Jubilejná publikácia UNIVERSITAS TECHNICA IN ZVOLEN 1952 – 2022

Technická univerzita vo Zvolene vydaná

k 260. výročiu vysokoškolského technického štúdia na Slovensku, 215. výročiu vysokoškolského lesníckeho štúdia na Slovensku a 70. výročiu založenia Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnešnej Technickej univerzity vo Zvolene

2022

UNIVERSITAS TECHNICA IN ZVOLEN 1952 – 2022

Editor:

Zodpovedný redaktor:

Výkonný redaktor:

Grafický návrh monografie:

Technickí redaktori:

Jazyková úprava:

Tlač:

Vydavateľ:

© Technická univerzita vo Zvolene

ISBN 978-80-228-3332-5

Všetky práva sú vyhradené.

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka

PhDr. Eva Fekiačová

Ing. Miroslav Chovan, ArtD.

Ing. Miroslav Chovan, ArtD., Mgr. Ján Obročník

PhDr. Jana Luptáková

NIKARA Krupina

Technická univerzita vo Zvolene

Žiadna časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľa.

Predslov

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD.

prof. h. c. prof. Ing. Ladislav Paule, PhD.

1952 – 1962

prof. h. c. prof. Ing. Ladislav Paule, PhD. – prof. Ing. Roman Réh, CSc.

1962 – 1972

prof. h. c. prof. Ing. Ladislav Paule, PhD. – prof. Ing. Roman Réh, CSc.

1972 – 1982

prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. – prof. Ing. Juraj Veselovský, CSc.

1982 – 1992

prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. – prof. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.

1992 – 2002

prof. Ing. Branislav Olah, PhD. – prof. h. c. prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.

2002 – 2012

prof. Ing. Ján Tuček, CSc. – Dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.

2012 – 2022

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. – prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka

Doslov

prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka

Galéria rektorov

Predslov

Vážené kolegyne a kolegovia, milé dámy, vážení páni, milé študentky a študenti, dovoľte mi, aby som Vás pozdravil pri príležitosti 260. výročia založenia Baníckeho inštitútu Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, pri príležitosti 215. výročia založenia Lesníckeho inštitútu Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a predovšetkým pri príležitosti

70. výročia začiatku zvolenskej histórie lesníckeho vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.

Technická univerzita vo Zvolene je moderná vysokoškolská inštitúcia poskytujúca vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch štúdia v približne 70 študijných programoch pre približne 2 tisíc študentov, a to po optimalizácii práve prebiehajúcej akreditácie podľa nových akreditačných štandardov. Napriek mimoriadne zložitému obdobiu je TUZVO stabilizovaná a vo významných ukazovateľoch úspešná výskumná a vzdelávacia inštitúcia. Potvrdzujú to medzinárodné rebríčky hodnotenia, spomedzi ktorých spomeniem ten najnovší – šanghajský z leta 2022, v ktorom sa naša univerzita umiestnila v prvej 500-vke pôdohospodárskych univerzít, a to už štvrtý rok po sebe.

Rád by som pozdravil predovšetkým študentov, ktorí na našej univerzite študujú, a tiež zvlášť by som chcel privítať najčerstvejších študentov, ktorí na jej pôdu prichádzajú po prvýkrát.

Milí študenti, chcem sa Vám poďakovať za dôveru, ktorú ste našej univerzite prejavili tým, že ste sa na štúdium zapísali práve u nás. Chcem Vás zároveň upozorniť na to, aby ste sa od samého začiatku maximálne koncentrovali na svoje štúdium, pri ktorom Vám pedagogickú, odbornú, ale aj ľudskú pomoc budú podávať všetci zamestnanci našej univerzity. Na dosiahnutie úspechu v štúdiu bude potrebné vynaložiť obrovské množstvo úsilia. Som však presvedčený, že výsledok stojí za námahu, a dúfam, že väčšina z Vás si po úspešnom zavŕšení štúdia prevezme diplomy v aule našej univerzity.

Vážené kolegyne a kolegovia, milé dámy, vážení páni, milé študentky a študenti, oslavy jubileí sú významným sviatkom pre celú univerzitu. Verím, že všetci akademickí, ale aj ostatní pracovníci budú s nasadením odovzdávať svoje vedomosti, schopnosti a energiu pre budúcnosť našej univerzity. Verím, že naši študenti budú dosahovať také výsledky, ktoré budú znamenať vysokú pravdepodobnosť ich uplatnenia v budúcich zamestnaniach. Prajem Vám, celej akademickej obci našej univerzity a našim partnerom pevné zdravie a veľa úspechov v novom akademickom roku, ako aj v rokoch nasledujúcich. A našej univerzite vo Zvolene, aj napriek zložitým podmienkam, v ktorých sa školstvo nachádza, prajem stabilitu a rozvoj. Osobne sa teším na akademickú slávnosť našej univerzity k 70. výročiu jej existencie vo Zvolene.

Vivat Universitas Technicae Zvolensis !

Lesnícke vysokoškolské štúdium –– od Banskej Štiavnice po Zvolen

Lesy a územie Slovenska vždy predstavovali dva významné nerozlučne späté historické fenomény. Počas staroveku, novoveku i v súčasnosti sa slovenské územie vyznačovalo vysokou lesnatosťou. Okrem lesov bolo bohaté i na nerastné suroviny, najmä na rudy neželezných kovov. Zvlášť vynikal región stredného Slovenska. Osobitné postavenie už od 14. – 15. storočia malo sedem banských miest: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Banská Belá, Nová Baňa, Kremnica, Ľubietová a Pukanec.

Medzi týmito mestami vynikala Banská Štiavnica, ktorá v čase svojho vrcholného rozkvetu v druhej polovici 18. storočia bola tretím najväčším mestom v Uhorsku. Stále rýchlejšia akcelerácia technického rozvoja neobchádzala ani oblasti baníctva, lesníctva, hutníctva a ďalších hospodársko-priemyselných odvetví. Banská Štiavnica sa stala aj miestom cieľavedomej organizovanej výučby banského dorastu, ktorá tu prebiehala už od roku 1605. Keď v prvej polovici 18. storočia začal v Uhorsku prudký technický rozvoj štátneho i stavovského podnikania v baníctve a Banská Štiavnica sa stala strediskom

najvyspelejšej banskej techniky, zavádzanej najmä na čerpanie banských vôd, ale aj iných technických zariadení, v Banskej Štiavnici vzniká v roku 1735 prvá Banícka škola. Viedol ju známy polytechnik Samuel Mikovíni (1700 – 1750). Jeho titul bol cisársko-kráľovský geometer stredoslovenských banských miest. Založenie baníckej školy potvrdila Dvorská komora vo Viedni až v roku 1737.

Podľa inštrukcie pre banských žiakov z 22. júna 1735 expektantov vyučovali a cvičili v štyroch

špecializáciách: 1. stavba banských diel, banské právo a zvyklosti, 2. banské meračstvo, 3. úpravníctvo, 4. skúšobníctvo a hutníctvo. Úlohou školy bola príprava stredných odborných kádrov (dozorcov, správcov a pod.) podľa niektorej zo štyroch špecializácií.

Banskí úradníci však mali často na starosti aj komorské lesné hospodárstvo, na čo museli mať určité lesnícke znalosti. Samuel Mikovíni, ktorý viedol banícku školu asi do roku 1748, sa zaoberal i technikou dopravy dreva, navrhoval a staval vodné splavy, svoje skúsenosti z lesnej prevádzky prenášal aj na žiakov.

Ladislav Paule

Podľa dekrétu Dvorskej komory pre mincovníctvo a hutníctvo z 10. januára 1758 sa schopní praktikanti po skončení baníckej školy mohli venovať aj iným hospodárskym odvetviam, okrem iného komorskému lesníctvu a poľnohospodárstvu (Urgela, 1985).

Pokus so zriadením baníckeho učilišťa v Prahe v roku 1762, pochádzajúci od Jána Tadeáša Peithnera (1727 – 1792), registrátora Úradu najvyššieho mincovného a banského majstra v Prahe bol už v začiatkoch odsúdený na neúspech, lebo pražské prostredie nedávalo ani minimálne možnosti pre prax v závodoch alebo baniach.

J. T. Peithner vypracoval obsiahly elaborát o zavedení teoretického štúdia banských vied v českom kráľovstve a v apríli 1762 ho predložil panovníčke Márii Terézii do Viedne. V referáte navrhoval zriadiť teoretické štúdium banských vied založením katedry montanistiky na Filozofickej

fakulte Univerzity Karlovej v Prahe alebo samostatnej baníckej akadémie. Osobitná komisia podrobne prerokovala rozličné možnosti pre štúdium banských vied a všetci účastníci porady sa zhodli v názore, že by sa mala zriadiť len jedna banícka akadémia pre všetky krajiny monarchie (Herčko, 2006).

Obsiahlu správu komisie zloženej z najvyšších dvorských úradníkov a banských odborníkov predložili 22. októbra 1762 Márii Terézii.

Panovníčka 13. decembra 1762 na základe kolektívneho návrhu najlepších odborníkov v krajine vydala nariadenie, že táto škola pre praktické vyučovanie baníctva sa zriadi v Banskej Štiavnici. V správe z porady, ktorá sa konala

1. októbra 1762, informovali panovníčku takto:

„Pri voľbe miesta bolo určené za najvhodnejšie

hornouhorské mesto Banská Štiavnica, vzhľadom

na to, že sú tam poruke úplné banské stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty, t. j. čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom, ktoré na iných miestach chýbajú. Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické poznatky a poslucháči si môžu na nich najrýchlejšie osvojiť svoje teoretické poznatky. Posledným sa tam naskytne príležitosť osvojiť si chémiu, nakoľko súvisí s metalurgiou a naučiť sa aj mechaniku.“

Táto skutočnosť rozhodla, že Banícka a lesnícka akadémia sa založila v Banskej Štiavnici.

Cisárovná Mária Terézia tento návrh rešpektovala a vyššie uvedeným nariadením sa zriadila škola (Lehrschule) v mieste na tento účel najvhodnejšom. Aj neskôr sa jednoznačne ukázalo, že najlepšie podmienky pre existenciu tejto školy mala Banská Štiavnica.

Návrh na zriadenie vysokej školy s koncepciou teoreticko-praktického vyučovania sa po viacerých úvahách a diskusiách postupne realizoval.

Pokrokové názory zo školskej výučby sa premietli aj do organizačného programu jestvujúceho baníckeho učilišťa s encyklopedickou výučbou, a to v tom zmysle, že sa začali vytvárať jednotlivé katedry vied a len nedostatok potrebných vyškolených a kvalifikovaných odborníkov znemožňoval organizačné vybudovanie všetkých katedier naraz.

Ako prvá vznikla v roku 1763 Katedra chémie, mineralógie a metalurgie. Predseda dvorskej

študijnej komisie Gerhard van Swieten navrhol za profesora na túto katedru svojho krajana a žiaka Mikuláša Jozefa Jacquina, ktorého cisárovná Mária

Terézia potom skutočne menovala za profesora na Banícku školu do Banskej Štiavnice.

• Vodná nádrž z knihy K. T. Deliusa – Úvod do baníctva

• Mária Therézia – uhorská a česká panovníčka (1740 – 1780)

Zo dňa 13. januára 1763 sa zachovalo jeho „pro memoria“, v ktorom si kládol podmienky, za akých je ochotný profesúru v Banskej Štiavnici prijať. Profesúru v Banskej Štiavnici kládol na úroveň profesúry z chémie a botaniky, ktorú profesor Laugír zastával na univerzite vo Viedni.

K tejto správe zaujala cisárovná Mária Terézia stručné, ale odobrujúce stanovisko. Jacquinovi bolo treba v otázke platu i vo všetkom ostatnom vyjsť v ústrety, ako to bolo len možné. Od jeho profesúry očakával prezident Dvorskej komory zveľadenie banských vied a vyšší výnos z baní, a preto odporučil Jacquinove požiadavky splniť. Do Viedne mali oznámiť aj mená vysielaných poslucháčov. Dekrét pre M. J. Jacquina vyhotovila Dvorská komora 13. júna 1763. Priznala mu postavenie banského radcu s právom zúčastňovať sa na zasadnutiach hlavného komorsko-grófskeho úradu v Štiavnici a s hlasovacím právom.

Dňa 7. októbra 1763 sa už zúčastnil zasadnutia hlavného komorsko-grófskeho úradu, kde ho uviedli ako „banského radcu a profesora chémie Mikuláša Jacquina“.

Jacquin pôsobil na Katedre do 28. februára 1769. Jeho prvé prednášky odzneli 18. septembra 1764, čo ovplyvnilo nielen prípravy na začatie štúdia a zriadenie prvej katedry tejto školy, ale najmä problémy s jej obsadením. Pri rozbiehaní

tejto školy mala dvorská komora najväčšie

starosti najväčšie starosti s náborom poslucháčov.

Požiadavka, že poslucháči majú dobre ovládať dve matematické disciplíny (aritmetiku a geometriu), bola na tú dobu a úroveň vzdelanosti asi príliš náročná. Viacerých záujemcov o štúdium museli

kvôli nesplneniu tejto požiadavky odmietnuť.

Dané nároky najlepšie spĺňali dovtedajší

praktikanti. Z nich preto prijali na novú školu najviac poslucháčov. Koncom leta 1764 bolo v Štiavnici sústredených už asi 40 záujemcov o štúdium. Väčšina bola domáceho pôvodu, len asi štvrtina bola z iných krajín habsburskej ríše, najmä z Korutánska, Štajerska, Tirolska, Dolného Rakúska, Temešského Banátu, Sedmohradska a Čiech. Banícka akadémia v Štiavnici bola teda skutočne škola nového typu otvorená pre všetky krajiny habsburskej ríše.

Počiatočná činnosť školy ukazovala, že nie je ešte schopná spĺňať všetky nároky, ktoré sa na ňu kládli a ktoré vyžadovala najmä prax. Cisárovná a kráľovná Mária Terézia preto nariadila už v roku 1765 zriadiť v Štiavnici aj druhú katedru, totiž Katedru pre mechaniku a hydrauliku. Katedra bola zriadená 13. augusta 1765 ako druhá katedra rodiacej sa akadémie, ktorá mala zabezpečovať výučbu matematiky, banského meračstva, mechaniky, fyziky, hydrauliky a banského strojníctva. Za profesora na tejto katedre bol vymenovaný Mikuláš Poda (1723 – 1796), ktorý začal svoje prednášky z matematiky a fyziky v roku 1765.

Na podnet cisárovnej Márie Terézie vypracovala osobitná komisia na čele s grófom Františkom Kollowratom Novohradským 16. marca 1770 návrh na pretvorenie učilišťa na akadémiu, v návrhu bol aj nový učebný plán. Cisárovná prijala návrh 2. apríla 1770 s touto pamätnou pripomienkou: „Schvaľujem navrhnutý plán, s ktorým som nanajvýš spokojná s ohľadom na preukázanú horlivosť komisie.

Je však treba mať starostlivý zreteľ aj na výučbu lesníctva, pretože je pre baníctvo nevyhnutne potrebné.“

Vyjadrenie potvrdzuje osobný záujem panovníčky na šírenie lesníckej vzdelanosti a prosperitu lesného hospodárstva. Tento postoj súvisel s vydaním lesných poriadkov, ktoré mohli uvádzať do života iba odborne lepšie pripravení zamestnanci.

Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni vydala 14. apríla 1778 dekrét o vytvorení a systemizovaní Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Nariadila vytvoriť tretiu banícku katedru, na ktorej sa malo vyučovať aj lesníctvo.

Banská akadémia v Štiavnici tak bola v podstate dobudovaná. Ďalšie zmeny boli potom už len vylepšením toho, čo jestvovalo (Vozár, 2006). Banská Štiavnica sa svojím rozvinutým banským priemyslom, stredným a vysokým baníckym školstvom stala jedným z najznámejších stredísk výchovy banských odborníkov v Európe.

Záujem o štúdium na povestnej Baníckej akadémii bol veľký – najmä do polovice 19. storočia prichádzali do Štiavnice študenti z rôznych kútov sveta, aby sa naučili baníckemu umeniu.

Viac ako 150 rokov bola Banícka akadémia pýchou „strieborného mesta“ pod Sitnom, ktoré po stáročia vydávalo zo svojich útrob strieborný kov, lákajúci z túžby po ziskoch príslušníkov panovníckeho dvora, desiatky walburgerov a súkromných ťažiarov. Z túžby po poznaní lákala aj vedcov a technikov z celého sveta. Do Banskej Štiavnice prichádzali z rôznych kútov sveta, aby sa na vlastné oči presvedčili o bohatstve a dômyselnej technike, ktorá baníkom pomáhala pri dobývaní a ťažbe rúd z útrob zeme.

Zvedavosť vedcov a technikov ešte vzrástla potom, keď tu bola založená prvá vysoká

technická škola na svete pre výchovu akademicky vzdelaných banských odborníkov a jej profesori svojimi technickými objavmi a početnou odbornou literatúrou dokumentovali vysokú úroveň slovenského baníctva a rozvoj všetkých vedných disciplín, ktoré sa na tejto škole prednášali. V priebehu svojej 155-ročnej existencie (1763 – 1918) prechádzala Banícka akadémia postupne viacerými reorganizáciami. Menili sa učebné plány a učebné osnovy, ako aj obsahová náplň prednášok a laboratórnych cvičení. Učivo sa prispôsobovalo potrebám praxe, najmä celosvetovým trendom technického a technologického vývoja v baníctve, ako aj chémie a jej aplikácie v skúšobníctve, úprave rúd a hutníctve, neskôr v lesníctve a rozličných prírodovedných disciplínach.

Významným prínosom do rozvoja chemickej, banskej, lesníckej a hutníckej vedy boli nepochybne aj mnohé, často unikátne vynálezy profesorov Baníckej a lesníckej akadémie, ako aj desiatky vynálezov banských technikov, inžinierov z banskej a hutníckej prevádzky, ktorí si získali svoju odbornú kvalifikáciu práve na tejto vynikajúcej škole. Im vďačíme za zavádzanie nových bansko-technických, úpravárenských a hutníckych zariadení do prevádzky. Bola to aj široká plejáda profesorov akadémie, podieľajúcich sa na vylepšovaní existujúcich technológií a zariadení na dopravu rudy, vetranie banských diel, čerpanie banských vôd, úpravy rúd a pod. Tematický okruh i problematika, ktorou sa zaoberali profesori akadémie, je veľmi široká. Dotýka sa matematiky, fyziky, mechaniky, elektrotechniky, chémie, lesníctva a iných odborov.

• Budova Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici

Patria k nim takí odborníci, ako boli chemici Mikuláš Jozef Jacquin, Anton Ruprecht a Alojz Wehrle, banskí odborníci Krištof Traugot Delius, fyzik Jozef Schittko, Ján Adriany, Gustáv Faller, Anton Péch, Ferdinand Helwig, Eugen Broszmann, hutnícky odborník Anton Kerpely, úpravári Peter Rittinger a Július Rónay, banský geológ Ľudovít Cseh, vynálezcovia akumulátora Štefan Farbaky a Štefan Schenek a rad ďalších. Na akadémii

pôsobili aj mnohí vynikajúci banskí merači –vynálezcovia a konštruktéri bansko-meračských prístrojov a pomôcok a autori prvých učebníc banského meračstva. Patrili k nim Ján Möhling, Ján Nepomuk Lang von Hanstadt, Ján Adriany, Otto Czéti a Július Szentistványi (Herčko, 2006).

S menom ktoréhokoľvek profesora Baníckej a lesníckej akadémie bola spojená nejaká

technická novinka, nová konštrukcia banského

stroja, prístroja alebo zariadenia, prípadne technológia banských, úpravárenských a hutníckych prác. Uplatnenie ich myšlienok, návrhov či vynálezov bolo teda všestranné. Banícka akadémia mala internacionálny charakter a európsky až svetový význam. Bola pôsobiskom svetoznámych vedcov a odborníkov v oblasti baníctva, hutníctva, mineralógie, chémie, lesníctva, ale i ďalších prírodných a exaktných vied. S banskoštiavnickou akadémiou, ktorá bola v meste až do roku 1919, sú neodmysliteľne späté mnohé významné európske i svetové prvenstvá vo vede a technike.

Už prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jozef Jacquin (16. 2. 1727 Leyden, Holandsko –26. 10. 1817 Viedeň) patril medzi najvýznamnejších chemikov a botanikov Európy. Bol členom Akadémie vied v Petrohrade, Uppsale a Štokholme, parížskej a bazilejskej lekárskej spoločnosti. Pred príchodom do Banskej Štiavnice založil viedenskú univerzitnú botanickú záhradu a bol jej riaditeľom. Jacquina si mimoriadne vysoko vážil aj vtedajší najvýznamnejší svetový chemik Antoine Laurente Lavoisier, francúzsky vedec, zakladateľ modernej chémie. Jacquinovo dielo označil ako „dizertáciu, ktorá zaviedla experimentálnu metódu“.

V poradí druhým profesorom tejto školy bol

Mikuláš Poda (4. 10. 1723 Viedeň –29. 4. 1798 Viedeň). Bol to tiež vedec európskeho významu. Pred príchodom do Štiavnice bol správcom observatória v Štajerskom Hradci. Jeho tri učebnice, opisujúce banské, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia používané v banskoštiavnickom rudnom revíre, ktoré vyšli v rokoch 1770 – 1773, boli prvými vysokoškolskými učebnicami banského strojníctva na svete.

Vynikajúcim vedcom bol aj Jacquinov nástupca

Giovannini Antonio Scopoli (3. 6. 1723 Cavalese, Taliansko – 8. 5. 1788 Padova, Taliansko). Bol absolventom medicíny na univerzite v Innsbrucku.

Počas pôsobenia v Banskej Štiavnici (1769 – 1779) vydal 14 knižných publikácií, z ktorých najmä botanické mali európsky význam (Novák, 2006). Vedcom európskej úrovne bol aj Krištof Traugot Delius (1728 Wallhausen, Nemecko – 21. 1. 1779 Florencia, Taliansko) prvý profesor Akadémie a súčasne vedúci Katedry baníctva v rokoch 1770 – 1772. Absolvoval právo na univerzite vo Wittenburgu a potom aj Mikovíniho Banícku školu v Banskej Štiavnici. Pred príchodom do Banskej Štiavnice pôsobil na Baníckej škole v Oravici v sedmohradskom Banáte. Okrem baníctva vyučoval banské právo, banskú ekonomiku a lesníctvo. Na akadémiu prichádzali mnohí zahraniční študenti, dokonca aj absolventi mnohých renomovaných európskych univerzít prichádzali najmä pre vysokú úroveň jeho prednášok z banskej ekonómie, organizácie a administratívy. V roku 1773 vydal vo Viedni svetoznámu vysokoškolskú učebnicu baníctva Einleitung zu der Bergbaukunst, dlhé roky

neprekonané dielo vo svete. V roku 1778 vyšla táto učebnica vo francúzštine v Paríži a ešte aj

v roku 1806 vyšlo v nemčine jej druhé vydanie. Toto dielo nebolo len klasickou učebnicou baníctva. Obsahovalo aj podrobné, priamo detailné zásady stavby zemných hrádzí vodných nádrží, podľa zovšeobecnenia dovtedajšej praxe výstavby týchto nádrží – tajchov v okolí Banskej Štiavnice. Až do roku 1855 bola technicky najodvážnejšie na svete riešená zemná hrádza vodnej nádrže Rozgrund pri Banskej Štiavnici. Až v roku 1855 ju v technickej odvážnosti a efektívnosti prekonala

francúzska priehrada Meuraud. Pri jej výstavbe ešte stále slúžili zásady, ktoré vo svojom diele opísal Delius.

V rokoch 1779 – 1791 bol profesorom na banskoštiavnickej akadémii vynikajúci chemik a mineralóg európskeho významu Anton

Ruprecht (14. 11. 1748 Smolnická Huta – asi 6. 10. 1814 Viedeň). V rokoch 1782 – 1785 sa Ruprecht intenzívne zaoberal problémom výroby telúru s jeho neskorším objaviteľom Františkom

Müllerom. Pre svoje pokusy vybavil laboratórium najmodernejším zariadením v Európe.

• Banská Štiavnica začiatkom 20. storočia

Stavba nového chemického laboratória si vyžiadala náklad vyše 2,5 tisíc zlatých.

Vybudovanie tohto laboratória vzbudzovalo mimoriadny obdiv celej európskej vedeckej verejnosti. Ruprecht pri tavbách pravdepodobne používal predhriaty vzduch a zmes vzduchu s kyslíkom. Pri pokusoch sa mu podarilo dokonca získať aj bárium, vápnik, magnézium, hliník, mangán i volfrám, nedokázal však ešte zistiť, čo mu zostalo po pokusoch v skúšobných téglikoch. Keďže Ruprechtove chemické laboratórium bolo v tom čase najmodernejšie vybavené v celej Európe, robili v ňom pokusy spolu s Ruprechtom aj najrenomovanejší európski chemici a fyzici – Savaresi, Lippi, Tondi, Melogrami a ďalší. Aj po odchode Ruprechta z akadémie si chemické laboratórium zachovalo najvyššiu európsku prioritu, to počas jeho nasledovníka Michala Patziera – autora 4-zväzkového Úvodu do metalurgickej chémie (Novák, 2006).

Už v tom období platili v akadémii unikátne demokratické zásady. Na školu mal prístup každý, a to bez ohľadu na národnosť, štátnu príslušnosť, politické či náboženské presvedčenie. Napriek nariadeniam Dvorskej komory vo Viedni o prísnom utajovaní najnovších poznatkov a vynálezov, v praxi neboli prekážky na šírenie najprogresívnejších poznatkov mimoriadne vyspelej banskoštiavnickej vedy do európskych, ba dokonca svetových banských centier vďaka kozmopolitickým názorom profesorov banskoštiavnickej akadémie.

V roku 1786 významný európsky kozmopolitný

vedec, geológ, mineralóg, banský a metalurgický

odborník Ignác Anton Born (26. 12. 1742 Alba

Júlia, Rumunsko – 24. 7. 1791 Viedeň) postavil

v spolupráci s Ruprechtom a Haidingerom

v Sklených Tepliciach prvú amalgamačnú hutu na svete. Born pred zrakmi najvýznamnejších vedcov z Európy, ba dokonca až z Mexika, predviedol svoju tzv. Bornovu amalgamačnú metódu, resp. európsku amalgamáciu – novú efektívnu metódu na získavanie zlata a striebra z chudobnejších rúd. Toto zhromaždenie spoločnosti sa považuje za prvý medzinárodný vedecký kongres na svete. Jej členovia sa súčasne rozhodli vydávať prvý medzinárodný vedecký časopis na svete Bergbaukunde (Baníctvo), ktorého 1. číslo vyšlo roku 1789.

Do roku 1789 sa do tejto spoločnosti prihlásilo až 147 najvýznamnejších osobností nielen z Európy, ale aj z Ameriky. Nechýbali medzi nimi ani Antoine Laurente Lavoisier, ale ani James Watt – svetoznámy anglický vynálezca dvojčinného parného stroja. Čestným členom sa stal dokonca

Johann Wolfgang Goethe (Novák, 2006).

V roku 1795 sa vo Francúzsku vytvárala parížska polytechnika, ktorá sa považuje za prvú svojho druhu na svete. Za vzor pred jej založením však mala banskoštiavnickú akadémiu. Novozaložená škola prevzala do svojho vyučovacieho programu hlavne laboratórne vyučovanie chémie, ktoré bolo v tom čase na Baníckej akadémii na svetovej úrovni.

Z hľadiska histórie technického školstva bolo zavedenie výučby všeobecných lesníckych predmetov do osnov výučby na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici už v roku 1770 významným počinom, avšak nestretlo sa s úspechom.

Absolventi akadémie pracovali vo svojom hlavnom odbore – v baníctve. Výkonný personál nadobúdal v individuálnom učebnom pomere výlučne praktické skúsenosti – prevažne poľovníckeho charakteru.

V takejto politickej a lesohospodárskej situácii menovali komorským prefektom hrádocko-likavského domínia Františka Wisnera z Morgensternu, z ktorého iniciatívy vzniká v roku 1796 Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku. Založenie lesníckej školy bolo len medzistupňom na vyplnenie medzery výchovy kvalifikovaného personálu – hájnikov a horárov, čo však nepostačovalo na výchovu odborníkov, schopných plniť narastajúce požiadavky produkcie dreva pre potreby priemyslu, hlavne baní a hút.

Ďalšie snahy o osamostatnenie lesníckeho

štúdia vyústili do toho, že sa začali zakladať odborné lesnícke školy a v roku 1807 zriadili pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici samostatný

Lesnícky ústav (Forst-Institut).

Potrebu špecializovaného lesníckeho školstva nepociťovali len krajiny strednej Európy s rozvinutým baníctvom, hlavne neželezných rúd, ale taktiež aj krajiny s rozvinutým námorníctvom. Nebolo preto náhodou, že už v roku 1803 rozhodnutím cára Alexandra I. sa začalo s výučbou lesníctva založením Praktickej lesníckej školy v Carskom Sele (pri Petrohrade), ktorú v roku 1811 presunuli do cárskeho hlavného mesta a premenovali na St. Petersburg Forestry Institute.

Potrebu kvalitnej drevnej suroviny na stavbu lodí považovali v cárskom Rusku za rozhodujúcu jednak pre vybavenie obchodnej, ale hlavne vojenskej flotily. Na porovnanie treba uviesť, že v iných krajinách začali so zriaďovaním lesníckeho vysokoškolského štúdia neskôr (Mariabrunn 1813, Tharandt 1816, Nancy 1824, Eberswalde 1830, Ľvov 1874 atď.).

Vedením Lesníckeho ústavu bol poverený

Dr. Henrik David Wilckens, ktorý sa stal prvým

vysokoškolským profesorom teoretickej výučby lesníctva u nás. Slávnostné otvorenie Lesníckeho

ústavu sa uskutočnilo 12. februára 1809.

H. D. Wilckens bol nemeckým odborníkom. Absolvoval štúdium na Matematickej fakulte

Univerzity v Göttingene, predtým štúdium medicíny v Helmstedte a navštevoval tiež prednášky na Baníckej akadémii vo Freibergu. Zaujímali ho biologické vedy, usilovne študoval lesníctvo a svoju úlohu splnil dobre. Skôr ako začal prednášať, preštudoval lesné pomery

Rakúsko-Uhorska, vykonal niekoľko študijných ciest (o. i. aj do žarnovických a banskobystrických lesov) a na základe získaných poznatkov zostavil učebný plán. Lesnícke štúdium rozvrhol najskôr na dva roky a od roku 1811 na tri roky. Prvý učebný plán profesora Wilckensa zahrňoval všeobecné, odborné lesnícke a právne disciplíny. Vo všeobecných predmetoch sa učila matematika, lesnícke mapovanie, mechanika, staviteľstvo, lesnícky prírodopis, v ktorom sa prednášala mineralógia, botanika a zoológia, ďalej fyzika, lesnícky výskum prostredia, technológia dreva a poľovníctvo. Odborné lesnícke predmety zahrňovali výučbu pestovania lesov, lesnej ťažby a hospodárskej úpravy lesov. V rámci lesnej ťažby sa vtedy vyučovalo i zužitkovanie dreva a steliva, rybárstvo, včelárstvo a chov zveri. Hospodárska úprava lesov vtedy zahrňovala dendrometriu, vlastnú hospodársku úpravu (komorské lesnícke zásady) a oceňovanie lesov. Lesnícke právne náuky sa skladali zo všeobecných právnych náuk lesopolicajných zásad a lesníckeho práva.

Okrem teoretickej výchovy profesor Wilckens kládol veľký dôraz i na praktickú výchovu poslucháčov. Preto v lesoch v okolí Sklených Teplíc

a Repišťa zaviedol praktické cvičenia. Výsledkom týchto cvičení a lesníckych pokusov sú niektoré porasty, ktoré ešte aj dnes pripomínajú vysokú úroveň lesného hospodárstva nielen s našimi drevinami, ale aj s drevinami introdukovanými (vejmutovka, duglaska, limba, smrekovec).

V Ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici sa z tohto obdobia nachádza taxačný elaborát vyhotovený pre lesné okresy Sklené

Teplice a Repište, ktoré boli od roku 1816 stálym školským objektom. Wilckens v ňom uvádza zásady, podľa ktorých treba vypracúvať taxačné elaboráty, a podrobne opisuje spôsoby, ako treba robiť jednotlivé práce a výpočty. Pritom sa neobmedzuje len na pokyny, ale robí rozbor dovtedajšieho stavu úpravy lesného hospodárstva a zdôvodňuje novonavrhnuté postupy. Takto „Všeobecná a podrobná úprava pre okres sklenoteplický a repištský“ stáva prvým

lesným hospodárskym plánom a vypracovanými technologickými postupmi, podľa ktorých sa mohli banskoštiavnickí absolventi riadiť v praxi.

Týmto lesným hospodárskym plánom sa Wilckens zaraďuje medzi prvých priekopníkov staťovej sústavy kombinovanej. Jeho názory, pracovné postupy a detaily lesného hospodárskeho plánu sa v zásade uplatňovali v hospodárskej úprave i v samej prevádzke až do konca minulého storočia.

Wilckensovým nástupcom sa v roku

1835 stal Rudolf Feistmantel, rakúsky lesný inžinier. Tento vynikajúci odborník pokračoval v zásadách svojho predchodcu a v roku 1842 dosiahol zrovnoprávnenie banskoštiavnických absolventov s absolventmi rakúskeho Lesníckeho ústavu v Mariabrunne, kde bol zriadený vyšší

trojročný ústav roku 1813. Okrem toho sa pričinil o pridelenie školského polesia Kysihýbel

a založil zbierku drevín, ktorá sa dodnes nazýva Feistmantlova záhrada. Vývoj pokračoval

zriadením Baníckej a lesníckej akadémie v roku

1846 a jej reorganizáciou na Vysokú školu banícku a lesnícku v roku 1904. Význačným rysom tejto vysokej školy bolo, že na nej študovali nielen príslušníci bývalého Rakúsko-Uhorska (teda aj Česi a Slováci), ale aj poslucháči z Chorvátska, Srbska, Bulharska, Rumunska, Albánska, Turecka, Talianska, Pruska, Saska a Japonska.

Na banskoštiavnickej akadémii a vysokej škole pôsobilo mnoho vynikajúcich lesníkov a vedeckých pracovníkov. Okrem H. D. Wilckensa a R. Feistmantla to boli najmä K. Wagner, L. Fekete, E. Vadas, G. Muzsnay, A. Guttenberg, ktorí nielenže vychovali generácie dobrých lesníckych odborníkov, ale aj zanechali cenné bohatstvo v odbornej literatúre.

Osobitnú pozornosť si zaslúži história

lesníckeho výskumu. Jeho priekopníkmi boli u nás nielen profesori banskoštiavnickej akadémie, ale aj niektorí vynikajúci lesní hospodári – Jozef Dekrét Matejovie (1774 – 1841), Ľudovít Greiner (1796 – 1882), William Rowland (1814 – 1888). Hlavnou hybnou silou lesníckeho výskumu v Uhorsku bola akadémia. Prvý návrh na zriadenie lesníckeho výskumného ústavu v Banskej Štiavnici vypracoval už v roku 1874 profesor Baníckej a lesníckej akadémie Ľudovít Fekete a predložil ho na výročnom zasadnutí Uhorského krajinského lesníckeho spolku. Napriek kladnému ohlasu sa založenie výskumného ústavu z finančných a personálnych dôvodov nerealizovalo. V roku 1892 po dostavbe novej budovy Lesníckej akadémie, kde už boli rezervované priestory aj na výskumné účely, boli šance na vytvorenie lesníckeho výskumného pracoviska reálnejšie.

• Dolná botanická záhrada (Banská Štiavnica)

Priekopníkom organizovaného lesníckeho

výskumu bol profesor Eugen Vadas (1857 – 1922), pôvodným menom Vlkolinský. Na akadémii prednášal botaniku, zoológiu, pestovanie a ochranu lesa a ďalšie predmety. V roku 1893

E. Vadas podnikol študijné cesty do Nemecka, Švajčiarska a Rakúska s cieľom lepšie spoznať tamojšie lesnícke výskumné organizácie. Eugen Vadas bol zakladateľom Ústrednej výskumnej

stanice v Banskej Štiavnici v roku 1897 ako prvej lesníckej výskumnej ustanovizne v Uhorsku. Dňa 31. 7. 1897 minister pôdohospodárstva L. Barányi vydal výnos o zriadení Maďarskej kráľovskej lesníckej výskumnej stanice s platnosťou od 1. 1. 1898. Zriadenie ústrednej stanice predpokladalo prepojenie na štyri lesnícke (horárske) školy (v Liptovskom Hrádku, Vadászerdő, Görgényszentimre a Királyhalom) ako terénne stanice. Podľa organizačného poriadku bol vedúcim ústrednej stanice profesor pestovania lesov na akadémii, vedúcimi vonkajších staníc riaditelia horárskych škôl. Prvým vedúcim ústrednej stanice sa stal Eugen Vadas, vedúcim vonkajšej stanice v Liptovskom Hrádku Rudolf Benko. V roku 1900 bolo pri Ústrednej lesníckej výskumnej stanici založené Lesnícke arborétum Kysihýbel. V roku 1906 sa vytvorili podmienky na finančné aj personálne osamostatnenie výskumu a výnosom č. 91928/A/2905 bola 6. júna 1906 Ústredná výskumná stanica lesnícka od Baníckej a lesníckej akadémie odčlenená. Program výskumnej stanice bol zameraný predovšetkým na riešenie biologických otázok lesného hospodárstva. Spočiatku išlo hlavne o sériu výskumných plôch založených v roku

1905 profesorom J. Rothom – výskumné plochy

na štúdium prebierok (Likavka a Kysihýbel) a provenienčné plochy smrekovca a borovice (Likavka a Malacky), ako aj výskumné plochy zamerané na obhospodarovanie porastov smreka, duba a jedle založené v Žarnovici, Banskej Bystrici a v Marmarosi. Výskum bol v tom čase zameraný tiež na introdukciu cudzokrajných drevín.

• Eugen Vadas (Vlkolinský) (1857 – 1922)

profesor pestovania lesov a organizátor lesníckeho výskumu

Na posúdenie možnosti introdukcie drevín založil J. Tuzson v roku 1900 v Kysihýbli lesnícke arborétum s 283 druhmi drevín.

Napokon je potrebné spomenúť aj zostavenie a vydanie klasického diela „Verbreitung der forstlich wichtigen Bäume im Ungarischen Staate“, ktorého autormi boli L. Fekete a T. Blattny. Dvojdielne dielo vyšlo súčasne v maďarčine a v nemčine v roku 1914. Toto priekopnícke, aj dnes aktuálne dielo obsahuje fytogeografické údaje o 159 drevinách. Ďalšie priekopnícke dielo zamerané na využitie agátu v lesnom

hospodárstve „Die Monographie der Robinie und mit besonderer Rücksicht auf ihre forstwirtschaftliche Bedeutung“ vydal E. Vadas (Banská Štiavnica 1914).

Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku

ČSR bola dočasnou správou objektov ústrednej

výskumnej stanice poverená novozriadená Štátna vyššia lesnícka škola a jej prvý riaditeľ prof. Rudolf Haša. Formálne boli v roku 1922 konštituované

Štátne výskumné ústavy lesnícke v Banskej Štiavnici. V objektoch Pokusnej stanice lesníckej v Kysihýbli začal pracovať Ústav pre pestovanie lesov a lesnú biológiu. Ústav bol až do roku 1936 odborne podriadený Ústavu pre pestovanie lesov a lesnícku biológiu v Brne, administratívne riaditeľovi Lesníckej školy v Banskej Štiavnici. Výskum sa v tomto období zameral na riešenie problémov aklimatizácie cudzokrajných drevín.

Prof. Bohumil Polanský, ktorý sa v roku 1936 stal prednostom Ústavu pre pestovanie lesov a lesnú biológiu, sa venoval problematike výberkových lesov, prirodzenej obnove lesa a výchovným zásahom v dubinách. V roku 1924 pribudol ďalší ústav, a to Ústav pre lesnú ťažbu a technológiu dreva. Kvôli nedostatočnému kádrovému obsadeniu

a prístrojovému vybaveniu sa jeho činnosť naplno rozvinula až po roku 1929, po príchode prof. R. Illeho, keď do Banskej Štiavnice bolo presťahované aj prístrojové vybavenie z Prahy. Hlavná pozornosť sa venovala výskumu bukového dreva. Študovalo sa jeho nepravé jadro, príčiny jeho vzniku, jeho vplyv na prenikanie impregnačných látok, impregnácia a protipožiarne úpravy dreva, otázky ťažby, mechanického spracovania a zužitkovania bukového dreva. Činnosť oboch ústavov s následnými reorganizáciami v povojnovom období pokračovala v Banskej Štiavnici až do roku 1964, kedy došlo k presídleniu ústavu do Zvolena a v Banskej Štiavnici zostala pôsobiť len jedna zo šiestich výskumných staníc.

Profesori Banskej a lesníckej akadémie, hlavne J. von Scholtz a E. Vadas, boli pri vzniku Medzinárodného zväzu lesníckych výskumných organizácií (IUFRO), aj keď na samotnom zakladajúcom zjazde, ktorý sa konal 6. septembra 1890 v Mariabrunne a pokračoval 17. augusta 1892 v Eberswalde, sa prof. E. Vadas osobne nezúčastnil.

Bez ohľadu na neprítomnosť prof. Vadasa na zakladajúcom zjazde, je banskoštiavnická akadémia popri výskumných ústavoch v Mariabrunne, Eberswalde a Zürichu právom považovaná za jedného zo zakladajúcich členov IUFRO. V čase založenia IUFRO akadémia suplovala aj profesionálny lesnícky výskumný ústav.

Prof. E. Vadas bol na 6. kongrese IUFRO zvolený za prezidenta tejto medzinárodnej organizácie. Po roku 1910 sa začali prípravy na konanie

7. kongresu IUFRO, ktorý sa mal konať v Budapešti

7. – 17. septembra 1914. V rámci týchto príprav sa predpokladalo usporiadanie jednej exkurzie na Slovensko, do oblasti Banskej Štiavnice. Pamiatkou na túto udalosť zostalo knižné vydanie

troch exkurzných sprievodcov. Žiaľ, plánovaný

kongres IUFRO sa z dôvodu vypuknutia I. svetovej vojny v Uhorsku nekonal.

Premena lesníckeho štúdia roku 1904 na vysokoškolské sa spočiatku nemohla v lesníckej praxi výraznejšie prejaviť; príčinou bolo najmä to, že zmena sa u skutočnila v období nízkeho prílevu poslucháčov. Služobné miesta boli na dlhší čas zaplnené početnými absolventmi Akadémie z 80. a 90. rokov. Tak sa stalo, že v roku 1910 nemala vysoká škola ani jedného absolventa lesníckeho zamerania a ročník 1906/1907 museli vynechať pre nedostatok poslucháčov.

Zvrat nastal po roku 1910, kedy sa do prvého ročníka zapísalo 125 poslucháčov, z ktorých do štvrtého ročníka postupne prešlo 49 poslucháčov. Aj v nasledujúcich rokoch sa počet poslucháčov zapísaných do prvého ročníka pohyboval okolo 100.

Trvalým problémom bolo – najmä od konca 19. storočia – riešenie otázky vhodného umiestnenia akademického lesníckeho učilišťa v Uhorsku. Po vzniku vysokej školy sa začali prejavy nesúhlasu aj s existenciou odborov baníctva a hutníctva v Banskej Štiavnici. Profesorský zbor sa obrátil na Krajinský banícky a hutnícky spolok v Banskej Štiavnici a Krajinský lesnícky spolok v Budapešti s memorandom požadujúcim premiestnenie vysokej školy do Budapešti. Memorandum profesorov vysokej školy vyvolalo reakciu predstaviteľov mesta Banskej Štiavnice, ktorí sa odvolávali na slávne tradície mesta, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola aj existencia samotnej Baníckej a lesníckej akadémie.

Banskoštiavnická vysoká škola mala dobre vybavené učebné a prevádzkové zariadenia.

Hlavnou budovou bol Fritzovský dom, v ktorom boli umiestnené rektorát, knižnica s 15 tisíc titulmi a dve katedry strojníctva. V rokoch 1898 – 1900 dokončili budovu, do ktorej umiestnili všetky spoločné katedry a päť banícko-hutníckych katedier. Budova s umiestnením lesníckeho odboru a ďalších katedier bola dokončená v roku 1892 a posledná budova – laboratórium – v roku 1911. K vysokej škole patrili aj ďalšie budovy, v ktorých boli pomocné zariadenia alebo profesorské byty. Slabou stránkou existencie

vysokej školy v Banskej Štiavnici boli nedostatočné ubytovacie kapacity pre poslucháčov, najmä keď ich počet vzrastal.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918, presťahovaním Vysokej školy baníckej a lesníckej z Banskej Štiavnice najskôr do Budapešti

a neskôr do Šopronu sa dočasne skončilo lesnícke

vysokoškolské štúdium na Slovensku. Vznikom

ČSR roku 1918 sa uzavrelo 150-ročné jestvovanie Akadémie a vysokej školy v Banskej Štiavnici. V lesníckom ústave a neskoršom lesníckom odbore vyštudovalo 4100 poslucháčov. Mnohí z nich sa po absolvovaní školy významne podieľali na rozvoji lesného hospodárstva a lesníckej vedy na Slovensku.

Súčasne s rozpadom rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky sa riešila aj otázka Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici.

Výsledkom rokovaní bolo úradné prevzatie školy 8. januára 1919 zástupcami československej vlády a odmietnutie maďarských profesorov zložiť sľub vernosti ČSR. Za týchto okolností Vysoká škola zanikla a v Banskej Štiavnici bola zriadená

československá Vyššia lesnícka škola a neskôr aj Vyššia chemická škola.

Slovensko zostalo na celé dlhé obdobie bez vysokej školy lesníckej.

Situácia okolo formovania vysokého lesníckeho školstva v novej republike sa vyvinula tak, že už 10. marca 1919 otvorili lesnícke oddelenie na poľnohospodárskom odbore Českej techniky v Prahe. Ďalším mestom, kde bolo možné študovať lesníctvo, sa stalo Brno.

Národné zhromaždenie zákonom č. 460 Zb. z. a n. zo dňa 21. júla 1919 schválilo zriadenie samostatnej štátnej Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne. Vieme, že Slováci nesúhlasili so zrušením Vysokej školy baníckej a lesníckej, ktorá konečne nemusela byť v Banskej Štiavnici, ale v inom vhodnejšom meste na Slovensku. Umiestnenie školy na Slovensku, ktoré spolu s Podkarpatskou Rusou malo značnú výmeru lesov, by iste pomohlo rozvoju lesného hospodárstva viac, než tomu bolo prostredníctvom dvoch vzdialených lesníckych fakúlt v Prahe a v Brne.

Otázka lesníckeho vysokoškolského štúdia bola aktuálna počas celého trvania prvej ČSR. Pražskí činitelia Českej techniky, najmä profesori lesníckeho odboru, sa postavili proti zákonu o zriadení Vysokej školy poľnohospodárskej s lesníckym odborom v Brne a nedovolili premiestniť Vysokú školu lesnícku z Prahy do Brna, aj keď to zákon výslovne určil. Vznikol tu tuhý boj, či má byť jedna vysoká škola alebo dve. Tento boj veľmi vytrvale lesnícka komisia na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe. Urovnať rozpory medzi zástancami dvoch smerov – za jednu a za dve vysoké lesnícke školy, sa nepodarilo ani do roku 1938. Boj sa stále stupňoval a potom sa začali uplatňovať snahy zriadiť štyri vysoké školy lesnícke, z nich zriadili

len nemeckú v Děčíne (Tetschen) – Lebverde v roku 1938. Nezriadila sa však slovenská Vysoká

škola lesnícka v Košiciach, zamýšľaná ako fakulta podľa návrhu zákona č. 170 Zb. z. a. n. zo dňa

25. júna 1937 o zriadení Vysokej školy technickej v Košiciach.

Pre celé obdobie prvej republiky je charakteristické úsilie slovenskej politickej reprezentácie o vytvorenie vysokej školy technickej na Slovensku. Vavro Šrobár na základe rozhodnutia ministerskej rady poveril Michala

Ursínyho, profesora na Českej technike v Brne, vytvárať organizačné predpoklady na založenie slovenskej techniky. M. Ursíny vypracoval návrh zákona a dôvodovú správu a v januári 1920 ich predložil V. Šrobárovi a Klubu slovenských poslancov. V roku 1928 bol vypracovaný druhý zákon o zriadení Vysokej školy technickej v Košiciach. Ani jeden z týchto zákonov parlament neschválil napriek tomu, že ministrami školstva počas prvej ČSR boli Slováci – V. Šrobár I. Markovič, M. Hodža, A. Štefánek, I. Dérer.

Do politického zápasu za vytvorenie slovenskej techniky sa zapojila aj vysokoškolská mládež. Najmä Zväz slovenského študentstva už v roku 1930 usporiadal viacero manifestačných zhromaždení. Početné boli aj zhromaždenia, ktoré zorganizovala Matica slovenská.

Dlhotrvajúce úsilie Slovákov o vlastnú techniku vláda akceptovala a 8. júna 1937 schválila zákon č. 170/1937 Zb. o ustanovení Vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach. Tento zákon prišiel v takom čase, keď medzinárodná situácia bola veľmi nestabilná. Vysoká škola technická v Košiciach sa ešte len začínala zriaďovať, keď do platnosti vstúpila viedenská arbitráž, vinou ktorej sme Košice stratili.

• Slávnostné otvorenie novej budovy lesníckeho odboru (26. 6. 1892) – Banská akadémia v Banskej Štiavnici

• Banskoštiavnickí študenti

Vysoká škola sa sťahovala do Prešova a Turčianskeho Sv. Martina. Vyššie hľadisko a záujmy slovenského vysokého školstva si vyžiadali umiestniť techniku v Bratislave. Stalo sa tak po prijatí zákona č. 188 Sb. z 25. júla 1939 o Slovenskej vysokej škole technickej. Slovenský snem tak rozhodol na návrh Jozefa Siváka, ministra školstva a národnej osvety, ktorý sa popri vysokoškolských profesoroch Ing. Michalovi

Ursínym a Dr. Jurajovi Hroncovi, najvytrvalejšie angažoval za vznik Slovenskej vysokej školy technickej. Podľa vládneho nariadenia č. 236 z 20. septembra 1939 sa na SVŠT ustanovil aj Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. Lesnícke oddelenie začalo ihneď pracovať. Výučbu zabezpečovali nasledujúce

ústavy a prednostovia: Ústav mechanickej a chemickej technológie dreva – Ing. Dr. Vojtech Hollý, Ústav pestovania lesov – riadny

prof. Ing. Samuel Kriška, Ústav ochrany lesov – Ing. Štefan Kapsa, Ústav zriaďovania lesov –Ing. Vojtech Illenčík, Ústav lesníckych stavieb a dopravných zariadení – prof. Ing. Róbert Binder. Ekonomická problematika bola pracovnou náplňou Stanice národného hospodárstva vedenej

JUDr. Rudolfom Briškom. Prednášateľmi boli riadni

profesori: RNDr. Dmitrij Andrusov pre geológiu a petrografiu; Ing. Dr. techn. Anton Bugan pre základy technickej mechaniky; PhDr. Juraj Hronec pre základy vyššej matematiky; Ing. Samuel Kriška pre pestovanie lesov s lesnou estetikou a pre náuku o lesnom stanovišti.

Prednášali aj mimoriadni profesori:

JUDr. Rudolf Briška národné hospodárstvo s vedou finančnou, národohospodárskou politikou a vedou

daňovou; základy práva verejného; Ing. Dr. techn. Peter Danišovič zahrádzanie bystrín; Ing. Dr. techn. Vojtech Hollý úvod do štúdia lesníctva, mechanickú technológiu dreva, lesnícke výskumníctvo; Ing. Ján Mikuša úvod do pozemkového katastra a stavby mostov; Ing. Viliam Illenčík zariaďovanie lesov s lesnou statikou a kreslením lesných plánov, oceňovanie a výnosnosť lesov; Ing. Koloman

Kosljar lesnú ťažbu, lesnícke účtovníctvo, obchodnú náuku lesnícku. Ďalšími vyučujúcimi boli suplenti a honorovaní docenti.

Štúdium v lesníckom odbore bolo štvorročné.

Prijímali sa absolventi gymnázií, v menšom počte absolventi stredných lesníckych škôl. Pri zostavovaní študijného plánu lesníckeho

oddelenia sa vychádzalo z učebných osnov lesníckeho odboru bývalej banskoštiavnickej vysokej školy a z osnov lesníckych odborov českých vysokých škôl.

Na výučbu a laboratórne cvičenia sa v Bratislave využívali miestnosti a zariadenia nedávno vytvorenej Prírodovedeckej fakulty a poľnohospodárskych výskumných ústavov. Kratšie praktické cvičenia v lesnom hospodárení sa konali v malokarpatských lesoch, dlhšie, prázdninové, na územiach riaditeľstiev Štátnych lesov v Žarnovici a v Banskej Bystrici.

Vo funkcii rektorov SVŠT od jej vzniku pôsobili profesori: Jur Hronec (1938 – 1940), Anton Bugan (1940 – 1941), František Valentín (1941 – 1943), Štefan Bella (1943 – 1945)

a niekoľko mesiacov i profesor Samuel Kriška.

Vo funkcii dekanov lesnícko-poľnohospodárskeho odboru sa vystriedali profesor Vojtech Hollý a po ňom profesor Samuel Kriška.

Počas siedmich rokov štúdia lesníckeho inžinierstva štúdium úspešne absolvovalo 114 študentov (z toho šiesti z Bulharska).

I keď to bolo len 16 absolventov ročne, faktom zostáva, že vysokoškolské štúdium lesníctva bolo obnovené a lesníctvo získalo mladých odborníkov. Rok 1945 bol aj na Slovensku v znamení radosti zo skončenia vojny a víťazstva nad fašizmom. Ľudí ovládlo nadšenie obnoviť, čo vojna zničila, vybudovať moderný priemysel, zlepšiť pomery v zaostalom poľnohospodárstve. Všeobecne sa toto obdobie u nás nazývalo obdobím industrializácie, kolektivizácie poľnohospodárstva a národnej a demokratickej revolúcie. Aj v oblasti školstva bolo potrebné dobehnúť to, čo sa v minulých desaťročiach nestihlo. Vytvárali sa ďalšie vedeckovýskumné pracoviská a školy. Bol záujem vyrovnávať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Vo viacerých smeroch zaostávala oblasť východného Slovenska. Slovenská národná rada rozhodla nariadením č. 48 z 25. apríla 1946 o umiestnení Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (VŠPLI) do Košíc. Škola začala svoju pôsobnosť na jeseň roku 1946.

K vysokej škole patril školský lesný majetok v Smolníckej Hute (6935 ha) a polesie Čermeľ v blízkosti mesta (1101 ha). Štúdium lesníctva bolo štvorročné a malo v podstate takú osnovu, aká bola na SVŠT a českých vysokých školách. Po roku 1948 pribudli spoločenskovedné predmety a vojenská príprava. Lesnícke a príbuzné vedy prednášali už spomenutý prof. Ing. Samuel Kriška, ďalej profesori Ing. Róbert Binder (1897 – 1980), Ing. Dr. František Papánek (1912 – 1996), RNDr. Ján Martin Novacký (1899 – 1956), Ing. Ľudovít Minich (1908 –

1981), Ing. Dr. Alexander Knapo (1912 – 1981) a viacerí suplenti a honorovaní docenti. Viacerí pedagógovia vyučovali v oboch odboroch. Osobitný prínos, hlavne pre prepojenie vysokej školy na prax, mal profesor Papánek, ktorý

v rokoch 1948 – 1950 bol súčasne profesorom VŠPLI v Košiciach a taktiež generálnym riaditeľom Ústredného riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave. V jeseni roku 1950 bol profesor Papánek menovaný prezidentom republiky za rektora Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach na dva roky. V povojnových rokoch sa pri intenzívnom budovaní stále naliehavejšie pociťovala potreba vysokoškolsky vzdelaných odborníkov aj v oblasti spracovania dreva.

Už v období bratislavského lesníckeho štúdia vznikol Ústav mechanickej technológie dreva, ktorý sa ďalej rozšíril na Ústav chemickej a mechanickej technológie dreva. Bol to priekopnícky čin, ktorý znamenal vytvorenie novej kvality vo vysokoškolskej výučbe drevárstva. Lesnícke štúdium sa tak stalo prvým krokom k oddeleniu drevársko-chemickému, resp. chemicko-technologickému. Dozrieva situácia pre vytvorenie nového typu vysokoškolského štúdia –drevárskeho inžinierstva.

Najviac sa o to pričinili poprední odborníci v tejto oblasti: Ladislav Dérer, Víťazoslav Sprock, František Papánek, Róbert Binder, Imrich Janota, Rudolf Jandel a ďalší.

Lesnícke štúdium trvalo v Košiciach šesť rokov (1946 – 1952) a pripravilo 339 absolventov, priemerne 56 ročne. Roku 1949 vytvorili v lesníckom odbore VŠPLI drevárske oddelenie, ktoré malo svoj štvorročný študijný plán.

• Budova Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Toto oddelenie sa stalo základom pre vytvorenie Drevárskej fakulty VŠLD vo Zvolene v roku 1952.

V lete 1952 sa začalo sťahovanie Lesníckej fakulty aj s odborom drevárstva z Košíc do Zvolena, kde uznesením vlády z 8. júla 1952 bola zriadená Vysoká škola lesnícka a drevárska. Poľnohospodárska fakulta bola súčasne presťahovaná z Košíc do Nitry a tak začala nová etapa v histórii poľnohospodárskeho a lesníckeho vysokoškolského štúdia.

Literatúra

Barták, J., 1942: Vývin lesníckeho školstva na Slovensku v rámci lesohospodárskych pomerov. Lesnícka a drevárska ústredňa, Bratislava.

Faller, G., 1871: Gedenkbuch zur hundertjährigen Gründung der königl. ung. Berg- und Forst-Akademie in Schemnitz 1770 – 1870. Selmeczbánya.

