Bedeker zdravia 1_2009 by RE-PUBLIC

bedeker zdravia

Sprievodca svetom zdravia

2009 00 09

Vakcinácia

forma prevencie

Fakty

o očkovaní

Sezónne alergie

Vláknina

Turistika

za zdravím

1/20 1/ 1/2009 2009 09

Antibiotiká v medicíne

„Prevencia Prevencia je najdôležitejšia“ Rozhovor s MUDr. Darinou Sedlákovou

PARTNERI

ODBORNÍ PARTNERI

Výskumný ústav potravinársky

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . MUDr. . . . . . . . . . Lednár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Miroslav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Predseda . . . . . .predstavenstva . . . . . . . . SAFS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vážené . . . . . . . . . vážení . . . . . . . . . kolegovia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . čitateľky, . . . . . . . . . čitatelia, . . . . . . . . . . .a .priatelia! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Niektorí . . . .z vás . . už. asociáciu, . . . . ktorú . . .zastupujem . . . . .poznáte . . . bližšie, . . . iní . .ste.o nej . . len. . . počuli, . . . ďalší . . ste . .sa.s ňou . . stretli . . .sprostredkovane . . . . . . .cez. našich . . . členov . . .a vy . ostatní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . hútate, . . . čo . asi . .tak. skratka . . . .SAFS . . môže . . .znamenať. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Sme . . asociácia, . . . . ktorá . . . zastupuje . . . . takzvané . . . . originálne . . . . farmaceutické . . . . . . . . . . . . spoločnosti, . . . . . teda . . fi.rmy, . .ktoré . . pacientom . . . . .prinášajú . . . . najmodernejšie . . . . . . dostupné . . . . . . lieky. . . Úvodné . . . .informácie . . . . o. nás . .nájdete . . . už. v.tomto . . vydaní . . . a. aby . .sme . začali . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . pekne . . .poporiadku, . . . . . predstavíme . . . . . vám . . najskôr . . . .nás. ako . . asociáciu . . . . a.doplníme . . . .aj. . základné . . . . piliere, . . . na . ktorých . . . .naša . . existencia . . . . stojí. . . Je . to . predovšetkým . . . . . . podpora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . výskumu . . . . a.inovácií . . . vo. farmaceutickom . . . . . . . priemysle, . . . . .ktorá . . je.bezprostredne . . . . . . . . . spätá . . .s dostupnosťou . . . . . . najmodernejších . . . . . . . liekov . . .pre. pacientov . . . . na . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Slovensku. . . . . . . . . Ďalej . . .je to . transparentnosť . . . . . . . a. etika . . všetkých . . . . procesov, . . . .ktoré . . nás . .ako . . . . . . . výrobcov . . . . originálnych . . . . . liekov . . . sprevádzajú . . . . . na. ceste . . od . .výskumu . . . cez . . klinické . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . skúšanie, . . . . registráciu, . . . . . výrobu . . . a. distribúciu . . . . .až.ku. konečnému . . . . . užívateľovi. . . . . . . . . A. v .neposlednom . . . . . rade, . . .veľmi . . dôležitá . . . edukácia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Možno . . . si. kladiete . . . otázku, . . . .prečo . . sme . . sa. rozhodli . . . .spolupracovať . . . . . .práve . . . . . . . s.časopisom . . . . Bedeker . . . .zdravia. . . . Hlavný . . . .impulz . . .bol. asi. ten, . . že. s.rastúcim . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . záujmom . . . . širokej . . . verejnosti . . . . o. informácie . . . . .z oblasti . . . zdravia, . . . .považujeme . . . . . . . . . spoluprácu . . . . . s .tými, . . ktorí . . vedia . . o. relevantných . . . . . .odborných . . . . faktoch . . . písať . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . zrozumiteľne . . . . . .a s. nadšením, . . . . za . .priam . . nevyhnutnú. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Inovatívne . . . . .(originálne) . . . . . lieky . . sú. podľa . . .nás. jedným . . . .z hlavných . . . . atribútov . . . . . . . . zvyšovania . . . . .kvality . . .života . . pacientov . . . . a. predlžovania . . . . . .ich. života. . . . A. s tým . . je. spätá . . . . nádej. . . . Pevne . . veríme, . . . .že.jej.zdrojom . . . sme . . aj. my, . .a .preto . . sa. s .vami . .chceme . . . deliť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . o.informácie . . . . a. poznatky, . . . . ktoré . . .máme. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Verím, . . . že. sa. s.vami . . budeme . . . pri . .našej . . novej . . rubrike . . . .pravidelne . . . . stretávať. . . . . . . . . Za . .všetkých, . . . ktorých . . . .tu.teraz . . zastupujem, . . . . . si. dovolím . . . .povedať, . . . že. už . . . .sa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . teraz . . . . . . na . to . teším! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

&EJUPSJÂM

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

OBSAH

8 10 12 14 16 18 20 21 22 24 26 28 29 30 32 33 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 58 60 62 64 67 68 70 72 74 76 79 80 82 84 86 88 90 93 94 96 98 100 101 102 106 108 110 113 114 116 118 120

MEDIC

ÍNA

Prevencia je najdôležitejšia Svetový deň zdravia 2009 Vakcinácia ako forma prevencie Fakty o očkovaní Povinná ochrana detí Eliminácia chrípky Andreas Vesalius Záškrt a jeho prevencia Výrobcovia nových liekov Sezónne alergie Alergická nádcha Astma bronchiale 20 Citlivá pleť alergikov Nezabúdajme na astmu Čo viete a neviete o HPV Fragmenty z histórie slovenskej medicíny Životné poistenie so zdravotnými benefitmi Päť minút pre váš život Národný program prevencie obezity Nadváha a obezita v detskom veku 4. február. Svetový deň proti rakovine Valentínska kvapka krvi Nemocničné nákazy Kedy nepodávať antibiotiká? Zelená očiam nepristane Moderné metódy v ambulantnej diagnostike glaukómu VPDM napáda zrak Zápaly oka Stafylokokový enterotoxín v materskom mlieku Zápal slepého čreva Najčastejšie kožné ochorenia detí Vláknina Výživa pre mozog „Zelené“ potraviny a ich význam pre zdravie Pupočníková krv zachraňuje životy Podpora rodinného darcovstva Zdravotné následky pasívneho fajčenia Seniorská inkontinencia Deň výskumu rakoviny Parazity okolo nás Biele srdce – symbol ľudskosti Artériová hypertenzia Genetická konzultácia Znečistené pracovné prostredia Život s bielou paličkou Prevencia chronických ochorení Celoplošný skríning novorodencov Čajový chameleón Antibiotiká v humánnej a veterinárnej medicíne Plesne v bytoch a domácnostiach Čo vieme o výžive? Zdravotná starostlivosť v Európskej únii Turistika za zdravím Úzkostné poruchy starších osôb Diabetologická poradňa CHOCHP v otázkach a odpovediach Chrápanie a obštrukčný sleep apnoe syndróm Lyžiarske poranenia Infoservis Nepriateľ hluk

Histó História

"OE

7FTSBFBT MJVT A

ndrea s 31. de Vesalius sa na cem rodil rodiny seli. Poch bra 1514 ný v ádzal , Witin ktorá sa z neme Bru- Ok predpoklad g. pôvo rem dne na ckej lekárn Vasaliov unive pre výkon ako ote ikom rzi zýv stve v cisára c bol oso ala zil hosťujúc ty v Pado chirurgi Brus e. i docen eji a v bným Karol ve y eli 1533 Pis m um t v Bo vyu čoval Kýým isee me študo odišiel Ve a V. Po de elci štu logni, skô t- tak dicínskeho a podieľľal kde sa vaťť me salius ni Ba sa v - sva r pohybo dovali v a iný oboznámi dicínu do roku k á veľľká, že štúdia. Jeh na ref eform ľud ľ sko vý ap ch an mlad e sta ly a kĺby, okTolo o slá orm é u tických l s dielom Paríža, zaobe pre štú arát, ted m tele la mi bu ľľud ému anató mrok up r i n40á vaa bola Galen rať a ko dium movi 15 vnúto moriadn skéh špri tii anató ť najmä an autorít a a a šie ho slávn e dôlež medicíny sti, začal rných l y mallia tela vyše študovať sa žiaaddaan mie sa sta atómiou. stav- znatky, kto orgánov. itou anató sa šes Zn r nýým li Tiz ťde mi alo v tej ian. i,, pre siatro ré mia li výc sZákla medic dobe tože čný hodis priniesla dné íny si veľľmi Učebni prudk kom Fabri o fun poznatk ca c tkyy o vyžadoval ý i um go ca, pre presn rozvoj Vesal vaní orgán neskorši sa staz Paríž ľľudskom e ké Zdok elec ius po ejšie e ov. a tel štú str po di on e. ris fab ávil urč die vydan kde štu - Ve alenie Po od elo tud sal chod al sta itý čas v dvorn rica libri í De huma odiši doovval e vyd iovi ne n ch kníhtlače Lö ré septem ell ni co ého ať rpopromo do Padovy, jazyky. Z Lö wene, štú aťť výsled prijal l ky namaľov umožnilo a sprevád lekára u miest ať a svojic cis zal ces najslá val. V Pado kde v rok wenu ma dií. V rok ára kn pano r u tách h an ižne Karol o u 1537 vn jšia vn ni corp ia un ve bola v Vesal neejš rporis 1543 vychá atomických ktorýc a vojenský íka na mn a V. (S tej ius ive h sa ch výp ohých Ne profes získal ak rzita v Eu dobe ktoedem kníh fabrica lib dza De hu ven ri o 23-ro ora pa o sta - Fil skôr nasle oval najm ravách, na rá sa rópe. čal pre vbe ľud septem do ipa II. do ä s sta anató dnáša vskej un čný miest ského do Ma val Karol chirurgii. mie v la základ lekár. o ive ť anató tel ovho dridu Posle miu. rzity a za- čia. Tý T m, Európe na nou učeb a), ho ak syn dné Anat nic žže živ ďa stala dve de o jeho oso a sa Fa 17 tabulí lšie dve sto ou kde ota strávi bný Stred ómia saťroč na bri si l lekáro room jeh kre pre kú ca nie ia svo á va pil veľ važne nu. a jeh o pozo len uč slil Tizian jVesal o sa ius cchirurgov, , pú V roku 15 ký dom a v Bruseli ebnic vyše stavba tel rnosti bo ou ale tni 64 zal , ttak us pláán l 20 a. Ve novval no kutoč aj pre umelc pre istom ckú cestu sa Vesalius ožil rodisalius človek al vyt od Ga 0 chýbb,, v do Sv nil die da Vin ov. kto roku op vydal len äte incci.i. voriť a vyd lo, kto Zaky sal svo ových čia ré sa tra ravil len V Fa F ať už nthos v októbri j zeme a v na doval ju pit s. Po vvyn ynika brica sa Leon ré um tom v Stred miu považ evnú techn drobne op i ním ozem rel a ostrov m ud jjúcim ob vyznačoval ardo Zr oval í- čas ľľud nom razov ského sk iedka mori. e za be iku. Anató ým zn a niestí tel tí, t sa , a ale do zpod jed a ázo m mien - opism is i zo aaj podrobn jeho jedno rne- va celého ved iné dielo ečtlivých stáva ým Fabri bbrazen ného ca zák od ých čas i a výstiž nými je lekáro sa ním sta boru. Ve latí. m zn la a jeh saliočiach áme . An pre slá i nie tak aj po štyroc o meno pre vnu ob h razov textovú čas storoú. ť, ako Pro

ree

7BMFO U

ÍOTL

LWBQB

LB LS

f. MU Náro Dr. Lad dn islav Hegyi, možno á transfú DrS c. zn sť a to Va zapojiť sa a služba SR do lentín (N skej kv akcie Slov TS SR) privíta apky enskéh krvi, la aj o červ ktorá tento rok trvá od eného kr spolu íža (S práci 9. 2. ČK so SČ jeme – 27. K pri túto 2.2009 ) pra ak možn rokov a vžd ciu už nie vu- z . osť

rod Viano ou dopln y je pre NT koľko mo iny po trebu cia iť je Do val veď krv ch a via si zásoby S SR prá tiváciou no k da krv, a prá entín krvi po ve tát li nie ske Tento je potrebn čných svi ve to o prv rovaniu darov atkoc je výj len mlad ho darov rok bo á stále. otn krv ať h,, krvi an dí, í, ale azdoc Aj ke ť nám ostávaá motiváci i.. Často zamera la Valen i starší ia sa zap hv ď tínska a ísťť doch stvo. ná na už na , ale i podnikoch , darovali ojikrv Va kvapka februá celá akkccia celý dedin najav ra a pre ia kon ožil na lentín – pa rodinné nčč a život. me ách, , školách, na oo, da tró ak úračísla í až ná ne že láska ko aj ten každom pra n zaľúb rcov- da , už teraz sné čís nie je oby chcel en to rok patria môžem la ešte niee ncom SČ a n rovala i da an nych . Veď covisku NT ých – da s sú hlavn Kp e znápripra ešte do „st i im ľahost ť po lás e mlád povedať, či lás lôh a podô ka má veľ S SR šli rcovia vo ež a do ať, že krv nych ddarco vil aj ten arého žel ajka me vek a b via to rok rôzu accerí eza“. v ma priam rodiny dzi jed a dobré z rod 20 – 30 minoval a de vzťah iny, a rokov. v i tiež o na pra lé prekvap pre aktív y, prí ti, ale čas kvapky boli hybn notlivými covis en Pri Pr cces ou členm íbu buzen časttoo 2 – 3 to nielen niekto tou svojic kách NT ie, či už prived krvi. Rodič silou toh S SR oročn i dý ote stvo. Niek súrodenci, rodičia rí šťa h ú na ia sp sú , ck ukon ej vek ruku svet, edy pri o s rat tí, kto bližši čen č í ak stlivci vyž onzorov bu ale šiee a po šie sťou rebov bo sp neskô vedú nás pri dajú nám rí nás že u, aby uk olesťo dú u v pre l len mlaotr o eb cie získajú an r nás ázal darovvať dškols a V né da kozm í a po tíšia vyprev prvých kro svoju je aro svo aťť krv čas ná etiku je správ jmu dro kom tín e prípra rčeky. klaadd ale staros š žiaľ, pre ádzajú do koch, po prííkl bcovi, vy toh ska kv výc na žívajú ti a vzb ško apka to člá me teš chov. s nami ly, Zm udí k da hovy, kto vec. Aj tot Ak sú ia sa z rá ne o prí stnanci NT krvi vrcho nku Valen rov yslom naše našic radi sskorši oni da lí aj toh aniu do na h ná e no de darovať S SR- ver a my – za-peel elé lé i k da s privedú rcami krv úspe- lep učiť ľud udí, že to snaže sp o íme, i, veľ svojim nia je dieťa. bu po prvýkrát dosť ľudí, časttoo čas že ešt šie svedk rcovstvu niekto v e klaaddy, , iní, príkla mi van prííkl krv ami, y, kto rodine sú práve ný dú dávať rí mo že prá i. Neraz dom Vy ie. príkla ost ré sto ý je ka Narie roľan darco žja za tie najve vte tvo deíni ždý hu d nováč ktoorý dupli via dy ak sme júc riť zddra e iko rý di ma rav s ko si s eťa m vý de nista, di niekto ý a ne - jim váži nie i a do . Víta- ťa ustál ňaajú čin len vý dočn álee broou eb a nikdy pĺň júc ľní a, ov voal vin neznámom i na svo seb nekoon cii káder da sa omladzu á ych my ouslíchsvok, o vrodenou nččia jich blí ale rcov iaccaa sa zásazky úloha je ťažká a v tejto ch , ktorí čak ch a úp yb-ou je h do vážny NTS ajú prá víl Vám, ro lne SR. mi m lí da i na jehaoznam ve dinn pomoená teraz ého živ rcovia ota ps !i fina c. Vď nčnú akaychickú

MEDIC

ÍN

(FOF A LPO[ UJDLÂ VMUÂD JB

Zást.

záťaž. konzul Gene tácia tic sú sp ôsobom a poradens ká tvo nalie riešeni ha súvis vých otázok a iacich s prev a liečb encio ou u patolog takých stavo ických v.

primáMUDr. Klá ra NT ra S SR Svitek Bratisl ová ava

MEDIC

ÍN

1SFUS

WÂWB

šte v rok základ u 1966 vlá e od porúč da ČSR kej org expertov Sveto ania sp na asi 3 perce vej zd rávy v sys anizácie téme v zdrav Ženeve ravotníc- vývinové ntá pripa uplat od dajú otn chyby, niť exogé na S inten výsledky íckej sta poručila nn kto ros z tormi ymi alebo ré sú sp vrodené odde zívnym bu klinickej tlivosti pôsob ôsobe len genetik do behu iacim endogénn né začalo í klinicke vaním a ym i pred rozvo y. sa plo gravidity j alebo i fakna jom veľké v roku 19 genetiky d. v priemu po 69 sa z ukazo Vzhľado matku a kroku . Odvtedy u nás tálne m na to, vyvíjajúc j, v stavu vateľom i že jed nevie humánnej oblasti exp si vďaka kvality popu me ný výc a lác eri kli zd ie h me ko nicke ravotn m staros je aj j gene n- ven chýb, je tlivosť mplexnú potre výskyt výv ého cii ich tiky znatk be zd z bn rav up výs ov v lek ino é Pri up otn latne latňo kytu zvýšen venovať pre nia týc ícku árske van kej j praxi hto po ú Gene predst - via genetikkyy je í metódd v pozorno sť. av ť. avi rám cerých nevyh odch ticky po nutná ci kklinic vedný nevyh dmie spolu V no ýlky ch nu nené p práca vo kológ tná spolu odborov é doroč rodeneck . ov ej po ne na a klinic – pôrod práca najm Preto je pu detí rodí níkov, ä gyn kých okolo lácii sa poško ka ne ne ge žd on kažne om oc vrode dených 1–2 ný horen tikov. Pra atológoov lom rrceen perce mi vývino dedičný peerc kti vek í, mi a ntt význa u zohrá v detskom cky pr nto vými pri somati sa zvyšu va ge chybam ale mnú bo úlohu netic i dospeká zlo rôzne ckým od je, ak k vid i. Toto . ch Konz po žka iteľľný zaostá ruchy sp ýlkam pri áta m Gene ultáci vanie rávan a am života tické mee ia a merát v pre dšk ntá nt lne šetrenia, poraden ničné dieťaťa. Pre olskom stv pre o sa skl ob pravd centnú štatistiky to niekto dobím epod vencie, adá z ré zah obno uvád lie týc vyfre čb h y, urč zajú sti kvenciu Prevaž a raaž enia nou sa rodinných rizika u vývine ná väčšina vývinovýc 6 perpo odbo v rámci ge príslušníko stihnuša sa je dedične týchto od h chýb. rní v. z jedne ch po stran ci stretá netickeejj ko Väčšiy vaj j gene dmienen ýlok vo nzult á, želstv jedincov vst ú s otá ácii rácie zka a, ale na dru prenáupujú bo pá úccich mi zo hú. Le do n u rov. V prí zo strany ich manž manpade jedné , keď elský ho z ch rodičo sa v vyssky v rodine kytuj e dedič -

A ;OF QSBDÇJT8UF6 OÉ QSPT PWOÉ USFEJ F

KÙDB [

Nikto z mýlim nás nepoch hyybuj e jee o také ch vo svojich bu názoro tvrdení, že ybbyy,, kt „ččlov ch č oré m ek nie ôžu ov i čin oc škodli je plyvni h. Situác vosti ších ia č tvor neom ť naše chem najroozzliliččn yln vlastn začín a ných iká neejj- oc a pri é zdra byť vážna ý“. Častokr v poľno lií poou emysl ho už žív íva ren vie. vtedy ho e nie a-poch ia sp vané t dnes spoddáárs , ak ro át sa ýb ôso rsttve bifen ve mysel . Neustál bíme yly (P bovali i ným e na už žiadn ná

ESBW PUO OÂ I ISP[ CB MEDIC ÍNA

"OUJC

lou výs výroba sú predujúc ych roč exportéro CB), kto polychló roro rých a m bo význa zmen sa ne tavbou pri visiaca s roz prie- Str í známy y na ko mm chem l v uplyn emyse gatív ážske iah h-mu ny na zh lných sia ži (pozn ický záv ulom sto ko, a. oršujú m spôso parko - rov júce až do a jej poruc .: dnešn od Ch kov s., bom ve po com sa hy) tak ané bif pu k odrážža val výrob Strážske sa ý závod emko enyly ej miery, že bolo alarsku rovna lácie. Tento zdravotn a urč Ch e v om sta ko ených výbušnín minulosti em- lek mnej práce sa stali pre polychló a-Sloven svetových problém a medz ára Do venoodm pre vo vyn V rok sa týk ska ipr veľ c. MU ikajúceh etom výjen u . od Aj na cii je a mocí ské a 20 Dr. Mi o to totiž priek ako aj ukončen 05 bola civiln uktov na chal Ša kožného Aké ind stále ely. potre jmä v chem ustrializá- viacer á). PCB výroba de é účel lá ka, CS tky ých výr bný ľud Po finit bo ick c. roby obko li obsiahn ívne ch lychlórov sú PCB? ský fak ej výrob sa ch an Riziká ofi e uté fi em tor. é bif a za 25 ciá výrob ick vvo enyly kov na lne vyrob prostr é látky, pros v škod ilo až rokov vý (PCB lo kto výed bá tr via liv í ré ze 21 edí ) c prirod Chem sa v Práca om mom než 1 000 PCB, pričo 482 to ton životn sú zene ick so zd dopa váty jed y sa jed om raviu nena ovply de PC ton odpadu m vznik saa do ná ch ikškodli vňuje slova B na . O pri ny, aro noduchej o chlórov ádzajú. vými tém, na aj zd lát aroma ané de ale po nielen res matic aalu. piračn kami s viacerí pra vlastnej ko ravotný sta ných ké tic dmieň rich co ocho ži v v Do skupin ho uhľovod kej zlúčen heem miiká rení. uje aj vzn ý syskálio vníci, kto presvedč y Mn Neprí u ik rí pri ili pe technických PCB patrí íku – bifen ichád jemné kož- lov ožstvo ko do konta y20 ných za zali ktu žn kožn mene zmesiach Ob9jazlúčenín, PCB é a é a toxick ých ocho . v j, je a zave len ich zas bo ďalšie šie rôz é ochoren rení (zá 1881 li prvýkrát niekone tú- denie ľkopo . Priem pa dechyb ia antib ne rozsia kože, ak - v USA yselne pripra iotík dvven siatokne. patrí n né hle vid do v rok sa zač adésia k doval v roku 19 iteľn 29 i ľľné oz ali vyrábtehuo storo najvýznam klinickej pr kové ďalšie vys a neskôrnaču čia – ať množ pe ich naje ak aj pr nejším ud axe stvo PC lé štáty sle- o „storo sve čie an eto sa toto alostiam B vyr oben ta. Celtibiot storo é od rok ík“. čie u

W IV

JPUJ

LÂ B WFUÂOOFK FSJOÂ SOFK NFEJ DÍ N

ôvod ne antib vali iba sa antibiot iotík iká na lie zlo zar čbu inf použžíanttib í- Vo ženie a úč učuje ich začali chorôb u ekčn iotík ľud ľ inn up čnýých veteri štand c medic latňovať í, no čo vkach sa prejav čosk ardné dávk nárne osť. užíva skooro ť aj íne, ujú pr a odpo nie an j medic s ciách prvov v po vo veteri ro sa i ob íne mo zviera rú lie tibiot ýrobe nárn ľ ľno nej t ologic čiva, a to čaných ko vyklých ík u , či žno masív či v ak nohospod rne tegóri rozdeliťť kých ny do na produkč pohn k j í: ter účink vo forme ncentráobjav m používa vakultúre árske č yy, ap alergi xia a ov (tr ili aj no ia, pro sledujúc ných kýc ačk ním sa . S ich hy ras ic ich ka vé riz h úččiink povitaminó áviace ťaž í, bina scé v hu tová stimu fylaxia, iká. kosti má me ne za K) Čo Č lácia. nnej tafyla lokáln ov: o sú terap a tox , e drá an ia klinic medicíne Podobne Antib icžd pri en ak ňuje , int iotiká tibiotik ky ie – o antib rramus ch ek zlúčen á? tromb kulár bolestivosť cim s onomick orých zviera iotická iny, ktosú zložit oofleb nom ým str pokle é druhy t itídy poda poda konc som atám zabramikro ré vytvár organick pri ní, ní a so produ sa zb pri pe a tráviace intraven kcie súvisiaavili ko organizm ajú niekto é následk smrťou óz ror ťaž nom alebo produ om na ré álnom kosti organ nkure (tetra liečb om oc do kč izm to, ab po len zas ov. Ni ncie iných y na a využív horenia. ných zviera - poško cykllín, ery daní ek a mi Pro tromy deni nie konk tavujú ras toré antib kro- oc zabránen antibiotiká fylaktic t cín oxaci urenč ká t ie horen lín tet pečene (er ); pre ných a rozmnož iotiká čiže ia. Me vzniku pre ventívne poško y, te ytr racyk ce bu ba ov denie dvída lín); omycín, bunk kteriosta niek (inhib anie s ochorenie tafylaxia (am oblič ného tic y lie u ne inoglykozzid iek nok). usmrcujú ký účino ičný, rozcieľľom zab postihnutý či začína urotox k), (bakte K hla y); rániiťť šíren ch jed júické ú tibiot vným iu vo ricídn iné ch na 8. účink ík väčšej jeho násle incov hla y pické v prírod producentomy úči- vanovoch sa dném skupin neuro vový n nerv – pôsobia vyu e patri vlákn u ie mu e. žív a anVo veľ nízky a tiež niekto ité a čo ved skulárnu spôsobu ľkoza úč ch cie ré dru huby (pl mikrosko jú ie céty). - zác elom urý koncentrá lené podá esne) hy ba (amino k zastav blokádu, Vz ľ cií an kterií ch - en a ké zlo hľa dom tib (strep tiež ný ie hmotnost lenia ras poruc glykozidoov iu dýchan na tu a op iotík ia hy tvo é antib syntet ženie doká známe ch tomy- Po ch zvierat. ných prí Poča aném rby iot rastko timaliizovať žeme pri eli emics sp po ie (chlor krvi a hemo iká); v jatoč . Sy amfe škode organi ánku oddy ntetic antibiotiká ochore minácii lytick feniko nie ní ká prí pô é zmu. chujú tu uc l); ha (st vestibul prava žívanie ľľudí a zvi vodcov vá Spán spán ulárne a re era an rep ge žn ge ku. Po ok ho ap tib t priná riziká ntami ych tomycí ará. Ne iotík so čas no má svoju nerujú sa cín). n, ša po seb žiadu jedno ci preb štruk ce ved ou aj ur u- P Prro tli túru, ob ehne rččit blle dľaj itéé ľajššie em tzv. ar vé systém m ie úč asi 4 úččin y inkkyy V súčasno atická – 5 sp chitekt eden rez sti rezist ánko sp sten encia sa rozmá zi vých cy úru bližn ánkový cyk ci , ha čiže a e klov. schop bakteriá z pia 90 minú lus trvá pri nosť t tich s ba lna fázy znám a sklad ktérií RE á sa byť problé rýchle M (rapid ych fáz mom telesn pohy eye mo : jedne po nonR by vemen j Samo ej hmotnost náhlom EM (ni očných t– príras tné ch gú i. nejšie e RE škodli tku M) fáz ľ) a štyroc vé, je rápanie nie tzv. po sú fázy 3 . Najkv h ob obštr a ukciu naša malovlno 4 nonREM alit- vyš ťažujúcim zvukovým je zdrav iného tumor vého iu ok myseľ fenom e mô typu spánku , fázy Ľudia že by olie chráp (na énom predĺž nosovej du najle oc ť , tiny či pr. pre ené mä dýchan so spánko pšie oddy kedy synhorenia na príznakom ajúceho, na hltan kk dĺž vo fáz ia majú ne vými porucchuje. ku dróm (zá zývaného vážnejšie - defor ený čapík é podnebie a) ho ach 3 stava sle ). (uv dosta hami mi dosta a dýchan ep apno a vonk ty nosovej ula) tok sa 4 nonREMtok spánku Pri sle e ia v ep ap mami prejav . spán- hypo ajšieho no priehradky noe syn únavy pla uje rôz Tento ne- chádza sa . vysok stickú bra nymi dýchan k opakov dróme (S é po du, for ob Ach, mať cen ia počas anému pre AS) doturov dnebie (na predkus, an sp jm Chráp to chrá ruš trá ú nosov pri inf ä u žie eniu lny, ob ánku. SA šaný an pani ek n) ch štruk S mô poruc ie je zvu orgán cii horný ú dutinu čn doch arakter. k, kto e he prú ch ov (ná ádza Obdo ý alebo zm že a vyd rý vzn denia prino dche, dýchacích k zás bie, ieych iká pri spánku sov vd spánku ovanéh trvá pri tave dý pri ktorom pri ale ých dutín chrípke, záp Pri ch o vzd ychovanéh uspo . Je spôso o dý opakovan bližne 10 ania počas nosov rgickej ná ) prípadn ale uchu ria be – e ú polyp dche Diag orgán daním ho né anatomi počas ho chania do í uvedených 30 sekún nó óz chád ov. prestá d. Väčši za chráp u. za k tkanív Vzniká rných dý ckým trv dnoteniu vo na váž an kv ch vib , Počas najmä mä ráciou mä acích cie alými ná ality spán nemu zn k padne z nás o svo ia nie je sledk sp nta. ami ku s možn e- Dých o chrápan jom chráp zložitá. horné ánku do kkého po kkých na zd ými an chád í ho šijo ravie za k dnebia. hlasn ie počas sp blízkej oso aní, príhltan vého paé, a svalst uvoľneniu Diagnó Chráp počuteľné ánku je jed by, vie. napä pri nedo va a sva za Na tia statoč nodu an ch vážne ie však a nezried svalov slabých nej po lstva ch jčastejšie ka ruš o môže jšieho ale po rá ep ap ivé by že sa v nosohlta bo ochabn dpore ok paní a ob stihnutou noe syn stavu – ob ť príznak . mäkk ne. To skupin olo štr utý uk ch 50 om dychom é podn čnom drómu štrukčn ou pr spôso roku ého sle SA i ebie buje, hou. Iné (OSA veku ľah a vib osoby a oso S sú muži Prízna S). vtedy rácie ko rozochv každým ná by s sú veľ ky ak ma počas sp chráp eje a - na akrá jú: spánk OSAS ania. ôsobujú vib zníže t posti dvá- typick ruje u: Chráp ný hnuté lapan svalov ý anie ý ton du ie po dych často zvuk a hltana us jaz sen začína u zväčše yka pre ie né po stávk nosoh dneb op y v dý né ma ltano ak ch vú ma ndle, počas ované ná aní ndľu hle pre bd alebo osp enia: bude nia. bo alosť lesti hla vy

MEDIC

ÍNA

$ISÂ

TMFFQ

QBOJ

BQO

114

PF TZ

F B P

OESÓ98 ãUSVLÇ O N 0 4"4 Ü

ROZHOVOR

1SFWFODJB

KF OBKEÔMFåJUFKãJB

Pred ôsmimi rokmi sa stala riaditeľkou Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku. Podieľa sa na realizácii programov a projektov, ktorých cieľom je prispievať k zlepšovaniu zdravia ľudí. Ktoré ochorenia trápia našu populáciu? V čom pokrivkáva prevencia? Na tieto i iné položené otázky odpovedá MUDr. Darina Sedláková.

vetová zdravotnícka organizácia WHO vznikla v roku 1948. Jej hlavným cieľom je vyvíjať aktivity v prospech zlepšovania zdravia ľudí na celom svete. V prvom rade ide o monitorovanie zdravia populácie v jednotlivých štátoch alebo kontinentoch, sledovanie trendov v chorobnosti a úmrtnosti a na základe toho vypracovávanie programov, stratégií a noriem v prospech ochrany, podpory a obnovy zdravia. Pozrime sa na aktivity WHO z pohľadu minulosti i súčasnosti.

Prvé opatrenia na medzinárodnej úrovni boli formou karanténnych opatrení, dnes nás ohrozujú "modernejšie" choroby. Čo je pre WHO momentálnou prioritou? Po druhej svetovej vojne bola činnosť WHO výrazne orientovaná práve na infekčné, čiže prenosné ochorenia. Neboli vyvinuté očkovacie látky, nebol dostatok antibiotík, a infekčné ochorenia boli príčinou väčšiny úmrtí vo svete. Preto sa práca WHO orientovala práve na boj proti infekčným ochoreniam, na rozvoj očkovacích látok a na podporu vývoja liekov proti týmto ochoreniam. V súčasnosti je situácia trochu iná. Napriek tomu, že existujú

ešte oblasti, kde sú výrazné problémy s infekčnými ochoreniami, v súčasnosti skôr dominujú celosvetovo ochorenia, ktorým hovoríme neprenosné, bežne sa nazývajú aj civilizačné.

hnutnosť hodnotiť pôsobenie rôznych politík a plánov na zdravie a uskutočňovať tie, ktoré naň nemajú negatívny dopad.

Nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku vyvíjate množstvo aktivít, ktoré súvisia so zdravím. Ako by ste ich prierezom času zhodnotili? V prvých dekádach existencie sa WHO venovala najmä problematike infekčných ochorení, potom pribudla agenda budovania a posilňovania zdravotníckych systémov, práca v oblasti eliminácie rizikových faktorov pre zdravie a podpory zdravého životného štýlu a už spomínaná veľká skupina neprenosných ochorení, ktoré majú chronický charakter a s predlžovaním dĺžky života sa počet ich nositeľov znásobuje. V súčasnosti je všeobecne prijatý názor, že na zdravie vplýva veľa tzv. „nezdravotníckych faktorov" počínajúc životným prostredím cez vzdelanostnú úroveň ľudí a ich socio-ekonomickou situáciou. A naopak, tam, kde nemajú ľudia dobré zdravie a vytvorené podmienky na jeho ochranu a obnovu, zaostáva ekomonický a sociálny rozvoj a blahobyt. Preto WHO podčiarkuje nevy-

Stále sa hovorí o tom, že výdavky na zdravotníctvo neúmerne rastú a štáty si nemôžu dovoliť vynakladať toľko peňazí, koľko by si predstavovali samotní pacienti alebo zdravotníci, ktorí sa o nich starajú. Čím ďalej tým viac sa napĺňajú teórie, ktoré dlhodobo presadzuje WHO, že prevencia vzniku ochorení je lacnejšia než ich liečba. Treba apelovať na ľudí, aby sa starali o svoje zdravie ešte vo fáze, keď sú zdraví. Dbať na dodržiavanie zdravého životného štýlu, podporovať tie faktory, ktoré vedú k zdravému spôsobu života a dlhodobému udržaniu zdravia. Samozrejme, štát musí mať vybudovaný aj systém poskytovania zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ochorejú. Služby musia byť pre ľudí fyzicky a finančne dostupné, primeranej kvality a bezpečné z hľadiska použitých liečebných postupov. To sú základné požiadavky na každý zdravotnícky systém. V súčasnosti sa veľa pozornosti venuje tomu, ako sa jednotlivé krajiny s týmito požiadavkami

vedia vysporiadať a podľa toho sa aj hodnotí a porovnáva úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Na civilizačné ochorenia zomiera veľa ľudí. Ktoré ochorenia teda najviac postihujú slovenskú populáciu? Momentálne aj Slovensko „trápia" najmä chronické neprenosné ochorenia. Hovoríme o ochoreniach kardiovaskulárnych, onkologických, kostrovo-svalového aparátu, dýchacieho systému, ale veľkú skupinu tvoria aj duševné ochorenia a úrazy. Z 55 tisíc úmrtí ročne, ktoré na Slovensku sú, dve tretiny idú na vrub kardiovaskulárnych ochorení, na druhom mieste sú onkologické ochorenia, tretie miesto patrí úrazom ako tzv. externým príčinám úmrtí. V porovnaní s ostatnými krajinami zaostávame v tom, koľko rokov sa dožívame v zdraví. Čím to je, že stále nedosahujeme porovnateľnú úroveň so západoeurópskymi krajinami? Fenomén, ktorý musíme v dnešnej dobe riešiť, je starnutie obyvateľstva. To vo svojej podstate nevnímame ako problém, pretože cieľom nielen zdravotníctva, ale aj každého človeka individuálne je predĺžiť život. Dôležité je však dosiahnuť, aby to bol život kvalitný a plnohodnotný, čiže aby ľudia žili čo najdlhšie bez zaťaženia chorobou. Stredná dĺžka života u žien na Slovensku je 79 rokov, u mužov 71 rokov.

Vieme, že s nejakým zdravotným postihnutím žijú slovenskí seniori v priemere 10 rokov. Dožitie v zdravom veku je okolo 70 rokov u žien a 63 rokov u mužov. Pre porovnanie, v škandinávskych krajinách, ale aj v Kanade, Austrálii či na Novom Zélande, sa ľudia dožívajú v zdraví o 10 rokov dlhšie ako u nás. Je to hlavne vďaka systematickej starostlivosti o zdravie populácie od najútlejšieho veku a vytváraním všeobecne prospešných podmienok na zdravý život. Investovať do zdravia v mladších vekových dekádach znamená naučiť ľudí zdravo žiť, zaujímať sa o svoje zdravie a starať sa o neho. Nielen však na individuálnej báze, musí sa na tom podieľať celá spoločnosť a vytvárať k tomu podmienky. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa v posledných rokoch výrazne posilnil systém poskytovania zdravotnej starostlivosti o chorých, ale ešte nenastal patričný rozvoj v oblasti podpory a rozvoja zdravia. Zdravie sa často charakterizuje ako „ekonomické bremeno", pretože spotrebováva veľa verejných zdrojov. To nie je pravda. Bremenom je zneužívanie a neefektívne vynakladanie zdrojov v zdravotníctve. Každé dobre vynaložené euro je investíciou, ktorá sa mnohonásobne v budúcnosti vráti. Na čo sa chce WHO zamerať v nasledujúcich mesiacoch? WHO je medzivládna organizácia, Základom práce Kancelárie WHO na Slovensku je zabezpečovať komunikáciu medzi WHO a vládnymi inštitúciami, pričom hlavným partnerom je v tomto smere MZ SR, a ďalšími inštitúciami podľa agendy, ktorú treba riešiť. S odvolaním sa na „zdravie vo všetkých politikách". Podarilo sa nám vybudovať funkčnú sieť kontaktov, ktorá umožnila nielen šíriť posolstvo WHO, ale aktívne prispievať k rozvoju slovenského zdravotníctva. Naša práca sa realizuje aj na základe dvojročných dohôd o spolupráci s MZ SR, ktoré uvádzajú konkrétne oblasti vzájomnej spolupráce. Momentálne plníme dohodu na roky 2008-2009. Obsahuje dve základné oblasti. Prvou

je posilňovanie zdravotníckeho systému, druhou je oblasť neprenosných ochorení. V oboch poskytuje WHO odbornú a finančnú pomoc. Začíname pripravovať dohodu na roky 2010 až 2011, kde sa chceme v nemalej miere zamerať aj na sociálne znevýhodnené skupiny. Napríklad aj na starších ľudí v zmysle budovania komplexných služieb starostlivosti o nich, od starostlivosti u lekára prvého kontaktu, sociálnych služieb až po možnosti spoločenského vyžitia a využitia ich pracovného potenciálu. Do akej miery podľa vás zasiahne ľudí finančná kríza? Budeme šetriť viac aj na zdraví? Zdravotné poisťovne vyzbierajú ročne cca 3,5 miliardy eur, hoci hospodárska kríza možno trochu zredukujev nasledujúcich rokoch tieto financie. Pre 5,4 milióna občanov Slovenska je to slušná suma peňazí na to, aby tu boli kvalitné zdravotné služby a všeobecne dostupná sieť zdravotnej starostlivosti. Úsilie treba vyvíjať, aby sa financovali také služby, ktoré občania potrebujú a aby sa financovali nákladovo efektívne. Tu sú určité rezervy, o ktorých treba hovoriť a ktoré treba riešiť. Zuzana Voštenáková

MEDICÍNA

4WFUPWÜ EFÑ [ESBWJB Tak ako každoročne, aj v tomto roku pripadá na 7. apríla Svetový deň zdravia. Tento sviatok, vyhlasovaný pod záštitou OSN Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) na výročie jej vzniku už od roku 1950, sa opakovane stáva príležitosťou pripomenúť si význam zdravia pre spoločnosť i pre jednotlivca.

ž tradične býva sprevádzaný radom podujatí v celom svete, sústreďujúcich sa na tému, ktorú WHO pri tejto príležitosti každoročne vyhlasuje. V minulých rokoch úspešne prebehli kampane zamerané na význam a dôstojnosť pracovníkov v zdravotníctve (2006), vplyv investícií do zdravia na bezpečnejšiu budúcnosť (2007) a vplyvu klimatických zmien na ľudské zdravie (2008). V súlade s cieľmi a poslaním WHO témy reflektujú aktuálne celosvetové trendy, problémy i hrozby v oblasti zdravia. V globalizovanom svete prestávajú existovať izolované problémy a na to aby sa svet s nimi dokázal vysporiadať, je nevyhnutná intenzívna spolupráca a vzájomná solidarita.

Svetový deň zdravia v roku 2009 Témou Svetového dňa zdravia pre rok 2009 je bezpečnosť nemocníc a zdravotníckych zariadení v núdzových situáciách. Svetová zdravotnícka organizácia pri voľbe tejto témy vychádzala zo skúseností z viacerých prírodných katastrof (tsunami, zemetrasenia, povodne, požiare) či lokálnych vojenských konfliktov (Etiópia, Gaza) v posledných rokoch, kedy boli popri všetkých ďalších škodách zničené alebo nefunkčné aj zariadenia, ktoré v daných oblastiach poskytovali primárnu zdravotnícku starostlivosť – práve v čase kedy boli najviac potrebné. Zabezpečenie a odolnosť

zdravotníckych zariadení v situáciách núdze sa tak stáva významným faktorom, vplývajúcim na existenciu alebo neexistenciu kvalifikovanej zdravotníckej starostlivosti v naliehavých situáciách a majúcim bezprostredný vplyv na šancu zachrániť ľudské životy a zdravie. Je zrejmé, že tento cieľ je orientovaný v prvom rade smerom k rozvíjajúcim sa krajinám, kde je systém primárnej zdravotníckej starostlivosti veľmi krehký a každé jeho ohrozenie alebo strata funkcie má za následok ďalekosiahle dôsledky – nielen pre zvládnutie potenciálnej krízovej situácie, ale aj pre zabezpečenie najzákladnejších so zdravím súvisiacich potrieb v nekrízovom stave. Snahou Svetovej zdravotníckej organizácie je preto upriamiť pozornosť na naliehavosť tohto problému a cestou podpory pozitívnych príkladov z krajín ako Mexiko či Bangladéš ponúknuť riešenia, taktiež aj pomôcť hľadať prostriedky na ich realizáciu. Investície do zdravotníckej infraštruktúry, do pripravenosti a vybavenia zdravotníckych pracovníkov tak, aby dokázali zvládnuť riziká a ohrozenia a slúžiť ľuďom v naliehavých situáciách, sa stávajú cieľom, na dosiahnutí ktorého by mali spolupracovať celosvetové organizácie, príslušné vlády a samotné ohrozené komunity.

Bezpečné nemocnice Mohlo by sa zdať, že tohtoročná výzva Svetovej zdravotníckej organizácie sa európskych a špecificky slovenských podmienok príliš netýka. Je nepochybne pravdou, že celý systém

zdravotníctva vo vyspelých krajinách pôsobí podľa podstatne vyšších štandardov, považujeme však za potrebné pripomenúť, že už relatívne dlhé obdobie nebol preverený významnejšou skúškou fungovania v krízovej situácii. Zoči-voči predpokladaným (epidémia SARS či vtáčej chrípky) i nepredpokladaným mimoriadnym situáciám by sa mohli relatívne ľahko prejaviť významné prekážky brániace efektívnemu zvládnutiu zdravotných kríz. Z tohto dôvodu je posilnenie globálnej zdravotnej bezpečnosti jednou z priorít 11. Všeobecného programu práce WHO na roky 2006 až 2015, o jeho implementáciu sa aktívne zasadzuje aj Regionálny úrad WHO pre Európu. Koncepcia „bezpečných nemocníc“ , ako aj opatrenia v rámci plánovania pripravenosti zariadení primárnej zdravotníckej starostlivosti a záchranného systému, predstavujú snahu o to, aby sa zdravotnícke zariadenia stali flexibilnými systémami, schopnými prispôsobiť sa aj krízovej situácii – z hľadiska vlastnej odolnosti, spôsobu fungovania, pripravenosti ľudských zdrojov, zabezpečenia základných dodávok, atď. Zdravie je jednou z najvýznamnejších ľudských hodnôt a tak by mal byť tento deň príležitosťou na pripomenutie a vyzdvihnutie jeho významu pre individuálne šťastie i spoločenský pokrok. Mal by slúžiť na podporenie prevencie, ďalšie zviditeľnenie zásad starostlivosti o vlastné zdravie, spopularizovanie poznatkov o zdravom životnom štýle, aj ako podnet pre ďalšie zlepšovanie zdravotníckej starostlivosti na všetkých je úrovniach, vedecký výskum v zdravotníctve, aj uplatňovanie jeho výsledkov v liečebnej a preventívnej praxi, tak aby bol dosiahnutý synergický efekt, ktorý by sa prejavil predĺžením a zlepšením života celej populácie. V tomto bode sa hlavný zmysel Svetového dňa zdravia spája s poslaním verejného zdravotníctva a s individuálnymi snahami po dlhom zdravom živote pre všetkých – to je jeho najzákladnejším cieľom. PhDr. Viktória Jakubková Úrad verejného zdravotníctva SR

MEDICÍNA

7BLDJOÂDJB BLP GPSNB QSFWFODJF Tisícročia viedol človek neúspešný boj s infekčnými chorobami. Avšak vďaka jedinečnosti imunitného systému, ktorý sa vyvíjal miliardy rokov, odkedy vznikla Zem a unikátnemu objavu vakcín, ktoré uzreli svetlo sveta len pred 200 rokmi, sa v tomto boji jazýček váh vychýlil v prospech človeka. Vírus kiahní už zmizol z ľudských príbytkov. A ďalšie ochorenia čakajú... Rok 2009, niekde v Afrike V miestnej nemocnici v zastrčenom kúsku západnej Afriky sa narodilo trojkilové dievčatko. Malá Elianor sa má k svetu, ale srdce mladej matky zviera úzkosť a neistota. Veď jej sestra porodila už dve deti, a predsa u nej nepočuť detský smiech. Prvé dieťa zomrelo krátko po pôrode na novorodenecký tetanus, druhé jej vzal čierny kašeľ. Aj minulý rok epidémia osýpok ničila životy detí v dedine. Ako by najlepšie ochránila svoje dieťa pred nástrahami infekčných ochorení? Ako? A čím?

Korene hlboko v minulosti História prevencie infekcií je rovnako dlhá ako história infekčných ochorení, ktoré sprevádzali ľudstvo už od jeho vzniku a vždy mali zhubný vplyv na rast populácie. Vo svojich prvých primitívnych predstavách si ľudia často mysleli, že epidémie sú vyvolané pôsobením zlých duchov

a nadprirodzených síl. Spoločenský rozvoj postupne priniesol i prvé pokusy v zápase s hromadným výskytom ochorení. Zavádzali sa primitívne formy izolácie chorých a spaľoval sa ich odev. Zo skúseností sa vedelo i to, že prekonanie niektorých infekčných ochorení spoľahlivo chráni proti tej istej chorobe. Do 18. storočia sa však takmer nič nevedelo o pôvodcoch ochorení a ľudia si svoje poznatky a skúsenosti odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Po celé tisícročia sa prevencia infekčných ochorení vykonávala len empiricky a jej základom bola izolácia chorého. Toto opatrenie bolo účinné najmä pri tlmení šírenia morových epidémií, ktoré v priebehu štyroch storočí len v Európe vyhubili 25 miliónov ľudí. Oveľa viac ľudských životov má však na svedomí vírus kiahní, ktorý len v priebehu 18. storočia vyvolal každoročne v Európe viac ako milión ochorení, z ktorých 20 – 60 percent sa končilo smrteľne. Je to takmer neuveriteľné, ale ešte v prvej polovici minulého storočia, kedy už bolo viac ako 100 rokov dostupné očkovanie

proti variole, podľahlo tomuto ochoreniu vo svete takmer 100 miliónov osôb. Podobne i epidémie osýpok, detskej obrny, čierneho kašľa či záškrtu ukončili životy mnohých detí skôr, ako sa dožili dospelosti. Vojnové ťaženia prinášali rozsiahle epidémie brušného týfusu nielen u vojska, ale i v radoch civilného obyvateľstva. Priemyselná revolúcia so zvýšenou koncentráciou osôb viedla k prudkému nárastu tuberkulózy. Ale ani tieto pohromy nepoložili ľudstvo na kolená. Človek neustále vymýšľal a robil pokusy, ako sa ochrániť pred infekčnými chorobami. Až napokon vymyslel najúžasnejšiu a najdokonalejšiu prevenciu, akú história ľudstva poznala – očkovanie.

Očkovanie zachraňuje život Očkovanie predstavuje najúčinnejší prostriedok, ktorým možno znížiť výskyt a šírenie infekčných ochorení v populácii. Je evidentné, že v celej medicíne neexistuje doteraz lepší spôsob dosiahnutia zníženia počtu ochorení na určitú nákazu. Pokrok v medicíne

umožňuje zavedenie očkovania i proti ochoreniam, ktoré doteraz neboli očkovaním ovplyvnené. Mnohé z týchto vakcín predstavujú prvú líniu boja najmä proti ochoreniam, pri ktorých vzniká problém vysokého vzostupu rezistencie mikroorganizmov na známe chemoterapeutické a dezinfekčné prostriedky. Realizáciou systematického pravidelného očkovania sa podarilo u nás eliminovať závažné infekcie (detská obrna, záškrt a tetanus) u detí a mladistvých. Detská obrna, ktorá mrzačila a brala životy tisícom detí, sa na našom území nevyskytuje už 40 rokov. Dôsledným očkovaním proti rubeole vymizla u nás i kongenitálna rubeola, pri ktorej dochádzalo k poškodeniu plodu (hluchota, slepota, srdcové vady), ak vnímavá matka prekonala infekciu vírusom rubeoly v gravidite. Po zavedení očkovania proti osýpkam v roku 1969 bol evidovaný značný pokles chorobnosti a od roku 1998 nevznikol žiadny domáci prípad tohto ochorenia (hlásené boli prípady u cudzincov a utečencov v azylových zariadeniach). U ostatných ochorení preventabilných očkovaním je výskyt nízky až nulový. Takúto priaznivú epidemiologickú situáciu vo výskyte infekčných ochorení berieme dnes už ako samozrejmosť. Veľmi rýchlo sa zabudlo, že pred zavedením očkovania sa u nás vyskytovali desaťtisíce infekčných ochorení a každý rok na záškrt, osýpky alebo čierny kašeľ zomieralo niekoľko tisíc detí!

Nie všetky deti sveta I keď očkovanie nie je medzi našimi deťmi populárne, určite patrí medzi najdôležitejšie výkony preventívneho lekárstva. Vďaka povinnému očkovaniu sa v mnohých krajinách sveta podarilo zamedziť výskytu infekčných ochorení, ktoré často končili smrteľne, alebo zanechávali závažné poškodenie zdravia a vývoja detí. Nie všetky deti vo svete však majú to šťastie byť chránené očkovaním. Milióny detí, predovšetkým z rozvojových krajín, nemajú prístup k rutinnému očkovaniu, ktoré sa bežne aplikuje deťom vo vyspelých štátoch. I napriek tomu, že

už niekoľko desaťročí existuje vysoko efektívna očkovacia látka, nie je základné očkovanie (3 dávky vakcíny proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu) dostupné pre viac ako 30 miliónov detí. Dokonca i v Európe nie je toto očkovanie dostupné takmer pre 600 000 detí, z ktorých 32 000 ročne zomiera na infekcie, ktorým by sa dalo predchádzať očkovaniu. V mnohých kútoch sveta vôbec nie je vzácnosťou vidieť deti choré na záškrt, ktoré zomierajú udusením, deti s postihnutím centrálneho nervového systému po prekonaní osýpok, deti ochrnuté na celý život po prekonaní detskej obrny, alebo deti zomierajúce udusením pri plnom vedomí a bolestivých kŕčoch pri novorodeneckom tetane. Vo svete ročne zomiera 2, 5 milióna detí na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním. Znie to neuveriteľne, ale vďaka aplikácii očkovacích látok, ktoré sú paradoxne vo vyspelých štátoch matkami odmietané, by sa dalo zabrániť týmto zbytočným úmrtiam.

Môžu sa vrátiť V súčasnosti sa na Slovensku vyskytuje len veľmi málo infekčných ochorení, proti ktorým sa vykonáva pravidelné očkovanie. Dnešná generácia pozná tieto ochorenia už len z kníh alebo internetu. Ale to vôbec neznamená, že tieto ochorenia sa vo svete nevyskytujú. Mnohí z nás si neuvedomujú, že infekčné ochorenia sa u nás nevyskytujú práve preto, lebo sa proti nim pravidelne očkuje! Pokiaľ sú pôvodcovia ochorení prítomní v populácii alebo vonkajšom prostredí, riziko infekcie je stálou hrozbou, pretože pri súčasnej migrácii obyvateľstva nie je vylúčené zavlečenie akéhokoľvek ochorenia na naše územie. Pravidelné očkovanie detí vedie k vytvoreniu vysokej kolektívnej imunity, ktorá je nevyhnutná pre prerušenie cirkulácie pôvodcov v populácii. Pri prípadnom zavlečení nákazy do populácie s dobrou kolektívnou imunitou (preočkovanosť 95 percent a viac) nemôže dôjsť k jej rozšíreniu, nakoľko pôvodcovia ochorenia narážajú na dobre vybudované imúnne obyvateľstvo. Znížením zaočkovanos-

ti sa začnú v populácii vytvárať skupiny neočkovaných vnímavých jedincov, medzi ktorými môže ohnisko infekčnej choroby kedykoľvek vzplanúť a rozšíriť sa. Príkladom je epidémia osýpok na východnom Slovensku v rokoch 1997 – 1998, ktorá vyvolala viac ako tisíc ochorení v komunite neočkovaných osôb. Koncom 20. storočia došlo v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu k významnému poklesu až prerušeniu očkovania proti záškrtu, čo viedlo k rozsiahlym epidemickým výskytom tohto ochorenia. Hlásené boli desiatky tisícok ochorení a tisíce úmrtí. Šírenie záškrtu bolo zastavené až po rozsiahlom, celoplošnom očkovaní. V dnešnej dobe veľa rodičov zvažuje, či má dať svoje dieťa zaočkovať alebo nie. Viacerí sa dokonca tešia, že „unikli“ očkovaniu a ochránili svoje dieťa pred „škodlivou“ vakcínou. Často dúfajú, že ich neočkované dieťa sa „ukryje“ v dobre preočkovanej populácii. Vôbec si neuvedomujú, že pôvodcovia ochorení si veľmi ľahko nájdu cestu k týmto vnímavým jedincom a vyvolajú ochorenie. Znížením zaočkovanosti a nárastom vnímavej populácie by sa všetky už „neexistujúce“ ochorenia veľmi rýchlo vrátili späť. Len staršia generácia si pamätá, že pred zavedením očkovania sa v rodinách často narodilo raz toľko detí, ako ich dožilo dospelosti. Pri dnešných rodinách s jedným, dvoma deťmi, by matkám veľmi rýchlo zostala len prázdna náruč...

Rok 2009, niekde na Slovensku V ten istý deň a v tú istú hodinu ako sa narodila malá Elianor, prišlo v malom mestečku stredného Slovenska na svet trojkilové dievčatko. Šťastná matka si malú Emu radostne zviera v náručí. Bude jej dcérka baletkou alebo bude hrať na flaute? Myšlienky slovenskej matky sú na míle vzdialené od chmúrnych predstáv mladej Afričanky. Vôbec nevie, že existuje novorodenecký tetanus a ani sa netrápi ako svoju prvorodenú dcéru ochráni pred infekčnými ochoreniami. Na to sú predsa vakcíny. MUDr. Jarmila Pertinaèová epidemiológ RÚVZ Bratislava

Tému prináša

'BLUZ

P PÇLPWBOÍ Očkovanie alebo „vakcinácia“ patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva, ktoré chráni milióny ľudí pred infekčnými chorobami. Národný imunizačný program

čkovanie predstavuje vpravenie očkovacej látky do ľudského organizmu. Imunizácia znamená následný proces v zmysle vytvorenia nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v ľudskom organizme na antigén, adjuvantné a iné zložky vakcíny. Cieľom je zabezpečiť tvorbu špecifických protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť imunologickú pamäť, čím sa má zabezpečiť dlhodobá, optimálne doživotná ochrana. Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia, proti ktorým sa očkuje. Verejno-zdravotnícky význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokej preočkovanosti osôb, čím sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii.

Vďaka anglickému lekárovi Za objaviteľa očkovania sa oficiálne považuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý ako prvý zrealizoval očkovanie 17. mája 1796. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam), pričom za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje práve eradikácia tohto ochorenia na celom svete. Dnes si už nevieme predstaviť, že variola bola zodpovedná za 8 – 20 percent všetkých úmrtí, ktoré boli vykazované v európskych štatistikách pred zavedením očkovania.

V povinnom pravidelnom očkovaní na území SR sú v súčasnosti očkovania proti jedenástim ochoreniam, viaceré z nich v minulosti znamenali pre ľudstvo nebezpečnú hrozbu a boli príčinou veľkého počtu úmrtí ako aj celosvetových epidémií. Výskyt ťažkých a veľakrát smrteľných prípadov ochorení na diftériu (záškrt), tetanus, paralytické formy poliomyelitídy (detskej obrny), pertussis (čierny kašeľ), morbilli (osýpky) bol úplne bežný. Národ dný iim dný mun uniz i ač ačný ný program am m SR je komplexný preventívny program zameraný na prevenciu prenosných ochorení, ktoré sú preventabilné očkovaním. Na Slovensku je legislatívne zabezpečený Vyhláškou MZ SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Úrad verejného zdravotníctva SR každoročne vydáva Kalendár povinných pravidelných očkovaní.

Prečo sa očkujú už dojčatá?

