Bedeker zdravia 2_2009 by RE-PUBLIC

bedeker zdravia

Sprievodca svetom zdravia

2009 00 09 2

Svetový deň zdravého trávenia

História

transfúzie krvi

Cvičením k vitalite

Význam

mlieka pre zdravie

Možnosti

liečby inzulínom

Vegetariánstvo 2/20 2/ 2/2009 2009 09

a vegánstvo

„Máme povinnosťť postarať t ť sa o staršiu generáciu“ Rozhovor prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Prof. . . . . . . . Peter . . . . . . . CSc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . MUDr. . . . . . . . Labaš, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Dekan . . . . LF . . UK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vážení . . . . čitatelia, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . dovoľte . . . . .aby . . . sa . . . prihovoril . . . . . . . . . Lekárskej . . . . . . . Univerzity . . . . . . . . . . . . mi, . . . som . . . vám . . . . . . .ako. dekan . . . . . . . fakulty . . . . . . . . . . . Komenského, . . . . . . ktorá . . v. roku . . 2009 . . oslavuje . . . . 90. . výročie . . . svojho . . . vzniku. . . . Naša . . . . . . . . . najdôležitejšia . . . . . . pedagogická . . . . . .ustanovizeň . . . . .lekárskeho . . . . vzdelávania . . . . . na . .Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . sa. . . . môže . . pochváliť . . . . výnimočnými . . . . . . úspechmi, . . . . ktoré . . .dosiahli . . . za. uplynulé . . . . desaťročia . . . . .mnohí . . . . jej. pedagógovia . . . . . .a absolventi. . . . . . Nemôžem . . . . však . . obísť . . problémy, . . . . .ktoré . . nás . .v súčasnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . trápia . . . najviac. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Je. smutným . . . . faktom, . . . . . . . . . dobe . . . . . ako . . . . . . absolventov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .že.v súčasnej . . . . . . sa. viac . . . .30. percent . . . . . . . . . . . . . všeobecného . . . . . a. zubného . . . .lekárstva . . . .ani. nepokúša . . . . nájsť . . .si pracovné . . . . zaradenie . . . . .na. . . . . Slovensku, . . . . .ale. snažia . . . sa. uplatniť . . . .v zahraničí. . . . . .Problémom . . . . .sú.tiež . objekty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .lekárskej . . . . . . fakulty, . . . už . .90. rokov . . slúžiace . . . .vzdelávaniu. . . . . . Niektoré . . . . z nich . . sú . .v stave, . . .v akom . . .boli . . . . . vybudované. . . . . . Závažným . . . . . problémom . . . . .je,. že. Lekárska . . . . fakulta . . . UK . . nemá . . vlastnú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . univerzitnú . . . . . nemocnicu . . . . .v pravom . . . .zmysle . . .slova. . . Študenti . . . .pri. cestovaní . . . . na . pracoviská . . . . . . . praktickej . . . . .výučby . . blúdia . . . po . Bratislave, . . . . . pretože . . . sa . vykonáva . . . . .v nevyhovujúcich . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . priestoroch . . . . . v .šiestich . . .rôznych . . . mestských . . . . .nemocniciach. . . . . . .Už. v.roku . .1985 . . bolo . . zrejmé, . . . . . že. tento . . stav . . je. nevyhovujúci . . . . . .a v. bratislavskom . . . . . . Lamači . . . sa . začal . . .budovať . . . univerzitný . . . . . . . areál . . . . . . .21.. storočia. . . . . . . . .tomu, . . . . . . . ideálnu . . . . . . . . . . . . . . . .na.úrovni . . . . . . . . Napriek . . . . . . že. vlastníme . . . . . . . .lokalizáciu . . . . . . . . . s.vybudovanou . . . . . infraštruktúrou . . . . . . . a. objekt . . .je do . .značnej . . . miery . . rozostavaný, . . . . . . doteraz . . . sa. . . defi . .nitívne . . .nerozhodlo . . . . o. jeho . . dokončení. . . . . .Ak. tieto . . priestory . . . .nebudú . . . dobudované . . . . . pre . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . potreby . . . Lekárskej . . . . .fakulty . . .UK. a. študentov . . . . medicíny, . . . . bude . . fakulta . . . .chátrať. . . . Nechcem . . . . . . ani . .pripustiť, . . . .že.je.tu.dokonca . . . reálna . . . hrozba . . . jej . .zániku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Úroveň . . . Lekárskej . . . . .fakulty . . .je garantovaná . . . . . . mimoriadnym . . . . . . úsilím . . . jej. pedagogických . . . . . . . . a. nepedagogických . . . . . . . zamestnancov, . . . . . . ktorí . . v. nevyhovujúcich . . . . . . .podmienkach . . . . . dokazujú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . naozaj . . . nemožné. . . . . Najkritickejšia . . . . . . situácia . . . . je.vo. výchove . . . zubných . . . .lekárov, . . . pretože . . . . . . . fakulta . . . dokáže . . . vyprodukovať . . . . . . maximálne . . . . . 30. stomatológov, . . . . . . avšak . . .v súčasnosti . . . . .ich. na . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Slovensku . . . . chýba . . . viac . . ako . .1000. . . Zvyšní . . . pracujúci . . . . stomatológovia . . . . . . .majú . . nevyhovujúcu . . . . . . . vekovú . . . štruktúru. . . . . .V praxi . . .sa. začína . . .prejavovať . . . . aj. nedostatok . . . . . špecialistov, . . . . . hlavne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . chirurgov, . . . . .ale. tiež . .obvodných . . . . lekárov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Som . . presvedčený, . . . . . že . .kompetentné . . . . . inštitúcie . . . . . . . . naliehavosť . . . . . . . situácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . pochopia . . . . . . . . .našej . . . . . . . . a. budeme . . . môcť . . spoločne . . . . nájsť . . riešenie. . . . . Nemocnicu . . . . .Rázsochy . . . .je.výhodnejšie . . . . .čo. . . . . najskôr . . . .dostavať . . . a. nevyhovujúce . . . . . .nemocnice . . . . a.teoretické . . . . ústavy . . .defi . . . . uzatvoriť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . nitívne . . . . . . . . . Lekárska . . . . fakulta . . . UK . . urobí . . pod . . mojím . . . vedením . . . .všetko, . . .aby. sa. slovenské . . . . zdravotníctvo . . . . . . . a. veda . . dostali . . . na. takú . . úroveň, . . . .aká . im . .zaslúžene . . . .patrí. . . Vychádzame . . . . . .z konceptu, . . . . .že . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . najcennejší . . . . . sú. kvalitní . . . a. schopní . . . .ľudia. . . Tí. sú. totiž . . nenahraditeľní. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

&EJUPSJÂM

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

OBSAH

8 10 12 14 16 18 20 24 25 26 28 30 31 32 33 34 36 38 39 40 41 43 44 46 48 49 50 52 54 56 58 60 61 62 65 66 68 70 72 75 76 78 80 82 84 86 87 88 90 91 92 94 96 98 100 102 104 106 108 111 112 115 116 118

Tém

Máme povinnosť postarať sa o staršiu generáciu Boj s obličkovou anémiou Cesta k zdraviu Význam výživy Zdravé trávenie do pozornosti ! Bolesti brucha? Žilová trombóza História transfúzie krvi Fajčenie a darovanie krvi Očkovanie dospelých z pohľadu praktického lekára Prevenciou za zdravím Čo znamená žiť dlhšie bez choroby? Osviežujúce a exotické masáže v Kúpeľoch Smrdáky 24 Niečo o HPV William Harvey Muskulárne dystrofie. Dedičné svalové ochorenia Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR Fragmenty z histórie slovenskej medicíny 2 Liečime sa svetlom Tetanus. Stuhnutosť šije Diftéria. Záškrt Vzdelaní sú zdravší Spoznajme Parkinsonovu chorobu Náklady a význam výskumu vo farmaceutickom priemysle MAMMOMAT Inspiration znižuje röntgenové dávky o polovicu Nahradí trojdimenzionálna RTG diagnostika klasickú pitvu ? Máme na Slovensku „austrálske“ slnko? Choroby cestovateľov 90 rokov Červeného kríža na Slovensku Plávanie. Pohyb a kvalita života onkologického pacienta Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami Zdravotná starostlivosť o cudzincov v SR Význam mlieka a tuku pre zdravie Emu olej stále populárnejší Ovčie mlieko a bryndza Vegetariánstvo a vegánstvo Flavonoidy Starajte sa o oči Šeroslepota Nikotín zabíja! Správnym cvičením k celkovej vitalite Fajčenie škodí aj srdcu Možnosti liečby stresovej inkontinencie Otázky a odpovede o osteoporóze Citlivá diagnóza Môj život s Marfanovým syndrómom Syndróm nepokojných nôh Ženské pohlavie v nemilosti Prevencia detskej úrazovosti Násilie na ženách Seboroická dermatitída Čo nového, celulitída? Akupunktúra priestoru Poruchy spánku seniorov Možnosti liečby inzulínom Diabetologická poradňa Domáca ošetrovateľská starostlivosť Pôrod a jeho fázy Cesty prieniku ortuti do organizmu Nemliečne príkrmy dojčiat Antikoncepcia a cigareta. Hazard so životom! Mikrostomatológia alebo trhať, či netrhať? Infoservis

u p riná š

USBOT

)JTUÓ

SJB

GÙ[JF

Zázr ačnosť ľuds farbu, schopn kej krvi, aj jej jej kr osť po om ás v dávn ladzujúc máhať ch nu červen e úč orým ú ej min a niek z tela ulosti. inky si ľu edy dia vš ra Pozoro ohrozu neného zv vali, že imli už ier je ich krv život. aťa alebo človeka unikajúca vážne

LSWJ

Vzni

S po transf zn úzne vlastn ávaním j sl ostí sa ob krvno-sk užby voľní up ci jav erili v dov zam – darcovia ovali prv inových jej na í dp preto v spolu estnancov krvi. Na dobroRima rirodzenú krvi. jpr jic nia silu h Te stretá práci s Če nemocníc v z rav našic gladiá pil nto pô , ch val a torov. i krv svo ranu rodník podst i nadšenc rveným krí neskôr com h končiná rod Do sa vša ko iči úp 16 ch i, „kúp . a začiat sa údajn nca aj bie k k veľke ek po pôrod snažil o zá- tórie, ili odber krv ktorí z čas žom sa ala ktorý j u na čas e ko i. Prv krvi, po Alžbe “ presláven m 17. sto kon- uz bolo chara opatrnosti e. Nabáda ýz dal ús bo ta . pešnú našej his panie Báthoryo á čachtick ročia úmdraveniam kteristické Toto obdo l zovický l košický tra ch n (as i, vá v krv á ns iru rti záz ale, žia (19 pa fúziu ami. rg Pro i funkc i mlad ni ľ, aj po račnými služby bo 36). Ro f. iu krv verila v ých V našic l v rôzny zvoj tra J. Kňaom četný napo i pln Land kon mi ns ej ho ladzujúc fúzna h podmien ch štátocch fúznej praavd steine u rm móón ussel vdy, nemu h noov, elo služb v, čo Najväččší ď e de o byť ďa v rok a až kach vznikl odlišný. ším získa keďž m kro r a Jáns ď lek čo u tra po 2. va fi a kom ky v býval 1948 a bo svetov transniekto krvné sér brináciou o od fen nsfúzio iol vp óg la red um krvi sa ie bo rých omén T él m tvo v h vený ej ČSSR. súčasťou ej vojne kov). histór nemo kríž po Če Najzá kozmetick riace základ kára Ka u aglutiná neupopchryb i nne á a ii bory cníc tra sadne ých ran máha skosloven nssfú Všim rla Land cie viedens šob da jav fúzií jší vp výrob krv štátoc rcov a od l uskutoč ský čerkého hoo ob zií lyv na - nie ol si roz steinera ňo meňo leh ehu v i však ma val ich vaťť nálogick priamo l objav rozvoj 19 k troch krvdielne zhluk v roku 19 Willi rok oku sprav 01. amom é odde , v iný 07 si ných ovan m Ha 1616 An krvnéoval Fil len ch ie krv trans rveym gličan všimo ččeský ps skupín. i- bo ozofiou výc ia. y . fúzioAž om l, ych Úspe lo vyt hovy základ že existu iater Jan v roku ch lek vo riť áro y aj lóg né krv jú nie Prvý Ján jed v oozzn dolo pr hr né naači tri ale ský slo ie a transfúz notný od v tom čas čilill rím ený od eh do rok lož ry í sky skupiny, e bo venske y iológ o tri ku be mi čís m ktoré štyri lóg ie a ne r hematorok Lowe u 1665 6 . An r krvi sa ie Pro j hematol stor čes Am A r meeri y na to po licami I, II, vtedy da ógie f. MU gli an DrSc kopsov. spojil kkr do an a III n Ri tuje kkoocch riččan krččn ččan Prv L. Mo bný objav , IV, ch . vychováv Dr. Miku transfúzioh bboolili W. L veka rváá úspeeš néé tepny chard A láš Hr u. Bo uro ss. krv k al A,, B šná tra pre dv ubišk B, AB A a né skupin Až po 30 bil ročná la to prá lekárov v lekár ebbeeh hla nsfúz och lee o, 0. V tom y ozna ca tom ro, franc la v roku i člo ia rrob oobbili ilili tz čené Klini ktorá vyú neprebáda to duúzske XIV. ob 16 tzv t do 67 ako sti spoj ky . pr Jea ho pri bí , kedy sp o oji v Brati hematológ la v založ ná a nájahňa n Baptiste kráľľaa Ľ y ccu illaa ssaa ttep ame pre sa ešte stá Ľu en uddoovvít u, ak ťa. vo na da sla Deni ítaa o nis rcu so dy krvi, - rá bola ve na Pa ie a transfúz ie prvej zviera Ďaalš lšie krv t.j. r i sa chirurg rtizán rgick cej krv ie obdobie použil krv kkr žilou jedna iológ ses ý lek a pre vi ske prí k ie stá sst tál to bo i boli veľľmi použžív á p ársky sve výkon. Tra jem- ný try, labora školiacim j ulici, kto íva í nia ia né llee po li ko trans t dosť ns merne m ntky neúspe an m centro nc fúz ém a mu vyhýb fúzii ren oddelen ešné, n m pre u zzák rokov ie krvvii zak om 17 1 á rok zdĺhavém ák ím pre lekárov, al, ak iami bboo akáza a u. Ob u o u á né . storoč ročia bjjjav ia s l oobbbja ako prvpo prvej rovský a riskant- rovým krvotvorb pacientov liečebav pr . Až zvi zv pro o ob y, a o s b ý m era sp ocho ale sah sa s tizráž úspešn aho cej tra 150 h m James avého objavom transfúzne racovateľsk hlavne nee gič ggi citron iččan oom nsfúz j služb ým str odbeA. H A. darco anu stroji Blundell použil ľud roz ii ku aan ľ Hu ud tok us sodné via z y. De l apará (18 skú edisk 1819 tin) kkrv rvii pre sti rv nn ho (B u „zlatý Br om ), kto krvv ééry t uľaah dstaavo a pridanie elry – ko pr hččujú vek“ atislavy a e sem prú júccii tra rý zočia val do dil glu nzerv ok oop nsfú pä ovan o začiatok kózy ke tkom 90. siahla konc olia a svo i fúziu ia u sys äťť Lan rok ndd iner s krvi. V rok novej do činnosti sa ov. Mnoh om 80. a j tém Rh stein zaWien u é zd po veľký . erom 1941 ktoPa cie ch est stupne konc ravotnícobjav rá sa ntimi entro a hla ili stalav Euró ciedo centro pevn e ati vali vnsta ych,lion šakonc m , aj Br slavy, tropo uick čbyna mvo prežlie log ov pre srdSl liltra co ensk a nspla ýchiťchdlhš e pa ie bevoz- u s chroni orô bola do pr ntácie b, cientkrv cen- návr s tým atu ch ckou lymfoc orných difúzn teraz v lek ovotv to or ár oc yto eh

åJ E

ªP [O

BNFO

MIãJF

CF[ D

IPSP

oby. skych horení vo kruh m liečb Európska u leukém bunk och iou ového u lie lymfó známa na monoklon ková agen (CLL) mu a jmä pr ál túra reum i liečb nou prot

o veľko

gentú ra sa atoid ilátkou či sú o výs pritom nej ar e folikulov nádo ledky rov klo op tritíd ého lym , ktorá y. cienti CLL8, kto klinickej ierala pri nálna pro é, alebo zd fómu, tilá rá uk štúdie ravé, amo rením s doteraz ázala, bunk tka doká mono na že ne y v kombCLL, ktorí liečeným že pa- brá ich „vstup nádoru na „vyhľada - mužo v sa ť“ tej bez ná inácii s ch užívali rit ocho- ind nou pri rit nú bránu viazaním šie, ak vyskytuje ux sa “. em ux vra ikácii imab dv o oterap tu ch mesia schvál imabe, kto Vstupnou za „leniv u žien. CL ojnásobn oro gé iou co ú” ch rý je e čas L je po ne mi živ v, v porov by v priem , žili by n CD20. Na enou no v oro prí tej važ vinko pado bu pre ere 40 to, v postu , p u je an to Posti eto samotn ota bez ch naní s 32 0 – zosiln neen tožžee vo ovaná nýý sa , aby bol hu me tich viac ak je najmä puje veľľmi väčšiznam ou chem oroby pri siac- tilá emoterap však títo účinok lie dvaja en oterap čo 55 rok starších po ia liečbe tka po dlhšie á žiť be iou. ľľudí vo maly. dávaj a monoklo partneri Príčina ov. z Čo to vzn ú pacie ná veku otázku o osem me boja s ch ntom lna pro- neznááma. iku CLL Ch oro spolo je Av ob lepšie vedia zre siacov? Na bou Ch ronická lym z šak výs jasn veľke čne. ne samotn jme od ronick foc túto by mo niu niekto kum sm j časti Fakto á lym ytová leu í pacie povedať (CLL hli po m eruje rých na nti a kémi ) je gnity vá ag však je, ich lek j- typ vážna focytová a . Spúš dporovať faktorov, kto ku yp že en vzn leuké choro ťačom umož túra svo Európska ári. sta leukémi ré mia napríkklad ba, e nil ocho ik tejto ma avu jím roz lie vuje ge ren sku lie a aj pacie pribli dospelých najčastejší ný imu hodn ko- výssky unitn netické fak ia môžu ližn kytu utím ý systém by indika čiť sa v ntom na tory, všetký e 25 – 30 ľľudí. Pred- CLL jje kováá prípa poško ť Sloven čných ch typ pe inc de hodo ochorenie, a vírusy. depom bbo be biolog kritérií už splnený - pribliližžn idencia CL ov leuké rcent z ktoré z ch mií. Ce du je nee 3 je ale ickej druhý na 10 L v našej často príznakov. prebieha mt lie oblas l- a pri 0 000 dia ktorú uzumab. čby. Tým m tydlZ toh gnost bbližn ti je obyva v Biolog prvým Prízn ikovan to dôvo e 40 ne teľľov. mono tomto prí na ická ak Vho ky y obdnlasti kloná pa U tómmá v čase – 60 perce é ná lie zvä lne pro de reprez čba, „nad nt e výživ äčšené y oocho určenia sta entuj né cieva opa čše y diagn pazá renia. ntov čo ch vbou“ ch tilátky je ú aku úce nebolestiv ózy sym žn é prob stále exist stra kujjúc emote emote akou e sa é uzl zloženi ujú si lémy. bunk rapia rap p hor ta váhy infekcie, iny na krk y bez ničí rýc ie. Zatia Nesp e strav ktoré u, v čkyy toho, ľ rávne pod noč účk sa pri aktu-ro pisujú pazuší aby rozhlorastúc ál-nym y, nezodp é pot ané né a v sla málo enie oznával e pr bin mia fun ípadne potrebám ovedajúce ách nad a (zníže kčném a, u ný me

VÝŽ

7Ü[O B

IVA

krv

orga imunitn príjem poč rná ému môžu na ácanie únava (sp et červen škodliv nizmu, systém ie (na ých krv pr. pri ôsobená ých lá rovnuov rušiť jeho iniek) zní čisten tok, dyna áh í zub ženým poč m ov, z chorob u a vyvo nosa, tom čer lať rô ickú né zm príto tomnosvených krv zne eny. inie ť krv i v mo k) či).

100 g. takme Jedno sle pačie r sústr 300 mg vajce ed ch ob sa ne ený v žĺtku olesterolu, sahuje vysky , zatiaľ ktorý lester tuje je čo tak ol. v potra Okrem ch mer žia v bielku de movan vinách aj olesterolu n chokv prijat ého nu ch ých s jedlom alita tuk ov ko oleste ov nz plyvň rolu v V po uje hla usle krv nia k dných rok i. dipríjm spres u tuk och sa od ňu ov predo jú. Predtý v strave porúčavšetký neustál m sa hom e od tukov. m strava s níz porúčala konz Neskô kym um r v pome ácia vyššie sa však uk obsaáza ríjem nemu re k sacha ho množstv lo, že potra sí byť rid stupn a vín a om udrži nutne osť ky vody a pro tukov ava a doa konz ná energ na škodu teínom fungo né determi slíka sú , ne základ po van na jšie podie umované etická rov kiaľ je Strava ie org nty pre zlo - zd l tuk vh anizm ravia ženie str mastn nasýtených y obsah nováha základ poskytuj u člo odné ov človek avy e ých ky na né štr ply mastn ujú ma Spolu uktur komponen veka. cio vňujú roz a. Avšak zlo udržanie podiel lý selín ých álne ele s ty -ekon ženie ličné nasýt mononena a naopak a trans a oso vhodnou om predo str menty pre na ených , vys bn sýten fyz prefer ické asp všetký avy V oký ma ých hlavn ou hygie ickou ak tela. na ek encia m é tivito nou potra ty a indivi so- číš šej strave stných kysel a polynerep nováh príspevky u Ac vín. neho duálsú prí ín. a me pre zd rezentuj i h, tom ras ré z ktoré ú te dzi prí tlinné né tuk rav nic po jmom ie. Rov- V prípade n tuk množ h sú vid ho pôvodu y živomus (en skytujú po ský živ ite stv pa , niekto ľnéé livo pre travín, o pre erg org rgeeti rgaanizm očíšnych obsia aktiv ticckkýý dstavu avšak mu hnuté ito tuk príjem organiz- nevyhnu niz uss v potra jú tuk rovnaké ležitá u (energ ) a fyz tné mn schopný ov je ľud etick pre by vinách y skryté syntet ľ - Pr ickou a preto ožstv tov sa jeho tie, ho ý výdaj) . , Tém tra nadm o chole izovať Po oteíny u p prisp môže org ci v rám je dô- ny vy zvyšu sterol riná erný skytuj je ôsobiť an ci u, ša prí ch oc ť zmen izmus po limiako sac ú také ist dodá horen riziko kardi jem z po pre vk é hotov ám v harid kám. e a energ po e via ktorý sa í. To je hla ovaskulá - té ako y. V prv množstvo odpo sta etickým travinov ren c vn om veb erg ak Podľa rad ný ie požia ej Potra o 300 mg rúča neko ý dôvod, ganizmu viacer s a nie materiál pree sú dôležidavnzum viny ras ch štúdii ých ep ovať Približne ako en hujú ľľudský tlinné olesterolu sa výž po ch ergeti kysel cent oriva po idemiologic látky olesterol ho pôvodu denne. ín vys lovicu z ck na srd die , ale 20-tic ý zdroj. kytuj s po nie ne niach covo-ci ľa 30 – 40 kých tzv h am , . rastlin dobnou môžu obsahobsa- tet je organizm úcich sa perinoniach ďalej na ná evnych štruk izovať ovať né us sch v proteí bá oc , do no opný esenc , preto atď. Nudiabetu, ob rových hore- do vajú, neko steroly sa túrou. Tie sú iál sám ch ocho to nvert ezi ko tričné synho hľa ne amino pomeno ujú na slabo vst vedy te, osteopo re- nu nca niekto vané rekysel diska hľada ch ch iny ak obsah jú na róze v pri olesterol ré z nich zn olesterol ujú ese sú proteíny . Z nutričn o jvhod u krv , vh Cievn ižu - syr emere 60 v mi nciál écenne od i. a sie jú hla ne „Pri y pribli moMäso ťoboblič di- zlo nom po – mere. amino noky jšie ak an iek dne sahuje mgria ženie spoľa žne 10 75 seliny chvo hustá je Ta hli oleste 0hla Nevlá émii máte mgdin vo vodu majú pro kétoo požad kontr rolu,, abypô ch dô dz po mohli (mlie teínyy olo ovan ste itý a zá yole ko é s dlho ete dobehn cit, že sa roveň ležrol živ u vaťho a dn udotn é sú pro, vajcia, mä očíšneh spom ju zb chnalátok ržiav ro úť avov vovdu ať alil ce so), me o krv . Te teíny sa už čným chro za električ ali i nto lý sv toxíno rasstlinn nej rozdie na ni ko v. nééh l je pra tlin hoo pô z najvä učila bojov ckým ocho u ani vy et, ale prav ravvddiv jsť ivýý len dou je, ať s m rením čších po scho do bojov nohý oblič že do

WÜåJW

#PK

T PCM 14 JÇLPW PV BO ÉNJP V je však

boj s

sp mi ch ch iek orobam pani Ev . Nevládz omalený ste ete... aM aném ib i, ktor iou. é zlyhá izeráková “, hovorí a vy. pacie . Za vanie ntka obličiek obdobi e jej

prináš lie hronic a. Jedn čby ké oc Oblič (CKD ho ým ky v tel ) posti renie ob cie e zab ezp predst vo až 500 huje cel ličiek od . Okrem osv avuje očisťov ečujú rôzne mi toxíno obyva asi ka liónov ľud eto- žit ania funkv pro teľ čer stupn a. Pri tom ždého de í, čo na ých horm dukujú nie organizm ón sia e u vša vených krv sa zn klesá fun to ochoren teho van riadení krv ov, ktoré koľko dô k nie ini íži lekc sú sch ek. Ch hla „výko asi na de ia obličiek í po- krv í zdravých ného tlaku sa podieľaj nu“, satinu ú do diny kyslík opné sle oré oblič kostí , na iniek hovo čiek. ky ud a . dovať pôvo a ak no a, a statok ríme sť pln Zlyhávan tvorbe čer ržia- sa zm erytro tak ani ne o zlyha dného netvo poetí produ eny toto oc iť všetky ím stráca vených ní ob nu. rí ku jú lia vzn posti horenie v svoje úlo schopiká tzv dosť červen V organizmjú hu sku hy, pre cha . oblič ých e tvo mus. je len oblič točnosti nikdy to prejav rby ery ková aném krviniek Medz tro i komp ky, ale cel naprí ne uje ia. poetí - čie ý org klad likáci nu sa Poruk asi už pri an vys cievn e ocho oký krvný e CKD pa iz- ciento na 60 pe znížení fun pritom rcent. kostí tri tr renia, kc v tlak, a Až po ie oblisrdco a ako po s CKD trp oblič rpí kové Aném anémia – lovica vo- T oc ch émiou é m u trebuje dia í aném ia je pa émpia ocho udokrvnosť horenie An vuje ešte sskô lýzu. iou i n ána ren ne kôr, vota r výz ša mne v org dostatkom ie, ktoré . a an sa ziká. prináša aj znižuje kv hemo izme. Kr červených preja jaďalšie ali glo vin U pa zdrav tu žikyslík bín zab ky a ich krvinieek cie otné a ezp kyslík ntov, kto rifarbiv a po z pľú ľ c ku ečujú a, rí o tom všetký prepravvu nie oblič rýchlejšie majú nedo z do pľú postu m bu iek, ťaž sta ľ c ox nich od je tok pu nkám sa riz vádzaj id uh je oc nedo iko srd ko sa im , a liliččit sta ú dýcha, horezlyha covo je do tok červen itýý.. Pokia naspääť zvyšu ľ sta via, cít nia srdca. cievnych tel začnú točne ok ých krvini je v te Ve oc ek a e činno ia sa malát ľmi rýchlo horení tvoriťť ysličo putuj nie n sť ni, horm vané, e ón ery a ún im spôso akákoľv sa unaže na do kostnej ek tel avu, buje tropo obličkky esn kmeň trpia veľké dre etín. vosťo Ten ové bu ne, kde u. problé á záv sa častej Obličková ratmi, nky a my zim ších ho vyvolá naviaaném omravyššiu spita tvorb rbu lizáci ia je príčin du na úmrtnosť í a sp ou ôsobu pa štádiu je „Keď m CK cientov – som bez oh aj D. bol som mal má ľalo schop nice ný do hemoglobín do u nea pacie mov“ ho praviť sa vo z nie hla nt Ľudevít rí bývalý nemocBa din no tuPr vlávédzstoy znamen ranay, „to vinár ete py o á, že Vkepo v nu kolísačin dysledn všetko nopä a vzá stitíjed minú ých oblič na to Če m tooc a kojavej an rok .“ eného úz na ničrv li sana émie hem kríža vyl víj po ktívn veľký ísta v lie na úz al čin ESA) užívať tzvejších e no krok. čb emí . erytrosppo . olk sť Uh nálnu Dokážu v čapoetí ov Za orský Slovenska ny bol Sp tel rea Če ve červen kciu, kto e vyvola (alebo olok Če ť ýchZa rá sti rvenéh rvený kríž. dú do roku krvči muluj hormoiniat o kríža Jedným 1888 6. fe ekok e tvo tak,hi , bruá rbu órie akst v Bans z o ke Novo r 19 by boli kej Št najstaršíc do ža na bá histór 19 iavnici h pomá ia Če Slo . hal Čs vensku 6.feb rvené ruára sa zač ho krí- vojnou. Sp ČK ľuď 1919 koslo om ala ros ciu , kedy venský posti ako hnutý vzniko písať útu s vojnovýmtredkováv národ Červený al ko m l lky Če i čo mu szaj ná sp po vzn kríž vali sa atcam nikátince pre matky polo ((ČsČ tu lek a ško noosť saa de s deťm mii,, budo venske iku sam loččn sť,, me K) zd d árske lil ti va ost i, ravotn s l oše siac sedníč j republik atnej Če é ústav trovateľľ jasle, siro- kulózou pľúcnymi prehliadky, vé y. Jeh skoslo kou sa ky. Bu lie o z nem , očnými choroba vteda - zd tábory, org y a detsk mi, tub čili jšej 1. stala dcéra prvou pre ch é prá doval zd ma rav jet an Dr. zdnin erarma, ných rod orobami. ČSR prezid d- do otnú slu izoval tie Alica oín oše ús Deťom bola rad roku Masar T.G. Masar enta hro tavov, po žbu, posie ž dopravn 19 ú bo ňa pre alk zriadená trovali zu spolo 19 sa ČsČK yková. Ko yka, tu. mách, roz máhal pri lal chorý li oh vyš oliko špeciálna by čn ch živeln v. kári vys etrované povenéh ostí Červe stal členo ncom jej V roku 19 víjal zdrav ých po aj ma V stanic otníck m Lig o polm 20 pre ného vet v pô ľov iac sob chorô tky, V prv y ško u osv krí vzal Čs ali h nosti ých rokesiaca v Že ža a Če ČK do e- pre b, spôso okrem iné ktorým ler- tzv lu a súčas štátnu b, ako dc och svo neve. ho svo oše há aj pôvo ne rea . sam dz tro ich jej ex aritán d lizoval vateľľskú rôzne rec ať. Matky liečiť a isten ov. ak ep i výc cie hovu živy a vh ty na prí tu dostá o im Hosp vali odný pravu ských n 20. odársk sociál ch jedál pre detskej aj st a sa db výno n zd deti. V čas oročia kríza alo rav och ho pravid na všt v ep otných sta V detdzal iel a ovan spod niciac Čs návyk ie konc ČK svojou árskej krí ov – správnych zdravotn h epčnou zy um ých aby šir hygie nahrá štátne nic - prí yli ruky, ma si deti činno oko roz j bory li čistý pred jed kých o deti, správy, na sťou ne vinutou ením odev, dosta do lie v čistote. e rých školskú ml jmä v sta ud tky čebný a ros vých ch ús ČsČK posie ržiavali organ chudobný ádež, chorý tlivosti osá tav ch izo detí do d, zabezp ov a prá lal deti val sir val strav . Rozdáv ch, staal ov mlad škôl i do slu ečoval um zdninocie zar otince, ch acie akcie šatstvo, istvým žb ž y, ma iestnenie ud sp , i iad zri de ob olk likven aďďoince, Preven enia pri y ve tam l dozor na str rých ČsČK org d i. Jed berku tórium pre školách, vyb avovaaniz zís notliv va lózou pre de kavali fi izo é nieko nanč li akcie, z i san deti ohroz udoval ti, ľľko ktoné pro ené tu- nančné usporad nč vysťah nemocn atórium, úvali sp íc, po mater striedky ovocie, zbierky, ov Mimo alcov. pri máha ravoval iálne ľľov ria l tisíco viedo v zime dre deľo i fi deťom dna po l na vo a uh ali potravin m zo pre ch pr. bezp y, lie. Čs sociál a mládeži rnosťť sa lat ud no-zd – venov noc da obných né striha ČK zaravotn budovali nie ala ško teplé roval vlnen lákov é stanic sa detsk ov. Po vlasov pono é pu čas Via é e – zab re, ezpe- cerými de žky najm lóvre ä rod nohavice, ťmi. Za nou iná in bola akcia ujímavou m s viaa pojaz dných prospeškín. Išlo

SP $FSW LPW LSÍåB FOÉIP OB 4 MPWFO

TLV

ROZHOVOR

.ÂNF QPWJOOPT QPTUBSB TB P TUBSãJV

HFOFSÂDJV

tomto roku sa významného životného jubilea dožíva popredný slovenský odborník v odbore gerontológie a geriatrie. Jeho hlboké vedomosti a ľudský prístup podfarbený špecifickým humorom mali možnosť oceniť mnohí študenti. Ako prvý definoval pojem geriatrického maladaptačného syndrómu a pojem sociálnej geriatrie. Stále plný entuziazmu a odhodlania priblížiť slovenskú geriatriu vyspelému svetu – prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. » Prečo ste sa rozhodli ísť študovať práve medicínu? Aké boli vaše začiatky? « Asi tak už vo veku 8 až 10 rokov som sa rozhodol, že chcem byť lekárom. Keďže v detskom veku sa vie ťažko posúdiť, či je to dobrý alebo zlý nápad, tak som len postupne kráčal za vytýčeným cieľom. Možno ma do istej miery ovplyvnil aj môj brat, ktorý bol už vtedy významným lekárom. Neskôr sa k tomu pridružili aj úvahy o tom, že chorým, trpiacim niekto musí pomáhať. Preto som sa prihlásil na Lekársku fakultu v Bratislave, ale nebol som na štúdium prijatý. Odišiel som medicínu študovať do Olomouca, a tam som svoje štúdium aj úspešne ukončil. Samozrejme, stratil som rok štúdia, rok som pracoval ako pomocný laborant na druhej ženskej a pôrodníckej klinike v Bratislave. Bola to veľmi dobrá skúsenosť, ktorá mi neskôr pomohla pochopiť fungovanie zdravotníctva aj z iného uhla pohľadu, keď sa naň pozeráte zdola nahor. Preto som už ako hotový lekár dobre rozumel najmä strednému zdravotnému personálu, čo bola neoceniteľná devíza. » Dnes ste odborníkom a rešpektovanou autoritou v oblasti geriatrie. Prečo práve táto medicínska špecializácia? «

Za toto zameranie vďačím svojmu učiteľovi, primárovi Gressnerovi, ktorý pôsobil v Topoľčanoch a bol zakladateľom modernej slovenskej geriatrie. Vedel sa obklopiť spolupracovníkmi, ktorí sa dokázali ľudsky ako aj odborne zapáliť za jeho myšlienky. Bol som jedným z 23 odborníkov, ktorí v roku 1969 založili sekciu gerontológie a geriatrie pri Slovenskej internistickej spoločnosti. O rok neskôr sme mali toľko členov, že sme založili samostatnú spoločnosť. Momentálne je to viac ako 40 rokov, čo sa týmto odborom zaoberám. Neľutujem, že som svoje internistické vzdelanie, ktoré považujem za základ, rozšíril ešte aj o odbor geriatrie. Práve naopak... » Od začiatkov sa určite veľa zmenilo a prístup k starším pacientom sa naďalej vyvíja. Aké nároky kladie súčasná doba na starostlivosť o seniorov? « Prechod z pôvodnej trojgeneračnej rodiny na súčasný stav atomizovanej rodiny zvýrazňuje problém – ako sa postarať o starých, chorých a na pomoc odkázaných spoluobčanov. Ak je niekto odkázaný na opateru, musí mať veľké šťastie, aby ju dostal aj v rámci vlastnej rodiny. Dospelé deti zvyčajne pracujú, migrujú a sťahujú sa a sú často vzdialené stovky kilometrov od ro-

Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. *27. mája 1939 v Bratislave. Lekárske štúdium ukončil na Lekárskej fakulte Palackého univerzite v Olomouci. Hodnosť docenta vnútorných chorôb získal na Lekárskej fakulte UK, hodnosť doktora lekárskych vied na Karlovej univerzite v Prahe a inaugurovaný za profesora bol na Trnavskej univerzite. Pôsobil v NsP Topoľčany pod vedením zakladateľa slovenskej gerontológie MUDr. Eduarda Gressnera, v NsP Nová Baňa (zástupca primára interného oddelenia a primár oddelenia klinickej biochémie) a v NsP Malacky (primár doliečovacieho oddelenia). Viac, ako 10 rokov zastával funkciu krajského odborníka pre geriatriu v bývalom Západoslovenskom kraji a podieľal sa na budovaní terajšej geriatrickej zdravotníckej siete. Zastával aj funkciu riaditeľa Výskumného ústavu gerontológie v Malackách, ako i riaditeľa a primára malackého Geriatrického centra. V súčasnosti je vedúcim Katedry behaviorálnej medicíny Fakulty verejného zdravotníctva SZU, členom Rady vlády SR pre seniorov, viceprezidentom Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti, vedúcim redaktorom časopisu Geriatria a časopisu Verejné zdravotníctvo, zástupcom vedúceho redaktora Bedekra zdravia. Taktiež je čestným členom Generálnej rady EURAG-u (Európsky zväz staršej generácie). Vydal niekoľko monografických prác, učebníc a publikoval niekoľko sto odborných publikácií doma aj v zahraničí.

dičov, ktorí ich pomoc potrebujú. Nemáme napríklad doriešenú dlhodobú starostlivosť v zdravotníctve. Sociálny rezort vie túto starostlivosť poskytnúť aj v ambulantnej aj v inštitucionálnej forme. Zdravotníctvo je na tom horšie. Geriatrické zariadenia sú obmedzené výškou príspevku za jednu hospitalizáciu, a v žiadnom prípade tento príspevok nedosahuje takú výšku, aby mohol zaručiť dlhšiu, čiže klinicky požadovanú hospitalizáciu. Poskytujeme akútnu starostlivosť, strednodobú starostlivosť, určite nie starostlivosť dlhodobú. Veľká časť pacientov by pritom potrebovala kombinovanú starostlivosť – ošetrovateľskú a opatrovateľskú, a to po dlhšiu dobu, prípadne doživotne. Tento problém je dobre riešený napríklad v Rakúsku. Videl som Domy milosrdenstva vo Viedni. Nie sú to cirkevné inštitúcie, ale holdingová spoločnosť, ktorá poskytuje

tieto služby na vysokej úrovni a s vynikajúcim systémom práce. V tomto zariadení môže byť umiestnený každý, kto to potrebuje. Príspevok spolkovej krajiny Viedeň je taký vysoký, že aj pri nízkom dôchodku si pacient môže dovoliť pobyt v tejto inštitúcii. Dúfam, že sa i nám raz podarí zriadiť podobný systém dlhodobej starostlivosti, aký majú naši susedia. » Starostlivosť o starších ľudí súvisí, samozrejme, s financiami, tie by však nemali byť prvoradé. Ako vnímate snahy štátu postarať sa o tých, ktorí to vo svojom veku najviac potrebujú? Mali by sme cítiť povinnosť postarať sa o rodičovskú či prarodičovskú generáciu, nech už je táto povinnosť deklarovaná viac či menej dostatočne. Pamätám sa, že v roku 2003 vyšlo programové vyhlásenie vlády, kde sa uvádzalo, že treba obmedziť rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti o starších občanov. S tým nemôžem súhlasiť. Spoločnosť má morálnu a etickú povinnosť postarať sa o starších ľudí. Dôvod, prečo by sme potrebovali viac ambulantnej starostlivosti na geriatrických ambulanciách, ako aj na oddeleniach, ktoré patria medzi geriatrické zariadenia. » Aká je personálna situácia v odbore geriatrie? « Máme okolo 150 geriatrov – lekárov. Potrebovali by sme ich viac v ambulantnej starostlivosti i na geriatrických oddeleniach, oproti iným vyspelým krajinám je ich počet výrazne poddimenzovaný. » Pôsobili ste aj vo Výskumnom ústave gerontológie... « Výskumný ústav gerontológie vznikol v roku 1974 a pretrval až do roku 1994, kedy bol zrušený. Tento ústav mal za sebou veľa pozitívnej práce, lebo produkoval aj výskumné úlohy, ktorých výsledky sa dali priamo použiť v praxi. Ja som bol riaditeľom tohto ústavu od roku 1991 do roku 1994, a musím z mojich vtedajších skúseností povedať, že bol známy a vysoko hodnotený v celej Európe. Myslím si, že pri rozhodovaní o jeho budúcnosti prevážil pocit nedostatku peňazí... V tom čase bolo zrušených ešte niekoľ-

ko ďalších výskumných zdravotníckych ústavov. » Ako hodnotíte situáciu v zdravotníctve? « Lekári vždy pomáhali chorým a trpiacim, bez ohľadu na svoje postavenie v spoločnosti a výšku ocenenia svojej práce. Zmena systému po roku 1989 priniesla veľký rozvoj zdravotníctva v organizácii práce i v technickom vybavení. Problémy v zdravotníctve, ktoré sa stále vyskytujú, sú výsledkom snahy poskytnúť optimálnu starostlivosť v rámci daných možností. V zdravotníckej etike je jedna zásadná myšlienka, že spoločnosť má vytvárať také podmienky, aby sa súčasná (dostupná) medicína čo najviac a najrýchlejšie približovala k tzv. ideálnej medicíne, ktorá lieči ľudí na základe najnovších medicínskych poznatkov. Verím, že napriek ťažkostiam plynúcim zo súčasnej náročnej doby, sa zdravotníctvo bude vedieť čo najlepšie postarať o každého chorého človeka. » Pôsobíte na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity. Čo je jej cieľom, aké má poslanie? « Cieľom Fakulty verejného zdravotníctva je v prvom rade výchova odborníkov pre odbor verejného zdravotníctva. V pregraduálnom štúdiu vychovávame bakalárov a magistrov verejného zdravotníctva, v doktorandskom štúdiu vedieme študentov vo vedeckovýskumnej práci a k obhajobe dizertačnej práce. Zvláštnym odborom je výchova odborníkov pre riadenie verejného zdravotníctva, ktorí po skončení 3-ročného štúdia dostávajú titul Master of Public Health. V špecializačnom štúdiu pripravujeme pracovníkov jednotlivých odborov verejného zdravotníctva k špecializačnej skúške. Napokon v kontinuálnom štúdiu organizujeme tematické kurzy, prinášajúce najmä novinky v odbore. Okrem pedagogických úloh plní fakulta úlohy vo výskume. Výsledkom by mala byť dokonalá príprava ľudí na svoju prácu, ktorá by sa pre nich mala stať aj zároveň poslaním. » Ako vnímate súčasných študentov medicíny, ak ich porovnáte so svojimi

študentskými časmi? Myslíte si, že budú mať záujem stať sa lekármi – gerontológmi? « Študenti sú takisto zvedaví a túžia po nových zážitkoch tak, ako sme kedysi aj my túžili. Majú však ďaleko väčšie šance túto zvedavosť uspokojovať. S nádejou sa pozerám na túto dorastajúcu generáciu a myslím si, že do nášho zdravotníctva prinesie veľa pozitívneho. Chcem veriť, že pre geriatriu sa vytvoria také atraktívne podmienky, ktoré budú znamenať aj zvýšený záujem o tento náročný medicínsky odbor. Je náročný aj preto, lebo starší občania zväčša trpia viacerými ochoreniami naraz (tzv. multimorbidita), správna diagnostika a liečba od lekára vyžaduje oveľa viac znalostí a skúseností. » Práve v týchto dňoch dokončujete rukopis knihy, ktorá sa tiež zaoberá odborom geriatrie. Čo o nej môžete prezradiť? Aké sú vaše ďalšie plány? « Kniha sa volá Geriatria, má mať 800 strán veľkého formátu a bude na Slovensku prvá, komplexne spracovaná a v takom rozsahu. Na jej vzniku sa podieľajú špičkoví odborníci z odboru geriatrie a ďalších medicínskych odborov. Kniha by mohla vyjsť už na jeseň tohto roku. Na prvom mieste v mojich plánoch je, samozrejme, to, že chcem dokončiť uvedenú monografiu, chcem napísať ďalšie učebné texty a naďalej učiť svojich študentov. » V Bedekri zdravia sa venujete aj problematike histórie. Kedy ste v sebe objavili záujem o históriu medicíny? « História je moje hobby. Preto sa pri vzniku Bedekra zdravia uplatnila myšlienka, že by sme mohli priniesť viac príspevkov z histórie medicíny. História totiž učí prítomnosť a dáva odporúčania a príklady pre dobré rozhodnutia budúcnosti. Jozef Dermek

Tému prináša

#PK

Cievna sieť obličiek je mimoriadne hustá, aby mohli spoľahlivo kontrolovať a udržiavať hladiny dôležitých látok v krvi a zároveň ju zbavovali toxínov.

T PCMJÇLPWPV BOÉNJPV „Pri anémii máte pocit, že sa spomalil celý svet, ale pravdou je, že spomalený ste iba vy. Nevládzete dobehnúť za električkou ani vyjsť po schodoch. Nevládzete...“, hovorí pacientka s dlhoročným chronickým ochorením obličiek pani Eva Mizeráková. Za obdobie jej liečby sa už naučila bojovať s mnohými chorobami, ktoré zlyhávanie obličiek prináša. Jedným z najväčších bojov je však boj s anémiou.

hronické ochorenie obličiek (CKD) postihuje celosvetovo až 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa. Pri tomto ochorení postupne klesá funkcia obličiek a ak sa zníži asi na desatinu pôvodného „výkonu“, hovoríme o zlyhaní obličiek.

Obličky v tele zabezpečujú rôzne funkcie. Okrem očisťovania organizmu od toxínov produkujú niekoľko dôležitých hormónov, ktoré sa podieľajú na riadení krvného tlaku, na udržiavaní zdravých kostí a tvorbe červených krviniek. Zlyhávaním strácajú schopnosť plniť všetky svoje úlohy, preto toto ochorenie v skutočnosti nikdy nepostihuje len obličky, ale celý organizmus. Medzi komplikácie CKD patria napríklad vysoký krvný tlak, srdcovocievne ochorenia, obličkové ochorenie kostí a anémia – chudokrvnosť. Anémia je ochorenie, ktoré sa prejavuje nedostatkom červených krviniek v organizme. Krvinky a ich farbivo hemoglobín zabezpečujú prepravu kyslíka z pľúc ku všetkým bunkám, a potom z nich odvádzajú naspäť do pľúc oxid uhličitý. Pokiaľ je v tele nedostatok červených krviniek a nie je dostatočne okysličované, obličky začnú tvoriť hormón erytropoetín. Ten putuje do kostnej drene, kde sa naviaže na kmeňové bunky a vyvolá tvorbu

červených krviniek. Choré obličky však nie sú schopné sledovať zmeny hladiny kyslíka, a tak ani neprodukujú dostatok erytropoetínu. V organizme sa netvorí dosť červených krviniek a vzniká tzv. obličková anémia. Porucha tvorby erytropoetínu sa pritom prejavuje už pri znížení funkcie obličiek asi na 60 percent. Až polovica pacientov s CKD trpí anémiou ešte skôr, ako potrebuje dialýzu. Anémia významne znižuje kvalitu života a prináša aj ďalšie zdravotné riziká. U pacientov, ktorí majú nedostatok kyslíka, rýchlejšie postupuje ochorenie obličiek, ťažko sa im dýcha, zvyšuje sa riziko srdcovocievnych ochorení a zlyhania srdca. Veľmi rýchlo sa unavia, cítia sa malátni, akákoľvek telesná činnosť im spôsobuje veľké problémy a únavu, trpia závratmi, zimomravosťou. Obličková anémia je príčinou častejších hospitalizácií a spôsobuje aj vyššiu úmrtnosť pacientov – bez ohľadu na štádium CKD. „Keď som mal málo hemoglobínu nebol som schopný dopraviť sa z nemocnice domov“ hovorí bývalý novinár a pacient Ľudevít Baranay, „to kolísanie hladiny znamená, že v jednu minútu vládzete všetko a vzápätí nič.“ V posledných rokoch nastal v liečbe obličkovej anémie veľký pokrok. Začali sa používať tzv. erytropoetíny (alebo ESA). Dokážu v tele vyvolať hormonálnu reakciu, ktorá stimuluje tvorbu červených krviniek tak, ako keby boli

obličky zdravé. Samotná dialýza totiž dôležitú hormonálnu funkciu obličiek nedokáže nahradiť. Bez tejto možnosti liečby by pacienti mohli umrieť na anémiu, chudokrvnosť. Erytropoetíny svojim príchodom do medicíny dokázali veľmi zlepšiť kvalitu života pacientov, znížiť počet hospitalizácií, ako aj riziko úmrtia. Najnovší z týchto liekov je dostupný už aj pre pacientov na Slovensku. Dokáže udržať stabilnú hladinu hemoglobínu počas celého trvania jeho účinku, čo je jeden mesiac. Je to najdlhší čas účinku erytropoetínu, ktorý je zatiaľ v liečbe anémie možný. Potom musia pacienti dostať ďalšiu dávku lieku. „Toto má význam hlavne pre pacientov, ktorí už trpia obličkovou anémiou, ale ešte nemusia chodiť na dialýzu. Nechodia tak do nemocnice každý týždeň alebo dva, ale ak nemajú iné problémy stačí im to raz za mesiac“, hovorí pani Eva Mizeráková, ktorá po dvoch neúspešných transplantáciách obličiek považuje dialýzu za súčasť svojho života. Modelové dáta ukazujú, že čas, ktorý trávia lekári a pacienti liečbou anémie sa pri tomto lieku ročne skráti takmer o polovicu. Liečba je viazaná len na lekársky predpis. O jej vhodnosti aj vedľajších účinkoch sa treba porozprávať s lekárom na dialyzačnom pracovisku.

Význam obličiek Obličky patria k životne dôležitým orgánom a pre život človeka sú rovnako nevyhnutné ako srdce či mozog. Zlyhanie obličiek môže spôsobiť množstvo ďalších ochorení, ktoré postihujú aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Ak ochorejú obličky, v tele sa hromadia „jedy“, zvyšuje sa krvný tlak, v členkoch a pľúcach sa hromadia tekutiny, rastie riziko srdcovocievnych ochorení, často sa objavuje anémia (chudokrvnosť). Preto sa obličkové

ochorenie v skutočnosti nikdy netýka len obličiek, ale postihuje celý organizmus.

Chudokrvnosť (anémia) Vzniká kvôli nízkej tvorbe červených krviniek (erytropoéze), alebo ak krvinky obsahujú menej červeného krvného farbiva hemoglobínu, ako by mali. Anémiu môže spôsobiť aj predčasný rozpad – zánik červených krviniek alebo straty krvi. Pri obličkovom ochorení sa tieto tri príčiny často kombinujú. Anémia sa môže preja-

vovať bledosťou pokožky, únavou, nižšou výkonnosťou, dýchavičnosťou a točením hlavy. Ak trvá dlho, môže spôsobiť srdcovú slabosť a ďalšie srdcovocievne komplikácie. Lieči sa podávaním železa, vitamínu B12 a injekciami hormónu erytropoetínu. Ten podporuje rast a dozrievanie červených krviniek v kostnej dreni a tým zvyšuje ich počty, ako aj hladinu hemoglobínu a kyslíka v krvi. -ro-

VÝŽIVA

$FTUB

LV [ESBWJV

Správna výživa je zárukou dobrého zdravotného stavu. Môžeme ju teda označiť aj ako zdravú výživu. Charakterizuje ju príjem požadovaného počtu denných jedál a primeraná strava – čo do množstva, druhu, zloženia a pestrosti.

v priemere viac ako o 50 percent vyššia ako pri strednej hmotnosti. Pri súčasnom hektickom spôsobe života sa vyžaduje, aby výživové odporúčania (quidelines) aspoň vo všeobecnej rovine spĺňali aj kladené kritériá na primárnu prevenciu rozšírenosti viacerých chronických chorôb, ale tiež osteoporózy, málokrvnosti a viacerých vitamínových deficitov a iných stavov.

ohľadňujú sa pritom potreby výživy, podmienené pohlavím, vekom, druhom zamestnania, spôsobom života a osobitosťami organizmu.

Vplyv výživy na ľudský organizmus V jednotlivých etapách života sa uplatňuje ako prvoradý vždy iný z uvedených faktorov. V detstve a počas dospievania je to jednoznačne vek. Mladý organizmus potrebuje energiu a živiny, najmä bielkoviny (zabezpečujú rast a psychický vývin). Mladá generácia je považovaná za citlivejšiu skupinu populácie na prípadné nedostatky výživy. Zvýšené výživové nároky sa dostavujú aj v dospelosti, najmä u tehotných a dojčiacich, športovcov a v rekonvalescencii po ťažších chorobách, respektíve operáciách. V období dospelosti sa v súčasnosti javí ako dominantný aj druh zamestnania a životného štýlu.

Čo dokázali výskumy V Odporúčaných výživových dávkach (OVD) obyvateľstva sa ako limitný pre vyjadrenie rozdielnych potrieb výživy uvádza vek 35 rokov s pohlavným rozdielom, u žien z hľadiska prevencie obezity a u mužov zase rozšírenosti srdcovo-cievnych chorôb.

Ideálna hmotnosť prospieva zdraviu V definícii správnej výživy sa kladie dôraz na energetickú primeranosť výživy. Z tohto pohľadu je zaujímavý poznatok, vyplývajúci zo svetových štatistík, že jedinci s 10 percentnou podhmotnosťou od normálnej hmotnosti vykazujú najnižšiu úmrtnosť a najdlhšiu dĺžku života. Preto sa táto označuje ako tzv. ideálna a zdraviu najprospešnejšia hmotnosť. Na druhej strane sa zistilo, že očakávané dožitie klesá oveľa vyšším percentom, ako je vyjadrená nadhmotnosť, takže pri 30 percentnej nadhmotnosti je úmrtnosť

Pokiaľ dostatočné zastúpenie bielkovín predstavuje v rozvojových krajinách kľúčový problém výživy, vo vyspelých krajinách hrozí skôr ich nadbytok, prameniaci z luxusnej spotreby. Históriou výživy sa tiahnu otázky spojené so spotrebou tukov a ich štruktúry. Vďaka priekopníckej práci prof. Ancela Keysa z Minnesotskej univerzity v USA a jeho spolupracovníkov sa podarilo poukázať na závislosť nadmerného príjmu tukov, neskôr nasýtených mastných kyselín zo živočíšnych tukov s aterosklerózou a jej klinickými prejavmi (ischemickou chorobou srdca), najmä u mužskej časti populácie. Upozornili pritom aj na ochranný účinok rastlinných olejov pred aterosklerózou obehového ústrojenstva u obyvateľov Japonska a v okolí Stredomoria, čo pripísali výraznému zastúpeniu olivo-

vého oleja a kyseliny olejovej. Výskumom bola dokázaná aj ochranná funkcia kyseliny linolovej a alfa linolénovej rastlinného pôvodu, pred nástupom aterosklerotických zmien a jej závažných prejavov. Živočíšné tuky majú teda jednoznačný škodlivý účinok v porovnaní s benefitnom rastlinných olejov a tukov. Výnimkou sú Grónski Eskimáci (Inuiti), u ktorých sa prekvapivo napriek bohatej bielkovinovej a tukovej strave v súvislosti s vysokou spotrebou rýb, kôrovcov, mäsa tuleňov a veľrýb takmer nevyskytuje ateroskleróza ani infarkty. Ochranný účinok sa pripisuje aj viacnenasýteným mastným kyselinám z radu n-3 (pôvodné označenie je omega 3) v rybom tuku a mäse. Významne znižujú množstvo triacylglycerolov, ale i LDL-cholesterolu a opačne, významne zvyšujú obsah HDL-cholesterolu séra a tak pôsobia proti aterogenéze i trombogenéze. Na opačnej strane došlo ku korekcii tvrdenia o charaktere a bezpečnosti rastlinných olejov. Kokosový a palmový olej obsahujú vysoké množstvo nasýtených mastných kyselín, čiže nie pôvod tuku, ale množstvo nasýtených mastných kyselín rozhoduje o riziku kardiovaskulárnych chorôb. Správna výživa sa vyznačuje striedmym zastúpením živočíšnych tukov (slanina, tučné bravčové, loj a iné), primeranou spotrebou rastlinných olejov a tukov, vysokým príjmom kyseliny olejovej, spotrebou repkového oleja (domáci olivový olej). Minimálne dvakrát týždenne by sme mali konzumovať ryby. Obsahujú dve špecifické mastné kyseliny nerastlinného pôvodu (EPA a DHA). Morské a sladkovodné ryby navyše obsahujú cenné preventívne účinné látky.

Sacharidy Na sacharidy je dnes liberálnejší pohľad a tak pri zachovaní ich správnej štruktúry platí určitá voľnosť v príjme (denný energetický podiel 60 – 67 percent). U sacharidov platí obmedzenie na príjem rýchlo metabolizovateľných hexóz (mono a disacharidov, klasický predstaviteľ je sacharóza – repný cukor), vo forme ich 10 percentného podielu na energii. Znamená to akceptovateľný príjem 12-tich kociek (1 kocka = 5 g) cukru v celodennej strave (vrátane skrytej formy jeho obsahu v potravinách). Viac by sme mali príjmať škrobové látky vo forme výrobkov z tmavej a celozrnnej múky, a to i cestovín, zemiakov, ryže a iných zdrojov. Ďalšiu sacharidovú zložku s viacerými benefitmi predstavuje potravinová vláknina.

