Zem&Vek Január 2018

Page 1

É R U BRIK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JANUÁR 2018

CENA PRI PREDPLATNOM

3,00 €

CENA 3,70 €

www.zemavek.sk

TAJOMSTVO PEŇAZÍ

KRYPTOMENY A ALTERNATÍVNE EKONOMIKY • PESCO: OZBROJENÉ SILY EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU • NASTUPUJE ROK ČÍNY • RAYMOND MOODY: SMRŤ JE LEN TRANSFORMÁCIA VEDOMIA • HITLER NA PERVITÍNE, NADROGOVANÉ VOJSKÁ I MASY

Y

N

N

OV

É RUBRIK Y

OV


ZA 11 DNÍ V PREDVIANOČNOM PREDAJI BOLA NOVÁ KNIHA NEVIDITEĽNO TAKMER VŠADE NA SLOVENSKU

VYPREDANÁ VIANOČNÝMI SVIATKAMI JEJ NADČASOVÁ HODNOTA NEKONČÍ, PRETO SME SA ROZHODLI VYJSŤ V ÚSTRETY VŠETKÝM, KTORÍ SA K NEJ NEDOSTALI.

PRIPRAVUJEME DOTLAČ A OD JANUÁRA 2018 BUDE OPÄŤ V PREDAJI. OBJEDNÁVKY:

WWW.ZEMAVEK.SK/NEVIDITELNO


ZEM&VEK: TO JE KAŽDÝ MESIAC

148

STRANOVÁ KNIHA NAJMÄ VĎAKA PREDPLATITEĽOM VYCHÁDZA UŽ ŠIESTY ROČNÍK. MAJÚ ARCHÍV TAKÝCHTO KNÍH

57

WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNE


OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JANUÁR 2018

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

KATALÁNSKE REFERENDUM BOLO UŽ V GABČÍKOVE / 7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

ČESKÁ REPUBLIKA, S. R. O. / 9 ZO SVETA / 11 PODOZRIVÉ PREZIDENTSKÉ STRETNUTIE V ŽILINE / 16 Z DOMOVA / 16 PESCO: OZBROJENÉ SILY EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU / 18 NASTUPUJE ROK ČÍNY / 22 SMER STRÁCA SPRÁVNY SMER / 26

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

ROBOTY KONKURUJÚ UŽ AJ LACNEJ PRACOVNEJ SILE / 28

KATALÁNSKE REFERENDUM

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

BOLO UŽ V GABČÍKOVE

GEORGE SOROS / 29

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY / 30

ALTERNATÍVNE EKONOMIKY

IDEY KOLEKTÍVNEJ PROSPERITY

PREHĽAD INÝCH CIEST / 32

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 34 KEĎ PRASKNÚ VŠETKY BUBLINY, RIEŠENÍM BUDE TRVALÁ UDRŽATEĽNOSŤ / 36 TREBA NAPRAVIŤ POKRIVENOSŤ PEŇAZÍ / 42 MENY, KTORÉ SLÚŽIA ĽUĎOM / 46 KVALITA ŽIVOTA KONTRA HDP / 52 ŠŤASTIE NAMIESTO HOSPODÁRSKEHO RASTU / 54 KRYPTOMENY AKO NÁSTROJ GLOBALISTICKEJ CENTRALIZÁCIE / 56 BITCOIN A SPOL. – PASCA, ALEBO ŠANCA? / 60

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 62

HITLER NA PERVITÍNE, NADROGOVANÉ VOJSKÁ I MASY / 88

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

SMRŤ JE LEN TRANSFORMÁCIA VEDOMIA / 68

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

CHORÉ PRÁVO VYBRAŤ SI POHLAVIE, VEK ČI ŽIVOČÍŠNY DRUH / 86

6 MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

CHARTRES – FRANCÚZSKO / 100

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

KOMUNITARIZMUS A PROJEKT UBUNTU / 110

VEDA A TECHNIKA

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

SPORY O PÔVOD KMEŇOV / 92

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

WARREN BUFFETT / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 119 KEĎ SOĽ NIE JE NAD ZLATO / 120 INVÁZIA KVASINIEK / 121

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

UVÄZNENÍ VO VLASTNOM TELE / 104 OPTIMALIZACE A ZLATÝ ŘEZ / 106

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

ŠTVORNOHÍ LIEČITELIA / 108

SPOJENECTVO RASTLÍN A MIKRÓBOV AKO CESTA K ZDRAVÉMU OVZDUŠIU / 116 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 117 MANNA / 118

ZIMKOMRIAVKY

MANDRAGORA

ČLOVEK A ZVIERA

SPOJENECTVO ŽIVÝCH BYTOSTÍ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

VRŠEK, DOLINEČKA, PEKNÁ ROVINEČKA / 124

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 126, FILMY / 127 HUDBA / 128, HRY / 129 MARIÁN MAJCHER / 130

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

BLÍZKE STRETNUTIA ŠTVRTÉHO A PIATEHO DRUHU / 134

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MARTIN MILAN ŠIMEČKA / 138

NA KONCI OKTÓBRA 2017 NA SVOJOM PRVOM PRACOVNOM STRETNUTÍ ZASADLA HLAVNÁ RADA AKO OBČIANSKA INICIATÍVA OKRÚHLEHO STOLA NEFORMÁLNEJ INTELEKTUÁLNEJ PLATFORMY. JEJ ZÁSADNOU PRIORITOU JE ZADEFINOVANIE NOVEJ SPOLOČENSKEJ, KULTÚRNEJ AJ POLITICKEJ ORIENTÁCIE SLOVENSKA V KONTEXTE S MIMORIADNYMI HROZBAMI V PROSTREDÍ NAPÄTEJ w w w.rostas.news GEOPOLITICKEJ, ALE AJ GLOBÁLNEJ EKONOMICKEJ SITUÁCIE. V DECEMBRI 2017 UŽ ZAČÍNA PRIPRAVOVAŤ SVOJ MANIFEST AKO ZÁKLADNÝ DOKUMENT BOJA ZA ZACHOVANIE NAŠEJ NÁRODNEJ SUVERENITY A IDENTITY AKO OCHRANNÉHO VALU VOČI PODRIADENOSTI A ODOVZDANIU DEDIČSTVA PO NAŠICH PREDKOCH ANGLOSASKEJ A TRANSNACIONÁLNEJ NADRADENOSTI.

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S VODIČOM KAMIÓNU / 122

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

V TATÁRSKU VLÁDNE MIER MEDZI KRESŤANMI A MOSLIMAMI / 140

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY AKO BÁJNY FÉNIX / 144

V

nímajúc tieto aspekty zasadené do rámca medzinárodnej problematiky si Hlavná Rada vytýčila niekoľko priorít v krátkodobej aj dlhodobej perspektíve, pričom za určujúci moment svojej činnosti zadefinovala program, ktorý by mal do spoločenskej rozpravy vniesť kandidát na prezidenta Slovenskej republiky. Rada nevníma ako prioritnú zmaterializovanú podstatu programu pretransformovanú do personálnej reprezentácie. Vychádzajúc zo skúseností súčasnej podoby politického zápasu a útokov ad hominem nie je v tejto etape dôležitá osoba, ale program a vízia, s ktorou sa bude vedieť nielen stotožniť, ale aj nadchnúť naša krajina. Verejnosť

ešte skôr, ako začne premýšľať nad riešeniami zložitých problémov, už vopred odrádza taktika tých, ktorým na ľuďoch priveľmi nezáleží. Jej podstata spočíva v tom, že sa nesnaží hľadať to, čo všetko vie ľudí spojiť, ale naopak – čo ich rozdeľuje. Toto je modus operandi parlamentného systému politických strán s pyramídovými hierarchiami. Aj preto sa konceptu, ktorý so skutočnou podstatou demokracie nemá nič spoločné, treba vzdať a prijať oveľa konštruktívnejšie a efektívnejšie nástroje spravodlivej deľby moci a prístupu k zdrojom pre dôstojné životné podmienky pre všetkých. Súčasná moc má síce plné ústa vyprázdnených fráz ako demokracia

7


DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

8

zdola, alebo že všetko začína v našom okolí a na regionálnej úrovni, ale v realite života toto všetko popiera a skutočnému presadeniu kompetencie ľudí rozhodovať o svojom osude bráni. Pojem demokracia je len úbohým roztrhaným slovom na zdrape papiera s nenaplneným významom. Za všetko vraví kauza gabčíkovského referenda v auguste 2015. Zúčastnilo sa ho 58,46 % oprávnených voličov a 96,67 % sa vyslovilo proti zriadeniu utečeneckého tábora. Odpoveď demokracie na seba nedala dlho čakať. Ministerstvo vnútra a Robert Kaliňák: „Pre obec je miestne referendum právne relevantné. Pre ministerstvo vnútra ako orgán štátu však nie sú výsledky referenda záväzné a zákon mu neukladá na ich základe konať.“ Prezident slovenskej republiky: „Myslím, že výsledok referenda, ktorý by bol podobný kdekoľvek na Slovensku, je dôsledkom viacerých chýb, ktoré sa stali.“ Ešte raz a trošku inak. Politici, think-tanky, tretí sektor a všetci dúhoví aktivisti prevolávajú: Venujte sa domácej problematike, nie geopolitike! Ultrafarizej Ján Budaj ako skvelý príklad falošných nádejí (SaS, Progresívne Slovensko alebo Beblavého Spolu – Občianska demokracia – obaja s kruhmi ako logom strany akoby od jedného nie príliš invenčného grafika, sú rovnakým príkladom) píše: „Pokusy ozdraviť politiku zhora boli dosiaľ neúspešné, ako to nedávno dokázal napríklad príbeh premiérky Ivety Radičovej. Ani najvyššia pozícia vo vláde ju neubránila pred tlakmi a nepriateľstvom takzvaných straníckych pozadí, ktorým prekážal jej dôraz na transparentnosť a jej boj s politickou korupciou. Prvá vláda, ktorá po čase vzbudila v občanoch nádej na zmenu, padla. Predčasné voľby priniesli len ďalšie posilnenie partokracie. Zmena je teraz už iba na občanoch, môže prísť už len od nich, zdola.“ Neverte. Vo chvíli, keď sa ľudia zapoja do rozhodovacích procesov, dostanú odpoveď: rozhodovanie o vašej vlastnej budúcnosti nie je záväzné, a i keď je pravdepodobné, že takto budú rozhodovať všade na Slovensku – rozhodnutia občanov sú chybné. Tu sa skrýva jadro pudla gabčíkovského referenda dávno pred nepomerne populárnejším príkladom katalánskeho referenda ako názornej vyučovacej pomôcky na predmete demokracia odtiaľ-potiaľ.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Od roku 1989 sme si plne vedomí riadených deštruktívnych procesov rozkladajúcich našu suverenitu, právo na národné sebaurčenie a právo na samostatnú a kompetentnú správu vecí verejných. Masy vedie indoktrinácia už vo vzdelávacom procese k presvedčeniu o svojej nekompetentnosti, o nekompetentnosti slovenských autorít, ale aj o tom, ako bezvýhradne sme existenčne závislí od procesov ekonomík voľného trhu EÚ a USA. Všetky tieto navrstvené lži propagandy z centrál na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí a na Kozej ulici však už strácajú dych. Na ich miesto sa definitívne pretlačila vôľa po radikálnej zmene. Zmene, ktorá privodí kolaps systému politických strán a prihlúplych politrukov odkláňajúcich skutočné riešenia na vedľajšiu koľaj a prevolávajúcich podobne ako deti Progresívneho Slovenska frázy o tom, ako sme definitívne vystúpili z postkomunistického tieňa a pred nami sú svetlé zajtrajšky ich spravodlivej podnikateľskej vízie. Zmena, o ktorej musíme hovoriť, spôsobí definitívny koniec éry politických strán. Privodí ho vôľa ľudí dôverujúcich vlastnému rozumu a intuícii. Bude smerovať k jednoznačnej potrebe totálnej zmeny volebného systému. Ťažisko sa z predsedníctiev politických strán rovnomerne presunie na celú krajinu, kde sa budú do popredia dostávať ľudia s prirodzenou autoritou a morálnou aj odbornou spôsobilosťou. Nové usporiadanie našej krajiny má vychádzať z práva obcí na samosprávu. Ľudovít Štúr to definoval takto: „Starší v rodine predstavuje celú rodinu a ona prostredníctvom neho používa majetok obce, tak právo spravovať obec náleží len starším v rodinách, ktorí sú predstavení obce. Toto čisto slovanské zastupiteľstvo je z nášho pohľadu najspravodlivejšie a rozumné, lebo každý predstaviteľ nie je len jednotlivec a egoista, tým sa líšime od Západu... Štátu patrí všetko, čo je vyššie ako župy: zákonodarná vyššia vládna a súdna moc, čím štát nadobúda silu primeranú svojej úlohe – spojiť všetky župy. Preto vláda má byť obklopená zástupcami žúp, ktorí ju vo všetkom podporujú, pomáhajú radami a sprostredkúvajú jej živý styk s národom.“ Áno, toto je cesta, ktorou sa Slovensko vyslobodí. Ako skoro sa to stane, záleží od našej odvahy a schopnosti odhaliť falošných zaplatených hráčov.

Patrik Sloboda

ČESKÁ REPUBLIKA, S. R. O.

T

akmer súčasné vymenovanie vlády v Českej republike a v susednom Rakúsku vyvolalo v polovici decembra okamžitý synergický účinok. Prejavil sa na viacerých miestach a dáva krajinám ležiacim v strednej Európe, spriazneným stáročiami spoločných dejín, zdanie nádeje na účinnejšie využitie potenciálu stredoeurópskej oblasti na ochranu svojej svojbytnosti. Najznámejší Slovák v Českej republike dostáva príležitosť pomôcť domácemu Česku a zabrániť, aby ho prevalcovali hordy mimoeurópskych nájazdníkov. Vlády všetkých členských štátov Európskej únie postupne prestávajú označovať tieto valiace sa masy prevažne mladých mužov z hlbín Afriky a Ázie za utečencov. Len v Líbyi sa ich zhromaždil už milión. Organizátori novodobého sťahovania národov smerom na Európu už dosiahli plánovaný efekt. Vystrašili domáce obyvateľstvo predovšetkým severnej a západnej Európy. Zaplašili ho do stavu porazeneckej apatie, vyvolali stav ohrozenia či, miernejšie povedané, hlbokú krízu, aby obratom prišli s dávno pripraveným riešením, ktoré by občania za bežných okolností rázne odmietli ako zradné a trestuhodné. Jedným z dlhodobých zámerov nadnárodného kapitálu, ktorý kontroluje úplnú väčšinu politických reprezentácií zhruba dvoch stovák krajín sveta, je odnárodniť všetky štáty a premiešať ich rasovo, jazykovo, nábožensky, kultúrne a hodnotovo tak, aby prestali byť samy sebou. Tŕňom v oku sú im tie, ktoré ostávajú na sklonku druhej dekády tretieho tisícročia príliš homogénne. Svetovým vladárom prekáža rasovo-jazykovo-kultúrno-náboženská jednoliatosť Kórey a Japonska, ale ešte viac ich dráždi nedostatočná rozmanitosť v Európe. Ešte v roku 2012 viaceré štáty západnej a severnej Európy vykazovali vysokú etnickú rovnorodosť. Slovensko je vnímané ako rôznorodejšie iba vďaka pomerne vysokému

podielu rómskej a maďarskej menšiny. U Česka sa o to zasluhuje slovenská menšina a (hoci aj belošskí, kresťanskí a kultúrne blízki) cudzinci z Ukrajiny a iných neďalekých krajín. Preto globalisti prednostne demograficky prekresľujú severozápadnú Európu. Po piatich rokoch masových migračných lavín je západná Európa vyľakaná a štáty v stredoeurópskom priestore ešte viac. Všade počuť volanie po budovaní protimigračných hrádzí, a to je čas na zavádzanie tzv. racionálnej a spoločnej prisťahovaleckej politiky nastoľovanej zhora. Pochopiť jej podstatu je ľahké. Nekontrolované masové migračné záplavy sa zmenia na miernejšie a regulované. Tempo demografickej prestavby sa spomalí a riadiť ho začnú manažéri poverení Bruselom a koordinačnou centrálou (Population Division) v OSN. Tu vstupujú do hry novopečení premiéri Poľska, Rakúska a Česka. Má to byť nová garnitúra s racionálnym a pragmatickým prístupom k masovej migrácii. Prostoreká Beata Szydlová, ktorá sa nebála povedať v Bruseli nie akémukoľvek navážaniu migrantov spoza Európy, štyri dni pred decembrovým samitom EÚ uvoľnila premiérske kreslo uhladenejšiemu Mateuszovi Morawieckému. Týždeň pred samitom EÚ (schôdzkou premiérov členských krajín) rozčeril vody stály predseda Európskej rady Donald Tusk, keď poslal účastníkom pripravovaného zasadania list, v ktorom označil prerozdeľovacie kvóty za neefektívne a krajne rozdeľujúce. Nenapísal to len tak náhodou. Legitimizoval tým postoje stredoeurópskeho bloku zloženého z Maďarska, Poľska, Slovenska a Česka, ktorý odmieta kvóty podobnými argumentmi už od migračnej cunami 2015. Keď Andrej Babiš ako novopečený predseda vlády dorazil na bruselský samit, panovala tam atmosféra nastávajúcich zmien. Systém povinného

9


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

DOLÁROVÉ INJEKCIE OVPLYVNIA MEDIÁLNY TRH V MAĎARSKU

Jediným konzistentným princípom zahraničnej politiky Spojených štátov a jej skutočných tvorcov v pozadí je pokrytectvo. Skvelým príkladom je pripravovaný washingtonský zásah v strednej Európe neďaleko nás. V tom istom týždni, keď americké ministerstvo spravodlivosti požadovalo, aby sa sieť RT America zaregistrovala ako zahraničný agent (teda propagandistická entita), Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu (DNL) amerického ministerstva zahraničia oznámil, že spúšťa program značných zásahov do médií svojho transatlantického kolegu – Maďarska. Manipulácia na americkej pôde teda povolená nie je, kým americký program na manipuláciu maďarských domácich záležitostí je podľa ich vlastných slov priam nutný. Program washingtonského ministerstva zahraničia zašle 750-tisíc dolárov vybraným maďarským médiám, aby sa „zvýšil prístup občanov k objektívnym informáciám o domácich a globálnych problémoch v Maďarsku“. Na zákla-

10 prerozdeľovania migrantov a celá prisťahovalecká politika EÚ by mala dostať na jarnom samite EÚ novú podobu. Takú, aká je už dávno nachystaná. Krajiny v schengenskom priestore, ktoré si nevyboxovali výnimky, prídu o zvrchované právo samz rozhodovať, koho si pustia na svoje územie, výmenou za garancie z Bruselu, že divoká migračná povodeň z leta 2015 sa nezopakuje. Prúdenie prisťahovalcov bude plynulé a odborne spravované. Úlohou Sebastiana Kurza i Andreja Babiša bude držať na uzde rebelov stojacich na čele národoveckých strán: Heinza-Christiana Stracheho, ktorý vedie Rakúsku stranu slobodných (FPÖ), a Tomia Okamuru stojaceho na čele hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD). Tridsaťjedenročný rakúsky kancelár otupil potenciál odporu slobodných proti odovzdaniu právomocí nad prisťahovaleckou politikou do rúk Bruseli tým, že podpísal s FPÖ koaličnú zmluvu. Stranícke špičky dostali ministerské kreslá a zaviazali sa neiniciovať referendum o vystúpení z EÚ. Priaznivcom FPÖ neostáva nič iné, ako sa v médiách utišovať, že ambiciózny Kurz, ktorý viedol

v predchádzajúcej vláde rakúsku diplomaciu, sa pokúsi ovplyvňovať eurokratickú mašinériu v belgickej metropole zvnútra. V ideálnom prípade tak, aby sa prebudila z centralizujúceho horúčkového blúznenia a prestala popudzovať proti sebe Stredoeurópanov. Andrej Babiš síce Tomia Okamuru a jeho národne orientované hnutie SPD do koalície nedostal, ale česká menšinová vláda by mohla zobrať okamurovcom vietor z plachiet výpožičkou niektorých bodov týkajúcich sa migrácie z ich straníckeho programu. Obrúsil by im hrany a nebojácne predkladal ich návrhy v Bruseli ako vlastné. Rodák z Bratislavy by tam prípadne hrával rolu česk(o-slovensk)ého Trumpa, ktorý si môže dovoliť pomenovať všeličo nahlas a bez okolkov, pretože je oligarcha a miliardár. Ak by sa mu darilo veľa rečniť a málo konať, zavďačil by sa Bruselu, a ten by našiel tisíc spôsobov, ako ho odmeniť. Babišovské podnikateľské impérium by rozkvitalo a zle by sa neviedlo ani Českej republike, s. r. o., keby ju riadil ako korporáciu. Napokon, ktorý členský štát EÚ už korporáciou nie je?

de čoho vyberú Spojené štáty dobrých a zlých novinárov v maďarskom mediálnom prostredí? Odkedy má vláda právo určiť, čo je objektívne v inom štáte? Maďarsko sa tak zrejme dostáva na zoznam krajín určených na farebnú revolúciu (či tichú alebo hlučnejšiu), pretože nejde plne podľa predstáv skrytej vrchnosti.

RUSKÝ PARLAMENT UVAŽUJE NAD ZÁKAZOM PRE AMERICKÝCH REPORTÉROV

Vzhľadom na nedávne kroky proti spoločnostiam RT a Sputnik, na ktoré sa zamerala ame-

rická vláda, uvažuje ruský parlament o odvetnom opatrení, ktoré by zabránilo americkým médiám v informovaní z ruského územia. Informovala o tom Oľga Savasťanová zo Štátnej dumy, ktorá očakáva prijatie tohto zákazu už v najbližších dňoch: „Svojím rozhodnutím ponúkame tento krok na zváženie Rady Štátnej dumy a plenárneho zasadnutia. Vyjadrujeme náš postoj k neprípustnosti útokov na demo-

kratické hodnoty, slobodu prejavu a právo získavať objektívne informácie.“ Zároveň zdôraznila, že zákaz by bol recipročným skutkom, ktorý by sa zaviedol po tom, ako bola RT America zbavená akreditácie americkým Kongresom. Nové odsúhlasené predpisy by požadovali od každého zahraničného novinára akreditáciu a povolenie od ministerstva zahraničných vecí. Uvažovanie nad novou reguláciou pohybu zahraničných novinárov v Kremli prichádza po americkej požiadavke, aby sa RT v Spojených štátoch zaregistrovala podľa zákona o registrácii zahraničných agentov Foreign Agents Registration Act. Ruská strana tento krok odsúdila ako porušenie slobody médií. Diplomat Dmitrij Peskov povedal, že odvetnú iniciatívu vníma s pochopením, pretože ruské médiá v USA boli vystavené nepríjemným útokom.

POKUS ZLEGALIZOVAŤ NELEGÁLNU MIGRÁCIU POCITMI VINY

Keď najvplyvnejšia globálna televízna sieť CNN v polovici novembra rozpútala v tlači, televíznych správach a na YouTube hlučnú kampaň proti objaveniu sa trhov s otrokmi v Líbyi, zareagovala verejnosť a medzinárodné

11


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

12

organizácie presne podľa očakávania. Vzkypeli rozhorčením. Načasovanie mediálnej ofenzívy proti neľudskému zaobchádzaniu s migrantmi z prevažne subsaharskej Afriky, do ktorej sa zapojili spravodajské agentúry a z nich čerpajúce tlačené a elektronické periodiká, aby vyvrcholila koncom novembra, nebolo náhodné. Hlavnú iniciatívu široko medializovaného samobičovania Európanov zobral na seba energický francúzsky prezident Emmanuel Macron. V jeho výrokoch bijú do oči dva znepokojujúce faktory: 1. Morálne kriminalizuje za škody napáchané francúzskym kolonializmom všetky národy a národné štáty Európy, vrátane takých ako Slovensko, Česko a iné, ktoré nikdy nikoho nekolonizovali. Z pozície takejto umelo navlečenej kolektívnej viny za tzv. európsku kolonizáciu potom berie na seba tú drzosť, aby za všetky členské štáty EÚ sľuboval vlastnou vinou hnané nové vzťahy s celou Afrikou. 2. Vyzýva na evakuáciu ohrozených migrantov z Líbye. Nachádza sa tam okolo milióna Afričanov chystajúcich sa na plavbu

cez Stredozemné more do Európy. Keď OSN konzervatívne odhaduje tieto počty na 700-tisíc až milión, reálne čísla budú vyššie. V záchytných táboroch, do ktorých Európska únia nalieva milióny eur, sa zdržiava len zlomok celkovej masy. Ak by sa Európska únia dala zatlačiť elitou OSN do požadovanej dekriminalizácie masového nelegálneho prisťahovalectva, zlomilo by jej také bremeno väzy. Ak by nenastolila prísnu diktatúru na zabránenie pádu do totálneho chaosu, skončila by ako dysfunkčná rozpadajúca sa entita.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

EURÓPSKA ÚNIA SI NALOŽILA PRIŤAŽKÝ NÁKLAD – AFRIKU

Dvojdňový samit Európskej únie s Africkou úniou, ktorý sa konal na Pobreží Slonoviny, prebiehal podľa správ tlačových agentúr v atmosfére dôvery a vzájomného porozumenia. Lídri z vyše 80 krajín sa „dohodli, že zosilnia spoluprácu aj v rámci bezpečnosti, investície do školstva a udržateľného rozvoja“. To znie povzbudivo, a zároveň upokojujúco, najmä pri čítaní výroku predsedu Africkej únie Alphu Condého, ktorý je aj prezidentom štátu Guinea: „Naše dva kontinenty sú jeden od druhého závislé vďaka histórii, geografii a našej vzájomnej vôli rozvíjať obchodnú výmenu v rámci obojstranne výhodného partnerstva.“ Ak začne Európska únia skutočne nalievať miliardy eur z prostriedkov daňových poplatníkov, aby zmiernila – nikde nehovorí o jeho zastavení alebo zvrátení – migračné prúdenie z juhu na sever, vyčerpá sa tak neudržateľne, že vnútorne skolabuje. V dokumentoch bilancujúcich samit s Africkou úniou uvádza finančné injekcie a rozvojovú pomoc rádovo v desiatkach miliárd eur. Skutočné náklady na manažment migračného prívalu budú podstatne vyššie. Niektorí africkí politickí činitelia očakávajú omnoho veľkorysejšiu finančnú angažovanosť Európanov. Mahamadou Issoufou, prezident Nigeru, krajiny ležiacej v saharskom pásme medzi Líbyou a Nigériou, v rozhovore pre nemecký denník Die Welt šokoval vyslovením predpokladu, že Európska únia bude vkladať do rozvoja Afriky 600 miliárd dolárov ročne. Prebiehalo by to v rámci akéhosi masívneho Marshallovho plánu pre Afriku, za aký sa vraj vlani prihovárala nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď poctila čierny svetadiel svojou návštevou.

„VOJNA SKONČILA, MÔŽU ÍSŤ DOMOV!“

I týmto volaním by sa dala parafrázovať výzva, ktorou nemecká národne orientovaná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) roztriasla novozvolený nemecký parlament. Konkrétne jeho dolnú – a politicky relevantnejšiu – komoru Spolkový snem (Bundestag). Hoci je zoskupenie AfD (Die Alternative für Deutschland) pomer-

ne mladé –vzniklo len pred štyri rokmi, na parlamentnej pôde mu nechýba zdravé sebavedomie. Deväťdesiatdvačlenná poslanecká frakcia AfD predložila v Bundestagu žiadosť, aby spolková vláda nadviazala rozhovory so sýrskou vládou o prijatí dohody o návrate sýrskych vojnových utečencov do vlasti. Podnet predniesol šéf frakcie AfD Bernd Baumann. V prejave, ktorý možno vidieť aj na serveri YouTube, upozornil na skutočnosť, že sýrska armáda rozprášila oddiely teroristického hnutia Islamský štát a občianska

vojna v podstate končí. Vojnoví utečenci, ktorí našli útočisko v Nemecku, sa tak môžu začať vracať domov. Vyslovil sa v tom zmysle, že nekontrolovaný príliv Sýrčanov do Nemecka, ktorý vyvolalo predvlaňajšie rozhodnutie vlády kancelárky Angely Merkelovej vpúšťať ich bez obmedzenia, sa môže zastaviť a obrátiť. Zdôraznil, že by to mohla byť príležitosť na skorigovanie katastrofálnej politiky otvorených hraníc kancelárky Merkelovej. Takáto predstava viditeľne pohoršila „slniečkarsku“ väčšinu dolnej komory. Dalo sa to čakať a euroskeptickým národniarom nepomohlo ani úsilie o vybrúsenie niektorých formulácií v pôvodnom šesťbodovom návrhu spred desiatich dní. Dosluhujúca garnitúra tzv. veľkej koalície pod vedením Angely Merkelovej odmieta úvahy o spätnom toku predvlaňajšieho a vlaňajšieho prúdenia migrantov, ktorí sa vydávali za utečencov zo Sýrie.

TRUMPOVA CHYBA: ODOVZDAL BLÍZKY VÝCHOD RUSKU

Vyhlásenie amerického prezidenta o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela vyvolalo

napätie na Blízkom východe. Celý rad miestnych hráčov v blízkovýchodnom regióne už začína hodnotiť svoje sily a postavenie. „Vyhlásenie amerického prezidenta vníma ako benefit najmä turecký prezident Erdogan, ktorý tento Trumpov krok mieni využiť v domácej i zahraničnej tureckej politike. Trumpov krok rozviazal Erdoganovi ruky a umožnil mu zvýšiť vplyv svojich konzervatívnych prívržencov v Turecku. Pozície prozápadných Erdoganových oponentov sa výrazne sťažili a vo vybičovanej a nenávistnej atmosfére je veľmi pravdepodobné, že Erdoganovi oponenti sa ešte viac stiahnu,” uviedol Vladimir Avatkov, riaditeľ Centra blízkovýchodných a medzinárodných vzťahov a diplomacie. Spokojný je aj Teherán a Hizballáh. Irán sa už dlho snaží zlepšovať svoj imidž u klasických Arabov, pričom vsádza na protiizraelské a protiamerické emócie. Donald Trump priam nahral Teheránu na smeč a vplyv Iránu a Hizballáhu ako lídrov protiamerického a protiizraelského boja momentálne vzrástol nielen u Palestínčanov a Libanončanov, ale v celom arabskom svete. Vyostrovanie turecko-amerických vzťahov vníma s radosťou aj Moskva, pretože Ankara sa tak zbavuje zvyškov proamerických diverzifikácií v zahraničnej politike a stáva sa čoraz závislejšou od spojenectva s Ruskom. Vyostrovanie vzťahov medzi Tureckom a USA navyše nivelizuje vyostrenia rusko-tureckých vzťahov z dôvodov viacerých vzájomných rusko-tureckých nezrovnalostí v sýrskom, kurdskom, krymskom či kaukazskom kontexte.

IZRAEL A SAUDSKÁ ARÁBIA CHCÚ ZAPOJIŤ USA DO VOJNY PROTI IRÁNU

Špecialista na protiteroristické operácie a bývalý vojenský dôstojník CIA povedal, že nie je v silách Izraela a Saudskej Arábie, aby spoločne porazili Irán, preto sa snažia do vojny proti Iránskej islamskej republike zatiahnuť Spojené štáty. Philip Geraldi tieto predpoklady uviedol vo svojom pondelkovom článku: „Bez aktívnej participácie USA nemôžu Irán poraziť. Vyžaduje si to formovanie príbehu hrozby a sériu relatívne malých vojenských akcií, ktoré sa javia

13


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

dva Su-25 ochránil, takže americký F-22 Raptor sa urýchlene stiahol a odletel do irackého vzdušného priestoru. Američania na ruskú otázku, čo mal incident s F-22 znamenať, neodpovedali.

POMÔŽU ASADOVI ČÍNSKE ELITNÉ JEDNOTKY?

Podľa portálu New Khaleej plánuje Čínska ľudová republika vyslať vojenské oddiely do Sýrie, aby podporili snahy prezidenta Baššára Asada. Informované zdroje dodali, že ide o krok, ktorý nadväzuje na čoraz väčšiu prítomnosť islamských militantov v regióne Východného Turkestanu. Týchto militantov zároveň videli pri podpore protivládnych skupín v Sýrii. Počas stretnutia so sýrskou poradkyňou prezidenta Bouthainou Shaabanovou čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi chválil úsilie sýrskej vlády bojovať proti radikálom z islamského hnutia Východného Turkestanu. Asadova vláda tvrdí, že do Sýrie nelegálne pricestovalo asi 5000 bojovníkov ujgurského pôvodu, príslušníkov etnickej

14 ako obranné alebo nekontroverzné, aby zapojili pozornosť Spojených štátov. Americká angažovanosť by bola v rozpore s vlastnými záujmami Washingtonu v regióne, ale bude slúžiť saudskoarabským a izraelským cieľom, a to najmä vtedy, ak bude situácia zo svojej podstaty nestabilná a bude sa stupňovať… Oba štáty majú vo Washingtone silné loby, ktoré bude tlačiť spriatelený Kongres do zvýšenia angažovanosti USA. Mainstreamové médiá, nepriateľské voči Iránu, sa budú správať pozitívne pri vytváraní argumentov pre americké zapojenie,“ upozornil expert. Predpokladá, že „eskalácia začne v Libanone, kde rezignácia premiéra al-Haririho vytvorila prijateľnú nestabilitu, a tú môže Izrael využiť a veľkým tlakom podporiť, aby Saudskoarabi postavili libanonskú vládu proti Hizballáhu.“

AMERIČANIA PROVOKOVALI RUSKÉ LIETADLÁ V SÝRII

Portál in24.org sa venoval poslednému incidentu, ktorý vyprovokovali Američania v sýrskom vzdušnom priestore. Informácie

priniesol generálmajor Igor Konašenkov, hovorca ruských ozbrojených síl v Sýrii. Podľa Konašenkova útočili dva bojové bitevníky Su-25 na cieľ teroristov v blízkosti mesta Majadin. Zrazu sa vo vzdušnom priestore objavil americký F-22 z Iraku, ktorý začal vystreľovať tepelné rakety. Dôvodom bol ruský útok na teroristický oporný bod, ruské stroje sa snažili zlikvidovať opevnené stanovisko teroristov. Tepelné rakety vystrelené americkým lietadlom F-22 by dokázali odkloniť ruské rakety od cieľa na zemi, takže by pravdepodobne nezasiahli opevnené stanovisko teroristov, ale civilné ciele. Američania svojím postupom sledovali dva ciele. Prvým bolo zachrániť teroristov ISIL, ktorí sú ich zástupnou armádou v Sýrii a Rusi a Sýrčania ich nemilosrdne likvidujú (vyzerá to tak, že na Kurdov sa Američania už nemôžu spoliehať), druhým cieľom bolo ukázať svetu, že ruské vojenské lietadlá zasahujú civilné ciele. O niekoľko minút však do vzdušného priestoru prenikol aj ruský Su-35, aby preventívne

moslimskej menšiny. Pricestovali z Číny cez juhovýchodnú Áziu a Turecko. Zdroje informujú, že čínske ministerstvo obrany uvažuje nad vyslaním dvoch jednotiek (Sibírske tigre, Nočné tigre) zo síl špeciálneho určenia na pomoc sýrskym vládnym zložkám. Nebolo by to prvýkrát, čo čínski vojaci vkročili na územie Sýrie. V roku 2015 povolila sýrska vláda príchod 5000 vojakov spojeneckých síl a umiestnila ich do západného regiónu Latakie. Medzi nasadenými boli aj čínski vojenskí poradcovia, ako aj čínska námorná a letecká technika.

ZAKLADATEĽ FACEBOOKU SEAN PARKER: „AJ TAK ŤA NAKONIEC DOSTANEME!“

Prvý prezident Facebooku Sean Parker bol pri rozhovore s mediálnou spoločnosťou Axios o svojom produkte neobyčajne úprimný. Po závere, ktorým interview ukončil, ho zrejme Mark Zuckerberg nebude mať príliš rád. Otvorene potvrdil mnohé z takzvaných konšpirácií, nad ktorými sa bežní užívatelia a občania zamýšľajú. Najskôr sa vrátil na začiatok svojej cesty: „Keď sa Facebook dal do pohybu, naokolo

bolo pár ľudí, ktorí by prišli ku mne a povedali by: Nie som na sociálnej sieti. A ja by som odvetil: OK, ale budeš. Reagovali by spôsobom: Nie, nie. Cením si skutočný život a reálnu interakciu, prítomnosť a svoje súkromie. Na to by som povedal: Aj tak ťa nakoniec dostaneme!“ Ďalej pokračoval: „Keď sieť narastie na jednu alebo dve miliardy ľudí… doslova to mení váš vzťah so spoločnosťou, spolu navzájom… Pravdepodobne to narúša produktivitu v rôznych podivných smeroch. Len boh vie, čo to robí hlavám našich detí… Myšlienkový proces zabudovaný do týchto aplikácií, pričom Facebook s ním prišiel prvý, bol len o tom, ako prevziať toľko vášho času a vedomej pozornosti, ako je len možné… To znamená, že si musíme pravidelne dodať trochu dopamínu, pretože niekto lajkol alebo komentoval našu fotku, status, hocičo. To vás dostane, prispejete väčším množstvom obsahu a opäť ste chytení novými lajkmi a komentármi… Je to slučka spätnej väzby a sociálnej validácie, presne taká vec, s ktorou by hacker ako ja prišiel, pretože využívame zraniteľnosť ľudskej psychológie… Vynálezcovia, tvorcovia – to som ja, to je Mark Zuckerberg, to je Kevin Systrom na Instagrame, teda všetko ľudia, ktorí si to uvedomovali. A urobili sme to aj tak.“ (ps, rs, hs)

15


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

PODOZRIVÉ PREZIDENTSKÉ

STRETNUTIE V ŽILINE

D

16

ňa 17. novembra sa v Novej žilinskej synagóge (bývalé kino Centrum) uskutočnilo stretnutie prezidenta SR Andreja Kisku a spolkového prezidenta SRN Franka Waltera Steinmeiera s pozvanými hosťami z oblasti verejného života s diskusiou na tému Budúcnosť demokracie v Európe. Citujeme Žilinský večerník z 28. novembra: „Hlavy dvoch štátov navštívili žilinskú Novú synagógu pri príležitosti sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodného dňa študentstva...“ Táto udalosť je v histórii mesta bezprecedentná. Po prvýkrát sa v Žiline stretli hneď dvaja prezidenti, z ktorých jeden predstavuje najsilnejšiu krajinu Európy a bol na Slovensku na oficiálnej návšteve. Všeobecne je toto odskočenie si dvoch prezidentov z bratislavskej centrály do Žiliny príznačné a napovedá o významnom globálno-politickom kontexte a pozadí procesov prebiehajúcich v metropole severozápadného Slovenska, bašte niekdajších národniarov a kľúčovom strategickom území s dosahom na Poľsko a Čechy. Podujatie bolo neverejné, nerobila sa z neho zápisnica a nevyhotovoval video či audiozáznam. Ako uvádza Žilinský večerník, „diskutovalo sa o budúcnosti demokracie v Európe, na ktorej debatovali napríklad aj o spôsoboch udržania demokracie, problematike populizmu, súčasného extrémizmu, dezinformácií či absencie kritického myslenia vo virtuálnom prostredí.“ Udalosti naznačujú, že v Žiline došlo k symbolickému spečateniu spojenectva medzi sionistami a atlantistami a deklarácii ich zámerov na Slovensku. Toto spojenectvo je zamerané proti Robertovi Ficovi a slovenskej suverenite, predstavuje bezpečnostno-politické ohrozenie Slovenskej republiky a je ukazovateľom podriadeného postavenia SIS a iných významných štruktúr zaangažovaných v plazivom štátnom prevrate na Slovensku, predovšetkým v tom zmysle, že dávajú týmto procesom voľný priebeh.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

SLOVENSKÍ EUROPOSLANCI V HĽADÁČIKU SOROSOVÝCH NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ

Už pred rokom unikli dokumenty poradenskej spoločnosti KumqatConsult, vypracované na popud dcérskej spoločnosti Open Society Foundations. Vtedy prešla informácia bez pozornosti médií, no k téme sa teraz oficiálne vrátila vláda Viktora Orbána. Maďari vedú otvorenú vojnu na najvyššej úrovni proti aktivitám OSF Georgea Sorosa a jeho miešaniu sa do politiky suverénnych

krajín, ktoré sa momentálne nesnaží skrývať, ani popierať. Objednávku na uvedený vyslovene spravodajský dokument zadal Open Society European Policy Institute a obsahovala požiadavku, kryštalicky sformovanú v samotnom názve textu: Spoľahliví partneri v Európskom parlamente 2014 – 2019. Správa má 127 strán a okrem iného obsahuje zoznam vytipovaných poslancov na budúcu spoluprácu s Open Society. Tá chce s menovanými „budovať trvalé a dôverné vzťahy“. Zo Slovenskej republiky figurujú v texte Monika Flašíková-Beňová, Monika Smolková a Boris Zala. Všetci spomenutí kandidovali za SMER-SD. Prítomnosť v zozname neznamená automatickú spoluprácu s OSF, no ich správanie mnohému napovedá. Napríklad Beňová je známa svojou náklonnosťou k LGBT komunite. Po zverejnení zoznamov sa v novom svetle ukazujú aj vyhlásenia Borisa Zalu k migrácii spred roka, keď vyslovene popudil slovenskú verejnosť názormi prezentovanými ako oficiálny postoj Slovenska.

MEČIAR NAZNAČOVAL VZNIK NOVÉHO POLITICKÉHO SUBJEKTU

Bývalý premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar vystúpil začiatkom decembra na

konferencii 25 rokov a ako ďalej, ktorá sa uskutočnila v bratislavskom kine Lumiere. Jej cieľom bolo zhodnotiť, kam sa naša krajina po štvrťstoročí dostala a aké sú východiská a možnosti jej ďalšieho vývoja. Podľa expremiéra sa dnes štát nachádza v katastrofálnom stave vo všetkých oblastiach, ovládnutý neoliberálnym kapitalizmom, ku ktorému neexistuje reálna konzervatívno-národne orientovaná opozícia. Preto vyzýva na vznik silného a jednotného subjektu (strany alebo politického hnutia), ktorý by zjednotil v súčasnosti rozdrobené aktivistické skupiny a ponúkol ucelenú alternatívu pre Slovensko. Jej súčasťou by mala byť priama voľba poslancov (nie politických strán), potravinová sebestačnosť či reforma školstva, aby reflektovalo skutočné potreby hospodárstva. Nevedno, či Vladimír Mečiar v zákulisí vznik takéhoto hnutia pripravuje alebo sa podieľa na jeho formovaní. Za zmienku však stojí jedna zo záverečných viet jeho prejavu: „Všetky významné zmeny na Slovensku sa udiali v rokoch, ktoré obsahovali osmičku. O chvíľu máme rok 2018. Nejdeme niečo spolu vyviesť?“

OTVORENÝ LIST KRESŤANSKÝCH ORGANIZÁCIÍ KISKOVI

Prezident Andrej Kiska prijal LGBT aktivistov z iniciatívy Inakosť. Po stretnutí na sociálnej sieti oznámil, že právny systém býva k párom rovnakého pohlavia „doslova krutý pri ľudsky normálnych záležitostiach. Partneri nemôžu pristupovať k informáciám o zdravotnom stave, čelia prekážkam spojeným s bývaním, dedením a podobne”. Inakosť po stretnutí zverejnila zá-

mer pripraviť návrh zákona o životných partnerstvách, ktorý by tieto problémy rovnakopohlavných párov odstránil. V reakcii na to poslali prezidentovi otvorený list konzervatívni aktivisti, ktorí ho uisťujú, že spomínané prekážky sú už teraz v rámci slovenského právneho systému riešiteľné, a to bez rozdielu pre všetkých občanov. „A preto nie je potrebné vstúpiť na šikmú plochu životných partnerstiev,” uvádza sa v liste. Fórum kresťanských inštitúcií v liste upozorňuje: – Informácie o zdravotnom stave nedostane bez súhlasu pacienta ani jeho manželka. Pacient má však právo zbaviť lekára mlčanlivosti a požiadať ho, aby o jeho zdravotnom stave informoval presne špecifikovanú osobu. – Problém bývania je možné vyriešiť nadobudnutím nehnuteľnosti do podielového vlastníctva. – Právny poriadok Slovenskej republiky pozná štatút dedenia zo závetu, tento inštitút môže využiť každý občan a odkázať svoj majetok určenej osobe. V prípade, že partneri spolu žili minimálne rok v spoločnej domácnosti, je možné dedenie aj zo zákona v druhej dedičskej skupine.

HNUTIE PROTI ISTANBULSKÉMU DOHOVORU

Od konca novembra prebieha na Slovensku informačná kampaň pod názvom Zastavme zlo z Istanbulu, upozorňujúca na riziká tzv. Istanbulského dohovoru. Táto medzinárodná dohoda sa podľa organizátorov kampane pod rúškom boja proti týraniu žien snaží ešte viac ako doteraz presadzovať agendu gender ideológie, rušenia rodových stereotypov a v konečnom dôsledku likvidácie identity človeka ako muža alebo ženy. Na čele kampane stojí známy rímskokatolícky farár Marián Kuffa, ktorého ťažko obviniť, že by mu neležali na srdci osudy týraných žien. V jedinečnej komunite pre ľudí na okraji spoločnosti, ktorú založil, už mnohé týrané ženy našli útočisko. Napriek tomu sa on i celá kampaň stali terčom mediálnych útokov Oľgy Pietruchovej, riaditeľky odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Otvorená kritika Istanbulského dohovoru zo strany populárneho a obľúbeného Kuffu slovenské neoliberálne kruhy evidentne znervózňuje. (stas, hs, mb)

17


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

PESCO: OZBROJENÉ SILY EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU 18

TICHÁ MILITARIZÁCIA EURÓPSKEJ ÚNIE DOSTÁVA VIDITEĽNEJŠÍ VONKAJŠÍ RÁMEC. MINISTRI OBRANY A ZAHRANIČNÝCH VECÍ 23 ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ PODPÍSALI V NOVEMBRI DOKUMENT, KTORÝ UMOŽNÍ ROZBEHNÚŤ PROJEKTY STÁLEJ VOJENSKO-BEZPEČNOSTNEJ SPOLUPRÁCE. V POLOVICI DECEMBRA HO ODOBRILA EURÓPSKA RADA A POČET ÚČASTNÍCKYCH ŠTÁTOV STÚPOL NA 25.

REPRESÍVNY PILIER POSTDEMOKRATICKEJ ÉRY

Európska únia tak uvádza do života svoje militaristické alter ego a vlastný komplex silových štruktúr. Pohltí aj tie členské krajiny, ktoré sú oficiálne neutrálne a musia stáť podľa svojich ústav mimo vojenských blokov. Hydra unifikovaného európskeho superštátu predstavuje svoju vojensko-bezpečnostnú že-

leznú päsť pod skratkou s nevinne znejúcou konotáciou: PESCO (Permanent Structured Cooperation in Defence) či po slovensky trvalá štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany. Päťpísmenkový novotvar PESCO pripomína gazdinkám všadeprítomný nadnárodný hypermarketový reťazec, ktorý má centrálu vo Veľkej Británii a dostáva sa často pod lupu inšpektorov akosti potravinárskych výrobkov.

19 Domovská krajina reťazca sa však do vojenského paktu PESCO nezapája, pretože opúšťa spolok dirigovaný komisármi z Bruselu. Chomút si nedáva navliecť ani Dánsko a Malta. Všetkým ostatným členským štátom PESCO flagrantne okyptí zvrchovanosť, či sa to ich obyvateľstvu páči, alebo nie. Podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini mediálne predáva PESCO v najružovejších farbách. Už 13. novembra sa na tlačovej konferencii v Bruseli nadchýnala desiatkami predložených návrhov a povzbudzovala na predkladanie ďalších. Smerodajné sú projekty, ktoré má nadnárodný vojensko-priemyselný komplex podrobne vypracované a koncepčne zapracované drahými lobistami v podkladových materiáloch pre PESCO. Niektoré prvky tohto represívneho piliera postdemokratickej a postindustriálnej západnej civilizácie siahajú koncepčne do začiatku 20. storočia. Iné vyšli na svetlo pred 25 rokmi po prijatí Maastrichtskej zmluvy, ktorá zaviedla koor-

dináciu bezpečnostnej a zahraničnej politiky členských krajín EÚ. Vlastný rukopis na prípravných materiáloch pre PESCO zanechala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Bulvárny, ale zvyčajne dobre informovaný nemecký denník Bild Zeitung pred desiatimi rokmi publikoval jej želanie reformovať inštitúcie Únie tak, aby sa mohli zriadiť bojové sily EÚ, ktoré by spolupracovali s NATO. Tento zámer právne zakomponovala Lisabonská zmluva vytvorením úradu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Prvou ministerkou zahraničia a obrany EÚ sa stala britská šľachtičná Catherine Ashtonová. Vojenským ani bezpečnostným otázkam ktovieako nerozumela, ale to je aj cieľ menovania bábok ako ona do funkcií podriadených záujmom zámorských mocipánov. Washington s Londýnom dozerali aj na to, aby sa formovanie čo i len zdanlivo alternatívnych zoskupení voči Severoatlantickej aliancii nevymklo Angloameričanom spod kontroly. V novembri 2014 nahradila pani


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

barónku na tomto poste šéf ka talianskej diplomacie Federica Mogherini. Prefarbená blondína síce naďalej poklonkuje hlavnému stanu NATO v Bruseli, ale berie do úvahy aj záujmy nadnárodného kapitálu stojaceho za presúvaním ťažiska globálnych rozhodovacích procesov z priestorov medzi New Yorkom a Londýnom ďalej na východ.

