53_

Page 1

WORKERS’ FRIEND

Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 83, No. 53 | Dezembr 31, 2016 | 12 Pages | ` 5/Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/-

WPP Licence No. GR/GOA/62/2015-2017

Licensed to post without prepayment

Mot dina zaunk 4000 rupia! K

endr Sorkaran kel’lea virmudrakoronnacho porinnam desachea sogllea nagrikancher zalo, ani atam venchnnukank ubhe ravunk Bharotya Janata Pokxachi (BJP) tikett gheunk axetoleank hea virmudrakoronna vorvim novi maddnni yevjilea tache vorvim venchnnukamni zoit mellounk sodtat mhonn ugddapem disun ailam. Saxtticho (Dokxinn Gõyant) BJP-ichi tikett gheun venchnnukank umedvar ravunk axetolo eklo umedvar aplea add asloleak haroupache proitn korta ani motdan korchea vellar mot ghalina zaunk apunn 4000/- rupia bhasaita. Mhonnge mot ghalina zaunk 4 hozar rupia divpachem asvaxonn dita. Hea axetolea

Pap Saib zhuzak boli poddloleank adar magta Vatikan:

Dezembrache 25ver Natalanche Porbecho sondex ditana Francis Pap Saiban gorjevontank ani zhuzak boli poddloleanchea adarak pavunk vinonti kelea. Zhuzant ulpotolea  P8

umedvarache vavurpiam vorvim gomun ailam tea pormannem mot dinastana ravloleamni motdanacho vell somptoch tea umedvarachea protinidhink aplem motdan kard ani xik’ko naslolem bott dakhoun

apnnem mot ghalunk na mhonn khatri diunk zai, oxem gomun ailam. Mhonntoch hacher motdaramni bhov chotur ravpachem ani oslea naddbudhincher koslo tori koddok  P8 kaido korpachem tem

Fr. Tomachi suttka korunk Bharotachi Saudik vinonti Novi Delhi: Akantvade-

amni Yemen desant vavurtolea Salesian padrik Fr. Tom Uzhunnalil-ak bollan vhorun aplea tabeant dovorla, tachi suttka azun korunk na. Soglleank ta P8 cho usko zala.

Abu Dhabi: Dezembrache 25ver video dakhoila tacher pollelear Fr. Tom Uzhunnalilachem rup dista. Ho video kedna kela ani konnem kela tem dakhoina. Sod’dea padri khoim asa tem gomona toriastana kaim khunnam melltat tea pormannem to azun jivo asa mhonn gomta. Taka vhela tea disa thavn Igorz tache pasot vavrit asa ani tachi suttka korunk ontor’raxttrik ani desachea rajdutik sohokaran soglle toreche upay korta. Francis Pap Saiban porian taka soddounk kallzache dukhin vinonti keli.  P8

Lokache girestkayechi chori, Unchlo Arthxastri sangta

Novi

Delhi: Indiechea sorkaran Virmudrakoronn (demonetization) Novembrache 8-ver jahir kelem tem noitikponna add asa, oxem sangun Forbes masikacho Mukhel Sompadok Steve Forbes-hannem ‘demonetization’ mhollear lokache

girestakayechi chori mhollam. He sorkarache kornnek lagun gorib nagrikancher akant aila, tankam horanchim horam ATM-a bhair ubim ravchim poddta. Khinna bhitor lokanchi 85 ttok’ke girestkay girasli (nanch zali)!  P8

DEMONETIZATION

REGISTERED: G-2/RNP/GOA/22/2015-17

Arsebispacho Sondex

N

atalanchi Porob mhollear vhoddantli vhodd Sontosachi Porob. Hea sontosan “ak’khi prithum sontosta” Natalanchea Gitamni sogllem sadta. Kallam yugank thavn moniskullachem kalliz Devak axevn ravtalem. Sonvsarbhor Kristanvam soimbachea dolleank disti poddo naslolea Devan Jezu vorvim mon’xa soimb ghetlem ani amche sarko, sado monis zaun amche modem jielo. Dev amche modem: hea vhodd sota voxim kitlim gitam gaileant ani kitlim panam boroileant tem amchean kednach mapunk zaunchem na! Devan monisponn gheun mon’xa sarko zaun Devan amchem monisponnachi poristhiti ubharun dhorli ani atam to amkam ulo martat Deivik uzvadd sogllea mon’xank bhov korun durbollank ani niradarank fankounk, oslea mon’xam modem apli vollokh eke vorte yevzonen ghotteant zolmun tannem dili. Tannem amkam mogachem, konvallayechem, nitichem jivit jiyevnk apoita. Mhonntoch Natalam somoyar, amchea jivitant Devak svat dium-ia,  P8 jivitachi novsornni korunk ani amche

