Práca mzdy a odmeňovanie 01/2013 by AIONiCS

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Prihlási zamestnanca – iaka strednej školy, ak mesaèný príjem nepresiahne 66 €, a študenta po dovàšení 18 rokov, ak mesaèný príjem nepresiahne 155 €, na úèely úrazového poistenia a garanèného poistenia (dohody o brigádnickej práci študentov) v poboèke Sociálnej pois ovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. deò nasledujúci po zániku Odhlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistepoistenia nie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. deò nasledujúci po zániku Odhlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistepoistenia nie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie [dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej èinnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, ktorá nespåòa podmienku uvedenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 2] v poboèke Sociálnej pois ovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. deò nasledujúci po zániku Odhlási zamestnanca – iaka strednej školy, ak mesaèný príjem nepresiahol 66 €, z poistenia na úrazové poistenie a garanèné poistenie (dohody o brigádnickej práci študentov) v poboèke Sociálnej pois ovne. poistenia Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. pred vznikom poistenia

do 8 dní

do 10 dní

do výplatného termínu

do 5 dní po výplatnom termíne do 5 dní po výplatnom termíne

do 11. 2. 2013 (namiesto nedele 10. 2. 2013) do 15. 2. 2013

do 28. 2. 2013

Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti pri pou ití platnej sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov.

do 28. 2. 2013

Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zní eného o nezdanite¾né èasti pod¾a § 11 platné v roku 2013 a pri pou ití sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov.

do konca kalendárneho me- Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zasiaca nasledujúceho po po- platené preddavky sú ni šie ako preddavky vyplývajúce z podaného daòového priznania. daní daòového priznania

do 28. 2. 2013

do 28. 2. 2013 do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 15 dní

do 15 dní

Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 €. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Pokuta a do výšky 16 596,96 €. Zamestnávate¾ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Vystavi a doruèi zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, Zamestnávate¾ ktorý iada o vykonanie roèného zúètovania za rok 2012 iného zamestnávate¾a, ktorý je platite¾om dane, § 39 ods. 5 písm. c) zákona è. 595/2003 Z. z. ak zamestnanec po iada o vystavenie dokladu najneskôr do 5. februára 2013. o dani z príjmov Odvod dane z príjmov vyberanej zrá kou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba daòovníka v januári 2013. § 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v januári 2013 v prípade daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdr ujú, vo výške sadzby dane pod¾a § 15. Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti

Pokuta a do výšky 16 596,96 €. Zamestnávate¾ § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Zamestnávate¾ § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a. Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, poistenia. resp. správca konkurznej podstaty Súèasne predlo i aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov Zamestnávate¾ za január 2013 § 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie pod¾a vyhlášky MZ SR è. 130/2012 Z. z. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poiste- Zamestnávate¾ nie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnáva- § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení te¾om z príjmov za január 2013 s uvedením variabilného a konštantného symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona. V lehote splatnosti predlo i poboèke Sociálnej pois ovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávate¾ je povinný odosiela mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovaných Zamestnávate¾ zamestnancom na výplatu za mesiac január 2013. § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho Zamestnávate¾ mesiaca). § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmov za január 2013. Zamestnávate¾ § 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15. 2. 2013

do 28. 2. 2013

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do výšky 3,32 € sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 € do 16,60 €/1 platba (najviac spolu 16 596,96 €).

Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške 100 000 €. Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze o majetku a záväzkoch, najviac vo výške 100 000 €. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na vykonanie roèného zúètovania, najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 10 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €.

Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 10 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. § 44 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 10 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €. Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòobola vyššia ako 16 596,96 € vého priznania. § 42 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 10 €. Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòovyššia ako 16 596,96 € vého priznania. § 34 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 10 €. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej Právnické osoby 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòo§ 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vého priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 10 €. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej cenZamestnávate¾ § 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení trálnej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %).

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za január 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. 2. 2013, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie pod¾a vyhlášky MZ SR è. 130/2012 Z. z. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poiste- Zamestnávate¾ nie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnáva- § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení te¾om s uvedením variabilného a konštantného symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona z príjmov za január 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. 2. 2013.

Predlo enie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o za- Zamestnávate¾ mestnaneckej prémii a o daòovom bonuse za január 2013. § 49 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca: Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba – v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, § 49a ods. 1 a 2 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – v ktorom sa zaèala vykonáva iná samostatná zárobková èinnos alebo – v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos , po iada správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba z príjmov vybera , po iada správcu dane o registráciu ako platite¾ dane. § 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò Registrovaná fyzická a právnická osoba z príjmov vybera , oznámi miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii – skutoènos , e re- § 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov gistrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, po iada správcu dane o registráciu. Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba § 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi miestne príslušnému správcovi dane Registrovaná fyzická a právnická osoba vznik stálej prevádzkarne. § 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrova- Registrovaná fyzická a právnická osoba ných údajov, najmä zánik daòovej povinnosti. § 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámi správcovi dane zrušenie registrácie. Registrovaná fyzická a právnická osoba Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti správcovi dane osvedèenie o re- § 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov gistrácii. Oznámi správcovi dane uzatvorenie ka dej zmluvy s daòovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v za- Daòový subjekt (rezident aj nerezident) hranièí, na základe ktorej mô e vzniknú na území SR prevádzkareò alebo daòová povinnos zamestnancov § 49a ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo osôb preòho pracujúcich na území SR. Oznámi ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho Podnikate¾ – fyzická aj právnická osoba funkcie. § 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikaní

Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do 3,32 € sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 € do 16,60 €/1 platba (najviac spolu 16 596,96 €). Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €. Pokuta vo výške najmenej 60 € a do výšky 20 000 €.

Pokuta vo výške najmenej 60 € a do výšky 20 000 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €.

Pokuta vo výške najmenej 60 € a do výšky 20 000 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €. Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €.

Pokuta vo výške najmenej 30 € a do výšky 3 000 €.

Pokuta do výšky a 663 €.

1/2013 mesačník vydávaný v jazyku slovenskom

Obsah čísla : Odmeňovanie Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu – manuál platný od 1. januára 2013 – 2. časť . . 2 (Ing. Eva Gášpárová)

Platenie zdravotného poistenia z dividend od 1. 1. 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 (Bibiána Špániková)

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím . . . . . . . . 40

Pravidelný a nepravidelný príjem zamestnanca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

(doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.)

(Ing. Eva Gášpárová)

Verejná správa

Odvody do fondov a sociálna pomoc

Novela infozákona účinná od decembra 2012 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

Zmeny v platení poistného od 1. 1. 2013 . . . . 27

(JUDr. Tatiana Mičudová)

(Ing. Jolana Strýčková)

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/70 53 210, fax: 041/70 53 214 www.pp.sk Šéfredaktorka: Ing. Jaroslava Pastieriková e-mail: pastierikova@epi.sk tel.: 041/70 53 599, fax: 041/70 53 250 Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: Tlačiareň P+M Budovateľská 1672/16 038 53 Turany Spolupracovníci redakcie: Ing. Jolana Strýčková, JUDr. Tatiana Mičudová, Ing. Eva Gášpárová, JUDr. Igor Hvojník, Viera Valicová, doc. JUDr. Ján Matlák, CSc. Inzercia: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/70 53 251, mob.: 0918 635 305 email: majercikova@epi.sk fax: 041 /70 53 214

Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky tel.: 041/70 53 222, fax: 041/70 53 343 Služby zákazníkom: tel.: 041/70 53 600, fax: 041/70 53 343 e-mail: bonus@epi.sk Telefonické poradenstvo (po – pia): z oblasti Dane a účtovníctvo: 8.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 16.00 hod. tel.: 0900 211 535 z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Cena hovoru je 0,60 € za minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH.

www.rozumacit.sk

Maloobchodné predajne: Tomášikova 20, 821 02 Bratislava Tel.: +421 2 43426815 e-mail: batomasikova@eurokodex.sk Tematínska 10, 851 05 Bratislava Tel.: +421 2 68203655 e-mail: tematinska@eurokodex.sk Richterova 1171, 925 21 Sládkovičovo Tel.: +421 31 7899929 e-mail: sladkovicovo@eurokodex.sk Kováčska 26, 040 75 Košice Tel.: +421 55 6220478 e-mail: kosice@eurokodex.sk Sadzba daná do tlače: 21. 1. 2013

Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/70 53 434 e-mail: listaren@pp.sk

Predplatné na ročník 2013: od 1. 1. 2013 s 5 % zľavou je 56,65 € Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006.

Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú.: 184196713/7500

Evidenčné číslo: EV 3311/09, ISSN 1335 – 7115

1/2013

Odmeňovanie Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle +421 900 211 636 alebo píšte na listaren@pp.sk

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu – manuál platný od 1. januára 2013 – 2. časť

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Invalidní dôchodcovia môžu pracovať V posledných týždňoch Sociálna poisťovňa zaznamenala rastúci trend podnetov o údajnom zneužívaní poberania invalidných dôchodkov poistencami, ktorí súčasne aj pracujú. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že nejde o nezákonnú činnosť a invalidní dôchodcovia môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nezakazuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon primeranej zárobkovej činnosti. Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola priznaná. Ak to zdravotný stav invalidného dôchodcu umožňuje, môže pracovať, pričom pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie. U mnohých, najmä psychických ochorení, je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a pre udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia. Sociálna poisťovňa k 31. 12. 2012 vyplácala 227 801 invalidných dôchodkov. Priemerný vyplácaný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % predstavoval sumu 189,32 eur a invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % bol 332,46 eur. V roku 2012 Sociálna poisťovňa posúdila zdravotný stav na účely invalidity v 28 058 prípadoch. Z tohto počtu uznala invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % – 70 % v 16 378 prípadoch; s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % uznala 6 473 invalidít. Neuznaných invalidít v roku 2012 bolo 5 207. Najčastejšou zdravotnou príčinou pri uznávaní invalidít boli choroby svalovej, kostrovej sústavy a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, nádorové choroby a choroby obehovej sústavy.

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu je povinnosťou zamestnávateľa mzdu poskytovanú zamestnancovi vypočítať, zraziť povinné poistné a zdaniť. V nadväznosti na 1. časť článku je cieľom tejto časti sprehľadniť túto problematiku z pohľadu mesačného výpočtu a vykazovania preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie, zdaňovania mesačného príjmu zo závislej činnosti a vykazovania zrazených a odvedených preddavkov na daň.

6. Preddavky na zdravotné poistenie Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poistného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné.

6.1. Sadzby poistného Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Zamestnanec bez zdravotného postihnutia Zamestnanec so zdravotným postihnutím Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia Za zamestnanca so zdravotným postihnutím

Sadzba z vymeriavacieho základu zamestnanec zamestnávateľ 4% 2% 10 % 5%

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba: l

uznaná za invalidnú,

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

6.2. Vymeriavací základ Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ je: l

najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,

najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786 €, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2013 je 47 160 €,

vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Odmeňovanie 6.3. Preddavok na poistné

NEPREHLIADNITE

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať: l

zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ,

zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné: l

zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,

zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem: l

dohody o brigádnickej práci študentov,

dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti: Ø

poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,

poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,

poberateľov starobného dôchodku,

poberateľov invalidného dôchodku,

Spôsob a formu vykazovania preddavkov určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v metodickom usmernení č. 3/7/2008, účinnom od 15. 1. 2013, na základe vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach pri vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a vzoroch tlačív, na základe ktorého sa v usmernení určeným spôsobom preddavky vykazujú do 31. 12. 2012. Na povinnosť vykazovania preddavkov od 1. 1. 2013 sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom zdravotníctva SR po dohode s Ministerstvom financií SR. Výkazy sa príslušnej zdravotnej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenej troch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu po uzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou).

sú od 1. 1. 2013 nasledovné: Vymeriavací základ najviac Bez zdravotného postihnutia So zdravotným postihnutím

3 930 3 930

Zamestnanec sadzba preddavok najviac 4% 157,20 2% 78,60

Zamestnávateľ sadzba preddavok najviac 10 % 393,00 5% 196,50

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti preddavkov na poistné a poistného podľa zákona o zdravotnom poistení je nasledovne: Druh Vymeriavací základ Preddavky na poistné Ročné poistné

Počet desatinných miest 2 2 2

Spôsob zaokrúhlenia nadol nadol nadol

Právny predpis § 13 ods. 16 § 16 ods. 1 § 19 ods. 3

6.4. Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú: l

súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravotného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím,

zoznam zamestnancov v členení: Ø

rodné číslo poistenca,

počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí,

celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok,

vymeriavací základ,

uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa,

suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa,

preddavok spolu.

NEPREHLIADNITE Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí: – preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca v pracovnom pomere, – preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom, – ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz, – zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený (pozri kapitolu 3.5. v 1. časti (PaM 11/2012) – v čase uzávierky 1. časti nebolo

1/2013

Odmeňovanie známe metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/4/2009, na základe ktorého sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 zavádzajú osobitné kódy: 2N z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie, 2Y z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru, 2D z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce), – vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné, musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravotnej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reálne odpracuje, resp. za ktoré má príjem.

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí. Za deň platby preddavku sa považuje: l

pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu zamestnávateľa,

pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba,

pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni.

7. Poistné na povinné sociálne poistenie Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú: a)

nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské,

dôchodkové poistenie, a to:

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálna poisťovňa: nové tlačivo pre študentov Sociálna poisťovňa pripravila pre žiakov a študentov nové tlačivo, ktoré potrebujú predložiť zamestnávateľovi, aby od 1. januára 2013 pri práci na dohodu o brigádnickej práci študentov neplatili poistné na dôchodkové poistenie. Od 1. januára 2013 je žiak a študent, ktorý pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov, povinne dôchodkovo poistený na účely sociálneho poistenia. Má však možnosť najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca určiť jednu svoju dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude povinne dôchodkovo poistený. Možnosť neplatiť poistné bude mať takýto študent a žiak za predpokladu, že jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne pri žiakoch a študentoch do 18 rokov sumu 66 eur, pri ostatných študentoch sumu 155 eur. V prípade, že jeho príjem presiahne tieto sumy, bude platiť poistné na dôchodkové poistenie zo zníženého vymeriavacieho základu. Jednou z podmienok pre výnimku z dôchodkového poistenia u „dohodára“ žiaka a študenta je teda určenie dohody o brigádnickej práci študenta podľa ustanovenia § 227a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2013.

starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,

invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,

úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom,

garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným,

poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti.

7.1. Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobného, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej

Odmeňovanie činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do 18 rokov veku presiahne 66 € a u osoby nad 18 rokov presiahne 155 €), najskôr od vzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca alebo dňom zániku právneho vzťahu.

7.2. Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poistenie v nezamestnanosti Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezervný fond solidarity

Sadzba z vymeriavacieho základu zamestnanec zamestnávateľ 1,4 % 1,4 % 4% 14 % 3% 3% 1% 1% neplatí 0,25 % neplatí 0,8 % neplatí 4,75 %

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona neplatí: l zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, l zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca. Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na: l zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry), l obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, l fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, l fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom: l čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku, l je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, l má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, l je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, l čerpá rodičovskú dovolenku.

PRÍKLAD Z PRAXE Poberateľ starobného dôchodku, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, registrácia dohôd od 1. 1. 2013 @Ak sa zamestnanec stal poberateľom starobného dôchodku od 16. 3. 2012, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane aj v roku 2013? Aké sú povinnosti registrácie na sociálne poistenie a zdravotné poistenie od 1. 1. 2013 u zamestnancov vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru? Odpoveď: Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok”), alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane, a vyplatenou sumou dôchodku. To znamená, že zamestnanec, ktorý sa stal poberateľom starobného dôchodku od 16. 3. 2012, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane za celý rok 2012, a teda aj za december i napriek tomu, že mzda za mesiac december bude vyplatená v mesiaci január 2013. Od 1. 1. 2013 si už nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nebude môcť uplatniť, pretože sa považuje za daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia už poberateľom uvedeného dôchodku. Registrácia na sociálne poistenie Od 1. 1. 2013 bude registrácia fyzických osôb (sociálneho poistenia) vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ovplyvnená: – typom dohody, – výškou príjmu pri dohode o brigádnickej práci študentov, – skutočnosťou, či má právo na pravidelný mesačný príjem z dohody alebo na nepravidelný príjem, – a tiež poberaním dôchodkovej dávky. Naďalej bude platiť lehota na prihlasovanie dohodárov pred vznikom ich povinného

1/2013

Odmeňovanie poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti dohodára a odhlasovanie najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia. Pre doregistrovanie platí lehota do 31. januára 2013. Registrácia na zdravotné poistenie Od 1. 1. 2013 sa budú považovať zamestnanci pracujúci na dohodu na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení za zamestnanca okrem študentov, poberateľov starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku. To znamená, že zamestnávateľ poistenca, ktorý má príjmy u zamestnávateľa iba z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, eviduje (prihlasuje, odhlasuje) pod osobitným kódom 2D. Zamestnávateľ bude kódom 2D nahlasovať zamestnanca pracujúceho na dohodu na tie dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem). Ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce, prihlasuje a odhlasuje zamestnanca kódom 2D na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ príjem vyplatil. Vykazovanie preddavkov za dohodárov na výkazoch preddavkov sa bude robiť rovnako ako vykazovanie preddavkov za zamestnancov, ktorí majú príjmy z pracovného pomeru. V prípade, že je poistenec zamestnancom a zároveň u toho istého zamestnávateľa pracuje aj na dohodu, zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca kódom 2.

POZNÁMKA Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť na štátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.

NEPREHLIADNITE Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karanténneho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné: l

v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,

od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá,

v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,

v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné,

v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

7.3. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.4. Vymeriavací základ Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Pri priemernej mesačnej mzde za rok 2011 vo výške 786 € je všeobecný vymeriavací základ 9 432 €. Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem: l

príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,

príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením).

Odmeňovanie Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

7.5. Vykazovanie a splatnosť poistného Zamestnávateľ je povinný pobočke Sociálnej poisťovne predkladať v lehote splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac: l mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje: Ø zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinného poistenia, Ø údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovaného príjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období, Ø údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúce obdobie, l výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje: Ø zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia, Ø zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zániku povinného dôchodkového poistenia, Ø zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, Ø údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona, Ø obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ. Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vykázané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

7.6. Príklady určenia vymeriavacieho základu a vykazovania poistného Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je nasledovné: Druh Vymeriavací základ Sumy poistného (jednotlivo) Maximálna suma mesačného a priemerného mesačného príjmu zo zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov

Počet Spôsob desatinných miest zaokrúhlenia 2 nadol 2 nadol celé euro nahor

Právny predpis § 138 ods. 18 § 129 ods. 2 § 4 ods. 5

POZNÁMKA Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a príspevkov platí: – každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr. ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesačnom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne, – zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený – prostredníctvom registračného listu FO s typom: • 1 – zamestnanec pravidelný príjem, • 2 – zamestnanec nepravidelný príjem, • 3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) pravidelný príjem, • 4 – DoVP nepravidelný príjem, • 5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) pravidelný príjem, • 6 – DoPČ nepravidelný príjem, • 7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) pravidelný príjem, • 8 – DoBPŠ nepravidelný príjem, • 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia pravidelný príjem, • 10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia nepravidelný príjem, • 11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie pravidelný príjem, • 12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie nepravidelný príjem.

PRÍKLAD Z PRAXE Opätovné uzatvorenie pracovného pomeru s poberateľom starobného dôchodku @Zamestnanec (učiteľ – dôchodca) skončil pracovný pomer u zamestnávateľa v skúšobnej dobe k 30. 11. 2012. Zamestnávateľ sa rozhodol so zamestnancom predĺžiť alebo uzatvoriť opätovne pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce od 1. 12. 2012 na pozíciu kuriča. Čo je pre zamestnávateľa výhodnejšie – zamestnať zamestnanca na dohodu o vykonaní práce alebo na pracovný pomer a tento predĺžiť dohodou o zmene pracovných podmienok? Je zamestnávateľ povinný zamestnancovi dovolenku preplatiť?

