Bedeker zdravia 3_2010 by RE-PUBLIC

3 2010

Nová nádej

pre srdce

Ochrana zraku v lete

Hormonálna

3 2010

antikoncepcia

Cestovná lekárnička

Sex na dovolenke Tradičná čínska medicína partneri

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

Obsah 6 10 12 14 18 20 24 26 28 30 33 34 36 38 40 42 44 45 46 48 50 52 54 56 57 58 59 60 62 65 66 68 70 71 72 75 76 77 78 80 82 84 86 88 90 92 94 97 98 100 101 103 106 107 108 110 111 112

Môj život a prácu ovplyvnili osudové stretnutia... Infoservis Môj život so schizofréniou Hormonálna antikoncepcia Liečba inzulínom Hojenie rán Rádiofrekvenčná liposukcia Slovenský medicínsky dialóg Nenechajme si pokaziť leto Nová nádej pre srdce Učenie pomocou emócií Neuropatická bolesť Biologická liečba pľúcnej rakoviny Rakovina kože a ochrana pred slnečným žiarením Reumatické bolesti kĺbov Indonal – partner v boji s rakovinou Meniaca sa tvár pneumokoka Cez prázdniny u starých rodičov Letné hnačky, nevoľnosti, zvracanie Diagnostika a včasné odhaľovanie osteoporózy Intímna hygiena v lete Ochrana zraku v lete Ojedinelé choroby Pomôžte nám pomáhať Voda, ktorá lieči Sex na dovolenke Ústna hygiena Čo nové v akupunktúre Vyhliadky pacientov s karcinómom pľúc sa zlepšujú Edward Jenner Ako si poradiť s inkontinenciou Prvá pomoc pri úrazoch oka Hyperhidróza Preležaniny Kvalita života chronicky chorého človeka Chronický únavový syndróm Iniciatíva za zdravé Slovensko Liečivá sila oleja z konope Anamnéza Chráňme svoj sluch pred hlukom Farby podľa feng-šuej Význam muzikoterapie v regenerácii organizmu Svetový deň darcov krvi Chlamýdie – patogény storočia Prvá pomoc pri športových úrazoch Testovanie nových liekov Menopauzálna osteoporóza Dlhá cesta lieku Zakliaty v spánku Korekcie vrások výplňovými materiálmi Migréna Celiakia Cestovná lekárnička Charta práv pacienta na Slovensku Rýchla a šetrná operačná liečba zlomenín stavcov Tanorexia Svieži až do rána Infoservis

LETO O zime máme všetci predstavu, že je to obdobie chorôb a zachmúrených tvárí zimou rozladených ľudí, a o lete, že je to obdobie zdravia a radosti. Niečo na tom bude, ale, samozrejme, neplatí to vždy. Aj v horúcom lete na nás číhajú nepríjemné vírusy postihujúce tráviaci trakt rovnako ako dýchacie cesty. Takéto správy v poslednom čase prichádzali z ambulancií praktických lekárov. Črevné chrípky ani angíny nie sú ani teraz ničím výnimočným. Prečítajte si článok o nástrahách leta v súvislosti s narušeným trávením, a dozviete sa viac. Na naše rozhorúčené telá si nebrúsia zuby len patogény napríklad zo zle upravenej stravy. Dermatológovia aj oční lekári donekonečna upozorňujú na potrebu chrániť si kožu a oči pred agresívnym slnečným žiarením. Na rozdiel od zimy sa pochopiteľne v lete viac vyzliekame, ako obliekame, takže ochrana pokožky znamená nielen starať sa o to, aby bola pekná, ale aby ostala predovšetkým zdravá. Mimochodom, vyzliekanie... Cesta k sexu je v zime predsa len komplikovanejšia ako v lete. A tak je dobré myslieť aj na to, že pôvabné štíhle ramená napríklad na dovolenke, ako píše v svojom článku o Sexe na dovolenke spisovateľ Gustáv Murín, môžu byť prísľubom večnej lásky pre uhrančivé oči počerných plážových donchuanov. Aspoň do chvíle, kým z lietadla niekde v Turecku či Tunisku nevystúpi ďalšia dávka Stredoeurópaniek, chtivých prchavej letnej lásky. Jednoducho, podľa dlhoročných štatistík najvášnivejšie ročné obdobie nesie so sebou aj isté riziká. Preto ani pri vrcholných chvíľach radosti nestrácajme poriadnu dávku zodpovednosti. Okrem podobných dobrodružstiev je dovolenka predovšetkým synonymom relaxu, aktívneho oddychu a času stráveného s partnerom, rodinou či deťmi a tiež kúsočka sladkého ničnerobenia. Väčšina z nás sa na letnú dovolenku teší po celý rok, a bol by hriech proti vlastnému zdraviu nedopriať si ju v najkrajšom ročnom období. Ak si chceme predĺžiť život, na čo nás nabáda Iniciatíva za zdravšie Slovensko, musíme si okrem zdravého životného štýlu a prevencie pred civilizačnými ochoreniami aspoň raz za rok dožičiť aj kvalitný, najmenej desať dní trvajúci súvislý relax. Leto sa však tento rok nenesie len v znamení horúcich slnečných bozkov, ale žiaľ aj povodňami zničených domov, záhrad a dotieravých komárov. S nimi, ako aj s následkami povodní sa budú Slovensko a jeho obyvatelia ešte dlho vyrovnávať. Začiatok leta sa tiež niesol v znamení futbalu a okamihov radosti, ktoré nám dožičili naši skvelí chlapci v Južnej Afrike. Hoci sme sa neprebojovali ďalej, pre Slovensko bola premiérová účasť na majstrovstvách sveta úspechom, na ktorý sa roky nezabúda. Ostáva len veriť, že aj nás, pasívnych fanúšikov, inšpiroval najpopulárnejší šport a v lete dáme prednosť pravidelnému pohybu pred vysedávaním pri televízore. Urobíme tak niečo pre svoje zdravie a predĺžime si život. Krásne a slnkom prehriate letné dni vám praje redakcia Bedekra zdravia.

r o z h o v o r

Môj život a prácu ovplyvnili osudové stretnutia s významnými osobnosťami

Ako sa lekár stane neurochirurgom? Známe je vaše konštatovanie, že váš život a prácu ovplyvnili náhodné, zato osudové stretnutia s významnými chirurgmi. Kto alebo čo vás najviac ovplyvnilo? Je to dlhá cesta. Od začiatku som chcel robiť chirurgiu, a náhoda chcela, že som sa dostal k neurochirurgii. Vtedy, rovnako ako v súčasnosti, sa neurochirurgia považovala za ťažký odbor. Problém však bol, že diagnostika ešte ani zďaleka nebola na takej úrovni, ako je dnes. Na medicínsku dráhu ma nasmerovala mama a môj o sedemnásť rokov starší brat, ktorý bol tiež lekárom. Neskôr, počas mojej profesionálnej kariéry to boli spomenuté náhodné stretnutia s významnými chirurgmi. Hneď prvým bol môj učiteľ, prednosta neurologickej kliniky, profesor Nádvorník. Moju neurochirurgickú prax však asi najviac ovplyvnila externá ašpirantúra v rokoch 1975 až 1979 v Moskve v Burdenkovom ústave. V polovici 80. rokov som mal príležitosť stážovať v Nemecku a mnohému sa naučiť od profesora Fahlbuscha, ktorý v tých časoch používal prevratné operačné techniky,

Pred viac ako desiatimi rokmi dostal profesor MUDr. Juraj Šteňo, PhD., prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou akademika L. Dérera od Svetovej akadémie neurochirurgie čestné uznanie za rozvoj neurochirurgie v prospech ľudstva. Na stene v jeho pracovni v nemocnici na Kramároch okrem tohto uznania visí množstvo ďalších ocenení. Aj bez nich je profesor Šteňo nielen významnou osobnosťou, uznávanou svetovými neurochirurgickými kapacitami, ale predovšetkým lekárom s dušou a množstvom vďačných pacientov, ktorých vrátil do života. napríklad operáciu mozgového prívesku cez nos. Vďačím aj za stretnutie s géniom neurochirurgie Švajčiarom tureckého pôvodu profesorom Yasargilom. Dokonca ho považujem za medzník v mojej kariére. To, že som v roku 1991 v Zürichu mal možnosť byť pri dvoch operáciách, ktoré robil, a následne o rok potom uňho na stáži, zmenilo moju chirurgickú techniku. A čo detstvo? Z ranného obdobia života, z detstva, si väčšina z nás nesie vzorce správania, ktoré determinujú celý život, výber povolania... Vyrastal som vo východoslovenskej rusínskej obci Klenová, takmer na hraniciach s dnešnou Ukrajinou. Moji rodičia boli súkromne hospodáriaci roľníci a tak som od deviatich rokov musel od jari do jesene pomáhať. Družstvo totiž u nás vtedy nebolo. Ešte aj počas štúdia na vysokej škole som prvé letné prázdniny trávil ako poľnohospodársky robotník. Vtedy som si myslel, že to, že nemáme družstvo, a musí-

me sa na poli plahočiť samy, je asi prekliatie. Napriek tvrdému životu pod Vihorlatom mám na detstvo pekné spomienky. Najmä na mamu, zomrela veľmi mladá, keď mala 54 rokov a ja 14. Na strednú školu som potom šiel do Bratislavy, kde žil môj brat. Už vtedy som sa zapísal na latinčinu, čo bola predpríprava na budúce štúdium medicíny. Otec mi zasa vštepoval, aby som sa vždy porovnával s lepšími a snažil sa im vyrovnať. Prispeli ste k novej medzinárodnej klasifikácii jedného typu mozgových nádorov. Za tým, respektíve výskumnou prácou, museli byť hodiny. Neurochirurg si asi len ťažko môže dovoliť osemhodinový pracovný čas. To je pravda. Väčšinou je to celoživotná práca. Umožnil mi to môj externý pobyt v Burdenkovom ústave v druhej polovici 70. rokov. V Moskve a v Kyjeve mali vtedy ojedinelú zbierku študijných preparátov celých mozgov s veľmi zriedkavými

nádormi. Študoval som ich morfológiu a mikroskopickú anatómiu, budoval som si vlastnú zbierku preparátov. Unikátnosť toho celého je aj v tom, že také veľké nádory, ktoré sa v tých časoch nedali operovať, už dnes nie sú. Odstraňujú sa v oveľa skoršom štádiu. Takto som získal jedinečné vedomosti, naučil som sa, čo všetko sa dá robiť inak a aké sú vzťahy medzi nádorom a okolitými štruktúrami na úrovni mikroanatómie. Výsledky mojej vtedajšej práce, presnosť lokalizácie niektorých zásahov o veľa rokov neskôr potvrdili počítačová tomografia a iné moderné zobrazovacie metódy. Ešte aj dnes, pri svojich prednáškach o odstraňovaní nezhubných nádorov vychádzam zo svojej vtedajšej výskumnej práce. Ktorá cesta je na odstránenie nádoru najlepšia, to dnes vie ukázať magnetická rezonancia. Ale či odstrániť nádor celý, alebo len určitú časť, sa rozhodne až počas operácie. Pán profesor, dnes ste aj vy svetovo uznávaným neurochirurgom. Oceňujú vás doma aj v zahraničí. Na stene svojej pracovne máte medzi mnohými inými diplom Svetovej federácie neurochirurgie „Za rozvoj neurochirurgie v prospech ľudstva“. Ktoré ocenenie si najviac vážite? Pravidelne ma pozývajú prednášať na neurochirurgické kongresy napríklad v Spojených štátoch, odborníci citujú moje články. Som čestným členom Českej neurochirurgickej spoločnosti, okrem Svetovej akadémie tiež Euroázijskej akadémie neurochirurgie – v oboch je byť ich členom ocenením. Najviac si vážim Pribinov kríž prvej triedy, a ten je aj z tohto dôvodu umiestnený na mojej stene diplomov najvyššie. Vážim si ho najväčšmi aj napriek významným medzinárodným oceneniam. Jednoducho, doma je doma. Preto si domáce ocenenie vážim najviac. A ešte aj preto, že mi ho prezident republiky udelil za moju odbornú prácu.

Okrem členstva v spomenutých akadémiách ste viceprezidentom Európskej asociácie neurochirurgickej spoločnosti, čestným členom Stredoeurópskej neurochirurgickej spoločnosti. Prednášate na európskych i svetových kongresoch. Publikuje v medzinárodných odborných časopisoch, vediete kliniku. Zostáva vám čas na relax alebo koníčky? Pravdou je, že pri tomto všetkom je veľa papierovej práce. Vždy myslím na to, že je dôležité skoncentrovať sa na povinnosť, ktorú treba aktuálne vyriešiť. A relax? Niekedy je to aj počas prípravy prednášky, keď sa dokážem tešiť z toho, že sa mi podarilo zozbierať výborné obrázky pred operáciou a po operácii. A v zime rád relaxujem na lyžiach. Na lyžiach, na lyžiarskom kurze, som sa vlastne zoznámil aj so svojou manželkou. Pravdou však tiež je, že po vyčerpávajúcom pracovnom dni, ktorý má nezriedka aj dvanásť hodín, iný relax ako pozeranie televízie nezvládnem. Kedysi som čítal beletriu, dnes je to skôr literatúra faktu a odborné publikácie. Máte dvoch dospelých synov. Jeden z nich vás profesijne nasleduje. Manželka je tiež lekárka. Doma sa asi často rozprávate o medicíne... Manželka prednáša poslucháčom medicíny na Anatomickom ústave. Dá sa povedať, že svoju profesionálnu kariéru obetovala rodine. Keď boli deti malé, pri mojom pracovnom vyťažení, ak by aj manželka pracovala na klinike, dala by sa starostlivosť o rodinu len ťažko zvládnuť. Mladší syn onedlho končí štúdium ekonómie. Starší je lekárom a venuje sa neurochirurgii. Medicínskych tém je u nás vždy dosť. Doma sa im však snažím vyhýbať. Venujete sa mikrochirurgii mozgu, degeneratívnym zmenám na chrbtici, operujete nádory chrbtice a miechy. Kedy sa z lekára – chirurga stane neurochirurg – majster? A aký je ideálny vek pre neurochirurga? Musí zrejme prejsť dlhú a namáhavú cestu. Neurochirurgia je odbor, kde čas potrebný na to, aby sa z lekára stal majster neurochirurg, je dlhší ako v iných medicínskych odboroch. Neurochirurgia sa nedá naučiť štúdiom z kníh a časopisov, ale len kontaktom s pacientom, a teraz nemyslím len pri operácii. Mám taký pocit, že neurochirurgom, ktorí sa na svoju špecializáciu pripravujú v súčasnosti, bude cesta k majstrovstvu trvať dlhšie, ako trvala lekárom mojej generácie. Najmä kvôli mantinelizmu predpisov a nariadení. Dnes totiž jeden lekár pacienta prijme, druhý sa oňho stará, tretí mu napíše prepúšťaciu správu. Čo je dôležité, lekár pacienta nepozná od začiatku až do konca liečenia, nemôže sa s ním zžiť, a nenadobudne skúsenosti také, aké podľa môjho názoru pre svoj odborný rast potrebuje. No a kedy sa z neurochirurga stane majster? Povedal by som, že až po promócii nastúpi mladý lekár do ozajstného učenia. Po atestácii sa z učňa stáva tovariš. Aj keď sa predpokladá, že atestovaný lekár je špecialistom, nemôže byť vzhľadom na pomerne krátku prax špecialistom v celom rozsahu. Na to, aby sa stal majstrom, potrebuje ešte zopár rokov. No a niekto sa majstrom stane skôr, iný neskôr. Ideálny vek pre neurochirurga je okolo tridsiatich piatich rokov až štyridsiatky. Pri všetkom chirurgickom majstrovstve je pre každého dobrého chirurga dôležitá, hovoríme tomu, chirurgická pokora. Tá každého skutočného majstra veľmi rýchlo vráti späť na zem, ak by sa náhodou vo výšinách svojho majstrovstva chcel zdržať pridlho. Mne dnes možno dlhšie trvá, než sa ľudovo povedané, otrasiem, po viacerých hodinách namáhavých operácií, ako keď som mal štyridsať. Hlavný rozdiel je v tom, že prax vás naučí nielen rýchlejšej, účinnejšej a možno aj kvalitnejšej chirurgickej manipulácii, ale predovšetkým zodpovednosti. Lekár – neurochirurg dozrieva v majstra, keď sú jeho zodpovednosť a rešpekt väčšie, ako keď začínal.

r o z h o v o r Keď ste začínali, vyzerala asi neurochirurgia úplne inak ako dnes. Je to tak. Bol to akoby úplne iný odbor. Najmä vďaka moderným prístrojom a diagnostike, ako sú počítačová tomografia a magnetická rezonancia. Pomocou moderných zobrazovacích metód môže dnes neurochirurg vidieť jednotlivé nervové dráhy, čo bolo v minulosti absolútne nemysliteľné. Vtedy sa mohol spoliehať akurát na dobre naštudovaný anatomický atlas. Keď totiž vstúpime dovnútra mozgu, niektoré štruktúry nemôžeme rozlíšiť ani mikroskopom. Vo vnútri mozgu je všetko tkanivo na pohľad rovnaké, skrýva však dôležité štruktúry. Dnes máme napríklad dokonalú neurochirurgickú navigačnú „mašinku“, ktorá nám presne ukáže cestu, ako sa k nádoru alebo poškodenej cieve dostať. Neurofyziologické metódy nám zasa umožňujú, aby sme počas operácie skontrolovali, či zásahom nepoškodíme dôležitú funkciu, napríklad hybnosť končatiny. Keď som v 70. rokoch začínal, použitie mikroskopu pri operácii sa v československej neurochirurgickej obci ešte považovalo za akúsi výstrednosť. Dnes si bez techniky neurochirurgiu ani nevieme predstaviť. Je súčasná slovenská neurochirurgia pokiaľ ide o technické vybavenie na svetovej úrovni? Dovolím si povedať, že áno. Na našom pracovisku máme špičkové technické vybavenie ako porovnateľné kliniky vo svete.

Vaše chirurgické majstrovstvo pozná nielen odborná obec, ale i laická verejnosť. Najmä „vďaka“ vašim prominentným pacientom ako spevák Jožo Ráž či politik Viliam Veteška. Vystupovali ste aj v relácii Trinásta komnata Joža Ráža či v relácii Pod lampu, z ktorej si mnohí pamätajú, ako ste pôsobivo a laikom prístupným štýlom vysvetlili fungovanie mozgu. Ak niekomu niečo vysvetľujem, vždy myslím na poslucháča a podľa toho zvolím štýl. Nemôžem predsa pacientovi – laikovi vysvetľovať, čo ho pri operácii čaká rečou medicínskeho žargónu. Na druhej strane, pre mňa je úspechom každý zachránený život a teda každý vyliečený pacient. Operovali sme aj zložitejšie prípady, ako bol Jožo Ráž, len sa nemedializovali. Chirurgovi sa pod podobným spoločenským a mediálnym tlakom pracuje oveľa ťažšie. Koncom minulého roka sa pod vaším vedením po prvýkrát na Slovensku operovalo unikátnou metódou nádory na mozgu. Čo pre vás znamená spojenie pokrok v neurochirurgii? Celkovo dnes neurochirurgia smeruje k tomu, aby komplikácie po operácii boli čo najmenšie. Keď sa pred 40 rokmi považovalo za úspech, ak pacient prežil, dnes je cieľom, aby bol výsledok po zákroku čo najlepší. Teda nielen povedzme odstrániť nádor alebo cievnu malformáciu, ale zachovať alebo obnoviť hybnosť či odstrániť poruchu reči. Veľký dôraz

Čo pre vás znamená pacient? Je o vás známe, že máte k svojim pacientom veľmi dobrý vzťah. Niektorý z veľkých chirurgov, myslím že to bol zakladateľ americkej, a vlastne aj svetovej neurochirurgie, profesor Cushing, raz povedal, že dobrý chirurg je taký, ktorý dokáže napraviť pacientovi podušku pod hlavou. Myslím si, že lekár sa nemôže pozerať na pacienta ako na diagnózu. Keď som takýto prístup videl, vždy ma to iritovalo. Lekár by mal vnímať pacienta celého, aj s jeho pocitmi, či sa mu napríklad dobre leží, nielen či sa mu dobre hojí pooperačná rana. Na druhej strane sa mi zdá, že sesterská starostlivosť je v súčasnosti oveľa lepšia, ako bola v minulosti. Vždy som sa snažil všímať si, ako sa pacient po operácii cíti. Mojím krédom totiž je, aby sa pacient nielen vyliečil, ale mal sa aj dobre. Záleží mi na tom, aká bude budúca kvalita jeho života. Za rozhovor ďakuje Ivana Baranovičová

Carl Zeiss spol. s r.o. Račianska 77 SK - 831 02 Bratislava tel.: +421 2 5564 6791 fax: +421 2 5564 6783 e-mail: zeiss@zeiss.sk internet: www.zeiss.sk

sa dnes kladie na klinický výsledok operácie, stav pacienta a budúcu kvalitu jeho života. V neurochirurgii mnohé zmenila diagnostika. Ak sme v minulosti napríklad vôbec neoperovali niektoré cievne malformácie v častiach mozgu, ktoré sú funkčne veľmi významné, dnes ich vďaka modernej diagnostike a jej možnostiam vieme odstrániť a pacienta operujeme pri vedomí. Keď otvárame hlavu, pacient je v anestézii, počas operácie na mozgu však s ním komunikujeme, aby sme pri zásahu neporušili funkčnosť nervových dráh.

Carl Zeiss spol. s r.o. Radlická 14/3201 150 00 Praha 5 tel.: +420 233 101 221 fax: +420 233 101 223 e-mail: zeiss@zeiss.cz internet: www.zeiss.cz

Ako sa tvorí cena lieku? Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok v rámci svojho dlhodobého komunikačného projektu pripravila 29. júna 2010 pre zástupcov vybraných médií pracovné raňajky. Hostiteľom na pôde bratislavského hotela AUSTRIA TREND bol MUDr. Igor Novák, prezident ADL a odbornú prezentáciu na tému Ako sa tvorí cena lieku? predniesli zástupcovia odborných pracovných skupín ADL Mgr. Ivan Chalupa a Mgr. Helena Plesníková. Hlavným východiskom pri posudzovaní tvorby cien liekov je fakt, že farmaceutický trh je pravdepodobne najviac regulovaný trh vôbec. Cena lieku nie je ovplyvňovaná iba ponukou a dopytom ako pri iných trhoch, ale tiež väčším množstvom nepriamych faktorov. Kategorizácia liekov je proces, v rámci ktorého Kategorizačná komisia ako poradný orgán MZ SR určuje úhrady za lieky z verejného zdravotného poistenia, teda rozhoduje o tom, koľko z ceny lieku uhradí zdravotná poisťovňa a koľko pacient. Lieky môžu byť plne alebo čiastočne hradené, miera spoluúčasti pacienta na cene je rôzna. Kategorizáciou sa tiež určujú jednotlivým liekom indikačné a preskripčné obmedzenia. Zmyslom kategorizácie by malo byť zosúladenie možnosti rozpočtu zdravotnej poisťovne na lieky s ich skutočnou spotrebou. Kategorizačná komisia MZ SR ako poradný orgán MZ SR je zložená z 11 členov. Sú to zástupcovia ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní a odbornej zdravotníckej verejnosti – lekárov. Na základe rozhodnutí Kategorizačnej komisie sa následne vypracúva kategorizačný zoznam liečiv a liekov, ktorý obsahuje informácie o tom, aké lieky a v akom pomere sú hradené z poistných zdrojov. Pri stanovovaní úhrad pre nové produkty by mala kategorizačná komisia brať do úvahy nespočetné množstvo faktov. Koľko peňazí a ako dlho je potrebné investovať, aby sa dostavil klinický prínos a terapeutický efekt? Čo nové liek prináša oproti už existujúcej liečbe? Aké budú dopady na verejné zdroje a aká vysoká bude únosná spoluúčasť pacienta? Pri novom lieku je teda potrebné poznať terapeutickú a spoločenskú hodnotu liečiva. Generické lieky prichádzajú na trh ako „nástupníci“ originálnych liekov, ktoré sú v liečbe rôznych ochorení úspešne používané, avšak za nižšiu cenu; znižujú teda náklady na liečbu daného ochorenia. Všetky lieky sú uvedené v kategorizačnom zozname, ktorého presný názov znie Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Kategorizačný zoznam je aktualizovaný a vydávaný štyrikrát ročne. Obsahuje základné informácie: konečnú cenu lieku v lekárni, výšku úhrady z verejného zdravotného poistenia, podmienky predpisovania lieku, doplatok pacienta. Cenu liekov na Slovensku určuje zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách a zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Cenová hladina liekov na Slovensku patrí v rámci EÚ k tým najnižším vôbec, a to na základe najnovších pravidiel, tzv. referencovania cien. Pri schvaľovaní ceny svojho produktu musí totiž výrobca predložiť ceny vo všetkých krajinách Európskej únie, kde je príslušný liek registrovaný, dostupný a distribuovaný. Cena lieku potom nesmie prekročiť priemer šiestich najnižších cien v týchto referenčných krajinách. Pravidlo o referencovaní cien platí pre lieky vstupujúce na trh, ako aj pre lieky, ktoré sú už zaradené do kategorizačného zoznamu. Okrem týchto existujú aj lieky, ktoré nie sú zaradené v zozname hradených liekov – nemajú teda stanovenú úhradu zo zdravotného poistenia a predávajú sa v lekárňach za plnú cenu. Záujmom každého výrobcu je, aby jeho liek mal stanovenú čo najvyššiu možnú mieru úhrady zdravotnou poisťovňou. Ceny liekov nie sú regulované len zo strany Ministerstva zdravotníctva SR a poisťovní v rámci kategorizačného procesu, ale aj v rámci konkurenčného boja medzi jednotlivými farmaceutickými spoločnosťami. Pre výrobcov liekov je aj napriek prísnym regulačným mechanizmom nevyhnutné zabezpečiť pre všetkých pacientov kvalitné, účinné a cenovo dostupné lieky.

Milé kolegyne, milí kolegovia, vážené sestry, pôrodné asistentky, vážení lekárnici, zdravotnícki pracovníci,

keď som pred dvoma rokmi nastupoval do ministerskej funkcie, bol som úzko spätý s nemocnicou, so zdravotníkmi, s pacientmi... Zdravotnícky režim bol mojou súčasťou a počas dvoch rokov na ministerstve zdravotníctva som sa usiloval, aby sa táto previazanosť nenarušila, aby som poznal problémy, ktorými rezort denne žije. Pokiaľ mi to povinnosti dovolili, navštevoval som zdravotnícke zariadenia, zúčastňoval som sa na odborných rokovaniach a konferenciách, oboznamoval som sa s pripomienkami a podnetmi, ktoré na ministerstvo prichádzali. Diskutovali sme, hľadali sme spoločné priesečníky, riešenia a vždy sme sa snažili mať na pamäti predovšetkým pacientov. Ďakujem za všetky konštruktívne podnety a pripomienky, za dobré nápady a pomoc. Aj vďaka Vám majú pacienti prístup k účinnej liečbe a v mnohých nemocniciach pribudli moderné diagnostické a terapeutické prístroje, či nové oddelenia. Dnes je čas, aby som vyslovil vďaku, ktorá patrí Vám všetkým - či už v nemocniciach, ambulanciách, záchrannej zdravotnej službe, liečebniach, lekárňach, kúpeľoch, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ďakujem, že ste poskytovali našim pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a cením si Vašu obetavú prácu, empatiu, pomoc pri záchrane životov. Vážim si, že ste neraz aj v mimoriadne náročných pracovných podmienkach vydržali a poskytovali zdravotnú starostlivosť našim slovenským pacientom. Som hlboko presvedčený, že slovenskí lekári, sestry a zdravotníci sú nosným pilierom nášho zdravotníctva a ich veľká hodnota je vo vzdelanosti. Bolo by chybou, keby sme o takýto skvelý kapitál prišli. Vysoko si vážim prácu všetkých kolegov a kolegýň, ktorí prispievajú k zvyšovaniu kvality v našich zdravotníckych zariadeniach, študujú, dopĺňajú si kvalifikáciu, zavádzajú nové diagnostické a terapeutické postupy. Nech Vám tento postoj, odhodlanie a snaha pomôcť ešte dlho vydržia.

-r-

Richard Raši minister

118

INZERCIA

S vďakou a úctou

Pomôžte pokožke nájsť stratenú rovnováhu vďaka DOLIVA SKIN IN BALANCE!

Kozmetická značka DOLIVA priniesla začiatkom m roku 2010 na trh novinku DOLIVA SKIN IN BALANCE s jedinečnou inovatívnou kombináciou účinných látok – panenského olivového oleja a urey. Koža je najväčším orgánom ľudského tela. Je to obal, ktorý nás chráni pred vonkajšími vplyvmi. Musíme ju preto chrániť a dobre sa o ňu starať. Stále viac ľudí má veľmi suchú pokožku, čo sa podľa stupňa poškodenia prejavuje pocitmi napätia, drsnosti, pálenia, vznikom šupiniek či začervenaním a svrbením. Bariérová funkcia pokožky ako ochrany proti vonkajším vplyvom je vtedy porušená. Pokožka sa stáva náchylnejšou na infekcie a reaguje podráždením. V mimoriadne ťažkých prípadoch môže vzniknúť neurodermatitída alebo atopický ekzém. Čo spôsobuje poruchy ochrannej funkcie pokožky? Predovšetkým nedostatok prirodzených hydratujúcich prvkov a lipidov (tukov), ďalej rôzne telu vlastné faktory a vplyv životného prostredia. Výsledkom potom je, že sa viac vo svojej koži necítime dobre. Máme riešenie: DOLIVA SKIN IN BALANCE! Zdravá pokožka potrebuje vlhkosť. Na zachovanie správnych pomerov hydratácie v pokožke sú nevyhnutné tzv. vodu viažuce faktory. Rovnako aj lipidy, tvoriace medzi bunkami akúsi sieť, ktorá udržiava intaktnosť kožnej bariéry a chráni tak pred stratou vlhkosti. Výskumné laboratórium Dr. Theiss Naturwaren je dnes už expertom na poli zdravej a krásnej pokožky. V kozmetike DOLIVA SKIN IN BALANCE skombinovali olivový olej a ureu v ideálnom pomere. Urea vynikajúco viaže vodu, pôsobí antibakteriálne, zmierni svrbenie, pokožku rozžiari a zmierňuje aj vrásky spôsobené suchosťou. Olivový olej má známe a preukázané liečebné schopnosti, obsahuje antioxidanty a chráni pokožku pred voľnými radikálmi, pôsobí protizápalovo, regeneruje obnovu buniek. Kozmetika DOLIVA SKIN IN BALANCE vďaka obsahu extraktov z rastlín pokožku upokojuje, vyhladzuje a zmierňuje svrbenie. Neobsahuje farbivá, silikónové a parafínové oleje. Účinnosť a znášanlivosť sú klinicky testované. Ideálne spojenie proti príčinám suchej pokožky – DOLIVA SKIN IN BALANCE! Kvalita z lekárne pre každého!

Myslite na svoju pleť už pred dovolenkou Horúce slnečné lúče nás nielen krásne opália, ale zároveň pokožku nesmierne vysušia. Ultraﬁalové žiarenie sa vo veľkej miere podpisuje pod procesom starnutia, čo sa manifestuje na tých miestach, na ktorých nám najviac záleží. Niet sa prečo čudovať, keď tvár, dekolt, chrbty rúk a vonkajšie predlaktia dlhodobo vystavujeme poveternosti bez toho, aby sme si uvedomili ako veľmi im dávame „zabrať“... Nikto určite nebude spokojný s pleťou poškodenou nadmernými dávkami UV lúčov, ktorá už vykazuje známky poškodenia, presuny pigmentácie, škvrny, či dokonca prekancerózy. Zdravá pleť je krásna vďaka starostlivej ochrane nielen zvonka, ale i zvnútra. Znamená to nielen mať vždy poruke opaľovací prípravok, nezabúdať na príjem tekutín, no najmä zvýšiť v strave podiel živín a aktívnych látok, stimulujúcich vlastnú ochranu organizmu a pokožky – najmä Betakroténu a antioxidantov.

Beta karotén ochráni pokožku pred spálením aj pred rakovinou kože. Tento dôležitý provitamín sa v ľudskom tele mení na životne ne e dôležitý vitamín A. Zistilo sa, že jeho antioxidačné pôsobenie pomáha neutralizovať nebezpečné voľné radikály a pôsobíí proti starnutiu buniek. Protirakovinové pôsobenie betakaro-ténu skutočne potvrdili mnohé štúdie. Okrem toho zvyšuje betakarotén odolnosť kože voči slnečnému žiareniu, zlepšuje opálenie, znižuje vnímavosť kože na spálenie, má teda esteticko-kozmetický aj zdravotný efekt. Dopĺňanie dávky betakaroténu ešte pred odchodom na dovolenku, napríklad aj prostredníctvom doplnkov výživy, a následná starostlivosť o pokožku pri opaľovaní – to všetko je omnoho efektívnejšie ako len samotný opaľovací krém. V prírodnej forme sa betakarotén vyskytuje napríklad v mrkve, špenáte, melóne či marhuliach a neničí sa teplom ani varením. Potraviny, ktoré obsahujú betakarotén, bývajú často kontaminované ťažkým kovmi én a dusičnanmi, preto je vhodné začať konzumovať betakarotén vo forme doplnkov výživy už zopár týždňov pre dovolenkou.

Na spomalenie procesu N sstarnutia kože, tlmenie ekzémov a letných alergií e vvýborne pomáha extrakt z kôry pobrežnej borovice nazývaný pycnogenol naz – najsilnejší prírodný antioxidant. Horúce slnečné lúče nás nielen krásne opália, ale zároveň pokožku nesmierne vysušia. Ultraﬁalové žiarenie sa vo veľkej miere podpisuje pod procesom starnutia, čo sa manifestuje na tých miestach, na ktorých nám najviac záleží. Niet sa prečo čudovať, keď tvár, dekolt, chrbty rúk a vonkajšie predlaktia dlhodobo vystavujeme poveternosti bez toho, aby sme si uvedomili ako veľmi im dávame „zabrať“... Nikto určite nebude spokojný s pleťou poškodenou nadmernými dávkami UV lúčov, ktorá už vykazuje známky poškodenia, presuny pigmentácie, škvrny, či dokonca prekancerózy. Zdravá pleť je krásna vďaka starostlivej ochrane nielen zvonka, ale i zvnútra. Znamená to nielen mať vždy poruke opaľovací prípravok, nezabúdať na príjem tekutín, no najmä zvýšiť v strave podiel živín a aktívnych látok, stimulujúcich vlastnú ochranu organizmu a pokožky – najmä Betakroténu a antioxidantov.

Môj život so schizofréniou Schizofrénia neprichádza z jedného dňa na druhý ako nejaká migréna. Dokonca sa nedá spozorovať ani ako pomaly sa zakrádajúca viróza. Zákernosť tohto duševného ochorenia spočíva v tom, že vie byť pre myseľ chorého rovnaká ako skutočnosť. Sprisahanie proti mne „Až teraz spätne začínam vnímať, ako som sa vtedy správal, a čo som cítil,“ hovorí Peter. Schizofrénia sa uňho prejavila, keď mal po dvadsaťpäťke. Vtedy si ju neuvedomoval. Pomerne tichý chlapec sa ani rodičom najprv nezdal byť iný. Možno trochu čudácky, uzavretejší ako inokedy, ale nikto tomu nepripisoval veľký význam, veď Peter bol vždy tak trochu introvert. „Začal som si vymýšľať a dávať do súvislosti také veci, ktoré neboli pravdivé. No vtedy sa mi zdali celkom jasné. Napríklad, že moji priatelia sa poza môj chrbát proti mne spriahli, že sa na mňa čosi chystá. Mal som pocit, že nikomu nemôžem veriť. Za všetkým som hľadal konšpiráciu, sprisahanie. Podozrieval som aj brata, že predo mnou čosi tají, schováva veci a podobne. Nedôveroval som ani rodičom, mal som pocit, že sa proti mne spojili a chcú ma vyštvať. Všetky veci mali nejaké tajomné súvislosti a väčšinou sa točili okolo mňa.“ Viera v rôzne bludy, keď je chorý presvedčený o tom, že sa deje čosi, čo nemôže byť pravda, je typickým príznakom schizofrénie. Keďže veľa chorých sa v tom čase uzatvára pred svojím okolím, a čoraz menej komunikuje aj s blízkymi ľuďmi, ťažko nástup schizofrénie rozpoznať. Typickými bludmi sú napríklad viera, že chorému niekto číta myšlienky, sledujú ho, monitorujú jeho pohyb dokonca aj cez televízor a podobne. K bludom sa môžu pridať aj halucinácie – chorý vidí neexistujúcich ľudí, počuje ich hlasy. Ak je chorý aj za normálnych okolností skôr tichý a uzavretý, blízki môžu ľahko prehliadnuť aj iné príznaky, ako napríklad stratu energie a motivácie dokončiť niektoré veci, nezáujem o dianie okolo seba, nesúvislú reč, popletenosť. Teraz má Peter 33 rokov. Pacientom liečiacim sa na schizofréniu je zhruba 6 rokov. Hoci sám si nerád hovorí pacient, uprednostňuje označenie „bývalý pacient“. Takému zmýšľaniu rozumie aj PhDr. Katarína Minichová z Občianskeho združenia Krídla: „Mnohí ľudia, ktorí prekonali duševné ochorenie, chcú za tým obdobím zatvoriť dvere a už sa k nemu nevracať. V spoločnosti ešte stále narážame na predsudky o duševných

ochoreniach, a preto sa často stretávame s tým, že vyliečení pacienti sa od istého obdobia vo svojom živote, a neraz aj od ľudí, s ktorými ho prežili, dištancujú.“ Moment, ako sa Petrova choroba definitívne „prevalila“, bol tiež dostatočným dôvodom, prečo o ňom nerád hovorí. „Nevyhľadal som pomoc sám, pretože som si neuvedomoval, že som chorý. A neuvedomovali si to ani moji rodičia a brat, lebo ma asi prosto pokladali za čudáka. Na psychiatriu som sa dostal z polície. Zatkli ma, keď som v potravinách chcel čosi ukradnúť. Policajti si všimli, že nie som v poriadku a za mojím pokusom o zlodejstvo je čosi iné. Peniaze v peňaženke som totiž mal. Iba dodatočne si spomínam, prečo som vlastne chcel niečo vziať – pokladal som za vrcholne nespravodlivé, že voľačo nemám.“ Schizofrenik nedokáže odlíšiť blud od skutočnosti a máva problém dokončiť myšlienku alebo vetu, domyslieť dôsledky konania.

Kto bol Philipp Pinel? Philipp Pinel (1745 – 1826), francúzsky lekár a zakladateľ modernej psychiatrie, vyznával humánny prístup k duševne chorým pacientom a významne prispel ku klasiﬁkácii mentálnych porúch. Nazdával sa, že psychologická intervencia musí byť každému pacientovi ušitá na mieru bez ohľadu na diagnostickú kategóriu, do ktorej by pacient mal patriť, a má byť postavená na porozumení pacientovej minulosti a perspektívy. Tvrdil, že „liečba šialenstva bez toho, aby sme brali do úvahy jeho špeciﬁká, je niekedy zbytočná, zriedka zmysluplná, zato často škodlivá.“ Popísal čiastočné alebo úplné zlyhania psychologických prístupov, a rovnako aj škody, aké dokázala často tvrdá až krutá liečba spôsobiť pacientom ešte skôr, než sa dostali do nemocnice. Pri liečbe upozorňoval na význam pacientových prirodzených schopností a síl, ktorým môže nevhodná liečba brániť. Na Pinelov humánny systém liečby neskôr nadviazal Angličan William Tuke, ktorý otvoril v ústav s názvom Retreat, slúžiaci ako model humánnej starostlivosti o duševne chorých na celom svete.

Rozjasnenie v hlave Peter sa dostal na Mužské oddelenie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, kde sa liečil zhruba dva mesiace. „Postupne som sa akoby znovu preberal k životu, akoby sa mi rozjasňovalo v hlave,“ spomína si Peter. „Začal som si uvedomovať veci, ktoré som pred-

Dnes som cieľavedomejší Kde hľadať pomoc? tým videl celkom inak. Asi pol roka som užíval tabletky, potom som prešiel na injekcie s dlhodobým účinkom. Myslím si, že liečba bola úspešná, lebo som sa dostal z toho najťažšieho stavu celkom rýchlo.“ Liečba Petrovi nespôsobovala vedľajšie účinky, ktoré by mu výrazne prekážali. Prečo teda vymeniť pohodlné užívanie tabliet za obávané injekcie? „Ja sa injekcií nebojím, čiže som s tým nemal žiadny problém. Vyhovovalo mi, že nemusím denne myslieť na užívanie lieku, ale iba prídem na injekciu raz za dva týždne a nemusím na to viac myslieť. Jedinou malou nevýhodou je, že sa musím uvoľniť z práce, aby som si na injekciu zašiel. Ale keďže to nie je často, nevidím v tom veľký problém.“ Zvyčajným vedľajším účinkom liekov na schizofréniu býva priberanie na váhe. Peter údajne ani s tým problém nemá. „Už aj predtým som mal trochu nadváhu, čiže rozdiel nie je veľký. Pribral som možno kilo – dve. Vedľajšie účinky ma teda obišli. Ale priznávam sa, že keď sme s manželkou čakali dieťa, študovali sme si rôzne dostupné informácie, aby sme zistili, či liečba môže spôsobiť poškodenie plodu. Nič sme nenašli.“ Ako jeden z mála ľudí Peter nemal problémy v zamestnaní, i keď nie všetci kolegovia o jeho ochorení vedia. „Šéfovi som povedal, že som sa liečil na psychiatrii a on to veľmi nerozmazával.“

Keď sa Petra spýtate na život „pred“ a „po“, dostanete prekvapivú odpoveď: „Zmenu pozorujem v tom, koľko energie dokážem využiť. Som omnoho cieľavedomejší, než som bol. Založil som si rodinu, musím teda vynaložiť viac energie, aby som ju uživil, som usilovnejší. Možno je to aj tým, že teraz pociťujem zodpovednosť aj za iných než seba samého.“ Manželku si Peter našiel iba dva mesiace po liečení. „Keď som sa vrátil domov, cítil som, že mi v živote niečo chýba, a tentoraz som aj mal energiu niečo s tým spraviť. Bratova priateľka ma zoznámila s jej kamarátkou a asi po mesiaci som jej povedal o mojej diagnóze. Zdalo sa mi, že z toho nerobila veľkú vedu, pretože vtedy ma už dosť dobre poznala a videla, že som v podstate vyliečený.“ Liečba schizofrénie je dlhodobá, no nie vždy musí trvať nepretržite. Peter tiež dúfa v hladký priebeh a úspešné ukončenie liečby: „Otázka, koľko injekcií ešte dostanem, padne v ambulancii lekárky dosť často. Zatiaľ sa liečim 5 rokov a pomaly nastáva čas, keď by bolo možné uvažovať o jej zastavení, ak sa nevyskytnú žiadne ťažkosti.“ Soňa Juriková

Predovšetkým je vhodné odhodiť predsudky a vyhľadať odborného lekára – psychiatra. K nemu nepotrebujete odporúčanie všeobecného lekára, a tak sa môžete naňho obrátiť priamo. Okrem odborných lekárov môžete získať ďalšie informácie o možnostiach pomoci pri duševných problémoch na Linke dôvery, ktorá pôsobí pod II. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo je 055/622 2323. Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor, je tu Linka nádeje, ktorá pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo je 055/644 1155. Obe linky pôsobia nepretržite. V pracovných dňoch funguje aj všeobecná Linka dôvery v Prešove. Telefónne číslo je 051/7731 000. Možno telefonovať v pracovných dňoch: Pondelok: 7.00 – 15.30 h Ut, St, Št: 7.00 – 15.00 h Piatok: 7.00 – 14.30 h Tím odborníkov v prípade potreby zabezpečí kdekoľvek na Slovensku konzultácie so psychológmi, psychiatrami a poskytne všetky potrebné informácie, aby ste čo najlepšie a najskôr vedeli pomôcť vašim blízkym. Cenné informácie môžete získať aj na stránke Ligy za duševné zdravie www. dusevnezdravie.sk, prípadne e-mailom na dusevnez@dusevnez.sk. Na Slovensku pôsobí 13 pacientskych združení, ktoré zastrešuje Slovenská asociácia pacientov a pacientskych organizácií pre duševné zdravie PREMENY a aj celoslovenské združenie rodičov, príbuzných a priateľov ľudí s duševnými poruchami OPORA. Organizácia ODOS – Otvorme Dvere, Otvorme Srdcia – združuje osoby s duševnou poruchou, ich príbuzných, odborníkov a ďalších občanov. Hlavným cieľom ODOSu je znižovať stigmu a diskrimináciu ľudí s duševnými poruchami na Slovensku. ODOS sídli na rovnakej adrese ako Liga za duševné zdravie.

www.dusevnezdravie.sk

m e d i c í n a

Hormonálna antikoncepcia Nie je to tak dávno, čo sme stáli na prahu nového milénia. Médiá celého sveta sa pretekali v uvádzaní rebríčkov najvýznamnejších objavov, ktoré najviac zasiahli do života ľudí a ovplyvnili ich kvalitu v práve sa končiacom miléniu. Možno to niekoho prekvapí, ale vo všetkých rebríčkoch sa na popredných miestach umiestnil objav hormonálnej antikoncepcie. Prečo sa teda zdanlivo bezvýznamnej pilulke, ktorá stála na začiatku vývoja hormonálnej antikoncepcie, pripisuje taký epochálny význam? Keďže antikoncepcia sa pre dnešné ženy už stala prirodzenou súčasťou života podobne ako internet a mobilný telefón, dnes si už málokto uvedomuje, že jej vývoj prebiehal na spoločenskú objednávku. Na jej začiatku stáli americké feministky už v prvej polovici 20. storočia, ktoré sa snažili prispieť k oslobodeniu žien z ich tradičného, podľa ich hodnotenia podradného miesta v spoločenskej hierarchii. Za podmienku oslobodenia žien považovali aj vymanenie z vazalstva neželanej tehotnosti. Po skončení druhej svetovej vojny vyšla iniciatíva podporujúca ďalší výskum a širšie využitie antikoncepcie z Organizácie spojených národov (OSN). Jej pôvodnou motiváciou bolo nájsť bezpečný a dostupný prostriedok, ktorý by pomohol kontrolovať populačnú explóziu, chránil by životy žien a ich detí, ohrozených častými pôrodmi, ilegálnymi potratmi, hladom a migráciou a prispieť tak k trvalo udržateľnému rozvoju sveta. Uvedené faktory táto inštitúcia stále považuje za prapríčinu nestability sveta, narušenia životného prostredia, migrácie ľudí a vzniku vojen. Tak vznikla na pôde OSN stratégia plánovaného rodičovstva na ktorú neskôr, po populačnej konferencii OSN v Káhire v roku 1994, nadviazala koncepcia repro-

dukčného zdravia a reprodukčných ľudských práv. Podľa nej má každý jednotlivec aj pár právo na kontrolu svojej plodnosti a štát povinnosť zabezpečiť vzdelávanie, služby a prostriedky, ktoré im to umožnia. Dnes už vieme, že význam antikoncepcie prekonal predpokladaný demografický a medicínsky rozmer. Najmä hormonálna antikoncepcia zasiahla do života tradičného sveta a do miesta žien v ňom, tak ako si želali aj americké feministky. Dala im do rúk prostriedok, ako si riadiť intímny aj profesionálny život a myšlienke plánovaného rodičovstva dala materiálny základ.

