Zem&Vek Jún 2017 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JÚN 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

MIMOVLÁDNE

IMPÉRIUM

• SME, MARKÍZA A RTVS SA VZDALI DISKUSIE SO ŠÉFREDAKTOROM ZEM&VEK • MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE ZABEZPEČUJÚ PREVOZ MIGRANTOV DO EÚ • MODERÁTOR Z RTVS HANOBÍ NÁRODNÝCH BUDITEĽOV • GEORGE SOROS – IMPRESÁRIO SKRYTEJ HIERARCHIE

SME JEDINÉ SKUTOČNE

NEZÁVISLÉ TLAČENÉ MÉDIUM,

ZEM&VEK

KTORÉ UŽ PIATY ROK VYCHÁDZA

BEZ REKLAMY A TÝM PÁDOM

AJ BEZ ĎALŠIEHO PRÍJMU. BUDEME VÁM VĎAČNÍ, AK ZVÁŽITE

POTREBUJE

MOŽNOSŤ PREDPLATNÉHO KTORÉ VÁM PRAVIDELNE

VAŠU POMOC

ZAISTÍ ČASOPIS V PREDSTIHU NO OPROTI STÁNKOVÉMU PREDAJU

AJ ZA NIŽŠIU CENU. OBJEDNAŤ SI NÁS MOŽETE NA

WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNE PRÍPADNE NA ZÁKAZNÍCKEJ LINKE

0915 895 328

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚN 2017

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

ÚSVIT SLOVANOV / 5

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE ZABEZPEČUJÚ PREVOZ MIGRANTOV DO EÚ / 9 ZO SVETA / 10 PO DENNÍKU N USMERNÍ NÁZORY ŠTUDENTOV SSPI / 14 Z DOMOVA / 14 NADNÁRODNÝ KAPITÁL DOSTAL DO ELYZEJSKÉHO PALÁCA SVOJU BÁBKU / 16 LÁMANIE DONALDA TRUMPA / 20 POLICAJNÝ ZÁSAH V NÁRODNEJ RADE / 24

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

DEGENEROVANÉ ÚROKY KOMPLIKUJÚ FUNGOVANIE BÁNK / 26

ÚSVIT SLOVANOV

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

JEAN-CLAUDE JUNCKER / 27

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 28

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 30 NEZISKOVÉ, MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE A NADÁCIE – NÁSTROJE DLHODOBÉHO PÔSOBENIA / 32 GEORGE SOROS – IMPRESÁRIO SKRYTEJ HIERARCHIE / 36 NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI A JEJ AKTIVITY / 40 STRUČNÁ HISTÓRIA AMERICKÉHO FINANCOVANIA SLOVENSKÝCH MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ / 42 SLOVENSKO V HĽADÁČIKU ZÁPADNEJ PROPAGANDY / 45 TRETÍ SEKTOR VYPOL ZÁCHRANNÉ BRZDY ŠTÁTU / 48 IDEOLOGICKÁ VOJNA NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH / 52 GULAGY A DEPORTÁCIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH / 57 SATIRA AKO PROTIZBRAŇ / 58 KNESSET DEKLAROVAL SKUTOČNÚ NEZÁVISLOSŤ IZRAELA / 59 AKO ODOLAŤ CHOBOTNICI / 62

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

BOJOVNÍK PROTI FINANČNÍCKEJ MAFII / 100

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 66

FRANKFURT – VPLYVNÁ CENTRÁLA IMPÉRIA / 88

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

PROFESOR ĎURICA: SLOVENSKÚ HISTÓRIU PÍŠU ODCHOVANCI ČECHOSLOVAKIZMU / 72

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

SME, MARKÍZA A RTVS SA VZDALI DISKUSIE SO ŠÉFREDAKTOROM ZEM&VEK / 80

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

SYNCHRONICITA – „NÁHODY“, KTORÝMI K NÁM PREHOVÁRA DUCHOVNÝ SVET / 110

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

MEGALITICKÉ PAMIATKY V TALIANSKU / 102

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

PARAZIT, KTORÝ MENÍ NAŠU PSYCHIKU / 106 NEJVHODNĚJŠÍ POVOLÁNÍ / 108

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

ODKIAĽ PRICHÁDZA MRÁZ / 124 EMU DINEVAN A VRANY / 125

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

MÁJ / 126

DEJINY SA NEUSTÁLE OPAKUJÚ A V RYTME KOLOVRATU PRINÁŠAJÚ LEN MALÉ OBMENY TÝCH ISTÝCH SITUÁCIÍ. HOCI SA MENÁ POSTÁV MENIA, ICH PROTOTYPY SÚ ZHODNÉ A NEMENNÉ. PRÁVE TAK TO BOLO AJ PRED DVOMA STOROČIAMI, KEĎ SA V EURÓPE ZAČÍNALO BRIEŽDIŤ A NA OBZORE SA ZJAVOVALI SILUETY NOVÝCH NÁRODNÝCH IDEÁLOV. TÁTO NOVÁ ENERGIA VZKRIESILA AJ IDEY SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI.

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

PANGERMÁNSKY MODEL EURÓPSKYCH DEJÍN / 92

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ALŽBETA II. / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 119 ZÁKERNÉ FARBY VO VAŠEJ VANI / 120 RIZIKOVÉ UPOKOJOVANIE PODRÁŽDENÉHO ČREVA / 121

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

ČÍNSKA ENERGETICKÁ GYMNASTIKA A ENERGIA ČCHI / 114 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 117 MANNA / 118

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 128, FILMY / 129 HUDBA / 130, HRY / 131 ZEM OBROV / 132

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

VASTU – INDICKÉ FENG ŠUEJ / 136

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S MESTSKÝM POLICAJTOM / 122

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MIROSLAV BEBLAVÝ / 140

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

LEN TAK: O ETIKE A ESTETIKE / 142

rvá polovica 19. storočia vnáša do Európy ducha romantizmu, ktorý každým vdychom a výdychom mocnie a zbavuje sa škrupúľ osvietenstva, racionality a mechanického vnímania zákonitostí. Atmosféra romantických búrkových mračien, spomedzi ktorých lúče presvetľujú horizont, sa vpíja do ľudských životov a nového dejinného zápasu. Tvorivý génius sa prebíja zo sŕdc slovanských kmeňov a plemien – po stáročia trýznených cudzou mocou a despotizmom. Táto cudzia moc uplatňovala svoje postavenie tak ako dnes pomocou zákonov, ktoré domáca šľachta veľmi rada využívala v boji a porobe vlastného ľudu. Spolu s týmto javom však mocnie prasila, ono neustále sa zjavovanie absolútna, ktoré sa zablyslo aj nad všetkými zemami Slovanov.

Hoci ich cudzie vlády a domáce úlisné zemianstvo tlačilo tvárou do bahna a kaluží – práve v nich sa stále žiarivejšie odrážali hviezdy slovanskej budúcnosti. Po celé veky sa Európa pýšila duchom západnej renesancie, vedy a humanizmu, ako by to boli fenomény vlastné iba anglosaskej, románskej či germánskej kultúre. Nie. Na obzore sa opäť vyníma sláva a múdrosť starovekej Byzancie. Osvietenský individualizmus sa prepadá pod významom osudového spoločenstva a priam mystickej, pokrvnej spriaznenosti národa. V týchto časoch sa k slovu dostáva Majster Eckhart, ale aj Frederyk Chopin, Richard Wagner, Bedřich Smetana, Pjotr Iljič Čajkovskij, Johann W. Goethe, Alexander S. Puškin, Michail J. Lermontov, ale aj Ľudovít Štúr. Svojim žiakom začínal

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

odhaľovať literatúru Slovanov, objasňoval Kollárovu Slávy dcéru. V Slovenských pohľadoch sa v roku 1881 o Ľudovítovi Štúrovi písalo: „Celá jeho osobnosť, celá jeho šľachetná, mužná, vznešená tvár, silný hlas, úžasný dar slova, vrúcny entuziazmus vyvolali očarujúci vplyv na otročiacu verejnosť a priťahovali k nemu srdcia všetkých, čo s ním vstupovali do rozhovoru.“ Práve on prinavrátil ideám všeslovanstva opäť nástojčivú nevyhnutnosť. V tých časoch sa začína čoraz hlasnejšie ozývať právo všetkých západných, južných aj východných Slovanov – Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Lužických Srbov, Srbov, Chorvátov, Slovincov, Bulharov i Macedóncov – na vlastné národné sebaurčenie. No nielen to. Práve národovci a vlastenci ako Jozef M. Hurban, Michal M. Hodža, a predovšetkým Štúr sa stávajú veľkými pre ich vzkriesenie myšlienky presahujúcej Slovensko. Už v dobách minulých usilovali o spoločný dom Slovanov slovanskí panovníci ako Samo (vládnuci v rokoch 623 – 662), veľkomoravský Rastislav (846 – 870), Svätopluk (871 – 894), chorvátsky župan Ľudovít (823), srbský cár Dušan (1331 – 1355), český Břetislav (1024 – 1061), Otakar II. (1253 – 1278), poľský Boleslav Chrabrý (902 – 1025). Vždy a znova však idea všeslovanstva narážala na absolútne nedostatočnú sebauvedomelosť našich kmeňov, v ktorej ich udržiavala cudzia moc a domáca meštianska šľachta. K tomu navyše spôsob usporiadania a správy slovanských kmeňov priam lákal agresívnych dobyvateľov so železnou vôľou dominovať, kolonizovať a vládnuť nad inými, čo bolo a je pre slovanské národy čímsi cudzím. Slovania sú upätí k rodine, k životu s najbližšími, k radosti a oslavám svojej živej spolupatričnosti, a tento vzťah tvorí základ štátotvorného usporiadania. Každá minca má však dve strany. Rodinné vzťahy určujúce slovanskú prapodstatu sú zároveň dôvodom aj pomerne ľahkej obete cudzím vpádom. Slovanstvo neznesie panovníka, jednotlivé kmene a národy sa okrem Veľkej Moravy nikdy nedokázali spojiť, ani vo všeobecnej miere nadchnúť ideálmi spoločného domu. História nás učí, že namiesto toho sme sa často vrhali do bratovražedných vojen

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

a zrád, na základe ktorých napokon zanikla aj Veľkomoravská ríša. Našu túžbu, ale o to väčšiu neschopnosť vytvoriť silnú a prosperujúcu slovanskú vzájomnosť limitoval patriarchálny spôsob života v malých, rozdrobených a vzájomne súperiacich skupinkách. Aj z tohto uhla pohľadu sa ukazuje, že už celé generácie Slovanom chýba povestná románska či germánska vôľa a jednota. Tak sa všetky slovanské územia priľahlé k impériám stávajú korisťou – stačilo iba vyhlásiť právo vládnuť s Božou milosťou vyvolených a splnomocnených cisárov katolíckej cirkvi nad Slovanmi. Toto by sa však nikdy nestalo, ak by sme sami seba nepovažovali za rovnako silných a odolných, ak by sme medzi sebou neviedli nekonečné spory, no najmä ak by nás zjednocovala myšlienka vyššej spravodlivosti, poriadku a solidarity. Žiaľ, tieto princípy si pred nami – pred Slovanmi s láskou zahľadenými do rodnej zeme, no najmä rodiny – osvojili cudzí dobyvatelia. Lež práve Slovania odrazili Turkov pred bránami Viedne, Slovania zastavili fatálne Napoleonovo dobývanie Európy, Slovania vyhnali fašizmus až k Brandenburskej bráne. Ľudovít Štúr nadovšetko vyzdvihoval ťažko skúšaného ducha slovanstva a ľudu svojej krajiny. Aj preto bol v tých časoch kruto prenasledovaný, zatracovaný a ponechaný vo veľmi skromných pomeroch. Keď Štúra v roku 1843 suspendovali z evanjelického lýcea v Prešporku, Janko Matúška napísal text, ktorý sa stal našou hymnickou piesňou. Aj tu je jeden z mnohých dôkazov, že čím viac sa vás budú snažiť zatĺcť ako klinec, tým väčšmi sa zahĺbite do pamäte národa. Štúr povzbudzoval k národnému uvedomeniu aj v meruôsmom roku. Spolu s Hurbanom a ďalšími zorganizoval Slovanský zjazd, ktorý sa konal od 2. do 12. júna 1848 v Prahe. Záverom bol Manifest európskym národom adresovaný rakúsko-uhorskému cisárovi. Už o pár mesiacov nato stál Štúr spolu s Hurbanom, Hodžom, Franciscim na čele ozbrojeného povstania utvorenej Slovenskej Národnej rady a domobrany. Už vtedy prorocky prehlásil: „Každý tvor, a tak aj každý národ, má svoj čas pod slnkom; tak lipa začína kvitnúť, keď dub už dávno odkvitol.“ Foto: Matúš Plecho

Tibor Eliot Rostas, šéfredaktor a vydavateľ časopisu ZEM&VEK sa ako člen slovenskej delegácie v čase od 26. mája do 3. júna 2017 zúčastní jubilejného Všeslovanského zjazdu v Moskve a Petrohrade. Júlové číslo prinesie podrobnejšie informácie o budúcnosti ideí všeslovanskej vzájomnosti.

STANOVISKO ROSTASA K TRESTNÉMU OZNÁMENIU „TO, KTO TI VLÁDNE, ZISTÍŠ PODĽA TOHO, KOHO NESMIEŠ KRITIZOVAŤ.“

stúpili sme do absurdnej éry, v ktorej citovať najväčších velikánov ducha národa je pre niektoré osoby dôvodom na podanie trestného oznámenia s podozrením na spáchanie trestného činu výroby a rozširovania extrémistických materiálov. Práve štúrovci, ale aj celé generácie slovenskej inteligencie sa nebáli kriticky vystupovať voči útlaku Slovákov a Slovanov. Vôbec nejde iba o to, z akej strany sa tento útlak viedol, ale o to, že tieto nátlakové formy stále pretrvávajú – a to je aj pointou tohto článku. Začalo koordinované úsilie o naše umlčanie a zastrašovanie. Na 30 dní zablokovali môj profil na sociálnej sieti s obrovskou sledovanosťou a vedú aj útoky na profil stránky Zem&Vek. Takto obmedzujú možnosť vyjadriť sa k aktuálnej situácii a jej ďalšiemu vývoju. Bezprostredne po zablokovaní vychádza správa o trestnom podaní na portáli o médiách a neskôr v SME. Zámerom ľudí pochádzajúcich najčastejšie z prostredia niektorých mimovládnych organizácií, ktoré otvorene a oprávnene kritizujeme, je diskreditovať časopis, jeho tvorcov a čitateľov vystaviť obavám zo šírenia extrémistického materiálu. Tentokrát sa k takémuto skutku podujal Pavel Sibyla, ocenený Nadáciou Georgea Sorosa a bývalý poradca prezidenta Kisku, o ktorého právoplatných rozsudkoch priniesol aktuálny Zem&Vek informácie v článku Padlý anjel Kiska. Naše poslanie a povinnosť voči nám všetkým, slobodne zmýšľajúcim ľuďom, je hľadať pravdu a lepšie riešenia, aké nám ponúka súčasný systém v morálnom a ekonomickom rozklade. Všetky takéto snahy budú pribúdať a verte, že spolu s nimi budú obmedzovať aj základné občianske práva a slobody nás všetkých. Náš slobodný a to-

lerantný duch by nikdy nedopustil šírenie akejkoľvek nenávisti, extrémizmu či fašizmu. Práve naopak – k našim názorom volajúcim po slobode a ukončení teroru všade vo svete sa ako Zem&Vek pozitívni pridávajú ľudia všetkých farieb pleti a náboženského vyznania – černoch, Róm či židovský rabín. Jeden z nich – rabín Michael Dov Weismandel, je v našej Sieni slávy ceny PROMETHEUS in memoriam. Je najvyšší čas, keď ešte môžeme vyjadriť svoje rozhodné nie novodobým inkvizítorom a cenzorom so snahou vohnať nás do totálnej izolácie s absolútnou nemožnosťou vyjadrovať slobodne svoje názory a vízie lepšej a spravodlivejšej spoločnosti. Citovanie velikánov našej histórie v kontexte fenoménu útlaku, na ktorý sa sťažovali a bol jednou z príčin neschopnosti našej obrody a idey všeslovanskej vzájomnosti (tak ako o tom pojednáva aj Ľudovít Štúr), predsa nemôže byť v normálnej spoločnosti ctiacej si vlastnú históriu dôvodom prenasledovania. Naopak. Má byť dôvodom na hlbokú sebareflexiu. Štúrovci boli prenasledovaní, väznení a utláčaní presne tak ako národ, z ktorého vzišli, ktorý milovali, a ten miloval ich. Ak ich dnes ľudia ako Michal Havran spolupracujúci s verejnoprávnou RTVS dehonestujú slovami ako antisemiti či zaprdení hlupáci a nič sa nedeje, naopak, ich zástancov a kritikov útlaku kriminalizujú a podávajú trestné oznámenie, potom sa už skutočne nad Tatrou blýska a hromy divo bijú. A v tomto silnejúcom huriavku, nenávisti, prenasledovaní, stále bujnejúcej moci financovanej z neobmedzených prítokov nadnárodného kapitálu do mnohých mimovládnych organizácií si položme otázku: „Kam vlastne kráčaš, Slovensko, ak sa chceš zbaviť tých, ktorí ťa po celé generácie milujú?“

Pod stanoviskom sa na internete objavil aj tento komentár Michala Lazora: „Pán Rostas. Ste bojovník na pohľadanie. Praví Slováci sú na Vašej strane, lebo bojujete za pravdu a spravodlivosť. Ale najpodstatnejšie je to, že nad Vami drží ochrannú ruku sám Stvoriteľ. Vydržte tento boj (o čo niet pochýb, že vydržíte), národ je s Vami.“

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Richard Strážan MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE ZABEZPEČUJÚ PREVOZ MIGRANTOV DO EÚ

armelo Zuccaro, generálny prokurátor v sicílskom meste Catania, dokumentoval pred výborom talianskeho parlamentu zistenia o financovaní modernej flotily mimovládnych organizácií v Stredozemí a prevozu nelegálnych prisťahovalcov do Európy. Citoval dôkazy o konexiách líbyjských (a iných) pobrežných pašerákov s Islamským štátom (ISIL) a kriminálnymi skupinami, aj o koordinácii dopravy tisícok migrantov do Talianska. Zuccaro doplnil správu svedectvom, že pašeráci (či na súši, alebo palubách člnov) privolávajú väčšie plavidlá financované mimovládnymi organizáciami na dohodnuté transfery prisťahovalcov. Z toho vyplýva, že medzi pašeráckymi skupinami a flotilami lodí financovaných z peňazí mimovládnych organizácií existuje veľmi úzka koordinácia. Ak by vyšetrovacie orgány toto spojenie potvrdili, mimovládne organizácie môžu byť potenciálne obvinené z trestných činov. Zuccaro oznámil, že jeho úrad skúmal jav „abnormálneho“ množstva financií, ktoré umožňuje aj malým mimovládnym organizáciám prenajať si plavidlá. Talianske orgány doteraz odhalili účasť minimálne 10 súkromných organizácií, z ktorých niekoľko funguje z grantov Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation, OSF). Zuccaro pre taliansku tlač povedal, že „uľahčenie nelegálnej migrácie je trestný čin bez ohľadu na úmysel“, a analýza je zároveň spojená so skúmaním islamskej radikalizácie v táboroch a väzniciach. Európsky komisár pre prisťahovalectvo Dimitris Avramopoulos konštatoval, že 80 percent severoafrických migrantov nemá v Taliansku žiadne zákonné právo na azyl. Mnohí z nich majú pochádzať z kriminálnych gangov, ktoré sa zrodili po americkom bombardovaní Líbye a zabití Kaddáfího. Frontex vo svojej správe dáva na vedomie: „Záchranné operácie mimovládnych organizácií (do južného Talianska) vzrástli o viac ako 40 % (porovnanie rokov 2015 – 2016). Od júna 2016 mimovládne organizácie zabezpečili alebo zachránili značný počet lodí bez akejkoľvek správy o tiesni alebo oficiálnej informácie o mieste záchrany.“

Frontex tým zvyšuje pravdepodobnosť, že pašeráci posielajú migrantov na more a na tajne dohovorenom bode ich vyzdvihnú lode mimovládnych organizácií ako taxík. Agentúra EÚ zároveň popisuje operáciu prevozu migrantov do Európy, koordinovanú medzinárodnými kriminálnymi sieťami, vrátane ISIL, a loďami, ktoré majú v prenájme alebo vlastnia mimovládne organizácie. Taliansky admirál Enrico Credendino, veliteľ operácie Sophia, povedal, že lode mimovládnych organizácií operujú veľmi blízko líbyjského pobrežia: „V noci využívajú veľké reflektory, pašeráci ich spozorujú a vysielajú malé člny (nesúce migrantov) smerom ku svetlu.“ Lode mimovládnych organizácií „náklad“ preberajú a plavia sa smerom do Talianska. Americký vyšetrovateľ a právnik William Craddick zistil, že s pašovaním ľudí je spojených mnoho mimovládnych organizácií pod patronátom „filantropov“ podobných Georgeovi Sorosovi a OSF, vrátane Avaaz, Moveon, Save the Children a Lekárov bez hraníc, ktoré si najímajú stredozemskú loď s názvom Aquarius. Sorosova OSF od roku 2010 vytvorila a financuje tzv. Medzinárodnú iniciatívu v oblasti migrácie (IMI). Je zjavné, že už vtedy sa pripravovali kroky na niečo, čo sa na Blízkom východe a v Afrike ešte len malo odohrať a vyvolať inváziu cudzích elementov do Európy. Webová stránka Sorosovej IMI otvorene vyhlasuje, že zaujíma „strategický postoj koridoru a zjednodušuje koordináciu akcií medzi krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovej destinácie“. Rovnaká stránka identifikuje tri strategické migračné koridory: Ázia/Blízky východ, Stredná Amerika/ Mexiko a Eurázia, čo znie takmer ako stáročia starý veľký geopolitický plán pre „nový svet“. V septembri 2016 daroval George Soros 500 miliónov dolárov na európsku a americkú utečeneckú krízu a odmietol objasniť, kde a ako sa peniaze použijú. Jedna z poznámok v dokumentoch Sorosovej nadácie (odhalených stránkou DCLeaks v auguste 2016) uvádza, že európska prisťahovalecká otázka by mala byť akceptovaná ako nová norma a kríza otvára nové príležitosti na ovplyvňovanie imigračnej politiky v globálnom meradle.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

THERESA MAYOVÁ: POTREBUJEM VAŠU DÔVERU

Britská ministerská predsedníčka Theresa Mayová prekvapila poddaných Jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. nečakaným verejným vystúpením.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

mohla dovoliť ostávať naďalej v neistote o tom, kto ju v parlamente podrží a kto potopí. Preto siahla po nástroji, ktorý by nepriamo nahradil lustrácie poslancov. Predčasné voľby umožnia voličom preveriť postoje kandidátov o poslanecký mandát v Dolnej snemovni. Tí sa budú musieť vyprofilovať a zaviazať voličom k dodržiavaniu stanovísk, ktoré v kľúčovej oblasti vzťahov Británie s EÚ v predvolebnej kampani prejavovali. Aby potom nepili víno, keď vodu kázali.

PRESTAŇME NAZÝVAŤ SEVERNÚ KÓREU ŠIALENOU

„Práve som viedla zasadanie vlády, na ktorom sme sa dohodli o usporiadaní parlamentných volieb na 8. júna,“ uviedla pred svojím oficiálnym sídlom na londýnskej Downing Street 10. Bolo to prekvapujúce oznámenie. Riadne parlamentné voľby sa totiž mali konať až v máji 2020. Premiérka, ktorá sa vlani po odstúpení svojho predchodcu Davida Camerona v dôsledku júnového referenda o vystúpení monarchie z Európskej únie ujala funkcie, vtedy predčasné voľby odmietala. Tvrdila, že nie sú potrebné, pretože vláda pod jej vedením vyvedie Spojené kráľovstvo z členstva v EÚ, ako si to voliči v referende želali. Neprešiel ani rok a jej sebaistota sa vytratila. Strach a obavy poslancov z následkov brexitu ochromoval pronárodnú akcieschopnosť Dolnej snemovne a ministerská predsedníčka musela zvádzať vnútropolitické súboje s probruselskou opozíciou i probruselskou frakciou vo vlastných radoch Konzervatívnej strany. Keď 29. marca aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, čo sa dá zjednodušene nazvať podaním žiadosti o rozvod, začalo plynúť dvojročné obdobie stanovené na uzatvorenie spletitého balíka dohôd o podmienkach odchodu. Zákonodarný zbor v pôvodnom predreferendovom zložení plný „slniečkarov“, pochybovačov, alibistov a krútiacich sa váhavcov by počas týchto dvoch rokov predstavoval piatu kolónu s enormným vplyvom. Predsedníčke vlády by hádzali polená pod nohy, aby sa unavila, spomalila, otupela a prenechala všetku iniciatívu protivníkovi. Šesťdesiatročná kormidelníčka ostrovného kráľovstva si v kalných vodách európskej politiky ne-

Britský denník The Guardian priniesol komentár k súčasnému narastaniu napätia medzi USA a Severnou Kóreou. „Svet vie veľmi málo o palácovej politike v Severnej Kórei, najtemnejšej krajine na svete. Zatiaľ to vyzerá tak, že Kim, ktorý chce pokračovať v potieraní kleptokracie v krajine, koná inteligentne. Ako jeho predchodcovia, aj Donald J. Trump sa pokúša pochopiť, ako zaobchádzať s provokáciami Severnej Kórey – štátu, ktorý sa pripravuje na svoj šiesty nukleárny test – a ako prinútiť Čínu, aby pomohla zabrániť nukleárnym ambíciám Pchjongjangu,“ píše sa v komentári. Pentagón poslal útočnú skupinu smerom na západ Tichého oceánu, pretože je prezieravé mať lode blízko Severnej Kórey. Severná Kórea pohrozila, že môže zaútočiť na USA pretože preventívny útok nie je výlučné právo Spojených štátov. Trumpova politika sa teraz bude viac zameriavať na tlak na Peking, aby ten pritlačil na Severnú Kóreu, a na dodatočné sankcie. Severokórejského lídra Kima Čong-una však netreba podceniť. V Spojených štátoch existuje široko rozšírená viera, že so Severnou Kóreou sa ťažko rokuje, pretože Kim je blázon. Senátor John McCain ho napríklad nedávno nazval šialeným tučným deckom ovládajúcim Severnú Kóreu. Ale existuje jednoduchšie a presvedčivejšie vysvetlenie správania Pchjongjangu. Kimova túžba neskončiť ako Saddám Husajn alebo Muammar Kaddáfí vysvetľuje existenciu jeho programu zbrojenia. „Jedna možná teória je, že čím nebezpečnejšie sám seba prezentuje, tým viac môže dosiahnuť od krajín ako Čína a najmä Južná Kórea, ktoré sú viac ako USA motivované mať pokojný Pchjongjang. Predtým, pretože sa obávali kolapsu

evernej Kórey, neskôr, pretože sa Pchjongjang už desaťročia vyhráža, že premení Soul na ohnivé more. A Severná Kórea má na splnenie tejto hrozby výzbroj,“ konštatuje The Guardian.

TURECKO BRÁNI RUSKU, ABY DOSIAHLO REKORD VO VÝVOZE PŠENICE

Rusko zvýši dodávky pšenice na export, napriek tomu príde o vedúce postavenie na svetovom trhu obilnín. Takúto prognózu zverejnilo Ministerstvo poľnohospodárstva USA. Na vine sú obmedzujúce opatrenia zavedené proti ruským poľnohospodárom zo strany Turecka. Paradox spočíva v tom, že kvôli nim budú veľkou mierou trpieť nielen ruskí, ale aj americkí farmári. Krajina polmesiaca je pre Rusko jedným z najväčších odberateľov obilnín: za posledných 15 rokov sa do nej vyviezlo 20 % celkového exportu obilnín a na druhý Egypt pripadlo len 18 %. Rusko v tomto poľnohospodárskom roku od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 môže prísť o svetové líderstvo v exporte pšenice, píše sa v dokumente zahraničnej poľnohospodárskej služby (FAS) Ministerstva poľnohospodárstva USA v Moskve. Podľa jej hodnotenia predstavuje celkový ruský export obilnín v rokoch 2016 až 2017 celkom 35,7 milióna ton. Ruským exportérom sa v odchádzajúcej sezóne nedarilo. Najprv vývoz obilia pribrzdili clá na export, potom sa začala cenová vojna, aj kvôli rekordným úrodám, a nakoniec Turecko od 15. 3. zaviedlo fakticky zákazové clo na ruskú pšenicu, kukuricu, strukoviny a ryžu. Ruská vláda spočiatku presviedčala, že nevidí v rozhodnutí Ankary žiadny problém, lebo môže preorientovať svoje dodávky do druhých štátov, napríklad do Egypta a Číny. Peking nakoniec skutočne zrušil celý rad obmedzení pre ruské obilie, hoci dodávky sú povolené len z niektorých ruských regiónov a objemy nie sú veľké. Rusko a Turecko už rozhovory na túto tému vedú. Medzitým kvôli tureckým obmedzeniam môžu trpieť aj konkurenti Ruska – a to Kanada, USA, Francúzsko, Nemecko, Austrália aj Ukrajina. Strata líderstva na svetovom trhu však neznamená, že Rusko stratí vedúce postavenie na domácom trhu. Rusko môže preorientovať svoje exportné toky na východ, kde je sféra záujmov USA, Kanady

a Austrálie. A to sa už aj deje. Napríklad do Vietnamu prišlo v prvej dekáde apríla 12,5 % objemu celkového exportu ruských obilnín. Ak teda Moskva nebude mať inú možnosť, najskôr začne zasypávať ázijské trhy lacným a kvalitným obilím a fakticky odtiaľ vytesní troch spomínaných exportérov. Kvôli obmedzujúcim clám Ankary budú trpieť všetci.

INDONÉZIA HROZÍ AMERICKÝM KONCERNOM VYVLASTNENÍM

Indonézska vláda nechce dovoliť ďalšie ťaženie svojich nerastných surovín cudzincami. Aj nový americký viceprezident Mike Pence sa bude musieť zaoberať sporom medzi druhým najväčším hráčom v ťažbe medi na svete – americkým surovinovým koncernom Freeport McMoran a indonézskou vládou, informuje nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Spor narástol na politický problém potom, ako Indonézania pohrozili zahraničným investorom vyvlastnením. Američania reagujú ústupom z druhej najväčšej medenej bane na svete. Riešenie tohto merania síl má enormný vplyv na zahraničných zamestnávateľov v Indonézii. Už teraz ovplyvňuje ceny surovín, napr. medi, na svetovom trhu. Ťažiskom sporu je obrovská baňa Grasberg v Papui-Novej Guinei so svojimi zásobami medi

a zlata. V r. 1991 uzavreli Američania s vtedajšou indonézskou vládou zmluvu na jej využívanie, ktorá platí do r. 2021. Freeport prevádzkuje túto odľahlú baňu od 60. rokov minulého storočia. V r. 2013 baňu dočasne uzavreli, keď zamestnanci štrajkovali kvôli smrti 29 baníkov, spôsobenej zlými pracovnými podmienkami, a extrémne nízkym mzdám. Freeport zamestnáva v Indonézii viac ako 32 000 ľudí.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

Za prezidenta Joka Widoda tlačí Indonézia od r. 2014 zahraničných investorov k tomu, aby sa časť vyťažených surovín mohla spracovať doma, čím by sa vytvorili pracovné miesta a vybudovala infraštruktúra. V januári 2017 zaviedla vláda pravidlo, teraz majú investori päť rokov na to, aby postavili v Indonézii vysoké pece, v ktorých musia taviť 30 % vyťaženej miestnej suroviny – zvyšok môžu naďalej exportovať. Predovšetkým však chcú Indonézania v ďalších rokoch prevziať väčšinu v baniach. V súčasnosti vlastní koncern Freeport 90,6 % akcií. Američania sú pripravení odovzdať 30 % akcií. Ak bude spor ďalej eskalovať, Freeport je rozhodnutý v júni t. r. žalovať indonézsku vládu na medzinárodnom súde. Očakávaný objem ťažby, ako aj schválené investície do bane (ročne jedna miliarda dolárov) už koncern škrtol. V minulom roku predali konkurenti Freeportu – Newmont Mining a BHP Billiton – svoje indonézske aktivity miestnym podnikom, lebo nechceli splniť nové pravidlá. Postihnutá je aj austrálska spoločnosť Rio Tinto, ktorá ako partner Freeportu očakáva väčší objem ťažby z bane Grasberg. Austrálska spoločnosť Newcrest ťažiaca zlato môže zo svojej bane Gosowong ďalej exportovať, pretože už zlato v krajine spracováva. Teraz však má svoj podiel v bani znížiť zo 75 pod 50 %.

OSN JE ZNEPOKOJENÁ PREJAVMI RASIZMU NA UKRAJINSKOM FUTBALOVOM ZÁPASE

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zaid Raad al-Husein vyhlásil, že svetová organizácia je veľmi znepokojená prejavmi rasizmu na zápase futbalových majstrovstiev Ukrajiny medzi kyjevským Dynamom a doneckým Šachťorom. „To, čo sme videli na futbalovom zápase na Ukrajine zo strany fanúšikov Dynama (Kyjev), oblečených do odevov Ku-Klux-Klanu a odevov so svastikou, vyvoláva hlboké znepokojenie,“ cituje jeho slová agentúra TASS. Ako tiež dodal, v OSN podporujú slobodu prejavu názorov, ale takéto nabádanie k násiliu a nenávisti musí byť pod pozorným dohľadom vlády a futbalových organizácií v krajine. Zároveň požiadal, aby sa vzniknutej situácii venovala aj FIFA. Pripomíname, že koncom apríla 2017 fanúšikovia kyjevského Dynama a doneckého Šachťora usku-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

točnili akciu s výzvou prísť na zápas v bielom. Niektorí fanatici sa obliekli do odevov členov Ku-Klux-Klanu, medzi fanúšikmi Šachťora spozorovali aj muža so šiltovkou zobrazujúcou Hitlera. Na zápase bol prítomný aj inšpektor UEFA hodnotiaci pripravenosť štadióna na finále Ligy šampiónov v roku 2018 ako „olympijský“.

MALWARE CIA NA HACKOVANIE LOKÁLNYCH SIETÍ ODHALENÝ

Stránka WikiLeaks zverejnila v siedmom balíku utajených informácií správu o hackovacom mal ware americkej vládnej agentúry CIA, ktorý fungoval pod označením Archimedes. Oficiálna stránka uvádza: „Dnes 5. mája 2017 WikiLeaks odhaľujú softvér Archimedes, nástroj, ktorý používala CIA na útoky vo vnútri lokálnych počítačových sietí (LAN), zvyčajne využívaných v kanceláriách. Umožňuje presmerovanie premávky z cieľového počítača vo vnútri LAN prostredníctvom počítača, ktorý je infikovaný a kontrolovaný malware CIA. Technika presmeruje internetový prehliadač počítača na vykorisťovací server. Dokument ilustruje typ útoku v „chránenom prostredí“ ako nástroj nasadený do existujúcej lokálnej siete a zneužívajúci počítače, aby cielené počítače boli pod kontrolou a otvorené ďalšiemu zneužitiu a škode.“ Podľa International Business Times je jediným spôsobom, ako odhaliť útoky tohto malware, preskúmanie zdroja stránky. Nová séria informácií obsahuje štyri prehľadné dokumenty týkajúce sa tohto škodlivého nástroja. Jeden z nich je používateľská príručka z 18. decembra 2012, ostatné tri sú z rokov 2013 – 2014. Spravodajské portály zistili, že Archimedes je aktualizácia staršej verzie s názvom Fulcrum a ponúka niekoľko vylepšení predchádzajúceho systému.

hraničné – môžeme čítať v ruskom printovom médiu Rossijskaja gazeta. Tempo, akým stavajú Číňania metro doma, ohromuje svet. Prvé metro v Pekingu dali do prevádzky o tri desaťročia neskôr ako v Moskve, teda v roku 1965. Priznávajú, že práve moskovské metro bolo pre nich etalónom, ich učiteľmi boli odborníci z Ruska. Žiak však predbehol učiteľa: v hlavnom meste ČĽR bolo v roku 2006 celkovo 114 km podzemnej dráhy, v roku 2012 už 442 km a v roku 2015 až 708 km. Úlohou je položiť do roku 2020 koľajnice pod zemou v dĺžke 1 050 km. A to iba v jednom meste! Všetci, ktorí cestovali pekinským metrom, vedia, aké je komfortné, pohodlné a bezpečné. Na koľajnice nemožno spadnúť – vojsť do vlaku možno iba cez dvere tzv. horizontálneho výťahu. Nové súpravy sú čínskej výroby. K vybavenosti patria eskalátory, výťahy, ukazovatele v anglickom jazyku, veľa informačných miest. V Moskve na nové podzemné stanice vpustia „druhé svetlo” – denné osvetlenie. Tým sa stanú svetlejšími a ekonomicky úspornejšími. V čínskom metre sa tento systém široko využíva.

ZAKLADATEĽ ALIBABA.COM: USA MÍŇAJÚ PRÍLIŠ VEĽA NA VOJNY

Možno je príčinou toho, že sú USA v špirálovom dlhu, že míňali peniaze len na zlých miestach (vrátane vojen). Myslí si to Jack Ma, zakladateľ Alibaba.com a jeden z najbohatších ľudí na svete. „Za posledných tridsať rokov boli Američania v trinástich vojnách a utratili 40,3 bilióna dolárov,“ povedal Ma v prejave na Svetovom ekonomickom

MOSKOVSKÉ METRO STAVAJÚ ČÍŇANIA

Tri stanice moskovského metra, a to Aminevskoje šosse, Mičurinskij prospekt a Prospekt Vernadského, postaví do roku 2019 Čínska železničná stavebná spoločnosť (CRCC). Kontrakt na výstavbu vyhrala v konkurze vypísanom Mosinžprojektom. Za 82 rokov existencie moskovského metra je to prvý raz, keď ho spolu s ruskými spoločnosťami budú stavať aj za-

fóre v Davose. „Čo keby utratili len časť týchto peňazí na budovanie infraštruktúry a pomohli bielym golierom a robotníkom v montérkach? Nie je dôležité, či je to strategicky dobré, ak míňate peniaze na vašich vlastných ľudí.“

„Keď som bol malý, počúval som v súvislosti s Amerikou len o Forde a Boenigu a všetkých tých veľkých výrobných spoločnostiach. Posledných 10 – 20 rokov som počúval len o Silicon Valley a Wall Street,“ pokračoval. A čo sa stalo? Rok 2008 a finančná kríza zničili 19,2 bilióna dolárov len v samotných USA a aj globálne zničili 34 miliónov pracovných miest. Tak čo keby sa výdavky na Wall Street a Blízky východ minuli na stredozápade USA na rozvoj tamojšieho priemyslu? To by zmenilo veľa.

JUHOAFRICKÍ BELOSI OČAKÁVAJÚ SVOJE „ODSTRÁNENIE“

Juhoafrický prezident vydal šokujúci výrok, ktorý ponechal mnohých bielych vlastníkov pozemkov v obavách. V blízkej budúcnosti totiž môžu čeliť rasovej vojne. Jacob Zuma oznámil, že chce, aby vláda začala konfiškovať pôdu bielych vlastníkov skôr, ako ich rozdelí černošským farmárom. Zuma požaduje predkoloniálny pozemkový audit využívania pôdy a model obsadzovania pre pomoc pri rozhodovaní, ktoré časti pôdy majú byť prevzaté. Vyhlásil: „Musíme prijať skutočnosť, že tí, ktorí v parlamente tvoria zákony, obzvlášť čierne strany, by sa mali zjednotiť, pretože na ústavné zmeny potrebujeme dvojtretinovú väčšinu.“ Predpokladá sa, že Zuma vyzýva na radikálnu akcii s ohľadom na vzostup politickej strany známej ako Economic Freedom Fighter (Bojovníci za ekonomickú slobodu), ktorá dlhodobo vyzýva na konfiškáciu pôdy bielych farmárov. V reakcii na túto situáciu vznikli spolky ako Suid landers, čo je masívna civilná obrana venujúca sa ochrane bielych Afričanov (Búrov) v prípade sociálneho kolapsu alebo občianskej vojny. V súčasnosti sa pripravujú na možnosť genocídy bielych Juhoafričanov, plánovanej vládou. Simon Roche, jeden z ich lídrov nedávno pre Infowars vysvetlil, že juhoafrickí ľavicoví lídri v poslednom období hrozia vraždou všetkých belochov, odstránením všetkých bielych v priebehu piatich rokov, kvôli čomu sa Suidlanders domnievajú, že hrozba náhlej občianskej vojny je bezprostredná. Dodáva: „Potom by sme v takej otvorenej vojne, v takejto kríze, zhromaždili svojich ľudí, hľadali útočisko vo vzdialenej lokalite a chránili sa pred zničením alebo zabitím.“ (mu, il, ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

PO DENNÍKU N USMERNÍ NÁZORY ŠTUDENTOV SSPI

by bolo raz a navždy jasné, ako odlíšiť „euromýty“ od faktov, podáva mládeži pomocnú ruku Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorý organizuje na stredných školách po celom Slovensku sériu diskusií na uvedenú tému. Podobne ako nedávno Magazín N Klamstvá a konšpirácie s príručkou pre generačne totožného adresáta – úplne nezištne. Pôjde o voľnú diskusiu o tom, aké sú najčastejšie mýty v súvislosti s členstvom v EÚ, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach či v rôznych konšpiračných médiách a podkopávajú dôveru v túto inštitúciu. Ale prečo práve stredoškoláci? „Ako najzraniteľnejšia skupina, ktorá najčastejšie podlieha dezinformačnej kampani a propagande v médiách, ale aj na sociálnych sieťach, sa dnes totiž javí najmä mladá generácia, študenti stredných či vysokých škôl,“ tvrdí Monika Masariková zo SSPI. Projekt, ako svoj zámer nazval SSPI, sa prioritne zameria na región, kde hnutie ĽSNS a Marian Kotleba získali najväčšiu podporu – čiže Banskobystrický kraj. Kameňom úrazu je, že práve tam býva s organizáciou takýchto diskusií najväčší problém. Župa ako zriaďovateľ stredných škôl sa totiž stavia proti. A má aj prečo! Jednak politická propaganda do škôl nepatrí, potom sa tu opätovne vynára rovnaký problém ako v prípade infiltrácie Denníka N na stredné školy. Zdá sa však, že zodpovední na príslušnom ministerstve si z toho ťažkú hlavu nerobia a tvária sa, že kontroverzné aktivity tretieho sektora v jeho zariadeniach sa ho netýkajú, presúvajúc celú zodpovednosť na ich riaditeľov. Takýto postoj je neprípustný a navyše nedemokratický, pretože vylučuje z diskusie ostatné svetonázorové platformy a neplnoletých študentov – bez súhlasu či vedomia ich zákonných zástupcov – vystavuje jednostrannému vplyvu ideológie, ktorá mladým ľuďom upiera právo na výber a vnucuje im neoliberálny hodnotový systém.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VÝSKUM POLITICAL CAPITAL ZMESOU KONŠPIRÁCIÍ A PARANOJE

Kým dominantnou témou pravicovo-extrémistických organizácií boli pôvodne národnostné, náboženské a sexuálne menšiny, od rusko-ukrajinskej krízy začali svoj záujem postupne upriamovať na geopolitiku. Okrem odporu k NATO a EÚ ich spájajú sympatie k Vladimirovi Putinovi a k Rusku. K takémuto konšpiratívnemu záveru spájajúcemu rusofóbiu s paranojou dospeli autori najnovšieho komparatívneho výskumu maďarského inštitútu Political Capital, venovaného stratégii Moskvy v piatich krajinách strednej Európy – Poľsku, ČR, SR, Maďarsku a Rakúsku. Prípadovú štúdiu za SR spracoval „nezávislý politológ“ Grigorij Mesežnikov a „odborník na extrémizmus“ Radovan Bránik. Napadli v nej organizácie ako Slovenskí branci, Slovenské hnutie obrody alebo Asociáciu slovenských vojakov. Osobitnú kapitolu venovali „proruským médiám“ ako je Slobodný vysielač, Hlavné správy alebo Zem&Vek. O našom mesačníku sa zmienili ako o typicky antisemitskom časopise, ktorý píše o nadvláde USA a sionistov nad svetom, kritizuje všetko západné a má pozitívny vzťah k súčasnému ruskému režimu. Takto samozvaní experti platení zahraničným kapitálom píšu správy do Washingtonu o tom, ako na Slovensku bujnie ruská propaganda a protištátne živly.

SOROSOVA OSF VYZNAMENÁVALA „SVOJICH“

Víťazi 13. ročníka Novinárskej ceny 2016 si na slávnostnom večere prevzali ceny Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF). Z hitparády výhercov je zrejmé, ktoré médium má k Sorosovej DNA geneticky najbližšie. Z celkovo 7 udelených cien v kategórii Písaná žurnalistika ich získali novinári Denníka N päť, po jednej Denník SME a Týždenník TREND. Treťosektorový plevel medzičasom stihol vyhnať úponky aj do verejnoprávnej RTVS a získať v nej významného spojenca pri celoplošnom šírení svojej ideológie. Asi nejde o náhodu, že prvé tri ceny v kategórii Audiovizuálna žurnalistika nevyhrala ani jedna zo súkromných TV staníc, ale tváre z verejnoprávnej televízie: Pavol Fejér (najlep-

šia reportáž, najlepší investigatívny príspevok) a Michal Havran (najlepší rozhovor, beseda, diskusia). V kategórii Špeciálne ocenenia zažiaril Ján Benčík, ktorému udelili Cenu otvorenej spoločnosti za sériu blogov o extrémistoch a konšpirátoroch a Grand prix za spoločenský prínos, vytrvalosť a odvahu. Ale s ohľadom na dvoch posledne menovaných je diskutabilné, či ocenenia z Novinárskej ceny možno považovať za prestížne.

PREZIDENT SR IGNORUJE HISTORICKÉ FAKTY

Z iniciatívy Andreja Kisku a v spolupráci s Ozbrojenými silami SR sa 8. 5. 2017 uskutočnili oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom v obci Kalinov pri Pamätníku oslobodenia. Pri príležitosti 72. výročia ukončenia druhej svetovej vojny udelil Andrej Kiska štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy dvom ruským a dvom ukrajinským vojnovým veteránom, ktorí sa zúčastnili bojov za oslobodenie Slovenska. Ako uviedol portál Kancelárie prezidenta SR, Kiska vzdal úctu hrdinom, ktorí neustúpili zlu a dali nám šancu rozvíjať spoločnosť založenú na hodnotách humanizmu. Zároveň varoval pred silnejúcou podporou fašizmu a extrémizmu v súčasnosti: „Toto zlo nemôžeme prehliadať, nemôžeme byť k nemu ľahostajní. Musíme zakročiť. Všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. Slobodná demokratická spoločnosť má právo brániť sa, aby zostala slobodnou a demokratickou.“ Veľké oslavy na Slavíne 9. 5.

pritom ignoroval. Musel by totiž pripustiť, že 6845 sovietskych vojakov, ktorí položili svoje životy za oslobodenie Bratislavy od nemeckého fašizmu, je historický fakt.

ĽUDIA Z RTVS HANOBIA NÁRODNÝCH BUDITEĽOV

Žijú medzi nami ľudia, ktorí voči najväčším dejateľom a buditeľom národa – bez ktorých by nebolo slovenskej prítomnosti, nemajú jediného slova úcty. Takto sa najnovšie vyznamenal „neoliberálny intelektuál“ Michal Havran, moderátor kontroverznej diskusnej relácie RTVS o spoločenských fenoménoch Večera s Havranom, ktorý v reakcii na reflexiu šéfredaktora Zem&Vek Tibora E. Rostasa Klin židov medzi Slovanmi označil Ľudovíta Štúra a Svetozára Hurbana Vajanského za antisemitov píšucich hlúposti. Vajanský skončil uňho dokonca ako „zaprdený hlupák“. Ak Havrana s Benčíkom za ich propagandu vyznamená Nadácia otvorenej spoločnosti, je to jej vec. Nie však v prípade verejnoprávnej RTVS, ktorú udržiavajú pri živote daňoví poplatníci a koncesionári. K jej základnému poslaniu patrí zachovávanie a šírenie národného kultúrneho dedičstva a vytváranie nových hodnôt v oblasti televíznej tvorby. Namiesto toho poskytuje priestor extrémistom znevažujúcim najväčšie postavy národných dejín. To by si nedovolila ani jedna zo súkromných televízií vysielajúcich v slovenčine.

PRÍSPEVOK SPOLOČNOSTI WEBSUPPORT K CENZÚRE

Spoločnosť Websupport vyvinula rozšírenie internetového prehliadača Google Chrome pod názvom Bullshit Detector (voľne preložené „detektor hovadín“ alebo „blbostí“). K dispozícii je zadarmo. Ak si ho nainštalujete, aplikácia vás pri surfovaní na internete upozorní zakaždým, keď sa ocitnete na konšpiračnej webovej stránke z projektu konspiratori.sk. Tento projekt vytvára na základe rozhodnutí komisie, v ktorej sú predstavitelia niektorých mainstreamových médií a staré známe tváre ako Michal Hvorecký, Marián Jaslovský alebo Juraj Smatana, zoznam stránok s problematickým obsahom. Websupport sa angažuje aj v iniciatíve, ktorá sa snaží presadiť, aby sa spravovanie slovenských internetových domén s koncovkou .sk dostalo do rúk „nezávislej“ neziskovej organizácie. Šéf firmy Michal Truban sa zároveň angažuje v strane Progresívne Slovensko. (jup, mb)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

NADNÁRODNÝ KAPITÁL DOSTAL DO ELYZEJSKÉHO PALÁCA SVOJU BÁBKU DIVOKÁ MIGRAČNÁ INVÁZIA Z UPLYNULÝCH DVOCH ROKOV, KTORÁ ZASYPALA EURÓPU DVOMA MILIÓNMI VOTRELCOV Z ÁZIE A AFRIKY, VYSTRAŠILA OBYVATEĽOV STARÉHO SVETADIELU, ČO AKO SA MÉDIÁ HLAVNÉHO PRÚDU SNAŽILI ZAKRYŤ VŠEOBECNÚ VLNU ROZHORČENIA. POLITICKÉ PREFERENCIE PROTIMIGRAČNE A PROTIÚNIOVO ORIENTOVANÝCH HNUTÍ A POLITICKÝCH STRÁN VYVOLALI V BRUSELSKEJ CENTRÁLE EURÓPSKEJ ÚNIE OBAVY, ŽE VOLIČI VO VIACERÝCH EURÓPSKYCH ŠTÁTOCH TENTO ROK POTRESTAJÚ „EUROHUJERSKÉ“ POLITICKÉ SUBJEKTY PRI VOLEBNÝCH URNÁCH.

ve závažné udalosti v anglosaskom svete podnietili mnohých apatických Západoeurópanov k úvahám o tom, kam by ich dovliekli strojcovia európskeho unifikačného projektu, keby im naďalej ponechávali voľné pole pôsobnosti. Prvou vzpruhou na kladenie odporu bolo víťazné britské referendum stúpencov odchodu z EÚ. Druhú predstavovalo novembrové zvolenie trubadúra nespokojných Američanov Donalda Trumpa za prezidenta. Opätky prestali poslušne zrážať pred Bruselom aj v Budapešti, vo Varšave a v otázke povinných migračných kvót i v Bratislave. Stredoeurópsky bacil vzdorovitosti zasiahol Rakúšanov a šíril sa do Nemecka. Berlín s Bruselom tento rok tlmia migračnú záplavu, aby nerozbúrili predvolebnú atmosféru v Nemecku a vo Francúzsku.

