Personálny a mzdový poradca podnikateľa by AIONiCS

EDITORIÁL Vážení čitatelia, vítam vás pri čítaní prvého čísla PMPP vydavateľského ročníka 2014, ktoré ako si určite na nasledujúcich stranách všimnete, prešlo rozsiahlou inováciou. S cieľom zvýšiť komfort pri získavaní nových poznatkov sme pre vás spracovali úplne nový vizuál, ktorý sprehľadní všetky informácie a uľahčí vám prácu s časopisom. A pretože svet nie je len čiernobiely, rozhodli sme sa aj my spestriť našu publikáciu a priniesť do nej okrem iného i trocha života v podobe farebných grafických prvkov. Do pozornosti dávame článok Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013, v ktorom sa dozviete, že pri vyrovnaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013 si budú môcť uplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku (manžela) a novú nezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Pripravili sme pre vás i v súčasnosti horúcu tému nelegálneho zamestnávania. V príspevku Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie zistíte, ako sa od 1. novembra 2013 menia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a poriadkové pokuty za marenie výkonu kontroly inšpektorátom práce. Podľa koordinačných nariadení EÚ platí, že na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť sa vzťahujú právne predpisy toho členského štátu EÚ, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. V článku Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ vám priblížime hlavné zásady, ktoré vyplývajú z koordinačných nariadení EÚ, základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚ, inštitút vyslania, povinnosti zahraničných zamestnávateľov či spôsob uplatňovania nároku na nemocenské a dôchodkové dávky občanov EÚ. Verím, že PMPP bude pre vás aj v ročníku 2014 užitočným pomocníkom pri práci a prajem vám príjemné čítanie.

Páči sa Vám nové PMPP alebo máte ďalšie nápady, ako ho vylepšiť? Napíšte mi na sefredaktorka@pmpp.sk alebo na www.facebook.com/sefredaktorPMPP.

OBSAH

ZÁKONY A KOMENTÁRE Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Komentár k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 216/2013 Z. z.

Vianočný príspevok v roku 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma rozhodujúca na poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013.

ODBORNÍK RADÍ Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie (Ing. Eva Gášpárová) . .

Zmeny v pokutách za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a v poriadkových pokutách za marenie výkonu kontroly inšpektorátom práce od 1. novembra 2013.

Transformácia príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby (JUDr. Peter Demek) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Charakteristika a opis zmien a praktických dôsledkov novelizácie § 52a zákona o službách zamestnanosti uskutočnenej s účinnosťou od 1. 5. 2013 na základe zákona č. 96/2013 Z. z.

Platba v hotovosti od 1. 1. 2013 (Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . .

Vybrané finančné operácie, ktoré môžu nastať v praxi pri platbe v hotovosti, vysvetlené na príkladoch.

Používanie motorového vozidla na súkromné účely (Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Správny postup pri používanímotorového vozidla na súkromné účely s uvedením príkladov z podnikateľskej praxe.

Použitie motorového vozidla na súkromné účely – interná firemná smernica (Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Správa registratúry (Mgr. Jana Štefaničáková) . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Povinnosti podnikateľských subjektov v oblasti správy registratúry.

Registratúrny poriadok na správu registratúry – interná firemná smernica (Mgr. Jana Štefaničáková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ABC MZDÁRA PMPP 1/2014

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013 (Ing. Martina Oravcová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

107

Aktuálne informácie pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013.

Daňový bonus – problémové prípady (Viera Valicová) . . . . . . . . . . . . . Vybrané okruhy poskytovaných daňových bonusov, ktoré spôsobujú pri aplikácii v praxi najviac ťažkostí.

121

PRAKTICKÁ PERSONALISTIKA Letný čas a odmeňovanie zamestnancov (Ing. Viliam Višňovský) . . . .

129

Dôsledky začiatku a konca letného času najmä na mzdové nároky zamestnancov.

Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov (JUDr. Slavomíra Gejdošová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

139

Informácie o povinnosti zamestnávateľa starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie.

Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie (doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

146

Základné postuláty obsiahnuté v slovenskom pracovnom práve s ich interpretáciou a riešenie častých pracovnoprávnych problémov v tejto oblasti formou príkladov.

ZAMESTNÁVATEĽ A ZAMESTNANEC V EÚ Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ (Ing. Jolana Strýčková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

159

Základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚ, inštitút vyslania, povinnosti zahraničných zamestnávateľov a spôsob uplatňovania nároku na nemocenské a dôchodkové dávky občanov EÚ.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ podľa novely zákona o zdravotnom poistení (Ing. Jolana Strýčková) . . . . . . . . . . . .

177

Ustanovenia súvisiace so zmenou podmienok úhrady za zdravotnú starostlivosť s ohľadom na aplikáciu koordinačných nariadení Európskej únie a s uplatňovaním práv a povinností pri poskytovaní úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti.

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY Vy sa pýtate – my odpovedáme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

191

Na otázky čitateľov odpovedajú experti z oblasti pracovného práva a miezd.

VYBRALI SME PRE VÁS Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 . . . . . . . . . . . . . .

199

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. www.rozumacit.sk Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

ZÁKONY A KOMENTÁRE

Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia Komentár k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z. z.

o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z., a nariadenia vlády SR č. 216/2013 Z. z. Vláda Slovenskej republiky podľa § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje:

§1 (1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy,1) je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú 2) osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (2) Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo život2) ného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.

PMPP 1/2014

(3) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú 2) osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

(4) 25 % zo životného minima na plnoletú 2) fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon

rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Komentár k § 1 V záujme vymoženia peňažných pohľadávok, na ktoré súd či správny orgán nariadil výkon rozhodnutia alebo exekútor exekúciu, toto nariadenie vlády podrobne hovorí o spôsobe vykonávania zrážok i poradí ich vykonávania. Postup zamestnávateľa (tzn. platiteľa mzdy), ktorý prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy v rámci výkonu rozhodnutia (označuje sa ako povinný) v prospech osoby, na návrh ktorej sa exekúcia vykonáva (označuje sa ako oprávnený) podľa tohto právneho prameňa, vychádza z dovolených spôsobov peňažného uspokojenia oprávneného voči povinnému podľa § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, podľa § 70 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a § 100 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú buď priamo zo zákona (zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca napr. vo forme povinných odvodov voči poisťovniam podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce), alebo na

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

základe vykonateľného rozhodnutia v rámci súdneho konania [§ 251 ods. 2 OSP v spojení s § 131 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce], či na základe exekúcie v rámci exekučného konania (§ 66 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 131 ods. 3 Zákonníka práce). Napokon prichádza do úvahy aj dobrovoľný výkon zrážok zo mzdy na základe výslovnej dohody medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom, čo dovoľuje Zákonník práce (§ 131 ods. 3 v spojení s ods. 7). Aktuálne najčastejším a najbezpečnejším spôsobom uspokojovania peňažných pohľadávok oprávneného voči povinnému, ktorý je zamestnaný, je teda vykonávanie zrážok zo mzdy povinného zamestnanca, čo musí nasledovať bezprostredne po doručení príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy. Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného je listina vystavená exekútorom, doručená doporučene do vlastných rúk platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi). Zamestnanec (tzn. povinný) dňom, keď sa jeho platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok (§ 66 Exekučného poriadku). Tento príkaz má podobu listiny s označením ,,Príkaz na začatie exekúcie“, nie je ale vylúčené doručenie príkazu súčasne s upovedomením o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy. Z príkazu sú zamestnávateľovi oznámené informácie najmä o oprávnenom (t. j. pre koho sa vymáha), údaje o povinnom (od koho sa vymáha, t. j. zamestnanca platiteľa mzdy), o výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva (t. j. úrokov alebo úrokov z omeškania), o výške trov exekúcie a napokon právny

dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky (z tejto informácie platiteľ mzdy určí, či ide o prednostnú pohľadávku). Na podklade informácií následne zamestnávateľ ako platiteľ mzdy vypočíta výšku zrážok, ktorú mesačne zo mzdy/platu povinného zamestnanca zrazí.

Principiálne je povinnosťou platiteľa mzdy (v praxi obvykle jeho mzdovej pracovníčky), aby vypočítal výšku zrážok v súlade so zákonom, zákonodarca teda očakáva od zamestnávateľa, že mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy má zamestnávateľ zvládnutý. Na druhej strane má takýto postup aj logický základ: zamestnávateľovi môžu prísť exekučné príkazy proti jednému zamestnancovi od viacerých exekútorov (ktorí o sebe navzájom ohľadne vymáhania rôznych pohľadávok voči dlžnému zamestnancovi na začiatku vedieť nemusia) a nie je teda možné, aby exekútor pri tomto prvom úkone voči povinnému ,,nadiktoval,, zamestnávateľovi, ako má vypočítať zrážky zo mzdy. Platiteľ mzdy teda zodpovedá exekútorovi i zamestnancovi za riadne, včasné a správne vykonávanie zrážok (§ 82 Exekučného poriadku). Samozrejme, napriek tomu môže byť výpočet zrážok zo mzdy tak náročný, že je vhodné a účelné, aby ich určil samotný exekútor. Preto prostredníctvom § 78 Exekučného poriadku, ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor musí určiť, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávne-

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 5

ného – ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby povinného – ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac. Predmetom výkonu rozhodnutia nie je mzda ako taká, ale nárok povinného zamestnanca na jej vyplatenie. Základom pre súdny výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a pre exekúciu exekútora zrážkami zo mzdy a z iných príjmov povinného je nielen mzda zamestnanca, ktorá má charakter protiplnenia zamestnávateľa za vykonanú prácu zamestnanca v pracovnom pomere, resp. obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (ktorým sa rozumie napr. plat štátnych zamestnancov, ako sú policajti, požiarnici, vojaci atď. pri výkone štátnej služby, ako i platy zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme), ale zrážkam podľa tohto predpisu podlieha tiež iný príjem z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. Jedným zo základných pilierov funkčnej aplikácie tohto nariadenia je pre zamestnávateľa správny výklad pojmu ,,mzda“ a následná aplikácia tohto výkladu pri zrážkach zo mzdy v praxi. Mzdou podľa ust. § 118 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda/plat za prácu slúži zamestnancovi na uspokojovanie jeho osobných potrieb, z tejto odplaty za vykonanú prácu si zamestnanec uhrádza nielen svoje peňažné záväzky. Pretože

v prípade mzdy/platu ide o najľahšie postihnuteľný zdroj, oprávnený ako osoba, ktorej bola priznaná pohľadávka voči povinnému (t. j. zamestnancovi osobne), najčastejšie hľadá zdroj uspokojenia práve v jeho odmene za vykonávanú prácu. Keďže znižovanie mzdy a následné poukázanie tejto sumy inému, ako je samotný zamestnanec, ktorý peniaze zarobil, je zásadným zásahom do Ústavou garantovanej ochrany vlastníctva, je nevyhnutné v záujme spravodlivosti, aby výkon zrážok zo mzdy bol podrobne regulovaný týmto vykonávacím nariadením. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa teda od mzdy odpočíta daň z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Mzdou sa tu rozumie odmena za prácu, ktorú osoba vypláca občanovi za jeho pracovnú činnosť, ktorú pre ňu, podľa jej pokynov, pravidelne vykonáva. Mzdou sa rozumie nielen základná mzda, ale i všetky mzdové zložky stanovené v mzdových predpisoch, teda i náhrada v zmysle § 121 až § 128 Zákonníka práce, okrem naturálneho plnenia (§ 127 Zákonníka práce), ktoré nie je predmetom tohto postihu, ale jeho hodnota sa do mzdy pre účely výpočtu zrážok zo mzdy započítava. Podľa § 131 a § 132 Zákonníka práce zamestnávateľ musí vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Ustanovenie sa rovnako vzťahuje aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Za mzdu sa pre účely realizácie zrážok zo mzdy nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy,

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 6

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení, alebo zo sociálneho fondu. Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú výlučne z čistej mzdy, pričom naďalej existuje rozdielny výpočet čistej mzdy pre účely vymáhania súdnych pohľadávok podľa § 277 OSP a pre účely vymáhania ostatných pohľadávok v exekučnom konaní podľa § 69 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Čistá mzda sa vypočíta: a) podľa § 69 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie, b) podľa § 277 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú: a) podľa § 69 ods. 2 Exekučného poriadku aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií, b) podľa § 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere.

Pre účely výkonu rozhodnutia (§ 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) rovnako ako pre exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 69 ods. 2 Exekučného poriadku) do čistej mzdy povinného zamestnanca sa nezapočítavajú sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

V oboch prípadoch platí pravidlo, že na účely vykonania zrážok zo mzdy povinného sa všetky príjmy povinného od toho istého zamestnávateľa považujú za jednu mzdu (napr. v prípade povinnej zamestnankyne, ktorá pracuje u zamestnávateľa ako asistentka a zároveň na ďalší úväzok pracuje u toho istého zamestnávateľa po práci ako upratovačka). Z hrubej mzdy (t. j. mzda za výkon pracovnej činnosti, mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne kolektívnych zmluvách, doplatok k dosiahnutej mzde pri preradení na inú prácu, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu vo výškach atď., náhrady mzdy a odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok, hodnota naturálií a príjmy, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu) musia byť odpočítané: 1. preddavok na daň; 2. poistné na zdravotné poistenie; 3. poistné na sociálne poistenie; 4. príspevok na starobné dôchodkové sporenie; 5. poistné na sociálne zabezpečenie = čistá mzda.

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 7

Hneď ako zamestnávateľ teda ustáli čistú mzdu zamestnanca, je povinný postupovať v zrážkach zo mzdy v zmysle nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. obmedzuje rozsah zrážok zo mzdy povinného tým, že ustanovuje výšku základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, tzv. nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa odvíja od výšky životného minima. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť. Podľa ustanovenia § 1 nariadenia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, ktoré je platné v mesiaci, v ktorom sa zrážky vykonávajú. Základom pri výpočte zrážok zo mzdy za daný mesiac teda bude, aby si zamestnávateľ vedel určiť aktuálnu sumu životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnú v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú. Suma životného minima je zákonom určená ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa valorizujú v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime vždy k 1. júlu daného roka

samostatnými opatreniami MPSVaR SR o ustanovení súm životného minima. S účinnosťou od 1. júla 2013 je základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa povinnému z jeho mesačnej mzdy nesmie zraziť, suma 118,85 eura, tzn. 60 % zo sumy 198,09 eura (podľa opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima), pričom nariadenie vlády súčasne ustanovuje, že sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol. Na každú ďalšiu osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, ako i na manžela/manželku povinného sa započítava 25 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, a to podľa výšky platnej v mesiaci, v ktorom sa zrážky zo mzdy vykonávajú. S účinnosťou od 1. júla 2013 sa teda na vyživované dieťa, ako i manžela/manželku povinného započítava suma 49,52 eura (25 % zo sumy 198,09 eura). Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52 eura (t. j. 25 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1. 7. 2013 zo sumy 198,09 eura) na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Suma 49,52 eura sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Prehľad súm životného minima od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2014 pre účely zrážok zo mzdy opatrenie MPSVaR SR číslo

účinnosť od

sumy životného minima jedna plnoletá fyzická osoba

č. 415/2006 Z. z.

1. 7. 2006

4 980 Sk

č. 291/2007 Z. z.

1. 7. 2007

5 130 Sk

č. 225/2008 Z. z.

1. 7. 2008

5 390 Sk

č. 252/2009 Z. z.

1. 7. 2009

185,19 € (5 579,03 Sk)

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 8

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia Prehľad súm životného minima od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2014 pre účely zrážok zo mzdy opatrenie MPSVaR SR číslo

účinnosť od

sumy životného minima jedna plnoletá fyzická osoba

č. 300/2010 Z. z.

1. 7. 2010

185,38 €

č. 194/2011 Z. z.

1. 7. 2011

189,83 €

č. 181/2012 Z. z.

1. 7. 2012

194,58 €

č. 186/2013 Z. z.

1. 7. 2013

198,09 €

Príklad č. 1: Povinný je ženatý a má dve deti. V danom prípade sa povinnému nesmie z jeho mesačnej mzdy od 1. 7. 2013 zraziť: – suma 118,85 eura na osobu povinného,

výživné. Suma 49,52 € sa započítava na manželku skladníka, aj keď ona má samostatný príjem. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52 € na ich dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. £

– suma 49,52 eura na manželku, – suma 49,52 eura na každé dieťa, t. j. 49,52 eura x 2. Povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma 267,41 eura. £ Príklad č. 2: Zamestnancovi v pracovnom pomere ako skladník vzniklo v sklade manko na tovare. Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ si môže, okrem iných prípadov, uplatniť náhradu škody u tohto zamestnanca prostredníctvom hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, majetok, financie, tovar a pod. K tomu je však potrebné, aby mal so zamestnancom platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, prípadne dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti (v prípade viacerých zamestnancov). Zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo mzdy náhradu za vzniknutú škodu, ktorá však presahuje výšku mesačnej mzdy zamestnanca, zamestnávateľ nesmie zraziť zamestnancovi celú mzdu, je povinný zachovať zamestnancovi základnú nepostihnuteľnú sumu. Zamestnancovi sa nesmie zraziť z mesačnej čistej mzdy základná nepostihnuteľná suma 118,85 € na osobu povinného a po 49,52 € na každú osobu, ktorej poskytuje

Príklad č. 3: Zamestnávateľovi bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného zamestnanca, ktorý je ženatý a má tri maloleté deti. Jeho čistá mzda je 928 eur. Z tejto čistej mzdy musí platiteľ odpočítať 118,85 eura na osobu povinného a štyrikrát sumu 49,52 eura, t. j. 198,08 eura na manželku a každé dieťa. Nepostihnuteľná časť mzdy tohto povinného je teda spolu suma: 316,93 eura (118,85 + 198,08). Zvyšok čistej mzdy je 611,07 €. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, čo v tomto prípade znamená sumu 297,13 € (150 % z 198,09 €), pretože nad touto sumou končí tretinový systém. Čistá mzda (611,07 €) prevyšuje 297,13 €, pri ktorej končí tretinový systém, preto platiteľ mzdy zrazí povinnému 313,94 € bez obmedzenia (611,07 – 297,13) a poukáže ju exekútorovi v celosti. Ďalej sumu 297,12 €, tzn. po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma (297,12 : 3 = 99,04 €), rozdelí platiteľ mzdy na tri tretiny. Platí zásada, že možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 9

len jednu tretinu, iba na prednostné pohľadávky uvedené v § 71 odseku 2 zákona č. 233/1995 Z. z. sa zrážajú dve tretiny (napr. výživné). Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Zrážkam v tomto prípade podlieha teda celkovo suma 412,98 eura (313,94 eur, ktorá je sumou prevyšujúcou tretinový systém a táto suma musí byť zrazená v prospech vymáhaných pohľadávok celá + 99,04 eur, tzn. suma prvej tretiny) podľa § 71 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože tu nie je uvedené, či ide o uspokojenie prednostnej pohľadávky.

Zrážky z odmeny získanej na základe dohody o vykonaní prace, resp. pracovnej činnosti sú dovolené. Vyplýva to z ustanovenia § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý ustanovuje, že ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. £ Príklad č. 5:

Zhrnutie: Tretinový systém pri výpočte spočíva v tom, že čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí platiteľ mzdy na tri časti. Deleniu zraziteľnej mzdy na tretiny však musí predchádzať výpočet sumy, ktorá sa zrazí zamestnancovi bez obmedzenia, lebo podľa citovaného nariadenia vlády suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 297,13 eura (podľa § 3 ods. 1 tohto nariadenia vo výške 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zo sumy 198,09 eura s účinnosťou od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2014). Tzn., že v každej tretine môže byť v tomto prípade najviac 99,04 eura. Suma, o ktorú zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu 297,13 eura a ktorá sa zrazí bez obmedzenia, sa pričlení k prvej tretine zvyšku čistej mzdy a z tejto sú uspokojované všetky pohľadávky bez rozdielu.

Keďže čistá mzda tohto zamestnanca nedosahuje výšku základnej nezraziteľnej sumy 118,85 eura na osobu povinného (tzn. 60 % zo sumy 198,09 eura podľa opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zo sumy 198,09 eura s účinnosťou od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2014), zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi tieto skutočnosti a zrážku nevykonať.

Príklad č. 4:

Zamestnávateľ zamestnal bezdomovca na dohodu o pracovnej činnosti. Po mesiaci dostal od exekútorského úradu oznámenie o povinnosti zrážať z jeho mzdy dlh bezdomovca na zdravotnom poistení. Jeho mesačný príjem je cca 100 eur v hrubom. Iný príjem nemá. Musí zamestnávateľ vykonávať v takomto prípade zrážky zo mzdy a koľko, keďže v exekučnom príkaze je uvedená iba celková suma vrátane odmeny exekútora.

§2

Môže zamestnávateľ vykonať fyzickej osobe, s ktorou má uzatvorenú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, zrážku z odmeny z týchto dohôd na základe výkonu rozhodnutia správnym orgánom?

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1; toto ustanovenie sa použije aj, ak je povinným osoba podľa § 2a.

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 10

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

§ 2a (1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpi2a) su, dôchodkov starobného dôchodkové2b) ho sporenia podľa osobitného predpisu, doplnkového výsluhového dôchodku podľa 2c) osobitného predpisu alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného 2d) predpisu (ďalej len „dôchodkové dávky“), je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (2) Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa podľa § 1 ods. 2 a 3 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (3) 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Komentár k § 2 a § 2a V prípade, ak zamestnávateľovi je doručený exekučný príkaz s povinnosťou vykonávať zrážky zo mzdy povinného zamestnanca na úhradu výživného jeho maloletému dieťaťu, tak povinnému nepatrí základná nepostihnuteľná suma vo výške 60 % sumy životného minima, ale nepostihnuteľná suma sa tomuto zamestnancovi znižuje na sumu 70 % základnej nepostihnuteľnej sumy určenej podľa § 1 tohto nariadenia a vyvyšuje sa tak prednostné uspokojenie výživného maloletému dieťaťu.

Počnúc 1. novembrom 2013 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa toto komentované nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, je citované ustanovenie doplnené o skutočnosť, že sa musí použiť aj v prípadoch, ak je povinným osoba podľa § 2a tohto nariadenia, čiže platí tento režim aj u poberateľov dôchodkových dávok.

Zároveň od novembra 2013 platí, že u poberateľov dôchodkových dávok sa vychádza pri výpočte zrážok zo mzdy z nezraziteľnej sumy 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Vyššie percentuálne nezapočítateľné sumy u tejto skupiny povinných platia aj pre manžela a jeho vyživované deti. Na manželku a deti sa následne povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava podľa § 1 ods. 2 a ods. 3 tohto nariadenia 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Od 1. 11. 2013 sa nezapočítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Pozri tiež komentár k § 5a. Teda: V prípade vymáhania výživného na maloleté dieťa povinného základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je od 1. 7. 2013 stanovená vo

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 11

výške 70 % zo sumy 118,85 eura, čiže sa zamestnancovi v záujme vymáhaného výživného na maloleté dieťa základná nepostihnuteľná suma povinnému znižuje na 83,19 eura.

ustanovenia § 2 sa uvedeným spôsobom nezaokrúhľujú.

To znamená, že nepostihnuteľná časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia a exekúcii, v prípade, ak ide o výživné na maloleté dieťa, je:

Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 a § 2a sa nepoužijú.

–

83,19 eura na osobu povinného,

–

34,66 eura na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť (ďalej napr. rodičia, prarodičia, pozri komentár k § 3 tohto nariadenia),

–

34,66 eura na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem. Príklad č. 6:

Povinný je ženatý a má dve deti, pričom zrážky zo mzdy sa majú vykonávať pre výživné pre jeho ďalšie maloleté dieťa, napr. z predchádzajúceho manželstva alebo mimomanželského vzťahu. V danom prípade sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy: – suma 83,19 eura na osobu povinného, – suma 34,66 eura na manželku, – suma 34,66 eura na každé dieťa (x 2), t. j. povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma 187,17 eura spolu. £ V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 4 nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. sa sumy podľa § 1 a § 3 ods. 1 zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol, pričom však z uvedeného zaokrúhlenia je vyňaté ustanovenie § 2 nariadenia vlády, a teda vychádzajúc priamo zo znenia nariadenia sumy podľa

§ 2b

Komentár k § 2b Nový, špeciálny režim platí od 1. 11. 2013 pre osobitnú skupinu exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ak zákon ustanovuje, že možno vykonať vymoženie takejto pokuty aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou. Základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť v prípade vymáhania zaplatenia takýchto pokút, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, pričom sa v takomto prípade neaplikujú ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 a § 2 tohto nariadenia. Pozri tiež komentár k § 5a.

§3 (1) Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia,2) je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 12

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

(2) Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa osobitných predpisov. 3)

Komentár k § 3

na ktoré sa zrážajú dve tretiny, ktoré sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny, sú:

V zmysle § 3 nariadenia sa určuje suma vo výške 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy musí pre účely výkonu rozhodnutia povinného zraziť bez obmedzenia. S účinnosťou k 1. 7. 2013 ide o sumu 297,13 eura (tzn. 150 % zo 198,09 eura).

a) pohľadávky výživného,

Vychádzajúc z tretinového systému sa suma nad 297,13 eura (od 1. 7. 2013) pripočíta k prvej tretine čistej mzdy podliehajúcej zrážkam a z tejto sa následne uspokojujú všetky pohľadávky bez rozdielu.

Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému.

e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

Prednostnými pohľadávkami (v zmysle § 71 ods. 2 Exekučného poriadku a § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú zo sumy čistej mzdy, ktorá zostane po odpočítaní základných súm, ktoré sa nesmú

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza ďalej z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok.

b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi, d) súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 13

povinnému zraziť z jeho mzdy (v závislosti od skutočnosti, či je povinný sám, resp. má manželku a osoby, ktorým je povinný poskytovať výživné). Príklad č. 7: Rozvedená zamestnankyňa žije v spoločnej domácnosti s dospelou dcérou, ktorá je zárobkovo činná. Čistý príjem zamestnankyne je cca 350 eur mesačne. Voči zamestnankyni eviduje zamestnávateľ exekučné príkazy doručené od exekútorov v nasledovnom poradí: 1. exekučný príkaz na úhradu splatných poplatkov za komunálny odpad v prospech oprávneného, ktorým je obec, 2. exekučný príkaz v prospech oprávneného, ktorý je obchodná spoločnosť, 3. exekučný príkaz v prospech oprávneného – mobilný operátor, 4

exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťovne a

5. opäť exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťovne. Akú sumu smie zamestnávateľ zraziť zo mzdy zamestnankyne? Môže zrážať súbežne určenú sumu v prospech oprávneného titulom prvého doručeného exekučného príkazu a aj v prospech obchodnej spoločnosti, vo veci ktorej bol zamestnávateľovi doručený druhý exekučný príkaz v poradí? Podľa § 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť. Výška základnej sumy je stanovená nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Základná suma predstavuje 60 % životného minima (základom je životné minimum pre plnoletú osobu platné v danom mesiaci) na osobu povinného plus 25 % životného minima na každú osobu, ktorej má povinný povinnosť poskytovať výživné. Okruh osôb, ktorým je fyzická osoba povinná poskytovať

výživné, rozsah a vznik tejto povinnosti určuje zákon o rodine. Zvyčajne pôjde o manžela povinného a vyživované deti povinného, môže však ísť aj o prarodičov, vnukov (predkov, potomkov) alebo rozvedeného manžela povinného, za podmienky, že povinnému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskytovať výživné. Vyživovacia povinnosť nemusí byť priznaná rozhodnutím súdu. V tomto prípade sa základná suma u zamestnankyne nebude zvyšovať o sumu 25 % životného minima na dcéru z dôvodu, že nie sú dané podmienky. Platiteľ mzdy získa inak informácie o počte vyživovaných osôb zvyčajne od povinného, napríklad z podkladov pre ročné zúčtovanie dane z príjmu. Odporúča sa však, aby platiteľ mzdy požiadal povinného o vyjadrenie, koľkým osobám výživné poskytuje, ako aj o preukázanie týchto skutočností a až následne, aby posúdil, či počet vyživovaných osôb možno pokladať za správny. V otázke určenia, koľkým osobám má povinný povinnosť poskytovať výživné, koná platiteľ mzdy na vlastné nebezpečenstvo. Zodpovednosti za správne určenie zrážok sa však môže vyhnúť tak, že požiada súdneho exekútora o určenie výšky zrážok (§ 78 Exekučného poriadku). Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému. Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 7. 2013 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. 198,09 eura = 100 % 60 %: 118,85 eura

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 14

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Tzn.: 350 eur (t. j. čistá mzda povinnej zamestnankyne) – 118,85 eura = 231,15 eura (zaokrúhľovanie nie je potrebné a ani suma 150 % životného minima sa tu pre nízky príjem povinného nezohľadňuje) 231,15 : 3 = 77,05 eura. Bez obmedzenia by musel zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy zamestnankyni vtedy, keby mala príjem po odpočítaní životného minima viac ako 297,13 eura (t. j. 150 % zo 198,09 eura podľa § 3 zákona č. 268/2006 Z. z.). Táto zamestnankyňa má však nezdaniteľnú sumu 231,15 eura, ktorá nepresahuje sumu 277,785 eura. Podľa § 71 ods. 1 Exekučného poriadku z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Prvá tretina – suma 77,05 eura je teda daná na uspokojovanie bežných pohľadávok. Druhá tretina – suma 77,05 eura – sa pripočítava k prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky pre prednostné pohľadávky, čo je presne daný prípad. Tretia tretina sa vyplatí povinnej zamestnankyni. Zamestnávateľ má teda zraziť zamestnankyni 154,10 eura, z ktorých uspokojí pohľadávky oprávnených veriteľov podľa prednosti a poradia, v akom prišli zamestnávateľovi, ak prišli v niektorý deň bežné pohľadávky naraz, tak ich musí uspokojiť pomerne. V tomto prípade zamestnávateľ najskôr uspokojí prednostné pohľadávky, ktorými sú dlhy zamestnankyne na poistnom, a potom pristúpi k úhrade pohľadávky voči mobilnému operátorovi, pretože táto pohľadávka je len bežnou a nie prednostnou pohľadávkou. Podľa § 72 Exekučného poriadku, ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok,

jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky. Ak sa podľa § 71 ods. 1 vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez ohľadu na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Podľa § 72 ods. 3 poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil v ten istý deň príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

Upozornenie: Niekoľko platiteľov mzdy Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.

Upozornenie: Poradie uspokojenia pohľadávok po skončení pracovného pomeru Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa § 131 odsekov 4 a 5 Zákonníka práce,

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 15

zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

Upozornenie: Oznamovacia povinnosť platiteľa mzdy

– suma 118,85 eura na osobu povinného,

Ak povinný zamestnanec počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky, musí to platiteľ mzdy oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného (§ 74 ods. 1 Exekučného poriadku).

Upozornenie: Oznamovacia povinnosť zamestnanca Zamestnanec, ktorý uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť novému platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý uňho skončil pracovný pomer. Podstatné je, že v prípade, ak platiteľ mzdy, povinný, resp. oprávnený má pochybnosti o správnosti vykonávaných zrážok zo mzdy, má v súlade s § 78 Exekučného poriadku právo požiadať exekútora o určenie, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a ak

Príklad č. 8: Povinný je ženatý, má 2 deti. Jeho čistá mzda predstavuje sumu 1 500 eur. Zrážka zo mzdy sa vykonáva v mesiaci január 2014. Z čistej mzdy povinného, teda zo sumy 1 500 eur, sa odpočíta základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť nasledovne: – suma 49,52 eura na manželku, – suma 49,52 eura na každé dieťa (tzn. x 2), celkom: 267,41 eura. Čistá mzda 1 500 eur mínus 267,41 eura predstavuje sumu 1 232,59 eura. Suma 1 232,59 eura presahuje sumu 297,13 eura (150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú), a preto pri sume 297,13 eura končí tretinový systém. Suma 935,46 eura [ktorá je rozdielom medzi čistou mzdou po odpočítaní základných nepostihnuteľných súm (1 232,59 eura) a sumy 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú (297,13 eura)] sa nevypláca povinnému, ale zamestnávateľ ju pripočíta k prvej tretine, ktorá je daná na uspokojovanie bežných pohľadávok a zrazí ju povinnému v celosti. Máme teda tri tretiny: 1. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura 2. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura 3. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura Prvá tretina – suma 99,04 eura spolu so sumou 935,46 eura je daná na uspokojovanie bežných pohľadávok.

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 16

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Druhá tretina – suma 99,04 eura – sa pripočítava k prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky pre prednostné pohľadávky. Tretia tretina sa vyplatí povinnému. Zrekapitulovanie:

Skúška správnosti a zhrnutie:

Z prvej tretiny sa vykonávajú zrážky zo mzdy pre bežné pohľadávky.

– čistá mzda = 1 500 eur – nepostihnuteľná časť mzdy = 267,41 eura (osoba povinného 118,85 eura, manželka a dve deti 49,52 eura x 3) – rozdiel (čistá mzda - nepostihnuteľná časť mzdy) = 1 232,59 eura

2. tretina = 99,04 eura sa v prípade prednostných pohľadávok pripočítava k 1. tretine. 3. tretina = 99,04 eura + nepostihnuteľná časť mzdy 267,41 eura = 366,45 eura. Tretia tretina sa vyplatí povinnému.

– suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia = 935,46 eura

Spolu: 1 034,50 + 99,04 + 366,45 = 1 499,99, t. j. čistá mzda 1 500 eur.

Následne sumu 297,13 eura (150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú) je potrebné zaokrúhliť na eurocenty nadol, aby bolo číslo deliteľné tromi a rozdeliť na tri tretiny:

– 1/3 zo sumy 297,12 eura, t. j. každá tretina je vo výške 99,04 eura.

Príklad č. 9: V roku 2013 je voči povinnému nariadená exekúcia z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom ublíženia na zdraví (prednostná pohľadávka). Na jej úhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistej mzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 1 dieťa.

600 €

Čistý príjem Suma na povinného

118,85 €

Suma na manželku

49,52 €

Suma na dieťa

49,52 €

Zákl. nepostih. časť

217,89 €

Zostatok čistej mzdy Tretiny + zvyšok

600 €

- 217,89 € 382,11 € (3 x 99,04 €) + 84,99 € 217,89 € + 99,04 €

Zákl. nepostih. časť + 1/3 +/- zvyšok

316,93 €

Výplata povinnému Úhrada pohľadávky

1. tretina = 1 034,50 eura (99,04 eura + suma 935,46 eura, t. j. suma, o ktorú prevyšuje zvyšok čistej mzdy 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú).

(2 x 99,04 €) + 84,99 €

- 316,93 € 283,07 €

£ Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 17

§4

§ 5a

Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

V konaniach začatých pred 1. novembrom 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na 2) plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. novembra 2013.

Komentár k § 4 Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol, čo v praxi znamená, že základné nezraziteľné sumy na osobu povinného, ako i na ním vyživované osoby (manželka a deti) a ďalej 150 % suma životného minima sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

§5 V konaniach začatých pred 1. júlom 2006 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, použije toto nariadenie vlády.

Komentár k § 5 V ustanovení § 5 sa upravuje prechodné ustanovenie pre exekučné konania podľa Exekučného poriadku a konania o výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa začali pred 1. júlom 2006, na základe ktorého sa používa toto nariadenie i na dovtedy začaté exekúcie zrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného pre účely spôsobu výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy; mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy podľa tohto nariadenia je výhodnejší pre povinného oproti právnej úprave účinnej do 30. 6. 2006.

Komentár k § 5a V nadväznosti na zmeny nariadenia vlády s účinnosťou od novembra 2013 zákonodarca určil v súvislosti s povinnými, ktorí sú poberateľmi dôchodkových dávok špecifikovaných v § 2a, nasledovný procesný postup: vo vykonávacích/exekučných konaniach začatých pred 1. novembrom 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. novembra 2013, čo znamená v praxi aplikáciu novelizovaného znenia nariadenia vlády aj na výkon zrážok zo mzdy pred 1. 11. 2013.

§6 Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia.

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 18

Zákony a komentáre | Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Komentár k § 6

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Ide o derogačné ustanovenie, ktorým sa zrušuje nariadenie vlády č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia a ktoré sa s účinnosťou od 1. júla 2006 nahradzuje novým nariadením č. 268/2006 Z. z.

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júla 2006.

Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri výkone rozhodnutia je vykonávacím predpisom k Občianskemu súdnemu poriadku a súčasne reagovalo na prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995

Tento záväzný právny predpis k samotnému mechanizmu výpočtu zrážok zo mzdy povinného sa v praxi používa od 1. júla 2006, pričom v spojení s § 5 sa aplikuje i na exekúcie zrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného začaté a neskončené do 30. 6. 2006.

§7

Komentár k § 7

Autor komentára: JUDr. Janka Chorvátová

Odkazy k textu: 1) § 278 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov 2) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o ustanovení súm životného minima č. 262/2005 Z. z. 2a) § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení 2b) § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2c) § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2d) § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 3) § 279 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku § 71 ods. 3 prvá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane histórie a súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk. 19

ZÁKONY A KOMENTÁRE

Vianočný príspevok v roku 2013 Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

ktorým sa ustanovuje suma rozhodujúca na poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013 V Zbierke zákonov pod č. 294/2013 Z. z. bolo publikované opatrenie MPSVaR Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma rozhodujúca na poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013.

OPATRENIE

dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 242/2011 Z. z. ustanovuje:

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

§1

294

Suma zodpovedajúca 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej rektorým sa ustanovuje suma rozhodujú- publiky za rok 2012, ktorá je rozhodujúca ca na poskytnutie vianočného príspevku na poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013, je 483 eur. v roku 2013 z 13. septembra 2013,

PMPP 1/2014

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny §2 Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 10 zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní via- Toto opatrenie nadobúda účinnosť 30. sepnočného príspevku niektorým poberateľom tembra 2013.

a nelegálne zamestnávanie Od 1. novembra 2013 sa sprísnia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ako i poriadkové pokuty pri marení výkonu kontroly inšpektorátom práce. Kým doteraz zamestnávatelia mohli za nelegálne zamestnávanie dostať pokutu vo výške 2 000 eur až 200 000 eur bez ohľadu na počet nelegálne zamestnávaných osôb, od začiatku novembra pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých fyzických osôb pôjde o pokutu vo výške najmenej 5 000 eur. Za marenie výkonu inšpekcie práce zas od novembra hrozí namiesto súčasných 65 eur až 650 eur poriadková pokuta vo výške 100 až 1 000 eur.

–

vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie (§ 2),

–

ustanovuje zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 3),

–

ustanovuje výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 5 – § 7c).

Pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sa do nášho právneho systému zaviedol od 1. apríla 2005 uvedeným zákonom, ktorý sa postupne novelizoval s účinnosťou od 1. júla 2006 zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. marca 2010 zákonom

č. 52/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 20. júla 2011 zákonom č. 223/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou od 1. novembra 2013 sa zákonom č. 308/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem iných menia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a poriadkové pokuty za marenie výkonu kontroly inšpektorátom práce nasledovne: –

inšpektorát práce podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii práce a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách

PMPP 1/2014

Nelegálnu prácu, nelegálne zamestnávanie, ako aj právne prostriedky ochrany proti nelegálnemu zamestnávaniu v podmienkach Slovenskej republiky upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý:

ODBORNÍK RADÍ

Nelegálna práca

zamestnanosti mohli uložiť zamestnávateľovi pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur bez ohľadu na počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ale od 1. novembra 2013 je výška pokuty v rovnakom rozsahu, ale ak pôjde o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb, pokuta bude vo výške najmenej 5 000 eur, –

a zodpovedným osobám za marenie výkonu inšpekcie práce poriadkovú pokutu vo výške od 65 eur do 650 eur, od 1. novembra 2013 môže uložiť poriadkovú pokutu vo výške 100 eur až 1 000 eur (poriadková pokuta, ktorú za marenie výkonu kontroly môžu uložiť Ústredie a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa nemení a podľa § 68 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti ostáva vo výške od 16,59 eura do 663,87 eura).

inšpektorát práce podľa § 20 ods. 1 zákona o inšpekcii práce mohol uložiť zamestnancom zamestnávateľa

1. Nelegálna práca Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a: –

–

nemá založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti a nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, ktorým je § 21 ods. 1 a 2 a § 22 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Závislá práca je práca vykonávaná: –

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

–

osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,

–

podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,

–

v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,

–

za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy), v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. pracovnoprávne vzťahy pri výkone verejnej služby, pracovnoprávne vzťahy členov družstiev) alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu (na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa Obchodného zákonníka. Fyzická osoba v súlade s § 3 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

Obdorník radí | Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

zamestnávaní nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa podľa § 7 zákona dopúšťa priestupku a môže jej byť uložená pokuta vo výške 331,94 eura. Priestupky v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch prejednáva: –

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 12 písm. ad) zákona o službách zamestnanosti,

–

príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 13 ods. 1 písm. j) zákona o službách zamestnanosti,

–

inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3 písm. j) zákona o inšpekcii práce.

V prípade, že zákaz nelegálnej práce poruší evidovaný uchádzač o zamestnanie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ho v súlade s § 36 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom: –

príbuzný v priamom rade, ktorými podľa § 117 Občianskeho zákonníka sú osoby, ktoré v priamom rade pochádzajú jedna od druhej a v pobočnom rade od najbližšieho spoločného predka, napríklad prarodič, mama, dcéra, vnučka, otec, syn, vnuk,

–

súrodenec,

–

manžel alebo manželka,

ale len v prípade, ak: –

je dôchodkovo poistená alebo je poberateľom dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,

–

je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

X O

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je: –

osoba zapísaná v obchodnom registri,

–

osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

–

osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

–

fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Fyzické osoby najčastejšie podnikajú na základe živnostenského oprávnenia. Živnosťou podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosahovania zisku a za podmienok stanovených živnostenským zákonom. Povinne dôchodkovo poistení podľa § 15 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú: –

zamestnanec,

–

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

–

fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie,

–

fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec, SZČO alebo osoba s dieťaťom do šesť rokov veku, nebol jej priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie,

–

fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona

č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená z predchádzajúcich dôvodov, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie, –

na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta, do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Príklad č. 1: Podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje kaviareň. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná a s ktorou nie je zosobášený. Je rozvedený, s bývalou manželkou má 20-ročnú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Počas víkendov mu v kaviarni vypomáhajú dcéra aj priateľka bez nároku na odmenu. V prípade výpomoci dcéry nejde o porušenie zákazu nelegálnej práce a z pohľadu podnikateľa o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože dcéra je príbuzná v priamom rade a je študentkou vo veku do 26 rokov. V prípade výpomoci priateľky ide o porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, lebo priateľka nie je manželkou, aj keď žijú v spoločnej domácnosti. £

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

Obdorník radí | Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

Príklad č. 2:

X O

Nelegálnou prácou nie je práca bez nároku na mzdu alebo odmenu, ktorú pre podnikateľa vykonáva napríklad: –

manželka, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku,

–

manželka, ktorá sa stará o dieťa vo veku 5 rokov a na základe prihlášky je dôchodkovo poistená,

–

manželka, ktorá je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a platí si dobrovoľné dôchodkové poistenie,

–

syn, ktorý študuje na vysokej škole a má 25 rokov,

–

syn, ktorý je v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa.

Ak podnikateľ využíva prácu týchto osôb, zákaz nelegálneho zamestnávania neporušuje. Nelegálnou prácou je práca bez nároku na mzdu alebo odmenu, ktorú pre podnikateľa vykonáva napríklad: –

svokor, ktorý je poberateľom starobného dôchodku – pretože svokor nie je príbuzným v priamom rade,

–

manželka, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná, poistné na zdravotné poistenie platí ako samoplatiteľ, dobrovoľne dôchodkovo poistená nie je – pretože nie je dôchodkovo poistená,

–

partnerka, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou – pretože nie je príbuzná v priamom rade ani manželka.

Ak zamestnávateľ využíva prácu týchto osôb, porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. £

2. Nelegálne zamestnávanie Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu: –

fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe,

–

fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer, ale nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa

§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, –

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, ktorým je § 21 ods. 1 a 2 a § 22 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, a ktorý vykonáva závislú prácu.

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

V súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré podnikajú, musí byť medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzatvorený: –

–

pracovnoprávny vzťah v súlade so Zákonníkom práce formou písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov,

Zamestnávateľ musí splniť oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni uloženú v § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t. j. prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

–

zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 eur, v roku 2014 to bude 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 eur, v roku 2014 to bude 159 eur),

–

zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí

štátnozamestnanecký pomer v súlade so zákonom o štátnej službe založený služobnou zmluvou.

Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, je zamestnávateľom. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. Fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, je zamestnancom.

–

príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

Obdorník radí | Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 eur, v roku 2014 to bude 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 eur, v roku 2014 to bude 159 eur), –

zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce.

V súvislosti s výkonom závislej práce štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o službách zamestnanosti platí, že štátny príslušník tretej krajiny má v pracovnoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie ako občan SR, ak: –

mu bolo udelené povolenie na zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 22 zákona o službách zamestnanosti a povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania udelené policajným útvarom podľa zákona o pobyte cudzincov,

–

je držiteľom modrej karty Európskej únie vydanej policajným útvarom podľa zákona o pobyte cudzincov,

–

ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti je zamestnávateľ povinný písomne informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania: –

občana členského štátu Európskej únie,

–

štátneho príslušníka tretej krajiny,

a to najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a najneskôr do 7

pracovných dní od skončenia zamestnania prostredníctvom tzv. Informačnej karty.

X O

V prípade uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu s uchádzačom o zamestnanie je uchádzač o zamestnanie povinný podľa § 34 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, t. j. oznámiť, že začal vykonávať zárobkovú činnosť a preukázať údaje o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac. Evidovaný uchádzač o zamestnanie môže podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce alebo právneho vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ak jeho mzda alebo odmena nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa výška mzdy alebo príjmu preukazuje, t. j. ak od 1. 7. 2013 jeho mzda nepresiahne 148,57 eura, ostane naďalej evidovaným uchádzačom o zamestnanie. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, v súlade s § 3 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie nelegálne zamestnávať. V prípade, že poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, dopúšťa sa právneho deliktu a môže jej byť uložená pokuta podľa osobitných predpisov (pozri kapitolu č. 4). Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa podľa § 3 ods. 3 zákona považuje za osobitne závažné porušenie, ktoré je pre živnostenský úrad dôvodom na zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákona o živnostenskom podnikaní.

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

Príklad č. 3: Zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer dňa 30. 9. 2013. V októbri získal zákazku, preto bývalý zamestnanec začal uňho znova od 7. 10. 2013 vykonávať závislú činnosť bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ tým, že bývalému zamestnancovi pridelil prácu bez predchádzajúceho písomného uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Bývalý zamestnanec tým, že začal vykonávať prácu bez predchádzajúceho písomného uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, porušil zákaz nelegálnej práce. £ Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom dôchodku

podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku (pozri príklady č. 1 a 2).

3. Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú: –

–

inšpektorát práce, ktorému dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ustanovuje aj § 2 ods. 1 bod 4 zákona o inšpekcii práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému právomoc kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie ustanovuje aj § 12 písm. p) zákona o službách zamestnanosti, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým právomoc kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie ustanovuje aj § 13 ods. 1 písm. x) zákona o službách zamestnanosti.

Kontrolou týchto orgánov nie sú dotknuté kontrolné opatrenia iných orgánov podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o sociálnom zabezpečení, o živnostenskom podnikaní a pod.

Právnická a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálneho zamestnávania: –

poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti,

–

poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností uložených osobitnými predpismi.

Fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce: –

preukázať totožnosť,

–

predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,

–

odôvodniť prítomnosť na pracovisku,

–

predložiť doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt, ak ide o fyzickú

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

Obdorník radí | Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

osobu, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny. Inšpektorát práce vykonáva kontrolu v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektor práce je podľa § 12 zákona oprávnený: –

vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,

–

vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú príslušné predpisy a záväzky z kolektívnych zmlúv,

–

požadovať od zamestnávateľa a od zodpovedných osôb, v prítomnosti svedka alebo bez neho, informácie a vysvetlenia týkajúce sa uplatňovania príslušných predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv,

–

požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie,

–

odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používanú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku,

–

používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce,

–

požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Ak zamestnanec kontrolovaného subjektu marí výkon kontroly nelegálneho zamestnávania, inšpektorát práce mu môže v súlade s § 20 zákona uložiť poriadkovú pokutu vo výške od 100 eur až do 1 000 eur, a to aj opätovne. Ak výkon kontroly marí fyzická osoba nachádzajúca sa na pracovisku zamestnávateľa, inšpektorát práce jej môže uložiť poriadkovú pokutu vo výške od 65 eur až do 650 eur.

X O

Inšpektorát práce podľa § 6 ods. 1 písm. r) zákona vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. m) zákona oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu a ak ide o cudzinca alebo osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru. Podľa § 7 ods. 6 zákona opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania oznamuje inšpektorát práce príslušnému živnostenskému úradu na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. n) zákona vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

zamestnávania, a to do siedmich pracovných dní od požiadania. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávajú kontrolnú činnosť v súlade s § 68 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Kontrolór je podľa § 68 ods. 4 zákona oprávnený: –

–

vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie, požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 12 písm. p) zákona a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. x) zákona zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamujú inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni a ak ide o nelegálne zamestnávanie cudzinca, aj útvaru Policajného zboru. Ak zamestnanec kontrolovaného subjektu marí výkon kontroly nelegálneho zamestnávania, Ústredie alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu môže v súlade s § 68 ods. 6 zákona uložiť poriadkovú pokutu od 16,59 eura do 663,87 eura, a to aj opätovne.

4. Postihy za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a dodatočné platby Postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy, ktorými sú predovšetkým: –

zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce,

–

zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Za marenie výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania môže Ústredie alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uložiť zamestnancovi zamestnávateľa poriadkovú pokutu podľa § 68 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti vo výške od 16,59 eura do 663,87 eura, a to aj opakovane. Inšpektorát práce môže uložiť poriadkovú pokutu za marenie výkonu kontroly fyzickej osobe podľa § 20 zákona o inšpekcii práce vo výške od 65 eur do 650 eur, a to aj opakovane.

Pri zistení nelegálneho zamestnávania je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu: –

podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom, ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, dali pokyn na takého porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, a to až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku,

–

podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

Obdorník radí | Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

Inšpektorát práce môže pokutu uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie práce a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada na: –

závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

–

počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

–

počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,

–

skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

–

opakované zistenie toho istého nedostatku.

Pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce nemôže uložiť, ak kontrolovanému subjektu bola už právoplatne uložená pokuta iným orgánom oprávneným na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Ústredie a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny môžu pokutu uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedeli o porušení povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Pri ukladaní pokuty prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania Ústredie a úrady práce sociálnych vecí a rodiny nemôžu uložiť, ak kontrolovanému subjektu bola už uložená pokuta iným orgánom oprávneným na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je povinná v súlade s § 7a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní okrem pokuty zaplatiť aj: –

dohodnutú dlžnú mzdu fyzickej osobe, ktorú nelegálne zamestnávala, pričom ak: - výšku dohodnutej mzdy nepreukáže, dohodnutou mzdou je mesačná minimálna mzda alebo mzda dohodnutá v kolektívnej zmluve pre porovnateľného zamestnanca, - dĺžku nelegálneho zamestnávania nepreukáže, predpokladá sa, že pracovnoprávny vzťah trval tri mesiace,

–

dodatočnú platbu v sume rovnajúcej sa preddavku na daň z príjmu, dani z príjmu, daňovému nedoplatku na daň z príjmu, poistnému na sociálne

Pri zistení nelegálneho zamestnávania Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny uložia podľa § 68a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti pokutu: –

zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti do výšky 33 193,91 eura,

–

právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide

X O

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a poistnému na zdravotné poistenie, ktoré by bola povinná odviesť, ak by nelegálne zamestnanú fyzickú osobu riadne zamestnávala, vrátane prípadných sankcií a pokút, pričom tieto dodatočné platby sú príjmom štátneho rozpočtu, –

náklady súvisiace s doručením dlžnej sumy mzdy do krajiny, do ktorej sa nelegálne zamestnaná fyzická osoba vrátila alebo bola administratívne vyhostená.

tovaru alebo poskytnutí služby, t. j. na subdodávateľa, ale len v prípade, ak sa preukáže, že štatutárny orgán alebo osoba poverená na uzatvorenie zmluvy vedela o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú okrem zákona o inšpekcii práce a zákona o službách zamestnanosti aj iné predpisy, napr.: –

§ 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zmysle ktorého dotáciu z výdavkov štátneho rozpočtu právnickým alebo fyzickým osobám je možné poskytnúť, ak neporušili v posledných troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania, čo je potrebné preukázať potvrdením príslušného inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace,

–

§ 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého sa verejného obstarávania môže zúčastniť ten, komu v posledných troch rokoch nebolo preukázané závažné porušenie odborných povinností, ku ktorým patrí aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

–

§ 2 ods. 4 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, v zmysle ktorého poskytovateľ neposkytne štátnu pomoc podnikateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, počas piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly, podnikateľ neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania preukazuje potvrdením inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace.