AKO BUMERANG

20

Nové usporiadanie poskytuje Európskej únii širšie uplatnenie pri dávno pripravovanej integrácii kontinentálnych celkov do transkontinentálnych spoločenstiev. Pre nadnárodný kapitál sú rodiace sa ozbrojené sily EÚ výhľadovo jednou zo zložiek zlievajúcich sa silových štruktúr globálneho mocenského usporiadania. Pre dosluhujúce Spojené štáty a neokonzervatívcov vo Washingtone PESCO predstavuje príležitosť podriadiť ich Severoatlantickej aliancii pod hlavičkou partnerskej deľby práce. Obnovená studená vojna Američanom podriadeného Západu s Ruskom predlžuje hegemóniu USA vo vedení informačnej vojny pomocou oznamovacích prostriedkov hlavného prúdu. Cez túto prizmu treba vnímať tlačovými agentúrami šírené vysvetľovania typu: „Vznik PESCO by mal znamenať najväčší skok v obrannej politike EÚ za posledné desaťročia. Jeho výhodou by mali byť spoločné náklady na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Podľa názoru európskych diplomatov PESCO nebude konkurovať NATO. Severoatlantická aliancia sa totiž sústreďuje na kolektívnu obranu, kým posilnená obranná spolupráca Európanov má zaistiť rýchlejšie a efektívnejšie reagovanie Únie na rôzne udalosti v zahraničí.“ Najzlovestnejšie bude práve to nasadzovanie kapacít PESCO v zahraničí. Mienkotvorné agentúry ako Reuters to propagandisticky ilustrujú ušľachtilými príkladmi o tom, že Únia by mohla svižnejšie reagovať na také krízy, akou bola epidémia eboly v roku 2014. Politický marketing používa na popularizáciu ničivého potenciálu armád PESCO osvedčené výrazové prostriedky orwellovského prekrúcania významov slov. Komandá PESCO budú

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vysielať na mierové operácie, zahraničné misie a záchranné akcie. To má účelovo viesť predovšetkým obyvateľov EÚ k tomu, aby vnímali ozbrojencov PESCO ako misionárov, mierotvorcov a záchrancov. Na mimoeurópskych územiach, ktoré budú palebné sily PESCO ostreľovať a bombardovať, nevyhnutne vzklíči hnev a odpor proti európskemu militarizmu, neokolonializmu a expanzionizmu. Nenávisť obetí intervenčného pustošenia vraždiacim arzenálom PESCO sa prenesie na všetkých Európanov, a tí sa budú musieť báť odplaty. Okamžitej i oneskorenej, o desať, dvadsať či tridsať rokov.

MODERNIZÁCIA VOJENSKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Tu vstupuje do hry prvoradé poslanie zavádzania novej odnože silových štruktúr na územiach európskeho superštátu, na aký sa transformuje Európska únia. Ak sa občania národných členských štátov dajú obalamutiť medovými sloganmi a dopustia vybudovanie PESCO ako mohutného integrovaného vojensko-bezpečnostného

konglomerátu, dopustia nastolenie autoritárskeho režimu Made in Europe. Ak sa vo Washingtone domnievajú, že udržia PESCO v podriadenosti voči NATO, bude sa im to dariť len dovtedy, kým to nadnárodný kapitál uzná za potrebné. Všetky branno-bezpečnostné komplexy v USA, EÚ, Rusku, Číne, Indii a všade vo svete prechádzajú pomalším alebo rýchlejším procesom odštátňovania, deregulácie a privatizácie. Nie je priamočiary, plynulý a jednoduchý, pretože naráža na prekážky, vzdor i odpor. Prekérna situácia obyvateľstva Európskej únie spočíva

v tom, že ešte nie je dostatočne odnárodnené, glajchšaltované, otupené a apatické. Stále ešte ako-tak vzdelaná, výkonná a životaschopná Európska únia znepokojuje amerických neokonzervatívcov ako konkurent a súper, obzvlášť, keď Berlín s Bruselom debatujú v zákulisí s Pekingom či, nedajbože, aj s Moskvou o zapojení sa do dlhodobých eurázijských globalizačných rozvojových projektov. V strednodobom horizonte tak majú slúžiť kapacity PESCO súčasnému slabnúcemu, no stále ešte svetovému americkému hegemónovi. V dlhodobej perspektíve ich nadnárodný kapitál zamýšľa nasadzovať proti ktorejkoľvek mocnosti, ktorá bude zámerne brzdiť nastoľovanie globálneho usporiadania pomerov na Zemi. V prípade nutnosti aj proti slabnúcim tvrdohlavým USA. V čom sa neokonzervatívci v krátkodobom výhľade môžu zhodnúť so svetovými vládcami nad peniazmi, je prijateľné riziko militarizovania mohutného hospodárskeho potenciálu EÚ s cieľom podrobenia Ruska. Indikátorom takéhoto cieľa je jedno z deklarovaných poslaní vojenského paktu PESCO. Spočíva v troch vyššie odcitovaných slovách: modernizácia vojenskej infraštruktúry. Iné vysvetlenie ako logisticko-infraštruktúrna príprava najmä stredoeurópskeho priestoru na novodobú vojenskú kampaň Drang nach Osten ani nedáva zmysel. Neprekvapuje, že Brusel oficiálne zaraďuje medzi hlavné dôvody zriaďovania vojenského paktu PESCO údajnú agresivitu Ruska: „Ak bola hrozba vojny ešte nedávno v Európe nemysliteľná, netreba mať ani veľkú predstavivosť, aby sa nám zjavil pred očami takýto obraz: na východe Rusko hrubo porušuje zvrchovanosť susedných štátov a pravidelne narušuje ich vzdušný priestor a výsostné vody. Z juhu sa šíri k európskemu pobrežiu nepokoj spôsobený rozkladom zlyhávajúcich krajín a organizovaným zločinom. Z Blízkeho východu ohrozujú stabilitu Európy vojny a terorizmus. Navyše sa všade rozmáha kyberterorizmus a svetom hýbu závažné geopolitické zmeny. To všetko prehlbuje komplikovanosť otázok európskej bezpečnosti, ktorá je krehkejšia ako kedykoľvek predtým od ukončenia studenej vojny.

Vojenská konfrontácia prestáva byť pozostatkom minulosti, mení sa na bezpečnostné riziko budúcnosti.“ Toto varovanie publikoval už dávnejšie European Political Strategy Centre, bezpečnostný think-tank Európskej komisie, v štúdii odôvodňujúcej prehlbovanie vojenskej integrácie EÚ. Nemecké periodiká zasadzujú spúšťanie paktu PESCO do kontextu budovania európskej obrannej únie.

ZBROJIŤ, ZBROJIŤ, ZBROJIŤ

Účasťou v PESCO sa členské krajiny tejto aliancie zaväzujú zvyšovať vojenské rozpočty a zúčastňovať sa na spoločných zbrojných projektoch. „Zapojením sa do PESCO sme dali jednoznačný signál, že SR chce byť v jadre Európskej únie a máme záujem spolupracovať s európskymi partnermi na zabezpečení plnenia úloh zvýšenia spôsobilosti ozbrojených síl v spolupráci z hľadiska vývoja, vedy a výskumu. Samozrejme, aj zabezpečovania jednotiek spôsobilých na plnenie úloh a ich vyslanie a zabezpečenie odstraňovania nedostatkových spôsobilostí ozbrojených síl,“ povedal podľa TASR po rokovaní kabinetu minister obrany Peter Gajdoš. „Výdavky na obranu porastú, v roku 2020 majú dosiahnuť 1,6 % HDP,“ znel titulok tejto správy, ktorá pripravuje občanov na to, že kolesá zbrojenia sa roztáčajú na plné obrátky. Ako rýchlo? „V závislosti od ekonomických možností SR by v ďalších rokoch mali výdavky na obranu stúpnuť na dve percentá HDP.“ Trochu z inej strany masíruje mozgy tlač v susednom Česku a iných členských štátoch EÚ. Tu je ukážka propagandistickej rétoriky na vlnách Českého rozhlasu: „Ne Spojené státy, ale my – Evropská unie, bychom měly být a vlastně jsme světovou supervelmocí číslo jedna. Trochu složitě fungující, kostrbatě se vyvíjející, ale postavenou na správném základě demokracie, dohody a vzájemné solidarity. Česko, jako sice ne zásadní pilíř, ale docela velký kámen, z nichž je stavba EU vytvořena, je přitom podobně spící pannou jako celá unie, daleko za svými možnostmi i skvělou pověstí z minulosti, ať už z první Československé republiky nebo Rakouska-Uherska.“

21


ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Patrik Sloboda

NASTUPUJE

ROK ČÍNY PO TOM, AKO SI GENERÁLNY TAJOMNÍK ČÍNSKEJ KOMUNISTICKEJ STRANY SI ŤIN-PCHING NA JEJ OKTÓBROVOM ZJAZDE UPEVNIL POSTAVENIE PARTAJNÉHO ŠÉFA A PREZIDENTA ČÍNSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY, OČAKÁVA TAKMER JEDEN A POL MILIARDY JEJ OBYVATEĽOV PLNENIE ÚLOH STANOVENÝCH PRE NASTÁVAJÚCE PÄŤROČNÉ OBDOBIE.

22

I

ba raz za päť rokov sa totiž v Pekingu koná pravidelný a viacdňový zjazd Komunistickej strany Číny. Ústava republiky jej garantuje mocenský monopol, ale predpisuje aj plnú zodpovednosť za tempo rozvoja krajiny v danom období.

POHĽAD ZAJTRAJŠÍMI OČAMI

Vytiahnime kalkulačku a skúsme si vypočítať, o koľko Čína hospodársky zosilnie

v priebehu piatich rokov. Ak je súčasný základ vytvoreného HDP sto percent a očakávaný ročný rast 6,5 percenta, tak 100 + 5 x 6,5 % dáva zaokrúhlených 136 %. Znamená to, že Čína bude mať v roku 2022 viac než o tretinu výkonnejšiu ekonomiku ako teraz. Postavenie najväčšej ekonomiky sveta podľa parity kúpnej sily dosiahla už v roku 2015, keď predbehla Spojené štáty. Odvtedy náskok nezadržateľne zvyšuje a ak

23 sa súčasnému americkému svetovému hegemónovi nepodarí čínskeho draka nejakým spôsobom zastaviť alebo aspoň ochromiť, spomaliť a vnútorne paralyzovať, bude mať už o dvadsať rokov dvojnásobne väčšiu ekonomiku. Sú to dramatické vývojové zmeny, na ktoré dnes čínska vzdelávaco-výchovná sústava mladú generáciu pripravuje. Tá postupne prestáva obdivovať Ameriku, považovať ju za vzor a dôverovať jej. Mnohých Číňanov vyviedol v januári 2017 z naivných predstáv o univerzálnej dobrote Spojených štátov a globalistickej „slniečkarskej“ liberálnej ideológii šírenej z Washingtonu nástup Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Nezriekol sa totiž niektorých predvolebných sloganov, a najmä toho najprovokačnejšieho: America First! Oficiálne a na plné ústa deklaruje uprednostňovanie záujmov USA vo svete pred akýmikoľvek inými. Čína, ktorá dovtedy koncipovala vlastné vystupovanie vo svete tak, aby otvorene nezdôrazňovala vlastné národno-štátne ambície a chúťky, dostala z trumpovského Bieleho

domu impulzy na asertívnejšie vystupovanie. Americká hrubosť na medzinárodnej scéne je protivná všetkým Ázijcom, nielen Číňanom. Biely dom však vrhol svoj bezohľadný egoizmus do tváre celému svetovému spoločenstvu a Peking si nemôže strkať hlavu do piesku, aby nič nevidel a nepočul. V polovici storočia hospodársky predbehne Spojené štáty aj India. Tú vedie od mája 2014 premiér Narendra Modi. Predchádzajúce americké vlády ho pranierovali za neprimerané prízvukovanie národných téz. Česká Wikipédia ho neprestáva nálepkovať ako hinduistického nacionalistu“ a za takého ho považujú aj v Pekingu. Nie však v hanlivom zmysle slova ako slniečkarski editori Wikipédie, ale skôr naopak, s uznaním, že sa na medzinárodnej aréne netají svojím vlastenectvom. Susedský ázijský tandem Číny s Indiou, ktorý bude pri nerušenom vývoji kraľovať v polovici storočia svetovej ekonomike, presunie k sebe ťažisko všetkého diania nielen v hospodárskom svete. Do svojho gravitačného poľa vtiahne celú Euráziu i značnú časť Afriky.


ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

NA TENKOM ĽADE

24

Čínske stranícke komunistické vedenie po výmene obamovskej garnitúry v Bielom dome za trumpovskú pozorne zvažovalo, ako odpovie na nový americký nacionalizmus nesúci sa v deglobalizačných tónoch. Rok 2017 bol americkým pričinením pre Čínu inšpiračným, a ten nasledujúci bude už musieť byť akčným. Do nástupu Donalda Trumpa formulovala Čína cestu svojho vzostupu v atmosfére prehlbovania globalizácie a transformácie jednopolárneho sveta na multipolárny. Motorom hospodárskeho i spoločenského rozvoja mal byť svetový obchod a rozširovanie účasti ríše stredu na globálnych integračných procesoch. Tejto doktríne prispôsobila budovanie rozvojovej platformy pre viacgeneračný transkontinentálny projekt obopnutia planéty sieťou hospodársko-obchodných prepojení s úžasným zámerom. Úžasným v zmysle úchvatným a krásnym má byť pre stámilióny radových Číňanov, ale i pre miliardy prostých obyvateľov krajín, ktoré sa zapoja do spoločného budovateľského úsilia so zámerom zvyšovať blahobyt v Číne a v iných účastníckych štátoch. Protiglobalistický americký prezident Donald Trump ostáva rozhodnutý vyvliecť svoju krajinu z existujúcich medzinárodných integračných projektov. Usudzuje, že globálne spravované siete sa dosiaľ snovali na úkor národnoštátnych záujmov jeho vlasti. V tom má svätú pravdu a Čínu neprekvapuje jeho odhodlanie presadzovať výsostne záujmy Spojených štátov vlastnými silami, kým ich majú. Preto Čínu čaká v novom roku úloha uskutočňovať pripravené integračné vízie v podmienkach zvýšenej hrozby kolízie s americkým hegemónom. Vstupuje do zostrenej rivality so súperom, ktorý sa vzdáva postavenia dirigenta globálneho integračného orchestra. Rok 2018 bude pre Peking náročnou výzvou. Vynorila sa o desať – pätnásť rokov skôr, než si predstavoval. Bude to rok Číny, ktorá bude kráčať po tenkom ľade. Môže sa preboriť, padnúť a začať topiť, ale i pokĺznuť, stratiť rovnováhu a ťažko sa poraniť. Čaká ju konfrontácia so Spojenými štátmi pri vymedzovaní si exkluzívnych zón vplyvu a definovaní mechanizmov na ich udržiavanie a rozširovanie.

Dobiehanie vojenského náskoku USA bez hlučných fanfár pozvoľným spôsobom bude musieť ustúpiť svižnejšej dynamike a občasnému napínaniu svalov. Čína sa pousiluje dohnať protivníka, ktorý sám stupňuje tempo zbrojenia a zomkýna rady svojich vojenských spojencov. Do tábora čínskych spojencov v zbrani prichádza máloktorá krajina, ktorý by vo svete niečo znamenala. Výnimku, za ktorú je Peking osudu vďačný, predstavuje Ruská federácia. Ruského medveďa vháňa do náručia čínskeho draka obnovená studená vojna so Západom. Sú to však okolnosti, ktoré môžu čoskoro pominúť, ak v americkom Pentagóne dospejú k záveru, že Spojené štáty nebudú mať dosť síl na včasné zlomenie osi Moskva – Peking, kým príliš nespevnie.

ČÍNA V STREDOZEMÍ

Moskva šikovne využíva znížený rozsah amerického angažovania vo svete vypĺňaním voľného priestoru na Blízkom východe. Predbežne len vojensko-bezpečnostného a politického. Hospodársko-investičný prenecháva Číne, a tej to vyhovuje. Potrebuje mať blízkovýchodné rozhranie afrického európskeho a ázijského svetadielu pod dohľadom, aby vyvažovala snahy Američanov udržiavať tam rozbroje, neistotu a napätie. V chaose sa grandiózny čínsky projekt prepájania Eurázie s Afrikou obchodno-hospodárskymi koridormi One Way One Belt (OBOR) nemôže riadne rozbehnúť. Keby sa OBOR potkol na Blízkom východe a padol na kolená, otrasy by ako kocky domina zasiahli strednú, južnú a východnú Áziu. To v Pekingu nepripustia, a preto budú ticho pokračovať v nasúvaní vojenských poradcov, inštruktorov a bezpečnostných expertných tímov do Sýrie, aby tam pomáhali vláde prezidenta Baššára Asada udržiavať poriadok v oslobodených oblastiach. Čína otvorila v lete 2017 svoju prvú zámorskú vojenskú základňu v africkom Džibutsku na pobreží Červeného mora. Vedú tadiaľ námorné trasy k Suezskému prieplavu, cez ktorý sa čínske obchodné loďstvo plaví do Stredozemného mora. Vláda v Pekingu buduje logistický uzol v gréckom prístave Pireus, kde čínsky kapitál investorsky zakotvil a hľadá

ďalšie príležitosti na expanziu. Nie náhodnú a kasínovo-riskantnú, ale cieľavedomú, v intenciách tkania transkontinentálnej pavučiny siete OBOR. V priebehu roku 2018 sa špeciálne čínske protiteroristické elitné útvary pokúsia pomôcť sýrskej vláde vyčistiť oslobodené územia od zvyškov teroristických bánd Islamského štátu. Čínu k tomu vedie aj pud sebazáchovy. Čínski supervojaci budú v Sýrii prednostne kántriť teroristické bandy Ujgurov z hnutia vedúceho ozbrojený boj za vytvorenie kalifátu Východný Turkistan. Zlikvidovaní banditi sa nevrátia domov do čínskej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang a neposilnia tamojších islamistických separatistov. Samozrejme, na zlosť tajných služieb veľmocenského protivníka, ktorý sa pokúša rozvracať Čínu zvnútra, pretože zvonka by to bola pre Spojené štáty jadrová samovražda. Čínska vojenská pomoc Sýrii sa nezaobíde bez protislužieb. Peking očakáva od Damasku preferenčný prístup k investičným príležitostiam a náklonnosť pri udeľovaní zákaziek v programoch povojnovej obnovy krajiny. Takmer sedem rokov krviprelievania pripravilo o strechu nad hlavou polovicu pôvodne sedemnásťmiliónovej krajiny. Pol milióna mŕtvych sa už domov nevráti, zato mnohí z vyše päť miliónov utečencov by sa zo zahraničia radi domov vrátili. Čína vloží do Sýrie mnohomiliardové investície v očakávaní návratnosti vkladov, ako i hospodársko-politického partnerstva s touto strategicky významnou krajinou východného Stredozemia.

MOCENSKÁ ROŠÁDA

Bude zaujímavé sledovať, ako sa Peking zachová, ak čínski investori narazia na konkurenciu z Moskvy, ktorá očakáva od Damasku vďaku za vojenskú pomoc a obete padlých

ruských vojakov. Čína jej možno ustúpi v regionálnej energetike v rámci udržania tandemovej zomknutosti pri spoločnom diplomatickom a hospodárskom vytláčaní Spojených štátov z Blízkeho východu. Čína nebude otvorene hovoriť o takom úsilí, pretože je predovšetkým obchodným a až potom politickým aktérom. Investičný kapitál nepozná hranice a politickú lojálnosť. Americké kartely sa pokúsia štvať ruských oligarchov proti čínskym, a tí, ak ich Peking neudrží na uzde, odhodia škrupule. Peking im však voľné ruky neponechá, pretože mu Moskva poslúži pri spoločnej expanzii v širšom regióne. Ak by sa ponuka Sudánu Rusku, aby si zriadilo základňu na pobreží Červeného mora výmenou za ochranu režimu v Chartúme, premietla do skutočnosti, ruská vojenská prítomnosť by poslúžila aj čínskym hospodárskym a bezpečnostným záujmom. Čínsko-ruský veľmocenský pár, v ktorom Peking prináša kapitál a Moskva vojenské sily, je na dobrej ceste usadiť sa i v Egypte, ak tamojšia vláda podpíše s ruskou chystaný návrh dohody o prehĺbení vojenskej spolupráce. Má umožniť signatárskym stranám využívať vzdušný priestor a vojenské základne hostiteľského štátu. Všetky tieto kroky treba vnímať aj v kontexte posunu strategických záujmov ropnej veľmoci Saudskej Arábie. Pripravuje zámenu hlavného strategického partnera, keď Čína nahradí Spojené štáty. Hojnosť amerického bridlicového plynu zbavila USA závislosti od dovozu energetických nosičov z Blízkeho východu. Číne pôjde o to, aby jej tam Američania dovolili veľmocensky vstúpiť bez kladenia výraznejšieho odporu a nerozpútali tam veľký regionálny ozbrojený konf likt prípadnými údermi na Irán.

PREDPOKLADANÝ DLHODOBÝ RAST HDP ČÍNY V POROVNANÍ S USA 2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

Čína

19,698,234

29,552,388

43,157,538

54,274,338

67,578,356

83,308,110

101,068,657

121,391,896

144,343,794

170,017,475

USA

18,120,700

21,846,332

26,164,032

30,631,709

35,506,915

40,749,406

46,023,450

51,461,330

56,966,313

62,465,789

Zdroj: Wikipédia

podľa parity kúpnej sily v miliónoch dolárov

25


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

SMER STRÁCA SPRÁVNY SMER SMER JE STRANA, KTORÁ PO ÚSTUPE HZDS PREVZALA POZÍCIU POLITICKÉHO HEGEMÓNA NA SLOVENSKEJ POLITICKEJ SCÉNE. VYHRALA ŠTVORO PO SEBE IDÚCICH VOLIEB A NA DECEMBROVOM SNEME ÚSTAMI SVOJHO PREDSEDU DEKLAROVALA ODHODLANIE VYHRAŤ AJ TIE PIATE.

N 26

avonok sa teda môže zdať, že všetko je v poriadku a frustrujúce, pre niekoho priam zahanbujúce výsledky volieb do VÚC sú len logickým dôsledkom únavy materiálu a tradičným symptómom štandardného politického cyklu. Iste, racionalizácia zlyhaní, teda zdôvodnenie, že to vlastne ani inak nemohlo dopadnúť, je tiež jednou z možností, ako sa zmieriť s výsledkami, ktoré nikoho nenadchnú. Je to iste pohodlnejšie ako cesta poctivej sebareflexie a hľadania skutočných príčin, či dokonca prijatia ťažkých, ale nevyhnutných krokov, aby sa postupný, ale vytrvalý úpadok strany zastavil. Aby sme boli konkrétni, župné voľby jasne naznačili, že SMER je stále relevantná strana, ale už zďaleka nie je takým politickým hegemónom, na akého boli jej členovia, ale aj voliči zvyknutí. Výsledky práce viacerých županov ich neoprávňovali, aby prehrali (platí to minimálne v prípade Žiliny a Trnavy), ale doplatili na skutočnosť, že strana mala kauzu, ktorá ju stále ťahá dolu. Keď v roku 2010 SMER prehral voľby, bolo to vďaka tomu, že opozícia dokázala vytvoriť veľmi presvedčivý obraz o tom, ako nás SMER svojou nezodpovednou rozpočtovou politikou smeruje na grécku cestu. To bolo leitmotívom volieb v roku 2010 a opozícii to vtedy vyšlo. Po kauze Baštrnák je dnešnou top témou opozície vykresľovanie SMERu ako strany skrz-naskrz prerastenej korupciou a klientelizmom. V tomto kontexte sa potom všetky protikorupčné aktivity Roberta Fica a spol.,

ako protischránkový zákon, respektíve zavedenie registra konečných užívateľov výhod či zriadenie útvaru na prevenciu korupcie pri Úrade vlády, vnímajú ako figový list, respektíve len ako čistý marketingový ťah, kým vo vláde ostáva Robert Kaliňák. Ten sa stal symbolom korupcie a celá strana na to dopláca. Prvý pokus niečo s tým urobiť sme mohli zaregistrovať v lete minulého roku. V čase, keď Igor Matovič každý týždeň usporadúval pred komplexom Bonaparte svoj pokus o vyvolanie slovenského majdanu, „eurovýsadok“ SMERu, predovšetkým europoslanci Monika Beňová a Boris Zala, žiadali vedenie strany o sebareflexiu a vyvodenie dôsledkov. Z politickej logiky veci však bolo jasné, že koalícia si nemôže dať diktovať svoje kroky opozíciou. Okrem toho, europoslanci vtedy veľmi zle vyhodnotili pomery v SMERe. Európska perspektíva im zahmlila pohľad, v strane skôr prevládol tento: musíme sa stmeliť proti nášmu nepriateľovi. Každému bolo jasné, že vďaka tejto kauze pozícia Kaliňáka ako korunného princa skončila, ale vnímalo sa to tak, že psy štekajú a karavána ide ďalej. Prieskumy preferencií skutočne nesignalizovali nejaký zásadnejší prepad. Hodina pravdy prišla až so zverejnením výsledkov volieb do VÚC. Pri nich bolo už celkom jasné, že kauza Baštrnák SMER ťažko poškodila a ak sa neurobia nevyhnutné kroky, výsledok parlamentných volieb v roku 2020 môže hlboko podliezť aj tie najhoršie očakávania. Aj preto sa Maďaričova skupina v SMERe pokúsila o vyvolanie diskusie s cieľom dospieť k akejsi

27 sebareflexii. Ukázalo sa však, že pozícia Mareka Maďariča ako hlavného ideológa SMERu a človeka ľudsky najbližšieho Ficovi už dávno neplatí. Maďaričovi jeho ťah – ponúknutie svojej funkcie – už viackrát vyšiel. Naposledy po prehraných prezidentských voľbách, keď boli výsledkom personálne (odchod Pašku a Čaploviča), ale aj programové zmeny (prijatie povestných troch sociálnych balíčkov pred voľbami v roku 2016), ktoré pravdepodobne preferenčne stabilizovali SMER tak, že v roku 2016 mohol znova zostaviť vládu. Dnes je však situácia iná. Ukazuje sa, že pôvodný veľmi výrazný neformálny vplyv na Fica Maďarič rapídne stráca a, naopak, získava ho mediálny či marketingový tím okolo Erika Tomáša. Interpretácia výsledkov župných volieb ako víťazstva či nočná zmena premiéra vo fabrike na Záhorí sú výsledkom mozgového trastu tejto proveniencie. Aj preto Fico problémy, ktoré SMER má, nerieši, ale prekrýva marketingovými trikmi. Nechce si uvedomiť, že Kaliňák je výborný terč a ikona korupcie a jeho prítomnosť vo vláde je pre opozíciu požehnaním. Na druhej strane možno aj opozícia preceňuje vý­ znam tohto terča. Tretie odvolávanie ministra Kali-

ňáka za rok je skutočne unikát, nehovoriac o tom, že dôvody, ktoré boli formálne deklarované, by za normálnych okolností sotva obstáli. Priebeh odvolávania Kaliňáka, predovšetkým návrat Matoviča, ktorý svojím extempore prerazil aj to najhlbšie dno politickej kultúry, nemožno vnímať inak než veľmi rozpačito. Odvolávanie ministra skončilo remízou, avšak s krvavými stratami na oboch stranách. Tomášov marketingový tím naordinoval Ficovi stratégiu, ktorú ohlásil na programovom sneme. V podstate ju vyjadril pozmenený biblický citát: „Kto do nás kameňom, my doňho dvoma,“ čo pre úroveň našej politiky neveští nič dobré. SMER na sneme nepripustil sebareflexiu. Navonok skončil malou rošádou, keď na poste podpredsedu strany Raši nahradil Maďariča. Minister Richter zatiaľ ostáva aj naďalej sedieť na oboch stoličkách, okrem tej ministerskej aj na poste generálneho manažéra strany, takže akoby sa nič nedialo. Ale ono sa deje. Ak totiž SMER do volieb neprejde žiadnou sebareflexiou, je možné, že volebný výsledok v roku 2020 bude možno aj o desať percent nižší ako ten z roku 2016. A potom už žiadny marketingový prístup nepomôže.


EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

ROBOTY KONKURUJÚ UŽ AJ LACNEJ PRACOVNEJ SILE

V

decembrovom čísle nášho časopisu sme sa zamerali na tému ohrozenia umelou inteligenciou, pričom sme spomenuli aj jednu z najčastejšie skloňovaných hrozieb – nahradenie ľudských pracovníkov robotmi. Nižšie spomínaný graf túto hrozbu názorne ilustruje. Ukazuje, ako sa rokmi menili hodinové náklady na zamestnanca v troch kľúčových krajinách (Nemecko, USA a Čína) v porovnaní s hodinovými nákladmi na prevádzku robota. Dlhodobý trend je jasný. Kým mzdy ľudí stúpajú, náklady na roboty s ich modernizáciou postupne klesajú. V priebehu 20. storočia sa roboty stali postupne lacnejšie ako robotníci vo vyspelých

28

krajinách s vysokou životnou úrovňou. V poslednom čase však už nákladmi podliezajú aj lacnú pracovnú silu v Číne. Aj pre Slovensko to podľa ekonóma Petra Staněka znamená, že do budúcnosti sa nebudeme môcť spoliehať na automobilovú výrobu a ďalšie montážne prevádzky. Aj u nás skôr alebo neskôr zahraniční investori začnú nahrádzať ľudí strojmi. Je najvyšší čas rekonštruovať ekonomiku, postaviť ju na viacerých pilieroch: produkcii s vyššou pridanou hodnotou či obnove pestovania vlastných zdravých potravín. Žiaľ, naši predstavitelia sa tvária, ako keby nás automobilový priemysel mal živiť večne.

POROVNANIE NÁKLADOV NA ĽUDSKÉHO ROBOTNÍKA A ROBOTA VEĽKÝ ROBOT

MALÝ ROBOT

ČÍNSKY ROBOTNÍK

v dolároch za hodinu

NEMECKÝ ROBOTNÍK

AMERICKÝ ROBOTNÍK

80

70

60

50

40

30

20

10

0

1960

1970

Zdroj: roboticsbusinessreview.com

1980

1990

2000

2010

2020


SATIRA >

> SATIRA

POZOR NA ESESÁCKE ČAJE

30

31

Zdroj: Stránka na Facebooku AntiSoros

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo globalistom hrabe?

KEĎ DEMOKRATI NOSIA ZNAČKU HUGO BOSS A UKAZUJÚ NA THOR STEINAR, ŽE OBLIEKA NÁCKOV (KOLEKCIA HUGO BOSS Z ROKU 1932)


N

ALTERNATÍVNE EKONOMIKY

IDEY KOLEKTÍVNEJ PROSPERITY > ALTERNATÍVNE EKONOMIKY

YA

ÁÉ R U B R I K OV

Marián Benka ÁÉ R U B R I K

YA

N

OV

PREHĽAD INÝCH CIEST V ČÍSLE S TÉMOU MESIACA O ALTERNATÍVNYCH PRÍSTUPOCH V EKONOMIKE ŠTARTUJEME AJ NOVÚ PRAVIDELNÚ RUBRIKU VENOVANÚ ROVNAKEJ PROBLEMATIKE. PRETO JU TENTORAZ MÔŽETE POVAŽOVAŤ AJ ZA AKÝSI ÚVOD K TÉME MESIACA. PRINÁŠAME V NEJ ZÁKLADNÝ PREHĽAD ALTERNATÍV VOČI PREVLÁDAJÚCEMU NEOLIBERÁLNEMU SYSTÉMU.

32

P

orovnávať ich striktne medzi sebou nemá význam, pretože ide o rôzne myšlienky a koncepty, každý z nich sa snaží priniesť zmenu z inej strany, niektoré sú viac, iné menej radikálne. Skôr by sa mohli navzájom dopĺňať, ako medzi sebou súťažiť. Stručne si charakterizujme tie najdiskutovanejšie. Alternatívne ukazovatele ekonomického rozvoja Ide o snahu nahradiť HDP ako hlavné kritérium úspešnosti národnej ekonomiky inými veličinami, ako je index kvality života či hrubé národné šťastie. Na prvý pohľad banálna zmena môže presmerovať celé zameranie spoločnosti – od naháňania sa za stále vyššími číslami k snahe zabezpečiť dôstojný a spokojný život pre každého jej člena. Ekonomický (ne)rast Neustále zvyšovanie výroby, spotreby a zadlžovania spolu s vyčerpávaním prírodných zdrojov sú základné pasce súčasného systému. Priaznivci tejto cesty propagujú zastavenie

hospodárskeho rastu a jeho nahradenie trvalo udržateľnou ekonomikou spojenou s nižšou materiálnou spotrebou, ktorú by mala nahradiť väčšia orientácia na kultúru a medziľudské vzťahy. Štátny kapitalizmus Istou alternatívou k súčasnému globálnemu kapitalizmu, kde hlavnú úlohu zohrávajú nadnárodné korporácie, môže byť posilnenie úlohy štátu. Obnovenie skutočnej suverenity národných vlád, ktoré by chránili domáci trh, podporovali miestnych podnikateľov a tvrdo kontrolovali zahraničný veľkokapitál. Niečo podobné sa deje v súčasnej Číne alebo Rusku; isté snahy prikloniť sa k národnému kapitalizmu deklaroval pred svojím zvolením aj Donald Trump. Ekonomická demokracia Ide o rôzne formy družstevníctva a kooperatívnych podnikov. Družstevnou formou sa dokonca spravujú niektoré banky, i keď viac sa

využíva v poľnohospodárskych a výrobných podnikoch. Zamestnanci podniku sú zároveň jeho spoluvlastníkmi, každý z nich má jeden hlas a spoločne rozhodujú o všetkých zásadných otázkach. Prioritou kooperatívov nie je dosiahnuť čo najvyšší zisk, ale dobré podmienky pre každého jedného zamestnanca. Preto sa aj snažia vyhýbať prepúšťaniu a pre svojich členov predstavujú zvýšenú sociálnu istotu. Islamské bankovníctvo Úroky pôvodne zakazovali ako hriech viaceré veľké náboženstvá, neskôr sa však táto zásada aspoň ako-tak dodržiavala iba v islamskom svete. V súčasných islamských bankách síce úroky existujú, sú však prísne regulované. Viaceré finančné inštitúcie poskytujú aj bezúročné pôžičky ľuďom v núdzi, čím si vylepšujú svoju povesť. Keď banka investuje peniaze svojho klienta, nepodhodí mu len žobračenku v podobe niekoľkých percent, ale poctivo sa s ním delí o dosiahnutý zisk. Celkovo islamské banky predstavujú model zameraný na blaho klienta, a preto sa stávajú inšpiráciou aj pre niektoré alternatívne finančné domy mimo arabského sveta. Bezpodmienečný základný príjem Pôvodne zosmiešňovaným konceptom sa dnes seriózne začínajú zaoberať niektoré vlády, i keď v ňom nevidia nič viac ako nástroj na vyriešenie problému, keď umelá inteligencia a roboty začínajú brať ľuďom prácu. Princíp je jednoduchý: všetky sociálne dávky a peňažné príspevky štátu by sa zrušili, ale každý človek by mal od narodenia až po smrť právo na vyplácanie sumy, ktorá by mu zabezpečila aspoň základné potreby. V konečnom dôsledku by to mohlo priniesť revolúciu: oddelenie príjmu od práce, práca by prestala byť zdrojom obživy a stala by sa spôsobom sebarealizácie. Logicky však vyvstávajú otázky, čo s prácami, ktoré by nikto robiť nechcel, alebo čo s príživníkmi, ktorí by takýto bezprácny zisk mohli zneužívať. Riešiť by sa to mohlo istou podmienenosťou príjmu u zaostalejších vrstiev obyvateľstva. Lokálne meny Môžu byť vo forme klasických papierových peňazí alebo mincí, ale aj iba záznamami v účtovníctve miestnej komunity. Ich spoločným

znakom je, že fungujú iba v rámci menšej ohraničenej oblasti. Môže to byť región, mesto, dedina, alebo dokonca malá komunita priateľov. Ľudia sa dohodnú, že si zavedú vlastnú menu, v ktorej si budú vymieňať tovary a služby. Pridať sa môžu aj miestne firmy a podnikatelia. Podstatou je, že táto mena koluje len v mieste svojho vzniku, a tým podporuje rozvoj lokálnej ekonomiky. Pomáha zapojiť aj sociálne slabších ľudí, ktorí v nej dostanú zaplatené za práce, na ktoré miestnym ľuďom chýbajú zdroje v oficiálnej mene (stráženie detí, pokosenie trávnika...). Kryptomeny Podrobnejšie sme o nich písali nedávno. Bitcoin a neskôr ďalšie digitálne meny vznikli ako snaha aspoň čiastočne napraviť chorý finančný systém. Na rozdiel od oficiálnych mien sú neinflačné, pretože každej z nich sa emituje len obmedzené množstvo. Takisto sú decentralizované, mimo kontroly štátov a ich centrálnych bánk, hoci niektoré štáty už uvažujú o zavedení národných kryptomien. V súčasnosti prenikajú do oficiálneho finančného systému, obchoduje sa s nimi na burze, k niektorým existujú platobné karty. Bude zaujímavé sledovať, či sa im naozaj podarí zmeniť svet financií k lepšiemu, alebo ich svet financií pohltí a prispôsobí na svoj obraz. Islamské bankovníctvo Okrem alternatívnych peňazí existujú aj koncepty, ktoré sa peniaze snažia vylúčiť, alebo aspoň obmedziť. Ide napríklad o návrat k barterovej výmene (tovar za tovar) alebo tzv. zdieľanú ekonomiku, keď sa viacerí ľudia zložia na spoločne využívaný výrobok, alebo ten, kto výrobok vlastní, ho za dohodnutých podmienok požičiava susedom. Ekonomika daru je zase trošku idealistická predstava o tom, že aj širšie komunity by mohli ekonomicky fungovať ako rodina, teda navzájom si pomáhať bez toho, aby niekto viedol účtovníctvo. Jednoducho na princípe: dnes sa podelím ja s tebou, lebo viem, že zajtra sa zase niekto iný podelí so mnou. V ďalších pokračovaniach tejto rubriky budeme prinášať aktuálne dianie a novinky z oblasti alternatívnych ekonomík.

33


TÉMA MESIACA:

TAJOMNÉ POZADIE PEŇAZÍ

KRYPTOMENY A ALTERNATÍVNE EKONOMIKY

SÚČASNÝ EKONOMICKÝ SYSTÉM JE VYMYSLENÝ TAK, ABY VYTVÁRAL PENIAZE Z NIČOHO, POHÁŇANÝ NEUSTÁLYM ZADLŽOVANÍM A NAHÁŇANÍM SA ZA STÁLE VÄČŠÍMI ČÍSLAMI: PRODUKCIOU, SPOTREBOU, HRUBÝM DOMÁCIM PRODUKTOM... VYTVÁRA SA TÝM NEROVNOVÁHA, PRETOŽE RÁSŤ ANI ZADLŽOVAŤ SA NEDÁ DONEKONEČNA. OKREM TOHO VEDIE K DRASTICKÉMU PREHLBOVANIU ROZDIELOV MEDZI BOHATÝMI A CHUDOBNÝMI, ČO VYTVÁRA ĎALŠIU NEROVNOVÁHU. TAKÉTO NASTAVENIE SPOLOČNOSTI NIE JE TRVALO UDRŽATEĽNÉ A JEDNÉHO DŇA MUSÍ BUĎ SKOLABOVAŤ, ALEBO SA TRANSFORMOVAŤ DO NIEČOHO INÉHO. MY SME SA V TÉME MESIACA POKÚSILI PRIBLÍŽIŤ VIACERÉ KONCEPTY A PREDSTAVY O TOM, ČO BY SA V SÚČASNOM SYSTÉME MALO ZMENIŤ. POZRELI SME SA Z VIACERÝCH UHLOV NA PODSTATU PEŇAZÍ A V RUBRIKE ALTERNATIVE VITA SME NADVIAZALI ČLÁNKOM O RADIKÁLNOM KONCEPTE SPOLOČNOSTI, KTORÁ SA BEZ PEŇAZÍ ÚPLNE ZAOBÍDE. Foto: Matúš Plecho


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Dušan Doliak

KEĎ PRASKNÚ VŠETKY BUBLINY, RIEŠENÍM BUDE TRVALÁ UDRŽATEĽNOSŤ BUBLINY VZNIKAJÚ V KAŽDEJ SPOLOČNOSTI. V KAPITALISTICKEJ PRÁVE TAK, AKO V SOCIALISTICKEJ. SÚVISÍ TO S DOPYTOM A PONUKOU. NAJPRV RASTIE DOPYT A PODNIKATEĽ V KAPITALISTICKEJ ALEBO STRANÍCKE VEDENIE V SOCIALISTICKEJ SPOLOČNOSTI POSTAVÍ NOVÚ FABRIKU (ALEBO LEN ZVÝŠI VÝROBNÉ KAPACITY).

T

o vedie k nadprodukcii, v kapitalistickej spoločnosti potom k stláčaniu cien a následnej kríze v odvetví. Neskoršie sa spájajú a zatvárajú fabriky. V socializme to zase prispieva k tomu, že vzniká zbytočná alebo predražená produkcia, znižuje sa konkurencieschopnosť voči iným krajinám. Končí to zatváraním fabrík presne tak ako v kapitalistickej spoločnosti. Jedno z odvetví, ktoré je zvlášť náchylné ovplyvňovať hospodárstvo v celej krajine, je bankovníctvo. Obdobie rastu pôžičiek vedie k neefektívnostiam vo výrobe a k veľkej spotrebe. Následné pritiahnutie oprát spôsobuje spomalenie spotreby. Ekonomický cyklus rastu a poklesu je nutný aj v kapitalizme aj v socializme, pretože čistí

trh od neefektívnej výroby, a zároveň napomína spotrebiteľov na obozretnejšiu spotrebu. Na takú, akú si vedia trvale dovoliť. V zásade by príbeh bublín mohol skončiť tu, keby spôsob vytvárania peňazí všetko mnohonásobne nezhoršoval. Áno. Aj v kapitalizme, aj v socializme. Počas rastu ekonomiky sa tvorí veľa peňazí a tie sa investujú do výroby a spotreby. Následné spomalenie vedie k búrke platobnej neschopnosti a to zosilňuje hospodársky pokles. Dá sa povedať, že frakčné bankovníctvo zosilňuje rast, no zosilňuje aj pokles. V dobrých časoch je príjemné byť opitý rastom. Ten rast je podstatne zrýchlený frakčným menovým systémom, ktorý umožňuje vydávanie nových, ničím nekrytých peňazí v podobe dlhu. Potom v zlých

37


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

38

časoch vzniká väčšia nezamestnanosť a väčší prepad životnej úrovne ako v iných menových systémoch. Mizéria ovplyvňuje snahu zlikvidovať frakčný systém. Ako príliš veľký demokrat nemôžem povedať, či menový systém má byť nudne konštantný, čo zrejme povedie k trvalému padaniu cien (deflácii) a veľmi pomalému rastu, alebo má byť ako ten súčasný, umožňujúci zosilňovanie pozitívnych aj negatívnych efektov, vedúci k rýchlejšiemu ničeniu planéty. Samozrejme, je možný aj akýkoľvek kríženec medzi krajnými možnosťami. Konštantný systém je založený na zlate, kryptomenách alebo obmedzenom množstve peňazí v krajine (fixed money supply, keď sa zafixuje jeden alebo niekoľko monetárnych agregátov). Čo si vyberie budúcnosť, ťažko povedať. Existuje ešte jeden argument v prospech frakčného menového systému, a ten je pre nás na Slovensku ťažko pochopiteľný. Mnohé krajiny sa desaťročia spoliehajú na to, že ich osobné aj štátne dlhy vymaže inflácia. Inflácia, ktorá je vlastná frakčnému systému, umožňuje plynulé znehodnotenie peňazí, a tým podporuje medzigeneračnú sociálnu mobilitu aj oddlženie časti spoločnosti. Príkladmi môžu byť krajiny ako Turecko, Grécko, Taliansko či susedné Maďarsko.

HĽADANIE NOVÉHO USPORIADANIA

Predstava čistej kapitalistickej spoločnosti je veľmi naivná. Taká nikdy neexistovala a asi ani nikdy nebude. Vždy je potrebné trhy regulovať, pretože neregulované trhy vedú ku kolosálnym bublinám, podvodom a následným krízam. Stačí pripomenúť Enron, Long Term Capital Management a Parmalat. Pokušenie klamať, kradnúť a podvádzať je ľuďom vlastné a bez kontroly môže vážne ublížiť všetkým. Nemyslime si, že v socialistickej spoločnosti ľudia neklamali, nekradli a nepodvádzali. Videli sme sklady fabrík plné tovarov, ktoré nikto nechcel, ale plány sa plnili. A naopak, videli sme plnenie plánov bez akejkoľvek výroby. A tak sú trhy regulované a kapitalistické krajiny sú skôr či neskôr preplnené menšími alebo väčšími podvodmi. Ale klamstvá a podvody sa nedejú len na úrovni firiem a bánk. Príkladom môžu

byť vojny založené na falošných informáciách politikov, ktorých vydierajú či uplácajú. Stačí si spomenúť na Tonyho Blaira či Colina Powella, ktorí nás hnali do vojny v Iraku. A tak akýkoľvek nový spoločenský poriadok musí v sebe obsahovať aj nezávislé mechanizmy kontroly, a to nielen firiem, ale aj štátov. Vyspelé krajiny sú prehľadom rôznych úrovní podnikateľskej slobody. Na jednej strane máme severské krajiny blížiace sa k socializmu, a na druhej strane krajiny s rôznou mierou regulácie toho, kto a za akých okolností môže podnikať. Voľný trh znamená, že si môžete založiť banku, aj keď máte len sto eur vo vrecku. Čím viac prekážok vstupu do priemyselného odvetvia, tým menej konkurencie a o to lepšie zisky. Extrémom sú inžinierske siete alebo železnice. Monopoly a oligopoly. Monopol znamená jedinú firmu daného druhu v krajine, napr. SPP. Oligopoly predstavujú malý obmedzený počet firiem, ktoré majú rozdelený určitý trh, napr. mobilní operátori. To sú spoločnosti, ktoré žijú viac v socializme ako v kapitalizme. Dohadujú si totiž ceny so štátom a svoj zisk tvoria práve kvalitou dohadovania so štátnymi úradníkmi. A naopak, dá sa povedať, že odmeňovanie osobnej iniciatívy je nutné. V socialistických krajinách sa postupne presadzovali modely založené na tom, že ľudia sú ochotní robiť viac, aby si mohli viac dovoliť. Príkladom môže byť NEP v Sovietskom zväze, perestrojka, záver socializmu v Maďarsku či Čína. Malé podnikanie je zlučiteľné so straníckym diktátom socialistického typu. Mohli by sme to zhrnúť tak, že budúca spoločnosť bude rátať s drobným podnikaním. A existuje málo dôvodov privatizovať a veľa dôvodov tvrdo sa pozerať na prsty monopolom a oligopolom. V kapitalistickej spoločnosti je kontrola životnej úrovne skoro nemožná. Kým socializmus so svojím rovnostárstvom umožňoval verejnú kontrolu, či sa niekto príliš neobohacuje, kapitalistická spoločnosť je na tom horšie. Nebudeme tu písať o hulvátskej korupcii na Slovensku. Aj keď tá je veľký problém. Vyspelejšie krajiny majú mechanizmy umožňujúce kontrolu, či sú všetky príjmy zdanené a či je miera zisku primeraná. Slovensko sa svojou veľkosťou a úrovňou rozvoja čoraz

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

39 viac zamotáva do prehnitého a skorumpovaného politického systému, v ktorom si oligarchovia delia moc v krajine. Ale to je skôr prípad bývalých socialistických a rozvojových krajín. Medzinárodné dohody spôsobujú to, že väčší podnikatelia sú neviditeľní — sú schovaní v daňových rajoch. Vrstva svetových oligarchov je úplne neviditeľná. Dá sa očakávať, že pri zhoršení prosperity obyvateľstva vznikne tlak na zdaňovanie majetkov v daňových rajoch. Najjednoduchší spôsob je zdaňovanie každej faktúry prichádzajúcej z daňového raja, ako aj dividend rovnakou sadzbou, ako keby mal odberateľ daňové sídlo na Slovensku či v inej vyspelej krajine. O tom, že hranice, v ktorých musíme hľadať nové spoločenské usporiadanie, sú zľava aj sprava ohraničené demokratickými voľbami, si nemusíme snáď hovoriť. Nič lepšie ako demokracia sa zatiaľ nenašlo. Aj keď mnohí filozofovia a ekonómovia vždy upozorňovali, že demokracia vedie k uplácaniu voličov sľubmi, ktoré sú nesplniteľné. Tvrdili to Sokrates, Platón aj Aristoteles. Mechanizmy nezávislej kontroly štátneho apa-

rátu, aby nedochádzalo k vytváraniu oligarchie, zabezpečujú v demokratických aj nedemokratických krajinách tajné služby so sieťou informátorov a všadeprítomným špicľovaním. Paradoxom je, že s tajnými informáciami sa kupčí a oligarchovia dosadzujú na manažérske posty v tajných službách svojich ľudí. Vidíme, že niektoré informácie z prostredia tajných služieb sa vynášajú na verejnosť a iné sa strácajú tak, ako to vrchnosť potrebuje. Ako príklad by mohli slúžiť spis Gorila či záznamy hlasu podobného Ficovi. Zhoršenie ekonomickej situácie povedie k nutnosti hľadať riešenia, ktoré zvýšia príjmovú rovnosť. Dnes je ešte ako-tak akceptovaná životná úroveň dôchodcov a mladých rodín. Na Slovensku je viac-menej sociálny zmier prejavujúci sa tým, že sa neprejavuje väčší odpor. Nevidíme žiadne demonštrácie či štrajky. Asi to nebudeme my, kto začne vlnu sociálnych nepokojov, to však neznamená, že časom nepokoje neuvidíme aj u nás. Podobne ako sa to dialo v Amerike počas veľkej hospodárskej krízy, aj u nás vznikne tlak na bohatých, aby svoje bohatstvo ukazovali menej okázalo. Asi budeme vidieť nárast


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

40 solidarity na jednej strane, kde bohatí budú dávať viac peňazí na dobročinnosť a na druhej strane bude viac akceptovateľné progresívne zdanenie a rôzne formy majetkových daní.

