Buletin 2/2016 Nový svet by Platforma rozvojovych organizacii

Slovenský príspevok k udržateľnému svetu

Ako vidia mladí svet v roku 2030?

Zanzibar ako ho nepoznáme

Rozvojová 2 spolupráca

2016

Bulletin Platformy mimovládnych rozvojových organizácií určený všetkým, ktorých zaujíma, čo sa deje za hranicami Slovenska

Nový svet 2030

OBSAH / Rozvojová spolupráca

2016

Rozvojová spolupráca

2016

Obsah Úvodník

Úvodník

Nový svet 2030 Slovensko už má hrubú predstavu o tom, ako dosiahnuť spravodlivejší svet

3-4

Mladí ľudia neveria v lepší svet v budúcnosti, ukázal prieskum AIESEC!

SAME World – pútavo o globálnych témach

Dôstojný život nie je klišé, ale to, čo skutočne potrebujeme

Trvalo udržateľný manažment prírodných zdrojov v meniacom sa životnom prostredí

8-9

Slováci v teréne Zanzibar. Luxus aj extrémna chudoba

10-11

Paradoxy pomoci na Ukrajine

Udržateľnosť na lokálnej úrovni Udržateľný rozvoj z pohľadu samospráv Projjal Dutta: verejná doprava musí počítať so zmenou klímy!

13 14-15

Humanitárna pomoc Z vyhnanstva do nového domova

16-17

Členské organizácie informujú Pomáhame doma aj vo svete Zoznam členov Platformy MVRO

18-19 20

Kdekoľvek sa na Slovensku pohnem, takmer všade cítim nespokojnosť. Reštaurácie, kiná, kaviarne, iné verejné priestory... Všade, kde sa ľudia stretávajú a rozprávajú sa, počuť mnoho frflania. Sme nespokojní s platmi, so životnou úrovňou, s politikmi, so stavom kultúry... Iste, dôvodov na nespokojnosť môže byť mnoho, no málokto si uvedomuje, že sa nám žije oveľa lepšie ako 90 percentám ľudí na Zemi. Nemusíme chodiť ďaleko. Hneď za našimi hranicami – na Ukrajine – v podstate stále zúri vojna. Streľba, strach o život, vydesení ľudia... Toto je denno-denná realita u našich susedov, ktorá už ale naše médiá nezaujíma. Veď načo? Stále je to to isté! Čo by donbaskí Ukrajinci dali za to, aby sa mohli nerušene poprechádzať po ulici, sadnúť si s priateľmi na kávu a poohovárať politikov! Slovenské mimovládne organizácie sa snažia uľahčiť im život a pomáhajú im, ako sa dá, no nie je to jednoduché. Africký Zanzibar sa zas turistom môže zdať ako raj. Luxus, teplo, nádherné pláže – to všetko je vítanou súčasťou dovolenky. Avšak žiť tam ako bežný človek – to by si asi málokto zo Slovákov vybral. Väčšina obyvateľov tam žije v neskutočnej chudobe, azda horšej ako žili najchudobnejší obyvatelia našej krajiny pred sto rokmi. Žijeme vo svete, ktorý nie je spravodlivý. Je však čím ďalej tým viac prepojený a dnes neobstojí výhovorka, že – veď čo ja s tým mám? Ako ja môžem zmierniť chudobu v Afrike alebo v Ázii? Všetci môžeme niečo zmeniť! Našťastie si to uvedomuje stále viac ľudí. Organizácia spojených národov pripravila agendu, ktorá má pomôcť budovať spravodlivejší svet. Už aj Slovensko má aspoň hrubú predstavu o tom, ako bude 17 Cieľov udržateľného rozvoja napĺňať. A to, že všetko so všetkom súvisí, ukázali aj udalosti posledných týždňov a mesiacov u nás. Vidíme, že ak i naďalej budeme tak trestuhodne zanedbávať vzdelávanie, môže nás to voviesť do skutočného pekla! Bez vzdelanej empatickej generácie nemá nielen naša krajina, ale celý svet šancu! Nenávisť, xenofóbia, extrémizmus by nemali byť to, na čom chceme stavať budúcnosť! Našťastie, na Slovensku stále žije dosť vzdelaných ľudí, ktorí si tieto hrozby a aj nové výzvy uvedomujú. Čo – to o nich nájdete aj v tomto bulletine. Verím, že to bude inšpiratívne čítanie.

Eva Sládková (editorka bulletinu Rozvojová spolupráca)

Rozvojová spolupráca / NOVÝ SVET 2030

2016

Slovensko už má hrubú predstavu o tom, ako dosiahnuť spravodlivejší svet Je nemysliteľné, ak v 21. storočí umierajú ľudia od hladu. Ak sú krajiny, v ktorých je bežná negramotnosť. Ak ženy nemajú rovnaké práva ako muži a sú týrané. A tiež to, že veľmi dobre vieme, čo ničí planétu a aké to môže mať následky, no veľmi to neriešime. Aj preto sa Organizácia spojených národov tri roky zaoberala prípravou agendy, ktorá má pomôcť budovať spravodlivejší svet.

Eva Sládková (spolupracovníčka Platformy MVRO)

im vlani skončilo „funkčné obdobie“, na ich miesto nastúpili Ciele udržateľného rozvoja, ktoré nadväzujú na uplynulú 15 ročnú prácu v tomto smere. Nová agenda sa ale od tej predošlej líši. „Základný rozdiel medzi novou Agendou 2030 a Miléniovými rozvojovými cieľmi je v tom, že pokiaľ miléniové ciele boli predovšetkým o rozvojovej pomoci rozvinutých krajín pre krajiny rozvojové, plnenie cieľov novej agendy udržateľného rozvoja sa predpokladá vo všetkých, teda aj v rozvinutých krajinách,“ vysvetľuje materiál, ktorý pripravili odborníci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Podstatou je odstraňovanie extrémnej chudoby vo svete, ale tiež prepojenie ekonomického rozvoja, sociálnej inklúzie a environmentálnej udržateľnosti s demokratizáciou a úctou k ľudským právam. Nie je to teda „len“ plán rozvojovej spolupráce, ale plán celkovej štrukturálnej politickej, ekonomickej a sociálnej transformácie jednotlivých krajín.

Slovenský recept zatiaľ v hrubých rysoch

Výsledkom je 17 Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré krajiny OSN prijali na jeseň minulého roka. Myslieť si, že ich do roka 2030 svet všetky naplní, by asi bolo príliš naivné. Ukončiť chudobu všade a vo všetkých jej formách, ukončiť hlad, podporovať blahobyt pre všetkých, dosiahnuť rodovú rovnosť, zachovať a trvalo udržateľne využívať oceány... To je len časť z Cieľov, ktoré na prvé prečítanie vyznievajú trochu podobne, ako keď adeptky na víťazstvo v súťaži krásy vyhlásia: „Mojím jediným prianím je svetový mier!“. Je však potešujúce, že štátnici aspoň zadefinovali najväčšie problémy planéty a chcú ich riešiť. A tlačia na to, aby sa všetky krajiny snažili o ich uskutočniteľnosť. Mali by predstaviť svoje programy s konkrétnymi krokmi, čo mienia v tomto smere urobiť.

Povedomie širokej verejnosti o týchto témach je stále nízke. Platforma MVRO ich komunikovala aj na vlaňajšom Rozvojovom dni. Foto: archív Platformy MVRO, 2015

Nič nového pod slnkom Snaha o dosiahnutie spravodlivejšieho sveta nie je žiadnou novinkou. OSN sa pokúsila o revolučný prístup v tejto oblasti už na prelome tisícročí. Svetoví lídri v roku 2000 prijali Miléniovú deklaráciu OSN, známejšiu pod názvom Miléniové rozvojové ciele, v ktorej sa krajiny zaviazali k novému globálnemu partnerstvu pre zníženie extrémnej chudoby. Úspech či neúspech tohto projektu odborníci hodnotia rôzne. Isté ale je, že Miléniové ciele sa určite nepodarilo naplniť v plnom rozsahu. A keďže

OSN teda schválila predstavu o tom, ako dosiahnuť spravodlivejší svet s tým, že všetky členské krajiny ju majú rozpracovať na národnej úrovni. Na základe vlastných možností a podmienok musia vypracovať plán implementácie globálnych cieľov. Slovensku túto úlohu čiastočne skomplikovali voľby. Ministerstvo zahraničných vecí však aspoň vypracovalo základný materiál. „V našom prípade bolo hlavnou otázkou, popri vecných záležitostiach, ako sa vysporiadať s priebehom volebného cyklu. Nakoniec sme boli schopní pripraviť materiál pod názvom „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ aspoň v takej podobe, v akej ho vláda dňa 2. marca 2016 odsúhlasila,“ dostali sme odpoveď z Odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci na rezorte.

Máme na čo nadväzovať Slovenská rozvojová splupráca má vyše 12 ročnú tradíciu. Mimovládne orga3

Nový svet 2030 / Rozvojová spolupráca

2016

nizácie spolupracovali a spolupracujú s partnermi v Južnom Sudáne, v Keni, v Etiópii, v Kambodži, v Ugande a v ďalších krajinách. Vzdelávajú tamojších obyvateľov v súvislosti s prevenciu a bojom s HIV/AIDS, maláriou a inými chorobami. Poskytujú im komplexnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, vzdelávajú ich v oblasti ľudských práv, učia poľnohospodárskym zručnostiam... Projektov je mnoho. „Téma udržateľného rozvoja nie je v slovenských podmienkach nová. Umožňuje to nadviazať na doterajšie aktivity a zamerať sa jednak na oživenie úsilia o implementáciu už skôr spracovaných, viac alebo menej komplexných odvetvových stratégií, a jednak na ich dopracovanie tak, aby zodpovedali aktuálnym rozvojovým prioritám medzinárodného spoločenstva,“ píše sa vo vládou schválenom materiáli „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“. Avšak o to, ako konkrétne bude vyzerať slovenská Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, je v tejto fáze stále neznáme.

Slovensko by malo byť aktívnejšie Treba veriť, že Agendu 2030 vezme nová vláda skutočne vážne. Zatiaľ totiž na rozvojovú pomoc dáva Slovensko stále menej peňazí, ako sme sa zaviazali. Nepopiera to ani Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Chudobným krajinám by sme mali pomáhať sumou rádovo v stovkách tisíc eur vyššou, ako to v súčasnosti robíme. Dôvody toho, prečo je to tak, sú vraj v našej minulos-

ti. „Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď. Nemáme vedomosť, že by sa v tejto veci robila akákoľvek štúdia, ktorá by nás oprávňovala na relevantné vývody. Môžeme sa domnievať, že je to daň aj tomu, že sami sme donedávna mali veľké problémy. Netreba hádam pripomínať, že na začiatku existencie samostatnej Slovenskej republiky nám bolo prorokované zlyhanie v priebehu niekoľkých týždňov. Navyše, Slovensko nikdy nebolo koloniálnou mocnosťou, a preto s požiadavkou na aktívnejšiu účasť na rozvojovej spolupráci, resp. pomoci rozvojovým krajinám, sme boli konfrontovaní iba nedávno. A v takomto výpočte by sa dalo pokračovať. Aj preto môže byť zmena iba postupná,“ znie reakcia z MZV SR. V súčasnosti by sme sa už ale mali k téme stavať inak. Dvadsaťšesť rokov od „Nežnej revolúcie“ totiž patrí Slovensko na zoznam najbohatších krajín sveta a tak by výraznejšia solidarita bola iste na mieste.