Optimálna frekvencia príjmu jedál Netreba zabúdať aj na bohaté denné zastúpenie zeleniny a ovocia (minimálne 3 – 5 dávok). Niekoľko menších dávok jedla denne (samozrejme, pri dodržaní celkovej energetickej primeranosti stravy) umožňuje dosiahnutie štíhlosti, dobrého zdravotného stavu, dobrej kondície a výkonnosti. Nutné je skĺbiť zdravé stravovacie návyky s optimálnou telesnou aktivitou (turistika, tanec, u mladých ľudí návšteva diskoték, a pri zachovaní lege artis podmienok i erotických aktivít!). Doc. MUDr. Igor Kajaba, PhD. odborná GEL ambulancia, SZU, Bratislava (redakène krátené a upravované)

VÝŽIVA

7Ü[OBN V oblasti výživy stále existujú závažné problémy. Nesprávne zloženie stravy, nezodpovedajúce aktuálnym potrebám organizmu, prípadne príjem škodlivých látok, môžu narušiť jeho dynamickú rovnováhu a vyvolať rôzne chorobné zmeny.

WÜåJWZ P

ríjem potravín a vody a dostupnosť kyslíka sú základné determinanty pre vhodné fungovanie organizmu človeka. Strava poskytuje komponenty pre základné štrukturálne elementy tela. Spolu s vhodnou fyzickou aktivitou a osobnou hygienou reprezentujú hlavné príspevky pre zdravie. Rovnováha medzi príjmom potravín, ktoré poskytujú palivo pre organizmus (energetický príjem) a fyzickou aktivitou (energetický výdaj) je dôležitá pre bytie, hoci v rámci limitov sa môže organizmus pohotove prispôsobiť zmenám v potravinovej dodávke a energetickým požiadavkám. Podľa viacerých epidemiologických štúdii sa výživa podieľa 30 – 40 percent na srdcovo-cievnych ochoreniach, ďalej na nádorových ochoreniach, diabetu, obezite, osteoporóze atď. Nutričné vedy hľadajú najvhod-

nejšie zloženie stravy na udržanie zdravia človeka. Avšak zloženie stravy ovplyvňujú rozličné predovšetkým socio-ekonomické aspekty a individuálna preferencia potravín.

Ach, ten tuk V prípade živočíšnych tukov je ľudský organizmus schopný syntetizovať nevyhnutné množstvo cholesterolu, a preto jeho nadmerný príjem z potravy zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. To je hlavný dôvod, pre ktorý sa odporúča nekonzumovať viac ako 300 mg cholesterolu denne. Potraviny rastlinného pôvodu neobsahujú cholesterol, ale môžu obsahovať látky s podobnou štruktúrou. Tieto tzv. rastlinné steroly sa slabo vstrebávajú, nekonvertujú na cholesterol, dokonca niektoré z nich znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Mäso obsahuje v priemere 60 – 75 mg cholesterolu, syry približne 100 mg cholesterolu na

100 g. Jedno slepačie vajce obsahuje takmer 300 mg cholesterolu, ktorý je sústredený v žĺtku, zatiaľ čo v bielku sa nevyskytuje takmer žiaden cholesterol. Okrem cholesterolu prijatého v potravinách aj kvalita tukov konzumovaných s jedlom ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi. V posledných rokoch sa odporúčania k príjmu tukov v strave neustále spresňujú. Predtým sa odporúčala predovšetkým strava s nízkym obsahom tukov. Neskôr sa však ukázalo, že konzumácia vyššieho množstva tukov v pomere k sacharidom a proteínom nemusí byť nutne na škodu, pokiaľ je udržiavaná energetická rovnováha a konzumované tuky obsahujú malý podiel nasýtených mastných a trans mastných kyselín a naopak, vysoký podiel mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín. V našej strave sú prítomné tuky živočíšneho i rastlinného pôvodu, niektoré z nich sú viditeľné avšak rovnaké množstvo predstavujú tuky skryté, obsiahnuté v potravinách.

Proteíny Poskytujú také isté množstvo energie ako sacharidy. V prvom rade sú dôležité ako stavebný materiál pre ľudský organizmus a nie ako energetický zdroj. Približne polovicu z 20-tich aminokyselín vyskytujúcich sa v proteínoch nie je organizmus schopný sám syntetizovať, preto sú pomenované ako esenciálne aminokyseliny. Z nutričného hľadiska sú proteíny cennejšie ak obsahujú esenciálne aminokyseliny vo vhodnom pomere. Takéto požadované zloženie majú proteíny živočíšneho pôvodu (mlieko, vajcia, mäso), menej hodnotné sú proteíny rastlinného pôvodu. Tento rozdiel je pravdivý len do

CHOROBNOSŤ DOSPELEJ POPULÁCIE SR NADVÁHA/OBEZITA

> 50 percent

HYPERLIPÉMIA

> 30 – 50 percent

ATEROSKLERÓZA

> 50 – 70 percent

VYSOKÝ TK

> 12 – 30 percent

PORUCHY GIT

> 15 – 25 percent

CUKROVKA OSTEOPORÓZA

> 12 percent > 4 – 6 percent

ANÉMIE

cca 4 percent

PORUCHY IMUNITY, ALERGIE

> 20 percent

NÁDORY

určitej miery, pretože biologická hodnota proteínov sóje sa blíži biologickej hodnote kuracieho mäsa. Ak konzumujeme zmiešanú stravu (rastlinné aj živočíšne pokrmy), tak denný príjem proteínov by mal byť 50 – 70 g pre dospelého jedinca. Nadbytočný príjem proteínov je nežiaduci práve tak pre zdravých ľudí, ako aj pri niektorých ochoreniach. Pri hodnotení potraviny je vhodné zistiť kvalitu aj kvantitu proteínov. Aminokyseliny zahrnuté v proteínoch môžu jedna druhú doplniť, čím sa zvýši biologická hodnota proteínov pochádzajúcich z dvoch rozličných zdrojov, biologická hodnota môže byť dokonca vyššia ako je priemerná hodnota každého proteínu samostatne.

Minerálne látky Sú veľmi významné zložky potravín. Z pohľadu prevencie kardiovaskulárnych ochorení má dôležitú úlohu sodík. Prirodzene sa nachádza v potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Za zvýšený príjem sodíka zodpovedá množstvo prijatej soli (utilizácia chloridu sodného). Svetová zdravotnícka organizácia navrhla pre dennú spotrebu ovocia a zeleniny normu 400 g na deň. Nové štúdie poukazujú, že nedostatok kyseliny listovej môže vyvolať anémiu, nervové poruchy u narodených detí s jej nedostatkom u matiek, u dospelých zas nedostatok folátov zapríčiňuje stúpanie rizika koronárnej choroby srdca a infarktu. Podľa WHO je navrhovaná denná dávka 400 μg folátov. Výživové ciele v populácii sú rozvinuté

cca 600/ 100 tis. obyv.

aj na ostatné podmienky a ochorenia v Európe (napr. anémia z nedostatku železa vyskytujúca sa u novorodencov, detí a mladých žien v reprodukčnom veku v Európe) a osteoporóza. Odporúča sa denná dávka železa 15 mg na deň. V Európe je pre dospelých priemerná populačná dávka pre vápnik odporúčaná na viac ako 800 mg na deň a pre vitamín D 10 μg na deň. Podľa odporúčaných výživových dávok v SR sa požaduje znižovať obsah kuchynskej soli v potravinách. S nadmernou konzumáciou soli súvisí aj nadmerný výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Veľký počet štúdií dokazuje, že človek je schopný privyknúť si na málo solené jedlá. Okrem toho v mierne solených jedlách sa môže objaviť

chuť, ktorá bola predtým potlačovaná nadmerným solením. Treba zdôrazniť, že neexistuje prakticky žiadna potravina, ktorá by mala ideálne nutričné zloženie. Preto musia byť potraviny vyberané takým spôsobom, aby denná strava zahŕňala všetky nevyhnutné nutrienty v primeranom pomere. MUDr. Iveta Trusková, PhD. Úrad verejného zdravotníctva SR

Tipy pre zdravé stravovanie konzumovať rozmanité potraviny (znížiť prívod živočíšnych tukov a znížiť prívod kuchynskej soli na 5g/denne) stravu založiť na potravinách s vysokým obsahom sacharidov jesť veľa ovocia a zeleniny, zemiakov a strukovín (400 g/denne) jesť primerane, menšie porcie 4 – 5-krát denne, nevynechávať raňajky začať ihneď a zmeny uskutočňovať postupne neexistujú žiadne „dobré“ a „zlé“ potraviny: vždy však platí zásada mierneho množstva! výživová kvalita stravy by mala byť dlhodobá, nemala by sa týkať iba jedného jedla.

VÝŽIVA Zlepšenie trávenia je jednoduché Nasledujte Nas sledujte eo odporúčania dporúčania Svetovej gastroenterologickej gasttroente erologickej organizácie zdravá diéta pravidelná konzumácia jedál udržiavanie si stabilnej váhy každodenné cvičenie (chôdza: napr. chodenie po schodoch) denná dávka probiotík vychovajte si svoje črevo: vždy, keď je to potrebné, si vyhraďte čas na návštevu toalety konzumujte zeleninu, čerstvé ovocie, cereálie denne vypite 2 litre vody vyhýbajte sa tučným a mastným jedlám. Podrobný popis krokov zdravého trávenia nájdete na internetovej stránke www.wgofoundation.org/wdhd-2009 w ww.w wgoffoun nda ation.org/wdhd d-2009

Zdravé é trá tráveniedo pozornosti ! Svetová gastroenterologická organizácia (WGO – World Gastroenterology Organisation) je každoročne 29. mája hlavným iniciátorom Svetového dňa zdravého trávenia (World Digestive Health Day). Pri tejto príležitosti sa po celom svete konajú verejné kampane zamerané na zvyšovanie povedomia o aktuálnych zdravotných problémoch súvisiacich s trávením. Významnými spoluorganizátormi týchto kampaní na národných úrovniach sú jednotliví členovia Svetovej gastroenterologickej spoločnosti. Jedným z nich je aj Slovenská gastroenterologická spoločnosť. Každý rok sa upriamuje pozornosť na konkrétny zdravotný problém súvisiaci s trávením, aby sa tak zvyšovalo povedomie verejnosti o možnostiach prevencie a liečby. Tohtoročnou nosnou témou je tzv. syndróm dráždivého čreva, ktorý sa stáva vážnym globálnym zdravotným problémom dotýkajúcim sa jedného z desiatich ľudí a negatívne ovplyvňujúcim kvalitu každodenného života. Práve o syndróme dráždivého čreva pritom existuje evidentná nevedomosť. The World Gastroenterology Organisation (WGO) je združením 109 národných spoločností a 4 regionálnych gastroenterologických asociácií, ktoré reprezentuje 50 000 individuálnych členov po celom svete. Od roku 1953 je WGO neziskovou organizáciou, ktorá sa zameriava na zlepšenie štandardov v oblasti vzdelávania o gastroenterologických problémoch, a to v globálnom meradle. Svetová gastroenterologická organizácia kumuluje kapitál na podporu edukačných iniciatív a misií akými sú medzinárodné tréningové centrá, Školiaci program pre inštruktorov, Svetový deň zdravého trávenia a Celosvetová knižnica odporúčaní a smerníc.

Vznik odporúčaní v rámci tohtoročného Svetového dňa zdravého trávenia podporila spoločnosť Danone.

Zdroj: www.worldgastroenterology.org

Malý kurz zdravého trávenia Čo je trávenie? Trávenie transformuje to, čo zjeme na živiny: karbohydráty, aminokyseliny, proteíny. Čo robí tráviaci systém? Okrem transformovania potravín na živiny, vyživuje bunky a odstraňuje to, čo organizmus nepotrebuje. Čo je to črevný tranzit? Je to čas, ktorý potrebuje potravina na prechod telom od požitia po vytrávenie. Zvyčajne to trvá 12 – 48 hodín s tým, že každý z nás má vlastný rytmus trávenia.

Kde nájdete zdraviu prospešné baktérie?

Aký typ trávenia máte? Ak je čas, ktorý prejde od požitia potravy po jej vytrovenie menej ako 2 dni, je vaše trávenie normálne. Ak je proces od prijatia potravy ústami po jej vytrovenie 48 – 72 hodín, je vaše trávenie pomalé. Viete, že vo vašom čreve:

- žije 100 biliónov baktérií a spolu až 400 rôznych druhov - väčšina z týchto baktérií je zdraviu prospešná

Je to veľmi jednoduché. Nachádzajú sa v klinicky overených probiotikách, v kvasinkách, v kyslomliečnych nápojoch, v jogurtoch. Čo spôsobuje nepríjemný pocit nafúknutého brucha? Jedná sa o kľúčový syndróm problémov s trávením. Príčinou je hromadenie tekutín a plynov spôsobené stresom, úzkosťou, syndrómom dráždivého čreva alebo prejedaním. © World Gastroenterology Oraginaztion

VÝŽIVA

#PMFTUJ CSVDIB

.ÔåF ÍT P TZOESÓN ESÂåEJWÉIP ÇSFWB Svetová gastroenterologická organizácia (WGO) a spoločnosť Danone pokračujú aj tento rok v osvete s cieľom tak prevencie ako aj zlepšenia kvality života ľudí trpiacich tráviacimi problémami. Tohtoročnou témou je tzv. syndróm dráždivého čreva (IBS). Čo je to IBS? Syndróm dráždivého čreva (angl. skr. IBS) je chronické ochorenie tráviaceho traktu, charakterizované častými bolesťami brucha, ktoré môžu byť spojené s narušenou činnosťou čriev a pocitom nafúknutosti. U chorého sa môžu striedať obdobia zápchy s obdobiami hnačky a v stolici sa môže objaviť hlien.

Vedeli ste, že... IBS je najčastejšou príčinou chronických črevných problémov. Vo vyspelých krajinách sa IBS vyskytuje u 2 ľudí z 10, u žien 2 až 3 krát častejšie ako u mužov. Deti sú rovnako ohrozené ako dospelí, takmer 65 percent detí s bolesťami brucha má IBS. Počet IBS vo vyspelých krajinách stúpa pravdepodobne následkom moderného, stresujúceho životného štýlu a meniaceho sa stravovania. Takmer 90 percent pacientov nie pod lekárskym dohľadom!!!

Viac na www.bolestbrucha.sk

Svetová gastroenterologická organizácia vydala 10 odporučení, ktoré môžu pomôcť predchádzať ochoreniam tráviaceho traktu, akým je aj IBS: pite dostatok tekutín konzumujte stravu bohatú na probiotické mliečne výrobky s overenými probiotickými účinkami na trávenie obmedzte stravu spôsobujúcu plynatosť obmedzte mastné jedlá vyhýbajte sa kofeínovým nápojom a kolám vyhýbajte sa alkoholu neprejedajte sa pomaly jesť a dobré jedlo požuť vyhýbajte sa sorbitolu alebo fruktóze nestresujte sa, pretože stres môže viesť k symptómom typickým pre IBS

Danone a Svetová gastroenterologická spoločnosť Spoločnosť Danone pripravuje v spolupráci s WGO smernice a odporúčania pre slovenských gastroenterológov týkajúce sa práve syndrómu dráždivého čreva, aby tak priniesla najnovšie informácie o ochorení a spôsoboch jeho liečby prostredníctvom lekárov aj širokej verejnosti. Danone sa minulý rok taktiež spolupodieľalo na sformulovaní 10 jednoduchých globálnych výživových odporúčaní ako zlepšiť trávenie a na príprave guidelinov pre probiotiká.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ Pri príležitosti Svetového dňa zdravého trávenia bude dňa 29.mája 2009 možné v niektorých ambulanciách praktických lekárov zadarmo konzultovať vaše problémy s trávením.

-da-

Tému prináša

áJMPWÂ USPNCÓ[B

'MFCPUSPNCÓ[B BMFCP

USPNCPGMFCJUÍEB Podľa prieskumu Americkej asociácie verejného zdravotníctva je takmer tri štvrtiny (74 percent) dospelých málo alebo vôbec informovaných o hĺbkovej žilovej trombóze. Z ľudí, ktorí vedeli o existencii hlbokej žilovej trombózy, viac ako polovica (57 percent) nevie vymenovať rizikové faktory tohto ochorenia. Žilová trombóza Je to stav, pri ktorom vzniká krvná zrazenina v žile. Zrazenina môže vzniknúť ako v hĺbkovom žilovom systéme, ktorý nevidíme, ako aj v povrchovom žilovom systéme, ktorý je ľahko viditeľný, pretože prebieha pod kožou. Ak trombóza postihuje hĺbkový žilový systém, hovoríme o flebotrombóze. Prvotne vzniká zrazenina a až následne zápal žilovej steny. Ak trombóza postihuje povrchový žilový systém, hovoríme o tromboflebitíde. Udalosti vznikajú v opačnom slede: najprv dôjde k zápalu žilovej steny, neskôr na poškodenú žilovú výstelku nasadne zrazenina. Obidve ochorenia môžu byť nebezpečné, preto je nutné vedieť o ich príznakoch.

Pri flebotrombóze vznikne zrazenina v hĺbkovej žile, najčastejšie dolnej končatiny. Dochádza k zamedzeniu odtoku z končatiny, čo sa navonok prejaví opuchom a bolesťou. Dá sa porovnať obvod postihnutej a nepostihnutej končatiny. Pri flebotrombóze býva obvod postihnutej končatiny väčší o tri aj viac centimetrov. Bolesť si pacienti zvyknú, hlavne v úvode ochorenia, zamieňať s únavou svalov, považujú ju za „svalovicu“. Iba pri veľmi rozsiahlej flebotrombóze a vysoko uloženej dochádza k farebným zmenám – zmodreniu. Pri tromboflebitíde vznikne zrazenina v povrchovej žile, ktorá už pred vznikom zrazeniny bola zmenená na kŕčovú žilu, ale môže vzniknúť aj na predtým zdravej, nie kŕčovej žile. Celý proces je ľahko dostupný zraku. Koža

nad postihnutou žilou je začervenalá, teplá. Žila je tuhá, na pohmat bolestivá, jej blízke okolie je opuchnuté. V prípade väčšieho postihnutia bývajú aj celkové príznaky zápalu: horúčka, zvýšený počet bielych krviniek v krvi, zvýšená sedimentácia červených krviniek.

V čom spočíva nebezpečenstvo flebotrombózy a tromboflebitídy? Hĺbkový a povrchový žilový systém sú prepojené. Veľké povrchové žily ústia do hĺbkových žíl a aj vo svojom priebehu sú prepojené žilami tzv. perforátormi. Trombóza sa týmito cestami môže z povrchového systému šíriť do hĺbkového. Väčšia alebo menšia časť krvnej zrazeniny v žile sa odtrhne a krvný prúd ju zanesie do pľúcneho riečiska ide o pľúcnu embolizáciu. U pacienta sa pľúcna embolizácia prejaví pocitom nedostatku vzduchu. Ak je embolizácia pľúcneho riečiska masívna, pacient môže náhle zomrieť. -gsk-

Aké sú rizikové faktory žilovej trombózy? 1. Viac ohrození sú ľudia vo vyššom veku, s nadváhou a pacienti so závažnými akútnymi alebo chronickými ochoreniami: akútny infarkt myokardu, srdcová nedostatočnosť, akútny zápal priedušiek, zápalové ochorenie čreva, akútne infekčné ochorenie, mozgová porážka s následnou poruchou hybnosti, reumatické ochorenie.

2. Známy je častejší výskyt žilovej trombózy u pacientov s nádorovými ochoreniami. 3. Operačný zákrok a pooperačné obdobie spojené so znížením pohyblivosti pacienta. Menej pohybu znamená menšie zapájanie svalovej pumpy, ktorá sa za bežných okolností významne podieľa na odtoku krvi z končatín. 4. Úraz, ktorý vedie k zníženej pohyblivosti, prípadne hospitalizácii, a tak následne k vzniku trombózy. Úrazom sa môže aj priamo poškodiť žila, s následným vznikom zrazeniny. 5. Tehotenstvo a klimaktérium býva prirodzene spojené s vyššou náchylnosťou k trombóze. Vyššie riziko predstavuje užívanie hormonálnej antikoncepcie, hormónov ako substitučnej liečby alebo z liečebných dôvodov.

6. Vrodený trombofilný stav, pri ktorom je zvýšená náchylnosť na zrážanie krvi podmienená geneticky. Charakteristický je výskyt žilovej trombózy u viacerých rodinných príslušníkov, výskyt trombózy v mladšom veku a v neobvyklých lokalizáciách – napríklad žilách odvádzajúcich krv z vnútorných orgánov. 7. Pri nedostatku tekutín dochádza k zahusteniu krvi, čo zvyšuje predpoklady na vznik zrazeniny.

8. Povrchové žily predlaktia môžu byť postihnuté tromboflebitídou pri zavedení vnútrožilového katétra. 9. Hnisavá tromboflebitída môže vzniknúť rozšírením infekcie z hnisavého ložiska.

Čo robiť, ak sa objaví flebotrombóza alebo tromboflebitída? Ak pacient pociťuje nepríjemné pocity v dolných končatinách, napätie a opuch, je nutné ihneď vyhľadať lekára, mohlo by ísť o flebotrombózu. Ak sa na končatine objaví pruhovibolestivé začervenanie, môže ísť té boles stivé zač červen tromboflebitídu. o tro prípade, že ošetV pr rujúci lekár vyslorujúc podozrenie, že ví p pacienta by mohlo u pac ísť o výskyt žilovej trombózy, či už fletrom botrombózy alebo botro t r o m b o f l e b i t í d y, zabezpečiť neodkladné ulje nutné zabezp ab pečiť n trazvukové k é vyšetrenie š i žíl. Ultrazvukové vyšetrenie je nebolestivé. Neinvazívnym spôsobom zobrazuje ako hlboké, tak povrchové žily, prípadné zrazeniny vnútri žily. Zrazenina môže vypĺňať žilu v plnom rozsahu, ale aj len čiastočne. Práve zrazeniny len čiastočne vypĺňajúce žilu často spôsobujú „netypickosť“ klinických príznakov. Lekár posudzuje aj charakteristiku toku krvi. Spoľahlivosť sonografického vyšetrenia je blízka 100 percentám.

Výnimkou sú pacienti s masívnymi opuchmi, po devastačných poraneniach, ktoré robia vyšetrenie technicky problematickým. Ak pri prvom sonografickom vyšetrení sa trombóza nepotvrdí a klinické podozrenie je naďalej vysoké, pacient sa vyšetruje opakovane s odstupom niekoľkých dní.

Aké sú možnosti liečby žilovej trombózy? V prípade, že sa podozrenie na trombózu potvrdí, dá sa liečiť. Spôsob liečby určuje ošetrujúci lekár individuálne podľa stavu pacienta zohľadňujúc všetky okolnosti, ktoré k trombóze viedli a prípadné kontraindikácie niektorých liekov.

Ako sa dá trombóze predchádzať? 1. Vrodená náchylnosť na vznik trombózy – vrodený trombofilný stav sa nedá odstrániť nedá, ale je nutné ho vziať do úvahy. Preto je dôležité, aby sa pacient vyšetrujúcemu lekárovi o výskyte trombózy u rodinných príslušníkov zmienil. 2. Rovnako je dôležité informovať lekára o prekonaných závažných ochoreniach (vrátane prekonanej trombózy) a užívaných liekoch. 3. Počas pooperačného obdobia je dôležité dbať na dostatočný prísun tekutín. Ak pacient neprijíma tekutiny ústami napríklad po operácii, príjem sa nahrádza infúziami. Hneď, ako lekár prijímanie tekutín povolí, je nutné ich prijímať v dostatočnom množstve. 4. Trombóza najčastejšie vzniká v dolných končatinách, preto je dôležité pri dlhšom sedení zapájať „svalovú pumpu“ - precvičovať nohy (krúženie v členkoch, napínanie a uvoľňovanie lýtkového svalstva, krátka prechádzka). 5. Počas nútenej nižšej pohyblivosti, keď je fungovanie svalovej pumpy obmedzené, pacientovi sa nakladajú elastické obväzy alebo pančuchy, ktorých úlohou je zabezpečiť zlepšenie odtoku krvi. 6. Včasná mobilizácia po operácii je nevyhnutná súčasť prevencie trombózy. 7. Podľa stavu pacienta, rozsahu a druhu operačného výkonu, spôsobu anestézie sa zváži aj prevencia liekmi na ovplyvnenie zrážania krvi. Internista a anesteziológ pri predoperačnom vyšetrení zvažujú rizikovosť pacienta, odporúčajú spôsob prevencie hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie. Na základe ich odporúčaní a náročnosti operačného výkonu o spôsobe a rozsahu preventívnych opatrení však rozhoduje operatér. 8. Druh lieku na ovplyvnenie zrážania krvi vyberá chirurg. V súčasnosti sa najčastejšie za týmto účelom používajú heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou. Lieky sa podávajú injekčnou formou, podkožne do kožnej riasy brucha alebo stehna a ramena. Podávanie je jednoduché. 9. V prípade, že sa lekár rozhodne pre prevenciu tabletkami je nutné o tejto liečbe pacienta dôsledne poučiť. Tento druh liečby je spojený s diétnymi obmedzeniami a nutnosťou pravidelnej kontroly účinnosti krvným testom. Spolupráca pacienta je nevyhnutná, aby na jednej strane bol dostatočne chránený pred vznikom trombózy, na strane druhej, aby nebol ohrozený nežiaducim krvácaním.

Injekcie s heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou sa podávajú nasledovným spôsobom:

Striekačku vyberieme z ochrannej obalovej fólie, odstránime puzdro z ihly. Nikdy nedávame puzdro späť, mohlo by dôjsť k poraneniu.

Vzduchové bublinky neodstraňujeme. Kvapku na konci ihly odstránime strasením. Injekcie podávame do podkožia vpravo alebo vľavo od pupka. Vyhýbame sa miestu s viditeľnými cievami.

Pred podaním injekcie povrch kože v mieste plánovaného vpichu dezinfikujeme.

Medzi palcom a ostatnými prstami vytvoríme kožnú riasu, ktorú držíme až do konca aplikácie.

Druhou rukou ihlu zapichneme do pripravenej kožnej riasy kolmo. Pomaly podávame liečivo, ihlu vytiahneme v nezmenenom smere. Kožnú riasu uvoľníme až po vytiahnutí ihly. Ak sa v mieste vpichu objaví kvapka krvi, vatovým tampónom ju pritlačíme.

Miesto vpichu nemasírujeme.

Vedecké štúdie potvrdzujú, že žilovej trombóze je nutné predchádzať. Najdôležitejšie je na možnosť výskytu žilovej trombózy myslieť. Myslieť by na ňu mal nielen lekár, ale aj informovaný pacient, čo vedie k účinnej prevencii a včasnej diagnostike. MUDr. Katarína Dostálová internista – angiológ

Tému prináša

)JTUÓSJB

USBOTGÙ[JF LSWJ Zázračnosť ľudskej krvi, jej krásnu červenú farbu, schopnosť pomáhať chorým a niekedy aj jej omladzujúce účinky si ľudia všimli už v dávnej minulosti. Pozorovali, že krv unikajúca z tela raneného zvieraťa alebo človeka vážne ohrozuje ich život.

erili v jej nadprirodzenú silu, preto Rimania pili krv svojich gladiátorov. Dokonca aj v našich končinách sa údajne koncom 16. a začiatkom 17. storočia „kúpala“ preslávená čachtická pani Alžbeta Báthoryová v krvi mladých panien (asi verila v omladzujúcu funkciu krvi plnej hormónov, čo napokon nemuselo byť ďaleko od pravdy, keďže defibrináciou krvi sa získava krvné sérum tvoriace základ niektorých kozmetických výrobkov). Najzásadnejší vplyv na rozvoj transfúzií krvi však mal objav krvného obehu v roku 1616 Angličanom Williamom Harveym.

Úspechy aj prehry Prvý doložený odber krvi sa datuje do roku 1665. Angličan Richard Lower spojil krčné tepny dvoch psov. Prvá úspešná transfúzia človeka prebehla v roku 1667, kedy lekár francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Jean Baptiste Denis použil krv jahňaťa. Ďalšie obdobie používania zvieracej krvi boli veľmi neúspešné, a preto boli koncom 17. storočia transfúzie krvi zakázané. Až o 150 rokov po prvej zvieracej transfúzii ako prvý úspešne použil ľudskú krv James Blundell (1819 ), ktorý zostrojil aparát uľahčujúci transfúziu

krvi. Tento pôrodník sa snažil o záchranu rodičiek po pôrode. Nabádal však k veľkej opatrnosti. Toto obdobie bolo charakteristické zázračnými uzdraveniami, ale, žiaľ, aj početnými úmrtiami.

Landsteiner a Jánsky Najväčším krokom vpred v histórii transfúziológie bol nepochybne objav fenoménu aglutinácie viedenského lekára Karla Landsteinera v roku 1901. Všimol si rozdielne zhlukovanie krviniek troch krvných skupín. Až v roku 1907 si český psychiater Jan Jánský všimol, že existujú nie tri ale štyri základné krvné skupiny, ktoré vtedy rímskymi číslicami I, II, III, IV, označil rímskym o tri roky na to podobný objav urobil Američan W. L. A L Moss. Až po 30 rokkoch ko och c b boli krvné skupiny označené ako A, B A, B, AB A a 0. V tom období sa ešte stáprevody krvi, t.j. lee rrobili obiilii tzv. priame oob pr spojila sspoj spo sp poojiila ssaa tepna darcu so žilou príjemchirurgický výkon. Transfúzii ccu, u, ak ako chirurg krvi sa lekársky svet dosť vyhýbal, ako kkr stále pomerne sst tál ále po p merne zdĺhavému a riskantnému n ému u zákroku. zák á roku Obrovským objavom roztoku bol objav bol bo oob bja b javv protizrážavého pr obsahom citronanu sodného (Bels oob bsa ssah ahom cit Hustin) gičan g gi iča čan A. A. H usti a pridanie glukózy predstavovalo začiatok novej ku kkrvi rvii predsta rv konzervovania krvi. V roku 1941 ééry ry – konzervov oopäť päť Landsteiner Landstein s Wienerom objavili systém Rh.

Vznik transfúznej služby S poznávaním krvno-skupinových vlastností sa objavovali prví dobrovoľníci – darcovia krvi. Najprv z radov zamestnancov nemocníc a neskôr v spolupráci s Červeným krížom sa stretávali nadšenci, ktorí z času na čas podstúpili odber krvi. Prvý z našej histórie, ktorý podal úspešnú transfúziu krvi, bol košický chirurg Prof. J. Kňazovický (1936). Rozvoj transfúznej služby bol v rôznych štátoch odlišný. V našich podmienkach vznikla transfúzna služba až po 2. svetovej vojne v roku 1948 a bola súčasťou nemocníc v bývalej ČSSR. Československý červený kríž pomáhal uskutočňovať nábory darcov a odmeňoval ich, v iných štátoch priamo spravoval transfúziologické oddelenia. Filozofiou výchovy lekárov v tom čase bolo vytvoriť jednotný odbor hematológie a transfúziológie a nestor československej hematológie a transfúziológie Prof. MUDr. Mikuláš Hrubiško, DrSc. vychovával lekárov v tomto duchu. Bola to práca neprebádaná a náročná, ktorá vyústila v založenie prvej Kliniky hematológie a transfúziológie v Bratislave na Partizánskej ulici, ktorá bola jednak školiacim centrom pre sestry, laborantky a lekárov, a liečebným oddelením pre pacientov s ochoreniami krvotvorby, ale hlavne odberovým a spracovateľským strediskom transfúznej služby. Denne sem prúdili darcovia z Bratislavy a okolia a svoj „zlatý vek“ dosiahla koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Mnohé zdravotnícke činnosti sa postupne koncentrovali do veľkých miest a hlavne Bratislavy, ktorá sa stala centrom liečby srdcovocievnych, onkologických chorôb, centrom pre transplantácie krvotvorných

buniek a orgánových transplantácií a popáleninovým centrom. Podobný rozvoj sa začal črtať aj v Košiciach a v Banskej Bystrici. Bolo bežné, že krvi bolo na Slovensku dosť, ale vo veľkých centrách chýbala, niekedy len určité krvné skupiny. Všetky tieto potreby bolo potrebné riešiť, a tak k 1. 1. 2004 zriadilo MZ SR Národnú transfúznu službu SR za základným účelom plnenia úloh súvisiacich s komplexnou produkciou krvných prípravkov v podmienkach maximálnej efektívnosti, zabezpečením hemoterapie najvyššej možnej kvality a bezpečnosti v požadovanom objeme dosiahnutia národnej sebestačnosti v jej produkcii. V súčasnosti má NTS SR 11 transfuziologických pracovísk na Slovensku a všetky pracoviská v rámci svojej činnosti vykonávajú aj mobilné výjazdy do miest, ktoré spadajú do ich lokality pôsobenia. MUDr. Klára Sviteková

'BKDFOJF B EBSPWBOJF LSWJ O cigaretách a fajčení sa toho popísalo veľa. Je známe, že nikotín obsiahnutý v cigaretách obsahuje chemické látky vedúce k poškodzovaniu ciev a môže tak poškodiť ktorýkoľvek orgán v tele, najčastejšie srdcovo-cievny systém.

ievna mozgová príhoda a infarkt myokardu sú najčastejšie príčiny úmrtia. Veľkým strašiakom je rakovina, a to nielen pľúc. O negatívnom vplyve fajčenia na ľudský organizmus sa toho popísalo už veľa, no pomerne málo sa píše o škodlivosti fajčenia v súvislosti s darovaním krvi.

Darca by nemal fajčiť!

Z fyziológie krvi je známe, že farbivo červených krviniek – hemoglobín, má viac ako 200 – 300 násobnú afinitu k oxidu uhoľnatému (CO), ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní cigariet a vdychovaním cez sliznicu pľúc, sa dostáva priamo do krvi. Väzbou na hemoglobín vzniká tzv. karboxyhemoglobín, ktorý zaberie miesto kyslíku a ten sa potom nemôže naviazať na červené krvinky – nosiče kyslíka. V krvi sa bežne vyskytuje u každého človeka jeho malá koncentrácia, ale u fajčiarov je oveľa vyššia (viac ako 10 percent). Ak je niekto „tuhý“ fajčiar, jeho krv môže obsahovať až 20 – 25 percent CO a to spôsobuje nedostatok kyslíka v tele. Prejavuje sa to bolesťou hlavy, hučaním v ušiach, závratmi a únavou. V extrémnom prípade otravy môže prísť až k poruche vedomia. Kvalita krvi fajčiarov je teda horšia. Červené krvinky s naviazaným CO ho z väzby nevedia uvoľniť dosť rýchlo a kyslík sa nemá na čo viazať. Okysličenie tkanív príjemcu takejto krvi je slabšie a potreba ďalšej transfúzie je vyššia. Z prieskumov robených anketovaním darcov, sa zistilo pomerne veľké rozpätie počtu fajčiacich darcov (od 30 – 55 percent). Hlavne skupina mužov nad 40 rokov a starších si zachováva túto závislosť. Práve pre vysoký počet fajčiacich darcov nie je možné výber darcov k odberu uskutočňovať na základe ich vyraďovania. Treba však robiť osvetu a podporovať myšlienku vzdať sa cigarety u darcov pokiaľ možno navždy, alebo aspoň pred plánovaným darovaním. V rámci NTS SR darcom odporúčame, aby aspoň 12 – 16 hodín pred darovaním krvi nefajčili. MUDr. Klára Sviteková

MEDICÍNA 0ÇLPWBOJF EPTQFMÜDI [ QPIÆBEV QSBLUJDLÉIP MFLÂSB Proti tetanu a záškrtu vás preočkujú po novom raz za pätnásť rokov. Proti chrípke sa môžete dať zaočkovať každoročne. Od januára tohto roku bola schválená vyhláška o prevencii a kontrole prenosných ochorení z dielne ministerstva zdravotníctva. Okrem iného sa venuje aj formám očkovania, aj tomu, kedy je očkovanie povinné a kedy odporúčané. Pozrime sa na to však z praktickej stránky, priamo z ambulancie praktického lekára.

oci vyhláška stanovuje očkovanie pre dospelých ako povinné, v praxi sa často objavujú otázky – či ide o povinnosť pacientov, všeobecných lekárov či dokonca štátu. Dospelých pacientov do toho nikto nútiť nemôže, na pravidelnosť preočkovania si preto musí dohliadať vedome každý sám. Termín je možné overiť si u svojho všeobecného lekára. Očkovanie ani v dospelom veku netreba podceňovať, lebo tetanus, záškrt i ďalšie nepríjemné choroby môžu často aj zabíjať.

Deti sú povinne očkované Väčšina lekárov odporúča svojim pacientom očkovať sa. Dôvodov je viac. Pomáha imunitnému systému rozpoznať a zničiť vírus, ktorý prenikne do organizmu ešte predtým, než vyvolá infekciu a vytvára ochranu proti opakovaným infekciám. „Očkovanie je dnes najúčinnejšou zbraňou v boji s infekčnými chorobami: zabraňuje nákaze, znižuje možnosť komplikácií, vznik invalidity, ba i smrti, ktorá bola kedysi

pre každú epidémiu typická. Jeho podstatou je „vpravenie“ pôvodcov ochorení do organizmu, ktorí sú biologicky alebo chemicky oslabení, pričom je zachovaná schopnosť vyvolať v tele tvorbu protilátok. U detí sa robí sa vo vhodnom veku, keď je organizmus schopný vytvárať protilátky. Vyplýva to aj z deklarácie práv dieťa OSN, podľa ktorej má každé dieťa právo na najlepšiu preventívnu starostlivosť, a tou je aj očkovanie. Z tohto dôvodu je očkovanie detí povinné. Očkovací program podľa štatistík zachráni ročne 200 detí na Slovensku pred smrťou a ďalšie tisíce detí, ktoré by mohli byť postihnuté,“ hovorí MUDr. Peter Lipták z ambulancie praktického lekára v Bratislave a zároveň prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Chránení až do dospelosti Ako ďalej MUDr. Lipták pokračuje, vo veľkej väčšine znášajú deti povinné očkovanie dobre a bez komplikácií. V detskom veku očkovanie končí zhruba v 13. rokoch a dieťa je potom chránené až do dospelosti. U dospe-

lých ľudí je situácia v praxi trochu zložitejšia. „Hoci vyhláška stanovuje očkovanie pre dospelých ako povinné, v skutočnosti ide skôr o pravidelné odporúčané očkovanie. Dospelý to môže odmietnuť. V niektorých prípadoch ho očkovacia vakcína chráni na celý život, napríklad proti hepatitíde typu B,“ radí MUDr. Peter Lipták. Vírus už spomínanej žltačky typu B je oveľa nebezpečnejší, než by sa mohlo zdať do prvý pohľad. Patrí medzi desať najčastejších príčin úmrtí na svete, prenáša sa nakazenou krvou a telesnými tekutinami a môže spôsobiť zdravotné problémy na celý život. Deti narodené pred 1994 nie sú očkované proti hepatitíde typu A ani B v povinnom očkovaní. Narodené po roku 1998 sú proti žltačke typu B povinne očkované. V roku 2005 odštartovalo povinné očkovanie proti žltačke typu B aj u všetkých 11-ročných detí.

Na čo myslieť po tridsiatke Ostatné typy očkovaní ochránia človeka zvyčajne až do 30-tky. V tomto veku sa preto treba opäť zamyslieť nad tým, že by ste sa mali dať opakovane

preočkovať. „Dospelým odporúčame, aby boli zaočkovaní každých pätnásť rokov, čiže v 30-tom, 45-tom, 60-tom, 75-tom a 90-tom roku veku. Nemusia sa pritom pozerať do zdravotnej karty či do občianskeho preukazu, stačí, aby po dosiahnutí určitého veku mysleli na túto povinnosť, ktorá je pre nich z hľadiska ochrany ich zdravia dôležitá,“ konštatuje MUDr. Peter Lipták.

Povinné očkovania dospelých Počas života by mal človek absolvovať niekoľko povinných očkovaní. Zhruba do trinástich rokov je dieťa zaočkované celkom deväťkrát. Kým väčšina detí bola zaočkovaná proti záškrtu a tetanu, mnohí dospelí nevedia, že časom ochrana z očkovania vymizne. Aby zostali naďalej chránení, čaká ich vakcinačná ihla u lekára proti záškrtu a tetanu každých pätnásť rokov. V súčasnosti sa podľa slov praktického lekára očkovanie proti tetanu spojilo aj s očkovaním proti záškrtu. Všetky povinné očkovania sú bezplatné, v plnej výške ich hradí zdravotná poisťovňa. Proti akým ochoreniam teda v praxi očkovanie chráni? „Tetanus je infekčné ochorenie, ktoré vzniká najčastejšie po drobných poraneniach a pohmoždeniach, zvlášť ak bola rana znečistená zeminou, prípadne v nej ostalo cudzie teleso, napríklad kamienok, tŕň, trieska. Pôvodca ochorenia prežíva v tele človeka niekoľko dní až týždňov po poranení. Ochorenie začína kŕčmi žuvacích svalov, sťahom svalov tváre, stuhnutím šije a chrbta, kedy sa telo ohne do oblúka, dochádza ku kŕčom dýchacích svalov. Chorý je pri vedomí, dusí sa a bez lekárskej pomoci môže zomrieť,“ varuje MUDr. Lipták. V našich podmienkach je tetanus ochorením starších ľudí, ktorí už nie sú chránení očkovaním. Záškrt je respiračné infekčné ochorenie spôsobené baktériami, lokalizované hlavne v oblasti hrdla, mandlí, v slizniciach nosa, očí. „Prejavuje sa zápalmi slizníc, opuchom až uzavretím prieduchu horných ciest dýchacích. Dochádza k zdureniu uzlín, poruchám prehĺtania, dýchania a poškodeniu nervov. Aby ste sa tým-

to nepríjemným zdravotným ochoreniam vyhli, treba včas uvažovať nad dostatočnou prevenciou,“ upresňuje lekár.

Odporúčané očkovania dospelých Z dobrovoľných očkovaní u dospelých, ktoré sú odporúčané, je medzi ľuďmi najrozšírenejšie očkovanie proti chrípke. „Chrípka sa vyskytuje na celom svete a zapríčiňuje vznik epidémií rôzneho rozsahu od drobných lokálnych epidémií na školách a v detských kolektívoch až po epidémie celoštátneho rozsahu. Dôležitým preventívnym opatrením proti chrípke je očkovanie. Na Slovensku sa dáva zaočkovať proti chrípke menej ľudí než v okolitých krajinách,“ hovorí MUDr. Lipták. Ako ďalej dodáva, hlavné očkovanie proti chrípke začína od konca septembra a končí vo februári, alebo kým sa nezačne chrípková epidémia. „Po naočkovaní chrípkovej vakcíny stúpne do dvoch týždňov hladina protilátok proti vírusu v tele. Chráni pol roka, určitá bunková imunita trvá aj dlhšie. Chrípkové kmene vírusu neustále mutujú, zloženie očkovacej látky je preto iné každú sezónu. Určuje ho Svetová zdravotnícka organizácia začiatkom roka podľa toho, aký typ chrípky sa objavil v predošlej sezóne,“ uvádza MUDr. Lipták. Treba si podľa neho uvedomiť, že chrípka je veľmi závažné, vysoko nákazlivé vzduchom sa šíriace ochorenie, ktoré je aj napriek modernej medicíne príčinou tisícov úmrtí ročne práve v krajinách s nízkou proporciou zaočkovanej populácie. „Zaočkovanosť proti chrípke je na Slovensku veľmi nízka v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Odporúčame súbežné očkovanie proti chrípke a pneumokokovým infekciám najmä u detí, u ľudí nad 60 rokov, u pacientov s chronickými ochoreniami obličiek, srdca, pľúc, ciev, s cukrovkou a s imunitnými poruchami, ale tiež očkovanie žien v 2. a 3. trimestri tehotenstva. S pribúdajúcim vekom stúpajú riziká rôznych ochorení, ktoré sa pri chrípke môžu vystup-

ňovať do rôznych komplikácií. Na Slovensku ročne zomrie z týchto dôvodov zhruba 1500 ľudí. Naším zámerom je tieto počty znížiť, “ dodáva MUDr. Peter Lipták. V dospelom veku býva zápal pľúc vyvolaný pneumokokom najčastejšou príčinou hospitalizácie ľudí starších ako 75 rokov. Okrem očkovania proti chrípke a pneumokokovým infekciám, sa môžete dať dobrovoľne zaočkovať aj proti kliešťovej encefalitíde, vírusovej hepatitíde typu A a B, či tuberkulóze. „Na očkovanie by mali myslieť aj cestovatelia, ak cestujú do cudzích krajín. Pred cestou by mal každý človek najprv prekonzultovať odporúčané očkovanie s odborníkom. Dôležité je však aj to, ako sa človek v danej krajine správa, ako cestuje, z akých zdrojov pije pitnú vodu, kde je ubytovaný, ako sa stravuje,“ dodáva MUDr. Lipták. Ak si teda nechcete priniesť nepríjemný suvenír v podobe choroby z dovolenky či zo zahraničnej cesty, myslite na vhodné očkovanie už pár týždňov či mesiacov vopred.

Prevencia je najdôležitejšia Kto sa má ísť kedy zaočkovať, určia zvyčajne všeobecní lekári, no tí zvyčajne dospelých na očkovanie zvyčajne nepredvolávajú. „Je zodpovednosťou lekára a zároveň pacienta, aby podľa zdravotnej karty odsledoval, kedy bol naposledy očkovaný. Predovšetkým pacient by si mal strážiť svoje zdravie, pretože to je pre neho najväčšou hodnotou. Pacient má tiež zákonný nárok na preventívnu zdravotnú prehliadku u svojho praktického lekára raz za dva roky, ktorú by nemal zanedbávať. Vo všeobecnosti môže na preventívnej prehliadke získať predstavu o svojom aktuálnom zdravotnom stave, rizikách vyplývajúcich z rodinnej a osobnej zdravotnej anamnézy, o krvnom tlaku a z následného odberu krvi i o biochémii, ktorá dokáže veľa naznačiť o rizikách možných chorôb,“ upozorňuje na záver MUDr. Peter Lipták. Spracovala Zuzana Voštenáková

Tému prináša

1SFWFODJPV Očkovanie od Union zdravotnej poisťovne Nemáte čas na chrípku? Predíďte jej

rípka sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda priamym a nepriamym kontaktom s nakazeným človekom. Veľmi dôležitý je aj nepriamy kontakt, kedy sa dotkneme plochy, na ktorej sú vírusy (napríklad držadlo v autobuse...), a potom si vírus „posunieme“ vlastnou rukou. To býva najčastejšie na úradoch, v školách, v hromadných dopravných prostriedkoch, teda na miestach, kde sa zdržiava väčšia skupina ľudí. Pri klasickej chrípke sú najohrozenejšie tieto skupiny: veľmi mladí ľudia vo veku nad 65 rokov ľudia, ktorí majú nejaké chronické zdravotné problémy spôsobujúce oslabenie obranyschopnosti (ochorenia pľúc, cukrovka, ochorenia srdca alebo obličiek, onkologické ochorenia) ľudia s oslabenou obranyschopnosťou v dôsledku liečby takéhoto ochorenia, alebo pri chorobách ako je HIV/AIDS.

Union zdravotná poisťovňa, a. s., poskytuje očkovanie proti chrípke zdarma. Bezplatné očkovanie získavajú všetci poistenci Union zdravotnej poisťovne, a. s., a zahŕňa vakcínu proti chrípke ako aj samotný zdravotnícky výkon.

[ESBWÍN Očkovanie proti rakovine krčka maternice MÁTE DCÉRU, KTORÁ SA NARODILA V ROKU 1997?

ytvorte pre ňu lepšiu budúcnosť a dajte ju zaočkovať proti vírusu HPV, ktorý je vo väčšine prípadov zodpovedný za vznik rakoviny krčka maternice. Union zdravotná poisťovňa, a. s., ponúka od 1. apríla 2009 možnosť zaočkovania a čiastočnej úhrady očkovacej látky – vakcíny Cervarix a vakcíny Silgard, vo výške 80 EUR (2 410,08 Sk) pre každú z 3 dávok všetkým dievčatám, ktoré sa narodili v roku 1997 a dovŕšili 12. rok veku (t. j. pre poistenky, ktoré v roku 2009 už mali 12. narodeniny, a tým začali 13. rok veku života).

Rakovina krčka maternice nie je dedičné ochorenie. Vedci dokázali, že vzniká vo viac ako 90 percent prípadov po infekcii niektorými typmi vírusu nazývaného ľudský papilómavírus (HPV).

Čo musíte urobiť, aby ste mohli dať svoju dcéru zaočkovať proti HPV? Kontaktujte všeobecného lekára pre deti, s ktorým máte podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre Vašu dcéru a dohodnite si s ním termín očkovania. Úhrada na základe verejného zdravotného poistenia sa teda vzťahuje na obe vakcíny Cervarix a Silgard, pre ktoré Union zdravotná poisťovňa, a. s., schválila čiastočnú úhradu v súlade s platnými všeobecne záväznými predpismi.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

liešťová encefalitída je vírusové horúčkovité ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. Môže mať celoživotné následky a dokonca môže spôsobiť smrť. Kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus, ktorý sa nachádza v tele rôznych hlodavcov i väčších zvierat (myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srnce, ovce, kozy, hovädzí dobytok, psy, mačky), ale najčastejším nosičom sú kliešte. Kliešte sa vyskytujú v tzv. endemických oblastiach (ohniskách), ktorých je na Slovensku 33. Kliešte žijú predovšetkým na okrajoch zmiešaných listnatých a ihličnatých lesoch v nadmorskej výšky 600 - 800 m. Kliešte však možno nájsť aj v parkoch väčších miest, kam ich z voľnej prírody mohli preniesť vtáky, túlavé psy či mačky. Kliešte nepadajú zo stromov, ale zachytávajú sa na trávach a koncoch listov prízemných rastlín. Prichytia sa na telo alebo odev a odtiaľ sa potom dostanú do podpazušných jamôk, medzi stehná alebo pod prsníky. Prisatého kliešťa je treba čo najrýchlejšie odstrániť. Očkovanie je najspoľahlivejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde.

Union zdravotná poisťovňa, a. s., ponúka pre svojich poistencov možnosť čiastočnej úhrady každej z troch vakcín vrátane výkonu očkovania vo výške 8 EUR (čo je podľa typu vakcíny aj viac ako 50 % sumy vakcíny). Ak mate akékoľvek otázky kontaktujte Call centrum

0850 003 033 Union zdravotnej poisťovne.

ªP TB [NFOJMP QSJ PÇLPWBOÍ EPTQFMÜDI

eti sa očkujú častejšie, pretože podliehajú povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam, kým povinné očkovanie všetkých dospelých je proti dvom infekciám. Ďalšie povinné očkovania pribudli od tohto roku vybraným, presne definovaným skupinám dospelých. Dospelí by sa mali dať očkovať vzhľadom na : dovŕšený vek- povinné očkovanie proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov. Ďalej sa odporúča každoročné očkovanie proti chrípke a pneumokokovým invazívnym infekciám všetkým seniorom, t. j. 59 ročným a starším. Očkovanie uhrádza zdravotná poisťovňa. základné ochorenie, na ktoré sú dispenzarizovaní – odporúča sa očkovanie proti chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde typu A (VHA) a typu B (VHB). Treba sa poradiť so svojim ošetrujúcim lekárom. Očkovanie uhrádza zdravotná poisťovňa. profesiu – povinné aj odporúčané očkovanie zamestnancov, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému riziku tuberkulózy, VHA, VHB, besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu. Povinné očkovanie uhrádza zamestnancovi zamestnávateľ, odporúčané očkovanie môže hradiť zamestnávateľ alebo zamestnanec po vzájomnej dohode zvýšené riziko vybraných nákaz – povinné očkovanie ľudí v kontakte s chorým človekom alebo nosičom (proti TBC, VHA, VHB, meningokokovým infekciám ), klientov zariadení sociálnych služieb ( proti chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám ), pri úrazoch a poraneniach (proti tetanu ) a pri poraneniach neznámym zvieraťom alebo zvieraťom podozrivým z besnoty (proti besnote ). Očkovanie uhrádza zdravotná poisťovňa.

Spomenúť treba aj očkovanie do zahraničia, pred cestou do endemických oblastí výskytu infekčných ochorení (očkovanie proti žltej zimnici, brušnému týfusu, meningokokovej meningitíde, VHA, VHB, kliešťovej encefalitíde, poliomyelitíde, japonskej encefalitíde). Povinné očkovanie sa vyžaduje len proti žltej zimnici a to do niektorých krajín Afriky, v Južnej Amerike do Guyany a proti meningokokovej meningitíde pred púťou do Mekky. Ostatné očkovania sú len odporúčané s prihliadnutím na dĺžku pobytu, charakter pobytu , charakter práce a na špecifiká v mieste pobytu.

Podstatné zmeny od roku 2009 V očkovacom kalendári povinného pravidelného očkovania detí a dospelých na rok 2009 došlo k významným zmenám. Najvýznamnejšou zmenou bolo zavedenie povinného očkovania dojčiat proti pneumokokovým invazívnym infekciám konjugovanou vakcínou, ktorá zabezpečí spoľahlivú imunitu proti týmto najčastejšie sa vyskytujúcim bakteriálnym infekciám u detí do dvoch rokov života. Pribudlo preočkovanie proti detskej obrne v 6. roku života. Tieto deti sa očkujú jednou vakcínou proti štyrom infekciám (proti záškrtu, tetanu, č. kašľu, s obsahom nebunkovej, menej reaktívnej zložky a proti detskej obrne). Zrušilo sa prvé preočkovanie detí proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu u detí v 3. roku života vzhľadom na ich dostatočnú imunitu po ukončení základného očkovania proti týmto infekciám v prvom roku života. Ďalej sa zrušilo očkovanie adolescentov v 11. roku života proti vírusovej hepatitíde typu B (VHB), ktoré bolo ukončené v roku 2008. To znamená, že proti VHB je očkovaním chránená populácia detí a mladistvých a zostáva iba povinné

očkovanie nula ročných detí (dojčiat v 3. mesiaci života). Povinné preočkovanie dospelých proti tetanu bolo vzhľadom na nedostatočnú imunitu dospelých proti záškrtu rozšírené aj o povinné preočkovanie proti záškrtu. Preočkovanie sa vykonáva jednou vakcínou proti obom infekciám každých 15 rokov.

Proti čomu sa Slováci zvyknú očkovať? K najbežnejším očkovaniam dospelých patrí očkovanie proti chrípke. Aj tu však majú mnohí pochybnosti o význame očkovania. Argumentujú tým, že napriek tomu, že sa dali zaočkovať, ochoreli. V skutočnosti však nešlo o chrípku ale o virózu, teda vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré bolo spôsobené inými ako chrípkovými vírusmi. Názov „chrípka“ sa vžil ako ľudové označenie všetkých akútnych infekčných ochorení dýchacích ciest, ktoré si mnohí zamieňajú s chrípkou. Očkovanie proti chrípke je účinné u 80-90 percent mladých dospelých. U seniorov očkovanie zabráni ťažkým komplikáciám chrípky, ktoré často končia smrťou. Očkovanie proti chrípke je najmä u starších ľudí najoptimálnejšie absolvovať spolu s očkovaním proti pneumokokovým invazívnym infekciám pri jednej návšteve lekára. Okrem toho pri každej návšteve u lekára by sa mal každý vo vlastnom záujme informovať o termíne povinného preočkovania proti záškrtu a tetanu, nakoľko 15 ročný interval od predchádzajúceho očkovania je dlhá doba a ťažko sa pamätá. Treba mať na pamäti, že ide o veľmi závažné ochorenia, ktoré u neočkovaných, resp. nedostatočne očkovaných, často končia smrťou. Zdroj: MUDr. Jarmila Lanèová odbor epidemiológie ÚVZ SR Spracovala Zuzana Voštenáková

Tému prináša

ªP [OBNFOÂ åJ EMIãJF

CF[ DIPSPCZ Pacienti v Európe, aj na Slovensku s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) dostali šancu prežiť dlhšie bez návratu choroby. Európska lieková agentúra povolila pre pacientov s týmto ochorením liečbu monoklonálnou protilátkou, ktorá bola doteraz v lekárskych kruhoch známa najmä pri liečbe folikulového lymfómu, difúzneho veľkobunkového lymfómu a reumatoidnej artritídy.

gentúra sa pritom opierala o výsledky klinickej štúdie CLL8, ktorá ukázala, že pacienti s doteraz neliečeným ochorením CLL, ktorí užívali rituximab v kombinácii s chemoterapiou, žili bez návratu choroby v priemere 40 mesiacov, v porovnaní s 32 mesiacmi života bez choroby pri liečbe samotnou chemoterapiou. Čo to znamená žiť bez boja s chorobou dlhšie o osem mesiacov? Na túto otázku vedia zrejme odpovedať najlepšie samotní pacienti a ich lekári. Faktom však je, že Európska lieková agentúra svojím rozhodnutím umožnila aj pacientom na Slovensku liečiť sa v prípade splnených indikačných kritérií už druhým typom biologickej liečby. Tým prvým je alemtuzumab. Biologická liečba, ktorú v tomto prípade reprezentujú monoklonálne protilátky je akousi „nadstavbou“ chemoterapie. Zatiaľ čo chemoterapia ničí rýchlorastúce bunky bez toho, aby rozoznávala,

či sú nádorové, alebo zdravé, monoklonálna protilátka dokáže „vyhľadať“ priamo bunky nádoru naviazaním sa na ich „vstupnú bránu“. Vstupnou bránou pri rituximabe, ktorý je v tejto indikácii schválenou novinkou je antigén CD20. Na to, aby bol účinok liečby zosilnený sa však títo dvaja partneri – chemoterapia a monoklonálna protilátka podávajú pacientom spoločne. Chronická lymfocytová leukémia Chronická lymfocytová leukémia (CLL) je vážna choroba, najčastejší typ leukémie dospelých ľudí. Predstavuje približne 25 – 30 percent z výskytu všetkých typov leukémií. Celková incidencia CLL v našej oblasti je približne 3 na 100 000 obyvateľov. U

mužov sa vyskytuje dvojnásobne častejšie, ako u žien. CLL je považovaná za „lenivú” chorobu, pretože vo väčšine prípadov postupuje veľmi pomaly. Postihuje najmä starších ľudí vo veku viac ako 55 rokov. Príčina vzniku CLL je z veľkej časti neznáma. Avšak výskum smeruje ku objasneniu niektorých faktorov, ktoré by mohli podporovať vznik tejto malignity. Spúšťačom ochorenia môžu byť napríklad genetické faktory, poškodený imunitný systém a vírusy. CLL je ochorenie, ktoré prebieha dlhodobo bez príznakov. Z tohto dôvodu je často diagnostikované náhodne a približne 40 – 60 percent pacientov nemá v čase určenia diagnózy symptómy ochorenia. -ro-

Príznaky zväčšené nebolestivé uzliny na krku, v podpazuší a v slabinách opakujúce sa infekcie, ktoré sa pripisujú málo funkčnému imunitnému systému strata váhy horúčky nočné potenie anémia (znížený počet červených krviniek) nadmerná únava (spôsobená zníženým počtom červených krviniek) krvácanie (napr. pri čistení zubov, z nosa, prítomnosť krvi v moči).