FYZIKÁLNE PODMIENKY NOVÉHO ZRIADENIA

Pre nás na Slovensku vyvrcholil svet uhlia, ropy a plynu v roku 2007 a väčšina z nás si to ani nevšimla. Vo Veľkej Británii, Japonsku či Egypte tieto vrcholy prebehli skôr, a tak môžeme pozorovať, čo sa deje u nich, a predpovedať, čo sa bude diať u nás. Vrchol sa dá merať spotrebou energie na obyvateľa, a to nielen priamej, vypočítanej ako podiel na celkovej energetickej spotrebe v krajine. Dôležitá je aj nepriama spotreba, ktorá sa dá vypočítať z energie zhmotnenej v tovaroch a službách. Na tomto mieste si musíme uvedomiť, že všetky spoločenské zmeny, ktoré prebehli doteraz, budeme vnímať v určitom čase ako nedostatočné. Stačí sa pozrieť na Líbyu, Irak, Maroko či spomenutý Egypt. Naše kultúrne tradície nám snáď umožnia, aby sme energetickú krízu preží-

vali dôstojnejšie ako oni. Zároveň verím, že budeme dostatočne múdri, aby sme nepochybovali o pilieroch spoločenského poriadku: demokracii, výbere daní, nutnosti vyrovnaného štátneho rozpočtu a výhodách väčších obranných celkov, pričom sa nechcem prihovárať za žiadny konkrétny vojenský blok. Hlavne klimatická zmena vytvára tlak na sťahovanie medzi krajinami a kontinentmi. S ňou úzko súvisí aj otázka obrany. Armáda musí vytvoriť filter, ktorý umožní prisťahovanie nových pracovných síl, ale len takých, ktoré akceptujú naše kultúrne hodnoty: slobodu, usilovnosť a spoločenský rozvoj. Na druhej strane musí veľmi tvrdo zakročiť proti narušiteľom. Rastúce ceny energií povedú k rastu všetkých cien, a zároveň k nižšej spotrebe každého z nás. Menšie domy, byty, menšie autá, menej cestovania, menej luxusu. Asi najväčšia zmena bude spojená so sťahovaním na vidiek, späť k samozásobeniu a k svojpomoci. Zároveň s rastom svojpomoci vzrastie najprv neschopnosť štátu kontrolovať dodržiavanie pravidiel, potom rezignácia na kontrolu v zmysle rozpadu kontrolných úradov. Napríklad nás prestane trápiť udržiavanie pamiatok, podpora múzeí či štipendiá pre filharmonikov. Obyvatelia sa budú presúvať za pôdou, vodou a za drevom, ktoré sa stane čoraz potrebnejšou alternatívou drahej energie. Bratislava aj Košice sa zmenšia na menej ako polovicu počas desiatich rokov. Vzrastie význam hromadnej dopravy aj miestnych podnikov a miestnych služieb. Presťahovanie na dedinu a nižšia životná úroveň budú znamenať pocit osobného zlyhania u každého mladého človeka. Budú mať pocit, že chyba je v nich, keď si nedokážu založiť rodinu a poskytnúť svojim deťom to, čo poskytli ich rodičia im. Uvidíme rast počtu ľudí, ktorí bývajú sami. Práve tu bude dôležité posilňovať miestne inštitúcie. Zmení sa predstava štátu ako silného otca a nastúpi predstava štátu ako združenia silných regiónov. Štát dostane len toľko peňazí, aby zorganizoval obranu. Ostané zložky štátnej moci sa silne zlokalizujú a vzniknú desiatky nových centier moci. Vyprázdnené mestá sa stanú svedkami pouličných sporov miestnych gangov, čo

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ďalej vytvorí tlak na vytváranie menších, relatívne samozásobiteľných komunít. Uvidíme rast miestnych oligarchov, ktorí dokážu spojiť svoje záujmy s ekonomickými záujmami v obci, mestečku či regióne. Majetok veľkých oligarchov sa rýchlo zmenší. Spoločenské zriadenie, ktoré vznikne, bude oveľa nezávislejšie od energie. Prirodzený tlak bude usmerňovať spoločnosť k trvalej udržateľnosti.

SPÄŤ K TRVALEJ UDRŽATEĽNOSTI

Fyzikálne podmienky sa začínajú prejavovať postupne. Vlády, centrálne banky, politici a vlastne aj spoločenský konsenzus majú snahu maskovať nutný prepad a vytvárajú ďalšie bubliny. Tlačenie peňazí plne podporuje drvivá väčšina spoločnosti a akékoľvek kritické hlasy sú terčom výsmechu. Najvýznamnejšia bublina je niekoľkonásobné zadlženie každého produktívneho majetku a premrštená cena pozemkov. Každý gram zlata si nárokuje sto ľudí a každý dolár firemného zisku 20 ľudí. Pozemky vo vzdialenosti, ktorá umožňuje drobné pestovanie ovocia a zeleniny, majú takú cenu, ako keby mali zemiaky cenu zlata. Tieto ceny sa musia zreálniť najneskôr v čase, keď množstvo energie na obyvateľa klesne na polovicu (cca v roku 2030). Žiaľ, bubliny majú tú vlastnosť, že praskajú rýchlo a vtedy ceny akcií či pozemkov klesajú v priebehu 2 – 3 mesiacov o viac ako 30 %. Takýto prepad bude znamenať veľmi rýchly nástup spoločenských trendov a politickú krízu, pri ktorej sa, žiaľ, môžu prijať chybné rozhodnutia. Globálne elity, mocenské, politické, ekonomické aj intelektuálne, nedokázali akceptovať prebiehajúce ekonomické zmeny a v spoločnosti narastá pocit odcudzenia. Na jednej strane neustále omieľanie toho, že sa máme čoraz lepšie, a na druhej strane cena spotrebného koša chudobnejších vrstiev obyvateľstva rastie závratnou rýchlosťou. Chudobnejšie vrstvy majú totiž podiel základných potravín a energií na spotrebnom koši vysoko nad 50 % ich príjmov. Preto s úzkosťou pozorujú rast ceny masla, mlieka, chleba, elektrickej energie. Rast cien potravín a energií sa bude aj naďalej odrážať v postupnom poklese nákupu tovarov

dlhodobej spotreby – áut, televízorov a podobných technologických výrobkov. Keďže výroba týchto tovarov tvorí najväčšiu časť HDP vyspelých krajín, dá sa očakávať pokles ich výroby spojený s prepúšťaním. Zároveň sa začnú objavovať pracovné príležitosti v primitívnejšej výrobe – v poľnohospodárstve a jednoduchej potravinárskej výrobe. Prepad v priemyselnej výrobe bude ovplyvňovať pokles cien akcií, zníženie hodnoty penzijných úspor a povedie k väčšiemu uťahovaniu opaskov. Aj pocit bohatstva u veľmi bohatých bude dotknutý. Keďže akcie a nehnuteľnosti tvoria významnú časť ich majetku, aj bohatí ľudia začnú šetriť. O to ľahšie prejdú na rovnaký spôsob sťažovania sa ako chudobní: „Stratil som všetky majetky, nedokážem ani zaplatiť dane.” V tejto atmosfére politického chaosu, vzájomného obviňovania a hľadania domácich či zahraničných príčin bude pre ľudí so zdravým rozumom najlepšie, keď sa zamerajú na svoju telesnú a duševnú odolnosť, samozásobenie potravinami a budovanie silných väzieb v miestnej komunite. Pestovanie a skladovanie potravín nielenže pomôže rodinným rozpočtom, ale zabezpečí dostatok pohybu a vitamínov. Z dôvodov uvedených vyššie (viac sa dá dočítať v článkoch na webových stránkach alebo v knihe Globálne zdroje, ktorú sme napísali spolu s profesorom Petrom Staněkom) si myslím, že nemôžeme očakávať žiadne veľké zmeny vo fungovaní spoločnosti. Demokracia, kapitálové trhy, frakčné bankovníctvo, drobné, stredné a veľké podnikanie budú fungovať aj naďalej. K najväčším zmenám dôjde práve v znížení spotreby, väčšom samozásobení a znížení pôrodnosti. Očakávame, že mobilné telefóny a malé notebooky ostanú v domácnostiach ďalšie desiatky rokov. Kryptomeny prežijú v obmedzenom počte a prestanú byť atraktívne v prostredí, ktoré bude uprednostňovať barter alebo hotovosť. Jednou vetou by sa dalo povedať, že sa vraciame do socialistických sedemdesiatych rokov mínus socializmus plus internet. A v sedemdesiatych rokoch sme sa nemali až tak zle, čo myslíte? Autor je ekonóm.

41


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Daniel Danielis Marko

TREBA NAPRAVIŤ POKRIVENOSŤ PEŇAZÍ DNES SA CELÝ SVET KRYPTOANARCHISTOV TEŠÍ Z ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ S OČAKÁVANÍM, ŽE ICH HRAČKY Z VIRTUÁLNEHO SVETA REVOLUČNE OPRAVIA NÁŠ MATRIX. JE VŠAK PROBLÉM PEŇAZÍ IBA V ICH KONTROLE?

42

B

itcoin a podobné kryptomeny prinášajú zopár technických vylepšení, akými sú decentralizácia a anonymita transakcií, avšak neriešia základný problém finančného systému, a tým je nedostatok zdrojov na „správne veci“. Bitcoin nikdy nebude používať slovenský dôchodca, aby si zaplatil opatrovateľku. Pokojne by mohol fungovať celý systém eura aj dolára ako kryptomena, avšak ak by 98 % z 21 miliónov jednotiek mali v rukách iba banky, boli by sme stále tam, kde dnes. Zamyslite sa, či toho nie sú bankári schopní – skúpiť majoritu produkcie bitcoinov. Ste si istí, že sa to už teraz nedeje?

FINANČNÝ SYSTÉM JE CHYBNÝ V ZÁKLADOCH

Už ste sa zamysleli nad tým, ako je vlastne možné, že množstvo finančného kapitálu vo svete nesmierne stúpa, ale napriek tomu sa ľudstvo ako celok nemá lepšie? Práve naopak – budúcnosť civilizácie ako trvalo udržateľného systému je v stave najvyššieho ohrozenia. Na jednej strane obrovsky stúpa nezamestnanosť,

43 a na druhej strane nemáme vyriešený ekologický rozvrat, vojny, zmenu klímy, krízu dôchodkov, zdravotníctva, školstva a sociálnych služieb. Stále ešte zomierajú deti od hladu a na banálne choroby z chudoby. Čo ak je to tak, že finančný systém je v základe chybný? Čo ak peniaze stratili svoj zamýšľaný všeobecne prospešný účel? Čo ak dnešný motivačný systém nie je schopný zabezpečiť potrebnú aktivitu na zachovanie ľudstva ako celku? Nazývam tento fenomén „deformativita“ – pokrivenosť peňazí. Je nutné zaviesť si tento nový pojem, pretože na prvý pohľad majú peniaze a banky všetky známe ekonomické aspekty v poriadku. V bankových počítačoch súhlasia aktíva a pasíva, bankovky sú chránené proti falšovaniu, centrálne banky robia dozor, a dokonca vznikajú „neposlušné“ kryptomeny, ktoré ešte vylepšujú bezpečnosť transakcií a majú antiinflačnú poistku. Napriek všetkým týmto zdanlivým kvalitám vám priblížime, prečo peniaze stále zostávajú pokrivené. Klasické fiat meny, ako je euro alebo dolár, sú pokrivené pokútne – skryto a zákerne, kým

kryptomeny, ako je bitcoin, sú vo svojej pokrivenosti transparentné. Nič to však zásadne nemení na neschopnosti finančného systému spravodlivo slúžiť ľuďom. Alebo to tak nie je? Zamyslite sa sami za seba – nechcete aj vy peniaze, ktoré by spravodlivo slúžili všetkým? Deformativita dnešného finančného systému je totiž evidentná v každom jednom z týchto troch aspektov: 1. neplatia pôvodné pravidlá – je nespravodlivý, 2. neslúži pôvodnému účelu – je bezúčelný, 3. neslúži pôvodným užívateľom účelu – je scudzený.

KOMU SLÚŽI

Komu vlastne slúži finančný systém? Štátom? Ľuďom? Podnikateľom? Iba tým šikovným a pracovitým? Niekomu úplne inému? Komu patrili pôvodne všetky naše peniaze, keď vznikli? Kto vlastne stvoril celú zásobu eura, dolára alebo libry? Nemusíte na to dopovedať hneď teraz, len si skúste predstaviť, aké to má dôsledky. Aké práva a výhody má stvoriteľ peňazí – emitent? Emitent v prvom rade môže rozhodovať – a to

absolútne –, komu dá, a komu nie. Určuje pravidlá – niekomu dá nenávratne, od niekoho vyžaduje vrátiť aj s úrokom. Dostáva úroky a majetky – zvyšuje svoje bohatstvo lichvou. Jednotlivci, ktorí nemôžu vrátiť peniaze, zaplatia svojím domom, štáty a obce zas povinne sprivatizujú pôdu predkov a národné bohatstvo. Tvorca peňazí môže peniaze obmedziť, zničiť alebo zrušiť – umelo môže vytvárať nedostatok. Ľudia sa o to viac musia snažiť a bojovať medzi sebou o dostatok zdrojov. Extrémne zadlženie krajín je častým spúšťačom vojen. Má obrovskú moc. Ak si nezískate priazeň tvorcu, teda nedá vám jeho poukážky na čokoľvek – ergo peniaze, nemáte právo na základné životné potreby. Rozhoduje o existencii jednotlivcov, ekonomík aj celých národov. Komu by ste dali takúto moc? Komu by ste zverili vydávanie peňazí? Určite si poviete, že len blázon a samovrah by dovolil, aby takúto moc – tvoriť peniaze – nemal pod najvyššou kontrolou. O to šokujúcejšia je skutočnosť, že tvorbu peňazí v drvivej väčšine zabezpečujú


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

44 súkromné bankové systémy. Doláre, eurá aj libry – 98 % z celkovej peňažnej zásoby sveta stvorili a naďalej tvoria „Rotfildovci, Rocketellerovci, Surosovci“ a u nás „Hašťákovci, Tukáčovci“ a ďalší „bystrí žraloci“, ktorí majú bankovú licenciu. Peniaze sa tvoria jednoducho zadaním sumy do počítača banky a poskytnutím úveru. Krytie a regulácie sú sekundárne a len proforma. V skutočnosti štáty ani národné banky nemajú nad tvorbou peňazí takmer žiadnu reálnu a efektívnu kontrolu. Teda, žiaľ, na otázku, komu slúži finančný systém, nemôžeme odpovedať: ľuďom – v zmysle národu, občanom, všeobecnému blahu. Naopak, slúži extrémnej minorite a záujmom bankovej oligarchie.

NA AKÝ ÚČEL?

Aký bol pôvodný účel peňazí? Na ekonomických školách učia ekonómov, že peniaze plnia svoju funkciu, ak slúžia ako platidlo na výmenu hodnôt, ako úložisko hodnoty do budúcnosti a zúčtovacia jednotka záväzkov a tovarov.

To všetko sú však len funkcie nástroja – hovoria o tom, že kladivo je potrebné na zatĺkanie, obíjanie a rozbíjanie. Kto však stráži účel a poslanie peňazí? Ideme s tým nástrojom postaviť drevený dom? Alebo sa tým nástrojom rozbíjajú domovy? Čo ak sa nástrojom finančného systému rozbíjajú celé krajiny a hlavy domorodcov v Afrike? Už ste počuli o tom, že na vojnu treba tri veci – peniaze, peňeži, peníze? Peniaze nám momentálne neslúžia, ale ovládajú nás, rozhodujú o našich životoch a osudoch krajín. Dnes nie je finančný systém dobrý sluha, ale naopak – je veľmi zlý a bezcitný krutovládca. Finančný systém a banky dneška sú nástrojom najtemnejších síl, aké kedy ľudstvo zažilo. Bez citov, bez záujmu o budúcnosť národov schopných ničiť krajiny, prírodné bohatstvo a celú matku Zem v záujme diabolského zisku. Chceme, aby to tak bolo aj naďalej? Skutočne nemáme právo rozhodnúť sa, že finančný systém musí slúžiť ľuďom? Žiadajme, aby sa stalo najvyšším imperatívom, že finančný systém musí slúžiť ľudstvu ako celku, jeho rozvoju. Kedysi exis-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

tovala myšlienka, zámer, aby národné meny slúžili svojim národom – pre ich budúcnosť, na financovanie rodín, kultúry, sily a odolnosti. Dnes sa k národným menám už tak ľahko nevrátime. O to viac musíme vyžadovať, aby globálne záujmy eura a dolára neprevalcovali záujmy národov a jednotlivcov, ale naopak – slúžili im ako nástroj na zabezpečenie svojej existencie a samostatnosti.

nou preto, lebo ju kryje záväzok firiem a ľudí splácať bankám dlhy a ručiť svojím bohatstvom. Tou skutočnou silou je 510 miliónov majiteľov Únie, ktorí spoločne prejavili svoju vôľu a veria v pravidlá tohto systému – že euro ako mena spravodlivo slúži v prvom rade všetkým občanom Európy a majú jupod kontrolou ich zvolení zástupcovia.

NESPRAVODLIVOSŤ

Ak my, občania Slovenskej republiky a ďalšie bratské národy EÚ, máme pádne dôkazy, že euro ako náš elementárny nástroj hospodárstva a existencie vykazuje vysokú úroveň deformativity a je pokrivený v aspektoch spravodlivosti, účelu a cieľovej skupiny, treba žiadať zásadnú revíziu pravidiel a kontroly monetárnej politiky. My Slováci sme jeden z najmenších členov ekonomicky aj váhou slova – nemôžeme vraj v EÚ vyskakovať. Avšak na deformativitu eura doplácame všetci občania bez rozdielu, tak ako Američania doplácajú na to, že americký dolár vlastní a ovláda zoskupenie súkromných bankárov cez FED. Euro ako nástroj nám bol doslova ukradnutý a stal sa nástrojom vydierania a rozkladu, bez budúcnosti a prosperity pre občanov. Nejde o nejakú šialenosť – vo Veľkej Británii už dlhoročne funguje organizácia Positive Money (v preklade pozitívne peniaze), ktorej základným poslaním je vrátiť kontrolu nad vydávaním britskej libry do rúk Bank of England, prípadne do rúk občianskeho tribunálu zastupujúceho záujmy obyvateľov Veľkej Británie. Positive Money robia fantastickú profesionálnu činnosť – informujú odborníkov aj laikov o potrebe reformy finančného systému a prekopali si cestu až do britského parlamentu, kde mali možnosť predniesť svoje myšlienky. Je dnes iba na nás občanoch, aby sme žiadali od politikov, aby porozumeli podstate tejto extrémnej krivdy. A ak tomu neporozumejú alebo nemôžu nič zmeniť, musíme my zmeniť našich politikov. Ak nepôjde ani zmeniť politikov, musíme si zobrať späť naše právo vytvoriť menu a finančný systém, ktorý bude spravodlivo slúžiť ľuďom, a nie finančnej oligarchii.

V neposlednom rade žiadajme od finančného systému, ktorý bude slúžiť ľuďom, aby bol spravodlivý. Dalo by sa povedať, že ak nejaký systém slúži ľuďom, je automaticky spravodlivý v zmysle práv a povinností, zásluhovosti a prerozdelenia. Avšak v dnešnom centralizovanom svete je veľmi ľahké skĺznuť pod nadvládu vševediacich politikov a nechať pohodlne tvorbu pravidiel na druhých. Do tvorby pravidiel finančného systému je nutné neustále a čo najpriamejšie zapájať názory a potreby všetkých občanov a národov. Nesmieme dopustiť, aby malá skupina či národ určoval pravidlá a ovládal systém prerozdeľovania svetového bohatstva len z nejakého historického dôvodu. Dnes už sme všetci prepojení internetom, nie je problém začať diskutovať a zhromažďovať názory na „spravodlivé pravidlá“ od miliónov obyvateľov Európy v elektronických referendách. Obdivovaným príkladom sú Švajčiari, ktorí prosperujú ako národ aj vďaka tomu, že do verejného rozhodovania sú pravidelne zapojení všetci občania formou referenda. Môžu meniť ako zákony, tak aj ústavu. Ak chceme aj my spravodlivý finančný systém pre ľudí, musíme našim politikom vysvetliť, že to my občania sme akcionári tohto systému – Slovensko aj Európska únia patria občanom. A preto finančný systém eura a všetky peniaze v ňom patria ako nástroj nám občanom spoločne a všetkým ostatným subjektom sú len požičané. Občiansku kontrolu eura ako nástroja musia akceptovať ako súkromné banky, tak aj iné subjekty ako najvyššiu autoritu. Každá eurominca, každé euro na elektronických účtoch – všetkých agregovaných 11 triliónov eur – nie je európskou me-

RIEŠENIE

45


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Stanislav Slabeycius

MENY, KTORÉ SLÚŽIA ĽUĎOM MNOHÉ POZORUHODNÉ RECEPTY NA ZMYSLUPLNÝ A SPRAVODLIVÝ FINANČNÝ SYSTÉM ZOSTÁVAJÚ ŠIRŠEJ VEREJNOSTI NEZNÁME. VYTRVALE ICH ZAMLČUJÚ V PROSPECH GLOBÁLNEHO FINANČNÉHO MOLOCHA. VŠETKO SA TOČÍ LEN OKOLO PODPORY SYSTÉMU MONOPOLNEJ REZERVNEJ SVETOVEJ MENY A SÚKROMNEJ EMISNEJ ŠTRUKTÚRY FED (PATRIACEJ POTOMKOM ĽUDÍ, KTORÍ VYTVÁRALI OSNOVY SÚČASNÉHO BANKOVÉHO SYSTÉMU V 18. – 19. STOROČÍ). PRAKTICKY NIČ SA NEVIE ANI O TEÓRII VOĽNÝCH PEŇAZÍ SILVIA GESELLA.

46

T

ento nemecký ekonóm dnes nie je veľmi známy, hoci ešte sám John Maynard Keynes o ňom tvrdil: „Som presvedčený, že budúcnosť sa viac naučí u Gesella než u Marxa.“ Gesell nebol len teoretikom a autorom originálnej reformy finančného systému. Jeho myšlienka voľných peňazí, mnohokrát úspešne overená v praxi, predstavuje vcelku reálnu možnosť zmeniť svet k lepšiemu. Silvio Gesell sa narodil 17. marca 1862 v meste Sankt-Vit (v súčasnom Belgicku). Po skončení školy nemohol pokračovať v štúdiu a začal pracovať na pošte. Práca sa mu nepáčila a čoskoro odišiel do Berlína, aby sa venoval obchodu ako jeho brat. V roku 1887 sa presťahoval do Argentíny. V tej dobe už bol prosperujúcim obchodníkom a viedol so svojím bratom spoločný obchod. Ekonomická kríza konca 80. rokov 19. storočia, ktorá silne postihla Argentínu, prinútila Gesella zaujímať sa o sociálno-ekonomické

a finančné otázky, konkrétne o problematiku peňažného obehu. Roku 1891 uverejnil v Buenos Aires prácu pod názvom Reforma monetárneho systému ako cesta k sociálnemu štátu. Neskôr uzrela svetlo sveta jeho práca Nervus rerum, a potom ešte séria kníh a článkov. Roku 1906 Gesell zanechal biznis a presťahoval sa do Švajčiarska. Sústavne cestoval medzi Švajčiarskom, Argentínou a Nemeckom. Istú dobu žil vo vegetariánskej komunite Obstbausiedlung Eden, založenej známym nemeckým ekonómom a sociológom Franzom Oppenheimerom v Oranienburgu neďaleko Berlína. Roku 1909 Gesellov spolupracovník Georg Blumenthal vytvoril Asociáciu fyziokratov – organizáciu prívržencov Gesellovej teórie slobodnej ekonomiky. Silvio mal veľa švajčiarskych stúpencov v miestnych progresívnych kruhoch, ktorí vytvorili organizáciu s názvom Federácia švajčiarskej slobodnej krajiny a slobodných peňazí.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

48 Po skončení prvej svetovej vojny a revolúcii roku 1918 v Nemecku Gesella pozvali do čela Národného komisariátu financií v prvej Bavorskej republike rád. Zotrval v nej len 7 dní. Gesell pripravil zákon o zavedení voľných peňazí v súlade so svojou teóriou, avšak nestihol ju vyskúšať v praxi – Bavorskú republiku rád rozdrvili. Po jej zvrhnutí bol Gesell obvinený z vlastizrady, avšak neskôr ho zbavili viny vo všetkých bodoch. Neskôr sa usídlil neďaleko Berlína a venoval sa literárnej činnosti a propagande svojich myšlienok. Zomrel 11. marca 1930 v Oranienburgu. Hlavná Gesellova zásluha spočíva v tom, že sformuloval vskutku revolučnú ideu prirodzeného ekonomického poriadku. Podľa neho spočíva príčina ekonomických kríz a sociálnej nerovnosti v nesprávnom systéme peňažného obehu. Gese­ ll tvrdil, že rast reálneho kapitálu brzdia úroky. Ešte roku 1918 napísal vydavateľovi berlínskych novín Zeitung am Mittag vskutku prorocký list: „Napriek všetkým nádejam na lepšiu budúcnosť som nútený konštatovať, že ak súčasný peňažný systém zotrvá v rámci úverovej ekonomiky, už dnes si trúfnem povedať, že neprejde 25 rokov

a budeme čeliť novej, ešte ničivejšej vojne. Veľmi zreteľne vidím rozvoj udalostí. Dnešná úroveň techniky umožní ekonomike rýchlo dosiahnuť najvyššiu možnú produktivitu. Bez ohľadu na značné straty vo vojne bude dochádzať k rýchlej tvorbe a akumulácii kapitálu, ktorý v dôsledku prebytku ponuky bude tlačiť úroky nadol. Vtedy budú peniaze vyňaté z obehu. Povedie to k redukcii priemyselnej výroby a celé armády nezamestnaných zaplavia ulice... V nespokojných masách ožijú divoké, revolučné nálady, znovu sa na povrch prederú jedovaté výhonky hypernacionalizmu. Ani jedna strana nebude môcť pochopiť druhú, a výsledkom môže byť len vojna.“ Gesell poukazoval na protirečivú, dvojakú úlohu súčasných peňazí. Na jednej strane predstavujú nezameniteľný účtovný prostriedok na zabezpečenie ekonomickej činnosti, na strane druhej sú inštrumentom moci, umožňujú dominovať na trhu. Je nevyhnutné prekonať vlastnosť peňazí ako úžerníckeho nástroja, no zachovať pritom ich pozitívnu vlastnosť ako neutrálneho prostriedku obchodnej výmeny a účtovníctva. Na to je potrebné, aby sa peniaze stali „výlučne

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

prostriedkom výmeny, a ničím viac. Ich funkcia je napomáhať tovarovej výmene. Barter bol nespoľahlivý, súvisel s ťažkosťami a často sa vyčerpával. Peniaze nahradzujúce barter poskytujú spoľahlivosť, zväčšujú objem tovarovej výmeny a robia ho lacnejším. To je vlastne všetko, čo od peňazí potrebujeme. Istá miera spoľahlivosti, rýchlosť cirkulácie lacných tovarov – to sú všetky kritériá užitočnosti peňazí“. Karl Marx predpokladal, že koreň zla spočíva v nadhodnote a pre nastolenie spravodlivosti je nevyhnutné odňať túto nadhodnotu jednej triede v prospech inej. Pre Gesella zlo spočíva v úverovej podstate peňazí a nevyhnutnou podmienkou k nastoleniu spravodlivosti je jej likvidácia. Preto prišiel na svoju dobu s revolučnou ideou tzv. Freigeld – voľných (presnejšie: voľne šíriteľných) peňazí. Bol presvedčený, že je nevyhnutné nielen pozbaviť peniaze schopnosti prinášať zisk vďaka úrokom, ale aj samotná existencia peňazí sa musí regulovať. Inými slovami: za používanie peňazí treba vyberať poplatok. Výhodou voľných peňazí je ich rentabilita vďaka dani, avšak dôležité je iné – pravidelná exspirácia takýchto peňazí prudko zvyšuje ich obrat. Podľa Gesellovej mienky sú peniaze tovar svojho druhu, produkt sústavnej výmeny, a to znamená, že podobne ako každý iný tovar by aj peniaze mali časom strácať svoju hodnotu. V takom prípade sa ľudia budú snažiť zbaviť sa ich čo najrýchlejšie: „Len tie peniaze, ktoré strácajú hodnotu ako včerajšie noviny, ako minuloročné zemiaky, ako železná tyč zakopaná v zemi sto rokov, môžu byť skutočnými peniazmi, t. j. prostriedkom výmeny novín, zemiakov, železa atď. Keďže takéto peniaze nik nebude odlišovať od tovarov, ktoré spotrebuje človek, nikto ich nebude klasifikovať ako niečo lepšie. Nikto: ani kupujúci, ani predajca. Vtedy, a len vtedy sa peniaze stanú tým, čím sú v ich čistej podobe: prostriedkom výmeny, pomocníkom pri tovarovej výmene. A vtedy sa nikto nebude cítiť ako pán len z toho titulu, že disponuje peniazmi.“ Svojrázne analógie voľných peňazí sa využívali ešte pred mnohými storočiami. Napríklad na konci 10. storočia sa mince v Anglicku razili nanovo každých šesť rokov, pritom kráľovskí pokladníci dávali za štyri staré len tri nové mince.

Bolo to ekvivalentné dani 25 %, vymeriavanej každých šesť rokov alebo cca 0,35 % mesačne. Takýmto spôsobom bolo razenie nových mincí svojráznou formou platby za úschovu. Od 10. po 15. storočie boli v Nemecku, Uhorsku, Švajčiarsku, Čechách, Poľsku a v Škandinávii rozšírené v podstate voľné peniaze, ktoré sa volali brakteáty. Vydávali ich mestá, biskupstvá a dokonca jednotliví feudáli. Brakteáty slúžili nielen na výmenu tovarov a služieb, ale boli aj prostriedkom výberu daní. Obsluhovali výlučne miestny trh. Raz za rok sa brakteáty sťahovali z obehu a zamieňali nanovo razenými. Pritom sa peniaze devalvovali o 25 % a táto štvrtina sa považovala za daň za razenie. Prirodzene, ľudia sa snažili čo najskôr takýchto mincí zbaviť, radšej investovali úspory do umenia, nábytku a domov – do všetkého, čo malo stabilnú alebo časom sa zväčšujúcu hodnotu. Preto neprekvapuje, že práve počas tejto epochy vznikli mnohé skvosty architektúry a prekrásne výtvory náboženského či svetského umenia. V 15. storočí brakteáty vytlačili dnes obvyklé peniaze, ktoré sa neznehodnocovali. Znovu sa začali účtovať úroky a čoraz väčšie bohatstvá sa začali sústreďovať v rukách čoraz menšieho počtu ľudí – so všetkými z toho vyplývajúcimi ekonomickými a sociálnymi problémami. Gesellove myšlienky sú mimoriadne zaujímavé tým, že sú v nich obsiahnuté konkrétne praktické odporúčania. Navrhoval emitovať nové voľné peniaze v podobe 1, 5, 10, 20, 50 a 100-dolárových bankoviek (to isté aj pre frank, marku atď.). Naopak, poštové úrady krajiny by predávali špeciálne známky v cene 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov. Aby bola papierová bankovka platbyschopná, musel by na ňu jej majiteľ každý týždeň nalepovať príslušné známky. Takýmto spôsobom by voľné peniaze každý týždeň strácali časť svojej nominálnej hodnoty – približne 5 % ročne. Napríklad v priebehu roka by sa muselo na stodolárovú bankovku prilepiť 52 známok po 10 centov (celkom 5,20 dolára). Inými slovami, táto stodolárová bankovka by stratila za rok 5,2 % svojej nominálnej hodnoty. Je prirodzené, že každý človek sa bude snažiť čo najskôr takýchto peňazí zbaviť – nakupovať, splácať svoje dlhy, platiť niekomu za prácu, uložiť

49


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

50

peniaze do banky alebo ich niekomu požičia za podmienok výhodných pre dlžníka. V takom prípade dostaneme situáciu, keď sú peniaze nútené neustále cirkulovať namiesto toho, aby sa niekde hromadili. Podľa S. Gesella „cieľom zavedenia voľných peňazí je odstránenie nečestných privilégií peňazí súčasných. Táto nečestnosť spočíva v tom, že naša tradičná forma peňazí má jednu neodškriepiteľnú a permanentnú výhodu pred tovarmi, t. j. to, že peniaze sú večné“. Namiesto emisnej banky sa právo tlačiť peniaze deleguje (v Gesellových predstavách) na Národný úrad pre regulovanie valuty, ktorý sleduje každodenný dopyt po peniazoch. Národný úrad sa nevenuje bankovej činnosti, nekupuje ani nepredáva dlhopisy, nemá žiadne vzťahy so súkromnými osobami. Akurát len tlačí peniaze, keď ich krajina potrebuje, a likviduje ich, keď je peňazí prebytok. Gesellova teória je zaujímavá nielen z akademického pohľadu. Nemenej dôležité je, že mnohé jeho myšlienky sa aplikovali v praxi, pričom niektoré z týchto experimentov boli mimoriadne úspešné. Treba podotknúť, že všetky praktické pokusy realizovať myšlienku voľných peňazí spočiatku nevystupovali ako alternatívy ku globálnemu finančnému systému, ale len ako lokálne iniciatívy zamerané na uľahčenie života miestnym obyvateľom, obci či mestu, nanajvýš regiónu či oblasti. Spravidla sa udalosti rozvíjali podľa jedného a toho istého scenára: Po zavedení nových peňazí už o niekoľko mesiacov vymizla nezamestnanosť, zvyšoval sa výber daní a registroval rast miestnych aktivít a obchodu, ale predovšetkým – vymizol deficit živých peňazí. Akonáhle sa správy o úspechu reforiem rozšírili po okolí, aj susedné komunity prejavovali záujem zaviesť voľné peniaze. Zákonitý výsledok – do udalostí sa zamiešala centrálna banka, ktorá pod tou či inou zámienkou podobné experimenty zakazovala. Práve tak to bolo v Nemecku a Rakúsku, napríklad v neveľkej bavorskej obci Schwanenkirchen, kde obyvatelia začiatkom 30. rokov živorili z podpory v nezamestnanosti. Roku 1931 boli v obci zavedené dočasné peniaze, tzv. wära. Iniciátorom experimentu sa stal majiteľ uhoľnej bane Max Hebeker. Každé dva týždne sa na jednu wäru nalepovala známka (odtiaľ aj názov znám-

kové peniaze), ktorú bolo možné kúpiť za jeden cent. Takýmto spôsobom wäry voľne cirkulovali, stimulujúc ekonomické pozdvihnutie obce. Zavedenie svojského cla na uchovávanie peňazí viedlo k tomu, že ľubovoľný človek vlastniaci wäry sa ich snažil zbaviť čo najskôr. Už o niekoľko mesiacov pracovníci a majitelia obchodov úplne urovnali všetky svoje dlhy. V období najväčšieho rozmachu ekonomickej depresie, ktorá ťažko doľahla na Nemecko, sa správa o prosperujúcej obci rozšírila po celom okolí rýchlosťou blesku. Nemeckí novinári začali písať o zázraku Schwanenkirchenu a dokonca v USA sa stĺpčeky o bavorskej skúsenosti objavovali na stránkach najväčších novín. Avšak už o niekoľko mesiacov vládna moc nariadila emisiu wäry zastaviť. Azda najúspešnejším príkladom realizácie Ge ­ sellovej teórie sa stal experiment realizovaný v rakúskom mestečku Waergl. Mimoriadnu úlohu tu zohral starosta mesta Michael Unterguggenberger. Nastúpil do funkcie roku 1931, v období ťažkej celoeurópskej krízy. Úroveň nezamestnanosti vo Waergli prevyšovala 30 % – typický ukazovateľ pre Rakúsko tej doby. V meste neboli veľké závody a malé firmy krachovali pred očami; rástol počet ľudí žijúcich z podpory v nezamestnanosti, kým daňová zadlženosť vzrástla za päť rokov z 21-tisíc na 118-tisíc šilingov. Hľadajúc východisko zo zložitej situácie sa Michael Unterguggenberger obrátil k prácam známych ekonómov a v Gesellovej knihe Prirodzený ekonomický poriadok našiel nielen zaujímavé teoretické dôvodenia, ale aj konkrétne praktické odporúčania. Unterguggenberger uskutočnil besedy s členmi mestskej samosprávy a vplyvnými miestnymi obyvateľmi, a až po získaní ich podpory začal samotný experiment. Dňa 31. júla 1932 mestský magistrát vydal 5000 takzvaných voľných šilingov, ktoré boli kryté takou istou sumou obyčajných rakúskych šilingov v banke. Novými peniazmi sa vyplácali výplaty a materiály, obchodníci a podnikatelia sa zaviazali prijímať ich ako platidlo. Za používanie voľných šilingov sa vyberal poplatok, ktorý tvoril mesačne 1 %, t. j. 12 % ročne. Poplatok sa hradil na konci každého mesiaca v podobe známky s nominálnou hodnotou 1 % hodnoty bankovky, ktorá sa prilepovala na jej opačnú stranu.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Bez takejto známky sa bankovka považovala za neplatnú. Zisk z tejto dane z držby mieril do mestskej pokladnice. Magistrát tak zarobil 12 % z 5000, t. j. 600 voľných šilingov. Tieto peniaze sa minuli na komunálne účely. Nie je prekvapujúce, že každý človek dostávajúci voľné šilingy v rámci pláce sa ich snažil čo najskôr minúť, aby sa vyhol poplatku za ich používanie. Všetci mestskí úradníci dostávali polovicu výplaty vo voľných šilingoch, novým zamestnancom sa tak vyplácala celá mzda. V priebehu roka bolo 5000 voľných šilingov 463-krát v obehu; takým spôsobom sa vytvorili tovary a služby za cca 2 300 000 šilingov (5000 x 463). Obyčajný šiling bol za tú istú dobu v obehu 213-krát. Len za pol roka emisia voľných peňazí zabezpečila uskutočnenie spoločensko-prospešných prác za sumu stotisíc šilingov: vyasfaltovali 7 ulíc, vylepšili 12 ciest, rozšírili kanalizačný systém, postavili most, vytvorili nový park a 50 nezamestnaných dostalo prácu. V dobe, keď mnohé krajiny Európy bojovali s rastúcou nezamestnanosťou, Waergl sa stal jediným mestom v Rakúsku s úplnou zamestnanosťou. Od 1. januára 1933 sa tu začalo budovať nové lyžiarske stredisko a vodná nádrž pre požiarnu službu. Francúzsky premiér Edouard Daladier špeciálne navštívil mesto, aby na vlastné oči uvidel tento ekonomický zázrak. Obyvatelia susedného mestečka Kitzbühel, nadšení úspešným príkladom, sa rozhodli uskutočniť podobný experiment u seba, a už v januári 1933 emitovali voľné peniaze v hodnote 3000 šilingov. Nové platobné prostriedky sa prijímali ako platidlo v obidvoch mestách bez obmedzení. V lete roku 1933 pozval Unterguggenberger predstaviteľov 170 miest a dedín na stretnutie a už čoskoro viac než 200 rakúskych obcí vyslovilo želanie zrealizovať podobný experiment. Táto správa vyvolala paniku v rakúskej centrálnej banke; tá vyhlásila, že má monopolné právo na emisiu a zakázala tlačiť lokálne voľné peniaze. Predmetná komunita podala na centrálnu banku žalobu, ale v novembri 1933 súd prehrala. Súboj trval dlho, vec dokonca skončila na najvyššom súde Rakúska, ale mesto znovu prehralo. Experimenty tým skončili. Známy je pokus uskutočniť podobný projekt v rámci Stampscrip Movement roku 1933 v USA.

Viac než sto amerických komunít, vrátanie viacerých veľkých miest, sa vyslovilo za zavedenie voľných peňazí, avšak túto iniciatívu neprijala americká vláda a skončila neúspechom. Jedným z mála systémov, ktorý nezrušili a úspešne pretrváva dodnes, je švajčiarska mena WIR, vytvorená roku 1934. V princípe ide o vzájomný úverový systém, kde sa hodnota alternatívnej valuty rovná národnej, avšak nie je zaťažená úrokom. Každý účastník procesu môže získať WIR buď predajom tovarov a služieb miestnym podnikateľom, alebo ako bezúročný úver od koordinačného centra. Po druhej svetovej vojne šiel rozvoj koncepcie voľných peňazí dvoma smermi. Prvým sú lokálne systémy vzájomného úverovania (tzv. LETS – Local Exchange Trading Systems) využívajúce namiesto fyzických bankoviek šeky alebo elektronické formy účtovníctva. Druhým sú systémy tzv. time bankingu, časových bánk, umožňujúce účastníkom projektu meniť svoju prácu za časové peniaze. Tento model sa mimoriadne rozšíril v USA a Japonsku. Človek vykoná službu pre iného účastníka projektu a získava za to lokálne peniaze podľa dohodnutej taxy. Môže ísť o plácu za venčenie psa, dohľad nad deťmi, kosenie trávy atď. Za získané časové peniaze je možné získať iné služby zaregistrované v časovej banke alebo tovary v obchodoch podieľajúcich sa na projekte. Niektoré súčasné peňažné systémy realizujú klasickú funkciu Gesellových voľných peňazí (záporný úrok alebo platbu za využitie peňazí). Konkrétne ide napríklad o Robust Currency System, francúzsku sociálnu valutu SOL, a nemecký chiemgauer. Je to lokálna bavorská mena, ktorá sa zjavila roku 2003. Spolu s eurom je možné využívať tieto peniaze vo viac než 600 obchodoch a firmách regiónu. Dnes je v obehu okolo 300 000 týchto peňažných jednotiek, niektorým ľuďom sa dokonca v chiemgaueroch vypláca mzda. Každý štvrťrok sa znehodnocujú – platnosť bankoviek je nutné pravidelne predlžovať pomocou nálepiek v hodnote 2 % nominálnej hodnoty. Prax ukazuje, že systém voľných peňazí je vcelku životaschopnou alternatívou minimálne pri riešení lokálnych problémov neveľkých komunít alebo ako protikrízové opatrenie počas ekonomických depresií.

51


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Roman Michelko

KVALITA ŽIVOTA

KONTRA HDP ŽIJEME VO SVETE, V KTOROM JE SYSTÉM HODNOTENIA ÚSPEŠNOSTI ČLOVEKA, KRAJINY ČI FIRMY ZALOŽENÝ NA EFEKTIVITE, EKONOMICKEJ ÚSPEŠNOSTI, RENTABILITE ČI PROFITABILITE, PRIČOM AKÉKOĽVEK INÉ HODNOTIACE KRITÉRIÁ SÚ NEPODSTATNÉ A IRELEVANTNÉ. 52

V

ytvorili sme spoločnosť prázdneho bezobsažného konzumu, v ktorom sa všetky oblasti života snažia pretransformovať na tovar. Samotné bytie človeka sa v konečnom dôsledku stáva druhom spotrebného tovaru. Vláda vecí prerastá človeka. Človek prestáva byť sám sebou a stáva sa príslušenstvom toho, čo vlastní. Nové auto pred domom, byt či dom v tej správnej štvrti, oblek či hodinky prestížnej značky sa stávajú protézou osobnosti. Určujúcim princípom sa stal princíp rozkoše v najprimitívnejšom zmysle tohto slova, ako napríklad ročný zárobok, statusové zaradenie, základné hedonistické požitky. Spoločnosť je pritom atomizovaná, nie však na osobnosti, ale na beztvaré ľudské príslušenstvo. Čo potom so svetom, ktorý je bohatý na tovar, ale nedokáže poskytnúť nič viac?

Následkom kapitulácie človeka žijúceho v tejto spoločnosti je produkcia menejcenných, celkom prispôsobených oportunistov zbavených akýchkoľvek zábran či svedomia. Výsledkom tejto spoločnosti je produkcia ľudí v najhlbšej miere odcudzených, egoistických a ľudsky i duchovne úbohých. Táto spoločnosť degraduje ľudí na „náhaňačov materiálna“. Robí človeka otrokom jeho komfortu a úspechu. Najfrustrujúcejším dôsledkom je skutočnosť, že vytvára podmienky, kde nie je miesto pre veľké a čisté city, pretože tie nie sú produktívne. Všetko konanie musí mať zmysel vyjadriteľný v materiálnych hodnotách. Symptómy takto choro nastavenej spoločnosti vidíme v podstate na každom kroku. Až na hŕstku aktivistov nikomu nevadí, že v mene extrémnej maximalizácie ziskov tú máme fungujúci biznis, v ktorom ženy v neľudských

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

podmienkach v Bangladéši za osemdesiat či sto eur mesačne pracujú dvanásť hodín denne, aby sa na náš trh dostali módne džínsy, ktoré v Európe stoja šesťdesiat eur, ale továreň v Bangladéši dostane za ich výrobu päť. Všetko sa riadi ziskom. Bez ohľadu na prírodu, neobnoviteľné zdroje, životné prostredie, pracovné podmienky. Fetišom je ekonomická výkonnosť, produktivita spoločnosti meraná v jedinom relevantnom kritériu – výške HDP na hlavu. Chvalabohu, postupom času sa verejný diskurz v tejto téme otvára a vyspelosť spoločnosti sa začína hodnotiť aj inými parametrami. Honbu za efektívnosťou a maximalizáciou zisku spochybňuje napríklad iniciatíva Fairtrade. Najviditeľnejšia je pri pestovateľoch kávy. Zmyslom tejto iniciatívy nie je získať čo najkvalitnejšiu kávu za čo najnižšiu cenu. Naopak, je to snaha získať kávu za férovú cenu, ktorá umožní jej pestovateľom pokryť všetky náklady na pestovanie plodiny, a zároveň zabezpečiť jej pestovateľom síce skromný, ale dôstojný životný štýl. A zdá sa, že tento prístup začína oslovovať relevantný počet zodpovedných konzumentov. Predovšetkým v mestách západnej Európy je čoraz viac kaviarní, ktoré sa hlásia k iniciatíve Fairtrade a zákazníci to náležite oceňujú. Tento nový trend rozmýšľania sa začína prejavovať aj v postupnej zmene kritérií hodnotenia vyspelosti spoločnosti. Napríklad viacerí ekonómovia prechádzajú z výšky HDP na hlavu na takzvaný index kvality života. Hodnotenie podľa tohto kritéria je podstatne komplexnejšie a oveľa viac hovorí o kvalite života v danej spoločnosti. Okrem samotnej výšky HDP na hlavu, ktorá tu je však len jedným z mnohých kritérií, sa hodnotí dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého člena spoločnosti, priemerná dĺžka života, predovšetkým však vek, do ktorého je človek zdravý. Ďalej je to sociálna mobilita, teda schopnosť dostať sa z menej podnetného a znevýhodneného rodinného pros­ tredia, vymaniť sa z pasce chudoby, schopnosť neopakovať, respektíve nereplikovať svoj sociálny status. S tým, samozrejme, súvisí aj dostupnosť a kvalita vzdelania, gramotnosť. Je jasné, že v spoločnostiach, v ktorých je vysoký index kvality života, je miera nerovnosti podstatne

53 nižšia, čo sa potom logicky prejavuje vo vyššej kohézii, teda súdržnosti spoločnosti. Nezanedbateľným meradlom pri konštruovaní indexu kvality života je aj dĺžka pracovnej doby, dĺžka platenej či materskej dovolenky. Ak si porovnáme všetky tieto kritériá, je nám jasné, že hoci najvyššie HDP na hlavu majú štáty ako Singapur, Hongkong alebo USA, kvalita života v Škandinávii či v západnej Európe (Francúzsko alebo Nemecko) je podstatne lepšia. Najpodstatnejšie však je, že keď sa pozrieme na produktivitu práce a prepočítame ju na počet odpracovaných hodín, vychádza nám paradoxne, že krajiny s vyšším indexom kvality života síce možno majú menšie hodnoty HDP na hlavu, ale ak zohľadníme počet hodín, respektíve dní, ktoré ľudia strávia v zamestnaní, ich efektivita práce je vyššia. Z toho vyplýva jasný záver: Ak chceme hodnotiť vyspelosť spoločnosti, musíme zmeniť optiku hodnotenia, odmietnuť fetiš HDP a orientovať sa na index kvality života. Ak chceme, aby sa naša spoločnosť vyhla kolapsu, toto je jedna z možností.


