K zásade v pochybnostiach v prospech po kodeného uplatòovanej ... v dy absolútno, a to absolútno v tom smere, e musí ís o nezvratnú istotu o skutkových zisteniach, prípadne o páchate¾ovi, prièom nepochybnos , pri takomto dôslednom jazykovom výklade, by u pojmovo vyluèovala akéko¾vek pochybnosti), respektíve, èi pod je nepochybné mo no podradi , vzh¾adom na niektoré ïal ie ustanovenia Trestného poriadku, aj prípady, pri ktorých nejde o nepochybnos absolútnu, ale ide o nepochybnos , pri ktorej mo no pripusti urèité pochybnosti. Pri rie ení tejto otázky je nutné vychádza zo základných zásad trestného konania, a to najmä z ustanovenia § 2 ods. 10 veta prvá Tr. por., pod¾a ktorého orgány èinné v trestnom konaní (t. j. policajt a prokurátor ) postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Pod¾a uvedenej základnej zásady trestného konania je povinnos ou prokurátora a policajta zisti skutkový stav (a mo ného páchate¾a), o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Základná zásada trestného konania teda neukladá prokurátorovi a policajtovi povinnos v tom smere, e skutkový stav (a mo ný páchate¾) musí by v prípravnom konaní zistený mimo akýchko¾vek pochybností, teda s absolútnou istotou, ale pripú a aj urèité dôvodné (rozumné) pochybnosti. Zo základnej zásady trestného konania, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., preto vyplýva, e ak prokurátor nemusí ma na podanie ob aloby absolútne isté (absolútne dokázané mimo akúko¾vek pochybnos ), èi sa skutok stal a èi ho spáchala konkrétna osoba (pozitívne zistenie oh¾adne skutku a jeho páchate¾a), nemusí ma ani na zastavenie trestného stíhania absolútne isté (absolútne dokázané mimo akúko¾vek pochybnos ), e sa skutok nestal, respektíve, e ho nespáchala konkrétna osoba (negatívne zistenie oh¾adne skutku a jeho páchate¾a). Z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. teda nemo no v iadnom prípade vyvodi , e na podanie ob aloby postaèia len pochybnosti o skutkovom stave èi páchate¾ovi, av ak na zastavenie trestného stíhania u je nutná nepochybná negatívna istota, e sa skutok nestal, alebo e ho nespáchala obvinená osoba. Napokon, pojem dôvodné (rozumné) pochybnosti pou itý v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. zjavne nemo no vyklada ako nepochybnos úplnú (ako istotu). Z vy ie uvedeného preto vyplýva, e pojem nepochybnos , uvedený v ustanovení § 215 ods. 1 písm. a) a písm. c) Tr. por., je nutné vyklada v spojitosti s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., teda vo svetle jedného z nosných právnych princípov trestného konania tak, e nejde o absolútnu nepochybnos (t. j. absolútnu istotu), ale ide o nepochybnos relatívnu (t. j. relatívnu istotu), èo znamená, e orgány èinné v trestnom konaní majú vykonáva dokazovanie (a to aj v zmysle § 215 ods. 1 Tr. por.) len potia¾, pokia¾ pochybovanie o skutku v tom smere, e sa nestal, respektíve e ho nespáchal obvinený, nedáva logický zmysel. Orgán èinný v trestnom konaní mô e preto zastavi trestné stíhanie pod¾a § 215 ods. 1 písm. a) alebo písm. c) Tr. por. aj vtedy, ak o skutkovom stave alebo o obvinenej osobe sú urèité pochybnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, av ak po ich nále itom vyhodnotení a v spojitosti aj s inými dôkazmi ide o pochybnosti, ktoré u nemo no pova ova za logické, rozumné, èi dôvodné. K uvedenému je potrebné uvies , e v dôsledku obmedzených prostriedkov ¾udského poznania nikto nemô e dospie k absolútne istému poznaniu o existencii èi neexistencii nejakého skutkového stavu; v dy sú myslite¾né mo nosti, e rozhodné skutoènosti nenastali alebo nastali inak. Kto pochopí medze ¾udského poznania, nemô e nikdy predpoklada , e by mohol by bez akýchko¾vek pochybností presvedèený o existencii nejakého deja a e jeho omyl je absolútne vylúèený. Preto v ¾udskom ivote platí vysoký stupeò pravdepodobnosti, ktorý vzni-
1197