O uložení dodatočnej platby rozhoduje: –

inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3 písm. s) zákona o inšpekcii práce,

–

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 12 písm. af) zákona o službách zamestnanosti,

–

príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 13 ods. 1 písm. k) zákona o službách zamestnanosti.

Ak nárok z povinnosti zaplatiť pokutu a dodatočné platby nebolo možné uspokojiť na základe vykonateľného rozhodnutia v exekučnom konaní, povinnosť prechádza podľa § 7b zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na: –

právnickú alebo fyzickú osobu, pre ktorú právnická alebo fyzická osoba, ktorej bola právoplatne uložená pokuta, na základe zmluvy dodáva prácu, tovar alebo poskytuje služby, t. j. na dodávateľa tovaru alebo služby, alebo

–

právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá sa na základe zmluvy o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby sprostredkovane podieľa na dodávke práce,

Ing. Eva Gášpárová

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutie ZDARMA nájdete na www.pp.sk.

príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby (Zmeny v oblasti AOTP po prijatí zákona č. 96/2013 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1. 5. 2013 novelizovaný zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

ODBORNÍK RADÍ

Transformácia

Podstatou článku je detailný popis a charakteristika zmien dávkovej schémy, konkrétne – podmienok vzniku nároku a dávkovej formuly, spôsobu určenia výšky peňažného príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti ako jedného z peňažných nástrojov zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce (§ 32 – § 54) uvedených v tomto zákone. Autor sa v obsahu článku zameral aj na charakteristiku legislatívno-technických úprav a praktických dôsledkov, ktoré sú spojené s nadobudnutím účinnosti novely č. 96/2013 Z. z. a ktoré bezprostredne ovplyvnili inštitút dobrovoľníctva.

1. Prvok zmeny vo sfére aktívnych opatrení na trhu práce a jeho dosahy na reguláciu zamestnanosti

Viacerí autori poukazujú na to, že tak záver 20. storočia, ako aj začiatok 21. storočia bol poznamenaný tendenčným vývojom vo sfére vývoja reálnych miezd, vývoja zamestna**) Kontinuálnosti a nezamestnanosti. ne legislatívno-technické úpravy (aj s orientáciou na reguláciu trhu práce v mikroregiónoch – pozn.) sú preto výrazom snahy

zákonodarcu o vnesenie viacerých reformných krokov do sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, a to s cieľom dosiahnutia ich väčšej efektivity a adresnosti. Ich ambíciou je reflektovať viaceré spoločensko-ekonomické faktory, ktoré determinujú „krehkú“ stabilitu trhu práce na celoštátnej, ako aj regionálnej úrovni, ako aj jeho dynamizmus a transformačné procesy vo sfére služieb zamestnanosti tak, aby sa negatívne prejavy zaťažujúce prostredie právnych vzťahov zamestnanosti eliminovali alebo odstránili.

Poznámka: *)

V posledných rokoch ide najmä o novelizácie ZoSZ v podobe zákona č. 373/2010 Z. z., č. 257/2011 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. Na účely tohto článku sú pritom predmetom analýzy najmä zmeny zavedené

PMPP 1/2014

Potreba prijímania novelizačných úprav zá*) kona o službách zamestnanosti vyplýva zo situácie, v akej sa politika trhu práce a najmä politika zamestnanosti SR v dôsledku prejavov svetovej ekonomickej krízy v období posledných rokov nachádza.

novelou zákona o službách zamestnanosti schválenou Národnou radou SR 20. marca 2013, ktorá bola následne publikovaná v Zbierke zákonov SR ako zákon číslo 96/2013 Z. z. (čiastka 24/2013). **) Porov. FRANK, H. R. – BERNANKE, S. B.: Ekonomie. Praha : Grada Publishing, a. s., 2003, s. 521 – 550. £ Aktuálnu verziu textového znenia zákona o službách zamestnanosti (ďalej v texte aj „ZoSZ“– pozn.) je pritom nutné posudzovať aj cez optiku výrazných aktuálnych problémov aplikačnej praxe (napr. v podobe nutnosti aktivizovať znevýhodnené kategórie účastníkov trhu práce cez variabilnú právnu formu – dobrovoľníctvo), na ktoré bolo a stále aj je nevyhnutné zo strany zákonodarcu promptne reagovať. Stimulom na také konanie je pritom snaha o posilnenie reálnych možností zvyšovania zamestnanosti spojených s vyššou mierou efektívnosti procesov v oblasti financovania aktívnych opatrení na trhu práce na úrovni obcí a miest. Nemenej významnou pohnútkou je pritom i snaha o preventívne predchádzanie špekuláciám a zneužívaniu finančných prostriedkov verejnej správy, ktoré sú adresne vyčlenené na

uskutočňovanie niektorého opatrenia zo sústavy aktívnej politiky trhu práce. Je príznačné, že zásahy zákonodarcu do sústavy AOTP (§ 32 – § 54 zákona), uskutočnené novelou ZoSZ č. 96/2013 Z. z., mali širší implementačný základ a sú motivované snahou o efektívnejšie zvládnutie okruhu problémov trhu práce. So zreteľom na znalosti a skúsenosti z aplikačnej praxe, ktoré dlhodobo poukazovali na nízku mieru aplikovateľnosti niektorých nástrojov z AOTP, ako aj nízky záujem o niektoré nástroje zo sústavy AOTP došlo k viacerým formálno-právnym úpravám peňažných príspevkov. Tieto úpravy tak našli svoj odraz aj v zmenách nárokovateľnosti jednotlivých príspevkov zo sústavy AOTP (s účinnosťou od 1. 5. 2013). Ide o zmeny konkretizované v tabuľke:

ZMENY V NÁROKOVATEĽNOSTI PRÍSPEVKOV ZO SÚSTAVY AOTP (PRÁVNY STAV po 1. 5. 2013) PRÁVNA ÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY, NA KTORÉ NIE JE PRÁVNY NÁROK (FAKULTATÍVNE)

PRÁVNA ÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY, NA KTORÉ JE PRÁVNY NÁROK (OBLIGATÓRNE)

(§ 49)

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

(§ 52)

Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj

(§ 50)

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

(§ 53)

Príspevok na dochádzku za prácou

Ako náš predplatiteľ môžete požiadať o prístup k videoškoleniam podľa vlastného výberu. Do pozornosti dávame videoškolenie Peňažné príspevky zo sústavy AOTP. Pre viac info volajte 041/7053 343.

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby ZMENY V NÁROKOVATEĽNOSTI PRÍSPEVKOV ZO SÚSTAVY AOTP (PRÁVNY STAV po 1. 5. 2013) PRÁVNA ÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY, NA KTORÉ NIE JE PRÁVNY NÁROK (FAKULTATÍVNE)

PRÁVNA ÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY, NA KTORÉ JE PRÁVNY NÁROK (OBLIGATÓRNE)

(§ 50j)

Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti

(§ 53a)

Príspevok na presťahovanie za prácou

(§ 51)

Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe

(§ 59)

Príspevok na činnosť pracovného asistenta

(§ 52a)

Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby

(§ 56)

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

(§ 60)

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

(§ 56a)

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

(§ 57)

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti

Ako je z uvedeného prehľadu zrejmé, novelizácia zákonom č. 96/2013 Z. z. sa svojimi účinkami dotkla viacerých aspektov AOTP, a tým aj priznávania a vyplácania jednotlivých príspevkov. Ak však máme uvažovať o podpore rastu zamestnateľnosti voči marginalizovaným, najmä znevýhodneným účastníkom trhu práce a v kontexte zmien právnej úpravy, je

X O

potrebné poukázať najmä na rámcovú analýzu a charakteristiku, ako aj na predpokladané účinky spojené s modifikáciou podmienok priznávania peňažného nástroja zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce sui generis – príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby. Jednotlivým zmenám v normatívnej regulácii tohto príspevku podľa § 52a ZoSZ je venovaný nasledujúci prehľad.

2. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby vo svetle novely ZoSZ č. 96/2013 Z. z. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby ako na samostatnú formu aktivizácie uchádzačov o zamestnanie vo forme dobrovoľníckych aktivít

zameraných na plnenie verejno-prospešných cieľov je v zákone o službách zamestnanosti upravený už s účinnosťou od *) 1. 5. 2008.

Poznámka: *)

Dôsledkom nadobudnutia účinnosti novely č. 96/2013 Z. z. bolo aj nahradenie výrazu „poskytne“ slovným spojením „môže poskytnúť“ v prvej vete ods. 4 tohto ustanovenia. Na základe tejto legislatívno-technickej úpravy došlo k zmene charakteru príspevku poskytovaného zo strany ÚrPSVaR zamestnávateľovi, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby. Vyplácanie tohto príspevku sa na základe uvedeného precizovania textu zákona zmenilo s účinnosťou od 1. 5. 2013 z obligatórneho (t. j. so žalovateľným nárokom) na fakultatívny (t. j. bez žalovateľného nároku). V praktickom vyjadrení to znamená, že ak podľa právneho stavu platného do 30. 4. 2013 ÚrPSVaR tento príspevok oprávnenému subjektu – zamestnávateľovi, v prípade splnenia zákonných podmienok poskytnúť musel, po 1. 5. 2013 tak už len môže urobiť. £

Inštitút dobrovoľníckej služby predstavuje osobitný nástroj aktívnej politiky trhu práce (sui generis) na podporu motivácie uchádzačov o zamestnanie získavať praktické skúsenosti, ktoré uľahčia ich vstup na trh práce.

na platforme dobrovoľníckej služby, zavedené iba tieto modifikácie: –

explicitne sa zdôraznil zmluvný základ poskytovania paušálneho príspevku, ktorý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje počas vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzačovi o zamestnanie, a to s odvolávkou na § 52a ods. 9 (prostredníctvom doplnenia novej poslednej vety do ods. 3);

–

zmena charakteru poskytovania príspevku, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, z obligatórneho na fakultatívny (prostredníctvom nahradenia výrazu „poskytne“ slovným spojením „môže poskytnúť“ v prvej vete ods. 4).

Legislatívno-technické zmeny zavedené s účinnosťou od 1. 5. 2013 prostredníctvom zákona č. 96/2013 Z. z. sa dotkli aj obsahu § 52a. Napriek tomu, že v pôvodnom návrhu tejto novely sa predpokladalo okrem iných zmien aj vypustenie ustanovenia § 52a zo zákona, ktoré by v konečnom dôsledku znamenalo ukončenie aplikácie dobrovoľníckej služby, nakoniec k tomu nedošlo. V definitívne schválenom znení novely č. 96/2013 Z. z. tak boli v normatívnej úprave inštitútu dobrovoľníctva, realizovaného

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby ZÁKONOM ZAVEDENÉ ZMENY V NÁROKOVATEĽNOSTI PRÍSPEVKU NA AKTIVAČNÚ ČINNOSŤ VO FORME DOBROVOĽNÍCKEJ SLUŽBY (PODĽA § 52a ods. 4 ZoSZ)

X O

PRÁVNY STAV PRED NOVELOU č. 96/2013 Z. z. (do 30. 4. 2013)

PRÁVNY STAV PO NOVELE č. 96/2013 Z. z. (po 1. 5. 2013)

Úrad poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe podľa odseku 2 príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, ak to právnická osoba alebo fyzická osoba vyžaduje, na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu.

Úrad môže poskytnúť právnickej osobe alebo fyzickej osobe podľa odseku 2 príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, ak to právnická osobaalebo fyzická osoba vyžaduje, na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu.

Príklad č. 1: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý obligatórne (povinne) vyplácal príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby podľa § 52a ZoSZ všetkým subjektom (PO alebo FO), ktoré z hľadiska predmetu splnili hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na tento príspevok podľa § 52a ods. 1, jeho vyplatenie ex lege (zo zákona) po 1. 5. 2013 môže, ale aj nemusí priznať. £ Dobrovoľnícka služba je (v § 52 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti) definovaná ako forma aktivácie uchádzača o zamestnanie, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností poskytovaním pomoci

uchádzačom o zamestnanie zaradeným na dobrovoľnícku službu pri starostlivosti alebo pri poskytovaní služieb alebo pomoci osobám a subjektom uvedeným v písm. a) a b).

OBLASTI, V KTORÝCH JE UMOŽNENÝ VÝKON DOBROVOĽNÍCKEJ ČINNOSTI – VECNÝ ROZSAH [§ 52a ods. 1 písm. a) a b) ZoSZ] Pred 1. 5. 2013

Po 1. 5. 2013

Činnosť, ktorou UoZ počas vykonávania dobrovoľníckej služby a) poskytuje pomoc pri starostlivosti o 1. nezamestnané osoby, 2. občanov so zdravotným postihnutím, 3. imigrantov, 4. osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, 5. drogovo a inak závislé osoby, 6. 7.

nezaopatrené deti, ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb;

OBLASTI, V KTORÝCH JE UMOŽNENÝ VÝKON DOBROVOĽNÍCKEJ ČINNOSTI – VECNÝ ROZSAH [§ 52a ods. 1 písm. a) a b) ZoSZ] Po 1. 5. 2013

b) poskytuje pomoc pri zabezpečovaní 1. verejnoprospešných služieb, 2. služieb v oblasti sociálnych vecí, 3. služieb v oblasti zdravotníctva, 4. služieb v oblasti kultúry, 5. služieb v oblasti vzdelávania, 6. služieb v oblasti športu; c)

poskytuje pomoc pri 1. tvorbe, ochrane a udržiavaní životného prostredia, 2. starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, 3. uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akcií pre osoby podľa bodu a), 4. ochrane spotrebiteľa, 5. styku s verejnosťou;

d) poskytuje pomoc pri 1. prírodných katastrofách, 2. ekologických katastrofách, 3. humanitárnej pomoci, 4. civilnej ochrane.

Poznámka k humanitárnej pomoci: Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, človekom spôsobených kríz, stavu hladu alebo v porovnateľných núdzových situáciách. Realizácia konkrétnej humanitárnej pomoci trvá od rozhodnutia o poskytnutí humanitárnej pomoci do samotného ukončenia pomoci. Humanitárna pomoc je poskytovaná ad hoc ako reakcia na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Humanitárna pomoc je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, pokiaľ nepominie priame ohrozenie. £ Medzi základné hmotnoprávne podmienky poskytovania príspevku podľa § 52a patria aj s účinnosťou od 1. 5. 2013 tieto činitele: –

Platiteľom príspevku je miestne príslušný Úrad práce sociálných vecí a rodiny v ktorého územnom obvode sa aktivačná činnosť vo forme dobrovoľníckej služby vykonáva;

–

Poskytovanie príspevku je fakultatívne, t. j. bez žalovateľného nároku;

–

Účelom príspevku je podpora aktivizácie uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú aktivizovaní na účely plnenia verejnoprospešných cieľov;

–

Oprávneným subjektom na priznanie paušálneho príspevku určeného na úhradu nevyhnutných výdavkov na

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

stravovanie, ubytovanie a výdavkov na cestovné z miesta jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu do miesta vykonávania dobrovoľníckej služby (podľa § 52 ods. 3) je uchádzač o zamestnanie (UoZ) vykonávajúci dobrovoľnícku službu; –

–

Oprávneným subjektom na priznanie príspevku podľa § 52a ods. 4 je PO alebo FO, pre ktorú je aktivačná činnosť vo forme dobrovoľníckej služby zabezpečovaná, resp. u ktorej je vykonávaná; Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku, ktorej kontraktantmi (zmluvnými stranami) sú úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a PO/FO podľa § 52a ods. 2 s predmetom činnosti neziskového charakteru; Dobrovoľnícka služba musí byť vykonávaná UoZ v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov; Účasť uchádzača o zamestnanie na vykonávaní dobrovoľníckej služby musí byť ex lege založená na dobrovoľnom základe, t. j. výkon dobrovoľníckej služby nemôže ÚrPSVaR uchádzačovi o zamestnanie nikdy nariadiť ex offo (z úradnej moci);

–

Zamestnávateľ o príspevok písomne požiadal;

–

Diferencovaná výška tohto príspevku je upravená v závislosti od referenčnej veličiny, ktorou sa rozumie celková cena práce podľa § 49 ods. 4 tohto zákona vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí

štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje; –

Dĺžka podpornej doby je určená maximálnym počtom 6 mesiacov, t. j. príspevok je možné poskytovať najdlhšie počas 6 kalendárnych mesiacov bez možnosti jeho opakovaného poskytnutia v čase toho istého evidovania UoZ v evidencii ÚrPSVaR;

–

Opakované vykonávanie dobrovoľníckej služby uchádzačom o zamestnanie je možné len v niektorej z oblastí podľa § 52a ods. 1 písm. b) zákona;

–

PO/FO podľa § 52a ods. 2 sa príspevok poskytne iba v prípade, ak ku dňu podania písomnej žiadosti o tento príspevok vykonáva niektorú z činností podľa § 52a ods. 1 písm. a) najmenej jeden rok [výnimkou sú činnosti podľa § 52a ods. 1 písm. b) zákona];

–

V prípade porušenia dohody (podľa § 52a ods. 9) uzatvorenej s úradom zo strany PO/FO podľa § 52a ods. 2 je možné uzatvoriť novú dohodu najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od odstúpenia úradu od predchádzajúcej dohody;

–

Príspevok sa poskytuje

X O

a) na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a b) na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu; –

Príspevok sa nemôže poskytnúť v súbehu s príspevkom podľa § 52 ZoSZ.

Jedným z pôvodných zámerov prijatia novely č. 96/2013 Z. z. bolo aj navrhované

zrušenie inštitútu dobrovoľníckej činnosti podľa § 52a ZoSZ. Ako dôvod sa pritom uvádzalo možné zamieňanie dobrovoľníckej služby podľa § 52a ZoSZ s dobrovoľníckou činnosťou podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že ide o dva samostatné právne inštitúty s odlišným právnym základom, zameraním, s odlišným mechanizmom pôsobenia na zúčastnené subjekty, ako aj s inými predpokladanými účinkami. Dobrovoľnícka služba podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti je jednou z foriem aktivizácie uchádzača o zamestnanie na báze vykonávania dobrovoľníckej činnosti. Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie je určitým premostením medzi stavom nezamestnanosti a nájdením si riadneho stáleho zamestnania. Jej cieľom je získanie praktických skúseností uchádzača o zamestnanie pre potreby trhu práce. Naproti tomu, § 2 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve definuje

prostredníctvom súhrnu typových pojmových znakov právne postavenie dobrovoľníka. Vyplýva z neho, že dobrovoľníkom sa rozumie fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre ňu záväzného dokumentu, nevykonáva činnosť pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom, vykonáva činnosť mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Príklad č. 2: Študent Ivan S. sa dohodol s miestnou pobočkou Červeného kríža v meste B., že na základe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve bude v mesiacoch august 2013 až júl 2014 ako dobrovoľník vypomáhať pri zabezpečovaní obslužných činností (výdaj stravy) v jedálni prevádzkovanej touto pobočkou Červeného kríža. Ide pritom o výkon dobrovoľníckej činnosti, ktorá nie je sústavnou prípravou na budúce povolanie Ivana S. ani formou jeho aktivizácie pre účely lepšieho uplatnenia na trhu práce. Keďže nejde o právny (pracovnoprávny) vzťah zamestnanosti, nepodlieha jeho normatívna regulácia právnemu režimu § 52a zákona o službách zamestnanosti, ale spravuje sa v plnom rozsahu právnou úpravou podľa zákona č. 406/2011 Z. z. Priamym právnym dôsledkom uvedenej skutočnosti je, že takto dohodnutá „dobrovoľnícka činnosť“ medzi menovaným študentom Ivanom S. a Červeným krížom môže trvať aj viac ako 6 mesiacov (zákon č. 406/2011 Z. z. nemá pre jej trvanie také časové obmedzenie, aké vyplýva pre dobrovoľnícku službu z dikcie § 52a ods. 2 prvá veta). £ U dobrovoľníka (podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v platnom znení) sa pritom vôbec nepredpokladá, že by na výkon dobrovoľníckej činnosti, resp. ešte pred

ňou potreboval získavať praktické skúsenosti potrebné na uplatnenie na trhu práce. Ide teda o dva rôzne účely, ktorých zamieňanie je v podmienkach aplikačnej praxe

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

len málo pravdepodobné. Táto téza vychádza z faktu, že osoba (uchádzač o zamestnanie), ktorá ako dlhodobo nezamestnaná má len minimálne príjmy, nebude mať záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zmysle zákona o dobrovoľníctve, pretože jej prioritou je získať príjem. Aj preto je dobrovoľnícka činnosť podľa § 52a po 1. 5. 2013, ako funkčný nástroj zavádzania a udržania pracovných návykov tejto skupiny občanov, ponechaná ako inštitút

sui generis (svojho druhu) v sústave AOTP.

X O

Týždenný rozsah vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzačom o zamestnanie je v § 52a ods. 2 určený pevným počtom 20 hodín nepretržite najviac počas šiestich mesiacov bez možnosti opakovaného vykonávania dobrovoľníckej služby počas jedného vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Príklad č. 3: Pani Zuzana T., ako drobná živnostníčka podnikajúca v oblasti služieb (kozmetický salón), musela zo zdravotných dôvodov výkon svojej samostatnej zárobkovej činnosti ukončiť. Po ukončení PN sa jej dlhodobo nepodarilo zamestnať, takže nakoniec v čase vedenia v evidencii UoZ na ÚrPSVaR v meste Ž. prejavila záujem o výkon dobrovoľníckej činnosti v zariadení pre seniorov (v tzv. domove dôchodcov) zriadenom mestom Ž., t. j. u verejného poskytovateľa sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. Na základe uzatvorenej dohody podľa § 52a ods. 11 vykonávala túto dobrovoľnícku činnosť zameranú na pomoc pri obslužných činnostiach na úseku zvládania úkonov sebaobsluhy (pedikúra, manikúra, hygiena atď.) klientov v uvedenom zariadení pre seniorov v rozsahu 20 hodín týždenne v trvaní 6 mesiacov. Po uplynutí uvedeného obdobia polovice roka prejavila záujem o opätovné umožnenie výkonu aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby v tomto zariadení pre seniorov, ale ÚrPSVaR jej to s odvolaním sa na § 52a ods. 2 neumožnil. Situácia by sa zmenila iba v prípade, ak by pani Zuzana T. bola krátkodobo (t. j. čo i len na jeden deň) vyradená z evidencie UoZ, bola by do nej opätovne zaradená a požiadala by o umožnenie výkonu dobrovoľníckej služby podľa § 52a ZoSZ. ÚrPSVaR by jej žiadosti mohol vyhovieť – z dôvodu odpadnutia zákonnej prekážky vyplývajúcej z dikcie § 52a ods. 2 by jej mohol povoliť opätovný výkon dobrovoľníckej služby, ale s odvolaním sa na znenie § 52a ods. 7 iba u takej PO/FO, ktorej predmetom činnosti je niektorá z aktivít podľa § 52a ods. 1 písm. b) zákona. £ Príklad č. 4: Múzeum v meste V. Š. prejavilo záujem prijať na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa § 52a ZoSZ štyroch UoZ, ktorí boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to so zámerom ich využitia pri očiste a skrášľovaní zelene nachádzajúcej sa v múzejnom parku. Predpokladaný rozsah vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby u týchto štyroch UoZ bol vo výške 20 hodín týždenne. ÚrPSVaR výkon dobrovoľníckej činnosti v tomto popisovanom prípade povolil, pretože u žiadneho z UoZ nedošlo k nedodržaniu zákonom povoleného rozsahu dobrovoľníckej činnosti (20 h./týžd.). £ Dobrovoľnícku službu pre uchádzačov o zamestnanie zákon umožňuje organizovať právnickej osobe alebo fyzickej osobe

v tej oblasti jej činnosti ustanovenej v ods. 1, ktorú nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku.

Príklady niektorých typov (PO/FO) ako potenciálnych žiadateľov o poskytnutie príspevku na vykonávanie aktivačnej činnosti Typ PO/FO (zamestnávateľ)

formou dobrovoľníckej služby a ilustračné dokladovanie ich zriadenia uvádza tabuľka:

Všeobecne záväzný normatívny právny akt (právny predpis)

Doklad o zriadení subjektu

obec

zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

zo zákona

rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená štátom, obcou alebo VÚC

príslušné zákony

zriaďovacia listina

škola, školské zariadenie

zákon č. 245/2008 Z. z., zákon č. 131/2002 Z. z.

VŠ zo zákona, iné typy škôl, zriaďovacia listina podľa druhu školy

občianske združenie

zákon č. 83/1990 Zb.

doklad MV SR o registrácii § 6 – § 9

neziskové organizácie

zákon č. 213/1997 Z. z.

rozhodnutie KÚ (ObÚ) o registrácii § 9 ods. 1

nadácia

zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

rozhodnutie MV SR o registrácii

neinvestičný fond

zákon č. 147/1997 Z. z.

rozhodnutie KÚ (ObÚ) o registrácii § 9 – § 10

zdravotnícke zariadenie

zákon č. 581/2004 Z. z.

podľa zákona

zariadenie sociálnych služieb

zákon č. 448/2008 Z. z.

zriaďovacia listina, stanovy

štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti

zákon č. 308/1991 Zb. – § 6

rozhodnutie MK SR o registrácii § 10 – § 19

Slovenský Červený kríž

zákon č. 460/2007 Z. z.

podľa zákona

iné PO/FO

príslušný zákon

výpis z obchodného registra, živnostenského registra a pod.

Príklad č. 5: Firma V&R, s. r. o., podnikajúca v oblasti spracovania komunálneho odpadu, prejavila záujem o prijatie piatich FO, ktoré sú vedené na ÚrPSVaR v evidencii UoZ, na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby podľa § 52a ZoSZ. Miestne príslušný úrad práce musel ich žiadosť zamietnuť z dôvodu nespĺňania aktívnej legitimácie – podnikateľský subjekt (s. r. o.) nespĺňa hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu z § 52a ods. 2 prvá veta (neziskový charakter činnosti). £ Zo znenia § 52a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti nepriamo vyplýva, že aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej

služby môže organizovať aj obec, pretože obec je tiež právnickou osobou, ako to vyplýva z čl. 65 ods. 1 Ústavy SR.

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

Príklad č. 6:

X O

Mesto T. v čase zimy potrebuje zabezpečiť humanitárnu pomoc (rozvoz stravy a teplého čaju, prenosných prikrývok) pre bezdomovcov zdržiavajúcich sa dlhodobo v katastrálnom území tohto mesta. Pretože nedisponuje dostatočným počtom terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by uvedenú agendu mohli sami organizačne zvládnuť, môže v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 52a ZoSZ prijať na výkon dobrovoľníckej služby istý počet UoZ (dohodnutý s ÚrPSVaR), ktorí budú túto činnosť bezplatne zabezpečovať na báze aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby. £ Podľa znenia § 52a odseku 2 je účasť uchádzača o zamestnanie na dobrovoľníckej službe dobrovoľná. To znamená, že ak uchádzač o zamestnanie odmietne prijať ponuku úradu práce na vykonávanie

dobrovoľníckej služby, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ho preto nemôže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vyplýva to aj z ustanovenia § 36 ods. 5 písm. b) ZoSZ.

Príklad č. 7: Pánovi Jakubovi M., ktorý je po skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti [podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce] vedený posledných 14 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie v kategórii znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie [§ 8 ods. 1 písm. b) ZoSZ], bola zo strany miestne príslušného ÚrPSVaR ponúknutá možnosť vykonávať aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby podľa § 52a, ktorej obsahovou náplňou mala byť výpomoc v Centre pre liečbu drogových závislostí. Aj keď Jakub M. túto ponuku odmietol, ÚrPSVaR, ktorý ho vedie v evidencii UoZ, ho z tejto evidencie nemôže vyradiť z dôvodu nespolupráce [§ 36 ods. 2 písm. b) ZoSZ], pretože to § 52a ods. 2 zakazuje. £ Poslednou vetou v § 52a ods. 2 je ex lege (zo zákona o službach zamestnanosti) vylúčený súbeh vykonávania dobrovoľníckej služby s vykonávaním menších obecných služieb pre obec. So zámerom, aby uchádzači o zamestnanie počas získavania praktických skúseností formou dobrovoľníckej služby mali zabezpečený príjem na úhradu svojich nevyhnutných výdavkov na účel ustanovený v prvej vete ods. 3, zákon s účinnosťou od 1. 5. 2008 zaviedol počas vykonávania dobrovoľníckej služby poskytovanie

paušálneho príspevku úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento paušálny príspevok je určený na úhradu nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavkov na cestovné z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu UoZ do miesta vykonávania dobrovoľníckej služby. Je vyplácaný vo výške sumy životného minima, ktoré sa poskytuje jednej plnoletej fyzickej osobe podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých *) zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka: *)

Sumy životného minima sa na základe Opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2013 zvýšili o 1,8 %. £

NORMATÍVNA ÚPRAVA SUMY ŽIVOTNÉHO MINIMA (VALORIZÁCIA) Po 1. 7. 2012 (Do 30. 6. 2013)

194,58 €

Po 1. 7. 2013 (Do 30. 6. 2014)

198,09 €

Paušálny príspevok sa poskytuje iba za dni skutočnej prítomnosti UoZ na mieste vykonávania dobrovoľníckej služby. Preto sa jeho ustanovená výška kráti o pomernú časť za každý deň ospravedlnenej alebo neospravedlnenej neprítomnosti na

mieste vykonávania dobrovoľníckej služby, a to na základe evidencie jeho dochádzky na vykonávanie dobrovoľníckej služby, ktorú je povinná viesť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ustanovenia § 52a ods. 9 písm. g).

Príklad č. 8: Občianske združenie ANIMA prevádzkujúce Útulok na pomoc opusteným a týraným zvieratám, v ktorom pani Milada M. (50 r.) nastúpila dňa 15. 8. 2013 na výkon dobrovoľníckej činnosti, nahlásilo miestne príslušnému ÚrPSVaR v Moldave nad Bodvou, že z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti tejto UoZ nevykonávala menovaná v dňoch 2. až 10. septembra 2013 dobrovoľnícku činnosť. Vzhľadom na to, že z celkového počtu 21 pracovných dní, pripadajúcich na mesiac september 2013, nevykonávala pani Milada M. dobrovoľnícku činnosť 7 dní, ÚrPSVaR jej kráti výšku paušálneho príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby o pomernú časť (7:21= 33,33 % = 1/3). Pani Milade M. preto za mesiac september 2013 bude vyplatený paušálny príspevok vo výške 132,07 €. £ V prípade uchádzača o zamestnanie v dobrovoľníckej službe, ktorý bol do 30. apríla 2013, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 96/2013 Z. z. poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke, sa polovica paušálneho príspevku poskytovaného podľa ods. 3 započítavala do príjmu na určenie sumy dávky v hmotnej núdzi [podľa vtedy platného znenia § 5 ods. 4 písm. u) zákona č. 599/2003 Z. z. – v znení

pred novelou č. 96/2013 Z. z.]. Aktuálne, v zmysle platnej dikcie zákona o pomoci v hmotnej núdzi, z ktorej bolo na základe novely č. 96/2013 Z. z. ustanovenie § 5 ods. 4 písm. u) vypustené, to už tak nie je. Praktickým dôsledkom tejto skutočnosti je, že po 1. máji 2013 sa polovica paušálneho príspevku, poskytovaného podľa § 52a ods. 3 nemôže započítavať do príjmu na určenie sumy dávky v hmotnej núdzi

Príklad č. 9: Pani Katarína M. (55 r.) bola v období od októbra 2012 až do 1. marca 2013 uchádzačkou o zamestnanie v dobrovoľníckej službe. Keďže sa domnievala, že je osobou v stave hmotnej núdze, mohla si až do 30. apríla 2013 na ÚrPSVaR, ktorý je miestne príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu, uplatniť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke. ÚrPSVaR po začatí konania vo veciach hmotnej núdze musel

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

v súvislosti s preskúmaním sociálnej situácie žiadateľky objektívne preskúmať, či sa nachádza alebo nenachádza v stave hmotnej núdze. V tejto súvislosti zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení výslovne ustanovuje (§ 2), že hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Z § 5 ods. 4 písm. u) tohto zákona (v znení, účinnom do 30. apríla 2013) ďalej vyplývalo, že 50 %, t. j. polovica paušálneho príspevku, poskytovaného podľa § 52a ods. 3 ZoSZ pani Kataríne M., sa pred 1. májom 2013 započítavala do jej príjmu pre určenie, či je alebo nie je občanom v hmotnej núdzi, t. j. či má alebo nemá nárok na priznanie sumy dávky v hmotnej núdzi a po 1. máji 2013 sa už nezapočítava.

X O

£ Prostredníctvom zákona č. 96/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. 5. 2013 do záveru ods. 3 doplnená nová posledná veta, ktorá určila, že príspevok podľa ods. 3 prvej vety úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne, ak dôjde k uzatvoreniu dohody podľa § 52a ods. 9 tohto zákona. Ide pritom o výslovné zdôraznenie zmluvného základu poskytovania paušálneho príspevku, ktorý

úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje počas vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzačovi o zamestnanie, a to s odvolávkou na ods. 9 tohto ustanovenia. Príspevok právnickej osobe/fyzickej osobe a UoZ poskytuje ten ÚrPSVaR, v ktorého územnom obvode sa dobrovoľnícka služba vykonáva.

Príklad č. 10: Milan T. (23 r.) je UoZ vedený v evidencii UoZ podľa miesta jeho trvalého pobytu na ÚrPSVaR v Trenčíne. Vzhľadom na to, že sa za účelom zosúladenia rodinného života (jeho manželka dlhodobo žije a pracuje v Košiciach) aj on v tomto meste prechodne zdržiava a ponúknutú možnosť vykonávať dobrovoľnícku činnosť podľa § 52a ZoSZ v zariadení paliatívnej starostlivosti (hospici NÁDEJ) aj využil, miestne príslušným ÚrPSVaR na vyplácanie paušálneho príspevku podľa § 52a je ten ÚrPSVaR, v ktorého územnom obvode sa dobrovoľnícka služba vykonáva, t. j. úrad v Košiciach. £ Procesná stránka uplatňovania si príspevku spočíva v predkladaní žiadosti žiadateľom, t. j. niektorou z PO alebo FO, ktorá spĺňa kritériá podľa § 52a zákona. Takáto právnická osoba alebo fyzická osoba predkladá žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na aktivačnú činnosť na tlačive – formulári, ktorý je k dispozícii na adrese

webového sídla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na príslušnom ÚrPSVaR. Žiadosť v písomnej podobe vrátane príloh je žiadateľ povinný predložiť v jednom origináli. Žiadosť musí byť potvrdená podpisom štatutárneho zástupcu žiadateľa.

Príklad č. 11: Nezisková organizácia PRO BONO, n. o., ktorá je zriaďovateľom a už 4 roky (od r. 2009) aj prevádzkovateľom chránenej dielne zameranej na výrobu dekoratívnych sviečok a mydiel a na základe dohody s ÚrPSVaR využíva vo svojej činnosti aj UoZ – dobrovoľníkov – podľa § 52a ZoSZ, si v zmysle § 52a ods. 6 ZoSZ podala žiadosť o priznanie príspevku podľa § 52a ods. 4 tohto zákona. V dôsledku administratívnej nepresnosti (chýbajúci podpis riaditeľa PRO BONO, n. o., na žiadosti a na zmluve uzatvorenej podľa § 52a ods. 9) je priznanie tohto príspevku nemožné. Ak by ho aj ÚrPSVaR tomuto žiadateľovi omylom priznal, išlo by (na strane PRO BONO, n. o.) o neoprávnený majetkový prospech – bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí plnenia bez právneho titulu. £ Jednoznačná identifikácia, na aký účel môže právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá organizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby, použiť príspevok, ktorý jej poskytne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, je predmetom úpravy v § 52a ods. 4 zákona. Príspevok je v nadväznosti na uvedený hmotnoprávny limit (ods. 4) možné použiť: –

na úhradu časti nákladov pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktoré súvisia s kvalifikovaným vykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby, najmä na úhradu: -

časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, úrazového poistenia uchádzačov o zamestnanie,

–

poplatku za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, ak to právnická osoba alebo fyzická osoba vyžaduje,

časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby,

na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu, t. j. na čiastočnú úhradu nákladov PO/FO na vyplatenú mzdu organizátora a uhradené prislúchajúce poistné odvody hradené zamestnávateľom za tohto zamestnanca.

Konkrétny účel použitia príspevku sa dohodne v dohode s úradom na základe „Zámeru organizovania aktivačnej činnosti“, ktorý je prílohou k žiadosti PO/FO o poskytnutie príspevku.

Príklad č. 12: Formulár „Zámer organizovania aktivačnej činnosti“, ktorý je prílohou k žiadosti PO/FO o poskytnutie príspevku podľa § 52a, musí obsahovať určenie: I.

Údaje o žiadateľovi;

II. Cieľ zámeru, očakávaný prínos aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby a jednotlivé aktivity (aktivačná činnosť – uvedenie cieľa a predpokladaného kvantifikovaného prínosu aktivačnej činnosti oproti stavu pred začatím jej organizovania a popis jednotlivých aktivít v hlavných bodoch); III. Charakteristika aktivačnej činnosti;

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

IV. Kalkulácia predpokladaných nákladov na vykonávanie aktivačnej činnosti (v €) určujúca: *)

Náklady

X O

Výška nákladov

na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby na úrazové poistenie UoZ na osobné ochranné pracovné pomôcky na úhradu nevyhnutných výdavkov za doklady preukazujúce zdravotnú spôsobilosť UoZ, ak si to charakter činnosti vyžaduje na úhradu časti mzdy zamestnanca (najviac 3 % z príspevku ) na úhradu časti nákladov na pracovné náradie **)

na úhradu časti ďalších nákladov súvisiacich s vykonávaním dobrovoľníckej služby Celková výška nákladov

£ Poznámka: *)

Príspevok nie je možné použiť na investície, kapitálové výdavky a technické zhodnotenie majetku žiadateľa. Kalkuláciu výdavkov je potrebné vypracovať v súlade s týmto pravidlom a v súlade so zásadou preukázateľnosti, hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov z verejných zdrojov.

**) Ďalšie predpokladané náklady na realizáciu aktivačnej činnosti musia byť konkretizované žiadateľom v prílohe č. 5 žiadosti – „Špecifikácia osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovného náradia a ďalších nákladov súvisiacich s vykonávaním aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby“. £ Podrobný účel použitia tohto príspevku dohodne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou v písomnej dohode uzatvorenej podľa ods. 9 písm. d) tohto ustanovenia. Normatívna úprava výšky príspevku na jedného uchádzača o zamestnanie poskytovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny právnickej osobe alebo fyzickej osobe podľa ods. 2 tohto ustanovenia na

organizovanie dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu, je sústredená v § 52a ods. 5. V nadväznosti na odpájanie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny je ustanovené, že výška príspevku, poskytovaná právnickej alebo fyzickej osobe na organizovanie dobrovoľníckej služby, sa odvodzuje od celkovej ceny práce.

Príklad č. 13: Maximálna výška príspevku je novelou zákona o službách zamestnanosti č. 96/2013 Z. z. určená tak, že príspevok sa poskytuje mesačne najviac vo výške –

7 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľnícku službu počas šiestich kalendárnych mesiacov, a to na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifikovaným vykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby,

–

3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľnícku službu na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu. £

Aktuálna reálna výška príspevku na jedného UoZ za mesiac priamo úmerne závisí od kritérií, ktorými sú: –

strategické ciele aktivačnej činnosti a

sociálneho fondu (ESF) na financovanie tohto aktívneho opatrenia trhu práce prostredníctvom Národného projektu č. V-2.

–

disponibilný objem finančných prostriedkov určených z Európskeho

Normatívne obmedzenia výšky príspevku sú znázornené v tabuľke:

Jednotná základná výška príspevku (na jedného UoZ za mesiac)

Výška príspevku

na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifikovaným vykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby

2,5 % CCP (z celkovej ceny práce) podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti

na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby

2 % CCP (z celkovej ceny práce) podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti

Príklad č. 14: Nadácia SALUS uzatvorila 10. 8. 2013 s miestne príslušným ÚrPSVaR dohodu podľa § 52a ods. 5 a ods. 9 ZoSZ, na základe ktorej prijala na výkon dobrovoľníckej činnosti, spočívajúcej v realizácii projektov na podporu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, 10 nezamestnaných UoZ. Výška príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby (§ 52a) vyplateného Nadácii SALUS sa odvíja v závislosti od referenčnej veličiny, ktorou je celková cena práce vypočítaná z priemernej mzdy v hospodárstve SR za I. – III. štvrťrok 2012. £ Jednotná základná výška príspevku na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifikovaným vykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby na jedného uchádzača

o zamestnanie (UoZ), na mesiac je stanovená na 2,5 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti.

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

Príklad č. 15:

X O

Celková cena práce pripadajúca na 1 zamestnanca podľa § 49 ods. 4 je 1 057,24 €, pričom z tejto sumy : *)

jednotná základná výška príspevku na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifikovaným vykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby na jedného UoZ na mesiac = 2,5 % z CCP = 0,025 x 1 057,24 € = 26,43 €.

–

£ Poznámka: *)

Celková cena práce vypočítaná z priemernej mzdy v hospodárstve SR za I. – III. štvrťrok 2012 = 1 057,24 € £

Jednotná základná výška príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby na jedného UoZ, na

mesiac je stanovená na 2 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti.

Príklad č. 16: Celková cena práce pripadajúca na 1 zamestnanca podľa § 49 ods. 4 je 1 057,24 €, pričom z tejto sumy: –

jednotná základná výška príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby na jedného UoZ na mesiac = 2,0 % z CCP = 0,020 x 1 057,24 € = 21,14 €

Spolu obidve zložky príspevku sú max. vo výške 4,5 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti = 4,5 % z CCP = 0,045 x 1 057,24 € = 47,58 €. £ Zo znenia ods. 6 vyplýva obmedzujúca podmienka, ktorá umožňuje organizovať dobrovoľnícku službu iba tým právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré činnosť podľa ods. 1 písm. a) vykonávajú najmenej jeden rok. Toto obmedzenie sa

nevzťahuje na právnické osoby a na fyzické osoby, ktoré organizujú vykonávanie dobrovoľníckej služby pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej ochrane podľa ods. 1 písm. b) tohto ustanovenia.

Príklad č. 17: Obvodný úrad so sídlom v meste K., odbor civilnej ochrany, uzatvoril s miestne príslušným ÚrPSVaR dohodu podľa § 52a ods. 9, na základe ktorej boli štyria UoZ s ich súhlasom a na báze dobrovoľnosti pridelení na výkon aktivačnej činnosti vo forme odstraňovania následkov živelnej pohromy – veternej smršte, ktorá ťažko devastačne poškodila lesný porast v extraviláne obce H. Č., v dôsledku čoho vznikol polom. £

Príklad č. 18: Miestna pobočka Katolíckej charity (KCH), sídliaca v meste R., sa obrátila na ÚrPSvAR so žiadosťou o prijatie UoZ na výkon dobrovoľníckej činnosti, ktorý by mohol byť následne zaradený na výpomoc do prevádzky práčovne prevádzkovanej KCH. Vzhľadom na zamýšľanú náplň dobrovoľníckej činnosti, ktorej nosná časť mala spočívať najmä vo výpomoci UoZ pri realizácii humanitárnej pomoci (zabezpečovanie základných životných podmienok – nevyhnutného ošatenia osobám v hmotnej núdzi), ÚrPSVaR neskúmal (keďže to ZoSZ výslovne povoľuje v znení § 52a ods. 6) splnenie podmienky dĺžky vykonávania činnosti zo strany žiadateľa (KCH) o príspevok najmenej jeden rok pred podaním žiadosti. £ Na základe znenia § 52a ods. 7 sa pripúšťa možnosť opakovane vykonávať dobrovoľnícku službu uchádzačom o zamestnanie len v oblastiach podľa odseku 1 písm. b) tohto ustanovenia, ktorými sú:

–

prírodné katastrofy,

–

ekologické katastrofy,

–

humanitárna pomoc,

–

civilná ochrana.

Príklad č. 19: Galéria v meste B. B., ktorá je umeleckou a zbierkovou ustanovizňou v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, prijala na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby pani Janu V. Menovaná túto dobrovoľnícku činnosť vykonávala 6 mesiacov a po jej ukončení bola aj naďalej vedená v evidencii UoZ na miestne príslušnom ÚrPSVaR. Pretože bol zbierkový depozitár uvedenej galérie ťažko poškodený povodňou a vedenie galérie prejavilo záujem, umožnil ÚrPSVaR s odovolaním sa na § 52a ods. 7 pani Jane V. opätovný nástup na výkon dobrovoľníckej služby určenej na prekonanie následkov prírodnej katastrofy v poškodenom depozitári. £ Miestna príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na poskytovanie príspevku na organizovanie dobrovoľníckej služby

je ustanovená v § 52a ods. 8. Rozhodujúcim kritériom je miesto výkonu dobrovoľníckej služby.

Príklad č. 20: Nemocnica v meste Z. M. prijala na dočasnú výpomoc zameranú na zabezpečovanie služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (údržba a sanitácia objektov lôžkovej časti nemocnice, rozvoz stravy atď.) na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby jedného UoZ. Tento UoZ bol pred nástupom na výkon dobrovoľníckej služby vedený v evidencii UoZ podľa § 6 ZoSZ úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v inom okrese a kraji (podľa miesta trvalého pobytu UoZ – v meste Ž.). Miestne príslušným ÚrPSVaR, na ktorom si nemocnica (ako „quasi zamesnávateľ“– PO podľa § 52a ods. 2 zákona) uplatňuje nárok na príspevok podľa § 52a ods. 4 zákona, je ÚrPSVaR, v ktorého územnom obvode dochádza k reálnemu výkonu dobrovoľníckej služby zo strany UoZ, nie ten ÚrPSVaR, ktorý ho viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. £

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

Povinný rozsah a obsah písomnej dohody o poskytnutí príspevku medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá

organizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby, je predmetom normatívnej regulácie v § 52a ods. 9 zákona.

X O

Príklad č. 21: ÚrPSVaR si v dohode uzatvorenej podľa § 52a ods. 9 ZoSZ, na základe ktorej boli štyria UoZ s ich súhlasom a na báze dobrovoľnosti pridelení na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby v útulku prevádzkovanom touto obcou, dohodol ďalšie podmienky zabezpečovania BOZP a prvej pomoci (napr. vo forme bezplatného zaškolenia týchto dobrovoľníkov v oblasti zabezpečovania hygieny a prevencie protiepidemiologických opatrení). £ Sankčné ustanovenie, ktoré umožňuje, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil od dohody uzatvorenej podľa ods. 9 z dôvodu, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá organizuje vykonávanie

dobrovoľníckej služby, porušila túto dohodu, tvorí obsahovú náplň § 52a ods. 10. Zároveň je v tomto odseku ustanovená lehota na opätovné uzatvorenie dohody podľa ods. 9.

Príklad č. 22: Obvodný úrad so sídlom v meste K., odbor civilnej ochrany, uzatvoril s miestne príslušným ÚrPSVaR dohodu podľa § 52a ods. 9, na základe ktorej boli štyria UoZ s ich súhlasom a na báze dobrovoľnosti pridelení na výkon aktivačnej činnosti vo forme odstraňovania následkov živelnej pohromy – veternej smršte, ktorá ťažko devastačne poškodila lesný porast v extraviláne obce H. Č., v dôsledku čoho vznikol polom. Nakoľko Obvodný úrad nedodržal podmienky písomnej dohody, uzatvorenej podľa § 52a ods. 9 ZoSZ, ÚrPSVaR od tejto dohody odstúpil. Kontrahovanie ďalšej dohody je možné najskôr až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď ÚrPSVaR odstúpil od tejto predchádzajúcej dohody. £ Z dikcie § 52a ods. 11 vyplývajú povinné obsahové náležitosti a formálne požiadavky na rozsah písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzačom o zamestnanie o podmienkach vykonávania dobrovoľníckej služby. Cieľom je vopred jednoznačne upraviť práva a povinnosti účastníkov dohody aj na účel tohto ustanovenia. V ods. 12 tohto paragrafu je normatívne upravené riešenie situácií, ktoré môžu nastať v prípade vzniku dočasnej pracovnej

neschopnosti (napr. v dôsledku ochorenia) uchádzača o zamestnanie počas vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby v niektorom z prípadov, ktoré sú taxatívne (vyčerpávajúco) vymenované v odseku 1 tohto ustanovenia. Z dikcie ods. 12 vyplýva, že: –

ak sa UoZ nemôže zúčastniť na aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, vzniká mu

oznamovacia povinnosť voči ÚrPSVaR do troch pracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť, t. j. od momentu uznania za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom, ak by celková dĺžka trvania dočasnej pracovnej neschopnosti takéhoto uchádzača o zamestnanie počas vykoná-

–

vania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby trvala napr. aj prerušovane, resp. vo viacerých etapách po sebe viac ako 30 kalendárnych dní, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dohodu musí vypovedať. Ide tu o obligatórnu povinnosť ÚrPSVaR, takže správnu úvahu v tomto prípade nemožno aplikovať.

Príklad č. 23: Geriatrické centrum v meste L.M., ako nezisková organizácia mesta, prijalo v súlade s § 52a ods. 1 ZoSZ na výkon dobrovoľníckej činnosti 2 uchádzačov o zamestnanie, ktorí boli v predchádzajúcom období vedení v evidencii ÚrPSVaR. U jedného z nich, pána Milana H., vznikla prekážka v práci v podobe dočasnej pracovnej neschopnosti v súhrnom trvaní 12 dní, o ktorej informoval ÚrPSVaR v zákonom požadovanej lehote – do troch pracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť. Keďže celková dĺžka trvania dočasnej pracovnej neschopnosti neprekročila (vcelku ani prerušovane) počas výkonu dobrovoľníckej služby 30 dní, ÚrPSVaR nemusel v tomto prípade vypovedať dohodu s týmto UoZ o podmienkach vykonávania dobrovoľníckej služby. £

Záver Aktuálne problémy nezamestnanosti a jej dlhodobo pretrvávajúcej vysokej úrovne sú jedným z hlavných, aj keď nepriamych ukazovateľov efektivity ekonomiky štátu. Podstatnú úlohu pri zabezpečovaní súčasnej politiky zamestnanosti zohráva tak mechanizmus vybraných adresných peňažných príspevkov zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce (vecná rovina), ako aj sieť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (inštitucionálna rovina), ktoré realizujú štátnu politiku zamestnanosti na regionálnej úrovni a ako také ju dokážu flexibilne adaptovať na lokálne podmienky. Práve diferenciácia medzi jednotlivými účastníkmi pracovného trhu vedie k modifikáciám štátnych aktívnych zásahov na trhu práce a politiky zamestnanosti. Modifikácie pracovnoprávnych inštitútov s výrazným regionálnym dosahom analyzované v článku sú nadstavbovým pokračovaním už zrealizovaných aktívnych opatrení na trhu práce prijatých v predchádzajúcom období. Cieľom ich inkorporovania do sústavy aktivačných nástrojov bolo predovšetkým naplniť nasledovné požiadavky: –

stimulovať vstup a zotrvanie na trhu práce najmä znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, najmä v oblastiach s dlhodobo vysokou mierou nezamestnanosti,

Obdorník radí | Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby –

odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z aplikačnej praxe,

–

dosiahnuť adresnejšie zacielenie navrhnutých nových opatrení aktívnej politiky trhu práce na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie v mikroregiónoch,

–

rozšíriť skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorým sa v rámci verejných služieb zamestnanosti bude venovať osobitná pozornosť,

–

posilniť a zefektívniť realizáciu jednotlivých nástrojov politiky zamestnanosti na otvorenom trhu práce,

–

zachovať pružnosť pracovného trhu, a to so zdôraznením aspektov flexikurity,

–

podporiť právne nástroje zamestnávania osobitných kategórií účastníkov pracovného trhu s oslabenými možnosťami ich adaptácie, najmä v oblastiach s nízkym dopytom po práci,

–

dosiahnuť vyváženejšie právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov na trhu práce a účastníkmi služieb zamestnanosti,

–

zaistiť dostatočnú ochranu účastníkom právnych vzťahov zamestnanosti pred obchádzaním zákona alebo jeho priamym zneužitím tam, kde v súčasnosti nefungujú efektívne aktívne opatrenia na trhu práce,

–

kreovať právne stabilizované prostredie pre vyrovnané a harmonizované podmienky výkonu práce so zdôraznením sociálnoprávnej ochrany na konkurenčnom trhu práce.