Prírodné liečebné

Kúpele Smrdáky 906 03 Smrdáky Rezervácie +421-34-6959 173

reservations.smr@spasmrdaky.sk

Medová detoxikačná masáž Pri medovej masáži pôsobí liečivá sila včelieho medu pokožkou priamo na organizmus. Pomocou techniky vysávania a pumpovania odstraňuje medová detoxikačná masáž staré štruktúry a jedy z telesných tkanív na pokožke.

Pozitívne efekty zbavuje škodlivín a nečistôt odstraňuje usadeniny revitalizuje silne oživuje celý organizmus odstraňuje nespavosť má výrazný relaxačný účinok detoxikuje organizmus. Medová detoxikačná masáž je vhodná pri bolestiach hlavy, artróze, nervových poruchách, nespavosti, zníženej výkonnosti a vitality, črevných chorobách, chronickom únavovom syndróme. Čistý čas jej trvania je 30 minút. Je dôležité veľa piť, aby sa škodliviny mohli vyplaviť.

Indická antistresová masáž hlavy - Champi Masáž, pôvodom z Indie, má takmer 4000 ročnú tradíciu, ktorú používali ženy v Indii, ako prostriedok k zlepšeniu a udržaniu kvalitných a lesklých

0TWJFåVKÙDF B FYPUJDLÉ NBTÂåF

W ,ÙQFÆPDI 4NSEÂLZ vlasov. V dnešnej dobe sa masáž používa kvôli vynikajúcim antistresovým účinkom. Je to veľmi účinná masáž proti stresu a napätiu, ktorému sme neustále vystavovaní. Dovedie vás k maximálnemu uvoľneniu a relaxu. Pôsobí na rôzne bolesti a napätie vo svaloch krku a ramien. Po masáži sa zbavíte psychického zaťaženia a budete sa cítiť ako znovuzrodení. Častejšie aplikovanie masáže pomáha v boji proti migrénam. Masáž trvá 30 min.

Havajská masáž Lomi Lomi Je to prekrásna starobylá liečebná masáž zdedená od starých Polynézanov zdokonalená po stáročia liečiteľmi na Havajských ostrovoch. Hlbokú relaxáciu klienta masér docieľuje špecifickými technikami, používaním lakťov, ako aj rúk. Pri masáži sa pohybuje rytmickým pohybom so súčasným masírovaním dvoch častí

tela súčasne. Táto neobyčajná metóda zanechá nezabudnuteľný zážitok, harmóniu ako aj energetické vyrovnanie v tele. Masáž trvá 50 min.

Japonská masáž tváre drahými kameňmi Je jedinečné staré tradičné umenie masáže s polodrahokamovými kamienkami v tvare kruhových diskov, ktoré stimuluje tkanivo tváre zvýšením prekrvenia v jednotlivých častiach tváre. Zlepšený krvný obeh prináša množstvo výživných látok do tkanív, pomáha regenerácii jednotlivých buniek. Vyrovnáva rozloženie energie a zároveň pomáha zlepšovať kondíciu svalov, podkožného tkaniva a kože. Táto veľmi príjemná masáž pomáha vyhladzovať jednotlivé vrásky, odstraňuje únavu z tváre a zanecháva nielen blahodarný kozmetický ale aj hlboko relaxačný účinok na celé telo klienta. Masáž trvá 30 min. -ks-

TĂŠmu prinĂĄĹĄa

/JFĂ&#x2021;P P )17

)*4503*$,ÂŹ 10;/"5,: 0 7Â°364& 1PIĂ&#x2020;BEPN WBLDJOPMĂ&#x201C;HB .6%S *WBOB #BLPĂŁB

TĂĄto rubrika je venovanĂĄ problematike vĂrusovĂ˝ch infekciĂ spĂ´sobenĂ˝ch ÄžudskĂ˝mi papilomavĂrusmi, tzv. HPV infekciami (HPV â&#x20AC;&#x201C; human papilomavirus). HPV infekcie sĂş primĂĄrnou prĂÄ?inou vzniku rakoviny krÄ?ka maternice. ProstrednĂctvom MUDr. Ivana BakoĹĄa z InĹĄtitĂştu oÄ?kovania a cestovnej medicĂny vĂĄs budeme informovaĹĽ o zaujĂmavostiach sĂşvisiacich s touto problematikou.

Vedeli ste, Ĺže... Rakovina krÄ?ka maternice nie je â&#x20AC;&#x17E;novĂŠ ochorenieâ&#x20AC;&#x153;? PrvĂŠ poznatky o tomto ochorenĂ pochĂĄdzajĂş uĹž z roku 2000 pred naĹĄim letopoÄ?tom zo starĂŠho Egypta. Zmienky o ochorenĂ sa objavujĂş v roku 450 pred n. l. v prĂĄci Hippokrata. V 6. storoÄ?Ă opĂsal vzhÄžad a klinickĂŠ prĂznaky rakoviny krÄ?ka maternice Aetius z Armidy.

MnĂĹĄky vĂ˝znamne â&#x20AC;&#x17E;prispeliâ&#x20AC;&#x153; k objaveniu HPV? V 19. storoÄ?Ă doĹĄlo k objavu, Ĺže existuje prĂÄ?innĂ˝ vzĹĽah medzi sexuĂĄlnou aktivitou a rakovinou krÄ?ka maternice. Za Ăşspechom tohoto poznania bol fakt, Ĺže u mnĂĹĄok sa takmer nevyskytovala rakovina krÄ?ka maternice. To naĹĄtartovalo cestu za lepĹĄĂm poznanĂm papilomavĂrusov. DefinitĂvne bol potvrdenĂ˝ fakt, Ĺže nevyhnutnou podmienkou vzniku rakoviny krÄ?ka maternice je prĂtomnosĹĽ HPV vĂrusu.

DoposiaÄž bolo identifikovanĂ˝ch asi 200 typov HPV vĂrusov? VĂrusy sa vĹĄeobecne delia do Ä?eÄžadĂ. HPV vĂrusy patria do Ä?eÄžade Papillomaviridae. Do tejto Ä?eÄžade patria aj vĂrusy, ktorĂŠ infikujĂş inĂŠ ĹživoÄ?ĂĹĄne druhy, napr. kone, resp. kravy. U ÄžudĂ sa typizovalo pribliĹžne 100 HPV typov, priÄ?om pribliĹžne 15 je tzv. rakovinotvornĂ˝ch (onkogĂŠnnych).

HPV vĂrusy rozdeÄžujeme na tzv. nĂzkorizikovĂŠ a vysokorizikovĂŠ (tzv. onkogĂŠnne)? NĂzkorizikovĂŠ HPV typy majĂş malĂ˝ onkogĂŠnny potenciĂĄl. ZnamenĂĄ to, Ĺže infekcia takĂ˝mto typom HPV vedie zvyÄ?ajne k vnĂştrosliznicovĂ˝m poĹĄkodeniam nĂzkeho stupĹ&#x2C6;a. Tieto obyÄ?ajne neprechĂĄdzajĂş do rakoviny krÄ?ka maternice. VysokorizikovĂŠ, t.j. onkogĂŠnne typy, sĂş Ä?astou prĂÄ?inou vnĂştrozliznicovĂ˝ch lĂŠziĂ (poĹĄkodenĂ) vysokĂŠho okĂŠho stupĹ&#x2C6;a, ktorĂŠ uĹž klasifi fikujeme ako â&#x20AC;&#x17E;predrakovinovĂŠ ĹĄtĂĄdiumâ&#x20AC;&#x153; (tzv. prekancerĂłza). Tieto lĂŠzie sĂş beĹž-

nĂ˝m okom neviditeÄžnĂŠ, dajĂş sa zistiĹĽ len histologickĂ˝m vyĹĄetrenĂm. PrekancerĂłza neznamenĂĄ eĹĄte rakovinu. AĹž pretrvĂĄvajĂşca infekcia onkogĂŠnnymi HPV typmi je nevyhnutnou prĂÄ?inou rakoviny krÄ?ka maternice. Za vĂ¤Ä?ĹĄinu prĂpadov tohoto ochorenia sĂş zodpovednĂŠ onkogĂŠnne HPV typy 16 a 18.

Nobelova cena za rok 2008 bola udelenĂĄ v sĂşvislosti s HPV? Nobelovu cenu za rok 2008 zĂskal nemeckĂ˝ vedec Harald zur Hausen, ktorĂ˝ zistil, Ĺže rakovinu krÄ?ka maternice mĂ´Ĺžu vyvolĂĄvaĹĽ vĂrusy, tzv. ÄžudskĂŠ papilomavĂrusy (human papilomavirus, HPV). -gsk-

8JMMJBN

)BSWFZ V

roku 1593 preĹĄiel na Gonville and Caius College v Cambridge. Harvey zĂskal v Cambridge hodnosĹĽ bakalĂĄra umenia, ale zĂĄroveĹ&#x2C6; zaÄ?al ĹĄtudovaĹĽ medicĂnu. V roku 1599 pokraÄ?oval v ĹĄtĂşdiu medicĂny v Padove, kde bola v tej dobe najslĂĄvnejĹĄia eurĂłpska lekĂĄrska fakulta. V roku 1602 bol promovanĂ˝ za doktora medicĂny a odcestoval do LondĂ˝na, kde si otvoril lekĂĄrsku prax. V tom istom roku sa oĹženil s AlĹžbetou, dcĂŠrou Lancelota Browna, ktorĂ˝ bol osobnĂ˝m lekĂĄrom krĂĄÄžovnej AlĹžbety. O 5 rokov neskĂ´r sa Harvey stal Ä?lenom LekĂĄrskej spoloÄ?nosti, College of physicians, a prijal miesto v nemocnici Sv. Bartolomeja, kde ostal pracovaĹĽ aĹž do roku 1643. Od roku 1615 sa stal docentom, prednĂĄĹĄal a viedol pitevnĂŠ cviÄ?enia. V roku 1627 sa stal jednĂ˝m z Ă´smich Ä?lenov predstavenstva LekĂĄrskej spoloÄ?nosti. Bol osobnĂ˝m lekĂĄrom krĂĄÄžov Jakuba I. a Karola I., neskĂ´r sa stal rektorom Meron-College v Oxforde. PoÄ?as obÄ?ianskej vojny, keÄ? vojskĂĄ parlamentu dobyli Oxford, musel odĂsĹĽ a stal sa lekĂĄrom britskĂŠho vyslanectva vo Viedni. Vtedy navĹĄtĂvil aj Prahu. V roku 1654 sa stal prezidentom KrĂĄÄžovskej lekĂĄrskej spoloÄ?nosti. Harvey umiera 3. jĂşna 1657 v Hampsteade na nĂĄhlu cievnu mozgovĂş prĂhodu.

ObjaviteÄž veÄžkĂŠho krvnĂŠho obehu Do dejĂn medicĂny sa Harvey zapĂsal objavom veÄžkĂŠho krvnĂŠho obehu. UĹž v roku 1628 vydal vo Frankfurte Ăştlu knihu Exercitatio anatomica de motu cordis et sanguinis in animalibus (AnatomickĂĄ ĹĄtĂşdia o pohybe srdca a krvi u ĹživĂ˝ch bytostĂ). TĂ˝mto dielom vyvrĂĄtil zĂĄkladnĂŠ princĂpy hippokratovskej a galenovskej medicĂny. MalĂ˝

William Harvey sa narodil 1. aprĂla 1578 vo Folkstone neÄ?aleko Doveru. Jeho otec bol vĂ˝znamnĂ˝ a ĂşspeĹĄnĂ˝ obchodnĂk, Ä?innĂ˝ aj v politike. ZĂĄklady vzdelania dostal Harvey na Kings Grammar School v Canterbury, kde si osvojil latinÄ?inu, grĂŠÄ?tinu a antickĂŠ myslenie.

krvnĂ˝ obeh teoreticky popĂsal uĹž v 13. storoÄ?Ă arabskĂ˝ lekĂĄr Ibn an-Nafis, po Ĺ&#x2C6;om v roku 1553 Michael Servetus a v roku 1559 Realdo Colombo. Ale komplexnĂ˝ pohÄžad na celĂ˝ krvnĂ˝ obeh, podloĹženĂ˝ experimentĂĄlnymi ĹĄtĂşdiami a pitevnĂ˝m materiĂĄlom priniesol aĹž William Harvey. Vo svojej koncepcii krvnĂŠho obehu nevedel zodpovedaĹĽ jedinĂş otĂĄzku: ako sa krv dostĂĄva z tepien do ĹžĂl. OdpoveÄ? na tĂşto otĂĄzku dal uĹž v roku 1661 Marcello Malpighi (1628-1694), ktorĂ˝ objavil vlĂĄsoÄ?nicovĂŠ spojenie medzi Ĺžilami a tepnami v pÄžĂşcach a potvrdil tĂ˝m Harveyov objav. Malpighi tĂ˝m ukonÄ?il desaĹĽroÄ?ia trvajĂşce polemiky medzi prĂvrĹžencami Galena a Harveya. DruhĂŠ vĂ˝znamnĂŠ dielo William Harvey, kniha o plodenĂ ĹživĂ˝ch tvorov, Exercitationes de generatione animalium, vyĹĄlo v roku 1551 v LondĂ˝ne.

Harvey na zĂĄklade vlastnĂ˝ch pokusov na slepaÄ?Ăch vajciach a zĂĄrodkov lani dokazoval, Ĺže embryonĂĄlny Ĺživot nie je dokonale sformovanĂ˝ uĹž v muĹžskom Ä?i Ĺženskom semene, ale vyvĂja sa postupnou diferenciĂĄciou a vytvĂĄranĂm jednotlivĂ˝ch orgĂĄnov. SkutoÄ?nosĹĽ, Ĺže Harvey ako prvĂ˝ vytvoril koncepciu krvnĂŠho obehu, zaloĹženĂş na srdci ako Ăşstrednom hnacom motore, vyplynula z prĂĄc jeho predchodcov o malom krvnom obehu, z vlastnĂ˝ch pozorovanĂ a pokusov a z matematickĂŠho vĂ˝poÄ?tu mnoĹžstva krvi v tele. Jeho uÄ?enie natoÄžko ovplyvnilo vtedajĹĄiu lekĂĄrsku vedu, Ĺže francĂşzsky historik medicĂny Charles Daremberg delil dejiny medicĂny na predharveyovskĂŠ a poharveyovskĂŠ. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

MEDICÍNA

.VTLVMÂSOF EZTUSPGJF %FEJÇOÉ Svalové dystrofie sú geneticky podmienené svalové ochorenia, odborne nazývané myopatie, ktoré sa klinicky prejavujú svalovou slabosťou a atrofiou, čiže úbytkom svalstva.

riebeh svalových dystrofií je obvykle chronicko-progredientný. Lokalizácia a intenzita svalových príznakov je u jednotlivých svalových dystrofií rozdielne vyjadrená, podobne rýchlosť progresie ochorenia. Duchennova svalová dystrofia je najťažšou formou svalovej dystrofie, ktorá ústi do smrteľného respiračného zlyhania okolo 20. roku života (u 90 percent pacientov). Ostatné svalové dystrofie sú menej časté a menej závažné. U niektorých foriem sú pacienti po celý život sebestační a schopní samostatnej chôdze.

Génové defekty Svalové dystrofie sú spôsobené génovými defektmi na rôznych chromozómoch, ktoré vedú k poruchám tvorby určitých bielkovín v rôznych častiach svalovej bunky (jadrá, plazma, kontraktibilný aparát, obaly svalového vlákna). V dôsledku geneticky podmienených porúch tvorby týchto bielkovín dochádza k narušeniu normálnej štruktúry a normálnych funkcií svalových vlákien, čo vedie k dystrofickým zmenám svalových vlákien (degenerácia, atrofia, nekróza) a v pokročilých štádiách k náhrade svalových vlákien väzivovým a tukovým

TWBMPWÉ PDIPSFOJB tkanivom. V súčasnosti poznáme 94 svalových dystrofií so známym génovým defektom a príslušnou poruchou tvorby určitej bielkoviny. Častejšie sa vyskytujú len dystrofinopatie (Duchennova a Beckerova svalová dystrofia), pletencové svalové dystrofie a facioskapulohumerálna dystrofia. Ostatné svalové dystrofie sa vyskytujú vzácne.

Dystrofinopatie Predstavujú najvýznamnejšiu skupinu svalových dystrofií. Ich príčinou je defektný alebo úplne chýbajúci dystrofín, ktorá je veľmi dôležitou štrukturálnou bielkovinou sarkolemy (obalu svalového vlákna). Gén kódujúci bielkovinu dystrofín je najväčší známy gén, ktorý je lokalizovaný na krátkom ramienku X chromozómu (Xp21.2). Dystrofinopatie sú spôsobené rôznymi typmi mutácií génu pre syntézu dystrofínu, resp. jeho následnou defektnou tvorbou. Pri najťažšej forme dystrofinopatie –Duchennovej svalovej dystrofii – dystrofín úplne chýba. Čiastočne chýbajúci deficit dystrofínu sa prejavuje Beckerovou svalovou dystrofiou alebo len svalovými kŕčami a svalovými bolesťami.

Duchennova svalová dystrofia Je najčastejšie a najzávažnejšie dedičné svalové ochorenie. Manifestuje sa v detskom veku s recesívnym typom dedičnosti viazaným na X-chromozóm a teda výhradne postihuje len chlapcov. Asi u tretiny pacientov nie je rodinné postihnutie prítomné, ani vý-

skyt prenášačstva u matky alebo iných osôb ženského pohlavia, u chlapcov ide o novomutácie. Ochorenie postihuje chlapcov s frekvenciou 1:3500 novorodencov mužského pohlavia. Chlapci s Duchennovou svalovou dystrofiou sa rodia zdraví. Ochorenie sa začína prejavovať medzi 3. – 5. rokom života. Slabosťou je najviac postihnuté svalstvo panvového a ramenného pletenca, a tiež trupové svalstvo. Svalová slabosť sa prejavuje kolísavou („kačacia“) chôdzou, ťažkosťami pri vstávaní zo sedu a z drepu, ťažkosťami pri chôdzi do schodov. Chorí chlapci majú hypertrofické – nápadne zväčšené lýtkové svalstvo, čo je prejavom väzivovej prestavby svalov. Vo veku 10 rokov chlapci strácajú schopnosť samostatnej chôdze. Postihnuté svalstvo výrazne atrofuje, dochádza k vzniku svalových kontraktúr (skrátenia svalov), rozvoju skoliózy, zhoršovaniu respiračných funkcií a opakovaným respiračným infektom. Prežitie je možné predĺžiť len umelou pľúcnou ventiláciou. Niektorí pacienti majú aj postihnutie srdca – dilatačnú kardiomyopatiu, ktorá môže byť tiež limitujúcim faktorom dĺžky života.

Svitá nádej? Kortikoidy (prednizon) pri podaní v začiatku ochorenia môžu niečo spomaliť priebeh ochorenia a oddialiť neschopnosť chôdze. Pri liečbe prednizonom sa však môžu vyskytnúť také vedľajšie prejavy (napríklad nadmerné priberanie), ktoré môžu pôsobiť zhoršujúco na priebeh Duchennovej

choroby. Rehabilitácia, cvičenie má najmä predchádzať vzniku svalových kontraktúr. Prospešné je používanie ortéz a ortopedických pomôcok pre podporu chôdze. Pacienti potrebujú elektrický vozík, lebo generalizovaná svalová slabosť im neumožňuje ovládať rukami vozík mechanický. Dôležité sú pravidelné dychové cvičenia. Pri dychovej nedostatočnosti sa používa neinvazívna podpora dýchania, a to najmä v noci. Vedci sa snažia riešiť problém liečby tohto smrteľného ochorenia. Jeden smer liečby vychádza z predpokladu, že podanie geneticky správnych a účinných svalových buniek (tzv. myoblasty) cievnym systémom k chorým svalovým bunkám povedie k tomu, že postihnuté bunky začnú produkovať dystrofín, a tým sa docieli rekonštrukcia svalových vlákien. V súčasnosti vedci hľadajú vhodné bunky s dostatočným myogénnym (svalovým) potenciálom. Zistilo sa, že viaceré kmeňové, zárodočné bunky (napríklad z kostnej drene, pupočníkovej krvi) majú tendenciu diferencovať sa do myogénnych buniek. Tento výskum je v štádiu experimentálneho sledovania a zatiaľ nie sú k dispozícii klinické sledovania, ktoré by potvrdili úspešnosť tejto metódy. Druhý smer liečby predstavuje génová terapia. Vychádza z predpokladu zabezpečenia včasného prenosu správnej genetickej informácie jedincom s Duchennovou chorobou. Problém, ktorý musí vyriešiť základný genetický výskum, je nájsť vhodné prenášače, ktoré by umožnili transkripciu (prenos) správnych informácií. Nádeje sú spájané s určitými vírusmi, resp. ich časťami, napríklad plazmidy.

Beckerova svalová dystrofia Je spôsobená čiastočným deficitom dystrofínu rôzneho stupňa, čo je spojené s veľkou variabilitou klinických príznakov. V najľahších prípadoch sú svalové príznaky veľmi mierne až hraničné. U ostatných sa prvé príznaky

ochorenia objavujú medzi 3. – 12. rokom života (priemer 12 rokov). Chorí majú symetrickú slabosť a atrofie svalov ramenného a pánvového pletenca, a hypertrofie lýtok. Schopnosť samostatnej chôdze sa stráca medzi 12. – 40. rokom života. Až 50 percent pacientov má aj postihnutie srdcového svalu – dilatačnú kardiomyopatiu. Srdečné zlyhanie je u pacientov s Beckerovou svalovou dystrofiou hlavnou príčinou smrti. Pre liečbu pacientov s Beckerovou dystrofiou platia rovnaké zásady ako pre pacientov s Duchennovou svalovou dystrofiou.

Pletencové svalové dystrofie Majú pomerne zriedkavý výskyt . Z genetického hľadiska ide génové poruchy s autozómovo recesívnym typom dedičnosti, veľmi vzácne autozómovo dominantným typom. Tieto génové poruchy spôsobujú štrukturálne poruchy glykoproteinov viazaných na dystrofín a bielkovín v kontraktibilnom aparáte svalového vlákna. Postihnutí sú rovnako muži a ženy. Ochorenie vzniká vo veku 10 – 50 rokov. Postihnuté je prevažne pletencové svalstvo. U polovice pacientov ochorenie začína vo svaloch panvového pletenca, u ostatných v svaloch ramenných pletencov. Rýchlosť progresie je rozdielna. Najťažšie formy vedú rýchlo k neschopnosti chôdze a k respiračnému zlyhaniu. Ľahké formy neskracujú život a dlhodobo umožňujú takmer normálnu lokomóciu.

Facioskapulohumerálna dystrofia U 70 – 90 percent pacientov sa jedná o ochorenie s autozomálne dominantnou dedičnosťou, čo znamená, že ochorenie sa vyskytuje po sebe nasledujúcich generáciach. Manifestuje sa v neskorom detskom veku alebo v puberte, najneskôr do 20. roku života. Postihuje tvárové svalstvo, ramenný pletenec (typické sú odstávajúce lopatky) a svaly predkolenia. Ochorenie progreduje pomaly, neobmedzuje dĺžku života. Závažnejší priebeh so stratou schopnosti chôdze má asi 20

percent pacientov. Ostatné svalové dystrofie sú veľmi vzácne. Na Slovenskej republike sme z nich zaznamenali pacientov s Emery-Dreifussovou svalovou dystrofiou, s distálnou myopatiou Myoishi a okulofaryngeálnou svalovou dystrofiou. Doc. MUDr. Peter Špalek, PhD Centrum pre neuromuskulárne ochorenia Neurologická klinika SZU FN Bratislava – Ru inov

Svalov vé dysttro ofie u de etí V detskom veku sa najčastejšie stretávame so svalovými dystrofiami. V súčasnosti je ich známych niekoľko typov. Možnosť odhalenia choroby

Dávno pred manifestáciou prvých príznakov popísanej Duchenneovej svalovej dystrofie (DMD) a Beckerovej svalovej dystrofie (BMD), ktoré sa manifestujú v detskom veku, je možné zistiť (často náhodne pri vyšetrení z iných dôvodov) extrémne zvýšené hodnoty svalových enzýmov v krvi. Slabosťou sú najviac postihnuté svaly ramenného a panvového pletenca a svaly trupu.

Nové perspektívy liečby DMD/BMD

Zdá sa, že v dohľadnej budúcnosti dôjde k historickému prelomu v možnostiach liečby DMD/BMD. Vo viacerých významných svetových výskumných centrách a na klinikách v súčasnosti prebiehajú, alebo sú plánované klinické skúšky nových preparátov a terapeutických metód. Budúca liečba, ktorá je ohraničená rokmi 2009 – 2015 sa dá rozdeliť do 2 fáz: 1. fáza modifikujúcej liečby, ktorej cieľom je: nastolenie rovnováhy medzi degeneráciou a regeneráciou svalov zastavenie progresie svalových atrofií stabilizácia stavu do doby zavedenia účinnejšej liečby. 2. fáza kauzálnej liečby (odstránenie/náprava príčiny ochorenia), to znamená reparácia dystrofínového génu s kompletným obnovením syntézy plne funkčného dystrofínu. Hovoríme teda o génovej terapii. Do spomínaných kllinikcých štúdií boli vybraní pacienti z medzinárodnej databázy DMD/ BMD, v ktorej sú zaradení aj všetci diagnostikovaní chlapci zo Slovenska. Pre nich to znamená nádej pre lepšiu budúcnosť a garanciu, že budú medzi prvými na svete, ktorým bude aplikovaná účinná liečba. MUDr. Roman Mego, detský neurológ Sinalgis, s. r. o., Neurologické centrum pre deti a dospelých, Bratislava

MEDICÍNA

0SHBOJ[ÂDJB NVTLVMÂSOZDI EZTUSPGJLPW W 43 Je jedinou špecifickou organizáciou osôb s týmto ochorením s celoslovenskou pôsobnosťou

MD v SR má približne 530 členov, najviac členov (približne 60) má najťažšiu formu – Duchenneovu muskulárnu dystrofiu. Organizácia presadzuje filozofiu rovnoprávneho prístupu k ľuďom s postihnutím s cieľom, aby aj ľudia s veľmi ťažkým telesným postihnutím mohli viesť samostatný a plnohodnotný život. OMD v SR vedú len ľudia so svalovou dystrofiou, súčasne zamestnávajú ľudí so svalovou dystrofiou alebo iným ťažkým telesným postihnutím. Výnimku tvoria ich pracovní asistenti.

Aktivity pre členov a klientov denné poskytovanie sociálneho poradenstva ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodinným príslušníkom sociálne a psychologické poradenstvo na internetovej stránke www.omdvsr.sk informovanie o pomôckach, bezbariérových úpravách, o bezbariérovom bývaní presadzovanie zlepšenia zdravotníckej starostlivosti a pripomienkovanie nových zákonov vedenie Agentúry osobnej asistencie – bezplatný komplexný servis o osobnej asistencii (špecializované poradenstvo, sprostredkovanie

vhodného asistenta, nábory asistentov, organizovanie vzdelávacích seminárov a vydávanie publikácie o asistencii) organizovanie verejnej zbierky „Deň belasého motýľa“ spojenej s „Koncertom belasého motýľa“. Výťažok zbierky je použitý na nákup kompenzačných pomôcok, ktoré štát nehradí vôbec alebo iba sčasti vydávanie štvrťročníka OZVENA organizovanie letných táborov pre deti, mladých ľudí, ich rodičov a asistentov organizovanie odborných seminárov, celoslovenského stretnutia, vydávanie publikácie podpora rozvoja špecifickej športovej hry boccie (jeden z mála športov, ktorému sa môžu venovať ťažko telesne postihnutí ľudia) Vaše aktívne utorky (VAU): voľnočasové aktivity v prístupných priestoroch.

Ako možno uľahčiť dôsledky postihnutia? Je mimoriadne dôležité, aby mali ľudia so svalovou dystrofiou prístup k používaniu: mechanického a elektrického vozíka, zdviháka, polohovateľnej postele a iných pomôcok

bezbariérového priestoru domácnosti motorového vozidla na dennú prepravu pravidelnej fyzioterapie v domácom prostredí osobnej asistencie možnosti vzdelávať sa, pracovať, žiť v rodine, k poskytnutiu kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Preto je potrebné, aby sa postupne „debarierizovali školy, doprava, služby, zdravotnícke zariadenia, aby štát podporoval výstavbu bezbariérových bytov.

Možnosť liečby Na Slovensku žije približne 5 000 osôb postihnutých nejakým druhom nervovosvalového ochorenia, vrátane zápalových a endokrinných, ktoré sú liečiteľné. Jedným z nich je aj Pompeho choroba – dá sa podchytiť enzymatickými náhradami, ktoré nie tak dávno vyvinula farmaceutická firma Genzyme. Verejnosť môže prispieť na verejnú zbierku Deň belasého motýľa zaslaním darcovskej SMS v znení DMS MOTYL na číslo 877. Cena darcovskej SMS je 1 EUR. Darcovské SMS je možné posielať od 11. mája 209 do 31.7. 2009. Projekt darcovských SMS na Slovensku vedie Fórum donorov, nejde o propagáciu mobilných operátorov. -omd-

OMD v SR Banšelova 4 821 04 Bratislava Tel: 02/43 41 16 86 Tel/fax: 02/43 41 04 74 www.omdvsr.sk, omd@omdvsr.sk

MEDICÍNA 'SBHNFOUZ [ IJTUÓSJF

TMPWFOTLFK NFEJDÍOZ

Rozvoj spoločenského života i medicíny v d druhej ruh hejj sobil aj polovici 17. storočia a v 18. storočí zapôsobil otníckej, na postupné rozvíjanie národnej zdravotníckej, elej najmä zdravotno-výchovnej aktivity v celej hádzali Európe. Racionalistické tendencie prichádzali z Nemecka a Francúzska.

ruhú polovicu 18. storočia a začiatok 19. storočia charakterizuje rozvoj prírodných vied, nové nazeranie na svet, spôsobené novými osvietenskými myšlienkovými prúdmi. V dejinách národov žijúcich v monarchii je toto obdobie charakterizované ako obdobie osvietenského absolutizmu, vymedzené obdobím vlády Márie Terézie (1740 – 1780) a Jozefa II. (1780 – 1790). Osvietenstvo prinieslo nové názory i na spoločenský význam zdravotnej ochrany. Čoraz viac sa presadzovala zásada, že štát má právo i povinnosť zasahovať do ochrany zdravia. Mária Terézia vydala v roku 1770 generálny zdravotný poriadok pre celú Habsburskú monarchiu.

Slovenskí osvietenci Významne vplyv na rozvoj zdravotnej výchovy na Slovensku mali vysoké školy, najmä Bratislavský generálny seminár (l782 – 1790) a Trnavská univerzita (l635 – 1777) ani nie tak svojimi inštitucionálnymi aktivitami ako osvetovými aktivitami svojich učiteľov absolventov (Anton Bernolák, Juraj Fándly, Ľudovít Štúr a i.). V druhej polovici 18. storočia slovenskí vzdelanci pociťujú spoluzodpovednosť za nízku vzdelanostnú úroveň slovenského ľudu. Ľudovýchovne orientovaní

vzdelanci sa usilovali povzniesť kultúrnu úroveň ľudu a zlepšiť jeho životné podmienky. Rady a poučenia sa už mohli odovzdávať nielen ústne ale aj písomnou formou. Distribúciu titulov sťažovala okolnosť nízkej gramotnosti nášho ľudu. Obsah zdravotno-výchovnej literatúry sa k adresátom dostával prostredníctvom tých, ktorí vedeli čítať a ktorí sa pričinili o jeho ďalšie propagovanie a odovzdávanie v dobových relatívne diferencovaných formách výchovy a vzdelávania dospelých („kázne“ – prednášky, nedeľné školy, čitateľské krúžky, spolku miernosti). Obdobie 40. rokov 19. storočia vynikalo mimoriadnou politickou aktivitou štúrovcov. Ťažisko osvetovej práce štúrovcov spočívalo najmä v podporovaní protialkoholického hnutia. Zakladali nedeľné školy, na ktoré potom nadväzovali spolky miernosti a protialkoholické združenia. Prvá nedeľná škola založená v Hornej Súči roku 1834 mala spočiatku náboženský charakter. V rokoch 1842 – 1848 sieť týchto škôl hustla, ich činnosť sa rozšírila a zosvetštila. Najlepším prostriedkom proti rozšírenému alkoholizmu bolo podľa štúrovcov zakladanie spolkov miernosti. Mali byť základom pre širokú výchovno-

vzdelávaciu prácu. Postupne sa stávali spojivom národnej inteligencie s ľudovými masami a základňu aj pre politické zámery štúrovcov. Prvý spolok miernosti bol založený v roku 1840 v Bobrovci. Postupne sa zakladanie spolkov rozšírilo do viacerých miest a stolíc. V roku 1847 Hurban ich počet odhadoval na 500. Členmi boli muži aj ženy. Činnosti a propagácii spolkov pomáhala zdravotno-výchovná literatúra, beletria, protialkoholické kázne, didaktické básne a divadelné hry. K ich rozšíreniu prispievalo zakladanie knižníc a čitateľských spolkov.

Literatúra so zdravotnou tematikou Aj slovenskí autori spisovali rozmanité rady a pokyny o hygiene či životospráve. Postupne sa aj u nás formovala zdravotno-výchovná literatúra. Osobitne vážnu úlohu plnila v tomto čase zdravotná výchova v boji proti nebezpečenstvu cholery. Bola prostriedkom, ktorým osvietenskí pracovníci bojovali proti sociálnej, kultúrnej a zdravotnej biede. Prvým bolo dielo Mateja Bela „Flos Medicinae“ (Kvet lekárstva) vydané v roku 1721 s rozsahom 56 strán, venované K. O. Mollerovi, banskobys-

trickému lekárovi a jeho synovi. Ide o naše prvé vydanie veršovaného spisu so zdravotno-výchovnými radami „Salernské pravidlá zdravia“. Dielo obsahuje 101 veršov a uvedený je aj latinský originál. Juraj Bahil v roku 1735 napísal položartovnú elégiu o fajke, spis vyšiel tlačou takmer o 100 rokov neskôr (v roku 1835) a M. Beniak ju považuje za prvú zdravotno-výchovnú publikáciu namierenú proti nadmernému fajčeniu. Dielo Hugolína Gavloviča (1712 – 1787) „Valaská škola – mravov stodola“ z roku 1775 je prvou knihou namierenou proti poverám, nestriedmosti v jedle, pití, a obsahuje aj viaceré zdraviu prospešné rady. Bratislavský lekár Zachariáš Gottfried Huszty vydal v roku 1786 knihu týkajúcu sa zdravotnej polície. Osobitnú kapitolu v nej venoval teoretickému spracovaniu cieľov, úloh a organizácie zdravotnej výchovy. Pavol Jakobei (1695 – 1752), povolaním kňaz v Modre, je autorom prvého slovenského protialkoholického diela: Welmi důležité pričiny“ (vydaného v roku 1742). Eliáš Marček, kňaz pôsobiaci v Hybiach, preložil z nemčiny ľudovoliečiteľské dielko „Zpráwa užitečná o žitném... květu... Mjsto wyborného a užitečného lékařstwj“ (1768). V Skalici roku 1771 vyšla kniha Jána Tonsorisa (1721 – 1781) rodáka z Vrbového, pôsobiaceho v oravskom Istebnom, „Sana Consilia Medica aneb Zdrawá radda lékařská“. Bola to 262 stranová kniha, ktorá neskôr vyšla v troch vydaniach. Kniha sa stala obľúbenou príručkou domáceho liečenia. Člení sa na state podľa chorôb jednotlivých ústrojov. Z väčšej časti je zostavená z diel nemeckých autorov, obsahuje ale aj niektoré originálne rady a poznámky na základe autorových vlastných skúseností. Doplnkom je opis liečiteľského účinku a využitie 50 druhov liečivých rastlín. Dielo dopĺňa prepracovaný prepis Belovej Flos Medicinae v českom preklade. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. PhDr. Zuzana Filípková Slovenská zdravotnícka univerzita

-JFÇNF TB TWFUMPN Fototerapia našla výraznejšie uplatnenie až v 19. storočí, kedy sa začali budovať liečebné kúpele a letoviská v Grécku, Taliansku a na Francúzskej Riviére. tarovekí Gréci a Rimania uznávali význam slnečného žiarenia pri liečbe ochorení. S rozvojom prírodných vied a medicíny sa prírodná fototerapia zaradila medzi liečebné postupy. Už v roku 1903 získal dánsky lekár Niels Ryberg Finsen Nobelovu cenu za aplikáciu svetelnej terapie v liečbe tuberkulózy kože.

Kam nechodí slnko, chodí lekár... Striedanie svetla a tmy ovplyvňuje biologické rytmy, vplýva na činnosť vegetatívnej nervovej sústavy, čím ovplyvňuje prispôsobovanie organizmu zmenám podmienok. V minulosti sa fototerapia koncentrovala len na celé viditeľné spektrum (tzv. polychromatické biele svetlo). V súčasnosti sa použitie fototerapie rozšírilo aj na prevenciu a podpornú liečbu chorôb. Preto biolampy generujú odfiltrované, viditeľné, monochromatické lineárne polarizované svetlo. Najviac sa aplikujú vlnové dĺžky v oblasti žltého a červeného svetla.

Technický pokrok Vývojovým stupňom biostimulačných lámp je prístroj s polarizovaným LED diódovým zdrojom svetla. Monochromatické lineárne polarizované farebné svetlo má schopnosť cieleného prieniku do hlbších štruktúr kože. Hĺbka prieniku svetelnej energie a jej možnosť absorpcie závisí od jej fyzikálnych parametrov samotného svetla a charakteru ožarovaného miesta na koži, od hustoty tkaniva, pigmentácie, množstva podkožného tuku. Svetelná energia postupne preniká a je pohlcovaná tkanivom kože na úrovni makrokromolekúl, kde vyvoláva reťazové reakcie. Výsledkom sú požadované liečebné efekty. Fototerapia má priaznivé

účinky na ľudský organizmus tým, že pozitívne pôsobí aj z hľadiska psychiky (tlmí bolesť, vyvoláva tvorbu endorfínov, pocit tepla atď.). Potvrdil sa predovšetkým biostimulačný efekt (bunky sú stimulované svetelnou energiou, dochádza k ich rýchlejšiemu deleniu, a zvyšovaniu energie buniek). Výsledkom zložitých procesov je revitalizácia a regenerácia oslabeného, alebo poškodeného tkaniva. Fototerapia má aj analgetický a protizápalový efekt, čo sa potvrdilo v liečbe klasických zápalových symptómov. Medzi ďalšie účinky patrí aktivácia tvorby nových krvných buniek v kostnej dreni, rýchlejšia regenerácia kože po poranení a hojenie autotransplantátov s plnou regeneráciou kožného tkaniva, liečba reumatickej polyartritídy, artróz, trofických vredov a pod. Uplatnenie našla aj v stomatológii. Osobitné úspechy sa potvrdili u chronickej žilovej nedostatočnosti v treťom štádiu vyúsťujúcom do chronického, ťažko sa hojaceho vredu predkolenia (ulcus cruris).

Účinnosť terapie Postup ošetrovania určuje lekár. Poučený pacient si môže terapiu aplikovať aj sám v domácom prostredí dodržujúc algoritmus ožarovania v súlade so svojím biologickým rytmom. Účinnosti terapie ovplyvňujú vek, pohlavie, úroveň fyzickej kondície. Fototerapia má široké pole indikačných okruhov s vysokým účinkom, minimálnymi kontraindikáciami a žiadnymi vedľajšími účinkami. Dostupnosťou pre každého a nenáročnosťou ju možno úspešne zaradiť do „lekárničky prvej pomoci“ v každej domácnosti. PhDr. Katarína Zifèáková Prof. MUDr. Elena Kukurová, CSc., Ústav lekárskej fyziky, biofyziky informatiky a telemedicíny LFUK

Tému prináša

5FUBOVT 4UVIOVUPTU ãJKF

Ochorenie, ktoré sa prejavovalo kŕčmi, stuhnutosťou šije a následne celého tela v súvislosti s rôznymi poraneniami popísal už Hippokrates v 5 .storočí pred Kristom.

elsus v prvých desaťročiach nášho letopočtu pozorovaním dospel k záveru, že neprežijú chorí, ktorí majú príznaky ochorenia do štyroch dní od poranenia. Presnejšie poznatky, ako ku ochoreniu dochádza a čo je príčinou jeho vzniku priniesli až vedci v 19. storočí. V roku 1887 vykultivoval Japonec Kitasato baktériu Clostridium tetani. V roku 1890 Faber dokázal, že nebezpečný je produkt tejto baktérie – tzv. tetanový toxín.

Pôvodca Cl. Tetani je baktéria, ktorá existuje v dvoch formách. Vegegatívnej, ktorá v neprítomnosti vzduchu produkuje dva toxíny – vysokoúčinný tetanospazmín (tetanotoxín) a tetanolyzín, a vo forme rezistentných spór, ktoré odolávajú varu, dezinfekčným látkam (formaldehydu aj fenolu). Mikrób sa nachádza bežne v stolici rôznych zvierat (najmä koní), ale aj u človeka. Pri hnojení sa dostáva do pôdy, kde prežíva vo forme spór aj desiatky rokov.

Výskyt ochorenia Najvyšší výskyt ochorenia bol na území bývalej ČSR v roku 1956, kedy bolo hlásených 1,4 prípadov na 100 000 obyvateľov. Očkovanie detí sa začalo v roku 1952 samostatnou vakcínou a v roku 1959 kombinovanou vakcínou proti tetanu, diftérii a čiernemu kašľu. Vo vyspelých krajinách, kde sa realizuje očkovanie sa ochorenie temer nevyskytuje. V rozvojových krajinách, kde sa neočkuje, sa ročne hlási okolo milióna prípadov ochorení, pričom polovicu úmrtí tvoria novorodenci. Na Slovensku (v rámci bývalej ČSR) bolo hlásených okolo 100 ochorení ročne, pričom polovica chorých zomrela. Po zavedení očkovania počet ochorení klesal, novorodenecký tetanus sa našom území nevyskytol vyše

50 rokov. v. Posledných desať rokov je hlásených ročne 0 – 4 prípadov, ojedinelé prípady sa vyskytujú najmä u osôb starších ako 60 rokov, ktoré neboli riadne očkované alebo preočkované proti tetanu.

Klinický obraz Vstupnou bránou nákazy sú poranenia znečistené zeminou – nebezpečné sú poranenia pri práci v záhrade, vojnové poranenia alebo pôrody v chatrčiach na zemi v rozvojových krajinách. Spóry mikróba sa v tele človeka (v uzavretých, aj malých rankách) menia na vegetatívne formy, ktoré produkujú nebezpečné toxíny. Toxíny pôsobia na nervové zakončenia periférnych motorických nervov a centrálneho nervového systému. Pokiaľ sa toxín fixuje na nervové tkanivo väzba je

tická: antikonvulzívna – proti kŕčom, antibiotická ako prevencia zápalu pľúc a iných baktériových komplikácii.

Prevencia

ireverzibilná, znamená to, že sa nedá prerušiť, čo sa v klinickom obraze prejavuje tonickými kŕčmi (spazmami). Inkubačná doba od nákazy po vypuknutie ochorenia je rôzna, od niekoľkých dní až po niekoľko týždňov. Čím je kratšia, tým je šanca prežitia pacienta nižšia. Prvým príznakom je symetrické stiahnutie žuvacích svalov (trizmus), ktorý znemožňuje otváranie úst, prijímanie potravy, následne sa stiahne mimické svalstvo do náznaku úsmevu a postupne dochádza k bolestivému stiahnutiu šijového svalstva. Postupne sa napína kostrové svalstvo so záklonom hlavy, dochádza až k prehnutiu celého tela a opakovane sa objavujú bolestivé kŕče celého tela. Pacient má teplotu, pre spazmus bránice má sťažené dýchanie, pre spazmus hlasiviek nevie hovoriť, má spazmus zvieračov (nemočí), nemá stolicu. Je však pri plnom vedomí, hrozí mu udusenie alebo zlomenina stavcov pri napínaní celého tela. Pokiaľ pacient prežije prvé dva dni, klinické ťažkosti pretrvávajú ešte cca 2 týždne a sú provokované minimálnymi podnetom (napr. dotykom, zvukom...). Rekonvalescencia trvá týždne. Novorodenecký tetanus má najhoršiu prognózu, takmer všetky deti zomierajú v bolestivých kŕčoch na zadusenie v prvých dňoch po nákaze.

Liečba Prekonanie ochorenia nevedie k odolnosti proti opakovanému ochoreniu. Jedinou liečbou je podávanie špecifického ľudského protitetanového imunoglobulínu (hovoríme o pasívnej imunizácii), aby sa rýchlo vyviazal ešte voľný toxín a súčasne sa realizuje aktívna imunizácia – podávanie očkovacej látky. Ostatná liečba je symptoma-

V SR patrí očkovanie proti tetanu medzi povinné očkovania detí a dospelých. Novorodenci sú prvé mesiace chránené materskými protilátkami, ktoré rýchlo klesajú. Znamená to, že očkovaná matka chráni nielen seba ale aj svoje narodené dieťa. Základné očkovanie sa začína u detí troma dávkami – v 3., 6. a v 11. mesiaci . V 6. a v 13. roku sa realizuje preočkovanie a následne sa pokračuje preočkovaním dospelých osôb každých 15 rokov. Očkovacia látka obsahuje tetanový anatoxín – tzv. toxoid, ktorý nie je toxický, ale má schopnosť navodiť tvorbu protilátok proti toxínu. Podávanie protitetanového imunoglobulínu a očkovacej látky po poranení závisí od časového intervalu od podania poslednej dávky očkovacej látky a veku pacienta. Začiatkom februára odštartovala iniciatíva PAMPERS/UNICEF „1baleOčkovanie zabezpečuje individuálnu ochranu jednotlivca, očkované matky chránia svoje novonarodené deti. Prekonanie tetanu nezanecháva imunitu. Očkovanie je nielen preventívnou, ale aj liečebnou metódou.

nie = 1 vakcína“ druhú vlnu kampane aj v Severnej Amerike. Kampaň pomôže UNICEFu v boji s materským a novorodeneckým tetanom a zabezpečí finančné prostriedky na nákup vakcín, ktoré pomôžu chrániť tehotné ženy a ženy v plodnom veku v rozvojových krajinách proti tejto smrteľnej chorobe. Toto ochorenie, ktorému je prevenciou možné predchádzať, si každoročne vyžiada zbytočnú smrť približne 30 tisíc žien a viac ako 140 tisíc norovodencov.

Diftéria Záškrt

Do polovice 20. storočia predstavoval záškrt závažný zdravotnícky problém. Ochorenie bolo známe už starým Egypťanom, prvýkrát ho popísal Hippokrates ako ochorenie, ktoré vedie k duseniu detí.

ažké epidémie sa vyskytovali v Európe a v Amerike v 18. a v 19. storočí. Napríklad na začiatku 18. storočia zomrelo v Novom Anglicku na záškrt 2,5 percenta obyvateľov, z toho polovica detí. V roku 1888 Roux a Yersin dokázali, že mikrób má toxín, ktorý spôsobuje príznaky ochorenia. Behring dokázal, že rekonvalescenčné sérum infikovaných pokusných zvierat ochráni iné zvieratá pred smrteľnou nákazou a použil prvýkrát takého sérum u dieťaťa s difterickým krupom, dieťa prežilo. Boli položené základy pasívnej imunizácie. Za tento objav dostal Behring v roku 1901 ako prvý Nobelovu cenu za medicínu.

Pôvodca Pôvodcom ochorenia je baktéria Corynebacterium diphteriae, ale klinické príznaky sú spôsobené jej produktom – vysoko účinným exotoxínom. Podľa produkcie toxínu sa rozlišujú kmene toxigénne až hypertoxigénne, ale aj netoxigénne. Najnebezpečnejšie sú hypertoxigénne kmene, ktoré produkujú toxín, ktorý spôsobuje nekrotický zápal krčných mandlí a hrtana, ale zároveň preniká do krvi a následne poškodzuje srdcový sval, periférne nervy a obličky, kde dochádza k toxic-

kým zápalovým zmenám.

Výskyt ochorenia V bývalej ČSR v roku 1930 bolo hlásených 23 697 ochorení a 2129 úmrtí na záškrt. Po zavedení očkovania samostatnou vakcínou v roku 1946 a kombinovanou vakcínou (spolu s vakcínou proti tetanu a čiernemu kašľu) v roku 1959 počet ochorení a úmrtí rýchlo klesal. Od polovice 80-tych rokov sa na našom území nevyskytlo žiadne ochorenie vďaka vysokej zaočkovanosti populácie. Očkovanie chráni pred ochorením, nie pred nákazou a nosičstvom! V populácii sa udáva 3 – 5 percent nosičov tohto mikróba v nosohltane alebo na koži, z toho dôvodu prerušenie očkovania znamená vznik nových epidémií, najmä u neočkovaných osôb. Takáto situácia sa stala po rozpade ZSSR, kedy vznikali nové republiky a začiatkom roka 1990 u nich vypukli epidémie záškrtu u neočkovaných osôb. Epidémie sa podarilo zastaviť až v roku 1999 po masovom očkovaní.

Klinický obraz Ochorenie sa prenáša medzi ľuďmi kvapôčkami. Zdrojom nákazy sú chorí pacienti, ale aj bezpríznakoví nosiči. Inkubačná doba je veľmi krátka, 2 – 5 dní. Difterická angína je podobná inej baktériovej angíne, avšak pri tomto ochorení môže dôjsť k rozvoju tzv. malígnej diftérie, kedy pri vysokých horúčkach prerastajú pablany na mandliach do okolia, spôsobujú opuch celej oblasti hrdla, zvyšuje sa dušnosť, vznikajú problémy s dýchaním a prehĺtaním. Spravidla následne dochádza k poškodeniu srdcového svalu, vzniknutý zápal vedie k zlyhaniu srdca a náhlemu úmrtiu. Častý je aj zápal obličiek so zlyhávaním ich funkcie. Obávanou komplikáciou je difterický krup – zápal hrtana a hlasiviek, kedy v dôsledku zápalových zmien dochádza k opuchu hlasiviek, pablany uzatvárajú hlasivkový otvor a môže dôjsť veľmi rýchlo k uduseniu. V tropických krajinách sa vyskytuje aj diftéria kože v miestach drobných poranení a šíri

sa pri priamom kontakte s chorým pacientom. Ochoreniu bez liečby podľahne približne 10 percent chorých, pri malígnej forme až 30 percent.

Liečba Základnou liečbou je včasné podanie antidifterického globulínu (teda pasívna imunizácia), aby sa vyviazal voľný difterický exotoxín, ktorý spôsobuje poškodenie príslušných tkanív a orgánov. Na likvidáciu mikróba sa podávajú antibiotiká, ktoré však nezabránia produkcii a najmä pôsobeniu toxínu. Aj napriek uvedenej liečbe sa udáva vysoké riziko úmrtnosti – okolo 2,5 percenta.

Prevencia Očkovanie proti záškrtu patrí v SR medzi povinné očkovania detí a dospelých. Očkovacia látka obsahuje difterický anatoxín – tzv. toxoid, ktorý nie je toxický, ale má schopnosť navodiť tvorbu protilátok proti difterickému toxínu. Očkovať sa začína v dojčenskom veku kombinovanou (šesťzložkovou

vakcínou) troma dávkami a preočkovanie sa realizuje spolu s očkovacou látkou proti tetanu v 6. a v 13. roku veku. Preočkovanie dospelých sa realizuje rovnako každých 15 rokov, vzhľadom na skutočnosť, že hladina antitoxínových protilátok získaná očkovaním postupne vekom klesá. Upozornenie Vzhľadom na skutočnosť, že sa dané ochorenie na našom území nevyskytuje, rýchla diagnostika ochorenia by bola určite problematická. Neskoré začatie liečby predstavuje veľké riziko, že dôjde k nezvratným poškodeniam srdcového svalu alebo obličiek difterickým toxínom s fatálnymi následkami. Najúčinnejšia je jednoznačne prevencia!!!

MUDr. Ingrid Urbanèíková Ambulancia pre oèkovanie rizikových detí Detské infekèné oddelenie DFN Košice

7[EFMBOÍ TÙ [ESBWãÍ

Zdravie je naším najväčším bohatstvom. Zamysleli sme sa však niekedy nad tým, čo všetko na našu telesnú schránku pôsobí a čo všetko naše telo ovplyvňuje?

a 18 percent ZŠR. Z prehľadu je zrejmé, že ľudia so základným vzdelaním konzumujú alkoholické nápoje vo väčšej miere a pijú najmä „tvrdý alkohol“.

ste vieme, že naše zdravie súvisí s vnútornými aj vonkajšími faktormi. K najdôležitejším a rozhodujúcim faktorom patrí náš životný štýl, a to najmä stravovanie. Naše telo v nemalej miere ovplyvňuje tiež aktívny pohyb a šport, negatívne fajčenie a toxikománie. Napadlo nám, že pod naše zdravie sa podpisuje aj vzdelanie a spôsob, ako vychádzame s najbližšími, spolupracovníkmi, množstvo našich najbližších, sociálne kontakty?

Rodinné šťastie Zistilo sa, že pocit prepojenia s inými ľuďmi je mimoriadne dôležitý pre fyzické a duševné zdravie. Doslova šťastný je človek, ktorý má v rodine i medzi priateľmi široké zázemie, ktorý medzi nimi nachádza porozumenie a úprimnú radosť, potešenie z úspechov a ktorý i v ťažkých chvíľach života nachádza medzi najbližšími oporu a pomoc. Početné zahraničné štúdie potvrdili, že ľudia s obmedzenými alebo chýbajúcimi sociálnymi kontaktmi (samotári) mali v priebehu života niekoľkonásobne vyššiu chorobnosť. Reprezentatívne prieskumy v USA zistili dvoj až trojnásobne vyššiu mieru úmrtnosti

a až deväťročné rozdiely v dĺžke života medzi ľuďmi s veľmi slabými a veľmi dobrými sociálnymi väzbami. Môžeme sa domnievať, že u ľudí so slabými kontaktmi s okolím dochádza často ku kumulácii negatívnych sociálnych faktorov ako sú nezamestnanosť, rodinné problémy a vylúčenie z kolektívu priateľov. Samovraždy, alkoholizmus a duševné choroby sú podstatne častejšie u osamelých.

Vzdelanie Investícia do vzdelania je investíciou do zdravia. Čím viac žiakov pokračuje vo svojom vzdelávaní na strednej škole a získava maturitu, tým rastú šance na zdravšiu populáciu. Odborníci zistili významne zvýšené riziko výskytu kardiovaskulárnych ochorení u ľudí so základným vzdelaním v porovnaní so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním.

Alkohol a vzdelanie Z prieskumov porovnávajúcich konzumáciu alkoholu medzi vysokoškolsky vzdelanými respondentmi (VŠR) a respondentmi so základným vzdelaním (ZŠR) sa zistilo nasledovné: denne pije pivo 12 percent VŠR a 35 percent ZŠR, denne konzumuje víno 7 percent VŠR a 20 percent ZŠR, destiláty denne požívajú 2 percentá VŠR

Výživa a vzdelanie Strava ľudí s nižším vzdelaním obsahuje viac živočíšnych tukov, menej ovocia, zeleniny a mlieka (danú skutočnosť nemožno jednoznačne prisúdiť nižšej kúpnej sile sledovanej skupiny obyvateľstva). Možný je však aj súvis s tradinčnou slovenskou kuchyňou. Veľa ľudí sa však v reštauráciách, či počas svojich zahraničných ciest stretlo aj s „inou kuchyňou“(gréckou, talianskou či inou). Nechali sa inšpirovať a zdraviu prospešné návyky zaradili do svojej každodennej stravy (konzumácia antioxidantov vo forme ovocia a zeleniny, za studena lisovaného olivového oleja, červeného vína – konzumovaného najmä počas jedla a v malom množstve, horkej čokolády apod.). Mladý, a tiež vzdelaný človek, je zároveň otvorenejší a přístupnější novým informáciám a poznatkom. Človek sa môže vzdelávať po celý život, môže si upraviť svoje vzťahy v rodine, medzi najbližšími aj na pracovisku. A to sú dobré správy, najlepšie pre naše zdravie. Už ich len aplikovať do života… MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Košice (spracované z dostupných literárnych zdrojov)

Tému prináša

4QP[OBKNF 1BSLJOTPOPWV

DIPSPCV

Parkinsonova choroba je neurologické ochorenie, ktorého výskyt narastá úmerne s vekom. Predpokladá sa, že v Európe týmto ochorením trpí 1.6 percenta ľudí starších ako 65 rokov. V populácii nad 80 rokov je výskyt dokonca až 5 percent. Na Slovensku týmto ochorením trpí približne 15 tisíc obyvateľov.

ríčina Parkinsonovej choroby nie je dodnes známa. Predpokladá sa, že väčšina prípadov je výsledkom kombinácie určitej genetickej vnímavosti a dlhodobého pôsobenia toxínov zo životného prostredia, resp. istých produktov metabolizmu. Jedná sa o tzv. „neurodegeneratívne“ ochorenie – je spôsobené predčasným zánikom nervových buniek vo viacerých jadrách mozgového kmeňa, dôsledkom čoho dochádza k nedostatku dopamínu a iných neuromediátorov v mozgu. Aj keď Parkinsonovu chorobu dodnes nie je možné vyliečiť, má medzi neurologickými ochoreniami isté špecifické postavenie vzhľadom na relatívne široké možnosti efektívneho zmiernenia príznakov ochorenia.