Mnohoraké pozitíva Objavu hormonálnej antikoncepcie blahorečia odborníci (lekári, sociológovia, demografi), ako aj osvietení politici sveta. Jej význam chápu obhajcovia ľudských práv, a nielen feministické organizácie. Práve tie sa snažia zmeniť rodové stereotypy udržované tradíciou a predstaviteľmi konzervatívneho sveta. Z konzervatívnych kruhov sa proti hormonálnej antikoncepcii totiž doteraz útočí ako proti neprirodzenému prostriedku ohrozujúcemu zdravie, rodinu a morálku, napriek tomu že dlhoročné skúsenosti svedčia o opaku. Práve antikoncepcia umožňuje

profesionálnu sebarealizáciu žien na jednej strane a plánovanie rodičovstva na strane druhej. Používanie antikoncepcie je podľa týchto skúseností prejavom osobnostnej zrelosti a zodpovednosti. Pomáha redukovať pôrody nechcených detí a počet legálnych, najmä však ilegálnych potratov, na ktoré každoročne v rozvojovom svete umiera množstvo žien a dievčat, často ešte detí. Mnoho žien by však aj na Slovensku vedelo rozprávať svoje príbehy, v ktorých im práve nechcené a neplánované tehotenstvo zamotalo život, skrátilo mladosť, zničilo profesionálny rast a napokon nezabránilo rozvodu alebo životu osamelej matky. Iba ťažko sa dá zistiť koľko nechcených detí bolo trýznených a zneužitých, lebo nedostalo šancu vyrastať v prajnom prostredí. Výpovede tých žien, ktoré sa nebáli, napriek tlaku tradícií a prirodzenému ostychu, sprístupňujú verejnosti jednotlivé prípady, ktoré sú iba vrcholom ľadovca omnoho početnejších ľudských tragédií.

Antikoncepcia a Slovensko Rovnako výrazne ovplyvnila antikoncepcia aj život na Slovensku. Podobne ako inde vo svete, dala ženám do rúk nástroj na riadenie svojho

Ženy na Slovensku najčastejšie siahajú po kombinovanej hormonálnej antikoncepcii od spoločnosti Gedeon Richter

www.richter.sk

www.novynet.sk Richter Gedeon o.z., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava

www.rychlaulava.sk

m e d i c í n a života a mnoho žien prinútila chodiť na pravidelné i onkologické prehliadky k svojmu lekárovi. V období spoločenských zmien na rozhraní 80. a 90. rokov 20. storočia patrilo Slovensko (ešte ako súčasť Československa) medzi krajiny s najvyšším počtom interrupcií tehotnosti. V roku 1988 bolo na Slovensku vykonaných 48 603 umelých prerušení tehotnosti (UPT) na žiadosť ženy, čo bolo 43 interrupcií na 1000 žien vo fertilnom veku (NCZI). V roku 2005 bolo vykonaných 11 971 UPT na žiadosť ženy, čo predstavuje menej ako 10 interrupcií na 1000 žien vo fertilnom veku. Tento nevídaný pokles nespochybniteľne ovplyvnila predovšetkým antikoncepcia a nie plané moralizovanie. Za uplynulé obdobie sa teda najmä vďaka antikoncepcii dramaticky (o vyše 80 percent) znížila potratovosť.

Možné riziká Antikoncepcia, podobne ako každý produkt farmaceutického priemyslu, zasahuje do biologických procesov živých organizmov, a teda aj ľudí. Preto je pri jej používaní potrebné brať do úvahy síce malé, ale potenciálne existujúce riziká. S určitým rizikom je spojené totiž aj užívanie vitamínov, antibiotík alebo napríklad acylpyrínu. Aj tieto prostriedky sú súčasťou života, a len vedomosť o možných rizikách predpokladá využívať ich v náš prospech. Podobne je to aj s antikoncepciou. Dnes máme množstvo diagnostických metód, ktoré pomáhajú lekárom odhaliť niektoré rizikové stavy, a zabrániť tak výskytu nežiaducich účinkov. Týka sa to napríklad porúch zrážania krvi alebo niektorých onkologických ochorení, pri ktorých je možnosť podávania hormónov limitovaná. Publikované štandardné postupy pre predpis antikoncepcie tak vytvárajú bezpečný rámec pre lekára aj užívateľky.

Antikoncepcia „ušitá na mieru“ Vznešené úvahy o význame antikoncepcie z globálneho celosvetového pohľadu alebo pohľadu jednotlivých štátov, nepresvedčia všetky ženy o tom, aby radšej ako po vypísanie žiadosti o interrupciu, navštívili svojho lekára so žiadosťou o antikoncepciu. Preto sa výrobcovia antikoncepcie predbiehajú v tom, ako ešte ďalej redukovať riziká a naopak zvýšiť ich vedľajšie neantikoncepčné pozitívne účinky. Vzájomný pomer medzi jednotlivými hormonálnymi zložkami antikoncepcie, novovyvinuté hormóny alebo spôsob aplikácie umožňujú lekárovi, na základe objektívneho vyšetrenia a rozhovoru so svojou pacientkou, ponúknuť takú hormonálnu antikoncepciu, ktorá najviac vyhovuje zdravotnému stavu a spôsobu života konkrétnej ženy alebo páru. Dnes je teda možné antikoncepciu „ušiť na mieru“. Napríklad využívať prípravky s nízkou alebo supernízkou dávkou estrogénu. V závislosti od typu gestagénu ovplyvniť kvalitu kože a výskyt akné, upraviť cyklus a odstrániť menštruačné bolesti. Možno nájsť správne kombinácie hormónov pre stredný či vyšší vek až do obdobia premenopauzy. Podávanie antikoncepcie je možné v tradičných tabletkách alebo verejnosťou ešte stále „neobjavených“ podkožných implantátoch, ktoré zabezpečujú dlhodobý až niekoľkoročný antikoncepčný efekt. Správny výber gestagénu, jedného z hormónov pravidelne sa vyskytujúcich v dvojzložkovej antikoncepcii, dokáže ovplyvniť nepríjemné opuchy tela a napätie v prsníkoch, čo takzvané tradičné prostriedky, hoci zriedkavo, občas spôsobujú. Podávanie hormónov cez kožu formou antikoncepčných náplastí, alebo cez pošvu formou vaginálneho krúžku, umožňuje zase redukovať vplyv na pečeň a súčasne minimalizovať riziko zabudnutia (keďže na antikoncepciu netreba myslieť každý deň), čo je tiež faktor zohrávajúci úlohu pri váhaní v rozhodnu-

tí pre antikoncepciu v inej skupine žien. Čisto gestagénová antikoncepcia nielenže neovplyvňuje zdravotný stav dojčených detí, ale pomáha udržovať tvorbu mlieka. Vnútromaternicové, gestagénmi medikované hormonálne systémy zase ženám na hranici klimaktéria priaznivo ovplyvňujú kvalitu sliznice a znižujú väčšie krvné straty, častejšie sa vyskytujúce v tejto fáze života. Redukcia rizika malígnych nádorov vaječníka, rakoviny sliznice maternice, funkčných vaječníkových cýst, endometriózy, ako aj benígnych tumorov prsníkov, je ďalším dokázaným benefitom pre ženy, ktoré si regulujú plodnosť kombinovanou hormonálnou antikoncepciou. Vedecké analýzy vplyvu antikoncepcie na život žien odhalili aj doteraz málo známu redukciu rizika karcinómu konečníka a hrubého čreva v prípade užívateliek kombinovanej hormonálnej antikoncepcie. Bez antikoncepcie nie je možné spojiť ľudskú túžbu kontrolovať svoj život na jednej strane, a v správnom čase uspokojiť prirodzenú túžbu stať sa matkou alebo otcom. Plané moralizovanie brániace informáciám a používaniu prostriedkov ochrany je prejavom neúcty k zdravému rozumu a morálke našich detí a žien, a cestou do pekla neželaných gravidít a osobných tragédií. Antikoncepcia nie je len jedným z najvýnimočnejších objavov predchádzajúceho milénia, ale jej nové formy určite budú aj naďalej pozitívne zasahovať do života ľudí v novom miléniu. MUDr. Michal Kliment, CSc. Prezident spoločnosti pre plánované rodičovstvo

Autor: MUDr. Michal Kliment, CSC., je gynekológ, prezident Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a národný koordinátor programu Svetovej zdravotníckej organizácie pre reprodukčné zdravie.

65 65

m e d i c í n a

Liečba inzulínom Cieľom medicínskej starostlivosti o pacienta s diagnózou diabetes melitus je umožniť chorému plnohodnotný aktívny život, ktorý sa kvalitatívne a kvantitatívne približuje životu zdravého človeka. Inzulínová liečba sa diabetikom 1. typu indikuje hneď od zistenia diagnózy a diabetikom 2. typu pri nedosiahnutí cieľových hodnôt glykémií (hladín krvného cukru) a glykovaného hemoglobínu (HbA1c) režimovými opatreniami a tabletkami. Je však všeobecne známa nevôľa pacientov so začatím inzulínovej liečby najmä z obavy pred podávaním inzulínu. Tento strach je ale neopodstatnený, čo potvrdí každý, ktorý už prešiel na liečbu inzulínu. Práve naopak, pacienti sa na inzulínovej liečbe cítia lepšie, sú menej unavení, výkonnejší fyzicky aj psychicky. Zväčša každý, kto si už začne podávať inzulín, veľmi skoro prekoná strach a obavy a povie, že už dávno mal súhlasiť s liečbou inzulínom, lebo sa cíti lepšie a obavy boli neopodstatnené.

Od roztoku k peru História inzulínu je pomerne krátka. Bol objavený v roku 1921. Prvý pacient liečený inzulínom bol 13-ročný Leonard Thompson, ktorý trpel

64 6 4

diabetom dva roky (v roku 1922). Úspech sa dostavil onedlho. 23. 1. 1922 glykémia klesla z 30 mmol/l na 6,7 mmol/l. A malý pacient sa mal oveľa lepšie. Od začiatku boli snahy o aplikáciu inzulínu jednoduchšou cestou – pomocou tabliet, ale tieto snahy neboli úspešné. Inzulín bolo a je možné podávať vo forme roztoku pomocou striekačiek. Spočiatku sklenených, ktoré sa vyvárali spolu s ihlami. Neskôr prišli špeciálne jednorazové inzulínové striekačky a koncom osemdesiatych rokov novinka – inzulínové pero.

Čo je lepšie Pri výbere aplikačnej techniky subkutánneho podania inzulínu sa dnes rozhodujeme medzi inzulínovou striekačkou, inzulínovým perom alebo predplneným jednorazovým inzulínovým perom. V rámci celej Európy sa spomedzi aplikačnej techniky využívajú najmenej inzulínové striekačky (10 percent). Vytlačila ich modernejšia aplikačná tech-

nika v podobe inzulínových pier (50 percent) a predplnených inzulínových pier (40 percent). Z praxe a aj literatúry je známe, že správny výber aplikačnej schémy zlepšuje spoluprácu pacientov. Zvýšená ochota k spolupráci vytvára predpoklady na zlepšenie metabolickej kontroly a predchádzanie vzniku diabetických komplikácií. Spôsob podávania inzulínu tak napomáha lepšej spolupráci a tým aj dosiahnutiu dobrej metabolickej kompenzácie pri zachovaní kvality života. Diabetici, ktorí mali skúsenosti s oboma aplikačnými technikami – podávaním inzulínu striekačkou aj perom, za najvýraznejšie prednosti pera považujú zlepšenie kvality života, flexibilitu, diskrétnosť, časovú úsporu a dôveru v nastavenú a správne podanú dávku. V súčasnosti sa používajú viaceré inzulínové perá (Autopen, Humapen, Luxura, Novo Pen 3, Novo Pen 4, OptiClick, Optipen,). Navzájom sa odlišujú technickým vybavením (baterkové perá alebo mechanické), použitým materiálom (plast alebo kov), pohodlím pri manipulácii. Predplnené inzulínové perá sa navzájom líšia veľkosťou a technickými vlastnosťami. Všetky sú plastové a mechanické. Na výber je Flexpen, SoloStar a KwikPen. Každé je určené pre konkrétny typ inzulínového analógu od konkrétneho výrobcu.

Pohodlie pri manipulácii určujú technické parametre: • spôsob nasadenia zásobníka inzulínu, nastavenia dávky, minimálna a maximálna dávka, • dávkovací interval, • veľkosť písmen na číselníku, • integrovaná lupa na číselníku, • farba číselníka, • sledovanie nastavenej dávky zvukom, • zvukový signál označujúci koniec aplikácie inzulínu, • sila potrebná na zatlačenie dávkovača.

Tieto vlastnosti ovplyvňujú obľúbenosť pacientmi, ale aj celkovú životnosť inzulínového pera. Mechanické plastové perá sú citlivejšie na zaobchádzanie. Baterkové perá sú obmedzené životnosťou baterky; výrobca zvyčajne udáva 2 roky. Podľa Liečebného poriadku je nárok na výmenu inzulínového pera každé 3 roky (pri baterkových, samozrejme, každé 2 roky). V praxi majú

niektoré perá dlhšiu životnosť presahujúcu 4 roky. Nájdu sa aj perá, ktoré majú diabetici dokonca aj 10 – 12 rokov, bez zmeny kvality. Výhody inzulínového pera: • • • • • • • • • • • •

presnosť dávky inzulínu, zlepšenie metabolickej kompenzácie, zníženie hypoglykemických príhod, zníženie straty inzulínu, menšia bolestivosť vpichu, väčšia rýchlosť podania, jednoduchosť podania, hypoalergénny vpich, diskrétnosť, ﬂexibilita, termostabilita inzulínu, psychosociálne aspekty.

Ak vám lekár navrhne, aby ste sa liečili inzulínom, neváhajte a neodďaľujte takúto liečbu. Bude pre vás prínosná. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia, Medispektrum s.r.o. Bratislava

Inzulínová pumpa Liečba inzulínom na novej úrovni Inzulínová pumpa Paradigm® Veo™ je prístroj malý ako mobilný telefón, ktorý dokáže ohromným spôsobom manažovať hladiny glukózy. Tým, že do tela diabetika podáva malé množstvo inzulínu po celý deň, pracuje podobne ako pankreas. Keď je pumpa prepojená s vysielačom MiniLink™ a glukózovým senzorom, aktívne pomáha udržať stabilné hladiny glukózy. Používanie pumpy je jednoduché a ﬂexibilné - prístroj dokonale spĺňa akékoľvek požiadavky na inzulín. Vďaka presnému dávkovaniu v spojitosti s kontinuálnym monitoringom pomáha zabrániť tiež rozvoju hyperglykémie. Cieľom presného dávkovania je prevencia závažných hypoglykémií. Prístroj dokáže diabetika upozorniť na situácie, keď hladina glukózy rýchlo stúpa alebo klesá. Ďalšie výhody ponúka s prediktívnymi upozorneniami, ktoré si pacient môže časovo nastaviť tak, aby včas mohol prijať opatrenia kedykoľvek, keď má ťažkosti s vysokými alebo nízkymi glukózovými limitmi. Riziko hypo- alebo hyperglykémie sa tak minimalizuje. Inzulínová pumpa je malá a nenápadná, takže ju pacient môže nosiť pripnutú buď na opasku alebo vo vrecku. Inzulínová pumpa je vhodná nielen pre deti, ale môžu z nej proﬁtovať dospelí ľudia a hlavne ženy v príprave a počas gravidity -pr-

bližšie informácie: 02/ 68 20 69 44

Hojenie rán Kým sa človek nestretne s tak závažným zdravotným problémom, ako je napríklad vred predkolenia žilového alebo tepnového pôvodu, či syndróm diabetickej nohy, môže sa mu zdať oblasť hojenia rán ako pomerne jednouchá disciplína. Opak však potvrdia práve ľudia, ktorí sa s podobným typom ochorenia už stretli – či už ako samotní pacienti, alebo príbuzní takéhoto pacienta a samozrejme aj samotní odborníci. Ak vychádzame z faktu, že až 60 percent populácie u nás má problémy s kŕčovými žilami, tak toto je aj základňa ľudí, ktorým hrozí práve vred predkolenia. Ide o zdĺhavé a bolestivé ochorenie a tradičné postupy ošetrenia sú z pohľadu úspešnosti liečby málo účinné. Oveľa úspešnejší a aj progresívnejší je postup vlhkého hojenia chronických rán, kam práve už spomínaný vred predkolenia rozhodne patrí. Práve hojenie rán si zobrala na mušku spoločnosť HARTMANN-RICO pri tvorbe nového unikátneho web portálu. Jedinečná stránka www.hojenieran.sk vznikla ako pomôcka predovšetkým pre odbornú verejnosť, ale pomôcť môže aj laickej verejnosti. Na stránke ponúka ucelené informácie zo všetkých kľúčových aspektov liečby rán. Podľa slov jednej z iniciátoriek projektu Jany Jackovej, brand manažérky pre wound management spoločnosti HARTMANN-RICO: „Web www.hojenieran.sk vznikol s ohľadom na čo najpraktickejšie využitie predovšetkým pre pracov-

níkov v zdravotníckych zariadeniach. Cieľom projektu tak nie je iba umiestniť na internet zdroj rôznych informácií týkajúcich sa liečby rán, ale predovšetkým ponúknuť ľahko využiteľný nástroj na rýchlu pomoc pri každodennej praxi.“

Ak si kliknete na túto stránku, uvidíte prehľadné členenie ktoré vám umožní rýchlo sa rozhodnúť, či potrebujete základné informácie o liečbe, či type rán, či sa chcete zamerať na diagnózy, produkty alebo kazuistiku.

Čo je na www.hojenieran.sk?

Rany a čo s nimi

Informácie môže teda využívať ako odborná, tak aj laická verejnosť. Spoločnosť HARTMANN-RICO verí, že aj týmto krokom pomôže pri zlepšení a skvalitnení doterajšej nedostatočnej informovanosti predovšetkým odborníkov. Najväčšou prednosťou nového internetového portálu www.hojenieran. sk je komplexnosť informácií. Ako jediná stránka na slovenskom internete ponúka ucelené kompendium informácií týkajúcich sa všetkých kľúčových aspektov liečby rán. Vďaka nemu budú mať nielen odborníci z radov lekárov a sestier, ale tak isto široká verejnosť na jedinom mieste k dispozícii popisy konkrétnych diagnóz, kazuistiky, klinické štúdie a zoznam odporúčaných produktov.

Sekcia venovaná teórii rán má za cieľ systematicky zmapovať najdôležitejšie témy z oblasti liečby rán - ako fázy hojenia, príčiny vzniku chronických rán, čo všetko ovplyvňuje hojenie rán, spôsoby liečby a typy krycích materiálov a podobne. Aj tu sú k dispozícii odkazy na v praxi použiteľné informácie.

Čo a kedy použiť? V ďalšej časti si môžete nájsť detailné informácie o jednotlivých produktoch – či už ide o vlhkú terapiu, tradičné krytie, kompresívnu terapiu, vákuovú terapiu, či MediSety. Výber je široký, ale prehľadný a orientácia jednoduchá aj v tejto časti.

m e d i c í n a Overte si diagnózu

Hovorí asistent

Prehľadná je aj sekcia Diagnózy. Popri popisoch jednotlivých diagnóz nájdete odkazy na relevantné dáta o vhodných spôsoboch liečby, príčinách vzniku či možných komplikáciách, priebehu ochorenia, či možných dôsledkoch. Informácie dopĺňa rozpis najvhodnejších prípravkov pre liečbu každého z uvedených zdravotných problémov.

Stránka je ústretová aj k tým, ktorí uprednostňujú osobnejší kontakt. K dispozícii majú totiž virtuálneho asistenta, ktorý hlasom naviguje pri hľadaní a výbere na stránke. Tak sa aj internetová stránka stáva osobnejšou a ľudskejšou.

Zaujímavou kategóriou je aj kazuistika, kde sú zdokumentované postupy liečby konkrétnych ochorení.

Kontrola hrou Ak si nie ste istí správnosťou zvolenej liečby, či zvolenými produktmi, môžete si to jednoucho skontrolovať v sekcii CombiSensation. Ide o jednoduchú virtuálnu hru, ktorá vás naučí, aké prípravky použiť na liečbu konkrétnej rany, aká je ich vhodná kombinácia a zároveň táto hra aj ohodnotí váš výber. Okrem svojej edukatívnej hodnoty to je aj vhodný krátky relax.

Ďalšie možnosti Stránka samozrejme umožňuje aj rýchle hľadanie, keď stačí vypísať konkrétny problém, diagnózu, prípravok a rýchle hľadanie ušetrí preklikávanie jednotlivými sekciami. K dispozícii sú na stiahnutie aj detailné návody na použitie všetkých materiálov a nechýbajú ani aktuality. Dôležité sú aj aktuality, kde je možné nájsť informácie o novinkách, úhradách v zdravotných poisťovniach a podobne.

Jednoduchosť pre používateľa „Ak sa návštevník bude zaujímať napríklad o vred predkolenia žilového, alebo tepnového pôvodu, stačí, aby si vyhľadal príslušnú diagnózu. Na jej stránke bude potom mať okamžitý prístup k príslušnej kazuistike a zároveň sa mu zobrazí zoznam odporučených produktov z radu vlhkej a kompresívnej terapie, ktoré predstavujú možné riešenia pri ošetrení tohto ochorenia,“ vysvetľuje Jana Jacková.

Chronických rán je veľa Ako už bolo uvedené, veľká časť našej populácie má v priebehu života problémy s kŕčovými žilami. Chronické rany sa často vyskytujú aj v spojitosti s cukrovkou, ktorá je v SR, ale i vo svete, jedným z najčastejších ochorení. U nás postihuje asi 6 percent populácie. Najznámejšou chronickou komplikáciou je „syndróm diabetickej nohy“. Postihnutie dolnej končatiny je 17 až 50-krát častejšie u diabetikov ako u nediabetikov. Ku chronickým ranám patria aj preležaniny, alebo inak aj dekubitálne vredy, ide o obávané komplikácie zdravotnej starostlivosti. Vyskytujú sa u 5 - 25 percent akútne prijatých pacientov, pričom počet pacientov s dekubitmi v inštitúciách starajúcich sa o dlhodobo chorých aj u starých ľudí doma je podľa niektorých zdrojov až 17 percent. Často sa vyskytujú aj u osôb s ťažkým telesným postihnutím - paraplegikov. Ako vidieť, problematika výskytu a hojenia rán je pomerne rozsiahla oblasť a takáto obsažná stránka si určite nájde obľubu ako u pravidelných, tak aj u príležitostných návštevníkov. -pr-

m e d i c í n a

Rádiofrekvenčná liposukcia Novinka v odsávaní tuku

V r. 2007 Američania minuli viac ako 13 miliárd dolárov na 11,7 mil. kozmetických operácií. Ide o vzrast z takmer 8,5 mil. procedúr v roku 2OO1. Liposukcia je jednou z najčastejších operácií V našom zariadení Porta Med s.r.o. v Košiciach od januára 2009 využívame rádiofrekvenčnú liposukciu, potom, čo od roku 1997 doposiaľ sme využívali ale i naďalej využívame štandartnú tumescentnú liposukciu. Na základe našich skúseností, táto prinášala a prináša dobré až veľmi dobré výsledky, ale mechanickým narušením tukového tkaniva, ciev, nervov dochádzalo z času na čas k väčším bolestiam, tvorbe modrín ale i opuchov s relatívne dlhšou dobou úplnej rekonvalescencie. Z času na čas sa vyskytli nepravidel-

nosti a strata tonusu a elasticity kože. Na druhej strane sme nezaznamenali zápal alebo tvorbu serómu. Z ďalších liposukcií, vibračná liposukcia skracuje dobu ošetrenia a je pohodlnejšia pre chirurga, ale je viac traumatizujúca. Ultrazvuková liposukcia napriek jemnejšej technike a odsávaniu zostávajú výsledky kontrakcie kože po odsatí nevýrazné. Laserová liposukcia má nevýhodu malých koagulačných zón v blízkosti konca vlákien a hlavne nedostatočnú kontrolu teploty čo môže vytvoriť riziko miestnych popálenín a nedostatočnú teplotnú uniformitu a značne veľké neošetrené oblasti. Opísané problémy do veľkej miery rieši nová rádiofrekvenčná liposukcia (RFL). Rádiofrekvenčnú energiu dostávame do podkožného tuku ošetreného tumescentnou tekutinou rukoväťou s dvoma elektródami, (skoro podobne ako pri bipolárnej koagulácii). Jedna je externá, druhá interná, RF prúd sa pohybuje medzi nimi. Teplota ktorá vzniká, koaguluje tuk v požadovanej hrúbke, zároveň dochádza ku remodeláci kolagénu s vypínacím konečným efektom pre kožu. Rádiofrekvenčný generátor je spojený s po-

čítačom, ktorý kontroluje teplotu kože, koagulovaného tuku a limity impedancie tkaniva. Tým, že je nadstavená konštantne maximálna teplota kože, ak sa táto prekročí, prístroj zastaví dodávku RF prúdu. Táto funkcia zabraňuje prehriatiu kože a umožňuje bezpečné zachovanie maximálnej teploty. Ošetrované oblasti sú závislé od dĺžky internej elektródy, ktorá je buď 18 alebo 27 cm dlhá, oblasť ktorú ošetrujeme je štandartne 10x15 cm veľká. Efekt teplotnej lipolýzy sa prejaví tým, že cítime že tkanivo stráca mechanický odpor a rukoväť sa pohybuje úplné voľne. Pri ošetrení simultánne prebieha štandartná liposukcia, pretože rukoväť je odsávacou hadicou napojená na odsávačku. Odsávanie na rozdiel od predchádzajúcich metód vyžaduje menší podtlak, pribl. 0,65 az 0,80 kPa. Je zároveň veľmi rýchla. Skolikvovaný tuk je takmer úplne tekutého skupenstva.

Prínos novej metódy je v tom, že tam kde dnes by sme po liposukcii napr. brušnej steny kvôli prievisu vykonali aj dermolipektómiu, táto pre vypínací efekt RFL už nebola potrebná. To platí i pre premiestnenie pupku do novej lokality. Prísľubom je i využitie menších rukovätí v tvárovej oblasti, kde vypínací efekt kože by u indikovaných pacientov mohol nahradiť facelifting. Výhody rádiofrekvenčnej liposukcie pre lekára a pacienta sú: v rýchlej a rovnomernej koagulácii, a tým skvapalnení tuku na veľkých plochách, minimálne krvácanie a tým zabráneniu vzniku modrín kvôli koagulácii ciev a zníženiu hodnoty aspirácie. Za najväčší prínos oproti minulosti považujeme bezpečné nahrievanie kožného kolagénu na vopred stanovenú teplotu a tým lepšie stiahnutie a napnutie kože.(body tightening efekt). MUDr. Viliam Jurášek Plastický chirurg

Slovenský medicínsky dialóg Infekcie dýchacích orgánov sú najčastejším dôvodom indikácie antibiotík v ambulantnej praxi. Podľa výsledkov štúdií zameraných na preskripciu antibiotík, tvorí nevhodná preskripcia pri týchto infekciách 50 až 80 %. Kampaň proti resistencii Na základe narastajúcej spotreby antibiotík, ale predovšetkým kvôli narastajúcej rezistencii na ne, vznikla v roku 2001 európska kampaň Aktivity proti antimikróbnej rezistencii v Európe s dôrazom na zamedzenie šírenia rezistentných kmeňov. Ku kampani sa pripojilo aj Slovensko prostredníctvom vzdelávacieho projektu Slovenský medicínsky dialóg (S-MedDial) pod záštitou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Projekt S-MedDial sa zameriava na sledovanie a racionalizáciu preskripcie antibiotík v ambulantnej praxi, pri akútnych infekciách dýchacích orgánov detí. Jeho cieľom je aj snaha znížiť rezistenciu na antibiotiká v ambulantnej praxi, ktorá má na Slovensku vzostupný trend hlavne pri rezistencii na makrolidy (tabuľka). Projekt, na ktorom spolupracuje 95 všeobecných lekárov pre deti a dorast sa realizuje od roku 2003 v piatich regiónoch Slovenskej republiky, ku ktorým sa v roku 2008 pripojili ďalšie 2 regióny. V súčasnosti sú to: Bratislava, Komárno, Nitra, Prešov, Trebišov, Zvolen, Žilina.

Predpokladom je informovanosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vynaložila v roku 2009 na lieky a zdravotnícke pomôcky 722,5 mil. eur, z toho za lieky vyše 636 milió-

Program vzdelávania lekárov v ambulantnej praxi

nov eur. V prepočte na jedného poistenca uhradila 251,1 eura, pričom náklady na lieky predstavovali 221, 2 eura na jedného poistenca. Stabilizácia v preskripcii antibiotík sa v rámci VšZP dosahuje aj vďaka využívaniu aktívnych nástrojov liekovej politiky. Jedným z nich je aj projekt S-MedDial, ktorý výrazne prispel k medziročnému zníženiu nákladov na antibiotiká o viac ako 3 milióny eur. Najdôležitejším predpokladom pre zmenu preskripčných zvyklostí lekára je jeho informovanosť o vlastnej preskripcii. Významnou súčasťou projektu je preto posky-

tovanie individuálnej spätnej väzby o preskripčných návykoch spolu s prehľadným porovnaním každého lekára s jeho kolegami. V rámci projektu sa kladie dôraz nielen na cieľavedomé vzdelávanie lekárov, ale aj širšej verejnosti, teda pacientov, rodičov a detí vo forme letákov a vymaľovaniek, ktoré sú uverejnené aj na internetovej stránke www.vszp. sk a www.zdravemesto.sk. Dlhodobé integrované vzdelávanie zdravotníkov a laickej verejnosti vytvára podmienky pre zmenu preskripčných zvyklostí a pre zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti. Doc. MUDr. Helena Hupková, PhD. Mgr. Marián Gežo Ing. Mgr. Dagmar Hroncová

65 65

m e d i c í n a

Nenechajme si pokaziť leto S pekným letným počasím sa väčšina z nás stále viac teší na krásnu dovolenku pri vode. Je však nemálo žien, ktoré pociťujú obavy, či im krásne chvíle opäť nepokazia vaginálne mykózy. Práve teraz je čas myslieť na to, ako sa chrániť pred takýmto úporným a nepríjemným ochorením. Ako mykózy vznikajú Mykózu vyvolávajú kvasinky (predovšetkým druh Candida albicans), ktoré sa bežne vyskytujú v pošve niektorých žien. Samé o sebe ešte nemusia viesť k ochoreniu. Premnožia sa až „vďaka“ narušenej rovnováhe na pošvovej sliznici, takže infekcia má ideálne podmienky rozvinúť sa. Podporiť ju môžu niektoré faktory, ako je užívanie antibiotík, cukrovka, tehotenstvo, hormonálna substitučná liečba, nesprávna intímna hygiena, poranenia vaginálnej sliznice, nevhodné a nepriedušné oblečenie, jedlo bohaté na cukry a tiež stres.

Ako spoznáme, že máme mykózu Príznaky väčšinou neprehliadneme. Typické je svrbenie, pálenie, bolesť pri pohlavnom styku aj pri močení. Spravidla sa objavuje tiež pošvový výtok, ktorý býva väčšinou bez zápachu a konzistenciou pripomína rôzne hustý tvaroh. Vaginálna mykóza je údajne najčastejším ochorením, kvôli ktorému ženy navštevujú ordináciu gynekológa. V priebehu života na ňu aspoň jedenkrát ochorejú tri ženy zo štyroch. Potrápiť dokáže zvlášť vtedy, ak sa často vracia a opakuje. Stáva sa to takmer polovici všetkých žien, ktoré niekedy na mykózu ochoreli.

Prečo sa vracia? Niektoré príčiny opakovaných mykóz poznáme. Okrem už spomenutých rizikových faktorov to býva kúpanie v chlórovanej vode, teplé a vlhké prostredie, a predovšetkým nosenie mokrých plaviek či nepriedušných nohavíc, napríklad pri jazde na bicykli, kedy sa intímne oblasti ľahko zaparia. Často však dôjde k mykóze i bez

zjavnej príčiny. Odpoveď na otázku, prečo sa niektorým ženám mykózy neustále vracajú, zatiaľ čo iné ženy za rovnakých vonkajších podmienok ani raz neochorejú, treba hľadať predovšetkým v imunite. Ženy s opakovanými mykózami majú spravidla určité problémy s „lokálnou imunitou“ vo vaginálnom tkanive.

Prevencia V lekárni si môžeme kúpiť voľno predajné prípravky, ako sú vaginálne čapíky, tabletky a mastičky, ktoré sa užívajú preventívne, napríklad v prípade, že budeme tráviť čas v rizikovom prostredí. V teplých dňoch by sme si nemali obliekať tesné džínsy, a prednosť zásadne dávať bavlneným nohavičkám. Po kúpaní sa treba dôsledne osušiť a vyzliecť z mokrých plaviek. Na toalete by sme sa mali utierať smerom spredu dozadu a platí pravidlo – čím menej parfumácie a chémie, pokiaľ ide o toaletný papier, tým lepšie. Po kúpaní si hneď vymeníme tampón, ktorý podľa odborníkov nasiakne všetky nečistoty z vody a prenesie ich do pošvy. Veľa žien má mylnú predstavu, že ak si vezmú tampón do špinavej vody, budú infekcie ušetrené. Hygiena je síce v poriadku, ale nič sa nemá preháňať. Aj časté umývanie totiž narušuje prirodzené prostredie pošvy.

Ako prebieha liečba Čapíkmi, masťami alebo tabletami súhrnne označovanými ako antimykotiká. Tieto prostriedky sú určené na liečbu akútneho ochorenia. Väčšina žien na ne reaguje rýchlo a dobre, a už po niekoľkých dňoch sú spravidla bez ťažkostí. Problémom ale je, že samotné vyliečenie mykózy nedokáže zabrániť jej častému opakovaniu. K tomu je potrebné podporiť imunitný systém. V poslednom čase sa pacientkam s opakovanými vaginálnymi mykózami stále viac osvedčuje podporná liečba enzýmami, napríklad Wobenzymom. Výsledky projektu na siedmych ambulantných gynekologických pracoviskách v ČR dokonca preukázali, že pri tejto liečbe dve tretiny pacientok, ktoré predtým trpeli opakovanými vaginálnymi mykózami, zostali po celý rok bez mykóz a všetky ostatné zaznamenali výrazné zlepšenie. -IR-

65 65

Nová nádej pre srdce Na otázky týkajúce sa témy srdcových arytmií, diagnostiky a liečby odpovedá MUDr. Gabriela Kaliská, CSc., námestníčka generálneho riaditeľa pre úsek diagnostický a liečebný a vedúca lekárka Oddelenia arytmií Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a. s., Banská Bystrica.

Akí pacienti prichádzajú na vaše pracovisko? Oddelenie arytmií je cieľovou stanicou pacientov, ktorí potrebujú diagnostikovať alebo liečiť svoje poruchy srdcového rytmu invazívnym spôsobom. Najčastejšie ide o intervenčné katétrové riešenie arytmií. Robíme im rôzne typy elektrofyziologických invazívnych vyšetrení srdca alebo katétrové ablácie arytmií. Druhú veľkú skupinu tvoria pacienti, ktorým implantujeme prístroj – najčastejšie kardiostimulátor, automatický defibrilátor alebo resynchronizačný prístroj na liečbu srdcového zlyhania. Ročne urobíme viac ako tisíc takýchto výkonov. Pre celý región stredného Slovenska poskytujeme konziliárne služby. Spolu s kontrolnými vyšetreniami pacientov po implantáciách prístrojov a po katétrových abláciách urobíme ročne viac ako 10 000 ambulantných vyšetrení. Pacientov, ktorí prejdú cez Oddelenie arytmií vždy komplexne kardiologicky doriešime. Na piatom ročníku Tatranských kardiologických dní ste prednášali na dve témy: Ktorí pacienti majú

najväčší prínos z primárnej prevencie náhlej kardiálnej smrti? A Prínos priamej inhibície renínu v ochrane cieľových orgánov. Mohli by ste ich v stručnosti „preložiť“ a vysvetliť aj našim bežným čitateľom? Na Tatranských kardiologických dňoch som mala viac prednášok, ktoré sa týkali dvoch hlavných tém: primárnej prevencie náhlej kardiálnej smrti a fibrilácia predsiení (nepravidelné chvenie svalových vlákien srdca). Za veľmi dôležité pokladám najmä prednášky na tému náhlej kardiálnej smrti. Má to svoj dôvod – náhla kardiálna smrť je v dnešnej dobe riešiteľná. Takíto pacienti na Slovensku sú, je to približne každý piaty zomretý. Dnes viem, že príčina náhlej kardiálnej smrti spočíva v 3/4 prípadov v takzvanej malígnej komorovej arytmii, to znamená vo fibrilácii komôr alebo závažnej forme komorovej tachykardie. Takýchto ľudí môžeme zachrániť včasnou resuscitáciou (oživovaním). Ak sa resuscitácia nezačne do 10 minút, postihnutý umiera, alebo má trvalé následky.

Preto je úspešnosť kardiopulmonálnej resuscitácie malá a ľudia s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti by sa do rúk odborníkov mali dostať ešte pred tragickou príhodou. Moderná kardiológia vie odhaliť osoby s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti. Vieme ich teda liečiť skôr, ako vznikne tragédia. Kedy ľudia potrebujú defibrilátor a kedy kardiostimulátor? Začnem od kardiostimulátora, pretože tento vynález má už 52 rokov. Je to prístroj, ktorý sa implantuje pod kožu hrudníka. Jedna alebo viac elektród sa zavádzajú do rôznych častí srdca. Zjednodušene povedané, prístroj pomocou elektród kontroluje srdcovú frekvenciu. Ak frekvencia poklesne na kritickú hodnotu (kritická frekvencia je jedným z programovateľných parametrov kardiostimulátora), vysiela periodicky do srdca elektrické impulzy a stimuluje srdcový sval ku kontrakcii. Je preto určený na liečenie celého súboru porúch srdcového rytmu, ktoré sú spojené s pomalou srdcovou frekvenciou. Automatický implantovateľný defibrilátor má inú funkciu. Tiež sa implantuje pod kožu hrudníka a pomocou elektród v srdci kontroluje srdcovú frekvenciu. Na rozdiel od kardiostimulátora je schopný rozpoznať rýchle pretrvávajúce komorové arytmie (fibrilácia komôr a komorová tachykardia – veľmi zrýchlený rytmus srdca), ktoré sú príčinou náhlej kardiálnej smrti. Po rozpoznaní je prístroj schopný túto poruchu rytmu ukončiť. Má na to viaceré spôsoby liečby až po defibriláciu – elektrický šok. Automatický implantovateľný defibrilátor je teda určený na liečbu rýchlych komorových arytmií a na prevenciu náhlej kardiálnej smrti. Mohli by ste pojem srdcové arytmie bližšie vysvetliť? Arytmie sa objavujú pri ochoreniach SA uzla (poruchy tvorby vzruchu),

alebo keď AV uzol nevytvára riadne impulzy (AV blokády), alebo, ak vznikne blokáda (prerušenie) niekde inde v elektrickom prevodovom systéme srdca. Arytmie vplývajú na schopnosť srdca pumpovať krv tým, že spomaľujú alebo zrýchľujú elektrické impulzy zodpovedné za kontrakcie srdca. Ak srdce bije príliš pomaly (bradykardia), nepumpuje dostatok krvi na to, aby boli pokryté potreby tela, najmä mozgu. Ak srdce bije príliš rýchlo (tachykardia), nemá dostatok času medzi jednotlivými sťahmi na to, aby sa naplnilo krvou a preto nepumpuje dostatok krvi do tela. Niekedy tachykardia vyústi do fibrilácie, čo znamená chvenie predsiení alebo komôr a úplnú neschopnosť príslušného oddielu srdca pumpovať krv. Fibrilácia, ktorá sa neraz vyskytuje aj spontánne, znamená vážnu poruchu rytmu. Arytmie sa delia podľa toho, kde vznikajú: na predsieňové (supraventrikulárne) a ventrikulárne (komorové). Komorové arytmie, ktoré vyústia do fibrilácie komôr, sú smrteľné, ak nie sú zavčasu prerušené. Väčšina ostatných arytmií je závažná, ale nemusí byť spojená s ochorením srdca. Niektoré arytmie môžu byť vyvolané napríklad kofeínom, alkoholom, liekmi alebo stresom. Lekári používajú rôzne metódy na diagnostiku arytmií.

Ako sa chronický stres ako významný sociálny determinant podpisuje pod rôzne ochorenia srdca? Stres patrí medzi modifikovateľné rizikové faktory koronárnej choroby srdca. Uplatňuje sa priamo, aj prostredníctvom zhoršenia ďalších modifikovateľných rizikových faktorov, ako sú hypertenzia (vysoký krvný tlak) a cukrovka. To je jeden z dôvodov, prečo nemožno kvantifikovať podiel stresu ako rizikového faktora kardiovaskulárnych chorôb. Predpokladá sa, že práve v krajinách východnej a strednej Európy je pôsobenie klasických rizikových faktorov, ako sú fajčenie, alkohol a strava obsahujúca veľké množstvo tukov a cukrov zosilnené ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí aj chronický sociálny stres. Za rozhovor ďakuje PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH

Učenie pomocou

emócií Cudzí jazyk sa vášmu dieťaťu najlepšie zaﬁxuje tak, že pri učení zapojíte emócie. Navštívte spolu magický svet a zistíte, že je to jednoduché a navyše zábavné. A čo vás v takomto svete čaká? Dvaja kríženci dinosaura a krokodíla, kopec šantenia a zábavy, nové anglické slovíčka a magická učiteľka. To všetko pod názvom Hocus-Lotus. Pod týmito dvomi slovíčkami sa totiž skrýva nová metóda učenia cudzieho jazyka pre deti od jeden a pol do desiatich rokov. Jej autorkou je talianska profesorka psychológie Traute Taeschner, ktorú vychovali bilingválne a sama tak vychovávala svoje dcéry. Všetky poznatky z tejto oblasti si teda overila „na vlastnej koži“. Metóda Hocus-Lotus je vytvorená na základe sledovania spôsobu, akým si deti osvojujú materinský jazyk. Jej podstatou je rozprávanie príbehu, prejavovanie emócií v reči, správna komunikácia, používanie výrazových prostriedkov tváre, hlasovej intonácie, zacielenia pohľadu, akcie a gestikulácie.

Učíme sa s Dinokrokmi Deti celým procesom učenia jazyka sprevádzajú postavičky dvoch Dinokrokov - Hocusa a Lotusa, s ktorými sa môžu ľahko identifikovať. Hocus a Lotus vedú deti rôznymi situáciami hlbokým emočným podtónom. Príbehy sú tvorené jednoducho detsky s využitím najpoužívanejších rečových prostriedkov prezentovaných v krátkych muzikálových pesničkách. Učiteľská aktivita spočíva v dramatickej činnosti. Učiteľka rozpráva deťom rozprávku a zároveň ju divadelne znázorňuje, pričom deti po nej opakujú jednotlivé slovíčka,

vety a jej pohyby. Hlavnou zásadou nie je, aby učiteľka výborne ovládala cudzí jazyk, ale aby bola schopná spontánne s deťmi pracovať, zaujať ich a získať k spolupráci.

Ako to vyzerá v praxi? V tanečnom štúdiu ŠancaTanca je na hodinu Hocus-Lotus určených 60 minút, pričom samotnému príbehu sa učiteľka s deťmi kvôli ich nestálej pozornosti venuje približne pol hodiny. Zvyšný čas si deti prezliekajú tričká s Hocusom a Lotusom, vstupujú do magického sveta a šantia spolu s rodičmi. Celá hodina prebieha len v angličtine, pričom je veľmi dôležitá aktívna spolupráca rodiča. Ako rodič sa však nemusíte obávať, že vaše jazykové schopnosti sú chabé. Stačí, ak budete spolu s deťmi po učiteľke opakovať frázy a pohyby. Dieťa nie je nútené hovoriť, spievať, ani hrať sa. Hodina má byť preň zábavnou. Jazyk sa deti učia formou hry, divadielka a pesničiek. Cieľom hodiny je priblížiť deťom cudzí jazyk, preto nečakajte, že dvojročné deti po kurze budú spievať a rozprávať po anglicky. Základom celej metódy je, že deti nadobudnú k cudziemu jazyku a k učiteľke pozitívny prístup, na hodiny sa tešia, učenie je pre nich zábavou a identifikujú sa s postavičkami.

Čísla na záver Metóda Hocus-Lotus je vedecky overená a výsledky sú také, že deti, ktoré ešte nevedeli čítať, po dvoch rokoch práce s magickými učiteľmi dokázali samé prerozprávať niektorý z príbehov Hocusa a Lotusa. Použili pri tom omnoho viac cudzích slovíčok, presne ako predpokladala samotná profesorka Taeschner. Výsledkom jej zistenia bolo, že pomocou metódy Hocus-Lotus sa deti učili rozprávať cudzím jazykom rovnako, ako to robia pri učení materinského jazyka. Produkovali všetky možné vety, frázy, štruktúry, výrazové a jazykové prostriedky, ktoré im boli emočne blízke. Dôležitým záverom jej zistenia bolo, že deti sa takto učia všetky komunikačné modality, ktoré sú súčasťou verbálneho jazyka – výrazové prostriedky, gestá, intonáciu. Do príbehov často dopĺňali svoje emócie a predstavy, čím pôvodný príbeh rozširovali a obohacovali. Mgr. Katarína Barošová

Neuropatická Porozprávajte sa so svojím lekárom Ak si myslíte, že trpíte chronickou bolesťou, navštívte svojho lekára. Buďte pripravení zrozumiteľne opísať bolesť, ktorú pociťujete, a časti tela, ktoré zasahuje. Lekárovi môže pomôcť, ak mu poviete aj o tom kedy sa bolesť začala, či ju pociťujete ako vyžarujúcu alebo šíriacu sa bolesť, aká je silná a ako často sa objavuje. Informujte svojho lekára, či bolesť ovplyvňuje vašu prácu, spoločenský alebo súkromný život. Ak úplne a zrozumiteľne opíšete svoje príznaky a aj to, aký vplyv majú na váš život, váš lekár dokáže lepšie stanoviť správnu diagnózu a predpísať najvhodnejšiu liečbu.

Každý z nás je iný Bolesť je u každého z nás iná. Ak trpíte neuropatickou bolesťou, môžete ju pociťovať v ktorejkoľvek časti vášho tela v podobe jedného alebo viacerých z týchto pocitov:

• pálenie • mravčenie • bodanie • vystreľovanie • mrazenie

Bolesť má v istom zmysle ochrannú funkciu. Signalizuje, že sa v tele niečo deje, informuje o zraneniach, infekciách. Neuropatická bolesť však takúto ochrannú úlohu nemá. Aj preto je dôležitá včasná diagnóza. Trápi vás neobjasnená bolesť? Možno trpíte bolesťou, ktorej zdroj nepoznáte a na ktorú bežné lieky proti bolesti nezaberajú. Bolesť vás už možno trápi dlhšie, ako by ste čakali – možno už niekoľko mesiacov alebo aj dlhšie. Ak ste frustrovaný bolesťou, ktorú nedokážete vysvetliť alebo vyliečiť, môže ísť o neuropatickú bolesť.