GSK - PR

Materské protilátky, prenesené od matky počas tehotenstva chránia dieťa iba pár mesiacov po pôrode. Zároveň je na vytvorenie imunologickej odpovede potrebný dlhší čas, ako aj podanie viacerých dávok. Odporúča sa preto začať očkovanie v dojčenskom veku, ktorý je z hľadiska ohrozenia dieťaťa ochorením alebo následnými komplikáciami najviac rizikový. Stanovenie vekovej hranice pre jednotlivé očkovacie látky je prísne viazané na údaje o imunogenicite vakcín, má svoje opodstatnenie, preto je potrebné dodržiavať odporúčané dávky, ako aj intervaly medzi jednotlivými dávkami. Žiadna medicínska metóda nepriniesla také výrazné záchrany životov na celom svete ako očkovanie. Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti u nás vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú však bežné v rozvojovom svete. Táto skutočnosť vyvoláva u laikov, žiaľ aj u odborníkov pocit, že očkovanie už nie je nutné. Som presvedčená, že súčasní lekári by ani nevedeli rozpoznať niektoré infekčné ochorenia a pritom sú u niektorých ochorení aj v súčasnej dobe liečebné možnosti veľmi obmedzené, dokonca v určitých štádiách choroby aj neúčinné. S týmto zaujímavým fenoménom sa stretávam aj v ambulancii pre očkovanie rizikových detí. Rodičia kompletne ovládajú zloženie očkovacej látky, nežiaduce účinky, veľakrát uvádzajú aj prípady detí, ktoré mali po očkovaní ťažkosti, ale často nevedia o ochorení, proti ktorému sa očkuje, skoro vôbec nič... MUDr. Ingrid Urbanèíková Ambulancia pre oèkovanie rizikových detí Detské infekèné oddelenie DFN Košice

ach sa júcich čísl V nasledu lematike novať prob budeme ve roti ochorení, p jednotlivých je. u čk ovinne o ktorým sa p

História a súčasnosť očkovania na Slovensku očkovanie proti variole (pravým kiahňam) sa začalo už na území Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti variole bol vydaný 9.júla 1836 na celom území monarchie. Posledný prípad varioly na území Čiech a Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže 9. 12 1979 bola Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásená eradikácia tohto ochorenia na celom svete očkovanie proti diftérii (záškrtu) sa začalo v roku 1923, pričom od roku 1946 ako povinné očkovanie detí. Na Slovensku nemáme posledné roky hlásené žiadne ochorenie na diftériu na našom území. V súčasnosti je očkovanie proti diftérii v pravidelnom povinnom očkovaní detí a dospelých. očkovanie proti tetanu sa datuje do roku 1927. Povinné očkovanie sa začalo od roku 1956. Po zavedení očkovania došlo k poklesu výskytu ochorenia a úplnému vymiznutiu novorodeneckého tetanu na našom území. Sporadicky sa vyskytnú aj teraz prípady ochorenia u osôb nedostatočne imunizovaných. V súčasnosti je očkovanie v pravidelnom povinnom očkovaní detí a dospelých očkovanie proti pertussis (čiernemu kašľu) sa začalo povinne realizovať od roku 1959, odkedy došlo k rapídnemu zníženiu počtu ochorení. Na našom území sa vyskytujú aj teraz ojedinelé prípady ochorenia, avšak nie s ťažkým priebehom, komplikáciami a nie sú zaznamenané žiadne úmrtia v súvislosti s týmto ochorením. V súčasnosti je očkovanie proti čiernemu kašľu v pravidelnom povinnom očkovaní detí. očkovanie proti poliomyelitíde (detskej obrne): v roku 1957 sa začali očkovať 0 – 7-ročné deti neživou očkovacou látkou, toto očkovanie bolo prvým celonárodným očkovaním na svete. Od roku 1960 sa začala používať živá orálna vakcína a od toho roku u nás nedošlo k novým ochoreniam na detskú obrnu. ČSR bola jednou z prvých krajín na svete, u ktorých ochorenie úplne vymizlo. Živá očkovacia látka sa používala do roku 2006 počas imunizačných kampaní v mesiacoch marec, máj každého roka. V súčasnosti sa používa neživá očkovacia látka v pravidelnom povinnom očkovaní detí v kombinovaných vakcínach alebo samostatne. očkovanie proti hemofilovým invazívnym infekciám: na našom území sa očkovalo už v roku 1992 vo vybraných skupinách detí, pričom ako odporúčané očkovanie dojčiat a detí do veku 5 rokov sa realizovalo až od roku 1998. V roku 2000 sa zaradilo medzi pravidelné povinné očkovania detí. očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B: v roku 1986 začalo očkovanie zdravotníckych pracovníkov, od roku 1989 pribudlo očkovanie rizikových skupín, novorodencov HbsAg pozitívnych matiek, ako aj Rómov vo východoslovenskom regióne, od roku 1998 sa zaviedlo povinné očkovanie detí. očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam: od roku 1983 je dostupná 23 valentná polysacharidová vakcína, ktorá je vhodná u starších ľudí, u osôb s chronickými ochoreniami, ako aj u detí od 2 rokov veku. Od roku 2000 sa vo svete začala požívať 7-valentná pneumokoková konjugovaná vakcína , určená pre dojčatá a malé deti do veku 5 rokov, od tohto roka je súčasťou pravidelného povinného očkovania dojčiat v SR. očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole: samostatné očkovanie proti osýpkam sa začalo v roku 1969, potom sa zaviedlo očkovanie 14 - ročných dievčat proti rubeole v roku 1982 a následne ako pravidelné očkovanie detí od 15 mesiacov vek. V roku 1987 sa začalo očkovať kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu, očkovanie proti všetkým trom ochoreniam naraz v jednej vakcíne sa začalo v roku 1992. V súčasnosti je súčasťou pravidelného povinného očkovania detí. očkovanie proti tuberkulóze: na území Slovenska sa začalo v roku 1953 povinné očkovanie, pričom zmienky o začiatkoch očkovania siahajú do roku 1923. V súčasnosti patrí medzi pravidelné povinné očkovania detí z epidemiologických dôvodov ( výskytu ochorenia na našom území). - postupne s vývojom vakcín pribúdali možnosti odporúčať očkovanie proti chrípke, infekčnej hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde, varicelle (kiahňam), rotavírusovým infekciám, meningokokovým infekciám, brušnému týfu, cholere a iným prenosným chorobám.

Novinky v očkovaní

1PWJOOÂ

PDISBOB O

d prvého januára tohto roku pribudlo do očkovacieho kalendára pravidelných povinných očkovaní detí aj očkovanie proti pnemokokovým invazívnym infekciám. Očkujú sa dojčatá v treťom, piatom a v jedenástom mesiaci života tromi dávkami konjugovanej očkovacej látky, ktorá indukuje tvorbu špecifických protilátok proti najčastejšie sa vyskytujúcim sérotypom pneumokokov. Očkovanie sa vykonáva pri jednej návšte-

EFUÍ

ve lekára, simultánne s očkovaním hexavakcínou proti diftérii, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde B a detskej obrne.

Vážne ohrozenie detí! Pneumokokové infekcie sú najčastejšie bakteriálne infekcie u detí do dvoch rokov života. Spôsobuje ich baktéria Streptococcus pneumoniae (pneumokok). Nákaza sa prenáša výlučne z človeka na človeka a to kvapôčkovou infekciou alebo nepriamo prostredníctvom predmetov infikovaných výlučkami z dýchacích ciest. Pneumokoky bežne osídľujú dýchací trakt asi u 30 percent ľudí, pričom im nemusia spôsobovať žiadne problémy. Ak sa však imunita tela oslabí, môže pneumokok preniknúť

z nosohltana do prostredia, ktoré je inak sterilné, napr. do stredného ucha, prínosových dutín, či do dolných dýchacích ciest, kde spôsobí zápal. Najzávažnejšie pneumokokové nákazy sú ťažké zápaly pľúc, zápaly mozgových blán, septické stavy, zápaly prínosových a čelových dutín. Veľmi časté sú zápaly stredného ucha. Po prekonaní ochorenia môžu zostať trvalé následky (napríklad hluchota). Podľa údajov SZO ročne vo svete zomiera na pneumokokové ochorenia viac ako 1 milión detí do 5 rokov.

Svetová priorita Zaradenie očkovania proti pneumokokom do očkovacieho kalendára deklarovala Svetová zdravotnícka ako najvyššiu prioritu pre Národné imunizačné programy vo svete. Skúsenosti

z krajín, kde je očkovanie proti pneumokokom v národnom imunizačnom programe ukazujú, že jeho zavedenie celkovo znamenalo zníženie výskytu pneumokokových invazívnych ochorení u detí takmer o 80 percent. V súčasnosti je očkovanie proti pneumokokom zaradené do národných imunizačných programov vo viac ako 30 krajinách sveta. MUDr. Jarmila Lanèová vedúca pracovnej skupiny pre imunizáciu odboru epidemiológie ÚVZ SR

Detský lekár zaočkuje proti pneumokokovým infekciám každé dieťa narodené po 1. januári 2009 troma dávkami vakcíny, pričom očkovať sa začína v treťom mesiaci života. Toto povinné očkovanie je plne hradené zo zdravotného poistenia. Konjugovaná pneumokoková vakcína je zároveň od 1. januára 2009 na základe rozhodnutia Kategorizačnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR a rozhodnutia jednotlivých zdravotných poisťovní plne hradená deťom narodeným v roku 2008 a 2007, ktoré už boli v minulom roku zaočkované jednou, či dvoma dávkam vakcíny, ale nemajú kompletne ukončenú očkovaciu schému. Podľa novej kategorizácie liekov je konjugovaná pneumokoková vakcína hradená aj deťom do 5 rokov veku, ktoré patria do rizikových skupín. Rizikové skupiny definuje presný zoznam lekárskych diagnóz. Ide napríklad o deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, či deti s rôznymi chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdca alebo poruchami imunitného systému. Hradenie konjugovanej vakcíny pre očkovanie detí narodených v poslednom kvartáli roku 2008, je riešené na základe individuálneho rozhodnutia jednotlivých zdravotných poisťovní. Seesame

MEDICÍNA

&MJNJOÂDJB

DISÍQLZ

Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom z rodu Orthomyxoviridae. Rýchle sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií a tie zapríčiňujú ekonomické škody v podobe vysokých nákladov za zdravotnú starostlivosť a znížení produktivity práce.

enetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí tri epidémie resp. až pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí. Anglický názov chrípky – influenza (skrátene flu) pochádza zo starej viery v nepriaznivé astrologické vplyvy, tzv. influences, považované za príčiny choroby.

Nemáte čas na chrípku? Predíďte jej. Union zdravotná poisťovňa, a. s. poskytuje očkovanie proti chrípke zdarma. Bezplatné očkovanie získavajú všetci poistenci Union zdravotná poisťovňa, a.s. a zahŕňa vakcínu proti chrípke ako aj samotný zdravotnícky výkon. Ako postupovať, keď sa chcete ako poistenec Union zdravotnej poisťovne dať bezplatne zaočkovať proti chrípke? Stačí ak pôjdete k svojmu ošetrujúcemu lekárovi, odkonzultuje s ním vhodnosť očkovania, lekár zabezpečí očkovaciu látku a následne vás zaočkuje.

Tri základné typy vírusov chrípky Chrípkové vírusy typu A – infikujú cicavce a vtáctvo

Chrípkové vírusy typu B – infikujú výhradne ľudí

Chrípkové vírusy typu C – infikujú výhradne ľudí.

Chrípkový vírus typu A Tento typ chrípkového vírusu je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopní nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami (chrípka sa opäť šíri ako v panenskej populácii). Populácia je väčšinou odolnejšia voči chrípkovým infekciám typu B a C, pretože tieto typy nemajú až takú schopnosť mutácie a rekombinácie a ich prípadný antigénový posun je často len nepatrný. Z týchto dôvodov ochorie chrípkou typu B alebo C človek s normálnou imunitou väčšinou len raz za život. V súčasnosti zomiera na následky chrípkového ochorenia okolo 500 000 ľudí ročne

Vírus chrípky napáda respiračný sys-

tém, medzi osobami sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou. Prameňom nákazy je chorý človek a prenos sa uskutočňuje pri úzkom styku s vylučovanými kvapôčkami a inými predmetmi znečistenými hlienom z nosohltana.

Príznaky a priebeh ochorenia Ochorenie sa prejavuje po poldňovom až niekoľkodňovom inkubačnom čase: zimnicou horúčkou bolesťami svalov kýchaním Čoskoro sa objavia aj: bolesti v hrdle suchý kašeľ citlivosť kože bolestivé a sčervenané oči slabosť a bolesti hlavy časté miznutie chuti do jedla

Horúčka trvá väčšinou 3 – 5 dní. Po prekonanej chrípke sa ľudia cítia niekoľko týždňov dosť vyčerpaní. Následky chrípkovej infekcie sú vážnejšie a trvajú dlhšie než následky nachladnutia. Liečba trvá obvykle jeden až dva týždne. Komplikácie môžu nastať aj u zdravých ľudí a v každom veku. Komplikáciami spojenými s chrípkou sú najviac ohrození starší ľudia nad 65 rokov a malé deti. Príkladmi komplikácií sú zápal pľúc, bronchitída (zápal priedušiek), sínus a ušná infekcia. Chrípka tiež zhoršuje chronické zdravotné problémy. Ľudia s astmou môžu mať záchvaty počas chrípky a ľudia s chronickou poruchou srdca môžu pocítiť zhoršenie stavu.

Pre imunitný systém: Ste pri každej vlne nachladnutia postihnutí?

Tak neváhajte... Očkovanie Proti chrípke existuje očkovanie, ale aj pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné približne jeden rok. Svetová zdravotnícka organizácia určuje zloženie vakcíny každý rok tak, aby obsahovala najpravdepodobnejšie kmene vírusu. Chrípková vakcína je odporúčaná ľuďom z rizikových skupín, ktorí by mohli mať komplikácie. Vakcína sa aplikuje spravidla do ramenného svalu. Pacient by v čase aplikácie nemal byť chorý, nemal by mať horúčku. V ten deň by mal mať fyzické šetrenie, nakoľko očkovacia látka oslabuje organizmus. Na prelome 20. a 21. storočia boli na trh uvedené lieky, ktoré zabraňujú množeniu chrípkových vírusov typu A a B (tzv. inhibítory neuramidázy). Účinné látky sú oseltamivir a zanamivir. Okrem očkovacích látok sa na prevenciu chrípky odporučilo aj sérum aplikované na nosovú sliznicu. Špecifická prevencia pomocou vakcín alebo sér nie je uspokojivá.

Čajový liek a vlastný príbor Zvýšte svoju odolnosť proti infekcii skôr, než nastane chrípkové obdobie. Jedzte zdravo. Chrípka sa musí liečiť veľmi poctivo, pretože môže spôsobiť vážne komplikácie. Ak ste chorý, zostaňte doma, aby ste nešírili infekciu. Najlepšie je zostať na lôžku, pretože všetku silu potrebujete na boj s vírusmi. Pite veľké množstvo nealkoholických nápojov bez kofeínu, najlepšie vodu a ovocné šťavy, odvar z jačmeňa a bylinkové čaje. Pitie čaju z čiernych ríbezlí pomôže potlačiť bolesti v hrdle a navyše vám dodá vitamín C, ktorý pomáha zvládnuť infekcie. Trikrát denne pite čaj z echinacey, alebo ju užívajte v tabletkách. Čaj z bazového kvetu, mäty priepornej alebo rebríčka obyčajného pomáha znižovať horúčku a zmierňuje bolesti v svaloch. Zdroj: redakcia

1. Morčacie prsia: obsahujú nemalé množstvo železa, zinku a vitamínu B. Toto trio zabraňuje infekciám. 2. Reďkovka: kalcium, vitamín C, kálium a magnézium sa starajú o dobre prekrvenie slizníc. 3. Jablko: obsahuje veľké množstvo rastlinného farbiva (quericitín), perfektného zabíjača vírusov. 4. Brokolica: až do okrajov plný zeleného farbiva, ktorý ochraňuje steny telových buniek pred poškodením. 5. Haring: výborný prameň Omega-3-mastných kyselín a jódu, zabraňujúci zápalovým procesom a reumatickým ochoreniam. 6. Čaj: obsahuje teín, ktorý v spojení s tráviacimi šťavami posilňuje imunitný systém a znižuje riziko infarktu. 7. Šípky: pri každodennom pití šípkového čaju, alebo náteru na chlieb, sa imunitný systém posilňuje, a to pomocou vysokého obsahu vitamínu C. Zdroj: www. dr-burian.com

MEDICÍNA ria Histó

"OESFBT

7FTBMJVT A

ndreas Vesalius sa narodil 31. decembra 1514 v Bruseli. Pochádzal z nemeckej rodiny, ktorá sa pôvodne nazývala Witing. Vasaliov otec bol osobným lekárnikom cisára Karola V. Po detstve v Bruseli odišiel Vesalius v roku 1533 študovať medicínu do Paríža, kde sa oboznámil s dielom Galena a iných antických autorít a začal sa zaoberať najmä anatómiou. Znalosti anatómie sa stali v tej dobe veľmi žiadanými, pretože prudký rozvoj medicíny si vyžadoval presnejšie poznatky o ľudskom tele. Po odchode z Paríža strávil určitý čas v Löwene, kde študoval staré jazyky. Z Löwenu odišiel do Padovy, kde v roku 1537 promoval. V Padove bola v tej dobe najslávnejšia univerzita v Európe. Vesalius získal ako 23-ročný miesto profesora padovskej univerzity a začal prednášať anatómiu.

Anatómia Stredom jeho pozornosti bol človek a jeho stavba tela. Vesalius opravil vyše 200 chýb, ktoré sa tradovali od Galenových čias. Podrobne opísal svoju pitevnú techniku. Anatómiu považoval za bezpodmieneč-

ný predpoklad pre výkon chirurgie. Okrem univerzity v Padove vyučoval ako hosťujúci docent v Bologni, Bazileji a v Pise a podieľal sa na reforme medicínskeho štúdia. Jeho sláva bola taká veľká, že okolo roku 1540 prišiel k mladému anatómovi študovať stavbu ľudského tela vyše šesťdesiatročný slávny maliar Tizian.

Učebnica i umelecké dielo Zdokonalenie kníhtlače umožnilo Vesaliovi nechať namaľovať a knižne vydať výsledky svojich anatomických štúdií. V roku 1543 vychádza De humani corporis fabrica libri septem (Sedem kníh o stavbe ľudského tela), ktorá sa stala základnou učebnicou anatómie v Európe na ďalšie dve storočia. Tým, že 17 tabulí nakreslil Tizian, stala sa Fabrica nielen učebnicou pre lekárov a chirurgov, ale aj pre umelcov. Vesalius tak uskutočnil dielo, ktoré plánoval vytvoriť a vydať už Leonardo da Vinci. Fabrica sa vyznačovala nielen vynikajúcim obrazovým znázornením ľudského tela a jeho jednotlivých častí, ale aj podrobnými a výstižnými opismi zobrazených častí.

Kým umelci študovali v ľudskom tele skôr pohybový aparát, teda kosti, svaly a kĺby, pre štúdium medicíny sa stala mimoriadne dôležitou anatómia vnútorných orgánov. Základné poznatky, ktoré priniesla Fabrica, sa stali východiskom pre neskoršie štúdie o fungovaní orgánov. Vesalius po vydaní De humani corporis fabrica libri septem prijal miesto dvorného lekára u cisára Karola V. a sprevádzal panovníka na mnohých cestách a vojenských výpravách, na ktorých sa venoval najmä chirurgii. Neskôr nasledoval Karolovho syna Filipa II. do Madridu ako jeho osobný lekár. Posledné dve desaťročia svojho života strávil prevažne v Bruseli, kde si kúpil veľký dom a založil rodinu. V roku 1564 sa Vesalius vydal na pútnickú cestu do Svätej zeme a v tom istom roku v októbri umrel a ostrove Zakynthos v Stredozemnom mori. Zriedka sa jediné dielo stáva základom celého vedného odboru. Vesaliova Fabrica sa ním stala a jeho meno je lekárom známe aj po štyroch storočiach. Ani nie tak pre textovú časť, ako pre slávnu obrazovú. Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.

Novinky vii v očkovaní k

;ÂãLSU

B KFIP QSFWFODJB Záškrt (diftéria) je akútne infekčné ochorenie, ktoré postihuje tonzily, hltan a hrtan. Môže postihnúť aj ďalšie sliznice alebo kožu, zriedkavo očnú spojivku. Najzávažnejšou formou záškrtu je postihnutie hrtana, ktoré môže skončiť udusením chorého v priebehu niekoľkých hodín.

omplikácie záškrtu sa môžu prejaviť ako myokarditída, obrny mäkkého podnebia, postihnutie centrálnej nervovej sústavy alebo obličiek. Klinické príznaky sú vyvolané pôsobením toxínu, ktorý produkuje pôvodca nákazy baktéria Corynebacterium diphtheriae. Prameňom nákazy je chorý človek alebo nosič toxických korynebaktérií. Nákaza sa prenáša vzdušnou cestou. Pred érou očkovania sa na Slovensku ročne vyskytovalo niekoľko tisíc ochorení na záškrt, ktoré v stovkách prípadov skončili úmrtím.

Pomohlo povinné očkovanie S očkovaním proti záškrtu sa v Slovenskej republike začalo už v roku 1946. Od roku 1958 sa ustanovilo pravidelné povinné očkovanie detí kombinovanou vakcínou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (DI-TE-PER). Očkujú sa deti v prvom roku života tromi dávkami základného očkovania a preočkovanie sa vykonáva v šiestom a v trinástom roku života. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu je u nás ochorenie na záškrt už 29 rokov eliminované. Posledné prípady záškrtu sa na Slovensku zaznamenali

v roku 1980. Záškrt sa stále vyskytuje v rozvojových krajinách a v krajinách s nedostatočnou zaočkovanosťou. Napr. v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu bola v 90. rokoch minulého storočia zaznamenaná obrovská epidémia záškrtu s desiatkami tisíc ochorení a tisíckami úmrtí. Príčinou bola nízka zaočkovanosť a epidémia postihla deti i dospelých.

Povinné preočkovania už aj u dospelých Novou vyhláškou č. 585 /2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (s účinnosťou od prvého januára 2009) sa povinné preočkovanie dospelých proti tetanu rozšírilo aj na preočkovanie proti záškrtu. Preočkovanie dospelých bolo indikované na základe nedostatočnej imunity proti diftérii u starších ako 45 ročných osôb, zistenej pri poslednom vyšetrovaní imunity populácie Slovenska proti vybraným ochoreniam, ktorým možno predchádzať očkovaním. Ukázalo sa, že posledné preočkovanie detí v trinástom roku života nezabezpečí udržanie dostatočnej ochrannej hladiny protilátok proti difterickému toxínu v neskoršom dospelom veku. Vzhľa-

dom na intenzívnu migráciu obyvateľstva a možnosť importu záškrtu z krajín, kde sa táto nákaza vyskytuje bolo potrebné imunitu dospelých proti záškrtu posilniť preočkovaním v určitých intervaloch. Preočkovanie dospelých sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou, ktorá obsahuje účinné zložky proti záškrtu aj proti tetanu. Vykonáva sa jednou dávkou očkovacej látky každých 15 rokov, ktorá je plne uhrádzaná zo zdravotného poistenia. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti tetanu a záškrtu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, že nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. Očkovanie sa zaznamenáva do zdravotného záznamu. Ošetrujúci lekár by mal pri návšteve pacienta upozorniť na termín preočkovania. Okrem toho by mal na kontrolu termínu preočkovávania prihliadať každý vo svojom vlastnom záujme a pri návšteve lekára si termín preočkovania overiť. Povinným preočkovaním dospelých proti diftérii a tetanu sa Slovenská republika zosúladila s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie v tomto smere a s očkovacím kalendárom rutinného očkovania iných členských štátov EÚ. MUDr. Jarmila Lanèová vedúca pracovnej skupiny pre imunizáciu odboru epidemiológie ÚVZ SR

Tému prináša

7ÜSPCDPWJB Kto sme? SAFS je asociácia, ktorej členmi sú originálne, teda výskumne orientované farmaceutické spoločnosti. Ide o medzinárodné farmaceutické spoločnosti, ktoré pôsobia na Slovensku a vo svojom portfóliu majú minimálne 70 percent originálnych liekov z lokálneho obratu. Členovia SAFS však nielen vyvíjajú nové účinné látky, ale zároveň skúmajú a prehlbujú poznatky o podstate, príčinách a vzájomných súvislostiach ochorení a tieto informácie ďalej poskytujú lekárom a iným pracovníkom v zdravotníctve. Možno teda povedať, že sú hybnou silou pokroku a vzdelávania lekárov na celom svete. V celosvetovom meradle pripadá na originálne farmaceutické spoločnosti 90 percent všetkých objavov nových liekov za posledných približne 40 rokov.

Prečo je výskum a vývoj nových liekov dôležitý? Vďaka originálnym liekom sa veľa chorôb stalo liečiteľnými alebo lepšie znesiteľnými (lieky dokážu predlžovať život chorým na rakovinu; pacienti s duševnými poruchami nemusia tráviť toľko času v liečebných zariadeniach; znížila sa úmrtnosť na srdcové a cievne choroby, a pod.). Na to, aby aj v budúcnosti bolo možné tieto a nové choroby liečiť, sú potrebné investície do vývoja a výskumu liekov. Proces objavovania nových liekov je veľmi dlhý, nákladný a rizikový a kvôli vysokým nárokom na bezpečnosť, trvá v priemere 12 rokov. Niekoľkonásobne stúpa i cena za vývoj nového lieku – tá dnes predstavuje približne 1 miliardu eur na 1 nový originálny liek,

OPWÜDI

pričom na objavenie nového lieku je potrebné preskúmať desaťtisíce chemických zlúčenín a i z tých úspešných len každá tretia uhradí svoje náklady. Dôležité je tiež povedať, že aj vďaka inovatívnym liekom sa výrazne zlepšila kvalita života pacientov na Slovensku a predĺžila sa očakávaná dĺžka života. Podľa OECD údajov z roku 2008 sa očakávaná dĺžka života obyvateľov Slovenska výrazne zvýšila – zo 71,2 rokov života v roku 1989 vzrástla na 74 rokov života v roku 2005. Za vyspelou Európu však stále zaostávame.

Čo je originálny liek? Ide o liek, ktorý pacientom prináša najmodernejšiu liečbu. Obsahuje buď novú účinnú látku, alebo novú kombináciu účinných látok, prípadne nové prídavné látky, ktoré zvyšujú účinnosť a bezpečnosť lieku. Inovácia lieku môže spočívať aj v novej liekovej forme, ktorá uľahčí jeho vstrebávanie, prípadne zníži nežiaduce účinky.

Bez ORIGINÁLOV by neboli generiká Aj keď sa originálne lieky zhodujú so svojimi generickými kópiami v základnej účinnej látke (príp. látkach), neznamená to, že musia byť úplne totožné. Generikum totiž môže obsahovať odlišné prídavné, alebo pomocné látky. Zásadný rozdiel je tiež v tom, že v prípade generických liekov sa nepožadujú žiadne predklinické či klinické štúdie – vykonáva sa len takzvaná bioekvivalenčná skúška. Tej sa zúčastňuje

MJFLPW len zopár desiatok zdravých dobrovoľníkov (cca 20 – 40) a je možné ju vykonať počas niekoľkých dní. Neskúma sa v nej bezpečnosť lieku ani jeho účinnosť, ale porovnáva sa, ako sa účinná látka v tele vstrebáva, metabolizuje a vylúči. Jednoducho povedané, je potrebné preukázať, či sa v ľudskom organizme správa rovnako ako originálny liek. To, že sa účinky generických liekov môžu od originálov líšiť, môže byť spôsobené aj tým, že generikum sa dočká schválenia už vtedy, ak dosahuje zhodu s originálom v rozmedzí 80 až 125 percent, a to s 90 percentnou spoľahlivosťou.

Od ORIGINÁLOV môžete očakávať najmodernejšiu dostupnú liečbu Originálne lieky sú naproti tomu podrobené dlhodobým predklinickým a klinickým štúdiám, na ktorých sa zúčastňujú desiatky zdravých ľudí a tisíce pacientov a trvajú niekoľko rokov. Skúma sa pritom ich účinnosť a bezpečnosť, pričom výskum pokračuje aj po uvedení lieku na trh, a to v tzv. post-marketingových štúdiách. Môže sa totiž stať, že bude objavená nová indikácia toho-ktorého lieku, čo môže znamenať nový prevrat v liečbe. Originálne lieky sú chránené patentovou ochranou, ktorá zaručuje, aby sa prostriedky vynaložené na výskum nového lieku investorovi aspoň sčasti vrátili a výskum mohol pokračovať. Patent trvá dvadsať rokov, avšak doba, počas ktorej môže výrobca nový liek predávať a má pritom zaručenú ex-

kluzivitu, je omnoho kratšia. Aktívna látka obsiahnutá v lieku musí byť chránená patentom už v prvej fáze vývoja a kým sa liek dostane k pacientom, trvá to často ešte ďalších 10 až 12 rokov, čo je zhruba dvojnásobok doby potrebnej k overeniu nového lieku pred päťdesiatimi rokmi.

parentnosti celého systému etických princípov, na ktorých je komunikácia s lekármi a pacientmi postavená. Samotný Etický kódex, ako aj Štatút a postupy pri posudzovaní sťažností je možné nájsť na webovej stránke asociácie (www.safs.sk) v časti Etika.

Snažíme sa byť etickejší

Keďže poslaním asociácie je okrem iného prispievať k lepšiemu pochopeniu všetkých otázok výskumu a vývoja nových liekov, SAFS sa v ostatnom období podujal na odvážny krok a vydal dve publikácie. Mozaika slovenskej medicíny je dvojjazyčná kniha rozhovorov so šestnástimi osobnosťami slovenskej medicíny, ktorá predstavuje nielen ich profesionálny, ale aj ľudský rozmer. Jej snahou je propagovať a podporiť význam a postavenie medicíny, vedy a výskumu, či vzdelania. Kniha má aj určitý charitatívny aspekt, nakoľko všetky prostriedky z jej predaja SAFS venuje Detskému hospicu Plamienok. Druhým významným publikačným a edukačným počinom je kniha s ná-

Etika v oblasti marketingu farmaceutického priemyslu je už niekoľko rokov prioritnou oblasťou SAFS a od začiatku bolo snahou asociácie zvyšovať jej úroveň. Už v roku 1998 SAFS prijal svoj Etický kódex, ale ukázalo sa, že na dosiahnutie efektívnosti je potrebné pokryť celý farmaceutický trh. Tak v roku 2004 vznikol Etický kódex farmaceutického priemyslu platný nielen pre SAFS, ale aj ostatné priemyselné asociácie - ADL a GENAS. Tento kódex prekračuje rámec zákona (zákon o reklame, zákon o lieku), nakoľko sú v ňom obsiahnuté prísnejšie etické princípy. Profesionálna etika je teda do značnej miery otázkou samoregulácie, ktorá má prispievať k vyššej trans-

A čo my a edukácia?

Niečo aktuálne... Členská základňa SAFS sa pravidelne, vždy začiatkom roka, stretáva na svojej výročnej schôdzi, na ktorej si okrem iného volí aj nové predstavenstvo. Na tento rok boli vo funkcii potvrdení: MUDr. Miroslav Lednár (sanofi-aventis), ktorý bude naďalej pokračovať vo funkcii predsedu, Ing. Štefan Mesároš (Pfizer) bude aj tento rok podpredsedom a zároveň bude zodpovedný za oblasť cenotvorby a kategorizácie liekov, MUDr. Pavol Trnovec (GlaxoSmithKline) bude druhým podpredsedom a na starosti bude mať oblasť financovania zdravotníctva, MUDr. Vladimír Pacholík (Lilly) bude zodpovedný za oblasť etiky v marketingu farmaceutických spoločností a dohľad nad aktivitami Public Relations bude mať Klaus Mittmann (Bayer Schering Pharma).

zvom Ako sa a rodí liek. Jej ambíciou bolo nájsť stručné najručné odpovede na naj častejšie otázky, ktoré kladie priemyslu nielen odborná, ale najmä laická verejnosť. V slovenčine doposiaľ nevyšla kniha, ktorá by sa pokúsila problematiku liekov uchopiť komplexne a pritom zrozumiteľne aj pre bežného čitateľa. Bolo by určite možné vymenovať mnohé ďalšie edukačné aktivity, ale keďže rozsah príspevku „nepustí“, doplníme snáď už len toľko, že o všetkých aktivitách a projektoch SAFS pravidelne informuje prostredníctvom štvrťročne vydávaného elektronického spravodajcu (Newsletter SAFS), či cez webovú stránku (www.safs.sk). A budeme o nich samozrejme radi písať aj na stránkach tohto časopisu. -SAFS-

Zameranie SAFS pre rok 2009 bude vychádzať z priorít schválených členskou základňou. „Za kľúčové v tomto roku naďalej považujeme snahu o dostupnosť najnovších liekov pre pacientov na Slovensku, udržiavanie a zvyšovanie transparentnosti procesov cenotvorby a úhrad z verejného zdravotného poistenia, oblasť financovania zdravotníctva, posilňovanie úrovne etiky v oblasti marketingu farmaceutických spoločností, ako aj vzdelávanie a šírenie informácií o význame inovácií vo farmaceutickom priemysle,“ uviedol Miroslav Lednár.

predstavenstvo SAFS (zľava: V. Pacholík, M. Lednár, P. Trnovec, K. Mittmann, Š. Mesároš)

SAFS pôsobí na slovenskom trhu už od roku 1997 a v súčasnosti má 22 členov. Členmi SAFS sú: Abbott, AstraZeneca, Bayer Schering Pharma, Biogen Idec, Boehringer Ingelheim, GlaxoSmithKline, Janssen-Cilag, Lilly, Lundbeck, Merck, Merck Sharp & Dohme, Novartis, Novo Nordisk, Nycomed, Pfizer, Pierre Fabre Medicament, Roche, sanofi-aventis, Servier, Schering Plough, Solvay Pharma, Wyeth Whitehall.

MEDICÍNA

4F[ÓOOF

BMFSHJF

Zapríčiňujú ich inhalačné alergény, ktoré sa nachádzajú v ovzduší a sú schopné navodiť IgE odpoveď. Najčastejším prejavom sezónnej alergie je sezónna alergická nádcha – polinóza.

našich podmienkach ju najčastejšie spôsobuje peľ drevín, tráv a bylín. K sezónnym prejavom však patria aj alergény húb. Najčastejšou príčinou sezónnej alergickej nádchy sú alergény peľu tráv (asi 50 percent), na druhom a treťom mieste peľ astrovitých bylín a brezovitých drevín po 25 percent. Alergia na huby sa v prípade sezónnej nádchy vyskytuje pomerne zriedkavo, častejšia je u polyvalentných pacientov a u tých, ktorí majú sezónnu astmu.

Inhalačné alergény Inhalačné alergény sú látky (najčastejšie proteíny alebo glykoproteíny), ktoré u precitlivených ľudí vyvolávajú alergické reakcie. Sú to v podstate abnormálne imunitné odpovede, lebo u zdravých ľudí alergén zvyčajne nevyvoláva žiadnu imunitnú odpoveď. Odpoveď vyvolaná alergénom je preto abnormálna, má za následok poškodzujúcu zápalovú reakciu, prejavujúcu sa ako určitá alergická choroba. Inhalačný alergén musí spĺňať ďalšie podmienky, a to dlhodobú vznášanlivosť a chemickú stabilitu. To znamená, že musí ísť o látku ťažko odstrániteľnú z prostredia. Medzi inhalačné alergény patria alergény peľu, roztočí, hmyzu, zvierat a spór húb šíriacich sa vzduchom. Najčastejším inhalačným alergénom sú pele.

je závislé od kvetného obdobia danej rastliny. Len v období kvitnutia rastliny sa jej peľ môže dostať do ovzdušia a u senzibilizovaných ľudí vyvolať alergickú reakciu. Toto obdobie sa dá približne určiť podľa peľového kalendára. Peľ je produktom samčích pohlavných orgánov nahosemenných a krytosemenných rastlín – tyčiniek. Skladá sa z peľových zrniek, ktoré obsahujú mikrogametofyty – samčie pohlavné bunky. Po prenose peľového zrnka na samičí orgán – piestik prenikajú samčie gametofyty cez bliznu a čnelku k samičím pohlavným bunkám do semenníka, kde nastáva oplodnenie. Peľ sa prenáša buď vetrom – anemofilne mesiace

Lieska

Topoľ

Breza

Dub

Jelša

Raž siata

Lipnica lúčna

Timotejka lúčna

Mätoh trváci Kukurica siata

x x

Skorocel kopijovitý

Pýr plazivý

Pele

Rumanček lekársky

Pele nie sú v ovzduší počas celého roka, ale len v určitom období, ktoré

Palina obyčajná

alebo pomocou hmyzu – entomofilné. To, že sa peľ konkrétneho druhu stane alergénom, je dané určitými spoločnými vlastnosťami polinóznych rastlín. Na prvom mieste peľ obsahuje antigény schopné senzibilizovať. Ďalej rastlina je v danej lokalite dosť rozšírená a produkuje peľ v dostatočnom množstve a nakoniec peľ je ľahký, schopný prenosu vzduchom na veľké vzdialenosti, takže sa vo vzduchu nachádza dostatočne dlhý čas. Peľové zrnká môžu byť rôznej veľkosti od veľmi malých, cez malé, stredné, veľké, veľmi veľké až po gigantické nad 200 μm. Väčšina alergizujúceho peľu patrí do skupiny malej a strednej.

Ambrózia palinolistá

Polinózne rastliny Najčastejšie sa polinózne rastliny delia podľa obdobia kvitnutia do 3 skupín: dreviny, trávy a byliny (buriny). Toto delenie je dôležité pre alergologickú prax, nesúvisí však s botanickým systémom. Dreviny, trávy a bylina sa od seba líšia nielen vzhľadom, ale najmä obdobím kvitnutia. V každej z týchto skupín je veľa príbuzných druhov s výraznou homológiou antigénov. Medzi pacientmi prevládajú trávoví polinotici, za nimi rovnakým pomerom tí, ktorí sú alergickí na dreviny a byliny. Žiaľ, prevládajú polyvalentní alergici, ktorí sú precitlivení na peľ dvoch alebo všetkých troch skupín polinóznych rastlín. Dreviny: brezovité a lieskovité spôsobujú v našich zemepisných šírkach „jarnú polinózu“. Peľ týchto drevín je veľmi agresívny, počet precitlivených pacientov sa z roka na rok zvyšuje. Pre alergény týchto drevín je typický vysoký stupeň skríženej reaktivity. Najväčším producentom peľu je breza (Betula pendula) a aj preto je alergiologicky najvýznamnejšou drevinou. Obdobím kvitnutia brezy je marec až apríl. Liesky (Corylus avellana) však môžu na južnom Slovensku kvitnúť už v januári, inde vo februári. Na kvitnutie liesok nadväzuje jelša (Alnus glutinosa), ktorá kvitne vo februári až marci. Približne v rovnakom období ako breza a jelša kvitne hrab (Carpinus). Na brezovité dreviny nadväzujú listnáče – buk (Fagus), gaštan jedlý (Castanea sativa) a dub (Quercus), ktorých obdobím kvitnutia môže byť až koniec marca, niektoré druhy kvitnú v priebehu mája. Menej významné sú dreviny z čeľade vŕbovitých (Salicaceae, olivovitých (Oleaceae), brestovitých (Ulmaceae), orechovitých (Juglandaceae), platanovitých (Platanaceae) a javorovitých (Aceraceae), ktoré kvitnú podľa rôznych regiónov v jarných mesiacoch Trávy: sú ubikvitne prítomné rastliny, pele tráv teda patria medzi najrozšírenejšie. Kvitnú približne polovicu roka, a preto sa aj ich pele v ovzduší

nachádzajú dlhú dobu. Patrí k nim raž siata (Secale cereale), timotejka lúčna (Phleum pratense), psinček biely (Agrostis alba), lipnica lúčna (Poa pratensis), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), pýr plazivý (Elytrigia repens), mätoh trváci (Lolium perenne) a ďalšie. Pele burín a bylín ako palina pravá (Artemisia vulgaris), ambrózia (Ambrosia artemisiifolia), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), púpava lekárska (Taraxacum officinale), múrovník (Parieteria judaica), mrlík biely (Chenopodium album), skorocel kopijovity (Plantago lanceolata).

Podmienky pre vznik polinózy Pre vznik polinózy sú dôležité klimatické a meteorologické podmienky. Klimatické sa týkajú konkrétneho regiónu a rozhodujú o type vegetácie a o období kvitnutia rastlín vrátane polinóznych druhov. Priebeh vegetačnej sezóny býva počas jednotlivých rokov odlišný, podľa prevládajúceho počasia. Klimatické faktory ovplyvňujú priebeh polinózy aj uprostred vegetačného obdobia. Počas teplého a suchého počasia produkujú rastliny väčšie množstvo peľových zŕn, ktoré vietor pomáha šíriť. Dôležitá je aj denná doba. Peľové zrnká sa uvoľňujú najmä ráno a pomocou postupne ohrievaného vzduchu sa dostávajú do výšky až 1000 m a klesajú až po ochladení vzduchu okolo 18. hodiny podvečer. V mestách sa táto doba môže posunúť do neskorších hodín vďaka naakumulovanému teplu vyžarovanému z asfaltov, betónov a budov. Napríklad v uplynulej teplej zime mala peľová sezóna na Slovensku jednu zo svojich najkratších prestávok. Niektorí peľoví alergici mali problémy už v decembri, keď bolo 14 stupňov Celzia. Monitorovacia stanica Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorá získava údaje pre peľové spravodajstvo, hlásila strednú hodnotu koncentrácie peľu liesky už v polovici januára. Stredná hodnota je pásmo, pri ktorom väčšina alergi-

kov začne pociťovať príznaky peľovej alergie. Možno predpokladať, že tohoročná peľová sezóna bude posunutá vzhľadom na dlhodobé mrazy v januári 2009.

Peľová informačná služba V súčasnosti existuje celoeurópska sieť peľovej informačnej služby (PIS) s centrálnou databázou vo Viedni. Na Slovensku donedávna pracovali štyri peľové stanice (Bratislava, Zvolen, Michalovce a Štrbské Pleso) ako súčasť európskej PIS. Napriek fungujúcej peľovej informačnej službe by mal každý alergiológ ovládať regionálne pomery a sledovať kvitnutie významných druhov rastlín. Na základe týchto vedomostí by mal riadiť liečbu svojich pacientov.

Klinické prejavy sezónnej alergie Inhalačné alergény spôsobujú najčastejšie alergie dýchacích ciest. Patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce alergické choroby. Môžu postihovať horné dýchacie cesty alebo priedušky a pľúca. Alergia postihujúca horné dýchacie cesty sa prejavuje ako alergická nádcha (rinitída), kým v prípade priedušiek a pľúc ide o prieduškovú astmu (astma bronchiale), ktorá môže vyústiť do život ohrozujúceho stavu. Sezónna alergická rinitída vzniká po kontakte senzibilizovaného jedinca so sezónnymi alergénmi nachádzajúcimi sa v peľových zrnkách polinóznych rastlín. Ľudovo sa nazýva „sennou nádchou“, hoci tento termín nie je najsprávnejší, lebo ju nespôsobuje seno (výnimočne ju môžu vyvolať plesne zo sena). Klinické prejavy sezónnej alergickej nádchy sa objavia za niekoľko minút po vstupe alergénu do dýchacích ciest. Zápal nosovej sliznice pretrváva po celú sezónu, v ktorej sa alergizujúci peľ nachádza v ovzduší. Medzi denným množstvom peľu vo vzduchu a intenzitou klinických prejavov je priama súvislosť. Uplatňuje sa však tiež individuálna citlivosť. Doc. MUDr. Mária Šustrová, CSc., mim. prof. Slovenská zdravotnícka univerzita

Tému prináša

"MFSHJDLÂ

OÂEDIB Alergická nádcha patrí v súčasnosti medzi najčastejšie alergické ochorenia, ktorými trpí takmer tretina populácie. V celosvetovom meradle postihuje približne 15 percent ľudskej populácie, pričom najrizikovejšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 15 – 30 rokov, s tendenciou posunu do mladších vekových kategórií.

de o jedno zo skupiny tzv. „preastmatických“ ochorení, ktoré má veľa spoločných čŕt s astmou. Okrem zvýšenej reaktivity sliznice nosa môžeme u viacerých pacientov dokázať aj zvýšenú reaktivitu priedušiek. Asi u 40 percent pacientov s alergickou nádchou sa časom vyvinie astma, u pacientov so sezónnou peľovou nádchou až v 49 percentách. Možný je aj obrátený postup, ako napríklad v skupine dlhodobo sledovaných detských astmatikov, z ktorých časť nemala dlhodobo astmatické prejavy a po 20 rokoch bola u nich prítomná alergická nádcha v 61 percentách, z toho v dvoch tretinách išlo o peľovú sezónnu nádchu. Alergická nádcha sa najčastejšie delí podľa trvania príznakov na sezónnu a celoročnú (pereniálnu).

Sezónna alergická nádcha Je vyvolaná inhaláciou peľových zŕn. Typický je pre ňu sezónny výskyt príznakov počas celého vegetačného obdobia alebo počas niektorej jeho časti (u nás približne od konca februára do novembra s maximom výskytu ťažkostí od mája do septembra). V našich podmienkach sú najdôležitejšie peľové alergény jarných stromov a krov, neskoršie tráv a burín. Sezónne ťažkosti môžu vyvolať aj spóry vonkajších plesní, ktorých počet v ovzduší vrcholí v letných a jesenných mesiacoch. Ťažkosti pacientov precitlivelých na sezónne alergény sú viazané na obdobie ich výskytu, a preto je typické, že mimo vegetačného obdobia nemajú ťažkosti, pokiaľ nedôjde k rozšíreniu alergie aj na iné ako peľové alergény. Výnimku tvorí skrížená alergia na niektoré druhy ovocia, zeleniny a korenia, ktorá je častá hlavne u alergikov precitlivelých na pele stromov. Pre peľovú alergickú nádchu sa používa termín Polinóza. Priebeh ochorenia závisí od množstva peľových zŕn v ovzduší a od intenzity senzibilizácie. K vyvolaniu ťažkostí

stačí 5 – 50 peľových zŕn/m3 vzduchu. Výskyt zŕn v peľovej sezóne tento počet mnohonásobne prevyšuje. U niektorých pacientov sa ťažkosti vyskytujú denne počas celej sezóny, bez ohľadu na miesto pobytu a počasie. U iných sa ťažkosti vyskytujú napríklad len v prírode. Medzi typické klinické prejavy alergickej nádchy patrí svrbenie sliznice nosa, vodnatá sekrécia, sťažené dýchanie nosom a takmer pravidelne sú postihnuté aj očné spojivky, čo sa prejaví svrbením, začervenaním alebo opuchom očí. Často dochádza i k celkovým prejavom, hlavne u detí: únava, nesústredenosť, bolesť hlavy. Medzi prejavy akýchkoľvek alergických ochorení patrí aj tzv. „zahlienenie“ nosohltana, niekedy aj priedušnice a priedušiek, kašeľ, pocit tiesne na hrudníku alebo pískavé dýchanie, suchá, svrbivá alebo ekzematózna koža (u detí často ako prvý prejav alergie). Teda inak povedané, sezónna alergická nádcha sa až v 40 percentách prípadov komplikuje ojedinelými alebo dlhšie trvajúcimi astmatickými prejavmi.

Celoročná alergická nádcha Vzniká na základe precitlivelosti na celoročne sa vyskytujúce alergény, najčastejšie alergény vnútorného prostredia (roztoče, alergény zvieracieho pôvodu, spóry domácich plesní, niektoré profesionálne alergény). Hoci mechanizmus vzniku celoročnej nádchy je rovnaký ako pri nádche sezónnej, máva ochorenie často rozdielny priebeh. Zatiaľ, čo pri sezónnej precitlivelosti vznikajú ťažkosti na základe nárazovej expozície masívnym dávkam alergénu, pri celoročnej nádche pôsobí alergén väčšinou dlhodobo v malých dávkach a vyvoláva výraznejšie a trvalejšie zápalové zmeny na sliznici nosa. Klinicky obyčajne prevažuje opuch sliznice s nepriechodnosťou nosa, svrbenie nebýva také časté a postihnutie očí je skôr výnimkou. Ťažkosti pri dlhodobom trvaní môžu strácať typickú náväznosť na kontakt s alergénom, čo sťažuje klasifikáciu nádchy. K prudkým príznakom, podobným sezónnej nádche, dochádza na podklade trvalých miernych alebo aj silných ťažkostí pri masívnej expozícii alergénu. Liečbu „alergie“ možno rozdeliť na tri časti: prevenciu či režimové opatrenia, farmakoterapiu a alergénovú imunoterapiu. Iba pri dodržaní všetkých troch častí liečby majú pacienti šancu dosiahnuť normálnu kvalitu života.

Prevencia a režimové opatrenia Základným preventívnym opatrením je eliminácia alergénu z prostredia pacienta. Podľa charakteru alergénu (spúšťača alergického ochorenia) to nie je vo všetkých prípadoch celkom možné, je však možné kontakt s alergénom obmedziť. Odstraniteľné sú niektoré alergény domáceho protredia (napr. domáce zvieratá), zatiaľ čo výskyt peľových zŕn v ovzduší sa pacientom ovplyvniť nedá. Polinotici s pravidelným výskytom ťažkostí môžu veľmi efektívne využiť peľovú informačnú

službu a naplánovať si tak zmenu pobytu v závislosti na výskyte „svojich“ alergénov, a tak sa vyhnúť sezónnemu postihnutiu. Eliminácia alergénov bráni nielen momentálnemu vzniku ťažkostí, ale je zároveň prevenciou ďalšej senzibilizácie, a tým aj prevenciou zhoršenia priebehu ochorenia a vzniku komplikácií.

Farmakoterapia U väčšiny pacientov je nutná farmakoterapia. Podľa frekvencie a typu ťažkostí je možné podávať liečbu len nárazovo, v kratších obdobiach alebo dlhodobo až trvalo. Liečbu volíme z niekoľkých skupín liekov s rôznym mechanizmom pôsobenia v lokálnej forme na sliznicu nosa alebo v celkovej forme, napr. tabletkovej. V zásade je potrebné rozlíšiť lieky s profylaktickým – preventívnym účinkom na dlhodobé podávanie a lieky symptomatické. Je potrebné vychádzať aj z mechanizmu pôsobenia a rôzneho účinku liekov na nosové i očné príznaky. Najčastejšie používanou skupinou liekov sú celkové antihistaminiká. V súlade s odporúčaním medzinárodného konsenzu o diagnostike a liečbe alergickej nádchy stúpa použitie liekov s protizápalovým účinkom, medzi ktoré patria lokálne kortikoidy, ktoré ovplyvňujú všetky symptómy alergickej či chronickej nádchy.

Špecifická alergénová imunoterapia Je jedinou kauzálnou liečbou, ktorá zasahuje do podstaty či prirodzeného vývoja alergie a ktorou znižujeme atopickú/alergickú reaktivitu pacienta preladením jeho odpovedavosti na alergén. Princípom tejto liečby je podávanie kauzálneho alergénu v postupne stúpajúcich dávkach tak, aby sa navodila tzv. tolerancia organizmu, t.j. stav, kedy pacient nereaguje na bežne sa vyskytujúce alergény prostredia. Alergické ochorenia v posledných rokoch stále stúpajú a za ich prudký nárast zodpovedajú aj zmeny spôsobu života človeka. Pri vyšetrení je veľmi dôležité pátrať po všetkých možných

prejavoch alergie už od narodenia dieťaťa, vrátane opakovaných infekcií dýchacích ciest v predškolskom veku. Nemenej dôležité sú časové a priestorové súvislosti výskytu ťažkostí pacienta, ako napríklad: jarná, letná či iná sezóna, vonku či v miestnosti, v práci (v škole, doma), súvislosť s potravou, fyzickou námahou alebo s inou činnosťou. Priamym odrazom akéhokoľvek dlhšie trvajúceho ochorenia je zmena kvality života pacienta. Každé ochorenie zapríčiňuje rôzne obmedzenia, či už z hľadiska fyzického, psychologického alebo sociálneho a má v konečnom dôsledku vplyv na pracovnú činnosť či školskú dochádzku. Nepoznaná a neliečená „alergia“, či akékoľvek alergické ochorenie, môžu viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Pretrvávajúca a neliečená alergická nádcha je rizikom rozvoja zvýšenej reaktivity priedušiek, tzv. bronchiálnej hyperreaktivity, a teda aj rizikom rozvoja astmy. Alergia ako taká si nevyberá vek a stále pribúda v prvých rokoch života. Včas podchytené a odborne liečené alergické ochorenie, kde nepochybne patrí aj sezónna či celoročná nádcha dnes pacientom – pokiaľ dodržia odporúčané pravidlá a svojvoľne neprerušia liečbu – umožňuje žiť plnohodnotný život. Eva Lapšanská

Tému prináša

Majte ju p

"TUNB CSPODIJBMF

od kontrolo u

Astma bronchiale je chronické zápalové ochorenie priedušiek charakterizované záchvatovitou, zvyčajne plne reverzibilnou obštrukciou dýchacích ciest a vystupňovanou dýchavicou expiračného typu. U neliečeného pacienta môže prísť aj k záchvatu astmatickej dýchavice.

stmatický záchvat vzniká ako následok zvýšenej reaktivity dýchacích ciest astmatika na rôzne podnety (vírusy, baktérie, alergény, námaha, emócie, chlad lieky a i.), ktoré u zdravého nevyvolávajú žiadnu reakciu. I keď dnes existujú všeobecné odporúčania na liečbu bronchiálnej astmy podľa štádií ochorenia, v klinickej praxi sa čím ďalej, tým viac presadzuje termín, či je alebo nie je bronchálna astma u astmatika pod kontrolou, t. z. či astma obmedzuje, alebo neobmedzuje všetky aktivity chorého, skrátka či má (lekár a s ním i pacient) ochorenie pod kontrolou úplne alebo nie. Väčšina pacientov môže dosiahnuť a dlhodobo si udržať astmu pod kontrolou. Je dôležité, aby pacient navštevoval lekára a dodržiaval jeho odporúčania, vyhýbal sa alergénom a užíval predpísanú liečbu. Liečbu je potrebné užívať pravidelne podľa odporúčaní lekára, aj v čase, keď sa neprejavujú príznaky. Pravidelnou liečbou sa tlmí prebiehajúci zápal v dýchacích cestách a tým sa predchádza vzniku symptómov. Ak nie je astma pod kontrolou, u pacienta sa prejavujú symptómy a obmedujú ho v každodenných činnostiach.

Posledné desaťročie prinieslo revolúciu v liečbe bronchiálnej astmy. Na Slovensku za posledné roky výrazne poklesol počet pacientov, ktorí sú prijatí do nemocnice pre akútne zhoršenie klinického stavu. Postupne klesá aj počet astmatikov, ktorým bol priznaný čiastočný alebo plný invalidný dôchodok. Naznačuje to i priaznivý trend do budúcna, presunúť diagnostiku, liečbu i dispenzarizáciu do ambulantnej sféry. Toto všetko svedčí o tom, že sme dokázali skvalitniť a zrýchliť diagnostiku a úspešnosť liečby ochorenia. Prispeli k tomu i nové lieky (najmä kombinácia inhalačných kortikoidov a dlhodobých beta-2-mimetík), ktoré už v priebehu niekoľkých hodín môžu výrazne zlepšiť klinický stav pacienta a pri pravidelnej liečbe tento stav dlhodobo udržať. Disciplinovanosť pacientov je pri pravidelnej liečbe dôležitá. Prijatie pacienta na oddelenie intenzívnej starostlivosti či kliniku pre zhoršenie základného ochorenia je skoro na 100 percent zapríčinené ich nedisciplinovanosťou. Pacienti nedbajú na rady a odporúčania lekára. Ich stav sa po optimálnej a prísne individuálnej ordinácii liekov zlepší tak rýchlo, že si myslia, že lieky už nemusia pravidel-

Nositeľ viacerých olympijských medailí v plávaní Američan Mark Spitz

ne užívať. sa do ží ť Dostávame D tá d dilemy, dil ako presvedčiť pacienta, že bronchiálna astma je nevyliečiteľné, chronické ochorenie, ktoré je potrebné dostať plne pod kontrolu. Compliance s ochorením je cieľom lekára, ale i záujmom pacienta, jeho rodiny, okolia či prostredia v ktorom žije a pracuje. Bronchiálnu astmu dnes vieme liečiť, a záleží len na dobrej spolupráci s pacientom a na dodržiavaní odporúčaní v pravidelnej liečbe. O tom, že plne kontrolovaná astma neobmedzuje pacienta v žiadnej aktivite svedčia vrcholoví športovci, hráči hokeja (NHL), basketbalisti (NBL) ale i desiatky olympionikov. Už dávno bolo známe, že najlepším cvičením pre astmatika je plávanie. Veď aj nositeľ viacerých olympijských medailí v plávaní Američan Mark Spitz je astmatik. Samozrejme, že mal a má svoje ochorenie pod kontrolou a mohol a môže viesť plnohodnotný život ako zdravý človek. Dušan Salát prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie Výuková základòa Fakulty ošetrovate¾stva a sociálnej práce Trnavskej univerzity Fakultná nemocnica Trnava

$JUMJWÂ QMF BMFSHJLPW

oža je najväčší imunitný orgán ľudského tela a veľa zmien, ktoré sa v organizme odohrávajú sa ukážu práve na koži. Koža je v podstate aj výkričníkom – pozor, niečo sa so mnou deje, niečo nie je v poriadku, človeče zamysli sa!

Prvotné svrbenie Sú pacienti, ktorí sú alergickí iba na látky, ktorých sa bezprostredne dotýkajú, alebo ktoré vo forme aerosólu dopadajú na ich kožu. Iní reagujú iba na látky, ktoré vdychujú, ktoré vypijú či zjedia, ale je aj veľa ľudí, ktorí majú alergiu napríklad na slnečné žiarenie, chlad, teplo. Koža alergikov môže reagovať rôznym spôsobom. Najtypickejšou reakciou je svrbenie – niekedy okrem neho na koži nevidieť nijaké známky ochorenia, ale alergik sa tak dlho škriabe, až kožu poškodí, vzniknú drobné chrastičky a praskliny a pokiaľ sa do takto poškodenej kože dostane infekcia, nastávajú ďalšie komplikácie. Veľmi často sa na koži ukážu zmeny podobné popáleniu žihľavou – koprivka, alebo latinsky urticaria. Niekedy drobné, ale častejšie veľké, akoby mapy, plochy rýchlo miznú, alebo sa presúvajú z miesta na miesto. Sprievodným znakom urtiky je takisto svrbenie, niekedy až nezvládnuteľné, ale môže sa pridružiť opuch nielen kože, ale aj slizníc.

Bižutéria – alergénna ozdoba Pribúda veľa alergií na kovy, najčastejšie na nikel a mladé slečny sa veľmi čudujú, ako im náhle začínajú svrbieť a mokvať ušné lalôčiky po styku s rôznymi náušnicami, alebo sa na krku objaví, po retiazke alebo bižutérii, neželaná pruhovitá, červená ozdoba. U iných na bruchu v mieste dotyku kovovej spony z páska alebo kovových gombíkov na džínsach vznikajú rozsiahle, červené, niekedy až mokvajúce, ale zasa silno svrbiace plochy. U iných sa aj po nepatrnom styku napríklad s kovovými háčkami podprsenky objaví svrbenie a takisto začervenanie kože. Zaujíma-

Stalo sa až módou, že rodičia vyhľadávajú skoro po narodení dieťaťa lekára – alergiológa, aby zistili, či ich ratolesť náhodou nie je na niečo alergická. Samozrejme, alergie sa môžu prejavovať najrôznejším spôsobom – od dráždivého kašľa, slzenia očí, astmatických záchvatov až po svrbenie kože. Práve o citlivej koži alergikov toho vieme pomerne málo. vé sú napríklad alergie po klobúkoch alebo čiapkach, kedy na čele vznikajú červené pruhy. Je to preto, že kožené pásiky všité do okrajov týchto pokrývok, bývajú ošetrené látkami obsahujúcimi kovy. A tie sa, samozrejme, pri spotení uvoľňujú a následne vyvolajú zmeny na koži.

citlivá osoba reagovať silným svrbení kože tela, ktorá prišla do styku so zle vypláchanou bielizňou. Následne môžu drobné súčasti pracieho prášku spustiť nepríjemné ochorenie. To isté sa môže stať aj pri umývaní riadu saponátmi.