Kľúčovým pre stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby je klinické vyšetrenie skúseným neurológom. Základnými príznakmi ochorenia sú 1. bradykinéza (spomalenie prevádzaného pohybu), 2. pokojový tras (na rukách napodobňuje pohyby pri rýchlom počítaní mincí), 3. rigidita (zvýšený odpor svalu) 4. poruchy postoja a chôdze (tie sú vážnym problémom až po viacerých rokoch a sú príčinou opakovaných pádov). Druhotnými príznakmi ochorenia môžu byť kognitívne (porucha pozornosti a výkonných funkcií, spomalené myslenie až demencia), psychiatrické (depresia, úzkosť, poruchy spánku),

vegetatívne (ortostatická hypotenzia, zápcha, poruchy prehĺtania, slinotok, erektilná porucha, poruchy močenia, nadmerné potenie) a iné príznaky (skolióza, opuchy dolných končatín, poruchy čuchu, zmenšené písmo, úbytok hmotnosti, tŕpnutie, hučanie v ušiach). Prvé klinické známky Parkinsonovej choroby sú často nenápadné a nešpecifické a môžu napodobovať iné ochorenia, alebo sa dávať do súvislosti s „normálnym starnutím“. Tieto príznaky môžu súvisieť s pacientovým povolaním alebo životným štýlom. Jedná sa o rôzne bolesti kĺbov a svalov, stratu výkonnosti, únavu, depresiu, poruchy spánku, zápchu a poruchy čuchu. Začiatočné príznaky sú vo väčšine prípadov jednostranné. Najčastejším typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín, ktorý sa spočiatku objavuje len pri rozrušení a únave, až postupne vadí pacientovi pri spoločenských či pracovných aktivitách Iným iniciálnym príznakom bývajú ťažkosti s jemnými, koordinovanými pohybmi, ktoré

pacient spozoruje napr. pri zapínaní gombíkov, česaní sa, holení, hraní golfu, prípadne pacient, resp. jeho partner spozorujú zmenšenie písma. Po viacerých rokoch priebehu ochorenia vznikajú komplikácie, ktorých podkladom sú prirodzená progresia ochorenia (charakterizovaná ďalším úbytkom nervových buniek) a dlhodobá neprirodzená lieková stimulácia dopamínových receptorov. Motorické fluktuácie – skrátenie až vymiznutie účinkov jednotlivých dávok medikácie. Prakticky sa jedná o kolísanie medzi stavom so zvýraznenými príznakmi parkinsonizmu „off“ a stavom dobrej pohyblivosti „on“. Hlavne na začiatku výskytu týchto fluktuácií je výrazný kontrast medzi stavmi skoro normálnej hybnosti „on“ a ťažkým obmedzením motoriky „off“– zvýraznením celkovej svalovej stuhnutosti bradykinézy. Poliekové dyskinézy sú ďalšou komplikáciou, prejavujú sa výraznými, bizardnými až tanečnými pohybmi celého tela nezávisle od vôle a vznikajú asi u 50% pacientov do 5 rokov od zahájenia terapie a až u 90% chorých po 15 rokoch. Tieto vznikajú niekoľko desiatok minút po užití liekov na vrchole dávky – tzv. „peak of dose“ dyskinézy. Tzv. „off-dystónia“ sa naopak môže zjaviť na konci efektu dávky, v období relatívne najnižšej hladiny dopamínu často ako bolestivé vytáčanie koncových partií hornej či dolnej končatiny. Diferenciálna diagnostika Parkinsonovej choroby je relatívne rozsiahla. V praxi je najčastejšie potrebné odlíšiť toto ochorenie od esenciálneho trasu, choroby, ktorú na rozdiel od Parkisonovej choroby charakterizuje obojstranný tras najmä horných končatín, ktorý ale nie je prítomný v pokoji, ale pri záťaži a pohybe končatinou. Častým je familiárny výskyt (70 percent), dlhovekosť a ústup trasu po alkohole. Napriek týmto jasným odlišnostiam je asi 20 percent pacientov s esenciálnym trasom diagnostikovaných ako Parkinsonova choroba a naopak. Napriek skutočnosti, že posledné dve desaťročia priniesli významné poznatky o patofyziológii Parkinsonovej

choroby, jej príčina ostáva neznáma, a preto aj liečba je zameraná na čo najúčinnejšie zmiernenie všetkých jej prejavov. Hlavným terapeutickým princípom je znovunastolenie dopamínovej rovnováhy, ktorá je v dôsledku ochorenia významne narušená. Toto je umožnené viacerými prístupmi. Prvým a najstarším je použitie liečiva – levodopy – ktoré sa v mozgu mení na dopamín. Jedná sa o vysoko efektívny prístup v ovplyvnení základných príznakov ochorenia. Má aj dnes pevné miesto v terapeutickom algoritme vybranej skupiny pacientov. Modernou skupinou liečiv sú tzv. agonisty dopamínových receptorov, ktoré napodobňujú pôsobenie dopamínu v mozgu. Ich hlavnou výhodou oproti levodope je to, že pôsobia v organizme dlhšie, niektoré sa dokonca aplikujú len jedenkrát denne, či už vo forme tabletiek alebo náplastí na kožu. U vybraných pacientov v pokročilom štádiu ochorenia, u ktorých zlyháva medikamentózna liečba prichádza do úvahy špeciálna operačná technika – hlboká mozgová stimulácia, ktoré je dostupná aj na Slovensku. Ďalšou možnosťou je kontinuálna aplikácia levodopy vo forme gélu pomocou špeciálnej pumpy cez hadičku, ktorá je zavedená cez kožu do žalúdka a ďalej do tenkého čreva. Napriek širokým možnostiam ovplyvnenia prejavov Parkinsonovej choroby medikamentóznou liečbou, nie je vždy možné hodnotiť výsledný stav pacienta ako uspokojivý. Príčin môže byť viac. V rokoch 2007-2008, v rámci celoeurópskeho prieskumu Európ-

skej asociácie Parkinsonovej choroby vypovedalo takmer 3000 pacientov o tom, ako toto ochorenie ovplyvňuje ich život počas 24 hodín. Realitou podľa záverov prieskumu je, že napriek liečbe až dvaja z troch pacientov nemajú pocit uspokojivej kompenzácie prejavov Parkinsonovej choroby počas dňa aj noci. Zníženú schopnosť „normálne“ fungovať počas dňa udáva až 78 percent pacientov a približne sedem z desiatich pacientov má ťažkosti pri zaspávaní, alebo sa kvôli príznakom ochorenia zobudí v noci viac ako jedenkrát. Tiež je potrebné si uvedomiť, že väčšina pacientov musí svoj denný režim prispôsobiť času užívania liekov. So zreteľom na uvedené fakty sú moderné agonisty dopamínových receptorov, ktoré sa aplikujú len jedenkrát denne výhodnejšou možnosťou liečby, pretože umožňujú nielen jednoduchý prístup k dávkovniu liečby (iba raz denne) ale aj kontrolu príznakov ochorenia počas dňa aj noci. Hlavný odkazom tohoto článku je výzva pre potenciálnych pacientov a ich príbuzných. Parkinsonova choroba je v súčasnosti veľmi dobre liečiteľné ochorenie, ktoré môže byť „v rukách“ skúseného neurológa dlhé roky plne kompenzované. Na Slovensku máme pre širokú pacientsku verejnosť dostupné takmer všetky moderné diagnostické a najmä terapeutické možnosti. Preto netreba váhať a pri podozrení na diagnózu, alebo zhoršení stavu už diagnostikovaného pacienta vyhľadať kvalifikovanú lekársku pomoc. MUDr. Peter Valkoviè, PhD., II. Neurologická klinika LF UK a FNsP Bratislava

Tému prináša

/ÂLMBEZ B WÜ[OBN WÜTLVNV

WP GBSNBDFVUJDLPN QSJFNZTMF Máte miliardu eur? Venujete ich na výskum a vývoj? Áno, vývoj jedného lieku v súčasnosti stojí približne jednu miliardu eur, pričom len každý tretí liek vráti investície vložené do jeho výskumu. Tieto investície sú pre existenciu farmaceutických spoločností kľúčové a nevyhnutné nielen na ich vlastnú reprodukciu, ale predovšetkým z pohľadu investovania do ďalších inovácií. Podľa nedávnych prieskumov tvoria investície farmaceutického priemyslu do procesu R&D priemerne 16 percent z tržieb, čo je oveľa vyšší podiel ako v iných priemyselných odvetviach (kde sa tento podiel pohybuje od 0,3 percent v ťažobnom priemysle; po 9,8 percent v oblasti počítačových softvérov). Ak vezmeme do úvahy, že obdobie od základného výskumu, kedy vedci skúmajú 5 000 až 10 000 molekúl, až po uvedenie lieku na trh prejde priemerne 12 rokov, sú investície farmaceutických spoločností viazané na veľmi dlhé časové obdobie. Proces výskumu a vývoja originálneho lieku je teda nielen nesmierne nákladný, ale aj riskantný a cena

zlyhania sa dá vyčísliť až na 75 percent z celkovej sumy vloženej do R&D. Najviac zlyhaní je vo fáze samotného objavovania a v predklinickej fáze.

Význam výskumu a vývoja nových liekov je nespochybniteľný Inovácie a do nich vložené investície sú nevyhnutnou podmienkou rozvoja farmaceutického priemyslu. Ten v posledných desaťročiach minulého storočia zaznamenal výrazný rozvoj a neustále inovácie pre neho boli a sú charakteristické. V ostatných niekoľkých desiatkach rokov prispeli inovatívne lieky a vakcíny k zmene života miliónov ľudí - pomohli predĺžiť život, zvýšiť priemernú dĺžku života, a takisto znížiť mieru úmrtnosti na ochorenia, akými sú napríklad nádorové či kardiovaskulárne choroby. Ak by sme to chceli preniesť na slovenské pomery, tak podľa OECD údajov z roku 2008 sa očakávaná dĺžka života obyvateľov Slovenska zvýšila zo 71,2 rokov v roku 1989 na 74 rokov v roku 2005. Samozrejme, stále existujú ochorenia, na ktoré liečba zatiaľ neexistuje,

prípadne nie je dostatočne účinná. A stojac pred novodobými globálnymi problémami a pribúdaním starších ľudí v populácii, je význam inovatívneho farmaceutického priemyslu nenahraditeľný.

O podpore výskumu a vývoja v rámci EÚ... Z globálneho pohľadu len menej než 2 percentá zdrojov do výskumu a vývoja inovatívnych liekov prichádza zo strany štátneho a akademického sektora. Zo súkromného sektora pochádza viac ako 98 percent investícií, čo sú zdroje farmaceutických a biotechnologických firiem. Tie v roku 2008 predstavovali viac než 50 miliárd eur. Podpora nezávislého výskumu je, žiaľ, nedostatočná. Spojené štáty a Japonsko vydávajú na vedu a výskum 2,62 percent resp. 3,33 percent HDP. V celej EÚ v roku 2006 predstavovali výdavky na vedu a výskum 1,84 percent HDP (v roku 2000 to bolo 1,86 percent), pričom existuje veľmi rozdielny prístup jednotlivých krajín. Napríklad Fínsko vynakladá na vedu a výskum 3,45 percent HDP, na Slovensku je to len 0,49 percent.

Nové chemické a biologické lieky uvedené na trh (v rokoch 2003 - 2007, podľa pôvodu)

Zdroj: EFPIA/IMS Health

Dostupnosť najmodernejších liekov na Slovensku Systém v SR zatiaľ funguje tak, že aj slovenskí pacienti sa môžu dostať k inovatívnym, teda najmodernejším originálnym liekom a ukazovatele doby prežívania a zdravého života hovoria o tom, že je potrebné tento stav udržať a naďalej zlepšovať. Aktuálna situácia je taká, že 77 percent pacientov na Slovensku je liečených generikami a 23 percent originálnymi liekmi. (zdroj: IMS, 3. kvartál 2008) Pomer pacientov liečených generikami je na Slovensku v rámci EÚ jeden z najvyšších.

Ak hovoríme o liekoch a porovnali by sme dostupné dáta o ich spotrebe, resp. výdavkoch na ne na Slovensku a v krajinách G5 (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia), prípadne v škandinávskych štátoch (Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko), zistili by sme značné rozdiely. Kým v SR sú priemerné ročné výdavky na lieky na obyvateľa vo výške 282 USD, tak v škandinávskych krajinách je to 475,5 USD a v štátoch G5 dokonca 491,7 USD na obyvateľa. (zdroj: IMS v cenách výrobcov, 2008) Čiže, zdroje sú limitované, populácia starne, kríza už zasiahla aj Slovensko a jej dôsledky sa začínajú prejavovať aj v zdravotníctve. Zdravie však v hodno-

pre systém zdravotnej starostlivosti a pre výdavky na zdravotnú starostlivosť. Z pohľadu liekovej politiky by cieľom malo byť umožniť pacientovi, aby dostal účinný liek na svoje ochorenie včas, bez prieťahov a pokiaľ možno za primeranú cenu, resp. s primeraným doplatkom.

tovom rebríčku väčšiny ľudí obsadzuje najvyššie priečky. Kompetentní stoja pred neľahkou úlohou – určiť priority

a tieto štatistiky nás radia na popredné miesto v EÚ. Napríklad, výskyt onkologických ochorení neustále stúpa, ale mortalita, čiže úmrtnosť začala pozvoľna klesať - a to aj vďaka zavádzaniu nových inovatívnych liekov.

Ako sa cítia Slováci? Podľa OECD údajov za rok 2005 sa Slováci radia na poslednú priečku rebríčka vo vnímaní svojho zdravotného stavu – len 34 percent z nás sa považuje za zdravých (viď schéma nižšie). Čo sa týka úmrtnosti, medzi jej najčastejšie príčiny u nás patria kardiovaskulárne a onkologické choroby

Možnosti a limity financovania zdravotníctva Zdroje v slovenskom zdravotníctve sú obmedzené (na celý zdravotnícky systém ide približne 4 miliárd eur ročne, čiže zhruba toľko, koľko je potrebné investovať na vyvinutie štyroch originálnych liekov). A rozdiely medzi možnosťami a limitmi financovania zdravotníctva, takzvané health gaps, sú markantné (v kontexte hospodárskej krízy budú pravdepodobne ešte výraznejšie):

Na záver už len toľko: najmodernejšie dostupné lieky sa na slovenský trh dostávajú a je nesmierne dôležité tento trend nielen udržiavať, ale aj zlepšovať. Ing. Štefánia Cicková PR mana érka SAFS

Tému prináša

."..0."5

*OTQJSBUJPO Siemens predstavil novú mamografickú platformu MAMMOMAT Inspiration, ktorá v porovnaní s doterajšími systémami na skríning prsníkov prináša presnejšiu diagnostiku a jednoduchšiu manipuláciu. Zároveň je pripravená pre budúce aplikácie zobrazovania prsníkov.

AMMOMAT Inspiration umožňuje, aby skríning, diagnostika a tomosyntéza (3D zobrazovanie prsníkov) sa po prvý raz uskutočňovali na jednotnej digitálnej platforme. Zákazník si pritom môže kúpiť len skríningové zariadenie a neskôr podľa potreby dokúpiť aj jednotku na biopsiu alebo tomosyntézu. Vďaka svojej rýchlosti umožňuje vyšetriť až 15 pacientov za hodinu.

Po prvý raz aj 3D zobrazenie Tomosyntéza pracuje na podobnom princípe ako počítačová tomografia. Röntgenová trubica dokáže uskutočniť niekoľko expozícií prsníka pod rozličnými uhlami. Z týchto projekčných zobrazení softvérový program pomocou algoritmov vypočíta zostavu čiastkových zobrazení. Výsledné trojrozmerné údaje poskytujú rádiológovi oveľa lepšie informácie, než umožňovali doterajšie metódy.

[OJåVKF

SÖOUHFOPWÉ EÂWLZ P QPMPWJDV Tri kombinácie anódy a filtra Hlavnou výhodou systému MAMMOMAT Inspiration je ale nízka dávka. Zaručuje ju použitie volfrámu a ródia, ktoré výrazne redukujú dávku v porovnaní s konvenčnými molybdénovými technológiami. Osobitne v prípade prsníkov s vysokou hustotou je možné dosiahnuť zníženie dávky až do 50 percent.

Amorfný selénový detektor Systém MAMMOMAT je vybavený amorfným selénovým detektorom, ktorý konvertuje energiu röntgenových zväzkov priamo na elektrický náboj. Vďaka tomu je schopný detekovať aj malé objekty s nízkym kontrastom. Oproti nepriamym technológiám má tak selénový detektor vyššiu absorpciu v nízkoenergetickej časti spektra a vyššiu detekčnú kvantovú účinnosť, takže dochádza k strate iba malého množstva informácií.

Automatický výpočet expozície Systém je schopný odmerať a zvoliť parametre expozície podľa rozmerov a zloženia prsníka. Je to možné vďaka použitiu nového algoritmu AEC, ktorý optimalizuje výpočet dávky. Táto adaptívna technológia poskytuje ma-

ximálnu flexibilitu aj z hľadiska polohovania prsníkov.

Špičkový zobrazovací softvér Softvér na spracovanie obrazu OpView2, ktorý spoločnosť Siemens vyvinula špeciálne pre digitálnu mamografiu, generuje špičkovú kvalitu obrazu. Zabezpečuje vynikajúcu viditeľnosť okrajov prsníka, ako aj štruktúr v tkanivách s vysokou hustotou. Dosahuje skvelé výsledky aj pri zobrazovaní prsníkov s implantátmi a mokrokalcifikáciami. Len niekoľko sekúnd po expozícii röntgenového žiarenia ukážka zobrazenia umožňuje rýchlo posúdiť kvalitu polohovania a pokračovať v ďalšom vyšetrení. -siemens-

5SPKEJNFO[JPOÂMOB 35( EJBHOPTUJLB Výročnú cenu Lennarta Nilssona za rok 2008 získal rádiológ doc. Dr. Anders Persson, ktorý je vedúcim Centra pre medicínske zobrazovacie metódy a vizualizáciu na univerzite vo švédskom Linköpingu.

enu pomenovanú po svetoznámom fotografovi, filmárovi a propagátorovi endoskopického zobrazovania udeľuje od roku 1998 štokholmský Karolinska Institut za novátorské prístupy v oblasti biomedicínskej fotografie a zobrazovacích metód. Doc. Persson získal túto cenu „za kombináciu špičkovej zobrazovacej techniky vnútra ľudského tela do najmenších detailov a pedagogického prezentovania jej výsledkov videných cez oko umelca“.

Trojdimenzionálna diagnostika Skupina vedcov okolo doc. Perssona sa dlhodobo zaoberá trojdimenzionálnym počítačovým zobrazovaním ľudského tela za použitia najnovších rádiologických metód, akými sú počítačová tomografia (CT) a nukleárna magnetická rezonancia (MRI). Centrum pod jeho vedením zamestnáva 70 lekárov a vedcov rôznych zameraní a stará sa o výchovu 30 doktorandov v úzkej súčinnosti s röntgenologickou klinikou univerzitnej nemocnice v Linköpingu. Výsledky ich práce našli vo forme vizuálnych 3-D vyšetrení svoje uplatnenie v rámci hrudnej chirurgie a kardiochirurgie, súdneho lekárstva, interného lekárstva, neurológie, reumatológie a mnohých ďalších medicínskych špecializácií. Prudký rozvoj röntgenovej diagnostiky ako aj nárast výkonnosti počítačovej

techniky otvára doposiaľ nepoznané horizonty. Umožňuje do najmenšieho detailu zobraziť aj tie najskrytejšie zákutia hlbín ľudského tela, ako napríklad mozgové a srdcové cievne zásobenie, vnútrobrušné orgány, cievy a nervy, vnútrolebečné štruktúry, ale aj kostrové zmeny až do úrovne najmenšieho kĺbového spojenia.

Počítačové umenie alebo snímka? Trojdimenzionálne RTG snímky pripomínajú na prvý pohľad surrealistické počítačové umenie s motívom ľudského tela alebo niektorého orgánu, ktorého interpretácia však vyžaduje roky praxe a vysokú mieru exaktnosti, ktoré sa často snúbia s istou dávkou umeleckého videnia. Nejedná sa však len o pekné obrázky, ale predovšetkým o zvýšenú klinickú výťažnosť vyšetrení, vedúcu k rýchlejšej, dokonalejšej a lacnejšej diagnostike s čo najmenším rizikom pre pacienta.

Hrou so svetlom za trojrozmerným efektom Rozdiel medzi digitálnou animáciou aplikovanou v Linköpingu a klasickými RTG zobrazovacími metódami spočíva v tom, že animácia vytvára určitú ilúziu a simplifikáciu za účelom uľahčenia orientácie a celkovej diagnostiky. Výsledkom sú obrazové sekvencie, ktoré spracovaním na vysoko výkonných počítačoch so špeciálnym softwarom vytvoria trojdimenzionálne, často pohyblivé rezy ľudským telom priamo

na monitore. Farby na týchto scanoch nezodpovedajú skutočnosti a sú umelo upravované pre celkovú názornosť zobrazenia vnútorných orgánových štruktúr, na uľahčenie rozpoznania ich celkovej priestorovej orientácie a vzájomných anatomických vzťahov. Prostredníctvom kombinácie farebných odtieňov, spriesvitnenia určitých štruktúr a hrou so svetlom sa dosahuje trojrozmerný výsledný efekt. Možno tak napríklad aj bez potreby invazívnej katetrizácie študovať rozvetvenie cievok, zmerať ich priemer, zhodnotiť hrúbku ich stien, čo má veľký význam v kardiochirurgickej diagnostike. Takzvaná funkčná 3-D magnetická rezonancia je používaná pri rehabilitácii pacientov po porážke, najmä pri hodnotení rozsahu poškodenia rečového centra v mozgu s ohľadom na perspektívu znovunadobudnutia rečových schopností. Uvedené techniky poskytujú nové možnosti nielen v klinickej RTG diagnostike ochorení, ale aj pri tzv. virtuálnych pitvách, za použitia celotelového CT vyšetrenia. Hlavnou výhodou tohto prístupu je, že sú oveľa rýchlejšie, jednoduchšie a samozrejme neinvazívne. Čas ukáže, či sa táto sľubná RTG metodika naplno udomácni aj v pre ňu dosiaľ netradičnom medicínskom odbore – v súdnom lekárstve. Zo švédskych zdrojov (Läkartidningen) spracoval MUDr. Igor Tomo Štokholm

MEDICÍNA

$IPSPCZ DFTUPWBUFÆPW /BVÇNF TB JN QSFEDIÂE[B Väčšine cestovateľov je spoločné podcenenie zdravotného rizika, nedostatočná informovanosť v tomto smere a prakticky žiadne poučenie o tom, ako sa prípadnému ohrozeniu vyhnúť a brániť.

ľúčovými faktormi, určujúcimi zdravotné riziká, ktorým sú cestovatelia vystave-

ní, sú: miesto pobytu, trvanie návštevy, účel návštevy, akomodáciu a hygienu potravín, správanie cestovateľa. Riziká spojené s vonkajším prostredím: samotné cestovanie, kúpanie (v mori, jazerách, riekach), nadmorská výška, teplo a vlhkosť, slnko, hmyz, iné zvieratá, nehody. Riziká z vody a potravín: hnačkové ochorenia, vírusová hepatitída A a E, črevné parazitózy.

Sexuálne prenosné choroby Prevencia chorôb cestovateľov spočíva predovšetkým v znalosti zdravotných rizík danej krajiny a najmä v znalosti možností, ako jednotlivým ochoreniam predchádzať.

Záhadná kinetóza Samotné cestovanie je spojené s možným výskytom morskej, prípadne lietadlovej choroby – kinetózy. Jej príčina pravdepodobne spočíva v tom, že pri neobvyklých periodických pasívnych pohyboch tela, prijíma centrálny nervový systém zo zrakových, vestibulárnych a svalových receptorov rozporné informácie. Najčastejšie sa kinetózy vyskytujú pri nekľudných plavbách na mori, na druhom mieste pri letoch so vzdušnou turbulenciou. Niektorí ľudia však trpia kinetózami aj pri pomerne pokojnej plavbe či lete. U menšej časti ľudí sa objavujú kinetózy pri jazde autom alebo autobusom a u niektorých aj pri jazde vlakom. Čo

sa týka jazdy na zvieratách, boli častejšie pozorované príznaky kinetózy pri jazde na ťavách a len vzácne pri jazde na koni. V príslušnom dopravnom prostriedku sa odporúča sedieť v jeho najstabilnejšej časti, t. j. v strednej časti lode, v lietadle nad krídlami blízko okna, v motorovom vozidle na prednom sedadle. Ako optimálna poloha sa odporúča oprieť sa dozadu na pevnú podložku, fixovať pohľad k obzoru a vyvarovať sa pohybov v šiji. Nie je vhodná konzumácia väčšieho množstva alkoholu, objemných ťažkých jedál, ale tiež nie je vhodné zostávať dlhšiu dobu nalačno. Zdravotné riziká súvisiace s kúpaním Predstavuje najmä bilharzióza (schistozomóza). Schistozomiázy sú rozšírené v tropickom pásme a ich larvy vo vode ( jazerá, rieky, nádrže), aktívne prenikajú neporušenou kožou. Prevencia spočíva vo vystríhaní sa styku s prírodnou vodou v mieste endemického výskytu. Okrem schistozomózy, možno pri kúpaní aj v miernom pásme ochorieť aj

na cerkáriovú dermatitídu (vyrážka z kúpania), ktorého pôvodcom sú cerkárie motolice Trichobilharzia a iné. Prevenciou je opäť vyhýbanie sa kúpania vo vodách, v ktorých sa na vegetáciách pasú slimáky. Zdravotné riziká súvisiace s ochoreniami prenášanými hmyzom: komáre prenášajú maláriu, dengue, žltú zimnicu, západonílsku horúčku, japonskú encefalitídu, americké encefalitídy, filariózy flebotomy prenášajú leishmaniózu, horúčku papatači kliešte môžu preniesť lymeskú boreliózu, kliešťovú encefalitídu, škvrnité horúčky Starého a Nového sveta, kliešťový návratný týfus, tularémiu, hemoragickú horúčku Krym-Kongo roztoče prenášajú cucugamuši a ricketsiálne kiahne muchy loaloázu, onchocerkózu, spavú chorobu vši môžu preniesť škvrnitý týfus, návratný týfus blchy krysiu škvrnivku a mor. K prevencii poštípania sa používajú: bariéra oblečenia, dlhé rukávy, dlhé nohavice, ponožky, klobúky. Kliešte a blchy sa väčšinou dostanú na kožu v oblasti členkov, a preto zatiahnutie rukávov a nohavíc výrazne znižuje riziko poštípania. Tiež dvojaké oblečenie (základné a vrchné tričko), môže výrazne znížiť poštípanie hornej časti tela.

K prevencii pred poštípaniu komármi sa používa moskytiéra. V miestach, kde sa do nej vstupuje alebo kde obopína posteľ, sa odporúča nastriekanie insekticídom. Aplikácia repelentu patrí k najjednoduchším a najúčinnejším metódam, ako zabrániť poštípaniu. Ideálny repelent by mal odpudzovať všetky druhy hmyzu a článkonožcov, mal by byť účinný najmenej 8 hodín, nemal by spôsobovať podráždenie kože a slizníc a nemal by byť toxický. Repelenty by

nemali byť inhalované, používané ani aplikované na otvorené rany alebo podráždenú pokožku. Pri odstraňovaní kliešťa sa odporúča kvapnúť na miesto a kliešťa alkoholový dezinfekčný roztok, počkať asi 3 – 5 minút a potom pomocou klieštikov, kývavým pohybom, kliešťa odstrániť. Pri manipulácii s kliešťom sa odporúča použiť latexové rukavice. Ak sa nepodarí odstrániť celého kliešťa, nie je potrebné radikálne chirurgické riešenie, ale odporúča sa ošetriť miesto masťou s obsahom antibiotika a počkať na proces prirodzenej obrany organizmu, pri ktorom nastane malé zhnisanie rany a vylúčenie zostatkov kliešťa mimo kožu. MUDr. ¼udmila Šišková MUDr. Janka Krahulcová MUDr. ¼ubica Rozinová, Poliklinika cudzokrajných chorôb ZAMA, spol. s.r.o.

ozia pri bách, ktoré hr oz hr ch ší al ď O mala aj o tom, čo by o ak í, an ov st ce ička, sa stovná lekárn obsahovať ce dúcom čísle dočítate v bu

Trápi Vás pri cestovaní kinetóza? TRAVEL-GUM® (účinná látka dimenhydrinát) vo forme žuvacích tabliet je antihistaminikum účinné proti nevoľnosti a vracaniu. Liečivo obsiahnuté v tabletách sa žuvaním uvoľňuje a vstrebáva sa do krvi sliznicou úst. Tento spôsob podávania je výhodný pri cestovaní autom autobusom lietadlom loďou alebo pre deti, pretože sa liek nemusí prehĺtať. Preto je účinný, aj keď sa nevoľnosť a vracanie už prejavili.

Ak viete, že trpíte kinetózou, mali by ste začať 15 – 30 minút pred začiatkom cesty (asi 10 minút) žuvať jednu žuvaciu tabletu TRAVEL-GUM® 20 mg. Ak by ste aj napriek tomu pociťovali ťažkosti, potom pri prvých príznakoch je potrebné použiť ďalšiu žuvaciu tabletu. Ak neviete, či trpíte kinetózou, TRAVEL-GUM® 20 mg by ste mali začať žuvať čo najskôr po výskyte prvých ťažkostí (nevoľnosť, vracanie). Pýtajte si vo Vašej lekárni TRAVEL-GUM® 20 mg a cestujte bez obáv! www.meda.sk • info@meda.sk • 02/49140171

Tému prináša

SPLPW $FSWFOÉIP LSÍåB OB 4MPWFOTLV Prvé stopy o činnosti Červeného kríža na území Slovenska vedú do roku 1888, kedy na tomto území vyvíjal činnosť Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších spolkov bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici. Začiatok histórie 6. február 1919 Novodobá história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať 6.februára 1919, kedy vznikol Československý Červený kríž (ČsČK) ako národná spoločnosť, mesiac po vzniku samostatnej Československej republiky. Jeho prvou predsedníčkou sa stala dcéra prezidenta vtedajšej 1. ČSR T.G. Masaryka, Dr. Alica Masaryková. Koncom roku 1919 sa ČsČK stal členom Ligy spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve. V prvých rokoch svojej existencie

pomáhal ČsČK ľuďom postihnutým vojnou. Sprostredkovával komunikáciu s vojnovými zajatcami, budoval útulky pre matky s deťmi, jasle, sirotince a školil ošetrovateľky. Budoval zdravotné ústavy a detské prázdninové tábory, organizoval tiež dopravnú zdravotnú službu, posielal chorých do ústavov, pomáhal pri živelných pohromách, rozvíjal zdravotnícku osvetu. V roku 1920 prevzal ČsČK do svojej pôsobnosti štátnu ošetrovateľskú školu a súčasne realizoval i výchovu tzv. samaritánov.

Hospodárska kríza 20. storočia V časoch hospodárskej krízy nahrádzal ČsČK svojou široko rozvinutou koncepčnou činnosťou nedostatky štátnej správy, najmä v starostlivosti o deti, školskú mládež, chorých, starých a chudobných. Rozdával šatstvo, organizoval stravovacie akcie, zriaďoval sirotince, chudobince, stravovacie zariadenia pri školách, vybudoval Preventórium pre deti ohrozené tuberkulózou i sanatórium, spravoval niekoľko nemocníc, pomáhal tisícom vysťahovalcov. Mimoriadna pozornosť sa venovala deťom a mládeži – budovali sa detské sociálno-zdravotné stanice – zabezpe-

čovali sa tu lekárske prehliadky, liečili sa deti s pľúcnymi chorobami, tuberkulózou, očnými chorobami. Deťom z nemajetných rodín ošetrovali zuby zdarma, bola zriadená špeciálna poradňa pre alkoholikov. V staniciach boli vyšetrované aj matky, ktorým lekári vysvetľovali okrem iného aj pôvod chorôb, spôsob, ako ich liečiť a ako im predchádzať. Matky tu dostávali aj rôzne recepty na prípravu detskej výživy a vhodných jedál pre deti. V detských sociálnozdravotných staniciach sa dbalo na vštepovanie zdravotných pravidiel a správnych hygienických návykov – aby si deti pred jedením umyli ruky, mali čistý odev, udržiavali príbory v čistote. ČsČK posielal deti do liečebných ústavov a prázdninových osád, zabezpečoval umiestnenie detí do škôl i do služby, mal dozor nad mladistvými delikventami. Jednotlivé spolky ČsČK organizovali akcie, z ktorých získavali finančné prostriedky pre deti, usporadúvali materiálne i finančné zbierky, prideľovali potraviny, ovocie, v zime drevo a uhlie. ČsČK zaviedol napr. bezplatné strihanie vlasov pre chudobných školákov. Počas Vianoc daroval vlnené pulóvre, nohavice, teplé ponožky najmä rodinám s viacerými deťmi. Zaujímavou a prospešnou bola akcia pojazdných kín. Išlo

o pojazdnú zdravotno-výchovnú jednotku, ktorú tvorili dvaja lekári a šofér. Jednotka mala pojazdné kino a filmy. Ich význam spočíval v tom, že prišli aj do najodľahlejších obcí, v ktorých sa len veľmi ťažko rozširovala zdravotnícka osveta, a tam prebúdzali zdravotné povedomie detí, oboznamovali obyvateľov so základnými zdravotnými pravidlami. Príchod kina do každej obce bol veľkou udalosťou – väčšina obyvateľov dovtedy vôbec nevidela film. Doobeda sa robili prednášky pre deti, poobede sa premietali filmy o tom, ako dodržiavať jednoduché, ale dôležité zdravotné pravidlá. Popoludní boli prednášky pre dospelých a premietali sa filmy o tuberkulóze, pohlavných chorobách, starostlivosti o deti a alkoholizme.

Činnosť ČK počas 2. svetovej vojny Počas druhej svetovej vojny Červený kríž v Čechách a na Morave násilne zanikol a jeho majetok prevzal Nemecký Červený kríž (odhad materiálnych škôd je 170 miliónov predvojnových peňazí). Na Slovensku sa činnosť Červeného kríža podarilo udržať za prísne stanovených administratívnych opatrení, v duchu vtedajšieho vládneho režimu. Aj keď bolo veľa funkcionárov a členov ČsČK zatknutých, väznených v koncentračných táboroch a veľa z nich bolo popravených, tí ktorí zostali na slobode, sa aktívne zapájali do odbojovej činnosti, zachraňovali väzňov z transportov a pochodov smrti, pomáhali v oblastiach postihnutých bombardovaním, pri likvidácii epidémie škvrnitého týfusu v Terezíne, a podobne. K svojim pôvodným ideám sa Červený kríž na Slovensku vrátil počas Slovenského národného povstania a v časoch oslobodzovania republiky.

Povojnové obdobie V prvých rokoch po druhej svetovej vojne pokračoval ČsČK v duchu tradícií prvej republiky. Obnovil prípravu ošetrovateliek a samaritánov i dopravnú zdravotnú službu. Obrovská úloha čakala Pátraciu službu ČsČK, ktorá bola zaplavená tisíckami žiadosťami

o nezvestných. Obnoveovená bola aj tradícia Mieroerových slávností Červeného ého kríža, z ktorých vznikol kol Svetový den Červeného ho kríža (8. máj). Napriek sťaženým poddmienkam odvádzal al ČsČK v rokoch 1949 – 1989 veľa prospešnej ej práce. Kvôli politic-kej situácii síce z jehoo činnosti zmizli niektoré oré tradičné charitatívne činnosti, ktoré však boli nahradené inými. Štát tát síce prevzal starostlivosť o zdravie i ľľudí, dí sociálne iál zabezpečenie, osvetu, výchovu a kultúru, ale ČsČK jeho činnosť vo väčšine prípadov úspešne doplňoval. Náročné úlohy začal ČsČK plniť v dobrovoľnom darcovstve krvi (od roku 1960 v bezpríspevkovom darcovstve krvi), v zaisťovaní dobrovoľných zdravotníckych a sociálnych služieb. ČsČK vytvára Stanice prvej pomoci, zdravotnícke hliadky, zdravotnícke družiny, hliadky mladých zdravotníkov i záujmové zdravotnícke krúžky, školské dobrovoľné sestry, mladých zdravotníkov i ľudových hygienikov. Zameriavajú sa na školenia obyvateľstva prvej pomoci, školské zdravotnícke družiny. Rozvíja sa doplnková ošetrovateľská a opatrovateľská služba v rodinách, ČsČK aktívne pomáha pri celoštátnom očkovaní proti detskej obrne, usporadúva letné detské tábory pre zdravotne postihnuté deti, organizuje Vodnú záchrannú službu. Organizujú sa študijné strediská diská pre deti a mládež, zdravotné výchovné hry pre deti v materských kých a základných školách, ách, poskytujú sa desiatky atky humanitárnych pomomocí do zahraničí.

Vznik samostatnej Národ-snej spoločnosti Slovenský Červený kríž Politické a spoločennské zmeny v záveree

roku 1989 umožnili ČsČK návrat k nezávislosti a samostatnosti, ale ajj k niektorým činnosi k ý charitatívnym h i í či tiam. ČsČK sa vracia k dôslednému dodržovaniu siedmych základných princípov medzinárodného hnutia Červeného kríža. V súvislosti so zánikom československej federácie došlo k zmene i v ČsČK. Od 1. 1. 1993 sa ČsČK rozdelil a 8. a 9. mája 1993 sa jeho časť na území SR transformovala v Slovenský červený kríž (SČK), ktorý bol dňa 25. 10. 1993 prijatý do Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Aj v súčasnosti, keď má SČK úplne iné postavenie a obsah jeho práce sa zmenil po skončení 2. svetovej vojny, stále aktuálne sú slová Henryho Dunanta: „Pomôžme všetci! Všetci sa každodenne z plných síl snažme o úprimnosť a odpustenie, o dobrotu a lásku, s odvahou a nádejou, že svet bude bez vojen a budeme žiť v mieri.“ Mgr. Jana Pohanková

MEDICÍNA

1MÂWBOJF

[ÂLMBE [ESBWFK DISCUJDF

Plávanie pozitívne vplýva na správne držanie tela, formuje jeho problémové partie, odbúrava nadbytočné tuky, zlepšuje fyzickú a psychickú kondíciu, obranyschopnosť a imunitu.

lávanie je optimálne pre ľudí s postihnutím pohybového aparátu a je vhodné pre všetky vekové kategórie. Plávanie vyvážene namáha svaly, pretože hmotnosť tela je vo vode rovnomerne rozložená, rytmicky sa strieda napínanie svalstva a jeho uvoľňovanie. Plávaním sa precvičujú všetky svalové skupiny, je aj vhodnou prevenciou pred úrazmi chrbta a zmierňuje jeho bolesti.

Mechanické vplyvy vodného prostredia Využíva sa hlavne účinok hydrosta-

tického tlaku a vztlaku. Hydrostatický tlak pôsobí až na okostnicu, teda aj na všetky krvné a lymfatické cievy a hlavne povrchové žily, priaznivo vplýva na opuchy. Pôsobí ako elastická bandáž, čo pri poškodení puzdier a väzov dodáva kĺbu viac stability. Hydrostatický vztlak vody príjemne nadľahčuje. Po ponorení do vody po krk človek s hmotnosťou približne 70 kg váži len asi 8 kg. Pohyb, ktorý je na suchu bolestivý alebo namáhavý, sa dá vo vode vykonať bezbolestne a nenásilne, navyše sa človek nemusí obávať pádu. Odporom vody sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny,

pričom sa harmonicky rozvíja statická a dynamická funkcia. Pri cvičení vo vode nedochádza ku krajným polohám kĺbových plôch následkom švihového pohybu, pretože odpor vody narastá s rýchlosťou pohybu. Tento je 7 – 12-krát väčší ako odpor pri cvičení na suchu. Na druhej strane je vode väčšie riziko nesprávne vykonaného pohybu, ako pri cvičení na suchu. Dôraz sa kladie na správnu východiskovú polohu a fixáciu, necvičiaca časť tela má byť dobre stabilizovaná, pohyby dolnými končatinami sa musia vykonávať v správnom smere a rozsahu, inak sa cvičenie minie účinkom.

Tepelný vplyv Teplota vody sa obvykle pohybuje od 34 do 36 ºC- izotermálna teplota, t. j. teplota, ktorá má nulové nároky na termoreguláciu. Tepelná energia

vody je v porovnaní so vzduchom 23-krát väčšia, preto voda ďaleko výraznejšie ohrieva alebo ochladzuje telesný povrch.

Chemický vplyv Závisí na chemickom zložení, pH a pod. Voda môže byť obohatená rôznymi prísadovými látkami (minerály, plyny, rastlinné prísady) a využívať ich účinkov. Plávanie pôsobí regeneračne aj na krvný obehový systém. Už len samotné ponorenie do vody od 18 do 30 º C spôsobí pokles tepovej frekvencie. Po ponorení do vody o teplote 35 – 37 °C či 15 °C tepová frekvencia naopak stúpa, čo je sprevádzané v teplej vode vazodilatáciou a v chladnej vode vazokonstrikciou a hyperventiláciou. Ďalším plusom je horizontálna poloha, kedy sa uľahčuje návrat krvi do srdca z veľkého obehu, a tým ho odbremeňuje. Cvičenie vo vode je bez akýchkoľvek otrasov a tým účinnejšie chráni naše

kĺby, ale i kardiovaskulárny systém. Tiež nemožno opomenúť pôsobenie vody na hrudný kôš a na pľúca. Tlak vody na hrudník podporuje vydychovanie, čím vlastne núti hrudníkové svalstvo intenzívnejšie pracovať, a to samozrejme vedie k zvýšeniu pľúcnej kapacity. Pobyt vo vode výrazne ovplyvňuje metabolizmus, krvný obeh, dýchanie a funkciu žliaz s vnútornou sekréciou, je prebúdzačom energie pre cievny systém a látkovú výmenu. Pri každej intenzívnej aeróbnej činnosti sa telo zahreje a vyrába teplo. No a práve to teplo je z tela odvádzané vodou rýchlejšie ako vzduchom. Tým sa energetický výdaj niekoľkonásobne zvýši. A keďže sa teplo neodvádza potením, ale vodou, nezaťažuje sa ani krvný obeh. Plávanie a cvičenie vo vode sa pre svoje všestranné účinky využíva aj ako liečebná metóda, ktorú ordinuje odborný rehabilitačný lekár. Vyšpecifikuje typy

PRI ZRANENIACH SÚ UŽITOČNÉ

ENZÝMY

atríte k tým, ktorí bicykel či kolieskové korčule schovajú až s príchodom prízemných mrazíkov? Ak trávite množstvo času športovými aktivitami, či už typu outdoor alebo indoor, je to skvelé, pretože pravidelný pohyb je tou najlepšou prevenciou mnohých chorôb. Pozor však na úrazy a zranenia, ktorým sa pri športe vystavujete – niekedy sa im nedá vyhnúť ani pri najväčšej opatrnosti. Našťastie existujú špeciálne preparáty, ktoré pomáhajú pri hojení úrazov a zlomenín. Zranenia pohybového aparátu často príšerne bolia a na niekoľko týždňov vás môžu „odstaviť“ nielen v práci, ale aj v súkromí. Nie však s Wobenzymom, najznámejším prípravkom systémovej enzýmoterapie. Tento enzýmový liek dokáže skrátiť pobyt v nemocnici a rovnako aj čas domáceho liečenia! Zaujíma vás ako? Cielená kombinácia enzýmov dokáže poraziť zápal. A ten je hlavným sprievodným javom každého úrazu či poranenia. Zápalová reakcia je prostriedkom „opravy“ nášho tela, jeho základnou a najprirodzenejšou reakciou na akékoľvek poškodenie, teda aj na podliatiny, zlomeniny, vykĺbenie či iné poranenie. Za ideálnych podmienok zápal bez následkov odznie. Ak sa však nepodarí odstrániť jeho príčinu alebo trvá príliš dlho, môže sa opakovať, sprevádzajú ho dlhotrvajúce bolesti a opuch a môže vyústiť až do chronickej formy. Takýto zápal už naše telo za „prirodzený prostriedok nápravy“ nepovažuje, naopak, dlhodobo ho obťažuje a môže viesť k rozličným komplikáciám. Cielene „namiešané“ zmesi enzýmov vo Wobenzyme komplexne účinkujú pri prekonávaní zápalov po úrazoch a poraneniach. Výrony, podliatiny, opuchy a zlomeniny potrebujú enzýmy, pretože skracujú dobu hojenia a urýchľujú vstrebávanie opuchov a krvných podliatín. Tento voľno predajný liek by sa preto mal stať súčasťou vašej povinnej výbavy pri ceste za športom – či už ide o jednodňovú turistiku alebo ste sa vybrali brázdiť hrádzu, tradičný liek systémovej enzýmoterapie vám pomôže pri liečbe nepríjemných zranení. Mgr. Dana Krommelová

cvičení pre určitú diagnózu a zohľadní aj pridružené ochorenia, stav srdcového, pľúcneho a cievneho systému i tlak krvi. Zapája do činnosti svalové skupiny, ktoré sú v bežnom živote zanedbávané. Odľahčuje chrbticu a celý podporný aparát. Plávaním a cvičením vo vode sa priaznivo ovplyvňuje nielen postihnutý orgán, ale i celkový stav pacienta a preto je vhodné, keď sa stanú pravidelnou súčasťou našich pohybových aktivít a režimov. MUDr. Lenka Janèová - lekár MUDr. Miriam Èepíková – primár FRO Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku Bratislava, n.o. Fyziatricko-rehabilitaèné oddelenie (FRO)

Tému prináša

1PIZC B LWBMJUB

åJWPUBPOLPMPHJDLÉIP QBDJFOUB

Na Slovensku pribúda ročne už okolo 25 000 nových prípadov rakoviny avšak vďaka pokroku v liečbe sa dá očakávať, že počty vyliečených a prežívajúcich pacientov budú narastať.

ama choroba a jej liečba je sprevádzaná rôznymi ťažkosťami, ktoré veľmi zhoršujú kvalitu života postihnutého pacienta. Výskum, ktorý sa v ostatnom čase zaoberá touto doteraz zanedbávanou oblasťou dokazuje, že starostlivosť o pacienta po liečbe nekončí, ale že je potrebné v nej aj

naďalej pokračovať. Rehabilitácia pacienta – fyzická, psychická aj sociálna je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Cvičenie má pozitívny účinok Oslabenie organizmu chorobou a jej liečbou vedie k telesnej nečinnosti, sedavému spôsobu života, postupnému sociálnemu odlúčeniu a k nespokojnosti so životom. Početné vedecké štúdie, v ktorých sa použili multidimenzionálne programy smerujúce k fyzickej aktivite u pacientov s rôznymi diagnózami, či už počas liečby alebo po nej ukázali, že cvičenie a tréning majú veľmi priaznivý účinok nielen na zlepšenie celkového telesné-

ho stavu, ale aj na psychiku pacienta. Prejavilo sa to posilnením imunitného systému a obranyschopnosti organizmu vyvolaním špecifickej aktivácie prirodzených zabíjačov (NK bunky), lymfocytov a makrofágov, čo priaznivo ovplyvnilo aj obdobie remisie. Potlačila sa depresia, zvýšila sa sebadôvera, odstránila sa nespavosť, zlepšila sa chuť do jedla a myseľ sa odvrátila od choroby. Tieto vedecky dokázané poznatky viedli k záveru, že programy telesnej aktivity treba rozvíjať a v rôznej intenzite špeciálne prispôsobenej stavu pacienta, zaviesť do komplexnej starostlivosti. Onkologickí pacienti nie sú, samozrejme, rovnakí. Líšia sa druhom

nádorovej choroby, jej štádiom, pridruženými chorobami a aj vekom. Sú preto dôvody, kedy sa aktívne cvičenie neodporúča. Ak však nie sú, treba nájsť spôsob, ktorý prinesie nielen dobrý výsledok, ale aj radosť, zábavu a pohodu. Pre pacienta je niekedy ťažké rozhodnúť sa či cvičiť sám doma alebo niekde pod odborným dozorom. Na zčiatku je dobré zvoliť si tú najjednoduchšiu cestu – začať sa hýbať. Chodiť pešo po schodoch, robiť prechádzky, chodiť na výlety do prírody, začať so športom, ak ho pacient pestoval aj v minulosti, plávať, bicyklovať. V rôznych štúdiách sa zistilo, že mnohí bývalí pacienti dávajú prednosť cvičeniam a iným činnostiam v skupine (spoločné výlety, tanec, gymnastika vo vode a pod.), pretože nadviažu kontakt s ľuďmi podobného osudu, čo podporuje nadobudnutie sebadôvery. Rešpektovanie individuálnych potrieb Pri odborne vedených cvičeniach sa používajú viaceré techniky a metódy v programoch rôznej intenzity. Zostavujú sa na základe údajov o stave choroby a pridružených chorobách a po vstupnej prehliadke. Program je vedený tak, aby zlepšil svalovú silu, pohyblivosť, stabilitu, aby telo odolávalo únave, aby sa upravilo zlé návykové držanie tela a nevhodné pohyby, ku ktorým mohlo dôjsť v dôsledku choroby a jej liečby. Nejde o „body-building“, ale o prijatie vlastného tela opakovaným telesným cvičením, ktoré vedie k pocitu pohody. Pri cvičení, ktoré je dĺžkou času a stupňom intenzity rozdielne, treba rešpektovať určité pravidlá. Netreba sa siliť, ale uprednostniť radšej ľahšie a dlhšie trvajúce cvičenie prispôsobené telesným pocitom, neviesť ho do vyvolania bolesti, prerušovať ho aj prestávkami, piť tekutiny (najlepšie vodu). Súčasťou cvičenia je následná relaxácia (strečing, príp. kúpeľ, počúvanie hudby, aromaterapia).

Aj na Slovensku V rámci moderných trendov zaradila Liga proti rakovine do služieb poskytovaných pacientom v novovybudovanom Centre pomoci v Bratislave a následne i v Košiciach rehabilitačný a relaxačný program. V Centre pomoci v Bratislave sú k dispozícii prístrojové zariadenia na posilňovanie s maximálnym šetrením zhybového aparátu, masážne prístroje stimulujúce krvný a lymfatický obeh a systémy pre bezpečnú lymfodrenážnu masáž horných a dolných končatín, trupu a brucha a aromaterapia na zotavenie a regeneráciu. Do programu sú popri individuálnych cvičeniach zaradené aj skupinové cvičenia. Pacienti sa zaraďujú do programu na základe prihlášky s odporúčaním lekára a po vstupnej prehliadke, kedy sa určí spôsob a postup vybraných procedúr, rešpektujúci typ choroby a stav pacienta. Kontakt je možný osobne na recepcii Centra pomoci v Bratislave – Ružinove na Brestovej ulici číslo 6, telefonicky na čísle 02/57202908 alebo formou prihlášky na letáku o Centre pomoci, ktorý bol rozoslaný na onkologické ústavy, oddelenia a ambulancie. MUDr. Eva Siracká, DrSc.

PORADNA

5SFTUOÜ ÇJO PISP[PWBOJB [ESBWJB [ÂWBEOÜNJ QPUSBWJOBNJ B JOÜNJ QSFENFUNJ Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi, je zaradený do tretieho dielu prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona s dôrazom na ochranu ľudského života a zdravia.

ustanoveniach § 168 a § 169 sú zakotvené dve formy ohrozovania potravinami a inými predmetmi: 1) úmyselné ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi 2) ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi z nedbanlivosti. Pojem „má na predaj“ znamená prechovávanie závadných potravín alebo iných predmetov na účely ich legálneho alebo nelegálneho predaja. Zdraviu škodlivé potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú zdravotné riziko. Menej závažné ohrozenie alebo porušenie zdravotnej nezávadnosti poživatín alebo pitnej vody je možné postihnúť v priestupkovom konaní.

nemohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest.

Úmyselné ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi Kto má na predaj, vyrobí, sebe alebo inému úmyselne zadováži závadné potraviny alebo iné nebezpečné predmety, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Trestný zákon v tomto prípade vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Trestný čin môže mať priamy alebo nepriamy úmysel. Pod ohrozením zdravia treba rozumieť vydanie osoby do bezprostredného (skutočného) nebezpečenstva poškodenia zdravia závadnými potravinami alebo inými predmetmi, pričom k požitiu alebo použitiu nemusí vôbec dôjsť. Pri tomto trestnom čine by súd mohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest odňatia slobody. Vyššia trestná sadzba je, samozrejme, v prípade závažného spôsobu konania (spáchanie trestného činu so zbraňou, násilím, so zbraňou a pod.). Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, smrť, alebo ho spácha za krízovej situácie. Trestný zákon presne vymedzuje pojmy ťažká ujma na zdraví, smrť a krízová situácia (núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, alebo vojna). Pri tomto trestnom čine by už súd

Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi z nedbanlivosti Kto má na predaj, alebo na taký účel vyrobí, sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie je zdraviu nebezpečné, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Na vyvodenie zodpovednosti v tomto prípade Trestný zákon vyžaduje nedbanlivostné konanie a zároveň ohrozenie ľudského zdravia závadnými potravinami alebo inými predmetmi. Trestný zákon opäť presne vymedzuje, kedy je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti a rozlišuje vedomú a nevedomú nedbanlivosť. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdrav, smrť, alebo ho spácha za krízovej situácie. Pri všetkých troch skutkových podstatách trestného činu ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi z nedbanlivosti, by trestný súd mohol odsúdiť páchateľa na podmienečný trest odňatia slobody. Doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH mimoriadny profesor JUDr. Jozef Tóth Katedra medicínskeho práva, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

;ESBWPUOÂ Cudzinci na území Slovenskej republiky majú v rámci záväzkov plynúcich z členstva v Európskej únii taktiež prístup k neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

eodkladná zdravotná starostlivosť (NZS) je podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. NZS je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu, ktorú vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Poskytovateľ pred poskytnutím NZS, aj napriek tomu, že spravidla dostáva do rúk príslušný doklad identifikujúci osobu a osvedčujúci jej nárok na NZS a krytie nákladov na ňu, musí skúmať, či je osoba občanom iného členského štátu a súčasne aj poistencom verejného zdravotného poistenia tohto členského štátu, alebo ide o osobu, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte

TUBSPTUMJWPT P DVE[JODPW

W 4MPWFOTLFK SFQVCMJLF ako je štát jej účasti na verejnom zdravotnom poistení. Od správneho posúdenia týchto skutočností následne závisí rozsah poskytnutia zdravotnej starostlivosti, t. j. či sa poskytne NZS alebo zdravotná starostlivosť v celom rozsahu, a správna fakturácia nákladov príslušnému nositeľovi zdravotného poistenia v inom členskom štáte. Poistenec verejného zdravotného poistenia v inom členskom štáte je nielen osoba, ktorá má štátne občianstvo iného členského štátu, ale aj osoba, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte (tretí štát) a je z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte poistencom jeho verejného zdravotného poistenia. Poskytovateľ nesmie na základe európskeho preukazu poskytnúť takú NZS, kvôli ktorej cudzí poistenec zámerne vycestoval do Slovenskej republiky. Poskytovateľ, ktorému sa osoba nepreukáže európskym preukazom nárok na poskytnutie NZS rozlišuje, či osoba vyžaduje poskytnutie neodkladnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti. V prípade poskytnutia neodkladnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľ a)požaduje úhradu v hotovosti, b)získa informáciu, v ktorom členskom štáte a u akého nositeľa zdra-

votného poistenia je osoba poistená, ak táto osoba nebude chcieť zaplatiť alebo nebude môcť zaplatiť, c)sám požiada o dodatočné vystavenie európskeho preukazu alebo náhradného certifikátu príslušného nositeľa zdravotného poistenia alebo d)obráti sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so žiadosťou o sprostredkovanie a zaslanie príslušného dokladu z príslušného členského štátu. V prípade poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej poskytovateľ postupuje obdobne; na urýchlenie postupu si nemocnica môže príslušný doklad od nositeľa zdravotného poistenia v inom členskom štáte obstarať sama, a to buď priamo, alebo prostredníctvom rodiny, či priateľov, alebo osôb sprevádzajúcich osobu. Poskytovateľ nemôže očakávať refundáciu poskytnutej NZS, ak poskytnutie NZS nevyznačí na príslušnom formulári. Náklady na NZS sa uhrádzajú podľa zmluvne dohodnutých cenových podmienok, ak ju poskytol zmluvný poskytovateľ na základe zmluvy so zdravotnými poisťovňami v Slovenskej republike. Uhrádzajú sa len v tom rozsahu, v akom sú pre poskytovateľa záväzné slovenské predpisy o verejnom zdravotnom poistení, ak ide o poskytovateľa, ktorý nemá uzavretú zmluvu ani s jednou zdravotnou poisťovňou. JUDr. Marcela Bo íková, PhD, MPH

VÝŽIVA

7Ü[OBN NMJFLB B UVLV QSF [ESBWJF Súčasná spotreba mlieka sa, v porovnaní s relatívne nedávnou minulosťou, na Slovensku podstatne znížila. Nie sme však výnimkou, pretože podobná situácia sa vyvinula aj v ostatných stredoeurópskych krajinách a v niektorých ekonomicky vyspelých štátoch vrátane USA.

a hlavnú príčinu tohto stavu možno považovať najmä nepochopenie významu mlieka pre výživu a zdôrazňovanie iba jeho negatívnych vlastností, najmä tuku. Rôzne mýty o škodlivosti mlieka prispeli taktiež k jeho opovrhovaniu: mlieko vraj zahlieňuje celý organizmus, spôsobuje astmu, cukrovku, rakovinu a pod. Odborníci na zdravú výživu v súčasnosti zaraďujú mlieko medzi najvýživnejšie a najkomplexnejšie potraviny. Tvoria ho bielkoviny, tuky, minerály, vitamíny, enzýmy a ďalšie zložky významné z hľadiska výživy a udržovania zdravia. Vysoko kvalitné bielkoviny obsahujú aminokyseliny, ktoré si ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Podstatnou zložkou mlieka je aj tuk a mliečny cukor, ktoré sú pre organizmus zdrojmi energie. Mlieko zásobuje telo minerálnou výživou. V mlieku sa nachádzajú rôzne biologicky účinné zložky, prakticky všetky vitamíny, vyše 60 rôznych enzýmov a iných biologických faktorov s protirakovinovými, antimikróbnymi, antisklerotickými, imunostimulačnými a ďalšími vlastnosťami. Preto súčasná veda považuje mlieko za funkčnú potravinu, čo znamená, že sa vyznačuje aj viacerými zdravie a vitalitu posilňujúcimi účinkami.