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Zajac Vanka

ŠŤASTIE NAMIESTO HOSPODÁRSKEHO RASTU UŽ EXISTUJÚ KRAJINY, KTORÉ OPUSTILI PEŇAŽNÉ KRITÉRIÁ AKO HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT, MIERA INFLÁCIE ALEBO NÁVRATNOSŤ KAPITÁLU. NAPRÍKLAD V BHUTÁNE POUŽILI NOVÉ VLASTNÉ KRITÉRIUM DEFINOVANÉ AKO HRUBÉ NÁRODNÉ ŠŤASTIE, ZOHĽADŇUJÚCE SKÔR SPOLOČENSKÉ UKAZOVATELE. 54

Z

ákladným ekonomickým kritériom je dnes schopnosť vytvárať bohatstvo (a to dominantne uspokojovaním materiálnym potrieb, ponúkaním tovarov a služieb). Tomuto cieľu sú prispôsobené aj súčasné ekonomické ukazovatele ako hrubý národný produkt zahŕňajúci tvorbu bohatstva a produktov, ich míňanie a spotrebu, ako aj návratnosť vloženého kapitálu, teda mieru ziskovosti a rýchlosť „otočenia peňazí“. Môže však narastanie tokov peňazí viesť k šťastiu jednotlivca i celej spoločnosti? Čoraz viac odborníkov, predovšetkým ne-

ekonomického zamerania, varuje, že toto nie sú tie správne kritériá. Ak však chceme dosiahnuť šťastnú spoločnosť, na akých pravidlách merania úspešnosti ekonomiky by sme sa mali dohodnúť? Dnes prevažuje myšlienka trvalo udržateľného rozvoja a obnoviteľnosti zdrojov, zachovania životného prostredia, ale nikde sa neobjavuje taká prirodzená požiadavka, základná potreba ľudstva – zabezpečiť šťastnú existenciu, pokračovanie ľudského druhu a postarať sa o blahobyt všetkých členov spoločnosti. Ako keby sme sa také prirodzené

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

veci hanbili deklarovať ako cieľ. Pretože v podmienkach materiálne a na zisk orientovanej spoločnosti je to naivné alebo utopické, jednoducho: smiešne. A tak tieto ciele zostávajú ako program pre novú kvalitu civilizácie – pre spoločnosť, ktorá príde po kapitalizme. Je načase, aby sa vládna politika prestala zameriavať výhradne na ekonomické procesy a ich súhrnné vyjadrenie v raste HDP. Je načase, aby sa začala viac zaujímať o blahobyt obyvateľstva žijúceho v každej krajine. Tak môžeme obmedziť aj nebezpečenstvo nerovnomerného presídľovania, sťahovania obyvateľov na miesta, kde hľadajú nádej na nové šťastie. Potom tu však vyvstáva ďalšia otázka – ako z ekonomického hľadiska posúdiť šťastie? Odrazu budú dôležité aj také faktory ako fyzický a psychický stav obyvateľstva, úroveň zabezpečenia základných, a potom aj ďalších potrieb človeka, jeho schopnosť reprodukovať seba i spoločnosť, kvalita životného prostredia, úroveň medziľudských vzťahov, kvalita kultúry a duchovného sveta. Súhrnným vyjadrením týchto faktorov bude celkový blahobyt krajiny, akýsi „index šťastia“ – definovaný súhrnne v hrubom národnom šťastí. Po celospoločenskej dohode by bolo možné vyčísliť faktory ľudského a spoločenského života a vytvoriť pre každý štát osobitné kritériá, v zá­ kladoch spoločné, ale zároveň rešpektujúce odlišnosti a osobitosti danej krajiny. Úlohou ekonómov, v spolupráci so sociológmi a psychológmi, bude kvantifikovať ich tak, aby sa jediné „správne“ kritérium – rast HDP, stalo len jedným z pomocných ukazovateľov, alebo zastaralo, tak ako rôzne iné historické spoločenské kritériá (napr. počet otrokov v starom Ríme). Nové makroekonomické kritériá môžu byť teda definované ako hrubé národné šťastie alebo blahobyt obyvateľstva. Trhový charakter ekonomiky sa pri nich môže zachovať. Skúsme si podľa nových kritérií zadefinovať stranu spoločenského dopytu a ponuky. Ak ich budeme orientovať na potreby človeka, môžeme ich zadefinovať nasledovnými štyrmi základnými makroekonomickými ukazovateľmi: 1. Dopyt: Zdravie a reprodukcia človeka. Ponuka: Komplexná a bezplatná zdravotná sta-

rostlivosť o obyvateľstvo krajiny od narodenia až po úmrtie. 2. Dopyt: Vzdelávanie a výchova človeka v ľudskej spoločnosti. Ponuka: Komplexné bezplatné vzdelávanie od prvých vnemov v predškolských zariadeniach cez povinné školské vzdelanie a otvorené vysokoškolské vzdelanie až po celoživotné vzdelávanie. 3. Dopyt: Zabezpečenie práce a dostatočného príjmu na uspokojovanie potrieb. Ponuka: Zabezpečenie kontinuálneho zaradenia do pracovného života a z toho plynúcich základných sociálnych istôt občana. 4. Dopyt: Bezpečnosť a ochrana pred nebezpečenstvami. Ponuka: Zabezpečenie ochrany obyvateľstva krajiny pred hrozbami a nebezpečenstvami a prípadná eliminácia následkov klimatických zmien či ekologických katastrof. Tieto kritériá sme si zadefinovali, aby sme ich neskôr dokázali kvantifikovať a indexovať. Alebo budeme trvať na názore, že ochrana zdravia, vzdelanie, zabezpečenie práce, sociálnych istôt a ochrany pred devastáciou sa nedajú ekonomicky vypočítať? V dobe, keď je zdravie, vzdelanie, práca a bezpečnosť na trhu už dávno lukratívnym tovarom, ktorý však spoločnosť nedokáže „zaplatiť“ svojim občanom v každej krajine? Navyše by sa týmto spôsobom eliminoval živelný rast nekontrolovateľného konzumu, turbovaného neustále gradovanou reklamou, ktorá má jediný cieľ – utŕžiť čo najviac. Áno, eliminovala by sa tým neviditeľná ruka trhu. Namiesto doteraz definovaného ekonomického rastu dosahovaného znásobovaním výroby a spotreby sa zadefinuje hospodársky rozvoj zameraný na humanizáciu a udržanie potrieb ľudskej spoločnosti a spolužitia v životnom prostredí Zeme. Ekonóm Adam Smith pôvodne definoval človeka ako homo economicus, ktorý racionálne používa svoje schopnosti predovšetkým na uspokojovanie individuálnych potrieb a je definovaný ako sebecký a racionálny jedinec. Spoločenská dohoda podložená novými makroekonomickými kritériami sa zdá byť pre ľudstvo oveľa humánnejšia.

55


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

KRYPTOMENY AKO NÁSTROJ GLOBALISTICKEJ CENTRALIZÁCIE NIE JE TO TAK DÁVNO, ČO MASOVÉ SPRÍSTUPŇOVANIE A RÝCHLE ROZŠIROVANIE INTERNETU VYVOLÁVALO VEĽKÚ VLNU NADŠENIA. JEHO ZAVÁDZANIU PREDCHÁDZAL MOHUTNÝ MARKETING SPOJENÝ SO SOFISTIKOVANÝMI METÓDAMI SOCIÁLNEHO INŽINIERSTVA S PRIMÁRNYM ZÁMEROM ODVIESŤ POZORNOSŤ OD SKUTOČNÉHO POSLANIA INTERNETU.

56

T

ým nebolo neobmedzené otváranie brán poznania, ani decentralizácia šírenia informácií, a už vôbec nie demontáž systému formovania verejnej mienky. Ak by vládnuce kruhy vyrukovali priamočiaro so skutočným poslaním, ktorým bolo napojiť všetkých občanov na centrálny informačný systém policajného superštátu, vyvolali by masový odpor, najmä keby im objasnili, že internet budú čoskoro musieť používať v každodennom živote, či sa im to páči, alebo nie. Nemohli sa im ani zveriť s podstatou dlho pripravovaného programu, ktorý dnes nazývame štvrtá priemyselná revolúcia. Tá spočíva v prepojení každého s každým a všetkého so všetkým do sústavy prísne hierarchizovanej digitalizovanej civilizácie 21. storočia.

VYSAŤ STREDNÚ TRIEDU

Paralely so súčasnou masmediálnou propagáciou virtuálnych a digitálnych peňazí, známych ako kryptomeny, sú do očí bijúce. Tak ako dnes bitcoiny, dostával internet pred dvadsiatimi rokmi publicitu ako vzrušujúca inovácia. Mladú generáciu uchvacoval už samotný pojem world wide web,

57 pretože ľudstvo nemalo nikdy predtým k dispozícii takmer bezplatnú informačnú a zábavnú sieť bez hraníc a obmedzení. World wide web prevalil informačné bariéry a zasiahol všetky sféry života. Javil sa nezadržateľným, podobne ako dnes rozširovanie bitcoinov a iných digitálnych mien. World wide web rozbúral kultúrno-hodnotové osobitosti národných štátov a trieštil súdržnosť rodiny. Preformátoval osvedčené vnútorné psychologické väzby v spoločnosti a posunul vnímanie skutočnosti v konvenčnom fyzickom zmysle k novej virtuálnej a nehmotnej realite. Tento vývoj viedol k tomu, že v priebehu dvoch dekád zaniká čítanie tlačených kníh a periodickej tlače ako archaický prežitok. Inventáre knižníc a archívov sa digitalizujú, čo zatláča autentickú hodnotu predmetov a vecí tzv. analógového sveta do zabudnutia. Zamieňajú sa virtuálnymi náhradami podliehajúcimi neustálym aktualizáciám, opravám a úpravám. Po dvoch dekádach otvorenosti sa internet mení na centralizovanú architektúru nepriedušnej kontroly obyvateľstva. Ľudský jedinec sa stáva úplne priehľadným a systém ho zbavuje všetkých

prvkov súkromia. Postupná virtualizácia peňazí je súčasťou tohto transformačného procesu. K podrobeniu indivídua diktatúrou tzv. informačnej spoločnosti bezpodmienečne patrí vháňanie ľudského spoločenstva do materiálnej závislosti. Systém, kde už ani nie jedno percento, ale jedno percento z toho jedného percenta najmajetnejších vlastní – alebo čoskoro bude vlastniť 99 percent všetkého bohatstva planéty, podniká ku koncu druhej dekády 21. storočia kroky, na ktoré sa dlho pripravuje. Súčasná ofenzíva v podobe digitalizácie a virtualizácie peňazí mieri na stredné vrstvy, aby sa z nich vypumpovali zvyšky bohatstva a presunuli nahor. Cieľom je zbaviť ich všetkého majetku a vohnať do dlhového otroctva tak, aby sa z nich nikdy nedokázala vymaniť. Nástup postindustriálnej a postdemokratickej civilizačnej etapy sa najvýraznejšie prejaví vo vyspelých krajinách, kde väčšinu populácie tvoria stredné vrstvy, ktoré nehladujú, sú relatívne vzdelané, sebavedomé a navyknuté po niekoľko generácií poberať za svoju prácu slušnú plácu. Kým majú disponibilné finančné prostriedky, ostávajú potenciálne nebezpečné.

ZATLAČIŤ VŠETKÝCH KU DNU

Reštrukturalizácia svetového hospodárstva v dôsledku nástupu 4. priemyselnej revolúcie vyradí z pracovného procesu väčšinu príslušníkov strednej triedy. Stámilióny Európanov, Američanov a Aziatov spadnú na dno k mnohomiliardovým masám nemajetných v tzv. rozvojových krajinách. Kým stredné triedy ostanú pasívne, nevšímavé a rozptyľované, prídu o blahobyt a upadnú do chudoby. Bude sa – vlastne už začína – orwellovsky vychvaľovať ako úspornosť a spoločné hmotné statky v mene vyššieho dobra. Za také sa im predstavuje boj proti klimatickým zmenám, obmedzenie spotreby a prechod na model udržateľného hospodárskeho rozvoja. K tomu sa od nich vyžaduje vzdať sa práva na súkromie v rámci iného fiktívneho boja. Údajne boja proti terorizmu. Ak sa tomu čoraz bezmocnejšie stredné vrstvy nepostavia, sprivatizujú sa všetky prírodné zdroje Na planéte a hŕstke megamajiteľov bude záležať na tom, aby miliardy nadbytočnej populácie spotrebúvali čo najmenej. Civilizácia masovej výroby pre masovú spotrebu končí. Vystrieda ju fáza globálneho spravovania zdrojov: využiteľ-


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Vláda v Pekingu, čo ako poplatná globálnej finančnej plutokracii, považuje bitcoin pre dramatické výkyvy jeho hodnoty za príliš rizikový na udržiavanie stability v ríši stredu. V októbri nariadila zastaviť obchodovanie s touto kryptomenou nielen pre ochranu občanov pred finančnými tragédiami. Najviac jej vadí, že nemôžu kontrolovať vydávanie bitcoinov a iných kryptomien. Preto čínska centrálna banka pripravuje spustenie vlastnej digitálnej meny, aby postupne plne nahradila papierové peniaze. Emitentom má byť štát a jej hodnota by sa viazala na súčasný jüan.

NIČ NOVÉHO POD SLNKOM

58 ných i nevyužiteľných, vrátane ľudských zdrojov. Ak sa nezabráni takejto totálnej integrácii, globálny makromanažment všetkých zdrojov sa nezaobíde bez nasadenia umelej inteligencie, a tá bude nemilosrdne racionálna. Zbedačovaným masám bez funkcie v hospodárskom systéme nedovolí disponovať ani len minimálnymi voľnými peňažnými prostriedkami. Bude sa im prideľovať to, čo budú nevyhnutne potrebovať na holú fyzickú existenciu po tom, ako minú všetky úspory a rozpredajú nepotrebné imanie. Všetky príjmovo-výdavkové platby budú pre tieto vrstvy spoločnosti centrálne riadené a bezhotovostné. Nábeh na takýto systém už nastáva v podobe experimentovania s tzv. nepodmieneným základným príjmom v mnohých krajinách.

ZÁPAD I VÝCHOD

Prechod k bezhotovostnej spoločnosti a k celoplošnej kontrole nad finančnými tokmi po celej planéte prebieha pozvoľne už viac ako dvadsať rokov. Urýchľuje ho čoraz väčšia ochota cieľovej skupiny – zatiaľ stále ešte nezbedačenej strednej triedy – používať elektronické bankov-

níctvo, pretože je rýchle a pohodlné. Bezhotovostný styk sa mediálne zvelebuje a víťazí nad platbami v hotovosti všade na svete. Objem bezhotovostných platieb za rok 2017 v Číne podskočil o viac ako 63 percent. Počet príslušníkov tamojšej strednej triedy, ktorá prestala trpieť núdzou, sa blíži k pol miliarde. Hoci zvyšujú spotrebu zdrojov a energie, vláda ich vychováva k tomu, aby sa za to cítili vinní a osvojovali si tzv. moderné trendy životného štýlu, vrátane spoločnej spotreby, na akú už nabieha aj západná Európa a krajiny OECD. Čínska stredná trieda prijíma ako samozrejmosť bezhotovostné platenie mobilnými telefónmi a mladí Číňania sú rovnako uchvátení bitcoinom a inými digitálnymi kryptomenami ako ich európski rovesníci. Nie však preto, lebo poskytujú vysokú mieru anonymity pri transakciách, t. j. ako platidlo obiehajúce mimo dosahu štátnej moci, ale hlavne kvôli ich využitiu ako sľubného investičného prostriedku. Mnohí aj chápu, že ide o pascu nafukovania bubliny, ale kým nepraskne, poskytuje im vzrušenie a zaplavuje mozgy endorfínom, hormónom pôžitku, úľavy a rozkoše.

Čína postupuje na tomto poli podľa staršej globalistickej agendy rušenia národných mien a prechodu na spoločnú svetovú menu. Medzinárodný menový fond dlho považoval za prototyp takejto meny medzinárodnú zúčtovaciu jednotku SDR (Special Drawing Rights) zloženú z národných mien v spoločnom menovom koši. Nadnárodný kapitál však narážal pri zvažovaní potenciálu SDR stať sa svetovou menou na deklarované poslanie MMF ako inštitúcie slúžiacej členským štátom, a nie transnacionálnym finančníkom. Obavy angloamerického kapitálu z neochoty čínskeho politického vedenia trvalo a verne plniť očakávania dravcov z Londýna a New Yorku sa ukazujú ako opodstatnené. Peking s Moskvou sa vybrali odlišnou cestou globalizácie v úsilí o zvrátenie zhubného bujnenia špekulatívneho kapitálu. Čínske politické vedenie považuje mocenské elity Západu za natoľko zdegenerované, že prestávajú iba parazitovať na svetovom hospodárstve a bujnejú na ňom ako nádory, ktoré zahubia svojho hostiteľa. V Pekingu, Moskve i v iných svetových metropolách miestne mocenské špičky predpokladajú, že s plnou globalizáciou, vrátane spoločnej meny, sa bude musieť počkať ešte pár rokov, až začne nad spravovaním svetovej ekonomiky bdieť umelá inteligencia. Tá by mala mať na zreteli – na rozdiel od dekadentov z Wall Street a londýnskeho City – dlhodobú udržateľnosť hospodárskych procesov a života ako takého. V Pekingu sa pritom neodkláňajú od globalizačných projektov spred pol storočia, keď Čína začala preberať rolu celoplanetárnej výrobnej dielne a priemyselnej základne. V Kremli spustil integráciu do globálneho

konglomerátu na sklonku existencie Sovietskeho zväzu jeho najvyšší predstaviteľ Michail Gorbačov. Ani Vladimir Putin sa neprotivil a nebyť arogancie Západu voči Rusku, globalizačný harmonogram by sa plnil v celom rozsahu. Dnes už si málokto pamätá pozoruhodnú titulnú stranu týždenníka The Economist zo septembra 1988. Priniesla proroctvo: Get ready for a world currency (Pripravte sa na svetovú menu). Pripravovaná svetová mena na podľa autorov článku mala nazývať phoenix. Prognóza sa mala vzťahovať na celý svet a vykreslila stratu hospodárskej zvrchovanosti štátov v zóne so spoločnou menou. Túto víziu napĺňa eurozóna, do ktorej patrí aj slovenský hospodársky priestor v rodiacej sa európskej federácii. Vyobrazenie svetovej meny v podobe mince phoenix treba vnímať v dobovom kontexte, keď si väčšina čitateľov The Economist ešte nedokázala predstaviť digitálne meny existujúce v podobe núl a jednotiek vo virtuálnom priestore počítačov a veľkých serverov.

ČO PRE NÁS PEČÚ

Medzníkom pre budúcnosť bitcoinu sa stal 11. decembra debut na derivátovej burze Chicago Board Options Exchange. Investori tak môžu prostredníctvom termínovaných kontraktov vsádzať na vývoj hodnoty bitcoinu, čím ho zaraďujú medzi predmety vysoko špekulatívneho a zákulisne manipulovaného obchodovania s finančnými derivátmi. Nadnárodní finanční černokňažníci si z ďalšieho osudu bitcoinu ťažkú hlavu nerobia. Stredné triedy po celom svete sa dali nalákať na prechod k digitálnym menám a veľké bankové konzorciá podľa všetkého zavedú do konca roku 2018 do virtuálneho obehu oficiálnu svetovú digitálnu menu. Veľké bankové domy ju oficiálne pripravujú od roku 2015 v projekte USC (Utility Settlement Coin) na podnet švajčiarskeho konglomerátu USB Group AG. Nebude anonymná, ani decentralizovaná a bude podliehať zdaňovaniu rovnakou mierou ako skôr či neskôr bitcoin, ale i Ethereum, Ripp­ le, Litecoin, Dash, NEO, Monero, NEM, IOTA, QTUM, OmiseGO, Lisk, Zcash, EOS, Cardano, Hshare, Tether, Stellar Lumens, BitConnect, Waves a ďalšie, ktoré budú vznikať, zanikať a existovať ako malé či väčšie investičné pyramídy.

59


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Benka

BITCOIN A SPOL. – PASCA,

ALEBO ŠANCA? VZNIK PRVEJ A V SÚČASNOSTI NAJDRAHŠEJ KRYPTOMENY BITCOINU JE ZAHALENÝ TAJOMSTVOM. NIKTO NEVIE, KTO BOL TOU ZÁHADNOU OSOBOU ALEBO SKUPINOU OSÔB, KTORÁ BITCOIN VYMYSLELA, A UVIEDLA TAK DO POHYBU CELKOM NOVÝ PRÚD VO FINANČNOM SVETE. VYSTUPOVAL ALEBO VYSTUPOVALI POD PSEUDONYMOM SATOŠI NAKAMOTO. 60

E

xistujú dokonca teórie, že išlo o americkú NSA, ktorá uvedením digitálnych peňazí do života plánovala postupnými krokmi pripraviť populáciu na zavedenie jedinej globálnej bezhotovostnej meny. Vďaka nej by mocní tohto sveta definitívne všetkých zotročili a získali kontrolu nad všetkými finančnými tokmi. Klasické fiat meny by potom nechali zrútiť sa vo veľkom kolapse a hotovosť by prestala existovať. Plán na postupné zrušenie hotovosti (ktorá je brzdou ešte väčšieho nafukovania ničím nekrytých oficiálnych peňazí) a zavedenie jedinej svetovej, centrálne kontrolovanej meny je veľmi starý, omnoho starší ako bitcoin. Otázka znie, či je dnešný pestrý svet stoviek rozličných kryptomien naozaj výsledkom napĺňania tohto plánu. Môžeme pripustiť, že bitcoin vznikol ako nástroj kruhov usilujúcich o svetovládu, ale naisto to povedať nemôžeme. Ak to aj tak bolo, potom nie je jasné, prečo je táto mena postavená na decentralizovanej technológii tzv. blockchain, ktorá umožňuje sprostredkovať priamu zašifrovanú transakciu medzi dvoma ľuďmi bez sprostred-

kovania akejkoľvek banky či inej inštitúcie. Ktokoľvek si môže na internete vytvoriť vlastnú elektronickú peňaženku, v ktorej drží svoju kryptomenu opäť mimo bankových účtov. Ba čo viac, ktokoľvek, kto sa v tom vyzná, môže vytvoriť novú kryptomenu a uviesť ju do obehu. Jaroslav Gregáň zo združenia Blockchain Slovakia je presvedčený, že práve toto decentralizovanie, možnosť jednotlivca vytvárať si vlastné účty, vlastné transakcie a vlastné peniaze, oslabí moc bánk a nadnárodných korporácií, ktoré doteraz ťažili zo sústreďovania finančných tokov vo svojich rukách. A vysoká koncentrácia moci a peňazí je príležitosťou na ich zneužívanie úzkymi skupinami. Naozaj tieto skupiny zložito vytvárali decentralizovaný systém peňažnej výmeny, nechali ho rozkošatiť do množstva nezávislých mien a niekedy v blízkej budúcnosti ho zase plánujú namáhavo scentralizovať a dostať pod kontrolu? Je niečo také vôbec technicky možné? Investor Jiří Vondra, ktorý je poradcom seriálu o kryptomenách na našej webovej stránke, samozrejme, očakáva, že vlády sa budú v najbližších

rokoch pokúšať dostať kryptomeny pod kontrolu, zdaňovať ich a legislatívne upravovať. „Bitcoin ešte minimálne 3 – 5 rokov nedostanú pod úplnú kontrolu,“ tvrdí. „A ak sa im to podarí, jeho miesto môžu zaujať iné kryptomeny. Preto sa rozumný investor neorientuje len na bitcoiny, ale diverzifikuje riziko.“ Je pravda, že aj internet vznikol na podnet mocných tohto sveta ako nástroj na urýchlenie globalizačných procesov. Na druhej strane sa však obrátil proti svojim tvorcom, narušil monopol globálnych vydavateľských domov a umožnil rozvoj alternatívnych médií. Vďaka internetu sa môžete ľahko dostávať k informáciám, ktoré by ste inak len namáhavo vyhľadávali. A môžete ich aj s nízkymi nákladmi šíriť, doslova každý si môže vytvoriť vlastné médium. Aj vďaka tejto sieti sa postupne odhaľuje pravda o systéme, v ktorom žijeme. Systém sa tomu začína brániť, sme svedkami snáh o cenzúru stránok a pokusov dostať internetový obsah pod kontrolu. Otázkou je, či sa to niekedy podarí v plnej miere. Ako povedal publicista a bývalý hovorca Václava Klausa Petr Hájek v dávnejšom rozhovore pre Zem&Vek, akýkoľvek plán o ovládnutie sveta musí zákonite zlyhať, pretože na ovládnutie niečoho takého zložitého musíte mať zložitý plán s mnohými detailmi. Lenže čím je plán zložitejší, tým viac má slabých miest, čo zvyšuje pravdepodobnosť jeho neúspechu. Ak aj boli kryptomeny vyvinuté s cieľom ovládnutia sveta, momentálne to vyzerá skôr tak, že tento plán sa trochu vymkol spod kontroly. Samozrejme, nič nebráni bohatým a najbohatším, aby pomocou skupovania kryptomien ešte viac zbohatli. Majú na to, aby investovali

veľa, a tým dosahovali aj podstatne vyššie zisky ako bežný smrteľník. To však nič nemení na podstatnej vlastnosti kryptomien, že narúšajú monopol na vydávanie peňazí. Dokonca môžu suplovať klasické lokálne meny, kryptomena sa dá vydať aj ako prostriedok na podporu miestnej komunity alebo alternatívneho projektu. S tým, že vďaka jej viazaniu na internetové prostredie môžu tento projekt podporiť aj ľudia z opačného kúta planéty. Navyše, o vlastných štátnych kryptomenách uvažujú štáty, ktoré sú v opozícii voči americkej hegemónii. O tom, že sa Rusko chystá zaviesť kryptorubeľ a s jeho pomocou zmierniť dopady západných sankcií, sme už písali. Najnovšie plánuje vlastnú kryptomenu aj Venezuela, respektíve jej prezident Nicolás Maduro. Vidí v nej možnosť prelomiť finančnú blokádu zo strany USA. Nová mena by mala byť krytá nerastným bohatstvom krajiny. Viacerí ekonómovia vyjadrujú presvedčenie, že kryptomeny sú len ďalšia finančná bublina alebo pyramídová hra, ktorá nakoniec spľasne. V prvom rade treba podotknúť, že najväčšou pyramídovou hrou a umelo nafukovanou bublinou sú súčasné oficiálne peniaze, ktoré vznikajú tým, že si štáty, firmy a jednotlivci požičiavajú od súkromných bánk peniaze, ktoré predtým neexistovali. A ak by aj išlo o ďalšiu bublinu, skutočný vzostup kryptomien ešte len začína a podľa všetkých predpokladov minimálne niekoľko rokov bude pokračovať. Preto teraz predstavujú šancu aj pre bežných ľudí vymaniť sa z dlhového otroctva alebo finančne podporiť zmysluplné projekty. Aj také, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zmenu alebo nápravu chorého systému.

61


ORBIS PICTUS > NEPÁL Foto: Niranjan Shrestha, SITA/AP

Nepálsky veriaci zapaľuje olejovú lampu počas sviatku Gaya Aunsi. Počas tohto sviatku ľudia vykonávajú posvätné rituály, modlia sa a prinášajú obety za svojich zosnulých príbuzných. Veria, že to pomáha odídeným dušiam, aby našli cestu do neba. Možno by sa takéto rituály zišli aj mnohým žijúcim dušiam, ktoré blúdia už na tomto svete, pohltené konzumom, egoizmom a falošnými lákadlami modernej spoločnosti. (mb)

FILIPÍNY > ORBIS PICTUS Foto: Aaron Favila, SITA/AP

Demonštranti v uliciach Manily protestujú proti kontroverznému očkovaniu 700 000 filipínskych detí vakcínou Dengvaxia, výrobkom spoločnosti Sanofi Pasteur. Vakcína je určená ako ochrana pred tropickou horúčkou dengue, nedávna štúdia však odhalila jej početné riziká. Ďalší príklad, keď je biznis farmaceutického koncernu nadradený záujmom a zdraviu obyvateľstva. (mb)


ORBIS PICTUS > BRAZÍLIA Foto: Andre Penner, SITA/AP

Letecký pohľad na dlhé rady improvizovaných chatrčí, ktoré postavila komunita squatterov, nazývaná Povo Sem Medo alebo Nebojácni ľudia, v Sao Bernardo do Campo, predmestí brazílskeho Sao Paula. Takéto biedne štvrte sa rozširujú pri všetkých veľkomestách tretieho sveta. Sú živou obžalobou koristníckeho kapitalizmu s prehlbujúcimi sa rozdielmi medzi najbohatšími a najchudobnejšími. (mb)

KAZACHSTAN > ORBIS PICTUS Foto: Joel Kowsky, SITA/AP

Raketa Sojuz MS-07 štartuje z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Na palube je veliteľ Rus Anton Škaplerov a palubní inžinieri Američan Scott Tingle a Japonec Norišige Kanai. Nasledujúcich päť mesiacov budú spolu žiť a pracovať na medzinárodnej vesmírnej stanici. Kiežby Američania vedeli s Rusmi viac takto mierovo spolupracovať a opustili politiku nezmyselných sankcií a antiruskej hystérie. (mb)


ORBIS PICTUS > MAĎARSKO Foto: Zoltan Mathe, SITA/AP

Obrnené policajné vozidlo z protiteroristického centra TEK stojí pred vchodom na vianočné trhy Adventné sviatky pri bazilike, umiestnené vedľa Baziliky svätého Štefana v Budapešti. Smutný obraz doby, keď sú sviatky pokoja a mieru sprevádzané protiteroristickými opatreniami. (mb)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: FSB, SITA/AP

Príslušníci Ruskej federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zadržali podozrivých členov miestnej bunky Islamského štátu v Petrohrade. FSB vyhlásila, že podozriví plánovali samovražedné atentáty a sériu ďalších výbuchov v najľudnatejších oblastiach mesta. Kým na Západe sa prijímajú protiteroristické opatrenia ako maskovanie zavádzania novej totality, v Rusku teroristov reálne odhaľujú. (mb)


TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

SMRŤ JE LEN TRANSFORMÁCIA VEDOMIA

Foto: Matúš Plecho


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

70

od útleho detstva som si kládol otázku: čo ostane, keď nebude nič, a čo je to nič? A, pochopiteľne, spolu s tým tak ako my všetci, som si uvedomil seba samého, ale aj onen tajomný fenomén smrť. Od detstva som sa zaoberal otázkami tohto typu, a preto bolo pre mňa úžasným zážitkom čítanie svetového bestselleru Život po živote od Raymonda Moodyho. Popisuje v ňom prípady spomedzi tisícok rozprávaných skúseností ľudí v stavoch, ktoré nazval NDE/Near Death Experiencies – stavy (či skúsenosti) blízke smrti. Tento bestseller ponúkol ľuďom zo Západu starú známu hypotézu vytesnenú epochou racionálnej modernity, a síce, že smrťou to všetko vôbec končiť nemusí, ale naopak, smrťou začína ďalšia perióda putovania duše. Okrem notoricky známeho tunela, svetla, pozorovania seba samého nad operačným stolom či zvítania sa s blízkymi (tieto stavy klinickej smrti popisujú zhodne tisíce pacientov) sú tu aj iné skutočnosti. Skeptici uvádzajú, že tieto stavy sú symptomatické pre nedostatok kyslíku v mozgu, avšak Moody oponuje. Oponuje tým, že zážitky blízke smrti javiace sa ako akési holografické premietanie životných zážitkov často sledovali aj blízki sprevádzajúci umierajúceho. Navyše, veda sa doposiaľ nedokázala popasovať s odpoveďou na otázku, čo je to ľudské vedomie, kde sídli a ako presne funguje. Kto dal semienku pšenice či ľudskému plodu genetickú informáciu o tom, ako sa má vyvíjať? Odkiaľ pochádza onen kryptogram, na základe ktorého sa nám manifestujú a fungujú univerzálne zákony prírody? Tieto a podobné otázky sme zavrhli, hoci všetky veľké náboženské a mystické tradície histórie im venovali mimoriadnu pozornosť, podobne ako filozofi antiky. Práve sem sa sústreďuje Moodyho filozofický záujem so špeciálnym dôrazom na Platónove teórie o nesmrteľnosti duše. Napokon, téma umierania a tabuizovania smrti bude témou nasledujúceho vydania. Každopádne na filozofiu sa mnohí pozerajú ako na vedu prípravy na smrť. Stretnutie s Raymondom Moodym bolo stretnutím s niekým, kto patrí medzi niekoľkých zopár ľudí

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

planéty Zem, s ktorými som sa túžil stretnúť už od mladosti. Bolo aj skúsenosťou zblíženia s krásnou ľudskou dušou, ktorú fascinuje život po živote rovnako tak, ako život tu a teraz. Nesmierne ma teší, že sa s vami stretávam a môžeme sa spolu rozprávať. Viete, boli ste jedným z ľudí, ktorí mi v mladom veku otvorili oči vo svete, kde hľadáme sami seba a odpove­ de na otázky, kto sme a odkiaľ prichádzame. Takže ty jsi četl mé knihy už jako mladý muž? Áno, mal som okolo dvadsať. Dvacet, hm. Já jsem tu byl poprvé v roce 1991. U nás v Československu? Ano, strávil jsem tu dva skvělé týdny, pořád o tom mluvím. A pak jsem přijel znovu před sedmi lety. V roce 1991, to bylo hned po revoluci, a bylo fascinující vidět probíhající transformaci v přímém přenosu. Áno, bola to veľká zmena prebiehajúca v ľu­ ďoch, nielen navonok. Moja prvá otázka je: Čo je to smrť? Co je to smrt? Á, ty jsi určitě studoval filozofii. Som umelec, študoval som výtvarné umenie v Bratislave a Amsterdame, ale aj systematic­ kú filozofiu. Tak samozřejmě to je filozofická otázka, co je to smrt? Ve věku 73 let, po té, co jsem rozjímal nad touto otázkou asi od svých 18 let, jsem došel k závěru, že smrt je transformace vědomí do jiného stavu existence. Je pro nás velmi těžké, možná zcela nemožné, tento stav popsat a pochopit z úrovně tohoto bytí. Myslím tedy, že je to přechod do jiné reality. Čo je teda realita? Čo je májá, čo je ilúzia a ako sa líši od skutočnej reality? Než jsem začal studovat medicínu, přednášel jsem filozofii. V tomto kontextu je jedna velká filozofická otázka, která se vyučuje, je to otázka osobní identity. Tedy co určuje identitu jedince. A zde došlo k velmi zajímavému

71 vývoji. Na západě se myšlenka osobní identity poprvé objevila u muže, který vlastně není ani moc známý, jak by si zasloužil. Jmenoval se Hermotimus. Tento muž dokázal na zá­ kladě vlastní vůle opouštět tělo. Žil zhruba kolem roku 600 před Kristem, na konci tak­ zvané éry starého Řecka. A protože byl znám tímto svým nadáním, začali raní filozofové přemýšlet nad rozdílem mezi myslí a tělem. Na Západě jako první začal vyučovat o duši jako esenci osobní identity Herakleitos, který byl jedním z předsokratovských filozofů. Pak se toho tématu chopil Platón, a ten definoval základ, esenci našeho bytí jako nehmotnou duši. Pokud byste ve středověku její existenci popírali, skončili byste na hranici. Ale potom, v šestnáctém století, žil v Anglii Thomas Hawkes, politický teoretik, který jako první poukázal na to, že je představa nehmotné substance, neboli duše, poněkud nesrozumitelná. Takže poté prohlásil John Locke, že naši osobní identitu tvoří naše vzpomínky. Jenomže dobře víme, jak nespolehlivé jsou vzpomínky, takže jak jsem tu již prve říkal, do-

pracoval jsem se k vlastnímu pojetí identity. Domnívám se, že povaha jedince je narativní. Ve smyslu otázky: jaká je esence vašeho životního příběhu? Myslím, že žijeme narativní existenci a smyslem našeho života je v zásadě náš životní příběh. Skrze svůj proces jsem došel k přesvědčení, že existuje život po životě. To bylo pro mne velice těžké, protože jsem neměl žádné náboženské pozadí, a to prostě nebyly věci, o kterých bych přemýšlel. Zajímala mne – a stále zajímá – astronomie, ale jelikož jsem jako dítě nebyl vystaven konceptu posmrtného života, tak mi to nikdy nedávalo žádný smysl. Poprvé jsem byl s tímto konceptem konfrontován ve vší vážnosti na škole při četbě Platónovy Republiky. A byl jsem dost překvapený, že ten člověk, který byl – a stále je – jakýmsi mým hrdinou, bral tento koncept života po životě vážně. Je to opravdu absurdní argument. Nedává to moc smysl, odvolávat se takto k autoritě, je to jako bych si názor na posmrtný život vytvořil na základě Ježíšova příběhu. Platón však nabízí racionální diskuzi. Ale pořád jsem tomu nějak vzdoroval,


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

ne v negativním slova smyslu, prostě jsem neměl žádný základ, abych to dokázal mentálně zpracovat. Později jsem však zažil věci, které mne přiměly akceptovat představu, že musí existovat něco dalšího. Říkal jsem již dříve, že před čtyřmi lety v Itálii jsem se setkal s chirurgem, který za mnou přišel po mé přednášce. Bylo vidět, že prošel transformací, bylo to vidět na jeho očích. Odvedl mne do rohu posluchárny a řekl mi, že několik měsíců zpět operoval poměrně mladého muže, který se těšil dobrému zdraví. Už si nepamatuji, čeho se ta operace týkala, ale bylo to něco triviálního. A během té operace došlo u onoho mladého muže k srdeční zástavě a tomu chirurgovi se nedařilo ho oživit. A tak si říkal: „Panebože, co řeknu jeho rodině?“ Ale v tom se rozletěly dveře operačního sálu a dovnitř vběhla žena. Nechápal, o čem mluví, ale když se jí díval do tváře, zjistil, že říká: „Můj manžel není mrtvý.“ A dál řekla: „Seděla jsem na chodbě a manžel za mnou přišel a řekl mi, že si myslíte, že je mrtvý. A poslal mě za vámi, abych vám řekla, že není mrtvý.“ Ten chirurg byl tak šokovaný, že si ani nepamatuje, jak se znovu pustil do resuscitace. Poté se šel na pacienta podívat na pokoji, když se probouzel z narkózy, a první věc, kterou mu ten pacient řekl, bylo: „Byl jsem venku ze svého těla a díval jsem se dolů na vás. Myslel jste si, že jsem mrtvý, snažil jsem se vám říct, že nejsem mrtvý, ale vy jste mě neslyšel, tak jsem šel ven na chodbu a snažil jsem se říct své ženě, že nejsem mrtvý, ať vám to jde říct.“ Fascinujúci príbeh. To ano. Vyprávím tento konkrétní příběh proto, že od lékařů neustále slýchám podobné příběhy, jak byli nějakým způsobem součástí zkušenosti blízké smrti u svých pacientů a říkají, že to byla halucinace díky nedostatku kyslíku. Takže to vzdávám. Ani mně nenapadlo, že by to mohlo mít něco do činění s nedostatkem kyslíku, protože když jsem studoval medicínu, jedna moje profesorka mi vyprávěla, jak se neúspěšně snažila o resuscitaci své matky. A zatímco se snažila oživit svou matku, sama opustila své tělo a viděla vedle Foto: Matúš Plecho

sebe svou matku v duchovní podobě, a viděla, jak její matka odchází do světla. A ta profesorka nebyla nemocná ani zraněná, neměla žádný problém s přístupem kyslíku do mozku. A tohle se děje pořád. Lidé, kteří nejsou ani nemocní, ani zranění, se ocitnou u lůžka umírajícího pacienta, mají stejný zážitek, takže to nemůže souviset s nedostatkem kyslíku. Je to něco jiného. Ale co to je? To by člověk musel být naprostý egocentrik, aby si troufnul nabídnout definitivní odpověď. Definitívne odpovede nemajú pozemský pô­ vod. Preto všetky pokusy o ne tu na Zemi pôso­ bia úplne smiešne. Spomenuli ste Johna Loc­ ka. Študoval som ho aj jeho teóriu o fenoméne zvanom tabula rasa. Čo si o tom myslíte vy? Pretože verím, že sa tu rodíme už s nejakou povahou. Trebárs moja dcéra má úplne odlišnú povahu ako môj syn. Jednoducho s konceptom tabula rasa nesúhlasím. Souhlasím s tebou. To byla ta velká debata mezi racionalisty, jako byli Descartes, Leib­ nitz nebo Spinoza, kteří věřili, že existují jakési vrozené myšlenky, že se rodíme s určitými myšlenkami, které nám jsou dané. Převzali mnohé z Platonova učení. Zatímco angličtí empirici, jako byli Locke, Berkeley a Hume, tvrdili něco jiného, totiž že mysl není naplněna ideami v okamžiku zrození. Mám vlastní zkušenost. Mám dva báječné dospělé syny a skvělého vnuka. Jsou už zcela samostatní. Moji synové jsou dospělí a můj vnuk má své vlastní rodiče. Ale s manželkou jsme ještě adoptovali dvě děti. Carter je Američan mexického původu, narodil se v Texasu a adoptovali jsme ho hned po narození. A Carol Anne je severoamerická indiánka z kmene Černonožců z Montany. Tu jsme také adoptovali hned po narození. Ty i já jsme byli vychováni v kultuře, kde výchova je stavěna nad přirozenost. To, že moje dcera patří k původním obyvatelům amerického kontinentu, je opravdu fascinující, protože neměla absolutně žádný kontakt s kulturou kmene Černonožců, ale když jí byly tři roky, začala se mnou chodit denně na tříkilometrové procházky. Automaticky s sebou začala

73


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

74

nosit batůžek, říkala tomu přírodní batůžek. Měla neuvěřitelnou schopnost vidět ptačí hnízda, divoká zvířata a sbírala všechno možné do toho batůžku. Její předkové přesně toto dělali celých dvacet tisíc let. Je tu ve hře genetika, ale je zde ještě něco dalšího. Když jí bylo asi sedm let, šli jsme s Carol Anne na procházku a ona se zastavila u takového dřevěného mostu, posadila se na něm a povídala. Měl bych zmínit, že s manželkou nemluvíme o životě po smrti. Bavíme se o účtech za telefon, co bude k večeři, co dávají v kině, co mají děti za úkoly do školy. A nebereme děti na náboženské akce. Tyto děti jsem opravdu pozorně sledoval, přišly mi do života, když už jsem měl přes padesát. A Carol Anne zničehonic řekla: „Nelíbí se mi tady.“ Myslela tím tento svět. Říkala: „Víš, tati, když umřeš, tak jdeš nahoru a jsi u Boha a s těmi všemi lidmi, co jsi znal a co zemřeli během tvého života. A on tě pak pošle nazpátek jako jiného člověka.“ A já jsem se jí zeptal, proč si to myslí. A ona mi odpověděla, že to prostě ví. A že byla u Boha a ten jí ukázal na mě a řekl jí, že musí jít dolů a stát se mou dcerou. Zeptal jsem se jí, co ona na to. A ona říkala, že to nechtěla udělat. Že chtěla zůstat u Boha, ale on ji prostě postrčil, aby byla mou dcerou. Ptal jsem se jí, jestli je přesto ráda, že přišla. A na to mi řekla, že ano, že je ráda. Uvědomuji si, že kdybych se tehdy začal vyptávat, tak nevím, jak bych si s tím poradil. Občas o tom mluví i dnes. Mně to přišlo celé dost záhadné. Víš, že mám dospělé syny, ale vždycky jsem chtěl mít i dceru. Samozřejmě miluji svoje syny, ale poté, co se narodili mí synové, a moje manželka měla při obou těhotenstvích problémy, jsme si uvědomili, že by nebylo moudré, aby znovu otěhotněla. Tak jsem jednou v noci seděl na verandě, bylo to na jaře, a měl jsem takový bdělý sen, nebyla to ani modlitba, jenom takový bdělý sen, že jednou adoptuji za dceru indiánku. Ale dál jsem se tím nezabýval, protože technicky vzato je to nezákonné. Původní američtí obyvatelé totiž nechtějí, aby běloši adoptovali jejich děti. Takže jsem to odevzdal, nijak jsem se v tom neangažoval. Ale potom, zhruba v roce 1996, jsem předná-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

šel v Novém Mexiku, seděla tam moje žena, a byla tam i jedna indiánka. Indiáni neradi navazují oční kontakt, to za prvé, protože to je v jejich společnosti neslušné. A potom také neradi hovoří ve skupinách. Jenže když jste chtěli při té přednášce položit otázku, museli jste přijít do uličky, kde stál mikrofon. Ta žena se pořád vrtěla a bylo na ní zřejmé, že se chce na něco zeptat. Manželka do mne šťouchla, vzala tu indiánku za ruku a odvedla ji k mikrofonu, aby mohla položit svou otázku. To bylo, jak jsem říkal, v roce 1996. Moje žena a já jsme potom v roce 1998 adoptovali našeho syna Cartera. A v roce 2000, zničehonic, zavolala ta indiánka a chtěla se na něco zeptat. A taky se ptala, jak se nám daří, a já jsem jí řekl, že se nám daří výborně a že jsme nedávno adoptovali miminko. A ona řekla, že nevěděla, že hledáme dítě k adopci. Řekla mi, že pracuje v rezervaci v nemocnici a pokud se objeví situace, kdy se hledají adoptivní rodiče, tak ona je první člověk, který o tom ví. Tak jsem jí řekl, ať nám dá vědět, když bude k adopci holčička. A tak jsem se dostal ke své indiánské dceři. Vidíš to, svět je kouzelný, je plný zázraků. Áno, je čarovný presne tak, ako je podivný aj hrôzostrašný. Bavíme sa tu o vedomí. V tomto svete, v tomto čase máme skúsenosti chémie, medicíny, filozofie. Ale čo presne je vedomie? A kde sa nachádza? V našom tele alebo mozgu, kde presne sa dá lokalizovať? Přesně to mne zajímalo, protože moje zkušenost s astronomií, když mi bylo sedm nebo osm let, mě přivedla k uvědomění, že si můžu být i v tomto věku naprosto jistý, že jsem vědomý člověk. Velmi brzy ve svém životě jsem si uvědomil, že ten zdánlivý fyzický svět je jenom výchozím bodem. A důvod, proč si myslím, že existuje vnější fyzický svět, pokud vůbec si to myslím, je ten, že se v mém vědomí objevují opakující se vzorce. Pro mne fyzičnost byla vždy až na druhém místě. Pro mne je základem reality vědomí. Počítám s tím, že mne budou druzí považovat za cvoka, ale můžu ti upřímně říct, že jsem si nikdy nebyl jistý existencí vnějšího světa. Jeden z mých Foto: Matúš Plecho


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Áno, v našom mozgu. Ano, jsou součástí naší mysli.

