zatepľovanie, fasády
Desiata povera je charakterizovaná v tom zmysle, že jednovrstvové murované systémy, ako je murivo z pórobetónových či odľahčených keramických TERMO tvárnic, sú bez tepelných mostov a nehrozí u nich riziko vzniku plesní na vnútornom povrchu. „Ide o hrubé skreslenie skutočnosti,“ namieta J. Šála. „Výrobcovia týchto systémov sa sústredili na vylepšovanie muriva v ideálnom výseku, (kde murivo skúšajú). V komplexnom riešení detailov, ktoré by zaručovali kvalitné vlastnosti konštrukcie ako celku, sú v počiatkoch (aj keď predstierajú systémovú ucelenosť). Napríklad – správny spôsob osadenia najbežnejších typov okien a dverí s jednoduchým či zdvojeným rámom nie je v týchto ucelených systémoch vedený alebo je popísaný nesprávne. Obdobná je situácia u okenných nadpraží a stužujúcich okien, kde inovované riešenia odstraňujú problém len z časti: tieto detaily vedú k tepelným mostom, ich dôsledkom je vždy zníženie tepelného odporu konštrukcie, navýšenie tepelnej straty oproti deklarovaným hodnotám a v najkrikľavejších prípadoch pokles teploty pod rosný bod, poprípade vznik plesní na vnútornom povrchu. Je teda namieste zdravé kritické hodnotenie nezávislým špecialistom.“ Vytypovanou jedenástou poverou je – zatepľovanie obvodných stien je zbytočné, pretože oknami uniká omnoho viac tepla, lepšie je vymeniť okná
za izolačne výhodnejšie – tento názor je vo väčšine prípadov prinajmenšom nepresný, i keď má správny základ. Oknami skutočne uniká viac tepelnej energie. „Ak pozeráme na problém z pohľadu rýdzo energetického, potom je dôvod zamerať sa hlavne na okná, iný je samozrejme pohľad ekonomicko-energetický, blízky väčšine investorov, ktorí sledujú návratnosť vložených finančných prostriedkov alebo investičné náklady na ušetrenú jednotku energie (obvykle 1 GJ/rok),“ rozvíja demytologizáciu tejto povery Ing. Jiří Šála, CSc., odborný poradca a súdny znalec v nastolenej problematike. „V danom prípade je poradie vhodných úprav obvykle nasledovné: 1. utesnenie špár (samozrejme s mierou, aby sme neznížili výmenu vzduchu pod hygienické či prevádzkové minimum); 2. vyplnenie špár medzi okenným rámom a obvodovou stenou polyuretánovou penou; 3. výmena vnútorného skla v oknách za sklo s tvrdým pokovaním; 4. zateplenie okenného ostenia; 5. zateplenie podlahy nevykurovanej povaly; 6. výmena obyčajného dvojskla za izolačné dvojsklo; 7. zateplenie obvodových stien, stropu nad suterénom a strechy; 8. doplnenie tretieho skla (prídavný rámik alebo náhrada jedného zo skiel dvojsklom) spolu s nutným zosilnením okenného rámu a niektorých závesov okenných krídel; 9. výmena okien za nové drevené, poprípade plastové, s izolačnými sklami či dvoj-
sklami. Z investorského pohľadu sa teda výmena okien radí obvykle až na jedno z posledných miest.“ Zatepľovacie úpravy stavby majú dlhšiu návratnosť než zásahy do technologického vybavenia objektu, preto je výhodnejšie vykonávať (a z hľadiska štátu podporovať) zmeny spôsobu vykurovania – takto znie charakteristika ostatnej, dvanástej povery, ktorú nami vybraný odborník demytologizoval týmto svojím vyjadrením: „Ide sčasti a opäť o dobré tvrdenie, ktoré má však nesprávny záverečný úsudok. Napriek tomu, že úpravy stavieb majú, až na výnimky, skutočne dlhšiu návratnosť vložených investícií, je ekonomicky a prevádzkovo výhodné vykonávať ho vždy v prvej etape zásahov vedúcich k zníženiu energetickej náročnosti objektu. Dôvodom je úspora investícií pri následne menších dimenziách zdrojov a vykurovacej sústavy, ako aj úspora pri ich prevádzkovaní. Navyše domy s nízkou energetickou náročnosťou sú základným predpokladom použitia všetkých typov netradičných obnoviteľných zdrojov energií. Z hľadiska štátu by teda mali byť plošne (nie výberovo), po splnení istých kritérií, podporované najmä energeticky úsporné stavebné úpravy, ktoré bývajú s ohľadom na ďalšiu návratnosť vložených investícií pre bežného investora obtiažne dostupné. Tento spôsob, inak už bežne používaný vo väčšine krajín EÚ, sa už pripravuje aj vo väčšine krajín SVE (strednej a východnej Európy), pričom ako prvá k nemu pristúpila spomedzi nich Česká republika.“ Nahliadnutie do zakorenených mýtov a mnohých povier, hlavne z odbornej verejnosti, naisto neprekvapilo. Vyjadrujeme presvedčenie, že k navrhovaniu stavby je nutné pristupovať komplexne a bez predsudkov. Komplexný prístup k návrhu je, alebo mal by byť, základnou výhodou uceleného vzdelania v odbore pozemné stavby. Je škoda, že práve v tejto oblasti vzniká niekedy, hlavne medzi stavebníkmi, ale aj investormi, pomýlené presvedčenie, že takú jednoduchú vec ako je stavba môže zvládnuť každý, ale to je už skutočný mýtus, tentoraz prameniaci z neznalosti veci. Ak čo i len stavebník rodinného alebo bytového domu menej dôveruje zjednanému zhotoviteľovi, má možnosť overiť si jeho prístupy a tvrdenia, ale aj svoje, i keď môžu byť pomýlené názory, práve u poradenských firiem, a tých je v súčasnosti na stavebnom trhu dostatok. Mgr. Jaroslav Bartl Foto: Cembrit, Parapetrol, archív redakcie 13