amko, P. Vzh¾adom na tieto skutoènosti by nebolo mo né vymedzi v uznesení o vznesení obvinenia skutok tak, ako to vy aduje ustanovenie § 206 ods. 3 Tr. por., preto e v etky v òom uvedené podstatné skutkové okolnosti by si musel vy etrovate¾ v podstate len vymyslie (dedukova ich), keï e z dokazovania, mimo rozumných pochybností, nevyplynuli, a priebeh skutkového deja mohol by aj reálne úplne iný. Ak tieto dedukcie vy etrovate¾a postaèovali na zaèatie trestného stíhania vo veci, neznamená to, e staèia aj na vznesenie obvinenia. Pri vzná aní obvinenia musí by toti postup taký, e podstatné skutkové okolnosti musia vyplynú z dokazovania aspoò v takej sile, e postaèia na dostatoène odôvodnený záver, e konkrétna osoba spáchala konkrétny trestný èin a to konkrétnym spôsobom. Tieto závery nemusia by nepochybné (isté), av ak nemô u by ani zalo ené len na domnienkach a indíciách. V iadnom prípade nemo no skon tatova , e ak sú tu pochybnosti o nejakej skutkovej okolnosti, je nutné da za pravdu po kodenému (t. j. skutkovému deju, ktorý uvádza po kodený) a vznies obvinenie podozrivej osobe. Vy etrovate¾ ako aj prokurátor toti zastupujú v trestnom konaní záujmy tátu a nie záujmy po kodeného, a preto nemô u, bez ïal ieho, vychádza len z prezumpcie pravdivosti tvrdenia po kodeného a z prezumpcie nepravdivosti tvrdení, ktoré skutkovú verziu po kodeného nepotvrdzujú, respektíve vyvracajú. Zo iadnych ustanovení Trestného poriadku nemo no vyvodi existenciu zásady, ktorá by stanovovala, e v pochybnostiach, ktoré sa nedajú odstráni ani ich dôsledným vyhodnotením, by mali orgány èinné v trestnom konaní postupova v dy v prospech po kodeného, respektíve v neprospech podozrivej osoby. Alebo povedané inak, to, e zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného mô e pou i len súd, je nepochybné, av ak uvedené vôbec neznamená, e orgány èinné v trestnom konaní mô u v prípravnom konaní a priori postupova v neprospech obvineného (èi podozrivej osoby) pri akýchko¾vek pochybnostiach. Vo vy ie naznaèených prípadoch by sa preto nemalo vzná a obvinenie, ale malo by sa postupova pod¾a § 228 ods. 1 Tr. por. a trestné stíhanie by malo by preru ené. Pod¾a tohto ustanovenia sa dá toti postupova nielen vtedy, ak je páchate¾ neznámy, ale aj vtedy, ak nemo no skon tatova , e sa skutok nestal, av ak na obvinenie konkrétnej podozrivej osoby nie sú dostatoèné dôkazy. Uvedené pritom platí aj na prípady, keï o skutku nie sú iadne pochybnosti, av ak podozrivú osobu spája s preukázate¾ne spáchaným skutkom len napríklad pachová stopa, ktorá je ako dôkaz svedèiaci proti podozrivej osobe úplne osamotená, prièom je zrejmé, e pachová stopa nemô e by nikdy hlavným dôkazom svedèiacim o vine, ale mô e len iné dôkazy dopåòa a podporova . Len pachová stopa by na vznesenie obvinenia, a u vôbec nie na podanie ob aloby, nemala staèi , a preto by mal by aj tu odôvodnený postup pod¾a § 228 ods. 1 Tr. por. Je potrebné opätovne vyslovi urèité pochybnosti o správnosti súèasnej právnej úpravy, ktorá svojím jazykovým vyjadrením (napríklad slová ako nepochybné ) po aduje na jednej strane minimum na zaèatie trestného stíhania, vznesenie obvinenia a podanie ob aloby, a na strane druhej po aduje maximum na zastavenie trestného stíhania v prípravnom konaní. Táto právna úprava pritom zvádza policajné orgány èasto k tomu, e tvrdenia a domnienky po kodeného uvedú aj do skutkovej vety v uznesení o vznesení obvinenia a následne takto vytvorenej skutkovej vete prispôsobujú dokazovanie v prípravnom konaní. Takýto postup je v ak zjavne nesprávny. Trestný poriadok toti neumo òuje vznies obvinenie v prípadoch, ak sa skutok ukazuje len v nejasných náznakoch. Svojvo¾né vymedzenie skutku je neprípustné a je v rozpore so zákazom ¾ubovôle pri rozhodovaní tátnych orgánov. Ak takéto uznesenie proku-
1200