KDE SA VZAL, TU SA VZAL – A VYHRAL

Tento tandem slúži plánovačom európskeho superštátu ako nenahraditeľný ťažný dvojzáprah európskej integrácie. Slabším a menej spoľahlivým ťahúňom je ten francúzsky. Koluje v ňom búrlivejšia krv a má menej domestikovanú povahu. I keď tohtoročná šnúra parlamentných a prezidentských volieb bude udržiavať eurokratov v napätí až do septembrových parlamentných volieb v Nemecku, najviac im tuhla krv, keď si Francúzi volili novú hlavu štátu. Celkom 47 miliónov registrovaných voličov malo zúročiť dôkladné premývanie mozgov najmodernejšími metódami politického marketingu a sociálnej psychológie a nahádzať do urien dostatok lístkov pre kandidáta plutokracie Emmanuela Macrona.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Dňa 14. mája bola táto figúrka, ktorá sa nikdy nemusela prebíjať nástrahami politického súperenia na komunálnej ani celoštátnej politickej aréne, slávnostne uvedená do úradu najvyššieho ústavného činiteľa. Poloprezidentský systém dáva Macronovi a kruhom, ktoré mu vydláždili cestu, také rozsiahle právomoci, aké nemá žiaden iný prezident v štátoch EÚ. Medzi jeho kompetencie patrí riadenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky Francúzka, ktoré je jadrovou mocnosťou a stálym členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta. Po odchode Veľkej Británie z Únie ostane jedinou jadrovou mocnosťou v EÚ. Už štvrťhodinku po uzavretí volebných miestností, keď sa sčítavanie hlasov v celoštátnom meradle len rozbiehalo, nositeľka nádejí národne cítiacich Francúzov Marine Le Penová uznala svoju porážku. Podobne ako v aprílovom prvom kole hlasovania jej vraj stačili predbežné odhady a závery predvolebných prieskumov, podľa ktorých zaostávala za eurofilným multikulturalistom Macronom zhruba o 20 percentuálnych bodov. Nespochybňovala priebeh hlasovania, keď i zahraničiu udrel do očí zarážajúco vysoký počet viac ako štyroch miliónov prázdnych alebo znehodnotených, a tým neplatných hlasov. V zahraničnej tlači sa objavili fotografie poškodených lístkov s jej menom, ktoré vyzerali ako úmyselne natrhnuté. Podľa oficiálneho sčítania tvorili akokoľvek poškodené lístky necelé tri percentá odovzdaných hlasov. Zrejme príliš málo, aby sa silne zadlženej Le Penovej oplatilo púšťať do súdnych sporov. Možno si rezignovane spomenula na rakúske skúsenosti, kde sa vlani druhé kolo po proteste pronárodnej Strany slobodných v mene jej kandidáta Norberta Hofera muselo opakovať. Ale slniečkarského súpera Alexandra van der Bellena, za ktorým stál jednotný šík mienkotvorných médií, nepremohol. Aj Marine Le Penovej chýbala mediálna opora a pravdepodobne usúdila, že bude účelnejšie šetriť dych a prostriedky na júnové dvojkolové parlamentné voľby. Víťazný Macron vyšiel z duelu s ňou s dvojtretinovým náskokom, čo prevyšovalo očakávania.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

O ČO IDE KAPITÁLU

Záverečný výsledok prezidentských volieb 33,9 % ku 66,1 % v prospech Macrona vyznel pre Le Penovú skľučujúco. Na slzy alebo hlbšiu sebareflexiu však nebolo času. Zo dňa na deň sa musela pretaktovať na rytmus blížiacich sa volieb do Národného zhromaždenia. Čaká ju úloha pokúsiť sa so svojím Národným frontom zabrániť vlani založenému Macronovmu hnutiu En Marche! (Vpred!), aby pod novým názvom La République En Marche! (Republika vpred!) získalo v parlamente pomernú alebo absolútnu väčšinu. Nemalo síce členskú základňu a kandidátov predstavilo iba tri týždne pred parlamentnými voľbami, ale to všetko kompenzovali bezodné zdroje veľkokapitálu pre kolosálnu marketingovú kampaň. Neúnavná Marine Le Penová potrebovala zabojovať s Národným frontom nielen o každé parlamentné kreslo, ale zároveň získavať potenciálnych spojencov medzi politickými stranami nového zákonodarného zboru. Na pohľad sizyfovská práca, veď spočiatku bude mediálna mienkotvorná inkvizícia forsírovať udržiavanie Národného frontu v izolácii. Niečo na spôsob ostrakizovania kotlebovcov v Národnej rade Slovenskej republiky. Ale vzhľadom na bezohľadný neoliberálny hospodársky program novozvoleného prezidenta to bude márne úsilie. Časť poslancov sa zháči. Globalistické kruhy ho vnucujú všetkým európskym štátom. V zásade má všade v Európe rovnaké poslanie: amputovať modelom sociálno-trhového hospodárstva v jednotlivých štátoch tú prvú – sociálnu zložku. Druhá – trhová, ich zaženie do mútnych vôd divokého kapitalizmu a Francúzov do postavenia žobrákov o pracovné miesta u nadnárodných investorov. Finančný kapitál použije prezidenta Macrona ako úderné baranidlo na zlomenie odporu proti globálnej nadvláde. Poskytne mu tak druhú a možno poslednú príležitosť splniť – a tentoraz do poslednej bodky – svoje poslanie. Prvú dostal – a nedokázal využiť k spokojnosti svojich mecenášov, v období 2014 – 2016, keď ho nechali posadiť do kresla ministra hospodárstva a priemyslu. Prezident François Hollande, úslužný voči globalistom, straníckou

príslušnosťou socialista, predstavil Macrona ako straníckeho kolegu, ktorý mal vniesť do stagnujúcej ekonomiky nové podnety. Novôt na nich bolo pramálo. Macron predstavil len zdiskreditovaný program neoliberálnych reforiem zacielených na odstavenie štátu od rozhodovania o štruktúre a pravidlách pre chod národného hospodárstva. Svetovej finančníckej oligarchii najviac pije krv rozsah pracovných práv a sociálnych vymožeností pracujúcich zakotvených vo francúzskej právnej sústave. Odráža výdobytky desaťročí triedneho boja. Vo Francúzsku sa stali samozrejmosťou, ktorú si ľudia aj vplyvom kultúrnej a informačnej vojny prestali vážiť. V nej sa občanom natíska povedomie spotrebiteľov, plne závislých od pohybov na burzách a zásahov tzv. neviditeľnej ruky trhu. Neustále sa im vštepuje fikcia, že ich krajine hrozí strata konkurencieschopnosti na svetových trhoch a priazne investorov. Francúzsko ako-tak odoláva zlomeniu svojho sociálno-trhového hospodárskeho modelu vďaka odborovým organizáciám ako Všeobecná konfederácia práce (CGT), a nie socialistom či iným politickým stranám. Tie ustupujú finančným kartelom a ich lobistom vo vedení Európskej únie opakovanými kompromismi, a to vždy na úkor sociálneho štátu. Fotogenického Macrona si pred troma rokmi dosadili priamo do vlády a urobili mu mohutný marketing. Zvelebovali ho ako inovátora, ktorého piata republika potrebuje ako soľ, ak vraj nemá stratiť krok s dobou. Z inovátora sa však vykľul neoliberál s požiadavkami, ktoré boli aj na cynických socialistov v straníckom štábe príliš bezohľadné.

ANJELI STRÁŽNI BUDÚCEHO PREZIDENTA

Plutokrati si ho podľa všetkého nevypestovali na jedno použitie. Po tom, ako neprerazil z ministerského postu ako tzv. trhový reformátor, ho 14. mája vysunuli do úradu prezidenta. Hnutie Republika vpred!, ktorému vdýchol život, bude potrebovať v parlamente hnaciu silu vládnej koalície. Musí preboxovať zákonodarné zmeny v prospech kapitálu. Svetové finančné štruktúry si 39-ročného elegána podržia v hrsti pomocou dozorného

systému, ktorý siaha do Macronovho detstva. Svojho anjela strážneho nenašiel doma v osobe otca alebo matky – lekárov patriacich k strednej vyššej triede. Sudičky mu ho poslali v osobe jeho učiteľky literatúry na jezuitskom lýceu v severofrancúzskom Amiens. V krehkom veku 15 rokov mu vtedy 40-ročná učiteľka literatúry Brigitte Auziereová padla do oka ako žena a okrútila si ho okolo prsta. Bol to vzťah s prvkami pedofílie, no podáva sa v romantickom duchu chlapca, ktorý sa zaľúbil do učiteľky a ona jeho city opätovala. Za touto fabuláciou sa skrýva skutočnosť, ktorá nevyvoláva škandál len vďaka úpadku nášho hodnotového sveta. Pobláznený Emmanuel chodil aj do dramatického krúžku, ktorý viedla táto vydatá žena a matka troch detí. Keď sa chlapec rodičom zdôveril, že sa v škole zamiloval do Auzierovej, mysleli, že hovorí o svojej spolužiačke, dcérke pani učiteľky. Tá svoju náklonnosť voči Emmanuelovi v škole ani príliš nezakrývala. Spolužiaci dali Emmanuelovi prezývku chouchou (foneticky šušu) – s významom maznáčik, učiteľkin miláčik v obvyklom zmysle i v podobe za hranou mravnosti a možno i zákona. Len čo vyšla holá pravda najavo, rodičia stiahli Emmanuela zo školy a poslali do inej, do Paríža. Medzigeneračnej láske – pretože aj tak sa dal eufemisticky nazvať tento pedofilný vzťah, však v rozkvete nezabránili. Milenci si telefonovali a pani Brigitte opustila rodinu a našla si zamestnanie učiteľky v Paríži, aby sa tam presťahovala a mohla tráviť čas so svojím – hmm, kým? Šušu? Milencom? Či zverencom, ktorého viedla k budúcemu poslaniu, o akom vari ani sám nevedel? Zosobášili sa až v roku 2007, rok po tom, ako sa rozviedla. Emmanuel medzitým absolvoval prestížnu Národnú školu pre štátnu administratívu (École nationale d’administration) a zamestnal sa na Generálnom inšpektoráte. Odtiaľ prešiel k banke so zvučným menom Rothschild & Cie Banque. A odtiaľ do mocenského zákulisia socialistickej strany a do blízkosti prezidenta. François Hollande ho po dvoch rokoch vymenoval za ministra hospodárstva a priemyslu a dnes už vieme, že s vedomím pripravovaného nástupníctva. Dňa 14. mája sa tak i stalo.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

LÁMANIE DONALDA TRUMPA

KEĎ VÝSTREDNÝ NEWYORSKÝ REALITNÝ MAGNÁT, TELEVÍZNY PRODUCENT, ALE AJ ZABÁVAČ A SHOWMAN DONALD TRUMP NASTÚPIL VLANI DO MARATÓNSKEJ SÚŤAŽE O BIELY DOM, NEDÁVALI MU DOMA ANI V ZAHRANIČÍ VEĽKÉ NÁDEJE. NA PREKVAPENIE VŠETKÝCH SA TAM DOSTAL – A TO V NEMALEJ MIERE VĎAKA SCHOPNOSTI PREHOVORIŤ AMERIČANOM Z DUŠE. VYRIECŤ ZA NICH TO, ČO ANI NEDOKÁZALI FORMULOVAŤ DO SLOV, PRETOŽE VNÍMAŤ NESKRESLENÚ SKUTOČNOSŤ A HOVORIŤ O NEJ BEZ NÁHUBKU, V NEPREKRÚTENÝCH POJMOCH, SA BUĎ ODNAUČILI, ALEBO – TÍ MLADŠÍ – NIKDY NENAUČILI.

rump im pomáhal otvárať oči a uvedomovať si, ako nadnárodná oligarchia ožobračuje strednú triedu a oberá ju o základné občianske slobody spočiatku pod pláštikom boja proti terorizmu a neskôr proti extrémizmu, radikalizmu, xenofóbii, islamofóbii či iným -izmom a fóbiám definovanými vrchnosťou. Trump sa nebál rečniť o tom, ako finančnícke kartely vysávajú bohatstvo Ameriky a korumpujú jej zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.

PREČO OTOČIL

Mnohí jeho priaznivci doma a v zahraničí ho v úvodných dvoch mesiacoch obdivovali za vervu, s akou od prvého dňa odolával pouličným protestom zaváňajúcim majdanom, presile sta-

rých mocenských štruktúr a masmediálnych sietí podriadených svetovej finančnej oligarchii. Po dvoch mesiacoch odrážania neustávajúcich útokov a vyvracania nepodložených podozrievaní začal ochabovať. Začiatkom apríla v ňom čosi prasklo, keď schválil raketový útok na vojenské letisko v sýrskom Chán Šajchúne. Svojou prezidentskou autoritou zaštítil hrubé porušenie medzinárodného práva a dopustil zvýšenie rizika priamej ozbrojenej konfrontácie s Ruskom a jeho ozbrojenými silami, ktoré do Sýrie pozvala tamojšia legitímna vláda. Čo je horšie, pri vyhodnocovaní správ o použití chemických zbraní proti sýrskemu civilnému obyvateľstvu prejavil buď do neba volajúcu ľahkomyseľnosť, alebo apatický cynizmus. Nevyčkal na vyšetrenie prípadu a zrejme pod-

Donald Trump

ľahol vystupňovanej masmediálnej hystérii proti sýrskemu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi. Krikľavo pripomínala podobnú protiasadovskú kampaň z konca leta 2013. Vtedajší americký prezident Barack Obama však prekonzultoval situáciu s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, zapojil do debát šéfov diplomacií oboch superveľmocí a vojenský úder na poslednú chvíľu odvolal. História mu dala za pravdu, pretože dôkazy o vine sýrskej armády sa nikdy nenašli. Zato zostali indície o provokačných intrigách tajných služieb. Podobne je to i tento rok, čo vrhá krivé svetlo na Donalda Trumpa a jeho deklarované odhodlanie zastaviť prehlbovanie studenej vojny s Ruskom. V Spojených štátoch vyvolal náhly obrat v správaní Donalda Trumpa počudovanie. Čoskoro však mnohým svitlo, o čo ide. Dehonestujúca masmediálna kampaň proti nemu ako (div že nie) Putinovmu agentovi badateľne poľavila. Studenovojnoví štváči mu v Kongrese prejavili uznanie za odhodlanie buchnúť päsťou do stola tak, aby to počuli aj v Kremli. Aj etablova-

21 né republikánske stranícke štruktúry v oboch komorách Kongresu ho pochválili za ukážku štátnickej neochvejnosti. Rešpekt mu vyslovili aj protiruskí jastrabi z radov poslancov a senátorov Demokratickej strany. Kriticky mysliacim vrstvám Američanov to vyznievalo tak, že politický establishment lámal prezidenta a Trump sa podvoľoval. Rozhodovacie procesy v Bielom dome začínal preberať jeho zať Jared Kushner s asistenciou Trumpovej dcéry Ivanky. Obaja tam dostali vysokopostavené poradenské funkcie. S garnitúrou úradníkov, expertov a byrokratov, ktorých zdedil po Barackovi Obamovi, nenachádzal spoločnú reč. Ivanka a Jared – dve najbližšie a najmilšie osoby, ktoré v Bielom dome okolo seba mal, však hrajú na dve strany. Sú úspešní podnikatelia a 36-ročný Jared je partnersky naviazaný na taký kolos svetového peňažníctva, akým je finančný dom Goldman Sachs. Investorský žralok George Soros založil mladého Kushnera pred dvoma rokmi úverom vo výške štvrť miliardy dolárov. Preto možno o Kushnerovej plnej lojalite voči svokrovi oprávnene pochybovať.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

zmenil. Dal sa zatiahnuť do napínania svalov USA na medzinárodnej aréne. Za odmenu ho vládnuce staré štruktúry nechali dýchať. Voľnejšie, ale s obojkom na krku. Takým, ktorý sa dá kedykoľvek pritiahnuť a mučivo škrtí. Televízni diváci v USA a v zahraničí to mohli vidieť na obrazovkách počas aprílovej návštevy generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga, bývalého premiéra zakríknutého päťmiliónového Nórska, v Bielom dome. Na spoločnej tlačovej konferencii Stoltenberg, ktorý je nastrčeným európskym maskotom americkej generality, pôsobil uvoľnenejšie než jeho hostiteľ. Trumpa totiž novinári drvili otázkami, či ešte stále trvá na svojich predvolebných výrokoch, že NATO je zastarané. Stál ako pred inkvizičným súdom, kde ho lisovali, až vypustil šťavu: žiadané tri slová, že NATO už zastarané nie je. Tlačové agentúry ich predostreli verejnosti do spravodajských titulkov na dôkaz, že Trumpa zrazili na kolená. Studenovojnové napätie s Ruskom môže nerušene stúpať.

Steve Bannon

S OBOJKOM NA KRKU

Okruh verných okolo Donalda Trumpa v Bielom dome sa buď ani nevytvoril, alebo nemal dlhé trvanie. Do najvyššieho postavenia z nich sa po inaugurácii Trumpa dostal predstaviteľ národnej pravice Steve Bannon. Aj on sa učil kreatívne investovať (1984 – 1990) u čarodejníkov v Goldman Sachs, kde ostali aj záznamy o jeho pôsobení. Ako zástupca národného krídla stojí v ostro sledovanej otázke otvorených hraníc a masovej migrácie na opačnej strane barikád než globalista Kushner. Šesťdesiattriročný Bannon je bývalým exponentom spravodajského portálu národnej pravice Breitbart News a viedol volebnú kampaň Donalda Trumpa. Ten si ho neskôr vybral za svojho hlavného strategického poradcu a Bannon sa všemožne zasadzuje za uplatňovanie Trumpovho volebného hesla America First! Inými slovami: za podriadenie zahraničnej, hospodárskej a bezpečnostnej politiky USA národným záujmom Spojených štátov. Nie nadnárodnej oligarchie. Tá vynaložila enormné úsilie, aby Bannona

odsúvala – aj s pomocou Kushnera – na vedľajšiu koľaj. Skutočnosť, že sa prezident dal nahovoriť, aby odobril vypálenie takmer 60 rakiet s plochou dráhou letu na letisko v Sýrii, kde mohli nechtiac zasiahnuť okolie a v ňom Rusov, ukázala oslabenie vplyvu poradcu Steva Bannona na strategické rozhodovanie prezidenta vo sfére vojenského angažovania USA v zahraničí. Medzinárodne nevyšetrená smrť sýrskych civilistov bojovým plynom poslúžila Pentagónu a vojensko-priemyselnému komplexu na zatrúbenie na návrat do veľmocenskej veľkej hry a k oživeniu amerického hegemonizmu. Na Blízkom východe, no nielen tam. Nasledovali ultimáta Severnej Kórey, aby prestala testovať balistické rakety a hlavice s jadrovými náložami, a keď okamžite neposlúchla, vyslali admiráli k jej brehom – opäť s požehnaním prezidenta – vojnovú flotilu. Donald Trump videl, ako neokonzervatívne kruhy v Kongrese, na ministerstvách obrany, zahraničia a v Bielom dome zatláčali Bannona do izolácie, ale nepodnikol nič, aby to

OSTÁVA, KÝM SLÚŽI

Odvtedy lámanie prezidenta pokračuje. Účelom celej tortúry nie je zbaviť sa ho čo najskôr, ale udržiavať ho nalomeného a úslužného. Je to metóda využívaná farmaceutickými kartelmi a skomercionalizovaným zdravotníctvom, kde pacient je zákazníkom a zdrojom ziskov, takže ho treba podľa možnosti celoživotne liečiť, a nie čo najskôr vyliečiť. Donald Trump si nikdy nezíska dôveru svojich kontrolórov zo zákulisia tzv. Deep State, t. j. pletenca finančných, informačných, silových a byrokratických zložiek. Tvoria štát v štáte a príliš neskoro si uvedomili, že tohto profesionálneho klauna podcenili, keď mu dovolili spestrovať volebný rok 2016. Priťahoval pozornosť provokatívnymi výrokmi o mechanizmoch matrixu, ktorý zotročuje občanov tak, že si to zväčša ani neuvedomujú. Trump – spočiatku nechtiac – inšpiroval milióny Američanov, aby si kládli otázky a hľadali poznatky o podstate a chode systému v otvorenom informačnom priestore, kým ho ešte majú. Aldous Huxley ho opísal už v roku 1962 v prednáške na uni-

verzite v Berkeley. Hovoril o metódach takého ovládania ľudí, aby boli so svojim nevoľníctvom spokojní. Ak je pre držiteľov moci prijateľné nezbavovať sa Trumpa, kým je ochotný prepožičiavať sa na legitimizovanie posilňovania hegemónie Spojených štátov, potrebujú vylepšovať donucovacie nástroje proti nemu. Zaťa Jareda a dcéru Ivanku majú spracovaných, ale čo ak si prezident voči nim vytvorí citovú imunitu? Vždy ostane naporúdzi ruský strašiak a fabrikovanie ruských agentov „odhaľovaných“ v bezprostrednom okruhu Donalda Trumpa. Nemenej účinnou metódou na lámanie prezidenta je zneisťovanie jeho samotného o primeranosti a legálnosti svojho správania počas rozhovorov so zahraničnými návštevníkmi. V polovici mája to predviedli vyrobením škandálu na rozmazávanie v mienkotvorných médiách. Zapojila sa aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky titulkom Trump priznal, že Rusku prezradil informácie o IS. Prezidenta vyprovokovali, aby sa zapojil do frašky, v ktorej s ním môžu zametať. Vmanévrovali ho do defenzívy, aby začal podávať vysvetlenia, ktoré neskôr prekrútia proti nemu. Najmä ak môžu namočiť aj jeho spomínaných hostí – šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova a ruského veľvyslanca v USA Sergeja Kisľaka. Na ilustráciu opäť správa z TASR: „Ako prezident som sa (na otvorenom plánovanom stretnutí v Bielom dome) chcel s Ruskom podeliť o skutočnosti týkajúce sa terorizmu a bezpečnosti leteckej prevádzky, na čo mám absolútne právo. (Viedli ma k tomu) humanitárne dôvody, a zároveň chcem, aby Rusko maximálne vystupňovalo svoj boj proti Islamskému štátu a terorizmu,“ napísal 16. 5. na sociálnej sieti Trump. Jedným z účelov tejto konkrétnej šarády je odradiť prezidenta od osobného angažovania sa vo vzťahoch Spojených štátoch s Ruskom. Túto úlohu má plniť minister zahraničia Rex Tillerson, muž preverený a spoľahlivý. K Trumpovi prešiel v januári od všemocného ropného a energetického konglomerátu ExxonMobil. Nebol tam radovým úradníčkom, ale najvyšším šéfom – predsedom správnej rady a výkonným riaditeľom. Desať rokov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

POLICAJNÝ ZÁSAH V NÁRODNEJ RADE

ko informoval hovorca Prezídia PZ SR Martin Wäldl, vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesol vo štvrtok 27. 4. obvinenie voči poslancovi NR SR Stanislavovi M. (ĽSNS) za trestné činy extrémizmu. Konkrétne malo ísť o údajné prečiny výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Podľa portálu cas.sk bolo obvinenie vznesené pre poslancov status na sociálnej sieti, kde sa mal pohoršovať nad vyznamenaním niektorých ľudí Andrejom Kiskom, poukazujúc na ich židovský pôvod. Policajti vykonali zaisťovacie úkony za účasti obvineného poslanca priamo v jeho kancelárii.

DOHODA MEDZI KALIŇÁKOM A KOTLEBOM?

Na postup polície, ktorá si prišla po poslanca priamo na rokovanie výboru NR SR pre školstvo, sa vzniesla vlna kritiky, a to nielen zo strany dotknutej ĽSNS. Pridali sa – akože inak – účelovo ďalší opoziční politici, ktorým leží Fico s Kaliňákom takpovediac v žalúdku. Za neadekvátny a teatrálny označil zásah aj opozičný poslanec a šéf OĽaNO-NOVA Igor Matovič. „Doslova si myslím, že to bolo dohodnuté medzi premiérom Ficom a Kotlebom alebo ministrom vnútra Kaliňákom a Kotlebom. Lebo dnes každý vie, že čím silnejší bude Kotleba, tým väčšia je istota, že tu bude vládnuť SMER-SD,“ uviedol Matovič, a dodal: „Polícii by sa nič nestalo, keby chvíľku vydržali, kým výbor skončí, a potom by poslanca odviedli. Urobili to ale naschvál, aby

dali ĽSNS dôvod vystúpiť a hovoriť, akí sú utláčaní. Ale upozorňujem, po dohode medzi nimi.“ Richard Sulík má podobný názor: v SMERe-SD zrejme majú pocit, že vláda bez nich by predsa len mohla vzniknúť, preto treba ĽSNS pomôcť s percentami. „Ešte zopár prehliadok, Kotleba posilní na 20 percent a potom pravicová vláda nevznikne,“ upozornil šéf SaS na sociálnej sieti. Samotný líder ĽSNS Marian Kotleba v reakcii na policajný zásah zvolal tlačovú konferenciu, kde povedal, že Slovenskú republiku ovládol fašistický režim, ktorý sa neštíti zneužiť silové zložky štátu na potlačenie skutočnej opozície. „Dnešný zásah politického gestapa proti Mizíkovi bol za údajné výroky na internete... Polícia na základe vyfabrikovaných obvinení násilným spôsobom zjavne zasiahla do slobodného výkonu mandátu poslanca, ktorý získal v demokratických voľbách. Toto sa ešte nikdy v histórii súčasnej SR nevyskytlo,“ zdôraznil rozhorčený Kotleba. Podľa neho sa v odôvodnení vzneseného obvinenia vyšetrovateľ zmohol len na suché konštatovania a vlastné domnienky. „Už sme to povedali tisíckrát a tisíckrát to aj bude platiť. Prehliadku priestorov si rieši vyšetrovateľ, ktorý je procesne samostatný a pracuje na príkaz dozorového prokurátora. Prehliadka priestorov bola urobená v súlade s trestným poriadkom,“ zareagoval na Kotlebovu kritiku riaditeľ tlačového odboru MV SR Ivan Netík.

HANOBIA AJ POLITICI, MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE A MAINSTREAM

Na priamu úmeru medzi uplatňovaním neštandardných policajných praktík a perspektívou

Zadržaný poslanec Stanislav Mizík

nárastu volebných preferencií ĽSNS (a v konečnom dôsledku aj jej vyšším zastúpením v 150-člennom zákonodarnom zbore) poukázali už viacerí domáci politici. Ba pripustili to aj ľudia, ktorí sa vydávajú za odborníkov na extrémizmus a jeho potláčanie. Nebolo by zlé nad všetkým sa ešte raz poriadne zamyslieť. Metódy, akými prešiel „boj proti extrémizmu“ do novej fázy, sú totiž svedectvom improvizácie a bezradnosti, ktoré extrémizmus paradoxne posilňujú. Ak sa pozrieme na celé spektrum významov pojmu extrémizmus, prichádzame k zisteniu, že represívne opatrenia rezortov spravodlivosti a vnútra sú zamerané len na jeho zlomok, síce nie nepodstatný, ale ani nie systémový. Postihovať šírenie neznášanlivosti či nenávisti bude zmysluplné, len ak sa to bude robiť komplexne a principiálne. Represia by sa mala prioritne dotknúť najnebezpečnejších páchateľov – vojnových štváčov, ktorí systematicky narúšajú vzťahy na medzinárodnej úrovni, vnášajú do nich agresívnosť, zlobu a pomaly už všadeprítomnú rusofóbiu.

25 Nie je vlastne rusofóbia plnohodnotným ekvivalentom podobného prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, z akého NAKA obvinila poslanca ĽSNS? Národnostne motivovanou nenávisťou, ktorá má v sebe potenciál nekontrolovateľne prerásť do občianskej, medzištátnej a postupne do svetovej vojny? Ale to by sa špeciálne komandá rezortu vnútra museli preorientovať na vysoko postavených páchateľov pôsobiacich vo vrcholovej politike, treťom (mimovládnom) sektore a v hlavných (mainstreamových) médiách, ktoré sa do príprav na veľký ozbrojený konflikt aktívne zapájajú. Prísť si po poslanca, ktorý takéto postavenie alebo vplyv nemá, do budovy parlamentu, nie je totiž hrdinstvo, ale demonštratívna hlúposť. Nech už na to boli akékoľvek dôvody, malo sa to odohrať mimo priestorov parlamentu. Takýmto spôsobom došlo de facto k zníženiu vážnosti najvyššieho zákonodarného orgánu – garanta, tvorcu, a zároveň vykonávateľa parlamentnej demokracie na Slovensku. Je zarážajúce, že na tento aspekt nikto z ústavných činiteľov SR nepoukázal.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Róbert Hölcz

DEGENEROVANÉ ÚROKY KOMPLIKUJÚ FUNGOVANIE BÁNK

vzniku finančnej krízy začala centrálna banka eurozóny s uplatňovaním kvantitatívneho uvoľňovania, čím nielenže zaplavila bankové súvahy obrovským množstvom peňazí, ale aj vykupovala dlhy členských krajín eurozóny prostredníctvom komerčných a investičných bánk, ktoré boli držiteľmi spomínaných štátnych cenných papierov. ECB nemohla dlhy odkupovať priamo, lebo to zakazovala Lisabonská zmluva. A tak niektoré vlády neboli prinútené uskutočňovať toľko požadované štrukturálne zmeny v domácej ekonomike a naďalej ostávajú v dlhovej pasci s dopadom na ich bankový sektor. Sme zvyknutí na zadlžené Grécko, ktoré by bez záchranných peňazí z rôznych zdrojov EÚ a aj peňazí z Medzinárodného menového fondu už dávno muselo vyhlásiť bankrot. Viac nás prekvapuje neutešený stav vo verejných financiách u lídrov eurozóny, kam patrí Francúzsku a Taliansko. S nalievaním obrovskej masy lacných peňazí z rotačiek centrálnej banky na vyprahnuté bankové účty nastal na peňažnom trhu úrokový kolaps. Bežné účty domácnosti úročené za nulu, ale s poplatkom za ich vedenie, sporiace účty úročené tesne nad nulu a termínované účty úročené za menej, ako je percentuálna miera inflácie. Hypotéky sa ponúkajú za také nízke úroky, že dochádza k riziku vzniku realitnej bubliny, ktorému už asi nepomôžu ani posledné opatrenia Národnej banky Slovenska v sprísňovaní ich poskytovania domácnostiam. Banky dostali na svoje účty lacné peniaze od centrálnej banky, ktoré ďalej lacno požičali, pretože ich vracanie späť na účty centrálnej banky by znamenalo platiť pokuty z objemu vrátených peňazí. Budeme teda právom zvedaví, ako sa na peňažnom trhu bude ďalej vyvíjať popísaný úrokový diktát zo strany centrálnej banky, na ktorý už doplatili niektoré top banky Európy, akými sú okrem iných Deutsche Bank, britská banka HSBC a Royal Bank of Scotland. Tie z rôznych

dôvodov vykazujú za posledné roky hospodárske straty. Za obrovskými miliardovými stratami treba vidieť pokles úrokov, na ktorých už banky nevedia zarobiť, a aj štrukturálne zmeny vo vnútri bánk s budúcou výhodnejšou orientáciou na rýchlejšie rastúce ázijské trhy. Na marcovom zasadnutí ECB rada guvernérov potvrdila pokračovanie doterajšej menovej politiky v kľúčových úrokových sadzbách. Základný refinančný úrok ostáva na nule a depozitný úrok na –0,4 percenta. K zmene dôjde len pri nákupoch dlhopisov z eurozóny, do ktorých od apríla investuje mesačne len 60 miliárd eur namiesto 80. Najvyšší orgán ECB zatiaľ nereaguje na zvyšovanie inflácie, ktorá je v súčasnosti na úrovni viac ako dve percentá – vraj z dôvodu, že k zlepšeniu ekonomiky v eurozóne nedochádza, zvyšujú sa len ceny ropy. Či menová politika ECB vyčkáva na dôsledky brexitu, výsledky parlamentných a prezidentských volieb v kľúčových štátoch eurozóny a s tým spojené diskusie o budúcej podobe EÚ, nebudeme špekulovať. Nikto nepochybuje, že práve v súvislosti s popísanými očakávanými udalosťami dôjde v menovej politike ECB k zmenám, ktoré navyše ovplyvnia aj očakávané zmeny v úrokovej politike americkej centrálnej banky. V súlade s inou hospodárskou politikou amerického prezidenta, ktorá počíta s rozsiahlou obnovou zanedbanej infraštruktúry, zrušením zdravotníckej reformy jeho predchodcu a, samozrejme, zásadnými zmenami v daňovej oblasti sa predpokladá, že americká centrálna banka bude v tomto roku opakovane zvyšovať svoje základné úrokové sadzby. Ekonomickí analytici tak vo svojich prognózach počítajú, že politika lacných peňazí a nízkych úrokových sadzieb, ktorá sa podpísala pod terajší obrovský nárast predovšetkým cien nehnuteľností a znehodnotenie úspor hlavne dôchodcov, už nebude pokračovať. Autor je ekonóm.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

TVORÍME PRE VÁS TAKÚ ÚŽASNÚ EURÓPU...

DEFINÍCIA FAŠIZMU OD NIEKDAJŠIEHO PROTIIMPERIALISTICKÉHO KARIKATURISTU MIKULÁŠA SLIACKEHO – PRIPÁJA SA AJ HUDOBNÝ ODBORNÍK MARIÁN JASLOVSKÝ.

VAJANSKÝ A ŠTÚR BOLI ANTISEMITI A VAJANSKÝ BOL V TEJTO TÉME IBA ZAPRDENÝ HLUPÁK.

29 ... ŽE RADŠEJ ANI NEMÁME DETI, KTORÉ BY V NEJ MOHLI ŽIŤ. MICHAL KAŠČÁK PREBERÁ RAD „ANTISEMITU“ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA...

EKONOMICKÉ REFORMY BUDÚ V TOMTO BODE NEVYHNUTNÉ.

TO JE ALE SEXICA.

... ZA MIMORIADNE ZÁSLUHY O ROZVOJ DEMOKRACIE, OCHRANU ĽUDSKÝCH PRÁV A SLOBÔD A O ROZVOJ KULTÚRY. Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

MIMOVLÁDNE

IMPÉRIUM

VOJNA TRETIEHO TISÍCROČIA ZAČÍNA VOJNOU V MÉDIÁCH. NAJŤAŽŠIE BOJE SA ODOHRÁVAJÚ NA FRONTOVEJ LÍNII SOCIÁLNYCH SIETÍ, KAM SA PRESUNUL ZÁUJEM OBROVSKEJ ČASTI SVETOVEJ POPULÁCIE. PRÁVE TU SA SÚSTREĎUJE POZORNOSŤ GLOBÁLNEJ ELITY STRÁCAJÚCEJ VPLYV NA VYTVÁRANIE VEREJNEJ MIENKY PROSTREDNÍCTVOM KLASICKÝCH MÉDIÍ. ORGANIZÁCIE TRETIEHO SEKTORA, FINANCOVANÉ ČI UŽ Z ROZPOČTU USA, ALEBO OD „FILANTROPOV“ TYPU GEORGEA SOROSA, NIE SÚ NIČÍM INÝM AKO PREDĹŽENÝMI RUKAMI NADNÁRODNÉHO KAPITÁLU. PROSTREDNÍCTVOM NIKÝM NEVOLENÝCH ŠTRUKTÚR TAKTO ZASAHUJÚ DO ŠTÁTNEJ MOCI, INFILTRUJÚ SA DO NEJ A NARÚŠAJÚ JEJ CHOD. SPOMÍNANÝ GEORGE SOROS NIE JE NAJVYŠŠÍM, ALE NAJVIDITEĽNEJŠÍM EXPONENTOM MEDZINÁRODNEJ CHOBOTNICE. DOSTATOČNE VPLYVNÝM NA TO, ABY PRED NÍM POSLUŠNE SALUTOVAL AJ PREDSEDA EURÓPSKEJ KOMISIE JEAN-CLAUDE JUNCKER. TEN HO NEDÁVNO PRIJAL, ABY SPOLU DISKUTOVALI O DIANÍ V MAĎARSKU PO TOM, AKO SA ORBÁNOVA VLÁDA OPOVÁŽILA ZRUŠIŤ STREDOEURÓPSKU UNIVERZITU ZALOŽENÚ SOROSOM. JEHO NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI SPOLU S MNOŽSTVOM ĎALŠÍCH GLOBÁLNYCH I LOKÁLNYCH NA ŇU NAPOJENÝCH NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ PODPORUJE AGENDY AKO JE LGBTI A ROZVRAT TRADIČNEJ RODINY, UTEČENECKÁ VLNA A ISLAMIZÁCIA EURÓPY, ZOSMIEŠŇOVANIE A DISKREDITÁCIA NÁRODNÝCH HODNÔT, BOJ PROTI „KONŠPIRAČNÝM MÉDIÁM“ ČI POKUSY O ODSTRAŇOVANIE NEPOHODLNÝCH POLITIKOV NEPOSLUŠNÝCH VOČI NOVÉMU SVETOVÉMU PORIADKU. V SÚČASNOSTI VEDIE IDEOLOGICKÚ VOJNU PROSTREDNÍCTVOM KLASICKÝCH MAINSTREAMOVÝCH MÉDIÍ, ALE ČORAZ VIAC AJ SOCIÁLNYCH SIETÍ, KDE SA OPIERA AJ O ARMÁDU AKTIVISTOV, BLOGEROV A PLATENÝCH TROLOV. OFICIÁLNE MÉDIÁ A TÍTO AMATÉRSKI PRISLUHOVAČI SÚ PRITOM VZÁJOMNE PREPOJENÍ. STÁLE VŠAK EXISTUJÚ ŠTÁTY (OKREM SPOMÍNANÉHO MAĎARSKA), KTORÉ VPLYVU MIMOVLÁDNEJ CHOBOTNICE ODOLÁVAJÚ. PREDOVŠETKÝM RUSKO A NIEKTORÉ ĎALŠIE KRAJINY BÝVALÉHO SOVIETSKEHO ZVÄZU. TO JE JEDNÝM Z DÔVODOV MASÍVNEJ PROTIRUSKEJ HYSTÉRIE ZO STRANY TRETIEHO SEKTORA A SPRIAZNENÝCH MÉDIÍ.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

NEZISKOVÉ, MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE A NADÁCIE – NÁSTROJE DLHODOBÉHO PÔSOBENIA UŽ NIEKOĽKO MESIACOV SA ANI MÉDIÁ HLAVNÉHO PRÚDU NEDOKÁŽU VYHNÚŤ NUTNOSTI ZVEREJŇOVAŤ ASPOŇ ÚTRŽKOVITÉ SPRÁVY O TEMNOM POZADÍ PÔSOBENIA NAJRÔZNEJŠÍCH MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ A NADÁCIÍ, KTORÉ PREBERAJÚ FUNKCIE DONEDÁVNA ŠTATUTÁRNE SPRAVOVANÉ ŠTÁTOM. SPRÁVAJÚ SA PRI TOM ČORAZ AGRESÍVNEJŠIE, NAJMÄ KEĎ ICH FINANCUJE VEĽKÝ KAPITÁL – A OBZVLÁŠŤ TEN NADNÁRODNÝ. PROGRAMOVÉ ODBÚRAVANIE ÚLOH ŠTÁTU V PROSPECH NADÁCIÍ A NEZISKOVÝCH INŠTITÚCIÍ SA STÁVA BRZDOU ROZVOJA DEMOKRACIE.

ezodné finančné zdroje mnohých nadnárodných nadácií odsúvajú štát a jeho orgány pri tvorbe spoločných projektov do postavenia slabších partnerov. Nadnárodný kapitál môže nútiť vlády národných štátov prostredníctvom mocných inštitúcií ako Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia k dusivej úspornosti. A hneď im „expertne odporúčať“ odovzdávať ďalšie a ďalšie kompetencie súkromnému sektoru, vrátane nadácií a neziskových spoločností. Občania inštinktívne cítia čosi nekalé –

a ani sa nemýlia. Nadnárodný kapitál nevlieva do nadnárodných sietí mimovládnych a neziskových organizácií ťažké milióny nezištne a z dobrého srdca. Slúžia mu ako nástroje dlhodobého pôsobenia, o ktorom sa mlčí.

POD PLÁŠTIKOM DOBROČINNOSTI

Skúsme si preskúšať schopnosť vnímania informácií v širšom kontexte a z nadhľadu na príklade tejto správy TASR z 1. marca: „Štát chce posilniť rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku, zefektívniť financovanie mimovládnych

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

neziskových organizácií (MNO), posilniť princípy partnerstva verejnej správy a mimovládok, otvoreného vládnutia, dobre spravovanej spoločnosti a udržateľného rozvoja. Vyplýva to z Akčného plánu Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2017 – 2018, ktorý dnes schválila vláda. Akčný plán počíta napríklad s posilnením možnosti financovania mimovládok zo súkromných zdrojov aj s novými formami súkromného financovania, ako je napríklad rozvoj individuálneho darcovstva. Má to má viesť k posilneniu filantropie ako významného prvku rozvoja občianskej spoločnosti. Táto snaha by priniesla aj znížený tlak na čerpanie verejných financií a podporu viaczdrojového financovania MNO, konštatuje sa v materiáli. Aktuálna legislatíva nemotivuje darcov poskytovať vlastné, súkromné zdroje v prospech neziskového sektora. Je preto potrebné analyzovať legislatívne možnosti na podporu individuálneho darcovstva a na prípadné zavedenie nových foriem financovania všeobecne prospešných aktivít zo súkromných zdrojov, píše sa v Akčnom pláne.“ Koľkým z nás udrie do očí skutočnosť, ako nadnárodný kapitál nasúva ním forsírovaný novodobý koncept rozvoja občianskej spoločnosti do dávnovekého formátu mecenášstva, charity a individuálneho darcovstva? A zastiera to „slniečkarskou“ frázou o partnerstve verejnej správy a mimovládnych organizácií. Miliardami disponujúce nadnárodné nadácie a nimi financované neziskové organizácie nebývajú vždy ochotné byť vyrovnanými, a tobôž nie slabšími v partnerstve s národným štátom. Kladú si podmienky. Ak štát a jeho predstavitelia zrazia opätky a poslušne ich plnia, chvália ich ako progresívnych a demokratických. Ak namietajú, neziskové a mimovládne organizácie na nich usporiadajú masmediálnu poľovačku. Ako na ruského prezidenta Vladimira Putina alebo maďarského premiéra Viktora Orbána.

TÚŽBA PO POZNANÍ SILNIE

V oboch krajinách sa po každom novom spore štátu s miestnymi pobočkami nadnárodných mimovládnych organizácií vyplavujú na

povrch súvislosti, ktoré bývali po desaťročia tabuizované. Informačná blokáda praská aj v iných kútoch západného sveta. Smelosť odhaľovať menej známe globálne mocenské mechanizmy ujarmovania národných štátov prejavili niektorí politickí kandidáti na najvyššie politické posty. Newyorský realitný magnát Donald Trump vlani otvorene hovoril o zákulisí filantropie, nadácií a sponzorstva. Po zvolení za prezidenta síce tento rok viditeľne krotne, avšak koncom apríla bilancoval prvých sto dní úradovania v Bielom dome ostrým výpadom proti médiám hlavného prúdu zmienkou o cenzurovaní v takom globálnom mienkotvornom hegemónovi, akým je CNN. Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová viedla nebojácnu deglobalizačnú kampaň so zlovestným náčrtom globálnej mocenskej vertikály vo svetovej politike, ekonomike, kultúre, školstve a tvorbe verejnej mienky. Nezachádzala však do hĺbky a nevykresľovala v plnom svetle skutočné poslanie neziskového sektora. Vôľa po poznaní širšieho kontextu pôsobenia nadácií ako hlavných zdrojov financovania a koordinátorov činnosti neziskových a mimovládnych organizácií naberá intenzitu všade v západnom svete. Finančnými kruhmi organizovaná dobročinnosť a ľudomilnosť stráca dôveryhodnosť. Leví podiel na jej diskreditácii má v posledných rokoch neslávne známy investičný špekulant George Soros. Vytvoril globálnu pyramídu nadácií zameraných na urýchľovanie politických, hospodárskych, kultúrnych, duchovných, spoločenských a demografických zmien po celej planéte v intenciách architektov nového usporiadania sveta. To všetko v mene fikcie o otvorenej spoločnosti, v skutočnosti slúžiacej potrebám a zámerom plutokracie. „Ak niekedy existoval muž, ktorý by mohol byť vzorom židovsko-plutokratického boľševického sionistického svetového sprisahanca, som to ja,“ cituje ho česká mutácia Wikipédie. Práve týmto bezočivým vystatovaním sa stal hromozvodom priťahujúcim zlosť európskej a svetovej verejnosti. Mnohých fascinuje ako stelesnenie starého mýtického zloducha, pred ktorým sa trasú monarchovia,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

prezidenti, premiéri, ba vari aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, keď ho prijímajú na úrovni štátnika, i keď ním nie je.

ZRODENIE CHOBOTNICE

Málokto si kladie otázku, prečo Soros zo seba necháva robiť fackovacieho panáka. Už spomínaná Wikipédia ho s odvolaním sa na publikáciu The Executive Intelligence Review charakterizuje ako verejnú tvár Rotschildových bankárov. Toto priznanie môže byť kľúčom, ktorý otvára bránu poznania záujemcom o zákulisie nadačných mechanizmov. Tie predstavujú zložité inštrumentárium v rukách tvorcov a darcov peňazí, stojacich na najvyšších priečkach nadnárodnej finančníckej hierarchie. Nie všetky nadácie sa verejne profilujú a stoja o publicitu. Na zozname 36 najbohatších neziskových nadácií sveta figuruje na prvých dvoch miestach pomerne mladé kapitálové zoskupenie. Jednotkou je Nadácia Billa Melindy Gatesovcov a dvojkou Stichting INGKA Foundation. Za prvým stojí zakladateľ Microsoftu Bill Gates a za druhým otec nábytkárskeho kráľovstva IKEA Ingvar Kamprad. Sorosovo nadačné zoskupenie Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) na tomto zozname nenájdeme. Hodnotou imania necelých 1,6 miliardy dolárov nie je dostatočne majetné. I keby Soros vrazil do fondu všetok svoj osobný 25-miliardový účtovný majetok, vystačilo by mu to len na štvrtú priečku rebríčka najbohatších nadácií. Ak by Wikipédiou zmienení Rotschildovi bankári chceli, mohli mu prihodiť viac prostriedkov, keď už vystupuje ako ich výkladná skriňa. Ak to nerobia, znamená to, že používajú aj iné výkladné skrine. Tá Sorosova je vysvietená, hlučná a chrlí ohňostroje farebných revolúcií. Inak ako hlukom a treskom, na ktorý sa potenciálne ciele Rusko, Čína a Irán čoraz účinnejšie adaptujú, vyvíjajú činnosť dve vplyvné nadácie. Sú staršie, skúsenejšie, účinnejšie a pri globalistickom unifikovaní sveta nemenej cieľavedomé. Petrochemický magnát John D. Rockefeller so synom založil svoju The Rockefeller Foundation v máji 1913. Bol to však oceliarsky barón Andrew Carnegie, kto-

rý ako prvý v novodobých dejinách prelial do svojej nadácie značnú časť svojho obrovského majetku, aby z nej urobil nástroj na dlhodobé a systematické ovplyvňovanie spoločenského vývoja. Rozumie sa, že mimo dosahu volených zákonodarných orgánov. Táto dvojica význačných nadácií vznikla i v dôsledku protimonopolných zákonov, ktorými sa Kongres chcel ubrániť nekontrolovateľnej expanzii kartelov. V skutočnosti dosiahol pravý opak, keď nadácie mohli začať štedro financovať vlastné dlhodobé programy civilizačného rozvoja pod pláštikom úsilia o verejné dobro, mier a spravodlivosť. Do tohto obdobia spadá založenie amerického Federálneho rezervného systému, ktorým si úzky bankový kartel vymohol monopol na vydávanie peňazí.

ŠTÁT DOBROVOĽNÝM RUKOJEMNÍKOM

Daňovo zvýhodňovaná filantropia amerického typu sa postupne rozširovala aj v európskych štátoch a nadnárodný kapitál usmerňoval aj ich činnosť. Neziskové spoločnosti a organizácie si trpezlivo vytvárali povesť strážcov morálnej čistoty pôsobením v tých oblastiach dobročinnosti, v ktorých štát zlyhával. Bývali neraz pohotovejšie a nápaditejšie než prebyrokratizované štátne inštitúcie. Tie dostali studenú sprchu po páde železnej opony, keď nadnárodný kapitál globálne poprepájal neziskové a mimovládne organizácie v jednotlivých krajinách do sústavy podporujúcej prechod na nové usporiadanie a spravovanie sveta. Americký prezident George H. W. Bush o tom rečnil pred vyše štvrťstoročím v niekoľkých prejavoch a len málokto vtedy tušil, čo mal pod pojmom Nového svetového poriadku na mysli. Len tí najpozornejší si všimli, ako rýchlo sa údajná nezastupiteľnosť mimovládnych a neziskových organizácií pri chode riadnej demokratickej spoločnosti zakomponovala do dokumentu OSN známeho ako Agenda 21. Vlády štátov, vrátane Slovenska, ktoré prijali záväzky vyplývajúce z Agendy 21 o udržateľnom rozvoji, sa stali dobrovoľnými rukojemníkmi globálnej chobotnice neziskových a mimovládnych organizácií, ktorá opanovala tento sektor. Vymaniť sa z jej chápadiel bude náročné a ťažké.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Richard Strážan

GEORGE SOROS – IMPRESÁRIO SKRYTEJ HIERARCHIE

GYÖRGY SCHWARTZ, ZNÁMY AKO GEORGE SOROS, JE MAĎARSKÝ EMIGRANT ŽIDOVSKÉHO PÔVODU A PODĽA MAINSTREAMU FILANTROP A ZÁSTANCA ĽUDSKÝCH PRÁV TZV. OTVORENEJ SPOLOČNOSTI. OKREM TOHO FINANČNÍK A JEDEN Z NAJBOHATŠÍCH MUŽOV SVETA, BUDUJÚCI SI ZA IMANIE IMIDŽ DOBROMYSEĽNÉHO BOHÁČA, KTORÝ STAROSTLIVO KULTIVUJE NÁŠ SVET PROSTREDNÍCTVOM RÔZNYCH MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ (NGO). 36

George Soros

oci je príbeh o neborákovi Györgyim, ktorému sa investovaná tisícka vrátila 4000-násobne a „náhodne“ zbohatol, populárny, George bude vždy menový špekulant, ktorý „zlomil Bank of England“ a svoje snahy neobmedzuje na určité geografické územie. Keď magazín New Statesman informoval o jeho trhovom fundamentalizme vo východnej Európe a spovedal ho, odvetil, že ako „trhový účastník nie je následkami svojho konania znepokojený“.

CHÁPADLÁ A TROFEJE

Výčitky svedomia mu zjavne nerobí ani jeho posledná činnosť. Finančné pozadie a ekonomické pohnútky sú však len špičkou ľadovca. Ktoré NGO Soros zriaďuje a financuje? Kto sú ich hlavné postavy a šedé eminencie? Publicista Neil Clark informuje, že napr. pri Human Rights Watch to je istý Morton Abramowitz, bývalý štátny tajomník USA pre tajné služby a člen mnohých elitárskych zoskupení, Warren Zimmerman, exdiplomat, ktorého „čaro“ zabezpečilo rozpad Juhoslávie, a Paul Globe,

komunikačný riaditeľ Sorosom financovaného „rádia Slobodná Európa, ktoré zriadila CIA“. Aj International Crisis Group sa môže pochváliť takými „osvietencami“ ako bývalí poradcovia pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski a Richard V. Allen, príp. generál Wesley Clark, kedysi najvyšší veliteľ NATO pre Európu. Prítomní sú Richard Perle a Paul Wolfowitz, signatári notoricky známeho listu Clintonovi, ktorý volal po „komplexnej politickej a vojenskej stratégii zameranej na odstránenie Saddáma a jeho režimu“. Kto sú obchodní partneri Carlyle Group, jedného z najväčších svetových fondov súkromného kapitálu, ktorý väčšinu ziskov ťaží zo zbrojárskych kontraktov? Patrí sem štátny tajomník James Baker, bývalý minister obrany Frank Carlucci alebo George H. W. Bush s podivnými kontaktmi na rodinu bin Ládina pred 9/11. Washington Post píše, že Soros investoval do Carlyle Fund sto miliónov dolárov. Ak sa Sorosovi a jeho spoluvyvolencom nepozdáva istá zahraničná vláda, ktorá neplní pokyny na 100 %, vyplavia sa milióny dolárov pre NGO, ktoré spolu s mainstreamovými médiami

na „kývnutie“ začnú pracovať ako jeden organizmus. Metóda odskúšaná stokrát funguje dokonale. Projekt zvrhnutia nepohodlnej vlády býva ušitý na mieru miestnym podmienkam a obyvateľstvu, ktoré si vlastnou benevolenciou zaplatí celý chaos samo – a ešte radostne zatlieska. Neil Clark poukazuje: „Sorosova úloha (pri rozpade Sovietskeho zväzu) bola kľúčová. Od roku 1979 distribuoval milióny ročne disidentom, vrátane poľského hnutia Solidarita, československej Charty 77 a Andreja Sacharova. V roku 1984 otvoril svoj prvý Open Society Institute (OSI – Inštitút otvorenej spoločnosti) v Maďarsku a pumpoval peniaze do opozičných hnutí a médií. Naoko zamerané na budovanie občianskej spoločnosti boli tieto iniciatívy určené na oslabenie existujúcich štruktúr a na prípravu východnej Európy na konečné využitie globálnym kapitálom. Soros dnes s charakteristickou nesmelosťou tvrdí, že je zodpovedný za amerikanizáciu východnej Európy. Juhoslávia zostávala tvrdohlavá a opakovane vrátila Miloševičovu stranu ku kormidlu. Od roku 1991 Sorosov OSI previedol vyše sto milió-

37 nov do kasy miestnej opozície, politických strán, vydavateľstiev a médií ako rádio B92, veselého študentského vysielača so západnou mytológiou, financovaného (rovnako veselým) miliardárom. Keď Slobodana nakoniec počas naplánovaného a dotovaného prevratu zvrhli, všetko, čo zostalo, bol bývalý prezident v pazúroch Haagu, ktorého činnosť bola ovplyvňovaná Sorosom prostredníctvom miestnych agentúr a ďalších „správcov ľudských práv“ v podobe Time Warner Corporation a Disney. Čelil obvineniam z vojnových zločinov proti ľudskosti a genocídy, založených na veľmi vratkých dôkazoch (hádajte koho?) Human Rights Watch. Od pádu Miloševiča sa Srbsko vďaka Sorosovým reformátorom stalo menej, nie viac slobodné. Počas výnimočného stavu zatkli vyše 4000 ľudí, mnohých bez obvinenia. Politickým stranám sa vyhrážali zákazom a kritické plátky boli umlčané.“

RIADENIE UTEČENECKEJ KRÍZY

Kozmopolitná plutokracia využíva NGO prostredníctvom verejne činných agentov od roku 1913, keď John D. Rockefeller založil nadáciu

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

slov vytvára obraz „za všetko môže Asad“. Blízky východ a iné konflikty vrátane Ukrajiny sú zahranično-politickou doktrínou z roku 1992, ktorá je produktom Sorosovho kamaráta Wolfowitza a ospravedlňuje „preventívnu“ vojnu. Preto nemôže byť prekvapením, že peniaze špekulanta hedgeových fondov sú prítomné od začiatku (dôvod pre konflikt, jeho štart a manažment) cez jadro (evokácia moslimskej invázie do Európy) až po záver (ovplyvňovanie európskej reakcie prostredníctvom agentov vo vládnych štruktúrach a NGO).

