MLSM 3 2 42 s

Časopis na podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti Ročník 3 číslo 2 december 2016 ISSN 1339-6692 cena 4 €

Bulvarizácia mienkotvornej tlače s. 4

Tlačené médiá: metodický návrh vyučovania mediálnej výchovy s. 11

Aktivity zamerané na rozvoj tvorivého myslenia žiakov v oblasti mediálnej výchovy s. 32

Chceš prispievať aj ty?

Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa usiluje podporovať odborné a študijné aktivity študentov, preto sa pracovníci katedry mediálnej výchovy rozhodli vytvoriť priestor pre zverejňovanie študentských prác a interpretáciu výsledkov študentských aktivít vo forme študentského magazínu Media literacy student magazine, ktorý sa orientuje na problematiku mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti.

Obsahové zameranie Magazín je priestorom pre podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti a zároveň platformou pre študentskú diskusiu o témach, ktoré sa dotýkajú kľúčových oblastí ich študijného programu. Zameriava sa predovšetkým na popularizáciu mediálnej gramotnosti a mediálneho vzdelávania, na zverejňovanie odborných štúdií, esejí, príkladov dobrej praxe, recenzií na odborné publikácie, informácií o výskumoch, ale aj príspevky o zaujímavých audiovizuálnych komunikátoch pre deti a mládež, edukačných počítačových hrách, mobilných aplikáciách a pod.

Magazín sa tematicky orientuje aj na problematiku princípov tvorby mediálnych produktov, no predovšetkým na ich kritickú analýzu a posudzovanie účinkov médií na osobnosť človeka.

Priestor dostávajú aj príspevky, ktoré sa venujú kultivovaniu mediálnej sféry, zvyšovaniu úrovne vkusu a kritického vnímania recipientov médií. Keďže vzdelávanie v programe aplikované mediálne štúdiá je spojené so vzdelávaním v pedagogickej teórii, magazín prijíma aj príspevky o systéme vyučovania mediálnej výchovy v školách či v rôznych kurzoch, a to prostredníctvom formálneho, ale aj neformálneho vzdelávania. S tým súvisí aj možnosť prezentovania výsledkov domácich a zahraničných projektov a programov mediálnej výchovy či mediálneho vzdelávania. Vítané sú aj články o skúsenostiach s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy. Autori príspevkov sa môžu zamerať aj na nové námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti.

Tematické zameranie ■■ študentská odborná činnosť, ■■ študentská diskusia, ■■ popularizácia mediálnej gramotnosti a mediálne ho vzdelávania, ■■ odborné štúdie, ■■ eseje, ■■ príklady dobrej praxe, ■■ recenzie na odbroné publikácie, ■■ informácie o výskumoch,

■■ príspevky o audiovizuál nych komunikátoch pre deti a mládež, ■■ edukačné počítačové hry, ■■ mobilné aplikácie, ■■ kritická analýza mediál nych produktov, ■■ kritické vnímanie médií, ■■ výsledky domácich aj zahraničných projektov, ■■ systém vyučovania mediálnej výchovy,

■■ mediálna výchova vo formálnom a nefor málnom vzdelávaní, ■■ skúsenosti s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy,

■■ námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti.

Štruktúra Magazín je žánrovo aj tematicky rozdelený na niekoľko častí

a) rozsiahlejšie eseje, referáty či prieskumné správy; b) edukačné a didaktické pomôcky a námety; c) kratšie postrehy a komentáre na rôzne témy, d) recenzie. V rámci tejto štruktúry redakcia

magazínu ponúka študentom možnosť zverejniť príspevky v slovenskom, českom a anglickom jazyku. Magazín je určený nielen pre študentov FMK, ale aj pre záujemcov z iných škôl nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Časopis vychádza dvakrát ročne, príspevky vyberá a odborne posudzuje redakčná rada zložená z členov IMEC – Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti, ktoré je súčasťou Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Pokyny pre autorov Váš príspevok v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku v maximálnom rozsahu 10 strán vrátane abstraktu, kľúčových slov, ilustrácií, tabuliek a zoznamu použitej literatúry a zdrojov, píšte priamo do šablóny príspevku, ktorú nájdete na stránke medialnavychova.sk v sekcii Media Literacy Student Magazine.

Formát textu ■■ Typ písma: Times New Roman ■■ Veľkosť písma: 12 bodov ■■ Zarovnanie: podľa okraja ■■ Riadkovanie: 1 ■■ Okraje strany: horný a spodný 2.5 cm, vpravo a vľavo 2 cm ■■ Označenie tabuľky: nad tabuľkou, s uvede ním zdroja ■■ Označenie obrázku: pod obrázkom a s uvede ním zdroja ■■ Odkazy na použitú lite ratúru a zdroje: číslované poznámky pod čiarou na príslušnej strane.

■■ Obsahové usporiadanie príspevku

■■ Názov príspevku v slovenskom jazyku (14 bodov, tučné, všetky písmená VEĽKÉ, zarovnanie na stred).

■■ Meno a priezvisko autora/ autorov (14 bodov, kurzíva, zarovnanie na stred).

■■ Abstrakt: max. 15 riadkov.

■■ Abstract: max. 15 riadkov.

■■ Kľúčové slová: max. 10 slov.

■■ Key words: max. 10 slov.

■■ Názvy kapitol (12, tučné, zarovnanie vľavo).

■■ Text príspevku (12, zarov nanie do bloku).

■■ Zoznam použitej litera túry a zdrojov: podľa STN ISO 690.

■■ Kontaktné údaje: meno autora/autorov, e­‑mail autora/autorov

Príspevky posielajte na adresu medialiteracy.magazine@gmail.com do 31. augusta 2017.

Fakulta masmediálnej komunikácie Faculty of Mass Media Communication

Štúdie

Editoriál Človek nemusí byť absolvent žurnalistiky, aby mu bolo jasné, že médiá stále viac vplývajú na náš život a že ustavične stúpa aj podiel spoločnosti na masovej komunikácii. A jasné je aj to, že v tomto procese predstavujú najzraniteľnejšiu skupinu práve tí, ktorí sa voči vplyvom médií považujú za absolútne imúnnych.

Podobne zraniteľná skupina, ktorá je navyše významnou cieľovou skupinou rôznych médií, sú detskí čitatelia, poslucháči, diváci.

Spomínam si, ako sme na základnej škole sedeli v laviciach s rukami za chrbtom a bez slova počúvali každé slovo pani učiteľky. Vtedy sa za moderné prístupy k vyučovaniu alebo za neformálne vzdelávanie pokladali triedne kolá Hollého pamätníka alebo diskusie o povinnom čítaní na hodinách literatúry. Veľmi dobre sa pamätám na zaručené rady v učebnici slovenského jazyka, ktorými sme na slohu museli začínať naše „kreatívne“ tvorenie. A tak možno ešte aj dnes všetci stereotypne „úvodom svojich listov srdečne pozdravujeme“, „prechádzame sa malebným parkom na námestí SNP“ a „obdivujeme usmievavé červenkasté líca našich priateľov“. S úsmevom si vybavujem, ako sme po takýchto lekciách dychtivo obracali stánky učebníc a nedočkavo čakali na ďalší farebný obrázok.

Prijať hocijakú informáciu jeho prostredníctvom bolo jednoduchšie, ľahšie, zapamätateľnejšie. Dnes sa deti môžu učiť zo zaujímavých kníh, dôraz sa stále viac kladie na individualitu a rozvoj schopností prostredníctvom zážitkového učenia. Dôležitým faktorom je napríklad reflexia, aktívne čítanie a počúvanie, rozvoj kritického myslenia.

Aktuálne číslo Media Literacy Student Magazine ponúka niekoľko námetov práve na kreatívne vyučovanie mediálnej výchovy, a to aj formou tvorby školského časopisu. Informuje aj o zaujímavých projektoch, ktoré sa v tejto oblasti v poslednom období zrealizovali a môžu byť prínosné pre deti, školy či rodičov. Pozornosť si však zaslúžia aj teoretické štúdie, ktoré tento raz mapujú vzťah tlačenej a internetovej žurnalistiky. Ponúkajú rôzne pohľady na problematiku bulvarizácie tlače a venujú sa aj tvorivosti vo vyučovaní mediálnej výchovy, ktorá je dôležitá nielen v školských laviciach, ale aj v bežnom živote.

Skúste si teraz vziať do rúk papier a kresliť podľa týchto pokynov: Na obrázku, ktorý vidím, je domček, ktorý má dve okná a jedno z nich je otvorené. Pri domčeku je plot a z komína sa dymí.

Po ceste, ktorá vedie okolo domčeka, kráčajú dvaja ľudia. Svieti slnko, ale na oblohe sa objavujú aj oblaky. Nad plotom letia vtáky a na kopcoch po pravej strane ide auto. Ak ste domček naozaj nakreslili v súlade s mojimi inštrukciami, a pritom podľa vlastných predstáv, môžete si byť istí, že už nikto iný nenakreslí tento domček rovnako ako vy. Napriek tomu, že úvodná informácia je pre všetkých rovnaká, jej interpretácia bude vždy jedinečná. Presne tak, ako keď sa pozeráte na televíziu, počúvate rádio alebo čítate noviny. A u detí to platí dvojnásobne.

Možno ste mi počas kreslenia chceli dať mnohé spresňujúce otázky. Napríklad, ktoré okno je otvorené alebo koľko kopcov je na pravej strane obrázka. Ja som vám však nielen nedala odpoveď, ale nedala som vám ani možnosť pýtať sa. Pretože vedieť si otázky klásť a zároveň si na ne odpovedať, naučiť sa vyhodnocovať informácie okolo seba je úlohou mediálnej výchovy. Alebo aj sebavýchovy.

Mária Moravčíková

Media Literacy Student Magazine

Ročník 3, číslo 2, december 2016. Vychádza dvakrát ročne.

Vydavateľ Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava, Slovenká republika.

E-mail medialiteracy.magazine@gmail.com. IČO 36 078 913. web www.medialnavychova.sk Evidenčné číslo EV 4956/14 ISSN 1339-6692 Redakcia šéfredaktor: doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD.;

zástupca šéfredaktora: Mgr. Mária Moravčíková, PhD.; predsedníčka odbornej redakčnej rady: doc. PhDr. Dana Petranová, PhD.; odborná redakčná rada: prof. Dr. hab. Iwona Hofman, doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD., PhDr. Viera Kačinová, PhD., doc. PhDr. Eva Odlerová, PhD., Mgr. Petra Polievková, PhD., Mgr. Mária Moravčíková, PhD., Mgr. Denisa Jánošová, PhD., Mgr. Andrej Brník, PhD., Mgr. Marija Hekelj, Mgr. Monika Hossová, Mgr. Lucia Brezovská; Návrh obálky a sadzba textov Mgr. Martin Graca; Návrh dizajnu: Mgr. Petra Adamková, PhD. fotografia na titulke Bogitw (https://pixabay.com/photo-726964/)

Bulvarizácia mienkotvornej tlače.......................4 Zuzana Čižnárová Súčasný výskum tvorivosti: teoretická reflexia..................................................11 Mária Ambrózová Tlačené médiá: metodický návrh vyučovania mediálnej výchovy..........................18 Stanislava Laufíková Špecifiká občianskej žurnalistiky so špecializáciou na problematiku blogu....................................................................... 24 Barbora Majtánová

Stručne David Buckingham – osobný profil...................31 Marko Mozolák Aktivity zamerané na rozvoj tvorivého myslenia žiakov v oblasti mediálnej výchovy.................................................................. 32 Jana Minarovičová Grantový projekt E-školy pre budúcnosť....................................................... 34 Vladimíra Hladíková Nová publikácia o mediálnej výchove..................................................................35 Monika Hossová Vyhodnotenie súťaže Najlepšie príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy na základných a stredných školách............................................35 Po OVCIACH.sk a NEHEJTUJ.sk si eSlovensko posvieti na kyberšikanovanie........................................... 36 Martina Štefánková Videolekcie o internetovej bezpečnosti........................................................... 37 Denisa Doležalová Spoločnosť ESET vydala mobilnú aplikáciu, ktorá má ochrániť deti na internete...................................................38 Linda Bašnáková Nedovoľme, aby klamastvo a manipulácia zatienili skutočnú pravdu..................................................38 Monika Hossová České univerzity budú v spolupráci s Facebookom skúmať umelú inteligenciu....... 39 Patrícia Slaninová FMK UCM zorganizovala druhý ročník Detskej mediálnej školy...................................... 39 Monika Hossová Odborníci z krajín V4 diskutovali o postavení mediálnej výchovy vo verejnom školstve.......................................... 40 Lucia Brezovská Internetová služba SmartBook pomáha žiakom s kompletnou prípravou do školy................................................41 Monika Hossová V Bratislave sa konala konferencia na tému Ochrana maloletých – Regulačné konvergencie.....................................41 Lucia Brezovská

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 3

foto: Janeb13 (https://pixabay.com/photo-1159719/)

Bulvarizácia mienkotvornej tlače

Zuzana Čižnárová

ABSTRAKT

ABSTRACT

Cieľom príspevku je identifikácia bulvárnych prvkov vo vybranom titule serióznej tlače. Zvolili sme si slovenský mienkotvorný denník Pravda. Autorka sa ďalej venuje analýze bulvárnych prvkov na základe stanovených kategórií.

Zhrnutie je orientované na sumarizovanie najdôležitejších zistení výskumu a vyhodnocovanie dosiahnutých výsledkov.

The goal of the article is the identification of tabloid elements in a selected paper. For this purpose, we have chosen a Slovak opinion-influencing daily paper Pravda. We also analyze the tabloid elements based on pre-defined categories. The summary is oriented on summarizing the most important findings in this research and evaluation of the results.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

KEY WORDS

periodická tlač, mienkotvorná tlač, bulvárna tlač, bulvár, bulvarizácia, denník Pravda. strana 4 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

periodicals, opinion-influencing media, tabloids, tabloidization, periodical Pravda.

1 Úvod

Problematika bulvarizácie tlače je stále diskutovaná téma, ktorá odráža nielen kvalitu samotných médií, ale aj celej spoločnosti. Médiá sa prispôsobujú požiadavkám svojho publika, ktoré v súčasnosti namiesto kvalitných informácií z oblasti ekonomického a politického života hľadá predovšetkým oddych a zábavu. Vytvárajú obsah takým štýlom, aby zaujal a prilákal čo najväčší počet recipientov, ktorí sú pre médiá zdrojom zisku. Výsledkom toho je bulvarizácia. Prejavuje sa v televíziách, keď sa napríklad do hlavného spravodajstva okrem aktuálnych informácií dostávajú aj prvky zábavy, tzv. infotainment. Trend bulvarizácie sa však dostáva aj do tlačených médií, ktoré majú prívlastok „mienkotvorné“ alebo „seriózne“. Meniaca sa kultúra spoločnosti, potreba prispôsobiť sa požiadavkám trhu majú za následok zmenu v obsahovej a formálnej štruktúre novín.

Seriózne tlačené médiá sa pomaly vzďaľujú od objektívneho informovania spoločnosti o aktuálnych témach. Začínajú sa do nich pretláčať správy o tragédiách, škandáloch a rôznych kauzách, teda témy, ktoré sú typické pre bulvárnu tlač. Čo sa týka formálnej stránky, do novín sa dostáva viac fotografií, obrázkov a rôznych grafov, teda ich vizualizácia sa zvyšuje.

Začínajú preberať techniku bulvárnych médií, aby prilákali čo najväčšie množstvo čitateľov.

Prvky bulváru sa vyskytujú aj v tlači, ktorá sa prezentuje ako seriózna, respektíve mienkotvorná. Bulvarizácia sa v mienkotvorných denníkoch prejavuje v čoraz väčšej miere.

V neutíchajúcom konkurenčnom boji je hlavným zámerom vydavateľov prilákanie a udržanie čitateľa, a teda zvýšenie zisku. Človek si pri každodenných starostiach radšej prečíta „ľahšie“ témy, ako by sa mal zaoberať ekonomickými a sociálnymi problémami dnešnej spoločnosti. Tento fakt si uvedomujú aj vydavatelia mienkotvorných denníkov. Z tohto dôvodu sa aj do serióznych médií dostávajú prvky, ktoré majú čitateľa zaujať a pritiahnuť jeho pozornosť. Deje sa to, žiaľ, na úkor kvality obsahu daného média.

2 Aspekty bulvarizácie v serióznej tlači T. Trampota vo svojej publikácii hovorí o trojstupňovej charakteristike procesu bulvarizácie, ktorá pozostáva z rozsahu, formy a štýlu. Ide o trend kladenia dôrazu na tzv. „soft news“, keď je dôraz kladený na súkromný život osobností. Informáciám je venovaný menší priestor a menej pozornosti sa kladie aj na závažné aktuálne udalosti a zahraničné spravodajstvo.

Vo forme ide o venovanie väčšieho priestoru titulkom, obrázkom a ďalším vizualizáciám a menej priestoru textu, to znamená zvýšenie vizualizácie denníkov ako index bulvarizácie.

Z hľadiska štýlu ide o väčší podiel príbehov vrátane personifikácie a súkromnej sféry verejného života.1 Vplyv bulvarizácie v mienkotvornej tlači môžeme vidieť v obsahu, dizajne alebo forme média a v jazykovej rovine.

Podľa T. Trampotu je jedným z prejavov bulvarizácie infotainment. Ide o pojem, ktorý vznikol spojením anglických slov information (v preklade informácia) a entertainment (v preklade zábava). Je to snaha podávať informácie zábavou formou.2 Infotainment je typický predovšetkým pre televízne TRAMPOTA,T. : Defining the tabloid: Czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč.1, č. 2, s. 19.

2 TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006, s. 161.

1

a rozhlasové vysielanie, ale viacerými spôsobmi sa prejavuje aj v novinách.3 Na Slovensku sa využíva aj pojem „infozábava“.

V Dictionary of Media and Communication Studies sa uvádza, že infotainment predstavuje trend smerom k posilneniu zábavnej hodnoty vecných programov s cieľom zvýšiť ich popularitu u divákov.4 Podľa P. Izraela, „prejavom infotainmentu je tendencia k takému prístupu k článkom a ich spracovaniu aby pútali pozornosť nie závažnosťou témy, ale určitými prekvapivými, šokujúcimi, emócie vyvolávajúcimi informáciami.“5 Podľa P. Dinku je v tlačených médiách

pre infotainmnet typická farebnosť, neúmerne veľké fotografie, veľké titulky, kratšie články a zmiešavanie irelevantných faktov s vážnymi materiálmi.6 U tlačeného spravodajstva sa za infotainmnet považuje výber fotografií, ktoré zachytávajú aktéra v úsmevnej alebo v dehonestujúcej situácii, spôsob rozprávania príbehu od nedôležitého alebo prekvapujúceho detailu po jadro udalosti (niekedy sa jadro môže vypustiť) a tiež vyzdvihovanie informácií a kuriozít.7 Podľa T. Rončákovej zábava v súčasnosti akoby posilňovala svoje postavenie a presadzovala sa aj na úkor informácie a hodnotenia.8 Bulvárne a mienkotvorné periodiká sa navzájom odlišujú obsahom, oblasťou záujmu a je medzi nimi aj veľa formálnych rozdielov, medzi ktoré patrí aj formát novín. V súčasnosti už aj niektoré mienkotvorné periodiká, prechádzajú na menší formát bez toho, aby stratili niečo zo svojej serióznosti.

Za zmenou formátu bývajú obyčajne dva dôvody, a to lacnejšia tlač a praktickejšia manipulácia pre čitateľa.9 Bulvár preferuje osobitý štýl písania. Témy, ktoré preferuje, sú odlišné a často podané svojským štýlom. Každé médium podá rovnakú tému iným spôsobom, každé noviny ju inak prezentujú. Bulvárne denníky podávajú informácie dramatickejšie až šokujúco na rozdiel od tých mienkotvorných, ktoré sú opatrnejšie. Bulvárne periodiká sa sústreďujú na témy, ktoré sú pre čitateľa zaujímavé, orientujú sa na senzácie, škandály a nešťastia. Ďalej bulvár prináša články o rôznych prehreškoch slovenských moderátorov.

Zosmiešňuje známe osobnosti, politikov a tiež sa nevyhýba ani témam o smrti a chorobách známych osobností, dokonca aj detí.10 Tematicky sa bulvár opiera o tzv. celebrity, teda známych ľudí z prostredia šoubiznisu. Druhou témou, o ktorú sa bulvár opiera, sú tzv. commonpeople, teda obyčajní ľudia. Jazykovo sa bulvárne periodiká snažia priblížiť svojej cieľovej skupine.

IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, J.: Quo Vadis Mass Media. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s. 403.

4 WATSON, J. – HILL, A: Dictionary of media a communication studies. London: BloomsburyAcademic, 2012, s. 136.

5 IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, J.: Quo Vadis Mass Media. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s. 403.

6 DINKA, P.: Slovenské masmédiá: metódy manipulácie. Martin: Politologický odbor Matice slovenskej, 2008, s. 22.

7 TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006, s. 161.

8 RONČÁKOVÁ, T.: Strážny pes demokracie na reťazi zisku. In: Communication Today, ISSN: 1338-130X, 2010, roč.1, č. 2, s. 140.

9 IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, J.: Quo Vadis Mass Media. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s. 402.

10 LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

1. vyd. Bratislava : IRIS, 2009, s. 91- 106 3

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 5

Jednou z typických prvkov bulváru je aj seriálovosť, teda sledovanie vývoja nejakej udalosti alebo kauzy.11 V procese bulvarizácie sa do novinového jazyka dostáva viac prvkov z hovorového štýlu, napr. prostredníctvom podfarbenia slov emóciami.12 Pre hovorový štýl sú charakteristické hovorové slová, vulgárne slová alebo frazeologizmy. Je preň typická emocionálnosť a expresívnosť, využíva citovo zafarbené slová (zdrobneniny, zveličujúce slová, expresívne slová, frazeologizmy, žartovné slová), je ľahko zrozumiteľný, pútavý, jednoduchý, prehľadný, tiež výrazovo úsporný a stručný.13 V bulvárnych textoch sa často využívajú emócie.

V bulvárnych periodikách sa využívajú predovšetkým slovesá, dodávajú textu dynamiku, ktorá je potrebná najmä v titulkoch a podtitulkoch. Dôležitú úlohu zohrávajú aj podstatné mená a príslovky. Často sa tiež v bulvárnych textoch vyskytujú aj prídavné mená spolu so zveličujúcimi a zdrobňujúcimi predponami a príponami. Relatívne časté zastúpenie majú jednočlenné vety a v bulvárnych periodikách nájdeme tiež krátke opytovacie a želacie vety. Tie majú výzvový charakter, ktorý predpokladá priamy kontakt medzi podávateľom a prijímateľom.14 Podľa P. Odaloša je pre jazyk bulváru typická akčnosť, zvýraznená dejovosť, ktorá prechádza až do dramatickosti (tendencia prinášať aktuálne informácie a podávať ich ako senzácie alebo škandály). Akčnosť sa v bulvárnych denníkoch jazykovo realizuje nielen syntakticky, ale taktiež lexikálne. Lexikálne charakteristiky súvisia s výberom tém bulváru, ktoré súvisia s tragédiami, vraždami a rôznymi inými negatívnymi udalosťami, zodpovedá tomu aj výber lexiky. Časté je používanie slangu, dôverné oslovovanie prezentovaných osôb krstným menom.

Typickou vlastnosťou bulváru popri akčnosti je konfrontačnosť, t.j. zvýraznená dejovosť alebo konflikt, nezhodu, nesúlad, vyhrotenosť ako stret dvoch strán.15

3 Metodika výskumu

Cieľom tohto príspevku je identifikovať prejavy a príčiny bulvarizácie v mienkotvornom denníku Pravda. Okrem toho sa pokúsime analyzovať vybrané formálne aspekty titulných strán – fotografie, titulky, použitie farieb. Ďalej identifikujeme bulvarizujúce prvky v titulkoch vybraných sekcií, konkrétne v sekciách Správy Slovensko a Správy svet, zistíme percentuálny podiel výskytu fotografií v sekciách Správy Slovensko a Správy svet, identifikujeme ťažiskové témy v rámci skúmanej vzorky a zdroje informácií vo vybraných sekciách. Výskumnú vzorku sme odoberali počas štyroch týždňov v mesiaci február a prvý deň v mesiaci marec, konkrétne od 2. februára 2015 do 1. marca 2015. Spolu tvorilo výskumnú vzorku 24 čísel.

TUŠER,A. a kol.: Praktikum mediálnej tvorby. Bratislava: EUROKÓDEX. 2010, s. 83-84.

12 IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, J.: Quo Vadis Mass Media. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009. s. 403 13 MISTRÍK, J.: Štylistika slovenského jazyka. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. In: pdf.truni.sk [online]. [cit.2015-01-15] Dostupné na internete: < http://pdf.truni.sk/e ucebnice/sjvpv1/data/media/SJvPV1/ L7/styly.pdf> 14 KAŠIAROVÁ,M.: Podmienky a variácie presviedčania v bulvárnych periodikách. In: BOČÁK,M. – RUSNÁK, J. (eds.): Médiá a text II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008, s. 86-90.

15 ODALOŠ, P. : O jazyku bulváru. In: BOČÁK,M. – RUSNÁK, J. (eds.): Médiá a text II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008, s. 131 11

strana 6 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Stanovili sme si nasledujúce kategórie: ■■ obsahové prvky (témy s „ľahším“ bulvárnym nádychom a zdroje informácií), ■■ formálne prvky (grafické stvárnenie, veľkosť a dĺžka titulku, veľkosť fotografie, pomer fotografie a textu na strane, využívanie farieb).

V kategórii obsahové prvky sme sa zamerali na: ■■ témy, konkrétne na to, či sú témy, ktoré sa v oblasti domáceho spravodajstva vyskytujú, pre spoločnosť dôležité alebo sa len snažia upútať pozornosť čitateľa, všímame si teda, či sa denník venuje aj takým témam, ktoré môžeme označiť za bulvárne, ■■ zdroje informácií, všímame si, či redaktori čerpajú informácie z vierohodných zdrojov, či zdroje zamlčiavajú a overujú.

V kategórii formálne prvky sme sa zamerali na: ■■ titulnú stranu a jej grafické spracovanie, kde si všímame veľkosť fotografie, veľkosť a dĺžku titulku, použité farby a jej obsahovú stránku, ■■ titulky, kde si všímame taktiež ich obsahovú stránku, a to či sú napísané zavádzajúco alebo manipulujúco (využívanie výrazových prostriedkov ako dvojzmyselnosť, obraznosť – metafory, metonýmie), či obsahujú vulgárne slová alebo interpunkčné znamienka – otáznik, výkričník, tri bodky alebo či sú emotívne, ako je to bežné v prípade bulvárnej tlače, taktiež pozorujeme formálne znaky titulku ako veľkosť titulkového písma, farba titulku a všímame si aj dĺžku titulku, ■■ fotografie, pozorujeme, aké je ich percentuálne zastúpenie v nami vybraných rubrikách a koľko plochy strany zaberajú.

Výskumné otázky: 1. Obsahuje titulná strana denníka Pravda titulky, ktoré môžeme označiť ako manipulujúce?

2. Pokrývajú fotografie vo vybraných sekciách aspoň 20 % novinovej strany?

3. Venuje sa denník prioritne témam z oblasti spoločenského diania (bulvár), ktorými sa snaží zaujať čitateľa?

Výskumné predpoklady: ■■ Predpoklad 1: Na titulnej strane denníka Pravda sa vyskytujú grafické a obsahové prvky charakteristické pre bulvárnu tlač.

■■ Predpoklad 2: Viac ako 20 % titulkov zo sekcií Správy Slovensko a Správy svet môžeme označiť ako bulvárne.

■■ Predpoklad 3: Viac ako 20 % tém z oblasti domáceho diania sa dotýka ľahkých bulvárnych tém.

■■ Predpoklad 4: Články v sekciách Správy Slovensko a Správy Svet mali sklon k zamlčovaniu (neuvádzaniu) zdroja.

V sledovaných článkoch sa vyskytovali aj informácie, ktoré pochádzali z nedôveryhodných zdrojov.

4 Interpretácia výsledkov

Mienkotvorné denníky sa snažia udržať si pozíciu na trhu aj rozširovaním obsahu rozličnými prílohami, magazínmi a darčekmi pre svojich čitateľov. Tomuto „trendu“ sa nevyhol ani denník Pravda, ktorý takmer v každom čísle uverejňuje nejakú prílohu, magazín alebo „darček“ pre čitateľa. Každý deň denník

obsahuje špeciálnu prílohu Užitočná Pravda, v ktorej ponúka pre čitateľov prospešné informácie z oblasti financií, bývania, zdravia, vzdelávania atď. Každý štvrtok je súčasťou denníka spoločenský časopis Pravda Magazín s rozhovormi so známymi osobnosťami a témami z oblasti automobilového priemyslu, zdravia a s televíznym programom. V piatok je v Pravde vložený magazín Varecha, ktorý okrem receptov obsahuje aj rôzne súťaže pre čitateľov. Sobotňajšie vydanie s publicistickým magazínom Víkend sa venuje témam zo spoločenského a politického života. Nachádzajú sa v ňom rozhovory s osobnosťami z akademického, spoločenského a politického života. V denníku nechýbajú ani prílohy venované zábave. Okrem magazínu Víkend sú v Pravde v sobotu vložené aj krížovky. Detské publikum sa denník snaží zaujať prílohou Čertík. Poslednú sobotu v mesiaci sa v denníku nachádza názorová príloha s názvom Osa. Je to diskusné fórum o tabuizovaných témach v spoločenskom živote. Raz do mesiaca vychádza spolu s novinami magazín Dobré zdravie a magazín Dobré bývanie. Dva razy do roka Pravda vydáva rešpektovaný magazín Víno. Denník Pravda pre svojich čitateľov poskytuje ročne vyše 60 mimoriadnych sezónnych príloh, napríklad Daňové zákony, Vzdelávanie, Automobil, Dovolenka atď. Okrem príloh obsahuje aj darčeky pre čitateľov v podobe turistických máp, školských máp a automáp a prináša aj rozličné kartičky alebo kalendáre.