X O

Identifikáciu, resp. empirické overenie, do akej miery sa prostredníctvom novej legislatívnej úpravy peňažného príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby podarí naplniť uvedené ciele (o. i. priaznivý dosah na podporu aktivizácie dlhodobo nezamestnaných, resp. znevýhodnených účastníkov trhu práce cez inštitút dobrovoľníctva a na podporu kreovania nových pracovných miest na lokálnej úrovni podnikateľského prostredia), ukáže až čas. Vždy je však pritom nutné mať na zreteli, že politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a pomocou jednotlivých nástrojov hospodárskej politiky zabezpečuje rovnováhu na trhu práce nielen v regionálnom, ale aj v celoštátnom kontexte. Opatrenia, ktoré tak musia byť prijímané z vrcholnej úrovne štátu, by mali mať prevažne systémový charakter, sledovať príhodnú ekonomickú a právnu klímu zmierňovania negatívnych sociálnych dosahov vyplývajúcich z fenoménu nezamestnanosti.

JUDr. Peter Demek, PhD.

ODBORNÍK RADÍ

Platba v hotovosti od 1. 1. 2013 Limit na platbu v hotovosti sa vzťahuje nielen na finančné operácie medzi podnikateľmi, ale aj na tie, ktoré medzi sebou uskutočnia občania. Platba v hotovosti sa zakazuje, ak jej hodnota prevyšuje sumu 5 000 eur, ak príjemcom alebo odovzdávajúcim je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. Jedinou výnimkou je prípad platby v hotovosti medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, u ktorých je hranica platby v hotovosti stanovená na 15 000 eur. Zákaz platby v hotovosti platí od 1. 1. 2013 podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Uvedené zmeny nie sú známe a jasné všetkým podnikateľom a už vôbec nie občanom, preto sa budeme tejto téme v nasledujúcom článku venovať podrobnejšie. Vybrané finančné operácie, ktoré môžu v praxi nastať, si ukážeme na príkladoch.

Podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len ZoPH), ktorý je platný od 1. 1. 2013, sa zakazuje platba v hotovosti, ak jej hodnota prevyšuje sumu 5 000 eur, ak príjemcom alebo odovzdávajúcim je fyzická osoba (ďalej len

FO) podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len PO). Výnimka je len v prípade platby v hotovosti medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, u ktorých je hranica platby v hotovosti stanovená na 15 000 eur.

Platba v hotovosti Podľa ustanovenia § 2 ZoPH sa platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek, alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. Tzn., že platbou v hotovosti je akýkoľvek úkon, pri ktorom prichádza k odovzdaniu bankoviek a mincí a zároveň aj k ich prijatiu druhou stranou. Limit

ustanovený v zákone sa vzťahuje nielen na finančné operácie uskutočnené medzi podnikateľmi, ale aj na tie, ktoré medzi sebou uskutočnia FO – občania (nepodnikatelia). Napríklad, ak FO – nepodnikateľ – chce splatiť hotovostnou platbou svojmu priateľovi napríklad časť pôžičky, bude sa aj na túto platbu vzťahovať limit ustanovený zákonom.

PMPP 1/2014

Príklad č. 1

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO v obchodnej činnosti, si objednal 26. 8. 2013 u obchodnej spoločnosti tovar za 5 000 eur. Môže platbu za uvedený tovar vykonať v hotovosti? Platba vo výške 5 000 eur prebehne medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, čím sú splnené ustanovenia ZoPH. Platba spĺňa limit stanovený pre platbu v hotovosti medzi podnikateľmi podľa § 4 ods. 1 ZoPH.

Obdorník radí | Platba v hotovosti od 1. 1. 2013

Podnikateľ môže platbu vykonať v hotovosti. Dodávateľ – obchodná spoločnosť – môže platbu prijať. Dodávateľ vydá doklad o platbe v hotovosti z ERP.

X O

£ Príklad č. 2 Spoločnosť s r. o. prijala 28. 8. 2013 objednávku na predaj tovaru (nábytok) FO – nepodnikateľke – za 4 400 eur. Môže spoločnosť úhradu za tovar prijať v hotovosti? Platba je vo výške nižšej ako stanovený limit 5 000 eur, tzn. že spĺňa limit stanovený pre platbu v hotovosti podľa § 4 ods. 1 ZoPH. Spoločnosť môže platbu prijať v hotovosti. Spoločnosť vydá FO doklad o platbe v hotovosti z ERP. £ ZoPH je platný od 1. 1. 2013. Všetky hotovostné platby, ktoré boli pred týmto dátumom dojednané, a ich limit prekročil sumy uvedené v § 4 ZoPH (5 000 eur pre podnikateľov a 15 000 eur pre nepodnikateľov) bolo možné podľa § 13 ZoPH bez postihu platbu

vykonať aj v roku 2013, a to najneskôr do 31. 3. 2013. Podľa ustanovenia § 13 ZoPH bolo možné platbu v hotovosti dohodnutú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorej hodnota prevyšuje sumu ustanovenú v § 4, vykonať do 31. 3. 2013.

Príklad č. 3 Podnikateľ – FO – sa dohodol v decembri 2012 s s. r. o., v ktorej má svoj podiel, že jej poskytne pôžičku vo výške 10 000 eur. Zmluvu o pôžičke uzavreli obe strany 30. 12. 2012, ale platbu už v roku 2012 nestačili vykonať. Platbu prijala s. r. o. v hotovosti v januári 2013. Bol jej postup z pohľadu ZoPH správny? Neporušila s. r. o. uvedený zákon? S. r. o. prijala platbu v hotovosti, na ktorej sa dohodla v roku 2012, do 31. 3. 2013. Spoločnosť zákon neporušila, aj keď suma 10 000 eur prevyšuje limit stanovený v § 4 ZoPH, lebo postupovala v súlade s § 13 ZOPH. £

Pre koho neplatí zákaz platby v hotovosti Podľa § 8 ZoPH sa zákaz na platby v hotovosti nad stanovený limit nevzťahuje na platby v hotovosti prijaté alebo odovzdané: –

–

pri poskytovaní platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku, pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,

–

pri spracovaní bankoviek a mincí,

–

pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska (ďalej len NBS),

–

pri správe daní,

–

v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov,

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

–

v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie, v súvislosti so súdnym konaním, s úschovou peňazí, pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia,

–

pri výkone sociálneho poistenia,

–

v súvislosti so zabezpečením ochrany utajovaných skutočností a

–

v ďalších prípadoch uvedených v § 8 ZoHP.

Príklad č. 4 Podnikateľ – FO – potreboval vložiť na podnikateľský bankový účet sumu 6 000 eur. Pretože bol v malej obci, v ktorej nie je pobočka jeho banky, využil služby pošty. Postupoval podnikateľ správne? Neporušil tým, že vložil v hotovosti sumu 6 000 eur, ZoPH? Podnikateľ postupoval správne, lebo podľa § 8 písm. a) ZoPH sa limit 5 000 eur nevzťahuje na poskytovanie platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku. £

Platba v hotovosti v cudzej mene Podľa § 2 ZoPH sa za platbu v hotovosti rozumie aj odovzdanie bankoviek a mincí v hotovosti v inej mene, ako je mena euro odovzdávajúcim alebo prijatie tejto hotovosti príjemcom. Ak sa platba v hotovosti uskutoční v inej mene, ako je euro, prepočet sa uskutoční podľa § 6 ods. 1 ZoPH. Podľa uvedeného ustanovenia hodnotou

platby v hotovosti v inej mene, ako je mena euro (ďalej len cudzia mena), je nominálna hodnota bankoviek a mincí prepočítaná na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ďalej len ECB) a NBS, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

Príklad č. 5 Obchodná spoločnosť sa v auguste 2013 rozhodla využiť v podnikaní pôžičku, ktorú jej poskytne zahraničný obchodný partner. Pôžička bude vo výške 200 000 českých korún. Pôžičku plánuje spoločnosť prevziať od partnera 28. 8. 2013 v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Bude uvedený postup správny? Aby bolo možné posúdiť, o akú sumu v eurách ide, je nutné urobiť prepočet cudzej meny na euro. Spoločnosť pri prepočte bude vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 1 ZoPH, podľa ktorého sa prepočet cudzej meny na eurá vykoná kurzom ECB, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti. Prepočet: – prevzatie pôžičky: 28. 8. 2013 – deň predchádzajúci dňu platby: 27. 8. 2013 – kurz ECB 27. 8. 2013: 25,626 – prepočet: 200 000 : 25,626 = 7 804,57 eura Spoločnosť nemôže prevziať pôžičku od obchodného partnera v hotovosti, lebo suma, ktorú si požičia, je vyššia ako limit stanovený v § 4 ods. 1 ZOPH (limit je 5 000 eur). Obchodný partner, ktorý spoločnosti pôžičku poskytuje, by mal dohodnutú sumu previesť na bankový účet spoločnosti bankovým prevodom. £

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

Obdorník radí | Platba v hotovosti od 1. 1. 2013

Limity pre platbu v hotovosti Podľa § 4 ZoPH sa zakazuje platba v hotovosti vo výške presahujúcej: –

sumu 5 000 eur, ak k platbe dochádza medzi FO vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť, podnikajúcou FO a PO, podnikajúcou fyzickou osobou

X O

a FO – nepodnikateľom – a medzi FO – nepodnikateľom a PO, –

sumu 15 000 eur, ak k platbe dochádza medzi FO – nepodnikateľmi, to je medzi osobami, ktoré nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť.

Príklad č. 6 Podnikateľ – FO – predal tovar podnikateľovi – FO – v hodnote 1 000 eur. Platbu uhradil 20. 1. 2013 v hotovosti. Postupoval správne? Platba je do výšky 5 000 eur, tzn. že podnikateľ v zmysle ZoPH môže prijať platbu v hotovosti. Podnikateľ – dodávateľ – vystaví podnikateľovi – odberateľovi – doklad o úhrade v hotovosti z ERP. £ Príklad č. 7 Podnikateľ – FO, si objednal u dodávateľa (s. r. o.) materiál za 5 800 eur. Dodávateľ na základe zmluvy zabezpečil dodanie materiálu kuriérskou službou. Kuriér podnikateľovi materiál doručil 25. 1. 2013 a prevzal v hotovosti platbu za dodaný materiál. Podnikateľ a aj dodávateľská spoločnosť sú podnikateľské subjekty. Podnikateľ podniká ako FO a spoločnosť ako PO. Odovzdaním a prijatím platby v hotovosti vyššej ako 5 000 eur medzi oboma podnikateľmi došlo k porušeniu ZoPH, lebo podľa § 4 ods. 1 ZoPH sa zakazuje platba v hotovosti vyššia ako 5 000 eur medzi podnikateľmi. £ Príklad č. 8 Podnikateľka predala v júni 2013 tovar bez faktúry podnikajúcej FO a aj FO – nepodnikateľovi. Cena za tovar u oboch odberateľov bola vyššia ako 5 000 eur. Platbu podnikateľka prijala prostredníctvom platobnej karty. Podnikateľka prijala platbu za tovar vyššiu ako 5 000 eur prostredníctvom platobnej karty, tzn. nedošlo k porušeniu ZoPH, lebo platba prostredníctvom platobnej karty sa nepovažuje za platbu v hotovosti. Platba platobnou kartou sa považuje za bezhotovostnú platbu. £ Príklad č. 9 Podnikajúca FO uzavrela v auguste 2013 s FO – nepodnikateľom – kúpnu zmluvu o predaji ojazdeného osobného automobilu za 5 100 eur. Môže podnikateľ prijať platbu od FO – nepodnikateľa – za predaj automobilu za 5 100 eur v hotovosti?

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

ZoPH zakazuje platbu v hotovosti, ktorá je vyššia ako 5 000 eur aj medzi FO – podnikateľom – a FO – nepodnikateľom, tzn. že podnikateľ nemôže prijať platbu za predaj osobného automobilu vo výške 5 100 eur v hotovosti. FO – nepodnikateľ – mu sumu 5 100 eur za kúpu automobilu môže uhradiť prevodom z bankového účtu alebo vložením uvedenej finančnej čiastky na jeho podnikateľský bankový účet. £ Príklad č. 10 Dve FO, obaja nepodnikatelia, uzavreli v auguste 2013 kúpnu zmluvu na predaj osobného automobilu vo výške 5 100 eur. Môže sa platba za predaj uskutočniť v hotovosti? V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 ZoPH sa môže platba medzi FO – nepodnikateľmi, ktorá je nižšia ako 15 000 eur, uskutočniť v hotovosti. £

Rozdelenie platby v hotovosti na niekoľko samostatných platieb Ak sa platba v hotovosti má vykonať na základe jedného právneho vzťahu, napríklad na základe jednej kúpnej zmluvy, podnikateľ by mal vychádzať pri posudzovaní výšky limitu, ktorý platí pre platbu v hotovosti, z ustanovení ZoPH. Podľa § 6 ods. 2

ZoPH je hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú zo samostatného právneho vzťahu.

Príklad č. 11 Podnikajúca FO si objednala 12. 8. 2013 u dodávateľa (obchodná spoločnosť) materiál za 8 000 eur. Platobné podmienky si podnikatelia upravili takto: –

50 % za materiál, t. j. sumu 4 000 eur, uhradí odberateľ ako zálohu pred odovzdaním materiálu bankovým prevodom,

–

zvyšných 50 % zaplatí odberateľ do 5 dní od prebratia materiálu dodávateľovi bankovým prevodom.

Podnikateľ nedodržal podmienky, ktoré si s dodávateľom vzájomne dohodol a druhú úhradu vo výške 4 000 eur uskutočnil v hotovosti priamo u dodávateľa. Dodávateľ čiastku 4 000 eur prijal a vystavil odberateľovi doklad o úhrade v hotovosti z ERP. Obaja podnikatelia porušili ZoPH. Podľa § 6 ods. 2 ZOPH, ak sa platba v hotovosti realizuje na základe jedného právneho vzťahu a je rozdelená na viac platieb, je hodnota tejto platby v hotovosti súčet hodnôt čiastkových platieb. Obe platby mal odberateľ uhradiť bankovým prevodom, lebo hodnota celej platby za dodaný materiál bola vyššia ako limit 5 000 eur, ktorý je stanovený v § 4 ods. 1 ZoPH. Aj napriek porušeniu ZoPH samotná zmluva, ktorú uzavreli medzi sebou dodávateľ a odberateľ, bude platná aj naďalej, a to aj napriek tomu, že platba za materiál sa uskutočnila spôsobom, ktorý zákon zakazuje. Podľa § 5 ZoPH, ak došlo k porušeniu zákazu platby v hotovosti, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

Obdorník radí | Platba v hotovosti od 1. 1. 2013

Príklad č. 12

X O

Obchodná spoločnosť sa dohodla s akciovou spoločnosťou na dodaní kancelárskeho nábytku za 6 000 eur. V zmluve sú uvedené aj podmienky platby za tovar. Odberateľ a dodávateľ sa dohodli, že v deň podpisu zmluvy uhradí odberateľ zálohu 2 000 eur. Zvyšok uhradí do 10 dní po dodávke a zložení nábytku do prevádzkyschopného stavu. Aj keď je dohodnutá záloha 2 000 eur nižšia ako limit 5 000 eur, ktorý je stanovený v § 4 ods. 1 ZoPH, spoločnosť nemôže uhradiť zálohu platbou v hotovosti, lebo celková hodnota platby je vyššia ako 5 000 eur. £ Príklad č. 13 Obchodná spoločnosť uzavrela na obdobie od 1. 9. 2013 do 31. 8. 2014 nájomnú zmluvu s FO – nepodnikateľom, ktorá jej prenajala kancelárske a skladové priestory, ktoré bude využívať v podnikaní. Mesačné nájomné si dohodli vo výške 770 eur. Prenajímateľ žiada spoločnosť, aby mu uhrádzala mesačné nájomné platbou v hotovosti. Ak spoločnosť pristúpi na takúto dohodu, bude jej postup správny? Pri rozhodovaní musí spoločnosť vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoPH, podľa ktorého hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu. V tomto prípade je hodnota platby na základe jedného právneho vzťahu 9 240 eur (770 eur x 12). Suma 9 240 je vyššia ako limit stanovený v § 4 ods. 1 ZoPH (5 000 eur), preto nemôže spoločnosť mesačné nájomné uhrádzať v hotovosti. £ Príklad č. 14 Podnikateľ – FO – eviduje voči obchodnej spoločnosti (s. r. o.) pohľadávku vo výške 3 300 eur a záväzok voči tejto spoločnosti vo výške 7 700 eur. Spoločnosť eviduje pohľadávku voči podnikateľovi vo výške 7 700 eur. Oba podnikateľské subjekty sa dohodli na vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku vo výške 3 300 eur. Zápočtovú zmluvu uzavreli 20. 8. 2013. Podľa zmluvy má podnikateľ – FO – povinnosť zvyšných 4 400 eur uhradiť spoločnosti do 10 dní po uzavretí zmluvy o zápočte. Môže podnikateľ sumu 4 400 eur uhradiť v hotovosti? Podnikateľ nemôže sumu 4 400 eur uhradiť v hotovosti, pretože platba vyplývajúca z jedného právneho vzťahu nesmie podľa § 6 ods. 2 ZoPH presahovať limit 5 000 eur. £ Príklad č. 15 Podnikajúca PO (spoločnosť s r. o.) uhrádza podnikajúcej FO faktúry v hotovosti. K 31. 7. 2013 uhradila spoločnosť podnikateľovi v hotovosti už viac ako 5 000 eur. Neporušila spoločnosť tým, že uhradila jednému podnikateľovi v hotovosti viac ako 5 000 eur, zákon? Pri posudzovaní, či nebol porušený zákon, sa musí vychádzať z ustanovení ZoPH. Ustanovenia uvedeného zákona zakazujú platbu v hotovosti, ak platba prevyšuje limit 5 000 eur medzi podnikateľmi. Ak platba vyplýva z jedného právneho vzťahu a je rozdelená na niekoľko čiastkových úhrad, potom je hodnotou tejto platby súčet čiastkových platieb. Ak ide o opakujúce sa obchody medzi tým istým dodávateľom a odberateľom, kedy je každý obchodný vzťah uzatvorený a platený osobitne, potom je pre účely stanovenia hodnoty platby potrebné

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

posudzovať každý obchodný vzťah samostatne. Ak boli platby v hotovosti vykonané v súlade so ZoPH, potom spoločnosť zákon neporušila. Spoločnosť ZoPH neporušila, lebo jedna platba v hotovosti pri jednom obchodnom vzťahu bola vždy nižšia ako 5 000 eur. Ak by platba v hotovosti pri jednom obchodnom vzťahu bola vyššia ako 5 000 eur, spoločnosť by sa dopustila porušenia ZoPH. £ Príklad č. 16 Obchodná spoločnosť si objednala začiatkom augusta 2013 u dodávateľa – akciovej spoločnosti – výpočtovú techniku v hodnote 12 200 eur. Spoločnosť uzavrela s dodávateľom zmluvu, kde boli dohodnuté okrem iného aj podmienky dodávky a podmienky úhrady za dodaný tovar takto: –

úhrada zálohy vo výške 2 200 eur do 5 dní od potvrdenia objednávky dodávateľom,

–

úhrada 5 000 eur do 5 dní od prebratia tovaru,

–

úhrada zvyšných 5 000 eur do 15 dní od prebratia tovaru.

Podľa § 6 ods. 2 ZoPH nemôže byť žiadna z uvedených platieb za dodanie výpočtovej techniky vo výške 12 200 eur prijatá ako platba v hotovosti, lebo celková cena prevyšuje limit 5 000 eur. £

Platba v hotovosti vykonaná v zahraničí ZoPH, ktorý je platný od 1. 1. 2013, ustanovuje limity pre platbu v hotovosti a príjem z platby v hotovosti aj pri platbách vykonaných v zahraničí. Podľa § 7 ods. 1 ZoPH sa zákaz platby v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje limit 5 000 eur u podnikateľov a limit 15 000 eur u FO – nepodnikateľov, vzťahuje aj na odovzdanie hotovosti v cudzine odovzdávajúcim, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území SR, ak odovzdávajúci má

na území SR trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania. Podľa § 7 ods. 2 ZoPH sa zákaz vzťahuje aj na prijatie hotovosti, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území SR, ak príjemca má v SR trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

Pokuty a sankcie Za porušenia zákona hrozia podnikateľom a aj FO – nepodnikateľom, pokuty. Pokutu môže dostať ten, kto platbu prijíma, ako aj ten, kto platbu v hotovosti uhrádza. FO – nepodnikateľovi – môže byť pokuta udelená až do výšky 10 000 eur. Suma 10 000 eur je horný limit a je vždy na posúdení ukladateľa pokuty, akú výšku uloží. Pri

uložení pokuty by sa mala posudzovať závažnosť konania, jeho následky, výška hotovostnej platby, osoba, ktorá sa priestupku dopustila a ďalšie okolnosti. FO – podnikateľ – a PO môže pri porušení zákona dostať pokutu do výšky 150 000 eur. Pokutu môže udeliť daňový alebo colný úrad. Ing. Jarmila Strählová

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

na súkromné účely Využívanie motorového vozidla je v súčasnosti nevyhnutnou súčasťou podnikateľskej činnosti bez ohľadu na predmet podnikania a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu fyzickú osobu alebo o podnikajúcu právnickú osobu. V podnikateľskej praxi sa často stretávame s tým, že podnikatelia a ich zamestnanci používajú motorové vozidlo, ktoré majú zaradené v obchodnom majetku, aj na iné účely ako na dosahovanie zdaniteľného príjmu. Často do výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane, zaúčtujú celú výšku vynaložených výdavkov, čo nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Aký je správny postup pri používaní motorového vozidla aj na súkromné účely, si ukážeme v príspevku s uvedením príkladov z podnikateľskej praxe.

ODBORNÍK RADÍ

Používanie motorového vozidla

Obchodný majetok

Obchodný majetok je definovaný v ustanovení § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov) ako súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok definuje aj § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov (ďalej len ZDP). Podľa uvedeného ustanovenia ZDP je obchodný majetok súhrn majetkových hodnôt,

a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba (ďalej len FO) s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, o ktorých účtuje alebo účtovala. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu. Z oboch definícií obchodného majetku jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo, ktoré podnikateľ využíva na dosahovanie príjmov z podnikania, o ktorých účtuje alebo účtoval, je obchodným majetkom podnikateľa, ak ho podnikateľ do obchodného majetku zaradil.

Zaradenie motorového vozidla do obchodného majetku Ak MV obstará podnikajúca fyzická osoba, môže sa rozhodnúť, či MV zaradí v okamihu obstarania do obchodného majetku, alebo

ho zaradí do obchodného majetku neskôr, napríklad po roku, po dvoch rokoch a podobne.

PMPP 1/2014

Na uplatnenie daňových výdavkov v súvislosti s používaním motorového vozidla (ďalej len MV) v podnikaní má vplyv skutočnosť, či motorové vozidlo má podnikateľ zaradené v obchodnom majetku.

U podnikajúcej fyzickej osoby sa z hľadiska daňového majetok fyzickej osoby stáva obchodným majetkom okamihom zaúčtovania, prípadne zaevidovania v evidencii vedenej podľa § 6 ods. 10 (pri uplatnení paušálnych výdavkov) alebo podľa § 6

ods. 14 zákona o daniach z príjmov (pri vedení daňovej evidencie). Ak motorové vozidlo obstará podnikajúca právnická osoba (ďalej len PO, napríklad s. r. o., a. s., družstvo, motorové vozidlo je vždy súčasťou ich obchodného majetku.

Motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku Za MV, ktoré je zaradené v obchodnom majetku (služobné MV), bez rozdielu či ide o podnikateľa – FO – alebo podnikateľa – PO, je považované MV: –

ktoré je vo vlastníctve podnikateľa,

–

ktoré je využívané v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov podnikateľa

(pojmom podnikateľ budeme ďalej označovať podnikajúcu fyzickú osobu a aj právnickú osobu), –

o ktorom podnikateľ – účtovná jednotka – účtuje alebo ho eviduje v evidencii, ktorú vedie podľa § 6 ods. 10 a 14 ZDP.

Daňové výdavky pri obstaraní motorového vozidla Použitie MV, najčastejšie osobného automobilu vloženého do obchodného majetku, aj na súkromné účely má dosah na výšku daňových výdavkov každého podnikateľa. Ak má podnikateľ MV vložené do obchodného majetku a používa ho on a jeho

zamestnanci aj na súkromné účely, pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním a použitím je nutné brať do úvahy definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP.

Poznámka: Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Výdavok, ktorý má byť uznaný ako daňový, musí spĺňať všetky podmienky ustanovené v ZDP. £ MV sa z hľadiska daňového považuje za samostatnú hnuteľnú vec so samostatným technicko-ekonomickým určením a ak jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, t. j. za hmotný majetok, ktorý sa odpisuje [§ 22 ods. 2 písm. a) ZDP]. Vstupná cena MV sa nezapočítava do daňových výdavkov v plnej výške pri obstaraní MV, ale postupne prostredníctvom odpisov.

Z uvedeného vyplýva, že všetky výdavky spojené s obstaraním MV nie je možné považovať za daňové výdavky, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 21 písm. a) ZDP. Daňovými výdavkami sú odpisy OA. Odpisovanie je, podľa § 22 ods. 1 ZDP, postupné zahrnovanie odpisov hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až § 28 ZDP, ak nejde o hmotný majetok vylúčený z odpisovania.

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely

Daňové výdavky pri používaní motorového vozidla Daňovými výdavkami pri používaní MV zaradeného v obchodnom majetku sú: –

výdavky na spotrebované pohonné látky (ďalej len PHL),

–

výdavky na údržbu a opravy OA,

–

výdavky na poistenie OA,

–

výdavky na úhradu dane z motorového vozidla,

–

ďalšie prevádzkové výdavky spojené s využívaním OA, napríklad parkovné, diaľničné poplatky a podobne.

X O

Všetky výdavky spojené s používaním MV môže podnikateľ považovať za daňové výdavky v plnej výške, ak MV využíva len pri pracovných cestách, tzn. na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Ak by bolo MV používané aj na súkromné účely, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške, ale len vo výške prislúchajúcej pracovným cestám. Ak je podnikateľ registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) a súčasťou výdavkov je aj DPH, podnikateľ má nárok na plné odpočítanie DPH, ak MV využíva len na podnikanie.

Poznámka: Pri používaní MV platia rovnaké východiská bez rozdielu účtovnej sústavy (bez rozdielu, či podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva), a to pre všetky podnikateľské subjekty pri uvedení MV do užívania, pri uplatnení daňových odpisov MV a aj pri uplatnení daňových výdavkov spojených s prevádzkou MV. £

Daňové výdavky pri použití motorového vozidla aj na súkromné účely ZDP a ani iný právny predpis nedefinuje, čo sa považuje za „súkromné účely“ pri použití MV. ZDP ani nestanovuje, ako má podnikateľ v prípade, že používa majetok zaradený do obchodného majetku, tzn. aj MV na súkromné účely, postupovať. Preto si v ďalšej časti príspevku ukážeme postup, ktorý je v podnikateľskej praxi používaný a správcom dane rešpektovaný. Pri stanovení výšky daňových výdavkov v súvislosti s používaním MV zaradeného v obchodnom majetku je nutné brať do

úvahy skutočnosť, že podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom sú všetky výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, za podmienky ich zaúčtovania v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovania v evidencii. MV, ktoré má podnikateľ zaradené v obchodnom majetku, môže využívať na súkromné účely: –

samotný podnikateľ – FO,

–

zamestnanec.

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

U právnickej osoby, najčastejšie s. r. o., je „podnikateľ“ (spoločník, konateľ) zamestnancom právnickej osoby, a preto postupuje

pri používaní motorového vozdila aj na súkromné účely tak isto ako ostatní zamestnanci.

Použitie motorového vozidla na súkromné účely podnikateľom Podnikateľ – FO (ďalej len podnikateľ), ktorý využíva MV zaradené v obchodnom majetku aj na súkromné účely, nemôže započítať do daňových výdavkov odpisy a ani prevádzkové výdavky a lízingové splátky v plnej výške. Výdavky musí znížiť o výdavky charakteru osobnej spotreby podnikateľa, lebo podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto výdavkoch podnikateľ účtoval. Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. i) ZDP priamo uvádza, že daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú spotrebu podnikateľa. Ak podnikateľ použije MV, ktoré má zaradené v obchodnom majetku aj na súkromné

účely, je nutné nájsť vhodné kritérium, podľa ktorého by rozčlenil výdavky na: –

výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane a podnikateľ ich vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, tzn. pri pracovných cestách a

–

výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú základ dane a podnikateľ ich vynaložil na súkromné účely.

Ako najvhodnejšie kritérium sa javí počet najazdených kilometrov (ďalej len km) zistený z evidencie jázd alebo z inej preukázateľnej evidencie, v ktorej podnikateľ eviduje všetky km, t. j. km najazdené za účelom podnikania a aj na súkromné účely.

Postup podnikateľa pri stanovení pomernej časti daňových výdavkov Podnikateľ by mal postupovať takto: 1. v priebehu účtovného obdobia (kalendárneho roka) viesť evidenciu jázd alebo inú preukázateľnú evidenciu MV (ďalej len evidencia jázd), do ktorej značí všetky km, tzn. km najazdené pri pracovných cestách (služobné) a aj km najazdené na súkromné účely, 2. výdavky spojené s prevádzkou MV (údržba a opravy, daň z motorového vozidla, poistenie MV a podobne) účtovať alebo evidovať v priebehu účtovného obdobia ako výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane, 3. k 31. 12., prípadne k inému poslednému dňu účtovného obdobia, pri uzatváraní

účtovných kníh a účtovaní uzávierkových účtovných operácií: -

zistiť z evidencie jázd celkový počet km,

zistiť počet km najazdených za účelom podnikania, tzn. pri pracovných cestách,

zistiť počet km najazdených na súkromné účely,

vvypočítať % jázd na podnikateľské účely,

vypočítať % jázd charakteru osobnej spotreby,

vypočítať daňové odpisy za príslušné obdobie,

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely

4. zaúčtovať alebo zaevidovať odpisy motorového vozidla a zistené rozdiely do účtovníctva alebo do daňovej evidencie na základe interného účtovného

dokladu, ktorého súčasťou bude aj výpočet pomernej časti výdavkov na podnikanie a výdavkov na osobnú spotrebu.

X O

Dokladovanie Dokladmi pre stanovenie výšky daňových výdavkov pri používaní MV, ktoré má podnikateľ – FO – zaradené v obchodnom majetku, aj na súkromné účely sú: –

faktúra alebo kúpna zmluva od dodávateľa MV a doklad o úhrade (bankový výpis),

–

ďalšie doklady a potvrdenia o úhrade výdavkov spojených s obstaraním MV, ktoré slúžia pri výpočte vstupnej ceny MV podľa § 25 ods. 1 ZDP (zo vstupnej ceny MV sa počítajú daňové odpisy),

–

faktúry, kúpne zmluvy a doklady o úhrade výdavkov spojených s prevádzkou MV, napríklad doklad o nákupe PHL, doklad o úhrade za údržbu MV a podobne, evidencia jázd MV, z ktorej podnikateľ zistí počet km najazdených na pracovných cestách a počet km najazdených za súkromným účelom, interné doklady, na ktorých sú rozúčtované pomerné čiastky výdavkov, napríklad pri bežnej prevádzke MV, pri údržbe a opravách.

Príklad č. 1 Podnikateľ Pavol podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ. Pavol má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil (ďalej len OA). Automobil je už odpísaný. V roku 2012 používal on a členovia jeho rodiny automobil aj na súkromné účely. Podnikateľ používal OA aj na súkromné účely, preto nemôže v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. i) ZDP započítať do daňových výdavkov výdavky charakteru osobnej spotreby. Z uvedeného dôvodu viedol v roku 2012 evidenciu jázd (knihu jázd), do ktorej značil všetky km najazdené OA, tzn. km pracovné a aj súkromné. Evidencia jázd slúži podnikateľovi ako vhodný prostriedok na stanovenie správneho pomeru daňových výdavkov (výdavky pri pracovných cestách) a nedaňových výdavkov (výdavky charakteru osobnej spotreby). Výdavky na nákup PHL účtoval v priebehu roku do peňažného denníka a k 31. 12. 2012 urobil prepočet spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP. Pri výpočte daňového výdavku „Spotreba PHL“ vychádzal len z km najazdených pri pracovných cestách. Vypočítanú sumu porovnal s daňovými výdavkami „Nákup PHL“, ktoré už má zaúčtované v účtovníctve v daňových výdavkoch (vo výdavkoch, ktoré ovplyvňujú základ dane). Zistený rozdiel zaúčtoval 31. 12. 2012 ako výdavky, ktoré znižujú základ dane. Pri ostatných výdavkoch postupoval takto: 1. k 31. 12. 2012 zistil z evidencie jázd OA počet najazdených km za rok 2012: - celkový počet najazdených km = 30 000 km, - z toho km najazdené pri pracovných cestách = 25 600 km, - km najazdené na súkromné účely = 4 400 km,

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

2. vypočítal % jázd: -

% jázd pri pracovných cestách = 85,33 % (25 600 : 30 000 x 100)

% jázd charakteru osobnej spotreby = 14,67 % (100 – 85,33)

3. 31. 12. 2012 zistil z účtovníctva celkové sumy, ktoré vynaložil na prevádzku OA v roku 2012. Sú to tieto čiastky (zaúčtované sú ako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane): -

zaplatená daň z motorových vozidiel = 247 eur,

náklady na bežnú údržbu a opravy OA = 1 235 eur,

poistenie OA = 1 986 eur,

4. vypočítal sumy, o ktoré znížil celkové výdavky vynaložené na prevádzku OA v roku 2012: -

daň z motorových vozidiel = výdavok sa nekráti a úhradu dane môže podnikateľ započítať v plnej výške do daňových výdavkov, a to aj pri čiastočnom využívaní OA na súkromné účely. Povinnosť uhradiť daň vzniká vždy z dôvodu používania OA na podnikanie;

výdavky na údržbu a opravy OA sa krátia o 14,67 %, t. j. o sumu 181,17 eura (1 235 x 14,67 : 100);

poistenie OA sa kráti o 14,67 %, t. j. o sumu 291,34 eura (1 986 x 14,67 : 100).

Ak podnikateľ využíva OA aj v roku 2013, a to aj na súkromné účely, bude postupovať rovnakým spôsobom. Zmena bude len vo výške % jázd využívania OA na súkromné účely. Podľa výšky % jázd na súkromné účely bude podnikateľ krátiť všetky daňové výdavky spojené s prevádzkou OA, ktoré má zaúčtované. £ Príklad č. 2 Patrik, ktorý podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, má v obchodnom majetku zaradený OA. Automobil obstaral v roku 2011 za 20 000 eur a odpisuje ho rovnomerným spôsobom. V roku 2012 využíval OA počas víkendov a dovolenky aj na súkromné účely. Patrik používal OA v roku 2012 len sčasti na dosahovanie zdaniteľných príjmov, preto má povinnosť znížiť všetky výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti s prevádzkou OA, a odpisy OA o pomernú časť, ktorá zodpovedá % súkromných jázd. Z uvedeného dôvodu musel viesť evidenciu jázd, do ktorej značil všetky ubehnuté km (pracovné aj súkromné). Výdavky na nákup PHL účtoval v priebehu roka do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane. 31. 12. 2012 urobil prepočet spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP. Pri výpočte daňového výdavku „Spotreba PHL“ vychádzal len z km najazdených pri pracovných cestách. Vypočítanú sumu porovnal s daňovými výdavkami „Nákup PHL“, ktoré už má zaúčtované. Zistený rozdiel zaúčtoval 31. 12. 2012 ako uzávierkovú účtovnú operáciu. Pri ostatných výdavkoch postupoval takto: 1. 31. 12. 2012 zistil z evidencie jázd OA počet najazdených km za rok 2012: - celkový počet najazdených km = 28 740 km, - z toho km najazdené pri pracovných cestách = 22 419 km, - km najazdené na súkromné účely = 6 321 km, 2. vypočítal % jázd: - pri pracovných cestách = 78,00 % (22 419 : 28 740 x 100) - charakteru osobnej spotreby = 22,00 % (100 – 78,00)

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely

3. k 31. 12. 2012 zistil z účtovníctva celkové sumy, ktoré vynaložil na prevádzku OA v roku 2012. Sú to čiastky, ktoré má zaúčtované ako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane: - zaplatená daň z motorových vozidiel = 226 eur, - náklady na bežnú údržbu a opravy OA = 1 544,15 eura, - poistenie OA = 1 666,80 eura, 4. vypočítal sumy, o ktoré znížil celkové výdavky vynaložené na prevádzku OA v roku 2012: - daň z motorových vozidiel = výdavok sa nekráti, - výdavky na údržbu a opravy OA sa krátia o 22,00 %, t. j. o sumu 339,71 eura (1 544,15 x 22,00 : 100), - poistenie OA sa kráti o 22,00 %, t. j. o sumu 366,69 eura (1 666,80 x 22 : 100), 5. vypočítal ročný daňový odpis, ktorý znížil o 22 %.

X O

Výpočet ročného daňového odpisu OA Podnikateľ obstaral OA v roku 2011 za 20 000 eur. Automobil zaradil do obchodného majetku a začal rovnomerne odpisovať, tzn., že odpisy vypočítal podľa § 27 ZDP. Výpočet ročného odpisu OA Rok

Odpis ročný v eurách

Zostatková cena v eurách

Daňovo uznaný odpis v eurách

2011 2012

20 000 : 4 = 5 000

20 000 – 5 000 = 15 000

5 000

20 000 : 4 = 5 000

15 000 – 5 000 = 10 000

3 900

V roku 2011 podnikateľ využíval OA len pri pracovných cestách, preto nemal povinnosť znižovať odpisy OA. V roku 2012 využíval OA aj na súkromné účely a z uvedeného dôvodu znížil odpis ročný o 22 %, t. j. o % zodpovedajúce jazdám charakteru osobnej spotreby. –

% jázd charakteru osobnej spotreby = 22 %

–

% jázd pri pracovných cestách = 78 %

Daňovo uznaný odpis ročný = 5 000 x 78 : 100 = 3 900 eur £

Použitie motorového vozidla na súkromné účely zamestnancom Ak zamestnanec využíva MV pri pracovných cestách a aj pri cestách za súkromným účelom, posudzuje sa táto možnosť,

ktorú mu dáva zamestnávateľ, podľa § 2 písm. c) ZDP za príjem, ktorý je nepeňažným plnením zamestnanca.

Poznámka: Podľa ustanovenia § 2 písm. c) ZDP za zdaniteľný príjem sa považuje aj peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. £

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Keďže motorové vozdilo využíva aj na súkromné účely zamestnanec, ktorého príjmy sa zdaňujú podľa § 5 ZDP, pri posudzovaní používania motorového vozdila aj na súkromné účely zamestnanca sa musí vychádzať aj z ustanovení § 5 ZDP.

Z ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP vyplýva, že príjmom zamestnanca zo závislej činnosti je aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny MV za každý začatý kalendárny mesiac poskytnutia MV na služobné a aj súkromné účely.

Poznámka: Podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP príjmom zamestnanca je aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné aj súkromné účely. Ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši. £ Vždy je rozhodujúce skutočné použitie MV na súkromné účely. V akom rozsahu bolo MV na súkromné účely použité, nie je podstatné. V jednotlivých mesiacoch roka to môže byť rozdielne. Uvedený postup sa používa, ak zamestnanec používa MV na služobné a aj súkromné účely. Najčastejšie v praxi tak, že zamestnancovi je zverené MV, ktoré používa

obyčajne len on a môže ho používať so súhlasom zamestnávateľa nielen pri pracovných cestách, ale aj na súkromné účely. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi MV na súkromné účely len príležitostne (napríklad pri príležitosti svadby v rodine) a ocení poskytnutie MV cenou obvyklou v mieste a čase plnenia, postup podľa § 5 ods. 3 ZDP sa nepoužije.

Stanovenie vstupnej ceny motorového vozidla Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa vstupná cena MV má stanoviť podľa § 25 ZDP. Podľa § 25 ods.1 ZDP je vstupnou cenou hmotného majetku obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov alebo reprodukčná obstarávacia cena. Ak je majetok obstaraný odplatne, za vstupnú

cenu sa považuje obstarávacia cena. Za obstarávaciu cenu sa podľa § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ) považuje cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

Príklad č. 3 Peter je zamestnanec spoločnosti ABC, s.r.o. Spoločnosť mu poskytla v roku 2013 OA, ktorý využíva na základe dohody so zamestnávateľom aj na súkromné účely. Zamestnávateľ OA kúpil v decembri 2012 za 18 000 eur. Ďalšie výdavky, ktoré boli spojené s obstaraním OA, boli vo výške 1 000 eur (prihlásenie OA na DI a doplnenie vybavenia OA).

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely

Peter začal OA využívať na služobné aj súkromné účely od 15. 1. 2013. Vstupná cena OA, stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP, je 19 000 eur (18 000 + 1 000). Počnúc mzdami za január 2013 sa Petrovi započíta ako súčasť zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny OA, t. j. suma 190 eur (19 000 x 1 : 100). Suma 190 eur sa mu započíta ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti počnúc januárom 2013, aj keď OA začal využívať na súkromné účely až od 15. 1. 2013. Bez ohľadu na intenzitu používania OA na súkromné účely bude zdaniteľným príjmom zamestnanca Petra, podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, vždy čiastka 190 eur.

X O

£ Súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku je, podľa § 25 ods. 2 zákona o dani z príjmov v zneni neskorších predpisov, aj

technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a uvedené do užívania.

Príklad č. 4 Prokop je zamestnanec spoločnosti ABC, s.r.o. Spoločnosť mu poskytla od 1. 5. 2013 OA, ktorý využíva na základe dohody so zamestnávateľom na služobné a súkromné účely. Zamestnávateľ obstaral OA v roku 2012 a jeho vstupná cena bola 20 500 eur. V auguste 2013 OA technicky zhodnotil (dal zabudovať GPS systém a klimatizáciu) vo výške 1 500 eur. Prokop OA využíva na služobné aj súkromné účely od 1. 5. 2013. Vstupná cena OA stanovená zamestnávateľom pri podpísanízmluvy o využívaníOA aj na súkromné účely bola stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP na 20 500 eur. Tzn., že zamestnávateľ započítal od mája 2013 do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca Prokopa za každý kalendárny mesiac používania OA aj na súkromné účely sumu 205 eur (20 500 x 1 : 100). V auguste 2013 zamestnávateľ OA technicky zhodnotil, a preto upravil jeho vstupnú cenu podľa § 25 ods. 2 ZDP na sumu 22 000 eur (20 500 + 1 500). Od augusta 2013 započíta zamestnávateľ do zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi Prokopovi mesačne sumu 220 eur (22 000 x 1 : 100) za používanie MV na služobné a súkromné účely. £

Povinnosti zamestnávateľa Zamestnávateľ má, podľa § 35 ZDP, povinnosť vyberať z mesačnej zdaniteľnej mzdy zo závislej činnosti, ktorej súčasťou je aj suma podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP za použitie MV aj na súkromné účely, preddavok na daň. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, ktorý je znížený o:

–

odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne (ďalej len ZP) a do Sociálnej poisťovne (ďalej len SP), ktoré je povinný platiť zamestnanec,

–

nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v alikvotnej čiastke, t. j. vo výške 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane.

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Poznámka: Z nepeňažného príjmu zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. za využívanie MV aj na súkromné účely, platí zamestnanec s platnosťou od 1. 1. 2011 poistenie do ZP a SP. £

Postup zamestnávateľa pri stanovení pomernej časti daňových výdavkov Zamestnávateľ, ktorý poskytne motorové vozidlo zamestnancovi na služobné a aj súkromné účely, postupuje pri stanovení

výšky daňových výdavkov u tohto motorového vozdila v súlade s ustanoveniami ZDP.

Odpisy motorového vozidla Zamestnávateľ, ktorý poskytuje motorové vozdilo zamestnancovi na služobné aj súkromné účely, má motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku, tzn. motorové vozdilo daňovo odpisuje. Zamestnávateľ má nárok na odpisy v plnej výške.

Ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP, z ktorého vyplýva, že daňový odpis sa započíta do daňových výdavkov podnikateľa len v pomernej výške, ak podnikateľ využíva majetok aj na súkromné účely, sa v tomto prípade nepoužije.

Výdavky na spotrebu PHL Pri používaní MV zaradeného v obchodnom majetku upravuje § 19 ods. 2 písm. l) ZDP spôsob stanovenia daňových výdavkov na spotrebované PHL. Ak zamestnávateľ uhrádza výdavky na spotrebované PHL aj v súvislosti s využívaním motorového vozdila na súkromné účely zamestnanca, tieto výdavky sa nemôžu

u zamestnávateľa považovať za daňový výdavok (náklad). Ak zamestnávateľ nepožaduje od zamestnanca úhradu za spotrebované PHL v súvislosti s využívaním MV aj na súkromné účely, ide u zamestnanca o nepeňažný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti.

Daň z motorových vozidiel Podnikateľ, ktorý používa MV pri výkone podnikateľskej činnosti, bez rozdielu či ide o MV zaradené v obchodnom majetku alebo o MV súkromné, má povinnosť podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady platiť daň z MV. Podľa § 89 vzniká podnikateľovi daňová povinnosť nasledujúcim dňom po

dni použitia motorového vozidla na podnikanie. To, že zamestnávateľ poskytne motorové vozidlo zamestnancovi na používanie aj na súkromné účely, nemá na povinnosť platiť daň z motorového vozdila žiaden vplyv. Rozhodujúca je vždy skutočnosť, či podnikateľ používa motorové vozidlo v podnikaní.

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely

Výdavky spojené s prevádzkou motorového vozidla Výdavky spojené s prevádzkou MV, ktorými sú napríklad poistenie MV a náklady na údržbu a opravy MV, je možné uplatniť v plnej výške za predpokladu, že MV je používané len služobne, tzn. len na pracovné

X O

cesty. Ak je MV využívané aj na súkromné účely, nie je možné zahrnúť tieto výdavky do daňových výdavkov v plnej výške, ale len vo výške prislúchajúcej pracovným cestám.

Dokladovanie Dokladmi pre stanovenie výšky nepeňažného príjmu zamestnanca za používanie motorového vozidla na služobné aj súkromné účely sú: –

dohoda uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom o možnosti využívania motorového vozdila aj na súkromné účely,

–

faktúra alebo kúpna zmluva od dodávateľa MV za jeho obstaranie, ktorá slúži na stanovenie výšky 1 % zo vstupnej ceny MV,

–

ďalšie doklady o úhrade výdavkov (nákladov) spojených s obstaraním

motorového vozidla, ktoré slúžia pri výpočte výšky vstupnej ceny motorového vozidla podľa § 25 ods. 1 ZDP, –

interné doklady, na ktorých sú rozúčtované pomerné čiastky výdavkov pri bežnej prevádzke MV, pri údržbe a opravách MV,

–

mzdový list zamestnanca, na ktorom sa evidujú podľa § 39 ods. 2 ZDP všetky údaje o zaúčtovanej a vyplatenej mzde zamestnanca, tzn. aj nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla využívaného na služobné a súkromné účely. Ing. Jarmila Strählová

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Automobil v podnikaní lektor: Ing. Vladimír Ozimý

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči. Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia, kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia, alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: bonus@pp.sk

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

ODBORNÍK RADÍ

Použitie motorového vozidla na súkromné účely – interná firemná smernica Zamestnancovi môže spoločnosť poskytnúť služobné motorové vozidlo na súkromné účely dvoma spôsobmi, a to jednorazovo len samotné vozidlo alebo jednorazovo s vodičom. Dôvodom takéhoto poskytnutia vozidla v spoločnosti je slávnostná príležitosť zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (svadba, pohreb, rodinné oslavy a podobne). Nákladné motorové vozidlo sa poskytuje na prevoz nákladu (sťahovanie, odvoz kúpeného tovaru a podobne). Internú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely by mala vypracovať len tá účtovná jednotka, ktorá sa rozhodla, že bude svojim zamestnancom poskytovať cestné motorové vozidlo aj na súkromné účely. vzor

POUŽITIE SLUŽOBNÉHO MOTOROVÉHO VOZIDLA NA SÚKROMNÉ ÚČELY XY, s. r. o., Pekná ulica 10, 010 01 ŽILINA IČO: 00888777, IČ DPH: SK88877788

Číslo smernice:

... / 201x

Názov smernice:

Použitie motorového vozidla na súkromné účely

Účinnosť smernice:

1. 1. 201x – 31. 12. 201x

Obsah smernice:

1. Úvod

PMPP 1/2014

2. Použitie motorového vozidla na súkromné účely a služobné účely

3. Príjem podliehajúci dani z príjmov FO pri použití služobného motorového vozidla aj na súkromné účely 4. Použitie motorového vozidla na súkromné účely

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely – IFS

Použitá legislatíva: –

zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

–

zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov

–

zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

–

zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–

zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

X O

Zoznam použitých skratiek v smernici: DPH

–

daň z pridanej hodnoty

–

fyzická osoba

–

motorové vozidlo

SMV

–

služobné motorové vozidlo

ZCN

–

zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

ZDP

–

zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

ZZP

–

zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

ZSP

–

zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Zoznam príloh: Príloha č. 1:

Ceny pre služobné motorové vozidlá poskytnuté na súkromné účely v roku 201x

Dátum spracovania smernice:

20. 12. 201x

Vypracoval:

vedúci dopravy (meno a priezvisko, podpis)

Dátum schválenia:

22. 12. 201x

Schválil:

riaditeľ spoločnosti (meno, priezvisko, podpis)

Záverečné ustanovenia: Interná účtovná smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov spoločnosti XY, s. r. o. Smernica nadobúda účinnosť dňom vydania. Nedodržanie pokynov uvedených v smernici sa môže klasifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

1. Úvod Spoločnosť XY, s. r. o., poskytuje zamestnancom služobné cestné motorové vozidlo (ďalej SMV): –

len na služobné účely,

–

na služobné a súkromné účely, tzv. referentské vozidlo,

–

jednorazovo na súkromné účely.

Používaniu SMV na súkromné účely je venovaná aj časť internej smernice Využívanie služobných motorových vozidiel v spoločnosti XY, s. r. o., v ktorej je uvedené, že podrobnejší postup pri stanovení 1 % z obstarávacej ceny MV, ktoré zdaňuje zamestnanec daňou z príjmov FO, sa uvedie v smernici Používanie motorového vozidla na súkromné účely.

2. Použitie motorového vozidla na služobné a súkromné účely Ak spoločnosť poskytne zamestnancovi SMV na služobné a aj na súkromné účely, pričom obe podmienky musia byť splnené, musí dodržať tieto podmienky a zásady: 1. SMV na služobné a súkromné účely môžu v spoločnosti XY, s. r. o., používať len: -

riaditeľ spoločnosti,

vedúci stredísk,

ďalší zamestnanci na základe rozhodnutia riaditeľa spoločnosti.

2. S každým zamestnancom, ktorý bude využívať SMV na služobné a súkromné účely, sa dohodne a uzavrie: -

Dohoda o zverení SMV,

Dohoda o hmotnej zodpovednosti,

Protokol o odovzdaní a prevzatí SMV do používania.

3. Pre zamestnanca, ktorý prevzal SMV, ktoré bude využívať na služobné a súkromné účely, platia tieto podmienky:

PHL, ktoré spotrebuje pri jazde na súkromné účely, mu nehradí spoločnosť, tieto výdavky si hradí sám,

súkromnú cestu do zahraničia môže vykonať len na základe súhlasu riaditeľa spoločnosti,

v prípade súkromných ciest sa žiadanka na vykonanie cesty nevypisuje, Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely – IFS -

na pracovnú cestu, ktorú vykoná zamestnanec SMV, je potrebné predložiť Žiadanku na prepravu takto: •

na pracovné cesty v okrese Žilina jednu na celý mesiac,

•

na pracovné cesty mimo okres Žilina na každú cestu,

vykonanie zahraničnej pracovnej cesty SMV schvaľuje riaditeľ spoločnosti,

vykonanie tuzemskej pracovnej cesty schvaľuje zamestnancom vedúci strediska,

vykonanie pracovnej cesty vedúcim strediska schvaľuje riaditeľ spoločnosti,

súkromná cesta sa eviduje do evidencie jázd SMV s uvedením „súkromné“,

príjmom zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP (zo závislej činnosti) je aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny SMV za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia MV zamestnávateľa na používanie na služobné aj súkromné účely.

X O

Poznámka: Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP je príjmom zamestnanca aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši. £

3. Príjem podliehajúci dani z príjmov FO pri použití služobného motorového vozidla na súkromné účely Ak spoločnosť XY, s. r. o., poskytne zamestnancovi SMV na služobné a súkromné účely a obe podmienky sú splnené, pri ocenení plnenia postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Poskytnutie služobného motorového vozidla nie je predmetom dane Poskytnutie SMV na súkromné účely nie je predmetom dane z príjmov, len v prípadoch zákonom vymedzených ústavných činiteľov, ktorí majú nárok na poskytnutie SMV na služobné a súkromné účely podľa osobitného predpisu. Zamestnanci spoločnosti XY, s. r. o., nepatria do tejto skupiny osôb.