Parfumovať alebo neparfumovať?

V jarnom období, ale nielen vtedy, sa u mnohých ľudí milujúcich kvetinky, alebo sa starajúcich o svoje záhradky, začnú objavovať alergie na niektoré druhy rastlín, kvetín, zeleniny. K najčastejším alergénom v tomto smere patria primulky, zeler, paštrnák, ale aj niektoré ozdobné traviny. V poslednom čase sa v kožných ambulanciách objavuje viac a viac pacientov so zvláštnymi prejavmi na koži nôh, presne v mieste kontaktu topánky. Nejde vždy iba o plesňové ochorenia, ako sa veľa ľudí domnieva. Žiaľ, je to alergia na výstelku topánok, najčastejšie čínskej výroby. Zmeny sú veľmi nepríjemné, silno svrbiace a najmä liečba je veľmi pomalá. Kožné prejavy alergií sa môžu vyskytovať na ktoromkoľvek mieste ľudského tela. Zradné je to, že po upokojení procesu, si človek po počiatočnej opatrnosti a dodržiavaní odporúčaných preventívnych opatrení po čase prestane dávať pozor. A nepríjemné zmeny na koži sa objavia znova. Akákoľvek liečba a dobre mienené rady lekára nás neochránia navždy a sami musíme dbať na to, aby sme sa alergénom, o ktorých vieme, že nám môžu spôsobiť nepríjemné ochorenie, dôsledne vyhýbali.

Veľa ľudí, nielen žien ale aj mužov, má alergiu na parfumy, voňavky a aj pleťové dezodoranty. Často sa tieto osoby čudujú, ako je možné že po najdrahšej voňavke sa zrazu na koži objavia červené, páliace škvrny, a to presne v mieste styku s dráždivou látkou – napríklad na krku, zápästiach, brade a lícach aj veľmi často aj v podpazuší. Čo je zaujímavé, škvrny sa môžu objaviť aj na iných lokalitách tela, ktoré zdanlivo do styku s alergénom neprišli. Alebo sa objavia po látke, ktorá zdanlivo s už známym alergénom nemá nič spoločné. Je to preto, že organizmus si síce alergén dobre pamätá, ale často vzniká tzv. skrížená precitlivenosť. Napríklad, pokiaľ má pacient známu alergiu na nikel, môže sa objaviť alergia aj na iné kovy, napríklad chróm alebo kobalt. Rovnako to platí aj v prípade niektorých liekov, vtedy lekári upozorňujú na tzv. skupinovú precitlivenosť.

Pracie prášky, saponáty Alergie na rôzne pracie prášky, aviváže alebo čistiace prostriedky takisto patria do arzenálu alergií. Stane sa, že v dobrej vôli vyperieme v ruke, v najjemnejšom prášku napríklad spodnú bielizeň a do rána koža na rukách a zápästí priam horí. Pri spotení môže

Kvetinové alergény

Prim. MUDr. Hana Zelenková, PhD. DOST Svidník

MEDICÍNA

/F[BCÙEBKNF

OB BTUNV

Vzostup alergických ochorení je daňou za moderný spôsob života. Takzvanou westernalizáciou, ktorá neminula ani Slovensko, sa zásadne zmenili podmienky nášho prirodzeného prostredia. To, čo bolo pre organizmus kedysi prirodzené, proti tomu sa dnes búri alergickou reakciou.

trava, životný štýl, spôsob bývania, ale aj znečistenie ovzdušia nás priamo predurčujú k tomu, aby sme sa stali astmatikmi. Podľa odhadov dnes žije vo svete až 300 miliónov astmatikov, čím sa toto ochorenie zaraďuje medzi najčastejšie chronické ochorenia. Astmou trpí asi každé siedme dieťa. Na Slovensku žije v súčasnosti viac ako 100 000 astmatikov.

Najčastejšie prejavy astmy napätie v hrudníku (nie bolesť)

Ak trpíte na astmu je veľmi pravdepodobné, že vás sužuje aj alergická nádcha. Výskum ukázal, že peľová alergická rinitída (odborný výraz pre sennú nádchu) a astma sú úzko prepojené a u niektorých ľudí môže alergická rinitída zhoršovať príznaky bronchiálnej astmy a môže byť tiež rizikovým faktorom vzniku astmy. Prieskumy medzi pacientmi odhalili, že viac ako 50 percent astmatikov udáva aj príznaky alergickej rinitídy.

sipavé a piskľavé dýchanie

Najčastejšie prejavy alergickej nádchy

dráždenie ku kašľu

vodnatý sekrét z nosa

zvýšená tvorba hlienu

upchatý nos

ťažkosti pri dýchaní, pocit „krátkeho dychu“

kýchanie

kašeľ počas spánku, často medzi 1. a 3.

svrbenie

hodinou ráno, alebo hneď po prebudení u detí sa niekedy objavuje len zahlienenie, no chýbajú príznaky ako piskot, preto sa niekedy diagnóza nesprávne určí ako infekcia. Deti tak zbytočne užívajú antibiotiká a odďaľuje sa nasadenie správnej protiastmatickej liečby.

Ochota ľudí robiť niečo pre svoje zdravie či zdravie svojich detí je podľa prieskumov veľmi malá. Vo viacerých domácnostiach astmatikov sa chová domáce zvieratko či fajčí. Stopy jednej

cigarety pritom ostávajú v domácnosti až sedem dní. To, že astmatik práve nie je doma, neznamená, že si príbuzní môžu bez výčitiek zapáliť! Pomocou dnešných liekov je možné držať astmu pod kontrolou až u 80 percent pacientov a až u polovice sa podarí dosiahnuť úplnú kontrolu ochorenia. Pri správnej a dostatočnej liečbe môžu žiť astmatici rovnako aktívne ako zdraví ľudia a môžu sa venovať akejkoľvek fyzickej záťaži. Ak by ste mali záujem získať viac informácií o astme a alergickej rinitíde a o možnostiach ich liečby môžete si napríklad prečítať brožúrku "Štyri ročné obdobia – Liečba vašej astmy a alergickej rinitídy počas celého roka" od MUDr. Radovana Košturiaka. Najvhodnejšie však je, ak sa o príznakoch, ako aj o možnostiach najvhodnejšej liečby, poradíte so svojím lekárom. Zdroj: redakcia

0SEJOBÇOÉ IPEJOZ MFLÂSPW B MFLÂSOÍ OB JOUFSOFUF

nternetová stránka www.zzz. sk je zdravotnícky portál, kde sú zhromaždené informácie z oblasti zdravotníctva. ZZZ - 3 písmená „z“ sú skratkou pre zoznam zdravotníckych zariadení.

Stalo sa vám, že ste k lekárovi alebo do lekárne išli zbytočne, pretože mali už po pracovnej dobe? Hľadáte telefónne číslo na nejaké zdravotnícke zariadenie? Ordinačné hodiny lekárov, veterinárov, pohotovostí, otváracie hodiny lekární a očných optík sa dajú nájsť na jednom mieste.

X X X

Telefónny zoznam nie je všetko

V akých hodinách lekár ordinuje, kedy má vyhradený čas na odbery, v ktorej časti budovy a na ktorom poschodí sídli, aké sú jeho zmluvné poisťovne, či berie nových pacientov a dokonca či práve nečerpá dovolenku - to sú informácie, ktoré si na Zzz.sk môžu lekári vyplniť do svojich profilov. Dnes sa používajú lístočky na dverách - tzv. oznamy, ktoré si pacienti musia prísť prečítať osobne - profily na Zzz. sk sú niečo ako dvere ordinácie zverejnené na internete.

Nie len ambulancie lekárov

Lekárne, pohotovosti, očné optiky, hospice, ošetrovateľské služby, pôrodnice aj veterinári sú jedna veľká skupina informácií tejto internetovej stránky. Okrem zdravotníckych zariadení na Zzz.sk nájdete aj zoznamy firiem, ktoré vyrábajú alebo dodávajú zdravotnícke materiály a pomôcky, rôzne organizácie venujúce sa špeciálnym skupinám pacientov alebo aj informácie o zdravotných poisťovniach.

Jeden pre všetkých, všetci pre jedného

Máte nezodpovedané otázky z oblasti chorôb, zdravia človeka, liekov, všeobecné otázky zo zdravotníctva alebo sa prípadne chcete podeliť o svoje skúsenosti? Tisíce ľudí si v diskusných fórach na Zzz.sk navzájom radia a vymieňajú názory.

Užitočné informácie aj pre tých, ktorí nie sú práve chorí

Kde a kedy darovať krv, aké je telefónne číslo na transfúzne stanice v jednotlivých mestách a veľa článkov ohľadom darovania krvi nájdete v sekcii Informácie. Tam sa dozviete aj o výške poplatkov v zdravotníctve, ako si vybaviť Európsky preukaz zdravotného poistenia a čo robiť v prípade ochorenia v krajinách EÚ.

Pre zdravotníkov

Zaregistrované zdravotnícke zariadenia pridávajú na Zzz.sk pracovné ponuky, na hlavnej stránke sa nachádza denné spravodajstvo z oblasti zdravotníctva - oznamy a výzvy, informácie z tlačových agentúr, články o najnovších zmenách v legislatíve.

Ste práve v čakárni?

Pomôžte nám s aktualizáciou údajov alebo získať údaje o nových ambulanciách, odfotografujte dvere lekára, lekárne prípadne iného zdravotníckeho zariadenia fotoaparátom alebo vašim telefónom a pošlite nám fotografiu na emailovú adresu info@zzz.sk. Ak lekára v databáze už máme, skontrolujeme správnosť údajov, ak je pre nás nový, nabudúce si jeho ordinačné hodiny vy a všetci jeho pacienti môžete pozrieť cez internet. Pridajte sa k nám, pomôžete sebe aj ostatným.

Informácia pre prevádzkovateľov zdravotníckych zariadení

Registrácia na Zzz.sk je bezplatná. Každý kto je zaregistrovaný môže zdarma inzerovať v sekcii pracovné ponuky, obdrží heslo do administračného systému, kde si môže podľa potreby aktualizovať údaje vo svojom profile, sledovať koľko návštevníkov navštívilo jeho profil, nahlasovať oznamy pre pacientov.

Lenka Šipláková Zzz.sk

TĂŠmu prinĂĄĹĄa

ÂŞP WJFUF B OFWJFUF

P )17

1PIĂ&#x2020;BEPN WBLDJOPMĂ&#x201C;HB .6%S *WBOB #BLPĂŁB

TĂĄto rubrika je venovanĂĄ problematike vĂrusovĂ˝ch infekciĂ spĂ´sobenĂ˝ch ÄžudskĂ˝mi papilomavĂrusmi, tzv. HPV infekciami (HPV â&#x20AC;&#x201C; human papilomavirus). HPV infekcia je primĂĄrnou prĂÄ?Ănou vzniku rakoviny krÄ?ka maternice. ProstrednĂctvom MUDr. Ivana BakoĹĄa z InĹĄtitĂştu oÄ?kovania a cestovnej medicĂny vĂĄs budeme informovaĹĽ o zaujĂmavostiach sĂşvisiacich s touto problematikou.

Vedeli ste, Ĺže... Rakovina krÄ?ka maternice je druhĂŠ najÄ?astejĹĄie nĂĄdorovĂŠ ochorenie u Ĺžien na svete? Rakovina krÄ?ka maternice je druhĂ˝m najÄ?astejĹĄĂm typom rakoviny u Ĺžien, hneÄ? po rakovine prsnĂka. V Slovenskej republike je kaĹždoroÄ?ne diagnostikovanĂ˝ch viac ako 500 Ĺžien s diagnĂłzou rakovina krÄ?ka maternice. V priemere teda kaĹždĂ˝ druhĂ˝ deĹ&#x2C6; zomiera jedna Slovenka na tĂşto chorobou.

Rakovina krÄ?ka maternice nie je dediÄ?nĂŠ ochorenie, spĂ´sobuje ju vĂrus? Rakovinu krÄ?ka maternice spĂ´sobuje vĂrus, tzv. ÄžudskĂ˝ papilomavĂrus (HPV â&#x20AC;&#x201C; human papilomavirus), ktorĂ˝ je celosvetovo beĹžne prĂtomnĂ˝. VĂrusom HPV sa poÄ?as Ĺživota mĂ´Ĺže nakaziĹĽ aĹž 80 percent sexuĂĄlne aktĂvnych Ĺžien. Riziko infekcie vznikĂĄ uĹž pri prvom pohlavnom styku, priÄ?om k prenosu infekcie mĂ´Ĺže dĂ´jsĹĽ aj bez ĂşplnĂŠho pohlavnĂŠho styku, t. j. iba pri intĂmnom kontakte s koĹžou v oblasti genitĂĄliĂ. InfikovanĂ˝ po-

hlavnĂ˝ Ăşd muĹža nespĂ´sobuje u muĹža Ĺžiadne klinickĂŠ prĂznaky. VĂ˝znamne sa vĹĄak podieÄža na prenose infekcie HPV na Ĺženu. To platĂ aj opaÄ?ne, prenos infekcie HPV vĂrusu z infikovanej Ĺženy na neinfikovanĂŠho muĹža. Preto je premorenosĹĽ HPV vĂrusom v populĂĄcii tak vysokĂĄ.

Infekciu HPV len zriedkavo sprevĂĄdzajĂş prĂznaky? Riziko infikovania sa HPV je nebezpeÄ?nĂŠ preto, lebo ide o proces, ktorĂ˝ je dlho â&#x20AC;&#x17E;neviditeÄžnĂ˝â&#x20AC;&#x153;, nemĂ˝. KlinickĂŠ prejavy infekcie zĂĄvisia od typu HPV vĂrusu a od ĂşÄ?innosti imunitnej odpovede infikovanĂŠho. ChorobnĂŠ zmeny na sliznici krÄ?ka maternice sa obyÄ?ajne diagnostikujĂş aĹž po niekoÄžkĂ˝ch mesiacoch aĹž rokoch (v priemere aĹž o 3 roky). Zmeny, ktorĂŠ napovedajĂş na pravdepodobnĂ˝ vĂ˝voj rakoviny sa nazĂ˝vajĂş prekancerĂłzne (â&#x20AC;&#x17E;predrakovinovĂŠâ&#x20AC;&#x153;), tento stav sa vĹĄak vyvĂja aj desaĹĽroÄ?ia.

VĂ¤Ä?ĹĄina HPV infekciĂ je prechodnĂŠho charakteru, t. j. postupne ustĂşpi v dĂ´sledku imunitnej odpovede hostiteÄža. VĂ¤Ä?ĹĄina infekciĂ obyÄ?ajne spontĂĄnne vymizne v priebehu 6 â&#x20AC;&#x201C; 24 mesiacov. AvĹĄak niektorĂŠ z nich mĂ´Ĺžu pretrvĂĄvaĹĽ a viesĹĽ k vzniku rakoviny krÄ?ka maternice. NajÄ?astejĹĄĂm miestom HPV infekcie je prĂĄve sliznica krÄ?ka maternice. VĂrusmi napadnutĂŠ bunky sliznice krÄ?ka maternice majĂş len obmedzenĂ˝ kontakt s imunitnĂ˝m systĂŠmom Ĺženy. V dĂ´sledku toho nemusĂ dokĂĄzaĹĽ odstrĂĄniĹĽ vĂrus z organizmu. Vtedy vznikĂĄ tzv. pretrvĂĄvajĂşca infekcia, ktorĂĄ s inĂ˝mi pridruĹženĂ˝mi rizikovĂ˝mi faktormi mĂ´Ĺže viesĹĽ k rakovine krÄ?ka maternice. -gsk-

MĂĄte dcĂŠru, ktorĂĄ sa narodila v roku 1997? Vytvorte pre Ĺ&#x2C6;u lepĹĄiu budĂşcnosĹĽ a dajte ju zaoÄ?kovaĹĽ proti vĂrusu HPV Union zdravotnĂĄ poisĹĽovĹ&#x2C6;a, a. s., ponĂşka od 1. aprĂla 2009 moĹžnosĹĽ zaoÄ?kovania a Ä?iastoÄ?nej Ăşhrady vakcĂny proti ÄžudskĂŠmu papilomavĂrusu pre kaĹždĂş z 3 dĂĄvok vĹĄetkĂ˝m dievÄ?atĂĄm, ktorĂŠ sa narodili v roku 1997 a dovĹ&#x2022;ĹĄili 12. roku veku (t. j. pre poistenky, ktorĂŠ v roku 2009 uĹž mali 12. narodeniny a tĂ˝m zaÄ?ali 13. rok veku Ĺživota).

Ak mate akĂŠkoÄžvek otĂĄzky kontaktujte ZĂĄkaznĂcke centrum 0850 003 333 Union zdravotnej poisĹĽovne.

'SBHNFOUZ [ IJTUÓSJF

TMPWFOTLFK NFEJDÍOZ Prvopočiatky liečiteľstva možno podľa historikov datovať do obdobia zhruba spred pol milióna rokov. Predkovia človeka sa bránili proti následkom úrazov a chorobám jednoduchými opatreniami, ktoré si neuvedomovali. Išlo o inštinktívne jednoduché liečiteľstvo, väčšinou o osobnú, individuálnu ochranu.

omo sapiens, žijúci približne pred stotisíc rokmi už uplatňoval i niektoré účelne vykonávané liečiteľské zásahy, opierajúc sa o prírodné zdroje, rastliny, ústroje zvierat. Rodilo sa prírodné racionálne liečiteľstvo, súčasne sa rozmáhalo i kultovo-magické liečiteľstvo a objavovali sa prví liečitelia. Až po niekoľkých tisícročiach sa formuje lekárstvo ako veda založená na skúmaní ľudského tela a podmienok zdravia. Vývoj lekárstva, a v neskôr sformovaných spoločenstvách i zdravotníctva, sa vo svete uberal rôzne.

mocou nej sa šírili nielen náboženské spisy ale i diela so svetskou tematikou – učebnice. Zdravotná osveta, zdravotná výchova, zdravotnícka propagácia, výchova k zdraviu... tieto a mnohé iné názvy označovali fenomén, ktorý môžeme pozorovať od prvopočiatku našich dejín. Poučenia o hygiene, výžive a životospráve sa prenášali osobným príkladom, verbálne alebo v písomnej podobe po celé generácie. Pôvodne dostupné úzkemu okruhu ľudí boli vynálezom kníhtlače sprístupnené širšej verejnosti.

Krok vpred – kníhtlač

Slovensko a zdravotná osveta

V starovekom i stredovekom lekárstve sa veľký význam pripisoval písomnej forme lekárskych vied, ale i rozmanitým radám a poučeniam. Dodržiavanie dobových hygienických zásad pri budovaní stredovekých miest a účasť obyvateľstva na ňom nasvedčujú, že ľudia dbali na rady v hospodársko-spoločenskom súžití i pri ochrane zdravia. Otázky ochrany zdravia však stáli ďaleko za otázkami hospodárskymi, sociálnymi a religióznymi. Významným podnetom v šírení zdravotno-výchovných poznatkov bolo vynájdenie kníhtlače v druhej polovici 15. storočia. Po-

Zdravotno-osvetová spisba na našom území má svoje počiatky v 16. až 17. storočí. Zdravotnú osvetu v 18. storočí šírili slovenskí vzdelanci predovšetkým kňazi a učitelia. Vydávali sa spisy, encyklopedické diela, pravidlá správnej výživy, životosprávy a pod. Významný vplyv na rozvoj zdravotnej výchovy na našom území mali vzdelávacie centrá. Za významné dielo v oblasti zdravotnej výchovy v 16. a 17. storočí možno považovať pojednanie profesora Trnavskej univerzity M. Szentiványiho „Rozpravy z oblasti lekárskych vied

a zdravovedy“. Obsahovalo poznatky o chorobách, ich liečbe, liečivých rastlinách, rady týkajúce sa zdravia, predĺženia ľudského života, poučenia o životospráve, miernosti v jedení a pití alkoholických nápojov, pohybu na čerstvom vzduchu, zachovávania osobnej hygieny a čistoty okolia. V roku 1645 vydáva Ján Weber lekárnik v Prešove knižku „Amuletum“ – to jest zpráwa krátká a potřebná o moru, jakýchby prostředků náležitých y zdravj y nemocnj v čase moru užiwati měli, učinena od Jana Webera, apatikáře Pressowského. Amuletum je prvým dielom so zdravotno-výchovnou tematikou písaným v národnom jazyku. Dielo možno charakterizovať ako protimorovú príručku určenú širokým vrstvám spoločnosti. Ochorenie na mor bolo v 17. storočí vážnym zdravotníckym, politickým i ekonomickým problémom. Podľa vonkajších telesných príznakov sa nazývalo aj čierna smrť. Kniha podáva účelné rady s použitím prírodných prostriedkov, na druhej strane však uvádza aj rôzne magické odporúčania – napríklad nosenie amuletov ako účinný prostriedok proti moru. Zdravotnú výchovu v tomto období vykonávali zväčša nelekári. Už v najstarších kalendároch možno nájsť v ľudovej pranostike poučenia o ochrane zdravia. Väčšinou boli písané vo veršoch a spájali sa s hospodárskymi radami. Prof .MUDr.Ladislav Hegyi, DrSc. PhDr. Zuzana Filípková Slovenská zdravotnícka univerzita

Tému prináša

áJWPUOÉ

QPJTUFOJF

TP [ESBWPUOÜNJ V prípade skomplikovania zdravotného stavu pomôžu pripoistenia zabezpečiť príjem a ochránia tak pred neočakávanými výdavkami alebo stratou životného štandardu.

CFOFGJUNJ

Úrazové pripoistenia Sú najčastejšie uzatváranou kategóriou pripoistení k životnému poisteniu. Prehľad pripoistení Trvalé následky úrazu s progresiou / bez progresie Pre prípad hospitalizácie po úraze s výplatou bolestného Pre prípad hospitalizácie poisteného po úraze s výplatou denného odškodného Pre prípad hospitalizácie v dôsledku úrazu alebo choroby s výplatou dennej kompenzácie Pre čas nevyhnutného liečenia úrazu Pre prípad práceneschopnosti po úraze s výplatou dennej náhrady Úrazové odškodnenie detí Pripoistenie pre prípad smrti v dôsledku úrazu – pozostalým klienta, ktorých.

UN-PR

Pripoistenie kritických chorôb Počas dlhodobej liečby ochorení (napr. infarkt myokardu, rakovina alebo náhla cievna mozgová príhoda) klienta mu Union poisťovňa jednorazovo vyplatí finančnú „injekciu“.

Pripoistenie oslobodenia od platenia Klient s vysokým stupňom invalidity neplatí poistné počas doby, počas ktorej bude uznaný invalidným, ak jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť klesne o viac ako 70 percent v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Union poisťovňa, a. s. platí poistné za neho a je pritom v plnej miere poistený.

Denné odškodnenie pri hospitalizácii v dôsledku úrazu alebo choroby V prípade, že si klient pripoistí i toto riziko, Union poisťovňa mu za každý deň hospitalizácie vyplatí vopred dohodnutú sumu, ktorú si určí sám.

Kompenzácia za chirurgický zákrok V prípade chirurgického zákroku vyplatí Union poisťovňa klientovi dohodnutú poistnú sumu.

Preventívne prehliadky S týmto pripoistením získa klient prístup k preventívnym prehliadkam v rozsahu nad rámec preventívnych prehliadok stanovených zákonom (napr. preventívna prehliadka v odbore ORL, očné lekárstvo, gynekológia a pod.).

Uľahčený prístup k odborným vyšetreniam Klienta s týmto pripoistením na vyšetrenie k odbornému lekárovi, ale

aj na preventívne prehliadky, objedná telefonicky Zákaznícke centrum Union poisťovne.

Poskytnutie nadštandardnej nemocničnej izby Ak klient plánuje ísť na operáciu, uhradí mu Union poplatky za nadštandardnú nemocničnú izbu v nemocnici, ktorá má takúto izbu k dispozícii.

Ušlý zárobok Z Poistenia ušlého zárobku doplatíme klientovi rozdiel medzi nemocenskou dávkou, ktorú dostane v prípade práceneschopnosti zo sociálneho systému a klientovým príjmom.

Individuálne zdravotné poistenie Zdravie Plus Prostredníctvom nadštandardnej formy poistenia klienti získavajú prístup k nadštandardnej zdravotnej starostlivosti. Ako bonus získa klient aj poistenie liečebných nákladov v zahraničí. Ak si v období od 16. 2. do 30. 6. 2009 uzatvoríte životné poistenie v Union poisťovni, budete automaticky zaradení do súťaže o atraktívne ceny (1x dovolenka podľa vlastného výberu v hodnote 1 000 EUR/30 126 Sk; 2 x LCD v hodnote 700 EUR/21 088, 20 Sk; 10 x celoročné cestovné poistenie pre celú rodinu). Navyše, ak ste aj poistencom Union zdravotnej poisťovne, od Union poisťovne získate poistenie maximálnej ochrany na celý rok zadarmo. -un-

Tému prináša

m stredníctvo ezplatne pro colon.sk b st te si e a Objednajt www.europ ch stránok ý v to e . rn 9 te 0 in . 20 .sk do 15. 4 a www.krca oskytnuté p ú d vám bu e ci á rm fo In 00 183. ke 0800 8 lin fo in a n j a

1Å NJOÙU QSF WÂã åJWPU

Máte viac ako 50 rokov? Odhaľte nádor hrubého čreva a konečníka skôr, ako on odhalí vás.

arcinóm hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm) sa vo veku do 50 rokov vyskytuje len zriedka. Po tejto vekovej hranici sa však jeho výskyt dramaticky zvyšuje. Celosvetovo je tento typ rakoviny každoročne diagnostikovaný asi miliónu ľudí. Na Slovensku je to približne tritisíc nových prípadov ročne. Teraz je čas zabojovať o svoje zdravie. Začala sa kampaň občianskeho združenia europacolon slovensko s novým programom skríningu kolorektálneho karcinómu.

Päťminútový domáci test vám môže zachrániť život V marci odštartovalo združenie pilotný program skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka. V rámci neho môžu všetci muži aj ženy nad 50 rokov zdarma požiadať o test na (okultné) skryté krvácanie do stolice (a to bez návštevy lekára), ktorý môže jednoducho odhaliť kolorektálny karcinóm ešte v liečiteľnom štádiu. Test im bude bezplatne doručený až domov spolu s návratnou obálkou. Po jeho vykonaní a zaslaní do skríningového centra vyhodnotí výsledky odborník a odporučí ďalší postup. Cieľom tejto kampane je podporiť ľudí nad 50 rokov, aby sa testu na okultné krvácanie do stolice nebáli, keďže je celkom bezbolestný a vykonáva sa v intímnom prostredí domova. Vďaka spôsobu realizácie

projektu nemusíte kvôli testu navštíviť lekára, keďže ho dostanete až do svojej schránky, rovnako ako jeho výsledok.

Prečo práve test na okultné krvácanie do stolice? Kolorektálny karcinóm krváca viac a častejšie, ako normálna sliznica tráviacej rúry. Asi dve tretiny karcinómov krvácajú raz do týždňa a až 90 percent z nich sa dá odhaliť testom na okultné krvácanie do stolice (TOKS). Krv sa navyše v stolici objavuje v mikroskopickom množstve už vtedy, keď je karcinóm ešte v štádiu polypu – nezhubného „výrastku“. TOKS takto umožní odhaliť inak bezpríznakový polyp a po jeho odstránením vlastne zachrániť život pacienta skôr, ako sa nezhubný nádor zvrhne na rakovinu. Pokiaľ sa kolorektálny karcinóm pomocou TOKS odhalí v skorom štádiu, je možné zlepšiť šance na jeho úplné vyliečenie. Ak je výsledok testu na okultné krvácanie pozitívny, nemusí to hneď znamenať, že má človek rakovinu, ale poukazuje to na možný problém, ktorý treba vyšetriť u odborného lekára (gastroenterológa). Krvácanie môže byť aj príznakom hemoroidov, polypov, či iných črevných ochorení. Pokiaľ je test negatívny, môže byť pacient úplne pokojný minimálne nasledujúce dva roky. Potom treba test zopakovať.

Viac o teste na okultné krvácanie Tento test je jednoduchý a úplne bezbolestný. Dokáže odhaliť tzv. okultné (skryté, voľným okom neviditeľné) krvácanie do stolice. Ľudia starší ako 50 rokov by si ho mali urobiť aspoň

raz za dva roky, a to aj pokiaľ nemajú žiadne iné problémy. O teste by mal informovať praktický lekár, ktorý aj odporučí odborné vyšetrenie v prípade pozitívneho výsledku. Možno ste sa s tým už stretli. Ak nie, teraz máte jedinečnú a bezplatnú šancu vyskúšať tento spôsob vyšetrenia. Test pozostáva z malej ampulky naplnenej tekutinou, ktorá má na vrchnáku tyčinku so zárezmi. Tá slúži na odber stolice. Vzorka sa potom zasiela do skríningového centra kde bude vyhodnotená. Ten, kto sa testu podrobil bude následne oboznámený s výsledkom.

Kolorektálny karcinóm Rakovina hrubého čreva a konečníka je na Slovensku najrozšírenejšou onkologickou diagnózou, zároveň patrí na prvé tri priečky v úmrtnosti na zhubné ochorenia. Medziročný nárast počtu prípadov je asi 5 percent. Viac ako tretina pacientov prichádza k lekárovi neskoro a v čase stanovenia diagnózy už majú pokročilé ochorenie s metastázami. Hlavnou príčinou vysokej úmrtnosti je práve neskorá diagnostika. Kolorektálny karcinóm je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice. Postihuje mužov aj ženy. Nie je len problémom ľudí v dôchodkovom veku, ale čoraz častejšie postihuje aj mladších. Jeho výskyt je vysoký najmä vo vyspelých krajinách, preto ho môžeme zaradiť medzi civilizačné ochorenia. Kolorektálny karcinóm označuje rakovinu hrubého čreva (kolón) a konečníka (rektum), môže sa teda nachádzať v ktorejkoľvek časti hrubého čreva vrátane konečníka.

Často vzniká z nezhubných nádorov – adenómov či adenómových polypov. Niekedy ich bunky zmenia štruktúru, tvar a funkciu a proces vyústi až do rakoviny hrubého čreva, konečníka alebo hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm). Nádorové bunky sa môžu z nádoru uvoľniť a dostať sa do krvného obehu či lymfatického systému. Tak sa nádor rozšíri aj do vzdialených častí tela a vytvára druhotné nádorové ložiská – metastázy. Rakovina hrubého čreva a konečníka často druhotne postihuje pľúca, pečeň, mozog, obličky a močový mechúr. Buďte opatrní najmä ak: ste príbuzní ľudí, ktorým zistili kolorektálny karcinóm – mnohí pacienti majú príbuzných, ktorí trpia alebo trpeli rovnakou diagnózou. Preto by s pravidelným testovaním na okultné krvácanie mali začať už od 40. roku života, vždy raz ročne. Postačujú kontroly u praktického lekára, pokiaľ sa však objavia akékoľvek príznaky ťažkostí s trávením či vyprázdňovaním, mali by čo najskôr podstúpiť vyšetrenie u špecialistu – gastroenterológa. Obrovské riziko majú ľudia, ktorí majú vrodenú familiárnu adenómovú polypózu. ste ženami, ktoré mali / majú rakovinu prsníka, vaječníka alebo maternice – preventívne vyšetrenia na okultné krvácanie by ste mali podstúpiť raz ročne bez ohľadu na vek (pokiaľ nemáte tráviace ťažkosti) máte iné (nezhubné) ochorenia hrubého čreva – zápalové ochorenia ako napr. Crohnova choroba, idiopatická hemoragická proktokolitída, chronická ulcerózna kolitída (colitis ulcerosa). Crohnova choroba zvyšuje riziko ochorenia na rakovinu čreva 7 – 20-krát, pri ulceróznej kolitíde je toto riziko ešte vyššie. Po 25 rokoch dostane 40 percent pacientov trpiacich ulceróznou kolitídou rakovinu čreva. ste diabetici – pacienti s cukrovkou majú o 30 až 40 percent vyššie riziko kolorektálneho karcinómu, ako zdraví ľudia. máte viac ako 50 rokov – riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka rastie najmä po päťdesiatke, i keď niekedy choroba postihne aj mladých ľudí. Vek

sa považuje za nízkorizikový faktor, no určuje, kedy treba začať s pravidelnými prehliadkami. Všetci bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú zdravotné problémy, by mali po 50. roku podstúpiť vždy raz za dva roky test na okultné krvácanie (ak nepatria do niektorej z vysokorizikových skupín). ste fajčiarmi alebo obézni – klinické štúdie potvrdili, že obezita má priamy vzťah k rakovine hrubého čreva a konečníka.

Postup

pri odbere vzorky Krok 1.

Občianske združenie europacolon slovensko Pacientske združenie europacolon slovensko je nezávislá, nezisková organizácia, ktorá sa zameriava na problematiku kolorektálneho karcinómu (rakovina hrubého čreva a konečníka). Vzniklo 22. mája 2007 a je členom celoeurópskeho združenia europacolon. Jeho cieľom je informovať o tejto zákernej diagnóze, naučiť širokú verejnosť rozpoznať prvé príznaky choroby a účinne s ňou bojovať. Zároveň je jeho ambíciou podporovať chorých a ich príbuzných a pomáhať im. Chce spájať pacientov, lekárov, politikov, médiá a širokú verejnosť v boji proti rakovine hrubého čreva a konečníka. Medzi hlavné ciele europacolon slovensko patrí podpora informovania verejnosti o kolorektálnom karcinóme, zároveň by malo upozorňovať na potrebu systematického vyhľadávania a skorej diagnostiky kolorektálneho karcinómu. Tento cieľ začalo občianske združenie plniť iniciatívou a zrealizovaním národného prieskumu, ktorý mal preveriť znalosti občanov Slovenska o rakovine hrubého čreva a konečníka. Potvrdil, že je absolútne nevyhnutné rozšíriť povedomie o rakovine hrubého čreva a konečníka, keďže z prieskumu napr. vyplynulo, že 41 percent obyvateľov vôbec nevie, ktoré orgány tento typ rakoviny postihuje. Úlohou občianskeho združenia europacolon je aj presadzovanie legislatívnych zmien, ktoré by zabezpečili optimálnu starostlivosť o pacientov s kolorektálnym karcinómom. -ro-

Krok 2.

Krok 3.

Krok 4.

VÝŽIVA

/ÂSPEOÜ QSPHSBN QSFWFODJF PCF[JUZ V súčasnosti sa obezita považuje za hlavný zdravotný problém. Už to nie je len choroba životného štýlu bohatého západu, ale v stále väčšej miere sa stáva „populárnou“ chorobou aj v priemyselných a rozvojových krajinách sveta.

očet obéznych osôb neustále zvyšuje. Týka sa to epidemického šírenia detskej obezity, v dôsledku čoho sa u detí vyskytujú vážne fyzické a psychické ochorenia a zvyšuje sa riziko ochorení a úmrtí v mladšom veku. Ako uvádza Európska charta boja proti obezite, obezita predstavuje jednu z najzávažnejších výziev pre verejné zdravotníctvo v Európskom regióne WHO.

Každé piate dieťa... Výskyt obezity sa za posledné dve desaťročia zvýšil trojnásobne. Polovica zo všetkých dospelých a každé piate dieťa v Európskom regióne WHO majú nadváhu. Z nich je jed-

na tretina už obéznych a tento pomer sa rýchlo zvyšuje. Nadváha a obezita prispievajú k zvýšenému výskytu neinfekčných ochorení, skracovaniu priemernej dĺžky života a nepriaznivo ovplyvňujú jeho kvalitu. Ochorenia súvisiace s nadmernou telesnou hmotnosťou spôsobujú v regióne každoročne viac ako jeden milión úmrtí. Riziko závažných chronických ochorení závisí od stupňa nadhmotnosti/obezity a od rozloženia tuku v tele. Významným rizikovým faktorom je najmä známa abdominálna obezita. Nadhmotnosť a obezita ovplyvňujú telesné i duševné zdravie a hrajú významnú úlohu v rozvoji najzávažnejších chronických neinfekčných chorôb, medzi ktoré zaraďujeme kardiovaskulárne ochorenia (ischemická choroba srdca, hypertenzia, cievne mozgové príhody, varikózna choroba žíl, tromboembolická choroba), metabolické ochorenia (metabolický syndróm, inzulínová rezistencia, porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus 2. typu, dyslipidémie, hyperurikémia), niekto-

ré onkologické ochorenia (rakovina hrubého čreva, rakovina prsníka, maternice, vaječníkov, rakovina žlčníka a žlčových ciest, pankreasu, pečene), niektoré gynekologické ochorenia (poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť, komplikácie v gravidite a pri pôrode, gynekologické zápaly), niektoré choroby kĺbov, kostrového a svalového systému (degeneratívne ochorenia kĺbov a chrbtice, hlavne gonartróza a coxartróza), niektoré kožné ochorenia (ekzémy, mykózy, celulitída), psychosociálne poruchy (nízke sebavedomie, sebaobviňovanie, poruchy motivácie, depresia, úzkosť, poruchy príjmu potravy ako kompulzívne prejedanie, bulímia, anorexia).

Nižšie príjmy, vyššia hmotnosť Obezita, o ktorej hovorí Európska charta v boji proti obezite, okrem iného ovplyvňuje ekonomický a sociálny vývoj. Nadmerná hmotnosť a obezita u dospelých sú zodpovedné až za 7 percent výdavkov na zdravot-

nú starostlivosť v Európskom regióne WHO, pričom spôsobujú aj nepriame náklady (kvôli stratám na životoch, zníženej produktivite a s tým súvisiacimi príjmami), ktoré sú ešte dvojnásobne vyššie. Nadhmotnosť a obezita najviac postihujú ľudí z nižších socio-ekonomických skupín, čo prispieva k rozširovaniu nerovností v zdraví.

Európska charta boja proti obezite Na Ministerskej konferencii uskutočnenej 16. novembra 2006 v tureckom Istanbule, bola podpísaná Európska charta boja proti obezite ako reakcia na výzvu, ktorú pre zdravie predstavuje epidémia obezity. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala už vo svojom programovom vyhlásení vypracovať a prijať do konca roku 2007 Národný program prevencie obezity. Týmto krokom zároveň Vláda SR potvrdila, že zdravotníctvo a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky sú jej prioritou. Program bol schválený uznesením vlády SR č. 10 z 9. januára 2008. Jeho zámerom je vytvorenie spoločensky prospešného systému, ktorý povedie k zníženiu incidencie a prevalencie nadhmotnosti a obezity v populácii a eliminácii epidemického výskytu nadhmotnosti a obezity, k zníženiu počtu nových prípadov ochorení sú-

visiacich s nadhmotnosťou a obezitou, k zníženiu výskytu a vplyvu ostatných modifikovateľných rizikových faktorov týchto ochorení. Cieľom programu je zabrániť vzniku nadhmotnosti a obezity u detí, zastaviť nárast a znížiť počet občanov trpiacich nadhmotnosťou a obezitou. Na dosiahnutie vytýčených cieľov boli stanovené dve základné oblasti: výživa a pohybová aktivita. V oblasti výživy má nezastupiteľnú úlohu Program ozdravenia výživy obyvateľstva SR. V oblasti pohybovej aktivity zas Národný program prevencie obezity zameraný na: zníženie počtu detí a dospelých nevykonávajúcich žiadnu pohybovú aktivitu, na zvýšenie počtu detí a dospelých, ktorí denne vykonávajú aspoň 30 minút pohybovej aktivity, a na pozitívne rozvíjanie, zmenu prostredia a jeho faktorov v zmysle vytvorenia možností pre zdraviu prospešnú pohybovú aktivitu. Cieľovými skupinami programu sú: dospelí od 18 rokov s normálnou hmotnosťou (zámerom je podpora zdravia a prevencia nadhmotnosti a obezity), dospelí od 18 rokov s nadhmotnosťou (BMI 25 – 29,9) alebo s vysokým rizikom rozvoja nadhmotnosti a chorôb súvisiacich s obezitou (vrodená dispozícia k obezite, osoby, ktoré prestali fajčiť, gravidné ženy alebo osoby užívajúce lieky vedúce k nárastu hmotnosti, napr. antidepresíva a iné) so zámerom zníženia nadhmotnosti a stabilizácie redukovanej hmotnosti, deti a mládež do 18 rokov s normálnou hmotnosťou (zámerom je podpora zdravia a prevencie rozvoja nadhmotnosti/obezity), deti a mládež do 18 rokov s nadhmotnosťou, alebo s vysokým rizikom rozvoja nadhmotnosti a jej komplikácií (zámerom je zníženie telesnej hmotnosti a jej stabilizácia).

Preventívne programy V rámci plnenia Národného programu prevencie obezity sa Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podieľa na realizácii projektov a programov: Materské centrá, Školy podporujúce zdravie, „Buď Fit s gym-

nastikou“ (spolupráca so Slovenskou gymnastickou federáciou), edukácia seniorov, zdravotníckych pracovníkov a verejnosti, aktualizácia Programu ozdravenia výživy obyvateľstva SR, program „Súčasný stav a spôsob výživy u detí vo veku od 6 do 15 rokov života“ (vybrané slovenské regióny), Zdravé materské školy, program „Lifestyle Determinants of Obesity“ (spolupráca s RÚVZ), Školský mliečny program, participácia na WHO/ DG SANCO projekte – Monitorovanie pokrokov zlepšenia výživy a fyzickej aktivity a prevencia obezity v EÚ. Dôležité je motivovať a vyzývať populáciu všetkých vekových kategórií, aby sa zapájala a plnila doterajšie i pripravované aktivity. Mierny pokles prevalencie obezity už bol v rokoch 1993 až 2003 zaznamenaný (veková skupina 25 – 64 rokov). Preventívne opatrenia v boji proti nadváhe a obezite teda majú svoj význam. Nevyhnutné je však začínať s osvetou už u detí, u ktorých je možné najľahšie dosiahnuť zmenu spôsobu života. Národný program je celospoločenskou iniciatívou. Pozitívne výsledky si vyžadujú spoluprácu a zodpovednosť všetkých zainteresovaných sektorov. Zapájajme sa a prispejme k zmene súčasnej situácie. Mgr. Petra Olvecká Odbor podpory zdravia Úrad verejného zdravotníctva SR

VÝŽIVA

/BEWÂIB B PCF[JUB W EFUTLPN WFLV Obezita predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov 21. storočia. Energetickú nerovnováhu spustilo dramatické zníženie fyzickej aktivity a zmeny v stravovacích modeloch. Významnú úlohu na jej vzniku zohrávajú aj médiá (televízia, televízne reklamy, internet...).

apriek tomu, že sa o obezite a jeho dôsledkoch v detskom veku neustále píše a hovorí, rodičia si akoby plne neuvedomujú jej dôsledky a neriadia sa preventívnymi odporúčaniami.

Nedostatky v oblasti stravovania skoré ukončenie dojčenia (zvlášť pred 6. mesiacom života); umelá mliečna formula obohacovaná o prídavok cukrov; skoré zavedenie prvého nemliečneho príkrmu (u dojčených detí pred ukončeným 6. mesiacom, u nedojčených pred ukončeným 5. mesiacom života); nedostatok času a trpezlivosti venovanej zaradeniu zeleniny ako príkrmu u dojčiat, čo spôsobuje v neskoršom veku jej odmietanie a nekonzumovanie; dosladzovanie jedál, veľmi skoré a časté podávanie sladkých jedál a sladkých nápojov. Ide o jednu z najzávažnejších chýb, ktorých sa rodič dopúšťa. Návyk na sladké vzniká u dieťaťa veľmi rýchlo a veľmi ťažko sa odstraňuje. nemliečne príkrmy v 1. roku života, ale aj neskôr sú podávané vo veľkých množstvách bez rešpektovania pocitu hladu a sýtosti, ktorý je u novoroden-

ca a dojčaťa vrodený, až pokiaľ nie je umelým zvyšovaním dávok stravy zo strany rodičov úplne potlačený. Konzumácia veľkých dávok často vedie k odmietaniu jedla, niekedy ku vracaniu. zamieňanie si potrieb dieťaťa. Plač a nepokoj je matkami chybne považovaný za prejav hladu – čo nie je vždy pravdou. Plačom, krikom dieťa signalizuje aj túžbu po dotyku, úsmeve, slovnom kontakte, zoznámení sa s novými osobami, predmetmi vo svojom okolí. podliehanie rozmarom dieťaťa čo sa týka zloženia stravy. V snahe dosiahnuť, aby dieťa niečo zjedlo, siaha matka po jednotvárnej ale hlavne nezdravej strave.

Nástrahy vo vyššom veku nedostatočná konzumácia zeleniny a ovocia. Denne by dieťa malo skonzumovať 4 – 5 porcií ovocia a zeleniny, čo nie je ani zďaleka dodržiavané. Preferované je viac ovocie pre svoju sladkú chuť. odmietanie mlieka a mliečnych výrobkov. Ich konzumácia pritom predstavuje ideálny prísun vápnika dôležitého pre správny rast kostí a zubov. Do 2. roka života má dieťa prijímať plnotučné, po 2. roku polotučné mlieko a mliečne výrobky. vysoká konzumácia mastných jedál, údenín, slaných pokrmov, jedál typu „fast food“. Ich príjem predstavuje pre organizmus záťaž vysokým obsahom nezdravých tukov a soli. vysoká konzumácia umelo dosladzovaných pokrmov. Rátame tu aj deťmi veľmi obľúbené cereálie. Reklama a trh nám však ponúka hlavne tie menej vhodné a zdravé sladkosti,

ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov, rovnako aj veľké množstvo jednoduchých cukrov, ktoré vedú k návyku na sladké. Deti ich konzumujú častejšie, ako je prípustné a vo väčšom množstve. nedostatočný príjem vlákniny v podobe zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov nedostatočný denný príjem tekutín vrátane ich nevhodnej skladby s dominanciou sladkých tekutín, resp. s obsahom kofeínu. Žiaľ, základom pitného režimu sú sladené tekutiny, „džúsiky“, dosladzované čaje. nepravidelnosť v konzumácii jedla, hltavý príjem potravy. Najväčšou chybou v tejto oblasti je vynechanie raňajok, ich nevhodná skladba a v náväznosti na to aj posun posledného denného jedla do neskorých večerných hodín. Posledné jedlo dňa má byť minimálne 2 – 3 hodiny pred spaním a čo sa týka zloženia má byť ľahko stráviteľné a nemá tráviaci trakt veľmi zaťažovať.

Nedostatky v oblasti pohybu, vplyv médií Do nástupu na povinnú školskú dochádzku deti zvyčajne netrpia nedostatkom pohybu. Pohyb je u detí vrodený a je pre ne veľmi dôležitý. Príchod do školy predstavuje zmenu v doterajšom pohybovom štandarde. Školák strávi veľa času pohybovou inaktivitou: v škole počas vyučovania

(1 hodina telesnej výchovy to nezachráni); doma prípravou do školy, písaním domácich úloh; voľnočasovou aktivitou (krúžky, ktoré nezahŕňajú pohyb). Výber krúžkov by teda mal rodič regulovať tak, aby sa medzi nimi nachádzali aj tie, ktoré sú spojené s pohybom. K týmto nedostatkom sa pripája ďalší neduh – potreba neustáleho „pripojenia“ sa na internet, hodiny strávené pri počítači, či už tvorbou domácich úloh alebo hraním sa hier. K uvedenému musíme pripočítať ešte čas strávený pred televíziou. Pravidelné sledovanie televízie sa stáva pevným stereotypom, ktorý sa neskôr ťažko mení. Rutinné sedenie pred TV tak podporuje návyk na sedavé zamestnanie, obmedzuje aktívny prístup k životu, redukuje rozvoj širších záujmov. Sledovanie televízie sa častokrát spája s príjmom nevhodného jedla. Taktiež reklamy odvysielané v televízii obsahovo ne-

pôsobia vhodne na dieťa. Propagované sú hlavne nezdravé jedlá a nápoje. Taktiež zriedkavý výskyt obéznych detí a dospelých v televíznych reklamách alebo programoch skresľuje závažnosť tohto problému a budí dojem, že konzumácia propagovaného jedla nemá žiadny vplyv na zdravie alebo na stav výživy. Média môžu negatívne pôsobiť nielen na fyzickú stránku dieťaťa, ale pôsobia nevhodne na kognitívny vývin a na utváranie sociálnych zručností dieťaťa (zhoršenie školského prospechu, oslabenie detskej predstavivosti, schopnosti čítať, primerane komunikovať, objavuje sa násilné až agresívne správanie). Dieťa sa učí odpozorovaním správania sa osôb v jeho najbližšom okolí. Preto by mali byť rodičia a neskôr učitelia vzorom pre dieťa v oblasti stravovania, ako aj fyzickej aktivity. Mgr. Slávka Mrosková PhDr. Dagmar Magurová, PhD. Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity Prešove

TĂŠmu prinĂĄĹĄa

GFCSVĂ&#x201A;S

4WFUPWĂ&#x153; EFĂ&#x2018; QSPUJ SBLPWJOF Liga proti rakovine sa aj tento rok pripojila k iniciatĂve MedzinĂĄrodnej Ăşnie proti rakovine (UICC), ktorĂĄ vyhlĂĄsila 4. februĂĄr za SvetovĂ˝ deĹ&#x2C6; proti rakovine. V tomto roku je kampaĹ&#x2C6; zameranĂĄ na zdravĂş ĹživotosprĂĄvu a fyzickĂş aktivitu u detĂ.

a dĂ´raznejĹĄie upozornenie na rizikovĂŠ faktory ovplyvĹ&#x2C6;ujĂşce vznik nĂĄdorovĂ˝ch ochorenĂ u detĂ sa UICC rozhodla od roku 2007 kaĹždĂ˝ rok vybraĹĽ tĂŠmu tak, aby sa jednotlivĂŠ tĂŠmy vzĂĄjomne dopÄşĹ&#x2C6;ali a mohli byĹĽ zastreĹĄenĂŠ pod spoloÄ?nĂ˝m nĂĄzvom: â&#x20AC;&#x17E;Deti dneĹĄka sĂş budĂşcnosĹĽou zajtrajĹĄkaâ&#x20AC;&#x153;. V roku 2009 bola hlavnĂ˝m mottom kampane myĹĄlienka â&#x20AC;&#x17E;MĂĄm rĂĄd moje zdravĂŠ aktĂvne detstvoâ&#x20AC;&#x153;. TĂĄto myĹĄlienka predstavuje posolstvo a odkaz pre deti a ich rodiÄ?ov, aby dbali predovĹĄetkĂ˝m na zdravĂş ĹživotosprĂĄvu a fyzickĂş aktivitu. Od 80-tych rokov minulĂŠho storoÄ?ia sa ĹĄĂri svetom epidĂŠmia obezity s alarmujĂşcim nĂĄstupom obezity detĂ od 6 do 15 rokov. PrĂÄ?inou je rĂ˝chlo sa meniaci energeticky nevyvĂĄĹženĂ˝ ĹživotnĂ˝ ĹĄtĂ˝l, vedĂşci k nĂĄrastu civilizaÄ?nĂ˝ch chorĂ´b vrĂĄtane niektorĂ˝ch najÄ?astejĹĄie sa vyskytujĂşcich druhov rakoviny - hrubĂŠho Ä?reva, prsnĂka, paĹžerĂĄka a tela maternice. Na Slovensku je vo veku od 7 do 18 rokov, podÄža Ă&#x161;VZ SR, vĂ˝skyt nadhmotnosti 12,31 percent, obezity 7,39 percent u detĂ a mlĂĄdeĹže. U chlapcov je najvyĹĄĹĄĂ vĂ˝skyt nadhmotnosti a obezity vo veku 9 aĹž 15 rokov, u dievÄ?at vo veku 7 aĹž 12 rokov.

NadmernĂĄ chuĹĽ k jedlu a pohodlnosĹĽ sĂş hlavnĂŠ prĂÄ?iny obezity nielen u dospelĂ˝ch, ale aj u detĂ. Deti v meste uprednostĹ&#x2C6;ujĂş hru na poÄ?ĂtaÄ?i pred pohybom. AĹž 5,3 hodiny denne strĂĄvia sedavou Ä?innosĹĽou. Nedostatok pohybu s nevyvĂĄĹženĂ˝m prĂjmom energeticky bohatej stravy vedie k tomuto zĂĄvaĹžnĂŠmu metabolickĂŠmu ochoreniu. Snahou Ligy proti rakovine je nielen v rĂĄmci tejto kampane, ale i celoroÄ?ne, upozorĹ&#x2C6;ovaĹĽ dospelĂ˝ch, deti a ich rodiÄ?ov na potrebu dodrĹžiavania zĂĄsad potrebnĂ˝ch pre zdravĂ˝ ĹživotnĂ˝ ĹĄtĂ˝l, ku ktorĂ˝m patria rovnovĂĄha energetickĂŠho prĂjmu a vĂ˝daja, zdravĂĄ strava, Ä?i dostatok aktĂvneho pohybu. Liga proti rakovine sa zapojila do SvetovĂŠho dĹ&#x2C6;a proti rakovine informaÄ?nĂ˝mi a edukaÄ?nĂ˝mi aktivitami â&#x20AC;&#x201C; pacienti mohli v slovenskĂ˝ch poliklinikĂĄch nĂĄjsĹĽ informaÄ?nĂŠ letĂĄÄ?iky o obezite â&#x20AC;&#x17E;Obezita ĹĽa obmedzuje?!â&#x20AC;&#x153;, v ktorĂ˝ch sa nachĂĄdzajĂş rady o sprĂĄvnej ĹživotosprĂĄve pre deti i dospelĂ˝ch. Ä&#x17D;alĹĄĂm informaÄ?nĂ˝m materiĂĄlom o dĂ´leĹžitosti vyvĂĄĹženĂŠho energetickĂŠho prĂjmu a vĂ˝daja bol letĂĄÄ?ik â&#x20AC;&#x17E;MĂĄm rĂĄd moje zdravĂŠ aktĂvne detstvoâ&#x20AC;&#x153;. PokraÄ?ovanĂm tĂ˝chto aktivĂt bol od 6. â&#x20AC;&#x201C; 8. februĂĄra 2009 workshop pre uÄ?iteÄžov a ĹĄtudentov Onkologickej vĂ˝chovy, na ktorom odzneli prednĂĄĹĄky

na tĂŠmy Stravovanie â&#x20AC;&#x201C; dĂ´leĹžitĂ˝ faktor ĹživotnĂŠho ĹĄtĂ˝lu, Hygiena pri stravovanĂ, hepatitĂda B a hepatitĂda C- kancerogĂŠnne rizikĂĄ, a podobne. Ako sĂşÄ?asĹĽ projektu Onkologickej vĂ˝chovy inovovala Liga proti rakovine uÄ?ebnicu, ktorĂĄ sa okrem inĂŠho venuje i obezite, ako zĂĄvaĹžnĂŠmu rizikovĂŠmu faktoru civilizaÄ?nĂ˝ch ochorenĂ, vrĂĄtane rakoviny. K celoroÄ?nĂ˝m aktivitĂĄm Ligy proti rakovine zameranĂ˝m na zdravĂş ĹživotosprĂĄvu patria InformaÄ?nĂĄ a poradenskĂĄ sluĹžba Linky pomoci (presnĂ˝ harmonogram s odbornosĹĽou lekĂĄrov je uverejnenĂ˝ na www.lpr.sk ), na ktorej je pravidelne k dispozĂciĂ odbornĂk na metabolickĂŠ poruchy a vĂ˝Ĺživu. InformĂĄcie a rady je moĹžnĂŠ zĂskaĹĽ i na webovej strĂĄnke www.lpr.sk, ktorĂĄ umoĹžĹ&#x2C6;uje prĂstup k rĂ´znym informaÄ?nĂ˝m materiĂĄlom (broĹžĂşrka Ako sa sprĂĄvne stravovaĹĽ), prĂpadne cez on-line poradĹ&#x2C6;u Ligy proti rakovine je moĹžnĂŠ dostaĹĽ odpoveÄ? na konkrĂŠtne otĂĄzky. -lpr-

Tému prináša

7BMFOUÍOTLB

LWBQLB LSWJ

Národná transfúzna služba SR (NTS SR) privítala aj tento rok možnosť zapojiť sa do akcie Slovenského červeného kríža (SČK) a to Valentínskej kvapky krvi, ktorá trvá od 9. 2. – 27. 2.2009.

spolupráci so SČK pripravujeme túto akciu už niekoľko rokov a vždy je pre NTS SR možnosťou doplniť si zásoby krvi po Vianociach a vianočných sviatkoch, veď krv je potrebná stále. Tento rok bola Valentínska kvapka krvi zameraná na rodinné darcovstvo. Valentín – patrón zaľúbených – ožil na každom pracovisku NTS SR aj tento rok. Veď láska má veľa rôznych polôh a podôb a dobré vzťahy, či láska medzi jednotlivými členmi rodiny boli hybnou silou tohoročnej kvapky krvi. Rodičia sú tí, ktorí nás privedú na svet, podajú nám svoju ruku a vedú nás pri prvých krokoch, neskôr nás vyprevádzajú do školy, tíšia náš žiaľ, prežívajú s nami naše starosti a tešia sa z našich úspechov. Ak sú oni darcami krvi, veľmi radi nás privedú svojim príkladom i k darcovstvu krvi. Neraz sme svedkami, že práve vtedy ak niekto

z rodiny potrebuje krv, a práve to je motiváciou k darovaniu krvi. Často práve táto prvotná motivácia ísť krv darovať nám ostáva už na celý život. Aj keď celá akcia končí až koncom februára a presné čísla ešte nie sú známe, už teraz môžeme povedať, že krv darovala hlavne mládež a dominovali darcovia vo veku 20 – 30 rokov. Prišli viacerí z rodiny, a to nielen rodičia a deti, ale často 2 – 3 súrodenci, bližšie príbuzenstvo. Niekedy prišiel len mladý otecko s ratolesťou v predškolskom veku, aby ukázal svojmu drobcovi, že darovať krv je správna vec. Aj toto je príklad výchovy, ktorá neskoršie povzbudí k darovaniu dospelé dieťa. Zmyslom aj tohto snaženia je práve naučiť ľudí, že často v rodine sú tie najlepšie príklady, ktoré stoja za duplikovanie. Vytvoriť zdravý a neustále sa omladzujúci a dopĺňajúci káder darcov je ťažká a nikdy nekončiaca sa úloha NTS SR.