Prechodný rok Rok 2016 bude pre Slovensko významný. Prvý raz v histórii budeme predsedať Rade Európskej únie. Z hľadiska Agendy 2030 je tento rok prechodný. Ciele udržateľného rozvoje budeme musieť začať implementovať až od budúceho roka. Dovtedy máme nastaviť

Treba veriť, že Agendu 2030 vezme nová vláda skutočne vážne. Zatiaľ totiž na rozvojovú pomoc dáva Slovensko stále menej peňazí, ako sme sa zaviazali.

domáce podmienky. Zdá sa, že o udržateľnom rozvoji sa u nás bude tento rok predovšetkým diskutovať. Vyplýva to z dokumentu „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“. Keďže tento strategický dokument predošlá vláda schválila, možno očakávať, že tá súčasná sa ním bude riadiť. Z tohto pohľadu je potešujúce, že ministerstvo plánuje do diskusie vtiahnuť aj verejnosť. „Úspešná implementácia cieľov Agendy 2030 si vyžaduje zapojenie čo najširšieho okruhu partnerov. Za takých možno popri rezortoch vlády a ostatných vládnych organizáciách a inštitúciách považovať predovšetkým záujmové združenia podnikateľského sektora, akademické inštitúcie, mimovládne organizácie, ZMOS a iné samosprávne organizácie, ale aj individuálnych odborníkov a občiansku verejnosť,“ píšu. Treba však objektívne dodať, že do prípravy Východísk sa už zástupcovia Platformy mimovládnych rozvojových organizácií zapojili. A aj keď sa o týchto témach na Slovensku diskutuje stále viac, povedomie širokej verejnosti je stále pomerne nízke. Aj preto by bolo vhodné, aby sa našli spôsoby, ako ich dostať do médií a vôbec verejného diskurzu. Ideálne by bolo začať už na školách. Vzdelávanie a výchova k empatii sú totiž kľúčové, ak nechceme, aby nám tu vyrástla nová xenofóbna generácia.

Aj udalosti posledných týždňov na Slovensku ukázali, akou katastrofou môže byť zanedbané vzdelávanie. K empatii a tolerancii treba viesť už malé deti. Foto: archív Platformy MVRO, 2015

Rozvojová spolupráca / Nový svet 2030

2016

Mladí ľudia neveria v lepší svet v budúcnosti

Tomáš Susedík (prezident AIESEC na Slovensku)

Myslíš si, že Slovensko a svet bude v roku 2030 v lepšom, alebo v horšom stave? Toto je prvá

otázka prieskumu YouthSpeak a hneď na začiatku

poskytuje respondentovi priestor na rozmýšľanie. Čo budem robiť v roku 2030? Čo budú robiť moji kamaráti? Aký budem mať mobil? Ako bude vyzerať svet?

sledujeme pri mladých ľuďoch. Vidno ho aj pri dôležitých životných rozhodnutiach, ako je výber univerzity, bývania a podobne. Keď sa pozrieme na školstvo komplexne, je tu veľký rozdiel medzi tým, ako by si mladí ľudia veci predstavovali a aké v skutočnosti sú. Metódy vzdelávania, ktoré sú považované za najzaujímavejšie sú pre 32 % z nich praktické skúsenosti, pre 18 % je to skupinová práca a pre 14 % prednášky. Otázka na zamyslenie – ako by mal vyzerať vzdelávací systém, ktorý by mladým vyhovoval a lepšie ich pripravil na život po škole?

Nezáujem o svetové témy? Prieskum YouthSpeak je globálnou iniciatívou organizácie AIESEC, ktorého cieľom je dať mladým ľuďom priestor na vyjadrenie názoru a pomôcť nám ostatným, pochopiť ho. Okrem Slovenska sa prieskum uskutočnil, alebo sa stále robí, aj v ďalších 130 krajinách. Pozrime sa teda na výsledky u nás – na Slovensku. Zisťovali sme názor mladých na tri kľúčové témy. Prvou je vzdelanie, druhou kariéra a treťou udržateľný rozvoj. Prieskum má viac ako 30 otázok, ktorých vyplnenie trvá 15 minút. Podarilo sa nám vyzbierať odpovede od takmer 3000 respondentov, čím sa YouthSpeak zaraďuje medzi najrozsiahlejšie prieskumy o mladých ľuďoch v našej krajine. Poďme sa teda pozrieť na to, čo mládež na Slovensku hovorí.

Skepticizmus mladých Až 59 % mladých ľudí si myslí, že naša spoločnosť bude v roku 2030 v horšom stave, ako je dnes. Napriek tomu, že nie som žiaden prehnaný optimista, pre mňa je toto veľmi prekvapivé číslo. Dnešní mladí budú mať v roku 2030 okolo 30-40 rokov a myslia si, že sa im bude žiť horšie ako dnešným tridsiatnikom! Keď sa pozrieme na záujem o zamestnanie, drvivá väčšina by rada pracovala v medzinárodných firmách, po nich nasledujú domáce podniky. Verejný sektor by uprednostnilo 12 %, startupy 11 %

AISEC-u sa podarilo vyzbierať odpovede od takmer 3000 respondentov, čím sa YouthSpeak zaraďuje medzi najrozsiahlejšie prieskumy o mladých ľuďoch na Slovensku. Foto: archív AISEC, 2015

a na chvoste atraktivity sú neziskové organizácie, ktoré sú zaujímavým zamestnávateľom iba pre 6 % mladých. Potvrdilo sa, že najväčšou motiváciou mladých je osobnostný rast, ako aj fakt, že práca má mať pre nich zmysel. Pri rozhodovaní o práci po škole je najdôležitejším faktorom zaujímavosť a možnosť rozvoja (26 %), ďalej uplatnenie v odbore (16 %) a zmysluplnosť toho, čo majú mladí robiť (16 %). Pre zamestnávateľov sú toto veľmi dôležité údaje, podľa ktorých by sa mali nastaviť juniorské pozície pre čerstvých absolventov alebo brigádnikov. Zaujímavým je aj fakt, že platové ohodnotenie je najdôležitejšie iba pre 9 % mladých ľudí, v čom vidíme obrovskú zmenu oproti predchádzajúcim generáciám.

Dôvera v knihy Pokiaľ ide o vzdelávanie, zmenu veľmi nevidno. Najdôveryhodnejšími zdrojmi informácií pre mladých ľudí sú stále knihy a odborné a akademické zdroje (28 %). Po nich nasleduje rodina (20 %) a priatelia (15 %). Vplyv rodiny a známych je celkovo veľkým trendom, ktorý

Pri udržateľnom rozvoji sú kľúčovou témou Ciele udržateľného rozvoja (angl. Sustainable Development Goals – SDGs), ktoré boli v septembri 2015 odsúhlasené na samite OSN v New Yorku všetkými členskými krajinami. Ide o 17 cieľov, ktoré majú do roku 2030 zlepšiť kvalitu života na zemi. Alarmujúce je, že 78 % mladých na Slovensku tieto ciele vôbec nepozná! Je pravda, že sú v platnosti iba pár mesiacov, no na druhej strane je to najväčšia a najdôležitejšia spoločná agenda zahraničného spoločenstva. Treba sa preto zamyslieť nad tým, ako motivovať mladých ľudí, aby mali záujem o podobné svetové témy? Na záver – témy, ktoré v rámci rozvoja spoločnosti mladých zaujímajú najviac, sú kvalita života a zdravia (SDG 3); kvalitné vzdelanie (SDG 4); mier, spravodlivosť a silné inštitúcie (SDG 16). Vzhľadom na to, že podľa všetkých možných prieskumoch trápi väčšinu ľudí na Slovensku predovšetkým nekvalitné zdravotníctvo, školstvo a bujná korupcia, vidno, že aj mládež vníma tieto problémy. Ich riešenie, či odstránenie sú podľa nej najdôležitejším krokom k zlepšeniu života na Slovensku. Zistenia sú to zaujímavé. Chopia sa ich tvorcovia politík?

Celkový prieskum s ďalšími štatistikami a dátami bude publikovaný prostredníctvom kanálov AIESEC na konci mája 2016.

Nový svet 2030 / Rozvojová spolupráca

2016

SAME World – pútavo o globálnych témach Eva Sládková

(spolupracovníčka Platformy MVRO)

Na jednej strane zemegule si ľudia užívajú, na druhej za to celé komunity platia obrovskú cenu. Foto: archív SCKR, 2015

krokom je informovať a vzdelávať,“ vraví projektová manažérka S.A.M.E. WORLD Klára Tóthová.

Globálne vzdelávanie ako odpoveď

Denno-denne sa to na nás valí z médií. Čítame o

ľuďoch,

ktorí

opúšťajú

svoje

domovy,

pretože sú už nebezpečné. Často utekajú pred vojnou, no nie je to jediný dôvod ich zúfalých odchodov. Niektorí utekajú preto, že domovina ich už jednoducho neuživí. Zmeny klímy napáchali na životnom prostredí nevyčísliteľné škody. Povodne, zničené úrody, znižujúci sa stav zveri...

Takéto a podobné problémy spôsobené zmenou klímy vedú k tomu, že v Ázii a v Afrike hrozí hladomor celým skupinám ľudí! Zatiaľ čo nám v Európe pár stupňov na viac možno neprekáža. Ba skôr naopak, sme radi, že v zime nemusíme znášať kruté mínusové mrazy ako naši predkovia.

Udržateľný svet Na tieto a ďalšie problémy chce upozorniť projekt S.A. M.E. WORLD - SUSTAINABILITY. AWARENESS.MOBILIZATION.ENVIRONMENT in the Global Education, v preklade udržateľnosť, uvedomenie si, mobilizácia, životné prostredie v globálnom vzdelávaní. Na Slovensku ho realizuje Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, ktoré spolupracuje s 13 organizáciami z 10 rôznych

európskych krajín a s ďalšími mimo Európy. „Naším cieľom je poukázať na vzťah medzi globálnym Juhom a globálnym Severom. Chceme prostredníctvom inovatívnych a zážitkových metód motivovať študentov a učiteľov ku kritickému chápaniu. Mali by sa zamýšľať nad tým, čo je zmena klímy, čo ju spôsobuje a aké to má dôsledky. Zatiaľ čo si ľudia na jednej strane zemegule práve teraz užívajú všetky výhody rozvoja: energiu, čistú vodu, vysoké životné a konzumné štandardy, na druhej strane za to celé komunity platia obrovskú cenu! Práve teraz väčšina ľudí globálneho Juhu trpí negatívnymi environmentálnymi následkami spôsobenými životnou úrovňou ľudí globálneho Severu, ktorá zneužíva životné prostredie. Toto musíme zmeniť. Prvým

V súčasnosti sa stále viac hovorí o tom, že slovenské školstvo nevyhnutne potrebuje reformy. Jedným zo zásadných dlhodobých problémov je, že náš vzdelávací systém učí žiakov „bifľovať sa“, namiesto toho, aby im vysvetľoval súvislosti. A to podľa riaditeľky Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj rozhodne nie je dobrá cesta. „Podľa nás by malo byť povinnou súčasťou vzdelávacieho systému na Slovensku globálne vzdelávanie. Dá sa realizovať v rámci viacerých predmetov a cieľom je učiť deti pochopiť súvislosti. V dnešnom svete je mimoriadne dôležité, aby sme si uvedomovali, ako všetko so všetkým súvisí. Mali by sme napríklad vedieť, že výrobky, ktoré obsahujú palmový olej, sú možno dôvodom úhynu posledných vzácnych goríl. Naozaj bez neho nevieme existovať? Alebo že značkové rifle, ktoré máme na sebe, možno vyrobili deti. Chceme ich aj tak?“ pýta sa Zuzana Jezerská. Táto nezisková organizácia už realizovala a realizuje viacero projektov zameraných na globálne vzdelávanie a aj vďaka nej stále viac slovenských učiteľov tento spôsob vzdelávanie využíva. „Globálne vzdelávanie sa postupne stáva súčasťou vyučovania. Databáza škôl a pedagógov,

s ktorými spolupracujeme, sa nám stále rozširuje, z čoho máme, samozrejme, radosť,“ dodáva Zuzana Jezerská.