Poskytnutie služobného motorového vozidla je predmetom dane V prípade, že zamestnanec využíva SMV pre služobné a aj súkromné účely, postupuje spoločnosť podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Príjmom zamestnanca je aj príjem: –

vo výške 1 % zo vstupnej ceny MV podľa § 25 ZDP za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia MV zamestnávateľom na používanie na súkromné a služobné účely. Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Ak ide o prenajaté MV, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj vtedy, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého MV. Ak v obstarávacej cene MV nie je zahrnutá DPH, na účely ocenenia MV sa cena o DPH zvýši.

Vstupná cena MV Vstupná cena MV sa stanoví na základe ustanovenia § 25 ZDP. Podľa § 25 je vstupnou cenou hmotného majetku, t. j. aj vstupnou cenou MV: –

obstarávacia cena,

–

suma vo výške vlastných nákladov,

–

reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov,

–

cena určená ako obstarávacia cena alebo vlastné náklady pri preradení MV z osobného užívania FO do obchodného majetku, pričom sa za roky nevyužívania MV na podnikanie odpisy neuplatňujú.

Súčasťou vstupnej ceny MV je aj technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, kedy bolo dokončené.

Ďalšie dôležité upozornenia: –

ak zamestnanec určitý čas nepoužíva MV, ktoré mu bolo pridelené na využívanie na služobné a súkromné účely (napríklad z dôvodu choroby), spoločnosť postupuje podľa § 5 ods. 3 ZDP a zdaní príjem vo výške 1 % z obstarávacej ceny ako príjem zamestnanca aj za toto obdobie. Na zdaňovanie tohto nepeňažného príjmu u zamestnanca je podstatný moment poskytnutia vozidla a nie jeho využívanie;

–

zdaneniu podlieha aj poskytnutie MV už odpísaného, ktorého zostatková cena je v spoločnosti 0 €, ak sú splnené všetky ostatné podmienky;

–

súčasťou vstupnej ceny, z ktorej sa počíta 1 % podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, je aj technické zhodnotenie MV.

S platnosťou od 1. 1. 2011, po novelizácii ZZP a ZSP, sa vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov rozšíril aj o príjem zamestnanca v súvislosti s používaním MV na služobné aj súkromné účely. To znamená, že príjem vo výške 1 % z obstarávacej ceny MV je súčasťou vymeriavacieho základu pre platby do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne.

Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely – IFS

Poznámka:

X O

ZZP a aj ZSP boli novelizované s účinnosťou od 1. 1. 2011. Novelizáciou ZZP a ZSP došlo k zjednoteniu uvedených zákonov s daňovým zákonom vo vymeriavacích základoch. To znamená, že od 1. 1. 2011 sa stal súčasťou vymeriavacieho základu pre platby do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne u zamestnanca aj jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, teda aj príjem zamestnanca v súvislosti s používaním MV na služobné a súkromné účely. £

4. Použitie motorového vozidla na súkromné účely Zamestnancovi môže spoločnosť XY, s. r. o., poskytnúť SMV na súkromné účely dvoma spôsobmi: –

poskytne mu jednorazovo len samotné SMV,

–

poskytne mu jednorazovo SMV s vodičom.

Jednorazové použitie SMV na súkromné účely Zamestnancovi spoločnosti môže byť poskytnuté na základe jeho žiadosti SMV na súkromný účel. Dôvodom takéhoto poskytnutia SMV v spoločnosti XY, s. r. o., je: –

osobné motorové vozidlo sa poskytuje na slávnostné príležitosti zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (svadba, pohreb, rodinné oslavy a podobne),

–

nákladné motorové vozidlo sa poskytuje na prevoz nákladu (sťahovanie, odvoz kúpeného tovaru a podobne).

Spoločnosť XY, s. r. o., poskytne zamestnancovi SMV na súkromný účel na základe týchto podmienok: –

zamestnanec požiada o poskytnutie SMV písomnou formou,

–

v prípade, že má vybraté SMV, ktoré žiada poskytnúť na súkromné účely, uvedie typ vozidla a jeho EČ,

–

žiadosť schvaľuje riaditeľ spoločnosti alebo ním určená osoba,

–

na základe kladného rozhodnutia o poskytnutí SMV na súkromné účely vyplní príkaz na jazdu vedúci dopravy,

–

pri odovzdaní vozidla potvrdí zamestnanec, ktorému bolo SMV poskytnuté, počet najazdených km,

–

vedúci dopravy zaeviduje najazdené km v evidencii jázd SMV s uvedením poznámky „súkromné“, Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

–

za požičané SMV uhradí zamestnanec cenu, ktorá je stanovená v prílohe č. 1 tejto smernice pre daný kalendárny rok.

Jednorazové použitie SMV s prideleným vodičom na súkromné účely Zamestnancovi spoločnosti XY, s. r. o., môže byť poskytnuté na základe jeho žiadosti na súkromné účely aj SMV s vodičom. Dôvodom takéhoto poskytnutia SMV v spoločnosti XY, s. r. o., je: –

osobné motorové vozidlo sa poskytuje na slávnostné príležitosti zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (svadba, pohreb, rodinné oslavy a podobne),

–

nákladné motorové vozidlo sa poskytuje na prevoz nákladu (sťahovanie, odvoz kúpeného tovaru a podobne).

Spoločnosť XY, s. r. o., poskytne zamestnancovi SMV s vodičom na súkromné účely len za týchto podmienok: –

zamestnanec požiada o poskytnutie SMV s vodičom písomnou formou,

–

v prípade, že má vybraté SMV, ktoré žiada poskytnúť na súkromné účely, uvedie typ vozidla a jeho EČ,

–

žiadosť schvaľuje riaditeľ spoločnosti alebo ním určená osoba,

–

na základe kladného rozhodnutia o poskytnutí SMV na súkromné účely vyplní príkaz na jazdu vedúci dopravy,

–

pri odovzdaní vozidla potvrdí zamestnanec, ktorému bolo SMV poskytnuté, počet najazdených km,

–

vedúci dopravy zaeviduje najazdené km v evidencii jázd SMV s uvedením poznámky „súkromné“,

–

za požičané SMV s vodičom uhradí zamestnanec cenu, ktorá je stanovená v prílohe č. 1 tejto smernice pre daný kalendárny rok.

Postup z hľadiska dane z príjmov V spoločnosti XY, s. r. o., sa pri poskytnutí SMV len na súkromné účely zamestnancovi spoločnosti bude postupovať z hľadiska ZDP takto: 1. za použitie SMV uhradí zamestnanec cenu, ktorá sa vypočíta podľa počtu najazdených km, podľa prílohy č. 1 tejto smernice, 2. zamestnávateľ, t. j. spoločnosť, zdaní príjem od zamestnanca podľa ustanovení ZDP.

Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Používanie motorového vozidla na súkromné účely – IFS

Príloha č. 1 k smernici Využívanie služobných motorových vozidiel

X O

Ceny za služobné motorové vozidlá poskytnuté zamestnancom na súkromné účely v roku 201x

XY, s. r. o., Pekná 10, 010 01 ŽILINA IČO: 00777888, IČ DPH: SK88877788

Ceny za služobné motorové vozidlá poskytnuté zamestnancom na súkromné účely Spoločnosť XY, s. r. o., rozhodla, že v roku 201x bude účtovať zamestnancom za použitie služobného motorového vozidla na súkromné účely tieto ceny: Názov automobilu

Cena za jeden ubehnutý km v €

Osobné automobily: Škoda Octavia

0,39

Toyota Avensis – modrá

0,43

Toyota Avensis – strieborná

0,46

Toyota Lexus

0,61

Nákladné automobily Citroën Berlingo

0,53

Mercedes Vito

0,66

Ak bude zamestnancovi spoločnosti XY, s. r. o., poskytnuté služobné motorové vozidlo na súkromné účely aj s vodičom, uhradí okrem ceny za najazdené km aj paušálny poplatok 1,66 € za jednu hodinu. Poznámka: Prílohu č. 1 by mala účtovná jednotka každý rok aktualizovať podľa aktuálneho stavu vozového parku, podľa obstarávacích cien motorových vozidiel a podľa cien PHL v danom účtovnom období. £ Ing. Jarmila Strählová

Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

ODBORNÍK RADÍ

Správa registratúry V článku sa dočítate, že prijatím zákona o archívoch a registratúrach sa zmenila situácia v slovenskom archívnictve, hlavne čo sa týka postavenia pôvodcov registratúr vo vzťahu k archívom. Prvýkrát sa definovali pojmy ako registratúra, správa registratúry, pôvodca registratúry, vyraďovanie, registratúrna značka, znak hodnoty, registratúrne stredisko atď. a bola prijatá nová terminológia. Druhá hlavná zmena vyplývajúca z tohto zákona sa týka oblasti znakov hodnoty jednotlivých vecných skupín registratúrnych záznamov. Dovtedy platili (skartačné) znaky „A“, „S“ a „V“ uvádzané v registratúrnom (skartačnom) pláne. Týmto zákonom bol zrušený znak hodnoty „V“ a „S“. Bolo potrebné urobiť i novú kategorizáciu pôvodcov registratúr z hľadiska ich pôsobnosti, činnosti a vplyvu v oblasti ich pôsobenia. Zmeny v slovenskom archívnictve vyplývajúce zo zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k pôvodcom registratúr.

smernice pre národné výbory sa stali prakticky nepoužiteľné vzhľadom na to, že so vznikom obecných úradov vznikali úplne iné, nové typy záznamov, ako produkovali socialistické organizácie. Už vôbec nehovoriac o tom, že vznikol súkromný sektor, pre ktorý neexistovali žiadne usmernenia, okrem spomínaných veľkých podnikov, ktoré mali svoje spisové poriadky a skartačné plány.

Pádom komunizmu a vznikom súkromného sektora nastala v našej spoločnosti nová situácia.

Preto bolo nevyhnutné prijať nový zákon. Od 1. 1. 2003 je v platnosti zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto sa zrušil dovtedy platný zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov.

PMPP 1/2014

Vo všeobecnosti platí zásada, že dokiaľ nie je prijatý nový zákon, platí starý. Vtedy platné „socialistické“ zákony sa však nedali uplatniť vo viacerých sférach, vrátane archívnictva. Tým až do prijatia nového zákona nastalo legislatívne vákuum.

Čo sa týka správy registratúry, dovtedy sa pozornosť sústreďovala hlavne na národné výbory, úrady, školy a veľmi veľké štátne resp. národné podniky, ktoré mali zriadené svoje podnikové archívy. Ako som už uviedla, v tom čase platné „univerzálne“

Prijatím zákona o archívoch a registratúrach sa zmenila situácia v slovenskom archívnictve, hlavne čo sa týka postavenia pôvodcov registratúr vo vzťahu k archívom. –

Nóvum oproti dovtedy platnému zákonu je v tom, že sa prvýkrát definujú

Obdorník radí | Správa registratúry

pojmy ako registratúra, správa registratúry, pôvodca registratúry, vyraďovanie, registratúrna značka, znak hodnoty, registratúrne stredisko atď. –

–

Bola prijatá nová terminológia, napr. registratúrny (spisový) poriadok, registratúrny (skartačný) plán, registratúra, registratúrny záznam (písomnosť), vyraďovacie konanie (skartácia), registratúrna značka (ukladací znak), správa registratúry (spisová služba) atď. Druhá hlavná zmena vyplývajúca z tohto zákona sa týka oblasti znakov hodnoty jednotlivých vecných skupín registratúrnych záznamov. Dovtedy platili (skartačné) znaky „A“, „S“ a „V“ uvádzané v registratúrnom (skartačnom) pláne. Týmto zákonom bol zrušený znak hodnoty „V“ a „S“. Pre vysvetlenie:

V registratúrnom pláne dokument označený znakom hodnoty „A“ je určený na trvalú archiváciu - to znamená, že to je budúci archívny dokument a nikdy sa nevyhodí. Týmto znakom sa označujú záznamy, ktoré

akýmkoľvek spôsobom dokumentujú vznik, vývoj organizácie či spoločnosti až po jej prípadný zánik.

X O

Sú to teda všetky dôležité dokumenty – zakladajúce listiny, interné smernice, podľa ktorých sa firma riadi, zápisnice zo schôdzí, ročné vyhodnotenia. Z účtovných záznamov je to ročný rozpočet, hlavná kniha, záverečné uzávierky, samozrejme ročné výkazy a podobne – teda všetko to, čo dokumentuje prosperitu subjektu. Zostal znak hodnoty „A“ a záznamy označované bývalým „S“ boli preklasifikované na záznamy bez znaku hodnoty určené na zničenie po uplynutí lehoty uloženia. Znak hodnoty „V“ znamenal výber – to znamená, že pri príprave vyraďovacieho konania (skartácii), sa zriadila komisia a robil sa výber – časť záznamov z tejto skupiny mal ísť do „A“ a časť záznamov na zničenie (skart).

Príklad č. 1: Uvediem klasický príklad – štatistické výkazy mali znak V-5 – to znamená, že sa museli povyberať ročné výkazy a dať do skupiny „A“ a ostatné – mesačné a krátkodobé, výkazy sa zaradili do skupiny „S“. V skartačnom návrhu sa potom v poznámke vždy uviedlo, že sa robil výber. £ Tým, že bol znak „V“ zrušený, ostal iba znak hodnoty „A“ a záznamy bez znaku hodnoty.V praxi to znamená asi toľko, že

registratúrne plány musia byť vypracované tak, aby hneď triedili registratúru na jednoznačné „A“ a záznamy určené na zničenie.

Príklad č. 2: Keď použijem opäť ten klasický príklad s výkazmi – v registratúrnom pláne už nebude napríklad registratúrna značka AB Štatistické výkazy V-5, ale táto skupina bude rozdelená na: AB.1

Štatistické výkazy, ročné A10 (znak hodnoty A s lehotou uloženia 10 rokov) a

AB.2

Štatistické výkazy, krátkodobé 5 (bez znaku hodnoty „A“ s lehotou uloženia 5 rokov). £ Neprehliadnite školenie Ochrana osobných údajov – nový zákon a z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013 – v Bratislave 5. 12. 2013, informujte sa na čísle 041/70 53 343.

Bolo potrebné urobiť i novú kategorizáciu pôvodcov registratúr z hľadiska ich pôsobnosti, činnosti a vplyvu v oblasti ich pôsobenia. § 4 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvádza: (1) Pri hodnotení pôvodcu záznamu sa prihliada na význam pôvodcu záznamu z hľadiska jeho pôsobnosti, činnosti a vplyvu v oblasti jeho pôsobenia. (2) Registratúrne záznamy sa podľa pôvodcu registratúry hodnotia takto: a) registratúrnymi záznamami I. kategórie sú tie, ktoré vznikli z činnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a ďalších orgánov verejnej správy, b) registratúrnymi záznamami II. kategórie sú tie, ktoré vznikli z činnosti pôvodcov registratúry určených ministerstvom, c) registratúrnymi záznamami III. kategórie sú tie, ktoré vznikli z činnosti iných pôvodcov registratúry. Podľa pôvodného znenia zákona mali všetci pôvodcovia registratúr povinnosť vypracovať a predložiť registratúrny poriadok a registratúrny plán ministerstvu prostredníctvom štátnych archívov na schválenie a samozrejme sa ním aj riadiť. Vzhľadom na tlaky podnikateľskej lobby bol zákon viackrát novelizovaný a jeho dnešná podoba je

vlastne kompromisom s množstvom ústupkov voči podnikateľom. Podľa posledného znenia zákona majú túto povinnosť len pôvodcovia I. a II. kategórie. Bolo tak ustanovené novelou č. 216/2007 Z. z. z 1. júna 2007 kde v § 16 zákona v odseku 2 písm. b) Práva a povinnosti pôvodcu registratúry sa uvádza, kto je vyňatý z povinnosti vypracovať smernicu: Pôvodca registratúry je povinný vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie štátnemu ústrednému archívu alebo štátnemu archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou; to neplatí pre pôvodcu registratúry, z činnosti ktorého nevznikajú záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu, ani pre pôvodcu registratúry, ktorého výsledky činnosti sú predmetom autorského práva. To sa týka hlavne III. kategórie pôvodcov. Rozhodujúcim je veľkosť firmy (spravidla keď má viac ako 20 zamestnancov), výška obratu (viac ako 2 mil. €), predmet činnosti, či má povinnosť overenej účtovnej uzávierky, či ide o podnikateľský subjekt, ktorý tvorí archívne dokumenty o čom rozhodol archív, ďalej, ak pôvodca potrebuje mať schválenú smernicu pre ISO normy, prípadne všetky subjekty, ktorým archív preberal registratúrne záznamy pred prijatím tejto novely. Tiež ak ide o neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby. Ak spĺňajú jednu z týchto podmienok, v tom prípade sú povinní predložiť na schválenie – ale už len registratúrny plán.

V skratke:

1. Pôvodcovia registratúry povinní vypracovať registratúrny poriadok a registratúrny plán –

orgán verejnej správy (orgán štátu, orgán územnej samosprávy, profesijná

organizácia, iné verejnoprávne ustanovizne),

Neprehliadnite školenie Ochrana osobných údajov – nový zákon a z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013 – v Bratislave 5. 12. 2013, informujte sa na čísle 041/70 53 343.

Obdorník radí | Správa registratúry

právnická osoba zriadená orgánom verejnej správy, – právnická osoba zriadená zákonom. To sú ministerstvá a nimi zriadené špecializované úrady. –

Ďalej štátne úrady – či už krajské, obvodné, okresné úrady, samosprávne kraje, mestské, obecné úrady, súdy, školy, knižnice, nemocnice, tiež exekučné úrady, komory a pod.

X O

2. Pôvodcovia registratúry povinní mať iba registratúrny plán –

všetky subjekty, ktoré nepatria do 1. ani do 3. skupiny a pred 1. júnom 2007 ich registratúrne záznamy preberal archív (štátny archív alebo ich vlastný archív zriadený so súhlasom MV SR),

–

podnikateľské subjekty, ktoré nepatria do 3. skupiny a z ich činnosti vznikajú registratúrne záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu, o čom rozhodol príslušný štátny archív,

–

ústredné orgány alebo im na roveň postavené subjekty politických strán, zväzov, spolkov, nadácií, občianskych združení,

–

neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, – štátne podniky, – právnické osoby založené územnou samosprávou, – registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Teda okrem tých, ktorí už boli v styku s archívom pred 1. júnom 2007 sem zaraďujeme spotrebné družstvá, napr. COOP Jednota, poľnohospodárske družstvá, výrobné družstvá (podľa prosperity), veľkoobchod, akciové spoločnosti, advokátske kancelárie, notárske kancelárie a pod.

3. Pôvodcovia registratúry, ktorí nie sú povinní mať registratúrny poriadok ani registratúrny plán –

pôvodcovia registratúry, z činnosti ktorých nevznikajú registratúrne záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu,

–

fyzické i právnické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, podľa osobitného predpisu,

–

malí podnikatelia (štátne archívy zaraďujú medzi malých podnikateľov, t. j. ako podnikateľské subjekty, ktorých registratúrne záznamy nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu tých podnikateľov, ktorí nemusia mať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, podľa § 19 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov),

–

fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu zapísané v evidencii podľa osobitného predpisu,

–

základné (miestne) organizácie politických strán, občianskych združení,

–

pôvodcovia registratúry, ktorých výsledky činnosti sú predmetom autorského práva (fyzické i právnické osoby).

Neprehliadnite školenie Ochrana osobných údajov – nový zákon a z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013 – v Bratislave 5. 12. 2013, informujte sa na čísle 041/70 53 343.

Do tejto skupiny patria teda živnostníci, právnické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia, právnické osoby (s. r. o.) – za spomínaných podmienok (počet zamestnancov, audit, obrat, predmet činnosti – napr. výrobné dielne, pekárne, autodoprava...), maloobchod, služby, vedci, umelci, lekári, lekárnici, záchranná služba, advokáti, notári, cestovné kancelárie. Ďalej sú to základné organizácie spolkov, zväzov, združení, telovýchovných jednôt, športových klubov a okresné zložky politických strán (plán majú ústredia). To isté platí aj pre spoločenstvá vlastníkov bytov (plán má komora). Keďže registratúra vznikajúca z činnosti fyzických osôb nie je taká ako u právnických osôb, MV SR vydalo metodický návod č. SVS-204-2004/00844 z 22. novembra 2004 pre samostatne podnikajúce fyzické osoby, podľa ktorého sa majú riadiť. Vyplýva z neho, že i fyzické osoby sú povinné evidovať záznamy a vyraďovanie (samozrejme po uplynutí lehôt uloženia) oznámiť štátnemu archívu.

–

– –

–

Novelou z roku 2007 boli upravené aj podmienky vyraďovania – povinnosť vyraďovať so súhlasom ministerstva zostáva, zmena je však v tom, že pôvodca registratúry môže zničiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty, ak mu archív do 60 dní od predloženia návrhu na vyradenie nedoručí rozhodnutie. Novým je aj to, že pôvodcovia registratúr môžu zveriť správu registratúry inej osobe. Boli stanovené podmienky dočasného vývozu registratúrnych záznamov. Zákon sa zaoberá aj priestupkami a správnymi deliktami pri nedodržaní ustanovení tohto zákona so stanovením výšky pokuty. Novela č. 41/2011 Z. z. z 8. februára 2011 definuje elektronický registratúrny záznam a ďalej upravuje zákon v paragrafoch, v ktorých zmeny z toho vyplývajú – napr. podpisovanie elektronickým podpisom – teda umožňuje podnikateľom evidenciu v elektronickej forme za dodržania stanovených podmienok.

Zhrnutie: Keď to zhrnieme – nie všetci pôvodcovia sú povinní vypracovať registratúrny poriadok a registratúrny plán, alebo len registratúrny plán a predložiť ho na schválenie archívu. Napriek tomu, či už ste, alebo nie ste povinní vypracovať smernicu a predložiť ju na schválenie, tým sa vaše povinnosti ako pôvodcov registratúr nekončia, pretože povinnosť zabezpečiť správu registratúry – teda evidovanie, tvorbu, ukladanie, ochranu registratúrnych záznamov, prístup k registratúrnym záznamom až po ich vyradenie so súhlasom ministerstva podľa § 16 Práva a povinnosti pôvodcu registratúry zákona o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov zostáva u všetkých pôvodcov.

Mgr. Jana Štefaničáková

Neprehliadnite školenie Ochrana osobných údajov – nový zákon a z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013 – v Bratislave 5. 12. 2013, informujte sa na čísle 041/70 53 343.

na správu registratúry – interná firemná smernica Interná firemná smernica registratúrneho poriadku na správu registratúry vrátane vzorov.

ODBORNÍK RADÍ

Registratúrny poriadok

Registratúrny poriadok na správu registratúry .... Smernica z ................... (deň, mesiac a rok) č............., ktorou sa vydáva registratúrny poriadok na správu registratúry ...; (ak sa ustanovenia registratúrneho poriadku vzťahujú aj na zariadenia subjektu, resp. jeho pobočkovú sieť, uviesť aj ich názvy). V súlade s § 16 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydávam túto smernicu.

Čl. 1 Registratúrny poriadok na správu registratúry a registratúrny plán, ktoré sú prílohou tejto smernice, sa vzťahujú na činnosť ...; (ak sa ustanovenia registratúrneho poriadku vzťahujú aj na zariadenia subjektu, resp. jeho pobočkovú sieť, uviesť aj ich názvy) *). Poznámka: *)

Organizačný poriadok. £

Čl. 2

............................................. konateľ spoločnosti

PMPP 1/2014

Táto smernica nadobúda účinnosť ................. .

Príloha smernice č.:

REGISTRATÚRNY PORIADOK A REGISTRATÚRNY PLÁN (uviesť presný názov subjektu) PRVÁ ČASŤ Čl. 1 Úvodné ustanovenia (1) Registratúrny poriadok ... (presný názov subjektu) upravuje postup ... (presný názov subjektu) (ďalej len „spoločnosť“) pri správe registratúry, a to najmä pri organizovaní manipulácie so záznamami a spismi, ako aj pri náležitom a pravidelnom vyraďovaní spisov. (2) ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca subjektu) (ďalej len „...“) dôsledne dbá, aby sa pri správe registratúry dodržiavali ustanovenia registratúrneho poriadku. (3) Správu registratúry spravidla zabezpečuje administratívny zamestnanec spoločnosti poverený vedením registratúrneho denníka, ako aj správou registratúrneho strediska (ďalej len „administratívny zamestnanec“). Zariadenia, resp. pobočková sieť subjektu sú povinné poveriť správou registratúry administratívneho zamestnanca zariadenia, resp. pobočky. (4) Spoločnosť a zariadenia spravujú registratúru tak, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate alebo neoprávnenému použitiu registratúrnych záznamov (ďalej len „záznam“). Ak sa zistí, že došlo k poškodeniu, zničeniu alebo strate, administratívny zamestnanec vyhotoví záznam o výsledku šetrenia a možných dôsledkoch porušenia celistvosti registratúry, ktorý predloží ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca). (5) Zamestnanec spoločnosti pri rozviazaní pracovného pomeru protokolárne odovzdá ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) alebo ním poverenému zamestnancovi (ďalej len „zástupca“) nevybavené spisy. (6) Evidenciu a manipuláciu s registratúrnymi záznamami obsahujúcimi evidenciu sťažností, ako aj účtovných registratúrnych záznamov a registratúrnych záznamov agendy ľudských zdrojov (ďalej len „špeciálne druhy registratúrnych záznamov“) upravuje osobitný predpis.*) Poznámka: *)

zákon NR SR č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov zákon NR SR č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach zákon NR SR č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. £

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

(7) Dozor nad vyraďovaním spisov vrátane špeciálnych druhov registratúrnych záznamov spoločnosti vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Trenčín (ďalej len „archív“).*)

X O

Poznámka: *)

§ 18 ods. 1 a § 24 ods. 3 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov £

(8) Spoločnosť a zariadenia vedú záznamy a ich evidenciu v štátnom jazyku.

Poznámka: *)

§ 3 ods. 3 písm. c) zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. £

Čl. 2 Základné pojmy (1) Správa registratúry na účely tohto registratúrneho poriadku je organizovanie manipulácie so záznamami a spismi [prijímanie, triedenie, evidovanie, obeh, tvorba, vybavovanie, odosielanie záznamov a ukladanie, ochrana a vyraďovanie spisov (záznamov)], ako aj náležité personálne obsadenie, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie registratúry spoločnosti. Súčasťou správy registratúry je aj príprava registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu. (2) Záznam je písomná, obrazová, zvuková a iným spôsobom zaznamenaná informácia, ktorá pochádza z činnosti spoločnosti alebo bola spoločnosti doručená. (3) Registratúrny záznam je informácia, ktorú zaevidoval v registratúrnom denníku. (4) Spis je súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli pri vybavovaní jednej veci a spoločnosť ich zaevidovala v registratúrnom denníku. (5) Spisový obal je neoddeliteľná súčasť spisu, do ktorého sa zakladajú jednotlivé registratúrne záznamy (podania a vybavenia) spolu s prílohami. (6) Registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov pochádzajúcich z činnosti spoločnosti a všetkých záznamov spoločnosti doručených, ktoré boli zaevidované v registratúrnom denníku a bolo im pridelené číslo spisu. Súčasťou registratúry je aj registratúrny denník a registre. (7) Registratúrny denník je základná evidenčná pomôcka správy registratúry. Obsahuje údaje o prijatí, tvorbe, vybavení, odoslaní registratúrnych záznamov a uložení a vyradení spisov. Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

(8) Podanie je každý podnet, ktorý spoločnosť prijala na úradné vybavenie. (9) Vybavenie je záznam obsahujúci informáciu o spôsobe vybavenia podania. (10) Registratúrny plán je pomôcka na účelné a systematické označovanie a ukladanie spisov. Pridelením registratúrnej značky určuje spisom miesto v registratúre; ďalej určuje spisom znak hodnoty a lehotu uloženia. (11) Registratúrna značka je symbol ustanovený registratúrnym plánom pre určitý spis alebo skupinu spisov. Registratúrna značka sa skladá z alfanumerického označenia vecnej skupiny spisov. (12) Registratúrne stredisko je miesto, kde sa ukladajú a ochraňujú uzatvorené spisy spoločnosti do uplynutia predpísaných lehôt uloženia a do ich vyradenia. (13) Zásielka je záznam pri doprave a doručení adresátovi. (14) Administratívny zamestnanec je zamestnanec spoločnosti, ktorý metodicky usmerňuje jej zamestnancov na úseku správy registratúry, zodpovedá za všetky odborné činnosti súvisiace so správou registratúry v spoločnosti, vrátane činnosti registratúrneho strediska a prípravy vyraďovacieho konania.

Čl. 3 Prijímanie zásielok (1) Administratívny zamestnanec prijíma zásielky, ktoré boli spoločnosti doručené alebo ich prevzal zamestnanec spoločnosti osobne a sú adresované spoločnosti; na požiadanie doručiteľa potvrdí prijatie zásielky odtlačkom prezentačnej pečiatky (vzor č. 1) na kópii záznamu alebo na osobitnom lístku s dátumom prevzatia. Telegramy, telefaxy a iné elektronicky prijaté záznamy (ďalej len „súrne záznamy“) označí odtlačkom prezentačnej pečiatky s dátumom doplneným o podrobný časový údaj o prijatí. Ústne podania môže prijímať každý zamestnanec spoločnosti. Vyhotoví o každom z nich úradný záznam, ktorý odovzdá administratívnemu zamestnancovi na zaevidovanie v denníku. (2) Administratívny zamestnanec skontroluje správnosť adresy, počet prijatých zásielok podľa evidencie na súpiske pošty a neporušenosť obalov zásielok. Omylom doručené zásielky vráti pošte alebo doručiteľovi, prípadne ich vráti priamo adresátovi; prípadné iné nedostatky reklamuje na pošte. Podávanie a dodávanie zásielok v poštovom styku a spôsob ich reklamácie upravuje osobitný predpis. *) Poznámka: *)

Poštové podmienky k poštovým službám, ktoré podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách poskytuje Slovenská pošta, š. p. (ORLBL 4497/2002). £

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

Čl. 4 Triedenie zásielok a odovzdávanie záznamov

X O

(1) Administratívny zamestnanec triedi zásielky na zásielky, ktoré sa: a) otvoria a následne zaevidujú v denníku, b) odovzdávajú adresátovi neotvorené, c) noviny, časopisy, prospekty, reklamné materiály, inú tlač a pozvánky, ktoré nemajú formu listu. (2) Zásielky, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a), administratívny zamestnanec otvorí a záznam označí odtlačkom prezentačnej pečiatky. Prezentačná pečiatka sa odtláča červenou farbou spravidla v hornej časti ľavej strany záznamu tak, aby všetky údaje zostali čitateľné. V odtlačku prezentačnej pečiatky sa vyznačí dátum doručenia a počet príloh. Prípadné nedostatky (napr. chýbajúce prílohy a pod.) sa vyznačia vedľa odtlačku prezentačnej pečiatky. Odosielateľa o nich vyrozumie zamestnanec poverený vybavením veci (ďalej len „spracovateľ“). (3) Neotvorené sa ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) odovzdávajú zásielky označené heslom verejného obstarávania, obsahujúce personálne veci zamestnancov, ako aj zásielky adresované ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca). Tieto zásielky sa označujú na obálke odtlačkom prezentačnej pečiatky s dátumom doručenia. (4) Za súkromnú sa považuje zásielka, na ktorej je meno a priezvisko adresáta uvedené pred názvom spoločnosti; táto sa označí iba dátumom doručenia na obálke a adresátovi sa odovzdá neotvorená. (5) Noviny, časopisy, prospekty, reklamné materiály, cenníky, katalógy, všeobecne záväzné predpisy, technické normy ani pozvánky, ktoré nemajú formu listu, sa odtlačkom prezentačnej pečiatky neoznačujú. (6) Zásielky, ku ktorým sú priložené ceniny, administratívny zamestnanec označí okrem odtlačku prezentačnej pečiatky aj pečiatkou s textom „peňažný spis“, v ktorej vyznačí druh, hodnotu a počet cenín. (7) Obálky ostávajú trvalo pripojené k doručeným záznamom, ak: a) záznam nie je datovaný alebo ak sa jeho dátum podstatne líši od dátumovej pečiatky pošty na obálke, b) záznam nie je podpísaný, i keď meno, priezvisko a adresa sú uvedené, c) adresa odosielateľa je uvedená len na obálke, d) má dátum podania zásielky na pošte právny význam (napr. dodržanie lehoty ustanovenej pre odvolanie, verejné obstarávanie), e) ide o sťažnosť, Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

je na obálke odtlačok prezentačnej pečiatky,

g) ide o zásielku doručenú na návratku. (8) V ostatných prípadoch sa obálky obyčajných zásielok uschovávajú jeden týždeň, doporučených jeden mesiac. Po uplynutí týchto lehôt sa vyraďujú bez vyraďovacieho konania.

Čl. 5 Vedenie registratúrneho denníka (1) Administratívny zamestnanec spoločnosti vedie centrálny registratúrny denník spoločnosti (ďalej len „denník“). (2) V denníku sa evidujú záznamy pochádzajúce z činnosti spoločnosti, t. j. záznamy spoločnosti doručené a ich vybavenia, ako aj záznamy vznikajúce z vlastného podnetu spoločnosti (ex offo). (3) Denník sa vedie tak, aby priebežne poskytoval úplné a presné, časove a vecne aktuálne údaje o evidovaných záznamoch. (4) Pre každý kalendárny rok sa otvára nový denník, ktorý sa označí názvom spoločnosti a rokom. (5) Číselný rad v denníku sa začína vždy prvým pracovným dňom kalendárneho roka číslom jeden a končí sa posledným pracovným dňom kalendárneho roka. (6) Denník sa každoročne uzatvára v posledný pracovný deň kalendárneho roka zápisom „Uzatvorené číslom ...“, pripojí sa dátum, odtlačok úradnej pečiatky a podpis ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca). (7) V denníku sa vypĺňajú všetky údaje podľa predtlače. Chybné zápisy sa škrtnú takým spôsobom, aby zostali čitateľné.

Čl. 6 Evidovanie záznamov (1) V denníku sa zásadne neevidujú záznamy uvedené v čl. 4 ods. 5. (2) Záznamy sa evidujú v poradí, v akom vznikli alebo v akom boli doručené. (3) Súrne záznamy sa evidujú a odovzdávajú na vybavenie bezodkladne. Z telefaxov a elektronických záznamov sa vyhotovia alebo vytlačia kópie, ak to vyžaduje vybavenie veci.

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

(4) Ak sa po otvorení zásielky adresovanej spoločnosti a zaevidovaní záznamu v denníku zistí, že vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti, odstúpi ho so sprievodným listom miestne a vecne príslušnému orgánu alebo spoločnosti. Odosielateľa o tomto postupe informuje zaslaním kópie sprievodného listu.

X O

(5) Ak zamestnanec spoločnosti po otvorení súkromnej zásielky zistí, že záznam má úradný charakter, vráti ho na zaevidovanie v denníku. (6) Ak sa pri evidovaní záznamov používajú rôzne skratky, musí sa zostaviť ich zoznam s vysvetlením významu. Zoznam je neoddeliteľnou súčasťou denníka. (7) Záznamy sa nesmú odovzdať spracovateľovi bez zaevidovania v denníku. (8) Periodické správy alebo iné záznamy rovnakého druhu a charakteru viažuce sa k jednej veci alebo záznamy, o ktorých vedie spoločnosť zvláštnu systematickú evidenciu, sa v denníku evidujú prostredníctvom tzv. zberného hárka.

Čl. 7 Prideľovanie čísla spisu (1) Číslo spisu sa prideľuje záznamom: a) ktorých vybavenie patrí do pôsobnosti spoločnosti, b) obsahujúcim informácie dôležité pre činnosť spoločnosti, c) vzniknutým z vlastného podnetu spoločnosti (ex offo), d) adresovaným spoločnosti, ale nepatriacim do jej pôsobnosti, e) dodatočne pozvánke, ak na ňu spoločnosť písomne odpovedá. (2) Číslo spisu pozostáva z podacieho čísla (poradové číslo v denníku) a roku. (3) Ak prídu k prvému podaniu ďalšie podania v tej istej veci, dostane každé z nich nové podacie číslo, pod ktorým sa zaeviduje aj odpoveď naň. Tieto podacie čísla sa zapisujú na spisovom obale. Číslo prvého podania je číslom základným. Súhrn všetkých záznamov pochádzajúcich z vybavenia jednej veci tvorí jeden spis. (4) Záznamy zapísané na spisovom obale sa vybavujú pod posledným najvyšším číslom. Po vybavení sa ukladajú pod základným číslom v rámci registratúrnej značky v príručnej registratúre. (5) Spojenie spisov manipulovaných v systéme základného čísla sa v denníku vyznačuje v rubrike „predchádzajúce číslo“. (6) Ak príde nasledujúci rok k už existujúcemu spisu nový záznam v tej istej veci alebo nový záznam vznikne v spoločnosti, stáva sa číslo tohto záznamu základným číslom celého spisu a záznam dostáva nový spisový obal. Spis z predchádzajúceho roka sa k nemu Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

pripojí i so spisovým obalom a v rubrike denníka „predchádzajúce číslo“ sa vyznačí posledné podacie číslo z predchádzajúceho roka. (7) Spis sa ukladá do registratúry roku, v ktorom mu bolo pridelené posledné podacie číslo.

Čl. 8 Obeh záznamov Po vykonaní zápisov v denníku odovzdá administratívny zamestnanec záznamy ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca), ktorý rozhodne o ich ďalšom spracovaní.

Čl. 9 Vybavovanie spisov (1) Spisy sa vybavujú v lehotách ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi,*) inak lehotu určí ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) v závislosti od naliehavosti a náročnosti vybavenia veci. Určená lehota sa vyznačí na spisovom obale i v denníku. Poznámka: *)

Napr. § 24 zákona NR SR č. 138/2004 Z. z. zákon NR SR č. 9/2010 Z. z. £

(2) Ak nemožno vec vybaviť v ustanovenej alebo určenej lehote alebo spoločnosť vec odstúpi na vybavenie inému orgánu alebo spoločnosti, treba o tom odosielateľa s uvedením dôvodov informovať. (3) Spracovateľ zodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť, ako aj formálnu stránku vybavenia spisov. (4) Spracovateľ je povinný prideliť spisu registratúrnu značku, znak hodnoty a lehotu uloženia, vyznačiť spôsob jeho vybavenia, dať pokyny na odoslanie vybavenia a určiť ďalší pohyb spisu. (5) Spracovateľ je povinný označiť spisy, ku ktorým chce obmedziť prístup, slovami „obmedzený prístup“ a uviesť čas trvania obmedzenia. Tieto údaje vyznačí na spisovom obale. (6) Spracovateľ volí najvhodnejší spôsob vybavenia spisov. Ak vezme podanie iba na vedomie, napíše pod odtlačok prezentačnej pečiatky „Na vedomie vzal, a/a“, dátum a pripojí svoj podpis. Ak vybaví vec ústne (osobne alebo telefonicky), urobí o tom záznam na podaní alebo vyhotoví úradný záznam. Záznam musí obsahovať údaje o čase, výsledku a s kým bola vec vybavená.

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

(7) Ak spracovateľ zvolí písomnú formu vybavenia, píše vždy iba v jednej veci.

X O

(8) Ak sa vyžaduje písomná forma vybavenia a vec nemožno vybaviť včas listom, použije sa súrny záznam; doklad o jeho odoslaní sa pripojí k spisu. Odoslaný text sa zašle listom dodatočne v ten istý deň. (9) Údaje o vybavení, uzatvorení a uložení spisu sa vyznačia i v denníku ešte pred jeho uložením v registratúre spoločnosti. Záznam musí obsahovať údaje, ako bola vec vybavená a kde je spis uložený. Označenie spisu symbolom „a/a“ znamená, že spis je vybavený a možno ho uzatvoriť.

Čl. 10 Tvorba registratúrneho záznamu (1) ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) skontroluje vybavenie podania spracovateľom. Zodpovedá za posúdenie vybavenia z vecného a odborného hľadiska, ako aj z hľadiska dodržania právnych a iných predpisov. (2) Administratívny zamestnanec zodpovedá za úpravu vyhotovenia registratúrneho záznamu podľa platných technických noriem. *) Poznámka: *)

STN 016910 Pravidlá písania a úpravy písomností STN 886101 Predtlač listových papierov na úradné a obchodné listy. £

(3) Spracovateľ venuje pozornosť opisu obsahu záznamu (Vec). Opis obsahu registratúrneho záznamu musí byť vyjadrený jednoznačne a stručne. Osobitnú pozornosť venuje opisu obsahu prvého záznamu spisu označeného znakom hodnoty „A“. (4) Registratúrny záznam sa vyhotovuje na papieri s predtlačeným názvom a identifikačnými údajmi spoločnosti; predtlač obsahuje aj identifikačné údaje záznamu. Osobný list ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) sa vyhotovuje na papieri s predtlačeným označením funkcie; číslo spisu sa píše iba na kópiu.

Čl. 11 Používanie pečiatok (1) Spoločnosť používa podlhovastú (nápisovú) pečiatku, ktorú na registratúrnych záznamoch odtláča modrou farbou. (2) Odtlačok pečiatky netvorí právne nevyhnutnú súčasť registratúrneho záznamu. Odtláča sa spravidla vtedy, ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis alebo zaužívaná prax v obchodnom a úradnom styku. Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

(3) Pečiatky toho istého typu s rovnakým textom sa rozlišujú číslom, ktoré musí byť v odtlačku pečiatky čitateľné. (4) Spoločnosť vedie evidenciu pečiatok. Evidencia obsahuje odtlačok pečiatky s uvedením mena, priezviska a funkcie osoby, ktorá ju prevzala a používa.

Čl. 12 Podpisovanie a rozmnožovanie registratúrnych záznamov (1) Registratúrne záznamy podpisuje konateľ spoločnosti alebo jeho zástupca. Z podpisového práva vyplýva aj zodpovednosť za vecnú a formálnu správnosť podpísaného záznamu. (2) Na registratúrny záznam sa umiestňuje spravidla jeden podpis. (3) Meno a priezvisko, ako aj funkčné označenie podpisujúceho sa vytlačia. Ak záznam v neprítomnosti konateľa podpisuje jeho zástupca, pripojí pred svoj podpis skratku „v z.“ (v zastúpení).

Čl. 13 Odosielanie zásielok (1) Zásielky sa odosielajú obyčajnou poštou, doporučene, na návratku (doručenku), ďalej kuriérnymi službami alebo telekomunikačnými prostriedkami. (2) Administratívny zamestnanec roztriedi registratúrne záznamy podľa spôsobu odoslania. Zásielky adresátom, s ktorými je pravidelný poštový styk, spravidla združuje do spoločnej obálky. (3) Doporučené zásielky, zásielky na návratku (doručenku) a súrne zásielky sa zapisujú do doručovacích hárkov, v ktorých pošta potvrdzuje prevzatie na prepravu. Obyčajné zásielky sa do zoznamov nezapisujú a ich príjem sa nepotvrdzuje. (4) Doporučene na návratku s označením „do vlastných rúk“ sa odosielajú aj záznamy s dokladmi, ktoré spoločnosť vracia, ako aj predvolania na rokovanie a iné záznamy, pri ktorých treba zabezpečiť preukázateľnosť doručenia. *) Poznámka: *)

§ 24 zákona NR SR č. 138/2004 Z. z. £

(5) Podpísané návratky administratívny zamestnanec zaeviduje, t. j. zaznamená dátum doručenia. Návratku založí do spisu.

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

(6) Spoločnosť môže občanovi odovzdať iba zásielku, ktorá je mu adresovaná, po preukázaní jeho osobnej totožnosti. Prevzatie sa potvrdzuje podpisom na kópii záznamu alebo na doručovacom lístku (pri balíkoch) s uvedením dátumu prevzatia. Zásielku adresovanú spoločnosti nemôže spoločnosť občanovi vydať. Údaje o osobnom prevzatí vyznačí administratívny zamestnanec v denníku.

X O

DRUHÁ ČASŤ Ukladanie spisov a záznamov Čl. 14 Registratúrny plán (1) Registratúrny plán je pomôcka na účelné a systematické ukladanie spisov. Člení registratúru do vecných skupín a určuje spisom registratúrnu značku, znak hodnoty a lehotu uloženia. (2) Registratúrny plán je usporiadaný do vecných skupín podľa jednotlivých úsekov činnosti. (3) Registratúrny plán a jeho dodatky pripravuje administratívny zamestnanec spoločnosti v spolupráci s archívom.

Čl. 15 Registratúra spoločnosti (1) Spisy sa ukladajú podľa ročníkov a podľa registratúrneho plánu v samostatných obaloch pre každú registratúrnu značku; v obale sú uložené podľa číselného poradia s najvyšším číslom navrchu. (2) Spracovateľ pred odovzdaním spisu vyradí z neho nadbytočné vyhotovenia a pomocné poznámky. Koncepty zostávajú v spise. (3) Administratívny zamestnanec pred uložením spisu skontroluje úplnosť spisu a úplnosť údajov na spisovom obale. Spis, ktorý nie je označený registratúrnou značkou, znakom hodnoty a lehotou uloženia, dodatočne označí. (4) Ukladacie jednotky (spisové dosky, fascikle, zväzky, obaly) sa označujú štítkom s názvom spoločnosti, názvom druhu agendy priradenej k registratúrnej značke, registratúrnou značkou, znakom hodnoty, lehotou uloženia, číslami spisov a rokom spisov (vzor č. 2). (5) Vybavené a uzatvorené spisy sa po roku úschovy v príručnej registratúre premiestňujú do registratúrneho strediska. Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Čl. 16 Registratúrne stredisko (1) Za správu registratúrneho strediska zodpovedá administratívny zamestnanec spoločnosti. (2) Registratúrne stredisko umožňuje oprávneným osobám nazeranie, vypožičiavanie, ako aj vydávanie výpisov a odpisov zo spisov. (3) Spisy sa v registratúrnom stredisku ukladajú podľa ročníkov a podľa registratúrnych značiek so zachovaním číselného poradia v rámci registratúrnej značky. (4) Spoločnosť dôsledne dbá o také umiestnenie a materiálno-technické vybavenie registratúrneho strediska, aby spĺňalo podmienky pre všestrannú ochranu registratúry. *) Poznámka: *)

§ 17 – § 25 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. £

(5) Administratívny zamestnanec pripravuje vyraďovanie spisov z registratúrneho strediska vrátane vyraďovania špeciálnych druhov registratúrnych záznamov. (6) V registratúrnom stredisku sa ukladajú aj špeciálne druhy záznamov.

Čl. 17 Využívanie registratúry (1) Registratúru spoločnosti (ďalej len „registratúra“) môžu využívať zamestnanci spoločnosti pri plnení svojich pracovných úloh. Registratúra sa využíva nazeraním, vypožičiavaním, ako aj vydávaním odpisov (kópií) a výpisov zo spisov. (2) Využívanie registratúry sa uskutočňuje v súlade so zákonom o ochrane osobných *) údajov. Poznámka: *)

zákon NR SR č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. £

(3) Registratúru možno využívať len za podmienok vylučujúcich poškodenie, zničenie alebo stratu záznamu alebo spisu.

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

Čl. 18 Nazeranie do spisov

X O

(1) Spoločnosť umožní na základe písomného poverenia nazeranie do svojich spisov právnickým osobám, ktoré do nich potrebujú nazrieť v súvislosti s plnením svojich úloh. (2) Spoločnosť môže povoliť nazretie do spisov na základe písomnej žiadosti aj iným osobám, ak sa ich týkajú a pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

Čl. 19 Vypožičiavanie spisov (1) Vypožičanie spisu mimo spoločnosť môže povoliť len konateľ. V takom prípade sa vyhotoví reverz (vzor č. 3) v dvoch exemplároch, v ktorom sa uvedie číslo spisu, vec, počet listov, počet a druh príloh, identifikačné údaje o žiadateľovi a dôvod vypožičania. (2) Spisy sa spravidla požičiavajú na 15 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Administratívny zamestnanec kontroluje dodržiavanie výpožičnej lehoty; v odôvodnených prípadoch môže so súhlasom konateľa lehotu predĺžiť. Po vrátení spisu odovzdá kópiu výpožičného lístka alebo reverzu tomu, kto spis vrátil. O vypožičaní a vrátení spisov vedie evidenciu.

Čl. 20 Vydávanie výpisov a odpisov Odpis (kópiu) alebo výpis zo spisu možno vyhotoviť v rozsahu oprávnených nárokov žiadateľa, a to len na základe písomnej žiadosti.

TRETIA ČASŤ Vyraďovanie spisov Čl. 21 Zásady hodnotenia a vyraďovania spisov a špeciálnych druhov registratúrnych záznamov (1) Hodnotenie a vyraďovanie je súhrn odborných činností, pri ktorých sa z registratúry vyčleňujú registratúrne záznamy (spisy), ktorým uplynula lehota uloženia a posudzuje sa ich dokumentárna hodnota. (2) Predmetom vyraďovania sú všetky spisy, ktoré nie sú potrebné na ďalšiu činnosť spoločnosti*) a ktorým uplynuli ich lehoty uloženia. Poznámka: *)

§ 19 ods. 1 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. £ Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

(3) Vyraďovanie spisov zahŕňa posúdenie a rozhodnutie, že: a) spis má trvalú dokumentárnu hodnotu, a preto po uplynutí lehoty uloženia a po vyradení z registratúry je určený do trvalej archívnej starostlivosti archívu, b) spis nemá trvalú dokumentárnu archívnu hodnotu, a preto po uplynutí lehoty uloženia a po vyradení z registratúry je určený na zničenie.

Čl. 22 Znak hodnoty (1) Znakom hodnoty „A“ sa označuje registratúrny záznam, ktorý má trvalú dokumentárnu hodnotu podľa kritérií hodnotenia záznamu (obsah, pôvodca, obdobie vzniku, jedinečnosť vyhotovenia, hodnovernosť a nosič záznamu). Spisy označené znakom hodnoty „A“ sú určené na odovzdanie do trvalej archívnej starostlivosti archívu. (2) Znak hodnoty „A“ sa vzťahuje iba na jedno vyhotovenie registratúrneho záznamu. Pri registratúrnych záznamoch je to u príjemcu prvopis podania a u pôvodcu rovnopis odoslaného registratúrneho záznamu. Všetky ostatné vyhotovenia, t. j. duplikáty a multiplikáty, ktoré pôvodca rozšíril, sa všeobecne považujú za registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty a môžu sa navrhnúť na vyradenie, ak už nie sú potrebné pre ďalšiu činnosť spoločnosti. (3) Znak hodnoty „A“ je záväzný spravidla len pre spisy, ktorých pôvodcom je spoločnosť. Výnimku tvoria významné záznamy cudzieho pôvodu výrazne sa týkajúce činnosti spoločnosti.

Čl. 23 Lehota uloženia (1) Lehotu uloženia spisov stanovuje registratúrny plán spoločnosti. (2) Lehota uloženia je počet rokov, počas ktorých spoločnosť potrebuje registratúrny záznam pre svoju činnosť. Určuje, po koľkých rokoch od svojho uzatvorenia sa spis stane predmetom vyraďovania. Vyjadruje ju arabská číslica. Lehota začína plynúť 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom bol spis uzatvorený. Do jej uplynutia musí zostať spis uložený v registratúrnom stredisku v pôvodnom registratúrnom usporiadaní. (3) Lehota uloženia sa môže v odôvodnených prípadoch a po prerokovaní s archívom predĺžiť. Lehota uloženia sa nesmie skrátiť.

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

Čl. 24 Postup pri vyraďovaní spisov a špeciálnych druhov záznamov

X O

(1) Spoločnosť predkladá návrhy na vyradenie a vyraďuje spisy a špeciálne druhy registratúrnych záznamov (ďalej len „vyraďovanie spisov“) v pravidelných intervaloch dohod*) nutých s archívom; tieto nesmú byť dlhšie ako päť rokov. Ak nedôjde k dohode, lehotu určí archív. Poznámka: *)

§ 18 ods. 3 zákona č. 395/2002 Z. z. £

(2) Konateľ dôsledne dbá, aby spoločnosť zabezpečila pravidelné a plánovité vyraďovanie spisov v súlade s ustanoveniami registratúrneho poriadku. (3) Vyraďovanie spisov, ktorým uplynuli predpísané lehoty, sa pripravuje v registratúrnom stredisku. (4) Vyraďovanie spisov sa uskutočňuje v súlade s registratúrnym plánom platným v čase vzniku spisu. (5) Administratívny zamestnanec zabezpečí vyhotovenie zoznamu spisov určených na vyradenie z registratúrneho strediska, a to osobitne pre vecné skupiny spisov so znakom hodnoty „A“ a osobitne pre vecné skupiny spisov bez znaku hodnoty „A“. Takto členený zoznam (vzor č. 4a a 4b) je usporiadaný do ročníkov a vecných skupín podľa registratúrneho plánu spoločnosti s uvedením množstva vyradených spisov vyjadreného v uklada*) cích jednotkách (spisové dosky, balík, archívna škatuľa). Poznámka: *)

§ 11 ods. 2 a 3 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z. £

Čl. 25 Návrh na vyradenie spisov (1) Administratívny zamestnanec pripraví v dvoch vyhotoveniach návrh na vyradenie spisov (ďalej len „návrh“) (vzor č. 5). Návrh schválený konateľom zaeviduje správca registratúry v denníku. Originál sa spolu s prílohami (zoznamami) odovzdá archívu; kópie si pone*) chá registratúrne stredisko. Poznámka: *)

§ 11 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z. § 19 ods. 2 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. £ Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

(2) Spisy uvedené v návrhu zostanú uložené v registratúrnom stredisku tak, aby pri odbornej archívnej prehliadke mohli byť pohotovo predložené zamestnancom archívu. Čísla položiek spisov označených znakom hodnoty „A“ a spisov bez znaku hodnoty „A“ vyraďovacieho zoznamu sa vyznačia aj na príslušnej ukladacej jednotke. (3) Archív posúdi návrh a preverí jeho nadväznosť na predchádzajúce vyraďovacie konanie. Neúplný alebo nekvalitný návrh vráti spoločnosti na doplnenie alebo na prepracovanie. Vykoná odbornú archívnu prehliadku, posúdi dokumentárnu hodnotu spisov a vydá rozhodnutie, v ktorom stanoví, ktoré spisy majú trvalú dokumentárnu hodnotu a sú určené do trvalej archívnej starostlivosti a ktoré spisy nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu a sú *) určené na zničenie. Poznámka: *)

§ 18 ods. 1 a § 24 ods. 3 písm. d) bod 1 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. § 12 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z. £

(4) Zničenie spisov sa uskutočňuje na náklady spoločnosti.

Čl. 26 Preberanie spisov posúdených ako archívne dokumenty (1) Vyradenie spisov sa vyznačí v evidencii registratúrneho strediska. (2) Spoločnosť zabezpečí všestrannú ochranu spisov, ktoré boli posúdené ako archívne dokumenty, do času, kým ich archív prevezme do trvalej archívnej starostlivosti. Tieto spisy sa ukladajú v registratúrnom stredisku oddelene od ostatných spisov. (3) Archív preberá do trvalej archívnej starostlivosti ucelené súbory archívnych dokumentov alebo ich ucelené časti uložené v označených archívnych škatuliach protokolárne, v dohodnutej lehote. Dokladom o prevzatí archívnych dokumentov je dvojmo vyhotovený preberací protokol. Vyhotovuje ho archív na základe odovzdávacieho zoznamu spisov so znakom hodnoty „A“ vyhotoveného spoločnosťou (vzor č. 6); jeho originál jej odovzdá.*) Odovzdanie archívnych dokumentov do archívu sa uskutočňuje na náklady spoločnosti. Poznámka: *)

§ 24 ods. 3 písm. e) zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. § 14 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z. £

(4) Evidenčné pomôcky sa odovzdávajú do archívu až po vyradení v nich zaevidovaných spisov.

100

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

Vzor č. 1 PREZENTAČNÁ PEČIATKA Názov spoločnosti Dátum:

RZ:ZH-LU:

Podacie číslo:

Číslo spisu:

Prílohy/listy:

Vybavuje:

X O

Vzor č. 2 ŠTÍTOK S IDENTIFIKAČNÝMI ÚDAJMI Názov spoločnosti Vec

Registratúrna značka:

Znak hodnoty a lehota uloženia:

Ročník spisov:

Čísla spisov: (rozsah od - do)

Vzor č. 3 REVERZ ........................................................................................................................................... Názov spoločnosti

Vaše číslo: Naše číslo: Výpožičná lehota: Dátum: Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

101

REVERZ

...................................................................... ...................................................................... ...................................................................... ......................................................................

Potvrdzujeme, že sme prevzali spis (záznam) ako výpožičku od ... (názov spoločnosti). Zaväzujeme sa, že spis (záznam) bude bezpečne uložený a použitý len v úradných miestnostiach a za tým účelom, pre ktorý bol vypožičaný. Ďalej sa zaväzujeme, že spis (záznam) vrátime spoločnosti v pôvodnom fyzickom stave, usporiadaní a rozsahu, stanovenej lehote a dohodnutým spôsobom, a to do:................................. Požičaný bol tento spis (záznam) ........................................................................................................................................... ........................................................................................................................................... ........................................................................................................................................... ........................................................................................................................................... ........................................................................................................................................... ...........................................................................................................................................

102

Vrátené dňa: ...................

Vypožičané dňa .........................

Meno a priezvisko zamestnanca spoločnosti: ............................

Meno a priezvisko zástupcu žiadateľa o výpožičku: ...............................

Podpis: .....................................

Podpis: ......................................

Pečiatka:

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

Vzor č. 4a

X O

ZOZNAM VECNÝCH SKUPÍN REGISTRATÚRNYCH ZÁZNAMOV SO ZNAKOM HODNOTY „A“ NAVRHNUTÝCH NA VYRADENIE

........................................................................................................................................... Názov spoločnosti

Príloha k návrhu na vyradenie: Číslo spisu: Dátum:

Zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“ navrhnutých na vyradenie Por. č.

Názov vecnej skupiny

ZH LU

Rozpätie rokov

Množstvo

Poznámka

1. 2.

Por. č.

– poradové číslo

– registratúrna značka

Vecná skupina

– názov podľa registratúrneho plánu

– znak hodnoty

– lehota uloženia

Množstvo

– počet fasciklov, balíkov a pod.

Poznámka

– napr. obmedzenie prístupu, fyzický stav a pod. Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

103

Vzor č. 4b ZOZNAM VECNÝCH SKUPÍN REGISTRATÚRNYCH ZÁZNAMOV BEZ ZNAKU HODNOTY „A“ NAVRHNUTÝCH NA VYRADENIE

Odtlačok pečiatky (alebo názov) spoločnosti Príloha k návrhu na vyradenie Číslo spisu: Dátum:

Zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“ navrhnutých na vyradenie Por. č.

Názov vecnej skupiny

Rozpätie rokov

Množstvo

Poznámka

1. 2.

104

Por. č.

– poradové číslo

– registratúrna značka

Vecná skupina

– názov podľa registratúrneho plánu

– lehota uloženia

Množstvo

– počet fasciklov, balíkov, šanónov a pod.

Poznámka

– napr. obmedzenie prístupu, fyzický stav a pod.

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

Obdorník radí | Registratúrny poriadok na správu registratúry

Vzor č. 5 NÁVRH NA VYRADENIE REGISTRATÚRNYCH ZÁZNAMOV ........................................................................................................................................... Názov spoločnosti

X O

Ministerstvo vnútra SR Štátny archív v Bratislave pobočka Trenčín Kožušnícka 1 911 05 Trenčín

Vaše číslo/zo dňa

Naše číslo

Vybavuje

Dátum

Vec: Návrh na vyradenie registratúrnych záznamov – predloženie Podľa § 19 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, úplné znenie zákon č. 503/2007 Z. z., navrhujeme na vyradenie registratúrne záznamy pochádzajúce z činnosti (názov spoločnosti), ktoré uvádzame v pripojených zoznamoch. Registratúrne záznamy usporiadané v súlade s Registratúrnym poriadkom (názov spoločnosti) č. .......... z roku ....... navrhujeme vyradiť takto: 1. záznamy so znakom hodnoty „A“ v počte .......... položiek z rokov ........... odovzdať do Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Trenčín. 2. Záznamy bez znaku hodnoty „A“ v počte ......... položiek z rokov ............. odovzdať na zničenie. Registratúrne záznamy navrhnuté na vyradenie sú uložené podľa vecných skupín registratúrneho plánu platného v čase ich vzniku v registratúrnom stredisku (názov spoločnosti). Vyhlasujeme, že všetkým registratúrnym záznamom navrhnutým na vyradenie uplynula lehota uloženia. Vyhlasujeme, že registratúrne záznamy navrhnuté na vyradenie už nepotrebujeme na svoju činnosť. Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

105

Žiadame preto o posúdenie predloženého návrhu na vyradenie registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“, ako aj registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“, ktoré sú uvedené v pripojených zoznamoch vecných skupín registratúrnych záznamov navrhnutých na vyradenie.

2 prílohy odtlačok pečiatky podpis titul, meno, priezvisko funkcia

Vzor č. 6 Zoznam odovzdávaných archívnych dokumentov Por. č.

Názov vecnej skupiny

Rok

Číslo ukladacej jednotky

Poznámka

1. 2.

............................................. dátum

................................................................. meno, priezvisko a podpis zamestnanca, ktorý zoznam vypracoval

Por. č.

–

poradové číslo

–

registratúrna značka

Názov vecnej skupiny

–

názov podľa registratúrneho plánu

Rok

–

rok alebo časové rozpätie vzniku odovzdávaných archívnych dokumentov

Číslo ukladacej jednotky

–

číslo alebo čísla obalov (archívnych škatúľ), v ktorých sú uložené odovzdávané archívne dokumenty príslušnej vecnej skupiny

Poznámka

–

napr. zmena hodnoty, obmedzenie prístupu, fyzický stav a pod.

Mgr. Jana Štefaničáková

106

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správu registratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP na www.pmpp.sk.

základu dane v roku 2013 Pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013 si budú môcť uplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku (manžela) a novú nezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Viac nielen o novej nezdaniteľnej časti základu dane sa dočítate na nasledujúcich stranách. Nezdaniteľné časti základu dane znižujú základ dane fyzickej osoby zistený z jej príjmov zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Legislatívne ich upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

manželského partnera v porovnaní s predchádzajúcim rokom sprísnili. Výška nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželského partnera sa každoročne mení v závislosti od výšky životného minima. Výška novej nezdaniteľnej časti je limitovaná násobkom priemernej mesačnej mzdy.

Pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013 si budú môcť uplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku (manžela) a novú nezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok v zásade každý daňovník, v prípade vykázaných vyšších základov dane a v prípade poberateľov niektorých dôchodkov býva krátená, resp. nárok na jej uplatnenie nevznikne. Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželského partnera a príspevku na starobné dôchodkové sporenie stanovuje zákon podmienky, ktoré sa v prípade nezdaniteľnej časti na

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje mesačne u zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa podpísali vyhlásenie. V ostatných prípadoch a v prípade nezdaniteľných častí základu dane na manželského partnera a na starobné dôchodkové sporenie sa nezdaniteľné časti uplatňujú až po skončení roka v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. Ak si daňovník vysporiadava daňové povinnosti sám (nie prostredníctvom zamestnávateľa), musí si výšku nezdaniteľnej časti vypočítať. K výpočtu slúži pomôcka, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.

ABC MZDÁRA

Nezdaniteľné časti

Základ dane za rok 2013 sa v súlade s § 4 ods. 1 zákona o dani z príjmov u fyzickej osoby zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov –

podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 a ods. 2 (z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti). Len zo súčtu čiastkových základov dane z týchto tzv. aktívnych príjmov možno v súlade s § 11 ods. 1 zákona o dani z príjmov odpočítať nezdaniteľné časti základu dane. Ak daňovníkovi vyjde z úhrnu týchto čiastkových

PMPP 01/2014

Základ dane, ktorý znižujú nezdaniteľné časti

107

základov dane daňová strata, úhrn čiastkových základov dane (príp. aj základ dane, ak nemá iné príjmy) je nula a nezdaniteľné časti nemožno odpočítať. Ak je úhrn čiastkových základov dane (základ dane) nižší ako súčet nezdaniteľných častí základu dane, odpočítajú sa tieto len do výšky základu dane, t. j. z uplatnenia nezdaniteľných častí nemôže vzniknúť mínusový základ dane. Ak je úhrn čiastkových základov dane (základ dane) vyšší ako súčet

nezdaniteľných častí základu dane, pri výpočte daňovej povinnosti sa ďalej prihliada na základ dane znížený o nezdaniteľné časti. –

podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu), § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), § 7 (z kapitálového majetku) a § 8 (ostatné príjmy). Z týchto jednotlivých čiastkových základov dane, resp. ich súčtu nemožno odpočítať nezdaniteľné časti základu dane.

Príklad č. 1: V roku 2013 bola fyzická osoba 4 mesiace práceneschopná a od mája je na invalidnom dôchodku. Počas celého roka prenajíma byt. Môže si príjem z prenájmu znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka? Príjem z prenájmu nehnuteľností (ak nejde o prenájom obchodného majetku) je príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Tento príjem je v súlade s § 9 ods. 1 písm. g) zákona oslobodený od dane v sume 500 eur. Nemocenské dávky a invalidný dôchodok sú príjmy oslobodené od dane v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú. V súlade s § 11 ods. 1 zákona sa o nezdaniteľné časti základu dane znižuje len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, alebo súčet čiastkových základov dane z týchto tzv. aktívnych príjmov. Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona nie je možné znížiť o žiadne nezdaniteľné časti. Ak fyzická osoba v roku 2013 nedosiahla aj tzv. aktívne príjmy, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie si nemôže uplatniť. £

Životné minimum pre výpočet výšky nezdaniteľných častí Pri výpočte výšky nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželského partnera sa vychádza z tzv. platného životného minima. Táto legislatívna skratka je od roku 2011 zavedená v § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov s odvolávkou č. 39a na § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Suma životného minima sa mení vždy k 1. 7. príslušného

108

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

kalendárneho roka. Pre účely zákona o dani z príjmov platné životné minimum je vždy tá výška životného minima, ktorá platí k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Od 1. 7. 2012 bola stanovená suma platného životného minima opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2012 Z. z. vo výške 194,58 eura. Táto suma sa uplatní pri výpočte nezdaniteľných častí v roku 2013.

bonusového

programu

Premium

ABC mzdára | Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa v roku 2013 vypočíta podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov v závislosti od výšky základu dane daňovníka takto:

Ročne v €

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka Rok 2013

–

ak je základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 rovný alebo nižší ako 19 458 €

3 735,94

–

ak je základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 vyšší ako 19 458 €

8 600,436 – (1/4 základu dane)

Príklad č. 2: Daňovník mal v roku 2013 príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a z prenájmu majetku nevloženého do obchodného majetku podľa § 6 ods. 3 zákona. Z príjmov z podnikania vykázal základ dane 3 012,50 eura a základ dane z príjmov z prenájmu (po zohľadnení oslobodených príjmov 500 eur) vykázal vo výške 1 546,80 eura. V daňovom priznaní za rok 2013 si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len vo výške 3 012,50 eura, t. j. vo výške základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona. Výška nezdaniteľnej časti je síce 3 735,94 eura, ale odpočítať ju možno len zo základu dane vypočítaného z príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona. Zostávajúcu časť nezdaniteľnej časti 723,44 eura si daňovník nemôže uplatniť. £ V priebehu roka 2013 môže zamestnávateľ pri výpočte mesačných preddavkov na daň znížiť základ dane (hrubý príjem zo závislej činnosti znížený o poistné) o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v sume 311,32 eura s výnimkou poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Predpokladom uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane počas roka je vyplnenie a podpísanie tlačiva Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „vyhlásenie“) u zamestnávateľa. Do konca roka 2013 sa pri mesačnom uplatnení v priebehu celého roka zníži základ dane daňovníka vo výške 3 735,84 eura. Rozdiel 0,10 eura sa vysporiada pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania.

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

Zamestnanec môže mať v rovnakom čase podpísané vyhlásenie len u jedného zamestnávateľa. Do konca januára kalendárneho roka podpisuje vyhlásenie u svojho „hlavného“ zamestnávateľa. V priebehu roka môže mať postupne podpísané vyhlásenie aj u viacerých zamestnávateľov. Ak však poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne od viacerých zamestnávateľov, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prihliadne len jeden z nich, a to ten, u ktorého zamestnanec podpísal vyhlásenie. V prípade, že dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, je zamestnanec povinný tieto zmeny oznámiť zaznamenaním do vyhlásenia.

bonusového

programu

Premium 109

Príklad č. 3: Zamestnanec podpísal do konca januára 2013 u svojho zamestnávateľa vyhlásenie, na základe čoho mu zamestnávateľ pri výpočte mesačného preddavku na daň uplatňoval 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 311,32 eura. Po skončení roka požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti vykáže vo výške 20 812 €. Iné príjmy v tomto roku nemá, nemá nárok ani na iné nezdaniteľné časti základu dane. Zamestnávateľ mu pri ročnom zúčtovaní vypočíta nezdaniteľnú časť takto: 8 600,436 – (20 812 : 4) = 8 600,436 – 5 203 = 3 397,436 €, po zaokrúhlení 3 397,44 €. Pretože v priebehu roka mal zohľadnenú sumu 3 735,84 €, rozdiel sa vysporiada v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. £ Poznámka: Podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa nezdaniteľné časti zaokrúhľujú na eurocenty nahor. £ Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpísal, zamestnávateľ nemôže nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť. Ak daňovník neuplatnil nárokovú nezdaniteľnú časť základu dane na

daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, uplatní sa dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo si ju daňovník uplatní v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 4: Zamestnancovi s vyššími príjmami vyšiel za rok 2012 pri ročnom zúčtovaní preddavkov vysoký nedoplatok na dani. Preto sa rozhodol, že v roku 2013 si nebude uplatňovať v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V tomto prípade zamestnanec vyhlásenie nepodpíše a zamestnávateľ mu túto nezdaniteľnú časť neuplatní. Prípadný nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, resp. jej časť si zamestnanec môže uplatniť dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. Zamestnanec môže postupovať aj tak, že si nezdaniteľnú časť základu dane nebude uplatňovať až od niektorého mesiaca v priebehu roka. V tom prípade podpíše zmenu vo vyhlásení a zamestnávateľ mu prestane uplatňovať nezdaniteľnú časť. £ Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok každý daňovník bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku odpracoval, resp. poberal

zdaniteľný príjem. Nárok sa nepreukazuje, zamestnanec si ho uplatní podpísaním vyhlásenia, ostatní daňovníci si ho uplatnia v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 5: Daňovník s príjmami zo závislej činnosti zomrel 21. 9. 2013. Pozostalá manželka podá do troch mesiacov po smrti daňovníka daňové priznanie (§ 49 ods. 4 zákona). Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom mu

110

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

bonusového

programu

Premium

ABC mzdára | Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

vyjde základ dane 3 626,50 €. V daňovom priznaní možno od základu dane odpočítať plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 3 735,94 eura, avšak v danom prípade len do výšky základu dane. Základ dane po znížení bude nula a za daňovníka nevznikne povinnosť platiť daň. £ Príklad č. 6: Študentka strednej školy uzatvorila dohodu o brigádnickej práci študentov na obdobie letných prázdnin. U zamestnávateľa podpísala vyhlásenie, že súčasne za rovnaké obdobie si neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u iného zamestnávateľa. Po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka jej vzhľadom na mesačný hrubý príjem nevyšlo platiť preddavok na daň.

Ak by vyhlásenie nepodpísala, zamestnávateľ by jej zrazil preddavok na daň. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ročnej výške si môže študentka uplatniť v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. Vzniknutý preplatok na dani jej bude vrátený. £ Výnimkou z uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sú poberatelia dôchodkov podľa § 11 ods. 6 zákona, ktorým sa základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov vymenovaných v tomto ustanovení alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok bude v roku 2013 vyšší ako suma 3 735,94 eura. Ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne túto sumu, zníži sa základ

dane len vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a vyplatenou sumou dôchodku. Uvedené ustanovenie sa týka poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov. Ak sa daňovník stal poberateľom niektorého z týchto dôchodkov v priebehu roka, od základu dane si môže odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane vo výške vypočítanej spôsobom uvedeným vyššie v tabuľke.

Príklad č. 7: Zamestnanec začal v priebehu roka 2012 poberať starobný dôchodok priznaný od 1. 2. 2012. Do konca roka 2012 mal nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Naďalej pracuje aj v roku 2013, ale vyhlásenie už nepodpísal a zamestnávateľ mu neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Prípadný nárok na časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si dôchodca uplatní pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní za rok 2013. £ Základ dane sa o túto nezdaniteľnú časť neznižuje v prípade, ak bol daňovníkovi dôchodok priznaný spätne k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Uplatnenú nezdaniteľnú časť je daňovník povinný vysporiadať podaním dodatočného daňového priznania podľa § 32

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

odseku 11 zákona. V osobitných záznamoch uvedie, že dodatočné daňové priznanie podáva z dôvodu spätne priznaného dôchodku. Podanie dodatočného daňového priznania v tomto prípade nie je dôvodom na uplatnenie sankcie zo strany daňového úradu.

bonusového

programu

Premium 111

Príklad č. 8: Zamestnanec požiadal v marci 2013 o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný spätne k 1. januáru 2012. Pretože zamestnanec je k začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2013 považovaný za poberateľa starobného dôchodku, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ pozastaví uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti pri výpočte mesačného preddavku na daň a vzniknutý rozdiel preddavkov vysporiada. Za rok 2012, za ktorý bola uplatnená nezdaniteľná časť, musí daňovník podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka neuplatní. Vzniknutý rozdiel na dani doplatí. £ Poznámka: V súlade s § 16 ods. 2 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa dodatočné daňové priznanie podáva do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že daň má byť vyššia, ako je uvedená v podanom daňovom priznaní. Pritom, ak bolo daňovníkovi vykonané ročné zúčtovanie, považuje sa v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov toto zúčtovanie za daňové priznanie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. £ Pretože úhrn dôchodkov je známy až po skončení roka, poberatelia dôchodkov si túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatnia až pri ročnom zúčtovaní preddavkov, resp. pri podaní daňového priznania. Nárok na zníženie základu dane poberateľ dôchodku preukazuje zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Daňovník, ktorý podáva

daňové priznanie, uvedie úhrnnú sumu dôchodku v priznaní a takéto doklady k daňovému priznaniu neprikladá. Obmedzenie v možnosti zníženia základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa netýka poberateľov iných dôchodkov. V prípade kombinácie dôchodkov sa prihliada len na dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 zákona.

Príklad č. 9 Poberateľ výsluhového dôchodku bol 4 mesiace roka 2013 v pracovnom pomere a od mája si založil živnosť. Ročná výška jeho výsluhového dôchodku je 3 684 eur. Bude mať za rok 2013 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka? Na základe § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2013 neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom výsluhového dôchodku alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok je vyšší ako suma 3 735,94 eura. Pretože suma dôchodku v úhrne nepresiahne túto sumu, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a vyplatenou sumou dôchodku, t. j. o sumu 51,94 eura. £ Príklad č. 10: Zamestnankyňa je poberateľkou starobného dôchodku a súčasne vdovského dôchodku. Pre účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa berú do úvahy oba dôchodky?

112

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

bonusového

programu

Premium

ABC mzdára | Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak tento je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je za rok 2013 v úhrne vyššia ako 3 735,94 eura. Pri výpočte nezdaniteľnej časti sa berie do úvahy len starobný dôchodok, na poberanie vdovského dôchodku sa neprihliada. £ Príklad č. 11: Zákonný zástupca ide podávať daňové priznanie za zosnulého, ktorý zomrel 23. 5. 2013. Zosnulý bol od roku 2010 starobným dôchodcom a v roku 2013 mu bol vyplatený dôchodok 1 607,60 eura. Akú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka možno v daňovom priznaní odpočítať od základu dane z príjmov zo závislej činnosti? Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa v prípade poberateľov starobných dôchodkov znižuje základ dane len o rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane v ročnej výške a vyplatenou sumou dôchodku. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje u každého daňovníka v ročnej sume, za rok 2013 vo výške 3 735,94 eura a má na ňu nárok aj zosnulý daňovník. Pretože tento daňovník bol na začiatku roku 2013 poberateľom starobného dôchodku, uplatní sa nezdaniteľná časť vo výške 2 128,34 eura (3 735,94 – 1 607,60).

£ Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou za

rovnakých podmienok ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad č. 12: Slovenský zamestnávateľ zamestnáva občanov Českej republiky, ktorí denne dochádzajú do zamestnania. Ide o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí v SR zdaňujú len príjem zo zdroja na území SR. Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti uplatní zamestnávateľ na základe podpísaného vyhlásenia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pretože na túto nezdaniteľnú časť základu dane má nárok každý daňovník. £

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov v závislosti Ak základ dane daňovníka z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 –

Vlastné príjmy manželky

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku 3 735,94 €

sa rovná alebo je nižší ako nula 34 401,74 €

Vyberte si z na www.pp.sk.

od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastných príjmov manželského partnera takto:

ponuky

bonusového

programu

Premium 113

Ak základ dane daňovníka z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 –

–

Vlastné príjmy manželky

sa rovná alebo je nižší ako menej ako 3 735,94 € 34 401,74 €

je vyšší ako 34 401,74 €

3 735,94 € – vlastné príjmy manželky

3 735,94 € a viac

nula

nepoberala

12 336,372 € – (základ dane daňovníka : 4)

poberala

3 735,94 € – vlastné príjmy manželky

Na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane sa za vlastný príjem manželky (manžela) považuje príjem manželského partnera znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná (povinný) z tohto príjmu zaplatiť. Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vlastného príjmu sú v zákone taxatívne vymenované:

114

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku

–

zamestnanecká prémia podľa § 32a,

–

daňový bonus podľa § 33,

–

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

–

štátne sociálne dávky, ku ktorým patrí najmä: - rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), - príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, - príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

–

príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,

prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“),

vianočný príspevok niektorým poberateľom dôchodkov podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov,

príplatok k dôchodku politickým väzňom a pozostalým osobám podľa zákona č. 274/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov,

štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

Všetky ostatné príjmy manželky (manžela) sa do vlastných príjmov zahŕňajú, a to aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Do vlastných príjmov sa zahrnú napríklad: príjem zo závislej činnosti, podpora v nezamestnanosti, starobný a predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok,

bonusového

programu

Premium

ABC mzdára | Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

vdovský a vdovecký dôchodok, materské, nemocenské dávky, úrazové dávky, dávka z garančného poistenia, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky a príspevky v hmotnej núdzi, úroky z vkladov,

výhry, príjmy z podnikania neznížené o výdavky, príjem z prenájmu vrátane sumy oslobodenia (500 €), štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského štúdia.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť vznikne manželskému partnerovi, ak: –

sa staral o vyživované maloleté dieťa (§ 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov) podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku žijúce s daňovníkom v domácnosti; Podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za vyživované dieťa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré je považované za nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa. Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku ide o oprávnenú osobu s nárokom na rodičovský príspevok, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa:

–

do 3 rokov veku,

do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo ak takéto dieťa je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie 3 roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

poberal peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“);

Príklad č. 13: Manželka celý rok 2013 nepracovala, pretože sa stará o zdravotne ťažko postihnuté dieťa a poberá príspevok na opatrovanie. Môže si manžel – živnostník, uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a v akej výške? V súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane aj na manželku, ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výška nezdaniteľnej časti sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov a závisí od výšky základu dane manžela a od vlastných príjmov manželky znížených o poistné (napr. na zdravotné poistenie, sociálne poistenie). Peňažný príspevok na opatrovanie je príjem od dane oslobodený na základe § 9 ods. 2 písm. b) zákona, t. j. nezdaňuje sa. Započíta sa však do vlastných príjmov manželky na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. £ –

bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“);

bonusového

programu

Premium 115

–

sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je občan, ktorý má podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Príklad č. 14: Fyzická osoba má príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Za rok 2013 vykáže základ dane okolo 30 000 eur. Bude si môcť pri podaní daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, ktorý je na invalidnom dôchodku, ak jeho dôchodok je vo výške 368 eur mesačne? Od roku 2013 možno znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na manžela len v prípade, ak sa manžel na základe príslušných predpisov považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak je táto podmienka splnená, uplatnenie nároku závisí v súlade s § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov od výšky dosiahnutého základu dane manželky v kalendárnom roku a od ročnej výšky vlastného príjmu manžela zníženého o zaplatené poistné (napr. na zdravotné poistenie, sociálne poistenie). Do vlastných príjmov manžela sa započíta aj invalidný dôchodok. Ak základ dane manželky za rok 2013 zistený z príjmov podľa § 6 ods. 2 bude nižší ako suma 34 401,744 eura, výška nezdaniteľnej časti bude vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a výškou vlastného príjmu manžela zníženého o poistné. Ak výška vlastných príjmov manžela znížených o poistné bude v sume 3 735,94 eura a viac, nie je nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela. £ Podotýkame, že túto nezdaniteľnú časť možno uplatniť len na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Príklad č. 15: Daňovník je rozvedený a žije v domácnosti so svojou družkou. Družka poberala v príslušnom zdaňovacom období rodičovský príspevok na spoločné dieťa, iné príjmy nemala. Daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, pretože nie je splnená podmienka manželstva. £

116

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

bonusového

programu

Premium

ABC mzdára | Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

Príklad č. 16: Zamestnanec sa rozviedol, naďalej však býva s bývalou manželkou v byte, v ktorom žili v domácnosti pred rozvodom. Bývalá manželka v príslušnom roku poberala len nemocenské a podporu v nezamestnanosti. Zamestnanec nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku pre nesplnenie podmienky manželstva. £ Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa uplatní v plnej výške alebo vo výške rozdielu medzi vypočítanou sumou a vlastným príjmom manželského partnera zníženým o poistné len v prípade, ak sú splnené podmienky trvania manželstva a domácnosti počas celého roka. Ak sú splnené podmienky len jeden alebo

niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (uzavretie manželstva, rozvod, úmrtie manželského partnera), môže sa znížiť základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jej uplatnenie.

Príklad č. 17: Daňovník sa oženil 20. 7. 2013. Manželka, ktorá spĺňa po celý rok podmienku občana so zdravotným postihnutím, mala v roku 2013 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti 3 605,20 eura, z ktorého zamestnávateľ zrazil poistné 483,06 eura. Daňovník dosiahol v roku 2013 základ dane 9 640 eur. Daňovník si uplatní pomernú sumu rozdielu medzi 3 735,94 eura a vlastným príjmom manželky 3 122,14 eura (3 605,20 – 483,06) v kalendárnych mesiacoch, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (počnúc augustom 2013). Výpočet: (3 735,94 eura – 3 122,14 eura) : 12 mesiacov x 5 mesiacov = 255,75 eura. £ Príklad č. 18: Bude mať manželka nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, ktorý je 10 mesiacov roka 2013 práceneschopný a 2 mesiace zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie? Zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželského partnera je možné aj z dôvodu zaradenia manželského partnera do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona o službách zamestnanosti. Podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov možno túto nezdaniteľnú časť uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých sú splnené podmienky, t. j. v danom prípade za 2 mesiace. Manželka si za rok 2013 môže znížiť svoj základ dane o 2/12 nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak splní všetky podmienky uvedené v § 11 zákona. £

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

bonusového

programu

Premium 117

Na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) má nárok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90 % jeho „celosvetových“ príjmov.

preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti (sobášnym listom) a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželského partnera v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania.

Táto nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje len po skončení kalendárneho roka pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. Nárok

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, uvedie výšku vlastného príjmu manželského partnera v daňovom priznaní a k priznaniu žiadne doklady neprikladá.

Dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie Táto nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorou je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“), sa môže v súlade s § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov prvýkrát uplatniť za rok 2013 do výšky 2 % z vymedzeného základu dane, najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 sa maximálna výška príspevku, o ktorú bude možné znížiť základ dane, vypočíta z priemernej mzdy za rok 2011, ktorou je suma 786 eur. Maximálna suma, ktorú bude možné v roku 2013 odpočítať od vymedzeného základu dane (z čiastkového základu dane v § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, alebo z ich súčtu), je suma 943,20 eura.

118

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

O túto nezdaniteľnú časť si môžu znížiť vymedzený základ dane fyzické osoby, ktoré budú platiť dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Nová nezdaniteľná časť základu dane sa zohľadní až pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. Ak dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie nebude odvádzať za zamestnanca zamestnávateľ, ale zamestnanec ho bude platiť sám, musí zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov predložiť zamestnávateľovi výpis z osobného účtu, z ktorého sa zistí suma zaplatených príspevkov v kalendárnom roku, v opačnom prípade zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní na túto nezdaniteľnú časť neprihliadne. Výpis, ktorý zašle dôchodková správcovská spoločnosť, bude slúžiť fyzickým osobám, ktoré si uplatnia novú nezdaniteľnú časť základu dane v daňovom priznaní, na účel kontroly zo strany daňového úradu.

bonusového

programu

Premium

ABC mzdára | Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

Nárok na túto nezdaniteľnú časť v roku 2013 nebude mať sporiteľ, ktorý do 31. januára 2013 vystúpi zo systému a zaplatil v januári príspevky na starobné dôchodkové sporenie (§ 52r zákona).

Základ dane sa zvýši o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú bol v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížený základ dane.

Ak bude daňovníkovi vyplatená suma, ktorá bola uplatnená ako nezdaniteľná časť základu dane, napríklad z dôvodu, že je zmluva o starobnom dôchodkovom sporení podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla, alebo bola vymazaná z registra zmlúv, pretože nemala byť ani zapísaná do tohto registra, je daňovník povinný uplatnenú sumu vysporiadať [ide o sumu vyplatenú podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.]. Z § 11 ods. 9 zákona o dani z príjmov vyplýva povinnosť zvýšenia základu dane do troch zdaňovacích období počítaných od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená.

Vysporiadanie zaplatených príspevkov uplatnených ako nezdaniteľná časť základu dane bude možné len prostredníctvom daňového priznania, nie v rámci ročného zúčtovania preddavkov [§ 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b) zákona].

Súčasne nebude takto vyplatená suma oslobodená od dane [zmena v § 9 ods. 2 písm. a) zákona], ale bude ostatným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov, pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Poznámka: Táto nová nezdaniteľná časť základu dane bola zavedená zákonom č. 252/2012 Z. z. a ďalej upravená zákonom č. 395/2012 Z. z., pričom obe úpravy sú účinné od 1. 1. 2013. Uplatňovať by sa ďalej mala aj za roky 2014, 2015 a 2016. £ Podotýkame, že nezdaniteľná časť základu dane, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, bola zavedená v súvislosti so zmenami v druhom dôchodkovom pilieri a na podporu dobrovoľných príspevkov do tohto piliera, keď sa u sporiteľov, ktorí si na svoj budúci dôchodok sporia prostredníctvom druhého piliera,

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

znížilo percento príspevku na účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach z 9 % z hrubej mzdy na 4 %. Túto nezdaniteľnú časť je potrebné odlíšiť od už zrušenej nezdaniteľnej časti na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je súčasťou tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia.

bonusového

programu

Premium 119

Zrušená nezdaniteľná časť Od roku 2011 sa zrušili nezdaniteľné časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Podľa znenia zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010, ak daňovník nedodrží podmienky uplatňovania týchto nezdaniteľných častí, o sumu zaplatených príspevkov a platieb, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

Ak daňovník porušil podmienky do 31. 12. 2010, je naďalej povinný zvýšiť si svoj základ dane podľa znenia zákona platného do konca roka 2010. Pri porušení podmienok doplnkového dôchodkového sporenia, účelového sporenia a životného poistenia po 31. 12. 2010 daňovník nie je povinný zvýšiť si základ dane o sumu už uplatnených nezdaniteľných častí. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2013, je posledným daňovým priznaním, v ktorom sa bude zvyšovať základ dane o tieto nezdaniteľné časti.

Príklad č. 19: Zamestnanec si v rokoch 2008 a 2009 uplatnil pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti ako nezdaniteľnú časť základu dane poistné na životné poistenie. V roku 2010 si nechal predčasne vyplatiť poistné. Za roky 2011 a 2012 požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Predčasne vyplatené poistné sa považuje za porušenie podmienok. V zmysle § 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2010 má zamestnanec povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnenú nezdaniteľnú časť, a to buď naraz v daňovom priznaní za rok 2011, alebo 2012, alebo 2013, alebo rozložením príslušnej čiastky do uvedených rokov. Za zdaňovacie obdobie (obdobia), za ktoré si zvýši základ dane, je povinný podať daňové priznanie, nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov. Ak si daňovník nezvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012 o sumy nezdaniteľnej časti, u ktorej porušil podmienky, nemôže za rok 2013 požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov, ale musí podať daňové priznanie. V daňovom priznaní zvýši základ dane o sumy nezdaniteľnej časti poistného na životné poistenie, o ktoré si znížil základ dane za roky 2008 a 2009. £ Poznámka: Podotýkame, že už je schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa opätovne od roku 2014 zavádza nezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie. £ Ing. Martina Oravcová

120

Vyberte si z na www.pp.sk.

ponuky

bonusového

programu

Premium

(problémové prípady) Kým daňovník – podnikateľ si môže uplatniť daňový bonus iba pri podaní daňového priznania, daňovník – zamestnanec si ho môže uplatniť u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, aj počas zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov súčasne alebo postupne, prihliadne na daňový bonus len jeden z nich. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu. Viac o daňovom bonuse a problémových prípadoch, ktoré spôsobujú v praxi najviac ťažkostí, sa dozviete v pokračovaní článku. Podmienky uplatnenia, priznania a vyplatenia daňového bonusu, daňového zvýhodnenia upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Nárok na daňový bonus má len daňovník, ktorý okrem iných ustanovených podmienok dosahuje zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo dosahuje zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, pričom vykáže z § 6 základ dane (nie stratu).

Pre zdaňovacie obdobie roka 2013 je 6-násobok minimálnej mzdy suma 2 026,20 eura. V súvislosti s valorizáciou súm životného minima sa daňový bonus podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 52 ods. 48 tohto zákona zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima.

Daňovník, poberateľ príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, si môže uplatniť daňový bonus pri podaní daňového priznania. Daňovník, poberateľ príjmov zo závislej činnosti (zamestnanec), si môže uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, aj počas zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov súčasne alebo postupne, prihliadne na daňový bonus len jeden z nich. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu.

Zvýšená suma mesačného daňového bonusu sa prvýkrát vyplatí za mesiac júl 2013 pri vyplatení mzdy v auguste 2013.

ABC MZDÁRA

Daňový bonus

Výška mesačného daňového bonusu poskytovaného na vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom platná do 30. 6. 2013 v sume 21,03 eura sa s účinnosťou od 1. júla 2013 zvyšuje na sumu 21,41 eura.

–

spoločná domácnosť a delenie detí medzi daňovníkmi,

–

stredoškoláci zárobkovo činní,

–

I. stupeň vysokoškolského štúdia,

PMPP 1/2014

Témou článku sú vybrané okruhy poskytovaných daňových bonusov, ktoré spôsobujú pri aplikácii v praxi najviac ťažkostí, a to problematika:

121

–

II. stupeň vysokoškolského štúdia,

–

prerušené vysokoškolské štúdium,

–

osobná striedavá starostlivosť obidvoch rozvedených rodičov,

–

dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

–

zahraničné štúdium,

Zákonom o dani z príjmov je vymedzená zodpovednosť zamestnávateľa za správne priznaný a vyplatený daňový bonus. Pri spracovaní miezd zamestnancov dochádza k chybnému postupu zamestnávateľa, ak prizná a vyplatí daňový bonus nie

v súlade so zákonom o dani z príjmov, následne znáša aj zodpovednosť. Zamestnávatelia nesprávne postupujú pri priznaní a vyplatení daňového bonusu najmä vo vyššie uvedených vybraných okruhoch. Napríklad uplatnenie daňového bonusu u druha a družky a detí žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti alebo posúdenie štandardnej dĺžky štúdia u študentov vysokých škôl. Podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže daňovník za ustanovených podmienok uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti.

Výklad základných pojmov Domácnosť – podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ak je hospodárenie s finančnými prostriedkami napr. u manželov oddelené, spolužitie nespĺňa existenciu spoločnej domácnosti. Vyživované dieťa – podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu [zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“)].

122

Nezaopatrené dieťa – podľa § 3 zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatreným dieťaťom podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa: a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok,

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

ABC mzdára | Daňový bonus (problémové prípady)

b) ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku štúdia alebo c) ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Problematiku daňového bonusu a sumu, ktorú si môže daňovník za ustanovených podmienok odpočítať z dane ročne za každé vyživované dieťa, vysvetlíme na jednotlivých vybraných prípadoch.

Spoločná domácnosť a delenie detí medzi daňovníkmi Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje

nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom (§ 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 1: Manželia si priniesli do spoločného manželstva po jednom dieťati. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pomernú časť daňového bonusu môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov (napr. manžel) na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov (napr. manželka). Nie je možné, aby si manžel uplatnil daňový bonus na svoje dieťa a manželka na svoje dieťa, deti zo spoločnej domácnosti týchto daňovníkov (manželov) nie je možné deliť. £ Príklad č. 2: Pán Ján žije s pani Janou v spoločnej domácnosti (druh a družka), majú rozdielne trvalé pobyty. Pani Jana je na materskej dovolenke, z predchádzajúceho manželstva má 8-ročného syna Petra a s pánom Jánom má 4-mesačnú dcéru Sáru. Pani Jana nepoberá žiaden zdaniteľný príjem, pán Ján si uplatňuje u zamestnávateľa daňový bonus na svoju dcéru Sáru, na vlastné dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti. Ak pani Jana začne poberať zdaniteľný príjem, potom si môže uplatniť daňový bonus na svoje vlastné obidve deti, deti zo spoločnej domácnosti nie je možné deliť. £

Stredoškoláci zárobkovo činní Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium na strednej škole, tento zákon neustanovuje obmedzenie v prípade ich zárobkovej činnosti. Ale podľa § 4 ods. 6 písm. a) a § 4 ods. 4 písm. a) zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava

dieťaťa na povolanie nie je obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, ak je zárobkovo činné (pracovný pomer), s výnimkou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

123

Príklad č. 3: Dieťa študuje dennou formou štúdia na SOŠ na dvojročnom vzdelávacom programe študijného odboru nadstavbového štúdia na základe individuálneho učebného plánu a okrem štúdia je aj zamestnané v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou štúdia. U stredoškoláka, ktorý študuje dennou formou (aj individuálne) na nadstavbovom štúdiu, sa neskúma jeho zárobková činnosť, daňovník si uplatní na takéto vyživované dieťa daňový bonus. £

I. stupeň vysokoškolského štúdia Zákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku štúdia, pri tomto ustanovení je odkaz na § 51 ods. 4 písm. h), § 52 ods. 3, § 53 ods. 2 a 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch je určená pre konkrétny študijný program, na ktorý bol študent rozhodnutím vysokej školy prijatý a zapísaný na štúdium. Zákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 3 písm. c) ustanovuje, že za nezaopatrené

dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 zákona o vysokých školách, považuje sa však za nezaopatrené dieťa pri získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzdelania na viacerých vysokých školách. Môže nastať situácia, že študent, ktorý bol prijatý na štúdium prvého stupňa, bakalárskeho študijného programu na jednej vysokej škole prijme možnosť dokončiť štúdium na druhej vysokej škole. Keďže ide o dokončenie predchádzajúceho štúdia, v tomto prípade sa počíta štandardná dĺžka štúdia študenta od prijatia na pôvodný študijný program.

Príklad č. 4: Študent bakalárskeho študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky si štúdium druhého ročníka rozloží na dva roky. Následne v treťom ročníku daňovníkovi nevznikne nárok na uplatnenie daňového bonusu na ním vyživované dieťa (študuje štvrtý rok, neštandardný). V dôsledku rozloženia druhého ročníka došlo u študenta k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia (3 roky) o jeden rok. £ Príklad č. 5: Študent bol prijatý v kalendárnom roku 2010 na bakalársky 3-ročný študijný program v Bratislave so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky. Jeho štúdium bolo nasledovné: 1. ročník akademický rok 2010/2011,

124

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

ABC mzdára | Daňový bonus (problémové prípady)

1. ročník akademický rok 2011/2012 (opakovaný ročník), 2. ročník akademický rok 2012/2013. V akademickom roku 2013/2014 nastúpi tento študent v Trnave na inú fakultu, urobí rozdielové skúšky, škola zaradí študenta do 3. ročníka bakalárskeho študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky. Keďže ide o dokončenie predchádzajúceho štúdia, v tomto prípade sa počíta štandardná dĺžka štúdia študenta od prijatia na pôvodný študijný program. Študent študuje štvrtý rok bakalársky študijný program, prekročí štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok, nevznikne nárok na uplatnenie daňového bonusu. Ak toto vyživované dieťa nastúpi následne na magisterské štúdium, rodič odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa uplatní daňový bonus. £

Príklad č. 6: Daňovník si uplatnil na svoje študujúce dieťa daňový bonus počas 3 rokov štandardnej dĺžky vysokoškolského štúdia prvého stupňa v Žiline, toto štúdium bolo ukončené v máji 2013. Počnúc septembrom 2013 dieťa začne v Banskej Bystrici ďalšie vysokoškolské štúdium prvého stupňa, bakalársky študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky. Daňovník počas štandardnej dĺžky štúdia troch rokov si znovu uplatní daňový bonus na vyživované dieťa od septembra 2013, kedy sa zapíše dieťa na túto ďalšiu vysokú školu. V období od júna do augusta 2013 nevzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa, ide o prípad postupného štúdia na viacerých vysokých školách prvého stupňa. £

II. stupeň vysokoškolského štúdia Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o prídavku na dieťa za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 zákona o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

Príklad č. 7: Študent ukončí v apríli 2013 štúdium na zahraničnej vysokej škole v Holandsku, získaný titul zodpovedá titulu dosiahnutému na vysokej škole v Slovenskej republike druhého stupňa. V máji 2013 toto dieťa absolvuje prijímací pohovor na ďalšej vysokej škole v Trnave, rozhodnutím je prijaté na bakalársky študijný program, prvý stupeň vysokoškolského štúdia. Daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu, jeho dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na zahraničnej vysokej škole. £

Prerušené vysokoškolské štúdium Ak študent pokračuje po prerušení štúdia na tej istej vysokej škole, v tom istom študijnom programe (prvý stupeň,

resp. druhý stupeň vysokoškolského štúdia), je možné prerušenie štúdia považovať za štandardnú dĺžku štúdia. O obdobie

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

125

prerušenia štúdia sa predlžuje po skončení štandardnej dĺžky štúdia doba uplatnenia daňového bonusu, avšak najviac v počte kalendárnych mesiacov a dní, ktoré zodpovedajú počtu kalendárnych

mesiacov a dní, kedy bolo štúdium v rámci štandardnej dĺžky prerušené a dieťa sa z tohto dôvodu reálne sústavne nepripravovalo na povolanie štúdiom na vysokej škole.

Príklad č. 8: Študent prerušil štúdium v januári 2011, v druhom ročníku bakalárskeho študijného programu (štandardná dĺžka štúdia tri roky), nemá už práva a povinnosti študenta vysokej školy a za študenta sa nepovažuje. Za kalendárne mesiace február až august 2011 nevznikol nárok na uplatnenie daňového bonusu. V akademickom roku 2011/2012 opakoval študent druhý ročník, naplnil 3-ročnú štandardnú dĺžku štúdia pre účely uplatnenia daňového bonusu. V treťom ročníku, akademický rok 2012/2013, už je prekročená štandardná dĺžka štúdia na uplatnenie daňového bonusu. Ak však študent pokračuje po prerušení štúdia v štúdiu v tom istom študijnom programe, je možné prerušenie štúdia (február až august 2011) považovať za štandardnú dĺžku štúdia a o obdobie 7 kalendárnych mesiacov prerušenia štúdia predĺžiť dobu uplatnenia daňového bonusu. Daňovník si uplatní daňový bonus za mesiace september 2012 až marec 2013, následne zamestnávateľ pozastaví vyplácanie daňového bonusu. £

Zahraničné štúdium V prípade študentov zahraničných vysokých škôl študujúcich v zahraničí sa štandardná dĺžka štúdia neposudzuje, ide o štúdium podľa zákonov príslušného štátu, nie podľa zákona o vysokých školách účinného na

území Slovenskej republiky. Takéto štúdium sa na základe rozhodnutia Ministerstva školstva SR môže považovať za rovnocenné vysokoškolské štúdium, nie je však možné určiť štandardnú dĺžku študijného programu.

Príklad č. 9: Študent v školskom roku 2012/2013 opakoval 4. ročník štvorročného bakalárskeho študijného programu na Technickej fakulte v Bratislave. Štúdium presiahlo štandardnú dĺžku štúdia príslušného študijného programu stanoveného vysokou školou o jeden akademický rok, nevznikol už nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa. V máji 2013 toto dieťa absolvovalo prijímacie pohovory na druhý stupeň vysokoškolského štúdia v Prahe, rozhodnutím vysokej školy bolo prijaté a dňa 15. 7. 2013 zapísané. Na základe rozhodnutia Ministerstva školstva SR sa toto štúdium považuje za rovnocenné vysokoškolské štúdium, daňovník si uplatní od júla 2013 nárok na daňový bonus. Pri štúdiu v zahraničí sa štandardná dĺžka štúdia neposudzuje, dieťa sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku. £

126

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

ABC mzdára | Daňový bonus (problémové prípady)

Osobná striedavá starostlivosť obidvoch rozvedených rodičov Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) s účinnosťou od 1. júla 2010 v § 24 ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Tento zákon o rodine zavádza systém striedavej osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov, opakované zverenie maloletého dieťaťa na presne stanovené časové obdobie na základe rozhodnutia súdu. Podľa § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 tohto zákona, môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky

vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Podľa § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 tohto zákona len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.

To znamená, že daňový bonus patrí daňovníkovi za ten istý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého bolo vyživované dieťa s ním v domácnosti. U zamestnávateľa si môže zamestnanec uplatniť vo vyhlásení daňový bonus len za kalendárne mesiace, kedy je dieťa uňho v prvý deň kalendárneho mesiaca (napr. 1. januára, 1. februára, 1. marca atď.) v spoločnej domácnosti. Ak by si daňovníci (rodičia) odovzdávali dieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca a nedohodli sa, u ktorého rodiča je v tento deň dieťa v spoločnej domácnosti, prednostné právo má matka.

Príklad č. 10: Po rozvode manželov maloleté dieťa bolo súdom zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Toto maloleté dieťa bude prvé dva týždne v kalendárnom mesiaci počnúc pondelkom u matky a nasledujúce dva týždne u otca. Súčasne súd rodičom určil vyživovaciu povinnosť na ich maloletú dcéru. Matka alebo otec si môžu uplatniť daňový bonus mesačne na svoje vyživované dieťa žijúce s nimi v domácnosti v sume daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. To znamená, u ktorého rodiča je dieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca v domácnosti. £

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

127

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Nárok na daňový bonus má zamestnanec, ktorý okrem iných ustanovených podmienok dosahuje ročné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. To znamená každé príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi napr. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody

o vykonaní práce. Ak zamestnanec v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus (§ 33 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 11: Študent vysokej školy, ktorý je otcom 2-ročného dieťaťa, má v období máj až september 2013 uzavretú dohodu o vykonaní práce s mesačnou odmenou 200 eur, iný zdaniteľný príjem za rok 2013 nedosiahne. U zamestnávateľa podpíše tento študent vyhlásenie, uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na ním vyživované nezaopatrené dieťa, jeho mesačný príjem presiahne polovicu výšky minimálnej mzdy (sumu 168,85 eura). Po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2013 požiada tento študent zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ mu nedoplatí rozdiel sumy ročného daňového bonusu, lebo nedosiahol ročný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (suma 2 026,20 eura), nestráca však nárok na už vyplatený daňový bonus. £ Viera Valicová

SUMA DAŇOVÉHO BONUSU NA VYŽIVOVANÉ DIEŤA (MESAČNE) od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2014 Obdobie

od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 od 1. 7. 2009 do 30. 6. 2010 od 1. 7. 2010 do 30. 6. 2011 od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012 od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 Suma daňového bonusu mesačne

128

19,32 €

20 €

20,02 € 20,51 € 21,03 € 21,41 €

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete na www.danovecentrum.sk.

a odmeňovanie zamestnancov Netreba snáď objasňovať, čo bežne vyjadruje spojenie „letný čas“. Zavedenie letného času v praxi znamená, že v poslednú marcovú víkendovú noc v nedeľu ráno vstaneme o hodinu skôr a keď si na to človek už zvykne, v poslednú októbrovú nedeľu, taktiež v skorých ranných hodinách, letný čas končí a „obyčajný“ človek má možnosť spať o hodinu dlhšie. Okrem pedantov, ktorí si nastavia budík, aby nepremeškali zmenu času, a tých, ktorí to jednoducho prespia, je tu skupina ľudí, ktorí tieto dve noci trávia v zamestnaní, pretože im na inkriminované dni pripadla nočná zmena.

Napriek mnohoročnej tradícii prechodu na letný čas a z letného času na stredoeurópsky čas (ďalej len „zmena času“) stále pretrvávajú nejasnosti okolo mzdových nárokov za prácu v „skrátenej“ zmene, ale najmä v prípade „predĺženej zmeny“ pri prechode z letného času na tzv. zimný

čas, čo je ľudový pojem pre stredoeurópsky čas. V ďalšom sa pokúsime poukázať na niektoré dôsledky začiatku a konca letného času, v tom najmä na mzdové nároky zamestnancov. Najprv však trochu z histórie, ktorá čo-to napovie.

PRAKTICKÁ PERSONALISTIKA

Letný čas

História zavádzania letného času

Je pravdou, že nariadením vlády ČSSR č. 36/1979 Zb. sa na rok 1979 ustanovil začiatok letného času na 1. apríl o nultej hodine posunom hodín na 1 hodinu rannú a koniec na 30. september 1979 spätným posunom hodín na nultú hodinu; obdobne bola týmto nariadením vlády riešená zmena času aj v roku 1980. Nebolo to však prvé zavedenie letného času v Československu, pretože inštitút letného času bol využívaný nielen v období druhej svetovej vojny, ale aj počas 4 rokov po jej skončení.

Najprv však v septembri 1945 vydal prezident Beneš dekrét č. 80/1945 Sb. o znovuzavedení stredoeurópskeho času dňom 1. októbra 1945 a zároveň týmto dekrétom zrušil letný čas v roku 1945, ako aj používateľnosť predpisov o letnom čase z doby neslobody. Dôležitý je zákon č. 54/1946 Zb. o letnom čase, ktorým bola vláda vtedajšej Československej republiky splnomocnená svojím nariadením zaviesť letný čas a určovať jeho začiatok a koniec. Tento zákon, ktorý bez akejkoľvek zmeny platí stále a podľa neho sa aj vydávajú nariadenia vlády Slovenskej republiky, obsahuje iba jedinú vykonávaciu vetu v § 1 (cit. z EPI, kde je len česká verzia zákona):

PMPP 1/2014

Traduje sa nesprávne, že letný čas sa v Československu po prvý raz zaviedol v roku 1979.

129

Citácia: „Vláda se zmocňuje, aby nařízením zaváděla odchylkou od středoevropského času letní čas a určovala jeho počátek a konec.“ £ Nič viac v zákone nie je uvedené, takže vláda na roky 1946 až 1949 skutočne nariadením určovala iba deň začiatku letného času, ktorý sa –

zaviedol v príslušný deň o druhej hodine stredoeurópskeho času a vykonal

–

jednoduchým posunutím hodinových ručičiek na tretiu hodinu a koniec letného času, ktorý sa v určený deň vykonal tak, že o tretej hodine letného času sa posunuli hodinové ručičky na druhú hodinu (našťastie „digitálky“ v tom čase ešte neexistovali).

Jednotná úprava letného času Tento princíp sa uplatňuje aj v súčasnosti, už však na základe jednotnej úpravy letného času v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/84/ES z 19. januára 2001 o úpravách letného času, ktorá nadväzovala na smernicu č. 97/44/ES z 22. júla 1997 o úpravách letného času na roky 1998 až 2001. Smernica okrem definície letného času ako obdobie roka, počas ktorého sa hodiny posúvajú dopredu o 60 minút oproti zvyšnej časti roka, od roku 2002 jednotne vymedzuje: – deň a hodinu začiatku letného času, ktorý v každom členskom štáte začína poslednú nedeľu v marci o 1.00 ráno

stredného greenwichského času (t. j. o 2. hodine stredoeurópskeho času) a – deň a hodinu ukončenia obdobia letného času, ktoré končí poslednú nedeľu v októbri o 1.00 ráno stredného greenwichského času. Okrem toho smernica odporúča, aby sa z dôvodov jasnosti a presnosti informácií uverejňoval časový plán na zavedenie obdobia letného času vždy na nasledujúcich päť rokov; aj z týchto dôvodov v súčasnosti platné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 51/2012 Z. z. upravuje začiatok a koniec zavedenia letného času na päť rokov, a to na roky 2012 až 2016.

Nejasnosti okolo úpravy letného času Dôsledkom začiatku letného času je skrátenie dennej dĺžky konkrétneho kalendárneho dňa, ktorým je posledná marcová nedeľa, na 23 hodín. Naopak, posledná októbrová nedeľa má z dôvodu ukončenia letného času až 25 hodín. Tieto zmeny sa, samozrejme, dotknú všetkých ľudí, ale z hľadiska pracovnoprávneho len tých zamestnancov,

130

ktorým zhodou okolností pripadla nočná pracovná zmena na kalendárnu sobotu pred inkriminovanými nedeľami. Bez ohľadu na to, či ide o tzv. 8-hodinovú pracovnú zmenu alebo o tzv. 12-hodinovú pracovnú zmenu, dĺžka nočnej pracovnej zmeny v tieto dva dni v roku nebude mať

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Letný čas a odmeňovanie zamestnancov

štandardný počet pracovných hodín. V súvislosti s touto skutočnosťou sa vynárajú prvotné otázky: –

ako „hodnotiť“ jednu chýbajúcu hodinu pri prechode na letný čas a

–

či jednu hodinu navyše, odpracovanú v noci pri návrate z letného času na stredoeurópsky, považovať za prácu nadčas.

Ďalším špecifickým problémom je aj otázka, či pri práci v tzv. 12-hodinových zmenách nedochádza k porušeniu ustanovenia § 87 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín, ak zamestnanec v priebehu nočnej zmeny zo soboty na nedeľu v posledný októbrový týždeň

odpracuje viac ako 12 hodín. Automaticky potom vznikajú otázky: –

akú dĺžku v hodinách má mesačný fond pracovného času v takýchto prípadoch a tiež

–

z akého počtu pracovných hodín v mesiaci vychádzať, ak je potrebné napr. zistiť alikvotný hodinový podiel pracovného času pri čerpaní dovolenky, prípadne alikvotný podiel zo sumy mesačnej mzdy.

Napokon logická následná otázka týkajúca sa mzdových nárokov zmenou času „postihnutých“ zamestnancov takisto závisí od riešenia uvedených nejasností v oblasti pracovného času a dĺžky pracovnej zmeny.

Letný čas a určený týždenný pracovný čas Na pomoc riešeniu je opäť potrebné trochu nazrieť do neďalekej histórie novodobého zavedenia letného času. Nariadenie vlády ČSSR č. 36/1979 Zb., ktorým bol opätovne zavedený letný čas v roku 1979 a 1980, okrem dňa a hodiny začiatku a konca letného času obsahovalo osobitné špecifické ustanovenie v § 3, v ktorom sa uvádzalo (cit.): –

–

ustanovený týždenný pracovný čas u pracovníkov, ktorým začiatok letného času v rokoch 1979 alebo 1980 pripadne do pracovnej zmeny, pokiaľ sa táto pracovná zmena v dôsledku zavedenia letného času skráti, bude v príslušnom týždni o jednu hodinu kratší, ustanovený týždenný pracovný čas u pracovníkov, ktorým koniec letného času v rokoch 1979 alebo 1980 pripadne do pracovnej zmeny, pokiaľ sa táto pracovná zmena v dôsledku zavedenia

predĺži, bude v príslušnom týždni o jednu hodinu dlhší. Takto explicitne bol vplyv zavedenia a skončenia letného času na pracovný čas zamestnancov upravený naposledy nariadením vlády Slovenskej republiky č. 6/1995 Z. z. o zavedení času v rokoch 1995 až 1997 s tým, že namiesto slov „ustanovený týždenný pracovný čas“ sa použilo správnejšie spojenie „určený týždenný pracovný čas“. V ďalšom období (počnúc nariadením vlády Slovenskej republiky č. 377/1997 Z. z.) už absentovalo obdobné osobitné ustanovenie, ktoré by riešilo aspoň vplyv zavedenia letného času na určený týždenný pracovný čas. Možno len predpokladať, že vláda sa začala striktne držať vymedzenia okruhu právomocí v zákone č. 54/1946 Zb., ktorý žiadnu

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

131

vládu nesplnomocňuje na viac než na určenie začiatku a konca letného času. Napriek absencii širšej legislatívnej úpravy nárokov pracujúcich osôb, podľa nášho názoru, ostáva zachovaná podstata aplikácie zmien v dĺžke nočnej pracovnej zmeny pri zmene stredoeurópskeho času na letný čas a naopak. Za tohto predpokladu sa dá vysloviť prvý dôležitý záver: –

pri zavedení letného času pracovná zmena zamestnanca v nočnej zmene bude napr. namiesto 8 hodín (v tzv. „hrubom“ vyjadrení) trvať len 7 hodín a určený týždenný pracovný čas v tom týždni bude o hodinu kratší (napr. nebude 37,5 hodiny, ale len 36,5 hodiny); neodpracovaná hodina z hľadiska pracovného času zamestnancovi však „nechýba“, t. j. nemusí si ju nadpracovať, aby sa naplnil mesačný fond pracovného času,

–

pri skončení letného času, keď nočná zmena zamestnanca bude aj s prestávkou v práci na odpočinok a jedenie namiesto 8 hodín trvať spolu 9 hodín, bude určený týždenný pracovný čas o 1 hodinu dlhší, pričom táto jedna odpracovaná hodina „navyše“ nepredstavuje prácu nadčas.

Rovnako ako o hodinu dlhší týždenný pracovný čas pri prechode z letného času na stredoeurópsky v posledný októbrový týždeň nie je považovaný za prekročenie ustanoveného týždenného pracovného času, tak ani skutočnosť, že pracovný čas z dôvodu dlhšej pracovnej zmeny z uvedeného dôvodu presiahne 12 hodín, nemožno hodnotiť ako porušenie ustanovenia § 87 ods. 4 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa, lebo dôvodom je objektívna skutočnosť mimo vplyvu zamestnávateľa.

Harmonogramy striedania pracovných zmien Všeobecne sa v rozvrhu pracovných zmien zvyčajne neuvádza dĺžka pracovnej zmeny; uvedené platí za predpokladu, že ak v rámci cyklu sa dĺžka zmeny u zamestnancov nemení. V takom prípade je spravidla systém striedania vyjadrený písmenami zodpovedajúcimi druhu pracovnej zmeny (napr. „R“ pre rannú, „N“ pre nočnú a pod.). Pri zabezpečovaní podmienky v § 87 Zákonníka práce, aby priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nepresiahol v období najviac štyroch alebo dvanástich mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas, sa preto môže odhliadnuť od skutočnosti, že v marci a v októbri z dôvodu zmeny

132

času bude jedna z nočných pracovných zmien o hodinu kratšia, resp. o hodinu dlhšia. To znamená, že ani na účely posúdenia, či bol v rámci určeného obdobia dodržaný priemerný týždenný pracovný čas, sa nebude prihliadať na „pendlujúcu“ rozdielovú hodinu. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas v prevádzke s nočnými zmenami napr. 37,5 hodiny, rozvrh pracovných zmien v stanovenom období by mal každej zmene zabezpečiť, že počet hodín odpracovaných podľa tohto rozvrhu bude v priemere na týždeň predstavovať presne 37,5 hodiny.

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Letný čas a odmeňovanie zamestnancov

Z tohto hľadiska nie je podstatné, že pri zmene času zamestnanci jednej z pracovných zmien reálne odpracujú o jednu hodinu menej alebo viac. Na základe uvedeného možno vysloviť akceptovateľný záver, že zmena času: –

má vplyv na dĺžku určeného týždenného pracovného času v konkrétnom pracovnom týždni u zamestnancov konkrétnej pracovnej zmeny,

–

v konečnom dôsledku má vplyv aj na skutočný počet odpracovaných hodín nielen v nočnej zmene, ale aj v rámci „dotknutého“ týždňa, mesiaca i roka, ale

–

nie je podstatná pri rozvrhovaní pracovných zmien v harmonograme, t. j. vplyv zmeny času sa v správne zostavenom harmonograme striedania pracovných zmien v zásade nebude zohľadňovať.

Letný čas a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu Pokiaľ ide o riešenie mzdových nárokov, mal by sa zohľadňovať reálny rozdiel v počte odpracovaných hodín z dôvodu inej ako štandardnej dĺžky nočnej zmeny, ak ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca. Tento záver sa opiera o ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. Pokiaľ výška mzdy zamestnanca závisí od počtu odpracovaných hodín, zmena času sa prejaví v počte skutočne odpracovaných hodín v inkriminovanej nočnej zmene, a teda aj v počte hodín za príslušný mesiac. Z dôvodu nižšieho alebo vyššieho počtu hodín odpracovaných v príslušnom mesiaci môže mať zmena času vplyv aj na výšku celkovej mzdy zamestnancov, ktorých sa týka. Keďže sporným časom je obdobie nočnej práce (§ 98 ods. 1 Zákonníka práce), rozdiel v počte odpracovaných hodín v čase nočnej práce sa prejaví vo výške nároku na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Aj keď sa nedá vylúčiť, že za nočnú prácu

sa s cieľom zjednodušenia odmeňovania zamestnancov dohodne nárok na mzdové zvýhodnenie za 7,5 hodiny bez ohľadu na prechod na letný čas (reálne odpracovaných len 6,5 hodiny s nárokom na mzdové zvýhodnenie) a návrat z letného času na „zimný“ čas (reálne odpracovaných 8,5 hodiny s nárokom na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu), takéto zjednodušenie nemusí byť zo strany zamestnancov, najmä pri ich nedostatočnom informovaní, kladne pochopené. Zamestnanec, ktorému by sa za 6,5 hodiny nočnej práce v marci poskytla mzda a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu alebo iba toto mzdové zvýhodnenie ako za 7,5 odpracovaných hodín, sa pravdepodobne sťažovať nebude. Ale ak za 8,5 hodiny nočnej práce v októbri zamestnanec dostane mzdu a mzdové zvýhodnenie alebo iba mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu len za 7,5 hodiny, to už nemusí prijať s porozumením. Osobitne v prípade, ak nejde o toho istého zamestnanca, ktorý v marci dostal mzdu

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

133

(a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu) za 7,5 hodiny namiesto skutočne odpracovaných 6,5 hodiny nočnej práce. V zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde (t. j. mzde za čas práce spadajúci do vymedzenia nočnej práce podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce) za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu; ak v období nočnej práce odpracuje o hodinu menej alebo o hodinu viac, v súlade s uvedeným ustanovením Zákonníka práce

mu patrí aj mzdové zvýhodnenie za skutočný počet hodín nočnej práce. Preto aj systémy spracovania miezd by mali garantovať poskytnutie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu podľa skutočne odpracovaného počtu hodín v nočnej pracovnej zmene v dvoch konkrétnych dňoch v roku; obdobne by sa malo pristupovať aj k ďalším zložkám mzdy poskytovaným počas nočnej zmeny (napr. dohodnutého mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu alebo mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce a pod.).

Letný čas a nárok na základnú zložku mzdy Ako v prípade mzdového zvýhodnenia, aj nárok na základnú zložku mzdy sa v nadväznosti na § 118 ods. 1 Zákonníka práce má posudzovať podľa skutočného výkonu práce. Prístup pri posudzovaní nárokov na základnú zložku mzdy však závisí aj od spôsobu odmeňovania zamestnancov,

–

zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou,

–

zamestnanci odmeňovaní inou ako mesačnou mzdou.

Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou

Podstata mesačnej mzdy spočíva v tom, že jej výška je ustanovená na mesačný fond pracovného času a je rovnaká bez ohľadu na to, či má mesiac 20 alebo viac pracovných dní. Pokiaľ ide o mesačný fond pracovného času, marec aj október sú mesiace, ktoré majú po 31 kalendárnych dní, avšak pracovných dní bolo v marci 2013 iba 21, kým v októbri toho istého roku až 23. Mesačný fond pracovného času zamestnanca, ktorému pripadla nočná pracovná zmena napr. na sobotu 30. marca 2013

134

ktorý je možné „hrubo“ rozdeliť na dve skupiny:

a končil ju v nedeľu 31. marca, bol o 1 hodinu kratší. Naopak, mesačný fond pracovného času zamestnanca, ktorý nastúpi na sobotnú nočnú zmenu 26. októbra a bude ju končiť v nedeľu 27. októbra, bude o 1 hodinu dlhší. Z podstaty mesačnej mzdy ale vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje všetky pracovné zmeny (plný mesačný fond pracovného času), má nárok na mesačnú mzdu v plnej výške a nie je podstatné, koľko pracovných dní mal kalendárny mesiac.

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Letný čas a odmeňovanie zamestnancov

Tento záver platí aj o mesačnej mzde za mesiace, v ktorých dochádza k zmene času: ak zamestnanec odpracuje všetky pracovné hodiny, ktoré má v marci, resp. októbri

odpracovať, z dôvodu zmeny času a následného rozdielu v počte odpracovaných hodín („mínus“ jedna hodina alebo „plus“ jedna hodina) sa jeho mesačná mzda nebude meniť.

Zamestnanci odmeňovaní inou ako mesačnou mzdou

Pri odmeňovaní hodinovou tarifnou mzdou výška nároku na tarifnú mzdu ako základnú zložku mzdy reálne závisí od počtu odpracovaných hodín. Správna aplikácia dôsledku, že zamestnanci dotknutej nočnej zmeny odpracujú o hodinu menej, resp. o hodinu viac, by sa mala preto prejaviť aj na výške celkovej sumy hodinovej tarifnej mzdy za prácu v nočnej zmene a v úhrne za počet odpracovaných hodín v mesiaci (aj keď iba nepatrne).

30 minút zvýhodnenie za 6,5 hodiny nočnej práce,

Osobitne u tejto skupiny zamestnancov platí, že:

rovnako za „predĺženú“ nočnú zmenu v čase skončenia letného času by mal dostať hodinovú tarifnú mzdu za skutočne odpracovaný počet hodín; ak napr. nočná pracovná zmena bežne trvá 7,5 hodiny, za prácu v nočnej zmene, do ktorej pripadne prechod na „zimný čas“, dostane hodinovú tarifnú mzdu za 8,5 hodiny a k tomu za rovnaký počet hodín aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.

za skrátenú nočnú zmenu v čase zavedenia letného času by zamestnanec mal dostať nielen základnú zložku mzdy (hodinovú tarifnú mzdu) za skutočne odpracovaný počet hodín, ale za skutočný počet hodín odpracovaných v čase nočnej práce aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, t. j. pri prestávke na odpočinok a jedenie v trvaní

U zamestnancov, ktorí by boli odmeňovaní úkolovou formou mzdy, ktorej výška závisí od výsledkov plnenia noriem spotreby práce, sa menší alebo väčší počet odpracovaných hodín prejaví úmerne nižším alebo vyšším výkonom (počtom vyrobených kusov výrobkov), takže následne sa zohľadní aj v celkovej výške úkolovej zložky mzdy.

–

Ďalšie ovplyvnené oblasti a)

Priemerný zárobok zamestnanca

V zmysle § 134 Zákonníka práce sa pri zisťovaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vychádza z dosiahnutej celkovej mzdy a zo skutočného počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Pri dôslednej akceptácii princípu mzdy za skutočne odpracovaný počet hodín sa rozdiely v počtoch odpracovaných

hodín za rozhodujúce obdobia prvého a posledného štvrťroka kalendárneho roka, ktoré spôsobila zmena času, následne prejavia aj pri výpočte priemerného zárobku. Rozdiel o jednu hodinu nižší alebo vyšší v počte odpracovaných hodín v rámci

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

135

kalendárneho štvrťroka, ktoré sú menovateľom zlomku pri zisťovaní priemerného zárobku zamestnanca, možno považovať za zanedbateľný. Výsledný vplyv na sumu

Mesačný fond pracovného času

Rozdielny mesačný fond pracovného času u zamestnancov, ktorí v čase prechodov pracovali v nočných zmenách (t. j. „mínus“ a „plus“ hodina), by mohol robiť určité problémy v prípade potreby výpočtu hodinového podielu z mesačného platu, napr. na výpočet alikvotného zníženia mesačného platu za čas, kedy zamestnanec bude čerpať dovolenku. Je možné postupovať podľa dvoch alternatív, a to vychádzať: –

–

zo skutočnosti, že zamestnanec pracujúci v deň zmeny času má v mesiaci reálne odpracovať o hodinu menej, resp. o hodinu viac než zamestnanec, ktorý odpracoval rovnaký počet pracovných zmien v inej pracovnej zmene, alebo vychádzať z mesačného fondu pracovného času vyplývajúceho z počtu pracovných zmien v danom mesiaci, ktoré má zamestnanec podľa harmonogramu striedania pracovných zmien odpracovať, t. j. bez prihliadnutia na hodinový rozdiel z dôvodu zmeny času.

Keďže v „inkriminovaných“ týždňoch je určený týždenný pracovný čas zamestnanca o hodinu kratší alebo o hodinu dlhší, možno takto nahliadať aj na mesačný fond pracovného času konkrétneho zamestnanca premietnutý do harmonogramu striedania zmien, ktorý pri nerovnomerne

rozvrhnutom pracovnom čase spravidla nezodpovedá mesačnému fondu pracovného času, aký platí pre zamestnanca, ktorý pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Napr. pri striedaní sa v pracovných zmenách s dĺžkou 11,25 hodiny môže jednej zmene v mesiaci vyjsť 16 pracovných zmien, čo by bolo 180 pracovných hodín, inej len 15 zmien (168,75 hodiny) alebo 14 zmien (157,5 hodiny), prípadne pri inom striedaní sú aj iné počty pracovných zmien. Na druhej strane, harmonogramy striedania zmien musia byť v súlade s § 87 Zákonníka práce zostavené tak, aby priemerný týždenný pracovný čas počas stanoveného obdobia nepresiahol ustanovený týždenný pracovný čas. Aj z tohto dôvodu sa pri ich zostavovaní abstrahuje od vplyvu zmeny času; táto skutočnosť „nahráva“ druhej alternatíve z oboch prístupov. Keďže už samotná podstata práce podľa zmenových harmonogramov vedie k rozdielnym počtom pracovných hodín v mesiaci pre jednotlivé pracovné zmeny, aj na účely výpočtu hodinového podielu fondu pracovného času alebo mesačného platu by sa pri dôslednej aplikácii malo vychádzať z počtu pracovných hodín, v ktorom bude zohľadnený vplyv zmeny času.

Čerpanie dovolenky v období zmeny času

Výmera dovolenky sa určuje v kalendárnych týždňoch, pričom čerpať dovolenku

136

vypočítaného priemerného zárobku zamestnanca k 1. aprílu bežného roka, resp. k 1. januáru nasledujúceho roka bude preto minimálny.

je možné v týždňoch alebo v dňoch. Podľa § 104 Zákonníka práce, ak dovolenku

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Letný čas a odmeňovanie zamestnancov

čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka podľa § 87, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Pokiaľ ide o peňažné nároky, podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ktorý sa zasa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Náhrada mzdy za dovolenku sa teda poskytuje ako násobok priemerného hodinového zárobku zamestnanca a počtu hodín čerpanej dovolenky.

striedania pracovných zmien, v čase čerpania dovolenky odpracoval. Je možné zobrať si „na pomoc“ porovnateľného zamestnanca a položiť si otázku: je opodstatnené, aby dvaja zamestnanci s rovnakým priemerným zárobkom, ktorí budú čerpať v rovnakom období týždeň dovolenky, mali vyplatenú náhradu za rôzny počet hodín dovolenky len preto, že jeden z nich by inak podľa harmonogramu mal odpracovať zmenu zo soboty na nedeľu, kedy sa mení letný čas na „zimný“ (stredoeurópsky) alebo naopak?

Ak zamestnanec čerpá dovolenku v ucelených týždňoch, jeho náhrada mzdy za čas dovolenky sa vypočíta ako súčin jeho priemerného zárobku, počtu týždňov čerpanej dovolenky a určeného týždenného pracovného času.

A bolo by v súlade so Zákonníkom práce, ak by len z tohto dôvodu počet hodín čerpanej dovolenky u jedného z oboch porovnávaných zamestnancov o jednu hodinu prekročil maximálnu výmeru dovolenky vyjadrenú v hodinách, vyplývajúcu zo Zákonníka práce a tým aj nárok na náhradu mzdy za maximálny možný počet hodín dovolenky?

Otázkou je, či v počte hodín čerpanej dovolenky, a teda aj vo výške náhrady mzdy za čerpanú dovolenku zohľadňovať mínusový alebo plusový rozdiel v dĺžke zmeny, ktorú by inak zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, pracujúci inak podľa harmonogramu

Obdobne je možné uvažovať aj nad situáciou, kedy by čerpal dovolenku zamestnanec v poslednom marcovom týždni. Nerovnaký prístup k nárokom dvoch zamestnancov môže naznačovať podozrenie na nerovnaký prístup a diskrimináciu v pracovnoprávnych vzťahoch.

K problematike letného času Žiadny právny predpis nemôže riešiť a pamätať na všetky situácie, aké môžu pri jeho aplikácii nastať. A zákon o letnom čase, bohužiaľ, ani nemá ambície riešiť niečo iné, ako splnomocniť vládu na určenie dňa a hodiny zmeny času. Skutočnosť, že mesačný fond pracovného času zmenového zamestnanca sa u zamestnancov nočnej pracovnej zmeny

z 30. na 31. marec 2013 pri prechode na letný čas znížil o 1 hodinu, kým u zamestnancov, ktorí nastúpia na nočnú pracovnú zmenu z 26. na 27. október 2013, sa zvýši o 1 hodinu z dôvodu skončenia letného času a návratu k stredoeurópskemu času, sa všeobecne môže javiť nevýznamnou, no z pohľadu zamestnanca nemusí byť táto skutočnosť zanedbateľnou.

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

137

Na druhej strane zmena času vyvoláva celý rad problémov a otázok a dôsledná aplikácia jej vplyvu môže významne zvyšovať administratívnu záťaž zamestnávateľa. Aj preto nie je možné vylúčiť úplne opačný prístup: dôsledné vylúčenie vplyvu zmeny času v každej oblasti s výnimkou rozdielnej potreby výkonu práce.

V každom prípade by ale zamestnávateľom uplatňovaný prístup, pokiaľ ide o vykazovanie odpracovaného času a následne o odmeňovanie zamestnancov pri zmene času, vrátane vplyvu zmeny času na prípadné ďalšie nároky, nemal žiadneho zo zamestnancov diskriminovať ani zvýhodňovať.

Tento alternatívny prístup by znamenal, že by sa neprihliadalo na žiadne plusové alebo mínusové rozdiely v skutočnom počte odpracovaných (alebo neodpracovaných) hodín, a to ani na účely určenia výšky mzdy za prácu, prípadne ďalších nárokov.

A nemal by viesť ani k domnelej alebo opodstatnenej nespokojnosti zamestnancov, ktorí by mali akceptovať zvolený spôsob riešenia pri zmenách času a jeho zdanlivo nepodstatný vplyv na mzdové a ostatné nároky zamestnancov.

Záver Vyššie uvedené úvahy o vplyve zmeny času možno brať ako pomôcku pri aplikácii inštitútu letného času na pracovnoprávne nároky zamestnancov. Zároveň podnecujú k hľadaniu možných odpovedí a riešení na otázky, ktoré vznikajú z dôvodu absencie jednoznačného legislatívneho riešenia vplyvu tohto inštitútu na pracovnoprávne nároky zamestnancov. Je možné, že tieto úvahy vyvolajú ďalšie otázky, na ktoré bude potrebné hľadať odpovede. V každom prípade z hľadiska aplikácie práva ide o problematiku, na ktorú za súčasnej legislatívnej situácie nie je možné jednoznačne odpovedať alebo zaujať stanovisko, ktoré by sa opieralo o úplne nespochybniteľné právne závery. Právoplatne by mohol v prípade sporu rozhodnúť jedine súd. Tento záver vyplýva z § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva svojou rozhodovacou činnosťou jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a tiež tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu týchto právnych predpisov.

Ing. Viliam Višňovský

138

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do online verzie časopisu na www.pmpp.sk.

kvalifikácie zamestnancov Zamestnávateľ má v zmysle Zákonníka práce zákonnú povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie svojich zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. V rámci ďalšieho vzdelávania organizuje a vysiela zamestnancov na vzdelávacie podujatia, pričom je oprávnený nariadiť zamestnancovi účasť na školení na prehĺbenie jeho kvalifikácie. Rovnako môže udeliť zamestnancovi súhlas na štúdium popri zamestnaní. Viac o právach a povinnostiach zamestnávateľa, ako i zamestnanca v rámci zvyšovania a prehlbovania jeho kvalifikácie je možné nájsť v predmetnom článku.

Na úvod upriamime svoju pozornosť na povinnosť zamestnávateľa, ktorú ukladá predmetné ustanovenie Zákonníka práce, a to prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov. V zmysle ust. § 154 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnanec povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Tento druh kvalifikačných opatrení, t. j. účasť na vzdelávaní, nie je považovaný za prekážku v práci, ale za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. V prípade prehlbovania kvalifikácie je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi prípadne aj výkon práce nadčas. Prehlbovanie

kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Rovnako má zamestnávateľ právo uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde len vtedy, ak prehlbovanie, udržiavanie alebo obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa získaného príslušným vzdelaním. Je potrebné konštatovať, že právna povinnosť zamestnanca prehlbovať si svoju kvalifikáciu musí mať charakter sústavnosti! Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení uvedeného zaškolenia alebo zaučenia vydá o tejto skutočnosti zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie. Zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko, príp. na nový druh práce alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach, je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať. Zamestnanec je povinný absolvovať rekvalifikáciu v prípade, ak sa nezmení

PMPP 1/2014

Uvedenú stále aktuálnu problematiku upravuje priamo Zákonník práce vo svojom ustanovení § 153, v zmysle ktorého má zamestnávateľ povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je rovnako povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie či zvyšovanie.

PRAKTICKÁ PERSONALISTIKA

Zvyšovanie

139

s prechodom na nové pracovisko a spôsoby práce druh práce alebo miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. Na druhej strane, ak by k uvedenej skutočnosti došlo, je prípadná rekvalifikácia možná len so súhlasom zamestnanca, t. j. na základe vzájomnej písomnej dohody medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Ak by sa však účastníci nedohodli na zmene druhu práce, príp. miesta výkonu práce, na strane zamestnávateľa by mohol vzniknúť výpovedný dôvod. Ak ide o prehlbovanie kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, žiadna písomná dohoda sa medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu neuzatvára. Ak však predpokladané náklady na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1 700 eur, môže sa uzavrieť písomná dohoda, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so zaškolením, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení zaškolenia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť vzniknuté náklady, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením zaškolenia. V tomto prípade nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu, t. j. zamestnanec môže odmietnuť zúčastniť sa na uvedenom kvalifikačnom opatrení. Dohoda musí obsahovať druh zaškolenia, označenie školiaceho zariadenia, dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

140

druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať uňho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Povinnosť zamestnávateľa starať sa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov zahŕňa prípady, kedy zamestnanec štúdiom získava predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednané v pracovnej zmluve, ale aj získanie kvalifikácie, najmä ak je to v súlade s potrebou zamestnávateľa. V danom prípade sa dáva prednosť princípu zmluvnej voľnosti pracovnoprávnych vzťahov. Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie, ktorá je právnou povinnosťou zamestnancov a ich účasť na vzdelávaní je kvalifikovaná ako výkon práce, za ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi mzdu, je zvýšenie kvalifikácie prekážkou v práci na strane zamestnanca. Právna povinnosť zamestnanca zvýšiť si kvalifikáciu existuje aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Znalosť predpisov v oblasti BOZP je súčasťou kvalifikačných predpokladov. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť svojmu zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy,

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odporúčame www.manazerskecentrum.sk.

Praktická personalistika | Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Dohoda musí obsahovať: –

druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

–

študijný odbor a označenie školy,

–

dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

–

druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať uňho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Avšak do doby zotrvania v pracovnom pomere, t. j. maximálne 5 rokov, sa nezapočítava čas výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 Zákonníka práce či čas neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu. Kedy by zamestnanec nemal povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náklady spojené so štúdiom?

1) ak zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, 2) ak sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov,

3) ak zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, 4) ak zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, 5) ak zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd. Uvedené dôvody, kedy nevzniká povinnosť zamestnanca na úhradu pri nesplnení jeho stabilizačného záväzku, je možné rozšíriť po vzájomnej dohode alebo v kolektívnej zmluve zamestnávateľa.

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odporúčame www.manazerskecentrum.sk.

141

Príklad č. 1: Dohoda o zvýšení kvalifikácie a zotrvaní v pracovnom pomere (ust. § 140 a § 155 ZP) ALGO, spol. s r. o. so sídlom Belianska 25, 821 03 Bratislava IČO: 35 421 678 Registrácia: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka číslo 3734/B, v jej mene konajú: Ing. Slavomír Straka, konateľ (ďalej len „zamestnávateľ“) a Andrej Krátky pracovné zaradenie: účtovník nar.: 16. 8. 1976 r. č.: 760816/7658 trvalý pobyt: Stromová 56, 821 04 Bratislava (ďalej len „zamestnanec“) uzatvárajú v súlade s ustanovením § 140 a § 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov Dohodu o zvýšení kvalifikácie: Článok I Predmet dohody 1. Predmetom tejto dohody je poskytovanie pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom zamestnanca počas zvyšovania kvalifikácie absolvovaním bakalárskeho štúdia v študijnom odbore právo na Právnickej fakulte Súkromnej univerzity v Bratislave. Celková dĺžka trvania štúdia je 3 roky a predpoklad ukončenia štúdia je 30. 6. 2016. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa dohodnutý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom. Článok II Práva a povinnosti zmluvných strán 1. Zamestnávateľ sa zaväzuje počas štúdia poskytovať zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku určeného v ust. § 135 Zákonníka práce na účasť na tomto štúdiu v rozsahu:

142

potrebnom na účasť na vyučovaní,

dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,

desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce,

najmenej 40 dní poskytne zamestnávateľ súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania.

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odporúčame www.manazerskecentrum.sk.

Praktická personalistika | Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy. 2. Celková suma nákladov spojených so štúdiom je vo výške 6 000 eur. 3. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa 4 roky odo dňa nasledujúceho po skončení štúdia. (Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov.) V prípade nesplnenia povinnosti zotrvania u zamestnávateľa uhradí zamestnanec zamestnávateľovi náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie vo výške najviac troch štvrtín ním skutočne vynaložených nákladov. Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie aj v prípade, keď ukončí pracovný pomer pred zvýšením kvalifikácie, v prípade neúspešného ukončenia štúdia alebo v prípade prerušenia štúdia na dobu dlhšiu ako jeden rok. Povinnosť zamestnanca na náhradu nákladov nevzniká, ak sú tu dôvody uvedené v § 155 ods. 6 Zákonníka práce. Pri čiastočnom nesplnení záväzku sa stanovená povinnosť uhradiť náklady pomerne zníži.

Článok III Záverečné ustanovenia 1. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. ................................................................................ podpis a pečiatka oprávneného zástupcu za zamestnávateľa

................................................................................... podpis zamestnanca

2. Táto dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých jedno vyhotovenie vydal zamestnávateľ zamestnancovi. Každý rovnopis má platnosť originálu. 3. Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. 4. Zmluvné strany prehlasujú, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. V Bratislave dňa 2. 9. 2013 £ Zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 153 Zákonníka práce, v zmysle ktorého má zamestnávateľ povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie, je možné upraviť v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa v jeho internom predpise, a to v Pracovnom poriadku. Zamestnávateľ v rámci ďalšieho vzdelávania organizuje a vysiela zamestnancov

na vzdelávacie podujatia (kurzy, školenia, semináre a pod.), pričom je oprávnený uložiť zamestnancovi účasť na školení na prehĺbenie kvalifikácie. Zároveň môže zamestnávateľ, ak je to v jeho záujme, udeliť zamestnancovi súhlas na štúdium popri zamestnaní. Zamestnávateľ uzatvorí s takýmto zamestnancom dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odporúčame www.manazerskecentrum.sk.

143

Koľko dní pracovného voľna poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi? V súlade s ust. § 140 Zákonníka práce najmenej päť dní, a to na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória (konzervatórium). Najmenej 40 dní poskytne zamestnávateľ súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi vo vyššie uvedených prípadoch pracovné voľno a zároveň aj náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. Uvedené bude potrebné zohľadniť pri poskytovaní pracovného voľna, posudzovaní absencií a poskytovaní náhrady mzdy. Uvedené reaguje zároveň na skutočnosť, že na niektorých vysokých školách je viacej štátnych skúšok.

Príklad č. 2: V prípade, že zamestnankyňa študuje externe na VŠ múzických umení a vykonáva popri štúdiu prácu asistentky v stavebnej spoločnosti, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť tejto zamestnankyni ustanovené pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu prípravy a výkonu štátnych skúšok na vysokoškolskom štúdiu, pretože by nešlo o zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. £ Príklad č. 3: Zamestnanci určitej organizácie vykonávajú prácu, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť SBS a kuriča (strážna služba, vykurovanie plynovej kotolne). V zmysle príslušného právneho predpisu platnosť ich osvedčení zaniká. Zamestnancom boli zabezpečené aktualizačné školenia zo strany zamestnávateľa. S uvedenými zamesnancami mala byť podpísaná dohoda, že v prípade, ak do konca roka ukončia pracovný pomer so zamestnávateľom, budú povinní vrátiť organizácii všetky náklady spojené so školením. Je možné získanie, resp. obnovenie odbornej spôsobilosti na výkon práce považovať za zvyšovanie kvalifikácie? Náklady na školenie podľa § 155 ods. 5 ZP nedosahujú výšku 1 700 eur. Je prípustné uzavrieť so zamestnancom dohodu na sumu 1 300 eur a v prípade, že zamestnanec podá do konca roka výpoveď, aj žiadať vrátenie určenej sumy? Je organizácia oprávnená na základe takejto dohody žiadať splnenie záväzku? V danom prípade je možné vychádzať z ust. § 140 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, ponímaná ako ZVÝŠENIE KVALIFIKÁCIE, t. j. v danom prípade možno hovoriť o zvyšovaní kvalifikácie. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, čo je v danom prípade splnené. V zmysle ust. § 155 Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním

144

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odporúčame www.manazerskecentrum.sk.

Praktická personalistika | Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. V prípade, že zamestnávateľ využil svoje oprávnenie v zmysle ust. § 155 Zákonníka práce, nemožno uvedené konanie chápať ako konanie v rozpore so zákonom. Takúto dohodu je možné uzavrieť aj na sumu 1 300 eur, je to na len dohode zmluvných strán. V zmysle ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce sa náklady dosahujúce aspoň 1 700 eur týkajú prehlbovania kvalifikácie a nie jej zvyšovania. £ Príklad č. 4: Je možné u pedagogického zamestnanca vo veku 44 rokov klasifikovať vzdelávanie na Univerzite tretieho veku za zvýšenie kvalifikácie? Rovnako je možné vychádzať z ust. § 140 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, ponímaná ako zvýšenie kvalifikácie. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V takomto prípade ide o daňovo uznateľný náklad. V prípade, že zamestnankyňa študuje popri výkone práce v pracovnom pomere na vysokej škole, pričom takéto štúdium nemožno ponímať ako zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnankyni ustanovené pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade prípravy a výkonu štátnych skúšok na vysokoškolskom štúdiu. Ak by aj napriek tomu poskytol zamestnávateľ zamestnankyni náhradu mzdy, bol by to daňovo neuznateľný náklad. V danom prípade je možné vzdelávanie uvedeného zamestnanca na Univerzite tretieho veku ponímať ako zvýšenie kvalifikácie, ak je jeho účasť na ďalšom vzdelávaní nevyhnutná na získanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi alebo na splnenie požiadaviek nevyhnutných na riadny výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Vzhľadom na uvedené je zamestnávateľ oprávnený poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V takomto prípade ide o daňovo uznateľný náklad. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom bude uzavretá dohoda o zvyšovaní kvalifikácie v zmysle ust. § 155 Zákonníka práce, na základe ktorej sa zamestnávateľ zaviaže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, náhradu mzdy a uhradiť ďalšie náklady spojené so štúdiom (úhrada poplatku za štúdium) a zamestnanec sa zaviaže zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom (náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie vo výške najviac troch štvrtín ním skutočne vynaložených nákladov).

£ JUDr. Slavomíra Gejdošová

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odporúčame www.manazerskecentrum.sk.

145

PRAKTICKÁ PERSONALISTIKA

Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie Zákonník práce nám pojem ani obsah pracovnej disciplíny jednoznačne nedefinuje a aj v právnej teórii sa k obsahu tohto pojmu viažu viaceré rozdielne koncepcie. V § 47 Zákonníka práce, ktorý vyjadruje pojmové znaky pracovného pomeru, sa deklaruje, že zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Pracovná disciplína je tu prezentovaná širokým komplexom rôznorodých povinností s právnym obsahom a právnym významom pre zamestnanca. Tieto sú systematicky zaradené na viacerých miestach ZP, ale aj v osobitných právnych predpisoch. Obsah pracovnej disciplíny však netvoria len právne povinnosti zamestnanca vyplývajúce z právnych predpisov, ale aj z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy a pracovného poriadku za predpokladu, že s ním bol zamestnanec oboznámený. Na základe uvedeného môžeme na účely potrieb aplikačnej praxe konštatovať, že obsah pracovnej disciplíny je tvorený právnymi povinnosťami zamestnanca, ktoré preňho vyplývajú z pracovného pomeru a ktorých zavinené porušenie považujeme za porušenie pracovnej disciplíny. Problematika pracovnej disciplíny je trvalou témou, ktorou sa zaoberajú tak zamestnávatelia, ako aj zamestnanci či zástupcovia zamestnancov. Zmeny pracovného práva často postihujú i zásady klasifikácie porušenia pracovnej disciplíny, ako i jej

sankcionovanie. Príspevok podáva základné postuláty obsiahnuté v slovenskom pracovnom práve s ich interpretáciou a na príkladoch uvádza riešenie častých pracovnoprávnych problémov v tejto oblasti.

1. Právne povinnosti zamestnancov upravené v ZP

PMPP 1/2014

Povinnosti zamestnancov, ktorých zavinené porušenie je porušením pracovnej disciplíny, sú v Zákonníku práce (ďalej len ZP) obsiahnuté na jeho rôznych systematických miestach. Z nich z hľadiska súdnej praxe

146

v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny majú podstatný význam základné povinnosti zamestnancov a povinnosti v súvislosti s ich vedľajšími zárobkovými aktivitami.

1.1

Základné povinnosti zamestnanca upravené v § 81 ZP

Pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.

Kvalitu pracovného záväzku je potrebné viazať na splnenie objektívnych požiadaviek kladených na výkon práce.

O porušenie pracovnej disciplíny nesplnením pokynu nadriadeného ide len vtedy, ak na uloženie pokynu bol nadriadený

Praktická personalistika | Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

oprávnený. Musí ísť o uplatnenie osobnej a vecnej dispozičnej právomoci nadriadeného.

dohodnutej práce v pracovnej zmluve, prípadne vedúcim zamestnancom, ktorý na vydanie pokynu nemal oprávnenie.

Preto o protiprávny pokyn pôjde nielen vtedy, keď je v rozpore s právnymi predpismi, ako je to napríklad pri nútení zamestnanca vykonávať prácu, ktorá ho ohrozuje na zdraví, ale aj vtedy, keď pokyn nebol vydaný v rámci dispozičnej právomoci zamestnávateľa. To znamená pri požadovaní výkonu ďalších činností, nad rámec

Typickým pokynom zamestnávateľa je napríklad pracovná náplň, ktorá má konkretizovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve a nemá ísť nad jeho rámec. Neplatnosť protiprávneho pokynu môže zamestnanec napadnúť na súde a za nesplnenie protiprávneho pokynu nemôže byť zamestnanec právne postihnutý.

Dodržiavať a využívať pracovný čas.

V prípadoch, že na pracovisku nie je pružný pracovný čas, ale je presne stanovený začiatok a koniec dennej pracovnej zmeny, musí to zamestnanec rešpektovať a byť zamestnávateľovi od samého začiatku takto stanoveného pracovného času k dispozícii a odchádzať z práce až po skončení tohto pracovného času. V opačnom prípade má zamestnávateľ právo zamestnanca postihovať za porušenie pracovnej disciplíny napríklad písomným upozornením zamestnanca na možnú výpoveď pri opätovnom porušení pracovnej disciplíny. Absencia je aj dôvodom na krátenie dovolenky zamestnanca či nepriznanie náhrady mzdy za sviatok. Byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Ide o povinnosť byť od začiatku pracovného času k osobnej dispozícii zamestnávateľovi a celý určený pracovný čas využívať iba na výkon práce. Osobná dispozícia zamestnanca neznamená len jeho prítomnosť na pracovisku, ale predovšetkým jeho schopnosť a spôsobilosť prácu aj vykonávať. K porušeniu tejto povinnosti dôjde aj

vtedy, keď bude zamestnanec na pracovisku síce prítomný, ale osobne indisponovaný na výkon práce, napríklad v dôsledku požitia alkoholu alebo iných omamných látok. Zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu. Za opitosť je možné považovať taký stupeň alkoholického opojenia, ktorý znamená významnejšie zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca. Okrem povinnosti dodržiavať pracovný čas je zamestnanec povinný využívať určený pracovný čas iba na výkon práce pre zamestnávateľa a nie pre seba. Týka sa to aj takých vymožeností techniky, za aké považujeme využívanie internetu, mailovanie, telefonovanie či faxovanie. Prístup zamestnávateľov k rôznym súkromným aktivitám svojich zamestnancov je rôzny. Sú zamestnávatelia, ktorí uvedený stav tolerujú, ale sú aj takí, ktorí jasne od zamestnancov vyžadujú nepoužívať tieto prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely, resp. poskytujú im možnosť na takéto účely využívať polhodinovú prestávku na obed a oddych, ktorá sa v súčasnosti do pracovného času nezapočítava.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

147

Dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Z hľadiska právnej kvality možno povinnosti zamestnanca diferencovať na také povinnosti, s ktorými zamestnávateľ nemusí zamestnanca oboznamovať a napriek tomu ich neznalosť zamestnanca neospravedlňuje, a na povinnosti, s ktorými zamestnávateľ musí zamestnanca oboznámiť, v opačnom prípade ich neznalosť zamestnanca ospravedlňuje. Prvý okruh povinností sa viaže na všeobecne záväzné právne predpisy vo vzťahu k vykonávanej práci a ich dodržiavanie je

Ide väčšinou o rôzne vnútorné predpisy zamestnávateľa, ako je pracovný poriadok, organizačný poriadok a ďalšie interné normy zamestnávateľa. Dodržiavanie týchto interných predpisov je podmienené skutočnosťou, že zamestnávateľ s nimi zamestnanca riadne oboznámil.

Dodržiavať liečebný režim.

V období, v ktorom má zamestnanec podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ide o veľmi špecifickú povinnosť, ktorá vyplynula v posledných rokoch z potrieb aplikačnej praxe. Z pohľadu zamestnávateľa sa zdá byť prirodzené, že keď prepláca prvých 10 dní PN z vlastných finančných prostriedkov, chce mať aj právo porušenie liečebného režimu sankcionovať. Porušenie tejto základnej povinnosti môže zamestnávateľovi poskytnúť aj dôvod na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Avšak preukázať zamestnancovi zavinené porušenie liečebného režimu v praxi nie je

148

odrazom požiadavky zákonnosti. Druhý okruh má základ v predpisoch, ktoré nemajú všeobecne záväzný charakter.

vôbec jednoduchou záležitosťou. Ak si napríklad osamelý zamestnanec z domu len vybehol, aby si zaobstaral jedlo alebo musel vyzdvihnúť dieťa z materskej školy. Kontrola zamestnanca v jeho obydlí má navyše svoj ústavnoprávny rozmer, a preto je možná len so súhlasom zamestnanca. Z uvedených dôvodov by musel zamestnávateľ na preukázanie závažného porušenia liečebného režimu vynaložiť značné úsilie. Napríklad ak by zistil, že zamestnanec sa namiesto liečenia podieľa na stavbe svojho alebo susedovho rodinného domu alebo vykonáva vedľajšiu zárobkovú činnosť, alebo si iba odskočil na exotickú zahraničnú dovolenku.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

Hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Ide o povinnosti spočívajúce v plnom využití zverených prostriedkov na vykonávanie zverených prác a povinnosti, ktoré spočívajú v ochrane majetku zamestnávateľa. Za porušenie týchto povinností by bolo možné považovať napríklad používanie pracovných nástrojov na prácu pre seba alebo inú osobu, zneužívanie internetu na súkromné účely, nepovolené použitie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné účely, rôzne majetkové delikty na pracovisku a pod. Povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami je najmä v súčasnom období veľmi aktuálna. Vzťahuje sa nielen na radových zamestnancov, ale aj na vedúcich zamestnancov a môže zahŕňať široký okruh rôznych aktivít

zamestnanca, ktoré by poškodzovali záujmy zamestnávateľa. Ak by napríklad zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonával ďalšie zárobkové činnosti a zamestnávateľ by preukázal, že takouto aktivitou zamestnanec ohrozuje jeho záujmy, mohol by požadovať zákaz výkonu takejto činnosti.

Na druhej strane však môže ísť aj o postih aktivít, ktoré nesúvisia so zárobkovou činnosťou. Napríklad pôjde o úmyselné zneužitie informácie pre iného zamestnávateľa alebo inú osobu, ktoré môže vážne poškodiť zamestnávateľa v konkurencii s inými podnikateľmi. Sankcia zo strany zamestnávateľa v takýchto prípadoch môže viesť aj k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom.

Zachovávať mlčanlivosť (podnikateľské tajomstvo).

Počas trvania pracovného pomeru je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nie je možné oznamovať iným osobám. Rozsah týchto skutočností by mal byť zakotvený vo vnútornom predpise zamestnávateľa a môže byť širší, ako je obsah obchodného tajomstva. V nadväznosti na obchodné tajomstvo vymedzené v § 17 ObZ by malo ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej

povahy súvisiacej s podnikom, ktoré nie sú bežne dostupné a majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ ich utajenie zabezpečuje. Zatiaľ čo porušenie obchodného tajomstva prislúcha zamestnávateľovi aj po tom, čo pracovný pomer zamestnanca skončil, ostatné poznatky, informácie získané zamestnancom v priebehu trvania pracovného pomeru v zásade nepožívajú obdobnú právnu ochranu. Bývalý zamestnanec získané poznatky a informácie môže využiť pre vlastné

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

149

podnikanie, aj keď by tým vytvoril pre svojho bývalého zamestnávateľa nepríjemné konkurenčné prostredie. Výnimkou je len situácia, keď zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru mal možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich

pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje jeho výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Základné povinnosti vedúcich zamestnancov upravené v § 82 Zákonníka práce

Vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Zo Zákonníka práce týmto vedúcim zamestnancom okrem povinností, ktoré majú aj ako riadni zamestnanci, vyplývajú základné povinnosti spojené s ich riadiacou prácou, a to najmä: a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných

150

Zneužitiu týchto informácií po skončení pracovného pomeru môže zabrániť dohodnutie konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve za podmienok upravených v § 83a ZP.

Oznamovacia povinnosť zamestnanca.

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu svojmu zamestnávateľovi písomne oznamovať všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého alebo prechodného

1.2

využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.

právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Zavinené porušenie právnych povinností vedúcich zamestnancov môže viesť k založeniu rôznych druhov právnej zodpovednosti.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

1.3

Povinnosti zamestnanca v súvislosti s výkonom inej zárobkovej činnosti

Ústavná zásada slobody podnikania umožňuje zamestnancom vykonávať aj viacero iných zárobkových činností. Avšak doterajšie mnohé negatívne skúsenosti z aplikačnej praxe potvrdzujú opodstatnenosť požiadavky vplyvu zamestnávateľa na rôzne zárobkové aktivity svojich zamestnancov, ktoré majú k predmetu zamestnávateľa konkurenčný charakter. Preto je na ochranu záujmovej sféry zamestnávateľa opodstatnené, že právna úprava § 83, § 83a ZP dáva zamestnávateľovi možnosť zasahovať do takejto konkurenčnej zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorú by chcel vykonávať súbežne s už existujúcim pracovným pomerom, aby sa zabránilo možnému konfliktu záujmov. Pojem zárobková činnosť môže vo všeobecnosti znamenať akúkoľvek činnosť za odplatu. Nepôjde teda len o činnosť vykonávanú v rámci pracovnoprávnych vzťahov, ale aj o rôzne podnikateľské aktivity. Prípadnú konkurenčnú činnosť treba posudzovať podľa predmetu činnosti zapísaného v obchodnom registri alebo živnostenskom oprávnení zamestnávateľa či v zriaďovacej listine a pod. ZP výkon takejto činnosti zamestnanca podmieňuje predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo aj súhlas neudeliť, prípadne už udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať. Bez súhlasu zamestnávateľa zamestnanec nesmie vykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť. V opačnom prípade tým porušuje pracovnú disciplínu a vystavuje sa

prípadným sankčným postihom zo strany zamestnávateľa. V tejto súvislosti ZP počíta s vlastnou sankciou spočívajúcou v možnom prepustení zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny. Obmedzenie zamestnanca v jeho vedľajších zárobkových aktivitách môže trvať zásadne len počas doby trvania pracovného pomeru. Z uvedenej zásady sú prípustné dve výnimky: –

ak pôjde o zárobkovú činnosť, ktorá je predmetom obchodného tajomstva predchádzajúceho zamestnávateľa,

–

ak pôjde o zárobkovú činnosť, ktorá síce nemá charakter obchodného tajomstva, ale zamestnanec sa v pracovnej zmluve zaviazal k obmedzeniu zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru (konkurenčná doložka). V zmysle § 83a ZP zamestnávateľ môže takouto konkurenčnou doložkou obmedziť zamestnanca maximálne na rok a za predpokladu, že zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru mal možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Za uvedené obmedzenie zamestnancovi patrí primeraná peňažná náhrada najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku.

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s výkladovými problémami pri posudzovaní povahy tejto finančnej kompenzácie, ktorá

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

151

síce pôsobí ako zmluvný zabezpečovací prostriedok, ale skôr má povahu mzdy. Zamestnávateľ nemá možnosť obmedzovať zamestnanca požiadavkou jeho predchádzajúceho súhlasu na výkon tvorivých činností, aj keby mali mať konkurenčný charakter. Ide o vedeckú, pedagogickú,

prednášateľskú, lektorskú, publicistickú, literárnu a umeleckú činnosť. Na druhej strane, ak by zamestnávateľ preukázal, že výkon uvedených činností je v rozpore s jeho oprávneným záujmom, mohol by v prípade zavinenia zamestnanca vyvodzovať z uvedenej situácie právne konzekvencie.

2. Ďalšie povinnosti zamestnancov vyplývajúce z osobitných právnych predpisov Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci majú praktický význam povinnosti zamestnancov, ktoré pre nich vyplývajú z osobitných zákonov. Ide najmä o zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. V uvedenom zákone sa zamestnancom stanovujú najmä tieto povinnosti:

152

–

dodržiavať predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

–

podrobiť sa preventívnym lekárskym prehliadkam vo vzťahu k práci,

–

nepožívať v práci alkohol, resp. nebyť v práci pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok,

–

podrobiť sa vyšetreniu na alkohol,

–

dodržiavať zákaz fajčenia,

–

absolvovať školenia o bezpečnosti a ochrane pri práci, zúčastňovať sa rekondičných pobytov,

–

oznamovať nedostatky, zúčastňovať sa na ich odstraňovaní podľa svojich možností a pod.

Zamestnanec nesmie byť na pracovisku a v pracovnom čase aj mimo pracoviska pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. V prípade podozrenia je zamestnanec povinný sa podrobiť vyšetreniu. Nielen preukázané porušenie tohto zákazu, ale aj preukázané odmietnutie vyšetrenia sa môže považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o fajčenie, všetci zamestnanci sú povinní v priestoroch zamestnávateľa dodržiavať zákaz fajčenia. Sankcie môžu byť podľa uváženia zamestnávateľa rôzne. Ak nejde o vážne dôsledky takéhoto porušenia pracovnej disciplíny, ako je ohrozenie života, zdravia alebo majetku, je výpoveď na prvý raz skôr výnimočná. Najčastejšie zamestnanec dostane písomné upozornenie, ktoré pri opakovanom porušení zákazu už môže viesť k výpovedi. Pre zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sú ich ďalšie povinnosti a obmedzenia upravené v osobitnom zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

Ide najmä o tieto povinnosti a obmedzenia: a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

h) oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa, i)

oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Verejní zamestnanci nesmú vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala ich dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala ich nestrannosť.

zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa,

Je zakázané z ich strany sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu, alebo právnickú osobu obchodný styk so štátom, s vyšším územným celkom, s obcou, so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom, s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, s inou právnickou osobou zriadenou obcou, s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, s inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku.

g) zabezpečiť hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré boli zamestnancovi zverené,

V prípade vedúcich zamestnancov z tohto zákona vyplýva aj zákaz podnikateľských aktivít a výraznejšie je aj ich obmedzenie v ostatných zárobkových aktivitách.

d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov, e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru, f)

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

153

3. Posudzovanie porušenia pracovnej disciplíny v súdnej praxi Zo súdnej praxe možno uviesť tieto najčastejšie spôsoby porušovania pracovnej disciplíny:

vanejšie prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny sa považujú absencie, výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné účely, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a pod.

–

neschopnosť zamestnanca na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, pre ktoré ho pri nastúpení do práce nepripustili vykonávať prácu, ako aj nenastúpenie zamestnanca do práce v určený čas pre zistenú indispozíciu po požití alkoholických nápojov,

–

ak zamestnanec oznamuje a rozširuje také údaje o spoluzamestnancovi, o ktorých vie alebo musí vedieť, že sú nepravdivé, to isté platí, ak nepravdivé údaje o spoluzamestnancovi oznámi vedúcemu zamestnancovi s úmyslom spoluzamestnanca neopodstatnene obviniť,

–

ak zamestnanec po tom, čo mu zamestnávateľ odmietol prideľovať prácu, prestane chodiť do zamestnania, ak ho zamestnávateľ nevyzval k opätovnému nástupu do práce,

–

neospravedlnené absencie zamestnanca,

–

zneužitie pracovných prostriedkov na svoje osobné účely,

–

konanie zamestnanca v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa.

ak zamestnankyňa aj proti vôli zamestnávateľa nevykonáva prácu z dôvodov starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, lebo osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, je práceneschopná,

–

ak zamestnanec odmietol vykonávať práce dohodnuté síce v pracovnej zmluve, ale ktoré nemôže vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav.

Z doterajšej judikatúry vyplýva, že nie je porušením pracovnej disciplíny a nemôže byť preto ani dôvodom výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny:

Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe možno zovšeobecniť, že za najfrekvento-

4. Disciplinárna zodpovednosť a sankcie za porušenie pracovnej disciplíny So zavineným porušením pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca sa spája disciplinárna zodpovednosť. Porušenie pracovnej disciplíny však môže založiť aj zodpovednosť na náhradu škody, trestno-právnu zodpovednosť, administratívnoprávnu zodpovednosť.

154

Zákonodarca v ZP upravuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny: –

menej závažný spôsob,

–

závažný spôsob.

ZP a ani iný právny predpis tieto pojmy obsahovo nevymedzuje.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

Konečná právna kvalifikácia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny bude vždy vecou individuálneho posúdenia zamestnávateľa v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu, ale i celkovej úrovne pracovnej disciplíny na pracovisku.

Počnúc od mzdových opatrení až po postihy radikálneho charakteru spočívajúce priamo v ukončení pracovného pomeru pri splnení zákonných predpokladov.

Pri zavinenom porušení pracovnej disciplíny má zamestnávateľ možnosť použiť rôzne sankcie.

O intenzite porušenia pracovnej disciplíny rozhoduje zamestnávateľ.

Krátenie dovolenky

Za každý neospravedlnený pracovný deň (absencie), o ktorom rozhodol zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, môže pristúpiť ku kráteniu dovolenky v rozsahu 1 – 2 dni.

Dočasné prerušenie výkonu práce

Ide o veľmi špecifický postih, ktorý sa spája s protiprávnym správaním zamestnanca v čase, keď mu nebolo ešte preukázané zavinenie. Existuje len dôvodne podozrenie zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a ponechanie zamestnanca vo výkone práce by ohrozovalo dôležitý záujem zamestnávateľa. V takomto prípade mu môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť výkon práce. Zamestnancovi počas takéhoto prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej vo výške 60 % jeho priemerného zárobku. Ak by sa však závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancovi neskôr nepreukázalo, potom

To znamená, že ak zamestnávateľ preukáže zamestnancovi napríklad 3 dni absencie, môže voči nemu uplatniť sankciu spočívajúcu v skrátení dovolenky o 3 dni alebo až 6 dní.

mu patrí doplatenie do výšky jeho priemerného zárobku. Odhliadnuc od významu tohto ustanovenia pre prax napríklad v situácii, keď je zamestnanec dôvodne podozrivý z prebratia úplatku a sexuálneho obťažovania a pod., treba povedať, že z teoretického hľadiska je právna konštrukcia tohto inštitútu v ZP diskutabilná. Úprava postihu zamestnanca za niečo, čo mu nie je preukázané, je skutočne neobvyklá, nesystémová a patriaca skôr do právnej úpravy štátnej služby. ZP totiž nerieši situáciu morálnej satisfakcie zamestnanca v prípade, že vina mu neskôr nebola preukázaná, ale zakotvuje pre taký prípad len jeho právny nárok na doplatok do výšky priemerného zárobku.

Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou

Ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu

z nedbanlivosti alebo úmyselne a toto protiprávne a zavinené správanie dosahuje jeden z dvoch vyššie uvedených stupňov intenzity.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

155

Ak ide o prvý stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorý spočíva v menšej závažnosti, na uplatnenie výpovede musia byť splnené dva predpoklady: 1. opakovanosť porušovania pracovnej disciplíny. To znamená, že v primeranom časovom období musel zamestnanec porušiť pracovnú disciplínu aspoň dvakrát; 2. v období posledných 6 mesiacov bol zamestnanec v súvislosti s doterajším porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede písomné upozornený. Nie je potrebné, aby išlo o opakovanie toho istého skutku, prípadne o porušenie pracovnej disciplíny rovnakým spôsobom. V prípade právnej kvalifikácie druhého stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorý spočíva v jej závažnom porušení, má zamestnávateľ možnosť uplatniť výpoveď ihneď pri prvom takomto skutku zamestnanca, ale má výnimočne aj možnosť so zamestnancom ukončiť pracovný pomer okamžite. Zvýraznením právnej ochrany zamestnanca je povinnosť zamestnávateľa ešte pred tým ako mu dá výpoveď

V aplikačnej praxi zamestnávateľov často dochádza k nesprávnej právnej kvalifikácii neuspokojivého plnenia pracovných úloh zamestnanca ako prípadu na vyvodzovanie dôsledkov za porušenie pracovnej disciplíny. Podstatný rozdiel pri vyvodzovaní dôsledkov z neuspokojivého plnenia pracovných úloh a dôsledkov z porušenia pracovnej disciplíny je v tom, že uplatnenie postihu za porušenie pracovnej disciplíny je vždy podmienené preukázaním zavinenia na strane zamestnanca, čo v prípade uplatnenia postihu za neuspokojivé plnenie pracovných úloh nie je nevyhnutnou podmienkou. Z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď za výsledný objektivizovaný stav, bez ohľadu na jeho zavinenie. Napríklad pracovné úlohy zamestnanec plnil nekvalitne a zistené nedostatky v primeranom čase neodstránil.

Ukončenie pracovného pomeru okamžite

Aby mohlo byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom na okamžité ukončenie pracovného pomeru, musí byť intenzita jeho porušenia závažného charakteru. Na použitie tohto dôvodu by nebola dostačujúca právna kvalifikácia napríklad sústavného alebo opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. V súlade so súdnou praxou sa pri okamžitom skončení pracovného pomeru vyžaduje výskyt závažného jednorazového

156

ho oboznámiť s výpovedným dôvodom a umožniť mu brániť sa.

porušenia pracovnej disciplíny. Opakované menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny alebo opakované neuspokojivé plnenie pracovných úloh môže byť iba dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Výnimočnosť použitia okamžitého skončenia pracovného pomeru je v tom, že v danej situácii vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nie je možné od zamestnávateľa očakávať, aby zamestnanca zamestnával ešte počas výpovednej doby.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

Praktická personalistika | Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

5. Riešenie rôznych prípadov porušenia pracovnej disciplíny v praxi Príklad č. 1: Štatutár dal svojej zamestnankyni pokyn vykonávať činnosti, ktoré jej nevyplývali z pracovnej zmluvy, ale iba z pracovnej náplne, v ktorej bolo uvedené, že zamestnankyňa musí plniť aj ďalšie úlohy podľa potrieb zamestnávateľa. Je táto zamestnankyňa povinná takýto pokyn splniť? V uvedenom prípade ide o protiprávny pokyn, za nesplnenie ktorého nemôže byť zamestnanec postihnutý. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca len plnenie úloh, ktoré súvisia s druhom práce uvedeným v pracovnej zmluve. A požadovanie výkonu ďalších úloh podľa potrieb zamestnávateľa, ale nad rámec dohodnutého druhu práce, má zamestnanec právo odmietnuť. £

Príklad č. 2: Zamestnankyňa napriek tomu, že bola riadne poučená a ústne upozornená na to, že musí pri upratovaní používať pracovné ochranné pomôcky, odmietla pri práci používať ochranné rukavice. Aké dôsledky možno z tejto situácie vyvodiť? Takúto zamestnankyňu je treba v súvislosti s jej uvedeným protiprávnym správaním písomne upozorniť, že ak sa ešte raz zistí, že pri práci porušuje predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia a odmieta plniť príkazy svojich nadriadených, dostane z uvedeného dôvodu výpoveď. £ Príklad č. 3: Možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak jedna zamestnankyňa príde do práce napríklad o pol hodinu neskôr, ale ostane v ten deň v práci o to dlhšie a ustanovený denný pracovný čas si tak odpracuje? V prípadoch, že na pracovisku je pre všetkých zamestnancov presne stanovený začiatok a koniec denného pracovného času, musí to zamestnankyňa rešpektovať a byť zamestnávateľovi od samého začiatku k dispozícii, v opačnom prípade má zamestnávateľ právo považovať takéto jej správanie za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je spojené s jej písomným upozornením na možnú výpoveď pri nasledovnom porušení pracovnej disciplíny. £ Príklad č. 4: Ako je to s posudzovaním alkoholu a fajčenia na pracovisku, sú zamestnanci povinní sa podrobiť kontrole? Zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z. vyplýva pre zamestnancov povinnosť dodržiavať zákaz požitia alkoholu, ako aj zákaz fajčenia. Zamestnanec nesmie byť na pracovisku a v pracovnom čase aj mimo pracoviska pod vplyvom alkoholu. V prípade podozrenia je zamestnanec povinný sa podrobiť vyšetreniu. Nielen preukázané porušenie tohto zákazu, ale aj preukázané odmietnutie vyšetrenia sa môže považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o fajčenie, zamestnanci sú povinní dodržiavať stanovený zákaz fajčenia. Sankcie sú rôzne. Ak nejde o ohrozenie života, zdravia alebo majetku zamestnávateľa, je výpoveď na prvý raz skôr výnimočná.

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

157

Najčastejšie zamestnanec dostane písomné upozornenie, ktoré pri opakovanom porušení zákazu už môže viesť k výpovedi. £ Príklad č. 5: Je možné okamžite prepustiť z pracovného pomeru zamestnanca po tom, čo bol pristihnutý vedúcim, ako si v pracovnom čase prezeral rôzne internetové portály so zábavnou tematikou a v pracovnom poriadku je takéto správanie kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny? Mohol by byť tento zamestnanec v súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru úspešný? Okamžité skončenie pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny má byť skôr výnimočným opatrením za preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď by ponechanie zamestnanca v práci počas výpovednej doby nebolo možné. A preto bez ohľadu na to, že porušenie pracovného poriadku uvedeným spôsobom bolo v pracovnom poriadku kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, v prípade súdneho sporu takto zadefinovanou intenzitou porušenia pracovnej disciplíny súd nie je viazaný a môže v konkrétnom prípade prísť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. £ Príklad č. 6: Zamestnanec má rôzne aktivity umeleckého charakteru, ktoré vykonáva na základe dohôd o vykonaní práce bez súhlasu svojho zamestnávateľa. Porušuje tým pracovnú disciplínu? Ústavná zásada slobody podnikania, okrem prípadov stanovených zákonom, umožňuje, aby sa zamestnanec realizoval aj vo viacerých zárobkových aktivitách, ak sa časovo nebudú prekrývať a nebude hroziť konflikt záujmov. V zmysle ZP zamestnanec nepotrebuje súhlas zamestnávateľa ani na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti a môže ich vykonávať popri pracovnom pomere aj ako samostatnú zárobkovú činnosť, prípadne v ďalšom pracovnom pomere alebo na dohodu o vykonaní práce či dohodu o pracovnej činnosti. £ Príklad č. 7: So zamestnancom sa urobil písomný záznam o prípade, keď sa v opitom stave v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť dychovej skúške, či nie je pod vplyvom alkoholu. Následne zostal práceneschopný. Napriek tomu sa mu doručila výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Bude táto výpoveď platná, aj keď bol PN? Pretože zákaz výpovede počas práceneschopnosti zamestnanca sa na použitý výpovedný dôvod spočívajúci v porušení pracovnej disciplíny nevzťahuje, ak bola výpoveď zamestnancovi doručená v dvojmesačnej lehote odo dňa, keď sa zamestnanec preukázateľne pred svedkami odmietol podrobiť dychovej skúške, tak bude platná. £ doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

158

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

Podľa koordinačných nariadení EÚ v zásade platí, že na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť sa vzťahujú právne predpisy toho členského štátu EÚ (t. j. uplatniteľná legislatíva), na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. Aplikuje sa tak všeobecné pravidlo „lex loci laboris“. Existujú však aj výnimky z tohto pravidla: najmä inštitút vyslania, dohoda medzi členskými štátmi podľa článku 16 nariadenia, výkon činnosti v dvoch alebo viacerých štátoch EÚ atď. Sociálne zabezpečenie občanov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. V našom štáte je oblasť sociálneho poistenia a zdravotného poistenia upravená dvomi zákonmi: –

–

zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“).

Týmto zákonom (ZSP aj ZZP) je nadradená legislatíva EÚ. Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EÚ je Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov [ďalej len „nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71“]. V tomto príspevku rozoberieme: 1. základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚ, 2. inštitút vyslania,

3. postup pri vydaní prenosného dokumentu PD A1, 4. sociálne a zdravotné poistenie pri výkone práce vo viacerých členských štátoch EÚ, 5. povinnosti zahraničných zamestnávateľov, 6. spôsob uplatňovania nároku na nemocenské a dôchodkové dávky občanov EÚ. V prípade uplatňovania všeobecného pravidla sa určí uplatniteľná legislatíva nezávisle od toho, v ktorom členskom štáte EÚ (ďalej len „členský štát“) má osoba bydlisko. V tomto prípade sa vystavenie dokumentu, čiže formulára typu „E“, ktorým sa potvrdzuje príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia, nevystavuje. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu majú výhradný účinok, neumožňujú zamestnancom, aby si mohli vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Je dokonca možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú zamestnanci pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia s menej výhodnými podmienkami, ako v štáte bydliska, príp. sídla zamestnávateľa.

ZAMESTNÁVATEĽ A ZAMESTNANEC V EÚ

podľa koordinačných nariadení EÚ

PMPP 1/2014

Sociálne a zdravotné poistenie

159

Hlavné zásady, ktoré vyplývajú z koordinačných nariadení EÚ, sú: –

zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá zaručuje, že osoba s pobytom na území členského štátu EÚ musí mať rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občania tohto členského štátu bez akýchkoľvek prejavov diskriminácie,

–

zásada spočítavania období, ktorá znamená, že obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov jedného členského štátu sa zohľadňujú v prípade potreby pre získanie nároku na dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu,

–

zásada exportovateľnosti dávok, podľa ktorej dávky získané podľa právnych predpisov niektorého členského štátu sa vyplácajú príjemcovi aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte,

–

zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú; v praxi možno použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz.

Komunikácia medzi príslušnými inštitúciami sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému štandardných európskych E-formulárov a od 1. mája 2010 už aj prostredníctvom prenosných dokumentov a štruktúrovaných elektronických dokumentov. Na území SR bola ako styčný orgán pre túto komunikáciu určená Sociálna poisťovňa ako príslušná inštitúcia, inštitúcia miesta bydliska alebo miesta pobytu občana EÚ.

1. Základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚ Za členský štát EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia, ktorá zahŕňa sociálne aj zdravotné poistenie, sa považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia. Sú to: –

–

všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko), všetky nové členské štáty EÚ: -

160

od 1. 5. 2004 (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko,

Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus), -

od 1. 1. 2007 (Rumunsko a Bulharsko) a

od 1. 7. 2013 (Chorvátsko),

–

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko),

–

Švajčiarsko.

Teda sú to štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), ktorý zahŕňa štáty EÚ, Švajčiarskej konfederácie

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu.

Od 1. 5. 2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia:

EHP = (EÚ + EZVO).

–

Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. 4. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. 9. 2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a

–

vykonávacie Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. 9. 2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

Od 1. 5. 2004 do 30. 4. 2010 boli členské štáty EÚ povinné uplatňovať postupy podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a jeho vykonávacieho Nariadenia Rady (EHS) č. 574/72, ktoré sa s účinnosťou od 1. 5. 2010 zrušili s tým, že sa budú naďalej uplatňovať: –

–

vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii a k štátom EHP (Nórske kráľovstvo, Islandská republika a Lichtenštajnské kniežatstvo) až do doby, kým uvedené štáty pristúpia k uplatňovaniu nových koordinačných nariadení a vo vzťahu k dotknutej osobe ešte 10 rokov od 1. 5. 2010 za predpokladu, že sa nezmení situácia dotknutej osoby.

Uvedené nariadenia sa v členských štátoch EÚ:

uplatňujú

–

od 1. 4. 2012 vo vzťahu k Švajčiarsku,

–

od 1. 6. 2012 vo vzťahu k štátom EHP (Nórsko, Island, Lichtenštajnské kniežactvo),

–

od 1. 7. 2013 vo vzťahu k Chorvátskej republike.

Formuláre typu „E“ Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií: E 001 všeobecný formulár a séria E 100 – E 600 podľa druhu dávok: dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky atď. Od 1. 5. 2010 sa využívajú aj príslušné prenosné dokumenty a štruktúrované elektronické dokumenty.

Tlačivá a informácie súvisiace s vystavovaním formulárov typu „E“ sú zverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk. Príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD) A1 – potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje poistenca od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte EÚ, v ktorom činnosť vykonáva či už dočasne z dôvodu vyslania, alebo zvyčajne pri súbežne vykonávaných činnostiach zamestnanca, prípadne aj samostatnej zárobkovej činnosti.

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

161

A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol vyhlásený za zrušený alebo neplatný.

„SZČO“) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu EÚ.

A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie na výkon zárobkovej činnosti.

Formulár E 101 SK „Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve“/PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „PD A1“).

Nevystavenie A1 z dôvodu vyslania neznamená, že zamestnanec, prípadne samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len

2. Zásada jednej uplatniteľnej legislatívy Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t. j. na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie.

území členského štátu EÚ zamestnávateľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu EÚ vykonávať preňho prácu.

Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych postupov koordinačné nariadenia obsahujú výnimky zo všeobecnej zásady, ktorou je:

–

očakávané trvanie tejto práce neprekročí 24 mesiacov a

–

daná osoba nie je vyslaná nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania. K náhrade vyslaného zamestnanca dochádza, ak zamestnávateľ na základe pokračujúcej obchodnej zmluvy opakovane vysiela iného zamestnanca na tú istú pozíciu a na ten istý účel.

–

zamestnanec podlieha legislatíve toho členského štátu EÚ, kde vykonáva prácu.

Výnimky sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na

Podmienkou vyslania je skutočnosť, že:

Charakteristické znaky vyslania Vysielajúci zamestnávateľ musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti a medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí existovať priamy vzťah. Priamy vzťah je charakterizovaný: a) trvaním pracovnoprávneho vzťahu počas celej doby vyslania,

162

b) právom zamestnávateľa skončiť pracovnoprávny vzťah, c) právom vysielajúceho zamestnávateľa určiť povahu práce (toto právo sa nevzťahuje na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a jej výkonu alebo základnej povahy poskytovanej služby),

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

d) podmienkou odmeňovania (vyplácanie mzdy) za vykonanú prácu počas doby vyslania zamestnanca vysielajúcim zamestnávateľom; túto podmienku neovplyvňuje, ak vyslaného zamestnanca odmeňuje aj subjekt, ku ktorému

bol zamestnanec vyslaný; poistné na sociálne zabezpečenie však musí odviesť vysielajúci zamestnávateľ aj z časti mzdy, ktorú vyplatil subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný.

Podstatné činnosti Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania, musí spĺňať určité podmienky. Predovšetkým musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti, ktoré sú charakterizované najmä týmito prvkami: a) výkonom predmetu ekonomických činností a riadiacich činností a registráciou zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia na území SR najmenej 2 mesiace pred vyslaním zamestnancov; ak je toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi v jednotlivých prípadoch s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a so zreteľom zabrániť obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, b) výkonom činnosti vysielajúceho zamestnávateľa prostredníctvom aspoň

10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov na území SR počas vyslania ostatných zamestnancov, c) predpokladaným, a to aspoň 25 % obratom, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území SR počas obdobia vyslania zamestnanca, d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzatvára so zamestnancami a zákazníkmi (uzatváranie väčšiny zmlúv podľa slovenských právnych predpisov),

e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľ realizuje v SR a v prijímajúcom členskom štáte EÚ, f)

miestom, kde v SR a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci.

Podmienky vyslania Uplatnenie inštitútu vyslania vyžaduje plnenie odvodových povinností vysielajúcim zamestnávateľom počas doby vyslania zamestnanca. Vysielajúci zamestnávateľ musí počas celej doby vyslania spĺňať požiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania. Dočasný výkon činnosti zamestnanca na území iného členského štátu EÚ, nie

však dlhší ako 24 mesiacov, preukazuje zamestnávateľ príslušnou zmluvou, napr. obchodná zmluva, objednávka atď. alebo iným relevantným dokladom, ktorý jednoznačne identifikuje miesto vyslania zamestnanca (názov zahraničného subjektu, úplnú adresu a identifikačné číslo, obsah a trvanie prác).

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

163

Pozor! Zamestnávateľ, ktorý vznikol na území SR a ktorý sa zaoberá výlučne činnosťami súvisiacimi s vnútorným manažmentom (zabezpečovanie vnútorného chodu organizácie), sa nemôže dovolávať uplatnenia inštitútu vyslania. O vyslanie nejde ani v prípadoch, ak zamestnávateľ na území SR nevykonáva podstatné činnosti a ide len o organizáciu zriadenú formálne za účelom obchádzania právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. £ Zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, alebo zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov do organizačnej zložky zriadenej v inom členskom

štáte EÚ, môže uplatniť inštitút vyslania, ak sú splnené všetky uvedené charakteristické znaky vyslania.

Prerušenie doby vyslania Krátke prerušenie činnosti vyslaného zamestnanca v prijímajúcom členskom štáte EÚ nepresahujúce 2 mesiace napr. z dôvodu čerpania dovolenky, dôležitých

rodinných udalostí, dočasnej pracovnej neschopnosti, výkonu práce, pobytu zamestnanca na území SR atď. sa nepovažuje za prerušenie vyslania.

Predĺženie doby vyslania Keď zamestnancovi skončí obdobie vyslania, tak pre tohto istého zamestnanca, tohto istého zamestnávateľa a ten istý členský štát EÚ sa nemôže povoliť žiadne nové obdobie vyslania, pokiaľ neuplynuli minimálne 2 mesiace odo dňa skončenia

predchádzajúceho obdobia vyslania. Vyslanie zamestnanca do iných členských štátov EÚ, ktoré nasleduje okamžite po predchádzajúcom vyslaní, sa v každom prípade považuje za nové vyslanie, ktoré môže trvať najviac 24 mesiacov.

Skončenie doby vyslania Vyslanie sa ukončí, resp. neuskutoční, ak zamestnávateľ, resp. zamestnanec nedodržia podmienky vyslania a aj v prípadoch: – ak sa vyslanie, o ktoré sa žiadalo, neuskutočnilo, – ak sa vyslanie zamestnanca ukončilo pred uplynutím platnosti PD A1 (napr. ukončenie pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca pred ukončením doby vyslania atď.), – ak sa vyslanie preruší na viac ako 2 mesiace,

164

–

ak vyslaného zamestnanca vysielajúci zamestnávateľ preradil na územie SR k inému zamestnávateľovi, najmä v prípade fúzie alebo prevodu podniku, alebo jeho časti a pod.

V týchto prípadoch je potrebné vrátiť späť formulár PD A1 príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu s tlačivom „Oznámenie zamestnávateľa a zamestnanca o zmenách, ktoré nastali počas doby vyslania“.

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

Kontrola počas vyslania Dokumentom PD A1 sa preukazuje zamestnanec na účely kontrol vykonávaných v sociálnom zabezpečení v príslušnom štáte EÚ. Počas doby vyslania pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania.

Zmeny, ktoré sa vyskytnú počas doby vyslania, zamestnávateľ a zamestnanec oznamujú písomne pobočke Sociálnej poisťovne v lehote do 8 dní prostredníctvom tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa o zmenách vo vyslaní“.

Sociálne a zdravotné poistenie občana EÚ (ak nejde o vyslanie) Vyslanie sa neuplatní v týchto prípadoch: –

ak subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný, poskytne zamestnanca k dispozícii inému subjektu v prijímajúcom štáte EÚ,

–

ak subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný, poskytne zamestnanca k dispozícii subjektu, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu EÚ,

–

ak je zamestnanec prijatý do zamestnania v SR preto, aby ho subjekt, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu EÚ, vyslal k subjektu, ktorý sa nachádza na území tretieho členského štátu EÚ, bez splnenia požiadavky sociálneho zabezpečenia zamestnanca vo vysielajúcom štáte,

–

ak je zamestnanec prijatý do pracovného pomeru v prvom členskom štáte EÚ zamestnávateľom, ktorého sídlo sa nachádza v druhom členskom štáte EÚ, aby zamestnanec vykonával činnosť v prvom členskom štáte EÚ,

–

ak zamestnanec u zamestnávateľa so sídlom na území SR čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy a v prijímajúcom štáte EÚ vykonáva prácu

v pracovnoprávnom vzťahu k inému zamestnávateľovi, ak je zamestnanec vyslaný, aby nahradil inú osobu. V prípade, ak nie sú splnené podmienky vyslania, dotknutý zamestnávateľ a dotknutý zamestnanec podliehajú legislatíve toho členského štátu EÚ, kde zamestnanec vykonáva prácu a podľa tejto legislatívy sú povinní platiť aj príspevky na sociálne zabezpečenie (na sociálne aj zdravotné poistenie), pretože v súlade so zásadou jednej uplatniteľnej legislatívy nemôžu platiť príspevky podľa slovenského právneho poriadku.

V prípade, ak sa občan iného členského štátu zdržuje vo vlastnom záujme, a to na základe svojho rozhodnutia na území SR za účelom zamestnávania a zamestná sa u zamestnávateľa so sídlom na území SR, nejde o vyslanie. Zamestnávateľ je povinný tohto zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy prihlásiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie podľa ZSP a preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP rovnako ako za každého iného zamestnanca, ktorý je občanom SR.

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

165

Príklad č. 1: Slovenský zamestnávateľ podnikajúci iba na území SR prijal dňa 1. 3. 2013 do pracovného pomeru občana Bulharska, ktorý sa na našom území zdržuje za účelom zamestnávania. Na tohto zamestnanca sa vzťahujú právne predpisy SR (členského štátu EÚ, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť). Pretože ide o občana EÚ, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na území SR pre tuzemského zamestnávateľa, vzťahujú sa naňho právne predpisy SR: –

z pracovnoprávneho hľadiska sú to ustanovenia Zákonníka práce,

–

z hľadiska sociálneho zabezpečenia (platenia povinného poistného na sociálne poistenie

a platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie) sú to ustanovenia ZSP a ZZP. V tomto prípade nejde o vyslanie zamestnanca zamestnávateľom iného členského štátu EÚ, kedy by bolo situáciu potrebné posúdiť z hľadiska postavenia vyslanej osoby na výkon práce do iného členského štátu EÚ. £

3. Postup pri vydaní formulára PD A1 Pri vyslaní zamestnanca do iného členského štátu EÚ vzniká zamestnávateľovi povinnosť žiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vystavenie dokumentu PD A1. Od 1. 3. 2012 už nie sú zamestnávatelia a SZČO povinní oznamovať príslušnej

pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) štát výkonu činnosti a zmenu tohto štátu. Táto povinnosť bola zrušená zákonom č. 69/2012 Z. z. [vypustila sa povinnosť ustanovená v § 231 ods. 1 písm. o) ZSP].

Príklad č. 2: Zamestnávateľ so sídlom na území SR vyslal na výkon práce zamestnanca do dcérskej spoločnosti so sídlom vo Francúzsku na obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 8. 2013. Ide o prípad, kedy je zamestnávateľ povinný požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vystavenie formulára PD A1 za účelom posúdenia príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia občana EÚ. Ak Sociálna poisťovňa vystaví formulár PD A1 SK, vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom SR, naďalej platí zamestnanec aj zamestnávateľ sociálne aj zdravotné poistenie v SR. £ Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ, musí sa v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára PD A1 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve.

166

O vystavenie formulára PD A1 je potrebné žiadať v týchto prípadoch: –

ak zamestnanec dočasne vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ (vyslanie),

–

ak zamestnanec, ktorého zamestnávateľ prevádzkuje medzinárodné dopravné

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

služby pre cestujúcich alebo tovar po železnici, po ceste, vo vzduchu alebo po riečnych cestách, vykonáva svoju činnosť súčasne na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ, –

ak zamestnanec súčasne vykonáva svoju činnosť na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ a ide o prípad, kedy nejde o vyslanie a medzinárodnú dopravu,

–

ak SZČO dočasne vykonáva svoju činnosť na území iného členského štátu (vyslanie),

ak SZČO vykonáva svoju činnosť súčasne na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ, – ak osoba vykonáva súčasne zamestnanie na území SR a SZČO v inom členskom štáte EÚ, – v iných prípadoch, ak ide o štátnych zamestnancov, námorníkov atď. O uplatnenie inštitútu vyslania zamestnanca môže požiadať aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to za predpokladu, že spĺňa charakteristické znaky vyslania. –

Príklad č. 3 Zamestnávateľ vysiela do ČR zamestnanca, s ktorým nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale iba dohodu o vykonaní práce. Ak vysielajúci zamestnávateľ spĺňa charakteristické znaky vyslania, môže požiadať o uplatnenie inštitútu vyslania svojho zamestnanca, ktorého zamestnáva na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru prostredníctvom žiadosti, v ktorej 4. bode uvedie dátum od – do, druh a dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak Sociálna poisťovňa prizná inštitút vyslania a vystaví formulár PD A1, tak poistné zamestnávateľ za tohto vyslaného zamestnanca platí podľa právnych predpisov SR.

£ Poznámka: Do 30. 4. 2010 tento postup nebol možný, pretože inštitút vyslania sa neuplatňoval u zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa pracovali na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. £ Vyslaný zamestnanec sa preukazuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom na území prijímajúceho štátu EÚ originálom formulára PD A1, ktorý je potvrdením o tom, že zamestnanec počas celej doby vyslania podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Formulár PD A1 teda potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha

právnym predpisom SR, a teda nepodlieha právnym predpisom štátu EÚ, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví formulár PD A1 iba na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa, ktorú podpisuje aj zamestnanec. Ide o „Žiadosť o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

167

štátu EÚ v zmysle článku 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004“ (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť sa predkladá spolu s požadovanými prílohami, ktorými sú:

1. fotokópia príslušnej zmluvy na výkon práce v prijímajúcom štáte, ktorú uzatvoril zamestnávateľ so zahraničným subjektom, resp. iný relevantný doklad,

Poznámka: Ak v príslušnej zmluve nie je uvedené miesto dočasného výkonu práce zamestnanca (subjekt), je potrebné predložiť iný relevantný doklad preukazujúci miesto vyslania. Ak sú doklady písané v cudzom jazyku, je potrebné predložiť ich v preklade do slovenského jazyka, okrem češtiny. £ 2. fotokópia pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle 4. bodu žiadosti s prípadnými dodatkami, ak existujú, 3. fotokópia dokladu o pobyte cudzinca na území SR, ak bol vydaný,

4. fotokópia pracovného povolenia, ak bolo vydané, 5. čestné vyhlásenie o preklade dokumentov spísaných v cudzom jazyku, okrem češtiny,

Poznámka: Tlačivo, vzor čestného vyhlásenia, je uverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk v časti Tlačivá súvisiace s vystavením formulárov PD A1 pre prípady, ak preklad dokumentov nie je vykonaný úradne. £ 6. iné (je potrebné uviesť názvy príloh a ich počet). Žiadosť sa podáva príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vedie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov v dostatočnom časovom predstihu pred začiatkom vyslania. PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne najneskôr v lehote 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom. Formulár PD A1 zašle vysielajúcemu zamestnávateľovi poštovou prepravou doporučene.

168

Vysielajúci zamestnávateľ odovzdá originál PD A1 vyslanému zamestnancovi, ktorý sa ním preukazuje v prípade kontrol vykonávaných v oblasti sociálneho zabezpečenia. Odporúča sa, aby i vysielajúci zamestnávateľ vyhotovil fotokópiu PD A1. Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady, resp. predloží neúplnú žiadosť, pobočka Sociálnej poisťovne písomne vyzve zamestnávateľa, aby odstránil nedostatky. Ak zamestnávateľ v určenej lehote nedostatky neodstráni, pobočka zamestnávateľovi písomne oznámi, že nie je možné posúdiť uplatnenie inštitútu vyslania. Ak zamestnávateľ nesplní podmienky

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

vyslania, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne v lehote najneskôr do 30 dní písomne žiadosť zamietne. Ustanovenia týkajúce sa vyslania sa použijú aj v prípade splnenia podmienok vyslania, ak vyslanie trvá len 1 deň (napr. účasť na seminári, školení, konferencii, výstave, podpisovaní obchodných zmlúv, obchodnom rokovaní atď.). Žiadosť o vystavenie formulára PD A1 je potrebné podať

v dostatočnom časovom predstihu vzhľadom na začiatok doby vyslania na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, aby sa formulár PD A1 mohol vydať pred začiatkom danej doby. Môže však byť vydaný aj po ukončení doby vyslania. V takomto prípade má retroaktívny účinok a splnenie podmienok vyslania zamestnávateľom skúma príslušná pobočka Sociálnej poisťovne spätne.

Príklad č. 4: Zamestnávateľ so sídlom na území SR vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu do Nemecka na krátku dobu, napr. na 2 alebo 1 deň. I v tomto prípade ide o vyslanie zamestnanca podľa koordinačných nariadení EÚ. £

4. Sociálne a zdravotné poistenie pri výkone práce vo viacerých členských štátoch EÚ Od vyslania sa odlišujú situácie, kedy osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Osoba, ktorá má bydlisko v SR, podlieha slovenskej legislatíve, ak: a) zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska, v SR, b) nevykonáva podstatnú časť svojich činností v štáte bydliska, v SR a zamestnávateľ má registrované sídlo alebo miesto podnikania v SR, c) ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo

miesto podnikania sa nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť do 27. 6. 2012),

d) je súčasne zamestnaná v SR a samostatne zárobkovo činná v inom členskom štáte. Od 28. 6. 2012 nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípadoch súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Napr. pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných členských štátoch sa skúma podmienka podstatného výkonu

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

169

činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. Na osobu zvyčajne zamestnanú na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ sa vzťahuje legislatíva členského štátu, na ktorého území má bydlisko, ak vykonáva svoju činnosť čiastočne na tomto území alebo ak je spojená s viacerými podnikmi alebo viacerými zamestnávateľmi, ktorí majú svoje sídla alebo miesta podnikania na území rôznych členských štátov EÚ.

Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov alebo v podniku, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na území jedného členského štátu a ktorý sa nachádza na oboch stranách spoločnej hranice dvoch členských štátov alebo ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného štátu a SZČO je na území iného členského štátu, má povinnosť oznámiť túto situáciu príslušnej inštitúcii členského štátu, na území ktorého má bydlisko.

Definícia bydliska Vykonávacie nariadenie definuje bydlisko ako zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde sa sústreďuje väčšina záujmov fyzickej osoby, teda miesto: –

kde sa daná osoba väčšinou zdržiava,

–

kde napríklad vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie,

–

kde navštevujú jej deti predškolské, resp. školské zariadenie.

Podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia na určenie bydliska teda nestačí len trvalý (formálny) pobyt, ale zohľadňujú sa ďalšie skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie centra záujmov dotknutej osoby, napríklad: –

trvanie a nepretržitosť bydliska,

–

miesto a dĺžka trvania pracovnej zmluvy,

–

rodinná situácia.

Výnimka na základe spoločnej dohody dvoch alebo viacerých členských štátov Podľa článku 16 nariadenia je možné z článkov 11 až 15 nariadenia požiadať o udelenie výnimky prostredníctvom MPSVaR SR. Výnimka podľa článku 16 sa uplatňuje zo všetkých článkov určujúcich uplatniteľnú legislatívu, teda tak zo všeobecných pravidiel, ako aj z osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu. Na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľa alebo SZČO príslušné úrady, MPSVaR SR a príslušný úrad druhého členského štátu

170

EÚ môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky. Tieto dohody je možné v osobitných prípadoch využiť aj s retroaktívnym účinkom, hlavne v prípadoch, kedy sa na dotknuté osoby uplatňujú právne predpisy členského štátu EÚ nesprávne. Žiadosť o výnimku sa podáva vždy v prípadoch, ak je pred vyslaním vopred známe, že jeho trvanie presiahne 24 mesiacov. Dokument PD A1 v zmysle článku 16 nariadenia vystaví pobočka na základe žiadosti po udelení výnimky.

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

Príklad č. 5: Zamestnanec má pracovné pomery v dvoch rôznych štátoch EÚ súčasne, v SR aj v Poľsku. Zamestnanec má občianstvo aj trvalé bydlisko v Poľsku, kde žije s rodinou. Zamestnanec, ktorý má pracovné pomery v dvoch rôznych štátoch EÚ súčasne, nemôže platiť sociálne a zdravotné poistenie v dvoch štátoch EÚ. Pretože má trvalé bydlisko v Poľsku, požiada o vydanie formulára PD A1 v Poľsku. £ Príklad č. 6: Občan SR, s prechodným pobytom v ČR, má so zamestnávateľom, ktorý má sídlo na území ČR, uzatvorený pracovnoprávny vzťah na skrátený pracovný čas, pracuje 15 dní v mesiaci. Tento občan SR je sociálne aj zdravotne poistený v SR, pretože má trvalý pobyt v SR, kde má súbežne uzatvorený ďalší pracovnoprávny vzťah. V tomto prípade sa bydlisko fyzickej osoby nachádza na území SR. Z uvedeného dôvodu sa daná osoba musí obrátiť so žiadosťou na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom na inštitúciu sociálneho zabezpečenia v SR, ktorou je pobočka Sociálnej poisťovne miestne príslušná bydlisku fyzickej osoby. Po vydaní PD A1 – potvrdenia o uplatniteľnej legislatíve, bude zamestnávateľ, ktorého sídlo sa nachádza na území ČR, povinný plniť všetky povinnosti zamestnávateľa v zmysle ZSP a ZZP, teda legislatívy SR, štátu EÚ, ktorý formulár PD A1 fyzickej osobe vydal. £ V situáciách, ak zamestnanec vykonáva svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ alebo ak sa v takejto situácii nachádza SZČO, uvedené osoby oznamujú písomne túto skutočnosť podľa vykonávacieho nariadenia príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska. Na území SR je touto inštitúciou príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Príslušnosť k právnym predpisom posudzuje Ústredie Sociálnej poisťovne.

Určenie uplatniteľnej legislatívy sa vzťahuje aj na zamestnancov zamestnávateľa, ktorý na základe povolenia prevádzkuje medzinárodné dopravné služby. V prípade, ak osoba podlieha slovenskej legislatíve, je vystavený formulár PD A1, ktorý Ústredie Sociálnej poisťovne zašle dotknutej osobe doporučene. V prípade zamestnanca, ktorého zamestnáva zamestnávateľ prevádzkujúci medzinárodnú prepravu, formuláre PD A1 zašle zamestnávateľovi.

Dočasné uplatňovanie právnych predpisov Ak sa nedospeje k dohode dvoch alebo viacerých členských štátov, použije sa inštitút dočasného uplatňovania právnych predpisov podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadení ustanovené inak, na dotknutú osobu sa

dočasne vzťahujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov EÚ, pričom poradie priorít sa určí takto: 1. právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom osoba v súčasnosti vykonáva zamestnanie alebo SZČO, ak

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

171

zamestnanie alebo SZČO vykonáva osoba len v jednom členskom štáte EÚ, 2. právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom má dotknutá osoba bydlisko, ak v ňom dotknutá osoba vykonáva časť svojej činnosti (prípadne svojich činností) alebo ak nevykonáva zamestnanie ani SZČO,

3. v ostatných prípadoch, keď osoba vykonáva činnosť alebo činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom sa žiadalo o uplatňovanie jeho právnych predpisov ako v provom členskom štáte.

5. Povinnosti zahraničných zamestnávateľov V prípade, ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území SR a nebol mu príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte EÚ vydaný formulár PD A1, podlieha zamestnanec legislatíve SR. V prípade, ak bol zamestnancovi vydaný formulár PD A1 v SR, zamestnávateľ, ktorého sídlo sa nachádza na území iného členského štátu EÚ, je povinný plniť všetky povinnosti zamestnávateľa podľa ZSP a ZZP

(zasielať prihlášky a odhlášky do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, zasielať Registračné listy fyzickej osoby, platiť poistné atď.). V prípade, ak zamestnanec vykonáva činnosť na území SR a bol mu príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte EÚ vydaný formulár PD A1, podlieha legislatíve toho členského štátu EÚ, ktorý mu vydal formulár PD A1.

Príklad č. 7: Zamestnávateľ so sídlom na území SR prijme do zamestnania občana Maďarska, ktorý má trvalý pobyt v Maďarsku. Tento zamestnanec predloží zamestnávateľovi PD A1 – Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve Maďarska, ktoré mu vydala príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Maďarsku. Zamestnávateľ so sídlom na území SR je povinný za tohto zamestnanca odvádzať poistné na sociálne aj zdravotné poistenie do Maďarska, a to v súlade s právnymi predpismi Maďarska. £

6. Uplatňovanie nároku na nemocenské a dôchodkové dávky občanov EÚ Legislatíva EÚ nenahrádza jednotlivé národné systémy sociálneho zabezpečenia, iba ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný, pokiaľ ide o rozhodnutie, kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi, aké sa budú poskytovať dávky a za

172

akých podmienok, ako sa tieto dávky počítajú a aké príspevky treba zaplatiť. Je však zabezpečené, že uplatňovanie vnútroštátnych legislatív rôznych štátov nemá negatívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ.

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. Legislatíva určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny

prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov, nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy. Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu EÚ.

Nárok na nemocenské pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti na území iného členského štátu EÚ Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne na území iného členského štátu EÚ, prípadne EHP, teda o dočasnej pracovnej neschopnosti bude rozhodovať iný lekár ako lekár na území SR, je nevyhnutné do 3 dní požiadať príslušnú inštitúciu nemocenského poistenia v členskom štáte EÚ, aby na základe lekárom vystaveného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavila formulár E 115 a E 116 a po skončení

dočasnej pracovnej neschopnosti aj formulár E 118, ktoré následne zašle Sociálnej poisťovni ako príslušnej inštitúcii nemocenského poistenia v SR. Podmienky nároku na nemocenské skúma na základe doručených formulárov E 115, E 116 a E 118 príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne o vzniku nároku na uvedenú nemocenskú dávku.

Poznámka: Toto neplatí vo vzťahu k Českej republike, pretože na základe dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia si oprávnená osoba môže uplatniť nárok na nemocenské v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive, ktoré vystaví ošetrujúci lekár v Českej republike. £ Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla na území iného štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, príp. EHP, s ktorým má však SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú

i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), Sociálna poisťovňa, ako príslušná inštitúcia na výplatu nemocenských dávok v SR, je v zásade povinná akceptovať i potvrdenia a tlačivá vystavené v príslušnom štáte.

Nárok na dávku pri vzniku invalidity Legislatíva EÚ stanovuje takzvaný úhrn dôb, čo znamená, že sa v danom prípade spočítajú doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou

legislatívou členských štátov, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu. Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

173

vnútroštátnej legislatívy by väčšine zamestnancov nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, ak občan EÚ pracoval vo viacerých

štátoch EÚ, ak by v príslušnom štáte EÚ nebol poistený toľko rokov, koľko ich na tieto účely vyžaduje legislatíva príslušného štátu EÚ.

Príklad č. 8: Zamestnanec, ktorý pracoval napríklad v dvoch krajinách, sa stane invalidným. Bol 3 roky poistený v členskom štáte EÚ, kde je potrebné byť minimálne 5 rokov poistený na to, aby mu vznikol nárok na poberanie invalidných dávok, a potom 13 rokov bol poistený v členskom štáte, kde sa vyžaduje minimálne 15 rokov platenia príspevkov. Spočítajú sa doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov EÚ, v ktorých bol zamestnanec poistený, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu EÚ, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku (v ktorom má trvalý pobyt). Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by tomuto zamestnancovi nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, v ktorých pracoval, napriek tomu, že bol spolu poistený 16 rokov. £

Nárok na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia členského štátu EÚ Na vznik nároku na dôchodok z dôchodkového poistenia SR sa nevyžaduje štátne občianstvo SR a nie je ani potrebné, aby mal žiadateľ o dôchodok trvalý pobyt na území SR. Ak bol poistenec dôchodkovo poistený aj v inom štáte ako v SR, posudzovanie jeho nároku na dôchodok bude závisieť od toho, či bol dôchodkovo poistený:

174

–

v členskom štáte EÚ, Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Švajčiarskej konfederácii, teda v štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ alebo

–

v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení, teda v zmluvnom štáte.

Podľa postupu, ktorý stanovuje článok 48 a 46 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71, platí, že poistencovi, ktorý získal aspoň jeden rok poistenia v členskom štáte EÚ a splnil ďalšie podmienky nároku na dôchodok stanovené právnymi predpismi platnými na území príslušného členského štátu EÚ, bude tento štát vyplácať dôchodok v sume zodpovedajúcej dobe poistenia získanej podľa svojich právnych predpisov. Ak poistenec získal dobu poistenia podľa právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ, vznikne mu nárok na starobný dôchodok aj z tohto štátu EÚ. Samozrejme aj na tieto účely je ale potrebné, aby poistenec splnil aj podmienku dosiahnutia dôchodkového veku určeného právnym predpisom príslušného štátu EÚ a podmienku potrebného počtu rokov stanovenú

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

právnym predpisom príslušného členského štátu EÚ. Pri zisťovaní, či poistenec spĺňa podmienku potrebného počtu rokov, sa však prihliadne na súčet dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov všetkých členských štátov EÚ, v ktorých pracoval. Ak bol poistenec dôchodkovo poistený (zabezpečený) aj v inom členskom štáte EÚ, ako aj v inom štáte EÚ, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, nie je potrebné po návrate do SR na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR predložiť Sociálnej poisťovni žiadne potvrdenie, pretože Sociálna

poisťovňa neeviduje doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného štátu. Hodnotenie týchto dôb prichádza do úvahy až v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, ktoré sa začína podaním žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky, ak poistenec podľa právnych predpisov SR nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. V takomto prípade Sociálna poisťovňa požiada nositeľa sociálneho poistenia daného štátu o potvrdenie dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu.

Pozor! Na tieto účely je však potrebné, aby poistenec pri podaní žiadosti o dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR uviedol, že bol dôchodkovo poistený aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS.

£ Ak je na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR potrebné prihliadať aj na doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, tieto doby možno teda započítať len na základe

potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu, ktorý posúdi získané doby poistenia podľa právnych predpisov daného štátu a potvrdí ich získanie Sociálnej poisťovni na určenom tlačive E 205.

Poznámka: Na tieto účely nie je potrebné, aby poistenec predložil Sociálnej poisťovni po návrate do SR napríklad potvrdenie zamestnávateľa. Ak však poistenec má potvrdenie nositeľa sociálneho poistenia štátu, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS o dobách poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu, môže ho Sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, čím môže prispieť k urýchleniu tohto konania. £ Ak poistenec nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa

právnych predpisov SR, ale získal dobu poistenia aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

175

koordinačné nariadenia EÚ, alebo v zmluvnom štáte, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby, ktoré sa započítavajú na dôchodkové účely podľa právnych predpisov druhého štátu. Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, alebo v zmluvnom štáte vznikne nárok na dôchodok, každý štát bude vyplácať sumu dôchodku zodpovedajúcu dobe poistenia, ktorá bola získaná podľa jeho právnych predpisov. Sociálna poisťovňa dôchodok prizná, ale bude ho vyplácať v sume zodpovedajúcej

len obdobiu dôchodkového poistenia a zárobkom získaným v SR. Ak však poistenec v niektorom štáte získal dobu poistenia kratšiu ako jeden rok, príslušný štát dôchodok v zásade neprizná. V takomto prípade dobu poistenia kratšiu ako jeden rok započíta štát, ktorý priznáva dôchodok. Odlišný právny režim sa uplatňuje pri medzinárodných zmluvách o sociálnom zabezpečení založených na princípe teritoriality, podľa ktorých dôchodok prizná a vypláca zmluvný štát, na území ktorého má poistenec trvalý pobyt.