76 nejoblíbenějších filozofů z dob mých studií byl jeden z britských empiriků, George Berkeley. Ve své knize Základy lidského vědění položil základy toho, co dnes nazýváme idealismem. Tedy že jediné skutečné jsou ideje v naší mysli. A to si v hloubi duše myslím. Myslím, že lze přijít na způsoby, jak zkonstruovat zdánlivý fyzický svět z vědomí. Vím, že to zní šíleně, ale existencí toho fyzického jsem si prostě nikdy nebyl jistý, jistotu mám jen o existenci vědomí. A ta největší filozofická otázka, kde se vědomí nachází? Něco ti ukážu. Tohle dělávám se svými studenty. Vezmi tady toto a polož to tady na ten povrch. Teď zavři oči a hýbej tou tužkou, pozoruj a zeptej se sám sebe, kde cítíš ten povrch, kde je teď tvé vědomí? Souhlasíš s tím, že tvoje vědomí je přímo zde, že cítíš ten povrch právě zde? Áno, snáď. Snáď sa na okamih prenieslo na túto ceruzku. Zároveň však cítim a viem, že je tu ešte niečo alebo niekto, čo mi vnútorným hlasom hovorí: Pozri, teraz tí dvaja čudáci skú­

majú, kde je vedomie. A to je celkom zábavné – ak to však nie je začiatok schizofrénie. (Smích) V tom okamžiku je tvé vědomí v této části tvého těla. Létací draci byli původně šamanskou modalitou pro vymístění z těla. V roce 1990 jsem vzal pár svých doktorandů z psychologie a pouštěli jsme draky. Můžeš zavřít oči a můžeš se pozorovat a cítíš toho papírového draka tam nahoře. Takže vědomí se dokáže projektovat ven z těla. I třeba slepí lidé ti řeknou, že když používají svou hůl, cítí povrch, cítí obrubník, a kde se nachází. To znamená, že něco z našeho vědomí se projektuje ven z těla. Rupert Sheldrake píše o vedomí mimo nášho tela, popisuje niečo ako priestorové morfoge­ netické polia okolo nás, kde sa môžeme prepo­ jiť s inými ľuďmi. Myslím si něco podobného. Akorát se domnívám, že prostor je projekcí vědomí. Jako to říkal Kant. Kant řekl, že abychom porozuměli času a prostoru, musíme pochopit, že čas a prostor nejsou kdesi venku, mimo nás. Jsou součástí nás samotných. Foto: Matúš Plecho

Áno, sú to naše hranice. Dokážeme ich však aj prekonávať. Stavy rozšíreného vedomia boli často sprevádzané psychoaktívnymi látkami alebo psychoaktívnymi telesnými technikami bez časopriestoru tak, ako ho poznáme. Z ve­ deckého pohľadu ide o kyslík (napríklad pri hyperventilácii na sedení holotropného dýcha­ nia u Stana Grofa), teda dochádza k ovplyvňo­ vaniu prísunu kyslíka, takže sa to vysvetľuje chemickými procesmi. Eleuzínske mystériá umožnili po celých dvetisíc rokov dôležitý roz­ kvet v antickom Grécku, keď sa zasväcovaní jedinci dostávali v priebehu obradu do stavu blízkeho smrti. Išlo o kolektívnu haluciná­ ciu alebo kolektívnu psychospirituálnu smrť. A otázka je, či našej civilizácii nechýba niečo také, ako bol tento zážitok psychospirituálnej smrti. V takomto procese si ľudia môžu uvedo­ miť, čo je realita a čo nie je, tú tenkú hranicu medzi nimi. Myslím, že je to tak. Co se týče eleuzínských mystérií, nevím o tom, zda pili psychoaktivní látky. Co o tom vím já, to jsem se dozvěděl z jiných tradic. Je velmi zajímavé, že jeden z Pythagorových studentů se jmenoval Archytas. Patřil mezi pythagorejce, žil asi sto let po Pythagorově smrti a přátelil se také s Platonem. A ve skutečnosti to celé není taková záhada, jak se říká, protože on o těch mystériích píše a máme k dispozici jeho zachovaná díla. Jednou řekl, že k vyvolání transu se tam používal předmět zvaný boubou, je v tom takový zvon, dá se to takto na provázek a houpe se s ním a on vydává specifický zvuk. Byl jejich současníkem a tvrdí, že trans se tam vyvolával tímto způsobem. Veľa som čítal o kykeone ako nápoji bohov, ktorý sa tam podával. Avšak išlo o zmenené stavy vedomia. A čosi ako únik z reality. Hin­ duisti tejto takzvanej realite hovoria májá, ilú­ zia, a súčasná kvantová fyzika a ďalšie hovoria o akomsi obrovskom holograme, v ktorom sa počas svojho života nachádzame. Z tohto po­ hľadu sa vonkajší a vnútorný život prelínajú.

V podstate hovoríme o tom, čo hovorili starí hermetici, ako hore, tak aj dole. Prechádza­ jú nami neutrína, nie sme hermeticky uzavre­ tí, egá zapuzdrené v koži, ako hovoril Allan Watson, sme živou súčasťou univerza. Ako sa na to pozeráte? Nebolo by dobré, aby sa ľudia vnímali z tohto pohľadu, vzhľadom na prelína­ nie fyzického, vzhľadom na to, že aj myšlienka môže mať svoju hmotu? Rozumím této perspektivě, tomuto pohledu. Vrátím se ke své dřívější myšlence. Jsem velmi nedůvěřivý v otázkách fyzičnosti. V literatuře existuje koncept takzvaného pozadí příběhu. A já se domnívám, že ve skutečnosti není nutno, abychom přijali tvrzení, že existuje nějaký svět za fyzickým světem. Sám rozumím světu stejně tak dobře, když předpokládám, že realita je vědomí, a to, co zažíváme jako fyzičnost, jsou pouhé vzorce v našem vědomí. Ale aby bylo možné udržet všechny ty spletité životní příběhy pohromadě, musí tam být nutně i nějaké pozadí, něco za tím. A to musí být takové, že když se lidé rozhodnou jet do Švýcarska a vykopat díru osm kilometrů pod zemí, tak se to už z principu nějak projeví na osciloskopu, ale to nedokazuje, že fyzický svět skutečně existuje. Myslím, že jediná realita, kterou dokážu zakusit, zažít, je vědomí. A víme o mnoha případech, kdy to, co se jeví jako fyzický svět, je ve skutečnosti generováno opakujícími se vzorci v našem vědomí. Vzpomeň si například, co nám říkají neurofyziologové o zraku a vidění. Říkají nám, že ze slunce přichází světlo, skrze okno, zasáhne tady tento povrch, odrazí se od toho povrchu do čočky tvého oka a ta čočka to láme, ohýbá a putuje to dál do tyčinek a čípků na tvojí sítnici a tam změní chemickou strukturu na jinou formu, která generuje elektrické impulzy. Jsou to dekodéry, optické nervy vedoucí do mozku. A teď, hrál sis někdy jako dítě na tichou poštu? Hraje se to tak, že pět nebo šest dětí sedí v řadě a první pošeptá zprávu do ucha druhého a tak si to posílají, ale než to dojde k tomu šestému dítěti, tak je to úplně pomotané. Takže analogicky, pokud je pravda všechno, co nám říkají, tak to, co vidíme, nemůže v žádném případě být to, co

77


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

to ve skutečnosti je. Kvůli všem těm změnám. To je můj názor.

78

S tým sa stotožňujem. V našom svete sa čo­ raz intenzívnejšie objavuje otázka o vládcoch sveta, kto sú tí, ktorí vládnu svetu? Poznám sa s Davidom Ickom, čo je svetoznámy hovorca a spisovateľ, a on hovorí o určitých entitách, ktoré majú za cieľ zablokovať ľudské vedomie, aby mohli ľudí manipulovať. Každopádne po celé veky sa ukazuje, že je tu prítomné nási­ lie a vojny, nedokážeme sa toho násilia, zla a temnoty zbaviť. Môžu, podľa vás, v našom univerze, a najmä na tejto planéte, existovať nejaké entity, ktoré by dokázali manipulovať naším vedomím a zasahovať do neho? To vůbec nevím. Prostě nevím. Nicméně moje psychiatrická praxe i můj osobní život mi ukazují, že lidé jsou naprosto jednoznačně schopni způsobit všechny ty problémy úplně sami. Skoro si až přeji, aby existovala nějaká vnější entita, které bych mohl dávat za vinu své životní těžkosti. Ale mám-li být upřímný, když se podívám na problémy, které jsem měl ve svém životě, tak se prostě přihodily samy od sebe. Myslím, že problém neurózy, který zformulovat Freud, ukazuje, že existují lidé, kteří navenek působí tak, že by měli být dokonale šťastní. Zdá se, že mají fungující manželství, jsou známí ve svém oboru, mají dostatek peněz, a přesto za mnou tito lidé neustále přichází se svými samovolně vytvořenými problémy. Třeba jsem měl tetu, která byla hypochondr. Byla zdravá, všechno bylo v pořádku, měla dobré manželství, ale pořád si představovala, že je nemocná. Nevím, proč to tak měla. Tak­ž e neznám odpověď na tvou otázku, jestli existují nějaké vnější entity, ale vím, že mám jednu entitu tady (v sobě), která pro mne neustále pracuje. Jsem zastánce osobní zodpovědnosti za své vlastní potíže. To iste, aj keď tu hovoríme skôr o opaku­ júcich sa vzorkách alebo archetypoch kolek­ tívnej brutality a násilia, priamo stelesneného zla. Ale keď hovoríme o smrti, čo si myslíte o asistovanej samovražde?

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Můj názor na smrt je velmi odlišný od běžného pohledu. Osobně jsem přesvědčen, že na asistované sebevraždě není nic morálně špatného z hlediska pacienta. Mám ovšem problém s tím, jaký to může mít dopad na studenty medicíny a lékaře v dlouhodobém horizontu, pokud by se toho měli zúčastňovat. Myslím, že lidé o problematice asistované sebevraždy uvažují z pohledu pacienta a jak by to viděli, kdyby byli tím pacientem. Dovedu si snadno představit, že bych chtěl odejít z tohoto života kvůli nějaké hrozné nevyléčitelné nemoci, a to zejména proto, že bych nechtěl zatěžovat své děti a rodinu. Ale zda by se to mělo stát součástí běžné lékařské praxe, to je pro mne velmi těžká otázka. Já si kladu otázku takto – představ si duši nebo mysl lékaře, který by řadu let opakovaně asistoval lidem při sebevraždě. Myslím, že to by mohlo u lékařů způsobit psychický zmatek. Takže já se na to dívám také z pohledu lékaře, který by se toho zúčastnil. A myslím si, že by mohlo být chybou zavést to do lékařské praxe, protože nedokážeme odhadnout, jaké by to mohlo mít následky pro lékaře, který by takto po mnoho let asistoval. Áno. Bola by to čiastočná a dlhodobá samo­ vražda asistentov samovrážd. Ano, přesně. To je tedy můj názor. Jsem rád, že o tom nemusím rozhodovat já, že nejsem nějaký politik. Ale mám o tom pochybnosti kvůli dlouhodobému účinku, jaký by to mohlo mít na lékařský personál, kdyby sou­ částí jejich práce bylo způsobovat lidem smrt. A víš to, že lidé, kteří měli v popisu práce asistovat u soudně nařízených poprav a museli být na místě, aby prohlásili ty osoby za mrtvé, mají velké psychické problémy? Nejsem zastáncem asistované sebevraždy, provedené lékařem. Velmi odlišná situace je v případě hospiců, kde je pacientovi umožněno, aby si vzal dávku léků, které jim umožní odejít ze stávající situace. To se ve skutečnosti stává. Taková je realita, tak se to dělá. Ale mám pochybnosti o tom, že by se to mělo stát oficiálním postupem v rámci lékařské komunity. Co si o tom myslíš ty? Foto: Matúš Plecho


„Myslím, že jediná realita, ktorú dokážem zakúsiť, zažiť, je vedomie. A vieme o mnohých prípadoch, keď to, čo sa javí ako fyzický svet, v skutočnosti generujú opakujúce sa vzorce v našom vedomí.“


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Je veľmi ťažké povedať, či tak alebo tak. Je to od prípadu k prípadu vo veľmi intímnej a chúlostivej sfére. Existuje film s Al Pacinom, ktorý sa zaoberá témou asistovanej samovraž­ dy, hral známeho doktora Smrť Jacka Kevor­ kiana. Eutanázia je naozaj zložitá téma. Ako prvé už to po Švajčiarsku (1942) legalizovalo Holandsko, Luxembursko, potom Belgicko a Taliansko, a obávam sa, že by to v Európskej únii mohlo byť zneužité so strašnými dôsled­ kami. S tím naprosto souhlasím. Hovořil jsem o tom se svojí ženou. Shodli jsme se na tom, že v situaci, kdy by jeden z nás byl smrtelně nemocný a chtěl zemřít, aby ukončil své utrpení, tak ten druhý by byl nápomocný. Dohodli jsme se takto. To není běžný postup, to je jedna věc, a pak, my máme k dispozici morfin. Takže jsme se takto dohodli, pro případ, že by nastala taková situace. Ak táto téma príde na pretras v parlamente, bude to naozaj nebezpečné. Taký je môj názor. Ano, protože vezmi si například nacismus. Je tam velmi tenká hranice mezi nacismem, eugenikou a eutanazií. S tým absolútne súhlasím. Hinduizmus prináša koncept sansáry. To je časová slučka. Veľa ľudí si myslí, že časová slučka je vážne skvelá vec, pretože si hovoria, že v budúcom živote budú žiť na inom mieste, s inou ženou, a tak ďalej. Málo ľudí uvažuje o sansáre ako zajatí. Stovky a stovky životov a stále ten istý scenár. Na HBO dávali excelentný se­ riál Westworld o časovej slučke. Hrdinovia sa znovu a znovu vracali do svojich rolí – hoci s jemnými nuansami. Ako sa však pozeráte na mókšu? To je niečo ako nirvána, koniec rein­ karnácie, koniec cyklu. Ano, Platon měl stejný koncept. Bol som niekoľkokrát vo Váránasí, to je hlavné mesto hinduistického náboženstva, s ghátmi – horiacimi hranicami priamo pri Gange, je to naozaj veľmi spirituálne miesto. Niektorí ľudia tvrdia, že ak si prešiel ohňom vo Váránasí, opúšťaš kruh cyklického opakovania Foto: Matúš Plecho

a odchádzaš do mókše. Z tejto filozofie je veľ­ mi zaujímavé aj tvrdenie, že najdôležitejšie je to, na čo v okamihu smrti myslíme – to nás vlastne presne tam „teleportuje“, premiestni. O hinduismu toho moc nevím. Nicméně, měl jsem přednášku v jednom hinduistickém ášramu. A po té přednášce mi místní swámí řekl, že to, k čemu jsem došel a co si myslím, je totéž, co učí hinduismus. Samozrejme. Práve preto sa pýtam. Vaše dielo je akýmsi západným svedectvom alebo potvrdením tisícročnej tradície východu. Je podávané z uhla pohľadu lekára, ktorý je v zá­ padnej kultúre vnímaný podobne ako guru či „medicinman“, má veľmi podobný spoločenský status, o ktorý sa delí s kňazom. Inými slo­ vami, má univerzálny a transcendentálny cha­ rakter, aj keď je lekárom tradičnej medicíny. Ano, toto všechno je velice těsně provázáno. Ten swámí říkal, že se nacházíme jakoby v divadle, jak jsem říkal prve, že žijeme v narativní existenci, a hodnotný je na tom právě náš příběh. A začínám si myslet, že po smrti projdeme nějakým procesem, a pak se vrátíme a žijeme další příběh. Toto akceptuji. Ne proto, že bych o tom někde četl, ale, jakkoliv je to neuvěřitelné, naučili mě to moje adoptivní děti. Protože ony si pamatují velmi přesně, kde byly, než se narodily. Podívejme se na zábavu, umění, zejména divadelní umění. Nejlepší analogie k vysvětlení světa je podle mě analogie s divadlem. V uplynulých letech jsem dělal rozhovory s mnoha herci a herečkami, kteří měli zážitek blízké smrti. A většina z nich při popisování zážitku blízkého smrti přišla s metaforou divadla. Jedna konkrétní herečka, která se proslavila jednou svou rolí na Broadwayi, mi vyprávěla o svém zážitku blízké smrti a řek­ la, že nejbližší připodobnění mezi jejím životem a tím zážitkem blízké smrti byl prožitek poté, co hrála tu stejnou roli několik let a pak tu poslední noc odešla z jeviště a nechala tu postavu za sebou. A ona říká, že stejný byl pro ni i prožitek blízké smrti. Říkala, že člověk prostě odchází pryč od tohoto světa. A tak to podle mne je. Logik by na tomto místě prohlásil, že se jedná o argumentační klam.

83


RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

84

Řekl by, že u tohoto argumentu děláme to, že vezmeme jeden aspekt lidského života, konkrétně divadlo, a projektujete ho jako model pro veškerou existenci. A to je argumentační klam. Nicméně já to vidím jinak. Jako forenzní psychiatr jsem pracoval se sériovými vrahy, masovými vrahy, paranoiky, schizofrenickými vrahy. Ale předtím jsem působil jeden rok jako psychiatr na geriatrii, kde jsem pracoval se starými lidmi. A krom mých pacientů s demencí a Alzheimerem jsem měl i spoustu pacientů, kteří byli v poznávacích schopnostech velmi bystří, pouze je tam přivedl stres nebo deprese vyvolané situací. Mí pacienti často přemítali nad svým životem a hodně z nich říkalo – to jsem slýchal opakovaně –, že čím byli starší, když se ohlédli za životem, který žili, připadal jim jako scénář nebo divadelní hra. Slyšel jsem Josepha Campbella, mytologa, který došel ke stejnému závěru, že k tomuto dochází v určitém bodě života. Je to v lidské povaze, že v určitém okamžiku života, když jsme starší a ohlédneme se zpět, uvidíme jakousi strukturu, připomínající literární příběh. Myslím, že zde můžeme hledat původ divadla, protože když se zamyslíme nad tím, kde se vzalo divadlo, je to úchvatný příběh. V Athénách tehdy vládl muž jménem Peisistratos a každoročně se tam konal festival. Na této oslavě sklizně byl sbor, který zpíval tradiční písně. Z nějakého neznámého důvodu během jednoho představení, jeden člověk, Thespis, vykročil vpřed před sbor a pronesl vlastní text. Byla z toho hotová senzace. Pro Řeky bylo mimořádně důležité soutěžení, jak ukazují třeba olympijské hry, takže hned řekli: „Pojďme soutěžit, ať zjistíme, kdo umí napsat nejlepší texty.“ Prvním vítězem se stal Aischylos, dalším byl Sofoklés, potom Euripidés a tak dále. To trvalo 50 let. A za padesát let od toho prvního vystoupení se z divadla stala profese. A divadla se staly chrámy na oslavu božstev. Takže proč to vyvolalo takovou senzaci? Podle mě proto, že už to je dávno v nás, ta touha po vyjádření divadelní podstaty naší existence. A Aischylos a Sofoklés udělali jen to, že tomu dali formu, zkopírovali to, protože to byli hloubaví lidé a uvědomili si tento aspekt života. Takže si

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

myslím, že esence života je divadelní povahy. Když se tedy vrátíme k tvé otázce, Platon měl stejnou myšlenku, také říkal, že když projdeš řadou životů, dostaneš se nakonec do bodu, kdy můžeš z toho koloběhu vystoupit. Víš, povídal jsem si o tom s přáteli. Fakt bych si přál vystoupit z toho. Myslím, že už nestojím o další výlet sem, říkám si, co přijde příště. Mám tu ešte otázku o Stanislavovi Grofovi. Opravdu? Se Stanislavem se přátelíme už 40 let. Je to báječný člověk. Je pro mne vzorem ryzí osobnosti, dobrého člověka. Stretli sme sa v Prahe a urobil na mňa úžasný dojem. Tiež som mu priniesol Glen­ livet, ktorý popíjali so zmieneným Josephom Campbellom. Keď hovoríme o smrti a stavoch blízkych smrti, keď čítam vaše texty a rozprá­ vam sa so Stanislavom, on hovorí o štyroch perinatálnych matriciach, o ich spojení s my­ tológiou popisovanou Josephom Campbellom, o všetkých tých mystériách, ktoré sa navzájom prelínajú. Nemá práve narodenie niečo spoloč­ né so stavom blízkej smrti? Myslím, že Stan je mnohem větší myslitel než já. Tak to je, nesnažím se mu nějak lichotit. Přemýšlí o věcech v mnohem širších souvislostech než já. Já mám sklon věci zjednodušovat. Stanislavův způsob myšlení obdivuji, jde mnohem hlouběji než já, takže by ses měl raději zeptat jeho. Odpověděl by lépe. Myslím, že ste nemenej zorientovaná bytosť. Preto sa pýtam. Zdá sa mi, že oba tie pojmy sa týkajú vedomia. Akoby začiatok i koniec boli veľmi blízko seba, čo mi pripomína ten cyklus. Ano, je to tak. My jsme se na západě naučili uvažovat o životě v lineárním smyslu. Ale Platon taktéž hovoří o kruhu. Při porodu a při smrti probíhá řada velmi podobných prožitků. Například stejně jako máme prožitek spoluúčasti na umírání, kdy empaticky spoluprožíváme prožitek smrti někoho druhého, totéž se děje s porody. Tomu fenoménu se říká Couvadův syndrom solidárního těhotenství a v některých společnostech je to institucionalizováno. Nevím, jak je to na západě obecně,

85 ale vím, že v Americe to není institucionalizováno, lidé to takto neznají. Nicméně to prožívají. Například moje první dítě se narodilo předtím, než jsem šel na lékařskou fakultu, v roce 1971. Na medicínu jsem nastoupil až v roce 1972. Ale když se rodil můj syn, prožíval jsem během jeho porodu zvláštní svalové stahy. Nerozuměl jsem tomu tehdy, ale když jsem se později dostal k psychiatrii, dozvěděl jsem se, že otec může při porodu něco takového zažívat. Je to empatické propojení. Je velmi běžnou zkušeností, že například mladí otcové zažívají ranou nevolnost úplně stejně jako jejich ženy. Může to být někdy opravdu ohromující. Například v psychiatrii se učí o velmi neobvyklém syndromu, který člověk vypozoruje v průběhu kariéry. Je to poměrně běžný vzorec, kdy mladého muže začne bolet zub. Jde tedy k zubaři, ale ten neobjeví žádný problém. Dalším krokem je návštěva u neurologa, ale ten tam také nenajde nic závadného, tak ho pošle k psychiatrovi. Psychiatři o tom vědí a mají k tomu standardní postupy. Takže když k vám takto přijde mladý muž a řekne, že ho bolí zub, ale Foto: Matúš Plecho

zubař ani neurolog tam nic nenašli, vaše reakce bude taková – a je součástí léčby, že u toho budete působit velmi sebejistě –, že se k němu nakloníte a zeptáte se: „Je vaše manželka těhotná?“ A moje zkušenost je taková, že vždycky odpoví kladně. Takže mu musíte říct: „No, nevím, proč to tak je, ale víme, že ta bolest nějak souvisí s těhotenstvím vaší ženy. A až vaše žena porodí, tak ta bolest zmizí.“ To je aj téma Carlosa Castanedu. Ten píše, že ak sa otcovi narodí syn, môže to v otcovi vyvolať niečo ako energetickú dieru, ktorou je omnoho zraniteľnejší. Je to prostě ohromující. Člověk sleduje všechny ty věci v psychiatrii a říká si, jak je to možné, ale neustále to vidí v klinické praxi. Vzpomínám, že když ke mně poprvé takto přišel mladý muž, musel si o mně myslet, že jsem nějaký šaman. My opravdu nemáme ponětí, jak je to možné, ale víme, že se to děje. Spracovanie audiozáznamu: Hanka Konvalinková Špeciálne poďakovanie: Lenka Horylová


PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Marián Benka

CHORÉ PRÁVO VYBRAŤ SI POHLAVIE, VEK ČI ŽIVOČÍŠNY DRUH

LGBTI IDEOLÓGIA AKTUÁLNE PRETLÁČA MYŠLIENKU, ŽE MANŽELSTVO BY MAL PRÁVO UZAVRIEŤ KTOKOĽVEK S KÝMKOĽVEK, POKOJNE AJ VIACERO OSÔB. ÚTOČÍ TÝM NA KONCEPCIU KLASICKEJ RODINY ZLOŽENEJ Z MAMY, OTCA A DETÍ.

86

S

ňou spriaznená gendrová ideológia ide ešte ďalej, snaží sa zrušiť prirodzené biologické delenie ľudí na mužov a ženy. Prichádza so stále novými rodmi, spomedzi ktorých má mať údajne každý právo vybrať si svoju identitu a neobmedzovať sa len na dve tradičné pohlavia. Akoby nás ako mužov a ženy nevytvorila príroda, ale vymysleli sme si toto delenie ako náš sociálny konštrukt, ktorý sa už prežil. Alebo prinajmenšom treba opustiť rodové stereotypy, nech sa muži obliekajú ako ženy

a nanášajú si mejkap, nech sa chlapci hrajú s bábikami a dievčatá s autíčkami, nech úplne zanikne tradičné delenie prác na mužské a ženské. Inými slovami: nech zanikne čo najviac rozdielov medzi mužmi a ženami. Ľudí, ktorí sa stavajú proti tomuto smerovaniu, zástancovia gendrovej ideológie vnímajú ako konzervatívnych, netolerantných spiatočníkov, ktorí by chceli ženám odoprieť emancipáciu a najradšej by ich odsúdili na večné domáce práce. Samozrejme, že sa nájdu aj ultrakonzervatívci, ktorí by ženám zakázali

vysokoškolské vzdelanie a odobrali by im volebné právo. Väčšina bežných ľudí však o niečom takom neuvažuje, skôr je zhrozená z predstavy, že takýmto spôsobom sa ľudia nakoniec premenia na akúsi neurčitú masu bez jasnej už nielen národnej, ale aj pohlavnej identity. A presne o to strojcom Nového svetového poriadku ide – zobrať ľuďom všetky mysliteľné identity, aby sa stali len šedivým stádom podriadeným centrálnej moci. Aby sa tomuto zvrátenému mysleniu dodal punc odbornosti, vytvorila sa nová medziodborová vedecká disciplína pod názvom gender studies alebo rodové štúdie. Podľa českého vydania Wikipédie „je stredom záujmu štúdia gendrová identita a gendrovo diferencovaná reprezentácia. Zaoberá sa predovšetkým rôznymi podobami a premenami mužstva a ženstva, ich vzájomnými mocenskými dynamikami, hlavne štruktúrami diskriminácie na základe pohlaví. Zahŕňa teda ženské štúdiá (so záujmom o ženy, feminizmus, gender a politiku), mužské štúdiá a LGBT či tzv. queer štúdiá. Niekedy sa s nimi spája aj štúdium sexuality. Gendrové štúdiá skúmajú predmet svojho záujmu okrem iného v oblastiach literatúry, lingvistiky, histórie, politológie, sociológie, antropológie, kinematografie, mediálnych štúdií, vývojovej psychológie, práva i medicíny. Okrem toho sa venujú aj štúdiu rasy, etnicity, národnosti, sociálneho postavenia či postihnutia.“ Znie to dostatočne vedecky, aby to zapôsobilo na rôznych pseudointelektuálov a odchovancov čoraz plytkejšieho školského systému. Zároveň to zakrýva pravú podstatu odboru: vyťahovať príklady z histórie, biológie či sveta pôvodných prírodných kultúr, ktoré by dokazovali, že delenie na mužov a ženy je len možnosť, ktorou by sme sa nemali dať obmedzovať. Plne som to pochopil až po debate na sociálne sieti s jedným mojím známym, ktorý je dnes plným zástancom gendrovej ideológie a tolerantnej neoliberálnej spoločnosti. Ako pritom sám hovorí, „jediné, čo nemôžeme tolerovať, je netolerantnosť“. Takže každého, kto s týmto smerom likvidácie akýchkoľvek pevných zásad a princípov nesúhlasí alebo

ho, nedajbože, kritizuje, treba vytesniť, vysmiať, pripraviť o zamestnanie, časom možno aj trestne stíhať? Tento človek mi však napísal jednu podstatnú vec, ktorá mi poodhalila myšlienkový svet mladého neoliberála. Nemusím sa vraj obávať, že by muži a ženy zanikli. Akurát sa stanú dvoma pólmi, medzi ktorými sa vytvorí priestor na široké pole možností. Zrejme si sám neuvedomil, čo vlastne tvrdí. Muži a ženy, ktorí po tisícročia tvorili základ ľudskej spoločnosti (samozrejme, s rôznymi menšinovými odchýlkami a úchylkami, ktoré sa v závislosti od doby viac alebo menej tolerovali), sa majú naraz presunúť na jej okraj a stať sa menšinou, len dvomi z niekoľkých desiatok krásnych nových možností. A aby toho nebolo málo, po práve na slobodný výber rodovej identity prichádza na rad právo na slobodný výber svojho veku. Akoby aj váš vek bol len nejakým umelým konštruktom. Mali by ste mať nárok, aby vás spoločnosť neakceptovala na základe fyzického veku, ale na základe veku, na ktorý sa cítite, alebo o sebe vyhlasujete, že sa naň cítite. Keď sa predtým hovorilo o potrebe tolerovať a uznávať napríklad mužov uväznených v ženskom tele, dnes sa už diskutuje o uznávaní povedzme dievčatka uväzneného v tele muža stredného veku. Nie je to zatiaľ témou v konzervatívnejšej východnej Európe, ale v niektorých západných krajinách už áno. Svojho času bol hojne medializovaný príbeh 46-ročného Kanaďana, ktorý opustil ženu a deti, obliekol si šatočky, dal mašličky do vlasov a dal sa adoptovať starším manželským párom ako 6-ročné dievčatko. Ak si myslíte, že ďalej sa už zájsť nedá, vyvediem vás z omylu. Najnovšie sa ozývajú ľudia, ktorí žiadajú právo necítiť sa ľuďmi, ale iným živočíšnym druhom, konkrétne psom. Príslušníci tejto novej menšiny sa obliekajú do psích kostýmov, chodia po štyroch a spravidla žijú v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý funguje ako ich pán. A od spoločnosti očakávajú, že bude voči nim tolerantná, chápavá a uzná ich právo byť psami. Akurát že takýmto spôsobom budeme môcť pomaly celú ľudskú spoločnosť zrušiť, pretože už nezostane nič, čo by ju držalo pokope.

87


DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Ratko Sudecký

HITLER NA PERVITÍNE, NADROGOVANÉ VOJSKÁ I MASY

GLOBÁLNE ELITY POUŽÍVAJÚ NA VLÁDNUTIE SVETU DVE ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ. PRVÝM JE ROZDEĽUJ A PANUJ. JEHO ZMYSLOM JE ROZDROBIŤ VEĽKÉ ÚZEMNÉ CELKY A SILNÉ NÁRODY NA MENŠIE, A POTOM ZNIČIŤ VŠETKO, ČO ICH SPÁJA. NAMIESTO RODINNÝCH A BRATSKÝCH VZŤAHOV TAK MEDZI NIMI VZNIKÁ NEPREKONATEĽNÉ NEPRIATEĽSTVO, KTORÉ MANIPULÁTOR DOKÁŽE VYUŽIŤ VO SVOJ PROSPECH.

88

D

ruhým pravidlom je utlmovanie vôle. Stádu sa najjednoduchšie vládne vtedy, keď je poslušné. A poslušné je, keď je zhypnotizované alebo pod vplyvom drog, sedatív či iných omamných látok. Proces hypnotizovania ľudstva je dlhodobý a ľudia sú mu vystavení od narodenia. Jeho cieľom je vytvoriť čisto konzumnú spoločnosť, v ktorej sa človek stáva robotom premieňajúcim jedlo na energiu, ktorú odovzdáva v pracovnom procese, aby zaň dostal peniaze a za tie si kúpil ďalšie jedlo, aby mohol ďalej robiť. Tak vzniká začarovaný kruh, kde sa z ľudí stávajú novodobí poddaní viazaní k pôde moderných feudálov, ktorých záujmy korešpondujú so záujmami politickej a ekonomickej moci na všetkých úrovniach (celosvetovej, národnej či obecnej). Ešte starí šamani poznali omamné byliny, pomocou ktorých dostávali príslušníkov svojho kmeňa do tranzu. Aj rozprávkový Asterix si pred bitkou dáva čarovný nápoj, ktorý mu pripravil druid, aby tak získal silu. Potreba zvyšovať výkon a otupovať vôľu a zmysly ľudí pretrvala dodnes. Len namiesto druidov dnes

máme lekárov a laboratóriá a namiesto vývarov, elixírov a čarovných nápojov – zázračné tabletky. S niektorými z nich prekvitajú čierne trhy, iné sa dajú dostať úplne legálne. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie WHO lieky na utlmenie (antidepresíva) od roku 2015 celosvetovo predbehli predaj liekov na srdcovo-cievne ochorenia. Dnes sú druhé najpredávanejšie, hneď po onkologických liekoch. Ľudia trávia omnoho viac času v práci ako doma. Bežne pracujú na tri zmeny, ťahajú 12 či 16-hodinové služby. Pri takomto životnom štýle zaháňajú migrénu, strach, agresivitu či nespavosť tabletami na upokojenie. „Svedčí to o tom, že sme generáciou narkomanov,“ povedal pre náš časopis psychiater z chorvátskeho Záhrebu Igor Trajbar. Počas vojny v Juhoslávii bol príslušníkom chorvátskej armády. Dvakrát ho ranili. Chorvátski vojaci dostávali veľmi silné analgetikum novalgetol. Mali ho použiť proti bolestiam v prípade zranenia. Dávali si ho však preventívne, aby otupili zmysly a zahnali strach. Podobné praktiky boli na všetkých bojujúcich stranách.


DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

Vojaci sa pred dôležitými bitkami posilňovali rôznymi liehovinami, marihuanou či heroínom, ktorý im neraz pašovali a predávali príslušníci mierových síl OSN. A človek pod vplyvom drog sa ľahšie dopúšťa zločinov a zverstiev v podobe odrezaných hláv, uší, nosov, znásilňovania a popráv.

NARKOMAN HITLER

90

Jedným z najznámejších narkomanov, ktorý nadrogoval celý svoj národ, bol nemecký ríšsky kancelár Adolf Hitler. „Frčal“ na pervitíne a pomocou tejto drogy chcel z Nemcov spraviť nadľudí. Nemecký historik Norman Ohler vo svojej knihe Totálny rauš alebo Drogy v Tretej ríši napísal: „Chemicky čistý metamfetamín sprevádzal vojakov Wehrmachtu počas celej druhej svetovej vojny.“ Túto drogu vytvorili v roku 1893 Japonci, v roku 1919 sa im podarilo izolovať kryštalický metamfetamín hydrochlorid. Tretia ríša prejavila o látku záujem až v roku 1934, aj keď oficiálne drogy prísne zavrhovala. Komerčný názov pervitín vznikol práve v nacistickom Nemecku. Berlínska spoločnosť Temmler Werke rozbehla výrobu vo veľkom. Od roku 1937 išlo o milióny piluliek, pričom preparát Temmlerových závodov bol prvým komerčným preparátom dextrometamfetamínu na Západe. Pilulky sa dali dostať v každej lekárni. Na trhu boli dokonca čokoládové tabuľky obohatené pervitínom, aby výkonnosť nemeckého národa stúpla po každej stránke. „Rušňovodiči vydržali dlhšie zmeny, vodiči nákladných áut lámali rekordy v čase strávenom za volantom a členovia SS zmierňovali

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

pomocou pervitínu stres,“ píše Ohler. Droga však neslúžila len vyčerpaným masám v spodnej časti spoločenského rebríčka. Takzvaná ľudová droga (Volksdroge) sa v mimoriadnej kvalite vyrábala aj pre armádu. V Temmlerovej továrni denne vyrobili viac ako 833-tisíc tabliet, ozbrojené zložky Wehrmachtu a Luftwaffe si ich počas vojny objednali 35 miliónov. Pravidelnými príjemcami drogy boli počas celej vojny hlavne piloti a tankisti. Volali ich Göringove čarovné pilulky. Podľa záznamov z Freiburského vojenského archívu bol pervitín po prvý raz masovo nasadený pri vpáde do Poľska v roku 1939. Nemeckí vojaci boli vďaka nemu výkonnejší, nejavili známky únavy a išla z nich hrôza. „Hitler propagandisticky táral o zázračnej odvahe nemeckého vojaka, hoci hlavným motorom jeho vojsk bol metamfetamín. Ten sa osvedčil aj v máji 1940 pri vpáde do Francúzska. Wehrmacht bol prvou armádou, ktorá sa masovo spoliehala na syntetickú drogu,“ píše Ohler. U vojakov nad 40 rokov sa však prejavovali vedľajšie účinky, hlavne infarkt. Hoci v priebehu vojny začali zbrane nacistického Nemecka zastarávať a napríklad v stíhačkách sa Nemci nemohli merať s britským letectvom, nasadením drogy deficit dlho vyrovnávali. Pervitín užíval aj samotný führer, ktorý oficiálne nepil kávu a poslednú cigaretu zahodil kedysi dávno do Dunaja. Konzumoval aj kokaín a heroínu podobnú drogu eukodal, i ďalšie narkotiká, ktoré mu dodával jeho lekár Theodor Morell. Okolo roku 1936 bol Hitler na tom zdravotne veľmi zle. Trpel veľmi bolestivým nadúvaním a ekzém na oboch

nohách mu znemožňoval chôdzu vo vojenskej obuvi. Morell mu predpísal antibakteriálny liek mutaflor, vodca sa uzdravil a nikým iným sa už liečiť nedal. Pred každým veľkým prejavom na verejnosti dostával od Morella silnú injekciu, ktorá mu vliala bezmála nadľudskú výkonnosť. Do roku 1942 bola führerova spotreba posilňujúcich prostriedkov taká, že Morell objednával pre vodcu sady injekčných striekačiek navyše. Dňa 18. júla 1943 zobudili doktora Morella neskoro v noci a doviedli ho k celkom vyčerpanému Hitlerovi. Wehrmacht utrpel zdrvujúcu porážku pri Kursku a nádeje na obrat vo vojne definitívne padli. Führer trpel a potreboval okamžitú pomoc. Lekár nasadil eukodal, ktorého nebezpečnou zložkou je oxykodon získavaný zo surového ópia. Bol dvakrát účinnejší než morfium a navodzoval pacientom extatické stavy. Hitler bol zrazu na nohách. „Führer žobronil o lieky, ale súčasne Morella prosil, aby z neho nespravil závislého,“ konštatuje historik Ohler. Oficiálne bolo Nemecko morálne a fyzicky zdravé a drogy potláčalo, v skutočnosti však bolo od nich masovo závislé. Štúdie ukazujú, že po troch rokoch užívania pervitínu sa dostavujú psychózy, a hoci droga nevyvoláva fyzickú závislosť, psychická závislosť je nevyhnutná. Podľa Ohlera je dnes od pervitínu globálne závislých sto miliónov ľudí.

ASASÍNI A MUDŽAHÍDI

Hitler a nacisti neboli prví hrdlorezi, ktorým krutosť dodávali drogy. V stredoveku boli obávanými moslimskými bojovníkmi asasíni. Ich meno vzniklo skomolením slova hašiš. Prostriedok sa zmenil, prax pretrvala dodnes. Počas vojen v Sýrii a v Iraku bola obľúbeným stimulom pre miestnych bojovníkov návyková látka captagon známa ako droga mudžahídov. Dodávala im nebojácnosť a silu, vďaka ktorej mohli bojovať bez spánku aj niekoľko dní. Krátko po požití znižuje pocit únavy a bolesť. Zvyšuje sústredenie a agresivitu. Je veľmi populárna v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch, ale pochádza z Bulharska. Polícia v Sofii zhabala v apríli 120 kg tejto drogy. Ďalších 750-tisíc piluliek za takmer

dva milióny dolárov skonfiškovala francúzska polícia v máji. V januári a februári zadržali colníci 135 kíl captagonu na letisku u našich českých susedov. Aj keď nástup kokaínu, pervitínu a extázy obmedzil obchod s heroínom, aj tento je stále v hre. Podľa Kancelárie OSN pre drogy a zločinnosť v Afganistane stále rastie produkcia ópiových makovíc potrebných na výrobu heroínu. Po krajine sa nachádzajú tisíce výrobných laboratórií a Afganistan dosiahol v tomto roku rekordný vrchol produkcie. Hnutie Taliban utlmilo v roku 2001 plochy, na ktorých sa pestuje ópium, na 8-tisíc hektárov. Potom prišla intervencia NATO a za 16 rokov americkej správy sa plocha makových polí zvýšila na 328-tisíc hektárov! Z toho vyplýva, že americký boj proti drogám je buď vysoko neúčinný, alebo výrobu drog podporuje.

HYPNOTICKÉ STAVY

Nie každý z nás podľahne drogám či liekom. Aj takých ľudí však treba z hľadiska svetovlády dostať do hypnotického stavu, ktorý im nanúti vzorce poslušnosti. Používa sa na to školský systém, médiá, reklama aj náboženské dogmy. Ak malé dieťa dostáva od narodenia informáciu, že skutočnosť je iná, než ju vníma, časom začne veriť tomu, čo sa mu dlhodobo tvrdí, a nie tomu, čo vníma. Škola je známy manipulačný systém nielen kvôli skresleným informáciám, ktoré nám dáva, ale aj kvôli systému výučby, ktorý ničí vlastnú iniciatívu a intuíciu. Niektoré veci nevnímajú dokonca ani ľudia s vysokým IQ. Najmä lekári majú problém vidieť človeka ako celok. Systematickou výučbou založenou na memorovaní sa naučili vnímať detaily, ale celok im uniká. Často veríme klamstvám, a nie pravde, a keď nám ju niekto odhalí, pre istotu ju odmietame. Prečo? Ľudská myseľ spracúva nové informácie tak, že sa ich pokúša zaradiť do známej mozaiky poznania. A ak sa jej to nedarí, má dve možnosti: buď informáciu odmietne ako nepravdivú, alebo musí čiastočne zmeniť mozaiku poznania. Druhá možnosť je náročnejšia a vyžaduje si zapojenie intuície. Na to však treba mať slobodnú nehypnotizovanú myseľ.

91


NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVENI-SLOVÁCI SPORY O PÔVOD KMEŇOV

92

NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU.

H

istorici pri opise pomerov v dnešných krajinách s nemecky hovoriacim obyvateľstvom vychádzajú zväčša z Tacitovej Germánie, ale Tacitov popis z 1. storočia n. l. prispôsobujú na pomery osídlenia z 3. a 4. storočia n. l., lebo to viac vyhovuje pangermánskej teoretickej konštrukcii európskych dejín. Zahmlievajú mnohé skutočnosti a vytvárajú nepravdivý obraz, ktorý dlho

formoval falošné historické povedomie Európanov. Ináč povedané: mystifikujú skutočnú históriu a obraz Európy vo svoj prospech. Antickí autori rozdelili germánske kmene do 3 – 5 veľkých skupín, v ktorých sú zahrnuté aj keltské a slovanské kmene bez rozlíšenia pôvodu. Plínius Starší rozdelil germánske kmene takto: 1. Vandali (Burguni, Varini, Charini


NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

94

a Góti). 2. Ingaveoni (Kimbrovia, Teutóni, Chaukovia), 3. Istaveoni (Sikambri), 4. Hermioni (Svébi, Hermunduri, Chatti, Cheruskovia), 5. Peucíni – Bastarni. Vyčlenenie Vandalov a Peucínov – Bastarnov do zvláštnych skupín veľa napovedá o ich inom ako germánskom pôvode (okrem Burgunov a Gótov). Týka sa to aj Hermionov so Svébmi, Hermundurmi a Cheruskami, kým ďalšie dve skupiny – Ingaveoni a Istaveoni, sú rovnakého pôvodu – keltského. Germánske kmene sa tam v tom čase ešte nevyskytovali vo väčšom počte, pohyb na juh prakticky ešte nezačal. Tacitus zoradil germánske kmene do troch skupín. Podľa legendy bol predchodcom Germánov Manus, ten mal troch synov, zakladateľov troch germánskych odnoží. Podľa inej verzie mal boh Tuisto troch synov, z ktorých pochádzajú germánske kmene Marsovia, Svébi a Vandiliovia – táto druhá legenda je pravdepodobnejšia, hovorí však skôr o legendarizovanom pôvode slovanských kmeňov. Tri skupiny podľa Tacita sú nasledovné: 1. Istevoni (pozdĺž dolného a stredného toku Rýna pod Ingaveonmi, zaradil sem: Angrivarov, Cheruskov, Brukterov, Sugambrov, Chattov, Tenkerov, Usipetov a Ubiov – ide však o slovanské a keltské kmene), 2. Ingaveoni (okolo Jutského polostrova, zaradil sem Frísov a Chaukov na pobreží Severného mora a západne od Jutského polostrova, Frísovia sú germánsky a Chaukovia slovanský kmeň), 3. Herminoni (rozptýlení na veľkom priestore – podľa inej verzie: Marsovia, Svébi rozmiestnení východne od stredného Labe a severnejšie i východne od nich Burgundi, Rugovia, Lugiovia, Góti, Gepidi a Vandilikovia). Novodobí odborníci prijali riešenie, ktoré malo byť syntetizujúce, ale nezodpovedá poznatkom ani pre jedno obdobie. Má toto usporiadanie: 1. Istevoni (pri Rýne: Uspini, Brukteri, Chamovia, Angrivari, Tenceri, Sikambri, Chatti, Matiakovci) 2. Ingaveoni (pri Severnom mori: Frísovia, Chaukovia, Kimbrovia, Anglovia, Sasi, Teutóni), 3. Hermioni (na veľkom priestore: Svévi, Semnóni, Markomani, Tribokovia, polabskí a východní Nemeti, Vangioni, Kvádi, Hermunduri, Cheruskovia,

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Lombardi). Z uvedených kmeňov ku germánskym patria iba Frísi, Sasi a Anglovia. Z germánskych kmeňov začali prenikať na pobrežie Severného mora západne od ústia Rýna ako prvé kmene Belgov a vytláčali odtiaľ na západ (do Normandie a Bretónska) slovanské kmene Venetov, Venelov, Uenelov. Niektoré keltské kmene zo západného brehu Rýna prešli na východný, kde sa dostali do konfliktu so Svébmi, ako o tom informuje Gaius Iulius Caesar. Preto identifikovať pôvod spomínaných kmeňov z dôvodov častých presunov z jednej strany na druhú nie je jednoduché. Za nesporné germánske kmene, ako ich spomínajú vyššie Plínius Starší a Tacitus, je možné považovať Burgundov, Gótov a Gepidov pri ústi Visly, Frísov a Rugov, pôvodne sídliacich na Rujane, ktorá po nich dostala názov, a potom sídlili niekde v blízkosti baltského pobrežia medzi Jutským polostrovom a Odrou. Kimbrovia a Teutóni boli podľa nemeckého historika Gerharda Herma Kelti. Pôvod ostatných kmeňov zostáva problematický. Pri identifikácii pôvodu uvádzaných kmeňov treba hľadať v prvom rade pôvodné roľnícke kmene, ktoré tam sídlili a rozvíjali sa v mnohých spoločenstvách archeologických kultúr s lineárnou i vypichovanou keramikou lievikovitých pohárov vrátane lengyel­ skej, únětickej, lužickej a ďalších kultúr. Kam sa stratilo toto obyvateľstvo, ktoré tu žilo pred príchodom Keltov i Germánov?! Nevyjadrujú spomínané názvy kmeňov potomkov uvedených kultúr? Plínius Starší (23 – 79 n. l. – zahynul v Pompejach pri výbuchu sopky Vezuv) rozširuje naše poznatky o kmeňoch sídliacich najmä v Panónii. Jeho Naturalis historia – Prírodoveda (celkom 37 kníh) bola encyklopédiou vtedajších znalostí. Vychádzal v nej z niekoľkých stoviek autorov (a asi z 2000 prameňov). Pre nás sú najdôležitejšie 2. – 4. kniha. Plínius Starší vypĺňa obdobie medzi Strabónom (64 p. n. l. až 19 n. l.) a Publiom Corneliom Tacitom (55 – 116 n. l.). Plínius Starší lokalizuje kmene v Panónii takto: „V tyle Karnov a Japodov, kde tečie mohutný Hister, sa k Raetii pripája

Noricum... K Noricu prilieha jazero a Bójska púšť... a tu začína Panónia... Časť, ktorá smeruje k Adriatickému moru, sa nazýva Dalmácia a vyššie spomínané Ilyrikum. K severozápadu sa rozprestiera Panónia... Dráva priteká z Norica a pokojnejšia Sava pritekajúca z Álp Karnikov. Dráva preteká územím Serretov, Serapillov, Iasov, Andizétov, Sava územím Colopianov a Breukov.“ A ďalej: „Na území Panónie sídlia okrem toho Arviati, Azali, Amantini, Belgiti, Varciani, nachádza sa tu aj Claudiov vrch, pri ktorom spredu sídlia Skordiskovia, zozadu Tauriskovia.“ (kniha 2, odseky 146 – 148) Skordiskovia a Tauriskovia sú Kelti, ktorí prišli do tohto priestoru po porážkach z Apeninského polostrova. Ostatné kmene, okrem nejasných Belgitov, patria k pôvodným kmeňom – Slovanom. Plínius Starší uvádzal pôvod len u keltských kmeňov (Bójov, Skordiskov, Tauriskov a Araviskov), u ostatných kmeňov ho neuviedol. V knihe 3 spomína v strednej a západnej Európe (Apeninský polostrov, Galia, Germánia, Sarmatia, Panónia, Dácia, Dalmácia, Ilýria, Raetia, Vindelicia, Noricum) celý rad kmeňov, ktorých názvy sú odvodeninami z názvu Veneti: Veneni, Vetulonienses, Veientani, Vesentini, Velienses, Venetulani, Vitellenses, Vescellani, Venusini, aj Basterbini – od Bastarnov, Vesinicates, Vettonenses, Vindinates, Visuentani, Vettiolum, Venetorum, Venetos, Vanienses, Venetis, Raeti a Vindelici, Raetorum Vennonienses... V knihe 4 spomína kmene vo východnej Európe (zväčša ako Héro­dotos) a pri Visle uvádza kmene: Sarmatis, Venedis, Sciris, Hirris (ide asi o spomínaných Hariov – Áriov, patriacich do nadkmeňového spoločenstva Lugiov), a v Galii kmene Venelli, Venani, Vellates, Ueneli i Vellavi. Plínius Starší uviedol, že jantár prinášajú Germáni do provincie Panónia, odkiaľ ho kupujú Veneti, sídliaci najbližšie k Panónii (Gréci ich nazývajú Eneti). Tvar Eneti uviedol Homér 800 rokov pred n. l. Potvrdzuje teda, že ešte aj v 1. storočí n. l. sídlili Veneti v blízkosti Panónie. To znamená kontinuitu s Venetmi, ktorí zväčša odtiaľ odišli s prvou a druhou vlnou veľkého sťahovania národov

bronzovej doby na Apeninský polostrov a severne od Álp, kde rozvinuli metalurgiu železa a železnú produkciu halštatskej a kalenderberskej kultúry. Preto nemožno Venetov v strednej Európe zúžiť iba na Osov sídliacich medzi pohorím Matra a z oboch strán rieky Ipeľ. Plínius Starší významne prispel k poznaniu osídlenia na Apeninskom polostrove a severne od Álp (Raetia, Vindelicia, Noricum, Panónia) aj v strednej a východnej Európe popri Germánii a Galii. Germánske kmene delí na päť nadkmeňových spoločenstiev (uviedli sme ich v úvode), ktoré však má ďaleko k spoľahlivosti a presnosti. Presnejšie sú jeho informácie o Galii, ktoré čerpal asi od G. I. Caesara. Pri opise osídlenia východnej Európy vychádzal z informácií ešte od Hérodota. Pomerne zoširoka sa rozpisuje o Kryme a oblasti okolo Meotidy. Výklad o Germánii ani o Sarmatii a východnej Európe však nie je ucelený. Ani jeho opis osídlenia nerozlišuje pôvod kmeňov, ani rozdiel medzi pôvodnými roľníckymi (slovanskými), keltskými a germánskymi kmeňmi. A aj tam, kde uvádza etnický pôvod, zostávajú otázniky. Presné sú jeho informácie o pôvode keltských kmeňov v Panónii. Ostatné roľnícke kmene uvádzané v Panónii majú slovanský pôvod. Slovanské osídlenie Panónie siaha pred náš letopočet (o Panónoch hovoril už Hérodotos), aj keď v časoch markomanských vojen bolo osídlenie značne decimované. Ďalej ho preriedili Huni, Avari a germánske kmene, Góti (popri Longobardoch, Heruloch, Rugoch a i.). Uchovali sa len zvyšky zatlačené do hôr v Alpách. Ale nezanikli ani po expanzii Franskej ríše, okupácii dnešného územia Rakúska a jeho pričlenení k Franskej ríši. Panónia s Norikom, Raetiou a Vindeliciou boli územia od nepamäti osídlené ľudom hovoriacim príbuzným jazykom (v prameňoch označovaný aj ako panónsky jazyk), ktorého vývoj vyústil do slovanského jazyka a slovanskej vetvy. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

95


BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

JASNOVIDEC Z OMAHY, PREVIAZANÝ S POLITICKÝMI KRUHMI

WARREN BUFFETT (* 1930) VĎAKA DOBRE NAČASOVANÝM AKCIOVÝM OBCHODOM A ZDANLIVO UNIKÁTNYM MENTÁLNYM ZRUČNOSTIAM PRI VEDENÍ SVOJICH SPOLOČNOSTÍ HO DESAŤROČIA NAZÝVALI JASNOVIDCOM Z OMAHY. PRI POHĽADE SPÄŤ NA POSLEDNÉ OBDOBIE JE VŠAK JASNÉ, ŽE BUFFETT ZAROBIL SVOJE MILIARDY NIE PRÍLIŠ SLUŠNÝM SPÔSOBOM.