Spochybnený životný štýl Sú súčasné zmeny klímy niečo, čo spochybňuje náš konzumný životný štýl a ekonomický systém? Každý deň vidíme obrazy zúfalých ľudí, ktorí opúšťajú svoju krajinu, utečencov “prírodných” katastrof. Niektoré médiá nám podsúvajú predstavu “invázie”, ale nikto nekladie otázku, prečo sa čoraz väčšia časť našej planéty stáva nebezpečnou alebo neobývateľnou. A práve na to chce poukázať projekt S.A.M.E. WORLD, ktorý nasledujúce dva roky bude edukovať pedagógov, študentov, odbornú aj laickú verejnosť. „Zmena klímy, environmentálna spravodlivosť, čí práva migrantov a utečencov, sú vzájomne prepojené a týkajú sa nás všetkých. Často sú však prezentované izolovane. Je čas poukázať na prepojenia medzi týmito fenoménmi! Verím, že po skončení projektu bude slovenská spoločnosť vnímavejšia na tieto témy,“ vraví Klára Tóthová. A ako to chcú organizátori dosiahnuť? Plánujú medzinárodné konferencie, okrúhle stoly odborníkov, ale najmä – pútavé aktivity pre deti aj dospelých. Pripravujú divadelnú hru, workshopy so študentmi základných a stredných škôl, outdoorové aktivity, dokonca online hry na hrdinov, online „Pozorovateľňu environmentálnej nespravodlivosti“ a napokon aj „Európsku súťaž o najlepšiu prax v školských osnovách pre environmentálne vzdelávanie“. Zapojiť sa môžete aj vy! Aktuálne informácie o pripravovaných aktivitách nájdete na webe Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj www.sccd-sk.org.

Rozvojová spolupráca / Nový svet 2030

Dôstojný život nie je klišé, ale to, čo skutočne potrebujeme

2016

Globálne agendy, po ich prijatí, prinášajú na jednej strane eufóriu a nádej na nový reštart. Na strane druhej ich veľký geografický a obsahový záber

Andrea Girmanová (autorka sa zúčastnila summitu OSN k Agende 2030 za Platformu MVRO)

Agenda 2030, ktorá bola prijatá na septembrovom summite v New Yorku v minulom roku, by mala v priebehu pätnástich rokov zabezpečiť dôstojný život pre každého obyvateľa tejto planéty. Jej vzniku predchádzalo intenzívne obdobie piatich rokov celosvetových konzultácií a diskusií. Mimovládne organizácie zo 150 krajín sa spojili v kampani Beyond 2015 a prostredníctvom nej sa snažili vstupovať do dialógu s OSN a jej členskými štátmi. Na pôde OSN fungovala od roku 2013 otvorená pracovná skupina pre Ciele udržateľného rozvoja. Proces ako taký by sa dal označiť za transparentný a otvorený.

Fínsko ako inšpirácia? Na summite v New Yorku sa zúčastnili i významné osobnosti, ako pápež František, či nositeľka Nobelovej ceny Malala Yousafzai, a vyjadrili tak podporu prijatým záväzkom. Prejavy štátnych predstaviteľov v sále OSN vzbudzovali dojem odhodlania pustiť sa do napĺňania sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja a to hneď po návrate domov. Univerzálnosť Agendy 2030 hovorí o tom, že má byť naplnená vo všetkých 193 krajinách sveta, ktoré ju prijali, a zároveň, každá krajina má prispievať k jej naplneniu i za svojimi hranicami. Pre jej skutočné napĺňanie je potrebné rozbehnúť diskusiu na národnej úrovni, odbornú i celospoločenskú, vedenú vládou. Každá krajina má inú východiskovú situáciu v daných cieľoch a preto je potrebné, aby národné stratégie implementácie Agendy 2030 odzrkadľovali národný kontext a vychádzali z už existujúcich stratégií na národnej úrovni pre jednotlivé oblasti Cieľov udržateľného rozvoja. Nie je pritom potrebné pre jednotlivé ciele vytvárať nové stratégie, ale pozrieť sa na tie už existujúce, urobiť analýzu a zvážiť možnú revíziu. Každá vláda však musí

podľa skeptikov predstavuje dôvod

vytvoriť funkčný orgán, ktorý zabezpečí napĺňanie Agendy 2030. V Európe sa dá inšpirovať napríklad Fínskom, ktoré aktívne uskutočňuje kroky pre implementáciu Agendy 2030 a patronát nad ňou prevzal samotný premiér Juha Sipilä.

Čas konať Niektorí možno povedia, že táto agenda neobsahuje takmer nič, čo tu predtým nebolo. Ak je to tak, dáva veľký mandát na to, aby sa do roku 2030 naplnilo to, na čom sa medzinárodné spoločenstvo zhoduje už desiatky rokov. Keď som sa na summite v New Yorku rozprávala s kolegami zo Srí Lanky, Indie a Pakistanu a zisťovala ich pohľad na novoprijatú agendu, vyjadrili sa, že keď už nič iné, aspoň poskytuje priestor na to, aby sa vlády zodpovedali občanom pri jej napĺňaní.

na pochybnosti o ich napĺňaní.

planéty nám naznačujú, že kombinácia nekonečného rastu a zachovania našej Zeme nie je možná. Na Slovensku, ale i v iných krajinách rastie trend návratu k pôde, namiesto nekonečnej monotónnej práce v korporátnom sektore. Často vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia sa venujú malému ekologickému poľnohospodársku. Nie s ideálom nájsť ekonomický blahobyt (z franc. bien- être), ale dobrý život (z franc. bien vivre). Ciele udržateľného rozvoja pozývajú vymaniť sa zo zaužívaných modelov a hľadať alternatívy. Tie sa na Slovensku vynárajú i v oblasti cieľa č. 11 – udržateľné mestá a komunity. Za ostatných päť rokov napríklad v Bratislave prispela Cyklokoalícia k zlepšeniu a skvalitneniu miestnej dopravy, a teda i života, vďaka budovaniu cyklotrás. Rovnako v mestách vznikajú komunitné záhrady, či úle. Ak sa tieto iniciatívy znásobia, nie sme na zlej ceste.

Podľa výsledkov Eurobarometra z februára 2016 si 69 % Európanov (u nás viac ako polovica obyvateľov Slovenska) myslí, že boj s chudobou v rozvojových krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít Európskej únie. V ostatnej dobe rezonujú celosvetovo i v médiách na Slovensku rôzne daňové škandály. Tie len potvrdzujú to, že na svete nie je nedostatok financií na riešenie problémov, či implementáciu Agendy 2030. Iba politiky, zákony a vzťahy vo svete nie sú nastavené tak, aby z existujúceho bohatstva profitovali i tí najchudobnejší. Rastúce sociálne a ekonomické nerovnosti sú zdrojom chudoby a násilia. Prejavujú sa aj v rastúcom extrémizme v mnohých častiach sveta, Európu nevynímajúc. Sústredenie sa na znižovanie nerovností v krajinách i medzi krajinami obsiahnuté v cieli č. 10 je preto naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.

Agenda 2030 ponúka priestor zamyslieť sa nad tým, aké Slovensko a aký svet chceme vidieť v roku 2030 i za jeho horizontom. Ciele udržateľného rozvoja nadviazali na Miléniové rozvojové ciele, avšak rozšírili ich spektrum na ďalšie sektorové oblasti a celosvetové napĺňanie. Ak má dôjsť k ich realizácii, je nevyhnuté, aby sa stali agendou celej vlády na Slovensku i vo všetkých krajinách a do ich napĺňania sa okrem rozvojových organizácií zapojili i ďalšie organizácie a združenia venujúce sa environmentálnym témam, školstvu, zdravotníctvu, akademici, mestá, obce, v neposlednom rade súkromný sektor a široká verejnosť. Pre naplnenie tejto ambicióznej agendy je nevyhnuté sústrediť sa i na napĺňanie klimatických záväzkov z Paríža. Práve boj so zmenou klímy je oblasť, na ktorú apeloval i generálny tajomník OSN Pan Ki-mun na jeho minuloročnej návšteve Slovenska.

Žijeme na úkor iných

To, ako sa budú komentátori pozerať na agendu 2030 o 15 rokov, ukáže čas. Všetci sme však súčasťou príbehu a píšeme históriu, o ktorej sa možno raz budú učiť ďalšie generácie. Avšak len za predpokladu, že to naša planéta s nami ešte vydrží.

Čísla sú nevyvrátiteľné a hovoria o tom, že žijeme na úkor iných ľudí a budúcich generácií. Cieľ č. 8, ktorý sa zameriava na udržateľný rast, má preto obrovské opodstatnenie. Limity tejto

Nový svet 2030 / Rozvojová spolupráca

2016

Zuzana Jezerká

Trvalo udržateľný manažment prírodných zdrojov

(riaditeľka Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj) Foto: Veronika Marková, 2015

Už sme si zvykli, že každým dňom sa cez rôzne médiá šíria

katastrofické

správy.

Výbuchy, samovražedné atentáty, pády lietadiel. Žijeme život, ktorý nám neumožňuje

spracovávať

informácie

do hĺbky, prežiť ich a prežuť, ide sa ďalej. S týmto spôsobom života súvisí veľa vecí a mnoho činností, keď prestávame riešiť podstatu, príčinu, ale v tempe riešime dôsledky. Naše procesy nie sú holistické, sú pragmatické.

S týmto spôsobom spracovávania vecí súvisí aj ich prioritizácia. Schválne, položme si otázku: Čo je vážnejšie, znepokojujúcejšie, alebo najviac alarmujúce? Migračná kríza, fenomén terorizmu, alebo globálne otepľovanie? Degraduje sa aj hodnota globálnych vyhlásení a medzinárodných záväzkov. Zdá sa, akoby už nemali silu a rešpekt. Problematika ochrany životného prostredia a udržateľnosti rozvoja, alebo udržateľný manažment prírodných zdrojov v kontexte meniaceho sa životného prostredia je oblasť, ktorá má, na rozdiel od iných momentálnych kríz, isté špecifikum. Ohrozená prírodná rovnováha postihuje svet ako celok a nedá sa pred ňou ujsť. Je substantívnym problémom Zeme a ľudstva. 8

Dôsledky klimatických zmien

Ohrozená existencia človeka

Uveďme si zopár príkladov klimatických zmien, ktoré sú pozorovateľné začiatkom nového tisícročia:

Tieto zmeny úzko súvisia s našou činnosťou. Intenzívnym pôsobením človeka na prírodu v dôsledku uspokojovania jeho individuálnych a spoločenských potrieb, na základe vedeckého rozvoja a vzniku nových interdisciplinárnych oblastí, vrátane technického pokroku, dochádza k exploatácií prírodných zdrojov a znižovaniu kvality životného prostredia. Nárast populácie priniesol na jednej strane zvýšenú spotrebu surovín a na strane druhej problém s komunálnym a priemyselným odpadom.

Teplota vzduchu Z výsledkov Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá vyhodnocuje záznamy zo všetkých meteorologických staníc na svete od roku 1866 vyplýva, že priemerná teplota zemského povrchu je o 0,74 °C vyššia ako bola pred 100 rokmi.

Horúčavy a sucho Päťročné sucho (1986-90) v Kalifornii bolo najdlhším v minulom storočí. Vlna horúčav zasiahla v lete roku 2000 aj južnú Európu, pričom rekordné teploty dosahujúce až 43 °C boli dosiahnuté na viacerých miestach. Takýmito teplotami boli postihnuté Turecko, Grécko, Rumunsko a Taliansko. V Bulharsku bol dosiahnutý 100-ročný teplotný rekord na viac ako 75 % meracích staniciach.

Povodne Jedným z najdaždivejších rokov bol rok 1991, keď boli najväčšie záplavy v histórii v celej juhovýchodnej Ázii a v Bombaji. Veľké záplavy boli tiež v Egypte, Izraeli, Číne a dokonca aj v rakúskej Viedni. V rokoch 1994 a 1995 bola Európa zasiahnutá „storočnými“ záplavami, najviac zasiahnutými krajinami bolo Holandsko, Nemecko, Belgicko a Francúzsko. Mimoriadne povodne sa vyskytli v priestore strednej Európy aj v rokoch 1997, 1999 a 2002.

Záťaž na environmentálne zdroje a prírodu ako takú dosahuje hranicu možnosti jej reprodukcie, asimilačnej a disimilačnej schopnosti, narušujú sa väzby biotických systémov natoľko, že hovoríme o ekologickej kríze. Výsledkom môžu byť nezvrátiteľné zmeny v prírode, ktoré ohrozujú existenciu človeka.

Správne kroky Negatívne dopady na prírodu sa dajú limitovať, a to racionálnym modifikovaním a riadením ľudskej činnosti. V rámci manažmentu prírodných zdrojov a podpory myšlienky trvaloudržateľného rozvoja sa urobilo viacero závažných krokov na medzinárodnej úrovni. Ilustruje to rad prijatých dokumentov, mnohé vychádzali priamo z praxe a neskôr sa stali základom pre koncepčne riadenú a systémovú environmentálnu politiku a environmentálne orientovaný manažment.

Rozvojová spolupráca / Nový svet 2030

Založenie Rímskeho klubu v roku 1968. Rímsky klub ako mimovládna medzinárodná organizácia si za hlavný cieľ vytýčil upozorňovať vedúcich hospodárskych činiteľov a politikov, aké nebezpečie hrozí ľudstvu, ak bude v ekonomickom vývoji presadzovať intenzívny rozvoj bez ohľadu na stav a kvalitu prírodných zdrojov a regeneračnú schopnosť prírody. Valdézske princípy vyvinulo Združenie pre environmentálne zodpovednú ekonomiku a stanovilo štandardy pre všeobecnú environmentálnu zodpovednosť. Svetová konferencia OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme sa stala kľúčovým momentom k zmene postoja a vzťahu k prírode všeobecne a životnému prostrediu osobitne. Na záverečnom zasadnutí dňa 16. 6.1972 bola prijatá Deklarácia o životnom prostredí.

Tokijská konferencia Komisie pre životné prostredie v roku 1987 v Tokiu. Zhrnutie výsledkov práce komisie bolo obsiahnuté v správe „Naša spoločná budúcnosť“.

2. Dohovor o biologickej diverzite (biodiverzite), ktorý podpísalo 154 zo 178 zúčastnených štátov,

Medzinárodná konferencia podnikateľských subjektov a ICC, Madrid, rok 1991, kde sa definovali princípy ekologického manažmentu a vyjadrila sa požiadavka uznať ekologický manažment za jednu z najvyšších priorít spoločnosti a kľúčový nástroj pre trvalo udržateľný rozvoj.

4. Agendu 21 ako program trvalo udržateľného rozvoja a všestrannej starostlivosti o životné prostredie sveta s výhľadom do 21.storočia.

Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro, v roku 1992 (tzv. The Earth Summit). V Riu sa prijali štyri zásadné dokumenty: 1. Rio deklarácia (namiestoočakávanej Charty Zeme), zameraná na povinnosti štátov pri zachovaní života na Zemi,

2016

3. Rámcový dohovor o klimatických zmenách,

Kjótsky protokol (k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy) z roku 1997. Štáty, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov, alebo sa zaviazali k obchodu s emisiami, ak udržiavajú, alebo zvyšujú emisie ich plynov.

Ohrozená prírodná rovnováha postihuje svet ako celok a nedá sa pred ňou ujsť. Foto: Magdaléna Vaculčiaková, Indonézia, 2015

Súčasnosť V novembri 2015 sa konala v Paríži, týždeň po bombových atentátoch, pri ktorých zahynulo viac ako 130 ľudí, Konferencia OSN o zmene klímy. Táto konferencia sa považovala za veľkú udalosť, ktorá prinesie významný posun v oblasti riešenia zmeny klímy. Zmluvné strany 12. decembra 2015 dosiahli nakoniec novú celosvetovú dohodu o zmene klímy. Dohoda obsahuje akčný plán na udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C. Hlavné prvky novej Parížskej dohody predstavujú:

dlhodobý cieľ: vlády sa dohodli, že budú udržiavať zvýšenie globálnej priemernej teploty pod 2°C v porovnaní s pred-industriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvýšenia na 1,5°C,

príspevky: pred parížskou konferenciou a počas nej krajiny predložili komplexné národné akčné plány v oblasti klímy zamerané na zníženie svojich emisií,

Po bombových atentátoch v Bruseli si svet opätovne spomenul na útoky v Paríži. Nezabudne sa na záväzky z globálnej konferencie, keď svet preverí iná nečakaná katastrofa?

ambície: vlády sa dohodli, že každých 5 rokov budú oznamovať svoje príspevky s cieľom stanoviť ešte ambicióznejších ciele,

transparentnosť: okrem toho súhlasili s tým, že s cieľom zabezpečiť transparentnosť a dohľad, sa budú informovať navzájom a aj verejnosť o tom, ako napredujú pri plnení svojich cieľov,

Na Slovensku sa okrem odborných a vládnych inštitúcii rozprávalo o trvalo udržateľnom manažmente prírodných zdrojov v meniacom sa životnom prostredí na pôde Slovenskej komisie

solidarita: EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny budú naďalej poskytovať finančnú pomoc na opatrenia v oblasti klímy s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám znížiť emisie a vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy.

pre UNESCO. V zmysle odkazu, ktoré UNESCO v sebe nesie, sme si všetci uvedomili, aké konkrétne kontúry posolstvo UNESCO - zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva – dnes obsahuje. 9

2016

Slováci v teréne / Rozvojová spolupráca

Zanzibar. Luxus aj extrémna chudoba

Jana Fedáková (redaktorka TASR)

Väčšinu pracovných miest vzali miestnym cudzinci, ktorých si priviedli zahraniční investori. Foto: Jana Fedáková, Zanzibar, 2015

Dlhé biele pláže s jemným pieskom, tyrkysové more, koralové útesy i aróma korenia - aj takto dnes lákajú turistov cestovné kancelárie, keď im ponúkajú luxusnú dovolenku na Zanzibare. Ostrov na východnom pobreží Afriky sa každý rok stáva dovolenkovým cieľom pre stále väčší počet ľudí a vláda sa chváli, že počty turistov sa už vyšplhali k číslu 200 000. Za múrmi luxusných rezortov je ale chudoba. Z rýchlorastúceho cestovného ruchu nielenže miestni Zanzibarčania veľa nemajú, ale západní turisti nosia na moslimský ostrov aj ich kultúrou neakceptovateľné správanie.

Zanzibar sa za posledných 15 rokov veľmi zmenil - hovoria miestni a ukazujú na dve desiatky päťhviezdičkových hotelov i na to, ako ich luxusné rezorty vytlačili z pláží i z ich domovov. Vláda sa netají tým, že Zanzibar má byť dovolenkovou destináciou pre solventnejšiu klientelu a chce, aby ostrov konkuroval Maledivám či Seychelom.

Miestnych vytlačili rezorty „Ostrov sa mení na turistickú oblasť a miestni sú vytláčaní do iných štvrtí. Aj všetky tieto domy v centre začali skupovať Európania alebo ľudia z pevniny,“ hovorí Slovenka Emília Bihariová, ktorá v Tanzánii strávila posledných päť rokov a ukazuje na historické budovy v Stone Towne, kamennom meste. „Tam, kde sa kedysi Zanzibarčania zabávali, sú dnes postavené päťhviezdičkové hotely a miestni sa museli posunúť ďalej. Žiadni turisti sa na nich nechcú pozerať, chcú

byť na pláži, za ktorú si zaplatili obrovské peniaze,“ podotkla. Keď vláda v polovici 80. rokov prišla s ekonomickými reformami, ich hlavným znakom bola liberalizácia obchodu a investícií. Začala investorom ponúkať daňové úľavy i rôzne ďalšie stimuly. Obzvlášť mala záujem o ich podporu v oblasti turizmu. Príchod kapitálu zo západného sveta mal obyvateľstvo i ekonomiku zdvihnúť z pasce chudoby. Zdalo sa, že by stratégia mohla fungovať, no dnes je jasné, že plán sa úplne nepodaril. Namiesto neho vznikli na ostrove ekonomické enklávy.

Rýchla zmena vlastníctva Aby sa v pobrežných oblastiach mohli vystavať luxusné hotelové rezorty, miestni sa museli odsťahovať a svoju pôdu tam súkromníkom predať. Mnohí vravia, že ak by tak neurobili, vláda by im ju vzala. Takto to ľuďom tlmočila zanzibarská komisia pre turizmus.

„V čase, keď sa turizmus rozbiehal, všetky pláže patrili miestnym. Nikto nám vtedy nepovedal, že sa môžeme stať v projekte partnermi a že môžeme napríklad pôdu prenajímať. Ak by vtedy miestni dostali dobré informácie a rady o tom, ako sa o svoju pôdu starať, mohli z toho prosperovať všetci. Benefity by získali investori i Zanzibarčania. Namiesto toho však bohatí ľudia od miestnych iba zem skúpili a viac sa nikto o nič nestaral,“ tvrdí Zanzibarčan Chollo Nassor M. Salim, ktorý pracuje v jednom z hosťovských domov v Stone Towne. Miestni tak žili za získané peniaze z predaja pozemkov dobrý život len istý čas a dnes sú chudobnejší, než predtým. „Bolo chybou vlády, že dopustila takúto rýchlu zmenu vlastníctva, čím sa vytvorili veľké rozdiely na ostrove. Z cestovného ruchu tak na ostrove veľa peňazí neostane, väčšina totiž prúdi do vreciek zahraničných vlastníkov,“ podotýka.