Záver: Z ustanovení koordinačných nariadení vyplýva, že osoba musí byť sociálne a zdravotne poistená v jednom z členských štátov EÚ, nie je prípustné, aby nejaká osoba bola poistená a platila sociálne a zdravotné poistenie v dvoch, či dokonca viacerých členských štátoch. Ak je občan zamestnaný vo viacerých členských štátoch, prioritne je sociálne a zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom má trvalé bydlisko. Ak mu plynie príjem zo zamestnania vo viacerých členských štátoch, tak zamestnávatelia z iných členských štátov sú povinní zaňho odvádzať sociálne a zdravotné poistenie z príjmu, ktorý dosahuje na ich území, do členského štátu, v ktorom má občan EÚ vydaný formulár PD A1. Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte, je sociálne a zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť SZČO. Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte a ani nevykonáva činnosť SZČO v žiadnom členskom štáte, je zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom má trvalé bydlisko. Tieto pravidlá vo všeobecnosti platia vo všetkých členských štátoch, existuje však veľa výnimiek, ktoré zohľadňujú špecifiká legislatívy jednotlivých členských štátov EÚ.

Ing. Jolana Strýčková

176

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajov s JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac na www.pp.sk.

občanom EÚ podľa novely zákona o zdravotnom poistení Novela zákona o zdravotnom poistení rieši potrebu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. 3. 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s lehotou na jej prebratie do 25. 10. 2013 (ďalej len „smernica“). Táto smernica spolu s osobitnými predpismi upravuje práva a povinnosti migrujúcich osôb zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Osobitné predpisy na tieto účely sú: –

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení zmien a doplnkov (ďalej len „základné nariadenie“) a

–

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

Poznámka: Novela ZZP ustanovuje aj ďalšie dôležité zmeny (v závere príspevku sú spomenuté iba stručne).

ZAMESTNÁVATEĽ A ZAMESTNANEC V EÚ

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti

V tomto príspevku rozoberieme obsah tejto novely ZZP tak, že sa zameriame iba na ustanovenia, ktoré súvisia: –

so zmenou podmienok úhrady za zdravotnú starostlivosť s ohľadom na

aplikáciu koordinačných nariadení Európskej únie (ďalej len „EÚ“), –

s uplatňovaním práv a povinností pri poskytovaní úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti, ak sa poskytuje poistencovi: 1. v cudzine okrem členských štátov EÚ, 2. v inom členskom štáte EÚ, 3. iného členského štátu EÚ v SR,

–

s preplatením nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ,

PMPP 1/2014

Dňa 26. 6. 2013 schválila NR SR zákon č. 220/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“). Zákon č. 220/2013 Z. z. (ďalej len „novela ZZP“) nadobúda účinnosť 1. 10. 2013.

177

–

s úhradou nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej

poistencovi iného členského štátu EÚ v SR.

1. Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v cudzine okrem členských štátov EÚ Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine (v tretích krajinách) okrem členských štátov Európskej únie (ďalej len „štáty EÚ“), má podľa § 9a ZZP poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky úhrady v SR, ak medzinárodná zmluva, ktorou

je SR viazaná, neustanovuje inak. Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine okrem členských štátov EÚ, ak spĺňa kritériá podľa § 9b ods. 10 ZZP, teda ak príslušná zdravotná poisťovňa dala súhlas na úhradu.

2. Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ Podľa § 9b ZZP poistenec má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚ podľa základného a vykonávacieho nariadenia (ďalej len „úhrada nákladov podľa osobitných predpisov EÚ), a to: a) potrebnej zdravotnej starostlivosti, b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte EÚ, c) zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne. Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte EÚ tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do SR skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár.

178

Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ: a) európskym preukazom zdravotného poistenia (ďalej len „európsky preukaz“), b) náhradným certifikátom k európskemu preukazu (ďalej len „náhradný certifikát“). Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte EÚ, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte EÚ. Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu preukazuje poistenec po predchádzajúcej registrácii v inštitúcii, ktorá vykonáva sociálne

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

zabezpečenie v inom členskom štáte EÚ (ďalej len „príslušná inštitúcia iného členského štátu“), nárokovým dokladom, ktorým je:

b) formulár E109,

a) formulár E106,

e) prenosný dokument S1.

c) formulár E120, d) formulár E121,

Poznámka: Nárokovým dokladom na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti je príslušný „E“ formulár. E-formuláre, ich obsah, popis a vzory sú zverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk. £ Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca v inom členskom štáte EÚ, odsúhlasená príslušnou zdravotnou poisťovňou; jej poskytnutie, termín a miesto si poistenec musí vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ.

zdravotnej poisťovne preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ po predchádzajúcej registrácii v príslušnej inštitúcii iného členského štátu EÚ nárokovým dokladom, ktorým je:

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej

d) formulár E123 alebo

a) formulár E112, b) prenosný dokument S2, c) prenosný dokument S3,

e) prenosný dokument DA1.

Úhrada nákladov Úhradu nákladov zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Ak poistenec nepredloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ európsky preukaz, náhradný certifikát alebo príslušný nárokový doklad a uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie týchto

nákladov na základe žiadosti o preplatenie nákladov podľa § 10 ZZP. Poistenec má nárok na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, ak mu bola poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ. Táto zdravotná starostlivosť je financovaná zo zdravotného poistenia alebo z daňového systému príslušného členského štátu EÚ (ďalej len „verejný systém“).

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

179

Úhrada plánovanej zdravotnej starostlivosti Plánovaná zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť.

EÚ sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršenia zdravotného stavu poistenca,

Poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR a:

d) poistenec má bydlisko v inom členskom štáte EÚ a chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v SR, v mieste bydliska alebo

a) ochorenie nie je možné liečiť v SR v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia, b) požadovaná liečba sa v SR nevykonáva, c) boli vyčerpané všetky možnosti liečby v SR a od liečby v inom členskom štáte

e) ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v SR. Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ, na ktorú zdravotná poisťovňa udelila súhlas, upravujú príslušné články osobitných predpisov [čl. 20 nariadenia (ES) č. 883/2004 a čl. 26 nariadenia (ES) č. 987/2009 v platnom znení].

Pozor! Zdravotná poisťovňa môže rozsah tejto úhrady rozšíriť aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov na všetky oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, ak je to v prospech poistenca. Príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ, nad rozsah, na ktorý dala súhlas, ak je to v prospech poistenca. £ Poznámka: Zdravotná poisťovňa uverejňuje kritériá, na základe ktorých uhrádza oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov, na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojom webovom sídle. £

180

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

Podmienky na preplatenie nákladov Právo na preplatenie nákladov má poistenec, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do jedného roka od skončenia poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ a splnil podmienky ustanovené pre plánovanú liečbu podľa § 9b ods. 10 zákona ZZP.

Práva a povinnosti poistenca pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte upravujú osobitné predpisy (základné a vykonávacie nariadenie) a nie sú dotknuté ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení.

3. Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu EÚ v SR Poistenec iného členského štátu EÚ má podľa § 9c ods. 1 ZZP právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v SR, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR podľa osobitných predpisov, a to: a) potrebnej zdravotnej starostlivosti, b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec iného členského štátu EÚ bydlisko v SR, c) zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu EÚ. Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu EÚ je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca iného členského štátu EÚ a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca iného členského štátu EÚ v SR tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do štátu poistenia skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár.

Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu EÚ, ak má poistenec iného členského štátu EÚ bydlisko v SR, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR podľa: –

zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–

zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

–

zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

181

Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu EÚ vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu EÚ je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca iného členského štátu EÚ, odsúhlasená príslušnou inštitúciou iného členského štátu EÚ; jej poskytnutie, termín a miesto si musí poistenec iného členského štátu EÚ vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa je pre poistenca iného členského štátu EÚ na účely osobitných predpisov inštitúcia v mieste: a) pobytu, ktorá je príslušná uhrádzať náklady na zdravotnú starostlivosť v mieste pobytu, b) bydliska, ktorá je príslušná uhrádzať náklady na zdravotnú starostlivosť v mieste bydliska.

Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti preukazuje poistenec iného členského štátu EÚ poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: a) európskym preukazom, b) náhradným certifikátom. Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu EÚ preukazuje poistenec iného členského štátu EÚ poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po predchádzajúcej registrácii v zdravotnej poisťovni ako inštitúcii miesta pobytu, ktorú si na tieto účely vyberie: a) formulárom E112,

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu preukazuje poistenec iného členského štátu EÚ po predchádzajúcej registrácii v zdravotnej poisťovni ako inštitúcii miesta bydliska, ktorú si na tieto účely vyberie:

b) prenosným dokumentom S2,

a) formulárom E106,

Ak sa poistenec iného členského štátu EÚ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v SR preukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, úhradu nákladov podľa osobitných predpisov zabezpečuje zdravotná poisťovňa ako inštitúcia v mieste pobytu alebo inštitúcia v mieste bydliska prostredníctvom úradu.

b) formulárom E109, c) formulárom E120, d) formulárom E121, e) prenosným dokumentom S1. Na základe predloženia nárokového dokladu (príslušného formulára E) zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska vydá poistencovi iného členského štátu EÚ preukaz poistenca s označením „EU“ na účel preukazovania sa u poskytovateľa

182

zdravotnej starostlivosti na čerpanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu [v nadväznosti na § 9c ods. 1 písm. b) ZZP, teda ak má poistenec iného členského štátu EÚ bydlisko v SR].

c) prenosným dokumentom S3, d) formulárom E123 alebo e) prenosným dokumentom DA1.

Podľa § 9c ods. 11 ZZP platí, že ak sa poistenec iného členského štátu EÚ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v SR

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

nepreukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, môže: a) požiadať úrad, zdravotnú poisťovňu ako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitúciu v mieste bydliska o súčinnosť pri vyžiadaní nárokového dokladu z príslušnej inštitúcie iného členského štátu alebo b) náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak ide o ambulantnú zdravotnú starostlivosť, uhradiť priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti; preplatenie nákladov zabezpečuje príslušná inštitúcia iného členského štátu EÚ, v ktorej je poistenec iného členského štátu EÚ poistený. Ak poistenec iného členského štátu EÚ nemôže požiadať úrad, zdravotnú poisťovňu ako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitúciu v mieste bydliska o súčinnosť pri vyžiadaní nárokového dokladu z príslušnej inštitúcie iného členského štátu EÚ podľa § 9c ods. 11 písm. a) ZZP zo zdravotných dôvodov, o vystavenie nárokového dokladu požiada poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak ide o zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov, tak lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis alebo lekársky poukaz, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predpisuje alebo vydáva aj poistencovi iného členského štátu EÚ na náklady zdravotnej poisťovne, ktorú si poistenec iného členského štátu EÚ vybral ako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitúciu v mieste bydliska.

Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti (podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) do časti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, kde sa vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, ktorú si poistenec iného členského štátu EÚ vybral ako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitúciu v mieste bydliska; do kolónky týkajúcej sa čísla poistenca vyplní číslo poistenca iného členského štátu EÚ, ktoré je uvedené na nárokovom doklade (príslušnom formulári E). Ak sa poistenec iného členského štátu EÚ preukáže lekárskym predpisom alebo lekárskym poukazom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny mu vydá liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov (základného a vykonávacieho nariadenia) a podľa zákona č. 220/2013 Z. z. (novely ZZP účinnej od 1. 10. 2013). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k faktúre za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi iného členského štátu EÚ, ktorý sa preukázal európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, je povinný zdravotnej poisťovni pripojiť fotokópiu tohto dokladu.

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

183

4. Preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ Cezhraničná zdravotná starostlivosť je podľa § 9d ZZP zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte EÚ, ktorú poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu EÚ priamo. Ak bola poistencovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte EÚ a existuje potreba poskytnutia následnej zdravotnej starostlivosti v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zlepšenia zdravotného stavu, poistenec má právo na poskytnutie následnej zdravotnej starostlivosti v SR. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je: a) sociálna služba podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, b) odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo buniek na účely transplantácie, c) program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu zdravia obyvateľstva v SR podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚ u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu EÚ bez ohľadu na to, či je financovaný z verejného systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti

184

uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR podľa zákonov č. 576/2004 Z. z., č. 577/2004 Z. z. a č. 363/2011 Z. z. (názvy zákonov pozri v kapitole č. 3) vo výške úhrady v SR. Predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MZ SR. Príslušná zdravotná poisťovňa môže podľa § 9d ods. 4 ZZP odmietnuť udeliť predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak: a) ochorenie zahŕňa formy liečby, ktoré predstavujú osobitné riziko pre poistenca alebo obyvateľstvo zohľadňujúc možný prínos cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorú sa poistenec uchádza, b) liečba je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti, o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, c) liečbu je možné poskytnúť v SR v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný vývoj ochorenia poistenca. Zdravotná poisťovňa získava informácie o dôveryhodnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z národného kontaktného miesta, a to podľa § 20d zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov. Týmto národným kontaktným miestom je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Zdravotná poisťovňa bez toho, aby bol dotknutý § 9d ods. 4 ZZP, nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. 10 ZZP a ak túto zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v SR v lehote, ktorá je opodstatnená z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientovho ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas. Ak pacient trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, alebo ak existuje podozrenie, že trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, môže sa vykonať klinické hodnotenie lekárom v príslušnom

špecializačnom odbore. Ak v SR nie je možné nájsť žiadneho lekára v príslušnom špecializačnom odbore alebo ak stanovisko lekára nevedie k jednoznačnému záveru, zdravotná poisťovňa môže požiadať úrad (národné kontaktné miesto) o zabezpečenie stanoviska z iného členského štátu EÚ. Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa § 10 ZZP do 3 mesiacov od ukončenia poskytnutej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Ak príslušná zdravotná poisťovňa udelí predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, overí, či sú splnené podmienky ustanovené v základnom a vykonávacom nariadení. Ak sú tieto podmienky splnené, príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa § 9b ods. 10 ZZP a pri preplatení nákladov príslušná zdravotná poisťovňa postupuje podľa čl. 20 nariadenia (ES) č. 883/2004 a čl. 26 nariadenia (ES) č. 987/2009 v platnom znení, ak poistenec nepožaduje preplatenie nákladov podľa odseku 10.

Poznámka: Právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti má poistenec, ak o to písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do 3 mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak zdravotná starostlivosť patrí do rozsahu uhrádzaného z verejného zdravotného poistenia a ak ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu, že tento súhlas bol zdravotnou poisťovňou daný. Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa musí preveriť pri žiadosti o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, či sú splnené podmienky podľa vykonávacieho nariadenia. Podľa smernice členské štáty EÚ musia informovať poistené osoby, ktoré žiadajú o predchádzajúci súhlas na liečbu u nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že sa na takéto prípady vzťahuje systém predchádzajúceho súhlasu podľa smernice a že musia si byť vedomé dôsledkov (napr. miery Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

185

úhrady nákladov, ktoré sa použijú, najmä pokiaľ príslušný členský štát EÚ neprepláca liečbu u nezmluvných poskytovateľov podľa nariadení). £ Výška úhrady v SR na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je podľa § 9d ods. 10 ZZP priemerná úhrada za jednotlivý zdravotný výkon v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnutá s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa § 7 a § 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, ktorí poskytujú rovnakú zdravotnú starostlivosť, aká bola poistencovi poskytnutá v inom členskom štáte EÚ. Zdravotná poisťovňa preplatí poistencovi náklady podľa prvej vety najviac do výšky skutočných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Poznámka: Bolo potrebné zadefinovať, čo sa na účely ZZP považuje za výšku úhrady, lebo každá zdravotná poisťovňa môže mať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ustanovené rozdielne ceny. Predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa smernice vždy vydáva členský štát EÚ, kde je osoba poistená. £ Zdravotná poisťovňa ako inštitúcia v mieste pobytu alebo ako inštitúcia v mieste bydliska nevydáva predchádzajúci súhlas na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a nie je príslušná na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poistencovi iného členského štátu EÚ, ktorý má bydlisko v SR a ktorý má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu základného a vykonávacieho

nariadenia v SR. Členský štát EÚ, v ktorom sa poskytuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, je členský štát EÚ, na ktorého území sa zdravotná starostlivosť poistencovi skutočne poskytuje. Ak ide o telemedicínu, za členský štát EÚ, v ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť, sa považuje ten členský štát EÚ, v ktorom má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sídlo.

5. Úhrada nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu EÚ v SR Poistenec iného členského štátu EÚ má podľa § 9e ZZP nárok na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v SR u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z.

186

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti...“), ktorému cenu takejto zdravotnej starostlivosti uhradí priamo. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri určení ceny za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v SR poistencovi iného členského štátu EÚ postupuje podľa zákona Národnej rady SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Ceny určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti musia byť rovnaké pre poistenca iného členského štátu EÚ ako ceny pre poistenca SR. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystaví poistencovi iného členského štátu EÚ správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje dátum a čas zápisu, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis, identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla, stanovenie choroby vrátane jej kódu, faktúru s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov a ich cenu a lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky, ak je to potrebné. Ak sa poistenec iného členského štátu EÚ preukáže u poskytovateľa lekárenskej starostlivosti podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov lekárskym predpisom alebo lekárskym poukazom, ktorý bol vystavený v inom členskom štáte EÚ, a nepreukáže sa európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny mu vydá liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu za plnú úhradu podľa § 23 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Konanie o predchádzajúcom súhlase Žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9a ods. 2, § 9b ods. 10 a § 9d ods. 3 ZZP podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 9f ZZP. Žiadosť musí obsahovať: –

meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca,

–

diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej zdravotnej

starostlivosti v cudzine poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 3 písm. a) prvý a druhý bod alebo § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti..., –

potvrdenie zdravotnej indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru,

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

187

–

výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť,

–

potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

Poznámka: Klinickým pracoviskom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s personálnym zabezpečením a materiálno-technickým vybavením v príslušnom špecializačnom odbore podľa nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov, ktorý poskytuje špecializovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a patologických stavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje MZ SR. £ Pozor! Poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10 ZZP najneskôr do jedného roka odo dňa poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak boli splnené podmienky uvedené v § 9b ods. 10 ZZP. £ O žiadosti príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu poistenec má právo podať odvolanie na príslušnú zdravotnú poisťovňu do 20 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Príslušná zdravotná poisťovňa môže o odvolaní rozhodnúť sama, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak nerozhodne do 15 pracovných dní odo dňa prijatia odvolania, je povinná v tejto lehote predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu. O odvolaní rozhodne úrad do 15 pracovných dní odo dňa prijatia odvolania spolu

188

s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom. Rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom podľa § 247 až § 250k Občianskeho súdneho poriadku. Na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak novela ZZP (zákon č. 220/2013 Z. z.) neustanovuje inak. Žiadosť o preplatenie nákladov Poistenec môže podľa § 10 ZZP požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9a, § 9b a § 9d ZZP na tlačive ,,Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti“ (ďalej len „žiadosť o preplatenie“). Vzor žiadosti o preplatenie ustanoví

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ | Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MZ SR. Súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť:

–

vydanie samostatného dokladu o úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú do konca kalendárneho roka a

a) originál dokladu o zaplatení, ktorým je:

–

samostatný doklad o úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka.

1. doklad z registračnej pokladnice, príjmový pokladničný doklad alebo doklad, v texte ktorého je potvrdené prijatie sumy, ak ide o hotovostnú platbu alebo 2. originál ústrižku o zaplatení poštovej poukážky, kópia výpisu z účtu, originál debetného avíza z banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo originál potvrdenia o odpísaní finančnej čiastky z bankového účtu, ak ide o bezhotovostnú platbu, b) záznam o ošetrení, správa o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, c) originál dokladu s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov ako faktúra, vyúčtovanie zdravotných výkonov, lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky. Ak bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v cudzine v kalendárnom roku a jej poskytovanie pokračovalo aj v nasledujúcom kalendárnom roku a náklady poistenec uhradil, predkladá žiadosť o preplatenie podľa § 9a, § 9b a § 9d ZZP tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti v cudzine. Ak poistenec uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cudzine na prelome kalendárnych rokov, je povinný žiadať:

Cudzojazyčné doklady priložené k žiadosti o preplatenie sú akceptované aj bez úradne osvedčeného prekladu do štátneho jazyka okrem poskytnutia neodkladnej starostlivosti v cudzine, okrem členských štátov EÚ podľa § 9a ZZP. Pri podávaní žiadosti o preplatenie príslušná zdravotná poisťovňa skontroluje správnosť osobných údajov poistenca v registri poistencov vrátane splnenia povinnosti platiť poistné a splnenia povinnosti určenia platiteľa poistného. Príslušná zdravotná poisťovňa preplatí náklady poistencovi, ktorý má počas celej doby poistného vzťahu určeného platiteľa poistného a sú zaňho uhradené preddavky na poistné alebo poistné; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné alebo poistné zamestnávateľ, alebo si poistenec dlžné preddavky na poistné alebo poistné zaplatil dodatočne.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do 3 mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie, ak sú splnené všetky podmienky. Uvedená lehota sa nepoužije v prípadoch podľa § 9b ZZP, teda ak ide o úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ.

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

189

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MZ SR, ustanoví podľa § 10 ods. 7 ZZP: –

vzory nárokových dokladov,

–

zoznam klinických pracovísk,

–

vzor žiadosti o preplatenie nákladov,

–

okruh poistencov, ktorí majú nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti,

–

postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Záver: Tento príspevok poskytuje poistencom informácie, ktoré sú pre nich veľmi dôležité vtedy, ak migrujú v rámci štátov EÚ z dôvodov pracovných, osobných alebo za účelom oddychu. Podľa smernice a osobitných predpisov (základného a vykonávacieho nariadenia) majú poistenci právo na: –

bezpečné a kvalitné ošetrenie v rámci štátov EÚ,

–

zodpovedajúcu úhradu nákladov,

–

poskytnutie lekárskej starostlivosti a rovnaké zaobchádzanie ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní v prípade, ak vycestujú do iného členského štátu EÚ.

Poznámka: V budúcom čísle uverejníme pokračovanie tohto príspevku, v ktorom sa budeme zaoberať ďalšími zmenami, ktoré novela ZZP ustanovuje, napríklad: –

definíciou závislej osoby (nezaopatreného rodinného príslušníka),

–

povinnosťami platiteľa dividend,

–

platením poistného (z nižšieho vymeriavacieho základu, ako je minimálny vymeriavací základ a z dividend),

–

ustanovením § 3 ods. 4 ZZP, podľa ktorého sa rozširuje okruh osôb povinne zdravotne poistených v SR bez trvalého pobytu, ak nie sú zdravotne poistené v cudzine, na poberateľov dôchodkových dávok výlučne z dôchodkového zabezpečenia SR s výnimkou trvalého pobytu v treťom štáte (štát mimo EÚ) a existujúceho poistenia liečebných nákladov počas pobytu v SR, atď. £ Ing. Jolana Strýčková Personálnej a mzdovej problematike sa venuje od roku 1994. Zabezpečuje poradenskú a konzultačnú činnosť pre širší okruh podnikateľských subjektov. Od roku 2002 publikuje v odborných časopisoch a lektoruje semináre pre cieľovú skupinu, ktorou sú mzdové účtovníčky. Obsahom seminárov sú aktuálne legislatívne zmeny a ich aplikácia v praxi v oblasti pracovno-právnych a poistných vzťahov, ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti fyzických osôb a ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

190

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma? Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku na sefredaktorka@pmpp.sk.

– my odpovedáme Prechod práv a povinností | Poistenie v nezamestnanosti invalidného dôchodcu| Odpracované roky pri vzniku nároku na dôchodok | Nárok na dovolenku z dôvodu čerpania materskej a rodičovskej dovolenky | Výkon práce študenta na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru | Plat na dovolenku | Cesta na miesto výkonu práce na pracovnej ceste ako odpracovaný čas | Náhradná starostlivosť a nárok na daňový bonus | Kontrola hlavného kontrolóra (mzdové listy) | Pravidelné cestovné náhrady zamestnancov | Príjem počas materskej dovolenky

Prechod práv a povinností

Tento a budúci rok prebehnú výberové konania vyhlásené Ministerstvom zdravotníctva SR na prevádzkovanie staníc RZP a RLP v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. Ak terajší prevádzkovateľ neuspeje vo výberovom konaní a jeho stanicu začne prevádzkovať iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, je možné vo vzťahu k zamestnanom pracujúcim na RLP a RZP použiť ustanovenia Zákonníka práce o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ak im nový prevádzkovateľ umožní pracovať ďalej?

zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve po uplynutí doby platnosti licencie k výberu iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti – ambulancie záchrannej zdravotnej služby, je podľa nášho názoru možné postupovať podľa § 28 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, čím dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa. Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce „ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa“.

Dochádza k prechodu práv a povinností ex offo alebo je na to potrebná dohoda medzi doterajším a novým prevádzkovateľom? Existuje postup lege artis, ktorým by doterajší poskytovateľ nemusel vyplácať odstupné zamestnancom, ktorí by mali istú prácu u nového zamestnáK takémuto prechodu práv a povinností nevateľa na tom istom mieste? dochádza priamo zo zákona. Na prechod V prípade, že by došlo pri výberovom kona- práv a povinností z pracovnoprávnych vzťaní podľa § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. hov je potrebné, aby súčasný zamestnávao poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, teľ uzatvoril s budúcim zamestnávateľom

PMPP 1/2014

Otázka č. 1:

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY

Vy sa pýtate

191

zmluvu o prevode podniku, resp. dohodu o prevode hospodárskej jednotky, na základe ktorej dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa. Pri prechode

práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nedochádza ku skončeniu pracovného pomeru a z toho dôvodu zamestnancom nevzniká nárok na vyplatenie odstupného.

Otázka č. 2: Poistenie v nezamestnanosti invalidného dôchodcu Odvádza poistné na poistenie v nezamestnanosti invalidný dôchodca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %? Zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, okrem: a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku a

192

c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. To znamená, že poistenie v nezamestnanosti neplatí poberateľ invalidného dôchodku, ak vykonáva zárobkovú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti. Pri posúdení nie je podstatné, či má zamestnanec pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % alebo 75 %. Podstatné je, že zamestnanec je poberateľom tohto invalidného dôchodku. Rozlíšenie je potrebné v prípade uzatvorenia pracovného pomeru so zamestnancom, poberateľom invalidného dôchodku. Zamestnanec v pracovnom pomere z pohľadu platenia poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje podľa § 19 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nie podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bolo uvedené v predchádzajúcej odpovedi, ktorá bola posúdená z pohľadu platenia poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru, platí poistenie v nezamestnanosti. Dôchodcovia na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatia zdravotné poistenie, nemocenské poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

Riešime vaše problémy | Vy sa pýtate – my odpovedáme

Otázka č. 3: Odpracované roky pri vzniku nároku na dôchodok Koľko rokov sa berie do úvahy pri výpočte dôchodku, ak má osoba odpracovaných 40 rokov a posledných 5 rokov bola evidovaná na ÚPSVaR? Započítava sa doba evidencie do odpracovaných rokov? V zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Pri výpočte dôchodku sa berú do úvahy hrubé príjmy, t. j. vymeriavacie základy, ktoré zamestnanec (poistenec) získal v rozhodujúcom období na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Rozhodujúcim obdobím je v zásade obdobie od 1. 1. 1984. Ak v rozhodujúcom období nie je najmenej 22 rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, predlžuje sa rozhodujúce obdobie aj pred rok 1984 (§ 63 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).

Doba evidencie na úrade práce sa hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia nasledovne: –

ako obdobie dôchodkového poistenia na účely vzniku nároku na dôchodok do 31. 12. 2000,

–

od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2003 sa doba evidencie v nezamestnanosti zohľadní iba za obdobie, v ktorom sa evidovanému poistencovi vyplácala podpora v nezamestnanosti,

–

od 1. 1. 2004 sa doba evidencie na úrade práce nehodnotí na dôchodkové účely. Za toto obdobie si poistenec môže doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, ktoré získal od 1. 1. 2004, a tým sa zhodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.

V uvedenom prípade sa pre účely vzniku nároku na dôchodok a určenie jeho sumy bude započítavať doba 35 rokov poistenia, ak si poistenec nedoplatí poistné na dôchodkové poistenie za obdobie 5 rokov evidencie na úrade práce v súlade s § 142 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Otázka č. 4: Nárok na dovolenku z dôvodu čerpania materskej a rodičovskej dovolenky Na koľko dní dovolenky má zamestnankyňa nárok, ak čerpala materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku nasledovne:

Rodičovská dovolenka: 26. 9. 2009 – 13. 7. 2010

Materská dovolenka: 15. 3. 2009 – 25. 9. 2009

Rodičovská dovolenka: 9. 3. 2011 – 9. 8. 2013

Materská dovolenka: 14. 7. 2010 – 8. 3. 2011

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

193

Výpočet nároku na dovolenku: Rok 2009 – dovolenka sa počas čerpania rodičovskej dovolenky nekráti z dôvodu, že nebolo zameškaných 100 pracovných dní v roku a zamestnankyňa z dôvodu čerpania materskej dovolenky splnila podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku a vzniká jej nárok na dovolenku za kalendárny rok v dĺžke 4 týždňov alebo 5 týždňov. Rok 2010 – z dôvodu rodičovskej dovolenky zamestnankyňa celkom zameškala 138 dní, preto jej zamestnávateľ kráti dovolenku za neodpracované dni z dôvodu rodičovskej dovolenky v súlade s § 109 Zákonníka práce o 2/12 jej dovolenky za kalendárny rok. Pri nároku na 4 týždne dovolenky zamestnávateľ kráti dovolenku o 3,5 dňa a pri nároku na 5 týždňov dovolenky zamestnávateľ kráti jej dovolenku o 4 dni.

Rok 2011– zamestnankyni vzniká nárok na dovolenku za odpracované dni podľa § 105 Zákonníka práce za 47 odpracovaných dní v kalendárnom roku v dĺžke 2/12 dovolenky za kalendárny rok. Pri nároku na 4 týždne dovolenky zamestnankyni vzniká nárok na 3,5 dňa dovolenky a pri nároku na 5 týždňov dovolenky je nárok na 4 dni dovolenky. Rok 2012 – nevzniká nárok na dovolenku. Rok 2013 – zamestnávateľ kráti dovolenku o 3/12 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a zameškania 159 pracovných dní, ak zamestnankyňa splní podmienku pre nárok na dovolenku za kalendárny rok, t. j. ak odpracuje do konca roka u zamestnávateľa aspoň 60 dní (§ 101 Zákonníka práce). Pri nároku na 4 týždne dovolenky sa zamestnankyni kráti dovolenka o 5 dní dovolenky a pri nároku na 5 týždňov dovolenky sa kráti dovolenka o 6 dní dovolenky.

Otázka č. 5: Výkon práce študenta na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Môže študent okrem dohody o brigádnickej práci študentov vykonávať zárobkovú činnosť aj na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti? Áno, študent môže okrem dohody o brigádnickej práci študentov vykonávať zárobkovú činnosť aj na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti. Rozdiel je v platení odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Ak študent uzatvorí dohodu o brigádnickej práci študentov, neplatí zdravotné poistenie (§ 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení), neplatí nemocenské

194

poistenie a poistenie v nezamestnanosti, do hranice 155 €/mesiac neplatí ani dôchodkové poistenie (§ 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) na základe oznámenia a čestného vyhlásenia k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení. V prípade, že študent uzatvorí dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, platí poistné na zdravotné poistenie, ako aj poistné na sociálne poistenie podľa toho, či ide o pravidelný príjem alebo nepravidelný príjem bez uplatnenia uvedeného nároku.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

Riešime vaše problémy | Vy sa pýtate – my odpovedáme

Otázka č. 6: Plat na dovolenku Spoločnosť vypláca zamestnancovi na základe kolektívnej zmluvy dovolenkový plat. Podkladom pre jeho výpočet je obdobie určené od 11/2012 do 06/2013, pričom je stanovená maximálna hranica dovolenkového platu na 80 €. Ide o poskytnutie platu za dlhšie časové obdobie alebo sa tento plat posudzuje pre výpočet priemerného zárobku len v tom štvrťroku, v ktorom bol tento plat vyplatený? Sme toho názoru, že ide o plat poskytnutý jednorazovo, nie za dlhšie časové obdobie. Zákonník práce ani iný právny predpis nešpecifikuje, čo je mzdová zložka vyplatená za dlhšie časové obdobia a čo sa považuje pre výpočet priemerného zárobku za zložku vyplatenú jednorazovo v konkrétnom štvrťroku a nerozpočítava sa. Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno

dohodnúť v kolektívnej zmluve. Platí to aj v prípade dovolenkového platu.

Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce, ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Otázka č. 7: Cesta na miesto výkonu práce na pracovnej ceste ako odpracovaný čas Považuje sa za odpracovaný čas aj cesta na miesto výkonu práce pri pracovnej ceste? V súlade s § 37 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách sa čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, na účely tohto zákona považuje za výkon práce.

To znamená, že ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu počas jeho inak bežnej pracovnej zmeny (jeho bežná pracovná zmena je od 6,00 hod. do 14,30 hod.) a neplní pracovné úlohy, tento čas sa považuje za jeho odpracovaný čas, začo patrí zamestnancovi mzda. Ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu mimo rámca jeho pracovnej zmeny, napr. od 5,00 hod. do 10,00 hod., tento čas sa nepovažuje za výkon jeho práce do 6,00 hod.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

195

Považuje sa za výkon práce od 6,00 hod. do skončenia cesty na pracovnej ceste do 10,00 hod. a následne: Príklad: Zamestnanec nastupuje (cestuje) na pracovnú cestu od 5,00 hod., na miesto výkonu práce príde o 10,00 hod. a prácu bude vykonávať na pracovnej ceste do 16,00 hod., domov sa vráti z pracovnej cesty o 21,00 hod. Jeho zmena začína od 6,00 hod. a končí o 14,30 hod. £ Na účely zákona o cestovných náhradách sa čas od 5,00 hod. do 6,00 hod. a od 16,00 hod. do 21,00 hod. nepovažuje za

výkon práce, zamestnancovi nepatrí za tento čas mzda, ide o jeho pracovné voľno strávené inak ako výkonom práce, strávené cestou na pracovnú cestu a späť, ktoré sa započítava do času pre nárok na stravné (§ 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách). Za výkon práce sa považuje čas od 6,00 hod. do 10,00 hod. (cesta na pracovnú cestu), ďalej čas od 10,00 hod. do 16,00 hod. (čas od 14,30 hod. do 16,00 hod. je prácou nadčas, zamestnancovi patrí mzda a mzdové zvýhodnenie, ak sa nedohodol so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna). Zamestnancovi vzniká nárok na stravné podľa časového pásma nad 12 hodín až 18 hodín v sume 6 €.

Otázka č. 8: Náhradná starostlivosť a nárok na daňový bonus Má zamestnanec nárok na daňový bonus, ak má dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, v náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu a dieťa dovŕšilo plnoletosť? Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká okrem iného aj

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Aj napriek tomu, že sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, zamestnanec, ktorému súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti, od nasledujúceho mesiaca po dovŕšení plnoletosti dieťaťa nemá nárok na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Otázka č. 9: Kontrola hlavného kontrolóra (mzdové listy) Hlavný kontrolór obce oznámil, že vykoná kontrolu dokladov o vykonávaní predbežnej a priebežnej finančnej kontroly, a preto požaduje predložiť hlavne príjmové a výdavkové doklady. Medzi požadované doklady žiada predložiť aj mzdový list. Musí sa vykonávať predbežná finančná kontrola aj na mzdových listoch? Áno, predbežná finančná kontrola sa môže vykonávať aj na mzdových listoch.

196

Postavenie, pôsobnosť, rozsah činnosti, oprávnenia a povinnosti hlavného kontrolóra obce primárne upravujú § 18 až § 19 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Základný zákonný rámec rozsahu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce vymedzuje § 18d zákona o obecnom zriadení nasledovne: „Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

Riešime vaše problémy | Vy sa pýtate – my odpovedáme

osobitných predpisov, kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.“ Je pravdou, že hlavný kontrolór obce má povinnosť pri výkone kontrolnej činnosti postupovať podľa pravidiel zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v platnom znení (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“), ktorú mu výslovne ukladá § 18e zákona o obecnom zriadení. Pri aplikácii zákona o finančnej kontrole hlavným kontrolórom obce však vždy pôjde len o primerané použitie jeho pravidiel, nie je možné ho aplikovať striktne, vzhľadom na rozdielne právne postavenie hlavného kontrolóra obce od iných kontrolných orgánov vo verejnej správe. To znamená, že pri posudzovaní oprávnení hlavného kontrolóra obce pri výkone kontroly treba v prvom rade vychádzať z jeho funkcie a úloh zverených mu zákonom o obecnom zriadení. Zákon o finančnej kontrole výslovne podrobne neupravuje práva a povinnosti kontrolovaného a kontrolujúceho subjektu

pri vykonávaní predbežnej a priebežnej finančnej kontroly. Podrobne ich upravuje len vo vzťahu k tzv. následnej finančnej kontrole. Z ustanovenia § 18d zákona o obecnom zriadení je však zrejmé, že hlavný kontrolór obce by bez dispozície s požadovanými dokladmi, t. j. vrátane mzdových listov, nemohol plniť svoju úlohu. Hlavný kontrolór obce je z vyššie uvedených dôvodov oprávnený nahliadať do všetkých dokumentov v písomnej či elektronickej podobe, ktoré má k dispozícii kontrolovaný subjekt (špecifikovaný v § 18d ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Tomuto oprávneniu korešponduje povinnosť zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu vyhovieť požiadavkám hlavného kontrolóra a poskytnúť mu súčinnosť pri výkone kontrolnej činnosti. V prípade, že nedôjde k sprístupneniu požadovaných dokumentov, do úvahy prichádza vyvodenie priestupkovej zodpovednosti za priestupok proti poriadku v správe podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Obec je oprávnená uznesením, schváleným obecným zastupiteľstvom, upraviť ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti vykonávanej hlavným kontrolórom obce. Tieto pravidlá však nesmú byť v rozpore so zákonnými podmienkami.

Otázka č. 10: Pravidelné cestovné náhrady zamestnancov Spoločnosť prepláca cestovné pravidelne zamestnancom (5-dňový pracovný týždeň), ktorí si kupujú týždenné alebo mesačné lístky. Akú výšku náhrady za cestovné si môžu uplatniť – plnú sumu alebo je potrebné prepočítať alikvotnú čiastku na odpracované dni (teda 5/7 zo sumy časového pásma)? Môže sa počítať do služobnej cesty aj cesta súkromným autom v rámci mesta

(zo sídliska na železničnú stanicu), ak potom nasleduje cesta vlakom? 1. V súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patria nárokovateľné benefity v súvislosti s pracovnou cestou – okrem iného aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov. Avšak § 35 ods. 2 zákona osobitne

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

197

definuje, že náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume (§ 4) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (§ 34), alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty. V prípade, že zamestnanec má 5-dňový pracovný týždeň a kupuje si zľavnené týždenné alebo mesačné lístky (t. j. uplatňuje preukázateľné výdavky), nárok na cestovné vzniká v alikvotnej výške prislúchajúcej trvaniu pracovnej cesty stanovenej zamestnávateľom. 2. Miesto nástupu na pracovnú cestu určuje zamestnávateľ. Ak nie je dohodnuté použitie auta na pracovnej ceste v súlade s § 7 zákona, potom je možné uplatniť nárokovateľný výdavok na cestovné v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny lístka, ktorá by platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty

(náhrada výdavkov za miestnu pravidelnú dopravu je totiž špecificky stanovená – patrí zamestnancovi nielen v preukázateľnej výške). Odporúčame však cenu takto stanovenú doložiť cenou uvedenou na internete, resp. lístkom takejto trasy z minulosti, aby priznaná hodnota bola preukázateľne deklarovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o cestovných náhradách v tomto prípade definuje, že „zamestnancovi patrí...“ (už zmieňovaný § 35 ods. 2 zákona), ide o náhradu, ktorú zamestnávateľ musí poskytnúť, a teda je považovaná za daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre porovnanie dopĺňame, že v prípade, že zákon stanovuje „zamestnávateľ môže poskytnúť...“, ide o dobrovoľné plnenie zo strany zamestnávateľa, t. j. jeho nedaňový výdavok a súčasne zdaniteľný príjem zamestnanca.

Otázka č. 11: Príjem počas materskej dovolenky Môže žena na materskej dovolenke vykonávať zárobkovú činnosť, a pritom neprísť o materské? Nie, žena na materskej dovolenke popri poberaní materského nemôže mať príjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého si uplatnila nárok na materské podľa § 48 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa vyjadrenia Ústredia Sociálnej poisťovne, ak je žena zamestnaná, v súlade s § 30 zákona o sociálnom poistení nemôže mať v období nároku na materské príjem, ktorý by sa dal považovať za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní príjmu ako vymeriavacieho základu sa prihliada iba na príjem z toho nemocenského

198

poistenia, z ktorého si zamestnankyňa uplatnila nárok na materské. Pokiaľ by zamestnankyňa mala príjem z existujúceho pracovného pomeru, nespĺňala by podmienky nároku na materské. Odporúčame zamestnankyni zamestnať sa počas poberania materského u iného zamestnávateľa alebo so svojím pôvodným zamestnávateľom uzatvoriť novú pracovnú zmluvu na inú pozíciu zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie, prípadne uzatvoriť s novým alebo pôvodným zamestnávateľom dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo by existujúci nárok na materské zamestnankyne neovplyvnilo.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte na listaren@epi.sk.

od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do 3 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý Zamestnávateľ si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú ne- § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. schopnosť. o sociálnom poistení Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 8 dní

Odo dňa vyplatenia dividendy písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a výšku preddavku na poistné. Ak platiteľ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doručovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do 8. 11. 2013

Uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem Platiteľ dividendy z dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr 1. 1. 2013, § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 a bol vyplatený v mesiaci október 2013. Z. z. o zdravotnom poistení

do 8. 11. 2013

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za október 2013 – za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a – za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.

Samostatne zárobkovo činná osoba a osoba uvedená v § 11 ods. 2 § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8. 11. 2013

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za október 2013 povinne poistenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona.

Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne poistená osoba § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 8. 11. 2013

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov Zamestnávateľ s nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2 a z vymeria- § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 vacieho základu podľa § 139a a § 139b zákona s uvedením va- Z. z. o sociálnom poistení riabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v októbri 2013.

Platiteľ dividendy § 20 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Vzor výkazu podľa vyhlášky MZ SR č. 23/2013 Z. z.

PMPP 1/2014

Termín zákonnej povinnosti

VYBRALI SME PRE VÁS

Kalendár podnikateľa

199

Termín zákonnej povinnosti

200

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, Platiteľ poistného – zamestnásídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu vateľ alebo samostatne zároba zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov. kovo činná osoba § 23 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní

Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni: Poistenec (fyzická osoba) – zmenu alebo vznik platiteľa poistného, § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 – skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti Z. z. o zdravotnom poistení štátu platiť zaňho poistné, – zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu, – skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, – skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že: Poistenec (fyzická osoba) – vykonáva činnosť zamestnanca v cudzine a je tam aj zdra- § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 votne poistená, Z. z. o zdravotnom poistení – vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, – sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

do 8 dní

Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik sku- Poistenec (fyzická osoba) točností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona § 23 ods. 3 zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína, Z. z. o zdravotnom poistení resp. prestáva byť štát).

do 8 dní

Oznámiť zamestnávateľovi: Zamestnanec – zmenu zdravotnej poisťovne, § 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 – údaje rozhodujúce pre určenie, či je alebo nie je poisten- Z. z. o zdravotnom poistení com štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.), – údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.

do 8 pracovných dní

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zmenu platiteľa poistného. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

Samostatne zárobkovo činná osoba § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Platiteľ poistného podľa § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. § 24 písm. c) a § 24 písm. k) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Vybrali sme pre Vás | Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 (kedy platiteľom začína, resp. prestáva byť štát) a z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhá veta [dni, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a)]. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní

Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení odhlásiť. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.

Samostatne zárobkovo činná osoba § 228 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 8 dní

Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou Zamestnávateľ poisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľov § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. odhlásiť. o sociálnom poistení Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, Zamestnávateľ sídla a dňa určeného na výplatu príjmov. § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamest- o sociálnom poistení nanca. Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikom poistenia

Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona do registra poistencov a sporiteľov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

pred vznikom poistenia

Prihlásiť zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 66 €, a zamestnanca po dovŕšení 18 rokov, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 155 €, na účely úrazového poistenia a garančného poistenia (dohody o brigádnickej práci študentov) v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

201

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol 66 €, resp. 155 €, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

deň nasledujúci Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nepo zániku zamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákopoistenia na z poistenia na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

deň nasledujúci Odhlásiť zamestnanca pracujúceho na základe ním určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia po zániku na úrazové poistenie a garančné poistenie v pobočke Sociálpoistenia nej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

najneskôr v lehote splatnosti poistného

Odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 66 €, resp. 155 €, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť Zamestnávateľ, predbežný zamestnávateľa. správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 10 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného Zamestnávateľ zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za október 2013 § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbo- Z. z. o zdravotnom poistení lu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov.

Termín zákonnej povinnosti najneskôr v lehote splatnosti poistného

202

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Vybrali sme pre Vás | Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do výplatného termínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a ga- Zamestnávateľ rančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestna- § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 nosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného Z. z. o sociálnom poistení zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov za október 2013. V lehote splatnosti predložiť pobočke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazy príspevkov výlučne elektronicky.

do výplatného termínu

Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo Zamestnávateľ súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnan- § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 com na výplatu za mesiac október 2013. Z. z. v znení zákona č. 591/2007 Z. z.

do 5 dní po výplatnom termíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný Zamestnávateľ účet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. v znení zákona č. 591/2007 Z. z.

do 5 dní po výplatnom termíne

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za- Zamestnávateľ mestnancov z príjmov za október 2013. § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15. 11. 2013

Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka v októbri 2013. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Platiteľ dane – fyzická a právnická osoba § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15. 11. 2013

Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej v októbri 2013 v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzby dane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Platiteľ dane – fyzická a právnická osoba § 44 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac november 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Právnická osoba, ktorej posledná známa daňová povinnosť bola vyššia ako 16 596,96 € § 42 zákona č. 595/2003 Z. z.

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac november 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Fyzická osoba, ktorej posledná známa daňová povinnosť bola vyššia ako 16 596,96 € § 34 zákona č. 595/2003 Z. z.

203

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Fyzická osoba, ktorej posledná známa daňová povinnosť bola vyššia ako 16 596,96 € § 34 zákona č. 595/2003 Z. z.

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daňového priznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavka- Právnické osoby mi na daň z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňového Z. z. o dani z príjmov priznania.

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo Daňovník dane z motorových výške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladaná vozidiel daň presiahne 8 292 €. § 91 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch Zamestnávateľ na daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. a o daňovom bonuse za október 2013. o dani z príjmov

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného Zamestnávateľ zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za október § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené Z. z. o zdravotnom poistení do 30. novembra 2013, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov.

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a ga- Zamestnávateľ rančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestna- § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 nosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného za- Z. z. o sociálnom poistení mestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a špecifického z príjmov podľa § 142 ods. 7 zákona za október 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 30. novembra 2013.

do 2. 12. 2013 (namiesto soboty 30. 11. 2013)

Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí.

Termín zákonnej povinnosti

204

Platiteľ úhrady § 7 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vybrali sme pre Vás | Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 Charakteristika zákonnej povinnosti

Termín zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do 15 dní

Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrube- Daňovník – fyzická alebo právnú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty nická osoba a daň za nevýherné hracie prístroje. § 99g zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 15 dní

Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubený Daňovník – fyzická alebo právpoplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. nická osoba § 81 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti

Podať „priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Daňovník – fyzická alebo právnická osoba

do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti

Podať „čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal.

Daňovník – fyzická alebo právnická osoba

v deň vzniku daňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti:

Daňovník – fyzická alebo právnická osoba

do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti:

§ 99a ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

§ 99b zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

–

k dani za užívanie verejného priestranstva,

–

k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historic- § 34a, § 64a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach kej časti mesta. a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

–

k dani za jadrové zariadenie.

Daňovník – fyzická alebo právnická osoba § 72 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

205

Charakteristika zákonnej povinnosti

Termín zákonnej povinnosti do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik da- Daňovník – fyzická alebo právňovej povinnosti: nická osoba – – –

daň za užívanie verejného priestranstva,

§ 34a, § 64a, § 72 zákona daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za časti mesta, komunálne odpady a drobné daň za jadrové zariadenie. stavebné odpady

do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti

Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplat- Daňovník – fyzická alebo právkovej povinnosti za komunálne odpady a drobné stavebné nická osoba odpady. § 80 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti

Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel Daňovník – fyzická alebo právpríslušnému správcovi dane [okrem daňovníka podľa § 85 nická osoba ods. 2 písm. a)]. § 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 30 dní

Oznámiť RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhra- Platiteľ úhrady du za služby verejnosti poskytované RTVS a zároveň túto § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 skutočnosť preukázať. Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca: – –

Daňový subjekt – fyzická v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na a právnická osoba podnikanie, § 49a ods. 1 a 2 zákona v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov činnosť alebo

–

v ktorom bola prenajatá nehnuteľnosť,

požiadať správcu dane o registráciu. do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

206

Po uplynutí mesiaca:

Daňový subjekt – fyzická – v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo a právnická osoba preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Vybrali sme pre Vás | Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca: – v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platiteľom dane.

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca: – v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o registráciu.

Daňový subjekt – fyzická a právnická osoba § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca: – v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne.

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, Registrovaná fyzická a právoznámiť správcovi dane zmenu oznámených a zaregistro- nická osoba § 49a ods. 6 zákona č. 595/2003 vaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti. Z. z. o dani z príjmov

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15 dní

Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území SR.

Daňový subjekt (rezident aj nerezident) § 49a ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15 dní

Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného Podnikateľ – fyzická aj právzástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie. nická osoba § 11 ods. 9 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

Termín zákonnej povinnosti

Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = dočasná pracovná neschopnosť, RP = rodičovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa

207

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Ochrana osobných údajov – nový zákon a z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013 JUDr. Marcela Macová

13. 11. 2013 5. 12. 2013

Prešov Bratislava

27. 11. 2013

Bratislava

29. 11. 2013, 21. 1. 2014 10. 12. 2013 17. 12. 2013

Bratislava Košice Žilina

Splatná a odložená daň z príjmov Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

Zmeny v mzdovej učtárni od 1. 1. 2014 RNDr. Jana Motyčková

viac na www.pp.sk tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa lektor: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. Ochrana osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. – bezpečnostné opatrenie, oprávnená osoba, zodpovedná osoba, registrácia a evidencia informačných systémov lektor: JUDr. Marcela Macová Peňažné príspevky zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce lektor: JUDr. Peter Demek, PhD. Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči. Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia, kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia, alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: bonus@pp.sk © Časopis mesačník „PERSONÁLNY A MZDOVÝ PORADCA PODNIKATEĽA“ vydávaný v jazyku slovenskom, 19. ročník Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 spoločnosť je členom Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP Kontakty: tel.: 041/7053 210, fax: 041/7053 214 www.pp.sk

Služby zákazníkom:

Šéfredaktorka: Ing. Kamila Ševčíková, e-mail: sevcikova@epi.sk tel.: 041/70 53 345

Telefonické poradenstvo:

Grafická úprava: Jozef Horníček Tlač: Róbert Jurových – NIKARA M. R. Štefánika 25, 963 01 Krupina Spolupracovníci redakcie: Ing. Eva Gášpárová, JUDr. Slavomíra Gejdošová, JUDr. Igor Hvojník, Ing. Martina Oravcová, Ing. Jolana Strýčková, JUDr. Zuzana Macková, PhD.

208

Inzercia: Rázusova 23A, 010 01 Žilina, tel.: 041/7053 251, 0918 635 305 fax: 041/7053 214, e-mail: majercikova@epi.sk Časopis objednávajte písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky: tel.: 041/7053 222, fax: 041/7053 343, e-shop: www.pp.sk Predplatné na ročník 2014 je vo výške 86,28 € s DPH. tel.: 041/7053 600, fax: 041/7053 343 e-mail: bonus@pp.sk prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 411 535 pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 411 636 Cena hovoru je 1,00 € za 1 minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH.

Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/7053 434, e-mail: listaren@pp.sk

Bankové spojenie: ČSOB, a. s., Žilina, č. ú. 184196713/7500 Maloobchodné predajne: Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, tel.: 02/4342 6815, e-mail: batomasikova@eurokodex.sk Tematínska 10, 851 05 Bratislava, tel.: 02/6820 3655, e-mail: tematinska@eurokodex.sk Richterova 1171, 925 21 Sládkovičovo, tel.: 031/78 99 929, e-mail: sladkovicovo@eurokodex.sk Kováčska 26, 040 75 Košice, tel: 055/622 04 78, e-mail: kosice@eurokodex.sk Sadzba dodaná do tlače: 25. 10. 2013 Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3314/09 ISSN 1335-1508