Beirut-ant Muslim bhurgim Natalanchim Gitam gaitat

Beirut: Lebanon desachea rajdhani xarantle St Elie he Greek Katolk igorjent Muslimachea 40 bhurgeamni ‘Silent Night’ hem Natalanchem Git Arabik bhaxen gailem. Hi Igorz Muslim somazachea loka modem urta. Beirut Chants Festival he songhottnnen Dezembrache mhoineant veg-vegllea

zageancher osle ‘show’ machier haddle. Lebanon des dhormam modem ontor korina, 40 ttok’ke lok Kristanv asa ani desache ghottne promannem hea desacho Odheokx, Sobhapoti ani Prodhan Montri Kristanv, Shia Muslim ani Sunni Muslim asunk zai.


2

Dezembr 31, 2016

“Sorvespor tujer axirvad ghalum ani tuka sambhallum” - Lok 6: 24

Trieka Devak Dhinvasun… Sogllea Tachea dennea pasot Trieka Devak dhinvasun ami vhodd sontosan novea vorsak survat kortanv; ami ekamekak sotosbhorit Novem Voros anvddetanv. Aplea ogonnit mogan Tannem amkam anik ek voros dilam. Sorvespora Devak dhinvastana sorlam tea vorsacher niall ghetlear amkam chodd faideak poddtolo. Ontor’raxttrik mollar sonvsar odhik vaitt doxer pavla, oxem mhollear fott zaunchi na. Veta thoim hinvsa, oteachar! Islamic State (IS) mhonntat tache monis marekar, bailank ani bhurgeank poryan te jivexim martat, nattak kortat, ani tornatteank aple foujent bhitor kaddtat. Tankam lagun Iraq Syria ani ier desamni lakhamni lok nirvaxit zala ani tanchi poristhiti disandis gombhir zait asa mhonn Ekvottit Raxttranche odhikari sangtat. Allan Kurdi - hea supurlea bhurgeachi kudd doreache deger ufeta ti polleun amchem ang xirxirlem. Lagu zatoleamni hacher upay ghetle, punn he upay puro na; nirvaxittancho ank choddot asa. Amcho Soddvondar Egyptant ek nirvaxit aslo mhonn ugddas korun Francis Pap Saiban nirvaxitant yevkar divnk suchoylam… Magir konnuch ravonaslo tosleo don goddneo goddleo: ‘Brexit’ ami Donald Trump-achem zoit. Sonvsarant oteacher vaddhtolo, oxem dista. Raxttrik mollar ‘demonetization’-ak lagun akhea desant uchambollay nirmann zalea. Hem kam’ chodd vegan zalem. Mhonnun, yevzonnecho hetu nirfoll zait; zoxem ami Inglez bhaxen mhonntanv, ‘haste makes waste’. Dekhun zannaramni odhik korun virodhi pokxamni he yevzonnechi khorayen ttika kelea… Goychea mollar nodor marum-ea. Soglleank venchnnukecho zor aila dista! Amchea sobit sundor man’kulea Goycher odhruxtt ailam: apsvarthiponn. Sotedar BJP pokxak sodrevelo nikllaunk virodhi pokx vavurtat - punn dor ek pokx zala apsvarthi. Barik – motte nnov (9) pokx zollkhotat, dekhun he khepek khoinchea pokxak bhovmot melltolem, hem sangunk avghodd zata. Dhonia Devak argam diun novem voros vhodd sontosan suru kortana ho niall chodd gorjecho. Na zalear ami teoch chukeo kortoleanv! Itihasantlean ami mon’xam kainch xikhona, dekhun sodanch teoch chukeo adartanv, oxem G. Santayana, ho zannar mhonnta. Oxem amche sovem ghoddona zaunk hea novea vorsant ami novem ‘mind-set’ apnnaum-ea. Ontor’raxttrik, raxttrik ani Goychea mollar amkam bhorvanso asa, kiteak Dev aplem raj choloyta; tachi yevzonn mogachi, taronnachi (1 Tim 2:4). Hem monant dovorun 2017 voros suru korum-ea.