Herčko, I., 2006: Stručný prierez dejín Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. 2006.

Herpay, I., 1970: Mindnyájan voltunk egyszer az Akadémián. Sopron 1919 – 1969. Erdészeti és Faipari Egyetem, Sopron, 331 p.

Novák, J., 2006: Európsky význam Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici 2006.

Papánek, F., 2012: Šesť kníh môjho života. Fedor

Papánek, vlastný náklad, 430 s.

Priesol, A., 1977: 170 rokov lesníckeho vysokého školstva v ČSSR – 25 rokov VŠLD vo Zvolene 1807 – 1952 – 1977. Bratislava.

Priesol, A., 1987: Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene 1807 – 1952 – 1982.

Vysoká škola lesnícka a drevárska, Zvolen, 184 s.

Remiš, J., Paule, L., 1992: Beitrag zur Entwicklungsgeschichte von IUFRO und unser Anteil an ihrer Aktivisation. Lesnícky časopis – Forestry Journal 38(4): 289–292.

Stockmann, V., 2017: Dejiny lesníckeho školstva

v Banskej Štiavnici. Lesy SR, Banská Bystrica, 2017, 936 s.

Urgela, J., 1985: Dejiny lesníckeho školstva a vedy na Slovensku. Osveta, Martin, 280 s.

Urgela, J., 1997: História lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva na Slovensku. In: Technická univerzita vo Zvolene 1807 – 1952 – 1997 (J. Urgela, ed.). Technická univerzita, Zvolen, 197 s.

Vozár, J., 2006: Založenie Baníckej akadémie

v Banskej Štiavnici. In: Alma mater Banská Štiavnica. Európsky význam Baníckej a lesníckej akadémie

v Banskej Štiavnici. Zborník vydaný pri príležitosti otvorenia rovnomennej medzinárodnej výstavy v Banskej Štiavnici 7. 9. 2006.

Zdycha, P., 2002: Počiatky technického vysokoškolského štúdia, vznik a vývoj lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva na Slovensku. In: Technická univerzita vo Zvolene 2002. (P. Zdycha, ed.). Technická univerzita, Zvolen, 220 s.

www.institutdugrenat.com/2012/03/martin-vanmeytens-marie-therese-dautriche-1752-1753

http://etc.usf.edu

http://herbarium.biol.sc.edu

http://de.academic.ru

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_historic_schools_ of_forestry

http://etc.usf.edu

http://gallery.hd.org

• Budova bývalého rektorátu VŠLD na Štúrovej ulici vo Zvolene

1952 – 1962

Intenzívny rozvoj takmer všetkých hospodárskych odvetví kládol stále väčšie nároky na prísun mladých, dobre odborne pripravených pracovných síl. Zároveň tu bola i snaha vlády prekonávať ekonomickú a kultúrnu nerovnosť vo vývoji jednotlivých regiónov Slovenska, k čomu mohlo významne prispieť aj rovnomernejšie rozmiestnenie vysokých škôl na našom území. Tieto i ďalšie nespomenuté dôvody viedli vládu ČSR, aby prijala uznesenie vlády z 8. júla 1952 č. 30/52, na základe ktorého bola Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zrušená a z jej dvoch fakúlt vznikli dve samostatné vysoké školy: Vysoká škola poľnohospodárska, ktorá bola umiestnená do Nitry a Vysoká škola lesnícka a drevárska umiestnená do Zvolena. V lete 1952 sa začalo sťahovanie Lesníckej fakulty s odborom drevárstva z Košíc do Zvolena. Poľnohospodárska

fakulta súčasne odišla z Košíc do Nitry a tak začala nová etapa v histórii poľnohospodárskeho

a lesníckeho vysokoškolského štúdia.

Rozhodnutie, aby VŠLD bola umiestnená vo Zvolene, bolo motivované priaznivou komunikačnou polohou mesta, ktoré leží uprostred lesnatých regiónov Slovenska. Toto miesto bolo výhodné aj pre drevársku fakultu, lebo v samotnom meste a jeho blízkom okolí sa nachádzali drevospracujúce závody (Bučina vo Zvolene, Smrečina v Banskej Bystrici a Preglejka v Žarnovici). Miestne orgány ľudovej správy vychádzali všemožne v ústrety a prejavovali všestrannú ochotu poskytnúť pomoc pri zriaďovaní novej vysokej školy, aj keď samotné sťahovanie a následne ubytovanie pedagógov a študentov bolo sprevádzané mnohými problémami. Tak sa stal Zvolen s vtedajším počtom obyvateľov okolo 20 000 vysokoškolským mestom s významnou lesníckou a drevárskou komunitou. Drevárska fakulta mala od začiatku svojho

pôsobenia vo Zvolene celoštátnu pôsobnosť.

Presťahovanie a zriaďovanie vysokej školy sa neobišlo bez ťažkostí. Materiálne vybavenie školy bolo veľmi skromné.

Ladislav Paule – Roman Réh

Napríklad keď porovnávame hodnotu

základných prostriedkov a zariadení pre výučbu a vedeckovýskumnú prácu, ktoré boli k dispozícii v Košiciach a pri začiatkoch vo Zvolene, bolo to približne v pomere 3 : 1. Pri prechode do Zvolena sa zhoršili nielen materiálne, ale i personálne podmienky školy. Viacerí učitelia, konkrétne zo základných

teoretických disciplín, zostali v Košiciach alebo odišli na Vysokú školu poľnohospodársku do Nitry. Ich miesta nahradili mladí absolventi lesníckeho a drevárskeho štúdia, ktorí začali na škole ako asistenti a neskôr sa prepracovali na špičkových odborníkov v mnohých vedných disciplínach.

Školský rok 1952 – 1953 začínal v núdzových podmienkach. Ubytovanie študentov bolo v provizóriách. V prvých rokoch po presťahovaní

školy do Zvolena študenti bývali najčastejšie v súkromí. V roku 1956 boli postavené

v priestoroch ihriska drevené baraky na dočasné ubytovanie študentov, ktorých kapacita však nepostačovala a študenti museli bývať i na iných miestach vo Zvolene. Výučba sa realizovala v budove bývalého gymnázia na ul. T. G. Masaryka. Je potrebné pripomenúť, že celé osadenstvo školy, zamestnanci i študenti, obetavo pracovali, aby v krátkom čase vybudovali provizórny internát pre študentov, dokončili bytovku pre učiteľov a tiež budovu pôvodne určenú pre MsNV – budovu rektorátu na ul. Ľ. Štúra. S odstupom času je potrebné zvlášť oceniť úsilie vtedajšieho kolektívu školy, obetavosť študentov, zamestnancov a funkcionárov školy, ktorí v tých ťažkých podmienkach vedeli budovať, pracovať, učiť a učiť sa. Prvým rektorom VŠLD bol prof. JUDr. Dr. Ing. František Papánek

(1952 – 1955), prvým dekanom Lesníckej fakulty doc. Ing. Pavel Višňovský

(1952 – 1955) a na Drevárskej fakulte bol dekanom doc. Ing. Víťazoslav Sprock (1952 – 1955).

V školskom roku 1952 – 1953, ktorý bol prvým rokom VŠLD vo Zvolene, mala Lesnícka fakulta štyri katedry (Katedra lesnej výroby, Katedra ochrany lesa, Katedra hospodárskej úpravy lesa a lesníckej ekonomiky a Katedra lesnej ťažby a lesníckych stavieb), Drevárska fakulta tri katedry (Katedra chémie, Katedra matematiky, fyziky a geodézie a Katedra drevárskej výroby) a pri rektoráte boli štyri spoločné katedry (Katedra spoločenských vied, Katedra telesnej výchovy, Katedra vojenskej výchovy a Katedra jazykov).

Katedry sa ďalej delili na ústavy. Vnútorný organizačný vývoj školy je charakterizovaný vytváraním nových katedier a ďalších pracovísk v súlade s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi zmenami v kádrovej situácii , potrebou lepšej organizácie fakúlt I celej vysokej školy. Potrebné je uviesť aspoň podstatné zmeny, ktoré vo vnútornej organizácii vysokej školy nastali od jej vzniku vo Zvolene.

V študijnom roku 1953 – 1954 sa za účelom organizácie a kontroly učebných a prevádzkových praxí doma i v zahraničí zriadil Ústav praxe VŠLD.

V roku 1955 došlo na VŠLD ako aj na oboch jej fakultách k zmene akademických funkcionárov.

Rektorom pre obodbie 1955 – 1960 sa stal prof. Ing. Víťazoslav Sprock, dekanom lesníckej fakulty prof. Ing. Anton Sokol a dekanom drevárskej fakulty prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc. ktorý v tejto funkcii pôsobil až do roku 1966.

V študijnom roku 1955 – 1956 sa v záujme lepšej organizácie ale aj ďalšej diferenciácie

katedier na fakultách, pričlenili celoškolské katedry k jednotlivým fakultám. Takto v tomto študijnom roku pôsobilo na lesníckej fakulte sedem a na drevárskej fakulte osem katedier.

Na lesníckej fakulte vznikla v študijnom roku 1955 – 1956 vyčlenením z Katedry lesnej výroby Katedra pestovania lesa a Katedra botaniky a pedológie, v študijnom roku 1957 – 1958 vzniká samostatná katedra pedológie a geológie (vyčlenením z Katedry botaniky a fytocenológie) a Katedra geodézie a fotogrametrie (vyčlenením z Katedry matematiky, fyziky a geodézie na drevárskej fakulte).

V študijnom roku 1959 – 1960 sa rozdeľuje Katedra hospodárskej úpravy lesov a lesníckej ekonomiky na Katedru hospodárskej úpravy lesov a Katedru ekonomiky lesného hospodárstva. V študijnom roku vzniká Katedra lesníckych stavieb a Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, ktorá sa v roku 1964 – 1965 delí ďalej na Katedru lesnej ťažby a dopravníctva a Katedru mechanizácie lesného hospodárstva.

Na drevárskej fakulte dochádza k podstatným organizačným zmenám tiež v študijnom roku

1955 – 1956. Katedra drevárskej výroby sa rozčleňuje

na Katedru mechanickej technológie, Katedru prevádzky a zariadení drevárskych závodov, Katedru mechaniky a strojníctva a Katedru drevárskych výrobkov. V študijnom roku 1960 – 1961 sa Katedra matematiky a fyziky rozdeľuje na dve samostatné katedry, Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie a Katedru fyziky a elektrotechniky. V roku 1961 – 1962 sa z Katedry mechanickej technológie dreva osamostatňuje Katedra náuky o dreve a v študijmom roku 1962 – 1963 rozdelením Katedry strojníctva a mechaniky vzniká Katedra strojníctva a tepelnej mechaniky a Katedra mechanizácie a automatizácie drevospracujúceho priemyslu.

• Promócie 1960 – Ing. Ján Juračka pri skladaní sľubu

• Absolventi LF a DF z KĽDR (1958 – 1959)

• Budova Lesníckej fakulty VŠLD (1972)

Na celej škole vtedy pôsobilo 54 pedagogických pracovníkov, z toho 3 profesori, 6 docentov, 45 odborných asistentov, 67 ostatných hospodárskotechnických pracovníkov, 37 pracovníkov v študentskom domove a v menze. V tomto roku mala škola 486 poslucháčov na obidvoch fakultách.

V študijnom roku 1949 – 1950 prednášali odborné predmety externí učitelia z Brna, Prahy a Bratislavy. Od študijného roku 1950 – 1951 na Drevárskej fakulte bol iba jeden externý učiteľ v hodnosti docenta, pričom miesta asistentov boli obsadené prvými absolventami Drevárskej fakulty, ktorí skončili svoje štúdium v júli 1952 a tiež absolventami Lesníckej fakulty. Odvtedy sa postupne z roka na rok obsadzovali miesta asistentov na Drevárskej fakulte vlastnými absolventami, ale aj absolventami fakúlt so strojárskym, chemickým a elektrotechnickým zameraním.

Do 1. januára 1958 nemala škola vlastný lesný majetok. Účelovej činnosti školy slúžilo polesie

Kyslinky s výmerou 2 958 ha, v obvode bývalej Správy lesného hospodárstva Vígľaš. Učebné praxe poslucháčov lesníckej fakulty sa uskutočňovali počas týždňových učebných praxí pričom na dopravu na Kyslinky im slúžila lesná železnička a k ubytovaniu využívali ubytovacie zariadenie v hlavnej budove polesia.

Vzhľadom na komplikované dochádzanie železničkou na Kyslinky a problémy s ubytovaním pre praktickú výučbu a výskum vzniklo v roku

1958 v blízkosti mesta na juhovýchodných

svahoch Kremnických vrchov a v okolí Sliača Fakultné lesné hospodárstvo s výmerou 5416 ha, premenené roku 1959 na Školský lesný závod s výmerou 7746 ha. Vznikol dňa 1. januára 1958

ako nový lesný závod z delimitovaných častí

územia Lesného závodu Zvolen a Lesného závodu Banská Bystrica. Dokonca roku 1964 sa Školský

lesný závod organizačne delil na štyri polesia. Od 1. januára 1965 sa výmera Školského lesného

závodu zväčšila na základe delimitácie na 7654 ha v operatívnej a 254 ha v odbornej správe, t. j. celkom na 7908 ha. Organizačne sa delil na

5 polesí: Sliač, Sielnica, Kováčová, Budča a Železná Breznica.

Drevárska fakulta zabezpečovala prevádzkové a technologické cvičenia priamo v závodoch

drevárskeho priemyslu. Skromné materiálne podmienky, ktoré škola mala k dispozícii v prvých rokoch pôsobenia vo Zvolene, sa postupne zlepšovali. Výnosom Povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave z 18. septembra 1952 bola vo Zvolene zriadená Štátna študijná knižnica ako

vedecký ústav pre banskobystrický kraj

a súčasne ako lesnícka a drevárska knižnica pre celé Slovensko, s platnosťou od 1. septembra 1952..

Najväčším problémom po presťahovaní Vysokej školy lesníckej a drevárskej do Zvolena bolo ubytovanie a stravovanie študentov. Študenti boli ubytovaní v barakoch a stravovanie zabezpečovala menza v strede mesta. Významnou zmenou pre zlepšenie študentského života vo Zvolene bola výstavba Študentského domova Ľudovíta Štúra s kapacitou 582 lôžok a slobodárne, ktoré boli postavené v rokoch 1958 – 1962. Štvrtý pavilón študentského domova slúžil do roku 1983 ako základný objekt Drevárskej fakulty VŠLD. Súčasťou

študentského domova bola aj priestranná menza, ktorá okrem podávania stravy pre študentov a zamestnancov slúžila na kultúrne vyžitie študentov.

V menze sa pravidelne organizovali tanečné zábavy študentov, prípadne iné hromadné akcie ako napr. imatrikulácie a pod.

Po započatí pôsobenia Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene prenikavou a kvalitatívne pozitívnou zmenou bolo predĺženie štúdia od študijného roku 1954 – 1955 z ôsmich na desať semestrov. To umožnilo nahradiť v odbornej výuke hodiny vyčlenené pre spoločenské vedy a vojenskú prípravu, jednak prehĺbiť odbornú výuku a zlepšiť aj prípravu diplomových prác i celú prípravu na štátne záverečné skúšky. Prínosom bolo aj zavedenie výuky cudzích jazykov – povinne ruského jazyka a jedného ďalšieho svetového jazyka do učebných plánov od študijného roku 1952 – 1953.

Vo výchove lesných inžinierov rušivo pôsobilo smerovanie na biotechnický a technický smer, zavedené v študijnom roku 1953 – 1954.

Stalo sa tak po uskutočnenej reorganizácii lesného hospodárstva, v ktorom sa od 1. januára 1952 rozdelila výrobná činnosť medzi pestebné (správy lesného hospodárstva) a ťažobné (podniky lesného priemyslu) organizácie. Biotechnický smer bol zameraný na výchovu lesných inžinierov pre pestebné a technický smer zasa pre ťažobné a stavebné organizácie lesného hospodárstva. Sama výrobná prax skoro ukázala nevýhodnosť takejto organizácie lesného hospodárstva v podmienkach našej republiky a po štyroch rokoch dochádza opäť k spojeniu pestebnej a ťažobnej činnosti v podnikoch a závodoch lesného hospodárstva. A tak sa od študijného roku 1957 – 1958 ruší aj smerovanie výchovy lesných inžinierov, výchova sa vracia k pôvodnej komplexnosti a odstraňujú sa problémy rozmiestňovania absolventov.

Významnú úpravu učebných plánov výchovy lesníckych a drevárskych inžinierov prináša uznesenie vlády z 9. júna 1953, ktoré začleňuje prevádzkové praxe ako povinnú súčasť do učebného procesu, pretože slúžia na overovanie a upevňovanie teoretických poznatkov získaných na vysokej škole.

Počet zapísaných poslucháčov lesníckej

fakulty počas prvých rokov pôsobenia vo Zvolene bol viacmenej identický s počtom poslucháčov v povojnových rokoch počas pôsobenie VŠPLI v Košiciach a to 235 zapísaných poslucháčov ročne. V študijnom roku 1959 – 1960 sa počet zapísaných poslucháčov zvýšil na 310. V druhej polovici päťdesiatych rokov na VŠLD študovali prví zahraniční študenti. Naviazalo sa tak na výchovu zahraničných študentov v rokoch

1940 – 1953 kedy v Bratislave a v Košiciach ukončilo štúdium lesníctva z Bulharska. V študijnom roku 1958 – 1959 ukočili štúdium na Lesníckej fakulte VŠLD prví štyria absolventi z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a na Drevárskej fakulte VŠLD rovnako prví dvaja absolventi z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a dvaja zo ZSSR. V rokoch 1959 – 1960 ukočili štúdium na Drevárskej fakulte VŠLD ďalší štyria absolventi z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a šiesti zo ZSSR.

Obzvlášť intenzívny nárast poslucháčov zaznamenala drevárska fakulta. V posledných rokoch pôsobenia VŠPLI v Košiciach volo na štúdium drevárskeho inžinierstva zapísaných len 77 poslucháčov, pričom v rokoch 1954 – 1955 počet zapísaných poslucháčov za zvýšil na 227 a päť rokov neskôr na 335. V tomto počte sú započítaní aj študenti popri zamestnaní a to v počte 25, resp. 79 študentov.

• Hodina telesnej výchovy, Ing. Manica učí študnetov vrhať guľou (1952 – 1953)

• Prvé vysokoškolské internáty, v ktorých neskôr sídlila vojenská katedra

Od roku 1955 sa začali rozvíjať študijné zahraničné cesty poslucháčov vysokej školy. Každoročne sa uskutočňovali výmenné študijné cesty s lesníckymi a drevárskymi fakultami v NDR, Poľsku a Maďarsku a neskôr aj s lesníckymi fakultami v Sofii, Sarajeve a v Zagrebe.

V druhej polovici päťdesiatych rokov nadaní poslucháči si už počas vysokoškolského štúdia mali možnosť získať skúsenosti vo vedeckej práci. Túto úlohu plnili Študentské vedecké krúžky, v ktorých sa poslucháči pod vedením pedagogických pracovníkov oboznamovali s metodikou vedeckovýskumnej práce a riešili čiastkové aktuálne problémy praxe. Niektoré krúžky spolupracovali pri riešení vedeckovýskumných úloh katedier. Od roku 1957 sa organizovali na oboch fakultách Študentské vedecké konferencie a ich víťazi sa predstavili na celoštátnych kolách študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Poslucháči z VŠLD vo Zvolene už v prvých ročníkoch v rokoch 1958 – 1962 popredné umiestnania na celoštátnych kolách poľnohospodárskych, lesníckych a drevárskych fakúlt.

Dôležité miesto v pracovnej náplni vysokoškolských pracovníkov mala vedeckovýskumná činnosť, ktorá vytvárala vedeckú profiláciu VŠLD. Tvorila jednotu s výchovno-vzdelávacím procesom. Významným medzníkom bolo ustanovenie vedeckovýskumných

ústavov na oboch fakultách k 1. 8. 1957. Tieto potom koordinovali výskumné programy, úzko spolupracovali s katedrami i výrobnou praxou. Vedeckovýskumná práca na VŠLD bola usmerňovaná tak, aby ako neoddeliteľná súčasť

celkovej činnosti školy plnila poslanie v troch

hlavných oblastiach: riešenie vedeckovýskumných

úloh pre potreby lesníctva, drevárstva a spoločenských vied, skvalitňovanie vlastnej vedeckovýskumnej práce, priama účasť pri zavádzaní vedecko-technického pokroku do praxe lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu.

Významnou udalosťou vysokej školy bola organizácia celoštátnych vedeckých konferencií. V rokoch 1953 – 1960 Vysoká škola lesnícka a drevárska zorganizovala päť samostaných celoštátných vedeckých konferencií (lesnícka fakulta štyri a drevárska fakulta jednu) a ďalšie dve spoluorganizovala. Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť Konferenciu o lese a pastve (Tatranská, Lomnica, 1955), Konferenciu o výberkových lesoch (Sliač, 1956), Konferenciu o používaní dreva v stavebníctve (Smolenice, 1956) a medzinárodnú vedeckú konferenciu Buk ako priemyselná surovina (Sliač, 1957). Na posledne uvedenej konferencii sa zúčastnili vedeckí pracovníci z 8 krajín a Československa a jej výsledkom bolo publikovanie knižnej publikácie s prednesenými referátmi. Touto medzinárodnou konferenciou sa súčasne započala tradícia organizovania medzinárodných konferencií pri výročiach VŠLD a neskôr aj početných medzinárodných konferencií a sympózií organizovaných pod záštitou IUFRO a IAWS.

Medzinárodná vedeckovýskumná spolupráca sa započala v druhej polovici päťdesiatych rokov medzi VŠLD a družobnými fakultami v NDR, Maďarsku a Poľsku. Na tejto platforme sa začala rozvíjať spolupráca s Lesníckou fakultou v Tharandte, Ústavom technológie dreva v Drážďanoch, s Lesníckou a drevárskou fakultou v Poznani a s Univerzitou lesníctva a drevárstva v Soproni.

• Školské polesie Kyslinky (CHKO Poľana)

Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov sa započala spolupráca a Leningradskou lesotechnickou akadémiu v Leningrade. Vedeckovýskumná spolupráca medzi VŠLD a družobnými fakultami sa organizovala v zmysle uzavretých bilaterárnch zmlúv v rámci ktorých sa uskutočňovali študijné cesty pedagogických a vedeckovýskumných pracovníkov a študijné cesty študentov počas letných prázdnin.

Významná bola aj spolupráca školy s praxou prostredníctvom vedľajšej hospodárskej

činnosti, ktorá na jednej strane predstavovala rozšírenie aplikačnej časti výskumnej činnosti pracovníkov školy a na druhej strane aj zdroj mimorozpočtových príjmov školy a teda aj zlepšenie ekonomickej situácie. Talentovaní a usilovní študenti sa zapájali na jednotlivých katedrách do vedeckovýskumnej činnosti buď ako pomocné vedecké sily, alebo formou študentskej

vedeckej odbornej činnosti, čo v mnohých prípadoch predstavovalo prípravu pre ich ďalšiu vedeckú kariéru.

Výsledky výskumov autori publikovali formou štúdií v Zborníku Vysokej školy lesníckej a drevárskej, vydávanom v rokoch 1957–1963, a od roku 1964 v samostatných vedeckých

zborníkoch oboch fakúlt – Zborník vedeckých prác

Lesníckej fakulty VŠLD vo Zvolene, neskôr Acta

Facultatis Forestalis, Zvolen a Zborník vedeckých

prác Drevárskej fakulty VŠLD

vo Zvolene, neskôr Acta Facultatis Xylologiae, Zvolen – s cudzojazyčnými súhrnmi a príspevkami. Ďalej sa výsledky výskumných aktivít publikovali

v odborných časopisoch Les a Drevo, ale aj vo vedeckých časopisoch Lesnícky časopis

a Lesnictví a v českých odborných časopisoch a nezriedka aj v zahraničí. Naši učitelia boli autormi resp. spoluautormi vysokoškolských učebníc i vysokoškolských študijných textov.

Literatúra

Daniel, J. a kol. 2002. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica 1952 – 2002. Zvolen: Arbora Publishers, 2002. 52 s. ISBN 80-968868-0-0

• Lesnícka imatrikulácia (1964)

1962 – 1972

Ladislav Paule – Roman Réh

Do druhej dekády svojej existencie vstupovala Vysoká škola lesnícka a drevárska (VŠLD) vo Zvolene ako existujúca, sfunkčnená a vzhľadom na krátky čas svojho pôsobenia aj ako pomerne úspešná inštitúcia. Jej ďalšie budovanie, rozširovanie a zosúlaďovanie s úrovňou lesníckeho a drevárskeho vzdelávania vo svete a potrebami praxe vo vtedajšom Československu však bolo nevyhnutné. Existenciu a aktivity VŠLD v období 60. rokov a začiatku 70. rokov minulého storočia významne ovplyvnila spoločenská situácia, ktorá bolo v celom Československu veľmi dynamická, dramatická a z rôznych uhlov pohľadu aj veľmi progresívna a zároveň aj pomerne tragická.

Po roku 1962 pokračovalo hľadanie optimálnej organizačnej štruktúry VŠLD a oboch jej fakúlt a hľadal sa aj vhodný obsah, formy a metódy pedagogickej a vedeckovýskumnej práce primerané pre stále pomerne nové lesnícke a drevárske vysokoškolské štúdium. Od začiatku druhého desaťročia existencie VŠLD sa v týchto oblastiach prejavili veľmi povzbudivé a pozitívne

stránky, ku koncu desaťročia však boli vystriedané aj negatívnymi a nesprávnymi rozhodnutiami.

Zlepšila sa obsahová náplň štúdia na oboch fakultách zavedením potrebných technických predmetov a výučby cudzích neslovanských

jazykov, prijímacie pokračovanie nových

študentov na obe fakulty dostalo pevnejšiu

štruktúru, spresnil sa rozsah štátnych záverečných skúšok a väčší dôraz sa začal klásť na obhajoby diplomových prác. Negatívnym procesom však boli príliš časté zmeny a úpravy učebných plánov v dôsledku presadzovania tendenčných osobných ambícií pracovníkov VŠLD, ktorí boli aktuálne vo významnejších funkciách.

V záujem lepšieho organizovania pedagogických a výskumných činností dochádzalo na oboch fakultách k správnemu zväčšovaniu počtu odborných katedier najmä cestou rozdeľovania existujúcich katedier s pôvodným

širším kumulovaným zameraním. Lesnícka fakulta (LF) mala v polovičke 60. rokov 12 katedier, z toho

10 odborných, Drevárska fakulta (DF) mala

11 katedier, z toho 7 odborných.

Na LF pracovalo v roku 1972 deväť profesorov (pre takmer každú profilovú katedru jeden), 12 docentov, 38 odborných asistentov a 2 asistentov. Veľmi silné bolo v tom čase bežné zamestnávanie technicko-hospodárskych pracovníkov so zameraním pre pedagogickú prácu alebo pre výskumne práce, ktorých bolo spolu až 71. Na dekanáte LF pracovali 4 pracovníčky a spolu s 8 pomocnými zamestnancami (upratovačky a vrátničky) zamestnávala LF spolu 144 pracovníkov. Pracovníci LF sa aktívne zapájali do práce aj v iných inštitúciách, napr. v rezorte lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky, v lesníckej sekcii Slovenskej spoločnosti pre vedy poľnohospodárske, lesnícke, veterinárne a potravinárske Slovenskej akadémie vied, vo Výskumom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, v Ústave pre hospodársku úpravu

lesov vo Zvolene, na Lesníckej fakulte Vysokej

školy zemědělskej v Brne, vo Vedeckovýskumnom ústave lesného hospodárstva a poľovníctva v Zbraslavi - Strnadoch a v ďalších organizáciách.

Učitelia Lesníckej fakulty boli členmi redakčných rád časopisov: Les, Lesníctví, Lesnícky časopis, Poľovníctvo a rybárstvo, vo vydavateľstve Príroda a inde.

Na DF pracovalo v roku 1972 sedem profesorov, 15 docentov a 54 odborných asistentov alebo asistentov. Na dekanáte DF pracovalo

5 pracovníčok vzhľadom na agendu súvisiacu s konzultačnými strediskami v Prahe a Brne pre externých študentov. Mimoškolská činnosť učiteľov DF mala rôzne formy. Dvaja profesori sa angažovali v medzinárodných organizáciách FAO a UNIDO, siedmi učitelia pracovali ako experti v rozvojových krajinách, celý rad učiteľov DF pôsobil

vo vedeckých radách alebo poradných orgánoch Štátneho drevárskeho výskumného ústavu, Výskumného a vývojového ústavu drevárskeho, Ministerstva priemyslu, Výskumného ústavu nábytkárskeho v Brne, v Lignoprojekte a inde. Učitelia DF boli členmi redakčných rád odborných a vedeckých časopisov Drevársky výskum, Drevo a iných, spolupracovali pri normotvornej činnosti a tvorení drevárskej terminológie.

V roku 1962 sa stal rektorom VŠLD doc. Ing. Elígius Hromada, CSc., čo súviselo s realizáciou viacerých obmien akademických funkcionárov v tom období. Vo vedení VŠLD bola prijatá gentlemanská dohoda, že vo funkcii rektora sa budú pravidelne striedať zástupcovia oboch fakúlt. Keďže do roku 1962 bol rektorom predstaviteľ DF, novým rektorom sa stal predstaviteľ LF. Od roku 1964 sa istá skupina lesníkov a drevárov usilovala o odvolanie úradujúceho rektora doc. Hromadu. To úsilie bolo v roku 1965 „úspešné“, vtedajšie vedenie DF urobilo ústupok a do funkcie rektora na obdobie štyroch rokov nastúpil prof. Ing. Pavel Višňovský z LF.

Začiatkom školského roka 1969/70 nastúpil do funkcie rektora prof. Ing. František Setnička. Trojročné funkčné obdobie nedokončil, ukončila mu ho nastupujúca normalizácia o jeden rok skôr. Boli to zložité a nie priaznivé roky. Z akademických funkcií museli odísť aj iní, medzinárodne uznávaní odborníci. Prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ing. Dr. Karol Eisner, člen Medzinárodnej akadémie drevárskych vied (IAWS) a skutočná osobnosť uznávaná svetovou vedou musel z funkcie v roku 1971 odísť, pretože jeho syn emigroval.

• Návšteva prezidenta Ludvíka Svobodu (1968)

Novým rektorom sa v roku 1971 stal

prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc.

Vynútená obmena akademických funkcionárov od roku 1962 sa udiala aj na úrovni LF, dekanom sa stal doc. Ing. Adolf Priesol, CSc. Od roku 1964 bol dva roky dekanom LF doc. Ing. Rudolf Šály, CSc. V roku 1966 ho vo funkcii dekana LF nahradil opäť prof. Ing. Adolf Priesol, CSc. Vo funkcii dekana bol do roku 1971, kedy stal rektorom VŠLD. Do funkcie dekana LF bol v roku 1971 menovaný

prof. Ing. Jozef Porubiak, CSc.

Na DF bol od roku 1955 vo funkcii dekana prof. Ing. Jozef Palovič, CSc. V roku 1966 ho na tri roky nahradil prof. Ing. Víťazoslav Sprock, ktorý bol dekanom DF aj v období 1952 – 1955. Počas prvých 17 rokov existencie DF ju viedli len dvaja

dekani. V roku 1969 sa na tri roky stal dekanom DF doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc. V roku 1972 bol nahradený prof. Ing. Františkom Krutelom, CSc.

Učebné zameranie školy sa v 60. rokoch konkretizovalo a rozvíjalo na oboch fakultách hľadaním požadovaného profilu absolventa. Ten sa formoval prostredníctvom učebných plánov, štruktúr jednotlivých disciplín, ich obsahom, rozsahom a následnosťou. Vzhľadom na polyfunkčnosť lesného a drevárskeho inžiniera pri jeho uplatnení v praxi sa v štruktúre učebných plánov nachádzali všeobecné inžinierske predmety i predmety biologické, chemické, technické a ekonomické, ako aj predmety spoločenskovedného zamerania.

• Majáles (1968)

S rozvojom vedných odborov vznikala i diferenciácia predmetov a z toho vyplývajúce zmeny v učebných plánoch. Spoločným znakom učebných plánov lesníckeho a drevárskeho štúdia bola snaha vychovať lesných a drevárskych inžinierov s univerzálnym profilom, schopných zvládnuť všetky stránky lesníckej prevádzky i prevádzky drevárskych závodov a špecializovaných služieb.

Po prijatí nového zákona o vysokých školách č.19/1966 Zb. platného od 1. mája

1966, po dlhších interných diskusiách na VŠLD

a po zapracovaní požiadaviek skúseností z praxe sa v 60. rokoch ustálil profil absolventa oboch fakúlt so širším vedným základom, na ktorý mal účelne nadväzovať učebný systém postgraduálneho

štúdia. Profil absolventa bol často prehodnocovaný z pohľadu prebiehajúcich zmien v spoločnosti, v podstate však zodpovedal v tom období preferovaným tendenciám dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu a predpokladanému postaveniu lesných a drevárskych inžinierov v celej šírke štruktúry týchto odvetví.

• Hlavné cvičenie z botaniky

Na oboch fakultách pribúdali nové učebné predmety. Boli to nové vedné disciplíny, ako lesnícka fytocenológia a typológia, meliorácie, krajinárstvo, genetika a šľachtenie lesných drevín, ergonómia, sociológia, biokybernetika, matematické metódy v spracovaní lesných a drevospracovateľských podnikov, ochrana lesa, problematika odumierania lesných porastov. Aktuálnou sa stala problematika komplexného využívania lesnej biomasy a k tomu potrebná mechanizácia. Štúdium na DF sa zameriavalo na účelné aplikovanie matematicko-fyzikálnych a technických vied v jednotlivých inžinierskych odboroch. Cieľom takto zameraného štúdia bolo vychovať odborníkov pre neustále sa meniace požiadavky trhu práce.

Pedagogická profilácia VŠLD vychádzala v 60. rokoch z profilu absolventa so širším teoretickým základom, na ktorý po 3- až

5-ročnej praxi malo nadväzovať špecializované postgraduálne štúdium. Na LF existovalo jednoodborové štúdium „lesné inžinierstvo“ a na DF jednoodborové štúdium „technológia dreva“.

V ukazovateľoch charakterizujúcich vývoj počtu študentov v rôznych formách štúdia i vývoj zmien študijných plánov existovali medzi fakultami niektoré odlišnosti.

Na LF postupne narastali počty denných študentov zo 401 v roku 1962 na 503 v roku 1972. Za dekádu ukončilo štúdium 561 študentov, z toho 13 zahraničných. S cieľom podporiť rozvoj externej formy štúdia a uľahčiť jej absolvovanie zriadila LF v školskom roku 1963/64 konzultačné stredisko v Košiciach. Po troch rokoch najmä vzhľadom ku klesajúcemu záujmu stredisko zaniklo a študenti dokončili štúdium vo Zvolene.

Záujem o lesnícke štúdium vo Zvolene bol v 60. rokoch veľký a o štúdium sa uchádzal väčší počet uchádzačov ako bolo možné na fakultu prijať; približne v pomere 2:1. Začiatkom 70. rokov sa počet uchádzačov i prijatých študentov dočasne znížil. LF ukončovalo v dennom štúdiu priemerne 58 % študentov a v štúdiu popri zamestnaní 43 % študentov pôvodne zapísaných do I. ročníka.

Študijný úbytok bol pomerne vysoký, čo boli určite spôsobené aj búrlivými rokmi tejto dekády.

Štúdium lesného inžinierstva v roku 1972 trvalo 10 semestrov, študenti absolvovali prednášky a cvičenia zo 46 povinných predmetov končiacich väčšinou skúškou alebo zápočtom. Okrem povinných predmetov si mohli študenti zapísať aj odporúčané alebo voliteľné predmety podľa záujmu alebo budúcej špecializácie.

Týždenný rozsah hodín bol 30 – 40. Z celkového počtu takmer 5000 učebných hodín za 5 rokov štúdia pripadalo 53 % na prednášky a 47 % na cvičenia. Povinná bola trojtýždňová odborná prax zaradená počas letných prázdnin po II. a III. ročníku a štvortýždňová preddiplomová prax počas letných prázdnin po IV. ročníku vo vybraných lesných závodoch, čo v rámci celkového rozsahu štúdia predstavovalo 20 %. Na DF bol nárast počtu študentov v priebehu dekády vyšší ako na LF, čo súviselo s celoštátnou pôsobnosťou DF vo vtedajšom Československu a nedostatkom odborníkov v rozvíjajúcom sa drevárskom a nábytkárskom priemysle. Počet denných študentov v roku 1962 bol 316 a v roku 1972 už 550. Od roku 1969 už vyše polovice študentov pochádzalo z Čiech. Za dekádu ukončilo štúdium 537 študentov, z toho 23 zahraničných.

Pre jednoduchšie absolvovanie externého štúdia a najmä aby sa odbúrali časové straty pri dochádzke českých študentov na konzultácie do Zvolena, boli zriadené konzultačné strediská v Prahe a Brne. Fungovali podľa toho, či bol pre zriadenie strediska dostatok študentov. Ku koncu dekády záujem o externé štúdium výrazne poklesol.

DF ukončovalo v tomto období priemerne 60 % z pôvodne zapísaných študentov do I. ročníka. Úbytok bol v priemere 40 %, ale po roku 1967 sa zvýšil až na 66 %, čo súviselo s vnúteným vyšším počtom prijatých študentov do I. ročníka, kedy sa nedali uplatniť prísnejšie kritéria pri prijímacom pokračovaní a iste aj búrlivými rokmi tejto dekády. O štúdium popri zamestnaní bol do roku 1967 slušný záujem, následne klesol podobne ako bola celoštátna tendencia.

V rokoch 1962-64 doznieval na DF experiment s cieľom zavedenia väčšieho rozsahu praktickej výroby (cvičenia, praxe) pozostávajúci v tom, že v I. ročníku päťročného štúdia sa týždenne striedala teoretická výučba pre študentov s výrobnou prácou v závode Bučina Zvolen.

V 3. až 7. semestri bola plánovaná výučba bežným spôsobom formou prednášok, cvičení a ostatnými formami. Ôsmy a deviaty semester bol rezervovaný pre tzv. inžiniersku prax. Študenti mali odísť pracovať do výrobných závodov, kde mali zastávať miesta asistentov vedúcich hospodárskych pracovníkov, zástupcov majstrov alebo zástupcov na oddeleniach riaditeľstiev podnikov a závodov. Za svoj výkon mali dostávať príslušný funkčný plat a v štúdiu na fakulte pokračovať externou formou. V 10. semestri sa mali vrátiť na fakultu a na základe zadania

z podnikov vypracovať svoju diplomovú prácu. Táto forma štúdia na DF stroskotala na nedostatku mzdových prostriedkov v mnohých závodoch pre študentov – praktikantov. Záverečné semestre štúdia sa v tom období museli riešiť ako provizórium.

Po roku 1964 bola pre študentov DF zavedená

3-dňová úvodná prax v I. ročníku, po III. ročníku

3-týždňová tzv. energetická prax, po IV. ročníku

1 mesiac technologická prax a v 10 semestri preddiplomová prax v trvaní 1 mesiac. Niektoré predmety mali povinné 1 – 2 dni cvičení vo výrobných závodoch. V 8. semestri bola povinná 10-dňová študijná cesta najmä po českých drevárskych a nábytkárskych závodoch.

Drevárske štúdium v roku 1972 trvalo 10 semestrov. Okrem základného štúdia bolo v učebnom pláne 6 sústav voliteľných predmetov, ktoré začínali v II. ročníku. Išlo o teoretické prehĺbenie vedomostí v disciplínach náuka o dreve, chemická technológia dreva, strojárenskokonštrukčná sústava, uchovanie a kontrola kvality dreva, nábytok a drevostavby a sústava ekonomiky a moderného riadenia.

Postgraduálne štúdium sa na VŠLD organizovalo od roku 1962. Na LF to bolo pravidelné a systematické štúdium v špecializáciách: ekonomika riadenia lesného hospodárstva, hospodárska úprava lesov, technika a technológia výrobného procesu, lesnícke stavby, pestovanie lesov, tvorba a ochrana krajiny. Absolvovanie postgraduálneho štúdia v rozsahu 4 semestrov bolo viazané ministerským systemizačným poriadkom a organizovalo sa podľa požiadaviek rezortu.

Na DF bolo postgraduálne štúdium organizované sporadicky, podľa potrieb drevospracujúcich podnikov a nebolo povinné. Ponúkané boli špecializácie systémové riadenie výrobných procesov v drevospracujúcom priemysle, hydrotermická úprava a sušenie dreva, výroba nábytku a kvalitatívne znaky suroviny pre prvotné spracovanie dreva.

Dôležité miesto v pracovnej náplni pracovníkov

VŠLD v 60. rokoch mala vedeckovýskumná činnosť, ktorá vytvárala ich vedeckú profiláciu. Tvorila jednotu s výchovno-vzdelávacím procesom. V 60. rokoch 20. storočia aktívne pracovali na oboch fakultách interné vedeckovýskumné ústavy. Koordinovali výskumné programy, úzko spolupracovali s katedrami i výrobnou praxou. Vedeckovýskumná práca na VŠLD bola usmerňovaná tak, aby ako neoddeliteľná súčasť celkovej činnosti školy plnila poslanie v troch hlavných oblastiach:

1. riešenie vedeckovýskumných úloh pre potreby lesníctva a drevárstva a spoločenských vied,

2. skvalitňovanie vlastnej vedeckovýskumnej práce,

3. priama účasť pri zavádzaní vedeckotechnického pokroku do praxe lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu.

Aj v rokoch 1962 – 1972 boli výskumné úlohy základného výskumu celoštátne koordinované a riešené v rámci Štátneho plánu základného výskumu, pričom v mnohých prípadoch koordinačným pracoviskom bola VŠLD vo Zvolene.

Vo výskume prevládali úlohy základného výskumu nad fakultnými a rezortnými.

Významná bola aj spolupráca školy s praxou prostredníctvom vedľajšej hospodárskej

činnosti, ktorá na jednej strane predstavovala rozšírenie aplikačnej časti výskumnej činnosti pracovníkov školy a na druhej strane aj zdroj mimorozpočtových príjmov školy a teda aj zlepšenie ekonomickej situácie inštitúcie i jednotlivcov. Talentovaní a usilovní študenti sa zapájali na jednotlivých katedrách do vedeckovýskumnej činnosti buď ako pomocné vedecké sily alebo formou študentskej vedeckej odbornej činnosti, čo v mnohých prípadoch predstavovalo prípravu pre ich ďalšiu vedeckú kariéru.

Výsledky svojich výskumov publikovali pracovníci VŠLD formou štúdií v Zborníku VŠLD vydávaného do roku 1963 a od roku 1964 v samostatných vedeckých zborníkoch oboch fakúlt: bol to Zborník vedeckých prác LF VŠLD vo Zvolene a Zborník vedeckých prác DF VŠLD vo Zvolene. Uverejňované boli významné i priemerné publikácie, vždy s cudzojazyčnými súhrnmi. Výsledky výskumných aktivít pracovníkov VŠLD boli v 60. rokoch publikované aj v rezortných odborných časopisoch Les alebo Drevo, vo vedeckých časopisoch Lesnícky časopis, Drevársky výskum, Lesnictví a v iných vedeckých a odborných časopisoch, nezriedka aj v zahraničí. Učitelia boli autormi alebo spoluautormi vysokoškolských učebníc i vysokoškolských

študijných textov. Bohatšia publikačná činnosť bola priamo úmerná kvalifikačnému rastu. V 60. rokoch pribúdali profesori, docenti, doktori vied i kandidáti technických vied. Poprední pracovníci školy sa stávali školiteľmi vo vedeckej príprave pre domácich uchádzačov, záujemcov z iných pracovísk i zo zahraničia.

V rokoch 1962 a 1967 boli zorganizované polytematické medzinárodné vedecké konferencie, pri príležitosti okrúhleho výročia lesníckeho a drevárskeho školstva. Obe konferencie boli významné z hľadiska výmeny vedeckých informácií a propagácie slovenskej vedy a boli aj príležitosťou nadviazať osobné kontakty. Vyznamenali na nich vybraných úspešných pracovníkov VŠLD a iných odborníkov z praxe, ktorí sa najviac pričinili o rozvoj lesníctva, drevárstva a ďalších príbuzných vedných disciplín.

VŠLD bola v 60. rokoch riadnym a aktívnym

členom Medzinárodnej únie lesníckych výskumných organizácií (IUFRO), Medzinárodnej akadémie drevárskych vied (IAWS) a ďalších medzinárodných organizácií prostredníctvom aktívneho zapájania sa svojich pracovníkov do činností týchto inštitúcií.

Na LF sa v období 1965 – 1970 zvýšil počet pracovníkov Vedeckovýskumného ústavu lesníckeho (VVÚL) o 22, čo bolo v súlade s vtedajšou tendenciou vytvárať neučiteľské miesta na vysokých školách. Ústav bol zameraný na komplexný výskum pestovania lesov a na výskum biologických, technických a ekonomických základov lesného hospodárstva v horských lesoch karpatskej oblasti. Zlepšoval sa pomer v kvalifikácii v prospech pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a v rokoch

1970 – 1972 prví pracovníci ukončili internú vedeckú prípravu na LF a získali vedeckú hodnosť kandidáta technických vied (CSc).

LF mala pracovné kontakty s niekoľkými lesníckymi fakultami v iných krajinách, čo umožňovalo výmenu skúseností alebo organizovanie spoločných vedeckých podujatí.

Rozširovali sa počty zahraničných pobytov a stáží, napr. v roku 1971 uskutočnili pracovníci a študenti LF 6 dlhodobých a 39 krátkodobých pobytov v 11 štátoch. LF prijala 29 zahraničných hostí a 53 študentov. S vedeckovýskumnou prácou úzko súvisela publikačná činnosť pracovníkov LF a iné formy odovzdávania výsledkov výskumu na využitie a propagáciu, ktoré postupne narastali. Na DF sa vedeckovýskumná práca vykonávala priamo na katedrách a prelínala sa s pôsobnosťou oddelení Vedeckovýskumného ústavu drevárskeho (VVÚD). Za rozhodujúce výskumné smery na DF boli považované výskum základných vlastností štruktúry dreva a tvorby drevnej suroviny, výskum otázok technológie dreva, výskum zameraný na rozhodujúce kvalitatívne ukazovatele drevárskych výrobkov, výskum problémov energetiky v drevárskom priemysle a technicko-ekonomický výskum v oblasti

spracovania dreva. V 60. rokoch sa zvyšoval počet výskumných pracovníkov vo VVÚD a v roku 1972 dosiahol počet 34. Na existujúci stav vedecky graduovaných pracovníkov však pripadal menší počet technických pracovníkov a remeselníkov a táto skutočnosť nedovoľovala plne využiť vedeckú kapacitu DF. Situácia sa však výrazne zlepšila po otvorení prevádzky Vývojových dielní a laboratórií (VDL) v roku 1972. DF bola základným školiacim pracoviskom pre drevárske vedné odbory a túto úlohu plnila pre celé Československo.

Z hľadiska rozvoja vedeckovýskumných aktivít pracovníkov VŠLD a poloprevádzkových praxí

študentov mali zásadný význam Vývojové dielne a laboratóriá (VDL) odovzdané do používania roku 1972.

Vo svojich začiatkoch predstavovali veľkoryso plánované pracovisko vybavené početnými modernými zariadeniami pre spracovanie dreva a niektoré lesnícke aktivity pre realizáciu výučby a uskutočňovanie vedeckého výskumu v drevárstve, lesníctve, elektrotechnike a strojárstve. V ich priestoroch bol umiestnený aj prvý Ústav výpočtovej techniky, ktorý bol vybavený na tú dobu moderným sálovým počítačom.

V druhej dekáde existencie VŠLD vo Zvolene tu pôsobili významné osobnosti, ako napr. prof. Anton Sokol, prof. Hubert Bezačinský, prof. Rudolf Jandel, prof. Pavel Višňovský, prof. Adolf Priesol, prof. Rudolf Šály, prof. Elígius Hromada, prof. Štefan Makovník, prof. Miroslav

Stolina, prof. Ján Halaj, prof. Jozef Porubiak, prof. Jozef Sládek, prof. Eugen Rónay, prof. Štefan Šmelko, prof. Štefan Korpeľ, prof. Klement Hubač, doc. Jaromil Húsenica, doc. František Kompan, doc. Eduard Červenka, doc. Jozef Réh, doc. Jozef Marko, prof. Cyril Palaj, prof. Víťazoslav Sprock, prof. Imrich Janota, prof. Karol Eisner, prof. Jozef

Palovič, prof. František Setnička, prof. Jindřich

Halabala, prof. Martin Sivák, prof. Ľudovít

Mikolášik, prof. František Krutel, prof. Dionýz

Horský, prof. Imrich Melcer, prof. Ladislav

Regináč, prof. Pavol Trebula, doc. Ladislav

Thern, doc. Elemír Šulán, doc. Jozef Lisičan, doc. Alexander Poláčik, doc. Dušan Perlác, doc. Július Klein, doc. František Vince, Dr. Darina Beracková a ďalší.

Život na VŠLD vo Zvolene ovplyvňovali

významné celospoločenské udalosti a procesy.

Za takýto proces možno pokladať „politický

odmäk“ na čele s Alexandrom Dubčekom,

ktorý vrcholil od januára 1968. Následne

boli krehké výhonky „Pražskej jari“ spálené „Moskovským mrazom“. Nadšenie budovať „socializmus s ľudskou tvárou“ bolo vystriedané strachom o holú existenciu. Politické previerky a kádrovanie boli na vysokých školách vykonávané dôsledne. V rámci VŠLD vo Zvolene mnohí kvalitní pedagógovia boli buď úplne vylúčení z pedagogického procesu, alebo trvalo preradení na menej kvalifikovanú prácu, so súčasným obmedzením ich ďalšieho kvalifikačného rastu. Okrem osobných krívd to v mnohých prípadoch znamenalo aj citeľnú stratu odborníkov, ktorí mohli byť prínosom pre rozvoj vysokej školy. V pedagogickom procese sa zvýšil dôraz na politickovýchovnú prácu, na komunistickú výchovu, politické školenia atď. Prejavilo sa to aj pri prijímaní na vysokú školu, kde triedny pôvod patril medzi priority. Najžiaducejší bol triedny pôvod robotnícky, potom roľnícky (maloroľník alebo družstevný roľník) a potom iný. Politická nesloboda bola najmä pre študentov vyvažovaná určitými sociálnymi výhodami, ako bolo lacné bývanie v študentských domovoch, lacná strava, zľavy na cestovnom, sociálne a podnikové štipendiá, dotované praxe a pod.

Nepostačujúce ubytovacie priestory pre študentov sa zlepšili najmä výstavbou Študentského domova Ľudovíta Štúra s kapacitou 600 lôžok, ktorý bol otvorený v roku 1962. Objekt pôsobil v čase otvorenia moderne a majestátne (architekt Jozef Chrobák, návrh 1956, projekt 1957, realizácia 1958 – 1962), svoju kvalitu si zachoval dodnes a spočiatku mal tri bloky. Štvrtý blok študentského domova (architekt Jozef Lacko) slúžil v období 1960 – 1983 ako kmeňová, aj keď

provizórna budova odborných katedier DF. Keďže denných študentov stále pribúdalo, v roku 1970 bola do prevádzky odovzdaná ďalšia dočasná málo kvalitná ubytovacia kapacita vo dvore Študentského domova Ľudovíta Štúra posmešne a tajne nazývaná Študentský domov Vladimíra Iľjiča Lenina.

Od roku 1962 bolo pre mladších odborných pracovníkov nastupujúcich do zamestnania na VŠLD k dispozícii aj jednoduchšie ubytovanie nazývané „slobodárka“.

Malá telocvičňa z 20. rokov umiestnená v pôvodnom objekte LF nepostačovala ani kapacitne ani veľkosťou hracích plôch, a preto bola vybudovaná nová telocvičňa so štandardnými rozmermi. V užívaní bola od roku 1969.

Obdobie konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia môžeme považovať za zlatú éru športu na VŠLD vo Zvolene. Vodný slalom bol najúspešnejším športom, veľmi dobré výsledky dosahovali študenti a zamestnanci VŠLD aj v basketbale, volejbale, gymnastike, ľahkej atletike, futbale a v tenise. Ing. Ján Stachera, CSc., neskôr dlhoročný odborný pracovník LF, bol vynikajúci vodný slalomár a stal sa päťnásobným majstrom Československa a 38-násobným majstrom Slovenska. Ako tréner viedol rad ďalších úspešných vodných slalomárov, okrem iných aj

Mariána Havlíčka (nar. 19. apríla 1953 vo Zvolene), ktorého vrcholom kariéry bolo vynikajúce

6. miesto v kategórii K1 na Olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Ing. Ján Stachera, CSc. sa stal členom Siene slávy slovenskej kanoistiky v roku 2012, Marián Havlíček bol do tejto Siene zaradený v roku 2014 in memoriam.

• Ján Stachera s Mariánom Havlíčkom v roku 1968

Basketbal bol najúspešnejším kolektívnym

športom na VŠLD. Koncom 60. rokov sa sformoval

výborný mužský team Slávie VŠLD, ktorý hral

niekoľko rokov basketbal na najvyššej úrovni

a niekoľko sezón končil na vyšších priečkach

národnej basketbalovej ligy. Atmosféra na domácich zápasoch v novej telocvični

bola vynikajúca, aj vďaka pravidelne plnému

hľadisku fanúšikov povzbudzujúcich náš team.

Najvýraznejšou osobnosťou mužského basketbalu bol prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc., najskôr

výborný hráč, potom znamenitý kouč. V rokoch

1960 – 1989 pôsobil v Slávii VŠLD Zvolen ako hráč

a dlhoročný tréner mužov. V čase svojej najväčšej

slávy patril k špičke na Slovensku, napr. počas hosťovania v Baníku Handlová vo federálnej

I. basketbalovej lige v rokoch 1969 – 70.

Vo viacerých ročníkoch národnej basketbalovej ligy sa ako hráč Slávie VŠLD stal jej najlepším

strelcom. V roku 2014 získal zaslúžene ocenenie Legenda Zvolenského športu.

• Výstavba nového komplexu školy s aulou (1977 – 1983)

1972 – 1982

Milan Saniga – Juraj Veselovský

Rozvoj VŠLD intenzívne pokračoval aj v tomto období. Zmenila sa aj štruktúra učiteľov. V roku 1974 pracovalo na VŠLD

17 profesorov, 28 docentov a 124 asistentov a odborných asistentov. V roku 1980 sa počet profesorov zvýšil o 2, docentov o 15, asistentov a odborných asistentov o 15. Toto obdobie bolo poznačené významným rozvojom zameraným na podstatné zlepšenie podmienok na štúdium študentom a prostredie pre vedu a pedagogický proces učiteľom.

V rokoch 1972 – 1982 boli akademickými funkcionármi VŠLD:

Rektor

akademik prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc. (1971 – 1990)

Prorektor pre výchovno-vzdelávaciu činnosť:

prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc. (1972 – 1982)

Prorektori pre výchovno-vzdelávaciu činnosť:

prof. Ing. Martin Sivák, CSc. (1972 – 1980)

doc. Ing. Pavel Petrík, CSc. (1980 – 1982)

Prorektori pre vedeckovýskumnú činnosť:

prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc. (1972 – 1980)

prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. (1980 – 1982)

Prorektori pre investičnú výstavbu:

prof. Ing. Štefan Makovník (1972 – 1976)

doc. Ing. Jozef Marko, CSc. (1976 –1980)

Prorektor pre rozvoj:

doc. Ing. Jozef Marko, CSc. (1980 – 1982)

Študentský život a aktivity študentov v tomto období pulzovali hlavne v budove na ulici Ľ. Štúra. Bloky A, B, C slúžili ako študentský domov. Menza s javiskom okrem stravovania bola centrom pre veľké študentské a kultúrne podujatia a štvrtý blok D bol pridelený katedrám Drevárskej fakulty. V tomto období bola daná do užívania aj nová montovaná budova s názvom Študentský

internát C-120 za budovou terajšej univerzity. Kapacita internátov nestačila na ubytovanie všetkých študentov, preto tretina študentov bývala na privátoch, hlavne vo Zvolene.

Medzi obľúbené záujmové aktivity študentov patrilo účinkovanie vo folklórnom súbore Poľana, v jeho tanečnej, hudobnej a speváckej zložke. V r. 1976 schválilo Kolégium rektora VŠLD Štatút folklórneho súboru Poľana, vyriešili sa právne vzťahy medzi zriaďovateľom – Rektorátom VŠLD a súborom. Vedenie školy tak vytváralo optimálne materiálne i finančné podmienky na činnosť súboru Poľana. Kontinuitu práce v tomto kolektíve nadšencov zaručovali skúsení členovia vedenia súboru Ján Račko, Marta Almássyová a riaditeľ Emil Senko. Veľkým prínosom pre súbor bolo keď sa vedenia mužskej speváckej skupiny ujal vynikajúci interpret ľudových piesní prof. Milan Križo.

V roku 1972 súbor nacvičil program, s ktorým sa popri vystúpeniach v škole, meste a okrese zúčastnil aj na krajskom kole Súťaže ľudovej umeleckej tvorivosti v Martine, kde získal čestné uznanie za programový blok a niekoľko ocenení za spev a hru na fujare. V tom istom roku na celoslovenskej súťaži vysokoškolských

folklórnych súborov Akademická Nitra získala mužská spevácka skupina cenu za najlepší spevácky prejav. Súbor sa zúčastňoval aj na folklórnych festivaloch vo Východnej, Heľpe a Detve. V roku 1974 získal v súťaži vysokoškolských folklórnych súborov Akademický

Zvolen druhé miesto. O rok neskôr sa súbor zúčastnil na zahraničných festivaloch v Poľsku a Bulharsku.

