Ne bis in idem v slovenskom (európskom) trestnom práve ... Nepresvedèivá je aj argumentácia Európskeho súdu v rozhodnutí o spojených veciach Ponsetti a Chesnel proti Francúzsku.59) Európsky súd rozhodol o neprijate¾nosti oboch s a ností pre zjavnú neopodstatnenos . Kon tatoval, e nemohlo dôjs k poru eniu záruky ne bis in idem, obsiahnutej v èl. 4 Protokolu è. 7, ak Ponsetti a Chesnel boli potrestaní najprv daòovým úradom za nepodanie daòového priznania a potom súdom za podvod spoèívajúci vo vyhnutí sa plneniu daòovej povinnosti nepodaním daòového priznania za rovnaké obdobie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, e pre naplnenie znakov prvého trestného deliktu staèilo samotné nepodanie priznania z nedbanlivosti, zatia¾ èo pre naplnenie znakov druhého trestného deliktu bol potrebný úmysel vyhnú sa plneniu daòovej povinnosti. Európsky súd v tomto prípade kon tatoval, e nejde o ten istý delikt len na základe rozdielnej formy zavinenia. Vo v eobecnosti v ak platí, e úmyselný trestný èin je vo vz ahu k rovnakému trestnému èinu, pre spáchanie ktorého sa úmysel nevy aduje v pomere peciality. Preto nemo no jedným konaním s jedným následkom (výsledkom) spácha dva trestné èiny, jeden zavinený úmyselne a druhý z nedbanlivosti. Kvalifikovaný úmysel (napríklad zmocni sa cudzej veci) síce mô e by kvalifikaèným znakom iného trestného èinu [napr. lúpe e pod¾a § 188 ods. 3 písm. a) Trestného zákona], ne aký by bol spáchaný, keby nebolo tohto úmyslu (napríklad ublí enie na zdraví pod¾a § 157 Trestného zákona), ale ak bol èin spáchaný úmyselne, nemô e by súèasne posúdený aj ako keby bol spáchaný z nedbanlivosti. Európsky súd sa vyjadroval aj ku skutoènosti, èi poru enie èl. 4 Protokolu è. 7 vy aduje úmyselné konanie zo strany tátu, alebo k jeho poru eniu dochádza aj v prípade, e konajúce tátne orgány o sebe navzájom nevedia. Stalo sa tak, mimo iného, vo veci Zigarella proti Taliansku.60) S a ovate¾ bol stíhaný za poru enie viacerých stavebných predpisov. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu premlèania. Skôr, ako sa rozsudok stal koneèným, bolo voèi nemu zaèaté konanie pre 4 stavebné priestupky, prièom dvoch z nich sa týkalo aj pôvodné konanie. Potom, èo sa rozhodnutie o zastavení konania stalo koneèným, s a ovate¾ namietal, e je tu preká ka ne bis in idem a súd aj druhé konanie zastavil. Európsky súd následne rie il otázku, èi dvojitým trestným stíhaním, bez oh¾adu na to, e nedo lo aj k dvojitému potrestaniu, nedo lo k poru eniu èl. 4 Protokolu è. 7. Dospel k záveru, e èl. 4 Protokolu è. 7 zakazuje len také opätovné súdenie, ktoré sa koná úmyselne (volontairement). Keï e v danej veci ne lo o úmysel a chyba bola napravená ihneï po jej zistení, kon tatoval, e nedo lo k poru eniu èl. 4 Protokolu è. 7. Nad rámec rie eného prípadu súd poznamenal, e ani keby sa ustanovenie èl. 4 Protokolu è. 7 vz ahovalo aj na konanie zaèaté neúmyselne (involontairement), nebolo by mo né pova ova s a ovate¾a za obe , lebo tát sám svoju chybu uznal a napravil. Tento argument je nepresvedèivý. Keby tát úmyselne konal opätovne, poru il by tým ustanovenie èl. 4 Protokolu è. 7. Neskor ie zastavenie konania by nepredstavovalo iadnu satisfakciu alebo inú formu nápravy po kodenia s a ovate¾a, ku ktorému do lo jeho opakovaným stíhaním. Bolo by len oneskoreným splnením povinnosti tátu. 59) Ponsetti a Chesnel proti Francúzsku, s a nosti è. 36855/97 a 41731/98, rozhodnutie zo 14. 9. 1999. 60) Zigarella proti Taliansku, s a nos è. 48154/99, rozhodnutie z 3. 10. 2002.
1141