OKRUHY ZÁUJMOV

38 na ochranu svojho bohatstva pred vládnym zdanením. Jej skutočný účel prirodzene skryl za „dobro pre ľudstvo“. George Soros nie je iný a ťažko by sme našli „dobráka“, ktorý má viac organizácií oslobodených od daní. Jeho otvorenú spoločnosť nájdeme v každom štáte, kde chce skrytá vrchnosť inštalovať svojich agentov. Jeho kohorty dnes upriamujú pozornosť na Sýriu po tom, ako žoldnieri z armád NATO a lokálnych milícií spustili inváziu migrantov do Európy. Kríza vytvára chaos v celej EÚ. Soros osobne – i jeho predĺžené ruky v podobe NGO – neváha poučovať Európanov, ako majú „tolerantne“ stiahnuť chvost. Soros konštatuje, že „EÚ musí v blízkej budúcnosti každoročne prijať aspoň milión azylantov“, ale o svojom lobingu v Sýrii za tvorbu bezletovej zóny alebo o „vlastnení“ nevolených eurobyrokratov, ktorí by mali celú vec vyriešiť k jeho spokojnosti, mlčí. Hoci členské štáty EÚ bojujú s vlastnou ekonomickou krízou, Soros veľkodušne rozdáva ich národný poklad migrantom, ktorí by podľa neho mali dostať ročne 15000 eur na „usadenie sa“. Má však viac nápadov, ako investovať eurá

daňových poplatníkov. Vyzýva EÚ, aby schválila prísľub finančnej podpory „prvým krajinám migrácie“ (Turecko, Libanon, Jordánsko) vo výške najmenej 8 – 10 miliárd eur ročne a pomoci dostať sa do cieľových krajín migrantom, ktorých mimochodom práve teraz prevážajú člny jeho NGO cez Stredozemné more. Hlavným obhajcom angloamerickej bezletovej zóny nad Sýriou bola organizácia známa ako Avaaz, ktorá podporuje kroky ministerstva USA za peniaze Sorosových NGO a je kľúčovým partnerom práve OSI. Rovnakú propagáciu bezletovej zóny kočírovala už v Líbyi roku 2011, kde v kedysi stabilnom africkom štáte zaviedli režim teroru a chaosu. Ďalšia NGO financovaná Sorosom, ktorá aktívne očierňuje Asadovu vládu ako príčinu všetkých zverstiev a buduje verejnú podporu zásahu v Sýrii, je Amnesty International (AI). Suzanne Nossel, do roku 2013 výkonná riaditeľka AI USA, prišla z prostredia amerického ministerstva zahraničných vecí. Takisto už spomínaná Human Rights Watch zohráva významnú rolu pri prekrúcaní pravdy o atentátoch na civilistov a šikovným ohýbaním

V auguste 2016 došlo k úniku viac ako 2000 súkromných dokumentov Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) Georgea Sorosa vďaka stránke DCLeaks. Preto s dokázanými informáciami z minulosti, indíciami v priebehu času a novými odhaleniami možno bezpečne konštatovať, že vo väčšine revolúcií a konfliktov má podiel Sorosov tím, ktorý v prípade potreby neváha kontaktovať spriaznené mediálne, ekonomické a invektívne sily. Medzi projekty skrytej vrchnosti, ktoré Soros neskrývane podporuje množstvom peňazí, však nepatria len zmeny fyzické, ale i spoločenské, ktoré reálne prinášajú sabotáž tradičnej kresťanskej morálky. Ani naposledy odhalené dokumenty, samozrejme, nemôžu hovoriť otvorene o svojich konečných cieľoch, ale skrývajú sa za pozitívne termíny moderného newspeaku. Spisy obsahujú ľahko dešifrovateľné kľúčové slová ako napr. ľudské práva (teda nie práva pre všetkých, ale len pre vyvolené skupiny), práva LGBTI (rozvrat prirodzenej rodiny), alternatívne správy (tvorba alternatívnych médií, ktoré budú pracovať v štýle riadenej opozície), demokracia (cesta k NWO prostredníctvom falošných slobôd, práv a neexistujúcej vlády ľudu), menšiny a rodová rovnosť (gender mainstreaming a vkladanie pohlavnej schizofrénie do spoločnosti) a migrácia (nekontrolované prijímanie ako predstupeň k plánom slobodomurára Coudenhove-Kalergiho). Sorosove NGO takisto tvrdia, že bojujú proti korupcii a fašizmu. Nie však na miestach, kde sú skutočnou praxou, ale tam, kde sa niekto brá-

ni „európskym hodnotám“. Medzi ich praktiky patrí pôsobenie na nové politické strany (5*, Podemos, Syriza), konferencie na školách (tzv. brainwashing), zisk sympatií mainstreamu, tvorba lokálnych koalícií s umelým puncom dôveryhodnosti (priatelia majdanu), ovplyvňovanie europoslancov, nábor a využitie mládeže (minulosťou nepoškvrnených kádrov) pre vopred pripravené udalosti, produkcia videí, dokumentov a sociálnych skupín, organizácia protestov, velebenie migrácie, LGBTI, sodomie, feminizmu (FEMEN, Pussy Riot) a genderovej ideológie, napádanie ľudových a vlasteneckých hnutí. George Soros (György Schwartz) je zosobnením svetového revolučného hnutia 21. storočia, ktoré spája bankový kartel s mediálnou nadvládou nad verejnou mienkou, mimovládnym sektorom i vojensko-priemyselným komplexom. Táto moc a jej zvieranie sveta sa stane zreteľnou po zistení, že jednotlivé revolúcie nikdy neboli spontánnym aktom väčšiny, ale programom z dielní veľmi aktívnej menšiny a lóží, ktoré pripravovali pôdu pre kroky ku svetovej demokracii podľa plánu talmudistov. Soros, veliteľ flotily domu Rothschild, realizuje prognózu, ktorú hovorca Veľkého Orientu a lóžový brat Francolin otvorene deklaroval v roku 1889 na medzinárodnom slobodomurárskom kongrese: „Príde deň, keď aj národy, ktoré nemali svoje 18. storočie, ani svoj rok 1789, odstránia všetky monarchie i náboženstvá. Tento deň už nie je príliš vzdialený. Je to deň, po ktorom tak túžime, deň, v ktorom budú všetci vydedenci oslobodení, všetky nespravodlivosti napravené a odstránené všetky privilégiá... Vtedy sa všetky Veľkolóže a Veľké Orienty celého sveta zídu vo svetovom bratstve. Zmiznú rozkoly a štátne hranice, ktorými sme rozdelení. To je onen nádherný ideál budúcnosti, ktorý nám žiari pred očami. Našou úlohou je čo najviac urýchliť deň tohto všeobecného bratstva.“ Tieto slová dosvedčujú vo svojich dielach aj jeho kolegovia Adolph Crémieux, Albert Pike, Adam Weishaupt či dokumenty známe ako Torontské protokoly, Toledský list alebo Protokoly sionských mudrcov. George Soros je zároveň skvelým dôkazom, že tento program sa hmatateľne a viditeľne realizuje.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Richard Strážan

NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI

A JEJ AKTIVITY OPEN SOCIETY FOUNDATION (OSF) JE MEDZINÁRODNÁ GRANTOVÁ SIEŤ A VLAJKOVÁ LOĎ MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ, ZALOŽENÁ GEORGEOM SOROSOM. PODĽA VLASTNÝCH SLOV VYZNÁVA LIBERÁLNU DEMOKRACIU A OTVÁRA TÉMY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ KVALITU ŽIVOTA. JE SÚČASŤOU VEĽKEJ „RODINY“ OSF VO VIAC AKO 70 KRAJINÁCH SVETA A NA SLOVENSKU PÔSOBÍ OD NOVEMBRA 1992. 40

eklarovanými prioritami pôsobenia OSF sú ľudské práva a slobody, dobre spravovaná spoločnosť, demokracia a právny štát, kritické myslenie a vytváranie spoločného priestoru v Európe. Tieto projekty sa realizujú za peniaze slovenských a zahraničných sponzorov a partnerov z mimovládneho (tretieho) sektora, obchodu a verejnej správy. Celkový rozpočet OSF na rok 2016 činil 931 miliónov dolárov, z čoho 545 miliónov sa presúvalo v podobe grantov a 133 miliónov rezervy dostupnej na okamžitý prídel v prípade „neočakávaných príležitostí“.

VZORKA PROJEKTOV, KTORÉ OSF VO SVETE PODPORUJE:

Advancement Project: organizácia „komunít všetkých farieb“ do politicky súdržných jednotiek so sofistikovaným komunikačným oddelením (150 000 dolárov, 2006)  America’s Voice: skupina pre otvorené hranice a komplexnú migračnú reformu a agenda v pros pech ilegálnych cudzincov (750 000 dolárov, 2010)  American Constitution Society for Law and Policy: think-tank „inšpirujúci“ štu-

dentov práva pri snahe o kariérny rast (1 500 000 dolárov, 2011)  The American Prospech Inc.: „mentoring“ mladých novinárov a lídrov (50 000 dolárov, 2011)  Amnesty International (750 000 dolárov, 2008)  Aspen Institute: presadzovanie radikálneho environmentalizmu (125 000 dolárov, 2009)  Campus Progress: projekt na posilňovanie pro gresívnych hlasov na univerzitách a novú generáciu lídrov (500 000 dolárov, 2008)  Central European University: univerzita na „výrobu“ mladých kozmopolitov (880 000 000 dolárov, 1991)  Free Press: žurnalistická reformná organizácia, ktorá združuje viacero globalistických platforiem (350 000 dolárov, 2009)  Human Rights Campaign: najväčšia lobistická skupina LGBTI v USA podporujúca svojich politických kandidátov a legalizáciu homosexuálnych manželstiev (200 000 dolárov, 2008)  Human Rights Watch (100 000 000 dolárov, 2010)  Institute for New Economic Thinking: think-tank pre zrod globálnej komunity ekonomických lídrov (50 000 000 dolárov, 2009)

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

MoveOn.org: internetová organizácia presadzujúca demokratických kandidátov prostredníctvom fundraisingu, reklamy a kampane typu „choď voliť“   Voted Participation Center: práca so single ženami, farebnými ľuďmi a mládežou a ich ideologické tvarovanie pred voľbami (200 000 dolárov, 2012)

VZORKA PROJEKTOV, KTORÉ OSF PODPORUJE NA SLOVENSKU:

Aktivita otvára dvere (Karpatská nadácia) – kou čingové mítingy, tolerancia k migrantom a menšinám, otvorená spolupráca (9 999 eur, 2015)  Aliancia Fair Play (33 215 eur, 2014) a projekt Verejní činitelia pod občianskym drobnohľadom (105 000 eur, 2013)  ASPEKT – podpora rozvoja rodovej kompetencie (80 928 eur, 2013)  Centrum pre filantropiu – projekt ReŠtart Slovensko 2014 zapájajúci občanov do vývoja riešení na zlepšenie problémov v oblasti transparentnosti a efektívnosti spravovania vecí verejných, boja proti korupcii, podpory právneho štátu a otvorenosti či v oblasti rovnosti a tolerancie (31 500 eur, 2014)  CHARACTER – FDA – tréning pre tvorivé tímy mladých filmárov, scenáristov, producentov, režisérov (15 000 eur, 2015)  Človek v ohrození, o. z. – humanitárna pomoc pre ľudí na úteku (migrantov) v Srbsku a okolitých krajinách (54 325 eur, 2015)  Divadlo Potôň – zážitkovou formou zvýšiť povedomie mládeže voči zraniteľnej skupine Rómov a odstrániť diskriminačné a rasistické správanie (59 978 eur, 2014)  EDAH – združenie pre židovskú históriu a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom výchovno-vzdelávacích podujatí (6 657 eur, 2015) a projekt Sereďské svedectvá (75 786 eur, 2013)  eduRoma – tvorba modelov, metodických postupov a usmernení pri odstraňovaní segregácie rómskych žiakov v školách (13 237 eur, 2015)  Iniciatíva Inakosť – vytvorenie bázy v oblasti podpory rodovej rovnosti a spolužitia všetkých typov rodín, vrátane párov rovnakého pohlavia a rodín transrodových ľudí + projekt Faktami proti homofóbii“ (50 188 eur, 2014)

Inštitút pre medzikultúrny dialóg – Šport spája – rôzne farby, jedna hra (72 352 eur, 2013)  Inštitút pre migráciu a komunikáciu – Pomôžme utečencom! (29 998 eur, 2015)  IVO – Tajomstvá z denníkov migrantov na okraji: viac inklúzie pre ľudí s medzinárodnou ochranou (42 429 eur, 2014) a kampaň Otvorenejšie Slovensko (73 575 eur, 2013)  Liga za ľudské práva – právna pomoc utečencom (24 999 eur, 2015)  Magna deti v núdzi – zdravotná a psychosociálna pomoc pre deti a rodiny na úteku (104 620 eur, 2015)  Maltézska pomoc Slovensko, o. z. – humanitárna a zdravotnícka pomoc utečencom (24 740 eur, 2015)  Manageria – občianske združenie – kampaň A dosť! na naštartovaniu zásadných zmien v školstve (6 600 eur, 2015)  Nadácia Petit Academy – nadácia Petit Press, a. s., vydavateľa SME, Korzár, Slovak Spectator, siete týždenníkov MY atď. (25 596 eur, 2014)  Nadácia Pontis (45 399 eur, 2014)  Nie sme sami (Saplinq) – posilnenie transrodových ľudí, šírenie skúseností a praxe rozvinutej v o. z. TransFúzia (14 967 eur, 2015)  Nomantinels – projekt Dúhový rok na zmiernenie homofóbie a scitlivenie verejnosti na problémy LGBTI ľudí (74 931 eur, 2013)  Phoenix –rodové scitlivenie študentov a študentiek VŠ – budúcich pedagógov (23 988 eur, 2014)  Slovenská debatná asociácia – založená Nadáciou otvorenej spoločnosti (16 872 eur, 2009 – 2011)  Via Iuris – projekt Osoba sudcu – Kľúč ku kvalitnej justícii a monitorovanie výberových konaní na funkciu sudcu (104 925 eur, 2013) Medzi exponentov OSF od jej vzniku na Slovensku patria Rudolf Chmel, Ján Orlovský, Alena Pániková, Martin Bútora, Jana Dravecká, László Szigeti, Marek Kapusta, Grigorij Mesežnikov, Ivana Molnárová, Pavol Demeš, Rachel Tritt, Iveta Radičová, Mirka Grófová, Štefan Markuš, Michaela Kučová, Lev Bukovský, Richard Ďurana, Kálmán Petőcz, Mária Zelenáková, Zuzana Očenášová, Peter Gažík, Katarína Vajdová, Renáta Bláhová alebo Eugen Jurzyca.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Artur Bekmatov

STRUČNÁ HISTÓRIA AMERICKÉHO FINANCOVANIA

SLOVENSKÝCH MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ BUDOVANIU MIMOVLÁDNEHO SEKTORA NA SLOVENSKU SME SA V NAŠOM ČASOPISE VENOVALI UŽ NIEKOĽKOKRÁT. POSKYTLI SME POMERNE PODROBNÝ, NO ZÁROVEŇ PREHĽADNÝ VÝVOJ JEDNOTLIVÝCH MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ A ICH PREPOJENIE S JEDNOTLIVÝMI PERSÓNAMI, KTORÉ DODNES OVPLYVŇUJÚ VEREJNÚ DISKUSIU A POLITICKÉ DIANIE NA SLOVENSKU. KONKRÉTNYM JEDNOTLIVCOM SA UŽ PIATY ROK VENUJEME V RUBRIKE PAVUČINA. TERAZ VÁM PRINÁŠAME PREHĽAD O TOM, KOĽKO FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV PRITIEKLO ZO ZAHRANIČIA NA ROZVOJ MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ. 42

neď na úvod zdôrazníme, že všetky mená, údaje a sumy sú čerpané z dokumentov menovaných organizácií, najmä z výročných správ amerických nadácií a mimovládnych organizácií. Na lepšie pochopenie ich prepojenia a fungovania je potrebné o každej z nich si čo-to povedať. Najstaršou z inštitúcií, ktorá sprostredkúva financie americkej vlády, je agentúra USAID – rozpočtová organizácia Kongresu USA, ktorá koordinuje svoje kroky s ministerstvom zahraničia USA. Počas studenej vojny spolupracovala so CIA. V posledných rokoch financovala najmä podvratné operácie na Kube. Pre netransparentnosť financovania ju v roku 2009 dokonca kritizoval samotný Kongres USA (podvratné operácie na Kube boli v oficiálnych materiáloch vedené ako projekt v Pakistane). Z prostriedkov USAID (a teda Kongresu) je financovaný aj National Endowment for Democracy (NED) – nezisková organizácia založená Kongresom USA v roku 1983 na šírenie demokracie. Prostredníctvom týchto dvoch organizácií sa posúvali peniaze vlády USA prostredníctvom ďal-

ších nadácií či mimovládnych organizácií. Dve najvýznamnejšie z nich sú zároveň napojené na dve hlavné politické strany v USA. Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) je prepojený s Republikánskou stranou. Jej riaditeľom je senátor John McCain známy svojimi militantnými postojmi. Národný demokratický inštitút pre medzinárodné vzťahy (NDI) je prepojený s Demokratickou stranou a dlhé roky ho viedla Madelaine Albrightová. Obe organizácie vznikli v roku 1983. Financovanie disentu, politickej opozície či podvratnej činnosti rôzneho druhu, praktizovali USA v období studenej vojny de facto po celom svete. Československo nebolo výnimkou. V roku 1989 napríklad NED prispel na disidentské organizácie rôznymi sumami od 12-tisíc do 87-tisíc dolárov. Podpora československému disentu od NED-u činila v roku 1989 dovedna 217 500 dolárov. Na porovnanie: do susedného Maďarska investoval vtedy Kongres USA prostredníctvom NED-u 468 000 dolárov a v Poľsku dokonca 3 292 000 dolárov (takmer dve tretiny tejto sumy išli na rozvoj „nezávislých“ odborov).

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Po páde železnej opony toto financovanie neustalo, ale naopak – ešte vzrástlo. Aj keď je dnes všeobecne prijímaná verzia, že transformácia zo socializmu na kapitalizmus bola plne v réžii domáceho politického vedenia, skutočnosť je trochu iná. Poradcovia spoza oceánu sem prichádzali v stovkách a pomáhali novým politickým elitám transformovať systém na svoj obraz v mnohých oblastiach – ekonomike, politickom systéme, v tvorbe novej legislatívy, v médiách atď. Celkovú sumu napumpovanú do Československa môžeme len odhadovať – neexistujúca alebo nedostatočná legislatíva v tejto oblasti či eufória zo zmeny spoločenských pomerov spôsobili, že financovanie mnohých projektov spočiatku stálo na dôveryhodnosti domácich partnerov. Naznačuje to aj nestor slovenského mimovládneho sektora Pavol Demeš, ktorý vo svojej knihe Kolektívny portrét vyzdvihuje pomoc USA v tomto období: „Žiadna iná západná krajina neinvestovala toľko prostriedkov a expertíz do rodiacich sa občianskych iniciatív a organizácií na Slovensku ako Spojené štáty. Nebola to len finančná a materiálna pomoc. Veľký vplyv mali i stovky amerických dobrovoľníkov, ktorí k nám prišli bez nároku na plat vyučovať angličtinu a pomáhať pri vzniku MVO.“ V prvý rok po revolúcii predstavoval objem finančných prostriedkov NED investovaných v ČSFR 1 184 000 dolárov. Lidovým novinám sa z tejto sumy napríklad ušlo 160 000 dolárov – ako pomoc na dosiahnutie 500-tisícového nákladu, a následne informovaniu pred prvými slobodnými voľbami. V roku 1992 dostáva „štartovné“ v hodnote 10-tisíc dolárov Nadácia Milana Šimečku, v nasledujúcom roku to bolo takmer 27-tisíc dolárov. Americká strana podrobne sledovala vývoj v každej krajine, predpokladala aj rozpad ČSFR, a zrejme aj preto agentúra USAID otvorila svoju pobočku na Slovensku ako prvá medzinárodná organizácia už v roku 1992. Koncom toho istého roku vznikla v Bratislave pobočka Open Society Foundation – Nadácie otvorenej spoločnosti. NOS distribuovala finančné prostriedky prostredníctvom Nadácie Charty 77. Podľa Pavla Demeša sa tieto prostriedky používali na zakladanie nových MVO alebo na projekty Nadácie Charty 77 ako semináre, konferencie, pobyty detí disidentov v USA, stáže stredoškolákov na školách v USA či študijné

pobyty poslancov slovenského parlamentu. Do už samostatného Slovenska v prvý rok jeho existencie investoval NED viac ako 340-tisíc dolárov. V nasledujúcom období sa zvyšoval objem financií a rozširovali oblasti ich využitia spolu s rastúcou mierou autoritárskych praktík Vladimíra Mečiara. Všetci sa pripravovali na blížiace sa parlamentné voľby v roku 1998. Výročné správy z tohto obdobia sú miestami veľmi kusé (IRI v nich uvádza len krajiny pôsobenia) a podľa údajov NED v kľúčovom roku 1998 preinvestoval viac ako 755 000 dolárov. Analytik Eduard Chmelár v jednom zo svojich starších článkov dokonca otvorene hovorí, že NED v predvolebnej kampani financoval z týchto peňazí vtedajšiu politickú opozíciu – SDK, KDH a SDĽ. Predvolebná kampaň mimovládneho sektora mala názov OK98. „Kľúčové bolo, že MVO sa mohli opierať okrem európskej podpory najmä o americkú finančnú, odbornú a diplomatickú asistenciu nezávislých nadácií a vládnych inštitúcií. Z nadácií šlo predovšetkým o Nadáciu otvorenej spoločnosti, C. S. Mott Foundation, Rockefeller Brothers Fund, German Marshall Fund, National Endowment for Democracy a z vládnych programov najmä o USAID,“ spomína Demeš. Netreba zabúdať ani na to, že rok predtým bol založený dnes už chronicky známy Inštitút pre verejné otázky pod vedením Martina Bútoru a Grigorija Mesežnikova. Môžeme len odhadovať, koľko peňazí a z akých zdrojov bolo potrebných na vytvorenie think-tanku, ktorý sa napriek deklarovanej apolitickosti otvorene zapájal do predvolebnej kampane 1998, v čom veľmi aktívne pokračuje do dnešných dní. Na ilustráciu máme k dispozícii údaje z roku 2003 (obdobie, keď bolo potrebné nakloniť

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

verejnú mienku v prospech reforiem druhej Dzurindovej vlády a vstupu SR do EÚ a NATO). IVO vtedy zinkasoval od NED-u takmer 64-tisíc dolárov a ďalších stotisíc prelial NED do Mesežnikovovho inštitútu cez IRI. Dokopy tak IVO dostalo na svoju činnosť v roku 2003 od dvoch amerických nadácií 164-tisíc dolárov. Grigorij Mesežnikov v roku 2007 v rozhovore pre denník SME priznal, že inštitúcia v roku 2006 hospodárila s celkovým rozpočtom 18 miliónov korún. Na otázku redaktora, či IVO nie je závislý od požiadaviek svojich donorov, Mešežnikov odpovedal: „My by sme sa ani neobrátili na donora, ktorý by od nás mohol niečo žiadať, alebo by jeho názory neboli v súlade s našimi predstavami.“ Zaujímavé sú v tomto kontexte aj čísla USAID, ktorý odhadol celkové investície americkej strany na Slovensku v rokoch 1990 – 1999 na závratných 200 miliónov dolárov. Prvý veľvyslanec USA Theodore E. Russell dokonca tvrdí, že to bolo ešte o čosi viac. Samozrejme, v tejto sume je zahrnutá pomoc na rozvoj jednotlivých ministerstiev, univerzít, nemocníc, bánk, ekologických opatrení či súkromného sektora, ktorú si treba vážiť, no zároveň Spojené štáty prostredníctvom USAID financovali aj zakladanie a podporu mimovládnych organizácií či politických strán. Dopátrať sa ku konkrétnym názvom však nie je možné – v kolónkach adresátov je uvedené len NGO’s (Non Government Organiations). Ak však spočítame sumy, ktoré zaslali slovenským mimovládnym organizáciám, dostaneme sa spolu k viac ako 12 miliónom dolárov. Z toho 1 100 000 napríklad išlo na „rozvoj nezávislej žurnalistiky“. Posledné veľké ťaženie amerických mimovládnych organizácií na Slovensku bolo v roku 2002. Dzurindova vláda strácala popularitu a v jesenných voľbách reálne hrozil návrat Vladimíra Mečiara k moci. Preto sa od jari do jesene opakovala kampaň nadväzujúca na tú z roku 1998. „Predvolebné projekty MVO finančne podporila pomerne veľká skupina európskych a amerických donorov, v ktorej mali okrem veľvyslanectiev zastúpenie najmä nezávislé americké nadácie. Celkovo podpora z USA opäť dominovala, pričom šlo o granty z Freedom House, Nadácie otvorenej spoločnosti, German Marshall Fund, programu USAID Tvoja zem (spravovaného konzorciom nadácií ETP Slovensko a Ekopolis) a veľvyslanectva USA

na Slovensku (Democracy Comission Grants). Mimovládne organizácie mali podobne ako v roku 1998 výrazný podiel na volebnom výsledku a pokračovaní proeurópskej vlády,“ spomína Demeš. NED opäť rozdeľoval štedré príspevky – do domácich mimovládnych organizácií ako Pontis, MEMO 98 či Asociácia vydavateľov regionálnej tlače pritieklo 175 000 dolárov. Ďalších viac ako 240 000 dolárov importoval NED na Slovensko prostredníctvom National Democratic Institute for International Affairs. Podarilo sa. Voľby síce vyhral Mečiar, no vládu zostavil Dzurinda. Nasledovalo obdobie, počas ktorého bolo potrebné nakloniť verejnú mienku v prospech vstupu SR do euroatlantických štruktúr. Najmä v prípade NATO to bolo problematické, pretože v roku 2003 USA so svojimi spojencami vtrhli do Iraku. A tak bola dvadsaťtisícová dotácia pre Transparency International od NED v roku 2003 len omrvinkou v porovnaní so sumami, ktoré sem v ten rok prišli. IVO pod vedením Grigorija Mesežnikova zinkasoval – ako sme už spomínali vyššie – na dva projekty 64-tisíc dolárov. Ďalších stotisíc dolárov dostal na spoluprácu s IVO International Republican Institute (IRI). NDI dostal na činnosť na území SR ešte viac – 325-tisíc dolárov. Rok 2004: SR práve vstúpilo do EÚ a NATO. Slovenská armáda vysiela kontingent vojakov do Iraku. Pri moci je druhá Dzurindova vláda, ktorá dovršuje etapu neoliberálnych reforiem a nekalej privatizácie. Jej zdokumentovanie vošlo do dejín ako spis Gorila. Desiatky miliónov investovaných dolárov z Washingtonu sa vyplatili. O prepojení medzi tretím sektorom a vládnou mocou svedčí aj fakt, že Iveta Radičová ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v krátkom období 2005 – 2006 odklepla štátny príspevok 16 miliónov korún pre slovenskú pobočku Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú predtým viedla. Čo však s desiatkami analytikov, expertov, špecialistov, odborníkov a občianskych aktivistov v mnohých mimovládnych organizáciách po celom Slovensku? Odpoveď je jednoduchá: budú šíriť svoje skúsenosti s bojom proti autoritárskemu režimu v krajinách, kam sa ešte demokraciu importovať nepodarilo. Najprv za peniaze americké, ale neskôr už za slovenské. Ale to je už príbeh ďalšieho článku.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Artur Bekmatov

SLOVENSKO V HĽADÁČIKU

ZÁPADNEJ PROPAGANDY PO ROKU 2004 SA CHARAKTER MIMOVLÁDNEHO SEKTORA NA SLOVENSKU, NAJMÄ THINK-TANKOV S BEZPEČNOSTNÝM A MEDZINÁRODNOPOLITICKÝM ZAMERANÍM, ZMENIL. SLOVENSKO SA STALO KRAJINOU EXPORTUJÚCOU SVOJE SKÚSENOSTI DO ĎALŠÍCH KRAJÍN, KTORÉ NESPĹŇALI ŠTANDARDY ZÁPADNEJ DEMOKRACIE, A ZÁROVEŇ BOLI GEOGRAFICKY A KULTÚRNE BLÍZKE, AKO NAPRÍKLAD UKRAJINA, BIELORUSKO, GRUZÍNSKO ČI VYBRANÉ KRAJINY BÝVALEJ JUHOSLÁVIE.

o Slovenska sa tak stala jedna z predsunutých pozícií USA v regióne – svoje zastúpenia s pôsobnosťou pre strednú a východnú Európu tu otvorili Medzinárodný republikánsky inštitút, ktorému šéfoval Jan E. Surotchak (IRI) a German Marshall Fund pod vedením Pavla Demeša. Domáce ciele sa postupne zúžili na obhajobu zahraničnej politiky USA a vojenských operácií NATO. Po desiatich rokoch však nastalo opäť zintenzívnenie činnosti týchto think-tankov. Objavila sa téma ruskej propagandy a boj s ňou opäť sprevádza značka National Endowment for Democracy.

ŠTRUKTÚRA

Na lepšie pochopenie prepojenia expertov a ich think-tankov je potrebné priblížiť si aspoň v krátkosti ich vývoj. Na začiatku nové-

ho milénia dominovala tematika bezpečnosti a medzinárodných vzťahov v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú vedie Alexander Duleba, a v Slovenskej atlantickej komisii (SAC). Tá síce fungovala už od roku 1993, no výrazne sa začala aktivizovať až po vstupe Slovenska do NATO a sérii personálnych zmien – do čela SAC sa dostala skupina absolventov a študentov Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB na čele s Róbertom Vassom. Ten prizval do vedenia SAC bývalého veľvyslanca SR v USA Rastislava Káčera. Kolektív SAC v nasledujúcom období založil dva sesterské personálne prepojené think-tanky – Centrum pre európske záležitosti (CEA) v roku 2011 a o dva roky neskôr Centrum pre stredoeurópsku politiku (CEPI). Dokopy vytvorili „konzorcium“ Strategická rada pre strednú Európu. Think-tanky

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Jaroslav Naď

Marián Majer

Róbert Vass

Milan Šuplata

46 združené v tomto konzorciu následne združili mnohých médiami preferovaných analytikov ako Jaroslav Naď, Marián Majer, Milan Nič, Róbert Vass, Tomáš Valášek, Milan Šuplata, Balász Jarábik či Mario Nicolini. Všetky tri inštitúcie boli prozápadne vyhranené, ich činnosť a výstupy smerovali k obhajobe politík EÚ a NATO. V roku 2016 sa SAC transformovala na think-tank GLOBSEC policy (podľa rovnomennej konferencie, ktorú SAC každoročne organizuje v Bratislave). Osobitnou kapitolou je think-tank Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA), ktorý vznikol v roku 2003 z popudu ľudí blízkych SDKÚ-DS. V roku 2008 sa do vedenia CENAA dostal Róbert Ondrejcsák. Spolu s Jaroslavom Naďom či Alexandrom Dulebom patrí k analytikom, ktorí sa v médiách objavujú najviac. Ondrejcsák zotrval vo vedení CENAA až do apríla 2016, keď ho „nahradil“ mladý doktorand z UMB. Ondrejcsák založil nový think-tank STRATPOL, v ktorom sa však nestihol poriadne zohriať, pretože v septembri bol vymenovaný za štátneho tajomníka na Mi-

nisterstve obrany. Rovnako tak Naď s Majerom založili nový think-tank Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Po vymenovaní za štátneho tajomníka však Ondrejcsák povolal na ministerstvo aj Majera, ktorý vedie kanceláriu štátneho tajomníka. Obaja majú blízko k politickým stranám – Majer k Sulíkovej SaS (za ktorú aj kandidoval do parlamentu) a Ondrejcsák k Mostu-Híd, kde pôsobí ako poradca predsedu strany.

EXPORT DEMOKRACIE

Väčšina z menovaných think-tankov sa aktívne zapája do budovania demokratických štruktúr a občianskej spoločnosti vo vybraných postkomunistických krajinách. V preklade: vyvíja podobné aktivity ako americké mimovládne organizácie na Slovensku na počiatku 90. rokov. Financie na to získavajú najmä z rozpočtovej organizácie Ministerstva zahraničia s názvom SlovakAid (resp. oficiálny názov Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu). Treba dodať, že SlovakAid má ročný rozpočet niekoľko miliónov eur (v roku 2016

to bolo takmer 6 miliónov eur), pričom značná časť týchto prostriedkov sa vynakladá na potrebnú rozvojovú pomoc v krajinách ako Keňa, Južný Sudán či Afganistan. Nemalé sumy však získavajú aj slovenské think-tanky so svojimi projektmi na rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti v krajinách bývalého ZSSR (Moldavsko, Ukrajina, Bielorusko, Gruzínsko), na Balkáne (Srbsko, Čierna Hora, Albánsko) či v krajinách, kde úspešne prebehla arabská jar (Tunisko). Väčšinou ide o projekty, ktoré majú vykresliť EÚ a NATO v pozitívnom svetle, a tak pripraviť cestu na vstup spomínaných krajín do euroatlantických štruktúr. V roku 2012 získalo Výskumné centrum SFPA 99-tisíc eur na aktivity na Ukrajine. SAC v tom istom roku získala dovedna 270-tisíc eur na projekty v Moldavsku, Srbsku a Tunisku. Nasledujúci rok Výskumné centrum SFPA a SAC obdržali spolu od SlovakAid viac ako 515 000 eur na budovanie demokratických inštitúcií, posilnenie občianskej spoločnosti či reformu bezpečnostného sektora v Srbsku, Čiernej Hore, Moldavsku či Tunisku. V roku 2014 pripravila SFPA projekty v Moldavsku a Albánsku dovedna za 197-tisíc eur a CENAA dostala 85-tisíc eur na spoluprácu s nadáciou A. Jaceňuka Otvorená Ukrajina. Posledné dva roky sa SAC (resp. od roku 2016 GLOBSEC) a CENAA začali viac venovať hrozbe ruskej propagandy na Slovensku a v zahraničí zostal zo spomínaných think-tankov aktívny len SFPA, ktorý v roku 2015 a 2016 realizoval projekty v Gruzínsku (99 600 eur), na Ukrajine (99 800 eur) a Kosove (76 000 eur). Treba dodať, že v spomínaných krajinách sa z financií SlovakAid okrem think-tankov angažovali aj ďalšie mimovládne organizácie, ako napríklad Človek v ohrození či Nadácia Pontis v Bielorusku.

PENIAZE Z USA A NATO

Napriek tomu, že mnohé think-tanky vystupujú ako nestranné či nezaujaté inštitúcie, faktom zostáva, že medzi ich pravidelnými donormi je ambasáda USA alebo NATO. Tretina dotácií (viac ako 72-tisíc eur), ktoré v roku 2014 obdržala CENAA, pochádzala z NATO alebo ambasády USA, nasledujúci rok to bola pri-

bližne pätina a v roku 2016, po odchode Ondrejcsáka dostala, CENAA od NATO 58 900 eur, čo tvorí takmer 70 % obdržaných dotácií. V roku 2015 napríklad CENAA organizovala za peniaze z americkej ambasády tzv. večernú školu zahraničnej a bezpečnostnej politiky pre žurnalistov, ktorej sa zúčastňovali redaktori popredných slovenských médií. Financie pochádzali zo systému tzv. malých grantov ambasády USA v Bratislave. Ich výška je maximálne 10-tisíc eur. Kým ambasáda USA v Prahe každý rok zverejňuje sumy a prijímateľov malých grantov, na stránke ambasády v Bratislave by ste tieto informácie hľadali márne. Dulebovej SFPA sa v spomínanom roku dostalo od NATO viac ako 35-tisíc eur, oveľa viac však inkasuje od SlovakAid či Medzinárodného vyšehradského fondu. V tomto období sa zároveň začínajú na Slovensku opäť viditeľnejšie ukazovať peniaze z National Endowment for Democracy. V roku 2015 dostala SAC od NED-u 46 910 dolárov na monitorovanie dezinformácií. Z tohto balíka SAC napríklad financovala medializovaný prieskum verejnej mienky o vzťahu Slovákov k Rusku a NATO. Prieskum realizovala agentúra FOCUS. Z rovnakých peňazí sa financuje aj séria besied, ktorú organizuje nástupca Slovenskej atlantickej komisie – GLOBSEC Policy. V apríli to bola diskusia s názvom Pravda a lož v médiách, v máji zase Prečo vznikajú konšpiračné teórie a prečo sú populárne? Pripomeniem, že podobnú sériu besied organizoval minulý rok aj Štefan Hríb. Besedy Pod lampou vo viacerých slovenských mestách od apríla do septembra s prevažne geopolitickými témami (vzťah Ruska a NATO) financovala NATO’s Public Diplomacy Division. Spomínané informácie a čísla sú len minimom, ktoré je dostupné vo zverejnených zmluvách a výročných správach. Mnohé z think-tankov svoje presné financovanie nezverejňujú, čo by sa však v najbližšej dobe mohlo zmeniť. Robert Fico totiž avizoval, že si chce „posvietiť“ na financovanie mimovládnych organizácií. Na druhej strane, premiér ponúkol mimovládnym organizáciám možnosť čerpať 15 miliónov eur z eurofondov na boj proti korupcii.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Mária Vidomská

TRETÍ SEKTOR VYPOL ZÁCHRANNÉ BRZDY ŠTÁTU SLOVENSKÉ ŠTÁTNE ZRIADENIE – REPUBLIKA, MÁ OFICIÁLNE TRI DRUHY MOCI, KTORÉ FUNGUJÚ NEZÁVISLE OD SEBA, A MUSELI BY STE ICH VŠETKY OVLÁDNUŤ, ABY STE PREVZALI MOC NAD KRAJINOU. JE TO MOC VÝKONNÁ, TZV. EXEKUTÍVA, ĎALEJ MOC SÚDNA ALEBO AJ JUSTIČNÁ, A NAKONIEC MOC ZÁKONODARNÁ, NAZÝVANÁ AJ MOC POLITICKÁ. 48

štáte nám však reálne vládnu ďalšie dve moci, ktoré nikto nevolil, nemenoval a do riadenia štátu zasahujú svojvoľne, bez poverenia občanov. Sú to mainstreamové médiá a tretí sektor. Ovládnuť z pozície cudzieho subjektu prvé tri štátne moci (exekutívu, justíciu a zákonodarstvo) je bez vojenskej intervencie takmer nemožné – hlavne v štáte, kde tieto moci vykonávajú pronárodne orientovaní ľudia. Štát má totiž tzv. systémové alebo záchranné brzdy. Sú to akési ochranné mechanizmy spoločnosti, zakotvené najčastejšie v ústave, zákonoch a nariadeniach, ktoré tým, že existujú vo všetkých troch štátnych mociach, krížovo zabezpečujú, aby štát vonkajšie, ale aj vnútorné útoky nesystémových subjektov prežil. Deje sa to rozhodnutiami vykonávateľov mocí – úradníkov, politikov a sudcov. Ak by sa vám podarilo tieto systémové brzdy vypnúť, docielili by ste, že štátna mašinéria by prestala fungovať správne, až by úplne zoslabla a prakticky by bolo možné prevziať moc nad cudzím štátom. V praxi to je to síce zdĺhavý proces, ale ide to. Na Slovensku to robí tretí sektor s pomocou

49 mainstreamu a ľudí, ktorých si dosadzuje do výkonu oficiálnych štátnych mocí – hlavne politikov a sudcov. Ľudia z tretieho sektora, ktorí na tom dlhodobo pracujú, záchranné brzdy SR systematicky a postupne vypínajú.

SÚDNA MOC

Subjekt, ktorý by chcel na Slovensku vypnúť systémové brzdy súdnej moci, musí mať v najvyšších orgánoch justície svojich ľudí, pričom podstata tohto záškodníctva je zničiť nezávislosť súdnej moci, čo je najdôležitejšia systémová záchranná brzda justície. Ak ju niekto dokáže vypnúť, ovládne sčasti svojím spôsobom celý štát, pretože súdna moc je najdôležitejšou štátnou mocou. Má totiž v sporných rozhodnutiach politickej a úradnej moci posledné slovo. Krásnym príkladom posledného slova súdnej moci je, že ústavný súd bude rozhodovať o zrušení amnestií. Tretí sektor za 25 rokov pôsobenia na Slovensku nastrčil do najvyšších orgánov súdnej moci svojich ľudí. Sú to ľudia ako Jana Bajánková, Daniela Švecová a ďalší členovia

súdnej rady, ktorí prostredníctvom rôznych projektov a spolupráce dovoľujú riadiť súdnictvo tretím sektorom. K participácii na súdnej moci či k tvorbe zákonov sa tretí sektor dostal so svojimi politikmi a právnikmi. Z pohľadu udržania štátnosti Slovenska je toto vypnutie záchrannej brzdy súdnej moci taká závažná vec, že niektorí sudcovia, najmä Najvyššieho súdu SR, ako Gabriela Šimonová, Štefan Harabin a Viliam Dohňanský, začali za Slovenskú republiku bojovať. Preto sa ich tretí sektor s vplyvom v súdnej moci snaží personálne zničiť a lynčovať disciplinárnymi konaniami. Týchto troch sudcov v každom procese oslobodzujú, nielen kvôli ich nevine, ale práve preto, lebo preberanie súdnej moci tretím sektorom si uvedomujú už aj sudcovia na nižšom stupni rozhodovania, ktorí vedú disciplinárne spory. Častými podaniami sa však pravdepodobnosť, že sa v jednom z konaní nájde disciplinárny sudca, ktorého tretí sektor skorumpuje a Štefana Harabina odstrihne od súdneho rozhodovania, zvyšuje. Spolupracovať s tretím sektorom na úrovni rozhodovania v justícii v realite znamená

vymeniť v dlhodobejšom časovom horizonte štátny znak Slovenska napríklad za znaky Open Society Foundation a Via Iuris. Rozoberme si ďalej taktiku tretieho sektora, napríklad pri získavaní moci nad ústavným súdom, ktorý je nepochybne najsilnejšou záchrannou brzdou štátu. Sorosove nadácie spustili Mečiarovými amnestiami rozvrat zákonnosti. Politici z opozície, ktorí slúžia tretiemu sektoru (Ján Budaj, Igor Matovič a pod.), prinútili vládu, aby ich pod tlakom verejnosti zrušila. Už vtedy bolo jasné, že toto vážne rozhodnutie bude musieť ísť pred ústavný súd. Ale ešte predtým sa tretí sektor na to dôkladne pripravil a ovplyvnili najvyššieho štátneho predstaviteľa Andreja Kisku tak, aby opäť porušili zákon a nevymenoval sudcov. Ústavný súd SR nie je kompletný. Ak ústavný súd rozhodnutie parlamentu zruší a amnestie budú platné aj naďalej – s čím mimovládne organizácie rátajú – tretí sektor opäť zneužije situáciu a zaútočí naň vyhlásením, že neplní vôľu ľudí. Tým vyvolá „spoločenskú objednávku“, že do ústavného súdu

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

je potrebné dosadiť sudcov z prostredia tretieho sektora. To hovorí dedukčná logika, pretože podporovateľ tretieho sektora Andrej Kiska doteraz nevymenoval ústavných sudcov napriek tomu, že mu to ústavný súd nariadil. Máme teda nepochybne do činenia s preberaním vplyvu nad najsilnejšou záchrannou brzdou Slovenskej republiky. Tretí sektor, skrytý za občiansky aktivizmus, už viac rokov úspešne ovplyvňuje súdnictvo. A výsledok? Súdnictvo na Slovensku kolabuje a je v dezolátnom stave. Neverí mu takmer nikto. Občania sú prenasledovaní, často sa reálne nevedia domôcť svojich práv. Odsudzujú a pokutujú nevinných ľudí. Súdne konania trvajú v priemere niekoľko rokov. Nepohodlní novinári a aktivisti sú Najvyšším súdom SR štvaní ako divá zver. Najvyšší súd je spolitizovaný. Súdne pojednávania sa vedú účelovo a iba sa hľadajú vhodné paragrafy na to, aby sa mohli vyhlasovať dopredu stanovené rozsudky podľa politickej alebo treťosektorovej objednávky. Sudcovia chránia politikov a stíhajú iných sudcov za právny názor. Ústavný súd je sčasti nefunkčný, ale absolútne najväčší problém je, že politici nerešpektujú právoplatné rozsudky súdov, čo je najvýraznejším dôkazom, že zákonnosť a štátnosť na Slovensku zanikla.

POLITICKÁ MOC

Politická moc je, samozrejme, najsilnejším nástrojom na ovládanie republiky. Hlavne preto sa o ňu vedie v spoločnosti najväčší boj. Slovensko má systém vládnutia prostredníctvom politických strán, čo mala byť pôvodne tiež jedna zo systémových záchranných bŕzd štátu: mala nás chrániť pred nežiaducim vonkajším vplyvom, pretože takýto systém vládnutia bol založený na získavaní vplyvu výlučne domácich politických subjektov. Ale politické zmeny v náhľade na zvrchovanosť Slovenska, ako sa zdá, urobili z tejto záchrannej brzdy skôr zbraň hromadného ničenia republiky. Politici totiž dovolili, aby na Slovensku vládli aj médiá a tretí sektor. Predstavte si, že sa Angela Merkelová s jej nemeckou stranou CDU zajtra rozhodne

ovládnuť Slovensko. Založí si tu neziskovú organizáciu a začne si do slovenskej politiky dosádzať svojich ľudí. Alebo si predstavte, že to isté urobí americký prezident Donald Trump. Takéto neziskové organizácie by narazili na odpor verejnosti a jej podporu by nikdy nezískali. Tak to spravili oveľa rafinovanejšie. Vzali si prostredníka – Sorosa, ktorý sa tvári ako filantrop platiaci neziskové organizácie na získavanie vplyvu a moci v jednotlivých krajinách a následne ich, jednoducho povedané, predáva zahraničným vládam, ktoré vplyv v iných krajinách potrebujú. Keď sa na to pozriete dôkladne, zo Sorosovej strany je to klasická investícia, ktorú výhodne speňaží. Médiá nie sú nezávislé a väčšinou patria do sféry vplyvu oligarchie, ktorá ich začala zneužívať na ovplyvňovanie politiky vo svoj prospech. Má to však jeden háčik. Médiá musí oligarchia často dotovať, pretože v dnešnom trhovom systéme si len ťažko dokážu na seba zarobiť. A tu nastupuje tretí sektor platený Sorosom, ktorý má rovnako záujem na politickom vplyve a začal s domácou oligarchiou spolupracovať. Tretí sektor a naša oligarchia majú totiž ten istý záujem – finančný profit. Preto spolupracujú. Je to vlastne obchod. Slovenská oligarchia sa podelila o politický vplyv s tretím sektorom za to, že tretí sektor pumpuje časť svojich prostriedkov do slovenských mainstreamových médií. Preberanie politickej moci tretím sektorom sa na Slovensku deje rovno pred našimi očami už celé štvrťstoročie. Za ten čas tak zosilnel, že demokratické voľby sa stali iba jeho nástrojom, ako sa dopracovať k moci, pretože celých 25 rokov si buď kupoval jestvujúcich politikov, alebo si ľudí vychoval vo svojich neziskových organizáciách, a potom ich začal vkladať do jednotlivých politických strán ako svojich pešiakov. Tretí sektor má svojich ľudí – možno okrem ĽS NS – v každej politickej strane. Dnes je už úplne jedno, koho vo voľbách zvolíte. Ak sa dnes na Slovensku odohráva skutočný politický boj, je to boj o to, či budú na Slovensku vládnuť Slováci alebo treťosektorové Sorosove kone.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

VÝKONNÁ MOC

Výkonná štátna moc je z hľadiska prebratia tretím sektorom veľmi dôležitá. Zároveň je to nesmierne náročná úloha, pretože je v republike rozdelená medzi tisíce ľudí – úradníkov. Preto tretí sektor na Slovensku začal od najslabšieho článku tejto moci, ktorým je paradoxne prezident. Andrej Kiska je veľkým vyznávačom tretieho sektora a asi nikomu netreba špeciálne predstavovať, ako spolu s ním ovplyvňuje moc justičnú. Kiska je známy aj tým, že robí akúsi nadprácu, ktorá mu z hľadiska rozdelenia štátnych mocí ani nepatrí. Uvedieme pár príkladov. Keď prepukla kauza Čistý deň, prezident osobne išiel do Galanty a svojou prítomnosťou sa snažil ovplyvniť napríklad prácu polície. Samozrejme – bezúspešne. Alebo iný príklad. Keď policajný prezident Tibor Gašpar podporil vyhlásenie Neformálneho ekonomického fóra (NEF), ktoré sa nepáčilo hlavne tretiemu sektoru, prezident si Gašpara „zavolal na koberček“, čo bolo, samozrejme, iba jeho politické divadlo, pretože policajný prezident za normálnych okolností – až na pár výnimiek – riadeniu prezidenta nepodlieha. Celý tretí sektor je principiálne postavený na akejsi nadpráci pre občanov. Vytvára rôzne školenia, ktoré sa tvária ako pomoc – napríklad pre učiteľov. Nejde však o nič iné ako presne zacielené ovplyvňovanie učiteľov. Usporadúva napríklad besedy pre študentov, kde skrýva svoje tajné politické zacielenie za pedagogickú činnosť. Najlepším príkladom zo súčasnosti je, že tretí sektor platí ľudí, ktorí chodia po školách prednášať o holokauste, ako by v druhej svetovej vojne nezomrelo aj ďalších dvadsaťsedem miliónov Slovanov. Je teda namieste pýtať sa, kto z kompetentných to povolil, prípadne nariadil. A tu sa už dostávame do roviny exekutívnej moci na úrovni vlády, pretože ak sa takéto veci dejú na školách, je v tom zainteresovaný aj minister školstva. Alebo iný príklad. Film Únos, ktorý tretí sektor použil na propagandistické ciele, nakrútili aj z peňazí uvoľnených ministerstvom kultúry. Celkovo je známe, že značná časť peňazí na podporu tretieho sektora

pochádza práve od slovenskej vlády. Otázka teda znie, prečo Fico so svojím kabinetom dobrovoľne pumpuje peniaze do tretieho sektora, keď vedia, že tým prichádzajú o moc? Je to jednoduché. Vplyv sociálnej demokracie v Európe je na ústupe a nahrádza ju neoliberalizmus, na Slovensku zastúpený hlavne stranou SaS. Už sme písali, že Soros so svojím vplyvom obchoduje a predáva ho jednotlivým vládam. Od roku 1998 všetci vidíme, ako sa od nástupu moci Dzurindu, ktorý bol na Slovensku jedným z prvých koní tretieho sektora, začali doslova valiť zahraničné investície. Čo myslíte, ako sa sem dostali? Myslíte si, že majiteľ, napríklad automobilky PSA Peugeot Citroën, išiel náhodu okolo úradu vlády, zaklopal na dvere a spýtal sa, či nepotrebujeme na Slovensku fabriku? Alebo že US Steel sa na Slovensku objavil náhodou a za desatinu reálnej ceny kúpil VSŽ Košice? Alebo všetky finančné skupiny, ktoré odkúpili slovenské banky, si Dzurinda vybral? Kdeže! Sčasti mu ich nadiktovali. Dokonca ich za naše peniaze najskôr oddlžil a až potom predal. Dzurinda bol tretím sektorom dokonca taký zmanipulovaný, že napríklad VSŽ Košice na prelome tisícročí vymenil s ľuďmi okolo Sorosa za vstup do EÚ, pričom do EÚ by sme sa dostali tak či tak. Dokonca by sme si dohodli oveľa lepšie prístupové podmienky. Na to, aby EÚ fungovala, potrebuje členské štáty – a nie naopak – členské štáty žili storočia aj bez EÚ. Možno žili skromnejšie, jednoduchšie, ale zato slobodnejšie – čiže lepšie, pretože podstata života je vlastníctvo ľudskej slobody, nie spotrebných vecí. Boj s negatívnym vplyvom tretieho sektora v spoločnosti je vlastne veľmi jednoduchý: odmietnutie všetkého, čo prichádza zo zahraničia ako nadpráca a tvári sa, že je pomocou zadarmo. A nevolenie politických strán s podporou tretieho sektora. Treťosektoroví politici totiž nikdy pre vás pracovať nebudú a pomoc zo zahraničia nie je pre obyčajného človeka nikdy zadarmo. Preplácame ju stonásobne, pretože za ňu platíme stratou slobody a vlastného štátu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Vladimír Petrovič

IDEOLOGICKÁ VOJNA NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH PR A MARKETINGOVÚ STRÁNKU DOMÁCICH PRAVICOVÝCH LIBERÁLOV NA SOCIÁLNEJ SIETI S MORBÍDNYM NÁZVOM „LAJKUJE“ 52-TISÍC ĽUDÍ, JEJ DOSAH JE 700-TISÍC A DOSAH AKTIVITY AŽ 1,5 MILIÓNA ĽUDÍ. KTO SI EŠTE PO TÝCHTO ČÍSLACH NAOZAJ MYSLÍ, ŽE IDE LEN O NEVINNÚ ZÁBAVU A SPONTÁNNU AKTIVITU, MUSÍ BYŤ SKUTOČNE PADNUTÝ NA HLAVU. FINANČNÉ SKUPINY, TRETÍ SEKTOR, KORPORÁTNE MÉDIÁ S PREPOJENÍM NA LIBERÁLNE PRAVICOVÉ STRANY A AKTIVISTOV, MARKETINGOVÍ MÁGOVIA A MNOHÍ PREDAJNÍ UMELCI, EUROATLANTICKÍ AKTIVISTI V KULTÚRNYCH A VZDELÁVACÍCH INŠTITÚCIÁCH – TO SÚ HLAVNÍ AKTÉRI TOHTO ODPORNÉHO DIVADLA.

kupina, ktorú dokážu najľahšie ovplyvniť, je „generácia novembra“, ktorej občianska iniciatíva ustala po novembri 1989. Podľahla propagandistickej ilúzii, že demokracia a sloboda sa stali trvalou hodnotou, o ktorú sa zápas už definitívne skončil. Táto generácia má v sebe hlboko zakorenenú antipatiu voči Rusku a takisto nerozumie slovenskému vlastenectvu. Ich hlavné mesto je stále Praha a jediný nepriateľ Rus, nad ktorým vďaka USA a transatlantickým hodnotám zvíťazila. Generácia dnešných štyridsiatnikov je v stave hibernácie. Generácia prvovoličov je však úplne iná, presne tak, ako generácia starších ľudí, ktorá vie, že všetko, čo sa dnes deje, tu už za totality bolo. Preto sa tieto sily snažia ovplyvňovať predovšetkým myslenie mladých ľudí, či už besedami na školách alebo činnosťou na sociálnych sieťach.

Ich cieľom je imperiálna transatlantická totalita, teda neobmedzená deregulovaná vláda nadnárodných korporácií (kumulovanie bohatstva v rukách najmocnejších na úkor chudoby, teda nový feudalizmus), deštrukcia právneho štátu, deštrukcia národnej kultúry a tradície. Na pochopenie nasledujúceho textu si zapamätajte tieto názvy: GLOBSEC Policy Institute, Open Society Foundation, National Endowment for Democracy, Rockefeller Brothers Fund, Penta (Petit Press, fici.sk, SME), Eset (Denník N), CME, Ringier Axer Springer, Nová generácia, NATO, CEPI, o. z. SOD, USAID (Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj), Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA, David P. Daniel, Pavol Demeš), Nadácia Milana Šimečku (Martin Bútora, Peter Tatár, Peter Zajac, František Mikloško, Miroslav Kusý, Fedor Gál), IVO (M. Bútora), M.E.S.A.10 (ovplyvňovanie

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

verejnej mienky na Ukrajine, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš), Stála konferencia občianskeho inštitútu SKOI (ekonomické reformy NATO, členovia F. Šebej, Peter Osuský, P. Tatár, László Nagy, I. Mikloš, Ivo Samson, Ivan Šimko, Štefan Hríb, Daniel Lipšic, Ľubomír Kaník), Konzervatívny inštitút (M. Bútora, F. Šebej, Grigorij Mesežnikov, I. Mikloš), Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (P. Demeš, Magda Vášaryová, Eduard Kukan, F. Šebej) a pravicové politické strany ANO, Most-Híd, OKS, NOVA/OĽaNO, Progresívne Slovensko, SaS, KDH a SDKÚ-DS. Ich vzájomné prepojenia mapuje dvojstranová schéma, ktorá je súčasťou tohto článku. Spája ich PR v médiách, nadštandardne dobré vzťahy, účasť na konferenciách, logá na spoločných plat formách, vzájomná podpora v podobe šírenia a lajkovania na sociálnych sieťach, nenápadné citácie v médiách, podprahová, či dokonca priamočiara spätosť s vybranými politickými stranami a množstvo iných druhov dokázateľnej kooperácie týchto krajne reakčných osobností a spolkov. Významnú úlohu tvoria predovšetkým sociálne siete so svojím masovým dosahom na mládež. Prejdime na konkrétne príklady PR na sociálnych sieťach: Platí ma Soroš. Zjem aj vlek. Sú to tragédi. Krvavé petrošekely. My všetci sme admini. Jeden kurací kebab. Všetci sme turbokapitalisti. Kapitán Danko. Skutok sa nestal. To sú heslá rôznych kampaní PR špecialistov zameraných na systematickú indoktrináciu prostredníctvom sociálnych sietí. Používajú niekoľko marketingových stratégií – relativizácia, nihilizovanie a výsmech je stratégia najúčinnejšia a najprimitívnejšia, kalkulujúca s nihilistickou a znudenou cieľovou skupinou – liberálnou mládežou, zbohatlíckymi detičkami privatizérov, užitočnými idiotmi systému či tzv. hipstermi. Hlavnou zbraňou je vytvoriť dojem, že sa všetko deje spontánne a vlastne zbabelci skrývajúci sa v anonymite reprezentujú názory väčšiny a verejnú mienku, ktorá sa jasne vyhraňuje voči alternatíve a smeje sa z nej. Pomerne úspešne sa im zastieracím manévrom podarilo odpútať pozornosť od odhalenia totožnosti administrátorov stránok kampaňou, v ktorej za nich označili ľudí, na ktorých útočia. Samozrejme, aby to ne-

vyzeralo tak okato, občas si urobia jemne žarty aj z vlastných, prípadne sa vyhovoria na to, že im „nenapadol žiadny vtip“ na Kisku, Poliačika, Šebeja či Lipšica. Mimochodom, prezident Andrej Kiska vyzval na boj proti nenávisti na internete, no akosi nespomenul existenciu stránok šíriacich nenávisť, pochádzajúcich z liberálnych kruhov, teda z radov jeho vlastných fanúšikov. Asi najväčším schizofrenickým ťahom bol pokus vytvoriť dojem, že práve oni bojujú proti nenávisti, aby tak zakryli, že sú v skutočnosti tvorcami spoločenského napätia. Kampaň Ale hejt neskryje či Hejt nie je názor stroskotala na tom, že práve fanúšikovia a členovia tretieho sektora sa ako prví oháňajú na sociálnych sieťach najprimitívnejšími vulgarizmami. Ďalšou marketingovou stratégiou je popri démonizácii a vysmievaní názorových oponentov aj vytváranie kultu osobnosti – tzv. morálnych víťazov, pri ktorých je sarkazmus a akékoľvek spochybňovanie ich autority prísne zakázané: prezident Andrej Kiska, Zuzana Hlávková, duo Karolína Farská a Michal Karlubík (komentár: títo ľudia chcú niečo zmeniť), Veronika Remišová, Martin Poliačik, Martin Bútora, Maroš Kramár, Ján Orlovský a, samozrejme, jedna z kľúčových postáv – Ján Budaj. Občianske združenie Spoločnosť pre občiansku diskusiu spustila nenávistný projekt Prečo ľuďom hrabe v roku 2013, ale v roku 2014 stránka začala byť masovou záležitosťou. To, že za združením stojí atlantický extrémista František Šebej a v jeho diskusiách rečnil prezidentov poradca Martin Bútora, je, samozrejme, náhoda. Dnes sú už známe mená administrátorov tejto stránky: Marián Jaslovský (kedysi novinár SME, dnes pracovník agentúry Mindshare), Peter Farárik, Ján Benčík, Peter Valovič (online editor novín v RTVS) a mnohí ďalší. Perličkou je komentár treťosektorovej aktivistky Ireny Bihariovej (odnedávna členky strany Progresívne Slovensko) na jej sociálnom profile, kde v súvislosti s „dobrým chalaniskom“ Jaslovským vyzdvihla boj proti online revolucionárom a píše aj o svojich spolubojovníkoch Michalovi Havranovi, Danielovi Milovi, Ladislavovi Oravcovi, s ktorými bojovala v jednom šíku ešte skôr, než „o tom písali internety“.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Progresívne Slovensko

Websupport

Michal Truban

Michal Šimečka

Jaroslav Naď SME RTVS (Michal Havran)

exMVSR

Open Society Foundation (OSF)

GLOBSEC

Martin Sorrell WPP

Samuel Marec Ringier Axel Springer

Konspiratori.sk

Prečo ľuďom hrabe

OZ SOD (spoločnosť pre občiansku diskusiu)

Vojna v Juhoslávii (OTPOR proti Miloševičovi), KMARA, USAID, CDSC, revolúcie: tulipánová, ružová, oranžová, majdan

asistent Jána Budaja

Štefan Hríb Eugen Korda Pavol Fejér (Reportéri)

Dailymale

Málo cynizmu na toto miesto

Ľubo Nemeš

Iveta Halvoňová

Ján Benčík

Andrej Bán

.týždeň

Most-Híd

Rádio Express

Protikorupčný protest

Braňo Závodský

Sergej Michalič

Peter Nagy šéf Fici.sk

MUW Saatchi & Saatchi

Marián Psár Ján Gordulič

Plus 7 dní Trend Holding SITA

SME

Fici.sk

PENTA

Miroslav Trnka

ESET Denník N

eTrend

Slovenská spoločnosť pre záhraničnú politiku

Mirek Tóda

Petit Press

HN Online

Pozitívne PR

Martin Šimečka Michal Kaščák

TV Noviny

Ján Orlovský

Open Society Foundation (OSF)

GLOBSEC Pozitívne PR

Brejk

Festival POHODA

Eugen Jurzyca SDKÚ, SaS

SaS účasť na konferencii

Rádio FM

Pavol Demeš

(riaditeľ)

W Press Štefan Hríb, Roman Kvasnica, Štefan Meszlényi

Iveta Radičová

bývalá riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti – v r. 2005 – 2006 odklepla vyše 16 mil. korún pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, S.P.A.C.E. a ich odnože

SFPA

(Andrej Babiš)

Kramár, Lipšic, Kalmus

Peter Zajac

Stojatá voda Podpora Igora Matoviča

Zomri

Ján Budaj

SDKÚ

Daniel Podhradský, RAY LENOXX, LUJZA, FRKO, Michal Rovňák

Matej Sekerka

Malý Cynik

OĽaNO

prezident

Juraj Smatana bol poradcom expremiérky Radičovej pre oblasť životného prostredia

Roman Kettner

CME

Andrej Kiska

Nadácia Milana Šimečku

privatizácia, vstup do EÚ, NATO

Soros DC Leaks

NATO, GLOBSEC Markíza

Martin Bútora

(OKS, NOVA, OĽaNO)

National Endowment for Democracy (NED)

zakladateľ OSF

František Šebej (Most-Híd)

Pozitívne PR

Dezinfomácie – Hoaxy – Propaganda

Juraj Smatana Denník N

Komplot

George Soros

Marián Jaslovský

Mindshare

Adam Znášik

Open Society Foundation (OSF)

Aktuality

1,58 mil. eur

SDKÚ, Andrej Kiska (kampaň)

Ivan Štefunko, Martin Dubéci

TOPKY

Náklady na program Nadácie otvorenej spoločnosti:

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Alexander Duleba

Fair-play

Zuzana Wienk

Pozitívne PR

Peter Farárik

Peter Valovič (online news v RTVS)

RTVS

pravidelná spolupráca

Ján Benčík Denník N

Festival POHODA

Diskusia na Pohode

Irena Bihariová Daniel Milo

Mirek Tóda

Marián Majer

Maroš Rudnay, Vladimír Mužík (MAFRA), Dávid Tvrdoň (SME, artblog), Filip Struhárik (Denník N), Juraj Mýtnu (demagog.sk), Martin Mác (CEO Zoznam), Michal Hvorecký, Pavol Hardoš, Tomáš Czwitkovics (TREND)

Denník N

SFPA

riaditeľ SFPA

+ GLOBSEC, SSPI

CEPI Central European Policy Institute

Markíza

SSPI

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ludwig Bagin

German Marshall Fund

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Medzi „redaktorov“ tejto pochybnej stránky patrí Michal Rovňák či Roman Kettner z Markízy (Markíza Group / Central European Media Enterprises – CME, KETTNER & FRIENDS Ltd., PORTCOM Ltd.). Medzi prispievateľmi sú aj známi „zabávači“ zo stand-up vystúpení. Marketingovým trhákom na sociálnych sieťach je show Jana Gorduliča Ťažký týždeň. Kedysi postavička, z ktorej sa všetci vysmievali, sa stala tvárou slovenskej liberálnej mládeže. Zázrak. Vo svojej stupídnej show spochybňuje a zosmiešňuje všetko, samozrejme, okrem liberálnej pravice – teda tzv. protikorupčných protestov, OĽaNO, Igora Matoviča, Mikuláša Dzurindu a pod. Redakcia Zem&Vek je pravidelne terčom jeho primitívnych posmeškov. Reklama na Gorduličovu show sa objavuje už aj v novinách a prostredníctvom sponzorovaných príspevkov vyskakuje na sociálnych sieťach tak otravne, že sa jej nedokážete vyhnúť. Scenáre tomuto „komikovi“ píše Marián Psár, ktorý sa svojho času preslávil ako „mladý hejter“ na stránke Fici.sk. Fici.sk spadá pod SME; úlohou tejto stránky je šíriť pravicový liberalizmus medzi mladých ľudí populárnou formou prostredníctvom rôznych komiksov, marketingových článkov typu „12 vecí, ktoré vás musia zaujať“ či tzv. animovaných obrázkov (gif). Za projektom stoja mená ako LGBTI aktivistka Kristína Janščová, Peter Nagy (na ktorého sa odvoláva Psár) a mnohí ďalší. Psár bol kedysi pracovník Miškovovej (strana SKOK) pobočky nadnárodnej marketingovej agentúry MUV Saatchi and Saatchi a k jeho úspešným projektom patrí napríklad projekt mobilného operátora Juro. Psár a Gordulič patria do partie tzv. stand-upistov, ktorí svojím stupídnym a primitívnym humorom (ukážkou je Psárov skeč o prdoch) „debilizujú“ spoločnosť na svojich turné po Slovensku. Mnohí mladí ľudia odchovaní americkými sitkomami a tzv. youtubermi jasajú. Potom sa zrazu objavia v tejto „zábavnej“ show politické vsuvky – a propaganda je na svete. Projekt Dezinformácie – Hoaxy – Propaganda je z dielne Juraja Smatanu a je priamo napojený na komisiu konspiratori.sk, GLOBSEC, NED, tlačoviny a vydavateľstvá skupiny Penta. „Tento blog je spoločným výstupom aktivít Juraja Sma-

tanu, kolektívu spolupracovníkov z facebookovej stránky Dezinformácie – Hoaxy – Propaganda a GLOBSEC Policy Institute. Vytvorenie tohto monitora bolo podporené National Endowment for Democracy,“ uviedol Denník N. V čase finálnych korektúr tohto článku pribudlo na sociálnych sieťach niekoľko marketingových kampaní tretieho sektora. Najabsurdnejšia z nich je kampaň aplikácie proti konšpiráciám od spoločnosti Websupport (viď prepojenia v našej schéme: Truban, Progresívne Slovensko a komisia konspiratori.sk). Ďalej je tu reklama na letný pobyt spojený so školením proti konšpiráciám od Prague Security Institute, kampaň Priatelia USA na Slovensku s militantným podtitulom riziko vážnej konfrontácie vzrastá, ak opomíname našu obranu, reklama Gorduličovho stand-upu Silné reči v regiónoch, kampaň SND zo života rodákov, kde sú na výšivke účelovo vedľa seba kosák s kladivom a opačný hákový kríž, pravidelné sponzorované príspevky zastúpenia komisie EÚ na Slovensku v spolupráci s Café Európa (top výrok Dušana Chreneka: Slovensko sa má objektívne lepšie a lepšie), promo treťosektorových liberálnych podujatí a Pavla Freša prostredníctvom stránky Bratislavského kraja, masové šírenie udalosti Protikorupčného protestu alebo promo článku Sama Marca na stránke Tak určitee. Príspevky a témy, ktoré na sociálnych sieťach, blogoch a spoločných fotkách rieši marketér Samo Marec, sa až podozrivo zhodujú s obsahom stránky Zomri. Vrcholom týchto šialeností je inkvizičná kampaň Denníka N, podľa ktorej majú angažovaní aktivisti označovať nepohodlný obsah jednotným tzv. hashtagom, aby tak koordinovane blokovali informácie v informačnej vojne. Zdroj informácií k schéme: články, rozhovory a kampane Denníka N, topky.sk, SME, fici.sk, eTrend, O2, HNonline, Websupport, Aktuality, stránky na sociálnych sieťach, obsahy stránok OSF, CEPI, Progresívne Slovensko, konspiratori.sk, CEPI, SFPA, Aliancia Fair Play, YouTube videá subjektov a osôb, sociálne profily stránok a osobností a ich priznania, ďalšie zistenia anonymných prispievateľov (bližšie informácie o dôkazoch pre nedostatok rozsahu zverejníme na našej stránke).

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Richard Strážan

GULAGY A DEPORTÁCIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

oci spoločnosť Google v apríli oboznámila dodávateľov o tom, že by bolo vhodné stránky s kontroverzným obsahom cenzurovať a umiestňovať vo vyhľadávaní o niečo nižšie, je dôležité vedieť, že Google a Facebook robia túto prácu už roky. Google spustil novú funkciu kontroly faktov, ktorú využívajú – podobne ako na Facebooku – skupinky neomarxistov a mimovládnych organizácií (NGO) na odstránenie nesúhlasných názorov a tzv. falošných správ. V prípade Facebooku bude overovacou inštitúciou Poynter Institute, ktorý financuje George Soros (nový akcionár aplikácie SnapChat) a Bill Gates. Do priamych debát budú zasahovať úderné oddiely mimovládnych organizácií a šíriť „správne“ názory za veľkorysé granty spoza mora alebo vysaté zo štátneho rozpočtu. Na zabalenie totalitných prvkov do lákavej pozlátky sa používa lživá fráza o tom, že sa bojuje proti nenávistných prejavom, extrémizmu a násilnému obsahu. Očividnou sa táto lož stáva pri šírení videí, ktoré vyzývajú na džihád, „záplavu Európy“ alebo teroristické činy, keď sa namiesto týchto materiálov blokujú reakcie občanov, ktorí sa cítia plánovaným násilím ohrození alebo ponúkajú nezávislý pohľad na udalosti. Twitter oficiálne oznámil tri nové zmeny platformy, ktoré predáva verejnosti pod výmyslom boja proti obťažovaniu, poškodzovaniu alebo „tweetom“ nízkej kvality. Navyše čaká, že pospolitý ľud uverí tvrdeniam o odteraz bezpečnejšom vyhľadávaní alebo internetovom priestore. Ako sa zmeny prejavili v praxi? Napr. pri sledovaní „tweetov“ Donalda Trumpa počas kampane sa zistilo, že pozitívne komentáre s vysokou popularitou a interakciou boli zámerne vymedzované mimo verejnosti, kým negatívne ohlasy boli umiestnené najvyššie. Účty, ktoré používali „negatívne slová“ stanovené majiteľom alebo neomarxistami z NGO, boli zmazané. Uniknuté dokumenty odhalili, že So-

rosom financovaný ľavicový think-tank Demos pred rokom nabádal Twitter, aby zasiahol vo veci tzv. islamofóbnych tweetov (tzn. všetkých, ktoré hovorili o skutočnej povahe migrantov alebo importovanom džiháde do Európy). Odlišnú stratégiu zvolil YouTube, obľúbený nástroj na šírenie obrazového materiálu. Niektoré alternatívne portály a „vlogeri“, ktorí žijú z kliknutí na videá prostredníctvom AdSense, zaznamenali pokles približne o 80 % od ich označkovania za falošné správy. Ďalším príkladom je správa z roku 2011, keď mal YouTube splniť tisíce vládnych žiadostí na odstránenie videí, ktoré zobrazovali protesty, nesúhlas alebo obyčajné dožadovanie sa občianskych práv. Kto bude stáť ako rozhodca nad obsahom? Predsa „nezávislé tímy expertov na žurnalistiku“ z oficiálne sa javiacich organizácií typu Media Matters – opäť s dolármi od Sorosa. Zuckerberg a jeho Facebook napĺňa orwellovskú víziu sedembodovým plánom deklarovaným, samozrejme, v dvojznačnom newspeaku: 1. lepšia detekcia (v preklade: rýchlejšia reakcia na posty, ktoré označí viac ľudí za falošné), 2. jednoduchšie nahlasovanie (prichádza vhod neomarxistickej mládeži z NGO, ktorá sa v poslednom čase „baví“ organizovaným nahlasovaním všetkého, čo ju naučili nenávidieť), 3. overovanie treťou stranou („expertmi“ NGO), 4. varovanie (za názory, s ktorými skrytá moc nesúhlasí), 5. kvalita článkov (rozhodnú o nej dotované NGO), 6. ekonomické falošné správy a 7. načúvanie (hlasu „kvalitných žurnalistov“). Facebook nedávno rozhodol, že najme 3000 nových ľudí v rámci monitorovacieho programu, ktorého reálny účel neprezradil. Tým je pomalá a dlhodobá masáž „expertmi“ na správny obsah, ktorá po rokoch pretvorí verejnú mienku tak, že sa už nikto (pod hrozbou cenzúry a označenia za extrémistu) neodváži vyjadriť akýkoľvek nesúhlas alebo vysloviť slovo navodzujúce kontroverziu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tomáš Dugovič

Juraj Pokorný

SATIRA AKO PROTIZBRAŇ

KNESSET DEKLAROVAL SKUTOČNÚ

ko reakcia na aktivity tretieho sektora vznikla na sociálnej sieti satirická stránka Prečo amerikanofilom hrabe. Stránka bola uvedená do prevádzky v príznačný dátum – 1. 4. 2015. K jej spravovaniu sme sa dostali takpovediac ako slepé kura k zrnu po tom, ako nás znenazdajky prizval do tímu jej nemenovaný zakladateľ v druhej polovici uvedeného roka. Po uplynutí pár mesiacov nám ju dokonca odovzdal. Časom sme pochopili, na akých princípoch by takáto činnosť mala stáť, čo u ľudí úspech má, čo nemá a v akých medziach sa pohybovať tak, aby sme svojou tvorbou nikoho osobne neurazili. Hoci je pravda, že nie vždy je to možné, pretože humor má na subjektívne emócie ľudí rozdielny dopad. Naša sociálna komunita funguje po formálnej stránke na báze tzv. „mémov“ (ľudovo nazývaných aj „meme“ či „memečká“). Ak ste sa s týmto termínom doposiaľ nestretli, prvýkrát ho použil v roku 1976 vo svojej knihe britský biológ a ústredná tvár svetového ateizmu Richard Dawkins a zdroje ho definujú ako „virtuálnu a replikujúcu sa časť kultúrnej informácie“. Ak to na vás pôsobí príliš abstraktne, v kontexte našej tvorby to jednoducho znamená internetové šírenie politických a ideových odkazov prostredníctvom vtipných obrázkov. Okrem toho však neváhame vyjadriť sa obšírnejšie a vážnejšie k aktuálnym spoločenským témam, preložiť zaujímavé video zo zahraničia či svojsky okomentovať absurdné vyjadrenia našich oponentov. Hoci názov, ktorý nesieme, evokuje opak, po obsahovej stránke máme pomerne široký záber a dá sa tvrdiť, že pokrývame všetky témy priečiace sa politickej korektnosti. Nájdete u nás kritiku všetkého od prebujnenej byrokracie EÚ, moderného feminizmu cez americkú zahraničnú politiku, cudzinou dotované politické inštitúty, rusofóbiu až po benevolentnú

imigračnú politiku a s tým súvisiacu islamizáciu Európy, globalizmus, LGBTI loby a podobne. Zhrnuté a podčiarknuté: sústredíme sa na reflexiu ideológie, pre ktorú sme zvolili pracovný názov postliberalizmus. V zahraničí sú podobné projekty aj v oveľa väčšom meradle bežné a kritika statusu quo prostredníctvom online satiry prichádza aj zo strany ľavice či pravice, ale na Slovensku sme – až na pár štartujúcich projektov – unikát. A zrejme aj vďaka tomu, že sa nám podarilo využiť silu tohto novodobého fenoménu a uspokojiť dopyt, sme pomerne úspešní. No nie je to len vecou objavenia samotnej diery na trhu. Mienkotvorný priestor je čím ďalej, tým presýtenejší siahodlhými vyjadreniami či článkami a ľudia strácajú záujem márniť svoj čas ich vstrebávaním. Preto radšej zavítajú k nám a okrem informovania sa o aktuálnom dianí sa aj pobavia. Samozrejme, suplovať úlohu médií nikdy môcť nebudeme – a ani nechce me, ale radi by sme pôsobili aj ako odrazový mostík pre tých, ktorí svoju svetonázorovú orientáciu ešte len hľadajú. V tomto smere sme zrejme najsilnejšia platforma v slovenskom alternatívnom priestore. Naša stránka má v súčasnosti takmer 20 000 priaznivcov, ktorým sme počas dvoch rokov priniesli približne 3500 príspevkov rôzneho druhu. Priemerný týždenný dosah sa pohybuje okolo hranice 300 000 užívateľov a neraz sme sa prehupli cez hranicu pol milióna. Na tomto poli nemôžeme konkurovať len zopár oponentom, no našich hlavných súperov vo väčšine smerodajných štatistík – s výnimkou počtu samotných fanúšikov, dlhodobo predbiehame. Naše ambície sú však väčšie a sami sme zvedaví, kam sa postupom času dopracujeme, ak budeme mať dostatok času na realizáciu, chuť tvoriť a snahy umlčať nás, akým sme nedávno čelili, sa minú účinkom.

NEZÁVISLOSŤ IZRAELA

ojem mimovládne organizácie (NGO), známe aj ako tretí sektor alebo neziskové organizácie, ktorý vznikol v roku 1945 na pôde OSN, zastrešuje registrované občianske združenia vykonávajúce širokú škálu aktivít. Ak to robia vo verejnom záujme, nikto nič nenamieta. A práve v tomto bode spočíva alfa a omega celého sporu. Pocit, že viac ako prospech občanov štátu, kde pôsobia, sledujú „mimovládky“ záujmy svojich zahraničných sponzorov, po celom svete geometricky rastie. Lakmusovým papierikom skutočnej suverenity krajiny sa tak stáva ich kontrola.

FINANCIE OD CUDZÍCH MOCNOSTÍ

Tvrdý oriešok pre NGO predstavuje vzdorovitý Izrael. Na rozdiel od Slovenska má vedenie židovského štátu k pôsobeniu tretieho sektora vyhranený postoj a svoje rozhodnutie držať ho pod palcom nemieni s nikým konzultovať. Ako už vlani na stránke Zem&Vek v článku Jeruzalemský Knesset schválil zákon obmedzujúci rozkladné aktivity mimovládok písal Juraj Režo, napriek protestom vnútornej opozície, dotknutých mimovládnych organizácií a ich zahraničných sponzorov izraelský parlament prijal 11. 7. 2016 „nedemokratickú, nehumánnu a totalitnú“ legislatívnu normu, ktorá ukladá NGO povinnosť deklarovať pôvod peňazí zo zahraničných zdrojov v komunikácii s úradmi aj v televízii, na bilbordoch či na internete. „Schválený zákon je deklaráciou nezávislosti Izraela od vonkajších zásahov do jeho vnútornej politiky. Účelom je transparentné informovanie verejnosti o úlohe zahraničných vlád pri financovaní a podpore týchto skupín. V prípade jeho nedodržiavania sa budú ukladať pokuty,“ definuje zákonodarca prijatú právnu normu a pridáva štatistiku: Izrael registruje približne 30-tisíc mimovládnych organizácií, pričom podiel cudzích mocností na ich financovaní je viac 50 %. Podľa jeruzalemského kabinetu ide o takmer všetky doľava sa deklaru-

júce NGO, ktoré z veľkej časti politicky, morálne a hmotne podporuje Európska únia. A práve dve z nich sa nedávno stali diplomatickou rozbuškou medzi Nemeckom a Izraelom.

NETANJAHUOV POHŔDAVÝ POSTOJ K EURÓPE

Keď totiž minister zahraničných vecí NSR Sigmar Gabriel deň pred svojou nástupnou návštevou Izraela 25. 4. avizoval úmysel stretnúť sa v Jeruzaleme s predstaviteľmi ľavicových organizácií pre ľudské práva, premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu mu prostredníctvom kanála súkromnej TV Aruc 2 odkázal: buď on, alebo aktivisti. Celý rozruch zašiel podľa agentúry DPA až tak ďaleko, že šéf 34. izraelskej vlády a strany Likud zvažoval schôdzku s Gabrielom zrušiť. Nemecký diplomat, ktorý si až dovtedy nevedel vynachváliť ich „veľmi otvorený vzťah“, naraz onemel. Z plánu pracovných termínov izraelského premiéra, ktorý kabinet rozoslal médiám, stretnutie s ním dokonca vypadlo. Prvý vinník tejto roztržky – organizácia Breaking the Silence (Prelomiť mlčanie), figurujúca medzi účastníkmi Gabrielovej diskusie so „zástupcami občianskej spoločnosti“ (úvodzovky pochádzajú od agentúry TASR, ktorá ich v prípade slovenských aktivistov zásadne nepoužíva), podrobuje pravidelnej kritike izraelskú osídľovaciu politiku, čerpajúc z výpovedí vojakov a záložníkov o ich službe na zabraných palestínskych územiach. Pozvali aj mimovládnu organizáciu B’Tselem, ktorá upozorňuje na tamojšie porušovanie ľudských práv. Ponižujúce diplomatické zaucho, v ktorom sa azda trochu premietla aj nezahojená nemecko-židovská trauma z druhej svetovej vojny, uštedril Netanjahu Gabrielovi s náležitým apetítom. Podobne dopadlo aj februárové stretnutie belgického premiéra Charlesa Michela so zástupcami týchto skupín, ktoré po ostrej výmene názorov nakoniec vyústilo do predvolania veľvyslanca

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Isaac Herzog

Belgického kráľovstva na koberec izraelského kabi netu. Izraelský hostiteľ známy svojou aroganciou a nekompromisným postojom k mimovládnym organizáciách hovoril dokonca o vážnej urážke. Benjamin Netanjahu si však svoje pohŕdavé gesto voči Európe môže dopriať: Donald Trump na čele novej administratívy USA už naznačil, že na rozdiel od svojho predchodcu Baracka Obamu nebude medzinárodným spoločenstvom kritizovanej výstavbe židovských osád na nezákonne okupovanom Západnom brehu Jordánu prudko brániť. Aj ostrovná časť Európy konečne „prichádza k rozumu“. Britskému šéfovi diplomacie Borisovi Johnsonovi sa 8. 3. v Jeruzaleme dostalo od hlavy židovského štátu Reuvena Rivlina nevšedne vrúcneho prijatia. Ako by pocítil závan zmeny: jednotný európsky postoj voči izraelskej genocídnej politike môže byť po brexite už iba spomienkou.

ISAAC HERZOG: PÚČIKY FAŠIZMU KVITNÚCE V IZRAELI

Napriek tomu, že nový zákon v pôvodne navrhnutom reštriktívnom znení, ktoré počítalo so zdanením ziskov zo zahraničných darov či od

sponzorov, neprešiel, a pracovníkov ľavicových mimovládnych organizácií označoval za agentov, aj jeho miernejšia dikcia stačila na to, aby zdanlivo monolitný vzhľad izraelskej society rozsekla. Aké sú postoje voči kontroverznému novému zákonu naprieč izraelským politickým spektrom? Jeho stúpenci na čele s premiérom ho označujú za nevyhnutné opatrenie proti cudzím pokusom zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny, ktoré posilní demokraciu a transparentnosť činnosti ľavicových mimovládnych organizácií pôsobiacich na jej území. Zákonodarca Robert Ilatov z pravicovej sekulárnej strany Yisrael Beiteinu (Izrael, náš domov), povestnej tvrdou nacionalistickou líniou a nasledovaním téz zakladateľa revizionistického sionizmu Zeva Jabotinského, zákon podporuje argumentom, že zasahovanie do vnútorných záležitostí Izraela je neprijateľné. S prihliadnutím na skutočnosť, že členstvo tejto strany, ktorá bola po voľbách v roku 2009 treťou najsilnejšou v Knessete, tvoria poväčšine rusky hovoriaci prisťahovalci z bývalého ZSSR, ktorý má s úsilím o jeho ovládnutie zvonka bohaté historické skúsenosti, možno ich postoj k mimovládnym organizáciám chápať.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Naproti tomu ľavicová opozícia vyčíta zákonu jeho nedemokratickosť a upozorňuje, že do života NGO orientovaných prioritne na obhajobu práv Palestínčanov zasahuje likvidačne. Asi fakt, že Izrael je jedinou z krajín oficiálne zaraďovaných medzi demokratické, ktorá sa podobný zákon opovážila prijať, ju inšpiroval k hľadaniu paralel s autoritárskymi praktikami Saudskej Arábie či Ruska – to však podľa Západu demokratickou krajinou nie je. Napríklad ľavicová skupina Antiosada, ktorej názov už sám za seba vypovedá, o čo jej ide, už avizovala plán napadnúť schválený zákon na najvyššom súde Izraela, ktorý sa vydaniu nálezu nevyhne. Jedna z jej kľúčových námietok znie, že milióny dolárov dostávajú od mimovládnych organizácií i osadníci. Podľa Volkera Becka, predsedu nemecko-izraelskej parlamentnej skupiny priateľstva, zákon poškodzuje povesť Izraela. Asi najďalej v jeho zdrvujúcej kritike zašiel vodca opozície Isaac Herzog, keď ešte pred jeho odsúhlasením vyhlásil, že predstavuje púčiky fašizmu kvitnúce v Izraeli. Zrejme mal na mysli text vypustený z návrhu, prikazujúci označovanie mimovládnych aktivistov identifikačnými štítkami, ktorý mu mohol evokovať zákon o povinnom označovaní židov v nacistickej Tretej ríši.

JE TO AJ REAKCIA NA ZASAHOVANIE USA DO VOLIEB

Zahraniční kritici izraelského zákona o NGO si vzali na mušku jeho nacionalisticko-rasistický podtext. Ako zdôraznila šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, „podpora izraelskej občianskej spoločnosti zo strany EÚ chce urýchliť napĺňanie práv zraniteľných skupín či menšín v Izraeli, najmä arabskej menšiny“. Netanjahu jej kontruje: na zákone nie je nič nedemokratické a podobnú transparentnosť v politike i vo verejnom živote, akej sa za iných okolností EÚ dovoláva, očakáva od iných demokratických štátov aj Izrael. Tel Aviv sa pritom nemusí z ničoho obhajovať. Izraelským zákonodarcom poslúžil ako vzor americký zákon FARA (Foreign Agents Registration Act) z roku 1938, ktorý umožňuje Washingtonu transparentnú kontrolu financovania mimovládnych organizácií zo zahraničných zdrojov. Išlo

súčasne o reakciu na pokusy Obamovej administratívy ovplyvniť voľby v Izraeli (2015) prostredníctvom podplatených NGO v neprospech ich jasného favorita – strany Likud na čele s Benjaminom Netanjahuom. „Bojovali sme proti Obamovmu tímu a vyhrali sme,“ napísal na sociálnej sieti po vyhraných voľbách Netanjahuov stratég Aron Šaviv. Poznanie, že ani pozícia najvernejšieho spojenca USA nedáva krajine stopercentnú ochranu pred zasahovaním Bieleho domu do jeho vnútorných záležitostí, viedlo politickú elitu k príprave právnej obdoby amerického zákona FARA. Izrael ňou získal nielen dôležitý zákonný nástroj, ale zároveň symbol svojej skutočnej nezávislosti. Na druhej strane, všimnime si tú iróniu – USA trvajú na neobmedzenom štatúte amerických NGO pôsobiacich v iných krajinách (pozri rozvratnú činnosť USAID – Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj v Ázii, Afrike, na Blízkom východe, v Latinskej Amerike a v Európe). Je zjavné, že Tel Aviv má oproti Washingtonu ešte jeden morálny bonus navyše: holokaust. Zneužívanie tragickej histórie poskytuje izraelským predákom diplomatickú a trestnoprávnu nedotknuteľnosť či – ak to chceme zjemniť – toleranciu nielen pri porušovaní medzinárodného práva, ale rovnako pri kontrole tretieho sektora. V čom teda – okrem sebavedomia v odrážaní ambícií tretieho sektora, spočíva zásadný rozdiel medzi slovenským a židovským štátom? Podľa všetkého v tom, že mimovládnym organizáciám v Izraeli ide – na rozdiel od tých na Slovensku, ktorých očividným cieľom je oslabenie štruktúr legitímnej moci – o spravodlivú vec: zastavenie nezákonného anektovania palestínskych území židmi a dosiahnutie rovnoprávneho vzťahu medzi obidvomi národmi. A keďže do Izraela si nechodia podávať kľučky zástupcovia medzinárodných ľudskoprávnych organizácií (vediac, že by aj tak nepochodili), ani veľvyslanectvo USA nevyrába pre tamojších občianskych aktivistov scenáre na podnecovanie vzdoru proti skorumpovanej vrchnosti, môže Benjamin Netanjahu pokojne spávať. Tento rozdiel je taký zásadný a principiálny, že pri posudzovaní legitímnosti boja proti rozkladným aktivitám NGO nemožno klásť medzi Izrael a Slovensko znamienko rovnosti.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

AKO ODOLAŤ CHOBOTNICI

ROZSIAHLY CELOSVETOVÝ LABYRINT NADÁCIÍ, KTORÉ ŽIVIA TISÍCE MIMOVLÁDNYCH A NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ, MÔŽE BYŤ ZO SVOJHO UHLA POHĽADU S BILANCIOU SVOJEJ ČINNOSTI ZA POSLEDNÉ TRI DESAŤROČIA POMERNE SPOKOJNÝ. ANI FINANČNÝ ŠPEKULANT GEORGE SOROS, KTORÝ OSTÁVA I VO VEKU 86 ROKOV ŠEDOU EMINENCIOU GLOBÁLNEHO ORGANIZOVANIA FAREBNÝCH REVOLÚCIÍ, SA NESŤAŽUJE, ŽE SA MU NEDARÍ A NEPOMÝŠĽA ODÍSŤ DO DÔCHODKU. UPÍSAL SA PLNENIU DOŽIVOTNEJ MISIE, KTOROU HO POVERILI PRED VYŠE POLSTOROČÍM V LONDÝNE FINANČNÉ KRUHY, KTORÉ INVESTUJÚ DO HLBOKÝCH SPOLOČENSKÝCH ZMIEN POTREBNÝCH NA NAPĹŇANIE SVOJICH DLHODOBÝCH PLÁNOV.

TRVÁ TO DLHŠIE, NEŽ SA ZDÁ

Kultúrna revolúcia, ktorú rozfázovali na tri až štyri generácie, premenila západnú spoločnosť od skončenia 2. svetovej vojny na nepoznanie. Rozhádzala hodnotovú sústavu západnej civilizácie mäkkým, v zásade nenásilným spôsobom, pod vznešenými a odzbrojujúcimi heslami budovania lepšej, spravodlivejšej, solidárnejšej a otvorenej spoločnosti. Používala na to viaceré technológie transformácie spoločnosti a pri tom po celé tie desaťročia narážala na minimálny odpor. Mnohé ostávajú nepoznané – a ak sú známe, zvyknú sa vydávať za to, čím nie sú. Svetové prepletenie neziskových a mimovládnych organizácií vedie

tichú psychologickú vojnu. Tú zdanlivo nemôže prehrať, pretože „prevychovalo“ protivníka na stádo, ktoré sa nechá viesť na porážku. Na rozdiel od zvieracích stád sa však tie ľudské vedú ťažšie. Nadnárodní dušpastieri o tom vedia a na krotenie vzdorovitých, poháňanie zaostávajúcich a preprogramovanie neprispôsobivých používajú pestrú paletu presvedčovacích prostriedkov. Ak nezaberajú tie pocukrované a pohyb žiaducim smerom viazne, nastupuje práskanie bičom. To je doména, kde sa zviditeľňuje úloha kategórie mimovládnych, neziskových a iných komponentov tretieho sektora, ktoré pripravujú a uskutočňujú farebné revolúcie. Môžu sa pochváliť dlhým

63 zoznamom krajín, kde zvrátili vývoj, ale obdobie najväčšej slávy im už pominulo. Šírenie demokracie metódami informačnej vojny a organizovania pouličných nepokojov sa sprofanovalo. Aj keď uspejú, vytúžený efekt sa nemusí dostaviť alebo vydržať. Existuje viacero chronologicky zoradených zoznamov krajín, kde organizovaní aktivisti používali metodiku vedenia nenásilného odporu proti vládam so zámerom zatískať ich do defenzívy neustálym stupňovaním požiadaviek, až sa zlomia. Pojem farebnej alebo kvetinovej revolúcie je starší než sa zdá. Vychádza z princípu kladenia nenásilného odporu, ktorý má korene v starovekej Ázii. Súčasnej západnej civilizácii ho priblížil indický mysliteľ Mahátma Gándhí známy ako stratég protikoloniálneho odboja kladením nenásilného odporu britskej správe. V 60. rokoch minulého storočia po ňom siahli duchovní otcovia kvetinového hnutia hippies v USA. Vyvolali búrlivé spoločenské hnutie mladej generácie, ktoré nabralo politickú podobu, tlačilo na vládu, usporadúvalo masové protivojnové pochody a v prie-

behu niekoľkých rokov si vynútilo uvoľnenie morálky, etiky, pravidiel správania a spoločenských vzťahov. Bola to farebná revolúcia, ktorá spustila dlhodobý proces formátovania celej západnej civilizácie. S nezvratnými následkami, ako vidno dnes po vyše polstoročí.

ZVÄDNUTÉ KLINČEKY

Chronológia farebných revolúcií v internetovej encyklopédii Wikipédia začína portugalskou klinčekovou revolúciou v apríli 1974. Masové demonštrácie vtedy oslabili súdržnosť silových zložiek salazarovskej diktatúry a povzbudili ľavicovo zmýšľajúce krídlo dôstojníckeho zboru na vypovedanie poslušnosti. Vojenský puč podnecovaný hnutím ľavicových aktivistov privodil pád skostnatenej pravicovej diktatúry s ušľachtilým úmyslom otvoriť Portugalsku cestu k slobode, rovnoprávnosti a plnokrvnej demokracii. Opojné obdobie nadobudnutej voľnosti trvalo len zopár rokov. Zákulisní organizátori a finanční sponzori klinčekovej revolúcie využili tretí sektor na revolučné urýchlenie hospodársko-politickej

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

FILIPÍNSKY TŔŇ V PÄTE

Demonštrácia v portugalskom meste Porto 25. apríla 1983

prestavby konzervatívnej krajiny na liberálnu demokraciu. Státisíce aktérov klinčekovej revolúcie sa vtedy od svojich skupinových vodcov nedozvedeli, že zahraničným dobrodincom stojacim nad nimi nešlo o blaho širokých vrstiev Portugalska. Potrebovali len skoncovať s portugalskou a španielskou pravicovou diktatúrou, pretože boli príliš ťažkopádne, „nábožensky zaťažené“ a málo vhodné do projektu budovania jednotnej liberálnej Európy. Už v roku 1986 vstúpilo narýchlo zdemokratizované Portugalsko spolu so susedným Španielskom do Európskeho spoločenstva. Odvtedy sa liberalizujú rovnakým samozničujúcim tempom ako ostatní utopenci v tomto novodobom taviacom kotle európskych národov. Mladí Portugalci, synovia a vnuci aktivistov klinčekovej revolúcie, by sa dnes nedali nalákať sloganmi šírenými aktivistickými hnutiami, formulovanými v dielňach architektov Nového svetového poriadku, no je už neskoro. Španielsku trval prechod od diktatúry dlhšie. Spustilo ho úmrtie diktátora Francisca Franca v novembri 1975, avšak prebehol zhora, bez

významnejšieho ľavicového aktivizmu zdola. Konzervatívna republika zanikla a obnovila sa konštitučná monarchia. Kráľ Carlos I. bol na radosť nadnárodného kapitálu kozmopolitickým monarchom a Španielsko rýchlo upadlo do hlbokej závislosti od subvencií z Bruselu. Svetová finančná kríza v roku 2009 spôsobila Španielsku ťažké škody. Nezamestnanosť mladej generácie vyskočila podobne ako v Portugalsku nad 50 %. Protestné hnutie Indignados (Rozhorčení) zdola organizovalo masové demonštrácie proti divokému kapitalizmu. To nehralo do karát globálnej sorosovskej sieti neziskových a mimovládnych organizácií zameraných na podvracanie vlád, ktoré neskákali, ako im investorské kruhy pískali. Nadnárodný nadačný kapitál si postupne našiel cestičky, ako podmyť revolučného ducha Indignados, keď neutralizoval jeho potenciál investovaním do odklonu programu politickej ľavice. Peniaze sypal takým mimovládnym organizáciám a politickým aktivistom, ktorí deklarovali boj proti korupcii a iným defektom v systéme, no nie proti systému ako takému.

Ironický osud postihol strojcov februárovej žltej revolúcie 1986 na Filipínach. Keď sa grupovali v protestných hnutiach proti diktatúre Ferdinanda Marcosa, ešte to nemohli tušiť. Toho preslávila manželka Imelda najrozsiahlejšou kolekciou luxusných topánok na svete. Keď po trojročnej príprave vypukla revolúcia v podobe masových zhromaždení s účasťou dvoch miliónov demonštrantov v centre Manily, Marcos proti nim nenasadil ozbrojené zložky. Stiahol sa a odišiel do exilu. Po troch dňoch celý ten cirkus triumfálne skončil. Filipínci dostali to, po čom ich farební revolucionári volali. Východoázijská krajina sa dokorán otvorila svetu a ten ju začal homogenizovať a kapitálovo vysávať obvyklým globalistickým spôsobom. Prevažne kresťanské filipínske súostrovie morálne prudko klesalo, až skončilo v bahne korupcie a v pazúroch narkomafie. Mimovládne a neziskové organizácie tejto dekadencii nebránili a stáli viac na strane advokátskej mafie obhajujúcej ľudské práva troch miliónov narkomanov a rozsiahlej siete dílerov. Augiášov chliev sa vlani podujal vyčistiť prezidentský kandidát Rodrigo Duterte. Získal dôveru a vyhral voľby. Sedemdesiatdvaročný právnik a bývalý dlhoročný starosta mesta Davao na ostrove Mindanao vyhlásil narkomafii nemilosrdnú vojnu, pri ktorej tečie krv. „Slniečkarské“ nadácie – a takých je na Filipínach väčšina – ho nielenže nepodporili, ale rozpútali proti nemu nenávistnú, medzinárodne koordinovanú kampaň. Duterte čistí ulice, oberá mafiu o lukratívne zisky a občania to vítajú. Teší sa závideniahodným preferenciám na úrovni 83 percent. Prezident má sorosovcov prečítaných ako starú známu knihu. Vie, s čím na neho vyrukujú a na každý ich ťah pozná protiťah. Priazeň či nepriazeň kartelu globálnych mienkotvorných mediálnych kartelov mu môže byť ukradnutá. Ak odradia nejakých západných investorov od vkladov do filipínskej ekonomiky, ľahko ich nahradí čínskymi. Ostro sa obul do bývalého „slniečkarského“ amerického prezidenta Baracka Obamu a hromžil aj na odtrhnutosť predstaviteľov OSN od reálneho života. Zdá sa, že mu imponuje Obamov nástupca Donald Trump. Aj ten čelí mohutnej ofenzíve sorosovskej mediálnej kavalérie,

i keď už menej prudkej po tom, ako začal zobať z ruky protiruským jastrabom vo Washingtone. Georgeovi Sorosovi, ktorý sa v apríli chystal na „humanitárnu návštevu“ Filipín, Duterte poslal tento odkaz: „Na tvoju hlavu jej vypísaná odmena... V pekle ti držia osobitné miesto!“

RUSKO V POPREDÍ

Pokusy o farebné revolúcie neuspeli v Kuvajte (2005), Arménsku (2005), Uzbekistane (2005), Azerbajdžane (2005), Bielorusku (2006), Moldavsku (2009), Iráne (2010), Rusku (2011), Ekvádore (2012), Turecku (2013), Hongkongu (2014) a vlani v Macedónsku. Neprestajným pokusom o zvrhnutie odolávajú vlády Venezuely a Sýrie. Žiadna krajina však nemá v očiach globálnej chobotnice také kritické postavenie ako Rusko, kde sa v marci 2018 konajú prezidentské voľby. Slovensko, samozrejme, nemôže spustiť z očí pokusy neziskových organizácií a cudzokrajných nadácií o podnecovanie nepokojov proti maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a konzervatívnej poľskej vláde, ktorí odmietajú otvoriť hranice migračnej invázii z Ázie a Afriky. Z globálneho hľadiska je osud Ruskej federácie predsa len vážnejší, obzvlášť ak už vidno, že nový americký prezident nedokáže dodržať predvolebné predsavzatie neprehlbovať studenú vojnu s Ruskom a nadviazať dialóg s Moskvou. Rusko má však vo Vladimirovi Putinovi prezidenta najvyššej svetovej triedy a prvotriedneho stratéga. Občania za ním pevne stoja a sorosovskej chobotnice sa neboja. Ruský server píšuci po česky cz.sputniknews.com v článku nazvanom Putin sľúbil, že nepripustí „farebné revolúcie“ v Rusku a krajinách OSKB nedávno citoval tento výrok Vladimira Putina na adresu domácich a zahraničných mimovládnych organizácií: „Poznáme všemožné teórie, ktoré sa realizujú v rôznych krajinách regiónu, a ich dôsledkom je značná destabilizácia v týchto regiónoch. Nič také, samozrejme, pripustiť nemôžeme a budeme sa zo všetkých síl snažiť, aby sme príslušným spôsobom konali v Rusku, a všetkými spôsobmi budeme podporovať našich partnerov z OSKB.“ Dodajme, že OSKB je českou skratkou Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Združuje Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan.

ORBIS PICTUS > ČÍNA Foto: Andy Wong, SITA/AP

Maďarský premiér Viktor Orbán so svojím čínskym kolegom Li Kche-čchiangom zdraví čestnú stráž počas uvítacieho ceremoniálu pred Veľkou ľudovou halou v Pekingu. Za Vyšehradskú štvorku tam nebol jediný. Na fórum Belt and Road – Jedno pásmo, jedna cesta (14. – 15. 5.), priletela do čínskej metropoly v sprievode ministrov a podnikateľov aj poľská premiérka Beata Szydlová, aby tam spolu s lídrami ďalších 27 krajín (vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina, českého prezidenta Miloša Zemana či talianskeho premiéra Paola Gentiloniho) zabojovala o obchodné kontrakty. (jup)

ČÍNA > ORBIS PICTUS Foto: Wu Hong/Pool Photo, SITA/AP

Vyzerá to tak, ako by sa s dobyvateľmi čínskeho trhu naraz roztrhlo vrece. Do Pekingu sa hneď po spomínanom fóre vybral na vohľady aj prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, ktorý si na snímke podáva ruku s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pred ich bilaterálnym stretnutím v Pekingu 16. 5. V rovnaký deň s ním absolvoval schôdzku i jeho laoský kolega Bounnhang Vorachith. Slovenský novinársky mainstream sa nepohoršoval – nemal dôvod. Andrej Kiska s Robertom Ficom mali vtedy iné starosti. Slovensko predsa Čínu nepotrebuje. (jup)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Mary Altaffer, SITA/AP

Chodec prechádzajúci popri newyorskej burze na Dolnom Manhattane. Dolárové rezervy po odvolaní šéfa FBI 10. 5. 2017 prudko klesli. Nebol to však jediný faktor. K poklesu prispeli aj nepresvedčivé čínske údaje, ktoré podporili obavy, že ekonomika USA spomaľuje. (jup)

USA > ORBIS PICTUS Foto: Carolyn Kaster, SITA/AP

Dnes už bývalý riaditeľ FBI James Comey sa pripravuje na svoje vystúpenie pred zasadnutím Senátu Súdneho výboru pre dohľad nad federálnym vyšetrovacím úradom FBI vo washingtonskej štvrti Capitol Hill, kde sídli aj Kongres USA. Necelý týždeň nato 9. 5. omráčil Donald Trump verejnosť jeho nečakaným odvolaním z funkcie. Podľa prezidenta to bude znamenať nový začiatok FBI – kontro verznej organizácie, ktorej agenti idúci nekompromisne v pätách delikventov, vrahov a psychopatov tvoria už neodmysliteľnú súčasť štandardného televízneho vyžitia slovenskej rodiny. (jup)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Christophe Ena, SITA/AP

Odchádzajúci francúzsky prezident François Hollande a jeho novozvolený nástupca Emmanuel Macron na slávnostnom ceremoniáli 10. 5., ktorým si pripomenuli zrušenie otroctva v krajine. Spokojnosť staršieho hrobára jednotnej Európy vyplýva z dôvodnej viery, že jeho mladší nasledovník bude pokračovať v započatom diele a úspešne ho dovedie až do fatálneho konca. Pre radových občanov Únie je to zase signál, že euroagónia potrvá dlhšie, ako sa ešte pár dní predtým odhadovalo. (jup)

MEXIKO > ORBIS PICTUS Foto: Marco Ugarte, SITA/AP

Zahraničná reputácia krajiny galského kohúta utrpela hneď na druhý deň po inaugurácii Emmanuela Macrona za hlavu štátu. Podľa Komisie pre národnú bezpečnosť Mexika francúzsky občan ozbrojený nožom zaútočil na kňaza v tamojšej Metropolitnej katedrále. Motív jeho činu nie je známy. Na snímke z apríla 2014 prechádzajú obyvatelia a návštevníci Mexico City pred katedrálou vyzdobenou portrétmi niekdajšieho pápeža Jána Pavla II. (vpravo) a Jána XXIII. (jup)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

PROFESOR ĎURICA: SLOVENSKÚ HISTÓRIU PÍŠU ODCHOVANCI ČECHOSLOVAKIZMU

JEDNÝM Z NOMINOVANÝCH NA TOHTOROČNÉ OCENENIE PROMETHEUS BOL AJ V MINULOSTI MEDZINÁRODNE PÔSOBIACI KŇAZ A HISTORIK PROFESOR MILAN STANISLAV ĎURICA. PRETOŽE JEHO POHĽAD NA NAŠU HISTÓRIU SA V MNOHÝCH BODOCH LÍŠI OD OFICIÁLNEJ VERZIE, MAINSTREAMOVÍ HISTORICI, MÉDIÁ ČI POLITICI HO ZVYKNÚ OZNAČOVAŤ ZA KONTROVERZNÉHO, ČI DOKONCA PODNECUJÚCEHO EXTRÉMIZMUS. NÁM SA ZDALO ROZUMNEJŠIE BEZ AKÝCHKOĽVEK PREDSUDKOV MU DAŤ MOŽNOSŤ PREDSTAVIŤ SVOJE POHĽADY NA SPOLUŽITIE ČECHOV A SLOVÁKOV, AKO AJ NA TOĽKO ZATRACOVANÚ EXISTENCIU VOJNOVÉHO SLOVENSKÉHO ŠTÁTU.

Foto: Matúš Plecho

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

ilan Stanislav Ďurica sa narodil 13. 8. 1925. Pred vojnou, počas nej a tesne po nej postupne vyštudoval Šafárikovo československé štátne reálne gymnázium v Prešove, Piaristické gymnázium v Krakove, Saleziánske gymnázium v Šaštíne, Noviciát Spoločnosti sv. Františka Saleského vo Svätom Beňadiku a Československé reálne štátne gymnázium v Trnave. Následne odišiel do Talianska, kde absolvoval Pápežskú saleziánsku univerzitu v Turíne a politické vedy na Štátnej univerzite v Padove. Svoje historické štúdie opieral o pravidelné návštevy na univerzitách a v archívoch v Bonne, Kolíne, Koblenzi, Freiburgu, Norimbergu, Mníchove, Marburgu, Frankfurte nad Mohanom, Heidelbergu, Budapešti, Varšave či Krakove. Dlhé roky pôsobil na Univerzite v Padove, kde sa vypracoval z odborného asistenta až na profesora. Zároveň bol kňazom, pápež Ján X XIII. ho vymenoval za poradcu Prípravnej komisie pre 2. vatikánsky koncil v odbore Disciplína kléru a kresťanského ľudu. Predovšetkým sa však celý život zaoberá históriou Slovenska, pričom osobitnú pozornosť venuje dejinám vojnového Slovenského štátu a židovskej otázke. Pritom ho ťažko označiť za antisemitu, okrem iného rozpracoval tému Židia zo Slovenska v dejinách vedy a kultúry, aby poukázal na nezanedbateľný prínos slovenských židov do medzinárodného kultúrneho bohatstva. V súčasnosti žije ako dôchodca, stále však pracuje na nových rozšírených vydaniach svojej mimoriadne úspešnej knihy Dejiny Slovenska a Slovákov. Býva v Bratislave, kde prebehlo aj naše stretnutie. Predstavitelia mainstreamu vás označujú ak nie za extrémistu, tak za autora, ktorý podnecu je extrémizmus. Čo si o tom myslíte? Myslím si, že sú na veľkom omyle. Som historik európskeho formátu a nikdy som nemal nič do činenia so žiadnym extrémizmom. Súhlasíte s tvrdeniami, že velebíte a nekriticky sa dívate na Jozefa Tisa a Slovenský štát?

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Na celé slovenské dejiny sa dívam ako na predmet môjho celoživotného bádania a mám odvahu povedať a napísať výsledky tohto môjho bádania. Mne je iba ľúto, že na Slovensku boli a aj teraz sú skupinky vzdelaných ľudí, ktorí sa na niektoré obdobia dejín pozerajú českými alebo aj maďarskými očami. Takýmto jasne chýba národné povedomie. Doktorát ste obhájili na prestížnej Padovskej univerzite, kde ste potom pôsobili až do svojho dôchodku. Stretli ste sa tam, či už zo strany va šich kolegov alebo vedenia univerzity, s nejakým spochybňovaním vašej osoby? Absolútne nič takého som nezažil. V európskom kultúrnom svete je riadny univerzitný profesor úplne samostatný vo svojom odbore a žiadni kolegovia nemajú čo hovoriť o jeho kvalitách. O tých rozhoduje úradná procedúra stanovená zákonmi štátu. Ak hovoríte, že sa veľa Slovákov stále díva na našu históriu českými alebo maďarskými oča mi, v čom je ten český alebo maďarský pohľad nesprávny alebo zaujatý? Môžete uviesť nejaké príklady? Tu nemá zmysel hovoriť o nesprávnosti alebo zaujatosti. Maďari vždy pokladali Slovensko za svoje historické územie a Česi podobne, aj keď ich „história“ mala iba slabých dvadsať rokov a Slovákom bola podobne cudzia ako tá maďarská. Ale český pohľad získal za tých dvadsať rokov aj na Slovensku určitý počet „Čechoslovákov“. Jeden ani druhý z týchto pohľadov nemohol byť pre Slovákov prijateľný, lebo neuznával historickú realitu slovenského národa. Tu nejde o príklady, to sú zásadné otázky jestvovania slovenského národa, ktorý nemohli a nechceli uznať ani Maďari, ani Česi. Nie je dnes väčším problémom pohľad americ ký alebo pohľad nadnárodných elít, ktoré sa aj prostredníctvom rôznych im naklonených intelek tuálov snažia zľahčovať význam národnej histó rie a národnej identity? Keď sa napríklad snažia vytvoriť umelú identitu európskeho národa... My Slováci z vlastnej skúsenosti našich dejín vieme, že umelé „identity“ sú iba prejavom snáh

75 o vykynoženie slovenského národa ako takého. Uvedomenému národu vôbec nesmie záležať na tom, čo si o ňom myslia alebo píšu vo svete. Národ, ktorý si je vedomý svojej identity, môže bezpečne ignorovať, čo si o nej myslia predstavitelia aj najväčších štátov na svete. Uvádzate, že na rozdiel od našich oficiálnych historikov s komunistickou minulosťou vy ste mali väčšiu možnosť dostať sa do zahraničných archívov, a teda získať aj menej známe infor mácie a fakty o slovenskej histórii. Určite nie je možné všetky vymenovať, ale môžete spome núť aspoň niektoré, ktoré považujete za kľúčové a zásadnejším spôsobom menia naše doterajšie chápanie histórie Slovákov? O tom som napísal a vydal 930-stranovú knihu Dejiny Slovenska a Slovákov (Lúč, Bratislava), ktorá už dosiahla štyri vydania. Práve táto kniha patrí k najpredávanejším titulom na slovenskom trhu vôbec. Na druhej strane ju napadli pracovníci Historického ústa vu SAV a kritizovali ako plnú faktografických Foto: Matúš Plecho

chýb. Hoci sa mala v 90. rokoch pôvodne distri buovať ako učebná pomôcka pre školy, minister stvo školstva si to nakoniec rozmyslelo. Čo tej knihe vyčítali a prečo bola ako učebná pomôcka stiahnutá? Vysvetlenie je celkom jednoduché. Napríklad v Nemecku po zmene režimu prepustili 1005 profesorov, neprenasledovali ich, zaručili im na tri roky plat, ktorý dosiahli, ale museli zo škôl preč. Kým tu na Slovensku sa režimy menili, ale všetci ostávali a ostávajú vo funkciách, ktoré im udelil pražský komunistický režim. Na Slovensku sa režim naoko zmenil, ale vo funkciách aj v školstve ostali sedieť všetky osoby vymenované pražskými komunistickými vládami. Ani celá SAV nie je žiadnou výnimkou. Preto nemohli prijať výsledky desiatok rokov môjho slobodného bádania o slovenských dejinách, ale pokračujú v tom, čo ich naučil český komunistický režim. Široká slovenská verejnosť im dáva jasnú odpoveď tým, že masovo kupuje moje knihy. Objektívni historici sa aj do výučby pokúsili presadiť moje Dejiny Slovenska a Slovákov, ale hlavne na kultúrnom poli zostali komandovať „československí“ a komunistickí

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

odchovanci. Týmto môj pohľad na slovenské dejiny nemohol a nebude môcť vyhovovať. Naopak, v čom vidíte príčiny obrovského úspe chu tejto knihy? Príčina je jedine v tom, že aj široké vrstvy vzdelaných občanov už museli stratiť dôveru v pohľady na vlastné dejiny diktované komunistickou a „československou“ ideológiou. Boli a sú radi, že dostávajú do rúk aj niečo iné. Naša generácia sa v škole učila, že v prvej Československej republike sa zaostalé Sloven sko vďaka Čechom rozvinulo, vybudoval sa tu nejaký priemysel. Alebo že dôvod, prečo sme tu mali českých učiteľov, úradníkov či žandárov, spočíval v tom, že sme nemali dostatok našich vlastných príslušne vzdelaných ľudí. Ako sa vy dívate na prvý spoločný štát Čechov a Slovákov? Kto pozorne analyzoval obdobie 1918 – 1939, musel nadobudnúť dojem – ba istotu, že Česi pokladali Slovensko za svoju získanú kolóniu a usilovali sa s ním podobne zaobchádzať. Zaplavili Slovensko svojimi úradníkmi vo všetkých možných štátnych ustanovizniach. Aj ja som ako žiačik základnej školy dostal učiteľku priamo z Prahy. Do určitej miery to bolo naozaj potrebné, lebo naša inteligencia mala napospol maďarské vzdelanie. Ale roky prechádzali a situácia sa v prospech Slovákov nemenila. V jednom rozhovore ste spomínali, že keď naši oficiálni historici píšu, že Žilinským mani festom zo 6. 10. 1938 HSĽS vyhlásila samostat nosť Slovenska, zavádzajú. Pritom tento doku ment podpísali okrem hlinkovcov aj ďalšie štyri politické strany. Bola tu teda širšia politická vôľa vytvoriť samostatný slovenský štát? Toto iba naznačuje, že takáto vôľa v národe bola. Ale na platné vyhlásenie to nebol dostatočný orgán. Takýmto je iba parlament alebo snem volených zástupcov národa. Dá sa hovoriť o Slovenskom štáte ako fašistic kom? Bola spolupráca s Hitlerovým Nemeckom nevyhnutná? Slováci, ako aj každý iný národ, sa tešili, že v roku 1939 dosiahli svoj suverénny štát. Kto Foto: Matúš Plecho

pozná dejiny, nemôže nevedieť, že pre taký malý národ, ako sme my Slováci, to bez podpory niektorej mocnosti jednoducho nie je možné. Rozhodujúcou mocnosťou v oných rokoch bolo evidentne Nemecko. Či by tam vládol Hitler alebo ktorýkoľvek iný nemecký politik, bez súhlasu a podpory Nemecka by malé Slovensko nemohlo dosiahnuť medzinárodné uznanie. Na tom Slováci nemohli nič meniť. Preto sme si so súhlasom Hitlera mohli založiť vlastný Slovenský štát, ktorý sme ústavne definovali ako Slovenskú republiku. My, ktorí sme ju zažili, sme v nej necítili nič fašistického. Bol to náš slovenský národný štát. Zrejme ako nový a malinký štát Slováci nemohli ignorovať fakt, že pánom Európy bol vtedy Adolf Hitler. Preto sa museli oprieť aj o jeho Nemecko. Je objektívny fakt, že ekonomika Slovenského štátu bola vysoko rozvinutá a hodnota slovenskej koruny sa približovala k hodnote švajčiarskeho franku. V čom boli príčiny tohto ekonomické ho vzostupu? Súhlasíte s tvrdeniami, že to bolo vďaka arizovanému židovskému majetku, teda na úkor určitej skupiny obyvateľstva? Arizácia židovského majetku sa konala podobne ako v iných štátoch pod nemeckou kontrolou. Bolo však všeobecným presvedčením, že Slováci sa tešili zo svojho štátu a nadšene pracovali na jeho rozvoji. Arizácia k tomu mohla čiastočne prispieť. Boli medzi predstaviteľmi Slovenského štátu radikálnejší a umiernenejší politici? Je pravda, že ak by sa stal prezidentom Tuka, omnoho už šie by spolupracoval s Nemcami a plnil ich vôľu viac ako Tiso? Dokázal si Tiso vydobyť nejaké ústupky zo strany Nemcov? Všetci sme vtedy videli a vedeli, že starý Tuka nadbiehal Nemcom, lebo sa pokladal za „martýra“ a chcel získať nemeckú podporu proti Tisovi, ktorému však v národnom hodnotení osobnosti nesiahal ani po päty. Tisovi museli Nemci ustúpiť už pri jeho historicky prvej návšteve v Berlíne 13. marca 1939, keď odmietol vyhlásiť z Berlína rádiom samostatný Slovenský štát, ale rezervoval to pre demokratickú politickú autoritu Slovenského snemu.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Jozefa Tisa odsúdili ako vojnového zločin ca, ktorý mal na svedomí smrť tisícok Židov. Jeho obhajcovia, naopak, tvrdia, že životy Ži dov zachraňoval a dlho nevedel, že ich posie lajú na smrť. Ako sa vy dívate na Tisovu vinu alebo nevinu? Taký malinký štát, akým bol vtedajší Slovenský štát, nikdy nemôže ísť proti dominujúcej veľmoci. Hitler pokladal Židov za úhlavných nepriateľov svojej Ríše a celej Európy, preto aj väčšina najmä malých európskych štátov jeho príklad nasledovala. Tiso ako kňaz robil, čo mohol, aby slovenských Židov zachraňoval. Mohol im udeľovať výnimky, čím zachránil okolo 30 000 Židov. Nikto vtedy nemohol vedieť, že Hitler bude Židov vraždiť. Mali žiť v príkladných pracovných táboroch. Prvé podozrenia o inom osude Židov vznikli u Tisa vtedy, keď Hitlera požiadal, aby tie pracovné tábory mohli navštíviť slovenskí úradníci – a nemecké úrady mu to odmietli.

Arizácie židovského majetku a transporty Židov zo Slovenska reálne prebiehali. To nebo li zločiny? Tu treba rozlišovať. Bolo všeobecne známe, že nepatrná štatistická menšina Židov najmä v stredoeurópskych štátoch vlastnila nepomerne veľkú časť rozličných majetkov. Preto určité zásahy vlád na podporu prechodu časti týchto židovských majetkov do rúk nežidovských občanov mnohí pokladali za úkon spravodlivosti. Transporty Židov však veľká časť občanov pokladala za nespravodlivé. Ale kto mohol, pomáhal Židom rozličnými spôsobmi. Nebolo možné postaviť sa transportom Ži dov na odpor? Židovskú otázku nemožno súdiť z dnešného pohľadu. Presídľovanie sa v tom čase považovalo za pomerne bežné. A netreba zabúdať, že malý štát, ktorý je susedom veľmocí, musí takmer vždy svoju politiku prispôsobovať, aby ich nedráždil. Aj Švajčiarsko, ktoré malo stáročnú neutralitu, sa v židovskej otázke usilovalo o nejakú dohodu s Nemeckom. Dosiahlo, že Nemecká ríša do cestovných pasov židovských občanov Nemecka a jeho sate-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

litných štátov dávala pečiatku s písmenom J ako Jude (Žid). To nevymyslel Hitler, to si žiadali Švajčiari. Slovensko vzniklo aj z vôle Nemeckej ríše (keby to Hitler nedovolil, Slováci by nikdy nemohli vyhlásiť Slovenský štát), a to ho viazalo, že si nemôže dovoliť provokovať Hitlera a zasahovať do jeho priorít. A pre Hitlera bola židovská otázka jedným z jeho politických cieľov. On Slovákom nepovedal, že bude Židov kántriť. Povedal, že ich sústredí v Poľsku, kde je veľa priestoru, a tam budú pracovať, aby si zarobili na chlieb. Pod týmto titulom uzavrel zmluvu so Slovenským štátom, aby Slováci prevážali Židov na práce do pracovných táborov. Čo mali Slováci robiť? Zachraňovali aspoň tých v štátnej službe a slovenská vláda za nich orodovala, že sú to špecialisti, bez ktorých by štátny aparát dobre nefungoval. Viac robiť nemohli, ale toto dosiahli. Stretol som sa s názorom, že zľahčujete úlo hu alebo popierate význam Slovenského národ ného povstania... Kto trochu pozná dejiny, vie, že tzv. SNP pripravoval v zahraničí už od roku 1943 Edvard Beneš, jeden z najúhlavnejších českých nepriateľov Slovenska a Slovákov. To pomenovanie slovenské bolo iba klamom na získanie podpory aspoň časti Slovákov. Takže si nemyslíte, že keby SNP neprebeh lo, po skončení druhej svetovej vojny by sme mali ťažšiu pozíciu pri rokovaní s víťaznými mocnosťami? SNP nebolo ani slovenské, ani národné. Edvard Beneš len potreboval dokazovať, že aj Slováci sú za jeho Československo. Ako sa dívate na povojnové Československo v období 1945 – 1993? Kto na koho doplácal? Na to nemôžem dať kompetentnú odpoveď, lebo som už v roku 1947 odišiel do zahraničia a žil som vo viacerých európskych štátoch. A ako hodnotíte vznik samostatného štátu v roku 1993? Ani veľa Slovákov si vtedy nežela lo rozdelenie ČSFR a skôr v tom videli politickú

79 dohodu medzi Klausom a Mečiarom. Bola to historická nevyhnutnosť? Každý uvedomelý národ s vlastnou kultúrou pokladá za nutné, aby mal aj svoju vlastnú samostatnú štátnu organizáciu. Všetko československé bolo v úplnom protiklade s touto zásadnou historickou skúsenosťou európskych národov. Slovensko nikdy v dejinách nemalo takmer nič spoločného s Českom – okrem toho, že hovorili dosť podobnými slovanskými jazykmi. Ale boli a sú to dva úplne odlišné slovanské národy. Preto bolo historickým nezmyslom gramaticky zlepovať dva rozličné pojmy a snažiť sa vytvoriť nikdy nejestvujúci československý národ. Medzi Českom a Slovenskom nikdy v dejinách nejestvovali žiadne osobitné vzťahy, preto sa umelý gramatický zlepenec Československo musí pokladať iba za absurdný pokus zasahovať do historického vývoja národov. Bolo dobré, že Klaus a Mečiar túto historickú danosť pochopili. Nasledujúce obdobie tzv. mečiarizmu dnešné médiá a politici hodnotia prevažne ako obdo Foto: Matúš Plecho

bie „temna, divokej privatizácie, mafiánskych praktík“. Súhlasíte s takýmto pohľadom? Takýto pohľad na tieto historické obdobia dokazuje iba jeho nebezpečnú plytkosť, preto nie je vôbec hodné zaoberať sa tým. Vidíte nejakú podobnosť alebo paralelu me dzi snahami prezentovať Jozefa Tisu ako zlo činca a prezentovať ako zločinca Vladimíra Mečiara? Pojem zločinec má vo všetkých kultúrnych krajinách svoj právne definovaný význam. Iba primitívni právni hlupáci nezodpovedne operujú s týmto pojmom, čím dokazujú svoju kultúrnu úroveň. Michal Havran vyhlásil, že Štúr bol anti semita a Vajanský zaprdený hlupák. O čom svedčia takéto výroky? Štúrovcov a národných buditeľov doteraz nikto nespochybňoval, začí na obdobie ich spochybňovania? Podobní hlupáci, ako je autor týchto výrazov, v slovenských dejinách nikdy nechýbali a pravdepodobne ani chýbať nebudú.

Tibor Eliot Rostas

SME, MARKÍZA A RTVS

SA VZDALI DISKUSIE

SO ŠÉFREDAKTOROM ZEM&VEK

FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE V TRNAVE ORGANIZOVALA 25. APRÍLA 2017 MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU S NÁZVOM MEGATRENDY A MÉDIÁ, NA KTORÚ OKREM INÝCH POZVALA AJ ŠÉFREDAKTORA MESAČNÍKA ZEM&VEK. PRÁVE TOTO MENO VYVOLALO PANIKU V MAINSTREAMOVÝCH MÉDIÁCH, KTORÚ KOORDINOVALI ĽUDIA Z MIMOVLÁDNEHO SEKTORA PROSTREDNÍCTVOM SOCIÁLNYCH SIETÍ. KTO SI MYSLEL, ŽE ĽUDIA Z VEDENIA SME, RTVS A MARKÍZY BY USTÁLI SÚBOJ S FAKTMI O TOM, KTO STOJÍ V POZADÍ ZA ICH FINANCOVANÍM A POLITICKOU „NEZÁVISLOSŤOU“, VEĽMI SA MÝLIL. V TÝCHTO ČASOCH SA DEFINITÍVNE POTVRDILO, ŽE MAINSTREAM V RUKÁCH FINANČNEJ OLIGARCHIE (MARKÍZA/CME A MAGNÁT LAUDER, AKO AJ SME/PENTA) SPOLU S POLITICKÝMI MANIPULÁTORMI Z VEREJNOPRÁVNEHO PRIESTORU POSTAVENÉHO NA NAŠICH POVINNÝCH KONCESIONÁRSKYCH POPLATKOCH (LUKÁŠ DIKO Z RTVS „VYVÁŽENE“ KOMUNIKUJÚCI S GÁBOROM GRENDELOM V JEHO TEXTOVÝCH SPRÁVACH) NEMÁ ŽIADEN POTENCIÁL VYVRÁTIŤ NAŠE FAKTY, POSTOJE A ZÁSADY. NAMIESTO ODVAHY A SCHOPNOSTI VIESŤ ODBORNÚ DISKUSIU SO SVOJÍM ZÁSADNÝM NÁZOROVÝM OPONENTOM SA „RENOMOVANÍ ŽURNALISTI“ OPÄŤ UTIEKLI K NOTORICKY ZNÁMEJ A BEZDUCHEJ NEONORMALIZAČNEJ MANTRE „NEBUDEME LEGITIMIZOVAŤ“. ČASOPIS STRATÉGIE DOKONCA ZAŠIEL TAK ĎALEKO, ŽE DISKUSIU VO SVOJOM TITULKU OZNAČIL AKO KONTROVERZNÚ UŽ DEŇ PRED JEJ KONANÍM. ABSURDNÉ. AJ TU VIDÍTE, ŽE TAKÍTO NOVINÁRI A OFICIÁLNA ŽURNALISTIKA UŽ NAŠLA SVOJU PRAVDU AJ BEZ HĽADANIA.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

MÝTY O LEGITIMIZÁCII, OBJEKTIVITE A KRITICKOM MYSLENÍ

„Nejde o to, či s jeho názormi súhlasíme, alebo nesúhlasíme, ale preto, lebo týmto spôsobom by sme legitimizovali jeho spôsob práce,“ zaznievalo úplne unisono z PR oddelení médií hlavného prúdu na vysvetlenie dôvodu ich rezignácie. S pôvodnou a dohodnutou presilovkou päť na jedného som nemal vôbec žiaden problém, pretože dôležité bolo zúčastniť sa a na medzinárodnej vedeckej pôde podať dôkazy o manipulácii a brutálnom podvádzaní médií, v čom ma nezastaví – a ani nezastavila žiadna kombinácia výhod protivníkov. A keďže som pozvanie prijal a v ničom som sa nedal zastrašiť, spiatočku napokon zaradili samotné tri médiá – SME, Markíza aj RTVS. Pred priamou konfrontáciou pred očami odbornej verejnosti jednoducho zamávali bielou zástavou. Vznikla dokonca celkom groteskná petícia zopár ľudí proti mojej účasti s presvedčivým apelom: „Vďaka budovaniu kultu osobnosti a jeho popularite Rostas veľmi negatívne ovplyvňuje verejnú mienku na Slovensku.“ Odvšadiaľ zaznieva zborový, kakofonický chorál davovej psychózy donekonečna mumlajúcej: „Musíme používať kritické myslenie, kritické myslenie, kritické myslenie...“ Mám za to, že postačí skrátka iba myslieť. Pretože ak budete myslieť, pochopíte, že zablokovanie iných názorov z verejnej alebo odbornej diskusie absolútne vylučuje onen kritický stret – teda situáciu, v ktorej súperia rôzne pohľady na tú istú situáciu. Dnes však hlásatelia kritického myslenia navádzajú mladých ľudí, aby za kritické myslenie považovali nekritické zamedzovanie iných názorov, aké sú v rámci indoktrinácie všeobecne prípustné. Takto vzniká veľmi bizarná situácia. Vlajkonosiči kritického myslenia salutujú pred „mediálnymi expertmi“ z televízií a novín prinášajúcimi ten istý pohľad a názory len v rôznych odtieňoch šedej. Ako inak než úplnou stratou súdnosti potom možno vnímať skutočnosť, že z diskusie o mainstreame verzus alternatíve (používam pojem nezávislé médiá) chcú iba zástupcov hlavného medi-

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

álneho prúdu? Záver je, že kriticky myslieť znamená kritizovať, a najmä arogantne znevažovať oponenta, ktorému však zamedzíme možnosť reagovať a presvedčiť auditórium. Na diskusii, kde okrem Markízy, SME, RTVS pozvali aj TA3 a Nový čas, by rozhodne zazneli nasledovné tézy: My sme – vážení „objektívni a renomovaní žurnalisti“ – nezávislé, nie alternatívne médium. Základným predpokladom nezávislosti média je jeho nezávislosť od ekonomických a politických vplyvov z akejkoľvek strany. Teda nie alternatíva, ale nezávislosť od financií nadnárodných vlastníkov alebo domácej oligarchie. V tomto momente by mandát všetkých diskutujúcich prestal byť relevantný – nikto z nich okrem mňa totiž nemá žiadne vlastnícke zastúpenie v médiu, ktoré reprezentuje. Naopak – podriaďuje sa štruktúre, ktorá médium vlastní. Kompetenciu diskutovať práve z tohto elementárneho uhla pohľadu by teda nemali. My sme ako jediné tlačené médium na Slovensku vytvorili v roku 2013 úplne nový model financovania, aby sme do maximálnej možnej miery vylúčili zasahovanie iných záujmov do obsahu nášho periodika. Vzdali sme sa lákavej, ale veľmi zradnej vidiny relatívne pohodlného zisku z reklamnej inzercie. Ktoré z týchto médií by v tejto diskusii mohlo povedať to isté? Nás vlastnia naši predplatitelia – ergo jediným kompetentným a rozhodujúcim činiteľom o našej existencii sú výhradne ľudia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli predplácať si nás, a tým zachovávať tlejúcu slobodu slova. Čo by na to mohla uviesť Markíza, ktorej vlastníkom je CME (Central European Media Enterprises) – spoločnosť amerického mediálneho magnáta Ronalda Laudera? Nový čas? Ringier Axel Springer. SME? Finančná skupina Penta – oligarchia, voči ktorej vystupujú študenti na protestoch proti korupcii. TA3? Podnikateľ Ivan Kmotrík a jeho spoločnosť Grafobal Group. RTVS? Tu je tá úplne najhoršia kombinácia. Okrem neodškriepiteľných politických vplyvov (len sa pozrite, ako často tam vystupujú „experti z mimovládnych think-tankov) je tu prítom-

ná aj reklama. Nuž a napokon – zákonne vymáhané koncesionárske poplatky. V relácii Večera s Havranom RTVS dokonca zasahuje do elementárnych podmienok súťaže trhu a bez možnosti reagovať znevažuje časopis Zem&Vek a jeho čitateľov prirovnáva ku klbku hadov a neonacistickej scéne. Keď sme pri vlastníctve – spolu s ním treba hovoriť aj o daniach. Už sme niekoľkokrát spomenuli informáciu, ktorú priniesla aj Transparency International: Zem&Vek tomuto štátu – a teda do spoločnej pokladne, odvádza 11-krát vyššie dane z príjmu ako všetky tri veľké súkromné televízie dokopy (Markíza, JOJ, TA3), hoci má oproti nim 370-násobne nižšie tržby. Ďalšou veľmi rozšírenou lžou je, že sme akousi prokremeľskou propagandou (len preto, lebo píšeme čosi iné ako médiá hlavného prúdu). Lenže 95 % všetkých našich článkov tvoria buď priame zdroje, alebo voľne dostupné zdroje Foto: Matúš Plecho

zo západných médií a knižných publikácií. Redaktori ako Artur Bekmatov sa objavujú v oblastiach bojov na Ukrajine, pričom mnohé médiá sa vyhovárajú, že na to nemajú prostriedky. Ale to my v tejto situácii ťaháme za kratší koniec. Objektivita? TASR nesmela pod tlakom používať zdroj ruský Sputnik. Objektivita? Rozhovor, ktorý nám poskytol český rabín Karol Sidon sme na jeho priamu vyhrážku a absurdný dôvod, že bol vynútený, nemali publikovať. Objektivita? Keď redaktorka SME uverejnila objektívnu reportáž z našej prednášky v Nitre, na pokyn „zhora“ musel byť článok zmazaný. Objektivita? Denník N aj .týždeň sa pravidelne objavujú v školách. Keď učiteľka košického gymnázia iba ukázala našu protivojnovú obálku, bola „objektívnymi médiami“ doslova terorizovaná. Objektivita? Hríbovu Lampu sponzoruje NATO. Objektivita? Markíza z diskusie o amnestiách vylúčila názory sudcu Hara-

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

bina a namiesto neho pozvala do odbornej diskusie zabávačov Weitera a Markoviča. Objektivita? Keď na našu podporu vystúpila Adela Banášová, stihol ju obrovský mediálny hnev. No v ankete, do ktorej sa zapojilo okolo 26 000 ľudí, ju podporilo viac ako 90 %. Medicínske nezmysly? Veď pre náš časopis už roky píšu špičkoví odborníci aj z oblasti medicíny. Takto by sme mohli pokračovať stále ďalej a ďalej. V akom stave by sa nachádzalo „kritické myslenie“ našich oponentov?

AKADEMICKÁ OBEC ODMIETA CENZÚRU

Diskusia sa vďaka neoblomnosti vedenia fakulty – a najmä jej dekanky docentky Petranovej, konala. K svojmu rozhodnutiu verejne uviedla: „Nedáme sa spútať ortodoxnými, dogmatickými a nenávistnými postojmi k hocičomu, čo tzv. mainstream považuje za nenáležité alebo priveľmi odvážne. Na na-

šich podujatiach a v našich médiách má každý možnosť slobodne a v otvorenej diskusii vyjadriť svoje ľudské, odborné aj politické stanovisko.” Prítomní domáci a zahraniční akademici a profesori absolútne v ničom nepotvrdili opodstatnenosť neonormalizačných tendencií od médií koordinovaných tretím sektorom. Ba práve naopak – voči našej práci a opodstatnenosti existencie v mediálnom priestore nevyriekli žiaden negatívny verdikt alebo pochybnosť. Jedna z diskutujúcich, pani PhDr. Nataša Slavíková, bývalá generálna riaditeľka Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry, hlavná garantka pri príprave a implementácii Koncepcie mediálnej výchovy v SR, vzdelávajúca pedagógov v diskusii uviedla: „Cítim, že je tu veľmi veľa dezinformácií. Odporúčam si opäť vypočuť Rostasove relácie. Takto nejde zjednodušovať pôsobenie Foto: Matúš Plecho

tejto osoby, ktorú by možno v iných krajinách prirovnávali k Noamovi Chomskému. Odporúčam vám film Výroba súhlasu o tom, ako fungujú médiá. Ten, ktorý upozorňuje na maximalizáciu zisku v médiách, že všetko sa berie s profitom, je napádaný. Preto odporúčam ono kritické myslenie preniesť do praxe a robiť kritickú analýzu týchto relácií.“ Prítomní sa skutočne zhodli na tom, že táto diskusia bola zmysluplná aj napriek tomu, že sa účasti v nej vyhli médiá, ktoré sprvu informáciu o mojej prítomnosti dostali. Je mimoriadne zarážajúce, že ľudia z médií poukazujú na akúsi neodbornosť – alebo nevlastnenie pomyselného certifikátu pravosti. K tomu len pár slov. Moje texty uverejňovali noviny Pravda už v roku 1985 a v roku 1989 som sa ako devätnásťročný stal šéfredaktorom regionálnych novín VPN a viedol redakčný tím s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Študoval som intermediálny ateliér na bratislavskej VŠMU a krátky čas aj na amsterdamskej Rietveld Akademie. Už počas štúdia – a od roku 1997 naplno – som pracoval v oblasti televízií, marketingu a reklamy ako režisér a kreatívny riaditeľ. Zásadný nesúhlas s vojnou v Iraku, „kokakolonizáciou“ našej kultúry a nivelizáciou hodnôt nášho národa som sa v priamom televíznom prenose z Istropolisu za hudobnú skupiny Shellwoy vyjadril aj v roku 2003 ako nominant na hudobnú cenu Medzinárodného fonografického priemyslu IFPI. Od mája 2012 sa bez prestávky venujem práci na rozhlasových reláciách Mlčanie, ich knižnej podobe a od mája 2013 aj vydávaniu a koordinácii práce v časopise Zem&Vek. Na vedeckých konferenciách som v rámci doktorandského štúdia filozofie vystupoval od roku 2011 a moje práce sú vo vedeckých zborníkoch. Možno sa len zhovievavo pousmiať nad obsesiou samozvaných expertov na médiá volajúcich po cenzúre iných názorov.

REVERZ REALITY

Dnes už ani nevravíme o orwellovskom svete deformovania reality, newspeaku, z ktorého sú vylúčené slová a pojmy s významom.

Dnes už hovoríme o globálnej sieti vlastníkov a výrobcov správ. Takzvaná novinárska etika a profesionalita sa odvoláva na pravidlo dvoch zdrojov – ako na tradičný spôsob záruky objektivizácie správy. Problém však je, že dnešná epocha ešte vypuklejšie ako kedykoľvek predtým prezrádza, že nič také ako objektivita v mainstreame neexistuje. Minimálne v rovine globálnej tvorby hlavného svetového spravodajstva. Prelomovým medzníkom novodobého vyrábania správ bola prvá online vojna v Perzskom zálive v roku 1991. Tu však treba poznamenať, že online sa vyrábala v amerických štúdiách. Skvelým prípadom je Charles Jaco, reportér zo CNN a jeho falošné reportáže zo Saudskej Arábie na zelenom, tzv. kľúčovacom pozadí.

MÝTUS DVOCH ZDROJOV

Ako to vlastne funguje? Aj priemysel fabrikovania správ, podobne ako potravinársky priemysel, má stovky a tisíce značiek a akoby aj výrobcov a vydavateľov. Pravdou je, že ak pátrate hlbšie, postupne sa všetky tieto značky a výrobcovia sústreďujú do užšieho a užšieho vlastníckeho prostredia. Ilúzia toho, že na Západe je obrovské množstvo rôznych zdrojov a od seba nezávislých médií, sa rozplynie, keď pochopíte, že to funguje celkom inak. Vzorec je prostý. Správu XY prinieslo renomované médium XY vychádzajúc zo správy tlačovej agentúry XY. Veľmi jednoduchá pointa, ktorá nepotrebuje žiadne vedecké skúmanie, sa objaví, keď si začnete konkretizovať tie XY. V tomto momente sa dostanete k zaujímavému výsledku. Agentúrne správy prináša len niekoľko gigantických nadnárodných korporácií v privátnych rukách dedených z generácie na generáciu. To je asi dedičná, genetická schopnosť byť objektívnym. Pozrime sa bližšie, kto konkrétne dnes vytvára slobodný a objektívny trh s výrobou a predajom informácií. Je to predovšetkým veľká štvorka. Tlačové agentúry United Press International, Associated Press, Reuters a Agence France Presse poskytujú viac ako 90 % za-

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

hraničných správ vytlačených svetovými novinami. Rozhodujúci vplyv má AP (dodáva správy 1320 novinám) a Reuters (dodáva správy 6500 novinám). Aj na stránkach agentúry Bloomberg sa v prehľade o kapitálových trhoch dozviete, že Rothschild & Sons Limited kontroluje a vlastní akcie Reuters, konkrétne Reuters Founders Share Company, ktorej predsedom predstavenstva je Pehr G. Gyllenhammar (členom rady je napríklad aj Jiří Dienstbier). Čiže zdroje správ, ktoré nám predstavujú ako nezávislé a objektívne, sú koncentrované do úzkych vlastníckych rúk. Odtiaľ ich preberajú médiá – lepšie povedané: odtiaľ priamo putujú do médií hlavného prúdu. Aj vzhľadom na skutočnosť, že fungujú ako veľká päťka v rukách malého privátneho okruhu multimiliardárov kontrolujúcich vedomie 80 % populácie. Sú to Time Warner, Disney, Murdoch News Corporation, Bertelsmann a Viacom (predtým CBS). Tieto konglomeráty sú veľmi blízko despotickej autoritárskej kontrole nad informáciami. Ešte pred pár rokmi organizácia Oxfam International, venujúca sa problematike narastajúcej majetkovej nerovnosti medzi superbohatými elitami a zvyškom sveta, publikovala informáciu, že 84 ľudí má rovnaký majetok ako 3,5 miliardy populácie. Dňa 16. januára 2017 zverejnila správu, podľa ktorej vlastní osem najbohatších rodín dokopy toľko ako 3,6 miliardy ľudí tvoriacich tú chudobnejšiu polovicu celosvetovej populácie. Môže byť nadnárodná elita, ktorá drží v rukách výrobu a distribúciu správ, zárukou objektívneho spravodajstva?

ELITNÉ ZÁUJMY

Už sme si preukázali, že teda existuje svet ekonomickej extratriedy. Sú to častokrát rodinné klany a dynastie, v ktorých sa ekonomická moc dedí z generácie na generáciu. Na to, aby jej záujmy boli aj chránené, potrebuje synergický postup pri plánovaní a stabilizovaní svojich záujmov. Toto plánovanie je na rozdiel od plánov más bez budúcnosti plánovaním na niekoľko dekád vopred.

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Formuje sa v doposiaľ utajovaných elitných združeniach bez akéhokoľvek prístupu médií a verejnosti. Demokracia. Týmito spoločnosťami sú najmä Bilderberg Group, Round Table, CFR, Comittee 300, PNAC, Open Society Foundation, ale aj ďalšie. Tlak na zabránenie prístupu verejnosti aj k iným názorom, aké nepretržite servíruje zdeformovaná doktrína hlavného mediálneho prúdu, narastá spolu s obrovským úpadkom ich vplyvu. Toto je váš príbeh – teraz momentálne sa len premieta na plátno so štítkom Zem&Vek a Rostas.

VÝZVA UNIVERZITÁM

Vážená akademická obec, kolegovia z univerzít, milí študenti a priatelia, sú to práve vzdelávacie inštitúcie a univerzity, ktoré boli už od nepamäti priestorom pre slobodné vyjadrenie názorov a postojov, hoci za bránami zúrilo inkvizičné šialenstvo v mnohorakých podobách. V dnešných dňoch sa študenti a univerzity začínajú zneužívať ako hybná sila nátlaku na tvorbu mienky a politických názorov koordinovaných mimovládnym sektorom financovaným zo zahraničia. Korporátne médiá v rukách oligarchie a nadnárodného kapitálu sa snažia vytvoriť v spoločnosti dojem, že izolácia, ostrakizácia a sociálno-mediálna smrť všetkým, ktorí nesúhlasia s masívnou manipuláciou a cenzúrou, sú adekvátnu odpoveďou. Aktuálna diskusia na Medzinárodnej vedeckej konferencii o budúcnosti médií potvrdila, že zástupcovia hlavného mediálneho prúdu nie sú spôsobilí viesť vyváženú a racionálnu diskusiu, pred ktorou napriek avizovanej účasti utiekli (RTVS, Markíza, SME). Namiesto dialógu volia cestu nenávisti, zastrašovania a polarizácie. Znásilňujú študentov a štvú ich proti vlastným pedagógom, ale aj proti autoritám podsúvaním nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Vedenie trnavskej univerzity UCM však tomuto tlaku odolalo a vytvorilo priestor na spájanie a synergiu všetkých univerzít, ktorým slobodná autonómia názorového spektra nie je ľahostajná.

Pani dekanka doc. Dana Petranová v prítomnosti vedenia a rektora tento postoj vyjadrila slovami: „Radšej budem exdekanka, ktorá sa bude môcť pozrieť do zrkadla, ako dekanka zahnaná do kúta.“ Vzácni kolegovia, milí študenti, v dnešných časoch štúrovskej národno-revolučnej obrody vás žiadame, aby ste aj vy prejavili osobnú statočnosť a priestor univerzít nedovolili ovládať tlakom vyvolaným financovaním niektorými mimovládnymi organizáciami, akou je Sorosova OSF. Na svojom nadchádzajúcom stretnutí sa George Soros dokonca stretáva s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, aby mohol vyvinúť účinnejší nátlak na vedenie európskych štruktúr, čo je v príkrom rozpore s elementárnymi princípmi demokracie. Nedajme sa zastrašiť, ovládať a znásilňovať mocou, ktorá nás chce pripraviť o základné ľudské práva ukotvené v ústave – slobodu slova a prejavu. Foto: Matúš Plecho

Držme spolu a aj naďalej chráňme voltairovské zásady slobodného vyjadrovania názorov v diskusiách, kde sa tvorí demokracia a už v zárodku zamedzuje totalite. Asociácia nezávislých médií Spolu s viac ako 1100 ľuďmi sa pod našu výzvu Asociácie nezávislých médií podpísali aj verejnosti známi ľudia a vysokoškolskí profesori: Jozef Banáš, RNDr. Peter Čalovka, JUDr. Ján Čarnogurský, PhDr. Michal Dieneš, CSc., Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc., Ing. Marián Filo, JUDr. Ľubomír Hlbočan, Prof. Juraj Hraško, DrSc., Akad. mal. Viliam Hornáček, Mgr. Pavol Ičo, Akad. mal. Frank Jalšovský, MUDr. Andrej Janco, MUDr. Ján Lakota, CSc., Ing. Bc. Jiří Mihola, CSc., Ing. Filip Rázga, PhD., prof. Dr. Jozef M. Rydlo, prof. PhDr. Ing. Josef Šmajs, CSc., Mgr. Ľudovít Števko, PhDr. Viktor Timura, CSc., prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc., Ing. Mnislav Zelený

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Richard Strážan

FRANKFURT – VPLYVNÁ

CENTRÁLA IMPÉRIA HESENSKÉ MESTO FRANKFURT NAD MOHANOM SA PRVÝKRÁT SPOMÍNA 22. FEBRUÁRA 794 V LISTINE KAROLA VEĽKÉHO. DNES JE SÍDLOM EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (ECB), NAJDÔLEŽITEJŠÍM FINANČNÝM CENTROM A DOPRAVNÝM UZLOM EURÓPY AKO MNOHONÁRODNOSTNÁ A MULTIKULTÚRNA METROPOLA. DO POPREDIA SA VŠAK NEDOSTÁVA, ŽE FRANKFURT MNOHOKRÁT V HISTÓRII PLNIL ÚLOHU CENTRA TAJNÝCH SPOLOČNOSTÍ A KOZMOPOLITOV S PLÁNMI PRE NOVÉ USPORIADANIE SVETA.

si žiadny historik sa dosiaľ nezaoberal pôvodom červenej farby ako symbolu slobodomurárstva i komunizmu a farby, ktorá dodnes vypĺňa erb Frankfurtu. Pri pátraní týmto smerom narážame na významné súvislosti. Podľa Desa Griffina (a Encyclopædia Judaica pod heslom Rothschild všetky údaje potvrdzuje) sa „z východu pochádzajúci židovský zlatník a zmenárnik Moses Amschel Bauer usadil roku 1743 vo frankfurtskej Judengasse. Jeho mimoriadne inteligentný syn Mayer sa zamestnal v bankovom dome Oppenheimer a vďaka svojim schopnostiam sa čoskoro stal podielnikom. Moses dal nad svojím obchodom umiestniť veľký červený štít. Po jeho smrti prebral mladý Mayer podnik, a keď pochopil pravý zmysel znaku ešte stále visiaceho nad obchodom, zmenil si meno na Rothschild. Takto bol založený Rothschildov dom.“ To sú Griffinove slová z knihy Kto vládne svetu (1986). Mayer Amschel Rothschild v roku 1790 vyhlásil: „Dajte mi moc vydávať a kontrolovať peniaze národa a bude mi jedno, kto

89 píše zákony.“ To začal napĺňať už o pár rokov v USA založením First Bank of the U. S. prostredníctvom svojho agenta Alexandra Hamiltona. Európske peniaze padli do rúk „červeného štítu“ krátko potom, ako Mayerovi synovia opanovali trhy metropol v každom kúte Európy, konkrétne Nathan v Londýne, Salomon vo Viedni, Jacob v Paríži, Kalmann v Neapole a Amschel zostal pri rodinnom kozube vo Frankfurte. Je nutné dodať, že Mayer Amschel Rothschild mal aj päť dcér, ktoré šírili dynastiu pod cudzím menom a rodina často uzatvárala manželstvá medzi bratrancami a sesternicami pre zachovanie tajomstva (z 18 Mayerových vnúčat bolo 16 zo vzťahov bratrancov a sesterníc). Existuje vysoká pravdepodobnosť, že klan Rothschildovcov mal so svojím bohatstvom silný vplyv na činnosť slobodomurárskych spolkov a kabalistického exponenta Adama Weishaupta. Weishauptovmu oficiálnemu plánu zničiť katolícku cirkev boli rovnako naklonení nemeckí protestantskí vládcovia a členstvo v týchto rádoch doslova vyhľadávali.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

Historik Bernard Lazare tvrdí, že „s protestantizmom triumfoval židovský duch“, ktorý podľa rabína Isaaca Wisa alebo Benjamina Disraeliho panuje nad lóžami. Ako uvádza dielo Vägledning för frimurare od Pehra Bernharda Eklunda, ich nemeckými centrami sa stalo Bavorsko a Frankfurt ako báza prekypujúca financiami talmudistov ako Speyer, Schuster či Stern. Vo Veľkej eklektickej lóži sídliacej vo Frankfurte sa roku 1786 rozhodlo o pláne na blízke roky, ktorý zahŕňal „ľudové vzbury“ a kráľovraždy. Pri Regensburgu blesk zabil tajného posla spolku. Ako polícia z dokumentov, ktoré niesol, vyrozumela, bol na ceste z Frankfurtu do Paríža, aby „odovzdal všeobecné spisy o činnosti rádov a do detailov vypracované inštrukcie pre plánovanú Francúzsku revolúciu. Dokumenty pochádzali od nemeckých iluminátov a boli určené pre veľmajstra Veľkej lóže Francúzska“. Závery zasadnutia frankfurtskej lóže obsahovali odstránenie Ľudovíta XVI. a Gustava III. Hoci v severských štátoch sa slobodomurárske vraždy vyskytujú pomerne zriedkavo, lóžový brat Ankarström zneškodnil Gustava III. na maškarnom plese v marci 1792. To, že „veľká“ Francúzska revolúcia bola pripravená masonmi, prehlasujú sami a verejne, preto nie je dôvod pochybovať. Veď všetci tzv. encyklopedisti (Voltaire, Montesquieu, Diderot, Helvetius atď.) boli slobodomurári, ako aj príšery revolúcie Danton a Robespierre. V priebehu ďalšieho storočia pracovali frankfurtskí bratia Rotschildovci usilovne a neustále. Zlatom dotovali obe strany konfliktu Wellington vs. Napoleon, angažovali sa a zarábali na pašovaní anglického tovaru pri kontinentálnej blokáde Francúzska, zneužili moc nad vtedajšími „médiami“ a nepravdivo informovali o výsledku bitky pri Waterloo, čo zužitkovali na burze, korumpovali vatikánskych hierarchov a pomáhali pri prieniku slobodomurárskych agentov do kléru, dotovali talianskeho revolucionára a lóžového brata Mazziniho, podporovali Marxa (Mordechaia) s jeho Komunistickým manifestom, a zároveň antitézy Carla Rittera z Frankfurtskej univerzity, ktoré sa stali inšpiráciou pre Nietzsche-

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

ho, dopomáhali k zakladaniu ďalších spolkov, napr. Veľkolóže Nemeckej ríše vo Frankfurte. Miestne bratstvá ako Veľká eklektická lóža alebo Zur aufgehenden Morgenröte (ku ktorej patril rod Rathenau) boli oddávna spojkou nemeckého slobodomurárstva na francúzsky Veľký Orient, ktorý, ako tvrdí publicista Joseph Brewda, sám stojí pod kontrolou rádu B’nai B’rith. Práve z tajného kongresu B’nai B’rith, prebiehajúceho súbežne s ohláseným zasadaním I. sionistického zjazdu roku 1897, mali vzísť aj Protokoly sionských mudrcov, ktorých pôvod však podľa Georgija Butmiho netreba spájať so zástupcami verejne činného, politického sionizmu. Je príznačné, že dokument bol spísaný vo francúzštine a odoslaný do frankfurtskej lóže. Nie je náhoda, že rovnaká lóža, ktorá zvolala zjazd slobodomurárov pred Francúzskou revolúciou, sa zišla aj pred vypuknutím prvej svetovej vojny vo Frankfurte, na Rothschildovom léne. V roku 1912 sa istý vysoký švajčiarsky mason vyjadril: „František Ferdinand je mimoriadny muž. Škoda, že je už odsúdený a zomrie na ceste k trónu.“ Dňa 28. júna 1914 následníka rakúskej koruny zavraždili a páchatelia i komplici boli masoni. Chamfort raz adresoval lóžovému bratovi Marmontelovi tieto slová: „Trón i oltár padnú spoločne. Sú to dva nosné oblúky, ktoré sa vzájomne podporujú. Akonáhle je jeden rozbitý, padne i druhý.“ V roku 1917 naráža na cárske Rusko vlna boľševizmu, ktorú pokryla hmla všemožných výmyslov a zámerných skreslení natoľko, že nielen cudzinci, ale i Rusi stratili orientáciu. Julio Meinvielle v knihe El judío en el misterio de la historia píše, že „je dobre známe a možné nevyvrátiteľne dokázať, kto (prinajmenšom ako priamy agent) dodával peniaze, podporoval a spustil revolúciu v Rusku: Jacob Schiff, šéf povestnej banky Kuhn, Loeb & Co“, ktorého rodina obývala vo jednu vilu Frankfurte s Rothschildovcami, Rýnsko-vestfálsky syndikát, Nye Banken a frankfurtský Speyer & Co. Po úspešnom prevrate prehováralo Lenina (Uljanova) a Trockého (Bronštajna) do vedenia svojej otčiny len mi-

nimum Rusov. Uškujnik v diele Kagan a jeho bek tvrdí: „Takzvaná diktatúra proletariátu, do ktorej nemá proletariát najmenšie právo prehovoriť, je ruská len v tom zmysle, že bola zriadená v Rusku. Nie je ruská, nevyšla z ruského ľudu, ani neexistuje pre ruský ľud. Boľševizmus je medzinárodným programom Protokolov, ktorý sa má uskutočniť v každej krajine prostredníctvom istej menšiny. Udalosti v Rusku sú generálnou skúškou.“ Roku 1929 spôsobili Rothschildovci krach americkej burzy redukciou obeživa a už o rok stáli pri vzniku svetovej Banky pre medzinárodné platby (BIS) v Bazileji – 33 rokov po kongrese, z ktorého vzišli Protokoly. Po skúsenostiach nie je prekvapením, že istý druh dozoru mali nad každým účastníkom plánovaného svetového konfliktu a každá krajina mala na území podvratný živel ovplyvňujúci jej kroky počas vojny i po nej, cez import komunizmu do polovice Európy až po jeho demontáž na konci 80. rokov. Práve vo Frankfurte, kde začínala čnieť veža Messeturm s pyramídou na vrchole, sa podpisovali najväčšie úvery Deutsche Bank pre ZSSR a Maďarsko od konca vojny počas perestrojky pri tzv. otváraní sa Západu. Opäť to bol ten istý kapitál, ktorý prúdil do strednej a východnej Európy v prospech revolučných nálad pripravených „osloboditeľov“ a požadovaných reforiem. V novembri 1991 už „veľký staviteľ“ Európy Helmut Kohl prostredníctvom zástupcu Stavenhagena skladal účty vo frankfurtskej lóži B’nai B’rith o pokroku, aké dosiahlo Európske spoločenstvo k danému dňu v „integrácii“ východnej Európy do Európy maastrichtskej. Frankfurt nad Mohanom čoskoro vyhlásili za hlavné sídlo ECB. Na prelome milénia nám Detlev Buchal z miestnej firmy Eurocard dovolil nahliadnuť do reality kreditných kariet, o ktoré sa má nakoniec starať jediná celosvetová zúčtovacia sieť. Ako pripraviť ľud na globalizáciu sveta podľa plánu skrytej moci? Poruke je frankfurtská škola, ktorá začala transformovať marxizmus do kultúrnych pojmov na čele s ľavičiarmi ako Max Horkheimer, Herbert Marcuse a Ernst Bloch. Na starú ideológiu začala nadväzovať

nová a uchvacuje inštitúcie od 60. rokov. Starí marxisti nenávideli kapitalizmus, noví upriamili svoju nenávisť na kultúru. Starí marxisti používali na uchopenie moci násilné prevraty, noví postupujú nenásilne a trpezlivo. Podľa nich sa víťazstvo dostaví vtedy, keď bude vykorenená kresťanská viera. Najefektívnejšou zbraňou je nevinne vyzerajúca tzv. kritická teória, ktorá útočí na hlavné prvky kultúry vrátane autority, hierarchie, katolíckej viery, morálky, tradície, sexuálnych zábran, lojality, patriotizmu, dedičstva a etnocentrizmu. Príkladom je neustále obviňovanie západnej kultúry za všetky zločiny a genocídy, rasizmus, sexizmus, homofóbiu, antisemitizmus, okolo čoho sa obtočí prítomnosť „najväčšieho zla“ v podobe kresťanstva. Kritická teória frankfurtských „mozgov“ vyvoláva kultúrny pesimizmus, ktorý pokladá za nutný predpoklad revolučnej zmeny. Neodsudzuje jedincov, ale celé skupiny, čím sa nelíši od starých marxistov. Každý, kto túto revolúciu kritizuje a nesúhlasí s jej myšlienkami, je označovaný za fašistu, nacistu alebo antisemitu v rámci povinnosti napádať, diskreditovať a znevažovať česť kritikov. Pod neomarxistickú hlavičku patrí feminizmus, neoprogresivizmus, postkolonializmus, politická korektnosť, LGBTI agenda a multikulturalizmus vo svetle dnešnej utečeneckej invázie do Európy. V októbri 1991 Helmut Schlesinger na sneme vo Frankfurte vyhlásil za „hlavný cieľ budúceho európskeho bankového systému, aby si nová mena pre 345 miliónov Európanov na dlhý čas udržala svoju kúpnu silu“. A dodal: „To môže ECB dokázať len vtedy, ak bude úplne nezávislá od pokynov národných vlád alebo vládnych miest EÚ.“ Aké slovo teda majú volené garnitúry štátov, ktoré boli vlákané do jednotnej Európy? Sovietsky zväz ako predobraz budúceho zjednotenia všetkých štátov pod jeden poriadok pochádza z rovnakého slobodomurárskeho pera ako plánovaný predstupeň „Paneurópy od Atlantiku po Ural“ – a podobných predstupňov je vo svete viac. Pohodlné etablovanie a prijatie panských štruktúr zabezpečia financie bez vlasti, masám predhodení „velikáni dejín“ a plazivá inverzia kultúrnych a morálnych hodnôt.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA PANGERMÁNSKY MODEL EURÓPSKYCH DEJÍN

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

našej historiografii sa deformovaný obraz o našom pôvode a začiatkoch po vzniku samostatného štátu nezmenil – alebo len veľmi málo a skôr v nepodstatných záležitostiach vychádzajúcich z politických zmien a politickej orientácie. Zmeny reagovali na aktuálnu potrebu vyrovnávať sa so zaniknutým mocensko-politickým režimom, nie však hľadaním nášho pôvodu a začiatkov, značne deformovaných pangermánskym modelom európskych dejín aj nánosom predstáv našich susedov, s ktorými sme boli v spoločnom štáte. Na vyrovnanie sa s minulým mocensko-politickým režimom bol ustanovený aj celkom nový Ústav pamäti národa. Nech je čímkoľvek, pamäťou národa rozhodne nie je. Tá siaha oveľa hlbšie do minulosti ako na koniec druhej svetovej vojny. Je to ústav, ktorý

má slúžiť predovšetkým záujmom novej politickej orientácie a prispôsobiť tomu nedávnu minulosť. Takto sa pohľad na historické udalosti mení s každou spoločensko-politickou zmenou a jeho závery, výsledky a diela nebudú mať dlhšie trvanie ako do ďalšej mocensko-politickej zmeny režimu, ku ktorej skôr či neskôr nepochybne znova dôjde. Pozornosť našich historikov sa v súčasnosti zameriava zväčša iba na krátky úsek našich dejín od druhej svetovej vojny. Kultúrnu verejnosť však oveľa viac zaujíma náš skutočný pôvod a začiatky, naši skutoční predkovia. V tejto oblasti je značná nejasnosť. Sotvakto sa tomuto problému venuje. A ak to tak aj je, pokračuje zväčša v intenciách pangermánskeho modelu európskej histórie, ktorý je zmanipulovaný a falošný.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

NEVRAŽIVOSŤ VOČI SLOVANOM

Preto si pohľad na náš pôvod a začiatky vyžaduje celkom iný postup. Zásadnú revíziu a zmenu potrebujú v prvom rade dejiny Európy vytvorené v 19. storočí, ktoré vychádzali z pangermánskej etnickej nadradenosti a mocenských ambícií. Neskončili ani po druhej svetovej vojne, ibaže na čele týchto ambícií sú dnes USA za významného prispenia Európskej únie, v ktorej dominuje – kto iný ako Nemecko. Súčasné ciele „globalizátorov“ však nie sú namierené už iba proti Slovanom, aj keď práve Slovania naďalej predstavujú neprekonateľnú bariéru týchto mocenských ambícií, bez ohľadu na to, kto si medzi nimi robí nároky na vedúce postavenie. Preto sú útoky a propaganda proti nim najagresívnejšie a najintenzívnejšie. Tak verejne a nezakryto proklamovanú nevraživosť voči Slovanom, aká je v poslednom polstoročí, dejiny ešte nepoznajú. Tým skôr však každý slovanský národ potrebuje pevné zázemie zakotvené vo svojej skutočnej, nezdeformovanej a nezmanipulovanej minulosti, vo svojom pôvode a začiatkoch. Bez dopátrania pôvodu a začiatkov sa každý národ – a nielen slovenský, zmieta v historickom vzduchoprázdne a je na najlepšej ceste upadnúť do závislosti. To nie sú iba prázdne slová. Národ bez minulosti je ako strom bez koreňov, dom bez základov alebo človek bez nôh. Otázkou zostáva, ako sa dostať ku skutočne pravdivým, účelovo nezmanipulovaným a dlho zamlčiavaným historickým udalostiam a dianiam z minulosti, či vôbec takéto možnosti a prístupy existujú. Jednoznačne sú a existujú, ale prístup k nim nie je jednoduchý a často nielen spochybňovaný, ale aj spájaný so skutočnými otáznikmi, lebo sa na ne nabalilo priveľa nepodstatného a často aj vymysleného balastu. Z času na čas sa však objavujú publikované i nepublikované materiály a štúdie, ktoré si zaslúžia pozornosť, lebo siahli po dlho zamlčiavaných, ale vierohodných zdrojoch. Nemáme tu na mysli len antické pramene, kde zostalo veľa opomenutého, zamlčaného, neuznaného a zmanipulovaného protagonistami súčasného obrazu európskych dejín. Takým prameňom je aj Encyclopædia Britannica z roku 1771 s množ-

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

stvom zaujímavých starých máp, ktoré dnes už skoro nikoho nezaujímajú, lebo pangermánsky model európskych dejín vytvoril celkom iný obraz o našej minulosti, diskontinuálny s poznatkami obsiahnutými v starších prameňoch. Nejde však iba o mapy. Upozorňuje na to aj štúdia Jaroslava Keslera pod názvom Jakým jazykem se mluvilo v západní Evropě v XI. – XV. století?.

SPÄŤ KU KOREŇOM PRAVDY

Podľa týchto prameňov boli ešte v 18. storočí najrozšírenejšími jazykmi na planéte arabský a slovanský. V 16. storočí aj väčšina obyvateľov na Apeninskom polostrove hovorila tzv. jazykom rustico romano, a nie hovorovou latinčinou. Rustico je najstarší jazyk, ktorým hovorilo obyvateľstvo strednej a východnej Európy, a je slovanský. Členil sa na dialekty. Baltoslovanským jazykom hovoril aj kmeň Vandalov. Slovník Vandalov uverejnil Mauro Orbini v publikácii Slovanská ríša v roku 1606. Publikácia bola pre vtedajšie politicko-mocenské kruhy kontroverznou a bola zakázaná, pretože prinášala celkom iný obraz o Slovanoch (v Moskve vyšiel jej preklad v rokoch 1722 a 2010) a európskych dejinách, ako ho predkladal pangermánsky model európskych dejín vyprodukovaný v 19. storočí na nemeckých univerzitách. Francúzsky, taliansky, španielsky i nemecký jazyk sú v Encyclopædii Britannice označované za barbarské a o angličtine tam nie je ani zmienka (angličtina sa stala oficiálnym štátnym jazykom v Anglicku až roku 1535; najprv ním bola latinčina, a potom francúzština, ktorá sa stala štátnym jazykom vo Francúzsku roku 1539). Podľa tohto zdroja 90 % anglických slov dnešnej angličtiny vykazuje príbuznosť s baltoslovanskými jazykmi so skomolenou výslovnosťou. Šimon Ondruš s odvolaním sa na ruskú slavistku Raľu Michajlovnu Cejtlin a jej publikáciu Lexika staroslovanského jazyka (Moskva 1977) uvádza, že v 9. storočí n. l. mal starosloviensky jazyk osemtisíc slov pôvodom slovanských a dvetisíc slov gréckych a latinských. Rovnaký počet slov mala latinčina v časoch, keď bola živým jazykom. Oleg Nikolajevič Trubačov, garant Etymologického slovníka slovanských jazykov, hodnotil najmenej tridsaťti-

síc slov ako najstaršie a pôvodné praslovanské. Podľa českého lingvistu Jaroslava Hubáčka má čeština tristotisíc koreňových slov, z ktorých je možné vytvoriť až deväť miliónov slov s odlišným významom. Nemčina má 170 000 slov (aj so slovami prebranými zo slovanských jazykov) a angličtina (prebrala slová z viacerých jazykov) má 250 000 slov. Kto to dnes zo vzdelancov vie a čo z toho všetko vyplýva? O tom, že Slovania už na začiatku 5. tisícročia p. n. l. vytvorili tri civilizácie s vlastným písmom, nie je v pangermánskom modeli európskych dejín ani zmienka. Slovania museli sídliť v hojnom počte aj v Škandinávii. Svedčí o tom nielen jazyk Vandalov, ale aj to, že na pohrebe švédskeho kráľa Karola XI. v roku 1697 predniesli pohrebnú reč aj baltoslovanským (vandalským) jazykom. Slovania – Veneti (Vani), prišli do Škandinávie najneskôr v 3. tisícročí pred n. l. v súvislosti s migráciou po rozpade staroeurópskych civilizácií. V Encyclopædii Britannice (3. diel, Edinburgh, 1771, s. 887) je mapa Veľkej Tartárie. V Rusku začali práce na renesancii tejto histórie, aby nadviazali na prerušené historické povedomie v 18. storočí. Vladimir Putin 15. januára 2013 otvoril v Ruskej geografickej spoločnosti nový archív, kde sú verejnosti sprístupnené staré mapy (aj Veľkej Tartárie). Rusko sa vydalo na cestu pátrania po skutočnej, nezmanipulovanej histórii trvajúcej viacej ako 5500 rokov pred pangermánskym modelom dejín Európy. Veľa zaujímavého o Slovanoch, ktorí prežívali v horách na Apeninskom polostrove ešte na začiatku 20. storočia, prináša aj Enciclopedia Italiana. V 19. zväzku tejto encyklopédie z roku 1933 (Antonín Horák v publikácii O Slovanech úplně jinak uvádza nepresne zväzok 11) sa píše, že pri sčítaní ľudu v roku 1900 v ťažko prístupných Molisanských horách v okolí mesta San Felice Slavo sa k Slovanom hlásilo ešte milión obyvateľov, ktorí – ako zistili vyslané expedície bádateľov, patrili k pôvodným obyvateľom Talianska a v horách si uchovali svoju národnosť aj reč. Boli to obyvatelia, ktorí prišli v období 1200 – 800 p. n. l. s druhou a treťou vlnou sťahovania národov bronzovej doby zo stredného Dunaja. Existu-

jú aj ďalšie pramene, ktoré sú však na hrane spoľahlivosti (napr. Velesova kniha).

VZNIK PANGERMÁNSKEHO MODELU DEJÍN

Hérodotos z Halikarnasu, Strabón, Plínius st. či Tacitus sa k etnickej príslušnosti kmeňov vyjadrovali opatrne. Pre Strabóna sa Germánia rozprestierala na východ od Rýna len po Labe. Kmene sídliace východnejšie od Labe mu boli neznáme. Uvažoval o nich ako o Vastarnoch, Peucínoch a Sarmatoch. Tacitus rozšíril túto hranicu Germánie po presune Markomanov do Čiech a Kvádov na Slovensko k dolnému toku Visly. Proti pangalicizmu sa v Nemecku v 19. storočí po skončení napoleonských vojen zdvíhala vlna pangermanizmu, ostro vyhranená proti Slovanom. Manipuláciou so správou anglického právnika v Kalkate Williama Jonesa o najstaršej indickej písomnej pamiatke – védach, Árijcoch v Indii a príbuznom jazyku s európskymi jazykmi, za Árijcov vyhlásili germánske kmene, ktoré mali prísť do Európy v 3. tisícročí p. n. l. Vyhlásili sa za čistú a nadradenú árijskú rasu a Slovanov za bastardov, ktorí sa oneskorili a prekrížili s inými kmeňmi. Podľa tejto teórie mali prísť Slovania do Európy až v 5. či 6. storočí, čo umožnilo vyhlásiť takmer všetky kmene menované antickými autormi za germánske. To je lož, na ktorej stoja zmanipulované pangermánske dejiny Európy. Árijské kmene prichádzali do Indie v rozpätí medzi rokmi 2500 – 1700 p. n. l. zo strednej a východnej Európy, spôsobili rozvrat staroeurópskych civilizácií a dali podnet na všeobecný pohyb. Germánske kmene sídliace v Šlezvicko-Holštajnsku a v južnej Škandinávii sa tohto pohybu nezúčastnili. To nepotrebuje ďalší komentár. V tomto blude žila a žije Európa a Európania od začiatku 19. storočia, keď sa sformovala táto pangermánska blamáž historickej reality. Ako je možné, že Európa pri svojej vzdelanosti a kultúrnej úrovni mohla takémuto klamstvu uveriť – a žije v ňom doteraz? (Koniec seriálu) Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Juraj Pokorný

STREDOBOD NEKRITICKEJ ADORÁCIE A ZBOŽŇOVANIA

ALŽBETA II. (* 1926)

troškou šťastia sa ju niektorým zvedavcom podarí z času na čas uvidieť, ako absolvuje stometrový presun z Buckinghamského paláca do susednej uličky autom sprevádzaným kráľovskou jazdnou strážou. V očiach pevninských Európanov – milovníkov sci-fi – prelínanie historických súradníc. Stačí si k tomu pridať už len volanty a premávku na opačnej strane a nefalšovaná atmosféra rozprávkového gýča v modernizovanom „upgrade“ môže zažiariť. Panovníčku Spojeného kráľovstva, jedného z jedenástich konštitučno-monarchistických reliktov starého sveta, totiž masy zbožňujú.

NA KRÁĽOVNÚ AŽ NETYPICKÁ VŠESTRANNOSŤ

Alžbeta II., celým menom Elizabeth Alexandra Mary Windsor, sa narodila 21. 4. 1926 v Mayfair ako prvorodená dcéra princa Alberta – neskôr Juraja VI. (1895 – 1952), a jeho ženy Elizabeth Bowes-Lyonovej (1900 – 2002), ktorá svoju mladšiu sestru a jediného súrodenca – princeznú Margaret (1930 – 2002), prežila. Hoci oficiálne patrí do dynastie Windsorovcov, jej rod s pôvodKresba: Tibor Eliot Rostas

97 ným menom Sachsen-Coburg-Gotha má korene v Nemecku. Po otcovej smrti sa 6. 2. 1952 ujala trónu ako kráľovná Spojeného kráľovstva, ktorú oficiálne korunovali 2. 6. 1953 vo Westminsterskom opátstve. Šancu jej prihrala abdikácia strýka Edwarda, ktorého nahradil v kresle jej otec (1936), čím získala pozíciu následníčky trónu. S manželom Philipom, vojvodom z Edinburghu (1921) a absolventom školy kráľovského námorníctva v Dartmouthe, za ktorého sa vydala v roku 1947, priviedla na svet štyroch potomkov: Charlesa – princa z Walesu (1948), Annu – kráľovskú princeznú (1950), Andrewa – vojvodu z Yorku (1960) a Edwarda – grófa z Wessexu (1964). Traja z nich (Charles, Anne a Andrew) však nenasledovali príklad rodičov a zo svojich prvých manželských zväzkov po niekoľkých rokoch vycúvali. Napriek – či vďaka? – tomu je dnes Alžbeta II. päťnásobnou prababičkou. Čo sa týka Alžbetinho vzdelania, schopností či záujmov, vyčítať jej jednostrannosť v tomto ohľade určite nemožno. Plávanie, tanec, prednes, varenie, vyšívanie, starostlivosť o deti – to všetko sú zručnosti, ktoré by človek s rozpráv-

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

kovou kráľovnou asi nespájal. K tomu jazda na koni, záhrada, láska ku psom, vrelý vzťah ku skautingu (od roku 1952 je patrónkou Skautskej asociácie) a – čo je na Angličanku priam zarážajúce – perfektná znalosť francúzštiny, ktorou plynulo hovorí. Spolu s rumunským kráľom Michalom I. je jediným žijúcim panovníkom, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil v uniforme. Vo februári 1945 sa ako 19-ročná pridala k ženskému pomocnému zboru ako nižšia dôstojníčka Alžbeta Windsorová.

VÝPOČET BIZARNÝCH REKORDOV A PRVENSTIEV

Podľa tradície je Alžbeta II. zároveň hlavou anglikánskej cirkvi Church of England. Popritom od roku 2007 stelesňuje najstaršieho britského panovníka na tróne a najdlhšie vládnuceho monarchu Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia dňa 9. 9. 2015 predbehla svoju praprababku kráľovnú Viktóriu, ktorej 64-ročné kraľovanie (1837 – 1901) sa označuje ako viktoriánska epocha. Ďalšie údaje hovoria o Alžbete II. ako o najdlhšie vládnucej žene v histórii, o najstaršom úradujúcom a o druhom najdlhšie vládnucom panovníkovi (po jej mladšom thajskom kolegovi Pchúmipchonovi Adunjadétovi). Stala sa aj prvou hlavou štátu, ktorá oficiálne otvorila letné olympijské hry v mestách dvoch štátov – v Montreale (1976) a v Londýne (2012), ako aj prvým britským panovníkom, ktorý predniesol prejav pred Kongresom USA (1991) a od roku 1781 sa zúčastnil na zasadnutí britskej vlády (2012). Tieto kráľovnine bizarné prvenstvá znásobuje aj rozsiahly výpočet krajín, v ktorých personálnej únii vystupuje – hoci len formálne a symbolicky – ako ich panovníčka. Okrem Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ide o 16 nezávislých štátov tzv. Commonwealth realm: Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy, Samoa, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Tuvalu. Na každú z menovaných krajín sa vzťahuje výkon jej kráľovských povinností osobitne, čo pôsobí utopicky a najmä komicky. Preto má titul krá-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

ľovnej Spojeného kráľovstva, ktorá sa dáva oslovovať Her Majesty (Jej Veličenstvo), v úplnom znení pomerne archaický tvar: Alžbeta Druhá, z milosti Božej Kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jej iných ríš a území, Hlava Spoločenstva, Ochrankyňa viery.

POSTKOLONIÁLNY INŠTINKT A OKÁZALÉ OSLAVY

Suezská kríza (1956) a poverenie konzervatívca zostavením novej vlády (1957) boli dôvodom kritiky Alžbety, ktorá situáciu doma i vo svete síce pravidelne konzultuje s premiérom, no do politiky zasahuje len výnimočne. Popri dvojkomorovom parlamente a vládnom kabinete má totiž iba reprezentačnú funkciu. Za celých 65 rokov neposkytla novinárom jediný rozhovor. Jednu zo svojich povinností – formálne otvorenie rokovania britského parlamentu – si nesplnila len dvakrát: v rokoch 1959 a 1963. Dôvodom bolo tehotenstvo. Pritom nemožno povedať, že by sa Alžbeta II. preukazovala ako štátnik, ktorý nie je schopný zaujať vlastný postoj. V roku 1965, keď Rodézia (dnes Zimbabwe) v rámci dekolonizácie jednostranne vyhlásila deklaráciu nezávislosti od Veľkej Británie, kráľovná – nezaprúc svoj postkoloniálny inštinkt – ju odmietla a Anglosasmi ovládané medzinárodné spoločenstvo uvalilo na Smithov režim (vládu premiéra Iana Smitha) sankcie. Naproti tomu počas austrálskej ústavnej krízy (1975), keď britský generálny guvernér John Kerr odvolal Gougha Whitlama z premiérskej funkcie, požiadavke Snemovne reprezentantov, aby jeho rozhodnutie anulovala, nevyhovela s tým, že nechce zasahovať do ústavou danej kompetencie generálneho guvernéra. Obrovský rozruch na politickej scéne vyvolala v roku 1978, keď prijala návštevu rumunského diktátora Nicolae Ceausesca s manželkou. Trochu okázalý priebeh osláv štyroch okrúhlych výročí Alžbetinho nástupu na trón vyvolával v časti britskej verejnosti, ktorá nepodľahla PR marketingu kráľovského dvora, pobúrenie. Strieborné (1977), zlaté (2002), diamantové (2012) aj zafírové jubileum (2017) sa oslavovali vo viacerých krajinách Commonwealthu a okrem bohoslužieb vďakyvzdania v Katedrále sv. Pavla

zahŕňali aj pomenovanie pamätníkov či stavieb (napríklad Jubilee Line – nová linka londýnskeho metra v roku 1979). Naposledy si 6. 2. 2017 Londýnčania uctili 65 rokov odo dňa, keď Alžbeta II. prvýkrát usadla na trón, vystrelením 41 delových sálv. Ani jej zhoršujúci sa zdravotný stav neprekazil vlaňajšie celoštátne oslavy jej deväťdesiatín, čo v porovnateľnom meradle dnes praktizuje azda už iba severokórejský vodca Kim Čong-un.

HAJLOVANIE V DETSTVE, ROZVODY, PEDOFÍLIA

Pod maskou kráľovského majestátu sa skrývajú dávnejšie kapitoly, ktoré by dnes Alžbeta II. najradšej vymazala. Keď denník The Sun zverejnil 17-sekundové video z rodinného archívu Jej Veličenstva (1933), na ktorom šesťročná Alžbeta s trojročnou sestrou Margaret pochodujú záhradou a pod dohľadom matky a strýka Edwarda VIII. koketujúceho s nacistami sa učia hajlovať, Buckinghamský palác vysvetľoval: „Väčšina ľudí bude na tieto obrázky nazerať v ich správnom kontexte a v čase vzniku. Ide o rodinnú hru. Kráľovná má vo filme okolo šesť rokov a gestá, ktoré robila, pre ňu nemali žiadny význam.“ The Sun má však iný názor. Podľa neho video vrhá nové svetlo na postoje kráľovskej rodiny k Nemecku a na Edwarda VIII. zbožňujúceho nacistov v „bezútešnom, paranoidnom, búrlivom desaťročí“. Alžbetin strýko bol v roku 1937 cteným hosťom Adolfa Hitlera v Rakúsku a podľa historikov používal nacistický pozdrav. Nebol to však jediný škandál poukazujúci na spojenie s nemeckým nacizmom. V roku 2005 prišiel na maškarný večierok vo Wiltshire v uniforme SS, čo malo diskreditačný dopad na celý kráľovský rod. Nelichotivý tieň vrhajú na britskú kráľovnú rozvody jej detí. V príšernom roku – ako rok 1992 nazvala – sa rozviedla jej dcéra a nad manželstvami dvoch synov sa vznášali chmáry. Monarchiou otriasla najmä nevera princa Charlesa voči exmanželke, neskôr tragicky zosnulej princeznej Diane Spencerovej, ktorú podvádzal s Camillou Bowles. Kým v roku 1992 sa matka ešte pokúšala zabrániť rozpadu ich manželstva, jeho pokračujúce prepieranie na verejnosti ju na-

koniec prinútilo napísať Charlesovi a Diane list, v ktorom ich na rozvod sama nabádala. Ďalší syn kráľovnej Alžbety – vojvoda z Yorku Andrew (53), čelí od roku 2015 podozreniu zo sexuálneho zneužívania neplnoletých dievčat, ktoré mu mal dohadzovať americký miliardár Jeffrey Epstein (62), sám odsúdený v roku 2008 za organizovanie detskej prostitúcie v USA. Sudkyňa Lowell Goddardová, ktorá vedie najrozsiahlejšie vyšetrovanie v doterajších dejinách krajiny, totiž rozhodla, že kráľovská rodina nie je nad zákonom.

KRÁĽOVSTVO IGNORUJE POHYB VYŠŠÍCH CELKOV

Dopátrať sa toho, čo si samotní občania Spojeného kráľovstva o svojej kráľovnej a najmä o celej maškaráde okolo jej dvora v skutočnosti myslia, nie je jednoduché. Výskumy verejnej mienky túto tému cielene obchádzajú a hlavné médiá, vrátane tých slovenských, ju využívajú ako vítaný leitmotív na odvádzanie pozornosti od skutočných problémov občanov EÚ. A tak sa dianie v Buckinghamskom paláci – londýnskom víkendovom sídle kráľovnej Alžbety II. a vojvodu z Edinburgu – stávajú doplnkovým prostriedkom relaxačného vymývania mozgov. Otázka znie, či je pompéznosť a veľkoleposť života anglického kráľovského dvora realistickým odrazom skutočného významu dediča britského impéria – geopoliticky takmer bezvýznamnej mocnosti, ktorá si žiaden svoj krok na medzinárodnej scéne už nedokáže predstaviť bez súhlasu svojej exkolónie USA. Približne 450 stálych zamestnancov, okolo 50-tisíc hostí každoročne pozývaných na záhradné slávnosti, audiencie či recepcie a milióny turistov nahrávajúcich si pravidelné striedanie stráží však o pohybe vyšších celkov nič netušia a ich ilúzia, že Londýn je naďalej pupkom sveta, je autentická. Nehľadiac na prevahu pozitívnych skutkov, ktoré počas svojho života Alžbeta II. vykonala, zmysel nekritickej adorácie, zbožňovania a glorifikácie jej osoby uniká. Ceremoniálny rituál kráľovského dvora môže byť pre jeho diváka na chvíľu spestrením nudy. Skepsa, či práve toto robí svet humánnejším a lepším, sa však prehlbuje.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Marián Benka

BOJOVNÍK PROTI FINANČNÍCKEJ MAFII

100

V ROKU 1913 AMERICKÝ KONGRES SCHVÁLIL VZNIK FEDERÁLNEHO REZERVNÉHO SYSTÉMU (FED) – CENTRÁLNEJ BANKY V RUKÁCH SÚKROMNÉHO KAPITÁLU. ODVTEDY NIEKTORÍ POLITICI UPOZORŇOVALI NA JEJ EXISTENCIU AKO NA NAJVÄČŠÍ PODVOD, VĎAKA KTORÉMU FINANČNÉ ELITY OŽOBRAČUJÚ NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO, A POŽADOVALI ZRUŠENIE FED. ZA NAJVÄČŠIEHO BOJOVNÍKA PROTI FINANČNEJ MAFII SA POVAŽUJ REPUBLIKÁNSKY KONGRESMAN LOUIS THOMAS MCFADDEN.

omrel ako 60-ročný za podozrivých okolností; dodnes sa nevyjasnilo, či išlo o prirodzenú smrť alebo musel byť odstránený ako nepohodlný kritik systému. Narodil sa v roku 1876 v Granville Center v štáte Pensylvánia. Ekonomické vzdelanie získal na Warner’s Commercial College v mestečku Elmira v štáte New York (škola dnes nesie názov Elmira Business Institute). V roku 1892 sa zamestnal vo First National Bank v Cantone v štáte Pensylvánia, kde to v roku 1916 dotiahol až na prezidenta. Takisto pôsobil ako pokladník a neskôr prezident Pensylvánskej bankárskej asociácie. V roku 1914 ho zvolili za poslanca Kongresu za Republikánsku stranu. Pôsobil tu až do roku 1935, keď ho v predchádzajúcich voľbách porazil kandidát demokratov. V období 1920 – 1931 zastával funkciu predsedu Výboru pre bankovníctvo a menu. Na rozdiel od iných

oponentov FED mal teda priame skúsenosti z bankového sektora. Rok 1913 bol aj rokom nástupu prezidenta Woodrova Wilsona do funkcie. Wilsonova kampaň bola štedro financovaná skupinou bankárov, ktorým sa snažil zavďačiť. Zákon o vzniku Federálneho rezervného systému bol jeho iniciatívou, hlasovanie o ňom určil zámerne na predvianočný čas, konkrétne na 23. 12. 1913, keď už viacerí poslanci neboli prítomní. FED založilo jedenásť súkromných bánk vrátane Rothschild Bank, Rockefeller Bank, Goldman Sachs, Lehman Brothers či Kuhn, Loeb & Co. Týmto aktom sa táto finančnícka skupina stala skupinou mocenskou, pretože získala kontrolu nad vydávaním národnej meny. Verejnosti sa prezentovalo, že centrálna banka prinesie stabilitu americkej ekonomiky a hospodárske krízy sa už nebudú opakovať. V sku-

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

točnosti sa ukázalo, že dať súkromným veľkopodnikateľom kontrolu nad menou je to isté, ako urobiť capa záhradníkom. Bankárom nešlo o blaho národa, ale o zvýšenie svojich ziskov a likvidáciu konkurencie. V období 1914 – 1919 FED uvoľnil do obehu obrovské množstvo dolárov, v roku 1920 značnú časť zase stiahol. Dôsledkom bolo, že malé banky, ktoré si od FED požičali, museli vypovedať pôžičky svojim klientom a mnohé z nich skrachovali. Banky, ktoré boli členmi Federálneho rezervného systému, si, naopak, upevnili svoje postavenie. Vtedy sa ozval iný republikánsky kongresman Charles August Lindbergh, ktorý povedal: „Pod rúškom zákona o centrálnej banke sa vedeckým spôsobom vytvára panika. Momentálna panika je vedecky vytvorenou panikou a funguje rovnako dokonale, ako keď riešite matematickú rovnicu.“ Rok 1920 bol pre finančnú chobotnicu len zahrievacím kolom. V období 1921 – 1929 opäť naliala do ekonomiky vysoké objemy peňazí, čím vyvolala vlnu nových pôžičiek. Zaviedla dokonca tzv. marginálne pôžičky, cenné papiere, pri ktorých stačilo zložiť 10 % kúpnej ceny, zvyšných 90 % si záujemca požičal. Háčik spočíval v tom, že veriteľ mal nárok požadovať okamžité splatenie požičanej sumy do 24 hodín. V roku 1929 začali finančníci vo veľkom požadovať splatenie týchto pôžičiek. Vyvolalo to reťazovú reakciu krachov viacerých bánk, a tie potom finanční oligarchovia (ktorí si to celé dopredu naplánovali) skupovali za zlomok reálnej ceny. McFadden túto špekuláciu a podvod označil za hlavnú príčinu veľkej hospodárskej krízy, ktorá následne vypukla: „Bola to precízne naplánovaná udalosť. Bankári FED chceli vniesť do spoločnosti zúfalstvo, aby sa mohli stať vládcami nás všetkých.“ Na pôde Kongresu márne požadoval vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za tento „zločin storočia“. Vplyv bankárov v politike bol už príliš veľký. V roku 1932 na sklonku svojej poslaneckej kariéry predniesol McFadden v Kongrese svoju pamätnú 25-minútovú reč, v ktorej obvinil FED z rozpútania hospodárskej krízy. Uviedol aj to, že bankári z Wall Street financovali boľševickú revolúcii v Rusku a snažia sa dostať pod kontrolu nielen Spojené štáty, ale prostred-

níctvom systému národných centrálnych bánk aj celý svet. Okrem iného povedal: „Rada federálnej rezervy vyvinula nemalé úsilie, aby svoju moc skryla, ale pravdou je, že Rada federálnej rezervy si uzurpovala vládu Spojených štátov. Svojvoľne tvorí a rozbíja vlády. Žiadny človek ani skupina ľudí nedisponuje väčšou mocou ako arogantné úverové monopoly, ktoré ovládajú Radu federálnej rezervy a Federálneho rezervného systému. Títo zločinci obrali túto krajinu o viac peňazí ako predstavuje národný dlh. Čo dovolila vláda Rade federálnej rezervy ľuďom ukradnúť, by sa malo ľuďom vrátiť. Zákon o federálnej rezerve by sa mal zrušiť a federálne rezervné banky, ktoré porušujú ústavu, by mali byť okamžite zlikvidované. Nedôveryhodní vládni úradníci, ktorí porušili svoju prísahu, by mali byť obžalovaní a odsúdení.“ Po tejto reči ho už opätovne nezvolili, neprestal však otvorene vystupovať ako zarytý kritik finančného systému. Zomrel nečakane v roku 1936, oficiálne na srdcový infarkt, objavili sa však aj špekulácie o jeho otrávení. Ešte predtým na neho totiž neznámy páchateľ na verejnosti dvakrát vystrelil, ale netrafil. Mohlo ísť aj o varovanie.

101

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

MEGALITICKÉ PAMIATKY V TALIANSKU NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. KEĎ SLNKO KLESÁ DOLU DO PODSVETIA, VYSÚŠA SLZY TÝCH, NA KTORÝCH SA UŽ DÁVNO ZABUDLO. LAMENTUJÚCE DUŠE PREBÝVAJÚ VO VEČNEJ NOCI, NEPOKOJNÉ, HĽADAJÚCE NEKONEČNÉ SVETLO. NO TAK ZOTRI SPÁNOK Z ICH OČÍ A HĽAĎ NA VZNIK NOVÉHO ÚSVITU. ANDREA NEBEL

aliansko nie je len antický Rím s Koloseom a cirkevný miništát Vatikán, ale nachádzajú sa tu aj pamiatky zo starších čias. Pred vzostupom Rímskej ríše Taliansko obývalo množstvo rôznych národov. Neďaleko Ríma je etruské mesto Caere (dnes Cerveteri) s rozľahlými pohrebiskami s plochou 800 hektárov. Etruské pohrebiská mali tvar miest s cestami, boli vyhĺbené do tufu, ktorý sa na miestnych pahorkoch vyskytuje. Cerveteri sa volá aj Mesto mŕtvych, pretože aj samotné hroby pripomínajú obydlia. Hroby boli bohato zdobené freskami na stenách z kriedy a vápna. Tzv. zakázané pohrebisko – nekropola, kde cirkev v stredoveku zakázala vstup, má rozlohu 80 hektárov, pričom preskúmaných je len 10. Mohylové hroby pochádzajú približne zo 7. – 9. storočia p. n. l. Najstaršie hrobky majú tvar veľkých

kruhových valov. Hroby sú kruhové, krypty alebo hrobky s reliéfmi. Zaujímavý je sarkofág snúbencov nájdený v zakázanej hrobke z 5. storočia p. n. l. Bytosti majú zvláštne veľké šikmé oči. Podobné má aj etruská plastika Apolóna Vejského, hrdinu antických príbehov. Hoci Apolón patril k najvyššej aristokracii bohov, rád sa zdržiaval na zemi. Mal tu svoje povinnosti aj dávne spomienky, tvrdí Jan Parandowski v knihe Mytológia. Etruskovia používali grécke písmo, no ich jazyk sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť. S Grékmi mali podobnú aj religiozitu a obliekanie. Podľa Hérodota Etruskovia priplávali z Lýdie, čo bol staroveký štát v Malej Ázii, a pristáli v Toskánsku. Mali výborné schopnosti v moreplavbe a stavbe rýchlych lodí. Tento národ obýval severné Taliansko, staval mohutné chrámy a hroby,

103

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

104

105 po ktorých po obsadení Rimanmi zostalo už len málo stôp. Ako národ boli rozdelení nezávislými mestskými štátmi, ktoré nedokázali odolávať rímskej agresii. Nakoniec sa síce zjednotili, no pri Perugii Rimanom podľahli. Potom sa však adaptovali a na základe juliánskeho zákona získali rímske občianstvo, ktoré im poskytlo rovnosť s Rimanmi. Etruskovia používali kanalizáciu, ktorú neskôr využívali aj Rimania. Cesty mali dláždené, dokonca s priechodmi pre chodcov, široké miestami až 15 metrov. Etruská Populonia patrila k najväčším hutníckym strediskám vtedajšieho sveta. Mali veľmi pozitívny vzťah k hudbe, o čom svedčia časté motívy fresiek. Národným nástrojom bola dvojitá flauta a citara. Rodina hrala v tejto spoločnosti dôležitú úlohu, pravdepodobne ako prví začali používať k menu aj priezvisko. V Castellucciu na Sicílii je na malých vápencových pahorkoch situovaná nekropola s 200 hrobmi z bronzovej doby, vyhĺbená v skale. Nachádza sa v provincii Syrakúzy medzi mestami Noto a Palazzolo Acreide. Hroby však neobsahujú žiadne kostry a ani iné predmety. Ide o unikátne dedičstvo, prízemné hrobky v tvare obydlia, resp.

umelých jaskýň, pôvodne uzatvorené vápencovou vchodovou doskou. Najznámejší je hrob princa s tromi (pôvodne štyrmi) piliermi. Mnoho hrobov sa našlo aj v jaskyni pri Finale Ligure z obdobia pred 20 000 rokmi. V jaskyni Addaura pri Palerme, dôležitej lokalite prehistorického umenia, sa našli rytiny staré 17 000 rokov, v Lunigiane zase 60 sošiek zo železnej a bronzovej doby a vo Val Camonice 350 000 rytín z obdobia pred 8000 rokmi. Od roku 1979 je celý súbor rytín súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Megalitická oblasť Saint-Martin-de-Corléans pri meste Aosta v severozápadnom Taliansku patrí k najzaujímavejším v Európe. Jej počiatky siahajú minimálne 5000 rokov do histórie a objavili ju v roku 1969 pri výstavbe bytových domov. Ide o významnú archeologickú lokalitu a múzeum. K Taliansku patrí aj ostrov Sardínia, kde sa nachádzajú tzv. nuragy, tajomné kyklopské kamenné veže, z ktorých najväčšia je Santa Barbara. Je ich tu neuveriteľných 7000. Majú guľatý tvar, štvormetrovú výšku s priemerom 10 metrov a pochádzajú až z predhistorickej doby. Každý nurag má

dva vchody a kruhový múr. Už v roku 300 p. n. l. ich popísal Grék Timaios staviteľovi Daidalovi, ktorý postavil labyrint pre Minotaura. Väčšina veží je otočená vchodom na juh a uvažuje sa o ich astronomickom využití, pretože niektoré smerujú na východ slnka na zimný slnovrat a k hviezdam Sírius a Rigel. Stavby sú nevhodné na život a pobyt v nich. Nemajú okná a je v nich vlhko. Nenašli sa tu ani žiadne nálezy, ktoré by svedčili o ich osídlení. Ako tvrdí Felix R. Paturi v knihe Posledné záhady vedy, pôvodne tu stálo až 12000 takýchto stavieb, čo by značne rozdrobovalo vojsko krajiny, pretože každú vežu by mala obývať strážna posádka. Paturi spomína možnosť užívania veží ako hrobiek, ale všetko sú to len dohady, pretože sa nevie, kto ich postavil, ani ako. Nuragy sa na susednej Korzike a v Taliansku vôbec nenachádzajú. Encyklopédia antiky (1973) datuje osídlenie nuragov do bronzovej doby. Na severe Sardínie pri meste Arzachena je jeden z najväčších nuragov Prisgiona a tzv. hrobka obrov Coddu Vecchiu, žulový komplex zo 4. tisícročia p. n. l. Komplex Li Muri tvorí päť kruhov; nájdené nálezy pozostatkov svedčia o osídlení v roku

2500 p. n. l. V Monte d’Accoddi v severozápadnej Sardínii sa nachádza aj jedinečná dvanásťmetrová mohyla podobná zikkuratu, jediná svojho druhu v západnej Európe, pri ktorej sú dva menhiry a dolmen. Aj jej pôvod je neznámy. Na mohylu vedie prístupová cesta, rampa k prvému stupňu pyramídy, na ktorú nadväzuje schodište. Archeologická oblasť Nora sa nachádza v južnej časti ostrova. V nekropole Montessu je 40 skalných hrobiek z neolitu. Lokalita nuragov Su Nuraxi pri obci Barumini je zapísaná aj v zozname UNESCO. Komplex ruín tvorí pôvodne 19 metrov vysoká veža postavená pred 3500 rokmi. Začiatky astronomického skúmania oblohy siahajú do hlbokej histórie človeka a nepasujú k popisovanému divokému barbarskému predkovi človeka. V roku 2010 v jaskyni Denisova v sibírskom Altaji našli nový druh pračloveka (označeného ako denisovan), ktorý tu žil pred 30 000 rokmi. Pred 15 000 rokmi žil v severnej Afrike človek, ktorý – ako tvrdí Hartwig Hausdorf, mal 2,5-krát väčší objem lebky ako máme v súčasnosti my. Nálezy potvrdzujú, že tu žilo paralelne viac druhov ľudí.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

PARAZIT, KTORÝ MENÍ

NAŠU PSYCHIKU 106

TOXOPLASMA GONDII (TG) JE VEĽMI-PREVEĽMI ROZŠÍRENÝ VNÚTROBUNKOVÝ PARAZIT, KTORÝ INFIKUJE VÄČŠINU CICAVCOV NA SVETE, VRÁTANE ĽUDÍ.

ko medzihostiteľ mu môžu slúžiť rôzne stavovce. Konečný hostiteľ, teda hostiteľ, v ktorom sa uskutočňuje pohlavný cyklus tohto parazita, je mačka domáca. Konkrétne je to jej črevo. Výkaly vylučované takouto mačkou sú infekčné a len „čakajú“ na svojho hostiteľa. Medzihostiteľmi Tg sú aj hlodavce – myši a potkany. Ak sa myš či potkan nakazia, v rámci nepohlavného cyklu Tg infikuje ich organizmus, najmä mozog. Konkrétne oblasti, ktoré sú zodpovedné za emócie. Inak povedané, myš (potkan) stráca strach pred mačkou. Áno, stráca

strach pred mačacím zápachom a mačku doslova vyhľadáva. Táto „fatal attraction“ (smrtiaca príťažlivosť) je selektívna. To znamená, že infikovaný hlodavec stratí strach len voči mačke. Voči iným nebezpečenstvám je stále v strehu a nijaký strach voči nim nestratí. Ale do smrteľného nepriateľa – mačky, sa naozaj „smrteľne“ zaľúbi. No a zožratím hlodavca sa Tg vráti k svojmu definitívnemu hostiteľovi – mačke, kde je doma, a tam prebieha jeho pohlavný cyklus. To znamená, že Tg doslova riadi a usmerňuje svoj životný cyklus, a to pomocou tvorov, ktorým inteligenciou nesiaha ani po päty.

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Tu by táto historka o Tg mohla skončiť. Ale! Tg sú infikované miliardy ľudí. Odhaduje sa, že 20 – 80 % obyvateľov Zeme má protilátky proti Tg. Hodnota percent kolíše podľa jednotlivých krajín. Prítomnosť protilátok proti Tg v sére je znakom toho, že sa jedinec s parazitom stretol alebo je ním stále infikovaný. Teraz nechceme písať o infekciách tehotných žien, ktoré pred otehotnením nemali imunitu proti Tg, a dôsledkoch na vyvíjajúci sa plod. Literatúry je veľa a kto má záujem, môže si problematiku vyhľadať. Predbežné výsledky naznačujú, že Tg môže meniť psychiku aj u človeka. Ženy sa stávajú inteligentnejšími, dynamickejšími a nezávislejšími. Muži sú žiarlivejší, konzervatívnejší a zvyšuje sa ich chlapská súdržnosť. Podľa iných výsledkov parazit môže meniť psychomotorické schopnosti a/alebo ochotu viac riskovať. Jedinci s latentnou (skrytou) toxoplazmózou majú 2,65-násobne vyššie riziko, že budú účastníkmi dopravnej nehody ako jedinci „bežnej“ populácie. Nedá sa zlomyseľne nepoznamenať, že agresivita a zvlčilosť niektorých vodičov je naozaj „toxoplazmová“. Spomínali sme, že Tg môže meniť psychiku človeka. Svedčia o tom aj dotazníky, v ktorých mali skúmaní jedinci vyjadriť svoj postoj voči mačaciemu zápachu. Výrazne pozitívny vzťah voči nemu mali jedinci s toxoplazmózou. Niečo ako „smrtiaca príťažlivosť“ po ľudsky. Dlhodobo diskutovaným problémom je vzťah medzi infekciou Tg a schizofréniou. Schizofrénia (rozštiepenie osobnosti) patrí do skupiny endogénnych psychóz. Ide o chronické mentálne zdravotné postihnutie, ktoré výrazne postihuje jedinca, jeho rodinu, ale aj celú spoločnosť. Súčasné antipsychotické lieky nie sú schopné efektívne potlačiť pozitívne symptómy (bludy, halucinácie, poruchy myslenia) asi u 30 % pacientov. Sú neúčinné voči negatívnym symptómom (anhedónia – neschopnosť radovať sa, emocionálna tuposť, znížená motivácia) a kognitívnym deficitom (pozornosť, pamäť, schopnosť učenia). Za rizikové faktory vzniku schizofrénie sa považuje fajčenie marihuany, gravidita a komplikácie pri pôrode, nešťastné detstvo, urbanizácia, imigrácia

(v prvej a druhej generácii), niektoré etnické skupiny, infekcia centrálneho nervového systému v detstve. Takže čo vlastne „dáva dohromady“ schizofréniu a toxoplazmózu? Epidemiológia schizofrénie a toxoplazmózy je veľmi podobná. Výrazná pozitívna korelácia sa vyskytovala u rodinných príslušníkov, ktorí mali schizofréniu i toxoplazmózu. Metaanalýzy, ktoré analyzovali koincidenciu toxoplazmózy a schizofrénie, poukázali na 2,7-násobné riziko vzniku schizofrénie v prípade infekcie Tg a na 2,73-násobne vyššie riziko v prípade prítomnosti protilátok proti Tg. Takéto vysoké riziko vzniku schizofrénie nebolo zistené ani pri analýze „podozrivých“ génov. V týchto analýzach bolo maximálne 1,4-násobné. Teda dvakrát nižšie. U detí matiek, ktoré mali pred alebo tesne po pôrode zvýšené hodnoty IgM (IgM je imunoglobulín – protilátka, ktorá je znakom čerstvej infekcie) proti Tg, sa schizofrénia vyskytovala častejšie. Pri jedenásťročnom sledovaní profesionálnych vojakov (u ktorých schizofrénia vznikla) sa hodnoty IgM/IgG protilátok pred prvými prejavmi ochorenia prudko zvýšili. Niektorí autori skúsili odhadnúť nasledovné: Ak by sa zabránilo vzniku toxoplazmózy u človeka, len v samotných Spojených štátoch by počet schizofrenikov klesol o 335 000 za jedno obdobie ľudského života. Neuveriteľné (i keď len odhadnuté) číslo. Tieto názory nepriamo potvrdzuje aj fakt, že lieky na liečbu schizofrénie (antipsychotiká) bránia deleniu parazita. Inými slovami: neumožňujú jeho ďalší rast. Keď týmito liekmi liečime infikované myši/potkany, strácajú „smrtiacu príťažlivosť“ a začnú sa znovu výrazne báť mačiek. Tu nám nedá nevrátiť sa k fenoménu slobodnej vôle u človeka. Istým spôsobom to vyvoláva nepokoj. Do akej miery určuje našu vôľu nejaký jednobunkový parazit? Za čo sme vlastne zodpovední my, a za čo on v našom organizme? A prečo vlastne prišla mačka pred 4500 rokmi k nám? Starí rodičia podobne ako aj iní ľudia chovali na chytanie myší užovku. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

107

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Jiří Mihola

NEJVHODNĚJŠÍ POVOLÁNÍ POVOLÁNÍ JE KOMPLEXNÍ ČINNOST UŽITEČNÁ PRO SPOLEČNOST. SPECIALIZACE A DĚLBA PRÁCE MÁ PRASTARÉ KOŘENY. DRSNÝ BOJ NAŠICH PRAPŘEDKŮ O PŘEŽITÍ BY JINAK NEBYL ÚSPĚŠNÝ. JEDINEC NEBYL SCHOPNÝ ZASTAT VŠECHNO. NEBYLO OBTÍŽNÉ VŠIMNOUT SI, ŽE K LOVU A BOJI JSOU LÉPE VYBAVENI MUŽI, ZATÍMCO ŽENY SE STARALI O DOMÁCÍ KRB A PLNILI NEZASTUPITELNOU ROLI PLOZENÍ POTOMKŮ A PÉČE O NĚ.

108

rozvojem společnosti se specializace prohlubovala a narůstala i schopnost rozpoznávat individuální rozdíly mezi členy společnosti. Velmi brzo si lidé všimli, že nejen zvířata prozrazují povahu svou vizáží. Drsní a násilní lidé vypadají jinak než jemnější, přemýšlivější a citlivější jedinci. Tyto empirické znalosti se s rozvojem dorozumívacích prostředků staly předmětem generační štafety, která se stala základem dnešního poznání. Rozvoj usedlého způsobu života a schopnosti systematicky zaznamenávat informace vedl v období skokového nárůstu intelektu pozemšťanů ke konstituování první vědy (charakterologie), která se zabývala rozpoznáváním hlavních rysů povahy lidí i zvířat. To mělo velký význam pro bezpečnost těchto kmenově žijících lidských uskupení. Tato věda se s postupným rozvojem schopnosti rozlišovat a popisovat fyziognomické znaky, povahové vlastnosti, nemoci a povolání stále prohlubovala až do jejich dnešního mimořádně rozsáhlého souboru. Tuto vědní disciplínu ovládal též Aristoteles ze Stageiry, avšak později byla několikrát znovu objevována. Bez sofistikovaných matematických nástrojů se toto monumentální dílo neobejde a nemělo by své praktické využití. Aby bylo možno s jistotou zjistit, jaké povolání je pro koho nejvhodnější, je potřeba porovnat tyto lesy informací: relevantní náležitě definova-

né vlastnosti, jejich zastoupení a výkon, seznam všech povolání a požadavků na jejich výkon. Pokud se vám podaří s dobrou znalostí matematického aparátu nahlédnout do tohoto algoritmu, zjistíte, že je nejen spolehlivý, nýbrž i rychlý. Jeho ovládnutí a využití ale vyžaduje speciální výcvik. Lidé se navzájem neliší tím, že mají jiné vlastnosti, neboť právě seznam lidských vlastností je odlišuje od zvířat, které mají tím kratší seznam, čím jsou jednodušší. Lidé se navzájem liší tím, že nemají ani v základním seznamu jednoho tisíce vlastností stejně zastoupené jednotlivé schopnosti. Přitom záleží nejen na zastoupení vlastnosti, které se pohybuje od téměř 0 do 100 %, nýbrž také na výkonu a inklinaci, tj. nasměrování. Málokdo pochybuje o tom, že pro výkon různých povolání jsou výhodné různé schopnosti. Tento problém řeší odborné studie, tzv. profesiogramy, které rozebírají každé povolání až na jednotlivé úkony. Výsledkem je seznam vlastností, na jejichž zastoupení v daném povolání záleží a jak (asi 10 %), a na kterých nikoliv. Cílem výše zmíněného algoritmu je nalézt povolání, kde je největší shoda požadavků s realitou. Zjišťuje se jak nejvhodnější studijní, tak nestudijní povolání, i druhá a někdy i další místa. Po dvaceti letech spravování pražské pobočky typologické profesní poradny, kterou prošlo již několik tisíc lidí, mohu zodpovědně prohlásit, že každý, kdo využil zde

získaná profesní doporučení, pocítil jejich blahodárný účinek. Takový člověk snadno proniká do problémů, lehko se učí nové metody a přispívá k jejich rozvoji. Je velmi chvályhodné, když někdo dosahuje ve své profesi vynikajících výkonů, avšak je ještě lepší, pokud toho dosahuje s lehkostí. Pro takového odborníka je práce relaxací, přičemž mu zbývá dost energie na to, aby se nezatěžoval závistivými reakcemi svého okolí. Společensky je mimořádně závažná mnohem častější opačná situace, kdy si lidé vyberou své povolání na základě nepodložených informací, pocitového zájmu či vidiny „speciálních“ výhod a až pak zjistí, že na to nemají náležité schopnosti. Takovým lidem pak nezbývá než se výkonu svého povolání vyhýbat a těm schopným „házet klacky pod nohy“, jen aby tak nevyčnívalo, že on sám je neschopný, tak jako např. MUDr. Cvach v seriálu Nemocnice na kraji města, když zjistil, že není šikovný, rozhodný, uvážlivý apod. Velmi závažným celospolečenským problémem je to, že informace o nejvhodnějším povolání je pro většinu lidí téměř nedostupná, pročež optimální povolání vykonává jen pár procent obyvatel planety. Takoví lidé si prohlubují zastoupení sociálně negativních vlastností, zatímco u těch, kteří vykonávají své nejvhodnější povolání, tyto vlastnosti postupně atrofují. Tento problém se ještě prohlubuje tím, že ti nespokojení jsou nu-

ceni být aktivní, zatímco těm na svých místech ti ostatní zas až tak nepřekážejí. To platí i obecně. Padouši těží ze svého odhodlání parazitovat na společnosti, což z nich dělá úzké „specialisty“, kteří se cítí životně ohrožení těmi, jenž jsou všestranní, a proto na ně preventivně útočí. Právě proto jsou všestranní Slované již celá staletí terčem útoků tajných spolků, které se marně snaží zahlazovat hluboké brázdy jejich přínosů pro společnost. Jako ekonom jsem se přesvědčil, že pokud by převážná většina lidí vykonávala svá nejvhodnější povolání, společnost by získala nezvykle významný synergický efekt. Jde o největší zdroj rozvoje společnosti. Přitom jde pouze o to, aby lidé měli dostupnou informaci o své nejvhodnější profesi a cílevědomě ji realizovali. Oni se totiž s těmi schopnostmi již narodili a pokud projdou náležitou výchovou a profesní přípravou, mohou se těšit ze své osobní realizace, která je bude pozitivně kultivovat a přispěje k jejich svobodě. V takové společnosti by problémy ani nevznikaly! Energie „ušetřená“ při výkonu nejvhodnějšího povolání se dá využít v životním partnerství, při výchově dětí apod. Opačně to neplatí. Platí, že každý je geniální, jenom neví na co. Autor je pedagóg a správca pobočky antropologickej biotypológie v Prahe.