Do valentínskeho darovania sa zapojili nielen mladí, ale i starší, darovali na výjazdoch v podnikoch, školách, úradoch, ale i dedinách, akoby chceli dať najavo, že láska nie je ani im ľahostajná a nepatria ešte do „starého železa“. SČK pripravil aj tento rok pre aktívnych darcov malé prekvapenie, či už priamo na pracoviskách NTS SR, ale tiež cestou svojich sponzorov budú niektorí šťastlivci vyžrebovaní a po ukončení akcie získajú kozmetiku alebo spotrebné darčeky. V čase prípravy tohto článku Valentínska kvapka krvi vrcholí a my – zamestnanci NTS SR- veríme, že ešte príde darovať dosť ľudí, niektorí možno po prvýkrát, iní, ostrieľaní darcovia budú dávať príklad nováčikom . Vítaný je každý humanista, dobrovoľník, ktorý si váži nielen seba, ale myslí svojim činom i na svojich blízkych a úplne neznámych, ktorí čakajú práve teraz a v tejto chvíli na jeho pomoc. Vďaka Vám, milí darcovia ! MUDr. Klára Sviteková Zást. primára NTS SR Bratislava

Primátor hlavného mesta Bratislavy Andrej Ďurkovský pri darovaní krvi

Zakladateľ nadácie Cyklisti deťom Miroslav Bilik s účastníkmi akcie

a jedna kvapka krvi deťom pre život Domink Hrbatý s vlastníkom vydraženej tenisovej rakety

Cieľom tejto akcie bola možnosť prísť darovať krv a pomôcť tým našim najmenším, a to deťom trpiacim onkologickými ochoreniami. Uvedená akcia sa konala 16. 12. 2008 od 8.00 v Primaciálnom paláci v Bratislave pod záštitou primátora hlavného mesta Bratislavy Andraja Ďurkovského. Aby tradícia pokračovala, tak isto ako minulý rok, pán primátor bol prvý, kto v tento deň krv daroval. Pri pohľade na malých onkologických pacientov ostáva len máloktoré oko suché, a tak svojou účasťou akciu podporili známe tváre, či už z televíznych obrazoviek alebo športovci, aby svoju krv darovali alebo aspoň morálne podporili malých pacientov. S napätím sme všetci

Hoci sa už končí druhý mesiac nového roku 2009, stále si čerstvo spomíname na akciu „Tisíc a jedna kvapka krvi deťom pre život“, ktorú už po druhýkrát organizoval Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a nadácia Cyklisti deťom v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR.

čakali, či príde aj známy tenista Dominik „Domino“ Hrbatý, ktorý pri príležitosti tejto akcie daroval do dražby svoju tenisovú raketu. Keď nadišla tá chvíľa, kedy sa mala odovzdať vydražená raketa, a do miestnosti vstúpil vždy usmiaty „Domino“, na tvárach všetkých sa usadil úsmev a pocit radosti. Raketa putovala do rúk nadšeného športovca a výťažok z dražby išiel na konto nadácie Cyklisti deťom. Akcia sa okolo 14. 00 hod blížila ku koncu a s odchodom posledných darcov sme sa začali všetci rozchádzať spokojní

s myšlienkou, že aj takto sme pomohli tým najmenším v boji s tak zákerným ochorením. Na záver už len toľko, veríme, že sa všetci stretneme aj tento rok v prekrásnych priestoroch magistrátu hl. mesta SR Bratislavy na treťom ročníku „Tisíc a jedna kvapka krvi deťom pre život“ a podporíme touto akciou dobrú vec, nakoľko nikdy nevieme, kedy sa nám pomoc tých druhých zíde. Mgr. Martina Gro ajová projektový mana ér NTS SR

MEDICÍNA

/FNPDOJÇOÉ 7ZCFSUF TJ

OÂLB[Z

OFNPDOJDV BK QPEÆB QPÇUV OP[PLPNJÂMOZDI OÂLB[

Nemocničné infekcie vznikajú počas pobytu pacienta v zdravotníckom zariadení, väčšinou v súvislosti s vyšetrovacím, ošetrovacím alebo liečebným postupom. Napriek pokroku medicíny predstavujú nemocničné nákazy (niekedy označované aj ako nozokomiálne z gréckeho slova nosos – choroba) významný problém aj na začiatku 21. storočia. Rešpektovanie nemocničného prostredia Nemocničná nákaza môže byť vonkajšieho pôvodu, kedy sa mikroorganizmus dostáva do tela pacienta z okolitého prostredia. Zdrojom nákazy môžu byť iní pacienti, personál, prípadne návštevy. Všetky tieto osoby musia v prostredí zdravotníckeho zariadenia dodržiavať preventívne opatrenia tak, aby neboli príčinou vzniku a šírenia infekčných nákaz. Pacienti a návštevy sa musia správať podľa pokynov zdravotníckeho personálu a nemocniční pracovníci musia rešpektovať platné legislatívne normy a nariadenia, vrátane Zákona o verejnom zdravotníctve a Nariadenia vlády č. 331/2006, ktoré okrem iného uvádzajú, že zdravotnícki pracovníci musia: vykonávať vyšetrovacie a liečebné úkony až po umytí rúk, utierať si ruky po umytí do jednorazového materiálu (napr. papierové uteráky), mať ostrihané nechty, primeranej dĺžky a bez laku, mať ruky bez prsteňov, iných šperkov a umelých nechtov,

Vo vyspelých krajinách dochádza k ich vzniku v priemere u 6-8 percent hospitalizovaných pacientov, v nemocniciach rozvojových oblastí je to ešte oveľa viac. Vzniku nemocničných infekcií v zdravotníckych zariadeniach napomáhajú 3 základné faktory: organizmus pacienta oslabený chorobou, úrazom alebo liečbou potláčajúcou imunitu (chemoterapia, stavy po transplantácii), invazívne výkony narušujúce integritu kože a prichádzajúce do kontaktu so sliznicami – napríklad operácie, zavedenie kanýl, katétrov, endoskopia a podobne, mikroorganizmy rezistentné (odolné) na stále nové druhy antibiotík.

Čo hovorí zákon?

používať pri odbere krvi a iného biologického materiálu jednorazové rukavice, vyčleniť pre každého pacienta samostatný teplomer, v prípade potreby aj močovú fľašu a podložnú misu, alebo ich po každom použití dezinfikovať.

Platná legislatíva ďalej napríklad zakazuje personálu nosiť mobilné telefóny, šperky, hodinky a iné osobné predmety na operačné sály, opúšťať areál nemocnice v ochranných pracovných prostriedkoch (biele plášte používané na oddelení) a vstupovať v nich do jedálne. Riziko vzniku nozokomiálnej nákazy narastá s dĺžkou hospitalizácie pacienta, preto by mala trvať čo najkratšie len po absolútne nevyhnutnú dobu a závisí aj na závažnosti stavu pacienta. Pri výraznom oslabení imunitného systému môžu infekciu vyvolať aj mikroorganizmy telu vlastné, ktoré sú bežne prítomné v každom ľudskom organizme, napríklad v tráviacom trakte. Pre zdravý organizmus sú tieto mikróby

potrebné a prospešné, pri znížení funkcie imunity pacienta však neraz využívajú príležitosť, vnikajú do krvného obehu, rozširujú sa po organizme a môžu vyvolať život ohrozujúci stav tzv. sepsu. Táto skupina nemocničných infekcií je teda vnútorného pôvodu.

Úsporné opatrenia netreba zanedbávať Prevencia nemocničných nákaz je možná realizáciou celého radu preventívnych opatrení, hlavne u infekcií vonkajšieho pôvodu; upratovaním na oddeleniach začínajúc a manipuláciou so stravou pacientov končiac. Nozokomiálne nákazy ohrozujú zdravie a životy pacientov, predlžujú dobu hospitalizácie a zvyšujú náklady na liečbu. Falošné vykazovanie nízkeho počtu nozokomiálnych infekcií je však časovanou bombou, ktorá sa zdravotníckemu zariadeniu nemusí vyplatiť. Tvrdenie, že nemocničné infekcie v danom zariadení neexistujú, je často len výsledkom neinformovanosti alebo alibizmu. Sledovanie a vykazovanie nozokomiálnych nákaz umožní včas odhaliť slabé miesta systému prevencie a tak zabrániť vzniku ďalších ochorení, prípadne až epidémií, ohrozujúcich pacientov. Odborníci vedia, že pre pacienta je menej riziková nemocnica, ktorá vykazuje 5 percent nemocničných infekcií ako tá, ktorá hlási len 0,5 percenta, pretože v prvom prípade nemocnica nákazy sleduje, vie o aktuálnom stave a môže tak zlepšovať svoj systém prevencie a ochrany pacientov.

Problémom sú rezistentné mikroorganizmy Problémom nemocníc a iných ústavných zariadení (napr. rehabilitačné ústavy, domovy dôchodcov, ústavy sociálne starostlivosti a pod.) je aj výskyt vysoko rezistentných druhov mikroorganizmov. Infekcie, ktoré spôsobujú, sú často odolné voči pôsobeniu niekoľkých druhov antibiotík, čo značne sťažuje a predražuje liečbu. Ešte stále dochádza pod tlakom okolností, najčastejšie z dôvodu deklarovaného nedostatku financií, ku konaniu, ktoré je vo vyspelých krajinách (za akú sa považuje aj Slovensko) nemysliteľné, napríklad zavedenie kanyly, resp. odber krvi bez použitia rukavíc či resterilizácie a opakované používanie jednorazového zdravotníckeho materiálu bez overenia vplyvu takého postupu na jeho kvalitu. Sú však našťastie aj takí, ktorí si uvedomujú, že vyššia vstupná investícia môže priniesť mnohonásobne vyšší zisk v podobe ušetrených financií (kratší pobyt v nemocnici, menšie výdaje na liečbu) a predovšetkým ochranu zdravia a života pacienta.

Prevencia je dôležitá Prevencia nozokomiálnych nákaz je špecifický a komplexný proces, ktorý od zdravotníckeho personálu vyžaduje skĺbenie vedomostí, zručností, zdravotníckeho myslenia, primeranej automatizácie správnych návykov, zodpovednosti a záujmu o danú vec. Pacienti prichádzajú do zdravotníckeho zariadenia s dôverou v zdravotníkov a ich schopnosti. MUDr. Rastislav Maïar, PhD.

MEDICÍNA

,FEZ

OFQPEÂWB BOUJCJPUJLÂ

Prvý európsky deň antibiotík (18. november 2008) bol vyhlásený z iniciatívy Európskej únie a jeho cieľom je zvýšiť informovanosť laickej verejnosti o tejto problematike, upozorniť na nesprávne užívanie antibiotík a zle indikovanú antibiotickú liečbu. Všetky tieto faktory spôsobujú vznik rezistentných baktérií, čo môže v budúcnosti zapríčiniť neúčinnú liečbu. Štatistiky varujú, pretože počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami narastá.

Úloha antibiotika v ľudskom tele Antibiotikum je zamerané proti baktériám, ktoré vyvolali ochorenie a svojím mechanizmom účinku baktériu zničí. Antibiotikum nevie rozpoznať, či ochorenie vyvolala baktéria alebo vírus a v prípade vírusu je antibiotický liek neúčinný. Ak má pacient vírusovú infekciu a napriek tomu užíva antibiotikum, liek si nájde baktérie, ktoré sú v tele každého človeka a plnia významnú ochrannú funkciu. Antibiotikum však nedokáže odlíšiť zlú alebo dobrú baktériu. Tým sa môže narušiť povrch kože alebo slizníc, ktoré sa stávajú zraniteľnejšie voči vonkajším vplyvom. Baktérie na povrchu vytvárajú ochranný film, veľmi jemný pancierik, ktorý zabráni, aby

zlé baktérie prenikli k ľudským bunkám. Samotné vírusy ľudské bunky ničia a ak ich navyše podporí antibiotikum, sila sa zdvojnásobí a výsledkom môže byť následná baktériová superinfekcia. Namiesto toho, aby sa pacient potil sedem dní v posteli, zostane pripútaný na lôžko ďalších desať dní. Pacienti by sa preto nemali dožadovať antibiotika za každú cenu, práve naopak, lekár by im mal pomocou jednoduchých finančne nenáročných vyšetrení vysvetliť, aká je napríklad hladina C-reaktívneho proteínu alebo počet leukocytov, že ich momentálny stav si nevyžaduje antibiotikum. Práve v tejto

chvíli pacientovi prídu vhod „babičkine rady“ o vypotení sa v posteli, pití bylinkových čajov, ľahko stráviteľnej strave a úplnom relaxe...

Vedľajšie účinky antibiotík Lactobacilus acidophilus

Detský organizmus a lieky Obzvlášť pri deťoch, ktorým sa imunitný systém vyvíja a ktoré sú citlivejšie na infekcie, by mal pediater zvážiť podanie antibiotika. Pri používaní antibiotík sa odporúča súčasné podávanie probiotík s obsahom dobrých baktérií, práve kvôli zníženiu nežiaducich účinkov antibiotík pri ich pôsobení na normálnu baktériovú flóru, ktorú má každý z nás. Ďalšími, veľmi dôležitými faktormi, ktoré účinne spolupôsobia pri prevencii, sú pohyb a otužovanie. Dospelí alebo detskí pacienti, ktorí pravidelne športujú a otužujú sa, sú zriedkakedy pacientmi čakajúcimi pred ambulanciou lekára. MUDr. Adriána Liptáková, PhD. Ministerstvo zdravotníctva SR Imunologický ústav LF UK Pou itá literatúra: Kuchta M et al.: Probiotiká, ich miesto a vyu itie v medicíne. Bonus CCS s.r.o. Bratislava, 2006 Liptáková A.: Mikroorganizmy v etiológii orálnych infekcií. Aprilla s.r.o. Košice, 2006 Ma ašová: Mikrobiálne osídlenie tráviaceho traktu novorodenca, Pediatria Bratislava, 2009; 4 (1):36-39.

Antibiotiká môžu negatívne pôsobiť na fyziologickú mikroflóru v čreve, čo môže spôsobovať problémy najmä dojčatám a osobám s chorobami tráviaceho traktu. Infekciu môžu skomplikovať hnačky a antibiotiká majú aj iné nežiaduce účinky, najčastejšie ide o alergické reakcie. Alarmujúcim javom je však rastúca rezistencia na antibiotiká, ktorá výrazne okliešťuje voľbu liekov pri liečbe baktériových ochorení. Ak sa samotní pacienti budú viac starať o svoje vlastné zdravie, investujú viac času do prevencie a budú k sebe náročnejší, tak lekári nebudú musieť predpisovať lieky, ktoré postupne strácajú účinnosť.

Tému prináša

Nie, nejde o zelenú farbu očí, ale o zákerné ochorenie glaukóm (zelený zákal).

;FMFOÂ PÇJBN OFQSJTUBOF

laukóm je chronické, progresívne ochorenie zrakového nervu, ktoré pri neskorej diagnóze a nedostatočnej liečbe vedie k ťažkému poškodeniu zraku, až k slepote. Najčastejšie sa vyskytuje tzv. primárny chronický glaukóm. Neobyčajná zákernosť tohto ochorenia spočíva v tom, že dlho nespôsobuje žiadne ťažkosti. Ak sa nezistí viac menej náhodne, pri preventívnej prehliadke, a pacient príde k lekárovi s tým že horšie vidí, je už na efektívnu liečbu neskoro. Príčinu tohto typu glaukómu stále ešte presne nepoznáme. Vieme, že je geneticky podmienený a poznáme viaceré rizikové faktory, z ktorých je najvýznamnejší vysoký očný tlak. Je to zároveň jediný faktor, ktorý vieme terapeuticky ovplyvniť. Preto je medikamentózna liečba glaukómu orientovaná hlavne na znižovanie očného tlaku.

Medikamentózna liečba glaukómu Cieľom liečby je zabrániť progresii poškodenia zrakových funkcií a zachovať kvalitu života pacienta. Aplikuje sa vo forme očných kvapiek. Keďže liečba glaukómu je dlhodobá, dá sa povedať celoživotná, snažíme sa vybrať taký liek, ktorý má pri maximálnej účinnosti čo najmenšie nežiaduce účinky. V liečbe uprednostňujeme lieky, ktorých aplikácia nie je častejšia ako 1 až 2-krát denne. Pri častejšom dávkovaní pacient pokyny lekára často nedodrží. Očné kvapky sa niekedy používajú v kom-

binácii s tabletkami. Tieto majú obyčajne len podporný charakter. V posledných rokoch pribudlo veľa nových prípravkov, ktoré efektívne znižujú očný tlak a chránia zrak pacienta. Pri výbere lieku sa lekár riadi: štádiom glaukómového ochorenia. Čím je ochorenie pokročilejšie, tým silnejšia musí byť liečba. Pri novozistenom, nie veľmi pokročilom glaukóme sa liečba zahajuje očnými kvapkami, ktoré obsahujú ako účinnú látku jeden liek. Ak nedôjde k efektívnemu zníženiu očného tlaku, máme k dispozícii tzv. fixné kombinácie – očné kvapky, ktoré obsahujú dva účinné antiglaukomatózne lieky. Je to veľká výhoda oproti minulosti, lebo pacient si liek kvapká do očí len jedenkrát denne. Takto sa výrazne zníži výskyt nežiaducich účinkov, neovplyvňuje sa kvalita života pacienta s glaukómom a tiež sa znížia náklady na liečbu. celkovým zdravotným stavom pacienta. Treba si uvedomiť, že jedna kvapka lieku aplikovaného do oka môže mať nežiaduce účinky rovnako veľké, ako jedna tabletka. Niektoré očné kvapky (napríklad patriace do skupiny beta blokátorov) sa nedajú použiť u pacientov s prieduškovou astmou, alebo niektorými srdcovými ochoreniami. Preto pacient pred nasadením antiglaukomatóznej liečby, ale aj počas nej, musí informovať svojho oftalmológa o svojom zdravotnom stave, liečbe a o každej zmene. Niekedy oftalmológ rozhodne o výbere lieku

sám, v niektorých prípadoch konzultuje internistu, diabetológa, prípadne iných špecialistov. vekom pacienta a jeho spoluprácou pri liečbe. Ak nie je predpoklad, že pacient bude v liečbe dodržiavať pokyny lekára je výhodnejšie zvoliť iný postup (liečbu laserom alebo v krajnom prípade operačný výkon). Pacient s glaukómom si musí uvedomiť, že kontroly u oftalmológa neabsolvuje len kvôli predpisovaniu očných kvapiek. Pri každej návšteve lekár glaukomatika vyšetrí a v prípade potreby rozhodne o zmene liečby. MUDr. Silvia Koutunová oftalmológ

Svetový deň glaukómu – 12. marec Glaukóm, zelený zákal, postihuje celosvetovo 70 miliónov ľudí. V snahe bojovať proti tomuto ochoreniu, ktoré je druhou najčastejšou príčinou slepoty, bol vyhlásený Svetový deň glaukómu. Jednoduché vyšetrenie môže zachrániť zrak Zelený zákal je druhým najčastejším očným ochorením, ktoré môže pri nedostatočnej či neskorej liečbe skončiť až slepotou. Ochorenie sa nedá vyliečiť, ale dá sa udržiavať pod kontrolou. Jeho zákernosť spočíva v tom, že nebolí a človek si prvé príznaky často nevšimne. Medzi rizikové faktory patrí vek nad 40 rokov, vysoký alebo nízky krvný tlak, ochorenia ciev, cukrovka, migréna, fajčenie a poranenia očí. Kontrola vnútroočného tlaku môže pomôcť liečiť vyvíjajúce sa ochorenie včas. Úlohou Svetového dňa glaukómu je upozorniť na jeho prejavy a riziká. -pf-

MEDICÍNA

.PEFSOÉ NFUÓEZ W BNCVMBOUOFK EJBHOPTUJLF HMBVLÓNV Viac ako polovica pacientov s glaukómom sa začína liečiť neskoro a na druhej strane, hlavne v rozvinutých krajinách, sa ukazuje, že veľa ľudí sa lieči zbytočne. O najnovších možnostiach prístrojovej diagnostiky nám viac porozprávala MUDr. Silvia Koutunová z neštátnej oftalmologickej ambulancie v Bratislave.

očnej ambulancii sa robia všetky bežné vyšetrenia očných ochorení a očných príznakov celkových ochorení, ako je vyšetrovanie a korekcia všetých typov zrakových vád, preventívne oftalmologické prehliadky, vyšetrenia očného pozadia pri diabete, vysokom krvnom tlaku a pri rôznych iných ochoreniach, ako aj diagnostika glaukómu.

Zákernosť ochorenia bez príznakov Existuje viac typov glaukómového ochorenia. Najhorší je tzv. primárny chronický glaukóm, ktorý dlho nespôsobuje pacientovi žiadne ťažkosti. Niekedy sa môžu objavovať bolesti hlavy, pocit tlaku za očami alebo iba pocit „unavených očí”. Keď si pacient začne uvedomovať, že má výpadky v zornom poli, alebo výrazné zhoršenie zrakovej ostrosti niektorého oka, je už na efektívna liečba nemožná. Vo vyšších vekových skupinách výskyt glaukómového ochorenia stúpa, vyskytuje sa však v každom veku. Existuje vrodený glaukóm, glaukóm postihujúci deti aj mladých ľudí – tzv. detský a juvenilný glaukóm. Často bývajú postihnutí ľudia aj v produktívnom veku, ktorí

Oftalmologická ambulancia MUDr. Silvia Koutunová Ľanová 10 821 01 Bratislava kontakt:

02/43 643 094

ignorujú ťažkosti a na očné vyšetrenie prichádzajú s glaukómom v pokročilom štádiu. Menej častá a menej zákerná forma zeleného zákalu sa prejavuje záchvatmi náhlej bolesti postihnutého oka, aj celej polovice hlavy, či prudkým zhoršením videnia. Záchvat pripomína migrénový záchvat.Veľkou výhodou je, že bolesť a prudký pokles videnia privedú pacienta veľmi rýchlo k oftalmológovi. Na rozdiel od chronickej formy glaukómu, kde liečime konzervatívne (očnými kvapkami), pri záchvatovitej forme je liečbou prvej voľby laserový alebo chirurgický výkon.

Diagnostika glaukómu

Diagnostikovať glaukóm v pokročilom štádiu nie je problémom. Skúsený oftalmológ ho spozná doslova na prvý pohľad. V tejto fáze je už len malá šanca na úspešnú liečbu. Trendom je diagnostikovať ochorenie v štádiu, kedy ešte nie sú prítomné poškodenia zrakových funkcií.

Na základe štandardného očného vyšetrenia, ktoré pozostáva z vyšetrenia zrakovej ostrosti, zrakovej vady, z vyšetrenia predného očného segmentu, očného pozadia a zmerania očného tlaku, môžeme vysloviť len podozrenie na začínajúci glaukóm. Dôležité je počítačové vyšetrenie zorného poľa, kde cielene hľadáme defekty charakteristické pre poškodenie glaukómom.

Možnosti ambulantnej diagnostiky Laserové zobrazovacie techniky v poslednom desaťročí významne obohatili naše diagnostické možnosti. Do tejto generácie patrí aj prístroj, ktorý používam v mojej ambulancii. Laserový prístroj GDX – VCC patrí medzi najmodernejšie a vo svete najčastejšie používané prístroje na včasnú diagnostiku glaukómu. Pracuje na princípe laserovej polarimetrie. Dokáže zaznamenať a presne vyhodnotiť zmeny vo vrstve nervových vlákien sietnice. Toto je prvé miesto glaukómového poškodenia a môže sa objaviť o niekoľko rokov skôr, ako sa ochorenie klinicky prejaví poškodením zrakových funkcií. Vyšetrenie na prístroji je rýchle, pacienta žiadnym spôsobom nezaťažuje, dokonca netreba ani aplikovať kvapky na rozšírenie zreníc. Samotné vyšetrenie trvá niekoľko minút. Na základe výsledku, ktorý máme k dispozícii hneď, vieme rozhodnúť, či pacienta s podozrením na glaukóm treba liečiť. Druhú skupinu pacientov, kde má vyšetrenie veľký význam, tvoria už liečení glaukomatici. Tu na základe opakovaných vyšetrení na GDX vieme monitorovať úspešnosť, alebo neúspešnosť liečby. -zv-

Tému prináša

71%. O

chorenie ovplyvňuje každodenné životné aktivity (čítanie, písanie, nakupovanie atď.) a znižuje kvalitu života.

Formy VPDM Suchá forma VPDM: tvorí 85 – 90 percent všetkých prípadov VPDM. Vyvíja sa pomaly a k strate videnia dochádza postupne. Prvým klinickým nálezom včasného štádia Vekom podmienenej degenerácie makuly je prítomnosť malých žltavých „drúz“ v makule. Pre pacientov s touto formou je veľmi dôležité pravidelné vyšetrenie očí, nakoľko suchá forma sa môže rozvinúť do vlhkej formy VPDM. Vlhká forma VPDM: tvorí 10 – 15 percent všetkých prípadov VPDM. Vyvíja sa veľmi rýchlo a vedie k závažnejšej strate centrálneho videnia. Je charakterizovaná prerastaním abnormálnych krvných ciev (neovaskularizácia) do makuly. Z týchto

OBQÂEB [SBL Vekom podmienená degenerácia makuly postihuje makulu (žltú škvrnu) – centrálnu časť sietnice, miesto najostrejšieho videnia. ciev uniká tekutina a krv do okolitých tkanív a veľmi rýchlo dochádza k strate centrálneho videnia. V tomto štádiu je ešte možné zhoršené videnie zastaviť, v niektorých prípadoch aj zlepšiť. Konečným štádiom je vytvorenie jazvy v makule s definitívnou a nezvratnou stratou centrálneho zrakového videnia. Strata zraku začína najskôr na jednom oku, pričom druhé, „zdravé“ dokáže kompenzovať toto poškodenie.

Diagnostika VPDM

V diagnostike je dôležitá spolupráca pacienta: samovyšetrenie pomocou Amslerovej mriežky a v prípade akýchkoľvek zmien kontaktovanie lekára. Po 50. roku života je dôležitá pravidelná nášteva očného lekára, ktorý vie včas určiť počiatočné štádium VPDM na základe vyšetrenia zrakovej ostrosti (Snellenovým, resp. ETDRS optotypom) a oftalmoskopického vyšetrenia. Ak je Návod na používanie Amslerovej mriežky nutné, nasledujú špecialiak používate okuliare na čítanie, určite si ich nasadťe zované vyšetrenia (fluoreszakryte si jedno oko a druhým pozerajte na bod v strede mriežky ceínová angiografia, OCT), oko udržujte zaostrené po celý čas na základe ktorých sa určí pozerajte sa stále priamo len na centrálny bod forma a štádium VPDM. všetky čiary by mali zostať rovné a stvorčeky rovnakej veľkosti otestujte si každé oko zvlášť.

Prevencia VPDM I keď príčiny ochorenia nie sú úplne známe, sú známe rizikové faktory. Ak máte viac ako 50 rokov: nefajčite, resp. obmedzte fajčenie sledujte svoj krvný tlak vyvarujte sa nadváhy pravidelne jedzte ovocie a zeleninu

noste slnečné okuliare pravidelne navštevujte očného lekára sledujte svoj zrak.

Vlhkú formu VPDM je možné liečiť Súčasné liečebné možnosti sa zameriavajú dvoma smermi: fotodynamická liečba (PDT) a anti-VEGF liečba. Fotodynamická liečba-PDT je dvojfázová a dokáže iba stabilizovať zrakovú ostrosť. V prvej fáze sa do žily podá účinná látka, ktorá sa prednostne vychytá v zmenených krvných cievach oka. V druhej fáze je aktivovaná laserovým svetlom a tým sa uzatvoria novovytvorené krvné cievy v oku. Anti-VEGF je liečba antirastovými faktormi, ktoré sa podávajú injekciou priamo do oka. Táto liečba môže nielen stabilizovať, ale aj zlepšiť zrakové funkcie.

Otestujte sa Amslerovou mriežkou Drobné zmeny vo videní, ktoré sú spôsobené VPDM možno zistiť sledovaním tzv. Amslerovej mriežky. Sledujte, či niektorá časť mriežky zmizne, je pokrivená alebo odfarbená, alebo na nej vidíte iné zmeny. MUDr. Galina Ma úšová FNLP, Oèná klinika Košice

Všetky informácie o VPDM nájdete aj na www.mojeoko.sk.

MEDICÍNA

;ÂQBMZ PLB Oko pozostáva z troch základných vrstiev. Vonkajšiu vrstvu tvorí vlastný väzivový obal tvorený zo štyroch pätín nepriehľadnou sklérou (očné bielko). Prednú časť tvorí z jednej pätiny priehľadná rohovka, ktorá je sem vsadená ako hodinové sklíčko.

adná časť mihalnice je krytá spojovkou, ktorá vpredu prechádza na očný bulbus a siaha po rohovku. Na skléru sa upína 6 okohybných svalov, ktoré zabezpečujú pohyblivosť oka, rohovka plní predovšetkým optickú funkciu. Cievnatka (uvea) je strednou vrstvou oka, ktorú tvoria predovšetkým cievy a pozostáva z troch častí – prednej dúhovky, ktorá je viditeľná spredu a má v strede otvor – zrenicu. Ďalším pokračovaním uvey je vráskovcové teleso (slúži na tvorbu komorového moku a akomodáciu) a napokon treťou časťou je bohato prekrvená cievovka, zabezpečujúca výživu pre najvnútornejšiu vrstvu nervových vláken – sietnicu. Tieto nervové vlákna sa zbiehajú do jedného veľkého zväzku – očného nervu a tento vybieha zo zadného pólu oka a pokračuje zložitými nervovými dráhami až do mozgovej kôry v záhlaví. Na závesnom aparáte vychádzajúcom z vráskovcového telesa je upevnená šošovka, ktorá je ďalšou dôležitou súčasťou optického systému oka. Sklovec vypĺňa dutinu bulbu medzi sietnicou a zadnou plochou šošovky a dáva základ pre tvar a zachovanie vnútroočného tlaku oka.

Zápaly v okolí oka K najčastejším zápalom patrí jačmeň (hordeolum). Ide o hnisavý zápalový proces mazovej žľazy pri koreni riasy na vonkajšom okraji mihalníc. Zápalový proces mazovej žliazky na vnútornej strane mihalníc (chalazion) môže prebiehať ako

sklovec

dúhovka

šošovka

očný mok

očný nerv rohovka

akútny alebo chronický zápal, ľudovo nazývaný „studený jačmeň“. Vážnejšie ochorenie je akútny alebo chronický zápal slzných žliaz. Zvlášť nepríjemný je zápal slzníka, ktorý obvykle vzniká u novorodencov pri nepriechodnosti slzných bodov. Vrodená nepriechodnosť slzných ciest je anomália postihujúca 6 – 8 percent novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v slzovode. Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhším okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Obvykle sa však skoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí premnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza na spo-

jovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou. Sondáž je najvhodnejšia v období 2. –3. mesiaca, neskôr je takisto možná, ale pre lekára i dieťa náročnejšia. Zápaly spojoviek, rohovky a vnútroočné zápaly sú obvykle charakteristické tzv. červeným okom.

Zápaly spojovky Hlavným príznakom zápalu spojoviek je silné začervenanie a vodnatá, hlienovitá alebo hnisavá sekrécia. Príčinou sú alergie alebo bakteriálne a vírusové infekcie, ďalej poleptanie, poranenie, UV-žiarenie a iné. Alergické zápaly spojoviek sa vyskytujú predovšetkým u detí, ale ich výskyt sa v súčasnosti zvyšuje aj u dospelej

populácie. Alergické ochorenia postihujú v súčasnosti vyše 40 percent populácie. Klinické prejavy bývajú rôzne, pričom za najčastejšie možno považovať prejavy na dýchacom trakte, koži a očnej spojovke. Alergia znamená zvýšenú citlivosť na látky – alergény, ktoré bežnému človeku nespôsobujú žiadne zdravotné komplikácie či problémy, ale u citlivého človeka vyvolávajú alergickú reakciu. Najčastejšími alergénmi v našom okolí sú peľ, prach, perie, zvieracia srsť, roztoče, chemikálie v pracích a v čistiacich prostriedkoch, kozmetika. Charakteristickým prejavom je opuch očných spojoviek a mihalníc, ktorý môže byť tak masívny, že dieťa ani poriadne nevie otvoriť oči. Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí. K alergickým prejavom patria aj často a súčasne so zápalom spojoviek sa vyskytujúce ekzémy na viečkach, prejavujúce sa začervenaním, šupinkami, svrbením. Inými druhmi zápalov sú zápaly infekčné, najčastejšie bakteriálne alebo vírusové. Prejavujú sa sčervenaním očí, sekréciou, od slzenia, cez hlienový výtok až po hnisavú sekréciu, rezaním, pálením očí. V lete sa často vyskytuje tzv. plavárenský katar, spôsobený chlamýdiovou infekciou v nedostatočne chlórovaných bazénoch. U detí

tieto zápaly často sprevádzajú zápaly horných dýchacích ciest. Tu je väčšinou nutná antibiotická liečba, ktorú predpíše očný lekár.

Zápaly rohovky Akútne zápaly rohovky znižujú zrakovú ostrosť a môžu spôsobiť až stratu zraku. Príčinou bývajú bakteriálne a častejšie vírusové zápaly. Vred rohovky spôsobuje výraznú poruchu zraku a bolesti. Príčinou je bakteriálna infekcia. Na rohovke sa vytvára rôzne hlboký defekt. Ekzematózny zápal rohovky (phlyctaenulózny) sa prejavuje drobnými rohovkovými vriedkami, často recidivuje, bez liečenia hrozí prípadne i perforácia bulbu. Príčinou je obvykle alergická reakcia. Herpes simplex rohovky (povrchný herpes rohovky) je spôsobený herpetickým vírusom, prejavuje sa poruchou zraku, svetloplachosťou, slzením, bolesťou, pocitom cudzieho telieska. Terčovité skalenie rohovky (keratitis disciformis – hlboký herpes rohovky) spôsobuje značné zhoršenie zraku. V súčasnej dobe pribúda počet nositeľov kontaktných šošoviek. U tých nositeľov, ktorí nedodržujú základné hygienické pravidlá pri ich ošetrení alebo ich nosia nad odporúčanú dobu, môže dôjsť k zápalu rohovky.

Vnútroočné zápaly Zápaly dúhovky, vráskovcového telieska a zadného segmentu oka bývajú združené s viac či menej výrazným zhoršením zraku. Iridocyklitída (zápal dúhovky a vráskovca) je zapríčinená bakteriálnou, vírusovou alebo pliesňovou infekciou buď pri perforujúcich poraneniach oka alebo krvnou cestou. Inou príčinou môže byť chronické reumatické ochorenie. Podobné príčiny, ale aj parazitárna infekcia môžu vyvolať chorioretinitídu (zápal cievovky a sietnice). Ak je vyvolávajúca infekčná príčina zvlášť výrazná alebo je znížená odolnosť organizmu, môže infekčný proces zachvátiť celú strednú a vnútornú vrstvu oka. Vtedy hovoríme o endoftalmitíde. Ak infekčný proces zachváti všetky štruktúry oka vrátane vonkajšieho obalu, hovoríme o panoftalmitíde. Obe ochorenia sú mimoriadne závažné, spôsobujú zníženie až stratu zrakovej ostrosti a sú bolestivé. Všetky očné zápaly sú liečiteľné. Ich liečba patrí do rúk odborného očného lekára. MUDr. Zuzana Sedláèková

MEDICÍNA

4UBGZMPLPLPWÜ FOUFSPUPYÍO W NBUFSTLPN NMJFLV Látky potrebné pre život, rast a vývoj organizmu prijíma dieťa v potrave. Nenahraditeľným spôsobom poskytovania potravy pre dieťa je dojčenie, ktoré má jedinečný vplyv na jeho biologické a psychické zdravie. Materské mlieko je zdrojom bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálnych látok. Od zdravej matky nie je kontaminované baktériami, naopak, má antibakteriálne vlastnosti, pretože obsahuje protilátky, imunoglobulíny a ďalšie proteíny, ktoré pomáhajú likvidovať vírusy a baktérie a tiež minimalizujú vznik alergických ochorení.

Na darované materské mlieko čaká každý deň veľa novorodencov, no aj ťažko chorých dojčiat. Sprostredkovateľom medzi dieťaťom a ďarkyňami materského mlieka je banka ženského mlieka (laktárium). Na začiatku odovzdávania mlieka sa dôkladne vyšetrí zdravotný stav darkyne, ako aj chemická a mikrobiologická kvalita jej mlieka. Vykupované materské mlieko sa v laktáriu tepelne ošetrí, zmrazí a uchová do ďalšieho použitia.

Kontaminácia Mikrobiologická kvalita materského mlieka je odrazom zdravotného stavu matky, jej stravovacích návykov, kvality životného prostredia, ale závisí aj od spôsobu manipulácie s mliekom. Odstriekavanie, uchovávanie mlieka darkyňou do odovzdania, spôsob jeho transportu, tepelná úprava a uskladnenie v laktáriu môžu tiež výrazne ovplyvniť jeho kvalitu. Mikrobiologická kontaminácia mlieka sa prejaví prítomnosťou nežiaducej mikroflóry a taktiež prítomnosťou stafylokokového

toxínu v pasterizovanom mlieku, ak bolo pred pasterizáciou kontaminované toxinogénnym mikroorganizmom Staphylococcus aureus. Asi 20 – 80 percent kmeňov Staphylococcus aureus má schopnosť produkovať, za vhodných podmienok, enterotoxíny, ktoré môžu vyvolať otravy potravinami – enterotoxikózy. Sérologicky sú rozlíšiteľné typy enterotoxínov A, B, C, D, E, najnovšie až R, okrem F. Z hľadiska alimentárnych intoxikácií sú najvýznamnejšie typy A až E. Spravidla jeden kmeň produkuje iba jeden typ enterotoxínu, zriedka dva a iba výnimočne tri.

Projekt Materské mlieko V rokoch 2000 – 2001 prebiehal projekt Materské mlieko. Na základe jeho výsledkov ÚVZ SR nepretržite pokračuje v sledovaní chemickej a mikrobiologickej kvality materského mlieka v spolupráci s Laktáriom DFN v Bratislave. Mikrobiologicky sa vyšetrujú vzorky nepasterizovaného mlieka odstriekaného od darkýň a vzorky mlieka, ktoré boli tepelne spracované šetrnou pasterizáciou a následne zmrazené v laktáriu. Sleduje sa ako sa

70 60

% pozitívnych vzoriek

Darovanie materského mlieka

Tvorba enterotoxínu A je v pomere k ostatným menej citlivá voči nepriaznivým vplyvom prostredia, čo je pravdepodobne príčinou, že stafylokokové enterotoxikózy najčastejšie spôsobuje enterotoxín A, menej často B a D a iba príležitostne E. Stafylokokové enterotoxíny sú veľmi termorezistentné, znášajú až polhodinový var a nie sú spoľahlivo eliminované sterilizáciou. Stafylokok, ktorý toxín vytvoril, sa môže v potravine likvidovať, kým toxín pôsobí ďalej. Preto sa v praxi vyskytujú prípady, že v potravine je prítomný len vyprodukovaný toxín, kým Staphylococcus aureus je technologickými procesmi eliminovaný.

50 40 30 20 10 0

2000

2001

2002

2003

2004

rok

2005

2006

2007

2008

eliminuje patogénna aj nepatogénna mikroflóra, a aký je výsledný mikrobiologický obraz ošetreného materského mlieka.

Metodika Jednou z mála metód detekcie enterotoxínu v potravine je imunofluorescenčná metóda na prístroji miniVIDAS. Táto metóda využíva imunokoncentračnú techniku založenú na špecifickej reakcii medzi protilátkou a antigénom, pričom výsledná enzymatická reakcia sa hodnotí na základe merania fluorescencie v UV svetle. Po prípravnej fáze, čo predstavuje úpravu vzorky mlieka v pufrovacom roztoku, centrifugáciu, filtráciu a tepelnú úpravu, sa vzorka pipetuje do príslušných stripov a vkladá sa do analyzátora. Proces detekcie je automatický, výsledok je vyhodnotený analyzátorom. Metóda je kvalitatívna, t. j. stanoví sa prítomnosť alebo neprítomnosť stafylokokových enterotoxínov typu A, B, C1, C2, C3, D a E v objemovej jednotke a výsledok je kompletný za cca 3 hod.

Výsledky Štandardnou metodikou sa na prístroji miniVIDAS v rokoch 2000 – 2008 vyšetrilo na prítomnosť stafylokokových enterotoxínov 1 531 vzoriek pasterizovaného materského mlieka, pričom v 233 vzorkách bol zaznamenaný pozitívny nález SET. Najvyšší počet pozitívnych vzoriek bol v roku 2000 (až 63,4 percenta). Pozitívny nález postupne klesal až do roku 2004 a v roku 2008 bol SET detegovaný len v jednej vzorke. Jedným z cieľov projektu bola tiež úprava režimu pri zbere a ošetrení materského mlieka v laktáriu, dôkladné zdravotné vyšetrenia darkýň a ich poučenie o spôsobe odstriekávania a uchovávania odstriekaného mlieka do odovzdania do laktária. V záujme sústavného zabezpečenia kvality materského mlieka bude Úrad verejného zdravotníctva SR naďalej monitorovať vzorky materského mlieka zbieraného od darkýň a ošetreného v laktáriách. Ing. Zuzana Sirotná Ing. Danka Šimonyiová Ing. Monika Suchánová RNDr. Mária Horecká, CSc. (s pou itím odbornej literatúry) ÚVZ SR a Národné referenèné centrum pre mikrobiológiu ivotného prostredia

rok

počet vyšetrených vzoriek

počet vzoriek pozitívnych na SET

% pozitívnych vzoriek pozitívnych na SET

2000

205

130

63,4

2001

287

2002

241

2003

161

8,7

2004

135

2,2

2005

114

2006

104

2007

129

2008

155

1,5

MEDICÍNA

;ÂQBM TMFQÉIP ÇSFWB

Zápal slepého čreva je hovorový výraz, ktorý používa široká verejnosť. Je to však nesprávne označenie, pretože v skutočnosti ide o zápal „červovitého prívesku“ slepého čreva. Tento prívesok má latinský názov appendix vermiformis a jeho zápal sa označuje ako „apendicitída“.

lepé črevo (latinsky caecum) je začiatočná časť hrubého čreva. Črevný obsah sa sem dostáva z tenkého čreva zúženým miestom (Bauhinská chlopňa) a zo slepého čreva postupuje do ďalších časí hrubého čreva. Apendix je výbežok zo slepého čreva, ktorý je dlhý od 2 do 20cm a slepo končí. A naozaj sa podobá na červíka. K zápalu apendixu dochádza pri črevných infekciách vzhľadom na vysoký obsah lymfatického tkaniva v apendixe, podobne ako zápal krčných mandlí pri infekciách horných dýchacích ciest. Možnou príčinou je aj upchatie dutiny apendixu,

napríklad kôstkami z hrozna alebo aj samotným črevným obsahom. Apendicitída najčastejšie postihuje populáciu vo veku 10 až 30 rokov, čo pochopiteľne nevylučuje chorobu u mladších detí ale aj starších ľudí.

Ako sa apendicitída prejavuje? V mnohých učebniciach je popisovaný klasický priebeh apendicitídy. Bolesť je spočiatku v celom bruchu, výraznejšia v hornej polovici. Neskôr sa presúva do pravej dolnej polovice brucha. Pacient má pocity na vracanie, niekedy aj vracia. Telesná teplota je iba nepatrne zvýšená, srdcová frek-

vencia je zrýchlená, v laboratórnych výsledkoch sú zvýšené hodnoty zápalových markerov (počet bielych krviniek, hodnota C reaktívneho proteínu - CRP). Zdá sa teda, že diagnostika je jednoduchá a keďže pri operácii stačí odstrániť zápalom postihnutý orgán, hovorí sa, že „apendix vám zoperujú aj na vrátnici“. Také jednoduché to však nie je. Apendix značne varíruje svojou dĺžkou aj polohou. Môže sa stáčať všetkými možnými smermi v dutine brušnej a taktiež môže smerovať nahor poza slepé črevo. Vtedy sa vlastne už ani nenachádza v brušnej dutine, ale za ňou a príznaky zápalu môžu byť veľmi chabé. Pacienti prichádzajú v rôznych štádiách. Niekto príde s bolesťami, ktoré trvajú 30 minút, niekto po 2 dňoch, ba aj neskôr. Niektorí svoje ťažkosti bagatelizujú, iní preháňajú. Iné prejavy sú u tehotných, vzhľadom na zmenu uloženia vnútrobrušných orgánov

pri rastúcej maternici, iné prejavy sú u starších ľudí (výrazne slabšie rozvinuté príznaky). Pomôcť môže sonografické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť zápalové zmeny, avšak zobraziť apendix sa vzhľadom na jeho uloženie často nepodarí. Toto ochorenie môžu imitovať aj :iné choroby: gynekologické a urologické ochorenia, zápcha, infekcia črevného traktu so zmnožením lymfatických uzlín pri apendixe. V každom prípade diagnostika nie je jednoduchá, skúsení chirurgovia často vyšetrujú pacienta opakovane a sledujú vývoj ochorenia. Nezriedka sa k operácii indikujú aj pacienti, u ktorých sa zápal apendixu pri operácii nepotvrdí. Jediná správna liečba apendicitídy je liečba chirurgická. Pri operácii sa odstraňuje celý apendix od jeho výstupu zo slepého čreva, takže ostáva iba kratučký „pahýľ“. Nikdy sa neodstraňuje iba jeho zapálená časť. Pahýľ sa uzatvára stehom, slučkou s uzlíkom, klipom alebo staplerom (svorkovač). Ak predpokladáme skoré štádium apendicitídy, stále častejšie sa operácie vykonávajú laparoskopickou technikou. Pri nej sa využíva kamera a videotechnika. Apendix sa odstráni pomocou predĺžených laparoskopických inštrumentov, ktoré sa zasúvajú do dutiny brušnej cez trokáre - špeciálne „trubky“. Laparoskopické operácie končia väčšinou úspešne, niekedy však, vzhľadom na komplikovanejší nález, treba pristúpiť ku konverzii. Vtedy sa od laparoskopickej techniky prejde ku klasickej technike, pri ktorej sa rezom v pravom podbrušku apendix odstráni s klasickými inštrumentami. Laproskopia sa uprednostňuje pre viacero dôvodov. Je to kozmetický dôvod, pretože sa operuje cez cca 1 cm rezy v oboch podbruškách a pri pupku. Ďalším dôvodom je minimalizácia vzniku možnej ranovej infekcie, keďže apendix sa vyťahuje cez trokáre, a preto nedochádza ku kontaktu zapáleného tkaniva apendixu s brušnou stenou. Navyše aj ruky chirurga ostávajú stále sterilné. Dôvodom uprednostňovania laparoskopie je aj o niečo lepšia tolerancia bolesti pacientom oproti klasickej operácii.

Čo sa stane, ak sa pacient s apendicitídou neoperuje? Zápal sa v oblasti apendixu šíri do okolia a organizmus sa snaží tento proces ohraničiť. Často sa mu to aj podarí. Vtedy sa vytvára v okolí apendixu zápalový infiltrát alebo absces. Toto štádium sa prejavuje lokalizovanou bolestivosťou v pravom podbrušku a teplotami. Diagnosticky nám pomáha sonografické vyšetrenie a CT. Zápalový infiltrát alebo absces sa môže postupne vstrebávať. Preto je v tomto štádiu postup konzervatívny a ak sa stav pacienta zlepšuje, tak operáciu neindikujeme. Operuje sa až s odstupom času, cca o 2 mesiace. Ak však

organizmus zápalový proces nedokáže ohraničiť, hrozí tu „prasknutie slepého čreva“. Vtedy sa zápal a hnis šíri do celej brušnej dutiny. Takýto stav je už veľmi vážny, toxické látky sa rýchlo dostávajú do organizmu a dochádza k celkovej otrave. Ďalším krokom môže byť postupné zlyhávanie orgánov a smrť. Apendicitída je najčastejšou náhlou brušnou príhodou. Pri podozrení na toto ochorenie je potrebné vyhľadať chirurga, a tým zabrániť vzniku komplikácií, ktoré sa pri neliečení vyskytujú. MUDr. Roman Šebo Chirurgická ambulancia, FNsP Bratislava, Nemocnica akademika. L. Dérera

MEDICÍNA

/BKÇBTUFKãJF

LPåOÉ

PDIPSFOJB EFUÍ

Malopľuzgierové impetigo (impetigo contagiosa streptogenes) Je bakteriálne infekčné ochorenie, ktoré môže v detských kolektívoch vyvolávať epidémie. Vyvolávateľ je streptokok, zriedkavo stafylokok. Vyskytuje sa prevažne na tvári, menej často vo vlasoch, rukách a krku. Na koži sa vytvárajú pľuzgieriky veľkosti hrachu, obklopené zápalovým lemom a čírym obsahom. Tenký kryt pľuzgierikov sa rýchlo rozruší a praská následkom čoho vzniká mokvajúca erodovaná plocha, ktorá zasychá, pričom sa tvoria hrubšie medovožlté chrasty. Proces sa veľmi rýchlo šíri do okolia. Niekedy sa súčasne môžu vyskytovať aj kútiky úst a zápaly nechtových valov. Po odpadnutí chrasty môžu pretrvávať červenofialové škvrny. Časté sú aj zväčšené lymfatické uzliny. Komplikáciou impetiga môže byť zápal obličiek. V liečbe sa chrasty zmäkčujú 5 – 10 percent salicylovou vazelínou a používajú sa lokálne antibiotiká.

Gingivostomatitis herpetica (stomatitis aphthosa) Je primárnym prejavom herpetickej infekcie. Po kontakte s infekciou sa za 2 – 7 dní vyvinie horúčkové ochorenie s bolestivými prejavmi

Molluscum contagiosum

v dutine ústnej, v ktorej sa vytvárajú afty so zápalovým lemom. Ochorenie je sprevádzané značným slinotokom, odmietaním potravy a zväčšenými lymfatickými uzlinami. Používajú sa dezinfekčné výplachy úst, nedráždivá strava, pri ťažkých formách virostatiká.

Vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša z človeka na človeka cez drobné defekty a autoinokuláciou pri škrabaní. Inkubačná doba je asi 2 týždne. Môžu vzniknúť kdekoľvek na tele. Prejavuje sa polguľovitými útvarmi bielej či ružovej farby, ktoré môžu mať v centre priehlbinku. Po stlačení útvaru sa dá vytlačiť belavá hmota. Lieči sa odstránením útvarov – molusok ostrou chirurgickou lyžičkou, alebo vytláčaním uzlíčkov pinzetou, s následnou dezinfekciou.

Bradavice (verrucae vulgares)

Hand-foot-mounth disease

Bradavice sú najčastejším vírusovým prejavom na koži u detí. Náchylné sú hlavne deti s atopiou a sebostatickou kožou. V okolí pôvodnej bradavice, ktorá sa označuje ako materská, bývajú niekedy drobné bradavičky – tzv. dcérske bradavice. Bradavice sa môžu vyskytovať kdekoľvek na tele, ale aj na sliznici. U detí a mládeže môže dôjsť k náhlemu výsevu stoviek plochých bradavíc, hlavne na chrbtoch rúk, predlaktí a na tvári. Bradavice sa liečia kryalizáciou tekutým dusíkom, ktorá je založená na vytvorení pľuzgiera. Ten bradavicu nadvihne a pľuzgier sa za niekoľko dní vypustí. Ďalej sú to keratolytické masti s obsahom kyseliny salicylovej, ktoré sa uplatňujú hlavne pri výskyte bradavíc v oblasti stupají nôh. K miestnej liečbe patria aj prípravky s 5-fluorouracilom, ktorý sa aplikuje 2 – 3-krát denne na oblasť bradavice, pričom okolitá koža sa musí kryť, aby nedošlo k podráždeniu.

Vyskytuje sa u detí do 10. roku života, hlavne v letných mesiacoch. Vyvolávateľ je vírus Coxsackie. Inkubačná doba je 3 – 6 dní. Na začiatku sa môžu vyskytovať vyššie teploty, bolesť v hrdle, nasleduje výsev pľuzgierikov v oblasti dutiny ústnej, podnebia a jazyka. Pľuzgieriky rýchlo praskajú a zanechávajú erózie. O niečo neskôr sa objaví výsev pľuzgierikov v oblasti prstov rúk a nôh, ale aj v oblasti dlaní a stupají nôh. Príznaky odo znejú asi do 10 dní. Liečba je symptomatická, dezinfekčné výplachy úst, nedráždivá strava.

Medzi často sa vyskytujúce kožné ochorenia detí patria infekčné ochorenia bakteriálneho či vírusového pôvodu, atopický ekzém.

Ovčie kiahne (varicella) Ovčie kiahne sú primárnou infekciou vyvolanou vírusom varicella-zoster. Táto prevažne detská choroba sa môže vyskytnúť aj v dospelosti s ťažším prie-

behom. Ochorenie je vysoko nákazlivé a väčšinou zanecháva trvalú imunitu. Inkubačná doba je asi 14 dní, niekedy aj dlhšie. Pred výsevom sa môže objaviť zvýšená teplota a slabosť. Po celom tele, hlavne v oblasti hlavy a trupu sa tvoria červené škvrny a počas niekoľkých hodín dochádza k tvorbe pľuzgierikov s čírym obsahom, ktoré sú obklopené červeným lemom. Ochorenie býva sprevádzané svrbením. Takmer pravidelne je postihnutá vlasatá časť hlavy. Môže byť postihnutá aj sliznica ústnej dutiny. Počas celého priebehu je zvýšená teplota. Pri nekomplikovanom priebehu ovčích kiahní nevznikajú jazvy na koži. V prípade škrabania a zanesenia infekcie, dochádza k vyhojeniu jazvou. Na miestnu liečbu sa používa tekutý púder, pri svrbení antihistaminiká. V prípade infekcie sa používajú antibiotiká.

Atopická dermatitída Je chronické ochorenie hlavne detského veku podmienené atopiou. Prejavuje sa značným svrbením a suchosťou kože. Atopická dermatitída existuje v troch formách. Atopický ekzém v dojčenskom veku začína v 3. – 6. mesiaci na tvári a čele, rozširuje sa na celú hlavu, telo, ruky a nohy. Koža sčervená, môže sa vyskytovať mokvanie ložísk, tvorba šupiniek. Zhoršenie môže nastať po potravinových alergénoch (kravskom mlieku, vajíčkach). V dojčenskom veku sa môže vyskytovať pozitivita na potravinové alergény (bielok, mlieko), neskôr pozitivita na inhalačné a bakteriálne alergény. Ekzém sa môže počas 2 – 3 rokov zahojiť alebo prejde do ďalšej vývojovej fázy. Detská forma sa vyskytuje v pred-

školskom a v školskom veku. Postihuje lakťové a kolenné jamky, krk, záhlavie, bočné strany tváre, zápästiach, chrbty rúk a nôh. Ďalšou formou je atopický ekzém u dospievajúcich a dospelých. Komplikáciou kožných prejavov môžu byť sekundárne bakteriálne infekcie vyvolané Staphylococcus aureus. Dôležitá je starostlivosť o kožu, nepoužívanie alkalických mydiel, olejové kúpele, emolienciá na zvláčňovanie kože, a odstránenie príčiny. Pri zhoršení ekzému sa aplikujú kortikoidné masti, lokálne imunomodulátory, ktoré majú účinok kortikoidov, ale nemajú ich nežiaduce účinky. K podpornej liečbe patrí aj fototerapia. Celkovo sa podávajú antihistaminiká. K zlepšeniu prispieva pobyt v horách či pri mori. Význam má aj probiotická liečba, ktorá stimuluje imunitu. Z oblečenia treba uprednostňovať bavlnu. MUDr. Andrea Hradiská ko ná ambulancia Uherské Hradištì

VÝŽIVA

7MÂLOJOB

Nikto z nás nepochybuje o tvrdení, že „človek nie je tvor neomylný“. Častokrát sa mýlime vo svojich názoroch i činoch. Situácia začína byť vážna vtedy, ak robíme také chyby, ktoré môžu ovplyvniť naše vlastné zdravie.

tom, že chyby robíme príliš často, svedčí aj fakt, že viacerí z nás trpia chorobami srdca a ciev, žlčníka, cukrovkou a ďalšími ochoreniami. Je známe, že príčinou vzniku a rozvoja týchto chronických neinfekčných ochorení je najčastejšie nedodržiavanie základných pravidiel životosprávy. Životný štýl patrí medzi najdôležitejší, rozhodujúci faktor vo vzťahu k zdraviu. Nezdravý životný spôsob vplýva na predčasnú úmrtnosť, spôsobenú najmä srdcovocievnymi a onkologickými ochoreniami. Do životného štýlu, súhrnu ovplyvniteľných rizikových faktorov, zaraďujeme popri telesnej aktivite, negatívnom fajčení či alkoholizme, obezite, cukrovke najmä výživu a stravovacie návyky. Z víacerých prác, publikovaných v odbornej a ostatnej tlači je známe, že Slovensko spolu s Českou republikou patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka na svete. Podľa štatistiky každoročne ochorie na kolorektálny karcinóm okolo 750 000 ľudí a 500 000 osôb na túto chorobu zomrie. Na Slovensku napr. v roku 1987 bolo zistených 1927 nových ochorení, o 10 rokov neskôr, v roku

1997, to bolo už 2 625 ochorení, čo je nárast o viac ako 36 percent. Skúsme spoločne hľadať odpoveď na otázku, prečo je to tak.

Ach, tá slovenská kuchyňa! Ako sa hovorí, kuchyňa sa dedí… Tak ako varili naše matky, tak varíme najpravdepodobnejšie i my. Chybou slovenskej kuchyne je chronicky nízky príjem zeleniny a ovocia, a teda aj nízky príjem nielen vlákniny, ale i antioxidantov, ktoré chránia organizmus pred pôsobením voľných kyslíkových radikálov. Tieto extrémne reaktívne látky zohrávajú dôležitú úlohu v patogenéze cievnych a nádorových ochorení. Ich škodlivé pôsobenie v organizme zosilňuje vysoká spotreba alkoholu a cigaret i znečistené životné prostredie, teda faktorov, ktorých výskyt na území Slovenska bol a i v súčasnosti stále je vysoký.

Vláknina Nachádza sa iba v rastlinnej potrave. Vláknina obsiahnutá v potrave zväčšuje jej objem. Rastie počet súst a celkový objem trávenej potravy. Na tejto skutočnosti sa podieľa i schopnosť vlákniny viazať vodu. Väčšia náplň žalúdka vedie k rýchlejšiemu pocitu

sýtosti (nedôjde k obezite z prejedania). Zväčšená náplň dráždi tráviacu trubicu a spôsobuje jej vyššiu sekrečnú a pohybovú aktivitu. Zabráni sa zápche, ktorá je subjektívne nepríjemne pociťovaná a zdraviu neprospieva. Trávenie živín a ich vstrebávanie je z potravy, ktorá obsahuje vlákninu, pozvoľnejšie. Uľahčuje ich využitie orgánmi a tkanivami. Pozvoľnejšie trávenie je obzvlášť výhodné u cukrov, kedy pomalší rast hladiny glukózy v krvi vedie k menším nárokom na tvorbu a vylučovaniu inzulínu, hormónu pankreasu, do krvi. Tento účinok sa uplatňuje priaznivo pri predchádzaní cukrovky alebo zmierňovaní tohto ochorenia. Vlákniny neužívame vtedy, keď dostaneme hnačku alebo často vylučujeme riedku, tekutú stolicu.