Bioaktívne mliečne peptidy Tráviace enzýmy v ľudskom tele, ako aj enzýmy mliečnych baktérií v priebehu výroby syrov a zakýsaných potravín (jogurt, acidofilné mlieko, kefír, bryndza a i.) natrávia mliečnu bielkovinu a uvoľňujú z nich rôzne látky zvané bioaktívne peptidy, ktoré sú zdraviu prospešné. Fosfopeptidy sú nosičmi minerálnych živín, napr. vápnika a vylepšujú jeho vstrebávanie v čreve. Iné bioaktívne peptidy viažu niektoré vitamíny B-komplexu (vitamín B2, B12, kyselina listová) a zvyšujú ich vstrebávanie do krvi. Nedávno boli objavené malé peptidy, ktoré znižujú krvný tlak. Iné biopeptidy znižujú aj „zlý“ LDL cholesterol, ďalšie majú opiátové účinky podobné morfínu, čiže pôsobia analgeticky. Z mliečnych bielkovín sa uvoľňujú aj antitrombózové biopeptidy. Z kazeinu, hlavnej mliečnej bielkoviny, vzniká počas spracovania mlieka na syry glykomakropeptid, ktorý okrem antimikróbnej aktivity stimuluje množenie bifidobaktérií, čiže má probiotické účinky. Keďže glykomakropeptid neobsahuje fenylalanin, používa sa na výrobu potravín pre pacientov trpiacich na fenylketonuriu. Srvátková bielkovina zvaná laktoferín je významným prenášačom železa a pomáha zneškodňovať patogény

v čreve. Ďalšou premenou laktoferínu vzniká laktofericín, ktorý je účinný proti vírusom spôsobujúcim hepatitídu C, herpes a bradavice. Mlieko obsahuje aj látky s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré neutralizujú reaktívne kyslíkové radikály, čím znižujú riziko rakovinových procesov a iných chorobných stavov.

Nebezpečný tuk? Mlieko sa stalo súčasťou ľudskej potravy až s nástupom poľnohospodárskej revolúcie, teda približne pred 10 000 rokmi. Do obdobia II. svetovej vojny bolo mlieko považované za najvýživnejšiu potravinu, často aj za liek, o čom svedčí vtedajšia prezývka „biela krv“. Začiatkom druhej polovice minulého storočia sa začali objavovať informácie aj o niektorých negatívnych vlastnostiach mlieka, konkrétne tuku. Treba však povedať, že zloženie tuku nie je rovnaké u všetkých živočíchov. Kravský mliečny tuk obsahuje vyše 50 percent nasýtených mastných kyselín, z ktorých niektoré sú považované za hlavnú príčinu obezity, kôrnatenia ciev často s fatálnymi následkami (mozgová príhoda, infarkt, cukrovka II. typu). Z 12 hlavných mastných kyselín zastúpených v mlieku sa iba 3 nasýtené mastné kyseliny podieľajú na tvorbe zlého LDL cholesterolu. Avšak krátke a stredne dlhé mastné kyseliny napriek tomu, že patria medzi nasýtené mastné kyseliny, sú pre organizmus užitočné. Podieľajú sa na znižovaní hmotnosti a najmä telesného tuku, chránia pred vývinom rakoviny, zneškodňujú niektoré vírusy a choroboplodné baktérie vrátane Helicobacter pylori. Keďže sú stredne dlhé mastné kyseliny vynikajúcimi zdrojmi

energie pre bunky a tkanivá, používajú sa aj ako lieky. Podávajú sa predčasne narodeným deťom, podvyživeným pacientom a pacientom po ťažkých vyčerpávajúcich operáciách, osobám s bypassom, pri nedostatočnej tvorbe žlčových kyselín, vrcholovým športovcom a iné. Z mastných kyselín s dlhým uhlíkovým reťazcom sú niektoré nevyhnutné pre zdravie, lebo ľudský organizmus si ich nedokáže vyrobiť. Sú to mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny. Mononenasýtená kyselina olejová zamedzujúca tvorbe „zlého“ LDL cholesterolu a poškodzovaniu ciev tvorí v tuku kravského mlieka 25-percentný podiel, v ovčom 37-percentný a v olivovom oleji 67-percentný. Polynenasýtené mastné kyseliny sa nachádzajú v mlieku v množstve 2 g / liter a delia sa na 2 skupiny: omega-6 a omega-3. Pre zdravie sú osožné najmä omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa vyznačujú protizápalovými, antitrombotickými a cievy rozširujúcimi účinkami. Vo veľkom množstve sa vyskytujú najmä v morských rybách, plodoch mora, v orechoch a rôznych semenách. Mimoriadne prospešnou je aj konjugovaná linolová kyselina, ktorú poznáme pod skratkou CLA. CLA bráni ukladaniu tuku v tukových

bunkách a urýchľuje jeho spaľovanie. Okrem protiobéznych vlastností má aj protirakovinové účinky, chráni pred srdcovocievnymi ochoreniami a zabraňuje oxidácii cholesterolu čo je významné najmä preto, že takéto oxidačné produkty sú zvlášť nebezpečné nielen z hľadiska kôrnatenia ciev, ale aj z hľadiska vzniku rakoviny. CLA sa už predáva v lekárňach vo forme kapsúl s reklamným dôrazom ako potravinový doplnok proti obezite. Mlieko obsahuje aj zložitejšie tuky zvané sfingolipidy, ktoré majú celý rad významných funkcií hoci tvoria len 1 percento kravského tuku. Významne prispievajú k potláčaniu rakovinového procesu, podporujú funkcie imunitného systému, majú aj antimikróbne a ďalšie pozitívne vlastnosti.

Pozitívne účinky Nenasýtené mastné kyseliny spolu so stredne dlhými mastnými kyselinami patria medzi najsilnejšie protivírusové a protibaktériové zložky tukov aj v ľudskom mlieku. Antimikróbny účinok tukov sa v praxi používa už od nepamäti formou mydiel. Mliečny tuk môže pôsobiť proti mikróbom na rôznych miestach ľudského organizmu. Mikróbocidné účinky tukov a ich mastných kyselín majú významnú ochrannú úlo-

hu pri infekciách kože, slizníc a mukózových membrán. Niektoré sú účinné aj proti sexuálne prenosným baktériám (chlamýdie) a vírusom vrátane HIV. Mikróbocidné tuky sa dostali do praxe ako súčasť ústnych vôd s dezinfekčnými účinkami, najmä proti baktériám Streptococcus mutans spôsobujúcich zubný kaz. Antimikróbny účinok tukov sa uplatňuje aj pri likvidácii patogénnych baktérií v žalúdku a črevách, čo má osobitný význam pri ochrane novorodencov. Mlieko je významným dodávateľom v tuku rozpustných vitamínov A, D, E a K. Pochopiteľne, čím je obsah tuku v mlieku nižší, tým je chudobnejšie aj o uvedené vitamíny. Obávanými mastnými kyselinami sú predovšetkým transmastné kyseliny, ktoré sa vyskytujú najmä v niektorých stužených tukoch. Našťastie v mlieku našich prežúvavcov je ich obsah nízky, dokonca niektoré prírodné transmastné kyseliny sú užitočné pre zdravie. O význame mliečneho tuku pre zdravie vypovedajú aj dávnejšie výsledky pozorovania detí. U detí, ktoré pili iba nízkotučné mlieko črevné ochorenia (hnačky) sa vyskytovali 5-krát častejšie ako u detí, ktoré boli živené plnotučným mliekom. Podobné výsledky sa dosiahli aj pomocou experimentálnych zvierat. Napr. potkany, ktoré boli zámerne nakazené baktériami Listeria monocytogenes, ak boli živené plnotučným mliekom túto infekciu prekonali. Nedávno sa zistilo, že u vydatých žien – pracovníčok v poľnohospodárstve, ktoré denne pili tri a viac pohárov plnotučného mlieka, riziko neotehotnenia bolo výrazne nižšie ako u žien, ktoré mlieko prakticky nepili. Doplňujúce výsledky ďalších vedeckých pracovísk potvrdzujú, že plnotučné mlieko a jeho tuk s rozpustenými vitamínmi znižujú výskyt zápalových ochorení ženských pohlavných orgánov najmä vajcovodov a vaječníkov, čo znižuje riziko neotehotnenia. Iné výsledky dlhoročných pozorovaní veľkého počtu starších žien presvedčujú, že konzumácia surového, nepasterizovaného plnotučného kravského mlieka nepredstavuje riziko rakoviny prsníka.

Renesancia mlieka Na základe poznatkov o nežiaducich účinkoch niektorých nasýtených tukov mlieko a mliečne výrobky sa začali považovať v druhej polovici minulého storočia za nezdravé, poškodzujúce najmä cievy a srdce. Mliečny priemysel reagoval na informácie o škodlivosti nasýtených tukov výrobou mliečnych produktov s nižším obsahom tukov. V dôsledku masívnych informácií o škodlivosti tuku a ignorovaním výsledkov o ich dobrých vlastnostiach poklesol konzum tukov a mlieka nielen v USA, ale aj u nás. V USA sa v roku 1945 skonzumovalo štyrikrát viac mlieka ako nealkoholických nápojov, kým v roku 2000 spotreba nealkoholických nápojov prevyšovala spotrebu mlieka 2, 5-krát. Zníženie príjmu mlieka a tukov bolo nahradené zvýšeným príjmom uhľohydrátov, čo znamenalo aj zvýšenie príjmu energie. K zhoršenému zdravotnému stavu prispeli aj podniky rýchleho občerstvenia (fastfoody). A dôsledok sa dostavil: v USA je takmer 70 percent obyvateľov obéznych. Okrem obezity sa epidemicky šíria aj ďalšie civilizačné choroby: cukrovka 2. typu, osteoporóza, srdcovocievne a ďalšie ochorenia. Postupne, hromadením výsledkov o pozitívnych vlastnostiach tuku a zvlášť mliečneho tuku (pozor! nie je tuk ako tuk) sa začalo upúšťať od prísnej beztukovej diéty. Odborníci na zdravú výživu začali odporúčať najmä tuky s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín, mierny konzum aj nasýtených tukov (tým sa úplne nedá vyhnúť) a podľa možnosti vyhýbať sa potravinám obsahujúcim transmastné tuky. Najnovšie vedecké poznatky vyvracajú názory, že by denná konzumácia už jedného litra plnotučného mlieka (34 g tuku) mohla spôsobovať choroby srdcovocievneho systému, vrátane infarktu myokardu a mozgových príhod. Množia sa dôkazy, že striedma konzumácia mlieka a syrov pomáha pôsobením bioaktívnych bielkovín, tukov a minerálov znižovať riziko chronických chorôb vrátane vysokého tlaku, osteoporózy, nadváhy a telesného tuku, zubného kazu, rakoviny hrubého čreva a niektorých ďalších foriem rakoviny. Vzorom by nám mohli byť Švajčiarsko a Francúzsko. Napriek vysokému konzumu mlieka a syrov (v prepočte 54 g tuku denne) je v týchto krajinách výskyt uvedených „moderných“ ochorení podstatne nižší. Takže mlieko a mliečny tuk sú z hľadiska zdravia potrebné ako rastlinná potrava a možno povedať, že sa vzájomne dopĺňajú. Väzobné mliečne bioproteíny významne prispievajú k vstrebávaniu kyseliny listovej nielen obsiahnutej v mlieku, ale aj tej, ktorá pochádza z rastlín napr. z listovej zeleniny. Vitamín B12 sa nachádza iba v mlieku a mäse, v rastlinách sa nevyskytuje. Preto prísni vegetariáni (vegáni) by si ho mali dopĺňať tabletami – potravinovými doplnkami. Význam mlieka a mliečneho tuku pre zdravie vyznávajú naši pediatri, ktorí tehotným ženám a deťom odporúčajú piť primerané množstvá plnotučného mlieka. prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. Ústav bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava

&NV PMFK TUÂMF QPQVMÂSOFKãÍ Zástancovia zdravej výživy a tí, ktorí sa snažia udržať si dobrú telesnú kondíciu, si robia starosti s počtom ľudí, ktorí sú závislí na liekoch a tiež s rastúcimi cenami konvenčných liečiv.

íto ľudia čiastočne naštartovali silnejúce hnutie, ktoré si potichu kliesnilo cestu. Nastal obrovský vzostup všeobecného povedomia, keď sa začali stále viac odkrývať prírodné liečebné tajomstvá. Milióny ľudí na celom svete , ktorým záleží na dobrom zdraví, sa zaujímajú o mnohé alternatívy, ktoré ponúkajú prírodné liečivá ako homeopatická a prírodná terapia, alebo princíp holistického uzdravovania. Záujem o alternatívne liečebné oblasti je tiež podporovaný vedeckými inštitúciami, ktoré poskytujú širokú škálu programov týkajúcich sa naturopatie, výživy a holistické zdravovedy.

Len málo z týchto prírodných produktov, ktoré sú v súčasnosti dostupné zákazníkom, sa môže pochváliť mnohostrannosťou jednej z najstarších látok na zemi - OLEJA EMU, ktorý má viaceré možnosti aplikácie.

Kozmetika á la emu Kozmetické prípravky sú vďaka emu oleju vhodné aj pre tú najcitlivejšiu pokožku. Rada Velvet obsahuje pleťové mlieko, čistiace pleťové mlieko, nočný i denný krém. Prípravky sú určené pre mladšiu pokožku a vďaka unikátnej absorpčnej schopnosti emu oleja účinne látky prenikajú až do najspodnejších vrstiev a hydratujú ju. Prípravky línie Magnitudo ocení najmä zrelšia pokožka. Aj táto rada obsahuje celý komplet najvhodnejšej starost-

livosti o pleť, t.j. čistiace pleťové mlie pleťové mlieko, nočný i denný krém. Pleť vystavená škodlivým radikálom potrebuje predovšetkým protektívny účinok. Ten jej zabezpečujú uvedené prípravky vďaka extraktu z kvetu bieleho lososa, vitamínu E či squalanu. Lipid squalan sa získava z olivového oleja a prispieva k ochrane pokožky. O účinnosti všetkých prípravkov je, samozrejme, najlepšie sa presvedčiť doslova na vlastnej koži. Krajšia a kvalitnejšia pokožka, ako aj odznenie viacerých zdravotných ťažkostí, budú zaslúženou odmenou za vyskúšanie mnohostrannej a jednej z najstarších látok na Zemi – emu oleja. Výrobky je možné kúpiť si v mnohých lekárňach (ich zoznam je na internete). -eok-

EOK AUSTRALIAN SLOVAKIA s.r.o. Veterná 515/6, 922 02 Krakovany tel.: +421-33-7798841 mobil: +421-905-855338 e-mail: info@emufarma.sk, www.emufarma.sk

VÝŽIVA

0WÇJF NMJFLP B CSZOE[B

Niet nad ovčie mlieko Ovčie mlieko je hustejšie a výživnejšie ako kravské, pretože obsahuje dvojnásobok bielkovín, tuku a vitamínov B-komplexu ako aj vitamínov rozpustných v tuku (A, D, E a K) a minerálnych živín (vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, meď). Obsah vitamínu B3, C a D je dokonca 5-krát väčší ako v kravskom mlieku. Pre dosiahnutie základnej dennej dávky vitamínu C (50 μg) stačí vypiť liter ovčieho mlieka kým kravského až 5 litrov. Ovčí tuk má priaznivejšie zloženie mastných kyselín ako kravský, preto je aj zdravší. Obsahuje 2 – 4-krát viac mastných kyselín s krátkym a stredne dlhým reťazcom, ktoré nezvyšujú cholesterol v krvi, neukladajú sa do tukových tkanív, ale sú využité priamo pečeňou ako zdroje energie.

Ovčie mlieko a bryndza môžu byť oprávnene zaradené medzi biopotraviny, keďže sa získavajú doslova ekologickým spôsobom – dojením oviec chovaných na pasienkoch v stredných a vyšších polohách, bez dopadu automobilových a iných exhalátov, umelých hnojív. Kyselina maslová, ktorá sa vyskytuje iba v tuku prežúvavcov moduluje funkcie génov a pripisujú sa jej pozoruhodné účinky v prevencii rakoviny. Ovčie mlieko obsahuje 2-krát viac mononenasýtených mastných kyselín (kyselina olejová), a 3-krát viac polynenasýtených dlhoreťazcových mastných kyselín (kyselina linolová, α-linolénová a vakcénová) ako kravské mlieko, z ktorých niektoré patria medzi esenciálne. Znamená to, že ľudský organizmus si ich nevie vyrobiť a je odkázaný výlučne na ich príjem potravou. Významný je aj obsah konjugovanej linolovej kyseliny (CLA), ktorá je osobitne cenná pre jej „odtučňovacie“, protirakovinové a protisklerotické účinky.

Švajčiarsky paradox Z 12 hlavných mastných kyselín sa iba 3 nasýtené mastné kyseliny (C12, C14 a C16) podieľajú na zvýšenej tvorbe cholesterolu a aterogénnych plakov, takže sú rizikové z hľadiska poškodzovania srdcovocievneho systému. Určité zdravotné riziko sa pripisuje stuženým trans mastným tukom, ktoré sa vyrábajú hydrogenáciou rastlinných olejov. Avšak trans mastné kyseliny nachádzajúce sa v ovčom i kravskom mlieku sú pre zdravie užitočné. Slovenské ovčie mlieko dosahuje kvalitatívne parametre vysokohorského alpského kravského mlieka a v niektorých zložkách ho dokonca prevyšuje. Pravidelný konzum alpského mlieka a syrov je podstatou „švajčiarskeho

paradoxu“ (nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení). Ovčie mlieko je bohatšie aj na bielkoviny čomu zodpovedá aj dvojnásobný obsah esenciálnych aminokyselín podporujúcich stavbu a regeneráciu svalovej hmoty. Vyššie zastúpenie majú aj sírne aminokyseliny, z ktorých sa v tele tvoria antioxidačné, antimutagénne a protirakovinové zlúčeniny. Ovčie mlieko je výdatným zdrojom rôznych bioaktívnych peptidov, ktoré sa uvoľňujú počas jeho spracovania na ovčí syr a bryndzu aktivitou mliečnych baktérií a kvasiniek (biopeptidy s účinkami imunostimulačnými, antitrombotickými a znižujúcimi krvný tlak ako aj peptidy prenášajúce minerálne živiny a niektoré vitamíny).

Proti nádorom Ovčie mlieko obsahuje aj viac minoritných bielkovín dôležitých pre udržovanie zdravia a bielkoviny prenášajúce kyselinu listovú a iné vitamíny. Napr. laktoferínu je v ovčom mlieku až 10-krát viac ako v kravskom mlieku. Laktoferín má význam nielen ako prenášač železa v živých systémoch, ale má aj antimikróbne a protirakovinové účinky, pomáha regulovať imunitný systém v organizmoch so zoslabenou imunitou. Aj obsah nebielkovinového dusíka v ovčom mlieku je vyšší ako v kravskom mlieku. Napríklad taurín sa uplatňuje sa pri syntéze žlčových kyselín, ktorý vzniká zo sírnych aminokyselín. V ovčom mlieku sa nachádza pomerne veľa kyseliny orotovej, ktorá je stavebnou zložkou nukleových kyselín. Charakteristickou zložkou ovčieho mlieka je aj glykozid amygdalín pochádzajúci najmä zo semien lipnicových tráv, ktorý je pôvodcom mandľovej arómy a prisudzuje sa mu aj protinádorová aktivita.

Bryndza – probiotická bomba Bryndza ako fermentovaný živý ovčí syr okrem toho, že je výdatným zdrojom kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálov obsahuje aj veľké množstvo probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek, ktorých počty v grame

bryndze dosahujú hodnoty od 1 do 10 miliárd. Sú to najmä viaceré druhy mliečnych baktérií rodov Lactobacillus, Enterococcus, Lactococcus, Leuconostoc a Streptococcus a mikroskopické huby Galactomyces geotrichum, Kluyveromyces lactis a Mucor circinelloides. Mliečne mikroorganizmy počas spracovania mlieka na bryndzu natrávia mliečnu bielkovinu a tuk, takže prispievajú k jej zvýšenej stráviteľnosti. Okrem toho v priebehu fermentácie baktérie a kvasinky obohacujú bryndzu aj o niektoré vitamíny a iné biologicky aktívne látky. Zostava mikroorganizmov v bryndzi sa podobá pôvodnému kaukazskému kefíru vyrábanému z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Takýto kefír je považovaný za elixír zdravia a dlhovekosti. Bryndzu možno odporúčať aj jednotlivcom, ktorým mlieko spôsobuje rôzne zdravotné ťažkosti, pretože ich črevo nedokáže stráviť mliečny cukor. Tradičná bryndza sa vyrába bez akéhokoľvek tepelného spracovania, pričom viaceré bioaktívne látky si zachovávajú pôvodnú aktivitu len v surovom mlieku. Naopak, pasterizácia negatívne ovplyvní vstrebávanie niektorých minerálov vrátane vápnika, železa a zinku ako aj kyseliny listovej a ďalších vitamínov. Ďalšou prednosťou tradičnej bryndze je množstvo rozličných baktérií a kvasiniek, ktoré zvyšujú vstrebávanie vápnika a vitamínov nielen v tenkom čreve ale aj

v časti hrubého čreva. Z hľadiska obsahu vápnika je ovčie mlieko mimoriadne cenné. V ovčom mlieku je ho až dvojnásobok. V 100 gramoch bryndze sa nachádza 650 – 700 mg vápnika. Bryndzi pripisujeme veľký ochranný význam aj v našich podmienkach, pretože nedostatok vápnika v potrave zapríčinil nárast osteoporózy na Slovensku za posledných 20 rokov o 250 percent. Napriek vysokému obsahu tuku (45 – 48 percent) v sušine je tradičná slovenská bryndza zaraďovaná do skupiny potravín odporúčaných v antisklerotickej výžive. Na trhu sa však vyskytujú rôzne druhy „bryndze“. Pravú bryndzu z čistého ovčieho nepasterizovaného mlieka vyrábajú iba niektoré menšie bryndziarne a salaše, resp. pôdohospodárske. Termizovaná bryndza vyrobená zo zmesi pasterizovaného ovčieho a kravského mlieka má s tradičnou živou bryndzou spoločné iba pomenovanie. Kupujúci Zloženie ovčieho mlieka sa v priebehu sezóny mení a chuť mení aj bryndza.

„Májová“ bryndza Prechod oviec z maštale na zelenú pašu je poznačený rýchlymi zmenami v zložení mlieka. Podstatne sa zvýši obsah zdravých mastných kyselín s krátkym a stredne dlhým reťazcom a omega-3 mastných kyselín ako aj konjugovanej linolovej kyseliny (CLA). Na druhej strane zníži sa obsah nasýtených mastných kyselín, konkrétne kyseliny myristovej a palmitov, ktoré sú pre zdravie rizikové. Výsledkom je výrazné zníženie pomeru mastných kyselín omega-6:omega-3, ktorý dosahuje mimoriadne priaznivé hodnoty až 2,06:1. Vo väčšine európskych štátov tento pomer nie je najlichotivejší, väčšinou je to 10-15:1. Správny kŕmny režim zabezpečuje, že mlieko a mäso prežúvavcov napriek tomu, že je červené, je významným zdrojom omega-3 mastných kyselín. Osobitosť „májovej“ bryndze si pritom môžeme vychutnávať nielen v máji, ale aj počas obdobia, kým majú ovce dostatok zelenej paše. prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. Ústav bunkovej biológie Prírodovednej fakulty UK, Bratislava

VÝŽIVA

7FHFUBSJÂOTUWP B WFHÂOTUWP 1MVTZ B NÍOVTZ Z hľadiska uprednostňovania zdrojov potravy je väčšina ľudí „všežravcov“.

Konvenčné a alternatívne stravovanie Menšia skupina ľudí sa dlhodobo stravuje tzv. alternatívnym spôsobom, teda odlišne od väčšinových stravovacích zvyklostí. Alternatívny spôsob je založený na vylúčení určitých druhov potravín, často živočíšneho pôvodu. Medzi najznámejšie formy takéhoto stravovania patrí vegetariánstvo, vegánstvo, delená strava, výživa podľa krvných skupín alebo makrobiotická výživa. Istým spôsobom môžeme aj výlučnú konzumáciu biopotravín zaradiť medzi alternatívnu formu výživy.

Vegetariánstvo a jeho formy Vegetariánstvo je najrozšírenejšou, najznámejšou a zároveň najstaršou formou alternatívnej výživy. Kým niektorí ĺudia sa vegetariánsky stravujú iba isté obdobie svojho života, existujú aj takí, ktorí tento druh výživy dodržiavajú po celý svoj život. Vegetariánstvo je pre nich súčasťou zdravého životného štýlu a vyznávania istých životných hodnôt (striedmosť, abstinencia od alkoholu a fajčenia, cvičenie). V prieskumoch sa zistilo, že vegetariánmi sú najmä mladí ľudia s vyšším vzdelaním, a stretneme sa s ním skôr v mestách ako na vidieku. Podstatou vegetariánstva je preferencia rastlinnej

potravy. Vyznávači vegetariánstva odmietajú jesť mäso, prípadne aj ďalšie živočíšne potraviny (z etických, zdravotných, ekologických, filozofických alebo náboženských dôvodov). Najprísnejšou formou je vegánstvo, ktoré dôsledne odmieta akúkoľvek živočíšnu potravu vrátane mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Frutariáni jedia surové i sušené ovocie, orechy, med a olej. Lakto-vegetariáni k rastlinnej potrave pridávajú mlieko a mliečne výrobky. Neuznávajú konzumáciu mäsa, údenín, rýb a vyhýbajú sa aj vajciam. Lakto-ovo-vegetariáni si k rastlinnej strave doprajú navyše aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Ovo-vegetariáni akceptujú vajcia, nie však mlieko. Semi-vegetariáni odmietajú iba niektoré druhy mäsa – zväčša nekonzumujú červené mäso, kým biele mäso z hydiny a z rýb jedia. Aj medzi nimi však existujú rôzne varianty. V pravom slova zmysle sa však nejedná o vegetariánstvo.

Výskyt vegetariánstva Výskyt vegetariánstva sa v našej populácii odlišuje vzhľadom na vek, pohlavie, vzdelanie, mesto či vidiek. Nedávno publikovaná práca o alternatívnom stravovaní vysokoškolskej mládeže (Česká republika) priniesla výsledky, podľa ktorých sa semi-vegetariánsky stravuje až 11 percent

z oslovených respondentov, kým lakto a lakto-ovo-vegetariánov je spolu 3, 5 percenta. U celého obyvateľstva je odhad vegetariánov 2 percentá. Zaujímavé je zistenie, že takmer 40 percent semivegetariánov sa do tejto skupiny nezaraďuje (neuvedomujú si, že sa stravujú alternatívne). Podľa inej štúdie zo začiatku 90. rokov (Nemecko) sa vegetariánsky v Nemecku stravujú 4 percentá obyvateľstva. Odhaduje sa, že na celom svete je približne 1 miliarda vegetariánov. Z celkového počtu vegetariánov je viac ako 50 percent lakto-ovo-vegetariánov, kým najmenej početnou skupinou spomedzi nich sú vegáni s výskytom menej ako 10 percent.

Korene vegetarianizmu Pojem „vegetarián“ pochádza z latinského názvu „vegetare“ (oživiť). Prvé zmienky pochádzajú zo starovekého Grécka (6. storočie p. n. l.), kde sa spolu s vegetariánskou výživou propagovala striedmosť, mravný spôsob života a čistota duše. Verilo sa, že nesmrteľná duša človeka môže ďalej existovať aj v tele rôznych zvierat, preto sa zvieratá nemajú zabíjať pre potravu. Za prvého známeho propagátora vegetariánstva sa pokladá grécky filozof Pytagoras. Etické, zdravotné a ekologické dôvody ostali v popredí vyznávačov vegetariánstva dodnes. Vegetariánsky sa stravovali aj mnohé významné osobnosti sveta (Vinci, Gándhí, Eistein a mnohí ďalší).

Pozitíva, výhody a prednosti Vegetariánska strava má nesporné zdravotné prednosti. Viaceré pozitívne vlastnosti vegetariánstva boli objektívne potvrdené:

vegetariánska strava prináša v potrave menej živočíšneho tuku a cholesterolu. Vegánska strava neobsahuje cholesterol vôbec. v dôsledku nižšej energetickej hustoty rastlinnej potravy sa spravidla znižuje aj obsah prijímanej energie. zvýšeným prísunom rastlinnej potravy a obmedzeným príjmom živočíšnej potravy sa zníži príjem nasýtených mastných kyselín (MK) a, naopak, zvýši sa príjem mono nenasýtených a poly nenasýtených MK. podstatne vyšší je príjem rastlinných bioaktívnych látok a vlákniny. O bioaktívnych látkach z rastlinných plodín (fytochemikálie, napr. polyfenoly, karotenoidy, fytoestrogény, vitamíny B, C, E a mnohé ďalšie) je známe, že majú antioxidačné, protizápalové protirakovinové a ďalšie zdraviu prospešné účinky. čisto vegetariánska strava má väčšinou aj nižší prísun sodíka. Vegetariánska strava prispieva k prevencii pred obezitou, vysokou koncentráciou tuku a škodlivého cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku. Vyšší príjem bioaktívnych rastlinných látok (fytochemikálií) potláča rast nádorových buniek, vďaka čomu majú vegetariáni nižšie riziko rozličných zhubných nádorov (najčastejšie sa spomína prevencia rakoviny hrubého čreva a konečníka alebo rakovina prsníka a prostaty).

Negatíva, nedostatky a riziká Nesprávne aplikovaná vegetariánska strava alebo jej príliš prísna forma (vegánstvo) môžu viesť k nedostatočnému príjmu všetkých nevyhnutných živín. Zvlášť ohrozené sú tzv. rizikové skupiny osôb. Za rizikové skupiny sa pokladajú dojčatá, deti a mládež, tehotné a dojčiace ženy, športovci a starší ľudia. Prvou otvorenou otázkou sú rozdiely v zložení živočíšnej a rastlinnej bielkoviny. Rastlinným bielkovinám je pripisovaná nižšia biologická hodnotu než bielkovinám živočíšneho pô-

vodu. Niektoré, najmä tzv. esenciálne aminokyseliny sú v rastlinách menej zastúpené (metionín, taurín, lyzín). Správnou kombináciou všetkých rastlinných zdrojov bielkovín (strukoviny, obilniny a ich klíčky, kukurica, zelenina, orechy, jadrá a semená) sa dá dosiahnuť primeraný prísun esenciálnych AK, podobne ako pri zmiešanej strave. U lakto–ovo-vegetariánov, ktorí majú spolu s rastlinnými zdrojmi navyše príjem bielkovín aj z mlieka, mliečnych produktov a z vaječného bielka, býva prísun bielkovín a esenciálnych AK zaručený. Ďalším rizikovým aspektom prísneho vegetariánskeho stravovania je nedostatočný prísun vápnika. Lakto a lakto-ovo-vegetariánom nehrozí nedostatok vápnika, lebo mlieko ho obsahuje dostatok, navyše v ľahko vstrebateľnej podobe. Vegáni sú však ohrození nedostatkom vápnika. Niektoré látky v rastlinách (fyfáty, šťavelany, vláknina) viažu na seba vápnik, ktorý sa v čreve horšie a menej vstrebáva. Nevstrebaný vápnik potom odchádza stolicou von z tela. Vegáni majú navyše nižší príjem vitamínu D. Pobytom na slnku a pôsobením UV žiarenia na pokožku sa čiastočne nedostatok vitamínu v potrave kompenzuje. Tvrdí sa, že najviac ohrozené nedostatkom vitamínu D sú deti dojčené matkami – vegánkami, ktorých mlieko ho má veľmi málo. Problematický môže byť aj prísun biologicky využiteľného železa v rast-

linnej potrave. V rastlinnej potrave je železo chemicky prítomné v trojmocnej forme, ktorá sa podstatne ťažšie vstrebáva (iba 1 – 8 percent železa sa z rastlinnej potravy vstrebáva). Vstrebávanie železa z rastlinnej potravy vie však čiastočne zvýšiť vitamín C, ktorého majú vegetariáni spravidla v potrave dostatok. Naproti tomu sa železo z mäsa ľahšie vstrebáva. U vegetariánov je ohrozený aj príjem mikroživiny – vitamínu B12, ktorý sa až na malé výnimky (kvasnice, Pangamin) nachádza takmer výlučne v živočíšnej potrave. Pripúšťa sa, že u niektorých ľudí sa tento vitamín vytvára v tele pôsobením črevných baktérií, ktorých produkcia chráni vegána pre vznikom tzv. megaloblastickej anémie (pozn. jedna forma chudokrvnosti). Prísni vegetariáni môžu byť ohrození aj nedostatkom jódu, selénu alebo zinku.

Názory na záver Väčšina odborníkov na ľudskú výživu si myslí, že mierne formy vegetariánskeho stravovania (semi, lakto, laktoovo) dokážu človeku pri starostlivom a pestrom výbere potravín zabezpečiť dostatok všetkých živín bez reálnej hrozby nutričných deficitov. V takomto prípade sú pozitívne aspekty v popredí a vegetariánstvo môže byť jednou formou správnej a zdravej výživy. Napriek tomu ho neodporúčajú rizikovým skupinám ľudí. Prísna forma „čistého“ vegetariánstva (tzv. vegánizmus) sa spája s rizikami rozličných foriem malnutrície (nedostatok živín v potrave). Pre dlhodobú výživu sa neodporúča a pokladá sa za vyslovene nebezpečný a kontraindikovaný najmä pre dojčatá a deti. Aj pri vegetariánskom stravovaní sa dá pribrať! Zdravá vegetariánska výživa má byť pestrá a prísun energie primeraný výdaju. Pokiaľ vegetariánstvo skĺzne do prejedania sa pečivom, buchtami, sladkosťami, môže sa aj vegetarián po niekoľkých rokov „dopracovať k svojej“ obezite! MUDr. Peter Minárik

VÝŽIVA

'MBWPOPJEZ Tieto rastlinné chemikálie (tzv. fytochemikálie) sa vyskytujú najmä v ovocí, v zelenine, ale sú aj v kvetoch, zrnách, hľuzách a v stonkách rastlín. Po spracovaní sa nachádzajú aj v ovocných a zeleninových šťavách a nápojoch.

ú dokonca aj vo víne, najmä v červených odrodách. O blahodárnych vlastnostiach rastlinných produktov na ľudské zdravie sa vedelo už dávno. Záujem o výskum samotných flavonoidov vzrástol najmä po objavení tzv. francúzskeho paradoxu – zistenia, že v stredomorských oblastiach Francúzska bola napriek veľkej spotrebe živočíšnych tukov zreteľne nižšia úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby popri častej a významnej konzumácii červeného vína. Flavonoidom v červenom víne sa pripisovala čiastočná zodpovednosť za tento priaznivý efekt.

Chémia Dnes je známych niekoľko tisíc rozličných druhov flavonoidov, podľa jedných zdrojov je ich 4 000, podľa iných dokonca viac než 6 000. Základom ich chemickej štruktúry je tzv. flavón, alebo izoflavón, na ktorý sa napájajú rôzne ďalšie chemické štruktúry. Popri flavonoidoch hrajú významnú úlohu pri ochrane zdravia človeka aj fytochemikálie resp. polyfenoly neflavonoidného typu. Z nich je najznámejší resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupe a v jadierkach rozličných druhov ovocia, napríklad hrozna, a známy je najmä svojou antioxidačnou aktivitou.

Mechanizmus účinku Flavonoidy sa zaraďujú medzi tzv. antioxidanty, látky chrániace bunky nášho tela proti škodlivým voľným radikálom. Voľné radikály sú molekuly, ktoré obsahujú nestabilný kyslík, a ak ich je v našom tele príliš veľa, môžu spôsobiť pre naše bunky nenapraviteľné škody (napríklad zhubné nádory). Flavonoidy sú schopné samé sa oxidovať voľnými kyslíkovými radikálmi, následkom čoho získavajú väčšiu chemickú stabilitu. Vedecké výskumy ukazujú, že konzumácia flavonoidov je pre človeka mimoriadne dôležitá a pre dlhodobé uchovanie zdravia prospešná. Výpočet ich priaznivého pôsobenia je dlhý. Ich pravidelný príjem podporuje našu imunitu, ruší škodlivé pôsobenie rôznych karcinogénov a spomaľuje rast zhubných nádorových buniek, má schopnosť zabrániť poškodeniu bunkovej DNK. Väčšina štúdií potvrdila, že flavonoidy (napr. kvercetín) majú toxický účinok na karcinómové bunky, kým na zdravé bunky nepôsobia pri rovnakých dávkach toxicky.

Množstvo konzumovaných flavonoidov Množstvo skonzumovaných flavonoidov je v rôznych krajinách rozdielne. Viaceré štúdie dokázali najnižší priemerný príjem vo Fínsku (2,6mg/deň)

a najvyšší v Japonsku (68,2mg/deň). Najviac konzumovanými spomedzi flavonoidov sú kvercetíny, ktorých zdrojom sú najmä jablká a cibuľa. Denný príjem flavonoidov je vyšší ako príjem vitamínu E a beta karoténu. Na druhej strane denný príjem vitamínu C je približne 3-krát vyšší ako príjem flavonoidov. Skutočný denný príjem flavonoidov nezávisí iba od ich skonzumovaného množstva, ale aj od ich vstrebávania z tenkého čreva do krvného obehu. Flavonoidy tvoria spolu so sacharidmi často v rastlinách komplexy, ktorým sa hovorí glykozidy. Práve glykozidická forma flavonoidov sa väčšinou vyznačuje podstatne lepšou vstrebávacou schopnosťou než je to u formy neglykozidickej, teda u flavonoidov bez sacharidickej zložky. Výnimku tvoria katechíny, ktoré sa výborne vstrebávajú, aj napriek tomu, že sa bežne nenachádzajú v glykozidickej forme.

Klinický účinok Prvým podstatným priaznivým účinkom je protisklerotický efekt flavonoidov. Skonzumované a vstrebané flavonoidy eliminujú negatívny účinok voľných kyslíkových radikálov, a tým znižujú riziko aterosklerózy a následnej koronárnej choroby srdca. Druhým známym priaznivým účinkom je protizápalový efekt. Flavonoidy potláčajú zápalový mechanizmus niekoľkými rôznymi metabolickými cestami. Tretím pozitívnym účinkom je protiná-

dorový efekt. Voľné kyslíkové radikály, ktoré vznikajú v procesoch oxidatívneho stresu, vedia poškodiť DNK a následné delenie poškodených buniek sa môže vymknúť spod kontroly a viesť k mutáciám. Pokiaľ sa takto poškodia kritické gény (napr. tzv. onkogény), môžu mutácie viesť k nezvratným bunkovým poškodeniam, na konci ktorých je vznik zhubného nádoru. Flavonoidy sú účinné antioxidanty, ktoré vedia rôznymi mechanizmami a na rôznych úrovniach potlačiť vznik rakoviny. Mnohé flavonoidy (napr. fizetín, apigenín, luteolín) sú účinné inhibítory delenia buniek. Flavonoidy taktiež potláčajú novotvorbu ciev, ktorá je napríklad dôležitá aj po úrazoch a pri hojení rán. Pri rakovine dochádza k neregulovanej novotvorbe ciev, čo uľahčuje tvorbu a šírenie metastáz. Nemenej významný je aj antitrombotický efekt flavonoidov. Rôzne flavonoidy hrajú významnú antiagregačnú

a tým aj antitrombotickú úlohu, pričom mechanizmus tohto účinku je ešte stále predmetom intenzívneho štúdia. Medzi flavonoidmi s najsilnejším antitrombotickým účinkom sa spomína kvercetín, myricetín a kaempferol. Ćasto je diskutovaný protivírusový efekt flavonoidov. Viaceré štúdie priniesli dôkazy o schopnosti flavonoidov potláčať rozmnožovanie vírusov. Protiinfekčný účinok sa pozoroval napríklad pri vírusoch herpes simplex, pri rotavírusoch, adenovírusoch a iných respiračných vírusoch. Posledných 20 rokov sa intenzívne študuje možnosť využitia flavonoidov pri potlačení rastu HIV vírusov. Výskum flavonoidov však zďaleka nie je ukončený. Medzi ďalši priaznivé účinky patrí napríklad protibakteriálny a protialergický efekt, dokonca pôsobia priaznivo proti vzniku osteporózy a proti zubnému kazu.

Zdroje flavonoidov a rady pre prax Najbohatším zdrojom flavonoidov sú ovocie, zelenina a strukoviny. Najväčšie množstvo flavonoidov sa nachádza v sóji a v ďalších strukovinách, v orechoch a v rastlinných semenách. Zo zeleniny kapusta, zeler, petržlen, brokolica, cibuľa, cesnak a pór. Z ovocia dominujú citrusy, jablká a drobné ovocie typu jahody, maliny a čučoriedky. Je však aj v korení, v čaji (najmä v zelenom), v káve alebo v červenom víne. Denné pitie nesladeného zeleného čaju (katechíny) môže takisto predstavovať významný príjem flavonoidov. Základným predpokladom získania všetkých potrebných antioxidačných látok je pestrosť rastlinnej potravy. Jednostranné uprednostňovanie jedného druhu ovocia alebo zeleniny pred iným je skôr na škodu ako na osoh. MUDr. Peter Minárik (ONLIFE – Centrum zdravia a vý ivy,

IN7® V A i FL AJTE! ový kód s e t Kúp a VYHzRašlite čiaIrN7® LAV ite a

rihn čky F my. Vyst z krabi resu fir eme d j na a na losu CIEN! ú j C 10. OTNÝ H DN 5 HO

Bližšie informácie: Vita Crystal Slovakia s.r.o, Cukrová 14 813 39 Bratislava Infolinka: 02/5263-2147, alebo 5263-5632 Mobil: 0905/733-759, 0911/313-952 flavin7@flavin7.sk, www.flavin7.sk

Tému prináša

4UBSBKUF

TB P PÇJ

Najmenej tretina ľudí pred 40. rokom života má nejaký problém so zrakom. Po štyridsiatke postupne potrebuje okuliare na čítanie 90 percent populácie. Máte problémy s tým, že odťahujete pri čítaní noviny či knihy stále ďalej od očí, alebo nedovidíte na písmená televíznej obrazovky?

ri takomto zlom videní či pri problémoch s očami by ste si mali nájsť čas navštíviť očného lekára. Prieskumy ukazujú, že deviatim z desiatich ľudí sa v tomto veku začína zhoršovať zrak. Mnohým problémom s očami nezabránite, ale môžete včas postrehnúť výstražné príznaky. Troma najčastejšími chorobami oka, ktoré najviac ohrozujú zrak, sú sivý zákal, zelený zákal a vekom podmienená degenerácia makuly - žltej škvrny sietnice (VPDM). Pokiaľ v poslednej dobe horšie vidíte, vidíte malé mihotajúce sa mušky, alebo pokrivené čiary, nemali by ste návštevu očného lekára odkladať. Očné ambulancie sú zamerané na diagnostiku a terapiu širokého spektra ochorení oka, či už v detskom alebo dospelom veku.

Choďte na kompletné vyšetrenie Na kompletné očné vyšetrenie prichádza zvyčajne pacient, ktorý má určité ťažkosti, ale sa dostaví na bežnú preventívnu prehliadku a nepociťuje žiadne zdravotné problémy. Cieľom vyšetrenia je stanoviť diagnózu a v prípade potreby určiť aj liečbu. „Pozostáva z vyšetrenia zrakovej ostrosti a určenia tzv. refrakcie. V podstate ide o zistenie, či pacient vidí normálne, alebo je krátkozraký, ďalekozraký, či má astigmatizmus, alebo potrebuje korekciu nablízko vyplývajúcu z veku. V prípade potreby dioptrickej korekcie je súčasťou

vyšetrenia aj predpis. Ďalším vyšetrením je vyšetrenie vnútroočného tlaku (na potvrdenie alebo vyvrátenie glaukómu, čiže zeleného zákalu), potom vyšetrenie farebného videnia. V prípade potreby aj vyšetrenie na overenie dostatočnej produkcie sĺz, vyšetrenie ultrazvukom, či zhotovenie rohovkovej mapy,“ hovorí MUDr. František Veselý, primár Centra mikrochirurgie oka (CMO) v Bratislave. Ďalšou fázou podľa primára Veselého je vyšetrenie tzv. predného segmentu oka na štrbinovej lampe. „Týmto vyšetrením sa dajú diagnostikovať ochorenia mihalníc, očnej spojovky, rohovky, dúhovky, riasnatého telieska a šošovky. V ďalšej fáze vyšetrovania sa pacientovi rozšíri zrenička, a to umožní vyšetrenie sklovca a očného pozadia, čiže sietnice a zrakového nervu. Výsledkom vyšetrenia je spravidla stanovenie diagnózy a doporučenie liečby.“

Najčastejšie trpíme na sivý zákal Podľa vyjadrení MUDr. Františka Veselého, najrozšírenejšou chorobou očí nielen na Slovensku, ale aj na svete, je sivý zákal (katarakta). Ide o ochorenie, ktoré postihuje zväčša starších ľudí, nad 50 rokov. Táto porucha zraku však nemusí byť len súčasťou procesu starnutia, môže postihnúť aj ľudí po štyridsiatke. Jednoducho povedané, ide o „skalenie" šošovky. „Medzi hlavné príznaky sivého zákalu patrí zahmlené videnie, pacient pociťuje zmenu vo vnímaní farieb, môže sa zhoršiť videnie do diaľky po prechod-

nom zlepšení videnia na blízko (čítajú bez okuliarov).“ Neexistujú žiadne lieky, kvapky, diéty či cvičenie. Jedinou možnosťou je operácia – odstránenie skalenej šošovky a jej náhrada novou, umelou šošovkou. Treba však sledovať každé oko zvlášť, lebo sa môže stať, že vidíte iba jedným okom a neuvedomujete si, že druhým okom nevidíte. Už dávno neplatí, že zákal musí „dozrieť". Naopak, čím skôr sa operuje, tým je riziko komplikácií menšie.

Najnepríjemnejší je syndróm suchého oka Najnepríjemnejšou chorobou, ktorou trpíme je podľa slov primára Veselého tzv. syndróm suchého oka. Možno ste už mali ten pocit, keď vás z ničoho nič začali páliť oči, cítili ste v nich akoby cudzie teliesko, tlak, suchosť a častejšie ste žmurkali. Tak práve takéto príznaky sprevádzajú práve už spomínaný sydróm. „Je to chronické ochorenie, v poslednej dobe veľmi rozšírené, ktoré znepríjemňuje človeku život. V súčasnosti existuje viac liečebných možností, ktoré zmierňujú ťažkosti a umožňujú predchádzať vzniku komplikácií. Subjektívne ťažkosti sa zhoršujú v klimatizovaných priestoroch, so suchým alebo znečisteným ovzduším, alebo aj pri uprenom pohľade na monitor počítača. Obmezí sa tak pohyb viečok a slzný film sa nedostatočne distribuuje po povrchu očnej gule,“ dodáva MUDr. Veselý. Ako ďalej poznamenáva, v prípade ťažkostí je vhodné použiť napríklad tzv. umelé slzy, ktoré si treba kvapkať do očí.

Žltá škvrna súvisí so starnutím Najväčšie zdravotné problémy so zrakom nám robí vekom podmienená degenerácia žltej škvrny. Možno si aj vy pamätáte starú radu, že máte jesť veľa mrkvy, aby ste dobre videli? Antioxidačné živiny, nachádzajúce sa

v mnohých rastlinných potravinách, v červenom a žltom ovocí či zelenine, alebo v rybích olejoch často pomáhajú pri prevencii problémov s videním, spojených so starnutím. Rôzne štúdie naznačujú, že pre zdravé oči je veľmi dôležitý dostatočný príjem niektorých vitamínov, minerálnych látok a karotenoidov. Neobávajte sa ich preto prijímať, či už v surovom stave, ale aj ako prípravok z lekárne. Dobré oči vám za to stoja a s pribúdajúcim vekom sa o ne treba starať čoraz viac. „Degenerácia žltej škvrny je chronické progresívne ochorenie, ktoré vzniká v strednej časti sietnice, keď sa tkanivo v žltej škvrne znehodnotí. Žltá škvrna má veľkosť špendlíkovej hlavičky a je zodpovedná za to, čo vidíte priamo pred sebou a jeho ostrosť. Pri tomto ochorení je centrálne videnie rozmazané, rovné čiary sa stávajú vlnitými a farby ťažko rozoznateľnými. Ide o bezbolestnú stratu zraku, do veľkej miery neliečiteľnú, preto treba dbať najmä na prevenciu,“ konštatuje MUDr. Veselý. Toto ochorenie vzniká podľa výskumov najmä dlhodobým vystavovaním sa slnečnému svetlu, hoci jeho presná príčina zatiaľ nie je veľmi známa. „Ochorenie nastupuje vo veku okolo 60-7O rokov a koniec je relatívne smutný. Pacientovi vypadáva prostriedok zorného poľa,“ objasňuje primár.

Najrozšírenejšie očné chyby V súčasnosti trpí veľa ľudí nejakou očnou chybou (refrakčnou chybou) – medzi najrozšírenejšie patrí krátkozrakosť, ďalekozrakost a astigmatismus. „Ľuďom postihnutým

krátkozrakosťou čítanie alebo práca do blízka nerobia problémy. Do diaľky však vidia zle, keďže len po znížení optickej sily oka môžu získať lepší obraz na sietnici. Ťažkosti s krátkozrakosťou sa objavujú zavčasu už v prvých ročníkoch školy, napríklad pri odpisovaní, alebo čítaní z tabule. Preto sa takýto začiatok krátkozrakosti označuje aj ako školská krátkozrakosť. Hoci nesúvisí priamo so začiatkom školskej dochádzky, ale zvýšené požiadavky na zrak sa objavia práve v škole,“ objasňuje MUDr. František Veselý. Krátkozrakosť ako refrakčnú chybu možno najmä v mladom veku korigovať optickým sklom (konkávne alebo mínus sklá) alebo kontaktnými šošovkami. Ďalekozrakosť sa podľa MUDr. Františka Veselého prejavuje tým, že vzdialené objekty vidíte bez problémov, ale máte problém zaostriť na bližšie predmety. Odborne sa nazýva tiež hypermetropia a hyperopia. Spôsobuje, že musíte vyvíjať zvýšené úsilie na zaostrenie na bližšie predmety. Deti, ktoré sú ďalekozraké, môžu mať problémy pri čítaní. Zriedka je ďalekozrakosť zis-

tená pri školských prehliadkach, ktoré väčšinou sa testuje iba schopnosť vidieť vzdialenejšie objekty. Na zistenie je nutné skontrolovať videnie na blízko i do diaľky. Ďalšou očnou vadou, ktorá trápi pacientov je astigmatismus. Je očná vada spôsobená nepravidelným zakrivením rohovky. Toto zakrivenie sa líši v jednotlivých osách a obraz na sietnici je potom neostrý a deformovaný. „Vzniká väčšinou už v detstve a to v kombinácii s krátkozrakosťou alebo ďalekozrakosťou. Astigmatismus teda zhoršuje videnie do diaľky i na blízko," upresňuje Veselý. Akými spôsobmi teda možno refrakčné chyby korigovať? Najmä v mladom veku je to možné optickým sklom alebo kontaktnými šošovkami. Medzi najčastejšie operačné zákroky na očiach na celom svete patria operácie excimerovým laserom, ktoré ponúkajú nový život bez okuliarov. Ďalšou možnosťou je implantácia negatívnej vnútroočnej šošovky a akomodatívnej šošovky (schopnosť vidieť do blízka i do diaľky). Zuzana Voštenáková

Ako operačne korigovať krátkozrakosť či ďalekozrakosť Ľudia s normálnym videním do diaľky potrebujú po štyridsiatom roku okuliare na čítanie. Krátkozrakí čítajú spravidla na krátku vzdialenosť bez okuliarov. Ak je ich chyba upravená excimerovým laserom, budú potrebovať v štyridsiatom roku okuliare na čítanie. Je preto vhodné u vyššej vekovej skupiny ponechať určitý stupeň krátkozrakosti, ktorý im pri uspokojivom videní do diaľky umožní čítať bez okuliarov vo vyššom veku. Starší ľudia majú problémy s videním do diaľky i na blízko. Laserový zákrok pri tejto chybe neodstráni súčastne obidva typy korekcie, to znamená, že sa zníži alebo úplne odstráni korekcia do diaľky, pričom čítacia korekcia zostáva alebo je odstránená čítacia korekcia pri zachovaní korekcie do diaľky. Zdroj: Centrum mikrochirurgie oka

MEDICÍNA Prvá transplantácia očnej rohovky v ambulantných podmienkach

Starostlivosť o oči

Vekom sa zrak zhoršuje Okolo štyridsiatky alebo po 42. roku sa oko ťažšie prispôsobuje a pri čítaní alebo písaní sa musí namáhať. Presbyopia – starecká vetchozrakosť je spôsobená prirodzeným vývojom oka, čiže nejde o klasickú očnú chybu, ale skôr o prejav starnutia oka. Práve v tomto veku života majú ľudia problém zaostriť na blízke predmety, napríklad ako je čítanie, pretože oko stráca pružnosť zaostrovať. Je to podľa slov primára Františka Veselého spôsobené prirodzeným vzďaľovaným sa tzv. blízkeho bodu. To je dôvod, prečo po 40-tom roku naťahujete dopredu ruky aby ste si prečítali noviny. Okrem toho môžete pociťovať unavené oči, ich pálenie alebo rezanie. Výnimkou sú len ľudia, ktorí sú krátkozrakí a majú viac ako mínus štvorky dioptrie, pretože očná chyba nevyžaduje prispôsobovanie sa oka nablízko, a „starnutie oka“ vyrovná ich doterajší hendikep. Naopak, ľudia, ktorí nosia okuliare do diaľky, môžu zaznamenať starecké videnie alebo vetchozrakosť (problémy s videním nablízko) o niekoľko rokov skôr. Po päťdesiatke sa zvyčajne k zhoršenému čítaniu pridá aj zhoršené videnie do diaľky, okolo päťdesiatky sa môže pridružiť k zhoršenému videniu do blízka aj šedý zákal.

Už v minulosti vzniklo časom veľa múdrych poučiek o tom, ako sa treba starať o svoj zrak. Teória je však často jedna vec, prax druhá. „Naše oči sú počas dňa vystavené mnohým faktorom, ktoré na ne nevplývajú práve najlepšie. Napríklad počítač, klimatizácia, nevhodné osvetlenie ....Poriadne si neoddýchnu ani v noci. Medzi najväčšie nástrahy patrí zamestnanie, čiže aký typ práce vykonávate. Ak celý deň pracujete s papiermi alebo pozeráte do počítača, oči to veľmi vyčerpáva. Samozrejmosťou pri určitých typoch povolania by malo byť používanie ochranných pomôcok. Časté sú úrazy údržbárov, zváračov, automechanikov či stolárov, keď hrozí odfrknutie materiálu či iných chemických prísad do oka. Niekedy ide o ľahší úraz, kedy poškodenie oka nemusí byť nezvratné, inokedy sa z neho vyvinú ťažké zápalové stavy. Úraz oka sa však ľahko môže stať aj doma, stačí chvíľa nepozornosti" dodáva MUDr. František Veselý. Málokto vie, že oči trpia aj vplyvom nadmerného slnečného žiarenia. „Treba preto najmä v lete nosiť kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom, prípadne aj umelé slzy, ktoré treba používať 4 až 5-krát za deň. Nálepka UV filter nestačí, musí byť potvrdená certifikátom od metrologického ústavu. Dôležitá je aj dobrá strava, bohatá na vitamín A, ktorý očiam prospieva, prípadne rôzne výživové doplnky zamerané na oči.“

Rady pri slabnutí zraku Vyšetrenie u očného lekára hradí zdravotná poisťovňa tak často, ako potrebujete. Neplatí to pre súkromné ambulancie. Na prehliadku vás odporučí praktický lekár. Keď ste starší ako štyridsať rokov, mali by ste ísť k očnému lekárovi aspoň raz za tri roky. Dospelý človek má nárok na preplatenie 4,98 eura (150 korún) z ceny, ktorú zaplatí za nový rám na okuliare raz za päť rokov. Na predpísanie nových okuliarových skiel máte nárok raz za tri roky, poisťovňa prepláca len časť nákladov. (zk)

V Centre mikrochirurgie oka sa ešte v septembri minulého roka vykonala prvá čiastočná transplantácia očnej rohovky v ambulantných podmienkach. Pacientkou bola 53-ročná žena zo Svätého Jura s diagnózou obojstranná Fuchsova dystrofia rohovky, ktorá zapríčiňuje rozmazané videnie, veľké bolesti a môže viesť k slepote. V prípade takéhoto typu ochorenia sa doteraz na Slovensku robil iný typ zadnej lamelárnej keratoplastiky alebo iba transplantácia celej rohovky, pri ktorej pacient musí byť hospitalizovaný a operácia prebieha v celkovej anestézii. Po tomto type operácie nasledovalo zvyčajne dlhé liečenie, stehy ostávali v oku až po dobu jedného roka a videnie nebolo veľmi kvalitné. „Pri čiastočnej transplantácii išlo o prvú operáciu v ambulantných podmienkach. Pacientka za nami prišla s problémom štípania očí a zlého videnia. Pôvodne bola odhodlaná dať si urobiť transplantáciu v zahraničí, konkrétne v Prahe, tamojší lekár bol však ochotný pricestovať na Slovensko," spomína MUDr. František Veselý. Operáciu v Centre mikrochirurgie oka v Bratislave viedol Pavol Studený z pražskej fakultnej nemocnice za asistencie Pavla Veselého. Čiastočná transplantácia prebiehala v lokálnej anestézii, rehabilitácia je kratšia a pacient do dvoch týždňov zvyčajne pociťuje zlepšenie. „Sedemdesiat až 80 percent pacientov vidí po troch až šiestich mesiacoch porovnateľne ako zdravý človek. Pacientka označila celý zákrok za bezbolestný. Je to operačný výkon na svetovej úrovni, ktorý môže pomôcť desiatkam slovenských pacientov," konštatuje primár Veselý. Čiastočná transplantácia rohovky nie je zatiaľ na Slovensku v zozname výkonov jednodňovej ambulantnej starostlivosti a neuhrádzajú ju tak zdravotné poisťovne. Náklady 1659 eur (50.000 Sk) na operačný zákrok uhradila jedna zo súkromných poisťovní, v ktorej bola pacientka poistená. „Spočiatku liečenie neprebiehalo podľa jej predstáv, pretože predokladala, že pár dní po operácii bude všetko v poriadku. Okamih dobrého stavu však prišiel po pár mesiacoch. Dnes sa už pacientka pripravuje na operáciu druhého oka, čo je známkou toho, že bola spokojná," dodáva MUDr. Veselý. (zv)

ßFSPTMFQPUB Šeroslepota (z latinského slova nyctalopia) predstavuje zhoršenie videnia v noci a za šera.

Príčiny

ajčastejšie sa spája s nedostatkom vitamínu A prijímaného v potrave. Medzi ďalšie príčiny zaraďujeme vrodené vývojové chyby a geneticky podmienené ochorenia s postihnutím sietnicového pigmentového epitelu, ktorý je nevyhnutný pre výživu a správnu funkciu svetlocitlivých buniek sietnice – čapíkov a tyčiniek. Pri tomto ochorení postupne dochádza k odumieraniu pigmentovej vrstvy sietnice a následne aj svetlocitlivých buniek, a to najmä tyčiniek.

Príznaky Šeroslepota: ťažkosti spojené s orientáciou v tmavých priestoroch: divadlo, osvetlenie nočnej lampy, šoférovanie v noci alebo v hmle, predĺžená adaptácia pri prechode zo svetla do tmy Trubicové videnie: predstavuje poruchu periférneho videnia - pacient udáva akoby pozeral cez trubicu, naráža do nábytku, prípadne do rámu dverí, udáva ťažkosti s periférnym videním pri športe (tenis), pocit blýskania pred okom (photopsia) Dôležitá je rodinná anamnéza a vyšetrenie príbuzných, tiež zoznam používaných liekov a ich možná toxicita. Príznaky a vývoj ochorenia prebieha pomaly a bezbolestne!

Šeroslepota môže byť prvým príznakom nedostatku vitamínu A. Medzi ostatné príznaky radíme suché oko, nechutenstvo, poruchy hojenia rán a zmeny očnej spojovky, poškodenie očnej rohovky, ktoré môže viesť až ku slepote. Najviac sú ohrození starší ľudia a ľudia z nižších sociálnych vrstiev. Jej výskyt je bežný v určitých oblastiach sveta, kde je výživa chudobná na vitamíny. Vyskytuje sa aj u ľudí s poruchami vstrebávania živín. V skupine ochorení, ktoré sú podmienené geneticky sa prvé príznaky objavujú už v mladosti, ale môžu vzniknúť kedykoľvek od detstva až do 30.- 40. roku života, pohlavie nerozhoduje, výskyt 1/5000.

Diagnostika Vyšetrenie oftalmológom pozostávajúce z vyšetrenia zrakovej ostrosti, merania vnútroočného tlaku, vyšetrenie predného segmentu oka a očného pozadia.

Ďalšie vyšerenia Elektroretinogram pomocou ktorého je možné hodnotiť senzorickú aktivitu sietnice Elektrookulogram (EOG) Perimetria – vyšetrenie periférneho videnia – zúženie zorného pola Farbocit – nie je postihnutý Adaptácia na tmu - predlžená Genetické testy.

Liečba Ak je príčinou šeroslepoty deficit vitamínu A, liečba pozostáva s podania 15,000 až 20,000 IU vitamínu A na kilogram telesnej hmotnosti po dobu minimálne 5 dní. V liečbe je nutné dodávať aj ostatné látky nevyhnutné pre správnu funkciu svetlocitlivých buniek medzi ktoré zaradujeme Lutein/Zeaxantin a omega3 nenasýtené mastné kyseliny. Dokázaný je pozitívny efekt vazodilatancii – prípravkov rozširujúcich cievy a zlepšujúcich prekrvenie. Pri geneticky podmienenom ochorení prebieha na experimentálnej úrovni chirurgická liečba s transplantáciou pigmentového epitelu a génovou terapiou.

Prevencia Zdravé stravovanie pomáha predchádzať komplikáciám nedostatku vitamínu A. Jedlá bohaté na vitamín A sú: mlieko, syr, pečeň, oblička, rybací olej, mrkva, zemiaky, brokolica, špenát, žltý melón, ružový grapefruit. Pri ochorení podmienenom geneticky je nutná pravidelná kontrola oftalmológom so sledovaním progresie ochorenia. MUDr. Radovan Piovarèi

MEDICÍNA

/JLPUÍO Tabaková závislosť je chronické, recidivujúce ochorenie, ktoré skracuje život polovici fajčiarov.

[BCÍKB

ajčenie začína ako psychická závislosť a postupne (do 2 – 3 rokov) sa asi u 85 percent fajčiarov vyvinie fyzická závislosť. Psychosociálna a behaviorálna závislosť začína vo veku okolo 14 rokov a toto naučené správanie sa ďalším fajčením fixuje. Znamená to, že fajčiar prežíva určité situácie s cigaretou a vytvára si tzv. fajčiarske stereotypy. Závislosť na nikotíne je klasickou drogovou závislosťou, ktorá pomerne rýchlo vzniká a závisí od typu nikotínu – acetylcholínových receptorov v mozgu, ktoré sú približne z 50 percent geneticky podmienené. Fyzická – somatická závislosť znamená adaptáciu organizmu na nikotín. Ak sa táto adaptácia naruší vynechaním dávky, objavia sa abstinenčné príznaky. Pri pokračovaní fajčenia sa postupne zvyšuje syntéza a uvoľňovanie endorfínov. U starších náruživých fajčiarov vyvoláva fajčenie chronickú otravu nikotínom, ktorá sa prejavuje psychickými poruchami, nepokojom, neschopnosťou duševne pracovať, úzkosťou, poruchami prispôsobivosti. Zisťuje sa príčinná súvislosť medzi silným fajčením a duševnými chorobami.

Ochorenia spôsobované fajčením Od roku 1992 je cigaretový dym zaraďovaný medzi karcinogény triedy A, teda do kategórie „ľudských“

karcinogénov. Príčinou je približne 4 000 chemických zlúčenín v tabakovom dyme, asi 100 rôznych látok, ktoré sa môžu stať účinnými karcinogénmi a oxid uhoľnatý, ktorý sa pevne viaže na hemoglobín a zaberá miesto pre kyslík, vzniká karboxyhemoglobín, ktorý zhoršuje okysličovanie krvi. Tabakový dym obsahuje decht, čiže tzv. prachovú fázu (nikotín, benzén, pyrény) a plynovú fázu (kysličník uhoľnatý, čpavok, formaldehyd, kyanovodík...). Niektoré látky majú vlastnosti dráždivých látok, 43 druhov sú karcinogény a asi 60 je známych ako potencionálne karcinogény. Dym obsahuje látky, ktoré spôsobujú mutácie v genetickom materiáli, taktiež alergény a iné toxické látky. Fajčenie vedie k rôznym chorobám označovanými názvom „Smoking Related Diseases“ Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik najmä nasledujúcich ochorení: 30 percent nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 percent u mužov, 70 percent u žien), nádorov úst, hrdla, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, obličiek, močového mechúra, prsníka, krčku maternice, vaječníkov. Zvýšený výskyt nádorov úst a pažeráka u silných fajčiarov sa pripisuje okrem fajčenie aj konzumácii alkoholických nápojov. Predpokladá sa, že synergický účinok alkoholu s karcinogénnymi dechtovými látkami z tabakového dymu je spôsobený ich lepšou

rozpustnosťou v alkohole, a tým aj zvýšenou dávkou, ktorá sa do organizmu dostáva. 20 percent kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych chorôb (ischemická choroba srdce, ischemická choroba dolných končatín, ateroskleróza, vyššie riziko Alzheimerovej choroby až o 2 – 3-krát ako u nefajčiarov) 75 percent chronickej bronchitídy a emfyzému pľúc s následným vývojom chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Vplyv na ochorenia GITu: zápaly v dutine ústnej, zubný kaz, vredová choroba žalúdka, sťažené hojenie vredu.

Vplyv na vývoj plodu a dieťa. Nikotín zužuje priesvit ciev, zhoršuje prekrvenie tkanív a vedie k poklesu výživy placenty a plodu. U fajčiariek sa signifikantne častejšie vyskytuje mimomaternicová gravidita, potraty, predčasné odlučovanie placenty, predčasné pôrody, vyššia novorodenecká úmrtnosť, nízka pôrodná váha a nižší vzrast dieťaťa, rôzne defekty novorodených detí, vyšší výskyt preeklampsie u bývalých fajčiarok. Fajčenie matky má príčinnú súvislosť so syndrómom náhlej smrti kojencov, so znížením pľúcnych funkcií u detí, so zvýšeným výskytom zápalov horných a dolných dýchacích ciest, stredného ucha a reci-

dív prieduškovej astmy. Až 10 percent leukémií v detskom veku sa pripisuje vplyvu fajčenia rodičov. Toxický účinok na kožu – celkový stav pleti sa odlišuje, koža je neporovnateľne viac zaťažovaná toxickými látkami, vylučuje sa viac stresových hormónov (napr. adrenalín), cievy sa zužujú a vrchné vrstvy kože sa odlupujú pomalšie. To znamená zhrubnutie kože, sivý, unavený výzor, výraznejšiu pórovitosť kože, predčasnú a intenzívnu tvorbu vrások, nakoľko toxické látky podporujú uvoľňovanie elastázy. V organizme sa tvorí nadmerné množstvo voľných kyslíkových radikálov, ktoré prispievajú k starnutiu. Fajčenie zhubne pôsobí najmä na mladistvých fajčiarov oboch pohlaví, intenzívnejšie na dievčatá – spomaľuje rast, zhoršuje školský prospech žiakov, pretože nikotín negatívne pôsobí na duševnú činnosť.

Hrozí 10 miliónov úmrtí! Ročne umrú vinou tabaku 3 milióny ľudí. Tento počet sa neustále zvyšuje a ak sa dramaticky nezmenia súčasné trendy fajčenia, bude to v roku 2020 už 10 miliónov úmrtí za rok v dôsled-

ku fajčenia. Celkove na ochorenia súvisiace s fajčením zomrie približne 50 percent fajčiarov. všeobecná chorobnosť je u fajčiarov podstatne vyššia ako u nefajčiarov úmrtnosť fajčiarov cigariet je 1,7-krát vyššia ako u nefajčiarov dĺžka života fajčiara fajčiaceho priemerne 20 – 40 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako u nefajčiara úmrtnosť stúpa s počtom denne vyfajčených cigariet existuje priama závislosť úmrtnosti na celkovej dobre fajčenia existuje priama závislosť na veku, kedy fajčiar začal fajčiť u bývalých fajčiarov dochádza k poklesu úmrtnosti v porovnaní so stálymi fajčiarmi. Riziko vzniku nádorov pľúc lineárne stúpa s počtom denne vyfajčených cigariet a dobou fajčenie. Pokiaľ sa človek, ktorý počas viac ako 40 rokov vyfajčí denne dva balíčky cigariet, dožije veku nad 60 rokov, má skoro istotu, že sa u neho vyvinie nádorová choroba – zvyčajne rakovina pľúc. Zvyšuje sa úmrtnosť žien – fajčiarok

na nádory pľúc, dôvodom je vyššia citlivosť žien ku karcinogénnym vlastnostiam cigaretového dymu. Fajčenie má nielen nepriaznivý zdravotný, ale aj ekonomický dopad na fajčiara a spoločnosť. Pri silnom fajčení a vysokom počte skonzumovaných cigariet stojí fajčenie veľa zbytočne vyhodených peňazí. Na druhej strane sú to financie vynaložené pri liečení chronických ochorení spôsobených fajčením alebo pri záchrane ľudského života pri vzniku rakoviny či už pľúc alebo iných orgánov. Zanechanie fajčenia vedie po jednom roku k 50 percentnej redukcii KV rizika a po 10-tich rokoch k 50 percentnej redukcii rizika rakoviny pľúc. Fajčenie je neželateľný jav, ktorý nefajčiari bezmocne tolerujú iba preto, že je fajčenie masovo rozšírené. Fajčiari obťažujú nefajčiarov – nútia ich vdychovať dym, ktorý pri fajčení vypúšťajú a ktorý vyvoláva zápach v miestnosti alebo v okolí fajčiaceho. Z nedbanlivosti spôsobujú fajčiari veľa požiarov, keď ľahkomyseľne odhadzujú celkom nezahasenú cigaretu. MUDr. Ivana Kuderjavá, Preventívne centrum Onkologického ústavu sv. Albety

Netrápte sa sami Na našom trhu existuje liek, ktorý vám môže pomôcť navždy skoncovať s fajčením! Znechutí vám aj tú najlahodnejšiu cigaretu.

Účinný spôsob, ako prestať fajčiť vám prezradí lekár Tento liek prináša na trh najväčšia svetová farmaceutická spoločnosť Pfizer. V prípade tohto lieku nejde o substitučnú nikotínovú terapiu ako pri mnohých nikotínových náhradách či náplastiach, ale o nahradenie jeho pôsobenia. Účinná látka funguje na princípe zbrane účinne namierenej na mozgový receptor uvoľňujúci podpornú látku dopamín. Dopamín je veľmi žiadaným prirodzeným dopingom, lebo ovplyvňuje emócie, pôsobí euforicky a stimuluje aj subjektívne pocity potešenia. Fajčiari sú zvyknutí zvyšovať si hladinu dopamínu umelou náhradou – nikotínom. Práve táto účinná látka nahrádza pri uvoľňovaní dopamínu nikotín, čím pomáha znižovať túžbu po cigarete aj abstinenčné príznaky. Dokonca, ak si fajčiar už pri začatej liečbe zapáli, liečivo bráni nikotínu naviazať sa na spomínaný receptor uvoľňujúci dopamín. Informujte sa u vášho lekára o možnosti predpisu tohto lieku. Viac informácií nájdete spolu s osvedčenými a jednoduchými tipmi ako prestať fajčiť na internetovej stránke www.prestatfajcit.sk. Na stránke sa dozviete viac aj o podpornom programe LifeRewards. -pf-

Tému prináša

4QSÂWOZN DWJÇFOÍN

L DFMLPWFK WJUBMJUF 10. mája si pripomíname Svetový deň Pohybom ku zdraviu. Tento deň odkazuje na význam pohybu ako nespochybniteľného kľúča k zdraviu a telesnej vitalite.

italita, životaschopnosť, plnohodnotné prežívanie života... Príjemné pojmy, ale ako ich môžeme naplniť a realizovať v dnešnej dobe plnej stresov, vypätia, existenčných tlakov a zníženej pohybovej aktivity? Možno si túto otázku kladiete často, možno sa ňou nezaoberáte, lebo nemáte pocit, že by vám životná energia ubúdala. Je to však krátkozraký pohľad. Poďme spolu odkrývať možnosti, ako si napĺňať a udržiavať vitalitu. Získavanie životnej energie by malo byť komplexné – fyzické i psychické. Malo by sa stať súčasťou nášho života, tak ako napr. osobná hygiena. Ľahko a bez frustrácie by sme mali harmonicky vyskladať puzzle každého prežitého dňa. Nájsť si správny typ fyzickej záťaže a psychickej vyrovnanosti. Na podporu úvodnej úvahy pár faktov zo štatistiky: v odborných ambulanciách 80 – 90 percent predstavujú pacienti s ochoreniami pohybového aparátu choroby chrbtice predstavujú druhú najčastejšiu príčinu práceneschopnosti ochorenia a poškodenia dolnej časti chrbta v určitej životnej etape postihnú 60 – 90 percent osôb každý štvrtý zamestnanec Európskej únie pociťuje pracovný stres Možno vás tieto fakty nasmerujú k zamysleniu a k zmene.

Je veľmi ťažko predložiť jednu schému – osvedčený recept - k celkovej vitalite. Isté je, že treba začať od seba a upraviť si životosprávu: stravovacie návyky pravidelne sa „ hýbať“ , vybrať si obľúbené a primerané športové aktivity naučiť sa zvládať stres, praktizovať osobnú psychohygienu sociálne sa integrovať, včleniť sa do svojho okolia a motivovať ďalších ľudí Skúsme sa zamerať na pohybové aktivity. Často sa stretávame s otázkou – „ktoré športy sú zdravé, ako mám cvičiť, môžem vykonávať taký a onaký druh športovej a pohybovej činnosti?“ Rámcovo môžem povedať, že každý šport či pohybová aktivita, na ktorú máme vyvážene pripravený pohybový aparát sú vhodné. Dôležité je, aby sme neznižovali naše pohybové aktivity a udržiavali sa v kondícii. Či je to pravidelná prechádzka, ľahký beh, bicyklovanie, posilňovacie cvičenia, plávanie a cvičenie vo vode alebo aj tanec. Každý jedinec je individualita a je pre neho vhodný taký typ pohybovej činnosti, ktorú vykonáva bez zdravotných komplikácii, pravidelne a s radosťou, vnútorne stotožnený a zosúladený so životným štýlom. Niekedy sa sústreďujeme na rozmanité ponuky a zabúdame, že aj príroda je zdrojom mnohých foriem cvičení.

Zmyslom správnych pohybových aktivít je udržiavať si kondíciu a zdravie. Ponúkaná pestrosť cvičení je na mieste. Správne cvičenie by malo byť /mať: prispôsobené zdravotného stavu vyvážene aktivizovať svaly nepreťažovať kĺby relaxačnú žložku a uvoľňujúce prvky pestré a motivačné vykonávané pravidelne a dlhodobo V Špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku ponúkame širokú paletu aktivít: rekondičné a liečebné plávanie i relax programy. V rekondičných pohybových programoch je pestrý výber: cvičenia pre skoliotikov, na chrbticu, Pilates, profylaktické cvičenia tehotných, aqva aerobick, kurzy plávania pre deti, redukčné kurzy brušné tance a ďaľšie. Dôležitá informácia je, že cvičenia vedú pracovníci – fyzioterapeuti, ktorí sú odborne vedení lekárom- špecialistom pre fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu. Denne pracujú s pacientami i klientami, ktorým odborne poskytujú preventívnu i liečebnú rehabilitáciu. Ďalšou výhodou zariadenia je komplexnosť odbornej lekárskej starostlivosti. V prípade bolestivých stavov a pri ochoreniach pohybového aparátu tím odborných lekárov zabezpečuje špecializovanú liečebnú a preventívnu starostliviosť. Takže, ak ste sa rozhodli, že si chcete udržiavať celkovú vitalitu, skúste jednoducho - začať. MUDr. Miriam Èepíková primárka FRO ŠNOP Bratislava, n. o.

MEDICÍNA

'BKÇFOJF ãLPEÍ

BK TSEDV

igaretový dym obsahuje viac ako 4000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, ktoré spôsobujú rakovinu. Oxid uhoľnatý v súvislosti s jeho ľahkou viazanosťou na kyslík v krvi spôsobuje zníženie koncentrácie kyslíka u fajčiarov asi o 15 percent. Zníženie koncentrácie má za následok poruchy srdcového rytmu. Nikotín stimuluje uvoľňovanie katecholamínov, čím zvyšuje frekvenciu srdca a krvný tlak. Rozsah následkov fajčenia na kardiovaskulárny systém človeka závisí od niekoľkých faktorov. Jednak od počtu denne vyfajčených cigariet a od počtu rokov fajčenia. So zvýšením počtom denne vyfajčených cigariet a počtom rokov s cigaretou sa riziko vzniku ochorenia na choroby srdca a ciev zvyšuje. Napríklad riziko vzniku ischemickej choroby srdca sa zvyšuje trojnásobne u fajčiarov, ktorí denne vyfajčia 20 cigariet. Pacienti po infarkte myokardu majú štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť na opakovaný infarkt v prípade, že neprestanú fajčiť. Osobitným rizikom u žien je súčasne fajčenie a užívanie hormonálnej antikoncepcie. Ženy, ktoré fajčia a užívajú hormonálnu antikoncepciu majú až 20 násobné riziko vzniku mozgovej príhody na rozdiel od nefajčiarok.

Vo Veľkej Británii je fajčenie tabaku každým rokom príčinou zhruba 30 000 úmrtí na ischemickú chorobu srdca vo Veľkej Británii – čo predstavuje približne 20 percent všetkých úmrtí na srdcové choroby. V USA zapríčiňuje ročne 400 000 úmrtí.

Ischemická choroba srdca (ICHS) Fajčenie cigariet, zvýšená hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak sú overené rizikové faktory, spôsobujúce ICHS, ktoré nie sú dedičné. Fajčiar cigariet má dvakrát až trikrát vyššie riziko, že dostane srdcový infarkt, ako nefajčiar. Pokiaľ sú súčasne prítomné oba ďalšie hlavné rizikové faktory, potom sa šanca dostať srdcový infarkt môže zvýšiť osemkrát. Predpokladá sa, že najmenej 80 percent všetkých srdcových infarktov u mužov mladších ako 45 rokov je spôsobených fajčením. V tomto veku sa u ťažkých fajčiarov smrteľný srdcový infarkt vyskytuje 10 až 15 krát častejšie než u nefajčiarov.

U pacientov s ISCHS, ktorí pokračujú vo fajčení, je 5 ročné riziko koronárnej príhody a náhlej smrti významne vyššie ako u tých, ktorí prestali po diagnostikovaní ochorenia fajčiť. Fajčenie spravidla vyvoláva tiež zvýšenie koncentrácie cholesterolu v krvi. Bolo preukázané, že fajčenie cigariet zvyšuje hladinu fibrinogénu a počet krvných doštičiek, čo vedie aj k zvýšeniu viskozity (lepkavosti) krvi. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín prebieha omnoho ľahšie než v prípade kyslíka. To znižuje množstvo kyslíka, ktorý sa môže dostať ku tkanivám. Všetky tieto zmeny zvyšujú riziko fajčiarov, že sa u nich rozvinú rôzne formy aterosklerózy. Rozvoj aterosklerózy tepien vedie k sťaženiu prietoku krvi tuhými a zúženými tepnami, zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť, že v krvi dôjde k vytvoreniu trombózy (krvná zrazenina, trombus). Také náhle upchatie tepny môže viesť k srdcovému infarktu končiacemu smrťou, k mozgovej mŕtvici alebo gangréne (sneti) nohy.

Vydutie tepien

(Trombangiitis obliterans)

Ide o vyklenutie steny tepny, ktorá môže následne prasknúť alebo môže dôjsť k vytvoreniu trombu vo vydutí samotnom, čo môže mať pre postihnutú osobu tragické následky. Fajčiari majú omnoho vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú na prasknuté aneuryzma brušnej aorty, než nefajčiari.

Buergerova choroba je prakticky vždy spôsobená silným fajčením. Je podmienená zápalom malých ciev, ktorý vedie k upchatiu tepien a k vzniku gangrény (sneti). Len málo postihnutých fajčiarov je schopných prestať fajčiť, a u mnohých je nutné vykonať niekoľko amputácií.

Choroby periférnych ciev

Cievna mozgová príhoda

Fajčiari majú šestnásťkrát vyššie riziko vzniku ochorení periférnych ciev (upchaté krvné cievy nôh) než ľudia, ktorí nikdy nefajčili. Fajčiari, ktorí nevenujú pozornosť prvým príznakom a naďalej fajčia, majú vyššiu pravdepodobnosť vývoja gangrény nohy. Fajčenie cigariet pôsobí spoločne s ďalšími faktormi, čo vedie k znásobeniu rizika aterosklerózy. Pacienti, ktorí neprestanú fajčiť po operácii na ischemickú chorobu dolných končatín, majú vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú znovu, čo vedie k nutnosti amputácie. Majú tiež vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia.

Fajčiari majú vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú na trombózu mozgových tepien (cievnou mozgovou príhodou), ako nefajčiari. U fajčiarov je častejší výskyt zvláštnej formy krvácania do mozgu (subarachnoidálne krvácanie), čo platí predovšetkým pre ženy, ktoré súčasne užívajú hormonálnu antikoncepciu.

Buergerova choroba

Zanechanie fajčenia Zanechanie fajčenia má vo všeobecnosti pozitívny dopad na zdravie človeka. Nikdy nie je neskoro prestať s fajčením. Úspešnosť zanechania fajčenia závisí v prvom rade od dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu prestať fajčiť. Čím je dôvodov pre zanecha-

nia fajčenia viac ako dôvodov, prečo zostať fajčiarom, tým sa pravdepodobnosť abstinencie od tabaku zvyšuje. Bývalý fajčiar sa k riziku vzniku chorôb, ktoré majú nefajčiari priblíži po 5 až 15 rokoch od zanechania fajčenia. Dôvodov, ktoré vedú k fajčiarom k zanechaniu fajčenia je viacero. Najčastejšími udávanými dôvodmi sú zdravotné problémy, ekonomické a sociálne motívy. V súvislosti s podporou abstinencie od tabaku je dôležitá prevencia zlyhania. Jedným z častých dôvodov, prečo sa ľudia vracajú k cigarete je stres, respektíve nezvládnutie prejavov stresu. Z tohto dôvodu je najlepšou prevenciou podpora zdravia formou zmeny životného štýlu v podobe zvýšenej pohybovej aktivity, zmeny stravovacích návykov, podpory pre voľno časové aktivity a koníčky, na ktoré v minulosti nebol čas. PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH

Netrápte sa sami Na našom trhu existuje liek, ktorý vám môže pomôcť navždy skoncovať s fajčením! Znechutí vám aj tú najlahodnejšiu cigaretu.

MEDICÍNA

.PåOPTUJ MJFÇCZ

TUSFTPWFK JOLPOUJOFODJF

Stresová inkontinencia moču je veľmi rozšírený problém najmä u žien stredného a vyššieho veku.

eny pritom pristupujú k tomu problému dosť nezodpovedne. Niektoré problémy taja, iné ich zľahčujú a považujú za normálny príznak, ktorý sa dostavil po pôrode alebo v súvislosti s klimaktériom. Nezriedka sa lekári stretávajú s názorom pacientok, že s inkontinenciou sa nedá nič robiť. To je omyl! Existuje množstvo účinných liečebných metód, ktoré možno využiť.

Prehľad možností liečby Konzervatívna liečba Režimové opatrenia Pohybová liečba Kegelova metóda nácviku sťahov svalov panvového dna Cvičenie so zameraním na svalstvo panvového dna Cvičenie s vplyvom na celkové držanie tela.

Farmakoterapia Fyzikálna terapia Pomôcky na anatomickú podporu Absorpčné pomôcky Operačná liečba Režimové opatrenia Pod tento pojem zahŕňame: pitný režim, vylúčenie situácií zvyšujúcich tlak v brušnej dutine.

Obmedzovanie pitia tekutín Ženy v snahe vyrovnať sa s únikom moču často obmedzujú príjem tekutín. Nedostatočný príjem tekutín ohrozuje chorých okrem iného častejším výskytom infekcií dolných močových ciest a tie následne prehlbujú existujúce problémy s udrža-

ním moču. Pacientky tak nevedomky uzavierajú bludný kruh. Je nutné, aby ženy dodržiavali racionálny pitný režim. Príjem tekutín by sa mal pohybovať medzi 2 až 3 litrami tekutín denne. Je vhodné vylúčiť diuretické nápoje (nápoje s obsahom kofeínu, napr. kávu, kolové nápoje,...) a alkoholické nápoje.

Situácie zvyšujúce tlak v brušnej dutine Je vhodné vyhýbať sa situáciám, pri ktorých dochádza k zvýšeniu tlaku v brušnej dutine. Takéto situácie sú napríklad zadržovanie močenia, dotlačovanie pri močení, prerušované močenie, zdvíhanie ťažkých bremien, dlhodobá zápcha, dlhodobý kašeľ, nevhodné športové aktivity („silové druhy športu“).

Pohybová terapia Skôr, než začnete cvičiť, je vhodné: poradiť sa s lekárom, absolvovať odporučené vyšetrenia, pri výbere cvikov zohľadniť celkový zdravotný stav a kondíciu.

Kegelova metóda nácviku sťahu svalov panvového dna Zostavil ju americký gynekológ Arnold Kegel. Je zameraná na prácu svalov panvového dna. Cvičenie je rozdelené na 4 časti: vizualizáciu, relaxáciu, izoláciu a posilňovanie.

Vizualizácia Pod kontrolou zrkadla sa pacientka môže na ilustráciu pokúsiť o vtiahnutie konečníka. Na spoznanie svalov panvového dna sa možno pokúsiť o

ich sťah počas močenia. Ráno, keď je prúd moču najväčší, sa ho žena pokúsi prerušiť. Ak sa jej podarí prerušiť silný prúd moču, je svalové panvové dno v dobrej kondícii.

Relaxácia Žena si ľahne na chrbát. Nohy pod kolenami je vhodné podložiť stočenou dekou alebo vankúšom tak, aby sa znížilo napätie brušných svalov. Počas relaxácie sa pacientka snaží sústrediť sa na oblasť panvového dna.

Izolácia Táto fáza predstavuje vlastný nácvik izolovaného sťahu konečníka a pošvy (resp. svalov panvového dna). V konečnej fáze cvičenia potom možno vťahovať pošvu aj konečník súčasne, ale pri nácviku a na počiatku posilňovania je nutné, aby si ženy uvedomili, ako zaobchádzať s jednotlivými časťami svalov panvového dna. Ďalej je potrebné, aby pri posilňovaní nedochádzalo k zámene sťahu panvového dna za prácu brušných a sedacích svalov. V úvode nácviku cvičenia je vhodné vyhľadať fyzioterapeuta. -har-

MEDICÍNA

ªP KF

PTUFPQPSÓ[B

Osteoporóza je jedným z najzávažnejších ochorení kostí. Je charakterizovaná znížením obsahu kosti, zmenami mikroštruktúry a funkcie kosti. Dôsledkom týchto zmien je znížená kvalita kostného tkaniva a zvýšené riziko zlomenín kostí.

toto riziko, ktoré je vysoké, je hlavným problémom, ktorý pacienta ohrozuje. Najnovšia definícia hovorí, že osteoporóza je charakterizovaná znížením pevnosti kosti, ktoré predurčuje postihnutú osobu k zvýšenému riziku zlomenín. Kostná sila je tvorená zložkami množstva kostnej hmoty, makroarchitektoniky (veľkosť, tvar kosti), mikroarchitektoniky (počet a hrúbka kostných trámcov), zložkou vlastností materiálu (minerály, kolagén) a dynamickou zložkou kostného obratu (novotvorba, odbúravanie kostí). Presná príčina osteoporózy nie je úplne známa. K jej rozvoju môžu prispieť rôzne faktory. Literatúra uvádza, že z dvoch tretín je osteoporóza podmienená geneticky. Či sa tieto podklady a vlohy prejavia, môžeme veľmi výrazne ovplyvniť. Ochorenie najčastejšie vzniká z nedostatku látok, ktoré sú potrebné na stavbu kostí. Je to hlavne vápnik, fosfor a vitamín D. Nedostatkom pohybu dochádza k narušeniu výživy kostí, bez opakovaného zaťažovania kostí pohybom nedôjde k udržaniu a k výstavbe kostnej hmoty. Proces rednutia kostí môže začať aj v priebehu niektorých ochorení, ako sú napr.: zápalové reumatické choroby, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítna žľaza, nadob-

ličky…), ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, nádorové ochorenia, stavy po operáciách žalúdka, vaječníkov a ďalšie. Osteoporózu môžu podporovať aj niektoré lieky. Patria sem najmä tzv. glukokortikoidy – používané napr. u chorých so zápalovými reumatickými chorobami, astmou…, ďalej tzv. antiepileptiká – lieky ordinované pri epilepsii, lieky na zvýšenie odvodnenia – netiazidové diuretiká, niektoré psychofarmaká atď. Ohrozené sú aj osoby, ktoré fajčia, požívajú alkohol, pijú väčšie množstvo kávy a rôzne nápoje s vysokým obsahom fosforu (farebné „kolové“ limonády…) i osoby, ktoré majú nedostatok vitamínu D v potrave (prehnané dodržiavanie diéty bez tukov, vegáni, niektorí makrobiotici). Z vonkajších príčin sú to často toxické látky v potravinách a vo vode (napr. hliník a iné).

Ako často sa osteoporóza vyskytuje? Môže ohrozovať aj mňa? Všeobecne sa dá povedať, že osteopo-

rózou môže trpieť každý. Vyskytujú sa však skupiny, ktoré sú ohrozené viac, hlavne jedinci s nedostatočne vybudovaným množstvom kostnej hmoty do dospelosti, jedinci s prítomnými rizikovými faktormi a jedinci s ochoreniami, dôsledkom ktorých vzniká osteoporóza. Osteoporóza najčastejšie postihuje ženy v postklimakterickom období, teda niekoľko rokov po prechode. Osteoporóza nie je vylúčená ani u detí a mužov. Výskyt u detí je našťastie menej častý a obyčajne ide o osteoporózu v dôsledku iného ochorenia. U mužov sa osteoporóza vyskytuje tiež, i keď nie tak často ako u žien. Zatiaľ, čo u žien dochádza po prechode k relatívne náhlemu poklesu produkcie pohlavných hormónov (estrogénov), u mužov klesá produkcia testosterónu pomalšie a osteoporóza u nich vznikne až v neskoršom veku. Typické zlomeniny na báze osteporózy sú v oblasti zápästia, tiel stavcov a horného úseku stehnovej kosti – hlavne krčku, ale tiež panvy, horného úseku ramennej

kosti, dolného úseku stehnovej kosti a rebier.Preto musí byť akákoľvek zlomenina u osôb starších ako 50 rokov, pokiaľ k nej dôjde bez závažného úrazu, posudzovaná ako možný dôsledok osteoporózy a mala by byť podnetom k podrobnému vyšetreniu. Zistiť výskyt osteoporózy v populácii je veľmi ťažké. Odhaduje sa, že na Slovensku je postihnutých osteoporózou 8 percent obyvateľstva, t. j. 400 000 obyvateľov. Ďalšie odhady uvádzajú, že: 1/3 žien po prechode je ohrozená rýchlym úbytkom kostnej hmoty, každá tretia žena staršia ako 65 rokov, bude mať zlomeninu stavca, každá druhá žena a tretí muž nad 65 rokov budú postihnutí nejakou zlomeninou. Výskyt zlomenín na základe osteoporózy stúpa. Predpokladá sa, že v nasledujúcich 20 rokoch dôjde k zdvojnásobeniu počtu pacientov s osteoporózou a k strojnásobeniu počtu zlomenín stehnovej kosti na základe osteoporózy.

O celej problematike osteoporózy a bolestí v oblasti chrbtice sa môžete podrobne dočítať v publikácii s CD autorky Eleny Ďurišovej: Ženské bolesti chrbtice (sterilita, inkontinencia, osteoporóza). Kniha aj o ochorení, pri ktorom dochádza k rednutiu kostí, prináša informácie ako ochorenie včas odhaliť, komplexne liečiť, a tak predchádzať zlomeninám na podklade osteoporózy. Kniha o cvičeniach pri bolestiach chrbtice oslovuje nielen pacientov s osteoporózou, ale všetkých, ktorí bolesti chrbtice majú alebo im chcú predchádzať. Publikácia je určená pacientom aj zdravotníkom, venuje sa epidemiológii, diagnostike a komplexnej liečbe sterility, inkontinencie a osteoporózy (diétne opatrenia, liečba chemická, nechemické metodiky). Kniha predstavuje jeden z nástrojov, ktorý určite prispeje k trvalému úspechu vášho snaženia. V knihe nájdete cvičebné zostavy: sterilita – podľa Mojžišovej (modifikácia) inkontinencia – cvičebná zostava svalov panvového dna „Lúčky“ osteoporóza, bolesť chrbtice – podľa Ďurišovej. Nahraté CD je ideálnou pomôckou na cvičenie e pre všetky uvedené preventívno-liečebné zostavy. Predaj (aj formou dobierky): tel./fax: 033/7 301 820 formou sms : 0949 444 444 www.rrc.sk

V budúcom čísle sa dočítate o tom, čo rozhoduje o rozvoji osteoporózy, čo riadi kostnú látkovú výmenu a aké typy osteoporózy poznáme. prim. MUDr. Elena Ïurišová Reumatologicko- rehabilitaèné centrum Hlohovec

Komplexná liečba pohybového aparátu Reumatologicko-rehabilitačné centrum, spol. s.r.o. Prim. MUDr. Elena Ďurišová Pribinova 56, 920 01 Hlohovec (s osteologickými ambulanciami v Trnave a v Galante) Tel./fax: 033/73 01 820, www.rrc.sk Ambulancie: reumatologická , ortopedická, osteologická, ambulancia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, akupunktúry, prírodnej medicíny vyšetrenie rednutia kostí celotelovým denzitometrickým prístrojom návrh komplexnej liečby osteoporózy pre pacientov z celého Slovenska špeciálne zostavy cvičení pre ženy (a nielen pre ženy) pri sterilite, inkontinencii moču a osteoporóze naprávanie chrbtice a kĺbov, liečba laserom, plynovými injekciami... liečba rázovými vlnami (ostrohy päty, tenisový lakeť, úponové bolesti...) colonhydroterapia „črevná sprcha“ (čistenie hrubého čreva preplachovaním pomocou špeciálneho prístroja pri poruchách trávenia, obezite, bolestiach chrbtice a kĺbov, zápche, ekzémoch atď.).

Základné podmienky úspešnej prevencie a liečby osteoporózy primeraný pravidelný telesný pohyb (cvičebná zostava v kombinácii s minimálne 1 hodinovou chôdzou denne) správna výživa obsahujúca potrebné živiny s dostatočným prívodom vápnika pobyt na čerstvom vzduchu a rozumné slnenie (t.j. dostatok vitamínu D) na najmenšiu možnú mieru obmedziť alkohol, vynechať fajčenie, rozumné pitie kávy pozor na pády! užívať odporučené lieky (tzv. osteoprotektíva) podľa ordinácie lekára-osteológa.

MEDICÍNA

$JUMJWÂ

EJBHOÓ[B Inkontinencia moču postihuje ženy v každom veku a so stúpajúcim vekom sa zvyšuje. Predpokladá sa, že z celkového počtu žien trpí inkontinenciou viac ako tretina. Inkontinenciou však trpia aj muži a deti.

rv k lekárovi prichádzali skôr ženy s vyšším stupňom postihnutia. Dnes, keď sú ženy spoločensky exponovanejšie a lepšie informované, pociťujú aj malé poruchy udržania moču ako výrazný hendikep.

Aké é sú príčin ny vzn nik ku in nko ontin nencie e? Väčšina prípadov nekontrolovaného úniku moču z močového mechúra vzniká v dôsledku poruchy „uzáverového aparátu“ močového mechúra vrátane ochabnutia svalov panvového dna a močovej rúry. K tomu dochádza spravidla v dôsledku ťaž-

kých a opakujúcich sa pôrodov. Príčinou môže byť aj dlhodobá telesná námaha. Inkontinencia sa môže objaviť aj pri ochoreniach, akými sú napríklad astma, chronická zápcha alebo prolaps medzistavcových platničiek. Problémy s vyprázdňovaním močového mechúra nastávajú pri niektorých ochoreniach mozgu a miechy alebo po úrazoch miechy. Na vzniku inkontinencie sa podieľa aj obezita.

Ako o posttupovať pri ziisteníí úniiku moč ču ? Inkontinencia moču nie je „normálny stav“ a hanba z návštevy lekára nie je na mieste. Len čo žena zistí, že má

problémy s udržaním moču, je nutné, aby čo najskôr vyhľadala lekára. Vhodné je obrátiť sa na gynekológa. Porucha udržania moču môže byť jedným z prvých prejavov vážneho ochorenia, ktoré treba riešiť prvotne. Môžu to byť napríklad infekcie močových ciest, nádorové postihnutie močových ciest, cukrovka alebo niektoré z neurologických ochorení. Po liečbe týchto stavov môže dôjsť k vymiznutiu alebo čiastočnému zlepšeniu poruchy udržania moču. Včasná návšteva lekára a stanovenie príčiny ťažkostí tak umožnia začať zodpovedajúcu liečbu. Zdroj: pacientska bro úrka spoloènosti HARTMANN – RICO

.ÔK åJWPU

T .BSGBOPWÜN TZOESÓNPN Patrím k tým pacientom s Marfanovým syndrómom, ktorí sa o ochorení dozvedeli neskoro – až vtedy, keď už prežívali rodinnú tragédiu. V mojom prípade náhlu smrť môjho brata.

tázku PREČO nás musel náhle opustiť v mladom veku (42 rokov) si kládla jeho manželka s dvomi maloletými deťmi, otec, rodinní príbuzní a priatelia. Odpoveď a poznatok o existencii zákerného dedičného ochorenia v podobe Marfanovho syndrómu nám dali až pracovníci Asociácie Marfanovho syndrómu. Dnes som presvedčená, že keby sme vopred vedeli o existencii tohto ochorenia a prišli by sme do kontaktu s pracovníkmi asociácie a lekármi, ktorí sa obetavo venujú a starajú o členov, mohol by byť môj brat ešte medzi nami...

Marfanov syndróm Je vážne genetické ochorenie spojivového tkaniva. Defektný gén spôsobuje poruchu v molekule fibrilín, ktorý je súčasťou každého tkaniva a prakticky spôsobí oslabenie viacerých dôležitých orgánov: hlavne srdca, ciev, pľúc, očí, kostry, ľadvín, oslabený je kompletne cievny systém, uvoľnený kĺbový mechanizmus, vyskytujú sa ochorenia kože a psychické ochorenia. Ochorenie spôsobuje, že kostra a cievy sa abnormálne naťahujú a orgány nedokážu zniesť normálnu záťaž, cievy praskajú. V určitom štádiu ochorenia srdca predstavuje toto postihnutie pre pacienta nečakané smrteľné nebezpečenstvo.

Asociácia Marfanovho syndrómu – cenná pomoc Asociácia Marfanovho syndrómu s celoslovenskou pôsobnosťou bola založená v roku 1993 v Bratisla-

ve RNDr. Máriou Dušinskou, CSc. a RNDr. Romanom Dušinským, CSc. Od začiatku pôsobenia je v kontakte so zahraničnými asociáciami európskych i zámorských krajín a je členom významnej organizácie EMSN - European Marfan Support Network. Asociácia ponúka pacientom to najcennejšie – informácie a sprostredkovanie vyšetrení u kardiológov a ďalších špecialistov na MS. To najdôležitejšie je vedieť, ako s ochorením žiť, ako sa chrániť, ako šetriť svoj organizmus. Hlavným cieľom práce Asociácie je informovať laickú i odbornú verejnosť o ochorení a jeho vážnych rizikách, keďže včasnosť a dostatok informácii sú pri tomto ochorení mimoriadne dôležité. Podľa nich treba zvoliť a upraviť životné podmienky. AMS združuje pacientov a ich príbuzných za účelom vzájomnej podpory, poradenstva, výmeny skúseností, ktoré prispievajú k informovanosti v oblasti zdravotnej, duševnej ale i pri uplatnení v každodennom živote, zabezpečuje zdravotné prehliadky, vyšetrenia, hlavne kardiologické, pravidelný kontakt s odborníkmi/špecialistami na MS, konzultácie, organizuje stretnutia, semináre, prednášky.

Marfancentrum Za aktívnej pomoci genetika Doc. MUDr. Michala Ondrejčáka, CSc., MPH, člena predstavenstva AMS, vzniklo v Železničnej nemoc-

tel: +421-2-44 257 904 +421-2-903 747 424 marfan.sk@mail.t-com.sk lukovicova@stonline.sk nici a poliklinike (ŽNaP) v Bratislave „Marfancentrum“. Centrum starostlivosti o pacientov s MS. Bariérou ochorenia je: neinformovanosť získanie preukazu ŤZP, zaradenie do čiastočného, prípadne plného invalidného dôchodku nedostatok financií. Al beta Lukovièová viceprezident AMS

Asociácia Marfanovho syndrómu občianske združenie Dobrovičova 7 811 02 Bratislava http://marfan.szm.sk/ IČO: 30812607 Okres: Bratislava I Číslo účtu: 3610348112/0200 Názov účtu: Asociácia Marfanovho syndrómu, Bratislava, Slovakia Variabilný symbol: názov/meno platiteľa

MEDICÍNA

4ZOESÓN OFQPLPKOÜDI OÔI Je to senzitívne motorická porucha nervového systému charakterizovaná intenzívnym nutkaním k pohybu dolnými končatinami, resp. inými časťami tela sprevádzaná senzitívnym dyskomfortom, alebo bolesťami v postihnutých častiach tela.

yskytuje sa u 15 percent seniorov vo veku 65 rokov, výskyt narastá na 19 percent seniorov starších ako 80 rokov. Výskyt stúpa so zvyšujúcim sa vekom, BMI, fajčením, nedostatočnou fyzickou aktivitou.

Zvláštne príznaky V klinickom obraze ochorenia sa objavuje napríklad trasenie, ohýbanie kolien a členkov. Prítomné sú dysestézie a parestézie, pacienti majú často problém charakterizovať svoje pocity, dávajú im rozmanité, niekedy až bizardné prívlastky (pohyb červíkov, svrbenie kosti). Vždy ide o pocity vychádzajúce z hĺbky dolných končatín a nie o povrchové fenomény. Najčastejšou lokalizáciou nepríjemných pocitov je v oblasť lýtok. V ťažších prípadoch sú postihnuté aj iné časti tela, hlavne horné končatiny. Senzorické aj motorické príznaky začínajú a horšia sa v čase inaktivity, maximum príznakov je medzi polnocou a 4. rannou hodinou. V priebehu starnutia

sa intenzita choroby pomaly zvyšuje. U 80 percent pacientov sa objavujú aj periodické pohyby končatín v spánku.

chotikami, antihistaminikami, antidepresívami a pod.

Patogenéza

Zlatým štandardom objektívneho vyšetrenia spánku je videopolysomnografia. Najdôležitejší z hľadiska ochorenia je záznam pohybov končatinami (pred spaním a v spánku), latencia zaspatia, kontinuálnosť spánku a zastúpenie všetkých štádií spánku.

Patogenéza nie je objasnená. Predpokladá sa napr. porucha uvoľňovania dopamínu vo večerných hodinách.

Rozdelenie ochorenia Primárny (idiopatický) syndróm nepokojných nôh Ochorenie centrálneho nervového systému, je preň charakteristický normálny neurologický a fyzikálny nález. Sekundárny syndróm nepokojných nôh Diagnostické kritéria sú rovnaké či ide o idiopatickú alebo sekundárnu formu. Choroby a stavy vyvolávajúce sekundárny syndróm nepokojných nôh môžu, samozrejme, akcentovať aj symptómy idiopatického syndrómu. Najčastejšie príčiny sekundárneho syndrómu sú neuropatia, myelopatia, nedostatok železa, urémia, Parkinsonova choroba. Syndróm môže byť farmakologicky podmienený antipsy-

Diagnóza

Liečba Nefarmakologické postupy Pacienti by si mali osvojiť pravidelný cyklus spánku a bdenia, čo znamená chodiť spať a vstávať v rovnaký čas. Mali by sa vyhýbať faktorom, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu a kvantitu spánku a to najmä kofeínu, čaju a kávy večer, alkoholickým nápojom a nikotínu. Epizódy syndrómu môže zmierniť teplý alebo studený kúpeľ, výmena posteľnej bielizne, trenie, masáže postihnutých končatín, chôdza, alebo mierne cvičenie pred spaním, osvojenie si pravidelného strečingu.

Farmakologické postupy K farmakologickej liečbe patrí vylúčenie vyvolávajúcich farmák, adekvátna liečba základného ochorenia. Liekom prvej voľby sú dopaminergné látky. Po dlhodobej liečbe prekurzormi dopamínu môže dôjsť k vzniku nežiadúcich účinkov: skorší nástup príznakov, zhoršenie príznakov a skrátenie účinku liečebnej dávky, rozšírenie príznakov na horné končatiny a trup. rebound fenomén: ťažkosti sa po medikácii zlepšia, ale nadránom sa prejavia silnejšie. Môže byť nielen komplikáciou podávania levodopy, ale aj prejavom progresie ochorenia. timeshift: symptómy syndrómu sa objavujú už počas dňa, poobede, prípadne predobedom. M. Rašiová Dolieèovacie oddelenie, Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice a D. Kmecová Angiologická ambulancia Angiocare s.r.o., Košice

Základné kritériá: Symptómy prítomné pri diagnóze 1. Nutkanie pohybovať dolnými končatinami väčšinou spojené, alebo vyvolané nepríjemnými a znepokojujúcimi pocitmi v dolných končatinách (niekedy je toto nutkanie prítomné bez nepríjemných pocitov a prípadne okrem dolných končatín sú postihnuté horné končatiny a ďalšie časti tela). 2. Nutkanie pohybovať dolnými končatinami alebo nepríjemné pocity začínajúce, alebo sa zhoršujúce v priebehu odpočinku či inaktivity, hlavne pri ležaní, alebo sedení. 3. Nutkanie pohybovať dolnými končatinami alebo nepríjemné pocity sú úplne, alebo čiastočne odstránené pohybom ako je chodenie, preťahovanie minimálne po dobu trvania pohybu. 4. Nutkanie pohybovať dolnými končatinami alebo nepríjemné pocity, ktoré sú horšie večer alebo v noci ako počas dňa, alebo sa vyskytujú len večer a v noci. B. Prejavy podporujúce diagnózu, ktoré nie sú nevyhnutné, ale ich prítomnosť pomáha v prípadnej diagnostickej neistote: 1. Periodické pohyby končatinami počas bdenia a spánku. 2. Pozitívna rodinná anamnéza. 3. Odpoveď na dopaminergnú liečbu. C. Asociované klinické príznaky 1. Priebeh ochorenia. 2. Porucha spánku. 3. Fyzikálne vyšetrenie a lekárske zhodnotenie.

MEDICÍNA

áFOTLÉ QPIMBWJF

OFNJMPTUJ vynaložiť na veno pri vydaji dievčaťa. Dievčatá okrem iného nesmú zapaľovať pohrebnú hranicu, pretože len z ohňa zapáleného synom sa duše rodičov dostanú do neba.

Na svete sú ešte stále krajiny, kde je narodenie dievčaťa doslova rodinnou pohromou.

V istom indickom meste sa v ten istý deň narodili dve deti, chlapček a dievčatko. Matka dievčatka a jej rodina však začali tvrdiť, že bol sfalšovaný rodný list a zdravotná karta, keďže chlapčeka údajne porodila ona. Nepomohli ani krvné testy... Rodina a matka súdnou cestou, za použitia analýzy DNA, žiadajú určenie biologického materstva v nádeji, že sa im podarí získať chlapčeka.

Zaplať a ušetríš! V Indii vládne nepomer medzi deťmi mužského a ženského pohlavia. V súčasnosti sa tento pomer pohybuje na hranici 927 dievčat na 1000 chlapcov. I keď zákon nepripúšťa selektívnu interrupciu na základe pohlavia, pod tlakom rodiny a príbuzných sú ženy veľakrát prinútené zbaviť sa dievčat aj kriminálnou cestou. Slogan v indickej časti Salem znie „zaplať 500 rupií a neskôr ušetríš 50 tisíc”, ktoré musí rodina

Ťažké postavenie detí Podľa Detského fondu UNICEF sa postavenie detí vo svete každoročne zhoršuje. Na príčine je chudoba, rôzne choroby (najmä AIDS), vojnové konflikty, ktorých sú častými obeťami. Deti sú zneužívané na ťažké práce a sú často predmetom sexuálneho násilia v rodinách, či vyčíňania pedofilov a nelegálneho sexbiznisu. Diskriminácia a oveľa horšie postavenie dievčat oproti chlapcom, sú realitou v mnohých krajinách Afriky, Indie a Južnej Ameriky. Vyššie vzdelanie je tam výsadou mužov, kým dievča ostáva len lacnou pracovnou silou na domáce práce, starostlivosť o deti a súrodencov. Horšie postavenie žien ich znevýhodňuje po viacerých stránkach, čím sú otvorene potláčané ich základné ľudské práva. Kľúčom k zlepšeniu ich postavenia je lepší prístup k vzdelaniu a odbúranie spoločenských predsudkov. Pod záštitou UNESCO prebieha celosvetový program „Vzdelanie pre všetkých”, ktorého cieľom je rovnoprávnosť dievčat v prístupe k vzdelaniu. Štatistické údaje hovoria jasnou rečou o neradostnom postavení dievčat a žien vo svete. Každoročne sa vo svetovej populácii narodí 13 miliónov detí, ktoré porodia nedospelé dievčatá. Takúto populačnú

explóziu zažívame aj na Slovensku, kde sledujeme tento trend najmä u cigánskych detí. Z 862 miliónov negramotných vo svete tvoria až dve tretiny ženy.

Cudzie zločiny a kruté zvyky Tieto nepriaznivé trendy však nie sú len „výsadou“ krajín tretieho sveta. V Turecku, najmä v oblasti južnej Anatólie, aj dnes platí tradícia „namus“ (panenstvo, neporušenosť a ctihodnosť). Predčasná strata panenstva, dokonca aj po znásilnení, sa kruto trestá. Vlastní otcovia a bratia neváhajú v mene znovuobnovenia cti rodiny brutálne zabíjať vlastné dcéry a sestry. Desiatky nevestincov v Kambodži navštevujú tisíce sexuchtivých mužov. Často sú tam zneužívané nedospelé dievčatá, ktoré majitelia vyplácajú len stravou, lekárskymi prehliadkami, prezervatívmi a liekmi. V afrických krajinách sa zas dodržiava brutálne tradícia ženskej obriezky, pri ktorej je odstránený klitoris, čo následne vedie k ťažkým infekciám a deformitám genitálií. Dievčatá sú už ako 7 – 8-ročné nútené podrobiť sa tomuto zmrzačujúcemu úkonu. Pri zákroku nie sú dodržiavané elementárne hygienické pravidlá a zákrok často končí tragicky – vykrvácaním, sepsou a smrťou. Dokonca aj v USA žije niekoľko stotisíc žien, žijúcich v uzavretých černošských a moslimských komunitách, kde táto tradícia odoláva civilizačným vplyvom. V roku 1989 bola v Egypte, ako v prvej krajine afrického kontinentu, zákonom zakázaná ženská obriezka. Žiaľ, aj v 21. storočí je postavenie dievčat a žien v niektorých častiach sveta stále nerovnoprávne. Aby sa tento stav zlepšil, bude potrebné zmeniť často hlboko zakorenené tradície, odstrániť zaostalosť spojenú s negramotnosťou a zlepšiť prístup k zdravotníckym službám v zaostalých oblastiach sveta. Doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH

1SFWFODJB EFUTLFK ÙSB[PWPTUJ V Slovenskej republike priemerne ročne zomrie z dôvodu úrazu približne 200 detí a mladistvých do 19 rokov. Aj z tohto dôvodu má veľký význam dostať do povedomia zásady bezpečnej domácnosti pre deti.

ozitívnym príkladom v prevencii úrazov detí je Švédsko. Krajina, v ktorej sa od roku 1954 podarilo vďaka systematickým opatreniam a celonárodným aktivitám znížiť počet úmrtí až o 90 percent u detí vo veku do 15 rokov. Na Slovensku sú však čísla hovoriace o ročnej detskej úrazovosti stále neúprosné: ročne utrpí úraz viac ako 200 000 mladých ľudí 20 000 je kvôli tomu hospitalizovaných 2 000 detí a mladistvých sa zraní tak, že majú trvalé následky na slovenských cestách ročne zomrie približne 60 detí a mladistvých 200 popálených a obarených detí skončí ročne v nemocnici sa otrávi viac ako 1 000 detí, niekoľko z nich končí aj smrťou. Keďže detský vek má svoje špecifiká, do veku 6 rokov prevažujú úrazy v domácnosti. Po 6. roku sú deti ohrozené najmä dopravou a úrazmi pri športových aktivitách. Predvídanie nebezpečenstva sa začína vyvíjať až okolo 8 roku života. V logickom myslení, postrehu, sústredení a v predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až po 12. roku života.

Účinná prevencia úrazov detí spočíva najmä v účinnom dozore nad dieťaťom vo vytvorení bezpečného prostredia, v ktorom sa dieťa pohybuje vo výchove a výučbe bezpečných návykov. Vedeli ste napríklad, že deti do 3 rokov by mali byť pod d stálym dozorom dospelého, že v kúpeľni treba neustále kontrolovať aj staršie deti, že deti mladšie ako 12 rokov by nemali rodičia nechávať doma samé.

Všeobecné opatrenia rohy stolov: potrebné sú ochranné kryty ostré predmety: odstrániť z dosahu detí. Na radiátory a ostré hrany použiť ochranné kryty a lišty. sklenené vitríny, sklenená doska konferenčného stolíka, presklené dvere: zabezpečiť proti rozbitiu špeciálnou fóliou, alebo ich dočasne odstrániť z dosahu detí schody: z oboch strán ich treba opatriť zábranami – dvierkami. Priečky zábrany musia mať parametre detskej postieľky. Ani trojročné dieťa nie je natoľko samostatné, aby bezpečne, bez dozoru, zvládlo pohyb po schodoch, na stôl či na vyvýšené miesta. dvere: používať obojstrannú brzdu

dverí (zaisťuje pootvorené dvere), zastavovač dverí alebo poistku dverí (bránia úplnému uzavretiu dverí). nábytok: v blízkosti okien nenechávajte stoličky a stoly, dieťa by sa mohlo dostať k oknu, nestabilný nábytok treba pripevniť o stenu. Nábytok by mal mať zaoblené rohy, inak použite ochranné kryty. Police zaistite proti prevráteniu, kľúčiky od uzamykateľného nábytku a dverí treba držať mimo dosahu detí, dvierka a zásuvky zabezpečte detskými bezpečnostnými poistkami. okná, dvere na balkón: Všetky okná a balkónové dvere musia byť zabezpečené detskou poistkou tak, aby si ich dieťa samo neotvorilo. Pri umývaní okien a balkónových dverí je vhodné malé deti umiestniť do ohrádky alebo posadiť do detskej stoličky. balkóny, terasy, verandy: v týchto priestoroch nenechávajte deti nikdy bez dozoru! Deti všetkých vekových skupín sú ohrozované nielen v domácom prostredí, ale aj na cestách, pri pobyte pri vode, či pri zbieraní lesných plodov (riziko otravy). Poznať hroziace riziká a zabrániť ich vzniku je morálnou povinnosťou každého zodpovedného rodiča. Zdravie a život detí je totiž len v našich rukách. Viac informácií s peknými názornými ilustráciami ako zabrániť úrazom detí nájdete v pútavej brožúrke, ktorú v rámci zaujímavého projektu Zo Švédska pre decká distribuuje v počte 60 000 kusov Švédska obchodná komora. © Swedish Trade Council, Bratislava, 2009 Autor: © Ing. Samuel Hruškovic Ilustrácie: © Mgr. Bruno Horecký

PSYCHOLÓGIA

/ÂTJMJF OB åFOÂDI 1TZDIJDLÉ OÂTMFELZ

Článok 1 Deklarácie OSN o odstránení násilia na ženách hovorí, že: „Pojem násilie na ženách označuje akýkoľvek akt rodovo podmieneného násilia, ktoré ústi alebo môže vyústiť vo fyzickú, sexuálnu alebo psychologickú ujmu alebo utrpenie ženy, a to vrátane hrozieb takýmito činmi, donútenia alebo svojvoľného obmedzovania slobody – či už k nim prichádza doma alebo na verejnosti.“

celosvetových údajov OSN vyplýva, že minimálne tretina žien bola v priebehu svojho života zbitá, prinútená k sexuálnemu styku alebo inak zneužitá. Domáce násilie je najrozšírenejšou formou zneužívania žien na celom svete bez ohľadu na ich náboženstvo, kultúru, etnickú príslušnosť či vzdelanie. Podľa reprezentatívneho výskumu z Českej republiky sa skoro dve tretiny žien stretli počas svojho života s nejakou formou násilia. Asi 38 percent žien zažilo fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera a skoro taký istý počet žien zažilo násilie od iného muža. Šokujúcim sa môže zdať fakt, že násilie na ženách sa oveľa viac deje v rámci partnerského vzťahu; v útokoch zvonka prevládalo sexuálne násilie. Násilie na ženách je častejšie v intímnych vzťahoch, typické sú ťažšie formy násilia a, bohužiaľ, má aj závažnejšie následky – fyzické, ale hlavne psychické. Tento typ násilia na ženách má svoj špecifický charakter, ktorý je podmienený rodovou mocenskou hierarchiou. Podľa tohto výskumu sú najviac domácim násilím ohrozené ženy zo slabších sociálnych vrstiev, pri nási-

lí „vonku“ sú najohrozenejšou skupinou mladšie ženy. Typy násilného správania: fyzické: facky, kopanie, hryzenie, škriabanie, úder päsťou, ťahanie za vlasy. 40 percent respondentiek počas útoku cítilo ohrozenie na živote. sexuálne: všetky typy nátlaku pri sexuálnych aktivitách, nie sú prejavom nekontrolovateľných sexuálnych pudov, ale aktom agresie a zneužitia moci emocionálne: nadávky, ponižovanie, osočovanie, neustále kritizovanie za všetko izolácia: nedovolenie kontaktu s priateľmi či rodinou, zákaz telefonovania a inej komunikácie ekonomické: obmedzenie možnosti disponovať finančnými prostriedkami Domáce násilie začína zväčša nenápadne a postupne sa stupňuje (ak nie je hneď v zárodku zastavené). Typické je striedanie období násilia a relatívneho pokoja; násilie má však tendenciu eskalovať.

Varovné signály a stratégie Žiarlivosť na spolupracovníkov, priateľov i rodinu; budúci tyran má často nerealistické očakávania – ona je tá

perfektná vo všetkom. Precitlivenosť – partner je neustále urazený, alebo rozčarovaný niekým, kto je súčasťou jeho denného života. Svoje negatívne pocity hádže na iného – obvyklé výroky tyrana : „Ty ma rozčuľuješ“; „Nahnevala si ma“; namiesto aby pomenoval len určité konkrétne správanie danej osoby. Typické je tiež obviňovanie iných za vlastné problémy – neúspechy, nezamestnanosť, atď. Prudké zmeny osobnosti a nálad – inak sa správa doma, úplne inak na verejnosti; skoro bez príčiny sa rozčúli. V jeho minulosti sa už vyskytlo násilné správanie; vyhráža sa násilím, láme a rozbíja veci, v návale vášne hádže vecami na partnera alebo na deti. Rigidná sexuálna rola – chce, aby ho partnerka poslúchala a slúžila mu.

Mýty o domácom násilí Je to iba „talianske“ manželstvo a hádky, nie domáce násilie: v hádke stoja proti sebe dvaja rovnocenní partneri. Pri domácom násilí je to obeť a násilník a okrem psychického teroru akými sú ponižovanie, vyhrážanie sa, odopieranie potravy alebo spánku dochádza aj k závažnému fyzickému napádaniu končiacemu nezriedka celoživotnými následkami. Ženy majú násilie vo vzťahu rady: netreba si násilné správanie zamieňať s túžbou občas sa odovzdať do vôle partnera Príčinou domáceho násilia je alkoholizmus partnera: alkohol môže byť spúšťacím prvkom alebo posilňovačom, ale podstatou domáceho násilia je získanie prevahy nad partnerom. Ženy mužov k násiliu provokujú: častá výhovorka násilníkov, ktorým stačí maličkosť, ktorá nie je podľa nich, a žena si „zaslúži potrestanie“

Keď žena neodíde zo vzťahu, situácia asi nie je taká strašná: okrem snahy zachovať úplnú rodinu kvôli deťom tu veľkú rolu môže zohrávať aj naučená bezmocnosť – psychicky zdeptaná žena je presvedčená o svojej neschopnosti riešiť svoje problémy.

Psychické následky Pokrivené vnímanie reality: týraná žena, aby dala zmysel tomu, čo sa deje, začne vnímať realitu inak – hľadá vysvetlenie a začne nachádzať vinu v sebe – naozaj by mala vyhovieť všetkému, čo partner požaduje, naozaj je za všetko vinná... Po určitej dobe tak stráca schopnosť spoľahlivo rozlišovať, čo je ešte normálne a čo už nie. Blokovanie vyjadrovania hnevu: týraná žena má skúsenosť, že keď odpovie hnevom na partnerovu agresiu, táto sa obvykle ešte vystupňuje – preto zvolí stratégiu potláčania hnevu, a prejavuje ho skôr pasívnym spôsobom ako je napr. sarkazmus. Disociácia: týmto psychickým mechanizmom sa žena chráni od prežívania bolestivých emócií a pocitov – môže buď úplne vymazať pocity, alebo stratiť spomienky na určitý čas; extrémom je mnohopočetná osobnosť. Posttraumatická stresová porucha (PTSP): u týraných žien sa môže rozvinúť komplexný obraz tohto syndrómu – hlavne pri dlhotrvajúcich a závažných prípadoch domáceho násilia. Príznaky sa rozdeľujú do 4 kategórií: vnucujúce sa opätovné prežívanie, vyhýbavé príznaky, príznaky nadmernej aktivácie a pridružené príznaky. Obeť domáceho násilia môže trpieť návalmi traumatických spomienok, pri ktorých znova prežíva zažité hrôzy, buď cez deň, alebo ako nočné mory. Miernejšou formou je prežívanie náhlych emócií, akými sú smútok či hnev bez sprievodného spomienkového obsahu. Vyhýbavé príznaky sa prejavujú znížením emočného reagovania – traumatizovaný nevie vo vzťahu prežívať emócie alebo ich adekvátne vyjadrovať. Liečením sa táto schopnosť postupne obnovuje. Takisto prichádza k vyhýbaniu sa situáciám, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť.

Charakteristickým symptómom je depresia rôzneho stupňa – až po závažné riziko samovraždy. Hoci už akútne nebezpečenstvo pominulo, ľudia s PTSP sa často správajú tak, akoby boli v ohrození – aj bez vyvolávajúceho podnetu sa začnú správať podráždene až explozívne. Horšie sa sústredia a majú problém so zapamätaním si nového; často trpia nespavosťou. Následkom extrémneho strachu o život, ktorí pociťovali, môžu byť záchvaty paniky. Veľmi časté sú tiež rôzne telesné ťažkosti ako bolesti brucha, hlavy, astma, poruchy príjmu potravy a i. Pridruženými príznakmi sú závislosti – útek a úľavu od bolestivých pocitov hľadajú traumatizovaní v alkohole, drogách či liekoch. Neliečená obeť traumy má zhoršené fungovanie v pracovných i osobných vzťahoch, somatické ťažkosti, znížený pracovný výkon a zvýšené riziko sebapoškodenia.

Ako pomôcť kamarátke Podľa výskumu v ČR až štvrtina žien o svojej situácii s nikým nehovorí, neobráti sa na políciu a iné organizácie poskytujúce pomoc. Preto môže byť veľmi dôležité, aby ste ju podporili, keď sa vám začne zverovať – treba ju podporovať v tom, aby hovorila, uistiť ju o svojej ochote pomôcť. Pomôžete jej vyhľadať príslušné organizácie, môže u vás prespať a pod. Dôverujte jej, aj keď je to, čo vám hovorí, pre vás ťažko uveriteľné. Nehodnoťte jej správanie, ale podporte ju vo vyhľadaní pomoci. PhDr. Elena Tomková

MEDICÍNA

4FCPSPJDLÂ EFSNBUJUÍEB Seboroická dermatitída alebo seboroický ekzém je chronické kožné ochorenie, ktoré má recidivujúci priebeh. Patrí medzi pomerne časté ochorenia. Postihuje oblasti bohaté na mazové žľazy a kožné záhyby.

rchol výskytu ochorenia je medzi 30. – 60. rokom, kedy postihuje asi 5 percent populácie. Častejšie sa vyskytuje u mužov. Niekedy môže byť prejavom HIV pozitivity, dokonca môže

byť jej úplne prvým príznakom. Presná príčina ochorenia nie je úplne objasnená. Predispozičnými faktormi je zvýšená produkcia mazu mazovými žľazami (seborea). Taktiež sa uvažuje o účinku lipofilnej kvasinky Malasse-

zia furfur (Pityrosporum ovale), ktorá patrí k fyziologickému osídleniu kože. Jej zvýšený výskyt je v oblastiach so zvýšenou produkciou kožného mazu. Medzi ďalšie stavy, ktoré súvisia s výskytom seboroickej dermatitídy patrí nedostatok riboflavínu (vitamín B2), pyridoxínu (vitamín B6), biotínu (vitamín H), ako aj poruchy metabolizmi mastných kyselín. Častejšie je seboroická dermatitída pozorovaná u pacientov s epilepsiou či parkinsonizmom, čo dokazuje vplyv nervového systému na toto ochorenie. Seboroická dermatitída závisí aj od klimatických podmienok, v zime sa zhoršuje a v lete zlepšuje. K typickým miestam výskytu patrí vlasatá časť hlavy, tvár (napr. obočie, viečka), hrudník, oblasť medzi lopatkami a miesta kožných záhybov.

Seboroická dermatitída u dojčiat U detí sa vyskytuje v prvých 3 mesiacoch života prípadne až do 1, 5 roka. Postihuje dobre dojčené deti, so sklonom k nadváhe. Seboroická dermatitída sa môže vyskytovať v podobe mastných šupín vo vlasatej časti hlavy, hlavne v oblasti temena. Taktiež sa môže vyskytovať v oblasti tváre, kožných záhybov krku, v podpazuší, slabinách alebo v oblasti trupu. V oblasti tváre ochorenie vytvára ohraničené, svetlo červené olupujúce ložiská. V oblasti kožných záhybov sa prejavuje sa nemokvajúcimi červenými ložiskami s olupovaním. Často sa v tejto lokalite môže pridružiť sekundárna infekcia či, už bakteriálna alebo mykotická. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k splývaniu ložísk a až k ich generalizácii, čím sa môže rozvinúť veľkoplošný zápal kože s olupovaním – erytrodermia.

Seboroická dermatitída adolescentov a dospelých V dospelom a adolescentnom veku sa

sterna sa ochorenie vyskytuje hlavne v zime, kedy odev bráni odparovaniu kože. U pacientov s dispozíciou môže prejsť do psoriázy.

Liečba seboroická dermatitída vyskytuje na pre ňu typických miestach, v ktorých sa tvoria ohraničené žlto ružové ložiská pokryté žltými mastnými šupinami. Vo vlasatej časti ochorenie začína ako mierne olupovanie prejavujúce sa lupinami. Postupne sa môžu vyskytovať väčšie nánosy šupín s tvorbou ložísk. Môže sa postupne rozšíriť za uši, na krk a šiju. Pomerne často môže byť za uchom bolestivá trhlinka, ktorá ma sklon k infikovaniu. Niekedy sa môže jednať len o samostatné postihnutie vonkajšieho zvukovodu. V oblasti tváre sú začervenané ložiská s mastnými šupinami v centrálnej časti tváre. V oblasti trupu sa tvoria červené ložiská, ktoré môžu splývať. V oblasti

V liečbe seboroickej dermatitídy sa využíva hlavne lokálna liečba. Aplikujú sa šampóny s účinnou látkou zinkpyrithion, selenium disulfid, thiosalicylát zinku, šampóny s ciklopiroxolamínom, antimykotikum a decht. U detí treba dať najskôr prednosť klasickým šampónom bez antimykotika eventuélne s 2-percentným ketokonazolom. U dospelých sú vhodné šampóny s obsahom antimykotík, antimikrobiálnych zložiek a keratolytiká. Vhodná je aj ich kombinácia. Šampón možno použiť aj na iné časti tela, nie len do vlasov. Šupiny sa odstraňujú pomocou 3 – 5 percentného salicylového oleja. V prípade stredne ťažkých stavov sa aplikujú roztoky, gély a lócia s obsahom kortikosteroidov. Všeobec-

ne platí, že lócia a krémy používame na ložiská tváre a tela, roztoky do vlasatej časti hlavy. Aplikácia kortikosteroidov nesmie byť dlhodobá. Následne sa pokračuje prípravkom s účinnou látkou antimykotika alebo kombinovaným prípravkom. Pri rozsiahlych ťažkých formách sa využívajú celkové antimykotiká vo forme tabliet. Taktiež sa doporučuje zinok v tabletách. Celkové antibiotiká sa používajú len v prípade sekundárnej infekcie. S aplikáciou kortikosteroidov treba postupovať veľmi opatrne, vzhľadom na možnosť vyvolania periorálnej dermatitídy. Nutná je šetrná osobná hygiena. Vhodné sú neutrálne alebo slabo kyslé mycie prostriedky bez parfemácie a dermatokozmetické prípravky, ktoré zabraňujú recidívam. Odev by mal byť z prírodných materiálov, vhodný je diétny režim s obmedzením živočíšnych tukov a sladkostí. MUDr. Andrea Hradiská Ko ná ambulancia Uherské Hradištì

MEDICÍNA

ªP OPWÉIP

DFMVMJUÍEB

Hladké krivky ženského pozadia priťahujú pohľad a „zvyšujú adrenalín“ nielen mužov, ale aj žien. Len ženy však vedia, že vyretušované tvary tiel lifestylových magazínov je niekedy priam nemožné dosiahnuť.

ečné odriekanie, zdravá životospráva, ideálny pitný režim, prepotené hodiny fitnessom, žiadne antikoncepčné tabletky a celulitída i napriek tomu prekvitá. Je pravdou, že nie rovnakým dielom u každej, ale za to skoro u väčšiny žien. A dokonca vzniká tam, kde ju už naozaj nikto nečaká. Usadí sa nielen na pozadí, ale zasiahne i ramená a z nôh vytvára kreácie typu jazdecké rajtky, či pumpky. Dnes už každá z nás

presne vie, akým stupňom postihnutia trpí, veď sú toho plné všetky „ženské klebetníky“, vie čo treba jesť, čoho sa vyvarovať, ale aj tak to nestačí! Nie každá však vie, že škodia sladké alkoholické kokteily, fajčenie, tesné spodné prádlo a odev, či minisukňa v zime. Obviňujeme matku prírodu, že rodíme len my, a nie muži, a tí ju vďaka tomu nemajú. Celulitída v sebe spája viaceré patologické prejavy. Dochádza k zmenám v spojivovom tkanive, je zhoršený

krvný prietok, tzv. mikrocirkulácia, a zároveň zhoršená lymfatická drenáž postihnutej oblasti. Na podklade týchto zmien dochádza ku kumulácii a zhoršenému odplavovaniu splodín metabolizmu, v dôsledku ktorých nastáva hromadenie a zmnoženie tukového tkaniva. Cieľom liečby je teda úprava prietoku cievneho a lymfatického riečiska, korekcia zmien spojiva a odbúranie tukových zásob. Techniky používané v liečby celulitídy majú svoje špecifiká a na dosiahnutie výsledkov je potrebné vedieť, čo možno od danej procedúry očakávať a aké ošetrenia je potrebné spojiť na dosiahnutie čo najlepšieho a zároveň najkompaktnejšieho výsledku. Je úlohou

lekára vytvoriť program šitý na mieru pre každý jeden prípad, ale vyžaduje to svoj čas. Celulitída, odborne lipodystrofia, je prejavom zbujneného tukového tkaniva s prejavmi opuchu a fibrózy. Opuch je navodený zvýšeným objemom medzibunkovej tekutiny a fibróza (zmeny tkanivových vlákien prejavujúce sa ich zhrubnutím a stratou elasticity) spôsobuje, že väzivové vlákna ako „pevné nitky“, medzi zmnoženými a preplnenými tukovými bunkami, vťahujú kožný povrch a vytvárajú „matracový fenomén“, známy predovšetkým pod menom „pomarančová kôra“. Každý typ celulitídy musí byť riešený špecificky: ADIPOZITA – zmnoženie tukového tkaniva: Liposukcia, lipolytické látky, laserová lipolusukcia, fokusovaný ultrazvuk.... OPUCH – poruchy lymfodrenáže: Lymfodrenážne techniky či už prístrojové alebo manuálne, endermológia... FIBRÓZA – zmeny spojiva: Endermológia, laser, mezoterapia

ENDERMOLÓGIA Metóda, ktorá v sebe spája pôsobenie dávkovaného vákua a valčekovej masáže. Pracovná hlavica prístroja s dvoma úplne nezávisle poháňanými valčekmi vytvára takzvanú „vákuovú vlnu“, ktorá sa posúva pomocou samohybnej hlavice dopredu, dozadu, do strany alebo diagonálne. V závislosti na zvolenom programe je procedúra doplnená stálou alebo pulznou

aspiráciou. Prístroj je vybavený systémom kontroly procedúry, ktorý umožňuje nepretržite sledovať silu záberu na kožnú riasu a kontroluje tak efektivitu zákroku.

MEZOTERAPIA Mezoterapia je miniinvazívna injekčná technika, ktorou sa do liečenej oblasti aplikujú liečebné roztoky. V prípade celulitídy sa do hĺbky 0,4 – 1cm aplikujú prípravky typu kofeínu, kyseliny hyaluronovej, nutričné komponenty ako kobalt, mangán, zinok, enzýmy ako kolagenáza, spevňujúce komponenty typu DMAE. Vhodne namiešané kokteily podporujú drenáž, uvoľňujú tuk a tukové bunky, umocňujú proces spaľovania tukov a následne podporujú pevnosť kože a jej vzhľad.

LIPOLYTICKÉ LÁTKY Pri bodycontouringu sa do oblasti podkožia, teda tuku, vpravujú látky rozpúšťajúce tukové bunky, tzv. tukožrútske injekcie. Účinná látka – fosfatidylcholín je získavaná zo sójových bôbov a je zodpovedná za zvýšenie metabolizmu tukov a znižovanie ich absorpcie. Kombináciou prípravkov sa dosahuje zlepšenie prieniku do bunky a zvýšené odbúravanie tuku. Ošetrovať možno ktorékoľvek oblasti so súvislou vrstvou tuku, najčastejšie sú to oblasť brucha, pásu, bokov, stehien.

KARBOXYTERAPIA Miniinjekčná technika zavádzania CO2 do podkožného tkaniva za účelom

zlepšenia prekrvenia a jeho normalizácie, umožňujúca znovuotvorenie najjemnejších cievnych vetiev, ktoré sú pre zmenené podmienky uzatvorené. Odporcovia tejto metódy oponujú vznikom nadmerného množstva voľných radikálov.

ULTRAZVUK Metóda, ktorá prostredníctvom ultrazvukovej energie rozbíja tukové bunky v podkoží. V dôsledku uvoľnenia tukov dochádza k zápalovej odpovedi organizmu a ich odbúravaniu. V súčasnosti sa využíva nízko, vysokofrekvenčný, či fokusovaný ultrazvuk. Mnohé techniky majú nereprodukovateľné výsledky a obmedzené terapeutické možnosti.

RÁDIOFREKVENCIA Jedna z posledných noviniek v estetickej medicíne, ktorá okrem lipolytického efektu vytvára aj spevňujúci efekt kože. Aplikáciou na kožu dochádza k rozkmitaniu molekúl s tvorbou tepelnej energie v tkanive, k modifikácii ultraštruktúry kolagénu, uvoľneniu tukov z tukových buniek a podpory metabolizmu. V súčasnosti existujú na trhu rozličné typy rádiofrekvencie typu monopolárna, unipolárna, bipolárna, tripolárna, s premenlivou efektivitou. Na trh nastupujú nové kombinované modely napríklad s ultrazvukom, ktoré zabezpečujú presnosť a reprodukovateľnosť zákroku. MUDr. Iveta Hasová Poliklinika Mýtna

PORADNA

"LVQVOLUÙSB QSJFTUPSV

Zdravý spánok podľa FENG-ŠUEJ Feng-šuej vychádza z postulátu, že všetko čo nás obklopuje, pozostáva z energie a je v neustálom pohybe. Pri harmonizovaní priestoru je potrebné zabezpečiť mierne a plynulé prúdenie životodarnej energie, tzv. čchi, vo všetkých obytných i pracovných miestnostiach.

ablokované trasy, nakopená alebo rýchlo unikajúca energia spôsobuje telesné i duševné choroby. Podobne ako akupunktúra, ktorá študuje neviditeľné dráhy telesnej energie pohybujúce sa v meridiánoch a dokáže jemnou ihlou vyvolať liečebný impulz, dokáže aj feng-šuej aktivovať správne zvolený bod v priestore a dosiahnuť cielenú zmenu so silným ozdravným účinkom.

Spálňa podľa feng-šuej Spálňa je mimoriadne dôležitá. Je to miesto pre odpočinok a relaxovanie. Od kvality spánku závisí naše zdravie, ale aj pracovné výkony a partnerské vzťahy. Ak trpíme z medicínskeho hľadiska nevysvetliteľnými bolesťami hlavy, zápalmi kĺbov, ráno sa budíme neodpočinutí a unavení, je čas pozrieť sa na spálňu z pohľadu feng-šuej.

Pivonky prajú harmonickému manželstvu

V pokoji a bezpečí Dôležitá je poloha spálne v dome či byte, ale aj jej zariadenie, predovšetkým posteľ. Vyberáme vždy najpokojnejšie miesto, čo najďalej od vchodových dverí. Okno spálne smerujúce do rušnej ulice kvalitu spánku znižuje. Miesto na spanie má byť naším súkromným ostrovčekom pokoja. Vyvarovať sa treba susediacej kúpeľne vtedy, ak do nej vchádzame zo spálne. Dobrý spánok zabezpečí posteľ umiestnená v svetovom smere, s ktorým korešponduje kua číslo človeka a vypočíta ho odborný poradca feng-šuej. K zdravému nočnému odpočinku nám pomôžu nasledujúce pravidlá feng-šuej.

Záhlavie správnym rom

sme-

Správne umiestnená posteľ je uhlopriečne od dverí. Za záhlavím postele je rovná, nie šikmá stena. Oproti posteli je stena bez dverí a okien. Vpravo/

Vhodná poloha postele

vľavo od postele je okno, na protiľahlej strane sú dvere (viď nákres). Čelo postele je podľa feng-šuej symbolická hora, ktorá zabezpečuje pocit ochrany a podpory. Vyslovene zlá je tzv. poloha smrti, keď nohy spiaceho smerujú rovno k dverám. Neodporúča sa spať pod oknom, strešným oknom, medzi dvoma oknami, alebo mať posteľ položenú diagonálne v priestore. Najvhodnejšia posteľ je drevená, s nožičkami. Kovové rámy postelí a matrace s kovovými pružinami dobre znáša len malé percento ľudí. Kov vytvára pre väčšinu z nás škodlivé energetické pole. Drevené postele majú izolujúcu silu dreva

Baldachýn je dobrým riešením, ak stojí posteľ v prúde energií, alebo ju nemožno správne umiestniť

Nad posteľou nesmú byť žiadne police či skrinky, pretože vytvárajú neustály tlak na hlavu spiaceho. Osobitnou kapitolou sú priznané drevené trámy, podkrovné spálne a spálňa umiestnená nad garážou. Tieto nedostatky sú veľmi časté v súčasnej domovej výstavbe. Priestor v podkroví so šikmými stropmi sa ťažko zariaďuje. Odlišné prúdenie vzduchu a tlak šikmého stropu prispievajú k zdravotným problémom. Spanie nad garážou je nešťastné riešenie a tiež je zárodkom viacerých ochorení. Ak našou posteľou „prechádza“ trám na strope, najlepšie urobíme, ak posteľ posunieme tak, aby trám nebol nad telom spiaceho. Nápravným opatrením je aj baldachýn.

Menej je viac a poskytujú spiacemu správne uzemnenie. Pre dobrý manželský život odporúča feng-šuej posteľ s matracom vcelku. Postele s úložným priestorom pod lôžkami nie sú negatívne, ak sa nestanú skladiskom zbytočností. Do zásuviek pod posteľ patria výlučne vankúše, prikrývky, deky, prípadne posteľná bielizeň. Pastelová zelená je upokojujúca a prispieva k pokojnému spánku

Pre zariadenie spálne platí zásada striedmosti. V tejto miestnosti sa vyvarujeme väčšieho množstva ozdôb a dekoračných predmetov. Samozrejmosťou je, že sem neumiestňujeme televízory, telefóny, rádiá, počítače. Elektronické budíky položíme čo najďalej od hlavy spiaceho. Okrem kvalitného lôžka patrí do spálne len skriňa alebo šatníková skriňa, komoda na bielizeň, dva nočné stolíky a prípadne menší stolík s jedným kreslom. Knižnica do spálne nepatrí. Spálňa nie je kancelária, je to priestor vyhradený na spanie a odpočinok. Ľahneme si do postele a pozorne prezrieme miestnosť, či na nás nemieria ostré hrany nábytku alebo roh steny. Tieto tzv.jedovaté šípy sú zodpovedné za zlý spánok a oslabenie tej časti tela, na ktorú smerujú. Ak sme priaznivcami nábytku v starodávnom štýle, alebo máme v spálni masívny čierny či mahagónový nábytok s leskom, je osviežujúce ak priestor „odľahčíme“ jedným kusom moderného nábytku či prúteným kresielkom. Dôležitým pravidlom je neumiestňovať v spálni zrkadlo. Najmä veľké zrkadlá, ktoré odrážajú lôžko spiaceho, vytvárajú v podvedomí nepokoj, stres a podráždenie. Tieto zrkadlá na noc zakrývame, napríklad závesom. V spálni majú svoje miesto obrazy a sošky, najmä párové. Na nočnom

Správna poloha lôžka s ohľadom na dvere a okná zabráni nepokoju a pocitom zraniteľnosti. Do spálne patrí iba jedno kreslo.

stolíku či komode má svoje miesto spoločná fotografia manželov. Fotky detí a rodiny však do tohto intímneho priestoru nepatria. Tematika zamilovaných či súzvučných dvojíc, ale aj „liečivých“ kvetov je vítaná. Z kvetov sú na prvom mieste pivonky a všestranní špecialisti – orchidey. Živé kvety dávame do spálne v malom počte, najlepšie dva kusy. Červenokvitnúce dodajú vášeň, zelené s okrúhlymi listami upokojujú. Špicaté rastliny do spálne nepatria. Pri výbere farby na maľovku stien sa skúsený odborník na feng-šuej riadi hviezdami daného svetového smeru. Ak ich nepoznáme, vyberieme si niektorú z pastelových farieb. Vylúčime bielu, modrú a ostrú červenú. Modrá je studená, v bielej izbe sa ťažko odpočíva, červená príliš aktivizuje.

Čas na novú posteľ Podľa feng-šuej majú predmety schopnosť uchovávať v sebe tak pozitívne, ako aj negatívne energie. S kúpou nového lôžka na spanie by sa nemalo otáľať po rozvode, ďalej ak išlo o lôžko ťažko chorého alebo partner skonal. Nová posteľ patrí k sťahovaniu do nového domu či bytu. Mladomanželia by mali odmietnuť každú ponuku obdarovania už používanými posteľami či nákup z druhej ruky. Vykročenie do novej etapy života ide ruka v ruke s novou manželskou posteľou. PhDr. Nina Haròáková odborná poradkyòa kontakt: 0903 450 850 www.fengshuiart.sk

PSYCHOLÓGIA

1PSVDIZ TQÂOLV TFOJPSPW Zastúpenie hlbokého spánku, podobne ako celková dĺžka spánku sa v starobe skracujú. Skrátenie hlbokých fáz spánku začína pravdepodobne okolo 20. roka života.

ôsledkom dlhšieho času stráveného v plytšom spánku sú časté prebudenia aj pri nevýrazných vonkajších podnetoch. Čas strávený v 3. a 4. štádiu NREM spánku (delta spánok) klesá vekom, u ľudí starších ako 90 rokov sa nevyskytuje. Tieto štádiá sú ale pre regeneračnú funkciu spánku kľúčové. REM spánok sa v starobe skracuje, úmerne, proporcionálne skráteniu celkového spánku. Vekom sa znižujú hladiny melatonínu, ktorý reguluje cyklus spánok – bdenie. Melatonín je jedným z najdôležitejších spánkových regulátorov. Fyziologické, vekom podmienené zmeny v spánku

čas strávený s posteli totálny čas spania spánková latencia čas bdelosti po prvom zobudení spánková výkonnosť

predlžuje sa skracuje sa bez zmeny predlžuje sa klesá

štádium 1. non REM spánku

predlžuje sa

štádium 2. non REM spánku

predlžuje sa

delta spánok

skracuje sa

REM spánok

skracuje sa

Spánkové poruchy dýchania – syndróm spánkového apnoe Syndróm spánkového apnoe je porucha dýchania počas spánku s epizódami apnoe a hypopnoe. Prevalencia spánkových porúch dýchania

100

sa vekom zvyšuje. Vyskytuje sa u 4 – 9 percent mužov a žien stredného veku (30 – 60-ročných) v porovnaní s 45 – 62 percentami seniorov starších ako 60 rokov.

Centrálne spánkové apnoe (CSA) CSA je definované ako zastavenie dýchania v dôsledku prechodného zastavenia respiračnej aktivity dýchacieho centra, teda v dôsledku centrálnej poruchy regulácie dýchania počas spánku. Častejší je výskyt u starších pacientov nad 65 rokov, označovaný aj ako geriatrický syndróm spánkového apnoe. Poznáme dva typy CSA. K prvému typu dochádza při alveolárnej hypoventilácii a hyperkapnii (hyperkapnické). Príčiny zahŕňajú lézie postihujúce mozgový kmeň, miechu, periférne neuróny respiračných svalov. Hyperkapnické CSA rozdeľujeme na primárne (idiopatické) a sekundárne CSA – najčastejšie vznikajúce v dôsledku cievnej mozgovej príhody (CMP). V klinickej praxi sa najčastejšie stretávame s CSA u pacientov so zlyhávaním ľavej komory srdca, vyskytuje sa aj u chorých s neurologickými, renálnymi a metabolickými ochoreniami. Častým sprievodným znakom u týchto chorých je periodické dýchanie Cheyne-Stokesovho typu, ktoré sa objavuje hlavne v noci, jeho výskyt cez deň svedčí o ťažšom sprievodnom ochorení. Býva približne u 30 – 50 percentov pacientov s ejekčnou frakciou nižšou ako 45 percent. CSA ana-

logicky ako OSA spúšťa sympatikovú aktiváciu. V súčasnosti existuje dostatok dôkazov, že liečba použitím neinvazívnej ventilácie vedie k zlepšeniu CSA. Z klinického hľadiska je veľmi významné, že liečba pomocou CPAP vedie k zvýšeniu ejekčnej frakcie ľavej komory, k zlepšeniu funkčného stavu, ako aj prežívania týchto pacientov. Stimulátory dýchania (teofylíny, acetazolamid) sú indikované len v ojedinelých prípadoch.

Abnormálne správanie v REM spánku – porucha správania v REM spánku Jedná sa o tzv. RBD (REM Behaviour Disorder). Je to najčastejšie sa vyskytujúca parasomnia vyššieho veku. RBD sa vyskytuje u 0, 5 percent seniorov, najčastejšie sa manifestuje v 6. alebo 7. dekáde, avšak môže začať v akomkoľvek veku. Pomer výskytu mužov ku ženám je 8 : 1, príčina častejšieho výskytu u mužov nie je známa. Poruchy správania v REM spánku charakterizuje prerušovaná nedostatočná svalová atonia s objavením sa komplikovanej motorickej aktivity.

Rozdelenie RBD: A. Akútna forma RBD Akútna forma je toxicky, alebo metabolicky podmienená, najčastejšie pri abstinenčnom stave po etanole. RBD indukované medikamentózne bolo popisované po tricyklických antidepresívach, SSRI antidepresívach, inhibítoroch monoaminooxidázy, venlafaxine, klomipramine, nitrazepame, mirtazapine a nadmernom kofeínovom príjme.

B. Chronická forma RBD Idiopatická forma Jedinci s idiopatickým RBD majú zvýšené riziko vývoja neurodegeneratívneho ochorenia. Idiopatická forma zahŕňa 60 percent pacientov s RBD. Sekundárna forma Táto forma je taktiež spájaná s neurodegeneratívnymi ochoreniami postihujúcimi tzv. nigrostriatálny dopaminergný systém. Vyskytuje sa u multisystémovej atrofie, demencie (hlavne lewy body demencie), narkolepsie, sklerózy multiplex, po mozgových príhodach.

Klinický obraz a liečba RBD Najčastejšie udávanou sťažnosťou je násilné motorické správanie v spánku, ktoré zvyčajne sprevádza živé útočné sny. Je charakterizované účinkovaním

vo sne (údermi, bitím, padaním z postele), konanie môže vyústiť do opakovaných zranení seba alebo partnera. Prítomné môžu byť údery päsťou, vyskakovanie z postele, pády. Viacerí pacienti udávajú príznaky trvajúce roky, najčastejšie šklbanie končatinami, rozprávanie a kričanie zo spánku. Keďže RBD sa manifestuje v REM spánku, typicky sa objavuje najskôr 90 minút po začatí spánku s častejším výskytom nadránom. Frekvencia epizód je rôzna, môžu sa objaviť sporadicky, raz za 2 až 4 týždne, alebo aj opakovane počas noci. Prebudenie sa zo spánku do bdelosti a orientácia sú zvyčajne rýchle, pacienti vedia svoj sen zreprodukovať, správanie a sociálne interakcie sú po zobudení adekvátne. K stanoveniu diagnózy RBD je potrebné videopolysomnografické vyšetrenie.

Medzinárodná klasifikácia porúch spánku uvádza ako nevyhnutné pre RBD nasledujúce kritéria: prítomnosť zvýšenej motorickej aktivity asociovanej so snívaním anamnéza problematického správania v spánku, ktoré je škodlivé, alebo potenciálne škodlivé, narúšajúce kontinuitu spánku, ohrozujúce seba, alebo partnera absencia ložiska epileptiformnej aktivity pri EEG vyšetrení počas REM spánku. V liečbe je efektívny clonazepam v dávke 0,5 – 2 mg takmer v 90 percent prípadoch. Ďalšie terapeutické opatrenia sa zameriavajú na bezpečnosť okolia. M. Rašiová Dolieèovacie oddelenie Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice a D. Kmecová Angiologická ambulancia Angiocare s.r.o.,

MEDICÍNA

.PåOPTUJ

MJFÇCZ JO[VMÍOPN Cieľom medicínskej starostlivosti diabetes melitus je umožniť chorému plnohodnotný aktívny život, ktorý sa kvalitatívne a kvantitatívne približuje k životu zdravého človeka.

nzulínová liečba je indikovaná u diabetikov 1. typu hneď od zistenia diagnózy a u diabetikov 2. typu pri nedosiahnutí cieľových hodnôt glykémií (hladín krvného cukru) a glykovaného hemoglobínu (HbA1c) režimovými opatreniami a tabletkami. Je ale všeobecne známa nevôľa pacientov so začatím inzulínovej liečby najmä z obavy pred podávaním inzulínu. Tento strach je ale neopodstatnený, čo potvrdí každý, ktorý už prešiel na liečbu inzulínu. Práve naopak, pacienti sa na inzulínovej liečbe cítia lepšie, sú menej unavení, výkonnejší fyzicky aj psychicky. Zväčša každý, kto si už začne podávať inzulín, veľmi skoro prekoná strach a obavy a povie, že už dávno mal súhlasiť s liečbou inzulínom, lebo sa cíti lepšie a obavy boli neopodstatnené.

Od roztoku k peru História inzulínu je pomerne krátka. Bol objavený v roku 1921. Prvý pacient liečený inzulínom bol 13-ročný Leonard Thompson, ktorý trpel diabetom dva roky (v roku 1922). Prvý úspech sa dostavil onedlho. 23. 1. 1922 glykémia klesla z 30 mmol/l na 6,7 mmol/l. A malý pacient sa mal oveľa lepšie. Od začiatku boli snahy o aplikáciu inzulínu jednoduchšou cestou – po-

102

mocou tabliet, ale tieto snahy neboli úspešné. Inzulín bolo a je možné podávať vo forme roztoku pomocou striekačiek. Spočiatku sklenených, ktoré sa vyvárali spolu s ihlami. Neskôr prišli špeciálne jednorázové inzulínové striekačky a koncom osemdesiatych rokov novinka – inzulínové pero.

Čo je lepšie Pri výbere aplikačnej techniky subkutánneho podania inzulínu sa dnes rozhodujeme medzi inzulínovou striekačkou, inzulínovým perom alebo predplneným jednorázovým inzulínovým perom. V rámci celej Európy sa spomedzi aplikačnej techniky využívajú najmenej inzulínové striekačky (10 percent). Vytlačila ich modernejšia aplikačná technika v podobe inzulínových pier (50 percent) a predplnených inzulínových pier (40 percent). Z praxe a aj literatúry je známe, že správny výber aplikačnej schémy zlepšuje spoluprácu pacientov. Zvýšená ochota k spolupráci vytvára predpoklady na zlepšenie metabolickej kontroly a predchádzanie vzniku diabetických komplikácii. Spôsob podávania inzulínu tak napomáha k lepšej spolupráci a tým aj dosiahnutiu dobrej metabolickej kompenzácie pri zachovalej kvalite života. Tí diabetici, ktorí mali skúsenosti s oboma aplikačnými technikami –

podávaním inzulínu striekačkou, alebo perom, za najvýraznejšie prednosti pera udávajú zlepšenie kvality života, flexibilitu, diskrétnosť, časovú úsporu a dôveru v nastavenú a správne podanú dávku. V súčasnosti sa používajú viaceré inzulínové perá (Autopen, Humapen, Luxura, Novo Pen 3, Novo Pen 4, OptiClick, Optipen,). Navzájom sa odlišujú technickým vybavením (baterkové perá alebo mechanické), použitým materiálom (plast alebo kov), pohodlím pri manipulácii. Predplnené inzulínové perá sa navzájom líšia veľkosťou, technickými vlastnosťami. Všetky sú plastové a mechanické. Na výber je Flexpen, SoloStar a KwikPen. Každé je určené pre konkrétny typ inzulínového analógu od konkrétneho výrobcu. Pohodlie pri manipulácii určujú technické parametre: spôsob nasadenia zásobníka inzulínu, nastavenia dávky, minimálna a maximálna dávka, dávkovací interval, veľkosť písmen na číselníku, integrovaná lupa na číselníku, farba číselníka, sledovanie nastavenej dávky zvukom, zvukový signál označujúci koniec aplikácie inzulínu, sila potrebná na zatlačenie dávkovača. Tieto vlastnosti ovplyvňujú obľúbe-

nosť u pacientov, ale aj celkovú životnosť inzulínového pera. Mechanické plastové perá sú citlivejšie na zaobchádzanie pacientom. Baterkové perá sú obmedzené životnosťou baterky, a ktorá je výrobcom udaná 2 roky. Podľa Liečebného poriadku je nárok na výmenu inzulínového pera každé 3 roky (u baterkových, samozrejme, každé 2 roky). V praxi majú niektoré perá dlhšiu životnosť presahujúcu 4 roky. Niektoré perá majú diabetici dokonca aj 10 – 12 rokov, bez zmeny kvality. Výhody inzulínového pera: presnosť dávky inzulínu, zlepšenie metabolickej kompenzácie, zníženie hypoglykemických príhod, zníženie straty inzulínu, menšia bolestivosť vpichu, väčšia rýchlosť podania, jednoduchosť podania, hypoalergénny vpich, diskrétnosť, flexibilita, termostabilita inzulínu, psychosociálne aspekty. Preto, ak vám lekár navrhne, aby ste sa liečili inzulínom, neváhajte a neodďaľujte ju. Liečba inzulínom bude pre vás prínosná. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia, Medispektrum s.r.o., Bratislava

V budúcom čísle sa dočítate o Výhodách liečby inzulínom

PORADNA

%JBCFUPMPHJDLÂ QPSBEÑB

Otázky na tému diabetes mellitus môžete pre MUDr. Adrianu Ilavskú zasielať na adresu redakcie Bedekra zdravia, alebo e-mailom na: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk

ravá a vyPri liečbe je dôležitá zd á a pravivážená strava, zvýšen ita a znídelná pohybová aktiv ohli by ste ženie hmotnosti. M ne príklauviesť nejaké konkrét typ pohybu dy. Napríklad, ktorý je najvhodnejší? Milena z Košíc Čo cvičiť? Druh fyzickej aktivity si každý si môže vybrať podľa dostupnosti, obľúbenosti, podľa ročného obdobia. Najvýhodnejšie je zapojiť čo najviac svalových skupín. Vhodná je rýchla chôdza, turistika, jazda na bicykli (vonku alebo vo vnútri na stacionárnom), plávanie, cvičenie na fitlopte, korčuľovanie, lyžovanie.

1110 10

Chôdza je najľahší a najdostupnejší spôsob telesnej aktivity. Zapojené sú pri nej všetky dôležité svalové partie. Je typickým príkladom pohybu, pri ktorom sa spaľujú tuky (a k tomu je potrebný kyslík, preto sa nazýva aj aeróbnym pohybom). Ak je rýchlejšia (5-6 km/hod) účinnosťou ju možno prirovnať k cvičeniu strednej intenzity. Priaznivé ovplyvnenie metabolizmu sa dosahuje už po prejdení 2 km denne. 3 hodiny rýchlej chôdze sa vyrovná 1,5 hodine telesných cvičení. Je vhodná pre tých, ktorí s pohybovou aktivitou začínajú. Pri cvičení vo vnútri je potrebné postupne zapojiť všetky svalové partie a dôsledne sa zamerať na nohy. Nezávisle od precvičenia celého tela špeciálne pre diabetika je vhodné denne rozcvičovať aj prsty a plosky dolných končatín (jednoduché cviky – otváranie a zatváranie prstov, uchope-

nia malých predmetov, precvičovanie na valci, krúživé pohyby nôh v členkovom zhybe) je možné robiť aj pred televízorom. Iba 5 minút takejto činnosti denne je veľmi účinnou prevenciou pred vznikom tzv. diabetickej nohy. Diabetik bez zistených komplikácií, prakticky až na tzv. adrenalínové športy, nemá obmedzenia vo výbere. V prípade postihnutia obličiek (diabetická nefropatia) nie je vhodné cvičenie v posilňovni. Ak má očné komplikácie (proliferatívna diabetická retinopatia) neodporúča sa behanie, loptové hry, squash, tenis, vzpieranie, box. Pri postihnutí nervových vlákien (diabetická neuropatia) treba sa vyvarovať behu a dlhým túram. Pri ochorení srdcovo-cievneho systému býva cvičenie limitované výkonnosťou pacienta. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia, Medispektrum s.r.o. Bratislava

Tému prináša

%PNÂDB PãFUSPWBUFÆTLÂ TUBSPTUMJWPT

/ÂEFK QSF QBDJFOUB

B SPEJOV

Kým neexistovali nemocnice, útulky či kláštorné hospitály, bola starostlivosť o chorého výlučne záležitosťou rodiny. V bohatých rodinách pomáhali opatrovať chorého sluhovia, v chudobných rodinách bola starostlivosť záležitosťou príbuzných. Tak ako človek prichádzal na svet v kruhu svojich najbližších, tak z neho aj odchádzal.

j dnes je túžbou každého z nás, aby prežil posledné chvíle svojho života medzi svojimi blízkymi, na svojom lôžku a vo svojom dome, aby sa o neho počas choroby starali ľudia, ktorí sú mu najbližší.

Kto pomôže rodine pri starostlivosti o chorého? Od roku 1995 pôsobia v systéme zdravotnej starostlivosti agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), ktoré sú súčasťou mimonemocničnej zdravotnej starostlivosti.

Čo je to ADOS? Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje komplexne domácu ošetrovateľskú starostlivosť chorým a pôrodnú asistenciu ženám, u ktorých sa predpokladá, že ich zdravotný stav si nebude vyžadovať nepretržitý pobyt v ústavnom zdravotníckom zariadení a osobám, ktoré poskytnutie ústavnej zdravotníckej starostlivosti odmietli.

Kto má nárok na domácu ošetrovateľskú starostlivosť ? Nárok na domácu ošetrovateľskú

106

starostlivosť má každý chorý, ak potrebuje odbornú zdravotnú starostlivosť. Domáca ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje pacientom všetkých vekových a diagnostických skupín. Môžu sa o ňu uchádzať samotní pacienti, alebo príbuzní chorého, ak je chorý prepustený z nemocnice do domáceho liečenia a je potrebné doliečenie. Napr. ak má preležaniny, potrebuje rehabilitovať a pod.

Koho požiadať o domácu ošetrovateľskú starostlivosť ? O poskytovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti je možné požiadať priamo ADOS, ktorá sídli v blízkosti bydliska chorého, alebo ktorú si pacient vyberie sám. Domácu ošetrovateľskú starostlivosť navrhuje praktický lekár, lekár špecialista (napr. kožný lekár, chirurg a pod.), lekár ústavnej zdravotnej starostlivosti, gynekológ a pediater. Praktickí lekári už zväčša majú vybudovanú spoluprácu s niektorou z ADOS, ktorá sa v meste nachádza.

Sieť ADOS V súčasnosti funguje na Slovensku približne 182 ADOS, ktoré v dostatočnej miere dokážu zabezpečiť dostupnosť kvalifikovanej mimonemocničnej

zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí chorého. Tvorba siete ADOS vychádzala z počtu obyvateľov a to tak, aby bola zabezpečená dostupnosť každému, kto ju potrebuje a zároveň aby v prípade potreby bol priestor pre vznik nových agentúr. V každom okresnom meste sa nachádza minimálne 1 ADOS.

Úlohy ADOS Vychádzajú z potrieb pacienta a z koncepcie ošetrovateľstva. Úlohou ADOS je identifikovať potreby klientov, uspokojiť ich a prispôsobiť sa požiadavkám klientely, pričom personál ADOS musí garantovať čo najväčšiu diskrétnosť a profesionalitu, poskytovať komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, uspokojovať bio-psycho-sociálne a spirituálne potreby chorých, uplatňovať holistický prístup, zabezpečovať dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti, uplatňovať individuálny prístup a rešpektovať autonómiu chorého, pomáhať chorému udržiavať nezávislosť a starostlivosť o seba, pomáhať seniorom viesť čo najdlhšie nezávislý život, predchádzať komplikáciám z imobility (dekubity, poruchy spánku a výživy, vnímania, psychické poruchy, sociálna izolácia...), pomáhať zabezpečiť chorým príslušný komfort, udržovať primeranú kvalitu života, za-

brániť týraniu a zneužívaniu seniorov, zabrániť diskriminácii seniora v spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu (vek, pohlavie, vierovyznanie, národnosť apod.), zabezpečiť pokojné a dôstojné umieranie.

Výhody domácej ošetrovateľskej starostlivosti Ekonomickosť Viacodborovosť Individualizovaná starostlivosť Komplexnosť: domáca starostlivosť poskytuje súbor všetkých činnosti spojených s liečbou, ošetrovaním, rehabilitáciou, psychickou a duševnou podporou a opatrovaním pacienta. Dlhodobá starostlivosť Podpora zdravia.

Náplň a činnosti ADOS V konkrétnej praxi ADOS vykonáva ošetrovateľskú starostlivosť u pacientov všetkých vekových a diagnostických skupín, o klientov v ich sociálnom prostredí, o klientov všetkých vekových skupín, u ktorých je potrebné doliečovanie, o pacientov po ukončení hospitalizácie alebo inej ústavnej liečby, o chorých bez potreby hospitalizácie, o terminálne chorých, ktorých aktuálny zdravotný stav si nevyžaduje hospitalizáciu, o rizikové skupiny obyvateľstva vzhľadom na bezpečnosť domáceho. S vlastnou ošetrovateľskou starostlivosťou súvisia ošetrovateľské činnosti, ktoré vychádzajú zo základných pilierov ošetrovateľstva: dýchanie, výživa, hygiena, poloha, edukácia . Sú to napr. úprava diétneho režimu, infúzna liečba, ošetrovanie umelých vývodov z tela, starostlivosť o matku a dieťa a pod.

Kto to zaplatí ? ADOS uzatvárajú zmluvu o úhrade poskytovanej zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami. Ich činnosť je teda hradená z verejného zdravotného poistenia. Je pravda, že každá zdravotná poisťovňa má svoje pravidlá, ak niektorý výkon nehradí, manažérka ADOS bude včas pacienta informovať

o tejto skutočnosti. Zoznam hradených výkonov príslušnou zdravotnou poisťovňou je prílohou každej zmluvy. Preto sa môže stať, že kým jedna poisťovňa výkon hradí, iná to nemusí. Platí však všeobecné pravidlo, že prevažná väčšina výkonov je hradená poisťovňami. V minulosti bol život s chorým v domácnosti ťažký. V súčasnosti aj zásluhou agentúr to tak nie je. Agentúram patrí dôležitý podiel na trhu v oblasti zdravotnej starostlivosti, čo im umožňuje starať sa o určitú skupinu chorých, ktorí by mali inak veľmi malú šancu dostať odbornú zdravotnú starostlivosť. Systém poskytovania domácej ošetrovateľskej starostlivosti je moderný a zároveň tradičný. Originalita tejto služby spočíva v autonómií ošetrovateľstva. Spojenie domáceho prostredia, kvalifikovaný ošetrovateľský personál a dohľad ambulantných lekárov dáva výnimočnosť tejto zdravotnej službe. V domácej starostlivosti dominuje pacient

a preto je každodennou úlohou sestier využiť vedomosti a zručnosti tak, aby mohli uspokojiť aj netradičné potreby pacientov. Ošetrovanie v domácnosti nie je luxusom, ale štandardom zdravotnej starostlivosti. PhDr. Mária Cibulková ADOS ilina

MEDICÍNA

1ÔSPE B KFIP GÂ[Z Určite ste si všimli, že každý príbeh o pôrode sa zdá byť odlišný. Do istej miery je pravda, že určité rozdiely sa vo fyziologickom priebehu pôrodu vyskytujú. Tento termín totiž pomenúva určité rozmedzie, pokiaľ je priebeh pôrodu v norme a kedy už nie.

Najväčšie rozdiely sú v dĺžke trvania procesu pôrodu a úplne najväčší rozdiel je samotné vnímanie pôrodu každou ženou, čo robí pôrod pre každú ženu jedinečným a neopakovateľným zážitkom. V podstate však pri každom pôrode prebieha ten istý proces. Pochopenie tohto základného procesu a zmien, ktoré sa počas pôrodu dejú, vám pomôže zvládať jednotlivé jeho doby – fázy a špecifické javy, ktoré sa počas neho môžu vyskytnúť.

Termín pôrodu nepodlieha tabuľkám Pôrod je veľmi zložitý proces, ktorý sa nezačne len tak z ničoho nič. Z praktických dôvodov sa organizmus na pôrod pripravuje už niekoľko týždňov predtým, než pocítite prvú kontrakciu. Telo sa na túto veľkú udalosť pripravuje niekoľkými spôsobmi, ktoré môžete, ale aj nemusíte zaregistrovať. Aj keď prípravné procesy necítite, alebo si ich nevšimnete, dejú sa. A hoci tieto známky môžu signalizovať, že čoskoro sa vám začne pôrod, definícia slovíčka „čoskoro“ sa môže pohybovať od niekoľkých hodín do niekoľko týždňov. Neexistuje žiadny časový harmonogram, ktorý by malo vaše telo nasledovať.

108

Keď sa začne dieťatko hlásiť na svet Pôrodom v termíne nazývame každé ukončenia tehotenstva od 38. do 42. týždňa tehotenstva a narodenie donoseného dieťaťa s pôrodnou hmotnosťou nad 2 500 gramov. Pôrod do konca 37. týždňa tehotenstva nazývame predčasný pôrod s narodením nezrelého plodu, naopak oneskorený pôrod sa vyznačuje narodením prenášaného novorodenca po ukončenom 42. týždni gravidity. V prevažnej väčšine prebieha pôrod hlavičkou, kde vedúcou časťou pri pôrode je hlavička plodu, asi v 3 percentách prípadov je plod uložený zadočkom alebo nožičkami a vtedy hovoríme o pôrode koncom panvovým. Sú prípady, kedy je plod uložený priečne, alebo šikmo a vtedy je nutné pristúpiť k ukončeniu tehotenstva cisárskym rezom. Koncom tehotenstva je zahájený zložitý proces biologickej prípravy tehotnej ženy a plodu k pôrodu. V priebehu tohto obdobia klesá maternica, hlavička plodu vstupuje do panvových kostí a znižuje sa tlak maternice na žalúdok a bránicu, čím sa tehotnej žene ľahšie dýcha. Maternica sa stáva dráždivejšou s výskytom nepravidelných tvrdnutí v podbruší a zvyšovaním ich

intenzity s približovaním sa k termínu pôrodu. Pokiaľ sa pootvorí vnútorná branka, často odchádza z materničného hrdla hlienová zátka, ktorú niekedy rodičky mylne považuje za odtok plodovej vody.

„Poslíčkovia“ či kontrakcie? Väčšina pôrodov začína tým, že prídu kontrakcie, až po nejakom čase odtečie plodová voda. Najskôr sú kontrakcie slabé a veľmi nepravidelné. Postupom času sa interval medzi kontrakciami začne skracovať a kontrakcie začnú silnieť. Vo chvíli, kedy kontrakcie prichádzajú v pravidelných intervaloch (napríklad po 8 minútach), sa oficiálne začína počítať začiatok pôrodu a začína prvá doba pôrodná. Začiatok pravidelných kontrakcií si dobre zapamätajte (nemusí to byť na minútu presne), lekár v pôrodnici sa na to bude pýtať. Pozor, aby ste si nesplietli začiatok pôrodu a prvej doby pôrodnej s tzv. poslíčkami. To sú maternicové kontrakcie, ktoré nebývajú príliš bolestivé a ktoré hlavne nevyúsťujú v onú pravidelnosť po 8 alebo menej minútach. Poslíčkovia sa vyskytujú niekedy aj 3 týždne pred samotným pôrodom a ich výskyt je úplne normálny. Vlastný pôrod pozostáva z troch dôb : I. doba pôrodná – otváracia, II. doba pôrodná – vypudzovacia (pôrod dieťatka), III. doba pôrodná – pôrod placenty a plodových obalov.

I.doba – horolezecký výstup Počas prvej fázy pôrodu sa vaše telo všemožne pripravuje na pôrod dieťatka. Kŕčok maternice sa postupne skracuje a rozširuje, až kým nie je roztiahnutý na 10 cm, teda natoľko priestranný, že môže cez neho prejsť hlavička dieťatka. Tento proces je ako horolezecký výstup. Vyžaduje si to silnú výdrž, pretože kŕčok maternice sa musí dostatočne otvoriť a jediný spôsob, ako ho otvoriť, je mať pravidelné kontrakcie, ktoré vedú k rozvíjaniu dolného segmentu maternice, skracovaniu krčka a ku otváraniu bránky. Kontrakcie začínajú v 10 – 15 minútových intervaloch a postupne sa prestávky medzi kontrakciami skracujú, až na každé 2 minúty tesne pred pôrodom a zosilňuje sa ich intenzita. V 10 – 15 percentách prípadov začína pôrod samovoľným odtokom plodovej vody, ktorý, ak nie je bezprostredne do jednej hodiny nasledovaný kontrakciami, hovoríme o predčasnom odtoku plodovej vody. Prvá doba pôrodná

končí úplným otvorením pôrodných ciest – hovorí sa že bránka je „ zašlá“ a umožňuje porodenie plodu. Priemer otvárajúcej sa bránky hodnotíme v centimetroch, bránka je otvorená pri 10 centimetroch. Na otváraní pôrodných ciest má vplyv aj zachovalý vak blán, ktorý sa spravidla roztrhne pri úplnom otvorení bránky – plodová voda odteká načas. Dĺžka prvej doby pôrodnej závisí od veku rodička ako aj od počtu pôrodov. U prvorodičky trvá optimálne 6 – 12 hodín a u viacrodičky 3 – 6 hodín. Pri lekárskom vedení pôrodu sa na urýchlenie pôrodu vykonáva prepichnutie vaku blán, u prvorodičky pri bránke otvorenej na 4 – 5 cm, u viacrodičiek na 3 – 4 cm. Pri začiatku pôrodu žena absolvuje predpôrodnú prípravu, podľa želania holenie vonkajšieho genitálu a klyzmu – črevný výplach. Po každej kontrakcii sa sledujú ozvy plodu alebo sa trvalo monitoruje akcia srdca plodu a intenzita kontrakcii, čím sa včas zachytí spomalenie činnosti srdiečka plodu,

napríklad pri stlačení, alebo dotiahnutí pupočníka. Pôrodník kontroluje pôrodný nález vaginálnym vyšetrením v 2 – 3 hodinových intervaloch, zaznamenáva odtok plodovej vody, jej vzhľad. Zelená plodová voda, alebo prímes krvi môže znamenať ohrozenie plodu. Na zmäkčenie pôrodných ciest a rýchlejšie otváranie sa podávajú spazmolytiká. Slabú pôrodnú činnosť možno zosilniť infúziou. Treba dbať na pravidelné vyprázdnenie močového mechúra, prísun dostatku energeticky hodnotných tekutín a ľahko stráviteľnej, prevažne tekutej stravy. Niekedy rodička lepšie toleruje pôrodné bolesti pod sprchou, vo vani, na fit lopte, v drepe alebo v ľahu na boku (podľa možnosti zdravotníckeho zariadenia).