Z ďalších rokov treba spomenúť vystupovanie v československej televízii roku 1977. V roku

1978 sa súbor stal víťazom celoslovenskej súťaže vysokoškolských súborov Akademický Zvolen. Spestrením bola účasť na celoštátnej spartakiáde

v Prahe roku 1980. Na kvalitatívnych prehrávkach folklórnych súborov v Žiari nad Hronom roku

1981 sa súbor Poľana predstavil celovečerným programom. Bol zatriedený do kategórie B, čo ho oprávňovalo reprezentovať náš folklór i v zahraničí.

Množstvo študentov bolo aktívnych aj v rámci Telovýchovnej jednoty (TJ) Slávia. Mali možnosť vybrať si oddiel basketbalový, volejbalový, kanoistický, horolezecký, oddiel zjazdového a bežeckého lyžovania, orientačného behu, modernej gymnastiky, kulturistiky a oddiel karate. Študenti z týchto oddielov sa zúčastňovali aj vysokoškolských univerziád.

fakulty boli krúžky: sokoliarsky, kynologický a poľovnícky s aktívnou účasťou v poľovnom združení lesov Školského lesného podniku VŠLD. Medzi študentmi Drevárskej fakulty sa osobitnej obľube tešil intarzný krúžok. Študentom sa otvorili možnosti technologickej finalizácie svojich výtvarných výstupov, ktoré tvorili väčšinou individuálne na internátnych izbách. V stolárskej dielni mali vyhradené hodiny počas ktorých si mohli intarzie zalisovať na podklad, formátovať a povrchovo upraviť. Svoje diela väčšinou prezentovali v umeleckej sekcii študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ).

Aktívna bola aj mimoškolská činnosť študentov vo Vysokoškolskom klube (VK). Bol umiestený v krásnych útulných priestoroch Zvolenského zámku, kde sa konali predovšetkým stretnutia a besedy s významnými umelcami z celého Československa.

Filmový klub – ďalšia profesionálna aktivita študentov, ktorá sa tešila veľkému záujmu.

Jeho vedenie malo veľký cit pri výbere filmov známych svetových režisérov. Svojou výtvarnou formou zaujali plagáty filmového klubu od študenta Neklana Hájka, budúceho českého dizajnéra nábytku.

Hudobné pozadie pri štúdiu študentom oboch fakúlt zabezpečovalo vysielanie internátneho rozhlasu v Študentskom domove Ľ. Štúra. Jeho iniciátormi v roku 1968 bola trojica: technik

K. Havlíček a redaktori P. Bulák a J. Podola. Po roku

1970 k nim pribudol hlásateľ S. Homola. Na každej internátnej izbe bol „rozhlas po drôte“, kde sa

študenti denne mohli dozvedieť najnovšie správy, odkazy i venovania a počúvať relácie ako INRO hitparáda.

Študentský život počas roka zahŕňal aj vážnejšie aktivity. Významnou bola študentská vedecká a odborná činnosť (ŠVOČ). Aktívni študenti, ktorí pracovali na katedrách ako pomocné vedecké sily (PVS), sa spolupodieľali na tvorbe pomôcok v pedagogickom procese, na spracovávaní dátových súborov terénnych meraní z rôznych vedeckých problematík pracovníkov katedier atď.

• Rozhlasové štúdio INRO – internátny rozhlas (1975)

Za prácu ako PVS dostávali študenti finančnú odmenu. Zároveň získané poznatky zhmotnili vo svojej študentskej vedeckej práci, ktorú prezentovali pred koncom letného semestra na študentskej vedeckej konferencii. Na konferencii mali možnosť postúpiť so svojou vedeckou prácou až do celoštátneho kola, ktoré sa cyklicky uskutočňovalo na Vysokej škole zemědělskej v Brne, Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a na VŠLD vo Zvolene.

Počas štúdia mohli študenti získať sociálne štipendium, prospechové štipendium a ak sa študentka počas štúdia stala matkou, mohla získať rodičovské štipendium.

Jednou zo základných činností na VŠLD bola vedeckovýskumná činnosť. Dlhodobý výskumný program VŠLD bol zameraný najmä na biologické, technické a ekonomické problémy lesného hospodárstva Slovenska. V drevárskom segmente to bolo zameranie na komplexné využívanie drevnej suroviny a jej spracovanie. V tomto období bolo do výskumu zapojených až 124 učiteľov a 72, resp. 83 pracovníkov výskumu. Na oboch fakultách pracovali vedeckovýskumné ústavy, lesnícky a drevársky. Dosiahnuté výsledky, hlavne aplikovaného výskumu, boli využité v praxi lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu najmä formou nových metodík, pracovných postupov, technológií a noriem.

Lesnícka fakulta

V rámci Vedeckovýskumného ústavu lesníckeho (VVÚL), kde do roku 1980 bol riaditeľom prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., bolo v roku 1982 zamestnaných 43 pracovníkov. Od roku 1980 bol riaditeľom doc. Ing. Elemír Gogola, CSc.

Vedenie fakulty: dekanom fakulty bol prof. Ing. Jozef Porubiak CSc., prodekani pre výchovno-vzdelávaciu činnosť boli doc. Ing. Elemír Gogola, CSc., v rokoch

1972 – 1975 a doc. Ing. Jozef Réh, CSc., v rokoch

1975 – 1982. Prodekanom pre pedagogickú prácu v celom hodnotenom období bol doc. Ing. Klement

Hubač, CSc. Prodekanmi pre vedeckovýskumnú

činnosť boli prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc, a doc. Ing. Jozef Kodrík, CSc. v rokoch 1976 – 1982. Štúdium na Lesníckej fakulte bolo v tomto období 5-ročné. V roku 1980 prešlo štúdium lesného inžinierstva reorganizáciou na štúdium 4-ročné. Za dekádu rokov 1972 – 1982 ukončilo štúdium 1 075 absolventov.

V hodnotenom období zaznamenala fakulta významný rozvoj. V roku 1970 vzdelávalo na LF 63 učiteľov z toho 38 profesorov a docentov. Za obdobie 10 rokov počet učiteľov vzrástol na 67 a počet profesorov a docentov na 48.

Katedry lesníckej fakulty

V roku 1972 bolo na Lesníckej fakulte už 11 katedier: Katedra pedológie a geológie, Katedra botaniky a fytocenológie, Katedra dendrológie a krajinárstva, Katedra zoológie a ochrany lesov, Katedra geodézie a fotogrametrie, Katedra pestovania lesov, Katedra hospodárskej úpravy lesov, Katedra ekonomiky lesného hospodárstva, Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, Katedra lesných stavieb a Katedra telesnej výchovy.

V roku 1981 sa počet katedier znížil na 8 v dôsledku zlučovania katedier príbuzného zamerania do tzv. veľkých katedier:

Katedra prírodného prostredia, Katedra pestovania lesa, Katedra krajinárstva a ochrany lesa, Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, Katedra lesných stavieb a dopravníctva, Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie, Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva a Katedra telesnej výchovy.

Katedra pedológie a geológie

Katedra s týmto názvom vykonávala svoju pedagogickú a vedeckú činnosť v období rokov 1972 – 1981. Vedúcim katedry bol prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetov: geológia (doc. RNDr. Jaromil Húsenica), bioklimatológia (doc. Ing. Matej Petrík, CSc.) a pedológia s mikrobiológiou (prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc.).

Katedra botaniky

a fytocenológie

Ako samostatná katedra Lesníckej fakulty vykonávala svoju činnosť po príchode do Zvolena v rokoch 1952 – 1981. Vedúcim katedry bol doc. Dr. Ing. Dušan Randuška. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetov: všeobecná botanika (doc. RNDr. Vladimír Jamrich), špeciálna botanika (doc. Ing. Milan Križo, CSc.), fytocenológia a lesnícka typológia (doc. Dr. Ing. Dušan Randuška).

V roku 1981 došlo k integrácii katedier.

Zlúčením Katedry botaniky a fytocenológie s Katedrou pedológie a geológie vznikla Katedra prírodného prostredia.

Učebné disciplíny, ktoré odborne zabezpečovala katedra, patrili do teoretického základu lesníckeho štúdia.

Katedra v tomto období venovala veľkú pozornosť vydávaniu študijnej literatúry. V tematickej oblasti vyšla napr. kniha prof. Šályho „Pôda – základ lesnej produkcie“. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa kolektív pracovníkov katedry orientoval na teoretické problémy pôdoznalectva, bioklimatológie, kvartérnej geológie a petrografie. Významnou oblasťou výskumu v tomto období boli otázky genézy a klasifikácie pôd, ílovej mineralógie, mikromorfológie pôd, minerálnej sily hornín, vodného režimu a premŕzania pôd. Katedra bola aktívna na medzinárodnom poli. V roku 1973 bola spoluorganizátorom III. československej pôdoznaleckej konferencie a klimatickej konferencie v roku 1980. V roku 1982 organizovala 9. medzinárodnú konferenciu o íloch a v roku 1980 bola hlavným organizátorom III. zjazdu Slovenskej botanickej spoločnosti. Členovia katedry boli členmi vedeckých rád a komisií na VÚPVR v Bratislave a Prahe, Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, na LF VŠZ Brno a Výskumnom ústave lesníctva v Kostelci nad Černými lesy. Významný bol odborný patronát katedry pri prieskume prírodných pomerov lesov Slovenska, ktorý vykonávali špecialisti Ústavu pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene. V rámci spolupráce so zahraničnými inštitúciami katedra mala veľmi dobré kontakty hlavne s oddelením stanovišťa a pedológie v lesníckej sekcii v Tharandte TU v Drážďanoch a s katedrami pedológie a pestovania lesov na AR v Poznani a Krakove. Prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., bol od roku 1974

vedúcim skupiny pre lesné pôdy Medzinárodnej pedologickej spoločnosti.

Katedra pestovania lesa

Vedúcim katedry do roku 1975 bol prof. Ing. Hubert Bezačinský a od tohto obdobia do roku 1991 prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc. Katedra patrila medzi profilové v rámci lesníckej fakulty, po pričlenení predmetu dendrológie v roku 1975 katedra zabezpečovala nasledujúce predmety: dendrológia (prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.), zakladanie lesov (doc. Ing. Eduard Červenka, doc. Ing. Ľubica Šmelková, CSc,), pestovanie lesa (prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc.), šľachtenie

lesných drevín (Ing. Ladislav Paule, CSc.), pestovanie účelových lesov (doc. Ing. Jozef Réh, CSc.), voliteľný predmet pestovná analytika (prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc.).

Za hodnotené obdobie katedra riešila 5 úloh štátneho základného výskumu a dve fakultné úlohy so 14 čiastkovými úlohami. Tematické oblasti boli orientované na otázky produkcie a využívania semien lesných drevín, výchovy lesných porastov vo fáze mladín až tenkých kmeňovín, prirodzenej obnovy porastov, štruktúry a vývoja prírodných lesov a lesov osobitného významu. Predmetom výskumu boli všetky hlavné dreviny ako buk, dub, hrab, smrek, jedľa, borovica a smrekovec. V spolupráci s VÚLH vo Zvolene 6 pracovníci katedry sa podieľali na riešení dvoch úloh štátneho rozvoja. Išlo o výchovu porastov a pestovanie sadbového materiálu. V rámci medzinárodnej spolupráce sa podieľali na riešení troch úloh IUFRO v spolupráci s lesníckymi organizáciami z Maďarska a Poľska. Významná činnosť katedry bola aj v problematike tvorby praktických demonštračných objektov pre praktické cvičenia študentov ale aj

pre pracovníkov lesníckej praxe. Ako autori sa pracovníci katedry podieľali na vypracovaní celoštátnych, celoslovenských a oblastných smerníc pre pestovnú činnosť – pre obnovu porastov, prevody výmladkových lesov, výchovu lesných porastov, obhospodarovanie porastov s prímesou jedle, koncepcie pre obhospodarovanie lesov TANAP-u, uznávanie lesných porastov a postupov pre ochranu lesných rezervácií. Ako členovia vedeckých rád a odborných komisií sa podieľali na príprave všetkých závažnejších dokumentov, rozborov a návrhov v oblasti pestovania lesa na Slovensku.

Katedra krajinárstva a ochrany lesa

V roku 1974 sa z Katedry zoológie a ochrany lesa spolu s časťou Katedry dendrológie a krajinárstva vytvorila Katedra krajinárstva a ochrany lesa. Vedúcim katedry bol prof. Ing. Miloslav Stolina, DrSc. Katedra zabezpečovala pedagogický proces v predmetoch: zoológia a entomológia (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc., a doc. Ing. Elemír Gogola, CSc.), poľovníctvo (Ing. Ludovít Bancík, Ing. Peter Garaj, CSc.), ochrana lesa a fytopatológia (prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc., a doc. Ing. Jozef Kodrík, CSc.), ochrana a tvorba krajiny (prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc.), ochrana prírody (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.), deteriorizácia a rekultivácia krajiny (prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc.).

V oblasti vedeckovýskumnej bola katedra koordinačným pracoviskom dvoch hlavných úloh

štátneho plánu základného výskumu: „Výskum

najdôležitejších škodlivých činiteľov vo vzťahu k lesným drevinám a lesnému prostrediu“ a „Ekologické základy ochrany a tvorby krajiny“.

Výsledky riešenia týchto úloh prispeli k riešeniu kauzality poškodzovania lesa prírodnými

škodlivými činiteľmi ako základu pre ochranársku prognózu, plánovanie a cieľavedomú ochranu lesa a pre potreby hospodárskej úpravy lesov. Katedra v tomto období riešila rezortnú úlohu ministerstva školstva s témou. „Výskum výchovy k starostlivosti o životné prostredie“.

Ďalšiu vedeckovýskumnú a odbornú činnosť vyvíjali pracovníci v rámci spoločností SAV (Slovenskej zoologickej spoločnosti, Slovenskej entomologickej spoločnosti, Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy a Slovenskej geografickej spoločnosti).

Katedra lesnej ťažby a mechanizácie

Katedra vznikla v roku 1970 zlúčením

Katedry lesnej ťažby a dopravníctva a Katedry lesníckej mechanizácie. Vedúcim katedry bol prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc. Katedra zabezpečovala v pedagogickom procese predmety: technologický kurz (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc.), ergonómia a bezpečnosť pri práci (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc.), základy strojárstva (Ing. Milan Danko, CSc.), lesnícke mechanizačné prostriedky (prof. Ing. Rudolf Jandel), lesná ťažba (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc.), prevádzková spoľahlivosť strojov (Ing. Milan Danko, CSc.), organizácia údržby lesnej techniky (Ing. Milan Danko, CSc.), komplexné využitie biomasy (Ing. Tibor Lukáč, CSc.).

Okrem toho katedra organizovala a zabezpečovala postgraduálne štúdium špecializácie „technika a technológia ťažbového

výrobného procesu“. Vo výskume sa katedra zamerala na riešenie technických, technologických, prevádzkovo-organizačných a ekonomických problémov racionálnej výroby a dopravy dreva. Riešila tiež analýzu pracovných úrazov, účelové sústavy strojov v lesnom hospodárstve. V rámci RVHP v spolupráci s Fínskom katedra riešila problematiku prípustnej koncentrácie a intenzity ťažby dreva pri rúbaňovom a výberkovom hospodárskom spôsobe. Súčasťou tohto výskumu bola aj problematika výskumu ergonomických problémov v ťažbovej činnosti pri použití motorových zariadení a približovacích prostriedkov. Katedra bola silne zaangažovaná do spolupráce s výrobcom lesných strojov ZŤS, n. p., Martin a štátnymi lesmi Slovenská Ľupča. Išlo hlavne o algoritmizáciu pracovných procesov lesných strojov ZŤS, n. p., Martin, prevádzkových podmienok v procese ťažby dreva a riešenie ukazovateľa spoľahlivosti a diagnostikovania rozhodujúcich uzlov lesných ťažbových strojov v prevádzke. Katedra bola usporiadateľom IX. medzinárodného sympózia „Vedecko-technický rozvoj a technológie v ťažbovo-výrobnom a dopravnom procese“.

Katedra lesných stavieb a dopravníctva

Katedra pred priradením predmetu dopravy dreva niesla názov Katedra lesníckych stavieb. Na jeseň v roku 1981v snahe integrovať pracoviská boli na katedru pričlenení traja pracovníci a predmet lesné dopravníctvo. Katedra bola premenovaná na Katedru lesníckych stavieb a dopravníctva. Vedúcim katedry bol prof. Ing. Štefan Makovník. Katedra zabezpečovala

predmety: technická mechanika (doc. Ing. et. Ing. František Kompan, CSc.), lesné cesty (prof. Ing. Ľubomír Jurík, CSc.), lesnícke stavby (prof. Ing. Š. Makovník, doc. Ing. et. Ing. František Kompan, CSc.), doprava dreva (prof. Ing. Pavel Roško, DrSc.), technické meliorácie (Ing. J. Marko, CSc.), územné plánovanie (prof. Ing. Štefan Makovník).

Katedra zabezpečovala výučbový proces v odbore lesné inžinierstvo v oblastiach výstavby lesných ciest, stavieb v lesnom prostredí, techniku a logistiku dopravy dreva. Okrem denného štúdia v tomto období zabezpečila kurz postgraduálneho štúdia s tematikou lesnícke stavby. Výskumná činnosť katedry bola zameraná hlavne na ekonomickú efektívnosť výstavby lesných ciest, dimenzovanie vozoviek, typizáciu a návrh prefabrikátov používaných pri stavbe mostných objektov na lesných cestách. Jadro práce katedry bolo orientované na intenzívnu spoluprácu s lesníckou praxou, ktorá spočívala v konzultačnej a projekčnej činnosti.

Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie

Katedra hospodárskej úpravy lesov tvorila od začiatku vysokoškolského lesníckeho

štúdia vo Zvolene jednu zo základných

katedier fakulty. Katedra hospodárskej

úpravy lesov a geodézie vznikla v roku 1981

zlúčením s Katedrou geodézie a fotogrametrie

(vedúcim tejto katedry bol prof. Ing. Pavol

Višňovský). Vedúcim novovytvorenej katedry bol doc. Ing. Klement Hubač, CSc., a od roku

1987 prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. Katedra

v základnom vysokoškolskom štúdiu profilovala

študentov lesného inžinierstva zabezpečením

výučby nasledujúcich predmetov: základy

kybernetiky a programovania (doc. Ing. Marián

Šuška, CSc.), štatistické metódy (prof. Ing. Štefan

Šmelko, DrSc.), geodézia a fotogrametria

(prof. Ing. Pavel Višňovský, doc. Ing. Štefan

Žíhlavník, CSc.), dendrometria (prof. Ing. Klement

Hubač, CSc.), hospodárska úprava lesov

(prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc.), náuka o produkcii (prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc.).

V postgraduálnom štúdiu katedra zabezpečila dva kurzy so zameraním na hospodársku úpravu lesov. V pedagogickom procese sa zamerala na maximálne využívanie výpočtovej techniky (programovania) so smerovaním k základom

kybernetiky a programovania na samočinné počítače (SP) a biokybernetiky, ktoré sa začali využívať pri riešení diplomových prác študentov aj na iných profilových katedrách. Významnou bola vedeckovýskumná činnosť, kde sa dosiahli nové poznatky v oblasti:

– výskumu geodetických a fotogrametrických metód pre plánovanie v lese,

– výskumu zákonitostí rastu a prírastku stromov a porastov,

– výskumu nových metód inventarizácie zásob porastov,

– výskumu a zostavenia nových dendrometrickotaxačných tabuliek,

– výskumu metód regulácie produkcie v HÚL,

využívania samočinných počítačov v prácach HÚL.

V oblasti výskumu nových metód inventarizácie zásob porastov sa spracovala teória a aplikácia matematicko-štatistických metód pri zisťovaní zásob, prírastku a kvality porastov.

V oblasti dendrometrie sa na základe rozsiahleho empirického materiálu zhotovili prvé československé objemové tabuľky pre ihličnaté dreviny smrek, jedľa a borovica a pre listnatú drevinu buk. V oblasti využitia SP v HÚL bol vypracovaný automatizovaný informačný systém v HÚL, ktorý umožňoval automatizáciu geodetických a kartografických vyhodnocovacích prác, výpočet zásob a taxačných veličín, spracovanie číselnej a textovej časti popisu porastov lesných hospodárskych. Katedra koordinovala celoštátnu hlavnú úlohu „Výskum biometrie lesných drevín a hospodárskej úpravy lesov“. Za úspechy v tejto oblasti bolo členom katedry udelené v roku 1972 štátne vyznamenanie „Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu“. V rámci bilaterálnej spolupráce katedra v tomto období riešila spoločnú úlohu s Lesníckou fakultou v Tharandte TU Drážďanoch s názvom „Metódy kontroly, regulácie a prognózy produkcie“

a s Akademia Rolnicza (AR) v Poznani spoločnú výskumnú úlohu s názvom „Modelovanie

a regulácia produkcie lesných porastov a ich súborov“ a úlohu „Riadenie a automatizácia systémov v lesnom hospodárstve“. Učitelia katedry boli veľmi aktívni v spolupráci s výskumnými pracoviskami SAV, ČSAV, ale aj s pracoviskami v zahraničí.

Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva

Katedra ekonomiky lesného hospodárstva

sa v roku 1981 v dôsledku procesu integrácie

VŠLD premenovala na Katedru ekonomiky

a riadenia lesného hospodárstva, ku ktorej sa pričlenilo z drevárskej fakulty Oddelenie

svetového lesníctva a drevárstva. Vedúcim

katedry bol doc. Ing. Ivan Kolenka, CSc. Katedra zabezpečovala výučbu týchto predmetov: právne normy (doc. Ing. Ferdinant Macko, CSc.), sociológia (doc. Ing. Ferdinant Macko, CSc.), ekonomika lesného hospodárstva (prof. Ing. Elígius Hromada, CSc., doc. Ing. Bohumil Špirka, CSc.), sociálnoekonomické informácie (doc. Ing. Andrej Lukáč, CSc.), riadenie lesného hospodárstva (prof. Ing. Jozef Porubiak, CSc.), automatizované systémy riadenia (doc. Ing. Ivan Kolenka, CSc.), lesnícka ekonomická geografia (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), svetové lesníctvo a drevárstvo (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), životné prostredie (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), ochrana životného prostredia (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), obchod a obchodná politika (Ing. Mikuláš Šupín, CSc.), sociológia a psychológia (doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc.).

Vedecký výskum bol orientovaný na teoretické otázky ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva (LH) a problematiku pracovných síl a ich podmienok v LH. Cenným prínosom pre prax lesného hospodárstva bolo riešenie otázky optimalizácie štruktúry základných fondov v LH a využitie matematických metód v riadení LH. V roku 1972 sa katedra podieľala na organizovaní konferencie zameranej na riešenie ekonomických a ekonomicko-technických otázok v LH. V roku 1973 sa podieľala na sympóziu s medzinárodnou účasťou, ktoré bolo zamerané na racionalizáciu riadenia lesného hospodárstva. Oddelenie svetového lesníctva a drevárstva sa podieľalo na organizovaní semináru FAO „Projektovanie a riadenie integrovaných drevospracujúcich závodov“ za účasti odborníkov z Afriky a Blízkeho východu. Pre spoluprácu s lesníckou praxou katedra vypracovala elaboráty pre MLVH

Slovenska, o dlhodobom rozvoji LH do roku

1980 a štúdie pre normovanie stavov technickohospodárskych pracovníkov a zmenu organizačnej štruktúry štátnych lesov.

Katedra telesnej výchovy

Vedúcim katedry v tomto období bol doc. PhDr. Ján Michalec, CSc. Bola zriadená v roku 1952. Hlavnou úlohou katedry bolo zlepšenie telesnej a športovej zdatnosti študentov VŠLD. V roku 1973 MŠ SSR vydalo nový metodický pokyn pre telesnú výchovu. V zmysle tohto pokynu mali študenti v 1. a 2. ročníku dve hodiny povinnej telesnej výchovy týždenne, v 3. a 4. ročníku 1 hodinu týždenne. Okrem týchto telesných aktivít bolo povinné zimné telovýchovné sústredenie pre poslucháčov 2. ročníkov v rozsahu 8 dní a letné telovýchovné sústredenie pre poslucháčky a nevojakov v rozsahu 10 dní. Tento typ telesnej aktivity mal u študentov lesníckej ale aj drevárskej fakulty zvýšiť ich telesnú, ale aj duševnú zdatnosť. Okrem týchto povinných aktivít študentov katedra organizovala nepovinnú telesnú výchovu a telovýchovnú činnosť v Telovýchovnej jednote

(TJ) Slávia s vyššou športovou úrovňou. Katedra bola výskumne zapojená do riešenia problematiky telesnej výkonnosti mládeže Slovenska, kde parametre výkonnosti boli získavané väčšinou na hodinách povinnej telesnej výchovy.

Vývojové dielne a laboratóriá:

V danom období napredovalo využívanie

Vývojových dielní a laboratórií (VDL). O prevádzku a rozvoj ktorých sa mimoriadnou mierou zaslúžil ich vtedajší riaditeľ Ing. Ján Lacko.

Vývojové dielne a laboratória:

– zabezpečovali praktickú výučbu študentov podľa učebných plánov jednotlivých fakúlt, vrátane študentskej tvorivosti a diplomových prác,

– vykonávali sa v nich laboratórne práce súvisiace s plnením výskumných úloh VŠLD,

– projektovali a vyrábali unikátne zariadenia a funkčné prototypy pre vedeckovýskumnú

činnosť VŠLD,

– navrhovali a vyrábali učebné pomôcky pre pedagogický proces,

– projektovali a vyrábali neštandardné zariadenia najmä na úseku mechanizácie v lesnom hospodárstve a drevárskom priemysle,

– experimentálne overovali výsledky výskumu a vývoja,

– vykonávali skúšky materiálov, prístrojov, prototypov a pod.

V roku 1972 ďalšie pracovisko – výpočtové stredisko, získalo priestory v budove VDL.

Išlo o veľkú sálu pre počítač TESLA 200 spolu s priľahlými miestnosťami pre obslužný personál. V tomto čase bolo výpočtové stredisko VŠLD reorganizované na Ústav výpočtovej techniky (ÚVT) VŠLD. Jeho poslaním v období vzniku bolo slúžiť potrebám výskumu a výučby na VŠLD a napomáhať zavádzaniu matematickoštatistických metód a modernej výpočtovej techniky na VŠLD, ale aj na školách v okruhu pôsobnosti a odvetviach lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Z organizačného hľadiska bol ÚVT členený na vedenie strediska, oddelenie prevádzky a programátorské oddelenie.

Oddelenie prevádzky zahrňovalo technickú skupinu, skupinu operátorov a úsek prípravy dát. Pracovníci programátorského oddelenia boli rozdelené do skupiny programátorov základného softwaru, skupiny MARP (automatizácia lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu), skupiny kybernetického modelovania pre matematickoekonomické výpočty a do skupiny pre oblasť

inžiniersko-technických výpočtov zameraných na využívanie analógových a číslicových počítačov. Riaditeľom ÚVT bol doc. Ing. Marián

Šuška, CSc. V súvislosti s rozšírením činnosti bol ÚVT pretransformovaný na Ústav aplikovanej

kybernetiky a výpočtovej techniky a získal pôsobnosť v rámci rezortu ministerstva školstva ako jeden z troch doškoľovacích pracovísk na Slovensku.

Školský lesný podnik (ŠLP) – účelové zariadenie VŠLD (v období vzniku 1958 nazývané

Fakultné lesné hospodárstvo – účelové zariadenie

VŠLD, v roku 1961 premenované na Školský

lesný závod a v roku 1969 opäť premenované

na Školský lesný podnik VŠLD) sa členil

na ústredie, ktoré bolo vo Zvolene a 4 polesia

Sliač, Kováčová, Sielnica a Budča. Od 1. 1. 1975

v dôsledku koncentrácie činnosti došlo k zlúčeniu polesí Železná Breznica a Budča do jedného celku s názvom polesie Budča a zlúčením polesia Sliač s polesím Sielnica do polesia Sielnica.

Rozvoj v tomto období zaznamenalo aj

výskumno-vývojové pracovisko Arborétum

Borová hora. Po významných úpravách

realizovaných hlavne v rokoch 1968 až 1970

sa plocha arboréta zväčšila na 45,5 ha a neskôr (v roku 1983) na 47,84 ha. V rokoch 1970 – 1975

sa vybudovalo jazero v severnej časti arboréta, snehová jama, dokončilo sa alpínium, rašelinisko pod

skleníkom, zavlažovací systém škôlok a rozária, začala sa výstavba objektu garáží a dielní. Zvýšená pozornosť v tomto období sa venovala výstavbe a úprave cestnej siete a chodníkov, ktoré sa stali základom rozčlenenia plochy arboréta na oddelenia a porasty. Najdôležitejšou úlohou v tomto období bolo budovanie zbierok drevín. Riaditeľom arboréta v rokoch 1970 – 1990 bol prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.

Štátna vedecká knižnica (SLDK) bola

od 1. 1. 1978 delimitovaná z pôsobnosti

Ministerstva kultúry SSR do pôsobnosti rezortu školstva a priamej pôsobnosti Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene so všetkými právami a funkciami celoslovenskej inštitúcie pod názvom Ústredná lesnícka a drevárska knižnica SSR pri VŠLD vo Zvolene (ÚLDK) – špecializovaná vedecká knižnica a informačné pracovisko vysokej školy. V tomto období bola založená Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK), ktorá zamestnávala 45 pracovníkov. Knižnica sa stala sa ústrednou knižnicou pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel s celoslovenskou pôsobnosťou. Od roku 1977 sa knižnica stala súčasťou VŠLD, kedy bola zároveň zlúčená so všetkými čiastkovými knižnicami a vytvorila informačné pracovisko vysokej školy.

Obdobie rokov 1972 – 1982 bolo z pohľadu mimoškolských aktivít a života na vysokej škole pre študentov lesníckej fakulty pomerne pestré. Míľniky každého študijného roku boli veľmi zaujímavé. Začiatky školského roku (semester začínal októbrom) boli poznačené zemiakovými brigádami na okolitých jednotných roľníckych družstvách (JRD), ktoré trvali spravidla 1 – 2 týždne. Ráno prebiehal odvoz autobusmi, potom zber zemiakov za vyorávačmi, odborne nazývanými

• Ústav výpočtovej techniky VŠLD (1977)

„čertami“, plnenie vriec a ich nakladanie na vlečky traktorov. Tu študenti zažili rôzne veselé príhody, z ktorých niektoré sa objavili aj na výkresoch, ktoré boli súčasťou výstavy imatrikulačného týždňa pre študentov lesníctva. Po skončení zemiakových brigád začal semester, ktorý bol pomerne náročný na štúdium a tiež spojený s prípravou imatrikulácie pre študentov 1. ročníka študentmi 4. ročníka. Na začiatku si študenti

1. ročníka, nazývaní „fuksovia“, vybrali svojich krstných, ktorí mali byť ich tútormi počas celého

1. ročníka. Mali im byť nápomocní pri vnikaní do tajov vysokoškolského štúdia. Tento študentský akt bol dlhodobo pripravovaný jednak po stránke

vizuálnej, ale aj po stránke študentských tradícií. Jednou z časovo najnáročnejších aktivít študentov 4. ročníka boli výtvarné aktivity, príprava výkresov formátu A3, na ktorých boli zachytené rôzne udalosti z ich študentského života počas štyroch rokov. Išlo o rôzne humorné príhody na skúškach, príhody zo zemiakových brigád, zo života na internáte. Táto práca väčšinou prebiehala v nočných hodinách, spať sa išlo po polnoci a ráno sa muselo ísť na prednášky, ktoré boli povinné. Veľakrát sa stalo, že študenti, ktorí sa v noci venovali „výtvarnému umeniu“, sedeli v zadných laviciach, aby v „hladine alfa“ vykryli spánkový deficit.

Časovo najnáročnejšou aktivitou bolo písanie buly, ktorá prezentovala povinnosti študentov 1. ročníka voči svojim tútorom, a pozvánok na imatrikuláciu. Oba dokumenty boli písané švabachom na pauzovací papier so šírkou 80 cm a celkovou dĺžkou 150 – 200 cm. Používal sa tuš a lievikové pero.

Túto pre študentov dôležitú činnosť vykonávali len graficky nadaní „triedni letopisci“. Uvedené „úradné“ dokumenty sa večer pred imatrikuláciou vyvesili vo vestibule Študentského domova

Ľ. Štúra. Pozývacia ceremónia bola spojená so spevom zdatných študentov za aktívnej účasti

muziky a speváckej skupiny folklórneho súboru Poľana.

Na druhý deň v poobedňajších hodinách (piatok) sa uskutočnil imatrikulačný sprievod ulicami mesta, ktorý bolo súčasťou študentského koloritu mesta Zvolen. Na začiatku sprievodu išiel koč s komisiou examinátorov a notáriušom. Nasledoval krojovaný furmanský voz „rebriniak“, na ktorom bola aj hudobná skupina folklórneho súboru Poľana.

Za nimi v sprievode s trasparentmi išli všetci študenti 1. a 4. ročníka, študenti ostatných ročníkov a osadenstvo lesníckej fakulty.

• FS Poľana, Akademický Zvolen 1978

• Pozvánka na imatrikuláciu

• Imatrikulačný sprievod mestom

Po oznámení konania imatrikulácie pod Zvolenským zámkom sa imatrikulačný sprievod ukončil v menze študentského domova, kde sa uskutočnilo imatrikulačné divadlo.

Pri odovzdávaní imatrikulačných listov študentom prvého ročníka mala hlavné slovo komisia examinátorov a notáriuš. Bolo to spojené s vtipnou skúškovou otázkou na adepta. Súčasťou týchto divadelných scénok boli aj „skúšania“ vyvolaných učiteľov imatrikulačnou komisiou, čo bolo veľmi humorné, nikdy však nie urážlivé.

Po skončení imatrikulačného divadla bola imatrikulačná zábava v hoteli Palace v Sliači, ktorá trvala do neskorého rána. Táto akcia bola

pre obyvateľov Zvolena vždy významným podujatím a bola spojená s veľkým počtom divákov. Významnou udalosťou pre študentov lesníckej fakulty bolo aj stavanie májov, ktoré sa konalo v posledný aprílový deň. Máje sa stavali pred lesníckou fakultou a študentským domovom a pod Zvolenským zámkom za výdatnej podpory folklórneho súboru Poľana a sprievodu študentov lesníckej fakulty. Podľa tradície sa máje strážili celú noc, aby ich nespílili študenti drevárskej fakulty. Bolo to totiž „zvykové právo“ týchto študentov, ktoré trvalo len v tú jednu noc. Toto sa tradične dlhodobo rešpektovalo.

• Vyhlásenie lesníckej imatrikulácie pod Zvolenským zámkom

Drevárska fakulta

V hodnotenom období zaznamenala fakulta významný rozvoj v pedagogickej i vedeckovýskumnej oblasti. V roku 1972 mala fakulta 76 učiteľov, z toho 7 profesorov, 15 docentov a 54 odborných asistentov a asistentov. Do roku 1980 sa počet učiteľov zvýšil na 92. Vedenie fakulty v popisovanom období pozostávalo z dekana a troch prodekanov, a to pre politicko-výchovnú, pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť. Dekanom fakulty sa od 1. októbra 1972, po doc. Ing. Alexandrovi Poláčikovi,

CSc., ktorý túto funkciu vykonával do 31. januára 1990. Prodekani pre politicko-výchovnú

činnosť boli doc. Ondrej Hrčka (1972 – 1975), doc. Ing. Ján Lendvay, CSc., (1975 – 1980) a doc. RNDr. Milan Marčok, CSc. (1980 – 1984).

Vo funkcii prodekana pre pedagogickú činnosť pôsobili (1972 – 1980) doc. Pavel Petrík, CSc. a doc. Ing. Dionýz Horský, CSc., (1980 – 1988).

Funkciu prodekana pre vedecko-pedagogickú

činnosť vykonávali doc. Ing. Dionýz Horský (1972 – 1980) a doc. Ing. Ján Bučko CSc., (1980 – 1990).

V rámci Drevárskeho vedeckovýskumného ústavu (DVÚ), ktorého riaditeľom bol v popisovanom období doc. Ing. Július Klein, CSc. (1972 – 1987),

• Absolventi DF z roku 1976 po promóciách so svojimi pedagógmi, medzi ktorými vidieť prof. Dr. Ing. Karola Eisnera, prof. Ing. Františka Setničku, prof. Ing. Ľubomíra Nemca, CSc., prof. Imricha Janotu, prof. Dionýza Horského, CSc., doc. Ing. Júliusa Kleina, CSc. a ďalších

CSc., stal doc. Ing. František Krúteľ,

pracovalo v roku 1980 39 zamestnancov.

V školskom roku 1974/1975 bolo v študijnom odbore technológia dreva (TD) zapísaných 656 študentov v dennom štúdiu, 113 v štúdium popri zamestnaní a 20 študentov v postgraduálnom štúdiu. Ich počet sa postupne zvyšoval. Štúdium trvalo 10 semestrov ( 5-ročné). V školskom roku 1971/1972 denné štúdium na DF úspešne ukončilo 81 študentov a štúdium popri zamestnaní 10 študentov. Na konci hodnoteného obdobia v školskom roku 1981/1982 sa počet úspešne ukončených denných študentov DF zvýšil na 140 z toho 15 zo zahraničia (Bulharsko, Vietnam). Štúdium popri zamestnaní úspešne ukončilo18 študentov. Za obdobie rokov 1972 až 1982 sa počet absolventov drevárskej fakulty zvýšil o 1 309, z toho bolo 79 zahraničných študentov (z Maďarska, Poľska a Bulharska).

Keď máme hodnotiť koncepciu študijného programu technológia dreva, môžeme konštatovať, že bol vyvážený a dobre pripravoval študentov do drevárskej praxe. Jeho veľkou prednosťou neboli len osobnosti pedagógov a akademické prostredie, ale i veľká ústretovosť drevárskych podnikov, ktoré prijímali študentov na odborné praxe a ostatné aktivity, ktoré boli súčasťou študijných plánov v jednotlivých ročníkoch. Počas hlavných cvičení z profilových predmetov študenti spoznali celú škálu drevárskej prvovýroby a druhovýroby v celom Československu. Boli to viacdňové až týždenné pobyty, počas ktorých študenti navštívili podniky od TOFY Albrechtice v západných Čechách, kde vyrábali drevené hračky, až po Chemko Strážske na východe Slovenska, kde sa vyrábali pomocné látky pre drevársky priemysel.

V roku 1978 vznikol na DF nový študijný odbor ekonomika a riadenie drevospracujúceho priemyslu (ERDP). Súbežne v odbore technológia dreva (TD) vzniklo študijné zameranie drevárske stroje a nástroje. V rámci reforiem v rokoch

1980 – 1985 v študijnom odbore TD sa štúdium skrátilo na 4 roky. V smerovaniach, ktoré sa vytvorili v tomto období – tvorba a konštrukcia nábytku, drevostavby a stavebno-stolárska výroba a systémové inžinierstvo – sa rozšírením systému voliteľných predmetov nahradilo štvorročné štúdium prehlbujúcim päťročným.

Vysokoškolský život v rokoch 1972 – 1982 bol veľmi bohatý. Školský rok začínal voľnejšie. Študenti celej školy organizovane pomáhali poľnohospodárskym družstvám zbierať úrodu, najčastejšie to boli zemiaky. Po začatí výučby sa začínali prípravy na študentský sviatok –imatrikuláciu. Nebol to len uvítací ceremoniál pre študentov prvého ročníka, ale bola to oslava ich vzťahu a príslušnosti k študijnému odboru. Neformálna slobodne organizovaná

zábava bola akademickou oslavou, v ktorej študenti prejavili svoju úctu k svojim pedagógom, ale aj nastavením zrkadla, ako sú vnímaní. Dramaturgiu tohto vyjadrenia si štvrtáci starostlivo pripravovali a skúšali pri imatrikulačnom vínku. Finálnu verziu vo forme vtipných scénok prezentovali vo zvolenskom divadle, kde sa imatrikulácia konala. Prváci si zo študentov 4. ročníka vybrali svojich krstných rodičov, ktorí im pomáhali zorientovať sa v novom akademickom prostredí a stali sa garantmi ich úspešného štúdia. Podľa študentských pravidiel sformulovaných v bule okrem iného museli svojim krstným rodičom prejavovať nepredstieranú úctu.

• Drevársky totem z roku 1989 navrhnutý a realizovaný v areáli TUZVO skupinou študentov

4. ročníka DF pod vedením Vladimíra Kváša

V školskom roku 1973/1974 vtedajší tretiaci založili na DF tradíciu ďalšieho významného sviatku v živote študentov DF – Lámanie dreva. Tento kultový akt spočíval v zlomení dreveného hranolka, ktorý mohol vykonať každý tretiak, ktorý úspešne absolvoval všetky skúšky v zimnom semestri. Tento obrad sa konal väčšinou v Modranskej vinárni na námestí SNP za účasti pozvaných pedagógov.

Študenti najčastejšie spomínajú na tie aktivity, ktoré vznikali prirodzene, slobodne, bez dozoru autorít. Špecifikom Drevárskej fakulty bolo zloženie jej študentov. DF bola jediná svojho druhu v Československu a pomer študentov prijatých z Českej republiky k slovenským bol 60/40. Študentský život obohacovali aj zahraniční študenti z Vietnamu, Maďarska, Poľska a Bulharska. Najväčšiu skupinu však tvorili českí študenti, ktorí necestovali domov tak často ako slovenskí a vo Zvolene trávili viac času. Aj z uvedených dôvodov môžeme pri hodnotení mimoškolských aktivít študentov v tomto období konštatovať, že českí študenti zanechali vo Zvolene svoju kultúrnu stopu a pozitívne ovplyvnili život študentov na celej škole. Ako príklad uvádzame vytvorenie totemového hája na Strážach, kde sa študenti stretávali „pod širákom“ pri ohni s gitarou. Svoj zrod má v 60. rokoch a postupne sa obohacoval až do začiatku 70. rokov. Študenti pri príležitosti imatrikulačných slávností stavali drevené totemy so symbolikou akademického prostredia a odboru, ktorý študovali. Bol to akýsi prenos modifikovaného trampizmu – hnutia, ktoré bolo v 60. – 70. rokoch 20. storočia rozšírené hlavne v Čechách. Návrat k tejto tradícii sme zaznamenali

v roku 1989, keď štvrtáci pod vedením Vladimíra Kváša navrhli, zhotovili a po súhlase vedenia univerzity 13. 10. 1989 osadili do prostredia nového univerzitného areálu Totem. V jeho tvarovom riešení sú vyjadrené symboly drevárstva a akademického prostredia. Bohužiaľ, tento artefakt bol neskoršie natoľko poškodený, že neplnil estetickú funkciu a bol odinštalovaný.

Katedry drevárskej fakulty

V roku 1972 bolo na drevárskej fakulte 11 katedier: Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie, Katedra fyziky a elektrotechniky, Katedra drevárskych strojov a automatizácie, Katedra architektúry nábytku a drevárskych výrobkov, Katedra chemickej technológie dreva, Katedra chémie, Katedra ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu, Katedra mechanickej technológie dreva, Katedra náuky o dreve, Katedra mechaniky a strojníctva (resp. Katedra strojníctva a tepelnej techniky), Katedra jazykov. Na krátke obdobie 3 rokov sa v roku 1978 vytvorila nová Katedra systémového inžinierstva. Následne v roku 1981 sa v rámci zlučovania katedier príbuzného zamerania počet katedier znížil na 8. Išlo o Katedru matematiky a fyziky, Katedru drevárskych strojov a automatizácie, Katedru nábytku a drevárskych výrobkov, Katedru chémie a chemickej technológie dreva, Katedru ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu, Katedra náuky a mechanickej technológie dreva, Katedru mechaniky a strojníctva (resp. Katedru strojníctva a tepelnej techniky) a Katedru jazykov.

Prevažná časť katedier a výučbových priestorov bola umiestnená v provizóriu drevárskej fakulty, teraz blok Študentského domova a jedálne pri TUZVO, Študentská 17 (predtým Gottwaldova). Budova DF sa začala stavať v roku 1957 ako samostatný objekt, ktorý sa mal neskôr stať súčasťou vysokoškolského internátu. V roku 1960 ju začal používať

Dekanát drevárskej fakulty a všetky katedry DF okrem Katedry chémie, Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie a Katedry fyziky a elektrotechniky, ktoré boli umiestnené v hlavnej budove Vysokej školy lesníckej a drevárskej (1953 – 1984) na ul. Ľ. Štúra 4 (predtým ul. Ľ. Štúra 2).

Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie

Mimoriadne zásluhy na jej založení a rozvoji má jej prvý vedúci prof. Dr. Cyril Palaj, ktorý ju viedol od jej vzniku v roku 1952 až do roku 1981. V ďalšom desaťročí katedra pracovala pod vedením prof. RNDr. Milana Marčoka, DrSc. V roku 1973 zásluhou prof. RNDr. Antona Dekréta na katedre vzniklo Oddelenie aplikovanej matematiky, ktoré dosiahlo významné výsledky v oblasti vedeckovýskumnej činnosti. V pedagogickej a vedeckovýskumnej

činnosti v oblasti matematickej analýzy pôsobil prof. RNDr. Anton Dekrét, doc. RNDr. František Husárik, CSc., RNDr. Anna Bezáková, RNDr. Ivan Krsek, RNDr. Anton Štekláč, v oblasti pravdepodobnosti a matematickej štatistiky doc. RNDr. Tomáš Klein, CSc., a v oblasti deskriptívnej geometrie RNDr. Elena Palajová.

Neodmysliteľnou súčasťou práce katedry bola

činnosť v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Katedra bola v kontakte s pracoviskami v ČR, Poľsku, Rumunsku a USA, kde pracovníci prezentovali výsledky svojej vedeckovýskumnej práce.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu disciplín, ktorých obsah bol prispôsobený profilácii fakúlt DF a LF:

DF

–

matematika – prof. RNDr. Cyril Palaj, RNDr. Anton Štekláč

– deskriptívna geometria – RNDr. František

Husárik, CSc., RNDr. Helena Palajová

– približné numerické metódy – prof. Cyril Palaj

LF

– matematika – RNDr. František Husárik, CSc., RNDr. Anton Štekláč

– deskriptívna geometria – RNDr. Emil Senko, CSc.

Katedra fyziky a elektrotechniky

Vedúcim katedry bol doc. Ing. Ján Lendvay, CSc. (1972 – 1981). Od 1981 do roku 1990 viedol

katedru prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

DF

– fyzika – doc. RNDr. Ladislav Thern, RNDr. Emil Rajčan

– elektrotechnika – doc. Ing. Ján Lendvay, CSc., Ing. Ivan Makovini, CSc.

LF

– fyzika – doc. RNDr. Ladislav Thern

Katedra drevárskych strojov a automatizácie

Vedúcim katedry v rokoch 1962 – 1977 bol prof. Ing. Ľudovít Mikolášik, CSc. V rokoch 1997 – 1992 katedra pracovala pod vedením

doc. Ing. Jozefa Lisičana, CSc.

Vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa katedra orientovala na oblasť

konštrukcie drevárskych strojov a pomocných

výrobných zariadení, na oblasť obrábania dreva a materiálov na báze dreva a oblasť prevádzkovania drevorezných nástrojov.

V období rokov 1972 – 1982 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

Vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa katedra orientovala na oblasť aplikovanej fyziky, akustiky, kde dosiahla významné výsledky. Jeden z výskumných projektov, ktorý katedra v prvej polovici 70. rokov riešila, mal názov „Zistenie diskriminačných schopností auditoriálneho systému vzhľadom na fázu zopnutia a vypnutia nestacionárnych a tónových impulzov s obdĺžnikovou krivkou s celistvým a necelistvým počtom periód“. Za finálny výstup tejto úlohy udelil Úrad pre vynálezy a objavy RNDr. Emilovi Rajčanovi Diplom č. 24 za objav s názvom „Senzorické hodnotenie nestacionárnych tónových impulzov na základe fázy spínania“ s právom prednosti od 21. júla 1976. V relatívne krátkej existencii slovenského rezortu školstva išlo o druhý objav v jeho histórii vôbec.

• Budova DF na Študentskej 17, (predtým Gottwaldova) z roku 1971

• Laboratórium Katedry náuky o dreve

– drevárske stroje a obrábanie I. – doc. Ing. Jozef Lisičan, CSc.

– drevárske stroje a zariadenia II. – prof. Ing. Ľudovít Mikolášik, CSc., Ing. Rudolf Slaný, CSc.

– mechanizácia dopravy v drevárskom priemysle – prof. Ing. Ľudovít Mikolášik, CSc., doc. Ing. Ján Oswald, CSc.

– automatizačné prvky a systémy – doc. Ing. Emil Zajac, CSc.

Katedra architektúry nábytku a drevárskych výrobkov

Ako samostatný subjekt katedra vznikla v roku 1955 pod názvom Katedra drevárskych výrobkov. V školskom roku 1969/1970 sa zmenil jej názov na Katedra architektúry nábytku a drevárskych výrobkov. Významný podiel na jej založení, formovaní a vedení má prof. akad. arch. Jindřich Halabala (1955 – 1971). V rokoch 1971 – 1987 katedru viedol a na jej rozvoji sa podieľal doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.

Na významných výsledkoch katedry v hodnotenom období sa ďalej podieľali doc. Ing.

Štefan Dúbravský, CSc., doc. Ing. Jozef Lipták, CSc., doc. Ing. Ján Kamenický, doc. Ing. František Vince, CSc., prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc., Ing. Andrej

Bašista, CSc. a doc. Ing. Ján Zemiar, CSc.

Vo vedeckovýskumnej činnosti sa katedra

zaoberala typológiou a konštrukciou drevárskych výrobkov pod gestorstvom prof. akad. arch.

Jindřicha Halabalu a doc. Ing. Elemíra Šulána, CSc.

Hlavnou náplňou aplikovaného výskumu katedry bola tvorba výrobných programov pre nábytkárske podniky. V procese nábytkovej tvorby úzko spolupracovala s Výskumným a vývojovým ústavom nábytkárskym Bratislava

(VVÚDNP), ktorý mal na katedre zriadené vysunuté pracovisko – Ateliér 4. Ďalšou oblasťou aplikovaného výskumu katedry bola konštrukcia drevostavieb. Významným výstupom tejto činnosti je aj Športová hala v Žiline, ktorej spoluautorom bol Ing. Andrej Bašista, CSc., spoluautor ďalších významných drevených stavieb vytvorených v predchádzajúcom období, ako zimné štadióny v Banskej Bystrici a vo Zvolene. K najvýznamnejším publikáciám katedry z hodnoteného obdobia patria monografie Výroba nábytku – tvorba a konstrukce (J. Halabala) a Technológia výroby nábytku (Ľ. Nemec, E. Šulán a J. Zemiar).

V oblasti výučbového procesu prof. akad. arch. Jindřich Halabala vytvoril koncept tzv. skupinového štúdia pod názvom „Vnútorná architektúra“, kde sa študenti so záujmom o nábytkovú a interiérovú tvorbu mohli profilovať absolvovaním voliteľných predmetov, ktorých výučbu zabezpečovala katedra v 2. a 3. ročníku.

V období rokov 1972 – 1982 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– základy konštrukcie drevárskych výrobkov –doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.,

– konštrukcia a typológia výrobkov –doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.,

technológia výroby nábytku a drevárskych

výrobkov – prof. Ing. Ľubomír Nemec, CSc., doc. Ing. Ján Zemiar, CSc., Ing. Vojtěch Navrátil, CSc.,

– drevené konštrukcie a stavebno-stolárske

výrobky – Ing. Andrej Bašista, CSc.,

– technológia nábytku a bytových stavieb –doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.,

vnútorná architektúra (voliteľný predmet) –Ing. arch. Ľudmila Chovancová,

dejiny nábytku (voliteľný predmet) –doc. Ing. František Vince, CSc.

Katedra chemickej technológie dreva

Samostatná Katedra chemickej technológie dreva vznikla v roku 1965. Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol od jej vzniku do roku 1974 vysoko uznávaný odborník prof. Dr. Ing. Karol Eisner. Od roku 1974 do roku 1981 katedru viedol doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc. Po zmenách v roku 1981 došlo k jej zlúčeniu s Katedrou chémie a vznikla Katedra chémie a chemickej technológie dreva, ktorú do roku 1991 viedol prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc.

Významnou mierou k jej celkovému rozvoju prispeli doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc., doc. Ing. Ján Perlác, CSc., prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., prof. Ing. Milan Sedliačik, CSc., doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.

Členovia katedry boli významnými expertmi v rozvojových krajinách (A. Poláčik, J. Perlác, J. Mahút, M. Sedliačik). Pracovníci katedry mali dobré zahraničné kontakty s vedeckovýskumnými inštitúciami v Európe i USA a s mimovládnymi organizáciami, ako sú FAO a UNIDO. Intenzívne spolupracovali s domácimi partnermi, predovšetkým Chemkom Strážske, Duslom Šaľa a Preglejkou Žarnovica.

V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa katedra zaoberala tvorbou nových druhov drevných kompozitov, výrobnými technológiami z pohľadu požadovaných vlastností drevných kompozitov, vývojom nových lepidiel a lepiacich zmesí pre oblasť drevárskeho priemyslu, spracovaním sekundárnych drevných surovín chemickou cestou a chemickým procesom pri spracovaní dreva. Medzi významné publikácie katedry patria príručka Lepenie dreva (K. Eisner), Chemické

spracovanie dreva (J. Bučko), Chémia a aplikácia pomocných látok v DP – časť lepidlá (M. Sedliačik).

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– chémia pomocných látok v drevopriemysle – prof. Dr. Ing. Karol Eisner, doc. Ing. Milan Sedliačik, CSc.

– chemické spracovanie dreva –prof. Dr. Ing. Karol Eisner, doc. Ing. Ján Bučko, CSc.

– technológia výroby dýh a preglejovaných materiálov – doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc.

– technológia aglomerovaných materiálov –prof. Dr. Ing. Karol Eisner

– povrchová úprava výrobkov – doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.

Katedra chémie

Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol od jej vzniku v roku 1952 do roku 1981 prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc. Vo vedení katedry pokračoval do roku 1991 aj po zmenách v roku 1981, kedy došlo k jej zlúčeniu s Katedrou chemickej technológie dreva, čím vznikla Katedra chémie a chemickej technológie dreva.

Vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa katedra zaoberala základným

výskumom v oblasti chémie dreva a v období rokov 1972 – 1981 zabezpečovala výučbu nasledujúcich predmetov:

všeobecná a fyzikálna chémia - prof. Ing. Imrich

Melcer, DrSc., Ing. Rastislav Solár, CSc., Ing. Jozef Blaho, CSc., Ing. Anton Bella, CSc.

• Cvičenie z Náuky o dreve

– analytická chémia – Ing. Anna Melcerová, CSc., Ing. Rastislav Solár, CSc., Ing. Tomínová

– organická chémia – Ing. Miloslav Vozár, CSc.

LF

– všeobecná chémia – prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc.

– analytická chémia – Ing. Anna Melcerová, CSc.

– organická chémia – RNDr. Darina Beracková, CSc.

Katedra ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu

Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol od jej vzniku v roku 1950 do roku 1979 prof. Ing. Víťazoslav Sprock. Od roku 1979 do roku 1984 katedru viedol prof. Ing. Pavel Petrík, CSc. Katedra je profilovou v oblasti ekonomiky a riadenia priemyslu spracovania dreva, najmä v oblasti podnikovo-hospodárskych disciplín už od vzniku DF. Nosným smerom vo vedeckovýskumnej práci katedry bol „Výskum ekonomiky a organizácie drevárskeho priemyslu“ pod garanciou prof. Ing. Víťazoslava Sprocka.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– organizácia a riadenie drevárskeho priemyslu –prof. Ing. Víťazoslav Sprock

– ekonomika drevárskeho priemyslu –doc. Ing. Július Klein, CSc., prof. Ing. Pavel Petrík, CSc., Ing. Viera Galádová, CSc.

– projektovanie drevárskych závodov –doc. Ing. Jozef Matejka, CSc.

Katedra systémového inžinierstva

Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol v rokoch jej krátkej existencie (1978 – 1981) doc. Ing. Július Klein, CSc. V roku 1981 bola

začlenená do Katedry ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu.

Katedra mechanickej technológie dreva

Prvým vedúcim katedry a zároveň garantom odboru rovnakého názvu sa stal v školskom roku 1955 – 1956 prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc., ktorý katedru viedol do roku 1981.

V tomto roku sa katedra zlúčila s Katedrou náuky o dreve pod novým názvom Katedra náuky a mechanickej technológie dreva. V jej vedení do roku 1985 pokračoval prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc.

Pedagogická a vedeckovýskumná činnosť

katedry bola zameraná na piliarske technológie, technológie sušenia a hydrotermickej úpravy dreva a na technológie ochrany dreva.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia

katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich profilových predmetov:

– hydrotermická úprava a ochrana dreva –doc. Ing. Dionýz Horský, CSc., doc. Ing. Pavol Trebula, CSc.

– technológia piliarskej výroby – prof. Ing. Jozef Palovič, doc. Ing. František Kruteľ, CSc., doc. Ing. Anna Šúriková, CSc., doc. Ing. Juraj Detvaj, CSc.

Katedra náuky o dreve

Katedra náuky o dreve ako samostatný subjekt vznikla v roku 1961. Prvým vedúcim sa stal prof. Ing. Imrich Janota (1961 – 1974), ktorý významnou mierou prispel k jej celkovému rozvoju, podobne ako aj ďalší jej bývalí členovia:

prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc. a prof. Ing. Ladislav Regináč, DrSc. V rokoch 1975 – 1981 katedru viedol prof. Ing. František Krúteľ, CSc. Zlúčením s Katedrou mechanickej technológie dreva sa vytvorila Katedra náuky a mechanickej technológie dreva, ktorú do roku 1987 viedol prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu základného predmetu náuka o dreve – prof. Ing. Imrich Janota, prof. Ing. Ladislav Regináč, DrSc., prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc., prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc., prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc., doc. Ing. Ján Dubovský, CSc.