Čo je neuropatická bolesť? Bolesť je normálnou reakciou tela, ktorá nás upozorní, že niečo nefunguje správne, alebo že sme sa zranili. Tento typ bolesti má dôležitú varovnú alebo ochrannú úlohu. Keď však bolesť pretrváva aj dlho po vyliečení pôvodného zranenia a stane sa skutočným problémom, s ktorým sa žije veľmi ťažko, ide o chronickú bolesť. Neuropatická bolesť je typom chronickej bolesti zapríčinenej poškodením nervov, ktoré sú bežne citlivé na bolesť, alebo poranením časti nervového systému, ktorý prenáša signály bolesti, napríklad chrbtica

alebo mozog. Neuropatická bolesť nemá ochrannú úlohu a vyžaduje si správnu diagnózu a liečbu. Príčina sa nie vždy dá odhaliť. Najčastejšie však ide o bolesti chrbta (krížov), bolesti rúk a nôh pri cukrovke, pretrvávajúca bolesť pri pásovom opare, pooperačné bolesti. Pri neuropatickej bolesti môžete často trpieť aj inými sprievodnými ťažkosťami ako je depresia, úzkosť, poruchy spánku, strata energie, čo spolu s bolesťou môže ovplyvniť váš súkromný život aj prácu.

Ako možno zvládnuť neuropatickú bolesť? Ponúkame vám niekoľko nápadov, ktoré vám pomôžu zvládnuť neuropatickú bolesť:

• Veďte si o bolesti denník, zaznamenajte si najhoršie a najmiernejšie bolesti, ktoré ste pocítili za posledných 24 hodín a čokoľvek, čo ste urobili a čo bolesť spôsobilo alebo naopak, uvoľnilo, alebo či vás bolesť rušila v spánku.

Získanie kontroly nad bolesťou

• Rozprávajte sa otvorene o svojej bolesti s rodinou a priateľmi. • Pravidelne sa o svojej bolesti rozprávajte s lekárom, predovšetkým ak sa situácia nezlepšuje alebo ak máte obavy. • Požiadajte lekára, aby vám poradil cvičenie a relaxačné techniky, ktoré by vám mohli pomôcť. Pamätajte, že bolesť môže byť dlhodobým stavom, ktorý si vyžaduje dlhodobé liečenie, preto buďte trpezliví.

Prečo by ste mali s bolesťou bojovať sami, keď je pomoc dostupná?

ju lekári môžu liečiť, sa môžu líšiť. Lekár vám môže odporučiť niekoľko možností vrátane:

Život s neuropatickou bolesťou môže byť frustrujúci a vyčerpávajúci. Keď akceptujete, že vaša bolesť je neuropatická a porozprávate sa o nej so svojím lekárom, spravíte prvý krok k tomu, aby ste našli správny spôsob jej liečby. Môžete vyskúšať niekoľko rôznych druhov liečby, a hoci neexistuje záruka, že bolesť úplne ustúpi, je dôležité mať na pamäti, že ju budete mať pod kontrolou.

•

liekov

Záhada vyriešená?

Bolesť, ktorú cítite, je skutočná a správna pomoc ju môže efektívne liečiť. Dohodnite si stretnutie s lekárom a zrozumiteľne mu opíšte svoje príznaky. Lekár dokáže stanoviť diagnózu vašej bolesti a preberie s vami možnosti liečby. Riešenie nemusíte nájsť okamžite, pomoc je však dostupná.

•

fyzickej terapie (napríklad terapia teplom)

•

fyzioterapie (strečing a posilňovacie cvičenia)

•

TENS (transkutánna elektrická nervová stimulácia)

Hľadanie správnej liečby

•

psychologických metód (ktoré vám pomôžu pochopiť vašu bolesť, relaxačné techniky, psychoterapeutické metódy)

Ak spomenuté príznaky pripomínajú bolesť, ktorou trpíte, dohodnite si stretnutie so svojím lekárom. Orientujte sa podľa obrázkov v článku, ktoré pri rozhovore s lekárom môžu pacientovi uľahčiť opis typu bolesti a lekárovi uľahčia určenie diagnózy. Záhadnou bolesťou, s ktorou žijete, môže byť neuropatická bolesť. Len v prípade, že budeme vedieť aká je, budeme ju môcť liečiť.

Poznať najlepší spôsob, akým prediskutovať svoje príznaky s lekárom a oznámiť mu ich, je veľkým krokom k nájdeniu správnej liečby. Keďže neuropatická bolesť môže byť u pacientov odlišná, aj spôsoby, ktorými

•

akupunktúry

Porozprávajte sa so svojím lekárom o neuropatickej bolesti a dostupných spôsoboch liečby. www.bezbolesti.sk Zdroj: Pﬁzer

Biologická liečba pľúcnej rakoviny Rakovina ako vnútorný nepriateľ prináša nevítané zmeny do ľudského organizmu. Kdekoľvek sa nádory objavia, predstavujú pohromu, hoci vznikli z toho istého materiálu, ktorý telo používa na stavbu vlastných tkanív. Nádory využívajú ľudské bunky na tvorbu nesúrodej hmoty, ktorá napáda celý organizmus. Rakovinový proces nie je len fenoménom modernej doby, ale existuje už od dôb vzniku mnohobunkových organizmov, čo je 600 miliónov rokov. Zachovalo sa veľa archeologických nálezov, ktoré svedčia o tom, že nádorové ochorenie sprevádza existenciu ľudstva už od počiatku. Systematický záujem o problematiku zhubných nádorov a ich liečbu môžeme sledovať výraznejšie až od 19. storočia. Vtedy bola základom liečby nádorov chirurgická liečba. V súčasnosti je starostlivosť o onkologického pacienta v rukách klinického onkológa, ktorý stanovuje optimálny diagnostický a liečebný postup.

Pľúcna rakovina a fajčenie V ľudskom tele existujú stovky druhov buniek, ktoré vytvárajú odlišné tkanivá. Príčina vzniku rakoviny je ukrytá niekde v génoch ľudského tela, ale aj vonkajší svet má nezanedbateľný vplyv na je vznik. Počnúc rokom 1950 sa objavili vedecké práce, ktoré popisovali zvýšené riziko rakoviny pľúc u fajčiarov. Existuje jednoznačne dokázateľne príčinný vzťah medzi ochorením na rakovinu pľúc a fajčením cigariet. Riziko

vzniku nádoru zvyšuje aj pasívna inhalácia cigaretového dymu. Ten obsahuje škodlivé látky, ktoré pôsobia ako kancerogény. Tiež sa zistili mnohé geografické odlišnosti. Takže vonkajšie faktory, ktoré pôsobia na ľudské telo, ako je životný štýl, prostredie či výživa, zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku rakoviny.

Výživa nádoru Rakovinové bunky v tele musia prekonávať veľa prekážok pri svojom expanzívnom raste. Signálna sieť bunky je uspôsobená tak, aby odolávala narušeniu, proti vyvíjajúcemu sa nádoru stavia „obranný šík“ aj imunitný systém. Bunky, ktoré sa transformujú na nádorové, prekonávajú mnohé genetické premeny a mutácie. Skupinka vzniknutých nádorových buniek, ktorá prekonala všetky počiatočné problémy, stojí pred ďalším problémom a to je výživa nádoru. Potrebuje si k svojmu rastu vytvoriť vlastný cievny systém, ktorý by nádor vyživoval. Nádorové bunky uvoľňujú vaskulárny endotelový rastový faktor, ktorý umožňuje rast nových ciev. Vedecká revolúcia, ktorá prináša stále nové poznatky o pôvode rakoviny, taktiež vyvíja aj nové lieky proti tejto zákernej chorobe. Zvy-

šovanie skorej detekcie nádorov v počiatočných štádiách často vedie k ich vyliečeniu.

Prevratná liečba V súčasnosti je rakovina pľúc najčastejšie sa vyskytujúcim nádorovým ochorením a je aj najčastejšou príčinou úmrtia na zhubný nádor. Výskyt má vzostupný trend, čo platí predovšetkým pre ženskú populáciu. Zhubné nádory pľúc sa rozdeľujú na štyri základné histologické skupiny. Najčastejší je epidermoidný karcinóm, ktorý je spolu s adenokarcinómom a veľkobunkovým karcinómom zahrnutý do skupiny nemalobunkových nádorov pľúc. Malobunkový karcinóm pľúc sa líši svojou biologickou povahou a lieči sa rozdielnou liečbou. U pacientov s pokročilým, metastatickým alebo recidivujúcim nemalobunkovým karcinómom pľúc sa úspešne používa cielená biologická liečba. K štandardne používanej chemoterapii v prvej línii liečby sa pridáva bevacizumab. Ide o liek, ktorý sa viaže na už spomínaný vaskulárny endotelový rastový faktor. Touto väzbou zabraňuje rastu cievneho zásobenia nádoru. Ide o prevratný liek, ktorý výrazne zvýšil prežívanie pacientov s pokročilým nádorom pľúc. Tento liek sa podáva formou vnútrožilovej infúzie, spočiatku v kombinácii so štandardnou chemoterapiou a následne ako udržiavacia liečba až do progresie ochorenia. Pacienti liečbu dobre tolerujú, pridružené

komplikácie – najčastejšie ide o mierne zvýšenia krvného tlaku, sú dobre zvládnuteľné bežnou liečbou. V prípade závažnejšieho krvácania alebo závažnejších kardiovaskulárnych ochorení lekár liek nesmie ordinovať. V našej krajine je bevacizumab dostupný, predpisuje ho pacientovi jeho onkológ a liečbu schvaľuje vyššie pracovisko a zdravotná poisťovňa. Ďalším z úspešných biologických cielených liekov

v liečbe nádorov pľúc je erlotinib. Tento liek funguje ako inhibítor receptora epidermálneho rastového faktora. Erlotinib je určený pre široké spektrum pacientov s pokročilým alebo metastatickým nemalobunkovým pľúcnym karcinómom. Podľa štandardných doporučení je indikovaný u pacientov po zlyhaní (z akéhokoľvek dôvodu) prvej línie štandardnej chemoterapie. Jeho nové miesto je aj ako udržiavacia terapia po úvodnej liečbe štandardnou chemoterapiou, ktorá dosiahla stabilizáciu ochorenia. Biologická liečba má obrovskú výhodu oproti chemoterapii, nie je taká toxická pre organizmus a môže sa podávať dlhodobo. Liečba erlotinibom je pre pacienta veľmi komfortná, ide o tabletkovú liečbu, ktorá je u pacientov často preferovaná pred infúznou liečbou. Pacienti denne užívajú doma tablety a jedenkrát mesačne je potrebná kontrola onkológom, ktorý hodnotí efektivitu liečby. Vedľajšie účinky erlotinibu sú najmä kožné prejavy ako vyrážky a hnačka. Vyrážky a hnačka sa dajú zmierniť podpornou liečbou, iba malé percento pacientov potrebuje znížiť dávku lieku a minimum pacientov musí pre závažné prejavy toxicity liečbu ukončiť. Liečba erlotinibom je dlhodobá, organizmus zaťažuje len málo, vhodná je aj pre starších pacientov. Jej prínosom je predlžovanie prežívania, či už ako spomínaná druhá a ďalšia línia liečby alebo udržiavacia terapia pri pokročilom alebo metastatickom pľúcnom karcinóme. V našej krajine je erlotinib dostupný, predpisuje ho pacientovi jeho onkológ a liečbu schvaľuje vyššie pracovisko a zdravotná poisťovňa. Biologická liečba nám ukazuje nové možnosti v liečbe takého závažného ochorenia, akým bezpochyby rakovina pľúc je. Napriek zlej prognóze, z roka na rok, krôčik po krôčiku sa zlepšujú možnosti liečby. Lieky bevacizumab a erlotinib majú svoje presne určené miesto v boji s pľúcnou rakovinou. Predlžujú prežívanie pacientov a zvyšujú kvalitu života. Ide o vysoko selektívne lieky, pre ktoré je terčom rakovinová bunka, zatiaľ čo bunky normálnych tkanív zostanú nepoškodené. MUDr. Milada Veselá onkologické oddelenie FN Ružinov

m e d i c í n a

Rakovina kože a ochrana pred slnečným žiarením

O nebezpečenstve slnečného žiarenia pre nechránenú pokožku sa v posledných rokoch hovorí čoraz častejšie. Aj o tom, že slnečné lúče sú čoraz agresívnejšie. Pravdou je, že kožné nádory sa zo všetkých nádorov vyskytujú najčastejšie. Nádory kože sa delia na melanómové a nemelanómové. Pre prvú skupinu je typické, že ak sa včas neliečia, metastázujú. Patrí k nim malígny melanóm, ktorý vzniká z melanocytov, teda buniek, ktoré produkujú pigment melanín. Nemelanómové nádory sú častejšie, a hoci pomalšie rastú, sú invazívne k okoliu. Patrí k nim bazocelulárny karcinóm (BCC), ktorý vzniká z bazálnych buniek kože a spinocelulárny karcinóm (SCC), vznikajúci z buniek – keratinocytov. K vzniku kožných nádorov môžu viesť tzv. prekancerózy, čo sú kožné zmeny, na ktorých po určitej dobe môže vzniknúť zhubný kožný nádor. K prekancerózam patria solárne keratózy, Bowenova dermatóza (Bowenov karcinóm) a lentigo maligna.

Solárne alebo aktinické keratózy Sú pomerne časté a vznikajú na miestach chronicky vystavovaných slnečnému žiareniu, najčastejšie u ľudí s fototypom I a II. Na ich podklade sa v niektorých prípadoch môže rozvinúť spinocelulárny karcinóm. Vznikajú v dôsledku pôsobenia slnečného žiarenia UVB po 15 až 20-ročnej expozícii. Často ich môžeme vidieť v oblasti čela, nosa, spánkovej oblasti a na chrbte rúk. Na začiatku sa prejavujú ako ohraničené začervenané ložisko so zhrubnutým povrchom, ktoré po poranení ľahko krváca. Počas mesiacov a rokov sa na jeho povrchu tvoria vrstvy šupín. Rohovinová masa môže narásť až do výšky niekoľkých centimetrov a zmeny tak pripomínajú útvar podobný rohu (tzv. cornu cutaneum). V liečbe sa uplatňuje kryoterapia, kyretáž alebo chirurgické odstránenie. V niektorých prípadoch je možné použiť lokálnu liečbu: krém

s obsahom látky 5-fluorouracilu, imiquimodu či fotodynamickú terapiu (PDT), ktorá je dostupná len na niektorých pracoviskách. V každom prípade platí ochrana pred slnkom.

Bowenova dermatóza Najčastejšie sa vyskytuje na trupe a dolných končatinách ľudí stredného a vyššieho veku. Príčinou je slnečné žiarenie a chemikálie ako napríklad arzén. Prejavuje sa ako ohraničené, mierne vyvýšené, pomaly rastúce okrúhle ložisko hnedočervenej farby. Na povrchu sú šupinky alebo chrasty a ložisko môže pripomínať psoriázu alebo ekzém. Ložisko nemá tendenciu k hojeniu a môže svrbieť. Zvyčajne nespôsobuje žiadne ťažkosti a pacient si ho všimne, pretože si oň zachytáva oblečenie. Častejšie

sa vyskytuje u žien, prevažne v oblasti dolných končatín. Po niekoľkých rokoch sa u niektorých ľudí môže na podklade takéhoto ložiska vyvinúť spinocelulárny karcinóm. V liečbe sa uplatňuje kryoterapia alebo chirurgické riešenie. V niektorých prípadoch sa môže aplikovať krém s obsahom 5-fluorouracilu či imiquimodu, na niektorých špecializovaných pracoviskách PDT.

Lentigo maligna Je relatívne častá, pomaly rastúca prekanceróza, vznikajúca taktiež následkom dlhodobej expozície slnečnému žiareniu. Najčastejšie sa rozvinie na tvári mužov okolo 60 rokov, s tendenciou prechodu do malígneho melanómu (lentigo maligna melanom). Prejavuje sa ako nepravidelne pigmentované, nepresne ohraničené hnedé až čierne ložisko, ktoré pomaly rastie do plochy. Po niekoľkých rokoch sa asi u 25 až 30 % ľudí povrch ložiska na určitom mieste vyvýši a stmavne, čo je známkou prechodu do malígneho (zhubného – pozn. red.) štádia. V prípade lentigo maligna sa odporúča chirurgické odstránenie, v niektorých prípadoch kryoterapia či rtg. terapia.

Bazocelulárny karcinóm (bazalióm) Je najčastejšou kožnou rakovinou. Rastie pomaly, nemetastázuje, ale je invazívny k okoliu – to znamená, že ho môže infiltrovať a deštruovať. Môže sa objaviť kdekoľvek na tele, ale najčastejšie sa vyskytuje v miestach slnečnej expozície, teda najmä na hlave, tvári, ušiach, rukách či trupe, predovšetkým u starších pacientov, ktorí boli vystavovaní slnečnému žiareniu počas dlhého obdobia. BCC môže mať niekoľko foriem, pričom jedna z najčastejších je nodulárny BCC, ktorý sa prejavuje ako postupne rastúci lesklý, tuhý, polguľovitý útvar farby kože s roz-

šírenými vlásočnicami na povrchu. Niekedy môže v jeho centre vznikať nebolestivý vred. Iný typ basaliómu je povrchový BCC; môže sa prejaviť ako červené ložisko s olupovaním a okrajmi s perličkovým lemom. Môže pripomínať ekzém či psoriázu. Liečba BCC spočíva v jeho odstránení chirurgicky. Povrchové BCC sa tiež dajú kryalizovať. V niektorých prípadoch sa aplikujú špeciálne krémy s obsahom 5-fluorouracilu a imiqimodu alebo rádioterapia. V niektorých prípadoch sa používa liečba pomocou PDT. Vo väčšine prípadov sa uprednostňuje chirurgické odstránenie, treba brať však do úvahy miesto výskytu BCC, jeho veľkosť, počet BCC a celkový stav pacienta.

Spinocelulárny karcinóm (spinalióm) Najčastejšie sa tvorí v lokalite dlhodobého vystavenia slnečnému žiareniu u starších ľudí. Je menej častý ako BCC. Nádor môže vznikať buď de novo (nanovo – pozn. red.) na nepoškodenej koži alebo na podklade už spomínanej solárnej keratózy či Bowenovej dermatózy. Vyskytuje sa častejšie u ľudí s fototypom I a II. Nádor sa začína utvárať nenápadne, ako vyvýšená hyperkeratóza na koži alebo ako tuhé ložisko s hrboľatým povrchom, v prípade výskytu na dolnej pere ako ragáda (bolestivá trhlinka kože – pozn. red.). V centre ložiska môže dochádzať k rozpadu, a vytvorí sa vred, ktorý rastie pomaly – mesiace až roky. Po dlhej dobe sa stáva deštruktívne rastúcim nádorom a môže dochádzať až k metastázovaniu. Nádor metastázuje najprv do regionálnych uzlín a neskôr do ďalších orgánov. Dôležité je radikálne odstránenie nádoru.

Malígny melanóm Je jedným z najzhubnejších nádorov vôbec. Vyskytuje sa najmä u dospelých, a ženy sú postihnuté dvakrát

častejšie ako muži. Nádor môže vznikať na normálnej nepoškodenej koži, či na podklade vrodených alebo získaných pigmentových znamienok predovšetkým dysplastických, alebo v ložisku už spomínaného lentigo maligna. Podpornými faktormi vzniku je slnečné žiarenie, predovšetkým jeho UV zložka, geneticky podmienené fototypy I a II a rodinný výskyt dysplastických znamienok alebo melanómu. Pre vznik nádoru nie je dôležitá len celková, kumulatívna expozícia slnečnému žiareniu, ale aj intenzívne hoci krátkodobé vystavenie nechránenej kože UV žiareniu, vedúce k spáleniu kože, predovšetkým v detskom veku. V liečbe melanómu je nutné chirurgické odstránenie. Záchyt tohto nebezpečného nádoru v začiatočnej fáze rastu s jeho následným chirurgickým odstránením znamená úplné vyliečenie pacienta.

Dôležitosť prevencie V prevencii kožnej rakoviny je dôležité pravidelné sledovanie znamienok a iných kožných zmien samotným pacientom, ako aj lekárom. Varovnými signálmi v prípade znamienok sú zmena veľkosti, tvaru, farby a povrchu útvaru. Taktiež treba spozornieť v prípade výskytu nehojaceho sa útvaru či jeho krvácania. V každom prípade je potrebné vyhýbať sa nadmernému a intenzívnemu opaľovaniu a spáleniu kože na slnku. Neopaľovať sa medzi 11. a 15. hodinou je tiež všeobecne známe odporúčanie. Pri pobyte na slnku nezabúdať používať vhodné oblečenie vrátane šiltovky či klobúka, kvalitné UV slnečné okuliare a vysoké ochranné faktory v podobe krémov a telových mliek proti UVA a UBV žiareniu, ktoré treba aplikovať pol hodinu pred expozíciou na slnku a aplikáciu ochranného krému zopakovať opäť po 2 až 3 hodinách. MUDr. Andrea Hradiská dermatovenerológ

m e d i c í n a

Reumatické bolesti kĺbov Bolesť je pre ľudské telo varovným signálom. V istom zmysle zároveň predstavuje ochranu pred poškodením tkanív. Ak bolesti postihnú pohybový aparát, predovšetkým kĺby, väzivá, svaly a šľachy, môže ísť o reumu alebo reumatické ťažkosti. Akékoľvek pretrvávajúce bolesti pohybového aparátu si vyžadujú vyšetrenie odborným lekárom. Postihnutie, príznaky a diagnostika Ak má pacient podozrenie na reumatické ochorenie, mal by si všímať také príznaky, ako sú opuchy kĺbov, predovšetkým malých kĺbov rúk. Varovným prejavom môže byť aj typická, dlhšie trvajúca ranná stuhnutosť, horúčka, nechutenstvo, malátnosť a bolestivosť kĺbov aj v pokoji. Základným klinickým prejavom ochorenia je deštrukcia kĺbovej chrupavky a následne aj kosti. Celosvetovo reumatické ťažkosti postihujú asi jedno až dve percentá populácie, pričom medzi ženami a mužmi sú menšie rozdiely. V zrelom veku sa ochorenie prejavuje asi dva až trikrát častejšie v ženskej populácii ako u rovnako starých mužov, v starobe sa tento pomer vyrovná. Chronický zápal sprevádzajúci ochorenie zasahuje najmä kĺby rúk, menej kolenné kĺby, ale aj ramená, členky, lakťové kĺby, krčnú chrbticu a bedrové kĺby. Keďže zápal napáda svaly aj väzivá, postihnuté môžu byť aj srdcovocievna a dýchacia sústava, koža, svalové úpony. Najčastejšie sa ochorenie objavuje v pomerne mladom veku medzi 35. a 55. rokom života. Medzi časté príznaky dobre rozpoznateľné aj laikom patria opuchnuté, bolestivé a teplé kĺby s obmedzenou pohyblivosťou. Reumatoidná artritída, ako sa reuma odborne označuje, je zápalové ochorenie, ktorého príčina nie je dosiaľ úplne objasnená. Predpokladá sa však, že ochorenie má súvislosť s genetickými a autoimunitnými procesmi. Pri nich sa vlastne imunitný systém obracia proti vlast-

ným štruktúram tela, čo vyvoláva zápalové reakcie, ktoré poškodzujú tkanivá. Stanovenie diagnózy môže v niektorých prípadoch byť náročné, najmä v ranných štádiách ochorenia. Diagnózu na základe klinických príznakov by mal stanoviť odborník – reumatológ. Okrem rtg. vyšetrenia sa laboratórne stanovujú aj tzv. reumatoidné faktory z krvi; veľa napovie rozbor kĺbovej tekutiny – pri reumatoidnom zápalovom ochorení sa v nej totiž nachádza nielen viac bielych krviniek, ako je obvyklé, ale na prítomnosť zápalového procesu poukazujú aj niektoré iné špecifické látky, napríklad enzýmy.

Liečba reumatoidnej artritídy Po stanovení diagnózy je najlepšie začať s liečbou čo najskôr. Cieľom terapie je odstrániť príčinu bolesti a prostredníctvom vhodných liekov a fyzioterapie zmierniť nepríjemné príznaky a potlačiť zápalové procesy. K nefarmakologickým metódam okrem fyzioterapie, rehabilitácie a cvičenia patrí zníženie telesnej hmotnosti, najmä v prípade, ak ochorenie nadmerná hmotnosť či obezita zhoršujú. Farmakologickú liečbu môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. Prvá je zameraná na ochranu chrupavky pred jej ďalším odbúravaním spôsobeným zápalom. Používajú sa lieky, ktoré sa odborne volajú chondroprotektíva alebo antiartrotiká (napr. chondroitín sulfát). Výber správneho lieku

patrí do rúk odborníka. Ďalšiu skupinu liekov tvoria nesteroidné antiflogistiká s protizápalovým a analgetickým účinkom. Okrem liekov v tabletkovej forme k overeným preparátom radíme napríklad Flector® EP Gel, čo je dermálny gél a liečivú náplasť FLector® EP Náplasť. V liečbe sa uplatňujú tiež glukokortikoidy znižujúce zápal či imunosupresíva – lieky potláčajúce činnosť abnormálne aktivovaného imunitného systému.

Lokálna liečba, priamo v mieste zápalu Nesteroidné protizápalové lieky, akými sú Flector® EP Gel a Flector® EP Náplasť, sa osvedčili ako lokálne prípravky na liečbu zápalu nielen pri reumatických ochoreniach kĺbov, ale tiež v prípade drobných poranení, pomliaždenín, podvrtnutí alebo opuchov pri vykĺbení či natiahnutí svalov, šliach a väzov. V spomínaných prípravkoch je účinnou látkou diklofenak epolamín – originálna molekula so silnými analgetickými a antireumatickými účinkami. Keďže sa pri aplikácii obchádza tráviaci trakt, nedochádza v tomto smere k nežiaducim vedľajším účinkom. Najmä v letných mesiacoch pacienti ocenia aj to, že nespôsobujú solárne alergie, a preto nie je potrebné úplne sa vyhýbať slnku. Oba prípravky sa aplikujú priamo na boľavé miesto a pacient cíti úľavu od bolesti takmer okamžite. -PR-

m e d i c í n a

Indonal

partner v boji s rakovinou

Väčšina prípadov rakoviny mäkkých tkanív, napríklad vaječníkov alebo prsných žliaz, je spojených s poruchou látkovej premeny ženských pohlavných hormónov estrogénov. Aby k takýmto poruchám nedochádzalo, telo ako obrannú líniu dokáže využiť špeciﬁcké biologicky aktívne substancie – fytochemikálie. Tie chránia bunky pred poškodením vedúcim v niektorých prípadoch až k rakovine. Fytochemikáliou, ktorá mení estrogén na úplne neúčinné produkty, a bunky tak nemajú šancu „premeniť sa“ na rakovinové – je substancia nazývaná indol-3-karbinol. Pre bunky mäkkých tkanív, ako sú ženské prsné žľazy a reprodukčné orgány, je prísun zdravých estrogénov dôležitý. Práve takýmto estrogénom vďačíme za sekundárne pohlavné znaky a cyklické zmeny spojené s ovuláciou a plodnosťou. Ženský pohlavný hormón však nie je iba „dobrý“. Vyskytuje sa v tele aj v podobe takzvaného zlého metabolitu. Kým sú oba v akomsi vzájomnom pomere, je všetko v poriadku. Keď však príde k hormonálnej nerovnováhe alebo vplyvom toxínov z vonkajšieho prostredia môžu v oslabených bunkách vznikať procesy vedúce k tvorbe nezhubných nádorov ako sú myómy a cysty v pohlavných orgánoch. Pri nákaze špecifickým typom vírusov (ľudský papilomavírus HPV), niektoré agresívne kmene môžu zasa spôsobiť vznik predrakovinových štádií, čo môže viesť k rakovine kŕčka maternice. Našťastie, príroda sama má svoje obranné riešenia. Preukázalo sa, že dostatočná konzumácia ovocia a zeleniny hrá významnú úlohu v prevencii aj takých ochorení, ako je rakovina. Vedci vkladajú veľké nádeje do medicínskych výskumov, vďaka ktorým sa objavujú stále nové a nové dôkazy, že fytochemikálie obsiahnuté predovšetkým v rastlinnej strave vedia zabrániť mnohým ochoreniam vrátane rakovinových.

Indol proti rakovine Pokiaľ ide o nákazu vírusmi – niektoré HPV vírusy môžu spôsobovať len jednoduché nezhubné abnormality alebo viac či menej obťažujúce bradavice. To, či vírus zmení normálnu bunku na rakovinovú, závisí od množstva faktorov. Napríklad aj od už spomínaného hormonálneho metabolizmu. Práve indol-3-karbinol dokáže kontrolovať a optimalizovať stav hormonálnych hladín. Napomáha premenu estrogénu a jeho predchodcov (prekurzorov) na neškodné metabolity, aby estrogén nemal šancu zmeniť sa na rakovinu vyvolávajúce látky. Okrem toho a nezanedbateľnej antioxidačnej aktivite, indonal-3-karbinol vo zvýšenej miere zabraňuje rozmnožovaniu rizikového HPV vírusu. Zasahuje totiž do bunkového delenia a má inhibičný (potláčajúci) účinok na rast rakovinových buniek. V chorých bunkách dokáže provokovať ich vlastnú deštrukciu, takže nádorové bunky začnú podliehať naprogramovanej smrti – apoptóze. Ovplyvnením metabolizmu estrogénov potláča rakovinové pôsobenie HPV vírusu, čím vlastne prispieva k prevencii ochorenia. Likvidáciou vzniknutých nádorových buniek pôsobí ako podporný prostriedok v liečbe rozvíjajúceho sa ochorenia.

Prírodné zdroje Ovocie a zelenina chránia pred celým radom rakovinových ochorení postihujúcich pažerák, žalúdok, pankreas, pľúca i prostatu a pre vysoký obsah vlákniny aj pred rakovinou hrubého čreva. To je dávno známa vec. V posledných rokoch celý rad klinických štúdií preukázal, že správne zloženie stravy a dostatok ovocia a zeleniny na jedálnom lístku sú významným faktorom v predchádzaní vzniku nielen civilizačných a kardiovaskulárnych chorôb, ale v nemalej miere aj rakovinových. Ako sme spomínali, látka, ktorá je za tento účinok zodpovedná, je práve indol-3-karbinol. Táto fytochemikália s viacerými prospešnými účinkami na ľudské zdravie sa v relatívne veľkom množstve nachádza v hlúbovitej zelenine, ako sú kapusta, karfiol, brokolica, kaleráb či kel. Tie sú okrem vitamínov a minerálov zdrojom ďalších dôležitých antioxidantov, napríklad brokolica konkrétne fenolov. Okrem fenolov obsahuje brokolica podobne ako ostané druhy hlúbovitej zeleniny tiež sulforafány. Tie sa podieľajú na detoxikácii a odstraňovaní zvyškov látkovej výmeny a teda posilňujú antioxidačnú obrannú „líniu“ buniek. Pokiaľ ide o tepelné spracovanie, dobrou správou je, že fytochemikálie si uchovávajú svoje zdraviu prospešné vlastnosti bez ohľadu na spôsob spracovania. Nezáleží teda priveľmi na tom, či napríklad brokolicu jeme surovú, varenú, mrazenú. Varením sa však asi o polovicu zmenšuje obsah vitamínu C, je preto lepšie pripravovať zeleninu v pare alebo ju len krátko blanšírovať (ponoriť do vriacej vody asi na minútu). Konzumácia stravy bohatej na indol-3-karbinol alebo zvýšený príjem tejto prospešnej fytochemikálie vo výživovom doplnku INDONAL pomáhajú organizmu účinne predchádzať i úspešne sa konfrontovať s niektorými druhmi nádorových ochorení. -pr-

65 65

m e d i c í n a

Meniaca sa tvár

pneumokoka

Pneumokoky sú najčastejšou príčinou závažných bakteriálnych infekcií. Ich liečba sa nezaobíde bez antibiotík. Najúčinnejšou ochranou naďalej ostáva očkovanie. Pneumokoky osídľujú oblasť nosohltanu mnohých ľudí bez toho, aby bezprostredne spôsobili ochorenie. Prenášajú sa kvapôčkovou infekciou (kašľom, kýchnutím) a patria k najčastejším bakteriálnym pôvodcom závažných ochorení, akými sú zápal mozgových blán, otrava krvi, zápal pľúc a zápal stredného ucha.

Nosičstvo pneumokokov Je typické najmä detských kolektívoch (napríklad v škôlke). Mať pneumokoka však automaticky neznamená byť chorý, preto nie je vždy potrebná liečba. Dĺžka trvania nosičstva býva od niekoľko dní až po niekoľko mesiacov.

Pneumokok a jeho sérotypy V súčasnosti je popísaných 91 pneumokokových sérotypov (kmeňov), avšak asi len 30 z nich spôsobuje podstatnú časť infekcií. Niektoré sérotypy spôsobujú vážne infekcie, iné len mierne ochorenia. Pre deti

sú typické sérotypy 6, 14, 19 a 23. Sérotypy 3, 6A a 19F najčastejšie spôsobujú infekcie u starších osôb s pridruženými ochoreniami (pre tieto prípady je typická relatívne vysoká úmrtnosť).

Liečba Pneumokokové infekcie sa liečia antibiotikami. Problémom liečby však je, že zvyšuje rezistenciu pneumokokov na antibiotiká a stáva sa tak postupne neúčinnou. Antibiotiká zároveň vytvárajú tzv. selekčný tlak, ktorý „tlačí do popredia“ tie sérotypy pneumokoka, na ktoré podané antibiotiká neúčinkujú, a zvyšujú tak výskyt iných kmeňov baktérií.

Prevencia Najúčinnejšou ochranou proti pneumokokom je očkovanie. Použitie 7-valentnej konjugovanej vakcíny výrazne znížilo výskyt závažných infekcií, ale aj celkový počet zápalov pľúc a stredného ucha malých detí. Obmedzením cirkulácie inva-

zívnych sérotypov pneumokokov sa zároveň znížil výskyt pneumokokových infekcií dospelých a starších ľudí. Na Slovensku sa touto vakcínou bezplatne očkujú všetci novorodenci. Pre deti staršie ako 5 rokov a dospelých je určená 23-valentná polysacharidová vakcína, ktorú takisto hradí poisťovňa. Zavedenie očkovania proti pneumokokom podstatne znížilo výskyt najčastejších kmeňov. Do istej miery však stúpol výskyt niektorých sérotypov, ktoré doteraz dostupné vakcíny nepokrývali. Európska komisia však v decembri 2009 udelila súhlas na predaj novej 13-valentnej vakcíny, ktorá chráni proti trinástim kmeňom pneumokoka vrátane najrezistentnejších kmeňov 6A a 19A. Nová vakcína je na Slovensku dostupná od 1. júla a nahrádza doteraz používanú 7-valentnú. Vďaka preočkovaniu 13- valentnou vakcínou môžu dodatočnú ochranu voči 6 ďalším sérotypom pneumokoka získať aj deti, ktoré už boli kompletne zaočkované 7-valentným Prevenarom. MUDr. Pavol Šimurka Pediatrická klinika FN Trenčín

64 6 4

Cez prázdniny u starých rodičov Nie je to tak dávno, čo sme všetci žili v čierno-bielej (či skôr červenej) uniformovanej spoločnosti, pre ktorú typickým bolo okrem iného aj dodržiavanie štandardných postupov spojených s rodinným životom. Doba sa zmenila. A jediné, čo je v tejto i minulej rovnaké, je dĺžka školských prázdnin. Mesiace júl a august tak slovenskí rodičia spájajú s rovnakými otázkami, na aké hľadala odpoveď generácia rodičov pred nimi: kedy, kde, ako, s kým... budú tráviť ich deti prázdniny (najkrajšie obdobie svojho „školského“ života).

Ideálna dovolenka Ideálnou stále ostáva spoločná rodinná dovolenka. Hneď druhá možnosť v poradí je zveriť deti do opatery starým rodičom (samozrejme po vzájomnej dohode). Svoje dieťa zveríte niekomu, komu môžete absolútne dôverovať. Sú to tí istí ľudia, ktorí viedli po cestách života vás. Ovplyvňovali váš hodnotový rebríček, pomohli, keď bolo treba. Takýto prístup určite zvolia aj k vlastným vnúčatám.

Pridaná hodnota Vzťah medzi deťmi a starými rodičmi neurčujú pravidlá účtovníctva. Starí rodičia vždy dajú deťom niečo navyše. Pridanú hodnotu, ktorá sa nedá vyjadriť percentami ani peniazmi. A práve ona je tou pravou v každom období. Aj dnes. Je zložená z niektorých elementov, kto-

ré by som chcel pripomenúť vám, rodičom. Pre „zdravé“ postoje detí a s ohľadom na vývoj demografickej krivky je mimoriadne aktuálne naučiť sa akceptovať a vážiť si staršiu generáciu. A deti sa, hoci v známom prostredí, budú musieť viac či menej prispôsobovať pravidlám niekoho iného. A to je ďalšia skúsenosť, ktorá im z domu môže chýbať. Pre reálny život je nenahraditeľná. Deduško, nech ma mal ako prvého vnuka mimoriadne rád, nikdy nezmenil čas nedeľného obeda...

Tolerancia a zmysel pre povinnosť Predpokladám, že ani najväčší idealista nečaká zhodu všetkých postojov oboch nielen vekovo rozdielnych generácií vyrastajúcich v rôznych spoločenských podmienkach. Ich vzájomnej akceptácii bez vzniku konfliktu sa hovorí tolerancia. Je nanajvýš žiaduce sa jej naučiť. Kde inde ako u starých rodičov... I v živote vašich rodičov existuje niečo, čo musia. Bez ohľadu na to, či sa v ich prítomnosti nachádzajú alebo nenachádzajú vnúčatá. Je len dobre, ak budú vaše deti konfrontované so zmyslom pre povinnosť.

Vy vaše deti poznáte najlepšie. Starí rodičia už menej. Jedinou cestou, akou dosiahnu vaše deti splnenie požadovaného, je komunikácia bez predsudkov. Tvárou v tvár, otvorená, v okamihu konfrontovaná s požiadavkami druhej strany a dosiahnutými výsledkami. Práve to je komunikácia, ktorá dnešnej mladej generácii chýba. Rozhodnutie o tom, ako budú vaše deti budú tráviť prázdniny, je predovšetkým na vás. Snáď si spomeniete na svoje zážitky a chvíle strávené so starými rodičmi. Na babkine rozprávky, dedkove zážitky s vojny, spoločné chvíle strávené na hospodárskom dvore, pri žolíkoch, nedeľnú svätú omšu alebo spoločnú prípravu obeda. To podstatné, čo vo vás po prežitom navždy ostane, som ozrejmil. Možno inak, ako ste to doteraz vnímali. Dúfam, že sa s mojimi prioritami stotožníte. Zvážte hore uvedené a rozhodnite sa správne. Pripravte svoje deti na skutočný život. Investícia je dlhodobá, jej návratnosť garantovaná. Ibaže sa nedá vyjadriť peniazmi. „Iba“ tým, čo je skutočné, pravé a platné vždy. Ing. Igor Krucovčin www.mudrasova.sk

m e d i c í n a

Letné hnačky, nevoľnosti, zvracanie Ochorenia tráviaceho traktu sprevádzané hnačkou, nevoľnosťou a zvracaním sa samozrejme vyskytujú nielen v lete. Ich príčiny sú rôznorodé. V tomto článku sa budeme viac venovať sezónnym ochoreniam. Ako akútnu hnačku definujeme stolicu, ktorá trvá 2 až 7 dní, vyskytuje sa viac ako 4-krát denne, má väčší objem ako zvyčajne a má aj zmenenú, v tomto prípade riedku konzistenciu. Zvracanie je obranný reflex organizmu, pri ktorom sa obsah hornej časti tráviaceho traktu po jeho podráždení z pažeráka, žalúdka a dvanástnika dostane z organizmu cez ústnu dutinu von pôsobením opačnej peristaltiky. Nevoľnosť, čiže nauzea, je subjektívny pocit nutkania na vracanie, ktoré ale nemusí byť nutne nasledované zvracaním.

Nepríjemné hnačky Chronické, mesiace až roky trvajúce hnačky bývajú spôsobené metabo-

64 6 4

lickými poruchami, vrodenou alebo získanou malabsorpciou, alergiou na potraviny, neinfekčnými zápalovými procesmi v čreve a ďalšími. Akútne hnačky bývajú zväčša infekčné, spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi a parazitmi. Pri postihnutí tenkého čreva býva začiatok ochorenia prudký, náhly, stolice sú objemné, časté, vodnaté, bez prímesi krvi a hlienu, často sprevádzané vracaním a horúčkou. Pri hnačkách, kedy príčina tkvie v hrubom čreve, je častejšia prímes krvi a hlienov v stolici a objem hnačiek je menší, konzistencia viskóznejšia, ako sprievodný jav bývajú prítomné tenezmy – bolestivé kŕče v bruchu. Ak ako dôvod nauzey a zvracania vylúčime náhle brušné príhody, vrodené vývojové chyby tráviacej trubi-

ce, metabolické ochorenia, predávkovanie liekmi, drogami, vracanie v tehotenstve, ochorenia iného ako tráviaceho traktu – napríklad obličky, srdce, psychogénne zvracanie, neurologické príčiny (migrény, kinetózy), dostaneme sa k infekčným gastroenteritídam, teda zápalu sliznice žalúdka, tenkého a hrubého čreva, ktoré sú v letnej sezóne častejšie z viacerých dôvodov. Sú to pobyty v exotickom zahraničí, nedostatočná hygiena, najmä vo väčších kolektívoch, nevhodné uchovávanie potravín a ich konzumácia, pitie hygienicky nevhodnej vody.

Vírusy aj baktérie Ako etiologický činiteľ sú prítomné najčastejšie vírusy – rotavírusy, ade-

novírusy, vírusy typu norwalk a iné enterovírusy, ale aj vírusy hepatitídy A, ktoré sú vysoko nákazlivé. Z baktérií ide predovšetkým o salmonely, shigely, yersinie, clostridie, stafylokoky, enteroinvazívne a enterotoxické E-coli, vibriá, campylobakter, ďalej parazity a prvoky. Keďže však tieto infekčné agensy spôsobujú akútne hnačkovité ochorenia, ich nález v biologickom materiáli sa potvrdí často až po odznení klinických príznakov. Niektoré ochorenia vyžadujú okrem diétnych opatrení aj medikamentóznu liečbu, črevné dezinfekciá, črevné absorbenciá, lieky proti bolesti, horúčke, kŕčom a vracaniu, v niektorých prípadoch aj antibiotiká, to však určí ošetrujúci lekár.

Ak je strata tekutín, a tým pádom aj solí výraznejšia, je rozumné používať rehydratačný roztok, ktorý je k dispozícii v lekárňach, ale možno ho pripraviť aj doma: do 1 litra prevarenej vody pridáme 20 g glukózy, 3,5 g NaCl, 1,5 g KCl, 2,5 g sódy bikarbóny. Ak sa stav nezlepšuje a dehydratácia sa zvýrazňuje, je indikovaná hospitalizácia a intravenózna liečba. Tento stav je typický tým, že pacient začne byť neprimerane apatický alebo naopak agitovaný, zmätený, má suchý jazyk, koža býva bledá až sivá, končatiny môžu byť studené, akcia srdca je rýchla, pacient rýchlo a plytko dýcha, prestáva moči, jeho krvný tlak je nízky.

ľov je žiaduce, aby sa probiotikum začalo užívať 14 dní pred cestou, prípadne aj dva až tri týždne po návrate. Okrem probiotík je užitočné aj užívanie črevných absorbencií, ktoré všetci poznáme pod názvom čierne uhlie. Ide o povrchovo aktívne látky, ktoré na seba v čreve viažu rôzne škodliviny a toxíny, takže im znemožnia poškodenie sliznice a prienik do organizmu. Pri horúčke je indikované podávanie antipyretík v obvyklej dávke, najvhodnejší je paracetamol – pri prevládajúcom zvracaní vo forme rektálnych čapíkov, pri hnačkách vo forme sirupu alebo tabletiek. Ďalšiu vhodnú liečbu odporučí a predpíše lekár.

Šetriaca diéta

Strata tekutín

V rámci diétnych opatrení je nutné vysadiť všetky ťažké, mastné, mliečne a dráždivé jedlá. Zo začiatku možno jesť len sucháre alebo suchšie biele pečivo, ryžu a zemiaky varené so soľou bez oleja, varenú mrkvu. Neskôr možno pridať aj vývar z hydiny, postupne aj biele mäso, jablkový kompót; na normálnu stravu prechádzame len postupne. Ako podporu na zachovanie zdravej, normálnej črevnej flóry možno pacientom podávať aj probiotiká, lekárnik poradí, ktoré sú pre vás pri danom stave optimálne. V prípade predchádzania hnačky cestovate-

Ako predchádzať infekčným gastroenteritídam?

Pri domácej liečbe akútnych gastroenteritíd (akútny zápal sliznice žalúdka a čriev – pozn. red.) je najdôležitejšia diéta a hydratácia pacienta. K rýchlej a závažnej dehydratácii majú sklon najmä malé deti, starší ľudia a ľudia trpiaci iným závažným základným ochorením. Preto dostatočný prívod tekutín – po malých množstvách a s prestávkami medzi jednotlivými porciami tekutiny je základnou zásadou. Vhodný je čierny čaj alebo minerálky podávaný doslova po lyžičkách.

V prvom rade dodržiavaním zásad hygieny, piť len hygienicky vyhovujúcu vodu, ovocie dôkladne umyté v pitnej vode, konzumovať dostatočne tepelne upravené potraviny, ktoré neboli dlhšiu dobu vystavené teplu okolitého prostredia bez uschovania v chladničke, vyvarovať sa potravinám s obsahom vajec a mlieka, o ktorých pôvode a spôsobe prípravy veľa nevieme. Umývať si ruky je samozrejmosťou, ak nie je k dispozícii voda, existujú aspoň jednorazové utierky napustené dezinfekčným roztokom, alebo samotné dezinfekčné roztoky na ruky, ktoré môžeme mať pri sebe v malých fľaštičkách, sú bežne dostupné v lekárňach a drogériách. Rovnako nie je vhodné jesť a piť po druhých ľuďoch, ani po príbuzných. V rámci prevencie je možné aj očkovanie proti niektorým ochoreniam – napríklad proti cholere pri dovolenkách v zahraničí. K dispozícii je aj vakcína proti rotavírusovým infekciám, ktoré sú časté a nebezpečné najmä pre malé deti. Prajeme vám pekné a ničím nerušené leto. MUDr. Marcela Takácsová praktický lekár, PC OÚSA

o s t e o p o r ó z a

Diagnostika včasné odhaľovanie

osteoporózy

Diagnostika osteoporózy zahŕňa klinické príznaky, vyhodnotenia zobrazovacích metód – najčastejšie denzitometrie a laboratórnych ukazovateľov aktivity procesu. Pacienti s osteoporózou, tichým zlodejom kostí, sú zvyčajne do doby, kým nepríde k zlomenine, bez výraznejších ťažkostí. Diagnostický proces sa začína klinickým vyšetrením pacienta, hodnotením jeho ťažkostí a možných subjektívnych a objektívnych príznakov ochorenia. Osteoporóza sa najčastejšie prejavuje bolesťami chrbta, znížením telesnej výšky, zhrbením v oblasti hrudnej časti chrbtice a zlomeninami. Približne k 80 percent týchto zlomenín dochádza doma. Typické je, že k zlomeninám môže dôjsť aj pri neúmerne malom úraze. Napríklad zlomeniny stehnovej kosti môžu nastať pri obyčajnom zohnutí, zlomeniny chrbtice pri sadaní, dvíhaní ťažšieho predmetu, ale i pri prudkom zakašľaní.