Ho ibadd kiteak? Shivaji Maharaja-k man divnk Sorkar doriant ek Memorial bandhunk sodta; tacho khorch 3600 krutt rupia zatlo mhonn odmas kela. Itlo sogott duddu khoincho yetlo? Lokakoddcho! Punn hea disamni ‘demonetisation’-ak (ani yeram karonnank) lagon lok huxear na, bharan chepla ani tanchekodden adlea porim duddu gollona. Dekhun lokakoddlean duddu kaddun ghevop mhollear pinzloleant paim ghalop, oxem zalem na? Ho Memorial zai konnak ani kiteak? Tachi goroz asa Sorkarak - portun nivddun yevpak! Hea memorial-a vorvim Sorkar Maratha somudayachem boreponn zoddun ghevunk sodta; hea somudayacho pattimbo mell’lo zalear fuddle pavtt sorkar ghoddun haddunk tankam boreak poddtolem, bhovmot melltolem. Amchea rajkornni mon’xanchem chintop hench, tantunt te huxear zaleat. Oxir monache monis te. Amerikek pavtat tedna Statue of Liberty soglleam provaxeank yevkar dita. Tech bhaxen Indiek yetoleank Shivaji Maharaj’ ‘su-svagatam’ kortolo – hem asa tanchem chintop. Shivaji Maharaj-ak aple porjecho usko aslo. Az sumar 40 ttok’ke lokank pustik jevonn mellona, mhonnun to aichem rajkarbhar choloytoleanchi prarthmikta (priority) kitem zaunk zai tem sangpacho. ‘Demonetisation’-ak lagun zalole lokache hal upodre polleun to khorim (nhoi man’geachim) dukam golloitolo aslo. Ho Memorial taka mandpacho? ‘Ho ibadd kiteak?’ oxem Svamia Jezuchea xisamni vicharlem (eke patki ostoren Jezucher boreantlo boro pormoll ghalo ani kaim xisank hi kornni vaitt disli- Mk 14 : 3-5) hea memorial-a vixim ami-i, niz Bharoti nagrik, ho vichar korum-ea.

Ho xubh vell Misachim gayonam Pavsallo suru zata tedna amchea xaramni udok dhoron urta. Kochreak lagun tem kholliamni soroll vhanvun vochona. Dekhun atanch hem kam’ korun ghevnchem. ‘Smart City’ hem pod mellona porian zalear hem kam’ korchem. Inglez bhaxen ek mhonn’nni asa ‘stitch in time saves nine’- mhollear zoddar poddchea adim durustichem kam’ korchem. J. Sequeira Moddganv.

padrich maikar gaita Mis amchem bhoktichem zaunchem. ‘Mhoima’ ekleach padrin gailear taka sobuch na. Ek dis hanvem pollelam Misak zaitoch lok aslo, tea padrin Mis dobajik mhonnun Mhoima kantar keli, punn lokan tondd ugoddlem na. Kantar kortole na zalear mhoima recite kelear odik borem. Amche soglle bhaile

show chodd zatat ani bhokti unni. Igorjent fuddem bank astana lok fattlean ravta, magir yeta to lok igorje bhair ubho ravta, punn amche padri lokak fuddem apoinant. Tem-i matxem sarkem kelear borem zait. Joao J Fernandes Kalangutt

Vechnnukecho zor pettla Nivoll proxasonn Hea disamni venchnnukancho amkam zor pettla. Zor toklek choddtoch monis kitem uloita tachi taka khobor asona. Toxench atam amchea pokxank zalam. Ek pokx dusrea pokxacher arop ghalta. Ekamekak guneanvkari kortat, orxem asat titlei vhoddle gunneanvkari. Are papiamno dor eklo nivddun yetoch kitem kortolo

tem amkam sangat. Fattlean zal’leo gozali voir kaddum nakat. Chor nagounne sogllech, tem sangchi goroz na. Itlim vorsam ami tumkam pollelam kitem kelam ani kortat tem. Tumche jahirname khoim asat? Jahirnameamne kitleo fotti asat tem ekleakuch thavem.

Vichitr dista, punn zaite pavtti Aitarache amche sermanv lhan (mottve) zatat, punn kollovnneo lamb zatat. Pattlea Somaradis Saibinnichi porob asli, te porbe somoyar sermanv 8 minut zalo, soglleank mandlo. Punn kollovnneo zaleo 15 minut, ami sohabolidanant bhag ghetoleam padrink ‘Dev borem korum’ mhonnunk (vote of thanks) 10 minut lagle. Hem kitem? Lokak dusrim kamam nant? Hea khatir lok vhoddlea festachea Misak yevnk sodina.

Gõychea Arsebispan vo Indiechea Bispamni (CBCI) ek Circular kaddun komunalistank vote diuncho nhoi mhonn xikovnn divnchi, oxem J. Miranda- bab suchoyta (V.Ixtt 17/12/2012). To Pio XII vea hea Pap Saibachi tthoknay korta, kiteak tea Pap Saiban Dusrem Vixv Zhuz somplea uprant Komunistam add xikovnn dili, soglleank ulo marlo... Punn osli dekh Indieche bisp ghevpak na. Te Pio XII -hea Pap Saiba bhaxen kalljidar nhoi. Mhonnun, potrkaramni komunalistank ‘expose’ korop - ho asa boreantlo boro upay. Bispancher/padrincher ami chodd patieunk zaina.

A.M. Rodrigues Velsanv

Luis Fernandes, Mapusa

P. D’Souza Bambolle

Sermanv Mottve; Kollovnneo Lamb

Kamam korunk ‘bribe’ divchem poddtolem? Apnnachench borem mhonn gazounk hacher ani tacher arop ghalpachem soimb tem mon’xachem. Hem ami chodd korun venchnnukam vellar aikun aileanv. Konnuch sangina apnnem vo aplea pokxan kitleo chukeo keleat. Kitlea lokak hanvem fottoila, kitlea lokachim kamam korunk lonch ghetlea. Kuskutt porian ghenastana mhojean kam’ korum yetalem tem hanvem korunk na; punn

fuddarak hanv nivddun ailear oxem korchom na, oxem sobhemazar spoxtt sangunk khoincho umedvar toyar asot?Venchnnukancho prochar kortana amkam fokot sot sangat, kitem kortoleat, lokachim kamam korunk kitle duddu ghetoleat, nokreo diunk kitli lonch divnchi poddtoli - hem ugteponnim sangat. V. Miranda, Aldona

Nivoll Proxasonn Amkam nivoll proxasonn melltolem zalear ami borea promannik mon’xank nivddun haddchim-to gorib zaum, girest zaum, dadlo vo bail zaum. Thoddem bhov xikxonn aslear borem (‘botto’ nhoi). Punn mon’xanchim tonddam polleun kam’ korta toslo naka. Oxem zalear hea vellar zagrut ravunk chodd gorjechem. Konn amkam vo amchea bhurgeank ‘incentives’ ditat (football, cricket bats, racquets, itiadi) tankam ami amchem moladik mot div-

Adlinch tonddam!

pachemna. Sangchem mhollear, amchea raxttrik pokxa lagim duddu kustat! Te amkam sagvadi ditat amchea mogan nhoi... heo tancheo ‘games’ ami zanno zavncheo. Vote ‘exchange’ korunk zaina (Quid pro quo) - mhollear tum mhaka om’ke duddu dilear hanv tuka mhozo vote ditam. Hem kaidea add asa. Oxem konn korunk proitn kortat tankam laun diunchem. Osleank dhorun divnk sompem. Govai asunk zai.

Vidhan Sobhent adlinch tonddam kiteak? Oso B. Miranda vichar korta ( V ixtt, 24/12/2016). Hea vicharak tore toren zobab dium - yeta. Poile svater, amkam tech zay, mhonntoch amkam tech melltat. Kaideaxir choltole monis amkam naka; bekaideaxir amkam licence ditat tosle monis amkam zai ani melltat! Artem asa tem portem kortat, dovem asa tem kallem, sot asa tem fott (fott, sot) osle monis amkam zay ani osle monis amkam favo zatat.