109

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Zuzana Mosná

SYNCHRONICITA – „NÁHODY“, KTORÝMI K NÁM PREHOVÁRA DUCHOVNÝ SVET TERMÍN SYNCHRONICITA PRVÝKRÁT ZAVIEDOL ZNÁMY PSYCHOLÓG A PSYCHIATER CARL GUSTAV JUNG, KEĎ SI U SVOJICH PACIENTOV, ALE AJ VO SVOJOM ŽIVOTE VŠIMOL NEZVYKLÉ UDALOSTI, KTORÉ NEMOHOL JEDNODUCHO NAZVAŤ NÁHODAMI. SYNCHRONICITY SÚ TAKÉ ZHODY OKOLNOSTÍ, KTORÉ NESPÁJA KAUZÁLNY VZŤAH PRÍČINY A NÁSLEDKU, ALE SKÔR ZMYSLUPLNOSŤ. TAKÉTO UDALOSTI NÁS MÔŽU NAVIESŤ DO NASTÁVAJÚCICH ŽIVOTNÝCH ZMIEN A ZMENIŤ UHOL POHĽADU. NABÁDAJÚ NÁS VENOVAŤ POZORNOSŤ TOMU, ČO SA NA NAŠEJ ŽIVOTNEJ CESTE DEJE A ČO SA EŠTE LEN STANE.

eď život podriaďujeme čisto osobným plánom, môžeme – bez ohľadu na inteligenciu, veľkoleposť či obmedzenosť svojich predstáv – premeškať veľa prekvapení či nenaplniť svoje životné poslanie. Synchronicita, to je ohromujúce či tajuplné stretnutie vonkajšieho sveta s vnútorným ja, ktoré predstavuje naše najvyššie duševné a životné potenciály. Stiera hranicu medzi nami a prírodou, medzi normálnym časom a večnosťou. V skutočnosti všetko, čo sa nám deje, je synchronicita. Všetko sa môže dokonale prispô-

sobiť nášmu postupu až k naplneniu skrytého potenciálu. Väčšina z nás si uvedomuje svoje obmedzené možnosti, svoj neobmedzený potenciál však nevnímame. Týmto potenciálom je vyššie ja: univerzálna energia, ktorá je za každých okolností láskyplná, bystro rozlišujúca vďaka múdrosti vekov a prekypujúca liečivou mocou. Keď sa v nás tieto driemajúce sily prebudia a uvedú do chodu, prispôsobíme sa tomu, čo je v nás najlepšie a okolie bude reagovať pozitívne, synchronicity sa stanú prílevom ďalších možností. Duchovné sily však

111

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

112

môžu zostať spiacimi obrami, naše poslanie sa nemusí naplniť, celý život nás môže sužovať pocit, že sa nám niečo nedostáva, a tak pôsobia aj niektoré synchronicity, ktoré nás aj negatívnymi udalosťami môžu prinútiť spamätať sa. Synchronicity sa môžu prejaviť aj v našich snoch, intuíciách, spontánnej kreativite, predstavivosti, náhlych osvieteniach. O tieto dary sa stará naše vyššie ja, preto by sme s ním mali spolupracovať pozorne a svedomito, aby sme konali v zhode so svojím poslaním. Medzi synchrónne udalosti môžeme zahrnúť zmysluplné zhody náhod, súvzťažné korelácie, zhodný vývoj udalostí, opakovanie, väzby a odkazy, ako napr. nápisy či slová, ktoré niekto náhodou povie a nám dávajú odpoveď na danú situáciu. Môžu nás viesť, varovať či utvrdzovať v správnosti našej cesty. Synchronicitu môžeme vidieť aj v sérii podobných udalostí a zážitkov. Môže sa prejaviť v jednej prekvapujúcej udalosti, ktorá spustí reťazovú reakciu. Vždy ide o čosi neočakávané a v prejavoch významov aj kuriózne. Synchronicity sú vlastne správne načasovania na to, aby sa niečo mohlo udiať a človek si uvedomiť, kráčať priamo ďalej po svojej ceste a netápať v neistote. Preto je dôležité prikladať veľký význam tomu, čo nám prichádza do cesty, a to najmä v okamihoch, keď svoju cestu ešte len hľadáme. Dochádza k tomu, keď sa čosi z nevedomia chystá preniknúť do vedomia. Intuícia tak predstavuje odrazový mostík pre uvoľnenie vnútorného potenciálu. Naše modlitby predstavujú ďalší prejav synchronicity, pretože naplnené modlitby sú tie, ktoré sa zhodujú s naším poslaním. Keď sa prejavia, môže sa naše vnímanie „iného sveta“ stať indikátorom, že skrytá moc zvláštnej série náhod preniká z hlbín našej duše do vedomia prostredníctvom archetypálnych významov. Napríklad Budha prechádzal mnohými synchronicitami, ktoré ho privádzali k hľadaniu toho pravého osvietenia. V jednej chvíli ho ako vyčerpaného askétu ponúklo isté dievča, aby si vzal misku ryže. V bode, keď tápal, či je jeho cesta správna, prišlo znamenie, a tak prišiel na to, že treba ísť strednou cestou, neu-

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

pierať životu jeho životodarné poslanie. Práve táto schopnosť otvoriť sa prílevu niečoho nového a dokázať poprieť staré spôsoby zmýšľania, ktoré neslúžia celkom svojmu cieľu, značí, že sme na dobrej ceste, na ceste, kde nám nevládne naše ego, ale zmysluplná pomoc okolia, akokoľvek negatívna či pozitívna. Synchronicita nás môže priviesť k psychologickej liečbe a otvoriť vnímaniu sveta presahujúceho naše racionálne vedecké úvahy. Jedna mladá pacientka C. G. Junga bola jeho trans personálnej, archetypálnej forme terapie veľmi neprístupná, pretože všetko vedela lepšie. Jedného dňa rozprávala Jungovi sen, v ktorom jej niekto podal zlatého skarabea. Kým Jung počúval, privábil jeho pozornosť chrobák, ktorý narážal zvonku do okna. Jung otvoril okno a chrobáka chytil. Išlo o príslušníka čeľade scarabaeidae, blízkeho príbuzného skarabea zo sna. Jung aj pacientka rozoznali synchronicitu, a tak sa stala otvorenejšou terapii a duchovnému rozmeru ľudského života. Skarabeus znamená v egyptskej mytológii poriadok povstávajúci z chaosu alebo odkaz na slnečné božstvo. Podobný prípad zažil Stanislav Grof v byte v New Yorku, keď čítal o afrických Krovákoch a ich mytológii, ktorá sa zaoberá modlivkou nábožnou. V tom dostal chuť ísť otvoriť okno. S veľkým prekvapením sledoval, ako sa modlivka štverala po stene domu. Tieto symboly sú vždy odkazom na nejaké filozofie, ktoré sú v našich životoch dôležité. Synchronicita pôsobí ako udalosť, ktorá doloží vieru alebo filozofiu života. Často sa stáva, že počas dňa vidíme opakujúce sa čísla a symboly. Napr. môžeme vidieť na hodinách čas, ktorí najčastejšie zaregistrujú mnohí ľudia – 11:11. Znamená to, že spirituálny svet s nami chce komunikovať. Každý takýto symbol a čísla si môžeme vyložiť, ako najlepšie vieme, a sledovať, v akých momentoch sme tieto symboly uvideli alebo počuli, čo sme hovorili, čo hovorili ľudia okolo, čo sme práve sledovali a pod. Výklad takýchto synchronicít je individuálna záležitosť. Synchronicita nás povzbudzuje viac milovať, zbierať múdrosti, stať sa zdrojom liečivej sily

a mieru. Symptóm povstáva z určitého tlaku, uzdravenie spočíva v nájdení cesty k individualizácii v dôsledku symptómu. Individualizácia je Jungov termín označujúci celoživotný proces, ktorým sa stávame tým, kým naozaj sme, keď sa naša vnútorná celistvosť zviditeľňuje, naše potenciály sa realizujú a ego a vyššie ja vytvoria os. Výsledkom je psychologicky efektívny a osvietený život. Individualizácia nie je opakom objektívnej reality, ale je jej naplnením, pretože každá originálna časť tvorí celok. Nie je tam boj medzi vonkajším a vnútorným, pretože to splýva. Synchronicita sa môže prejaviť aj pomocou nejakej knihy, filmu, predstavenia, ktoré odpovedá na nejakú pre nás či pre svet dôležitú otázku, predpovedá budúcnosť alebo približuje realitu duchovného sveta. Môže sa však prejaviť aj v spontánnom rozhodnutí, nevieme, čo nás k tomu rozhodnutiu viedlo, ale neskôr zistíme, že bolo nadmieru významné. Tým, že synchronicita pôsobí ako projekcia nás samotných, núti nás vidieť v ostatných to, s čím sa potýkame sami v sebe, a to v pozitívnom zmysle nášho nevyužitého potenciálu či v negatívnom zmysle v súvislosti s našimi neprijateľnými vlastnosťami a túžbami. Často sa stáva, že jediný spôsob, ako sa nám môže vrátiť stratená časť seba samých či stratený úsek života je prostredníctvom iných osôb. Vďaka ľuďom získavame skúsenosti, ktoré nám pomáhajú otvoriť sa a precitnúť. Môže sa tak stať aj v dôsledku omylu alebo straty, ktorá uvoľní priestor niečomu novému, príležitostí, ktoré boli určené inému, ale dané nakoniec nám, či plánu, ktorý stroskotal, ale nakoniec sa ukázalo, že my sme nestroskotali spolu s ním. Vždy je však dôležité zbaviť sa obmedzujúceho a vyžadujúceho ega a rozplynúť sa v tom, čo nám vesmír svojou synchronicitou ponúka. Ľudia a udalosti môžu pôsobiť aj opačným efektom, ako by sme si priali, ale to len pre objavenie našich skrytých možností. Z rán sa často stávajú vstupné brány do našej najlepšej a najkrajšej osobnosti. Napríklad archetyp krutej macochy z rozprávok obvykle predstavuje dôležitý predpoklad, aby sa z hrdinky

stala silná a charakterná osobnosť. „V záujme skutočného oslobodenia bývajú hrozivé a bolestné skúsenosti nevyhnutné,“ hovorí Nietzsche. Uvítajme krízu ako príležitosť na potlačenie ega, veď vesmír našu pohodlnosť pomenoval, spracoval a vyvodil z nej dôsledky. Bolestnú zmenu skôr prijmime, nevyhýbajme sa jej. Nájdime v sebe popierané časti vyššieho ja a s bolesťou sa naučme s nimi pracovať, aby už neboli prekážkou. Synchronicitou sa okrem Junga (koncepcia aktívnej predstavivosti) zaoberal aj tibetský budhizmus, tradície ľudovej múdrosti, trans personálna psychológia a rôzne mystické školy. Jedna čínska myšlienka hovorí, že človek sa vďaka úplnej úprimnosti môže dostať na miesto, kde nebo a zem tvoria svojím nevyspytateľným spôsobom, bez dvojakosti. Keď sa niekto zbaví všetkých ilúzií, ktoré tvorí svet bežného ja (ega) a úprimne vojde do seba, dostane sa do stredného bodu, kde sa odohráva kozmické tvorenie. Synchronicita sa nedá ovplyvniť egom, predstavuje opak príčinného vzťahu, pretože prepojenie zaisťuje zmysluplnosť. Všetko sa deje tak, ako má, a všetci prichádzajú do nášho života v správnom čase na správnom mieste. Preto môžeme synchronicitou nazvať aj celý sled nášho života, pretože každá udalosť či životná cesta si vyžaduje vedomého pozorovateľa, schopnosť dešifrovať jednotlivé súčasti života tak, aby nám pomohli v našich potenciáloch. V každom okamihu máme možnosť osvietenia, pretože cesta za každých okolností smeruje priamo k nemu. Synchronicita spája vedomie a hmotu, spája svet jednotlivcov s celým vesmírom, vytvára jednotu medzi nami a všetkým okolo, sprostredkováva náhľady, že realita pôsobí ako dokonalý program založený na nepredvídateľnosti, riadi sa našou duševnou zložkou, a nie racionálnou. Preto treba uvažovať nad vesmírom ako nad informačným poľom riadeným vyššími princípmi. Teória vesmíru ako obrovského hologramu nás privádza k zisteniu, že každá časť obsahuje celok. Z tohto hľadiska nemôžeme človeka charakterizovať na základe obmedzeného materiálu, ale na základe neohraničenej celosti.

113

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Vladimír Líška

ČÍNSKA ENERGETICKÁ GYMNASTIKA A ENERGIA ČCHI

NA ĎALEKOM VÝCHODE SA DISCIPLINOVANÍ ČÍŇANIA SNAŽILI PREDCHÁDZAŤ CHOROBÁM A POUŽÍVALI NA TO RÔZNE NOVŠIE AJ TISÍCROČIAMI OVERENÉ PRAKTIKY, AKUPUNKTÚRU, MASÁŽE, DYCHOVÉ A MENTÁLNE TECHNIKY A, SAMOZREJME, ČÍNSKU ENERGETICKÚ GYMNASTIKU.

114

UDr. Jozef Jonáš o nej napísal ako o komplexe, ktorý nám otvára dvere k poznaniu seba samých, spája telesné s duševným. Dodnes v Číne od skorého rána vidieť skupinky dôchodcov cvičiacich v parkoch a na voľných priestranstvách tai-či alebo či-kung. Čínska gymnastika je vhodná takmer pre každého človeka, vek ani zdravotný stav tu nehrá žiadnu rolu. Udržuje telo pružné do vysokého veku. Energetickou gymnastikou sa staráme o dostatok životných síl, podporujeme správny tok

energií jin a jang. Táto gymnastika zahrňuje aj masáže rôznych bodov, ktorých stimuláciou je možné upravovať energetické toky a zlepšovať funkciu orgánov. Choroby sa na energetickej báze prejavujú ako zhluky tmavej látky a praktizovaním cvičenia sa rozjasnia. Tai-či, mäkká forma bojového umenia, je považované za tradičnú súčasť čínskej kultúry. Náročnejšie a zložitejšie tai-či je skôr pohybové, kým či-kung je, naopak, statickejší a jednoduchší, s väčším dôrazom na predstavivosť. Sila predstavivosti sa používa na aktiváciu životnej energie čchi.

115 Čchi je univerzálna životná sila prenikajúca kozmickým priestorom, ktorá obklopuje atmosféru Zeme, nasycuje každé teleso, molekulu, atóm. Čchi – alebo v Indii prána, ki v Japonsku, živa u Slovanov, je obsiahnutá vo vzduchu, v potrave, vo vode, v slnečnom svetle. Prúdi v nás aj počas dýchania. Uchováva sa najmä v plexus solaris. Podľa východnej filozofie v nás energia prúdi dráhami, ktoré voláme meridiány – alebo nádí v hinduizme. Taoistické texty hovoria o kanáloch, ktoré dokážu fungovať v človeku ako anténa a prijímať energiu z elektromagnetických polí Zeme, Mesiaca, Slnka a hviezd. Číňania často spájajú ovládanie čchi s dlhovekosťou alebo zdokonalením ducha. Keď môže voľne prúdiť, znamená to posilnenie zdravia fyzického i duševného. Znak pre či-kung v čínštine znamená čchi a práca, teda je to práca s energiou, práca s čchi. Vo vesmíre je hojnosť čchi, hovorí sa o nebeskej jangovej čchi a zemskej jinovej čchi. Substancia čchi sa skladá z troch častí: z materiálnej, energetickej a informačnej. Číňa-

nia ju naberajú cez bod lao-kung a paj-chuej na temene hlavy. Tradičná čínska medicína popisuje systém dráh – meridiánov, ktorými človek prijíma energiu z okolia a aj ju do okolia vydáva. Keď čchi prechádza takýmto kanálom, povzbudí určitý orgán. Ak v tomto toku vznikne porucha, objaví sa choroba vo fyzickom tele. Disharmónia sa potom prejaví v troch rovinách: v telesnej, energetickej a duchovnej. Veľa ľudí má problémy s chrbtom alebo stuhnutou krčnou chrbticou. V krku je osem kanálov čchi, a preto je potrebné túto oblasť uvoľňovať, aby sa zabránilo viaznutiu čchi v hlave. Pravidelné cvičenie v kombinácii so správnym dychom umožňuje čchi vniknúť do krvi, prúdiacej dôležitými orgánmi v tele. Jej pohyb ovplyvňuje myseľ – kde je myseľ, tam je aj čchi. Myseľ sa musí umiestniť pred čchi, ktorá sa správa ako voda, možno ju tak viesť. Pri pravidelnom cvičení sa zlepšuje krvný obeh, zabraňuje sa stuhnutosti kĺbov a svalov, zbavuje sa bolesti chrbta, posilňuje sa vôľa a koncentrácia, zvyšuje imunita, odolnosť, sila, lieči sa

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

116

náchylnosť na stres. Organizmus sa môže brániť nepriaznivým vplyvom, len ak je silný. Oslabený ľahšie podľahne každej infekcii. Odvážnejší tvrdia, že perfektné mnohotisícročné vedomosti starých Číňanov, ale aj Indov o akupunktúrnych bodoch či energetických dráhach nepochádzajú od ľudí. Podľa legiend boli predkami Číňanov draci, ktorí v súčasnosti už prešli evolúciou do iného sveta, do inej dimenzie. Ďalšia legenda rozpráva, že na brehu rieky Chuang-pchu našli čínski predkovia veľkú korytnačku. Na jej pancieri boli znaky a obrázky, ktoré rozprávali o človeku a ves míre, o rozvoji a kultivácii. Naozaj to bola korytnačka? Alebo išlo o symbolické pomenovanie niečoho, čo vtedy nevedeli pomenovať inak? Tvrdí to u nás rozšírená škola Čung-jüan či-kung majstra Xu Mingtanga, pochádzajúca z oblasti Šaolinu. Podľa Budo magazínu 6/93 sa história qi (čchi) spája so začiatkom vlády Žltého cisára (2690 – 2590 p. n. l.), kedy vznikla kniha Nei ching su wen tvoriaca základ umenia vnútornej energie. O rozšírenie či-kungu sa zaslúžil aj mních Bódhidharma, keď videl zlú kondíciu a zlý zdravotný stav mníchov v chráme Šaolin. Zaviedol či-kung aj do bojových umení a učil, ako používať čchi na očistenie kostnej drene, zušľachťovať krvný a imunitný systém. V dreni sa tvoria krvinky, ktoré potom živia orgány a bunky. Ak má človek zdravú krv, telo je dostatočne vyživované a odolá všetkým chorobám. Preto taoisti používali špeciálne techniky, ako oživovať kostnú dreň. Ale Bódhidharma nebol prvý. V minulosti sa metódy učili predovšetkým tajne a obmedzenému počtu žiakov sa odovzdávali z majstra na žiaka. Dýchacie a mentálne techniky dotiahli Číňania do dokonalosti, pričom v budhistickej a taoistickej praxi sú určité rozdiely. Špecialisti na či-kung si budujú „duchovné“ telo tak, že pohlavnú energiu menia na duševnú. Taoistické metódy sú systematickejšie a prepracovanejšie. Budhizmus sa zameriaval skôr na pestovanie ducha, duševnú kultiváciu a dosiahnutie budhovstva, kým taoisti na zdravé telo, dlhý a šťastný život. Cvičenie a filozofia či-kungu ovplyvňovala všetky oblasti života už od naj-

starších dôb a dnes dopĺňa tradičné aj moderné metódy medicíny predovšetkým v Ázii. Cvičiť je najlepšie ráno, poobede alebo pred polnocou. V súlade s rotáciou Zeme a pôsobením magnetického poľa je vhodné otočiť sa cez deň na východ, kým v noci na juh. Dôraz sa kladie na uvoľnené ovládanie tela, prirodzené alebo vedomé dýchanie, ovládanie mysle na prenášanie pozornosti, ovládanie čchi a jej cirkulácie telom bez zadržiavania. Ide o formu duchovnej gymnastiky, pohyby sú plynulé, tempo skôr pomalé, pretože cieľom nie je spotiť sa, zadýchať a rozbúšiť srdce, ani svalové napätie ako v západnom športe. Či-kung má schopnosť ovplyvniť aj tie funkcie, ktoré normálne nepodliehajú našej vôli, resp. len čiastočne, ako pulz alebo črevná peristaltika. Čchi v tele najčastejšie viazne v tzv. troch bránach: kostrči (wej-lu), chrbtici (ťia-čchi) a v tzv. nefritovom vankúši (sü-čen). Na východe sa často používa sed so skríženými nohami, aby čchi nestagnovala v nohách. V chrbtici medzi 6. a 7. stavcom môže dôjsť k bloku čchi a k jej putovaniu k srdcu, čo sa prejaví búšením, preto treba viesť čchi ponad ťia-čchi. Nefritový vankúš sa nachádza na hlave, na zátylku, v mieste, kde sa opierame o vankúš. Netreba zabúdať na to, že pri cvičení je jazyk opretý o horné podnebie z dôvodu prepojenia energetického okruhu, ústa sú zatvorené, dýchame nosom. Pri dobrej predstavivosti sa energia môže nasávať aj rukami a nohami, ale to už patrí k zložitejším metódam niektorých taoistických škôl, pri ktorých sa táto energia nasáva mentálnou predstavou chladu priťahujúcemu teplú energiu z okolia. Cieľom je zníženie hladiny tuku, a tým aj oddialenie starnutia, lebo hromadenie tuku v špiku kostí zapríčiňuje kritický úbytok červeného špiku. Od neho závisí produkcia zdravej krvi v kostiach, preto sa taoisti snažia o nárast červeného špiku a zníženie hladiny tuku. Od týchto techník si sľubujú aj návrat strateného vápnika, napríklad pri osteoporóze. Kosti totiž podľa Dr. Gabriela Cousensa môžu vyžarovať elektromagnetické pole ako ktorékoľvek iné kryštalické štruktúry, a toto pole sa môže použiť na samouzdravovaciemu procesu

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

či-kungovými mentálnymi technikami. Schopnosť kostí vyrábať elektrinu sa nazýva piezoelektrický efekt a bola doložená vedeckými štúdiami. „Moje kosti tak rýchlo reagovali nádherným pocitom prúdiacej vitality. Chveli sa a začali rytmicky priasť ako mačka. Keď som robil tai-či, moje telo a orgány akoby zmizli a ja som mohol cítiť svoju kostru, ako ľahko tancuje vzduchom,“ popisuje Michael Winn svoje zážitky s praktizovaním nei kung špiku kostí, čo je špeciálny druh či-kungu, vyšší stupeň cviku tzv. železnej košele, donedávna prísne utajovaná technika. Aj zvieratá a rastliny majú svoju čchi. Li Chung-č v knihe Čuan falun spomína prípady vyhynutia stromov od nadmerného zbierania čchi niektorými ľuďmi. Dokonca uvádza príklad, keď sa takýto experimentátori váľali po zemi, aby nazbierali čchi, pričom tam odumrela celá vegetácia borovíc. Li Chung-č neodporúča zbierať veľa rastlinnej čchi, pretože je chladnej jinovej povahy, ale skôr vesmírnu jangovú čchi. Niektorí ľudia kradnú čchi iným ľuďom, čo je tiež nebezpečné, pretože na seba nabaľujú aj všemožné zdravotné problémy, a navyše je to forma vampirizmu a cesta čiernej mágie. Podľa hermetického učenia sa čchi prijíma do tela akousi éterickou slezinou, premieňa slnečnú pránu – živu na osobnú životnú pránu. Vladimír Sládeček v Základnej knihe hermetizmu píše o dôležitosti našej sleziny, od ktorej závisí naše zdravie a celkové blaho. U slabých, chorých a starých ľudí nie je schopná pránu dostatočne asimilovať, a tak nechcene vyciciavajú pránu od iných zdravých ľudí. Vo všeobecnosti sa neodporúča miešať jednotlivé štýly, ale sústrediť sa iba na jednu prax. Vyberanie toho najlepšieho z každej školy neprináša napredovanie, práve naopak. Praktizujúci po čase vynechávajú jeden cvik za druhým a prestanú cvičiť úplne. Takmer v každom meste je skupinka ľudí, ktorá sa stretáva a cvičí spolu tai-či alebo či-kung. Ako píše Dietrich Rowek v knihe Čchi-kung a J-ťing, funkčnosť cvičenia si môžeme overiť sami, keď si na papier napíšeme svoj aktuálny zdravotný stav a po nejakej dobe pravidelného cvičenia sa k týmto poznámkam vrátime.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

enská neplodnosť je dnes pomerne často sa vyskytujúcim problémom. Pomôcť môžu aj viaceré bylinky. Medovka: odstraňuje nepravidelnosti menštruačného cyklu, redukuje menštruačné bolesti, stimuluje maternicu, je prírodným sedatívom, odbúrava stres, ktorý môže blokovať otehotnenie. Šalvia: je podobná ženskému hormónu – estrogénu. Užíva sa pri nepravidelnej menštruácii, po potrate je výborná ako regeneračný prostriedok. Harmanček: má blahodarný vplyv na ženské orgány. Železník lekársky: priaznivo pôsobí na ženské orgány, ovplyvňuje činnosť maternice, zlepšuje funkciu vaječníkov. Palina pravá: prečisťuje krv, reguluje cyklus. Alchemilka: priam magická bylinka, odpradávna ju odporúčali na všetky ženské problémy, vrátane neplodnosti. Posilňuje ženské orgány, predovšetkým maternicu. Pôsobí proti potratom a zvyšuje pravdepodobnosť počatia. Lieči všetky zápalové ochorenia ženských orgánov, vrátane zápalu vaječníkov a výtokov. Užíva sa čaj alebo tinktúra. Žihľava: jej semená obsahujú tokoferol (vitamín E), ktorý považujeme za vitamín plodnosti. Dokáže pomôcť mužom zvýšiť produkciu spermií. Je zdrojom zdravia aj pre ženy. Včelia materská kašička: veľmi účinná podpora plodnosti. Čaj na podporu plodnosti: 200 g rebríčka, 200 g medovky, 150 g čakanky, 150 g pamajoránu, 150 g šípok, 100 g jablčníka, 100 g fialky roľnej, 100 g lipkavca marinkového, 70 g harmančeka, 50 g slezu. Bylinky premiešame. Hrsť byliniek dáme do 300 ml vody, necháme prejsť varom, premiešame a lúhujeme 15 minút. Užívame 30 minút pred raňajkami a 30 minút večer pred spaním. Mal by pomôcť upraviť cyklus a prekrviť sliznicu maternice. Je potrebné doužívať najmenej jednu dávku. Po dvoch mesiacoch užívania si spravte mesiac prestávku, potom pokračujte až do otehotnenia. Bylinky vysaďte po potvrdení tehotenstva.

117

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

obci Lokca sa môžete stretnúť so spoločnosťou Mountberry, ktorá sa zaoberá pestovaním sadeníc a produkciou ovocia, ako sú brusnice, čučoriedky, ríbezle, maliny, arónia, rakytník, kustovnica a iné bobuľovité druhy ovocia. Ako prví na Slovensku začali pestovať brusnice plantážnickým spôsobom v malebnej časti Hornej Oravy v katastri obcí Hladovka a Vavrečka, kde

testujú najvhodnejšie odrody. Nápoje, džemy či konzervované ovocie z týchto plodov sú vyrobené bez použitia akejkoľvek chémie. Bobuľovité ovocie vynikajúcej sviežej chuti je okrem iného známe aj antioxidačnými účinkami, čo sa prejavuje znížením rizika vzniku rakovinových ochorení, chronických zápalových ochorení a ochorení srdcovo-cievneho aparátu.

100 % BRUSNICOVÁ PRÍRODNÁ BIOŠŤAVA

118

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Brusnicová šťava NFC 100 %. Brusnicová šťava vyrobená len z čistého ovocia v organickej (bio) kvalite. Obsah ovocnej zložky tvorí 100 % (NFC – not from concentrate – nie je vyrobené z koncentrátu), šetrne pasterizované. Neobsahuje žiadne chemické látky, umelé sladidlá ani alergény.

100 % RAKYTNÍKOVÁ PRÍRODNÁ ŠŤAVA

Rakytníková šťava NFC 100 %. Rakytníková šťava vyrobená len z čistého ovocia. Obsah ovocnej zložky tvorí 100 %, šetrne pasterizované. Neobsahuje žiadne chemické látky, umelé sladidlá ani alergény.

ČUČORIEDKOVÝ 100 % OVOCNÝ SIRUP

Čučoriedková šťava NFC, aróniová šťava NFC, jablčný koncentrát 100 %, ovocný sirup vyrobený len z čistého ovocia. Obsah ovocnej zložky tvorí 100 %, šetrne pasterizované. Neobsahuje žiadne chemické konzervačné látky, umelé sladidlá ani alergény, pridaný cukor ani fruktózový sirup.

ADELKA – JABLČNÁ BIOŠŤAVA S ARÓNIOU

Jablčná biošťava NFC 90 %, aróniová biošťava NFC 10 %. Aróniová šťava vyrobená len z čistého ovocia. Obsah ovocnej zložky tvorí 100 %, šetrne pasterizované. Neobsahuje žiadne chemické látky, umelé sladidlá ani alergény.

ZEUS MULTIFRUIT

Zloženie: pramenitá voda, glukózový sirup, jablková dreň (1,5 %), jablková šťava z koncentrátu, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, arómy (marakuja, mango, hrozno, ananás, pomaranč, kivi), antioxidant: kyselina askorbová, sladidlá: cyklamát sodný, aspartám, acesulfám K, sodná soľ sacharínu, farbivo: beta-apo-8-karotenal.

DISNEY STAR WARS – NEALKOHOLICKÝ SÝTENÝ NÁPOJ S JABLKOVOU ŠŤAVOU

Zloženie: pitná voda, jablková šťava z koncentrátu 12 %, cukor, oxid uhličitý (min. 4 g/l), regulátor kyslosti: kyselina citrónová, aróma, konzervačná látka: sorban draselný, sladidlo: sukralóza.

BUBEE VIŠŇA

Zloženie: pitná voda, fruktózo-glukózový sirup, oxid uhličitý, kyselina: kyselina citrónová, prírodné farbivo (koncentrát z čiernej mrkvy), sladidlo: extrakt z listov stévie (glykozidy steviolu), aróma, konzervačné látky (sorban draselný, benzoan sodný).

TWIST AND DRINK – NEALKOHOLICKÝ NÁPOJ S PRÍCHUŤOU KOLA MIX

Zloženie: pramenitá voda (88 %), cukor, pomarančová šťava z koncentrátu (3 %), farbivo: amoniakový sulfitový karamel, pomarančový extrakt, kyseliny: kyselina citrónová, kyselina fosforečná, konzervačná látka: sorban draselný, aróma, antioxidant: kyselina L-askorbová, stabilizátor: karobová guma. E952 – cyklamát – môže zvyšovať účinky ostatných karcinogénov. E951 – aspartám – môže narušiť metabolizmus, nervové funkcie, hormonálnu rovnováhu. Citlivým osobám môže spôsobiť závraty, bolenie hlavy, vyrážky, u detí poruchy správania. E950 – acesulfám K – nevstrebáva sa v ľudskom tele, je vylučovaný v moči. E954 – sacharín a jeho soli – vyrába sa z uhlia ako vedľajší produkt, synteticky sa vyrába z toluénu, môže zvyšovať účinky ostatných karcinogénov. E202 – sorban draselný – väčšinou sa získava z ropných derivátov. Môže spôsobiť podráždenie kože, očí, alergické reakcie, astmu, poruchy správania. E211 – benzoan sodný – v kombinácii s kyselinou askorbovou a benzoanom draselným môže vytvárať benzén, ktorý je známy karcinogén. Celý proces môžu urýchliť nevhodné podmienky skladovania potravín ako teplo a svetlo. Môže vyvolať detskú hyperaktivitu, poškodzovať štruktúru DNA, a tým vyvolávať niektoré dedičné choroby.

119

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Sú

120

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

ZÁKERNÉ FARBY VO VAŠEJ VANI

RIZIKOVÉ UPOKOJOVANIE PODRÁŽDENÉHO ČREVA

šumivé, príjemné a voňavé. Kúpeľ s ich použitím je skvelý spôsob, ako sa odreagovať. Možno odbúrajú váš aktuálny pocit preťaženia, no najmä ženám môžu priniesť množstvo problémov, o ktoré vôbec nestoja. Reč je o takzvaných šumivých bombách do kúpeľa. Bežne sú v nich rôzne druhy farbív, ktoré niekedy dokonca dokážu sfarbiť na čas aj vašu pokožku. Farbivá, najmä tie chemicky vyrobené, majú škodlivé účinky na zdravie. Predstavte si kombináciu oholenia podpazušia, nôh, intímnych partií, a následne kúpeľ vo vani s pridaním malých guľôčok. A v prípade mužov oholenie tváre, a následne rovnaký kúpeľ. Horšia kombinácia už ani nemôže byť. Štúdia Absorpcia trifenylmetanových farbív od Marianny Lucovej a kolektívu autorov z roku 2013 zistila, že koža dokáže absorbovať rôzne chemické farbivá, a to sliznicou i pokožkou. Najlepšie tou, ktorá bola práve oholená. Nielen na tvári, v podpazuší, nohách, ale aj intímnych partiách. Po absorpcii sa farbivá dostávajú priamo do krvného obehu. Odborníci sa zamerali na skúmanie trifenylmetánových farieb. Ide najmä o briliantovú modrú (BB) a patentovú modrú (PB), a to po 24-hodinovej difúzii in vitro. Skúmali účinky na neporušenú i oholenú pokožku. V kozmetike sa často používajú naozaj kontroverzné farbivá. Napríklad D&C Red 33. Toto farbivo sa získava z uhoľného dechtu alebo ropy. Farbivá sa spájajú s vyvolaním rôznych alergických reakcií, karcinogenitou, so vznikom ADHD i s poškodením neurónov či rakovinou mozgu. Organizácia Environmentálna pracovná skupina (EWG) skúma bezpečnosť rôznych bežne používaných výrobkov, vrátane

kozmetiky. Podľa jej stanoviska využíva americká žena v priemere 12 kozmetických výrobkov denne, v ktorých sa nachádza až 168 rôznych chemikálií. Na porovnanie: muži používajú denne šesť výrobkov s obsahom 85 rôznych chemikálií. Niektoré dokážu naozaj vážne ohroziť naše zdravie. EWG v štúdii Dôkazy o výskume súčasných postupov pri vývoji a bezpečnosti kozmetiky z roku 2016 upozorňuje na problémy s poškodením reprodukcie i vznikom rakoviny. Najbežnejšie chemikálie pritom sú ftaláty, parabény, trifenylfosfát, formaldehyd. A problémom nie sú len pre bežných užívateľov. Komplikácie spôsobujú aj pracovníkom v rôznych salónoch, ktorí sú takémuto pôsobeniu vystavení výraznejšie. Z toho vyplýva, že samotné šumivé bomby sú zrejme len kvapkou v mori. Treba však upozorniť, že ich používaním si najmä ženy môžu privodiť rôzne gynekologické ochorenia, pretože chémia takto bez problémov preniká cez sliznice do organizmu. Ak uvažujete o príjemnom a voňavom kúpeli, stavte radšej na prírodnú klasiku. Čistá voda je skvelý prostriedok na očistu tela. Ak chceme pridať aj nejaké domáce prípravky, treba sa len rozhliadnuť po policiach v kuchyni. Sóda bikarbóna (4 polievkové lyžice), pár kvapiek citrónovej šťavy (alebo suchá kyselina citrónová – 2 polievkové lyžice), olivový olej (2 polievkové lyžice) a esenciálny olej (5 kvapiek) podľa vášho zváženia. Dá sa kombinovať aj so sušeným mliekom (1 polievková lyžica) či morskou soľou (1 polievková lyžica). Vytvorené guľôčky (pridávame tekuté zložky do suchých podľa potreby, aby sa dobre tvarovali) vložíme do formičiek a necháme obschnúť do druhého dňa, potom ich zabalíme do obalu a skladujeme na suchom mieste.

iektoré ochorenia majú zvyčajne psychickú podstatu a súvisia s dnešným rýchlym a stresovým spôsobom života. Životný štýl ľudí, ktorí organizujú prácu iných, sú pod tlakom a stresom, môže vyvolať vznik nepríjemných chorôb. Jednou z nich je aj nepríjemný syndróm dráždivého čreva, ochorenie, ktoré skomplikuje pracovný deň práve vo chvíli, keď sa ponáhľame. Liekov na jeho liečbu je nedostatok. Používa sa takzvaný truberzi, ten však nedávno monitorovali pre skutočne závažné riziká. Syndróm dráždivého čreva je ochorenie hrubého čreva. Typickým prejavom je porucha funkcie vyprázdňovania. Častejšie postihuje ženy ako mužov. Spúšťačom býva stres, infekčné alebo črevné ochorenia. Vyskytovať sa môže aj po antibiotickej liečbe. U nás sa lieči liekom Truberzi. Účinnou látkou je eluxadolín, čiže agonista opioidných receptorov. Pôsobí tak, že upokojuje kontrakcie v tráviacej sústave. Viacero hlásení o nežiaducich účinkoch lieku Truberzi podnietilo Európsku liekovú agentúru (EMA) monitorovať v minulom roku tento liek a zhodnotiť jeho prínosy a riziká. Podľa hodnotiacej správy z minulého roka má liek len malé prínosy v liečbe. S ohľadom na nedostatok liekov na liečbu syndrómu dráždivého čreva však agentúra napokon vyhodnotila, že prínosy lieku sú väčšie ako riziká spojené s užívaním. Liek je teda povolený a viazaný na lekársky predpis. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) však pred ním v marci tohto roka varoval v spojitosti s pacientmi, ktorí nemajú žlčník. Problémom môže byť riziko zvýšenej pankreatitídy, následnej hospitalizácie až smrti. V priebehu dvoch rokov FDA registroval 120

hlásení o závažných prípadoch pankreatitídy a úmrtiach. Vysoké percento sa pritom týkalo pacientov bez žlčníka. Na Slovensku je už táto informácia zahrnutá v informačnom letáku lieku. Okrem toho však obsahuje dlhý zoznam nežiaducich účinkov: zápcha, spazmus Oddiho zvierača (zvýšené hladiny pečeňových enzýmov, pankreatitída, bolesť brucha, najmä u pacientov s problémami žlčových ciest alebo bez žlčníka), pankreatitída (zápal podžalúdkovej žľazy). Liek, ktorý má pomôcť pri jednoduchom ochorení, má tak množstvo vedľajších účinkov. Nesmú ho užívať pacienti s poruchami pečene, pacienti so závažnou až dlhodobou zápchou či pri poruchách, ktoré ovplyvňujú vylučovanie žlče do čreva. Prirodzená liečba je väčšinou jednoduchá, a pritom pre pacienta veľmi zložitá, pretože táto choroba sa vyskytuje u aktívnych ľudí, ktorí sú zvyknutí byť dlhodobo v strese, riadiť prácu i život okolo seba. Podstatné je pre nich, aby sa „ponáhľali pomaly“, venovali sa iba stolici, nie ešte aj čítaniu či počúvaniu rádia popri tom. Takisto je dôležité vynechať potraviny spôsobujúce problémy, ako je nafukovanie. U niekoho to môže byť mlieko, strukoviny, kysnuté koláče, rôzne nápoje. Takáto úprava stravy je pri pacientoch, ktorí majú problémy najmä s hnačkou. Pri zápche treba pridať ovocie so šupkou, viac vlákniny. Chorobu však môže komplikovať psychika pacienta, celkový charakter osobnosti. Treba skúšať relaxačné techniky, upokojujúce čaje a podobne. Odporúčajú sa napríklad ľanové semienka, najlepšie čerstvo pomleté. Vhodné liečivé účinky má aj aloe vera – povzbudzujúce a laxatívne účinky, ktoré zmierňujú zápchu.

121

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S MESTSKÝM POLICAJTOM

ušana Fodora sme zastihli v jednej z materských škôlok v bratislavskej Dúbravke, kde v ten deň mestskí policajti precvičovali s deťmi dopravnú výchovu. „Prevencia je dôležitá, keď si ich takto vychováme, o to menej problémov budú robiť ako dospelí,“ povedal nám. Dve malé škôlkarky, ktoré mu zverili, aby ich učil prechádzať po priechode pre chodcov, na neho najprv pozerali s vypleštenými očami bez slova. Keď sa ich opýtal, či majú jazyk a či mu ho aj ukážu, jedna z malých sa osmelila. O chvíľu sa už s „ujom v uniforme“ v pohode bavili. Ako hovorí, aj pri rozhovoroch s dospelými sa snaží uprednostňovať psychologický prístup: „Keď ich pristihnem pri porušení nejakého predpisu, snažím sa s nimi vychádzať po dobrom a zbytočne ich nerozčuľovať. Najprv im slušne vysvetlím, akého priestupku sa dopustili a neriešim hneď pokuty. Boli už aj takí, ktorí mi poďakovali za upozornenie.“ Predtým pôsobil 20 rokov ako dôstojník v armáde, a keď odišiel do výsluhového dôchodku, ešte sa mu nechcelo doma odpočívať. Mestská polícia vtedy hľadala nových členov a jemu sa to zdalo ako práca podobná tej vojenskej. Dnes však tvrdí, že s armádou to má spoločné len nosenie uniformy a prácu s ľuďmi. Verejnosť si mestského policajta bežne predstavuje ako niekoho, kto rozdáva pokuty. Podľa Dušana Fodora je táto predstava skreslená a zjednodušená. Pokuty sú len jedným z prostriedkov pri napĺňaní hlavnej úlohy – udržiavaní verejného poriadku. V mestskej polícii pôsobí ako okrskár. Motorizované hliadky zasahujú, keď si všimnú nejakú situáciu alebo ich niekto privolá. Okrskár rieši dlhodobejšie záležitosti: „Napríklad keď nám niekto nahlási, že jeho sused si pravidelne robí doma hlučné diskotéky alebo si susedia navzájom robia zle. Vtedy sa snažím situáciu riešiť, ako sa dá, napríklad prostredníctvom domového dôverníka. Foto: Matúš Plecho

Alebo ma nejaká babka upozorní, že sa niekde nedá prechádzať cez cestu a bolo by dobré umiestniť tam dopravnú značku. Vtedy oslovím zase dopravný inšpektorát. Často fungujem ako taká poradenská a sprostredkovacia kancelária.“ Vlastnú kanceláriu, kde za ním chodia stánky s návrhmi alebo svojimi problémami, napokon aj má. Často prídu aj so záležitosťou, ktorá nie je v kompetencii mestskej polície, ale vtedy im aspoň poradí, kam majú ísť. Ak nesedí v kancelárii, ani ho veliteľ nepošle riešiť nejakú nahlásenú udalosť, prechádza sa po zverenom rajóne. Stanica mestskej polície v Dúbravke obhospodaruje celý IV. bratislavský obvod, on konkrétne má na starosti časť starej Dúbravky. Skontroluje trhovkyne, či majú povolenie na predaj, občas sa s ním niekto dá do reči s nejakým podnetom alebo len tak monitoruje situáciu na verejných priestranstvách. V porovnaní s motorizovanou hliadkou je nenápadnejší. Vraj sa stáva, že niektorí majitelia psov sa najprv poobzerajú, či nevidia hliadku, keď sa ich miláčik „vyšpiní“. Ak nevidia, psie exkrementy nechajú ležať na mieste. Ale on ich môže spozorovať spoza rohu bez toho, aby ho zaregistrovali. Ak sa stane svedkom kriminálnej činnosti, musí zavolať štátnu políciu. Špeciálnu kategóriu predstavujú bezdomovci, ktorí podľa zákona vzbudzujú verejné pohoršenie, či už tým, že zapáchajú, alebo napríklad o desiatej ráno ležia pod vplyvom alkoholu krížom cez chodník: „Dneska sú ľudia na takéto veci precitlivenejší ako kedysi a často nás k bezdomovcom volajú. Ale potom je väčšinou problém, čo s nimi. Na pokutu nemajú a záchranka k zdravému chlapovi, ktorý je len opitý, nepríde. Nemôžem ani spísať zápisnicu, lebo na to treba preukaz totožnosti, a ten tri štvrtiny bezdomovcov tuná v okrese Bratislava IV. nemá. Potom ich buď vykážem, alebo ich poprosím, aby sa presunuli niekam, kde ich bude menej vidno.“ Ako dodáva, za každých okolností sa snaží vyriešiť situáciu k čo najväčšej spokojnosti všetkých zúčastnených.

123

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Dva austrálske príbehy

ODKIAĽ PRICHÁDZA MRÁZ

124

eamei, čiže Plejády, žili kedysi na zemi. Bolo to sedem sestier vychýrených svojou krásou. Dlhé vlasy im siahali až po boky a telá mali posiate ľadovými cencúľmi. Ich rodičia bývali ďaleko v horách a sestry často chodievali na poľovačku. S ľuďmi sa nestýkali, hoci mnohé kmene sa z času na čas pokúšali získať ich priateľstvo. Najmä mládenci z rodu Berai-Berai veľmi obdivovali krásne sestry, všade chodili za nimi a radi by sa s nimi poženili. Dávali pozor, kde sa sestry utáboria a zanechávali pre ne na tých miestach dary. Mladíci z rodu Berai-Berai vedeli neobyčajne obratne hľadať včely. Najprv chytili jednu a priviazali jej k zadným nôžkam niečo biele, povedzme pierko. Potom ju sledovali, až kým ich nezaviedla k úľu a k zásobám medu. Keď našli med, uložili ho do košov a nechali na mieste, kde táborili sestry Meamei. Tie med zjedli, ale o vydaji nechceli ani počuť. No jedného dňa sa starému Wurrunnahovi predsa len podarilo ukradnúť dve dievčatá – zmocnil sa ich ľsťou. Potom sa pokúsil roztopiť ľadové cencúliky na ich telách, no iba tým zadusil oheň. Istý čas strávili dievčatá v nedobrovoľnom zajatí, no potom sa vzniesli na nebesá. Tam našli aj ostatných päť sestier a zostali navždy pri nich. Ale ony dve sa už nejagali tak nádherne – Wurrunnahov oheň oslabil ich lesk. Keď mládenci Berai-Berai spozorovali, že sestry Meamei navždy zmizli zo zeme, upadli do hlbokého zármutku. Ponúkali im dievčatá z vlastného kmeňa, no oni chceli len sestry Meamei

a nikoho iného. Odmietali každé potešenie, nechceli jesť, ani piť. A začali telesne chradnúť, až napokon zomreli. Duchovia ich ľutovali, pretože sa im páčila vytrvalosť a vernosť mládencov. Určili im teda miesto na nebesiach a tam ich vidno dodnes. Domorodci ich poznajú ako hviezdy Berai-Berai a bieli ich nazývajú pásom a mečom Orióna. Domorodci tvrdia, že mládenci Berai-Berai ešte i dnes chodievajú vo dne na lov a v noci sa oddávajú tancom, pri ktorých im spievajú sestry Meamei. Hoci nebeský tábor sestier nie je tesne pri tábore mládencov, predsa len nie sú natoľko vzdialené, aby ich spev nebolo počuť. Na pamiatku svojho pozemského života odlamujú sestry Meamei raz za rok zopár ľadových cencúlikov a hádžu ich na zem. Keď sa domorodci prebudia a vidia všade naokolo ľad, vravia: „Sestry Meamei na nás nezabudli. Zhodili nám ľad. Ukážeme im, že ani my sme na ne nezabudli.“ Vezmú kúsok ľadu a pridržia ho deťom pri priečnej stienke nosa. Len čo stienka pod účinkom ľadu stuhne a znecitlivie, prevŕtajú ju a prevlečú cez ňu stebielko slamy alebo kosť. „A teraz,“ vravia domorodci, „budú môcť deti spievať takisto ako sestry Meamei.“ Práve vo chvíli, keď sa dve zajaté sestry Meamei vzniesli na nebesia, pozeral istý ich príbuzný dolu na zem. Veľmi sa zabával na mrzutosti starého Wurrunnaha. Útek sestier ho tak potešil, že sa nahlas rozosmial. Odvtedy ho domorodci volajú Ghindamaylannah – smejúca sa hviezda. Belosi ju volajú Venuša.

EMU DINEVAN

A VRANY 125

iel raz emu Dinevan na výlet s dvoma vranami. Cestou si všimli, že sa akosi mračí a akiste čoskoro začne pršať. Poznášali chytro pár kusov stromovej kôry a postavili si malú chatku. A keď sa spustil dážď, vkĺzli do chatky, aby nezmokli. No Dinevanovi bol dlhý čas a zachcelo sa mu zažartovať si s vranami. Vystriehol chvíľku, keď sa nepozerali, a drgol do kôry. Kôra spadla a Dinevan kázal vranám, aby išli von a dali kôru na miesto. Poslúchli ho, a keď išli von, emu drgol zasa do iného kusu kôry. Ledva sa vrany vrátili do chatky, už zase museli ísť naprávať. Tak to urobil Dinevan veľakrát, až to začalo byť vranám podozrivé a dohodli sa, že

jedna bude dávať pozor. A tá videla, že Dinevan zakaždým prevrhne iný kus kôry a dusí sa od smiechu, ako vrany moknú v daždi a trasú sa od zimy, kým on si sedí pekne v suchu. Vrana, ktorá sa pozerala, to pošepkala druhej a obidve si zaumienili, že mu dajú príučku. Vliezli späť do chatky a obe doniesli na kuse kôry žeravé uhlíky. Dinevan sa práve váľal od smiechu po zemi. No vrany išli rovno k nemu a povedali: „Tak, a teraz sa budeš aspoň tak potiť, ako nás oziabalo!“ A vysypali mu uhlíky na hlavu. Dinevan vyskočil a zreval od bolesti, lebo ho to riadne popálilo. Potkol sa a vyrútil sa von, ochladiť sa do dažďa. A vrany sa na ňom v chatke do sýtosti nasmiali.

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

MÁJ DZIVEČKO MOJA, PAMETAJ SEBE, ČLOVEK NA TO NA ŠVECE, ŽEBY ROBIL. MOJA BABKA MARČA

ak už nám odišiel jeden z najkrajších a najvoňavejších mesiacov v roku. Z čerešní, jabloní i hrušiek biele lupienky dávno odvial vietor, na ich mieste sú už bobuľky nových plodov. Doznela vôňa orgovánov, rozvili sa prvé pivónie a zrazu je z toho človeku voľajako smutno. U mňa tá nostalgia možno súvisí so spomienkami na májové dni môjho detstva. Budem trochu sentimentálna, no nedá sa zabudnúť na vôňu zeme, ktorá sa šírila za pluhom môjho dedka a húfy spievajúcich škorcov číhajúcich na každé vyorané zrnko či chrobáčika. Potom prišlo siatie zbožia – jariny, a keď bola dobrá chvíľa, nie slota, koncom mája sa niektoré polia už zelenali. Krajší mesiac ako máj si na oslavu práce tí francúzski revolucionári v roku 1889 vymyslieť ani nemohli. Mesiace po ňom sú tiež plné vône a roboty, no bez májového gruntu by sa žitko nežalo, ani koláče nepiekli. Nedávno som v spoločnosti mladých vzdelaných (?) ľudí bola nemilo prekvapená ich názorom, že prvý máj je komunistický sviatok. Nedalo mi. „Ale prosím vás, s komunistami to nemá nič spoločné. Je to sociálny sviatok a začalo to vzburou robotníkov v Chicagu roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. O tri roky neskôr v Paríži sa prvý máj ustanovil ako sviatok práce. To ste sa neučili?“ „Asi sme vtedy neboli v škole. Ha, ha, ha...“ (Veľmi vtipné!) Pravdou je, že v časoch socializmu sa tomu sviatku dosť ublížilo. Ale kto to urobil? Zase

len hlúposť ctibažných ľudí, ktorí svoju neschopnosť zakrývali za nie veľmi šťastnú prezentáciu práce robotných ľudí. Mne sa prvý máj zapáčil ako sedemročnej, keď ma dedko na moje naliehanie – už som o tom v rádiu čo-to začula – zobral do Prešova do sprievodu. Z nášho valalu sme išli vetrieskou na začiatok mesta, potom dlho peši. Prvý raz v živote som videla pokope toľko národa. Veľa som z toho, čo sa pred hlavnou tribúnou odohrávalo, cez ľudí nevidela, skôr počula horlivé komentáre z rozhlasu. Predvádzali sa folklórne súbory, športovci, študenti, robotníci, no najviac ma zaujalo hlásenie, že ide na traktore krava – nepamätám si už, z akej dediny, ktorá dáva denne osemdesiat litrov mlieka (či koľko). No ja som ju nevidela. Dedko ma bez hanby vysadil na plecia. Taký parádny výhľad nemal nikto. Majestátne si trónila na vlečke za traktorom, celá červená až bordová s bielou hlavou, velikánskym vemenom, ovenčená malými briezkami a čečinou. Pri nej stál šťastný predseda JRD v čiernom sviatočnom ancúgu, hladkal ju po okrúhlom zadku, usmiaty od ucha k uchu, keď tu zrazu oslávenkyňa za sprievodu rezkej dychovky nadvihla chvost a vylajnila sa mu na vyblýskanú poltopánku. On akoby nič ľavou rukou naďalej hladkal prominentnú laureátku, pravou divoko mával ako niekedy Chruščov a stále sa usmieval, ako keby to vemeno bolo jeho. Mne to prišlo také smiešne, že som začala bláznivo tlieskať. Ľudia sa odrazu nedívali na kravu, ale na mňa. No a čo?