1/2013

Odmeňovanie Odpoveď: Zamestnávateľ nemá na výber. Na pozíciu kuriča nie je vhodné uzatvorenie dohody o vykonaní práce (nejde o pracovnú úlohu, ale o opakovanú činnosť), ale predĺženie pracovného pomeru dohodou o zmene pracovných podmienok v súlade s § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V prípade uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti by mohol zamestnanec vykonávať uvedenú prácu len 10 hod. týždenne. Z otázky nie je zrejmé, koľko hodín je potrebné prácu kuriča týždenne u zamestnávateľa vykonávať. V prípade, že pôjde iba o predĺženie pracovného pomeru, dovolenka zamestnancovi sa neprepláca z dôvodu, že podľa § 110 ods. 2 Zákonníka práce sa tento pracovný pomer považuje za nepretržité trvanie pracovného pomeru. Dovolenku by zamestnávateľ zamestnancovi preplatil len v prípade skončenia pracovného pomeru a uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti (§ 116 ods. 3 Zákonníka práce). Poznámka Poberatelia starobného dôchodku vykonávajúci práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013 platia z týchto dohôd len dôchodkové poistenie, a to starobné, čo je, samozrejme, výhodnejšie, ak sa dohoda dá na uvedenú činnosť použiť z pohľadu poistného pre zamestnávateľa oproti odvodom z pracovného pomeru.

POZNÁMKA Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je príjem za daný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový.

a) zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2013: Vymeriavací základ najviac Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamestnanosti Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezervný fond

3 930 3 930 3 930 3 930 3 930 neohraničený 3 930

Zamestnanec sadzba poistné najviac 1,4 % 55,02 4% 157,20 3% 117,90 1% 39,30 – – –

Zamestnávateľ sadzba poistné najviac 1,4 % 55,02 14 % 550,20 3% 117,90 1% 39,30 0,25 % 9,82 0,8 % neohraničené 4,75 % 186,67

b) zamestnanec s nepravidelným príjmom Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013: Vymeriavací základ najviac Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamestnanosti Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezervný fond

3 930 3 930 3 930 neohraničený 3 930

Zamestnanec sadzba poistné najviac neplatí 4% 157,20 3% 117,90 neplatí – -

Zamestnávateľ sadzba poistné najviac neplatí 14 % 550,20 3% 117,90 neplatí 0,25 % 9,82 0,8 % neohraničené 4,75 % 186,67

zamestnanec pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania dohody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmeny dosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace trvania dohody. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. d)

POZNÁMKA Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace, v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ.

zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom Na dohody o brigádnickej práci študentov sa od 1. 1. 2013 vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

–

právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €,

právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemerovaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnych mesiacov trvania dohody. Pri odvodovo zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov sa poistné platí a vykazuje nasledovne: l študent do 18 rokov (poslednýkrát v mesiaci, v ktorom dosiahne 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom: Ø ak mesačný príjem nepresiahne 66 €:

Odmeňovanie – – – –

zamestnanec poistné neplatí, zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu, poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

ak mesačný príjem presiahne 66 €: zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len – zo sumy prevyšujúcej 66 €, zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do – rezervného fondu len zo sumy prevyšujúcej 66 €, zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie – z celého dosiahnutého mesačného príjmu, poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, – ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dô– chodkové poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

študent nad 18 rokov (prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom dosiahol 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom: Ø

ak mesačný príjem nepresiahne 155 €: zamestnanec poistné neplatí, – zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie – z celého dosiahnutého mesačného príjmu, – poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, – ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

ak mesačný príjem presiahne 155 €: – zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy prevyšujúcej 155 €, – zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo sumy prevyšujúcej 155 €, – zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu, – poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, – ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

študent do 18 rokov s nepravidelným príjmom: Ø

v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: – poistné sa neplatí a nevykazuje,

v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: – poistné sa neplatí a nevykazuje,

v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: – zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trvania dohody, – ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 66 €: §

zamestnanec poistné neplatí,

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálna poisťovňa prepočíta dôchodky pracujúcim predčasným dôchodcom Sociálna poisťovňa bude na žiadosť klientov od 1. januára 2013 prepočítavať sumy starobného dôchodku tým poistencom, ktorým od roku 2011 zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia. Týka sa to aj prepočtu pozostalostných dôchodkov po takýchto poistencoch. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobúda účinnosť 1. januára 2013. Poistenci musia o prepočet sumy dôchodku písomne požiadať. Nárok na výplatu dôchodku v novej sume im potom vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. V novourčenej sume Sociálna poisťovňa zohľadní, že predčasný starobný dôchodok sa nevyplácal nepretržite od vzniku nároku naň do dovŕšenia dôchodkového veku. Suma starobného dôchodku sa tak zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých dôchodca nepoberal predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že bol povinne dôchodkovo poistený. Sociálna poisťovňa o žiadosti o nový výpočet starobného dôchodku rozhodne do 90 dní od začatia konania.

PRÍKLAD Z PRAXE Poberateľ starobného dôchodku a odvody poistného od 1. 1. 2013 @Aké sú zmeny v platných predpisoch od 1. 1. 2013 pri zamestnávaní poberateľa starobného dôchodku na pracovný pomer? Odpoveď: Podľa platných predpisov od 1. 1. 2013 pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca na riadny pracovný pomer od roku 2009 a zároveň tento zamestnanec je od 21. 11. 2011 poberateľom starobného dôchodku, nevyplývajú v roku 2013 žiadne nové povinnosti. Platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne pre rok 2013 je zachované ako v roku 2012. V roku 2012 si zamestnanec nemohol uplatňovať nezdaniteľnú čiastku podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a toto platí aj pre rok 2013.

1/2013

Odmeňovanie PRÍKLAD Z PRAXE

Dohoda o vykonaní práce na obdobie viac ako 1 rok

–

@Je možné uzatvoriť dohodu o vykonaní práce aj na viac rokov, napr. od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2013 alebo do 31. 12. 2014, alebo je potrebné túto dohodu uzatvoriť len na kalendárny rok s počtom hodín najviac 350? Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce obmedzuje výkon práce na dohodu o vykonaní práce na 350 hodín v kalendárnom roku. Zamestnávateľ je toho názoru, že nie je možné alebo nebolo by správne dohodu o vykonaní práce uzatvoriť na dlhšie obdobie ako jeden rok. Odpoveď:

Áno, uzatvorenie dohody o vykonaní práce na obdobie dlhšie ako jeden rok je v rozpore so zmyslom a účelom jej právnej úpravy zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“). V zmysle § 226 ods. 1 a 2 Zákonníka práce „môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.“ Primárny rozdiel medzi dohodou o brigádnickej práci študentov, dohodou o pracovnej činnosti oproti dohode o vykonaní práce je v tom, že prvé dve sa uzatvárajú na výkon opakujúcej sa činnosti obdobnej pracovnému pomeru. Aj preto obe dohody je možné uzatvoriť na dobu určitú alebo neurčitú, čo je v Zákonníku práce výslovne uvedené. Naproti tomu účelom uzatvorenia dohody o vykonaní práce má byť výkon „jednorazovej“ pracovnej úlohy. Skutočnosť, že jej uzatvorenie na dobu dlhšiu ako jeden rok by bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, vyplýva aj z povinných náležitostí, ktoré písomná dohoda musí vymedzovať, najmä pokiaľ ide o dobu, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať. V zásade pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce zaniká splnením a odovzdaním pracovnej úlohy a vyplatením odmeny. Zákonník práce v ustanovení § 226 ods. 3 vymedzuje, za akých iných podmienok môže byť dohoda

zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,

poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, ak priemerný mesačný príjem presiahne 66 €: §

zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 66 €,

zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 66 €,

zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,

poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,

zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila,

študent nad 18 rokov s nepravidelným príjmom: Ø

v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: poistné sa neplatí a nevykazuje, –

v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: poistné sa neplatí a nevykazuje, –

v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdo– bie trvania dohody, ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 155 €: – §

zamestnanec poistné neplatí,

zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,

–

poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, ak priemerný mesačný príjem presiahne 155 €: §

zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 155 €,

zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 155 €,

zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,

poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,

Pri dohode o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená, sa poistné platí a vykazuje nasledovne: l

študent bez ohľadu na vek s pravidelným príjmom: Ø

zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu,

zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu, na úrazové a garančné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu,

poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,

študent bez ohľadu na vek s nepravidelným príjmom: Ø

v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: – poistné sa neplatí a nevykazuje,

Odmeňovanie

v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: poistné sa neplatí a nevykazuje, –

v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z ce– lého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody, zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do – rezervného fondu, na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody, poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. –

zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu

Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. f)

o vykonaní práce ukončená aj pred vykonaním pracovnej úlohy. Ak vychádzame z toho, že účelom uzatvorenia dohody o vykonaní práce je potreba vykonania jednorazovej pracovnej úlohy, ktorej rozsah nesmie v kalendárnom roku presiahnuť 350 hodín, a že v nej musí byť vymedzená doba, v ktorej sa má táto pracovná úloha vykonať, potom z logického a teleologického (účelového) výkladu príslušných právnych noriem vyplýva, že uzatvorenie dohody o vykonaní práce na obdobie viac ako jedného roka je v rozpore s platnou právnou úpravou.

zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku poistenia

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného kalendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

8. Mesačné zdaňovanie príjmu 8.1. Príjmy zo závislej činnosti Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorými sú: l

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti,

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,

odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Živnostníci a dobrovoľne poistení: nová výška poistného, zmeňte si trvalý príkaz v banke Sociálna poisťovňa upozorňuje predovšetkým živnostníkov a dobrovoľne poistené osoby, aby si v súvislosti s novými vymeriavacími základmi poistného platnými od januára 2013 nezabudli zmeniť trvalý príkaz v banke. Poistné na sociálne poistenie v novej výške za január 2013 je potrebné uhradiť včas do 8. februára 2013, so správne uvedeným variabilným a špecifickým symbolom. Inak hrozí, že sa platca môže dostať do zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2013 sa zmenili vymeriavacie základy poistného pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu. Prvýkrát je nové poistné splatné do 8. februára 2013. Minimálny vymeriavací základ je 393 eur a maximálny vymeriavací základ (už zjednotený pre všetky fondy sociálneho poistenia, s výnimkou úrazového) pre SZČO, dobrovoľne poistenú osobu, zamestnanca a zamestnávateľa je 3 930 eur. Platcovia môžu využiť aj praktickú pomôcku, zverejnenú na webovej stránke Sociálnej poisťovne – Tabuľku platenia poistného od 1. januára 2013. Obsahuje percentuálne sadzby poistného na jednotlivé druhy poistenia – nemocenské, dôchodkové starobné a invalidné, poistenie v nezamestnanosti, garančné, úrazové poistenie a odvod do rezervného fondu solidarity. Sadzby v tabuľke si môžu zistiť z pohľadu zamestnanca, zamestnávateľa, povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne poistenej osoby. Nájdu v nej i sadzby uhrádzané štátom a Sociálnou poisťovňou za určité skupiny osôb.

1/2013

Odmeňovanie SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálna poisťovňa nebude vyžadovať od SZČO odovzdanie „kartičky“ DIČ daňovému úradu Sociálna poisťovňa už nebude vyzývať živnostníkov na splnenie si oznamovacej povinnosti prihlásiť sa ako SZČO na nemocenské a dôchodkové poistenie po tom, ako si síce zrušili živnostenské oprávnenie, ale neodovzdali daňovému úradu osvedčenie o pridelení DIČ. Sociálna poisťovňa chce týmto krokom prispieť k odbúraniu časti administratívy a vyjsť v ústrety živnostníkom. Sociálna poisťovňa svojimi internými predpismi zabezpečí, aby si zamestnanci Sociálnej poisťovne žiadali vyjadrenie alebo informácie zo živnostenského registra, či dotknutá osoba má alebo nemá zrušené živnostenské oprávnenie alebo si to overí na príslušnom daňovom úrade, či príslušnému daňovému úradu došlo od živnostenského úradu oznámenie o ukončení podnikania dotknutej osoby. Až v prípade, že tieto údaje nebudú dostatočné, osloví so žiadosťou živnostníka na doplnenie údajov.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Matky – dohodárky sa musia odhlásiť z dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa upozorňuje poistencov štátu, že ak pracujú na dohodu, od 1. januára 2013 nebudú spĺňať jednu z podmienok byť poistencom štátu, pretože budú dôchodkovo poistení ako zamestnanci z tohto právneho vzťahu (z dohody). Ide o tých poistencov, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát z dôvodu starostlivosti o dieťa (napríklad matky na rodičovskej dovolenke), poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo z dôvodu výkonu osobnej asistencie. To znamená, že ak takéto osoby v minulosti podali prihlášku na dôchodkové poistenie, sú povinné podať odhlášku z dôchodkového poistenia najneskôr do 9. januára 2013. Dôchodkové poistenie im zanikne 31. decembra 2012. Odhlásia sa v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Poistencom štátu naďalej môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,

obslužné,

vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj: l

suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely,

rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,

cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a to: l

cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,

hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,

náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,

náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to: l

suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,

poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové

Odmeňovanie sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, l

náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,

náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní,

náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

8.2. Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú: l

nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,

nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím,

suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: l

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude: l

ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 € (194,58 x 100), nezdaniteľná časť = 3 735,94 € (194,58 x 19,2),

V SPRÁVACH PRE PODNIKATEĽOV 1/2013 VYŠLO: Správy z portálu Finančného riaditeľstva SR Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2012 Na účely zdanenia príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorá je povinná podať daňové priznanie, sú k dispozícii dva druhy daňových priznaní: – daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A – je určené pre daňovníkov, ktorí dosiahli príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, – daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B – je určené pre daňovníkov, ktorí majú príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy) a nie sú oslobodené od dane. Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 sa použijú tlačivá vydané MF SR č. MF/22369/ 2012721 (typ A) a MF SR č. MF/22371/ 2012721 (typ B), ktorých súčasťou je potvrdenie o podaní daňového priznania a poučenie na vyplnenie daňového priznania. Tlačivá daňových priznaní sú daňovníkom dostupné na internetovej stránke FR SR www.financnasprava.sk v ponuke Daňové tlačivá. Právnická osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, ho podá na tlačive vydanom MF SR č. MF/22373/ 2012-721, ktorého súčasťou je potvrdenie o podaní daňového priznania a poučenie na vyplnenie daňového priznania.

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 19 458 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 600,436 € (194,58 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Tlačivo daňového priznania je daňovníkom dostupné na internetovej stránke FR SR www.financnasprava.sk v ponuke Daňové tlačivá.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 a právnickej osoby za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2012, je do 2. apríla 2013.

ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:

1/2013

Odmeňovanie UPOZORNENIE S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zavádza nová ročná nezdaniteľná časť základu dane, a to suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorá dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 to bude suma 943,20 € (786 x 60 x 2 %).

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: Ø

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude: l

UPOZORNENIE Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 34 401,74 € a manželka (manžel): Ø

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 3 735,94 €,

má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi 3 735,94 € a príjmom manželky (manžela),

má vlastný príjem presahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = nula,

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 34 401,74 € a manželka (manžel): Ø

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

8.3. Daňový bonus Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa: l

dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,

potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Odmeňovanie Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnané kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 € mesačne.

8.4. Zamestnanecká prémia V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak: l

dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,

poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,

daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,

nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,

nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,

nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,

vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný: l

pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,

pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2013 je nasledovný: l

ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 026,20 €, ale menej ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 – 3 482,40 = 253,54 € x 19 % = 48,1726 = 48,17 €, ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 052,40 – základ dane daňovníka x 19 %, ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

8.5. Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie, znížený o:

V SPRÁVACH PRE PODNIKATEĽOV 1/2013 VYŠLO: Správy z portálu Finančného riaditeľstva SR Informácia k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby a právnickej osoby Od 1. 1. 2013 daňovníci nemôžu oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a tým aj zaplatenie dane, okrem daňovníkov, ktorých súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Podľa ustanovenia § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Z uvedeného vyplýva, že daňovník, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov pripadne na kalendárny rok 2013, nemôže použiť ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov a predĺžiť si lehotu na podanie tohto daňového priznania na základe oznámenia. Výnimku majú len daňovníci, ktorých súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník, ktorého súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí a je povinný podať daňové priznanie, si na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov (do 2. apríla 2013) môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná. Takúto predĺženú lehotu je možné v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace, a to na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania. V pokyne FR SR je ďalej uvedené, ako postupuje: – daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému toto obdobie skončilo, – daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí a ktorému toto obdobie skončilo, – daňovník v konkurze alebo v likvidácii, – dedič po smrti daňovníka.

1/2013

Odmeňovanie UPOZORNENIE

sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 311,32 €. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (pozri kapitolu 3.3. v 1. časti). Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať nárok, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká. Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie na zdanenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie na zdanenie príjmov, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov: l v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane, l v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je: l 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 €, l a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. zo sumy do 2 866,81 € 19 % a zo sumy od 2 866,82 € 25 %. Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov je stanovené nasledovne: l l

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia: – poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, – poberateľom starobného dôchodkového sporenia, – poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, – poberateľom výsluhového dôchodku, ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu.

POZNÁMKA Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane. Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový

Počet desatinných miest

Spôsob zaokrúhlenia

Právny predpis

Základ dane Nepeňažný príjem Preddavky na daň Zdaniteľná mzda Daň

nadol

§ 47 ods. 1

Nezdaniteľné časti základu dane Daňový bonus

nahor

§ 47 ods. 1

Suma zamestnaneckej prémie

nahor

§ 32a ods. 3

Iné prepočty – konečná suma

matematicky

§ 47

Druh

Odmeňovanie 8.6. Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť: a) príjem, ktorý nie je predmetom dane Ø v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu, Ø v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 330/1996 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zo sociálneho fondu, b) príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o: Ø sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, Ø hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy, Ø hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku, Ø nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom hradené z prostriedkov sociálneho fondu, c) príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti.

8.7. Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane. Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca.

8.8. Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov. O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse.

POZNÁMKA Predmetom dane môžu byť napríklad: – cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje, – cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste, – výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom, – paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu, – poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín, – poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania, – vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste, – preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla, – poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

LEGISLATÍVA § 57 zákona č. 311/2001 Z. z. Pracovná cesta Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

1/2013

Odmeňovanie UŽITOČNÁ RADA Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý.

PRÍKLAD Z PRAXE Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti dohodára @So zamestnancom sa uzatvorí dohoda o vykonaní práce od 1. 1. 2013. Zamestnanec sa stane v mesiaci január dočasne práceneschopný. Ako sa vypočíta náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca? Odpoveď: V prvom rade treba posúdiť, či zamestnancovi z uvedeného vzťahu vznikne nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nie. Zamestnávateľ uvedenú skutočnosť zistí priamo z uzatvorenej dohody o vykonaní práce a z prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne v súlade s § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že spoločnosť zamestnanca prihlási okrem zdravotného poistenia aj na sociálne poistenie ako zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, kedy sa zamestnanec vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce považuje za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za podmienok ako každý iný zamestnanec v pracovnom pomere. Zamestnanec má od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nárok aj na nemocenské. Zamestnanec s nepravidelným príjmom sa považuje za zamestnanca len na účely dôchodkového poistenia. V tomto prípade zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení).

v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, l okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov. V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené: l hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy, l hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku. l

8.9. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Na zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR určilo oznámením č. MF/023099/2012-721 nový vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny mesiac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza: l v I. časti: Ø úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme; Ø dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti; Ø úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú: – suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré zamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktoré zvýšil odvod preddavkov na daň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pretože tieto nedoplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, – suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktoré bol znížený odvod preddavkov za príslušný kalendárny mesiac, pretože tieto preplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, – suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevyplatil, – nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správne delikty a pod.; Ø suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac; Ø rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia;

Odmeňovanie Ø

úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkým oprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviac do výške sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov. Ø úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú zamestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátane vykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu. Ø odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp. zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu; Ø dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané vo viacerých termínoch, uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočne odvedených preddavkov; l v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa; l v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu; l vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie. Úhrn príjmov podľa jednotlivých zamestnancov sa v prehľade neuvádza.