Mary D’Souza Ponje

C. Menezes Agxe


Dezembr 31, 2016

3

Modi-bab, Tujem map bhorlem. Tum ghora gelear boro Jose Dias, Divadde

2

014 vorsa, vechnnukam vellar Modin asvason dil’lem aponn zuttier pavtoch poilea 100 disamni Swiss Benkintlo sogllokallo duddu porot Bharotant haddtam. Ho duddu gheun ek-eka Bharoti nagrikak 15-15 lakh melltolet. Az xembhor dis nhoi, don vorsam zali. Swiss Benkintlea kallea duddvanchi khoboruch na. Asvason gelem dhobeant? Swiss Benkin aplea lagim Indian kallo duddu asat tanchim xembhor nanvam Modi lagim pavoilint. Tem list Modi bhair kaddina. Kiteak lipoita? Tem amkam dakhoina kiteak tea listacher BJP pokxache monis asat mhonn kai? Mhonntoch Modi kallo duddu bhair kaddunk sodta to aplea ixttancho, BJP vô RSS hancho nhoi punn niropradhi ani durboll lokacho. Hoch amcho Modi, aplem ghor bhitorlean kochrean (kallea duddvan) bhorlolem astana bhailean nigut zageacher saron marun, nigut aslem tem sap korunk sodta. Demonetization apnnem kelam tem kallo duddu sampddaunk mhonn to sangta. Hea fuddem kallo duddu ghorant lipoila to gheun lok yetolo benki fuddlean volli korun kallo duddu benkint ghalunk oxemto mhonnta ani voilean hansta.

Bhongum babddeachem, kallo duddu ani dovo duddu hanche modem ontor asa ti Modik babdeak khoim somzota? Ponn kallo duddu ani dovo duddu hanche modem ontor asa ti Modik koxich somzochina kiteak to economist vô C.A. hantunt poddona. Hakach lagun to az sogllim pixeponnam uloita apnnem kelea teo azneri dhampunk. Khoimcho duddu kallo ani khoimcho duddu dovo to taka gomona. Donuch dekhave tumche mukhar dovortam. Kortalim eke ostoren 5ver Novembrache 5 lakh Baroda Benkintle, aple duddu kaddlet poile pavtt 2½ lakh dusre pavtt 2½ lakh. Bank Manageran vicharlem: “Age kiteak itle duddu kaddtai?” Tinnem sanglem “Betlant (Betul) ghor bandtam, kam’ suru zaupachem asa bhonvon-bhonvun konn yetolo kai mhonn, apunn mhoje 5 lakh vhortam, mhojea ghovan hat-paim zoroun kam’ korun zoddlole, mhojea ghorak moddunk” Don disam bhitor Modin aple nach kele 8ver Novembrache. Mhonnge 2 dis adim te ostoren kaddlole 5 lakh kallo duddu zalo? Hoi Modi pormannem tiche lagim 5 lakh asat vô ghorant asat te duddu mhollear kallo duddu. Ani eka prantant oxem ghoddlem, duddvamni kus-

lolea dhondekara lagim, kruttamni veta thoimsor sakamnim bhorun dovorlolo duddu aslo 8 Novembr zaunche adim. Itlean 8 tarik aili. Hea xrimontan aplea kuznerak, aplea draivorak, aplea sekretarak ani aplea kocherint vavurtoleank 5 sekretarink, sogllea 10 zannank dispottim banki fuddlean vollik dovorlint ani sogllo zoma kel’lo, sakamni bhorlolo duddu Benkint ghalo (vo aplo kallo duddu dovo korun ghetlo) Modik borem maglem. Mhonnttoch Modin dil’lea hukuma pormannem Kortalimche ostorecho dovo duddu (5 lakh) kallo zalo ki na? ani tea dhondekaracheo kruttanche krutt, sakamni bhorun dovorlo to kallo duddu dovo zalo na? Modicheo fi losofi heo. Modichem xanneponn hem. Mhonnttoch Modin kelem tori kitem? Swiss Benkintlo kallo duddu aplea lagim haddunk zaina vô tea bandgoddint aplech monis asat tem polleun apunn foslo mhonn taka gomlem. Dekhun lokak dakhounk, kallo duddu hache baptint apunn kitem-i tori kortam mhonn sangun demonetization vô demon-ezation osleo azneri korun sogllea desant uchambollai keli, bhailea duddvanchea nanvan boro duddu kallo kelo ani vice versa. Xevttak zalem kitem:

