Pecho, P. potenciálne preká ajú tovarovej výmene medzi èlenskými tátmi? Veï bolo by nepochopite¾né, aby sa judikatúra vrátila do tých istých ko¾ají ako pred vyrieknutím rozsudku Keck, ktorý sa sna il, i keï do istej miery prehnaným spôsobom, zabráni jej zneu ívaniu. Aké pouèenie si mo no teda zobra z týchto pätnástich rokoch h¾adania zlatej strednej cesty? Osobne si myslíme, e nové kritérium na odhalenie opatrení, ktoré poru ujú èlánok 28 ES bude reálnej ieho a ekonomickej ieho charakteru. To napokon naznaèuje aj u spomínaný bod 28 rozsudku Mickelsson a Roos. Vnútro tátne predpisy by u teda ESD nemal posudzova pod¾a formalistického rozdelenia na opatrenia týkajúce sa produktu samotného a pravidlá predaja (ako pod¾a rozsudku Keck), ale jedine pod¾a ich úèinku. Po druhé, tento úèinok by mal by reálny a nie len potenciálny. Ak sa negatívne úèinky opatrenia na vo¾ný pohyb tovaru e te nedostavili, nemali by závisie len od stretu náhod a eventualít. V tomto zmysle by sa nakoniec budúca rozhodovacia prax ESD mohla opiera aj o judikatúru Peralta, na základe ktorej mô u by úèinky niektorých opatrení na vo¾ný pohyb tovaru nato¾ko neisté a nepriame, e ich nemo no pova ova za preká ku vo vo¾nom pohybe tovaru.
II.
Poru enie èlánku 29 ES si v zásade vy aduje diskrimináciu
Rozsudky týkajúce sa èlánkov 29 ES sú omnoho menej poèetné ne tie, ktoré skúmajú zluèite¾nos vnútro tátnych opatrení s u analyzovaným èlánkom 28 ES. Je to najmä preto, lebo ekonomika èlenských tátov je nastavená v zásade proexportne. Len ojedinele sa vyskytujú prípady, kde sa táty sna ia zabráni vývozu základných surovín, aby podporili, resp. podnietili ich spracovanie domácimi výrobcami. Celkovo teda jestvuje podstatne menej vnútro tátnych pravidiel, ktoré majú negatívny dopad na vývoz ne tých, ktoré s a ujú dovoz výrobkov z iných èlenských krajín. Ak je súdna definícia mno stevného opatrenia rovnaká bez oh¾adu na to, èi bráni importu alebo exportu, definícia opatrenia s rovnocenným úèinkom sa podstatne lí i v závislosti od toho, ktorý z èlánkov 28 alebo 29 ES sa uplatòuje. Opatrenia s rovnocenným úèinkom ako mno stevné obmedzenia vývozu mo no rozdeli na tie, ktoré sa týkajú iba tovaru urèeného na vývoz a na tie, ktoré sa týkajú v etkého tovaru bez rozdielu na tom, èi je urèený pre vývoz alebo aj pre domácu spotrebu. Èo sa týka tej prvej skupiny opatrení,45) ustálená prax Súdneho dvora ich vyhodnocuje ako nesúladné s èlánkom 29 ES. Ide tu napríklad o vývozné povolenia,46) povinné èlenstvo v urèitom tátnom, tátom zriadenom, èi tátom homologovanom organizme47) alebo povinnos preda tovar urèitému zariadeniu èi organizmu, èo sa v podstate rovná exportnému zákazu.48) 45) T. j. opatrení, ktoré sa uplatòujú iba na výrobky urèené na export. 46) Vy adova zaobstaranie si vývozných povolení je zakázané i keby i lo iba o administratívnu formalitu, preto e zdr anie, ktoré spôsobuje, mô e vývozcu odradi od svojho zámeru alebo mu zvý i náklady, èi zní i zisk. Schopnos okam ite reagova na po iadavky trhu patrí toti v dne nej ekonomike medzi prvoradé po iadavky. Pozri napr. rozsudok zo 16. marca 1977, Komisia/Francúzsko, 68/76, Zb. s. 515. 47) Rozsudok z 3. februára 1983, Van Luipen, 29/82, Zb. s. 161. 48) Rozsudky z 10. marca 1983, Syndicat national des fabricants raffineurs d huile de graissage, 172/82, Zb., s. 555, a zo 6. októbra 1987, Openbaar ministerie a Nertsvoederfabriek Nederland, 118/86, Zb., s. 3883. Pozri tie D. SIMON: Article 34 CEE, in V. CONSTANTINESCO, J.-P. JACQUÉ, R. KOVAR: D. SIMON: Traité instituant la CEE, Commentaire article par article, Economica. Paris, 1992, s. 169.
1240