Druhy vlákniny V rastlinnej potrave sa nachádzajú látky celkom stráviteľné (škroby) a látky, ktoré sú buď vôbec nestráviteľné alebo len sčasti. Patria väčšinou k zloženým cukrom – polysacharidom. Do tejto skupiny patrí: celulóza hemicelulóza pektíny lignín

Celulóza a hemicelulóza sa vyskytujú predovšetkým v tých rastlinách, ktoré majú vo svojom pletive dlhé vlákna, napr. v koreňovej zelenine (repa, chren), fazuľových strukoch, v plevách a otrubách obilovín. Baktérie hrubého čreva dokážu štiepiť celulózu len čiastočne (na 40 percent), hemicelulózu až na 87 percent. Pektíny tvoria v rastlinách súčasť bunečnej steny dužinatých plodov: jablká, hrušky, broskyne, marhule; sú tiež v bobuliach ríbezlí a pod. Nachádzame ich aj v citrusových plodoch. V hrubom čreve sú prakticky úplne rozštiepené. Lignín je stavebnou látkou podporného pletiva, spôsobuje drevnatenie listovej zeleniny, či škrupinky orechov. Črevné baktérie, ani enzýmy tráviacej sústavy ho nedokážu stráviť. Vláknina sa delí na rozpustnú a nerozpustnú vo vode. Rozpustná vláknina odvádza z tela toxické látky a odpadové látky vzniknuté pri trávení potravy. Znižuje kyslosť žalúdka, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka (vláknina absorbuje veľké množstvo tekutiny, vytvára gelové štruktúry, napĺňa žalúdok a tak znižuje chuť do jedla). Viaže sa na tuky a cholesterol a tým pomáha znižovať ich hladiny v krvi. Zlučuje sa so žlčovými kyselinami a bráni tvorbe žlčových kameňov. Nerozpustná vláknina nemá vplyv na vyprázdňovanie žalúdka, ale absorbuje množstvo vody, „zmäkčuje“ stolicu a vytvára jej objem. Tým udržuje obsah čriev v pohybe, čo vedie k prevencii zápchy, tvorbe vydutín, polypov a rakoviny hrubého čreva. Dostatočné množstvo vlákniny v potrave vyvoláva pocit sýtosti, čím zabraňuje vzniku obezity, predchádza zápche a znižuje pravdepodobnosť výskytu kŕčových žíl a hemoroidov. Prijímaním vlákniny v potrave sa obmedzuje vzostup koncentrácie krvnej glukózy po jedení, čo je významné najmä pre diabetikov. Strava s dostatočným obsahom vlákniny môže tiež znížiť namáhanie podžalúdkovej žľazy.

Na vzniku rakoviny čriev sa podieľa veľa faktorov, napríklad množstvo a typ tukov v potrave, malý príjem vlákniny apod. U ľudí s dostatočnou spotrebou vlákniny je výskyt rakoviny čriev zriedkavý. Vláknina k tomu prispieva tak, že urýchľuje prechádzanie karcinogénov i mutagénov tráviacim traktom. Týmto urýchlením priechodu tráveniny črevom sa znižuje tvorba toxických látok, vyplavujú sa žlčové kyseliny a cholesterol.

Obsah vlákniny v potrave Naši predkovia konzumovali výživu bohatú na vlákninu. Rastlinná potrava (ovocie, zelenina) bola prijímaná najčastejšie v surovom stave. Chlieb a iné pekárenské výrobky sa pripravovali z múky získaním rozomletých zŕn. Predpokladá sa, že praveký človek v rannej dobe kamennej, žijúci pred 50 000 – 12 000 rokmi, prijímal denne v potrave 100 – 150 g vlákniny. Rovnaký príjem potravy mal však ešte i stredoveký roľník. Súčasný denný príjem vlákniny je iba 15 – 20 g (ideálny by bol aspoň 30 g denne). Je to výrazný rozdiel, ktorý sa nezaobišiel bez zdravotných následkov. V 20-tom storočí sa v názoroch na výživu, teda i na vlákninu potravy prejavili značné výkyvy. S rozvojom znalostí o skladbe potravy prevládal po určitú dobu názor, že vláknina potravy, ktorú telo nedokáže využiť vo svojom látkovom a energetickom metabolizme, je v podstate v potrave nepotrebný balast. O tento názor sa opierala snaha vlákninu v potrave vylúčiť, zbaviť sa jej, teda ju v podstate čistiť (rafinovať). Túto snahu podporil i záujem komerčný, ktorý vyústil v úsilie vyrábať potraviny v chuťovo čo najvýraznejšej podobe, aby boli pre kupujúceho čo najpríťažlivejšie. Takto vyrobené potraviny obsahovali v malom objeme veľké množstvo energie, takže sa o nich dalo obrazne hovoriť ako o energetických (kalorických ) bombách. Vysoký výskyt ochorení tráviaceho systému (rakovina hrubého čreva), pozorovaný u ľudí v Európe i USA,

podnietil odborníkov k intenzívnym štúdiám. Porovnanie s výskytom týchto ochorení u obyvateľov rozvojových a afrických krajín, kde je tento výskyt oveľa menší, viedlo k úvahám, že v pozadí týchto ochorení je viditeľne nedostatok vlákniny. Anglický chirurg, pôsobiaci v Afrike, Dr. Burkit, popísal, že domorodé obyvateľstvo takmer vôbec netrpí na rakovinu hrubého čreva, ktorá je častá u Európanov a Američanov. Po vylúčení genetických závislostí zistil, že dôvod spočíva v rozdielnej strave domorodcov a belochov. Afričania, domorodci, na rozdiel od bielych prisťahovalcov jedia vysoko vláknitú nerafinovanú potravu v úplne prirodzenom stave. Dr. Burkit v roku 1971 vyslovil domienku, že hlavnou príčinou rakoviny čriev i ďalších črevných chorôb je pravdepodobne nedostatok prirodzenej vlákniny v potrave. Túto Burkitovu hypotézu overili viaceré vedecké pracoviská na celom svete a uznali ju ako vedecký fakt. Burkit teda iba potvrdil to, čo už dlho hlásali mnohí diabetológovia, ktorí dávno vedeli, že vegetariáni ani vegáni nikdy netrpia na zápchu. Afričania konzumujú pravidelne značné množstvo vlákniny. S tým u nich súvisí i oveľa väčší objem stolice, priemerne 400 g. Hmotnosť stolice ľudí z industriálnych krajín je bežne 100 – 150 g, u vegetariánov 200 g. I frekvencia stolice je u obyvateľov Afriky vyššia, spravidla niekoľkokrát denne. U Európanov je to zriedka každý deň, zvyčajne každý druhý deň a menejkrát. Podľa prieskumov len jedna tretina študentov Lekárskej fakulty v Košiciach nemá problémy s každodenným vyprázdňovaním.

Význam vlákniny vo výžive – funkčný a zdravotný Vláknina môže v trávenej potrave viazať pre telo škodlivé látky – ťažké kovy (olovo, kadmium, ortuť) cholesterol a žlčové kyseliny. Väzbou týchto látok na vlákninu je obmedzené ich vstrebávanie a súčasne ich zvýšené vylučovanie z organizmu. Dôsledkom toho je

VÝŽIVA znižovanie hladiny cholesterolu v krvi, čo sa priaznivo uplatňuje v prevencii aterosklerózy. Väzba žlčových kyselín na vlákninu a ich trvalé odstraňovanie z tela zabraňuje, aby z týchto kyselín vznikali vplyvom črevných baktérií látky dráždiace sliznicu hrubého čreva s možnosťou rakovinového bujnenia. Tento nepriaznivý účinok sa obzvlášť uplatňuje vtedy, ak zvyšky potravy zotrvávajú v hrubom čreve dlhšiu dobu, teda pri zápche. Vláknina sa uplatňuje pri prevencii ochorení: paradentóze, žalúdočného a dvanástnikového vredu (menšie zvyšovanie kyslosti žalúdočnej šťavy), žlčových kameňov (zníženie koncentrácie cholesterolu v žlči), zápalu čreva (stimulácia pohybovej aktivity čreva), aterosklerózy (znižovanie krvnej hladiny cholesterolu) a rakoviny hrubého čreva (znížené dráždenie črevnej sliznice žlčovými kyselinami a jej derivátmi). Zhrnutie pozitívneho pôsobenia vlákniny v organizme: urýchľuje prechod trávenej potravy, takže stena čreva je kratšie vystavená pôsobeniu prípadných škodlivých zložiek potravy a splodín látkovej premeny (zriedkavejší výskyt zhubných nádorov hrubého čreva, prsníka, prostaty), znižuje hladinu cholesterolu v krvi, jedného z hlavných rizikových faktorov srdcovo- cievnych chorôb, pomáha bojovať proti obezite, má využitie pri redukčných diétach, viaže vodu, tým sa jej objem zväčšuje a vyvoláva pocit sýtosti, pomáha diabetikom udržať stabilnejšie hladiny cukru, je účinným prostriedkom pre ľudí trpiacich na zápchu a hemoroidy, ale aj žlčníkové ťažkosti, znižuje riziko vstrebávania rôznych látok z čreva a tým môže v mnohých prípadoch znižovať riziko prívodu nežiadúcich látok. Výskyt rakoviny hrubého čreva sa dáva do súvisu s množstvom stolice. V populácii, v ktorej sa hmotnosť stolice pohybuje okolo 100 g za deň, je vý-

skyt rakoviny 25 prípadov na 100 000 osôb. V populácii, v ktorej hmotnosť stolice je dvojnásobná (cca 200 g/ deň), kleslo riziko črevnej rakoviny oproti predchádzajúcej populácii o jednu tretinu. Najbohatším zdrojom vlákniny sú obiloviny, strukoviny, orechy, ovocie a zelenina. Jedným z mimoriadne bohatých zdrojov vlákniny je psyllium – semeno indického skorocelu (Plantago psyllium, Plango ovata) – dostať v lekárňach. Ďalej je potrebné spomenúť v našich obchodoch bežne dostupnú jablčnú vlákninu či otruby z obilovín. Z cudzokrajných zdrojov vlákniny je to napr. Yucca shidigera (jej blahodárne účinky poznali už starí Inkovia), známe Aloe vera a iné. Renomovaní odborníci WHO vypracovali materiál o zdravej výžive, vedúci k prevencii civilizačných ochorení. Najdôležitejšie odporúčania v krátkosti zhrnuli do nasledujúcich dvanástich bodov. I v nich môžme nájsť upozornenia na vhodnosť konzumácie vlákniny.

Dvanásť krokov ku zdravej výžive

1.Jedzte výživnú stravu založenú na rozmanitosti potravín predovšetkým rastlinného pôvodu, menej potravín živočíšneho pôvodu. 2.Niekoľkokrát denne jedzte chlieb, obiloviny, cestoviny, ryžu a zemiaky. 30 – 50 percent vlákniny by malo pochádzať z týchto zdrojov, zvyšok zo zeleniny a ovocia. 3.Jedzte rozmanité druhy zeleniny a ovocia, najlepšie čerstvé a z miestnej produkcie, niekoľkokrát cez deň (aspoň 400 g denne). Vláknina v potrave (viď predchádzajúci text). 4.Pravidelným primeraným cvičením, najlepšie každý deň, si udržujte hmotnosť v doporučenom rozmedzí BMI s hodnotami medzi 20 až 25. 5.Kontrolujte príjem tuku (nie viac ako 30 percent dennej energie) a väčšinu nasýtených tukov nahrádzajte nenasýtenými rastlinnými olejmi alebo mäkkým margarínom.

6.Nahradzujte tučné mäso a mäsové výrobky fazuľou, strukovinami, šošovicou, rybami, hydinou. 7.Konzumujte nízkotučné mlieko a jeho produkty (kefír, kyslé mlieko, jogurt a syr), ktoré majú nízky obsah tuku a soli. 8.Vyberajte potraviny s nízkym obsahom cukru a rafinovaný cukor jedzte striedmo, obmedzujte konzumáciu sladených nápojov a sladkostí. 9.Voľte stravu s nízkym obsahom soli. Celkový príjem by nemal presahovať 1 čajovú lyžičku denne (6 g) včítane soli obsiahnutej v chlebe a v údených a konzervovaných potravinách. 10.Pri konzumácii alkoholu obmedzte jeho príjem maximálne na 2 nápoje denne (každý s obsahom maximálne 10 gramov alkoholu). 11.Pripravujte jedlo nezávadným a hygienickým spôsobom. Znižujte podiel pridaných tukov, olejov, soli a cukru vhodnou úpravou – dusenie, pečenie, použitie mikrovlnnej rúry. 12.Podporujte u detí výhradne výživu kojením po dobu 6 mesiacov a doporučujte zavedenie vhodných potravín v správnych intervaloch behom prvých rokov života. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. Ústav verejného zdravotníctva Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (literatúra dostupná u autorky)

7ÜåJWB

QSF NP[PH

Ľudský mozog potrebuje pre svoju optimálnu činnosť živiny. Niektoré viac a niektoré menej. Naše centrum všetkých štartovacích úkonov potrebuje predovšetkým tuky, glukózu či železo. Biela fazuľa Pistácie

toré potraviny nám pomáhajú stimulovať mozgovú aktivitu? Máme ich v dostatočnom množstve zaradené v každodennom jedálničku?

obsahom magnézia podporuje lepší prenos myšlienok a zabraňuje svalovým kŕčom

Ovsené vločky

obsahom kália pomáhajú pri uvažovaní udržať si jasnú myseľ, pretože kálium podporuje transport kyslíka červenými krvinkami.

Pre viacej energie a na odstránenie únavy a vyčerpania

ich obsah vitamínu B zosilňuje koncentráciu a magnézium zvyšuje výkonnosť organizmu. Denný príjem najlepšie už na raňajky.

Červená paprika

Orechy

Papája

Jogurt

sú bohaté na alfa-linolovú kyselinu, minerálne látky a bielkoviny: posilňujú mozgové bunky a koncentráciu.

vysoký obsah vitamínu C a magnézia je výborná kombinácia proti únave, odporuje trávenie.

je zdrojom kalcia a aminokyseliny isoleicínu. Čo i len jeden téglik denne zvýši vašu výkonnosť.

svojím extrémne vysokým obsahom vitamínu C dopomáha perfektnému prekrveniu mozgu.

Zdroj: www.dr-burian.com

VÝŽIVA

y;FMFOÉl QPUSBWJOZ B JDI WÜ[OBN QSF [ESBWJF Prečo je zvýšenie konzumácie ovocia, zeleniny, strukovín a celozrnných obilnín prioritou vo výžive

význame každodennej konzumácie ovocia, zeleniny, strukovín a celozrnných cereálií dnes už nepochybuje žiadny odborník, ktorý sa zaoberá ľudskou výživou. V priebehu posledných rokov predklinický, klinický i epidemiologický výskum nazhromaždil dostatok vedeckých dôkazov o pozitívnom vzťahu medzi konzumáciou ovocia a zeleniny a zdravým životným štýlom človeka. Najnovšie štúdie prinášajú čoraz viac dôkazov najmä o roli rastlinnej výživy pri prevencii rakoviny. Človeku nestačí, aby pre svoju existenciu prijímal v každodennej potrave iba zdroje čistej energie (napríklad tuky alebo sacharidy). Naopak ,potrebuje prijímať a dopĺňať aj stavebné a regulačné látky (bielkoviny). Ďalšou nevyhnutnou zložkou našej potravy sú výživové substancie, ktoré nám stačí prijímať v úplne drobných množstvách (miligramy, mikrogramy). Takýmto živinám sa hovorí preto mikroživiny alebo aj bioaktívne látky.

vitamíny, minerálne a stopové látky Medzi mikroživiny patria všeobec-

ne známe vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Ich význam pre náš organizmus je mnohoraký a sú pritom pre nás nenahraditeľné. Sú súčasťou mnohých enzýmov a ďalších látok, ktoré plnia v bunkách nášho tela dôležité funkcie. Z vitamínov je rastlinná výživa bohatá najmä na vitamíny skupiny B, ako aj vitamín C, E, K a provitamíny A, tzv. karotenoidy.

Fytochemikálie, antioxidanty a prevencia rakoviny Mnohé z týchto látok (vitamíny, minerálne látky) sa dnes z hľadiska ich funkcie zaraďujú medzi tzv. antioxidanty. Antioxidanty sú látky, ktoré chránia bunky nášho tela voči škodlivým substanciám, ktoré vznikajú v našom tele, tzv. voľným radikálom. Voľné radikály sú molekuly, ktoré obsahujú nestabilný kyslík a ak ich je v našom tele príliš mnoho, môžu spôsobiť pre naše bunky nenapraviteľné škody (napríklad zhubné nádory). Antioxidanty eliminujú (rušia, potláčajú) škodlivý vplyv voľných radikálov. Najnovšie sa v rastlinnej potrave objavilo mnoho ďalších užitočných látok, ktoré sa súhrnne nazývajú fytochemikálie (fyto = rastlinné). Sú to látky, ktoré dodávajú rastlinám ochrannú

farbu, vôňu alebo chuť. Vedecké výskumy však ukazujú, že ich konzumácia je pre človeka mimoriadne dôležitá a pre dlhodobé uchovanie zdravia prospešná. Fytochemikálie vstupujú do chemických procesov na rôznych úrovniach látkovej výmeny a podporujú naše zdravie. Výpočet ich priaznivého pôsobenia je dlhý. Ich pravidelný príjem podporuje našu imunitu (obranyschopnosť voči choroboplodným baktériám a vírusom), ruší škodlivé pôsobenie rôznych karcinogénov a spomaľuje rast zhubných nádorových buniek, má schopnosť zabrániť poškodeniu bunkovej DNK a navyše má aj protizápalové a antioxidačné účinky.

Ovocie a zelenina v boji proti nadváhe a obezite Častá a veľká konzumácia potravy s vysokým obsahom energie, najmä pokiaľ má jedlo veľa energie v malom objeme (hovoríme aj energetickej hustote potravy), je jednou z viacerých príčin narastajúcej obezity. Správne by potrava mala mať v priemere hustotu energie okolo 500kJ/100g. Hustota energie vyššia ako 1000 kJ/100g sa pokladá za vysokú. Ovocie a najmä zelenina sú bohaté na vodu a rastlinnú vlákninu a chu-

dobné na energiu – a to najmä pre veľmi nízky obsah tuku. Čím je vyšší obsah vody v potravinách, tým je celková hustota energie výsledného pokrmu nižšia. Jedlo, s vysokým obsahom vody a vlákniny človeka nasýti bez dodania veľkého množstva energie. Preto konzumácia potravín s vysokým obsahom vody (zelenina, ovocie, ale napríklad aj odtučnené jogurty, tvarohy a cottage syry) spolu s výdatným pitným režimom bezpečne znížia hustotu energie v potrave. Ďalšou významnou sýtiacou zložkou sú potraviny bohaté na bielkoviny. Ideálna je preto kombinácia odtučneného alebo nízkotučného mlieka a mliečnych výrobkov s ovocím, zeleninou.

Prečo treba konzumovať viac ovocia a zeleniny? Prečo odporúčame, aby všetci ľudia konzumovali dostatočné množstvo ovocia a zeleniny každý deň? Je to práve pre vyššie uvedené fakty. V ovocí a zelenine (ale aj v strukovinách a v celozrnných cereáliách) sa nachádzajú všetky spomínané mikroživiny v dostatočnom množstve a v pestrom obsadení. Na to, aby sme ich mali dosť, musíme ich konzumovať denne a v dostatočnom množstve (napríklad ovocie: 300 – 400 g denne, zelenina 500 – 600 g denne, strukoviny, najmä sóju 1 – 3 menšie porcie denne a celozrnné cereálie 30 – 60 g denne). Ďalším predpokladom získania všetkých potrebných látok je príjem rôznorodých druhov rastlinnej potravy v ich plnej pestrosti. Jednostranné uprednostňovanie jedného druhu ovocia alebo zeleniny pred iným je skôr na škodu ako na osoh.

Úloha sóje a ďalších strukovín Strukoviny predstavujú ďalší významný prvok „zelenej“ potravy, ktoré by sme mali pravidelne a často konzumovať. Z nich sa predovšetkým sóji pripisuje veľký význam v prevencii mnohých závažných chorôb, akými sú rakovina (hrubé črevo + konečník, prsník, prostata), vysoký cholesterol a srdcovo – cievne choroby, osteo-

poróza ale aj klimakterické poruchy. Za najdôležitejšie látky v sóji s protirakovinovým účinkom sa pokladajú fytoestrogény (tzv. izoflavony).

Prečo sú zdravé celozrnné obilniny Obilniny, ak keď ich farba v skutočnosti nie je zelená, môžeme v širšom zmysle takisto priradiť do „zelenej“ záhrady. Dôležitým predpokladom pozitívneho prínosu pre správnu a zdravú výživu je zachovanie ich celozrnnosti, čiže spracovanie celého zrna vrátane obalu bohatého na vlákninu. Obilniny môžeme konzumovať vo forme chleba, pečiva, vločiek a tzv. raňajkových cereálií (müsli). Keďže cereálie sú chudobnejšie na vodu a bohatšie na energiu (pričom podstatná časť energie je zo sacharidov), treba ich konzumovať v rozumnom množstve, ktoré je primerané konkrétnym možnostiam výdaja energie. Treba pamätať, že z obilnín sa dá priberať na váhe podobne ako z „tučných“ potravín (všeobecne známy je fakt, že aj „z chleba sa priberá“). Napriek tomu predstavujú celozrnné obilniny a cereálie významnú zložku každodenného jedálneho lístka a zásadne ich nevylučujeme v menšom množstve ani v redukčnej nízko energetickej výžive. Dobrým zvykom celozrnné cereálie jesť s odtučneným alebo nízkotučným mliekom, jogurtom alebo tvarom. Zabezpečíme si tým najmä príjem bielkovín, vápnika bez zbytočne veľkého prísunu tuku.

Pravidlo „5 krát denne“ 5 porcií ovocia a zeleniny denne Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pred časom heslo: „5 krát denne“. Odporúča konzumovať ovocie a zeleninu minimálne v 5 čiastkových porciách. Mnohí ľudia totiž majú zlozvyk v tom, že nekonzumujú pravidelne ovocie ani zeleninu, alebo ak aj áno, tak iba v nedostatočnom množstve. Pri budovaní nových návykov nám často pomáhajú zreteľné, jasné a jednoducho realizovateľné návody, ktoré sa navyše dajú ľahko zapamätať.

Z prírody alebo z doplnkov výživy? Ďalšia jednoznačná rada odborníkov na výživu hovorí, že mikroživiny z prírody sú spravidla oveľa cennejšie než tie, ktoré prijímame z priemyselne vyrobených doplnkov stravy. Sú však stavy, kedy doplnky výživy môžu byť veľkým prínosom pre človeka. Ich užívanie by sa však malo vopred skonzultovať s lekárom.

Najlepšie je zvyknúť si na nasledujúcu schému: 1.Na raňajky, na obed a na večeru zjesť jednu 150 – 200 g porciu čerstvej miešanej zeleniny. 2.Na desiatu a na olovrant zjesť 150 – 200 g čerstvého ovocia. 3.Na raňajky zjesť 20 – 30 g a počas dňa ešte prípadne ďalších 20 – 30 g celozrnných cereálií najlepšie s nízkotučným mliekom alebo jogurtom. 4.Na raňajky možno event. vypiť 100 – 200ml čistej ovocnej šťavy bez dodatočného pridania cukru. Pre podporu pitného režimu najlepšie v riedení s čistou vodou v pomere 1:1. Takáto porcia šťavy sa počíta za 1 porciu ovocia. Odporúča sa však vypiť ju iba 1x denne. 5.Denne skonzumovať 1 – 2 porcie výrobku zo sóje (najhodnotnejšej zo všetkých strukovín), napríklad vo forme sójového mlieka, jogurtu, syra alebo nátierky. MUDr. Peter Minárik

MEDICÍNA

1VQPÇOÍLPWÂ

LSW

[BDISBÑVKF

åJWPUZ

Je ťažké predstaviť si, aké musí byť hľadanie jedného jediného človeka na svete, ktorý vám môže zachrániť život. Presvedčil sa o tom aj pacient z Kalifornie, pre ktorého sa takýto záchranca narodil na Slovensku.

pomínanému americkému pacientovi pred časom diagnostikovali závažné ochorenie – myelodysplastický syndróm, ktoré mu narušilo krvotvorbu v kostnej dreni. Jeho zdravotný stav si preto vyžadoval transplantáciu krvotvorných buniek od zdravého darcu. Toho treba hľadať v národnej alebo medzinárodnej databáze darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi. Vhodná jednotka pupočníkovej krvi sa tentoraz našla v slovenskom registri Eurocord-Slovakia. Samotná transplantácia pupočníkovej krvi získanej zo Slovenska bola naplánovaná na koniec februára a uskutoční sa v nemocnici City of Hope v Kalifornii.

Kedy je potrebná transplantácia krvotvorných buniek? Pri viacerých závažných ochoreniach zlyháva tvorba krvi. Vtedy je jedinou možnosťou na záchranou života pacienta poskytnutie zdravých krvotvorných buniek. Tie možno získať z kostnej drene, periférnej krvi alebo z pupočníkovej

krvi odobratej pri narodení dieťaťa. V závislosti od typu ochorenia sa dajú použiť vlastné krvotvorné bunky alebo bunky od zdravého darcu. Na zabezpečenie krvotvorných buniek od darcov slúžia verejné registre a databázy darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi. Rok čo rok postihnú tisíce ľudí závažné ochorenia, pri ktorých je nevyhnutná transplantácia krvotvorných buniek od zdravého darcu. Niektorí pacienti nájdu vhodného darcu v rodine, ale väčšina z nich je odkázaná na existenciu dobrovoľných nepríbuzenských darcov. Dnes viac ako 35 percent darovaných krvotvorných buniek prekračuje hranice a práve preto je

medzinárodná výmena kostnej drene a pupočníkovej krvi veľmi dôležitá. Prostredníctvom databázy medzinárodnej výmennej siete darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi – Bone Marrow Donors Worldwide (BMDW) môžu transplantačné centrá z celého sveta hľadať vhodných darcov pre svojich pacientov. Slovenský verejný register pupočníkovej krvi Eurocord-Slovakia je členom tejto medzinárodnej siete od roku 2001. Od roku 2009 je tiež členom medzinárodného združenia bánk pupočníkovej krvi NetCord. V roku 2008 Eurocord-Slovakia získal pupočníkovú krv od 500 dobrovoľných darkýň. Do databázy BMDW zaradil 42 jednotiek pupočníkovej krvi

EC - PR

Postup na získanie jednotky pupočníkovej krvi v skratke 1. September 2008

do Eurocord-Slovakia prišla požiadavka z transplantačného centra.

2. September 2008

Eurocord-Slovakia poskytol detailné informácie o jednotke pupočníkovej krvi.

pacient hospitalizovaný. Takýto transport vyžaduje maximáltransplantačné centrum požiadalo o detailnejšie určenie HLA znakov, ďalšie 3. September – október 2008 nu profesionalitu. Od začiatku potrebné vyšetrenia a vyžiadalo si vzorku pupočníkovej krvi. na základe získaných výsledkov uznalo transplantačné centrum zhodu s pacien4. December 2008 – január 2009 roka 2008 Eurocord-Slovakia tom, a tak požiadalo o rezerváciu a neskôr aj o vydanie transplantátu. Eurocord-Slovakia v spolupráci so žiadateľom (s transplantačným centrom) spracoval viac ako 30 požiada5. Február 2009 zabezpečil bezpečný transport jednotky pupočníkovej krvi do cieľového miesta. viek na doplňujúce informácie následne transplantačné centrum informuje spoločnosť Eurocord-Slovakia 6. Priebežne 2009 o termíne, priebehu a výsledku plánovanej transplantácie. a vyšetrenia z rôznych štátov (Kanada, USA, Taliansko, a v procese zaradenia je ďalších 64. tov na základe HLA znakov uvedených Francúzsko, JAR, Belgicko, Rakúsko, Zatiaľ má slovenský register v medzi- v medzinárodnej databáze BMDW. Ak Anglicko, Austrália, Poľsko, Turecnárodnej databáze BMDW celkovo nájdu takúto zhodu v databáze, oslo- ko). Tri jednotky pupočníkovej krvi 249 jednotiek pupočníkovej krvi. Vý- via príslušnú banku (register) s požia- rezervovali a zatiaľ jednu poskytli na ber vhodnej pupočníkovej krvi na za- davkou na poskytnutie podrobných transplantáciu do USA. Tieto čísla radenie do medzinárodnej výmeny sa informácií o vybratej jednotke pu- zreteľne ukazujú, že aktivity Eurocoruskutočňuje na základe medicínskych počníkovej krvi. Na základe získaných d-Slovakia prinášajú Slovensku mea legislatívnych kritérií. Len 20 až 30 výsledkov vyšetrení sa transplantačné dzinárodný kredit v oblasti transplanpercent zo zrealizovaných odberov sa centrum napokon rozhodne, či má, tačnej medicíny. Tak ako pupočníková alebo nemá záujem o danú pupoční- krv pomohla pacientovi v zahraničí, napokon do registra dostane. kovú krv. Pokiaľ sa pre ňu centrum krv zo zahraničia môže zachrániť žirozhodne, požiada o rezerváciu a ná- vot slovenským pacientom. Vydanie Hľadanie darcu transplantátu zahraničnému pacienNa to, aby transplantácia prebehla sledne aj o vydanie transplantátu. v poriadku, je potrebná tzv. HLA kom- V prípade spomínaného amerického tovi z nášho registra je dôkazom, že patibilita darcu a príjemcu. Trans- pacienta bolo potrebné transplantát Slovensko je rovnocenným partnerom plantačné centrá vyhľadávajú vhodnú nielen vydať, ale ho aj bezpečne do- v medzinárodnej spolupráci registrov pupočníkovú krv pre svojich pacien- praviť priamo do nemocnice, kde bol kostnej drene a pupočníkovej krvi. -ec-

Tému prináša

1PEQPSB

SPEJOOÉIP EBSDPWTUWB

kým budem môcť, kým mi to dovolí môj zdravotný stav a vek.“ Ján nezostal len pri darovaní krvi, prirodzene, vplyvom situácie a okolností začal šíriť edukáciu darcovstva: „Veľa ľudí som získal pre darovanie krvi, najmä v zamestnaní. Keď sme sa tak rozprávali medzi sebou, som im vysvetlil, že nemajú mať z čoho strach. Zobral som ich so sebou na jeden, dva odbery a potom už išli samy. A zobrali ďalších a tí ďalší ešte ďalších, až sa z toho vyvinula celkom veľká skupina ľudí.“.

Daroval krv 101-krát

Slovenský Červený kríž tento rok zorganizoval už 14. ročník Valentínskej kvapky krvi. Pôvodná myšlienka, osloviť čo najviac mladých zamilovaných ľudí, sa rozrástla do celoslovenského rozmeru. Tohtoročná „Valentínka“ bola zameraná najmä na rodinu, rodinné darcovstvo, na odovzdávanie myšlienky humanity a darcovstva z generácie na generáciu.

a odbere krvi v senickom Dome humanity sa zišlo okolo 70 ľudí. Okrem iných aj pán Ján Rusnák a pani Zuzana Káčerová, ktorých k darovaniu krvi doviedli ich rodinní príslušníci, aj keď každého iným spôsobom.

Darcovstvo ako samozrejmosť Pre Jána bolo darovanie krvi samozrejmé ako príjem potravy či potreba dýchať. Videl to doma u svojich rodičov, strýkov a tetách:

„Keď sa narodila moja mladšia sestra, potrebovala transfúziu krvi. Bol som iba dieťa, no podvedome som vnímal kroky a pohnútky mojej mamičky. Tá z vďačnosti, že sa malú sestričku podarilo zachrániť, rozhodla sa darovať krv. Darovala ju pravidelne, vždy keď mohla, a túto krásnu myšlienku darcovstva šírila okolo seba, až napokon, všetci v našej rodine, ktorí sú zdraví a ktorí môžu, všetci darujú krv. Prvýkrát som daroval krv na vojne, keď bolo treba a potom to už išlo samé. A darovať krv chcem chodiť dovtedy,

Tento výnimočný muž má za sebou 101 odberov. Niektorí si ťažko predstavia čo len jeden odber, nie desiatky. Na neuveriteľný, stý odber prišiel Ján aj so svojím 11-ročným vnukom, ktorý ho počas odberu držal za ruku, aby sa dedko nebál. „Viete, on je také malé šidlo, na všetko je zvedavý, všetko chce vedieť. Už sa nevie dočkať, kedy bude môcť aj on, spolu so mnou, darovať krv.“ Ján daruje krv pravidelne, každé tri mesiace. Ak by tak neurobil, cítil by sa nesvoj: „Keď nejdem po troch mesiacoch opäť darovať krv, cítim sa malátny a unavený. Po odbere sa cítim svieži, nabitý energiou. Moje telo potrebuje výmenu krvi. Zo začiatku som to tak nepociťoval, ale po takých 20-tich odberoch to už bolo badateľné. Dokonca po odbere zvládam aj fyzickú námahu, napríklad rýľovanie v záhrade, aj keď to lekári neodporúčajú.“

Pred odberom sa nemá hladovať Darovanie krvi má svoje pravidlá, aj čo sa týka stravovania. Darca si musí uvedomiť, že len zdravá a kvalitná krv je zároveň pre príjemcu bezpečná. Svojím spôsobom života a nesprávnou výživou môže totiž negatívne ovplyvniť zloženie krvi tak, že ju nie možné použiť na liečebné účely. Deň pred odberom krvi by ste nemali jesť tučné jedlá

(maslo, smotana, syry, vajcia, mlieko, mäso a mäsové výrobky – hlavne mastné, vyprážané jedlá, orechy…), naopak, uprednostniť by ste mali sladké pečivo, rožky, celozrnné potraviny, med, džem, ovocie – banány, hrušky, jablká… Pitný režim je dôležitý nielen v deň odberu, ale aj deň vopred. Vypiť by ste mali aspoň 2 litre tekutín – vodu, minerálku, čaj alebo ovocné šťavy. „Spočiatku som pred odberom takmer hladoval. Teraz si večer pred odberom dám veľa čaju, pečivo, ráno dostatok minerálky pred odberom aj po odbere. Prišiel som na to, že krv následne lepšie tečie – čím viac vody vypijete, tým to ide rýchlejšie. Predtým mi krv tiekla 15 – 20 minút, teraz, keď dodržiavam pitný režim, to mám za 7 minút za sebou.“ Všetko chce svoj čas, Ján tiež musel až na vlastnej koži zistiť, že toľkokrát povedaná pravda je pravdou.

Chcem vrátiť to, čo som dostala Inú, vlastnú skúsenosť má 37-ročná Zuzana z Brezovej pod Bradlom. Keď sa po 13. rokoch rozhodla pre svoje tretie dieťa ešte netušila, ako je život zamieša karty. „Po pôrode nastali komplikácie, dostala som transfúziu krvi. Mala som zvláštne cítenie, potrebu, pohnútku, ani neviem, ako to pomenovať. Keď mi darovali krv, tak ju chcem aj vrátiť. To bol impulz, ktorý ma navnadil, donútil k tomu, aby som darovala krv ostatným ľuďom.“

Mama, otec a syn na jednom odbere Keď sme sa stretli, bola na odbere s manželom, aj so 6-ročným synom Andrejom. Deti s nimi na odbery nechodia pravidelne, toto bola skôr výnimka. Napriek tomu sa malý Andrejko ani trošku nebál ihly, ani uja doktora. Možno aj preto, že sa doma často hrávajú na nemocnicu – kým si ocko oblečie červenú kombinézu ako záchranár, Andrejko zachraňuje maminku. Zuzana má za sebou 5 odberov, jej manžel o jeden viac – prvýkrát bol prinútený darovať krv, keď mal jeho kamarát ťažkú autonehodu, no ostatné odbery už absolvoval spolu s manželkou.

Všetko je v nás Každý z nás by si mal uvedomiť, že nie všetko sa dá kúpiť, že aj v dnešnom svete existujú hodnoty a priority, ktoré sú a vždy budú na vrchole rebríčka spoločnosti. Spoločnosť tvorí rodina, základom rodiny sú jedinci a všetky tri zložky spolu tvoria jeden veľký celok, ktorý je zároveň malou časťou vo vesmíre. Buďme teda ľuďmi, buďme zrniečkom prachu i celým svetom zároveň a darujme si navzájom veci, ktoré sa nedajú kúpiť. Jana Pohanková

MEDICÍNA

;ESBWPUOÉ OÂTMFELZ QBTÍWOFIP GBKÇFOJB Pasívne fajčenie dnes predstavuje vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach a na verejných miestach, kde sa môže fajčiť. Proces pasívneho fajčenia charakterizuje vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi.

iziko pasívneho fajčenia spočíva predovšetkým na fakte, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok. Medzi chemické látky, ktoré vdychuje nefajčiar patria: Organické látky, ako napríklad polycyklické uhľovodíky, amíny, nitrozamíny, hydrazíny, benzén a vinil chlorid. Množstvo karcinogénnych uhľovodíkov v tabakovom dyme sa pohybuje v množstve od 0,3 do 2,5 μg na 100 cigariet. Fajčenie alebo vdychovanie arylamínov, ktoré patria do kategórie aromatických amínov, môže spolupôsobiť pri vzniku rakoviny močového mechúra. Nitrozamíny

obsiahnuté v tabakovom dyme spôsobujú otravu organizmu. Anorganické látky ako nikel, arzén, arzenik, kadmium, meď a chróm. Tetrakarabinol niklu je mimoriadne toxická látka, ktorá sa nachádza v dyme z horenia tabaku a jej množstvo v jednej cigarete sa pohybuje na úrovni 1,59 až 3,07 μg. Až 80 percent niklu sa nachádza vo vedľajšom prúde tabakového dymu a jeho účinkom sú vystavení aj nefajčiari. Nikel a jeho zlúčeniny môžu spôsobovať ochorenia tráviaceho traktu, srdca, ciev a obličiek. Predovšetkým však jeho prítomnosť spôsobuje riziko vzniku rakoviny pľúc. Arzén je v ľudskom organizme metabolizovaný na toxické látky, ktoré spôsobujú rakovinu vo väzbe na aromatické uhľovodíky, kobalt a nikel. Rádio-nukleotidy z ktorých polónium-210 je najčastejšie sa nachádzajúcim nukleotidom, ktorý je rizikovým faktorom vzniku rakoviny

pľúc. Riziko pre fajčiara predstavuje aj prítomnosť izotopu olova, ktoré je spoločne s izotopom polónia stálym zdrojom a žiarenia. Ďalšie dráždivé látky ako acetaldehyd, metanol, acetón, karboxylové zlúčeniny, fenoly, stearíny, pesticídy, aditíva, metán, sírovodík a iné. Príkladom dopadu pasívneho fajčenia sú náhle a chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva u detí žijúcich v domácnosti s fajčiarmi, alebo v niektorých prípadoch, s príležitostnými fajčiarmi. Svetová zdravotnícka organizácia v definícii za pasívne fajčenie považuje vystavenie človeka jeho účinkom po dobu najmenej 15 minút denne, v trvaní jedného týždňa. Na svete je dnes účinkom pasívneho fajčenia v domácnosti vystavených až 700 miliónov detí. Na rozdiel od väčšiny dospelých ľudí a rodičov, sú prevažne deti nedobrovoľne vystavené účinkom pasívneho fajčenia. Nemôžu si vybrať pobyt v nefajčiarskom prostredí, pokiaľ sa rodičia sami nerozhodnú prestať fajčiť, alebo fajčiť na inom mieste. S týmto fenoménom úzko súvisí stanovenie indikátora prevalencie pasívneho fajčenia. Dnes sa v prevažnej miere odvodzuje z miery výskytu aktívneho fajčenia v bežnej

dospelej populácii nad 18 rokov. Hlavným a smerodajnejším ukazovateľom je však sledovanie miery výskytu pasívneho fajčenia v domácnostiach, ktorému sú okrem detí vystavené aj tehotné ženy, ktoré sú z tohto hľadiska zraniteľnou sociálnou skupinou.

Indikátory pasívneho fajčenia 1. Základná úroveň Prevalencia aktívneho fajčenia u mužov a žien na vybraných miestach. Z tohto údaju sa odvodzuje frekvencia a riziko vystavenia pasívnemu fajčeniu hlavne detí a tehotných žien. 2. Nepriama úroveň Koncentrácie zložiek ETS (meranie obsahu nikotínu na vybraných miestach, napríklad koncentrácie nikotínu v miestnosti s jedným alebo dvoma fajčiarmi sa pohybuje na úrovni 2 až 10 μg/m3; v reštauráciách, kde sa fajčí, je úroveň vyššia ako 70 μg/ m3). 3. Priame metódy Medzi priame metódy na zisťovanie výskytu pasívneho fajčenia sa dnes využíva osobné monitorovanie výskytu pasívneho fajčenia a sledovanie výskytu markerov. Medzi základné biomarkery považujeme kotinín, karboxymehoglobín, oxid uhoľnatý a thiokyanát. Nikotín sa z tela dostáva po relatívne krátkej dobe, s polčasom rozpadu asi dvoch hodín. U nefajčiarov má kotinín polčas rozpadu okolo sedemnásť hodín. Polčas rozpadu sa predlžuje u tehotných žien a detí. Na hodnotenie fajčenia u žien pred a počas tehotenstva sa osvedčilo predovšetkým meranie obsahu kotinínu v moči alebo v amniotickej tekutine. Jedným z validnejších spôsobov preukázania užívania tabaku je rozbor vzorky vlasov na prítomnosť nikotínu, než detekcia prítomnosti kotinínu v moči. Testovania na prítomnosť thiokyanátu v krvi, moči a slinách patrí k používaným metódam odlíšenia fajčiara od nefajčiara. Na účely stanovenia vystaveniu účinkom pasívneho fajčenie nie je detekcia thiokyanátu odporúčaným spôsobom.

Zdravotné následky pasívneho fajčenia Dôkazy o zdravotných následkoch vychádzajú z epidemiologických a toxikologických štúdií odvodených z dôsledkov aktívneho fajčenia. Prvé vedecké správy pochádzajú z roku 1971 od hlavného lekára USA. Kauzálne závery boli dosiahnuté v roku 1986 – vzťah medzi pasívnym fajčením a rakovinou pľúc u nefajčiarov a dýchacích problémov hlavne u detí.

je najväčšou preventabilnou príčinou srdcovo-cievnych chorôb a úmrtí podľa Americkej kardiologickej asociácie.

Choroby dýchacích ciest

Riziko vzniku rakoviny pľúc u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia, sa zvyšuje o 20 až 30 percent. Štúdie z roku 1981 z Japonska a Grécka poukázali na zvýšený výskyt rakoviny pľúc u vydatých žien, ktoré žijú s manželom – fajčiarom. Genotoxická aktivita preukázaná v experimentálnych štúdiách s pasívnymi fajčiarmi v moči vylučovaním špecifického karcinogénu z tabaku (4-methylnitrosamino)-1-(pyridyl)-1-butanol (NNAL). Výbor na ochranu prírody v USA v roku 1992 zaradil ETS ako karcinogén.

Existuje iba niekoľko štúdií, ktoré dokazujú súvislosť medzi pasívnym fajčením a príznakmi súvisiacimi s problémami s dýchaním. Presvedčivé dôkazy o účinkoch pasívneho fajčenia na chronické choroby dýchacích ciest neexistujú. Neexistuje žiadna epidemiologická štúdia, ktorá by dokázala vplyv ETS na zhoršovanie astmatického priebehu u dospelých ľudí. Na druhej strane však existuje vzťah medzi pasívnym fajčením a výskytom chorôb dolných dýchacích ciest u detí a detí matiek, ktoré počas tehotenstva fajčili. Na základe vedeckých štúdií bol preukázaný vzťah medzi fajčením rodičov a častejším výskytom problémov u detí s dýchaním v podobe rovnakých príznakov, ako je kašeľ a chrípka. Takisto bolo dokázané, že astmatické deti užívajú častejšie lieky na liečbu astmy pri matkách, ktoré fajčia a astmatické deti, ktorých matky fajčia, častejšie navštevujú lekársku pohotovosť.

Srdcovo-cievne choroby a ETS

Pasívne fajčenie počas tehotenstva matky

Dnes existuje presvedčivý vzťah medzi účinkami aktívneho fajčenia a vznikom srdcovo-cievnych chorôb. Riziko sa u aktívnych fajčiarov zvyšuje s dĺžkou a počtom denne vyfajčených cigariet. Fajčenie zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb prostredníctvom vzniku aterosklerózy, krvných zrazenín a infarktu myokardu. Fajčenie znižuje schopnosť prenosu kyslíka v krvi a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku srdcových arytmií. Pasívne fajčenie môže zvyšovať riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Prvé epidemiologické dáta o vplyve pasívneho fajčenia na vznik srdcovo-cievnych chorôb sú známe z roku 1985 z prostredia Kalifornie. Podľa Kalifornského výboru na ochranu prírody je 30 percent riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb v dôsledku pasívneho fajčenia. Pasívne fajčenie

Fajčenie počas tehotenstva vyúsťuje do mnohých komplikácií u detí. Fajčenie počas tehotenstva dokázateľne redukuje pôrodnú hmotnosť u detí, spôsobuje súmernú hypotrofiu plodu (200 – 300 g), chronické problémy s dýchaním, zápal stredného ucha a redukuje pľúcne funkcie. Fajčenie matiek počas tehotenstva dokázateľne znižuje pôrodnú hmotnosť a zvyšuje riziko vzniku syndrómu náhleho detského úmrtia (SIDS). Zdravotné následky fajčenia matky sa prejavujú na narodenom dieťati výrazne aj po pôrode vo forme psychických a neuropsychiatrických problémov (plačlivosť, nervozita, poruchy spánku, bledosť, cyanóza). Ďalšie štúdie dokazujú vplyv fajčenia matky na spomalenie telesného rastu a vrodených porúch vývoja.

Rakovina pľúc

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH

CÍNA MEDICÍNA

4FOJPSTLÂ

JOLPOUJOFODJB

vekom klesá tonus močového mechúra a jeho kapacita. Kapacita sa znižuje z 500 – 600 ml u mladého človeka na 250 – 400 ml u starého človeka. Nútenie na močenie sa v dôsledku zvýšeného tlaku na močový mechúr nedá potlačiť. Dĺžka močovej rúry sa skracuje. Obdobie medzi nutkaním na močenie a urgentným močením je skrátené, nastáva neúplné vyprázdnenie močového mechúra, zvýšený objem reziduálneho moču. Sprievodným znakom je zvýšený počet netlmených kontrakcií močového mechúra, tzv. nestabilný močový mechúr. Starnutím sa zvyšuje výskyt urologických ťažkostí. Jednou z najzávažnejších je inkontinencia.

Inkontinencia je funkčná porucha, ktorej príčinou je spojenie nepriaznivých ukazovateľov a funkčných následkov určitých chorôb. Pokles estrogénov u žien po menopauze, ktorý spôsobuje atrofiu epitelu a podporných tkanív panvy. Tieto zmeny vedú k oslabeniu a zvýšenej pohyblivosti močového mechúra, močovej rúry a následne k inkontinencii moču. U mužov sa zväčšenie prostaty spája s rôznymi príznakmi vrátane častého močenia cez deň (polakizúria) aj v noci (nyktúria), urgentného močenia a urgentnej močovej inkontinencie. Inkontinencia moču spôsobuje zdravotné, psychické i sociálne riziká. K výrazným sociálnym rizikám patrí spoločenský hendikep, dlhodobá záťaž pacienta, rodiny, znížená kvalita života, vysoké ekonomické náklady.

Funkčná inkontinencia moču: je definovaná ako stav, pri ktorom dochádza k nepredvídateľnému odchodu moču, ktorý súvisí s bariérami prostredia alebo miestnou dezorientáciou. Možnými príčinami môžu byť: vonkajšie faktory (zlé osvetlenie, neschopnosť nájsť toaletu, sťažený prístup na toaletu); kognitívne a zmyslové poruchy (porucha zraku, porucha poznávania); užívanie sedatív; poruchy pohyblivosti; psychologické faktory (odmietanie používať svetelnú signalizáciu, podložnú misuň); zvýšená tvorba moču.

Rizikové faktory inkontinencie všeobecné rizikové faktory – vek nad 80 rokov, multimorbidita, znížená sociálna kompetencia rizikové faktory centrálneho nervového systému – náhle cievne mozgové príhody, sclerosis multiplex, M. Parkinson psychické poruchy – demencia, depresia, psychóza urogenitálne choroby – benígna hyperplázia prostaty, recidivujúce uroinfekcie z gynekologických príčin – poškodenia z ťažkých alebo opakovaných pôrodov metabolické poruchy – diabetes mellitus, hyperkalcémia, avitaminóza B12 niektoré lieky – psychofarmaká, diuretiká iné príčiny – priečne miechové lézie, polyneuropatia, atrofická uretritída a iné.

MEDICÍNA

Možné intervencie u inkontinentných seniorov zistiť, či si je senior vedomý inkontinencie

Možné prejavy: nútenie na močenie; odchod moču z dôvodu stavu seniora, ktorý mu neumožňuje nájsť WC; odchod moču z dôvodu cudzieho neznámeho prostredia, zhoršeného prístupu k močovej fľaši alebo podložnej mise, nočné pomočovanie. Súčasťou celkovej terapie inkontinencie sú jednorazové pomôcky. Absorpčné pomôcky zabezpečujú spoľahlivú, nenápadnú absorpciu moču, sú diskrétne pod spodnou bielizňou. Chránia citlivú pokožku a zabraňujú vzniku nepríjemného zápachu. Pri výbere pomôcok je dôležité dbať na stupeň inkontinencie, fyzické a duševné schopnosti pacienta, osobné preferencie pacienta.

posúdiť psychické a fyzické schopností starého človeka zistiť stupeň sebaopatery, ktorý pomôže určiť mieru starostlivosti zabezpečiť, aby sa senior vymočil každé dve hodiny zaznamenať močenie alebo inkontinenciu zistiť akým spôsobom ovplyvňuje inkontinencia život seniora, jeho životný štýl, sebaúctu zabezpečiť optimálny prísun tekutín v stanovených intervaloch, dve až tri hodiny pred spánkom už nepodávať žiadne tekutiny, aby sa obmedzilo močenie počas spánku edukovať seniora o nácviku močenia, aby predlžoval intervaly medzi močením o 30 minút, aby sa dosiahli 3 – 4 hodinové intervaly medzi močením vytvoriť režim močenia poučiť seniora /rodinu o nutnosti zvýšenej hygieny o perineálnu oblasť po každom močení a starostlivosti o kožu (kozmetické prípravky bez obsahu alkoholu, ochranné zvláčňujúce prípravky) odporúčať použitie jednorazových pomôcok pre močovú inkontinenciu odporúčať seniorovi nosenie priliehavej spodnej bielizne, ktorá zvýši pocit istoty informovať seniora o vhodnosti konzumácie kyslých ovocných štiav, ktoré zabraňujú rozvoju močovej infekcie pristupovať k seniorovi citlivo, poskytnúť mu psychologickú podporu jednou z posledných možností riešenia močovej inkontinencie je zavedenie permanentného katétra, ktoré treba individuálne zvážiť.

Starostlivosť o seniora s popísaným problémom pozostáva z uvedených intervencií: posúdiť všetky nepriaznivé podmienky prostredia, ktoré sťažujú prístup na toaletu (nízke sedadlo na WC a pod.) dlhá vzdialenosť na toaletu, chýbanie madiel zistiť pomer medzi dobou, kedy dôjde na záchod a uvoľní odev a intervalom medzi nutkaním a nekontrolovaným spustením moču zistiť, či senior vedome odkladá močenie posúdiť užívané lieky a ochorenia, ktoré vplývajú na duševný stav, rozpoznať urgenciu močenia zaviesť denník močenia, ktorý by sa mal viesť 48 – 72 hodín. V denníku je potrebné zaznamenať čas a množstvo moču, či bol senior v čase močenia suchý alebo mokrý, za akých okolností nastal únik moču predpísané diuretiká podávať ráno, aby sa obmedzilo močenie v noci obmedziť alebo podľa možnosti vysadiť hypnotiká, aby senior nebol natoľko tlmený, že nerozozná nútenie na močenie zabezpečiť seniorovi signalizáciu (svetelnú alebo zvukovú) dbať na úpravu oblečenia seniora tak, aby sa dalo rýchlo vyzliecť (suchý zips, nohavice na gumu) v noci nechať toalety rozsvietené pri dezorientácií seniora dvere toalety farebne odlíšiť, cestu označiť šípkami, tak aby bola dostatočne široká, odstrániť voľne ležiace koberce alebo rohože odstrániť všetky prekážky, do ktorých by senior mohol naraziť, u seniorov so sťaženou pohyblivosťou dať k posteli podložnú misu, močovú fľašu, pojazdné WC močenie naplánovať každé tri hodiny, aby sa predišlo nadmernému naplneniu močového mechúra obmedziť príjem kávy a alkoholických nápojov pre ich diuretický účinok, dbať na starostlivosť o pokožku, na ktorej sa môžu vyskytnúť začervenania a exkoriácie sledovať možný vývoj komplikácií – vznik dekubitov, infekcií podporovať svalový tonus, nácvikom vhodnej techniky (odporúčať začať močiť a prerušovať prúd moča dvakrát alebo viackrát počas každého močenia, pokiaľ to dovoľuje zdravotný stav seniora nacvičovať striedanie sedu a ľahu pri pokrčených dolných končatinách) používať ochranu bielizne jednorazovými hygienickými pomôckami obéznym seniorom odporúčať znížiť telesnú hmotnosť naučiť seniora posilovať svaly panvového dna a svaloviny.

Typy pomôcok vložky pre inkontonentných pri ľahkom úniku moču, absorpčná schopnosť 80 – 600 ml vkladacie plienky pri stredne veľkom úniku moču, absorpčná schopnosť 880 – 2310 ml plienkové nohavičky pri veľkom úniku moču, absorpčná schopnosť 770 – 2400ml urinálne kondómy sú to alternatívne vložky pre mužov, majú anatomický tvar; podložky pod chorých jednorazové podložky s veľkou absorpciou a vrstvou chrániacou pokožku sieťové nohavičky pre bezpečnú fixáciu vložiek sú vysoko elastické, umožňujú jednoduché vkladanie a výmenu vložiek.

PhDr. Silvia Cibríková, PhDr. Dagmar Magurová PhD., Mgr. Drahomíra Balková, Fakulta zdravotníctva Katedra ošetrovate¾stva Prešovskej univerzity v Prešove

%FÑ WÜTLVNV SBLPWJOZ V roku 2007 sa v kalendári odborných a spoločenských podujatí na Slovensku objavil nový deň s veľkým D – Deň výskumu rakoviny. S cieľom upozorniť na priority a potenciál moderného onkologického výskumu ho vyhlásila Nadácia Výskum rakoviny. Hlavným posolstvom: Podporte výskum rakoviny, podporíte šancu na včasné zistenie ochorenia i jeho lepšiu liečbu! sa nadácia obracia na tri skupiny adresátov. Onkologickým pacientom a ich rodinám predstavuje, čím konkrétnym im výskum pomáha. Lekárov – onkológov presviedča, že ich spolupráca na výskume je nevyhnutná pre ďalšie napredovanie v boji s rakovinou. Vláde SR znovu a znovu pripomína nutnosť zahrnúť špeciálny program aplikovaného výskumu do Národného plánu boja proti rakovine a súčasne aj medzi priority znalostnej ekonomiky na Slovensku.

Nadácia Výskum rakoviny Aj rozhľadenému laikovi je jasné, že kvalitný výskum tvorí základ napredovania každej disciplíny. Vzhľadom na počet úmrtí je tento fakt mimoriadne dôležitý pre zvyšovanie účinnosti liečby onkologických pacientov! Deficit financií v onkologickom výskume aspoň čiastočne svojimi aktivitami vykrýva už 16. rok Nadácia Výskum rakoviny. Nadácia má celoslovenskú pôsobnosť a usiluje sa prispieť k zvládnutiu zatiaľ nerovného zápasu s rôznymi typmi zhubných nádorov. Hlavným cieľom nadácie je podporou a propagáciou výskumu prispieť k tomu, aby sa nádorové ochorenia stali opakovane liečiteľné a aby laická a odborná verejnosť akceptovala onkologickú vedu a výskum ako neoddeliteľnú

súčasť boja proti rakovine. Orgány Nadácie Výskum rakoviny tvoria poprední vedeckí pracovníci Ústavu experimentálnej onkológie SAV na čele s prezidentkou RNDr. Margitou Klobušickou, Csc. Úzka a živá spolupráca nadácie s týmto ústavom, ale aj s klinickými a vysokoškolskými pracoviskami zaručuje aktuálne kroky v činnosti nadácie. Z toho vyplývajú aj jej priority a podpora onkologických výskumných projektov orientovaných na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu zhubných nádorov; rozvoja moderných laboratórnych a prístrojových techník pre onkologický výskum; účasti vedcov na medzinárodných onkologických projektoch, kongresoch a stážach; translačného výskumu, t. j. prenosu poznatkov základného výskumu do klinickej praxe s cieľom zlepšiť diagnostiku a liečbu onkologického ochorenia; verejnej informovanosti o cieľoch a výsledkoch onkologického výskumu. Od roku 2000 získala Nadácia Výskum rakoviny vyše 24 miliónov Sk/797 tisíc €, z toho 10 miliónov Sk/332 tisíc € z podielu dane fyzických a právnických osôb a zamestnancov, 14 miliónov Sk/464 tisíc € z verejných zbierok. V rokoch 2000 – 2008 zakúpila nadácia pre Ústav experimentálnej onkológie veľmi dôležité prístroje za takmer 19 miliónov Sk/631 tisíc €. Investične najnáročnejšie boli prietokový cyto-

meter 5 800.000.- Sk/192 524 €, wave System 4 500.000.- Sk/149 373 €, fluorimeter a luminometer 2 000.000.Sk/66 388 €, atď. Predstavitelia nadácie myslia pritom aj na budúcnosť onkologickej vedy na Slovensku a podporili účasť mladých onkologických vedcov na odborných podujatiach, resp. organizovanie medzinárodných onkologických konferencií sumou takmer 4 milióny Sk/133 tisíc €. Nadácia oslovuje verejnosť viacerými osvedčenými aktivitami. Iniciovala kampaň Na kolesách proti rakovine, ktorá v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom vbieha tohto roku už do 7. ročníka, v plnej príprave je 2. ročník akcie Tesco Beh pre život, potenciálnych darcov oslovuje formou priameho písomného oslovenia, svoju činnosť predstavuje na početných tlačových konferenciách či formou Dní otvorených dverí. Ani v tomto roku, tak poznačenom následkami finančnej krízy, nemieni nadácia zľaviť zo svojich zámerov. Naopak, verí svojim stálym i novým podporovateľom, aj prispievateľom cez 2 percentá dane. Hlavným cieľom je získať financie na ďalší dôležitý prístroj platničkový Real-time PCR, ktorý dokáže spresniť diagnózu a dať rýchlu a presnú informáciu lekárovi pre výber správnej liečby v cene 44 000 € (vyše 1,3 milióna Sk). Ján Juráš mana ér Nadácie Výskum rakoviny (www.nvr.sk)

Nadácia Výskum rakoviny Vlárska 7 833 91 Bratislava IČO: 31782582 DIČ: 2021657660 Čísla účtov: 167534012/0200 2465048054/0200

MEDICÍNA

1BSB[JUZ PLPMP OÂT Organizmy žijúce parazitickým spôsobom života patria do živočíšnej ríše. Cudzopasník alebo parazit je taký organizmus, ktorý žije celý svoj život alebo aspoň časť svojho života na tele, prípadne vo vnútri tela iného organizmu – hostiteľa, z ktorého čerpá dôležité živiny pre svoj organizmus a zároveň ho rôznym spôsobom poškodzuje. Čo je parazitizmus? Je to jedna z foriem spolužitia dvoch organizmov, kde parazit je zjednodušene definovaný ako organizmus žijúci na úkor iného organizmu, s ktorým je úzko viazaný svojím životným cyklom na kratší alebo na dlhší čas.

Preadaptácia organizmu na parazitický spôsob života Niektoré organizmy, ktoré sa potravou alebo vodou náhodne dostanú do tela „hostiteľa“ a sú schopné adaptovať sa na nové prostredie, sú predpokladom k vzniku parazitizmu. To znamená, že ak má voľne žijúci organizmus (prvok alebo červ) vstúpiť do nového prostredia, (napr. do čreva stavovca), musí sa v prvom rade prispôsobiť zvláštnym podmienkam tohto prostredia: a) v ktorom je len veľmi málo, prípadne nijaký kyslík na dýchanie, b) sú tu enzýmy potrebné na štiepenie bielkovín a aminokyselín a tie ohrozujú všetky živé organizmy, ktoré sa bez adaptácie dostanú do čreva, c) je tu pomerne vysoká a stála teplota (37 °C), d) sú tu zvláštne osmotické podmienky a rad ďalších faktorov.

Ak sa parazit adaptuje na hostiteľský organizmus natoľko, že bude všetky tieto podmienky dobre znášať, tak má možnosť trvale prejsť na parazitický spôsob života.

Adaptácie parazitov vyvolané parazitickým spôsobom života Parazitický spôsob života vyvoláva určité zmeny v morfológii a v organizácii tela parazitov, pretože životné podmienky najmä pri endoparazitoch (parazity žijúce vo vnútri tela človeka) sú úplne rozdielne od podmienok vo voľnej prírode. Parazity strácajú zväčša tie orgány, ktoré nepotrebujú pri parazitickom spôsobe života (regresia orgánov), takže ich podobnosť s voľne žijúcimi príbuznými druhmi úplne vymizne. Strácajú predovšetkým orgány pohybu ako sú: krídla (vši, blchy, ploštice), nohy (zákožka svrabová), bičíky (vnútrobunkové štádiá leišmánií)

Degenerujú u nich aj zmyslové orgány (oči u endoparazitov), ale chemoreceptory sú zasa dobre vyvinuté. K zmenám došlo aj na tráviacom systéme. Tráviaca rúra napr. pásomníc úplne vymizla a potravu prijímajú celým povrchom tela.

Dôsledkom cudzopasného spôsobu života je vznik nových orgánov. Sú to rôzne prichytávacie zariadenia, ako sú: prísavky (giardie, motolice, pásomnice, pijavice), prichytávacie háčiky (pásomnice), mohutné prichytávacie pazúriky (vši).

Pri parazitických prvokoch pozorujeme zmnoženie bičíkov (giardie, trichomonády) alebo vytváranie undulujúcich membrán, ako je to pri trypanozómach, ktoré žijú v krvi, čo súvisí s viskozitou krvi. Telo niektorých parazitických artropód (článkonožcov) je dorzoventrálne alebo z bokov sploštené, aby sa mohlo dobre pohybovať vo vlasoch, chlpoch a v srsti (blchy, vši,). Ektoparazitom (parazity žijúce na povrchu tela človeka) sa vyvinuli ústne bodavocicavé ústroje (komáre ovady, ploštice, blchy, vši), ktoré im slúži na cicanie krvi. Okrem morfologických (tvarových) adaptácií sa pri parazitoch vyvinuli aj fyziologické adaptácie. Celý chemizmus je zmenený, ako to môžeme dobre vidieť pri anaerobne žijúcich črevných parazitoch. Škrkavka detská štiepi glykogén na CO2 a mastné kyseliny, čím získava energiu potrebnú na svoje životné procesy. Črevné parazi-

ty sa takisto chránia proti tráviacim enzýmom hostiteľa, a to vylučovaním ochranných antienzýmov. Možnosť nákazy niektorých hostiteľov určitými druhmi parazitov býva značne obmedzená. V týchto prípadoch sa parazity vyznačujú veľkou plodnosťou. Pásomnica Taenia saginata vytvorí počas svojho života asi 80 miliónov vajíčok; z nich sa len niektoré dostanú do vhodné Väčšina endoparazitov je hermafroditná (obojpohlavná), pretože sa nemôžu spoliehať na náhodu, že sa hostiteľ nakazí súčasne jedincami oboch pohlaví. Ektoparazity, ktoré ľahko prechádzajú z hostiteľa na hostiteľa sú zväčša oddeleného pohlavia.

Vyrovnaný a porušený parazitizmus Skoro každý živočích má vo vnútri svojho tela alebo na povrchu jeden alebo viac druhov parazitov. Väčšinou je pomer parazit – hostiteľ vyrovnaný, parazit dobre prospieva a hostiteľ tým príliš netrpí. Tento stav biologickej rovnováhy označujeme ako normálny, rovnovážny parazitizmus. V niektorých prípadoch je tento rovnovážny stav porušený a dochádza k vážnemu až smrteľnému ohrozeniu hostiteľa. Tento stav označujeme ako patologický parazitizmus. Je výsledkom pôsobenia dvoch faktorov: a) patogénneho pôsobenia parazita, b) rezistencie hostiteľa.

Ako pôsobí parazit na hostiteľa Vplyv parazita na hostiteľa sa prejavuje rôznymi spôsobmi: a) každý parazit pôsobí ako cudzie teleso. Čím je parazitov v hostiteľovi viac a čím sú ich rozmery väčšie, tým silnejší je ich mechanický účinok.

Škrkavky môžu mechanicky upchať črevo a spôsobiť tak smrteľný ileus verminosus. Plazmódiá tropickej malárie sa hromadia v mozgových kapilárach. Vajíčka Schistosoma haematobium sa hromadia v cievach močového mechúra a tieto praskajú.

Cysticercus v mozgu tlačí na okolité tkanivo a môže ohroziť život človeka. Ak sa vyskytuje vo svale, jeho účinok nie je až taký vážny. Niektoré parazity pôsobia aktívne traumaticky. Entamoeba histolytica svojimi proteolytickými enzýmami rozpúšťa črevné epitélie a dáva tak vznik amébovým abscesom v hrubom čreve. Škrkavky môžu perforovať sliznicu čreva. Ankylostómy cicajú pomocou ozubeného ústneho ústrojenstva krv z krvných kapilár tenkého čreva a spôsobujú tak početné krvácajúce ranky. Poranenia spôsobené parazitmi môžu byť sekundárne infikované rôznymi črevnými baktériami, vírusmi a plesňovými organizmami. b) vplyvom parazitárnych nákaz dochádza k poruchám výživy. Črevné parazity odoberajú od svojho hostiteľa tie časti potravy, ktorú potrebujú pre svoj život. Čím väčší počet parazitov sa nachádza v hostiteľovi, tým väčšie straty spôsobujú. Giardie (čítaj džiardie) sú prichytené prísavným diskom na povrchu črevných epitelových buniek duodéna (dvanástnika) a hornej časti jejuna (horná časť tenkého čreva), a tak pokrývajú veľké časti sliznice tenkého čreva, čím zmenšujú jeho resorpčnú plochu. Článkonožce, ktoré cicajú na hostiteľoch, môžu im spôsobiť aj značnú stratu krvi. c) pomerne málo známe sú toxické účinky parazitov. Parazitárne toxíny sa doposiaľ nepodarilo izolovať v čistom stave a nemožno ich dokázať podobným spôsobom ako toxíny bakteriálne. Pravdepodobne každý parazit vylučuje rôzne metabolity, ktoré môžu byť pre hostiteľa škodlivé, hoci ide o produkty látkovej premeny.

Najpravdepodobnejšie je vylučovanie toxínov pri malárii, pri trypanozomózach a pri niektorých helmintózach. Veľmi toxické sú, napr. extrakty zo sarkosporídií (sarcocystín), z trofozoitov Toxoplasma gondii (toxotoxín). Pri Chagasovej (čítaj Čagasovej) chorobe sa predpokladá tvorba neurotoxínu, ktorý spôsobuje deštrukciu gangli-

ových buniek a megaformáciu dutých orgánov. Ako chagastoxín sa označuje lipopolysacharid, ktorý vyvoláva leukocytózu a má pyogénne vlastnosti. d) bunky napadnuté parazitmi sa spravidla zväčšujú, hypertrofujú. Vplyvom mikrosporídií vznikajú pri červoch a pri hmyze obrovské bunky. Dlhodobým dráždením môžu vznikať zhubné novotvary (v urogenitálnom ústrojenstve ľudí infikovaných motolicou Schistosoma haematobium alebo v pečeni ľudí infikovaných motolicou Clonorchis sinensis). e) viaceré parazitárne nákazy majú senzibilizujúci vplyv na hostiteľa.

Pri niektorých parazitárnych nákazách závisia príznaky ochorenia od množstva preniknutých parazitov. Ak ich je v organizme malé množstvo, potom nimi napadnutý organizmus netrpí a zostáva len nosičom parazitov (napr. pri giardióze, kokcidióze, ankylostomóze). Avšak nosiči sú nebezpeční tým, že sami sú bez klinických príznakov, ale do vonkajšieho prostredia vylučujú propagačné štádiá cysty, oocysty alebo vajíčka parazitov. Pri niektorých parazitózach nedochádza k nákaze hostiteľa rovnakým druhom parazita. Z veľkých pásomníc sa v ľudskom čreve vyskytuje zvyčajne len jedna, zriedkavo dve. Ďalšie pásomnice sa tu už neusadia. Pri enterobióze pozorujeme naopak stálu reinfekciu vo forme autoinfekcie, keď sa hostiteľ vždy opätovne infikuje vajíčkami z vlastných mrlí. Pri askarióze je autoinfekcia prakticky vylúčená, lebo vajíčka potrebujú na svoje dozrievanie dlhší čas a prístup kyslíka, čo je možné len mimo tela hostiteľa. Medzi organizmy žijúce parazitickým spôsobom života na svojich živočíšnych hostiteľoch vrátane človeka patria: - patogénne protozoa (prvoky), - patogénne helminty (červy), - patogénne artropoda (článkonožce). RNDr. Anna Totková, PhD. Ústav lekárskej biológie a genetiky, Lekárskej fakulty UK Bratislava

MEDICÍNA

#JFMF TSEDF

4ZNCPM ÆVETLPTUJ

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek každoročne organizuje celoslovenský slávnostný seminár pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier, ktorý je pripomienkou dňa narodenia zakladateľky moderného ošetrovateľstva Florence Nightigaleovej, a ktorý je spojený s udelemím prestížneho ocenenia Biele srdce.

deľovanie ceny Biele srdce sa začalo už za existencie Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov, v ktorej boli sestry združené ešte pred vznikom Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Biele srdce bolo oficiálne vybrané ako celosvetový symbol sestier v roku 1999 pri príležitosti 100. výročia založenia Medzinárodnej rady sestier (ICN, International Council of Nurses)

Symbol bieleho srdca Tvar srdca je prejavom humánnej komunikácie a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti sestier. Biela farba srdca symbolizuje jeho nositeľom prelínanie sa všetkých farieb. História bielej farby sprevádza sestry v starostlivosti, hygiene a v úteche počas starostlivosti o chorých ľudí už veľa rokov. Symbol bieleho srdca teda vo svojej podstate charakterizuje starostlivosť, poznanie a ľudskosť, ktoré sú najobsiahlejšou časťou duše a práce sestry. Zároveň biele srdce svojím symbolom spája a zjednocuje sestry z celého sveta. Cena Biele srdce je prestížnym čestným ocenením, ktorým komora vyjadruje svoje uznanie. Súčasťou ocenenia je strieborný šperk v tvare srdca, zhotovený zo strieborného drôtu technikou šitej čipky.

Autorkou je Ing. Marta Filová. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek každoročne usporadúva slávnostný seminár pri príležitosti Medzinárodného dňa ošetrovateľstva. Je takmer tradíciou, že slávnostný seminár sa koná pod záštitou pani Ing. Silvie Gašparovičovej, manželky prezidenta Slovenskej republiky. Jubilejný desiaty ročník uvedeného odborného podujatia sa bude konať dňa 22. mája 2009 v Bratislave. V súlade s odporúčaním Medzinárodnej rady sestier (ICN ) bude na odbornom seminári rezonovať téma: „Poskytovanie kvality, služba spoločnosti: Sestra v úlohe inovátorky ošetrovateľskej starostlivosti“. Komora udeľuje cenu Biele srdce v troch kategóriách pre jednotlivé povolania: Kategória sestra/pôrodná asistentka v praxi

Ocenenie sa udeľuje sestrám, ktoré pracujú v ošetrovateľskej starostlivosti pri lôžku pacienta najmenej 10 rokov, prevažne v trojzmennej prevádzke. Svojimi profesionálnymi vedomosťami a zručnosťami sa oddane venujú starostlivosti o svojich pacientov. Ľudskosť a pokora pred ľudským utrpením z nich robí vzor pre ostatné kolegyne, najmä mladé a začínajúce, ktorým súčasne trpezlivo odovzdávajú svoje skúsenosti a vedomosti. Aj keď plnia úlohu žien - matiek a dcér, vedia pracovať aj pre svoje kolegyne. Podie-

ľajú sa na odstraňovaní problémov, ktoré sestry trápia, hľadajú nové cesty, nové riešenia niekedy aj za cenu strát v profesijnom živote. Zúčastňujú sa na organizácii rôznych vzdelávacích aktivít na regionálnej a celoslovenskej úrovni. Sú prirodzenými, neformálnymi vodcami sestier, čím výrazne prispievajú k posilňovaniu postavenia ošetrovateľstva. V spolupráci s členmi komory hľadajú nové formy vzdelávania, aktívne riešia problémy najmä pri aplikácii ošetrovateľského procesu do praxe. Ich životným štýlom je kreatívnosť a flexibilnosť čo sa kladne odzrkadľuje na ich prístupe k práci. Viaceré ocenené sú mnohonásobnými darkyňami krvi, vo voľnom čase pracujú v záujmových združeniach pacientov, v podporných skupinách a mnohé prispeli mimoriadnym humanitným činom prekračujúcim rámec pracovných povinností k záchrane života človeka. Kategória sestra/pôrodná asistentka - pedagóg

Všetky ocenené sestry – pedagógovia vyšli z radov sestier. Po niekoľkoročnej praxi postupne získali predpísané vzdelanie pre pedagóga predtým na strednej škole, v súčasnosti na univerzite. Profesionálne sa dlhodobo zameriavajú na vzdelávanie sestier, najmä v zmysle novej filozofie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti formou ošetrovateľského procesu a sprievodnej ošetrovateľskej dokumentácie. Aktívne sa zúčastňujú na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách a seminároch, na ktorých prezentujú úroveň vzdelávanie študentov ošetrovateľstva a ošetrovateľstva ako vedy v Slovenskej republike. Sme na ne hrdé, nakoľko nereprezentujú len seba, ale aj jednotlivé univerzity, ktoré sú v zahraničí vy-

Florence nce Nightingaleová (1820 – 191 1910)

soko hodnotené, napriek krátkej histórii univerzitného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek v Slovenskej republike. Píšu a zostavujú učebnice pre sestry, publikujú nové poznatky na národnej a medzinárodnej úrovni. Podieľali sa na vzniku fakúlt a ústavov vzdelávajúcich sestry na jednotlivých univerzitách. Za ich vytvorenie doslova bojovali aj vo svojom voľnom čase. Súčasne sa zúčastňujú na tvorbe učebných osnov pre jednotlivé odbory sestier a sú spolupodieľajú sa na riešení mnohých projektov. Týmito aj inými aktivitami výraznou mierou prispeli a prispievajú k posilňovaniu a rozvoju odboru ošetrovateľstva v Slovenskej republike. Kategória sestra/pôrodná asistentka – manažér

Sú spoľahlivé, kreatívne a flexibilné, ich aktivity sa aj nad rámec pracovných povinností prejavujú pri zriaďovaní klinických ošetrovateľských jednotiek a neustáleho aktívneho prispenia pri zvyšovaní vzdelanostnej úrovne sestier a pôrodných asistentiek a efektívneho využívania ich vedomostí v praxi. Aktívne zavádzajú do praxe ošetrovateľské modely a ošetrovateľský proces. Každoročne preverujú efektívnosť ošetrovateľských štandar-

dov a ošetrovateľskej dokumentácie v praxi. Ich ľudskosť sa odráža vo výnimočnej úrovni profesionality, akou vedú sestry a pôrodné asistentky nielen ako formálni, ale aj ako prirodzení vodcovia. Vďaka mnohým z nich, ich skúsenostiam, spoľahlivosti a vysokému morálnemu a spoločenskému kreditu výrazne prispeli k pozitívnemu posunu ošetrovateľskej starostlivosti aj v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Mnohé z nich sú členkami pracovných skupín odboru ošetrovateľstva Ministerstva zdravotníctva SR a sú nápomocné pri presadzovaní záujmov sestier pri rokovaniach s MZ SR, so zdravotnými poisťovňami, s poslancami a inými inštitúciami. Riadenie ľudí je vedou aj umením zároveň. Mnohé sestry manažérky však nemajú možnosť (či právo) prijímať vlastné zásadné rozhodnutia. Napriek týmto problémom sa nedostávajú do výraznejších konfliktov a v prípade ich vzniku ich dokážu profesionálne riešiť. Sú výbornými poradkyňami pre svoje kolegyne v práci aj mimo nej. Profesijná etika, morálka a diplomacia tvoria neoddeliteľnú súčasť ich správania, ktorú uplatňujú predovšetkým pri riešení problémových situácií.

Prečo je táto legendárna sestra, dáma s lampou, takou vzácnou a mimoriadnou osobnosťou? Bola jednou z najslávnejších a najmilovanejších žien Veľkej Británie. Začala novú etapu profesionálnej prípravy sestier. Inšpirovala Henriho Dunanta pri založení Červeného kríža v roku 1863. Zranení britskí vojaci v Krymskej vojne ju milovali a jej autoritu sa neodvážil nikto spochybniť. Napriek tomu, že sa narodila v bohatej šľachtickej rodine, jej posadnutosť starať sa o chorých bola neprekonateľná. V marci 1854 sa Francúzsko a Veľká Británia pripojili k Turecku v Krymskej vojne vedenej proti Rusku. Zatiaľ čo na ruskej a a francúzskej strane ošetrovali zranených nešťastníkov školené sestry, britská sanitná služba nebola na túto situáciu vôbec pripravená. Anglickí vojaci v kasárenskej nemocnici v tureckom Skutari umierali doslova ako muchy. Navyše sa tam rozšírila cholera. Po burcujúcej reportáži z Krymu v londýnskych novinách Times, prišla v novembri 1854 do vojenského lazaretu Florence Nightingaleová s tridsiatimi ôsmimi sestrami. Situácia v nemocnici ženami otriasla. Zranení ležali na slame premiešanej hnojom, operovali ich bez anestézie pri mesačnom svetle, pretože sviečky neboli k dispozícii. Pacientov hrýzli všadeprítomné potkany. V krátkom čase dokázala skupina obetavých ošetrovateliek na čele s neústupnou Florence zmeniť tento tábor smrti na nepoznanie. Zranení neverili vlastným očiam, pretože dovtedy vo vojenských lazaretoch neboli nijaké sestry. Úmrtnosť dramaticky klesla, bielizeň sa začala vyvárať v horúcej vode, ošetrovateľky zabezpečili čistotu, nepokazenú stravu, z peňazí zo zbierky organizovanej denníkom Times Florence nakúpila operačné stoly, chirurgické nástroje, posteľnú bielizeň a šatstvo. Čoskoro si svojím energickým konaním získala rešpekt. Stala sa legendou. V noci niekoľkokrát obchádzala nemocnicu so štyritisíc zranenými s olejovou lampou v ruke, aby osobne skontrolovala situáciu. Preto jej nielen na fronte, ale aj vo všetkých anglických novinách nepovedali inak ako „dáma s lampou“. Vďaku a uznanie jej vyjadrila dokonca aj britská kráľovná Viktória. SKSAPA

MEDICÍNA

"SUÉSJPWÂ IZQFSUFO[JB Artériová hypertenzia začala svoju modernú históriu písať 17. decembra 1896, keď v Gazzetta Medical di Torino uverejnil Scipione Riva-Rocci popis sfygmomanometra na meranie tlaku krvi – základ ortuťového tlakomera. Artériová hypertenzia (AH) v minulosti predstavovala a v súčasnosti stále predstavuje závažný medicínsky, sociálny, ale aj ekonomický problém.

Choroba s masovým výskytom V Slovenskej republike má AH najmenej 40 percent dospelej populácie. Významne stúpa s vekom. Trpí ňou až 80 percent ľudí vo veku nad 65 rokov a tretina všetkých postihnutých pochádza z ekonomicky vyspelých krajín. Choroba si vyslúžila označenie „tichý zabijak", a to nielen pre svoj často bezpríznakový priebeh, ale predovšetkým pre následky nepoznanej, neliečenej alebo nesprávne liečenej choroby. AH je podľa WHO definovaná ako trvalé a opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického sTK nad 140 mmHG a diastolického dTK nad 90 mmHG, alebo už užívanie antihypertenzívnej liečby.

Rozdelenie AH AH sa rozdeľuje na primárnu (esenciálnu) a sekundárnu (symptomatickú). Aj keď primárna hypertenzia sa vyskytuje v 90 percentách prípadov, poznáme len faktory, ktoré sa podieľajú na jej vzniku a udržiavaní. Pre genetický podiel svedčí častejší výskyt hypertonikov v niektorých rodinách. Na vznik primárnej hypertenzie vplýva zvýšený príjem

kuchynskej soli, nedostatočný príjem draslíka a vápnika, nadmerný prívod potravy bez primeraného energetického výdaja s rozvojom nadhmotnosti, nadmerná konzumácia alkoholu a stresové faktory. Sekundárna – symptomatická hypertenzia sa vyskytuje v 10 percentách. Príčiny sú vrodené alebo získané: ochorenie obličiek, nadobličiek, hypertenzia v gravidite, kardiovaskulárna, neurogénna, spánková zástava dychu (apnoe), pooperačné stavy, liekmi navodená hypertenzia.

Klasifikácia hypertenzie

a obsahovali odporúčania pre diagnostiku liečby, ktoré nemusia byť pre európske krajiny vhodné. Klasifikácia AH je založená na hodnotách zistených z opakovaných (najmenej dvoch) meraní pri viacerých návštevách pacienta v ambulancii.

Rizikové faktory Pohlavie a vek. Muži starší ako 45 rokov, ženy nad 55 rokov. Fajčenie: aktívne i pasívne. Dyslipoproteinémia. Abdominálna obezita mužov do 102 cm a u žien do 88 cm. Rodinná anamnéza predčasných kardiovaskulárnych chorôb – AH, ICHS, náhla cievna mozgová príhoda, ischemická choroba DK, abnormálny glukózotolerančný test, diabetes mellitus.

V roku 2003 sa EHS (Európska hypertenziologická spoločnosť) a ESC (Európská kardiologická spoločnosť) rozhodli publikovať svoje vlastné Odporúčania na základe toho, že Odporúčania Kategória WHO a ISH (Medziná- Optimálny rodná hypertenzioloNormálny gická spoločnosť) boli vysoký normálny adresované i krajinám, Hypertenzia-stupeň 1 ktoré mali rôznu úroveň zdravotníckej starost- Hypertenzia-stupeň 2 livosti a dostupnosti Hypertenzia-stupeň 3 ekonomických zdrojov Izolovaná systolická hypertenzia

Systolický TK

Diastolický TK

menej ako 120 menej ako 80 120 – 129

80 – 84

130 – 139

85 – 89

140 – 159

90 – 99

160 – 179

100 – 109

180 a viac

110 a viac

140 a viac

90 a menej

Zásady merania TK TK možno merať ortuťovým sfyngomanometrom. Vzhľadom na zákaz lekárskeho použitia ortuti sa stávajú dôležité auskultačné, oscilometrické, poloautomatické či automatické prístroje. Pri meraní TK sedí pacient s opretým chrbtom, hornú končatinu má položenú na podložke vo výške srdca, aj tlakomer je umiestnený vo výške srdca. Pred vyšetrením má byť aspoň 5 minút v pokoji. 30 minút pred meraním nemá fajčiť, ani konzumovať nápoje s obsahom kofeínu. Vyšetrenie sa má opakovať ešte raz za 2 minúty, prípadne i viackrát ak sa hodnoty líšia o viac ako 5mmHG. Z nameraných hodnôt sa vypočíta priemer. U starších pacientov a diabetikov meriame TK v stoji. U niektorých pacientov je TK v ordinácii stále zvýšený, kým TK meraný doma je v medziach normy. Tento stav je všeobecne známy ako „hypertenzia bieleho plášťa“. U takýchto pacientov je vhodné 24-hodinové monitorovanie TK.

Terapeutický prístup Rozhodnutie, kedy začať s antihypertenzívnou liečbou by sa malo zakladať na dvoch kritériách: 1. hodnote systolického a diastolického tlaku 2. úrovni celkového kardiovaskulárneho rizika.

Ciele liečby Primárnym cieľom liečby je dosiahnutie maximálneho zníženia dlhodobého celkového rizika kardiovaskulárneho ochorenia, ktoré si vyžaduje liečbu zvýšeného TK a všetkých pridružených reverzibilných rizikových faktorov. Krvný tlak by sa mal znížiť aspoň pod hodnoty 140/90mmHG a k nižším, ak je tolerovaný. Cieľový TK by mal byť menej ako 130/80mmHG u diabetikov a u pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým rizikom, teda u takých, ktorí majú pridružené klinické stavy (cievna mozgová príhoda, IM, renálna dysfunkcia, proteinúria – bielkovina v moči). Na ľahšie dosiahnutie cieľových hod-

nôt TK treba začať s antihypertenzívnou liečbou ešte pred vznikom postihnutia kardiovaskulárneho systému. Medzi opatrenia znižujúce TK alebo KV riziko a ktoré treba zvážiť u všetkých pacientov, patria: ukončenie fajčenia. Fajčenie spôsobuje akútne zvýšenie TK a srdcovej frekvencie, ktoré pretrvávajú viac ako 15 minút po vyfajčení 1 cigarety. striedmosť v konzumácii alkoholu. Vysoký príjem alkoholu sa spája s vysokým rizikom náhlej cievnej príhody mozgu redukcia hmotnosti: existujú dôkazy, že pokles hmotnosti vedie ku zníženiu TK. fyzická aktivita: dynamická aerobná záťaž znižuje pokojný systolický i diastolický TK o 3,3 až 3,5 mmHG. zníženie príjmu soli, tuku a zvýšenie príjmu ovocia a zeleniny. Doporučuje sa, aby pacienti dodatočne neprisáľali a aby sa vyhýbali presoleným hotovým jedlám a konzumovali viac jedál pripravených priamo z prírodných ingrediencií obsahujúcich viac draslíka – vhodné sú marhule. Odporúčany príjem, ktorý možno dosiahnuť je menej než 5g chloridu sodného za deň.

Medikamentózna liečba V súčasnej dobe máme päť veľkých tried antihypertenzív: tiazidové diuretiká, kalciové blokátory, ACE inhibítory, antagonisty angiotenzínového receptora a betablokátory. Používajú sa buď samotné alebo v kombinácii. Hypotenzný účinok, znižujúci TK by mal pretrvať 24 hodín, čo možno skontrolovať meraním TK. Pre jednoduchosť liečby treba uprednostniť lieky s 24 hodinovým účinkom, ktoré sa podávajú jedenkrát denne, pretože zlepšujú aj spoluprácu pacienta.

Sledovanie pacienta Počas liečby by mal pacient chodiť na kontroly častejšie, t. j. každé 2 až 4 týždne (kvôli úprave liečebného režimu, zvýšeniu dávky lieku, prípadne kvôli pridaniu iných, alebo, naopak, vysadeniu liekov). Vhodné je, aby si TK pacient meral aj sám v domácom prostredí. Ak sa pri liečbe dosiah-

ne cieľová hodnota TK a kontrola všetkých korigovateľných rizikových faktorov, frekvenciu návštev možno znížiť. Pacientov s nízkym KV rizikom a miernym zvýšeným TK možno kontrolovať každých 6 mesiacov, kým pacientov s vyšším a vysokým rizikom treba kontrolovať častejšie. Časté návštevy v sledovaní sú potrebné aj pri nefarmakologickej liečbe, pretože ak táto liečba zlyhá, treba začať s medikamentóznou terapiou. Ak sa cieľová hodnota TK nedosiahne počas 6 mesiacov, je potrebné odoslať pacienta k špecialistovi pre hypertenziu. Je dôležité pamätať, že zmeny navodené liečbou, týkajúce sa odpadu bielkovín do moču možno očakávať v priebehu týždňov, kým zmeny hypertrofie ľavej komory nie sú obvykle zrejmé pred dosiahnutím 1 roka. Liečba hypertenzie by mala byť celoživotná, pretože u správne diagnostikovaných pacientov vedie prerušenie liečby obvykle k návratu do hypertenzných hodnôt TK. AH získala celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých rizikových faktorov aterosklerózy. Nielen ako príčina celkovej mortality, ale aj mortality na koronárnu artériovú chorobu, náhlu mozgovo-cievnu chorobu, srdcové zlyhanie, periférnu artériovú chorobu, obličkové zlyhanie, tak u mužov ako aj u žien. Zákonite stojí v popredí pozornosti odborníkov, ktorých úsilím je zlepšiť doterajšiu neuspokojivú populačnú situáciu v jej kontrole. MUDr. Zuzana Mistríková Preventívne centrum OUSA Interná ambulancia Bratislava

MEDICÍNA

(FOFUJDLÂ LPO[VMUÂDJB Narodenie dieťaťa s dedičnou alebo vrodenou vývinovou chybou je vážny zásah do rodinného života a znamená psychickú i finančnú záťaž. Genetická konzultácia a poradenstvo sú spôsobom riešenia naliehavých otázok súvisiacich s prevenciou a liečbou takých patologických stavov.

šte v roku 1966 vláda ČSR na základe odporúčania správy expertov Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve odporučila v systéme zdravotníckej starostlivosti uplatniť výsledky z klinickej genetiky. S intenzívnym budovaním a rozvojom oddelení klinickej genetiky sa u nás začalo v roku 1969. Odvtedy si vďaka veľkému pokroku v oblasti experimentálnej, humánnej a klinickej genetiky nevieme komplexnú zdravotnícku starostlivosť bez uplatnenia týchto poznatkov v lekárskej praxi predstaviť.

Geneticky podmienené odchýlky V novorodeneckej populácii sa každoročne narodí okolo 1 – 2 percent detí poškodených dedičnými alebo vrodenými vývinovými chybami. Toto percento sa zvyšuje, ak k viditeľným somatickým odchýlkam prirátame rôzne poruchy správania a mentálne zaostávanie v predškolskom obdobím života dieťaťa. Preto niektoré zahraničné štatistiky uvádzajú až 6 percentnú frekvenciu vývinových chýb. Prevažná väčšina týchto odchýlok vo vývine je dedične podmienená, prenáša sa z jednej generácie na druhú. Len

asi 3 percentá pripadajú na vrodené vývinové chyby, ktoré sú spôsobené exogénnymi alebo endogénnymi faktormi pôsobiacimi pred alebo v priebehu gravidity na matku a vyvíjajúci sa plod. Vzhľadom na to, že jedným z ukazovateľom kvality zdravotného stavu populácie je aj výskyt vývinových chýb, je potrebné venovať prevencii ich výskytu zvýšenú pozornosť. Pri uplatňovaní metód v rámci klinickej genetiky je nevyhnutná spolupráca viacerých vedných odborov. Preto je nevyhnutná spolupráca najmä gynekológov – pôrodníkov, neonatológov a klinických genetikov. Prakticky pri každom ochorení, v detskom i dospelom veku zohráva genetická zložka významnú úlohu.

Konzultácia Genetické poradenstvo sa skladá z vyšetrenia, prevencie, liečby, určenia pravdepodobnosti rizika u postihnutých a rodinných príslušníkov. Väčšinou sa v rámci genetickej konzultácii odborníci stretávajú s otázkami zo strany jedincov vstupujúcich do manželstva, alebo zo strany manželských párov. V prípade, keď sa v rodine u jedného z rodičov vyskytuje dedič-

né ochorenie, alebo sa v manželstve narodilo poškodené dieťa. Často sa dotýkajú problematiky príbuzenských sobášov v rodine. Genetické poradenstvo – genetická konzultácia je služba jednotlivcom, alebo aj rodinám, ktoré chcú získať informáciu o dedičnosti. Cieľom je poskytnúť informáciu, aká je pravdepodobnosť postihnutia pre deti, alebo možnosti prevencie, ako sa pred ochorením, alebo rizikom výskytu určitej poruchy brániť. Poradenstvo si vyžaduje spojenie medicínskych a genetických poznatkov s možnosťami uplatnenia genetických disciplín. Pri diagnostike chorôb s genetickou zložkou sa používajú primerané vyšetrovacie metódy: vyšetrenie rodokmeňa – genealogická analýza, cytogenetika, biochemické a imunologické vyšetrenia, molekulárno-genetické vyšetrenia, antropologické metódy, skreeningové testy. Odkrývanie nosičov patogénnych vlôh a iné.

Rozhodnutie je na jedincovi! Vyšetrenia spočívajú na v zhodnotení rodokmeňa , ktorý je výsledkom celkovej analýzy rodiny, znakov, ktoré súvisia s výskytom sledovaných údajov (napr. pohlavie, rok narodenia, choroby, ktoré sa v rodine nachádzajú, aborty a. i). Získané poznatky sú zobrazené v rodokmeni, ktorý je opísaný stručne v legende. Údaje, ktoré získajú klinické genetici, slúžia k tomu, aby chorý, alebo jeho rodina získala potrebnú informáciu, rozhodnutie však výlučne prináleží jedincovi alebo rodine, ktorá je vyšetrovaná! Lekár – klinický genetik sa nevyjadruje k tomu, či má mať, alebo nie dieťa, či sa má podrobiť prerušenie gravidity aká je pravdepodobnosť prenosu určitej dedičnej vlohy – choroby v rodine. Výsledok vyšetrenia, liečebné postupy alebo možnosti preventívnych opatrení sa s vždy konzultujú v konzíliu s viacerými lekármi a genetikmi. Výsledok a stanovisko nie je preto možné poskytnúť okamžite. Len konzultáciou je možné sa vyhnúť nesprávnym alebo skresleným informáciám. Poznáme

prevenciu v rámci ochrany jedinca, alebo v rámci zlepšenia kvality ľudskej populácie regiónu, štátu populácie sveta.

Určovanie otcovstva i prenatálne vyšetrenia Liečenie dedičných a vrodených vývinových chýb je možné funkčnou nápravou, najčastejšie chirurgickým zákrokom (rázštep pery a podnebia, malformácie na končatinách), transplantáciou, liečbou metabolických chorôb, liečbou hormonálnych a imunologických odchýlok. Genetické vyšetrenie ponúka možnosti v rámci súdnych sporov o otcovstvo, DNA analýzu pri identifikácii osôb v oblasti kriminalógie. Osobitnou problematikou sú metódy eugenické a eufenické. Od rodiny alebo vyšetrovaného (probanta) nikdy nežiadame žiadne rozhodnutie. Ak je to potrebné, upozorníme, že je možné ďalšie vyšetrenie, liečenie alebo zákrok, ak o to požiadajú. V zásade sa pridržiavame určitých empirických rizík, alebo v prípade jednoznačného vyhodnotenia rodokmeňa vieme či ide o autosomálne dominantný recesívny, alebo na pohlavie viazané ochorenia. Od toho potom závisí percentuálne vyjadrené riziko opakovanie sa výskytu ochorenia v rodine. Ak ide o nízke riziko do 3 percent, je to na hranici populačného rizika. Ak sa však pohybuje riziko postihnutia nad 10 percent, tak v takýchto prípadoch treba uvažovať o uplatnení niektorých metód, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť život jedinca alebo rodiny. Príkladom sú ťažké chromozomálne podmienené

ochorenia, keď možno z genetických dôvodov prerušiť graviditu. Z týchto dôvodov je veľkým prínosom uplatnenie aj niektorých preventívnych metód ako sú: prenatálne genetické vyšetrenie v rámci komplexnej genetickej starostlivosti o matku a dieťa. Veľmi často genetickú poradňu navštevujú rodiny, v ktorých sa už narodilo dieťa s určitou poruchou, napríklad s autosomálne dominantnou chorobou (zrastené články prstov medzi II. – III. prstom – syndatýlia). Ak má túto poruchu jeden z rodičov a narodia sa im štyri deti ,dve dievčatá a dvaja chlapci, bude pravdepodobne postihnutých 50 % detí – polovica bude postihnutých chlapcov a polovica dievčat. U autosomálne recesívnych chorôb, keď sú obaja rodičia zdraví, je riziko poškodenia v potomstve 25-percentné, bez ohľadu na to, či sa predtým narodilo zdravé alebo choré dieťa. U chorôb alebo typoch s nepravidelnou dedičnosťou alebo s polyfatoriálnym –multifaktorilnym typom dedičnosti musíme poznať všetky možnosti, ktoré vychádzajú z empirických rizík. Pri príbuzenských sobášoch sa zvyšuje riziko oproti populácii pri výskyte autosomálne recesívnych ochorení. Tento vývoj je negatívny v rómskej populácii, kde sú časté príbuzenské sobáše alebo sobáše v rámci menších regiónov.

Dedičná zaťaž je často spojená s pocitom ,,viny“ jedného z partnerov s čím sú spojené rodinné problémy. Z týchto dôvodov je prístup v rámci konzultácie citlivý, vychádza z utajenia všetkých údajov, ktoré súvisia s rodinnou anamnézou a postupmi odborného tímu. Na Slovensku máme vybudovanú sieť klinických genetických oddelení, ktoré sú z hľadiska ich potreby porovnateľné s vyspelými krajinami a sú nezastupiteľnou zdravotníckou službou, ktorá nemalou mierou prispieva k riešeniu naliehavých otázok súvisiacich s kvalitou zdravia populácie na Slovensku. Doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH Slovenská biologická spoloènos SAV

MEDICÍNA

;OFÇJTUFOÉ QSBDPWOÉ QSPTUSFEJF

1SFUSWÂWBKÙDB [ESBWPUOÂ ISP[CB Nikto z nás nepochybuje o tvrdení, že „človek nie je tvor neomylný“. Častokrát sa mýlime vo svojich názoroch i činoch. Situácia začína byť vážna vtedy, ak robíme také chyby, ktoré môžu ovplyvniť naše vlastné zdravie.

škodlivosti najrozličnejších chemikálií používaných v poľnohospodárstve a priemysle niet dnes už žiadnych pochýb. Neustále napredujúca priemyselná výroba súvisiaca s rozsiahlou výstavbou priemyselných parkov sa negatívnym spôsobom odráža na zhoršujúcom sa zdravotnom stave populácie. Tento problém sa týka rovnako svetových veľmocí ako aj Slovenska. Aj napriek industrializácii je totiž najmä v chemickej výrobe stále potrebný ľudský faktor.

Riziká v škodlivom prostredí Práca so zdraviu škodlivými látkami ovplyvňuje nielen respiračný systém, ale podmieňuje aj vznik kožných ochorení. Nepríjemné kožné

ochorenia spôsobovali i polychlórované bifenyly (PCB), ktorých významným exportérom bol v uplynulom storočí známy chemický závod Chemko Strážske (pozn.: dnešný závod Chemko, a. s., Strážske sa v minulosti venoval výrobe výbušnín a medziproduktov určených pre vojenské a civilné účely. V roku 2005 bola výroba definitívne ukončená). PCB boli obsiahnuté vo viacerých výrobkoch a za 25 rokov výroby sa oficiálne vyrobilo až 21 482 ton výrobkov na báze PCB, pričom vzniklo viac než 1 000 ton odpadu. O priamom dopade PCB na zdravotný stav sa doslova na vlastnej koži presvedčili aj viacerí pracovníci, ktorí prichádzali s chemikáliou do kontaktu. Množstvo kožných ochorení (zápalové a toxické ochorenia kože, akné a ďalšie rôzne rozsiahle viditeľné

zmeny na koži a jej poruchy) bolo alarmujúce až do takej miery, že polychlórované bifenyly sa stali predmetom výskumnej práce vynikajúceho kožného lekára Doc. MUDr. Michal Šaka, CSc.

Aké látky sú PCB? Polychlórované bifenyly (PCB) sú chemické látky, ktoré sa v životnom prostredí prirodzene nenachádzajú. Chemicky sa jedná o chlórované deriváty jednoduchej aromatickej zlúčeniny, aromatického uhľovodíku – bifenylu. Do skupiny PCB patrí 209 zlúčenín, v technických zmesiach je ich zastúpených menej, len niekoľko desiatok. PCB boli prvýkrát pripravené v roku 1881. Priemyselne sa začali vyrábať v USA v roku 1929 a neskôr ich nasledovali ďalšie vyspelé štáty sveta. Celkové množstvo PCB vyrobené od roku

1929 sa odhaduje na 1, 2 až 1, 5 milióna ton. Môžu sa dostávať do ovzdušia, vody, sedimentov a do pôdy. V atmosfére sú prevažne v plynnej fáze. Znečistenie vzduchu pochádza zo spaľovacieho procesu pri priemyselnom, komunálnom a nemocničnom odpade a z vyparovania PCB z pôdy (najmä skládok) a vody. Vznikajú napríklad pri spaľovaní odpadov, kedy chlór zo spaľovaných plastov (PVC) reaguje s fenolmi, pochádzajúcimi z papiera a dreva. Veľkým nebezpečenstvom je pre prírodu únik PCB z elektrických zariadení (kondenzátorov a transformátorov) a priemyselných havárií.

šené hodnoty triglyceridov, ďalej zvýšené hladiny celkovej a voľnej väzobnej kapacity séra pre železo a mierne zvýšený celkový obsah medi. Biochemické vyšetrenia viacerých parametrov krvného séra naznačovali poškodenie pečene, obličiek a ďalších vnútorných orgánov. Na základe výsledkov pokusu bolo prijaté odporúčanie, aby sa z jedného toxického výrobku odstránila najtoxickejšia časť a tým sa minimalizovalo zdravotné ohrozenie ľudí vo výrobe a všetkých pracovníkov v iných odvetviach, ktorí prišli do styku s týmto výrobkom.

Vyvolané kožné ochorenia

Zaťaženosť životného prostredia PCB je aktuálna aj v súčasnosti. Všeobecne dosiahlo znečistenie životného prostredia toxickými látkami v posledných rokoch, i v dôsledku nárastu priemyselnej činnosti, značný rozsah. V okolí strážskeho závodu sa aj v súčasnosti vyskytujú veľké zásoby PCB, v minulosti množstvo uniklo do okolia so všetkými nežiaducimi účinkami na organizmus zvierat a ľudí. Najmä v posledných 7 rokoch sa výskumom PCB zaoberá niekoľko výskumných pracovníkov na Slovensku, čo dokazuje stále aktuálnu hrozbu toxických látok útočiacich na naše zdravie podmienenú aj používaním škodlivých chemikálií pri priemyselnej činnosti. Negatívny príklad z minulosti by mal sslúžiť ako memento a prinútiť dbať na dodržiavanie bezpečnosti a hlavne n zzdravia pri práci.

Pracovníci závodu Chemko Strážske boli počas výrobného procesu priamo exponovaní PCB, čo u nich vyvolalo následne diagnostikované kožné ochorenia. V ovzduší výrobných hál boli totiž koncentrácie PCB veľmi vysoké a pôsobili rovno na pokožku pracovníkov. Všetky tieto skutočnosti sa podpisovali pod ich zdravotný stav. Ochorenia sa rozvinuli už po troch mesiacoch po vystavení pôsobeniu látky. Klinicky boli zistené kožné chorobné zmeny – rôzne vyrážky, akné, hyperpigmentácie a iné zmeny. Pri biochemickom vyšetrení krvného séra sa u postihnutých osôb zistili zvý-

MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.

To, že problematika PCB je v oblasti Strážskeh To Strážskeho a Michaloviec neustále živá svedčí i fakt, že v januári sa na pôde Úradu Košického samosprávneho kraja konal odborný seminár „Polychlórované bifenyly – environmentálne a zdravotné dopady kontaminácie v Slovenskej republike“. Stretnutie odborníkov bolo zamerané na problematiku PCB z pohľadu ich prieniku do zložiek životného prostredia a potravinového reťazca, kontaminácie územia a s tým spojenými negatívnymi dopadmi na životné prostredia a zdravie ľudí. Seminár umožnil diskusiu a výmenu informácií o závažnej problematike zaťaženia životného prostredia na východe Slovenska a možnosti riešenia s využitím nespaľovacích deštrukčných technológií v rámci projektu podporovaného svetovým spoločenstvom za účasti UNDP, UNIDO a financovaním s pomocou Global Environmental Facility.

Doc. MUDr. Michal Šak, CSc. (5. 1. 1929 Malá Poľana, okres Stropkov)

Pôsobil po ukončení štúdia na LF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (odbor všeobecná medicína) na Kožnej klinike FN v Košiciach ako sekundárny lekár, neskôr ako pedagóg na Katedre kožných a pohlavných chorôb, rádiológie a nukleárnej medicíny LF UPJŠ. Pracoval na Kožnom oddelení FNsP v Košiciach ako zástupca primára. V súčasnosti vedie ambulanciu kožného lekárstva v Levoči. Počas svojej bohatej profesionálnej praxe absolvoval niekoľko odborných zahraničných stáží a venoval sa viacerým výskumným úlohám. Pomáhal riešiť problematiku profesionálnych dermatóz, zlepšiť pracovné podmienky a znížiť výskyt kožných chorôb z povolania (spracoval problematiku výskytu kožných chorôb nielen v jednom z niekdajších najväčších slovenských chemických závodov Chemko Strážske, ale aj vo viacerých závodoch na východnom Slovensku). Poznatky z oblasti jeho výskumu kožných chorôb sú aktuálne aj v súčasnosti a možno ich využiť pri prevencii kožných poškodení v priemysle a pri výrobe kvalitnejších masťových základov. Venoval sa štúdiu účinkov a vlastností včelieho peľu. Svojím výskumom prispel napríklad k zisteniu, že ropné výrobky používané v medicínskej praxi (vazelíny, parafínový olej, medicinálny olej) by nemali obsahovať žiadne množstvo uhľovodíkov, ktoré majú aromaticky viazaný uhlík.

MEDICÍNA

áJWPU T CJFMPV QBMJÇLPV Nevidomosť alebo slabozrakosť je ťažký hendikep, ktorý postihnutému znepríjemňuje a komplikuje život. Touto myšlienkou sa v devätnástom storočí zaoberal Francúz Louis Braille (1809 – 1852), ktorý nešťastnou náhodou prišiel o zrak ako trojročný.

ko desaťročný bol umiestnený do Ústavu slepcov v Paríži, kde potom od svojich dvadsiatich rokov učil. V roku 1829 vydal metodickú pomôcku Postup pri písaní atď. pre potreby slepcov. Zjednodušil a zosystemizoval už existujúce dvanásťbodové písmo Charlesa Barbiera a vytvoril písmo, ktoré sa v národných mutáciách používa dodnes. Prvou knihou písanou v Braillovom písme boli Dejiny Francúzska (1837).

Zrod Braillovho písma Nepravdepodobná reťaz udalostí, ktorá viedla k zrodu Braillovho písma sa začala po porážke francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v šiestej krížovej výprave, ktorý v roku 1260, ovplyvnený milým zvykom Saracénov oslepovať svojich vojnových zajatcov, založil v Paríži QuinzeVingts – prvú formálnu inštitúciu, ktorá poskytovala jedinečný útulok pre nevidomých Parížanov. Obyvatelia Quinze-Vingts sa pravidelne zúčastňovali slávnosti sv. Ovídia, kde smeli predávať svoje výrobky a predvádzať svoje umenie. Práve

ich umenie, náročné aj pre vidiacich, si v roku 1771 všimol syn parížskeho tkáča Valentin Hauy (vymenovaný za kráľovho tlmočníka, keďže ovládal desať vtedy živých jazykov). Hauy sa neskôr zoznámil s Abbém de l´Epée, ktorý v Paríži založil prvú školu pre hluchých, a ktorý ho zoznámil s manuálnou abecedou, používanou v tejto škole. Na jar 1784 stretol Hauy na ulici 17-ročného, od narodenia nevidomého žobráka Françoisa Lesueura, u ktorého objavil, že pre nevidomých je najdôležitejším zmyslom hmat. Hauy tento svoj poznatok rozvinul, a pomocou plastických drevených písmen naučil Lesueura čítať tak, že keď ho o pol roka predstavil učencom a vedcom Kráľovskej akadémie, získal obrovský ohlas. Tento využil na získanie pomoci od vtedajších „celebrít“, napr. zázračného dieťaťa Marie Theresy von Paradies – nevidomej klavírnej virtuózky (pre ktorú W. A. Mozart napísal klavírny koncert č. 18). Táto si dopisovala s talentovaným nevidomým nemec-

kým študentom R. Weisseburgom, žiakom Christiana Niesena, ktorý používal jeho pomôcky, ako napr. abecedu z ohýbaného drôtu a dotykové diagramy, vytvorené z hodvábu, našitého na lepenku. S pomocou sponzorov založil Valentin Hauy v roku 1785 v Paríži školu pre nevidomých, kde sa čoskoro učilo takmer päťdesiat žiakov. Hauy usporadúval vianočné posedenia pre verejnosť, kde so žiakmi predvádzal čítanie, aritmetiku a používanie dotykových diagramov. Jedného posedenia sa zúčastnil aj markíz d´Orvilliers z Coupvray. A v Coupvray sa o vyše 20 rokov neskôr v rodine sedlára narodil Loius Braille. Markíz d´Orvilliers, ktorý poznal Braillovu rodinu, presvedčil Braillovcov, aby Loiusa umiestnili do Quinze-Vingts, kam sa pod vedením Dr. Sébastiena Guillié, oftalmológa, presunula škola pre nevidomých. V škole sa vtedy učilo asi sto žiakov, ktorí mali k dispozícii iba štrnásť nemotorných kníh z ťažkých stránok s reliéfnym písmom podľa vzoru Valentina Hauya.

Okolo roku 1820 sa Louis Braille stretol s delostreleckým kapitánom Charlesom Barbierom na predstavení nového spôsobu písania vojenských správ pomocou dvanásťbodového systému do papiera vyrazených znakov. Tento spôsob záznamu reči bol pre Louisa ako blesk z jasného neba. Sám sa predtým hrával s hlavičkami špendlíkov, rôzne zapichovanými do čalúnenia, no v Barbierovom systéme videl konečné riešenie. Po viacerých pokusoch a konzultáciách s kpt. Barbierom, ktorý bol unesený faktom, že jeho delostrelecké šifrovanie zaujalo niekoho tak mladého a neskúseného ako bol Louis Braille a navyše nevidomého, ktorý vedel systém písania skutočne náležite oceniť, predstavil pätnásťročný Louis Braille v októbri 1824 svoju šesťbodovú abecedu pre nevidomých, pomocou ktorej sa dalo napísať šesťdesiat tri znakov.

Súčasnosť a hendikepovaní pacienti Dnes sa Braillovo písmo používa aj pre texty písané azbukou, arabským, čínskym a iným písmom. Braillovo písmo funguje na princípe plastických bodov vyrazených do papiera, ktoré čitateľ vníma hmatom. Braillovo písmo je vlastne binárny kód používaný mimo svet počítačov.

Označovanie liekov v Braillovom písme Problematike prístupu k informáciám o liekoch hendikepovaných skupín pacientov a spotrebiteľov venuje súčasná spoločnosť zvýšenú pozornosť. V roku 2004 Európsky parlament a Rada schválili aktualizovanú právnu úpravu pre lieky a okrem iného ju doplnili o požiadavky na informácie o liekoch pre nevidomých a slabozrakých pacientov. Smernica 2004/27/ES, Európskeho parlamentu a Rady v článku 56a hovorí: „Názov lieku podľa článku 54 písm. a) (Smernice 2001/83/ES) musí byť na obale vyjadrený Braillovým písmom. Držiteľ rozhodnutia o registrácii musí zabezpečiť, aby bola písomná informácia pre používateľa na požiadanie organizácií pacientov

dostupná aj vo formách vhodných pre nevidiacich a slabozrakých“. Pre uľahčenie orientácie slabozrakých a nevidomých pacientov pri používaní liekov má byť každý liek zaregistrovaný od 30. 10. 2005 povinne opatrený na svojom vonkajšom obale názvom v Braillovom písme. U liekov zaregistrovaných pred 30. 10. 2005 sú držitelia rozhodnutí o registrácii povinní zaistiť zmenu v registrácii tak, aby boli tieto lieky opatrené názvom v Braillovom písme, a to najneskôr do 30. 10. 2010. Tieto isté dátumy platia aj pre dostupnosť textov písomných informácií pre používateľov – verejnosti skôr známe ako príbalový leták.

Čo hovorí legislatíva? Tieto požiadavky začlenila Slovenská republika do zákona 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov, v ktorom sa hovorí: § 24 odseky 9 až 11: „(9) Na vonkajšom obale lieku musí byť názov lieku v rozsahu údajov podľa odseku 1 písm. a) vyjadrený aj písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo); ak vonkajší obal lieku je označený okrem štátneho jazyka aj v iných jazykoch, názov lieku musí byť vyjadrený písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) vo všetkých jazykoch uvedených na vonkajšom obale. Ak má liek registrovanú len jednu silu lieku, sila lieku sa nemusí na vonkajšom obale vyznačiť písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo). (10) Ustanovenie odseku 9 sa nevzťahuje na lieky podávané pacientovi v zdravotníckom zariadení a na prírodné liečivé vody. (11) Ak liek nie je určený na vydanie pacientovi alebo ide o liek registrovaný v inom štáte, určený pre jedného pacienta alebo skupinu pacientov v ohrození života alebo pri závažnom zhoršení zdravotného stavu, alebo o liek na ojedinelé ochorenie, ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výnimku z uvádzania údajov na vonkajšom obale a na vnútornom obale lieku

podľa odsekov 1 až 8 v štátnom jazyku a údajov podľa odseku 9 písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo).“ § 25 odseky 6 až 8: „(6) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku musí zabezpečiť, aby písomná informácia pre používateľov lieku bola na požiadanie organizácií pacientov dostupná aj vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých. Ak vhodným formátom písomnej informácie pre používateľov lieku je písmo pre nevidiacich (Braillovo písmo), písomnú informáciu pre používateľov lieku schvaľuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv v spolupráci s organizáciou pacientov. (7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na lieky podávané pacientovi v zdravotníckom zariadení a na prírodné liečivé vody. (8) Ak liek nie je určený na vydanie pacientovi alebo ide o liek registrovaný v inom štáte, určený pre jedného pacienta alebo skupinu pacientov v ohrození života alebo pri závažnom zhoršení zdravotného stavu, alebo o liek na ojedinelé ochorenie, ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výnimku z uvádzania údajov v písomnej informácii pre používateľov lieku podľa odseku 1 v štátnom jazyku a údajov podľa odseku 6 vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých

MEDICÍNA alebo v písme pre nevidiacich (Braillovo písmo).“ a § 70e odseky 1 až 4: „(1) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby bol vonkajší obal lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej po 1. júni 2006, označený písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) v súlade s § 24 ods. 9. (2) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby bola písomná informácia pre používateľov lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej po 1. júni 2006, na požiadanie organizácií pacientov dostupná vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých v súlade s § 25 ods. 6. (3) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby do 1. júna 2011 bol vonkajší obal lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o regis-

Taktiln né kn nihy y tráciu lieku podanej do 1. júna 2006, označený písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) v súlade s § 24 ods. 9. (4) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby do 1. júna 2011 bola písomná informácia pre používateľov lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej do 1. júna 2006, na požiadanie organizácií pacientov dostupná vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých v súlade s § 25 ods. 6. Dodržiavanie ustanovení zákonných noriem o povinnosti označovania liekov Braillovým písmom zo strany držiteľov rozhodnutí o registrácii liekov sleduje a kontroluje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý v tejto oblasti tiež úzko spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých. PharmDr. Zdenìk Nouzovský vedúci oddelenia národných registrácií Štátneho ústavu pre kontrolu lieèiv

Základná terminológia Nevidiaci osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež osoby, ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, ale nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj.

Prakticki nevidiaci osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.

Slabozrakí (nevidomí) osoby, ktoré majú napriek najlepšej možnej korekcii problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.

Osoby s poruchami binokulárneho videnia osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka. Je to vlastne porucha videnia oboma očami a spôsobuje problémy v priestorovom vnímaní. Zdroj: www.portal.gov.sk www.unss.sk

Taktilné knihy sú knihy hmatové, určené pre nevidiace a slabozraké deti od 3 do 12 rokov (slovo taktilný, vo význame dotykový, pochádza z latinčiny. V slovenčine sa častejšie používa výraz hmatový). Taktilné knihy sa bežne nepredávajú, keďže sú vyrábané ručne v niekoľkých exemplároch. Text knihy má zväčšenú čiernu tlač a je v Braillovom písme. Obrázky v knihe sú reliéfne z rôznorodého materiálu (kartón, plsť, koža, drevo). Krátke príbehy v knižkách, doplnené reliéfnymi ilustráciami, umožňujú nevidiacim deťom spoznávať hmatom okolitý svet. Pomocou ilustrácií sa učia rozlišovať tvary a objekty, ktoré sú pre nich vzdialené (mesiac, slnko), veľmi veľké (stromy, domy) alebo, naopak, malé (chrobáčiky). Deti hmatom rozoznávajú drsný alebo hladký povrch, učia sa orientovať na ploche, cvičia si jemnú motoriku prstov a svoje rozlišovacie schopnosti. Takýto nácvik potom uľahčuje výuku Braillovho bodového písma. Taktilné knihy zábavnou a hmatovo zaujímavou formou obohacujú deti o pocity a prehlbujú ich estetické vnímanie. Zdroj: www.nrozp-mosty.sk (redakène krátené)

1SFWFODJB

DISPOJDLÜDI PDIPSFOÍ

ardiovaskulárne choroby tvoria širokú a pestrú skupinu chorôb, ktoré sa radia jednoznačne na prvé miesto úmrtnosti všetkých vyspelých krajín. Rovnako sú príčinou vysokej chorobnosti spojenej s početnými ekonomickými a sociálnymi problémami. V súčasnosti sa dá hovoriť o tzv. angiopandémii.

Zmeníme svoj životný štýl? Aj keď sledované indikátory zdravia radia kardiovaskulárne choroby na prvé miesto v úmrtnosti a chorobnosti, v posledných rokoch má výskyt chorôb srdca a cievneho systému mierne klesajúci charakter. Môžeme teda tvrdiť, že ochorenie kardiovaskulárneho systému je preventabilné. Prevencia ako kľúčová zložka znižovania výskytu kardiovaskulárnych ochorení je vykonávaná na troch základných úrovniach. Z pohľadu verejného zdravotníctva je prioritou primárna prevencia, ktorá má najmenej dve zložky, a to: populačnú stratégiu a stratégiu vysokorizikových (individuálnu). Globálna populačná stratégia má viesť k zmene životného štýlu a k zmene všetkých sociálnych a ekonomických determinantov životného prostredia. Na zmenu životného štýlu musí spoločnosť vytvárať také podmienky, ktoré pomáhajú občanom, aby si zvolili zdravý spôsob života. Tento spočíva v stravovacích návykoch podporujúcich zdravie (redukcia príjmov

Zdravie populácie predstavuje základný ekonomický zdroj nielen pre jedinca, ale aj pre celú spoločnosť. Starostlivosť o zdravie je preto potrebné zaraďovať medzi základné a prvoradé úlohy nielen štátu, ale aj celej verejnosti.

všetkých tukov aspoň na 30 percent, zvýšenie príjmu čerstvého ovocia, cereálií a zeleniny, redukcia príjmu soli a alkoholu), v nefajčiarskom spôsobe života, v pravidelnej telesnej aktivite a v dobrom psycho-sociálnom prostredí.

Osveta má veľký význam Je potrebné radikálne zmeniť myslenie a konanie nielen lekárov, ale i celej spoločnosti. Úspech primárnych preventívnych opatrení spočíva totiž iba v 20 percentách v rezorte zdravotníctva a až v 80 percentách v aktivitách nezdravotníckych zložiek spoločnosti.

Tri stupne prevencie Individuálnou stratégiou rizika je preventívna starostlivosť zameraná na osoby ohrozené kardiovaskulárnou chorobou, ktorá smeruje k zníženiu alebo k odstráneniu rizikových faktorov. Prevencia a terapia rizikových faktorov musia byť komplexné a pri dôslednom monitorovaní celoživotné. Sekundárna prevencia všetkých kardiovaskulárnych chorôb by mala začať v čase prvej manifestácie choroby. Cieľom včasnej a adekvátnej terapie je zvládnuť vývoj chorobného procesu, zastaviť ho, pokiaľ možno ešte v reverzibilnom štádiu, zamedziť vzniku komplikácií, zabrániť vzniku trvalých následkov, vzniku invalidity a pred-

časnej smrti. Treba prízvukovať, že najefektívnejším aktérom sekundárnej prevencii je lekár. Dôležitá je teda komplexná terapia. Terciárna prevencia je zameraná na liečebnú rehabilitáciu s komplexom opatrení zaisťujúcich optimálny somatický, psychický a sociálny stav umožňujúci pacientovi zaujať primerané postavenie v spoločnosti aj v treťom štádiu ochorenia s komplikáciami. Komplexná liečebná rehabilitácia musí byť taktiež súčasťou primárnej a sekundárnej prevencie všetkých kardiovaskulárnych chorôb. Prevencia a liečba musia byť komplexné a nie len alternatívne. Na druhej strane sa musí aj občan naučiť byť zodpovedný za správne realizovanie a dodržovanie prevencie. PhDr. Eva Gallová Trnavská univerzita

Pripoistenie kritických chorôb Počas dlhodobej liečby ochorení (infarkt myokardu, rakovina alebo náhla cievna mozgová príhoda) má pacient možnosť uzavrieť v Union poisťovni, a.s. Pripoistenie kritických chorôb. V rámci tohto pripoistenia poisťovňa klientovi jednorazovo vyplatí finančnú „injekciu“. Jej cieľom je pomôcť klientovi prekonať finančné problémy počas liečby a poskytnúť mu prostriedky, ktoré liečbu urýchlia. Klient tak môže sústrediť všetku svoju energiu na boj s chorobou a nemusí zároveň bojovať s núdzou, ako zaplatí svoje účty.

MEDICÍNA

$FMPQMPãOÜ TLSÍOJOH OPWPSPEFODPW Testy na prítomnosť závažných dedičných ochorení dokážu včas odhaliť predispozíciu na chorobu alebo už jej prítomnosť. Ide o veľký krok vpred, lebo čím skôr sa u novorodenca zistí predispozícia alebo ochorenie, tým skôr sa môže začať s kvalitnou liečbou.

yšetrenie sa robí odberom jednej kvapky krvi z päty bábätka štvrtý deň po narodení, pričom odbery sa budú realizovať na všetkých slovenských novorodeneckých oddeleniach. Testovanie zaplatia zdravotné poisťovne. Z odberu kvapky krvi sa už v súčasnosti zisťuje, či dieťa nebude trpieť poruchou obličiek, metabolizmu, poruchou štítnej žľazy alebo cystickou fibrózou (dedičné ochorenie, ktoré pacienta sprevádza po celý život, pričom pacienti majú problémy s dýchaním aj trávením). Celonárodné skríningy novorodencov sa robia kvôli rozšíreným chorobám, ktorých výskyt je pomerne vysoký. Skríningová metóda hneď v prvých dňoch života dieťaťa zachytí ochorenie.

syndrómom dychovej tiesne, a umožňuje podávať exogénný surfaktant novorodencom aj mimo neonatologických centier a tým významne znižuje novorodeneckú úmrtnosť ako aj riziko vzniku pneumotoraxu a ďalších komplikácií. Od februára 2009 pribudli štyri nové vyšetrenia. Konkrétne: stanovenie hladiny fenylalanínu k detekcii fenylketonúrie, tyreotropínu k detekcii kongenitálnej hyportyreózy, hydroxyprogesterónu k detekcii kongenitálnej adrenálnej hyperplázie a imunoreaktívneho trypsínu k detekcii cystickej fibrózy u novorodencov a aj k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti o zachytené prípady. Pre rodičov sa nemení nič, akurát na novorodeneckých oddeleniach sa tieto vyšetrenie urobia automaticky.

Novinky od nového roka

Syndróm dychovej tiesne

Od januára pribudlo aj ďalšie vyšetrenie a to dychová tieseň - Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre profylaxiu a liečbu syndrómu dychovej tiesne novorodencov exogénnym surfaktantom. Toto odborné usmernenie upravuje možnosti liečby exogénnym surfaktantom, ktorý je kauzálnou liečbou novorodenca so

Syndróm dychovej tiesne – respiratory distress syndrome (RDS) známy aj ako choroba hyalínových membrán, je najčastejším ochorením pľúc u predčasne narodených novorodencov. V typickom prípade postihuje novorodencov narodených skôr ako v 35. týždni tehotenstva. Môže sa vyskytnúť aj u neskôr narodených detí, ktoré majú oneskorené vyzrievanie pľúc. Výskyt ochorenia je nepriamo

úmerný gestačnému veku dieťaťa a u detí s pôrodnou hmotnosťou menej ako 1 000 g je výskyt RDS viac ako 80 percentný. RDS je charakterizovaný dychovou nedostatočnosťou, ktorá začína krátko po narodení a zhoršuje sa v priebehu prvých dvoch až troch dní života. V neliečenom prípade môže nastať úmrtie v dôsledku progresívnej hypoxémie a respiračného zlyhania. RDS je príčinou 20 percent úmrtí novorodencov.

Odber vzorky Vzorka sa u novorodenca odoberá bez ohľadu na jeho: a)zrelosť, b)príjem potravy, c)zdravotný stav. Za odber vzorky je zodpovedné zdravotnícke zariadenie, ktoré v čase odberu poskytuje novorodencovi zdravotnú starostlivosť. O dôvode vyšetrenia je potrebné informovať matku novorodenca. Odber vzorky sa vykoná dostatočne hlbokým sterilným vpichom sterilnou ihlou, resp. lancetou z prekrvenej pätičky novorodenca po predchádzajúcom zvýšenom trení a následnej dezinfekcii kože, nie jódovým preparátom. Prvá kvapka krvi so zvyškom dezinfekčného roztoku sa zotrie sterilným suchým tampónom. Ďalšia vytvorená kvapka sa kvapne na opak predtlače odberového papierika tak, aby krv presiakla a kompletne vyplnila plochu predtlače kruhu na líci papierika. Odoberajú sa štyri kvapky krvi – štyri terčíky. -mzsr-

MEDICÍNA

ªBKPWÜDIBNFMFÓO

Pozná to asi každý – kašeľ bez vykašliavania, upchatý nos, zachrípnutý hlas – to sú hlavné príznaky ochorení horných dýchacích ciest, ktoré väčšinu z nás postihujú rok čo rok, najmä od jesene do jari.

ri začínajúcich príznakoch, ale aj ako prevencia, je vhodné siahnuť po dobrom prieduškovom čaji. Tatranská priedušková zmes je vyvážená zmes piatich druhov bylín, ktoré svojím účinkom chránia sliznice horných dýchacích ciest a majú celkový priaznivý účinok pri ochoreniach horných ciest dýchacích.

Bylinný Byli in čaj obsahuje liečivé rastliny Slez maurský

Slez a jeho účinky sú známe už od staroveku, kedy bol považovaný za všeliek. Má vysoký obsah slizu, ktorý chráni sliznicu a urýchľuje hojivé procesy. Používa sa najmä pri suchom kašli, napomáha vykašliavaniu.

všetkým žalúdka. Veľmi vhodná je pri suchých dráždivých zápaloch ústnej dutiny, hrdla a pri zápalových chorobách tráviacich ústrojov. Z obsahových látok si zasluhuje pozornosť polyglukan, ktorý podporuje obranyschopnosť organizmu. Okrem toho pľuzgierka pôsobí povzbudivo a má posilňujúce účinky.

pom. Pre diabetikov a ľudí s redukčnou diétou je určený sirup bez cukru, ktorý obsahuje náhradné sladidlo. Sirup sa môže užívať priamo lyžičkou alebo po zamiešaní do teplého nápoja. Odrazom nadštandardnej kvality výrobkov Tatranská priedušková zmes bylinný čaj, sirup a sirup bez cukru je získanie Certifikátu a Zlatej medaily Slovak Gold v novembri 2006.

Mäta pieporná

Balzam

Ibiš lekársky

Bylinka takisto známa už v staroveku. Hlavná účinná látka je sliz, ktorý chráni sliznicu pred dráždením tým, že vytvorí na povrchu sliznice jemný ochranný film. Používa sa pri chorobách horných dýchacích ciest na uľahčenie odkašliavania, ale aj pri zápaloch močových ciest a hnačkách. Tymian (dúška tymianová)

Jedna z najstarších liečivých rastlín, používali ju už starí Egypťania. Jej veľmi aromatická silica obsahuje mentol, ktorý ma výrazné antiseptické vlastnosti. Použitie mäty je široké – protizápalový účinok sa využíva pri kožných infekciách, zápaloch slizníc ústnej dutiny a horných dýchacích ciest, tlmí kŕče v tráviacom ústrojenstve a zmierňuje nadúvanie.

Táto bylinka s príjemnou štipľavo horkastou chuťou sa používa už od stredoveku ako korenina, ale aj pri liečbe bronchitídy a úporných kašľov. Obsahuje účinné látky, ktoré uvoľňujú hlieny, napomáhajú vykašliavaniu a majú dezinfekčné účinky na sliznicu dýchacích ciest.

Bylinný čaj Tatranská priedušková zmes je veľmi obľúbený u detí, keďže po zaliatí vriacou vodou môžu pozorovať farebnú zmenu záparu z modrozelenej cez zelenú po žltú a po okyselení čaj zružovie. Je to akýsi čajový chameleón.

Pľuzgierka islandská

Blahodarný

Je častejšie známa ako lišajník islandský. Slizové látky chránia sliznicu hltana a tráviacich orgánov, predo-

Bylinný sirup obsahuje extrakt z čaju Tatranská priedušková zmes a je osladený glukózovo-fruktózovým siru-

sirup

Ako prostriedok na doplnenie liečby je určený Balzam Tatranská priedušková zmes. Obsahuje éterické oleje, ktoré priaznivo pôsobia pri prechladnutí, kašli a napomáhajú pri uvoľnení dýchacích ciest a vykašliavaní. Balzam sa natiera na pokožku hrudníka a chrbta formou jemnej masáže, odporúča sa ošetrené miesto prekryť tkaninou a udržiavať v teple.

Bylinný drops Rad výrobkov Tatranská priedušková zmes dopĺňa bylinný drops. Cukríky príjemnej bylinkovej chuti obsahujú extrakt z čaju Tatranská priedušková zmes, ktorého účinok je umocnený prídavkom prírodného mentolu. Odmeňte sa a zároveň urobte niečo pre svoje zdravie. -fy-

MEDICÍNA

"OUJCJPUJLÂ

W IVNÂOOFK

B WFUFSJOÂSOFK NFEJDÍOF Objav a zavedenie antibiotík do klinickej praxe nepochybne patrí k najvýznamnejším udalostiam dvadsiateho storočia – aj preto sa toto storočie označuje ako „storočie antibiotík“.

ôvodne sa antibiotiká používali iba na liečbu infekčných chorôb u ľudí, no čoskoro sa začali uplatňovať aj vo veterinárnej medicíne, v poľnohospodárskej prvovýrobe, či v akvakultúre. S ich masívnym používaním sa na scéne objavili aj nové riziká.

Čo sú antibiotiká? Antibiotiká sú zložité organické zlúčeniny, ktoré vytvárajú niektoré druhy mikroorganizmom na to, aby sa zbavili konkurencie iných mikroorganizmov. Niektoré antibiotiká len zastavujú rast a rozmnožovanie konkurenčných buniek (inhibičný, čiže bakteriostatický účinok), iné bunky usmrcujú (baktericídny účinok). K hlavným producentom antibiotík v prírode patria mikroskopické vláknité huby (plesne) a tiež niektoré druhy bakterií (streptomycéty). Vzhľadom na známe chemické zloženie dokážeme antibiotiká syntetizovať. Syntetická príprava

antibiotík zaručuje ich štandardné zloženie a účinnosť. Vo veterinárnej medicíne možno používanie antibiotík u produkčných zvierat rozdeliť do nasledujúcich kategórií: terapia, profylaxia, metafylaxia a rastová stimulácia. Podobne ako v humánnej medicíne, antibiotická terapia klinicky chorých zvierat zabraňuje ekonomickým stratám súvisiacim s poklesom produkcie alebo dokonca so smrťou produkčných zvierat následkom ochorenia. Profylaktická liečba využíva antibiotiká preventívne na zabránenie vzniku predvídaného ochorenia. Metafylaxia lieči začínajúce ochorenie u postihnutých jedincov s cieľom zabrániť jeho následnému rozšíreniu vo väčšej skupine. Vo veľkochovoch sa využíva tiež cielené podávanie nízkych koncentrácií antibiotík za účelom urýchlenia rastu a optimalizácie hmotnostných prírastkov jatočných zvierat. Popri eliminácii pôvodcov vážnych ochorení ľudí a zvierat prináša používanie antibiotík so sebou aj určité riziká. Nežiaduce vedľajšie účinky

antibiotík sa prejavujú pri obvyklých dávkach a odporúčaných koncentráciách liečiva, a to vo forme alergií, biologických účinkov (tráviace ťažkosti, hnačky, hypovitaminóza K) a toxických účinkov: lokálne dráždenie – bolestivosť pri intramuskulárnom podaní, tromboflebitídy pri intravenóznom podaní a tráviace ťažkosti pri perorálnom podaní (tetracyklín, erytromycín); poškodenie pečene (erytromycín, oxacilíny, tetracyklín); poškodenie obličiek (aminoglykozidy); neurotoxické účinky – pôsobia na 8. hlavový nerv a spôsobujú neuromuskulárnu blokádu, čo vedie k zastaveniu dýchania (aminoglykozidové antibiotiká); poruchy tvorby krvi a hemolytické anémie (chloramfenikol); poškodenie vestibulárneho aparátu ucha (streptomycín, gentamicín).

Problematická rezistencia V súčasnosti sa rozmáha bakteriálna rezistencia, čiže schopnosť baktérií

prežiť pôsobenie inhibičnej koncentrácie príslušného antibiotika. Ku vzniku rezistencie môže dôjsť genetickou mutáciou, infekciou bunky bakteriofágom alebo prenosom génov rezistencie. Práve jav prenosnej rezistencie prostredníctvom R-plazmiov mal v poslednom období za následok vznik celosvetových rezervoárov bakteriálnych kmeňov s prenosnou multirezistenciou (rezistenciou voči viacerým antibiotikám súčasne), a to tak vo veľkochovoch hospodárskych zvierat, v nemocničných zariadeniach, ako aj v potravinovom reťazci. Nevyhnutnosť čeliť narastajúcej rezistencii mikroorganizmov voči antibiotikám viedla v mnohých krajinách k zavedeniu antibiotickej politiky. Táto je definovaná ako súhrn odporúčaní zameraných na dosiahnutie účinného, racionálneho a predovšetkým bezpečného používania antimikrobiálnych liečiv. Jej hlavným cieľom je regulácia spotreby antibiotík tak, aby došlo k zamedzeniu vzniku a šírenia rezistencie baktérií a aby sa zachovala trvalá účinnosť antibiotík. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce používanie antibiotík ako rastových podporných látok začali výkonné orgány EÚ už koncom minulého storočia podnikať účinné kroky zamerané na zákaz použitia antibiotických stimulátorov rastu. Úplný zákaz používania týchto látok platí v rámci EÚ od 1. januára 2006.

Príliš cenné na nesprávne použitie Odpoveďou na otázku, či používať alebo nepoužívať antibiotiká, je teda zrejme kompromis – používať, ale s rozumom (rozhodne netreba očakávať vystavenie receptu na antibiotiká pri každej návšteve ordinácie praktického lekára). Antibiotiká sú totiž príliš cenné lieky na to, aby sa znehodnocovali nesprávnym používaním. Pri správnom liečebnom postupe so spoluúčasťou organizmu sa infekcia väčšinou zdolá skôr, než sa u pôvodcov stihne vytvoriť rezistencia. Ak nie je infekcia likvidovaná dostatočne rýchlo alebo ak dôjde k superinfekcii rezistentnými baktériami, zmení sa infekcia citlivá na antibiotiká na infekciu rezistentnú, liečba sa komplikuje, často si vyžaduje použitie drahých preparátov a dlhodobú hospitalizáciu. Ak teda chceme, aby nám antibiotiká naďalej pomáhali a aby prežili ďalšie storočie, musíme pri ich používaní dodržiavať nasledovné zásady: podávať antibiotiká len v indikovaných prípadoch; zahájiť antibiotickú liečbu včas; v organizme dosiahnuť optimálnu hladinu antibiotika čo najrýchlejšie a udržať ju dostatočne dlho – inak hrozí nedoliečenie a recidíva; antibiotiká správne dávkovať (nízke dávky majú nedostatočný účinok, vysoké dávky sú škodlivé a zbytočné); až na opodstatnené výnimky neaplikovať antibiotiká lokálne. Doc. MVDr. Monika Pipová, PhD.

MEDICÍNA

1MFTOF W CZUPDI B W EPNÂDOPTUJBDI Vonkajšie plesne sú nevyhnutnou súčasťou prírody a majú v nej nezastupiteľnú funkciu. Spóry plesní však môžu vyvolať rôzne alergie dýchacích ciest, alebo zhoršujú priebeh kožných ochorení.

oľným okom pozorujeme plesne ako rôznofarebné nárasty – biele, zelené, krémové, žlté, modré, čierne alebo sivé, čo je dané prítomnosťou ich pigmentov. Základ ich tela tvorí hubové vlákno – hýfa, zložito sa ďalej rozvetvujúce. Plesne sa rozmnožujú uvoľňovaním spór do ovzdušia, na okolité predmety a priestory. Podmienkou pre rozmnožovanie plesní je 20 – 23 °C, primerané teplo, kyslík a hlavne vlhkosť. Plesne rozoznávame vonkajšie, označované aj ako prírodné a bytové – umelé.

Príčiny výskytu plesní v bytoch Hlavnou príčinou rozvoja plesní v bytových priestoroch je zvýšená vlhkosť objektu, t. j. narušenie rovnováhy medzi zdrojom a odvádzaním vlhkosti. Zvýšený výskyt plesní pozorujeme v byte najmä pri nadmernej vlhkosti v malých priestoroch spôsobených činnosťou(napr. varením, praním, sušením bielizne) ako nedostatočne vetraných priestoroch. Nadmerný počet kvetín, ako aj veľké vodné plochy (akvárium), v bytovom priestore môžu byť príčinou výskytu plesní.

Ako škodia plesne? Spóry uvoľňované do ovzdušia predstavujú u vnímavých jedincov

100

riziko vzniku či zhoršenia ochorení alergických (priedušková astma, alergická nádcha), dýchacích resp. kožných. Plesňové ochorenia vyvolávajú najčastejšie huby z radu dermatofýt alebo kvasinkové infekcie spôsobené rodom Candida. Konzumácia zaplesnených potravín prináša riziko otravy plesňovými jedmi – mykotoxínmi.

Prevencia – nedajte plesniam šancu! Skontrolujte či máte v byte vlhké miestnosti a zistite, čo môže byť príčinou (napr. zatekajúca voda, presakovanie, zadržiavanie vlhkosti, veľké akvárium, veľa kvetín), Jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení je pravidelné vetranie celého bytu, no najmä kuchyne, kúpeľne. Prúdenie vzduchu zabraňuje vznik plesní. neposkytnite plesniam živnú pôdu vo zvyšných potravinách, umiestnite nábytok s určitým odstupom od steny, pri novostavbách: pred uvedením do prevádzky nechajte dôkladne vyschnúť steny; uprednostnite tvar strechy zaisťujúci rýchly odvod vody; vybudujte vhodnú hydroizoláciou a drenáž budovy; starajte sa o strešnú krytinu, udržiavajte funkčnosť odkvapov a dažďových zvodov, udržiavajte funkčnosť rozvodov vody a kanalizácie,

kontrolujte ústredné kúrenie a vodovodné batérie (tesnosť kohútikov); zabezpečte účinné odsávacie zariadenia v kuchyniach a kúpeľniach, používajte preventívne konzervačné prostriedky proti výskytu plesní (ochranné prípravky na drevo a murivo, náterové hmoty, farby)

Odstránenie plesní Na odstránenie plesní sa používajú fungicídne – protiplesňové prípravky. Dezinfekčný prostriedok sa volí podľa rozsahu postihnutia, druhu materiálu a prostredia výskytu. Ostránenie plesní zo stien robíme postrekovaním alebo stieraním napadnutého miesta tkaninou namočenou v dezinfekčnom prípravku s protiplesňovým účinkom. Ďalšou možnosťou je ponorenie predmetov do dezinfekčného roztoku, mechanické očistenie a usušenie. Očistené plochy, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami je potrebné dôkladne umyť vodou a usušiť. Treba pamätať na to, že vždy ide len o dočasné a jednorazové odstránenie plesní. Trvalé odstránenie plesní je možné až po zistení primárnej príčiny vzniku plesní. Mgr. Slávka Mrosková Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove

ªP WJFNF

P WÜåJWF

Absencia výživových vedomostí sa javí ako faktor, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje stravovacie správanie jednotlivca a vedie k vzniku nadváhy.

bézni ako príčinu svojej nadváhy najčastejšie uvádzajú nedodržiavanie zásad zdravej výživy. Väčšina z nich je presvedčená, že má dostatok vedomostí o zdravom stravovaní a problém vidia iba v tom, že ich v dostatočne miere nevyužívajú. Je to skutočne tak? Úroveň výživových vedomostí u klientov s nadváhou a obezitou je predmetom výskumu, ktorý prebieha v Inštitúte redukcie a prevencie nadváhy kompliment®. V roku 2008 bolo metódou vedomostného dotazníka vyšetrených viac ako 300 klientov. Zistilo sa, že viac ako dve tretiny respondentov získali výživové vedomosti náhodne. Väčšina z nich je aj napriek tomuto faktu presvedčená, že ich má dostatok a sú správne. Viac ako 53 percent respondentov uviedlo, že informácie o výžive získali prevažne z populárnej literatúry a časopisov, a tiež z ústneho podania od známych, priateľov a iných laikov. Takmer 46 percent respondentov uviedlo, že informácie o výžive získavali systematicky štúdiom odbornej literatúry a učebníc, na odborných seminároch a prednáškach. Základné vedomosti (frekvencia príjmu potravy v priebehu dňa, pitný režim či funkcia vlákniny vo výžive) ovládali takmer všetci respondenti. Iba jedna tretina z nich však vedela, aký je odporúčaný denný príjem energie a jej optimálne percentuálne rozloženie v priebehu dňa. Správne odhadnúť hmotnosť bežne dostupných potravín (rožok, jogurt, jablko) vedela tiež iba jedna tretina respondentov. Rovnako ako aj správne odpovede o zdrojoch kvalitných tukov. Takmer nikto však nevedel odhadnúť ani približné energetické hodnoty základných potravín (chlieb, olej, živočíšne maslo či raňajkové cereálie). Úroveň vedomostí z oblasti výživy, ktoré sú zásadné vo vzťahu ku kontrole telesnej hmotnosti a redukcii nadváhy, je nedostatočná a niektoré vedomosti úplne chýbajú. Ďalšie zistenia odhalili skutočnosť, že respondenti nevedia reálne posúdiť úroveň vlastných výživových vedomostí a ani ich kvalitu. Nevedia odlíšiť odborné poznatky a vedecké fakty o výžive od laických informácií, ktoré sú dostupné v populárnej tlači a literatúre. Z toho dôvodu je hlavnou súčasťou redukčných programov kompliment® výživová edukácia. Obsahom sú informácie o všeobecných zásadách racionálneho a redukčného stravovania, základných a ochranných živinách, odporučených nutritívnych štandardoch a energetickej hodnote potravín. Nové vedomosti pomáhajú klientom pri redukcii nadváhy a tiež pri kontrole telesnej hmotnosti v budúcnosti. PhDr., Mgr. Katarína Skybová kompliment® Inštitút prevencie a redukcie nadváhy

PORADNA

;ESBWPUOÂ TUBSPTUMJWPT W &¼ Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Európskej únii je potrebné posudzovať z viacerých hľadísk; aká zdravotná starostlivosť sa poskytuje (neodkladná zdravotná starostlivosť alebo zdravotná starostlivosť), komu sa poskytuje a kto ju poskytuje. Je veľmi dôležité rozlišovať, či ide o: a) osobu, ktorá je poistencom verejného zdravotného poistenia v SR a potreba poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa vyskytne náhodne počas jej prechodného pobytu v inom členskom štáte, b) osobu, ktorá je poistencom verejného zdravotného poistenia v inom členskom štáte, je však občanom SR s bydliskom na jej území a potreba poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa vyskytne plánovane alebo náhodne v SR, c) osobu, ktorá je poistencom verejného zdravotného poistenia v inom členskom štáte a potreba poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa vyskytne náhodne počas jej prechodného pobytu v SR. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti mimo územia SR riešia právne akty EÚ, ako aj národné legislatívy. Komunitárne právo má prednosť len vtedy, ak príslušná národná legislatíva nerieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte alebo rieši jej poskytovanie v rozpore s komunitárnym právom. Z príslušného paragrafu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vyplýva, že osoba, ktorá je poistencom verejného zdravotného poistenia v SR, má právo: a) pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému

102

dôjde v cudzine, na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti do výšky jej úhrady na území SR, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, b) na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine, ak pre poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti spĺňa kritériá vopred určené a zverejnené zdravotnou poisťovňou na jej úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na jej internetovej stránke (tzv. plánovaná zdravotná starostlivosť). Vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť a neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len NZS) je v národných legislatívach členských štátov veľmi dôležité. Oba tieto pojmy môžu mať v každom členskom štáte iný význam najmä pokiaľ ide o rozsah poskytnutej (neodkladnej) zdravotnej starostlivosti alebo rozsah úhrady za ňu. Rozdiely v národných legislatívach môžu spôsobiť, že kým v jednom členskom štáte sú súčasťou poskytnutia NZS aj lieky, v inom členskom štáte sa náklady na lieky uhrádzajú sčasti alebo úplne. Koordinačné pravidlá jasne určujú, legislatíva ktorého členského štátu sa v konkrétnom prípade uplatňuje, aby sa zamedzilo prekrývaniu dvoch alebo viacerých národných legislatív. Najmä v prípadoch, ak napr. občan EÚ má bydlisko na území jedného členského štátu, zamestnaný je na území druhého členského štátu a podniká na území tretieho členského štátu. Komunitárne právo vníma NZS ako komplexnú starostlivosť, ktorá musí byť poskytnutá osobe zúčastne-

nej na verejnom zdravotnom poiste poistení, aby nemusela skrátiť predpokladaný čas pobytu v inom členskom štáte z dôvodov potreby lekárskeho ošetrenia a na ktorú majú nárok všetky skupiny osôb, ktoré sa zdržiavajú na území iného členského štátu prechodne ako turisti, študenti, vyslaní zamestnanci, osoby v medzinárodnej doprave alebo uchádzači o zamestnanie. Obsah tohto pojmu je zhodný so slovenskou legislatívou.

Európsky preukaz poistenia Najčastejšie používaný euro formulár E 111 nahradil od 1. januára 2006 známy Európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti poistenca vydáva príslušná zdravotná poisťovňa. Po jeho predložení má občan Slovenskej republiky, počas prechodného pobytu v inom členskom štáte, nárok na ošetrenie (NZS) za rovnakých podmienok ako poistenec tohto iného členského štátu. Ak mu NZS poskytne poskytovateľ napojený na systém verejného zdravotného poistenia, okrem uvedenej spoluúčasti by od neho spravidla nemala byť požadovaná žiadna iná platba. Výška spoluúčasti v každom členskom štáte je iná. Prakticky niet členského štátu, v ktorom by nejaká spoluúčasť, najmä za lieky a stomatologickú zdravotnú starostlivosť, nebola. V niektorých členských štátoch sa však môže stať, že bude od občana iného členského štátu požadovaná platba v hotovosti. Refundované náklady budú

zodpovedať nákladom, ktoré by za poskytnutú NZS uhradila zdravotná poisťovňa v danom členskom štáte; suma spoluúčasti sa však nerefunduje.

Zbytočná byrokracia? Európsky preukaz sa predkladá lekárovi alebo priamo v nemocnici. Od 1. júna 2004, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 631/2004, sa zjednodušil prístup k NZS počas prechodného pobytu v inom členskom štáte bez potreby predchádzajúcej registrácie u miestneho nositeľa zdravotného poistenia. Táto povinnosť bola zbytočne obmedzujúca a brániaca svojou podstatou voľnému pohybu osôb. Rozsah úhrady nákladov spojených s poskytnutím NZS je v každom štáte iný a európsky preukaz nie je poistkou na úhradu celej uhradenej sumy (poistencom alebo zdravotnou poisťovňou). Z tohto dôvodu má svoje opodstatnenie pripoistenie liečebných nákladov v komerčnej poisťovni. Uhrádzanie nákladov NZS v jednotlivých krajinách: v Belgicku musí uhradiť najskôr sám, a následne predložiť najbližšej pobočke miestneho nositeľa zdravotného poistenia, alebo po návrate do Slovenskej republiky príslušnej zdravotnej poisťovni, v Bulharsku uhrádza vo výške spoluúčasti: 1. za stomatologické ošetrenie, pri ktorom je len veľmi malý rozsah uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia, 2. 0 percent, 25 percent alebo 75 percent podľa typu chronického ochorenia a 75 percent až 100 percent pri akútnom ochorení za lieky, 3. pri ústavnej starostlivosti vo výške 2 percentá minimálnej mzdy denne maximálne za 10 dní v roku (minimálna mzdy v súčasnosti je 80 EUR), 4. za lekárske ošetrenie vo výške 1 percenta minimálnej mzdy za každú návštevu alebo vyšetrenie, na Cypre uhrádza len vo výške spoluúčasti, ak bola NZS poskytnutá v štátnom zdravotníckom zariadení; národný zdravotnícky systém nekry-

je ošetrenie u súkromného lekára a v súkromnom zdravotníckom zariadení, v Česku neuhrádza; pripláca len za lieky predpísané na lekársky predpis, v Dánsku neuhrádza, ak je lekár zmluvne viazaný na verejnú dánsku zdravotnú poisťovňu; platí však náklady ošetrenia u zubného lekára, v Estónsku neuhrádza, ak je lekár zmluvne viazaný na verejný systém zdravotného poistenia; platí však náklady ošetrenia u súkromného lekára, ktorý nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou, vo Fínsku uhrádza len vo výške spoluúčasti, ak je lekár zmluvne viazaný na verejný systém zdravotného poistenia, a náklady na lieky; platí však náklady ošetrenia u súkromného lekára a u zubného lekára, vo Francúzsku musí uhradiť najskôr sám, ak je lekár zmluvne viazaný na verejný systém zdravotného poistenia, a následne predložiť najbližšej pobočke miestneho nositeľa zdravotného poistenia, alebo po návrate do SR príslušnej zdravotnej poisťovni. Európsky preukaz neslúži ako doklad na ošetrenie pre lekára, ktorý vystaví formulár na ošetrenie „feuille de soins (assurance maladie)“, v Grécku uhrádza len vo výške 25 percent spoluúčasti za lieky, v Holandsku uhrádza len vo výške spoluúčasti a náklady na ošetrenie u zubného lekára v plnej výške; odporúča sa pred odchodom zabezpečiť si kópiu európskeho preukazu na účely výberu liekov v lekárni, ktorá si ponecháva jeho kópiu, v Írsku neuhrádza, je však treba na to lekára upozorniť; adresy lekárov a zdravotníckych zariadení sú na pobočkách zdravotného úradu (Health Board), v Taliansku uhrádza len vo výške spoluúčasti a náklady na lieky v plnej výške; v mnohých oblastiach existujú zvláštne zdravotnícke služby pre turistov (Servizio di guardia turistica), v Litve uhrádza len vo výške spoluúčasti a náklady na ošetrenie u zubného lekára a náklady na lieky neuve-

dené v zozname liekov v plnej výške; pred ošetrením je potrebné predložiť formulár spolu s preukazom totožnosti, v Lotyšsku uhrádza len vo výške spoluúčasti, ktorá môže byť v prípade liekov až 100 percent, ak NZS poskytol zmluvný lekár alebo zmluvné zdravotnícke zariadenie, v Luxembursku uhrádza najskôr v hotovosti náklady na poskytnutú NZS v ambulancii a následne požiada o refundáciu nákladov miestnu zdravotnú poisťovňu alebo o refundáciu požiada po návrate do Slovenskej republiky príslušnú zdravotnú poisťovňu; ak ide o ústavnú starostlivosť, náklady uhrádza len vo výške spoluúčasti, v Maďarsku uhrádza len vo výške spoluúčasti, ktorá môže byť v prípade liekov až 100 percent; odporúča sa pred odchodom zabezpečiť si niekoľko kópií európskeho preukazu, pretože lekári, ktorých zoznam je v pobočke Národnej zdravotnej poisťovne (Országos Egészségbiztosítási Pénztár), si niekedy formulár ponechávajú, na Malte neuhrádza, pretože zdravotná starostlivosť u štátneho lekára a v štátnom zdravotníckom zariadení je bezplatná, ak predloží európsky preukaz; v opačnom prípade musí náklady uhradiť v hotovosti, rovnako ako pri poskytnutí NZS u súkromného lekára, v Nemecku uhrádza len vo výške spoluúčasti, ktorá je za rôzne vyšetrenia určená rôzne, v Nórsku uhrádza len vo výške spoluúčasti u zmluvného lekára Národnej správy zdravotného poistenia „Rikstrygdeverket“ resp. miestneho úradu poistenia „trygdekontoret“ po predložení európskeho preukazu a náklady na ošetrenie u zubného lekára v plnej výške, v Poľsku uhrádza len vo výške spoluúčasti u zmluvného lekára alebo v nemocnici; spoluúčasť na náklady za lieky a ošetrenie u zubného lekára môže byť až 100 percent, v Portugalsku uhrádza len vo výške spoluúčasti; spoluúčasť na náklady za lieky môže byť až 80 percent,

PORADNA v Rakúsku uhrádza len vo výške spoluúčasti, ktorá je za rôzne vyšetrenia určená rôzne, v Rumunsku uhrádza vo výške spoluúčasti za nadštandardné stomatologické ošetrenie a 40 až 50 percent za niektoré lieky, v Slovinsku uhrádza len vo výške spoluúčasti. Od 5 do 20 percent za lekárske ošetrenie, hospitalizáciu až vo výške 15 percent a lieky až vo výške 25 percent, v prípade uhrádzaných liekov a 100 percent za neuhrádzané lieky, vo Švédsku uhrádza len vo výške spoluúčasti a náklady na ošetrenie u zubného lekára v plnej výške v Španielsku uhrádza len vo výške 40 percent spoluúčasti za lieky, ktorú neplatia poberatelia dôchodkov; zdravotnú starostlivosť poskytujú klinické ambulancie nemocnice, obvodný lekár alebo súkromný všeobecný lekár, ak je zmluvným lekárom sociálneho poistenia, vo Veľkej Británii uhrádza len vo výške spoluúčasti u zmluvného lekára Národnej zdravotnej služby (National Health Service – NHS). Spoluúčasť za ošetrenie u zubného lekára môže byť až 80 percent maximálne 348 GBP. Zoznamy zmluvných lekárov a nemocníc sú v Anglicku na všetkých poštách, v Škótsku na tzv. Health Boards a v Severnom Írsku v Central Service Agency, na Islande uhrádza len vo výške spoluúčasti a náklady celého ošetrenia u zubného lekára; v prípade potreby je potrebné vyhľadať zdravotnícke zariadenie alebo zmluvného lekára Národného inštitútu pre sociálne zabezpečenie (Tryggingastofnun rikisins príp. State social security institute – SSSI), v Lichtenštajnsku uhrádza len vo výške spoluúčasti a náklady na ošetrenie u zubného lekára v plnej výške; ambulantná lekárska starostlivosť je zabezpečená prostredníctvom voľne praktizujúcich lekárov (freier praxis) alebo vo výnimočných prípadoch prostredníctvom pohotovosti v nemocnici vo Vaduze, v Nórsku uhrádza len vo výške spo-

104

luúčasti, lieky až vo výške 36 percent v prípade uhrádzaných liekov a 100 percent za neuhrádzané lieky a náklady na ošetrenie u zubného lekára v plnej výške; deti do 12 rokov sú oslobodené od spoluúčasti; v prípade potreby lekárskeho ošetrenia je potrebné vyhľadať zmluvného lekára Národnej správy zdravotného poistenia, vo Švajčiarsku uhrádza vo výške spoluúčasti, ktorá je za rôzne vyšetrenia určená rôzne; v niektorých kantónoch sú však náklady uhrádzané v plnom rozsahu poistencami.

Pozor na chronické ochorenie! Ak občan SR trpí na chronické ochorenie a musí pravidelne navštevovať zdravotnícke zariadenie, európsky preukaz mu v priebehu prechodného pobytu v inom členskom štáte slúži aj na poskytnutie a krytie nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti súvisiacej s týmto ochorením (napr. dialýza). Pred vycestovaním je potrebné vyžiadať si od ošetrujúceho lekára lekársku dokumentáciu, prípadne ďalšie informácie pre zdravotnícke zariadenie. Poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti je potrebné vopred prerokovať a dohodnúť. Ak by však chronické ochorenie vyžadovalo špeciálne vybavenie zdravotníckeho zariadenia alebo špeciálne vyškolený zdravotnícky personál, európsky preukaz nekryje poskytnutie a krytie nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti. Ak poistenec nevie preukázať poskytnutie NZS európskym preukazom, môže kontaktovať príslušnú zdravotnú poisťovňu v SR a požiadať ju o do-

datočné potvrdenie krytia verejným zdravotným poistením v SR na miesto prechodného pobytu alebo sám požiadať o jeho dodatočné vystavenie (alebo prostredníctvom miestneho nositeľa zdravotného poistenia a v prípade hospitalizácie aj nemocnicu). Ak musel poistenec nad rámec spoluúčasti uhradiť náklady NZS v hotovosti, mal by sa predovšetkým obrátiť na nositeľa zdravotného poistenia v príslušnom členskom štáte. Náhradným riešením je po návrate do SR požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu (refunduje len náklady bežné v systéme verejného zdravotného poistenia členského štátu, v ktorom sa poskytla NZS). Na úhradu nákladov sa spravidla čaká, najmä ak ide o úhradu vo vyššej sume, až pokiaľ ich nositeľ príslušného členského štátu nezašle prostredníctvom styčného orgánu zdravotnej poisťovni v Slovenskej republike. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti v SR osobe, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, ale je poistencom verejného zdravotného poistenia v inom členskom štáte. Zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe s bydliskom na území SR, ktorá je poistencom verejného zdravotného poistenia v inom členskom štáte (zárobková činnosti, poberania dôchodku, rodinná príslušnosti k niektorému z uvedených poistencov), zahŕňa rovnakú starostlivosť, na akú má nárok aj poistenec verejného zdravotného poistenia v SR. Potrebný je európsky preukazom alebo náhradný certifikát vydaný príslušným nositeľom verejného zdravotného poistenia; na preukázanie nároku však môže slúžiť aj slovenský preukaz poistenca alebo potvrdenie o registrácii označené skratkou EU. Poskytovateľ nemôže odkázať nášho občana na poskytovanie zdravotnej starostlivosti do členského štátu, v ktorom je poistencom verejného zdravotného poistenia. JUDr. Marcela Bo íková, PhD, MPH (redakène krátené)

MEDICÍNA

udia cestujú za lekármi do zahraničia čoraz častejšie. Zdravotná turistika podľa prieskumov patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia, a to v nielen v dovolenkových destináciách, ako sú Španielsko, Francúzsko, Thajsko, ale aj v Latinskej Amerike či Južnej Afrike. Mnohí cestovatelia zo Západnej Európy či Spojených štátov amerických zase cestujú za zdravotnou starostlivosťou do strednej Európy. Rozhoduje častokrát nielen lepšia cena či menšie čakacie lehoty, ale aj kvalita odborníkov. Ľudia idú za krásou a zdravím tam, kde je to pre nich výhodnejšie. Podľa slov Juraja Karpiša z inštitútu INESS, okrem cestovania za prácou, oddychom alebo novými zážitkami dnes ľudia cestujú aj za zdravotnou starostlivosťou. „Zdravotnú turistiku môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Jednu skupinu zdravotných cestovateľov tvoria ľudia zo zaostalých krajín, putujúci za zdravotnou starostlivosťou, ktorá je v ich krajine nedostupná, prípadne je dostupná vo výrazne nižšej kvalite. Pomerne novým fenoménom je druhá skupina, zložená z ľudí z vyspelých krajín, hľadajúcich vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť za prijateľné ceny v krajinách tretieho sveta.“ Ukazuje sa, že ľudia najviac vyhľadávajú plastické operácie, laserové očné zákroky, ale aj bielenie, vyrovnávanie alebo úplnú rekonštrukciu chrupu. Zdravotná turistika

106

5VSJTUJLB [B [ESBWÍN na Slovensku sa však netýka iba ľudí s peniazmi a postavením, ktorí si vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v krajinách západnej Európy môžu dovoliť. „Pri niektorých diagnózach jednoducho nemáte inú možnosť. Ak napríklad potrebujete transplantáciu pečene, pankreasu, pľúc alebo chcete menej invazívnu operáciu srdca, za naše hranice často vycestovať musíte,“ konštatuje Juraj Karpiš. Druhá forma zdravotníckej turistiky je podľa Juraja Karpiša diametrálne odlišná od tej slovenskej. „V poslednej dobe dochádza v juhovýchodnej Ázii a južnej Amerike k prudkému rozvoju slobodného trhu so zdravotnou starostlivosťou. V krajinách, ako je napríklad India, vznikajú vysokokvalitné nemocnice špecializujúce sa na poskytovanie špecifických výkonov pre zahraničných turistov. Absencia regulácie a kartelizácie týchto zdravotníckych zariadení zo strany hostiteľského štátu vedie ku vzniku vysoko konkurenčných nemocníc, ktoré ponúkajú lacnejšiu zdravotnú starostlivosť pri minimálne rovnakej kvalite ako zdravotné systémy v západných krajinách.“ Pacienti sú podľa jeho vyjadrení plne informovaní o samotnom výkone, jeho rizikách, možných alternatívach a zároveň nákladoch. „Na rozdiel od štátom regulovaných systémov totiž výkony nehradí tretia strana vo forme zdravotnej poisťovne. Pacient v prevažnej miere platí zo svojho a v hotovosti, čo vytvára tlak na kvalitu a transparentnosť,“ konštatuje Karpiš.

Podľa odhadov inštitútu INESS cestovalo za zdravotnou starostlivosťou v roku 2005 až 500-tisíc Američanov a záujemcov neustále pribúda. Podobne sú na tom Briti. Až 70 tisíc pacientov z Veľkej Británie, kde je podobne ako u nás zdravotná starostlivosť „zadarmo“, sa nechalo tento rok ošetriť v zahraničí. Celosvetovo sú najobľúbenejšími destináciami India, Thajsko a Singapur, pre Američanov hlavne krajiny Latinskej Ameriky a Mexiko. Dôvod, prečo sa ľudia z vyspelých krajín odvracajú od vlastných lekárov a riskujú často náročné operácie v cudzine je najmä ten, že lekárov ubúda, v nemocniciach i na súkromných klinikách sú dlhé čakacie doby na niektoré operácie a vybrané zákroky si málokto môže dovoliť kvôli predraženým cenám. Zdravotnej turistike sa venujú špecializované agentúry, ktoré predstavujú obdobu cestovných agentúr. Klient si nájde základné informácie na ich internetovej stránke a oni mu sprostredkujú mailovú komunikáciu s plastickým chirurgom, zubárom či očným lekárom. Ako to teda prebieha v praxi? „Lekári zamestnaní v týchto agentúrach zhodnotia, či zdravotný stav záujemcu nevylučuje cestovanie a pomôžu mu s výberom nemocnice. Agentúra následne celú cestu zorganizuje. Ceny sú naozaj nízke. Celé balíky obsahujúce letenku, stravu ubytovanie a výkon sú nižšie ako 1/3 ceny (niekedy až 1/5), ktorú by Američan zaplatil za rovnaký výkon doma,“ upresňuje na záver Juraj Karpiš.

Cudzincov lákajú aj kúpele Výhodným obchodným artiklom v zdravotníckej turistike sú aj kúpeľné pobyty. Slovenské kúpele sa ešte donedávna tešili bohatému zastúpeniu zahraničnej klientely na celkovej návštevnosti. Slovensko svojím kúpeľníctvom patrí k vyspelým krajinám Európy, najmä pre kvalitu liečivých vôd a klímy a vysoký štandard zdravotníckych služieb v kúpeľoch.

Čo na to lekár? Názor z odbornej ambulancie.

O názor a odborný pohľad z pohľadu lekára, sme požiadali aj MUDr. Petra Harbuláka, odborného zástupcu GYN-FIV, centra pre gynekológiu, urológiu a asistovanú reprodukciu v Bratislave. Vítate ako lekár zdravotnú turistiku ako možnosť pacienta, vybrať si krajinu, v ktorej sa dá ošetriť, alebo sa na to pozeráte s istými rizikami? „Výber lekára a zdravotníckeho zariadenia je právom slobodnou voľbou každého človeka, bez ohľadu na to, či si vyberie lekára v SR, alebo v inej krajine.. Dôvera pacienta k lekárovi je totiž dôležitým predpokladom k úspešnej liečbe. Hoci nedisponujeme relevantnou štatistikou, naše zdravotnícke centrum často poskytuje svoje služby občanom SR, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí.“ S akými problémami sa na vaše zariadenie obracajú pacienti z cudziny? „Zaznamenávame nárast počtu zahraničných pacientov, ktorí prichádzajú predovšetkým z dôvodu absolvovania liečby sterility. Výsledky nášho zdravotníckeho centra v liečbe sterility sú porovnateľné s výsledkami iných centier v zahraničí. Ceny liečby sú s niektorými

štátmi EÚ porovnateľné, v porovnaní s inými zas nižšie. Záleži od toho, o ktorý štát sa jedná.“ Na čom ešte musíme na Slovensku popracovať vo vzťahu ku klientom, aby sme boli pre zahraničných turistov zaujímaví, keďže zdravotná turistika je vo svete čoraz populárnejšia? „Či sa jedná o pacienta slovenského, alebo zahraničného najväčší dôraz kladú pacienti na dôstojný a slušný prístup zo strany zdravotníckych pracovníkov, na dostatočnú a zrozumiteľnú komunikáciu a dobrú organizáciu procesu liečby. Podľa našich skúseností je výsledkom takéhoto správania sa personálu v spojení s kvalitnou liečbou spokojný pacient.“ Na čo by si ľudia mali dávať pozor, ak chcú za ošetrením či zdravotnými službami vycestovať do zahraničia, povedzme počas dovolenky? „Proces liečby sterility nie je jednorázovým ošetrením pacienta, preto pri voľbe jeho liečby v zahraničí musí pacient počítať s opakovanými návštevami tohto pracoviska, čo môže byť problematické. Tiež pri vzniku komplikácií v procese liečby je vždy lepšie mať možnosť riešiť situáciu čo najskôr.“

Čo prezrádajú čísla * Za výmenu bedrového kĺbu zaplatíte v Argentíne, Singapure alebo Thajsku od 8 do 12 tisíc dolárov, čo je zhruba polovica ceny v Európe alebo v USA. * Za operáciu srdca účtuje indická nemocnica Apollo v New Delhi 4-tisíc dolárov. V USA rovnaká operácia vyjde na 30-tisíc dolárov. * Kým výmena kolenného kĺbu v USA vás vyjde 30-tisíc dolárov, nemocnice v Singapure za rovnakú operáciu účtujú 18-tisíc dolárov a nemocnice v Indii iba 12-tisíc dolárov. * Napriek nižším nákladom väčšinou nejde o nižšiu kvalitu. Lekári sú často certifikovaní v USA, Veľkej Británii alebo Austrálii asi 140 nemocníc mimo USA (napríklad v Indii) je certifikovaných americkou organizáciu Joint Comission International, čo je rovnaká organizácia, aká certifikuje americké nemocnice, ktoré sa podieľajú na štátnom programe Medicare Zdroj: Juraj Karpiš, inštitút Iness

ko upresňuje Zuzana Nemcová, referentka pre komunikáciu zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Bratislave, na Slovensku sú vytvorené veľmi dobré podmienky pre kúpeľnú liečbu rôznych ochorení. „Kúpeľnú starostlivosť so štatútom kúpeľov od Ministerstva zdravotníctva poskytuje v súčasnosti 28 zariadení. Ich služby preplácajú aj zdravotné poisťovne. Okrem týchto liečebných kúpeľov existujú aj ďalšie wellness zariadenia, ktoré poskytujú liečebné procedúry, rehabilitácie, relax pre samoplatcov. Slováci využívajú hlavne možnosti liečby v domácich kúpeľných zariadeniach, no cestujú aj do zahraničia, a to hlavne na ozdravné pobyty pri mori s ochoreniami dýchacích ciest a kože, ale aj do kúpeľov napríklad v Maďarsku,“ tvrdí Nemcová. Cudzincov z iných krajín na Slovensko lákajú nielen kúpele, ale aj ďalšie služby. Podľa štatistík SACR sa v roku 2007 ubytovalo v slovenských kúpeľoch spolu 276 164 osôb z toho bolo 97 269 zahraničných návštevníkov. „Okrem prírodných liečebných kúpeľov sa rýchlym tempom dostáva do popredia aj preventívna stránka kúpeľného cestovného ruchu, tzv. zdravotný cestovný ruch, teda predchádzanie chorobám, často v podobe nových wellness centier. Množstvo termálnych prameňov vytvára aj vhodné podmienky pre termálne kúpaliská a aquaparky, ktoré sú vo veľkej miere využívané domácimi aj zahraničnými turistami,“ konštatuje Nemcová. Slovensko je vyhľadávané pacientmi z viacerých krajín, no hlavne z nemecky hovoriacich štátov. „Cudzinci vyžívajú nielen kúpeľnú liečbu s lekárskym ošetrením v kúpeľoch, ale aj rehabilitačné, rekondičné a relaxačné služby wellness zariadení s doplnkovými službami a programy zamerané na zdravý životný štýl. Takéto pobyty kombinujú aj s rôznymi výletmi do okolia a navštevujú kultúrne pamiatky, prírodné zaujímavosti, ale aj rôzne podujatia.“ Rezervy však v praxi stále existujú a podľa Nemcovej bude potrebné hľadať východisko, ako ich v budúcnosti riešiť. „Je potrebné skvalitniť najmä mikroštruktúru kúpeľných miest, kúpeľného prostredia, obohatiť ponuku o doplnkové služby, rozšíriť ponuku aktivít pre voľný čas v blízkom okolí. V kúpeľných mestách, kde je vyššia kvalita prostredia, treba do hotelových zariadení umiestňovať kvalitné wellness služby a rôzne športové aktivity.“ -zv-

PSYCHOLÓGIA

¼[LPTUOÉ QPSVDIZ TUBSãÍDI PTÔC Strach patrí k základným, tzv. inštinktívnym citom. Má významnú úlohu pre prežitie. Strachová reakcia má za úlohu reagovať čo najprimeranejšie na nejakú formu ohrozenia a vedie k úteku, útoku, vyhnutiu sa. Podľa toho, ako človek vyhodnotí situáciu.

Strach a úzkosť Afekt strachu je silný citový prejav ako reakcia na silný vyvolávajúci podnet. Takáto prudká citová reakcia vo vystupňovanej podobe môže dokonca spôsobiť zmenu vnímania, myslenia a krátku stratu kontaktu s okolitou realitou (až do pocitu, akoby sa to dialo niekomu inému) a niekedy môže byť konanie až paradoxné: namiesto úteku strnulosť. Priebeh afektu závisí aj od temperamentu tej ktorej osobnosti. Niektorí ľudia vrodene horšie zvládajú afekty, niektorí si ich naopak úzkostne strážia (nedajú svoje prudké citové prejavy najavo). Na druhej strane, citový prejav menšej intenzity ale dlhšieho trvania nazývame náladou. Tak napríklad strach v menšej intenzite môže trvať dlhšie a ovplyvňovať náladu (ustrašená nálada). Takáto nálada môže trvať aj dlhú dobu a zmeniť sa na chorobný stav. Napríklad staršia žena prežije útok s krádežou kabelky. Po prekonaní akútnej reakcie na stres nastúpi dlho trvajúca úzkostná nálada a obavy vychádzať z domu, či zostávať sám. Strach bez zrejmého dôvodu, neurčitý strach s obavami, očakávaním zlého sa nazýva úzkosť. Úzkosť prežívajú ľudia vo forme telesného príznaku, napríklad ako tlak na hrudi, kŕče v bruchu, ťažké nohy, nedosta-

108

tok vzduchu a podobne, vtedy hovoríme o vitalizovanej úzkosti. V skupine starších pacientov je častým javom, že postihnutí si neuvedomujú prežívanie samotnej úzkosti, ale pociťujú jej telesné prejavy a mylne ich považujú za prejavy telesnej choroby.

Fyziologický strach a úzkosť Strach je veľmi potrebná emócia a slúži k sebazáchove. Sprevádza nás celý život a určuje nám hranicu, za ktorou nasleduje risk, hazard. Nadmerný strach však môže človeka obmedzovať, nedovolí mu naplno žiť, kazí mu radosť a oberá ho o odvahu. Rovnako negatívne na človeka pôsobí časté opakovanie situácií vyvolávajúcich strach (takýto môže byť strach týranej osoby, nezriedka starého človeka). V praxi sa stretávame s týraním starých ľudí, najmä osamelých. Ako príklad môžeme uviesť problém matiek, týraných vlastnými synmi, závislými od alkoholu. Situáciu komplikuje to, že matky sa zväčša na svojich blízkych nesťažujú a ticho trpia, situáciu potom často odhalí až ich ochorenie, či poranenie v dôsledku napadnutia). Úzkosť je subjektívne nepríjemný emočný stav, ktorého príčina nie je taká konkrétna ako pri strachu. V mnohých prípadoch ide o tzv. anticipačnú úzkosť, o stav emočnej pripravenosti na očakávané a viac menej

konkretizované nebezpečenstvo: „čo sa stane ak...“. Povahové vrodené danosti osobnosti k nadmernému prežívaniu strachu a úzkosti tvoria typ, ktorý nazývame úzkostná, vyhýbavá osobnosť.

Psychológia všedného dňa Zahŕňa celú paletu prežívania rôznych situácií s rôzne vyjadreným strachom, úzkosťou, trémou, obavami, pričom nejde o žiadnu chorobu. Tieto pocity majú nejakú reálnu príčinu a vyjadrujú odozvu tejto príčiny v ľudskom prežívaní. Starí ľudia majú veľa dôvodov prežívať strach, či úzkosť. Meniaci sa svet s prudkými spoločenskými zmenami, rýchly technický rozvoj a tempo života vytláčajú starých ľudí zo spoločnosti mladších, ktorým nestačia. Pociťujú svoju telesnú slabosť, odkázanosť na iných, zhoršovanie zdravotného stavu, obávajú sa ako zvládnu starobu. Taktiež limitujúci príjem z dôchodku vyvoláva úzkosť z hroziaceho nedostatku. Čím je starý človek osamelejší, tým sú tieto pocity naliehavejšie.

S príchodom chorôb sa prejavuje strach z choroby, z umierania, zo smrti. Sledovaním masmédií, ktoré prinášajú správy o prepadoch starých ľudí, rôznych podvodoch, týraní, sa strach seniorov zvyšuje. V súčasnosti viac uvádzajú strach o svoje byty, stávajú sa totiž častejšie obeťami „bytovej mafie“ než tomu bolo v minulosti. Boja sa vykradnutia, okradnutia, neradi opúšťajú bezpečie domova. Boja sa zlých susedov a iných osôb, ktorých považujú za ohrozujúcich. V takýchto situáciách im poskytuje istotu zázemia rodina a pri chýbaní rodiny im v lepšom prípade túto istotu nahradia aj dobrí priatelia, susedia, mnohokrát ich praktickí lekári, či sociálne inštitúcie – ak správne fungujú.

Kedy ide o patologický stav Spomínaným psychologicky zrozumiteľným reakciám sa podobajú chorobné – patologické prejavy strachu a úzkosti. Chorobnými ich robí neprítomnosť skutočného reálneho vyvolávajúceho podnetu, resp. neprimeranosť citovej reakcie k danému podnetu, taktiež intenzita a dĺžka prežívania týchto stavov. Dôležite je, že postihnutý nie je už schopný zbaviť sa týchto pocitov bez odbornej pomoci. V staršom veku trpia psychicky chorí pacienti trojakým druhom duševných porúch. V prvom rade sú to ochorenia, ktoré si do staroby priniesli z mladosti ako chronický, resp. opakujúci sa stav. Potom sú to choroby, ktoré u chorého vzniknú v staršom veku, ale nie sú typické pre sénium, môžu sa tak isto začať v mladšom veku. A napokon sú to choroby typické pre starobu, čiže vznikajú primárne až vo vyššom veku.

Najčastejšie typy úzkostných porúch v séniu Existuje množstvo fóbií, čiže obsedantného, proti vôli sa vnucujúceho strachu z nejakej veci, činnosti, často nezmyselného obsahu, ktorý chorý nedokáže potlačiť, aj keď je si vedomý jeho chorobnosti. Ide o strach z vecí, ktorých sa bežne ľudia neboja. Fóbie

vedú k značnému obmedzeniu bežného fungovania postihnutého človeka. Patologickým sa môže stať strach zo smrti, či z choroby – keď sa stane ústrednou témou, brániacou prežívať radosť a uvoľnenie, keď vedie k neustálemu vyhľadávaniu lekárskej pomoci, k množstvu vyšetrení, uisťovaniu sa a k nedôvere voči lekárovi v prípade že sa podozrenie nepotvrdí. Vedie napokon aj k nadmernému predpisovaniu a užívaniu liekov. Tieto poruchy si často do vyššieho veku prinášajú chorí z mladosti. Typickým prípadom chorobného strachu v séniu je patologický strach z okrádania u človeka s poruchami pamäti. Chorý stráca predmety, peniaze, alebo zabudne kam si ich schoval a bojí sa, že bol okradnutý. Ak prichádza napríklad do styku iba s vlastnými príbuznými, vyvinie sa z toho až bludné podozrievanie a obviňovanie voči nim. Existujú mnohé psychické choroby, pri ktorých je rôzne vyznačená úzkosť a tieto poruchy, či choroby sa nevyhýbajú ani stareckému veku. Môžu to byť rôzne neurotické poruchy do staršieho veku prenesené aj z mladosti, v popredí ktorých je úzkosť a strach (napríklad sociálna fóbia, panická porucha, generalizovaná úzkostná porucha a iné). Úzkosť často sprevádza rôzne depresívne poruchy. Tieto môžu vznikať v mladosti, alebo primárne v starobe. Úzkosť a strach sprevádzajú aj iné duševné choroby, ktoré sú spojené s poruchami myslenia, či vnímania, napríklad z okruhu schizofrénie, rôzne bludové poruchy. Podstatou všetkých týchto porúch je chorobnosť prežívania strachu, či úzkosti a potreba odbornej pomoci. Žiaľ, v tejto vekovej skupine pacientov v značnej miere pretrvávajú predsudky voči psychiatrii a preto psychiatra vyhľadajú mnohokrát až po dlhodobom utrpení, často na nátlak rodiny. Negatívnymi dôsledkami týchto predsudkov je rôzna „samoliečba“ – zháňanie si pokútne rôznych liekov, užívanie návykových látok (časté je nadužívanie alkoholu, benzodiazepínov), ale-

bo prepadanie sa do úplnej beznádeje a zúfalstva z ktorého ako východisko chorý zvolí samovraždu.

