Medzinárodné zdaňovanie | Prisudzovanie ziskov stálym prevádzkarňam
prípadoch ide o bežné rutinné činnosti, inokedy len o pomocné činnosti a v ojedinelých prípadoch môže ísť aj o rozhodovacie činnosti na najvyššej úrovni riadenia podniku. Ďalej musíme stálej prevádzkarni fiktívne priradiť riziká, ktoré zodpovedajú ňou vykonávaným funkciám a k tomu proporčne priradiť ekonomické vlastníctvo aktív a kapitálu. Na základe toho jej môžeme fiktívne priradiť práva a záväzky vyplývajúce z transakcií s tretími stranami a z transakcií vo vnútri podniku (vnútropodnikové transakcie) a posúdiť skutočnú podstatu týchto vzťahov. Podľa autorizovaného prístupu členských štátov OECD vyjadreného v Správe OECD (ďalej len „autorizovaný prístup OECD“) stálej prevádzkarni je možné priradiť tie riziká, ktoré priamo súvisia s ekonomicky významnými funkciami, ktoré vykonávajú zamestnanci stálej prevádzkarne, ale len ak je stála prevádzkareň schopná tieto riziká na seba prevziať, znášať alebo následne ich transferovať. Stálej prevádzkarni je priraďované zároveň aj ekonomické vlastníctvo aktív, ktoré priamo súvisia s ekonomicky významnými funkciami vykonávanými zamestnancami stálej prevádzkarne a rovnako aj s manažmentom znášaných rizík. Podľa autorizovaného prístupu OECD pri priraďovaní aktív stálej prevádzkarni treba
rozlišovať medzi hmotným a nehmotným majetkom. Pri hmotnom majetku rozhodujúcu úlohu zohráva miesto, kde sa tento majetok využíva. Ak stála prevádzkareň pri plnení svojich ekonomicky významných funkcií využíva konkrétny hmotný majetok, potom ju môžeme považovať za ekonomického vlastníka tohto majetku. Prisudzovanie nehmotného majetku je omnoho zložitejšie. Z Komentára k článku 7 Aktualizácie Modelovej daňovej zmluvy OECD z roku 2008 vyplýva, že na nákladoch súvisiacich s nehmotným majetkom by sa mali podieľať tie časti podniku, ktoré ho používajú. Preto sa medzi tieto časti podniku delia skutočné náklady na vytvorenie alebo iné obstaranie nehmotného majetku, a rovnako aj skutočné náklady na jeho ďalšie udržiavanie, bez uplatnenia ziskovej prirážky.
M
Na druhej strane v Správe OECD je obhajovaný postoj, podľa ktorého ekonomické vlastníctvo nehmotného majetku by malo byť prisudzované tej časti podniku, ktorá vykonáva manažment rizík v súvislosti s jeho vytvorením alebo obstaraním. Potom ostatní užívatelia nehmotného majetku by mali jeho ekonomickému vlastníkovi platiť licenčný poplatok stanovený v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
8. Priraďovanie nákladov vynaložených pre účely stálej prevádzkarne Podľa odseku 3 článku 7 Aktualizácie Modelovej daňovej zmluvy OECD z roku 2008 pri vyčísľovaní ziskov stálej prevádzkarne musí
byť povolený odpočet interných nákladov podniku vynaložených v prospech tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie
Viac článkov z oblasti medzinárodného zdaňovania a transferového oceňovania na www.dupp.sk.
173