Denzitometria

Nasledujúce rizikové faktory osteoporózy sú dôvodom konzultácie u lekára a k overeniu stavu kostí.

•

výskyt osteoporózy u rodičov,

•

fajčenie,

•

nástup menopauzy – zánik menštruácie pred 45. rokom,

•

alkoholizmus,

•

nízka telesná hmotnosť,

•

telesná nečinnosť, málo aktívny spôsob života,

•

liečba steroidnými hormónmi prednison (častá pri liečbe reumatoidnej artritídy, astmy a hormónmi štítnej žľazy,)

•

nedostatočný príjem vápnika v strave alebo jeho nedostatok v detstve,

•

chronické ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, žliaz s vnútornou sekréciou a iné.

Najčastejšou metódou, ako diagnostikovať, zistiť včasné štádium osteoporózy a ako stanoviť riziko zlomenín, je kostná denzitometria. Včasná diagnostika je významná vzhľadom na to, že osteoporóza sa môže rozvíjať úplne bezpríznakovo po celé desaťročia, až kým nepríde k zlomenine. Denzitometria stanoví množstvo kostnej hmoty (denzitu kostí). Vyšetrenie ukáže, či je na udržanie kostnej hmoty nutné užívať lieky, aby nedochádzalo k ďalším stratám kostnej hmoty, taktiež aby sa znížilo riziko zlomenín. Denzitometria (DEXA – vyšetrenie ukazuje obrázok) je testom špecializovaného typu, ktorý je presný, nebolestivý a nezáťažový pre pacienta. DEXA umožňuje zmeranie kostnej hmoty v ktoromkoľvek úseku kostry (obyčajne v oblasti bedrovej chrbtice, stehnovej kosti, dolnej časti predlaktia, čo sú miesta typických

Ďalšie vyšetrovacie metódy osteoporotických zlomenín) počas necelej polhodiny, pri minimálnej radiačnej záťaži (pod 5 mrem). Táto radiačná záťaž zodpovedá zhruba letu lietadlom a môžeme ju považovať za takmer zanedbateľnú. K denzitometrickému vyšetreniu nie je potrebná špeciálna príprava pacienta. Meraním sa stanoví množstvo kostného minerálu a toto stanovené množstvo sa porovná s hodnotami mladých zdravých žien. Rozdiel medzi týmito hodnotami sa vyjadruje v tzv. T-skóre, ktoré nás informuje o koľko je hodnota vyšetrovanej osoby nižšia. Z-skóre porovnáva hodnotu pacienta s hodnotami rovnako starých zdravých osôb. Porovnanie sa vyjadruje v smerodajných odchýlkach od priemeru. Osteopénia predstavuje úbytok kostnej hmoty o 1 až 2,5 smerodajnej odchýlky (-1 až -2,5). Ak úbytok kostnej hmoty je pod hodnotou 2,5, ide už o osteoporózu (menej ako -2,5). S klesajúcimi hodnotami denzitometrických parametrov stúpa riziko osteoporotických zlomenín. Naopak, pri správnej liečbe je aj malý nárast kostnej hmoty zistený kontrolným denzitometrickým vyšetrením prejavom zlepšenia pevnosti kostí a dochádza k zníženiu rizika osteoporotických zlomenín.

Denzitometria dokáže odhaliť aj včasné štádiá rednutia kostí a pri kontrolných vyšetreniach spolu s ďalšími metodikami informovať o úspešnosti komplexnej liečby.

Pri obyčajnom röntgenovom vyšetrení nie je možné osteoporózu zistiť, pokiaľ nedôjde k úbytku kostnej hmoty najmenej o 20 až 30 percent. Pre včasné odhalenie osteoporózy nemá táto metodika význam, má však prínos pri diagnostike zlomenín stavcov a vylúčení sekundárnych príčin osteoporózy, napríklad pri nádoroch. Ultrazvukové vyšetrenie, používané hlavne v počiatočnej diagnostike meria hustotu kostného minerálu v oblasti päty, nie je možné merať všetky miesta typických zlomenín na základe osteoporózy. Kvantitatívna počítačová tomografia (QCT) umožňuje merať hmotu bedrových stavcov chrbtice, má však radiačnú záťaž 200 až 500 mrem. Ide o úzko špecializované vyšetrenie určené len pre stavy vyžadujúce posúdenie kvality kosti a na podrobnú diferenciálnu diagnostiku iných kostných ochorení. Kvalitu kostí vieme posúdiť aj nepriamo (informácie z rodinnej a osobnej anamnézy, hodnoty denzitometrického vyšetrenia a vyšetrenia kostných markerov určujúcich pevnosť kostí), a tým aj riziko osteoporotických zlomenín. Na posúdenie aktivity procesu je nutné stanoviť biochemické parametre (tzv. kostné markery) jednak z krvi, jednak zo vzorky moču. Informujú nás o novotvorbe kostí (osteokalcín, alkalická fosfatáza, konce reťazcov kolagénu typu I.) alebo o odbúravaní kostí (kyslá fosfatáza, deoxypyridinolín, časti kolagénových reťazcov - CTX). Posúdením jednotlivých faktorov môžeme už vo včasnom štádiu odhaliť dobu, keď je nutné začať s prevenciou osteoporózy (dokonca i pred prejavmi zmien na kostiach). Pacientkam s prejavmi tzv. zvýšeného kostného obratu zahajujeme už v úvode intenzívnejšiu terapiu, pretože budú rýchlejšie strácať kostnú hmotu. Hladinami kostných markerov posudzujeme i efekt liečby. Biochemické vyšet-

renia (vyšetrenia krvi a moču) tiež umožňujú posúdenie prípadných iných príčin osteoporózy (hormón prištítnych teliesok - PTH, hormóny štítnej žľazy, nadobličiek). Je samozrejmosťou, že pred zahájením i počas liečby osteoporózy je nevyhnutné sledovať hladiny vápnika v krvi a jeho vylučovanie močom. V niektorých špecifických situáciách, aj po vykonaní vyššie uvedených vyšetrení, je nutné prikročiť k invazívnej diagnostike – kostnej biopsii (odobratie kostného materiálu s následným histologickým vyšetrením). Z uvedeného jasne vyplýva, že diagnostické metódy sa musia používať a posudzovať komplexne. Nie je možné z výskytu jedného ukazovateľa určiť celkovú diagnostiku. Je veľmi dôležité pred stanovením správneho liečebného programu najskôr vylúčiť možnosť sekundárnej osteoporózy, a až potom stav hodnotiť ako primárnu osteoporózu a začať s komplexnou terapiou. Preto sú na Slovensku zriadené špecializované osteologické ambulancie so zameraním na osteoporózu a iné metabolické ochorenia kostí (na osteologické vyšetrenie môže pacienta odoslať každý lekár). Ich cieľom je komplexná diagnostika a liečba. Osteologická ambulancia (pracoviská v Hlohovci, Trnave-Prednádraží a Galante) umožňuje denzitometrické vyšetrenie, biochemické vyšetrenie kostných markerov a ďalšie vyšetrenia v rámci diferenciálnej diagnostiky. Po stanovení diagnózy osteológ určí komplexný liečebný plán, naplánuje intervaly kontrol biochemických parametrov a kontrolných denzitometrických vyšetrení. Podrobnejšie informácie o osteoporóze sa dočítate v knihe s CD s nahratými cvičebnými zostavami autorky Eleny Ďurišovej „Ženské bolesti chrbtice – sterilita, inkontinencia, osteoporóza“. prim. MUDr. Elena Ďurišová Reumatologicko-rehabilitačné centrum Hlohovec www.rrc.sk

m e d i c í n a

Intímna

hygiena

v lete

Pokožka intímnych partií plní úlohu ochrannej bariéry. Nielenže má špecifickú fyziologickú štruktúru, ale i zvláštne biochemické zloženie, ktoré citlivé ženské miesta chráni pred bakteriálnymi či kvasinkovými infekciami. Pošva je normálne osídlená kolóniami rôznych baktérií a malým množstvom kvasiniek. Rovnováhu medzi jednotlivými kmeňmi zabezpečujú predovšetkým loktobacily. Ak sa rovnováha z rôznych dôvodov naruší a kolónie „dobrých“ baktérií začnú ubúdať a patogénne organizmy sa, naopak, množia, dochádza k infekcii a následnému zápalu. Svrbenie, pálenie či patogénny výtok nenechajú na seba dlho čakať. V 70 až 90 % prípadov môže za takýto stav kvasinková infekcia spôsobená candidou albicans.

Vaginálna mykóza a leto Normálne kyslejšie prostredie vagíny s pH 4,5 (pH kože je cca 5) má ženu chrániť pred rozvojom infekcie spôsobenej kvasinkami. Za jej prepuknutím môžu byť viaceré rizikové faktory. Napríklad cukrovka, narušenie celkovej aj lokálnej imunity,

Tri štvrtiny na vaginálne mykózy náchylných žien postihne takýto nepríjemný problém v lete. Jednoducho, obranné mechanizmy nedokážu účinne zabojovať a poraziť neželaného obyvateľa ženských intímnych partií. Infekcia kvasinkami však úzko súvisí s dodržiavaním intímnej hygieny. Hoci je to niečo, čo môžeme považovať za bežnú súčasť života každej ženy, je dobré vedieť, že citlivé miesta vyžadujú špeciálne kozmetické prostriedky. Iba tak majú predpoklad byť nielen čisté a svieže, ale aj zdravé. liečba antibiotikami. Svoje „urobí“ aj stres a prechladnutie, vysoká hladina estrogénu v tehotenstve alebo počas hormonálnej terapie. Predpoklad, že najmä v lete môže infekcia súvisieť s prázdninovým sexuálnym dobrodružstvom, nie je vždy celkom správny. Aj keď v prípade vaginálnej mykózy ide o sexuálne prenosné ochorenie (infekcia sa dá preniesť aj pri sexuálnom styku s mužom, ktorý má predkožku a žaluď postihnutý mykózou), príčiny prepuknutia ochorenia sú často oveľa prozaickejšie. Z jednoduchého dôvodu: aj stav slizníc ovplyvňujú vysoké letné teploty. Keď k tomu pridáme

všeobecne známy fakt, že plesniam a kvasinkám sa dobre darí v teple a vlhku, jedna z možných príčin je hneď na svete. Riziko infekcie v letnom období stúpa tiež pri kúpaní. Ženy s precitlivenými sliznicami sa sťažujú na chemicky upravenú vodu v bazénoch a mikroorganizmy v prírodných nádržiach. Podľa gynekológov však oveľa viac škody v súvislosti s vaginálnymi infekciami narobia mokré plavky. Tie môžu spôsobiť podchladenie malej panvy, čo naruší prirodzený imunitný systém v pošve a dôjde k narušeniu spomínanej bakteriálnej rovnováhy.

Vždy a všade so sebou Pravdou je, že k narušeniu normálneho zdravého prostredia niekedy prispejeme aj my ženy samé. Ak platí, že všetkého veľa škodí, v prípade hygieny intímnych miest to platí niekoľkonásobne. Na trhu je celý rad špeciálnych kozmetických výrobkov určených na intímnu hygienu, ktoré spĺňajú všetky zásady hygieny intímnych miest. Moderné prostriedky majú zvyčajne hodnotu pH okolo 5, čo pomáha obnovovať a udržiavať normálne fyziologické vaginálne prostredie slúžiace ako prirodzená bariéra voči infekciám. Obsahujú často kyselinu mliečnu, ktorá podporuje udržanie zdravej bakteriálnej mikroflóry. Ženy so sklonom k mykózam by mali v intímnej hygiene vylúčiť všetky parfumované mydlá, ale napríklad aj „sviežo“ ale chemicky voňajúce vložky. Gynekológovia napríklad odporúčajú, nezabúdať na osvedčený prípravok intímnej hygieny ani pri cestovaní. Okrem mini balenia dobrú službu pri cestách za letnými zážitkami, alebo na dovolenke v prírode či pri mori, urobia a produkty z radu CHILLY intima, diskrétne balené obrúsky do kabelky, napustené účinnými zložkami, ktoré pomáhajú predchádzať množeniu patogénov. Najmodernejšie prípravky poslednej generácie sú určené na každodennú hygienu. Ich nespornou výhodou je, že na jednej strane pôsobia ako prevencia, na druhej chránia a upokojujú intímne partie nielen počas období „zvýšenej citlivosti“, akými sú tehotenstvo, šestonedelie, menštruácia či menopauza, ale po ruke ich môžeme mať tiež v lete a na cestách. -PR-

m e d i c í n a

Ochrana zraku

v lete Oko je orgán prispôsobený na prijímanie svetelného podráždenia. Podnetom na vznik vizuálneho vnemu je elektromagnetické vlnenie v rozsahu viditeľného svetla (približne od 400 do 800 nm), pričom dochádza k prechodu svetla, ale aj iného elektromagnetického vlnenia jednotlivými optickými médiami, ktoré sú schopné prechádzajúce lúče lámať a čiastočne aj zachytávať. Tieto štruktúry spolu s niektorými látkami sietnice vytvárajú akési biologické slnečné okuliare. Podľa aktuálnych pozorovaní nedochádza k poškodeniu oka len vlnením v oblasti ultrafialového či infračerveného žiarenia, ale aj istým spektrom žiarivej energie viditeľného svetla (modré svetlo). Ultrafialové žiarenie delíme do 3 pásiem: • UV A (315-380 nm) – relatívne najmenej škodlivé (hoc nie priamo, ale predsa spôsobuje poškodenie DNA), • UV B (280-315 nm) – v súčasnosti stúpajúci trend množstva dopadu na zemský povrch (spôsobuje priame poškodenie DNA a následné vysoké riziko vzniku rakoviny kože), • UV C (200-280 nm) žiarenia sú pre živý organizmus veľmi nebezpečné; čiastočne ich absorbuje ozónová vrstva atmosféry.

Biologické hodiny Vnímanie svetelných signálov je mimoriadne dôležité nielen pre videnie samotné, ale je nevyhnutné aj pre primeraný tzv. cirkadiánny rytmus, čo sú vlastne 24 hodinové biologické hodiny regulované vnímaním striedania svetla a tmy. Nesmieme preto zabúdať na adekvátnu ochranu očí už od útleho detstva, aby sme predchádzali vzniku možných zrak poškodzujúcich následkov, medzi ktoré patrí predo-

64 6 4

všetkým degenerácia sietnice, najmä v oblasti makuly - žltej škvrny, ktorá je miestom najostrejšieho videnia (nachádza sa na sietnici v centre a zaberá približne 1,5 mm), ale aj poškodenie šošovky prípadne rohovky, v najzávažnejších prípadoch až vznik malígneho melanómu. O aktívnom blokovaní prieniku rôznych vlnových dĺžok sa vedú aktívne odborné diskusie. Mnohí autori sú totiž zástancami radikálneho obmedzenia dopadu už modrého spektra viditeľného svetla (400-500 nm) na sietnicu, niektorí naopak poukazujú na jeho nevyhnutnosť v mnohých biologických procesoch organizmu. Obe skupiny sa však jednoznačne zhodujú na škodlivosti prieniku UV žiarenia do oka. Najmä pre ľudí s málopigmnetovanými (modrými) očami, ktorých prirodzená ochrana pred UV-žiarením je podstatne nižšia, ako majú dostatočne pigmentované oči (hnedé či čierne). Navyše, pri priamej expozícii očí UV-žiareniu dochádza k poškodeniu epitelu rohovky, čo býva spojené s mimoriadnou bolestivosťou oka a sprevádzané pocitom „náhleho oslepnutia“ a postupom času môže dôjsť k poškodeniu šošovky a sietnice. Preto je nevyhnutné oko pred priamym dopadom UV-žiarenia chrániť.

Aké okuliare sú najvhodnejšie? Nie vždy platí pravidlo, čo je drahé, to je dobré, ale existuje predpoklad, že pri vyššej cene je v tomto prípade UV protekcia okuliarových skiel istejšia a trvácnejšia, že ochranná vrstva sa nezotrie s prvým „vyčistením“, ako sa to často stáva pri lacnejších okuliaroch.

Čo si všímať pri výbere dobrých slnečných okuliarov? • výšku UV-Ochrany (UV 400), o ktorej nás informuje hodnota ochranného faktora EPF (Eye Protection Factor) • tvar rámika, optimálne dostatočne veľký s vyhovujúcou šírkou zorného poľa, prípadne so stranovou ochranou, • tónovanie skiel; je dobré vedieť, že tónovanie skiel, farba, ani polarizácia nemajú vplyv na kvalitu UV-ochrany, naopak tmavé sklá bez UV-ochrany sú ešte nebezpečnejšie tým, že spôsobia rozšírenie zreničky, cez ktorú je prienik žiarenia ešte vyšší • najefektívnejšiu ochranu pred modrým svetlom predstavuje okuliarové sklo v žlto-oranžovom odtieni • praktickým doplnkom pre deti je stabilizačná nastaviteľná šnúrková ﬁxácia, garantujúca správne umiestnenie slnečných okuliarov

A na záver... V súvislosti s ochranou zraku samozrejme nezabúdať na vhodné stravovacie návyky s dostatočným prísunom vitamínov skupiny A, B, C, D, E a minerálov. Vitamíny C a E tvoria nepostrádateľnú súčasť antioxidačného systému a spolu s najdôležitejšími stopovými prvkami zinkom a selénom podporujú regeneráciu očných buniek. V prípade, že sú oči namáhané a podráždené napríklad intenzívnym slnečným žiarením, pomôcť môžu oftalmologické prípravky určné na suché a unavené oči. MUDr. Zuzana Jamrichová Očná klinika NsP sv. Cyrila a Metoda, Bratislava

m e d i c í n a

Ojedinelé choroby V Európe sa choroba považuje za ojedinelú, ak postihuje menej ako päť osôb z každých desať tisíc. Až 75 percent ojedinelých chorôb sa objavuje už v detskom veku. Prejavy ochorení Jednotlivé ochorenia sa líšia svojou závažnosťou, ale vo všeobecnosti je priemerná dĺžka života postihnutých osôb výrazne znížená. Niektoré spôsobujú smrť už pri narodení a mnohé sú degeneratívne alebo život ohrozujúce. Až tretina z postihnutých detí sa nedožije piateho roku života. Ani v prípade ostatných chorôb neexistuje účinná liečba, ale vhodnou starostlivosťou je možné zvýšiť kvalitu života a predĺžiť strednú dĺžku života chorých. Aj keď sa hovorí o ojedinelých chorobách, počet pacientov, ktorí nimi trpia, môže byť vysoký. Dnes poznáme už viac ako 7 000 chorôb, ktoré spĺňajú tieto kritériá. Podľa uvedenej definície (jeden človek z dvoch tisíc osôb alebo päťsto pacientov s ojedinelým ochorením na jeden milión obyvateľov) to môže znamenať, že v 460 miliónovej európskej populácii sa každé ojedinelé ochorenie môže vyskytovať v priemere až u 230 000 ľudí! Z toho vyplýva, že približne 30 miliónov ľudí v krajinách EÚ trpí takýmto ochorením, ako to uvádza Správa Svetovej zdravotníckej organizácie o liekoch pre Európu a ostatné krajiny sveta z roku 2004. Inými slovami, ojedinelé ochorenie má 6 až 8 % obyvateľov EÚ. Tiež nie je nezvyčajné „byť zasiahnutý“ ojedinelým ochorením - ovplyvňuje to celú rodinu pacienta. V tejto súvislosti je „vzácne“ nájsť rodinu, v ktorej by nikto (ani z predkov) nemal zriedkavé alebo „neznáme“, „nevysvetliteľné“, „mimoriadne“ ochorenia.

Pocity izolácie Je potrebné zdôrazniť, že počet pacientov s ojedinelým ochorením sa pri jednotlivých diagnózach výrazne líši. Vo väčšine prípadov zahrnutých do tejto štatistiky býva výskyt ešte výnimočnejší (u jedného človeka zo 100 000 alebo dokonca z milióna ľudí). Väčšina ojedinelých chorôb sa objavuje len u niekoľkých tisíc, sto, alebo dokonca len u niekoľko málo jedincov v celej Európe. Takéto „veľmi zriedkavé choroby“ majú za následok veľkú izoláciu pacientov, oni rovnako ako ich rodiny si voči okolitému svetu pripadajú zraniteľní. Osemdesiat per-

cent ojedinelých chorôb má zrejmé genetické príčiny, zahŕňa jeden alebo viacero génov alebo chromozómových abnormalít. Príčina niektorých zriedkavých ochorení predstavuje kombináciu genetických a vonkajších faktorov, kým presná príčina iných zatiaľ nie je známa. Veľká časť z týchto chorôb patrí do kategórie „iné metabolické a endokrinné ochorenia“, preto je vedenie presných záznamov o ľuďoch s ojedinelým ochorením na národnej a medzinárodnej úrovni veľmi ťažké. Medzi ojedinelé ochorenia patrí aj väčšina druhov rakoviny dospelých a všetky druhy rakoviny detí.

Rozmanitosť porúch Z medicínskeho hľadiska sa ojedinelé ochorenia charakterizujú veľkým počtom a širokou rozmanitosťou porúch a symptómov, ktoré sa líšia nielen medzi jednotlivými druhmi ochorenia, ale aj v rámci jedného daného ochorenia. Jednotlivé ochorenia sa líšia aj podľa doby nástupu prvých príznakov: • V mnohých prípadoch sa ochorenie objaví už pri narodení alebo v detstve, napríklad detská spinálna svalová atrofia, neurofibromatóza, osteogenesis imperfecta (syndróm vrodenej lámavosti kostí), Rettov syndróm a väčšina metabolických porúch, napríklad mukopolysacharidózy (syndrómy Hurler a Hunter), glykogenózy, tzv. lyzozómové choroby (napr. Fabryho choroba, Gaucherova choroba), Krabbeova choroba, chondrodysplázie atď. • V niektorých prípadoch, napríklad pri neurofibromatóze, sa môžu prvé príznaky objaviť už v detstve, ale podstatne závažnejšie príznaky sa objavujú až v neskoršom veku. • Ďalšie zriedkavé ochorenia, akými sú Huntingtonova choroba, spinocerebelárna ataxia, choroba Charcot-Marie-Tooth (dedičná neuropatia), amyotrofická laterálna skleróza alebo rakovina štítnej žľazy sú typické pre dospelosť.

Hoci príznaky mnohých zriedkavých ochorení sa objavujú už v detstve, ich diagnóza môže byť určená až oveľa neskôr.

•

Správna diagnóza Mnohé ojedinelé choroby majú spoločné príznaky s inými, častejšími stavmi, čo samozrejme môže vyústiť do nesprávnej diagnózy. Napríklad za relatívne bežnou diagnózou, akou je autizmus, sa môže skrývať Rettov syndróm, Usherov syndróm typ II, Sotosov syndróm (cerebrálny gigantizmus), syndróm fragilného chromozómu X, Alemanov syndróm atď. V prípade mnohých chorôb, ktorými sa odborníci predtým zaoberali len na klinickej úrovni (napr. mentálna retardácia, detská mozgová obrna, autizmus alebo psychózy) sa teraz ukázalo, že netvoria jednotné ochorenie, ale môžu byť zapríčinené rôznymi početnými genetickými poruchami.

Cieľ liečby Ojedinelé ochorenia postihujú v rovnakej miere ženy aj mužov, hoci pri niektorých formách môže byť postihnutie rôzne, v závislosti od typu dedičnosti danej choroby (napr. hemofília a Fabryho choroba postihujú prevažne chlapcov). Pre všetkých pacientov s ojedinelými chorobami je dôležité, že téma ich diagnostiky a liečby je v poslednej dobe jednou z priorít európskej legislatívy v oblasti zdravotníctva.

•

vedú k invalidite: kvalitu života pacientov nezriedka zhoršujú obmedzením alebo úplnou stratou samostatnosti, sú spojené s vysokou mierou utrpenia pre pacienta i jeho blízkych, existuje približne šesť až osem tisíc ojedinelých ochorení - vo väčšine prípadov neexistuje účinná liečba, 75 % ochorení postihuje deti, 30 % pacientov sa nedožije piatich rokov, v 80 % prípadov bol zistený dedičný pôvod, zvyšné sú dôsledkom infekcií (bakteriálna alebo vírusová), alergií alebo vplyvu faktorov životného prostredia, prípadne sú dege neratívneho alebo proliferatívneho charakteru, vyznačujú sa širokou škálou porúch a symptómov, ktoré sa líšia nielen od choroby k chorobe, ale aj medzi pacientmi s rovnakým ochorením. Ojedinelé ochorenie sa môže skrývať za pomerne bežné príznaky, čo vedie k mylnej diagnóze.

Osoby s ojedinelou chorobou majú zvyčajne nasledujúce problémy: • oneskorená diagnóza, • nedostatok vedeckých poznatkov o ochorení, chýba účinná terapia, • vážne spoločenské dôsledky pre pacientov, • nedostatok zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej kvality, • nerovnosť a ťažkosti v prístupe k liečbe a starostlivosti.

Cieľom je, aby liečba bola dostupná aj takým stavom, ktoré sa doteraz ťažko diagnostikovali. Je tu tiež nádej, že sa čoskoro objavia lieky aj pre tie ojedinelé ochorenia, ktoré boli zatiaľ neliečiteľné, ale ktoré sú zdrojom veľkého utrpenia pacientov aj ich rodín.

Ako zlepšiť starostlivosť?

Charakteristika ojedinelých chorôb • sú často chronické a progresívne, degeneratívne a často smrteľné,

Zintenzívnením medzinárodnej spolupráce vo vedeckom výskume spoluprácu zastrešuje najväčšia európska odborná organizácia „Orphanet“ (www.orphanet.eu)

získaním a zdieľaním vedeckých poznatkov o všetkých ojedinelých ochoreniach, a nie iba o tých „najbežnejších“, Slovenskú republiku v tejto organizácii zastupuje 2. detská klinika Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave (koordinátor prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH).

Verejnou osvetou •

•

poskytovaním kvalitných komplexných informácií komunite pacientov s ojedinelými chorobami a uľahčením kontaktov medzi pacientskymi združeniami tak, aby mohli zdieľať skúsenosti a príklady najlepšej praxe, podporou najviac izolovaných pacientov a ich rodičov smerujúcich k vytvoreniu nových pacientskych spoločenstiev či združení, najväčšia pacientska organizácia EURORDIS (www.eurordis.org) združuje okolo 300 organizácií pre ojedinelé ochorenia vo viac ako 30 krajinách a pokrýva cez tisíc vzácnych chorôb.

Kvalitnou zdravotnou politikou a uplatnením Európskej legislatívy v oblasti ojedinelých chorôb. • Nariadenie EÚ o liečivých prostriedkoch pre ojedinelé ochorenia (1999) • Nariadenie EÚ o liekoch pre deti (2006) • Akčný ES v oblasti verejného zdravia (2007–2013) • Siedmy rámcový program EÚ pre výskum (2007–2013)

Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH MUDr. Anna Hlavatá, PhD. II. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice Limbová 1, Bratislava

POMÔŽTE NÁM

POMÁHAŤ V živote sú situácie, ktoré prídu nečakane a človek je voči nim bezmocný. Jednou z nich sú aj povodne. Voda zaplavuje pivnice v rodinných domoch, polia, záhrady, verejné priestranstvá. Slovenský Červený kríž sa podľa potreby a v rámci svojich materiálnych možnosti podieľa na zmierňovaní následkov povodní. V postihnutých oblastiach poskytuje materiálnu pomoc napríklad minerálnu vodu a tekutiny na pitie, čerpadlá, elektrické vysúšače, chemické pohlcovače vlhkosti, deky, šatstvo, posteľnú bielizeň, dezinfekčné prostriedky, mydlá, prostriedky papierovej hygieny. Informuje postihnutých ľudí ako si v takejto situácii chrániť zdravie a poskytuje aj psychosociálnou podporou. Od začiatku povodní sú „červenokrižiaci“ na nohách a v teréne. Pomáhajú ľudí usmerňovať, evakuovať, napĺňať vrecia s pieskom a prehradzovať vodné toky. Starajú sa však aj o nasadené záchranné zložky, aby mali čo jesť a piť. Teraz, keď voda pomaličky opadáva, vidieť škody vysokej hodnoty. Preto Slovenský Červený kríž vyhlásil finančnú zbierku na pomoc obyvateľom postihnutými povodňami.

Pomôžte aj vy! Spolu to dokážeme. číslo účtu: 6 6 5 5 5 5 / 0 2 0 0 variabilný symbol: 2 0 1 1 Zbierka trvá do 31. 7. 2010. Všetky vyzbierané ﬁnančné prostriedky budú prerozdelené ľuďom, ktorých postihli povodne.

m e d i c í n a

Sexna dovolenke

Na frekvenciu pohlavného života významne vplýva aj ročné obdobie. Kým naši predkovia strávili zimu pod spoločnou perinou, a tak sa plody ich lásky rodili do teplých mesiacov, vo Veľkej Británii je už od roku 1577 podľa matrík sexuálne najnáruživejším ročným obdobím leto. Zájazd s prémiou Dovolenka pri mori je pre mnohé manželské páry konečne šancou venovať sa aj sami sebe. Pravda, ak nemajú deti v spoločnej izbe a navrch aj celú kopu priateľov, ktorí sa bavia až do rána. Na spoločné rozkoše sú rovnako ideálne ráno i večer, ale poteší aj obedňajšia siesta. Pre slovenské páry je pozoruhodne priaznivý pobyt v Grécku – môže to byť ich ľahkou stravou, vínom a príjemným prostredím. Niektoré páry majú práve odtiaľ nezabudnuteľné zážitky z milovania v mori. Podľa doktora Miroslava Plzáka sú snahy niektorých manželských párov spestriť si svoj sexuálny život staré už desaťročia. Za socializmu sa však diali nenápadnou formou inzerátmi typu: „Manželia 43 a 48 rokov, hľadajú spoľahlivý manželský pár primeraného veku, ktorý tiež rád trávi dovolenku v kempe pri mori v Chorvátsku. Brno a okolie.“

Podľa britských sociologických prieskumov má každá tretia slobodná žena sexuálny styk najneskôr druhý deň po príchode na dovolenku k moru. Neznámemu partnerovi sa oddajú väčšinou v ten istý deň ako ho prvýkrát uvideli na pláži či v hoteli. Povesť o výkonoch miestnych mužov priťahuje zástupy žien, ktorým sa doma dostáva čoraz menej lásky. Niet sa čo čudovať, veď mužské plemeno je vo vyspelých krajinách takmer na vymretie. Už v socializme si tento stav „krajnej núdze“ vyskúšali ruské ženy, keď tam svetová vojna pôsobila ako mužský mor. Tie cieľavedomejšie si našetrili na zájazd do Arménska či Gruzínska, kde mužov až tak neubudlo, a navyše im nechýbal povestný kaukazský temperament. Dnes sa, podľa správ českej tlače, na Jadranskom pobreží vyznamenávajú mladé Češky. Často prichádzajú aj s rodičmi, ale na roz-

diel od nich majú na mysli celkom inú rekreáciu. Nechcú si len užiť, ale aj zarobiť na „daroch“ od náhodných milencov, najmä zo západných krajín. Sú však aj ženy, ktoré si samé musia priplatiť. Najvychytenejším centrom takejto „turistickej lásky“ je v súčasnosti Turecko. Na plážach tu stretnete osamelé Holanďanky, Švédky, Nórky, Rusky, ale aj Poľky, Češky a Slovenky. A ujde sa každej – chudej či okrúhlej, mladej či starej. Turci sú trpezliví nápadníci. Vedia sa hodiny vodiť za ručičku, dívať hlboko do očí a hlavne uspokojiť hlad každej cudzinky po láske. Ony sa im za to odmeňujú tým, že platia útratu a občas i čosi navyše. Rozchádzajú sa spokojní, aby nová várka láskychtivých cudziniek už čoskoro opäť zamestnala miestnych plážových inžinierov.

Neznámych nemiluj Túto dobrú radu dal do názvu svojho najúspešnejšieho románu nemecký spisovateľ Simmell. My pridávame aj praktické riešenie – nájdite si v zájazde či turistickej skupine dôveryhodnú osobu a vždy jej oznámte, kam idete a s kým. V krajnom prípade turistickej sprievodkyni alebo sprievodcovi. Ešte dôležitejšie však je, aby vaša nová známosť vedela, že o nej ešte niekto vie. Nehanbite sa o tom hovoriť. Zbytočnú cudnosť môžete zaplatiť traumatizujúcim zážitkom na celý život. V prípade exotických krajín arabského sveta a juhovýchodnej Ázie ide v niektorých prípadoch aj o život. O moderných háremoch arabských šejkov vieme toho ešte stále málo, ale obchod so ženami je pojem, ktorý by mala každá osamelá žena ovládať. Prílišná naivita môže byť potrestaná napríklad únosom. A pozor – v drvivej väčšine sa to začína oslovením sympatickým mladým mužom, ktorý by vám rád ponúkol svoju ochranu… Gustáv Murín

Ústna hygie

a úloha

Hlavnou úlohou procesu nazývaného ústna hygiena je odstránenie a prevencia ďalšej tvorby špeciálnej biologickej mikrobiálnej formy – biofilmu z povrchu a ťažko prístupných „zákutí a štrbín“ v ústnej dutine. Hlavnú rolu pritom hrajú mechanické pomôcky ako rôzne typy zubných kefiek a zubné vlákno. Je ale dostatočne preukázané, že rôzne antimikrobiálne látky v ústnych vodách vedia odstrániť zvyšky biofilmu, ktoré mechanické prostriedky odstrániť nedokážu. Výber vhodnej ústnej vody závisí od rôznych kritérií. Najdôležitejšími z nich sú účinnosť na jednej strane a na druhej strane ich možné nežiaduce účinky pri dlhodobom používaní ako napríklad vznik rôznych pigmentácií, pachutí, zmnoženia povlaku na jazyku a pod.). Podľa týchto hľadísk je možné na dlhodobé použitie odporučiť predovšetkým ústnu vodu obsahujúcu prírodné esenciálne oleje. Pri výbere vhodnej ústnej vody je možné poradiť sa so zubným lekárom alebo s dentálnou hygieničkou. Pre dokonalú ústnu hygienu je potrebné doplniť mechanické čistenie zubov antimikrobiálnou ústnou vodou. MUDr. Ladislav Korábek, CSc. zubný lekár

ústnych vôd

m e d i c í n a

Čo nové v akupunktúre a v tradičnej čínskej medicíne na Slovensku? Odpovedá Hlavný odborník MZ SR pre subšpecializačný odbor akupunktúra a vedúci Ústavu tradičnej čínskej medicíny SZU MUDr Vladimír Balogh Pekinská konferencia K objasneniu mnohých pozitívnych a možno aj trochu prevratných zmien treba zamieriť do histórie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojom 1. Kongrese o tradičnej medicíne (Peking, 7. – 9. 11. 2008) v Číne vyhlásila a prijala Pekinskú deklaráciu o tradičnej medicíne (Beijing Declaration on Traditional Medicine). Deklarácia vyzýva všetky členské krajiny integrovať konvenčnú a tradičnú medicínu, ktoré majú svoje výhody i nevýhody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Generálna riaditeľka WHO Margaret Chan vyhlásila, že dva systémy tradičnej a západnej medicíny sa nepotrebujú vzájomne napádať. V rámci platného kontextu primárnej zdravotnej starostlivosti sa môžu miešať a kombinovať v súlade s benefitom, využívajúc najlepšie charakteristické stránky každého z nich, a kompenzovať tak najmä ich nedostatky. Deklarácia uznáva, že členské štáty WHO majú rozdielnu vlastnú legislatívu, prístupy a regulovanú zodpovednosť, a teda aj rozdielne výsledky v terapii a praxi, ktoré sa môžu meniť z krajiny na krajinu alebo z regiónu na región. Deklarácia konštatovala potrebu pre prax a kooperáciu v medzinárodnom spoločenstve, vládach, medzi zdravotníckymi pro-

fesionálmi a pracovníkmi, zaistiť samotné využitie tradičnej medicíny ako dôležitého komponentu prispievajúceho k zdraviu všetkých ľudí, v nadväznosti na možné národné kapacity, priority a zodpovedajúcu legislatívu. Deklarácia ponechala vytvorenie príslušného systému pre kvalifikáciu, akreditáciu a licencovanie výkonu tradičnej medicíny lekármi na individuálnom prístupe jednotlivých vlád. Samotné orgány EÚ už v minulosti (máj 1997), ale i v súčasnosti (2002 – 2005) prijali v súčinnosti s WHO spoločné rozhodnutia voči členským štátom týkajúce sa akceptovania komplementárnej a alternatívnej medicíny (CAM – Complementary and Alternative Medicine) vo svojej národnej zdravotnej politike. V CAM je zahrnutá aj tradičná medicína a tým aj akupunktúra. Jeden z rozhodujúcich podnetov je enormný záujem ľudí o tento typ medicíny v protiváhe k pretechnizovanej a prechemizovanej súčasnej konvenčnej (západnej) medicíne. CAM vykonáva v EU takmer 15 0000 lekárov združených v 132 príslušných asociáciách. V zmysle plnenia WHO Guidelines on Developing Consumer Information on Proper Use of Traditional, Complementary and Alternative

Medicine (2004) je bezpodmienečne dôležité vytvárať podmienky pre korektné, primerané a najmä bezpečné využitie CAM v praxi, čím môže prispieť k ochrane a k vylepšeniu zdravia ľudí, ako i kvalite života. K tomu je potrebné nielen primerané informovanie pacienta, ale tiež vytvorenie najoptimálnejšej stratégie liečby zo strany lekára a skĺbenie oboch typov medicíny s prihliadnutím na špecifické potreby pacienta ako i možné nebezpečné interakcie liečby. Tým sa podarí minimalizovať riziká, zabezpečiť príslušnú kompetentnosť a kvalitu poskytovateľa ako i samotných výsledkov liečby a na záver nájsť relevantný princíp štandardných poplatkov ako i možnosti platieb cez zdravotné poistenie. Uvedené skutočnosti sú vlastne výsledkom aktivít a záverov prijatých na Medzinárodnom kongrese o primárnej zdravotnej starostlivosti v Alma Ate v 1978 „ľudia majú právo a povinnosť podieľať sa individuálne a kolektívne v plánovaní a implementácií zdravotnej starostlivosti pre nich, ktorá môže zahrňovať aj prístup k tradičnej medicíne“. Pritom ale treba zachovávať jeden z postulátov rokovaní, že medicína musí byť bezpečná, účinná a kvalitná.

Odbor klinickej medicíny Akupunktúra po dlhých peripetiách so svojimi preventívnymi, diagnostickými a liečebnými postupmi ako odbor dnešnej klinickej medicíny má v súčasnosti veľmi dobré postavenie v SR, ale i v EÚ. Je súčasťou zdravotnej starostlivosti, má svoju stanovenú koncepciu vydanú MZ SR podľa par. 45, ods. 1, písmeno a (zákona č. 576/2004, č.:159612/2006-OZS). Má oficiálny špecializačný študijný program pre subšpecializačný odbor - Akupunktúra, č. A 059. Oba materiály, ktoré sú v pripomienkovom konaní, budú vyhovovať svojou štruktúrou a obsahom ako základ pre organizovanie a realizovanie náplne ďalších súčastí TČM a sú v súlade so Smernicami WHO o základnom vzdelávaní a bezpečnosti v akupunktúre. Báza akupunkturistov má približne 500 vyškolených poskytovateľov – lekárov a asi 50 oficiálnych ambulancií akupunktúry. Je stanovený Hlavný odborník MZ SR a 8 krajských odborníkov MZ SR pre subšpecializačný odbor aku-

punktúra. Popri tom sme organizovaní aj v SLK a dlhé roky je Spoločnosť akupunktúry organizačnou zložkou SLS. Organizovaní sme aj medzinárodne, máme výbornú spoluprácu najmä s kolegami a príslušnými inštitúciami v ČR, napríklad s I. školou tradičnej čínskej medicíny, s katedrou akupunktúry IPVZ (Institut postgraduálního vzdelávaní ve zdravotníctví), s Českou lékařskou akupunkturistiskou společností České lékařské společnosti JEP, ale tiež vo Francúzsku, SRN, Rusku. Máme svoju Subkatedru akupunktúry SZU podieľajúcu sa na ďalšom vzdelávaní. Vykonávame školenia, semináre, publikujeme, zúčastňujeme sa kongresov doma i v zahraničí a vydávame s českými kolegami spoločný časopis Acupunctura Bohemo-Slovaca.

Nadštandardná starostlivosť? Problémom ostáva nešťastné rozhodnutie poslancov z 1997 o postavení akupunktúry ako nadštandard-

nej zdravotnej starostlivosti, čím ju vylúčili z preplácania jej výkonov zdravotnými poisťovňami. Je to na škodu, obzvlášť, keď sa zasadzujeme za znižovanie nákladov na lieky, a to nielen z finančného hľadiska, ale i s cieľom účelového znižovania užívania liekov. Zo spomenutého jasne vyplýva, že akupunktúra v medicíne má svoje oprávnené miesto. Vo viacerých krajinách EÚ je to rozumne riešené k spokojnosti pacientov. MZ SR v uplynulom roku prijalo oficiálnu delegáciu Čínskej akadémie lekárskych vied, čím sa vytvoril základ pre novú, reálnu a efektívnu spoluprácu v tejto oblasti. Rektor SZU prof. MUDr. Ján Štencl, DrSC. v zmysle rezolúcií a doporučení WHO a EÚ k problematike tradičnej medicíny a tým aj akupunktúry s cieľom jej riadenia, organizovania a kontroly, zriadil Ústav tradičnej čínskej medicíny (UTČM) ako výkonnú zložku SZU. Táto skutočnosť, ktorá je pre nás najväčším darom do nového roku nás súčasne posunula v rámci EU na význačné popredné miesto v tejto oblasti.

Ústav tradičnej čínskej medicíny Základom pre aktivity Ústavu je filozofia tradičnej čínskej medicíny a jej jednotlivé súčasti – akupunktúra so všetkými svojimi modifikáciami, fytoterapia, pohybová terapia, masáže a dietoterapia. Činnosť je podložená aj na základe oficiálnej spolupráce s príslušnými čínskymi zdravotníckymi a vedeckými inštitúciami a ich expertmi v tejto oblasti. Svojím pôsobením zabezpečuje a na odbornej úrovni garantuje využitie klasických teórií TČM, jej jednotlivých súčastí v zdravotníckej praxi na Slovensku v zmysle využívania najnovších vedeckých poznatkov v tejto oblasti. Aplikácia TČM bude realizovaná v diagnostickej, liečebnej, preventívnej, ale i rehabilitačnej sfére popri systematickej pedagogickej činnosti v rámci pregraduálneho a postgraduálneho štúdia a výskumnej praxe. Ústav bude koordinovať a dohliadať na prijateľnú adaptáciu a implementáciu efektívnych výstupov pre domácu zdravotnú politiku. Podľa potreby a zváženia bude formulovať a implantovať vhodné prvky národnej zdravotnej politiky do riadenia TČM na podporu jej vlastného využitia a jej integrácie do systému národnej zdravotnej starostlivosti v úzkej závislosti od legislatívnych podmienok a dodržiavania všetkých pravidiel bezpečnosti jej výkonu na Slovensku. Rozhodne je potrebné zabrániť, aby ju vyko-

návali „takzvaní“ odborníci, ktorí nespĺňajú podmienky pre jej výkon. Zároveň bude vykonávať adekvátnu podporu výskumu aktuálnych problémov v oblasti TČM a koordinovať vzájomnú spoluprácu na domácej, ale i zahraničnej úrovni. Pre stále a systematické zabezpečenie kvality aplikácie TČM bude Ústav zvyšovať odbornosť výučby, školiacich akcií, kvalifikačných opatrení v oblasti akreditácie a licencií pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v oblasti TČM. Čaká nás teda veľa práce. Dobrou správou však je, že predovšetkým v prospech pacienta.

Vyhliadky pacientov s karcinómom pľúc sa zlepšujú Každý rok sa karcinóm pľúc na Slovensku diagnostikuje približne dvom tisíckam mužov a 500 ženám. V prípade oboch pohlaví ide o časté nádorové ochorenia. Pokrok v medicíne a nové možnosti liečby dnes prinášajú nádej mnohým pacientom s týmto ochorením. U mužov ide o druhé najčastejšie nádorové ochorenie, tesne po karcinóme hrubého čreva a konečníka, u žien o štvrté najčastejšie nádorové ochorenie po karcinóme prsníka, hrubého čreva a konečníka a po karcinóme maternice. U mužov ide o hlavnú príčinu úmrtí na nádorové ochorenia (62 úmrtí ročne na 100 000 mužov) a u žien, pre čitateľov možno trochu prekvapujúco, ide po karcinóme prsníka o druhú hlavnú príčinu úmrtí na nádorové ochorenia (16 úmrtí ročne na 100 000 žien). Najčastejším typom karcinómu pľúc je nemalobunkový karcinóm (asi 85%) – hlavné podtypy sú skvamocelulárny (oznaObr. 1. Najčastejšie príznaky karcinómu pľúc

čovaný tiež ako dlaždicovobunkový alebo epidermoidný karcinóm), adenokarcinóm a veľkobunkový karcinóm. Malobunkový karcinóm (10 – 15%) je dnes zriedkavý a vyznačuje sa rýchlym rastom a tendenciou k metastázovaniu. Odpovedá však dobre na chemoterapiu a aj rádioterapiu. Vzhľadom na veľký rozdiel vo výskyte, je v súčasnosti pozornosť zameraná na nemalobunkový karcinóm pľúc. Karcinóm pľúc je zákerné ochorenie. Dlhšiu dobu môže prebiehať bez akýchkoľvek príznakov a vo chvíli, keď sa príznaky prejavia (Obr. 1), je už zväčša prítomné pokročilé, chirurgicky neodstrániteľné ochorenie, často aj s metastázami.

V priebehu posledných rokov boli pri nemalobunkovom karcinóme pľúc docielené pokroky, ktoré menia k lepšiemu výsledky liečby vo všetkých štádiách ochorenia.

Včasný karcinóm pľúc Pri včasnom, plne operabilnom nemalobunkovom karcinóme pľúc je najvýznamnejším pokrokom začlenenie adjuvantnej (pooperačnej) chemoterapie do liečebných štandardov v rokoch 2004 – 2005 na základe úspešných klinických skúšaní a neskôr aj ich metaanalýzy. Adjuvantná chemoterapia sa v súčasnosti používa po operácii všetkých nemalobunkových karcinómov pľúc, s výnimkou veľmi včasného (a veľmi zriedkavého) prvého štádia nádoru. Pri ďalších zvyšuje prežitie o 5 rokov - a to pri pokročilejších nádoroch približne z 25 % na 40 % a pri včasnejších zo 42 % na 53 %.

Lokálne pokročilý karcinóm pľúc Rozsahom chirurgicky neodstrániteľný nemalobunkový karcinóm pľúc, prípadne s metastázami do mediastinálnych (medzihrudných) lymfatických uzlín, sa v súčasnosti lieči kombinovanými metódami, ktoré zahŕňajú najmä chemoterapiu

Tab. 1. Možné výhody cielenej liečby v porovnaní s tradičnou chemoterapiou

Tradičná chemoterapia

Cielená terapia

Neselektívny účinok na proliferujúce bunky

Selektívna toxicita na nádorové bunky

Väčšia systémová toxicita

Menšia systémová toxicita

Dávkovanie – podľa maximálne Dávkovanie – podľa biologicky tolerovanej dávky (MTD) aktívnej hladiny lieku Zlepšená kvalita života

Pokročilý, metastatický karcinóm pľúc Ide o najčastejšiu formu karcinómu pľúc. Časť pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc má už pri diagnóze prítomné vzdialené nádorové metastázy, pri ďalších dôjde k vzniku metastáz neskôr, po liečbe pre pôvodne včasnejšie ochorenie. Hlavným spôsobom liečby je tu chemoterapia a novšie cielená biologická liečba. Termín cielená biologická liečba, respektíve cielená liečba, sa používa na označovanie látok a po-

stupov, ktoré selektívne účinkujú na ciele špecifické pre ochorenie a to bez účinku alebo iba s minimálnym účinkom na normálne bunky. Pri nádorových ochoreniach boli identifikované viaceré bunkové a molekulárne ciele, ktoré sú relatívne špecifické pre nádorové bunky pre rôzne typy nádorov. Cielená liečba, na rozdiel od bežnej chemoterapie, teda môže byť selektívnejšia a môže mať podstatne menej nežiaducich účinkov ako chemoterapia. Možné výhody cielenej liečby v porovnaní s tradičnou chemoterapiou sú v Tab. 1. Pri karcinóme pľúc sa v súčasnosti uplatňuje liečba cielená na receptor epidermálneho rastového faktoru – EGFR a na inhibíciu angiogenézy cestou VEGF (vaskulárneho endoteliálneho rastového faktoru). Pokroky v zlepšovaní výsledkov prvej línie liečby pokročilého/metastatického nemalobunkového karcinómu pľúc sú zhrnuté v Obr. 2.

PIRE0031SK072010

a rádioterapiu, pri veľmi dobrom efekte liečby a zmenšení nádoru, niekedy predsa len aj resekciu nádoru. V poslednom čase sa etablovala súčasne podávaná (označovaná aj ako simultánna, konkomitantná) chemo-rádioterapia, ktorá sa ukázala byť úspešnejšia ako následné podanie najprv chemoterapie a potom rádioterapie. Prežitie 4 rokov sa súčasnou chemo-rádioterapiou zlepšilo z 12 % na 21 %.

medián celkového prežitia (mesiace)

Obr. 2. Výsledky liečby v prvej línii pri pokročilom/metastatickom nemalobunkovom karcinóme pľúc (NMBKP)

Medián prežitia pri samotnej podpornej liečbe bol iba 4 až 5 mesiacov. Aktuálne výsledky publikované v roku 2009, docielené s udržiavacou liečbou (tiež označovanou ako včasná druhá línia liečby) a s cielenou terapiou na skupiny pacientov s vysokou pravdepodobnosťou výskytu mutácií EGFR zvyšujúcich citlivosť nádoru na liečbu (adenokarcinóm, ženy, nefajčiari, ázijská populácia) alebo s laboratórne potvrdenou prítomnosťou týchto mutácií, presahujú mediány 18 mesiacov. Odpovede na liečbu modernými liekmi sú niekedy až neuveriteľné. Na Obr. 3 je regresia RTG zmien u pacienta liečeného v prvej línii liečby pre adenokarcinóm pľúc s mnohopočetnými metastázami do oboch pľúcnych krídel. Žiaľ, nie vždy a nie u každého pacienta je dnes možné takúto odpoveď docieliť. Dôležitý pokrok pri pokročilom/ metastatickom nemalobunkovom karcinóme pľúc docielený v poslednom desaťročí, znamenalo zavedenie liečby v druhej (a tretej) línii - t.j. liečby po zlyhaní prvolíniovej terapie, keďže u väčšiny pacientov, aj napriek docielenej odpovedi

medián celkového prežitia (mesiace) Obr. 4. Výsledky liečby po zlyhaní prvolíniovej chemoterapie pokročilého nemalobunkového karcinómu pľúc (NMBKP)

na liečbu, po určitom čase dochádza znovu k zhoršeniu ochorenia, t.j. k jeho progresii. Výsledky, ktoré sa docieľujú v tejto situácii sú zhrnuté na Obr. 4. Najlepšie sú pri adenokarcinóme a v skupine s mutačným stavom EGFR zvyšujúcim odpoveď na liečbu. Vyhliadky pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc

Obr. 3. Výrazná regresia metastatického adenokarcinómu pľúc po prvolíniovej liečbe

sa výrazne zlepšili. Vo významnom počte prípadov sa aj pokročilé metastatické štádium stáva dlhodobo liečiteľným ochorením. Ďalší všestranný pokrok je však, pochopiteľne, veľmi potrebný. Doc. MUDr. Peter Beržinec, CSc. Onkologické oddelenie Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, Nitra

Edward Jenner (1749 - 1823) Než Edward Jenner objavil očkovanie proti pravým kiahňam, zomieralo na ťažkú formu tejto choroby až 97 percent postihnutých. Mnoho prežívajúcich malo jazvami znetvorenú tvár i telo, či oči navždy postihnuté slepotou. Edward Jenner sa narodil 17. mája 1749 v Berkeley (Gloucestershire) v Anglicku. Edward stratil oboch rodičov v útlom veku a jeho výchovy sa ujal najstarší brat Stephen Jenner, povolaním rovnako ako ich otec, reverend. Edward sa od ôsmych rokov vzdeláva v klasických vedách, ako 12-ročný odchádza do učenia k ránhojičovi Abrahamovi Ludlowovi do Sodbury pri Bristole. Jeho výchova sa uberá praktickým smerom. V roku 1770 odchádza do Londýna a nastupuje ako chirurgický pomocník k Johnovi Hunterovi. Hunter bol významný patologický anatóm a chirurg propagujúci experimentálne a porovnávacie metódy v biológii, anatómii, fyziológii a patológii. Po troch rokoch štúdia sa Jenner vo veku 24 rokov usadil v rodnom meste ako ránhojič. Stáva sa členom Gloucestershire Medical Society a tiež niečo menej váženej Convivio-Medical Society. V roku 1788 vstupuje do manželstva s Catherine Kingscote a o štyri roky neskôr sa Jenner po zložení skúšok na škótskej St. Andrews University stáva doktorom medicíny. Vzdáva sa menej váženej a horšie platenej chirurgie a v sezóne pôsobí ako kúpeľný lekár v Cheltenhame a každý rok na niekoľko mesiacov ako praktický lekár v Londýne. Po smrti manželky v roku 1815 už málokedy opúšťa Berkeley. Umiera vo svojom rodisku po mozgovej porážke 26. januára 1823.

Vražedné epidémie Vo svojich spisoch sa Jenner zaoberal Anginou pectoris, najmä však problematikou prevencie kiahní. Prvé popisy kiahní pochádzajú z Indie okolo roku 2000 pred n. l. Kiahne boli známe aj v starovekej Číne a Egypte. Faraón Ramses V. na ne zomrel v roku 1157 pred n. l. Grécky historik Thukydides popisuje epidémiu kiahní, zavlečených do Grécka okolo roku 430 pred n. l. zo Severnej Afriky. Podobne kiahne decimovali aj populáciu starovekých obyvateľov Rímskej ríše. Dobytie Ameriky bolo sprevádzané epidémiami kiahní, ktoré tam Európania zavliekli a na ktoré zomreli milióny pôvodných obyvateľov. Počas celého 18. storočia zomrelo v Európe na kiahne okolo 60 miliónov ľudí. Kiahňam podľahla anglická kráľovná Mária II., rakúsky cisár Jozef I., španielsky kráľ Ľudovít I., ruský cár Peter II., francúzsky kráľ Ľudovít XV. Ešte v roku 1967 sa vo svete vyskytovalo 10 až 15 miliónov prípadov a dva milióny ľudí zomrelo.

Prevencia známa od staroveku Pritom prevencia kiahní bola známa už v staroveku. V Indii a Číne sa už šesť storočí pred n. l. vykonávala variolizácia – prenos hnisu z pľuzgierov pacientov s ľahším priebehom choroby ihlou na zdravých ľudí. Táto metóda nebola neškodná ani celkom spoľahlivá, ale v mnohých prípadoch ochránila ľudí pred vážnou formou ochorenia. V Benátkach bola použitá v roku 1715, v Anglicku v roku 1717. V Strednej Európe vykonal prvú variolizáciu prešovský stoličný lekár Ján Adam Raymann v roku 1721. Jenner pozoroval u svojich vidieckych pacientov častý výskyt tzv. kravských sypaníc. Tými sa infikovali najmä dojičky kráv. Takto nakazení ľudia pri neskoršej epidémii kiahní buď vôbec neochoreli, alebo prekonali ochorenie s veľmi ľahkým priebehom. V roku 1796 podal Jenner po prvý raz očkovaciu látku, ktorú nezískal od zvieraťa, ale od človeka nakazeného kravskými sypanicami zdravému osemročnému chlapcovi. Keď ho neskôr infikoval tekutinou z pľuzgiera pravých kiahní, chlapec neochorel. Jenner metódu nazval vakcináciou (od slova vacca – krava). Publikoval ju v roku 1798 v diele „Výskum príčin a následkov kravských sypaníc“. Objav Dr. Jennera sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe. V Bratislave ho demonštrovali po prvý raz v roku 1801 a Juraj Palkovič objav opísal a vydal v malom propagačnom dielku v roku 1802. V roku 1814 Juraj Marikovič, gemerský a spišský stoličný lekár, zaviedol očkovanie proti kiahňam v celom jemu zverenom regióne. Neskôr sa očkovanie stalo povinným. Už v roku 1799 sa povinne zaočkovali britskí vojaci bojujúci v Egypte proti Napoleonovi. Napoleon zaviedol očkovanie ako povinné pre vojakov v roku 1805, v Bavorskom kráľovstve sa tak stalo o dva roky neskôr. Dr. Jenner svojím objavom očkovania proti kiahňam zachránil státisíce ľudí pred smrťou. Napokon aj vďaka jeho objavu mohla Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásiť 8. mája 1980 za deň úplného vykynoženia kiahní. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita

m e d i c í n a

Ako si poradiť

s inkontinenciou Inkontinencia moču znamená neschopnosť udržať moč. Patrí medzi časté a závažné chorobné stavy, s ktorými sa stretáva gynekológ alebo urológ v rámci svojej ambulantnej i operačnej praxe. V podstate nejde o chorobu v pravom zmysle slova, ale skôr o príznak viacerých chorobných stavov, ktoré mávajú závažné dôsledky – medicínske, ekonomické aj hygienické, a to nielen pre samotnú pacientku, ale aj pre jej okolie. Kedysi sa na inkontinenciu nazeralo ako na chorobu, s ktorou sa najmä staršie ženy musia jednoducho zmieriť. Za posledné roky sa však situácia zmenila, pretože diagnostika a náhľady na príčiny inkontinencie moču sa výrazne zlepšili. Boli vyvinuté moderné, veľmi šetrné metódy diagnostiky a tiež operačné postupy. Pre niektoré pacientky sú však vhodnejšie konzervatívne (nie operatívne) liečebné postupy – lieková terapia a často nedocenená špeciálna liečebná gymnastika.

Ženy trpia viac Predpokladá sa, že na Slovensku trpí močovou inkontinenciou minimálne 250 tis. žien, čiže asi každá desiata žena. Avšak iba každá dvadsiata vyhľadá lekára. Inkontinencia sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách, najviac okolo 45. roku života ženy. Častejšie ňou trpia ženy, ktoré rodili viackrát, či majú oslabené tkanivá (kŕčové žily, hemoroidy) a ženy zo sociálne slabších vrstiev.

Je možné inkontinenciu liečiť? Áno. Liečba sa vyberá podľa druhu inkontinencie. Existuje totiž viacero typov močovej inkontinencie. Za základné druhy sa považujú stresová, urgentná a zmiešaná inkontinencia, no stretávame sa aj s inými typmi, ktoré sú zriedkavejšie a vyskytujú sa v súvislosti s nejakým ochorením alebo následkom úrazu.

Stresová inkontinencia Stresová inkontinencia predstavuje až polovicu všetkých typov močových inkontinencií. Trpia ňou prakticky len ženy. K nechcenému unikaniu moču dochádza pri zvýšení vnútrobrušného tlaku: pri kýchaní, kašľaní, smiechu, pri prudšom pohybe či dvíhaní bremien. (U mužov sa prakticky s ohľadom na dlhšiu močovú rúru takmer nevyskytuje.) Únik moču trvá len dovtedy, kým sa vnútrobrušný tlak nezníži.

Podľa závažnosti sa delí na 3 stupne ●

●

Moč uniká po kvapkách len pri prudkom zvýšení vnútrobrušného tlaku, napríklad pri kašli, kýchnutí. Moč uniká pri rýchlych pohyboch, pri behu, dvíhaní bremien, chôdzi do schodov. Únik moči pri minimálnom zvýšení vnútrobrušného tlaku, pri chôdzi alebo hoci len vo vzpriamenej polohe.

Medzi najčastejšie príčiny patrí nedostatočná funkčnosť uzáverového systému močových ciest a ďalších panvových štruktúr. K takémuto stavu výrazne prispievajú gravitácia, vzpriamená poloha, opakované tehotenstvá, hormonálne zmeny v období prechodu, obezita, vrodená menejcennosť tkanív. Nezanedbateľný vplyv majú aj sociálne a hygienické zvyklosti pacientky. Do úvahy prichádza buď konzervatívna (medikamentózna) liečba alebo rehabilitačná – cvičenia zamerané na posilnenie panvového dna. V niektorých prípadoch je však nutná operačná liečba, pri ktorej sa šetrným spôsobom zavedie tzv. páska, ktorá podporuje prirodzený uzáverový mechanizmus močového mechúra.

Urgentná inkontinencia Označuje aj ako náhla, pretože únik moču sa spája s prudkým, vôľou neovládateľným pocitom nútenia na moč. Odteká menšie alebo väčšie množstvo moču, a to do úplného vyprázdnenia močového mechúra, keďže pacientka nedokáže močenie prerušiť. Tieto urgencie môžu byť dokonca bolestivé. Nezriedka sa spája s častým močením (polakizúria – spôsobená zníženou kapacitou močového mechúra) a s nočným močením (nyktúria). Postihuje zhruba 20 % žien. Príčiny urgentnej inkontinencie sa líšia od stre-

sovej inkontinencie. Uzatvárací mechanizmus močovej rúry je neporušený, ale dochádza k nekontrolovateľným sťahom svaloviny močového mechúra, čím sa rozšíri uzáver mechúra a dochádza k odtoku moču. Najčastejšie je to spôsobené infekciou v oblasti močového mechúra. Príčinou môže byť aj kameň alebo nádor močového mechúra, cukrovka, ale taktiež degeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy najmä u starších ľudí, ktorí nedokážu tlmiť reflex močenia. Liečba je predovšetkým medikamentózna – podávajú sa lieky podporujúce stabilitu močového mechúra. Často je potrebné doliečenie pretrvávajúcej infekcie močového mechúra.

Zmiešaná inkontinencia Predstavuje kombináciu stresovej a urgentnej inkontinencie a tvorí takmer tretinu prípadov. Pri jej liečbe sa musí najskôr odstrániť príčina urgentnej, až potom stresovej inkontinencie.

Diagnostika močovej inkontinencie Podmienkou úspešnej liečby je správna diagnostika ochorenia. Rovnako je to aj pri močovej inkontinencii, kde sa nielen určí, či ide o močovú inkontinenciu, ale aj konkrétny druh. Nevyhnutnou súčasťou sú podrobné vyšetrenie moču, gynekologické a urodynamické vyšetrenie, ku ktorým sa môžu podľa potreby pridať aj ďalšie vyšetrenia. Gynekologické vyšetrenie pomáha zistiť anamnézu a určiť stav v oblasti ženských pohlavných orgánov, ich vplyv na inkontinenciu či už z hľadiska anatomického (oslabený závesný aparát) alebo iného (možná infekcia, ktorá sa môže prenášať na močové cesty). Urodynamické vyšetrenie spočíva v naplnení močového mechúra a sledovaní reakcie pacientky. Cieľom je zistiť kapacitu močového mechúra a odlíšenie stresovej inkontinencie od urgentnej, čo má zásadný význam pre ďalšiu liečbu. Na základe anamnézy sa zvážia aj ďalšie špeciálne vyšetrenia, napríklad pri cukrovke, prekonanom úraze, skleróze multiplex.

Zopár rád na záver Jednou z možností terapie stresovej inkontinencie je liečebná gymnastika zameraná na posilnenie svalstva panvového dna. O tom si bližšie povieme niekedy na budúce. Dobré je vedieť, že existuje množstvo druhov špeciálnych pomôcok. Od menštruačných vložiek, ktoré sú predsa len uspôsobené na zachytávanie iného typu tekutiny, sa líšia rýchlejšou absorbciou, priedušnosťou a schopnosťou pohlcovať typický zápach moču. Po diagnostikovaní problému vám lekár môže tieto vložky predpísať. MUDr. Peter Brenišin Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie NsP, Poprad

65 65

Prvá pomoc pri úrazoch oka Zmyslový orgán, akým je oko, je pre človeka veľmi dôležitý. Informuje ho o okolitom svete, o ľuďoch i o sebe samom. Akýkoľvek úraz oka sa preto vníma nielen somaticky, ale i psychicky. Poskytnutie prvej pomoci postihnutému pri úrazoch oka je morálnou povinnosťou každého človeka. Dnes budeme hovoriť o najčastejších úrazoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri práci, športovaní, zábave. Poskytnutá prvá pomoc môže postihnutého uchrániť pred poškodením ostrosti zraku, alebo mu zachráni zrak vôbec. Dôležité je, aby záchranca poznal zásady prvej pomoci a zásady vyšetrení pri úrazoch očí.

1. Úrazy oka spôsobené mechanickými podnetmi Cudzie telesá v očiach Zaraďujeme sem prach, zrnká piesku, uvoľnené riasy. Priľnú k vnútornému povrchu očného viečka (často horného) a dajú sa pomerne ľahko odstrániť. Príznaky • bolesť • pálenie • slzenie • rezanie • svetloplachosť • zvieranie viečok Prvá pomoc • nedovolíme postihnutému, aby si oko žmolil • palcom a ukazovákom rozovrieme viečka postihnutého oka • požiadame postihnutého, aby sa pozrel doprava, doľava, hore a dolu • horné viečko prezrieme tak,

•

• •

•

že ho uchopíme za riasy, stiahneme ľahko dolu a cez palec druhej ruky obrátime hore viditeľné teliesko sa snažíme odstrániť výplachom, sterilným navlhčeným tampónom alebo okrajom vreckovky nikdy nepoužívame tvrdý predmet ak sa nám teliesko nedarí odstrániť, vyhľadáme odbornú pomoc očného lekára nikdy neodstraňujeme zaseknuté telieska! V takýchto prípadoch vždy vyhľadáme odbornú pomoc očného lekára!

Tupé poranenia oka Medzi tupé poranenia oka patria športové úrazy, úrazy pri dopravných nehodách, údery päsťou, pády. Pri týchto úrazoch môže dôjsť k poraneniu buľvy, šošovky, sklovca, sietnice. Príznaky • bolesť • postihnutý udáva, že nevidí edém • postihnutý nemôže oko otvoriť hematóm viečok Prvá pomoc • oko prekryjeme sterilným mulom a obväzom • priložíme studený obklad • celkovo postihnutého vyšetríme • zmeriame pulz, dych • vyhľadáme očného lekára

Poranenie rohovky Príznaky • bolesť • slzenie • rezanie • nepríjemný pocit cudzieho telieska pod viečkom • pálenie Prvá pomoc • oko vypláchneme • zakryjeme sterilným štvorcom a ľahko obväzom • vyhľadáme očného lekára

2. Poranenie oka chemickými látkami Poleptanie lúhom Pri poleptaní oka lúhom (maltou, umelým hnojivom, nehaseným vápnom apod.) rozsah poškodenia oka závisí od koncentrácie, dĺžky pôsobenia, druhu látky, teploty a od kvalitnej včasnej prvej pomoci. Zásadité roztoky spôsobujú kolikvačnú nekrózu (skvapalnenie spôsobené prenikaním tekutiny z okolia). Príznaky • bolesť • slzenie • sčervenanie • opuch • svetloplachosť • postihnuté oko môže byť kŕčovito zovreté Prvá pomoc • hneď urobíme výplach oka dostatočným množstvom vody (aspoň 30 minút) • ak sa do oka dostala malta alebo iná látka, snažíme sa ju odstrániť (i mechanicky, spod viečok a očných oblúkov), aby pôsobila na oko čo najkratšiu dobu • priložíme sterilný obväz • čo najrýchlejšie dopravíme postihnutého k očnému lekárovi

Poleptanie oka kyselinou Kyseliny spôsobujú koagulačnú nekrózu. Pre postihnutého má význam kvalitná prvá pomoc, inak môže dôjsť k závažnému poškodeniu očí. Príznaky • bolesť • kŕčovité stiahnutie oka • slzenie • sčervenanie • svetloplachosť • opuch Prvá pomoc • spojivkový vak vyplachujeme dostatočným množstvom vody (najlepšie sterilnej), vyplachujeme tak, aby voda stekala dolu, nie do zdravého oka • po vyčistení kryjeme oko sterilným obväzom • okamžite zabezpečíme vyšetrenie u očného lekára

3. Poškodenie očí žiarením Poškodenie očí ultraﬁalovým žiarením Hlavnou príčinou poškodenia očí ultrafialovým žiarením je pobyt na slnku pri mori, na horách, na zasnežných lúkach alebo pri zváraní elektrickým oblúkom bez ochranných okuliarov.

Príznaky • bolesť • slzenie • sčervenanie spojiviek • kŕčovité zovretie viečok • svetloplachosť • pocit piesku v očiach Prvá pomoc • presun postihnutého do temnej miestnosti • studené obklady na oči • podávame analgetiká • ak sa stav nelepší, zaistíme odborné vyšetrenie • poučíme o prevencii spočívajúcej v používaní slnečných okuliarov. Poškodenie očí infračerveným žiarením Infračervené lúče spôsobujú tepelné poškodenie očí. Lúče prenikajú do hlbších vrstiev oka a spôsobujú poškodenie vnútroočných štruktúr. Takzvanou sklárskou kataraktou (zákal) trpia sklári, ktorí pracovali s rozžhavenou hmotou. Príznaky • bolesť • slzenie • zhoršené videnie

Prvá pomoc • účinná je iba prevencia, ktorá spočíva v dodržiavaní zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to v používaní ochranných okuliarov.

4. Zasiahnutie oka elektrickým prúdom Zasiahnutie očí elektrickým prúdom spôsobuje poškodenie v podobe hlbokých nekróz, ktoré sa nehojí. Príznaky • popálená alebo zuhoľnatená koža v mieste vstupu elektrického prúdu • strata zraku • šok • možné bezvedomie Prvá pomoc • ihneď vypnúť prúd • zaistiť základné životné funkcie • urobiť protišokové opatrenia • zabezpečiť rýchly transport k lekárovi.

PhDr. Jarmila Kelnarová, PhD. Mgr. Eva Matějková Střední zdravotnická škola Brno

65 6 5

m e d i c í n a

Hyperhidróza Potoky z emócií Emócie typu strach, úzkosť, či tréma pôsobia pre určitú skupinu osôb ako uvoľnenie zátky. Spustí sa „vodopád“ potu a odev je zrazu zmáčaný, podpazušie obsadia nové mapy, z topánok sa stáva bazén a z končekov prstov odkvapkáva voda ako z pokazeného kohútika. Potenie je prirodzeným javom, rozhoduje však miera. Keď v priemere tri milióny drobných potných žliaz vyprodukujú denne viac ako liter potu, zodpovedá to štandardu. Tento objem sa však môže vytvoriť v priebehu jednej hodiny v extrémnych podmienkach (fyzický výkon, aklimatizácia, vysoká teplota), a tiež sa považuje za štandard. Ak sa však nik okolo nás nepotí, a my áno, môže ísť o poruchu.

Nadmerným potením často trpia obézni ľudia, ženy v klimaktériu, podporuje ho nikotinizmus, kofeinizmus, korenená strava. Vylučovanie potu sa prirodzene zvyšuje so stúpajúcou teplotou prostredia a zvyšujúcou sa fyzickou aktivitou. Hyperhidróza je ochorenie prejavujúce sa zvýšením tvorby potu nad fyziologické množstvá potrebné na udržanie tepelnej homeostázy (rovnováha, vyrovnanie – pozn. red.). Rozlišujeme dve základné skupiny ochorení : primárnu (idiopatickú, emocionálnu) a sekundárnu hyperhidrózu. Prejavy môžu byť lokalizované – vtedy hovoríme o fokálnej hyperhidróze alebo môžu postihovať celé telo (generalizovaná forma). Prejavy emocionálnej hyperhidrózy nastupujú zvyčajne v detstve na končatinách, v podpazuší sa pridružuje potenie v období puberty. Sú lokalizované zvyčajne v miestach vysokého pokrytia potnými žľazami, na dlaniach, stupajach, v podpazuší, menej v oblasti čela, ale i na iných častiach tela. Oblasť dlaní, stupají a podpazušie reaguje vo zvýšenej miere na emocionálne podnety. Miera postihnutia býva rozdielna. Sekundárna hyperhidróza môže postihovať celý kožný povrch, ale môže byť len fokálna. Býva dôsledkom a prejavom iných závažných, najmä endokrinologických či neurologických ochorení, ale tiež šokových či iných medicínskych stavov. Liečba sekundárnej hypehidrózy patrí do rúk špecialistu, ktorý lieči základné ochorenie. Hyperhidróza dlaní negatívne ovplyvňuje kvalitu života viac ako akékoľvek iné kožné ochorenie, napríklad psoriáza, ekzém či kontaktná dermatitída. Liečba primárnej hyperhidrózy výrazne ovplyvňuje kvalitu prežívania postihnutých. Terapeutické možnosti možno rozdeliť do dvoch kategórií: Chirurgická terapia – endoskopická sympathectomia, excízia jednotlivých žliaz. Nechirurgická liečba – celková medikamentózna terapia, lokálne antiperspiranty, vodná ionoforéza a najefektívnejšou terapiou je injekčná aplikácia liekovej formy botulotoxínu. MUDr. Iveta Hasová Poliklinika Mýtna 5 www.mediskin.sk

Preležaniny Obávanou komplikáciou zdravotného stavu nepohyblivých ľudí sú preležaniny, odborne dekubity. Osobitne ohrozenou skupinou sú starí ľudia a telesne postihnutí. Prevencia dekubitov Prečo? Ich koža, najmä jej vrchná časť pokožka, sa stenčuje. Zhoršuje sa výživa pokožky a pokožka sa ľahšie odtrhne od hlbších častí kože Obranným mechanizmom proti vzniku preležaniny je bolesť, ktorá vedie k zmene polohy. Nemožnosť zmeniť polohu predlžuje pôsobenie tlaku, ktorý je hlavnou príčinou vzniku preležanín. Čím je tlak väčší, tým rýchlejšie dekubit vzniká. Naopak, i malý tlak môže spôsobiť preležaninu, ak pôsobí dostatočne dlho. Pôsobenie tlaku na cievy je výraznejšie na tvrdom podklade. Preto sa dekubit začína tvoriť na povrchu, tam, kde podložka najviac tlačí a v hĺbke neďaleko kosti (dekubitmi sú najviac ohrozené oblasti na kostených výčnelkoch). Dôležitý je i stav kože. Ten ešte zhoršuje macerácia potom, močom, stolicou a nevhodná kozmetika. Prvým stupňom dekubitu je začervenanie nemiznúce na zatlačenie. Pri druhom stupni vzniká pľuzgier alebo malý povrchový defekt. Pri treťom stupni siaha vred až po svaly a pri štvrtom stupni až po kosť.

Špeciﬁcká liečba preležanín, ťažkých a hlbokých poranení kože a vredov. Rýchlo a účinne odstráni bolesť a zahojí ranu.

Najdôležitejšími opatreniami sú zníženie tlaku a skrátenie jeho pôsobenia. Zníženie tlaku sa dosiahne pomocou matracov, ktoré sú nafukovacie alebo sú zo špeciálneho materiálu s takzvanou tvarovou pamäťou. Polohu je potrebné meniť každé dve hodiny. Pri ležaní na boku by mal chrbát s podložkou zvierať 30-stupňový uhol. V tejto polohe nie sú zaťažené kostné výčnelky. Päty a členky sa nesmú dotýkať podložky. Dosiahne sa to podložením lýtok. Podložka musí byť dostatočne široká a nesmie tlačiť na Achillovu šľachu. Koleno musí byť mierne zohnuté (prílišné vystretie kolena môže spôsobiť trombózu). Kolieska s výrezom na pätu sú nevhodné, lebo v mieste styku kolieska s pätou je vysoký tlak, poškodzujúci tkanivo. Pri sedení v posteli by nemal byť trup priveľmi vysoko, aby nedošlo k jeho zošmyknutiu. Podobne je potrebné zabrániť zošmyknutiu pacientov vysadených do kresla. Dôležité je, aby v kresle sedeli rovno. Pri naklonení na niektorú stranu dochádza k preťažovaniu hrboľa sedacej kosti, čo

NOVINKA!

zvyšuje riziko vzniku dekubitu. Pri sedení treba používať mäkkú podložku a menit polohu. Koža sa musí udržiavať v čistote a nesmie byť vlhká (pot, moč). Je vhodné jej premasťovanie nedráždivým krémom. Potrebné je zaistenie dostatočnej výživy bohatej na bielkoviny.

Liečba preležanín Najdôležitejším opatrením je nezaťažovanie dekubitu. Rana musí byť krytá obväzom, aby sa predišlo jej znečisteniu. Hojenie urýchľuje vlhké prostredie, ktoré možno dosiahnuť zvlhčením Ringerovým roztokom (nemaceruje kožu) alebo továrensky vyrábanými obväzmi. Výber obväzov sa riadi štádiom hojenia a množstvom výtoku. Dôležitou súčasťou je čistenie, ktoré sa robí vodou alebo fyziologickým roztokom. Nevhodné sú agresívne dezinfekčné roztoky, ktoré poškodzujú tkanivo. Na infikované rany sa aplikuje povijodon (Betadine) alebo prípravky obsahujúce striebro. Odumreté tkanivo sa odstraňuje pomocou mastí obsahujúcich enzýmy alebo chirurgicky. Inou možnosťou je biochirurgia (aplikácia muších lariev). Novšou možnosťou je tiež liečba pomocou podtlaku aplikovaného na oblasť preležaniny. Pacientom s rozsiahlymi dekubitmi, ktorých stav to dovolí sa robia plastické operácie Prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.

Viac informácií získate na www.tulippharma.com v časti Pre Vaše zdravie.

m e d i c í n a

Kvalita života chronicky chorého človeka V súčasnosti sa termín kvalita života (v zahraničí často používaný termín Quality of Life, QoL alebo Health Related Quality of Life HRQL - kvalita života vo vzťahu k zdraviu) skloňuje vo všetkých pádoch. Stretneme sa s ním vo vzťahu k pacientovi či klientovi vo výrokoch lekára, psychológa, ale aj sociológa a pedagóga. Možno práve pre uhol pohľadu z rôznych vedeckých disciplín je toľko nejasností okolo tohto termínu. Žiadna z doteraz existujúcich definícií kvality života totiž nie je všeobecne akceptovaná. Zhodne však prevláda názor, že ide o veľké množstvo subjektívnych a objektívnych parametrov, ktoré sa na definovaní pojmu kvality života podieľajú. Kvalita života chronicky chorých by mala byť cieľom zdravotníckych intervencií. Pohľad do etymologického slovníka nám napovie, že slovo kvalita je odvodené od latinského „qualitas“ - kvalita či „qualis“- aký. Latinské slovo „qualis“ je odvodené od ešte hlbšieho koreňa „qui“ - kto (kto to je, niekto, ktosi). Ak sa dá kvantita, množstvo dní nášho života určiť jednoducho, neplatí to pre objasnenie kvality života. Známy je napríklad výrok Aristotela: „Šťastie je niečím, o čom majú rôzni ľudia rôzne predstavy.“ Tento výrok platí aj pre kvalitu života. Navyše, aj ten istý človek vidí v rôznych situáciách svoju kvalitu života iným spôsobom. Ak sa teda dnes pokúšame charakterizovať či definovať pojem QoL, je to predovšetkým z dôvodu snahy komplexne posúdiť životnú situáciu jedinca. Najviac aktuálnou sa stáva táto otázka, ak ide o život starého či chronicky chorého človeka či človeka, ktorý je z rôznych príčin neja-

kým spôsobom obmedzovaný alebo limitovaný vo svojich životných aktivitách. Z definície zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie WHO vyplýva, že zdravie a choroba úzko súvisia s kvalitou života: Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie iba neprítomnosť chyby alebo choroby. Uvedená pohoda alebo blaho je výsledkom toho, že ľudia bez chorôb žijú v súlade so svojím prostredím a sebou navzájom. Nejednotnosť názorov a chýbanie jednoduchej definície kvality života však nie je prekážkou skúmania kvality života a snahou o jej zlepšenie u ľudí trpiacich chronickými alebo celoživotnými chorobami.

Kvalita života chronicky chorých pacientov Ak sme v súčasnej dobe svedkami enormného záujmu o otázky kvality života vo vzťahu k medicíne, je to zrejme z dôvodu, že v poslednom období sa niečo v chápaní týchto pojmov zmenilo. Je možné sa domnievať, že je to práve otázka stavu kvality života chorého človeka (pacienta), ktorá rozvírila hladinu záujmu o túto problematiku už v polovici 20. storočia. Prečo? Hlbší pohľad do situácie týchto ľudí ukázal, že starých a chronicky chorých ľudí neustále pribúda (žijeme síce dlhšie, ale nie sme zdravší). Zároveň sa ukázalo, že čisto medicínska úspešnosť liečby chronicky chorých pacientov síce zlepšuje ich prognózu, ale vo väčšine prípadov nevedie k úplnému vyliečeniu choroby. Preto sa zvyšuje aj množstvo problémov, ktoré je možné zaradiť pod pojem kvalita života. Príkladom môže byť zvyšovanie

efektivity liečebných metód pri liečbe nádorových ochorení, transplantácie obličiek, operácie srdca a tiež zintenzívnenie liečebných režimov pri mnohých ďalších chronických ochoreniach ako je reumatoidna artritída, cukrovka a pod. Ďalším problémom je lepšia diagnostika a zavádzanie prísnejších kritérií pre niektoré choroby (srdcovo-cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, metabolické ochorenia). Je pravda, že kvalita života človeka nezávisí len od toho, či má alebo nemá diagnostikovaný napríklad vysoký cholesterol, ale vyslovenie diagnózy zmení pohľad dotyčného na seba a na svoje zdravie. Mnohé chronické ochorenia majú spravidla dlhú bezpríznakovú fázu. Potom, bez výstrahy, je vyslovená vážna diagnóza (hypertenzia, nádorové ochorenie, cukrovka). Takisto bez výstrahy sa objavujú príznaky alebo niekedy až komplikácie choroby (infarkt myokardu alebo mozgová príhoda). Manifestácia chronickej choroby podrobuje vážnym skúškam adaptačné zdroje človeka, čo často vyústi do pocitov bezradnosti, depresie a obáv z budúcnosti. Ochorenie významne mení spôsob života pacienta ako aj celej jeho rodiny. Každá choroba znamená pre človeka väčšiu či menšiu záťaž. To, ako sa bude pacient so svojou chorobou vyrovnávať, závisí od mnohých faktorov. Sú to predovšetkým intenzita, trvanie a dynamika klinických symptómov ochorenia, prítomnosť bolesti, prognóza ochorenia a pod. Ďalším veľmi významným faktorom zvládnutia choroby je vzťah poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a chorého

človeka, konkrétne spôsob komunikácie medzi lekárom a chorým. Preto, ak sa dnes vo všetkých pádoch skloňuje pojem kvality života, je to hlavne z dôvodov potreby zachytiť, popísať či dajako kvantifikovať aký dopad má ochorenie, hlavne liečebná intervencia a celková úroveň zdravotnej starostlivosti, na fyzický a psychický stav chorého, na jeho spôsob života a pocit životnej spokojnosti.

Základné faktory ovplyvňujúce kvalitu života Niektorí autori uvádzajú ako dôležitý komponent pri skúmaní kvality života aj duchovný či spirituálny aspekt. Človek má určitú hodnotovú orientáciu a zmysel života, čo spätne ovplyvňuje kvalitu jeho života. Ak je človek úspešný v hľadaní a napĺňaní zmyslu života, potom je šťastný. Na druhej strane je tiež schopný trpieť. Utrpenie (aj pri chronickom ochorení) nespôsobuje priamo zúfalstvo. Len utrpenie, ktoré je bez zmyslu, plodí zúfalstvo. Zmysel života ovplyvňuje úroveň pohody, spokojnosti a fungovania v sociálnych rolách. Vzťah lekára a chronicky chorého pacienta – význam pre kvalitu života chorého človeka. Diagnóza chronického ochorenia výrazne ovplyvňuje aj vzťahy lekára a pacienta. Vzťah chronicky chorého človeka k zdravotníkovi je kvalitatívne odlišný od vzťahu, ktorý pozorujeme u akútne chorého pacienta. Pre akútne chorého pacienta je zdravotník autoritou, ktorá mu v jeho ťažkostiach dokáže rýchlo pomôcť. Takýto pacient lekárovi dôveruje a je optimista napriek výrazným symptómom choroby (horúčka, kašeľ, bolesti a i.). Aj chronický chorý pacient podvedome očakáva rýchle uzdravenie. Keď sa jeho očakávania nenaplnia, je sklamaný a stráca k zdravotníkovi dôveru. Vzťah lekára a pacienta je však nesmierne dôležitý pre adaptáciu na ochorenie, edukáciu a tzv. compliance pacienta, t.j. schopnosť spolupracovať pri liečbe. Ak totiž pacient necíti k lekárovi dôveru, začne si klásť otázky o kompetencii (odbornej zdatnosti) lekára, o potrebe dodržiavať liečebný režim, či nutnosti riadiť sa jeho pokynmi. To je i jedna z príčin odklonu chronicky chorého pacienta od ošetrujúceho lekára a hľadanie rôznych alternatívnych „liečiteľských“ a paramedicínskych metód. Situáciu komplikuje aj to, že vzťah lekára a chorého sa mení aj v súvislosti s rozvojom spoločnosti. V 19. storočí lekár bol autoritou, ktorému chorý dôveroval aj napriek tomu, že mu nebol schopný pomôcť (ľudia vtedy umierali na zápal pľúc). Od minulého storočia sa tento vzťah zmenil na vzťah odborníka a klienta a autorita lekára pre chorého nie je samozrejmosťou, hoci pneumóniu vylieči antibiotikami za pár dní. Iným príkladom nedorozumení medzi lekárom a chronicky chorým pacientom môže byť príliš úzke zameranie lekára len na pacientovu chorobu. Pacient sa však v dôsledku ochorenia často dostá-

m e d i c í n a va do emocionálne ťažkých stavov, má obavy, strach, zlosť. Ošetrujúci lekár môže byť agresivitou pacienta zaskočený. Tým sa však situácia nerieši, skôr sa zhoršuje a nepochopenie medzi pacientom a lekárom sa prehlbuje. Na zosúladenie a vytvorenie adekvátneho vzťahu medzi lekárom a pacientom je potrebná aj zmena v chápaní kvality života. To je totiž odlišné zo strany pacienta a zdravotníckeho pracovníka. Časť lekárov zabudla na to (alebo na lekárskych fakultách ich zabudli naučiť), čo o medicíne napísal Walsh McDermott: „Medicína nie je veda, ale učené povolanie, ktoré má hlboké korene v mnohých odvetviach vedy a je poverená využitím pre blaho ľudstva.“ Lekár by ani v 21. storočí vo vzťahu k chorému človeku nemal byť „vedcom“ a „technikom“ zaoberajúcim sa jedine materiálnou stránkou človeka. Zameriava sa na liečbu, ústup príznakov ochorenia, prechod od patológie k fyziologickým hodnotám a nie na chorého človeka. Pacient naopak považuje za významné vnímanie bolesti pri liečebných procedúrach, zaujíma ho, ako dlho bude ochorenie trvať a či sa bude môcť vrátiť k činnostiam, ktoré sú pre neho dôležité - návrat do zamestnania, fungovanie v rolách, medziľudské vzťahy. Vyjadruje teda obavy, nakoľko toto ochorenie zasiahne do jeho života a ovplyvní jeho kvalitu, nie iba zdravotný stav. Z uvedeného vyplýva, že adekvátny vzťah a komunikácia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a chronicky chorého človeka je významným faktorom, ktorý nepriamo, (cez edukáciu, motiváciu a spoluprácu) ovplyvňuje kvalitu života.

Dá sa kvalita života merať? Nakoľko pretrváva nejednotnosť v definícii kvality života, existuje

aj mnoho spôsobov, akými je možné kvalitu života merať či hodnotiť a ako možno výsledky meraní využiť. Metodika, resp. spôsob hodnotenia kvality života sa mení v závislosti od účelu, ktorý pri hodnotení sledujeme. V zásade však môžeme postupy merania kvality života rozdeliť do troch kategórií: metódy merania kvality života druhou osobou (lekár, zdravotná sestra), subjektívne metódy merania kvality, kde hodnotiteľom je samotný pacient a metódy zmiešané, vzniknuté kombináciou obidvoch. Prvé merania sa v zdravotníctve použili u ľudí s vážnym zdravotným stavom. Išlo tu o pokus zo strany zdravotníkov vystihnúť celkový stav pacienta rýdzo fyziologickými a patofyziologickými kritériami a takýmto spôsobom „merať“ vážnosť ochorenia. Takéto hodnotenia prešli odvtedy značným vývojom – patrí sem napr. Glasgow Coma Scale – dodnes používaná u pacientov v kóme, Apgar skóre – používa sa pri hodnotení životaschopnosti novorodencov, Karnofskyho index – lekár vyjadruje názor na celkový zdravotný stav onkologického pacienta k danému dátumu. Jedna z najznámejších metód subjektívneho merania kvality života v psychológii je model „well-beingu“ – čiže spokojnosti. Všetky tieto doteraz spomenuté metódy či prístupy hodnotenia QoL bývajú v rôznych kombináciách a variantoch súčasťou formalizovaných a štandardizovaných dotazníkov, ktoré sú vypracované za účelom merania QoL v jednotlivých oblastiach medicíny. V súčasnosti je možné ich rozdeliť na dva základné typy a to sú generické alebo všeobecné dotazníky a dotazníky špecifické, ktoré sú vytvorené pre jednotlivé typy ochorení. Generické dotazníky všeobecne hodnotia celkový stav chorého bez ohľadu na konkrétne ochorenie. Sú použiteľné u rôznych skupín populácie,

rôzneho pohlavia, veku apod. K najznámejším generickým dotazníkom patria už spomenutý Karnofsky Performence Status Scale, alebo Karnofskyho index, ADL Activities of Daily Living, SF 36- Short Form 36 Health Subject Questionnaire, EQ5D Euro-QoL,WHO Quality of Life Assessment a mnohé ďalšie. Špecifické dotazníky sú vytvorené pre jednotlivé typy ochorení. Sú jednoznačne senzitívnejšie a často je ich súčasťou práve generický dotazník. Ako príklad možno uviesť KDQOL-Kidney Disease Quality of Life Instrument – dotazník merania kvality života u chorých s chronickým zlyhaním obličiek, Q-LES-Q Quality Of Life Enjoyment and Satisfaction – dotazník pre chorých s depresívnou poruchou, FACT-G Functional Assessment of Chronic Illness Therapy-General Version – pre pacientov s chronickým ochorením, ktorý má potom rôzne modifikácie pre jednotlivé chronické ochorenia, ako sú nádory, skleróza multiplex, HIV a podobne. Uvedené dotazníky sú predovšetkým v zahraničí súčasťou rozsiahlych štúdií hodnotenia kvality života. Hlavným dôvodom ich použitia je zhodnotiť efekt liečby komplexne, nielen podľa somatických a laboratórnych ukazovateľov. Meranie kvality života sa stáva argumentom pre najrôznejšie inovácie liečby, pre zavádzanie nových liekov do terapeutických postupov, pri rozhodovaní o druhu liečby alebo pri zriaďovaní nových terapeutických zariadení. V našich podmienkach sa používajú predovšetkým z výskumných dôvodov, nie sú bežnou súčasťou liečebných programov. Spracované podľa dostupných literárnych zdrojov. MVDr. Marcela Linková MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva LF UPJŠ prof. MUDr. Oliver Rácz, CSc. Ústav patologickej fyziológie LF UPJŠ

p o r a d ň u

p r i n á š a

Poradňa zdravia praktickej lekárky

MUDr. Marcela Takácsová Preventívne centrum Onkologický ústav sv. Alžbety

Ako sa dá deﬁnovať a aké znaky má uvedený syndróm? V každom prípade je to nepríjemný stav pre pacienta a pre lekára dôvod pustiť sa do diferenciálnej diagnostiky, často zdĺhavej a náročnej.

Chronický únavový syndróm ber krvi. Už pri prvej anamnéze často možno zistiť, že okrem únavy sa objavujú aj iné symptómy, ktoré nás vedú vo vyšetrovaní ďalej. Zväčša sú prítomné znaky z iných orgánov a systémov, ktoré dokresľujú obraz celkovej únavy a lekára posúvajú v pátraní po príčine správnym smerom. Ak sa objaví napríklad búšenie srdca, pocity na odpadnutie, k tomu bledosť, zadýchavanie pri námahe, lekár už má podozrenie na anémiu. Ak je pacient unavený, opuchnutý, pribral na váhe, má suchú chladnú kožu, jeho psychomotorika je spomalená a v rodine sa vyskytuje hypotyreóza, vedie nás to k podozreniu na ochorenie štítnej žľazy. Ak pacient udáva, že fajčí, občas vykašliava, nevie lapiť dych, chudne, vieme, kam smerovať v ďalšom postupe. Pri príznakoch, ako sú nechutenstvo, chudnutie, porucha pasáže tráviacim traktom, či už v zmysle zvracania, hnačky, či naopak zápchy alebo krvi v stolici, ktoré si pacient všimol už dávnejšie, ale nevenoval im pozornosť, patrí pacient do rúk odborníka – gastroenterológa. Únava, pocity na odpadnutie, zvýšený smäd, hlad, potivosť, môžu byť prvými príznakmi poruchy metabolizmu cukru. Ak sa okrem únavy pridruží napríklad úbytok svalovej hmoty, problémy s pohybom, rovnováhou, problémy so zmyslovými orgánmi, zmenenou citlivosťou, smerujeme pacienta na neurologické vyšetrenie. Častou príčinou chronickej únavy býva aj vysoký tlak, pričom pacient nemá žiadne iné ťažkosti, alebo

Mnohí pacienti prichádzajúci do ambulancie so sťažnosťou na chronickú únavu po analýze svojho životného štýlu zistia, že príčina ich ťažkostí nebude tkvieť v poruche štítnej žľazy (v čo tak nejako tajne dúfajú), ale niekde úplne inde. Jednoducho bez oddychu pracujú.Relax nakoniec nedoprajú ani svojmu telu, nieto ešte svojmu duchu. Lekár však ani v tomto prípade nemôže pacienta poslať preč bez vyšetrenia. Chronický únavový syndróm totiž môže byť spôsobený rôznymi chorobnými stavmi, ktoré sa vyšetrením dajú odhaliť a liečiť. K základnému postupu patrí dôkladná anamnéza, vyšetrenie a od-

m e d i c í n a len zriedka bolesti hlavy, občas tlaky na hrudníku, problémy s dychom. Bolesti tej ktorej časti tela (hlavy, chrbtice, kĺbov, svalov, brucha, hrudníka, končatín) nás tiež vedú vo vyšetrovaní ďalej. Nespavosť napriek zvýšenej únave, zmeny nálady, výbuchy zlosti, nervozita, ustráchanosť, plačlivosť, pocit beznádeje a bezvýchodiskovosti, poruchy erekcie u mužov a strata záujmu o sex u žien, to sú časté znaky psychických ochorení, ktoré vyžadujú adekvátnu liečbu. Aj poruchy imunity v zmysle zníženej obranyschopnosti alebo alergických reakcií môžu viesť ku chronickej únave pacienta. Niekedy sa lekár môže zachytiť až laboratórneho nálezu, ktorý ho v zisťovaní príčiny únavy pacienta posunie ďalej. Jedným z najčastejších nálezov je zrýchlená sedimentácia krvi. Tá poskytuje skutočne široké možnosti na interpretáciu a ďalšie vyšetrovanie. Pátranie sa uberá smerom k chronickým infekčným ložiskám v tele, nasledujú vyšetrenia v gynekologickej, stomatologickej, urologickej a ORL ambulancii. Kultivačné vyšetrenia biologického materiálu z krku, z nosa, moču (zápaly močového mechúra sú pomerne časté a bezpríznakové u starších ľudí), v ďalšom kroku, ako i v prípade, ak sa pridružia zväčšené lymfatické uzliny, možno pátrať po infekciách chlamýdiami, mykoplazmami, lymskej borelióze, vírusmi mononukleózy a cytomegalovirózy, vírusmi infekčných hepatitíd, prípadne HIV, z parazitóz môže ísť o toxoplazmózu, toxokarózu, takisto ako o rôzne cudzokrajné ochorenia, ak sa pacient vrátil z exotického zahraničia. Možných dôvodov chronického únavového syndrómu je skutočne veľa a dopátrať sa k príčine vyžaduje značné úsilie. Našťastie, medicína pozná prostriedky. MUDr. Marcela Takácsová praktická lekárka, PC OÚSA

Iniciatíva za zdravé Slovensko Priemerná dĺžka života by sa celosvetovo mohla zvýšiť takmer o päť rokov, keby ľudia energicky bojovali proti rozhodujúcim zdravotným rizikám. Taký je záver správy Svetovej zdravotníckej organizácie, zverejnenej v Ženeve koncom roka 2009. Výskum, skúmajúci dopady 24 rizikových faktorov na zdravie človeka, potvrdil, že k najvážnejším problémom patria civilizačné choroby: vysoký krvný tlak, srdcovocievne ochorenia, dopady fajčenia a nadváhy. Recept na dlhší život je pritom veľmi jednoduchý. Aktívne predchádzať ochoreniam a dbať o prevenciu. Výzvou, ktorú sa rozhodla prijať zdravotná poisťovňa Union, je posunúť toto mnohokrát použité klišé do konkrétnej roviny. Na základe zistení vedcov totiž vieme, že razantnou zmenou životného štýlu nedosiahneme len to, že budeme dlhšie žiť… Ale že môžeme žiť dlhšie až o päť rokov. Tento cieľ zosobňuje novovznikajúca Iniciatíva za zdravšie Slovensko a jej deklarácia: Spravme všetko pre to, aby sme v roku 2020 žili o päť rokov dlhšie ako dnes! Union zdravotná poisťovňa sa preto spoločne s partnermi podujala zastrešiť množstvo aktivít, ktoré majú prispieť k zvýšeniu záujmu verejnosti o správnu životosprávu aktívny pohyb a celkovú zodpovednosť za svoje zdravie. Pôjde o sériu tzv. aktov darovania krvi, preventívnych prehliadok, projektu 48 hodín bez tabaku či dňa bez áut. Ďalšou aktivitou v rámci projektu bude súťaž Zdravá firma roka, v ktorej bude odborná komisia posudzovať aktivity firiem zamerané na podporu zdravého životného štýlu zamestnancov. Úspech každého malého kroku k zmene životného štýlu, čiže každej nezapálenej cigarety, pešej prechádzky či jablka na raňajky, pomôže Union každému zmerať. Pomocou interaktívneho widgetu, odpočítavajúceho dobu života, ktorú je možné predĺžiť, ale i skrátiť. A navyše, Union sa stane radcom v tom, ako k lepšiemu zdraviu prispieť. Minútami, o ktoré je možné predĺžiť si život, označí vhodné jedlá či voľby tej správnej aktivity – napríklad prechádzky po schodoch namiesto jazdy mestskou dopravou. avou. -r-

Liečivá sila Výrobky českej spoločnosti Parenteral a.s. pod názvom CutisHelp sú skutočnou pomocou tam, kde bežné prostriedky zlyhávajú. Hojivé vlastnosti konopného oleja Kozmetická značka CutisHelp využíva liečivé vlastnosti oleja z konopy siatej, ktorá neobsahuje psychotropné THC. Vďaka moderným technológiám sa zo semien absolútne bezpečného technického konope nechemickým spôsobom extrahuje olej, hrdiaci sa viacerými blahodarnými účinkami na ľudské zdravie. Semená konopy sú najbohatším známym prírodným zdrojom esenciálnych mastných kyselín, látok na báze koenzýmu Q, vitamínov a celého radu bioaktívnych látok pôsobiacich na priebeh zápalových kožných procesov, posilňujúcich odolnosť kože voči vonkajším dráždivým vplyvom. Jednoducho látok, ktoré prispievajú k celkovej regenerácii a podporujú správne funkcie kože. Skúsenosti tiež potvrdzujú, že prírodné produkty na báze konopného oleja znižujú nutnosť dl-

oleja z konope hodobej aplikácie hormonálnych liečiv (kortikosteroidov), ktoré majú nezriedka celý rad vedľajších účinkov.

Unikátna kvalita oleja Všetky prípravky kozmetiky CutisHelp sú založené na unikátnych vlastnostiach extrahovaného konopného oleja. Ten sa od oleja lisovaného za studena líši nielen čistotou a kvalitou, ale aj účinnosťou. Farmaceutická kvalita, čo znamená, že sa do finálnych výrobkov nepridávajú žiadne dráždivé komponenty, a čistota extrahovaného konopného oleja umožňujú v dermatológii rozsiahle perspektívne využitie. Spomeňme ešte najvýznamnejšie mastné kyseliny, ktoré produkty obsahujú. V extrahovanom konopnom oleji nájdeme kyseliny linolovú,

arachidonovú, palmitovú a olejovú – všetko látky, ktoré sa v organizme zúčastňujú metabolických zmien a fyziologicky sa podieľajú na celom rade základných funkcií – ovplyvňujú intenzitu zápalu, aktivizujú obranné vlastnosti pokožky a na bunkovej úrovni stimulujú mitotickú aktivitu (delenie buniek) v zárodočnej vrstve kože.

CutisHelp znamená pomoc koži Výrobky kozmetickej rady CutisHelp predstavujú novú generáciu produktov s protizápalovými, antibakteriálnymi, regeneračnými, výživovými a výbornými penetračnými vlastnosťami. Krémy, balzamy, masti, ale aj šampóny a regeneračné prípravky sú určené na problematickú pokožku so sklonom k akné, či postihnutú seboroickou dermatitídou. Pomôžu aj pri drobných neduhoch, ako sú odreniny, popáleniny, ale aj pri kožných alergických reakciách napríklad na slnečné žiarenie. Ošetrujú suchú a podráždenú pokožku, ale pomáhajú aj ľuďom s exémami a psoriázou, pri bolestiach svalov, kĺbov šliach a chrbtice. Výrobky sú bezpečné a distribuujú sa v lekárňach. -PR-

65 65

a n g i o l o g i c k é

k o n z u l t á c i e

Anamnéza základ každého lekárskeho diagnostického a liečebného procesu Pre bolesti v dolných končatinách chodím pravidelne do angiologickej ambulancie, kde mi lekár – angiológ vypíše lekársky nález. Každá takáto lekárska správa začína slovom „anamnéza“. Hľadal som toto slovo v rôznych slovníkoch, ale nechápem presne, čo vlastne znamená. Ľ. Š., Sereď. Vo väčšine slovníkov sa pojem anamnéza vysvetľuje ako „predchorobie“ alebo ako súbor údajov o zdravotnom stave pacienta pred vlastnou chorobou, ako aj o chorobách predkov, súrodencov, o rodinnom prostredí a pod. Presnejšie ho charakterizujú takmer všetky klinické lekárske odbory a špecializácie, predovšetkým však učebnice internej medicíny, internej propedeutiky a angiologickej propedeutiky. Anamnéza (gr. anamnesis – rozpamätávanie sa, spomínanie) je súbor všetkých údajov o zdravotnom stave pacienta a jeho príbuzných, ktoré lekár získa počas rozhovoru (komunikácie) s ním (priama, direktná anamnéza), prípadne s jeho príbuzným, sprievodcom či zo zdravotnej dokumentácie (nepriama, indirektná anamnéza). Zriedkavo sa používa akýsi zrkadlový obraz pojmu anamnéza – katamnéza (kata – dolu; ana – hore). Je to ďalšia história choroby od prepustenia z nemocnice až do úmrtia. V angličtine sa anamnéza vyjadruje termínom history of the case, vo francúzštine l´histoire du malade, v nemčine Krankheitsgeschichte. Všetky pojmy teda hovoria o „histórii prípadu, pacienta či choroby“ a žiaľ vymedzujú anamnézu časovo len na minulosť. V ruštine sa anamnéza vyjadruje pojmom rasprosy, čiže „pýtanie“; „výsluch“. Pojem sa časovo neobmedzuje len na minulosť, ale predovšetkým na prítomnosť. Navyše, výstižnejšie vyjadruje skutočnosť, že hlavným nástrojom procesu anamnézy je reč (verbálna komunikácia). V reálnej klinickej lekárskej praxi je proces zisťovania anamnézy v skutočnosti spojený okrem spomínania a histórie zdravia a choroby s ďalšími okolnosťami a úkonmi, ktoré nemajú nič spoločné s históriou. Správnu anamnézu lekár začína otázkami o terajšom, prítomnom, aktuálnom zdravotnom stave, teda informuje sa najprv o súčasnosti. A hovoriť treba okrem minulosti a súčasnosti aj o budúcnosti. Tá predsa zaujíma každého človeka najviac, a chorého zvlášť. Proces zisťovania anamnézy nie je len poznávaním choroby pacienta leká-

rom. Lekár sa zoznamuje s osobnosťou pacienta, s jeho vlastnosťami a osobitosťami, vrátane povahových čŕt a názorov pacienta. Deje sa tak prostredníctvom otázok lekára zameraných na minulosť, ale aj pozorovaním momentálnych reakcií pacienta a pozorovaním jeho správania. Treba zdôrazniť, že súčasne prebieha aj opačný poznávací proces. Pacient si robí obraz o lekárovi, o jeho ľudských kvalitách a do istej miery aj o jeho odborných profesionálnych kvalitách. To ovplyvňuje dôveru pacienta k lekárovi a spolurozhoduje o úspechu diagnostickoterapeutického procesu (manažmentu). Anamnéza je nielen nenahraditeľnou vstupnou časťou každého základného lekárskeho vyšetrenia, pri ktorom sa hovorí nielen o minulom zdravotnom stave, ale aj o súčasných a možných budúcich zdravotných problémoch – treba ju chápať aj ako neustálu vzájomnú verbálnu i nonverbálnu komunikáciu lekára a pacienta. Správna anamnéza by mala byť vždy esenciálnou kontinuálnou multidimenzionálnou súčasťou diagnosticko-terapeutického procesu. Anamnézou začína, prebieha i končí každý kontakt lekára so subjektom chorého. Urobiť dobrú anamnézu je umenie, ktorému sa lekár učí celý život. Je predovšetkým zrkadlom jeho osobnosti, úrovne verbálnej i neverbálnej komunikácie, empatie, jeho praktických skúseností, teoretických vedomostí a odbornosti. Už pri získavaní a spisovaní anamnézy

musí pacient nadobudnúť dojem, že sa lekár úprimne zaujíma o jeho ťažkosti a našiel človeka, ktorý mu chce pomôcť, a ktorému môže dôverovať. Tradične sa zdôrazňuje vysoký podiel anamnézy na rýchlej a správnej konečnej diagnóze, ktorá je základným predpokladom efektívnej racionálnej liečby. Menej je už známy vysoký podiel nedostatočnej anamnézy na nesprávnej, chybnej diagnóze (diagnostickej chybe). Empatia (en – dovnútra; pathein – cítiť) je schopnosť premietnuť svoju osobnosť do osobnosti druhého človeka (pacienta), s cieľom lepšie mu porozumieť (vcítiť sa). S empatiou súvisia také vlastnosti ako napríklad taktnosť, ohľaduplnosť a pod. Empatia má svoje medze: nesmie zájsť tak ďaleko, aby ohrozovala chladnú racionálnu úvahu, napríklad pri riešení urgentných stavov. Lekár musí pri anamnéze vedieť navodiť prime-

ranú náladu – podľa individuality chorého. Môže použiť aj veselší tón, ak vycíti, že to pacientovi urobí dobre. Skúsený lekár musí vedieť, na čo sa spýtať. Prostredie, v ktorom prebieha lekárske vyšetrenie má byť komfortné, vrátane izolácie hluku. Anamnéza nemá byť ani výsluchom, ale ani priateľským besedovaním. „Pýtať sa na minulosť, porozumieť prítomnému stavu, predpovedať to, čo bude – práve o toto všetko sa treba usilovať“ (Hippokrates). Anamnéza a lekárske fyzikálne vyšetrenie (pohľadom, pohmatom, poklopom a posluchom) sa pre svoju nenahraditeľnú diagnostickú hodnotu nazýva ako základné lekárske vyšetrenie. Všetky ostatné laboratórne a prístrojové vyšetrovacie metódy sú pomocné vyšetrenia. Niektorí pacienti nesprávne preceňujú význam časti nových „módnych“ pomocných vyšetrovacích metód, čo podporujú aj niektoré reklamné kampane výrobcov lekárskej techniky a obchodných firiem. Žiaľ, aj niektorí neskúsení lekári posielajú pacientov na takéto pomocné vyšetrenia bez toho, že by urobili základné lekárske vyšetrenie. Napriek neustále sa zdokonaľujúcej palete rozličných inštrumentárnych a laboratórnych pomocných vyšetrovacích metód a vstupom počítačovej techniky do medicíny, všetky najmodernejšie svetové učebnice medicíny v úvodných kapitolách stále zdôrazňujú humanitný základ lekárstva premietnutý práve do anamnézy. Všetky časti lekárskeho manažmentu samozrejme podliehajú lekárskemu tajomstvu. doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof. LFUK a FNsP Bratislava

m e d i c í n a

Chráňme si sluch

! m o k u l

h d e pr

Hluk sa stáva čoraz väčším problémom nášho každodenného života. Obklopuje nás doslova na každom kroku, je najfrekventovanejším faktorom pracovného prostredia, ale svoju daň si vyberá aj v životnom prostredí. Ostrovy ticha sú už takmer neznámym pojmom, v súvislosti s hlukom sa dnes už celkom vážne hovorí o „akustickom smogu“. Hluk a sluch Vstupnou bránou pre prienik zvukových vĺn a zároveň aj špecifickým cieľom pôsobenia hluku je predovšetkým ucho, sluchový orgán. Hluk pôsobí na jemné štruktúry vláskových buniek, po nadmernej expozícii vysokým hladinám hluku dochádza k zmenám počutia, takzvanému dočasnému posunu sluchového prahu. Za bežných okolností sa o niekoľko hodín, prípadne dní po skončení expozície, sluch dokáže vrátiť k normálnym hodnotám. Ak je však expozícia opakovaná a sluch nemá dostatok času na zotavenie, dočasná zmena sluchu sa môže stať trvalou a poškodenie sluchu je nezvratné. Poškodenie sluchu vplyvom opakovaných a dlhotrvajúcich expozícií hluku je zákerné aj tým, že sa zvyčajne vyvíja postupne, nepozorovane. Výnimkou je takzvaná akútna akustická trauma, ktorá obvykle vzniká náhle, ako dôsledok prudkého zvukového impulzu vysokých hladín zvuku. Výsledkom je poškodenie štruktúr sluchového aparátu, prasknutie ušného bubienka, mechanické poškodenie vnútorných štruktúr sluchového aparátu.

Hluk v pracovnom prostredí Ako už bolo spomenuté, hluk je najčastejšie sa vyskytujúcim škodlivým faktorom pracovného prostredia. V Slovenskej republike je v riziku hluku registrovaných viac ako 80 000 zamestnancov, čo znamená, že z celkového počtu 106 000 pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce je 75 % exponovaných nadmernému hluku škodlivých hladín. Hladina 85 dB sa dnes všeobecne považuje za hranicu, kedy by pri 8-hodinovej zmene u zdravého jedinca ešte nemalo dôjsť k poškodeniu sluchu. Každý vzostup hluku o 3 decibely však túto predpokladanú „bezpečnú“ hranicu skracuje o polovicu prípustného času expozície. Oproti niektorým štátom, kde „profesionálne“ poškodenie sluchu v dôsledku hluku je najčastejšie priznávanou chorobou z povolania a predstavuje vážny me-

dicínsky i sociálny problém, na Slovensku je porucha sluchu z hluku pri práci až na piatom mieste. Ani to však neznamená, že by sme túto škodu mali podceňovať. Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu zdravia svojich zamestnancov pred škodlivými účinkami pracovného prostredia a to predovšetkým kolektívnymi opatreniami, ktoré majú za cieľ znížiť celkovú úroveň hluku v pracovnom prostredí, napríklad zmenou technológie, nahradením zastaraných, hlučných strojov zariadeniami novšími s lepšími parametrami prípadne stavebnými úpravami. Až ako druhý krok, tam, kde už nie je možné dosiahnuť ďalšie zníženie hluku technickými opatrenia, je možné siahnuť k individuálnym prostriedkom na ochranu sluchu, k takzvaným sluchovým chráničom. V súlade s našou, ale aj európskou legislatívou, je zamestnávateľ povinný pri prekročení expozície 85 dB poskytnúť zamestnancovi chrániče sluchu a kontrolovať ich používanie. Široké spektrum ponúkaných chráničov sluchu zaručuje, že každá profesia aj každý zamestnanec si môžu nájsť vyhovujúce ochranné prostriedky slúžiace ako ochrana pred hlukom.

Hluk náš každodenný Hlučné dopravné prostriedky, rôzne rekreačné aktivity, dokonca aj niektoré detské hračky predstavujú riziko pre sluch. Spomínanú hranicu 85 dB, o ktorej sme sa zmienili v časti venovanej pracovnému prostrediu, prekračujú – aj keď pri kratšej dobe expozície - napríklad koncerty rockovej hudby (110-120 dB), zvuk motocykla (95-120 dB), hladina zvuku v kine (až do 118 dB), hladina hudby pri aerobiku a v športových centrách (do 120 dB); niektoré detské hračky mali nameranú hladinu zvuku dokonca aj nad 130 dB. Intenzita hudby v slúchadlách iPodov a MP3 prehrávačov môže dosahovať až 115 dB a pri prieskumoch v amerických školách vedci zistili, že každý tretí z náhodne vybraných

teenagerov počúva svoj prehrávač na úrovni, ktorá už predstavuje riziko pre sluch. Citlivosť sluchu sa každou generáciou znižuje o niekoľko decibelov a je len málo pravdepodobné, že by sa tento trend v najbližších rokoch nejako výrazne zmenil. Hlukom z nevýrobnej sféry je ohrozovaná predovšetkým mladá generácia. Životný štýl je viac ako kedykoľvek predtým spojený s hudbou a i keď sa podvedome bránime považovať hudbu za hluk, z hľadiska pôsobenia akustickej energie a jej dôsledkov pre sluchový analyzátor medzi hlukom „hudobným“ a „ne-hudobným“ až tak veľký rozdiel nie je. V niektorých krajinách sa do kampaní na ochranu sluchu mladej generácie zapájajú známi hudobníci a DJ-ovia a propagujú heslo, že je „cool“ starať sa o svoj sluch. Možností ako chrániť sluch, je viacero, pričom najdôležitejšia je v tomto procese prevencia. V krajinách, kde sa problematike prevencie

pred škodlivým pôsobením hluku venujú cieľavedome a dlhšiu dobu, už nie je nič mimoriadne, ak mladý návštevník rockového koncertu alebo diskotéky, ale aj hudobník a „dídžej“ používajú ochranu sluchu, samozrejme špecificky určenú pre hudobné prostredie a vnímanie hudby. Aj keď prehrávače a slúchadlá výraznou mierou prispievajú k zhoršeniu sluchu, dnes by asi nikto neuspel so zámerom žiadať ich úplný zákaz. Riziko poškodenia sluchu závisí od úrovne hlasitosti a času trvania expozície. Je preto dôležité počúvať hudbu pri bezpečných hladinách zvuku (nie pri maximálnej hlasitosti), skrátiť čas počúvania, robiť prestávky, pri počúvaní v hlučnom prostredí (napríklad v dopravnom prostriedku) nezvyšovať intenzitu zvuku so zámerom prehlušiť hluk pozadia a pod. Podľa nedávnych informácií aj Európska komisia mieni presadiť normu, ktorá by výrobcov zaväzovala vybaviť nové prehrávače

zariadením, umožňujúcim nastavenie hlasitosti na bezpečnú úroveň. Veľmi dôležité tiež je, aby po hlukovej expozícii mal sluch možnosť zregenerovať sa. „Keď ste na koncerte alebo v klube, vyjdite von a každú hodinu si urobte desaťminútovú prestávku na tichom mieste,“ radí D. Baguley z Národnej zdravotnej služby Cambridgskej univerzity. Nemenej dôležité je aj obmedzovať fajčenie, alkohol a drogy, pretože tieto látky, ktoré sú už samy osobe toxické, len ďalej zhoršujú pôsobenie hluku na sluch. A ak sa predsa len stane, že nadmerná expozícia hluku prevýši kompenzačné schopnosti sluchového orgánu a objavia sa varovné príznaky v podobe zvonenia, pískania alebo pocitu zaľahnutia v ušiach, nepodceňovať ich. Je potrebné si uvedomiť, že už existujúce ťažké poškodenie sluchu je nezvratné, nedá sa liečiť, ale vždy je možné mu predchádzať. MUDr. Miloš Janoušek, CSc. Úrad verejného zdravotníctva SR

p o r a d ň a

Farby podľa

feng-šuej Viacero problémov s bývaním možno vyriešiť pomocou farebnice cyklu prvkov. Cyklus, patriaci k základným atribútom feng-šuej, vysvetľuje prirodzený kolobeh v prírode, pričom sa jednotlivé živly navzájom podporujú, vznikajú, ale aj zanikajú. Ak sa stretávajú živly po sebe nasledujúcich prvkov v smere hodinových ručičiek, hovoríme o tvorivom cykle. Vo farbách, tvaroch, materiáloch. Vzájomný vplyv Neustály kolobeh a tvorba energií sú vo feng-šuej vyjadrené cyklom piatich prvkov: Drevo horí a podporuje oheň, oheň dohorí a vzniká zem, v zemi nachádzame kov, na kove sa vyzráža voda, bez vody by „nežilo“ drevo. Týchto päť prvkov nachádzame všade a vo všetkom. Oheň symbolizuje červená farba a jej odtiene. Farbami zeme sú žltá, prírodné odtiene a sivá farba kameňa. Kov reprezentujú farby biela, strieborná, medená, bronzová, ale aj antracitová čerň železa, vodu reprezentuje tmavá modrá a zelenkasto-modré odtiene, drevo – to je najmä zelená farba. Ak vo svojom byte potrebujeme doplniť niektorý z prvkov, použijeme jeho farbu. Nemôžeme sa pomýliť a dosiahneme rovnováhu živlov, ak pri kombinovaní farieb použijeme prirodzený cyklus vzájomnej podpory. Dobrými kombináciami sú: zelená a červená, červená a žltá, žltá a bie-

la, biela a modrá, modrá a zelená. Ak zvolíme silnejšiu základnú farbu, budú ďalšie dve z cyklu po sebe idúcich prvkov a ich farieb jemnejšie alebo pastelové.

Nepatria sa k sebe Miestnosť vymaľovaná alebo zariadená v modro-červenej kombinácii ľudí na jednej strane schladí, na druhej nabudí. Vzniká chaotický pocit a nepokoj. Je to ako keď „voda hasí oheň“. Biela s červenou, to je boj ohňa a kovu, v ktorom je víťazom oheň, schopný roztaviť kov. Prvky, ktoré sú v tabuľke opozitné, predstavujú cyklus deštrukcie a vy-

hýbame sa im. Sú alarmom pre naše podvedomie a používame ich inde, nie v domácnosti. Napríklad červená a biela sa často využívajú v reklame alebo na dopravných značkách ako silný signalizačný prvok pre zvýšenú pozornosť.

Vzájomne sa priťahujú Vďaka feng-šuej a jeho cyklu prvkov sa môže stať náš byt alebo dom „ostrovčekom“ pokoja a harmónie. Platí, že červenú a čiernu používame striedmo, lebo kým červená dynamizuje a dokáže vzbudiť agresivitu a napätie, veľa čiernej vedie k pesimizmu a pochmúrnej nálade. Far-

a steny vymaľované na žlto (zem). Medzi tieto dva opozitné prvky vložíme červenú farbu (oheň) na doplnkoch, závesoch, koberci a podobne (drevo – oheň – zem). Odtieň červenej prispôsobíme ostatným farbám a postačí, ak sa vyskytne na bytových doplnkoch ako akcent.

Farby vo feng-šuej Biela je farbou kovu, ktorý je priradený k svetovým stranám západ a severozápad. Je to farba, ktorá neutralizuje všetky ostatné farby, zosobňuje čistotu. Odporúčam ju do kuchyne, pretože biela farba kovu vhodne tlmí ohnivý živel kuchyne.

Žltá farba zeme a svetových strán juhozápad, severovýchod a stred (centrum bytu) je zo všetkých najžiarivejšia, radostná a pozitívna. Dokáže vyrovnávať a upokojiť, dodáva pocit bezpečia a stabilitu.

Čierna to je temnota, noc, hlboká voda, ale aj tajomno a smútok. Farbu severu si do bytu dávame opatrne, vo firemných priestoroch však čierna znamená peniaze a hojnosť.

Zelená

Červená

Modrá

to je oheň a krv, život, láska aj nenávisť. Je s ňou spojený juh. Používame ju na menších plochách a doplnkoch najmä pre jej silné aktivačné účinky.

farba priateľstva, ale aj obozretnosti a porozumenia je symbolom vody a severu, dokáže schladiť „horúce hlavy“ a postará sa o odstup.

upokojujúca a súčasne osviežujúca robí človeka citlivejším a vnímavejším. Farba nádeje a nových začiatkov sa spája s východom a juhovýchodom.

Hnedá farba zeme, a jej svetové strany juhozápad a severovýchod symbolizujú pokoru, ale aj pokojnú silu a vyváženosť.

OHEŇ

ničí

uje

ničí

nič

ZEM

oruje

DREVO

podp

po oru ničí

by volíme jednak podľa orientácie miestnosti na svetové strany a jednak podľa účelu miestnosti. Tam, kde spíme a odpočívame, vyberáme pokojné, tlmenejšie odtiene, v jedálenskom kúte však môžeme apetít podporiť výraznejšou farbou. Pre pokojné alebo utiahnuté dieťa vyberieme výraznejší odtieň stien, pre malého nezbedníka to bude jemný pastel. Pri výbere farby na steny v byte sa odborník na feng-šuej riadi hviezdami danej svetovej strany. Ak ich nepoznáme, budeme sa riadiť prirodzeným cyklom prvkov. Drevo reprezentuje východ a juhovýchod, ale aj rast a tvorivosť. Miestnosť, ktorú máme orientovanú na túto svetovú stranu, podporíme najmä zelenou, dreveným nábytkom a podľa potreby buď zaktivizujeme červenými doplnkami (drevo – oheň), alebo upokojíme modrými (voda – drevo). Tri po sebe idúce prvky sú nositeľmi dobrého, harmonického feng-šuej. Detskú izbičku v južnom sektore a tvorivosť nášho dieťaťa podporíme tiež zelenou, lebo „ drevo živí oheň juhu“. Pokojnú až príliš tichú atmosféru severovýchodu (zem) rozjasníme a podporíme žltou farbou. Modrá je studená, biela nie je vhodná na odpočinok, červená príliš aktivizuje. Z uvedeného vyplýva, že aj spálňu na sever (živel voda) môžeme vymaľovať žltou (zem – kov – voda), pridať kov a tým podporiť tento smer. Obývačku orientovanú na západ podporia zemné farby a rozjasnia červené doplnky (oheň – zem – kov). Kuchyňu v juhozápade (zem) podporíme červenými doplnkami a drevenou alebo zelenou kuchynskou linkou. V kuchyni, ktorá reprezentuje živel ohňa červenú linku neodporúčam, lebo je tým narušená rovnováha prvkov s výraznou prevahou ohňa. Ak sa pozrieme na miestnosť vo svojom byte „očami“ farebnice (akejsi vzorkovnice farieb –pozn. red.) cyklu prvkov a zistíme nerovnováhu, môžeme ju ľahko napraviť. Máme napríklad zelenú sedačku (drevo)

VODA

podporuje KOV

Vlastnosti farieb vstupujú do nášho podvedomia a majú silný účinok. Sami vieme najlepšie, čo nám v živote chýba, ktorú ľudskú vlastnosť alebo oblasť života chceme podporiť alebo naopak utlmiť. Tým, že si budeme vyberať farby podľa cyklu prvkov v prírode, navodíme harmonický stav, a ako povedal už J. W. Goethe: „prepojíme telo, ducha, čas i priestor“.

PhDr. Nina Harňáková profesionálna poradkyňa www.fengshuiart.sk

p s y c h o l ó g i a

Význam muzikoterapie v regenerácii organizmu Muzikoterapiou rozumieme systém rôznorodých metód a metodicky diferencovaných postupov, spôsobov, prvkov liečebno-preventívneho pôsobenia na organizmus jedinca uskutočňovaného prostredníctvom aktívnych alebo pasívnych hudobných činností. Muzikoterapia ako psychoterapeutická metóda využíva zvukové vibrácie a hudbu na pozitívne ovplyvňovanie a navodenie vnútorného súladu jedinca. Uplatňuje sa vo fyziologickej, psychologickej a sociálnej oblasti. Osobitnú úlohu má hudba v procese rekonvalescencie, keď významnou mierou pomáha eliminovať depresívne stavy, strach, úzkosť, zlepšuje verbálnu komunikáciu. Formy a metódy súčasnej muzikoterapie vychádzajú z poznatkov dlhodobého základného výskumu R. W. Speryho, za ktoré v 70-tych rokoch minulého storočia dostal Nobelovu cenu. Zistil, že molekuly, a teda i jednotlivé bunky nášho tela odpovedajú na rôzne zmeny pôsobiacej vonkajšej energie vo forme mechanického vlnenia, súčasne sa navzájom ovplyvňujú. Tak ako určité zvuky môžu zmeniť napríklad hodnoty krvného tlaku nežiaducim spôsobom, tak môžu naň iné frekvencie pôsobiť priaznivo. Harmonickými tónmi, ktoré vytvárajú vstupnú hudbu je možné ovplyvniť organizmus na úrovni neurochemických procesov. Človek sa nadýchne v priemere 18-krát za minútu, pulzová frekvencia srdca je v priemere 72-krát za minútu. Ukázalo sa, že pomer 1 : 4 v súlade so základom väčšiny hudobných skladieb (4/4 takt), preto pôsobí pozitívne na tieto funkcie. Elektrofyziologický výskum zameraný na sledovanie rôznych funkcií oboch mozgových hemisfér to potvrdzuje.

Vnímanie hudby V polovici 70-tych rokov sa začala skladať tzv. NEW AGE MUSIC (NAM) na účely psychoterapie. Pre muzikoterapiu sú nesmierne dôležité tzv. alikvotné tóny, vyššie harmonické, t.j. frekvenčná modulácia základného tónu využívaná tak v skupinovej, ako aj v individuálnej muzikoterapii, vhodnej pre doplnkovú liečbu v oblasti psychoterapie. Vnímanie hudby charakterizuje recepcia (celkový vnem hudby), percepcia (aktívne

poznávanie hudby v ľudskom vedomí prostredníctvom zmyslových orgánov) apercepcia (zložitý celkový psychický proces, v ktorom vnímateľ spracúva zmyslový pojem hudby na vyššej psychickej úrovni, rekonštruuje ju, preniká do jej obsahu, prežíva ju a hodnotí na základe životnej a hudobnej skúsenosti). Proces vnímania hudby v psychike vnímateľa nie je priamočiary, ale ovplyvňujú ho viaceré činitele (subjekt vnímania, objekt vnímania, vonkajšie činitele vplývajúce na vnímanie).

Farebný zvuk Zaujímavá je problematika farebného vnímania hudby. Dodnes nie je dostatočne odborne prebádaná i keď vzťahy medzi farbou a zvukom sa vedecky dlho vysvetľovali podobnosťou zákonov optiky a akustiky. Sám Isaac Newton, tvorca prvej vedeckej teórie farieb, uvádza analógiu, a to tzv. Newtonov farebný kruh podľa ktorého: tónu c zodpovedá farba červená, d − oranžová, e − žltá, f − zelená, g − modrá, a − indigová, h − fialová. Z hľadiska fyzikálneho práce z akustiky nemeckého fyzika Georga Simona Ohma (1787 − 1854) dali základ pre vyjasnenie podstaty farby zvuku. Cenné výsledky dosiahol v akustike vo fyziologickom výskume zraku a sluchu aj nemecký fyzik Ludwig Friedrich August Seebeck (1805 − 1849).

Dúhová hudba Jedným z osobitných javov, s ktorým sa môžeme stretnúť aj v oblasti hudby je synestézia alebo farebné počutie. Z historických análov sa dozvedáme, že u mnohých hudobných skladateľov a komponistov sa farebné stupnice stotožňujú s farbami svetelného spektra. Niektorí dirigenti priamo priraďujú tónom farebné odtiene. Nemecký dirigent Hans von Bülow (1830-1894) prosil

orchester, aby hral „viac červene“ alebo inokedy viac „do zelena“. Hudobný skladateľ a komponista slovenského pôvodu František Liszt (1811 − 1866) uvádzal hudobníkov do úžasu svojimi rozkazmi: „Toto miesto je hlboko fialové, prosím, aby ste sa podľa toho riadili“, alebo: „nie tak ružovo“. Medzi najslávnejších komponistov „farebnej hudby“ partril ruský skladateľ Alexej Nikolajevič Skrjabin (1872 − 1915). Premiéru svojej synfónie Prométheus, na jednej z najprestížnejších scén na svete, v newyorskej Carnegie Hall, doprevádzal v rytme zmenu osvetlenia farebnými svetlami. Výraznú schopnosť synestézie mal maliar ruského pôvodu Vasilij Kandinskij (1866 − 1944), ktorý všetky farby na svojej palete pripísal hudobným nástrojom. Žltá mu znela ako hlasný tón trúbky, odtiene modrej zodpovedali flaute, base a varhanom, svetlé odtiene červenej zneli ako fanfára, oranžová pripomínala silný alt alebo largo huslí,

fialová anglický roh a pod. Experimenty s „farebným klavírom“ robil aj český sochár Zdeněk Pešánek (1896 − 1965). Rovnako spisovateľka Ružena Jesenská (1863 − 1940) spomína, keď sa ako päťročné dievča učila hrať na klavír, stupnica sa jej stotožnila s farbami dúhy. Hudbu ako harmonický zvuk, ktorý nepočujeme len uchom, ale vníma ho každá bunka nášho tela, môžu produkovať nielen človekom vytvorené hudobné nástroje, ale aj biologický hudobný nástroj ľudské hlasivky, ktoré pracujú na princípe píšťaly. Hlasivky ako dokonalý zdroj zvuku generujú harmonické kmity, ktoré možno identifikovať ako jeden zo spoľahlivých ukazovateľov odborníkom v diagnostike zdravotného stavu jedinca. Dokázala to priama súvislosť medzi hlasovými charakteristikami a mozgovými vlnami, pretože stres okamžite ovplyvní prácu hlasivkových väzov. Výsledky výskumu dokázali, že predovšetkým

tak aktívne produkovaná hudba hudba, či už spev, vydávané zvuky alebo hra na hudobný nástroj, ako sme už spomínali vyššie, ovplyvňujú niektoré fyziologické deje. Pomalá melódia znižuje krvný tlak, rýchla ho zasa zvyšuje. Hudba pôsobí aj na tvorbu hormónov, metabolizmus cukrov, na tep srdca i činnosť pľúc. Značný vplyv má na svalstvo, krvný obeh, dýchanie, či dokonca vylučovanie žliaz. Používa sa aj ako terapia pri rôznych ochoreniach; pozitívne môže ovplyvniť vývoj dieťaťa s Downovým syndrómom, pomáha pri závislostiach, nespavosti či depresiách. Vlastná hudobná produkcia alebo cielené počúvanie hudobných diel môže účinne pôsobiť na kvalitu života jedinca ako jedna z podporných metód relaxačných techník. doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc.; prof. MUDr. Elena Kukurová CSc., Ústav lekárskej fyziky, biofyziky, informatiky a telemdicíny LF UK; MUDr. Iliana Királyová, Psychiatrická klinika LFUK a FNsP, Bratislava (s použitím odbornej literatúry)

Svetový deň

darcov krvi Oslava humanity v roku 2010 Tak ako po iné roky, aj 14. júna 2010 sa Národná transfúzna služba SR pripojila k celosvetovým oslavám Svetového dňa darcov krvi.

Tento deň sa stal symbolom humanitne zmýšľajúcich ľudí – darcov krvi (dátum 14. jún bol vybraný podľa dňa narodenia prvého objaviteľa krvných skupín, viedenského lekára Karla Landsteinera, ktorý na základe rozdielneho zhlukovania krviniek rozpoznal tri krvné skupiny). V tento pamätný deň sa vo svetových transfuziologických pracoviskách oslavuje práve darca krvi – dobrovoľník odhodlaný pomôcť inému v núdzi. V tomto roku sa niesli oslavy v znamení sloganu: „mladá krv pre svet“, nakoľko mladí ľudia predstavujú obrovský potenciál pre darcovskú základňu. Národná transfúzna služba SR oslavovala 14. júna na celom Slovensku. Na všetkých pracoviskách bol Deň otvorených dverí, kde okrem možnosti darovať krv, mali návštevníci možnosť prezrieť si aj tie časti pracoviska, ktoré bežne verejnosti nie sú dostupné a to časti, kde sa krv spracováva. V Bratislave sme oslavovali už aj 13. júna v Auparku. Pre všetkých návštevníkov boli prichystané na tento deň rôzne atrakcie, či už pre deti alebo dospelých, zábavný program za účasti Laciho Strika a jeho StreetDance Academy, husľového tria X-plosion, skupiny HEX či Behind the Door a iných umelcov pod moderátorskou

taktovkou Ďura Mokrého. Aj keď ráno bolo veľmi „ospalé“, po nočnej búrke chodníky ešte vlhké, prví darcovia prichádzali k nákupnému centru od 9 hodiny. Prišli najmä mladí ľudia – študenti i zamestnanci, manželia i zaľúbenci, avšak medzi darcami sa objavili aj takí, ktorí mali za sebou viac ako 90 či 100 odberov krvi. Akciu v bratislavskom Auparku svojou osobnou účasťou podporila aj manželka prezidenta Slovenskej republiky pani Silvia Gašparovičová, ktorá nad podujatím prevzala záštitu a minister zdravotníctva Richard Raši. Davy návštevníkov šikovne

naháňal gróf Drakula a pokúšal sa sem tam niekomu „piť krv“. Na jednotlivých stanovištiach si mohli návštevníci vyskúšať rôzne zábavné vyšetrenia či súťaže, a to všetko v duchu nemocničného prostredia. Veľký úspech, najmä u tých najmenších, zožali futbalisti na obrovských chodúľoch a strieľanie gólov do obrovskej futbalovej brány. Darcovia prichádzali priebežne a v poobedňajších hodinách sme ich napočítali celkovo 85. Na záver osláv Svetového dňa darcov krvi sme na tribúne zo všetkých darcov vylosovali výhercu letu balónom pre 2 osoby a výhercu darčekového koša. Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej venovala Národnej transfúznej službe SR 12 chladničiek pre všetky prevádzky Národnej transfúznej služby SR na uskladnenie občerstvenia pre darcov. Národ-

ná transfúzna služba SR vykonávala mobilné odbery pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi už od 1. júna 2010 až do 18. júna 2010, nakoľko záujem zo strany firiem bol obrovský. Celkový počet darcov, ktorí počas tohto obdobia prišli darovať krv bolo 10 047, pričom počas samotného 14. júna prišlo na naše pracoviská 802 darcov, čo je o 260 darcov viac, ako minulý rok. Oslava dobrovoľných bezpríspevkových darcov sa tento rok skončila, nech žije nová – budúca!

Vďaka Vám milí darcovia za to, že ste tu vždy, keď Vás potrebujeme! MUDr. Klára Sviteková vedúci lekár NTS SR Ružinov

m e d i c í n a

Chlamýdie Patogény storočia Chlamýdie patria medzi najmenšie baktérie, ktoré sa množia sa iba vo vnútri buniek... Vyvolávajú infekčné ochorenia u ľudí aj zvierat. Majú zvláštny vývojový cyklus, trvajúci 24 až 48 hodín. Známych je viacero typov chlamýdií, ktoré sa členia na základe bakteriologických a sérologických charakteristík.

15 sérotypov Chlamýdia psittaci spôsobuje ochorenie u zvierat - psitakózu, pomerne častá Chlamýdia pneumonie zápal pľúc u ľudí. Práve táto je antigénne podobná s ďalšou Chlamýdiou trachomatis, vyvolávajúcou okrem iného aj sexuálne prenosné infekcie u ľudí. To spôsobuje pre riziko skríženej reakcie časté diagnostické problémy. O Chlamýdii trachomatis, ako vyvolávateľovi aj sexuálne prenosnej infekcie, vieme pomerne krátko, len asi 20 rokov. Známych je jej pätnásť rôznych sérotypov (A-L). Sérotypy A-C vyvolávajú ochorenie očí, už v starom Egypte známy trachóm, sérotypy L1-L3 vyvolávajú u nás málo známu sexuálne prenosnú infekciu Lymfogranuloma inguinale a práve sérotypy D-K množstvo urogenitálnych infekcií mužov a žien, považovaných v súčasnosti za jednu z najčastejších sexuálne prenosných infekcií.

Sexuálne prenosné infekcie Príznaky sexuálne prenosnej infekcie spôsobenej Chlamýdiou trachomatis sú podobné infekciám spôsobeným kvapavkou vyvolanou Neisseriou gonorhoeae, vrátane známeho rizika prenosu infikovanou matkou na novorodenca pri pôrode. Majú afinitu k žľazovým bunkám urogenitálneho traktu. Mužom spôsobujú zápal močovej rúry a epididymitídu. Ženám zasa chlamýdia in-

fikuje častejšie parauretrálne žľazy a kŕčok maternice. Počas sexuálneho kontaktu alebo počas menštruácie preniká infekcia vyššie do oblasti vnútorného genitálu, kde spôsobuje zápal sliznice maternice, zápal sliznice vajíčkovodu alebo aj zápal v brušnej dutine. Zvláštnosťou infekcie u žien je, že na rozdiel od kvapavky, je chlamýdiová infekcia často „tichá“, sprevádzaná iba neurčitými príznakmi, ktoré žena často ignoruje. Pripisuje ich bežným pocitom, na ktoré je zvyknutá pri menštruačnom cykle. Zákernosť tejto infekcie spočíva práve v tom, že chýbajú akútne signály a pritom vážne postihuje funkciu vnútorného genitálu. Dôsledkom týchto „ticho“ prebiehajúcich zmien je buď sterilita alebo mimomaternicové tehotenstvo, ktoré, ak sa včas nerozpozná, ohrozuje život ženy. Je zaujímavé, že pri epidemiologických štúdiách sa zisťuje, že „ticho“ prebiehajúce chlamýdiové infekcie čiastočne vymenili v populácii akútnejšie prebiehajúce kvapavkové infekcie, ktorých výskyt v posledných rokoch klesol. Kvapavka aj chlamýdiová infekcia sú signálom promiskuity, buď ženy samotnej alebo jej partnera. V praxi ich zisťujeme často spoločne. Zvláštnym syndrómom, v pozadí ktorého stojí tiež chronicky prebiehajúca chlamýdiová infekcia, je tzv. Retterova choroba s trojicou súčasne sa vyskytujúcich príznakov: zápal močovej rúry, zápal očných spojoviek a zápal kĺbov.

Nebezpečenstvo pre ženu i novorodenca Prenos infekcie prebieha takmer výlučne pohlavným stykom. Vzhľadom na často asymptomatický priebeh, sa vyskytuje asi u 3-4 percent asymptomatických žien. V populácii nachádzame túto infekciu asi u 10-12 percent žien, ale u prostitútok až v 30 percent. Zákernosť infekcie spočíva aj v tom, že zvyšuje riziko získania infekcie HIV alebo infekcie rizikovým kmeňom papilomavírusu, zodpovedným za vývoj rakoviny kŕčka maternice. Chlamýdiová infekcia znižuje úspešnosť metód asistovanej reprodukcie pri liečbe sterility, a preto sa odporúča jej skríning a v prípade pozitivity aj liečba, ešte pred zaradením do IVF programu. Počas pôrodu sa prenáša infekcia na novorodenca s rizikom vzniku závažnej formy zápalu spojoviek až u 40 percent exponovaných novorodencov do 1 - 2 týždňov po pôrode. Vtedy hrozí aj vznik vážnejšej formy zápalu pľúc novorodenca.

užívané antibiotiká a liečba, vzhľadom na epidemiologické riziká, patrí do rúk lekára, sledujúceho aj sexuálne kontakty postihnutej ženy alebo muža. Jedným z problémov chlamýdiových infekcií je aj potreba špecifickej, cenovo náročnej diagnostiky. Preto sa odber neindikuje štandardne pri každom vyšetrení zameranom na odhalenie vyvolávateľov infekčných chorôb, ale iba pri recidívach ťažkostí, ak sa iná príčina vylúči. Neexistuje štandard, ktorý

by jasne definoval okolnosti, kedy je potrebné odobrať materiál zameraný na izoláciu tohto patogénu. Ten by pomohol znížiť epidemiologické riziká tejto špecifickej infekcie s dopadom na zdravie žien, mužov aj novorodencov. MUDr. Michal Kliment, CSc. Prezident spoločnosti pre plánované rodičovstvo Slovníček odborných výrazov Aﬁnita – príbuznosť, vzájomný vzťah, blízkosť Epididymitída – zápal nadsemenníka parauretrálne žľazy

Diagnostika a liečba Diagnóza je najpresnejšia priamym dôkazom prítomnosti chlamýdiových partikúl sterom z kŕčka maternice, špecifickou diagnostikou buď fluoroscenčnými monoklonálnymi protilátkami alebo pomocou enzymoimunoasay. Sérologický a cytologický dôkaz je možný, ale nepovažuje sa za dostatočný. Občas hrozí aj riziko nesprávnej diagnózy pri sérologickej diagnostike, vzhľadom na spomínanú skríženú reaktivitu s Chlamýdiou pneumoniae. Chlamýdia sa lieči antibiotikami, pričom podmienkou úspešnosti je paralelná liečba obidvoch alebo všetkých partnerov. Bez tejto podmienky je následný styk s nakazeným partnerom spojený s okamžitým rizikom recidívy ochorenia. Tak ako v prípade akejkoľvek inej sexuálne prenosnej infekcie, prebehnutá a úspešne liečená infekcia nezanecháva imunitu. Chlamýdia je rezistentná na mnohé bežne po-

89 89

Prvá pomoc pri športových úrazoch Pri športovaní veľmi často dochádza k závažným poraneniam. Je preto dôležité, aby nielen samotní športovci a tréneri, ale aj široká verejnosť, poznali základy prvej pomoci. Správne poskytnutá pomoc môže pri športovaní v telocvični alebo na ihrisku zachrániť život. Záchranca však musí poznať nielen jej zásady, ale aj zásady vyšetrenia postihnutého. Poskytnutie prvej pomoci postihnutému pri športových úrazoch je morálnou povinnosťou každého človeka. Zameriame sa na najčastejšie riziká, ktoré so sebou prinášajú úrazy pri športovaní. Nesprávne chápanie významu kvalitnej a rýchle poskytnutej prvej pomoci môže viesť k závažným následkom pre postihnutého. Prevencia úrazov pri športovaní • Manažéri zabezpečujúci športové aktivity musia byť profesionáli a kvalifikovaní organizátori, musia poznať metodiku výcviku a dokázať udržať disciplínu športovcov. • Manažéri, ale i športovci musia poznať základy prvej pomoci. • Je potrebné zaistiť bezpečnosť miesta, kde sa športové aktivity konajú, zaistiť tréningové dráhy, doskočiská, zjazdovky a všetky priestory slúžiace na športovanie. • Športovcov treba viesť k čestnému športovému boju. • Športové zariadenia a náradie musia každoročne prechádzať revíznou kontrolou a neustálou údržbou. • Športovci musia byť vybavení kvalitným oblečením, chráničmi, športovým výstrojom a obuvou. • Všetci športovci musia rešpektovať svoj aktuálny zdravotný stav v tréningovom období aj pri závodoch. • Pri športových aktivitách musí byť zabezpečená a známa dostupnosť lekárskej starostlivosti nielen o športovcov, ale i divákov. • Každý športovec aj tréner musia dodržiavať športové pravidlá.

Zranenia pri behu Tréningové chyby • fyzicky náročné tréningy • nevhodný terén • • •

(z kopca do kopca) nevhodný výber povrchu (šmykľavý, hrboľatý povrch) nevhodná obuv nevhodná bežecká technika

Úrazy • zlomeniny • poranenia kĺbov • poranenia šliach • zranenia svalov

• • •

Prvá pomoc • zraneného posadíme •

Prvá pomoc • sledujeme stav vedomia • zlomeniny znehybníme • kontrolujeme základné • •

životné funkcie urobíme protišokové opatrenia zavoláme zdravotnícku záchrannú službu

• •

Úrazy pri hádzaní Zlomenina kľúčnej kosti Príznaky • bolesť v mieste zranenia • zdurenie v mieste úrazu • nakláňanie hlavy na postihnutú stranu

Prvá pomoc • zraneného posadíme a oprieme • znehybníme poranenú hornú • •

končatinu trojcípou šatkou, fixujeme druhou šatkou k telu kontrolujeme základné životné funkcie transportujeme do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia

• • •

chrbát musí mať opretý končatinu znehybníme dvoma šatkami (prvá funguje ako záves, druhá pripevní končatinu k telu), ak máme k dispozícii dlahu prikladáme ju od končekov prstov cez lakeť rameno a druhé rameno; dlahu tvarujeme na zdravej končatine, fixujeme opäť dvomi šatkami meriame fyziologické funkcie pri otvorenej zlomenine vydezinfikujeme okolie rany priložíme na ňu sterilné krytie a obviažeme, ak kosť vyčnieva vypodložíme ju pomocou venčeka a opäť priložíme sterilné krytie a obviažeme kontrolujeme citlivosť postihnutej končatiny urobíme protišokové opatrenia zaistíme príjazd zdravotníckej záchrannej služby (ZZS)

Zlomenina predlaktia Príznaky • bolesť v mieste zranenia • zdurenie v mieste úrazu • končatina je deformovaná Prvá pomoc • raneného ošetrujeme v sede • znehybníme poranenú

Zlomenina ramennej kosti Príznaky • bolesť v mieste zranenia • zdurenie v mieste úrazu • končatina je deformovaná

zníženie citlivosti pri otvorenej zlomenine môže kosť z rany vyčnievať krvácanie pri otvorenej zlomenine

• •

končatinu (cez dva kĺby pomocou dlahy) zmeriame fyziologické funkcie transportujeme do zdravotníckeho zariadenia.

Zlomeniny zápästia a kostí ruky • • •

bolesť v mieste poranenia možné zdurenie ruka môže byť deformovaná

Prvá pomoc • znehybnenie pomocou dlahy • zlomené prsty môžeme •

• •

zafixovať náplasťovou fixáciou k susedným prstom pri podozrení na zlomené zápästie možno priložiť Kramerovu dlahu, trojcípu šatku a iné monitorujeme fyziologické funkcie transportujeme do zdravotníckeho zariadenia

Extrémne podmienky pri športe Športovanie v horúcom počasí • úpal • úžeh • kŕče z tepla • dehydratácia • vyčerpanie z tepla • hypertermia Prvá pomoc • postihnutého uložíme • • • • • •

do chladnejšieho prostredia na hlavu, hrudník a krk priložíme studený obklad ak je postihnutý pri vedomí uložíme ho do protišokovej polohy po lyžičkách môžeme podávať prisolené nápoje pri bezvedomí uložíme postihnutého do zotavovacej polohy urobíme protišokové opatrenia zavoláme ZZS.

Športovanie v mrazivom počasí Príznaky • omrzliny • kardiovaskulárne zlyhávanie • hypotermia Prvá pomoc • postihnutého transportujeme • • • • • •

z nepriaznivého prostredia primrznutý odev nestrhávame postupne zahrievame sledujeme fyziologické funkcie urobíme protišokové opatrenia môžeme použiť alumíniovú fóliu voláme ZZS Autorky PhDr. Jarmila Kelnarová, PhD. Mgr. Eva Matějková Střední zdravotnická škola Brno, Česká republika

65 65

D i a b e t o l o g i c k á a o b e z i t o l o g i c k á

p o r a d ň a

Testovanie nových liekov Zaujímalo by ma, ako sa testujú nové lieky, napríklad nový inzulín, podľa čoho sa vyberá testovacia skupina, koľko ľudí ju tvorí, ako dlho prebieha testovanie, a ako a kde sa potom spracúvajú výsledky, kým sa liečivo zaregistruje a ide do lekární.

Klinické skúšanie liekov Za posledných asi 100 rokoch nastal úžasný rozvoj na poli medicínskych objavov. Dnes sa lieky syntetizujú v laboratóriách, je presne známa ich štruktúra, chemické vzorce. Objavené boli mnohé molekuly, ktoré pomáhajú človeku v liečbe bežných, ale aj civilizačných ochorení. Niektoré choroby, ktoré boli smrteľné, sa stali liečiteľnými, účinnými liekmi sa skrátila doba liečenia bežných ochorení, vážne ochorenia sa stali ľahkými. Tento trend bude určite pokračovať. Vývoj liečiv si vyžaduje obrovské investície. Iba zanedbateľná časť zo skúmaných molekúl sa dopracuje k registrácii a ešte menej ku komerčnému úspechu. Odhadovalo sa, že vývoj jedného lieku stojí od 250 miliónov do 500 miliónov amerických dolárov, ale posledné údaje svedčia o cene 500 miliónov alebo dokonca 1 miliardy amerických dolárov. Pri vývoji lieku sa priemerne spracuje od 5 000 do 10 000 rôznych molekúl a z nich iba jedna nájde uplatnenie ako nový liek. Ekonomická návratnosť sa tak samozrejme oneskoruje. Klinické skúšanie

Cieľ

registrácia prípravku s početnými administratívnymi úkonmi, kde samozrejmosťou je podrobné dokladovanie účinnosti a bezpečnosti lieku. Podmienkou sú priaznivé výsledky laboratórneho a klinického hodnotenia. Registrácia je vlastne súhlasom štátu s použitím liečiva a až po odsúhlasení je možná samotná distribúcia a predaj lieku. Registrácia sa povoľuje na 5 rokov a naďalej pokračuje sledovanie účinnosti a bezpečnosti prípravku. Od objavenia molekuly v laboratóriách až do podávania pacientovi uplynie asi 10 až 12 rokov. U nás túto funkciu vykonáva ŠÚKL – Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Registrácia ale ešte neznamená, že liek sa hneď dostane k pacientovi. Po nej nasledujú ďalšie úkony - kategorizácia lieku, stanovenie úhrady z verejného zdravotníctva a spoluúčasti pacienta a teda výška doplatku, ktorý pacient platí v lekárni. Po registrácii a úspešnom uvedení liečiva do praxe sa ďalej prípravok sle-

Osoby zaradené do sledovania

Zvyčajný počet osôb zaradených do sledovania

určenie farmakokinetických vlastností prípravku

väčšinou na zdravých dobrovoľníkoch, v odôvodnených prípadoch aj na pacientoch

Fáza II

sledovanie efektivity, bezpečnosti a tolerancie, stanovenie dávky prípravku

pacienti s ochorením, na ktoré je indikácia prípravku po splnení vstupných kritérií

Fáza III

porovnanie efektivity a bezpečnosti prípravku so štandardom (obyčajne v danej dobe najlepšia liečba) alebo s neaktívnou látkou

pacienti s ochorením, na ktoré je indikácia prípravku po splnení vstupných a vylučovacích kritérií

100-1000 počet závisí aj od výskytu daného ochorenia

Fáza IV

overovanie vlastností prípravku v praxi, po registrácii prípravku

pacienti s ochorením, na ktoré je indikácia prípravku (vstupné a vylučovacie kritériá nemusia byť stanovené)

počet neobmedzený, často nad 1000

Fáza I

Samotný predklinický výskum trvá asi 6 rokov. Jeden až dva roky vedci v laboratóriách pracujú na samotnej štruktúre molekuly a následné predklinické skúšanie trvá ďalšie 3 až 4 roky. Predklinické štúdie sledujú efekt liečiva, jeho farmakokinetiku a farmakodynamiku, ale aj všetky možné vedľajšie škodlivé účinky. Predklinické štúdie sa uskutočňujú na bunkových kultúrach a minimálne dvoch zvieratách. Ak sa molekula javí ako úspešná, začína sa samotný klinický výskum - prvé skúšanie na človeku. Trvá ďalších 5 až 6 rokov. Rozdelený je na fázu I, II, III a IV. Aby to nebolo také jednoduché, fázy sa ešte delia na IIa a IIb, na IIIa a IIIb. Fáza IV nasleduje po registrácii preparátu a trvá neobmedzene dlho. Počas všetkých fáz sa sledujú mnohé parametre, ktoré svedčia o účinnosti, bezpečnosti a efektívnosti skúšanej molekuly. Ak sa počas celého sledovaného obdobia fáz I - III klinického skúšania molekula javí ako perspektívna na využitie v medicíne, nasleduje

12-24 20 - 200

duje cestou tzv. farmakovigilancie. Na opakovanú registráciu po uplynutí prvého päťročného obdobia je znovu potrebné doloženie údajov o bezpečnosti a efektivite prípravku. Zdrojom je IV. fáza klinického skúšania, ale aj údaje z bežnej klinickej praxe. Pravidlá biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania lieku sú presne ustanovené. Štandardizované postupy si vyžiadala aj samotná výroba klinicky skúšaných liekov, laboratórna prax a distribúcia liekov. Pred zaradením subjektu – či už zdravého dobrovoľníka, alebo pacienta do klinického skúšania je dôležité ho informovať o charaktere a povahe skúšania, možných pozitívach, ale aj prípadných negatívach. Počas celého sledovania sa vedú podrobné záznamy a každá odchýlka oproti očakávaným výsledkom sa okamžite hlási a podrobuje ďalšiemu sledovaniu. Údaje sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pacienta, ale aj v tzv. CRF (Case Report

Form). Klinické skúšanie sa často vykonáva v mnohých krajinách naraz. V jednej krajine býva niekoľko centier, kde sa skúšanie uskutočňuje. Ich výber závisí od zadávateľa. Sú presne stanovené kritériá na lekársku kvalifikáciu skúšajúceho a jeho spolupracovníkov, na ich odborných a praktických skúsenostiach, nakoľko sú kľúčovými pri výbere pacientov, komunikácii a spracovaní údajov. Dôležité je aj materiálno-technické vybavenie pracoviska. Subjekt musí spĺňať všetky vstupné kritériá a navyše nemôže mať žiadne z vyraďovacích kritérií. Až potom je možný jeho výber do klinického skúšania. Samotné zaradenie podlieha ďalšiemu vyšetrovaniu. Všetko je ale určené protokolom, aj priebeh nasledujúcich vyšetrení, ich frekvencia alebo doba sledovania. Dôležité je, že účasť každého v klinickom skúšaní je dobrovoľná a môže kedykoľvek zo skúšania vystúpiť. Účasť je anonymná, identifikácia totožnosti je známa iba skúšajúce-

mu lekárovi a jeho bezprostredným spolupracovníkom. Absolútnou samozrejmosťou je kompletná medicínska starostlivosť pred, počas a aj po ukončení účasti v klinickom skúšaní. Počas celého skúšania sa opakovane vykonávajú kontroly na rôznych úrovniach. Na záver sa spisuje súhrnná správa. Výsledky vyšetrení sú podrobne spracované a odoslané príslušným inštitúciám na schválenie, výsledky sú oznámené na mnohých odborných fórach a zverejnené v odbornej literatúre. Účasť v klinickom skúšaní často umožňuje podieľať sa na pokrokovej liečbe ešte skôr ako ostatní. Klinické skúšania vo všetkých svojich fázach sú nevyhnutne potrebné, aby bol zabezpečený pokrok v liečbe väčšiny ochorení, zabezpečenie nových, účinnejších a bezpečnejších typov a spôsobov liečby.

MUDr. Adriana Ilavská Diabetologické a metabolické centrum Medispektrum, s.r.o. Bratislava

65 65

m e d i c í n a

Menopauzálna Vzhľadom na predlžujúcu sa priemernú dĺžku života prežíva priemerná žena viac ako tretinu života v endokrinnej insuﬁciencii. Klimaktérium je obdobie života ženy, kedy dochádza k postupnému vyhasínaniu funkcie vaječníkov. Európske ženy sa do tejto fázy dostávajú medzi 45. až 55. rokom života. Začiatok tohto obdobia je individuálny a je ovplyvnený rozličnými faktormi. Podľa WHO je prirodzená menopauza definovaná ako trvalé zastavenie menštruácie následkom straty ovariálnej aktivity. Príznaky spojené s prechodom je možné rozdeliť do troch skupín. Prvou skupinou sú akútne príznaky (akútny klimakterický syndróm), nasledujú subakútne (organický estrogénový deficitný syndróm) a treťou skupinou sú príznaky chronické (metabolický estrogénový deficitný syndróm), kam patrí aj osteoporóza.

osteoporóza

Úbytok kostnej hmoty

Mechanická opora

Osteoporóza je Svetovou zdravotníckou organizáciou definovaná ako úbytok kostnej hmoty, porucha architektoniky kostí a tendencia k zlomeninám. Skupiny žien, ktoré sú osteoporózou ohrozené viac ako normálna populácia, majú niektorý z nasledovných rizikových faktorov: primárny hypogonadizmus, poruchy menštruačného cyklu v zmysle oligomenorea (dlhotrvajúca menštruácia) a amenorea (neprítomnosť menštruácie), predčasná kastrácia vo fertilnom veku, príznaky estrogénového deficitu po menopauze, osteoporóza u matky, nedostatok pohybu, málo podkožného tuku, nedostatok kalcia v potrave, fajčenie, pitie alkoholu a čiernej kávy, dlhodobé užívanie kortikoidov a niektoré interné ochorenia (hypertyreóza, hyperparatyreóza, krvné choroby).

Skelet tvorí 15 až 20 % hmotnosti tela. Kosť slúži ako mechanická opora, je homeostatickým orgánom metabolizmu minerálov a je miestom hemopoézy ( miestom tvorby krvných buniek - pozn. red.). V kosti prebieha stála prestavba – remodelácia, ktorá spočíva v osteoklastickej resorpcii a následnej osteoblastickej novotvorbe. Remodelácia zaisťuje obnovu kosti pri zachovaní jej funkčnosti. V mladosti sa kostná hmota pribúda a tvorí sa rýchlejšie, než sa stará odbúrava. Po 35. roku života nastáva urýchlenie odbúravania kosti na úkor novotvorby. Priemerný ročný úbytok pred menopauzou je 0,5 až 2 %, po menopauze 3 až 5 %. Kosť je tvorená z tretiny bielkovinovou matrix (90 % kolagén I. typu) a z dvoch tretín minerálmi. Skelet tvoria kosti kortikálne (asi 70 % )

a trámcovité (trabekulárne). Aj keď je trámcovitých kostí v tele menej, vzhľadom na svoju štruktúru majú väčší povrch a sú teda metabolicky aktívnejšie. Kosť má celoživotnú vysokú metabolickú aktivitu, zaisťuje hladinu kalcia v krvi, zúčastňuje sa na úprave acidobázickej rovnováhy, vytvára priestor pre kostnú dreň a má mechanické funkcie. Môže ich zaisťovať iba vtedy, ak zostane pevná a elastická. Remodelácia kosti je väčšinou zahájená mikropoškodením v zastaraných a mechanicky menej odolných kostných jednotkách. Mikrotrhlina je podnetom pre odstránenie poškodeného úseku kosti osteoklastickou resorpciou trvajúcou tri týždne, ktorá je nasledovaná osteoblastickou apozíciou organickej matrix behom troch mesiacov. Potom, s odstupom 14 dní, dochádza k mineralizácii.

Kostné bunky a estrogény Zviazanie resorpcie s následným formovaním novej kosti sa považuje za prvoradú zákonitosť kostnej remodelácie. Celý proces je obvykle zahájený komunikáciou osteocytov s lining cells (ploché osteoblasty na povrchu kosti). Remodelácia skleletu sa odohráva v 3 až 12 % celkovej masy skeletu za rok. Trabekulárna kosť, ktorá predstavuje 20 % celkovej masy skeletu, sa zúčastňuje kostnej remodelácie v 70 %, zatiaľ čo kortikálna kosť predstavuje 70 % celkovej masy skeletu a kostnej remodelácie a má podiel len v 20 až 30 %. Približne od 30. roku veku začína kostná hmota ubúdať. Rýchlosť tohto úbytku je v miestach trabekulárnej kosti 0,1 až 2 % za rok a v oblasti kortikálnej kosti 0,1 až 1 % za rok.

Estrogény ovplyvňujú kosť priamo väzbou na špecifické receptory osteoklastov (nezrelé kostné bunky) a osteoblastov ( odbúravajú alebo rozrušujú kostné tkanivo pri osifikácii – kostnatení – pozn.red). Estrogénové receptory sú bunkové proteíny s vysokou afinitou pre estrogény; sprostredkovávajú ich biologické účinky. Nachádzajú sa nielen vo všetkých vývojových štádiách osteoblastických buniek, ale aj v osteoklastoch a osteocytoch. V období dospievania po menarché (prvej menštuácii – pozn. red.) sú estrogény dôležité pre ďalší vývoj skeletu a dosiahnutie geneticky určeného vrcholu kostnej hmoty. Liečba estrogénmi zasahuje do metabolizmu kosti a vedie k zníženiu kostnej resorpcie. Estrogény podporujú vznik osteblastov na úkor adipocytov z kmeňových buniek, zvyšujú počet osteoblastov a zvyšujú v nich celý rad bielkovín. Redu-

kujú apoptózu (programovanú smrť buniek – pozn. red.) osteoblastov. Okrem priameho pôsobenia priaznivo ovplyvňujú kostný metabolizmus aj prostredníctvom aktívneho metabolitu vitamínu D – kalcitriolu, ktorého syntézu zvyšujú. Estrogény taktiež ovplyvňujú resorpciu (vstrebávanie) kalcia črevom nezávisle na vitamíne D. Po menopauze ženy produkujú väčšie množstvo cytokínov a prekurzory osteoklastov a stávajú sa na ne viac citlivé. Zvýšená osteoresorpcia je spojená so zvýšeným vylučovaním vápnika obličkami, znížením tvorby kalcitriolu a tým znížením resorpcie vápnika črevom. Pri postmenopauzálnej (vysokoobratovej) osteoporóze je hlavným etiologickým faktorom chýbanie estrogénov, ktoré vedie k vystupňovanej osteoresorpcii a k vysokej aktivite osteoklastov. Príčinou je prudký pokles syntézy estrogénov vznikajúci v dôsledku involúcie

m e d i c í n a vaječníkov. Kostná resorpcia prevláda nad novotvorbou kostného tkaniva a tento stav vedie k úbytku kostného tkaniva. Prejavuje sa to poklesom pevnosti kosti, dochádza k poruche mikroarchitektúry kosti a jej stenčovaniu či dokonca perforovaniu kostných trámcov. V prvých 4 až 5 rokoch po strate menštruačného cyklu dochádza k remodelačnej nerovnováhe, kedy sa resorpcia kosti zrýchli až o 90 %, zatiaľ čo formácia sa zrýchli len o 45 %. Dôsledkom týchto zmien prichádza najmä k úbytku trabekulárnej kosti. Neskôr, 10-15 rokov po menopauze, dochádza k utlmeniu osteoblastickej funkcie a v dôsledku negatívnej bilancie vápnika k sekundárnej hyperparatyreóze (porucha vstrebávania vápnika – pozn. red.). V tejto fáze ubúda predovšetkým kosť kortikálna. V prvých dvadsiatich rokoch po ukončení sekrécie estrogénov dochádza k 50 % strate trabekulárnej kosti a k 20 až 30 % strate

kosti kortikálnej. Riziko zlomeniny závisí od dvoch faktoroch: vrchol kostnej hmoty dosiahnutý do 30. roku života a rýchlosť straty kostnej hmoty.

Lámavé kosti Hlavným typom zlomenín v menopauze sú zlomeniny trabekulárnych kostí. Sú to hlavne telá stavcov a ultradistálna časť kostí predlaktia. V priebehu perimenopauzy a včasnej postmenopauzy sa zvyšuje obrat kostného metabolizmu. Kostná hmota tiel stavcov je už signifikantne znížená v perimenopauze a vo včasnej menopauze u so znižujúcimi sa hladinami estrogénov, zatiaľ čo strata kostnej hmoty v rádiu nie je zistiteľná najmenej jeden rok po menopauze. Osteoporóza predstavuje jeden z hlavných zdravotných problémov ľudstva. Najzávažnejšia komplikácia osteoporózy – zlomenina kŕčka

stehnovej kosti postihuje približne trikrát viac žien ako mužov. Na jej následky zomiera do 6 mesiacov 15 % postihnutých žien, prežívajúce ženy majú významne zníženú kvalitu života. Polovica z nich už nemôže normálne chodiť, tretina je odkázaná na ošetrovateľskú starostlivosť. Menopauza a deficit estrogénov predstavujú významný rizikový faktor pri vzniku postmenopauzálnej osteoporózy, preto treba okrem liečby venovať dostatočnú pozornosť prevencii osteoporózy. K primárnej prevencii patrí starostlivosť v detstve, kedy si jedinec buduje vrchol kostnej hmoty, aký u neho dovoľuje genetická výbava. Zmyslom sekundárnej prevencie je včas vytipovať osoby so zvýšeným rizikom osteoporózy a zabrániť stratám kostnej hmoty vznikajúcim v dôsledku straty sexagénov (pohlavných hormónov – pozn. red.) po menopauze. MUDR. Radmila Sládičeková, MPH Gynekologická ambulancia RADMA GYN s.r.o.

Dlhá cesta lieku Sprevádzajú nás počas celého života. Dávajú nám nádej na uzdravenie, zmierňujú príznaky ochorenia, tlmia bolesť. Jednoducho, lieky nám zachraňujú život. Málokto sa však zamyslí nad cestou, ktorú liek prejde z laboratória až k nám, pacientom. Nie je to cesta jednoduchá. Na to, aby sa z novoobjavenej látky stal účinný a bezpečný prostriedok na ochranu a udržanie zdravia, sú potrebné zložité a časovo i finančne náročné procesy. V prvej polovici minulého storočia pomáhala výskumníkom a lekárom pri objavovaní a získavaní nových liekov neraz len náhoda. Dnes majú moderné farmaceutické spoločnosti k dispozícii ucelené databázy s miliónmi zlúčenín a pracujú pre ne najmodernejšie robotizované prístroje, ktoré dokážu preveriť aj stotisíc molekúl za deň. Napriek tomu ide o nesmierne zdĺhavý proces, sprevádzaný nemalými rizikami. Výskum a vývoj nového lieku trvá mnoho rokov - v priemere aj viac ako dvanásť. Prečo je tento proces taký zdĺhavý? Na objavenie nového lieku je potrebné preskúmať státisíce zlúčenín. Prvé tri až štyri roky obvykle trvá výber tých, ktoré majú očakávanú účinnosť. Potom nasleduje fáza predklinického skúšania kedy sa látka testuje na zvieratách, stanovuje sa jej dávka a lieková forma. Následne nastupujú klinické skúšky, ktorých sa zúčastňujú desiatky zdravých ľudí a tisícky pacientov. V tejto fáze sa skúma účinnosť a bezpečnosť nového lieku. Výskum sa nezastaví ani po tom, ako bol liek uvedený na trh a pokračuje v takzvaných post-marketingových štúdiách. Stáva sa totiž, že práve v tomto štádiu sa objaví nová možnosť použitia lieku. Objavovanie, teda výskum a vývoj liekov, je proces nielen zdĺhavý, ale je aj veľmi

nákladný a rizikový. Odhaduje sa, že vývoj jedného lieku stojí približne 1 miliardu eur. Aj preto len každé tretie liečivo z tých, ktoré úspešne prejdú všetkými fázami výskumu, uhradí svoje náklady. Je pochopiteľné, že farmaceutické spoločnosti majú svoje novinky chránené patentom. Patentová ochrana trvá 20 rokov a má zaručiť, aby sa finančné prostriedky vynaložené na výskum a vývoj nového lieku investorovi aspoň sčasti vrátili a výskum ďalších nových liekov mohol pokračovať. Z tých dvadsiatich rokov však „padne“ prvých 10-12 na všetky fázy výskumu a na schvaľovacie procedúry. Nový liek má potom len asi polovicu z toho času na to, aby splatil náklady na svoj vývoj. Po vypršaní ochrany môžu totiž začať vyrábať lieky s identickou účinnou látkou aj farmaceutické spoločnosti, ktoré sa na jeho výskume nepodieľali. Ide o takzvané generické lieky. Pod pojmom originálny liek rozumieme liek, ktorý pacientom prináša najmodernejšiu liečbu. Obsahuje buď novú účinnú látku alebo novú kombináciu už používaných účinných látok, respektíve nové prídavné látky, ktoré zvyšujú účinnosť a bezpečnosť lieku. Inováciou môže byť aj nová lieková forma, vďaka ktorej sa uľahčí vstrebávanie lieku, prípadne sa znížia alebo odstránia jeho nežiaduce účinky. Generický liek je vlastne „kópiou“ lieku originálneho, ktorého výrobu umožnilo vypršanie patentovej ochrany originálneho lieku.

Farmaceutický priemysel je pomerne mladým odvetvím – má len niečo vyše storočie. Moderná epocha vývoja liekov sa začala v Nemecku v prvej tretine 19. storočia. Boli to práve nemeckí chemici, ktorí ako prví získali z rastlinných materiálov čisté liečivé substancie. V roku 1803 izolovali z ópia morfín a o necelé dve desaťročia neskôr chinín z chinínovníka. Pár rokov pred koncom storočia lekár a chemik Felix Hoffman ako prvý synteticky vyrobil kyselinu acetylsalicylovú a tak vznikol aspirín. Zaujímavú históriu má takzvaná substancia číslo 606. Začiatkom 20. storočia Paul Ehrlich spolu so svojím japonským kolegom Hatom skúmali efekt rôznych chemických zlúčenín na organizmy, ktoré spôsobujú infekcie. Zistili, že látka s poradovým číslom 606, obsahujúca arzén, je schopná účinným spôsobom zabíjať baktérie. Kým sa prostriedok Salvarsan, ktorý mimochodom odštartoval éru chemoterapie, začal v roku 1910 vyrábať, odskúšali ho na takmer 20 000 pacientoch. V tých časoch až do objavenia sulfonamidov bol tento prostriedok s obsahom arzénu jediným účinným v boji s infekčnými chorobami, najmä syﬁlisom. Zaujímavé navyše je, že názov lieku sa v literatúre prekladá ako „Buď pozdravený, arzén“.

V 40. a 50. rokoch minulého storočia prišli na svet život zachraňujúce antibiotiká – jedným z veľkých objavov bol penicilín Alexandra Fleminga. Neskôr to boli protizápalové lieky a lieky proti bolesti, lieky proti tuberkulóze, neuroleptiká a antidepresíva, lieky na vysoký krvný tlak, vakcína proti detskej obrne... www.safs.sk

m e d i c í n a

Zakliaty v spánku Rekurentnú hypersomniu – doslova opakujúcu sa nadmernú spavosť, charakterizujú opakujúce sa epizódy spavosti, počas ktorých pacient prespí denne 18 a viac hodín. Obdobie spavosti trvá dva dni až niekoľko týždňov a potom ho vystrieda obdobie normálnej potreby spánku.

Kleineov - Levinov syndróm Obdobie spavosti trvá dva dni až niekoľko týždňov a potom ho vystrieda obdobie normálnej potreby spánku. Epizódy hypersomnie sa vyskytujú obyčajne tri až štyrikrát ročne (najmenej raz za rok), trvajú rôzne dlho. Priemerná dĺžka ochorenia sa udáva v rozmedzí štyroch až ôsmych rokov.

Spavé utrpenie Môžu ho predstavovať len opakujúce sa epizódy spavosti. Podľa súčasne platnej Medzinárodnej klasifikácie porúch spánku existujú dva subtypy rekurentnej hypersomnie: menštruačná hypersomnia – opa-

kované prejavy spavosti sú spojené s menštruačným cyklom a vyskytujú sa najmä v prvých mesiacoch po menarché a neskôr vymiznú. Hypersomniu pravdepodobne vysvetľuje hormonálna dysbalancia, pretože orálne kontraceptíva obvykle predlžujú remisiu. Kleineov- Levinov syndróm (KLS) – periodická hypersomnia je spojená s poruchami správania. KLS je mimoriadne zriedkavá porucha spánku, vyskytuje sa častejšie u mužov a to v pomere 4:1 s typickým začiatkom v období puberty a na prvý pohľad by sa príznaky mohli považovať za typické črty bežného života tínedžerov, ale

v skutočnosti predstavujú utrpenie pre pacienta a jeho rodinu.

Klinický obraz Začiatok KLS je obyčajne náhly, atak spavosti môže vyvolať vírusové ochorenie alebo iná infekcia prvou konzumáciou alkoholu alebo marihuany, úrazom hlavy, zvýšenou fyzickou alebo psychickou záťažou. K príznakom KLS dochádza najčastejšie do troch až piatich dní od predpokladaného vyvolávajúceho faktora, častým prodrómom (príznakom, predzvesťou – pozn. red.) je únava. Počas ataku hypersomnie pacienti prespia minimálne 16 až 18

hodín počas dňa, obyčajne ostávajú v posteli, spontánne opúšťajú lôžko v polospánku len na toaletu a k jedlu, nekomunikujú. Objavuje sa zmenené vnímanie, zmätenosť, rozmazané videnie, sluchové a zrakové halucinácie, poruchy pamäti. Zvýši sa množstvo prijímanej potravy (megafagia), niekedy až na trojnásobok oproti bežným zvyklostiam. Dochádza k prírastku na hmotnosti v rozmedzí 3 až 13 kg v ataku ochorenia. Typické sú poruchy nálady, najčastejšie depresívna nálada, úzkosť, zriedkavejšie sa uvádzajú hypomanické epizódy a pokusy o samovraždu. Podráždenosť až agresivita sú typickými znakmi správania takmer všetkých pacientov, pokiaľ sa im bráni v spánku, v príjme potravy alebo v sexuálnej oblasti. Takmer polovica pacientov má prejavy hypersexuaility, manifestujúce sa masturbáciou, nežiaducimi sexuálnymi návrhmi a útokmi na ošetrujúci personál a návštevy. Zriedkavejšie sa hypersexualita popisuje v prípade žien. Objavuje sa nutkavé správanie ako nevhodný spev, kolísanie tela, žuvanie, trhanie vlasov, písanie po stenách. Ku koncu ataku KLS sa obyčajne skracuje dĺžka spánku počas dňa až sa celý cyklus spánku a bdenia znormalizuje. Ojedinele sa sekundárne formy KLS popisujú v súvislosti s cievnou mozgovou príhodou, poranením mozgu či nádorom na mozgu, encefalitídou alebo sklerózou multiplex.

Diagnostika a diferenciálna diagnostika Diagnóza KLS sa opiera o anamnestické údaje, klinický priebeh a prípadné polysomnografické snímanie (PSG). Epizódy spavosti sprevádza porucha štruktúry a cyklizácie spánku, znížené sú hlboké štádiá NREM (non REM – spánok bez rýchlych pohybov očných buliev), zvýšená celková doba spánku s častými prebudeniami. Po ukončení ataku sa obnovuje cirkadiánny rytmus spánku a bdelosti a PSG obraz nočného spánku sa normalizuje. V elektroencefalograme nie je prítomná epileptická aktivita. Rekurentné epizódy spavosti sa vyskytujú pri bipolárnych poruchách, afektívnej sezónnej poruche, somatoformnej poruche, diferenciálnou diagnostikou vylučujeme aj epileptické nekonvulzívne záchvaty.

Laboratórne parametre Základné parametre likvoru sú v norme. Predpokladá sa genetická predispozícia a zvýšený výskyt KLS v židovskej populácií. Počas epizód KLS nebola zistená zvýšená hladi-

na testosterónu. Vyšetrenie počítačovou tomografiou a magnetickou rezonanciou je v norme, pri SPECT bol u niektorých pacientov zaznamenaný znížený prietok krvi mozgom frontálne a frontotemporálne.

Terapia Široká škála liečebných modalít sa ukázala ako neúčinná. Antidepresíva nemali žiadny vplyv na prevenciu relepsov (nové prepuknutie choroby –pozn. red.), podobne sa nezaznamenal žiadny efekt po elektrošokovej liečbe a inzulínovej kóme. Neuroleptiká boli neúčinné na ovplyvnenie porúch správania, derealizácie a psychotických príznakov. Bez efektu sú antiepileptiká, čiastočne zlepšenie sa popisuje po aplikácii lítia, ktoré môže znížiť frekvenciu, závažnosť a dĺžku recidív. Kontinuálne podávanie psychostimulancií môže znížiť ospalosť a frekvenciu ataku spánku. MUDr. Mária Tormašiová, PhD. Neurologická klinika Lekárskej fakulty UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice

Patofyziologické mechanizmy Prítomnosť rekurentnej hypersomnie s poruchou príjmu potravy a sexuálnou dysinhibíciou (odloženie zábran – pozn. red.) počas ataku poukazuje na poruchu diencefala (mozgový kmeň – pozn. red.). Súvislosť s infekčným ochorením a genetickou predispozíciou naznačuje autoimunitný pôvod ochorenia, KLS môže byť podmienený faktormi životného prostredia na genetickom pozadí.

m e d i c í n a

Korekcie vrások výplňovými materiálmi Kyselina hyalurónová je látka, ktorá sa prirodzene nachádza v celom našom organizme a má za úlohu jeho hydratáciu. Spolu s kolagénom a elastínom nesie hlavnú zodpovednosť za zdravo a mlado pôsobiacu pleť. Vekom sa tvorba a kvalita tejto kyseliny znižuje, čím koža stráca elasticitu a postupne sa vytvárajú vrásky. Z celkového množstva kyseliny hyalurónovej v tele koža obsahuje asi polovicu. K vzniku vrások okrem toho prispieva i celkový zdravotný stav organizmu, genetika, fajčenie, slnečné žiarenie, životospráva a mimika. Pretože s pribúdajúcim vekom sa vrásky prehlbujú, väčšina žien, ale aj mužov, vyhľadáva pomoc práve v dermatokozmetických centrách. Za účelom zlepšenia hydratácie

64 6 4

kože, zvýšenia jej elasticity a zmiernenia prejavov starnutia vo forme pribúdajúcich vrások boli vyvinuté rôzne rezorbovateľné výplňové materiály so schopnosťou viazať veľké množstvo tekutiny, ktoré v súčasnosti využívajú dermatokozmetické pracoviská a pracoviská plastickej a estetickej chirurgie. V poslednom období sa objavila na trhu nová kategória výplní najnovšej generácie – „Skinfill“. Je neživočíšneho pôvodu a je založený na unikátnom systéme dvojitej technológie kombinovaného Croslink+COESIX efektu. Vyrába sa v troch formách Silver, Gold, Diamond, ktoré sa líšia v závislosti od viskozity výrobku. Silver je určený pre korekciu drobných vrások okolo úst a očí, Gold je ideálny pre korekciu stredne

hlbokých vrások, jaziev a pier. Diamond je vybavený väčšou hustotou a je určený na korekciu hlbokých vrások, harmonizáciu tvárových kontúr a zväčšenie objemu pier. Výhodou týchto výplní je, že vďaka kombinovanému efektu majú predĺžený účinok na 9 až 12 mesiacov, sú odbúrateľné, nealergizujú, veľmi dobre sa znášajú a v podstate nevyvolávajú žiadne nežiaduce reakcie. Ich aplikácia nevyžaduje žiadne následné ošetrovanie. K udržaniu efektu je potrebné v určitých intervaloch, tak ako pri všetkých ostatných vstrebateľných výplniach, aplikáciu opakovať. MUDr. Ján Kovács Odborný lekár pre dermatovenerológiu

Migréna Chronické ochorenie prejavujúce sa atakmi intenzívnej, pulzujúcej, prevažne jednostrannej bolesti hlavy, ktorú sprevádza nauzea, zvracanie, fonofóbia (neznášanlivosť hluku) a fotofóbia (neznášanlivosť svetla) – to všetko sa môže skrývať za utrpením vtesnaným do slovka migréna. Niekedy môže bolestiam hlavy predchádzať aura. Takýto stav sa nazýva klasická migréna, bolesť hlavy bez aury zasa bežná migréna. Aura môže mať rôzne príznaky, najčastejšia je zraková (výpadok časti zorného poľa, fosforeskujúce cikcakovité obrazce alebo záblesky svetla), ale môže ňou byť aj porucha reči, obrna končatín na jednej strane, alebo pocit mravčenia v tejto oblasti, alebo okolo úst.

Neadekvátna liečba Napriek pomerne vysokému výskytu sa adekvátne lieči len asi 30 % pacientov (viac trpia ženy). Pacient nevyhľadá lekára, ale užíva lieky na odporučenie príbuzných alebo známych, ktoré nemusia byť vždy účinné a na druhej strane lekári migrénu často poddiagnostikujú, alebo pri častých migrénach strednej až závažnej intenzity používajú ešte stále analgetiká a nesteroidné antiflogistiká, i keď nie sú dostatočne účinné.

Patofyziológia migrény Nie je celkom známe, čo spúšťa rozvoj migrény, ale pri migréne s aurou dochádza ku kortikálne (týkajúce sa kôry – pozn. red.) sa šíriacej depresii. Počas tohto procesu dochádza k redukcii krvného prietoku, čo je zodpovedné za vznik aury a tiež k zvýšenej priepustnosti cievnej steny. Stimulácia nervus trigeminus vedie k dilatácii (chorobnému rozšíreniu – pozn. red.) mozgových ciev,

ktorá je zodpovedná za bolesť hlavy. Pulzujúci charakter je spôsobený každým úderom srdca. Súčasne dochádza aj k stimulácii serotonínergných buniek a uvoľňovaniu serotonínu, o ktorom je známe, že jeho hladina v spánku klesá, a tým sa vysvetľuje, že spánok migrénu lieči. Na princípe zníženia jeho hladiny je založená súčasná liečba migrény. Práve preto je potrebné migrénu odlíšiť od iných bolestí hlavy. Lieky ovplyvňujúce hladinu serotonínu zasahujú do rozvoja bolesti a dokážu ju zastaviť, vrátane sprievodných príznakov. Nie sú to lieky proti bolesti ako takej, a preto nebudú účinné pri iných bolestiach hlavy.

Klinický obraz Najznámejšie faktory, ktoré môžu migrénu spúšťať, sú: hluk, nedostatok spánku, zmeny počasia, niektoré vône, hlad, stres, niektoré potraviny – červené víno, aromatické syry, glutamát (používaný v čínskej kuchyni), glutén – migréna môže byť príznakom intolerancie gluténu pri (často nediagnostikovanej) celiakii, a iné. Vylúčením týchto faktorov môže pacient znížiť frekvenciu záchvatov migrény. Častá je súvislosť migrény s menštruačným cyklom. Samotným bolestiam predchádzajú prodrómy (úvodné príznaky, ktoré predchádzajú prepuknutiu ochorenia), asi u 40-60 percent pacientov. Prejavujú sa zmenami nálady, únavou, spavosťou, poruchou koncentrácie, zvýšenou dráž-

divosťou, niekedy zvýšenou túžbou po nejakom jedle (napr. čokoláde). Potom nasleduje aura, pri klasickej migréne, alebo samotná bolesť hlavy pri bežnej migréne. Najčastejšia je zraková aura (popísaná v úvode). Aura trvá maximálne 60 minút, priemerne 30 minút. Ak príznaky aury trvajú aj počas bolesti hlavy, je potrebné vylúčiť aj inú, závažnejšiu príčinu bolestí hlavy. Po aure (alebo bez nej) nastupuje samotná bolesť hlavy, ktorá je v úvode jednostranná, ale neskôr sa môže rozšíriť na celú hlavu; je pulzujúca, strednej až silnej intenzity. Vyprovokuje ju fyzická aktivita. Pri jednotlivých záchvatoch migrény sa strany striedajú, pri bolesti vždy na tej istej strane treba vylúčiť vážnejšiu príčinu bolesti zobrazovacími vyšetreniami. Bolesť trvá obyčajne 4 až 72 hodín, a väčšina pacientov má prítomné sprievodné príznaky – nauzea, zvracanie, fonofóbia a fotofóbia. Pacienti s migrénou uprednostňujú tmavú, tichú miestnosť a spánok, pokiaľ je to možné. Niekedy môže byť zvýšené močenie, hnačka, alebo obstipácia, studené končatiny. Po odznení bolestí hlavy nastupuje postdromálna fáza, keď sa pacient cíti unavený, slabý, môže mať zažívacie ťažkosti. Záchvat migrény môže „zneschopniť“ pacienta niekedy aj na 2 dni. Okrem zníženej kvality života to má aj značné ekonomické dôsledky, nakoľko často ide o ľudí v produktívnom veku; niekedy si atak migrény vyžiada aj práceneschopnosť. Pacienti často prídu k lekárovi

101

m e d i c í n a s tým, že majú migrénu. Avšak len podrobný rozhovor s pacientom môže spresniť, či skutočne ide o migrénu, čo je veľmi dôležité jednak aby sa neprehliadli závažnejšie ochorenia a tiež z hľadiska liečby. Aby sme mohli hovoriť o migréne, bolesti hlavy musia spĺňať určité kritéria Medzinárodnej spoločnosti pre bolesti hlavy (IHS). Pacient má prekonať 5 atakov migrény bez aury alebo dva s aurou, bolesť trvá 4 – 72 hodín, je jednostranná, pulzujúca, strednej až silnej intenzity a zvýrazňuje sa fyzickou aktivitou. Okrem toho má byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich príznakov: nauzea alebo zvracanie, fonofóbia, fotofóbia.

Liečba Na základe stanovenia diagnózy sa zahajuje liečba. Liečbu delíme na nefarmakologickú a farmakologickú, a druhú z nich na liečbu akútnej bolesti a preventívnu.

Nefarmakologická liečba: Lekár by mal pacienta poučiť o tom, že vylúčením faktorov spúšťajúcich migrénu môže znížiť frekvenciu záchvatov, alebo im zabrániť úplne. Znamená to úpravu životosprávy, pravidelný spánok, vylúčenie potravín, ktoré mu provokujú bolesti hlavy, vyhýbať sa stresu, alebo absolvovať psychoterapiu na lepšie zvládnutie stresu. Farmakologická liečba: Liečbu akútnej bolesti hlavy začíname bežnými analgetikami ich kombináciou s kofeínom, alebo nesteroidnými antiflogistikami, najmä pri bolestiach s menšou intenzitou. Sú kontraindikované v prípade pacientov s vredovou chorobou. Ak pri strednej dávke týchto preparátov užitých na začiatku bolesti hlavy nedôjde do jednej hodiny k ústupu bolesti, sú indikované triptany. Sú to špecifické lieky na liečbu migrény, ktoré znižujú produkciu serotonínu, prozápalových neuropeptidov, spôsobujú selektívnu vazokonstrikciu (zúženie) mozgových ciev a znižujú

dráždivosť neurónov nervus trigeminus, čo vedie k zástave bolesti hlavy a sprievodných príznakov. Takisto zohľadňujeme liekovú formu pre pacientov s nauzeou a zvracaním (podkožné podanie, nosový spray, tabletky rozpustné pod jazykom). Ak aj napriek liečbe majú pacienti viac ako tri záchvaty, alebo trvanie bolesti viac ako 6 dní za mesiac, je potrebná preventívna liečba, na ktorú sa využívajú iné lieky. Betablokátory (je potrebné postupné dávkovanie pre sklon k hypotenzii a bradykardii (spomalený pulz), opatrnosť u pacientov s astmou a športovcov), neuromodulátory (topiramát a valproát sodný). Najviac štúdií potvrdzujúcich preventívny účinok pri migréne sa realizovalo s topiramátom, odporúčaná dávka je 50-100 mg/deň. Bol popísaný aj priaznivý účinok blokátorov kalciových kanálov. Doc. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc. Neurologická klinika LF UPJŠ a FNLP

Celiakia

Odborne celiakálna sprue alebo gluténová enteropatia je dedične podmienené autoimunitné ochorenie tenkého čreva s celoživotným priebehom, ktoré vzniká na podklade neprimeranej imunitnej reakcie (neznášanlivosti) na bielkovinu pšenice a ďalších obilnín, konkrétne lepok (glutén). Dedične predisponovaným ľuďom sa pri konzumácii hoci aj malého množstva potravy s obsahom lepku spúšťa chorobná imunitná reakcia, ktorá poškodzuje sliznicu tenkého čreva. Súčasne vzniká zápal a sliznica sa stenčuje. Kým zdraví ľudia majú črevnú stenu pokrytú vysokými klkmi, celiatici majú klky zmenšené a niekedy im úplne chýbajú. V dôsledku toho má črevná výstelka značne zmenšenú plochu a následne dochádza k poruche vstrebávania živín (bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov aj minerálnych látok).

Výskyt celiakie Vyskytuje v každom veku, trpia ňou deti i dospelí, často sa však zistí až v dospelosti a nie je raritou, že sa choroba odhalí v staršom veku (ak vôbec sa o nej uvažuje!). Ochorením viac trpia ženy než muži (v pomere 2:1). Bežne pozorujeme zvýšený výskyt celiakie v určitých rodinách. Pravdepodobnosť rozvinutia ochorenia v takýchto rodinách je 10-krát vyššia ako v rodinách, kde sa celiakia u blízkych príbuzných nevyskytuje. V posledných rokoch sa podstatne zlepšili diagnostické možnosti tohto ochorenia, vďaka ktorým sa dá odhaliť mnoho chorých v bezpríznakovom štádiu alebo v štádiu netypických, prípadne neúplných ťažkostí. Odhaduje sa, že v našich podmienkach celiakiou trpí alebo je ňou ohrozený približne 1 z 200 až 1 z 250 ľudí.

kožný opar, hovorí sa mu Duhringova herpetiformná dermatitída. Svrbivé zapálené ložiská v oblasti kolien, lakťov, stehien a vlasatej časti hlavy bez ďalších už spomenutých príznakov bývajú typickým obrazom. Súvislosť s celiakiou odhalí až biopsia tenkého čreva s typickými chorobnými zmenami v epiteli črevnej sliznice.

Príznaky

Diagnostika

Sú mnohoraké a pestré a môžu sa v jednotlivých prípadoch odlišovať. Klinické prejavy závisia od štádia ochorenia a predovšetkým od rozsahu postihnutia tenkého čreva. Existuje päť základných klinických foriem celiakie: Klinicky rozvinutá typická forma sa vyskytuje približne v 30 až 40% prípadov a jej klasickými prejavmi sú hnačky, črevné nafukovanie a plynatosť, chudnutie, slabosť a únava, celkové neprospievanie a, pokiaľ sa ochorenie objaví už v detstve v období rastu, aj poruchy rastu. Výnimkou nie je ani chudokrvnosť, poruchy zrážania krvi, rednutie kostí (osteoporóza), gynekologické, neurologické, prípadne aj psychiatrické poruchy. Celiatici môžu byť postihnutí aj ďalšími druhmi autoimunitných chorôb, napríklad autoimunitnými zápalmi štítnej žľazy alebo cukrovkou I. typu. Neliečení celiatici bývajú väčšinou chudí, bledí a menšieho vzrastu. Okrem typických prípadov s klasickou symptomatológiou existujú subklinické formy ochorenia s prevahou mimočrevných príznakov a s pozitívnym histologickým nálezom biopsiou získanej črevnej sliznice a s pozitívnymi špecifickými protilátkami v krvi. Tichá a latentná forma celiakie sú klinicky nemé (bezpríznakové) formy ochorenia s pozitívnym histologickým a/ alebo biochemickým nálezom (protilátky). Ochorenie sa môže niekedy prejavovať výlučne prostredníctvom kožného zápalu, pripomínajúceho

Okrem klinicky typických príznakov (30 až 40 %) treba diagnózu potvrdiť pomocou laboratórnych a histologických vyšetrovacích metód. Z laboratórnych metód sú to predovšetkým sérologické vyšetrenia špecifických protilátok v krvi chorých a ich príbuzných. Diagnostická presnosť (senzitivita a špecificita) týchto vyšetrení je veľmi presná (90 až 98%). Stanovenie hladiny protilátok pomáha nielen pri prvotnej diagnostike celiakie, ale aj pri dlhodobom sledovaní (dispenzarizácii) a monitorovaní ďalšieho priebehu a účinnosti liečby ochorenia. Diagnózu celiakie definitívne potvrdí histologické vyšetrenie z odobratých vzoriek sliznice tenkého čreva (ezofago-gastro-duodenoskopia s biopsiou tenkého čreva). Popri klasickom mikroskopickom vyšetrení sa využívajú aj histochemické a imunohistochemické metódy.

Liečba Chorobu treba vždy brať s plnou vážnosťou. A to aj vtedy, ak sa zistia iba subklinické alebo klinicky nemé bezpríznakové formy. Pacienti s celiakiou musia po celý život dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu. Tá je momentálne jedinou účinnou a kauzálnou liečbou celiakie. Celiatici sa preto musia konzekventne vyhýbať jedlám, ktoré obsahujú obilnú múku (pšenica, raž, jačmeň a čiastočne aj ovos). Výpadok obilnej múky musia nahrádzať múkou pripravenou

103

v ý ž i v a

z ryže, kukurice, pohánky, zemiakov alebo strukovín. Pri klasických múčnych jedlách to nebýva až taký problém. Celiatik namiesto bežných múčnych výrobkov (chlieb, pečivo, cestoviny) použije výrobky pripravené z alternatívnych bezlepkových zdrojov. V praxi to vyzerá tak, že lekár – spravidla gastroenterológ, pediater alebo praktický lekár – predpíšu pacientovi špeciálnu bezlepkovú múku, krupicu, chlieb alebo cestoviny. Náklady na ne sú z veľkej časti hradené zdravotnými poisťovňami. Prípadne si takéto bezlepkové potraviny celiatik zakúpi v špecializovaných predajniach (najmä sušienky, trvanlivé pečivo, cereálie). Ťažšou úlohou je rozoznať rizikové potraviny, pri ktorých je prítomnosť lepku skrytá a na obale potraviny nemusí byť lepok vôbec uvedený. Ako príklad slúžia mäsové výrobky,

napríklad párky, klobásy, kde sa bežne pridáva múka. Takýchto príkladov je veľa. Európska únia vydala smernicu o označovaní potravín vo vzťahu k celiakii. Potraviny sa rozdeľujú na „bezpečné“, „rizikové“ a „zakázané“. Medzinárodne uznávaným symbolom pre bezlepkové potraviny je obrázok prekríženého pšeničného klasu. Medzinárodne uznávané autority odporúčajú pacientom s celiakiou celoživotné prísne dodržiavanie bezlepkovej stravy. Potravinový kódex odporúča, aby bezlepkové potraviny neobsahovali viac ako 2 mg lepku v 100 g konečného výrobku (t.j. 20 mg lepku na 1 kg konečného výrobku), pokiaľ ide o prirodzenú bezlepkovú potravinu. Pri potravinách špeciálne pre celiatikov pripravovaných je norma maximálne

do 20 mg lepku na 100 g konečného výrobku. Normy sú prísne, avšak majú predovšetkým chrániť pacientov postihnutých celiakiou. Liečbu prípadných ďalších pridružených porúch alebo ochorení liečia príslušní lekárski špecialisti (gastroenterológ, praktický lekár, internista, endokrinológ, hematológ, gynekológ, neurológ, dermatológ, prípadne aj ďalší). Ďalšie užitočné informácie o celiakii a bezlepkovej diéte sa dajú získať na internetových stránkach: www. celiakia.sk a www.bezlepkovadieta.cz. MUDr. Peter Minárik ONLIFE, s.r.o. Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl 0903 437 888 drminarik@onlife.sk www.onlife.sk

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek ĎAKUJE všetkým partnerom a sponzorom za ich pomoc a podporu pri zorganizovaní slávnostného odborného seminára pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier spojeného s odovzdávaním ocenenia Biele srdce sestrám a pôrodným asistentkám, ktorý sa uskutočnil dňa 21. mája 2010 v hoteli Park Inn v Bratislave. Aj vďaka tejto pomoci sme mohli pripraviť dôstojné podujatie, na ktoré, ako veríme, budú všetci prítomní ešte dlho spomínať. Generálny partner podujatia

Partneri

Mediálny partner

m e d i c í n a

Unikátne spojenie bioaktívnych látok, Panthenolu s jeho regeneračnými účinkami a prírodného hojivého Aloe vera

Cestovná lekárnička Premyslene zostavená lekárnička by nemala chýbať v batožine žiadneho cestovateľa. Aby na tvári miesta splnila svoj účel a našli sme v nej všetko potrebné, je dobré popremýšľať o jej zložení v dostatočnom predstihu pred cestou.

Slnko, more, vzduch... ... a úpal. Medzi veľmi časté zdravotné ťažkosti patria úpal a úžeh. Aj keď skúsení cestovatelia vedia, ako sa podobným problémom vyhnúť, nezaškodí pár preventívnych trikov pripomenúť. Najjednoduchšie je dodržať pravidlá pitného režimu pre horúce podnebie umocnené protislnečnou a protiteplotnou ochranou v podobe vzdušného odevu a pokrývky hlavy. Úpalom, čiže celkovým prehriatím organizmu, čo si v závažných prípadoch môže vyžiadať až lekársky zásah, veľmi často trpia malé deti alebo obézni ľudia. Pri úžehu, ktorý vzniká prehriatím organizmu a priamym pôsobením

slnečných lúčov sa k slabosti môžu navyše pridružiť aj teplota a spálená pokožka. V takom prípade isto oceníme, že v cestovateľskej lekárničke okrem prípravkov určených na ochranu pred slnkom máme k dispozícii prvú pomoc v podobe hojivého panthenolu alebo aloe vera. Panthenol pôsobí na povrchové aj hlbšie uložené štruktúry kože, kde stimuluje tvorbu kolagénových vlákien a napomáha ochrane a regenerácii pokožky. Aloe vera zasa vďaka celému komplexu bioaktívnych látok podporuje fyziologické procesy celého organizmu a regeneruje suchú, popálenú či precitlivenú pokožku.

Oči, nos, alergie a hmyz Citlivým osobám sa pri dlhšom pobyte vo vode alebo ako následok ponárania veľmi ľahko môžu zapáliť oči alebo uši. Ako prvá pomoc poslúžia očné kvapky s obsahom antiseptika

a ušné kvapky potláčajúce bolesť a začínajúci zápal. V prípade rôznych alergických reakcií je dobré mať ŽIADAJTE E VO SVO O JJEJ EJ LEK KÁ RNI ! so sebou vhodné antialkergikum. Pomôže napríklad aj pri kožných problémoch spôsobených alergiou na slnko. V prípade fotoalregií, ako sa takéto alergie zvyknú označovať, odporúčajú alergológovia vopred pripraviť kožu na vyššiu dávku slnečných lúčov nielen postupným dlhodobejším privykaním, ale aj antialergikami, ktoré osoby s precitlivenou pokožkou začnú užívať už niekoľko dní pred plánovaným pobytom na slnku a potom, pravdaže, aj počas celého pobytu či obdobia, kedy predpokladajú slnenie. w w w.o b r a . s k

Na čo by sme nemali pri zostavovaní cestovateľskej lekárničky zabudnúť? Predovšetkým na lieky, ktoré užívame pravidelne alebo vtedy, ak nás postihnú menej časté, ale už zažité a očakávané zdravotné ťažkosti.

JEDINÝ SVOJHO O DRUHU NA TRHU

-ib-

Charta práv pacienta

na Slovensku Práva pacientov sa v posledných rokoch stali neodmysliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v Slovenskej republike. Sú založené na ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Návrh Charty práv pacienta bol vypracovaný v zmysle dokumentov OSN (berúc do úvahy najmä Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), Európskej sociálnej charty, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o ochrane osobnosti vo vzťahu k automatizovanému spracovaniu osobných údajov, Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ďalších významných dokumentov WHO ( Svetovej zdravotníckej organizácie ), Rady Európy a ďalších legislatív členských štátov Európskej únie, a aj samotných slovenských právnych predpisov vzťahujúcich sa k danej problematike. Významné miesto pri vyhotovení návrhu Charty práv pacienta SR prináležalo Asociácii Nádej pre pacienta, ktorá sa podieľala na jej vzniku, a ktorej cieľom bolo najmä zabezpečiť šírenie informácií a zvyšovanie povedomia pacientov v otázkach ochrany zdravia a ich práv. Charta práv pacienta (ďalej len „Charta“ ) upravuje ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a priznáva ich každému bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, politické zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetkové pomery, štátne občianstvo, rod alebo iné postavenie.

Článok 1 Charty práv pacienta v SR obsahuje zakotvenie ľudských práv a hodnôt v zdravotnej starostlivosti: • právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti • právo na sebaurčenie • právo na telesnú a duševnú integritu a bezpečnosť • právo na rešpektovanie svojich morálnych a kultúrnych hodnôt, náboženského a ﬁlozoﬁckého presvedčenia • zákaz diskriminácie Článok 2 Charty zakotvuje všeobecné práva pacientov: • právo na ochranu zdravia a prevenciu • právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia • právo dostať zdravotnú starostlivosť podľa svojich potrieb a zdravotného stavu s ohľadom na prevenciu, podporu zdravia a liečenie • právo na rovnakú prístupnosť ku zdravotnej starostlivosti • právo na výber a zmenu lekára, ako aj zdravotníckeho zariadenia • právo na lekárske ošetrenie v najbližšom zdravotníckom zariadení a v ktoromkoľvek čase, a to v prípade akútneho alebo život ohrozujúceho stavu • právo na to, aby ho lekár prvého kontaktu odoslal na vyšetrenie k špecialistovi v prípade, ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav • právo aktívne sa zúčastňovať na procese zdravotnej starostlivosti a liečenia vo forme spolurozhodovania • právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť s vysokou profesionalitou, modernou technikou • právo na dôstojný, etický a humánny prístup zdravotníckych pracovníkov

Článok 3 Charty obsahuje právo na informácie súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti: • pacient má právo byť zrozumiteľne informovaný a poučený o zdravotnom stave, o povahe ochorenia a súvisiacich zdravotných výkonoch, o navrhovanej liečbe, o alternatívach liečebných postupov, ako aj o práve odmietnuť poskytovanie zdravotnej starostlivosti • pacient má právo určiť si aj inú osobu na poskytnutie informácií poučenia o zdravotnom stave, povahe ochorenia, liečbe a poskytovanej zdravotnej starostlivosti • v prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony je potrebné informovať o poskytovanej zdravotnej starostlivosti, liečbe a zdravotnom stave ich zákonného zástupcu - opatrovníka, a taktiež vhodne aj tieto osoby • pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb, o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, pričom zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na prístupnom mieste cenník výkonov, ktoré uhrádza pacient • pacient má právo odmietnuť informácie, ako aj poučenie, ak o to požiada, pričom o odmietnutí poučenia sa vyhotoví písomný záznam • pacient alebo jeho zákonný zástupca (pri osobách nespôsobilých dať informovaný súhlas ) má právo nahliadať do svojej zdravotnej dokumentácie • pacient má právo pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia požiadať o písomnú správu o diagnóze, priebehu ochorenia a liečbe • v prípade úmrtia pacienta majú právo nahliadnuť do jeho zdravotnej dokumentácie len osoby uvedené zákone ( § 25 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti ) • v prípade hospitalizácie pacienta má zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať o tejto skutočnosti jeho príbuzných

Chartu práv pacienta prijala vláda Slovenskej republiky dňa 11.4.2001. Zvyšným článkom charty sa podrobnejšie budeme venovať v nasledujúcom čísle Bedekra zdravia. prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH JUDr. Jozef Tóth Mgr. Ivana Pagáčová Slovenská zdravotnícka univerzita

107

m e d i c í n a

Rýchla a šetrná operačná liečba zlomenín stavcov Na Slovensku má asi 40 tisíc obyvateľov diagnostikovanú osteoporózu. Polovica z nich sa lieči, pričom skutočný výskyt spolu s nediagnostikovanými prípadmi sa odhaduje až na 200 000 tisíc postihnutých. Asi 80 % pacientov s osteoporózou tvoria ženy, predovšetkým po menopauze. Jedným z najčastejších dôsledkov ochorenia sú okrem zlomenín kŕčkov stehennej kosti zlomeniny osteoporózou postihnutých stavcov chrbtice. Nad otázkami v súvislosti s liečbou zlomenín stavcov sa zamýšľa doc. MUDr. Ľuboš Rehák, CSc., mimoriadny profesor. Prečo a ako vzniká zlomenina stavcov pri postihnutí osteoporózou a nádormi chrbtice? Pri osteoporóze dochádza nielen k úbytku minerálnej, ale aj organickej zložky kosti, k zníženiu kvality kosti v oblasti stavcov a zníženiu hustoty trámcov až vymiznutiu veľkej časti trámčiny kostí v telách stavcov. Podobne môžu byť stavce postihnuté pri nádoroch. Vtedy prichádza k zlomeninám už pri náhlom predklone, zdvihnutí ľahkých bremien alebo pri opakovanom preťažení v predklone. Deje sa tak preto, že chrbtica a jej postihnuté stavce stratili odolnosť proti záťaži v stoji, v sede, pri predklone alebo prudkých pohyboch. Takéto zlomeniny nevznikajú v zdravých stavcov so zachovanými trámcami, pokiaľ samozrejme nejde o významný úrazový mechanizmus pri pádoch z výšky či autohaváriách. Akými typmi zlomenín stavcov najčastejšie trpia pacienti postihnutí osteoporózou alebo nádormi chrbtice? Zlomeniny stavcov pri osteoporóze sú asi dvakrát častejšie ako zlomeniny v oblasti kŕčka stehnovej kosti,

108

zápästia alebo iných kostí. Väčšinou ide o zlomeniny so stlačením – kompresiou tiel stavcov, pričom dochádza ku klinovitému alebo celkovému stlačeniu tiel stavcov, kedy sa výrazne zníži celková výška stavcov. Výsledkom je potom do oblúka ohnutá chrbtica a strata výšky pacienta. V mieste zlomeniny vzniká ostrá deformita chrbtice, pričom sa zväčšuje oblúkovité zahnutie chrbtice dozadu – kyfóza. Pacienti aj pri vzpriamenom postavení často trpia bolesťami. Prichádza k obmedzeniu chôdze pacienta. Pri zúžení chrbticového kanála a tlaku na miechu alebo nervové korene dochádza k vyradeniu funkcie nervových štruktúr, čo výrazne sťažuje pohyblivosť a chôdzu. Zriedkavejšie môže dôjsť až k úplnému ochrnutiu. Zlomením jedného – dvoch stavcov sa zvyšuje riziko vzniku zlomenín ďalších stavcov s neurologickými následkami a tiež strata stability chrbtice. V čom spočíva diagnostika a klasická neoperačná liečba osteoporotických zlomenín chrbtice v súčasnosti? Pri vzniku náhlych bolestí v oblasti chrbtice, ku ktorým dochádza bez

úrazu pri prudkom pohybe či malej záťaži, v kritickom veku nad 45 rokov u žien a v prípade mužov vo vyššom veku nad 65 rokov, musíme myslieť na zlomeniny v oblasti chrbtice. Včasná diagnostika je veľmi dôležitá. Často sú pacienti vyšetrení všeobecnými lekármi, po klinickom vyšetrení sa urobia rtg. snímky a už z tohto základného vyšetrenia je možné určiť diagnózu zlomeniny stavcov chrbtice. Potom nasleduje špecializované vyšetrenie odborníkom z ortopédie, úrazovej chirurgie, všeobecnej chirurgie alebo neurológie. Ak ide o starú zlomeninu stavcov, rtg. snímka to signalizuje. Snímka ukáže zahustenie kosti v mieste deformácie a adaptačné zmeny v podobe výrastkov na okrajoch tiel stavcov. Nasleduje klasická liečba trupovým korzetom (pacient ho nosí najmenej 6 týždňov), liekmi proti bolesti, na uvoľnenie svalov, prípadne infúzna liečba pri intenzívnejších bolestiach a rehabilitácia. Pri čerstvej zlomenine, ktorú spoľahlivo odhalia počítačová tomografia a magnetická rezonancia, výsledky vyšetrení poukazujú na čerstvú zlomeninu vtedy, keď je prítomný edém – opuch v oblasti kostnej drene v zlomenom stavci. Liekmi sa zmierňuje bolesť a opuch a uvoľňuje stuhnuté svalstvo. Nasleduje rehabilitačná liečba s liečebnou telesnou výchovou, s využitím elektroliečby, magnetoterapie, biolampy, laseroterapie, mäkkých techník a ďalších metód. Aj po tejto liečbe však pacienti trpia chronickými bolesťami v mieste zlomeniny, dochádza ku zhoršeniu zaguľatenia chrbtice a zvýšeniu rizika zlomenín ďalších stavcov. Súčasne s liečbou zlomeniny je nutné zahájiť dlhodobú liečbu

osteoporózy ako základného ochorenia s využitím vitamínu D, preparátov kalcia, liekov proti zvýšenému vstrebávaniu a uvoľňovaniu kalcia z kostí, hormonálnu liečba na zvýšené ukladanie vápnika do kostí a ďalších. Nevyhnutné je ďalšie sledovanie pacienta aspoň jedenkrát ročne pomocou vyšetrenia na zisťovanie hustoty kostí – denzitometriou a podľa toho úprava liečby. Aké sú možnosti šetrnej operačnej liečby pomocou nových moderných metód? Na tento typ liečby sú vhodní pacienti s osteoporotickými a nádorovými zlomeninami stavcov, s bolesťami, prítomnou deformitou po zlomenine, kde sa stlačenie tela stavca a zníženie jeho výšky pohybuje nad 25% a nepresahuje 70%, pričom nie sú prítomné úlomky tiel stavcov v chrbticovom kanáli a nedochádza k stlačeniu miechy a jej koreňov. Šetrnosť nových moderných metód, akými vertebroplastika a kyfoplastika bezpochyby sú, spočíva v tom, že sa vykonávajú prostredníctvom vpichov hrubšími ihlami cez kožu až do oblúkov tiel stavcov, čo sledujeme rtg. prístrojom. Pri vertebroplastike cez ihly pomocou obyčajnej alebo tlakovej striekačky vpravíme dovnútra kostný cement, ktorý sčasti vyplní dutinu vzniknutú osteoporotickou zlomeninou v tele stavca, zlepí zlomené časti stavca spolu a stavec posilní. Pri vertebroplastike sa len minimálne napraví výška tela stavca. Využíva sa pri čerstvých zlomeninách do 6 až 8 týždňov po vzniku, ako aj pri starších bolestivých osteoporotických zlomeninách. Kyfoplastika je šetrná metóda, ktorá rovnako využíva prístup cez ihly a vpichy, ale pred vpravením cementu do tela stavca sa jeho výška napraví balónikom, ktorý sa rozvinie pomocou kontrastnej tekutiny, čo umožní vrátiť „zrútený“ zlomený stavec do pôvodnej polohy. Do takto vzniknutej dutiny cez špeciálne plniace striekačky vtláčame kostný cement. Ten do 15 až 20 minút zatuhne a telo stavca sa spevní, pacient sa môže postaviť a chodiť už po dvoch až štyroch hodinách po operačnom výkone, nemusí nosiť korzet a bolesti ustupujú do 3 až 7 dní. Pri oboch typoch ošetrení sa znižuje riziko ďalších zlomeBIOM IN nín. Uvedené metódy sú šetrné a vykonávajú sa v cel- zalo žená , a.s. v r. 1 kovej anestézii, ale je možné vykonať ich aj pri vedomí 990 pri lokálnom znecitlivení. V poslednom roku sa používa pri napravení zlomeného tela stavca aj vyplnenie rozvinutou kovovou sieťkou – stentom, ktorý sa taktiež vypĺňa kostným cementom. Všetky spomenuté metódy predstavujú významné skrátenie liečby, ústup bolesti, možnosť prakticky okamžitého zaťažovania po operačnom výkone bez ďalšieho užívania silných liekov proti bolesti a nosenia korzetu. Predstavujú podstatne skorší návrat k predchádzajúcej pohyblivosti a kvalite života ošetrených pacientov. Doc. MUDr. Ľuboš Rehák , CSc. mim. prof. I. ortopedicko-traumatologická klinika LFUK, FNsP a SZÚ Bratislava

109

m e d i c í n a

Tanorexia

Vášeň pre bronzový vzhľad

O tanorexii sa v poslednom čase píše ako nezdravej závislosti na opálenom vzhľade, ktorá sa vyznačuje neustálou Obávaný melanóm potrebou slnenia, buď priamo na slnku alebo v soláriu. Najobávanejším nádorom kože je Človek s takouto poruchou neustále túži po bronzovej melanóm, ktorý vzniká z pigmenpokožke a má pocit, že ešte nie je dosť opálený. tových buniek. Melanóm môže Napriek varovaniam dermatológov denne na svete navštevujú soláriá milióny ľudí a v poslednom čase sa medzi nimi nájde čoraz viac takých, ktorí si bez pravidelného opaľovania svoj život nevedia ani predstaviť. Častejšie touto poruchou trpia dievčatá a ženy. Neopálené si pripadajú neatraktívne. Pravda je taká, že hoci si uvedomujú dôsledky svojho konania, opaľovania sa nechcú vzdať. Je to pre nich niečo ako droga.

Nebezpečné slnenie Jednoducho sú takýto ľudia na bronzovo opálenej pokožke a pocitoch, ktoré im opaľovanie prináša, závislí. Tanorektici, teda ľudia s chorobnou túžbou po bronzovom vzhľade pri expozícii ultrafialových lúčov zažívajú euforické pocity, pretože ľudské telo v reakcii na expozíciu UV žiarenia uvoľňuje endorfíny. K príznakom tanorexie môžu patriť nasledujúce: chronické obavy o farbu svojej pokožky, či je dostatočne opálená, neustále opaľovanie na priamom slnku či v soláriách, úzkosť v blízkosti opáleného človeka. Závažnosť tejto poruchy spočíva v tom, že takto postihnutý človek stále dokola vyhľadáva možnosť vystaviť sa slnečnému žiareniu, predlžuje dĺžku pobytu na slnku alebo v soláriu, čím sa riziko, že ochorie na rakovinu kože významne zvyšuje. Nadmerné opaľovanie totiž môže viesť k tvorbe zhubných kožných nádorov a predčasnému starnutiu kože. American Cancer Society uvádza, že až 90 %

110

všetkých ochorení na rakovinu kože je spojených s expozíciou ultrafialovému žiareniu. Nadmerné opaľovanie do 30. roku veku zvyšuje riziko rakoviny kože až o 75 %. Vo Veľkej Británii nedávne štatistické údaje ukázali, že melanóm sa stáva častým nádorom v mladom veku, to je medzi 20. a 30. rokom, najmä u žien. Dokonca svojim výskytom predbehol aj rakovinu kŕčka maternice.

Odborné štúdie a ozónová diera Odborníci z Cancer Research vo Veľkej Británii predpovedajú, že melanóm sa v roku 2024 môže stať štvrtým najčastejším typom rakoviny. Príčinou je spomínaná obľúbenosť nadmerného opaľovania na priamom slnku a formou solárií. Spálenie kože v mladom veku do 18 rokov totiž zvyšuje riziko rakoviny kože v dospelosti až o 50 %. Asi 30 miliónov Američanov sa pravidelne opaľuje v soláriách. Aspoň jedno zo štyroch dievčat a takmer jedna z dvoch mladých žien vo veku 18 až 19 rokov sa opaľovala v soláriu aspoň trikrát. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý môže zvyšovať riziko vzniku melanómu, je zmenšovanie hrúbky ozónovej vrstvy nad Európou. Čo znamená, že na zemský povrch v strednej Európe sa dostáva o 20 až 30 % škodlivého UV žiarenia viac, ako pred 50 rokmi. Atmosféra tak prepúšťa väčšie množstvo UV žiarenia.

vzniknúť z kožného znamienka, ale aj na neporušenej koži. Rizikoví sú ľudia s fototypom pokožky I a II. Medzi ďalšie rizikové faktory patria výskyt atypických znamienok, taktiež zvýšený počet bežných znamienok, pokým ich je viac ako 50 a výskyt melanómu v rodine. K zvýšenému riziku vzniku melanómu radíme taktiež spálenia kože, obzvlášť v detskom veku. Pre vznik nádoru nie je dôležitá iba celková, kumulatívna expozícia slnečnému žiareniu, ale aj intenzívne, hoci krátkodobé vystavenie nechránenej kože UV žiareniu, ktoré vedie k spomínanému spáleniu kože, predovšetkým v detskom veku, ale aj v dospelosti. Tanorexia je teda nepochybne rizikovým faktorom vzniku melanómu. Niekedy sa môže vyskytovať spolu s anorexiou, teda chorobným strachom z tučnoty. Jedinou liečbou tanorexie je psychoterapia. Vášnivý vyznávači opaľovania sa svojej závislosti zbavujú ťažko, pretože nie sú príliš prístupní argumentom a trvajú na získavaní bronzového odtieňa svojej kože. Tí, ktorí sa radi opaľujú, či už na slnku alebo v soláriu, mali by pamätať na to, že stúpajúci výskyt melanómu sa dáva do súvislosti práve s nadmerným a intenzívnym opaľovaním. Správajme sa preto rozumne, používajme na slnku vhodné oblečenie a kvalitné ochranné krémy proti UVA a UVB žiareniu. Predovšetkým sa však určite nezabúdajme vyhýbať priamym slnečným lúčom medzi 11. a 15. hodinou. MUDr. Andrea Hradiská dermatovenerológ

Svieži až do rána Spánok je prirodzený proces, ktorý má význam pre regeneráciu našich duševných aj telesných síl. Spánok a jeho dobrá kvalita patria k základným fyziologickým potrebám a sú nevyhnutnou súčasťou denného rytmu. Vedeli ste, že prespíme viac ako tretinu svojho života? Samozrejme, viac spánku ako dospelí potrebujú malé deti, ale aj tu platí, že viac ako na kvantite, záleží na kvalite. Počas spánku dochádza k významným dočasným zmenám v základných životných funkciách. Mozog svoju činnosť takmer úplne utlmí, napätie svalov poklesne, dýchanie je plytšie, činnosť srdca sa spomalí a klesá aj krvný tlak. Obvykle zaspávame po piatich až 20 minútach po uložení do postele, respektíve zhasnutí svetla. Spánok prebieha v takzvaných cykloch, ktoré trvajú 120-150 minút. Každý cyklus sa začína plytkým spánkom. Postupne sa spánok prehlbuje, až dosiahneme hlboký spánok charakterizovaný takzvanou REM-fázou, pre ktorú je typický rýchly pohyb očných buliev. Počas tejto fázy spánku, ktorej sa niekedy hovorí aj paradoxný spánok, sa nám najviac sníva a sny sú farebné a nabité emóciami. Pre dobrý a kvalitný spánok sú teda okrem správnej dĺžky dôležité aj pokojný priebeh a vhodné načasovanie spánku. Nedostatok kvalitného spánku môže viesť k problémom nielen so zaspávaním, ale aj k nočnému

prebúdzaniu a pocitom nevyspatia až vyčerpanosti. To sa samozrejme odrazí aj na celkovej výkonnosti počas dňa. Aby sme problémom so spánkom predchádzali, lepšie ako siahnuť po hypnotikách či sedatívach a iných syntetických liečivách, kde hrozí vznik závislosti, je siahnuť po prostriedkoch z prírodných zdrojov. Takým je aj produkt spoločnosti WALMARK Benosen® Kombinácia špeciálne vyvinutých a klinicky testovaných látok ako sú valeriána lekárska, chmeľ obyčajný a L-theanín navodzujú relaxáciu organizmu, napomáhajú rýchlejšiemu zaspávaniu, pomáhajú odstraňovať napätie a stres. -r-

65 6 5

i n f o s e r v i s Výsledky súťaže pre fajčiarov Prestaň a vyhraj 2010

Kedy príde Da Vinci na Slovensko?

V tomto roku sa do súťaže zapojilo 503 súťažiacich, 280 mužov 223 žien, oproti poslednému roku sa zvýšil počet súťažiach o 133. Najviac účastníkov bolo zo žilinského a košického kraja. Do súťaže sa zapojili predovšetkým ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Z hľadiska počtu denne vyfajčených cigariet to boli fajčiari, ktorí fajčili 10 až 19 kusov. Viac ako 50 % účastníkov súťaže sa v živote pokúšalo prestať tri a viackrát. V tomto roku boli udeľované aj regionálne ceny prostredníctvom 6 regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Celková história od roku 1996 sa na Slovensku: • súhrnne sa do súťaže zapojilo viac ako 7 000 fajčiarov • pomocou súťaže si od fajčenia úplne odvyklo viac ako 2 000 fajčiarov • vďaka súťaži fajčenie obmedzilo viac ako 2 000 fajčiarov. • do súťaže sa zapojilo viacej mužov ako žien • najčastejším dôvodom zlyhania v zanechaní fajčenia bol stres Vyžrebovaní a overení výhercovia súťaže v roku 2010 1. cena: Viktória Hevízová – Bešeňov (400 eur v hotovosti daruje Úrad verejného zdravotníctva SR) 2. cena: Daniel Harničár – Prešov (víkendový relax pobyt pre dve osoby v hoteli Grand Hotel Permon vo Vysokých Tatrách v hodnote 500 eur – Zdravotná poisťovňa UNION) 3. cena: Norbert Ivanič – Žiar nad Hronom (rekondičný pobyt vo vybranom zariadení podľa miesta bydliska pre dve osoby v hodnote 400 eur – Ministerstvo zdravotníctva SR) Špeciálna cena pre najmladšiu matku Viktória Hevízová – Bešeňov (Značkové oblečenie v hodnote 200 eur – kancelária WHO na Slovensku)

Samovoľným únikom moču trpí najmä staršia populácia Samovoľný únik moču (inkontinencia) sa týka mužov a žien všetkých vekových kategórií. Inkontinenciou moču trpí 25% ľudí starších ako 60 rokov a 55,6% vo vekovej skupine 80 rokov a viac. Občianske združenie InkoFórum sa snaží pomôcť ľuďom trpiacim únikom moču alebo stolice a ich rodinným príslušníkom. Cieľom kampane je odtabuizovanie témy inkontinencie a aktivizácia záujmu ľudí o vlastné zdravie a vyhľadanie odbornej pomoci. Občianske združenie InkoFórum na Slovensku počas Svetového týždňa kontinencie, ktorý bol vyhlásený na 21.–27. júna 2010 poskytovalo poradenstvo ľuďom, ktorí trpia únikom moču alebo ich rodinným príslušníkom. Aktivity občianskeho združenia InkoFórum ﬁnančne podporujú spoločnosti SCA Hygiene Products, spol. s r.o. a Hartmann – Rico spol. s r.o. „Dôležitým predpokladom pre úspešnosť liečby inkontinencie moču u starších ľudí je aktívny záujem zo strany lekárov, ale aj záujem o riešenie problému zo strany pacienta, či skôr rodinných príslušníkov, ktorí najlepšie poznajú správanie, návyky ako aj denný režim svojich príbuzných – seniorov,“ vysvetľuje predseda InkoFóra Doc. MUDr. Ján Švihra, PhD. Vo všeobecnosti platí, že únik moču predstavuje spoločenský, hygienický a ekonomický problém. Preto je dôležité riešiť ho adekvátne. Vyhľadanie lekárskej pomoci je základným predpokladom úspechu. Aj keď týmto problémom pacient trpí, neznamená to, že sa má uzavrieť, ostávať doma, prerušiť kontakty s ľuďmi. Existuje množstvo hygienických zdravotníckych pomôcok, ktoré sú plne hradené poisťovňou. Absorpčné pomôcky umožňujú aj starším pacientom so samovoľným únikom moču realizovať obľúbené aktivity (výlety, návštevy, prechádzky...). Inkontinencia je problém, ktorý sa dá riešiť. Viac informácií na www.inkoforum.sk alebo na adrese: info@inkoforum.sk alebo na poštovej adrese: InkoFórum, P.O.Box 78, 850 00 Bratislava.

112

Soﬁstikovaný chirurgický robot s názvom da Vinci priniesol pred niekoľkými rokmi nevídané možnosti do chirurgickej liečby. Umožňuje vykonávať precíznejšie a šetrnejšie operácie, kedy sa rany rýchlejšie hoja a vyžadujú si kratší pobyt v nemocnici, a to aj pri zložitých zákrokoch. Na Slovensku však zatiaľ tento prístroj nemáme. Robotický systém Da Vinci pri operácii nenahrádza chirurga, no dokonale ho dopĺňa, odstraňuje trasenie rúk a riziko ľudského pochybenia. Zároveň mu pomáha zdokonaľovať operačné zákroky, lebo umožňuje pracovať presnejšie, obratnejšie, bezpečnejšie a s lepšími výsledkami. Vďaka da Vincimu je možné vykonávať cez niekoľko drobných rezov aj náročné chirurgické zákroky, pri ktorých boli doteraz nevyhnutné veľké otvorené rany s vysokým rizikom infekcie, pooperačnej bolesti a dlhým hojením. V súčasnosti sa da Vinci chirurgia využíva v stovkách nemocníc na celom svete, celkovo je v prevádzke 1482 robotov. Len v Európe pracuje 264 robotických systémov da Vinci. Napríklad v Rumunsku už využívajú šesť robotov a v susednej Českej republike existuje dokonca sedem centier robotickej chirurgie s deviatimi prístrojmi. Napriek tomu, že aj na Slovensku sa už niekoľko rokov hovorí o zakúpení systému da Vinci, táto možnosť u nás stále nie je dostupná. Na základe Nariadenia Európskej únie je možné preplatiť chirurgický výkon „da Vinci“ v zahraničí. Slovenskí pacienti majú možnosť využiť túto minimálne invazívnu metódu aj v Českej republike, pričom zdravotná poisťovňa ju môže českej nemocnici uhradiť. Pacientovi musí operáciu odporučiť podľa určených kritérií jeho odborný lekár na Slovensku. Zdravotnej poisťovni pošle návrh na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v krajinách EÚ a priloží k nemu aj kalkuláciu nákladov zdravotného zariadenia na zákrok v zahraničí na daný operačný výkon. Nevyhnutnou podmienkou je odporúčanie hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR v danom odbore. Na základe týchto dokumentov dáva poisťovňa súhlas s úhradou. Slovenského pacienta operoval „český da Vinci“ aj v piatok 7. mája v Nemocnici sv. Zdislavy v Mostišti pri Velkom Meziříčí a išlo o odstránenie prostaty pri zhubnom nádore. „Operácia trvala celkovo hodinu a 40 minút. Už od druhého dňa bol pacient na štandardnom lôžkovom oddelení a štvrtý deň po operácii bol prepustený do domáceho ošetrenia,“ vysvetľuje MUDr. Jaroslav Tvarůžek, primár centra robotickej chirurgie. Robotický systém da Vinci sa zatiaľ využíva najmä pri urologických operáciách, napríklad pri odstránení prostaty z dôvodu zhubného nádoru, pričom sa pacientovi výrazne zlepšujú funkčné výsledky v podobe navrátenia kontinencie či obnovy sexuálnych funkcií v porovnaní s bežnou operáciou. Systém sa tiež používa pri operácii obličiek a močového mechúra. Veľký prínos má da Vinci v gynekológii, napríklad pri tzv. da Vinci hysterektómii, ktorá je neporovnateľne šetrnejšia a zákrok si nevyžaduje veľký rez, ako pri bežnom zákroku. Da Vinci však priniesol prelom tiež do kardiochirurgie, keďže umožňuje vykonávať aj zložité zákroky na srdci šetrne, cez drobné rezy. Inak si totiž podobné operácie vyžadujú veľký rez cez hrudník, je nutné otvoriť hrudný kôš a potom rebrá opätovne spojiť, čo prináša vyššie zdravotné riziká, dlhšie hojenie a nemalú bolesť. Robot pomáha aj vo všeobecnej chirurgii, napríklad pri operáciách na žalúdku, hrubom čreve a konečníku a tiež v hrudnej chirurgii. Hotovú revolúciu priniesol da Vinci do chirurgie krku, keďže po zákroku napríklad v oblasti koreňa jazyka pacientovi neostávajú žiadne viditeľné jazvy. Da Vinci posúva chirurgické zákroky k väčšej kvalite, šetrnosti a bezpečnosti, čím je pre pacienta jednoznačne prínosom. Čas ukáže, či budeme mať túto možnosť liečby aj u nás a zaradíme sa tak medzi krajiny, v ktorých už da Vinciho bežne využívajú, alebo budeme aj naďalej odkázaní žiadať túto liečbu v zahraničí.

Fond GSK podporuje lepší život znevýhodnených skupín

Jubilujúci šesťdesiatnik Prof. MUDr. Andrej Dukát CSc., FESC, EC, FEFIM Hon., FACP Hon., FRSP V letnom období roku 2010 sa dožíva 60 rokov profesor Andrej Dukát. Narodil sa 20. 6. 1950 v Bratislave. Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1974. V rokoch 1986 až 2001 bol vedúcim lekárom Kardiologického pracoviska II. internej kliniky. Deviaty rok pôsobí ako prednosta II. internej kliniky LFUK-FNsP v Bratislave. Od roku 2007 je hlavným odborníkom MZ SR pre vnútorné lekárstvo. Atestáciu I. stupňa z vnútorného lekárstva urobil v roku 1978, atestáciu II. stupňa z vnútorného lekárstva v roku 1982, atestáciu z kardiológie v roku 1985 a atestáciu z odboru posudkové a revízne lekárstvo v roku 1989. Pedagogickú činnosť vykonáva nepretržite od roku 1982. Od roku 2006 je gestorom výučby internistických disciplín na LFUK v Bratislave. Je predsedom Komisie pre štátne rigorózne skúšky LFUK z internej medicíny a spoluautorom učebnice a skrípt Kolesár J, Hupka Š, Mikeš Z, Gavorník P, Dukát A.: Základy zdravotníctva. 1. vyd. Univerzita Komenského. Bratislava, 1987. V oblasti vedecko-výskumnej činnosti je profesor Dukát významnou a vyzretou osobnosťou nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. Jednak v oblasti vnútorného lekárstva, jednak v oblasti kardiológie a angiológie. Publikoval vyše 400 vedeckých prác, z toho 17 v zahraničných karentovaných časopisoch, 3 vedecké monograﬁe a 3 kapitoly vo vedeckých monograﬁách. Citovanosť jeho prác inými autormi je vyše 350, z toho viac ako 110 v zahraničných publikáciách registrovaných v citačných indexoch. V r. 2000 – 2005 bol vedeckým sekretárom Slovenskej internistickej spoločnosti SLS, od r. 2005 doteraz je jej prezidentom. V Slovenskej kardiologickej spoločnosti SLS pracoval ako člen výboru vo viacerých pracovných skupinách viac ako

25 rokov. Je členom výboru Slovenskej asociácie pre aterosklerózu, pracoval viac ako 10 rokov ako jej podpredseda. Je tiež členom výboru Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a podpredsedom Sekcie angiológov Slovenskej lekárskej komory. Bol členom výboru Spolku slovenských lekárov a v r. 1992 – 1996 podpredsedom Ligy pre hypertenziu Slovenska. Je členom redakčných rád viacerých lekárskych časopisov: Kardiológia/ Cardiology aj ako zástupca vedúceho redak-tora; Vnitřní lékařství, Všeobecná angiológia/General Angiology; Interní medicina pro praxi; Current Clinical Practice; New EU Magazine in Medicine. K najvýznamnejším ohlasom na pedagogickú a vedeckú prácu profesora Dukáta patria Dérerova cena (2007), Hynkova cena (2008), Cena za najlepšiu publikáciu SLS a Cena Slovenskej fyziatrickej spoločnosti SLS za najlepšiu publikáciu (1978) a celý rad významných mwedzinárodných ocenení, medzi mnohými Fellow of the European Society of Cardiology, Honorary Fellow of the European Federation of Internal Medicine či Honorary Fellow of the American College of Physicians a Fellow of the Royal Society of Physicians. Pri liečebno-preventívnej činnosti je mimoriadne manuálne zručný, napriek tomu, že ovláda teoreticky i prakticky mnohé náročné pomocné vyšetrovacie metódy, dôraz kladie na dôslednú anamnézu a základné fyzikálne vyšetrenie. Vážený pán profesor, milý Andrej, prajem Ti aj za všetkých spolupracovníkov, kolegov, mnohých Tvojich priateľov, známych a pacientov veľa zdravia, šťastia, spokojnosti, osobných i pracovných úspechov, veľa síl v lekárskej, vedeckej i pedagogickej práci a nech Ti čo najdlhšie vydrží Tvoj osobitý ľudský prístup. doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

Meniť svet k lepšiemu a pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú - to je cieľom Fondu GSK, ktorý napĺňa aj v tomto roku. V rámci Jarnej výzvy 2010 sme vypočuli ďalšie volania o pomoc a sumou 20 000 € podporili projekty, ktoré pomáhajú rúcať bariéry a zlepšovať život zdravotne a sociálne znevýhodnených skupín. Do Jarnej výzvy 2010 sa so žiadosťou o grant prihlásilo až 82 organizácií. Výberová komisia nakoniec vybrala 25 projektov, ktoré získali ﬁnančnú podporu v rôznej výške v celkovej sume 20 000 €. Cieľom Fondu GSK je podporiť pozitívne zmeny okolo nás a projekty, ktoré pomáhajú rúcať bariéry a znevýhodneným skupinám pomáhajú začleniť sa plnohodnotne a dlhodobo do spoločnosti. Vďaka projektom, ktoré sa komisia rozhodla podporiť napríklad vyjde vôbec prvý DVD slovník posunkov pre sluchovo postihnuté deti, ich rodičov a vychovávateľov, ktorý je základom pre výchovno-vzdelávací proces sluchovo postihnutých detí. Nadaní rómski hudobníci získajú hudobné nástroje, aby mohli rozvíjať svoj talent a prostredníctvom koncertov sa vzájomne zbližovať s väčšinovou spoločnosťou. Psychiatrická nemocnica v Pezinku bude môcť pacientom ponúknuť nové zmysluplné vyplnenie denného režimu tvorivými, pohybovými a vzdelávacími aktivitami. Deti zo špeciálnych škôl budú môcť preveriť svoje vedomosti a zručnosti v súťaži zameranej na zdravotnícku oblasť a zároveň tak ukázať, čo sa v nich skrýva a aké sú šikovné, keď sa im venuje láska a čas. Ďalšie podporené projekty sa zameriavajú na pomoc ľuďom s Alzheimerovou chorobou a ich rodinám, deťom i dospelým s mentálnym postihnutím, ľuďom, ktorí sa dobrovoľne liečia z drogových závislostí, rodinám, ktoré stratili dieťa, ako aj týraným ženám a matkám s deťmi v núdzi a mnohým ďalším. Fond GSK chce prostredníctvom transparentne rozdeľovaných grantov pomáhať aj naďalej a pripravuje vyhlásenie Jesennej výzvy 2010, v ktorej opäť rozdelí 20 000 €. Viac informácií nájdete na www.gsk.sk.

Ponúkame • kompletnú zdravotnú starostlivosť • pestrý výber liečebných procedúr • pobyty šité na mieru

znovuzrodenie tela i duše

Organizujeme • kongresy, semináre, školenia • svadby, plesy • rodinné oslavy

Kúpele Brusno, a.s. Kupeľná 1/2, 976 62 Brusno tel.: +421 48 4311 511 fax: +421 48 4311 500 e-mail: recepcia@kupelebrusno.sk

w w w. k u p e l e b r u s n o . s k

113

Dvojmesačník Číslo 3/2010, Ročník VI. Časopis je nepredajný. Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Account managers: Ing. Slavomíra Lacková Tel: 02/ 59 324 226 Zuzana Honz Tel: 02/ 59 324 224 Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová Tel: 02/ 59 324 222 Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Graﬁcká úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: Tibor Bubeník www.bubiphoto.sk Foto: archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk ©RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2010 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine Štátny ústav pre kontrolu liečiv

Redakčná rada časopisu Bedeker zdravia PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.

prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. doc. MUDr. Cyril Klement, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. doc. PharmDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza v septembri 2010 Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke

www.bedekerzdravia.sk

Upozornenie Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotograﬁí, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.

Milí čitatelia, ak máte záujem dostávať dvojmesačník Bedeker zdravia priamo do poštovej schránky, možete ho mať za cenu poštovného a balného 12 € za šesť čísel.