A

merický magnát a „filantrop“ Warren Edward Buffett je považovaný za jedného z najúspešnejších investorov, pričom v auguste 2017 bol s celkovou hodnotou majetku 81,1 miliardy dolárov druhým najbohatším mužom Spojených štátov a štvrtým na svete. Svoj záujem o podnikanie prejavoval už od mladosti, keď v roku 1947 nastúpil na Whartonskú školu Pensylvánskej univerzity a o dva roky na Nebraskú univerzitu v Lincolne. Ďalej pokračoval absolvovaním Kolumbijskej univerzity so zameraním na investičnú filozofiu Benjamina Grahama a špecializáciou na Newyorskom finančnom inštitúte, kde nadväzoval prvé obchodné partnerstvá a väzby. Kresba: Tibor Eliot Rostas

MILÁČIK MÉDIÍ

Známe sú Buffettove dary pre Nadáciu Billa a Melindy Gatesovcov, ktorá na verejnosti diktuje tempo snáh mocipánov o depopuláciu planéty. Médiá mu za tento krok zložili poníženú poklonu a vyjadrili neuveriteľný rešpekt, čím z neho urobili takmer Santa Clausa pre dospelých. Nedá sa však klamať všetkých a stále, a tak je to aj v prípade Warrena a jeho starostlivo vytvoreného mediálneho imidžu. Pre tých, ktorí sledujú jeho kariéru s miernym odstupom a aspoň minimálnou mierou objektivity, je ťažké prehliadnuť, že táto osoba je majstrovským manipulátorom. Len hrubá kniha by obsiahla všetky nekalé spôsoby, ktoré Buffett praktizuje, či už

97


BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

v súkromnej alebo politickej sfére. Peter Schweizer z portálu Reason sa o to snažil v krátkom dokumente a napísal: „Vlastní banky, ktoré vytvárajú a predávajú brakové aktíva svetovým investorom. Disponuje ratingovými agentúrami, ktoré účtujú obrovské poplatky za hodnotu týchto bezcenných aktív. Znovu využíva banky, ktoré vsádzajú proti hodnote týchto nehodnotných prostriedkov. Vládne mediálnym spoločnostiam, ktoré bezpečne odvedú pozornosť obyvateľstva, aby nezistilo pravdu. Vytvoril záchranný plán americkej vlády, ktorým sa zároveň snažil zachrániť svoje investície. Jeho podniky profitovali na realizácii globálneho „záchranného plánu“, a keď sa ekonomika zrútila, poradil prezidentovi, aby do nej napumpoval ďalšie miliardy prostredníctvom masívnych stimulov. Spôsobom ekonomickej deštrukcie a prestavby (teda náležitým využitím hesla Ordo Ad Chao) viedol udalosti a zbohatol na nich ako nikto iný.“

98

POCHYBNÉ PRAKTIKY

Ako dokumentujú početné články o vedomej réžii ekonomických kríz, bola to malá hŕstka jednotlivcov, ktorá vytvorila finančné zbrane hromadného ničenia. Ako na povel v jednom období najväčšie banky Wall Street – Goldman Sachs, JP Morgan, Lehman Brothers, Bear Stearns a Merrill Lynch navrhli nekonečne bezcenné šarže hypotekárnych cenných papierov, ktoré sa predávali po celom svete. Warren Buffett vlastnil alebo v súčasnosti vlastní (či prinajmenšom má v nich vplyv) niekoľko zainteresovaných inštitúcií, vrátane obvinených (napr. Goldman Sachs). Jeho agentúry podvodne hodnotili tieto bezcenné investície ako AAA – teda najvyššiu dostupnú triedu. Navyše všetko za extrémne nafúknutý a nesmierne ziskový poplatok, za ktorý sa začalo hodnotiť čokoľvek kategóriou AAA. Buffett mal prsty i v ratingovej agentúre Moodys. Keď sa ho neskôr obdivovatelia pýtali na bilancovanie predošlých krokov a aktivít v Moodys, odpoveď znela: „Nie, nerobil by som nič inak.“ Ekonomická špička je skutočne tesne prepojená s mužmi v pozadí a ich bábkami vo vládach, čo dokazuje aj nasledujúci prípad. O deň skôr,

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

ako americký Kongres prijal Pomocný program problémových aktív (TARP), predpokladanú záchranu bánk, Buffett kúpil akcie General Electric (GE) za tri miliardy s opciou na kúpu ďalších. Rovnako ako to urobil s Goldman Sachs, Buffett zachránil dve najväčšie finančné inštitúcie na svete a zožal gigantický zisk tým, že trval na desaťpercentnej výplate dividend a získavaní prednostných akcií, čo by mu v prípade bankrotu zabezpečilo, že zaplatené dostane prednostne pred všetkými ostatnými, vrátane daňových poplatníkov. GE nie je len jeden z najväčších obranných dodávateľov a jednou z najväčších bánk (prostredníctvom spoločnosti GE Capital), ale vlastní aj produkčnú spoločnosť NBC Universal, celé spektrum sietí a televíznych staníc. Každé toto médium začalo šíriť mediálnu paniku hovoriac, že ak nepríde finančná injekcia, americká ekonomika sa zrúti. GE nakoniec od daňových poplatníkov vysal 140 miliárd.

BLÍZKO K OBAMOVI

Buffett sa s Obamom pozná dlhšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Bol jedným z prvých investorov, ktorí pretláčali neznámeho senátora v štáte Illinois. Buffett prispel na kampaň pred voľbami do amerického Senátu a aj neskôr pred prezidentskými voľbami. Obama už ako právoplatný prezident zašiel v prejave tak ďaleko, že hoci má niekoľko finančných poradcov, Warren Buffett je jedným z tých, ktorých počúva. A čo získali daňoví poplatníci, hoci väzby agentov a figúrok skrytej hierarchie sú do očí bijúce, i keď ich kroky médiami dôkladne zahmlené? Upozorňovali a bičovali ich za to, že nezachránili banky, poisťovne, hypotekárne spoločnosti, automobilový priemysel, čínske banky, japonské firmy, britské spoločnosti a nekonečný zoznam ďalších príjemcov asistenčných balíkov, bez ktorých by sa Washington zrútil, nezamestnanosť by rástla a nasledovali by dekády útrap. Obyvatelia sa podriadili takmer každej požiadavke finančných mágov a stále dopovali národnú ekonomiku svojimi mozoľmi. No keď už nedokázali stráviť ďalšie miliardy, aby sa pomohlo bankám tretíkrát, Buffett obrátil ich pozornosť na stimuly a obnovu.

Zhodou okolností Warren nahromadil aj množstvo podielov v infraštruktúre, ako sú železnice a verejné služby, ktoré regulovali jeho priatelia vo federálnej vláde. Bol najvyšší čas, aby na svojich investíciách zarobil. V roku 2009 urobil najväčšiu investíciu kúpou železníc Burlington Northern Santa Fe Railroad (BNSF). Wall Street Journal v tom čase hlásil, že „plánovaná kúpa BNSF (Buffetovou) spoločnosťou Berkshire Hathaway Inc. predstavuje vklad, ktorý by pripravované opatrenia mohli využiť na zlepšenie infraštruktúry a boj proti klimatickým zmenám, čo bude prínosom pre odvetvie nákladnej a železničnej dopravy“. Prezident Barack Obama dodal, že investície do železníc budú základným kameňom jeho dopravnej politiky. Aby sa Buffettova vízia o rozpočtom dotovanom železničnom poklade stala realitou, jeho Berkshire Hathaway zvýšil počet lobistov takmer desaťnásobne, na čo vynaložil asi 1,2 milióna dolárov. Neskôr suma poskočila na 9,8 milióna. Ako odhaľuje Schweizerov výskum, celoštátne rozvetvené železničné trate ním kúpenej korporácie BNSF sa takmer dokonale zhodovali s mapou navrhovanej vysokorýchlostnej železničnej trate prezidenta Obamu. Obamove stimuly z roku 2009 (s cenovkou 787 miliárd dolárov) zahrňovali aj miliardy pre železnice. Internetová stránka federálnej vlády (recovery.gov) predstavila celkovo 1800 zhodných bodov s plánom BNSF, na čo Buffettova korporácia v listoch s príslušnou medializáciou upozornila. Investícia sa tak značne vyplatila vďaka vládnym programom a opatreniam od Úradu pre vnútornú bezpečnosť až po Agentúru pre ochranu životného prostredia (EPA). Jeho podniky však profitujú i z priameho vládneho financovania. General Electric je najväčším príjemcom Obamovho programu stimulov, dostáva značné zákazky od ministerstva obrany a navyše vládne mediálnym spoločnostiam, ktoré Obamu vykresľovali ako záchrancu práce v USA. Pľuvancom do tváre občanov bol nakoniec oznam GE, že po sto rokoch presúva svoju centrálu a početné divízie do Číny a s nimi odišli aj pracovné miesta.

DONOR SOCIÁLNYCH INŽINIEROV

Okrem využívania ekonomík na ciele skrytej vrchnosti je Buffett fanatikom v oblasti financo-

vania najradikálnejších skupín, ktoré sa snažia o zníženie počtu obyvateľov. Jeho nadácie poskytli takmer dve miliardy dolárov v grantoch združeniam ako Negative Population Growth, Asociácia pre dobrovoľnú sterilizáciu, Planned Parenthood, Population Institute, Rada pre sexuálnu informovanosť a vzdelávanie a ďalším, ktoré propagujú potraty, radikálny feminizmus a redukciu ľudstva na tzv. zlatú miliardu. Napríklad členovia Negative Population Growth (NPG) veria, že drastické zníženie celkovej populácie predstavuje jedinú životaschopnú alternatívu, ktorá je v súlade s ľudským prežitím. Irónia a protirečenie delikátne zaobaleného vyhlásenia sa však často prehliada. Navyše NPG žiada, aby USA (a neskôr každý štát) prijal program, ktorý zníži svetovú populáciu na polovicu súčasného počtu do 90 – 100 rokov. Buffettova Berkshire Hathaway vo februári oznámila nákup miliónov akcií (v hodnote viac ako 800 miliónov dolárov) spoločnosti Monsanto, ktorá šíri svoje GMO lahôdky po celom svete. V decembri 2015 začal podporovať prezidentskú kandidátku Hillary Clintonovú a Donalda Trumpa vyzval, aby zverejnil svoje daňové priznanie. Spája sa aj so slobodomurárstvom a elitným klubom Bohemian Grove, praktizujúcim zvrátené a okultné rituály, medzi ktoré dokonca majú patriť ľudské obete. Podľa okruhu záujmov Warrena Buffetta vidieť, v čích službách (v čí prospech) pracuje. Je to v prospech bežných obyvateľov, ktorí z nevedomosti obdivujú jeho miliardy a šikovnosť, alebo v prospech vrstvy, ktorá má s gójmi vlastný zámer? Kto zomiera a trpí následkom opatrení, ktoré Buffett pomáha tvoriť, podporuje alebo priamo financuje? Okrem iného pracuje na sociálnej skaze s priamymi a zamýšľanými následkami. Zničené ekonomiky, štáty a rodiny, milióny rozvrátených manželstiev, rovnaký počet psychicky zaťažených detí a do neba volajúci nemravný život sekularizovanej, ale prakticky ateistickej spoločnosti – presne to skrytá vrchnosť potrebuje. Taká spoločnosť jej v žiadnom prípade nebude schopná rozhodným spôsobom vzdorovať, alebo spozná až príliš neskoro, že má byť brutálne zotročená vo svetovej diktatúre.

99


MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

CHARTRES FRANCÚZSKO NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. CHARTRES JE MIESTO, KDE SA ATEISTI BUDÚ CÍTIŤ ROZPAČITO. NAPOLEON BONAPARTE

100

KATEDRÁLA PÔSOBÍ AKO HUDOBNÝ NÁSTROJ, KTORÝ ZACHYTÁVA DUCHA MIESTA, SVOJÍM TVAROM HO ROZKMITÁVA A ŠÍRI DO SVETA.“ STEFAN BRÖNNLE

K

najranejším gotickým stavbám patrí katedrála v Chartres, stelesňujúca zlatú epochu stavania chrámov. Je to jedinečné miesto kresťanskej kultúry, ktoré malo vyzdvihnúť autoritu cirkvi v kraji. Boli to veľkolepé chrámy, ktoré sa stavali desiatky rokov. Všetky najdôležitejšie kostoly a katedrály boli vo Francúzsku postavené práve v období medzi 12. a 14. storočím a obsahovali v sebe tajomstvo miery, čísla a váhy. Zasvätené boli Panne (Notre-Dame) uctievanej templármi. V ešte dávnejšej minulosti stál v Chartres galorománsky chrám, kresťanský kostol orientovaný rovnako ako katedrála, ktorý vyhorel. Na katedrále je zaujímavé, že nie je orientovaná presne

v línii východ – západ ako ostatné, ale k bodu, kde na letný slnovrat dopadá slnečný lúč presne na bielu dlaždicu. Viditeľne odlišná žiarivobiela dlaždica je uložená šikmo medzi ostatné. Dvadsiateho prvého júla krátko popoludní dopadnú na ňu lúče slnka, prenikajúce cez otvor okna na západnej strane vitráže. Ako väčšina kresťanských chrámov, aj tento stojí na bývalom posvätnom a magickom mieste, druidskom centre. Od vekov sa tu v jaskyni zhromažďoval ľud, aby si uctil Pannu Matku. Už predkresťanskí druidi prorokovali pannu, ktorá porodí. Bolo tu keltské pútnické miesto, snáď ešte predkeltské. Podľa Stefana Brönnleho je katedrála v priebehu 1500 rokov už šiestou stavbou


MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

102 na tomto mieste, ktorému sa hovorilo miesto mocných. V minulosti sa tu nachádzalo množstvo menhirov a dolmenov. V takýchto silových miestach sa koncentrovala energia matky Zeme. Prví kresťania tu našli sochu Matky z dieťaťom, vyrobenú z kmeňa hrušky, ktorá časom sčernela. Uctievali ju ako Pannu Máriu. Možno to bol pozostatok Isidinho ženského kultu. Brönnle si vo svojej knihe Sila miesta všíma katedrálu z hľadiska geomantie daného miesta. Chartreská katedrála je jediná, v ktorej nie je nik pochovaný. To preto, aby telurický zemský prúd zostal čistý. Hroby duchovných sa nachádzali mimo posvätného miesta, nie ako býva obvykle zvykom v kryptách pod chrámom. Katedrálu pretkáva niekoľko tzv. ley lines, tajomných podzemných energetických čiar, ktoré spájali významné starobylé miesta. Sakrálne centrum chrámu obteká takmer do kruhu veľký meander vodnej žily, čím vytvára energetické silové pole. Meandrovaním podzemnej rieky sa prekrývajú vodné žily a vytvára vertikálny stĺp. Bolo tu zistených 14 umelých podzemných kanálov, ktoré tvoria akési éterické telo, základnú štruktúru miesta.

V roku 1186 daroval francúzsky kráľ mestu Chartres rúcho Panny Márie, ktoré zachránili mnísi pred požiarom. Obyvatelia sa sami pričinili o túto finančne náročnú stavbu, darovali svoje úspory a šperky, avšak nestačilo to pokryť obrovské náklady, preto sa museli doplniť formou zbierky po celej Európe. Silným motívom bol zázrak s rúchom Panny Márie. Katedrála bola postavená medzi rokmi 1194 a 1260. Kamene sa prepravovali z 8 km vzdialeného lomu a na ich vynášanie na stavbu sa používal práve vynájdený šliapací žeriav. Táto mohutná vysoká stavba má 160 okien, mnohé sú z farebného skla pospájané olovom, ide o vitráže. Viac svetla a menej kameňa ešte viac zdôrazňovali pôvodne oranžové steny. Gotika bola stavebným chrámovým umením v tomto období s charakteristickými lomenými oblúkmi a vysokými stropmi, vyžadovala poznanie zákonov nielen čísel a hmoty, ale aj ducha. Vznikla po prvej krížovej výprave, 12 rokov nato dal opát zo Saint-Denis postaviť prvú gotickú klenbu na románskych základoch svojho opátstva. Odvtedy sa naraz začali

stavať podobné chrámy aj inde, v rovnakom období sa v oblasti stavalo ďalších 20 katedrál, všetko len za pomoci ľudských rúk. Pritom v nasledujúcich 600 rokoch sa postavilo už iba 50 architektonicky vydarených stavieb, aj to prevažne zámkov. Gotický a románsky sloh existovali ešte súčasne, ale majstri vyškolení novým štýlom začali stavať už v novom gotickom slohu. Boli združení v bratstvách a výborne ovládali svoje remeslo. Základy chrámu siahajú osem metrov pod zem, 37 metrov pod stavbou je studňa. Zvláštnosťou tu bola krížová rebrovitá klenba odvádzajúca tlak zo stien von do strán. Spisovateľ Johannes von Buttlar si v knihe Strážcovia raja všíma aj niektoré ďalšie zaujímavosti. Stavebná činnosť patrila do rúk Rádu templárov, ktorým Buttlar pripisuje aj založenie gotiky. Rád templárov bol uzavretým bratstvom nezávislým od vlády a cirkvi, podriadený len pápežovi. Požíval právnu imunitu a mohol vyrubovať dane. Jednotlivec rádu nevlastnil nič, avšak rád vlastnil rozsiahle pozemky po celej Európe. Zanikol v roku 1314 potupným upálením veľmajstra De Molay. Katedrály v parížskej panve, zasvätené Matke Božej, pochádzajú z 12. a 13. storočia, vytvárajú presný obraz súhvezdia Panny, ale zrkadlovo obrátene, tak ako to bývalo v stredoveku zvykom. Súhvezdie Panny predstavovalo vždy ženskú bohyňu, či už Izis, Ištar, Demeter a pod. Podobne opátstva benediktínov v kraji Caux pripomínajú súhvezdie Veľkého voza. Veľký voz znamenal v budhizme možnosť spasenia pre všetky bytosti. Zvláštne mystérium má v čínskom taoizme. Všetky hlavné rysy katedrály v Chartres tvoria základné geometrické tvary kruh, štvorec a trojuholník. Na podlahe je vydláždené bludisko, po ktorom sa prechádzali bosí modliaci sa kajúcnici. Symbol labyrintu znázorňoval posvätný stred, v tomto prípade Jeruzalem, sväté mesto križiakov. Labyrint s priemerom takmer 12,5 m charakterizuje duchovnú cestu, ktorú mnohí veriaci absolvovali aj kolenačky. Katedrála má tvar rovnoramenného kríža pripomínajúceho skôr egyptský kríž života anch s uškom hore. Klenbu zdobil v minulosti červený maltézsky kríž. Priestor pod bočnými loďami slúžil na iniciačné stretnutia členov rádu. Čelo

stavby tvoria dve odlišné veže symbolizujúce jin a jang, mužský a ženský princíp. Vonkajšie steny zdobia sochy z biblických výjavov, ktorých je tu v rôznych veľkostiach na tisíce. V náryse nachádzame konštantu pí (3,146...), strana štvorcov meria 23,19 m, čo je desatina základne Cheopsovej pyramídy. Stavba má vlastnú jednotku miery, tzv. chartreský lakeť – 0,738 m; vzdialenosť dvoch poludníkov pre tamojšiu zemepisnú šírku je 73,8 km. Podľa Louisa Charpentiera sa tento lakeť rovná stotisícine šírky Chartres. Ako sa spomína v knihe Mystérium katedrály v Chartres, duchovní očakávali od lomených oblúkov významný religiózny účinok. Odporúčalo sa pri odriekaní ruženca dívať do jednotlivých vitráží, opakovanie litánií človeka pri tom odosobňovalo a naplňovalo farebnou harmóniou. Lomený oblúk mal človeka napriamiť, aby si uvedomil sám seba. Chartreská katedrála býva uvádzaná ako vzor estetickej realizácie, staviteľ sa však usiloval o niečo celkom iné, nerobil umenie, ale katedrálu. S úspechom sa pokúsil zostrojiť nástroj priameho duchovného účinku, ktorý by bol sám osebe schopný ľudí pretvárať a meniť. Je to nástroj umožňujúci prechod z jedného sveta do druhého, most medzi oboma svetmi s odlišným geometrickým výrazom. Napätie kameňa, ktoré plodí energiu, jemná projekcia nebeskej harmónie oživujúca hmotu, to všetko spôsobuje účinok na všetky ľudské zmysly, od najhrubších k najjemnejším. V každej katedrále bola studňa, stavba sa týčila do výšok, do vzdušných a kozmických prúdov, stála v zemi a na zemi a prijímala svetlo, všetko v dokonalej alchýmii živlov. Toto majstrovské stavebné dielo navštívi ročne milión turistov. Dnes je už veľa vecí inak. Ako píše Charpentier, človek na ceste katedrálou bol zaplavený vplyvmi telurickými, zvukovými a vizuálnymi, čo magickému účinku obradu dodávalo ohromnú silu a pôsobivosť. Oklieštený obrad dnes stratil veľa zo svojej sily, slnečné svetlo sa bez zničených vitráží stalo zhubným, reproduktory znejú falošne a spev ešte falošnejšie v mieste, ktoré malo byť úplne harmonické, bez jediného kazu. No architektonický súlad zostal takmer nedotknutý a nikto ani v súčasnosti nemôže povedať, že by z katedrály vyšiel taký, aký do nej vošiel.

103


VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

UVÄZNENÍ VO VLASTNOM TELE V ODBORNEJ MEDICÍNSKEJ LITERATÚRE BOL LOCKED-IN SYNDRÓM (LIS) PRVÝ RAZ POPÍSANÝ AŽ V ROKU 1966. LIS VO VOĽNOM PREKLADE ZNAMENÁ „BYŤ ZAMKNUTÝ“. ZAMKNUTÝ VO VLASTNOM TELE.

104

P

ri LIS ide o stav kvadruplégie (ochrnutie celého tela) a afónie (neschopnosť rozprávať). Vedomie ostáva intaktné. Nie je postihnuté, mozog „frčí“ naplno. Len to nemá ako prezentovať. Pacient je teda zamknutý vo vlastnom tele, vníma vzruchy a podnety z okolia, ale je extrémne limitovaný pri dobrovoľnej komunikácii s ním. Na základe rozsahu motorickej poruchy môžeme LIS rozdeliť do troch skupín: klasický LIS – pacient je kvadruplegický a afonický, na komunikáciu používa vertikálne pohyby viečok, nekompletný LIS – pacient má zachované akési

zvyšky iných pohybov ako sú vertikálne pohyby viečok, totálny LIS – pacienti sú úplne nemobilní, teda nedokážu hýbať ani viečkami. Na veľkú hanbu lekárskeho stavu LIS ako prvý opísal Alexandre Dumas v románe Gróf Monte Cristo. Pán Noirtier de Villefort je tu opísaný ako „mŕtvola so žijúcimi očami“. Pán de Villefort bol v tomto stave viac ako 6 rokov a s okolím komunikoval len žmurkaním. Jeho pomocník sa s ním „rozprával“ pomocou slovníka. Pri poukázaní na správne slovo de Villefort žmurkol na znak súhlasu. O niečo neskôr Émile Zola v novele Thérèse Raquin opisuje paralyzovanú

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

ženu, ktorá „bola zaživa pochovaná vo svojom tele“ a „rozprávala len svojimi očami“. Najčastejšou príčinou vzniku LIS je obojstranná lézia (poranenie) v prednej časti Varoliovho mosta. Omnoho zriedkavejšie ide o lézie v oblasti stredného mozgu (mezencefala). Po dlhé roky bol LIS diagnózou, ktorá sa určila až po smrti, pri pitve. Medicínske technológie (správne čítate: technológie) mimoriadne pokročili. Najdlhšie žijúcim pacientom s LIS bol človek, ktorý žil neuveriteľných 37 rokov. Počítačové technológie a systémy umožňujú takýmto pacientom „rozprávať“. Asi najznámejším z nich je Stephen Hawking, známy britský fyzik. (Tu musím trochu odbočiť. Stephen Hawking nemá LIS, má amyotrofickú laterálnu sklerózu. Ale výsledok je v podstate ten istý. Telo „ochrnie“ rovnako, príčina je však iná.) Stephen Hawking komunikuje so svetom pomocou počítačového syntetizátora hlasu. Jedným (jediným) prstom selektuje slová, ktoré sú na obrazovke počítača. Slová sú uložené do pamäte počítača a neskôr prezentované cez syntetizátor hlasu ako koherentná reč. Jean-Dominique Bauby bol šéfredaktor francúzskeho módneho časopisu Elle. Vo veku 43 rokov ho postihla masívna mozgová príhoda (NCMP). Keď sa po niekoľkých týždňoch prebral z kómy, dokázal žmurkať len ľavým viečkom. Teda jeho štádium LIS bolo niečo medzi štádiami 1 a 3, ktoré boli spomenuté vyššie. Jean-Dominique Bauby bol v tomto stave schopný „napísať“ či „nadiktovať“ knihu Skafander a motýľ (Le Scaphandre et le Papillon). Pomocou asistentky, ktorá mu ukazovala jednotlivé písmená abecedy usporiadané v poradí podľa frekvencie ich výskytu vo francúzskom jazyku, postupne tlmočil text, ktorý si predtým vytvoril v hlave. V slovenčine môžeme povedať, že knihu doslova a do písmena „nažmurkal“. Zomrel dva dni po jej vydaní na septický šok. Ďalším prípadom bola Julia Tavalaro, ktorá vo veku 32 rokov upadla do kómy pre masívne subarachnoidálne krvácanie. To bolo v roku 1966. V roku 1973 sa po vulgárnom vtipe usmiala (ach, tie vulgarizmy!). Postupne začala používať oči na komunikáciu s okolím. Dokonca sa naučila tvárou ovládať svoj invalidný

vozík na vychádzky okolo nemocnice. „Napísala“ aj zbierku básní. Zomrela na zápal pľúc ako 68-ročná v roku 2003. Iným prípadom je Phillippe Vigand, autor knihy Len oči hovoria áno (Putain de silence), ktorý v roku 1990 ako 32-ročný upadol do kómy. Z nej sa síce o dva mesiace prebral, ale lekári diagnostikovali jeho stav ako bdelú kómu (coma vigile). Potom si ktosi všimol, že je to trochu inak a Phillippe Vigand začal pomocou infračervenej kamery zameranej na tvár, spojenej s počítačom, „písať“ knihy. Tá posledná (štvrtá) vyšla v roku 2011. Nedá mi nepoložiť takú zvláštnu otázku: Je možné, že pri LIS jedinec zrazu v sebe objaví talent písať knihy? A zrejme nie hocijaké, „vyžmurkaná“ kniha Skafander a motýľ sa vo Francúzsku stala bestsellerom. Ako sa dá pristúpiť k pacientovi, ktorý má LIS typu 3, teda totálny LIS? Pri ňom sú pacienti úplne nemobilní a nedokážu hýbať ani viečkami. Kto hľadá cestu, ten ju nájde. Časť týchto pacientov dokáže komunikovať s okolím pomocou zrenice. Zrenica sa, ľudovo povedané, pri silnom svetle sťahuje, pri slabom svetle rozťahuje. Tento reflex nedokážeme ovplyvniť vôľou. Ale s LIS pri konštantne silnom svetle sa pacienti naučia povedať áno rozšírením zrenice. Pri nie nereagujú. Je to akoby z čarodejníckej knihy, ale funguje to. Nie je to rozšírenie zrenice ako keď vojdete na pravé poludnie z vonku do pivnice, ale istým tréningom sa to (vraj) dosiahnuť dá. Ak k tomu pridáte kremíkové technológie, zázrak je na svete. A ako je to u nás? Ťažká otázka, ťažká odpoveď. O slovenskom spisovateľovi, ktorý má LIS, som ešte nepočul. Asi nikto z nás nevidel človeka na invalidnom vozíku, ktorý by „fičal“ po korze, vozík ovládal lícom či tvárou a malé pivko by mu predali (a podávali) na základe akéhosi syntetizátora hlasu. Len tak mimochodom, syntetizátor hlasu pre Stephena Hawkinga zostrojil schopný technik, s ktorým sa manželka neskôr rozviedla. Vydala sa – za Stevena Hawkinga, ktorého vraj (ako zlé jazyky hovoria) občas zmláti. Tak ktorý z tých dvoch pánov je na tom lepšie? Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Biomedicínskom centre (SAV).

105


VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Jiří Mihola

OPTIMALIZACE

A ZLATÝ ŘEZ V PRAXI I V TEORII SE ČASTO VYSKYTUJÍ SITUACE, KDY K DOSAŽENÍ URČITÉHO CÍLE VEDE VÍCE CEST, KTERÉ PŘEDSTAVUJÍ TZV. PŘÍPUSTNÁ ŘEŠENÍ, ZATÍMCO TA NEJLEPŠÍ CESTA, KTERÁ MŮŽE BÝT JEDNA, NEBO JE JICH VÍCE, SE NAZÝVÁ OPTIMÁLNÍ ŘEŠENÍ.

106

N

ěkdy není optimální řešení žádné. Přípustná řešení, jež nejsou optimální, se též nazývají suboptimální. Jestliže má úloha optimální řešení, je každé její suboptimální řešení zatíženo nějakou ztrátou. Nějaká optimalizace se vyskytuje v každém povolání, jiné ji mají za svůj cíl. Lékař optimalizuje chod organizmu a psychiky, konstruktér navržená zařízení a systémy. Ekolog optimalizuje trajektorie vývoje z hlediska zachování přírody a ekonom z hlediska efektivního využití omezených zdrojů. Politik má spravovat věci veřejné tak, aby společnost podporovala rozumný, svobodný a plný rozvoj občanů. O znalost optima se opírá také diagnostika. Jejím účelem je včasné zjišťování individuálně významných odchylek od optimálního stavu zařízení, stroje, systému, zvířete, člověka, firmy, obce, státu či celé planety. Odhalení nedostatků, poruch, disproporcí či nemocí je předpokladem účelné nápravy, stabilizace či vyléčení. Diagnostika letadel či jiných zařízení se opírá o optimum stanovené konstruktérem. Získat znalost o individuálně optimální funkci

organizmů, firem a států je obtížnější. Zdravý člověk je ale lépe pochopitelný, vše do sebe logicky zapadá. Možných poruch je mnohem více. Zcela zdravý člověk je spíše teorií, která v porovnání s realitou umožňuje zjistit konkrétní onemocnění či poruchu. Někteří lidé se mylně domnívají, že osobnostně svobodní lidé mají nezáživný život, neboť řešení neshod je ta „pravá“ náplň života. Častá je také domněnka, že lidé upřednostňující rozum jsou chladní a necitliví. Není tomu tak. Osobnostně svobodným lidem přináší život i tak dost podnětů k řešení, které zvládají bez zátěže svých vnitřních konfliktů. Citů se ne­ lze zbavit. Avšak moudrý člověk je používá na správném místě, např. na závěr diagnostického sezení projeví své pochopení pro obtíže klienta, kterého obdaří náležitým povzbuzením. Matematika (z řeckého mathematikós – milující poznání, což je odvozeno z máthema – věda, poznání) rozhodně není hra suchopárných čísel, nýbrž naopak, je to úžasný, rozsáhlý, rozkvetlý sad, v němž je každý strom i každá větev, květ, lístek či plod často překvapivě jinak

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

krásný, zajímavý a přitom užitečný. Matematika je v určitém smyslu slova univerzálním jazykem vesmíru, který je schopen popsat, zachytit i optimalizovat libovolný jev mikro a makro kosmu včetně duševních pochodů, hnutí mysli, mrknutí víčka apod. Blaženost z brilantních matematických aplikací a objevů je však dopřána jen těm, kteří dokázali aktivně zvládnout odpovídající penzum matematických znalostí. Jejich vybraná vyjádření: Laczek Kolakowski: „Matematika je nejmocnější intelektuální nástroj, který byl kdy vytvořený a prostřednictvím kterého unikáme času.“ Lord Kelvin: „Když to, o čem mluvíte, můžete změřit a vyjádřit čísly, tak o tom něco víte.“ Max Laue: „Matematika dává nejčistší a bezprostřední zážitek pravdy, v tom je její hodnota pro všeobecné vzdělání lidí.“ Paul Dirac: „Matematika je prostředek speciálně přizpůsobený pro osvojení si různých abstraktních pojmů, a co se toho týká, její moc je neohraničená.“ Stephen Weinberg: „Jevy, které studujeme, jsou tak zvláštní a složité, že o nich nelze přemýšlet bez matematiky, zdá se, že vesmír není možno popsat jinak než matematickým jazykem.“ John Polkinghorne: „Matematika je abstraktní klíč na otevírání tajemství skutečného vesmíru.“ Optimálního fungování není strohá unifikace. O tom vypovídá např. pestrost aplikací obecně výhodné proporce nazývané zlatý řez. Všechno, co je v přírodě komponováno tak, aby výsledek působil na lidské oko lahodící harmonií, souvisí se zlatým řezem. Takové objekty jsou krásnější, zdravější a také lépe fungují, což má své hluboké příčiny. Touto proporcí oplývají mnohé pozemské pyramidální stavby i prehistorické artefakty, jako hliněné destičky Sumerů. Zlatým řezem se zabývali Eukleides, Luca Pacioli, Leonardo da Vinci, Feidius, Johannes Kepler, Albrecht Dürer, Martin Ohm, Roger Herz-Fischler, Matila Ghyka a další. Zlatý řez byl využit ve stavbách starého Řecka, Číny, Blízkého východu a v dílech takových architektů jako Marcus Vitruvius Pollio, Leon Battista Alberti a Le Corbusier. Proporce zlatého řezu má systematické matematické vyjádření jako dělení úsečky tak, aby kratší část byla ve stejném poměru k delší jako delší

107 část k délce celé úsečky. Vznikly mnohé další matematické objekty jako zlatý obdélník, zlatá spirála apod. Zlaté řez vyjadřují iracionální čísla s unikátními vlastnostmi. Jsou vkomponovány do obrazů Leonarda da Vinci a Raphaela. Jsou patrné při formování vichřice, dráhy letu dravce, polohy zvířat, tvaru a fylotaxí rostlin, tvaru zobáků, rohů, parohů, klů, zubů a schránek živočichů. Velká pozornost je zlatému řezu věnována v dnešní propagační a reklamní tvorbě a v kompozici fotografií. Zlaté proporce byly objeveny v pětiúhelnících, v pěticípých hvězdách a v platonských a archimedovských mnohostěnech. Zlatý úhel se využívá pro neperiodické dláždění, souvisí s uspořádáním kvazi krystalů a stoupáním šroubovic B-DNA. Zlatý řez má úzkou souvislost s Fibonacciho a Lucasovou posloupností, s informační teorií hald. Zvláště četné jsou astronomické aplikace; stojí na nich hudba i optimální zvířecí a lidské proporce. Vznikla též zlatá fyzika. Autor je pedagóg a správca pobočky antropologickej biotypológie Praha.


N

ČLOVEK A ZVIERA

SPOJENECTVO ŽIVÝCH BYTOSTÍ > ČLOVEK A ZVIERA

YA

ÁÉ R U B R I K OV

Vladimír Líška ÁÉ R U B R I K

YA

N

OV

ŠTVORNOHÍ LIEČITELIA ČLOVEK SI SKROTIL KOŇA NIEKEDY PRED ŠESŤTISÍC ROKMI, V DOBE, KTORÚ ARCHEOLÓGOVIA NAZVALI MLADŠIA KAMENNÁ DOBA. ZNÁMY JE KÔŇ ALEXANDRA VEĽKÉHO BUKEFAL, NA KTORÉHO POČESŤ DAL ALEXANDER POSTAVIŤ MESTO ALEXANDREIA BOUKEFALOS.

108

J

eho prvé medicínske využitie v Európe pochádza zo 17. storočia, keď Nemec Thomas Sydenham predpisoval jazdu na koni ako liečebnú metódu. Friedrich Hoffmann v 18. storočí tvrdil, že viac dobra urobí jazda na koni ako lieky. Johann W. Goethe aktívne jazdil na koni do 55. roku života, Tomáš G. Masaryk celý život. „Kôň je spôsob života, kôň je komunikácia bez slov, kôň je rovnocenný partner,“ tvrdí MUDr. Lia Frantelová z Rehabilitačného ústavu Hamzovej liečebne v Luži-Košumberku, ktorá skĺbila v sebe prácu lekára a celoživotnú lásku ku koňom. V roku 1988 tu začali liečiť dievčatá so skoliózou, neskôr neurolo-

gické diagnózy, predovšetkým mozgovú obrnu u detí. Pri hipoterapii sa využíva pohyb konského chrbta a jeho prenos na človeka, pričom prostredníctvom nervových dráh dochádza k ovplyvňovaniu mozgu a miechy. Kôň ako veľké a silné zviera má silu vrátiť nás do svojho prirodzeného stavu, od ktorého sa vďaka systému stále viac vzďaľujeme. V konskom sedle získavame zrazu iný pohľad na všetko okolo, iný pohľad na dôležitosť vecí v živote. Kone majú obrovský talent pomôcť človeku dosiahnuť integrovaný mentálny stav, ale prístup k múdrosti, ktorou disponujú, vyžaduje rešpektujúci, partnerský vzťah. Linda Kohanov dodáva: „Časom som zistila, že tieto

zvieratá nám pozoruhodne efektívne pomáhajú dosiahnuť nový spôsob vedenia, v ktorom sa spája cit, intuícia, vzťah a múdrosť, vôľa, vynaliezavosť a schopnosť riešiť problémy.“ Kohanov počas svojej dlhoročnej hipoterapeutickej praxe objavila schopnosť koní rozoznať inkongruentné (rozdielne) emócie u ľudí. Keď človek prizná svoj strach alebo zlosť, kôň k nemu príde a ponúkne pomoc. Ak človek nie je schopný zistiť, čo sa deje v jeho tele a mysli, kôň to dáva najavo svojím správaním. Zvláštnu schopnosť vycítiť, kedy treba liečiť, majú mačky, ktoré predovšetkým starým ľuďom môžu spríjemniť posledné roky života a zmenšiť tak ich pocity strachu a depresie. Zmierňujú syndróm vyhorenia a majú výrazný kladný vplyv na onkologických pacientov. Podľa amerických štatistík chovatelia mačiek zomierajú oveľa menej často na infarkt a mozgovú mŕtvicu. V Egypte boli posvätné, nesmeli sa zabíjať, boli mumifikované, a to v obrovských množstvách. Pri vykopávkach začiatkom bezduchého 20. storočia potom skončili pomleté ako hnojivo. Rupert Sheldrake spomína príbeh istej Gertrudy Bositschnickovej z Rakúska: „Kocúr Baerli mi bol po celých 15 rokov verným spoločníkom a radosťou môjho života. Bol to skvelý kocúr, ktorý miloval slobodu, ale kedykoľvek, keď vycítil, že mi nie je dobre, alebo som smutná, nikdy sa odo mňa nepohol ani na krok. Vyskočil mi do lona, priadol a tisol sa ku mne. Keď som sa zas cítila dobre, chodieval preč ako obvykle, hlavne v noci.“ Ak je v domácnosti viac mačiek, dokážu sa o ľudí starať striedavo, to znamená, že vždy jedna mačka ostane v domácnosti, kým ostatné behajú vonku. Iný príbeh. „Bolo mi naozaj zle a chcel som si siahnuť na život. Moja mačka to musela spoznať a v ten deň sa odo mňa nepohla ani na krok. Ona, ktorá obvykle nikdy nemňauká, naraz mňaukala celý deň a trela si hlavu o moju nohu. Popoludní chodievala spať s mojimi štyrmi mačkami, ale tentoraz zostávala stále v mojej blízkosti a v noci spala pri vankúši, kde obvykle nebýva.“ Psy zase dokážu upozorniť na nadchádzajúci epileptický záchvat. Pes žije spolu s človekom

už tisícročia a spolu tvoria jedinečný medzidruhový zväzok. Jedine v islame sa považuje za nečistého. V niektorých miestach Ázie však slúži ako potrava. V Egypte boli psy posvätné, taktiež mumifikované a v každom meste mali vyhradený cintorín. Japonskí vedci zistili, že pohľad do psích očí v nás uvoľňuje hormón lásky – oxytocín. Má antidepresívne účinky, uvoľňuje sa pri dotykoch a hladení a spolupodieľa sa na vytváraní vzťahov. V rámci medzidruhového kontaktu to funguje však len medzi človekom a psom. Podľa najnovších informácií bol pes domestikovaný oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo, nie pred 15 – 17-tisíc rokmi, ale už pred 30 – 40-tisíc rokmi. Na základe DNA pozostatkov tajmýrskeho vlka nájdeného na Sibíri vedci zistili, že jeho DNA už nebola vlčia, ale na polceste medzi vlkom a psom. Podľa Sheldraka začala táto transformácia z vlka na psa už pred viac ako stotisíc rokmi. Psy veľmi dobre poznajú, ako sa cíti ich pán. Sú veľmi vnímaví voči emóciám svojich majiteľov i druhých ľudí. V knihe Váš pes to vie Sheldrake spomína príbeh zlatého retrievera z hospicu, ktorý s neomylnou intuíciou obchádzal pacientov ako pomocný terapeut. U ťažko chorých sa zdržal, sedával s hlavou na posteli, u zdravých sa správal ako klaun. U jednej zomierajúcej pani stál s jej súhlasom s hlavou na posteli tri hodiny, až kým nezomrela. Sigmund Freud mal svojho psieho pomocníka, ktorý sedával počas terapie ticho pri gauči a vždy, keď sa začal vrtieť, Freud sedenie ukončil. V roku 1942 sa v USA za pomoci psov liečili vojnoví veteráni. S pohľadu feng šuej tvorí starostlivosť o zviera pozitívnu jangovú energiu a pomáha zbaviť sa samotárskeho syndrómu. Odborníčka v tejto oblasti Lillian Too píše: „Usúdila som, že priateľka potrebuje novú dávku jangovej energie, a tak som jej darovala nádherného kokeršpaniela – skrátka psa, ktorého si každý obľúbi. Prešla úchvatnou zmenou. Krátko po tom, ako do jej domácnosti vstúpil pes, sa z nej stal ktosi úplne iný. Doslova ožila. V jej hlase sa zjavilo teplo a nežnosť.“

109


ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Miroslav Hazucha

KOMUNITARIZMUS A PROJEKT UBUNTU AK BY SME MALI PARAFRÁZOVAŤ ÚVODNÝ SLOGAN Z MARXOVHO KOMUNISTICKÉHO MANIFESTU Z ROKU 1848, POVEDALI BY SME:

S

110

vetom v 21. storočí prechádza strašidlo komunitárneho hnutia, strašiace liberálov. Aby nedošlo k nesprávnemu pochopeniu komunitárneho hnutia a k jeho zámene s komunistami alebo anarchokomunistami, je potrebné uvedomiť si, že komunitaristi sa nesnažia zrušiť štát ako anarchisti. Ani totalitne si podriadiť štát jeho ovládnutím centrálnou mocou komunistickej strany. Komunitaristi sa usilujú o vytvorenie federatívneho zväzu egalitárskych komunít, ktoré budú vo vzájomnom kooperačnom, rovnocennom a rovnoprávnom vzťahu. Presadzujú republikovú egalitársku federáciu regionálnych komunitárnych celkov. Na medzinárodnej úrovni sa usilujú o vytvorenie konfederácie vzájomne závislých slobodných republík. Takto sa žiaden národ alebo republika nedostane do podriadeného stavu voči väčšiemu štátu. V takomto konfederačnom usporiadaní sa zahraničná politika združených republík zameriava na cezhraničnú výrobnú a turistickú kooperáciu, vzájomne výhodný obchod, kolektívnu obranu a spoločnú menu v konfederatívnej banke, v ktorej je mena krytá produktívnou prácou. Spoločná zahraničná politika je vymedzená vyššie uvedenými oblasťami, tzn. spoločnou menou, vzájomne výhodnou kooperáciou, obchodom a obranou. V ostatných oblastiach sú konfederatívne republiky nezávislé, ak sa nedohodnú na inej bilaterálnej alebo multilaterálnej spolupráci.

V prelomovej dobe na začiatku 21. storočia nastáva podobná zmena, akou bola priemyselná revolúcia v 18. a 19. storočí. Podobnou výraznou zmenou bude štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá je skôr priebežnou evolúciou, nazývanou aj Industry 4.0. Počas nej nastane masový úbytok pracovných miest, a tým aj možností námezdne sa zamestnávať. To spôsobí obrovské sociálne nepokoje, ak si doterajšie 3/4 pracujúcich nikde nenájdu prácu. Tento fenomén sa snažia vyriešiť liberálni socialisti, sociálni demokrati, ale aj liberáli v záujme zachovania sociálneho zmieru a ich kšeftov zavedením nepodmieneného zá­ kladného príjmu (NZP) de facto bez recipročnej protihodnoty. Peniaze za nič by dostal každý, vrátane bohatých, ktorí ich majú nadbytok. To by spôsobilo drastické plytvanie nedostatkovými spoločenskými zdrojmi. Paradoxne by toto hromadné plytvanie malo nastať v čase, keď sa takmer v celej Európe rozpadajú posledné zvyš­ ky tzv. sociálneho štátu. Z uvedeného vyplýva, že liberálno-socialistickí myslitelia narazili na intelektuálne bahnité dno libertariánskeho marazmu, nevedia si nájsť žiaden pevný bod, o ktorý by sa mohli oprieť, okrem socialistického plošného plytvania nedostatkovými verejnými zdrojmi. Tak sa topiaci liberálni socialisti chytili slamky NZP, ktorý je amorálnym a v masovom rozsahu nerealizovateľným experimentom. To pochopili pred rokom aj Švajčiari, ktorí tento experiment odmietli v referende drvivou väčšinou 4/5.


ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

112 Asi vám napadla myšlienka, prečo kritizujeme koncept NZP, keď tu nie je žiadna iná alternatíva. Vrátime sa do 80. rokov 20. storočia, keď všetci socialisti vrátane komunistov zatrúbili na ústup, lebo videli, že prehrávajú politickú a ekonomickú vojnu s liberálmi a libertariánmi reprezentovanými Margareth Thatcherovou a Ronaldom Reaganom. Práve táto prvá dáma libertarianizmu vyhlásila, že tu nie je žiadna iná alternatíva. Od 80. rokov 20. storočia dokázali úspešne súperiť s egalitárskymi liberálmi a libertariánmi na intelektuálnom politickom bojisku len komunitaristi. Práve vtedy komunitaristi pochopili, že zápas s liberálmi prehrajú podobne ako komunisti a socialisti, ak nebudú klásť dôraz na univerzálne platnú morálku, podporu klasických rodín, kooperáciu regionálnych pospolitostí, decentralizovane organizované komunity, kolektívne, autochtónnymi regionálnymi vlastencami vlastnené a samospravované prírodné zdroje v regiónoch, participované zapojenie celých komunít do spoločnej práce na regionálnych úrovniach. V tomto zlomovom období oportunistickí komunisti a socialisti

obrátili kabáty v ideologickej oblasti a urobili akýsi nepísaný konkordát s liberálmi, len aby ostali pri vládnych korytách. To v praxi znamenalo prevzatie agendy socialistických liberálov z frankfurtskej školy a zavedenie liberálnej trhovej ekonomiky. Zamerali sa na presadzovanie privilégií pre ukričané menšiny. Ako sa dostať z tohoto liberálno-socialistického amorálneho bludného kruhu? Ucelené riešenia na komunitárnych základoch ponúka Juhoafričan Michael Tellinger. Ide o nový spoločenský model bez peňazí, zisku a neustáleho hospodárskeho rastu, nazývaný projekt Ubuntu – kontribúcia (prispievanie). Možno vám v tejto súvislosti napadne komunitný počítačový tzv. open source systém Ubuntu, vytvorený na platforme Linuxu. Len tento Tellingerov systém je sociálno-spoločenský a funguje na platforme vychádzajúcej z poznatkov prírodných kmeňových pospolitostí celého sveta. Ubuntu – prispievanie je plánom na dosiahnutie prosperity ľudstva, ktorý M. Tellinger podrobne popísal v 380-stranovej rovnomennej knihe vydanej nakladateľstvom Zulu Planet Publishers v JAR v roku 2013.

Opísal v nej množstvo efektívnych riešení na zabezpečenie všetkých základných životných potrieb na dôstojný život pre všetkých ľudí združených v Ubuntu komunitách. Pritom by stačilo, aby každý člen komunity pracoval tri hodiny denne. Pred viac ako storočím dospel k podobnému návrhu aj Rus Peter A. Kropotkin, ktorý napísal, že ak s tým súhlasia obyvatelia obce, tak tá dá každému jej obyvateľovi potravu, obydlie, ošatenie na takej úrovni, akú dosahujú zámožnejšie vrstvy. Za to by občan odpracoval (pre obec) pol dňa alebo päť hodín. Snažíme sa poukázať, ako by sa každému dostalo to, čo je dnes považované za luxus s tým, že by ten druhý poldeň pracoval v najrôznejších záujmových voľných združeniach, sledujúcich ciele vzdelávacie, vedecké, kultúrne, umelecké, športové atď. Kropotkin o tom píše v knihe Pospolitosť – vzájomná pomoc, ktorú vydalo Družstevní nakladelství Kniha v Prahe v roku 1922. Na zabezpečenie jedného plnohodnotného teplého jedla denne stačí podľa Juhoafričana Michaela Tellingera odpracovať pre miestnu komunitu raz týždenne tri hodiny efektívnej práce pri príprave samotných jedál alebo surovín a polotovarov na ich prípravu. Kropotkin a Tellinger dospeli k tomu, čo by sme mohli nazvať dôstojným bezpeňažným, ale prácou podmieneným garantovaným (naturálnym) príjmom. Michael Tellinger už v roku 2005 vypracoval a postupne predstavoval veľmi efektívny prechodový systém od súčasného k ním navrhovanému spoločenskému usporiadaniu. Je zameraný na kontrolu rozkrádania verejných zdrojov, korupcie, verejného plytvania peniazmi daňovníkov. Systém Ubuntu je aplikovateľný kdekoľvek na svete. Vôbec nezáleží na tom, či v danej lokalite vládnu liberáli neokonzervatívni, socialistickí alebo zvrátene progresívni, lebo vždy ide o ten istý amorálny politický druh parazitujúci na masách pracujúcich občanov. M. Tellinger už v prechodnom období presadzuje kontrolu samosprávnych verejných financií prostredníctvom oblastných komunitných rád starších (KRS). Nemusia v nich byť len vekovo starší ľudia, ale najmä prirodzené autority. Jednou z prvých vecí, ktoré sa musia odohrať počas prvej fázy tohto prechodu, bude v každom

meste otvorenie bankového účtu obyvateľov, kam sa budú platiť všetky dane, poplatky za odpady, vodu, psov alebo akékoľvek ďalšie peniaze, ktoré mesto bežne vyberá od ľudí. Inými slovami, prestaňte platiť starostom a ich posluhovačom, kým ľuďom nezaručia prijateľnú úroveň služieb. KRS by namiesto samospráv dostávali dane a poplatky od obyvateľov na ich zverenecký účet. Ak otvorenie účtu nebude reálne alebo má potenciál defraudácie, KRS musí nájsť alternatívnu cestu výberu peňazí od ľudí a s peniazmi musí dobre zaobchádzať. Z účtu sa následne preplatia starostom a primátom len tie zrealizované verejné práce a služby, ktoré budú v záujme oblastných obyvateľov. Zároveň len vtedy, ak práce budú vykonané včas, v požadovanej kvalite, za primeranú cenu a budú ekologicky opodstatnené. Ak by to tak nebolo a hrozilo by ničenie životného prostredia či kultúrnych pamiatok, KSR zastaví refundovanie výdajov pre samosprávu. Nasledovala by petícia za odvolanie starostu, resp. primátora, a vypísanie nových volieb do oblastnej samosprávy. Takýto Damoklov meč visiaci nad hlavami samosprávnych úradníkov by ich rýchlo prinútil konať maximálne efektívne, hospodárne, ekologicky, a hlavne v záujme miestnych obyvateľov. Podľa M. Tellingera by si mala každá komunita v prvom rade vymenovať vlastnú reprezentatívnu skupinu. Jej primárnou úlohou bude dozerať na záujmy komunity v prospech všetkých obyvateľov. Novovzniknutá regulačná a kontrolná KRS by mala pozostávať z ľudí, ktorí sú charakternými a komunitou rešpektovanými osobnosťami pre ich vedomosti a múdrosť. KRS musí mať prirodzenú autoritu a poverenie od obyvateľov zrealizovať množstvo rýchlych rozhodnutí v záujme komunity. Potrebujeme nasledovať prirodzený poriadok vecí pri zakladaní oblastných komunít, a pritom využívať osvedčené prírodné zákonitosti. V navrhovanom modeli oblastných komunít je možné aplikovanie týchto znalostí v mnohých smeroch. Členovia KRS vyberú zo svojho stredu človeka na pozíciu hovorcu rady. Títo starší budú viesť, radiť a uskutočňovať potreby komunity každý deň priamo medzi ľuďmi namiesto toho, aby sa nachádzali v nejakej uzavretej kancelárii. Denne budú v kontakte s obyvateľmi. Vypočujú si ich pripomienky, zoznámia sa s návrhmi, privítajú

113


ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

114

nových členov do komunity a rozdelia najnaliehavejšiu prácu, ktorá sa musí vykonať v ten deň. Avšak KRS nebude narušovať alebo zasahovať do toku života v komunite, jedine na žiadosť ľudí. KRS uvedie do života nové idey alebo projekty, ktoré zlepšia a zmodernizujú všetky aspekty komunity. Každý člen komunity musí mať možnosť kedykoľvek si pohovoriť s členmi KRS, podať im návrhy, vzniesť pripomienku alebo predložiť novátorské nápady, ktoré zlepšia životy ľudí. Tellinger uviedol, že koncept demokracie je jedným z najlepšie maskovaných kontrolných systémov, ktorý bol daný ľuďom ako „cukrom potiahnutá pilulka jedu“. Ľudia sa tisíce rokov pokúšali o demokraciu a zistili len to, že nefunguje nikde vo svete, pretože pod demokraciou je veľmi šikovne maskovaná taktika, ktorá vedie ľudí k viere, že sú slobodní a majú možnosť voľby. Teraz už je jasné, že väčšina ľudí vo svete nemá vôbec možnosť voľby. Majú možnosť výberu z variantov ponúkaných oligarchiou, ale nikdy nie sú naplnené ich pravé potreby. Už by malo byť každému krištáľovo jasné, že vlády vnucujú svoje myšlienky ľuďom, a to väčšinou proti ich vôli. Z tohto dôvodu je dôležité pripomenúť, že systém Ubuntu nie je demokratickým systémom väčšiny, ale systémom, ktorý sa riadi pravidlami menšiny spočívajúcej v KRS. Tento systém zaručí naplnenie množstva rozdielnych potrieb mnohých menšinám na každý deň, a nielen potrieb väčšiny, ktoré nie sú rovnako splnené v rámci liberálnej demokracie. Tu múdri muži a ženy z KRS rozhodujú v prospech komunity. Rýchly prístup ku KRS zo strany ľudí bude zachovávať funkcie systému a vytvorí okamžitú spätnú väzbu aj v prípade, keď sa niečo nepodarí alebo sú niektoré sektory komunity z niečoho nešťastné. Pamätajte, že v spoločnosti, kde ľudia pracujú spoločne pre všetkých, v ich prospech, je stále dostupné všetko nevyhnutné pre všetkých. Preto tam nie je potrebné vykonávať byrokratickú kontrolu. Aby sme mohli nastúpiť na cestu prechodu, musia miestne komunity vykonať všetko, čo môžu urobiť zákonnou cestou na prevzatie kontroly nad vlastným mestským zastupiteľstvom a nad riadením mestských služieb. Môže ísť o jednoduché vyslovenie nedôvery zvoleným zástupcom a vymenovanie KRS ako reprezentatívneho te-

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

lesa. Majte na pamäti, že ide o prechodnú fázu, keď sa zbavujete kontroly skorumpovaných vlád na mestských a obecných úradoch, ktoré vám ukradli a rozpredávajú vašu pôdu alebo ju dávajú do nevýhodných prenájmov. Potrebujeme niekde začať, aby sme postupne zavádzali princípy jednoty a prosperity pre všetkých v oblastných komunitách. Nová KRS, kolektívne zastupujúca obyvateľov, musí požadovať od mestskej správy účty za všetky výdavky v meste, resp. obci, a bude oprávnená analyzovať ich správnosť. Existujúci systém peňazí nie je dlhodobé riešenie, preto je nutný prechodný plán, aby sa mesto stalo sebestačným a odpojilo sa „od siete“. Preto postupujme krok za krokom. Existuje niekoľko krokov k dosiahnutiu úplného Ubuntu v mestách, a následne v celej krajine. Uvedomte si, že táto nová sociálna štruktúra prinesie nové zákony a pravidlá, ktoré budú ustanovené zdola samotnými komunitami pod vedením jednotlivých KRS. V podstate každá komunita bude asociáciou suverénnych ľudských bytostí, ktoré si zvolili žiť v jednotných suverénnych spoločenstvách v prospech všetkých a vytvorili pre seba a svoju komunitu nové zákony založené na potrebách a morálnych zásadách ľudí. Nové zákonné štruktúry budú detailne rozobraté v oddelenej sekcii, ale základom všetkého je prirodzený morálny zákon. Presadzujú sa tri veľmi jednoduché morálne princípy, ktoré riadia svätosť života a rozumie im každý človek: 1. Nezabiješ a ani nikomu neuškodíš. 2. Nebudeš kradnúť alebo brať to, čo nie je tvoje. 3. Správaj sa čestne a morálne vo všetkom, čo robíš a hovoríš. Musíme začať s čistým štítom na začiatku niečoho nového, čo nie je pošpinené existujúcimi zákonmi, ktoré nás zotročujú – súčasné zákony sú iba príkazy presadzujúce korporátne pravidlá. Je potrebné, aby ľudia vytvorili úplne nový súbor zákonov pre seba, ktorý v sebe obsahuje aj zásadné pripomienky mládeže, ak mladí ľudia majú vôbec mať nejakú budúcnosť. Kropotkinova filozofia vznikla o viac ako storočie skôr ako Tellingerova. Bola reakciou proti (pseudo)darvinovskej filozofii bellum omnium contra omnes (vojna všetkých proti všetkým), čiže neľútostného konkurenčného boja o prežitie tých najsilnejších a najbezohľadnejších jednotliv-

115 cov účelovo združovaných do ad hoc strán a mafiánskych gangov. Gangstri a „bankstri“ získavali vydieraním a korupciou politickú moc prostredníctvom legislatívnych privilégií na úkor drvivej pracujúcej majority. Kropotkin poukazuje na fakt, že „spoločenské zriadenia, ktoré znamenali nejaký pokrok, boli často dielom pospolitosti konanej vedľa autority štátu, ale často proti nej. Zdrojom autority nie je len výlučne hrubá sila v zmysle hesla homo homini lupus (človek človeku vlkom), ktoré bolo (zvlčilým) prameňom Hobbesovej všetkej autority. Ale najmä pospolitosť, družnosť rozvíjajúcej iniciatívy a tvorivých schopností, ktoré majú často rozhodujúci podiel“. A ďalej: „Pravý pokrok spočíva v územnej decentralizácii a funkcionálnom vývoji miestnej a osobnej iniciatívy. Vo federácii od jednoduchého (obvodného) k zložitejšiemu (federálnemu), nie od veľmi zložitého centralizovaného k obvodnému.“ Uvedieme tri základné Kropotkinove zásady: 1. Oslobodiť výrobcov od jarma kapitálu. Spoločne vyrábať a slobodne konzumovať. 2. Oslobodiť obyvateľov od jarma štátnej oligarchie. Voľný rozvoj jednotlivcov v skupinách a skupín vo federácii.

3. Oslobodiť ľud od náboženských morálok. Vytvoriť prirodzenú morálku tvorivého a plodného života. V týchto bodoch sa P. A. Kropotkin zhoduje so základnými princípmi komunitárneho hnutia z konca 20. storočia, čím predbehol dobu takmer o storočie. Dlhodobo hovorím a píšem o komunitnej, regionálne patriotickej, decentralizovanej pospolitosti ako o skutočnom a realizovateľnom alternatívnom životnom štýle pre doteraz liberalizmom prekarizovaných ľudí (žijúcich v neustálom strachu o svoju existenciu). Propagujem aj vznik novo formovaného komunitného hnutia štátom poškodených ľudí, presadzujúceho účinnú alternatívu proti egoistickému a amorálnemu voľnotrhovo chápanému socialistickému liberalizmu a libertarianizmu, ktoré spoločne viac ako štvrťstoročie systémovo ničia naše medziľudské vzťahy, spokojné životy a šťastné rodiny. Autor je historik, pedagóg, psychológ a teológ, ktorý aktivisticky spolupracuje s viacerými občianskymi združeniami.


ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Magdaléna Svančarková

SPOJENECTVO RASTLÍN A MIKRÓBOV AKO CESTA K ZDRAVÉMU OVZDUŠIU

N 116

apriek rôznym diskusiám, konferenciám a opatreniam sa nedarí dosiahnuť výrazné zmeny v zlepšení kvality ovzdušia. Za posledné desaťročia sa podľa správy Znečisťovanie ovzdušia od Európskej environmentálnej agentúry EEA z októbra 2017 síce podarilo znížiť emisie mnohých znečisťujúcich látok, avšak ich koncentrácie sú príliš vysoké a problémy stále pretrvávajú. Komplikovanú situáciu majú najmä obyvatelia veľkých miest. Správa definuje aj látky, ktoré najviac poškodzujú ľudské zdravie: pevné častice, oxid dusičitý, prízemný ozón. Dlhodobé vystavenie týmto látkam vedie k poškodeniu dýchacieho systému alebo až k predčasnej smrti. Až 90 percent obyvateľov európskych miest sa denne vystavuje znečisťujúcim látkam v koncentráciách vyšších, aké sa ešte považujú za bezpečné. „Predpokladá sa, že výskyt jemných pevných častíc v ovzduší pravdepodobne skracuje očakávanú dĺžku života v EÚ o viac ako osem mesiacov. Benzpyrén je karcinogénna znečisťujúca látka vzbudzujúca rastúce obavy, jej koncentrácie v mnohých mestských oblastiach sa pohybujú nad prahovými hodnotami stanovenými na ochranu ľudského zdravia, a to najmä v strednej a východnej Európe,“ uvádza správa. Látky znečisťujúce ovzdušie sa delia na dve skupiny. Prvou sú hrubé častice, ktoré sú veľké ako ľudský vlas a dokážu prenikať do pľúc, kde sa usadia a spôsobujú problémy srdcovo-cievnemu systému a dýchacej sústave. Ich zdrojom sú najmä priemyselné závody a výfukové plyny áut. Druhú skupinu tvoria jemné častice, tie sú veľmi drobné a ich existenciu je možné odhaliť elektrónovým mikroskopom. Ich zdrojom je spaľovanie dreva v domácnosti, automobilová doprava i poľnohospodárstvo. Spôsobujú problémy v dýchacej sústave.

Podľa príspevku Znečistené prostredie zabíja viac než čokoľvek iné od Slovenskej nukleárnej spoločnosti SNUS z novembra 2017 trpí najviac znečisťovaním ovzdušia Ázia a Afrika. Najmä v Indii je príčinou až štvrtiny všetkých úmrtí. Problém je najmä v tom, že tieto krajiny sa snažia rozvíjať svoju ekonomiku, ale prudký rozvoj energetiky, výroby či baníctva je zároveň zdrojom znečisťujúcich látok. Napríklad v Číne od roku 1992 vybudovali 600 uhoľných elektrárni. Podľa príspevku SNUS však práve toto riešenie ročne zabije 300-tisíc Číňanov a poškodzuje zdravie ďalších miliónov. Jedným z riešení, ktoré nám ponúka sama príroda, je takzvaná fytoremediácia. Napriek jej jednoduchosti ide o dosiaľ nepreskúmanú oblasť. Výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx hovorí: „Na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutné, aby Európa konala ambiciózne a išla nad rámec súčasnej legislatívy.“ Aj preto je nutné, aby veda v tejto oblasti dohnala zameškané. Podrobnejšie sa fytoremediácii venuje štúdia Fytoremediácia látok znečisťujúcich ovzdušie: Využitie listnatých rastlín a ich mikróbov od Wei Xiangying a kolektívu autorov z júla 2017. „Listy rastlín sú schopné adsorbovať alebo absorbovať látky znečisťujúce ovzdušie. Zvyčajne sa na povrchu listov a v listoch vyskytujú mikróby, ktoré dokážu biodegradovať alebo premeniť znečisťujúce látky na menej toxické alebo netoxické molekuly,“ uvádza sa v štúdii. Podľa autorov je potrebné preskúmať tento potenciál a molekulárne mechanizmy, ktoré sú základom listov a rastlín, a ich vplyvy na redukciu znečisťujúcich látok v ovzduší. Zároveň píšu aj o skúsenostiach z výskumu Urban Forest Effects Model. Ten vyskúšali a popísali A. Jun Yanga a kolektív autorov v štúdii Mestský

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

les v Pekingu a jeho úloha pri znečistení ovzdušia z roku 2005. Študovali vplyv mestského lesa na kvalitu ovzdušia v Pekingu. Zistili, že 2,4 milióna stromov v centrálnej časti Pekingu odobralo v roku 2002 zo vzduchu 1261,4 ton znečisťujúcich látok, z toho 720 ton boli pevné častice. Výskumníci aj na základe týchto zistení tvrdia, že fytoremediácia je ekologický a efektívny spôsob sanácie znečisťujúcich látok. Treba však zistiť nasledujúce skutočnosti: Aké sú skutočné reakcie rastlín na pevné častice? Aké sú metódy zberu, identifikácie a pestovania vhodných rastlín? Ktoré mikróby sa môžu použiť na kolonizáciu listov? Práve listy sú primárnym fotosyntetickým orgánom s výrazným horným a spodným povrchom. Horný povrch má voskový kryt. Obsah a zloženie voskov sa medzi jednotlivými rastlinami líši. Ich primárnou úlohou je zabrániť odparovaniu vody z povrchov listov a je to aj bariéra pre prenikanie látok. Povrch listov je naplnený takzvanými trichómami. Tie majú úlohu mechanickej obrany. Pod kožnou vrstvou sa často vyskytujú takzvané stómy. Tie regulujú prietok plynov do listov a z nich a sú schopné aj adsorbovať a absorbovať chemikálie. Na povrchu rastlinných orgánov alebo v rastlinných tkanivách žijú mikróby, a to bez toho, aby spôsobovali zjavné ochorenie. Podstatným pojmom je tu takzvaná fytosféra, čiže mikroprostredie obklopujúce nadzemné orgány rastlín. Práve v tejto vrstve žije až 1026 druhov bakteriálnych buniek. Taký odhad uvádza štúdia Vzťahy medzi fytosférou bakteriálnych skupín funkčnými vlastnosťami rastlín v neotropickom lese Stevena W. Kembela a kolektívu autorov z roku 2014. Rastliny a ich druhy ovplyvňujú zloženie fytosféry, a tak existuje viacero druhov mikrobiálnych spoločenstiev. Zdá sa, že existuje adaptácia a vzájomné vzťahy medzi rastlinami a rôznymi mikrobiálnymi skupinami. Odborníci predpokladajú, že rastliny a mikróby buď samostatne, alebo vo vzájomnej spolupráci vyvíjajú mechanizmy prispôsobovania sa znečisteným látkam. Ak sa podarí odhaliť mechanizmy týchto procesov, mohli by sa využiť pri obnove čistého a zdravého ovzdušia.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

Po

zimných sviatkoch sú mnohí ľudia prejedení a môžu sa u nich prejavovať problémy s trávením. Dobrému tráveniu prospieva zmes horca žltého, puškvorca, čakanky, mäty a sladovky hladkoplodej. Pri pocite prekyslenia žalúdku je vhodné siahnuť po zmesi paliny a klinčeka, zloženej z rovnakých dielov byliniek. Správnu rovnováhu metabolizmu cukrov a tukov pomáha dosiahnuť borievka. Na prečistenie tráviaceho systému môžete využiť rozmarín a pestrec mariánsky v podobe čajov alebo oleja, ďalej fenikel obyčajný, benedikt lekársky a čakanku obyčajnú. Po prejedení a alkohole nám pomôže čaj na pokazený žalúdok. Zmiešajte päť dielov vňate paliny, štyri diely vňate mäty, zemežlče a benedikta, tri kvety rumančeka, tri plody borievky a tri semená pestreca. Zo vzniknutej zmesi odoberte dve lyžice a zalejte ich 0,5 l vriacej vody. Prikryté nechajte lúhovať 20 minút. Pite po celý deň v malých dávkach. Nič nejedzte, prípadne len trošku ovocia. Ovocím opätovne naštartujete celé trávenie. Po dlhom vysedávaní pred televízorom je dobré začať sa viac hýbať. Na zvýšenie pohyblivosti môžeme využiť arniku horskú – pomáha pri bolestiach kĺbov, zvyšuje pohyblivosť, tlmí bolesti svalov. Upokojeniu mysle a zmierneniu stresu napomáha napr. levanduľa. Vhodná je aj tinktúra z maralí koreňa (leuzeja šuštivá), ktorá sa využíva na posilnenie adaptačných schopností pri strese. K výborným adaptogénom – prostriedkom zvyšujúcim odolnosť organizmu voči stresu, patrí aj ašvaganda – indický ženšen. Jednou z málo známych a pomerne málo využívaných byliniek s výborným účinkom proti nervovej labilite je bazalka; pomáha pri prepracovanosti, depresiách a migrénach. V tomto prípade veľmi účinne pomáha éterický olej z bazalky. Pridajte 1 – 2 kvapky do misky s horúcou vodou, prikryte sa uterákom a vdychujte.

117


ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Jana Rostasová

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

R

učne vyrobené syry podľa vlastných receptúr môžeme nájsť v syrárskej výrobni Cheesio a na rodinnej farme pána Tomáša Francistiho v obci Dolné Saliby. Od roku 2013 začal experimentovať so syrom, najprv pre svoju spotrebu, až sa dopracoval k vybudovaniu

vlastnej syrárne. Syry sú väčšinou vyrábané ručne z kravského mlieka a čiastočne aj z ovčieho s pridaním mliečnych kultúr, ochutené rôznymi bylinkami a koreninami (čili, tymian, rasca...). V súčasnosti ponúkajú rôzne druhy syrov od mäkkých čerstvých až po dlho zrejúce.

CHEESIO GOMOLYA

Je mäkký a krájateľný, má bielu farbu, tvarohovú príchuť, ochutený rôznymi bylinkami a koreninami. Výborný do šalátov, na syrové misy a môže sa pripraviť aj ako vyprážaný syr.

118 CHEESIO CHEEDAR

Tvrdý syr zrejúci 3 až 9 mesiacov. Dozrievaním sa chuť stáva silnou a plnou, nadobúda vynikajúcu orieškovú príchuť.

CHEESIO GOOUDA

Polotvrdý syr zrejúci minimálne 30 dní. Má mäkké pružné cesto svetložltej farby s maslovou chuťou. Ako syr zreje, cesto tmavne a tvrdne. Výborný len tak na raňajky alebo k bielemu vínu.

TAMI JALAPEÑO PIKANTNÁ NÁTIERKA SO SYROM

Zloženie: maslo 29,5 %, syr s bielou plesňou na povrchu 27 % (pasterizované mlieko, jedlá soľ, syridlo, mliekarské kultúry, penicillium candidum), tvaroh 24 %, pitná voda, sušená srvátka, emulgujúce (taviace) soli (E452, E450), sušená pálivá paprika jalapeño 1,5 %, jedlá soľ, stabilizátor (karagénan), regulátor kyslosti (kyselina citrónová), tuk min. 29 %, sušina min. 47 %.

TAVENÝ SYR ZO SMOTANY Z ALPSKÉHO MLIEKA

Zloženie: smotana (54 %), syr (23 %), maslo, sušená srvátka, taviace soli (E339, E451), soľ, tuk v sušine 50 %.

TAVENÝ PLÁTKOVÝ SYR 36 %

Zloženie: 36 % prírodné syry, voda, maslo, mliečne bielkoviny, sušená srvátka, zemiakový škrob, taviace soli E331, E339, E341, E452, jedlá soľ, regulátor kyslosti: kyselina citrónová E330, prírodná aróma, farbivo: betakarotén.

NÁTIERKA ŠUNKOVÁ

Zloženie: smotana (68 %) (mlieko), rastlinný tuk kokosový (17 %), údená šunka (6 %) (bravčové stehno (75 %), pitná voda, jedlá soľ (max. 3,2 %), stabilizátory (trifosforečnany, difosforečnany, karagénan), antioxidanty (citrany sodné, askorban sodný), dym, sušené mlieko, sušená srvátka (mlieko), zemiakový škrob, jedlá soľ (0,5 %), zvýrazňovač chuti (glutaman sodný), smotanová kultúra.

CAMEMBER DE CHEESIO

Syr s bielou plesňou (Penicillium Candidum) z kravského mlieka, pripravený tradičnou metódou. Zreje minimálne 14 dní v miestnosti s vysokou vlhkosťou.

CHEESIO EXTRA OLD

Syr je tvrdý, zrejúci minimálne 7 mesiacov. Má žltú farbu a veľmi intenzívnu chuť, ktorá dlho doznieva v ústach. Je výborný na varenie, hodí sa k cestovinám, aj do rizota.

E450 difosforečnan, E451 trifosforečnan sodný a draselný, E339 fosforečnan sodný, E452 polyfosfo­ rečnany (sodný, draselný a vápenatý) – vysoké dávky môžu v tele spôsobiť nerovnováhu a zapríčiniť nedostatok vápnika. E407 karagénan – získava sa úpravou červených rias. Môže spôsobiť alergické reakcie. E621-L glutaman sodný – na konzumáciu by si mali dať pozor hlavne rizikové skupiny ako dojčatá, deti a tehotné ženy. Môže spôsobiť vážne poškodenie neurónov v sietnici, hypotalame (časť mozgu, ktorá kontroluje uvoľňovanie hormónov z hypofýzy) a v iných častiach mozgu, alebo oslabenie imunitného systému.

119


NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

Magdaléna Svančarková

INVÁZIA KVASINIEK KEĎ SOĽ NIE JE NAD ZLATO

V

120

šeobecne prevláda názor, že soliť nie je zdravé. Nie je to celkom tak. Kuchynská soľ ako zlúčenina sodíka a chlóru má aj pozitívne stránky. Samotný sodík je dôležitá minerálna látka. Pomáha regulovať distribúciu telesných tekutín. Stimuluje činnosť obličiek, uľahčuje trávenie, je dôležitým minerálom pre rast, pôsobí proti kŕčom vo svaloch. Jeho rovnováha v organizme je veľmi dôležitá. Preto jeho nedostatok spôsobuje dehydratáciu, únavu, halucinácie. Lenže na druhej strane, jeho prebytok spôsobuje zaťaženie krvného obehu, zadržiavanie tekutín a zabraňuje vylučovaniu odpadov. Soľ sa začala používať medzi ľuďmi pred 5000 rokmi, jej hlavným účelom bola konzervácia potravín. Dnes už netreba doslova zasoliť potraviny, aby vydržali, sú rôzne iné technologické postupy na zvýšenie ich trvanlivosti. Napriek tomu je nadmerný príjem soli v dnešnej dobe veľmi rozšírený. V dochucovadlách s obsahom glutamanu sodného bežne býva 60 percent soli. Veľa soli obsahujú aj aj rôzne zmesi korenia. Netreba zabúdať, že soľ sa nachádza v mnohých potravinách. Zvýšené dávky soli vedia človeka veľmi ľahko dostať na lopatky a privodiť mu množstvo zdravotných problémov. Jedným z nich je aj také závažné ochorenie ako rakovina žalúdka. Upozornila na to aj štúdia od Lanfranca D’Eliu a kolektívu autorov Príjem soli v potravinách a riziko rakoviny žalúdka z roku 2014. Podľa týchto výskumníkov množstvo epidemiologických štúdií analyzovalo vzťah medzi nadmerných príjmom soli a rizikom rakoviny žalúdka. Výsledky poukázali na stúpajúcu pravdepodobnosť ochorenia so zvyšujúcimi sa

dávkami soli. Odborníci upozorňujú, že zníženie výskytu tohto typu rakoviny je možné dosiahnuť najmä postupným znižovaním príjmu soli. Štúdia Mitsumasu Umesawu a kolektívu autorov Preferencia slaných jedál a ich príjmu a riziko rakoviny žalúdka z roku 2016 vyčíslila aj percentá. Preukázala, že riziko rakoviny žalúdka u jedincov so silným uprednostňovaním slaného jedla bolo o 30 percent vyššie ako pri ľuďoch s vyrovnaným stravovaním. Ďalším problémom je krvný tlak. Nadmerný príjem soli ho zvyšuje. Podrobnejšie sa tomu venoval Francesco Cappuccio a kolektív autorov v štúdii Kardiovaskulárne a iné účinky konzumácie soli z roku 2013. Štúdia ukázala, že existuje priamy vzťah medzi príjmom soli a krvným tlakom. Preto je zníženie príjmu odporúčanou prevenciou vysokého krvného tlaku. Autori spomínanej štúdie zhodnotili, že má ohromujúci účinok aj pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení. Zároveň uviedli, že výhody takýchto opatrení treba viac preskúmať. Rizikom prehnaného solenia je aj takzvaná Menierova choroba. Ide o poruchu vnútorného ucha. Pacient nedokáže udržať rovnováhu, má pocit, že sa točí. To môže trvať niekoľko minút, ale i hodín. Krátko pred takýmto závratom prichádza zaľahnutie v ušiach, zhorší sa sluch. Soľ sa dá pomerne jednoducho nahradiť kombináciami byliniek či korenín, len si treba postupne zvyknúť na nové chute. Odporúča sa oregano, rasca, zázvor, ale i kurkuma – tá má navyše protizápalové vlastnosti, chráni bunky pred chorobami. Výborným riešením je aj čierne korenie. To zase chráni organizmus pred vysokým krvným tlakom a zlepšuje funkcie obličiek.

S

kúsenosti s hnačkou má zrejme každé dieťa či dospelý. Patrí medzi najúčinnejšie obranné mechanizmy organizmu. Telo sa takto prirodzene zbavuje škodlivín a baktérií, ktoré spôsobili zápalový stav slizníc žalúdka či čriev. Nepríjemné ťažkosti trvajú jeden až dva dni. V prípade dlhšieho výskytu pravdepodobne poukazujú na iné ochorenie. Pri liečbe sa často odporúčajú probiotiká – živé organizmy, ktoré všeobecne zlepšujú zdravotný stav. Odborníci však upozorňujú, že ich bezpečnosť stále nie je podrobne preskúmaná. Ako riziková sa v súčasnosti prejavuje kvasinka Saccharomyces boulardii. Prvýkrát sa získala z ovocia liči. Považuje sa za prospešnú v liečbe a prevencii žalúdočno-črevných ochorení. Ako probiotikum stabilizuje funkciu črevnej bariéry. Vyššie riziko však predstavuje u imunokompromitovaných pacientov, ktorí sú náchylnejší na závažné až život ohrozujúce infekcie. Túto kvasinku obsahuje probiotikum enterol. Podľa príbalového letáka sa liek používa na prevenciu hnačky. Môže ísť o akútny stav či preventívnu liečbu alebo aj syndróm dráždivého čreva či cestovateľskú hnačku. ŠÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv) zverejnil v novembri informáciu o možných kontraindikáciách pre liek enterol. Upozornil na ne výrobca. Podľa oznámenia treba rozšíriť kontraindikácie lieku. Doteraz to bolo v prípade, ak mal pacient zavedený centrálny žilový katéter. Ide o dlhú tenkú rúrku vloženú do žily, ak je potrebné dlhodobé podávanie liekov, tekutín, potravy či transfúzia krvi. V tomto prípade hrozí takzvaná kolonizácia kvasinkou. Oznámenie ďalej poukazuje na prípady takzvanej fungémie, vrátane smrteľných prípadov, a to pri kriticky chorých pacientoch a ľuďoch v tesnej blízkosti pacienta liečeného uvedenou kvasinkou.

O fungémii bližšie hovorí Nicolaus Dauby v článku Riziko Saccharomyces boulardii obsiahnutej v probiotikách na prevenciu infekcie Clostridium difficile v starobe z novembra tohto roku. Fungémia je ťažko liečiteľná infekcia, predstavuje prítomnosť kvasiniek v krvi. Neexistuje validovaná liečba, preto je spojená s vysokou úmrtnosťou. Rizikové faktory sú pri tom žilový centrálny katéter, pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti, ale aj použitie enterálnej alebo parenterálnej výživy. Problémom sú najmä starší pacienti. Tí majú pokles imunitných funkcií, často sa u nich prejavuje podvýživa. Vzhľadom na túto rizikovosť je pri liečbe potrebné dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Vrecúška ani kapsuly lieku by sa nemali otvárať v izbách pacientov, zdravotníci by mali nosiť rukavice, potom ich zneškodniť a správne si umyť ruky. Čo sa týka samotného lieku, prejavuje sa aj ďalšími nežiaducimi účinkami: vetry, alergické reakcie spojené so svrbením, žihľavkou a vyrážkami, anafylaktická reakcia, exantém – kožná vyrážka. Jeho užívanie v prípade tehotenstva treba konzultovať s lekárom. Problémom sú očividne imunitne labilnejší pacienti. Ak sa chcete vyhnúť uvedeným problémom, môžete v prípade bežnej hnačky trvajúcej deň skúsiť klasickú diétu a zvýšený príjem tekutín. Treba však rozlišovať, či ide o normálne príznaky, ako sú bolesti, nadúvanie, nevoľnosť, vodnatá stolica, koliky, alebo dochádza k horúčke, strate váhy, stolica je sfarbená krvou alebo tmavá. Pri miernych príznakoch môžeme skúsiť škoricu, varená pomáha pri zahustení stolice. Takisto pomáha ovocie ako banány, jablká či mrkva. Rovnako aj bazalkový čaj. Ak pozorujete vážnejšie príznaky, treba zistiť skutočnú príčinu. A tou už môže byť syndróm dráždivého čreva, diabetes, zvýšená činnosť štítnej žľazy, otrava toxínmi, ale aj parazity či lieky na vysoký krvný tlak.

121


JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S VODIČOM KAMIÓNU

S

Jánom Šimom sa stretávame v kabíne jeho ťahača, ktorá sa mu pri cestách Európou stáva dočasným domovom. Vzadu má malé lôžko, nad ním úložný priestor, kde skladuje varič, vodu aj potraviny. Nie je to celkom pohodlné bývanie, ale dá sa to vydržať. Len v Nemecku alebo Holandsku spáva pre istotu s nožom po ruke. Odkedy islamský terorista vnikol do kabíny spiaceho poľského vodiča, dopichal ho na smrť, a potom s jeho kamiónom vrazil do davu na berlínskych vianočných trhoch, nikto z jeho kolegov nespáva v týchto krajinách pokojne. Pôvodne začínal podnikať ako majiteľ stanice s plynovým LPG palivom. Potom si veľká firma vedľa neho postavila vlastný podnik a konkurenčne ho zlikvidovala. Niekoľko rokov šoféroval autobus a potom presedlal na kamión. „Je to lepšie, ako neustále sa otravovať s ľuďmi, tovar sa nesťažuje, keď napríklad prudšie zabrzdíte,“ hovorí. Predtým robil pre veľkú dopravnú firmu, teraz je v malom rodinnom podniku. V malej firme majú k svojim šoférom ľudskejší prístup. Keď nestíha kvôli situácii na ceste dodržať harmonogram, prijímajú to s pochopením. Vo veľkej spoločnosti to bolo viac o buzerovaní a poznámkach typu: „Ako to, že tam ešte nie ste?“ Alebo: „No a čo, že je tam havária, tak ju obíďte.“ Ale skúste obísť neprejazdné miesto po tesnom kraji s plne naloženým návesom, keď celé vozidlo váži okolo 40 ton. Práve dodržiavanie harmonogramu je na tejto práci najstresujúcejšie. Podrobný rozpis mu určuje, kedy má byť na ktorom mieste vykládky alebo nakládky. Dá sa dodržať za štandardných podmienok. Problémy nastávajú pri zhoršenom počasí, zápchach alebo dopravných nehodách. Pritom aj keď nestíha, musí zo zákona dodržiavať povinné prestávky. Po 4,5-hodinovej jazde minimálne 45 minút a po ďalšej 4,5-hodinovej jazde 9 hodín. Prístroj tachograf zaznamenáva dobu jazdy a prestávok. Ak ho zastavia policajti Foto: Matúš Plecho

a podľa záznamu z tachografu zistia, že prestávky nedodržal, hrozí mu vysoká pokuta. A to ešte firmy, ktorým vozí tovar, zvyknú kamionistov zneužívať: „V rámci šetrenia obmedzujú skladové kapacity, a potom si robia prechodné sklady z našich kamiónov. Napríklad prídem na miesto vykládky a oni mi povedia, aby som čakal a tovar vyložil až o desiatej večer. Vysvetľujem im, že o desiatej už musím mať prestávku. Ale ich to nezaujíma a ak nevyložím tovar podľa ich požiadaviek, volajú do firmy a vyhrážajú sa sankciami.“ Ako profesionálny šofér má bohaté skúsenosti s policajtmi rôznych krajín, pričom nedá dopustiť na tých britských: „Policajt vo Veľkej Británii nemá rád, keď ho vodíte za nos, ale ak vidí, že máte problém, vždy sa vám snaží pomôcť. Raz som mal v navigácii zastaranú mapu, viedla ma cez miesto, kde medzitým postavili kruhovú križovatku tesne obklopenú dopravnými značkami, popri ktorých veľké vozidlo neprešlo. Musel som zastať a nedalo sa mi ísť ďalej. Prišli policajti a keď som im vysvetlil situáciu, zavolali dopravný servis, aby značky zrezali. Potom ma na motorkách eskortovali až na miesto vykládky. Slovenskí policajti by mi hneď naparili pokutu.“ Kedysi sa tovar prepravoval skôr vlakmi, dnes sa viac využívajú kamióny kvôli ich väčšej flexibilite a spomínanej snahe firiem šetriť na skladovacích priestoroch. Výsledkom je viac nákladných vozidiel na cestách, čo znervózňuje vodičov osobných áut. „Keď mám dodržať harmonogram, niekedy musím predbehnúť kolegu. Ale mám veľké a ťažké vozidlo, predbiehanie iného kamióna mi trvá dlhšie ako osobnému autu. Ich vodiči sú potom nervózni, vytrubujú na mňa. Akoby si neuvedomovali, že nie som na ceste pre zábavu, ale preto, aby som doviezol zeleninu a iný tovar, aby si aj oni mali vo svojom obchode čo kúpiť. Vždy hovorievam: S nami budú všetky cesty preplnené, ale bez nás budú všetky obchody prázdne.“

123


ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

VRŠEK, DOLINEČKA, PEKNÁ ROVINEČKA

K

124

eď ma zo Slovenskej televízie oslovili so spoluprácou na ďalšom cykle Zem spieva, ani chvíľu som nezaváhala, aj keď s polámanou labou. (Bolo koze dobre, nešla tancovať na ľad, ale na huby, kde sa pri šmyknutí zachcelo pravej nôžke ísť pod ľavú až hen za chrbát.) Potešilo ma pozretie tohto projektu už minulého roku. Myslím, že nielen mňa. Chvalabohu si začíname uvedomovať, že bez gruntovného poznania nášho slovanského pôvodu svoju osobitosť v Európe neobhájime. Historické bludy o našom mladom národe a zemi, ktorá nám patrí, sú už dávno vyvrátené. Nielen blízki okolo nás, ale aj za morom sa stáročia usilovali zabrániť, aby naša prapôvodnosť pomaly ustúpila inej falošnej pôvodnosti. Za to, že sa tak nestalo, vďačíme aj našej ľudovej spisbe – piesňam. Ani v porobe nikto nemohol zakázať nášmu ľudu svoje bôle, radosti i žiale vykričať po vŕškoch, dolinách i rovinách. V nich zachoval skvosty nášho jazyka. Od Laborca po brehy Moravy, od Dunajca po Dunaj, čo nárečie, to sťa drahý kamienok, ktorému nepriazne osudu a času na írečitosti a pôvabe nič neubrali. Plná dojmov z trojhlasných spevov žien v rusínskom nárečí z Jarabiny, čarovného trojgeneračného prejavu súboru z Jakubian, muzicírovania a goralského spevu bratov Jendrichovských (k tomu jesennými farbami pomaľované úbočia Nízkych Beskýd) som si po príchode domov uvedomila, aká je tá naša malá krajina ľúbezne krásna.

Očarenie ma prešlo vo chvíli, keď som vo večerných správach započula, že v Rimavskej Sobote bude o rok postavená nová väznica. Ešte smutnejšie bolo potešenie miestnych ľudí, že podaktorí z nich budú mať robotu. Namiesto toho, aby pribudol nejaký kultúrny dom (čo sa za posledné roky nestalo) alebo nová škola, budujeme árešty. Nie je to zvýšeným počtom obyvateľstva. Za posledných tridsať rokov ich na Slovensku pribudlo necelých dvestotisíc a okolo tristotisíc žije a robí v zahraničí. Ani na tých pár migrantov, ktorí asi tiež zdúchnu za lepším, sa nemôžeme vyhovárať. Zato stále počúvame, ako len ekonomicky prosperujeme! Tak kde je potom chyba? V blahobyte? Tých, ktorí si ho najviac neprávom a podvodom užívajú, nezatvárajú. Chyba je v chudobe. Viem, o čom hovorím. Pred pár rokmi sme s mojím priateľom, vtedy ešte študentom Bohosloveckej fakulty na Karlovej univerzite, s malým programom spojeným s besedami prešli skoro všetky slovenské väznice. Takmer polovicu osadenstva tvoria malí a väčšinou mladí zlodeji. Nenaučili sa robiť, lebo nemali kde, alebo vzišli zo sociálnej skupiny, kde už skoro dve generácie nič nerobia! Smutné, presmutné, povedal Čechov, keď ho v cárskom Rusku viezli od bohatého pacienta z prosperujúcej vysvietenej gubernie a vošiel do priľahlej osady s malými hlinenými chatrčami plnými tmy a psoty.

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY


MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

KNIHY

126

VIKTOR TIMURA Človek v dejinách filozofie (2017) 272 strán Vývoj názorov na človeka v dejinách filozofie od antiky po nemeckú klasickú filozofiu. Genéza názorov reflexie človeka od jeho čisto prírodných (telesných) vlastností viedla k reflexii morálnych aspektov správania a konania a odtiaľ k reflexii duševných schopností spojených s vedomím a kultúrou ako druhou prírodou. Pokus o ucelený pohľad na problematiku človeka, ako ho riešili hlavní predstavitelia filozofie v jednotlivých historických obdobiach (v antike, renesancii, v novovekej filozofii, osvietenstve a v nemeckej klasickej filozofii). Takýto pohľad na túto filozofickú problematiku u nás doteraz absentoval. Osobitne vystupujú do popredia problémy človeka vyplývajúce z jeho zaradenia do spoločnosti s úsilím jednotlivých filozofov o ich riešenie v súvislosti s kultiváciou človeka, jeho skultúrňovaním a poľudšťovaním spolu s rozkrývaním tendencií, ktoré smerujú proti človeku, ľudskosti a ľudstvu. Myšlienky antických, renesančných, novovekých filozofov i nemeckej klasickej filozofie nestratili aktuálnosť ani v súčasnosti, skôr naopak. Rezonujú dnes viac, ako by sme si mohli myslieť a ako by to bolo žiaduce. SVETOZÁR BYSTVOR – Bytie a tvorba Slavianov a Árijov (2017) Kniha druhá 430 strán V druhej knihe BYSTVOR – bytie a tvorba Slavianov a Árijov autor popisuje udalosti, ktoré sa odohrali v období od 3. storočia p. n. l. do 15. storočia n. l. a rozhodujúcou mierou ovplyvnili vznik celého súhrnu príčin a následkov vedúcich k tragickej porážke našej slavianskej dŕžavy v súboji so

FILMY silami Východu a Západu. Táto kniha je jediným vedecky a fakticky odôvodneným dielom vo svojej oblasti, ktoré sústredilo obrovské množstvo údajov a vytvorilo jednotný, do detailov prepracovaný obraz udalostí z minulosti s ich vnútornými predpokladmi a rozsiahlymi následkami.

á v o k milka zim

ANTON KRET Milka Zimková a jej monodramatické divadlo (2017) a jej monodramatickédivadlo 79 strán Základom osobnosti Milky Zimkovej ako herečky a spisovateľky je jej duchovný svet, a zároveň aj vonkajší výzor, ich jednota. Dynamické procesné schopnosti jej intelektu tvoria naozaj ideálnu jednotu umelkyne, v ktorej akoby sa stretávali všetky dialektické protirečenia moderného, s najnovšími civilizačnými výdobytkami sa vyrovnávajúceho, ale tradíciami duchovne i mentálne pozitívne ovplyvneného človeka, indivídua s rozvinutým intelektom, ale nevzdávajúceho sa svojich sladkobôľnych, zraňujúcich i hojivých pút tradícií, občana žijúceho v meste, ale odchovaného slovenskou dedinou, ktorá nepretrváva v herečke ako bukolická rozpomienka a ani ako idyla, ale v celej svojej šírke, so všetkými svojimi prednosťami i nedostatkami, v celej svojej rozpornosti. Zdravý životný optimizmus umelkyne nevyrastá z uspokojovania sa a ani z pohodlníckeho prehliadania rozporov. Je optimizmom silného jedinca a pnie z viery vo svoje sily, z presvedčenia, že smutné a tragické, čo je jedným z pólov života, možno prekonať prácou, vôľou, vytrvalosťou, poznaním života, neprižmurovaním očí nad mocou zla. Milka Zimková zvládla tajomstvo tragikomického v literatúre a kalokagatie v morálke. Jej postrehy sú neobyčajne bystré a vyznania neobyčajne vrúcne. Preto je jej umenie vlastne také optimistické, kým zasa jeho vnútorná sila vyviera z talentu. A ten je neodškriepiteľný. ANTON KRET

KOLESO ZÁZRAKOV Dráma USA, 2017, 101 min Réžia: Woody Allen Hrajú: Kate Winslet, Juno Temple, Justin Timberlake, Jim Belushi, Debi Mazar, Max Casella, Geneva Carr, Steve Schirripa, Candice A. Buenrostro Režisér Woody Allen sa so svojím novým filmom vracia do 50. rokov minulého storočia na Coney Island. Plavčík Mickey (Justin Timberlake) rozpráva príbeh, ktorý je možno trochu ovplyvnený jeho bujnou fantáziou. Život Ginny (Kate Winslet) nie je príliš šťastný. Živorí na promenáde, kde jej manžel (Jim Belushi) pracuje ako obsluha kolotoča. Tam ich občas navštevuje manželova dcéra (Juno Temple), ktorá sa otcovi už dávno odcudzila. Klasická situácia, prostredníctvom ktorej Allen odkrýva vrstvu za vrstvou ľudského správania a vzťahov. HANUSSEN Dráma / Historický Maďarsko / Západné Nemecko Rakúsko, 1988, 112 min Réžia: István Szabó Hrajú: Klaus Maria Brandauer, Erland Josephson, Ildikó Bánsági, Walter Schmidinger, Károly Eperjes, Grazyna Szapolowska Záverečná snímka z voľnej trilógie Istvána Szabóa (do ktorej patria ešte tituly Mefisto a Plukovník Redl) opäť v hlavnej úlohe s excelentným Klausom Mariom Brandauerom. V posledných dňoch prvej svetovej vojny čatár Klaus Schneider zistí, že má dar silnej empatie a svojou sugesciou dokáže ovplyvňovať druhých ľudí. Po uzavretí mieru sa rozhodne, že hypnotické schopnosti využije. Zvolí si umelecké meno Erik Ján Hanussen a vystupuje ako hypnotizér vo vlastnom kabarete. Žne obrovské úspechy a čoskoro získava povesť výnimočnej osobnosti. Keď predpovie Hitlerovi volebné víťazstvo, stáva sa proti svojej vôli nástrojom nacistickej propagandy. Čoskoro nasleduje séria osudových udalostí a nakoniec sa predpovedaná pravda nehodí ani nacistom.

