Pecho, P. ných a v eobecne uplatnite¾ných kritérií by bolo zlo ité a e ka dé rie enie by asi viedlo k disharmónii s kritériami uplatòovanými v èlánku 28 ES. V záujme jednoty právnej úpravy sa generálna advokátka priklonila k prvému variantu, a teda k transpozícii judikatúry Dassonville-Cassis de Dijon a Keck do oblasti èlánku 29 ES. Ako v ak rozhodol Súdny dvor? V bode 43 rozsudku Gysbrechts ESD uviedol, e hoci dotknutý zákaz je uplatnite¾ný na v etky subjekty pôsobiace v tuzemsku, v skutoènosti postihuje výstup výrobkov z trhu èlenského tátu vývozu viac ako uvádzanie výrobkov na vnútro tátny trh uvedeného èlenského tátu.69) Táto právna veta mô e by vykladaná viacerými spôsobmi, z ktorých uvedieme aspoò tri, ktoré sa nám zdajú najpravdepodobnej ie. Po prvé, mo no tvrdi , e ESD prehodnotil judikatúru Groenveld a jej po iadavku trojitej diskriminácie tak, e odteraz bude posudzova za nesúladné s èlánkom 29 ES aj také pravidlá, ktorých cie¾om alebo úèinkom nie je zvýhodòovanie domáceho trhu, ale èo i len nechcené faktické znevýhodnenie vývozu oproti uvedeniu produktu na domáci trh. I o by teda u len o jednoduchý test priamej, èi nepriamej diskriminácie, ktorý by si nevy adoval, aby sa preukázalo akéko¾vek pecifické obmedzovanie exportných tokov alebo zvlá tna výhoda, ktorá by z tohto opatrenia vyplývala pre domácu ekonomiku. Tento posun judikatúry by sme síce mohli pova ova za povrchný, preto e diskriminácia sa stále zdá by determinujúcim faktorom, no nesmieme prehliadnu fakt, e ve¾ká väè ina vnútro tátnych opatrení vyhlásených za nesúladné s èlánkom 28 ES predstavovala práve skrytú alebo nepriamu diskrimináciu dovozu bez toho, aby bola úèelom dová ajúcej krajiny ochrana vlastnej ekonomiky pred ostatnými. Èlánok 29 ES by pri takomto výklade dozaista pojal väè ie mno stvo národných pravidiel ako doteraz. Druhý mo ný výklad rozsudku Gysbrechts je ten, e ESD v òom naozaj prebral do oblasti èlánku 29 ES svoju judikatúru Keck. Svedèila by o tom formulácia 43. bodu tohto rozsudku, typická pre túto judikatúru, kde ESD najprv kon tatuje, e sa skúmané opatrenie vz ahuje de iure na v etky subjekty pôsobiace na domácom trhu, ale e v skutoènosti s a uje viacej výstup z domáceho trhu ako jeho domácu spotrebu. I keï mo no belgický zákaz pova ova za urèité pravidlo predaja, preto e urèuje podmienky, za ktorých sa predaj mô e uskutoèni , èo by ho malo imunizova , t. j. vyòa z rozsahu pôsobnosti èlánku 29 ES, existencia faktického znevýhodnenia zapríèiní, e èlánok 29 ES sa aplikuje a e sa stavia proti opatreniu ako bolo to vo veci samej. Tretí výklad je snáï najodvá nej í, ale má svoj reálny základ. Z rozsudku Gysbrechts vôbec nevyplýva, e absencia akéhoko¾vek, èo i len nechceného znevýhodnenia vývozu oproti spotrebe na domácom trhu by ipso facto znamenala neuplatòovanie zákazu uvedeného v èlánku 29 ES. V predmetnej veci sa toti Súdny dvor vyjadril jedine v medziach jemu predlo enému prípadu a nemusel sa teda vyjadrova k hypotetickému prípadu, kde by faktická diskriminácia neexistovala. Niè teda, pod¾a nás, nebráni tomu, aby sa judikatúra ESD naïalej vyvíjala smerom k jednotnému kritériu pre oba èlánky 28 a 29 ES.
69) Je tomu tak preto, lebo napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v súdnej spolupráci èlenských tátov v civilných veciach, stále existuje viac a kostí s vymáhaním platby v zahranièí, ako v tuzemsku, a to hlavne ak ide o relatívne malé sumy.
1244