9. Tvorba sociálneho fondu Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí: l majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slovenskej republiky, l zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Sociálny fond sa tvorí ako úhrn: l povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zaúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto zamestnávateľ: Ø v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a Ø súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu; l ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona: Ø v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohodnutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu, Ø alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok

POZNÁMKA Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka, t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka.

POZNÁMKA Ak je úhrnná suma vyplatenej a vybranej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka.

1/2013

Odmeňovanie predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa takýto príspevok týka); l ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým môžu byť: Ø ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde, Ø zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, Ø dary, Ø dotácie, Ø príspevky poskytnuté zamestnávateľovi, Ø prídel zamestnávateľa zo zisku. V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka.

POZNÁMKA Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení.

Príklad č. 10: Zamestnanec z príkladu č. 2 (1. časť) pri nástupe do zamestnania podpísal Vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatnil si daňový bonus na 1 dieťa. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásený pod kódom 2 – zamestnanec a do Sociálnej poisťovne pod typom 1 – zamestnanec s pravidelným príjmom. V januári odpracoval 19 dní/152 hodín. Výpočet mzdy je nasledovný: O. č.: 001 Anton Kočiš Obdobie: 01/2013 Odpracované: 19 dní 152 hod. Neodpracované: Príplatky hodiny Sviatok Nadčas Nočné Pohotovosť

r. č. 750920/1122 pracovný pomer

mesačná mzda 650,00 Základná mzda:

sadzba

Eur

Náhrady Dovolenka Nadčas Prémie Odmeny

mesačná 561,40 dni

Hrubá mzda: Zamestnanec Poistné Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezer. fond solidarity Poistné spolu Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok Suma k výplate

% 4 1,4 4 3 1 – – –

561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 561,40 486,20 311,32 174,88 33,22 21,03 12,19 474,01

hodinová 0,00 hodiny

spolu 561,40 Eur

561,40 Spolu Eur Eur 78,59 56,14 15,70 7,85 101,04 78,59 33,68 16,84 11,22 5,61 1,40 1,40 4,49 4,49 26,66 26,66 197,58 272,78 Ostatné náhrady Prac. neschop. Odstupné

Zamestnávateľ Eur 22,45 7,85 22,45 16,84 5,61 0,00 0,00 0,00

% 10 1,4 14 3 1 0,25 0,8 4,75 75,20 Zrážky zo mzdy

Záloha Sporenie Poistné Výživné Celková cena práce

758,98

Zamestnankyňa z príkladu č. 3 (1. časť) na základe dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem pri nástupe do zamestnania podpísala Vyhlásenie na zdanenie príjmov, v rovnakom období si nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa neuplatňuje. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásená len na dni, ktoré odpracovala, kódom 2D a do Sociálnej poisťovne pod typom 5 – DoPČ pravidelný príjem. Podľa evidencie pracovného času v januári v dňoch 8., 10., 15., 17., 22., 24., 29. a 31. odpracovala spolu 32 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný:

Odmeňovanie O. č.: 002 Mária Veselá Obdobie: 01/2013 Odpracované: 8 dní 32 hod. Poistné

r. č. 635825/9876 dohoda o pracovnej činnosti VZ

Zamestnanec %

Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezer. fond solidarity Poistné spolu Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok Suma k výplate

64,00 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00 64,00

55,43 311,32 0,00 0,00 0,00 0,00 55,43

Eur 2,56 0,89 2,56 1,92 0,64 0,00 0,00 0,00

4 1,4 4 3 1 – – – 8,57

% 10 1,4 14 3 1 0,25 0,8 4,75

odmena 2,00/hod. Odmena: 64,00 Zamestnávateľ Eur 6,40 0,89 8,96 1,92 0,64 0,16 0,51 3,04 22,52

Celková cena práce

Spolu Eur 8,96 1,78 11,52 3,84 1,28 0,16 0,51 3,04 31,09

86,52

Zamestnanec z príkladu č. 4 (1. časť) na základe dohody o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjem v januári zúčtovávanú odmenu nebude mať. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude pod kódom 2D prihlásený len na 28. 2. a preddavky na poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze preddavkov na poistné za február. Do Sociálnej poisťovne je zamestnanec prihlásený pod typom 4 – DoVP nepravidelný príjem a poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov za február. Zamestnankyňa z príkladu č. 5 (1. časť) za základe dohody o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný príjem predložila nasledovné Oznámenie a čestné vyhlásenie (podľa vzoru určeného Sociálnou poisťovňou):

Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. Zamestnanec Priezvisko: Rodné číslo: Adresa trvalého pobytu:

Meno: Veselá 945619/7854 Západná 39, 058 01 Poprad

Petra

Titul:

Určené zamestnávateľovi: Názov: DDK, s. r. o. Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba): Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba): Záhradnícka 22, Poprad Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa 9. 1. 2013, určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudem mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň čestne vyhlasujem, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. si súčasne neuplatňujem u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Čestne vyhlasujem, že pred podpísaním tohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením, kto sa považuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o podmienkach uplatňovania práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé. Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Dňa: 9. 1. 2013 ................................................. vlastnoručný podpis

1/2013

Odmeňovanie Na základe Oznámenia a čestného vyhlásenia ju zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne pod typom 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia pravidelný príjem. Zamestnankyňa podpísala Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Podľa evidencie pracovného času v januári počas 7 dní odpracovala 28 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný: O. č.: 004 Petra Veselá Obdobie: 01/2013 Odpracované: 7 dní 28 hod. Poistné

r. č. 945619/7854 dohoda o brigádnickej práci študentov VZ

Zamestnanec %

Garančné poistenie Úrazové poistenie Poistné spolu

64,40 64,40

Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok Suma k výplate

64,40 311,32 0,00 0,00 0,00 0,00 64,40

odmena 2,30/hod. Odmena: 64,40 Zamestnávateľ % Eur 0,25 0,16 0,8 0,51 0,67

Eur

0,00

Celková cena práce

Spolu Eur 0,16 0,51 0,67

65,07

Po vyúčtovaní miezd za január 2013 je rekapitulácia nasledovná: Základné mzdy: Príplatky: Náhrady: Ostatné mzdy: Odmeny z dohôd: Hrubé mzdy: Preddavky na daň: Poistné Všeobecná zdrav. poisť. Sociálna poisťovňa: Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Úrazové poistenie Garančné poistenie Rezervný fond solidarity Spolu: Poistné celkom K výplate:

33,22

650,00 0,00 0,00 0,00 128,40 778,40 Daňový bonus: VZ 525,40

Ostatné zrážky: z toho: záloha sporenie poistné výživné 21,03 Zamestnanec 25,01 8,74 25,01 18,76 6,25

625,40 625,40 625,40 625,40 689,80 689,80 625,40

593,84

Odvedené preddavky: Zamestnávateľ 62,54

58,76 83,77 Celková cena práce: Tvorba sociálneho fondu: 0,6 %

12,19 Celkom 87,55 17,48 112,56 37,52 12,50 5,51 1,72 29,70 216,99 304,54 910,57 3,37

8,74 87,55 18,76 6,25 5,51 1,72 29,70 158,23 220,77

Ing. Eva Gášpárová

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa AKTUÁLNE ŠKOLENIA: Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2012 a daňové priznanie PO Daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 a zmeny v roku 2013 Daňové priznanie PO za rok 2012

Lektor Ing. Janka Acsová Ing. Viera Mezeiová Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

Povinnosti FO na konci zdaňovacieho a účtovného obdobia a zmeny od 1. 1. 2013

Ing. Vladimír Ozimý

Ročné zúčtovanie dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 a zmeny v roku 2013

Viera Valicová

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve za rok 2012 a daňové priznanie FO

Ing. Janka Acsová

Bližšie informácie získate aj na tel. čísle + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk

Termín konania 6. 2. 2013 12. 2. 2013 5. 2. 2013 6. 2. 2013 7. 2. 2013 5. 2. 2013 8. 2. 2013 11. 2. 2013 13. 2. 2013 20. 2. 2013 27. 2. 2013 14. 2. 2013 19. 2. 2013 21. 2. 2013

Miesto konania Poprad Trenčín Bratislava Žilina Košice Žilina Bratislava Trenčín Nitra Bratislava Banská Bystrica Žilina Košice Bratislava

Odmeňovanie

Pravidelný a nepravidelný príjem zamestnanca V závislosti od typu uzatvorenej zmluvy a dohodnutých zmluvných podmienok môžu byť zamestnancom príjmy vyplácané pravidelne mesačne alebo nepravidelne. Podmienkami nadobudnutia postavenia zamestnanca sú dva aspekty, a to existencia právneho vzťahu a existencia práva na príjem zo závislej činnosti vyplývajúceho z tohto právneho vzťahu, pričom obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Z pohľadu periodicity, resp. pravidelnosti poskytovania príjmov môže ísť o zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom. Za zamestnanca s pravidelným príjmom sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príklady zamestnancov s pravidelným príjmom: l

zamestnanec v pracovnom pomere pracujúci na základe pracovnej zmluvy,

zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere,

zamestnanec v služobnom pomere,

fyzická osoba vykonávajúca práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na výplatu odmeny za každý kalendárny mesiac alebo ak dohoda trvá maximálne jeden kalendárny mesiac – od 1. 1. 2013,

fyzická osoba v členskom pomere s príjmom za prácu, ktorý je posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti, pričom právo na tento príjem je za každý kalendárny mesiac,

fyzická osoba v obdobnom vzťahu, v ktorom je pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a má právo na príjem za každý kalendárny mesiac,

likvidátor, prokurista, nútený správca, spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti, ak poberá príjmy za výkon funkcie a podľa zmluvy alebo dohody má právo na výplatu príjmu za každý kalendárny mesiac,

ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor, vedúci ostatných ústavných orgánov štátnej správy, ak má právo na výplatu príjmu za každý kalendárny mesiac,

fyzická osoba vykonávajúca funkciu v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak má právo na výplatu odmeny za výkon funkcie za každý kalendárny mesiac,

fyzická osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody, ak poberá odmenu za prácu za každý kalendárny mesiac,

fyzická osoba poberajúca príjem z prostriedkov sociálneho fondu za každý kalendárny mesiac,

fyzická osoba poberajúca príjem za každý kalendárny mesiac v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonávala, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu (napr. firemné štipendium).

Za zamestnanca s nepravidelným príjmom sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

NEPREHLIADNITE Za zamestnanca s pravidelným príjmom sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá: – poberá len nepeňažný príjem z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu (napr. bývalý zamestnanec, ak dostane vecný dar pri príležitosti jubilea z prostriedkov sociálneho fondu bývalého zamestnávateľa), – je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe, – pracuje na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru – ale len do 31. 12. 2012.

PRÍKLADY ZAMESTNANCOV S NEPRAVIDELNÝM PRÍJMOM: – fyzická osoba v členskom pomere s príjmom za prácu posudzovaným ako príjem zo závislej činnosti, pričom na tento príjem nemá právo za každý kalendárny mesiac, – fyzická osoba v obdobnom vzťahu, v ktorom je pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ale nemá právo na príjem za každý kalendárny mesiac, – fyzická osoba vykonávajúca práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na výplatu odmeny po skončení práce alebo raz za určité obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac – od 1. 1. 2013, – likvidátor, prokurista, nútený správca, spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti, ak poberá za výkon funkcie príjem a podľa zmluvy alebo dohody nemá právo na výplatu príjmu za každý kalendárny mesiac, – ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor, vedúci ostatných

1/2013

Odmeňovanie ústredných orgánov štátnej správy, ak nemá právo na výplatu príjmu za každý kalendárny mesiac, – fyzická osoba vykonávajúca funkciu v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nemá právo na výplatu odmeny za výkon funkcie za každý kalendárny mesiac, – fyzická osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody, ak nepoberá odmenu za prácu pravidelne za každý kalendárny mesiac, – fyzická osoba poberajúca príjem z prostriedkov sociálneho fondu, avšak nie pravidelne za každý kalendárny mesiac, – fyzická osoba poberajúca príjem, avšak nie za každý kalendárny mesiac, v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonávala, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu. Za zamestnanca s nepravidelným príjmom sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá: – poberá len nepeňažný príjem z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu, – je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe, – je členom volebnej komisie, – pracuje na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru – ale len do 31. 12. 2012.

UPOZORNENIE Zamestnávateľ je povinný prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby prihlásiť do registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou: – zamestnanca s pravidelným príjmom, od 1. 1. 2013 bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení,

1. Pravidelný a nepravidelný príjem zamestnanca a sociálne poistenie Ak má fyzická osoba uzatvorený právny vzťah, na základe ktorého jej vzniká nárok na príjem zo závislej činnosti, je na účely sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považovaná za zamestnanca (okrem výnimiek vymedzených v § 4 zákona) a platiteľ príjmu je považovaný za zamestnávateľa. Členenie na zamestnancov s pravidelným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom je podstatné pre platenie poistného. Zamestnanci s pravidelným mesačným príjmom sú povinne nemocensky poistení [§ 14 ods. 1 písm. a) zákona], povinne dôchodkovo poistení [§ 15 ods. 1 písm. a) zákona] a povinne poistení v nezamestnanosti (§ 19 ods. 1 zákona) a platia poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (invalidné a starobné) a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ich zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený (§ 16 zákona) a povinne garančne poistený (§ 18 zákona) a platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (invalidné a starobné), poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Poistné sa platí z vymeriavacieho základu stanoveného v súlade s § 138 zákona pri rešpektovaní maximálneho vymeriavacieho základu. Vymeriavacie základy a odvedené poistné za zamestnancov s pravidelným príjmom zamestnávateľ vykazuje v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov. U podnikateľských subjektov sú zamestnancami s pravidelným príjmom štandardní zamestnanci v pracovnom pomere bez ohľadu na dobu trvania pracovného pomeru. Mzdové podmienky musia mať dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnancami s pravidelným príjmom sú aj v období, keď príjem nepoberajú, napr. z dôvodu práceneschopnosti, ospravedlnenej alebo neospravedlnenej neprítomnosti v práci bez náhrady mzdy, prekážok v práci, čerpania neplateného voľna a pod. Ich pracovný pomer trvá aj v tomto období a na účely sociálneho poistenia sa v závislosti od dôvodu nepoberania príjmu v súlade s § 26 zákona uplatňuje prerušenie povinného poistenia. Ak podnikateľský subjekt poskytuje odmeny považované za príjem zo závislej činnosti pravidelne každý kalendárny mesiac spoločníkom, konateľom, členom štatutárnych orgánov, správnych orgánov, dozorných rád, iných orgánov právnických osôb a osobám pracujúcim na základe príkazných alebo iných zmlúv, ak ide o závislú činnosť, považujú sa tieto osoby za zamestnancov s pravidelným príjmom a vzťahuje sa na nich povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti rovnako ako na štandardných zamestnancov v pracovnom pomere. Zamestnanci s nepravidelným príjmom sú len povinne dôchodkovo poistení [§ 15 ods. 1 písm. a) zákona] a platia len poistné na dôchodkové poistenie. Na ich zamestnávateľa sa povinné úrazové a povinné garančné poistenie nevzťahuje, t. j. aj zamestnávateľ platí poistné len na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Poistné sa platí z vymeriavacieho základu stanoveného podľa § 139b zákona, v zmysle ktorého ak bol príjem vyplatený počas trvania dôchodkového poistenia alebo aj po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavacím základom je pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku, okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. U zamestnancov s nepravidelným príjmom zamestnávateľ uplatní osobitný postup vykazovania vymeriavacích základov a poistného. V mesiacoch, v ktorých príjem nepoberajú, zamestnancov vykáže v Mesačnom výkaze vždy s nulovým vymeriavacím základom a poistným. V mesiacoch, v ktorých bol poskytnutý nepravidelný, resp. jednorazový príjem za určité obdobie, vykáže za zamestnanca s nepravidelným príjmom vymeriavacie základy a odvedené poistné vo Výkaze poistného a príspevkov. Príjem rozpočíta na jednotlivé mesiace kalendárneho roka a pri výpočte poistného prihliadne na už dosiahnuté príjmy a vymeriavacie základy zamestnanca s ohľadom na maximálny mesačný vymeriavací základ.

Odmeňovanie Ak podnikateľský subjekt poskytuje odmeny považované za príjem zo závislej činnosti nepravidelne za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac spoločníkom, konateľom, členom štatutárnych orgánov, správnych orgánov, dozorných rád, iných orgánov právnických osôb a osobám pracujúcim na základe príkazných alebo iných zmlúv, ak ide o závislú činnosť, považujú sa tieto osoby za zamestnancov s nepravidelným príjmom a vzťahuje sa na nich povinné dôchodkové poistenie. Zmena odmeňovania zamestnanca z pravidelného mesačného príjmu na nepravidelný príjem alebo naopak má za následok zánik existujúceho a následný vznik nového poistenia a zamestnávateľ je povinný zamestnanca s pravidelným príjmom odhlásiť z registra poistencov a súčasne ako zamestnanca s nepravidelným príjmom do registra prihlásiť alebo naopak. Uvedený postup sa uplatňuje od 1. 1. 2011, keď novela zákona o sociálnom poistení upravila definíciu zamestnanca a zamestnávateľa. K novelizácii definície zamestnanca a zamestnávateľa dochádza aj od 1. 1. 2013.

2. Pravidelný a nepravidelný príjem zamestnanca a zdravotné poistenie Na účely zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa za zamestnanca považuje každá fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (len do 31. 12. 2012). S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa za zamestnanca považuje aj fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce. Pre platenie preddavkov na poistné pravidelnosť, resp. nepravidelnosť príjmu ani počet dní, za ktoré sa preddavok platí, nie sú podstatné. Dosiahnutý príjem zo závislej činnosti je podľa § 13 zákona vymeriavacím základom na platenie preddavkov na poistné v príslušnom kalendárnom mesiaci zúčtovania príjmu, a to pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Dosiahnutý príjem, uplatnený vymeriavací základ a preddavok na poistné zamestnávateľ vykazuje vo Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Základnou podmienkou je, že zamestnanec musí byť v príslušnej zdravotnej poisťovni prihlásený. Zamestnanca s pravidelným príjmom prihlasuje a odhlasuje zamestnávateľ najneskôr do 8 pracovných dní od zmeny platiteľa poistného prostredníctvom Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného. Pri poskytnutí nepravidelného príjmu zamestnávateľ zamestnanca prihlási na posledný deň mesiaca, v ktorom bude príjem zúčtovaný.

Príklad č. 1: Konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu, v zmysle ktorej mu je poskytovaná odmena mesačne vo výške 2 100 €. Je zamestnancom s pravidelným príjmom. Odmena je vymeriavacím základom pre platenie poistného na sociálne poistenie a pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie pri zohľadnení maximálnych vymeriavacích základov. Pravidelne mesačne od 1/2012 do 12/2012

Príjem

Zdravotné poistenie

2 100

Nemocenské poistenie

2 100

Starobné poistenie

2 100

Invalidné poistenie Poist. v nezamestnanosti

Vymeriavací základ

Poistné zamestnanec

zamestnávateľ

2 100,00

84,00

210,00

1 153,50

16,14

2 100,00

84,00

294,00

2 100

2 100,00

63,00

2 100

2 100,00

21,00

Garančné poistenie

2 100

1 153,50

2,88

Úrazové poistenie

2 100

2 100,00

16,80

Rezervný fond solidarity

2 100

2 100,00

Spolu

99,75 268,14

723,57

najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na dôchodkové poistenie, ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2013 prihlási v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom príjem u osoby do 18 rokov presiahol 66 € a u osoby nad 18 rokov príjem presiahol 155 € a odhlási zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia, – zamestnanca s nepravidelným príjmom, od 1. 1. 2013 bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu, na dôchodkové poistenie pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem u osoby do 18 rokov presiahol 66 € a u osoby nad 18 rokov príjem presiahol 155 €, ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2013 prihlási do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

POZNÁMKA Zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce s právom na pravidelný mesačný príjem. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia sú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjem. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia sú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný mesačný príjem aj nepravidelný príjem. Študent má možnosť určiť jednu dohodu, u ktorej uplatní oslobodenie od platenia poistného, za predpokladu, že mesačný príjem alebo priemerný príjem pri nepravidelnom príjme u študenta do 18 rokov nepresiahne v roku 2013 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne 155 €.