Nefarmakologická a farmakologická liečba Človek s chorobnou úzkosťou a strachom nemá zostávať sám. Má hľadať pomoc od iných. Vedieť prijať pomoc, požiadať o ňu, to je pre starších ľudí veľakrát veľmi ťažké. Treba si však uvedomiť, že liečba je potrebná a vyliečenie možné. Sú vypracované psychoterapeutické prístupy (liečba slovom), tréningy na odreagovanie a odstránenie úzkosti, či fóbií, sú možné návštevy denných stacionárov a podrobovanie sa skupinovej i individuálnej psychoterapii. Z farmakologických prístupov sa osvedčili moderné psychofarmaká, čiže lieky ovplyvňujúce duševnú činnosť, ktoré svojimi nežiaducimi účinkami neovplyvňujú kvalitu života pacienta. Táto liečba je taktiež dobre prepracovaná, zahŕňa najmä podávanie anxiolytík (liekov znižujúcich prežívanie úzkosti), antidepresív (liekov proti depresii) najmä tých, ktoré majú aj anxiolytický účinok. Na prevenciu recidív, opakovania chorobných stavov sa podávajú tymoprofylaktiká (lieky pôsobiace preventívne proti návratu poruchy). Liečba má byť dostatočne intenzívna a dostatočne dlhá! V tomto je jednoznačne potrebné rešpektovať odporučenia špecialistu. S lekárom možno diskutovať o eventuálnych nežiaducich účinkoch liekov, alebo o ich nedostatočnej účinnosti. Takéto komplikácie liečby nie sú dôvodom jej prerušenia a zanevretia na lekára. Ide najmä o to, aby sa predišlo recidívam ochorenia, alebo jeho chronickému priebehu. Netreba sa obávať ani hospitalizačnej liečby, ak je potrebná, treba len urobiť prvý krok. Rozhodnutie vyhľadať odbornú a ľudskú pomoc špecialistov by mali tí, ktorí ju potrebujú, považovať za správne rozhodnutie. MUDr. Elena igová Gerontopsychiatrická klinika SZU

PORADNA

%JBCFUPMPHJDLÂ QPSBEÑB

sa nemôChcem sa opýtať, prečo mii nad 16, že športovať pri glyké diéte, a cukeď som diabetik na 20? kor mam medzi 12 –

). (v súčasnosti mám 45 už od svojich 3 rokov ím trp y us us llit ok (p me e tes nn be de Na dia iba 2-krát že si inzulín pichám , sti – no v oč sta ut ý sk sn ča iek sú pr Aj na bre), je môj ný režim nedopadli do bínu prejsť na intezifikova glykovaného hemoglo a e mi hodnoty glyké ie, ác u: lik lém mp ob ko pr e o áln eh minim nasledujúc Moja otázka sa týka i. úc juj gly ko oty po dn us – Ho e d. v norm olo 21 ho večera) prijímam ok há ru za (d k u vša av str om ú án dn posle ol/l), nadr é (hodnoty 4 – 5 mm br do l. ci ol/ no s mm ča 10 po sú olo e kémi hodnotu ok 7. 00 hod. dosahujú ed čínajú stúpať a okolo am zhruba 6 hodín pr ijím pr u poslednú strav ď ke , , né eru be več ú ôso sp uh dr to je Čím stravy na e? Znižovanie dávky mi ké o gly bil ím ôso an sp e šov bn zvy do týmto by pravdepo ernej dávky inzulínu, riešiť, prípadne zvýšenie več nutné tento problém c be vô hodinách. Je ých čn no ňajšie v u (ra mi je ké zu gly ali hypo hle norm e inzulínu sa stav rýc vk dá j e sú jše mi ňa ké ra gly po oty e keďž )? Hodn relatívne krátku dobu á trv vod e dô mi ké du gly hľa ie po zvýšen z môjho v norme a preto nie je lne úp a dň u šk zvy s poča vania inzulínu. e na zmenu režimu podá Ďakujem Jaro, Košic

áte s najväčšou pravdepodobnosťou diabetes mellitus 1. typu. Cukrovka bola zistená v rannom detskom veku. U tohto typu cukrovky je rozhodne odporúčané podávanie inzulínu v intenzifikovanom režime, teda pred každým jedlom a plus minimálne jedenkrát na noc. Nepíšete, prečo pokusy prejsť na takýto režim nedopadli dobre. V súčasnosti existuje široké portfólio inzulínov a inzulínových analógov, kedy je možné každému pacientovi nastaviť ten správny režim. Preto odpoveď na vašu otázku by vyžadovala mať viac informácií, ktoré sú rozhodujúce. Vybratý inzulínový režim môže ovplyvňovať aj glykémie v noci a ráno, ako ich opisujete. Ale k problému odpoviem aj z druhej strany – ranné hyperglykémie (vysoké hladiny cukru ráno) sú častým problémom diabetikov. U cukrovky 2. typu bývajú aj ukazovateľom pokročilosti

110

cukrovky, schopnosti organizmu vyrovnávať sa s hladinou cukru, senzitivity organizmu na inzulín. Glykémiu ráno ovplyvňuje veľmi veľa faktorov: glykémia pred spaním (je dôležitá, ale nie je rozhodujúca až tak, ako si pacienti väčšinou predstavujú) , veľmi dôležitá je tvorba cukru v pečeni, ako energetického substrátu pre organizmus. A tá je najvyššia v noci a ráno sa prejaví u diabetikov ako zvýšená hladina cukru. Na tvorbu cukru je práve v noci účinok inzulínu – či už vlastného (prirodzeného alebo stimulovaného tabletami) alebo dodávaného externe (podávaním inzulínu). Ďalšími rozhodujúcimi faktormi je úloha ostatných hormónov (rastový, adrenalín a noradrenalín) ktoré významne ovplyvňujú účinnosť inzulínu a tak aj hladinu cukru ráno. Reakcia organizmu je veľmi individuálna, preto treba pozorne odsledovať a vytitrovať dávku inzulínu aj jedla.

íšete, že ste diabetik na diéte. Vaše glykémie 12 – 20 sú absolútne nevyhovujúce a ohrozujúce zdravie. Určite by ste nemali byť iba na diéte, je pre vás nutná liečba. Ako prvé sa u diabetikov dávajú tablety buď jedného druhu (monoteparia) alebo z viacerých druhov (kombinovaná terapia). Dôležité je ale povedať, že pri glykémiách aké opisujete je možné predpokladať iba malý efekt tabliet (na optimálnu účinnosť tabliet by glykémia (hladina cukru) nemala byť vyššia ako 14 mmol/l a to vy, žiaľ, nemáte. Kým sa dosiahnutú takéto glykémie, v úvode sa podáva inzulín, ktorý sa následne znižuje a keď glykémie klesnú pod 14 mmol/l, podávajú sa tablety. Musím ale napísať, že je dôležité posúdiť individuálne každého pacienta, u niektorých sa opísaná hranica posúva na 17 mmol/l. Je to aj hladina, pri ktorej sa neodporúča už športovať. Najprv treba diétou a liečbou (tablety alebo inzulín) dosiahnuť nižšie glykémie. Súvisí to s nedostatočným účinkom inzulínu, bunky majú paradoxne nedostatok cukru, pokiaľ sa tento hromadí hlavne v krvi a niektorých tkanivách. Začnú sa tvoriť ketolátky, z ktorých je najznámejší acetón. Ketolátky môžu ovplyvniť veľmi jemnú rovnováhu vnútorného prostredia – acidobázu. A cvičenie môže situáciu zhoršiť. To je dôvod, prečo pri vyšších a vysokých glykémiách sa neodporúča cvičiť.

Na presnejšie stanovenie postupu je dôležité vedieť množstvo sacharidov (sacharidových jednotiek) prijímaných na večeru a druhú večeru, dávku inzulínu (prípadne stanoviť index senzitivity na inzulín), hmotnosť. To sú minimálne potrebné vstupné údaje na určenie postupu. Obyčajne sa odporúča znížiť stravu na druhú večeru, prípadne ju vynechať a znížiť aj dávku inzulínu na večer.

iabetes naglukózovom teste GestD i pr i til zis mi tva ns PN V 27. týždni tehote musela ostať doma na . Krátko potom som 9,2 la d. ro ho nt 2 ko ň po de 4,8 týž no O y. lač la minimáln ma som b hy po e kž ta , bré. Viactýžkvôli krčku a ležať e 6,8, že vraj je to do din ho po 4,8 no lač o 2 týždne na diabetológii na globín 4, 99 percent mo he ný va ko gly y žil kometer, že si dňový test z krvi zo Lekárka mi dala glu 2. 8, la ma som le la som teda kontrola a po jed 90 min po jedle. Mera a no lač na ť ra me t nalačno 5,9, mám 3 dni 4-krá riadku, okrem 1-krát po v tko vše la ma lo by 7,8. Bá12-krát a z toho som po jedle 8,2, max. ma t rá 2-k tom po a 6 5, dní a je to ale max malo byť v 20. o 7 dní, v 25. o 11 i, dn 4 o e čši vä i dn kým som začabätko bolo v 12. týž i. Pribrala som 8 kg, dn týž . 34 v som az kg, 30 rokov, tak až doteraz, ter nepribrala. Mám 78 nič som ce sia me 2 i ledkov merala držať diétu. As na základe týchto výs a rk ká Le e. dn žia y 15 min pred 3 iné rizikové faktor hať inzulín 4 jednotky pic a dil ria na ťa ťa té alebo či by nia a veľkosti die sa vám to zdá nevyhnu či r, zo ná o s vá m osí Som z toho jedlami denne. Pr a častejším pohybom. ty dié ním ne rís sp šiť sa to ešte mohlo rie dokázala som to. pichnúť inzulín, ale ne zúfalá, skúšala som si . Ďakujem za odpoveď

aždá budúca mamička, ktorá má v tehotenstve zistenú cukrovku, označenú ako gestačný diabetes mellitus, je podrobená zvýšenému sledovaniu. Najčastejšie do 32 týždňa gravidity každé dva týždne a potom až do pôrodu každý týždeň. Dôležité je sledovanie glykémií – presne tak, ako opisujete. Pre budúce mamičky s tehotenskou cukrovkou platia dokonca

prísnejšie kritériá, ako pre iných diabetikov. Ak sú glykémie vyššie, ako sú odporúčania, je indikovaná liečba. Všetky lieky na ovplyvnenie hladiny cukru (perorálne antidiabetiká) sú v gravidite kontraindikované. Je možné podávať iba inzulín. Obyčajne sa podávajú 3 dávky krátko účinkujúceho inzulínu pred jedlom. Najčastejšie postačuje najnižšia dávka

inzulínu 2 – 6 jednotiek. Dôležité je dosiahnuť glykémie nalačno pod 5,8 mmol/l a 2 hod. po jedle pod 6,8 mmol/l. Lepšie je orientovať sa podľa glykémií po jedle, ktoré lepšie korelujú s vývojom plodu. S liečbou nie je potrebné otálať, lebo fetopatický plod sa vyvinie už za 4 týždne v prostredí s vyššou glykémiou. Po pôrode je možné inzulín vysadiť obyčajne hneď. Ak aj po pôrode pretrváva hyperglykémia jedná sa najčastejšie o preexistujúci diabetes mellitus 1. alebo 2. typu, ktorý predtým nebol alebo nedal sa rozpoznať. Strach z inzulínu nie je na mieste. Podávanie inzulínu je jednoduché, len si prestavte, že ho musia zvládnuť aj malé deti, ktoré majú cukrovku 1. typu. Dôležitý je správny vývoj plodu. Ale z praxe viem, že nastávajúce mamičky, ktoré už mali diabetes alebo im bol zistený počas tehotenstva, sú tými najlepšie spolupracujúcimi na diabetologických ambulanciách. Majú veľmi silnú motiváciu, možno najsilnejšiu – zdravý vývoj svojho dieťaťa. Verím, že už máte strach prekonaný a už sa iba pousmejete (tak to najčastejšie býva u všetkých, než si skutočne začnú podávať inzulín – presne tu platí : „strach má veľké oči“. Možno najväčšie...) a vaše glykémie, tak potrebné pre vaše dieťa sú také, ako sú odporučené.

PORADNA s poprosiť Chcela by som vá diabetička o radu. Mama je cmi si zaa zhruba pred 4 mesia rát denne čala pichať inzulín 2-k hodnoty ráno aj večer. Nakoľko pani dokglykémie boli vysoké, zvyšovala torka jej postupne pichala 48 dávky, a napokon si večer. Pri jednotiek ráno a 38 soké hodposlednej kontrole (vy zmenený l noty glykémie) jej bo log mix ma inzulín na inzulín Hu jedno24 50 a dávkovanie ráno večer a k tiek, obed 24 jednotie ýtať, op sa 20 jednotiek. Chcem hli sia do e čo treba robiť, aby sm ak a e mi znížené hodnoty glyké mi ste by e áno, aký postup v liečb poradili?

Mária

a základe napísaného možno predpokladať, že mama má diabetes mellitus 2. typu. Pre nedostatočnú metabolickú kompenzáciu (v reči pacientov pre zlé – vysoké glykémie) bola odporučená liečba inzulínom. Inzulínová liečba je niečo, čoho sa diabetici obávajú ako strašiaka. Pochopiteľne sa boja podávania (pichania) inzulínu, ako si to zariadia počas pracovnej aktivity, nesprávnej informácie, že sa tak z „obyčajného“ diabetika stanú diabetikom „ťažkým“, že to už je na celý život, možnosti nízkej hladiny cukru (hypoglykémie), vzostupu hmotnosti. Z praxe ale viem, že aj tí, ktorí mali najväčšie obavy, po tom, ako prešli na inzulín, boli spokojní a nad svojimi predchádzajúcimi obavami sa iba pousmiali a najčastejšia odpoveď je: „veď to nič nie je“, „cítim sa oveľa lepšie“, „som rád, že som na inzulíne, veľmi ľahko som si zvykol“. Takého vnímanie inzulínovej liečby u tých, ktorý si ju skutočne podávajú, je vďaka veľmi priaznivého účinku inzulínu na spomínanú metabolickú kompenzáciu a tá ide ruka v ruke aj so subjektívnymi pocitmi – zmiernením únavy, zlepšením fyzickej výkonnosti, psychických schopností (veľmi zaujímavé je, že pred začatím inzulínovej liečby najčastejšia odpoveď je „je nechcem liečbu inzulínom, mne nič nie je, cítim sa výborne“), ale aj

112

obyčajne zo zníženia dávky alebo dokonca z vysadenia liekov užívaných predtým na liečbu cukrovky. Pozitívne vnímanie inzulínovej liečby je ale aj pre stále zlepšujúce sa inzulíny alebo inzulínové analógy, zlepšujúcu sa aplikačnú techniku – malé tenké ihly umožňujúce bezbolestný vpich, inzulín v inzulínových perách, alebo dokonca v predplnených perách. K prirodzenému – fyziologickému vylučovaniu inzulínu v organizme je najviac podobné takzvaný intenzufikovaný inzulínový režim – podávanie rýchloúčinkujúceho inzulínu 3x denne, pred každým hlavným jedlom a jeden alebo dvakrát denne podávanie dlhodobo pôsobiaceho inzulínu – pre spaním a niekedy aj ráno. Predstavuje to 4 – 5 vpichov denne. Najlepšou odpoveďou na strach z pichania inzulínu je odpoveď samotných pacientov „veľmi som sa bál, ale vôbec to nebolí, stalo sa mi to úplne samozrejmé“. Oúísané podávanie inzulínu predstavuje takzvaný konvenčný inzulínový režim. Inzulín sa podáva najčastejšie 2x denne, pred raňajkami a obedom. Je to režim, ktorý je menej fyziologický, ale snaží sa prispôsobiť pacientovi a obmedzovať ho minimálne v bežných aktivitách. Najčastejším problémom takejto liečby sú pretrvávajúce vyššie glykémie, obyčajne okolo obeda. Preto sa v praxi pridáva tretia dávka inzulínu pred obedom, ako je to opísané aj v uvedenom prípade. Ide vlastne o prechod medzi konvenčnou a intenzifikovanou inzulínovou liečbou. Denná dávka inzulínu závisí od mnohých faktorov, stanovuje sa podľa hmotnosti pacienta, doby diabetu, vstupných glykémií, ostatnej liečby. Niekedy stačí podávať 0,2 jednotky inzulínu (IU) na kilogram hmotnosti. Dávka sa postupne titruje presne pre potreby pacienta, obvyklá je 0,5 – 0,7 j. na kilogram, ale v praxi sú bežné dávky 1 – 1,2 IU na kilogram. K takejto dávke sa liečba vyvíja postupne a je veľmi dôležité sledovať reakciu organizmu a aj riziko tzv. preinzulínovania, čo má každý diabetológ vo veľkej pozornosti. Denná dávka inzulínu u pacientky bola 86 jednotiek. pri podávaní dvakrát denne, pri podávaní trikrát denne 68 jednotiek, teda o 21 percent. Aj to je bežná situácia – čím intenzifikovanejší režim (v reči pacientov častejšie

pichanie), tým nižšia potreba inzulínu a aj nižšie glykémie. Nepíšete, aké má mama teraz glykémie. Predpokladám, že ešte nie optimálne. Určite postupne nájdete s vašim diabetológom tú najoptimálnejšiu liečbu – či už zvýšením dávky inzulínu alebo úpravy inzulínového režimu. Pred takýmito krokmi je ale dôležité rozobrať množstvo a skladby prijatej stravy, orientovať sa v sacharidových jednotkách, zvážiť pridanie tabletiek, ktoré zlepšujú inzulínovú senzitivitu, rôznym časovým posúvaním dávky inzulínu pred jedlom. Už z uvedeného vyplýva, že na inzulínový režim nie je žiadna schéma, správne nastavenie je dôležité urobiť v tesnej spolupráci s pacientom a pri komplexnom využití všetkých možností, ktoré inzulínová liečba poskytuje. Dôležité ale je, že pri správnej kombinácii je liečba kvalitná, vyhovuje pacientovi a dôležitý je aj pocit spokojnosti nad dosiahnutými glykémiami a to tak pre samotného diabetika, ako aj diabetológa. MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia Bratislava

$)0$)1

W PUÂ[LBDI B PEQPWFEJBDI Ako vzniká a aký má priebeh chronická obštrukčná choroba pľúc? 1.Ak sú dýchacie cesty a pľúca trvalo vystavené škodlivým látkam v ovzduší, reagujú zápalom, ktorý sa prejavuje začervenaním sliznice, opuchnutím a nadmernou tvorbou hlienu. Postupne sa oslabuje mechanizmus samočistiacej schopnosti dýchacích ciest a priedušky sa upchávajú hlienovým sekrétom, ktorý je zdrojom infekcií. 2.Postihnutá osoba začne spočiatku hlavne ráno kašlať a vykašliavať hlien. Môže sa objaviť aj pískanie v hrudníku a pocit nedostatku vzduchu pri námahe (dýchavica). 3.Postupne sa rozvíja chronický zápal priedušiek, pre ktorý je typická tvorba chrchľov (spúta) s vykašliavaním najmenej 3 mesiace v roku a najmenej dva po sebe nasledujúce roky. 4.Ak škodlivý vplyv na dýchacie cesty pokračuje, priechodnosť dýchacích ciest sa prejaví zúžením (obštrukciou), ktorá je okrem klinických prejavov podmienkou diagnózy chronickej obštrukčnej choroby pľúc. 5.Okrem zhoršovania kvality dýchacích ciest dochádza aj k postupnému poškodzovaniu až trhaniu jemnej sieťovej štruktúry pľúcnych vakov a mechúrikov (alveolov), ktorá vedie k znižovaniu ich počtu a tým aj k zmenšovaniu plochy na odovzdávanie kyslíka (O2) do krvi a odoberanie oxidu uhličitého (CO2) z krvi. 6.Obštrukcia dýchacích ciest a po-

Chronická obštrukčná choroba pľúc je označenie pre dlhodobý chorobný stav charakterizovaný postupným zhoršovaním priechodnosti dýchacích ciest, zápalom malých dýchacích ciest a poškodzovaním pľúcneho tkaniva (pľúcnych mechúrikov – alveolov). škodzovanie pľúcneho tkaniva vedie k neefektívnemu prúdeniu vzduchu do pľúc a z pľúc, k zadržiavanu vzduchu v pľúcach a k pľúcnemu rozdutiu (k emfyzému). 7.Zhoršovanie výmeny plynov v pľúcach a namáhavé dýchanie vedie k zvýšenému pocitu nedostatku vzduchu počas každodenných aktivít a neskôr aj v pokoji. 8.Prehlbovanie nedostatku kyslíka vedie k nedostatočnému okysličeniu celého organizmu, k preťaženiu srdca, k poruchám mozgovej činnosti, k poruchám trávenia, metabolizmu a k ďalším prejavom dychovej nedostatočnosti až k úmrtiu.

Prečo je dôležité zaoberať sa touto chorobou ? CHOCHP je častým ochorením, pretože dosahuje výskyt 4 – 6 percent v dospelej populácii a až viac ako 10 percent dospelých má príznaky obmedzeného prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Na následky CHOCHP vo svete každoročne zomrie 2,75 milióna ľudí, čo je približne rovnaký počet, ako pri ochorení HIV/AIDS. V súčasnosti patrí CHOCHP celosvetovo na 6. miesto v rebríčku úmrtí, ale vzhľadom

na výrazný vzostup počtu chorých sa do roku 2020 predpokladá posun už na 3. miesto. Na Slovensku trpí týmto ochorením približne 8 – 16 percent ľudí vo veku nad 40 rokov a zomiera asi 1000 osôb za rok. Podľa posledných výsledkov sledovaní ďalších viac ako 30 percent osôb nevie, že má CHOCHP. Vzhľadom na pomalé zhoršovanie stavu si myslia, že strata kondície a dýchavica patria k sprievodným znakom starnutia. Dnes už takmer každý pozná hodnotu svojho krvného tlaku, ale málokto pozná hodnotu svojho úsilného výdychu (FEV1=objem úsilného výdychu za prvú sekundu), ktorý je jedným z hlavných ukazovateľov CHOCHP. Tak ako pri väčšine chorôb aj pri CHOCHP platí, že včasná diagnostika je kľúčom k lepšiemu manažmentu pacienta, k spomaleniu zhoršovania pľúcnych funkcií, k zlepšeniu kvality života pacienta s CHOCHP a v neposlednom rade aj k zlepšeniu jeho prognózy. Nastal čas, aby sme sa začali dôslednejšie zaujímať o naše pľúca! prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. Katedra pneumológie a ftizeológie a Subkatedra funkènej diagnostiky, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava

MEDICÍNA

$ISÂQBOJF B PCãUSVLÇOÜ TMFFQ BQOPF TZOESÓN 04"4

Počas spánku oddychujú a regenerujú sa jednotlivé systémy organizmu. Spánok má svoju štruktúru, tzv. architektúru spánku. Počas noci prebehne asi 4 – 5 spánkových cyklov.

eden spánkový cyklus trvá približne 90 minút a skladá sa z piatich známych fáz: jednej fázy REM (rapid eye movement – rýchle pohyby očných gúľ) a štyroch nonREM (nie REM) fáz. Najkvalitnejšie sú fázy 3 a 4 nonREM, fázy tzv. pomalovlnového spánku, kedy naša myseľ najlepšie oddychuje. Ľudia so spánkovými poruchami dýchania majú nedostatok spánku vo fázach 3 a 4 nonREM. Tento nedostatok sa prejavuje rôznymi formami únavy.

Ach, to chrápanie Chrápanie je zvuk, ktorý vzniká pri poruche prúdenia vdychovaného a vydychovaného vzduchu počas spánku. Je spôsobené anatomickým usporiadaním horných dýchacích orgánov. Vzniká vibráciou mäkkých tkanív, najmä mäkkého podnebia. Počas spánku dochádza k uvoľneniu horného šijového svalstva a svalstva hltana pri nedostatočnej podpore napätia slabých alebo ochabnutých svalov v nosohltane. To spôsobuje, že sa mäkké podnebie každým nádychom ľahko rozochveje a vibruje a vibrácie spôsobujú typický zvuk chrápania. Chrápanie často začína

114

byť problémom po náhlom prírastku telesnej hmotnosti. Samotné chrápanie nie je zdraviu škodlivé, je zvukovým fenoménom obťažujúcim okolie chrápajúceho, navyše môže byť príznakom vážnejšieho ochorenia nazývaného sleep apnoe syndróm (zástava dýchania v spánku). Pri sleep apnoe syndróme (SAS) dochádza k opakovanému prerušeniu dýchania počas spánku. SAS môže mať centrálny, obštrukčný alebo zmiešaný charakter. Obdobie, pri ktorom dochádza k zástave dýchania počas spánku trvá približne 10 – 30 sekúnd. Pri opakovaní uvedených prestávok dýchania dochádza k vážnemu znehodnoteniu kvality spánku s možnými trvalými následkami na zdravie pacienta.

Diagnóza Najčastejšie postihnutou skupinou pri chrápaní a obštrukčnom SAS sú muži okolo 50 roku veku a osoby s nadváhou. Iné osoby sú veľakrát postihnuté vtedy ak majú: znížený svalový tonus jazyka a hltana zväčšené podnebné mandle, nosohltanovú mandľu alebo

obštrukciu iného typu (napr. tumor nosovej dutiny či hltana) predĺžené mäkké podnebie predĺžený čapík (uvula) deformity nosovej priehradky a vonkajšieho nosa hypoplastickú bradu, predkus, vysoké podnebie (najmä u žien) obturovanú nosovú dutinu pri infekcii horných dýchacích orgánov (nádche, chrípke, zápale prinosových dutín) prípadne pri alergickej nádche nosovú polypózu. Diagnóza chrápania nie je zložitá. Väčšina z nás o svojom chrápaní, prípadne o chrápaní blízkej osoby, vie. Dýchanie počas spánku je jednoducho hlasné, počuteľné a nezriedka rušivé. Chrápanie však môže byť príznakom vážnejšieho stavu – obštrukčného sleep apnoe syndrómu (OSAS).

Príznaky OSAS počas spánku: lapanie po dychu dusenie prestávky v dýchaní opakované náhle prebudenia. počas bdenia: ospalosť bolesti hlavy

spomalenie, resp. zhoršenie mentálnych funkcií depresia, predráždenosť, ranné bolesti hlavy. Pri výraznom chrápaní je namieste vyšetrenie na vylúčenie obštrukčného SAS. Vyšetrovacie metódy zahŕňajú komplexné ORL vyšetrenie, polysomnografické vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Polysomnografické vyšetrenie spočíva v sledovaní životných funkcií počas spánku. Monitoruje sa pulz, EKG, EEG, nasýtenie krvi kyslíkom, dýchacie pohyby hrudníka, prúd vydychovaného vzduchu v nosovej dutine.

Liečba Pri ľahšej forme chrápania bez potvrdeného OSAS, môže byť chrápanie zmiernené zmenami životného štýlu: stratou hmotnosti pri nadváhe vyhýbaním sa alkoholu alebo sedatív pred spaním

spánkom na boku (je výhodnejší ako spánok na chrbte). Spánku na chrbte je možné vyhnúť sa prišitím tenisovej loptičky na chrbát pyžama, prípadne prilepení guľôčky na chrbát zdvihnutie hlavovej časti postele približne o 10 cm. Vo vážnejších prípadoch je potrebný operačný výkon. Počas operácie sa korigujú prekážky, ktoré sú v ceste vdychovanému a vydychovanému vzduchu. Operácie môžu byť vykonávané v oblasti nosovej dutiny (korekcia deformít nosovej priehradky, nosovej chlopne, operácie ovplyvňujúce chronickú nádchu alebo nosovú polypózu). V hltane sa odstraňuje tkanivo ktoré môže byť prekážkou vo vzduchovom prúde (zmenšuje sa nosohltanová mandľa, odstraňujú sa podnebné mandle, robí sa plastika mäkkého podnebia – faryngopalatoplastika).

Časť operácií v hltane je možné vykonávať pomocou laseru. Nechirurgické metódy zahŕňajú použitie pomôcok alebo prístrojov zlepšujúcich dýchanie počas spánku. Jednoduchšími sú rôzne protetické pomôcky podobné zubným protézam, ktoré regulujú pozíciu mäkkého podnebia či zhryzu počas spánku a ovplyvňujú dýchanie. Zložitejším zariadením je tzv. CPAP (zariadenie na vytvorenie pretlaku vzduchu v horných dýchacích orgánoch). Vzduch sa dostáva do dýchacích orgánov z prístroja, cez hadicu upevnenú na tvári pacienta maskou. Používa sa najmä u pacientov so SAS.

Prevencia Prevenciou pred vznikom chrápania je udržiavanie hmotnosti v medziach normy, vyhýbanie sa alkoholu, obmedzenie sedatív, ktoré môžu tiež ovplyvniť uzatváranie dýchacích orgánov v spánku. MUDr. Miroslav Tedla I. ORL klinika LFUK FNsP a SZU Bratislava

-ZåJBSTLF QPSBOFOJB Uvedomujeme si pri bezstarostnej jazde na lyžiach najčastejšie úrazy, ktoré so sebou tento obľúbený zimno-jarný šport prináša?

edzi najčastejšie úrazy pri lyžovaní patria zlomeniny (uzatvorené a otvorené). Postihnutý je ohrozený vnútorným krvácaním (šokom) a pri otvorených zlomeninách vstupom infekcie.

Príznaky bolesť v mieste poranenia deformácie končatiny zdurenie opuch

Zásady prvej pomoci pri uzatvorenej zlomenine Prvú pomoc poskytujeme na mieste, kde došlo k poraneniu. V prípade ohrozenia života premiestnime postihnutého do bezpečia. Ošetrujeme ležmo na chrbte, pri zlomeninách rebier a hornej končatiny v sede s oporou chrbta. Uzatvorené zlomeniny ošetrujeme cez odev, postihnutému zbytočne nespôsobujeme bolesť vyzliekaním. Zamedzíme pohybu zlomenej časti a zlomenú časť fixujeme. Postihnutého upozorníme, že v nemocnici je možnosť operačného riešenia, preto mu nedovolíme fajčiť, piť alebo jesť.

Zásady prvej pomoci pri otvorenej zlomenine rýchlo zastaviť krvácanie zabrániť infekcii rany obmedziť pohyblivosť zranenej končatiny. ihneď zaistíme prevoz do zdravotníckeho zariadenia a s postihnutým zbytočne nehýbeme, len v prípade ohrozenia života. Nad zraneným miestom odev roztrhneme, ranu dezinfikujeme a priložíme sterilnú gázu (najčistejšiu časť látky). Ak z rany vyčnieva kosť, tak z čistej látky alebo gázy vytvoríme venček a vyčnievajúcu kosť obložíme. Venček musí kosť prevyšovať. Podložené miesto prekryjeme a obviažeme obväzom, ošetrenú končatinu znehybníme rovnako ako pri uzatvorenej zlomenine.

116

neprirodzená pohyblivosť hematóm pri otvorenej zlomenine vyčnievajúci úlomok kosti strata funkcie končatiny.

Zlomeniny predlaktia bolesť v mieste poranenia zdurenie v mieste úrazu deformácia postihnutej končatiny. Postihnutého ošetrujeme v sede. Skontrolujeme farbu kože na poranenej končatine. Prvá pomoc bez pomôcok Improvizujeme pomocou trojrohej šatky, urobíme záves hornej končatiny. Šatka je umiestnená od končekov prstov až po lakeť, sledujeme zafarbenie prstov. Prvá pomoc s pomôckami Dlahu si natvarujeme na zdravej končatine, vždy musíme fixovať cez dva kĺby. Natvarovanú dlahu prikladáme od končekov prstov cez lakeť až do polovice ramennej kosti. Končatinu dáme opatrne do pravého uhla a zafixujeme dvoma šatkami na predlaktí. Ďalšia fixácia šatkou bude v mieste ramennej kosti. Ošetrenú končatinu zavesíme. Ak sa jedná o otvorenú zlomeninu predlaktia, ošetrujeme nasledujúcim spôsobom. Nasadíme si rukavice (ak ich máme k dispozícii). Dezinfikujeme miesto poranenia a priložíme sterilnú kryciu gázu a obviažeme obväzom. Ak z rany vyčnieva kosť, kosť podložíme pomocou venčeku a až potom priložíme sterilnú kryciu gázu a obviažeme obväzom. Ďalej postupujeme podľa ošetrenia predlaktia bez pomôcok alebo s pomôckami.

Zlomeniny zápästia a kostí ruky Improvizujeme dlahou a pri podozrení na zlomeninu zápästia prikladáme šatku alebo tzv. kramerovú dlahu. anamnéza zhodnotenie situácie ošetrenie odrenín a rán (dezinfekcia, sterilné krytie, obväz).

Zlomeniny stehennej kosti náraz, pád na lyžiach Príznaky veľká bolestivosť v mieste poranenia krvácanie tachykardia uhýbanie chodidla smerom von, neschopnosť narovnať sa postihnutý môže upadnúť do šoku. Postihnutého ošetrujeme ležmo na chrbte a nikdy netransportujme sami! Prvá pomoc bez pomôcok Urobíme improvizovanú fixáciu (napr. s použitím vetvy). Fixáciu priložíme na vonkajšiu stranu postihnutej končatiny a fixujeme obe končatiny smerom k sebe pomocou trojrohovej šatky. Nezabudneme podložiť kĺby.

Prvá pomoc s pomôckami Fixujeme pomocou kramerovej dlahy. (do tvaru „U“). Dlahy sú umiestnené od vnútornej strany stehna, cez vnútornú stranu kolena, členok, chodilo, vonkajší členok, vonkajšiu stranu kolena a siahajú nad pás až po axilu. Fixujeme pomocou trojrohovej šatky v miestach – hrudník, pas, stehno, holeň, členok. Ak sa jedná o otvorenú zlomeninu stehennej kosti postupujeme ako v prípade otvorenej zlomeniny.

Zlomeniny holennej kosti (píšťaly) Príznaky bolestivosť v mieste poranenia tachykardia holenná kosť je svojou prednou hranou veľmi blízko kože – – možnosť otvorenej zlomeniny. Všeobecná prvá pomoc Postupujeme ako napr. v prípade zlomeniny stehennej kosti. Prvá pomoc bez pomôcok

Opatrne narovnáme končatinu, urobíme improvizovanú fixáciu a nezabudneme podložiť kĺby. Prvá pomoc s pomôckami Fixujeme pomocou kramerových dláh (do tvaru „L“). Dlahy sú umiestnené zospodu postihnutej končatiny a to od polovičky stehna až po chodidlo, dlaha končí zároveň s prstami. Dlahu fixujeme pomocu trojrohovej šatky v mieste stehna, holennej kosti a členku. Ak sa jedná o otvorenú zlomeninu holennej kosti dodržiavame postup ako pri ošetrovaní otvorenej zlomeniny.

Zlomenina členku Príznaky bolesť, krvný výron zmenené postavenie kĺbu. Fixujeme elastickým ovínadlom alebo trojrohou šatkou.

Poranenie kĺbu Dochádza pri ňom k poškodeniu vä-

ziva pútajúceho k sebe hlavicu kosti a kĺbovú jamku. Poranenie sprevádza bolestivosť, opuch a patologická hybnosť. Distorzia – podvrtnutie kĺbu Na poranenú končatinu priložíme studený obklad, fixujeme elastickým ovínadlom. Poranenú končatinu uložíme do zvýšenej polohy, vhodná je návšteva lekára. Kontúzia – pomliaždenina kĺbu krvný výron (hematóm) bolesť a zlá pohyblivosť. Priložíme studený obklad, ošetríme odreniny (dezinfekcia, sterilné krytie), fixujeme elastickým ovínadlom, zabezpečíme eleváciu končatiny. Luxácia – vykĺbenie kĺbu Nikdy nemeníme polohu končatiny. Ak sa jedná o ramenný kĺb, končatinu zavesíme na trojrohovú šatku. PhDr. Jarmila Kelnarová, PhD. Mgr. Eva Matìjková Støední zdravotnická škola Brno (s pou itím odbornej literatúry)

Autolekárničky

inisterstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravuje vyhlášku o náležitostiach týkajúcich sa lekárničiek pre osobnú, nákladnú a hromadnú dopravu. Každý občan by si mal uvedomiť, že autolekárnička aj s kartou môže pomôcť zachrániť zdravie alebo život a v konečnom dôsledku povinné nosenie karty prvej pomoci prispeje ku zníženiu úmrtnosti na cestách.

Európa čelí bolestivej pravde

očet ubolených Európanov alarmujúco stúpa. Odhalil to minuloročný celoeurópsky prieskum realizovaný na vzorke 824 jednotlivcov.

Až 60 percent Európanov nikdy nepočulo pojem neuropatická bolesť – oslabujúci neurologický stav. Tento druh bolesti môže pritom signalizovať závažné ochorenia, akými sú cukrovka, pásový opar, rakovina, HIV pozitivita, ochorenia chrbtice a stavy po operáciách chrbtice. Keď brnenie nie je zo železa... Neuropatická bolesť má viacero charakteristík a prejavov. Od pálivej bolesti, brnenia akoby z elektrického prúdu, pichania, mravčania, cez bolestivý ľahký dotyk (napr. oblečenia, prikrývky) až po znecitlivenie či náhle návaly bolesti podobné úderu elektrickým prúdom v danej bolestivej oblasti. Európski pacienti zanedbávajú oslabujúci, nevysvetliteľný stav svojej bolesti. Na druhej strane je ochorenie aj nedostatočne diagnostikované a niektorí pacienti môžu čakať aj dva roky na správne stanovenie diagnózy. Zhoršená kvalita života Táto neidentifikovaná bolesť, často ako vedľajší účinok už spomínaných ochorení, ovplyvňuje kvalitu života pacientov. Viacerí z nich sú obmedzovaní v pohybe, vo vykonávaní určitých úkonov, prác, či nosení šatstva. Neuropatická bolesť je zapríčinená léziou alebo dysfunkciou centrálneho nervového systému. O neuropatickej bolesti sa toho vie veľmi málo a preto je na mieste otázka potreby edukácie ľudí o pridružených znakoch a symptómoch, ako aj o potrebe včasného vyhľadania lekárskej pomoci. -pf-

118

Moderné operačné sály v Ružinove

inister Richard Raši sa nedávno zúčastnil na slávnostnom otvorení nových operačných sál kliniky hrudníkovej chirurgie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava – Nemocnica Ružinov. Prednostom uvedenej kliniky je prof. MUDr. Svetozár Haruštiak, Csc.. Minister vysoko ocenil, že vedeniu FNsP Bratislava sa podarilo nájsť finančné prostriedky na dobudovanie operačných sál, ktoré nemocnica vybudovala z vlastných zdrojov aj vďaka racionálnej prevádzke.

Spomínané pracovisko je už sedemnásť rokov doškoľovacím centrom pre postgraduálnu špecializačnú výchovu hrudníkovej chirurgie na Slovensku. Klinika hrudníkovej chirurgie sa zameriava predovšetkým na liečbu onkologických ochorení pľúc a hrudníka, rekonštrukčnú chirurgiu priedušnice, miniinvazívnu chirurgiu pľúc a mediastinu a chirurgiu pažeráka. Klinika dosiaľ nemala vlastné operačné sály, odteraz sa však frekvencia operačných výkonov zvýši a čas čakania na operáciu sa zníži na minimum. Po slávnostnom otvorení nových sál disponuje klinika hrudníkovej chirurgie v Ružinove najmodernejším operačným vybavením na Slovensku. Táto skutočnosť sa nepochybne odrazí aj v kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom. -mzsr-

Obal lekárničky: obal lekárničky pre osobnú, nákladnú a hromadnú dopravu má zaručovať vhodné uloženie a spôsob uchovávania predpísaného sortimentu lekárničky, aby sa obsah neznehodnotil, má byť vyrobený z materiálu, ktorý je nepremokavý, prachuvzdorný, neporuší sa v bežných atmosférických podmienkach a zároveň je odolný voči teplotným rozdielom v rozmedzí –20°C až +60°C, má byť riadne opracovaný s povrchovou úpravou, ktorá sa nedá oddeľovať, aby vonkajšie označenie lekárničky, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou, vydržalo na povrchu počas celej doby používania lekárničky, má mať oranžovú farbu podľa normy RAL 2003, 2004, 2008, 2009, 2010 alebo 2011 na celom jeho povrchu. Na lícnej strane obalu, v strede je umiestený rovnoramenný biely kríž s minimálnou veľkosťou 7 cm, pre motolekárničku s minimálnou veľkosťou 4 cm. Obsah lekárničiek pre osobnú dopravu, nákladnú dopravu a pre hromadnú dopravu je určený najmä na: ošetrenie malých rán a odrenín, ošetrenie rán, popálenín a krvácania, ošetrenie zlomenín a poranenia kĺbov, ochranu záchrancu a postihnutého pred šírením nákazy pri ošetrení a resuscitácii. Obsah lekárničiek je rozdelený do štyroch samostatných modulov, na každom obale sú názvy: Pomôcky, dezinfekcia a ochrana záchrancu Malé rany, odreniny Veľké rany, krvácanie, popáleniny Zlomeniny, poranenia kĺbov Na každom obale modulu lekárničky je zároveň dátum spotreby, označenie príslušného modulu má vydržať na povrchu počas celej

Nová pneumokoková vakcína pre Európu

ž v najbližších mesiacoch sa na európsky trh dostane nová detská pneumokoková vakcína. Príslušná komisia Európskej liekovej agentúry (EMEA) odporučila pre európske krajiny vrátane Slovenska schváliť vakcínu spoločnosti GlaxoSmithKline.

doby používania lekárničky, obal má zaručovať aj vhodné uloženie a uchovávanie obsahu tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu, vyžaduje sa hladká povrchová úprava, mal by byť z materiálu, ktorý zaručí rýchlu a jednoduchú dostupnosť použitia obsahu. Čo je karta prvej pomoci? Rýchly a jednoznačný návod na správne poskytnutie prvej pomoci, je vnútornou súčasťou lekárničky, vyrobená z nepremokavého a prachuvzdorného materiálu tak, aby bola zachovaná jej čitateľnosť počas celej doby používania lekárničky. Čo bude na karte? Predná strana: linky tiesňového volania, všeobecné pokyny (zisti, čo sa stalo, zavolaj pomoc, dbaj na vlastnú bezpečnosť), farebné obrázkové znaky - piktogramy, ako zachrániť život (zastavenie krvácania, uvoľnenie dýchacích ciest, vonkajšia masáž srdca, záchranné dychy, stabilizovaná poloha).

Táto vakcína účinkuje nielen proti pneumokokovým infekciám, ale navyše aj proti bežným zápalom stredného ucha. Nová pneumokoková vakcína obsahuje sérotypy, ktoré sú zodpovedné až za 90 percent pneumokokových infekcií u detí v Európe. Pozitívne stanovisko Európskej liekovej agentúry, vychádza z klinických štúdií, ktoré prebiehali viac ako 10 rokov v rôznych európskych krajinách, ako aj v Latinskej Amerike. Súčasťou veľkej štúdie, ktorá vyhodnocovala účinnosť pneumokokovej vakcíny spoločnosti GSK v prevencii zápalu stredného ucha, boli aj výsledky z prieskumu na území Česka a Slovenska. Výsledky tejto štúdie preukázali, že po zaočkovaní novou pneumokokovou vakcínou významne klesol výskyt zápalu stredného ucha až o 34 percent. Pneumokoková vakcína spoločnosti GSK Nový typ vakcíny spoločnosti GSK je 10-valentná pneumokoková konjugovaná vakcína. Skladá sa z polysacharidov odvodených z 10 rôznych pneumokokových sérotypov. Z nich osem je napojených na nový proteínový nosič ‘D’ odvodený z druhého najväčšieho patogénu pre zápal stredného ucha u detí – non-typeable Haemophilus influenzae (NTHi). Tento nový proteínový nosič má za úlohu minimalizovať

možnosť imunitnej interferencie, ak sa podáva spolu s inými vakcínami. Rozsiahly klinický program vývoja vakcín spoločnosti GSK zahŕňa skúšania nielen v Európe, ale aj v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Protilátkové reakcie pri súčasne podávaných vakcínach sú podobné, ako pri podávaní vakcíny samotnej, čo dokazuje, že vakcína neinterferuje s ostatnými pediatrickými vakcínami podávanými súčasne. Snowball Communications

Spaľovňa odpadu vo Fakultnej nemocnici v Trnave Vo Fakultnej nemocnici v Trnave sa začala 12. januára 2009 skúšobná prevádzka spaľovne nemocničných odpadov. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili minister zdravotníctva Richard Raši, minister životného prostredia Ján Chrbet a veľvyslanec Švajčiarskej konfederácie Josef Aregger. Výstavba zariadenia s modernou technológiou za viac ako 2, 32 milióna eur (70 miliónov Sk) sa začala v marci 2007 a nemocnica uhradila náklady prevažne z grantu, ktorý získala od švajčiarskej vlády. Fakultná nemocnica v Trnave doteraz nemala vlastnú spaľovňu a odpad odvážala mimo regiónu. -mzsr-

Zadná strana: slovný opis pomoci pri rôznych úrazoch a zdravotných problémoch (napr. krvácanie, bezvedomie, podozrenie na poranenie chrbtice, hrudníka a brucha, zlomeniny, popáleniny). Karta prvej pomoci bude od 1. júla 2009 povinnou súčasťou autolekárničky. Lekárničky môžu obsahovať aj: čelovú lampu, záchranársky nožík, igelitové vrecko na odpad s minimálnymi rozmermi 30 x 50 cm, popáleninový gélový prípravok Termíny: Lekárničky, ktoré sú vyrobené do 31. júla 2009 možno uvádzať na trh naďalej, najdlhšie do 31. októbra 2009, len ak je k nim pripojená karta prvej pomoci. Lekárničky vyrobené do 31. júla 2009 možno používať naďalej , najdlhšie do 31. júla 2012, len ak je k nim (najneskôr do 1. júla 2009) pripojená karta prvej pomoci. -mz-

www.statos.sk

MEDICÍNA

/FQSJBUFÆ

IMVL

Žijeme v relatívnom komforte priemyselne vyspelej spoločnosti, užívame si všetky jej vymoženosti, ale len neradi si pripúšťame vedomie ceny, ktorú musíme za pohodlie a moderné technológie zaplatiť. Jednou z nich je strata ticha.

edna z najbežnejších definícií hovorí, že hluk je každý rušivý, obťažujúci alebo škodlivý zvuk. Na rozdiel od definície zvuku, ktorá obvykle hovorí len o fyzikálnej podstate akustického vlnenia, sa v definícii hluku skrýva oveľa viac – biologický účinok i subjektívne hodnotenie, celý komplexný a neraz aj komplikovaný problém hluku. Veď ako jednoznačne pristupovať k čomusi, čo je pre niekoho zdrojom príjemných pocitov, pre iného zas neriešiteľným problémom? Čo pre jedného je nepríjemným sprievodným javom vykonávanej práce, pre druhého zas vytúženým výsledkom jeho činnosti? Okrem toho na rozdiel od väčšiny iných faktorov prostredia - v prípade hluku neexistuje ani jednoznačné rozdelenie na pracovné a životné prostredie. Hluk je dnes už totiž všade a to dokonca až v takej miere, že hovoríme o zvukovom znečistení, o akustickom smogu.

120

Ako budeme počuť? Špecifickým cieľom pôsobenia hluku je sluchový orgán, ucho, a zmeny sluchu sú aj najjednoznačnejším meradlom účinkov akustickej energie. Na vyvolanie závažných sluchových zmien je potrebné pôsobenie zvuku dostatočne vysokej intenzity a dĺžky trvania, takže je pochopiteľné, že problematika hluku sa stáva dôležitou predovšetkým v rámci profesionálnej expozície. Hluk je najfrekventovanejším faktorom pracovného prostredia, pričom len na Slovensku bolo v roku 2008 exponovaných nadmernému hluku viac ako 88 300 zamestnancov najrôznejších ekonomických odvetví. Napriek všeobecne prijímanému názoru, že ohrození sú len (alebo najmä) zamestnanci priemyselných odvetví, existuje aj množstvo iných profesií, ktoré môžu byť exponované hluku presahujúcemu limity. Expozícia nadmernému hluku existuje aj u profesionálnych hudobníkov, zamestnancov hudobných klubov a barov, vysoké hladiny hluku boli

namerané napríklad v školách, vysoká je profesionálna expozícia hluku u zamestnancov tzv. call centier a podobne. Podľa údajov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je strata sluchu vyvolaná hlukom jednou z najrozšírenejších chorôb z povolania v Európe (spolu s dermatitídou a ochoreniami pohybovej sústavy). Zhoršenie sluchu však už dávno nie je len problémom pracovníkov výrobných prevádzok, ale čoraz častejšie sa stáva už aj problémom bežnej populácie. Nestále sa zvyšujúce hladiny hluku v pracovnom, ale aj v životnom prostredí, čoraz väčšie množstvo aktivít spojených s menšou či väčšou produkciou hluku a čoraz menšie množstvo príležitostí oddýchnuť v tichu kladú zvýšené nároky na sluchový orgán a zmenšujú možnosti jeho regenerácie. Úroveň počutia sa zhoršuje každou generáciou, podľa britských štúdií sa prah počutia posunul v priebehu minulého storočia približne

o päť decibelov. Nemalou mierou sa na tom podieľajú aj rôzne rekreačné aktivity a koníčky– napríklad jedna štúdia, spočívajúca v náhodnom meraní hladiny zvuku v slúchadlách prehrávačov amerických teenagerov preukázala, že každý tretí z nich počúva hudbu na úrovni prekračujúcej bezpečné hladiny.

Hluk neškodí len sluchu Dlho prevládal názor, že nadmerná expozícia hluku poškodzuje len sluch. V posledných desaťročiach sa však ukázalo, že na ľudské zdravie môže mať negatívny účinok aj hluk nižších hladín a že zmeny zdravotného stavu sa nemusia prejavovať len na počutí, ale majú oveľa širšie spektrum prejavov. Na rozdiel od sluchových zmien, pri ktorých je vzťah medzi pôsobiacim hlukom a zmenami počutia zrejmý a kvantifikovateľný, sa však nešpecifické, systémové účinky hluku preukazujú oveľa ťažšie.Vplyv hluku na srdcovo-cievny systém bol už dokázaný mnohými epidemiologickými štúdiami. Hluk pôsobí ako stresor, akútna expozícia hluku aktivizuje autonómny nervový a hormonálny systém a vedie k prechodným zmenám, ako sú zvýšenie krvného tlaku, zvýšenie pulzovej frekvencie alebo vazokonstrikcia. V dôsledku dlhotrvajúcej expozície sa však u vnímavých jedincov časom môžu vyvinúť trvalé zmeny v podobe zvýšeného tlaku a ischemickej choroby srdca. Vzťah hluku a možného vzniku srdcovo-cievnych zmien je už pomerne jednoznačne preukázaný u pracovnej expozície, celý rad štúdií však poukazuje na možnú súvislosť aj u obyvateľov dlhodobo vystavených hluku z blízkych frekventovaných komunikácií alebo letísk. K iným nepriaznivým účinkom hluku patrí nepriaznivé ovplyvňovanie spánku. Mení sa nielen jeho kvalita, ale aj fyziologická odozva organizmu v podobe zmien krvného tlaku, srdcovej frekvencie alebo frekvencie dýchania. S nedostatočným spánkom sú následne spojené aj ďalšie prejavy: poruchy koncentrácie, zvýšená únava, zmeny nálady, bolesti hlavy a podobne. Ako

poukazujú viaceré štúdie, i keď si človek na hlučné okolie zdanlivo dokáže zvyknúť, ku skutočnej adaptácii organizmu na hluk nedochádza ani po mnohých rokoch. Spektrum problémov, ktoré môžu byť spojené s expozíciou nadmernému hluku, je naozaj široké a prejavuje sa v mnohých oblastiach. Neprimeraná hluková záťaž je najčastejšie pociťovaná ako obťažovanie hlukom, problémom sú aj rušivé účinky hluku. Obťažovanie a rušivosť hluku sú do veľkej miery subjektívne kategórie a závisia od mnohých faktorov, napríklad od veku a pohlavia, od typu hluku a vzťahu exponovanej osoby k nemu, do akej miery interferuje hluk s práve vykonávanou činnosťou, dokonca sa do neho premietajú aj geografické podmienky a miestne zvyklosti. Hluk narúša aj proces koncentrácie, sťažuje proces učenia, sťažuje vzájomnú komunikáciu. Viacerí autori, ktorí sa venovali vzťahu medzi celkovou chorobnosťou a expozíciou hluku, konštatovali u populácie žijúcej v lokalitách s nadmernou hlučnosťou vyššiu chorobnosť a vyššiu konzumáciu liekov.

Prvoradá je prevencia Podobne ako v iných prípadoch, aj v oblasti pôsobenia hluku na človeka je dôležitá najmä prevencia. Naša legislatíva ukladá celý rad povinností, ktoré majú za cieľ chrániť naše zdravie pred škodlivými účinkami nadmer-

ného hluku. V životnom prostredí sú prevádzkovatelia zdrojov hluku okrem iného povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty, vykonávať pravidelné merania hluku; príslušné právne normy stanovujú povinnosti aj pre ďalšie subjekty. Slovenská republika, podobne ako iné štáty Európskej únie, sa zaviazala vypracovávať tzv. hlukové mapy, ktoré majú identifikovať miesta s nadmernou hlučnosťou. V pracovnom prostredí zamestnávatelia musia zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo na najnižšiu možnú mieru znížia expozíciu zamestnancov hluku. Opatrenia vykonávané na ochranu zdravia zamestnancov by mali byť zamerané predovšetkým na celkové zníženie úrovne hluku alebo jeho odstránenie, a osobné ochranné pracovné prostriedky (chrániče sluchu) by sa mali využívať až vtedy, keď nie je možné znížiť expozíciu hluku a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnanca inými spôsobmi. Existujú však aj iné možnosti, ako chrániť vlastné zdravie pre účinkami hluku. Tie nemusia byť stanovené len legislatívou, ale môžeme k ochrane svojho zdravia prispieť aj sami - napríklad pochopením toho, že aj hluk dokáže škodiť. MUDr. Miloš Janoušek, CSc. Úrad verejného zdravotníctva SR

Chýbajú vám ešte minuloročné čísla? Jedinečná príležitosť zohnať posledné výtlačky Bedekra zdravia. Vyplňte objednávkový formulár a čoskoro ich môžete mať vo svojej schránke. Cena poštovného a balného za jedno číslo je 1,33 €. Objednávam si nasledovné výtlačky Bedekra zdravia Sprievodca S i odca dc dca d ca c a sv s svetom tto om zdravia zdr d i

2008 08 2

Sprievodca S i odca d dc dca ca c a svetom sv s tto om zdravia zd d i

2008 2 008 4

Sprievodca S i d svetom t zdravia d i

2008 2 008 6

Aj jeseň

života

má čaro

Psychohygiena

Pneumokoky ohrozujú malé

Vitamíny

na p pos posilnenie si silnenie iimunity it

Osteoporóza

Sex

vo vyššom veku

Unikátne

V geriatriii

je dôležitá á a človečina

Rozhovor s profesorom Štefanom Krajčíkom

Vyhnite

sa chorobám

Med

otužovaním

a propolis

operácie

jadrová a vyraďovacia spoločnosť

„My s plodom m komunikujeme“ Rozhovor s profesorom Jánom Štenclom

ktoré som uhradil/a podľa priloženého vzoru poštovou poukážku typu U, ktorú získam na pošte. (do správy pre adresáta uveďte /rozpíšte/ napr.2/08x1, 4/08x1, 6/08x1)

OBJEDNÁVKOVÝ FORMULÁR VYPLŇTE PALIČKOVÝM PÍSMOM! Meno: Adresa: Telefón: Dátum:

Bedeker zdravia Dvojmesačník Číslo 1/2009, Ročník V. Časopis je šírený zdarma Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Cukrová 14, 813 39 Bratislava Tel./fax: +421-2-59324224, 59324225 Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Project manager: Mgr. Jozef Dermek Editor: Mgr. Jana Považanová Redaktorka, jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Grafická úprava: Bc. Miroslav Pekár Foto na obálke: 123RF Limited Foto: Bc. Miroslav Pekár, archív redakcie, autorov a inštitúcií Tlač: Moraviapress, a.s. Registračné číslo MK SR EV 2497/08 ISSN 1337-2734 Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail:bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk © RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2009 Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Slovenský červený kríž Liga proti rakovine

Priezvisko: e-mail: Podpis:

Bedeker zdravia pohľadom medicínskych autorít prof. MUDr. Viliam Fischer, PhD. – prednosta Kliniky srdcovej chirurgie, Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb „Bedeker zdravia poskytuje v dnešnej podobe množstvo sprostredkovaných skúseností a poznatkov na ceste k podpore zdravia. Na druhej strane poskytuje aktuálne informácie z oblasti medicíny a liečby ochorení modernými prístrojmi a postupmi. Z tohto hľadiska mu patrí vďaka za to, že si stále zvyšuje úroveň a tým aj pozornosť čitateľov.“

Doc. MUDr. Mária Šustrová, CSc., mim. prof. – Slovenská zdravotnícka univerzita „Bedeker zdravia svojou formou, ako aj obsahom, prináša informácie, ktoré majú nielen prístupný jazyk, ale aj vysokú odbornú hodnotu. Informácie z celého širokého spektra medicíny „zabalené“ i do atraktívnej, civilnej a príťažlivej formy. Prináša témy, ktoré sú doslova priekopnícke, témy, o ktorých sa kedysi veľmi málo, alebo skoro vôbec nehovorilo, Downov syndróm, depresie, iné psychiatrické diagnózy, alebo v súčasnosti benefit očkovania

proti papillomavírusu a pod. Myslím si, že ak Bedeker zdravia nebol prvý, tak istotne bol medzi prvými, ktorý priniesol informáciu o možnosti očkovania mladých dievčat. Moji pacienti v čakárni si ho radi čítajú, ale azda najviac ich poteší, keď si ho môžu zobrať domov. Aj to dosť veľavravne hovorí o jeho kvalite.“v záplave reklamy a informácií relevantným prostriedkom na získavanie odborných a pritom zrozumiteľných faktov, odporúčaní a rád.“

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Vedúci redaktor

Najbližšie číslo dvojmesačníka Bedeker zdravia vychádza 7. mája 2009 Archív minulých ročníkov je dostupný aj na internetovej stránke www.bedekerzdravia.sk

Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Zástupca vedúceho redaktora MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. MUDr. Richard Demovič, PhD . prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.

doc. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. mim. prof. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. prof. MUDr. Ľudevít Martinec, CSc. prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. PharmDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH doc. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH, mim. prof. doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD., MPH

Upozornenie: Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti.