácií o detskej astme získate v prehľadnej brožúrke Deti a ASTMA, ktorú si môžete bezplatne objednať na infolinke 0800 800 888 alebo prostredníctvom webovej stránky www.brozura.sk.

Teplé letné dni plné slnka už pominuli a jeseň prináša chladnejšie, daždivejšie a sychravejšie počasie. Náš imunitný systém sa v jesennom a zimnom období musí častejšie popasovať s nádchou alebo inými nepríjemnejšími ochoreniami. Účinnosť imunity každého z nás závisí nielen od genetiky, ale aj od životného štýlu. Prinášame vám niekoľko tipov, ako udržať svoju imunitu vo forme.

Imunitný systém má pre človeka nenahraditeľnú funkciu - dokáže rozpoznať vlastné a cudzie štruktúry. Vlastné toleruje, cudzie naopak likviduje. Odborníci nazývajú túto schopnosť imunologickým dohľadom. „Ak bojuje náš imunitný systém s baktériami alebo vírusmi, sprievodným javom bývajú horúčky, hnisavé zápaly alebo hnačky. Ide o normálny proces, ktorý obyčajne vedie k posilneniu imunity.

Po prekonaní však môže byť imunita krátkodobo alebo dlhodobo porušená,“ hovorí MUDr. Alena Kotzigová, imunoalergologička.

Na oslabení imunity sa podieľa i súčasný životný štýl – nesprávna výživa a životospráva, nedostatok spánku, nedostatok pohybu, dlhodobo pôsobiaci stres, konfliktné situácie, depresie, nadmerné a časté užívanie alkoholu, drog, nadmerné užívanie antibiotík, fajčenie, rôzne druhy žiarenia a znečistené životné prostredie.

Oslabená imunita sa môže prejavovať celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zhoršeným hojením rán, zníženým počtom bielych krviniek alebo zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam.

Ako teda možno zvýšiť imunitu v jesennom období?

Skúste nasledovné tipy...

Správna výživa Správna výživa veľmi ovplyvňuje stav imunitného systému. V tomto období preto dbajte na dostatok ovocia a zeleniny bohatej najmä na selén, zinok, magnézium a vitamín C – dodať si ich môžete aj v doplnkoch výživy. Na jeseň nezabúdajte ani na dodržiavanie pitného režimu. Kým je teplo, doprajte si ovocné šťavy, v zime zasa bylinkové čaje.

Relax a pohyb Stres, najmä dlhodobý, znižuje imunitu. Preto je po pracovnom dni veľmi dôležité vedieť sa zrelaxovať. Forma je na každom z nás, dôležité je odreagovať sa a prísť na iné myšlienky. Ideálnou kombináciou je relax formou športu. V jesennom období sú najvhodnejšie prechádzky na čerstvom vzduchu v prírode, jazda na bicykli, či plaváreň. Pravidelné športovanie výrazne zvyšuje výkonnosť imunity.

Otužovanie Odolnosť organizmu možno zvýšiť otužovaním. Naše telo tak ľahšie zvládne prechody z vykúrených miestností do chladného počasia a naopak. Ideálne je v prípade možnosti pravidelné saunovanie raz týždenne. Otužovať sa môžeme aj po každom sprchovaní tak, že sa striedavo opláchneme horúcou a studenou sprchou.

Jazykové okienko Na stránkach časopisu Bedeker zdravia, ale aj iných periodík sa často stretávame s anatomickými výrazmi ako krček či krčok stehnovej kosti alebo maternice. Ktorý z výrazov je správny?

Krátky slovník slovenského jazyka (2003) zachytáva slovo krk v troch významoch: 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo: dlhý krk labute; naťahovať krk, 2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: krk pažby, krk husieľ a napokon ako expresívny výraz vo význame „osoba, ktorú treba živiť“ (synonymum hrdlo), napr. hladné krky. Od slova krk vo význame „časť tela spájajúca hlavu s trupom“ je zdrobnenina kŕčok i kŕčik, napr. detský kŕčok (kŕčik), vtáčí kŕčok (kŕčik). Od slova krk vo význame „vec pripomínajúca zúženým miestom krk“ je zdrobnený tvar krček. Slovom krček sa označuje napr. zužujúca sa časť tenisovej rakety, v botanike spodná, postupne sa stenčujúca časť výtrusnice prechádzajúca v stopku. Slovo krček sa používa aj ako medicínsky výraz v anatómii, napr. anatomický krček, chirurgický krček, zubný krček, krček členkovej (stehnovej, ramennej) kosti, krček lopatky, krček maternice, krček močového mechúra, krček žlčníka (porov. Anatomické názvoslovie, Vyd. SAV, 1962).

Mgr. Silvia Duchková za jazykovú poradňu JÚĽŠ SAV

80

Jesenná imunitná kúra V prechodnom jesennom období je vhodná aj „imunitná kúra“ v podobe voľnopredajných doplnkov výživy. „Preparáty ľahko dostupné v lekárňach sa odporúčajú na prevenciu bežných nachladnutí a na posilnenie imunity u pacientov s miernymi infekciami. K tým najznámejším patria najmä výťažky z echinacey alebo beta-glukán, ktorý je obsiahnutý napríklad v hlive ustricovej,“ uvádza MUDr. Alena Kotzigová, imunoalergologička. Zvýšenie účinku beta-glukánu je možné dosiahnuť použitím ďalších troch látok aktivujúcich imunitný systém: patria sem bioflavonoidy, vitamín C a zinok. Uvedenú kombináciu možno nájsť v prípravku ImunActiv®, ktorý je vhodný nielen na aktiváciu imunity v jesennom období, ale aj ako podpora pri alergiách a rôznych ochoreniach počas celého roka, v období dospievania a rastu, či pri zvýšenej fyzickej a psychickej záťaži.

Kód zdravého života

Ochráňte svoje srdce a cievy Možností ako sa vyvarovať vzniku kardiovaskulárnych ťažkostí je hneď niekoľko. Lekári odporúčajú každému dospelému človeku naučiť sa čo najskôr vo svojom živote eliminovať podmienky pre vývoj civilizačných ochorení, ako hypertenzia, diabetes. Najdôležitejšia je zmena životného štýlu, vylúčenie fajčenia, odstránenie nadváhy či nedostatku pohybu. Stavte tiež na vedecky preukázaný ochranný účinok správnej výživy a doplnkov výživy.

Omega 3 mastné kyseliny dokážu zregulovať krvný tlak, znížiť zanášanie ciev Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že v krajinách, kde prevládajú v strave ryby, ľudia takmer vôbec netrpia srdcovo-cievnymi ochoreniami ani artritídou. Eskimáci (Grónski Inuiti), majú tomu až 400–krát nižší výskyt infarktov ako v „civilizovanom“ svete! Sú to práve Omega 3 mastné kyseliny v rybacej strave, ktoré dokážu zregulovať krvný tlak, znížiť zrážanlivosť krvi, zanášanie ciev, pozitívne vplývajú na činnosť mozgu, dokonca zabraňujú jeho degeneratívnym zmenám. Mnohí z nás však nekonzumujú potraviny s vysokým obsahom Omega 3 pravidelne. Preto je podľa odporučení lekárov vhodné včas začať prijímať Omega 3 mastné kyseliny v tobolkách na ochranu pred srdcovým infarktom a cievnymi príhodami.

24. september 2010 w w w.t v o j e s r d c e. s k Nezvratný proces postihuje najskôr tie, ktoré potrebujú pre svoju prácu najviac energie - srdce, pľúca, obličky a svaly. Pokiaľ telu nedodávame Coenzyme Q10 inou formou, jeho nedostatok sa veľmi rýchlo prejaví. Zvýšenie prísunu Coenzyme Q10 zabezpečí energiu pre prácu srdca. Je priamym posilnením pre srdcový sval, zvyšuje jeho výkon, silu úderu srdcového svalu, indexu srdcového svalu a ejekčnej frakcie.

Známy spaľovač tukov L–carnitín je aj výborný vnútrobunkový prenášač energie Veľmi účinne napomáha efektívnemu vytváraniu energie z tukov uložených v organizme a jej využitiu pre svalovú činnosť. Čím vyššia je hladina karnitínu v svale, tým viac telesného tuku dokáže využiť. Ukázalo sa, že zvýšený prísun karnitínu v potrave je prospešný nielen pre boj s obezitou.

Dopĺňanie výživy jedinečnou kombináciou Coenzyme Q10 s L–carnitínom dodá vitalitu srdcu a celému organizmu.

Účinná látka ivabradín redukuje riziko smrti a hospitalizácie pri srdcovom zlyhaní o viac ako o štvrtinu Vôbec najväčšia morbi-mortalitná štúdia v liečbe chronického srdcového zlyhania ukázala, že pridanie špecifickej srdcovú frekvenciu znižujúcej účinnej látky ivabradín do štandardnej terapie srdcového zlyhania významne redukuje riziko smrti a hospitalizácie pre srdcové zlyhanie. Výsledky tejto novej štúdie SHIFT (Systolic Heart Failure Treatment with the If Inhibitor Ivabradine Trial) boli prezentované na Kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti v Štokholme.

V štúdii SHIFT sa potvrdilo, že účinná látka redukuje primárny ukazovateľ zložený z kardiovaskulárnej smrti a hospitalizácie pre zhoršené srdcové zlyhanie o 18 % (p<0.0001). Procoralan® tiež redukuje pravdepodobnosť úmrtia pre srdcové zlyhanie o viac ako štvrtinu (26%, p=0.014) a riziko hospitalizácie pre srdcové zlyhanie o rovnaké množstvo (26 %, p<0.0001). Tento efekt je evidentný už za 3 mesiace liečby. Chronické srdcové zlyhanie je rastúci problém ovplyvňujúci 15 miliónov pacientov v Európe (od 2 % do 3 % z celkovej populácie). Poškodzuje schopnosť srdca efektívne pumpovať a udržiavať dostatočnú cirkuláciu pre zabezpečenie potrieb tela. Srdcové zlyhanie predstavuje významnú záťaž pre ekonomiku a zdravotnú starostlivosť. Predstavuje až 10 % zo všetkých prijatí do nemocnice a polovica pacientov so srdcovým zlyhaním zomiera v priebehu 4 rokov. Inovatívny liek, ktorý sa momentálne používa u pacientov s angínou pektoris, keďže zmierňuje symptómy, ischémiu myokardu a redukuje riziko koronárnych príhod, ako infarkt myokardu. Štúdia SHIFT tiež preukázala zlepšenie prognózy u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním užívajúcich liek s účinnou látkou ivabradín.

Klesanie hladiny Coenzyme Q10 v krvi sa začína už po tridsiatke S postupom veku sa v organizme človeka prudko znižuje hladina Coenzyme Q10, a má priamu súvislosť s funkčným poškodením srdcového svalu.

Pre porovnanie – 40-ročný človek ho má v srdci o 30 % menej ako 20-ročný. Už pri poklese hladiny koenzýmu pod 25 % začínajú bunky umierať. Životne dôležité orgány „odchádzajú“ ako prvé.

113

Dvojmesačník Číslo 4/2010, Ročník VI. Časopis je nepredajný.

Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o.

Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Account managers: Ing. Slavomíra Lacková Tel: 02/ 59 324 226 Zuzana Honz Tel: 02/ 59 324 224 Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová Tel: 02/ 59 324 222 Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Grafická úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123 RF Limited Foto: archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s.

Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk ©RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2010

Redakčná rada časopisu Bedeker zdravia PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.

prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. doc. MUDr. Cyril Klement, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. doc. Pharm. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza v novembri 2010.

Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke

www.bedekerzdravia.sk Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine

Upozornenie Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.

Milí čitatelia, ak máte záujem dostávať dvojmesačník Bedeker zdravia priamo do poštovej schránky, možete ho mať za cenu poštovného a balného 12 € za šesť čísel.