1/2013

Odmeňovanie Uvedený postup za uplatní aj v roku 2013, pri zohľadnení maximálneho vymeriavacieho základu 3 930 € na všetky druhy poistenia.

PRÍKLAD Z PRAXE Krátenie predčasného dôchodku @Má spísať pracovníčka žiadosť na predčasný starobný dôchodok 2. 4. 2013 tak, aby jej nebolo krátených viac ako 6 % z riadneho dôchodku? Je narodená 27. 9. 1954, vychovala 2 deti, má odpracovaných 39 rokov a nárok na starobný dôchodok jej vznikne od 27. 3. 2014. Odpoveď: Áno, pracovníčka môže spísať žiadosť na predčasný starobný dôchodok 2. 4. 2013 s tým, že nárok na starobný dôchodok sa nebude krátiť o viac ako 6 %. Najskôr môže pracovníčka požiadať 1. 4. 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že na tento deň pripadá sviatok, možnosť spísania žiadosti je až 2. 4. 2013. Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku v súlade s § 68 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Mesačné zúčtovanie odmeny od 1/2012 do 12/2012 2 100,00

Odmena Zrazené poistné

268,14

Základ dane

1 831,86

Daň

348,05

Suma k výplate

1 483,81

Celková cena práce

2 823,57

Ročná cena práce

33 882,84

Príklad č. 2: Konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu, v zmysle ktorej mu je poskytovaná odmena vždy vo vyúčtovaní za posledný mesiac kalendárneho polroka vo výške 12 600 €. Na účely sociálneho poistenia je zamestnancom s nepravidelným príjmom, ktorý je povinne dôchodkovo poistený a vymeriavací základ v mesiacoch vyúčtovania príjmu sa určí ako pomerná časť odmeny pripadajúca na každý kalendárny mesiac v kalendárnom roku, okrem obdobia, za ktoré bolo poistné zaplatené z maximálneho vymeriavacieho základu. Na účely zdravotného poistenia je odmena považovaná za jednorazový príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ v mesiaci zúčtovania odmeny. Obdobie

Príjem

Vymeriavací základ

zamestnanec

Preddavok na zdravotné poistenie zamestnávateľ

6/2012

12 600

2 307,00

92,28

230,70

12/2012

12 600

2 307,00

92,28

230,70

Vymeriavacie základy a poistné na povinné dôchodkové poistenie z nepravidelného príjmu 1

Príjem Vymeriavací základ

2 100 2 100

Zamestnanec – starobné poistenie – invalidné poistenie

84,00 63,00

504,00 378,00

Zamestnávateľ – starobné poistenie – invalidné poistenie – rezervný fond

294,00 63,00 99,75

1 764,00 378,00 598,50

Príjem Vymeriavací základ

1 050 976

1 050 1 050

Zamestnanec – starobné poistenie – invalidné poistenie

39,04 29,28

42,00 31,50

486,24 364,68

Zamestnávateľ – starobné poistenie – invalidné poistenie – rezervný fond

136,64 29,28 46,36

147,00 31,50 49,87

1 701,84 364,68 577,38

Za mesiace 6/2012

12/2012

Spolu

Uvedený postup za uplatní aj v roku 2013, pri zohľadnení maximálneho vymeriavacieho základu 3 930 € na všetky druhy poistenia. Zúčtovanie odmeny Odmena Zrazené poistné

6/2012

12/2012

12 600,00

974,28

943,20

11 625,72

11 656,80

Daň

2 208,88

2 214,79

Suma k výplate

9 416,84

9 442,01

15 571,20

15 474,60

Základ dane

Celková cena práce Ročná cena práce

31 045,80

Ing. Eva Gášpárová

Odvody do fondov a sociálna pomoc

Zmeny v platení poistného od 1. 1. 2013 Dňa 10. 8. 2012 schválila NR SR zákon č. 252/2012 Z. z., ktorým sa menia od 1. 1. 2013 podmienky pre platenie l

poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“),

príspevkov na dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „ZSDS“),

preddavkov na poistné a poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „ZZP“).

Zákonom č. 252/2012 Z. z. sú zmenené aj ustanovenia l

zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) súvisiace s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“) a

zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) súvisiace so zmenami v platení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Vzhľadom na viaceré legislatívne nedostatky súvisiace s dohodami, bola v NR SR dňa 27. 11. 2012 schválená ďalšia novela ZSP, zákon č. 413/2012 Z. z. Rovnako bol zákonom č. 421/2012 Z. z. dňa 29.11. 2012 novelizovaný aj ZZP. V tomto príspevku rozoberieme zmeny v platení poistného a príspevkov na sociálne poistenie a v platení preddavkov a poistného na zdravotné poistenie osôb, ktoré majú v sociálnom a zdravotnom poistení rôzny status poistenca. Sú to: 1.

zamestnanec pracujúci v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy,

zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohody o vykonaní práce (ďalej len „DVP“), dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“) alebo dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „DBPŠ“),

samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“),

dobrovoľne poistená osoba, ktorá dobrovoľne platí sociálne poistenie podľa ZSP,

dobrovoľne nezamestnaná osoba, ktorá povinne platí preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP (ďalej len „samoplatiteľ“).

AKTUÁLNE VšZP začala oznamovať novú výšku preddavkov SITA 16. 1. 2013 – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) začala svojim klientom oznamovať novú výšku preddavkov poistného na tento rok. Celkovo poisťovňa zašle listy približne 240 tis. samostatne zárobkovo činným osobám a 50 tis. samoplatiteľom. Ako informovala hovorkyňa VšZP Dana Gašparíková, od januára 2013 sa menil ako spôsob výpočtu preddavkov, tak aj minimálny a maximálny preddavok na poistné. Minimálny preddavok je tak od nového roka 55,02 €, v prípade osôb, ktoré majú zníženú sadzbu poistného je to 27,51 €. Maximálny preddavok predstavuje na mesiac sumu 550,20 €, resp. 275,10 €. „Upozorňujeme platiteľov, že novú výšku preddavku na zdravotné poistenie za január tohto roka je potrebné zaplatiť do 8. februára 2013. Poistné je možné platiť buď bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa na príjmový účet príslušnej pobočky VšZP, poštovou poukážkou na účet príslušnej pobočky VšZP alebo v hotovosti v príslušnej pobočke VšZP,“ uviedla Gašparíková. Ako pokračovala, poisťovňa prostredníctvom listovej zásielky s oznámením výšky preddavku ponúka platiteľom poistného aj aktiváciu elektronických služieb. V rámci nich si môžu skontrolovať či majú nedoplatok.

1. Platenie poistného a príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere Od 1. 1. 2013 sa pre zamestnancov pracujúcich na základe pracovných zmlúv a dohôd zjednocujú maximálne vymeriavacie základy pre všetky druhy sociálneho poistenia a rovnako aj na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Aj po 1. 1. 2013 naďalej platí, že vymeriavací základ zamestnávateľa je rovnaký ako vymeriavací základ jeho zamestnanca. Vymeriavacie základy sa zvyšujú na 5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2011. Ide o sumu 786 €/mesiac, je to jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 vo výške 9 432 € (12 x 786 €), ktorý bol ustanovený opatrením MPSVR SR č. 136/2012 Z. z. Od 1. 1. 2013 maximálny vymeriavací základ: l l

podľa § 138 ZSP je suma 3 930 €/mesiac (5 x 786 €), podľa § 13 ods. 9 písm. b) ZZP je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy platnej v roku 2011, suma 47 160 €/rok (60 x 786 €), ktorá predstavuje 3 930 €/mesiac (47 160 : 12).

POZNÁMKA Podľa ZZP v znení zákona č. 421/2012 Z. z., s účinnosťou od 1. 1. 2013 platí, že poistenec, ktorý má príjem z dividend, má vymeriavací základ zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy. Podľa § 38b zákona č. 421/2012 Z. z. sa na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzťahuje ZZP v znení účinnom do 31. 12. 2013.

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc Príklad č. 1:

POUŽITÉ SKRATKY:

Porovnajme odvodové zaťaženie zamestnanca a jeho zamestnávateľa po zvýšení maximálnych vymeriavacích základov od 1. 1. 2013.

VZ – vymeriavací základ, ZP – zdravotné poistenie, NP – nemocenské poistenie, StP – starobné poistenie, StSp – starobné sporenie, IP – invalidné poistenie, PvN – poistenie v nezamestnanosti, RFS – rezervný fond solidarity, GP – garančné poistenie, UP – úrazové poistenie, StSp* – zmena podľa zákona č. 252/2012 Z. z. (zmena sadzby poistného na starobné poistenie a starobné sporenie), ÚP* – maximálny VZ na účely ÚP nie je určený. Ak je VZ vyšší ako 3 930 €/ mesiac, tak sa neobmedzuje.

Odvody z príjmu 3 930 €/mesiac od 1. 1. 2013: Poistenie ZP NP StP + StSp* IP PvN RFS GP ÚP* Celkom

VZ od 1. 1. 2013 3 930 3 930 3 930

Poistné zamestnávateľ 393,00 55,02 550,20

% zamestnanec 4 1,4 4

Poistné zamestnanec 157,20 55,02 157,20

3 1 4,75 0,25 0,8 35,20 %

3 930 3 930 3 930 3 930 3 930

117,90 39,30 186,67 9,82 31,44 1 383,35 €

3 1

117,90 39,30

13,4 %

526,62 €

Odvody z príjmu 3 930 €/mesiac do 31. 12. 2012: Poistenie

ZP NP StP + StSp IP PvN RFS GP ÚP Celkom

% zamestnávateľ 10 1,4 5+9 3 1 4,75 0,25 0,8 35,20 %

VZ od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 2 307,00 1 153,50 3 076,00 3 076,00 3 076,00 3 076,00 1 153,50 3 930,00

Poistné zamestnávateľ 230,70 16,14 430,64 92,28 30,76 146,11 2,88 31,44 980,95 €

% zamestnanec 4 1,4 4 3 1

Poistné VZ od 1. 1. 2012 zamestnanec do 31. 12. 2012 2 307,00 92,28 1 153,50 16,14 3 076,00 123,04 3 076,00 92,28 3 076,00 30,76

13,4 %

354,50 €

V tomto prípade bude od 1. 1. 2013 odvodové zaťaženie vyššie pre zamestnávateľa o 402,40 €/mesiac (1 383,35 – 980,95) a pre zamestnanca o 172,12 €/mesiac (526,62 – 354,50), teda celkom o 574,52 €/mesiac.

POZNÁMKA Doterajšie príspevky podľa ZSDS sa prekvalifikovali na povinné príspevky a novým prvkom v dôchodkovom systéme sú od 1. 1. 2013 aj dobrovoľné príspevky, ktorých výber sa uskutočňuje nezávisle na Sociálnej poisťovni.

% zamestnávateľ 10 1,4 10 + 4

Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie Legislatívna skratka „príspevky“, používaná v zmenenom § 1 ods. 2 ZSP, predstavuje povinné príspevky. Je to dôsledok zavedenia inštitútu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie podľa ZSDS (podľa článku II zákona č. 252/2012 Z. z.). Pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa mení z 9 % + 9 % na 14 % + 4 %. Od 1. 9. 2012 do 31. 12. 2016 je podľa § 131 ods. 2 ZSP sadzba poistného z vymeriavacieho základu na starobné poistenie pre osobu, ktorá je sporiteľ podľa ZSDS:

POZNÁMKA Z dôvodu zavedenia nového inštitútu v ZSDS, ktorým sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, dopĺňajú sa základné pojmy podľa § 2 ZDP. V § 2 písm. w) ZDP sa ustanovuje pojem dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktorým je príspevok podľa § 20 písm. b) ZSDS a zavádza sa nová nezdaniteľná časť základu dane.

4 % pre zamestnanca,

10 % pre zamestnávateľa,

14 % pre povinne a dobrovoľne dôchodkovo poistenú SZČO, štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5 ZSP, ktoré sú sporitelia podľa ZSDS, a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 ZSP, ktorí do 31. 7. 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa ZSDS.

V ďalších rokoch, až do roku 2024, sa sadzba každý rok znižuje o 0,25 % v prospech dôchodkového sporenia. Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4 % bude platná od 1. 9. 2012 do 31. 12. 2016. Od 1. 1. 2017 sa bude postupne zvyšovať o 0,25 % a od roku 2024 má dosiahnuť výšku 6 %. Podľa § 11 ods. 8 ZDP nezdaniteľnou časťou základu dane je do 31. 12. 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo zo súčtu

Odvody do fondov a sociálna pomoc čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. V roku 2013 bude limit zaplatených dobrovoľných príspevkov, ktoré budú u sporiteľa daňovo zvýhodnené, predstavovať sumu najviac: l

2 % z (60 x 786 €/mesiac) = 943,20 €/rok, čo je 78,60 €/mesiac. Podľa § 38 ods. 4 ZDP zamestnávateľ zohľadní novú nezdaniteľnú časť základu dane uvedenú v § 11 ods. 8 ZDP až pri ročnom zúčtovaní za príslušné zdaňovacie obdobie a nezohľadňuje sa pri výpočte preddavku na daň za kalendárny mesiac.

2. Platenie poistného z dohôd V súvislosti so zavedením platenia poistného na sociálne poistenie podľa ZSP a preddavkov na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP aj z odmien, ktoré sú osobám vyplácané na základe dohôd, sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dopĺňa § 227a ZSP a menia sa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZSP, § 4 ods. 5 ZSP, § 7 ods. 3 ZSP, § 20 ods. 2 ZSP, § 231 ods. 1 písm. b) ZSP, a § 10b ods. 1 písm. a) ZZP. Vyplýva z nich povinnosť platiť poistné na účely ZSP a ZZP v závislosti od toho, či osoba vykonávajúca prácu na základe dohody dosahuje pravidelný alebo nepravidelný príjem, či ide o poberateľa dôchodku, alebo či žiak strednej školy a študent vysokej školy uplatňuje odvodové zvýhodnenie pri príjme 66 €/mesiac a 155 €/mesiac na základe DBPŠ (pozri tabuľky č. 1 až č. 7).

Zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom Podľa § 4 ods. 1 ZSP platí, že zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak ZSP neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem a)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DBPŠ,

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ, ak je poberateľom

starobného dôchodku,

invalidného dôchodku,

výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „ZSZPV“) a dovŕšila dôchodkový vek,

invalidného výsluhového dôchodku podľa ZSZPV a

žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Zamestnanec s nepravidelným príjmom Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 ZSP je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a)

fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DBPŠ, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP a

UPOZORNENIE Od 1. 1. 2013 musí mzdový list zamestnanca na daňové účely obsahovať aj sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktorú odvádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ je tak povinný podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 7 ZDP na mzdovom liste zamestnanca rozčleniť sumu pri evidovaní príspevku na starobné dôchodkové sporenie na dve sumy, a to na: – sumu povinného príspevku a – sumu dobrovoľného príspevku.

PRÍKLAD Z PRAXE Poistenie v Rakúsku, príjem na Slovensku (dohody) @SZČO má živnosť v Rakúsku, kde si platí aj odvody. Má vystavený formulár E 101. V súčasnosti nemá osobu na zaopatrovanie, takže je na Slovensku a platí si sama odvody v Rakúsku. Ak by si takáto osoba chcela privyrobiť na Slovensku na základe pracovnej zmluvy, musí zrušiť poistenie v Rakúsku? Odpoveď: Pre osoby, ktoré boli SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) v Rakúsku (ďalej len „AT“), platí, že podľa rakúskych právnych predpisov je samostatne zárobkovo činná osoba povinne poistená v AT aj vtedy, keď už zárobkovú činnosť nevykonáva, ale živnostenské oprávnenie nebolo zrušené alebo prerušené. Z uvedeného dôvodu je v prípade ukončovania E106AT pre SZČO v AT potrebné pred vystavením formulára E108SK a prijatím prihlášky požadovať od dotknutej osoby preukázanie zániku poistenia v AT napr. formulárom E104 s potvrdeným ukončeným poistením v AT alebo potvrdenie SVA o ukončení poistenia v AT. Ak osoba nemá doklad o ukončení poistenia v AT, musí predložiť doklad o ukončení živnosti v AT alebo aspoň žiadosť dotknutej osoby o zrušenie alebo prerušenie živnostenského oprávnenia doručenú rakúskej obchodnej komore, t. j. nie je postačujúce len čestné vyhlásenie osoby o ukončení výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v AT. Ak žiaden z uvedených dokladov o ukončení poistenia, resp. živnosti v AT osoba nepredloží, v tom prípade prakticky ide o súbeh činností v dvoch ČŠ EÚ a s cieľom minimalizovať existenciu poistenia v dvoch ČŠ EÚ v rovnakom období je potrebné požadovať od takejto osoby pred prijatím prihlášky: – formulár PDA1 s určenou uplatniteľnou legislatívou SK alebo

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc – písomné stanovisko Sociálnej poisťovne o uplatniteľnej legislatíve SK. Keďže osoba môže byť poistená iba v jednom členskom štáte a v tomto prípade bude poistená v SK, pretože má vystavený formulár PDA1, tak musí zrušiť poistenie v Rakúsku.

Príklad č. 2: Dohoda s pravidelným príjmom Zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013 tak, že odmena v sume 150 €/mesiac, za prácu vykonanú v jednotlivých mesiacoch, bude splatná do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. V období od 1. 2. 2013 do 28. 2. 2013 bude tento zamestnanec dočasne práceneschopný, nárok na odmenu mu z tohto dôvodu nevznikne. Tento zamestnanec sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v dohode mu zaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem.

fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, ak je poberateľom 1.

starobného dôchodku,

invalidného dôchodku,

výsluhového dôchodku podľa ZSZPV a dovŕšila dôchodkový vek,

invalidného výsluhového dôchodku podľa ZSZPV.

Podľa § 20 ods. 2 ZSP platí, že: l

povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom uvedeného v § 4 ods. 2 ZSP vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak ZSP neustanovuje inak,

povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP vzniká odo 1. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe DBPŠ, a zaniká odo 1. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe DBPŠ.

Podmienky pre DBPŠ podľa Zákonníka práce Podľa zmeneného § 227 Zákonníka práce platí, že DBPŠ: l

môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku;

je možné vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Príklad č. 3: Dohoda s nepravidelným príjmom Zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce od 13. 1. 2013 do 25. 3. 2013 tak, že odmena v sume 745 € za vykonanú prácu bude splatná jednorazovo 5. 4. 2013. Tento zamestnanec sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v dohode mu nezaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem, odmenu mu zamestnávateľ vyplatí jednorazovo až po ukončení práce.

POZNÁMKA Suma 66 € predstavuje 8,39 % zo 786 €, a suma 155 € predstavuje 19,72 % zo 786 €. Je to príslušné percento priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, pričom sa sumy zaokrúhľujú na celé euro nahor. Tieto sumy sa na príslušný kalendárny rok ustanovia opatrením, ktoré vydá MPSVR SR podľa údajov ŠÚ a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. 10. kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnom roku.

Podľa § 252h Zákonníka práce prechodného ustanovenia účinného od 1. 1. 2013 zamestnanec môže vykonávať prácu na základe DBPŠ uzatvorenej pred 1. 1. 2013, pri ktorej nie sú splnené podmienky ustanovené v § 227 Zákonníka práce účinnom od 1. 1. 2013, najdlhšie do 31. 1. 2013. Takáto DBPŠ sa skončí najneskôr 31. 1. 2013 (pôjde napríklad o študentov v externej forme štúdia alebo študentov vo veku 26 rokov a viac).