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

KNIHY

128

DÁVNOVEKÁ EURÓPA (2. VYDANIE) Viktor Timura (2016) 576 strán Známy slovenský autor na základe svojho mnohoročného bádania odkrýva zákulisie zmanipulovaných dejín Európy, ktoré vyplývalo z protislovanského zamerania západnej Európy po viac ako dve tisícročia. V pozadí boli a naďalej sú mocensko-politické záujmy Západu. Európania žijú vo falošnom historickom povedomí. Takzvaný príchod Indoeurópanov v 3. tisícročí p. n. l. aj s indoeurópskym jazykom je zámerná manipulácia; jej zmyslom je odviesť pozornosť od významu a úlohy, ktorú Slovania v najstarších dejinách Európy zohrali a naďalej zohrávajú. Tomuto účelu mala slúžiť aj myšlienka, že Slovania prišli do dnešných priestorov len v 5. či 6. storočí. Skutočnosť je však celkom iná. Slovania sformovali najstaršie civilizácie na svete a vytvorili aj prvé písmo, z ktorého čerpali podnety a preberali znaky (piktografy) všetky nasledujúce civilizácie, vrátane mezopotámskej, ktorá vznikla o viac ako dve tisícročia neskôr ako staroslovanské civilizácie. JAK VYLOŽIT SVĚT Steven Weinberg (2016) 432 strán Kniha je fascinujúcou správou o tom, ako dejiny fyziky ovplyvnili naše uvažovanie a vývoj ľudstva. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg sprevádza čitateľa od antického Milétu cez stredoveký Oxford a katedrálnu školu v Chartres až po najnovšie výskumy v CERN-e. Ukazuje, že antickí a stredovekí bádatelia nielenže nevedeli o svete to, čo vieme dnes, ale ani nechápali, čo znamená rozumieť svetu alebo ako toto pochopenie dosiahnuť. Weinberg

FILMY skúma historické zápasy i spoluprácu fyziky so súperiacimi oblasťami – náboženstvom, technikou, poéziou, matematikou a filozofiou. Publikácia sprostredkováva pohľad súčasného vedca na prácu svojich predchodcov a objasňuje, akú dlhú a náročnú cestu prešla fyzika, kým sa stala takou vedou, akou ju poznáme dnes. TOLTÉCKÁ CESTA REKAPITULACE Victor Sanchez (2006) 200 strán Čo keby sme sa mohli vrátiť k traumatickým alebo nepríjemným udalostiam z minulosti a po vyrovnaní sa s nimi povstať osviežení, nabití novou energiou a zbavení zraňujúcich stôp, ktoré v nás tieto zážitky z minulosti zanechali? Praktiky rekapitulácie to môžu zaistiť. Séria cvičení a techník v desiatich krokoch nás nakoniec oslobodí od opakovaných emocionálnych konfliktov a pretrvávajúcich negatívnych vzorcov, ktoré sú častým dôsledkom tráum prežitých v minulosti. JAK ROZUMĚT MÉDIÍM Marshall McLuhan (2011) 400 strán Marshall McLuhan (1911 – 1980) je jedným z najvýznamnejších teoretikov masových médií a sociológov kultúry. Táto kniha patrí k základným pilierom spoločenských vied. Jeho najznámejšia kniha – eseje nazvané Understanding Media, napísal už v roku 1964 (český preklad Jak rozumět médiím vyšiel prvýkrát v roku 1991), napriek tomu sa autorove východiská v uvedených odboroch stále citujú, či už zástancami jeho teórií alebo ich odporcami. Niektoré jeho termíny zdomácneli aj medzi laikmi – pojem globálna dedina či spojenie posolstvom je samotné médium sa s nástupom internetu a nových médií často pripomínajú.

OKUPÁCIA MYSLE Dokumentárny Kanada, 2016, 55 min Réžia: Loretta Alper, Jeremy Earp Nahovoril: Roger Waters Práve v deň, keď si svet pripomínal víťazstvo nad fašizmom, priniesla verejnoprávna ČT2 šokujúci dokumentárny film o izraelskom sionizme ako pravicovo-extrémistickom pokračovateľovi nacistických zverstiev. Krutá a desivá realita sveta umožňujúceho najodpornejšie vyčíňanie tzv. židovského štátu s masívnou podporou USA a zdeformovanej verejnej mienky Západu. Propaganda mainstreamových médií, lži, nedovolená okupácia a nelegálne rozširovanie osád na územiach Palestíny, krvavé vyhladzovanie civilného obyvateľstva, bombardovanie nemocníc na okupovaných územiach Gazy, poukazovanie na Hamas, ktorý už preukázateľne žiadne bomby a rakety neodpaľuje, zneužívanie holokaustu, izraelská loby v USA a vo svete, podporujúca a zakrývajúca dlhodobé zverstvá Izraela, zakázané fosforové bomby a neskutočné utrpenie Palestíny. Všetok tento ultrapravicový extrémizmus dnes odsudzujú dokonca aj samotní židia. MARY A MAX Animovaný / Komédia / Dráma Austrália, 2009, 89 min Réžia: Adam Elliot Hrajú: Toni Collette, Philip Seymour Hoffman, Eric Bana, Barry Humphries, Bethany Whitmore Dve rozdielne povahy, dva rozdielne osudy a polovica sveta spája tento animovaný príbeh, rozprávajúci o priateľstve dvoch úplne odlišných ľudí, ktorí sa poznajú len prostredníctvom svojich listov. Mary Daisy Dinkel, bucľaté osemročné dievčatko žijúce na predmestí austrálskeho Melbourne, a Max Horowitz, veľmi obézny 44-ročný žid žijúci v pulzujúcom New Yorku, trpiaci Aspergerovým syndrómom. Film sleduje Marino dospievanie a Maxov

prechod zo stredného k neskorému veku. Objavuje sa medzi nimi silné puto, ktoré prekoná oveľa viac než obvyklé kamarátske vzostupy a pády. ZRKADLO Dráma / Životopisný / Historický Sovietsky zväz, 1975, 108 min Réžia: Andrej Tarkovskij Hrajú: Margarita Terechová, Oleg Jankovskij, Filipp Jankovskij, Ignat Danilcev, Nikolaj Grinko, Alla Demidova Autobiografická filmová spoveď režiséra Andreja Tarkovského nastavuje zrkadlo jeho pamäti a svedomiu. Vo filme sa s poetickou ľahkosťou prelína minulosť s prítomnosťou, detstvo s dospelosťou, skutočnosť so spomienkou a predstavami. Štyridsiatnik Alexej počas pobytu v nemocnici bilancuje vo vnútornom dialógu so svojou matkou vlastný život. Spomína na detstvo strávené na vidieku počas vojny, na bolestný rozchod rodičov, budovanie nového povojnového života, vlastné životné zlyhania a sklamania. Poeticko-filozofický komentár filmu tvoria verše básnika Arsenija Tarkovského, režisérovho otca. VOJNOVÝ KÔŇ Dráma / Vojnový / Historický USA, 2011, 141 min Réžia: Steven Spielberg Hrajú: Jeremy Irvine, David Thewlis, Emily Watson, Tom Hiddleston, David Kross, Benedict Cumberbatch Po vypuknutí prvej svetovej vojny Joeyho, Albertovho milovaného koňa, predajú do kavalérie a pošlú do Francúzska. Joey sa tak ocitá pod nepriateľskou paľbou. Smrť, choroba a osud ho berú na neobyčajnú cestu, keď slúži po boku oboch znepriatelených strán, aby sa nakoniec ocitol v krajine nikoho. Albert však nemôže na Joeyho len tak zabudnúť, a aj keď ešte nie je taký starý, aby sa zapísal do armády, vydáva sa na vlastnú päsť na nebezpečnú misiu, aby našiel a doviedol svojho strateného koňa späť domov.

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

HUDBA

130

COLIN STETSON All This I Do for Glory Rok vydania: 2017 Žáner: experimentálny džez/ avantgardný džez Experimentálny džez amerického saxofonistu Colina Stetsona môžeme poznať z nahrávok Bon Iver, Toma Waits a, Cuidado a hlavne Arcade Fire. Jeho experimentovanie s džezom a avantgardou však najlepšie počuť na sólových nahrávkach ako je táto, s ktorou nadväzuje na minuloročnú Sorrow. Colin spieva náustkom svojho saxofónu, je to desivý melodický kontrapunkt jeho vlastnej minimalistickej melódie. Ľudský dych dokola prechádzajúci cez kovové rúrky (Stetsonova kruhová dýchacia technika), doplnený vášnivým klepkaním prstov na rôzne kľúče saxofónu, bubnujeprstami priamo do drážok mozgu. DIANA KRALL Turn Up the Quiet Rok vydania: 2017 Žáner: džez Štúdiová novinka je trinástym albumom niekoľkonásobnej držiteľky Grammy. Nový album je oslavou návratu k džezu a opäť spája Dianu s producentom a držiteľom Grammy Tommym LiPumom. Na albume nájdete jedenásť skladieb ako Isn’t It Romantic, Moonglow, Night and Day, Blue Skies či Sway. Diana pracuje striedavo v zostavách trio, kvarteto a kvinteto. Najdôraznejšia je však ako pianistka. Pri speve jej tlmený a trochu zastretý hlas prechádza do tlmeného šepotu, čo výborne zapadá do romantickej, snovej nálady albumu. Dynamický klavír však dáva dostatok priestoru zažiariť aj ostatným hudobníkom, ako je huslista Stuart Duncan (I’ ll See You in My Dreams), gitarista Russell Malone, Anthony Wilson, Marc Ribot, Christian McBride, Tony Garnier a Anthony Wilson. Naživo možno vidieť speváčku 20. septem-

HRY bra v Brne, kde sa zastaví v rámci festivalu JazzFest. ULVER The Assassination of Julius Caesar Rok vydania: 2016 Žáner: alternatíva Odvekí experimentátori a bohémi, nórski vlci, nás opäť prekvapili. Dôkazom je ich trinásty popový album vydaný po dvoch rokoch. Album otvára obrazy vyvolávajúce ducha zosnulej princeznej Diany aj gréckej bohyne Artemis. Ambientný a abstraktný zvuk má teraz nádych perkusií a do popredia sa dostal vokál. Ulver sa na novej doske predstavujú v zostave Kristoffer Rygg, Jørn H. Sværen a Tore Ylwizaker, sprevádza ich dávny spolupracovník Ole Alexander Halstensgård. Medzi hosťami nájdeme experimentálneho gitaristu Stiana Westerhusa, ale aj Nica Turnera z legendárnych Hawkwind. Za mixom nahrávky stál Martin Youth Glover (Killing Joke, Hypnopazuzu). FRANCIS ALBERT SINAT RA & ANTÔNIO CARLOS JOBIM 50TH Rok vydania: 2016 Žáner: bossanova Pred päťdesiatimi rokmi vydal Frank Sinatra jeden zo svojich najlepších albumov, resp. jeden z najlepších albumov všetkých čias. Slávny album z roku 1967 bol o rok neskôr nominovaný aj na Grammy v kategórii album roka. Ide o spoločnú nahrávku Franka Sinatru a Antônia Carlosa Jobima – dvoch majstrov z rozdielnych hudobných svetov v spojení tradičného popu s pokojnou, slnkom prežiarenou bossanovou. Desať piesní v pôvodnej verzii sa postupom času stalo neoddeliteľnou súčasťou svetovej hudobnej histórie. Tohtoročná výročná edícia ponúkne album v novej vylepšenej podobe, doplnený navyše o mix a doteraz nikdy nevydanú verziu The Girl from Ipanema.

ORI AND THE BLIND FOREST Táto hra z kategórie tzv. „plošinoviek“ zaujme už na prvý pohľad nádhernou, dych vyrážajúcou grafikou a dojímavým príbehom, ktorý sa autorom podarilo spracovať bez zbytočného sentimentu. Napriek tomu – alebo možno práve preto – viacerí hráči vo svojich recenziách na internete uvádzajú, že to bol prvý titul, pri ktorom mali slzy na krajíčku alebo sa rovno rozplakali. Hre sa účinne podarilo sprostred-

kovať silu obyčajných ľudských citov a cností ako je láska matky k dieťaťu, empatia či sebaobetovanie pre záchranu ostatných. Celkovú atmosféru dopĺňa podmanivá hudba sprevádzaná jemným ženským vokálom. Samotný soundtrack k hre (dá sa v plnom znení nájsť aj na internete) je umeleckým zážitkom. Hlavnou postavou je lesný duch Ori, ktorý žije v magickom lese na konároch Duchovného stromu (Spirit Tree). Tento hovoriaci strom je srdcom lesa a svojím magickým svetlom ho udržiava v harmónii. Jedného dňa sa však stratí v lese, kde ho nájde materinsky pôsobiaca bytosť Naru, ktorá sa o neho začne starať ako o vlastné dieťa. Vo svojom malom súkromnom svete si žijú šťastne, až kým nezistia, že Duchovný strom prišiel o svoje svetlo a celý les sa zmenil na vyprahnutú divočinu s otrávenou

vodou a zákernými nebezpečnými tvormi. V dôsledku toho aj stromy prichádzajú o svoje plody a Naru zomiera, zrejme na následok podvýživy. Nešťastný Ori sa vydáva na strastiplnú výpravu, aby zistil príčiny tohto úkazu a pomohol lesu opäť nastoliť stratenú harmóniu. Hneď na začiatku sa stretáva s inteligentným svetielkom menom Sein, akousi malou žiariacou vílou, ktorá sa stáva jeho sprievodkyňou a postupne mu vysvetľuje, čo sa stalo a aké úlohy by mal splniť, ak chce les zachrániť. Okrem toho plní jednu veľmi praktickú funkciu. Keďže Ori je maximálne mierumilovný tvor, ktorý sa nevie biť, Sein výbojmi magického svetla likviduje všetky príšery, ktoré ho po ceste ohrozujú. Počas hry sa Ori pohybuje rôznymi prostrediami, ako je ešte stále zelený les, vyschnutá pustina, lávou zaliata sopka alebo vnútro gigantického stromu. Každé z prostredí je absolútne unikátne, má svoju jedinečnú atmosféru podfarbenú svojou vlastnou hudbou. Takisto má svoje vlastné prekážky a obyvateľov, takže hráč sa nemusí obávať stereotypu. Na rozdiel od klasických „plošinoviek“ sa tu vaša postava nepresúva lineárne zľava doprava, ale musí pátrať všetkými smermi, aby našla potrebné predmety alebo spôsoby ako sa dostať do ďalších oblastí. Orimu časom pribúdajú nové schopnosti a potom má význam vracať sa na miesta, kde už bol, ale nemohol prekonať nejakú prekážku – s novou schopnosťou ju zvládne. Môže to byť dvojitý skok, šplhanie po stenách či útočný skok, pri ktorom Ori prekážku v plnej rýchlosti prerazí. Takisto je možné vylepšovať útoky alebo pátračské schopnosti, vďaka ktorým postavička ľahšie nachádza potrebné predmety. Na záver spomeňme jeden naozaj neobvyklý prvok. Vo väčšine počítačových hier sú negatívne postavy jednoducho negatívne a treba ich zničiť. Tu sa však môže stať niečo, čo takisto prispieva k tomu, že vás táto hra pohladí na duši: zdanlivý zloduch sa pod vplyvom Oriho dobroty zmení a prispeje k naplneniu jeho poslania. Marián Benka

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

ZEM OBROV (3D VIZUALIZÁCIA)

Zem obrov – The Land of Giants, je návrh moderných elektrických stĺpov od dizajnérskeho štúdia Choi+Shine Architects. Pozostáva zo súboru modulárnych sôch pripomínajúcich ľudské postavy. Vďaka pohyblivým častiam je možné prispôsobiť ich krajine, a vytvárať tak ilúziu pohybu. V roku 2010 boli ako jeden zo štyroch víťazných projektov ocenené na súťaži Boston Society of Architects Unbuilt Awards.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

VASTU – INDICKÉ FENG ŠUEJ DNES UŽ KAŽDÝ POZNÁ FENG ŠUEJ, ČÍNSKE UMENIE HARMONICKÉHO BÝVANIA, ALE VASTU, INDICKÉ UMENIE O ARCHITEKTÚRE A BÝVANÍ, JE TAKMER NEZNÁME. VASTU NÁS NAUČÍ, AKO SI DOMA AJ V PRÁCI VYTVORIŤ NEBO NA ZEMI. SADA Š. TIRTHA 136

znik vastu sa datuje na 5000 rokov p. n. l. a je to dodnes živá tradícia. Vasati je starý sanskritský pojem pre dom. Slovom vastu sa označuje aj energia, ktorá vzniká na pozemku alebo v dome a rozumie sa ním aj priestor s vlastným vedomím. Toto umenie vychádza z večných zákonov prírody, podľa ktorých sa v Indii po tisícročia stavajú domy, chrámy a mestá. Vo védach, čo sú staré indické spisy, sa popisuje joga, ajurvéda, ale aj vastu šastra. Joga, ajurvéda a vastu v sebe spájajú vedu a duchovnosť, aby výsledkom bola harmónia tela a ducha, pričom vychádzajú z tisícročných tradícií. Vastu šastra je starý vedný odbor vzťahujúci sa k architektúre a dizajnu interiéru. Účinkuje ako lupa, ktorá zaostruje sily prírody a kozmu na obyvateľov domu, a spája tak človeka s jeho okolím. Kým ajurvéda lieči ľudí, vastu – indické feng šuej, sa zaoberá zdravím objektov. Vastu robí pre domov to, čo joga pre telo a myseľ. Indovia veria, že védy nemajú autora a sú večné. Iní datujú védske obdobie na 6000 a viac rokov p. n. l. Medzi najvýznamnejšie sanskritské texty o vastu patrí osemdielna Manasara a Majamata. Z pohľa-

du vastu je dom mikrokozmos obsahujúci všetky energie a sily pôsobiace vo vesmíre – v makrokozme, ktoré podľa starých védskych učencov ovplyvňujú aj osud. V Čechách vyšli zatiaľ len dve knihy: Vastu – indické feng šuej, 108 krokov k ideálnemu bývaniu od nemeckého autora Marcusa Schmiekeho, a Vastu bývania od Kathleen Cox. Toto staroindické umenie súladu s prírodnými silami pod ochranou bohov v harmónii s prírodou sa venuje jednotlivým miestnostiam interiéru, ale aj záhradám. Spája v sebe vedu aj duchovnú stránku, ktorá v Indii tvorí veľmi živú súčasť starých tradícií. Umožňuje nám usporiadať miesto, kde žijeme a pracujeme, do optimálnej harmónie. Pokoj a mier má zaistiť harmónia piatich prvkov a v Indii aj astrologický aspekt, ktorý je veľmi dôležitý vo všetkých oblastiach života. Indická astrológia zvaná džjótiša je odlišná a zložitejšia ako západná. Ako spomína Kathleen Cox, vastu je ajurvéda pre budovy. Sú prepojené ako popínavé rastliny a drevený plot, obopínajú jeden druhého a spoločne je na nich krajší pohľad. Cieľom je svieža energia, optimálna harmónia, šťastný život, viac mieru a pokoja.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

138

Učenie je založené na védskej predstave o vnútornej a vonkajšej harmónii, o nadviazaní správneho vzťahu s priestorom, v ktorom žijeme alebo pracujeme. Pretvára priestor tak, aby sme sa cítili ako doma a počúvali svoj vnútorný hlas, ktorý sa nám úprimne, jemne a ticho prihovára. Ponúka návody na najvhodnejšie usporiadanie priestoru pod ochranou bohov. Božstvá sú spojené s určitým prvkom a svetovou stranou, čím sa má rešpektovať prirodzený vesmírny poriadok. Život Indov je silne ovplyvnený rituálnou stránkou hinduizmu a vastu dokáže premeniť ľubovoľný priestor na posvätné miesto. Hinduizmus vo všeobecnosti dáva slobodnú voľbu vo výbere božstiev, ktoré chce veriaci uctievať a má k nim blízky vzťah. Rituálom sa začína výber pozemku, dokončenie aj prvý krok do nového obydlia. Prastaré texty Majamaty kládli prísne nároky aj na architekta. Musel byť úprimný, mať dobré meno, byť pekný, zdravý a fyzicky dokonalý, súcitný, musel ovládať svoje city, byť verný, nezávidieť, ovládať matematiku a pod. Harmonické prostredie vplýva na myseľ, dušu i telo a blokuje negatívne energie. Tieto sú súčasťou života, nesmú sa však nikde zastaviť a zachytiť. Vo vesmíre je všetko prepojené a všetko so všetkým súvisí, preto je potrebné udržiavať poriadok a harmóniu medzi jednotlivými prvkami. Každému prvku prislúcha svetová strana a božstvo. Tým, že vnesieme harmóniu do každého priestoru, ktorý obývame, vnesieme harmóniu aj do svojho života, zdravia, mysle a duše. Tým, že harmonizujeme päť základných prvkov, podporíme pozitívne vibrácie a, naopak, eliminujeme tie negatívne. Priestor – brahmu, tvorí päť základných prvkov, ktoré pôsobia aj v nás: vzduch (Váju, poloboh vzduchu a vetra, vládca severozápadu), oheň (Agní, poloboh ohňa, vládca juhovýchodu), voda (Isa, severovýchod), zem (Nittri, juhozápad). Severovýchod – voda, sa považuje za zdroj pozitívnej energie, miesto na meditácie a štúdium, pretože zemská os sa odkláňa od severu, a tak prúdi severovýchodným smerom veľa vesmírnej energie. Tento sklon osi ovplyvňuje zmenu ročných období, dĺžku dňa a noci. Severovýchod je v tomto umení nulový bod,

kde majú začiatok všetky energie v priestore, preto by mal zostať voľný. Hlavné svetové strany predstavujú aj určité božstvo a aspekt, sever – boh Kubera, bohatstvo a zdravie, juh – Jama, boh smrti, východ – boh slnka Súrja, a západ – boh temnoty a oceánu Varuna. Božstvá od severovýchodu na juhozápad prinášajú svetlo a od juhozápadu na severovýchod temnotu. Zvláštny dôraz sa kladie na stred priestoru, ktorý symbolizuje Brahmu – boha stvoriteľa. Je to miesto, kde sa hromadí duchovná energia, odtiaľ prechádza do všetkých smerov a dotvára tak mier a pozitívne spojenie. V strede by nikdy nemala byť televízia a mal by byť srdcom celého obydlia. Podľa védskej filozofie je všetko živé, všetko vibruje. Dnes sa v tejto súvislosti spomína kvantová fyzika, záujemcom môžeme odporučiť bestseller Tao fyziky od Fritjofa Capru, ktorý zbližuje východnú filozofiu a novšiu západnú vedu. Nesmieme zabúdať na slnko, ktoré dosahuje maximum pozitívneho účinku v dopoludňajších hodinách. Pôsobenie prírody, riek, hôr, planét a piatich elementov je silnejšie ako vplyv človeka – aspoň tak to učí vastu. Neviditeľnú energiu označujú Indovia ako purušu, nemá formu a je večná.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Ako tvrdí Coxová, védski učenci prišli s teóriami gravitačných zákonov tisíce rokov pred Newtonom. Dávno vedeli, že Zem je guľatá a obieha okolo Slnka, predpokladali, že vesmír existuje trilióny rokov, čo je dĺžka života Brahmu. Keď sa jeho životný cyklus naplní, vesmír skončí, aby sa narodil znova, a celý proces evolúcie začne odznova. Brahma dal poznatky o vastu Šivovi, a ten potom Višvakarmanovi, božskému architektovi. Za najdokonalejší tvar sa vo vastu považuje štvorec symbolizujúci vesmír, absolútnu harmóniu a rovnováhu, nebeský svet, svätú pôdu a hinduistický oltár. Štvorec je prvotná forma, ktorú na seba berie priestor. Kruh je nedokonalý tvar, pretože je dynamický a energia sa v ňom neustále pohybuje. Rovnako ani Číňania neboli posadnutí kruhom ako najdokonalejším tvarom – na rozdiel od Európanov. Používa sa štvorcová vastu puruša mandala rozdelená na menšie štvorce vytvárajúce mriežku a prináležiace jednotlivým božstvám, ktoré sa nazývajú pady. V rozšírenej kvantovej teórii fyzika Burk harda Heima sa na šesťrozmerný časopriestor pozerá ako na mriežku. Takýto diagram sa môže uplatňovať ako vzor pre obytný priestor, ako aj pre stavbu celého mesta. V prastarých textoch sa píše: duch budovy má šesť línií, jedno srdce, štyri zraniteľné body, štyri cievy a leží hlavou k východu. Za hranicami mandaly vládne chaos. Cievy sú uhlopriečky, ktoré v miestach, kde sa vo štvorci vastu puruša pretínajú, vyznačujú body marna, čiže zraniteľné miesta v strede mandaly, a tie nesmú byť narušené. Vo vastu je veľmi dôležitý rytmus. Vytvoriť rytmus znamená porozumieť proporciám. Rytmus nám vedie pohľad zľava doprava, čo vytvára zdanlivý pohyb. Ohľad sa berie aj na jednotlivé dóši, charakteristiky, s ktorými sa rodíme, na čo treba brať zreteľ pri obývaní daného priestoru. Systém troch dóš bol vyvinutý v ajurvéde. Dóša váta predstavuje prvok vzduch v kombinácii s priestorom, dóša pitta zahŕňa oheň, ale aj malé množstvo vody, a dóša kapha kombináciu vody a zeme. Napr. človek pitta, ktorý predstavuje prvok ohňa, by nemal pracovať alebo spať v juhovýchodnom kvadrante patriacom ohňu,

čo by vyvolávalo nežiaducu nerovnováhu, pretože by sa posilňovali rovnaké prvky. Jednou z pomôcok vasty sú jantry. Ide o grafické znázornenie mantier a geometrických prvkov s pozitívnym zámerom pôsobiť na jemnohmotnú úroveň. Používajú sa najmä jantry deviatich planét: narasimha jantra neutralizujúca negatívne vplyvy a gájatrí jantra na vyrovnanie ženských a mužských energií. Každej z ôsmich svetových strán prislúcha jedna planéta: Slnko, Mesiac, Mars, Merkúr, Jupiter, Venuša, Saturn a Ráhu, čo je akási temná, nám neviditeľná planéta používajúca sa vo vastu. Danou jantrou, zložitým obrazcom, sa posilní planéta, ktorá je „oslabená“. Podľa stránky reinkarnacia.sk, vychádzajúc z Bhágavata Purána, je planéta Ráhu široká 384 000 kilometrov. „Šrí Šukadeva Gosvámí povedal: Môj milý kráľ, istí historici, ktorí prednášajú purány, uvádzajú, že 10 000 yoján (128 000 kilometrov) pod Slnkom sa nachádza planéta zvaná Ráhu, ktorá sa pohybuje ako jedna z hviezd. Jej vládnucim božstvom je syn Simhiky, najodpornejší zo všetkých asurov. Hoci je na postavenie poloboha nebo planetárneho božstva úplne nespôsobilý, dosiahol ho milosťou Najvyššej osobnosti božstva.“ Ráhu sa snaží vyvolať medzi Slnkom a Mesiacom roztržku tým, že sa medzi nich votrie a k obom sa správa nepriateľsky: „Keď sa Najvyššia osobnosť božstva – Višnu, od polobohov Slnka a Mesiaca dopočuje o Ráhuovom útoku, povolá na ich ochranu svoj disk zvaný Sudaršana. Sudaršana Čakra je Pánov najmilší oddaný, ktorý sa teší Jeho stálej priazni. Silnú žiaru Čakry, určenú na zabíjanie neoddaných, nemôže Ráhu zniesť, a preto vystrašený pred ňou uteká. V dobe, keď Ráhu obťažuje Slnko a Mesiac, nastáva situácia, ktorú ľudia poznajú ako zatmenie.“ Ráhu sa pokúša napadnúť Slnko a Mesiac, ale sú pod ochranou Višnua: „Strach pred Čakrou Pána Višnua nedovoľuje Ráhuovi zotrvať pred Slnkom či Mesiacom dlhšie než jednu muhurtu (48 minút). Jav, ku ktorému dochádza, keď Ráhu zakrýva svetlo Slnka a Mesiaca, sa nazýva zatmenie.“ Na záver spomeňme Gándhího myšlienku: „Nič nemôže fungovať správne, ak nie je nastolená harmónia medzi telom, mysľou a dušou.“

139

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

MIROSLAV BEBLAVÝ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

140

iroslav Beblavý sa narodil 6. januára 1977 v Bratislave. Tu absolvoval gymnázium aj bakalársky stupeň na Ekonomickej univerzite i VŠMU. Magisterský a doktorandský stupeň dokončil na Univerzite St. Andrews v Škótsku. V rokoch 1999 – 2002 písal ekonomické komentáre pre denník SME. Popritom sa angažoval aj v mimovládnom sektore – v roku 2001 s Eugenom Jurzycom spoluzakladal a viedol SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. V roku 2002 figurovali v správnej rade SGI aj László Szigeti, Martin Šimečka či Zuzana Wienk. V rovnakom období Beblavý pracoval aj ako analytik v ďalšej mimovládnej organizácii Inštitút pre verejné a sociálne reformy (INEKO), ktorú pre zmenu viedol Eugen Jurzyca a predsedom jej rady bol Grigorij Mesežnikov. SGI aj INEKO boli finančne výrazne závislé od zahraničných mimovládnych organizácií. Napríklad v roku 2002 (v čase, keď ho viedol Beblavý) tvorili takmer polovicu príjmov SGI dotácie od Open Society Institute v Budapešti a Nadácie otvorenej spoločnosti. Finančná podpora Open Society Institute v tom istom roku tvorila takmer 75 % príjmov INEKO. Pri INEKO treba rozlišovať dva subjekty: mimovládnu organizáciu, ktorú viedol Jurzyca s Mesežnikovom, a druhý subjekt, takisto INEKO, ktorý je neformálnym združením niekoľkých mimovládnych organizácií: INEKO, SGI, ale aj Podnikateľskej aliancie Slovenska, Mládeže pre budúcnosť, Centra pre hospodársky rozvoj (CPHR) či Transparency International Slovensko (TIS). Práve posledné

dve menované sú takisto spojené s Miroslavom Beblavým, resp. jeho ženou Emíliou. Tá začala pracovať najprv v CPHR (jej šéfom bol Eugen Jurzyca). V rámci tejto mimovládnej organizácie sa v roku 1998 začala odčleňovať Transparency International Slovensko (v rokoch 1998 – 2002 bola TIS súčasťou CPHR), až sa v októbri 2002 právne osamostatnila. Od roku 1999 až do roku 2009 ju viedla práve Emília Sičáková, od roku 2002 Beblavá. Od roku 2009 ju vo vedení vystriedal Gabriel Šípoš a Beblavá odvtedy pracuje na pozícii programovej riaditeľky TIS. Na možný konflikt záujmov v prípade manželov Beblavých upozorňoval v roku 2010 aj vtedajší premiér Robert Fico v reakcii na kritiku vlády zo strany Transparency International Slovensko. V roku 2002 po vytvorení druhej Dzurindovej vlády sa Beblavý dostal do politiky. Minister práce za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník ho vymenoval za štátneho tajomníka. Beblavý sa vo veku 25 rokov stal najmladším štátnym tajomníkom v histórii SR. V rokoch 2002 – 2010 zároveň pracoval ako poradca pre niekoľko medzinárodných inštitúcií – Svetovú banku, OECD či Európsku komisiu, alebo pre vlády štátov bývalej Juhoslávie (Chorvátsko, Srbsko) a ZSSR (Arménsko, Gruzínsko). Po voľbách v roku 2006, ktoré vyhral Ficov SMER, Beblavého z ministerstva odvolali a vrátil sa späť do SGI. V roku 2010 prvýkrát kandidoval za SDKÚ-DS v parlamentných voľbách a z 25. miesta kandidátky sa dostal do parlamentu ako koaličný poslanec vlády Ivety Radičovej (Jurzyca bol v jej vláde ministrom školstva).

„V Budapešti sídli špičková svetová univerzita, pravdepodobne najlepšia v postkomunistickom priestore. Volá sa Stredoeurópska univerzita, učí sa tam po anglicky, má viac špičkových európskych grantov ako celé Slovensko dokopy, ale Orbán sa ju snaží zlikvidovať osobitným zákonom (naozaj!), lebo nemôže vystáť nezávislú univerzitu, ešte osobitne, keď ju založil Soros.“ To isté sa mu podarilo aj po voľbách v roku 2012, keď sa SDKÚ-DS po kauze Gorila dostala do parla mentu len tesne. Beblavý v povolebnom vnútrostra níckom zápase podporoval v súboji o post predsedu Luciu Žitňanskú proti Pavlovi Frešovi a Viliamovi Novotnému. Potom, ako sa predsedom SDKÚ-DS stal Frešo, v decembri 2013 opustila stranu trojica poslancov Beblavý, Vášáryová a Žitňanská. Beblavý sa následne zapojil do projektu bývalého poslanca KDH Radoslava Procházku, ktorý po prezident ských voľbách založil stranu Sieť. Na ustanovujú com sneme bol zvolený za jedného z podpredsedov

Siete. Potom, ako Procházka pristúpil na vytvore nie koalície so SMERom, Beblavý na post podpred sedu rezignoval a spolu s poslankyňami Katarínou Macháčkovou a Simonou Petrík opustil stranu. V parlamente pôsobí ako nezávislý poslanec, venuje sa korupcii v štátnej správe – najmä zdravotníctve (upozornil na kauzu tety Anky). V apríli 2017 avizo val založenie novej strany spolu s Jozefom Mihálom (bývalý poslanec SaS), Katarínou Macháčkovou, Zuzanou Zimenovou, Simonou Petrík (bývalé po slankyne Siete), Otom Žarnayom a Vierou Dubáčo vou (bývalí poslanci OĽaNO).

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Emília Husárová

LEN TAK: O ETIKE A ESTETIKE

142

najnovšej knihe Tibora Eliota Rostasa ARCHA – Realita utópie vo svete po kolapse autor v úvode reprodukuje príhodu, ktorú mu vyrozprával priateľ, keď našiel svoju malú dcérku plakať v izbičke. Na otázku, prečo plače, odpovedala: „Len tak.“ Áno, stáva sa to v požehnaných chvíľach aj nám dospelým, že nám do očí mimovoľne vstúpia slzy smútku nad zlobou, s ktorou sa stretneme, alebo nás navštívia slzy radosti „len tak“ pri stretnutí s ľudskou láskavosťou

a dobrom. O tom všetkom hovorí autor v knihe Archa, vo svojich predchádzajúcich knihách aj v mesačníku Zem&Vek spolu so svojimi spolupracovníkmi. Kniha má dve základné roviny. V prvej nás autor s prehľadom a zainteresovaním oboznamuje s históriou, no najmä so súčasnou podstatou zla, ktoré po krátkej inkubačnej dobe ohrozuje svojimi pazúrmi celé ľudstvo. Prvý občan nášho štátu – prezident republiky, s výdatnou pomocou médií neustále kritizuje

vládu, že si neplní povinnosti voči NATO a nedáva dosť peňazí na zbrojenie. Inými slovami povedané: nedávame dosť peňazí na zabíjanie. Pri návšteve Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši si sám s potešením zastrieľal modernou zbraňou presne do cieľa (alebo do holuba?). V druhej časti knihy, vo IV. a V. kapitole, ktorá nadväzuje na časť prvú a chce byť protiváhou nebezpečného a neduchovného fungovania súčasného sveta, nám autor ponúka konkrétne formy nádeje, ostrovy a ostrovčeky pozitívnych deviácií – komunít ľudí, ktorí odmietajú žiť v chaose a nemorálnosti, chceli a mohli by žiť v menších či väčších skupinách a o svojom spôsobe života by mohli rozhodovať sami: byť samostatnejší v zásobovaní, v spôsoboch bývania, trávenia voľného času, vzdelávania a iných činnostiach. No nie sú to len slová. Ambíciou autora je uviesť do života konkrétny projekt vzdelávacieho strediska, kde by sa ľudia učili, ako zakladať zdravé a funkčné komunity. T. E. Rostas nám približuje spôsob fungovania i zlyhávania viacerých európskych komunít, ktoré navštívil. Autor píše, že sociológ Zygmunt Bauman rozdeľuje komunity na etické a estetické. Etické komunity vraj tvoria svet zodpovednosti a estetické komunity sú dezintegrujúce. Z. Bauman to bližšie vysvetľuje vo svojom diele Komunita aj tvrdením, že v estetických komunitách sa poväčšine združujú „fanúšikovia telenoviel, reality show alebo zástupov celebrít, ich modlami sú ľudia a veci, ktorých autorita spočíva iba v tom, že ich je vidieť. Komunita, ktorú ľudia hľadajú, by bola etická komunita, vo všetkých ohľadoch protikladná k estetickému variantu“. Hlavný problém týchto tvrdení je, že Z. Bauman dáva do protikladu estetiku s etikou. No tieto dve entity z antropologického, filozofického i historického hľadiska nemôžeme od seba odtrhávať. Pre väčšiu zrozumiteľnosť si preložme termíny estetika a etika do hovorového jazyka. Estetika je veda (náuka) o krásne, o kráse. Etika je veda (náuka) o morálke, pozitívnom konaní.

A poďme ešte ďalej, až k obraznému spôsobu vyjadrovania: „Hanka sa pekne zachovala, keď pomohla susede.“ „Ako krásne sa zachoval ten človek...“ Jednoducho povedané, ľudia, ktorí majú estetické cítenie, sú aj morálni a vedia sa aj presne vyjadrovať. Estetika a etika mali odjakživa spoločné korene v biofílii. Hovorím to aj ja a hovoríme to aj my, ak chceme zachovať a potvrdiť morálno-estetické základy celej európskej kultúry od antiky až po súčasnosť. Počínajúc Platónom a jeho slávnym spisom O štáte a oblúkom cez ďalších mysliteľov sa dostávame až k Aristotelovi, ktorý hovorí, že pre človeka je najdôležitejší princíp kalokagatie (kalos – krásny, kagatia – dobrý). Alebo ďalší princíp katarzie (ktorý ma schopnosť drámou a krásou očistiť a uzdraviť človeka). Princíp unitas multiplex rozvíjali aj vzácni stredovekí myslitelia, najmä Tomáš Akvinský a svätý Augustín. A tak by sme mohli pokračovať celou históriou od prvotných kresieb v jaskyniach až k Picassovej Guernice alebo od rytmického bubnovania a tancov až po Beethovenovu Ódu na radosť. No hlavne chcem povedať, že princípy estetiky a etiky sa netýkajú len umenia alebo len takzvaného vysokého umenia. Umenie má mnoho tvárí a funkcií a morálne princípy tam vôbec nemusia byť explicitne vyjadrené. Hlavné je, že tam nie sú prítomné deštruktívne faktory. A to isté platí aj pre mimoumelecké estetično, t. j. všetky výtvory, ktorých autorom je človek. Napríklad o žiadnej modernej a inovovanej zbrani na zabíjanie nemôžeme konštatovať, že je krásna. A estetika – veda, sa venuje aj prírodnému estetičnu. Lesná stráň zmasakrovaná víchricou alebo požiarom v nás nemôže vzbudzovať kladné ľudské city, pretože ľudia, ktorí si nevážia život, sú chorobní jedinci – nekrofili, nebezpeční pre spoločenstvo živých! Teda všade vidíme potrebu bytostného spojenia estetiky a etiky, pretože pravda je láska k životu, k úplnému životu. K pravde a láske k životu sa celým svojím dielom – prácou, hlási aj Tibor Eliot Rostas. Autorka je estetička a poetka.

143

ZEM&VEK POZITÍVNI

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 6/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 2. 6. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava Email redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová Email: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Karolína Kašpaříková

144

Autori fotografií a ilustrácií: strana 5, 7, 30 – 31, 72 – 73, 75, 76, 79, 80 – 81, 83, 84, 87, 122, 145, 148: Matúš Plecho strana 25: TASR strana 29, 46: www.facebook.com strana 64: Wikimedia.org strana 66 – 71, 141: SITA/AP strana 132 – 135: Choi+Shine Architects ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € Júl – december: 16,80 € (vrátane poštovného)

Hörður Hörður Torfason Torfason

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Júlové číslo si môžete objednávať do 20. júna 2017 na www.zemavek.sk. Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného.

Macaco Macaco Tamerice Tamerice

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

www.facebook.com/zemavek www.twitter.com/zemvek

MUDr. MUDr. Andrej Andrej Janco Janco

Hudobník Hudobník a producent a producent. Oskar Oskar Rózsa Rózsa

Predstaviteľ Predstaviteľ uvedomelého uvedomelého hip-hopu, hip-hopu, textár textár a cestovateľ a cestovateľ.

Ing. Ing. Ján Ján Šlinský Šlinský PROMETHEUS 2014 PROMETHEUS 2014.

Ing. Ing. Michal Michal Kravčík Kravčík CSc. CSc.

Husľový Husľový virtuóz virtuóz a vysokoškolský a vysokoškolský pedagóg pedagóg. Prof. Prof. Peter Peter Michalica, Michalica, ArtD. ArtD.

Prezident Prezident Slovenskej Slovenskej Lekárskej Lekárskej únie únie špecialistov špecialistov.

Ing. Ing.Mnislav Mnislav Zelený Zelený

Predstaviteľ Predstaviteľ uvedomelého uvedomelého hip-hopu hip-hopu. Ekcelent Ekcelent

Bývalý Bývalý minister životného minister životného prostredia prostredia a slovenský a slovenský Pedagogička, Pedagogička, veľvyslanec veľvyslanec bádateľka, bádateľka, vo Šviajčiarsku. vo Švajčiarsku, publicistka publicistka Zakladateľ zakladateľ modernej modernej a spisovateľka a spisovateľka. slovenskej Prof. Prof. RNDr. RNDr. Anna Anna Prof. Prof. Ing. Ing. Juraj Juraj slovenskej pedológie pedológie Strunecká, Strunecká, DrSc. DrSc. Hraško, Hraško, DrSc. DrSc. (vedy (vedy o pôde). o pôde)

Dlhoročný Dlhoročný člen člen PEN PEN International, International, celosvetovej celosvetovej spisovateľskej spisovateľskej organizácie organizácie brániacej brániacej univerálne RNDr. RNDr. Gustáv Gustáv univerálne ľudské ľudské právo právo nana Murín, Murín, CSc. CSc. slobodu slobodu slova slova.

Ing. Ing. Filip Filip Rázga, Rázga, PhD. PhD.

Herečka Herečka a spisovateľka a spisovateľka. Milka Milka Zimková Zimková

Ekologický Ekologický roľník, roľník, vynálezca vynálezca systému systému Agrokruh Agrokruh a víťaz a víťaz ocenenia ocenenia

Slovenský Slovenský hudobník hudobník a spevák a spevák,

Peter Peter (Koňýk) (Koňýk) Schredl Schredl

EvaEva Kristínová Kristová

Onkológ Onkológ a vedecký a vedecký pracovník pracovník Ústavu Ústavu experimentálnej experimentálnej Rímsko Rímsko onkológie onkológie SAV SAV kňaz kňaz. katolícky katolícky a Onkologického a Onkologického ústavu ústavu MUDr. MUDr. Ján Ján sv. Alžbety sv. Alžbety v Bratislave. Marián Marián Kuffa Kuffa Lakota, Lakota, CSc. CSc. v Bratislave

Spevák Spevák skupiny skupiny Zóna A Zóna A

www.zemavek.sk

Adela Adela Banášová Banášová

Suvereno Suvereno

Herečka, Herečka, bývalá bývalá členka členka Činohry Činohry Slovenského Slovenského národného národného divadla divadla.

Moderátorka, moderátorka, držiteľka držiteľka ocenenia ocenenia Absolútny Absolútny OTO OTO.

Športový Športový redaktor redaktor.

Český Český lekár, lekár, terapeut terapeut a odborník a odborník nana psychosomatiku psychosomatiku.

Jozef Jozef Ráž Ráž

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

Ekonóm Ekonóm a prognostik a prognostik Ekonomického Ekonomického ústavu ústavu SAV SAV.

Polák Polák Karol Karol

Yisroel Yisroel Dovid Dovid Weiss Weiss

MUDr. MUDr. Jan Jan Hnízdil Hnízdil

Prof. Prof. Ing, Ing, Peter Peter Staněk, Staněk, CSs. CSs.

Prezidentka Prezidentka GEN-Europe GEN-Europe (Global (Global Ecovillage Ecovillage Network) Network).

Newyorský Newyorský rabín rabín.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 30. 6. 2017

Rozširuje: MediaprintKapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 Email: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Svetoznámy Svetoznámy protagonista protagonista islandskej islandskej revolúcie revolúcie.

Vedecký Vedecký pracovník pracovník Ústavu Ústavu polymérov polymérov SAV SAV.

Spevák Spevák a herec a herec. Ibrahim Ibrahim Maiga Maiga

Vodohospodár, Vodohospodár, predseda predseda združenia združenia Ľudia Ľudia a voda a voda.

Verejný Verejný hovorca hovorca a autor a autor svetoznámych svetoznámych bestsellerov bestsellerov. David David Icke Icke

Etnológ, Etnológ, kultúrny kultúrny antropológ antropológ a spisovateľ a spisovateľ.

Doc. Doc. Mgr. Mgr. Sarvaš Sarvaš Art. Juraj Art. Juraj

Herec, Herec, scenárista, scenárista, režisér režisér a vysokoškolský a vysokoškolský pedagóg pedagóg.

Bývalý Bývalý poradca poradca splnomocenca splnomocenca vlády vlády pre pre Akademický Akademický rómske rómske maliar maliar. záležitosti, záležitosti, rómsky rómsky Akad.mal. Akad.mal. Frank Frank aktivista aktivista. Jalšovský Jalšovský Marek Marek Baláž Baláž Bývalý riaditeľ Vysokoškolský federálneho pedagóg, Ústredného správca ústavu pobočky národohos poradne podárskeho, antropologickej MVDr. Ladislav Ing. Jiří Bc. Jiří vysokoškolský biotypológie. Novomestský Mihola, Mihola, CSc. CSc. pedagóg

Člen SZPB, jeden z mála žijúcich antifašistov a účastníkov SNP, člen partizánskej skupiny Miloša Uhra

KLUB ZEM&VEK

VŠETCI DRŽITELIA KLUBOVÝCH KARIET ZEM&VEK 2017 SI MÔŽU UPLATŇOVAŤ SVOJE VÝHODY PREDPLATITEĽOV PRI NÁKUPE V ROZŠIRUJÚCEJ SA KLUBOVEJ PONUKE. DO KLUBU ZEM&VEK POZÝVAME AJ ĎALŠÍCH DOMÁCICH VÝROBCOV, PREDAJCOV, CHOVATEĽOV, POĽNOHOSPODÁROV, UMELCOV, REMESELNÍKOV A MNOHÝCH INÝCH, KTORÍ SÚ OCHOTNÍ PRISPIEŤ KU KLUBOVÝM VÝHODÁM A ZVIDITEĽNIŤ SA.

EZOFIT – REGENERAČNÉ CENTRUM

-50 %

Konzultácia s Ing. Petrom Tóthom – majiteľom Regeneračného centra EZOfit: stravovacie odporúčania podľa zdravotného stavu a konštitúcie, analýza duchovnej príčiny choroby, odporúčania zľava 50 % z cenníkovej ceny 24 eur/hod Ing. Peter Tóth – 0905 564 392, Komenského 3, Košice, mobil: +421 918 477 528, 055/633 2000 www.EZOfit.sk, info@ezofit.sk

OLEJ HONT

-10 %

BIOPOTRAVINYRAJ

-5 %

Zdravé potraviny, RAW, doplnky výživy, prírodná kozmetika a drogéria, knihy, liečebné pomôcky a prístroje aj do domácnosti, ezoterika a všetko, čo so zdravím súvisí. 5 % zľava na nákup v kamennom obchode pri platbe v hotovosti BIOpotravinyRAJ, Komenského 3, Košice, mobil: +421 918 477 528, 055/633 2000 obchod@biopotravinyraj.sk, www.BIOpotravinyRAJ.sk

-28 %

Kávu značky Soadi vozíme priamo zo Sicílie bez prekladania či skladovania, a tak je na stoloch zákazníkov vždy čerstvá. 28 % zľava na kávu – klasické espresso Polus City Center – na prízemí oproti pokladniam potravín Carrefour, Vajnorská 100, Bratislava www.facebook.com/SoadiCaffe

-10 %

PREDNÁŠKA DAVID ICKE

KAVIAREŇ SOADI CAFFE

Fenomenálny rečník a autor svetoznámych bestsellerov vystúpi 27. októbra 2017 v HANT Aréne (Športová hala Pasienky). 10 % zľava na lístky v sieti TicketPortal Akciu organizuje agentúra KVAS, s. r. o., Koválovec Vstupenku na podujatie si môžete zakúpiť na www.ticketportal.sk Kód na zľavu zasielame na vyžiadanie. Mobil: +421 915 895 328, zemavek@zemavek.sk

JADEZIT – ZITA SMÍTKOVÁ

Chov a spracovanie kvalitnej, chutnej a zdravotne vyhovujúcej chladenej a mrazenej hydiny chovanej tradičným spôsobom bez pridania antibiotík či prípravkov podporujúcich rast hydiny do kŕmnych zmesí. 10 % zľava v predajni v Topoľnici TOP-Farm, s. r. o., 925 92 Topoľnica 309, mobil: +421 918 666 909 www.top-farm.sk, objednavky@top-farm.sk

Gurmánske zeleninové a ovocné produkty vysokej kvality, vypestované a spracované podľa vlastných rodinných receptúr, vyvážené zmesou korenín a byliniek z vlastnej produkcie. 10 % zľava internetový predaj zasielaný kuriérskou službou JADEZIT – Zita Smítková, 966 78 Hrabičov 125, mobil: +421 907 482 848 objednavky@jadezit.sk, www.jadezit.sk

-10 %

TOP-FARM

-10 %

E-BYLINKÁREŇ.SK

-7 %

FARMÁRSKY RÍNEK

-10 %

Predaj poctivých potravín od slovenských farmárov a menších výrobcov s dôrazom na čerstvosť a vysokú kvalitu. V ponuke aj množstvo bio, bezgluténových, RAW a racio produktov. 10 % zľava z nákupu nad 10 eur Farmársky Rínek, M. R. Štefánika 19, 902 01 Pezinok, mobil: +421 904 824 869 www.facebook.com/FarmarskyRinekPezinok, info@farmarskyrinek.sk

ĽÚBAVA

-10 %

Zdravé, chutné regionálne oleje z Hontu. Len to najlepšie nájde u nás cestu do fľaše, a tým cestu k našim zákazníkom. 5 % zľava internetový predaj zasielaný kuriérskou službou 10 % zľava pri nákupe priamo na prevádzke v Súdovciach Olej Hont, s. r. o., 962 71 Súdovce 44, mobil +421 904 892 278 www.olejhont.sk, info@olejhont.sk

Prírodná kozmetika, ktorú si zamilujete. Emocionálna, charizmatická, neskutočne voňavá, vyhotovená s láskou z tých najušľachtilejších darov prírody zo srdca oravských hôr. 10 % zľava internetový predaj Ľúbava, Stred 117, 027 05 Zázrivá, mobil: +421 949 857 146 / +421 915 873 019 www.lubava.sk, lubava@lubava.sk

Bylinky, med a prírodná sibírska kozmetika NATURA SIBERICA. Vezmite si z prírody to, čo ponúka, od slovenských výrobcov. 7 % zľava na všetky nezľavnené produkty v e-shope a v kamennej predajni e-Bylinkáreň.sk, OD Laborec, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, mobil: +421 950 693 386 www.e-bylinkaren.sk; www.facebook.com/E-Bylinkaren.sk; info@e-bylinkaren.sk

FLORAVITA – KOMÔRKA PLNÁ ZDRAVIA

-5 %

Rodinný obchodík ponúka sortiment pre RAW a VEGAN životný štýl. Inšpirujeme ľudí životom s úctou k planéte Zem, t. j. k prírode a všetkým živým tvorom. 5 % zľava na predaj sypaného sortimentu (orechy, semená, sušené plody) 5 % zľava pri nákupe nad 25 eur FloraVita, s. r. o., Rad L. N. Tolstého 13/A, 971 06 Prievidza 6, mobil: +421 907 309 895 www.facebook.com/FloraVita.sk

ZĽAVA BUDE POSKYTNUTÁ LEN DRŽITEĽOM PLATNEJ KLUBOVEJ KARTY – FYZICKÝM OSOBÁM, PRE ICH VLASTNÚ POTREBU.

„Každý člověk nese zodpovědnost za zdraví své a svých dětí. Důležitá je prevence od početí až do konce života. A pokud nevíme, jak začít, pak doporučuji: všeho s mírou, dobrý spánek a zdravý pohyb. Učme se žít v radosti, pravdě a lásce.“ prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc. bývalá vysokoškolská pedagogička a výskumníčka, autorka bestselleru Doba jedová a ďalších publikácií