27 percent HDP Zanzibarská komisia pre turizmus však dnes tvrdí, že rast cestovného ruchu priniesol ľuďom mnohé benefity, nielen z hľadiska priamych príležitostí zamestnania, ale aj nepriamo prostredníctvom zásobovania hotelov dopestovanými výrobkami, či predajom miestnych výrobkov. To však nie je úplne pravda. Výskum medzinárodnej mimovládnej organizácia Action Aid totiž ukázal, že väčšinu pracovných miest vzali miestnym cudzinci, ktorých si priviedli zahraniční investori, alebo ľudia z pevniny, z Tanzánie. A rovnako, hoci veľa Zanzibarčanov sa venuje poľnohospodárstvu, hotely si i potraviny radšej dovážajú, než by ich mali odoberať od miestnych výrobcov, tvrdia Zanzibarčania.

Nulový zárobok Rashid Abbas Noorawi, ktorý má v Stone Towne obchod s africkými maskami, vysvetľuje, že turisti často prichádzajú priamo do rezortov, kde trávia i väčšinu času a na ostrove tak takmer nič nemíňajú. „Napríklad talianske cestovné kancelárie organizujú pobyty, ktoré sú all inclusive. Turistom všetko zabezpečia a aj do rezortov ich dopravia vlastnými loďami.

Rozvojová spolupráca / Slováci v teréne

Pre nás to znamená nulový zárobok,“ podotýka. Individuálnych turistov, ktorí by sa ubytovali v miestnych hosťovských domoch a obedovali v miestnych reštauráciách, je podľa Rashida málo.

Tabule síce ostali, no z prvotnej myšlienky prezidenta, aby bolo pre turistov povinné si pri vstupe do krajiny požičiavať miestny odev, už ale vzišlo.

Majiteľ obchodu tiež vraví, že väčšina obchodníkov na ostrove sú z pevniny a miestnym často kazia biznis. „Sprievodcovia z Tanzánie berú turistov len do dohodnutých obchodov, za čo dostávajú províziu. Hovoria im, aby u nás nekupovali. To je neférové obchodné správanie a vláda by to mala riešiť,“ myslí si Rashid. Tvrdí, že jeho rodina na príjmoch z turizmu závisí a tak niekedy musí ísť aj pod cenu. „Nedávno som tu mal turistu, ktorý chcel produkt v hodnote 30 dolárov kúpiť za päť. A ja som mu ho za takú cenu predal, potreboval som totiž aspoň nejaké peniaze,“ dodal s tým, že dnešné zárobky sú teda veľmi zlé.

Nutnosť zahaľovania sa

S turistami prišla i závislosť na alkohole Turizmus priniesol na ostrov však i rôzne neželané veci, ktoré tiež menia životy miestnych. Chollo vysvetľuje, že na ostrove napríklad síce vždy existovali bary, ale nikdy sa v nich nepilo pivo. To prišlo až s turistami. „Počas svojich dovoleniek si to vyžadovali, tak sa aj u nás začalo predávať. Bolo len otázkou času, kedy ho začnú piť aj miestni, ktorí s turistami trávili čas, no na pivo neboli zvyknutí. Mnohí si vypestovali závislosť a stali sa alkoholikmi. Aj takto nás teda cestovný ruch ovplyvnil,“ priblížil. Na ostrove tiež žije asi 97 % moslimov a náboženstvo ženám káže chodiť zahalené. Moslimky, ktorým aj v horúčavách často vidieť len tvár, sa tak na ostrove míňajú s Taliankami v šortkách. Na niektorých miestach ostrova tabule dokonca upozorňujú i na nutnosť zahaľovania sa.

Zanzibarské pobrežie. Miestni sa museli odsťahovať a svoju pôdu predať súkromníkom. Foto: Jana Fedáková, Zanzibar, 2015

„Ak ste v Ríme, správajte sa ako Riman. Turisti by mali rešpektovať naše pravidlá a zvyky, hlavne v mesiaci Ramadán, kedy sa postíme, a náboženstvu prispôsobiť aj svoj odev. Ak ste z Talianska, dobre, vo vašej krajine je dovolené chodiť polonahý. Ale tu to dovolené nie je, my sme moslimská krajina. Cestovné kancelárie by o tom turistov mali informovať,“ tvrdí Rashid s tým, že vyzývavým oblečením ženy tiež priťahujú na seba pozornosť a môžu si tak spôsobiť i problémy. Spôsob obliekania sa akceptuje len na pláži. Aj Slovenska Emília nosí len dlhé šaty. Vie po swahilski a miestni ju na ostrove už poznajú. Vraví, že ak by bola nesprávne oblečená, určite by ju na to upozornili. „Turistov upozorňovať nebudú, no hlavne často neexistuje žiadny spoločný jazyk. A dovolenkárom, myslím, ani nenapadne, že nosia nevhodný odev,“ dodala. Miestnym sa tiež nepáči, ak sa páry z Európy či Ameriky bozkávajú na verejnosti. „Pre mňa je to niečo absolútne neobvyklé, rovnako, ako aj pre deti, ktoré sa často hrajú na ulici a vidia to. V našej kultúre sa o tom učia omnoho neskôr, ako v tej západnej,“ podotkol Chollo s tým, že spolužitie medzi miestnymi a turistami a ich odlišnými kultúrami je teda stále výzvou.

4 2

2015 2016

Samostatnosť Zanzibar od roku 1964 tvorí s pevninskou Tanganikou Tanzániu, no má vlastného prezidenta i parlament. S takouto úniou niektorí Zanzibarčania nie sú spokojní, túžia po samostatnosti. Chollo hovorí, že spolkom ostrov prichádza i o peniaze. „Turisti nám napríklad zaplatia za víza, no suma ide priamo do štátneho rozpočtu krajiny a na Zanzibar sa z nej dostane len zlomok,“ vysvetľuje. „Ak by tu ale nebola únia, myslím, že by ste nás videli bojovať proti sebe. Teraz máme mier,“ oponuje Rashid a o téme viac nechce hovoriť. Podotýka však, že mier je jedna z najväčších ekonomických síl ostrova, lebo aj preň na Zanzibar prichádzajú ľudia dovolenkovať. V minulosti sa však tiež na moslimskom ostrove vyskytli rôzne útoky, ktorých motívom malo byť náboženstvo. „Bol vypálený napríklad aj katolícky kostol na vidieku. Špekulácie sú vždy čisto náboženského charakteru. Tanzánia je však mierumilovná krajina a kresťania a moslimovia tu žijú vedľa seba bez problémov. Možno je to však len otázka času, kedy sem prenikne nejaká teroristická skupina a tento pokoj naruší,“ dodala Emília.

Rashid Abbas Noorawi tvrdí, že turisti by sa mali prispôsobiť miestnej kultúre. Aj v obliekaní. Foto: Jana Fedáková, Zanzibar, 2015

No hoci správanie cudzincov miestnym prekáža, snažia sa prispôsobiť. Turistov potrebujú. Zároveň si však uvedomujú, že len od turizmu nemôžu byť závislí. „Cestovný ruch je veľmi premenlivý, ovplyvňuje ho finančná kríza i terorizmus. Stačí podobná udalosť a príjmy z neho okamžite klesajú,“ vysvetľuje Chollo.

Cesta na Zanzibar sa uskutočnila v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá pre rozvoj s finančnou podporou Európskej komisie a SlovakAid.

2016

Slováci v teréne / Rozvojová spolupráca

Paradoxy pomoci na Ukrajine

Mária Sliacka (spolupracovníčka Platformy MVRO)

Vojna spôsobila obrovské škody na budovách. ADRA opravila strechy na stovkách domov. Foto: archív ADRA, Ukrajina, 2015

Na Ukrajine sa vojna už skončila, nie? Otázka, ktorú dostávam často. Na skype mi vyskakujú správy o streľbe a útokoch v Donbase. A moji bývalí kolegovia z ADRA Ukrajina zdieľajú na facebooku ďalší incident z Marinky. Minibus s pasažiermi tu pri vstupe do mesta narazil na mínu, keď obiehal kolóny. O život prišli štyria ľudia.

Konflikt pretrváva aj napriek nezáujmu médií Vojna spôsobila obrovské škody na budovách, v ktorých stále žijú ľudia – najmä tí starší, v dôchodkovom veku. Humanitárne organizácie sa obvykle snažia motivovať dobrovoľníkov, aby pomáhali s opravami. Na Ukrajine to, žiaľ, nefunguje. Mladí z východu postupne odchádzajú nielen pred vojnou, ale aj za prácou. Dobrovoľníci prichádzajú zo západu Ukrajiny, najmä prostredníctvom cirkví, ktoré im hradia náklady na dopravu a stravu. Humanitárne organizácie prehodnotili svoje programy rekonštrukcie domov. So stavebným materiálom poskytujú aj prácu, čím umožňujú miestnym zarobiť si. Veľkým problémom je doprava stavebného materiálu do najviac poškodených oblastí, v ktorých sa nachádzajú kontrolné stanovištia (tzv. zero check points) tvoriace hranicu medzi územiami kontrolovanými vládou a separatistami. Dohodnúť prevoz s pohraničnými vojakmi, colnou správou a miestnymi úradmi môže zabrať aj niekoľko dní. Potom stačí výmena stráží na

kontrolnom stanovišti a celý proces sa môže začať odznova.

Vydesení seniori, ohrození presídlenci Napriek prekážkam sme s tímom ADRA Ukrajina opravili za sedem mesiacov strechy 687 domov, 42 panelákov a poskytli materiál asi 300 rodinám. Gorniak je jedným z chudobnejších miest. Uhoľné šachty v okolí zatvárajú a pracovné možnosti sú minimálne. Babička, ktorej sme začali opravovať strechu, hovorí, že má strach. Dvere jej v dôsledku vlny po výbuchu nedoliehajú. Nemôže sa zamknúť. Strechu poškodila streľba, okná sú vybité. Každý rok dostávala prídel uhlia zo šachty za odrobené roky. Tento rok uhlie nedodajú. Na miestnom úrade sa kopia žiadosti o uhlie v rámci humanitárnej pomoci. Ľudia z východu utekajú. Ukrajina má takmer 1,6 milióna registrovaných presídlencov.1 Žijú v kolektívnych centrách (v zariadeniach sanatórií, detských táborov a pod.) alebo si prenajímajú byty. Majú problém s platením nájmu, elektriny a vody.

Najefektívnejšou pomocou je pre nich finančná pomoc prevodom financií na bankové účty alebo formou nákupných poukážok. Žiaľ, ukrajinská legislatíva považuje takúto pomoc za príjem, ktorý podlieha zdaneniu. Humanitárnym organizáciám sa to nepodarilo zmeniť ani po ročnom vyjednávaní. Aby ľudia v núdzi kvôli daniam neprichádzali o natoľko potrebné financie z humanitárnych projektov, často ich organizácie registrujú ako technickú pomoc, ktorá dani z príjmu nepodlieha. Alebo poskytujú každému členovi rodiny príspevok do výšky nezdaniteľnej čiastky, čo ale znevýhodňuje menej početné rodiny. Niektoré humanitárne organizácie považujú takéto riešenia za riskantné. Daňovému úradu preto odvádzajú 18 % daň zo sumy, ktorá prevyšuje 65 eur ročne na osobu. A platia aj vojnovú daň vo výške 1,5 % zo zdaniteľnej časti príjmu. Tú musia odvádzať aj zamestnanci zo svojho platu. Prostriedky na humanitárnu pomoc tak paradoxne slúžia aj na podporu vojny.

Problémové finančné transfery Finančné transfery na území ovládanom separatistami nefungujú. Potraviny, vodu a ďalšiu materiálnu pomoc tu distribuujú. Ak chcú ľudia, ktorí tu zostali bývať, poberať ukrajinský dôchodok alebo sociálne dávky, stanú sa z nich tzv. presídleneckí turisti. Musia predstierať, že svoje domovy opustili a zaregistrovať sa ako presídlenci, zvyčajne na adresách svojich blízkych. Aby sa dostali k svojim dôchodkom či dávkam, musia si vybaviť špeciálny pas na prechod cez kontrolné stanovištia a každý mesiac tu vystáť oboma smermi aj niekoľkohodinové rady. Je to náročné najmä pre starších ľudí. Nehovoriac o nebezpečných, zamínovaných bočných cestách a stále prítomnému ostreľovaniu. Druhou možnosťou je zaplatiť niekomu, kto peniaze prevezie za dohodnutý úrok. Humanitárnu pomoc na Ukrajine komplikuje rozbitá infraštruktúra, ozbrojené skupiny, ktoré chcú humanitárnu pomoc kontrolovať (vytvárajú si vlastný systém registrácie humanitárnych organizácií, alebo chcú úplatky za prevoz tovaru do obchodov), zlá bezpečnosť, ale aj byrokracia a neustále sa meniace nariadenia a zákony. 1 UN OCHA Snapshot, 12. február 2016

Rozvojová spolupráca / Udržateľnosť na lokálnej úrovni

Roman Staník

Hoci bola Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj prijatá

(sekcia zahraničných vzťahov Kancelárie ZMOS )

v septembri 2015 na Valnom zhromaždení OSN hlasmi národ-

2016

ných štátov, úspešné napĺňanie Cieľov udržateľného rozvoja je závislé od spolupráce mnohých ďalších aktérov. Patria

Udržateľný rozvoj z pohľadu samospráv

medzi nich aj sub-štátne úrovne verejnej správy vrátane miestnej územnej samosprávy. V súčasnosti už nemožno

podceňovať význam miestnych samospráv v hospodárskom vývoji, sociálnych politikách, či životnom prostredí. Vo všetkých týchto oblastiach zohrávajú mestá a obce mimoriadne

Aj keď sa väčšina zo 17 cieľov Agendy 2030 dotýka činnosti miest a obcí, vo svojom príspevku vyzdvihnem iba tri z nich – tie, v ktorých je najväčší priestor pre zlepšovanie, ako aj tie, v ktorých už naše mestá a obce dosiahli hmatateľné výsledky.

Rodová rovnosť v praxi Po prvé, cieľ číslo 5 zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien, a to aj v rozhodovacích procesoch. V súčasnosti existuje v slovenských mestách, obciach a mestských častiach Bratislavy a Košíc viac ako 23 500 volených pozícií (starostovia/primátori a členovia zastupiteľstiev), v ktorých je zastúpenie žien výrazne podpriemerné – z 2 930 samospráv je iba v 682 na čele žena primátorka alebo starostka (23 percent). To, že majú mestá a obce v tejto oblasti čo zlepšovať, dokazuje aj ďalší údaj: od roku 2006 môžu samosprávy v celej Európe ratifikovať Európsku chartu rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni, ktorej iniciátorom bola Rada európskych obcí a regiónov (CEMR). Na Slovensku ju podpísalo iba päť samospráv, z ktorých len jedna, obec Zábiedovo, prijala aj vlastný akčný plán rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni.

Udržateľné využívanie ekosystémov Po druhé, cieľ číslo 15 zameraný na podporu trvalo udržateľného využívania pozemných ekosystémov, trvalo udržateľné lesné hospodárstvo a boj proti degradácii krajiny a strate biodiverzity. V súvislosti s týmto cieľom je možné s potešením informovať, že aj slovenská miestna samospráva prispieva k jeho napĺňaniu na základe princípu „mysli globálne, konaj lokálne.“ Jedným z príkladov je projekt Ondava pre život, do realizácie ktorého sa zapojilo 44 samospráv z okresov Svidník a Bardejov pod vedením obce Nižná Polianka.

dôležitý význam a s určitou nadsádzkou je možné povedať, že rozdiel medzi dobre a zle spravovanou obcou je rovnako viditeľný ako rozdiel medzi dobre a zle spravovanou krajinou.

Zámerom projektu, ktorý sa realizoval v rokoch 2014 a 2015, bolo vytvorenie adaptačných a revitalizačných opatrení s využitím potenciálu dlhodobo nezamestnaných s cieľom zadržať vodu v krajine a minimalizovať následky globálneho otepľovania na vodný režim horného povodia rieky Ondava.

Efektivita, transparentnosť, inklúzia Napokon po tretie, cieľ číslo 16 zameraný na podporu vzniku efektívnych, transparentných a inkluzívnych inštitúcií na všetkých úrovniach. Postavenie miestnej územnej správy ako časti verejnej správy najbližšej k občanovi, priamo predurčuje, aby boli mestá a obce iniciatívne v tejto oblasti. Navyše historický vývoj slovenskej miestnej demokracie vedie k určitému špecifiku pri jeho napĺňaní. Na jednej strane je národné slovenské hľadisko – pre vytvorenie naozaj efektívnej a transparentnej správy vecí verejných je potrebné posilňovať aj miestnu demokraciu a samosprávu prostredníctvom zapájania volených predstaviteľov a odborných zamestnancov miest a obcí, ako aj širokej verejnosti. Na druhej strane existuje aj globálnejšie hľadisko

– špecifický vývoj slovenskej miestnej samosprávy, vrátane procesov inštitucionálnej a fiškálnej decentralizácie, ako aj integrácie do euro-atlantických štruktúr znamenajú, že slovenské mestá a obce predstavujú cenný zdroj informácií, skúseností a inšpirácií pre miestne samosprávy v ďalších krajinách. Za zmienku stojí najmä Moldavsko. Kongres miestnych samospráv Moldavska (CALM) podpísal so ZMOS v roku 2014 memorandum o spolupráci, na základe ktorého realizované aktivity prispievajú k posilňovaniu princípov kompetenčne a finančne nezávislej miestnej samosprávy v tejto post-sovietskej krajine. Uvedené príklady troch cieľov ilustrujú význam, aký má miestna samospráva pre úspešné napĺňanie Agendy 2030, a to nielen na Slovensku, ale aj v širšom medzinárodnom kontexte. Je preto úlohou ZMOS tento potenciál podnietiť adekvátnym informovaním volených zástupcov a odborných zamestnancov miest a obcí a tým prispieť svojou troškou k globálnej výzve zhrnutej vo forme Cieľov udržateľného rozvoja. Projekt Ondava pre život priniesol ozdravenie ekosystému. Foto: archív ZMOS, 2015

2016

Udržateľnosť na lokálnej úrovni / Rozvojová spolupráca

Projjal Dutta:

Verejná doprava musí počítať so zmenou klímy!

Peter Ivanič (spolupracovník Platformy MVRO)

rozhovor

Projjal Dutta pôsobí ako riaditeľ sekcie pre udržateľné riešenia v newyorskej mestskej hromadnej doprave – Metropolitan Transportation Authority. Vyštudoval architektúru na prestížnej

Projjal Dutta pôsobí ako riaditeľ sekcie pre udržateľné riešenia v newyorskej mestskej hromadnej doprave. Foto: SustainabilityEXPOSED, 2015

univerzite Massachusetts Institute of Technology. Vo svojej ocenenej diplomovej práci sa zaoberal využitím nádob od motorového oleja na výstavbu príbytkov pre chudobných. “Nádoby na motorový olej sú veľmi precízne výrobky, vyrobené s nemalými nákladmi. Je preto možné s nimi robiť mnoho ďalších vecí, nielen ich vyhodiť,” vysvetlil výber témy. Táto zelená filozofia mu zostala aj v profesionálnom živote.

Čo si máme pod pojmom udržateľné riešenia v newyorskej mestskej hromadnej doprave predstaviť? Snaží sa MHD napríklad inštalovať čo najviac solárnych panelov, aby bola energeticky sebestačnejšia a priateľskejšia k životnému prostrediu? Myslím si, že udržateľnosť spojená s verejnou dopravou sa nedá merať spôsobom, že spočítame koľko veterných turbín, či koľko fotovoltaiky doprava používa. I keď, aj to je dôležité. Hlavný spôsob, ako to merať, je zistiť, nakoľko efektívna je verejná doprava vo svojej komunite, ako sa jej darí dostať ľudí z áut do verejnej dopravy, ako celkovo znižuje ekologickú stopu obsluhovanej oblasti, ako prispieva k rozvoju komunity. Verejnú dopravu treba vnímať ako verejné priestranstvo, novú formu námestia. Je to miesto, kde chlapík, ktorý minulý rok zarobil 20-tisíc dolárov a chlapík, ktorý zarobil 20 miliónov dolárov, stoja bok

po boku v metre a držia sa tej istej tyče. V tom je práve kúzlo verejnej dopravy. Ako sa snažíte ľudí dostať do MHD? Spojené štáty sú známe tým, že tu viac než inde vo svete ľudia jazdia autami… Áno, celonárodne v Spojených štátoch používajú verejnú dopravu len dve percentá ľudí dochádzajúcich do práce či školy. No v New Yorku je to okolo 65-66 percent. Ak sa nemýlim, tak tu na ostrove Manhattan 82 percent domácností nevlastní auto. To znamená, že na jednu domácnosť pripadá menej než 0,2 auta. Pre celú Ameriku pritom platí, že na jednu domácnosť pripadá v priemere 2,1 auta. V New Yorku však ani tí naozaj bohatí ľudia, ktorí majú miliónové domy, či vlastnia zbierky drahého umenia, autá nevlastnia. Odborník na trvalo udržateľný rozvoj, profesor Kolumbijskej univer-

zity Jeffrey Sachs, ktorý žije neďaleko odtiaľto, raz povedal, že auto nemá nie preto, že si ho nemôže dovoliť, ale preto, že si môže dovoliť ho nemať... Presne tak. Podobne peknú myšlienku povedal aj Gustavo Petro, primátor kolumbijskej Bogoty. Podľa neho nie je bohatá krajina tá, kde chudobní ľudia vlastnia autá, ale tá, kde bohatí ľudia používajú verejnú dopravu. Spomenuli ste, že New York v používaní verejnej dopravy v Spojených štátoch vyniká. Nie je to však tým, že je oproti iným mestám hustejšie zaľudnený? Túto otázku dostávam veľmi často. Pre mňa je to otázka typu “čo bolo skôr: sliepka alebo vajce?” Spôsobuje verejná doprava hustotu obyvateľstva, alebo hustota obyvateľstva vytvára verejnú dopravu? Existuje mnoho dát, ktoré dokazujú, že doprava prichádza prvá. Doprava v New Yorku nefunguje preto, lebo New York je husto obývaný. New York je husto obývaný, vďaka tomu, že tu bola kvalitná verejná doprava. Mnohé dopravné linky v New Yorku boli postavené v len riedko osídlenej poľnohospodárskej krajine. Hneď, ako tam bola postavená linka, tak sa začali pozdĺž nej usádzať ľudia. Ale poznáme aj aktuálnejšie príklady v Amerike. V Portlande v Oregone majú veľmi pulzujúcu a pre chod-

Rozvojová spolupráca / Udržateľnosť na lokálnej úrovni cov priateľskú štvrť. Volá sa Pearl District. Celá štvrť pritom vznikla prakticky len vďaka električkovej trati, ktorú zaviedli do starej, zničenej priemyselnej oblasti s vysokou kriminalitou a slabými vyhliadkami. Potom tam postavili túto linku a veci sa začali meniť. Trvá to však nejaký čas, jednu generáciu. Niečo podobne vzrušujúce sa deje aj v Los Angeles. Keď tam pred 35-40 rokmi postavili prvú linku metra, každý si robil žarty, že je to metro odnikiaľ nikam. Ale za 30 rokov sa veci zmenili, ľudia sa tam “nikam” začali sťahovať. Takže aj Američania postupne prechádzajú do verejnej dopravy. Čím to je?

od svojho zamestnania. Bankár, ktorý žije na Upper-East Side a má to len pár zastávok do centra mesta, tak prispieva na cestu poslíčkovi, ktorý je chudobný a žije veľmi ďaleko kdesi v Astorii. Toto sa mi na našom systéme veľmi páči. Vráťme sa ešte k tej časovej úspore, ktorú MHD poskytuje ľuďom oproti cestovaniu autom. To platí iba v mestách, kde má doprava vlastné pruhy. Samozrejme, čas môžete ušetriť jedine vtedy, ak má verejná doprava vlastné pruhy alebo trať. Keď sa pustíte do spoločnej zmiešanej dopravy, táto výhoda sa stráca.

2016

túrnych súčastí – napríklad tunel, ktorý vedie z Battery (spodná časť Manhattanu, blízko Wall Street, začiatok Broadway, pozn. autora) do Brooklynu bol nadizajnovaný na priemernú výšku hladiny o približne 20-25 centimetrov nižšiu než je priemerná hladina dnes. A to je dosť. Sme veľmi zraniteľní. Tým, že sme z veľkej časti pod ulicami, tak výsledkom je, že keď kanalizačný systém nestíha, búrková voda nečaká, a pravidelne vchádza do nášho systému. Sandy bola Stanica metra v New Yorku. Foto: New York Observer, 2015

Jednou so zmien, ku ktorým v Amerike dochádza, je starnutie populácie. To sa deje aj v západnej Európe. A teraz si predstavte, že žijete v spoločnosti, akou je v Amerike. Predstavte si, že žijete v rodine, kde už nebýva spolu viacero generácií, takže keď máte povedzme 80 rokov a odrazu nemôžete šoférovať, stávate sa úplne odrezanými od sveta. Ale pokiaľ máte dostupnú verejnú dopravu, môžete byť aktívny ešte celé roky. Príkladom je práve L.A., kde boli domovy dôchodcov postavené špeciálne pozdĺž linky verejnej dopravy, aby ľudia mohli cestovať von a aby mohli ľudia cestovať za nimi. Je jedným z riešení, ako dostať ľudí do MHD poskytovať ju zadarmo? Sú také príklady. V Európe je to myslím Tallin, ale napríklad aj v spomínanom Portlande je určitý okruh, v rámci ktorého je cestovanie zdarma. Môžete nastupovať a vystupovať podľa chuti. Ale podľa mňa to, že MHD poskytnete zdarma, v ľuďoch evokujem dojem, že vlastne robia dopravnej spoločnosti láskavosť, že jazdia jej linkami. Preto si myslím, že cestovanie verejnou dopravou by nemalo byť bezplatné, no malo by byť veľmi finančne dostupné. Jednou z najväčších výhod verejnej dopravy je ušetrený čas. Platí to v New Yorku, v Londýne, v Tokiu, ale napríklad aj v mojom rodnom Díllí. Ak cestujete na dlhšie vzdialenosti, v aute môžete stráviť dve - tri hodiny, kým metro vás na to isté miesto dostane za 30 - 40 minút. Je newyorská verejná doprava dostupná aj pre najnižšie sociálne vrstvy? V iných veľkých mestách máte zväčša cenu verejnej dopravy určenú podľa zón. Znamená to, že čím dlhšie cestujete, tým viac platíte. Avšak v New Yorku máme takzvaný flat rate. Ide o de facto progresívne zdanenie. Znamená to, že bohatí platia viac a chudobní menej. Je to preto, lebo chudobní obvykle žijú najďalej

Keď máte povedzme 80 rokov a už nemôžete šoférovať, stávate sa úplne odrezanými od sveta. Ale pokiaľ máte dostupnú verejnú dopravu, môžete byť aktívny ešte celé roky. Príkladom je L.A., kde boli domovy dôchodcov postavené špeciálne pozdĺž linky verejnej dopravy.

Napríklad u nás v Bratislave sa celé roky hovorí o preferenčnej signalizácii... To je druhá úroveň. V prvom rade je dôležitejšie, ak máte úplne oddelenú dopravu. Ideálne pod zemou či nad zemou. Napríklad pre Bratislavu a podobne veľké mestá by som to však považoval za trochu extrém. Tam by stačilo mať tak pri 90 percentách liniek vlastnú dráhu, miestami zmiešanú dopravu, na križovatkách samozrejme preferenčnú signalizáciu. Ako sa dotýka newyorskej verejnej dopravy klimatická zmena? Spomeňme napríklad hurikán Sandy, tropický cyklón, ktorý v roku 2012 spôsobil v meste obrovské škody. Ako sa na niečo také dokáže mesto pripraviť? Ako všetky pobrežné mestá, aj New York je veľmi zraniteľný – napríklad voči rastúcej hladine morí. More evidentne stúpa. Mnoho z našich aj mladších infraštruk-

síce obzvlášť veľká udalosť, ale toto sa deje neustále, vždy, keď padne viac než nejaké dva palce zrážok v priebehu polhodiny, tak to systém nezvláda. Práve Sandy pre nás bola veľkým budíčkom. Aj to však má svoje plusy a mínusy. Tým, že pri Sandy išlo o akúsi “rock-star medzi búrkami”, mnohí ľudia to vnímajú ako výnimku, jednorázovú extrémnu udalosť. Tomu zodpovedala aj reakcia mnohých ľudí. No klimatická zmena je dlhotrvajúci, neustále prebiehajúci fenomén. Výzvou je preto otázka, ako zahrnúť opatrenia na odolanie klimatickej zmene do každodenného života verejnej dopravy. Ako zmeniť prístup z “je to výnimočný stav” do polohy “ono to tu zostane”.

Rozhovor vyšiel v sekcii Globálne na portáli www.hnonline.sk

2016

Humanitárna pomoc / Rozvojová spolupráca

Z vyhnanstva do nového domova 60-ročný Nisan prežil so svojou rodinou celý život v meste Karakoš na severozápade Iraku, blízko Mosulu. Pracoval v lekárni a v miestnej charite. Spolu s manželkou Bernadetou majú sedem detí. Dve z nich skončili vysokú školu, dcéra Maryam je poslednou Nisanovou nevydatou dcérou. Najmladší Jacob je v stredoškolskom veku. Celá, viac ako 20-členná rodina musela v noci, 6. augusta 2014, v priebehu niekoľkých hodín

Nisan s nevestou Germain a vnúčatami obedujú v stane v utečeneckom tábore Mar Ellia v Kurdistane. Foto: Anton Frič, Irak, 2014

Kresťania v Iraku sú najmä posledné dve desaťročia terčom neustálych útokov. Invázia Spojených štátov do Iraku v r. 2003 znamenala začiatok prenasledovania TAMOJŠEJ kresťanskej menšiny islamskými extrémistami z oboch islamských táborov – šiítskeho i sunitského. Obeťami džihádistov sú obyčajní ľudia.

opustiť domov. Vyhnali ich bojovníci Islamského štátu. Takmer dva roky prežili v tábore Mar Ellia v Erbile. Najprv v plátených stanoch, neskôr v gumených a v lete 2015 dostali plechové maringotky. Život v tábore sa dá zniesť, ani zďaleka však nie je pohodlný. Záchody, sprchy i pitná voda sú často aj 50 metrov ďaleko. V jednej maringotke s rozmermi 3x5 metrov často žije aj 5-6 ľudí. Chýba súkromie, deťom detská izba a hračky, chlapi nemajú čo robiť. Najhoršia je však beznádej a strach. Strach, že v tábore budú musieť žiť desiatky rokov.

Sestry Sára a Nur sa striedajú pri učení pri jedinom stole, ktorý v stane majú. Foto: Anton Frič, Irak, 2014

Dnes je Nisan a jeho rodina na Slovensku. Po niekoľkomesačnom pobyte v záchytnom centre v Humennom sa presťahovali do svojho nového domova v Nitre a začínajú nový život. Zatiaľ prácu nemajú, ale aspoň sú v bezpečí. Nisan tu asi nikdy nebude doma, no spolu s manželkou sa rozhodli odísť najmä kvôli svojim deťom a vnúčatám. Chcú pre ne lepší život. Život bez strachu o život a s budúcnosťou.

Pohľad na utečenecký tábor Mar Ellia v Erbile v irackom Kurdistane. Foto: Anton Frič, Irak, 2014

Text a fotografie: Anton Frič (fotograf)

Rozvojová spolupráca / Humanitárna pomoc

8-ročná Sára so svojou jedinou bábikou. Foto: Anton Frič, Irak, 2015

2016

Nisan trávi veľa času s 5-ročným vnukom Behnamom. Foto: Anton Frič, Irak, 2014

Vnúčatá učia starú mamu Bernadettu pracovať s tabletom. Foto: Anton Frič, Irak, 2015

Nisan so synom Rabeiom a s deťmi čakajú na autobus, ktorý ich odvezie na erbilské letisko, odkiaľ poletia do Košíc. Foto: Anton Frič, Irak, 2015

Unavená 10-ročná Nur na košickom letisku čaká na pasovú kontrolu. Foto: Anton Frič, Irak, 2015

Nisan si po prílete do Košíc podáva ruku s tlmočníkom zo záchytného centra v Humennom. Foto: Anton Frič, Irak, 2015

4 2

2015 2016

Členské organizácie informujú / Rozvojová spolupráca

Pomáhame doma aj vo svete Stranu pripravila

Eva Sládková, (spolupracovníčka Platformy MVRO)

Členské organizácie Platformy MVRO informujú Človek v ohrození naďalej pomáha ľuďom na úteku. Foto: archív ČVO, 2015

k vlastníctvu pôdy v mestách a slumoch, v oblastiach náchylných na prírodné katastrofy a špeciálna pozornosť je venovaná vlastníckym právam žien.

eRko V 21. ročníku koledníckej akcie Dobrá novina, ktorú organizuje eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, vyzbierali koledníci spolu s individuálnymi darmi 958 058,37 €. Do koledovania sa zapojilo takmer 25 tisíc detí na celom Slovensku. Počas kampane chcelo eRko upriamiť pozornosť verejnosti na tému nedostatku vody a ochrany životného prostredia. Mottom koledníkov bolo „Voda je život“. V roku 2016 Dobrá novina podporuje vyše 20 projektov v Keni, Ugande, Rwande, Čade, Etiópii a Južnom Sudáne. Organizácia sa zameriava na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v náročných podmienkach v Južnom Sudáne, zabezpečuje prístup k pitnej vode vo vyprahnutej Turkane, či na juhu Etiópie v oblasti Nyangatom. Podporí viaceré centrá pre deti s fyzickým a mentálnym postihnutím v Keni, Ugande a Etiópii.

NISPAcee V roku 2015 získala NISPAcee grant od SlovakAid na projekt v Gruzínsku s názvom „Efektívne riadenie projektov vodného hospodárstva v Gruzínsku: Implementácia metodiky EÚ a EBOR“. Cieľom projektu je budovanie kapacít v súvislosti s ďalším rozvojom vodného hospodárstva v spojení s predvstupovými rokovaniami s EÚ a prípravou 18

investičných projektov v tomto sektore. Ťažisko práce je vo vzorových dokumentoch pre výberové konania EÚ a EBOR pre čistiarne odpadových vôd. Pripravované podklady tak umožnia obciam a mestám v Gruzínsku lepšiu prípravu na čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ a EBOR. Súčasťou projektu, ktorý bude ukončený do konca roku 2016, je aj školenie zástupcov samsopráv v Tbilisi a v Batumi, na ktorých bude vysvetlená celá metodika prípravy podkladov pre výberové konania medzinárodných inštitúcií.

Habitat for Humanity V posledných mesiacoch sa medzi priority Habitat for Humanity zaradila hlavne migračná kríza na Blízkom Východe. Habitat sa snaží prispieť k riešeniu krízy v susedných krajinách Sýrie, ktoré sú najviac postihnuté tokmi migrantov. Habitat je aktívny najmä v Libanone, kde v predmestiach Beirútu zlepšuje podmienky na bývanie pre domácich, ako aj sýrskych utečencov. V marci Habitat spustil globálnu advokačnú kampaň s názvom Solid Ground, zameranú na propagáciu vlastníckych práv na pôdu. Cieľom kampane je prispieť k zmenám v politikách bývania v rozvojových krajinách a zaručiť tak právo na legálne vlastníctvo pozemkov určených pre potreby bývania. Kampaň sa sústreďuje najmä na zabezpečenie prístupu

Nadácia Integra Potreba zdravotníckej pomoci v afrických krajinách je stále akútna. V marci preto Nadácia Integra v spolupráci s Vysokou školou svätej Alžbety vyslala do etiópskeho centra Bishoftu v meste Debre Zeit dobrovoľníčku, lekárku Luciu Sekovú. Na miestnej klinike strávi tri mesiace a bude sa starať o zhruba 500 detí z centra a ich rodiny z neďalekého slumu. Medzi kľúčové projekty Nadácie Integra patrí podpora vzdelávania chudobných afrických detí. S cieľom skvalitniť vyučovanie v školách s podporou Slovak Aid priniesla program vzdelávania učiteľov v škole v centre Beacon of Hope (BoH) v Nairobi v Keni. Začiatkom apríla vycestovali dvaja slovenskí školitelia do centra BoH trénovať kenských učiteľov. Témami stretnutí boli okrem iného aj vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami ako je napríklad porucha pozornosti či dyslexia.

Človek v ohrození Človek v ohrození naďalej pomáha ľuďom na úteku na takzvanej balkánskej trase. Bezprostrednú humanitárnu pomoc zabezpečuje najmä v Grécku. V rozvojovej spolupráci pokračuje v projekte, ktorý pomáha znižovať chudobu na pobreží Kene. Aktivity v Južnom Sudáne musela organizácia pre nepokoje presunúť do oblasti Awiel, kde sa reali-

Rozvojová spolupráca / Členské organizácie informujú

zujú tréningy pre farmárov. Novú partnerskú spoluprácu vo vzťahu k podpore ľudských práv plánuje ČvO rozvinúť na Balkáne a naďalej pokračuje s aktivitami v Moldavsku a na Kube.

PDCS Partners for Democratic Change Slovakia už po piatykrát pripravuje oslavy Dňa Afriky. Tento raz priblíži príbehy štyroch ľudí spojených s africkým kontinentom. „Živé knihy“ sa predstavia v Banskej Bystrici v Centre nezávislej kultúry – Záhrada (17.5.), v Bratislave v kníhkupectvách Artforum a Panta Rhei (23. – 26.5.) a v Košiciach v Tabačke Kulturfabrik (31.5.). Súčasťou poslania PDCS je tiež prinášať radosť z učenia. Ponúka preto vzdelávacie kurzy, pričom tie „klasické“ združenie rozšírilo o nové témy ako „Negociácia - efektívne postupy vyjednávania“, „Leadership 2.0“, „On-line komunikácia“, „Hranice“ a ďalšie.

SAVIO Občianske združenie SAVIO aktuálne implementuje v kenskom Nairobi projekt Socioekonomickej integrácie bývalých detí ulice, podporený z prostriedkov SlovakAid. Realizuje ho v centre Bosco Boys, ktoré je internátnym zariadením pre chudobné deti a mládež. Je pre nich domovom a zároveň miestom, kde získavajú základné vzdelanie a praktické zručnosti. Cieľom projektu je integrovať bývalé deti ulice do spoločnosti. Jedným z nosných pilierov projektu je udržateľnosť Bosco Boys. Tento rok preto v centre prebiehajú školenia obchodného plánovania

a fundraisingu. Okrem toho centrum rozbieha výrobu nábytku na zákazky, čím generuje príjem.

Slovenská katolícka charita Prvé mesiace tohto roka priniesli do najväčšej charitatívnej organizácie na Slovensku, Slovenskej katolíckej charity, niekoľko noviniek. V čase veľkonočného pôstu spustila SKCH 5. ročník celoslovenskej kampane s názvom „Pôstna krabička pre Afriku 2016“. 40 tisíc obálok s malými pôstnymi krabičkami putovalo do viac ako 630 farností po celom Slovensku. Minulý rok sa vďaka ochotným darcom podarilo vyzbierať takmer 140 tisíc eur, preto aj tento rok charita dúfa vo vysoký záujem o problematiku chudoby a chorých detí v Afrike. Dlhodobým projektom, ktorý realizuje Slovenská katolícka charita, je projekt Adopcia na diaľku®. Rok 2016 je obzvlášť výnimočný svojím 20-ročným jubileom od začiatku spustenia tohto projektu. V súčasnosti pomáha a podporuje chudobné deti v 7 krajinách: v Albánsku, na Haiti, v Indii, v Kazachstane, v Ugande, na Ukrajine a vo Vietname. Aktuálne je do programu pomoci zapojených takmer 2 500 detí.

4 2

2015 2016

klad predchádzanie plytvaniu jedlom, zníženie spotreby mäsa, či problematika dovozu potravín). Prostredníctvom kurzov a metodických materiálov Živica prináša tému globálneho pohľadu na potraviny do školského prostredia. Ďalším projektom organizácie v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene je „Globálne vzdelávanie pre univerzity 21. storočia“. Zapojili sa doň Univerzita Komenského, Univerzita Mateja Bela, Slovenská poľnohospodárska univerzita a Prešovská univerzita. Cieľom je implementácia tém globálneho vzdelávania do výučby a vzájomná spolupráca učiteľov rôznych špecializácií.

Študenti centra pri montáži solárnych panelov v Rumbeku. Foto: Ján Rusnák, 2013

CEEV Živica CEEV Živica aktuálne realizuje medzinárodný projekt „Jedlá zmena“, ktorý reaguje na rastúci záujem o zodpovednú konzumáciu potravín (naprí-

Ručná pumpa v Kotela Akali slúži ľuďom aj zvieratám. Foto: Wolfgang Böhm, Keňa, 2015

Slovenské mimovládne organizácie pomáhajú chudobným krajinám. eRko napríklad tento rok podporí vyše 20 projektov v Keni, Ugande, Rwande, Čade, Etiópii a Južnom Sudáne.

Platforma mimovládnych rozvojových organizácií Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (Platforma MVRO) združuje 30 organizácií (24 riadnych členov a 6 pozorovateľov), ktoré pôsobia najmä v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku. Zastupuje ich pri rokovaniach so štátnymi inštitúciami a podporuje šírenie informácií o rozvojovej spolupráci a globálnych súvislostiach na verejnosti.

Riadni členovia:

Nadácia Integra web: www.integra.sk

ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj web: www.adra.sk

Nadácia Pontis web: www.nadaciapontis.sk NISPAcee web: www.nispa.org

C.A.R.D.O. web: www.cardo-eu.net

Otvorený Európsko-Slovanský Dvor web: www.oesd.sk

Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica web: www.zivica.sk

PDCS web: www.pdcs.sk

Centrum pre európsku politiku web: www.cep.sk

SAVIO web: www.savio.sk

Človek v ohrození web: www.clovekvohrozeni.sk

Sila rozvoja – Inštitút medzinárodnej spolupráce web: www.silarozvoja.sk

eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí web: www.erko.sk Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku web: www.diakonia.sk GLEN Slovakia web: www.glen-slovakia.org Magna Deti v núdzi web: www.magna.sk Nadácia Habitat for Humanity International web: www.habitateurope.org

Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku web: www.sfpa.sk Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety web: www.vssvalzbety.sk Združenie Albert pre podporu Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave web: http://albert.truni.sk

Pozorovatelia: Academia Istropolitana Nova web: www.ainova.sk

Slovenská humanitná rada web: www.shr.sk

AIESEC Slovensko www.aiesec.sk

Slovenská katolícka charita web: www.charita.sk

Nadácia Milana Šimečku web: www.nadaciamilanasimecku.sk

Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj web: www.sccd-sk.org

Slovenská atlantická komisia web: www.ata-sac.org

Slovenský Červený kríž web: www.redcross.sk

Slovenský výbor pre UNICEF web: www.unicef.sk

Osoby alebo organizácie, ktoré majú záujem o témy zahraničnej rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, zároveň však nespĺňajú kritériá členstva v Platforme MVRO, sa môžu stať členmi Klubu priateľov Platformy MVRO. Prihlásiť sa dá prostredníctvom formulára, ktorý je uverejnený v sekcii Klub priateľov: www.mvro.sk/sk/zapojte-sa/klub-priatelov

ŽI FÉR je celoročná kampaň Platformy MVRO a jej členských organizácií. Svet je v dnešnej dobe príliš prepojený na to, aby sme si nevšímali to, čo sa deje za hranicami Slovenska. Ďakujeme vám za podporu tejto kampane a za vašu snahu o férovejší svet.

Zapojením sa do kampane ŽI FÉR sa vyjadríte za život vo férovejšom svete. www.mvro.sk/zifer

Vydala: Platforma mimovládnych rozvojových organizácií Miletičova 7, 821 08 Bratislava, +421 2 20 44 52 55, info@mvro.sk, www.mvro.sk Bulletin bol vydaný v rámci projektu „Európsky rok rozvoja 2015: Médiá pre rozvoj“, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej komisie a SlovakAid. Za obsah nesie zodpovednosť Platforma MVRO, vyjadrené názory nemožno interpretovať ako stanovisko donorov.

Redaktorka: Eva Sládková Na príprave spolupracovali: Jana Fedáková, Andrea Girmanová, Anton Frič, Peter Ivanič, Zuzana Jezerská, Mária Sliacka, Roman Staník, Tomáš Susedík, Eva Sládková Grafika a dizajn: Mona Múza Tlač: Daniel Kolek KOLDO

Platforma MVRO podpísala Kódex používania obrazových materiálov a podávania správ (www.mvro.sk/sk/kodexy/kodex). Svoje komentáre a výhrady môžete posielať na: kodex@mvro.sk.