Maximálna suma priemerného mesačného príjmu pri uplatňovaní odvodového zvýhodnenia na základe DBPŠ Podľa § 4 ods. 5 ZSP platí pre kalendárny rok 2013 maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z DBPŠ určenej podľa § 227a ZSP: l

66 €/mesiac pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak suma 155 €/mesiac.

Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa § 7 ods. 3 ZSP nie je fyzická osoba alebo právnická osoba z právneho vzťahu s fyzickou osobou na základe DBPŠ určenej podľa § 227a ZSP, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Povinnosti žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy pri uplatňovaní nároku na odvodové zvýhodnenie príjmu na základe DBPŠ Žiak strednej školy alebo študent vysokej školy, teda fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DBPŠ, má podľa § 227a ZSP právo určiť DBPŠ, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak: l

mesačný príjem z ňou určenej DBPŠ nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo

ak priemerný mesačný príjem z ňou určenej DBPŠ nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem.

Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie DBPŠ, ktorá bude odvodovo zvýhodnená, je povinná: l

určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu DBPŠ,

písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva,

písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať toto právo,

predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku V súvislosti so zavedením povinného platenia poistného na dôchodkové poistenie z dohôd zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bude pracovať na dohodu. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne ani v prípadoch krátkodobého trvania dohody, ktorá skončí pred výplatným termínom dôchodku.

Zánik povinného nemocenského a invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ zaniká podľa § 20 ods. 3 ZSP: l

priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa,

dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa ZSZPV.

Podľa § 128 ods. 4 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa ZSZPV a dovŕšil dôchodkový vek.

Sadzby v % pri výkone práce na základe dohôd Vymeriavací základ, z ktorého zamestnanec platí poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, je odmena zúčtovaná na základe dohody, maximálne však suma 3 930 €/mesiac (5 x 786 €/mesiac). Pre platenie poistného na úrazové poistenie naďalej platí aj po 1. 1. 2013, že vymeriavací základ sa neobmedzuje maximálnou výškou.

PRÁVNE ÚČINKY a) uplatnenia práva na odvodové zvýhodnenie príjmu na základe DBPŠ nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva zamestnávateľovi oznámené, b) ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva zamestnávateľovi oznámené.

POZNÁMKA Podľa § 293cl ZSP platí, že poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. 12. 2012 a ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. 2. 2013 a bude pracovať na dohodu aj po 28. 2. 2013, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. 2. 2013 (môže pracovať na dohodu bez straty predčasného starobného dôchodku najdlhšie do 28. 2. 2013, od 1. 3. 2013 buď ukončí prácu na dohodu, alebo mu zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku).

AKTUÁLNE Vlaňajšie príjmy nad 1 822 € je potrebné priznať do 2. apríla SITA 14. 1. 2013 – Povinnosť podať daňové priznanie za minulý rok majú všetci daňovníci, ktorých zdaniteľné príjmy za rok 2012 presiahli 1 822,37 €. Túto povinnosť si pritom daňovníci musia splniť podľa informácií zverejnených Finančným riaditeľstvom SR do utorka 2. apríla 2013. Koniec marca totiž pripadne na nedeľu a v pondelok 1. apríla bude Veľkonočný pondelok. V zmysle daňového poriadku sa v takomto prípade lehota na podanie priznaní posúva na najbližší pracovný deň. Firmy a fyzické osoby si už v tomto roku nebudú môcť posunúť termín na podanie daňového priznania len na základe oznámenia. Zrušenie možnosti posunúť si termín na podanie daňového priznania prešlo v parlamente koncom minulého roka v rámci novely zákona o dani z príjmov. Daňovníci,

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc ktorých lehota na podanie daňového priznania uplynie v kalendárnom roku 2013, tak nebudú môcť využiť možnosť podania daňového priznania v predĺženej lehote, okrem daňovníkov, ktorých súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zahraničia. Tento daňovník si bude môcť predĺžiť lehotu na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace na základe podaného oznámenia. Daňovníci si pri podávaní daňových priznaní môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane za minulý rok vo výške 3 644,74 € a keďže sa pri zdaňovaní príjmov stále uplatňuje aj tzv. milionárska daň, tak len v prípade, ak ich základ dane je rovný alebo nižší ako 18 983 €. V prípade, ak je základ dane daňovníka vyšší ako 18 983 €, môže si uplatniť rozdiel medzi sumou 8 390,486 a jednou štvrtinou základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Okrem základnej nezdaniteľnej časti základu dane si daňovníci môžu uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, resp. manžela, a to v závislosti od výšky príjmu. Celková suma daňového bonusu za rok 2012 predstavuje 249,24 €. Za január až jún si môžu daňovníci uplatniť mesačný bonus vo výške 20,51 € a za druhý polrok v mesačnej výške 21,03 €. Výška zamestnaneckej prémie za minulý rok je 46,40 €. Jej konkrétna výška pritom závisí od časti nezdaniteľnej sumy, ktorú si zamestnanec vzhľadom na nízky príjem nemôže uplatniť.

Tabuľka č. 1: Poistenie zamestnanca (ak nie je študent alebo dôchodca) v prípade, ak ide o pravidelný príjem vyplatený na základe DVP alebo DPČ Poistenie ZP NP StP + StSp IP PvN ÚP GP RFS Celkom

Zamestnávateľ 10 % 1,4 % 10 % + 4 % 3% 1% 0,8 % 0,25 % 4,75 % 35,2 %

Zamestnanec 4% 1,4 % 4% 3% 1% neplatí neplatí neplatí 13,4 %

Celkom 14 % 2,8 % 18 % 6% 2% 0,8 % 0,25 % 4,75 % 48,6 %

Tabuľka č. 2: Poistenie zamestnanca (ak nie je študent alebo dôchodca) v prípade, ak ide o nepravidelný príjem vyplatený na základe DVP alebo DPČ Poistenie ZP NP StP + StSp IP PvN ÚP GP RFS Celkom

Zamestnávateľ 10 % neplatí 10 % + 4 % 3% neplatí 0,8 % 0,25 % 4,75 % 32,8 %

Zamestnanec 4% neplatí 4% 3% neplatí neplatí neplatí neplatí 11,0 %

Celkom 14 % neplatí 18 % 6% neplatí 0,8 % 0,25 % 4,75 % 43,8 %

Tabuľka č. 3: Poistenie zamestnanca, poberateľa invalidného dôchodku, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, pracujúceho na základe DVP a DPČ Poistenie ZP NP StP + StSp IP PvN ÚP GP RFS Celkom

Zamestnávateľ neplatí neplatí 10 % + 4 % 3% neplatí 0,8 % 0,25 % 4,75 % 22,8 %

Zamestnanec neplatí neplatí 4% 3% neplatí neplatí neplatí neplatí 7,0 %

Celkom neplatí neplatí 18 % 6% neplatí 0,8 % 0,25 % 4,75 % 29,80 %

Tabuľka č. 4: Poistenie zamestnanca, poberateľa invalidného dôchodku, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %, pracujúceho na základe DVP a DPČ

POZNÁMKA Zákon č. 252/2012 Z. z. nemení znenie § 19 ZSP, ktorý ustanovuje osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZSP platí, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Poistenie ZP NP StP + StSp IP PvN ÚP GP RFS Celkom

Zamestnávateľ neplatí neplatí 10 % + 4 % 3% 1% 0,8 % 0,25 % 4,75 % 23,8 %

Zamestnanec neplatí neplatí 4% 3% 1% neplatí neplatí neplatí 8,0 %

Celkom neplatí neplatí 18 % 6% 2% 0,8 % 0,25 % 4,75 % 31,80 %

Tabuľka č. 5: Poistenie zamestnanca, poberateľa starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, ak dovŕšil dôchodkový vek, z odmeny dosiahnutej na základe DVP alebo DPČ Poistenie ZP NP StP + StSp IP PvN ÚP GP RFS Celkom

Zamestnávateľ neplatí neplatí 10 % + 4 % neplatí neplatí 0,8 % 0,25 % 4,75 % 19,80 %

Zamestnanec neplatí neplatí 4% neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí 4,0 %

Celkom neplatí neplatí 18 % neplatí neplatí 0,8 % 0,25 % 4,75 % 23,80 %

Odvody do fondov a sociálna pomoc Tabuľka č. 6: Poistenie zamestnanca – žiaka strednej školy a študenta vysokej školy v prípade, ak mu vzniká nárok na uplatnenie odvodového zvýhodnenia podľa § 227a ZSP pri príjme do 66 €/mesiac alebo do 155 €/mesiac Poistenie ÚP GP Celkom

Zamestnávateľ 0,8 % 0,25 % 1,05 %

Zamestnanec neplatí neplatí 0,0 %

Celkom 0,8 % 0,25 % 1,05 %

Tabuľka č. 7: Odvodovo zvýhodnená DBPŠ na základe čestného vyhlásenia podľa § 227a ZSP l študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri pravidelnom mesačnom príjme viac ako 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov ale do 26 rokov pri príjme viac ako 155 €/mesiac, l študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri nepravidelnom príjme z priemerného príjmu za čas trvania DBPŠ viac ako 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov ale do 26 rokov pri príjme viac ako 155 €/mesiac. Poistenie ZP NP StP + StSp IP PvN ÚP GP RFS Celkom

Zamestnávateľ neplatí neplatí 10 % + 4 % zo sumuy viac ako 66 €/mesiac alebo 155 €/mesiac 3% zo sumuy viac ako 66 €/mesiac alebo 155 €/mesiac neplatí 0,8 % zo sumy odmeny 0,25 % zo sumy odmeny 4,75 % zo sumuy viac ako 66 €/mesiac alebo 155 €/mesiac 22,8 %

Zamestnanec neplatí neplatí 4% zo sumuy viac ako 66 €/mesiac alebo 155 €/mesiac 3% zo sumuy viac ako 66 €/mesiac alebo 155 €/mesiac neplatí neplatí

Celkom neplatí neplatí 18 % 6%

Príklad č. 4: Odmeny vyplácané na základe DBPŠ Vypočítajme čistý príjem študenta – žiaka strednej školy (ešte nedovŕšil 18 rokov), za 1/2013, ktorý vykonáva práce na základe DBPŠ a zamestnávateľ mu vyplatí odmenu v sume 50 €/mesiac, v prípade, ak a) nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti, b) má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti. a) Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň = 50 – 9,5 = 40,5 € b) Hrubý príjem – nezdaniteľná časť základu dane = 50 – 311,32 = základ dane 19 % preddavok na daň z nulového základu dane = 0 € Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň = 50 – 0 = 50 €

neplatí 0,8 %

Poistenie GP ÚP

% zamestnávateľ 0,25 0,8

neplatí

0,25 %

Celkom

1,05 %

neplatí

4,75 %

7,0 %

29,80 %

3. Sociálne a zdravotné poistenie SZČO Na účely sociálneho poistenia je vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO podľa § 138 ods. 2 ZSP podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „SZČ“), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,486. Podľa § 138 ods. 5 ZSP vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza roku, za ktorý sa platí poistné. Do 30. 6. 2013 alebo do 30. 9. 2013 (v prípade, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa na účely ZSP použije doterajšia definícia vymeriavacieho základu SZČO. Určí sa podľa ustanovení ZSP v súčasnom znení, teda ako polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých z podnikania a SZČ. Na účely zdravotného poistenia je podľa § 13 ods. 2 ZZP vymeriavací základ SZČO vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) ZZP dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,486. Podľa § 13 ods. 10 ZZP sa pod pojmom minimálny základ SZČO a samoplatiteľa (teda poistenca podľa § 11 ods. 2 ZZP) rozumie 50 % priemernej mesačnej mzdy.

VZ 50 50 (max. VZ nie je určený)

Poistné zamestnávateľ 0,12 0,4 0,52 €

Celková cena práce je 50 + 0,52 = 50,52 € Poznámka Suma 311,32 €/mesiac predstavuje nezdaniteľnú časť základu dane podľa ZDP na rok 2013. Je určená ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. 1. 2013 podľa opatrenia MPSVR SR č. 181/2012 Z. z. v sume 194,58 €/ mesiac na jednu plnoletú osobu takto: 19,2 x 194,58 = 3 735,936 = 3 735,94 €/ rok 3 735,94 €/rok : 12 = 311,32 €/mesiac

POZNÁMKA Podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZP preddavok na poistné je povinná vypočítať, platiť a odvádzať, ak ZZP neustanovuje inak, SZČO vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c) ZZP] z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) ZZP dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. 1. do 31. 12., a koeficientu 1,486. Podľa § 16 ods. 3 ZZP pomernou časťou základu dane sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie,

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti pripadajúce na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania SZČ v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať SZČ po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.

Od 1. 1. 2013 je podľa § 138 ods. 5 ZSP a § 13 ods. 10 ZZP SZČO povinná platiť poistné z vymeriavacieho základu v sume 393 €/mesiac (50 % zo sumy 786 €/mesiac). V roku 2013 platí poistné SZČO nasledovne: l

od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013, ak príjem za rok 2011 bol vyšší ako 4 078,68 € (339,89 x 12),

od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013, ak príjem za rok 2012 bude vyšší ako 4 716 € (393 x 12).

Tabuľka č. 8: Maximálne a minimálne vymeriavacie základy SZČO od 1. 1. 2013 Poistenie ZP

POZNÁMKA Minimálny vymeriavací základ SZČO v roku 2012 predstavuje sumu 339,89 €/ mesiac. Je určený ako 44,2 % z priemernej mzdy za rok 2010, a to zo sumy 769 €/mesiac.

StP

POZNÁMKA Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie platí ustanovenie § 13 ods. 10 ZZP už od 1. 1. 2013. Poistenci budú povinní vypočítať si preddavok na poistné od 1. 1. 2013 sami, a to minimálne zo sumy 393 €/mesiac (ak pôjde o poistenca, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie o minimálnom preddavku).

Príklad č. 5: Poistenec je niekoľko rokov SZČO. Počas roka 2011 zaplatil preddavky na zdravotné poistenie v sume 800 €, poistné na sociálne poistenie v sume 1 400 € a vykázal v daňovom priznaní čiastkový základ dane z podnikania v sume 10 000 €.

RFS

Celkom %

Pri určení preddavku bude poistenec vychádzať zo sumy základu dane (prípadne straty), ktorú uviedol v daňovom priznaní za rok 2011, ku ktorej pripočíta poistné podľa ZSP a ZZP uplatnené do daňových výdavkov. Túto sumu vydelí počtom celých kalendárnych mesiacov podnikania v roku 2011 a koeficientom 1,9. Z takto vypočítaného mesačného vymeriavacieho základu si určí preddavok príslušnou sadzbou poistného (14 %, prípadne 7 %). Poistné na sociálne poistenie bolo od 1. 7. 2012 a naďalej aj od 1. 1. 2013 bude určené z vymeriavacieho základu: l

NR SR bol na októbrovú schôdzu predložený vládny návrh zákona, ktorý by mal novelizovať s účinnosťou od 1. 1. 2013 ZDP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. Jeho schválenie sa predpokladá koncom novembra 2012. Okrem iných zmien sa očakávajú aj zmeny súvisiace s: 1. príjmami autorov za príspevky do časopisov a novín (ďalej len „príspevok“). Ak budú uvedené zmeny v ZDP schválené, daňovníkovi sa poskytne možnosť rozhodnúť sa: – či chce z autorského honorára za príspevok zraziť daň po odpočítaní odvodu do literárneho fondu (vo výške 2 % z autorského honorára), pričom v tomto prípade bude jeho daňová povinnosť vysporiadaná. Sociálne poistenie

10 000 : 12 : 2 = 416,66 €/mesiac

Preddavky na zdravotné poistenie budú od 1. 1. 2013 určené z vymeriavacieho základu: l

POZNÁMKA

SZČO 14 % min. VZ 393 € – 55,02 € max. VZ 3 930 € – 550,20 € 4,4 % min. VZ 393 € – 17,29 € max. VZ 3 930 € – 172,92 € 18 % min. VZ 393 € – 70,74 € max. VZ 3 930 € – 707,40 € 6% min. VZ 393 € – 23,58 € max. VZ 3 930 € – 235,80 € 4,75 % min. VZ 393 € – 18,66 € max. VZ 3 930 € – 186,66 47,15 % poistné na sociálne poistenie minimálne 130,27 €/mesiac celkom, so zdravotným poistením 185,29 €/mesiac

[(10 000 + 800 + 1 400) : 12] : 1,9 = 535,08 €/mesiac

Od 1. 7. 2013 sa vymeriavací základ určí podľa zákona č. 252/2012 Z. z. aj na účely platenia poistného na sociálne poistenie, rovnako ako na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, teda nebude znížený o zaplatené poistné a príspevky. Podľa ZSP aj podľa ZZP sa použije koeficient 1,9. V prechodnom období sa podľa § 293cj ods. 3 ZSP a podľa § 38b ods. 6, 7 a ods. 8 ZZP použije: l

od 1. 7. 2013 (alebo od 1. 10. 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) koeficient 1,9 a vymeriavací základ nebude znížený o zaplatené poistné a príspevky,

od 1. 7. 2014 (alebo od 1. 10. 2014) koeficient 1,6 a vymeriavací základ nebude znížený o zaplatené poistné a príspevky,

od 1. 7. 2015 (alebo od 1. 10. 2015) koeficient 1,486 a vymeriavací základ nebude znížený o zaplatené poistné a príspevky.

4. Sociálne poistenie dobrovoľne poistenej osoby Dobrovoľné nemocenské poistenie sa musí v období od 1. 2. 2012 do 31. 12. 2012 uzavrieť súčasne s dobrovoľným dôchodkovým poistením.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Na základe zmeny v § 14 ods. 2 písm. c) ZSP sa už od 1. 1. 2013 nebude vyžadovať aj súčasné uzavretie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Od 1. 1. 2013 sa môže osoba z platenia poistenia v nezamestnanosti odhlásiť, ale ak chce byť naďalej poistená na poistenie v nezamestnanosti, tak sa odhlásiť nemusí. Tabuľka č. 9: Platenie poistného na dobrovoľné nemocenské poistenie bez platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti Poistenie

Každá osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov, má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a môže, ale nemusí byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, môže platiť zo sumy, ktorú si určí. 4,4 % min. VZ 393 € – 17,29 € max. VZ 3 930 € – 172,92 € 18 % min. VZ 393 € – 70,74 € max. VZ 3 930 € – 707,40 € 6% min. VZ 393 € – 23,58 € max. VZ 3 930 € – 235,80 € 4,75 % min. VZ 393 € – 18,66 € max. VZ 3 930 € – 186,67 € 33,15 %

StP

RFS

Celkom

Každý poistenec, okrem predčasných starobných dôchodcov, môže uzatvoriť samostatne iba dobrovoľné dôchodkové poistenie (zahŕňa 18 % StP, 6 % IP a 4,75 % RFS). Môže ho využiť aj povinne poistený zamestnanec, aj povinne poistená SZČO. Výlučne iba dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, 2 % samostatne bez iného poistenia, môže uzatvoriť iba povinne poistená SZČO. Môže trvať aj počas prerušenia poistenia (napríklad ak poberá rodičovskú dovolenku a nevykonáva SZČ, ošetruje člena rodiny dlhšie ako 11 dní). Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nemôže uzatvoriť osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, a poistenec, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Tabuľka č. 10: Platenie poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti Poistenie PvN

Celkom

Len povinne poistená SZČO (§ 19 ods. 2 ZSP), nie poberateľ dôchodku podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZSP, môže platiť zo sumy, ktorú si určí 2% min. VZ 393 € – 7,86 € max. VZ 3 930 € – 78,60 € 2%

5. Zdravotné poistenie samoplatiteľa Tabuľka č. 11: Platenie zdravotného poistenia samoplatiteľom Poistenie ZP

Samoplatiteľ 14 % min. VZ 393 € – 55,02 € max. VZ 3 930 € – 550,20 €

V prípade, ak je samoplatiteľ osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa znižuje na 7 %. Znížená sadzba sa uplatní podľa § 12 ods. 3 ZZP v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Ing. Jolana Strýčková

podľa ZSP a zdravotné poistenie podľa ZZP sa platiť nebude. Rovnako ako do 31. 12. 2012, naďalej pôjde o príjmy zdanené zrážkovou daňou; – či chce, aby mu platiteľ dane daň z autorského honorára za príspevok nezrazil a on si aj tento honorár zahrnie medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a vysporiada ich sám v daňovom priznaní po skončení zdaňovacieho obdobia. O tejto skutočnosti však musí autor s platiteľom dane uzavrieť písomnú dohodu dopredu, t. j. pred vyplatením príjmu a nie až po skončení zdaňovacieho obdobia. Upozornenie! V takomto prípade bude autor platiť aj sociálne, aj zdravotné odvody podľa ZSP a ZZP. 2. obmedzením uplatňovania paušálnych výdavkov. Paušálne výdavky pre SZČO by sa mali z doterajších 40 % zo základu dane obmedziť na sumu 5 040 €/rok, čo je 420 €/mesiac. Dotkne sa to tých, ktorí majú hrubý príjem vyšší ako 1 050 €/mesiac. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo poberať príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 420 € mesačne, a to počnúc mesiacom, kedy nastali uvedené skutočnosti. Rovnako sa postupuje aj za mesiac, v ktorom daňovník skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu. Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov by sa mala zrušiť pri prenájme nehnuteľností.

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc Príklad: Dividendy za rok 2011 budú vyplatené až v roku 2013, poistné na zdravotné poistenie zaplatí poistenec v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2013, teda v roku 2014. Dividendy za rok 2012 budú vyplatené poistencovi v roku 2013, poistné na zdravotné poistenie zaplatí poistenec v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2013, teda v roku 2014. Dividendy za rok 2012 budú vyplatené v roku 2014, poistné na zdravotné poistenie zaplatí poistenec v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2014.

Platenie zdravotného poistenia z dividend od 1. januára 2013 Dňa 29. novembra 2012 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení). Schválený zákon 12. decembra 2012 podpísal prezident SR a 21. decembra bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 421/2012 Z. z. Prechodné ustanovenia v § 38b zákona o zdravotnom poistení boli zákonom č. 421/2012 Z. z. od 1. januára 2013 doplnené odsekmi 9 až 15 a práve doplnený odsek 9 upravuje účinnosť zákona pri platení zdravotného poistenia z dividend.

1. Dividendy za účtovné obdobie, ktoré sa začalo medzi 1. januárom 2011 a 31. decembrom 2012 POZNÁMKA Vyhláška č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška“) zaviedla oznamovaciu povinnosť poistencov súvisiacu s dosahovaním príjmu z dividend podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení. Obsah tlačiva „Oznámenie o príjmoch za rok 20..“ je uvedený v prílohe č. 2 vyhlášky. Výšku príjmu z dividend zníženú o sumu minimálneho základu oznamuje poistenec zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, a to najneskôr do konca mája nasledujúceho kalendárneho roka

Podľa § 38b ods. 9 zákona o zdravotnom poistení od 1. januára 2013 platí: „Na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. 12. 2012.“ Keďže zákon č. 421/2012 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2013, na dividendy, ktoré vyplatila alebo má vyplatiť obchodná spoločnosť alebo družstvo ako podiel na zisku za rok 2011, ale aj ako podiel na zisku za rok 2012, sa teda vzťahuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012. Uvedené platí aj v tom prípade, ak napríklad dividendy za rok 2011 neboli vyplatené do konca roka 2012, ale budú vyplatené až v roku 2013 a neskôr. Ide o dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2011 (keď účtovným obdobím v účtovnej jednotke je kalendárny rok) a najneskôr 1. decembra 2012 (keď účtovným obdobím v účtovnej jednotke je hospodársky rok). Vyplatený podiel na zisku – dividenda – tvorí vymeriavací základ pre odvod poistného na zdravotné poistenie. Poistné na zdravotné poistenie z dividend vyplatených zo zisku za uvedené účtovné obdobia zaplatí poistenec – príjemca dividendy – až v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok, v ktorom budú dividendy vyplatené. Poistenec nie je povinný prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne ako platiteľ poistného z dôvodu príjmu z dividend a ani neplatí preddavky na zdravotné poistenie z príjmu z týchto dividend. Obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré vyplácajú dividendy, nemajú z dôvodu vyplatenia dividendy za uvedené účtovné obdobia žiadne oznamovacie ani iné povinnosti voči zdravotnej poisťovni, v ktorej je príjemca dividendy zdravotne poistený. Sadzba poistného je v uvedených účtovných obdobiach 10 % z vymeriavacieho základu, u osôb so zdravotným postihnutím je to 5 % z vymeriavacieho základu.

UPOZORNENIE Do zdravotnej poisťovne sa neoznamujú dividendy, ktoré boli vyplatené poistencovi v čase, kedy nebol zdravotne poistený na Slovensku (bol poistený v cudzine), aj keby toto poistenie v cudzine netrvalo celý rok. Poistenec ale musí splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Teda aj v prípade, že dividendy za rok 2011 budú vyplatené napríklad až v roku 2013 a neskôr, je sadzba poistného 10 % z vymeriavacieho základu, u osôb so zdravotným postihnutím je to 5 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom pre výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend je príjem z dividend znížený o sumu minimálneho základu za rozhodujúce obdobie za jeden kalendárny mesiac. Do vymeriavacieho základu pre odvod poistného sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Minimálny základ za rozhodujúce obdobie predstavuje minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Podľa zákona o zdravotnom poistení je minimálny základ za rozhodujúce obdobie určený ako 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle +421 900 211 636 alebo píšte na listaren@pp.sk

1.1. Dividendy vyplatené v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012

VYSVETLIVKY KU VZORU – II. ODDIEL

Minimálny základ za rozhodujúce obdobie pre dividendy za rok 2011 (prípadne aj za rok 2012) vyplatené v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 je suma 339,89 €.

Suma bola vypočítaná ako 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2010 vo výške 769 €. Táto suma predstavuje jednu dvanástinu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2010, ktorý bol vyhlásený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 131/2011 Z. z. vo výške 9 228 €. Výpočet minimálneho základu pre rok 2012: 44,2 % z (9 228 €/12) = 339,89 €/ mesiac Oznámenie o príjmoch za rok 2012 vypĺňajú a odovzdávajú iba tí poistenci, ktorí mali v roku 2012 príjmy z dividend vyššie ako 339,89 €.

Dátum 27. 5. 2013

podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. s.) e)

Vyhlasujem, že všetky údaje uvedené v oznámení sú úplné a správne.

podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva – pri zrušení bez právneho nástupcu (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. s.) d)

Spolu dividendy

vyrovnací podiel – pri zániku účasti spoločníka (okrem vyrovnacieho podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. s.) c)

Rozdiel príjmov a výdavkov z výkonu činnosti osobného asistenta3)

podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na ich základnom imaní b)

11 660,11

11 660,11* podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva osobám podieľajúcim sa na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú ich zamestnancami

Dividendy v členení2)

Typ platiteľa poistného1)

II. ODDIEL :

A Slovenská republika Štát 432

Žilina

Číslo

Obec

Ružová

010 01

Ulica

PSČ

Adresa trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí

Ing. Titul Priezvisko Šedivý

Meno

Anton

Kód zdravotnej poisťovne poistenca 25 Rodné číslo / Dátum narodenia 580828/1234 28. 8. 1958

I. ODDIEL: údaje o poistencovi

podľa § 10b ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

Vzor

OZNÁMENIE O PRÍJMOCH ZA ROK 2012

Výšku príjmu z dividend zníženú o sumu minimálneho základu 339,89 € je povinný poistenec oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia, najneskôr do 31. mája 2013.

Podpis poistenca Anton Šedivý

Suma 339,89 € predstavuje minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. januára 2012.

* podiel na zisku vo výške 12 000 € znížený o minimálny základ (12 000 – 339,89)

Sumy sa uvádzajú v eurách s presnosťou na dve desatinné miesta. 1) Uvádza sa niektorý z kódov A, B, C alebo D (zamestnanec – A, samostatne zárobkovo činná osoba – B, platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona – C alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 zákona – D). Ak bol poistenec počas roka viacerými typmi platiteľa poistného, uvádzajú sa príslušné kódy. 2) § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvádza sa suma, ktorá presiahne sumu minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 zákona. 3) § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc PRÍKLAD Z PRAXE Odvody živnostníka počas rodičovskej dovolenky @Je samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť odvody poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie počas rodičovskej dovolenky? Odpoveď: Samostatne zárobkovo činná osoba nemusí počas poberania rodičovského príspevku svoje podnikanie prerušiť ani pozastaviť, môže naďalej vykonávať svoju zárobkovú činnosť. Keďže počas poberania rodičovského príspevku nie sú žiadne obmedzenia pracovať, platí to aj pre živnostníkov. Podľa toho, ako sa rozhodne, je potrebné vysporiadať aj platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Sociálne poistenie Zákon neustanovuje povinnosť samostatne zárobkovo činnej osobe prerušiť živnosť ako podmienku na poberanie rodičovského príspevku. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie sa dňom nástupu na rodičovskú dovolenku prerušuje (zaniká), ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a skončením rodičovskej dovolenky opäť vznikne (§ 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Odporúčame upovedomiť Sociálnu poisťovňu o nástupe na rodičovskú dovolenku a podať vyhlásenie o nevykonávaní zárobkovej činnosti. Ak samostatne zárobkovo činná osoba znovu začne podnikať, bude mať povinnosť začať platiť sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie) len v tom prípade, ak spĺňa podmienky povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ak jej príjem v predchádzajúcom roku prekročil 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (§ 21 zákona o sociálnom poistení). Počas poberania rodičovského príspevku sa môže samostatne zárobkovo činná osoba prihlásiť (podať prihlášku) ako poistenec štátu z dôvodu starostlivosti o dieťa v súlade s § 15 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Štát platí nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie počas poberania rodičovského príspevku len v prípade, že SZČO nespĺňa podmienky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (príjem v predchádzajúcom roku nad hranicou 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu). Zdravotné poistenie Počas rodičovského príspevku je samostatne zárobkovo činná osoba povinná

Zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2012 vypočíta výšku poistného z oznámenej sumy vo výške 10 %, resp. 5 % z vymeriavacieho základu (vyplatených dividend znížených o sumu 339,89 €). Maximálny vymeriavací základ pre dividendy vyplatené v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 je suma 27 684 € (36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2010 vo výške 769 €). Ak mal poistenec okrem príjmu z dividend aj iné príjmy (napr. ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy) a úhrnný vymeriavací základ zo všetkých príjmov presiahol maximálny vymeriavací základ 27 684 €, v ročnom zúčtovaní sa mu každý jednotlivý vymeriavací základ úmerne kráti. Maximálny vymeriavací základ sa poistencovi kráti aj v prípade, ak bol časť roka poistený v cudzine. Suma 27 684 € sa kráti podľa počtu kalendárnych dní za dobu poistenia v cudzine. Poistenec je ale povinný najneskôr v termíne do 31. marca 2013 preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni poistenie v cudzine.

1.2. Dividendy vyplatené v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 Zákon o zdravotnom poistení účinný do 31. decembra 2012 sa použije aj pre dividendy vyplatené po 1. januári 2013. Minimálny základ pre dividendy za účtovné obdobie, ktoré sa začalo medzi 1. januárom 2011 a 31. decembrom 2012, vyplatené v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 je suma 347,41 €. Suma bola vypočítaná ako 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2011 vo výške 786 €. Táto suma predstavuje jednu dvanástinu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011, ktorý bol vyhlásený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 136/2012 Z. z. vo výške 9 432 €. Od 1. januára 2013 sa bude minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa určovať nie ako 44,2 %, ale ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Podľa § 38b ods. 9 prechodných ustanovení sa ale na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 421/2012 Z. z., vzťahuje zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2012. Preto sa bude minimálny základ na účely dividend pre rok 2013 počítať ako 44,2 % zo sumy (9 432,00 €/12), čo je 347,41 €/mesiac. Oznámenie o príjmoch za rok 2013 budú vypĺňať a odovzdávať iba tí poistenci, ktorí budú mať v roku 2013 príjmy z dividend vyššie ako 347,41 €. Výšku príjmu z dividend zníženú o sumu minimálneho základu 347,41 € bude poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia, najneskôr do 2. júna 2014 (pretože 31. máj 2014 pripadá na sobotu). Zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2013 vypočíta výšku poistného z oznámenej sumy vo výške 10 %, resp. 5 % z vymeriavacieho základu (vyplatených dividend znížených o sumu 347,41 €). Maximálny vymeriavací základ pre dividendy vyplatené v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 by mala byť suma 28 296 € (36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2011 vo výške 786 €). Maximálnym vymeriavacím základom od 1. januára 2013 pre iné príjmy bude ale suma 47 160 € (60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2011 vo výške 786 €). Preto je nutné sledovať prípadné usmernenia a vyhlášky ohľadne stanovenia maximálneho vymeriavacieho základu z dividend v roku 2013.

Odvody do fondov a sociálna pomoc 2. Dividendy za účtovné obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2013 Platiteľ dividend so sídlom na území Slovenskej republiky Na účely zákona o zdravotnom poistení je od 1. januára 2013 povinný platiť poistné na zdravotné poistenie aj platiteľ dividend zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr 1. januára 2013 [§ 11 ods. 1 písm. e) zákona]. Poistenec platí preddavky z vyplatenej dividendy za kalendárny mesiac, nie je ale povinný sa z dôvodu príjmu z dividend prihlasovať na zdravotné poistenie. Preddavok na poistné z vyplateného podielu na zisku vypočítava a odvádza za poistenca, ktorý má príjem z dividend, platiteľ dividend. Platiteľ dividend môže požiadať pred vyplatením dividendy Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o overenie poistného vzťahu poistenca k príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 16 ods. 15 zákona). Platiteľ dividend (právnická osoba, ktorá vypláca dividendy) platí preddavky na zdravotné poistenie z dividend iba vtedy, ak má sídlo na území Slovenskej republiky (§ 11 ods. 11 zákona). Platiteľ dividend so sídlom na území Slovenskej republiky je povinný: l

do ôsmich dní odo dňa vyplatenia dividend písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a výšku preddavku na poistné na výkaze, ktorého vzor ustanoví zrejme ministerstvo zdravotníctva (§ 20 ods. 6 zákona),

do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy, uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý má príjem z dividend (§ 17 ods. 4 zákona).

Platiteľ dividend, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky Platiteľ dividend so sídlom v zahraničí preddavky na poistné z vyplatených dividend neplatí. Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku dividend vyplatených v predchádzajúcom kalendárnom roku najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive, ktorého vzor ustanoví ministerstvo zdravotníctva po dohode s MF SR (§ 23 ods. 15 zákona).

odvádzať mesačné preddavky, ale keďže naďalej je poistencom štátu (po skončení materskej dovolenky), nemá povinnosť platiť minimálne preddavky, teda môže odvádzať aj nižšie preddavky, ako sú minimálne pre ostatné SZČO. Výška preddavku je taká, aká jej vyšla podľa ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že mesiace, počas ktorých samostatne zárobkovo činná osoba bola dočasne práceneschopná, sa neodpočítavajú z doby podnikania pri výpočte mesačného vymeriavacieho základu pre platenie odvodov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Počas uvedeného obdobia sa vylučuje povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v súlade s § 141 zákona o sociálnom poistení a § 16 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení na zdravotné poistenie.

Sadzba poistného Pri príjme z vyplatených dividend za účtovné obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2013, sa mení sadzba poistného z 10 % na 14 % z vymeriavacieho základu, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím [§ 12 ods. 1 písm. g) zákona].

Vymeriavací základ Vymeriavací základ sa už neznižuje o sumu minimálneho základu, preto je pri výpočte poistného v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia vymeriavacím základom celý príjem z vyplatených dividend (§ 13 ods. 6 zákona). Maximálny vymeriavací základ z iných príjmov okrem príjmu z vyplatených dividend je daný ako 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR spred dvoch rokov. V roku 2013 je to suma 786 € x 60 = 47 160 €. Tento maximálny vymeriavací základ sa zvyšuje o sumu vyplatených dividend, najviac o sumu vo výške 120-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2013 je to suma 786 € x 120 = 94 320 € [§ 13 ods. 9 písm. c) zákona]. Bibiána Špániková

UPOZORNENIE Za dividendy sa na účely zákona o zdravotnom poistení považujú iba dividendy, ktoré boli vyplatené zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr 1. januára 2011. Preto sa na dividendy vyplatené zo zisku za rok 2010 a za roky predchádzajúce nevzťahuje zákon o zdravotnom poistení ani podľa znenia zákona účinného do 31. decembra 2012, ani podľa znenia zákona účinného od 1. januára 2013.

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc POZNÁMKA Zatiaľ čo Zákonník práce povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou vymedzuje všeobecne, zákon o službách zamestnanosti tieto povinnosti upravuje podrobnejšie. V zmysle tohto zákona povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať ich zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, ako aj viesť evidenciu týchto občanov.

UPOZORNENIE Túto povinnosť má každý zamestnávateľ za podmienky, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň jedného občana so zdravotným postihnutím.

POZNÁMKA Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je podmienený poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a časovým úsekom, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok. Percentuálna výška poklesu schopnosti má na tieto účely osobitný význam, pretože občan so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, sa na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím započítava za troch takýchto občanov.

POZNÁMKA Z vymedzenia pojmu zamestnanec vyplýva, že ani zamestnanci vykonávajúci činnosť na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) sa na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím nepovažujú za zamestnancov, teda sa nezapočítavajú ani do celkového počtu zamestnancov a ani do počtu zamestnancov, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať. Tým sa podstatne odlišuje pojem zamestnanca na účely zákona o zamestnanosti a Zákonníka práce. Rovnako rozdiel v tomto smere je, aj pokiaľ ide o vymedzenie pojmu zamestnanec na účely zákona č. 461/2003 Z. z.

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), ako aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je totiž povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Osobitnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá vyplýva z tohto zákona, je jeho povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Túto povinnosť má každý zamestnávateľ, a to bez akejkoľvek výnimky, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a to v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Celkovým počtom zamestnancov treba rozumieť priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok, pričom z tohto počtu sú vylúčení zamestnanci plniaci úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím je určený percentuálnou sadzbou – 3,2 %, pričom zistený počet občanov so zdravotným postihnutím sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane 0,5 smerom nahor. Na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa za takéhoto občana považuje občan uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 71 tohto zákona je občan uznaný za invalidného, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zamestnávateľom sa pritom rozumie právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území SR, ako aj fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za zamestnávateľa na tieto účely sa považuje aj organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky, a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území SR. Pojem zamestnanec je vymedzený okruhom fyzických osôb v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu a v služobnom pomere. Za zamestnanca na tieto účely sa nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Pokiaľ ide o sociálne poistenie a zdravotné poistenie, nové vymedzenie pojmu zamestnanec k 1. januáru 2013 upravuje zákon č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za zamestnanca na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba v pracovnom pomere, a to bez ohľadu na to, o aký druh pracovného pomeru u zamestnanca ide. To znamená, že zamestnancom treba rozumieť fyzickú osobu v pracovnom pomere na neurčitý čas, v pracovnom pomere na určitú dobu, v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Rovnako na tieto účely sa za zamestnanca považuje aj zamestnanec v rámci domáckej práce a telepráce. Z uvedeného vyplýva, že za zamestnanca sa nepovažuje iba fyzická osoba v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas a toto postavenie nadobúda fyzická osoba bez ohľadu na výšku príjmu. Na tieto účely sa teda považuje aj uchádzač o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu, pričom uchádzač o zamestnanie je povinný vopred oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny výkon tejto zárobkovej činnosti, ako aj predpokladaný príjem. Túto povinnosť je uchádzač o zamestnanie povinný preukázať najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti a preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac v termíne určenom týmto úradom. V súčasnom období suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu je 194,58 €. Vzhľadom na to, že niektorí zamestnávatelia nemôžu reálne zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, túto povinnosť si môžu plniť aj zadaním zákazky. Zákazkou sa rozumie dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Pokiaľ ide o zákazku, samozrejme musí ísť o zákazku vhodnú na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zákazku priamo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj dodaním tovaru alebo poskytnutím služby od: l

chránenej dielne,

chráneného pracoviska alebo

občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Tovarom na tieto účely sa rozumie výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, určený na predaj. Obdobne za službu sa považuje služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je určené násobkom celkovej ceny práce. Celková cena práce je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za príslušné obdobie a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR zverejnená Štatistickým úradom SR za prvý až tretí štvrťrok 2011 je 765,00 € a celková cena práce pre rok 2012 je 1 034,27 €.

o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (ďalej len zákon o zdravotnom poistení). Kým na účely zákona o službách zamestnanosti, a teda aj na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa zamestnanci vykonávajúci činnosť na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nepovažujú za zamestnancov na účely Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení, sa aj osoba vykonávajúca činnosť na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru považuje za zamestnanca.

Príklad č. 1: U zamestnávateľa je 21 zamestnancov v pracovnom pomere, dvaja zamestnanci na základe dohody o vykonaní práce a piati zamestnanci na základe dohody o pracovnej činnosti. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po celý kalendárny rok vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. V tomto prípade zamestnávateľ je povinný zamestnávať občana so zdravotným postihnutím, pretože spĺňa podmienku zamestnávania najmenej 20 zamestnancov v pracovnom pomere.

Príklad č. 2: U zamestnávateľa je 19 zamestnancov v pracovnom pomere, dvaja zamestnanci na základe dohody o vykonaní práce a piati zamestnanci na základe dohody o pracovnej činnosti. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po celý kalendárny rok vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. V tomto prípade zamestnávateľ nie je povinný zamestnávať občana so zdravotným postihnutím vzhľadom na to, že v pracovnom pomere zamestnáva menej ako 20 zamestnancov.

Príklad č. 3: Zamestnávateľ zamestnáva 86 zamestnancov v pracovnom pomere. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po celý kalendárny rok vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. V danom prípade je povinný zamestnávateľ zamestnávať troch občanov so zdravotným postihnutím (3,2 % z 86 = 2,75 = 3).

Príklad č. 4: Zamestnávateľ zamestnáva 120 zamestnancov v pracovnom pomere. V rámci

1/2013

Odvody do fondov a sociálna pomoc tohto počtu zamestnancov jeden zamestnanec je invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % a jeden zamestnanec je invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80 %. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po celý kalendárny rok vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. V danom prípade zamestnávateľ je síce povinný zamestnávať štyroch občanov so zdravotným postihnutím (3,2 % zo 120 = 3,84 = 4), avšak zamestnávateľ spĺňa túto podmienku, pretože jeden z občanov so zdravotným postihnutím je s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím sa započítava za troch takýchto občanov.

Príklad č. 5: Zamestnávateľ odobral od občana so zdravotným postihnutím, ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, výrobky za 2 500 €. V danom prípade sa zamestnávateľovi započítajú traja občania so zdravotným postihnutím (2 500 : 827 = 3,02 = 3).

Príklad č. 6: Zamestnávateľ vzhľadom na počet svojich zamestnancov mal v roku 2012 zamestnávať štyroch občanov so zdravotným postihnutím. V priebehu celého roku 2012 zamestnával dvoch občanov so zdravotným postihnutím. Za dvoch chýbajúcich občanov so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ povinný odviesť do 31. marca 2013 odvod vo výške 1 860 € (930 x 2 = 1 860).

POZNÁMKA Ide o súčin 0,3-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu.

Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je potrebné zadať zákazku vo výške 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zadaním zákazky plní. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Z uvedeného vyplýva, že na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím bolo v roku 2012 potrebné zadať zákazku v sume 827,00 € (0,8 x 1 034,27 = 827,416 = 827). Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie. Na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých si zamestnávateľ môže započítať, je potrebné odobrať tovar alebo prijať službu vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, po započítaní alebo nezapočítaní dane z pridanej hodnoty do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb a výšky zákazky, t. j. 827 €. Výsledná hodnota sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor. Skutočnosť, že zamestnávateľ si splnil povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím reálnym zamestnaním alebo zadaním zákazky, alebo odoberaním výrobkov, alebo služieb, je zamestnávateľ povinný preukázať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov zamestnávateľ preukazuje na tlačive predpísanom ústredím. V prípade, ak zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a reálne nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, v priebehu kalendárneho roka nezadal potrebnú zákazku a ani neodobral požadovanú výšku výrobkov alebo služieb, je povinný na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odviesť odvod za neplnenie tejto povinnosti. Zamestnávateľ je povinný tento odvod zrealizovať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Výška odvodu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, je 0,9-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Pre rok 2012 predstavuje 0,9-násobok celkovej ceny práce 930,00 € (1 034,27 x 0,9 = 930,843). Vzhľadom na to, že povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím je podmienená evidenciou aspoň jedného takéhoto občana na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, výška odvodu, ktorý má zamestnávateľ zrealizovať do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, sa zníži, ak príslušný úrad takéhoto občana viedol v evidencii iba časť kalendárneho roka. Ide o zníženie odvodu za neplnenie povinnosti zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím presnou sumou, ktorá je určená súčinom troch zákonom ustanovených skutočností. Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť realizáciou jednotlivých povinností v plnej miere alebo aj ich vzájomnou kombináciou. Každý zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, je povinný odvod za toto nesplnenie odviesť, pretože úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a zároveň uloží zamestnávateľovi pokutu za neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti. doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.

Verejná správa

Novela infozákona účinná od decembra 2012 Cieľom tohto článku je informovať o zmenách, ktoré prináša ďalšia novela infozákona, ktorú schválila Národná rada SR dňa 18. októbra 2012. Najvýznamnejšou zmenou, ktorú novela priniesla, je tzv. opakované použitie informácií. Pri tvorbe novely sa zákonodarca opieral o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Tento článok analyzuje jednotlivé zmeny, ktoré novela s účinnosťou od 1. decembra 2012 zavádza. Dňa 18. októbra 2012 NR SR schválila novelu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „novela infozákona“). Novela bola v Zbierke zákonov SR zverejnená ako zákon č. 341/2012 Z. z. a je účinná od 1. decembra 2012. Orgány verejnej moci vytvárajú, zhromažďujú a poskytujú obrovské množstvo informácií, napr. údaje o dopravnej situácii, informácie pre turistov a pod. Na základe týchto informácií môžu vznikať nové služby s pridanou hodnotou. Preto je novela infozákona zaujímavá najmä pre podnikateľov, ktorí podnikajú v oblasti trhu s informáciami. V roku 2003 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len „smernica“), ktorá opakované použitie informácií zlepšuje a tým vytvára priestor na vznik nových služieb s pridanou hodnotou. Novelou infozákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky vyššie uvedená smernica preberá. Tento článok rozoberá zmeny, ktoré novela infozákona prináša.

Pojmy Z dôvodu jednoznačnosti novela infozákona zavádza definície niektorých pojmov.

a) Opakované použitie informácií Jedným z nových pojmov je opakované použitie informácií, pod ktorým sa v zmysle § 21b infozákona rozumie „použitie informácie, ktorú má povinná osoba podľa ods. 3 k dispozícii, na podnikateľský účel alebo na nepodnikateľský účel odlišný od pôvodného účelu, na ktorý bola informácia vytvorená v rámci plnenia úloh tejto povinnej osoby. Opakovaným použitím informácií nie je výmena informácií medzi povinnými osobami podľa ods. 3 pri plnení ich úloh; tým nie je dotknuté ustanovenie § 21f ods. 6.“ Definícia pojmu opakované použitie informácií vychádza z definície uvedenej v smernici, a to v čl. 2 ods. 4. Povinné osoby si každodenne vymieňajú medzi sebou informácie. Takéto použitie informácií nespadá pod definíciu opakovaného použitia informácií uvedeného v infozákone. Podmienkou je, že informácie sa používajú v medziach plnenia úloh týchto povinných osôb. Ak povinná osoba nespĺňa tento predpoklad (informácie nepoužíva v medziach plnenia úloh), podlieha režimu opakovaného použitia informácií. To však znamená, že má všetky povinnosti žiadateľa. Uvedené zavádza § 21f ods. 6 infozákona, ktorý vychádza z čl. 10 ods. 2 smernice, ktorý ustanovuje, že „Povinná osoba, ktorá opakovane používa informáciu na podnikateľský účel odlišný od plnenia úloh tejto povinnej osoby, má rovnaké povinnosti ako žiadateľ, ktorý opakovane používa informáciu na podnikateľské účely.“ V praxi to znamená, že ak subjekt verejného sektora opakovane použije dokumenty ako vstup pre svoje komerčné

ZÁKLADNÉ POJMY Novela infozákona do textu infozákona zavádza základné pojmy, ktoré vyžaduje smernica. Ide o pojmy ako: – opakované použitie informácií, – informácie. Po účinnosti novely infozákona budú pri zverejňovaní, resp. poskytovaní informácií existovať popri sebe tri režimy, a to: – povinné zverejňovanie informácií (§ 5), zmlúv (§ 5a), faktúr a objednávok (§ 5b), – sprístupňovanie informácií na žiadosť (§ 14 a nasl.), – sprístupňovanie informácií na opakované použitie (§ 21b a nasl.).

CHARAKTERISTICKÉ ČRTY Základnými charakteristickými črtami tejto definície sú: – ide o informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii: uvedené súvisí s § 3 ods. 1 infozákona, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Medzi informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, patria napr. informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva, s ktorými narába. Nemusí ísť iba o tie informácie, ktoré povinná osoba vytvorila, ale môže ísť aj o tie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými osobami, napr. fyzickými osobami, právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. – použitie informácie na podnikateľské, ako aj na nepodnikateľské účely: podnikateľský účel sa na účely infozákona nevykladá len v zmysle legálnej definície podnikania, ktorú ustanovuje § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podnikateľský účel taktiež v zmysle infozákona nemožno spájať len s podnikateľmi definovanými v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dôležitým kritériom je opakované použitie informácií na dosiahnutie zisku bez ohľadu na status žiadateľa. – účel použitia informácií je odlišný od pôvodného účelu použitia, na ktorý bola informácia vytvorená v rámci plnenia úloh povinnej osoby, – nejde o výmenu informácií medzi povinnými osobami pri plnení ich úloh, tým nie je dotknutý § 21f ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

1/2013

Verejná správa PRÍKLAD Z PRAXE Zaradenie do platovej triedy @Môže zamestnávateľ zaradiť zamestnankyňu do 9. platovej triedy s úplným stredným odborným vzdelaním a kvalifikačným predpokladom, ak vykonáva pracovnú činnosť (personálnu politiku) zaradenú do 9. platovej triedy podľa katalógu pracovných činností? Odpoveď: Nie, zamestnávateľ nemôže zamestnankyňu s úplným stredným odborným vzdelaním zaradiť do 9. platovej triedy z dôvodu, že na vykonávanie personálnych pracovných činností uvedených v 9. platovej triede sa vyžaduje minimálne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa prílohy č. 1 katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme časť 01 – Spoločné pracovné činnosti nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z. (predtým nariadenie vlády SR č. 111/2002 Z. z.), ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného nariadenia vlády platí, že pracovnú činnosť, pre ktorú sa vyžaduje úplné stredné vzdelanie, možno zaradiť do 9. platovej triedy len v prípade, ak sa na vykonávanie tejto činnosti vyžaduje osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený osobitným predpisom. Teda zaradiť pracovnú činnosť, na vykonávanie ktorej sa vyžaduje úplné stredné vzdelanie, do 9. platovej triedy možno len vtedy, ak sa podľa právneho predpisu na jej vykonávanie vyžaduje plnenie osobitného kvalifikačného predpokladu, ktorým je napr. absolvovanie ďalšieho vzdelávania, vykonanie skúšky alebo získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a pod., napr. u pedagogických zamestnancov v špeciálnych školách a školských zariadeniach je týmto osobitným kvalifikačným predpokladom absolvovanie štúdia špeciálnej pedagogiky, u zamestnancov dopravy osvedčenie o získaní odbornej spôsobilosti a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadny právny predpis neustanovuje na vykonávanie činnosti personalistu absolvovanie ďalšieho vzdelávania alebo získanie osvedčenia a pod., čiže nie je na výkon tejto činnosti ustanovený osobitný kvalifikačný predpoklad, nebolo možné pracovné činnosti personalistu, na ktoré sa vyžaduje úplné stredné vzdelanie, v katalógu zaradiť do 9. platovej triedy a z uvedeného dôvodu ani takýto zamestnanec s úplným stredným vzdelaním nemôže byť zaradený do 9. platovej triedy.

aktivity, ktoré nepatria do rozsahu jeho verejných úloh, na zhotovenie dokumentov takých aktivít sa uplatnia rovnaké poplatky a ďalšie podmienky, ktoré platia pre iných užívateľov. Účelom má byť nediskriminácia ostatných žiadateľov popri povinnej osobe, ktorá použije dokumenty na podnikateľské aktivity.

b) Informácia Novela infozákona ďalej v súvislosti s opakovaným použitím informácií zavádza § 21b ods. 2, v ktorom je definovaný pojem informácie, a to nasledovne: „Informáciou podľa odseku 1 je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah záznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela, v akejkoľvek forme, zaznamenané na akomkoľvek nosiči; informáciou podľa odseku 1 nie je počítačový program.“ Definícia pojmu informácia na účely opakovaného použitia informácií vychádza z definície pojmu dokument – tak ako to ustanovuje smernica v čl. 2 ods. 3. Smernica pod tento pojem zaraďuje každý obsah bez ohľadu na formu prenosu dát a akúkoľvek časť takéhoto obsahu. Zákonodarca použil v texte novely infozákona pojem informácia namiesto pojmu dokument z dôvodu zosúladenia textu osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií s predošlými ustanoveniami infozákona. Definícia informácie vychádza aj z pojmov upravených v osobitnom zákone č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, napr. z pojmov zvukový záznam, zvukovo-obrazový záznam a audiovizuálne dielo. Definícia pojmu informácia v § 21b ods. 2 je však definíciou na účely opakovaného použitia informácií, pretože sa systematicky nachádza v texte infozákona venovanom tejto problematike. Základné pojmy, s ktorými infozákon narába, sú totiž definované v § 4. Do prijatia novely infozákona tento zákon výslovnú definíciu pojmu informácia neobsahoval. Z daného dôvodu bola používaná analógia k § 2 písm. b) body 1 až 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorého bolo možné informáciu definovať ako: 1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu, 2. obsah ústneho vyjadrenia, 3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média. Za informáciu sa považovali aj dokumenty, čo vychádzalo nepriamo z dikcie nasledovných ustanovení infozákona: l z § 5, podľa ktorého sa sprístupňujú „zápisnice z verejných schôdzí, texty predložených návrhov zákonov...“, l z § 16 ods. 1, ktorý počíta so sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, l a neskôr aj z toho, že je možné zverejňovať aj zmluvy, faktúry a objednávky ako dokumenty. Pretože definícia pojmu informácia v § 21b ods. 2 je len definíciou na účely opakovaného použitia informácií, predpokladám, že na účely ostatných ustanovení infozákona sa bude naďalej aplikovať postup, resp. výklad pojmu informácia, ktorý sa používal do prijatia poslednej novely infozákona.

c) Povinná osoba na účely osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií Zavedenie osobitnej definície povinnej osoby na účely ustanovení infozákona o opakovanom použití informácií si vyžiadala úprava v čl. 2 ods. 1 a 2 smernice, ktorá upravuje okruh povinných osôb osobitne. Preto novela infozákona prostredníctvom § 21b ods. 3 pod povinnou osobou na účely osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií rozumie:

Verejná správa 1. 2.

povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 infozákona; právnickú osobu, ktorá je založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti zapojená na rozpočet povinnej osoby podľa § 2 ods. 1, b) je ovládaná povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 alebo c) viac ako polovica členov jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu je vymenovaná alebo volená povinnou osobou podľa § 2 ods. 1; Do skupiny právnických osôb podľa tohto bodu (bod 2) patria organizácie zriadené ústrednými štátnymi orgánmi, obcami, mestami, vyššími územnými celkami ako rozpočtové a príspevkové organizácie. združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jedna z povinných osôb podľa § 21b odsek 4 (vymenované v 2. bode) alebo § 2 ods. 1 infozákona.

Negatívne vymedzenie informácií, na ktoré sa ustanovenia o opakovanom použití informácií nevzťahujú V súlade s požiadavkami smernice novela infozákona v § 21c vymedzuje rozsah informácií, na ktoré sa opakované použitie informácií vzťahovať nebude. Z § 21c ods. 2 infozákona vyplýva, že na použitie informácie zverejnenej podľa infozákona (povinné zverejňovanie informácií, zmlúv a údajov o faktúrach a objednávkach podľa § 5 až § 5b) alebo osobitného predpisu (napr. zverejňovanie údajov v obchodnom registri, živnostenskom registri) a na použitie informácie sprístupnenej podľa § 14 a nasl. infozákona sa nevzťahuje osobitné ustanovenie o opakovanom použití informácií. Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať. Takouto informáciou je napr. informácia publikovaná v tlači alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup.

Sprístupňovanie informácií podľa ustanovení o opakovanom použití informácií Ustanovenia § 21d až § 21k bližšie upravujú sprístupňovanie informácií na ich opakované použitie. Ustanovenie § 21d infozákona umožňuje povinnej osobe s ohľadom na technické, personálne či iné možnosti neumožniť opakované použitie informácií. Ak však povinná osoba umožňuje opakované použite informácií, vzťahuje sa na ňu rad povinností a zásad, ktoré musí pri tom dodržať (napríklad zásada rovnakého zaobchádzania, transparentnosti atď.). Ustanovenie § 21d ods. 2 infozákona ustanovuje povinnej osobe povinnosť nahlásiť prevádzkovateľovi ústredného portálu verejnej správy údaje o svojich webových sídlach a iných miestach, kde sa zverejňujú skutočnosti týkajúce sa opakovaného použitia informácií. Nestanovuje však lehotu, v ktorej tak majú povinné osoby urobiť. Účelom tejto povinnosti je uľahčenie prístupu jednotlivých žiadateľov k zverejneným informáciám povinnej osoby. Žiadateľ tak na ústrednom portáli verejnej správy bude môcť zadaním konkrétnej povinnej osoby získať priamy odkaz na potrebné informácie súvisiace s opakovaným použitím informácií. Ide o centrálne portálové riešenie sprístupňovania informácií určených na opakované použitie. Ustanovenie § 21e ods. 1 infozákona ustanovuje princíp rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi o opakované použitie informácií. V súlade s týmto princípom, ak povinná osoba umožňuje opakované použitie informácií, je povinná sprístupniť tieto informácie a umožniť opakované použitie informácií všetkým žiadateľom za rovnakých podmienok.

OSOBITNÉ USTANOVENIA O OPAKOVANOM POUŽITÍ INFORMÁCIÍ SA NEVZŤAHUJÚ NA INFORMÁCIU: a) ktorá sa nesprístupňuje podľa ustanovení infozákona okrem § 11 ods. 1 písm. c) (t. j. informácia, ktorou možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas); Dôvodom vylúčenia § 11 ods. 1 písm. c) je, že smernica nevyžaduje postup uvedený v predmetnom ustanovení, podľa ktorého povinná osoba vyzýva oprávnenú osobu na udelenie súhlasu. V prípade žiadosti o opakované použitie informácií podľa § 21c ods. 1 písm. c) povinná osoba v rozhodnutí oznámi žiadateľovi, kto je nositeľom práva duševného vlastníctva, ak je povinnej osobe známy v súlade s § 21i ods. 2 druhá veta. b) ktorej vyhotovenie nepatrí do rozsahu plnenia úloh povinnej osoby; Tu ide o tie informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, no nevyhotovila ich v súvislosti s plnením jej úloh. c) na ktorú má právo duševného vlastníctva podľa osobitného predpisu iná osoba ako povinná osoba; Pri aplikácii predmetného ustanovenia má povinná osoba brať na zreteľ ochranu práv tretích osôb, ktorá vyplýva z úpravy ochrany práv duševného vlastníctva. d) ktorú má k dispozícii verejnoprávna inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, a ňou založené právnické osoby na účely plnenia služieb verejnosti v oblasti vysielania; Verejnoprávnou inštitúciou tomto ustanovení sa rozumie Rozhlas a televízia Slovenska. Rozhlas a televízia Slovenska nespĺňa definíciu povinnej osoby podľa § 21b ods. 4 infozákona. e) ktorú má k dispozícii vzdelávacia inštitúcia a výskumná inštitúcia ako škola, vysoká škola a osoba zabezpečujúca výskum a vývoj; f) ktorú má k dispozícii kultúrna inštitúcia ako múzeum, knižnica, archív a divadlo; g) ktorej sprístupnenie by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky alebo jej zahraničnopolitické záujmy; Pod informáciou, sprístupnením ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky alebo jej zahraničnopolitických záujmov, sa rozumie najmä: – informácia získaná vojenským spravodajstvom podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

1/2013

Verejná správa č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. Tieto informácie sú určené pre vymedzený okruh osôb ústavných činiteľov, z čoho vyplýva, že nie je možné ich poskytnúť verejnosti na podnikateľské účely alebo iné účely odlišné od pôvodného účelu, pre ktorý boli získané a spracované; – informácia týkajúca sa činnosti Slovenskej informačnej služby podľa zákona NRSR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. h) ktorá sa týka havarijných plánov, evakuačných plánov a dokumentov na zaistenie fyzickej a objektovej bezpečnosti povinnej osoby alebo ktorej sprístupnenie by mohlo ohroziť bezpečnosť informačného systému povinnej osoby, najmä ak ide o prístupové heslá, analýzy zraniteľnosti a rizík informačného systému v čase ich trvania, výsledky penetračných testov, bezpečnostné nastavenie informačného systému, bezpečnostnú politiku a dokumenty na zaistenie informačnej bezpečnosti ňou určené a bezpečnostný projekt.

Novela infozákona ustanovuje, že dohody medzi povinnou osobou a inou osobou, ktoré obsahujú obmedzenie opakovaného použitia informácií ostatnými žiadateľmi vrátane výhradného prístupu k opakovane používaným informáciám, sú neplatné. Výhradnou dohodou možno rozumieť dohodu uzatvorenú medzi povinnou osobou a inou osobou, ktorá obsahuje výhradné práva pre konkrétnu osobu, že informácie tvoriace predmet takejto zmluvy sa nebudú poskytovať ostatným žiadateľom, či už: l

v rovnakej miere (niektoré informácie sa im sprístupnia v rovnakej miere a iné v rovnakej miere nie) alebo

sa nebudú poskytovať vôbec.

Takýmito dohodami budú nielen dohody písomné, ale aj tie, ktoré sa uzatvárajú napr. ústnou formou. Výnimkou z neplatnosti ustanovení, ktoré obmedzujú opakované použitie informácií, je, ak je obmedzenie opakovaného použitia nevyhnutné vo verejnom záujme. Pojem verejný záujem právne predpisy používajú, avšak neobsahujú jeho vhodnú definíciu, najviac sa však približuje účelová definícia uvedená v § 2 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého ide o záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Existencia takýchto dohôd však musí byť všeobecne známa, a preto majú povinné osoby povinnosť zverejňovať takéto dohody. Novela infozákona ustanovuje povinnej osobe aspoň raz za tri roky overiť dôvody obmedzenia opakovaného použitia, pričom z overenia má zároveň povinnosť vypracovať odôvodnený písomný záznam. V súlade s novelou infozákona môže povinná osoba umožniť opakované použitie informácií: l

bez určenia podmienok alebo

s určením podmienok.

Rozhodnutie, či povinná osoba stanoví podmienky alebo nie, je výlučne v jej kompetencii.

POZNÁMKA Ak sa povinná osoba takto rozhodne, z § 21f ods. 8 jej vyplýva povinnosť o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, inak podľa § 6 ods. 2 infozákona, čiže v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste.

Ak povinná osoba umožní opakované použitie informácií s tým, že určí podmienky, podmienky opakovaného použitia informácií musia obsahovať: l

požiadavky prístupu (t. j. počiatočné vstupné podmienky najmä technického charakteru, ktoré musí žiadateľ splniť, aby mohlo byť vydané kladné rozhodnutie),

povinnosti žiadateľa pri opakovanom použití informácií (t. j. povinnosti pri samotnom používaní informácií).

Ak povinná osoba určí podmienky opakovaného použitia informácií, tieto nesmú byť diskriminačné a obmedzovať opakované použitie informácií môžu len v nevyhnutnej miere. V § 21f ods. 8 je upravená možnosť povinných osôb rozhodnúť sa, že v opakovanom použití informácií už nebudú pokračovať a z tohto dôvodu nebudú informácie určené na opakované použitie aktualizovať. Povinná osoba sprístupňuje informácie na účel ich opakovaného použitia v podobe a spôsobom, ktorý umožňujú jej technické podmienky. Zákon však uprednostňuje elektronickú podobu.

POZNÁMKA Povinná osoba nemá štandardne povinnosť sprístupňovať informácie na opakované použitie usporiadané v štruktúre alebo vo formátoch podľa kritérií určených žiadateľom a nemá povinnosť zabezpečiť osobitné technické riešenie prepojenia alebo pripojenia žiadateľa, ak požiadavky žiadateľa presahujú rámec jednoduchej operácie.

Jednoduchou operáciou nie je úkon, ktorý musí povinná osoba vykonať nad mieru obvyklú pri sprístupňovaní informácie v štruktúre alebo vo formátoch upravených napríklad štandardom ako súborom pravidiel spojených s vytváraním, rozvojom a využívaním informačných systémov verejnej správy.

Žiadosť o opakované použitie informácií V § 21h novela infozákona upravuje osobitosti žiadosti o opakované použitie informácií. Z tejto žiadosti musí byť okrem náležitostí podľa § 14 ods. 2 infozákona zrejmý údaj o tom, či žiadateľ:

Verejná správa žiada informácie sprístupniť podľa ustanovení o opakovanom použití informácií (cieľom uvedeného je výslovne odlíšiť túto osobitnú žiadosť od žiadosti podľa § 14 a nasl.), l použije informácie na podnikateľský alebo na nepodnikateľský účel (najmä z dôvodu posúdenia poplatkovej povinnosti). Ak žiadosť neobsahuje niektorý z údajov uvedených vyššie, povinná osoba vybaví žiadosť podľa § 14 a nasl. infozákona. Informácie sprístupnené na základe žiadosti podľa § 14 a nasl. infozákona možno aj naďalej „neobmedzene“ používať, no ak má žiadateľ záujem na tom, aby boli použité osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií, musí túto skutočnosť uviesť priamo v žiadosti. Na spôsob podania žiadosti, odstraňovania nedostatkov v žiadosti, ako aj na spôsob kladného vybavenia žiadosti sa primerane použijú predchádzajúce ustanovenia infozákona. l

Vybavenie žiadosti o opakované použitie informácií Zákon ustanovuje povinnej osobe na vybavenie žiadosti o opakované použitie informácií lehotu 20 pracovných dní. Zo závažných dôvodov môže povinná osoba túto lehotu predĺžiť, avšak najviac o 20 pracovných dní. Povinná osoba má povinnosť predĺženie lehoty oznámiť žiadateľovi bez zbytočného odkladu, najneskôr do 21 dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia jej nedostatkov. V oznámení musí uviesť aj dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty. Ak povinná osoba opakované použitie informácií umožňuje, postupy tejto povinnej osoby pri vybavovaní žiadostí môžu byť nasledovné: 1. ak povinná osoba sprístupňuje informácie bez podmienok – sprístupní informácie na účel opakovaného použitia rozhodnutím (ak sa požadované informácie sprístupňujú podľa § 21c a § 21d) – primeraným použitím ustanovenia § 18 ods. 1 urobí rozhodnutie zápisom v spise; 2. ak povinná osoba sprístupňuje informácie a má určené podmienky – v prípade ich splnenia sprístupní informácie na účel ich opakovaného použitia rozhodnutím (ak sa požadované informácie sprístupňujú podľa § 21d) – primeraným použitím ustanovenia § 18 ods. 1 urobí rozhodnutie zápisom v spise; 3. ak povinná osoba sprístupňuje informácie podľa § 21d, ale zatiaľ nemá určené podmienky: a) buď v lehote podľa § 21i ods. 1 sprístupní rozhodnutím informácie na účel ich opakovaného použitia bez podmienok, alebo b) v lehote podľa § 21i ods. 1 určí podmienky rozhodnutím, pričom toto rozhodnutie aj zverejní podľa § 21f ods. 7. Ak povinná osoba určí podmienky rozhodnutím, je vylúčené fiktívne rozhodnutie, domnienka ktorého by v prípade, ak by ich určila napríklad len oznámením, nastala. Táto situácia rieši tzv. prvé určenie podmienok, pričom si vyžiadala aj osobitosť určenia začiatku plynutia lehoty na vybavenie žiadosti, ktorá podľa § 21i ods. 4 začína plynúť až dňom podania oznámenia žiadateľa o splnení určených podmienok; 4. v ostatných prípadoch povinná osoba žiadosť rozhodnutím odmietne (najmä z dôvodu, že sa požadované informácie nesprístupňujú podľa § 21c a § 21d – t. j. povinná osoba žiadané informácie nesprístupňuje alebo ich nemá k dispozícii, alebo nejde o povinnú osobu na účely osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií a pod.) – rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správnym poriadkom“), t. j. musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravných prostriedkoch. Do úvahy prichádza aj fiktívne rozhodnutie, na ktoré sa primerane použije ustanovenie § 18 ods. 3 infozákona. Ak povinná osoba informácie nemá k dispozícii, ale má vedomosť o tom, kde ich možno získať – žiadosť postúpi na základe analogického použitia ustanovenia

LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 10/2012 uverejnil: Daňová 51. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 7. decembra 2012 č. MF/22366/2012-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov 52. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/26221/ 2012-72 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov 53. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/26223/ 2012-72 o vydaní vzorov potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov 54. Oznámenie č. MF/23099/2012-721 Ministerstva financií Slovenskej republiky o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti Štátne výkazníctvo 55. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2012 č. MF/19301/2012-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov 56. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2012 č. MF/19324/2012-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov Účtovnícka 57. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. decembra 2012 č. MF/23778/2012-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov

1/2013

Verejná správa 58. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. decembra 2012 č. MF/23779/2012-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov 59. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. decembra 2012 č. MF/23781/2012-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č.MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatrení v znení neskorších predpisov

Cenová – Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu 60. Košický samosprávny kraj (Cenový výmer č. 15/2012, dodatok č. 1 k CV č. 1/2011)

§ 15 infozákona do 5 dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, pričom lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť.

Úhrada za opakované použitie informácií V § 21k infozákon upravuje úhradu za opakované použitie informácií, ktorá je príjmom povinnej osoby a môže byť jednorazová alebo opakovaná. Úhrada za opakované použitie informácií sa vypočíta ako súčet účelne vynaložených nákladov spojených najmä s umožnením prístupu k informáciám prostredníctvom nového alebo existujúceho priameho alebo nepriameho prepojenia alebo pripojenia žiadateľa k databáze informácií povinnej osoby, a to so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov, s odoslaním informácií žiadateľovi a príplatku nepresahujúceho 10 % tejto sumy, ktorý si povinná osoba je oprávnená pripočítať k účelne vynaloženým nákladom. Priame alebo nepriame prepojenie alebo pripojenie sa vykladá extenzívne, čiže zahŕňa sprístupnenie informácií vo všetkých podobách – nielen v elektronickej podobe (t. j. prístup do databázy povinnej osoby vo vopred vymedzenom rozsahu určenom povinnou osobou pomocou technických aplikácií umožňujúcich dohodnutý rozsah oprávnení na nakladanie s obsahom databázy). Pri nepriamom pripojení alebo prepojení absentuje možnosť žiadateľa na priamy prístup do databázy povinnej osoby. Nepriame pripojenie je umožnené napríklad prostredníctvom vytvorenia technickej aplikácie (technického rozhrania), pomocou ktorého sa žiadateľovi sprístupňujú konkrétne informácie v pravidelných dohodnutých intervaloch, respektíve ak ide o informáciu, ktorú má povinná osoba k dispozícii iba v listinnej podobe, prostredníctvom poštových služieb. Povinná osoba príplatok používa na skvalitňovanie poskytovania informácií, tak ako je uvedené v § 21k ods. 3 infozákona. Povinná osoba oznámi žiadateľovi skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výpočet úhrady na opakované použitie informácií, avšak o dané údaje musí žiadateľ osobitne požiadať. Novela infozákona ohľadne úhrady za opakované použitie informácií zavádza aj možnosť: 1.

UPOZORNENIE Povinná osoba musí zverejňovať výšku úhrady za opakované použitie informácií, a to na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, inak ju zverejňuje podľa § 6 ods. 2 (v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste).

POZNÁMKA Podnikatelia, ktorí majú v záujme spracovávať informácie, ktoré majú orgány verejnej moci k dispozícii a ponúkať ich na trhu v rôznych formách, napr. vo forme online aktualizovaných informačných systémov, môžu na základe novely žiadať o sprístupnenie informácií a o napojenie sa cez tzv. dátovú pumpu na informačný systém povinnej osoby.

upustenia od zaplatenia príplatku (§ 21k ods. 6) V prípade, ak žiadosť podáva žiadateľ, ktorým je právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby a má záujem o upustenie od príplatku podľa § 21k ods. 6, musí k žiadosti predložiť čestné vyhlásenie, ktorým preukáže, že nebude poskytovať informácie ďalej tretím osobám na podnikateľské účely. Podmienky uvedené v § 21k ods. 6 písm. a) a b) by mali vyplývať zo samotnej žiadosti. Podmienky musia byť splnené kumulatívne.

upustenia od zaplatenia úhrady (§ 21k ods. 8) Povinná osoba musí pri žiadostiach rovnakého druhu postupovať rovnako. Kedy ide o žiadosť rovnakého druhu, zostáva na posúdenie povinnej osoby, ktorá musí rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania. Nemusí však ísť len o zhodu v predmete žiadosti, t. j. informácií, ktoré žiadateľ žiada sprístupniť, ale napríklad aj osoby žiadateľa.

Ak je žiadateľom osoba so zmyslovým postihnutím, znáša náklady za sprístupnenie informácií povinná osoba (§ 21 druhá veta).

Záver Potreba zavedenia nového režimu sprístupňovania informácií vyplynula z potreby zosúladiť slovenský právny poriadok s právom EÚ. Novela infozákona má za cieľ využiť doteraz nevyužitý hospodársky potenciál údajov v držbe povinných osôb a zlepšenými podmienkami využívania týchto údajov (resp. informácií) prispieť k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest. JUDr. Tatiana Mičudová

Kalendár podnikate¾a od 1. 2. 2013 do 28. 2. 2013 Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos , RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Kalendár podnikate¾a spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-úètovná poradkyòa Termín zákonnej povinnosti do 3 dní

do 8 dní

do 8. 2. 2013

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne pracovný úraz, ktorý si vy iadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú neschopnos . Predlo i poboèke Sociálnej pois ovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos . Odo dòa vyplatenia dividendy písomne alebo elektronicky vykáza príslušnej zdravotnej pois ovni celkovú výšku vyplatených dividend a výšku preddavku na poistné. Nová povinnos pre platite¾a dividendy za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr 1. 1. 2013. Uhradi preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr 1. 1. 2013, vyplatený v mesiaci január 2013. Nová povinnos pre platite¾a dividendy za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr 1. 1. 2013. Samostatne zárobkovo èinná osoba, ktorá zmenila k 1. januáru 2013 zdravotnú pois ovòu, je povinná písomne vykáza novej zdravotnej pois ovni výšku preddavkov na poistné, ktoré jej oznámila pôvodná zdravotná pois ovòa v termíne do 31. januára 2013.

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu pod¾a § 139a a § 139b zákona s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári 2013.

do 8 dní

Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na výplatu príjmov.

do 8 dní

Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej pois ovni pri vzniku povinnosti plati poistné ako SZÈO. Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni: – zmenu alebo vznik platite¾a poistného, – skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati zaòho poistné, – zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu, – skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, – skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni, e: – vykonáva èinnos zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, – vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, – sa dlhodobo zdr iava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos . Poistenec je povinný oznámi zdravotnej pois ovni vznik skutoèností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k) a l) zákona o zdravotnom poistení (keï platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát).

do 8 dní

Zamestnávate¾ § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

Platite¾ dividendy Pokuta a do výšky 3 319 € udelená Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou sta§ 20 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení rostlivos ou. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej cenPlatite¾ dividendy § 17 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení trálnej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %).

Samostatne zárobkovo èinná osoba § 38b ods. 12 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Povinnos pod¾a nového paragrafu prechodných ustanovení k úpravám úèinným od 1. 1. 2013. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za január 2013 za Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v § 11 ods. 2 – samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a – osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnan- § 17 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení cami, SZÈO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie pod¾a vyhlášky MZ SR è. 130/2012 Z. z. Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba a dobpoistného na poistenie v nezamestnanosti za január 2013 povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fy- rovo¾ne poistená osoba zickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona. § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 8. 2. 2013

do 8 dní

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Pokuta a do výšky 3 319 € udelená Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou.

Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %).

Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy poistného (do výšky 3,32 € sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 € do 16,60 €/1 platba (najviac spolu 16 596,96 €). Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej Zamestnávate¾ § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sumy poistného (do výšky 3,32 € sa nevyrubí). Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 € do 16,60 €/1 platba (najviac spolu 16 596,96 €). Platite¾ poistného – zamestnávate¾ alebo samostatne zá- Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti. robkovo èinná osoba § 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. § 20 ods. 2 písm. a) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) § 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti.

Poistenec (fyzická osoba) § 23 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti.

Poistenec (fyzická osoba) § 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. Zamestnanec Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti. do 8 dní Oznámi zamestnávate¾ovi: § 23 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplne– zmenu zdravotnej pois ovne, ním oznamovacej povinnosti. – údaje rozhodujúce pre urèenie, èi je alebo nie je poistencom štátu (PN, RP, poberate¾ dôchodku a pod.), – údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. do 8 pracovných dní Písomne alebo elektronicky oznámi na tlaèive urèenom Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostli- Zamestnávate¾ Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. vos ou vznik alebo zmeny platite¾a pod¾a § 11 ods. 5 zákona. § 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. do 8 pracovných dní Písomne oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu platite¾a poistného: – zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a poistného platite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platite¾a Z. z. poistného“. § 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. do konca kalendárneho me- Písomne oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu uvedeného v § 11 Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. siaca nasledujúceho po me- ods. 7 (kedy platite¾om zaèína, resp. prestáva by štát) a z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhá veta platite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 siaci, v ktorom došlo k zme- [dni, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a § 10b ods. 1 písm. a)]. Z. z. ne platite¾a poistného Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène § 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisteelektronicky. ní Prihlási sa na nemocenské a dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne, v rovnakej lehote sa Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta a do výšky 16 596,96 €. do 8 dní z týchto poistení odhlási . § 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou pois ovòou a v rovnakej lehote sa z registra Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 €. do 8 dní zamestnávate¾ov odhlási . § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej pois ovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu svojho názvu, sídla a dòa urèeného na výplatu príjmov. Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 €. do 8 dní Oznámi Sociálnej pois ovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predklada Sociálnej pois ovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. Pokuta a do výšky 16 596,96 €. pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poiste- Zamestnávate¾ nie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o soSociálnej pois ovne. ciálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poiste- Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 €. nie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie [dohoda § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o soo vykonaní práce, dohoda o pracovnej èinnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, ktorá nespåòa ciálnom poistení podmienku uvedenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 2] v poboèke Sociálnej pois ovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky.