sme rómovia
Rómske listy 4 / 2015
3
A MEN O ROM A
Otec a syn. Ján Berky-Mrenica st. (na fotografii vľavo) so synom
Fotografia: Archív Anina Botošová
v časoch najväčšej slávy Diabolských huslí.
Život za bránami… Aj tak by sa dalo hovoriť o živote Rómov a to nielen v uplynulých stáročiach. Ľudia, ktorí boli vyhnaní z rôznych dôvodov mimo štandardné obce a mestá, boli nútení žiť tak, aby prežili rozličné príkoria. Verili v rituály, ktoré sa dedili po stáročia z pokolenia na pokolenie a ani sa nezamýšľali nad tým, čo znamenajú. Až s príchodom modernej doby prejavili niektorí ľudia záujem tieto rituály popísať. Priblížiť tak ostatným tie najviac rozšírené, ktoré sa týkali narodenia, sobáša a úmrtia.
Hoci je možné povedať, že rituály mali spoločný základ, predsa sa len región od regiónu líšili. O niektorých rituáloch vznikli vedecké práce, sú popísané ich rôzne varianty. My sme siahli do archívu redakcie, kde sme našli takýto text z pera nášho bývalého kolegu Mareka Pompu. Hovorí o zvykoch, ako boli zaznamenané v regióne severného Spiša. A snáď je možné povedať, že hoci väčšina z nich už nie je živá, dodnes sa s niektorými z nich predsa len stretnete. Stačí sa opýtať starých rodičov prípadne aj rodičov.
Naši predkovia verili, že rituály ich ochránia pred zlými vecami. A hoci sa postupom času stávali kresťanmi, ich viera bola takmer vždy spojená so zvykmi svojich predkov a bola pretavená aj do náboženských zvykov. Špecifickým spôsobom si interpretovali niektorí jedinci aj Sväté písmo počnúc pôvodom Ježiša. Domnievame sa, že ešte stále žijú v rómskych komunitách ľudia, ktorí si rôzne zvyky a tradície pamätajú. Skúsili ste sa s nimi niekedy na túto tému rozprávať? Redakcia