Za obdobie štyroch týždňov, počas ktorých sme denník skúmali, sa v Pravde každý pondelok nachádzala séria historických máp.

Spracúvané témy Aj serióznejšie denníky v snahe zaujať čitateľa sa začínajú sústreďovať na témy s tzv. „bulvárnym charakterom“. V takýchto tituloch sa začínajú objavovať vo zvýšenej miere nešťastia, tragédie a rôzne kauzy z politického a ekonomického života.

Zamerali sme sa na sekciu vnútropolitického spravodajstva (sekcia s názvom Správy Slovensko), kde sme pozorovali výskyt tohto druhu námetov. V denníku Pravda sa vnútropolitickému spravodajstvu venuje v priemere 4 až 5 strán v jednom vydaní, samozrejme v závislosti od daného čísla.

Stanovili sme si desať nasledujúcich kategórii: politika (vnú-

torná, medzinárodná), zdravotníctvo/bezpečnosť SR, školstvo, súdnictvo, doprava/telekomunikácie, kultúra/životné prostredie/počasie, financie/hospodárstvo/sociálne veci, škandály/nešťastia, kauzy a iné. Do kategórie politika (vnútorná, medzinárodná) sme zara-

dili témy, ktoré sa orientovali na domáce dianie na politickej scéne, ale tiež súvisiace s politikou na medzinárodnej úrovni.

V kategórii iné boli zahrnuté témy, ktoré sa netýkali ani jednej z uvedených kategórií a v denníku sa vyskytovali iba okrajovo.

Nás budú predovšetkým zaujímať kategórie škandály/nešťastia a kauzy, pretože ide o témy, ktoré majú „bulvárny nádych“.

V kategórii témy sme sa sústredili na obsahovú stránku periodika, kde sme si všímali výskyt a frekvenciu tém z oblasti vnútropolitického spravodajstva. Primárne sme sa zamerali na témy, ktoré majú čitateľa upútať a zaujať. Predpokladali sme, že viac ako 20 % tém z oblasti domáceho diania sa dotýka ľahkých bulvárnych tém. Bulvár sa asi najvýraznejšie zo všetkých periodík riadi heslom – dobrá správa je zlá správa.

Jedným z charakteristických prvkov bulváru je aj seriálovosť, čo znamená sledovanie vývoja nejakej udalosti alebo kauzy.

K témam s „bulvárnym charakterom“ sme zaradili teda témy z kategórií škandály/nešťastia a kauzy. Počas sledovaného obdobia sme zaznamenali 26 správ, ktoré patrili do kategórie škandály/

nešťastia a 28 správ do kategórie kauzy. Spolu je to 54 správ, čo

predstavuje 20,15 %.

Ani mienkotvorný denník Pravda sa nevyhol témam o dopravných nehodách s tragickými následkami a rôznych škandáloch z oblasti politického života. Denník venoval aj pomerne široký priestor kauzám. Dominovali správy o obvinených lekároch Viliamovi Fisherovi a Petrovi Liptákovi a s tým spojené témy o korupcii v zdravotníctve. Ďalšou pomerne frekventovanou kauzou bol Marián Kotleba a objavila sa aj staršia kauza s Hedvigou Malinovou. Nejde o situácie s celospoločenským významom, týmito témami sa denník snažil čitateľa zaujať.

Na mienkotvorný denník, ktorý by sa mal orientovať na aktuálne témy s celospoločenským významom, je to pomerne významný percentuálny podiel. V súvislosti s touto kategóriou sme si položili aj nasledujúcu výskumnú otázku: Venuje sa denník prioritne témam z oblasti spoločenského diania (bulvár), ktorými sa snaží zaujať čitateľa? V denníku sa síce vyskytujú témy s „odľahčeným“ charakterom, ale nemôžeme tvrdiť, že tento okruh tém by bol pre Pravda ťažiskový.

Po sumarizácii výsledkov výskumu sme zistili, že denník sa venuje prioritne aktuálnym témam, ktoré v spoločnosti rezonujú.

Prinášal napríklad témy z oblasti domáceho a medzinárodného politického života, ktorým sa venovalo skoro 15 % správ. Ďalej to boli udalosti zo súdnictva, školstva, hospodárstva, financií, z oblasti životného prostredia atď. Svojim čitateľom sa Pravda snažila priniesť prioritne informácie z domáceho diania, ktoré sú dôležité, napríklad zrušenie poplatkov u lekára, zvýšenie minimálnej mzdy, zmena prijímacích pohovorov na stredné školy, situácia na trhu práce atď.

18,66 %

14,93 %

9,70 % 10,45 %

4,10 % 7,09 %

9,70 % 11,19 %

10,07 %

4,10 %

politika (vnútorná, medzinárodná) zdravotníctvo/bezpečnosť SR školstvo súdnictvo doprava/telekomunikácie kultúra/životné prostredie/počasie financie/hospodárstvo/soc. práca

Graf 1: Tématické spektrum denníka Pravda Zdroj: Spracovanie autorky

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 7

Zdroje informácií Z etického aj morálneho hľadiska je povinnosťou novinára čerpať z dôveryhodných zdrojov, ktoré si overí minimálne z dvoch ďalších nezávislých zdrojov. Zatajovanie zdroja alebo použitie neoverenej informácie je prípustné iba pri mimoriadnych udalostiach definovaných v etickom kódexe novinára.

V súvislosti s obsahom periodika sme skúmali aj zdroje informácií. Zamerali sme sa na dve rubriky – Správy Slovensko a Správy Svet, kde sme si všímali zdroje, odkiaľ redaktori denníka Pravda čerpajú informácie. Predpokladali sme, že články vo vybraných sekciách majú sklon k neuvádzaniu zdroja.

V sledovaných článkoch sa podľa nás vyskytovali aj informácie, ktoré pochádzali z nedôveryhodných zdrojov. Zaznamenali sme viac druhov zdrojov, ktoré majú odklon od serióznosti. Sú to napríklad také, ktoré sa opierali o neoverený zdroj, informácie, ktorých zdroj bol utajovaný a informácie, ktoré pochádzali z internetu alebo bulvárnych médií.

Denník používal spojenia ako „...podľa informácií Pravdy“ (4. 2.

2015, č. 28, s. 4), „podľa našich zistení “ (3. 2. 2015, č. 27, s. 2), objavili sa aj zdroje ako „podľa dostupných informácií“ (4. 2. 2015, č. 28, s. 2), „podľa neoficiálnych informácii“ (7. 2. 2015, č. 31, s. 6), „podľa predbežných informácií“ (23. 2. 2015, č. 44, s. 12). Redaktori Pravdy čerpali aj zo zdrojov, ktoré sú neuvedené alebo zamlčané: „potvrdil nám zamestnanec Okresného úradu v Trnave, ktorý nechcel zverejniť svoje meno“ (12. 2. 2015, č. 35, s. 3) alebo „uviedol bratislavský ortopéd, ktorý nechce byť menovaný“ (18. 2. 2015, č. 40, s. 6). Denník

sa opieral aj o zdroje z internetu, ktoré taktiež nepovažujeme za dostatočne dôveryhodné: „ako informoval internetový portál Čas.sk“ (11. 2. 2015, č. 34, s. 3) alebo „informoval o tom portál noviny. sk“ (6. 2. 2015, č. 30, s. 6). Zaznamenali sme taktiež informácie, ktoré boli zovšeobecnené, ako napríklad tvrdenie: „podľa viacerých expertov“ (2. 2. 2015, č. 26, s. 14). a aj slová ako „vraj“ alebo „podľa všetkého“, ktoré prispievali ku skresľovaniu informácie.

Na základe uvedeného môžeme povedať, že náš predpoklad sa potvrdil. V priemere v každom čísle sme zaznamenali zdroj, ktorý bol podľa nášho názoru „neseriózny“. Denník Pravda, samozrejme, pracuje v prevažnej miere so zdrojmi, ktoré môžeme označiť za dôveryhodné a overené. Ale ako sme zistili, používa aj zdroje, ktoré môžeme označiť za menej seriózne, a tým sa snaží obsah zatraktívniť.

Titulná strana Nástrojom akčného presadzovania správ je titulná strana, väčšinou tu dominuje jedna fotografia. Bulvárna tlač pracuje na titulnej strane s výraznými farbami ako červená, modrá alebo kombinácia kontrastných farieb.141 Predpokladali sme, že na titulnej strane denníka Pravda sa vyskytujú grafické a obsahové prvky charakteristické pre bulvárnu tlač. Z hľadiska formálnej stránky sme sa zamerali na veľkosť fotografie, použité farby, veľkosť titulku a využívanie nenovinárskych prejavov. Skúmali sme spolu 24 titulných strán a dospeli sme k nasledujúcim zisteniam. Titulná strana denníka Pravda pracuje vo veľkej miere s farbou. Okrem čiernej farby využíva aj modrú, červenú a žltú, teda farby charakteristické pre bulvárne denníky. Za aspekt buvlarizácie považujeme aj zobrazovanie ilustrácií príloh denníka na titulnej strane. Čo sa týka titulkov na titulných stranách, ich veľkosť a dĺžka je optimálna, takže z hľadiska formálnej stránky sme nespozorovali sklon k bulvarizácii. Dominantným prvkom na titulke je farebná fotografia, ktorá je hlavným „lákadlom“ pre čitateľa.

strana 8 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Čo sa týka obsahu titulných strán, vybrali sme si 6 titulných strán, na ktorých boli tieto prvky podľa nás najvýraznejšie. Aj tu sme našli prvky, ktoré majú za cieľ upútať pozornosť recipienta a viesť tak k ekonomickému zisku periodika.

Na pozorovaných titulných stranách sa vyskytli témy o nešťastiach a tragédiách (masakra v Českej republike, smrť Martina Ťapáka, Smrť dvoch stareniek v domove dôchodcov...), teda témy bulvárneho charakteru. V súvislosti s titulnou stranou sme si položili aj výskumnú otázku, či obsahuje titulná strana denníka Pravda titulky, ktoré môžeme označiť ako manipulujúce? Odpoveď na otázku je kladná, spozorovali sme tiež manipuláciu prostredníctvom titulkov. Niektoré titulky na titulných stranách hlavne v podsekcii Dnes v čísle sa odlišovali od tých, ktoré boli uvedené vo vnútri článku. Z nášho pohľadu ide o znak manipulácie.

Pravda sa snažila zaujať aj emotívnymi fotografiami z bojov na Ukrajine alebo masakry na juhovýchodnej Morave. V tejto kategórii sme sa snažili zistiť, či mienkotvorný denník Pravda využíva aj na titulnej strane prvky, ktoré majú sklon k bulvárnosti. Tento predpoklad sa nám potvrdil.

Titulky V titulku je možné podať obsah, ktorý zmätie alebo úplne oklame s úmyslom upevniť v mysli príjemcu určité hodnotenie.

Manipulujúce titulky využíva vo veľkej miere bulvárna tlač.

V tejto kategórii sme venovali pozornosť titulkom, kde sme si všímali, či majú sklon k zavádzaniu a manipulovaniu čitateľa. Chceli sme zistiť, či sa aj v serióznom denníku Pravda vyskytuje takýto typ titulkov a v akej miere. Stanovili sme si predpoklad: Viac ako 20 % titulkov zo sekcií Správy Slovensko a Správy svet môžeme označiť ako bulvárne. Spolu sme analyzovali 176 titulkov z domácej a zahraničnej sekcie.

V jednotlivých skúmaných týždňoch sme sa snažili poukázať na tie, ktoré mali podľa nášho názoru črty bulvárneho titulku alebo neboli v poriadku z hľadiska jazykovej a štylistickej stránky. Aj keď sa nám takéto titulky podarilo identifikovať, náš predpoklad sa nenaplnil. Predpokladali sme, že v denníku sa bude vyskytovať viac ako 20 % bulvárnych titulkov, ale podľa našich zistení sa ich v sledovaných týždňoch vyskytlo 18,97 %.

Môžeme však potvrdiť vyjadrenie A. Tušera, podľa ktorého aj niektoré titulky zo serióznejších novín dostávajú bulvarizujúci nádych. Z hľadiska formálnej stránky sme nespozorovali prvky, ktoré by sme mohli označiť ako bulvárne. Veľkosť a dĺžka titulkov bola optimálna.

18,97 %

titulky s ”bulvárnym nádychom” ostatné titulky

81,03 %

Graf 2: Titulky Zdroj: Spracovanie autorky

Fotografie Fotografia svojimi vlastnosťami ovplyvňuje komerčný úspech periodika. Plní grafickú funkciu a noviny robí estetickejšími, no len vtedy, ak je hodnotný nielen obsah, ale tiež forma a primeraná veľkosť a kvalita tlače. V tejto kategórii sme sa zamerali na veľkosť plochy, ktorú fotografie zaberajú v zvolených sekciách. Tlačené médiá im v súčasnosti venujú pomerne veľký priestor, pretože robia tlač pútavejšou a „odľahčenejšou“. V súvislosti s fotografiami sme si položili aj výskumnú otázku, ktorá znela: Pokrývajú fotografie vo vybraných sekciách aspoň 20 % novinovej strany? Výskyt fotografií sme sledovali na titulnej strane a v sekciách Správy Svet a Správy Slovensko a dospeli sme k nasledujúcim zisteniam.

V prvom týždni zaberali fotografie vo vybraných sekciách 16,92 % plochy, v druhom týždni sme zaznamenali skoro rovnaký podiel, a to 16,57 % plochy. V 8. týždni zaberali fotografie najmenej, a to 15,03 % plochy a v poslednom týždni zaberali fotografie vo všetkých sledovaných sekciách 15,9 % plochy. Z toho vyplýva, že náš predpoklad sa nepotvrdil, keďže sme predpokladali, že fotografie budú zaberať aspoň 20 % novinovej strany.

Vnímame to však ako pozitívny fakt, pretože veľké množstvo fotografií na novinovej strane odpútava pozornosť čitateľa od textu a je to tiež znak bulváru.

Graf 3: Fotografie

Zdroj: Spracovanie autorky

Zhrnutie výsledkov Z výskumu vyplynulo, že ani denník Pravda sa nevyhol trendu bulvarizácie tlače. Prvou výraznejšou zmenou bola zmena formátu tohto denníka, ktorý prešiel na formát tabloidu.

So zmenou formátu sa zmenil aj dizajn a čiastočne aj obsah periodika. Pokiaľ ide o dizajn, denník začal využívať širokú farebnú škálu, predovšetkým na titulnej strane. Spozorovali sme príklon k „ľahším“ témam, ktorým denník počas sledovaného obdobia venoval až 20,15 % správ. Za aspekt bulvarizácie môžeme označiť aj využívanie manipulujúcich titulkov.

Zo 176 sledovaných titulkov v dvoch vybraných sekciách sme zaznamenali 33 s „bulvárnym nádychom“. Za bulvarizáciu sa považuje aj zmena novinárskej praxe a spôsob akým novinári zhromažďujú informácie, vrátane rôznych modelov práce s informačnými zdrojmi.16 V denníku sme identifikovali aj uvádzanie niektorých informácií z nie celkom dôveryhodných zdrojov. Pravda čitateľovi ponúka aj rôzne žurnalistické a nežurnalistické prostriedky, a to všetko s jediným cieľom, a tým je zisk.

Tento trend „kupovania“ si čitateľa darčekmi je populárny aj v prípade bulvárnych denníkov.

16

TRAMPOTA,T. : Defining the tabloid: Czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč.1, č. 2, s. 19

5 Budúcnosť mienkotvornej tlače a perspektívy jej vývoja K preberaniu bulvárnych praktík vedie seriózne printové médiá predovšetkým súčasná situácia na trhu. V dnešnej dobe čelia tlačené médiá veľkému konkurenčnému boju. „Kríza,

v ktorej sa ocitla periodická tlač, sa prejavuje v strate čitateľov, znižovaní nákladov, zmenšení objemu reklamy a stále silnejúcou konkurenciou medzi „novými a starými médiami.“ Denná tlač dokáže len s ťažkosťami – a ak vôbec – konkurovať internetu, a tak si udržať svoj trhový podiel ako aj pozíciu na čitateľskom a reklamnom trhu.“17

Trend bulvarizácie sa bude v médiách podľa Samuela Brečku rozhodne posilňovať. Podobne vníma vývoj serióznych médií aj staršia správa z roku 2004 IVO Slovensko, podľa ktorej bude mať na tento trend vplyv silnejúca bulvarizácia elektronických médií.18 Okrem meniacich sa sociokultúrnych podmienok recipientov, ktorí sa v súčasnosti prikláňajú k bulvárnym médiám, sa tlač musí vyrovnávať aj s konkurenciou elektronických médií a v súčasnosti teda hlavne internetu.

Noviny na webe a tlačené noviny spolu existujú už dlhšiu dobu. S novinami na webe sa stretávame od 90. rokov 20. storočia, kedy v roku 1996 ako prvý svoju doménu zaregistroval denník SME. V roku 1998 ho nasledovali aj denníky Pravda a Hospodárske noviny. Elektronické noviny majú v porovnaní s tlačenými množstvo výhod pre čitateľa, najmä ak ide o výber tém, aktuálnosť informácií alebo interaktivitu. Podľa výsledkov prieskumu z roku 2004 onlinových vydaní slovenských mienkotvorných denníkov internetové stránky domácich novín a časopisov navštevovalo 79,7 % respondentov.19 Predpokladáme, že toto číslo bude rásť.

Hrozbou pre periodickú tlač je aj pokles čítanosti tlače.

Pokles čítanosti sa odzrkadľuje aj v ich rapídnom znižovaní nákladov. Má to za následok viacero faktorov. Napríklad zvyšujúca sa informačná ponuka a rýchlosť prinášaných informácií prostredníctvom televízie, rádia a internetu. V roku 2005 podľa výsledkov auditívneho merania (ABC SR) bol priemerný náklad denníka Pravda 72 000 výtlačkov.20 V roku 2015 bol v mesiaci február tlačený náklad 64 112 výtlačkov, pričom sa predalo 44 701 výtlačkov.21 Vývoj naznačuje, že čítanosť denníkov aj naďalej klesá. „Doterajší vývoj – pokiaľ ide o výšku nákladov a čítanosť dennej tlače – nenaznačuje, že by sa v blízkej budúcnosti mala situácia radikálne zmeniť, skôr možno očakávať, aspoň v našich podmienkach, postupný pokles predajnosti denníkov.“22 S poklesom

nákladov tlače súvisí aj fakt, že ľudia, predovšetkým tí mladí, vo všeobecnosti menej čítajú noviny. Viac času trávia pri počítačoch, ktoré nevyužívajú len v pracovnom živote, ale stá-

VIŠŇOVSKÝ, J.: Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2012, s. 24 18 CZWITKOVICS,T.: Bulvár. Nezvratný osud slovenských médií? [online]. In: medialne.etrend.sk 3.5.2005. [cit.201504-09]. Dostupné na internete: < http://medialne.etrend.sk/ televizia/bulvar-nezvratny-osud-slovenskych-medii-.html >.

19 VIŠŇOVSKÝ, J.: Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2012, s. 133 20 VIŠŇOVSKÝ, J.: Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2012, s. 137 21 Priemerné tlačené a predané náklady denníka Pravda za rok 2015 [online]. In: data.pravda.sk 2015. [cit.2015-04-11]. Dostupné na internete: < http://data.pravda.sk/sk/download/PDF/ Predaje_dennik_Pravda_2015.pdf >.

22 VIŠŇOVSKÝ, J.: Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2012, s. 138 17

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 9

vajú sa ich súčasťou aj pri trávení voľného času.23 Mladá generácia v súčasnosti využíva na získavanie informácií predovšetkým nové inovatívne komunikačné a informačné technológie. Zariadenia ako smartfóny, tablety, iPady a rozličné iné elektronické inovácie ešte viac skomplikovali situáciu na trhu tlačených médií. Správu v onlinovom vydaní novín si dnes človek môže prečítať kdekoľvek. Veľmi populárne sú v súčasnosti aj sociálne siete, kde si vydavatelia vytvárajú profily pre svoje denníky a čitatelia môžu interaktívne reagovať na ponúkané obsahy. „Mladí ľudia prestávajú čítať papierové

noviny a časopisy, stačí im internet, kde sa k aktuálnejším informáciám dostanú pohodlnejšie a rýchlejšie. Navyše rýchly rozvoj technológií prináša čoraz modernejšie, praktickejšie, užívateľsky komfortnejšie a hlavne dostupnejšie zariadenia ako inteligentné telefóny, tablety či čítačky elektronických kníh. Tie možno mať neustále pri sebe, rovnako ako noviny a časopisy.“24 Elektronic-

ké noviny sa tejto situácii prispôsobili vytváraním rôznych aplikácii pre svojho čitateľa. Prispôsobil sa tomu aj denník

Pravda: „Pravda je multiplatformné médium, okrem novín, vychádza aj elektronicky, prevádzkuje webové portály a aplikácie pre smartphony a tablety“.25

Marc Sands, ale aj mnohí iní odborníci tvrdia, že internetové vydania denníkov sa stanú časom populárnejšie ako tie tlačené.

Podľa Lukáša Kočišku k tomu vývoj smeruje: „Ich náklady budú naďalej klesať a trh sa bude prečisťovať, nepredpokladám však, že by tlačené médiá v najbližších rokoch úplne zanikli. Stanú sa však už iba prémiovým artiklom pre špecifické cieľové skupiny čitateľov, ktoré sa nechcú vzdať papiera.“26

Podľa P. Sibylu môže krízu vyriešiť kvalitný obsah, za ktorý budú ľudia ochotní platiť a kvôli, ktorému sa oplatí firmám v novinách inzerovať.27 Ako ukázal aj náš výskum, v súčasnosti sa nemôžeme spoliehať na to, že v denníkoch s označením „mienkotvorný“ nájdeme automaticky kvalitný obsah plný overených, vierohodných informácií a významných spoločenských udalostí. Musí sa zmeniť celkový systém, založený na ekonomickom zisku, ale hlavne sociokultúrne preferencie čitateľov.

V súčasnej dobe plnej technológií, okrem kvalitného obsahu je budúcnosť printových médií aj v inováciách. „Vďaka

pokročilejším aplikáciám, lepšej grafike, špeciálnym vydaniam a interaktívnej reklame sa print pre čitateľa stane nielen exkluzívnym zdrojom informácií, ale aj vizuálnym či audiovizuálnym zážitkom. Noviny postupne nadobudnú prvky časopisov a zmení sa ich periodicita.“28 Či to však tak bude aj naozaj, ukáže čas. „Print každopádne neumiera, len prvýkrát dospel. Snaží sa nájsť návod na prežitie VIŠŇOVSKÝ, J.: Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2012, s. 137 24 BAČOVÁ,P.: Internet- budúcnosť tlače? In: webjournal.sk [online]. 10.1. 2012 [cit.2015-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.webjournal.sk/clanok/3605/internetbuducnost-tlace >.

25 Denník Pravda. In: dennik.pravda.sk [online]. 2013. [cit.201504-11]. Dostupné na internete: <http://dennik.pravda.sk/>.

26 BAČOVÁ,P.: Internet- budúcnosť tlače? In: webjournal.sk [online]. 10.1. 2012 [cit.2015-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.webjournal.sk/clanok/3605/internetbuducnost-tlace >.

27 JEŽOVIČOVA,E.: Print je mŕtvy, nech žije print!

In: anomagazin.sk [online]. 2015. [cit.2015-04-11].

Dostupné na internete: <http://www.anomagazin.sk/ vydanie/37/?page=1#close>.

28 JEŽOVIČOVA,E.: Print je mŕtvy, nech žije print!

In: anomagazin.sk [online]. 2015. [cit.2015-04-11 Dostupné na internete: <http://www.anomagazin.sk/ vydanie/37/?page=1#close>.

23

strana 10 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

a podobu, ako by mal v digitálnej ére vyzerať. Balansuje medzi obsahom a formou, podnikaním a poslaním.“29

Použitá literatúra a zdroje DINKA, P.: Slovenské masmédiá: metódy manipulácie. Martin: Politologický odbor Matice slovenskej, 2008. 293 s.

ISBN 978-80-8061-328-0.

ILOWIECKI, M. – ZASEPA, T.: Moc a nemoc médií. Bratislava: SAV, 2003. 183 s. ISBN 80-224-0740-2.

IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. VIŠŇOVSKÝ, J.: Quo Vadis Mass Media. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2009. s. 401-408. ISBN 978-80-8105-123-4 80.

KAŠIAROVÁ,M.: Podmienky a variácie presviedčania v bulvárnych periodikách. In: BOČÁK,M. – RUSNÁK, J. (eds.): Médiá a text II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008. s. 86-91. ISBN 978-80-8068-888-2.

ODALOŠ, P. O: jazyku bulváru. In: BOČÁK,M. – RUSNÁK, J. (eds.): Médiá a text II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008. s. 128-132. ISBN 978-80-8068-888-2.

RONČÁKOVÁ, T.: Strážny pes demokracie na reťazi zisku. In: Communication Today, ISSN: 1338-130X, 2010, roč.1, č.2, s. 136-146 TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006. 192 s.

ISBN 80-7367-096-8.

TRAMPOTA,T. : Defining the tabloid: Czech perspective. In: Communication Today, ISSN: 1338-130X, 2010, roč.1, č.2, s. 15-20.

TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. 4. prepracované vyd. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010. 288 s. ISBN 978-80-89447-23-7.

TUŠER,A. a kol.: Praktikum mediálnej tvorby. 1. vyd. Bratislava : EUROKÓDEX, 2010. 368 s. ISBN: 978-80-89447-16-9.

VIŠŇOVSKÝ, J. : Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve.

1. vyd. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2012. 268 s.

ISBN 978-80-8105-398-6.

VIŠŇOVSKÝ, J.: Spravodajské hodnoty britských elitných, mid-marketových a masových denníkov. In: VOJTEK J. (eds.) a kol.: Štruktúra a kompozícia anglicky písaného novinárstva. 1.vyd.

Trnava: UCM, 2014. s. 71 -100. ISBN 978-80-8105-582-9.

WATSON, J. – HILL, A: Dictionary of media a communication studies. London: Bloomsbury Academic,2012. 369 p.

ISBN 978-1-84966-562-9.

Informácie o autorke

Zuzana Čižnárová je absolventkou magisterského študijného programu masmediálna komunikácia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Momentálne sa venuje práci s deťmi, ktorá ju napĺňa.

V živote sa riadi mottom: „Úspech je súčet malých snáh opakovaných deň čo deň.”

29

JEŽOVIČOVA,E.: Print je mŕtvy, nech žije print!

In: anomagazin.sk [online]. 2015. [cit.2015-04-11].

Dostupné na internete: <http://www.anomagazin.sk/ vydanie/37/?page=1#close>.

foto: Unsplash (https://pixabay.com/photo-1209804/)

Súčasný výskum tvorivosti: teoretická reflexia Mária Ambrózová

ABSTRAKT

ABSTRACT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

KEY WORDS

Cieľom príspevku je predstaviť súčasné trendy výskumu tvorivosti, ktorá veľmi významne súvisí aj s mediálnym vzdelávaním. V príspevku sa autorka zamerala na najznámejších teoretikov, ktorí sa zaoberajú výskumom tvorivosti, ale orientuje sa aj na proces rozvoja a transformácie vnímania tvorivosti výskumníkmi.

tvorivosť, výskum tvorivosti, testy tvorivosti.

The goal of the article is to present current trends in research of creativity, which is close connected with media education.

In this paper, the author focused on the most famous theorists who are active in research of creativity, but also focuses on the process of development and transformation of the perception of creativity of researchers.

creativity, research of creativity, tests of creativity.

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 11

1 ÚVOD

Problematika tvorivosti sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia stala vďaka osobnosti Jeana Paula Guilforda výraznou témou v oblasti psychológie a jej výskum, ktorý pretrváva a formuje sa do dnešných dní, ponúkol verejnosti mnoho dôležitých zistení. Mediálnu výchovu môžeme zaradiť medzi vyučovacie predmety, v ktorých dostáva zodpovedný pedagóg priestor na zapojenie svojej vlastnej tvorivosti, ale aj priestor na podporu tvorivosti svojich žiakov. Je nesmierne dôležité, aby vo svojej triede vytváral tie správne podmienky na zvyšovanie tvorivosti žiakov pomocou nástrojov, ktoré sám uzná za vhodné. Primárne za ne považujeme adekvátnu prípravu vyučujúceho na jednotlivé hodiny predmetu mediálna výchova. Profesia pedagóga si neustále vyžaduje štúdium, otvorenosť novým postupom, teóriám, nápadom. Na základe dostupných zdrojov k mediálnej výchove, ktorých je na našom trhu dostatok, je potrebné, aby kriticky zvážil, akou formou sa rozhodne žiakom posolstvá mediálnej výchovy podať. Existuje množstvo aktivizujúcich metód vo vyučovaní mediálnej výchovy, ktorými pedagóg disponuje a následne v žiakoch vzbudí potrebnú zvedavosť a tvorivosť, ktorá ho bude ovplyvňovať v ďalšom vyučovacom procese, ale aj mimo prostredia školy. Prácu na hodinách môže ozvláštniť diskusiami, prácou v skupinách alebo rôznymi motivačnými prvkami, ktoré v žiakoch podporujú samostatnosť, ale aj cit pre prácu v kolektíve, flexibilitu, vyjadrenie svojich názorov a silu vlastných argumentov.

Problematika tvorivosti je a stále bude frekventovanou témou diskusií domácich i zahraničných odborníkov. Keďže ju chápeme ako produkt nášho vlastného cítenia, vzdelanosti, vonkajších vplyvov, je ešte mnoho skúmaných oblastí, ktoré doteraz nedostali priestor. Neuroveda a psychológia tvoria dve najvýznamnejšie oblasti, ktoré neustále objasňujú nové a nové skutočnosti z oblasti tvorivej osobnosti jednotlivca, jej podporných faktorov, a bariér. Moderný človek si žiada vysvetlenia, neustále nové informácie a podnety na premýšľanie. Blízka budúcnosť nám určite prinesie nové odpovede na otázky týkajúce sa prepojení vonkajších faktorov s naším vnútrom, a teda napríklad aj mediálnej gramotnosti a tvorivosti jednotlivca.

2 Teoretické vymedzenie problematiky „Tvorivosť ako najvyšší prejav ľudského ducha sa stala predmetom výskumných projektov a vedeckého záujmu psychológie iba v poslednom polstoročí. Predtým bola predmetom skúmania teórie umenia a filozofie. Osobné dokumenty tvorcov však svedčia o tom, že tvorivosť bola vždy predmetom ich empirického autoreflexného záujmu (známe aforizmy, sentencie, výroky)“1

Pôvod slova nachádzame v latinskom „creare“, čo znamená tvoriť, plodiť, vytvoriť, rodiť. Tento koreň následne prebrali do praxe jazyky pochádzajúce z latinčiny (angličtina, taliančina, španielčina). Königová vo svojej publikácii Tvořivost opisuje kreativitu ako najvlastnejší prejav života. Tvorivo sa dá pristúpiť k riešeniu akejkoľvek otázky. Kreatívne myslenie je predpokladom originálnych nápadov, kedy zapojíme fantáziu, odhliadneme od zväzujúcej reality a snažíme sa o nové pohľady a vedecké problémy.2 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava : STIMUL, 2004, s. 13 2 KÖNIGOVÁ, M.: Tvořivost. Techniky a cvičení. Praha : Grada, 2007, s. 9 1

strana 12 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Ďalším, kto zadefinoval tento pojem, je Theresa Amabile, ktorá tvrdí, že dielo alebo riešenie problému sa považuje za kreatívne do tej miery, do akej je prínosným, novým, správnym, užitočným riešením zadanej úlohy a zároveň do akej miery je úloha heuristická (originálna, objavná), viac ako algoritmická (známa, s predpokladaným riešením).3 Podľa Roberta J. Sternberga je kreativita témou s veľmi širokým rámcom pôsobnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úrovne jednotlivca aj spoločenskej úrovne so širokým zameraním na svoje dominantné úlohy. Na úrovni jednotlivca je tvorivosť relevantná, napríklad v prípade riešenia dennodenných problémov či pracovných zadaní. Na spoločenskej úrovni tvorivosť môže viesť k novým vedeckým zisteniam, novým vynálezom, sociálnym programom alebo novým smerom v umení. Z hľadiska ekonomiky má tvorivosť jasný význam, pretože nový produkt alebo služba znamená vytváranie nových pracovných miest.4 To popísal vo svojom diele Koncept kreativity: Vyhliadky a paradigmy v spolupráci s Toddom I. Lubartom. Howard Gardner popísal tvorivosť ako impulz pre porušenie konvenčných štruktúr myslenia a hľadanie novej pravdy vo svete.5 Vzdelávanie, výchova, edukácia sú pojmami, ktoré môžeme zaradiť k predmetom vedného odboru pedagogika. Termíny výchova a vzdelávanie k sebe neodmysliteľne patria a možno ich od seba oddeľovať len v teoretickej rovine. Psychológ Ján Grác o vzdelávacom procese vo svojej publikácii Psychológia výchovy napísal: „Vzdelávanie je proces vyzbrojovania jednotliv-

ca predovšetkým výkonnostnými danosťami, ktoré sa môžu u neho prejavovať, napríklad v jeho potrebách, postojoch, motívoch, presvedčeniach, zvykoch, návykoch, záujmoch, emóciách, vôľových a charakterových vlastnostiach. Podľa toho by sme veľmi zjednodušene mohli povedať, že vychovávať jednotlivca znamená utvárať u neho predovšetkým uvedomený a uvedomelý vzťah k jestvujúcim spoločenským hodnotám a normám. Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo vzdelávanie je predovšetkým výkonotvorný proces, teda zameraný na výkony, výchova je vzťahotvorný proces.“6

Spousta tvrdí, že tvorivosť a jej rozvoj je považovaná v pedagogickej teórii za jednu z najdôležitejších a najaktuálnejších otázok. V odraze súčasného psychologického a pedagogického chápania ju zároveň môžeme vnímať ako nástroj sebarealizácie osobnosti a rovnako aj výsostného naplnenia zmyslu života.7 Lokšová a Lokša vo svojej publikácii uviedli: „Tvorivosť v procese edukácie ako prostriedok humanizácie tvorí základný činnostný princíp socializácie, sebautvárania a formovania osobnosti študenta.

Podieľa sa významnou mierou na rozvíjaní kognitívnych, ale i emocionálnych a esteticko - mravných stránok osobnosti študentov.“8

V publikácii Aktivita a tvorivosť v škole Jurčová píše, že rozvoj dispozícií študenta, jeho predpoklady na tvorivú činnosť, ale aj AMABILE, T.: The social psychology of creativity.

A componential conceptualization. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 45, č. 2., s. 359 4 STERNBERG R. J., LUBART, T. I.: The Concept of Creativity: Prospects and Paradigmas. In: Handbook of Creativity.

Cambridge University Press, 1999, s. 3 5 KOMENDAT, S.: Howard Gardner’s Essence in Creativity.

International Center for Studies in Creativity, 2009, s. 3 6 GRÁC, J.: Psychológia výchovy. In. Učiteľská psychológia.

Bratislava : SPN, 1992, s. 211 7 SPOUSTA, V.: Umělecká a pedagogická tvořivost – srovnání, shody a rozdíly. In: Tvořivost učitele k tvořivosti žáků. Sborník z celostátního semináře k problematice tvořivosti v práci učitele a žáka. Brno : Paido, 1997, s.76 8 LOKŠOVÁ, I., LOKŠA, J.: Teória a prax tvorivého vyučovania.

Prešov : ManaCon, 2001, s. 17 3

rozvoj tvorivosti všeobecne je v školskom prostredí chápaný predovšetkým ako formatívny vplyv. Ďalej tvrdí, že súhrn zručností, vedomostí, motivácie, osobnostných vlastností vrátane tých morálnych predstavuje tvorivý potenciál a spomínané charakteristiky sa v tvorivom procese vo vzájomnej súhre angažujú.9

3 Stručný prehľad vývoja výskumných teórií o tvorivosti J. P. Guilford po svojom historickom výstupe v päťdesiatych rokoch poukázal na nedostatok empirických výskumov v oblasti kreativity a zároveň kritizoval vtedajší vzdelávací systém za to, že nebol schopný produkovať tvorivých jedincov. Zároveň bol sklamaný z nemožnosti štandardizovať inteligenčné testy natoľko, aby mohli byť identifikované s kreativitou. Táto verejná kritika sa stala impulzom pre psychologický výskum kreativity a záujem oň vzrástol šesťnásobne. Počiatočné výskumy sa primárne zameriavali na koreláciu medzi inteligenciou a tvorivosťou, pričom výsledky mnohých z nich poukázali na fakt, že vyššia inteligencia determinuje tvorivú osobnosť. Napriek tomu mal Guilford iný názor, ktorý tvoril základ novej konceptuálnej teórie, ktorá oddelila inteligenciu od tvorivosti a popísal ich ako dva rozdielne konštrukty. Ďalším významným psychológom, ktorý pôsobil vo sfére výskumu kreativity, bol E. P. Torrance, ktorého výskum divergentného myslenia podnietil ďalších vedcov pri vytváraní svojich teórií. Guilfordov spomínaný SOI (structure of intellect) model, Sternbergov triarchický model alebo Gardnerovu teóriu mnohonásobnej inteligencie. V šesťdesiatych rokoch psychológovia rozdelili kreativitu na „little c“ a „big C“. Tvorivosť, ktorá je príznačná pre význačné osobnosti na rozdiel od tej, ktorou disponuje každý jedinec. Štúdie v tomto období rovnako poukazovali na fakt, že inteligencia a kreativita spolu priamo nesúvisia, a preto môže byť rozvíjaná u každého dieťaťa.

Sedemdesiate roky vo výskume kreativity priniesli množstvo kritiky výskumu kreativity, ktorý podľa mnohých nevykazoval výsledky, ktoré pôvodne sľúbil, tzn. test, ktorý garantuje, ako a ktorý druh kreativity je spojený s konkrétnym jednotlivcom. Psychológovia následne začali hľadať humanitnú perspektívu bez akéhokoľvek empirického základu a snažili sa popísať jednotlivé javy logicky, prostredníctvom merateľných systémov. To výrazne podnietilo vznik kognitívnej psychológie a kognitívnej vedy ako samostatnej disciplíny. Okrem toho novoobjavená počítačová technológia o niečo viac odhalila podstatu už vyslovených teórií a odborníci sa sústredili na skutočnosť, že kreativita je vnútorným procesom, ktorý môže byť vysvetlený vďaka modelom spracúvania informácií.

V osemdesiatych rokoch bol výskum naviazaný na identifikáciu situačných vplyvov na tvorivosť a nové teórie nabrali spoločensky interaktívnejšie stanoviská. Štúdie v tomto období sa sústredili na postavu pedagóga ako kľúčovú jednotku vo vplyve na kreatívne prostredie jednotlivca. Obsiahlejšia sociálna schéma korporátnej kultúry osemdesiatych rokov totiž nekládla do sociokultúrnej perspektívy len psychológiu, no zamerala sa aj na vzdelávanie.

Deväťdesiate roky spolu s nárastom technologických vymožeností priniesli možnosť výskum tvorivosti zamerať na produkty kreatívneho procesu, čo znamenalo zasiahnutie dovtedy nedotknutých oblastí výskumu. Toto obdobie prinieslo 9

KLINDOVÁ, Ľ. a kol.: Aktivita a tvorivosť v škole. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, s. 27

do výskumu tvorivosti novú, interdisciplinárnu a multi-dimenzionálnu perspektívu vďaka možnosti spojiť poznatky získané v rokoch osemdesiatych spolu s možnosťou jednoduchšieho prístupu k informáciám vďaka internetu. Hoci tento interdisciplinárny prístup sľuboval omnoho celistvejší pohľad na kreativitu, v podstate mal práve opačný účinok a príchod nového média, akým bol internet, vďaka množstvu informácií, ktoré priniesol, nastolil otázku, čo vlastne kreativita je a ako ju testovať.10 Autorka Eva Szobiová vo svojej publikácii Tvorivosť, od záhady k poznaniu prehľadne prerozdelila a do jednej zo svojich kapitol zahrnula prístupy psychologických smerov a škôl k tvorivosti.11 ■■ Asociačné teórie – podľa nich spočíva tvorivosť umelecká, technická alebo vedecká a iné v spájaní myšlienok s predstavami a ich následné kombinovanie. Predstaviteľ anglickej asociačnej školy Ribot vytvoril model, na základe ktorého vysvetľoval intelektovú aktivitu.

Tento model poukazoval na tvorivú fantáziu spočívajúcu vo vytváraní asociácií na základe určitej analógie, postupnosti. Asociačná teória ďalej rozlišuje tri hlavné spôsoby asociovania, a to podľa podobnosti, tzv. šťastné náhody a mediačné asociovanie na základe tretej, skrytej idei. Szobiová vidí prínos tohto prístupu najmä v snahe objasniť zložitosť organizácie poznatkov jednotlivca ako zdroja asociácií aj napriek tomu, že tvorivosť samotnú nemožno redukovať len na proces novej kombinácie už pred tým existujúcich prvkov vo vedomí jednotlivca.

■■ Psychodynamický prístup – psychoanalýza vyzdvihla psychopatologický kontext tvorivosti, jej nadväznosť na celý život človeka a prostriedok pri riešení životných problémov, pričom základnú premisu tohto prístupu tvorí tvrdenie, že tvorivosť vzniká z tlaku medzi vedomou realitou a inými, nevedomými silami. Nemalý význam sa psychoanalýze prikladá kvôli jej zdôrazneniu významu raných vývinových štádií upozornení na motivačné zdroje, projekciu a emócie v tvorbe. Psychológovia sa však pri tomto prístupe jednoznačne nezhodli a zatiaľ čo niektorí (napr. aj Freud) považujú nevedomé konflikty za pozitívne vplývajúce, iní tvrdia, že ich vplyv na jednotlivcovu tvorivosť je obzvlášť negatívny.

■■ Gestalt psychológia – predstavitelia tohto smeru tvrdili, že tvorivosť jednotlivca je omnoho zložitejším javom, než len spájanie myšlienok inovatívnym spôsobom. Ide tu o nový pohľad na problém, nie nové poskladanie jeho častí. G. Wallas, ktorý vytvoril teóriu tvorivého procesu zloženého zo štyroch fáz neskôr k tvorivému procesu pripojil tzv. „aha efekt“, ktorý je súčasťou tohto myšlienkového postupu jednotlivca.

■■ Humanistické koncepcie – mnohí odborníci v rámci tohto vedeckého prístupu boli presvedčení o značnej potrebe tvorivosti v spoločnosti. Rogers vo svojej publikácii opísal tvorivosť ako: „činnosť, počas ktorej sa objaví nový produkt vyrastajúci zo vzťahu jedinečného indivídua na jednej

CUMMINS, J.: A Brief Historical Ontology of Creativity Research in the United States: Tracing the Zeitgeist. In: SFU Education Review. [online] 2013 [cit. 2016-02-10 2013] Dostupné na internete: http://www.sfuedreview.org/a-brief-historicalontology-of-creativity-research-in-the-united-statestracing-the-zeitgeist/> s. 2 – 10.

11 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava : STIMUL, 2004, s. 152 – 167 10

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 13

strane a z materiálov, javov, ľudí alebo udalostí jeho života na druhej strane.“12 Odborníci v humanistickej koncep-

cii videli zdroj tvorivosti v sebaaktualizačnej tendencii každého z nás. Szobiová ďalej opisuje Maslowov postoj k problematike ako prejav prirodzeného vývinu ľudského potenciálu, prejavu mentálneho zdravia a podstaty ľudskosti.

■■ Kognitívne a neuropsychologické prístupy – teóriu kognitívneho vývinu predstavil Piaget a uviedol v nej chápanie tvorivosti ako istej formy imaginácie, ktorá sa postupne včleňuje do inteligencie dieťaťa a jeho rastom sa zvyšuje. Dôležitým faktorom je schopnosť hodnotiť situácie z viacerých hľadísk. V prípade kognitívneho prístupu tiež môžeme spomenúť spojenie s biologickým základom jednotlivca, kedy je pravá hemisféra mozgu jedinečne prispôsobená pre tvorivosť a preto mnohí odborníci na tvorivosť musia prihliadať na výsledky získané výskumom v neurologickej vede.13

4 Súčasnosť výskumu tvorivosti

Pravdepodobne najdiskutovanejším problémom v prípade tvorivosti je otázka, ako ju skúmať. Publikácia Handbook of Creativity, ktorej autorom je Robert J. Sternberg, vyzdvihuje reprezentatívnu vzorku metodologických prístupov k jej skúmaniu. Šesticu týchto prístupov tvorí: psychometrický, experimentálny, biografický (zahŕňa i kmeňovú štúdiu), biologický, výpočtový a kontextuálny prístup.

Náhľady do histórie skúmania kreativity preukazujú, že najviac využívanými prístupmi sa stali psychometrický prístup, pôvodný prístup vytvorený Guilfordom pred viac ako polstoročím, experimentálny prístup, využívajúci metódu pokus-omyl vyplývajúci z klasickej štúdie kognitívnej psychológie a biografický prístup, zahrňujúci kvalitatívne analýzy. Hoci ďalšie tri spomínané metodologické prístupy ku skúmaniu tvorivosti – biologický (kognitívna neuroveda), výpočtový (umelá inteligencia) a kontextuálny (obsahujúci kultúru a evolúciu) nie sú tak značne rozvinuté ako „veľká trojka“, predstavujú potenciálne dôležité prístupy do budúcnosti.

Každý z vyššie popísaných prístupov sa jednotlivo sústreďuje na každú z troch vopred stanovených paradigiem: ■■ popis pôvodu kreativity (ako aj determinovanie, akým spôsobom ju merať, analýza kognitívnych procesov zahrňujúca riešenie kreatívneho problému alebo popis napredovania kreatívnych jedincov), ■■ komparácia kreativity a nekreativity (porovnávanie jednotlivcov s vysokým a nízkym skóre pri testoch tvorivosti, porovnávanie charakteristík kreatívnych a nekreatívnych ľudí, kognitívnych procesov pri riešení tvorivých problémov), ■■ pripisovanie faktorov kreativite (napríklad konkrétne životné situácie, ktoré povzbudzujú alebo naopak potlá■■ čajú vývoj kreativity u jednotlivcov).14

ROGERS, C.: On becoming a person. Boston : Houghton Mifflin, 1961, s. 350 13 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava : STIMUL, 2004, s. 152 – 167 14 STERNBERG R. J., LUBART, T. I.: The Concept of Creativity: Prospects and Paradigmas. In: Handbook of Creativity.

Cambridge University Press, 1999, s. 451 – 452

Výzvou pre nasledujúcich päťdesiat rokov výskumu tvorivosti bude jednoznačne definovanie jednoznačnej definície kreativity samotnej a korelácia metodiky výskumov, ktoré posunú tento odbor od špekulácií ku špecifikácii. Primárne musí byť objasnená klasická definícia kreativity ako spojenie niečoho nového s užitočným produktom a tvorivosť musí byť rozšírená za hranice svojho psychometrického pôvodu. Je kreativita kvalitou produktu, tvorivého procesu alebo človeka? Je fenoménom jednotlivca alebo fenoménom sociálnym? Je súčasťou každého alebo len charakteristickým znakom vybraných ľudí? Je kreativita hlavnou, dominujúcou aktivitou, ktorá značí rovnaký obsah vo všetkých kontextoch alebo je len špecifickou aktivitou, pri ktorej celkový kontext podlieha hlbšiemu zváženiu?

Robert Sternberg v publikácii Handbook of Creativity ďalej uvádza, že je potrebné, aby výskum tvorivosti kreatívne využíval vybrané metodiky, ktoré sa sústreďujú na už empiricky testované teórie kreativity. Podľa neho tri základné prístupy (psychometrický, experimentálny a biografický) majú silné aj slabé stránky. Je preto potrebné vypracovať takú metodiku, ktorá v sebe kombinuje serióznosť vedeckosti psychometrického a experimentálneho prístupu a zároveň autentickosť biografického prístupu. Aj napriek tomu, že nové prístupy, ktorými sú napríklad biologický alebo konceptuálny doposiaľ nemali značný vplyv na skúmanú oblasť, nevylučuje sa, že v budúcnosti neobsiahnu užitočné informácie.15 Súčasnosť prináša vďaka informačným technológiám stovky možných teórií a prístupov ku skúmaniu tvorivosti, výskumných prác, publikácií. Najvýznamnejšími autormi novodobých výskumov sú napríklad Teresa Amabile, Anna Craft alebo David Buckingham.

Profesorka prestížnej Harvard Business School Teresa Amabile, ktorá pôvodne vyštudovala odbor chémie, sa neskôr zamerala na psychológiu a v súčasnosti patrí medzi špičky vo svojom odbore. Zameriava sa najmä na problematiku toho, ako každodenný život vnútri organizácií dokáže ovplyvniť jednotlivca a jeho výkon. Jej výskum sa zameriava na kreativitu, produktivitu a inovácie vo vnútroorganizačnom procese.

Vyslovila tiež premisu, že pozitívne emócie, akými sú napríklad šťastie alebo láska, vplývajú na tvorivosť pozitívne, zatiaľ čo emócie negatívne – hnev, strach, smútok – vplývajú na každodennú tvorivosť jednotlivca negatívne.16 Anna Craft svoj život taktiež venovala výskumu kreativity.

Konkrétne sa zameriavala na kreativitu vo vyučovacom procese.

Vytvorila termín „possibility thinking“ (myslenie na možnosti), ktorým popísala nový pohľad na výskum kreativity a proces riešenia vzniknutých problémov. Publikácia Creativity Across the Primary Curriculum rozoberala využitie tejto vyslovenej teórie a jej potrebu zaužívania u jednotlivcov už v nízkom veku. Ďalšia publikácia Creativity and Education Futures: Learning in a Digital Age z roku 2011 viedla k výskumu tvorivosti u detí v matematike a vede a záujem teenagerov o digitálne prostredie hier. Vzhľadom na zameranie svojich štúdií na tvorivosť v školách nastolila otázku obchodnej a etickej stránky kreativity

12

strana 14 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

STERNBERG R. J., LUBART, T. I.: Handbook of Creativity.

Cambridge University Press, 1999, s. 459 16 POTIER, B.: HBS´s Teresa Amabile ´tracks creativity in the wild´. Harvard Gazette Archives [online] 2005 [cit. 201603-13] Dostupné na internete <http://news.harvard.edu/ gazette/2005/02.10/09-amabile.html> 15

a zodpovednosti vyučujúcich podporovať školské aj mimoškolské aktivity svojich žiakov.17

5 Testy tvorivosti

S nárastom záujmu o skúmanie tvorivosti ako samostatného odboru sa od jej prvej zmienky v práci J. P. Guilforda psychológovia zaujímali o možnosť zmerať kreativitu u jednotlivcov.

Testovanie tvorivosti sa stalo predmetom prác mnohých odborníkov a za dva najvýznamnejšie považujeme Guilfordov test divergentného myslenia a Torrancov test kreatívneho myslenia (TTCT; Torrance Test for Creative Thinking).

Prvý spomínaný typ prijalo mnoho výskumníkov (Wallach, Reddy, Kogan) a testy divergentného myslenia sa stali hlavnými nástrojmi merania schopnosti kreatívneho myslenia.

Kreatívny výkon jednotlivca je tu hodnotený z rôznych hľadísk.

Sú nimi fluencia – celkový počet relevantných odpovedí, flexibilita – počet rôznych myšlienkových kategórií zastúpených v relevantných odpovediach, originalita – štatistická vzácnosť relevantnej odpovede a elaborácia, čo značí množstvo detailov vo vypracovaní relevantných odpovedí. „Kvalitatívna i faktorová analýza Guilfordových testov naznačuje, že niektoré by sa dali označiť ako základné (uplatňujú sa v mnohých testoch, napr. flexibilita) a iné ako špeciálne (napr. originalita). Šírka a rôznorodosť Guilfordových testov je značná, keďže Guilford sa pokúšal vytvoriť so spolupracovníkmi testy na každý faktor divergentného myslenia.“18

Guilford skonštatoval, že duševné činnosti dosahujú výsledky prostredníctvom tréningu, a preto je možné očakávať, že systematické návyky v myslení môžu byť získané prostredníctvom rôznych cvičení.19 Faktor fluencie, ktorý Guilford vo svojich výskumoch kreativity a teórie divergentného myslenia považoval za jednu z intelektových schopností, ktorá ovplyvňuje práve tvorivosť, má odrážať schopnosť pohotovo, jednoducho vytvoriť čo najviac slov, myšlienok v čase, ktorý je limitovaný. Testy slovnej fluencie (napr. Test začiatkov/koncov slov) majú preveriť schopnosti respondentov uviesť čo najviac slov zodpovedajúcich danému štrukturálnemu vymedzeniu. Asociačná fluencia a testy na ňu zamerané predstavujú schopnosť jednotlivca uviesť čo možno najviac slov, ktoré sú k podnetovému slovu vo vymedzenom vzťahu (napr. Test rýchlosti tvorenia asociácií). Vyjadrovacia, expresívna fluencia jednoducho reflektuje schopnosť respondenta vyjadriť myšlienku slovami (napr. Test rýchlosti tvorenia výrazov). Množstvo nápadov na určenú tému možno zmerať testami ideačnej fluencie (napr. Test dôsledkov).

Schopnosť prekonávať myšlienkovú zameranosť a funkčnú fixáciu predpokladá druhý z Guilfordom uvedených faktorov tvorivosti, flexibilita. Testy orientované na flexibilitu preverujú pružnosť respondentov. Spontánna pružnosť v testoch, ako je napríklad Test neobvyklého použitia vecí sa prejavuje nevynútenou pružnosťou myslenia, pričom adaptívna pružnosť preverí adaptačné schopnosti jednotlivca pri meniacich sa podmienkach riešených situácií.

CREMIN, T, – CHAPPEL, K.: Anna Craft obituary. [online] The Guardian, 2014 [cit. 2016-03-12] Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/education/2014/nov/11/annacraft-obituary> 18 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava : STIMUL, 2004, s. 182 19 FRANKOVÁ, E.: Kreativita a inovace v organizaci. Grada Publishing, 2011, s. 62 17

V definícii tvorivosti je fundamentálnym prvkom originalita, novosť a taktiež efektivita, ktorá na seba často berie rôzne podoby vzhľadom k spôsobu, ktorým je neskôr vyhodnocovaná. Originalita je však trvalou a neodmysliteľnou súčasťou tvorivosti.20 Testy originality, medzi ktoré patrí napríklad Test dôsledkov, Titulky k príbehom a mnoho ďalších majú za úlohu preveriť dôvtipné a neobvyklé riešenia predkladaného problému.

Redefinovanie a elaborácia tvoria posledné dva faktory výskumu kreativity a divergentného myslenia podľa J. P. Guilforda. Testovanie týchto schopností odráža zbavovanie sa funkčnej fixácie a následné zmeny detailov použitých objektov a taktiež vypracúvanie a kompletizovanie riešení. Do tejto skupiny priraďujeme napríklad Test figurálnej produkcie alebo Transformáciu tvarov.21 Torrance sa pri svojej výskumnej práci v mnohých smeroch následne inšpiroval prácou svojho predchodcu a taktiež vytvoril test tvorivosti, ktorý sa však od Guilfordových líši svojou komplexnosťou. Namiesto merania len jednej, úzko špecializovanej schopnosti, každý z Torrancových testov dokáže zistiť viacero základných schopností kreatívneho myslenia. Oba tieto spôsoby testovania patrili v minulosti a aj v súčasnosti patria medzi najpoužívanejšie spôsoby testovania kreativity.22 Torrancove testy tvorivosti sú zostavené z relatívne jednoduchých verbálnych a figurálnych úloh a na naše podmienky ich prepracovala M. Jurčová. „Hoci test nedokáže zachytiť všetky schopnosti spojené s tvorivým správaním, jeho cieľom je poskytnúť čo najviac informácií o charaktere tvorivého procesu u detí a dospelých.“23

Torrance navrhol nasledovné využitie svojich testov: ■■ na porozumenie ľudskej mysle, jej funkciám a vývoju, ■■ na skúmanie efektívnych podkladov k individualizovaniu zadaní, ■■ pre nápravné a psychoterapeutické programy, ■■ pre možnosti stanoviť hodnotu efektívnosti výučbových programov, materiálov, učebných plánov a vyučujúcich procesov, ■■ pre prípadné uvedomenie si skrytých potenciálov.24 Počas niekoľkoročného výskumu Torrance upravoval spôsoby bodovania testov. V treťom vydaní príručky k vypracúvaniu a hodnoteniu testov pridal k známym trom faktorom divergentného myslenia ďalšie dve hodnotené skupiny, a to abstraktivitu titulov a rezistenciu predčasných uzáverov, pričom eliminoval faktor flexibility. Tiež pridal trinásť ukazovateľov tvorivej sily, ktoré sám nazýval „creative strenghts“ – tzv. tvorivé sily: ■■ vyjadrenie emócií,výrečnosť, vyjadrenie kontextu, príbehu, ■■ pohyb, akcia, DIPPO, C.: Evaluating The Alternative Uses Tests of Creativity. [online] University of Wisconsin La Crosse. 2013 [cit. 201602-22] Dostupné na internete: <http://www.ncurproceedings. org/ojs/index.php/NCUR2013/article/viewFile/547/346> 21 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava: STIMUL, 2004, s. 182 - 186 22 FRANKOVÁ, E.: Kreativita a inovace v organizaci. Grada Publishing, 2011, s. 18 - 19 23 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava: STIMUL, 2004, s. 187 24 KIM, K.: Critique of the Torrance Tests of Creative Thinking. [online] 2002 [cit. 2016-03-13] Dostupné na internete:<http:// web.archive.org/web/20080119015727/http://kyunghee. myweb.uga.edu/portfolio/review%20of%20ttct.htm> 20

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 15

■■ výraznosť, expresívnosť titulov, ■■ syntéza viacerých neúplných figúr, ■■ syntéza viacerých dvojíc čiar a kruhov, ■■ neobvyklá vizualizácia, ■■ vnútorná vizualizácia, ■■ posúvanie alebo prekračovanie hraníc, ■■ humor, ■■ bohatosť predstavivosti, ■■ farbitosť predstavivosti, ■■ fantázia.25 Torrance vo svojej práci The nature of creativity as manifest in its testing píše, že kreativita je mnohostranný fenomén, ktorý vykresľujú presné definície a aj keď existuje mnoho kvalitných, ktoré boli vyslovené, vyberá práve tri, ktoré sprevádzali počas niekoľkých rokov jeho výskum. Definícia vyplývajúca z výskumu, umelecká definícia a veľmi jednoduchá „definícia prežitia“. Našiel riešenie, ako pretaviť tieto definície do meracích prostriedkov, ktoré mali svoju analógiu v učení a skutočnom živote. Jeho argumentom pre testovanie ako legitímny spôsob získavania informácií o pôvode tvorivosti je fakt, že skúmanie správania je v analógii s reálnym životom.

Mnoho testov preukázalo spojenie medzi výsledkami testov a reálnym správaním sa jednotlivcov v každodennom živote.26

6 Vyučovacie stratégie a metódy na rozvoj tvorivosti vo vyučovaní mediálnej výchovy

Súčasná doba plná neuveriteľne rýchlych technologických zmien ukazuje, že na zachytenie našej pozornosti v obrovskom množstve informácií je potrebné nie len cieľavedome vyberať obsah informácií, ale následne aj jeho prevedenie. V novinách čítame len tie najväčšie titulky, reklám je také množstvo, že sa nám ich obsah zlieva dokopy, knihy si vyberáme podľa obalov a podobne. Ak je na dospelého človeka vytváraný dennodenne tlak a jeho pozornosť má kolísavú tendenciu, zamysleli sme sa, ako je to s vnímaním obsahov u detí. Čo všetko je potrebné v rámci vyučovacieho procesu zahrnúť tak, aby krivka pozornosti jednotlivca zostala v čo najvyššom bode?

Maňák a Švec vo svojej publikácii Výukové metody píšu, že v súčasnej dobe presadzuje moderná pedagogika model výučby, v ktorom sa podstatne viac vyžaduje aktivita, samostatnosť a tvorivosť žiakov a ktorý motivuje žiakov k tzv. autoregulácii ich učenia sa.27 Mediálna výchova je jedným z vyučovacích predmetov, pri ktorej môže pedagóg neobmedzene využívať svoju kreativitu. Tak ako každý iný predmet by sa vyučujúci mal vďaka vlastnej tvorivosti snažiť vzbudiť v žiakoch prirodzenú zvedavosť a primeraným spôsobom motivovať k očakávaným výsledkom v rámci zvládnutia učebných osnov predmetu. Značným uľahčením výučby mediálnej výchovy je možnosť používať samotné médiá ako názorné pomôcky, ktoré si však netreba mýliť s predmetom, a teda hlavnou náplňou vyučovacej hodiny. Vďaka smartfónom, rádiám alebo výtlačkom periodík má KIM, K.: Critique of the Torrance Tests of Creative Thinking. [online] 2002 [cit. 2016-03-13] Dostupné na internete:<http:// web.archive.org/web/20080119015727/http://kyunghee. myweb.uga.edu/portfolio/review%20of%20ttct.htm> 26 TORRANCE, E.: The nature of creativity as manifest in its testing. In: The Nature of Creativity: Conterporary Psychological Perspectives. Cambridge University Press, 1988, s. 72 – 73 27 MAŇÁK, J., ŠVEC, V.: Výukové metody. Brno : Paido, 2003, s. 18 25

strana 16 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

pedagóg možnosť zaujať pozornosť svojho publika a jednoznačne tak zvýšiť efektivitu vyučovania podstaty mediálnej výchovy, ktorou je primárne naučiť žiakov kriticky myslieť a vyberať si obsahy mediálnych posolstiev, ktoré im môžu byť osožné a nie škodlivé. V prípade, že vyučovanie tohto predmetu nie je poňaté správne, keď vyučujúci nechápe podstatu mediálnej výchovy a primerane nevyužíva kreatívne možnosti, ktoré mu tento predmet ponúka, mediálna gramotnosť mladých ľudí môže narastať len veľmi pomaly a nedostatok kritického myslenia môže spôsobiť rozličné problémy (napr. sociálne). Je mnoho spôsobov ako v tomto prípade využiť tvorivosť, pričom jedným z nich je využívanie aktivizujúcich metód vo vyučovaní. „Najlepšou cestou k dosiahnutiu efektívnosti vyučovania je aktivizovanie žiaka, t.j. vloženie študujúceho do prostredia, kde môže byť aktívnym účastníkom rôznych činností, situácií a naopak, najnepriaznivejšie je učenie sa z informácií prezentovaných prostredníctvom verbálnych symbolov.“28 Za podstatu aktivizujúcich metód môžeme

považovať plánovanie, riadenie vyučovania tak, aby dochádzalo k splneniu stanoveného vzdelávacieho cieľa vďaka vlastnej poznávacej činnosti študentov. Tieto metódy majú podporovať u študentov záujem o učenie, intenzívne prežívanie, myslenie a konanie.29 Táto dynamická forma vyučovania efektívne vplýva na vôľu študentov dozvedieť sa niečo nové a užitočné.

Z ďalších metód, ktoré považujeme za vhodné na rozvoj tvorivosti a zároveň aj použiteľné v rámci vyučovania mediálnej výchovy, uvádzame problémové a projektové vyučovanie, diskusné metódy, kooperatívnu výučbu, bádateľské hodiny, autentické učenie. Cieľom autentického učenia alebo autentického výkonu je hodnotenie žiakov a ich znalostí na základe aplikácie učebnej látky v komplexnej reálnej situácii. „Autentické učenie

odráža proces, ktorým bola v priebehu ľudskej histórie získaná väčšina znalostí a schopností. (...) Autentické učenie umožňuje žiakom vychádzať zo zodpovedajúceho kontextu a používať získané poznatky zmysluplným spôsobom.“30 Tento typ vyučovania preto považujeme

za zvlášť vhodné využívať práve na hodinách mediálnej výchovy, ktorá už svojou podstatou predpokladá prepojenie s praktickými výstupmi. Veľmi dôležitým prvkom mediálnej výchovy je pochopenie informácií a schopnosť pracovať s nimi a kriticky ich zhodnotiť. Práve túto činnosť podporuje autentické učenie.

V mnohých prípadoch sa totiž žiaci musia učiť informácie, ktoré nevedia v reálnom živote využiť, považujú ich za zbytočné a učitelia nemajú chuť, čas alebo možnosti, ako svojim študentom ukázať reálne využitie v praxi. Autentické vyučovanie je typické skôr produkciou než reprodukciou, žiaci sa musia fakty nielen naučiť, ale mali by ich vedieť aj využiť, pracovať s nimi.

Autentické učenie tiež zahŕňa zhromažďovanie, interpretáciu a syntézu informácií a znalostí a výsledkom tejto činnosti sú „produkty, ktoré majú estetickú, praktickú alebo osobnú hodnotu.“31

K základným podmienkam autentického vyučovania Pasch a kol. zaraďuje použitie tvorivého myslenia, hĺbku poznávania, súvislosť s reálnym svetom, rozhovor o podstatných veciach BETÁK, N. – OŽVOLDOVÁ, M.: Tvorba aktívneho vyučovacieho prostredia pri vyučovaní programovania. [online]. [cit. 2016-01-27] Dostupné na internete: <pdf.truni.sk/ download?actafp/2011/c/betak-ozvoldova.pdf> s. 88 29 HORŇÁKOVÁ, A.: Aktivizujúce a motivujúce metódy vo vyučovaní odborného jazyka. [online] 2014 [cit. 2016-01-27] Dostupné na internete: <http://www.grantjournal.com/issue/0301/ PDF/0301hornakova.pdf> s.16 30 PASCH, M. a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině.

1. vydanie. Praha: Portál, 1998. s. 150 31 PASCH, M. a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. s. 150 28

a sociálnu klímu podporujúcu dobré výkony. To všetko priamo súvisí s tvorivosťou, ktorá je intenzívne spojená s prostredím, v ktorom žiaci pracujú, ale aj s osobnosťou učiteľa.

Bádateľské hodiny sú veľmi dobre využiteľné aj na hodinách mediálnej výchovy a intenzívne podporujú rozvoj tvorivosti.

„Tento typ výučby vyžaduje od žiakov, aby kládli otázky, skúmali informácie, vytvárali hypotézy, zhromažďovali údaje a formulovali závery. Žiaci pri hodinách aktívne objavujú zákonitosť, ktorá objasňuje záhadnú udalosť alebo množstvo údajov. Bádateľské hodiny sú zvlášť cenné tým, že sa pri nich žiaci zapoja do autentického výskumu.“32

Práve to je veľmi hodnotné v rámci mediálnej výchovy a zvlášť preto, že v rámci hodín mediálnej výchovy sa často viac využíva koncept larning-by-doing, ktorý je postavený na praktickej tvorbe produktov, a zabúda sa na kritický a analytický prístup k médiám. Bádateľské hodinu predstavujú možnosť, ako žiakov podnietiť k analýze médií a ich produktov zaujímavým spôsobom. S bádateľskými hodinami aj autentickým učením súvisí problémové učenie, ktoré je charakteristické tým, že žiaci sami riešia konkrétne teoretické alebo praktické problémy. Tu je okrem mediálnej výchovy využiteľná aj problémová dimenzia tvorivosti – tvorivé riešenie problémov, ktoré predstavuje východisko napríklad pre mnohé manažérske pozície.

Kooperatívne vyučovanie je pre mediálnu výchovu vhodné najmä z hľadiska nevyhnutnosti spolupracovať v menších skupinách. Samostatnú kapitolu tejto témy tvorí spôsob výberu skupín, ktorý by mal každý učiteľ starostlivo zvážiť.

Kooperatívne vyučovanie ponúka viac možností, ako žiakov formovať aj hodnotovo a zároveň rozvíja ich sociálne a komunikačné schopnosti v kolektív. podobnou modernou metódou je v súčasnosti často využívané projektové vyučovanie, ktoré predstavuje možnosť rozvoja hodnôt a tvorivých schopností žiakov, zároveň im ponúka dostatočne zaujímavé impulzy na zvýšenie ich motivácie vo vyučovaní, čo pre učiteľa znamená ľahšie dosahovanie cieľov. Pre mediálnu výchovu je využiteľné najmä z hľadiska možnosti využívať ho na dlhodobejšie úlohy a z hľadiska atraktivity pre žiakov, ale má aj iné výhody.

Diskusia je v akomkoľvek vyučovaní nevyhnutnou zložkou, zvlášť to platí v prípade mediálnej výchovy, ktorá vyžaduje interaktivitu medzi učiteľom a žiakom. Diskusie sú podnetné v rámci hodnotenia mediálnych produktov a vyjadrovania subjektívnych názorov i výmeny skúseností, názorov a rozvoji argumentačných zručností.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE AMABILE, T.: Componential Theory of Creativity. In: Encyclopedia of Management Theory. Harvard Business School : SAGE Publications, Inc., 2013, s. 134-138 ISBN 978-1-4129-9782-9 BETÁK, N., OŽVOLDOVÁ, M.: Tvorba aktívneho vyučovacieho prostredia pri vyučovaní programovania. [online] 2011 [cit. 2016-01-27] Dostupné na internete: <pdf.truni.sk/ download?actafp/2011/c/betak-ozvoldova.pdf> DIPPO, C.: Evaluating The Alternative Uses Tests of Creativity. [online] University of Wisconsin La Crosse. 2013 [cit. 2016-0222] Dostupné na internete: <http://www.ncurproceedings.org/ ojs/index.php/NCUR2013/article/viewFile/547/346> CREMIN, T, - CHAPPEL, K.: Anna Craft obituary. [online] The Guardian, 2014 [cit. 2016-03-12] Dostupné na internete: <http://www. theguardian.com/education/2014/nov/11/anna-craft-obituary> 32

PASCH, M. a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině.

1. vydanie. Praha: Portál, 1998. s. 230

CUMMINS, J.: A Brief Historical Ontology of Creativity Research in the United States: Tracing the Zeitgeist. In: SFU Education Review. [online] 2013 [cit.2016-02-10] Dostupné na internete: < http://www.sfuedreview.org/a-brief-historicalontology-of-creativity-research-in-the-united-states-tracingthe-zeitgeist/> FRANKOVÁ, E.: Kreativita a inovace v organizaci. Grada Publishing, 2011, 256 s. ISBN 978-80-247-3317-3 GRÁC, J.: Psychológia výchovy. In. Učiteľská psychológia.

Bratislava : SPN, 1992. s. 210-245. ISBN 80-08-00433-9 KIM, K.: Critique of the Torrance Tests of Creative Thinking. [online] 2002 [cit. 2016-03-13] Dostupné na internete: <http:// web.archive.org/web/20080119015727/http://kyunghee. myweb.uga.edu/portfolio/review%20of%20ttct.htm> KLINDOVÁ, Ľ. a kol.: Aktivita a tvorivosť v škole. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. 136 s. ISBN 80-08-00399-5 KOMENDAT, S.: Howard Gardner’s Essence in Creativity. [online] Buffalo State College : International Center for Studies in Creativity, 2009 [cit.2015-12-03] Dostupnéanaainternete:< http:// sarahkomendatcreativityportfolio.weebly.com/uploads/ 5/5/4/6/5546469/howard_gardner_in_creativity.docx> KÖNIGOVÁ, M.: Tvořivost. Techniky a cvičení. Praha : Grada, 2007. 188 s. ISBN 80-24716-52-6 LOKŠOVÁ, I., LOKŠA, J. Teória a prax tvorivého vyučovania.

Prešov : ManaCon, 2001. 336 s. ISBN 80 -89040 -04 -7 MAŇÁK, J., ŠVEC, V.: Výukové metody. Brno : Paido, 2003. 219 s. ISBN 80-7315-039-5 PASCH, M. a kol. Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině.

1. vydanie. Praha: Portál, 1998. 424 s., ISBN 80-7178-127-4 POTIER, B.: HBS´s Teresa Amabile ´tracks creativity in the wild´. [online] Harvard Gazette Archives, 2005 [cit. 201603-13] Dostupné na internete: <http://news.harvard.edu/ gazette/2005/02.10/09-amabile.html> ROGERS, C.: On becoming a person. Boston : Houghton Mifflin, 1961, 420 s. ISBN 9780395755310 SPOUSTA, V.: Umělecká a pedagogická tvořivost - srovnání, shody a rozdíly. In: Tvořivost učitele k tvořivosti žáků. Sborník z celostátního semináře k problematice tvořivosti v práci učitele a žáka. Brno : Paido, 1997. s.76-82. ISBN 80-85931-47-8 STERNBERG R. J., LUBART, T. I.: Handbook of Creativity.

Cambridge University Press, 1999, 490 s. ISBN 0521576040 SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť od záhady k poznaniu. Bratislava: STIMUL, 2004. 371 s. ISBN 80-88982-72-3 TORRANCE, E.: The nature of creativity as manifest in its testing. In: The Nature of Creativity: Conterporary Psychological Perspectives. Cambridge University Press, 1988. s. 43 – 73, ISBN 0 521 33036 X

INFORMÁCIE O AUTORKE

Mgr. Mária Ambrozová je absolventkou dennej formy magisterského študijného programu masmediálna komunikácia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Už počas štúdia boli stredobodom jej záujmu kreatívne, praktické predmety a tiež predmety zamerané na žurnalistiku.

Absolvovala niekoľko pracovných stáží v rôznych médiách a v súčasnosti pracuje ako redaktorka mesačníka o bývaní.

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 17

foto: markusspiske (https://pixabay.com/photo-1545405/)

Tlačené médiá: metodický návrh vyučovania mediálnej výchovy Stanislava Laufíková

strana 18 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

ABSTRAKT

ABSTRACT

Autorka v príspevku ponúka podrobne rozpracovanú metodiku štyroch vyučovacích hodín mediálnej výchovy pre 8. ročník ZŠ. Návrh je orientovaný na tematický celok Tlačené médiá, obsahuje podrobnú špecifikáciu cieľov, východísk a priebehu vyučovacích hodín spolu s pomôckami.

The author offers a methodology to elaborate four lessons of media education for 8th Grade. The proposal is focused on thematic unit Print media and it contains a detailed specification of objectives, assumptions and process of school hours with the device.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

KEY WORDS

mediálna výchova, 8. ročník ZŠ, vyučovacia hodina.

1 Vyučovacia hodina Štruktúra redakcie v tlačených médiách Ročník: ôsmy Predmet: mediálna výchova Tematický celok: Tlačené médiá Téma: Štruktúra redakcie v tlačených médiách Ciele: 1. Študent pozná hierarchickú štruktúru redakcie v tlačených médiách.

2. Študent vie priradiť jednotlivé úkony daným členom reakcie.

3. Študent chápe, ako jednotlivé funkcie v redakcii na seba nadväzujú, a rozumie ich závislosti na sebe.

4. Študent vie, akými vlastnosťami by mal novinár disponovať a vie si predstaviť, čo sa pod týmito vlastnosťami skrýva.

Východiská: Tvorba mediálnych produktov je zložitý a systematický proces. Podobá sa mravenisku, v ktorom všetci navzájom spolupracujú. Tam, kde končí práca jedného člena redakcie, začína práca iného. Kto všetko stojí za správou či reportážou nám pomôže zistiť hierarchická štruktúra v tlačených médiách. Časová dotácia: 1. vyučovacia hodina = 45 minút Pomôcky: tabuľa, krieda Priebeh vyučovacej hodiny: Začiatok: 5 minút Učiteľ položí na začiatku hodiny otázku žiakom, aké druhy médií poznajú. Po tom, čo študenti uvedú aj tlačené médiá, predstaví im tematický celok, ktorý otvoria prvou témou a to Štruktúra redakcie v tlačených médiách.

Priebeh: 35 minút 1. Učiteľ sa opäť pýta žiakov, či poznajú nejaké názvy profesií, ktoré sa podieľajú na tvorbe časopisu. Vypisuje jednotlivé správne odpovede na tabuľu. Učiteľ doplní všetky profesie, ktoré žiaci nespomenuli v redakcii a podá im výklad o jednotlivých pracovných pozíciách v redakcii a ich funkciách (viď. pomocný materiál Funkcie pracovných pozícií). Spoločne na tabuľu so žiakmi nakreslí „tortu“ (viď. pomocný materiál Hierarchická štruktúra médií), kde na jednotlivé poschodia priraďujú dané pracovné pozície od najnižšej úrovne po najvyššiu. Žiaci dedukujú podľa názvu pozície (napríklad korektor), čo je náplňou tejto práce. Učiteľ kreslí tortu s názvami pozícií na tabuľu, zatiaľ čo žiaci do svojich zošitov kreslia tortu, ale už s popisom pracovnej náplne k danej pozícii.

media education, 8th grade, lesson.

2. Učiteľ položí otázku, aké charakterové vlastnosti by mal mať redaktor. Respektíve, aký človek sa podľa ich uváženia môže stať novinárom. Nastáva diskusia a po tom, čo žiaci vyslovia konkrétnu vlastnosť, zapíšu si ju do zošita.

Učiteľ položí otázku, či môže redaktor disponovať ešte inými (konkrétnymi) vlastnosťami (viď. pomocný materiál Charakterové vlastnosti novinára) a žiaci sa zamýšľajú nad jednotlivými vlastnosťami a buď potvrdzujú, alebo vyvracajú jednotlivé vlastnosti, ktoré učiteľ uvádza.

3. Učiteľ zadá domácu úlohu, ktorou je vypísať si ku konkrétnym charakterovým vlastnostiam, ktoré si žiaci zapisovali do zošita popis, čo podľa ich vlastného uváženia tieto vlastnosti znamenajú a ako sa konkrétne prejavuje človek s takýmito vlastnosťami v bežnom živote.

Koniec hodiny: 5 minút Na konci hodiny učiteľ zhrnie celé učivo myšlienkovou mapou (viď. pomocný materiál Myšlienková mapa), ktorú demonštruje na tabuľu. Do jednotlivých bubliniek pre uľahčenie napíše, čo očakáva, aby žiaci doplnili do bubliniek.

Metódy a formy práce: ■■ diskusia – pri premýšľaní nad konkrétnymi druhmi médií, ■■ brainstorming – pri profesiách a ich funkciách, ■■ myšlienkové mapy – pri zhrnutí učiva.

Význam tematického celku z hľadiska mediálnej výchovy: Obsah vyučovacej hodiny Štruktúra redakcie v tlačených médiách má napomôcť študentom pochopiť, aké rôzne pracovné pozície stoja za tvorbou novín či časopisov. Študenti tiež pochopia, čo je úlohou jednotlivých pozícií. Na základe vlastností, ktoré priradzujú jednotlivým postom v redakcii, sa môžu stotožniť s určitou prácou, ktorou by sa mohli realizovať v redakcii svojho školského časopisu.

Pomocné materiály Funkcie pracovných pozícií Majiteľ – je vlastníkom, rozhoduje o tom, akým smerom pôjde časopis (noviny), rozhoduje o tom, o čom sa bude písať.

Riaditeľ – riadi celú inštitúciu. Šéfredaktor – má všetko na starosti, nepíše články, ale maximálne úvodník, kontroluje chod redakcie, reprezentuje noviny navonok.

Zástupca šéfredaktora – zastupuje prácu šéfredaktora počas jeho neprítomnosti, robí úlohy, ktoré šéfredaktor napríklad nestíha, prípadne je nimi od neho poverený

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 19

Vedúci vydania – zaraďuje príspevky do vydania, schvaľuje ich alebo ich zamieta, zadáva úlohy redaktorom, vyberá témy ankiet, kontroluje priebežne prácu svojich podriadených.

Redaktor – autor príspevkov, spracúva informácie, zháňa námety na články, chodí do terénu.

Editor – kontroluje v príspevkoch fakty a štylistiku, je v stálom kontakte s redaktorom.

Korektor – opravuje štylistické chyby v príspevkoch.

Fotograf – zabezpečuje fotografie, dopĺňa články obrázkami (niektoré redakcie fotografov nemajú, fotografie si zabezpečujú redaktori).

Grafik – upravuje obrázky, zalamuje noviny.

Redakčný elév – pracuje ako začiatočník, práci sa učí v skutočnej redakcii, zvyčajne robí „nevďačnú“ prácu (ankety).

Externý redaktor – pracuje zväčša z domu, jeho náplň práce je podobná ako práca redaktora s vedením ma uzatvorené špeciálne podmienky práce (napr. presný počet článkov za týždeň alebo práca na zavolanie).

Hierarchická štruktúra médií

2 Vyučovacia hodina Žurnalistické žánre Ročník: ôsmy Predmet: mediálna výchova Tematický celok: Tlačené médiá Téma: Žurnalistické žánre Ciele: 1. Študent vie rozlíšiť medzi spravodajstvom a publicistikou.

2. Študent pozná charakteristiku jednotlivých žurnalistických žánrov.

3. Študent ovláda základné spravodajské otázky potrebné na vytvorenie správy, ale aj otázky doplňujúce, potrebné na vytvorenie rozšírenej správy.

4. Študent dokáže vytvoriť správu, rozšírenú správu, anketu, rozhovor, reportáž.

5. Študent ovláda základné zásady pri písaní správy.

6. Študent vidí základný rozdiel medzi správou a rozšírenou správou.

Východiská: V širokej ponuke informácií je dnes ťažké sa zorientovať. Téma nám pomôže zorientovať sa v jednotlivých typoch mediálnych produktov. Vysvetľuje základné rozdiely medzi žurnalistickými žánrami a ich charakteristickými prvkami.

Uvedie nás do problematiky spravodajstva a publicistiky. Časová dotácia: 1. vyučovacia hodina = 45 minúta Pomôcky: tabuľa, krieda Priebeh vyučovacej hodiny: Začiatok: 5 minút Učiteľ sa na začiatku hodiny opýta žiakov, kto a kedy naposledy čítal noviny (prípadne časopisy). Žiaci odpovedajú a nasleduje zaznie doplňujúca otázka učiteľa, či si všimli základné rozdiely medzi jednotlivými článkami. Nastáva diskusia.

Charakterové vlastnosti novinára Aktivita, poctivosť, odhodlanie, tvorivosť, záujem o ľudí, zvedavosť, túžba poznať pravdu, nehanbí sa, nebojí sa ľudí, komunikatívnosť.

Myšlienková mapa

strana 20 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Priebeh: 35 minút 1. Učiteľ sa pýta žiakov, či niekedy počuli pojmy spravodajstvo a publicistika. Pokiaľ áno, spoločne vytvoria základnú charakteristiku, ktorú si zapíšu do zošita. Pokiaľ nie, vysvetlí im tieto pojmy a popíše základné rozdiely medzi nimi (viď. pomocný materiál Základné definície spravodajstva a publicistiky) 2. Učiteľ vyzve žiakov, aby mu povedali, aké žurnalistické žánre poznajú, a aby prepojili svoje znalosti nielen z praxe, ale aj z iných predmetov (na slovenskom jazyku časť žánrov preberali). Všetky správne odpovede píšu žiaci spoločne na tabuľu aj do zošita. Následne im vysvetlí definíciu jednotlivých žurnalistických žánrov (viď. pomocný materiál Definície jednotlivých žánrov) a na základe ich popisu žiakov vyzýva aby premýšľali nad tým, ktoré žánre mohli vidieť.

3. Žiaci sa od učiteľa dozvedajú, aké základné parametre má obsahovať správa a na aké 4 otázky má odpovedať (viď. pomocný materiál Základné spravodajské otázky). Tiež dopĺňa základné predpoklady výstavby rozšírenej správy a 2 doplňujúce otázky, ktoré sú potrebné na zostavenie správy (viď. pomocný materiál Doplňujúce spravodajské otázky).

Koniec hodiny: 5 minút Na konci hodiny učiteľ vyzve žiakov, aby zhrnuli, na aké otázky ma odpovedať správa a tieto otázky vypíše na tabuľu. Priradí k nim ľubovoľné odpovede tak, aby bolo logicky možné (poprípade aj vtipné) z odpovedí vytvoriť správu. Žiaci vytvárajú správy do svojich zošitov. Dobrovoľníci prečítajú vytvorené správy a ostatní sledujú a rekapitulujú, či sa v správe nachádzali všetky odpovede na uvedené otázky.

Učiteľ dopíše ďalšie dve doplňujúce otázky pre potreby rozšírenej správy na tabuľu a žiaci dostanú za domácu úlohu na základe základných a doplňujúcich otázok (na ktoré si ľubovoľne zvolia odpovede) vytvoriť rozšírenú správu.

Metódy a formy práce: ■■ diskusia – pri vstupnej aktivite pri premýšľaní nad rozdielmi v článkoch ■■ brainstorming – pri premýšľaní nad známymi žánrami ■■ sokratovský dialóg – pri spájaní definície spravodajstva a publicistiky Význam tematického celku z hľadiska mediálnej výchovy: Obsah vyučovacej hodiny má napomôcť študentom pri pochopení odlišností jednotlivých žánrov. Žiaci na základe teoretických poznatkov o správe vytvárajú správu a rozšírenú správu.

Tieto praktické zručnosti využijú opätovne pri tvorbe vlastnej mediálnej práce.

Pomocné materiály k druhej vyučovacej hodine Základné definície spravodajstva a publicistiky Žáner – súhrn označení pre skupinu žurnalistických diel so spoločnými prvkami – tematickými a kompozičnými.

Publicistické žánre – obsahujú názor a hodnotenie, presviedčajú.

Spravodajské žánre – informujú o udalosti, alebo jave.

Definície jednotlivých žánrov správa – informuje, odpovedá na základné spravodajské otázky rozšírená správa – obsahuje doplňujúce informácie, odpovedá na otázky AKO a PREČO flesh – veľmi stručná, niekedy je aj titulkom komentár – vychádza zo známych faktov, ponúka osobný názor, reaguje na aktuálnu situáciu interview – rozhovor, dialóg otázok a odpovedí, má svoje pravidlá recenzia – zhrňujúci posudok diela, je subjektívna článok – všeobecne: všetko, čo patrí do publicistických žánrov, akýkoľvek materiál okrem správy úvodník – zaujíma stanovisko, stĺpcová forma, píše šéfredaktor ediotoriál – „reklama na to, čo bude v časopise“, píše šéfredaktor pozvánka – pozýva na udalosť úvaha – zamyslenie sa nad problematikou, osobný postoj autora reportáž – informácie z miesta diania, komentovaný zážitok anketa – 1. otázka viacerým respondentom, ktorí navzájom nepoznajú svoje odpovede blogy – nemajú so žurnalistikou nič spoločné Základné spravodajské otázky KTO, ČO, KEDY, KDE – základné spravodajské otázky obsiahnuté v každej správe

Doplňujúce spravodajské otázky AKO, PREČO – doplňujúce spravodajské otázky, nachádzajú sa v rozšírenej správe

3 Vyučovacia hodina Titulky

Ročník: ôsmy Predmet: mediálna výchova Tematický celok: Tlačené médiá Téma: Titulky Ciele: 1. Študent pozná základné pravidlá pri tvorbe titulkov.

2. Študent je schopný samostatne vytvoriť originálny titulok.

3. Študent vidí rozdiel medzi manipulatívnym titulkom a bežným titulkom.

4. Študent vie, ako má vyzerať obrázok pri článku, pozná správne citovanie prevzatých obrázkov a svoje znalosti dokáže použiť aj pri vlastnej tvorbe.

Východiská: „Titulky sú nahé tanečnice, ktoré lákajú do misionárskej katedrály novín.“ Toto je citát priekopníka žurnalistiky Josepha Pulitzera. Titulok je ako reklama na samotný obsah článku.

Titulok je to prvé, s čím sa pri čítaní stretávame. Preto titulky musia byť pútavé, originálne a jedinečné. Titulky neraz bývajú aj manipulatívne, preto téma Titulky nám dovolí nahliadnuť na to, ako sa „reklamy“ na články tvoria. Časová dotácia: 1. vyučovacia hodina = 45 minúta Pomôcky: tabuľa, krieda, noviny, ukážky titulkov z internetových článkov Priebeh vyučovacej hodiny: Začiatok: 5 minút Vzhľadom na časovú nenáročnosť témy Titulky učiteľ zvolí na začiatku hodiny opakovanie. Učiteľ pokladá rýchle otázky, očakáva rýchle odpovede (viď. pomocný materiál Otázky na opakovanie). Hra je ako rýchly rozstrel. Žiak s najväčším počtom správnych odpovedí a najväčšou rýchlosťou odpovedí získava plusku.

Priebeh: 35 minút 1. Učiteľ vyzve žiakov, aby prečítali rozšírené správy, ktoré mali spracovať za domácu úlohu na základe ľubovoľných odpovedí, ktoré si zvolili na všetky spravodajské otázky.

Trieda spoločne počúva správy a po prečítaných sa vyhodnotí najlepšia. Tí. ktorí vytvorili správu, ktorá spĺňa kritériá správy (odpovedá na všetky spravodajské otázky), získajú plusový bod. Trieda spoločne počúva tých, ktorí čítajú správy a hľadajú prípadné chyby (chýbajúca odpoveď na spravodajské otázky).

2. Učiteľ sa opýta žiakov, čo každej jednej správe chýbalo.

Očakáva odpoveď názov, alebo titulok. Nadviaže teda na tému, ktorú majú spoločne preberať. Vysvetlí žiakom čo titulky sú, čo musia obsahovať a akú plnia v novinách funkciu (viď. pomocný materiál Zásady pri písaní titulkov).

3. Učiteľ rozdá noviny každej dvojici (zámerne každej dvojici iné číslo) a nasleduje práca vo dvojiciach. Žiaci vyhľadávajú titulky, ktoré nespĺňajú stanovené kritériá. (neobsahujú sloveso v činnom rode). Žiaci majú takto nájsť čo najviac titulkov a prepracovať ich na správne.

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 21

4. Učiteľ má pripravené vypísané titulky z internetových článkov (viď. pomocný materiál Aké články sa môžu skrývať za týmito titulkami?). Prečíta ich nahlas pred triedou a trieda má za úlohu hádať, o čom daná správa na základe titulku mohla písať. Podstatou práce je ozrejmiť žiakom to, že titulky bývajú často aj manipulatívne (viď. pomocný materiál Príklady manipulatívnych titulkov).

5. Žiaci sa rozdelia do skupiniek po štyroch členoch. Ich úlohou je vytvoriť na zadanú (pokiaľ možno vtipnú) tému výstup (viď. pomocný materiál Téma na prípravu vlastného mediálneho produktu (správa, flash, rozšírená správa, reportáž, pozvánka). Jedna skupinka tvorí správu, druhá rozšírenú správu, tretia flesh, štvrtá reportáž, piata pozvánku. Je na nich, ako si prerozdelia v skupine čiastkové úlohy. Ich úlohou je vymyslieť obsah výstupu s čo najoriginálnejším titulkom. Skupinka, ktorá splnila všetky požiadavky na konkrétny výstup (napr. správa spĺňa všetky parametre, titulok je so slovesom v činnom rode), získava plusové body.

Aké články sa môžu skrývať za týmito titulkami?

Stane sa z najvyššieho súdu bezdomovec? (článok o probléme s budovou najvyššieho súdu) Dôchodkyňa sa zobudila počas krádeže, to čo nasledovalo potom, na to nikdy nezabudne (článok o tom, ako videla lupiča naživo počas krádeže)

Koniec hodiny: 5 minút Na konci hodiny učiteľ načrtne problematiku obrázkov, ktoré sú pri tvorbe článkov v novinách či na webe nevyhnutné. Opýta sa triedy, či poznajú význam slova plagiátorstvo.

Učiteľ objasní problematiku plagiátorstva a v tej súvislosti vysvetlí, ako sa prevzaté obrázky môžu používať a priblíži, ako sa v novinách, prípadne na webe citujú (viď. pomocný materiál Zásady pri tvorbe fotografií, obrázkov).

Zásady pri tvorbe fotografií, obrázkov ■■ Primeraná veľkosť.

■■ Vytvárať si vlastné foto archívy ilustračných fotiek.

■■ Citácia prevzatých obrázkov musí mať pod obrázkom odkaz odkiaľ bol prevzatý.

■■ Možnosť využívať voľné fotobanky bez potreby následnej citácie.

■■ Uvádzať zdroj fotografií – zdroj: internet je nesprávne.

■■ Pozor na autorský zákon – za „ukradnuté“ fotografie alebo obrázky hrozia pokuty.

Metódy a formy práce: ■■ didaktické hry – úvodný opakovací kvíz ■■ brainstorming – pri hľadaní významu slova plagiátorstvo ■■ diskusia – pri premýšľaní nad obsahom správ na základe prečítaných titulkov ■■ kooperatívne učenie – pri tvorbe mediálneho výstupu ■■ skupinová práca – pri tvorbe mediálneho výstupu Význam tematického celku z hľadiska mediálnej výchovy: Reklama je dnes už všade okolo nás. Či ju vnímame aktívne alebo pasívne, reklamou sme ovplyvňovaní. Aj titulky sú akousi formou reklamy. Reklamy na prečítanie článku. Študenti sa tak dozvedia, že práve lákavý titulok ich môže stiahnuť k prečítaniu prázdneho a nehodnotného obsahu. Naučia sa tiež, že titulky sú občas tou najťažšou časťou tvorby mediálneho obsahu. Toto poznanie im môže napomôcť pri ich vlastnej redakčnej práci.

Pomocné materiály Otázky na opakovanie 1. Na aké otázky musí odpovedať správa?

2. Na aké otázky musí odpovedať rozšírená správa?

3. Aký je základný rozdiel medzi anketou a rozhovorom?

4. Ako delíme žurnalistické žánre na dve základné skupiny?

Zásady pri písaní titulkov Titulky: ■■ Musia zaujať.

■■ Musia obsahovať sloveso v činnom rode.

■■ Majú byť pútavé, lákavé.

■■ Občas zavádzajú.

strana 22 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Príklady manipulatívnych titulkov ■■ Objavíte to, čo ste netušili ■■ Pozrite sa, toto ste zaručene nevedeli ■■ Toto vás dostane ■■ Budete v šoku ■■ Toto ste ešte nezažili ■■ Keď toto urobili, všetkým padla sánka Téma na prípravu vlastného mediálneho produktu (správa, flesh, rozšírená správa, reportáž, pozvánka) Riaditeľka zvolala v piatok všetkých učiteľov, aby prebrali personálne zmeny v súčasnom kolektíve. Porady sa zúčastnilo 5 učiteľov.

4 Vyučovacia hodina Manipulácia v médiách Ročník: ôsmy Predmet: mediálna výchova Tematický celok: Tlačené médiá Téma: Manipulácia v médiách Ciele: 1. Študent vníma manipulatívne účinky médií a mediálnych obsahov.

2. Študent vie rozpoznať manipuláciu v konkrétnych mediálnych obsahoch.

3. Študent dokáže konkrétne zdelenia označiť za manipulatívne a vie odhaliť konkrétnu formu manipulácie a pozná jej zámer.

4. Študent si uvedomuje, na čo slúži reklama a aké je očakávanie tvorcov reklám.

Východiská: Vplyv médií na mediálnych konzumentov je značný. Vedieť rozpoznať manipuláciu a byť schopný ju konkrétne označiť a pomenovať býva zložité. Preto téma Manipulácia v médiách uľahčí študentom nazeranie na samotný obsah, pričom žiaci budú vidieť prvky manipulácie. Je dôležité vedieť rozpoznať a odolávať manipulácii, pretože tá je zo strany médií dnes už vo väčšine prípadov. Časová dotácia: 1. vyučovacia hodina = 45 minúta Pomôcky: tabuľa, krieda, vybraný konkrétny prípad značnej manipulácie (naskenovaná strana z časopisu Urob si sám)

Priebeh vyučovacej hodiny: Začiatok: 5 minút Učiteľ sa na začiatku hodiny opýta triedy, či niekedy videli reklamu. Na príklade reklamy sa snaží navodiť žiakov na tému hodiny a to Manipulácia v médiách. Študentov sa ďalej opýta, či niekedy podľahli manipulácii reklamy a či si už kúpili niečo bez vopred stanoveného zámeru a nechali sa ovplyvniť len reklamou. Na základe ich odpovede prirovná manipuláciu reklamy k manipulácii v mediálnych produktoch.

Priebeh: 35 minút 1. Manipuláciu znázorní učiteľ so žiakmi na hre s názvom telefón (viď. pomocný materiál Princíp hry telefón). Vyberie si 5 dobrovoľníkov, ktorí sa budú považovať za redaktorov a jeden z nich za účastníka „nehody“.

Na tomto hraní rolí žiaci môžu jasne vidieť skresľovanie, ku ktorému bežne v médiách dochádza posunom informácií. Informáciu, ktorú im učiteľ pošepká do ucha, posúvajú medzi sebou, až nakoniec posledný povie všetko, čo počul a zreferuje to tak, ako sa k nemu informácia dostala. Podstatou hry je, že na začiatku bude mať informácia úplne inú dĺžku a možno aj charakter ako na konci.

2. Na základe toho, čo ostatní žiaci videli, spoločne premýšľajú nad tým, čo manipulácia znamená a vyvodia z toho poučku, ktorú si zapíšu do zošita (viď. pomocný materiál Definície manipulácie, agendy setting a reklamy). Učiteľ im ozrejmí aj pojmy súvisiace s manipuláciou, a to agenda setting, rozdelí manipuláciu na rôzne druhy a ozrejmí aj pojem reklama.

3. Následne učiteľ rozdá každému žiakovi naskenovanú stranu z časopisu Urob si sám (ukážka textu je umiestená v PRÍLOHE 1 tejto DP). Text je zámerne vybratý podľa zjavnému výskytu manipulácie. Žiaci si najprv na text pozerajú, hodnotia ho a potom si ho prečítajú. Následne idú po častiach a odhaľujú spoločne, čo mohlo mať manipulatívny charakter.

Koniec hodiny: 5 minút Časť vecí, ktoré nestihli spoločne prejsť, dostanú žiaci dopracovať za domácu úlohu. V texte majú vyznačiť miesto, kde sa manipulácia nachádza a prečo si myslia, že ide o manipuláciu.

Metódy a formy práce: ■■ diskusia – pri odhaľovaní manipulácie v ukážke ■■ brainstorming – pri premýšľaní a koncipovaní poučky o manipulácii ■■ didaktické hry – pri hre telefón ■■ dramatizácia – pri hre telefón Význam tematického celku z hľadiska mediálnej výchovy: Pôvodný zámer médií informovať a vzdelávať sa dnes skôr stiera a nahrádza ho zámer ovplyvňovať. S tým súvisí manipulácia.

Predajcovia majú záujem nahovoriť nám, aby sme ich produkt, či službu kupovali, používali, možno aj milovali. Zámerom vyučovacej hodiny Manipulácia v médiách je študentom ukázať, čo sa skrýva v bežných mediálnych obsahoch. A že aj v pôvodne neškodnom obsahu môžeme nájsť prvky manipulácie. Študenti vyzbrojení poznaním budú menej podliehať manipulácií v médiách.

Pomocné materiály Princíp hry telefón Hra telefón spočíva v tom, že učiteľ vyberie 5 dobrovoľníkov, ktorí sa postavia pred tabuľu. Priradí im funkciu a oni musia pracovať s informáciami, ako keby pracovali na danej funkcii. Jedného dobrovoľníka označí za „očitého svedka incidentu“, ostatných za novinárov. Je na voľbe učiteľa, aké kanály majú študenti zastupovať, dôležité je, že by mal byť dodržaný chronologický sled od najväčšieho po najmenšie médium.

Môže si vybrať prvého člena za redaktora zahraničnej televízie, druhého za redaktora v zahraničnej tlačovej agentúre, tretieho za redaktora našej tlačovej agentúry, štvrtého za redaktora nášho domáceho týždenníka a piateho za regionálneho redaktora.

Príklad rozdelenia jednotlivých pracovných funkcií 1. Očitý svedok incidentu 2. Redaktor BBC 3. Redaktor zahraničnej tlačovej agentúry 4. Redaktor TASR 5. Redaktor Pravdy 6. Redaktor regionálneho plátku (Kysuce) Posolstvo správy si môže učiteľ vymyslieť. Dôležité je, aby správa bola trošku komplikovaná, čím vznikne posunom informácie cez telefón k dezinformácii.

Posledné dve vyučovacie hodiny boli venované tvorbe vlastného mediálneho produktu, ktorý bol na vyučovaní aj hodnotený.

Tie hodiny sme však do tohto príspevku vzhľadom na jeho rozsah nezaradili.

INFORMÁCIE O AUTORKE

Stanislava Laufiková je absolventkou magisterského študijného programu masmediálna komunikácia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Bakalárske štúdium absolvovala v študijnom programe Ekonomická žurnalistika na Vysokej škole Báňskej v Ostrave. Popri štúdium ju lákal aj pedagogický smer, preto vyštudovala aj doplňujúce pedagogické štúdium v Ostrave. Prepojením médií a pedagogiky sa dostala k problematike mediálnej výchovy na školách. V prevencii detí pred negatívnymi vplyvmi médií a zároveň v edukácii mediálnej výchovy vidí osobne hlbší zmysel, preto sa rozhodla venovať spomínanej problematike aj vo svojej záverečnej práci na doplňujúcom pedagogickom štúdiu, ako aj v diplomovej práci.

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 23

foto: MikeRenpening (https://pixabay.com/photo-1138001/)

Špecifiká občianskej žurnalistiky so špecializáciou na problematiku blogu Barbora Majtánová

ABSTRAKT

ABSTRACT

Cieľom príspevku je identifikácia bulvárnych prvkov vo vybranom titule serióznej tlače. Zvolili sme si slovenský mienkotvorný denník Pravda. Ďalej sa venuje analýze bulvárnych prvkov na základe stanovených kategórii.

Zhrnutie je orientované na sumarizovanie najdôležitejších zistení výskumu a vyhodnocovanie dosiahnutých výsledkov.

The goal of the article is the identification of tabloid elements in a selected paper. For this purpose, we have chosen a Slovak opinion-influencing daily paper Pravda. We also analyze the tabloid elements based on pre-defined categories. The summary is oriented on summarizing the most important findings in this research and evaluation of the results.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

KEY WORDS

periodická tlač, mienkotvorná tlač, bulvárna tlač, bulvár, bulvarizácia, denník Pravda.

strana 24 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

periodicals, opinion-influencing media, tabloids, tabloidization, periodical Pravda.

1 Úvod

V súčasnosti je internetová žurnalistika dobre známa. Väčšina tlačených novín či časopisov má svoje vlastné internetové portály, kde denne uverejňujú žurnalistické, ale aj nežurnalistické obsahy. Ľudia si na výhody onlinovej žurnalistiky zvykli a vypĺňajú si svoj voľný čas napríklad počas cestovania do práce alebo v čakárni u lekára čítaním týchto webových novín.

S vývojom internetového novinárstva sa zrodila aj občianska žurnalistika. Je atraktívna najmä pre bežného človeka, ktorého baví písanie, ale nechce alebo nemal možnosť sa stať profesionálnym novinárom. Na druhej strane písaniu blogov sa vo veľkej miere venujú aj profesionálni novinári a verejne činné osoby. Prostredníctvom nich reagujú na aktuálne spoločenské dianie. Internet a jeho rozvoj na konci 20. storočia spôsobil mnohé zmeny. Jednou z nich je aj vznik a vývoj internetovej žurnalistiky, ktorá je dnes bežnou súčasťou života mnohých ľudí. Internetové novinárstvo dalo priestor aj bežnému človeku (laikovi), aby sa stal novinárom. Ľudia si začali zakladať vlastné blogy alebo vytvárať kontá na už existujúcich portáloch.

Príspevok pojednáva o súčasnom stave internetovej žurnalistiky, špeciálne sa zameriava najmä na občiansku žurnalistiku a blogy, ktoré sú v poslednej dobe veľmi populárne. Ľudia v posledných rokoch začali čoraz viac prispievať svojimi textami na internet, a tým prispeli k rozvoju občianskej žurnalistiky.

Stali sa z nich amatérski novinári, ktorí píšu najmä pre radosť.

Blogy sú tým správnym miestom, kde môžu vyjadriť svoje pocity a postoje napr. k aktuálnej politickej či spoločenskej situácii.

2 Občianska žurnalistika, jej špecifiká a znaky Definície občianskej žurnalistiky sú rozmanité. Shayne Bowman a Chris Willis ju opisujú ako: „Dielo občana alebo skupiny obča-

nov, ktorí hrajú aktívnu úlohu v procese zberu, reportovania, analýzy a šírenia správ a informácií.“1 Fenomén občianskej žurnalistiky sa

objavil v 80. rokoch 20. storočia. Práve rok 1984 prináša so sebou prvý úspešný pokus v tejto oblasti, za ktorý možno považovať založenie siete Fido News. Išlo o snahu zbierať a ďalej distribuovať tzv. samostatne vytvorené správy cez počítačovú sieť.

Nasledovali projekty Indy Media a Web 2.0. Aj Wikipediu možno považovať za celosvetovú onlinovú encyklopédiu, kde sa sústreďujú produkty od neprofesionálnych autorov. V roku 2008 mala viac ako 2 milióny používateľských príspevkov. Portál YouTube, ktorý vznikol v roku 2005 slúži na zverejňovanie videí bežných ľudí. Prelomovým obdobím sa stalo 21. storočie, keď začal rapídne narastať počet príspevkov od požívateľov internetu.

Na základe toho si začali mnohé internetové denníky zakladať samostatné sekcie. V USA v roku 2005 vznikla Current TV ako webová stránka a o rok neskôr (v roku 2006) americká Cable News Network (CNN) založila sekciu IReport.2 Dnešná doba sociálnych sietí a internetu praje šíreniu informácií, fotografií, videí, názorov alebo množstva rôznych svedectiev z udalostí. To je hlavný dôvod, prečo sa v súčasnej dobe občianskej žurnalistike pomerne darí. Dnes sa stretávame s rôznymi pomenovaniami tohto druhu žurnalistiky.

BOWMAN, S., WILLIS, C.: We Media. [ONLINE]. Dostupné na internete: <http://www.hypergene.net/wemedia/>. [cit.

11.12.2015].

2 MIRVAJOVÁ, V.: Internet zrodil občiansku žurnalistiku. In : VIŠŇOVSKÝ, J. – RADOŠINSKÁ, J. – MIRVAJOVÁ, V. – VOJTEK, J. (eds).: Teoreticko-historické aspekty typológie moderných britských novín.Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, s. 301.

1

V angličtine sa označuje ako networked, grassroots, source, citizen journalism alebo amateur.3 Vznik internetu a jeho postupná inovácia teda dali priestor pre vznik občianskej žurnalistiky. Tú dnes môžeme jednoducho definovať ako žurnalistiku, ktorú vytvárajú obyčajní ľudia, ktorí robia to, čo profesionálni novinári - reportujú udalosti a správy. Tieto informácie môžu mať mnoho podôb a môžu obsahovať text, obrázky, nahrávky alebo videá. Internet dal moc aj bežnému človeku, pretože vďaka nemu je schopný prenášať informácie po celom svete. Toto bolo kedysi výhradné právo médií a spravodajských agentúr.4 Každý profesionálny žurnalista by mal dodržiavať isté pravidlá pri písaní a publikovaní svojich článkov, pri amatérskej žurnalistike neplatia žiadne zásady. Najväčšie rozdiely spočívajú najmä v nasledujúcich oblastiach: ■■ Profesionálna žurnalistika vychádza z primárnych zdrojov – rozhovory a štúdie dokumentov. Amatérska žurnalistika využíva informácie, ktoré sú z davu alebo z udalostí, ktorých svedkom je autor.

■■ Prejavy od profesionálnych novinárov môžeme väčšinou zaradiť do žurnalistických žánrov. Britská a americká žurnalistika rozlišuje názorové a spravodajské žánre.

Postoj žurnalistu je tu prísne oddelený od faktov. V textoch od neprofesionálnych novinárov sa často miešajú názory s faktami. Väčší dôraz sa kladie na prezentovanie názorov a postojov.

■■ Novinárske prejavy od profesionálov sú tvorené primárne pre početné publikum. Pri amatérskej žurnalistike býva počet recipientov rôzny. Môžeme tu hovoriť o niekoľkých ľuďoch, ktorí si daný blog prečítajú, ale aj o tisícoch divákov, ktorí si napríklad na portáli YouTube pozrú nejaké video. Z malých skupín sa pri neprofesionálnej žurnalistike môže v okamihu stať masa.

■■ Profesionálni novinári by mali striktne dodržiavať zákon, interné predpisy, riadiť sa pravidlami novinárskej etiky alebo nepísanými pravidlami platiacimi v novinárskej praxi. V prípade amatérskych novinárov napríklad neplatí striktne pravidlo overovania si informácií z rôznych zdrojov či poskytovanie priestoru každému zainteresovanému človeku alebo skupine ľudí. Práve toto amatérsku žurnalistiku poškodzuje. Často sa môžeme totiž stretnúť so skresľujúcimi či nepravdivými informáciami. Tradiční novinári sa snažia o odhalenie pravdy a jej následné zverejnenie. Väčšinou im nejde o dôsledky. Naopak, občianskemu žurnalistovi väčšinou záleží na dôsledkoch.

Tento záujem neznamená, že by autorovi išlo o nejakú manipuláciu. Znamená to, že úmyselne vyberá témy, formu a spôsob zverejňovania správ tak, aby uľahčil celý proces utvárania verejnej mienky.5

MIRVAJOVÁ, V.: Internet zrodil občiansku žurnalistiku. In : VIŠŇOVSKÝ, J. – RADOŠINSKÁ, J. – MIRVAJOVÁ, V. – VOJTEK, J. (eds).: Teoreticko-historické aspekty typológie moderných britských novín.Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, s. 297.

4 ROGERS, T.: What Is Citizen Journalism? [online]. Dostupné na internete: <http://journalism.about.com/od/ citizenjournalism/a/whatiscitizen.htm>. [cit. 21.11.2015].

5 MIRVAJOVÁ, V.: Internet zrodil občiansku žurnalistiku. In : VIŠŇOVSKÝ, J. – RADOŠINSKÁ, J. – MIRVAJOVÁ, V. – VOJTEK, J. (eds).: Teoreticko-historické aspekty typológie moderných britských novín. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, s. 299 – 300.

3

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 25

Každá sféra so sebou prináša aj nejaké nedostatky. Inak to nie je ani v prípade občianskej žurnalistiky. Pri publikovaní na internete často chýba korektúra, občianska žurnalistika je demokratickejšia, slobodnejšia, ale aj zraniteľnejšia. Pravdivosť vyhlásení, nepostačujúce overovanie faktov čí príliš subjektívny postoj autora môže ohroziť kvalitu článku. Najbežnejšou podobou občianskej žurnalistiky sú blogy, internetové časopisy (e-magazíny, e-ziny) a spravodajské portály. Podobne ako v iných médiách, tak aj v prostredí e-zinov by sa mali objavovať kultivované príspevky, ktoré sú zrozumiteľné pre prijímateľov. Bohužiaľ, viaceré internetové časopisy zverejňujú príspevky od bežných ľudí, tzv. reportérov z ľudu, ktorých články nezodpovedajú dostatočnej kvalite a nie vždy dodržiavajú zásady žurnalistiky. To má za následok, že texty sú plné gramatických chýb, nevhodných výrazov alebo neprehľadných štylistických konštrukcií.6

cov „denným chlebom“ priemerného konzumenta mediálnych obsahov. Blogy môžeme označiť za ďalší krok k McLuhanovej vízii technologicky simulovaného spoločného vedomia. Vďaka existencii počítačov a mobilných telefónov s internetovým pripojením máme okamžitý prístup k ľubovoľným informáciám a zároveň máme tiež možnosť sa podieľať na tvorbe, pretváraní, triedení a hodnotení týchto publikovaných informácií. Internet prešiel od roku 1995 veľkými zmenami, ktoré môžeme nazvať aj revolúciou.8 Čitatelia sa stále viac orientujú na články na webových stránkach. Pre lepšiu predstavivosť sme si zostavili dve tabuľky, kde sme uvideli počet návštevníkov za dve obdobia s rozdielom jedného kalendárneho roka.

Tabuľka č. 1: Návštevnosť internetových stránok novín (počet návštevníkov) Webová stránka

3 Formy občianskej žurnalistiky

Ako sme už spomínali, občianska žurnalistika môže mať rôzne podoby. Zaraďujeme sem blogy, vlogy (video blogy), vlastné magazíny (e-zines), rôzne fotografie, videá z udalostí, internetové, televízne, rozhlasové vysielanie či vlastné internetové stránky. Steve Outing, ktorý je lídrom v onlinovom mediálnom priemysle, rozdeľuje občiansku žurnalistiku na: ■■ polonezávislú (angl. semi-independent citizien journalism), ■■ nezávislú (angl. independent citizien journalism).

Polonezávislá žurnalistika podľa jeho názoru zahŕňa rôzne príspevky od občianskych žurnalistov z profesionálne tvorených spravodajských stránok. Patria sem najmä diskusie a komentáre pod jednotlivými novinárskymi celkami a prostredníctvom nich novinári vytvárajú ďalšiu správu. Alebo autor článku môže požiadať čitateľov s odbornými znalosťami v určitej oblasti, aby poslali informácie k danej téme. Tieto informácie sú potom zakomponované do úplného príbehu. Nezávislá žurnalistika, ako vyplýva z jej názvu, funguje nezávislé od tej profesionálnej.

Zaraďujeme k nej: ■■ blogy - kde môžu jednotlivci podávať správy o udalostiach v ich komunitách alebo ponúknuť komentáre ■■ k problematike dňa, ■■ webové stránky - sú tvorené jednotlivcami alebo skupinou, ktorí podávajú správy o udalostiach v miestnej komunite, ■■ hybridné webové stránky - stránky, kde spolupracujú profesionálni s občianskymi žurnalistami, ■■ wikinews - možnosť písať a upravovať príbehy.7

4 Blog, jeho vznik a história

Príchod každej novej technológie sprevádza nekritické nadšenie a glorifikácia spojená s optimistickými predpoveďami, ako aj kontroverzné a skeptické reakcie, ktoré neočakávajú žiadne veľké zmeny. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa tzv. nové médiá stali z okrajových alternatív pre technických nadšen DRUGDOVÁ, E.: Občianska žurnalistika v e-magazínoch z jazykovo-komunikačného hľadiska. [online]. Dostupné na internete:< http://www.webjournal.sk/clanok/1170/ obcianska-zurnalistika-v-e-magazinoch-zjazykovokomunikacneho-hladiska>. [cit. 04.01.2016].

7 ROGERS, T.: What Is Citizen Journalism? [online]. Dostupné na internete: <http://journalism.about.com/od/ citizenjournalism/a/whatiscitizen.htm>. [cit. 04.01.2016].

6

strana 26 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

September 2014

September 2015

Rozdiel

cas.sk

1 664 720

1 820 560

155 840

sme.sk

1 990 454

1 998 590

8 136

pluska.sk

897 208

1 159 516

262 308

hnonline.sk

534 798

638 552

103 754

korzar.sme.sk

1 130 752

1 544 523

413 771

ujszo.com

224 298

259 326

35 028

Zdroj: [ONLINE]. Dostupné na internete: < www.online.aimmonitor.sk />. [cit.

04.04.2016].

Tabuľka č. 2: Počet predaných výtlačkov novín v kusoch Názov periodika

September 2014

September 2015

Rozdiel v kusoch

Nový čas

98 510

97 115

- 1 395

Sme

40 660

41 112

452

Plus jeden deň

45 086

32 180

- 12 906

Hospodárske noviny

11 890

11 921

31

Korzár

14 032

12 020

- 2 012

ÚJ SZó

19 246

18 326

- 920

Zdroj: [ONLINE]. Dostupné na internete: < www.abcsr.sk >. [cit. 04.04.2016].