BEZ LÁSKY Dráma Rusko / Francúzsko / Belgicko Nemecko, 2017, 127 min Réžia: Andrej Petrovič Zviagincev Hrajú: Marjana Spivak, Alexej Rozin, Matvej Novikov, Maxim Stojanov, Alexej Fatejev, Sergej Badičkin Žeňa a Boris prechádzajú bolestným rozvodom. Spolu ich drží už len posledný problém – predaj bytu, inak si obidvaja zariadili nový život po svojom. Žeňa si našla staršieho bohatého muža, Boris čaká dieťa s kolegyňou z práce. Ich dvanásťročný syn Aljoša je im skôr na ťarchu. Ani jeden z nich o neho nestojí, akoby im pripomínal vlastné zlyhanie. Neprejavujú mu náklonnosť, zdá sa, že toho nie sú ani schopní. Všetko sa zmení v momente, keď Aljoša zmizne. Náhly pocit prázdnoty doženie oboch rodičov k pátraniu nielen po vlastnom synovi, ale aj po koreňoch vlastného emocionálneho chladu. NÚDZOVÝ VÝCHOD Dráma / Romantický USA / Veľká Británia 2008, 119 min Réžia: Sam Mendes Hrajú: Kate Winslet, Leonardo DiCaprio, Neal Bledsoe, Marin Ireland, Heidi Armbruster, Sam Rosen, Joe Komara, David Harbour Dráma sa veľmi podobá Mendesovej oscarovej Americkej kráse. Mladí manželia Frank a Abby žijú málo vzrušujúcim životom americkej strednej triedy tak ako aj ich susedia, ale sami cítia, že do tohto prostredia nepatria. April neláka kariéra ochrankyne domáceho kozuba a vychovávateľky vlastných detí. Chcela by sa stať herečkou, preto sa snaží Franka prehovoriť, aby sa presťahovali do Paríža, kde by sa mohla skôr uplatniť. Ani Frankovi sa monotónna kariéra kancelárskej krysy nepáči, lenže on sa oddáva alkoholu a vnadnej kolegyni.

127


MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

HUDBA

128

BJÖRK Utopia Rok vydania: 2017 Žáner: folktronika Deviaty album Björk bol vytvorený, ako sama autorka hovorí, pri prechádzkach divokou islandskú prírodou, ktorá je spojením (tak ako aj album) protikladných prvkov – horúcich jazierok a okolitého mrazu. Predchádzajúci album Vulnicura (2015) bol bezvýchodiskovým rozorvaným dielom a vyjadrením pekla, reagujúcim na rozchod Björk s priateľom. Novinka by mala byť opísaním raja – znovuobjavením lásky v spirituálnom zmysle. K spolupráci si opäť prizvala venezuelského producenta Arca spolu s dvanásťčlenným súborom islandských flautistiek ako hlavným aranžérskym nástrojom. Dá sa ním, ako napríklad v piesni Paradise, dosiahnuť až organová poloha. Ďalšími podstatnými nástrojmi sú sample vtáčieho spevu a ticho v The Gate, s ktorým Björk vie narábať naozaj výborne. Celý album má viac ako 70 minút, a je tak najdlhším v celej speváčkinej kariére. MOTÖRHEAD Under Cover Rok vydania: 2017 Žáner: heavy metal Motörhead kedysi definoval základné prvky tzv. speed metalu a trash metalu a dodnes nepochybne patrí k najpopulárnejším hardrockovým a heavymetalovým kapelám. K obľúbeným kratochvíľam už nežijúceho Lemmyho Kilmistera, Phila Campbella a Mikkeyho Deea patrili reinterpretácie cudzích piesní. Obľúbené skladby s chuťou prerábali – prehnali ich cez tzv. motörizer, ako hovorili procesu zmeny skladby tvrdými rockovými aranžmánmi. Aktuálna doska je práve zbierkou takých cover verzií. Obsahuje aj doteraz nikdy nevydaný cover Bowieho Heroes, Sympathy For The Devil od Rolling Stones, God Save The Queen od Sex Pistols, Rockaway Beach od The Ramones, Breaking The Law od Judas Priest alebo Whiplash od Metallicy.

HRY BEBEL GILBERTO Live On The Belly Up Rok vydania: 2017 Žáner: bossanova Jedna z najpredávanejších brazílskych umelkýň v USA Bebel Gilberto ponúka nové EP – minuloročné živé vystúpenie v legendárnom nočnom klube na pláži Solana v štáte Kalifornia. Je zachytením veľmi špeciálneho a intímneho predstavenia speváčky s jej dlhoročným gitaristom Masom Shimizuom. Nahrávka obsahuje Bebelinu interpretáciu Preciso Dizer que Te Amo, ktorú pôvodne napísala a nahrala spolu s brazílskou speváčkou Cazuzou, ako aj očarujúco podanú skladbu Creep. Bebel je hviezdou z bohatej hudobnej línie – je dcérou Joãa Gilberta a speváčky Miúchy. Vyrastala obklopená veľkou hudobnou rodinou, vrátane svojho strýka Chica Buarqua a rodinných priateľov ako Milton Nascimento, Tom Jobim, Caetano Veloso a João Donato. Za posledných 16 rokov Bebel vydala päť albumov, všetky boli nominované na cenu Grammy. Odzrkadľujú jej život jednou nohou v Brazílii a druhou v New Yorku, ktorý vnáša do svojej hudby ako moderný kozmopolitný prvok. JOHN COLTRANE A JOHNNY HARTMAN (1963) Rok vydania: 1995 Žáner: džez Album – klasická džezová balada, je jedným z najväčších majstrovských diel dvoch džezových gigantov – spojením Hartmanovho krásne tmavého barytónového hlasu a Coltranovho exploračného, ale empatického tenorového saxofónu. „Chcel by som ľuďom prinášať niečo ako šťastie. Chcel by som objaviť metódu, že keby som chcel, aby pršalo, začal by okamžite padať dážď. Keby bol jeden z mojich priateľov chorý, zahral by som určitú skladbu a vyzdravel by. Keby bol bez peňazí, zahral by som niečo iné a hneď by dostal všetky peniaze, ktoré potrebuje,“ povedal John Coltrane.

ÚNIKOVÉ MIESTNOSTI – DOBRODRUŽSTVO V SKUTOČNEJ REALITE Aby sme boli presní, ide o simuláciu dobrodružstva, ktoré sa však neodohráva vo virtuálnej realite počítačovej hry, ani na hracom pláne hry spoločenskej. Ide o skutočné, fyzicky vytvorené miestnosti, do ktorých sa dobrovoľne dá zavrieť skupina hráčov. Na to, aby sa dostali von, majú vymedzený časový limit, spravidla 60 alebo 70 minút. Aby sa im to podarilo, musia lúštiť rôzne hlavolamy a hádanky, hľadať v miestnosti schované predmety a indície či nachádzať kľúče k rôznym zámkam. Napokon sa musia dopracovať k hlavnému kľúču, ktorým odomknú samotné dvere od miestnosti. Samozrejme, ak sa im to v časovom limite nepodarí, nezostanú navždy uväznení, personál zariadenia ich pustí von. Akurát nevyhrajú. Atmosféra však zvykne byť taká podmanivá, že adrenalín v hráčoch začne stúpať, akoby im išlo o život naozaj. V prípade, že sa skupina v nejakom úseku hry zasekne a nijako sa jej nedarí nájsť riešenie na ďalší postup, personál jej môže poskytnúť pomôcku. Tomuto druhu hier sa hovorí escape rooms, čiže únikové miestnosti, a už niekoľko rokov fungujú aj na Slovensku. Podstatou úspechu je zachovať chladnú hlavu, systematicky prehľadávať miestnosť, a najmä spolupracovať v skupine. Ak začne každý hrať na vlastnú päsť, prehra je viac-menej istá. Údajne vysokú mieru úspešnosti majú čerstvo zaľúbené páry, ktoré sú ešte zvyknuté počúvať a vnímať jeden druhého. Únikové miestnosti často využívajú firemné kolektívy v rámci tzv. teambuildingu, partie priateľov, ale aj rodiny so staršími deťmi. Okrem spoločne prežitého dobrodružného zážitku prinášajú utužovanie vzájomných vzťahov. Dobrá miestnosť je založená okrem kvalitne premysleného systému hádaniek aj na atmosfére a príbehu, ktorý ju sprevádza. Dotvárať ho môžu zvukové a obrazové efekty zvyšujúce realistickosť zážitku. Okrem úniku z miestnosti môže byť cieľom aj nájdenie nejakého predmetu – pokladu, dôkazu o zločinných zámeroch majiteľa miestnosti alebo trebárs zneškodnenie

časovanej bomby. Námety bývajú naozaj rôzne. Hráči môžu byť v úlohe obetí masového vraha, ktorý ich zavrel a odišiel. Alebo môžu byť politickými väzňami v totalitnom režime, môžu sa ocitnúť v tajnom laboratóriu, kde majú nájsť dôkazy o nekalom výskume... Každú takúto miestnosť má význam prechádzať len raz. Keby ste prišli znovu, už budete poznať

postup a hru si neužijete. Preto majitelia takýchto zariadení miestnosti po čase menia, vymýšľajú stále nové zápletky a scenáre. Niekedy dokonca prichádzajú originálne koncepty, ktoré posúvajú princíp únikových miestností do inej dimenzie. Na Slovensku takto napríklad funguje hra Divná Bratislava, ktorá sa neodohráva v uzavretých priestoroch, ale priamo v uliciach nášho hlavného mesta. Hráči sa potrebujú dostať k objektom umiestneným v rôznych zákutiach mesta, ktoré im ukážu, ako postupovať ďalej až k vytúženému cieľu. Hra je zároveň netradičným spôsobom, ako sa oboznamovať s historicky zaujímavými miestami Bratislavy. Únikové miestnosti sú určené prioritne pre dospelých a mládež od 14 rokov. Niektoré z nich sa odohrávajú v hororovom prostredí, a sú teda vyložene nevhodné pre deti. Existujú aj menej náročné verzie, ktoré môžete vyskúšať aj s menšími potomkami. Sprievod dospelej osoby je však zakaždým podmienkou. Jedna takáto hra vyjde na niekoľko desiatok eur, ide však o cenu za celú skupinu; keď sa rozráta rovným dielom medzi všetkých, nie je to až tak veľa. Marián Benka

129


MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MARIÁN MAJCHER

Rodinná firma FAJN ART sa zaoberá výrobou originálnych výrobkov zo starého dreva. Vyrábajú ich výlučne zo starých dosiek, ktoré získavajú demontážou pôvodných dreveníc. Tieto dosky majú unikátny charakter, prirodzenú patinu, ktorá sa nedá umelo vytvoriť. Kovové nástroje použité v dielkach pochádzajú z rozsiahlej zbierky, ktorú vytvorili v priebehu desiatich rokov: staré mechanizmy, vŕtačky, kľúče, nebožiece, kliešte, ozubené kolesá, kované klince, starobylé zámky, kľučky, podkovy, kuchynské a hospodárske náradie, historické stroje a veľa iného.

Ryba zo šrotu


MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Anjel vŕtačka

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Brzda z rebriňáku


MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

BLÍZKE STRETNUTIA ŠTVRTÉHO A PIATEHO DRUHU

PROFESOR JOSEF A. HYNEK VYPRACOVAL V ROKU 1986 KLASIFIKÁCIU POZOROVANÍ UF (NEZNÁMYCH LIETAJÚCICH OBJEKTOV) NIELEN V RÁMCI SAMOTNÉHO POZOROVANIA, ALE AJ PRIAMYCH KONTAKTOV. BLÍZKE STRETNUTIE PRVÉHO DRUHU ZAHŔŇA POZOROVANIE UFA NA VZDIALENOSŤ VIAC AKO 100 AŽ 150 METROV. 134

IPSA SCIENTIA POTESTAS EST. POZNANIE JE SILA. FRANCIS BACON NEZNALOSŤ NIKOHO NEOSPRAVEDLŇUJE. JOZEF DOLEŽAL

O

bjekt nezanecháva za sebou žiadnu stopu. Pri blízkom stretnutí druhého druhu objekt zanecháva zreteľne viditeľné stopy, predovšetkým počas pristávania. Patria sem aj poruchy elektrických systémov, mechanické stopy na povrchu Zeme. Prípadní svedkovia môžu utrpieť ťažkú psychickú ujmu. Pri stretnutí tretieho druhu už môže dochádzať k pozorovaniu bytostí humanoidného charakteru a kontaktu s nimi. V poslednom období vznikli ďalšie dve nové kategórie. Narastajúci počet únosov ľudí a zvierat nya pokusné účelom vytvoril nutnosť zadefinovania blízkych stretnutí štvrtého druhu. Ide o pria-

me zasahovanie do života, pretože takíto nešťastníci musia žiť s traumatizujúcim zážitkom, ktorý im často zrúti všetky dovtedajšie predstavy o fungovaní sveta a po vystúpení na verejnosti musia čeliť aj cynickému zosmiešňovaniu zo strany médií hlavného prúdu. Páchateľ beztrestne uniká a obeť musí dokazovať svoju nevinu, nezriedka sa ocitne v roli obžalovaného, tvrdí spisovateľ Hartwig Hausdorf v knihe Biela pyramída. Obeť je podrobená lekárskym pokusom, alebo dokonca umelému oplodneniu. V roku 2009 nakrútili s touto tematikou film Štvrtý druh (The Fourth Kind) s Millou Jovovich. Známe sú prípady unesených žien, u ktorých sa potvrdilo

135 tehotenstvo, no v 12. týždni im embryá z tiel zmizli, odobrali im ich, dokonca niektorým ženám počas stretnutia štvrtého druhu ukázali deti, ktoré vznikli takýmto krížením. Uneseným často vložili do tela implantáty, ktoré sa podarilo z tela vybrať, o čom svedčia röntgenové snímky a nájdený materiál neznámeho pôvodu. Skupina lekárov a psychológov v USA s názvom TREAT skúma a vyšetruje obete únosov. Lindu Cortileovú unieslo ufo priamo pred očami svedkov a jej implantát zachytila aj röntgenová snímka. Cortileová popisovala silné bolesti pri vsadzovaní čipu do mozgu cez ľavú nosnú dierku. Túto osobu dokonca o pár dní potom uniesli znova a implantát jej vybrali. Uneseným sa často vracajú spomienky až po regresnej hypnóze. Bádatelia hovoria o fenoméne strateného času (missing time syndrom), pri ktorom má obeť v pamäti určitú medzeru, chýba jej časť spomienok. Regresívna hypnóza dokáže tento výpadok väčšinou obnoviť. Michael A. White sa podrobil regresívnej hypnóze šesťkrát. V roku 1970, keď mal štyri roky, bol hlásený na polícii ako nezvestný. Pritom

sa len šiel hrať k mačkám do záhrady. Zrazu mal pocit, akoby sa ocitol pri mačkách a ozval sa na matkino volanie. Bol preč šesť a pol hodiny, pričom mu cudzinci odoberali vzorky kože z ruky a členka. Inokedy sa našiel na lúke mimo domu. Malé bytosti so šikmými očami používali akúsi striebornú tyčku, ktorou svoju obeť dokázali omráčiť, aby stratila vedomie. Dotyčný potom žil celý život v strachu z ďalších únosov a bál sa chodiť večer autom. Ďalší príbeh (podľa Ufomagazínu 1997/4): Pani Myrna Hansenová sa podrobila hypnoterapii, pričom v roku 1986 vypovedala, ako šla so synom v aute a obklopilo ich mimoriadne silné svetlo. Rozpamätala sa, ako ich brali na palubu, dokonca spolu s kravou: „Videla som, ako na zvierati vyrezali časť tela. Vidím ich tváre. Oči sú také obrovské, akoby to bola len prázdna diera. Strašné nevýrazné oči. Jedinec, ktorý drží moje ruky, nie je taký ako ostatní. Má dlhé šikmé oči.“ Myrna sa pri tomto rozprávaní triasla strachom. Magazín 2000 č. 2 spomína prítomnosť čiernych vrtuľníkov bez identifikačných znakov v USA a v Kanade priamo pri únose, čo môže


MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

136 svedčiť o spolupráci vlád s mimozemskými bytosťami pri pokusoch na vlastných nič netušiacich občanoch. Alebo má byť ufo len falošná návnada na odvedenie pozornosti verejnosti od tajných experimentov? Implantáty môžu slúžiť na ovládanie človeka na diaľku, napr. ako špióna, vojaka alebo teroristu. Magazín spomína istého pána Turnera uneseného v roku 1991, ktorý počas hypnózy rozprával o tom, ako ho prepravili vrtuľníkom, a následne autom do tunela klesajúceho popod zem. Nedokázal sa však posunúť v deji ďalej, pretože mu zrejme vymazali pamäť. Tento zážitok ho vydesil oveľa viac ako únos nejakými mimozemšťanmi. Niekedy obete vylákajú z domu vojaci. Počas hypnózy sa osoba dokáže veľmi detailne rozpamätať na predošlé udalosti aj napriek vymazaniu pamäti únoscami. Možné je, že zanechajú len určité (povolené) spomienky. Niektorí unesení videli v hypnóze v laboratóriách únoscov aj dobytok. V tomto prípade hovoríme o blízkom stretnutí piateho druhu, ktoré končí smrťou. Svedčia o tom nálezy mŕtveho dobytka, ktorého telá sú chirurgicky znetvorené

a zbavené krvi. V roku 1973 farmári z Minnesoty a Kansasu hlásili prípady takto zohyzdeného dobytka; len do roku 1979 sa počíta s 10-tisíc prípadmi. Sprvoti sa to pripisovalo satanistickým rituálom alebo napadnutiu šelmami. O divokých šelmách a satanistoch nemôže byť ani reči. Prípady často sprevádzajú čierne neoznačené helikoptéry s tmavými sklami, pohybujúce sa nehlučne, veľmi dobre známe medzi ufológmi. Veľmi zaujímavý je fakt, že zabitým zvieratám sa vyhýba divá zver. V prírode sa mŕtvola rozpadne vo veľmi krátkom čase. Dr. John H. Altshuler v roku 1989 dokázal, že chirurgické zákroky sa robia nástrojmi, ktoré produkujú veľké teplo – v tej dobe ich človek ešte nemal k dispozícii. So zvieratami zaobchádzajú cudzinci brutálne, vyrezávajú im orgány a rôzne časti tiel. Zmrzačené telá zvierat sa našli po celom svete, predovšetkým hovädzí dobytok, kone a ovce. Zvieratá majú s chirurgickou presnosťou odstránené srdce, mozog, oči, pohlavné orgány. Okolo mŕtvol nie je ani kvapka krvi, žiadne stopy ľudí alebo zvierat, žiadne stopy po dopravných prostriedkoch. Prípady pochádzajú

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

hlavne z Colorada, Texasu a v poslednej dobe predovšetkým z Južnej Ameriky. V roku 1992 sa na Orknejách našlo 30 tuleňov bez hlavy a bez krvi. Pár dní predtým v okolí pozorovali neznáme lietajúce objekty. V Argentíne v roku 2002 takýmto spôsobom zabili viac ako 70 kusov dobytka; mŕtvoly nemali ani kvapku krvi a mali celkom biele mäso. Dňa 22. októbra 2008 našli na ranči pri Valdez Chico v Uruguaji 52 mŕtvych kráv. Aj medzi rančermi je známe, že FBI, ktorý prípady vyšetruje, zavádza a klame, preto sa mnohí rozhodli, že ak sa takéto vrtuľníky objavia na ich pozemkoch, budú strieľať. V novšej histórii sa začalo unášať niekedy koncom 50. rokov, ale Hausdorf v knihe UFO uvádza mýty Indiánov z kmeňa Čerokézov, v ktorých spomínajú Yunwi Tsunsdi (malých ľudí z hviezd) zabíjajúcich zvieratá. Americkí chovatelia dobytka ponúkali v 70. rokoch vysokú finančnú odmenu tomu, kto poskytne bližšie informácie o prípadoch mrzačenia dobytka. Takmer vo všetkých únosoch figurujú malé šedé bytosti s veľkými očami, ktoré komunikujú s unesenými telepaticky. Ufológovia ich popisujú ako akýchsi biorobotov bez duchovného rozmeru, bez emócií, vyrobených genetickou manipuláciou, slúžiacich inej rase. Ide o tzv. greys, malé šedé bytosti, ktoré v operačnej sále s úplnou istotou a samozrejmosťou robia svoju prácu a mŕtvoly zvierat nechávajú ležať bezstarostne na poliach, na očiach verejnosti. Ak im asistujú spomínané čierne vrtuľníky, lietajúce nehlučne nízko nad zemou, zrejme len maskujú neželané stopy, prípadne zastrašujú náhodných svedkov. Možno v rámci dohody výmenou za mimozemské technológie vlády v menšom rozsahu únosy tolerujú. Záznamy projektu MAPT (Mufon Abduction Transcription Project, 1992) viedli k nasledovným záverom: Ufo dokáže prechádzať hmotou, únoscovia/cudzinci vstupujú aj cez zatvorené dvere. Unesení spomínajú bzučivý zvuk pripomínajúci bzukot elektrického vedenia. Preprava tiel do objektu ufa sa realizuje vynesením nahor v modrastom alebo oranžovom svetle. Unesení popisovali akýsi výťah, ktorým sa ich telo presunulo do operačnej miestnosti. Únosy sa dejú v noci, a následne často postihujú aj deti

unesených rodičov. Pri mimozemskom únose je človek paralyzovaný a celkom neschopný protiakcie, kým pri únose armádou mu podajú injekcia, na čo nasleduje strata vedomia. Entity vykonávajúce takéto pokusy sú jednoznačne na vyššej technickej úrovni ako je naša civilizácia. Únoscovia sú vždy rovnakí: vysokí okolo 120 cm, majú sivú pokožku bez chlpov, veľké oči a hlavu bez vlasov. Niektorí unesení popisujú, akoby im z mozgu vybrali celý obsah spomienok. Jeden z osadenstva únoscov je výrazne vyšší a má schopnosť hypnotizovať pri bolestivých zákrokoch, aby unesený necítil bolesť, a zároveň sa s jeho telom lepšie pracovalo. Niekomu sa to môže zdať ako dramatické sci-fi, avšak prípadov z celého sveta je príliš veľa na to, aby sa mohli všetky zavrhnúť ako výmysly. Dnes už je k dispozícii množstvo dobre zdokumentovaných medicínsko-psychologických vyšetrení, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti konštatujú reálnosť traumatických zážitkov. Obete únosov sa podrobili aj testovaniu na detektore lži, no nepotvrdilo sa podvádzanie. Ako tvrdí Hausdorf v knihe Čínsky Roswell, skeptici (skôr nevedome) len nahrávajú cudzincom do karát. Kým sú na zoz­name „prirodzených“ vysvetlení psychické poruchy, snaha zapôsobiť alebo upútať pozornosť, môžu si návštevníci robiť, čo chcú. Vchádzať počas noci do príbytkov nič netušiacich občanov a unášať ich, zabíjať zvieratá... Nemusia sa ničoho báť, veď predsa oficiálne neexistujú. Tieto príbehy sú znepokojivé z viacerých dôvodov. Jednak kvôli zahmlievanie zo strany systému, a potom kvôli arogancii únoscov/cudzincov. Spisovateľ Hausdorf si oprávnene kladie otázku: „Odvodzujú si toto svoje právo z pohľadu Tvorcov a pokračujú tam, kde ich predkovia prestali?“ Unesené osoby hovoria o absolútnej samozrejmosti, s akou experimenty vykonávajú. Whitley Strieber píše: „Spomínam si, ako som protestoval, keď mi povedali, že operácia ma nebude bolieť. Ten pocit absolútnej bezmocnosti sa dá len ťažko zniesť. Namietol som: Nemáte na to právo. Máme na to právo, odvetili.“ V rámci humanity však nie sme od únoscov o nič lepší, zvieratám stále robíme strašné veci. Únoscovia to robia aspoň (väčšinou) bezbolestne, ak nerátame psychickú doživotnú traumu nešťastníkov.

137


PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

MARTIN MILAN ŠIMEČKA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

M 138

artin M. Šimečka sa narodil 3. novembra 1957 v Bratislave. Jeho otec Milan Šimečka v tom čase prednášal na vysokej škole základy marxistickej filozofie, neskôr prešiel na VŠMÚ. Po auguste 1968 bol vylúčený z KSČ, v roku 1981 dokonca na trinásť mesiacov uväznený. Keďže Martin. M. Šimečka vyrastal v rodine disidenta, znemožnili mu vysokoškolské štúdium – preto sa vyučil v učilišti štátneho podniku Slovnaft a do revolúcie pracoval ako sanitár, plavčík, kurič, športový inštruktor či predavač. Popri tom prispieval do disidentských periodík Obsah, Kontakt, Fragment K a ďalších. V novembri 1989 sa pomery zmenili – jeho otec patril k tváram VPN, stal sa jedným z poradcov prezidenta Václava Havla. Šimečka mladší založil vydavateľstvo Archa, pri čom mu pomáhala aj Zuzana Szatmáry. Činnosť vydavateľstva v prvých rokoch finančne podporila aj Nadácia otvorenej spoločnosti. NOS zároveň dlhé roky sídlila v budove, kde mali sídla aj ďalšie mimovládne organizácie – Nadácia Charty 77, Slovenský helsinský výbor, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, ale aj vydavateľstvo Kalligram, Šimečkova Archa a slovenská redakcia Rádia Slobodná Európa. Po novembrovej revolúcii Šimečka mladší spoluzakladal a neskôr viedol (1992 – 1994) slovenskú pobočku medzinárodného združenia spisovateľov PEN. Na čele vydavateľstva stál až do roku 1996, potom do roku 1999 viedol časopis Domino fórum a od roku 1999 pôsobil ako šéfredaktor denníka SME. Bolo to teda aj v čase, keď sa

rozhodovalo o vstupe Slovenska do NATO či v období vojny v Iraku. V oboch prípadoch sa denník SME vehementne snažil ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku – obhajobou amerických tvrdení o zbraniach hromadného ničenia v Iraku či diskreditáciou slovenských mierových aktivistov, ktorí upozorňovali na negatíva slovenského členstva v NATO. Svojho času figuroval Šimečka aj v štruktúrach Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť – mimovládnej organizácii, ktorú spoluzakladali Miroslav Beblavý a Eugen Jurzyca. V prvom roku existencie patrili medzi jeho najštedrejších donorov Open society institute, britská ambasáda či Svetová banka. Z denníka SME Šimečka odišiel na vlastnú žiadosť v roku 2006 po nezhodách s vedením vydavateľstva Petit Press. Prešiel do českého týždenníka Respekt, takisto na pozíciu šéfredaktora. V období 2008 – 2016 pôsobil v redakcii ako editor, potom prešiel do redakcie Denníka N. V roku 2015 stál pri jeho zrode – figuroval v redakčnej rade spolu s poradcom Andreja Kisku Martinom Bútorom či organizátorom Pohody Michalom Kaščákom. Neskôr prešiel na pozíciu editora a komentátora denníka. Vo svojich článkoch sa venuje najmä zahraničnej politike. Jeho mimoriadna kritickosť voči Rusku často presahuje aj do domácej politiky. Známym je najmä jeho článok Návrat slovenskej luzy. „Luza sa dnes hľadá podľa dymových signálov, ktoré vypúšťajú proruské weby napustené jedom konšpiratívnych teórií, hľadá sa podľa znakov

„George Soros je, trúfam si povedať, môj priateľ, aj keď sme sa už dlho nevideli... Časť svojich peňazí dáva na to, aby pomáhal liberálnej demokracii a ľudským právam, s čím do bodky súhlasím.“ nepriateľstva k samotnému štátu, ktorý považu­ je za mocenský nástroj skorumpovaných elít,“ napísal na adresu slovenských odporcov NATO. Okrem iného v článku kritizoval Jána Čarno­ gurského a Eduarda Chmelára za oživovanie panslavizmu. Kvôli jeho čierno-bielemu videniu sa Šimečka stal terčom kritiky aj niekoľkých di­

sidentov. Nielen Jána Čarnogurského, ale naprí­ klad aj Františka Mikloška. Verejne činná je aj Šimečkova najbližšia rodi­ na – manželka Marta je predsedníčkou Správ­ nej rady Amnesty International Slovensko, syn Michal je zase jedným zo spoluzakladateľov Progresívneho Slovenska.


KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE > KOREŠPONDENTI

Marián Benka

V TATÁRSKU VLÁDNE MIER MEDZI KRESŤANMI A MOSLIMAMI NEPRIRODZENÁ MIGRAČNÁ INVÁZIA STÁTISÍCOV MOSLIMOV NA ÚZEMIE EURÓPSKEJ ÚNIE SPÔSOBUJE SAMÉ PROBLÉMY – UMELÝ POKUS VYTVÁRAŤ NOVÚ SPOLOČNOSŤ Z DVOCH ÚPLNE ODLIŠNÝCH KULTÚR NEMÔŽE VIESŤ NIKAM INAM IBA K CHAOSU. EXISTUJE VŠAK KRAJINA, V KTOREJ KRESŤANSTVO A ISLAM NAŽÍVAJÚ VEDĽA SEBA V HARMÓNII A VZÁJOMNEJ TOLERANCII. DOŠLO K TOMU POSTUPNÝM HISTORICKÝM VÝVOJOM, KTORÝ TIEŽ NEBOL CELKOM JEDNODUCHÝ. IDE O TATÁRSKU REPUBLIKU, KTORÁ JE SÚČASŤOU RUSKEJ FEDERÁCIE.

140

T

áto oblasť sa dostala prvýkrát pod vplyv cudzej mocnosti, keď ju pohltila mongolská Zlatá horda. Po rozpade mongolského impéria tu v roku 1438 vznikol samostatný Kazanský chanát, pomenovaný podľa hlavného mesta Kazane. Avšak už v roku 1552 ho dobyl cár Ivan Hrozný, ktorý ho pričlenil k rozpínajúcemu sa Moskovskému kniežatstvu. Snažil sa ho získať ako miesto strategického, obchodného a dopravného významu. Prvé ruské vojenské výpravy boli neúspešné, pretože na niekoľko stoviek kilometrov dlhej trati medzi Moskvou a Kazaňou prevládala pustina a vojsku chýbalo zázemie, miesto, kde

by si mohlo odpočinúť a využívať ho ako zdroj zásobovania. Vojaci sa jednoducho vyčerpali únavným pochodom a už nemali dosť síl na dobytie dobre opevneného mesta. Ivan Hrozný vtedy prišiel s odvážnym strategickým plánom. Na mieste, kde sa do Volgy neďaleko Kazane vlieva rieka Svijaga, si vyhliadol vtedajší pol­ ostrov (dnešný ostrov), na ktorom sa rozhodol vybudovať drevenú pevnosť. Aby však jeho tatárski protivníci nič netušili, časti všetkých budov a opevnení sa postavili pri Moskve, splavili sa dolu Volgou a na mieste ich už iba zmontovali. Ostrovné mestečko Svijažsk je dnes vyhľadávanou turistickou atrakciou, vtedy však cáro-

141 vi Ivanovi poslúžilo ako východiskový bod na úspešné dobytie Kazane. Tatárske obyvateľstvo mesta potom vyhnal na perifériu, k brehom jazier Kaban, kde ich ohrozovali občasné záplavy. Rusko-tatárske vzťahy teda nezačali práve najšťastnejšie. Dnes sa to tu nazýva Stará tatárska štvrť. Návštevníka na prvý pohľad zaujme drevenými domčekmi s pestro pomaľovanými fasádami, ktoré mali ochraňovať obyvateľov pred zlými duchmi. Dnu boli zariadené veľmi skromne, pre nedostatok priestoru sa využíval multifunkčný nábytok, najmä veľké priestranné truhlice pokryté pokrovcami – na nich sa spalo, posedávalo i jedlo, v nich domáci skladovali šatstvo a iné veci. Domy sa vyznačovali aj dvoma osobitnými vchodmi – jedným pre mužov a druhým pre ženy. Dokonca aj samotný dom sa delil na mužskú a ženskú časť. V dnešnom Tatársku, kde prevláda umiernená forma islamu, však už nejaké veľké separovanie oboch pohlaví nevidno. Ženy nemusia chodiť zahalené, len pri návšteve mešity musia mať zakryté vlasy (to sa týka aj turistiek) a v rámci modlitieb

majú vyčlenený osobitný priestor, aby sa modliaci muži nerozptyľovali pohľadom na ne. Niekedy ani na ulici nerozoznáte Tatára od Rusa, pretože u Tatárov existuje niekoľko genotypov. Výrazne odlišní sú tí počernejší s mierne šikmými očami, iní však pôsobia ako čistí Európania. Hovoria jazykom príbuzným turečtine, ako písmo si však osvojili azbuku. Vo vyše miliónovej Kazani tvoria Rusi a Tatári dve zhruba rovnako veľké polovice obyvateľstva a väčšinou spolu dobre vychádzajú. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Tatársko usilovalo o samostatnosť a odtrhnutie od Ruska. Prezident Boris Jeľcin mu udelil osobitné práva, aby tomu zabránil. Tatárska republika je jediným územným celkom v rámci Ruskej federácie, ktorý má vlastnú ústavu, prezidenta i samostatný štátny rozpočet. De iure dokonca súčasťou Ruskej federácie nie je, pretože s ňou dodnes oficiálne nepodpísal zväzovú zmluvu. Ale fakticky platí dohoda o tom, že Tatársko bude akceptovať svoju podriadenosť Moskve, za čo si bude môcť užívať osobitné privilégiá. Republika patrí medzi najbohatšie v Rusku,


KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE > KOREŠPONDENTI

142

143 je tu vysoko rozvinutý chemický a strojársky priemysel (najmä automobilový a letecký), na vzostupe je aj cestovný ruch. Nemá teda záujem o narúšanie svojej stability. Koexistencia s veľkým Ruskom je pre ňu výhodná. Samotná Kazaň je moderným veľkomestom so širokými bulvármi, veľkými nákupnými strediskami, metrom a veľkolepým futbalovým štadiónom pre 45 000 divákov, na ktorom sa odohrá časť zápasov tohtoročným majstrovstiev sveta vo futbale. Spolu s Moskvou a Petrohradom sa považuje za tri hlavné metropoly európskej časti Ruska. Zakaždým, keď sa stavia alebo rozširuje nejaká štvrť, vedenia mesta dbá o to, aby sa tam postavil pravoslávny kostol i mešita. Oba druhy chrámov sú aj hlavnými dominantami najväčšej mestskej atrakcie – Kazanského Kremľa. Mešita Kul Šarif (jedna z najväčších mešít v Rusku) však nie je historickou pamiatkou, ale novodobou stavbou postavenou v historickom štýle. Hneď po vstupe do nej vás upúta hlas tzv. čítača Koránu. Títo muži, školení v arabských krajinách, sa striedajú 24 hodín denne, 7 dní v týžd-

ni v malej presklenej búdke. Nahlas čítajú verše z Koránu; týmto rituálom sa vraj snažia modliť za pokoj a mier v krajine. Príznačným je, že keď sa táto mešita stavala, na jej stavbu prispievali okrem Tatárov aj ruskí obyvatelia a firmy. A práve v tomto meste, ktoré je charakteristické náboženskou toleranciou, vznikla myšlienka Chrámu všetkých náboženstiev. Komplex začal stavať miestny umelec Ildar Chanov, ktorý medzitým, žiaľ, umrel, v dokončovaní projektu však pokračuje jeho brat. Stavba sa financuje z dobrovoľných príspevkov. Chanov bol známy aj svojou starostlivosťou o alkoholikov, narkomanov a iných ľudí na okraji spoločnosti. Tí mu bezplatne pomáhali pri stavebných prácach. Ide vlastne o viacero prepojených budov, ktoré kombinujú stavebné prvky pravoslávneho chrámu, mešity, synagógy, budhistického chrámu či čínskej pagody. Nejde o chrám v pravom zmysle slova, žiadne bohoslužby sa tu nekonajú. Skôr je to svojrázne umelecké dielo symbolizujúce túžbu po mierovej koexistencii všetkých náboženstiev. Zvyknú sa v ňom organizovať výstavy a koncerty.

Kazaň som navštívil v rámci novinárskej cesty organizovanej Štátnym výborom Tatárskej republiky pre turizmus. Netuším, či to bol zámer, alebo to tak vyšlo, ale našimi hlavnými sprievodcami boli dvaja mladí ľudia, každý inej národnosti: Ruska Anastázia a Tatár Ramis. Anastázia sa narodila v inej časti Ruska, do Kazane sa presťahovala s rodičmi a priateľov tu má z oboch etník. „Tu sa v škole aj ruské deti učia tatárčinu, tak ako tatárske ruštinu,“ hovorí nám. „Bolo by hanbou žiť v Tatársku a nevedieť sa aspoň trochu dohovoriť tatársky.“ „Keď sa v divadle hrá ruská hra, návštevníci majú v slúchadlách simultánny preklad do tatárčiny a zahraniční turisti do angličtiny,“ uvádza Ramis. „Tlmočníci prekladajú s oneskorením, čo vyvoláva zvláštny efekt pri vtipných scénkach. Najprv sa v jednej vlne zasmejú Rusi, potom Tatári, a nakoniec zahraniční turisti.“ V tomto spolovice moslimskom prostredí sa ani toľko nepije, ako býva v Rusku zvykom. Aspoň ja som si ani počas mojich nočných potuliek mestom nevšimol vyslovene opitých

ľudí. I keď miestni moslimovia to so zákazom alkoholu neberú až tak smrteľne vážne. Nás na rôznych posedeniach hostili skôr vynikajúcim miestnym čajom ako vodkou. K nemu sa zakaždým podávali iné sladkosti, spomedzi ktorých sa pomaly za národný tatársky symbol považuje čak-čak, koláč z tvrdých kúskov akoby piškótového cesta, máčaných v mede. Nesmie chýbať na žiadnom sviatočnom stole. Pravoslávni majú svoje sviatky a moslimovia svoje. Okrem toho však prebiehajú aj spoločné oslavy. Najpopulárnejším celorepublikovým sviatkom je sabantuj. Oslavuje sa koncom júna, okolo letného slnovratu, je to radostná a bujará oslava spojená s množstvom spevu, tanca, jedenia a pitia. Jeden rok však na ten istý čas pripadol moslimský ramadán, ktorý sa ráta podľa lunárneho kalendára, a preto sa v rámci nášho roka zakaždým posúva. Ramadán je skôr obdobím pôstu a stíšenia. Ale sabantuj bez účasti polovice obyvateľstva by nebol ono. Preto vedenie krajiny rozhodlo, že sa toho roku výnimočne posunie na august. Aby sa aj moslimovia mohli zabaviť.


TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Jozef Janták

AKO BÁJNY FÉNIX JE PRVÁ ŠTVRTINA 21. STOROČIA PODĽA GREGORIÁNSKEHO KALENDÁRA. VPLYVOM GLOBALIZAČNÝCH EXPERIMENTOV OTRIASAJÚ SVETOVOU CIVILIZÁCIOU HOSPODÁRSKE, FINANČNÉ, SOCIÁLNE, SYSTÉMOVÉ, DEMOGRAFICKÉ A MIGRAČNÉ KRÍZY.

144

Š

ialené neoliberálne ideológie likvidujú všetko, čo robí ľudskú spoločnosť entitou vysoko civilizovaných bytostí, ktorá tisícročia budovala, tvorila a modelovala súčasný obraz sveta, jeho technickú vyspelosť, hodnotové, ideové, právne a morálne princípy. Toto všetko dnes skupiny pološialených politických vodcov a liberálnych ideológov žijúcich vo virtuálnom svete svojich patologických predstáv surovo ničia a nahrádzajú úpadkovými hodnotami a dekadentnou kultúrou, ktoré nemajú žiadne morálne a ľudské hodnoty. Ich predstavy sú teóriou stáda bez vlastného názoru a etnickej príslušnosti, bez hrdosti na svoje nielen národné, ale i rodinné korene. Média sú plné podivných

indivíduí bez vedomostí, slušnosti, a s vulgarizovaným vyjadrovaním, aké nemá obdobu. Podivné, takzvané mimovládne organizácie s veľmi nízkym mentálnym základom, ktorých členovia žiadne hodnoty pre spoločnosť nevytvorili, len na nej parazitujú a rozvracajú štátne a národne štruktúry, vykonávajú mimoriadny atak na mladú generáciu i celý vzdelávací systém s cieľom vykoreniť národné povedomie a zničiť dejiny. Všetko v mene ich zvrátených ideí. Nezadržateľne to vracia ľudstvo späť na začiatok jeho histórie, na začiatok jeho dejinnej evolúcie. Celý tento deštrukčný proces sa deje pod dáždnikom jadrového potenciá­ lu mocností, ktoré sa pohrávajú s myšlienkou jeho použitia, čo by viedlo k definitívnemu koncu dejín.

Prebiehajúca civilizačná dráma determinovala zvláštny historický proces: proces obrody slovanského povedomia, proces uvedomovania si svojho miesta v dejinách. Zvláštny preto, lebo spoločenstvo tejto najväčšej európskej entity, najväčšieho zoskupenia národov hovoriacich príbuznými jazykmi, ktoré má spoločnú históriu prvého písma a spoločnú prastarú mytológiu, sa v posledných storočiach akoby uspokojil s oficiálnym výkladom svojich dejín – starých len jeden a pol tisícročia. Sú to však dejiny, ktoré nezodpovedajú historickým faktom, ale len záujmom ich euroatlantických falšovateľov. Zhruba pred štyristo rokmi sa začal proces deštrukcie slovanských dejín, proces zatajovania, falšovania, prepisovania, ale hlavne ničenia písomných prameňov a historických artefaktov a ich prisvojovania inými národmi. Písal sa nový dejepis, v ktorom sa tisíce rokov prebiehajúce dejinné procesy tvorené kmeňmi Slovenov pripísali iným, akoby historickým národom. Množstvo slovanských kmeňov nadobudlo novú identitu. Snaha vykoreniť, vymazať z mapy sveta slovanský fenomén pokračuje i dnes, a to v obzvlášť bezohľadnej a surovej podobe. Preto je proces uvedomovania si svojej slovanskej podstaty zvláštny, lebo nezostal len pri obrane súčasných, z veľkej časti nanútených dejín, ale začal sa ponárať do histórie a objavovať svoju tisíce rokov starú minulosť. Minulosť, v ktorej sa formovala slovanská história Európy, Ázie a severnej Afriky. V tomto procese, ktorý v mnohých slovanských krajinách prebieha – bohužiaľ, mimo oficiálnej politiky štátu, si slovanské národy začínajú uvedomovať svoju skrytú silu, ale i zodpovednosť voči svetovým dejinám, v ktorých, ako je zrejmé, v budúcnosti zohrajú kľúčovú rolu. Na procese odkrývania histórie Slovenov sa v súčasnosti podieľajú historici i archeológovia, ktorí sa vedia zorientovať vo svojej identite, ale hlavne zanietení amatérski historici, rôzne národne orientované združenia, skupiny i jednotlivci. Dnes badáme širokú paletu aktivít týchto skupín pri oživovaní slovanského povedomia. Tieto aktivity však neprebiehajú hladko. Ich aktéri sa stretávajú s množstvom urážok a dehonestáciou zo strany kabinetných historikov, ktorí nenachádzajú odvahu hľadať i mimo tisíckrát prepisovaných učebníc. Takisto s prenasledova-

ním médiami, obmedzovaním zo strany štátnej moci a zosmiešňovaním liberálnou luzou, ktorej mozgy už prešli procesom prípravy na novú zvrátenú spoločnosť. Trend rekultivácie národných a všeslovanských koreňov však pokračuje a niet dôvodu, aby ustal v polovici cesty. V poslednom období vzniká veľké množstvo písomných a knižných materiálov, úspešných i menej úspešných, faktografických, ale i v polohe rozprávok. Snaha hľadať slovanské korene vzdialenej histórie je však úžasná. Mnohí ešte nespoznali, že tento proces je v moderných dejinách Slovenov ojedinelý. Po mnohých stáročiach si začíname uvedomovať, že sme to boli my, kto tvoril dejiny Európy a Ázie. Mnohí sa však ešte stále priam desia myšlienky, že slovanská história by mohla byť iná ako história masy rôznych kmeňov, neschopných samostatne o sebe rozhodovať a vládnuť, bez výraznej kultúry. Iná ako história kmeňov, ktoré prišli do Európy, keď jej civilizačný vývoj skončil. Kmeňov prichádzajúcich z východných močiarov. Pre súčasnú generáciu ovplyvňovanú euroatlantickými médiami a stovky rokov sa nemeniacim dejepisom je nepredstaviteľné, že Sloveni priniesli tomuto svetu gramotnosť, slovanský fenomén cítiť na pozadí všetkých veľkých kultúr v dejinách eurázijského priestoru od počiatku vekov. Preto bude cesta k obhajobe skutočných slovanských dejín ešte veľmi dlhá a ťažká. Zároveň si však nemôžeme naivne myslieť, že príslovečná vzájomná nevraživosť Slovenov pominie, vznikne bratská všeslovanská komunita, tak ako si to predstavovali národní buditelia slovanských národov v predminulom storočí. Moderné slovanské národy prešli určitým rozdielnym dejinným vývojom a očakávanie zrodu všeslovanskej federácie je už minulosťou. Dôležité je však iné. Odkrývanie dejín Slovenov ukazuje na náš spoločný dejinný vývoj, príbuzný jazyk, spoločné písmo, spoločnú mytológiu, spoločných bohov. Preto hoci viedli Sloveni medzi sebou mnoho zničujúcich vojen, v čase ohrozenia svojich teritórií sa dokázali zjednotiť. Tento jav s podivom opisujú aj antickí autori. Toto je ten novodobý zjednocovací všeslovanský fenomén na pozadí deštrukcie európskej civilizácie. Historická skúsenosť tisícročí, vychádzajúca s pradávnej mytológie, ktorú si nesie každý národ Slovenov vo svojej podstate, nás zaväzuje.

145


ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 6 – 1/2018 Cena v predaji: 3,70 € Cena pri predplatnom: 3,00 € Číslo vyšlo 5. 1. 2018 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E­mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Stanislav Slabeycius, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Ratko Sudecký, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E­mail: zemavek@zemavek.sk

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 7, 34 – 35, 68 – 69, 71, 72, 75, 76, 79, 80 – 81, 82, 85, 122: Matúš Plecho strana 15: twitter.com strana 23: Reuters strana 27, 137: TASR strana 30 – 31: facebook.com strana 62 – 67: SITA/AP ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint­Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E­mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač zabezpečuje: VALFAM s. r. o. Mierová 24/371 821 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2018 Celoročné predplatné: 36 eur Polročné predplatné: 18 eur (vrátane poštovného)

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

OPÄŤ V ÉTERI

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Februárové číslo si môžete objednávať do 20. januára 2018 na www.zemavek.sk. Cena je 3,70 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. 2. 2018

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

MLČANIE NA RÁDIU SLOBODNÝ VYSIELAČ

PIATOK SOBOTA NEDEĽA 19:45

12:00

12:00

MLČANIE NA RÁDIU SITY VÁŽENÍ PREDPLATITELIA, MÔŽE SA STAŤ, ŽE KONCOM ROKA 2017 A ZAČIATKOM ROKA 2018 BUDE SLOVENSKÁ POŠTA MEŠKAŤ PRI DORUČOVANÍ NÁŠHO ČASOPISU V NIEKTORÝCH LOKALITÁCH. ROBÍME VŠETKO PRETO, ABY TO TAK NEBOLO. V PRÍPADE ONESKORENÉHO DORUČENIA ĎAKUJEME ZA VAŠE POCHOPENIE. REDAKCIA ZEM&VEK.

SOBOTA 8:00 10:00 18:00

NEDEĽA 7:00 9:00 13:00

ARCHÍV NÁJDETE NA: WWW.RADIOSITY.SK · WWW.SLOBODNYVYSIELAC.SK


„Na to, aby sme vedeli porozumieť svetu, musíme vedieť, kto sme.“ JUDr. Miroslav Polreich Diplomat, rozviedčik a publicista


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.