II.doba – porodenie plodu Po zániku bránky dochádza k vypudeniu – porodeniu plodu. Kontrakcie sú častejšie a výraznejšie, hlavička sa vtláča do hlbších panvových rovín a vykonáva pôrodný mechanizmus.

MEDICÍNA Rodička pociťuje tlaky na konečník, tlačí ako na stolicu počas kontrakcie pri výdatnom nádychu aj za použitia brušného svalstva. Hlavička postupuje k pošvovému východu, napína hrádzu a postupne vystupuje z pošvového vchodu. Ak hrozí roztrhnutie hrádze a poranenie konečníka, pôrodník vykonáva po miestnom znecitlivení nástrih hrádze. Po porodení hlavičky sa rodia pliecka, telíčko a končatiny. Z pošvy vyteká zadná plodová voda. Lekár vykonáva podviazanie pupočníka, poprípade nechá manžela prestrihnúť pupočnú šnúru a uloží dieťatko na bruško šťastnej mamičky.

v rovnakej chvíli zadržia dych a tiež tlačia (ako keď sa ponoríte pod vodu). Iné zase nepotrebujú zadržiavať dych a lepšie sa im tlačí pri výdychu s otvorenými ústami. Dôležité je, aby ste sa nadýchli, keď si vaše telo žiada porciu kyslíka. V určitej fáze sa vám môže zdať, že napriek tomu, že tlačíte ako o dušu, nerobíte žiadny pokrok. Skúste si mimo kontrakcie zavrieť oči a pokojne sa nadýchnuť a vydýchnuť a upokojiť si myseľ, vypnúť a vzápätí zapnúť, niečo ako reštart na počítači. V priemere trvá II. doba pôrodná u prvorodičky od 30 do 50 minút, u viacrodičky od 15 do 30 minút.

Kedy a ako tlačiť?

III. doba – dorazenie do cieľa Po porodení dieťaťa sa začína tzv. placentárna doba. V tejto dobe sa odlúči a vypudí placenta. Trvá obvykle od 3 do 10 minút, pri aktívnom a medikamentóznom vedení tejto doby. Placenta je vypudená z dutiny maternice a tlakom na pošvové steny vyvolá napnutie brušnej steny a rodička buď sama, alebo za pomoci pôrodníka porodí placentu. Lekár prezrie celistvosť placenty a plodových obalov, vykoná kontrolu pôrodného poranenia s jeho ošetrením. Tým sa končí III. pôrodná doba a začína sa včasné popôrodné

Kedy? Najlepšie počas kontrakcie, vtedy telo sťahuje maternicu a vy mu pomôžete zapnutím okolitého svalstva – jednoducho počúvajte svoje telo a tlačte vtedy, keď vám ono samo povie, že teraz je ten správny čas a dýchajte, keď vám povie, že máte dýchať. Aj keď sa vám personál bude snažiť poradiť, ak je váš pocit iný – choďte podľa seba, oni necítia to čo vy. Ale neostaňte úplne „hluché“. Vy ste síce šofér, ale lekár pôrodník je vaším navigátorom, on sleduje cestu, a preto sú jeho rady veľmi cenné. Ako? Niektorým ženám vyhovuje, ak

obdobie (podľa staršej nomenklatúry štvrtá doba pôrodná – v podstate už ide o ranné popôrodné obdobie, kde je možná zvýšená možnosť komplikácií, hlavne krvácanie z maternice rôznej intenzity, preto je venovaná tomuto obdobiu zvýšená starostlivosť a rodička je pod intenzívnym dohľadom). Pod „štvrtou dobou pôrodnou“ sa rozumie doba dve hodiny po pôrode placenty. Rodička zostáva na pôrodnej sále. Tu jej pôrodná asistentka zmeria krvný tlak, pulz a teplotu. Pravidelne kontroluje krvácanie z maternice a to, či sa maternica zaviňuje – involuje (vracia sa do pôvodného stavu, než sa tak celkom stane, bude to ešte pár dní trvať). Strata krvi pri pôrode predstavuje cca 250 ml. Na zmiernenie krvácania sa v III. dobe pôrodnej podáva po porodení pliecok injekcia na stiahnutie maternice. Pre rodičku sa začína obdobie šestonedelia. Jediné, čo vás po zvládnutí pôrodu čaká, je očistenie a zopár stehov (v prípade epiziotómie alebo nástrihu, či natrhnutia hrádze). Šitie sa vykonáva pod miestnym znecitlivením pomocou lokálneho anestetika a celý výkon a jeho dĺžka závisia od rozsahu poranenia. MUDr. Dezider Kluka gynekológ – pôrodník

$FTUZ QSJFOJLV Koncentrácie ťažkých kovov v atmosfére, pôde, vode a v sedimentoch predstavujú vážny ekologický problém. Historický vývoj ortuti Prvé archeologické dôkazy o použití ortuti sú staré 3 500 rokov. Ortuť a jej ťažba z rumelky bola známa starovekým Féničanom, Grékom, Kartágijcom i Rimanom. Prvé presné správy pochádzajú od Theofrasta (okolo roku 300 pred n. l.). Rimania ťažili už z rumelkových baní pri Almadéne v Španielsku, ktoré sú v prevádzke dodnes. Druhé najstaršie európske bane na ortuť v Idrii sa využívali od konca 15. storočia. Ortuť sa používala už koncom 6. storočia n. l. k získavaniu zlata z jeho rúd. Na začiatku druhej polovice 16. storočia zaviedol Bartholomeus de Medina v Mexiku amalgamáciu strieborných rúd. Alchymisti skúmali ortuť so zvláštnou obľubou a považovali ju za súčasť všetkých kovov. Domnievali sa, že premena (transmutácia) jedného kovu na druhý je možná zmenou ich obsahu ortuti. Na Slovensku sa v súčasnosti ťažba ortuťových rúd neuskutočňuje.

Pracovné prostredie Profesionálne riziko pre človeka sú najmä spracovanie rúd s obsahom ortuti, petrochemický priemysel, výroba elektrotechnických zariadení, obrábanie kovov, farmaceutický priemysel, výskumné a vzdelávacie ústavy, herbáriá či spracovanie kožušín a plstí. V pracovnom prostredí ide najčastejšie o expozíciu pár kovovej ortuti. Expozíciu zvyšuje často kontaminácia pracovného odevu, nedostatočná hygiena celého tela, jedenie a fajčenie na pracovisku, kontaminácia podlahoviny a stien, zlá technologická disciplína

Medzi dôležité negatívne pôsobiace ťažké kovy patrí aj ortuť.

PSUVUJ EP PSHBOJ[NV a pod. Chronické profesionálne intoxikácie ortuťou sa vyskytovali v minulosti najmä pri tavbe rúd.

Cesty prieniku ortuti do organizmu Xenobiotiká môžu vstupovať do organizmu inhaláciou pľúcami, kožou, alebo gastrointestinálnym traktom. Častokrát jedna a tá istá látka vstupuje do organizmu viacerými cestami.

Vstup pľúcami – inhalačná cesta Inhalácia škodlivín je najdôležitejšou a najčastejšou bránou vstupu do organizmu spoločne s vdychovaným vzduchom. Určité množstvo vdýchnutej látky sa v pľúcach zachytáva a vstrebáva, ďalšia časť je opäť vydýchnutá. V respiračnom aparáte sa vstrebávajú plyny, pary a dobre rozpustné aerosóly. Väčšie a menej rozpustné častice, ktoré sa zachytili v dýchacích cestách sú postupne transportované do nosohltanu, môžu byť prehltnuté a resorbované až v tráviacom trakte. Množstvo vstrebanej látky pľúcami je závislé na viacerých faktoroch, akými sú fyzikálno-chemické vlastnosti vstrebávanej látky, jej rozpustnosť vo vode a v tukoch, únikovosť a pod., no záleží tiež na intenzite fyzickej práce, veku a zdravotnom stave exponovanej osoby. Expozícia kovovej ortuti je primárne najčastejšie spôsobená výparmi ortuti pri priemyselnom používaní, expozíciou výparmi ortuti z dentálneho amalgámu a kvapalnej ortuti v domácnostiach. Ortuťové výpary v domácnosti sú spravidla následkom rozbitia pôvodných, v súčasnosti už zakázaných ortuťových teplomerov alebo ortuťových termostatov, kedy dochádza k vyparovaniu striebornej kovovej ortuti. Krátkodobá expozícia vysokej koncentrácii vo vzduchu sa

prejavuje bolesťami v oblasti hrudníka, bronchitídou a pneumóniou.

Nebezpečné povolanie zlatníka? Veľká epidémia intoxikácie kovovou ortuťou postihla robotníkov v Amazonskom dažďovom pralese, ktorí pracovali v baniach na zlato. Kontaminácia ortuťou bola spôsobená extrakčnými procesmi spracovania zlata, v úpravovniach a pri práci so zlatom. Známy je aj prípad osoby intoxikovanej ortuťou, ktorá bývala nad zlatníckou dielňou. Koncentrácia ortuti v ovzduší sa pohybuje v rozmedzí 1 – 5 μg.m-3 na vidieku a 7 – 10 μg.m-3 v mestách a vo zvýšenom množstve sa nachádza v ovzduší priemyselných oblastí, v okolí spaľovní, kafilérií (podnik na spracovanie tiel uhynutých zvierat a odpadov živočíšneho pôvodu) a krematórií ľudských tiel. Je známe, že u niektorých etnických skupín sa ortuť dokonca používa v kozmetických prípravkoch, pri použití ktorých sa uvoľňujú pary ortuti. Tieto skupiny tiež používajú elementárnu ortuť pri náboženských obradoch. Vyznávači niektorých Latino a Afrokaribských tradícií nosia amulety z ortuti, striekajú ju na zem. Vo viere, že tekutá ortuť je spojená s magickými schopnosťami (podľa nich prináša šťastie, lásku a bohatstvo) ju používajú pri kúzlach. Niekedy sa využíva ako liek, najmä pri tráviacich ťažkostiach. V súvislosti s používaním ortuti pri náboženských obradoch vydala Environmental Protection Agency v roku 1997 pokyny, v ktorých upozorňuje na vážne riziká intoxikácie ortuťou. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Košice

sa dočítaV budúcom čísle ti do tela tu or te o vstupe či kožou tráviacim traktom

VÝŽIVA

/FNMJFÇOF QSÍLSNZ EPKÇJBU Výlučné dojčenie predstavuje najideálnejší spôsob ako zaistiť všetky výživové nároky rýchlo rastúceho organizmu. Od istého veku je vhodné začať podávať okrem materského mlieka (resp. umelého mliečneho prípravku) aj nemliečne príkrmy.

PRVÁ ZÁSADA Čas zavedenia prvého príkrmu U detí dojčených zavádzame 1. príkrm od ukončeného 6. mesiaca, u detí na umelej mliečnej výžive od ukončeného 5. mesiaca. Uvedený vek rešpektuje istý stupeň zrelosti obličkového, tráviaceho a imunitného systému, ktoré sú schopné adekvátne spracovať zložky inej stravy ako mliečnej. Predčasné, rovnako ako aj veľmi neskoré zavedenie 1. príkrmu prináša so sebou viaceré nevýhody. Skorým zavedením príkrmu vytláčame materské mlieko (resp. umelé), ktoré v prvých mesiacoch zavádzania príkrmov zohráva ešte stále dominantnú úlohu čo sa týka príjmu energie, vitamínov, minerálov a vody. Veľkým problémom skorého zavedenia príkrmu je nezrelosť uvedených systémov detského organizmu. Môžu sa objaviť hnačky, vracanie, neprospievanie dieťaťa, alergické prejavy a pod. Ani oddiaľovanie podania nemliečneho prí-

112

krmu nie je pre dojča prospešné. Materské mlieko či umelé prestáva kryť potrebu prísunu energie, vitamínov a minerálov, hmotnosť dieťaťa zvyčajne stagnuje. Veľa detí taktiež odmieta prijať inú potravu ako mlieko, pretože neboli nútené zvykať si na iné chute a inú konzistenciu a je pre nich väčším problémom žuť potravu ako sať mlieko. Napriek uvedeným nevýhodám stále veľké percento matiek z rôznych dôvodov a pod vplyvom rôznych osôb (žiaľ, v niektorých prípadoch aj zdravotníkov) rieši prechodnú laktačnú krízu, resp. krátkodobé stagnovanie hmotnosti dieťaťa skorým zavedením príkrmu.

DRUHÁ ZÁSADA

Poradie jednotlivých príkrmov Ako prvý príkrm podávame zeleninu. Pri zeleninovom príkrme zotrvávame dlhší čas, minimálne tri týždne, ideálne mesiac. Dôvodom je neutrálna chuť zeleniny, na ktorú si musí dieťa postupne zvykať. Nerešpektovaním uvedeného času a skorým podávaním ovocia, ktoré má sladkú chuť, matky vytvárajú základ neskoršieho odmietania zeleniny. Odporúča sa začať mrkvou, potom pridávame zemiak, kaleráb, karfiol, brokolicu, špenát, cuketu a pod. V zimných mesiacoch uprednostňujeme mrazenú zeleninu. Nepoužívame zeleninu dlhodobo

skladovanú ani jarnú rýchlenú pre vysoký obsah dusičnanov. Dusičnany poškodzujú červené krvinky, ktoré nie sú schopné prenášať kyslík. Vzniká tzv. methemoglobinémia (modré sfarbenie kože a slizníc, ťažkosti s dýchaním) vyžadujúca si rýchly lekársky zásah. Zeleninovo-mäsový príkrm K zelenine postupne pridávame mäso (kuracie, morčacie, králičie, prípadne chudé hovädzie a chudé teľacie), pričom ho raz týždenne vymeníme uvareným vaječným žĺtkom. Vaječný bielok do 1. roka nepoužívame pre vysoké riziko vzniku alergických reakcií. Ovocný príkrm a bezlepkové kaše Druhá dávka materského alebo umelého mlieka je zamenená ovocným pyré. Využívame zelené a žlté jablká, hrušky, banány (ako jediné z citrusového ovocia je dobre tolerované), broskyne, marhule. Ovocie nesmie obsahovať kôstky, zrniečka, šupky, aby nedošlo ku vdýchnutiu. Krátko po zavedení ovocného príkrmu je u umelo kŕmených detí možné vynechať večernú dávku mlieka a nahradiť ju bezlepkovou kašou – ryžovou alebo kukuričnou – sú bez lepku a ľahko stráviteľné. U dojčeného dieťaťa je

vhodné zaviesť kašu neskôr, ideálne je poradiť sa s pediatrom. Od ukončeného 7. mesiaca u nedojčených detí a od ukončeného 8. mesiaca u dojčených nahrádzame bezlepkovú kašu mliečnou obilninovou kašou. Ak sa kaša riedi mliekom, u dojčených detí používame materské, u nedojčených iba umelé mlieko, v žiadnom prípade nie kravské mlieko. Detské mliečne kaše sú obohatené o vitamíny, minerály, niektoré aj o probiotické kultúry. Príliš veľké množstvo cukru v nich však vedie k návyku na sladké a k nadmernému energetickému prísunu a „prekŕmeniu“. Preto by sa nemali stať každodenným večerným štandardom. Olej Od ukončeného 10. mesiaca pridávame do hotových zeleninových a zeleninovo-mäsových pokrmov tuk. Ide o 1 lyžičku kvalitného, najlepšie olivového oleja. Nepoužívame maslo (hrozí alergia na mliečnu bielkovinu). Mlieko a mliečne výrobky Ich zavádzanie je odlišné u deti dojčených a nedojčených. Pre obe skupiny platí: do 1. roka nepodávame nepasterizované kravské ani kozie či sójové mlieko, ďalej vaječný bielok (riziko alergie), tvaroh (príliš vysoké množ-

stvo bielkovín), syry (veľké množstvo bielkovín ako aj soli) a smotanu. U nedojčených detí, ktoré sú už v kontakte s bielkovinou kravského mlieka (tým, že pijú umelé mlieko vyrobené z kravského mlieka) sa odporúča pridať do jedálnička biely jogurt okolo 8. mesiaca, prípadne ovocno-jogurtový príkrm. U dojčených detí je vhodné pridať jogurt o niečo neskôr ako u detí nedojčených, v niektorých prípadoch až po 1. roku života. Pasterizované mlieko podávame od 10. mesiaca ale iba ako súčasť prípravy pokrmov, nie ako tekutinu. Mlieko a mliečne výrobky majú byť do konca 2. roka života plnotučné. Nízkotučné mlieko a mliečne výrobky nie sú pre deti vhodné. Príkrmy do jedného roka nikdy nedosoľujeme (samotné potraviny isté množstvo soli obsahujú, dosoľovaním zaťažujeme obličky, srdce, cievy, vedieme k návyku na slané) a nedosladzujeme (návyk na sladké a riziko vysokého energetického príjmu s nárastom hmotnosti až obezity). Na dochutenie sú vhodné zelené vňate – petržlen, kôpor, pažítka. Tekutiny Až do obdobia zavedenia príkrmu je zdrojom tekutín materské alebo umelé mlieko. Tekutiny v tomto období

VÝŽIVA SO STAROSTLIVOSŤOU PRE ŽIVOT Pediatri varujú, že súčasné deti jedia viac cukru a solí, než je pre detský organizmus vhodné. Už v rannom veku trpia nadváhou, konzumujú málo ovocia a vyslovene odmietajú zeleninu. A práve výber vhodnej stravy v ranom detstve môže významne ovplyvniť kvalitu ich života v dospelosti a ochrániť ich pred rozvojom civilizačných ochorení. Značka Hami preto prišla s novým revolučným programom Výživa so starostlivosťou pre život, v rámci ktorého pomáha rodičom s výberom tej najlepšej nutričnej podpory pre ich dieťa počas prvých troch rokov života.

PRÍSNEJŠIE ŠTANDARDY Výrobky Hami teraz spĺňajú ešte prísnejšie štandardy, než stanovuje legislatíva. Celý produktový tový rad je upravený s ohľadom na nutričné požiadavky dieťaťa v jednotlivých vekových štádiách jeho vývoja. Napríklad, apríklad, v mäsovo-zeleninových príkrmoch bol zvýšený podiel zeleninovej zložky, no na druhej strane obsah sodíka je oproti legislatívnym limitom až o 50 % nižší. Všetky ovocné príkrmy a nápoje sú teraz bez pridaného ho cukru a výrazne bol znížený jeho obsah aj v kašiach, čajoch a sušienkach. Všetky produkty majú ú aj nový atraktívny obal pre ľahšiu identifikáciu. Podľa farebných viečok príkrmov si mamička dokáže okáže rýchlo zostaviť pestrý jedálniček pre svoje dieťatko. Hami ponúka matkám v rámci špeciálnej ej kampane a pomocou Hami infolinky preverené rady, ako zvládnuť bežné problémy spojené s výživou, počnúc prikrmovaním, zavedením denného a nočného režimu, či rozvinutím správnych stravovacích návykov.

Viac informácií sa dozviete na bezplatnej infolinke 0800 601 600 alebo na internetových stránkach

www.hami.sk

VÝŽIVA dopĺňame iba v raritných prípadoch – ochorenie dieťaťa, horúčka – vždy po konzultácii s pediatrom. U dojčených detí podávame tekutiny od 10. mesiaca, u nedojčených od 6. mesiaca. Používame dojčeneckú vodu, tú využívame aj k príprave umelých mliek. Druhou možnosťou je detský čaj, ktorý podlieha prísnejšej kontrole ako čaje určené pre väčšie deti a dospelých. Prednosť dávame detským čajom v sáčkoch pred granulovanými čajmi, ktoré obsahujú i cukry. Tekutiny nedosladzujeme.

Čo nepodávať

do 1. roka: citrusové plody (výnimku tvorí banán), kiwi, ananás, mango, figy, ďatle, červené a červené bobuľovité ovocie dopestované u nás (červené jablká, jahody, višne), ríbezle, egreše; paradajky, zeler, papriku, reďkovku, chren, strukoviny, orechy; korenie (vanilka, škorica, muškátový oriešok, karí, bazalka); sladkosti a sladkovodné ryby; do 3. roka: morské ryby a kôrovce, bravčové mäso, zabíjačkové špeciality, údeniny, huby. Novú potravinu je nutné zavádzať s odstupom 3 – 4 dní. Uvedený časový úsek umožní sledovať reakcie tela, trávenie, rýchlosť presunu potravy črevami, jej spracovanie až po konzistenciu, frekvenciu a sfarbenie stolice. Badateľné sú aj zmeny na koži (kožná alergická reakcia). Prvé mesiace by malo dieťa dostávať výhradne doma pripravené príkrmy, priemyselne vyrobené sú určené k preklenutiu istých situácií (návšteva, nákup...) a nemajú tvoriť základ jedálnička dojčaťa.

ŠTVRTÁ ZÁSADA

Správne podávanie príkrmov Stravu podávame iba v polohe v sede, lyžičkou, tekutiny z hrnčeka, nikdy nie bez dozoru. Dojčaťu stravu podávame, staršiemu dieťaťu pomáhame, čím ho vedieme samostatnosti pri jedení. Postupne meníme konzistenciu stravy. V 5. – 6. mesiaci podávame hladké, polotekuté kaše bez hrudiek. Využívame mixovanie a pasírovanie. V 7. – 8. mesiaci jedlo roztlačíme vidličkou, mixujeme tak, aby vznikla jemná hrudkovitá konzistencia. Začíname podávať dieťaťu aj „jedlo do ruky“ – podlhovasté kúsky zeleniny a ovocia. Od 9. – 10. mesiaca začíname jedlo iba sekať na malé kúsky. Okolo 1. roku konzistencia potravy pripomína jedlo dospelých. Podávanie potravy nevhodnej konzistencie spôsobuje rýchlu únavu dieťaťa v dôsledku čoho skonzumuje menej.

TRETIA ZÁSADA

Spôsob prípravy príkrmov Dodržiavame hygienické zásady prípravy a skladovania príkrmov (používame čerstvé potraviny; zeleninu a ovocie umývame pod tečúcou vodou; prípravu pokrmov realizujeme čistými rukami; pri podávaní stravy umývame ruky sebe a dieťaťu; používame nerezové strúhadlo, ideálne z plastu; už

114

raz uvarený pokrm opakovane nezohrievame, neuskladňujeme; mrazenú potravinu je vhodnejšie rozmrazovať vo vode – urýchlime proces rozmrazovania, kým pri rozmrazovaní pri izbovej teplote dávame možnosť rozmnoženiu baktérií; na prípravu príkrmov a ich podávanie používame vyhradený riad, ktorý neumývame silnými čistiacimi prostriedkami, radšej používame iba horúcu čistú vodu). Začíname podávaním varenej stravy, až po čase podávame zeleninu a ovocie bez tepelnej úpravy; využívame hlavne varenie nad parou – parením (zachovávanie cenných látok), prípadne dusením v malom množstve vody (bez oleja); pokrmy zahusťujeme zemiakmi, ryžou, zátrepkou z kukuričného škrobu – tie neobsahujú lepok. Do 3. rokov nepoužívame zápražky kvôli preprážaniu tukov.

Množstvo stravy V 6. mesiaci ide o príkrm veľkosti 1 – 2 lyžičiek 1 – 2-krát denne. Väčšina detí po podaní príkrmu vyžaduje mlieko, ktoré nemá byť dieťaťu odopreté. V 7. – 8. mesiaci je to 2 – 3-krát denne, v 9.

– 11. mesiaci 3 – 4-krát denne a v 12. mesiaci 4 – 6-krát denne. U nedojčených detí môže byť počet o jeden, maximálne dva príkrmy denne viac. Okolo 1. roku života má jeden príkrm približne 150 – 200 g. Dôležitejší je však energetický obsah v príkrme než jeho celkové množstvo. Dieťaťu podávame stravu pomaly, trpezlivo. Prvé príkrmy môžeme kombinovať s materským alebo umelým mliekom. Ak dieťa odmieta potravinu, pokúšame sa ju podávať opakovane niekoľkokrát v rôznej kombinácii, rôznej chuti alebo štruktúry. Dieťa do jedla povzbudzujeme, ale nenútime. Nútenie k väčším dávkam vedie často k odmietaniu jedla či ku zvracanie. Dlhodobejšie zvyšovanie množstva prijatého jedla zase k vysokému energetickému príjmu. Ak naučíme dieťa, aby zjedlo to čo má na tanieri, učíme ho, že množstvo potravy, ktorú má zjesť je dané tým, čo je na tanieri. Dieťa tak prestáva rešpektovať vlastné pocity hladu a sýtosti. Podávanie stravy má trvať maximálne 15 – 30 minút, prebieha v príjemnom prostredí. Príjem stravy je pre dieťa aj sociálnym stimulom, preto je nevyhnutné s dieťaťom komunikovať, usmievať sa, nadväzovať očný kontakt a prejavovať mu takouto formou svoju lásku. Nedodržanie uvedených zásad predstavuje veľkú záťaž organizmu ako celku a prispieva k rozvoju alergií, hnačkových ochorení, neprospievania a v neskoršom veku aj k ochoreniam srdcovo-cievneho systému a obezity. Mgr. Slávka Mrosková PhDr. Dagmar Magurová, PhD. Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove

"OUJLPODFQDJB B DJHBSFUB

)B[BSE TP åJWPUPN

Výhody hormonálnej antikoncepcie poznajú ú užž va aniie aj najmladšie generácie. Jej masové používanie významne ovplyvnilo životy miliónov ľudí. Pozitíva verzus možné negatíva Antikoncepcia spája najspoľahlivejšiu s plne reversibilnou ochranou proti nežiaducej tehotnosti. Jej vďačíme za výrazný pokles nebezpečných potratov a umelých prerušení tehotnosti. Medzi ďalšie vedľajšie pozitíva patria upravenie nepravidelnej menštruácie, zlepšenie príznakov predmenštruačného syndrómu, odstránenie bolestivej menštruácie, zníženie intenzity krvácania počas menštruácie, zníženie výskytu endometriózy, pri liečbe polycystických ovarií. Veľké uplatnenie má aj v dermatológii (zlepšenie pleti pri akné, zlepšenie kvality vlasov). V súvislosti s hormonálnou antikoncepciou sa často diskutuje aj o jej nepriaznivých účinkoch. Neexistuje hormonálna antikoncepcia, ktorá by stopercentne vyhovovala všetkým ženám. Jedna žena má pocit, že pribrala, druhú bolieva hlava, niektoré udávajú napätie v prsníkoch, intermenštruačné slabé krvácanie, zmenu libida, sklon k depresívnym stavom, alebo pocit zadržiavania tekutín v organizme. Tieto príznaky sú menej významné a z dlhodobého hľadiska ženu neohrozujú. Po zmene preparátu na iný často ustupujú.

Nebezpečná dvojica Pred predpísaním hormonálnej antikoncepcie musí gynekológ zvážiť riziká. Nesporne najzávažnejším je riziko vzniku žilovej trombózy (uzáveru žily krvnou zrazeninou) s následnou embóliou (uvoľnením zrazeniny)

a jej zanesením do miest, kde spôsobí nedokrvenosť životne dôležitých orgánov, napríklad do pľúcneho riečiska, alebo do mozgu. Aj napriek tomu, že táto komplikácia je veľmi vzácna, môže bezprostredne ohroziť život. Prvým varovným príznakom hlbokej žilovej trombózy sú pretrvávajúce bolesti v lýtkach, alebo stehnách a neskôr opuchy postihnutej končatiny. Je nutné si ale uvedomiť, že vznik trombózy predpokladá súhru minimálne troch faktorov, pričom hormonálna antikoncepcia je len jedným z nich. Druhým dôležitým faktorom je spomalenie krvného prúdu, napríklad pri sedavom zamestnaní, pri dlhodobom státí a pri kŕčových žilách. Posledným faktorom je poškodenie výstelky žilnej steny u fajčiarok vplyvom splodín cigaretového dymu. Ak žena užíva hormonálnu antikoncepciu a súčasne fajčí, tak sa u nej kumulujú dva nežiaduce faktory. Fajčenie sa, bohužiaľ, stáva bežným zlozvykom. Výskumy ukázali, že dospievajúca mládež u nás začína fajčiť už vo veku okolo 14 rokov, pričom hrozí rýchly vývoj závislosti. Okrem viacerých ochorení, ktoré vznikajú v dôsledku fajčenia, sú pri súčasnom užívaní hormonálnej antikoncepcie najzávažnejšie srdcovo-cievne choroby. V literatúre bolo popísaných niekoľko prípadov náhlych úmrtí mladých žien, ktoré odpadli a zomreli. Pri analýze týchto prípadov išlo väčšinou

o ženy – fajčiarky zároveň užívajúcehormonálnu antikoncepciu, u ktorých došlo ku komplikácii srdcovocievneho aparátu.

Ohrozovanie vlastného života! Každá žena, ktorá žiada hormonálnu antikoncepciu musí svojho gynekológa informovať o prekonaných ochoreniach, ktoré by mohli byť príčinou kontraindikácie antikoncepčnej tabletky a nikdy nesmie zatajiť údaj o fajčení, pretože kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej antikoncepcie vedie k desaťnásobnému zvýšeniu rizika tromboembolickej choroby, infarktu myokardu, alebo náhlej mozgovej príhody. Musí si plne uvedomiť, že ak zámerne neinformuje lekára o fajčení, oklame viac samú seba. Cigareta kombinovaná s antikoncepciou je obrovský hazard s vlastným zdravím! Ženy vo veku nad 35 rokov fajčiace viac ako 10 cigariet denne by hormonálnu antikoncepciu užívať rozhodne nemali! Musia si uvedomiť čo má pre ne väčšiu prioritu, či fajčenie alebo zvolenie si bezstresového sexuálneho života so zameraním aj na plánované rodičovstvo. MUDr. Mária Hronská gynekológ Preventívne centrum OÚSA Bratislava

MEDICÍNA

.JLSPTUPNBUPMÓHJB BMFCP USIB ÇJ OFUSIB Takmer každý dospelý človek sa už zaoberal dilemou, či je nutné dať si vytrhnúť boľavý zub alebo existujú aj iné možnosti.

ké sú v takomto prípade hranice možnosti zachovania zuba? Niekedy vie zub narobiť také starosti, že jeho nositeľ pomýšľa len na ukončenie trápenia.

Vývoj mikroskopických techník Švédom Nylenom bol v roku 1921 do medicíny zavedený mikroskop (prispôsobený normálny laboratórny mikroskop), ktorý využíval pri operáciách ucha. Druhou skupinou špecialistov využívajúcich pri operáciách výhody zväčšenia mikroskopom boli oční lekári. V 40. a 50. rokoch sa postupne mikroskop stal bežnou pomôckou pri operáciách. V roku 1953 bol komerčnou firmou vyrobený prvý vysoko profesionálny operačný mikroskop. V 60. rokoch boli vyvinuté mnohé mikrochirur-

116

gické techniky s použitím špeciálneho mikroinštrumentária, a tomu zodpovedajúcej šicej techniky v oblasti plastickej a rekonštrukčnej chirurgie, ale predovšetkým v neurochirurgii. Obrovský posun možností zachovania zubov nastal začiatkom 90. rokov zavedením zväčšovacích pomôcok. Stomatológia vstúpila do veku tzv. mikroskopom asistovanej precíznej stomatológie. Okrem dramatického nárastu možností zlepšenia kvality ošetrenia sa zlepšovala aj ergonómia práce zubného lekára. V roku 1998 americká asociácia endodontistov ustanovila zásadu, že každý postgraduálny študent endodoncie musí ovládať prácu s operačným mikroskopom, aby mohol získať diplom endodontistu. Neskôr sa práca s mikroskopom okrem endodoncie zaviedla aj do konzervačnej stomatológie, pa-

rodontológie, stomatochirurgie a protetiky. Toto prináša pacientom nesmierne výhody menších strát tvrdých zubných tkanív a využitie adhezívnych výplňových metód.

Ako zachovať zub? Keď chceme hovoriť o zachovaní zuba je potrebné objasniť si, že najčastejšie príčiny straty zubov sú zubný kaz a následky parodontopatií. Pri oboch príčinách sa jedná o synergický efekt patogénnych mikroorganizmov s nedostatočnou orálnou hygienou jedinca a nesprávnymi stravovacími návykmi. V zlepšení orálneho zdravia obyvateľstva majú význam preventívne programy aj práca dentálnych hygieničiek. Dentálna hygienička v spolupráci so zubným lekárom pomáha navodzovať a udržiavať správne hygienické návyky jedinca, upravuje spôsob orálnej hy-

gieny a odstraňuje tvrdé a mäkké povlaky zo zubov. V prípade potreby lekár ordinuje laboratórne testy k detekcii patogénov a vhodnou protizápalovou terapiou zabraňuje rozvoju ochorenia a vzniku poškodenia parodontu. Doteraz sa na Slovensku len v minimálnej miere využíva zväčšovanie v oblasti konzervačnej stomatológie, ktoré má veľký význam pre zachovanie tvrdých zubných tkanív počas ošetrovania kazov. Kým pri „klasickom“ ošetrení zubného kazu 80 percent z toho čo máme preparovať cítime a len 20 percent vidíme, tak za použitia 3,5 – 25 násobného zväčšenia je viditeľných 100 percent. Použitím špeciálneho mikropreparačného inštrumentária, prípadne použitím abrazívnych techník, zachovávame nepomerné množstvo nepoškodených zubných tkanív oproti klasickej preparácii. Kontrola ošetrenia v zmysle tesnosti výplní je takmer dokonalá. Takéto výplne majú oveľa lepšiu prognózu ako výplne zhotovené klasickou metódou. Mikroskop má veľké využitie aj v parodontológii: skoršie rozpoznanie zápalových procesov, zlepšená diagnostika slizničných a parodontálnych lézií, rozpoznanie a terapia nepravidelností, mikroparodontálna chirurgia a pod.

Reendodoncia

Operačný mikroskop a endodoncia

Dobrá prognóza ošetrenia

Vari najväčší pokrok v posledných desaťročiach bol dosiahnutý zavedením operačného mikroskopu do endodoncie. Primárne ošetrenie zuba sa stalo o niekoľko desiatok percent úspešnejším. Ani zuby s nedostatočným primárnym ošetrením nie sú stratené. Tu prichádza na rad reendodoncia – retreatment, ktorý koriguje chyby primárneho ošetrenia. Zuby tak môžu dostať aj druhú šancu! Kým doposiaľ sa stomatológ pri revízii koreňového kanálika riadil len citom a taktilne sa snažil o vylepšenie predchádzajúceho endodontického ošetrenia, v súčasnosti pracuje pod priamym pohľadom v operačnom poli. Zuby s ošetreným koreňovým systémom môžu mať takú istú životnosť ako zdravé zuby!

Početné epidemiologické štúdie poukazujú na skutočnosť, že ošetrenie koreňových kanálikov je často spájané s nedostatkom času a nevenovaním patričnej pozornosti RTG diagnostike a endodontickému ošetreniu. Samozrejme, najlepšiu prognózu majú zuby primárne dobre ošetrené. Úspešnosť takejto endodontickej liečby, bez ohľadu na prítomnosť nálezov a u imunitne zdravých jedincov, sa udáva v rôznych literárnych zdrojoch až na 95 – 98 percent. Podobné výsledky je možné dosiahnuť aj pri revíziách, ak neboli poškodené steny koreňových kanálikov. V zásade platí, že čím menej bolo v koreňových kanálikoch pôvodne zasahované, tým je lepšia prognóza ďalšieho ošetrenia. Na takéto úkony je potrebná, okrem

Pri reendodoncii nejde len o obnovenie, výmenu výplne koreňového kanálika, ale o revíziu, opakovanie primárneho ošetrenia (retreatment) s korekciami chýb urobených v primárnom ošetrení. V centre pozornosti endodontistu stojí obnovenie dezinfekcie nevyčisteného, alebo kontaminovaného koreňového systému. Prekážky, ktoré musí endodontista prekonať sú najmä korunkou, prípadne aj koreňovou nadstavbou ošetrený zub určený na revíziu, zalomené zvyšky koreňových nástrojov. Pri odstraňovaní koreňových nadstavieb endodontista používa špeciálne nástroje a prevažne pomocou ultrazvuku sa snaží o rozrušenie materiálu, ktorým bola koreňová nadstavba v koreni upevnená. Len precíznou a trpezlivou prácou, trvajúcou často aj niekoľko desiatok minút, je možné takéto úkony úspešne uskutočniť. Podobným spôsobom, len za použitia iného inštrumentária pod priamym pohľadom do koreňového kanálika, je možné postupne uvoľniť zakliesnené zalomené koreňové nástroje. Často však znemožňuje korektné primárne ošetrenie výskyt anatomických abnormalít.

systematického vzdelávania sa a dlhodobého tréningu trvajúceho aj niekoľko rokov, priam až patologická trpezlivosť. Takéto endodontické ošetrenie trvá spravidla aj niekoľko hodín.

Akú hodnotu má zub? V krajinách, ktoré si v posledných desaťročiach berieme za vzor, sa bojuje do poslednej možnosti za zachovanie zuba. Následky straty zubov sú nielen estetického charakteru. Okrem výrazného zhoršenia komfortu života je to aj vplyv na celkový organizmus. Fixná náhrada nahrádza len 70 percent žuvacej schopnosti vlastného chrupu. Snímateľná náhrada nahrádza dokonca len 30 percent žuvacej schopnosti prirodzeného chrupu. Ak by sme sa zaoberali ekonomickými aspektami týchto ochorení, určite by sme sa dostali k zaujímavým číslam. To však zdravotným poisťovniam zatiaľ nenapadlo, a tak sa zbytočne liečia následky niečoho, čo by pri zachovaní prirodzenej žuvacej schopnosti nemuselo vôbec vzniknúť... Možno je to aj otázka životnej filozofie. Náš človek má, žiaľ, často iné priority ako vlastné zdravie (drahé autá, dovolenka, značkové oblečenie). Našťastie, mladej generácii už viac záleží aj na dobre vyzerajúcom úsmeve. MUDr. Vlastimil Graus, MPH

Inovatívne vakcíny poskytujú najväčšiu ochranu Európsky deň melanómu 11. mája 2009 Deň melanómu na Slovensku už po šiesty krát

Svetový deň imunológie

urópska federácia imunologických spoločností (EFIS), ktorá združuje 28 národných spoločnosti (vrátane Slovenskej imunologickej spoločnosti pri SAV), vyhlásila 29. apríl 2009 za Deň imunológie. Súčasne ho spojila s pripomenutím si 200. výročia narodenia anglického bádateľa, prírodovedca a tvorcu evolučnej teórie Charlesa Darwina, ktorého teória ovplyvnila aj rozvoj imunológie. Všestrannosť imunológie Pri príležitosti Dňa imunológie si verejnosť pripomína podiel, ktorý imunológia doteraz vykonala v boji za zdravie a lepší život človeka. Medzi najväčšie úspechy imunológie, spolu s epidemiológiou, patrí zavedenie očkovania proti patogénnym mikroorganizmom. Jeho zásluhou už vymizli pravé kiahne (variola) a celosvetové očkovanie, ktoré momentálne prebieha, zabezpečí, že za pár rokov bude osud kiahní nasledovať aj detská obrna (poliomyelitída). Imunológovia pomáhajú objasňovať príčiny nákazlivých, nádorových, reumatických a viacerých ďalších chorôb, najmä autoimunitných, keď imunitný systém obracia svoju aktivitu proti vlastnému organizmu. Výrazne prispievajú aj k objasneniu alergických procesov. Poznanie mechanizmov, ktorými tieto choroby vznikajú, má rozhodujúcu úlohu pri ich prevencii a liečbe, napr. dnes sa už relatívne bežne používajú tzv. biologiká, t. j. prípravky imunitného systému, ktorými sa liečia viaceré choroby (napr. ťažká forma astmy). Poznatky imunológie však umožnili aj rozvoj transplantácií tkanív a orgánov, umožnili poznať spôsob ako vzniká napríklad BSE  „choroba šialených kráv“, ale aj viacerých ďalších patologických procesov (aterosklerózy a pod.). Imunológia sa výrazne podieľa na poznaní procesov súčasnej metly ľudstva –AIDS a pomáha hľadať účinné prostriedky na jej zvládnutie. Imunológia sa vyvíja míľovými krokmi, značne ovplyvňuje nielen medicínske, ale aj iné odbory a predovšetkým výrazne prispieva k zlepšeniu životnej pohody každého človeka. Prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc. Slovenská imunologická spoločnosť pri SAV

118

urópsky deň melanómu je projekt organizovaný skupinou európskych dermatológov, združených do tzv. „Euro Melanoma Task Force“, ktorá dostala záštitu najväčšej európskej dermatovenerologickej spoločnosti „European Academy of Dermatology and Venerology.“ V Slovenskej republike prebieha pod záštitou Fotobiologickej sekcie Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.

Označuje jeden deň v roku, ktorý sa venuje prevencii najzhubnejšieho kožného nádoru, melanómu. Cieľom tejto akcie, ktorá prvýkrát prebehla v Európe v roku 2000, je zvýšiť informovanosť občanov o možnom nebezpečenstve materských znamienok a slnečného žiarenia a súčasne zdôrazniť význam a postavenie dermatovenerológov ako lekárov najviac vzdelaných v tejto problematike. Každý z občanov, kto prejaví záujem o toto vyšetrenie, nebude potrebovať výmenný lístok od obvodného lekára. V prípade, že v rámci tohto vyšetrenia bude diagnostikovaný akýkoľvek kožný nádor, pacient bude odporučený na ďalšie ošetrenie, liečbu alebo dispenzarizáciu do poradní pre pigmentové kožné zmeny, ktoré sú súčasťou každej kožnej kliniky fakultných nemocníc. Bližšie informácie a zoznam ordinácií nájdete na www.sds-sk.sk. Symbolom Európskeho dňa melanómu 2009 je dalmatínec. -re-

urópski výrobcovia vakcín (EVM) združení pod Európskou federáciou farmaceutického priemyslu (EFPIA) podporujú Európsky imunizačný týždeň, ktorý v 36 krajinách Európy, vrátane Slovenska, prebiehal od 20. do 26. apríla. Na Slovensku sú výrobcovia vakcín združení v Slovenskej asociácii farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) a aj tento rok sa opätovne pripájajú k podpore kampane na zvýšenie povedomia o dôležitosti očkovania.

„Našim hlavným cieľom a záväzkom je naďalej zlepšovať verejné zdravie a dodávať kvalitnejšie inovatívne očkovacie látky proti viacerým infekčným, ale aj neinfekčným ochoreniam. Výskum a vývoj v oblasti očkovania rýchlo napreduje a vakcíny sú stále účinnejšie a bezpečnejšie. Význam očkovania je pritom nespochybniteľný nielen z medicínskeho, ale aj z ekonomického hľadiska, nakoľko náklady spojené s liečbou ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sú neporovnateľne vyššie ako náklady na očkovanie,“ uviedol MUDr. Miroslav Kotek, predseda výrobcov vakcín združených v SAFS. Vďaka technologickému pokroku je dnes možné chrániť sa pred 26 infekčnými ochoreniami. Na Slovensku sú deti chránené proti 11 ochoreniam v rámci povinného pravidelného očkovania. Čo je EVM (European Vaccine Manufacturers)? Európske združenie výrobcov vakcín (EVM) vzniklo v roku 1991 s cieľom zlepšiť verejné zdravotníctvo a informovanosť o výskume a vývoji nových očkovacích látok. V súčasnosti v Európe prebieha 137 vakcínových projektov v oblasti výskumu nových očkovacích látok. V roku 2006 EVM investovali 1,8 mld € do výskumu nových očkovacích látok, čo predstavuje 18,4 percent z celkového obratu. 85 percent z celkových investícií bolo vložených do vývoja úplne nových vakcín a ďalších 15 percent sa použilo na vylepšenie už existujúcich očkovacích látok. EVM spolupracujú s nadnárodnými organizáciami ako napr. UNICEF, a pomáhajú aj v rámci očkovania v krajinách rozvojového sveta. V Európe sa nachádza 20 výrobných závodov vakcín a 22 centier ich výskumu a vývoja. Celosvetovo sa ročne vyrobí viac ako 4,7 mld dávok vakcín - z nich sa viac ako 90 percent vyrába v Európe. Medzi výrobcov vakcín združených v SAFS patria spoločnosti: GlaxoSmithKline, Merck Sharp & Dohme, Novartis, Sanofi pasteur (divízia vakcín sanofi-aventis), Solvay Pharma a Wyeth Whitehall. -safs-

Keď do života vstúpi rakovina Príbehy, inšpirácie a rady pre všetkých, ktorí hľadajú svoju cestu touto chorobou

Odovzdávanie cien Biele Srdce

ňa 22. mája sa v Hoteli Bratislava uskutoční pod záštitou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek jubilejný desiaty ročník odovzdávania prestížneho čestného ocenenia Biele srdce.

Odovzdaním ocenenia komora vyjadruje svoje uznanie 30 sestrám a pôrodným asistentkám za ich významný prínos v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii. Symbol bieleho srdca charakterizuje starostlivosť, poznanie a ľudskosť, ktoré sú najobsiahlejšou časťou práce sestier. Zároveň biele srdce ako symbol spája a zjednocuje sestry celého sveta. Ocenenie sa udeľuje v troch kategóriách: Kategória sestra/pôrodná asistentka v praxi Kategória sestra/pôrodná asistentka – pedagóg Kategória sestra/pôrodná asistentka – manažér. Súčasťou ocenenia je strieborný šperk v tvare srdca, zhotovený zo strieborného drôtu technikou šitej čipky, od autorky Ing. Marty Filovej. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek každoročne usporadúva aj slávnostný seminár pri príležitosti Medzinárodného dňa ošetrovateľstva. V súlade s odporúčaním Medzinárodnej rady sestier (ICN ) bude na odbornom seminári rezonovať téma: „Poskytovanie kvality, služba spoločnosti: Sestra v úlohe inovátorky ošetrovateľskej starostlivosti“. Záštitu nad týmto jedinečným podujatím prevzali a svoju osobnú účasť prisľúbili pani Silvia Gašparovičová, manželka prezidenta SR a pán MUDr. Richard Raši, MPH, minister zdravotníctva Slovenskej republiky. -sksapa-

„ Lekári intenzívne liečia telo, ale na pacientovu dušu sa akosi zabúda. A pritom každý pacient hľadá spôsob, ako sa chorobe postaviť, ako ju zvládnuť, ako ju prežiť. A nie vždy má okolo seba ľudí, ktorí mu v tom dokážu pomôcť. K cieľu vedie mnoho ciest… Existuje veľa spôsobov, ako chorobu zvládnuť. Tú svoju si však musí každý nájsť sám, podľa svojej povahy, presvedčenia, spôsobu života a viery. Je obdivuhodné, ak človek namiesto toho, aby sa chorobe poddal, hľadá a nájde spôsob, ako spolu s ňou či po jej zdolaní žiť, niekedy dokonca krajšie a zmysluplnejšie ako predtým. Kiežby vám táto kniha bola na vašej ceste inšpiráciou, radcom aj povzbudením a vedomie, že na nej nie ste sami, nech vás sprevádza, keď vám bude ťažko.“ Mária Andrášiová, autorka

Keď do života vstúpi rakovina je kniha určená všetkým, ktorých táto choroba zasiahla. Ponúka hodnotné rady a odporúčania ako zvládnuť náročnú etapu života nielen pacientom, ale aj ich rodinným príslušníkom a všetkým, ktorí sa snažia pomôcť. V rámci jednotlivých kapitol, ktoré sa dotýkajú väčšiny psychických problémov spojených s onkologickým ochorením, nájdete aj skutočné príbehy ľudí, ktorí sa s rakovinou stretli či už ako pacienti, alebo ich blízki. Ich úprimné výpovede sú svedectvom toho, ako sa dá žiť a prežiť s touto chorobou. Pozitívne myslenie a nádej vo vyliečenie sú dôležité, ale keď je človeku ťažko, ako sa dajú dosiahnuť? Aj na to hľadáme v tejto knihe odpovede.“ V knihe sa dozviete aj o tom, čo všetko vás môže počas choroby stretnúť, ako môže telesné ochorenie vplývať na psychiku, ako rakovina zasahuje do života celej rodiny, aká je pre pacienta dôležitá láska a podpora najbližších, tom, čo pre seba môže urobiť pacient sám, čo prežíva dieťa, keď mu vážne ochorie rodič, čo prežíva dieťa, ktoré ochorie na rakovinu, a čo prežívajú jeho najbližší, prečo môže byť návrat do normálneho života po ukončení liečby náročný. Knihu je možné objednať si na portáli venovanom psychologickej pomoci onkologickým pacientom a ich rodinám www.onkopacient.sk.

Zmeny v očkovaní proti pneumokokom Nová kategorizácia liekov, ktorá je v platnosti od 1. apríla 2009, mení úhradu konjugovanej pneumokokovej vakcíny pre deti z rizikových skupín. Doteraz zdravotné poisťovne hradili očkovanie proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam konjugovanou vakcínou deťom z rizikových skupín do veku 5 rokov. Od 1. apríla 2009 plne hradia túto vakcínu deťom z rizikových skupín len do 2 rokov veku. Rizikové skupiny definuje presný zoznam lekárskych diagnóz. Ide napríklad o deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou a pod. V rámci povinného očkovania detskí lekári v súčasnosti očkujú proti pneumokokovým infekciám každé dojča narodené po 1. januári 2009, a to na základe očkovacieho kalendára vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Povinné očkovanie je plne hradené zo zdravotného poistenia. -se-

do slovenského jazyka dostáva aj náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s vedeckými poznatkami o príčinách vzniku rakoviny, priebehu tejto choroby a o možnostiach jej prevencie a liečby prostriedkami, ktoré máme denne k dispozícii.

Výživa ako zbraň proti rakovine

roku 2008 sa objavili na našom trhu dve veľmi zaujímavé knižné publikácie kanadských autorov Prof. Dr. R. Beliveau, PhD. a Dr. D. Gingrasa, PhD. – VÝŽIVA AKO ZBRAŇ PROTI RAKOVINE a VARÍME Z POTRAVÍN, KTORÉ ZDOLÁVAJÚ RAKOVINU, v preklade MUDr. Janky Zálešákovej a prof. RNDr. Jozefa Čárskeho, CSc. (vydavateľstvo BALNEOTHERMA s.r.o.). Autori sú celosvetovo uznávané autority v oblasti výskumu rakoviny, obaja pôsobia na Quebeckej univerzite v Montrealy a v Laboratóriu molekulovej medicíny (riaditeľ R. Beliveau) sa desiatky rokov zaoberajú vzťahom výživy a rakoviny. Výsledky ich vlastného výskumu, ako aj najnovšie poznatky z iných pracovísk vo svete, zrozumiteľne spracovali pre širokú čitateľskú verejnosť. Ich cieľom bolo, aby ľudia mali možnosť čo najskôr profitovať z výsledkov výskumu, uviesť ich do praktického života a tak ovplyvniť rozmáhanie sa takej hroznej choroby akou je rakovina. Prekladom týchto publikácií

V najnovšom čísle časopisu Partnerstvo, ktorý vydáva VšZP si prečítate:

Krásne ilustrované publikácie dávajú možnosť nahliadnuť do sveta vedy a pochopiť zameranie vedcov, hľadať a nachádzať prirodzené prostriedky, ktoré má ľudstvo i jedinec k dispozícii v boji proti tejto zákernej chorobe. Text nenásilne núti čitateľa ponoriť sa do svojho vnútra a zamyslieť sa nad vplyvom životného štýlu a spôsobu výživy na jeho zdravie. Autori dokladujú existenciu nerovnomerného rozšírenia onkologických ochorení na mape sveta. Podľa údajov WHO patrí Slovensko ku krajinám s jej najvyšším výskytom, podobne ako je to v najvyspelejších krajinách – v USA, Kanade, Nemecku... (najmä rakovina hrubého čreva, prostaty, prsníka), na rozdiel od ázijských krajín (India, Japonsko, Čína), ktoré majú nízky výskyt rakoviny, okrem rakoviny pľúc, ktorá vďaka fajčeniu rovnomerne postihuje všetky krajiny. Výskumy potvrdili, že extrémne rozdiely vo výskyte nie sú podmienené genetickou predispozíciou, ako sa predtým uvažovalo, ale sú to rozdiely v životnom štýle a spôsobe výživy. Potraviny ako cesnak, cibuľa, kapusta, huby, červené víno, citrusy, rôzne koreniny, paradajky, zelený čaj, čokoláda, kvasené mliečne výrobky a iné by však mali byť správne pripravované, aby sa účinné látky neznehodnotili. Aj tieto pravidlá má čitateľ možnosť uviesť do praktického života v kuchyni. Veľmi zaujímavou a pre čitateľa prospešnou časťou druhej publikácie je 160 originálnych receptov na prípravu potravín z prírodných surovín, ktoré sú bohatým zdrojom účinných protirakovinových látok. Pritom je rešpektovaná kultúrna autentickosť jednotlivých receptov ako aj požiadavka aby príprava bola jednoduchá, zdroje boli dostupné a jedlá chutné aj pre náročných gurmánov. Sú to recepty pre zdravie, ktoré netreba hľadať v lekárňach a v nemocniciach, ale na trhu a v kuchyni. Doc. Dr. Igor Tomo, CSc., MPH

Príbeh maturanta, ktorý už svoju najťažšiu životnú skúšku zvládol na výbornú. Pred štyrmi rokmi mu diagnostikovali zákernú rakovinu kosti, on sa však chorobe nepoddal a dnes si postupne plní svoje malé i veľké životné plány... Znie to možno neuveriteľne, ale zo štatistík vyplýva, že problémy s nadváhou, či obezitou má až dve tretiny Slovákov . Prečo sú „kilá navyše“ nebezpečné, ako sa s nimi dá bojovať a čo v rámci podpory prevencie ponúka svojim poistencom Všeobecná zdravotná poisťovňa? V pravidelnej rubrike „VšZP v regiónoch“ zavítame do Žilinského a Banskobystrického regiónu. Prezradíme vám, ako spoznáte kvalitnú čokoládu a v akom množstve ju odborníci odporúčajú konzumovať. Čaká vás ročné zúčtovanie zdravotného poistenia , prípadne pobyt v zahraničí? Cenné rady v podobe odpovedí na najčastejšie otázky nájdete v rubrike „Poradňa“. Časopis Partnerstvo 2/2009 vyjde koncom mája a nájdete ho v pobočkách VšZP, zdravotníckych zariadeniach a v lekárňach.

120

Podporte behom dobrú vec!

tačí prebehnúť alebo prejsť štyri kilometre a zlepšíte si nielen svoje zdravie, ale prispejete aj na unikátny výskum rakoviny. Spoločnosť Tesco a Nadácia Výskum rakoviny už druhý rok organizujú verejnú zbierku Beh pre život. Nadácia za vyzbierané peniaze (zo štartovného, verejnej finančnej zbierky, predaja tričiek, CD, náramkov, darov) zakúpi špičkový diagnostický prístroj na presnejšie a rýchlejšie nájdenie zhubných buniek v tele človeka. Fakty o Behu pre život Štart a cieľ je vždy pri predajni Tesco, kde je aj sprievodný moderovaný zábavný program spojený s ochutnávkami. Všetky behy sa konajú pod patronátom primátorov daných miest. Štartovné Behu pre život v tomto roku bude minimálne 5 eur (150,63 Sk) pre dospelých od 18 do 65 rokov. Pre starších a mladších účastníkov to budú 2 eurá (60,25 Sk) a deti do 6 rokov môžu behať zdarma. Všetky informácie o behoch sú na internetovej stránke www.behprezivot.sk. Časový plán behov (beh začína vždy v sobotu o 15,00 hod., len v Nitre o 11,00 hod.) Nitra: 6.júna 2009 (štart a cieľ pri OD Tesco Nitra) Bratislava: 13.júna 2009 (štart a cieľ pri OD Tesco Bratislava) Prešov: 20.júna 2009 (štart a cieľ pri OD Tesco Prešov) Žilina: 27.júna 2009 (štart a cieľ Tesco Žilina) Ako môžete prispieť prihláste sa do behu a prispejte aspoň minimálnym účastníckym poplatkom pošlite príspevok na účet VÚB 2434842458/0200 pošlite darovaciu SMS v tvare DMS BEZME na telefónne číslo 877* zapojte sa do sponzoringu cez internet zakúpte si darčekové predmety priamo v mieste akcie usporiadajte zbierku na vašom pracovisku, v škole alebo záujmovom krúžku *cena DMS je 1 € (30,126 Sk) -se-

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.

doc. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. mim. prof. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. prof. MUDr. Ľudevít Martinec, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. PharmDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mim. prof. doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza 7. júla 2009 Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke www.bedekerzdravia.sk

Upozornenie: Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.

Bedeker zdravia pohľadom medicínskych autorít MUDr. Richard Raši, MPH – minister zdravotníctva SR

„Pravidelne – v dvojmesačnom intervale – sa stretávame s časopisom, ktorý vzdeláva, informuje, poučí, ponúka aktuálne správy z medicíny, pravidelne sa venuje zdravotnej osvete, prináša prehľad noviniek v diagnostike, terapii a zoznamuje čitateľov s významnými osobnosťami našej medicíny. Všetko si prečítame bezplatne, pretože tento sprievodca svetom zdravia sa dostáva k čitateľom zadarmo. Autorom a spolupracovníkom časopisu Bedeker zdravia želám zdravie a kreativitu, aby aj naďalej prinášali zaujímavé články a zostali verní profesionalite a nezištnosti, ktorá je ich výrazným poznávacím znamením.“

Bedeker zdravia Dvojmesačník Číslo 2/2009, Ročník V. Časopis je šírený zdarma Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Editor: Mgr. Jana Považanová Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Grafická úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123RF Limited Foto: Bc. Miroslav Pekár, archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail:bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk © RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2009 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine

Bedeker zdravia pohľadom čitateľov Za staršie ženy: Jana Miklovičová, Marta Kružlíková (umelecké meno Aťa Klimová) a Magda Šulanová

„Bedeker zdravia, ktorý sa nám dostáva do rúk sa stal rodinným časopisom. Získali sme z neho cenne informácie z oblasti zdravotníckej osvety a nakoľko sú nadčasové, jednotlivé čísla zostávajú na poličke a podľa obsahu a daného zdravotného problému v rodine sa k nim vraciame. Formát, grafika, rozsah a obsah zaujmú čitateľa, ktorý oceňuje, že je bezplatný (ale za kvalitu by sme aj zaplatili) a mame jediný problém, či sa k nemu budeme dostávať pravidelne. Prajeme Vám veľa dobrých príspevkov a tvorivých nápadov pri zostavovaní ďalších čísiel.“