Blogy sú síce historicky staršie ako Web 2.0, ale stali sa akýmisi priekopníkmi nových technológií a veľké množstvo nových vymožeností Webu 2.0 je na blogy aplikovateľné. Vďaka zálohovacím službám sa blogy stali z pohľadu čitateľov rovnocennými zdrojmi informácií. Web 2.0 je teda závislý od existencie aktívnych užívateľov, ktorí obsah nielen využívajú, ale aj vytvárajú či triedia, teda poskytujú dáta – články, videá, obrázky, komentáre a pod.9 Okrem tradičného názvu blog sa môžeme v literatúre stretnúť aj s pomenovaním „weblog“, čo by sme mohli preložiť ako webový denník. Ide vlastne o webovú aplikáciu, ktorá obsahuje pravidelné príspevky na jednej internetovej stránke.

KASÍK, P.: Blogy, Web 2.0 a žurnalisté. In : OSVALDOVÁ, B. – TEJKALOVÁ, A. (eds.).: Žurnalistika v informační společnosti: digitalizace a internetizace žurnalistiky. Praha : Karolinum, 2009, s. 145 – 146.

9 KASÍK, P.: Blogy, Web 2.0 a ţurnalisté. In : OSVALDOVÁ, B. – TEJKALOVÁ, A. (eds.).: Žurnalistika v informační společnosti: digitalizace a internetizace žurnalistiky. Praha : Karolinum, 2009, s. 146 – 147.

8

foto: bykst (https://pixabay.com/photo-1255847/)

Prvý, kto použil tento výraz, bol Američan Jornov Bargerov v roku 1998. V českých odborných tlačených periodikách sa začali weblogy popisovať po prvý raz až v roku 2000, presnejšie 21. marca 2000 v časopise Computer. Takmer o dva roky neskôr sa bežne čitatelia mohli stretnúť s popismi situácií na zahraničnom internete ako blogománia.10 Blogy sú miestom transformujúcich a rýchlo sa meniacich interaktívnych publikačných príležitostí pre milióny ľudí.

Ich autori sa chcú podeliť o svoje zážitky, skúsenosti, názory či o vlastnú umeleckú tvorbu. Blogovanie sa stalo dôležitým a populárnym prostriedkom komunikácie. Najviac sa tento fenomén začal rozrastať začiatkom 21. storočia. V súčasnosti majú blogy veľký vplyv na formovanie a ovplyvňovanie verejnej mienky. Postupom času sa stávajú nerozlučnou súčasťou jednotlivých médií po celom svete. Blog môžeme charakterizovať ako internetovú stránku, na ktorej autori zverejňujú svoje články a sú chronologicky usporiadané. Pomenovanie „blog“ vzniklo skrátením pôvodnej formy „weblog“. Sú písané vo všeobecnosti hravejším, voľnejším a subjektívnejším štýlom.

Väčšinou sú vzájomne prepojené, čo zvyšuje ich vypovedanú hodnotu, napr. odkazujú na iné linky, ktoré obsahujú zaujímavé informácie alebo na svoje denníky. Ide o zaujímavú platformu, ktorá si vytvára vlastný systém, tzv. blogosféru. Okrem obyčajných, bežných ľudí môžu byť blogermi aj ľudia pracujúci v médiách (žurnalisti), univerzitní profesori, politici, producenti, spisovatelia, herci atď.11 Blogy a blogosféra ovplyvňuje nielen spravodajstvo, ale stáva sa aj nástrojom marketingu. Blog môžeme definovať ako osobitý druh používateľmi tvoreného obsahu, vlastnou webovou stránkou, ktorá obsahuje rôzne komentáre, krátke správy ŠTEFANČIKOVÁ, A.: Blogy – komunikácia bez hraníc IN : MAGÁL, S. – MISTRÍK, M. – SOLÍK, M. (eds).: Média, spoločnosť, mediálna fikcia. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2008, s. 134.

11 NOVÁČIKOVÁ, D.: Internetová žurnalistika a jej komunikačné špecifiká. Blog ako novodobý fenomén. In: MAGÁL, S. – MISTRÍK, M.: Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava : FMK UCM, 2006, s. 205.

10

a zápisky zo sveta autora. Tieto príspevky sa nazývajú blogposty.

Bloger je autor daného blogu a činnosť, ktorú vykonáva, sa nazýva blogovanie.12 Blogerom môže byť každý človek, ktorý je gramotne zdatný a má počítač pripojený na internet. Toto je základnou podmienkou. Ďalším predpokladom je vidieť a zaznamenávať udalosti, ktoré sa dejú v jeho okolí, a tiež byť motivovaný na písanie.

Pod pojmom „blog“ si môžeme predstaviť aj odborné články, ale väčšinou sa stretávame s blogmi, ktoré sa zaoberajú obyčajnými vecami. Tém na písanie je plno - deti, záhrada, šport, domáce zvieratá, ale aj odborné blogy zaoberajúce sa politikou, literatúrou, hĺbením tunelov atď. Nakoľko je v dnešnej dobe blogovanie rozšírené, ďalšou dôležitou podmienkou je schopnosť písať zaujímavo a pútavo. Lebo v opačnom prípade sa stane daný blog nezaujímavý a plný prázdnych fráz, ktoré nebudú nikoho zaujímať.13 Podobne ako články uverejnené v novinách aj texty publikované na blogoch by mali pozostávať z nasledujúcich častí: ■■ titulok - názov uverejneného príspevku, ■■ jadro - obsah článku, ■■ diskusia - komentáre čitateľov daného blogu, ■■ kategória - zaradenie daného blogu do kategórie, ■■ blogroll - rebríček obľúbených stránok uverejnených na blogu.14 Blogy môžeme rozlišovať podľa obsahu, počtu autorov, účelu alebo podľa použitej technológie. Podľa obsahu ich delíme na blogy: ONDRÁŠIK, B.: Internetová tvorba (online). In: TUŠER, A.: Praktikum mediálnej tvorby. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2010, s. 314.

13 ŠEMBEROVA, K.: Není blog jako blog. In : OSVALDOVÁ, B. – TEJKALOVÁ, A.(eds.): Žurnalistika v informační společnosti: digitalizace a inernetizace žurnalistiky. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2009, s.164.

14 NOVÁČIKOVÁ, D.: Internetová ţurnalistika a jej komunikačné špecifiká. Blog ako novodobý fenomén. In: MAGÁL, S. – MISTRÍK, M.: Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava : FMK UCM, 2006, s. 205.

12

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 27

■■ Warblogy alebo vojnové blogy, ktoré píšu ľudia zo zón, kde prebieha vojna a informujú o každodenných udalostiach, menšia časť týchto správ tvorí spravodajstvo o konkrétnej vojne.

■■ Corporate Blog je označenie, ktoré sa používa pre firemný blog založený pre zamestnancov, čo môže viesť k zlepšovaniu vzťahov s firmou alebo pre zákazníkov, čo prispieva k nárastu a získaniu nových zákazníkov, vytvoreniu pocitu starostlivosti alebo sa tým zlepšuje komunikácia s firmou.

■■ Tematické blogy, ktoré obsahujú články iba k určitým témam, napr. varenie, hudba, rodina a pod.

■■ Fotoblog, kde blogeri umiestňujú fotografie s krátkymi popismi. Môže byť prístupný širokej verejnosti alebo iba vybranej skupine ľudí alebo môže byť zaheslovaný.

■■ Videoblogy, podobný princíp ako v prípade fotoblogov, namiesto fotografií sa vkladajú videá.

■■ Watchblogy alebo mediálny blogy, ktoré sledujú a komentujú činnosť médií a dianie okolo nich.

■■ Mikroblogy a podobne.15

5 Metodika výskumu

Aj napriek tomu, že onlinová žurnalistika existuje už niekoľko rokov, stále je množstvo oblastí, ktoré čakajú na podrobnejšie preskúmanie. Za posledných niekoľko rokov sa v oblasti internetovej žurnalistiky stala populárnou najmä občianska žurnalistika. S čoraz väčšou internetovou dostupnosťou a možnosťami dnešnej doby sa amatérskym novinárom môže stať ktokoľvek.

Vzhľadom na súčasnú situáciu trend občianskej žurnalistiky zrejme nestratí na aktuálnosti ani v budúcnosti, a preto sme sa rozhodli venovať kvantitatívno-kvalitatívnemu výskumu, ktorý bude zameraný na blogy. Pre potreby nášho výskumu sme si zvolili blogy na portáli www.sme.sk (30 najčítanejších blogov v období od 26. januára do 29. februára 2016). Hlavným cieľom je prostredníctvom teoretických poznatkov a výsledkov vlastného výskumu identifikovať a analyzovať vybrané formy internetovej žurnalistiky - blogy. Ako doplnkovú metódu sme použili kvalitatívnu obsahovú analýzu.

Počas vybraného obdobia sme analyzovali obsahovú stránku blogov uverejnených na internetovej stránke denníka SME. Konkrétne nás zaujímali: ■■ témy, akým sa žurnalisti venujú, ■■ ich pohlavie, ■■ reakcie verejnosti, ■■ ich karma (karma pomáha čitateľom zorientovať sa v článkoch, čím má článok väčšiu karmu, tým väčšiemu počtu ľudí sa páčil, karma vyjadruje „priemer“ názorov mnohých stoviek ľudí, preto sa nemusí vždy zhodovať s naším názorom na daný text), ■■ či obsahujú dané blogy aj fotografie k danej problematike, ■■ ich rozsah, ■■ hodnotenie danej problematiky.

15

ŠEMBEROVA, K.: Není blog jako blog. In : OSVALDOVÁ, B. – TEJKALOVÁ, A.(eds.): Žurnalistika v informační společnosti: digitalizace a inernetizace žurnalistiky. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2009, s. 165.

strana 28 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Náš výskum sme sa rozhodli doplniť aj rozhovorom s blogermi. Vytvorili sme si dotazník, ktorý sme rozposlali rôznym blogerom. Túto časť výskumu však tomto príspevku nezverejňujeme.

Výskumné otázky Pre potreby nášho výskumu sme si stanovili výskumné otázky: 1. Kto je autorom blogov?

2. Aké postoje zaujímajú autori k danej problematike?

3. Aké témy prevažujú a či sú dané témy vnímané pozitívne, neutrálne alebo negatívne?

4. Aký je rozsah blogov?

Výskumné predpoklady Predpoklad č. 1: Čitatelia blogov uprednostňujú blogy s kratším rozsahom pred dlhšími textami.

Predpoklad č. 2: Témy, ktorým sa budú blogeri venovať, budú odzrkadľovať aktuálnu politickú alebo spoločenskú situáciu pred vlastnými témami.

Predpoklad č. 3: Písaniu blogov sa budú viac venovať ženy ako muži.

Predpoklad č. 4:Autori blogov budú hodnotiť problémy, ktorým sa venujú pri písaní blogov viac negatívne ako pozitívne.

6 Interpretácia výsledkov výskumu

Medzi hlavné témy v našom sledovanom období patrilo vnútropolitické dianie, ktoré tvorila takmer 47 % (blížili sa parlamentné voľby). Z tohto celkového podielu sa politickým témam venovalo až 30 % mužov a len 17 % žien. Druhou najpočetnejšou skupinou bolo zdravotníctvo (27 %), čo súviselo aj s prebiehajúcim štrajkom zdravotných sestier, ktoré podali hromadné výpovede. Tretiu skupinu tvorila kategória iné témy, ktoré sa zaoberali rôznymi aspektmi celospoločenského diania (17 %).

Medzi ďalšie témy patrilo školstvo. Táto téma sa objavovala v súvislosti s prebiehajúcim štrajkom učiteľov či vysokoškolských profesorov. A jedna téma patrila výstavbe diaľnice. Ďalej nás zaujímalo, či daný blog napísal profesionálny alebo amatérsky novinár. Nakoľko tieto informácie vo svojich profiloch na stránke blog.sme.sk blogeri neuvádzajú, vychádzali sme z toho, čo majú napísané o sebe vo svojom profile. Pokiaľ niekto uviedol, že pracuje v médiách, zaradili sme ho medzi profesionálov. Tí tvorili iba 23 %. Z tridsiatich blogov bolo až 23 napísaných amatérskymi novinármi, čo predstavuje až 77 %.

Z našej analýzy ďalej vyplynulo, že viac blogujú muži, a to až 64 %. Žien bolo iba 10, čo predstavuje 33 %. Tu musíme však podotknúť, že vzorka 30 blogov nie je reprezentatívna. Ďalším dôležitým faktorom bolo, ako blogeri pristupujú k témam, ktorým sa venujú. Teda či ju hodnotia negatívne, neutrálne alebo pozitívne. Zo všetkých skúmaných blogov boli iba dva písané v pozitívnom duchu. Oba tieto blogy napísali ženy, pričom ani jeden zo spomínaných blogov sa nezaoberal vážnymi témami. Jedna autorka opisovala to, ako si myslela, že čaká svoje štvrté dieťa. Druhá blogerka zasa jej návrat po rokoch opäť na Slovensko. Vo svojom blogu trošku s nadhľadom porovnávala tieto dve krajiny a život v nich.

Neutrálne bolo napísaných päť blogov. V tomto prípade boli témy rôznorodé (politika, školstvo, zdravotníctvo, hľadanie novej práce). Najčastejšie sme sa však stretli s negatívnym

prístupom. Tieto blogy tvorili až 77 %. Najviac bola negatívne hodnotená politika, ktorá predstavuje 52 % zo všetkých takto hodnotených tém. Ďalší aspekt, ktorý sme skúmali, predstavovala spätná väzba čitateľov. Tu sme sa sústredili na diskusiu pod danými blogmi, kde mohli čitatelia vyjadriť svoj názor na daný článok.

Ich reakcie sme rozdelili do troch skupín, a to na súhlas, keď väčšina čitateľov vyjadrovala sympatie s daným autorom a jeho názorom na danú problematiku. Ďalej ambivalentná a negatívna spätná väzba. Tu väčšia časť diskutujúcich vyjadrovala svoj nesúhlas s autorom daného blogu. Z nášho výskumu nám vyšlo, že väčšina diskutujúcich súhlasila s vyjadreniami autora blogu. Túto časť tvorilo až takmer 64 %. Až v ôsmich blogoch sa v komentároch vyskytli protichodné názory na danú problematiku, čo predstavovalo 27 %. S úplným nesúhlasom sme sa stretli iba v troch prípadoch.

Z vybraných tridsiatich blogov sme sa rozhodli čítanosť rozdeliť do dvoch kategórií, a to na - články, ktoré mali čítanosť nad 20 000-krát a potom tie, ktorých čítanosť nedosiahla túto hranicu. Čítanosť sa denne mení, my sme vychádzali z čítanosti, ktorú mal článok, keď sme ho analyzovali. Najčítanejšie boli blogy s tematikou politika. Karma je dnes dôležitým ukazovateľom toho, čo si o danom blogu myslia jeho čitatelia. Celková karma blogov na blog.sme.sk sa pohybuje od 2 do 25. Ak je karma blogera v porovnaní s inými vysoká, teda dosahuje hodnotu viac ako 9, znamená to, že daný bloger píše texty, ktoré sa páčia jej čitateľom. Najviac ohodnotený bol blog č. 17 s karmou 16,27, ktorého autorom je Igor Chlebík. Ďalej sme sa zamerali na to, či má blog textovú alebo inú podobu. Z našich tridsiatich skúmaných blogov boli iba tri fotoblogy. Zvyšnú časť tvorili blogy, ktoré boli písané, resp. neobsahovali žiadne fotografie alebo len veľmi málo.

Zamerali sme sa aj na rozsah blogov, kde sme sa za základnú jednotku merania považovali slovo. Najdlhší blog bol blog č. 6 s názvom Ako som sa vrátila z Anglicka. Ide o blog, ktorý bol písaní subjektívnym jazykom a štýlom. Nebol odborný a autorka v ňom opisuje život v Anglicku, každodenné starosti či radosti a jej rozhodnutie vrátiť sa opäť po rokoch naspäť na Slovensko.

Najmenší rozsah mal blog č. 22 s názvom Ficov pád začína byť reálnou možnosťou s rozsahom 278 slov.

7 Diskusia

Blogy môžeme definovať aj ako webový formát, na ktorom autor dáva priestor čitateľom diskutovať o problémoch a udalostiach, ktorým sa bloger venuje. Vo všeobecnosti sa blog skladá z autorových výstupov, ktoré sú usporiadané v obrátenom chronologickom poradí. Začiatkom 21. storočia začali stovky profesionálnych novinárov produkovať ich vlastné blogy, ktoré slúžili na zverejňovanie kompletných prepisov rozhovor aj s odkazmi na zdroje.16 Dnes si blogy nezakladajú iba profesionálni novinári, ale najmä obyčajní ľudia, ktorí sa chcú podeliť o svoje myšlienky s ostatnými ľuďmi. Blogovanie sa stalo veľmi populárne najmä s čoraz dostupnejším pripojením na internet a rozvojom sociálnych sietí. Občianska žurnalistika sa tak stala súčasťou nášho každodenného života.

Práve preto sme náš výskum zamerali priamo na blogy a blogerov. Denne pribudne na internete niekoľko blogov s rôznymi témami. Z nášho výskumu vyplynulo, že ľudia najčastejšie blogujú o aktuálnych udalostiach, ktoré sa ich nejakým 16

STERLING, CH., H.: Encyclopedia of journalism 3. Los Angeles : Sage, 2009, s. 164.

spôsobom dotýkajú. Reagujú na to, čo sa deje v ich okolí. Píšu o tom, čo im je najbližšie a chcú poukázať na rôzne nedostatky, o ktorých si myslia, že by ľudia mali o nich vedieť. Blogovať sa dnes dá o všetkom. Na internete sa nájde veľké množstvo blogov, pri ktorých si jeho čitatelia oddýchnu alebo môžu z nich napríklad čerpať inšpiráciu. V našom skúmanom období bola väčšina tém zameraná na politiku a politickú situáciu na Slovensku. Blogy s touto tematikou prevládali najviac. Vo väčšej miere sa jej venovali muži. Teda len malé percento tvorili blogy s odľahčenou tematikou. Ako sme už spomínali písaniu blogov sa nevejú iba profesionálni novinári, ale aj amatérski. Z nášho výskumu nám vyplynulo, že až 77 % blogov bolo napísaných práve neprofesionálnymi žurnalistami. To však nevylučuje, že daný blogeri nemali prehľad o problematike, o ktorej písali. Ďalším skúmaným javom vo výskume bolo pohlavie blogerov. V sledovanom období, v ktorom sa výskum uskutočnil, bolo autormi až dvadsiatich najčítanejších blogov muži.

Takže ženy predstavovali len 33 %. Zaujímalo nás aj to, ako pristupujú k písaniu blogeri. Teda či témy, ktorým sa venujú, hodnotia negatívne, neutrálne alebo pozitívne. Pozitívne však boli hodnotené iba dva blogy. Oba boli príbehmi z bežného života človeka. Väčšina blogov, ktoré sa venovali politike či spoločenským problém, boli hodnotené negatívne.

Výhodou blogov je možnosť reagovať na dané príspevky. Ich čitatelia majú teda možnosť vyjadriť svoje názory na existujúce problémy. Väčšia časť diskutujúcich sa v našom prípade priklonila k stanovisku autora. V troch prípadoch sme sa stretli s nesúhlasom čitateľov, ktorí kriticky hodnotili tvrdenia, ktoré autor vo svojich blogoch použil. Zvyšnú časť tvorili komentáre, v ktorých sa niektorí diskutujúci priklonili k názoru autora, a naopak, niektorí s nim nesúhlasili.

Keďže majú pomerne vysokú návštevnosť, aj ich čítanosť je veľká. Polovica blogov bola prečítaná viac ako 20-tisíckrát.

Po prečítaní blogu ho môže každý ohodnotiť – môže zvýšiť alebo znížiť karmu. Zaujímavé je však, že článok, ktorý mal najvyššiu karmu, v čase nášho výskumu, mal aj najnižšiu čítanosť.

Blogy nám ponúkajú priestor vyjadriť sa akýmkoľvek spôsobom, ktorý je nám blízky. Každý blog je jedinečný a preto sa od ostatných odlišuje napríklad aj dĺžkou. V priemere mal každý blog okolo 700 slov. Posledná vec, ktorá nás zaujímala pri ich výskume, bolo dodržiavanie kódexu blogera. Počas sledovaného obdobia sme sa nestretli s jeho porušením. Ak sa vyskytlo niečo, čo porušovalo tento kódex, administrátor stránky tento text odstránil.

8 Perspektívy vývoja občianskej žurnalistiky v budúcnosti Mediálne inštitúcie začali prevádzkovať svoje internetové stránky približne od druhej polovice 90. rokov 20. storočia. Odvtedy mali čitatelia prístup k značnému množstvu informácií.

Postupne sa museli naučiť selektovať dôležité a menej dôležité informácie. Začal sa boj medzi tlačenými médiami a onlinovou žurnalistikou. Práve internet sa často považuje za jeden z dôsledkov odlivu čitateľov tlačených novín. Ľudia si časom uvedomili, aké pohodlné je mať všetky informácie na jednom mieste, a to na internete. Čitatelia sa začali orientovať viac na články na internete, o čom svedčí aj naša tabuľka s hodnotami predaných kusov novín a návštevnosť stránok internetových novín. Podrobné štatistiky môžeme nájsť na stránkach www. abcsr.sk a www.online.aimmonitor.sk.

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 29

Tabuľka č. 3: Návštevnosť blogov Dátum

blog.sme. sk

blog. pravda.sk

blog. etrend.sk

blog.sk

28.3.2016

15 642

5 299

2 025

927

29.3.2016

33 379

5 995

2 308

1 393

30.3.2016

36 920

5 614

2 267

1 006

31.3.2016

26 473

6 449

1 454

674

1.4.2016

27 689

4 869

1 005

674

2.4.2016

15 388

4 045

506

302

3.4.2016

18 594

3 490

571

302

Zdroj: AIM Monitor [ONLINE]. Dostupné na internete: < www.online.aimmonitor.sk />. [cit.06.04.2016].

Aj takéto štatistiky poukazujú na čoraz viac narastajúci trend v čítanosti periodík na internete. Za týmto vývojom sa skrýva mnoho faktorov. Prvým je dostupnosť internetu, druhým čoraz viac uponáhľaná doba a tretím technický pokrok. Dnes je úplne bežné, že ľudia počas cesty do práce, vo fitnescentrách, v čakárni u lekára alebo v práci si na svojich mobiloch, tabletoch či počítačoch čítajú novinky alebo zaujímavosti z domova či zahraničia. Novodobým fenoménom je aj písanie či zakladanie vlastných blogov. Internetové stránky periodík dávajú priestor svojím čitateľom realizovať sa, a tak sa stať súčasťou občianskej žurnalistiky. Môžu prinášať výpovede z rôznych udalostí, ktorých boli sami svedkom. Smú sa vyjadrovať k aktuálnej spoločenskej alebo politickej situácii doma aj v zahraniční.

Myslíme si a predpokladáme, že tento trend blogovania nestratí na aktuálnosti a aj naďalej bude mať mnoho priaznivcov. Naša domnienka vychádza z nášho výskumu. Pretože v sledovanom období dennodenne pribúdalo niekoľko nových blogov, ktoré dosahovali niekoľko tisíc návštev. Myslíme si, že aj toto je jedna z vecí, ktorá motivuje blogerov k písaniu ďalších a ďalších blogov. Blogy sú a aj vždy budú miestom, kde každý môže vyjadriť svoj názor a diskutovať aj s inými ľuďmi o danej problematike.

Výhodou občianskej žurnalistiky je aj to, že ju môžu občania robiť vo svojom voľnom času, pre zábavu, písať tak často, ako chcú a neobmedzuje ich napríklad čas uzávierky. Keď majú potrebu podeliť sa s ostatnými o svoje pocity, postrehy či čokoľvek iné, tak si jednoducho sadnú za svoje počítače a začnú písať.

Lákavé pre nich môže byť aj to, že dnes už každé internetové vydanie novín má aj svoju doménu blogov, kde môže ktokoľvek prispievať. Stačí sa len zaregistrovať a písať v súlade s kódexom blogera, ktorý má každý portál zverejnený na svojej stránke.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE BOWMAN, S., WILLIS, C.: We Media. [ONLINE]. Dostupné na internete: <http://www.hypergene.net/wemedia/>. [cit.

11.12.2015].

DRUGDOVÁ, E.: Občianska žurnalistika v e-magazínoch z jazykovo-komunikačného hľadiska. [ONLINE].

Dostupné na internete:< http://www.webjournal.sk/ clanok/1170/obcianska-zurnalistika-v-e-magazinochzjazykovo-komunikacneho-hladiska>. [cit. 04.01.2016].

KASÍK, P.: Blogy, Web 2.0 a žurnalisté. In : OSVALDOVÁ, B. – TEJKALOVÁ, A. (eds.).: Žurnalistika v informační společnosti: digitalizace a internetizace žurnalistiky. Praha : Karolinum, 2009, s. 145 – 146.

strana 30 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

MIRVAJOVÁ, V.: Internet zrodil občiansku žurnalistiku. In : VIŠŇOVSKÝ, J. – RADOŠINSKÁ, J. – MIRVAJOVÁ, V. – VOJTEK, J. (eds).: Teoreticko-historické aspekty typológie moderných britských novín.

Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, s. 297 – 316.

NOVÁČIKOVÁ, D.: Internetová žurnalistika a jej komunikačné špecifiká. Blog ako novodobý fenomén. In: MAGÁL, S. – MISTRÍK, M.: Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava : FMK UCM, 2006, s.

200 – 2015.

ONDRÁŠIK, B.: Internetová tvorba (online). In: TUŠER, A.: Praktikum mediálnej tvorby. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2010, s. 314.

ROGERS, T.: What Is Citizen Journalism? [ONLINE].

Dostupné na internete: <http://journalism.about.com/od/ citizenjournalism/a/whatiscitizen.htm>. [cit. 04.01.2016].

STERLING, CH., H.: Encyclopedia of journalism 3. Los Angeles : Sage, 2009, 1171 s. ŠEMBEROVA, K.: Není blog jako blog. In : OSVALDOVÁ, B. – TEJKALOVÁ, A.(eds.): Žurnalistika v informační společnosti: digitalizace a inernetizace žurnalistiky. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2009, s. 163 – 169. ŠTEFANČIKOVÁ, A.: Blogy – komunikácia bez hraníc.

IN : MAGÁL, S. – MISTRÍK, M. – SOLÍK, M. (eds).: Média, spoločnosť, mediálna fikcia. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2008, s. 134 – 139.

INFORMÁCIE O AUTORKE Barbora Majtánová je absolventkou magisterského študijného programu masmediálna komunikácia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Po ukončení štúdia pracovala v regionálnom rádiu v Martine, v súčasnosti pracuje v oblasti administratívy, ale okrajovo sa venuje aj marketingu, propagácii a reklame.

Stručne

V apríli tohto roku (19. – 20. apríla 2016) David Buckingham navštívil Slovensko.

Zúčastnil sa medzinárodnej vedeckej konferencie Megatrends and Media 2016, ktorú každoročne usporadúva Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ide o etablovanú udalosť s podporou a účasťou odborníkov z teórie a praxe masmediálnej a marketingovej komunikácie a mediálnych štúdií. Cieľom konferencie je prezentovanie a výmena aktuálnych poznatkov a skúseností, ktoré reflektujú médiá a s nimi spojené súčasné trendy.

Jeho prednáška na konferencii sa týkala kritiky médií a potreby kritického myslenia v mediálnom vzdelaní. Dôležitosť svojho názoru podporil profesor Buckingham myšlienkou, „že všetky deti by sa mali učiť byť kritickými voči médiám“1 V tomto čísle Media Literacy Student Magazine vám ponúkame profil jeho vedeckej činnosti.

David Buckingham (narodil sa v roku 1954) od začiatku roka 2012 pôsobí ako profesor mediálneho vzdelávania na Inštitúte vzdelávania na Univerzite Loughborough. V minulosti bol profesorom pedagogiky na Inštitúte vzdelávania Londýnskej univerzity, kde založil a riadil Centrum pre štúdium detí, mládeže a médií. Taktiež bol hosťujúcim profesorom na univerzitách v Nórsku, Taliansku, USA, Hong Kongu, Austrálii a Južnej Afrike.

David Buckingham je autorom, spoluautorom a editorom 30 kníh a viac ako 200 článkov a knižných kapitol.

Medzi kľúčové publikácie môžeme zaradiť napr. Children Talking Television (1993), Moving Images: Understanding Children´s Emotional Responses to television (1996), After the Death of Chilhood (2000), Media Education: Literacy, Learning and Contemporary Culture (2003), Beyond Technology: Children Learning in the Age of Digital Media (2007) a The Material Child: Growing Up 1

Megatrend and Media. [online]. [201604-26]. Dostupné na: <http://fmk.sk/ megatrends-and-media/>.

foto: Jakub Kovalík (https://www.facebook.com/KonferencieFmk/photos/a.805783032887722.

1073741880.101260183340014/805801979552494/?type=3)

David Buckingham – osobný profil

in Consumer Culture (2011).2 Jeho diela boli preložené do pätnástich jazykov. Vyučoval a zúčastnil sa konferencií vo viac ako tridsiatichpiatich krajinách po celom svete. Jeho práce boli zverejnené v tlači a v iných médiách na národnej i medzinárodnej úrovni. Je členom Britskej akadémie a Akadémie sociálnych vied. V roku 2014 profesor Buckingham odišiel zo zamestnania na plný úväzok, ale naďalej píše a pôsobí ako poradca.

Profesor Buckingham viedol viac ako dvadsaťpäť externých výskumných projektov financovaných a podporovaných subjektmi ako Hospodárska a sociálna rada pre výskum a umenie, Európska komisia, Komisia pre vysielacie štandardy, Spencer MacArthur a Nuffield fonds. Tiež bol konzultantom pre UNESCO, OSN, Rady pre reguláciu médií vo Veľkej Británii a Inštitútu pre výskum verejnej politiky. V rokoch 2008 – 2009 bol zaangažovaný v dvoch vládnych úradoch, ktoré vykonávali nezávislé posúdenie vplyvu komerčného sveta na detské zdravie.

V roku 1975 získal bakalársky titul z angličtiny na Univerzite v Cambridge. V roku 1976 získal postgraduálny certifikát o vzdelaní s vyznamenaním a v roku 1982 získal titul v študijnom odbore Filmové štúdiá na Londýnskej technickej univer2

LOUGHBOROUGH UNIVERSITY, 2012.

Professor David Buckingham FBA. Lounghborough University. [Online] 2012. [Cit: 2016-04-23] Dostupné na: < http://lboro.academia.edu/ DavidBuckingham >

zite. V roku 1993 na Inštitúte vzdelávania na Univerzite v Londýne úspešne ukončil doktorát z filozofie s prácou Rozvoj televíznej gramotnosti v strednom detskom veku a dospievaní.

Profesor Buckingham študoval angličtinu na Univerzite Cambridge s cieľom stať sa učiteľom angličtiny na strednej škole. Nakoniec sa stal tzv. referentom pre mediálne zdroje, ako v USA nazývajú mediálnych špecialistov. V začiatkoch jeho pôsobenia bol v Londýne spustený projekt vzdelávania zameraný na podporu inovácií v školách a integráciu problematiky médií do školských osnov. Išlo o projekt, kde vyškolení učitelia spolupracovali s učiteľmi stredných škôl a pripravovali osnovy a výučbové materiály pre kurzy mediálnych štúdií pre žiakov končiacich strednú školu, teda žiakov od 14 rokov. Koncom 70. rokov, keď sa projekt realizoval, štúdium angličtiny prebiehalo tradičnou formou. To profesora Buckinghama inšpirovalo k zamysleniu sa nad tým, ako učiť anglickú literatúru zaujímavejšie a spraviť ju tak atraktívnejšou pre žiakov. Išlo o kombináciu osobného záujmu, angažovanosti a vzdelania, ktorá mu umožnila zapojiť sa do projektu.3 Koncom 70. a 80. rokov boli mediálne štúdiá považované za radikálny predmet, pretože spochybnili tradičné 3

2010. Enfans & Cultures. Musee de Braily. [Online] 2010 – 12 -15. [Cit: 2016-04-23] Dostupné na : < http:// www.enfanceetcultures.culture.gouv. fr/?id_page=accueil&lang=en >

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 31

foto: Jakub Kovalík (https://www.facebook.com/KonferencieFmk/photos/)

Stručne

formy znalostí a pedagogiky. V tom období profesor Buckingham čítal publikáciu Lena Mastermana S učením o televízii, ktorá bola uverejnená v roku 1980 a ovplyvnila aj jeho pohľad na problematiku mediálnych štúdií.

Svoje skúsenosti s prácou s deťmi a výučbou mediálnej výchovy neskôr spracoval v mnohých publikáciách, článkoch a príspevkoch na konferenciách.

V roku 1993 vyšla profesorovi Buckinghamovi publikácia s názvom Children Talking Television. Zaoberá sa otázkou škodlivosti televízie pre deti, jej negatívneho vplyvu na ich fantáziu, poskytovania podnetov pre páchanie trestnej činnosti a násilia, narúšania rodinného života a problematikou iných škodlivých účinkov. Kapitoly pokrývajú populárne debaty o deťoch a televízii vo všeobecnej rovine, ako aj z akademického hľadiska. Publikácia vydaná v roku 1996 nesie názov Moving Images: Understanding Children´s Emotional Responses to Television. Profesor Buckingham v nej analyzuje reakcie detí na televízne vysielanie, vyrovnávanie sa s rôznymi scénami a spôsobené citové problémy. Ďalšou významnou publikáciou je After the Death of Childhood: Growing Up in the Age of Electronic Media z roku 2000, ktorá poskytuje psychologický pohľad autora na zmeny v chápaní a prežívaní detstva, mediálnej oblasti, dieťa ako mediálneho konzumenta.

Otázky týkajúce sa dôvodov výučby mediálnej výchovy, zmeny v prežívaní detstva, spôsobov výučby mediálnej výchovy a úlohy postmodernej identity, digitálnych technológií, spôsobov výučby aj v oblasti mediálneho kriticizmu autor zodpovedá v publikácii Media Education: Literacy, Learning and Contemporary Culture z roku 2003.4 V roku 2007 vznikla publikácia Beyond Technology: Children Learning in the Age of Digital Media. Ide o štúdiu týkajúcu sa digitálnej priepasti medzi skúsenosťami 4

BUCKINGHAM, D.: Media Education: Literacy, Learning and Contemporary Culture. Cambridge : Polity Press, 2003. s. 216. ISBN 978-07456-2830.

dieťaťa a mladíka v škole a mimo nej.

Odkrýva skryté štruktúry vzdelávania v trhovo orientovanej spoločnosti, využitie technológií v škole aj doma. Táto štúdia otvorila širokú diskusiu medzi čitateľmi, tvorcami vzdelávacích politík, pedagógmi, úradníkmi a rodičmi o aktuálnej generácii detí a mladých ľudí a ich skúsenosti.5 Jeho ďalšia publikácia bola vydaná v roku 2011 a nesie názov The Material Child: Growing Up in Consumer Culture.

Poskytuje komplexný prehľad kritickej diskusie o meniacom sa zábere komerčného trhu na dieťa. Zachytáva široký prehľad teórie a dejín spotreby detského konzumenta. Zároveň obsahuje prípadové štúdie kľúčových oblastí a problémov súčasných detí, napr. obezity, sexualizácie, zmeny detského vysielania a vzdelávania. So spoluautorkou Shaku Banaji napísal v roku 2014 publikáciu The Civic Web: Young People, The Internet and Civic participation. Autori v nej analyzujú generáciu súčasných ľudí, ich život spojený s internetom, zapojenie mládeže do života spoločnosti, ale aj úlohu učiteľov a mediálnej výchovy v ich živote.6 V spoluautorstve s M. J. Kehily vznikla aj publikácia Youth Cultures in the Age of Global Media. Prináša pohľad na vplyv globalizácie a informačných a komunikačných technológií na mládežnícku kultúru na celom svete. Odhaľuje svet 15- až 24-ročných ľudí.7 Vo svojich prácach sa profesor Buckingham orientuje na vplyv médií na deti a mladých ľudí. Venuje pozor WILLEY ONLINE LIBRARY. 2007.

Beyond Technology: Children Learning in the Age of Digital Media. Polity. [Online] 2007-06-10. [Cit: 2016-04-23].

6 WILLEY ONLINE LIBRARY. The Civic Web: Young People, The Internet and Civic Participation. Polity. [Online] 2014-06-17. [Cit: 2016-04-23] Dostupné na : < http://onlinelibrary.wiley.com/ doi/10.1111/bjet.12177/abstract > 7 Youth Cultures in the Age of Global Media. Palgrave Connect.

[Online] 2014-01-10. [Cit: 201604-23] Dostupné na : <http:// www.palgraveconnect.com/pc/ doifinder/10.1057/9781137008152> 5

strana 32 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

nosť meniacej sa úlohe médií a zmenám v používaní médií mladými ľuďmi.

Poukazuje na konzumný spôsob života a jeho vplyv na deti a prežívanie detstva. Kriticky nazerá na marketingové stratégie orientované na deti a mladých ľudí, ktoré vedú k tzv. komercializácii detstva. Práve v týchto súvislostiach upozorňuje na potrebu vytýčenia hraníc pre komerčné aktivity zamerané na deti, ich rodičov a širšiu spoločnosť.

Otvára akademické a verejné diskusie o zmenách v spoločnosti, mediálnom svete, komerčných dimenziách a formách, ako aj o prepájaní spoločnosti sociálnymi sieťami a mobilnými technológiami.

Marko Mozolák

Aktivity zamerané na rozvoj tvorivého myslenia žiakov v oblasti mediálnej výchovy V nasledujúcom príspevku predstavíme štyri aktivity zamerané na rozvoj tvorivého myslenia žiakov v oblasti mediálnej výchovy. Aktivity sú určené pre žiakov šiesteho ročníka základnej školy so zameraním na printové médiá. Aktivity, ktoré budú spomenuté, je však možné upraviť aj na iné témy v oblasti mediálnej výchovy, respektíve aj na úplne iné predmety podľa potreby vyučujúceho 1. Aktivita: Napíšte rozdiely a spoločné znaky novín a časopisov pomocou Vennovho diagramu

Stručne 2. Aktivita: Charakterizuj bulvárnu a serióznu tlač pomocou Cinquainu..

3. Aktivita: Osemsmerovka

4. Aktivita: Vymyslite jeden bulvárny a jeden seriózny titulok ku každému z týchto článkov:

Na čo aktivity slúžia: ■■ Prvá aktivita podporuje u detí schopnosť dávať pojmy do súvislostí, respektíve nachádzať súvislosti medzi rôznymi pojmami, predmetmi, ktoré tieto pojmy reprezentujú. Počas vyučovacej hodiny môže vyučujúci túto aktivitu využiť kedykoľvek uzná za vhodné v procese vyučovania.

■■ Druhá aktivita slúži na podporu kreatívneho a tvorivého myslenia žiakov. Vďaka tejto úlohe si žiaci zopakujú základné znalosti, ktoré majú o danej problematike. Aktivitu odporúčame využiť na konci hodiny ako zopakovanie novo nadobudnutých poznatkov.

■■ Tretia aktivita – osmesmerovka – je primárne určená na zopakovanie učiva pre deti zábavnou a atraktívnou formou v podobe didaktickej hry. Aktivitu odporúčame použiť na začiatku alebo na konci vyučovacej hodiny so zámerom otestovať si naučené pojmy.

■■ Štvrtá aktivita slúži na rozvoj čítania s porozumením a kreatívneho písania žiakov. Aktivitu odporúčame použiť uprostred vyučovacej hodiny kvôli zmene klímy v triede a s cieľom aktivovať samostatnú prácu žiakov na hodine.

Cieľ: ■■ Cieľom prvej aktivity je podnietiť u žiakov tvorivé myslenie spojené s opakovaním učiva.

■■ Cieľom druhej aktivity je formou cinquainu vytvoriť krátku „báseň“ na témy bulvárna tlač a seriózna tlač, vďaka čomu si žiaci tvorivým spôsobom zopakujú základné poznatky, ktoré o danej problematike majú.

■■ Cieľom tretej aktivity je uvoľniť atmosféru v triede, kde si žiaci zábavnou formou zopakujú svoje poznatky.

■■ Cieľom štvrtej aktivity je naučiť deti čítať s porozumením, aby dokázali obsiahnuť podstatu prečítaného. Ďalším cieľom tejto aktivity je naučiť deti pomocou ich vlastnej fantázie napísať kreatívne a výstižné titulky k daným článkom.

Rozsah: ■■ Na prvú aktivitu je vyhradený čas 10 až 15 minút, aby mali žiaci dostatok času na premýšľanie a písanie.

■■ Na splnenie druhej aktivity je potrebný časový limit v rozmedzí 15 až 20 minút.

■■ Na tretiu aktivitu odporúčame 15 minút, počas ktorých prebehne aj diskusia k daným pojmom, respektíve objasňovanie daných pojmov.

■■ Na štvrtú aktivitu je potrebný časový limit 20 minút, aby deti dokázali porozumieť článkom a mali dostatok času na vymyslenie titulkov.

Materiálno-technické zabezpečenie: ■■ Na prvú aktivitu je potrebné, aby mal každý žiak k dispozícii písacie potreby (pero a papier). Od učiteľa sa vyžaduje, aby mal pripravený Vennov diagram, najmä pojmy, ktoré chce, aby žiaci porovnávali.

■■ Na druhú aktivitu je potrebné, aby žiaci mali písacie potreby

(pero a papier). Od vyučujúceho sa vyžaduje, aby mal dopredu pripravené pojmy, ktoré chce v Cinquaine využiť.

■■ Pri tretej aktivite je potrebný dataprojektor a učiteľom dopredu pripravená osemsmerovka na danú tému. Žiakom ju premietne na plátne tak, aby ju všetci videli. Taktiež je potrebné, aby mal učiteľ pripravené aj slová, z ktorých sa osemsmerovka skladá pre následné overenie nájdených slov. Žiaci potrebujú písacie potreby.

■■ Na štvrtú aktivitu je tiež potrebný dataprojektor a učiteľom dopredu pripravené články, na ktoré majú žiaci vymýšľať titulky. Žiaci budú potrebovať písacie potreby.

Opis: ■■ Prvá aktivita bude prebiehať tak, že učiteľ žiakom na tabuľu nakreslí Vennov diagram, nad ktorý napíše na každú stranu jeden pojem. Žiaci musia nájsť spoločné znaky, ktoré napíšu do stredu Vennovho diagramu a rozdielne znaky, ktoré napíšu na príslušné miesto vo Vennovom diagrame pod dané dva pojmy. Žiaci môžu písať všetko, čo im napadne. Každý žiak si bude písať do zošita samostatne a po uplynutí časového limitu ich učiteľ vyzve, aby každý prezentoval, čo napísal. Motiváciou pre žiakov za podieľanie sa na aktivite bude to, že traja žiaci s najväčším a správne zaradeným počtom slov získajú jednotku za aktivitu.

■■ Druhá aktivita. Žiaci budú mať za úlohu napísať dva cinquainy.

Jeden na tému bulvárna tlač a druhý na tému seriózna tlač. Úloha bude spočívať v tom, že si napíšu názov cinquainu.

Pod tento názov napíšu dve prídavné mená, ktoré súvisia s daným pojmom. Do ďalšieho riadku napíšu tri slovesá, ktoré takisto musia súvisieť s daným pojmom. Do ďalšieho riadku vetu zloženú zo štyroch slov, ktorá bude daný pojem vystihovať. Posledný riadok bude obsahovať synonymum daného pojmu. Týmto spôsobom žiaci napíšu krátku „báseň“, ktorá bude

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 33

Stručne

Aké sú pozitíva a negatíva: Pozitívami aktivít je, že si deti zábavnou formou precvičia naučené učivo alebo nadobudnú nové poznatky. Ďalším pozitívom je nabádanie na samostatnú prácu, rozvoj tvorivosti a vlastné hľadanie riešení spojené s prezentovaním vlastných výsledkov.

Negatívom môže byť neochota žiakov spolupracovať na aktivitách, čo je však potrebné zo strany učiteľa ošetriť rôznym motivovaním žiakov, napríklad, že dostanú dobré body alebo jednotku za aktivitu.

Jana Minarovičová

Grantový projekt E-školy pre budúcnosť foto: JeongGuHyeok (https://pixabay.com/ photo-621832/)

vystihovať daný pojem. Každý žiak bude pracovať samostatne a oba cinquainy si žiaci napíšu do zošita. Učiteľ ešte pred začatím aktivity vysvetlí žiakom pravidlá písania cinquainu a na jednoduchom príklade im ukáže, ako to majú spraviť. Na záver každý žiak prečíta svoje básne a učiteľ vyhodnotí tri najlepšie práce, za ktoré žiaci dostanú jednotku za aktivitu.

■■ Tretia aktivita. Na tento druh aktivity je potrebné, aby si učiteľ dopredu pripravil osemsmerovku.

Na jej prípravu môže použiť rôzne aplikácie alebo programy voľne dostupné na internete. Následne by si mal vyhotoviť print screen danej krížovky, aby ju mohol za pomoci projektora žiakom ukázať. Následne budú mať žiaci za úlohu nájsť všetky pojmy ukryté v osemsmerovke. Časový limit na túto úlohu je 10 – 15 minút, žiaci by mali byť schopní dané pojmy aj v krátkosti vysvetliť.

Prípadne po nájdení všetkých pojmov môže nasledovať diskusia o význame pojmov. Najaktívnejší a najrýchlejší žiaci dostanú jednotku za aktivitu.

■■ Štvrtá aktivita. Učiteľ premietne žiakom pomocou projektora dva krátke články. Žiaci majú za úlohu prečítať si oba články a získať z nich podstatu. Na základe toho, čo sa v článkoch dozvedia, musia na každý článok napísať jeden bulvárny titulok a jeden seriózny titulok. Titulky by mali byť kreatívne a mali by obsahovať podstatu celého článku. Najoriginálnejšie titulky budú odmenené jednotkou za aktivitu.

Žijeme v dobe, kedy si už nevieme predstaviť život bez mobilného telefónu – smartfónu, tabletu či počítača.

Každodenné používanie týchto informačných a komunikačných technológií však okrem viacerých výhod, ku ktorým možno zaradiť vyhľadávanie nových informácií, rýchlu komunikáciu či novú formu zábavy, predstavuje aj určité riziká. Pokiaľ mladí ľudia nemajú prístup na internet, často to vnímajú ako sociálnu exklúziu. Vedia však kriticky a rozumne narábať s týmito technológiami a odolávať rizikám, ktoré so sebou prinášajú? Tejto otázke sa venuje aj predstavovaný projekt.

Najväčší mobilný operátor v našej krajine Orange Slovensko prostredníctvom Nadácie Orange v roku 2016 otvoril už tretí ročník výnimočného grantového projektu E-školy pre budúcnosť.

Tento rok svoju pozornosť zamerali na tému ochrany pred rizikami využívania digitálnych médií. Primárnou cieľovou skupinou sú pedagógovia a žiaci základných a stredných škôl, k sekundárnej sa zaraďujú budúci učitelia, rodičia žiakov, pedagogická verejnosť a širšia komunita. Prostredníctvom tohto projektu reagujú na aktuálne trendy v online komunikácii, ktoré ovplyvňujú psychický vývin detí a mládeže, ako aj ich správanie a bezpečnosť.

Hlavným cieľom a poslaním projektu E-školy pre budúcnosť je podporiť tie projekty a návrhy pedagógov, ako i mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania a spolupracujú so školami, ktoré chcú šíriť poznatky a vedomosti o rozumnom, kritickom a zodpovednom využívaní digitálnych médií na základných a stredných školách na Slovensku. Na podporu najzaujímavejších projektov je Nadácia pripravená prerozdeliť finančnú čiastku 50 000 eur.

strana 34 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Do súťaže sa môžu zapojiť projekty, ktorých nosnou témou je ochrana pred rizikami elektronických médií, zamerané napríklad na rôzne inovatívne metódy a formy výučby.

Cieľom projektov by malo byť vedenie žiakov prostredníctvom aktívnej účasti ku kritickému mysleniu, kreativite a zodpovednému používaniu týchto médií. Zároveň by projekty mali mať dlhodobý charakter a mali by byť súčasťou vyučovacieho procesu. Nadácia Orange okrem iného podporí formálne aj neformálne vzdelávacie kurzy a workshopy pre pedagógov alebo žiakov, projekty na vytváranie spolupráce školy s rodičmi študentov a s miestnou komunitou či vydávanie nových učebníc a didaktických pomôcok súvisiacich s tematikou zodpovedného používania digitálnych médií, bezpečnosti a ochrany Spoločnosť Orange Slovensko sa problematike edukácie v oblasti zodpovedného používania a nástrah súvisiacich s využívaním digitálnych médií venuje dlhodobo. Dôkazom je aj špecializované webové sídlo www.detinanete. sk, ktorého autorom je práve Orange Slovensko.

Jeho cieľom je poskytnúť širokej verejnosti viaceré informácie zamerané na preventívnu ochranu detí a mládeže pred rizikami internetu, ako i rôzne zaujímavé a užitočné rady, vzdelávacie aktivity pre deti i rodičov, ako i pomoc pri riešení konkrétnych problémov súvisiacich s ochranou a bezpečnosťou mládeže. Zaujímavá je aj ponuka bezplatných workshopov pre rodičov a pedagógov s tímom psychológov vyškolených v tejto oblasti..

Vladimíra Hladíková

Stručne

Nová publikácia o mediálnej výchove

1

KAČINOVÁ, V.: Teória a prax mediálnej výchovy : Mediálna výchova ako súčasť všeobecného školského vzdelávania.

Trnava : FMK UCM, 2015. s. 2.

nejšie zachytenie podstaty javov učenia a učenia sa, ktorého súčasťou sú média ako edukačné objekty či prostriedky.“ Ťažiskom práce je analýza genézy zavádzania mediálnej výchovy ako inovačného prvku do školského vzdelávacieho systému v rámci „kurikulárnej transformácie“ v rokoch 2008 a 2009 až po súčasný stav. Monografia obsahuje aj podrobnú koncepciu učebných osnov voliteľného a nepovinného predmetu mediálna výchova pre 5. – 9. ročník slovenských základných škôl. Autorka sa

Monika Hossová

Vyhodnotenie súťaže Najlepšie príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy na základných a stredných školách foto: DariuszSankowski (https://pixabay.com/ photo-1052023/)

K viacerým publikáciám, v ktorých odborníci z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave spracúvajú rôzne aspekty problematiky mediálnej výchovy, pribudla ďalšia. Jej autorkou je PhDr. Viera Kačinová, PhD., ktorá sa dlhodobo venuje teoretickým aj praktickým otázkam mediálnej výchovy a podieľala sa na viacerých výskumných projektoch z tejto oblasti. V monografii s názvom Teória a prax mediálnej výchovy: Mediálna výchova ako súčasť všeobecného školského vzdelávania sa venuje mediálnej výchove ako súčasti obsahu školského vzdelávania. Monografia predstavuje komplexne spracované objasnenie terminológie, definovanie najdôležitejších pojmov súvisiacich s mediálnou výchovou, ktoré vychádza z analýzy súčasného edukačného systému. „Monografia sumarizuje výsledky systematického a dlhoročného teoretického a empirického poznávania a pretvárania špecifického edukačného javu v kontexte školskej praxe. Publikácia obsahuje komplexnú explanáciu problematiky, špeciálne definuje a zdôvodňuje postavenie mediálnej výchovy v slovenskom školstve (v rámci genézy jej zavádzania ako povinnej témy do obsahu vzdelávania až po súčasný stav). V tomto ohľade môže byť prínosná, nakoľko podobne spracované kompaktné diela v súčasnosti absentujú.“1 Nová monografia doktorky Kačinovej teda ponúka ucelený náhľad na problematiku mediálnej výchovy v kontexte všeobecného školského vzdelávania.

Rieši aj praktickú časť výučby tohto predmetu, a to s ohľadom na slovenský školský systém. Obsahom monografie sú terminologické východiská, charakteristika foriem vzdelávania, ako aj definičný rámec mediálneho vzdelávania doma a v zahraničí. Podľa vlastných slov sa autorka v knihe „pokúša o exakt-

však venuje aj mediálnej výchove ako integrovanej prierezovej téme výučby pre všetky stupne vzdelávania v procese jej zavádzania do slovenského školského systému v rámci obsahovej transformácie. Súčasťou publikácie sú aj výsledky skúmania zastúpenia problematiky mediálnej výchovy v rámci povinného obsahu vzdelávania, ktoré autorka získala na základe kvalitatívnej obsahovej analýzy učebných osnov, výkonových a obsahových vzdelávacích štandardov pre jednotlivé povinné predmety.

Na základe toho autorka identifikuje témy a výučbové ciele, ktoré odrážajú problematiku mediálnej výchovy v 1. – 9. ročníku na základných školách a v 1. – 4. ročníku na gymnáziách a stredných odborných školách.

V závere publikácie autorka predstavuje návrhy na podnietenie rozvoja mediálnej výchovy ako súčasti systému celoživotného vzdelávania. Publikácia je teda určená hlavne pre pedagógov, teoretikov, odborníkov a mladých vedcov zaoberajúcich sa témou mediálnej výchovy. Pre študentov FMK UCM v Trnave je publikácia dostupná na požičanie v knižnici FMK a v knižnici IMEC.

Medzinárodné centrum mediálnej gramotnosti IMEC pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vyhlásilo 2. ročník súťaže o najlepšie príklady dobrej

praxe výučby mediálnej výchovy na základných a stredných školách.

Téma 2. ročníka znela Dobré médiá.

Cieľom súťaže bolo zhromaždiť a oceniť kvalitné edukačné materiály,

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 35

Stručne ktoré by poukazovali na pozitívne stránky médií v živote človeka a predstavovali užitočnú pomôcku pre učiteľov pri realizácii mediálnej výchovy na našich školách

foto: aitoff (https://pixabay.com/photo-1605906/)

Výhercovia súťaže 1. Internet – môj múdry priateľ

Po OVCIACH.sk a NEHEJTUJ.sk si eSlovensko posvieti na kyberšikanovanie

(vzdelávacia reklamná kampaň),

Stredná priemyselná škola Svidník (Mgr. Darina Kocurová, Ing. Vladimír Kucer) 2. Facebooková stránka školy: https://www.facebook.com/glszvolen,

Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene (Mgr. B. Mikšík) 3. Stolová hra, Stredná odborná škola drevárska, Topoľčany (Ing. Daniela Minarovičová) 4. Z hodín Mediálnej výchovy, Základná škola s materskou školou Udiča (Ing. M. Smetanová) 5. Prvostupniarske školské správy, Základná škola s materskou školou, Hriňová (Mgr. Adriana Gondová) 6. Gutenbergova kníhtlač. Druhy médií.

Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin (Ing. O. Sajková) 7. Školské noviny: http://cetna. skolskenoviny.sk/ , Základná škola Milana Mravca, Raková (Mgr. M. Bobeková) 8. Košík za život, Základná škola Jána Amosa Komenského, Tvrdošovce (Bc. Eva Borbélyová) 9. Tvorba propagačných materiálov o Spojenej škole, Šaľa, Spojená škola, Šaľa (Ing. Zuzana Tóthová) 10. Náš triedny časopis Kaktus, Gymnázium Gelnica, SNP 1 (Mgr. Kamila Blahovská) Výhercom súťaže srdečne blahoželáme!

Projekty OVCE.sk či NEHEJTUJ.sk patria v oblasti mediálneho vzdelávania azda k najznámejším pomôckam na podporu kritického myslenia detí či mládeže a nie sú jedinými projektmi občianskeho združenia eSlovensko, ktoré získali viaceré ocenenia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Združenie v polovici septembra predstavilo ďalší ambiciózny projekt, ktorý ponúka sériu interaktívnych prednášok s audiovizuálnymi a hudobnými prvkami Narodení pre výhru – Aless a kyberšikanovanie.sk. „Vieme, že šikanovanie tu bolo a aj bude.

To však neznamená, že budeme sedieť so založenými rukami. Zatváraním očí pred realitou, zatajovaním a bagatelizovaním šikanovanie nepotlačíme, naopak, posilníme ho. Obete budú slabšie a bezbrannejšie a agresori silnejší a beztrestnejší. Zmeňme to a zatočme so šikanovaním spoločne,“ informujú autori projektu,

ktorého cieľom je zorganizovať dvojmesačné hudobné turné v desiatich slovenských mestách pre viac ako 10 000 mladých ľudí vo veku od 12 do 19 rokov. Sprievodné prednášky moderuje spoluautor projektu Miro Drobný a slovenská raperka Aless, ktorí poznajú kyberšikanovanie z vlastnej skúsenosti. Miro Drobný je režisér, scenárista a producent, ktorý sa venuje najmä detskej a filmovej tvorbe. Aless Capparelli je raperka slovensko-talianskeho pôvodu, ktorá sa na škole sama stala obeťou šikanovania. Jej pieseň Iné

strana 36 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

hodnoty zožala veľký úspech a na Youtube si ju pozreli takmer 3 milióny ľudí Projekt je teda založený na sile vlastnej skúsenosti, prostredníctvom ktorej chcú organizátori zaujať publikum a zvýšiť efektivitu prednášok: „Informácie, osobné výpovede ľudí alebo umelecké zážitky získané mimo školských lavíc majú vo výchove detí a mládeže čoraz väčšiu váhu. Neformálne vzdelávanie dopĺňa a spestruje školské osnovy. Prvýkrát na Slovensku prichádzame s originálnu formou „hudobnej“ prevencie, ešte k tomu pri takej vážnej téme, ako je kyberšikanovanie. Obdivujem Aless, že má odvahu o svojom príbehu otvorene rozprávať. Verím, že všetci sú narodení pre výhru, len sa netreba nikdy vzdávať,“ uvádza Miro Drobný

z občianskeho združenia eSlovensko. eSlovensko je nezisková, mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá primárnou a sekundárnou prevenciou a neformálnym vzdelávaním na Slovensku. Pracuje s deťmi a mládežou, ponúka im vedomosti z oblastí, ktoré slovenské školstvo svojimi osnovami nepokrýva.

Internet a nové technológie sú hlavné témy projektov. Prostredníctvom portálu ZODPOVEDNE.sk ich učí používať internet zodpovedne a bezpečne.

Martina Štefánková

Stručne

foto: TheDigitalWay (https://pixabay.com/photo-1591018/)

Videolekcie o internetovej bezpečnosti

V roku 2015 spoločnosť Google v spolupráci s organizáciami E-bezpečí a ZODPOVEDNE.sk uviedla na Slovensku nový vzdelávací program Web Rangers, ktorého cieľom je motivovať žiakov z celého Slovenska, aby medzi sebou zdieľali vlastné vedomosti a skúsenosti o tom, ako bezpečne a zodpovedne používať internet. Jedným z výstupov je projekt 7 lekcií, ktoré z teba urobia majstra internetovej bezpečnosti.

Ide o kurz, ktorý je určený žiakom základných a stredných škôl a ponúka sériu siedmich krátkych videí na témy heslá, sexting, kyberšikanovanie, kybergroomig, podvodné správy, ochrana súkromia a rozpoznanie videočetov. Žiaci zaujímavou formou získajú nové skúsenosti z oblasti internetu a jeho bezpečnosti, ktoré dokážu využívať v dennodennom kontakte s internetom. Môžu sa dozvedieť napríklad, aké heslo je bezpečné, ktoré fotky patria na internet a ktoré nezverejňovať, kto je kamarát a kto internetový podvodník. Záujemcovia sa môžu prihlásiť prostredníctvom jednoduchej registrácie na stránke www.seduo.cz.

Kurz je bezplatný a jeho ukončením bude záverečné video a absolvovanie záverečného testu. „Vážime si každú aktivitu súkromného sektora v oblasti ochrany detí a mládeže na internete a veríme, že spájanie síl je tou

správnou cestou. Z prieskumov vieme, že projekty, ktoré sme iniciovali ako napríklad Zodpovedne.sk, OVCE.sk, NEHEJTUJ.sk a ďalšie, zásadne ovplyvňujú správanie slovenských detí a mládeže na internete,“

hovorí Miroslav Drobný z organizácie eSlovensko. Zároveň dodáva: „Situácia na

Slovensku je v porovnaní s okolitými krajinami, ako aj krajinami EÚ odlišná. Do dnešného dňa sme v našej republike nemali prípad úmrtia dieťaťa z dôvodu internetového ohrozenia. Myslím si, že to je výsledok dlhodobej, efektívnej a úspešnej práce v oblasti prevencie či už eSlovenska alebo kľúčových hráčov v tejto oblasti ako sú Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo vnútra SR, tretí sektor, či napríklad mobilní operátori.“

Po dvoch úspešných ročníkoch v Českej Republike sa program po prvýkrát rozširuje aj na Slovensko. Pre študentov sú na stránke projektu Web Rangers pripravené online kurzy a videá, v ktorých sa naučia, ako sa bezpečne správať na internete. Okrem toho sa budú môcť zapojiť do kreatívnych workshopov a prednášok organizovaných v Bratislave a Košiciach. Workshopy zastrešia odborníci z projektov E-bezpečí a Zodpovedne.sk v spolupráci so spoločnosťou Google. Po absolvovaní prednášok a workshopov môžu deti vytvoriť projekty, ktorými chcú šíriť osvetu vo svojom okolí.

„Google sa dlhodobo snaží, aby bol internet bezpečným miestom pre všetkých

používateľov. Nápad projekt Web Rangers sa prvýkrát zrodil u našich kolegov v Izraeli pred 4 rokmi, kde medzi mládežou zaznamenal obrovský úspech. Projekt vychádza zo skutočnosti, že najefektívnejšie si deti zdieľajú svoje znalosti vzájomne medzi sebou. Veľmi nás teší, že ho môžeme priniesť aj na Slovensko a podporiť tak povedomie o bezpečnom používaní internetu,“

hovorí Michal Zachar, marketingový manažér Googlu pre Českú republiku a Slovensko.

Za jedným z najúspešnejších projektov Web Rangers stojí dvojica trinásťročných chlapcov z Pardubíc – Michal Barát a Dalibor Havlíček. So svojím programom Robíme internet bezpečnejším, ktorého súčasťou je okrem iného aj hra overujúca znalosti phishingu a hoaxov, dosahujú zaujímavé výsledky, hoci na začiatku sami nevedeli, čo sa skrýva za pojmami ako kybergrooming alebo hoax. „Myslíme si, že náš projekt bol celkom úspešný. Videlo ho veľa našich kamarátov a už sme si všimli, že niektorí z nich toho už na Facebooku zdieľajú menej. Teší nás, keď môžeme ďalej odovzdávať svoje skúsenosti. Na internete je totiž mnoho detí, ktoré nevedia, ako by sa v tomto prostredí mali správať.“ Obaja tínedžeri chcú ako Web

Rangeri naďalej pokračovať v osvete s novými projektmi.

Zdroj: zodpovedne.sk Denisa Doležalová

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 37

Stručne

foto: PC Revue (http://www.pcrevue.sk/files/photo/ 2016-02/11067/31fa0f/ESET-Parental-Control.jpg

Spoločnosť ESET vydala mobilnú aplikáciu, ktorá má ochrániť deti na internete

Známa softwarová spoločnosť ESET vydala mobilnú aplikáciu Parental Control pre Android, ktorá má chrániť deti pri surfovaní na internete.

Rodičia prostredníctvom jednoduchej a širokej ponuky aplikácie môžu zistiť polohu dieťaťa, nastaviť časové limity na hranie hier alebo vybrať webové stránky, ktoré sú pre dieťa vhodné a ktoré môže navštevovať.

Podľa prieskumu spoločnosti ESET sa až 81 % rodičov obáva toho, že ich dieťa sa stretne na internete s nevhodným obsahom. Kritizujú aj množstvo času, ktorý trávia deti so svojimi tabletmi či smartfónmi. „ESET Parental Control aplikácia pre Android chráni deti používajúce digitálne zariadenia bez toho, aby narušila výkon samotného zariadenia,“ uvádza

Branislav Orlík, produktový manažér spoločnosti ESET. Podľa informácií spoločnosti ESET aplikácia ponúka viacero zaujímavých funkcií. Medzi základné patrí aplikačný ochranca, pomocou ktorého vďaka vekovým filtrom môžu rodičia určiť, ktoré stránky môže dieťa navštevovať, ďalej je to vekové obmedzenie alebo nastavenie plánu a časového limitu hrania sa na zariadení. Prémiová, spoplatnená verzia disponuje funkciami ako sledovanie polohy dieťaťa, posielanie rodičovských správ, ktoré si musia deti prečítať pred tým, ako budú pokračovať v práci so smartfónom alebo tabletom.

Linda Bašňáková

Nedovoľme, aby klamstvo a manipulácia zatienili skutočnú pravdu Nedovoľme, aby klamstvo a manipulácia zatienili skutočnú pravdu…

Tak znie heslo kampane s názvom Proti nenávisti, ktorej cieľom je upozorniť na problém a prezentovať informácie o negatívnom fenoméne cyberhate (nenávisti šírenej internetom) či poskytnúť rady o tom, ako sa nenechať prevalcovať názorovou väčšinou.

Kampaň mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu Proti nenávisti vznikla ako reakcia na pribúdajúce problémy so šírením dezinformácií, lží a poloprávd prostredníctvom sociálnych sietí a online diskusií. Táto problematika sa týka najmä diskusií o závažných spoločenských problémoch, ako sú migračná kríza, rómska problematika či diskusia o registrovaných partners-

strana 38 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

tvách. Ako uvádzajú autori kampane, online diskusie k týmto témam „bývajú

pravidelne prevalcované dezinterpretáciami, falošnými správami (hoaxami), výhradami založenými na zbulvarizovanom vnímaní menšín. V tom lepšom prípade. V tom horšom prípade podnecovaním k násiliu a snívaním o vyhladení.“

Cyberhate alebo nenávisť šírená internetom je akýmsi novodobým fenoménom súvisiacim s rýchlym šírením informácií na internete. Tieto informácie sú často neoverené, nepodložené alebo dokonca úplne nepravdivé. Diskutujúci užívatelia však často nehľadia na relevanciu zdroja ani na pravdivosť faktov a v komentároch sa vyjadrujú vulgárne a dehonestujúco.

Tieto diskusie často podnecujú násilie a nenávisť k menšinám v spoločnosti.

Najzávažnejším zistením však je to, že názory z online diskusií tak prenikajú aj do offline sveta a z virtuálnych vyhrážok sa stávajú reálne fyzické útoky. „Pretože konšpirácie, popieranie vedeckých postupov, odmietanie ľahko overiteľných faktov je ďaleko viac atraktívne, než kritické myslenie.“

Súčasťou kampane Proti nenávisti je aj webová stránka, ktorá ponúka aj dobré rady a nástroje, ktoré v internetových diskusiách slúžia ako ochrana proti nenávistným prejavom. Autori kampane vytvorili aj tri krátke videá s osobami, ktoré pocítili nenávisť na vlastnej koži. S autormi kampane spolupracujú aj slovenské printové médiá, ktoré 9. septembra, v Deň spomienky na obete holokaustu a rasového násilia zmenili farbu svojich online vydaní periodík na hnedú. Autori tým chceli poukázať na to, aké nebezpečné je mať jednofarebné názory a vnímanie sveta.

V rámci kampane sú distribuované aj kampaňové vizuály a nálepky.

Pripravované je aj rozšírené vydanie publikácie Cyberhate – nenávisť na internete od autorky Ireny Bihariovej. Viac informácií o tejto iniciatíve sa dozviete na webovej stránke protinenavisti.sk Zdroj: protinenavisti.sk Monika Hossová

Stručne

Technológia znovu napreduje a s ňou aj umelá inteligencia. Zapojili sa už aj naši susedia z Českej republiky. České vysoké učení technické v Prahe (ČVUT) a Vysoké učení technické v Brne (VUT) majú pred sebou veľký výskum. Spoločnosť Facebook sa rozhodla poskytnúť 22 vysokovýkonných serverov s GPU akcelerátormi, ktoré pomôžu významne urýchliť výskum v oblastiach počítačového videnia a strojového učenia.

Cieľom programu Fair, ktorý spustila spoločnosť Facebook tento rok, je urýchliť výskum umelej inteligencie, ktorý často zápasí s nedostatočnou infraštruktúrou, nástrojmi a technológiami. To by mohlo pomôcť riešeniu technických a infraštruktúrnych problémov pri výskume. O výskume informuje docent Jan Černocký, vedúci ústavu počítačovej grafiky a multimédií na Fakulte informačných technológií VUT v Brne: „Vďaka výkonným serverom zvýšime výpočty, predovšetkým v oblasti získavania dát z reči, spracovania obrazu a videa, počítačovej grafiky a výpočtovej fotografie.” Výskumu sa bude veno-

vať celkovo pätnásť najvýznamnejších výskumných skupín v deviatich európskych krajinách, české ČVUT a VUT budú medzi nimi. Výskumné skupiny budú používať nové technológie najmä v oblasti rozpoznávania a detekcie, vzdelávacích systémov alebo pri výskume neurónových sietí (Deep Neural Networks). Tento projekt môže priniesť významný posun vo výskume umelej inteligencie a umožní vyvinúť nové služby a riešenia v oblasti vedy a zdravotníctva, jazyka či inteligentnej automatizácie.

Patrícia Slaninová

FMK UCM zorganizovala druhý ročník Detskej mediálnej školy foto: Tomáš Klubica (https://www.facebook.com/FMK.UCM/photos/a.101542212 00463784.1073741888.63588048783/10154221213578784/?type=3)

Češké univerzity budú v spolupráci s Facebookom skúmať umelú inteligenciu

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripravila Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave Detskú mediálnu školu. V poradí druhý ročník tejto akcie sa uskutočnil 31. mája 2016 v priestoroch Fakulty masmediálnej komunikácie na Skladovej ulici v Trnave.

Medzi sedemdesiatimi účastníkmi Detskej mediálnej školy sa nachádzali žiaci základných škôl z celého Slovenska, ktorí sa zapojili do literárno-žurnalistickej súťaže Dieťa medzi paragrafmi – Práva detí očami detí. V rámci tejto súťaže vytvorili žiaci základných škôl práce na dve témy – Čo nesmú robiť dospeláci deťom a Dieťa má dve rúčky – jednu pre mamu a jednu pre otca.

Vyhodnotenie súťaže sa uskutočnilo v apríli, počas medzinárodnej vedeckej konferencie Megatrendy a médiá 2016 na Smolenickom zámku. Práve ocenení žiaci sa spolu so svojimi triedami zúčastnili Detskej mediálnej školy.

Podľa slov docenta Norberta Vrabca, vedúceho Katedry mediálnej výchovy FMK, cieľom druhého ročníka mediálnej školy bolo oboznámenie žiakov s novými technológiami, televíznym či rozhlasovým štúdiom. Okrem prehliadky HD štúdia sa žiaci zapojili aj do praktických činností. Pedagógovia a doktorandi fakulty si pre nich pripravili niekoľko aktivít vrátane tvorby školského časopisu, fotografovania vo fotoateliéri, nahrávania rozhlasových a televíznych reportáží, tvorbu plagátov

či hranie digitálnych hier. Deti boli rozdelené do desiatich skupín a v úvode dňa si vyžrebovali dve praktické aktivity, ktoré počas svojho pobytu na fakulte s asistenciou doktorandov a pedagógov absolvovali. „Na mediálnom dni sa zúčastnili deti rôznych vekových kategórií, ale myslím si, že každý si našiel niečo, čo ho zaujalo.

Pracovali usilovne, zabávali sa, vyskúšali si veci, s ktorými sa bežne nestretávajú.

Atmosféra bola výborná, ešte by sme si to zopakovali,“ zhodnotila Detskú mediálnu

školu organizátorka Slávka Gracová.

Ukončením zaujímavého dňa bola prezentácia vytvorených diel a beseda s generálnym manažérom Rady pre práva dieťaťa PhDr. Jozefom Tinkom, PhD. Táto beseda bola venovaná problematike práv detí, ich ochrane a presadzovaniu.

Iniciátor akcie a vedúci Katedry mediálnej výchovy FMK docent Norbert Vrabec zhodnotil udalosť a vyjadril sa v mene organizačného tímu: „Druhý ročník Detskej mediálnej školy hodnotím na výbornú. Deti sa zabávali a, samozrejme, naučili sa aj nové veci. Mnohí žiaci sa dokonca vyjadrili, že by v budúcnosti radi pracovali v médiách. Je to pre nás veľmi pozitívne hodnotenie, a preto sa podobné podujatie určite bude konať aj v budúcnosti.“

Výstupy detí si môžete pozrieť na stránke medialnavychova.sk Monika Hossová

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 39

Stručne

Odborníci z krajín V4 diskutovali o postavení mediálnej výchovy vo verejnom školstve foto: edar (https://pixabay.com/photo-1023966/)

Konferencia Mediálna výchova vo verejnom školstve, s podtitulom Priority regiónu v mediálnom veku, sa konala 10. júna 2016 na pôde Corvinus University v Budapešti, ktorej vedecký tím bol iniciátorom projektu. Projekt Višegrádsky fond je zameraný na rozvoj mediálnej gramotnosti vo verejnom školstve, teda prioritou projektu bolo zmapovať stav mediálnej gramotnosti v každej krajine V4.

Na projekte participovali Corvinus University z Budapešti v Maďarsku, Slezská univerzita v Katowiciach v Poľsku, Centrum pre štúdium vysokého školstva v Prahe – Česká republika a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave – Slovensko. Na konferencii vystúpilo 12 rečníkov z krajín V4. Výnimku tvorila profesorka Minna Harmanen z Fínska, ktorá predstavila Národné kurikulum základného školstva vo Fínsku, ktoré prepája rôzne gramotnosti nevyhnutné pre súčasnosť. Rôznorodé zastúpenie tém podnietilo zaujímavé diskusie, ktoré viac poodkryli problematiku médií, vnímania mediálnej výchovy a mediál-

nej gramotnosti v ostatných krajinách na pozadí školstva. V rámci zhrnutia vedeckých príspevkov sa odborníci z oblasti mediálnej výchovy zhodli na tom, že koncepty mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti by mali byť jasne definované.

Prezentovali výsledky výskumov zameraných na mediálnu gramotnosť rôznych vekových skupín. Zároveň na digitálne kompetencie, vedomosti o fungovaní médií či systému vysielania. Odborníci sa zhodli, že predovšetkým vo verejnom školstve by mal byť pravidelne mapovaný a analyzovaný stav mediálnej výchovy na základe spolupráce s učiteľmi. Výsledky komplexných národných prieskumov by sa mali stať podkladom pre odporúčanie Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť. V tomto smere sa počíta s tým, že mediálna výchova sa bude do osnov základných škôl na oboch stupňoch integrovať ako samostatný predmet. Na druhej strane je potrebné neustále zvyšovať kvalifikáciu odborníkov a učiteľov v oblasti mediálnej

strana 40 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

výchovy a gramotnosti vo forme kvalitných školení.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať mediálnej výchove a gramotnosti v rámci univerzitných programov pre budúcich učiteľov. Jedným z kľúčových faktorov je aj spolupráca s rodičmi a pracovníkmi s mládežou. Neformálne vzdelávacie aktivity zaoberajúce sa mediálnou gramotnosti by mali rozšíriť svoju pôsobnosť, pretože nie každá činnosť sa viaže na školské prostredie.

Spolupráca medzi rôznymi sektormi v oblasti výskumu a mediálnej praxe by mala na seba nadväzovať a byť prepojená. V oblasti propagácie mediálnej výchovy svoju úlohu zohrávajú aj televízne a rozhlasové programy, ktoré oslovujú širšie publikum. Výsledkom konferencie je zdokumentovanie výsledkov národných projektov a výskumov, postupov rozvoja mediálnej gramotnosti na domácej a medzinárodnej pôde.

Na základe získaných dát budú vypracované odporúčania.

Lucia Brezovskvá

Stručne

Internetová služba SmartBooks pomáha žiakom s kompletnou prípravou do školy foto: SmartBooks (http://www. smartbooks.sk)

témy a oblasti robia dieťaťu problémy a dokáže tak lepšie porozumieť študijným potrebám dieťaťa.

SmartBooks alebo aj rodinný učiteľ je inteligentný systém, ktorý slúži na kompletnú prípravu žiaka do školy. Je určený pre žiakov základných škôl a obsahuje viac ako 10 000 obrázkov a 40 000 náučných úloh. Pokrýva tak celé učivo základnej školy. Cieľom systému je pomôcť dobudovať poznatky v oblastiach, ktoré sú pre žiakov problematické.

Na tomto projekte pracoval tím odborníkov viac ako štyri roky. Pri jeho vzniku sa riadili existujúcim štátnym

vzdelávacím programom, a preto má systém SmartBooks potenciál fungovať ako rodinný učiteľ. K pripojeniu sa do služby je potrebný len počítač a internet. Princíp je jednoduchý. Žiak si zvolí predmet a následne si formou náučných úloh a cvičení precvičuje aktuálnu tému. Po každej úlohe sa dozvie správnu odpoveď spolu s vysvetlením. Ak žiak uvedie nesprávnu odpoveď, systém vyhodnotí tému ako problémovú a nezvládnutú. Práve týmto spôsobom môže rodič zistiť, ktoré

„Systém vedie žiaka k témam, v ktorých má problémy. Je to urobené dynamicky, úlohy, ktoré dostáva, sú obmeňované. Keď danú úlohu nevie, systém ukáže riešenie, ale úlohu, keďže ju nevedel, dostane opätovne, avšak dynamicky zmenenú, so zmenenými vstupmi a výsledkom,“ uvádza inovátor

a odborník na inteligentné informačné systémy Peter Belan.

Prístup k on-line učebnej pomôcke je dostupný za uvádzaciu cenu 5 € za mesiac, pričom klasická cena programu je 10 €. Podľa slov Petra Belana je záujem o túto pomôcku veľký a školy sa pravdepodobne dočkajú aj maďarskej jazykovej mutácie programu.

Zdroj: teraz.sk, SmartBooks YouTube, Monika Hossová

V Bratislave sa konala konferencia na tému Ochrana maloletých – Regulačné konvergencie V priestoroch Historickej budovy Národnej rady Slovenskej republiky sa 16. septembra 2016 uskutočnila konferencia na tému Ochrana maloletých – Regulačné konvergencie, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Konferenciu svojím príhovorom otvoril Minister kultúry Marek Maďarič. Účasť konferencie zastrešili odborníci z európskych inštitúcií krajín EÚ, zástupcovia skupiny ERGA – Skupina európskych regulačných orgánov v oblasti audiovizuálnych služieb, zástupcovia audiovizuálneho priemyslu, Rady pre vysielanie a retransmisiu a ďalší. Rečníci konferencie spoločným úsilím hľadali ako vyriešiť právnu reguláciu návrhu revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. V súčasnosti prebieha v kontexte tejto problematiky diskusia. V oblasti kultúry a audiovízie je smernica zaradená medzi najvýznamnejšie priority.

Podľa ministra Maďariča je téma oblasti ochrany maloletých pred nevhodnými obsahmi v rámci lineárnych a nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb dôležitá pre jej aktuálnosť, ale aj pre jej veľkú dôležitosť. „V dnešnej dobe, viac ako kedykoľvek predtým, je najzraniteľnejšia skupina detí a mladých ľudí ohrozená nástrahami, ktoré sme si v časoch nášho detstva nedokázali ani predstaviť,“ uvie-

dol Marek Maďarič vo svojom úvodnom príhovore a zdôraznil: „Vývoj médií

a rôznych digitálnych platforiem je taký rýchly, že ho legislatíva často nestačí ani reflektovať. V záujme maximálneho využitia možností, ktoré ponúkajú audiovizuálne médiá a internet, je nevyhnutné vytvoriť bezpečné mediálne prostredie, a to nielen pre deti.“

Podľa zúčastnených odborníkov je na mieste harmonizácia danej oblasti, ktorá nie je dostatočná, pretože neponúka ucelený systém. Európska regulácia v danej oblasti by mohla ponúknuť základnú bázu, ktorú narúšajú napr. výkladové, aplikačné problémy v prí-

padoch cezhraničného poskytovania obsahov. Odborná diskusia mala priniesť reálne porovnanie súčasného stavu v jednotlivých členských štátoch.

Rečníci poukázali na existujúce problémy a osvedčené skúsenosti. Spoločným cieľom bolo nájsť vhodné riešenie minimálneho konvergentného rámca právnej regulácie revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Smernica je súčasťou jednotného digitálneho trhu. V prvom paneli odborníci diskutovali o téme ochrany maloletých v rámci Európskej únie a o miere harmonizácie. Druhý panel bol venovaný problematike efektívnej ochrany maloletých v digitálnom svete.

Cieľom bola podpora otvorenej debaty.

Na konci každého panelu organizátori vyhradili časový priestor na diskusiu.

Ministerstvo kultúry sa problematikou revízie smernice začalo zaoberať na expertnej úrovni Rady EÚ v júli 2016 a výsledky svojej práce chce predstaviť koncom novembra 2016.

Lucia Brezovskvá

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 41

Ponuka literatúry Stručne

Teória a prax mediálnej výchovy. Mediálna výchova ako súčasť všeobecného školského vzdelávania Viera Kačinová

Zámerom monografie je podať komplexný a syntetizujúci pohľad na problematiku mediálnej výchovy ako súčasti obsahu školského, špeciálne slovenského vzdelávania. Publikácia sumarizuje výsledky systematického a dlhoročného teoretického a empirického poznávania a pretvárania špecifického edukačného javu v kontexte školskej praxe. Prináša rekonštrukciu zavedenia mediálnej výchovy ako didaktickej inovácie do všeobecného vzdelávania, objasňuje východiská, genézu i priebeh daného procesu, analyzuje súčasný stav. Monografia súčasne predstavuje nové teoretické poznatky z problematiky mediálnej výchovy ponímanej ako špecifický proces zámerného učenia (vyučovania) a učenia sa o médiách, ktorý je chápaný v súvzťažnosti s učením (vyučovaním) a učením sa z médií a prostredníctvom médií - mediálnou didaktikou.

Dielo je pokusom o objasnenie predmetnej terminológie, výklad a definovanie tém

otvorných pojmov mediálna výchova, mediálna didaktika, mediálne kompetencie, mediálna gramotnosť. Monografia je určená najmä mladým vedeckým pracovníkom odboru pedagogika, odborov učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov, masmediálne štúdiá, špeciálne programu Aplikované mediálne štúdiá na FMK UCM v Trnave, poslúžiť môže pedagógom a teoretikom týchto a ďalších príbuzných vedných odborov.

Jej ambíciou je byť užitočnou pomôckou pre tvorcov základných a ďalších kurikulárnych dokumentov z mediálnej výchovy z radov učiteľov i ďalších odborníkov.

249 s. | formát A5 | 2015 ISBN 978-80-8105-763-2 cena 9 €

Aktuálne otázky teórie a praxe žurnalistiky v ére internetu hé interaktívne prvky. Poznanie rozdielov Ján Višňovský

Publikácia pojednáva o aktuálnych otázkach teórie a praxe novinárstva dnešnej doby. Vymedzuje ich na pozadí sociokultúrnych, ekonomických a technologických premien dotýkajúcich sa redakčnej praxe periodickej tlače, a to predovšetkým denníkov. Tento segment novinárstva azda v najmarkantnejšej miere pociťuje odliv pravidelných čitateľov. Pod túto situáciu sa podpísali početné faktory, avšak mnohí teoretici, ako aj odborníci z novinárskej praxe úbytok čitateľov pripisujú predovšetkým meniacim sa informačným potrebám recipientov, strate čitateľských návykov a konkurencii v podobe webových stránok. Tie sa stali rýchlym zdrojom aktuálnych informácií mladej a strednej generácie, ktorá v oveľa väčšej miere preferuje čítanie novín na webe. Vďaka dostupnosti internetu a prenosným technických zariadeniam, akými sú smartfóny, tablety a notebooky, sa žurnalistické obsahy v podstatne väčšej miere priblížili ich čitateľovi. Webové noviny sa stali multimediálnymi, pričom využívajú mno-

vo vnímaní tradičných novín a tých webových dnes predstavuje mimoriadne dôležitú oblasť výskumu, predovšetkým pokiaľ ide o ekonomické aspekty novinárskeho podnikania. Udržanie pozornosti recipienta – či už ide o výtlačok novín alebo webovú stránku – je základným úspechom redakcie a zároveň predpokladom úspešného pôsobenia novinárskych, ale aj nenovinárskych obsahov. Autora publikácie zaujímalo, ako recipienti vnímajú rozdiely medzi tými dvomi typmi „novín“, čo považujú za ich prednosti a naopak, ako hodnotia ich nedostatky.

Uvedené aspekty sa skúmali prostredníctvom rozsiahleho dotazníkového zisťovania na vzorke 616 respondentov, ktorého výsledky predstavujú podstatnú časť monografie.

Informácie obsiahnuté v publikácii poslúžia všetkým záujemcom o problematiku, a to tak z radov slovenských a českých teoretikov ako aj praktikov. Prínosná však môže byť aj pre tých, ktorých zaujímajú aktuálne, predovšetkým širšie spoločenské, ekonomické a sociokultúrne otázky dotýkajúce sa postavenia a pôsobenia žurnalistiky

strana 42 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

na societu ako celok, ale aj recipientov – jednotlivcov, a naopak.

350 s. | formát A5 | 2015 ISBN 978-80-8105-742-7 cena 10,60 €.

Aktuálne trendy v mediálnej kultúre

Ján Višňovský–Jana Radošinská Autori sa v publikácii zaoberajú problematikou kardinálnych, aktuálnych vývojových tendencií v mediálnej kultúre v kontexte súčasných kultúrnych, ekonomických a technologických transformácií, ktorými prechádzajú dnešné moderné spoločnosti.

Obsah publikácie z hľadiska tematického vymedzenia možno rozdeliť na dva okruhy, pričom v prvom okruhu autori pracujú s ponímaním mediálnej kultúry pomocou skúmania vybraných problémov spojených s produkciou, distribúciou, pôsobením a prijímaním produktov mediálnej kultúry. Druhý okruh monografie sa venuje žurnalizmu, resp. teórii novinárstva, a to na úrovni Slovenska, ale aj na globálnej, celosvetovej úrovni.

V jednotlivých kapitolách autori pojednávajú o predmete, oblastiach, resp. úrovniach či konceptoch, v ktorých mediálna kultúra funguje. Autori sa zaoberajú aj skúmaním vzťahov medzi spoločnosťou a kultúrou, pracujú s viacerými náhľadmi na danú problematiku. Svoju pozornosť zameriavajú aj na globalizáciu v kontexte s mediálnou kultúrou.

Percipientovi textu autori predkladajú viacero definícií vymedzenia konceptu mediálnej kultúry. Tieto koncepty sú už dlhodobo objektmi systematického skúmania z teoretického i empirického hľadiska. Autori pojednávajú aj o globálnom šírení obrazov hmotného nedostatku a utrpení iných, zaoberajú sa sférou politickej komunikácie, ponúkajú rozličný náhľad na problém kolízie súkromnej a verejnej sféry v kontexte mediálnej kultúry. Ďalšie kapitoly sa zaoberajú dôrazom na vizuálnu prezentáciu sprostredkovaných informácií, ale priestor venujú aj teórii novinárstva, prístupom skúmania novinárstva i vedeckým pohľadom na novinárstvo.

Autori uvádzajú prehľad základných teoretických konceptov a prístupov v súčasnej teórii novinárstva, taktiež čitateľovi približujú súčasné otázky novinárskej praxe z celosvetového, no aj zo slovenského hľadiska.

154 s. | formát A5 | 2013 ISBN 978-80-8105-516-4 cena 5,00 €