Vo vedeckovýskumnej činnosti bola katedra zameraná hlavne na základný výskum štruktúry a vlastností dreva a ich vplyvu na jeho konečné využitie. Významné výsledky dosiahol prof. Ing Imrich Janota a kolektív pri riešení výskumnej úlohy „Zistenie priemerných hodnôt hmotnosti bukového dreva rastúceho na Slovensku aj vo vzťahu k rozkladu bukového dreva pri bielej hnilobe“. Výsledok mal mimoriadny význam pri riešení technológie celulózy a papiera na báze listnatých drevín.

Katedra mechaniky a strojníctva (resp. Katedra strojníctva a tepelnej techniky)

Vedúcim katedry bol prof. Ing. František

Setnička (1955 – 1975). V rokoch 1975 – 1982 katedru viedol prof. Ing. Martin Sivák.

Medzi významné výsledky, ktoré katedra dosiahla vo vedeckovýskumnej činnosti patrí

Prototyp tepelného zariadenia, významným

spôsobom šetriaceho energiu u striedavo vykurovaných a chladených lisov na povrchové úpravy dosiek v n.p. podniku Bučina Zvolen. Zodpovedným riešiteľom projektu bol prof. Ing. Františka Setnička.

V rokoch 1971 a 1982 bola katedra usporiadateľom medzinárodných vedeckých konferencií katedier častí mechanizmov strojov. Garantom konferencií bol doc. Ing. Pavel Koska, CSc.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– technické kreslenie – prof. Ing. Martin Sivák

– technická mechanika – Ing. Milan Lang, CSc.

– pružnosť a pevnosť – Ing. Milan Lang, CSc.

– časti strojov – prof. Ing. Martin Sivák, CSc., doc. Ing. Pavel Koska, CSc.

Katedra jazykov

Pod týmto názvom katedra pôsobí od roku

1961, keď svoju výučbu ruského jazyka rozšírila o ďalšie svetové neslovanské jazyky. Jej vedúcim bol doc. Ondrej Hrčka (1961 – 1980). V rokoch

1980 – 1988 katedru viedla PhDr. Miriam Šepetková.

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola zameraná na systematickú prácu s odborným textom, prekladateľstvo a tlmočníctvo.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu vo všetkých formách štúdia na VŠLD v nasledujúcich predmetoch:

– francúzsky jazyk – doc. Ondrej Hrčka,

– ruský jazyk – doc. Rudolf Blazsek, CSc., PhDr. Mária Dolincová, PhDr. Magda Jasenská,

– anglický jazyk – PhDr. Miriam Šepetková, PhDr. Denisa Pauleová,

–

nemecký jazyk – PhDr. Anna Horská, PhDr. Danica Dvořáková, PhDr. Denisa Pauleová, PhDr. Marta Katrincová.

Oddelenie svetového lesníctva a drevárstva

Túto organizačnú formu oddelenie nadobudlo v školskom roku 1969/1970, keď sa (pôvodne z Katedry svetového lesníctva a drevárstva vzniknutej v letnom semestri školského roku

1964/65) stalo súčasťou Katedry ekonomiky a riadenia drevárskeho priemyslu. V období

1974 – 1981 oddelenie bolo podriadené priamo dekanovi DF.

Významný podiel na jeho formovaní a vedení od jeho vzniku má doc. Ing. Ján Borota, CSc. Na pedagogickej a výskumnej práci sa ďalej podieľal Ing. Juraj Mahút, CSc., a na technických miestach pracovali Mária Félixová a Mária Porubiaková.

Oddelenie sa zaoberalo výskumom tropických lesov. V hodnotenom období bolo zapojené do riešenia výskumných projektov:

– Inventarizácia tropických pralesov v Ghane, Kongu a Gabune,

– Prebierka Pinus patula v Tanzánii.

V období rokov 1972 – 1981 na LF aj DF zabezpečovalo výučbu predmetu

– svetové lesníctvo a drevárstvo –doc. Ing. Ján Borota, CSc.

1982 – 1992

Milan Saniga – Ladislav Reinprecht

Vroku 1983 sa ukončila výstavba nových objektov VŠLD hlavnej budovy, posluchární a auly čo vytvorilo dobrý základ technického zabezpečenia pedagogického procesu, vedy a výskumu. Rozhodnutím SNR bol dňa 17. decembra 1991 prijatý zákon č. 26/1992 Zb. o zmene názvu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene na Technickú univerzitu vo Zvolene. Táto zmena názvu vychádzala z potreby školy, ktorej zameranie začalo byť širšie a už v tomto období sa vytvárali predpoklady diverzifikácie vysokej školy do ďalších príbuzných odborov. V roku 1991 bola rozhodnutím Akademického senátu vysokej školy založená tretia samostatná fakulta – Fakulta ekológie, ktorá mala odborne a vedecký pokryť problematiku ochrany prírody a krajiny. Prvým predsedom akademického senátu Technickej univerzity bol prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. V zmysle základnej línie pokračoval aj rozvoj Arboréta Borová hora. Na praktickej realizácii tejto myšlienky sa podieľal prof. Ing. Jozef Pagan, CSc., ktorý vykonával funkciu riaditeľa arboréta do roku

1990. V roku 1981 bolo Arborétum Borová hora

vyhlásené Ministerstvom kultúry SSR za chránenú

študijnú plochu zameranú na zachovanie ukážok

genetického bohatstva drevinového zloženia lesov Slovenska, širokej individuálnej premenlivosti jednotlivých druhov drevín. Okrem riešenia úloh vyplývajúcich z koncepcie budovania zbierok

bola jeho činnosť v tomto období zameraná na využitie sústredeného genofondu drevín v pedagogickom procese, ako aj pri riešení

vedeckovýskumných úloh slovenských univerzít a výskumných pracovísk a na edukáciu širokej odbornej a laickej verejnosti. V rokoch 1990 –

1995 bol riaditeľom Ing. Juraj Labanc. V roku

1992 malo Arborétum Borová hora celkom 17 zamestnancov, z toho 4 s vysokoškolským vzdelaním. Stav školského podniku vysokej školy sa za toto obdobie výrazne nezmenil. Od 1. 1. 1975 v dôsledku koncentrácie činnosti došlo k zlúčeniu polesí Železná Breznica a Budča do jedného celku s premenovaním na polesie Budča a zlúčením polesia Sliač s polesím Sielnica na polesie Sielnica. V závere tohto obdobia sa na polesí Budča začali zásluhou Katedry pestovania lesa vytvárať nové demonštračné objekty na lokalite Kremenný potok, ktoré boli zamerané na obhospodarovanie dubových, resp. dubovo-hrabových porastov na základe princípov hnutia Pro Silva.

V rokoch 1982 – 1992 boli akademickými

funkcionármi vysokej školy:

Rektori

akademik prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc. (1971 – 1990)

doc. Ing. Vilém Štefka, CSc. (1990 – 1992)

Prorektori pre výchovnovzdelávaciu činnosť

prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc. (1972 – 1990)

doc. Ing. Ján Osvald., CSc. (1990 – 1992)

Prorektori pre vedeckovýskumnú činnosť

prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. (1982 – 1990)

prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc. (1990 – 1991)

prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc. (1991 – 1992)

Prorektor pre rozvoj

doc. Ing. Jozef Marko, CSc. (1982)

prof. Ing. Ľubomír Jurík, CSc. (1982 – 1985)

doc. Ing. Ivan Kolenka, CSc. (1985 – 1990)

Prorektor pre medzinárodné vzťahy

doc. Ing. Ladislav Paule, CSc. (1990 – 1992)

VŠLD vo Zvolene v roku 1982 zamestnávala 1 044 pracovníkov, z toho 183 v pozícii učiteľa, 83 v pozícii vedeckovýskumného pracovníka a 778 v ostatných pracovných pozíciách. V tomto roku mala vysoká škola 19 profesorov, 43 docentov a 121 asistentov a odborných asistentov. V Arboréte Borová hora pracovalo 11 zamestnancov, v ŠLP 326, v Ústave aplikovanej kybernetiky a výpočtovej techniky 46, vo VDL 80 a v ŠDaJ 73 zamestnancov. Vysoká škola zamestnávala aj 197 administratívno-technických pracovníkov. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) so 45 pracovníkmi sa stala ústrednou knižnicou pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel s celoslovenskou i celočeskou pôsobnosťou.

V roku 1987, t. j. k 35. výročiu existencie VŠLD vo Zvolene, pôsobilo na vysokej škole 1 108

pracovníkov, z ktorých bolo 187 učiteľov, 87 pracovníkov výskumu a 834 ostatných pracovníkov oboch fakúlt, rektorátu a účelových zariadení. Podiel učiteľov s vedeckými hodnosťami DrSc. a CSc. vzrástol na 62 %. Pomer študentov k učiteľom bol 8,4 : 1.

Študenti mali v tomto období k dispozícii ubytovanie v internátnych izbách a dostupné boli študovne i športoviská, čím sa napĺňala komplexná požiadavka na ich samoštúdium a aktívny relax. Avšak niektorí študenti z dôvodu menšieho počtu lôžok v internátoch nachádzali ubytovanie aj na privátoch vo Zvolene a jeho okolí. Definitívne riešenie otázky ubytovania študentov bolo zabezpečené až výstavbou moderného

študentského domova na Barinách v rokoch 1990 – 1993.

Vedeckovýskumná činnosť aj naďalej zostala jednou zo základných funkcií VŠLD a následne TU vo Zvolene a pracovnej náplne jej zamestnancov. Zameraná bola hlavne na biologické, technické a ekonomické problémy lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu Slovenska. V oblasti lesníctva bol výskum zameraný na biologické, technické a ekonomické základy lesného hospodárstva v horských lesoch Karpát. Za hodnotené obdobie bolo na lesníckej fakulte vyriešených 155 výskumných úloh štátneho rezortného a fakultného výskumu.

V drevárstve sa výskum zameriaval na komplexné a efektívne spracovanie drevnej suroviny, vychádzajúc z náuky o dreve i drevných kompozitných materiálov, s priamou väzbou na vývoj nových piliarskych, sušiarenských, stavebno-stolárskych, impregnačných, lisovacích, povrchovo-dekoračných, chemických, biologických i iných technológií a metodík.

V tomto období bolo na DF vyriešených 141 úloh.

• Prezident ČSFR Václav Havel v rozhovore s rektorom TU vo Zvolene doc. Vilémom Štefkom (1990)

Do základného a aplikovaného výskumu sa v tomto období na LF a DF zapájalo 183 až 192 pedagogických pracovníkov a 83 až 87 pracovníkov výskumu. Výskumné aktivity boli koordinované Lesníckym vedeckovýskumným ústavom a Drevárskym vedeckovýskumným ústavom. Výsledky z výskumnej činnosti boli okrem publikovania v zahraničných a československých časopisoch, zborníkoch i knihách využité aj v praxi v spolupráci s podnikmi lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu, predovšetkým formou vývoja nových metodík, pracovných postupov a technológií, ako aj prípravy nových a inovovania starších noriem.

Lesnícka fakulta

Vývoj na fakulte v tomto období bol poznačený významnými spoločenskými, ale aj odbornopedagogickými zmenami. Po roku 1990 v zmysle vtedajšej vysokoškolskej legislatívy vznikli na fakultách ich akademické senáty. Prvým predsedom Akademického senátu LF do roku 1992 bol prof. Ing. Milan Križo, DrSc. V roku 1992 na fakulte pracovalo 10 profesorov, 25 docentov, 35 odborných asistentov a asistentov, 39 pracovníkov pre výskum, 29 technických

a administratívnych pracovníkov a 11 pracovníkov

v robotníckych povolaniach. Akademickými funkcionármi v rokoch 1982 až 1992 boli na fakulte nasledujúci učitelia:

Dekani fakulty

prof. Ing. Jozef Porubiak, CSc. (1982 – 1986)

prof. Ing. Jozef Pagan, CSc. (1986 – 1990)

prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. (1990 – 1992)

Prodekani pre výchovno-vzdelávaciu činnosť

doc. Ing. Klement Hubač, CSc. (1982 – 1987)

doc. Ing. Milan Saniga, CSc. (1987 – 1990)

doc. Ing. Jozef Réh, CSc. (1982 – 1985)

doc. Ing. Milan Danko, CSc. (1985 – 1990)

Prodekani pre pedagogickú činnosť

Ing. Peter Randuška, CSc. (1990 – 1991)

doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc. (1991 – 1992)

doc. Ing. Eva Križová, CSc. (1990 – 1992)

Prodekani pre vedeckovýskumnú činnosť

prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc. (1982 – 1990)

doc. Ing. Milan Hladík, CSc. (1990 – 1992)

Z pohľadu ukončenia štúdia za toto desaťročné obdobie sa počet absolventov fakulty v študijnom odbore lesné inžinierstvo zvýšil o 1321. Medzi absolventmi boli študenti z Maďarska, Bulharska, Etiopie, Panamy, NDR, Kolumbie, Beninu, Konga, Madagaskaru, Senegalu, Dominikánskej republiky a Vietnamu. Lesnícka fakulta v tomto období prechádzala zmenami v technickom a odbornom obsahu študijného programu a dĺžke štúdia.

Tieto zmeny boli výsledkom prístupu politických a vládnych orgánov k vysokoškolskému štúdiu. V roku 1977 skončilo 10-semestrové (5-ročné) štúdium v študijnom odbore lesné inžinierstvo, ktorého poslední absolventi končili v roku 1982. Od roku 1978 započalo 9-semestrové (4,5-ročné štúdium), s korigovaním rozsahu predmetov a ich praktických cvičení. Poslední absolventi tejto dĺžky štúdia ukončili štúdium v roku 1984. Od roku

1980 sa obsah štúdia opäť zmenil. Zmenila sa jeho dĺžka na 8 semestrov (4-ročné štúdium), ale aj obsahové previazanie, spájanie predmetov a dĺžky učebných praxí.

Tento študijný modul bol platný do roku 1990. Posledné skrátenie štúdia na 4 roky zanechalo

vážne následky v kontinuite predmetov a prehlbovaní poznatkov v rámci stanovenej dĺžky štúdia, akým bola výučba na lesníckej

fakulte, kde sa striedala teoretická výučba s praktickými cvičeniami, ktorých prevažná

časť sa uskutočňovala v lese. Pri tomto skrátení

štúdia nebolo možné zabezpečiť primeranú

hĺbku poznatkov z jednotlivých predmetov a ich organickú previazanosť, ktorá by rešpektovala priebeh vegetačného obdobia lesných

ekosystémov. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1990 prešlo štúdium na pôvodný rozsah

10 semestrov (5 rokov). Štúdium lesného

inžinierstva predstavovalo vždy polytematický súbor poznatkov z predmetov biologických, lesníckych, technických a ekonomických. Táto skutočnosť znamenala návrat študijného odboru na pôvodnú dĺžku 5 rokov s cieľom dostať štúdium na kvalitatívne vyššiu úroveň, ktorá zodpovedá požiadavkám lesníckej praxe. Základ učebného

plánu tvorila skupina povinných predmetov, ktorá poskytovala študentom základnú bázu profilu lesného inžinierstva. Skupina voliteľných predmetov mala za cieľ prehlbovať poznatky študenta v smere, v ktorom sa bude chcieť uplatniť v zamestnaní a v tomto smere vypracovať aj diplomovú prácu. V študijnom roku 1991 – 1992 začalo na LF dvojodborové štúdium. V tomto roku bol vytvorený študijný odbor aplikovaná ekológia. Prvé dva ročníky oboch študijných odborov mali spoločný teoretický základ predmetov, posledné tri ročníky boli špecializované. Okrem uvedených študijných odborov bolo na lesníckej fakulte spoločne s drevárskou fakultou

a Strojníckou fakultou na TU v Košiciach vytvorené medziodborové štúdium „stavba lesných a drevárskych strojov a zariadení“. V zmysle vysokoškolského zákona č.172/90 Z.z. došlo v roku 1990 k reorganizácii vedeckej prípravy (v minulosti to bola vedecká ašpirantúra spojená so získaním vedeckej hodnosti CSc.) a zriadilo sa postgraduálne štúdium so získanou vedeckou hodnosťou PhD. V tejto forme vedeckej prípravy získala lesnícka fakulta akreditáciu uskutočňovať postgraduálne štúdium v nasledujúcich odboroch: lesnícka fytológia

garant prof. Ing. Ladislav Paule, CSc., pestovanie lesa

garant prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc., ekológia lesa

garant prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., hospodárska úprava lesov

garant prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., krajinné inžinierstvo

garant prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., ochrana rastlín

garant prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc., zoológia lesnícka

garant prof. Ing. Jozef Sládek, CSc., technika a mechanizácia poľnohospodárskej

a lesníckej výroby

garant doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc., podnikovo-hospodárska teória a manažment poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, lesného hospodárstva a drevospracujúcich

podnikov

garant prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.

Na školenie študentov v rámci

postgraduálneho štúdia vytvorila lesnícka fakulta

združené školiace pracovisko s vedeckými

organizáciami so sídlom vo Zvolene, a to s Ústavom ekológie lesa SAV a Lesníckym

výskumným ústavom, pričom hlavným školiacim pracoviskom ostala lesnícka fakulta. V študijnom roku 1991 – 1992 začalo v postgraduálnom semestrovom štúdiu študovať 9 študentov v internej a 3 študenti v dištančnej forme.

Vedeckovýskumná činnosť bola v tomto období orientovaná na dlhodobý výskumný program „Biologické, technické a ekonomické základy lesného hospodárstva v horských lesoch Karpát“. Za roky 1982 – 1992 bolo vyriešených

131 výskumných úloh v rámci kategórie štátneho výskumu, 13 rezortných výskumných úloh a 12 fakultných úloh.

V rámci hodnoteného obdobia bolo obhájených 25 kandidátskych dizertačných, resp. doktorských prác a 4 habilitačné práce. V závere tohto obdobia bola fakulta zapojená do 3 vedeckých programov, v rámci ktorých riešila 10 vedeckých projektov z oblasti lesného hospodárstva.

Katedry lesníckej fakulty

Katedra prírodného prostredia

Pôvodná Katedra lesného prostredia sa v roku 1991 rozdelila na Katedru fytológie (vedúci prof. Ing. Milan Križo, DrSc.) a Katedru prírodného prostredia (vedúci prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc.).

• Exkurzia počas vedeckej konferencie IUFRO (1990)

Základ predmetov, ktoré katedra vyučovala, bol poznatkovo orientovaný na horniny a geologickú stavbu zeme a Slovenska, bioklímu lesa a pôdoznalectvo. Vedúcim pôvodnej katedry bol rokoch 1982 – 1986 prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., od roku 1987 do roku 1990 prof. Ing. Milan Križo, DrSc. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetov nielen pre lesnícku fakultu, ale aj pre novovzniknutú fakultu ekológie. Išlo o nasledujúce

povinné predmety:

– lesnícka geológia

(doc. RNDr. Milan Ciesarik, CSc.),

– geológia a geomorfológia

(doc. RNDr. Milan Ciesarik, CSc.),

– lesnícka bioklimatológia

(Ing. Ladislav Tužinský, CSc.),

– meteorológia a klimatológia

(Ing. Ladislav Tužinský, CSc.),

– pedológia

(prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc.),

– hydrológia

(doc. Ing. Július Valtíny, DrSc.).

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola pomerne široko koncipovaná. V hodnotenom období pracovníci katedry riešili závažné teoretické problémy zamerané na genézu a klasifikáciu pôd, pôdnu mineralógiu a mikromorfológiu, zrážkový a teplotný režim. Významnou bola výskumná aktivita v oblasti pôdnych stavov lesných pôd v súvislosti so smrekovými monokultúrami a premenami týchto porastov. Významná aktivita pracovníkov bola orientovaná aj na výskum a výber pôd pod lesné škôlky a vzniknuté škôlkarské strediská (Hladomer, Podčičva a Šajdíkove Humence). V poslednom období sa jednalo o aktivity výskumu

vplyvu kyslých zrážok na pôdy, tvorbu a ekologické účinky horizontálnych zrážok. Členovia katedry spolupracovali s lesníckymi a inými výskumnými inštitúciami, ktoré využívajú poznatky z pedológie, inžinierskej geológie a bioklimatolágie. Katedra pokračovala v dlhodobej spolupráci s Lesníckou fakultou v Tharandte (Nemecko), kde bola spolupráca zameraná na výskum výživy lesných drevín. Podobne dlhodobá je spolupráca s Akademiou Rolniczou v Poznani, ktorá bola zameraná na výskum vplyvu smrekových monokultúr a ich vplyv na fyzikálne a chemické vlastnosti pôd.

Katedra pestovania lesa

Katedra sa svojím výskumným a pedagogickým zameraním podstatným spôsobom podieľala na odbornom profile absolventa. Vedúcim katedry do roku 1991 bol prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc. Od roku 1992 sa stal vedúcim katedry doc. Ing. Milan Saniga, CSc. Učitelia katedry v tomto období zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov: Povinné predmety

– dendrológia

(prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.),

– genetika a šľachtenie lesných drevín

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– genetika a genetické zdroje

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– zakladanie lesa

(doc. Ing. Ľubica Šmelková, CSc.),

– pestovanie lesa

(prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc.),

– pestovanie účelových lesov

(doc. Ing. Jozef Réh, CSc.),

Voliteľné predmety

– šľachtenie lesných drevín

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– biotechnológie

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– dekoratívna dendrológia

(prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.).

Katedra v tomto období zorganizovala 2 kurzy postgraduálneho štúdia pre pracovníkov lesníckej praxe, na ktorých sa zúčastnilo 75 frekventantov. V tomto období bola katedra školiacim pracoviskom pre vedeckú výchovu v odboroch

lesnícka fytológia a pestovanie lesa. Členovia

katedry (prof. Korpeľ, doc. Réh, prof. Paule, doc. Saniga) sa ako autori, resp. vedúci autori, podieľali na tvorbe učebníc Genetika a šľachtenie

lesných drevín, Pestovanie lesa a Biotechnika

účelových lesov. Prof. Pagan bol spoluautorom

Atlasu lesných drevín. Katedra v tomto období

zorganizovala 3. sympózium IUFRO o buku

a 5. sympózium IUFRO o jedli. Ďalšie sympózium

v roku 1989 bolo organizované spolu s AR Krakov

a AR Poznaň s tematikou výskumu smrekových pralesov (NPR Pilsko, NPR Babia hora).

Medzinárodné sympózium o obhospodarovaní smrekových porastov v spolupráci s Lesníckou fakultou v Mitišti MLTI Moskva bolo organizované v roku 1990. Katedra mala v tomto období

významnú spoluprácu s univerzitami v Bordeaux, Montpelier, vo Ľvove a Tharandte. Členovia

katedry sa významne podieľali na činnosti medzinárodných organizácii, hlavne IUFRO (prof. Paule, doc. Réh), resp. v európskom výbore Pro Silva (prof. Korpeľ).

Katedra ochrany lesa a poľovníctva

Katedra v novej štruktúre vznikla 1. 9. 1991, kedy sa odčlenila časť krajinárstva, ktorá prešla na Fakultu ekológie. Do roku 1987 bol vedúcim katedry prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc., ktorý neskoršie prešiel na novovznikajúcu lesnícku fakultu do Prahy, kde sa podieľal na tvorbe Katedry ochrany lesa. Vedúcim katedry od 1. 9. 1987 do roku 1992 bol prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc. Učitelia katedry v novej pedagogickej štruktúre zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov v rámci lesníckej fakulty a fakulty ekológie: Povinné predmety

– lesnícka zoológia (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.),

– zoológia (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.),

– lesnícka entomológia (doc. Ing. Elemír Gogola, CSc.),

– poľovníctvo (doc. Ing. Peter Garaj, CSc.),

– ochrana lesa a fytopatológia (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.).

Voliteľné predmety

– špeciálne poľovné hospodárstvo a chov kožušinových zvierat (doc. Ing. Peter Garaj, CSc.),

– nové metódy v ochrane lesa (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.),

– príčiny odumierania lesov (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.),

– včelárstvo (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.),

– aplikovaná mykológia (Ing. Karol Vaník, CSc.),

– rybárstvo (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.).

Vedeckovýskumná činnosť v tomto období bola zameraná na problematiku aktivizácie biotických a abiotických činiteľov, populačnú dynamiku

hmyzích škodcov v meniacich sa ekologických podmienkach, na výskum morfometrie a ekológie karnivorných druhov vtákov pre účinnú ochranu.

Katedra ako prezentáciu výsledkov výskumu v uvedených oblastiach v tomto období

vypracovala 3 knižné publikácie (prof. Sládek), 2 vedecké monografie zamerané na výskum podkôrneho hmyzu a motýľov na jedli a dube (doc. Gogola), knižné publikácie z problematiky výskumu potravnej a topickej ekológie mravcov (Ing. Randuška) a 3 monografie zamerané na výskum regionálnej trofejovej kvality jelenej zveri na Slovensku (doc. Garaj). Systematický výskum bol vykonaný v problematike využitia hlivy ustricovej, ktorého vyústením bola monografia (prof. Kodrík, Ing. Vaník). Medzinárodný autorský kolektív pod vedením prof. Stolinu vydal celoštátnu vysokoškolskú učebnicu Ochrana lesov.

Katedra lesnej ťažby a mechanizácie

Vedúcim katedry do roku 1989 bol prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc. V roku 1990 sa stal vedúcim katedry doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc. V tomto období prešiel predmet doprava dreva na túto katedru. Po zmene dĺžky študijného programu lesné inžinierstvo na 10 semestrov katedra zabezpečovala pre lesnícku fakultu

v pedagogickom procese nasledujúce predmety: Povinné predmety

– ergonómia (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– lesnícke mechanizačné prostriedky

(prof. Ing. Rudolf Jandel, doc. Ing. Milan Mikleš, CSc., doc. Ing. Milan Danko, CSc.),

– lesná ťažba (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– lesná doprava (prof. Dr. Ing. E. Rónay, DrSc., doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.).

Voliteľné predmety

– komplexné využitie biomasy (Ing. Jaroslav Demko),

– sústreďovanie lesa v horách (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.),

– modelovanie technologických procesov (doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– automatizované prvky lesnej techniky (doc. Ing. Milan Mikleš, CSc.),

– mechanizačné prostriedky pre lesopestovné práce (Ing. Ján Marko),

– aplikovaná ochrana a bezpečnosť pri práci (doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– ekológia v ťažbe a ochrane lesa (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.),

– sortimentácia a zhodnocovanie dreva (doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– lanovky v lesnom hospodárstve (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.).

Po roku 1990 vzniklo medziodborové štúdium so Strojníckou fakultou TU Košice a Drevárskou fakultou v tom období TUZVO. Na tomto segmente štúdia pracovníci katedry zabezpečovali nasledujúce predmety:

– ťažbové a dopravné technológie (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.),

– pohony a prenosy (doc. Ing. Milan Danko, CSc.),

– teória dopravných prostriedkov (doc. Ing. Milan Mikleš, CSc.),

– teória a stavba lesných strojov (doc. Ing. Milan Mikleš, CSc.).

Pracovníci katedry sa autorsky podieľali na vypracovaní celoštátnych učebníc Lesná ťažba a Lesné dopravníctvo.

Výskumná činnosť katedry v tomto období bola zameraná na riešenie výskumného programu „Ťažbovo-dopravné technológie, ich technické riešenie a zhodnotenie biomasy diferencovane podľa kategórie lesa a hospodárskych spôsobov“.

Významné výsledky, ktoré katedra dosiahla v tomto období, boli návrh lanovej prebierkovej približovacej súpravy do objemu 0,5 m3, návrh a zhotovenie funkčného vzoru snímača hrúbok a odmeriavača dĺžok sortimentov, vypracovanie metodických postupov a návrh meracích reťazcov na zisťovanie rozhodujúcich technickotechnologických parametrov lesných kolesových ťahačov a vypracovanie optimalizačného programu na porez bukových kmeňov ako súčasti riadiaceho systému manipulačných liniek RS 3.3.

Katedra lesníckych stavieb a meliorácií

Vedúcim katedry do roku 1983 bol prof. Ing. Štefan Makovník. Od roku 1983 do roku 1990 bol vedúcim katedry doc. Ing. et Ing. František

Kompan, CSc. Od roku 1990 do roku 1992 bol vedúcim katedry Ing. Pavol Dvorščák, CSc.

V dôsledku zmeny dĺžky a čiastočne obsahovej náplne študijného odboru Lesné inžinierstvo zabezpečovala katedra výučbu nasledovných predmetov:

Povinné predmety

– technická mechanika

(doc. Ing. et. Ing. František Kompan, CSc., doc. Ing. Anna Fabiánová, CSc.),

– lesnícke stavby a zahrádzanie bystrín

(doc. Ing. Anna Fabiánová, CSc.),

– lesné cesty (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.).

Voliteľné predmety:

– lesnícke stavby a lesotechnické meliorácie vo vzťahu k ochrane a tvorbe krajiny (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– automatizácia projektových prác (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– objekty lesných ciest a lesotechnických meliorácií (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– oprava a údržba lesníckych stavieb a diel lesotechnických meliorácií

(Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– ochrana a využitie malých vodných tokov

v lesnom hospodárstve (Ing. Matúš Jakubis,CSc.),

– konštrukcie lesníckych účelových stavieb (doc. Ing. Anna Fabiánová, CSc.).

Vedeckovýskumná činnosť katedry v tomto období bola zameraná hlavne na výskum projektovania výstavby lesných ciest a problematiku technického riešenia hradenia bystrinných tokov v lese. Podstatný výskum katedry bol orientovaný na ekologické aspekty stavebnej činnosti v lesnom hospodárstve.

V poslednom období sa výskumné smerovanie katedry začalo orientovať na problematiku krajinoekologických aspektov lesníckych stavieb a riešení vplyvu turistických aktivít využívania krajinného prostredia horských oblastí. Pracovníci katedry (prof. Makovník, prof. Jurík a doc. Kompan) sa autorsky podieľali na vydaní celoštátnych učebníc Pozemné stavby lesnícke, Lesné cesty a Technická mechanika.

Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie

Vedúcim katedry bol do roku 1988 prof. Ing. Klement Hubač, CSc., v rokoch 1988 – 1990 doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc., a od roku 1990 prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.

Katedra zabezpečovala pre lesnícku fakultu

nasledujúcu štruktúru predmetov:

Predmety povinné

– štatistické metódy v lesníctve

(prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.),

– geodézia a fotogrametria

(doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.)

– dendrometria

(do roku 1987 prof. Ing. Klement Hubač, CSc., od roku 1988 prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.),

– náuka o produkcii

(do roku 1990 prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc., od roku 1990 doc. Ing. M. Hladík, CSc.),

– hospodárska úprava lesov (prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc., doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

Voliteľné predmety

– diaľkový prieskum zeme v lesníctve

(doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.),

– monitoring stavu a produkcie lesa

(prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.),

– automatizované informačné systémy v hospodárskej úprave lesov

(doc. Ing. Marián Šuška, CSc.),

– hospodárska úprava lesov poškodzovaných

imisiami (prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc., doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

– funkčne integrované lesné hospodárstvo

(doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

– regulácia ťažby a prognózy produkcie dreva (prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc., doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

– pozemkové úpravy v lesníctve (doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.),

– metodológia vedeckovýskumnej práce (prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.).

Katedra bola školiacim a gestorským

pracoviskom pre vedeckú výchovu v odbore hospodárska úprava lesov. Významné výsledky dosiahla katedra vo výskume nových geodetických a fotogrametrických metód pre lesnícke mapovanie, nových reprezentatívnych metód inventarizácie lesa, v metódach regulácie produkcie v HÚL a pri tvorbe informačných systémov HÚL pre Slovenskú republiku. Významné výsledky dosiahla katedra pri riešení výskumných úloh so zahraničnými partnermi (Ljubljana, Kaunas, Poznaň, Krakov a Pinar del Rio). Pracovníci aktívne pracovali v organizácii IUFRO (prof. Šmelko, prof. Priesol).

Významne sa podieľali na tvorbe celoštátnych vysokoškolských učebníc pre štatistické metódy v lesníctve, dendrometriu, nauku o produkcii a hospodársku úpravu lesov (prof. Šmelko, prof. Hubač, prof. Priesol, prof. Šebík). Ako ocenenie vedeckej činnosti bol prof. Šmelko zvolený za riadneho člena Československej

akadémie pôdohospodárskych vied a na univerzite v Mníchove mu bola udelená Cena za lesnícku biometriu. Prof. Priesol sa stal akademikom SAV a Poľnohospodárska akadémia v Poznani mu udelila čestný doktorát.

Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva

V pedagogickom procese sa počet predmetov katedry zvýšil v súvislosti s novým modelom študijného odboru lesné inžinierstvo. Vedúcim katedry v rokoch 1982 – 1986 bol prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc., od roku 1986 do roku 1990 doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc., po roku 1990 bol vedúcim katedry opätovne prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc. Katedra v pedagogickom procese odborne zabezpečovala nasledujúce predmety:

Povinné predmety

– ekonomika lesného hospodárstva

(doc. Ing. Bohumil Špirka, CSc.),

– riadenie lesného hospodárstva

(prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.),

– sociálno-ekonomické informácie (doc. Ing. Andrej Lukáč, CSc.),

– psychológia a sociológia

(doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc., Mgr. Jozef Čuřík),

– základy národného hospodárstva

(doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.),

– informačné manažérske systémy podniku lesného hospodárstva

(Ing. Ľudmila Nemčoková, CSc.),

Voliteľné predmety

– psychológia techniky obchodu (Mgr. Jozef Čuřík),

– personálny manažment

(doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc.),

– finančný managering a financovanie podniku (prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.),

– základy súkromného podnikania (doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.),

– matematické modelovanie ekonomických procesov (prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.),

– makroekonomika a mikroekonomika (doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.),

– vybrané state z národného a podnikového hospodárstva (doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.).

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola zameraná na riešenie vplyvov hospodárskoekonomického systému, na riešenie otázok dynamiky a reprodukcie lesného fondu a vplyvu zmenených produkčných schopností lesa

na ekonomiku podniku a odvetvia lesného hospodárstva. Využitím matematických modelov bola riešená dodávka dreva na zabezpečenie potrieb priemyslu z dreva. Modely zmenených ekologických podmienok boli použité pre analýzu a prognózu vplyvu na ekonomické ukazovatele lesného hospodárstva a jeho postavenie v podmienkach trhovej ekonomiky. Medzi najvýznamnejšie výsledky, ktoré katedra dosiahla v rámci riešenia vedeckovýskumnej činnosti je potrebné zdôrazniť:

– vyriešenie problematiky matematických modelov pre potreby prognózovania, strategického a operatívneho plánovania v lesnom hospodárstve,

– vyriešenie problematiky teoretických a praktických problémov automatizovaných systémov riadenia v lesnom hospodárstve. Pracovníci katedry (doc. Lukáč a prof. Porubiak) sa autorsky podieľali na vydaní celoštátnych vysokoškolských učebníc „Sociálnoekonomické informácie, Ekonomika lesného hospodárstva.“

Katedra fytológie

Katedra fytológie vznikla 1. 9. 1991 rozdelením Katedry lesného prostredia na Katedru prírodného prostredia a Katedru fytológie. Vedúcim katedry od tohto obdobia bol prof. Ing. Milan Križo, DrSc. Katedra vo výchovnovzdelávacej oblasti zabezpečovala predmety, ktoré tvoria teoretický základ lesníckeho štúdia. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov v rámci lesníckej fakulty:

domov (1977)

Povinné predmety

– fyziológia rastlín (Ing. Jaroslav Kmeť, CSc.),

– lesnícka botanika špeciálna (prof. Ing. Milan Križo, DrSc.),

– všeobecná ekológia (doc. Ing. Eva Križová, CSc.),

– fytocenológia a lesnícka typológia (doc. Ing. Eva Križová, CSc.), Voliteľný predmet

– liečivé rastliny (prof. Ing. Milan Križo, DrSc., doc. Ing. Eva Križová, CSc.).

Katedra sa od začiatku svojho nového zamerania a pôsobenia orientovala hlavne na výskumné oblasti:

– patofyziológiu lesných drevín, embryológiu lesných drevín,

– morfogenézu, taxonómiu a autekológiu taxónov chránených a ohrozených lesných bylín,

– floristiku vybraných fytogeografických celkov,

– primárnu produkciu lesných ekosystémov,

– synekológiu lesných ekosystémov.

Katedra telesnej výchovy

Vedúcim katedry bol do roku 1984 doc. PhDr. Ján Michalec, CSc., od roku 1984 do roku 1992 zastával funkciu vedúceho katedry PhDr. Ján Golian, CSc. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetu telesná výchova pre študentov lesníckej a drevárskej fakulty.

Vo vedeckovýskumnej oblasti riešili nasledujúce úlohy:

– výskum telesnej zdatnosti poslucháčov prvých ročníkov VŠLD a TUZVO,

– vzťah medzi telesnou výkonnosťou a študijným prospechom študentov,

– zhodnotenie výberu talentovanej mládeže pre vodný slalom na Slovensku z hľadiska jej telesného vývoja a pohybovej výkonnosti,

– telesná výkonnosť vysokoškolskej mládeže na Slovensku,

– telesná zdatnosť športujúcej mládeže okresu Zvolen,

– vzťah všeobecnej a športovej výkonnosti starších dorastencov vo futbale,

– účinnosť obsahu a zaťaženia tréningového procesu mládeže vo vodnom slalome,

– výskum telesného vývoja a pohybovej výkonnosti študentov vysokých škôl na Slovensku.

Výsledky vedeckovýskumnej činnosti učiteľov katedry boli prínosom pre teóriu telesnej výchovy a pre telovýchovnú prax v oblasti telesnej výchovy na vysokých školách.

Drevárska fakulta

Drevárska fakulta od jesene r. 1984 trvalo zabezpečovala prevažnú časť výučby v novopostavenej budove VŠLD na Masarykovej ulici. Tá sa honosila reprezentačnou aulou, ako aj modernými učebňami, posluchárňami a laboratóriami. Študenti DF z Československa a zahraničia mohli takto získavať kvalitnejšie vzdelanie v odboroch mechanického a chemického spracovania dreva, nábytku, drevostavieb, drevárskych strojov, drevárskej ekonómie a managementu, ale aj iných. V staršej budove na ulici Ľudovíta Štúra, t.j. v štvrtom pavilóne študentského domova – blok D, zostali pôsobiť iba niektoré špeciálne pracoviská.

Drevársku fakultu v období rokov 1982 – 1990 tvorilo postupne viacero katedier vrátane Katedry náuky o dreve a mechanickej technológie dreva, Katedry chémie a chemickej technológie, Katedry nábytku a drevárskych výrobkov, Katedry drevárskych strojov a automatizácie, Katedry mechaniky a strojníctva, Katedry ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu, Katedry matematiky a fyziky, Katedry jazykov, ako aj Oddelenia svetového lesníctva a drevárstva. Z uvedených katedier sa v roku 1990 vytvorilo desať katedier:

– Katedra náuky o dreve,

– Katedra mechanickej technológie dreva,

– Katedra chémie a chemickej technológie dreva,

– Katedra nábytku a drevárskych výrobkov,

– Katedra výrobných strojov a zariadení,

– Katedra podnikového hospodárstva,

– Katedra fyziky a aplikovanej mechaniky,

– Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie,

– Katedra výpočtovej techniky a automatizácie,

– Katedra jazykov.

Na postupné zmeny v štruktúre katedier DF vplývali ako vonkajšie, tak aj vnútorné faktory, keďže drevárstvo, podobne ako iné priemyselné odvetvia, bolo v trvalom dynamickom vývoji v analógii so živými a prosperujúcimi organizmami a spoločnosťami. V akademickom roku 1987/1988 sa vytvorilo medziodborové štúdium priemyselný

dizajn nábytku (PDN) v spolupráci s Fakultou architektúry SVŠT v Bratislave. Hlavným poslaním nosných katedier DF s priamym zameraním na drevárstvo, ako aj katedier pomáhajúcich rozvoju drevárstva a súčasne prehlbujúcich všeobecný rozhľad študentov, bolo komplexne zabezpečovať vzdelávací proces na úrovni

doby, rozvíjať spoluprácu s praxou a venovať sa vedeckovýskumnej činnosti založenej na vysoko odborne-ľudskom a dostupnom prístrojovom potenciáli všetkých pracovísk VŠLD vo Zvolene, ale aj iných pracovísk spolupracujúcich aktívne s našou drevárskou fakultou.

DF mala tradične aktívnu spoluprácu so zahraničnými vysokými školami, fakultami a vedeckými inštitúciami – Univerzita Šoproň, Akademia Rolnicza Poznaň, SGGW Waršava, FHS Rosenheim, TU Drážďany, Univerzita Hamburg a mnohé ďalšie.

V uvedenom období vo funkcii dekana DF pôsobili prof. Ing. František Krútel, CSc., v rokoch 1981 – 1990 a doc. RNDr. Marián Babiak, CSc., v rokoch 1990 – 1992.

Funkcie prodekanov DF od r. 1982 do r. 1992 zastávali: doc. Ing. Dionýz Horský, CSc., doc. RNDr. Milan Marčok, CSc., prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., doc. Ing. Jaroslav Longauer, CSc., doc. Ing. Jiří Kníže, CSc., doc. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc., doc. Ing. Juraj Mahút, CSc., Ing. Anna Šúriková, CSc., a Ing. Ján Zelený, CSc.

Predsedami Akademického senátu DF, zriadeného roku 1990, boli do roku 1992 Ing. Ján Zelený, CSc., a Ing. Milan Banský, CSc.

Vedeckovýskumnú činnosť na drevárskej fakulte naďalej koordinoval Vedeckovýskumný

ústav pri DF, ktorého riaditeľmi v danom období boli doc. Ing. Július Klein, do r. 1987, následne prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., do r. 1991 a od r. 1991 Ing. Anna Šúriková, CSc.

Na DF si študenti v inžinierskom a doktorandskom stupni štúdia mohli v období rokov 1982 – 1991 vybrať vzdelávanie vo viacerých odboroch. Tie sa priebežne

aktualizovali v rámci nových akreditácií fakulty, avšak k základným odborom štúdia na DF trvalo patrili:

– inžinierske štúdium (Ing.) so študijnými odbormi drevárske inžinierstvo, procesy spracovania dreva a podnikový management, – doktorandské štúdium (CSc. resp. PhD.) s vednými odbormi technológia spracovania dreva, štruktúra a vlastnosti dreva, konštrukcie a procesy výroby drevárskych výrobkov, odvetvové a prierezové ekonomiky.

Katedry drevárskej fakulty od roku 1990

Katedra náuky o dreve (KND)

Vedecká a výchovná náplň KND bola v prvom rade zameraná na anatomickú a morfologickú štruktúru dreva stromov rastúcich v Európe, trópoch i iných častiach sveta, vrátane štúdia rastových anomálií a chýb dreva. Štruktúru

jednotlivých druhov dreva skúmala v úzkej väzbe na spoznávanie aj na spoznávanie viacerých

fyzikálnych a mechanických vlastností dreva, a taktiež na aktuálnu obchodnú politiku s tropickými druhmi dreva. Vedecká a výchovná činnosť katedry efektívne nadväzovala na nové poznatky z biologických, fyzikálnych, matematických, chemických a technických vied. Vysokú odozvu v zahraničí našli najmä vedecké práce venované problematike „termodynamika a mechanika systému drevo-voda“ a problematike „interakcia mechanických a sorpčných napätí v dreve pri jeho statickom a trvalom zaťažení“.

Katedra od roku 1980 organizovala desiatky seminárov s názvom „Interakcia dreva s rôznymi

formami energie“, v rámci ktorých si DF postupne vytvorila mnohostranné medzinárodné kontakty.

Katedra trvalo spolupracovala s domácimi a zahraničnými inštitúciami obdobného zamerania – v Československu s ŠDVÚ v Bratislave, VVÚD v Prahe, VÚPC v Bratislave a Chemickým

ústavom SAV v Bratislave, resp. v zahraničí najmä s Univerzitou v Šoproni a Akadémiou Rolnicznou v Poznani. Podieľala sa aj na riešení medzinárodných projektov, čo bolo podporené členstvom jej zamestnancov v medzinárodných mimovládnych organizáciách IAWS, SWST a IUFRO. Popri základnom výskume sa členovia KND zapájali do spolupráce s praxou a vykonávali poradenskú činnosť pre drevárske a celulózopapierenské podniky, ako napr. Bučina Zvolen, Bukóza Vranov, TON Bystřice pod Hostýnem, Celpap Banská Bystrica, Slovenské celulózky a papierne v Ružomberku.

Pracovníci KND v rokoch 1981 až 1990 svoju odbornosť prechodne realizovali v rámci Katedry náuky o dreve a mechanickej technológie dreva. Jej vedúcim do r. 1987 bol prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc., a následne do r. 1990 prof. Ing. Dionýz

Horský, DrSc. V roku 1990 sa vytvorila opäť samostatná KND a jej vedúcimi boli Ing. Igor Čunderlík, CSc., do r. 1991 a následne od r. 1991 prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc.

Pracovníci KND zabezpečovali výučbu viacerých povinných predmetov pre študentov DF i LF.

– textúra a štruktúra dreva

(prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc.),

– fyzikálne vlastnosti dreva

(prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc.),

– mechanické vlastnosti dreva

(prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc.),

– úžitkové vlastnosti dreva (doc. RNDr. Marian Babiak, CSc., a Ing. J. Dubovský, CSc.),

ako aj voliteľné predmety:

– mikroskopická analýza dreva (Ing. Igor Čunderlík, CSc.),

– základy produkcie dreva (prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc.),

– dreviny trópov a subtrópov (doc. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.),

– svetové zdroje drevnej suroviny (doc. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.),

– zahraničný obchod s drevom (doc. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.).

Katedra mechanickej technológie dreva (KMTD)

Katedra svoju vedeckú, expertíznu a výchovnú činnosť zameriavala na viaceré oblasti základného spracovania dreva z hľadiska ich princípov a technológií:

– piliarske spracovanie ihličnatej a listnatej drevnej suroviny s dôrazom na kvantitatívnokvalitatívne vzťahy medzi surovinou a výrobkom, na optimálny výber liniek porezu výrezov, výťažnosti a následného triedenia a skladovania piliarskych sortimentov;

– prirodzené a umelé nízko-tepelné i vysokotepelné sušenie dreva vrátane hydrotermickej úpravy dreva parením a varením pre zámery jeho ohýbania, lisovania a výroby dýh;

– fyzikálna, konštrukčná, modifikačná a chemická ochrana nového i historického dreva beztlakovými a vákuovo-tlakovými

impregnačnými technológiami, vychádzajúc zo všeobecných teoretických a experimentálnych poznatkov o ich prirodzenej odolnosti voči drevokazným hubám, ohňu i iným biologickým

a abiotickým činiteľom.

Katedra pravidelne organizovala medzinárodné vedecké konferencie, napr. „Vacuum drying of wood“ pod garanciou doc. Trebulu a „Reconstruction and conservation of historical wood“ pod garanciou doc. Reinprechta. Tradičná výučba technológií a riadenia drevárskych procesov v opisnej forme sa postupne nahrádzala ich analýzou a modelovaním v úzkej spolupráci aj s VDL a ÚAKaVT.

Vedúcim KMTD do r. 1985 bol prof. Ing. Dr. h. c. Jozef Palovič, DrSc., ktorého po odchode do dôchodku v r. 1985 vystriedal v tejto funkcii doc. Ing. Dionýz Horský, CSc. KMTD v roku 1991 garantovala na DF výučbu troch povinných predmetov:

– technologické procesy piliarskej výroby (doc. Ing. Juraj Detvaj, CSc.),

– technológie sušenia dreva a hydrotermickej úpravy (doc. Ing. Pavel Trebula, CSc., a doc. Ing. Martin Trnka, CSc.),

– ochrana dreva (prof. Ing. Dionýz Horský, DrSc.), a siedmych voliteľných predmetov:

– modelovanie technologických procesov základného spracovania dreva (Ing. Ivan Klement),

– projektovanie technologických zariadení základného spracovania dreva (Ing. Anna Šúriková, CSc.),

– konštrukčno-ekologická ochrana dreva (doc. Ing. Anton Osvald, CSc.),

– ochrana dreva proti ohňu (doc. Ing. Anton Osvald, CSc.),

– procesy degradácie dreva (doc. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.),

– rekonštrukcia objektov z dreva (doc. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.),

• Výskum vnútornej stavby dreva

– fyziológia drevokazných húb a drevokazného hmyzu (Ing. Eva Jeloková).

Katedra chémie a chemickej technológie dreva (KCHaCHTD)

Činnosť KCHaCHTD pôsobiacej na DF v uvedenom období rokov 1982 – 1991, t. j. pred jej prechodným pričlenením k fakulte ekológie, bola zameraná na výučbu viacerých teoretických predmetov chémie pre DF i LF a predmetov chémia dreva a chemické spracovanie dreva pre DF. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa orientovala jednak na základný výskum v problematikách chemickej štruktúry dreva a hydrolýzy dreva, ale aj na praktický výskum v oblastiach spracovania bioodpadov na kŕmne zmesi, čistenia a likvidácie odpadových vôd s využitím sacharidov, ako aj výroby 2-furaldehydu.

Vedúcim KCHaCHTD, ktorá bola vytvorená v r. 1981 zlúčením Katedry chémie a Katedry chemickej technológie dreva, bol do r. 1991

prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc., a následne Mgr. Ján

Šindler, CSc.

Katedra v roku 1991 zabezpečovala na VŠLD výučbu týchto predmetov:

– organická chémia a biochémia

(Ing. Jozef Blaho, CSc., RNDr. František Kačík, CSc.),

– všeobecná a analytická chémia

(Mgr. Ján Šindler, CSc., Ing. Jozef Blaho, CSc.),

– chémia dreva

(doc. Ing. Rastislav Solár, CSc., doc. Ing. Miloslav Vozár, CSc.),

– biochémia (RNDr. František Kačík, CSc.),

– chemické spracovanie dreva

(prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc.).

Katedra nábytku a drevárskych výrobkov (KNaDV)

KNaDV bola aj v tomto období základnou jednotkou drevárskej fakulty, a to ako v oblasti výučby tak aj v oblasti výskumu. Tvorili ju 4 oddelenia. Oddelenie veľkoplošných materiálov vyvíjalo technológie v oblasti využitia dreva a iných ligno-celulózových surovín, ako aj lepidiel, náterov i iných pomocných látok, v zameraní na výrobu dýh, preglejok, drevotrieskových dosák i iných aglomerovaných materiálov –a najnovšie poznatky následne odovzdávalo aj študentom v praktických cvičeniach vo VDL. Oddelenie drevených stavebných konštrukcií vo výskume riešilo najmä tvorbu efektívnych nosných sústav a konštrukčných prvkov na báze dreva a tiež identifikáciu mechanických vlastností netradičných konštrukčných spojení, pričom novo-dosiahnuté poznatky spolu s tradičnými poznatkami využívalo najmä k výučbe predmetu drevené stavby a tiež v projekčnej činnosti. Oddelenie dizajnu a konštrukcie nábytku sa venovalo jednak ateliérovej tvorbe pre nábytkárstvo a jednak typológii v rámci konštrukcie stolového, sedacieho, skriňového, čalúneného i iných typov nábytku, hudobných nástrojov a športových i iných náčiní na báze dreva i plastov v spojení aj s návrhárskou a projekčnou činnosťou. Oddelenie technológie výroby nábytku a drevárskych výrobkov riešilo konštrukčné a procesné otázky výroby nábytku ako celku i jeho častí pozostávajúcich z drevného masívu, drevných kompozitov, náterov a ďalších typov povrchových úprav, lepidiel a rôznych typov spojovacích prostriedkov, výplní, čalúnenia, skla, plastov, ale aj iných materiálov.

Takáto štruktúra katedry a odborné zameranie

jej oddelení umožnili odovzdávať študentom

širokospektrálne poznatky o tvorbe, charakteristikách a dizajne rôznych drevárskych

výrobkov, čím ich správne pripravovala pre prax s cieľom, aby vedeli efektívne napĺňať požiadavky

rôznych skupín ľudí v spoločnosti na komplexné zlepšovanie ich bytových, kultúrnych a športových potrieb.

Vedúcim KNaDV do r. 1987 bol doc. Ing.

Emanuel Šulán a od r. 1987 doc. Ing. Ján Zemiar, CSc.

KNaDV zabezpečovala na DF výučbu v značnom počte na drevárstvo zameraných predmetov.

V roku 1991 to bolo 20 predmetov:

– technológia výroby nábytku a drevárskych

výrobkov (prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc., doc. Ing. Ján Zemiar, CSc.),

– plasty, lepidlá, náterové látky (doc. Ing. Milan

Sedliačik, CSc., doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.),

– technológia výroby veľkoplošných materiálov

(doc. Ing. Ján Perlác CSc.),

– konštrukcia a typológia drevárskych výrobkov

(Ing. M. Šarkaň, CSc., doc. Ing. Štefan Schneider, CSc.),

– drevené stavby (Ing. Ivan Hrčka, CSc.),

– aplikované konštrukcie

(Ing. Juraj Veselovský, CSc.),

– dimenzovanie nábytku (doc. Pavol Joščák, CSc.),

– dekoračné a povrchové úpravy nábytku

(prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc., doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.),

– prognózovanie výroby a odbytu nábytku

(prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc.),

– historický vývoj nábytku

(Ing. Juraj Veselovský, CSc.),

– konštrukcie interiérových prvkov

(Ing. J. Veselovský, CSc.),

– tvorba a technológia výroby čalúneného

nábytku (Ing. Vojtech Navrátil, CSc.),

– bytový a verejný interiér (Ing. arch. Ľubica Poštulková, CSc.),

– architektonická tvorba, kompozícia a dizajn (Ing. arch. Ľubica Poštulková, CSc.),

– počítačová grafika v tvorbe a príprave nábytku (doc. Ing. Štefan Schneider, CSc.),

– dizajn konštrukčného detailu (doc. Ing. Štefan Schneider, CSc.),

– estetika architektúry a dizajnu (Ing. arch. Jozef Chrobák),

– priestorová tvorba (Ing. arch. Jozef Chrobák),

– materiály a ich použitie v tvorbe nábytku (Ing. arch. Jozef Chrobák, Ing. arch. Ľubica Poštulková, CSc.),

– nábytok verejných interiérov (Ing. arch. Jozef Chrobák).

Katedra výrobných strojov a zariadení (KVSaZ)

KVSaZ vo výskume a výučbovom procese pri vzdelávaní študentov DF bola v období rokov 1982 – 1991 zameraná hlavne na oblasti: obrábanie dreva a materiálov na báze dreva, konštrukcia a technológie výroby a prevádzkovanie drevorezných nástrojov, teória a konštrukcia drevárskych strojov, kontrola a prevádzková spoľahlivosť strojov. Popritom v laboratórnych a prevádzkových podmienkach skúmala a študentom odovzdávala najnovšie poznatky aj z ďalších oblastí strojárstva, dopravy, automatizácie a elektrotechniky.

Vedúcim KVSaZ bol do r. 1983 prof. Ing. Martin Sivák a po jeho smrti od roku 1983 doc. Ing. Milan Lang, CSc.

Katedra VSaZ zabezpečovala na DF výučbu v predmetoch zameraných hlavne na stroje, nástroje, výrobné systémy, dopravné zariadenia a meracie systémy. V roku 1991 garantovala 15 predmetov:

– technické kreslenie (Ing. Ján Sekereš, CSc.),

– základy strojníctva (Ing. Ján Sekereš, CSc.),

– elektrotechnika a elektronika (doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc., Ing. Pavel Danko),

– časti a mechanizmy strojov (Ing. Pavel Koska, CSc.),

– teória a technika spracovania dreva (doc. Ing. Jozef Lisičan, CSc., Ing. Blažena Zemiarová, CSc., Ing. Mikuláš Siklienka, CSc.),

– manipulácia dopravy a transportnej techniky (doc. Ing. Anton Oswald, CSc.),

– nástroje, náradie a prípravky (Ing. Ľubomír Javorek),

– hydraulické a pneumatické prvky a obvody (Ing. Milan Banský, CSc.),

– procesy ohýbania (doc. Ing. Václav Hecl, CSc.),

– spoľahlivosť strojov (Ing. Ján Sekereš, CSc.),

– tvorba výrobných systémov (Ing. Ján Zelený, CSc.),

– teória a stavba manipulačných zariadení (Ing. Ján Zelený, CSc.),

– stavba mechanizmov výrobných strojov a zariadení (Ing. Milan Banský, CSc.),

– drevárske stroje a zariadenia (Ing. Mikuláš Siklienka, CSc., Ing. Štefan Barcík),

– meracia technika a kontrola zariadení (doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc.).

Katedra podnikového hospodárstva (KPH)

KPH v období rokov 1982 – 1991 realizovala na pôde DF výskum a výučbu v oblasti ekonomiky

a riadenia priemyslu spracovania dreva s dôrazom na podnikové hospodárstvo. Vo výskume, v spolupráci aj so zahraničnými univerzitami LTA Petrohrad, AR Poznaň a ŠF Záhreb, riešila problematiky spojené s adaptabilnými systémami vnútropodnikového riadenia drevospracujúcich podnikov, v spojení s otázkami modelovania, optimalizácie a rozvoja informatizácie.

Katedra garantovala dva študijné odbory

„podnikateľské riadenie“ a „ekonomika a riadenie drevospracujúceho priemyslu“ s dôrazom poskytnúť študentom poznatky o podniku ako celku, o jeho funkcii, cieľoch a štruktúre a tiež o riadení a rozhodovacích procesoch v podniku. V nadstavbovej časti informovala študentov o výrobnom, finančnom, marketingovom a personálnom managemente podnikov s dôrazom na drevospracujúce podniky.

Vedúcimi katedry boli v danom čase postupne prof. Ing. Pavel Petrík, do r. 1984, doc. Emília Drugdová, CSc., do r. 1990 a následne Ing. Ivan Sklenka, CSc.

Katedra podnikového hospodárstva zabezpečovala v rámci DF výučbu týchto predmetov:

– organizácia a riadenie výroby (doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc.),

– vnútropodnikové riadenie I. (doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc.),

– vnútropodnikové riadenie II. (doc. Ing. Jiří Kníže, CSc.),

– marketing (doc. Ing. Jozef Matejka, CSc.),

– stratégia plánovania podnikov (doc. Ing. Jozef Matejka, CSc.),

– príprava výroby (doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc., doc. Ing. Jiří Kníže, CSc.),

– podnikové hospodárstvo (Ing. Ivan Volčko,

Ing. Josef Drábek, CSc., Ing. Anna Šatanová, CSc.),

– riadenie kvality (Ing. A. Šatanová, CSc.),

– aplikácia databázových systémov v podnikoch (Ing. Štefan Repko).

Katedra fyziky a aplikovanej mechaniky (KFaAM)

K vytvoreniu KFaAM došlo v roku 1990 spojením oddelenia fyziky (odčleneného z Katedry matematiky a fyziky) a oddelenia aplikovanej mechaniky (odčleneného z Katedry mechaniky a strojníctva). Vo výskume riešila viaceré problematiky, najmä v týchto oblastiach: fyzikálnoakustické vlastnosti dreva a iných materiálov z pohľadu praktických aplikácií; zvukovotepelné izolačné vlastnosti aglomerovaných materiálov; rôznorodé javy pri rezaní dreva ovplyvňujúce reznosť nástrojov; nedeštruktívna diagnostika materiálov; nové efektívne zdroje energie a ich využitie v priemysle. Študentov DF a LF oboznamovala najmä s klasickými a tiež najnovšími poznatkami z fyziky, mechaniky, hydrauliky, termomechaniky a akustiky.

Vedúcim pôvodnej Katedry matematiky a fyziky bol v období rokov 1982 – 1990 prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc. a vedúcim novovytvorenej KFaAM bol od roku 1990 prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc. Katedra garantovala výučbu predmetov:

– fyzika I. (prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc.),

– fyzika II. (prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.),

– technická mechanika (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– pružnosť a pevnosť (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– hydraulika a vzduchotechnika

(Ing. Jozef Schwartz, CSc.),

– termomechanika a energetické zariadenia

(Ing. Ondrej Lupták, CSc.),

– metóda konečných prvkov (Ing. Ferdinand Bodnár, CSc.),

– anizotropná pružnosť (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– aplikovaná mechanika (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– akustika (prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc., prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.),

– experimentálne metódy vo fyzike materiálov (prof. Ing. Emil Rajčan, DrSc., prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.),

– Vybrané partie modernej fyziky (prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc., prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.).

Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie (KMaDG)

KMaDG poskytovala študentom DF a LF

základné poznatky z matematických vied a deskriptívnej i výtvarnej geometrie, ktoré následne využívali vo viacerých technických a prírodovedných predmetoch vyučovaných profilovými katedrami školy. V základnom výskume sa zameriavala na oblasti matematickej analýzy, diferenciálnej geometrie, klasickej mechaniky vyššieho rádu na diferencovateľných varietách, ako aj multifunkcií a path-derivácií.

Úzko spolupracovala s viacerými katedrami školy, napr. na LF v oblastiach dynamického programovania a aplikácie Markových reťazcov, resp. na DF napríklad v oblastiach lineárneho programovania s analýzou rovinnosti i delenia drevných kompozitov, matematickom popise difúzie vody v dreve, modelovania procesov vákuového sušenia dreva a tvorby napätí pri sušení dreva, ako aj predikcie mechanických vlastností nábytku.

V období rokov 1982 – 1990, to znamená pred vznikom KMaDG, bol vedúcim spoločnej

Katedry matematiky a fyziky prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc., a následne od roku 1990 po odčlenení oddelenia fyziky sa vedúcim novovzniknutej KMaDG stal doc. RNDr. Anton Dekrét, CSc.

Katedra zaisťovala výučbu predmetov:

– matematika I. (doc. RNDr. Anton Dekrét, CSc.),

– matematika II. (doc. RNDr. Tomáš Klein, CSc.),

– aplikovaná matematika (doc. RNDr. František Husárik, CSc.),

– deskriptívna geometria (RNDr. Helena Palajová),

– výtvarná geometria (RNDr. Helena Palajová),

– technické kreslenie a deskriptívna geometria

(RNDr. Emil Senko),

– základy matematiky (RNDr. Emil Senko),

– repetitórium z matematiky.

Katedra výpočtovej techniky a automatizácie (KVTaA)

Z pohľadu dekády rokov 1982 – 1992 išlo o mladú katedru na DF, vytvorenú v roku 1990, ktorá pozostávala z Oddelenia výpočtovej techniky a informatiky a z Oddelenia automatizačnej techniky a kybernetiky. Jej výučbové a výskumné činnosti sa v celoškolskej pôsobnosti zameriavali na oblasti informatiky, počítačovej a mikropočítačovej techniky, počítačovej grafiky, teoretickej a technickej kybernetiky, automatizácie riadenia drevárskych technologických procesov i lesného hospodárstva, tvorbu robotických pracovísk s flexibilnými výrobnými uzlami a robotmi.

Vedúcim KVTaA bol v uvedenom období

doc. Ing. Emanuel Zajac, CSc.

Katedra zaisťovala výučbu predmetov:

– robotizácia v drevárskom priemysle

(doc. Ing. Emanuel Zajac. CSc.),

– programové prostriedky kreslenia a konštruovania

(Ing. Alexander Krakovský, CSc., Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– databázové systémy

(doc. Ing. Mária Števulová, CSc., Ing. Tibor Csongrády, CSc.),

– využitie osobných počítačov (Ing. Alexander Krakovský),

– programovacie jazyky

(Ing. Tibor Csongrády, CSc., Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– programovacie techniky v jazyku PASCAL (Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– tvorba nadstavby pre AutoCAD (Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– programové prostriedky priestorového modelovania

(Ing. Tibor Csongrády, CSc., Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– štatistické spracovania a metódy operačnej analýzy (Ing. Jozef Hoschek, CSc.),

– expertné systémy a počítačové siete (Ing. Tibor Csongrády, CSc.).

Katedra jazykov (KJ)

Katedra jazykov s celoškolskou pôsobnosťou bola v tomto období organizačne pričlenená k DF.

Vedúcou katedry bola v období rokov 1982 – 1988

PhDr. Miriam Šepetková a následne od roku 1988

PhDr. Magda Jasenská. V roku 1991 v nej pôsobili

7 učitelia, ktorí zabezpečovali výučbu cudzích

jazykov – anglického (PhDr. Denisa Pauleová,

PhDr. Oľga Lejsalová, CSc., PhDr. Miriam Šepetková), nemeckého (PhDr. Danica Dvořáková, PhDr. Anna Klaudová), francúzskeho (PhDr. Magda Jasenská), španielského (PhDr. Emília Dzurendová) a ruského (PhDr. Magda Jasenská), resp. výučbu slovenského jazyka pre zahraničných študentov (PhDr. Emília Dzurendová). Katedra zabezpečovala aj jazykové kurzy pre učiteľov, vedeckých pracovníkov a študentov školy v ich príprave na expertíznu činnosť v zahraničí, trvalo viedla výučbu jazykov v doktorandských študijných odboroch a jej členovia prekladali vedecké práce zamestnancov VŠLD, hlavne do anglického a nemeckého jazyka, a vykonávali tlmočnícke činnosti na konferenciách a seminároch organizovaných VŠLD. Učitelia KJ

spracovali lexikografický 7-jazyčný prekladový

slovník s drevárskou terminológiou (slovenčina – čeština – angličtina – nemčina – francúzština –španielčina – ruština), ktorý bol prijatý s veľkým ohlasom aj v zahraničí.

Fakulta ekológie

Fakulta ekológie bola zriadená na základe rozhodnutia Akademického senátu vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej zo 14. júna 1991 s účinnosťou od 1. októbra toho istého roku. Na začiatku získala priestory v časti laboratórií vo VDL. Jej založenie bolo logickým vyústením snahy ekologicky, krajinársky a environmentálne zameraných odborníkov o vytvorenie novej, v poradí tretej fakulty. Fakulta bola v tomto období zameraná na výchovu odborníkov v oblasti všeobecnej ekológie, krajinnej ekológie a prírodného prostredia, ktorá vyústila do ochrany prírody a krajiny v najširšom spektre. Výuka ako aj výskumné zameranie malo na začiatku polytematický

charakter s vyváženým podielom prírodovedných, technických a spoločenských disciplín.

Táto potreba vyplynula z globálneho trendu ekologizácie vedomia obyvateľstva a s tým súvisiacej potreby budovania a rozvoja špecializovaného ekologického vzdelávania. Fakulta ekológie sa stala prvou a jedinou integrovanou vysokoškolskou inštitúciou na Slovensku, ktorá začala poskytovať úplné vysokoškolské vzdelanie pre poslucháčov zaoberajúcich sa zložením, štruktúrou, usporiadaním a vzájomnými väzbami v rôznych typoch ekosystémov a s tým súvisiacou ochranou prírodného prostredia, starostlivosťou o ekosystémy, tvorbou krajiny, ako aj technickými, politickými, legislatívnymi, spoločenskými a filozofickými aspektmi ochrany zložiek životného prostredia.

Na začiatku vzniku fakulty, s ohľadom na odbornú a vedeckú štruktúru potenciálnych pracovníkov, bolo ťažisko jej výskumu hlavne v oblasti ekologizácie hospodárenia v krajine. Základné úlohy fakulty ekológie v oblasti vzdelávania boli:

– výchova odborníkov so širokým prierezom vedomostí v oblasti ekológie a životného prostredia pre stredné a vyššie funkcie v štátnej správe,

– výchova špecialistov – inžinierov pre rozličné odvetvia hospodárstva zameraných na identifikáciu ekologických problémov a návrhy ich primeraného riešenia,

– výchova vedeckovýskumných pracovníkov v postgraduálnom štúdiu (špecialistov) pre tímovú prácu pri riešení systémových úloh,

– prehlbovanie kvalifikácie a rekvalifikačné kurzy pre absolventov vysokých škôl formou celoživotného vzdelávania.

Vedeckovýskumný profil fakulty vychádzal z nevyhnutnosti prepojenia pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti. Vo svojich začiatkoch bola fakulta zameraná na otázky fyziológie a ekofyziológie, populačnej a produkčnej ekológie vybraných ekosystémov, na bioindikáciu, využívanie prírodných zdrojov, pedoekológiu, hydroekológiu, agroekológiu, ekológiu lesa, humánnu ekológiu, ekológiu urbanizovaného a priemyselného prostredia, špeciálnu ochranu prírody a ekologickú výchovu.

V oblasti životného prostredia človeka išlo hlavne o výskum kvality a metód monitorovania životného prostredia, čistoty vzduchu, vôd a odpadové hospodárstvo. Okrem uvedeného bol výskum zameraný na ekologickú kvalitu materiálov, ekotoxikológiu a rádioekológiu.

Tieto zámery na začiatku pri vzniku fakulty boli determinované postupným vytváraním vedeckovýskumných a odborných kapacít.

Podstatnou zložkou bola kooperácia s existujúcimi programami na materskej VŠLD, v Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene, Ústave krajinnej ekológie SAV a Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene. V počiatkoch existencie fakulty bol riešený významný projekt zameraný na výskum biosférickej rezervácie Poľana.

Na zachovanie vhodnej organizačnej štruktúry materskej vysokej školy, v tomto období ešte VŠLD, boli v rámci fakulty vybudované základné pedagogicko-vedecké pracoviská – katedry.

Fakulta mala 6 katedier:

– Katedru krajinnej ekológie,

– Katedru všeobecnej ekológie,

– Katedru aplikovanej ekológie,

– Katedru chémie a chemických technológií,

– Katedru kvality životného prostredia,

– Katedru spoločenských vied. Prvé tri katedry vznikli ako nové, ďalšie tri boli k fakulte pričlenené z drevárskej a lesníckej fakulty.

Na začiatku pri vzniku fakulty ekológie bol vytvorený odbor všeobecná ekológia, ktorého dĺžka štúdia bola 8, resp. 10 semestrov. Štúdium sa po 5. semestri delilo na dve formy:

– 4-ročné (prevádzkové) inžinierske štúdium zamerané na uplatnenie absolventov v podnikoch a štátnej správe,

– 5-ročné inžinierske štúdium zamerané na uplatnenie absolventov v oblasti vedy, výskumu a školstva. Odborná orientácia študentov bola zabezpečená riadeným výberom zo systému voliteľných predmetov. Na začiatku bol návrh podielu prírodovedných, technickotechnologických a spoločenských predmetov v pomere 40-40-20.

Akademickými funkcionármi fakulty v tomto období boli:

– doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., – dekan, – RNDr. František Kačík, CSc., – prodekan pre pedagogickú činnosť.

Tajomníčkou fakulty bola Ing. Helena Gibasová. V tomto období na fakulte pôsobili 2 profesori, 5 docentov (pričom 2 ďalší docenti pôsobili na fakulte externe) a 14 odborných asistentov.

Vo vedeckovýskumnej oblasti bola na začiatku fakulta koordinátorom 1 vedeckovýskumného programu, ktorý obsahoval 4 vedecké projekty zamerané na riešenie krajinno-ekologických vzťahov s osobitným zreteľom na funkciu lesných ekosystémov. Išlo o vedecký program, ktorý sa

týkal racionálneho obhospodarovania a využívania

územia biosferickej rezervácie Poľana

z krajinno-ekologických a lesnícko-ekologických

aspektov. Program s názvom Krajinno-ekologické vzťahy s osobitným zreteľom na funkcie ekosystémov gestoroval prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc. Program sa členil na 4 projekty:

– Optimalizácia využívania krajiny so zreteľom na jej stabilitu, ochranu reprezentatívnych ekosystémov a ich genofondu v podmienkach antropickej intervencie

(vedúci prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc),

– Krajinno-ekologické aspekty lesníckych stavieb (vedúci Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– Potenciál, geologická únosnosť a optimalizácia využívania krajinného prostredia horských oblastí (vedúci prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc),

– Filozofické aspekty skúmania vzťahu človeka a prírodného prostredia

(vedúci PhDr. Peter Krchnák, CSc.).

Katedry fakulty ekológie

Katedra krajinnej ekológie

Vedúcim katedry bol prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc. Katedra sa na začiatku profilovala ako širokospektrálna a polytematická. Informácie poskytované študentom v štruktúre jednotlivých predmetov boli orientované hlavne na prírodnú krajinu. Učitelia katedry zabezpečovali predmety nielen na fakulte ekológie, ale aj na lesníckej fakulte. Povinné predmety boli:

– ochrana a tvorba krajiny

(doc. Ing. Jaroslav Bortel, CSc.),

– lesnícke meliorácie

(prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc.),

– špeciálna ochrana prírody

(prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.),

– deteriorizácia a rekultivácia krajiny

(doc. Ing. Jaroslav Bortel CSc.),

– ochrana, tvorba a meliorácie krajiny

(prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc.),

– ekológia krajiny a krajinné plánovanie

(doc. Dr. Milan Ružička, CSc.),

– meliorácie a rekultivácie

(prof. Ing. R. Midriak, DrSc.),

– základy fytogeografie a zoogeografie (Ing. Aladár Randík, DrSc.).

Obsah výučby katedry zahŕňal teoretické otázky krajiny, ekológie krajiny, ochranu a tvorbu krajiny. Katedra už v tomto období bola gestorským pracoviskom postgraduálneho štúdia v študijnom odbore „krajinné inžinierstvo“. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa katedra stala koordinátorom vedeckovýskumného programu „Krajinno-ekologické vzťahy s osobitným zreteľom na funkciu lesných ekosystémov“, ktorý bol zameraný na riešenie krajinno-ekologických vzťahov s osobitným zreteľom na funkciu lesných ekosystémov. Významným počinom v tomto období bolo získanie riešenia ďalšieho vedeckého projektu „Racionálne obhospodarovanie a využívanie územia biosferickej rezervácie Poľana z krajinno-ekologických a lesnícko-ekologických aspektov“. Katedra začala v tomto období organizovať aj postgraduálny kurz „Ochrana a tvorba krajiny“, ktorým umožnila pracovníkom lesného hospodárstva, ochrany prírody a štátnej správy doplniť a prehĺbiť si vedomosti z tejto problematiky.

Katedra všeobecnej ekológie

Vedúcim katedry bol RNDr. Alexander Dudich. Katedra vznikla na fakulte ako nová.

Jej štruktúra a obsahové zameranie bolo koncentrované na výučbu predmetov teoretického základu ekologického štúdia. Časť predmetov bola orientovaná na užšiu špecializáciu štúdia študentov. Učitelia pri vzniku fakulty

zabezpečovali nasledujúce povinné predmety:

– všeobecná ekológia (RNDr. Alexander Dudich),

– fyziológia rastlín a živočíchov

(doc. RNDr. Vladimír Jamrich

a doc. RNDr. Ján Veselovský, DrSc.).

Vedecká činnosť katedry bola zameraná na rozvoj ekologických disciplín, hlavne

všeobecnej, populačnej a produkčnej ekológie sladkovodných a pôdnych organizmov a otázky fyziológie a ekofyziológie rastlín. Výskumná

činnosť bola zameraná hlavne na otázky

patofyziológie imisne ovplyvňovaných lesných

drevín, čo bola v tom období veľmi aktuálna téma. Pracovníci katedry sa ďalej výskumne

zaujímali o štúdium chorológie a rozšírenia

drobných cicavcov ako rezervoáru ochorení prenosných na človeka, štúdium možnosti využitia vodných organizmov na bioindikáciu kvality vôd a taxonómiu a ekológiu vybraných druhov makrozoobentosu.

Katedra aplikovanej ekológie

Vedúcim katedry bol Ing. Vladimír Čaboun, CSc. Učitelia katedry v tomto období zabezpečovali nasledujúce povinné predmety:

– ekológia lesa (Ing. Vladimír Čaboun, CSc.),

– agroekológia (doc. Ing. Vladimír Petřvalský, DrSc.),

– humánna ekológia (prof. MUDr. Ladislav Rozsíval, DrSc.),

– ekológia urbanizovaného a priemyselného prostredia (Ing. arch. Milan Marenčák),

– radioekológia (Ing. Peter Salzer).

Pedagogická činnosť bola orientovaná na otázky aplikovanej ekológie lesných a poľnohospodárskych ekosystémov, urbanizovanej a priemyselnej krajiny a humánnej ekológie. Predmety využívali poznatky, ktoré študenti získali v základných povinných predmetoch v prvých dvoch ročníkoch štúdia. Vedeckovýskumná činnosť bola v začiatkoch orientovaná hlavne na výskum v aplikovanej ekológii so zameraním na optimalizáciu riešenia vybraných území.

Katedra chémie a chemických technológií

Vedúcim katedry bol Mgr. Ján Šindler, CSc. Táto katedra bola predtým súčasťou drevárskej fakulty a v roku 1991 bola pričlenená k fakulte ekológie. Pracovníci katedry v tomto období zabezpečovali nasledujúce povinné predmety:

– organická chémia a biochémia

(Ing. Jozef Blaho, CSc., RNDr. František Kačík, CSc.),

– všeobecná a analytická chémia

(Mgr. Ján Šindler, CSc., Ing. Jozef Blaho, CSc.),

– chémia dreva

(doc. Ing. Rastislav Solár, CSc., doc. Ing. Miloslav Vozár, CSc.),

– biochémia

(RNDr. František Kačík, CSc.),

– chemické spracovanie dreva

(prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc.).

Hlavným poslaním katedry bolo vytvorenie teoretického základu pre výučbu odborných

predmetov, ktoré boli zamerané na vplyv

chemických a fyzikálnych faktorov na živé organizmy tvoriace ekosystémy. Vedeckovýskumná činnosť katedry v jej počiatkoch bola zameraná na problematiku znečisťovania pracovného a životného prostredia plynnými exhalátmi, pevnými emisiami a odpadovými vodami.

Katedra kvality životného prostredia

Vedúcim katedry bol doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc. Katedra bola zameraná na výučbu predmetov, ktorých obsahom bola tvorba a ochrana životného prostredia človeka. Boli to otázky monitorovania a analýzy životného prostredia so zameraním na chemické aspekty, enviromentálnu a analytickú chémiu a bioindikáciu životného prostredia. Náplň predmetov obsahovala aj otázky vplyvu a hodnotenia výrobných technológií na životné prostredie. Katedra zabezpečovala nasledujúce predmety:

– monitoring životného prostredia

(doc. Ing. Eduard Bublinec, CSc.),

– výrobné technológie a životné prostredie

(doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc.),

– pracovné prostredia a dizajn

(doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– čistenie vzduchu, vôd a spracovanie odpadov (doc. Ing. Milan Piatrik, CSc.),

– hygiena a ekotoxikológia,

– ekologická kvalita látok,

– náuka o materiáloch.

V rámci výučby mali študenti možnosť oboznámiť sa s technikou odberu vzoriek, skúmania emisií a imisií, základmi analýzy vôd, ovzdušia, kalov a odpadov. Boli taktiež oboznamovaní s normami inšpekcie hygieny,

základným princípmi procesov a technológií čistenia vôd, vzduchu a spracovania odpadov.

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola pri jej vzniku zameraná hlavne na ekologizáciu výrobných procesov a ekologickú likvidáciu odpadov.

Katedra spoločenských vied

Vedúcim katedry bol PhDr. Peter Krchnák, CSc. Zameranie katedry na začiatku bolo určované povahou a obsahom predmetov, ktoré boli inovatívne. Vytvorili sa ako nové povinné a voliteľné predmety. Išlo o tieto povinné predmety:

– filozofia (PhDr. Peter Krchnák, CSc.),

– politológia a najnovšie dejiny (doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc.),

– dejiny lesníctva (doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc. (predmet bol prednášaný aj na lesníckej fakulte)

– a voliteľné predmety:

– vybrané state z filozofie (PhDr. Peter Krchnák, CSc.),

– vybrané state z politológie (doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc.). Vo vedeckovýskumnej oblasti sa pracovníci katedry pomerne pružne zapojili do nových projektov s etapami:

– Vývoj vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve na Slovensku, ich vplyv na trh a plánovanie.

– Motivovanie dynamiky študijných schopností študentov TUZVO osobnosťou učiteľa.

– Stav a možnosti ekologizácie vedomia ľudí v meniacich sa ekologických podmienkach.

Za významný výsledok činnosti a aktivity katedry, ktorá vznikla v roku 1990, treba považovať pomerne rýchle zavedenie nových predmetov do učebných plánov fakulty, ako aj vypracovanie učebných textov Dejiny lesníctva.

1992 – 2002

Branislav Olah – Milan Marčok

Zmena spoločensko-politickej situácie po roku 1989, najmä nový vysokoškolský zákon č. 172/1990 Zb., priznali vysokým školám väčšiu autonómiu a rozhodovacie právomoci v riadení a celej ich činnosti. Na týchto nových demokratických základoch začínala dekáda

1992 – 2001 života Technickej univerzity vo Zvolene. Bolo to obdobie plné zmien v oblasti vnútornej štruktúry a fungovania univerzity, nových študijných programov a smerovania výskumu. TUZVO v tomto období viedli štyria rektori: doc. Ing. Vilém Štefka, CSc., (1992 – 1994), prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., (1994 – 1995), prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc., (1995 – 2001) a prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc., (2001 – 2002).

Najvýznamnejšími udalosťami boli zmena tradičného názvu Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene na názov Technická univerzita vo Zvolene, ku ktorej došlo v akad. r. 1992 – 1993 zákonom SNR č. 26/1992 Zb., a vznik dvoch nových fakúlt – Fakulty ekológie (1. 10. 1991), od r. 1995 pod názvom Fakulta ekológie a environmentalistiky, a Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky

(1. 9. 1996). V oblasti vzdelávania to bol najmä návrat k 5-ročnému inžinierskemu štúdiu a zavedenie kreditného systému štúdia od akad. r. 1993 – 1994 na Drevárskej fakulte a Fakulte ekológie, neskôr aj na ostatných fakultách. Zároveň sa v tomto roku začala v spolupráci s UMB v Banskej Bystrici výučba na Univerzite tretieho veku.

V r. 1993 bolo odovzdané do užívania stravovacie a ubytovacie zariadenie na Barinách s kapacitou 608 lôžok a z prevádzky bola vyradená montovaná provizórna ubytovňa P-120 pri kanáli. Zároveň v tomto roku boli ukončené rekonštrukcie kotolne, vykurovania a vymenníkových staníc, vymenené boli okná v hlavnej budove TUZVO a v budove Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice. Po zriadení Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky bola od Ministerstva pôdohospodárstva SR prevedená budova Agrisu. Pri zmene sídla FEE zo Zvolena do Banskej Štiavnice získala TUZVO prevodom budovu od Stredného odborného učilišťa lesníckeho v Banskej Štiavnici a Belházyovsky dom od Mestskeho úradu v Banskej Štiavnici.

V tejto dekáde TUZVO na svojej pôde privítala významné osobnosti politického a verejného

života. Dňa 9. 12. 1994 nás navštívil prezident SR Michal Kováč s manželkou. Univerzitu navštívili predsedovia vlády SR Ján Čarnogurský a Vladimír

Mečiar, podpredsedovia vlády SR Mária Kadlečíková, Brigita Schmögnerová, Sergej Kozlík a Ivan Mikloš, ministri školstva Eva Slavkovská a Milan Ftáčnik, minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, ministri životného prostredia Jozef Zlocha a László Miklós a ministri kultúry Ivan Hudec a Milan Kňažko, veľvyslanci či zástupcovia Spojeného kráľovstva, Francúzska, Holandska, Nemecka, Poľska a Ruska. Po roku 1990 došlo k výraznému rozšíreniu rozsahu zahraničných stykov a foriem medzinárodnej spolupráce univerzity. Jej dlhodobým cieľom bolo rozširovať spoluprácu so zahraničnými pracoviskami, pôsobiť v medzinárodných mimovládnych organizáciách a zapojiť sa do medzinárodných programov. Spolupráca sa začala rozširovať aj na ďalšie inštitúcie stredoeurópskych a západoeurópskych

krajín a tiež severnej Ameriky. TUZVO participovala na medzinárodných programoch TEMPUS, SOCRATES/ERASMUS, Leonardo, COST, Inco Copernicus a Phare. Rozvinula sa aktívna spolupráca s British Council, Fulbright Commission a SAIA.

TUZVO sa stala kolektívnym členom medzinárodných organizácií IUFRO, PRO SILVA, IAWS, SWST, IAWA a Aliancie univerzít za demokraciu. Prof. Ing. Ladislav Paule, PhD., bol členom exekutívy IUFRO a Ing. Rudolf Kropil, PhD., prevzal Mimoriadnu doktorskú cenu IUFRO za výskum spoločne so zlatou medailou ako jeden zo siedmich vyznamenaných touto cenou zo sveta a ako jediný zástupca strednej Európy. Na TUZVO bolo do roku 2001 v platnosti 8 medzinárodných

dohôd o spolupráci, a to v oblasti pedagogickej, vedeckovýskumnej, a spoločne dohodnutých

výskumných projektov v ČR, Bulharsku, Maďarsku, SRN, Poľsku, Rakúsku, Francúzsku, Rusku, Lotyšsku, na Ukrajine, v Španielsku, USA a Fínsku.

Zvyšoval sa počet vyslaných pracovníkov a študentov do zahraničia, v rámci uzavretých dohôd riešili pracoviská Technickej univerzity témy vedeckovýskumných projektov. Výsledok spolupráce sa premietol najmä do spoločných publikácií, prezentácie výsledkov na medzinárodných konferenciách a sympóziách. Vysoko si vážime ocenenia našich pracovníkov v zahraničí a účasť uznávaných odborníkov zo zahraničia na pracoviskách našej TUZVO. Našu univerzitu v tomto období navštívili zástupcovia univerzít a vedeckých pracovísk z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Maďarska, Chorvátska, Španielska, Ruska a USA. TUZVO v rokoch 1992 – 2001 ocenila čestnou vedeckou hodnosťou doctor honoris causa viaceré významné zahraničné osobnosti:

1992 – prof. Dr. Branimir Prpič zo Záhrebskej univerzity a prof. Dr. Branislav Sloboda z Univerzity v Gottingene, SRN, 1994 – prof. lng. Stepan Michajlovič Stojko, DrSc., z Ústavu ekológie Karpát Akadémie vied Ukrajiny, Ľvov, Ukrajina,

1996 – Mag. Art. Dipl. Wolfgang Haipl zo Spoločnosti pre interiérovú architektúru vo Viedni, Rakúsko,

1997 – prof. Dr. Dr. hab. Gerd Wegener z Katedry pre výskum dreva Mníchovskej univerzity, SRN, a Dr. Bernard Comps z Prírodovedeckej fakulty Univerzity v Bordeaux, Fancúzsko, 1998 – Dr. David A. Harcharik, zástupca generálneho riaditeľa FAO, Rím, Taliansko,

• Návšteva prezidenta SR Michala Kováča s manželkou (9. 12. 1994)

1999 – prof. Dr. Jean-Philippe Schütz z ETH Zürich, Švajčiarsko, 2000 – prof. DrSc. Mladen Figurič z Univerzity Zagreb, Chorvátsko a prof. Dr.-lng. habil. Dr. h. c. Gerhard Kühne z Technickej univerzity Drážďany, SRN.

Počet študentov denného štúdia medzi rokmi 1992 – 2001 vzrástol z 1 195 poslucháčov na 3 116 a externých študentov zo 125 na 354, čím sa počet študentov za 10 rokov zvýšil 2,6-krát pri takmer nezmenenom počte zamestnancov. Prudký nárast počtu študentov si vyžiadal zásadné zmeny v štruktúre zamestnancov univerzity. Počet učiteľov sa zvýšil o 80 a počet nepedagogických zamestnancov poklesol o 53. Ak v roku 1992 na 1 učiteľa pripadli 4 nepedagogickí zamestnanci, v roku 2001 to bolo už len 2,8. Počet zamestnancov vedy a výskumu poklesol len mierne. Podiel

študentov TUZVO vo Zvolene na celkovom počte študentov na Slovensku v roku 1992 bol 2,2 % a v roku 2001 až 3,4 %.

Nepriaznivá ekonomická situácia v tomto období sa na Slovensku prejavila aj v sociálnej oblasti. Vzrástli ceny za ubytovanie študentov v priemere o 400,– Sk mesačne. Cena stravného lístka sa zvýšila z 2,60 na 29,– Sk. Priaznivejšia situácia nastala v odmeňovaní doktorandov. Výška mesačného štipendia sa zvýšila v priemere na 6 400,– Sk. Na druhej strane sa nízke ohodnotenie učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov a zamestnancov vedy a výskumu nepriaznivo prejavovalo na ich priemernej mzde. Napriek vysokej kvalifikačnej štruktúre zamestnancov priemerná mzda nedosiahla ani úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Lesnícka fakulta

V tejto dekáde viedli Lesnícku fakultu prof. lng. Štefan Žíhlavník, CSc. (1990 – 1997 a 2000 – 2007)

a prof. lng. Milan Hladík, CSc., (1997 – 2000).

Štúdium na Lesníckej fakulte bolo organizované v týchto študijných odboroch a formách:

• denné štúdium v odbore lesníctvo podľa 5-ročného študijného plánu (od akad. r. 1990 – 1991),

• denné štúdium v odbore manažment a financovanie lesných podnikov podľa 5-ročného študijného plánu (od akad. r. 1993 – 1994),

• denné štúdium v odbore ekológia lesa podľa 5-ročného študijného plánu (od akad. r. 1995 – 1996),

• denné štúdium v odbore aplikovaná zoológia a poľovníctvo podľa 5-ročného študijného plánu (od akad. r. 1996 – 1997),

• externé (diaľkové) štúdium v odbore lesníctvo podľa 6-ročného študijného plánu,

• doktorandské štúdium v dennej i externej forme vo vednych odboroch: ekológia, pestovanie lesa, hospodárska úprava lesov, meliorácie, lesnícka fytológia, technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby a ochrana rastlín,

• na d‘alšie vzdelávanie potrebné na vykonávanie špecializovaných povolaní, resp. činností a dopĺňanie vzdelania formou kurzov, školení a seminárov, ktoré fakulta organizovala pre absolventov na požiadanie lesníckej praxe alebo rôznych inštitúcií.

Vedecký výskum sa na fakulte organizoval a rozvíjal ako neoddeliteľná súčasť celkových aktivít fakulty tak, aby okrem riešenia aktuálnych teoretických problémov lesníctva zabezpečoval aj potrebnú inováciu pedagogického procesu a účinnú spoluprácu s praxou. Dlhodobé zameranie výskumu sa orientovalo na biologické, technické a ekonomické základy lesného hospodárstva v lesných ekosystémoch Slovenska a na obhospodarovanie lesov Slovenska v meniacich sa ekologických podmienkach.

V tomto období bolo na fakulte osem katedier. V prehľade uvádzame len zmeny, ktoré sa viažu na popisované obdobie rokov 1992 – 2001.

Katedra fytológie vznikla 1. 9. 1991 rozdelením

Katedry lesného prostredia na Katedru prírodného prostredia a Katedru fytológie. V r. 1996 bola do katedry začlenená skupina lesníckej genetiky.

Prvým vedúcim katedry bol doc. lng. Dr. Dušan Randuška. Neskôr vo funkcii vedúceho katedry pracoval prof. lng. Rudolf Šály, DrSc., a prof. lng.

Milan Križo, DrSc. Od 1. septembra 1996 bol vedúcim katedry prof. lng. Ladislav Paule, PhD.

Katedra prírodného prostredia (vznikla

1. 9. 1991 rozdelením Katedry lesného prostredia) nadviazala na tradície bývalej Katedry pedológie a geológie, ktorá existovala na Lesníckej fakulte VŠLD do roku 1982. V tomto období katedru viedol doc. lng. Juraj Gregor, PhD.

Katedru pestovania lesa viedol od roku 1991

až do konca tohto obdobia prof. lng. Milan Saniga, DrSc.

Katedra ochrany lesa a poľovníctva, resp. jej

predchodkyňa Katedra krajinárstva a ochrany lesov, vznikla integráciou pôvodnej Katedry zoológie a ochrany lesov (z r. 1953) a časti Katedry

dendrológie a krajinárstva v r. 1974. Katedra ochrany lesa a poľovníctva vznikla v akademickom roku 1991 – 1992, kedy jej krajinárska časť prešla na novozaloženú Fakultu ekológie a vytvorila tam Katedru krajinnej ekológie. Vedúcim Katedry ochrany lesa a poľovníctva bol v tomto čase prof. lng. Peter Garaj, CSc.

Katedra lesníckych stavieb a meliorácií vznikla v r. 1994 z pôvodnej Katedry lesníckych stavieb. Jej vedúcimi boli doc. lng. Pavol Dvorščák, PhD., a od roku 1994 prof. lng. Július Valtýni, DrSc.

Katedru lesnej ťažby a mechanizácie viedol v rokoch 1992 – 2001 prof. lng. Tibor Lukáč, PhD.

Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie vznikla zlúčením Katedry hospodárskej úpravy lesov a Katedry geodézie v r. 1991. Katedru postupne viedli prof. lng. Štefan Šmelko, DrSc., prof. lng. Štefan Žíhlavník, CSc., prof. lng. Milan Hladík, CSc. a od roku 2000 doc. lng. Anton Žíhlavník, CSc.

Katedru ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva viedol prof. lng. lvan Kolenka, DrSc.

Drevárska fakulta

Drevársku fakultu viedli v rokoch 1992 – 2001

štyria dekani: doc. RNDr. Marian Babiak, CSc., (1990 – 1992), prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc. (1992 – 1998), prof. Ing. Anton Osvald, CSc. (1998 – 2001)

a doc. Ing. Štefan Barcík, PhD., (2001 – 2005).

Od r. 1992 sa študijný odbor ekonómia a riadenie drevospracujúceho priemyslu transformoval na odbor podnikový manažment, ktorého nóvum bolo aj to, že v 5-ročnom štúdiu boli dva semestre kombinované, to znamená, že študenti mali výučbu v praxi.

V akad. r. 1992 – 1993 sa zaviedol nový študijný odbor procesy spracovania dreva. V tomto období sa pripravilo aj medziodborové štúdium stavba drevárskych a lesných strojov a zariadení spolu so Strojníckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach a Lesníckou fakultou TUZVO, ktoré sa transformovalo na samostatný odbor a po vzniku

Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky

TUZVO v r. 1996 prešlo na túto fakultu.

V akad. r. 1987 – 1988 vzniká medziodborové

štúdium priemyselný dizajn nábytku v spolupráci s Fakultou architektúry STU v Bratislave.

Od akad. r. 1994 – 1995 sa začala výučba v 3-ročnom bakalárskom štúdiu interiérová

tvorba a poradenstvo v spolupráci s Rakúskom. Od r. 1998 sa zmenil názov na dizajn interiéru a poradenstvo.

V akad. r. 1998 – 1999 DF ako prvá na Slovensku začala výučbu v 5-ročnom inžinierskom štúdiu požiarna ochrana. Okrem dennej formy DF ponúkala v externej forme štúdium v študijných odboroch dizajn interiéru, požiarna ochrana a podnikový manažment.

Od akad. r 1993 – 1994 DF zaviedla kreditný systém štúdia, podieľala sa aj na celoživotnom vzdelávaní občanov na Univerzite tretieho veku pri TUZVO vo Zvolene a zabezpečovala rôzne

rekvalifikačné kurzy pre prax.

• Stretnutie absolventov VŠLD z roku 1958 dňa konané 24. apríla 1998

Drevárska fakulta ponúkala doktorandské štúdium v týchto študijných odboroch: technológia spracovania dreva, štruktúra a vlastnosti dreva, konštrukcia a procesy výroby drevárskych výrobkov, odvetvové a prierezové ekonomiky, špecializácia ekonomika obchodu a priemyslu.

Od r. 1991 došlo k zmenám v organizácii a štruktúre vedeckovýskumnej činnosti fakulty. Prísne hierarchicky štruktúrované štátne plány výskumu boli nahradené voľnejším a podstatne

atomizovanejším grantovým systémom. Vedeckovýskumná činnosť fakulty bola šruktúrovaná do piatich programov: štruktúra a vlastnosti dreva, technológia, ochrana dreva, sušenie, stavebné konštrukcie a výtvarnovýrazové prostriedky, metódy a modely riadenia drevospracujúceho priemyslu a matematika.

V r. 1997 bol schválený nový nosný smer vedeckovýskumnej činnosti DF s názvom zhodnocovanie dreva jeho transformáciou

• Študenti FEE na hlavných cvičeniach z fytológie s prof. Križom na Poľane

na výrobky novej generácie, tvoriace komplexný interiér. Jeho centrálnou myšlienkou bol homocentrizmus. Človek má v rámci svojich aktivít prechádzať od ochrany k cielenej tvorbe životného prostredia, kde drevo má nezastupiteľnú úlohu.

Podstatná zmena v organizačnej štruktúre nastala v r. 1990, kedy vzniklo 10 katedier. Počas nasledujúcej dekády boli niektoré katedry zlúčené, iné presunuté na novovzniknuté fakulty alebo vznikli úplne nové samostatné katedry. Ku koncu r. 2001 pracovali nasledujúce katedry: Katedra náuky o dreve sa vytvorila opäť ako samostatná katedra v r. 1990. Jej vedením bol poverený Ing. Igor Čunderlík, CSc., (1990 –1991), neskôr prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc., (1991 – 1996). V rokoch 1996 – 1997bol poverený zastupovaním vedúceho katedry doc. Ing. Ján Dubovský, CSc. a od roku 1997 bol vedúcim katedry prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc.

Katedra obrábania dreva pôsobila na Drevárskej fakulte od r. 1997. Kolektív katedry od jej vzniku viedol doc. Ing. Ladislav Dzurenda, PhD.

Katedru mechanickej technológie dreva viedli prof. Ing. Anton Osvald, CSc., (1992 – 1997), doc. Ing. Anna Šúriková, CSc., (1997 – 2000) a od r. 2000 doc. Ing. Ivan Klement, CSc.

Katedru nábytku a drevárskych výrobkov v tomto období viedol doc. Ing. Ján Zemiar, PhD. Na tejto katedre vznikol ešte v r. 1988 nábytku ako jedno z jej oddelení odbor dizajnu nábytku, z ktorého sa vytvorila samostatná katedra.

Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov vznikla v r. 1995 ako katedra s vlastným študijným a výskumným programom. Katedra zastrešovala dva študijné odbory – 5-ročné úplné

vysokoškolské štúdium priemyselný dizajn

nábytku a 3-ročné uzavreté bakalárske štúdium

Dizajn interiéru a poradenstvo. Katedru od jej vzniku viedol doc. Ing. Štefan Schneider, PhD.

Katedra fyziky a aplikovanej mechaniky pod súčasným názvom vystupuje od roku 1992. Katedru v tejto dekáde viedol prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc.

Katedru podnikového hospodárstva viedli v r. 1992 – 1996 doc. Ing. Jiří Kníže, CSc., v r. 1997 – 2001 doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc., a po r. 2001 doc. Ing. Josef Drábek, CSc.

Katedra marketingu, obchodu a svetového

lesníctva prešla zložitým vývojom. Samostatnou

katedrou sa opäť stala v r. 1997 a jej vedúcim bol menovaný prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.

V r. 1991 – 1995 bolo Oddelenie svetového

lesníctva súčasťou Katedry náuky o dreve

a v r. 1995 – 1996 pôsobilo ako samostatné

oddelenie na Katedre podnikového hospodárstva DF.

Katedru matematiky a deskriptívnej

geometrie viedli v tomto období

prof. RNDr. Anton Dekrét, DrSc., (1990 – 1995)

a od r. 1995 doc. RNDr. Milan Matejdes, CSc.

Katedra požiarnej ochrany vznikla v r. 1998 na základe 25-ročnej práce zamestnancov Katedry mechanickej technológie dreva v oblasti ochrany dreva proti ohňu. Jej prvým vedúcim bol doc. Ing. Anton Osvald, CSc., a od

1. decembra 1998 ju viedol doc. Ing. Alexander Krakovský, CSc.

Katedra chémie a chemických technológií vznikla z Katedry chémie založenej v r. 1952.

V r. 1991 bola presunutá na novovzniknutú

Fakultu ekológie. V r. 2000 sa katedra vrátila na Drevársku fakultu. Prvým vedúcim katedry bol doc. Mgr. Ján Šindler, CSc., (1991 – 1997)

a od r. 1997 doc. RNDr. František Kačík, CSc.

Fakulta ekológie a environmentalistiky

Fakulta ekológie bola zriadená s účinnosťou od 1. októbra 1991 na základe rozhodnutia Akademického senátu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene (VŠLD) zo dňa 14. júna 1991. Zámerom fakulty vo výchovno-vzdelávacom procese bola príprava odborníkov so širokým rozsahom vedomostí v oblasti ekológie a vied o životnom prostredí najmä pre potreby špecializovanej štátnej správy a odborných organizácií v novovzniknutom rezorte životného prostredia. Štúdium bolo obsahovo koncipované tak, aby na prírodovedný základ plynule nadväzovali technické, aplikačné a spoločenskovedné disciplíny v logickom slede. V prvých rokoch existencie fakulty sa na výučbe študentov prvých dvoch ročníkov výrazne podieľali učitelia z Lesníckej a Drevárskej fakulty a odborníci z Ústavu ekológie lesa SAV.

Fakultu od jej vzniku viedli doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., (prorektor poverený vedením a v r. 1993 – 1996 dekan), RNDr. Peter Bitušík, CSc., (funkciou dekana poverený v r. 1996), prof. Ing. Imrich Beseda, DrSc,. (1996 – 1999), prof. RNDr. Ján Chrapan, DrSc., (1999 – 2000), prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc., (od r. 2000).

Prví poslucháči fakulty boli prijatí na 3-ročné bakalárske štúdium, ktoré sa v r. 1992 pretransformovalo na 5-ročné inžinierske

štúdium s jedným študijným odborom: všeobecná ekológia a tromi študijnými špecializáciami:

ekológia krajiny, ochrana prírody, ochrana životného prostredia. Neskôr k nim pribudla štvrtá

špecializácia: krajinárska tvorba a vegetačné úpravy.

Uznesením Akademického senátu Technickej univerzity vo Zvolene zo dňa 25. mája 1994 bola Fakulta ekológie premenovaná s účinnosťou od 1. januára 1995 na Fakultu ekológie a environmentalistiky (FEE).

V akad. r. 1995 – 1996 bolo štúdium organizované v dvoch študijných odboroch. V študijnom odbore aplikovaná ekológia boli tri študijné špecializácie: ekológia krajiny, ochrana prírody, tvorba krajiny a vegetačné úpravy. V študijnom odbore environmentalistika boli dve študijné špecializácie: environmentalistika a manažment životného prostredia.

V akad. r. 1997 – 1998 pribudol tretí odbor: tvorba krajiny a rekreológia.

Od akad. r. 1998 – 1999 bolo štúdium znovu dvojodborové. Aplikovaná ekológia sa členila na dve špecializácie: ekológia krajiny a ochrana prírody, krajinné inžinierstvo a tvorba krajiny. Environmentalistika ponúkala tiež dve špecializácie: environmentalistika a manažment životného prostredia.

Fakulta v tomto období zažívala veľký rozmach, čím prilákala mnoho šikovných a zanietených študentov so záujmom o ekológiu a environmentalistiku. Študenti začali pre verejnosť organizovať Deň Zeme (22. 4.), Deň životného prostredia (5. 6.), environmentálnu výchovu pre deti a tiež založili Ekodivadlo, ktoré formou krátkych scénok predstavovalo najvážnejšie problémy životného prostredia. Ekodivadlo sa postupne predstavilo počas r. 1998 na výstave Enviro v Nitre, na festivale Envirofilm v Banskej Bystrici, na Rangerskom dni v Slovenskej Ľupči či na Dni Zeme v Piešťanoch.

Rozhodnutím rektora TUZVO zo dňa 16. septembra 1998 a po predchádzajúcom

súhlase Akademického senátu TUZVO zo dňa 26. februára 1997 bola FEE s účinnosťou od 16. septembra 1998 presídlená zo Zvolena do Banskej Štiavnice. Definitívne presťahovanie celej fakulty sa ukončilo v r. 2000. FEE tak nadviazala na akademické tradície bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Do života fakulty to bol výrazný zásah, ktorý do veľkej miery znamenal jej nový začiatok so všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré takáto zmena prináša.

Vedeckovýskumná práca FEE sa zameriavala na štyri základné smery:

1. základný výskum bioty (vzťahy medzi biotou a prostredím, biodiverzita, monitorovanie stavu prostredia prostredníctvom bioindikátorov),

2. základný výskum krajiny a jej zložiek (výskum krajinnej štruktúry, únosnosť krajiny, ekologické princípy tvorby krajiny a trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, ochrana prírody a krajiny, agroekosystémy, ekologická stabilita lesných ekosystémov, urbánne ekosystémy),

• Prvé predstavenie Ekodivadla vo Zvolene 5. 6. 1997, ktoré sa uskutočnilo za účasti ministra ŽP Jozefa Zlochu

• Budova FEE na Kolpašskej ul. v Banskej Štiavnici

3. analýza a skúmanie zmien kvality životného prostredia (monitorovanie faktorov životného prostredia, ekologizácia technologických procesov a výrob, starostlivosť o obnoviteľné prírodné zdroje, hospodárenie s odpadmi), a 4. filozofické a sociálne aspekty vzťahov človeka, prírody a spoločnosti.

Fakultu tvorilo v tomto období sedem katedier, z ktorých dve – Katedra biológie a všeobecnej ekológie a Katedra plánovania a tvorby krajiny sídlili v budove tzv. starého rektorátu VŠLD na Štúrovej ulici č. 2, dve –

Katedra aplikovanej ekológie a Katedra chémie a chemických technológií v hlavnej budove, Katedra spoločenských vied bola v D bloku ŠD

Ľ. Štúra, Katedra environmentálneho inžinierstva v priestoroch Vývojových dielní a laboratórií a Katedra UNESCO bola situovaná v Banskej Štiavnici v priestoroch Laboratórií Strednej priemyselnej školy chemickej.

Katedra biológie a všeobecnej ekológie

vznikla v r. 1991 ako Katedra všeobecnej ekológie. Svoju činnosť začala v akad. r. 1991 – 1992 ako prvá z novozriadených katedier Fakulty ekológie. V r. 1997 bola premenovaná na Katedru biológie a od r. 2000 na Katedru biológie a všeobecnej ekológie. Prvým vedúcim katedry bol doc. RNDr. Alexander Dudich, CSc., ktorého v r. 1997 vystriedal doc. RNDr. Peter Bitušík, CSc.

Katedra aplikovanej ekológie vznikla v r. 1991 pod názvom Katedra krajinnej ekológie ako súčasť Lesníckej fakulty VŠLD. K Fakulte ekológie bola organizačne pričlenená v r.

1992. V r. 1997 bola premenovaná na Katedru aplikovanej ekológie a jej vedúcim od založenia bol prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc.

Katedra plánovania a tvorby krajiny vznikla pod názvom Katedra aplikovanej ekológie

v r. 1991. V r. 1996 bola katedra premenovaná na Katedru tvorby krajiny a od r. 2000 niesla názov Katedra plánovania a tvorby krajiny.

Za smerovanie a koncepčný vývoj katedry v jej

začiatkoch boli zodpovední externí vedúci katedry doc. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., prof. RNDr. Milan

Ružička, DrSc., a interní vedúci doc. Ing. Tibor

Benčať, CSc., prof. Ing. Ján Supuka, DrSc., a od r. 2001 doc. RNDr. Dagmar Sláviková, CSc. Katedra environmentálneho inžinierstva

vznikla v r. 1991 ako Katedra kvality životného prostredia z časti Katedry chémie a chemickej technológie dreva Drevárskej fakulty VŠLD.

Jej prvým vedúcim bol doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc., ktorého od r. 1997 vystriedal prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc. Katedra chémie a environmentálnej chémie

vznikla v r. 1991 ako Katedra chémie

a chemických technológií presunom z Drevárskej fakulty VŠLD. Prvým vedúcim katedry

bol doc. Mgr. Ján Šindler, CSc., od r. 1997 doc. RNDr. František Kačík, CSc. V súvislosti s presunom FEE do Banskej Štiavnice sa

v r. 2000 katedra rozdelila. Väčšia časť pracovníkov vytvorila Katedru chémie

a chemických technológií, ktorá sa pričlenila späť k Drevárskej fakulte TUZVO. Menšia časť vytvorila na FEE v Banskej Štiavnici Katedru chémie, ktorá sa v septembri 2000 premenovala na Katedru chémie a environmentálnej chémie a jej vedúcim sa stal doc. Ing. Jozef Blaho, CSc.

Katedra spoločenských vied vznikla

v r. 1990 ako súčasť Lesníckej fakulty.

V r. 1991 bola začlenená do novovzniknutej

Fakulty ekológie. Katedru od jej vzniku viedol doc. PhDr. Peter Krchnák, CSc.

Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj bola založená v r. 1994 v rámci programu UNESCO Chair/UNITWIN Programme. Zriaďovateľmi katedry bolo UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) a Technická univerzita vo Zvolene.

Organizačne bola katedra pričlenená k FEE 1. 1. 1995 na základe Zmluvy podpísanej v Paríži medzi UNESCO a Technickou univerzitou vo Zvolene. Vedúcim katedry od jej vzniku bol prof. RNDr. Dr. h. c. László Miklós, DrSc.

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky bola štvrtou, najmladšou fakultou Technickej univerzity vo Zvolene. Od počiatku bola strategicky koncipovaná ako špecifická a jedinečná, a to tak svojím vlastným poslaním, ako aj väzbou na štruktúru a profil materskej univerzity. Zmyslom jej zriadenia bolo vytvoriť inštitúciu doplňujúcu zameranie ostatných, starších fakúlt a kompletizovať profil TUZVO v oblasti LES – DREVO – ENVIRONMENT. Fakulta vznikla rozhodnutím Akademického senátu

Technickej univerzity vo Zvolene zo dňa 27. marca

1996 a uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 315 z 3. 5. 1996 a č. 498 zo 16. 7. 1996. Fakulta začala svoju činnosť 1. septembra 1996. Funkciou dekana poveril rektor TUZVO prof. RNDr. Milan

Marčok, DrSc. vtedajšieho prorektora doc. Ing. Jána

Zeleného, CSc., ktorý bol v januári 1997 do funkcie dekana aj riadne zvolený prvým samostatným

Akademickym senátom fakulty, vo funkcii dekana bol až do konca tejto dekády.

Výhodou novej fakulty bola skutočnosť, že ihneď získala vlastné samostatné priestory na Študentskej ulici 26. Tie boli v rokoch 1997 a 1998 stavebne upravované, aby vyhovovali potrebám pedagogickej a vedeckovýskumnej

činnosti FEVT. Fakulta sa personálne formovala predovšetkým z učiteľov a vedeckovýskumných pracovníkov Drevárskej a Lesníckej fakulty TUZVO.

V októbri 1996 Ministerstvo školstva SR priznalo FEVT právo konať štátne skúšky v študijnom odbore stavba drevárskych a lesných strojov a zariadení, čím boli študenti tohto odboru administratívne presunutí z Drevárskej fakulty na Fakultu environmentálnej a výrobnej techniky. Na konci akad. r. 1996 – 1997 mala fakulta už svojich prvých 14 absolventov.

V júni 1998 Ministerstvo školstva SR priznalo fakulte právo konať štátne skúšky v študijnom odbore 5-ročného inžinierskeho štúdia: inžinierstvo strojov a zariadení v špecializácii drevárska a lesná technika a právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov v tomto odbore. V novembri 1997 získala FEVT právo konať doktorandské štúdium vo vedných odboroch štúdia stroje a zariadenia pre spotrebný priemysel, oblasť spracovania dreva a technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby.

Nosné smery vedy a výskumu FEVT v tomto období boli: teoretické základy techniky a technológie minimalizácie, skladovania, spracovania, likvidácie a recyklácie odpadov a druhotných surovín, druhotné a obnoviteľné zdroje energií, výskum techniky separačných procesov tuhých častíc s cieľom zamedziť úlety do ovzdušia a výskum techniky ochrany vôd,

modelovanie a simulácia havarijných situácií a riešenie technických prostriedkov pre identifikáciu, prevenciu a odstraňovanie ich následkov, manipulačná a dopravná technika v drevopriemysle a lesnom hospodárstve, rozvoj skúšobníctva v oblasti lesných a drevárskych strojov a environmentálnych zariadení s cieľom zvyšovanť kvalitu výrobkov, vývoj riadiacich systémov pre uvedenú techniku aj procesy.

Fakultu tvorilo v tomto období sedem katedier:

Katedra environmentálnych zariadení a výrobných systémov, ktorej vedúcim bol od doby jej vzniku prof. Ing. Ján Zelený, CSc.

Katedra drevárskych strojov a zariadení vznikla z Katedry drevárskych strojov a automatizácie jej presunom z Drevárskej fakulty v r. 1996. Vedúcim katedry od doby jej etablovania bol doc. Ing. Jan Oswald, CSc. , od r. 2002 ju viedol doc. Ing. Milan Banský, CSc.

Katedru lesnej a mobilnej techniky viedol od jej vzniku v r. 1996 prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. Jej východiskovou základňou bolo oddelenie lesníckej mechanizácie Katedry lesnej ťažby a mechanizácie na Lesníckej fakulte.

Katedra strojárskych technológií

a spoľahlivosti strojov bola založená v r. 1996 a viedol ju prof. Ing. Milan Danko, CSc.

• Budova FEVT

Katedra mechaniky a strojníctva bola

presunutá z Drevárskej fakulty už pri vzniku FEVT.

Katedru viedol doc. Ing. Milan Lang, CSc.

Katedru aplikovanej elektrotechniky vytvorili pracovníci elektrotechnického

oddelenia Katedry výrobnych strojov a zariadení Drevárskej fakulty v r. 1996. Vedúcim katedry bol doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc.

Katedra riadiacej a automatizačnej techniky vznikla v roku 1990 na Drevárskej fakulte pod názvom Katedra výpočtovej techniky a automatizácie. Katedru viedli Ing. Tibor

Csongrády, CSc., a od r. 2000 prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc.

Ústav cudzích jazykov

pracovisko vznikol z Katedry jazykov Drevárskej

fakulty s účinnosťou od 1. januára 1999, ale jeho dejiny siahajú až do r. 1952, kedy bola založená

Katedra jazykov ako jedna z prvých katedier

novozaloženej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. V tejto dekáde ústav rozšíril ponuku vyučovaných jazykov na angličtinu, nemčinu, francúzštinu, ruštinu a švédštinu, a to vo všetkych formách štúdia na všetkých štyroch fakultách TUZVO.

Okrem výučby sa pracovníci ústavu venovali aj príprave odborných terminologických slovníkov. Podnet vyšiel z praxe, ktorej chýbali špecializované cudzojazyčné slovníky. Pracovníci Katedry jazykov v spolupráci s odbornými katedrami zozbierali odborné termíny a v druhej fáze k nim vyhľadali cudzojazyčné ekvivalenty.

Takto postupne v období r. 1990 – 2000

vo Vydavateľstve TUZVO vyšli Drevársky 7-jazyčný prekladový slovník slovensko-česko-anglickonemecko-francúzsko-španielsko-ruský (1990), Pestovanie lesa – Lesnícky výkladový slovník slovensko-anglicko-nemecko-francúzsko-ruský (1994), Ochrana prírody a životného prostredia – Výkladový slovník slovensko-anglicko-nemeckofrancúzsko-ruský (1997) a Požiarna ochrana – Výkladový slovník slovensko-česko-anglickonemecko-francúzsko-ruský (2000).

Ústav telesnej výchovy

Uznesením vedenia univerzity bol dňom 1. januára 1999 zriadený Ústav telesnej výchovy ako celouniverzitné pracovisko zabezpečujúce výučbu telesnej výchovy a záujmovej pohybovej činnosti študentov a zamestnancov TUZVO.

Ústav bol pokračovateľom Katedry telesnej

výchovy, ktorá dovtedy bola súčasťou Lesníckej fakulty. Študenti a zamestnanci si mohli vybrať z týchto športových činností:

basketbal, volejbal, futbal, bedminton, tenis, stolný tenis, kanoistika, aerobik, bouldering, sebaobrana (karate, judo), plávanie, posilňovanie, lyžovanie, cykloturistika, turistika a pobyt v prírode (v rámci letných a zimných kurzov). Okrem pedagogickej práce sa jeho pracovníci venovali aj funkcionárskej a trénerskej práci v orgánoch športového hnutia na celoslovenskej, regionálnej a klubovej úrovni v športových zväzoch biatlonu, futbalu, volejbalu, karate, v Slovenskej asociácii univerzitného športu, v oddieloch a kluboch Slávie TUZVO, ktorá mala v tomto období 12 športových oddielov a okolo 380 registrovaných členov.

Ústav cudzích jazykov ako celouniverzitné

Dlhoročnú tradíciu malo organizovanie športových podujatí zamestnancov vysokých škôl, napr. futbalové zápolenie medzi Technickou univerzitou vo Zvolene, Univerzitou veterinárskeho lekárstva v Košiciach a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, lyžiarsky dvojboj týchto univerzít v Račkovej doline, či tenisový turnaj pracovníkov vysokých škôl.

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica, ktorá je dnes celouniverzitným pracoviskom Technickej univerzity, vznikla v roku 1952 ako Štátna študijná knižnica vo Zvolene, od roku 1954 Štátna vedecká knižnica a v roku 1978 bola pričlenená k VŠLD ako Ústredná lesnícka a drevárska knižnica SSR. Po r. 1990 bola premenovaná na Slovenskú lesnícku a drevársku knižnicu (SLDK).

SLDK je jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré buduje odborné databázy vedeckotechnických informacií pre lesníctvo, drevárstvo, ekológiu a ekonomiku z domácej a zahraničnej odbornej literatury a zároveň buduje databázy publikačnej činnosti a citačný index pracovníkov TUZVO.

V tejto dekáde bola SLDK nútená pružne reagovať na zmeny v pozícii knižníc spôsobené rýchlym vývojom informačných technológií, informačnou explóziou, zhoršovaním ekonomickej situácie knižníc, stratou ich informačného monopolu a tiež na nové požiadavky na zvyšovanie úrovne vysokoškolského

vzdelávania, vznik nových foriem vysokoškolského štúdia a potreby celoživotného vzdelávania.

Zavedenie nového automatizovaného knižnično-

informačného systému Rapid Library v r. 1998 umožnilo SLDK poskytovať široké spektrum služieb s možnosťou multimediálneho pripojenia a napojenia na vnútornú sieť organizácie a SANET/INTERNET. V tomto systéme pracovalo 12 akademických knižníc na Slovensku, čo umožňovalo ich vzájomné prepojenie a spoluprácu.

Študentské domovy a jedáleň

Ubytovanie študentov zabezpečovali v tejto dekáde tri študentské domovy s celkovou kapacitou 1 487 lôžok. K starším internátom ŠD Ľ. Štúra „starý internát”) a ŠD Záhonok pribudol v r. 1993 nový internát ŠDaJ Bariny („nový internát”) na Študentskej 27 s izbami bunkového typu a s kapacitou 604 lôžok. Súčasťou komplexu bola aj jedáleň s dennou kapacitou vydávaných jedál v priemere 1 200 porcií. Študentská jedáleň

prevádzkovala aj tri bufety (hlavná budova, VDL a nový internát). Pre študentov FEE bolo od r. 1999 k dispozícii ubytovanie v prenajatých priestoroch internátu pri SOUL a internátu na Povrazníku v Banskej Štiavnici s kapacitou približne 400 lôžok.

Študentský život a tradície

Neoddeliteľnou súčasťou študentského kultúrneho a spoločenského života boli v tomto období vysokoškolské kluby. Pôvodné sídlo WORLD klubu sa nachádzalo v atraktívnych priestoroch Zvolenského zámku a vo Finkovej kúrii. Po novembri 1989 sa skupina študentov rozhodla upraviť priestory v suteréne D-bloku ŠD Ľ. Štúra.

• Budova ŠDaJ Bariny (1993)

V prvých rokoch sa tu študenti stretávali nepravidelne na diskotékových večeroch.

Na prelome rokov 1992 – 1993 došlo v klube k významným zmenám. Po prijatí nových členov a za pomoci vedenia TUZVO sa podarilo zrekonštruovať priestory a vďaka študentom študijného odboru priemyselný dizajn nábytku sa výrazne zmenilo výtvarno-umelecké stvárnenie interiéru klubu.

Okrem týchto zmien došlo aj k zmene názvu, a to z V-klubu (vysokoškolského klubu)

na WORLD klub. Podstatnú časť programového zamerania klubu predstavovala produkcia nezávislej a nekomerčnej hudby, najmä jazz. Dramaturgiu jazzovych večerov držali pevne v rukách doc. Roman Réh a Mgr. Milan Babic. Pod ich vedením sa v rokoch 1993 – 1996 uskutočnili tematicky zamerané hudobné večery venované jednotlivým interpretom a štýlom.

V rokoch 1994 – 1995 sa rozšírila ponuka o živé koncerty jazzovych interpretov. Vďaka spolupráci so známym slovenským jazzmanom

Jozefom „Dodom“ Šošokom a ďalšími sa za pomoci sponzorov podarilo v rokoch 1995 – 1996 uskutočniť 15 jazzovych koncertov. Súčasťou živej produkcie vo WORLD klube boli aj rockové koncerty populárnych slovenských a českých

skupín – Gladiátor, I.M.T. Smile, Hex, No Name, Už jsme doma a i. Priestor predviesť svoje umenie dostali aj regionálne skupiny (ZVA 12-28 Band, BB Band, Pančuchy Eleny Hríbovej a i.). Veľmi úspešné boli koncerty Jaromíra Nohavicu.

Ku koloritu každodenného študentského života v Študentskom domove Ľ. Štúra patrilo vysielanie internátneho rozhlasu (INRO) založeného

v r. 1968. V INRO sa odvtedy vystriedali skoro dve

stovky inrákov, ktorí sa každoročne v jeden májový víkend stretávajú na INRO oslavách a pripomínajú si svoje študentské roky, ktoré strávili v rozhlase. Vysielacie štúdio sa nachádza na 3. poschodí bloku C a svoje vysielanie šírilo prostredníctvom káblového rozvodu priamo na izby študentov. INRO vysielalo mimo skúškového obdobia a prázdnin, od pondelka do štvrtka v čase od 19. – 24.00 hod. relácie ako INRO hitparáda, Hardchart, KONAŽE (koncert na želanie), hovorené slovo, archívne relácie a relácie súčasných hudobných štýlov spestrené vlastnou produkciou džinglov, reklám a zvučiek. Okrem toho INRO organizovalo diskotéky, plesy a ozvučovanie rôznych študentských akcií, často aj v spolupráci s WORLD klubom. INRO bolo v stálom kontakte s ostatnými internátnymi rozhlasmi po celom Slovensku a stretávalo sa s nimi na súťažiach ako AZZ (Amatérsky zvukový záznam) a Radiorally, kde sa mu podarilo získať niekoľko pekných umiestnení.

Študenti Technickej univerzity žili intenzívnym

študentským životom. Trikrát do roka bola sezóna plesov. Na jeseň každá fakulta zorganizovala imatrikulačný ples pre prvákov, po zimnom semestri to bol lámačkový ples v polovici štúdia a na konci piateho ročníka absolventský ples. K tradičným aktivitám ako stavanie májov a drevárskych totemov a zväčša dobromyseľnej rivalite medzi lesníkmi a drevármi pribudli príchodom študentov novovzniknutých fakúlt nové podnety. Hlavne sa výrazne zmenil podiel študentiek na univerzite, keďže takmer tri štvrtiny študentov FEE tvorili dievčatá. Pretože prvé ročníky na nových fakultách nemali ešte štvrtákov, ktorí by sa o nich postarali ako krstní rodičia,

zastúpili ich na FEE lesníci a na FEVT drevári. O pár rokov neskôr už ekológovia aj strojári nadviazali na študentskú tradíciu a svojich nových prvákov uviedli do tajov vysokoškolského života. V r. 1996 ekológovia po prvýkrát zorganizovali imatrikulačné ekologické divadlo ako odpoveď na lesnícke divadlo. Imatrikulačné divadlá pozostávali z varietných scénok, ktoré žartovným spôsobom ukazovali univerzitný život a uťahovali si zo študentov ostatných fakúlt.

2002 – 2012

Obdobiu rokov 2002 až 2012 v živote TUZVO

môžeme prisúdiť širokú paletu prívlastkov

môžeme hľadať jeho výnimočné črty a udalosti alebo sa snažiť o výstižnú celkovú charakteristiku, zamerať sa na podrobnú faktografiu, zdôrazňovať jeho najvýznamnejšie klady a úspechy, alebo naopak, analyzovať zlyhania a nedostatky.

Okolnosti finančnej a ekonomickej krízy z tých obecnejších a proces komplexnej akreditácie vysokých škôl pri položení dôrazu na akademickú komunitu iste patria k tým charakteristickým, dôležitým a všeobecne pôsobiacim javom. Mimoriadne intenzívnym vonkajším determinantom určite bola aj internacionalizácia slovenského akademického priestoru a otvorenie čerpania zdrojov operačných programov Európskej únie. Tieto okolnosti boli také významné, že ich pôsobenie prekročilo hodnotené obdobie a výrazne ovplyvnilo aj periódu nasledujúcich niekoľkých rokov.

Splnenie strategického cieľa Dlhodobého zámeru Technickej univerzity na roky 2003 až 2010 a obhájenie jej zaradenia medzi univerzitné

vysoké školy v rámci náročného procesu komplexnej akreditácie v roku 2009 právom patrí k najvýznamnejším výsledkom tohto, ale aj dlhšieho vývojového obdobia. Išlo o logické vyústenie mnohoročnej zložitej a náročnej vývojovej etapy implementácie trojstupňového modelu štúdia a začleňovania univerzity do Európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru. Mimoriadnych výsledkov sme však dosiahli oveľa viac, ako to dokumentujeme v nasledujúcich častiach tejto kapitoly.

Vonkajšie vplyvy a okolnosti

Technická univerzita vo Zvolene bola vždy integrálnou súčasťou vysokoškolského systému na Slovensku. Náročné podmienky v ňom aj v hodnotenom období ovplyvňovala ekonomická výkonnosť spoločnosti, politické rozhodnutia vlády a príslušných ministerstiev, ako aj pôsobenie jednotlivých subjektov vrátane vysokých škôl

navzájom. Tieto podmienky a tendencie výrazne ovplyvňovali výskumné aktivity a vzdelávanie na TUZVO.

Ján Tuček – Mikuláš Šupín

Rok 2002 vstúpil do histórie TUZVO vo Zvolene významnými zmenami. Od 1. apríla 2002

nadobudli účinnosť nové zákony týkajúce sa vysokého školstva na Slovensku, predovšetkým

Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. Kým predchádzajúci zákon o VŠ č. 172/1990

Zb. navrátil najmä akademické slobody, nový zákon o VŠ pokračoval v reformách, okrem iného povinným zavedením 3-stupňového

vysokoškolského vzdelávania a Európskeho

kreditného systému (European Credit Transfer System – ECTS), ale aj zvyšovaním ekonomickej

samostatnosti vysokých škôl. V duchu týchto ustanovení prestala TUZVO vo Zvolene 31. 3. 2002 existovať ako štátna rozpočtová organizácia a od 1. 4. 2002 sa stala verejnou vysokou školou.

K najdôležitejším tendenciám komentovaného

obdobia v oblasti vysokých škôl na Slovensku treba určite zaradiť nárast ich počtu a diverzifikáciu činnosti. Na trhu vzdelávania pôsobilo už 20 verejných, 3 štátne a 7 súkromných vysokých škôl. Napriek náročnosti procesu akreditácie nedošlo k potrebnej výraznejšej redukcii počtu študijných programov. Ďalším nárastom počtu a podielu programov v humanitne, spoločensky a sociálne zameraných odboroch reagovali vysoké školy na záujem spoločnosti o tieto vtedy módne a atraktívne oblasti. Technické, prírodovedné, ale aj pôdohospodárske odbory boli aj vzhľadom na svoju náročnosť menej požadované. Počet študentov vysokých škôl trvale rástol, pričom zdroje na financovanie sa zvyšovali len nepatrne, respektíve aj klesali. Výsledkom bol pokles objemu dotácie na jedného študenta. Situáciu dlhodobejšie komplikoval aj nepriaznivý demografický vývoj slovenskej populácie. Všetky

tieto skutočnosti v danom období ešte prehĺbilo pôsobenie ekonomickej a hospodárskej krízy. Z ekonomického hľadiska mali podobný zásadný význam najmä ďalšie dve okolnosti. Dňa 1. mája 2004 bolo Slovensko prijaté do Európskej únie a získalo tak všetky výhody, ale aj riziká a povinnosti, ktoré z toho vyplývali. Každodennou realitou sa stala tvrdá konkurencia v oblasti výskumu, v pedagogike i v rozvoji a fungovaní univerzity. Za svojím spôsobom symbolické zavŕšenie týchto procesov možno považovať zavedenie eura ako meny na Slovensku 1. januára 2009. Reforma vysokoškolského vzdelávania prebiehajúca na Slovensku začiatkom nového tisícročia mala teda aj svoju ekonomickú dimenziu, ktorá ovplyvnila viaceré ekonomické a hospodárske aspekty činnosti vysokých škôl. Znížili sa dotácie vysokým školám. Požiadavka viaczdrojového financovania, mobilizácia vnútorných rezerv a šetrenie energií dopadli na univerzitu s plnou tvrdosťou. Celý život univerzity bol tak poznamenaný plnením prijatých opatrení na odstránenie vnútorného dlhu univerzity, s ktorým univerzita zápasila na začiatku hodnoteného obdobia.

Východiská a štrukturálne, organizačné, personálne a iné zmeny

Technickú univerzitu vo Zvolene bolo možné už na začiatku komentovanej dekády 2002 – 2012 považovať za stabilizovanú a v najdôležitejších ukazovateľoch úspešnú výskumnú a vzdelávaciu inštitúciu s vyváženou organizačnou štruktúrou a zázemím podporných pracovísk, solídnou vedeckovýskumnou základňou a vyspelým pedagogickým zborom.

Z hľadiska počtu študentov patrila TUZVO aj v tomto období medzi menšie univerzity. Našich necelých 5 000 študentov všetkých stupňov a foriem tvorilo len niečo viac ako dve percentá z celkového počtu študentov na Slovensku. Pomerne úzke a špecifické bolo aj zameranie ponúkaných študijných programov v oblasti lesníctva, drevárstva, ekológie a environmentalistiky. Potreba spoločnosti

týkajúca sa špecialistov v týchto oblastiach bola však pomerne nízka a limitovaná. Zotrvanie na poskytovaní obmedzeného počtu študijných programov bolo už v minulosti považované za rizikové, čo viedlo k vytvoreniu nových fakúlt – popri tradičnej Lesníckej fakulte a Drevárskej fakulte v roku 1991 vznikla Fakulta ekológie a environmentalistiky a v roku 1996 Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky. Táto tendencia pokračovala aj ďalším postupným rozširovaním pôsobenia fakúlt do príbuzných, resp. špecificky zameraných ekonomických (manažment a financovanie), umeleckých (dizajn nábytku a interiéru) aj technických oblastí (ochrana osôb a majetku) ich pôsobenia.

Napriek týmto úspešným zmenám, ktoré viedli k určitej stabilizácií, musel manažment univerzity aj fakúlt naďalej pružne reagovať na zmeny podmienok a hľadať rovnováhu medzi výhodami jedinečnosti s úzkou špecializáciou alebo potrebou diverzifikácie, pôsobením v regióne alebo potrebou medzinárodných väzieb a spolupráce. Zložitá situácia v oblasti financovania vysokých škôl, najmä zvýrazňovanie zásluhovosti a kvality pri rozdeľovaní dotácie vysokým školám

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR), rast konkurencie, doslova boj

o študenta, kládli vysoké nároky na zvyšovanie výkonnosti a konkurencieschopnosti TUZVO pri zachovaní vysokej kvality vzdelávania tak, aby boli zohľadnené oprávnené vysoké nároky na vedomosti, zručnosti a schopnosti absolventov.

Univerzita

Reálnych štrukturálnych zmien a organizačných opatrení, resp. projektov takto zameraných nebolo v hodnotenej dekáde na univerzite veľa. Obsadenie jednotlivých pozícii v akademických samosprávnych orgánoch naopak bolo zo svojej podstaty v permantnom vývoji. Do popisovaného desaťročného obdobia zasahovali štyri volebné obdobia rektorov, ktoré predurčovali dynamiku zmien aj na ďalších pozíciách. Vo volebnom období 2001 – 2004 bol rektorom Dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc. Prorektorom pre pedagogickú prácu bol prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. ktorého po zvolení za dekana FEVT v roku 2003 vystriedal prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc. Funkciu prorektorky pre vedeckovýskumnú činnosť a vonkajšie vzťahy zastávala do roku 2003 doc. Ing. Eva Križová, PhD. Následne bol referát rozdelený na dve časti a prorektorkou pre vonkajšie vzťahy bola aj naďalej doc. Ing. Eva Križová, PhD., a prorektorom pre vedeckovýskumú činnosť sa stal doc. Ing. Ján Tuček, CSc. Prorektorom pre rozvoj bol celé volebné obdobie doc. Ing. Ján Šimko, CSc. Vo volebnom období 2004 – 2008 bol rektorom doc. Ing. Ján Tuček, CSc. Prorektorom pre pedagogickú prácu bol celé funkčné obdobie prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc. Prorektorom pre vedeckovýskumnú činnosť bol do roku 2006

prof. RNDr. Marián Babiak, PhD., ktorého vo funcii vystriedala doc. Ing. Anna Danihelová, PhD. Prorektor pre vonkajšie vzťahy doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc., a prorektor pre rozvoj doc. Ing. Josef Drábek, CSc., vykonávali svoje funkcie celé volebné obdobie.

V rokoch 2008 – 2012 zastával funkciu rektora druhýkrát prof. Ing. Ján Tuček, CSc. Do roku 2011 bol prorektorom pre pedagogickú prácu prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc., ktorého vo funkcii vystriedal doc. Ing. Ľubomír Javorek, CSc. Prorektorka pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Ing. Anna Danihelová, PhD., a prorektor pre vonkajšie vzťahy doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD., vykonávali svoje funkcie až do konca volebného obdobia. Prorektora pre rozvoj doc. Ing. Josefa Drábeka, CSc., vystriedala vo funkcii v roku 2009 doc. RNDr. Danica Kačíková, PhD.

Vo volebnom období 2012 – 2017 bol rektorom

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. Prorektor pre pedagogickú prácu RNDr. Andrej Jankech, PhD., a prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Dr. Ing. Jaroslv Šálka vykonávali svoje funkcie

až do konca volebného obdobia. Prorektora pre vonkajšie vzťahy doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD., vystriedal vo funkcii v roku 2016 doc. Ing

Branislav Oláh, PhD. Prorektorku pre rozvoj doc. RNDr. Danicu Kačíkovú, PhD., vystriedal v roku

2017 doc. Ing. Josef Drábek, CSc.

Funkciu predsedu Akademického senátu TUZVO

vykonával v rokoch 2001 – 2003

doc. Ing Ján Tuček, CSc, v období 2003 – 2005

doc. Ing. Igor Čunderlík, CSc., v období

2005 – 2011 doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., a od roka 2011 prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.

Kvestorkou bola v období 1997 – 2002 Ing. Mária

Bíziková, neskôr počas celej dekády 2002 – 2012

Ing. Štefan Klacko. Funkciu vedúcej kancelárie

rektorátu vykonávala počas celej dekády Ing. Viera Tallová.

Zmeny spomínaného legislatívneho prostredia, ktorými sa TUZVO stala verejnou vysokou školu (spolu s následne vyvolanými zmenami zákona o lesoch), znemožnili, aby univerzita ďalej spravovala lesnú pôdu v majetku štátu (a tiež biskupských lesov, ktoré nemali záujem prenajať tieto lesy pre TU vo Zvolene), čo až dovtedy pre ňu zabezpečoval Školský lesný podnik. V záujme udržania priamych väzieb na univerzitu sa preto Školský lesný podnik v roku 2002 transformoval na organizačnú súčasť TUZVO ako Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity vo Zvolene (VšLP) a uzavreté boli dlhodobé nájomné zmluvy so správcom predmetného majetku štátu, ktorým bol podnik Lesy SR Banská Bystrica.

K ďalším organizačným zmenám na úrovni univerzity môžeme započítať vytvorenie Ústavu telesnej výchovy a športu v roku 2003, Centra ďalšieho vzdelávania, Centra informačných

technológií a Vydavateľstva v roku 2004 a vytvorenie Centra kopírovacích služieb v roku 2005. Vo väčšine prípadov však išlo len o reorganizáciu, resp. nové usporiadanie pôvodne existujúcich súčastí univerzity.

Ústav telesnej výchovy a športu bol do roku 2003 organizačnou súčasťou Lesníckej fakulty ako Katedra telesnej výchovy a neskôr Ústav telesnej výchovy s celouniverzitnou pôsobnosťou zameranou na vyučovací proces aj záujmovú a rekreačnú športovú činnosť. V spolupráci s Telovýchovnou jednotou Slávia TUZVO okrem toho vytvárali aj podmienky pre výkonnostné športy, ku ktorým tradične patrili kanoistika, karate, volejbal, basketbal.

Centrum ďalšieho vzdelávania (CĎV) bolo vytvorené ako pracovisko s celouniverzitnou pôsobnosťou v súlade so zákonom o vysokých školách a zákonom o ďalšom vzdelávaní. Svojím zameraním nadviazalo na úspešnú činnosť Lokálneho strediska pre dištančné vzdelávanie, ktoré dovtedy pôsobilo na Drevárskej fakulte. Poslaním CĎV bolo organizovať ďalšie vzdelávanie prostredníctvom kurzov, školení, seminárov a konferencií, organizovať štúdium na Univerzite tretieho veku a prispievať k zabezpečeniu systému celoživotného vzdelávania na univerzite.

Centrum informačných technológií vzniklo transformáciou tiež už predtým dlhodobo pôsobiaceho Ústavu výpočtovej techniky, orientovaného najmä na tvorbu programového vybavenia a prevádzku počítačov v podmienkach TUZVO. K týmto oblastiam pribudli novokoncipované aktivity na zabezpečenie prevádzky univerzitných informačných systémov, servisu užívateľom počítačov a technickej podpory zamestnancom, ako aj prevádzky sieťovej infraštruktúry.

V prípade Vydavateľstva TUZVO išlo v podstate o zmenu postavenia v štruktúre univerzity, rozšírenie kompetencií pri tvorbe publikácií a doplnenie sortimentu služieb vytvorením Centra kopírovacích služieb.

Ďalší vývoj jednoznačne potvrdil správnosť rozhodnutí o zriadení týchto organizačných súčastí a vyvrátil v danej dobe existujúce protinázory o potrebe iných riešení týkajúcich zabezpečovania činností v ich pôsobnosti vrátane v tej dobe módneho a rozvíjajúceho sa outsourcingu.

Boli však aj zámery, ktoré neboli také životaschopné. Napríklad zriadenie Univerzitného centra Zvolen v roku 2005, neziskovej organizácie

zameranej na organizovanie podujatí fakúlt a katedier, zastrešovanie hospodárskych zmlúv či expertíz, ktoré po niekoľkých rokoch zaniklo. Rovnako sa nepodarilo dlhodobo udržať ani rutinnú prevádzku strojárskej časti Vývojových dielní a laboratórií v rámci vstúpenia univerzity do spoločnosti Inžiniering drevoobrábacích strojov, s. r. o. Aj keď sme na výstave Lignumexpo – Les 2006 v Nitre vystavovali prvé stroje vyvinuté a vyrobené v rámci tejto, aj vtedy novátorskej formy spolupráce s firmou Kusing Huncovce, zámer revitalizovať činnosť Vývojových dielní a laboratórií nevydržal tlak ekonomickej krízy v druhej polovici hodnoteného obdobia. Naopak, vytvorenie detašovaného pracoviska Drevárskej fakulty na Vyššej strednej škole vo Volyni v Českej republike v roku 2007 sa ukázalo ako zaujímavé riešenie poskytovania bakalárskeho stupňa štúdia a zároveň efektívny nástroj na zvyšovanie počtu zahraničných študentov na univerzite. S trochou nostalgie možno dokonca povedať, že to bola živá pripomienka bývalých federálnych československých ambícií univerzity a Drevárskej fakulty z minulých období, na ktorej študovalo 60 % študentov z Čiech.

Dosiahnutím kladného hospodárskeho

výsledku v roku 2005 univerzita naplnila základný cieľ v oblasti financovania, keď bol zvrátený dovtedajší negatívny vývoj a vysporiadali sme sa s podstatnou časťou straty pri tvorbe fondu reprodukcie. V záujme dosiahnutia tohto výsledku boli vykonané rozsiahle analýzy využitia kapacít univerzity, spotreby energií a prevádzkových nákladov. Okrem viacerých menších organizačných a technických opatrení tou najvýznamnejšou bola opätovná zmena sídla Fakulty ekológie a environmentalistiky z Banskej Štiavnice do Zvolena v roku 2006.

Napriek zložitosti a náročnosti príprav, rokovaní a realizácie bol tento proces úspešný.

Aj keď ani doma, ale najmä vonku sa tento zámer nestretával s okamžitým pochopením, neskorší vývoj jednoznačne ukázal, že bol správny a stal sa prínosom k rozvoju tak fakulty, ako aj univerzity. Odstránili sa viaceré organizačné problémy pri zabezpečovaní výučby a prevádzky, došlo k obnoveniu integrácie súčastí univerzity aj oživeniu vzájomných väzieb medzi pracoviskami a v neposlednej miere aj k úsporám v prevádzkových nákladoch.

V ekonomickej oblasti boli v tomto období vykonané viaceré zásadné zmeny v oblasti metodiky tvorby a napĺňania rozpočtu univerzity.

Aj na základe už spomínaných analýz sme ho koncipovali už nie ako rozpis dotácie, ale ako rozpočet v pravom zmysle slova. Z takéhoto prístupu vyplynula potreba zaoberať sa intenzívnejším uplatnením kvalitatívnych kritérií pri hodnotení pracovísk v súlade s prístupom uplatňovaným MŠ SR, ale aj vzájomným

započítaním výkonov medzi pracoviskami, systemizáciou pracovných miest všetkých súčastí univerzity atď. Zároveň sa konštatovalo, že ďalší rozvoj už nebude možný na základe hľadania úspor na pracoviskách, ale zvýšením výkonnosti pracovísk v získavaní mimodotačných zdrojov, vzájomnej spolupráce súčastí univerzity v záujme získavania veľkých prierezových a medzinárodných projektov, výsledky čoho sa odrážali aj v pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti univerzity ako celku. Príprava, tvorba projektov, ich riadenie a implementácia výsledkov boli administratívne vždy náročné, a preto TUZVO zriadila v roku 2010

nový špecializovaný organizačný útvar Rektorátu – Oddelenie riadenia projektov. Jeho úlohou bolo a je zabezpečovať a poskytovať podporu pre všetky činnosti súvisiace s prípravou žiadostí o príspevok, včítane manažmentu projektov, vecnej realizácie a správy agendy.

V pedagogickej oblasti bolo najdôležitejšou úlohou a pozitívnym výsledkom obdobia od roku 2003 zvládnutie procesu akreditácie študijných programov, akreditácia práv na uskutočňovanie habilitačných konaní a konaní na vymenovanie profesora vrátane plného zavedenia trojstupňového modelu štúdia a princípov ECTS v zmysle postupne zavádzanej legislatívy. Vrcholili tiež prípravy a začal proces akreditácie študijných programov a komplexnej akreditácie univerzity v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Medzinárodná dimenzia vysokoškolského vzdelávania v Bolonskom procese, ktorá bola v tomto období už intenzívne využívaná v celej Európskej únii, predstavovala kvalitatívne úplne nový fenomén pre slovenské univerzity a TUZVO špeciálne. Prinášal študentom možnosť reálne získať nielen kvalitné a flexibilné vzdelanie, ale rozširoval ich šance aj na medzinárodnom trhu práce. Kľúčovú úlohu pri integrácií do týchto procesov zohrávali informácie, ktoré o sebe univerzity poskytovali navonok. Pri vydaní informačného balíka ECTS (European Credit Transfer System / Európsky systém transferu kreditov) úzko spolupracovala celá univerzita. V roku 2005 bol vydaný komplexný informačný a propagačný materiál v anglickom jazyku o TUZVO vo Zvolene, ktorý poskytol základné informácie o našej univerzite spolu s podrobnými

informáciami o možnostiach štúdia na nej aj pre zahraničných študentov.

Fakulty

Pomerne stabilizované boli v tomto období aj jednotlivé fakulty a ostatné organizačné súčasti univerzity. V záujme zjednodušenia komentára budeme v ďalšom texte ako referenčné používať údaje vzťahujúce sa k polovici hodnotenej dekády (rok 2007) a jej koncu (rok 2012).

V roku 2007 sa Lesnícka fakulta (LF) členila na 8 katedier (v zátvorkách sú uvedení vtedajší vedúci katedier): Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva (prof. Ing. Iveta Hajdúchová, PhD.), Katedra fytológie (prof. Ing. Ladislav Paule, PhD.), Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie (prof. Ing. Anton Žíhlavník, CSc.), Katedra

lesnej ťažby a mechanizácie (prof. Ing. Valéria Messingerová, CSc.), Katedra lesníckych stavieb a meliorácií (doc. Ing. Pavol Dvorščák, PhD.), Katedra ochrany lesa a poľovníctva (prof. Ing. Peter Garaj, CSc.), Katedra pestovania lesa (prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.) a Katedra prírodného prostredia (doc. Ing. Juraj Gregor, CSc.).

V štruktúre Lesníckej fakulty do roka 2012 nedošlo k nijakým zmenám, zmenili sa však viacerí vedúci katedier. Vedúcim Katedry hospodárskej

úpravy lesov a geodézie sa stal doc. Ing Marek Fabrika, PhD., vedúcim Katedry lesnej ťažby a mechanizácie doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., vedúcim Katedry lesníckych stavieb a meliorácií prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD., a vedúcim Katedry prírodného prostredia prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc.

Na katedrách Lesníckej fakulty v roku 2007 pracovalo 18 profesorov, 19 docentov, 32 odborných asistentov, 28 pracovníkov pre výskum a 29 ostatných zamestnancov. Kvalifikačná štruktúra pracovníkov bola aj naďalej ustálená, keď v roku 2012 to bolo 14 profesorov, 25 docentov, 35 odborných asistentov, 36 vedeckovýskumných pracovníkov a 31 ostatných zamestnancov. Počet pracovníkov v kategórii vedeckovýskumných a ostatných pracovníkov kolísal v závislosti od výšky finančných prostriedkov projektov zo štrukturálnych fondov

EÚ, v ktorých boli takéto pracovné pozície plánované na dobu riešenia projektu.

Dekanom LF bol v období rokov 2000 – 2008 prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. V roku 2007 bol prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc., prodekanom pre pedagogickú činnosť prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD., a prodekanom pre rozvoj a vonkajšie vzťahy doc. Dr. Ing. Viliam Pichler. Vo funkcii predsedu

Akademického senátu LF pôsobil od roku 1997 do roku 2012 prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.

V období rokov 2008 – 2012 zastával funkciu dekana prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc., vo funkcii prodekanov pôsobili prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD., doc. Dr. Ing. Viliam Pichler, doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka a od roku 2009 prof. Ing. Valéria Messingerová, CSc.

V roku 2012 bol za dekana LF zvolený doc. Dr. Ing. Viliam Pichler, prodekankou pre pedagogickú činnosť bola prof. Ing. Valéria Messingerová, CSc., prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD., a prodekanom pre rozvoj a vonkajšie vzťahy prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc.

Od roku 2004 do roku 2011 bol predsedom AS LF prof. Ing. Milan Saniga,DrSc., Od roku 2011

vo funkcii predsedníčky pôsobila doc. Ing. Katarína Střelcová, PhD.

Tajomníčkou Lesníckej fakulty bola počas celého obdobia Ing. Helena Gibasová. Od roku 2012 vo funkcii predsedkyne Akademického senátu LF pôsobila doc. Ing. Katarína Střelcová, PhD.

Drevársku fakultu (DF) v roku 2007 tvorilo 11 katedier (v zátvorkách sú uvedení vtedajší vedúci katedier): Katedra náuky o dreve (prof. Ing. Ján Dubovský, CSc.), Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie (doc. RNDr. Milan Matejdes, CSc.), Katedra fyziky, elektrotechniky a aplikovanej mechaniky (doc. RNDr. Milada Gajtanska, CSc.), Katedra chémie a chemických technológií (prof. RNDr. František Kačík, PhD.), Katedra mechanickej technológie dreva (doc. Ing. Ivan Klement, CSc.), Katedra nábytku a drevárskych výrobkov (prof. Ing. Ján Zemiar, PhD.), Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov (doc. Ing. Pavol Joščák, CSc.), Katedra obrábania dreva (prof. Ing. Ladislav Dzurenda,

PhD.), Katedra podnikového hospodárstva (doc. Ing. Rastislav Rajnoha, PhD.), Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva (Dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.) a Katedra protipožiarnej ochrany (prof. Ing. Anton Osvald, CSc.).

V štruktúre Drevárskej fakulty do roka 2012 nedošlo k nijakým zmenám, zmenili sa však viacerí vedúci katedier. Vedúcim Katedry náuky o dreve sa stal Dr. h. c. prof. RNDr. Marián Babiak, PhD., vedúcou Katedry chémie a chemických technológií doc. RNDr. Marta Laurová, PhD., vedúcim Katedry nábytku a drevárskych výrobkov doc. Ing. Pavol Joščák, CSc., vedúcou Katedry podnikového hospodárstva prof. Ing. Anna Šatanová, CSc., vedúcim Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov akad. soch. René Baďura a vedúcim Katedry protipožiarnej ochrany PaedDr. Peter Polakovič, PhD.

Na Drevárskej fakulte v roku 2007 pracovalo 19 profesorov, 28 docentov, 58 odborných asistentov, 1 asistent, 23 pracovníkov vedy a výskumu, z toho 3 DrSc. a 79 CSc., a 37 technicko-hospodárskych pracovníkov. V roku 2012 to bolo 14 profesorov, 27 docentov, 62 odborných asistentov, 19 pracovníkov vedy a výskumu a 33 technicko-hospodárskych pracovníkov.

Dekanom Drevárskej fakulty bol v období 2001 – 2005 doc. Ing. Štefan Barcík, PhD. V rokoch 2005 až 2009 bol dekanom prof. Ing. Igor Čunderlík, CSc., prodekankou pre výchovnovzdelávaciu činnosť doc. RNDr. Danica Kačíková, PhD., prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Ing. Anton Geffert, PhD., prodekanom pre rozvoj fakulty doc. Ing. Jozef Štefko, CSc. Tajomníčkou DF bola Ing. Alena Macoszková.

Od roku 2009 pracovalo vedenie Drevárskej

fakulty v zložení: prof. Ing. Mikuláš Siklienka, PhD. – dekan, RNDr. Andrej Jankech, PhD. – prodekan pre pedagogickú činnosť (od roku 2012 Ing. Adrián Banski, PhD.), doc. Ing. Ján Sedliačik, PhD. –prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a ďalšie vzdelávanie, doc. Ing. Hubert Paluš, PhD. –prodekan pre vonkajšie vzťahy a rozvoj fakulty. Tajomníčkou Drevárskej fakulty bola v tomto období Ing. Alena Macozsková.

Funkciu predsedu Akademického senátu DF vykonávali:

doc. Ing. Štefan Barcík, PhD., (2000 – 2002), prof. Ing. Mikuláš Siklienka, CSc., (2003 – 2007) a doc. RNDr. Iveta Marková, PhD., (2007 – 2011).

Od roku 2011 vykonával túto funkciu doc. Ing.

Josef Drábek, CSc.

Fakulta ekológie a environmentalistiky (FEE) sa v roku 2007 členila na nasledujúcich 6 katedier (v zátvorkách sú uvedení vtedajší vedúci katedier): Katedra aplikovanej ekológie (Ing. Vladimír Kunca, PhD.), Katedra biológie a všeobecnej ekológie (doc. Ing. Slavomír Stašiov, PhD.), Katedra environmentálneho inžinierstva (prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc.), Katedra plánovania a tvorby krajiny (doc. Ing. Peter Jančura, PhD.), Katedra spoločenských vied (doc. PhDr. Peter Krchnák) a Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (JUDr. Emil Čerkala, PhD.). Katedra spoločenských vied a Katedru UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (JUDr. Emil Čerkala, PhD.). Katedra spoločenských vied (od 1. 9. 2018 zlúčená s KUNESCO).

V štruktúre FEE do roku 2012 nedošlo k nijakým zmenám, zmenili sa vedúci Katedry

environmentálneho inžinierstva (do 1. 7. 2012 – prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc., od 1. 7. 2012 –prof. Ing. Dagmar Samešová, PhD.).

Na FEE pôsobilo 7 profesorov, 10 docentov, 26 odborných asistentov, 7 vedeckovýskumných pracovníkov, 10 technikov a 4 administratívne pracovníčky. Kvalifikačnú štruktúru profesorov a docentov možno po určitých výkyvoch

spôsobených zmenou sídla fakulty v roku 2006 považovať za stabilizovanú.

Vo funkcii dekana FEE pôsobil v rokoch 2000 – 2003 prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. V v rokoch 2003 – 2004 bol doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., najskôr poverený funkciou dekana a neskôr riadne zvolený na obdobie 2004 – 2005.

Ako prodekani pôsobili v tomto období doc. Ing. Karol Kočík, PhD., (2001 – 2003), doc. RNDr. Dagmar Sláviková, CSc., (1995 – 2002), doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., (2000 – 2003), doc. Ing. Tibor Benčať, CSc., (2003 – 2007), prof. RNDr. Oľga Kontrišová, CSc., (2004 – 2007), Ing. Branislav Olah, PhD., (2004 – 2007).

V roku 2005 bol funkciou dekana najskôr poverený Ing. Karol Kočík, PhD., ktorý bol opäť neskôr riadne zvolený na obdobie 2005 – 2009. Ďalšími akademickými funkcionármi boli prodekani pre výchovno-vzdelávaciu činnosť prof. Ing. Tibor Benčať, CSc., (do r. 2007) a doc. Ing. Dagmar Samešová, PhD., (do r. 2011), prodekani pre vedu a výskum prof. RNDr. Oľga Kontrišová, CSc., (do r. 2008) a doc. Ing. Branko Slobodník, PhD., (do r. 2009), ako aj bývalý prodekan pre rozvoj a zahraničné vzťahy (do r. 2009) doc. Ing. Branislav Olah, PhD. Od roku 2009 do roku 2013 bol za dekana FEE zvolený doc. Ing. Branko Slobodník, PhD., a ako prodekani pracovali Ing. Magdaléna Pichlerová, PhD., (rozvoj a zahraničné vzťahy),

Ing. Juraj Modranský, PhD., (pedagogická práca) a Ing. Michal Wiezik, PhD., (veda, výskum a doktorandské štúdium).

V roku 2007 mala Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky (FEVT) 7 nasledujúcich katedier (v zátvorke sú uvedení vtedajší vedúci): Katedra drevárskych strojov a zariadení (prof. Ing. Ivan Makovíny, CSc.), Katedra environmentálnej techniky (doc. Ing. Jozef Černecký, CSc.), Katedra informačnej a automatizačnej techniky, (doc. Ing. Ľudovít Šípoš, CSc.), Katedra lesnej a mobilnej techniky (doc. Ing. Ján Holík, CSc.), Katedra mechaniky a strojníctva (doc. Ing. Ferdinand Bodnár, CSc.), Katedra technického manažmentu (prof. Ing. Ján Zelený, CSc.) a Katedra výrobných technológií a materiálov (doc. Ing. Peter Šugár, CSc.).

V štruktúre FEVT tiež nedošlo do roku 2012 k žiadnym zmenám, vystriedali sa však viacerí ich vedúci. Vedúcim Katedry drevárskych strojov a zariadení sa stal doc. Ing. Ján Svoreň, CSc., vedúcim Katedry informatiky a automatizačnej techniky doc. Ing. Ľubomír Naščák, CSc., vedúcim Katedry lesnej a mobilnej techniky prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc., vedúcim Katedry technického manažmentu prof. Ing. Jozef Víglaský, CSc., a vedúcou Katedry výrobných technológií a materiálov Ing. Daniela Kalincová, PhD.

Pedagogickú, vedeckovýskumnú a ostatnú činnosť zabezpečovalo 50 pracovníkov, z toho

3 profesori, 10 docentov, 22 odborných asistentov, 2 pracovníci vedy a výskumu a 13 technickohospodárskych pracovníkov.

Vo funkcii dekana pôsobili prof. Ing. Ján Zelený, CSc., (1996 – 2003), prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc., (2003 – 2011) a doc. Ing. Marián Kučera, PhD., (2011 – 2015).

Vo funkcii prodekanov pôsobili prof. Ing. Milan Danko, CSc., (1996 – 2003), prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc., (2000 – 2003), doc. Ing. Juraj Tuhársky, CSc., (2001 – 2003), doc. Ing. Ľubomír Naščák, CSc., (2003 – 2007), doc. Ing. Ján Marko, CSc., (2003 – 2007), doc. Ing. Ľubomír Javorek, CSc., (2003 – 2007), Ing. Pavol Beňo, PhD., (2007).

V roku 2012 bol dekanom FEVT doc. Ing. Marián Kučera, PhD., prodekanom pre pedagogickú činnosť a propagáciu fakulty doc. Ing. Branislav Danko, PhD., prodekanom pre rozvoj, zahraničné styky a ekonomickú činnosť doc. Ing. Pavel Beňo, PhD., a prodekanom pre vedu, výskum a doktorandské

štúdium Ing. Ján Kováč, PhD.

Vo funkcii predsedu Akademického senátu FEVT pôsobili:

doc. Ing. Ján Marko, CSc., (1996 – 2003), doc. Ing. Juraj Tuhársky, CSc., (2003 – 2006), doc. Ing. Jozef Černecký, CSc., (2006 – 2007), 2012 – doc. Ing. Jozef Černecký, CSc.

Funkciu tajomníka FEVT vykonávali PhDr. Peter Gašperan (1996 – 2003) a Ing. Magdaléna Klacková (2003 – 2012).

Ostatné organizačné súčasti TUZVO

V skladbe ostatných organizačných súčastí ani v zameraní ich činnosti nenastali okrem vyššie uvedených zmien týkajúcich Vysokoškolského lesníckeho podniku, Centra informačných technológií, Centra ďalšieho vzdelávania a Vydavateľstva TUZVO žiadne ďalšie zásadnejšie zmeny. Postavenie z predchádzajúceho obdobia si zachovali Ústav cudzích jazykov, Arborétum Borová Hora, Slovenská lesnícka a drevárska knižnica, Vývojové dielne a laboratóriá a Študentský domov a jedáleň Ľudovíta Štúra.

• Budova FEE po opätovnej zmene jej sídla vytvorená adaptáciou a rekonštrukciou pôvodnej administratívnej budovy Vývojových dielní a laboratórií v areáli TUZVO vo Zvolene

• Nábytok pre výtvarno-remeselnú výrobu (Bakalárska práca), dizajn: Annamária Dovalová

Vedúcou Ústavu cudzích jazykov do roka 2010

bola PhDr. Danica Dvořáková, ktorú po odchode do dôchodku vo funkcii nahradil Dr. Phil. Mgr. Marek Lupták. Vedúcim Ústavu telesnej výchovy a športu bol do roku 2004 PaeDr. Ján Prachár, v rokoch 2004 – 2009 PaeDr. Peter Polakovič, PhD. a od roku 2009 PaeDr. Martin Kružliak, PhD.

Riaditeľom Vysokoškolského lesníckeho podniku bol do roku 2004 Ing. Ján Malko a v rokoch

2004 a 2005 Ing. Tibor Lebocký. Od roku 2005 do roku 2012 bol riaditeľom Ing. Igor Olajec. Funkciu riaditeľa Arboréta borová hora dlhodobo

vykonával od roku 1996 aj počas celého obdobia

2002 – 2012 doc. Ing Ivan Lukáčik, CSc., ktorý bol súčasne pedagogickým pracovníkom Katedry

pestovania lesov Lesníckej fakulty TUZVO.

Riaditeľkou Slovenskej lesníckej a drevárskej

knižnice v rokoch 1998 – 2004 bola Ing. Elena

Žíhlavníková, od roku 2004 funkciu riaditeľky

vykonávala Ing. Alena Poláčiková. Do roku 2004 bol riaditeľom Centra informačných technológií

Ing. Ján Válka, v rokoch 2004 – 2007 Ing. Miroslav

Gecovič a od roku 2007 Ing. Tibor Weiss.

Riaditeľom Vývojových dielní a laboratórií bol v rokoch 2001 – 2006 Ing. Peter Pavelka. Od roku

2006 funkciu riaditeľa vykonával Ing. Jaroslav

Ohanka, CSc. Riaditeľom Študentského domova a jedálne Ľudovíta Štúra bol do roku 2011 Ing. Martin Šiagi, ktorého po odchode do dôchodku nahradila Ing. Zuzana Zelemová.

Vedúcou Vydavateľstva bola od roku 1995

PhDr. Eva Fekiačová a vedúcim Centra ďalšieho

vzdelávania bol od jeho vzniku v roku 2004

Ing. Erik Selecký, PhD.

Vzdelávanie na TUZVO

Najmä s ohľadom na pôsobenie vyššie popísaných vonkajších vplyvov možno obdobie rokov 2002 – 2012 rozdeliť na dve časti.

Okrem lesníctva, drevárstva a požiarnej ochrany, ktoré ponúkali aj externé štúdium, v ostatných odboroch to bolo len denné štúdium v prezenčnej forme. Všetky študijné odbory mali charakter inžinierskeho štúdia, jedine odbor dizajn interiéru a poradenstvo sa ponúkal v bakalárskom stupni. Aj keď na niektorých fakultách a v niektorých

študijných programoch sa už v predchádzajúcom období uplatňovali určité prvky kreditového systému, všeobecne povinným sa tento systém stal v plnej miere od akademického roka 2002/2003. V tomto období ešte doznievali aktivity Lokálneho strediska dištančného vzdelávania na Drevárskej fakulte, ktorého nosným programom bol 9-semestrálny dištančný študijný program Podnikový manažment.

Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu bolo aj celoživotné vzdelávanie vo forme Univerzity tretieho veku, v ktorej sa ponúkalo viacero

šesťsemestrálnych študijných odborov (ekológia krajiny a ochrana prírody, okrasné a liečivé rastliny, zdravotníctvo, výpočtová technika a jej využitie, filozofia a etika, psychológia, konverzačný kurz cudzieho jazyka, humánna výživa), ktoré v akademickom roku 2001/2002 študovalo spolu 62 študentov. V spolupráci s Univerzitou

Mateja Bela v Banskej Bystrici TUZVO pravidelne organizovala pre denných študentov a absolventov, ako aj svojich pracovníkov doplňujúce

pedagogické štúdium, o ktoré bol veľký záujem,

prekračujúci kapacitné možnosti okolo

70 študentov v každom z dvoch takýchto ročníkov.

Tieto aktivity zabezpečovalo po svojom vytvorení CĎV.

Od akademického roka 2005/2006 ponúkala univerzita záujemcom o štúdium už komplexnú sústavu nových študijných programov spĺňajúcich všetky požiadavky trojstupňového modelu vzdelávania a systému transferu kreditov akreditovaných postupne od roku 2003. Programy profilovali v prvom rade zameranie univerzity na tradičné oblasti lesníctva a poľovníctva, drevárstva, dizajnu nábytku a interiéru, ekológiu a environmentalistiku a environmentálne a výrobné technológie.

Ďalšie boli zamerané na odvetvové ekonomiky a manažment, ekonomiku a manažment podniku, geoinformačné a mapovacie techniky v lesníctve, ochranu osôb a majetku pred požiarom a hasičské a záchranné služby. Novinkou bol univerzitne koncipovaný študijný program ekonomika a manažment prírodných zdrojov, na zebezpečovaní ktorého sa podieľali viaceré fakulty, predovšetkým ich ekonomicky orientované pracoviská – Katedra ekonomiky a riadenia LH Lesníckej fakulty, Katedra podnikového hospodárstva a Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva Drevárskej fakulty. Celkovo išlo o 60 programov, viaceré v dennej aj externej forme štúdia, z toho 24 v bakalárskom, 21 v inžinierskom a 15 v doktorandskom stupni štúdia.

Paleta ponúkaných programov sa opäť rozšírila (dojem výrazného nárastu sa pripísal predovšetkým na vrub dôsledného rozlišovania študijných programov podľa formy ich poskytovania – denná, externá) na základe výsledkov komplexnej (prvej periodickej) akreditácie. V zmysle platnej legislatívy univerzita

o ňu požiadala v roku 2007 a proces bol ukončený v roku 2009 s hodnotením obdobia rokov 2001 – 2006. Pri akreditácii boli univerzite potvrdené práva poskytovať 107 študijných programov, z toho 40 v bakalárskom, 39 v inžinierskom a 28 v dokorandskom.

Z dlhodobejšieho hľadiska priaznivé vývojové trendy pokračovali v hodnotenom období v počte študentov. Počet študentov doktorandského štúdia najskôr tiež postupne narastal a pohyboval sa na úrovni 9 – 10 % z celkového počtu študentov. V posledných rokoch hodnoteného obdobia však poklesol na úroveň cca 6,0 %, v čom sa odzrkadľuje najmä znižovanie počtu študentov externej formy štúdia a počet miest pridelených Ministerstvom. Väčšina študijných programov mala akreditovanú aj externú formu štúdia, ktorej podiel z celkového počtu študentov sa pohyboval na úrovni 30 – 35 %.

Aj keď sme sa v tomto období dostali na historické maximum počtu študentov, TUZVO ani v tomto období nenasledovala všeobecné trendy často až horúčkovitého nárastu počtu študentov, ktoré sa prejavovali najmä na niektorých z novovytvorených univerzít. Okrem kapacitných dôvodov nám to neumožňovalo ani už komentované úzke a špecializované zameranie, ale ani kladenie dôrazu na kvalitu a nie kvantitu vo vzdelávacej činnosti, čo bolo deklarované rozhodnutiami jednotlivých orgánov univerzity. Na druhej strane takéto zdržanlivé správanie univerzity v porovnaní s väčšinou ostatných univerzít na Slovensku spôsobilo relatívny pokles jej podielu na výkone všetkých škôl.

V akademickom roku 2011/2012 mala už univerzita komplexne prebudovaný a overený systém štúdia v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ambíciami univerzity v slovenskom a európskom vzdelávacom priestore.

• Obhajoby semestrálnych projektov v študijnom odbore Dizajn nábytku, resp. Interiérový dizajn (2011)

• Transfoarmchair – víťazný projekt v medzinárodnej súťaži International Design Award 2009 (Hettich), dizajn: Lukáš Priečko

Štruktúra vzdelávania bola výhradne

trojstupňová s dôslednou aplikáciou systému hodnotenia a transferu kreditov (ECTS). Na štúdium sa zapísalo spolu 4 880 študentov, z toho 1 893 do prvých ročníkov bakalárskeho a inžinierskeho stupňa štúdia. Počet zapísaných zahraničných študentov bol 136. Vývoj záujmu o štúdium na univerzite dokumentovalo celkovo zaevidovaných 3 792 prihlášok na štúdium v I. a II. stupni. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to bolo o 831 menej. Prvý raz po období šiestich akademických rokov nepretržite za sebou došlo k poklesu počtu prihlásených študentov. Vtedajší pokles počtu záujemcov odrážal predovšetkým populačný pokles, s ktorým už predtým začali zápasiť stredné školy. Ako sa však neskôr potvrdilo, prvé signály zo stredných i základných škôl potvrdili začiatok dlhodobého a intenzívneho trendu, ktorý postupne ďalej eskaloval.

Jedným z nástrojov na dosiahnutie otvorenosti univerzity v súlade so strategickým zámerom – internacionalizáciou štúdia, a tým získanie významnejšej pozície v rámci medzinárodného vzdelávacieho a vedeckovýskumného priestoru, bola aj realizácia projektu „Vytvorenie študijných programov vo svetovom jazyku a podpora výučby cudzích jazykov na Technickej univerzite vo Zvolene“. Na projekt univerzita získala v roku 2010 z Európskeho sociálneho fondu, operačného programu Vzdelávanie nenávratný finančný príspevok 1 mil. eur. Pripravili sa tri študijné programy v inžinierskom stupni (Furniture and Interior Design, Production and Utilisation of Wood Products, Forestry and Wildlife Management) a jeden v doktorandskom stupni (Adaptive Forestry and Wildlife Management). Vytvorili sa nielen ich učebné osnovy, ale

tiež základná študijná literatúra profilových predmetov v anglickom jazyku. Po zvládnutí problémov akreditácie a nábehu novej sústavy študijných programov sa v prostredí univerzity pozornosť sústreďovala na riešenie ich kvalitatívnych aspektov. Hovorilo sa o potrebe ich precizovania a zdokonaľovania, vzájomného zosúlaďovania, odstraňovania trecích plôch, duplicít alebo naopak hľadanie prienikov v predmetoch, ktoré bolo možné zabezpečovať na univerzitnom princípe. Cieľom bola možnosť plného využívania princípov samoprofilácie a prenosu kreditov pre študentov a zároveň zníženie vysokého priameho pedagogického zaťaženia učiteľov spolu so šetrením nákladov. Pozornosť sa zameriavala aj na organizačné problémy výučby, využívanie priestorov, minimálne požadované počty študentov v skupinách a podobne.

Veda a výskum

Výsledky vo vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti aj v hodnotenom období 2002 – 2012 ovplyvňovali všetky ostatné aktivity univerzity vrátane vzdelávacej činnosti, medzinárodnej spolupráce, materiálneho rozvoja, ako aj spolupráce s praxou. Mali predovšetkým dominantný podiel na výsledkoch vonkajšieho hodnotenia univerzity. Vedeckovýskumná a umelecká činnosť preto patrila k najdôležitejším prvkom stratégie rozvoja univerzity. TUZVO sa dlhodobo profilovala ako výskumne orientovaná univerzita. Na základe výsledkov komplexnej akreditácie bol univerzite v roku 2009 potvrdený status univerzitnej vysokej školy a zároveň dostala osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.

Zámery v získavaní finančných prostriedkov na realizáciu výskumných aktivít sa nám v tomto období darilo napĺňať predovšetkým z domácich zdrojov. Z dlhodobejšieho hľadiska bolo možné konštatovať pozitívne trendy. Objem finančných prostriedkov na vedeckovýskumnú činnosť v dotácii od roku 2003 postupne narastal a v roku 2010 dosiahol viac ako dvojnásobok pôvodného objemu. V absolútnom vyjadrení pritom bola výška tejto dotácie necelé 4 mil. korún. TUZVO si udržiavala dobrú pozíciu medzi vysokými školami na Slovensku, keď sa v objeme získaných zdrojov dlhodobo umiestňovala medzi prvými desiatimi univerzitami. Ešte výraznejšie sa táto skutočnosť prejavovala pri prepočítaní objemu získaných zdrojov na jedného tvorivého pracovníka.

Z krátkodobého hľadiska však ku koncu hodnoteného obdobia dochádza k dočasnému poklesu výkonnosti univerzity z hľadiska objemu získaných prostriedkov, aj keď celkový počet projektov sa výrazne nezmenil. Pozitívne bolo, že dynamicky narastal počet aj objem získaných prostriedkov na bilaterálne medzinárodné projekty, keď sa počet takýchto projektov strojnásobil a objem získaných zdrojov zdvojnásobil. V súlade s internými zámermi už vtedy ťažisko zdrojov tvorili projekty financované z Agentúry na podporu výskumu a vývoja, pričom v roku 2011 sme riešili 14 projektov podporovaných touto agentúrou s celkovým objemom prostriedkov takmer 700 000 EUR. Predstavovalo to viac ako 50 % celkového objemu zdrojov na túto oblasť.

Z negatívnych tendencií, bohužiaľ, pokračovalo znižovanie počtu a objemu zdrojov na medzinárodné výskumné granty.

Pretože univerzita nevstupovala do nových projektov a riešila len dobiehajúce, objem získaných prostriedkov stagnoval a bol absolútne aj relatívne veľmi nízky. Aspoň určitú kompenzáciu tvoril už spomínaný nárast počtu a objemu bilaterálnych projektov. Aj keď išlo o kvalitatívne úplne inú kategóriu, tieto projekty zohrávali spolu s pôsobením v aktivitách COST dôležitú úlohu v hľadaní partnerstiev a v perspektívnom zapájaní sa do nových projektov.

Pracovníkom Lesníckej fakulty a Drevárskej fakulty sa podarilo získať zahraničné granty Rámcových programov (6. a 7. RP) financovaných Európskou komisiou. Konkrétne išlo o projekty EVOLTREE – EVOLution of TREEs as drivers of terrestrial biodiversity, vedúci projektu: prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.; TREEBREEDEX –A working model network of tree improvement for competitive, multifunctional and sustainable European forestry, vedúci projektu: prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.; EFORWOOD – Tools for Sustainability Impact Assesment of Forestry

– Wood Chain, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; INT-ER-LINK – Promoting INTernational Cooperation for Environment Research Through Dissemination and Networking Activities, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; a INNOVAWOOD – An Innovation Strategy to integrate industry needs and research capability in the European Forestry Wood Chain, vedúci projektu: Dr. h. c. prof. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc a INTEGRAL – Future-oriented integrated management of European forest landscapes, vedúci projektu prof. Ing. Ján Tuček, CSc.

Okrem zdrojov z výskumných agentúr –

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV),

Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR (VEGA), Kultúrnej a edukačnej agentúry Ministerstva školstva SR (KEGA), sa univerzite postupne darilo získavať aj zdroje z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU) na projekty tzv. centier excelentnosti. Tieto boli budované prevažne na LF so zapojením vybraných pracovísk DF a FEE. V troch z týchto projektov

bola TUZVO žiadateľom: Centrum excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; dobudovanie Centra

excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; a Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania

v lese a krajine, vedúci projektu: prof. Ing. Ján

Tuček, CSc. V ďalších troch zastávala univerzita pozíciu spoluriešiteľa: Centrum excelentnosti pre integrovaný výskum geosféry Zeme, vedúci projektu: doc. Ing. Juraj Bebej, CSc.; Centrum excelentnosti: Využitie drevného popola v lesnom hospodárstve, vedúci projektu: doc. Ing. Juraj Gregor, CSc.; a Centrum excelentnosti pre integrovaný manažment povodí v meniacich sa podmienkach prostredia, vedúci projektu: doc. Ing. Katarína Střelcová, CSc.

Základnou formou prezentácie výsledkov vedeckovýskumnej činnosti je publikovanie získaných poznatkov. Pracovníci TUZVO vo Zvolene v hodnotenom období ešte stále produkovali predovšetkým publikácie zaradené do skupiny „C“ (prevažne príspevky publikované na vedeckých konferenciách a vedecké práce publikované v nekarentovaných časopisoch). Počet publikácií v karentovaných časopisoch po miernom poklese (v roku 2008) postupne

narastal, stále však ani zďaleka nedosahoval potrebnú a očakávanú úroveň.

Organizácia vedeckovýskumných aktivít smerovala k zvyšovaniu podielu projektov riešiacich prierezové a široko koncipované úlohy s využitím spolupráce odborníkov, pracovísk, zariadení a prostriedkov TUZVO, výskumných pracovísk vo Zvolene a regióne, v rámci Slovenska, ako aj v európskom priestore. Na TUZVO

bolo v hodnotenom období vybudovaných alebo výrazne rozšírených viacero kvalitných, vysoko špecializovaných pracovísk, napr.

Laboratórium pre DNA analýzy, Laboratórium geoinformatiky, Spojené národné centrum pre výskum pralesov temperátnej zóny, Pracovisko pre výskum ekológie, ochrany a manažmentu zveri, Laboratórium anatómie a morfológie dreva, Laboratórium analýzy obrazu, Laboratórium kolorimetristiky, Mikrobiologické laboratórium či Laboratórium mechatroniky. Ich vytvorením sa univerzita posúvala do pozície zaujímavého a potenciálneho partnera domácich, ale najmä zahraničných projektov.

Významným prvkom výskumných aktivít na TUZVO bolo vždy aj zapájanie študentov všetkých foriem štúdia do riešenia výskumných

úloh. Každoročne organizované vedecké

študentské konferencie boli prehliadkou najlepších prác. Študentská vedecká a odborná

činnosť mala na konci hodnoteného obdobia na Lesníckej fakulte a Drevárskej fakulte už dlhodobú tradíciu (46 resp. 47 ročníkov).

Novšie fakulty na túto tradíciu nadviazali hneď

po založení, Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky mala za sebou 6 ročníkov

a Fakulta ekológie a environmentalistiky

3 ročníky súťažných prehliadok.

V hodnotených rokoch bol zaznamenaný ďalší nárast záujmu domácich študentov, ba prichádzali aj študenti zo zahraničia. Konferencie sa stávali medzinárodnými, zvyšovala sa konkurencia, a tým aj kvalita prezentovaných prác. Okrem možnosti zapojiť sa do výskumnej činnosti univerzity predstavovala ŠVOČ pre študentov aj príležitosť, ako využiť a formovať svoj odborný záujem, rozvíjať talent a tvorivé myslenie. Získané poznatky a skúsenosti mohli ďalej využiť pri riešení bakalárskych a diplomových tém, resp. pre niektorých to bol aj dobrý štart do vedeckej práce vo forme neskoršieho doktorandského štúdia.

Medzinárodná spolupráca a vonkajšie vzťahy

Po zvládnutí doteraz uvedených oblastí sa životne dôležitou logicky stávala reálna internacionalizácia vzdelávania, vedeckého bádania a využívania poznatkov, zvýraznenie postavenia univerzity v rámci európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru, ako aj zapojenie sa do budovania európskej vedomostnej spoločnosti.

Najmä začiatkom popisovanej dekády sa tieto procesy nerozvíjali úplne hladko. Aj keď v tradične ponímaných čiastkovým oblastiach medzinárodnej spolupráce (ako boli dohody o spolupráci, členstvá v medzinárodných organizáciách a inštitúciách, či účasť na zahraničných podujatiach a ich organizovanie) boli výsledky univerzity síce primerané, ale stále skôr ojedinelé a občasné, pričom kvalitatívne parametre realizovaných aktivít nezodpovedali rozvoju tejto oblasti vo všeobecnosti. Reálna jazyková vybavenosť

študentov a zamestnancov, rozsah a spôsob výučby cudzích jazykov a najmä výučba v cudzích jazykoch sa pretavili do objemov grantov získavaných na dané účely a ich parametrov (predovšetkým počtov vyslaných a prijatých študentov a zamestnancov), ktoré boli nízke. Komplexný prístup k tejto problematike komentovaný aj v popise zmien na univerzite, ako aj vzdelávacích a výskumných aktivít

priniesol svoje ovocie. Naplno sa zúročil aj prínos rozšírenej Univerzitnej charty Erasmus, ktorú univerzita získala na obdobie rokov 2008 – 2013.

Postupne sa plynule zvyšoval počet mobilít pre študentov i pracovníkov univerzity, rozširovalo sa ich zameranie od študijných pobytov k stážam v podnikoch a školeniam ostatných pracovníkov vysokých škôl. Tomu zodpovedala aj celková výška zdrojov, ktoré univerzita na tieto účely získavala.

Dosiahnutím objemu grantov na úrovni 100 tis. eur pre rok 2011 sa objem týchto prostriedkov za posledné tri roky opäť zdvojnásobil.

Z kvalitatívneho hľadiska je dôležité, že náhľad na mobility sa posunul od ich chápania ako prostriedku k nadobudnutiu alebo zlepšeniu jazykových schopností k jasným predstavám študentov o obsahu ich odborného štúdia v zahraničí.

Svojho času Vedecká rada univerzity odporučila sústrediť sa v tejto oblasti na intenzívne programy

letné školy, kurzy a výmenné pobyty študentov. Koncom hodnoteného obdobia bolo možné

konštatovať splnenie tohto zámeru, dokonca aj v kvalitatívnom zmysle, keď viaceré takéto programy TUZVO organizovala. V akademickom roku 2010/2011 sa takmer 100 študentov zúčastnilo štyroch takýchto programov.

Pracoviská univerzity pritom samy pripravili dva programy. Z nich intenzívny program Green Emotions bol vysoko hodnotený tak účastníkmi z piatich zúčastnených partnerských univerzít, vyučujúcimi, ktorí na ňom pôsobili, ako aj pracovníkmi SAIA. Ako rozvojový potenciál bolo možné hodnotiť skutočnosť, že za jeho prípravou stáli najmladší príslušníci Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Drevárskej fakulty.

V oblasti rozvoja vonkajších vzťahov a špeciálne vzťahov s verejnosťou pri cieľavedomom budovaní tzv. goodwill (dobré meno, reputácia) a realizácii aktivít formujúcich pozitívny obraz bolo nevyhnutné venovať dlhodobú pozornosť uskutočňovaniu a rozvoju aktivít tzv. Public Relations. Kladné efekty, prejavujúce sa zvýšeným záujmom médií a pozitívnymi mediálnymi výstupmi, mali vplyv na vnímanie TUZVO ako špičkovej vzdelávacej a vedeckovýskumnej inštitúcie medzi širokou, ale aj odbornou verejnosťou. Súčasne prispievali k formovaniu lojálnosti a pocitu hrdosti na svoju alma mater medzi študentmi i zamestnancami

TUZVO a zároveň k rozvíjaniu vzťahov s orgánmi štátnej správy a samosprávy a ďalšími odbornými inštitúciami. Nevyhnutným základom však bolo systematicky vyriešiť tak obsahové a vecné aspekty tejto problematiky, ako aj ich technologickú a informatickú podporu.

Začiatkom roku 2005 začala rekonštrukcia webových stránok univerzity ako jedného z najdôležitejších nástrojov komunikácie s odbornou i širokou laickou verejnosťou, osobitne so záujemcami o štúdium na TUZVO.

Pri výbere dodávateľa redakčného systému tvorby stránok sa dbalo o čo najprogresívnejší prístup a aplikáciu technológie, ktorá by z aspektu modernosti zniesla tie najprísnejšie kritériá.

Na stránkach webového sídla TUZVO boli postupne dostupné všetky dôležité informácie o univerzite vrátane informácií z oblasti medzinárodných aktivít, medzinárodnej spolupráce vo vede, výskume a vzdelávaní. Webové sídlo bolo systematicky aktualizované a informovalo v slovenskej i anglickej mutácii o aktivitách univerzity, o možnostiach a podmienkach štúdia na TUZVO a súčasne bolo virtuálnym portálom významných inštitúcií Európskej únie, ktorých činnosť súvisí s poslaním a cieľmi univerzity.

K upevneniu univerzitného myslenia a vylepšeniu vzťahu k vlastnej inštitúcii prispelo zavedenie jednotnej vizuálnej prezentácie Technickej univerzity vo Zvolene a dizajn manuálu v roku 2005. Univerzita a jej súčasti majú od tohto obdobia svoje logá a jednotný štýl najdôležitejších materiálov, čo zvýrazňuje jej identitu a integritu. Z hľadiska vzťahov s verejnosťou išlo o nový dôležitý nástroj jednotnej grafickej prezentácie univerzity, ktorý do všetkých foriem jej vonkajších prejavov zakotvil jednotné grafické štandardy a jednotný štýl, čo jednoznačne presnejšie identifikovalo a posilnilo imidž TUZVO.

Popri webovom sídle boli druhým najdôležitejším komunikačným kanálom dovnútra univerzity, ale aj navonok Univerzitné noviny ako tlačené médium. Od svojho založenia v roku 1993 prešli intenzívnym vývojom, boli postupne rozširované, pribúdali nové rubriky a dôraz bol kladený na aktuálne témy. Aj v tejto dekáde zohrávali svoju pozitívnu úlohu a niekoľkokrát bol inovovaná ich grafická úprava. Najmä s priamou podporou Slovenskej sporiteľne od roku 2008 vychádzali pravidelne vo zväčšenom novinovom formáte a plnofarebne v rastúcom náklade. Funkciu ich šéfredaktora od roku 2003 vykonával Ing. Peter Gašperan.

Rozvoj TUZVO

V priebehu leta 2007 TUZVO vcelku nenápadne vstúpila do realizácie projektu, ktorý mal skutočne veľký dosah a dlhodobé pôsobenie. Išlo o implementáciu univerzitného informačného systému. Zmeny vyplývajúce zo zavedenia trojstupňového modelu štúdia, systém transféru kreditov, individualizácia štúdia, nárast počtu študentov, tlak na efektívnosť využívania kapacít TUZVO, ale aj pracovného času každého zo zamestnancov – to boli len tie najhlavnejšie dôvody tejto zmeny. Vzhľadom na svoju komplexnosť, náročnosť, ale najmä skutočnosť, že sa týkal skutočne každého študenta a zamestnanca, každej ich aktivity v pedagogike, výskume či organizačnej činnosti, každej kapacity a súčasti TUZVO, išlo naozaj o jednu z najväčších zmien v živote TUZVO aj v dlhodobejšom ponímaní. Možno ešte väčšiu ako samotné zavedenie trojstupňového modelu štúdia, lebo len cez kvalitne fungujúci univerzitný informačný systém sa táto zásadná zmena plnohodnotne zaviedla do života a realizovala v plnej miere.

Napriek významným investíciám a rozvoju čiastkových informačných systémov bolo možné stav IKT technológií TUZVO charakterizovať stále ako nevyvážený. Na jednej strane sa podarilo dosiahnuť značný pokrok v modernizácii dátovej a komunikačnej infraštruktúry TUZVO najmä vďaka investíciám zo zdrojov štrukturálnych fondov EÚ, o ktorých v ekonomickom ponímaní podrobnejšie píšeme v nasledujúcej podkapitole.

V rámci týchto projektov bola väčšina objektov

vrátane Arboréta Borová Hora pripojená na vysokorýchlostný internet s prenosovou

rýchlosťou 10 Gb/s, zriadená nová serverovňa s autonómnym energetickým zdrojom, s tridsiatimi servermi umožňujúcimi uloženie

dát v objeme 20TB. V objektoch TUZVO, jej fakúlt a v budovách internátov Ľ. Štúra boli zriadené zóny pre bezdrôtové, mobilné, wifi pripojenie v rámci medzinárodnej internetovej siete

EDUROAM.

Realizácia týchto projektov umožnila aj postupnú modernizáciu prakticky všetkých učební, laboratórií a prednáškových sál.

Technológie, ktoré boli v týchto priestoroch a v prednáškových sálach inštalované, umožňovali snímanie a vysielanie prednášok a podobných aktivít mimo ich priestorov a v rámci vysokorýchlostného prepojenia na internet do celého sveta.

Na získanie informácií z univerzitných informačných systémov (UIS, Kredit) mohli študenti i návštevníci využiť zariadenia univerzitného informačno-komunikačného systému, ktorý tvorili informačné kiosky, internetové webové kiosky a monitory digitálneho dátového systému, a projekcie, použiteľné aj pri prenose informácií z prednáškových sál univerzity i iných akademických, výskumných alebo iných inštitúcií na Slovensku a vo svete.

Na druhej strane mala TUZVO stále značné rezervy v oblasti integrácie jednotlivých informačných systémov, ako aj v oblasti bezpečnosti, autorizácie, autentifikácie, podpory mobility používateľov, úrovne využívania nových multimediálnych technológií a podpory zlepšovania IKT zručností.

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) budovala a sprístupňovala vlastné databázy – Databázu dokumentov (knihy, články, periodiká), Databázu evidencie publikačnej činnosti a Databázu autorít, sprístupňovala externé elektronické informačné zdroje a sprostredkovávala dočasné bezplatné prístupy k elektronickým informačným zdrojom. Knižnično-informačný systém Advanced Rapid Library (ARL) disponoval možnosťami doplniť jeho funkcionality tak, aby SLDK poskytovala

TUZVO služby, ktoré významne prispievali k skvalitneniu jej vedecko-pedagogickej činnosti.

Smerovanie činnosti TUZVO v hodnotenom období rokov 2008 až 2011 výrazne ovplyvnili výsledky každoročného kritického prehodnocovania plnenia Dlhodobého zámeru na roky 2003 až 2010 a jeho aktualizácie s uplatnením výsledkov hodnotenia univerzity podľa metodiky EUA v roku 2007, ktoré len zvýraznilo kritický pohľad na nedostatky známe aj z domácich postupov. Množstvo podnetov, ale aj poukázaní na problémy a nedostatky, priniesli aj analýzy vykonané v rámci komplexnej akreditácie ukončenej v roku 2009. Ďalším zdrojom poučenia získaným v tomto období sú výsledky hodnotenia procesov a riadenia kvality podľa modelu CAF v rámci projektu organizovaného Ministerstvom školstva SR v roku 2009. Z vlastnej iniciatívy sme tiež vykonali hodnotenie výsledkov prvého uzavretého cyklu bakalárskych a inžinierskych štúdií na univerzite, či analýzu a návrh nového systému výučby cudzích jazykov na univerzite.

Riadenie ľudských zdrojov bolo smerované k stabilizácii zamestnancov, prednostne učiteľov a výskumných pracovníkov, spolu so zvyšovaním kvalifikačnej úrovne zamestnancov.

Vytváral sa súlad medzi počtom pracovných miest a počtom a štruktúrou pracovníkov tak, aby každé systemizované pracovné miesto bolo obsadzované profesionálne zdatným, kvalifikovaným zamestnancom pri dodržaní príslušných právnych predpisov v oblasti zamestnávania ľudí a ľudských práv.

Celkový fyzický počet zamestnancov TUZVO za obdobie desiatich rokov klesol z 819 v roku

2001 na 736 v roku 2011, t. j. o 83 zamestnancov. Znižovanie počtu zamestnancov predovšetkým v posledných piatich rokoch bolo najmä

dôsledkom reštrikčných opatrení vyplývajúcich z ekonomických podmienok TUZVO. Počet učiteľov sa koncom hodnoteného obdobia pohyboval na úrovni 280, za desať rokov klesol ich počet o 16. Počet vedeckovýskumných pracovníkov sa dlhoročne udržoval približne na rovnakej úrovni –72 zamestnancov, t. j. neklesol, a to z dôvodu stále väčšieho rozširovania praxe prijímať výskumných pracovníkov na riešenie konkrétnych projektov.

V oblasti kvalifikačného rastu existovali

výrazné rozdiely v počtoch získania vedeckopedagogického titulu profesor a docent. Kým v rokoch 2004 – 2007 dosiahlo titul profesor 19 učiteľov, v období rokov 2008 – 2011 to boli len 4 učitelia. Vedecko-pedagogický titul docent dosiahol v obidvoch obdobiach rovnaký počet, 19 učiteľov.

Jednoznačne pozitívny vývoj naproti tomu bolo možné dokumentovať v oblasti pomeru učiteľov – odborných asistentov s vedeckou hodnosťou

PhD. oproti učiteľom bez vedeckej hodnosti. Kým v roku 2005 pracovalo na univerzite 70 odborných asistentov s vedeckou hodnosťou oproti 102

odborným asistentom bez vedeckej hodnosti,

v roku 2010 to bolo už 119 odborných asistentov s vedeckou hodnosťou oproti 45 odborným asistentom bez vedeckej hodnosti. Takýto trend zodpovedal personálnej politike pri zamestnávaní absolventov 3. stupňa vysokoškolského štúdia. Bol tak reálny predpoklad ich vedecko-pedagogickej a publikačnej činnosti a ďalšieho kvalifikačného rastu na pracoviskách TUZVO. Priemerný vek profesorov a docentov, ako aj ich počet, bol najkritickejší na FEVT a FEE.

Na fakultách sa pripravovali plány zabezpečenia kontinuity garancií študijných programov, pretože rástol počet študijných programov s obmedzením priznaných práv na ich uskutočňovanie z dôvodu veku garanta. Niektoré garancie bolo zložité udržať pre odchod profesorov a docentov na iné vysoké školy. Podobný problém bol aj v priznaných právach uskutočňovať habilitačné a vymenúvacie konania, za viacerých garantov neboli adekvátne náhrady.

Ekonomika a hospodárenie

Ako sme už uviedli, prvá časť hodnoteného obdobia, teda roky 2002 – 2006, boli vo vysokoškolskom prostredí aj z ekonomického a hospodárskeho hľadiska obdobím významných legislatívnych zmien, ktoré spätne významne ovplyvnili pedagogickú, vedeckovýskumnú a ekonomickú činnosť univerzít.

V zmysle nového zákona sa vysoké školy pretransformovali z rozpočtových organizácií na verejnoprávne inštitúcie. Ich financovanie bolo zrazu viac zdrojové, aj keď hlavným zdrojom ešte stále zostávala spravidla dotácia poskytovaná

MŠ SR. Dotácia však bola poskytovaná

na základe výkonových parametrov, medzi ktoré patril počet študentov, finančný objem domácich a zahraničných grantov, kvalitatívne štruktúrovaný objem publikačnej činnosti a pod. Podiel financovania z iných zdrojov, najmä prostredníctvom domácich a zahraničných grantov, projektov, programov a fondov dosahoval v tomto období na TUZVO 10 – 15 % dotácie. V získavaní týchto zdrojov mala TUZVO vzhľadom na svoju personálnu a technologickú vybavenosť primerané postavenie medzi ostatnými univerzitami na Slovensku.

Ďalšiu významnú zmenu, ktorú priniesol zákon o vysokých školách, predstavovalo vysporiadanie majetku v prospech TUZVO s následným financovaním jeho obnovy. Nadšenie z prevodu majetku, ktorý mala TUZVO v správe, do jej vlastníctva pomerne rýchlo ustúpilo problémom zo zákonnej povinnosti odpisovať ho a tvoriť fond reprodukcie na jeho obnovu, resp. rekonštrukciu. Táto nová skutočnosť významným spôsobom ovplyvnila dovtedajšie výsledky hospodárenia, keď výsledkom hospodárenia TUZVO v rokoch 2002 – 2004 bola strata. Zmena prístupu k financovaniu TUZVO a prijatie viacerých úsporných opatrení v nasledujúcich dvoch rokoch hospodárenia prinieslo zlikvidovanie straty a zisk v roku 2005 a 2006, ktorý evokuje lepšie východiskové možnosti do budúceho obdobia. Aj napriek nevyrovnaným hospodárskym výsledkom v komentovaných piatich rokoch bolo v rámci rekonštrukcií a modernizácií majetku preinvestovaných niekoľko desiatok miliónov korún. Z väčších investičných akcií, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2002 až 2006, je potrebné

spomenúť najmä rekonštrukciu vykurovania

objektov TUZVO v hodnote 12,1 mil. Sk, rekonštrukciu objektov TUZVO – Študentský

domov a posluchárne PL a PD v hodnote

6,1 mil. Sk alebo rekonštrukciu skleníka, výstavbu

sociálnych zariadení a oplotenia v Arboréte Borová

Hora v hodnote 2,7 mil. Sk, budovanie laboratórií

VDL v hodnote 14,5 mil. Sk, rekonštrukciu strechy

ŠD po požiari v hodnote 1,2 mil. Sk, rekonštrukciu telocvične a vnútroareálového vodovodu v hodnote

1,1 mil. Sk.

V ekonomickej oblasti možno teda za najdôležitejšiu pozitívnu zmenu považovať jednoznačné a trvalé zvrátenie tendencie záporných hospodárskych výsledkov, s ktorými

TUZVO zápasila až do roku 2004. Z hodnotenia dlhodobých výsledkov hospodárenia a analýzy dotačných a nedotačných zdrojov financovania sa ukázala potreba zvýšiť podiel nedotačných zdrojov. Materiálno-technické podmienky na zabezpečenie hlavnej činnosti sa výrazne zlepšili rozsiahlymi rekonštrukciami hlavných

stavebných objektov TUZVO a modernizáciou informačno-komunikačných technológií.

Ako sme už uviedli, záver prvej dekády 21. storočia výrazne ovplyvnila globálna hospodárska kríza. Tým väčší význam mala účasť TUZVO na čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorú tiež možno považovať za jednu z najdôležitejších charakteristík tohto obdobia. Okrem priameho ekonomického dopadu treba zdôrazniť aj strategický vplyv na zvyšovanie kvality infraštruktúry TUZVO, a tým vytváranie predpokladov pre ďalší rozvoj. Pozitívne je, že sa nám darilo zapájať sa do viacerých operačných programov – najmä Výskum a vývoj, Vzdelávanie,

ale aj Program rozvoja vidieka a Program cezhraničnej spolupráce, a to tak v úlohe

žiadateľa, ako aj partnera. Rovnako pozitívne je, že do čerpania sa zapájali viaceré fakulty, ale aj ostatné súčasti univerzity, najmä Vysokoškolský lesnícky podnik a Centrum ďalšieho vzdelávania. V roku 2008 boli otvorené zrekonštruované priestory Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice, do ktorej TUZVO a EU investovali s cieľom zlepšiť vybavenie a funkčnosť vyše 1 mil. eur. Investícia a projekt zo štrukturálnych fondov EÚ priniesli nielen skvalitnenie a zrýchlenie služieb pre študentov a zamestnancov TUZVO, ale aj pre širokú verejnosť, osobitne z radov malých a stredných podnikateľov v oblasti lesného hospodárstva, drevospracujúceho priemyslu, environmentu a ochrany životného prostredia. Zlepšil, zrýchlil a uľahčil sa prístup k svetovým informačným databázam.

Koncom roka 2010 sme administratívne ukončili I. etapu projektu Rekonštrukcia objektov TUZVO so zameraním na vybudovanie IKT a technického zhodnotenia objektov. Začiatkom roka 2011 sme úspešne uzavreli vecné plnenie II. etapy projektu, pričom celkové čerpané finančné prostriedky týchto etáp predstavujú približne 6,5 mil. eur. Stavebnými prácami vrcholila praktická realizácia III. etapy projektu s rozpočtom viac ako 4 mil. eur. V rámci neho sa okrem rekonštrukcie objektov Vývojových dielní a laboratórií počítalo aj s výstavbou haly vedecko-experimentálnych pracovísk s viacerými modernými laboratóriami. Išlo okrem iného aj o pracovisko virtuálnej reality, v tej dobe jediné na Slovensku, zamerané na modelovanie a vyspelú vizualizáciu rôznych procesov v prírodnom prostredí.

Veľkým realizovaným projektom na TUZVO bol dopytovo orientovaný projekt Rekonštrukcia

objektov TUZVO so zameraním na vybudovanie informačno-komunikačných technológií a technické zhodnotenie objektov s rozpočtom

11 296 602,87 eur. V jeho rámci bola vo všetkých hlavných objektoch TUZVO vybudovaná moderná výkonná štruktúrovaná kabeláž a realizované bolo vysokorýchlostné sieťové prepojenie medzi

objektmi TUZVO. Modernizovaných bolo 55 učební a 36 laboratórií TUZVO a 11 veľkokapacitných prednáškových sál; v nich bolo inštalovaných spolu 85 systémov projekcie a riadenia AV signálov, ktoré boli v prednáškových sálach doplnené 11 interaktívnymi tabuľami. Tým boli vytvorené technické podmienky na pedagogický proces najmodernejšieho charakteru. Vybudované bolo aj Študentské kongresové centrum a dve videokonferenčné miestnosti.

Napriek zložitým vonkajším aj vnútorným ekonomickým podmienkam sa nám teda darilo aj v oblasti financovania a investícií. V priebehu celého hodnoteného obdobia univerzita

každoročne dosahovala kladný hospodársky výsledok. Jednotlivými orgánmi exekutívy aj akademickej samosprávy prešla so súhlasom inovovaná metodika delenia dotácie a tvorby rozpočtu, čím sme úspešne zavŕšili niekoľkoročný pomerne komplikovaný vývoj.

Prijaté riešenie dôsledne uplatňovalo prístupy MŠ k hodnoteniu univerzít a prideľovaniu zdrojov, zohľadňovalo vnútorné špecifiká TUZVO vrátane objektívnejšieho stanovenia a vzájomného započítavania výkonov v pedagogickej oblasti a vyvažovalo prvky zásluhovosti a solidarity medzi pracoviskami.

Pre budúci rozvoj TUZVO mali mimoriadny význam investície do rekonštrukcií objektov. Aj v roku 2011 sme napriek všeobecnej tendencii redukovať investície ukončili rekonštrukciu telocvične v objeme 100 000 eur, rekonštrukciu objektov Arboréta – 80 000 eur, a v priebehu prázdnin rekonštrukciu kuchyne a jedálne Študentského domova v objeme ďalších 55 000 eur. Ako posledné v poradí sme začali práce aj na objekte hlavnej budovy, keď sme do rekonštrukcie a zateplenia strechy investovali takmer pol milióna eur.

Kultúrny, spoločenský a športový život

V tejto oblasti života TUZVO aj v hodnotenej dekáde dominovalo najmä pôsobenie vysokoškolského folklórneho súboru Poľana, záujmových študentských klubov, internátneho rozhlasu a telovýchovnej jednoty Slávia. Folklórny súbor Poľana možno skutočne považovať za stálicu kultúrneho pôsobenia na TUZVO naprieč celou jej históriou, hodnotenú dekádu nevynímajúc. Dobové dokumenty podčiarkujú jej nazastupiteľné miesto pri spestrovaní väčšiny oficiálnych a slávnostných podujatí odbornej i spoločenskej povahy na jednej strane, ako aj spontánneho pôsobenia na kultúrnych a zábavných akciách, ako boli imatrikulačné slávnosti a divadlá, ročníkové zábavy, stavania májov, plesy, a pod.

Obľúbeným miestom na odreagovanie sa od študijných povinností, miestom nadväzovania nových priateľstiev a prežívania príjemných večerov v kruhu priateľov obohatených o hodnotné kultúrne zážitky sa za roky svojej existencie stal WORLD klub.

• Stretnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča s rektorom TU vo Zvolene prof. Jánom Tučekom

Po obdobiach naozaj špecifického programového pôsobenia v minulosti sa WORLD klub v období hodnotenej dekády dostával do povedomia študentov hlavne diskotékami, na ktorých sa hrali všetky žánre hudby a každý návštevník si tam mohol nájsť ten svoj obľúbený. Piatkové večery boli zvyčajne venované koncertom a vystúpeniam živých kapiel. Pravidelne sa konávala akcia s názvom „Hronozvod“, na ktorej vystupovalo viacero skupín súčasne. Vytvorila sa nová tradícia WORLD klub festu, ktorý bol symbolickou rozlúčkou študentov na konci akademického roka.

Ku koloritu každodenného študentského života v študentských domovoch aj v hodnotenej dekáde patrilo vysielanie Internátneho rozhlasu (INRO), ktoré bolo medzi študentmi stále mimoriadne obľúbené. Nielenže si v danej dekáde pripomínalo významné okrúhle výročia od svojho založenia, ale sa mu aj mimoriadne darilo. Naviac, v rokoch 2005 – 2007 prešli jeho priestory a vybavenie kompletnou rekonštrukciou. Zmodernizované bolo aj technické vybavenie, ktoré umožňovalo kvalitnú štúdiovú prácu, ale aj výrobu programov v teréne. Naozaj pestrá bola programová štruktúra (Oldies a Inro hitparáda, KONAŽE – koncert na želanie, interaktívna relácia Horúce kreslo atď.).

INRO bolo pravidelným účastníkom podujatia Rádiorallye, celoslovenskej súťaže internátnych a amatérskych rádií. Z tejto súťaže konanej v roku 2004 postúpilo INRO Zvolen do európskej súťaže CIMES 2004 a nahrávka Pavla Fecíka

„Slony“ získala prvenstvo. Francúzski porotcovia ju dokonca zaradili aj do riadneho vysielania rozhlasu vo Francúzsku. INRO Zvolen sa tiež stalo najúspešnejším internátnym rozhlasovým štúdiom na Rádiorallye 2005 aj Rádiorallye 2006.

Telovýchovná jednota Slávia takisto fungovala v podmienkach TUZVO dlhodobo, intenzívne

opäť aj počas celej hodnotenej dekády. Ponúkala študentom aj zamestnancom možnosť regenerácie a obnovy síl formou aktívneho pohybu. Zároveň organizovala množstvo športových podujatí v rôznych športových odvetviach. V roku 2007, resp. 2012 mala telovýchovná jednota 350 / 309 členov organizovaných v 12 / 13 oddieloch vrátane tých pre TUZVO naozaj tradičných a úspešných (volejbal, bedminton, kanoistika).

Ako plynul čas – významné udalosti, výročia, podujatia, návštevy

Popri tradičných, každoročným opakovaním cyklu akademického života podmienených udalostí – ako boli imatrikulácie, skúškové obdobia či promócie, sme aj v komentovanej dekáde absolvovali viacero skutočne výnimočných. Roky 2002, 2007 a 2012 boli pre TUZVO rokmi významných a okrúhlych jubileí. Pripomenuli sme si postupne 50., 55. a 60. výročie založenia

VŠLD a jej presťahovania do Zvolena. Zároveň uplynulo 195, 200 a 205 rokov od počiatku dejín vysokoškolského lesníckeho štúdia na Slovensku, pripomenuli sme si aj 240., 245. a 250. výročie prvého technického vysokoškolského štúdia na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.

V roku 2002 oslavy zachovávali ešte tradičný prístup z predchádzajúcich období, ktorý sa vyznačoval spájaním významnejších podujatí roka prakticky od mája do novembra do tzv. sprievodných akcií osláv. V roku 2002 sme ich

v Kalendári podujatí uverejnenom v Univerzitných

novinách napočítali 33 a patrila k nim väčšina

významnejších osláv a podujatí v danom roku uvádzaných v ďalšom texte.

Pri oslavách v roku 2007 bol pôvodný koncept už zmenený. Ťažisko osláv univerzity sa sústredilo najmä do spoločensko-informačnej roviny a spájalo sa len s oslavami významných výročí. V septembri boli sprístupnené dve výstavy: „Technická univerzita vo Zvolene – súčasnosť a budúcnosť (v priestoroch Študentského domova Ľ. Štúra vo Zvolene a „Universitas Technica Veterosolii 1807 – 1952 – 2007 (v Múzeu vo Svätom Antone). Slávnostné zhromaždenie a odovzdávanie pamätných medailí a ocenení bolo v priestoroch Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene spojené s divadelným predstavením Radošinského naivného divadla s príznačným názvom Stvorenie sveta.

V rámci osláv v roku 2012 sa takisto konalo viacero podujatí, ako napríklad výstava pod názvom Šesť zastavení v živote Františka Papánka, odhalenie pamätnej dosky profesorovi Františkovi Papánkovi alebo odhalenie pamätníka profesorovi Miroslavovi Stolinovi.

Hlavným momentom osláv bola vo všetkých prípadoch akademická slávnosť s výnimočným programom a atmosférou v aule TUZVO v septembri. Akademická slávnosť bola obohatená udeľovaním Ceny Technickej univerzity vo Zvolene, čestných titulov Doctor honoris causa

TUZVO, udeľovaním ocenení pracovníkom TUZVO a jej partnerom a tiež spojená bola s kultúrnym programom a návštevou významných hostí.

V roku 2002 bolo „ťahákom“ slávnosti udeľovanie čestných doktorátov profesorovi

Grantnerovi a profesorovi Petrovi, v roku 2007

vystúpenie husľového virtuóza Petra Michalicu

a v roku 2012 účasť prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

Oslávili sme aj výročia jednotlivých súčastí univerzity. K tým významnejším, najmä okrúhlym môžeme započítať 50. výročie založenia

Vysokoškolského lesníckeho podniku v roku 2008, 40. výročie založenia Arboréta Borová Hora v roku 2005, 40. výročie založenia Vydavateľstva univerzity v roku 2009, 60. výročie založenia SLDK v roku 2012, 55. výročie založenia folklórneho súboru Poľana v roku 2011 a 40. výročie založenia študentského internátneho rozhlasu INRO v roku 2009.

FEVT oslávila v roku 2001 najskôr 5., v roku

2006 10. a v roku 2011 aj 15. výročie svojho založenia. Podobne FEE oslavovala svoje

15. výročie v roku 2006 a 20. výročie v roku

2011. Ako inak, vo všetkých prípadoch sa opäť oslavovalo sériou odborných a spoločenských

podujatí.

Akademickú dimenziu života univerzity doslova každoročne zvýrazňovali podujatia a udalosti, ako bol Týždeň slovenských knižníc v marci, slávnostné otvorenia akademických rokov v septembri, sporadicky obohatené aj o špeciálne udalosti (napr. oznámenie o výsledku komplexnej akreditácie v roku 2009 alebo viacerými promóciami „doctor honoris causa“ Technickej univerzity vo Zvolene), odovzdávanie Ceny rektora vynikajúcim študentom pri príležitosti Dňa

študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu v novembri alebo aj v rokoch 2006 – 2012

dodržiavanú tradíciu stretnutí zamestnancov univerzity na prahu začínajúceho sa kalendárneho roka spojenú s divadelným predstavením v DJGT vo Zvolene.

Na univerzite sa každoročne pripravoval plán vedecko-odborných podujatí s mimoriadne bohatým obsahom zahrňujúcim desiatky podujatí. K tým naozaj najvýznamnejším odborným podujatiam treba určite započítať veľké medzinárodné, niekedy na úrovni sympózií organizované akcie, často v spolupráci s pracovnými skupinami IUFRO alebo výbormi COST. Ako ich vydarené príklady môžeme spomenúť sympózium IUFRO „Population and Evolutionary Genetics“ organizované v roku 2002 v Starej Lesnej, konferenciu IUFRO „Wood science – Education and Research Programmes v roku 2004 opäť v Starej Lesnej, medzinárodné sympóziun IUFRO „Wood Structure and Properties“ v roku 2006 na Kaskádach v Sielnici, konferenciu IUFRO „Legal Aspects of European Forest Sustainable Development“ v roku 2009 vo Zvolene alebo COST „Implemetation of DSS tools into the Forestry Practice 2012“ vo Zvolene či výročnú schôdzu IAWS a „Interaction of Wood with Various Forms of Energy“ vo Zvolene v roku 2012. Do najvyššej kategórie možno tiež celkom isto započítať tri ročníky medzinárodnej konferencie „Fire Engineering“ organizovanej v Lučenci a vo Zvolene v rokoch 2002, 2006 a 2010.

Konferencie Enviro–I–Fórum sa konali každoročne v období 2005 až 2013 v júni alebo októbri, konferencia Financovanie Lesy – Drevo každoročne v júni, resp. novembri, výstava a súťaž prác študentov dizajnu Cena profesora Halabalu tiež v novembri v rokoch 2005, 2007, 2009 a 2011.

Na pôde univerzity sa uskutočnili aj viaceré významné odborné konferencie organizované

Ministerstvom pôdohospodárstva, Ministerstvom životného prostredia a/alebo Ministerstvom hospodárstva. Po kalamite vo Vysokých Tatrách v roku 2004 to boli tri podujatia v roku 2005 (Lesy v Tatrách po vetrovej kalamite – ako ďalej v januári, Vysoké Tatry – Dôsledky vetrovej kalamity v chránených územiach a možnosti ich riešenia v máji, a Vysoké Tatry rok po v novembri). V roku 2009 išlo o ďalšie dve podujatia zamerané na rozvoj vidieka. V marci sa uskutočnila konferencia o chove Norika

muránskeho typu a v apríli konferencia k zmierňovaniu následkov globálnej krízy Drevo ako strategická surovina. Všetky podujatia sa konali za prítomnosti mnohých predstaviteľov zainteresovaných ministerstiev, vlády a parlamentu, ako aj ďalšej odbornej a laickej verejnosti.

Vysokú diverzitu života univerzity aj v danom období dokresľovali kultúrne, športové a spoločenské podujatia. Za všetky spomenieme aspoň medzinárodný festival filmov o životnom prostredí Envirofilm, konaný v tomto období každoročne spoločne v Banskej Bystrici, vo Zvolene aj Banskej Štiavnici v mesiaci máj, festival vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen, konaný v júli v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007, 2009 a 2011, Futbalový turnaj troch univerzít konaný každoročne v septembri, stavanie májov každoročne v máji, súťaž o putovný pohár KPO Železný hasič, konanú každoročne

v decembri, splav Hrona každoročne v júni alebo akciu Študentská a Valentínska kvapka krvi, konané v novembri, resp. februári opäť každoročne.

Významné obohatenie a rozširovanie

povedomia vo verejnosti predstavovali

aktivity spojené s realizáciou pamätníka Parku

ušľachtilých duší vo Zvolene, na budovaní

ktorého TUZVO od počiatkov spolupracovala.

Slávnostné odhalenie jeho základného

kameňa sa konalo v roku 2008 za účasti predsedu

vlády SR Roberta Fica. Naozaj mimoriadne

bolo odhalenie sklenej dominanty pamätníka

v roku 2009, ktorého sa rovnako zúčastnil

predseda vlády SR Robert Fico v sprievode

veľvyslanca štátu Izrael, 9 ministrov vlády

SR a 12 veľvyslancov a predstaviteľov

zahraničných zastupiteľstiev v SR. Zakončenie celého procesu predstavovalo odhalenie

inštalácie nazvanej Cesta pokory ako súčasti pamätníka v roku 2010 opäť za osobnej účasti veľvyslanca štátu Izrael na Slovensku. Od roku

2009 je pamätník Park ušľachtilých duší zaradený do projektu Slovenská cesta židovského

kultúrneho dedičstva v rámci Európskej cesty

židovského kultúrneho dedičstva, pričom celý projekt nesie označenie Veľká kultúrna cesta Rady

Európy.

V priebehu hodnotených rokov sme na pôde univerzity privítali (aj opakovane) viacerých

významných hostí vrátane prezidenta republiky

Ivana Gašparoviča (2004, 2008, 2012), premiéra

Roberta Fica (2008, 2009), premiérku Ivetu

Radičovú (2008), podpredsedu vlády Pavla

Ruska (2004), ministra pôdohospodárstva Zsolta

Simona (2005, 2006), ministra pôdohospodárstva

Stanislava Becíka (2009), ministra životného

prostredia Lázlóa Miklósa (2005 – 2006), ministra

školstva Jána Mikolaja (2008), poslancov NR

SR Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu (2007),

Dňa 13. novembra 2005 prevzala Ing. Ulrika Cimplová, absolventka FEE „Grand Prix Ľudovej banky za vzdelanosť 2005“. Cenu udeľovala každý rok Ľudová banka v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou najlepším absolventom slovenských univerzít. Za akademický rok 2004/2005 to bolo 22 vynikajúcich absolventov vrátane našej zástupkyne.

V akademickom roku 2007/2008 získal doc. Marek Fabrika z Katedry hospodárskej

úpravy lesa a geodézie Lesníckej fakulty TUZVO prestížnu cenu Werner Siemens Excellence Award za vedecký projekt SIBYLA – virtuálny simulátor biodynamiky lesa – matematická simulácia správania sa biotopov lesa.

Dňa 26. mája 2008 Ministerstvo životného prostredia SR slávnostne prevzalo certifikát potvrdený generálnym riaditeľom UNESCO o zápise Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva. Zápis bol výsledkom práce slovenského tímu odborníkov z radov lesníkov a prírodovedcov vrátane pracovníkov TUZVO.

poslanca NR SR Dušana Čaploviča (2012), ako aj ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, významých inštitúcií, podnikov a firiem či veľvyslancov viacerých krajín.

Minister životného prostredia SR ocenil tento čin kolektívu národných expertov prof. Ivana Vološčuka, doc. Viliama Pichlera a RNDr. Jozefa

Klindu Cenou ministra životného prostredia 2008 za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie.

Mimoriadnym úspechom bolo aj absolútne víťazstvo nášho študenta Drevárskej

fakulty TUZVO Lukáša Priečka v prestížnej medzinárodnej súťaži International Design Award 2009 vyhlasovanej firmou Hettich.

Víťazstvo mu v konkurencií 1 600 prác

účastníkov z celého sveta prinieslo jeho

interaktívne kreslo Transformer riadené hlasom, ktoré navrhol pod vedením Mgr. Art. Mariana

Ihringa, ArtD.

• Doc. Marek Fabrika – cena Werner Siemens Excellence Award za projekt SIBYLA (2007/2008)

Ako prejav uznania za dosiahnuté výsledky a spoluprácu s mestom Zvolen získala Technická univerzita Cenu primátora mesta Zvolen za rok 2009.

Veľkým úspechom univerzity v rámci programu Erasmus bola nominácia študenta Bc. Jozefa Majáka na medzinárodnú konferenciu Erasmus vo Švédsku, ktorá sa konala v októbri 2009 na univerzite v Lunde.

Bc. Jozef Maják bol nominovaný na základe svojej eseje „Self-discovery in an Oslo caleidoscope“ spomedzi viac ako dvoch desiatok uchádzačov zo Slovenska, pričom na konferencii oficiálne reprezentoval Slovenskú republiku a z rúk európskeho komisára Maroša Šefčoviča prevzal ocenenie „2millionth Erasmus student“.

Do akademického roka 2009/2010 vstúpila TUZVO s potvrdeným statusom elitnej vysokej školy. Na základe komplexného hodnotenia a návrhu Akreditačnej komisie SR bola zaradená medzi vysoké školy univerzitného typu spolu s ďalšími piatimi slovenskými vysokými školami.

V októbri 2010 TUZVO získala Cenu Jána

Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené technické riešenie, ktorého výsledkom bola sústava patentov v oblasti rekuperačných lanových zariadení. Pôvodcami riešenia boli pracovníci Katedry lesnej ťažby a mechanizácie Lesníckej fakulty TUZVO doc. Ing. Vladimír Štollman, PhD., doc. Ing. Jozef

Suchomel, CSc., a Ing Štefan Ilčík, PhD.

Za významný prínos môžeme považovať aj výsledky tvorivej činnosti prof. Ing. Štefana

Schneidera, PhD., ktorý v roku 2011 získal štyri autorské osvedčenia o zápisoch dizajnu registrovaných Úradom priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky.

Záver

Záverom tohto, a určite nie komplexného prehľadu možno konštatovať, že dekáda rokov 2002 – 2012 bola pre TUZVO úspešným obdobím. Obdobím vyústenia zložitej a náročnej etapy všestrannej transformácie vysokého školstva na Slovensku, obdobím implementácie trojstupňového modelu štúdia, prechodu na viaczdrojové a projektové financovanie, obdobím nebývalého rastu konkurencie a súťaže medzi vysokými školami, ako aj rozporuplného začleňovania univerzity do Európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru zavŕšeného úspešnou komplexnou akreditáciou. Manažmentu univerzity a fakúlt sa podarilo naštartovať a udržiavať rozvoj univerzity aj v zložitých spoločenských a ekonomických podmienkach. Treba tiež poukázať na význam kontinuity vývoja a zúročenia snáh a výsledkov viacerých generácií učiteľov, výskumníkov, ale aj ostatných pracovníkov univerzity počas celej jej histórie pri dosiahnutí týchto výsledkov. Môžeme konštatovať, že do ďalšieho obdobia svojho vývoja vstupovala TUZVO s jasne vytýčeným smerovaním vo forme Dlhodobého zámeru na obdobie 2011 – 2016. Sprevádzal ju úspech v čerpaní zdrojov z operačných programov a mala za sebou niekoľko ekonomicky stabilných rokov. K tradične dobrým výsledkom v oblasti vedeckovýskumnej činnosti sa postupne pridávali úspechy v oblasti vonkajších vzťahov a medzinárodnej spolupráce. V širších súvislostiach k nedostatkom a problémom patrila najmä pretrvávajúca, až prehlbujúca sa nevyváženosť výkonov jednotlivých fakúlt univerzity, rezistencia niektorých pracovísk

voči podnetom z vonkajšieho prostredia, najmä v oblasti financovania, pomalá a nedôsledná adaptácia na projektové financovanie a riadenie čoraz väčšieho rozsahu aktivít, ako aj presadzovanie partikulárnych záujmov často na úkor iných alebo celku. Celkom jednoznačný bol však vysoký potenciál inštitúcie na pozitívnu zmenu, ktorej hlavnou zárukou bola iniciatíva, záujem a odhodlanie akademickej obce TUZVO.

2012 – 2022

Obdobie rokov 2012 až 2022 je charakteristické existenciou 2 dlhodobých zámerov Technickej univerzity vo Zvolene (ďalej aj TU vo Zvolene alebo TUZVO). Podľa Dlhodobého zámeru Technickej univerzity vo Zvolene na roky 2011 – 2016 boli strategickým zámerom Technickej univerzity vo Zvolene internacionalizácia vzdelávania, vedeckého bádania a využitia poznatkov, ako aj ďalší rozvoj statusu univerzitnej vysokej školy. Cieľom bolo aj zvýrazniť postavenie TUZVO v rámci európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru a zapojenie sa do budovania európskej vedomostnej spoločnosti v rámci svojej profilácie s posilnením svojej jedinečnosti v systéme vysokého školstva SR. Technická univerzita vo Zvolene si vo svojom Dlhodobom zámere na roky 2017 – 2023 vytýčila víziu stať sa do roku 2030 medzinárodne uznávanou, výskumne orientovanou univerzitou, ktorá bude patriť medzi slovenských lídrov vo svojom vedeckovýskumnom zameraní. Technická univerzita vo Zvolene chce byť v roku 2030 poskytovateľom moderného

vzdelávania, sprostredkovateľom systematického odovzdávania vedomostí a spoločných kultúrnych a demokratických hodnôt v medzigeneračnom procese, ale aj šíriteľom ideí humanizmu, tolerancie, spolupráce a zodpovednosti k životu. Technická univerzita vo Zvolene sa vo svojej vízii hlási k napĺňaniu koncepcie „zelenej univerzity“

poskytujúcej najmodernejšie vedecké poznatky týkajúce sa dôsledného dodržiavania princípov trvalo udržateľného života.

Rektorom TUZVO bol v tomto období

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD., prorektor pre pedagogickú prácu bol RNDr. Andrej Jankech, PhD., prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť bol prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka, prorektormi pre rozvoj boli prof. RNDr. Danica Kačíková, PhD., a doc. Ing. Josef Drábek, CSc., prorektormi pre vonkajšie vzťahy boli doc. Ing. Mgr. Rastislav Šulek, PhD., a prof. Ing. Branislav Olah, PhD. Kvestormi univerzity boli doc. Ing. Josef Drábek, CSc., a Ing. Stanislav Jalakša. Predsedom AS TU

Zvolen v rokoch 2011 – 2018 bol prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., Od roku 2019 doteraz prof. Ing. Ján Tuček, PhD.

Rudolf Kropil – Jaroslav Šálka

Obdobie rokov 2013 – 2017 sa v univerzitnom prostredí vyznačovalo najmä procesom komplexnej akreditácie verejných vysokých škôl. Viaceré legislatívne zmeny významne ovplyvnili pedagogickú, vedeckovýskumnú a ekonomickú činnosť, najmä spoplatnenie a následne aj predĺženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme. Boli zavedené centrálne registre študijných programov i zamestnancov vysokých škôl, na podávanie žiadostí o akreditáciu či predkladanie podkladov v rámci komplexnej akreditácie sa využíval elektronický spôsob, čo administratívne odbremenilo a zeefektívnilo štandardné činnosti na vysokých školách. Štúdium na vysokých školách sa riadilo zákonom o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. a ďalšími jeho novelami prijatými v nasledujúcich rokoch. Vo financovaní sa chod vysokých škôl prispôsobil zmenám z rozpočtového financovania na dotačné, ktoré vo výraznej miere odzrkadľovalo

výkonové parametre, medzi ktorými boli vo veľkej miere zastúpené prepočítané počty

študentov, hodnotenie oblastí výskumu vysokej

školy v rámci komplexnej akreditácie, objemy finančných prostriedkov získaných z domácich a zahraničných grantov, kvalitatívne štruktúrované výstupy v publikačnej a umeleckej činnosti a pod. Slovenská republika mala v oblasti vysokého školstva zámer vybudovať efektívny systém umožňujúci prístup ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu všetkým občanom, ktorí oň prejavia záujem a preukážu potrebné schopnosti či zručnosti. Vzdelávanie je proces nielen neustáleho sledovania a overovania rokmi zabehnutých postupov a činností, ale aj hľadanie nových inovatívnych činností či prispôsobovanie sa súčasným moderným trendom

odzrkadľujúcim potreby praxe i spoločnosti. Zámerom je priniesť vyššiu efektivitu vzdelávania, vyššiu úspešnosť absolventov pri uplatnení sa na trhu práce v dobe, keď konkurencia neustále narastá. Z uvedeného vyplynula skutočnosť, že viaceré vysoké školy sa zamerali na získanie čo najvyššieho počtu študentov vytváraním nových študijných programov, o ktoré bol na Slovensku najväčší záujem. Týkalo sa to hlavne študijných programov v oblasti ekonomiky, práva, sociálnej oblasti, masmediálnej komunikácie. Týmto sa medzi univerzitami začal boj o získanie študentov a záujem študentov o technologicky zamerané študijné programy mal klesajúci trend.

V roku 2018 vznikla Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je vykonávať

činnosti externého zabezpečovania kvality

vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. Bola zriadená zákonom č. 269/2018 Z. z. ako právnická osoba so sídlom v Bratislave. Poslaním agentúry je prispievať k zlepšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike nástrojmi externého zabezpečovania kvality podľa princípov ESG 2015 a v súlade s očakávaniami strán zainteresovaných na vzdelávaní. Agentúra poskytuje vysokým školám odborný a nezávislý pohľad na kvalitu vzdelávania a posilňuje kultúru kvality. Agentúra rozhoduje najmä vo veciach týkajúcich sa udeľovania oprávnení vysokým školám na základe ich žiadostí a tiež plní ďalšie súvisiace úlohy. V súvislosti s novým akreditačným systémom sa v roku 2021 pristúpilo k schvaľovaniu nových dokumentov a smerníc týkajúcich sa vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania na TUZVO.

• Slávnostný krst knihy Universitas Technica in Zvolen 2017 za účasti dvoch bývalých prezidentov SR Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča a rektora TU vo Zvolene prof. Rudolfa Kropila

• Stavanie Májov

Celý proces kreovania a následného schvaľovania materiálov bol dlhý a náročný. V roku 2022 čaká Technickú univerzitu vo Zvolene akreditácia podľa nových štandardov. Nový komplexný systém akreditácie študijných programov a požiadavky na kvalitu vzdelávania, na ktorých v súčasnosti na univerzite pracujeme, sa opierajú o európske normy kvality. Sú očakávané nielen uchádzačmi o štúdium, ale aj mladými pedagógmi a vedcami, ktorí sa rozhodujú zostať alebo odísť do zahraničia.

Rok 2022 je zásadný pre rozvoj TUZVO z dôvodu schválenia v určitých častiach prelomovej novely zákona o vysokých školách. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony 137/2022 je účinný od 25. 04. 2022.

Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl i fakúlt. Zmení sa najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady VŠ, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu VŠ a správnej rady verejnej VŠ posilnením postavenia správnej rady. V roku 2022 čaká TUZVO aj a proces zosúlaďovania legislatívnych dokumentov a administratívnych, finančných a riadiacich procesov.

Rok 2022 je pre TUZVO významný z dôvodu schválenia Smernice č. 36/2022 o periodickom hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti. Minister školstva, vedy, výskumu a športu (ďalej len „minister“) podľa čl.

12 ods. 2 písm. f) druhého bodu Organizačného poriadku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v súlade s § 26a a zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona

č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vydal smernicu, ktorá bude mať v budúcnosti veľký vplyv na financovanie vedeckovýskumných činností a celej univerzity.

V rokoch 2020 až 2022 mala aj na našu alma mater dopad epidémia spôsobená ochorením Covid-19, ktorá zasiahla všetky vysoké školy rovnako. Hoci priniesla obmedzenia vo výučbe, výskumnej a ďalšej tvorivej činnosti, ukázala, že alternatívne alebo hybridné formy vzdelávania sú aj v našom prostredí reálne. V nasledujúcom období budeme musieť týmto formám vzdelávania venovať zvýšenú pozornosť, aby bola zabezpečená kvalita študijných programov a aby študenti boli s poskytovaným vzdelávaním spokojní.

Vojna na Ukrajine v roku 2022 šokovala svetovú verejnosť. Technická univerzita sa pripojila k mierovej výzve a odmieta násilie a hrubú silu ako prostriedky riešenia konfliktov. Zároveň akcentovala potrebu podpory kritického myslenia v slovenskej spoločnosti a úlohy vysokých škôl, ich zamestnancov a študentov, aby sa postavili proti šíreniu politickej propagandy, dezinformácií a alternatívnych faktov, ale aj extrémizmu. Vojna na Ukrajine bude mať s veľkou pravdepodobnosťou veľký vplyv na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty života celej Európskej únie, Slovenska, ale aj vysokých škôl.

Vzdelávanie

Technická univerzita vo Zvolene podala 2. júna 2014 žiadosť o komplexnú akreditáciu činností univerzity v nadväznosti na svoj dlhodobý zámer. Akreditačná komisia počas viac ako 12 mesiacov od odovzdania žiadosti komplexne posúdila a zhodnotila vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť univerzity, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa tieto činnosti uskutočňujú. Hodnotené boli činnosti za obdobie rokov 2008 až 2013. V priebehu akademického roku 2015/2016, dňa 12. novembra 2015 boli na Technickú univerzitu vo Zvolene doručené výsledky komplexnej akreditácie a z dôvodu viacerých zmien v organizácii štúdia bolo nutné vykonať prechod na novoakreditované študijné programy v dennej forme štúdia.

Akreditačná komisia sa zároveň vyjadrila k žiadostiam o akreditáciu študijných programov a o akreditáciu všetkých habilitačných konaní a konaní na vymenovanie profesorov, v ktorých chce mať naša univerzita priznané práva.

Technická univerzita vo Zvolene požiadala o akreditáciu v 100 študijných programoch vo všetkých troch stupňoch a v 99 prípadoch boli

žiadosti úspešné. Ďalšie žiadosti o akreditácie nových študijných programov, resp. reakreditácie existujúcich boli priebežne realizované v ďalších akademických rokoch. Aktuálny počet akreditovaných študijných programov

na TUZVO bol 129.

Počas hodnoteného obdobia sa počet študentov na TU vo Zvolene zmenšoval zo 4 483 študentov v akademickom roku 2012/2013

na počet 3 481 študentov v akademickom roku

2015/2016. V aktuálnom akademickom roku

2020/2021 študovalo na TU vo Zvolene celkovo 2 037 študentov. Technickú univerzitu si ako vzdelávaciu inštitúciu zvolilo priemerne ročne viac ako 100 zahraničných študentov, čo boli približne 3 % z celkového počtu študentov. Väčšina z nich študovala na Drevárskej fakulte, na ktorej sa uskutočňoval študijný program v I. stupni

na detašovanom pracovisku DF vo Volyně v Českej republike. Súčasťou vzdelávacieho procesu je aj štúdium v III. stupni štúdia. V akademickom roku 2012/2013 študovalo v doktorandskom

štúdiu celkovo 213 študentov v obidvoch formách štúdia. V akademickom roku 2015/2016 mala

TU vo Zvolene v III. stupni štúdia 113 študentov a v akademickom roku 2021/2022 ich študovalo na TU vo Zvolene 99.

Do funkcie rektora Technickej univerzity vo Zvolene bol prezidentmi a prezidentkou SR vymenovaný Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. s účinnosťou od 18. februára

2012 na prvé štvorročné funkčné obdobie; s účinnosťou od 18. februára 2016 na druhé štvorročné funkčné obdobie a s účinnosťou od 18. februára 2020 na tretie štvorročné funkčné obdobie.

Technická univerzita vo Zvolene uskutočňuje aj univerzitné študijné programy v oblasti ekonomiky a manažmentu prírodných zdrojov, ktoré sú garantované a zabezpečované odbornými pracoviskami viacerých fakúlt univerzity. Sú to moderné študijné programy, ktoré prierezovo integrujú viaceré vedné oblasti, aby tak umožnili prípravu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre aktuálne podmienky dnešného i budúceho vývoja hospodárstva a celej spoločnosti. Na Univerzite tretieho veku v akademickom roku 2015/2016 spolu študovalo celkom 382 študentov v 20 študijných odboroch. Svoje štúdium v danom akademickom roku úspešne ukončilo 140 absolventov. Na zvýšenie uplatnenia predovšetkým vlastných absolventov Technická univerzite vo Zvolene v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici organizovala doplnkové pedagogické štúdium.

Pre obdobie rokov 2012 až 2022 bolo charakteristické znižovanie počtu pedagogických zamestnancov, z 273 v roku 2012 na 231 v roku 2022 (234 v roku 2019, 263 v roku 2016, 260 v roku 2014), zlepšovala sa však kvalifikačná štruktúra v prospech akademických zamestnancov s vyšším vedecko-pedagogickým alebo vedeckým titulom. Na pokles počtu pedagogických zamestnancov má určite veľký vplyv znižovanie počtu študentov na univerzite, ako aj trend k efektívnosti vykonávania práce. Vývoj koeficientu kvalifikačnej štruktúry na TUZVO od roku 2012 odzrkadľoval najmä zvýšenie kvalifikácie u odborných asistentov bez vedeckej hodnosti na odborných asistentov s vedeckou hodnosťou a v ostatnom období má na nárast najvýraznejší vplyv zvýšenie počtu docentov

a profesorov. V personálnej oblasti bolo ostatné desaťročie charakteristické aj zvýšenou mierou financovania vedecko-výskumných zamestnancov z projektov.

Veda a výskum

Nosné smery výskumu na Technickej univerzite, ktorá sa chce profilovať ako zelená univerzita, boli zamerané na les, drevo, ekológiu a environment a realizovali sa prostredníctvom vedeckovýskumných aktivít fakúlt.

Stav výskumu a vývoja na Slovensku však charakterizujú aj viacere pretrvávajúce problémy. Jednoznačne najväčším problémom slovenského výskumu zostáva jeho dlhodobé podfinancovanie. V praxi sa to prejavuje aj nedostatočným rozpočtom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá ako hlavná grantová agentúra má len obmedzené možnosti, čo sa týka vyhlasovania nových výziev. V rozpore s európskym trendom na Slovensku navyše stále prevláda podpora základného výskumu a financovanie výskumu z verejných zdrojov, čo by sa však malo zmeniť v súlade s RIS3 SK. Technická univerzita bola v minulom období hodnotená rôznymi rankingovými a ratingovými agentúrami, pri čom dosahovala veľmi dobré umiestnenia.

Tvoriví pracovníci TUZVO sa zapájali do spolupráce so zahraničnými partnermi. Jasným faktom toho je aj úspech Lesníckej fakulty, Drevárskej fakulty a Fakulty ekológie environmentalistiky, ktorým sa podarilo získať zahraničné granty Rámcových programov a Horizontu 2020 financovaných Európskou komisiou.

Okrem toho pracovníci TUZVO pracovali v medzinárodných vedeckých sieťach aj prostredníctvom akcií COST, bilaterálnych projektov podporovaných národnou Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, Európskeho lesníckeho inštitútu (EFI). Národné vedeckovýskumné projekty boli na Technickej univerzite vo Zvolene financované domácimi

agentúrami: Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV), Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva SR (VEGA), Kultúrnou a edukačnou agentúrou Ministerstva školstva SR (KEGA) a Agentúrou Ministerstva školstva

pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU), neskôr Výskumnou agentúrou (VA).

Merateľným výsledkom projektovej vedeckovýskumnej činnosti je kvalitná publikácia. Publikačná činnosť na Technickej univerzite vo Zvolene sa členila do piatich skupín: A1, A2, B, C a D, v súlade s evidovanými údajmi v centrálnom registri publikačnej činnosti. Skupina A1

predstavuje knižné publikácie charakteru

vedeckej monografie, skupina A2 predstavuje autorstvo ostatných knižných publikácií, ako napr. vysokoškolských učebníc, odborných knižných prác, skrípt a podobne.

• Virtuálna jaskyňa

• Inovatívny úložný systém (Bakalárska práca), dizajn: Ivan Jedinák

Technická univerzita vo Zvolene spĺňa dočasné kritériá na udelenie oprávnenia používať označenie „výskumná univerzita“. Na udelenie oprávnenia používať označenie „výskumná univerzita“ je rozhodujúci číselne vyjadrený profil kvality výskumnej činnosti a počet oblastí výskumu, v ktorých sa uskutočnilo hodnotenie tvorivej činnosti vysokej školy, v rámci jej komplexnej akreditácie činností.

V skupine B sú zaradené publikácie v karentovaných vedeckých časopisoch, autorské osvedčenia, patenty a objavy.

V skupine C sú evidované publikácie v časopisoch Web of Science a SCOPUS. Skupinu D predstavujú ostatné recenzované publikácie, ako aj kapitoly v odborných knihách a učebniciach, vedecké práce v časopisoch, recenzovaných zborníkoch. Štruktúra publikačnej činnosti sa v období 2012 až 2022 menila k výraznejšiemu publikovaniu predovšetkým v kategórii B, a tým sa zmenila celková štruktúra publikačnej činnosti v neprospech iných, menej významných kategórií. Okrem toho sa v kategórii B menila štruktúra k výraznejšiemu publikovaniu prác predovšetkým v kvartile Q1, prípadne Q2.

Cieľom Technickej univerzity vo Zvolene v ostatnej dekáde bola aktívna podpora a motivácia zamestnancov prenášať získané vedecké poznatky do praxe. Tvoriví zamestnanci univerzity sa najčastejšie orientovali na neformálne informačné kontakty a výskumnú spoluprácu. Celkový trend v tejto oblasti na všetkých fakultách zachytáva silné postavenie univerzity v menej náročných formách prenosu poznatkov do praxe (informačné aktivity, vzdelávacie aktivity) a v prípade náročnejších foriem je zapojenie zamestnancov nižšie (komercializácia práv priemyselného vlastníctva,

expertné a konzultačné analýzy či zakladanie nových podnikov). Na posilnenie prenosu poznatkov do praxe bol v období rokov 2012 až 2022 vytvorený systém interných smerníc a zriadený referát transferu technológií.

Vonkajšie vzťahy

Medzinárodný aspekt činnosti každej univerzity v rámci európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru sa stáva čoraz dôležitejším. Orientácia nielen na domácich študentov, ale aj na platiacich študentov z krajín

Ázie, Ameriky či Afriky a samozrejmá výmena študentov a tvorivých pracovníkov v rámci EÚ si vyžaduje venovať dôslednú pozornosť výučbe v cudzích jazykoch i medzinárodnej publicite. Rovnako integrácia výskumných kapacít do medzinárodných vedeckovýskumných sietí je spojená s aktívnymi medzinárodnými vedeckými kontaktmi a publikovaním výsledkov riešenia vedeckovýskumných projektov v medzinárodne uznávaných časopisoch. Technická univerzita vo Zvolene v období rokov 2012 – 2022 napĺňala svoje poslanie v oblasti vonkajších vzťahov rozvíjaním medzinárodnej spolupráce založenej na spoločných projektoch so zahraničnými akademickými a profesionálnymi inštitúciami, ako aj na akademických mobilitách.

Za dôležitý aspekt internacionalizácie univerzity možno tiež pokladať dostupnosť univerzity pre cudzincov, ktorá je však podmienená primeranými jazykovými kompetenciami študentov aj akademických pracovníkov. Referát pre vonkajšie vzťahy v tomto období naďalej pokračoval v rozširovaní zmluvnej spolupráce aj mimo európskeho priestoru, s obnovením a rozvojom aktivít v rámci akademických mobilít a so zintenzívnením spolupráce s domácimi i zahraničnými strategickými partnermi.

Dlhodobým cieľom v oblasti bilaterálnej spolupráce nebol len kvantitatívny nárast uzavretých zmlúv, ale aj kvalita ich plnenia. V poslednom desaťročí zaznamenávame rastúci trend v počte vyslaných aj prijatých účastníkov programu Erasmus+ na TUZVO, čo je podporované aj značným nárastom množstva finančných prostriedkov alokovaných zo zdrojov Európskej komisie prostredníctvom Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu.

Z členstva v medzinárodných organizáciách vyplývajú pre univerzitu okrem práv aj povinnosti. Ide najmä o účasť na výročných konferenciách a vedeckých podujatiach, zasadnutiach komisií a riadiacich orgánov týchto inštitúcií. Možno konštatovať, že rozvíjaním medzinárodnej spolupráce s uvedenými organizáciami TUZVO jednoznačne napĺňa svoje poslanie v oblasti internacionalizácie jej aktivít.

Dlhodobá pozornosť venovaná uskutočňovaniu a rozvoju vzťahov s verejnou a súkromnou sférou, ako aj s verejnosťou pri cieľavedomom budovaní „goodwillu“ a úspešný manažment hlavných činností vyplývajúcich z poslania TUZVO podstatnou mierou ovplyvňujú vnímanie TUZVO ako špičkovej vzdelávacej a vedeckovýskumnej inštitúcie medzi širokou laickou, ale aj odbornou verejnosťou. Pritom súčasne prispievajú i k formovaniu lojálnosti a pocitu hrdosti na svoju alma mater medzi študentmi i zamestnancami a tiež k rozvíjaniu vzťahov s orgánmi štátnej správy a samosprávy a ďalšími odbornými inštitúciami.

Drevárska fakulta s garanciou prof. RNDr. Mariána Babiaka, PhD., v dňoch 23. až 27. júna 2014 usporiadala 57. výročnú konferenciu svetovej profesijnej drevárskej organizácie Society of Wood Science and Technology (SWST) s tematikou „Sustainable Resources and Technology for Forest Products“. Na konferencii sa zúčastnilo celkom 168 hostí z krajín piatich svetových kontinentov. Závery konferencie ukázali výzvy, ktoré čakajú drevársku vedu v najbližších rokoch: potreba štúdií v novorozvíjajúcich sa oblastiach nanovied a nanotechnológií pri tvorbe a spracovaní lignocelulózových materiálov, rozvoj metodík optimalizovaného triedenia dreva podľa potrieb koncového zákazníka, rozvoj technológií na spracovanie lignocelulózových materiálov na energetické účely, tvorba nových procesov na perspektívne využívanie lokálnych zdrojov drevnej suroviny, technológie na recykláciu a opätovné využívanie dreva.

• Príborník a kredenc (Diplomová práca), dizajn: Martina Pančíková

• Kaviareň Atrium na Technickej univerzite vo Zvolene

Rozvoj a hospodárenie

Rozvoj univerzity v období 2012 – 2022 možno na základe zrealizovaných projektov hodnotiť pozitívne. Toto konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že sa podarilo v rozhodujúcej miere implementovať všetky plánované projekty, ktoré jednoznačne prispeli k rastu výkonnosti, ako aj konkurencieschopnosti našej univerzity.

Tým sa potvrdilo, že úspešné fungovanie každej inštitúcie je možné len pri účelnom a hospodárnom investičnom rozvoji.

Pri podrobnejšej analýze realizovaných investícií, ktoré pozitívne ovplyvňujú ekonomiku prevádzky univerzity a zabezpečenie jej hlavných úloh, prioritou bolo zvýšenie úspor všetkých druhov energií. Zníženie energetickej náročnosti existujúcich objektov sa významne premietlo do výsledkov hospodárenia. Príkladom sú realizované zateplenia a výmeny výplní stavebných otvorov v Študentskom domove Bariny a v bloku D Študentského domova

Študentská 17, výstavba centrálnej výmenníkovej stanice a rekonštrukcia výťahov. Z pohľadu verejnosti na univerzitu ako environmentálne zodpovedného aktéra bola významná napríklad

realizácia projektu Rekonštrukcia príjazdových a parkovacích komunikácií, ktorý odstránil parkovanie nezodpovedných vodičov na zelených plochách, a tiež výrazne znížil možnosť kontaminácie pôdy ropnými látkami. Na uvedený projekt nadväzovala aj rekonštrukcia príjazdových a parkovacích komunikácií. Pozitívny vplyv

na ekológiu a environment okolia jednotlivých

objektov TU vo Zvolene bude mať aj projekt

Biotechnické inovácie pri využití dažďovej vody

v meste Zvolen.

Ďalší investičný rozvoj a rekonštrukcie budú aj v nasledujúcom období nevyhnutnosťou na zabezpečenie kvality a trvalého rozvoja TU vo Zvolene v súlade so strategickými cieľmi. Výsledky hospodárenia TUZVO za roky 2012 – 2022 možno hodnotiť veľmi pozitívne. V raste hospodárenia sa výrazne premietli realizované systémové opatrenia od roku 2012. Možno konštatovať, že za všetky roky 2012 – 2022 boli splnené stanovené výsledky hospodárenia. Negatívne dopady mali na hospodárenie TUZVO faktory ako výrazný pokles počtu študentov, rast nákladov, a to najmä v oblasti energií, dopravy, opráv, ako aj vyššia mzdová náročnosť prác a služieb v hospodárstve SR ako celku.

Lesnícka fakulta

Lesnícka fakulta (LF) svojím zameraním zaujíma jedinečné postavenie v systéme slovenského vysokoškolského vzdelávania. Ako jediná fakulta poskytuje študijné programy vysokoškolského vzdelávania v študijných odboroch lesníctvo a poľovníctvo, rozvíja vedecký výskum s aplikáciou jeho výsledkov v lesníckej hospodárskej praxi.

Vo funkcii dekana LF doteraz pôsobilo viacero pracovníkov. Od roku 2012 doposiaľ funkciu dekana zastávali: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc., doc. Dr. Ing. Viliam Pichler a prof. Ing. Fabrika, PhD. Ďalšími akademickými funkcionármi LF v súčasnosti sú: prodekan pre vedeckovýskumnú

činnosť – prof. Dr. Mgr. Jaroslav Ďurkovič, (prof. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD., v r. 2012 – 2016), prodekan pre pedagogickú činnosť –doc. Ing. Bc. Miroslav Kardoš, PhD., (prof. Ing.

Valéria Messingerová, CSc., v r. 2012 – 2016), prodekan pre rozvoj a vonkajšie vzťahy –doc. Ing. Daniel Halaj, PhD., (prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc., v r. 2012 – 2016) a tajomníčka fakulty – Ing. Miroslava Babiaková (Ing. Helena Gibasová, v r. 2012 – 2013).

V súčasnosti sa LF člení na 8 katedier (v zátvorkách sú uvedení terajší vedúci katedier): Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva (prof. Ing. Hajdúchová, PhD., doc. Mgr. Ing. Rastislav Šulek, PhD., prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka), Katedra fytológie (prof. Ing. Ladislav Paule. CSc., prof. Ing. Karol Ujházy, PhD.), Katedra plánovania lesných zdrojov a informatiky (prof. Ing. Marek Fabrika, PhD., prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc.), Katedra lesnej ťažby, logistiky a meliorácií (doc. Ing. Ján Merganič, PhD.), Katedra aplikovanej zoológie a manažmentu zveri (prof. Ing. Peter Garaj, CSc., Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD.), Katedra pestovania lesa (prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., prof. Ing. Peter Jaloviar, PhD.), Katedra prírodného prostredia (prof. Ing. Jaroslav

Škvarenina, CSc.), Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny (prof. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD.).

Študijné programy na Lesníckej fakulte

v bakalárskom stupni štúdia sú: lesníctvo, aplikovaná zoológia a poľovníctvo, arboristika

a komunálne lesníctvo; v inžinierskom stupni

štúdia: adaptívne lesníctvo, aplikovaná zoológia a poľovníctvo, geoinformačné a mapovacie techniky v lesníctve, ekológia lesa, lesnícke technológie, lesníctvo a manažment zveri (v anglickom jazyku); v doktorandskom stupni

štúdia: pestovanie a ochrana lesa, hospodárska úprava lesov, lesnícka fytológia, ekosystémové služby lesov, lesnícke technológie, aplikovaná zoológia a poľovníctvo, adaptívne lesníctvo a manažment zveri (v anglickom jazyku).

V nadväznosti na úspešnú implementáciu projektu INTEGRAL sa tímu LF podarilo získať ďalší projekt v rámci výziev programu EÚ HORIZONT 2020 s názvom ALTERFOR na obdobie 2016 – 2020. Zámerom projektu je identifikovať a uľahčiť zavádzanie takých modelov obhospodarovania lesa (FMM) v Európe, ktoré budú vhodné na trvalé poskytovanie požadovaných ES v budúcom storočí. V období uplynulých piatich rokov bola na LF finalizovaná implementácia viacerých zo štrukturálnych fondov EÚ k zakladaniu a výskumu v rámci centier excelentnosti: Dobudovanie Centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy (2010 – 2013), Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine (2011 – 2014) a Centrum excelentnosti pre integrovaný výskum geosféry Zeme (2010 – 2013).

Mesto Zvolen prijalo oficiálny titul „mesto lesníctva“ a dôležitými signatármi Memoranda boli Technická univerzita vo Zvolene, ako aj jej Lesnícka fakulta. čo bolo spečatené podpisom Memoranda dvanástich inštitúcií 18. apríla 2016 na Starej radnici.

Drevárska fakulta

Vzdelávací proces na Drevárskej fakulte (DF)

vychádza z najnovších svetových poznatkov

vedy, techniky, technológií, ekonomiky, z vlastného základného a aplikovaného výskumu, zo spolupráce s inými vysokými školami, vedeckovýskumnými ústavmi, priemyslom spracovania a využívania dreva a výrobkov

z dreva. V rokoch 2013 – 2017 pracovalo vedenie fakulty v tomto zložení: prof. Ing. Mikuláš

Siklienka, PhD., – dekan, Ing. Adrián Banski, PhD., – prodekan pre pedagogickú prácu, prof. Ing. Ján

Sedliačik, PhD., – prodekan pre vedeckovýskumnú

činnosť, doc. Ing. Hubert Paluš, PhD., – prodekan pre rozvoj fakulty a vonkajšie vzťahy a Ing. Anna Hazlingerová – tajomníčka Drevárskej fakulty. Od mája 2017 je dekanom fakulty prof. Ing. Ján

Sedliačik, PhD., prodekanom pre pedagogickú prácu Ing. Adrian Banski, PhD., prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť Ing. Rastislav Igaz, PhD., prodekankou pre rozvoj fakulty

• Vyučovací proces v chemickom laboratóriu

• Výskumný projekt: „Zvýšenie kapacity ľudských zdrojov pre transfer poznatkov výskumu a vývoja o produkcii a spracovaní biomasy do praxe“, Kakamega forest – Keňa, 2014

a vonkajšie vzťahy doc. Ing. Zuzana Tončíková, ArtD. a tajomníčkou Drevárskej fakulty Ing. Anna Hazlingerová. Počas svojho 70-ročného pôsobenia prešla Drevárska fakulta postupným vývojom. V súčasnosti sa člení na 12 katedier (v zátvorkách sú uvedení vedúci katedier): Katedra náuky o dreve (prof. RNDr. Mariána Babiak, PhD., doc. Ing. Rastislav Lagaňa, PhD. et PhD.), Katedra obrábania dreva (prof. Ing. Ladislav Dzurenda, PhD.), Katedra drevárskych technológií dreva (prof. Ing. Ivan Klement, CSc.), Katedra dizajnu nábytku a interiéru (ArtD., doc. akad. soch.

René Baďura), Katedra nábytku a drevárskych

výrobkov (doc. Ing. Pavol Joščák, CSc., prof. Ing. Ján Sedliačik, PhD.), Katedra drevených stavieb (prof. Ing. Jozef Štefko, CSc.), Katedra ekonomiky, manažmentu a podnikania (prof. Ing. Anna

Šatanová, CSc., doc. Ing. Andrea Sujová, PhD., doc. Ing. Marek Potkány, PhD.), Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva (Dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.), Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie

(doc. RNDr. Milan Matejdes, CSc., RNDr. Andrej Jankech, PhD.), Katedra fyziky, elektrotechniky a aplikovanej mechaniky (doc. RNDr. Milada

Gajtanska, CSc., doc. PaedDr. Ľuboš Krišťák, PhD.), Katedra protipožiarnej ochrany

(doc. PaedDr. Peter Polakovič, CSc.,

prof. RNDr. Danica Kačíková, PhD.), Katedra chémie a chemických technológií

(doc. RNDr. Marta Laurová, PhD., doc. Ing. Iveta Čabalová, PhD.).

Hlavným poslaním Drevárskej fakulty

Technickej univerzity vo Zvolene je poskytovať vysokoškolské vzdelanie vo všetkých troch stupňoch štúdia v piatich oblastiach výskumu a v študijných programoch zameraných na spracovanie dreva, tvorbu a konštrukciu nábytku a drevených stavieb, ekonomiku a manažment podnikov drevospracujúceho priemyslu, dizajn nábytku a interiéru a protipožiarnu ochranu a bezpečnosť.

Študijné programy na Drevárskej fakulte v bakalárskom stupni štúdia sú: drevárstvo s podporou informačných technológií, drevené stavby, ekonomika a manažment podnikov drevospracujúceho priemyslu, protipožiarna ochrana a bezpečnosť, dizajn nábytku a interiéru; v inžinierskom stupni štúdia: drevárske inžinierstvo, tvorba a konštrukcia nábytku, drevené stavby, ekonomika a manažment podnikov drevospracujúceho priemyslu, protipožiarna ochrana a bezpečnosť, dizajn nábytku a interiéru; v doktorandskom stupni štúdia: technológia spracovania dreva, protipožiarna ochrana a bezpečnosť, dizajn nábytku a bývania.

Každoročná študentská súťaž „Cena profesora Jindřicha Halabalu“ je medzinárodnou prehliadkou študentských semestrálnych a záverečných prác v oblasti dizajnu nábytku a interiérového dizajnu. Súťaže sa zúčastňovali okrem slovenských študentov aj súťažiaci z Česka, Maďarska, Belgicka, Švédska, Poľska a iných krajín. O udelení hlavných cien rozhodovala medzinárodná porota.

Pracovníci fakulty pod vedením

prof. Ing. Jána Sedliačika, PhD. sa podieľali aj na riešení medzinárodného projektu v rámci

7. rámcového programu EÚ s názvom

„Ecological Application of Nanosorbents on the Base of Natural and Synthetic Ionites and Carbons“. Projekt riešil problematiku využitia nanosorbentov pridávaných do polykondenzačných lepidiel používaných

na spájanie drevných kompozitných materiálov na zníženie emisie formaldehydu. Niekoľkí

pracovníci Drevárskej fakulty sú členmi

pracovných skupín programu COST, z ktorých

najvýznamnejšie sú „European Network of Bioadhesion Expertise: Fundamental Knowledge to Inspire Advanced Bonding Technologies“

a „Active and Intelligent Fibre-Based Packing –Innovation and Market Introduction“.

Ďalší pracovníci fakulty sú partnermi a členmi riešiteľských kolektívov projektov programov EÚ Leonardo da Vinci, International Visegrad Fund a ERASMUS.

Fakulta ekológie a environmentalistiky

Fakulta ekológie a environmentalistiky

(FEE) si v roku 2021 pripomenula 30. výročie svojho založenia. Poskytuje úplné vysokoškolské vzdelanie poslucháčom s profesionálnym záujmom o zloženie, štruktúru, usporiadanie a vzájomné väzby v rôznych typoch ekosystémov a s tým súvisiacu ochranu prírodného prostredia, starostlivosť o ekosystémy, tvorbu krajiny, ako aj technické, politické, legislatívne, spoločenské a filozofické aspekty ochrany zložiek životného prostredia.

Na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene v uplynulom období pôsobili, resp. pôsobia nasledujúci akademickí funkcionári: funkciu dekana vykonávali doc. Ing. Branko Slobodník, PhD., a prof. Ing. Marián Schwarz, CSc.; funkciu prodekana pre pedagogickú prácu prof. Ing. Marián Schwarz, CSc., Ing. Juraj Modranský, PhD., a Ing. Andrea Zacharová, PhD.; funkciu prodekana pre vedu, výskum a doktorandské štúdium doc. Ing. Michal Wiezik, PhD., Ing. Marek Svitok, PhD., poverené funkciou doc. Ing. Ingrid Belčáková, CSc., a doc. Ing. Martina Slámová, PhD., funkciu prodekana pre rozvoj a zahraničné vzťahy Ing. Magdaléna Pichlerová, PhD., a doc. Ing. Tomáš Lepeška, PhD.

Fakultu ekológie a environmentalistiky tvorilo 6 katedier: (v zátvorkách sú uvedení vedúci katedier) Katedra aplikovanej ekológie (prof. Ing. Vladimír Kunca, PhD.), Katedra biológie a všeobecnej ekológie (prof. Ing. Slavomír Stašiov, PhD.), Katedra environmentálneho inžinierstva

(prof. Ing. Dagmar Samešová, PhD.), Katedra plánovania a tvorby krajiny (doc. Ing. Peter Jančura, PhD. a Ing. Juraj Modranský, PhD.), Katedra spoločenských vied (od 1. 9. 2018 zlúčená s KUNESCO) (Mgr. Attila Rácz, PhD.) a Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (Dr. h. c. prof. RNDr. László Miklós, DrSc. a doc. Ing. Ingrid Belčáková, CSc.).

V súčasnom období Fakulta ekológie a environmentalistiky poskytuje tak bakalárske, ako aj inžinierske vzdelanie v študijných programoch ochrana a využívanie krajiny, environmentálne inžinierstvo, environmentálny

manažment, ekológia a ochrana biodiverzity a forenzná a kriminalistická environmentalistika. Tretí, doktorandský stupeň vysokoškolského vzdelávania sa uskutočňuje v študijných programoch ekológia a ochrana biodiverzity, ochrana a využívanie krajiny a environmentálne inžinierstvo, v dennej prezenčnej aj v externej kombinovanej forme.

Zásluhou Fakulty ekológie a environmentalistiky je Technická univerzita vo Zvolene členom konzorcia partnerov v projekte schémy Horizont 2020 (výzva Marie Skłodowska-Curie Actions v časti Research and innovation staff exchange) s názvom CHARMED (Characterisation of a green microenvironment and to study its impact upon health and well-being in the elderly as a way forward for health tourism). Cieľom tohto projektu je poskytnutie riešení na zlepšenie kvality života so snahou o elimináciu zdravotných a sociálnych problémov, ktoré vyplývajú z demografických zmien v Európe, predovšetkým zo zvyšovania priemerného veku. Fakulta ekológie a environmentalistiky, reprezentovaná

koordinátorkou projektu za slovenskú stranu Ing. Magdalénou Pichlerovou, PhD., z Katedry plánovania a tvorby krajiny, sa podieľa na tvorbe koncepcie inovatívnej sociálnoekonomickej infraštruktúry, ktorá bude založená na zdravotnej turistike a využití zdraviu prospešných vlastností ekosystémov.

Fakulta techniky

Fakulta techniky (FT, do roku 2019 Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky) od počiatku bola strategicky koncipovaná ako špecifická a jedinečná, a to tak svojím vlastným poslaním, ako aj väzbou na štruktúru a profil materskej Technickej univerzity vo Zvolene. V roku 2021 si fakulta pripomenula 25. výročie svojho založenia.

Vedenie fakulty pracovalo v nasledujúcom

zložení: doc. Ing. Marián Kučera, PhD., doc. Ing. Pavel Beňo, PhD., ako dekan, doc. Ing. Branislav Danko, PhD., doc. Ing. Ján Kováč, PhD., doc. Ing. Pavel Beňo, PhD. a doc. Ing. Miroslav

Najcitovanejšou publikáciou, na ktorej sa podieľal pracovník Fakulty ekológie a environmentalistiky, je pôvodná vedecká práca „Seto, K. C., Reenberg, A., Boone, Ch. G., Fragkias, M., Haase, D., Langanke, T., Marcotullio, P., Munroe, D. K., Olah, B. & Simon, D., 2012: Urban land teleconnections and sustainability. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America 109: 7687–7692“. Uvedená práca zaznamenala do roku 2022 celkovo 490 citácií podľa databázy Web of Sciences a až 710 citačných ohlasov podľa databázy Google Scholar.

Dado, PhD., ako prodekan pre pedagogickú činnosť a propagáciu fakulty, doc. Ing. Ján Kováč, PhD. a doc. Ing. Erika Sujová, CSc., ako prodekan pre zahraničné styky, rozvoj a ekonomickú činnosť, prof. Ing. Štefan Barcík, CSc., a doc. Ing. Peter Koleda, PhD., ako prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium a Ing. Magdaléna Klacková ako tajomníčka FT.

Počas svojho 20-ročného pôsobenia prešla Fakulta techniky postupným vývojom. V súčasnosti sa člení na 4 katedry: Katedra environmentálnej a lesníckej techniky (prof. Ing. Jozef Černecký, CSc., prof. Ing. Jozef Krilek, PhD.), Katedra výrobných technológií a manažmentu kvality (doc. Ing. Daniela Kalincová, CSc., doc. Ing. Miroslav Dado, PhD.), Katedra výrobnej a automatizačnej techniky (prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc., doc. Ing. Ľubomír Naščák, CSc., prof. Ing. Štefan Barcík, CSc., doc. Ing. Peter Koleda, PhD., Ing. Mária Hrčková, PhD.), Katedra mechaniky, strojníctva a dizajnu (doc. Ing. Ferdinand Bodnár, CSc., doc. Ing. Marián Kučera, PhD.).

Vzdelávanie v dennej a externej forme

štúdia na fakulte poskytujú odborníci z oblasti špeciálnych technických vied (matematiky, fyziky, mechaniky a informatiky) a profilových oblastí študijných programov výrobná technika, ekotechnika, integrované manažérstvo priemyselných procesov, výrobná technika a manažment výrobných procesov.

Ostatné organizačné súčasti

Ústav cudzích jazykov (ÚCJ) ako univerzitné pracovisko vznikol v roku 1999. Jeho história

však siaha až do roku 1952, kedy na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene vznikla Katedra jazykov ako jedna z pôvodných katedier.

Od roku 2010 vedie Ústav cudzích jazykov

Dr. phil. Mgr. Marek Ľupták. Ústav cudzích

jazykov garantuje výučbu cudzích jazykov v bakalárskych, inžinierskych a doktorandských

študijných programoch na všetkých fakultách univerzity. Od študentov sa požaduje vstupná cudzojazyčná kompetentnosť samostatného

používateľa na úrovni B1 až B2 podľa Spoločného

Fakulta techniky má v rámci programu CEEPUS najviac funkčných

sietí v rámci celej univerzity a v rámci tohto programu participovala v nasledujúcich projektoch: CII-SK-0310-06-1314 / 07-1445 Non traditional processes in production technologies and integration of the study and research in the Eastern and Central Europe universities, CIIIPL-0701-03-1415 Engineering as Communication Language in Europe, CIII-RS-0507-04-1415 Research, Development and Education in Precision Machining, CIII-RS-1012-02-1617 Building Knowledge and Experience Exchange in CFD.

európskeho referenčného rámca pre výučbu jazykov. V študijnom programe ekonomika a manažment podnikov drevospracujúceho priemyslu na Drevárskej fakulte si študenti povinne priberajú v inžinierskom stupni štúdia (väčšinou) po angličtine druhý cudzí jazyk nemčinu, francúzštinu, čínštinu a ruštinu.

Takýto plurilingválny prístup vo výučbe cudzích

jazykov vyplýva zo špecifickosti manažérskeho študijného programu. Doktorandi absolvujú kurz vedecko-akademickej komunikácie v cudzom

jazyku ukončený ústnou skúškou pred komisiou.

Povinné kurzy cudzích jazykov sú zamerané na profilovo-parciálne zvládnutie jednotlivých

jazykových zručností v profilových oblastiach študentov so zameraním na odborný diskurz.

Cudzojazyčnú kompetentnosť chápeme ako pridanú hodnotu odborného vzdelania našich absolventov.

Ústav cudzích jazykov je filologickým pracoviskom svojím výskumom a pedagogickou činnosťou zameraným na aplikované jazyky. Pre študentov univerzity je ÚCJ mostom porozumenia v interkultúrnom akademickom priestore.

Činnosť Ústavu telesnej výchovy a športu (ÚTVS) ako celouniverzitného pracoviska s bohatou a úspešnou históriou je zameraná na telovýchovné aktivity pre študentov TU vo Zvolene. Študenti si na bakalárskom alebo inžinierskom stupni vzdelávania môžu zapísať jedným kreditom ohodnotené samostatné

• Fakulta techniky

Oceňovanie víťazov v športovej disciplíne – obrovský slalom muži (zjazdové lyžovanie) – Zimná univerziáda SR 2018

predmety „telesná a športová výchova“ alebo „výberový šport a zdravie“. Od roku 2012 viedli ÚTVS PaedDr. Martin Kružliak, PhD., PaedDr. Stanislav Azor, PhD., a Mgr. Karin Baisová, PhD. Okrem hlavných predmetov si študenti majú možnosť zvoliť v rámci štúdia rôzne formy pohybových aktivít v kurzovej forme telesnej výchovy – zimné lyžiarske kurzy, kurz turistiky a pobytu v prírode, kurz vodáckej turistiky, alebo v klubovej forme telesnej výchovy – univerzitné ligy a príležitostné športové podujatia.

Výkonnostný a rekreačný šport patrí pod TJ Slávia TU vo Zvolene, ktorej činnosť sa neorientuje len na študentov, ale aj na zamestnancov TU, pre ktorých priebežne pripravuje rôzne športové aktivity a podujatia.

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) pri Technickej univerzite vo Zvolene je akademickou knižnicou Technickej univerzity vo Zvolene. Riaditeľkou SLDK v období rokov 2012 až 2022 bola Ing. Alena Poláčiková. V zmysle zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach je vedeckoinformačným, bibliografickým, koordinačným a poradenským pracoviskom univerzity a plní aj úlohy špecializovanej vedeckej knižnice v oblasti lesníctva a drevárstva.

Rozšírením ponuky služieb je možnosť

využívania Informačného centra globálneho

vzdelávania zriadeného v Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnici v rámci projektových aktivít univerzity a vybaveného vzdelávacími knižnými a multimediálnymi materiálmi, týkajúcimi sa problematiky globálneho vzdelávania, multikulturalizmu, facilitácie a vedenia vzdelávacích programov. Priebežne sa tam konajú informačné semináre a stretnutia s rôznymi osobnosťami.

Študenti a pracovníci univerzity využívajú na skupinové aj individuálne štúdium tiež

Samovzdelávacie jazykové centrum orientované na podporu výučby cudzích jazykov na Technickej univerzite vo Zvolene, ktoré bolo sprístupnené v knižnici v rámci celouniverzitného projektu z EŠIF. V spolupráci s fakultami prebieha informačné vzdelávanie zamerané na zlepšenie kompetencií

študentov a doktorandov Technickej univerzity vo Zvolene v oblasti vyhľadávania a využívania informácií, ktoré realizujú pracovníci knižnice.

Obľúbenými aktivitami sú informačné stretnutia SAIA o možnostiach účasti na zahraničných študijných pobytoch a rôzne vedecko-odborné podujatia.

Technická univerzita vo Zvolene organizovala zimnú univerziádu SR 2018. Univerzita popri vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti kladie dôraz aj na podporu pravidelnej fyzickej a športovej činnosti študentov a zamestnancov, ktorá je základom zdravého telesného, pohybového, psychického a sociálneho rozvoja každého človeka. Prezident Slovenskej asociácie univerzitného športu Július Dubovský pripomenul, že VŠLD a po nej aj TUZVO je významnou inštitúciou pri organizovaní športových podujatí a je baštou prípravy významných reprezentantov, medzi nimi aj nositeľov medailí, napr. vo vodnom slalome.

Arborétum Borová hora (ABH) je vedeckopedagogickým pracoviskom Technickej univerzity

vo Zvolene. ABH viedol v období rokov 2012

až 2022 doc. Ing. Ivan Lukáčik, CSc. Buduje sa od roku 1965 a má rozlohu takmer 50 ha. V celoslovenskom, ale aj v celoeurópskom meradle je výnimočné tým, že na jeho ploche sa sústreďujú najmä pôvodné druhy drevín v ich vnútrodruhovej a geografickej premenlivosti.

ABH má veľký potenciál na vedecké zapojenie sa do európskeho výskumného priestoru.

Hľadajú sa cesty na užšiu spoluprácu aj v oblasti vedeckého výskumu s pracoviskami podobného zamerania nielen na Slovensku, ale aj v štátoch Európskej únie.

Centrum ďalšieho vzdelávania (CĎV) ako celouniverzitné pracovisko Technickej univerzity vo Zvolene je zamerané na rozvoj a poskytovanie

ďalšieho vzdelávania občanom SR v zmysle zákona o celoživotnom vzdelávaní č. 568/2009. Vedúcim CĎV bol v poslednej dekáde PhDr. Ing. Erik Selecký, PhD. et PhD. Poslaním CĎV je organizovať

ďalšie vzdelávanie prostredníctvom kurzov, školení, seminárov a konferencií. Ďalšími jeho

aktivitami sú národné a medzinárodné projekty v oblasti ďalšieho vzdelávania. Hlavné vzdelávacie aktivity sú zamerané na lesníctvo – drevárstvo –ekológiu. Hlavné cieľové skupiny sú študenti TU vo Zvolene, zamestnanci TU vo Zvolene a široká odborná verejnosť.

Budúcnosť pracoviska je orientovaná predovšetkým na rozvoj ďalšieho a celoživotného vzdelávania na TUZVO pre zamestnancov a študentov, na zapojenie sa do projektov celoživotného vzdelávania, a to slovenského, ale aj medzinárodného významu, a na garantovanie ďalšieho odborného vzdelávania v oblasti lesníctva – drevárstva – environmentalistiky. Nezabúda sa ani na kontinuálne vzdelávanie učiteľov. Vývojové dielne a laboratóriá (VDL) sú organizačnou súčasťou Technickej univerzity vo Zvolene. Od roku 1971 plnia funkciu celouniverzitného pracoviska s priestorovými a personálnymi odbornými kapacitami pre vedu, výskum a pedagogiku. Vedúcim pracoviska bol v období 2012 až 2022 Ing. Jaroslav Ohanka, CSc. VDL majú veľký potenciál na realizáciu vedeckého inkubátora, lebo prepájajú vedeckovýskumnú činnosť s pedagogickým procesom a umožňujú prepojenie aplikovaného výskumu s praxou.

DNI BEZ BARIÉR 2022 Odborné podujatie, ktoré sa uskutočnilo 6. – 7. mája 2022. Bolo určené pre širokú odbornú a laickú verejnosť s hlavným zameraním na skupiny osôb so zdravotným postihnutím, seniorov a vozičkárov. Počas týchto dní pracovníci ABH prezentovali zbierky arboréta a v spolupráci s renomovanými odborníkmi predstavili možnosti využitia bezbariérových pomôcok a zariadení pre ľudí so špecifickými potrebami s poskytnutím poradenskej činnosti v týchto otázkach. Podujatie bolo realizované s podporou Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry MŠVVaŠ SR v rámci projektu č. 004TU

Z-4/2022 „Od inštruktážnych programov ku kognitívnym – online trendy na inováciu edukačných zdrojov s využitím prírodných zbierok ABH Technickej univerzity vo Zvolene“.

Centrum informačných technológií (CIT), ktorého riaditeľom v poslednej dekáde bol Ing. Tibor Weiss, zabezpečuje prevádzku celouniverzitných informačných systémov, z ktorých najdôležitejšie sú: UIS – univerzitný informačný systém na vedenie študijnej agendy a agendy pre vedu a výskum, IS KREDIT –informačný systém jedálne, dochádzkový systém a prístupový systém, FIS SOFIA – finančný a ekonomický systém elektronickej registratúrnej knihy. Okrem toho zabezpečuje vydávanie multifunkčných preukazov pre zamestnancov a študentov univerzity a riadenie bezpečnosti IS. CIT zabezpečuje technickú podporu našim zamestnancom prostredníctvom IS HelpDesk CIT. Ďalej sa stará o nepretržitú prevádzku počítačovej siete TUZVOnet, do ktorej je napojených viac ako 1 400 osobných počítačov. Ďalej CIT zabezpečuje prevádzku všetkých serverov a diskových polí, ako aj správu siete ZOMES, do ktorej sú pripojené všetky materské, základné a stredné školy vo Zvolene, ale aj ďalšie organizácie.

V nasledujúcom období bude CIT pokračovať v zabezpečovaní prevádzky a údržby informačnokomunikačných technológií na univerzite. Okrem bežnej rutinnej činnosti bude CIT plniť ďalšie úlohy, medzi ktoré patrí rozširovanie poskytovaných služieb, zvyšovanie bezpečnosti a kvality a integrácia existujúcich informačných systémov. Okrem toho bude podporovať pracoviská TU vo Zvolene pri príprave a realizácii vzdelávacích a vedeckovýskumných projektov v oblasti IKT.

Vysokoškolský lesnícky podnik (VšLP) je významnou ekonomickou organizačnou súčasťou Technickej univerzity vo Zvolene. V poslednej dekáde boli riaditeľmi Ing. Alojz

Riško a Ing. Ľubomír Ivan, CSc. Pri celkovom počte 26 technicko-hospodárskych zamestnancov sa organizačne člení na ústredie, lesnú správu Budča a stredisko služieb Lieskovec. Lesná správa Budča má 7 lesníckych obvodov. Stredisko služieb zabezpečuje hlavne dopravu a manipuláciu s drevom. VšLP obhospodaruje lesy na výmere 9 724 ha, z čoho je 9 106 ha štátnych, 71 ha vo vlastníctve TUZVO a zvyšok je prenajatých od urbárskych spoločností. Využívanie prírodných daností lesa presahujúcich rámec bežného obhospodarovania umožnilo zaradenie lesov vo vlastníctve štátu do lesov osobitného určenia, čo predstavuje 80 % z celkovej výmery 14 % tvoria ochranné lesy a zvyšných 6 % sú lesy hospodárske. Variabilné prírodné podmienky v rozpätí nadmorskej výšky 250 – 1026 m a technické zariadenia umožňujú na relatívne malom území sledovať rôzne spoločenstvá flóry a fauny a vykonávať širokú škálu lesníckych výskumných a prevádzkových aktivít. Preto tu študenti všetkých fakúlt TUZVO nachádzajú vhodné podmienky na praktickú výučbu v rámci viac ako 100 predmetov biologických a technických disciplín. Študentský domov a jedáleň (ŠDaJ) je pracoviskom Technickej univerzity vo Zvolene, ktoré zabezpečuje ubytovanie a stravovanie študentov, zamestnancov a hostí TU. V období

rokov 2012 až 2022 vykonávali funkciu riaditeľa

ŠDaJ Ing. Zuzana Zelemová a Ing. Stanislav Jalakša. Dva samostatné objekty Študentského

domova majú v súčasnosti kapacitu 1278

lôžok. Od septembra 1993 je stravovanie

študentov, zamestnancov, ale aj cudzích

záujemcov zabezpečované v nových priestoroch

ŠJ na Barinách. Priemerná denná kapacita

počas akademického roka je cca 1000 porcií. Po komplexnej rekonštrukcii budovy študentskej

jedálne bola v roku 2014 uvedená do prevádzky

Študentská jedáleň Bariny 2, ktorej súčasťou je aj bufet. Vznikla rekonštrukciou a rozšírením bufetu.

Zariadenie s kapacitou 80 miest spĺňa požiadavky bezbariérového prístupu, a tak umožňuje výdaj stravy študentom so špecifickými potrebami.

Vydavateľstvo Technickej univerzity

vo Zvolene (VTU). Vedúcou VTU bola v období rokov 2012 až 2022 PhDr. Eva Fekiačová. Ak činnosť a postavenie tejto organizačnej jednotky univerzity analyzujeme podrobnejšie, základným východiskom každoročného plnenia úloh je Edičný plán TU vo Zvolene pre daný kalendárny rok. Proces prepress – press – postpress končí publikáciou, ktorá plní úlohu základnej učebnej pomôcky na podporu vedecko-pedagogického procesu univerzity a tiež ako zdroj odborných informácií pre mimouniverzitnú verejnosť. Ročne je prostredníctvom VTU vydaných 100 publikácií. VTU v tejto oblasti spolupracuje s univerzitnými súčasťami a pracoviskami, neoddeliteľnou súčasťou je však aj spolupráca s externými inštitúciami s podobne zameranou činnosťou: Slovenskou národnou knižnicou, Národnou agentúrou ISSN v SR a MK SR. Medzi najúspešnejšie tituly vydané v posledných rokoch patria učebnice: Historický nábytok – tvaroslovie a konštrukcia od

J. Veselovského a kol., Chémia životného prostredia od M. Schwarza, Pestovanie lesa M. Sanigu, Dendometria autora S. Šmelku, Poľovníctvo autorov P. Garaja a R. Kropila, Manažment

podniku J. Rašnera, príručka Z. Gallayovej Súčasná spoločnosť – výzvy a vízie, skriptum Nebezpečné

látky autorov I. Čabalovej a F. Kačíka, príručka Atlas rastlín autorky E. Križovej a mnoho ďalších, ktoré si získali záujem odbornej verejnosti i mimo univerzity.

K aktivitám VTU patrí distribúcia a predaj vydanej literatúry prostredníctvom Predajne odbornej literatúry TU a cez internet, vydávanie informačných a reklamných brožúr, smerníc, dokumentov, tlačív, prezentačných materiálov. Súčasťou aktivít je aj Centrum kopírovacích služieb s rozsahom ponuky, ktorá tejto činnosti prináleží.

Študentský život

Folklórny súbor Poľana pri Technickej univerzite vo Zvolene v máji 2021 oslávil 65. výročie svojho založenia. Riaditeľom súboru je Ing. Pavol Gejdoš, PhD., a umeleckým vedúcim a choreografom je doc. Ing. František Chudý, CSc. Už pri svojom zrode si súbor dal do vienka rozvíjanie ľudových tradícií a podľa majestátneho vulkánu dominujúceho tomuto kraju prijal meno „Poľana“. Počas svojej už viac ako 65-ročnej histórie mal súbor vyše 700 aktívnych členov a absolvoval vyše 1000 vystúpení doma a vo viac ako 20 krajinách sveta. Osobitné miesto v činnosti súboru zaujíma každoročná účasť na festivale vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen a Akademická Nitra. Dnes má súbor okolo 50 členov, ktorí pracujú v speváckej mužskej, speváckej ženskej, hudobnej a tanečnej zložke súboru.

TJ Slávia Telovýchovná jednota Slávia Technická univerzita Zvolen bola založená

6. augusta 1990. Je dobrovoľným združením

občanov a zároveň športovou organizáciou, ktorej poslaním je vytvárať vhodné podmienky nielen na športovanie študentov Technickej univerzity vo Zvolene, ale aj pre širokú verejnosť. TJ organizuje, riadi a rozvíja univerzitný, výkonnostný a rekreačný šport a podporuje športovo-rekreačné aktivity všetkých vekových kategórií.

Cieľom študentskej organizácie WoodenWorld (WW) je vytvoriť silnú komunitu študentov bez ohľadu na odbor či fakultu, ktorí študujú na TUZVO, a zlepšiť a skvalitniť štúdium, život na internátoch, riešiť projekty, voľnočasové akcie, životné prostredie študenta. WW organizovala v spolupráci s mestom Zvolen, TUZVO a sponzormi nezabudnuteľné študentské akcie ako UNIDNI alebo beh Šrégom nočným Zvolenom.

IFSA Slovakia je záujmovým krúžkom medzinárodného kultúrno-spoločenského

charakteru. Jeho cieľom je obohatiť a rozšíriť možnosti vzdelávania študentov lesníctva a odborov príbuzného zamerania z Technickej

Univerzity vo Zvolene organizovaním vedeckokultúrnych seminárov, medzinárodných výmenných programov a súťaží. Vzájomnou výmenou informácií medzi členmi IFSA

(International Forestry Students´ Association), univerzitami a ostatnými verejnými inštitúciami prispieva k rozvoju medzinárodných vzťahov v oblasti lesníctva a s ním súvisiacich odvetví.

IFSA Slovakia podporuje rozvoj lesníckych zvykov a tradícií, ako aj lokálnych aktivít študentov.

Študentská organizácia IFSA

(http://www.lesnickekruzky.sk/portal/) je asociáciou v odbore lesníctvo, ktorej platforma ponúka získavanie kontaktov pre spoluprácu formou networkingu, partnershipu a univerzitnej

mobility. Naopak, poľovníctvo dýcha tradíciou, z ktorej vychádzajú aj krúžky, ako napríklad poľovnícky krúžok poskytujúci možnosť poľovať, kynologický klub pre nadšencov psíkov, a to nielen poľovníckych, trubačský krúžok s hrou na tradičné poľovnícke hudobné nástroje, vábničiarsky krúžok s možnosťou naučiť sa vábiť zver a komunikovať s ňou, sokoliarsky krúžok s teoretickou i praktickou výučbou sokoliarstva a v neposlednom rade krúžok športovej lukostreľby disponujúci vlastnými lukmi. Naši študenti v krúžkovej činnosti dosahujú významné úspechy nielen na domácej pôde, ale taktiež na medzinárodnej úrovni.

Živica je občianske združenie, ktoré inšpiruje k zmene v spolupráci učiteľov a študentov Fakulty ekológie a environmentalistiky

TU vo Zvolene. Jej poslaním je pomáhať tvoriť svet, v ktorom je spoločnosť rešpektujúca a citlivá k ľuďom a prírode a svetu navôkol. Ich cieľom je spoločnosť, ktorá je postavená na angažovanosti, demokratických princípoch a zásadách

humanizmu. Povrchné riešenia nebudú stačiť, a preto inšpiruje ľudí k aktívnej nádeji cez riešenia z praxe, ktoré ukazujú, že zmena je možná.

Program Sokratov inštitút vznikol v roku 2012 a odvtedy ponúka mladým lídrom do 30 rokov kvalitné vzdelávanie a podporuje ich v občianskej angažovanosti. Vďaka projektu Nevyšliapanou cestou v roku 2013 tiež rozbehli iniciatívu Mestské včely podporujúcu biodiverzitu a opeľovače v meste. Komenského inštitút vznikol v roku

2016 ako komplexný program pre proaktívnych

pedagógov a spolu s ním aj ocenenie Učiteľ Slovenska, ktoré je súčasťou medzinárodnej ceny Global Teacher Prize a od roku 2018 vyhľadáva a oceňuje prácu výnimočných učiteľov.

Fakulta techniky Technickej univerzity

vo Zvolene organizuje dlhoročne pre deti

základných a stredných škôl podujatie s názvom

ROBOHRANIE: zábava a súťaže s robotmi za dobré vysvedčenie. Akciu zabezpečovala

Katedra riadenia strojov a automatizačnej techniky v rámci riešenia projektu KEGA 003TU

Z-4/2016: Výskumné a výučbové laboratórium

robotiky s finančnou podporou Nadácie

Volkswagen Slovakia: Rozvíjať technik(o)u.

Záver

Koniec obdobia od roku 2012 do 2022 je v znamení neľahkých zmien. Jednak sú to zmeny v systéme zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, ale aj novely vysokoškolského zákona, jednak ďalšie obmedzenia vo financovaní vysokých škôl, a to všetko v podmienkach pandemickej krízy. S pokračujúcim znižovaním štátnej dotácie verejným vysokým školám, novým spôsobom hodnotenia vedy, výskumu a umeleckej činnosti a pripravovanými zmenami vo financovaní vysokých škôl, ako aj navrhovanou novelou zákona o vysokých školách, ktorá zasahuje uznávané

princípy akademickej slobody a autonómie, sa tieto kroky spolu javia ako vzájomne nesúladné. Pri takom počte a rozsahu reformných prvkov sa reforma stáva príliš veľkou záťažou pre slovenské vysoké školy a univerzity. Podstatu reformy vysokého školstva vidíme vo zvyšovaní kvality vzdelávania prostredníctvom akreditačných štandardov a masívnejším zavádzaním európskych a svetových vedeckých poznatkov do výučby, ako aj zavádzaním vlastných výstupov vedy a inovácií pedagogických pracovníkov, ktorí predstavujú personálne zabezpečenie profilu študijných programov. Toto však nie je možné bez navýšenia finančných prostriedkov do vysokého školstva, lebo len takto je možné zastaviť odchod mladých ľudí zo Slovenska.

Doslov

Ak univerzita, z latinského slovného spojenia „universitas magistrorum et scolarium“, znamená spoločenstvo učiteľov a študentov, tak túto myšlienku symbolizuje aj naša kniha o Technickej univerzite vo Zvolene. Spoločné učenie, bádanie a zachovávanie etických hodnôt vyjadruje slávnostné stretávanie členov akademickej obce v aule našej univerzity, teda interakcia študentov a učiteľov takým spôsobom, ktorý predstavuje vrchol manifestácie akademických hodnôt a slobôd.

Akademická sloboda alebo vedecká sloboda už od dôb Platónskej akadémie zahŕňa súbor slobôd a súvisiacich povinností pre univerzity, ich fakulty, akademických funkcionárov a študentov. Dokumentuje to aj akademická sloboda vyučovania, zakotvená v štatúte Filozofickej fakulty našej partnerskej univerzity v Göttingene z roku 1737, v ktorom sa zvýrazňuje tiež previazanie na zodpovedné vyučovanie a bádanie. Všetci univerzitní profesori podľa spomínaného dokumentu smú požívať zodpovednú slobodu vyučovania, bádania a presvedčenia, ak si budú udržiavať odstup od učenia, ktoré znevažuje náboženstvo, verejné inštitúcie štátu a dobré mravy.

V roku 70. výročia novodobej histórie Technickej univerzity vo Zvolene sa aj my hrdo hlásime k princípom modernej humboldtovskej tradície, ktorá je zameraná na slobodné a etické vyučovanie a bádanie, a zároveň sľubujeme, že budeme tieto hodnoty chrániť a brániť.

My, akademickí zamestnanci Technickej univerzity vo Zvolene, sme presvedčení, že uchovanie univerzitných princípov a akademických slobôd je základným predpokladom pre demokratický rozvoj našej spoločnosti.

Jaroslav Šálka

1952–2022

Grafické motívy a fotokoláže:

© Miroslav Chovan – s. 1, 2, 8, 10–11, 38–39, 54–55, 74–75, 110–111, 148–149, 172–173, 216–217, 252, 256–257, 262, 263, 264; Miroslav Chovan – Zuzana Tončíková – s. 199; © Viliam Ladziansky (autor dizajnu loga TUZVO 1992) – s. 151; © Marián Ihring –Miroslav Chovan – Peter Kožuško (autori redizajnu loga TUZVO 2005) – s. 175, 219;

Autori fotografií:

© Ladislav Paule – s. 6–7, 12, 44, 50–51, 56, 61, 63, 64, 67, 79, 82, 89, 100, 103, 104, 107, 112, 115, 119, 120, 128, 139, 166, 180;

© Emil Rakyta – s. 50–51; Vladimír Veverka – s. 8; Tibor Pataky – s. 125; Miroslava Mamoňová – s. 133; Miroslav Chovan – s. 1341, 147, 150, 154, 183, 193, 202, 215, 258; Branislav Olah – s. 158, 161; Jaroslav Badinka – s. 174; Jaroslav Ďurkovič – s. 185; Peter Kuzmin –s. 218; Macharia Mburu – s. 236; © Peter Filip – s. 245; Monika Urbańczyk – s. 260–261; © Archív Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene – s. 15, 19, 22, 26, 27, 31, 32, 36, 40, 43, 47, 48, 59, 60, 62, 76, 90, 99,116; © Archív Technickej univerzity vo Zvolene – s. 41, 57, 71, 77, 113, 151, 162, 165, 169, 175, 177, 189, 207, 210, 213, 219, 221, 222, 226, 227,235, 241, 242, 246, 254–255; © Archív Milan Saniga – s. 91, 92, 93; © Archív Juraj Veselovský –s. 94, 96; © Archív Milan Marčok – s. 153, 157; © Archív Ján Tuček – s. 186; © Archív Katedry dizajnu nábytku a interiéru – s. 1902,1943, 2284, 2315;

Použité internetové zdroje: © https://pixabay.com/no/photos/blad-tre-skog-natur-gr%C3%B8nn-eik-5468339/ – s. 9; https://www.npg.org.uk/collections/ search/portrait/mw66931/Maria-Theresa?set=149%3BFrances+Burney+Diary%2C+1768-78+%28vol+1%2C+part+2%29&displayStyle=thumb&displayNo=40&search=ap&rNo=11– s. 16; https://fcit.usf.edu/ – s. 20; zdroj: https://fcit.usf.edu/ – s. 21; https:// ca.wikipedia.org/wiki/Arrel_mestra – s. 35; https://www.gjar-po.sk/~sterbakova6c/veternica.jpg – s. 53; https://cs.wikipedia.org/ wiki/Kozinec_d%C3%A1nsk%C3%BD#/media/Soubor:Astragalus_danicus_Herbar.jpg – s. 73; http://cdn.c.photoshelter.com/img-get/ I0000aRlB95ZwRpQ/s/650/650/Red-Oak-acorn-853.jpg – s. 109; http://gallery.hd.org/ – s. 171; https://www.vysokeskoly.sk/katalog-vs/technicka-univerzita-vo-zvolene/lesnicka-fakulta#gallery-8 – s. 232; https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/aktuality-1/ article/studenti-uk-uspesne-reprezentovali-na-zimnej-univerziade-sr/ – s. 242; https://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Alchemilla_glaucescens_Herbar.jpg – s. 251;

Vysvetlivky:

1 (autor dizajnu: Marián Sotník, školiteľ: Prof. Ing. Štefan Schneider, PhD., projekt: Drevená stolička - „Identita“)

2 (autor dizajnu: Annamária Dovalová, školiteľ: doc. Mgr. art. Marián Ihring, ArtD., rok 2017)

3 (autor dizajnu: Lukáš Priečko, školiteľ: doc. Mgr. art. Marián Ihring, ArtD., rok: 2009)

4 (autor dizajnu: Ivan Jedinák, školiteľ: doc. akad. arch. René Baďura, rok: 2017)

5 (autor dizajnu: Martina Pančíková, školiteľ: doc. Mgr. art. Marián Ihring, ArtD., rok: 2019)