Kallo duddu sampddunk na, xrimontancho kallo duddu sogllo dovo zalo. He xrimont Modik dhin’vastat. Gorib lokamni aple gorjek aplea ghora duddu ektthail’le to dovo, koxttanchoch gham vharoun kel’le duddu Modin kalle kele. Goribanchea pottar paim dovorlo. Dekhun durboll lok Modik xiraptat. Sumar xembor lok, vollik ravun, aple poixe apleakuch kaddunk mellona mhonn, shock yeun melo. Mhonnge Modin ani Arun Jaitley-in tankam marlet. Tea pasot heam dogam-i khunneank I.P.C. laun bondkhonnint ghalpache ki na? Te khunni, criminals zalet ki na? -Modichea aznerink lagun: Ghaziabad ganvant kaim karkhanneank poilea 15 disam bhitor 7,000 kruttanchem luskonn zalem. -Modichea aznerink lagun: Mumboi, dhondo-vepar kortoleank dispottim 325 krutt rupianchem luskonn zata. -L & T hannem 14,000 kamdarank ghora dhaddlet. -Heach aznerink lagun: Nokri suttli mhonn bekar zaleat tancho ankddo 4 lakh lok bekar zalo. -Bharotant 53% loka lagim Bank account nant. Tor hannim poixe khoim dovorpache, poixe aplea koxttanche? -Fokt 6% kallo duddu cash

aslo. Urlolo kallo duddu Real Estate, bhangar, foreign banks, bhailea desamni odik korun Afrikek zomin gheun kaddli. Ho kallo duddu Modichea zallak sampoddta kai? -500 rupiancho ani eka hozaracheo notti bond keleot ‘corruption, poisavunk mhonn sangun ani apnnem chhapleot 2000 rupiancheo notti. Hem chorank odik borem zalem ki na? Mhonnttoch Modicho polko show. Tannem durbollank rostear uddoilim. Durbollank bhuken marlint, nokreo kobar, dhondo kobar, durboll lokanche halaval. Hanchea xirapamni Modi tum vanchtolo? Ponn girestank sondi dili odik xrimont zaunk ani kallo duddu dovo korunk. Dekhun soglle xrimont, Film Stars, motte dhondekar taka vakhanntat. Modin demonetization korun kott’tti bhor boreponn haddit zalear tacho faido vetolo fokt girestank. Durbollank Modi khal fokt tras-trastras. Dekhun Modi bab tunvem keleat teo aznerink ‘full stop’ ghal, na tor teo samballunk anikui azneri kortoloi. Tujem map bhorlem tum ghora gelear desak ani lokak khup khup faideachem zatlem. Modi bab Pomburpechim festam durbollank nhoi.

Eka Disa Hans-Hanslim Uprant Rodd-Roddlim Nevel Vell’lekar

“B

ai, amche lagim ghoddonam, lognacho somarombh sadoch korum-ia” oxim avoy-bapuy aple logn zatole dhuvek somzaitalim. Punn ti dhuv tanchi koxich somzonasloli. “Logn ekuch pautti zatat. Sodanch kai logn zainant. Mhonntoch tem vhodda gonngonnan zavunk zai” oso tanche dhuven aplea avoy-bapaik zobab dilo. Poixe khoim sakun haddttolim? Dispott’tto-giras zhoddunk tim koxttoutalim. Tia bhair piddechim gulam zalolim. Aple dhuvek xikounk tannim rinn kaddlolem temvuy farik zaunk naslem. Ani atam tanchi dhuv tancho bhar anikuy baradik kortali. Kitem kortelim? Vhoddli dhuv ti tanchi. Tiche fattlean anik tegam bhurgim aslolim. Konnachem mhonn chitpachem? Dhuvek nouro mell’lolo to somjikayecho aslo. Tannem logna somoyar apnnank kaim dennem naka mhonn sanglolem. Punn noureachi avoy koxich apli tokli haloinasloli. Dusreamnim tanchea logna somoyar apleachem tondd godd kelam ani atam dusreamchem tondd godd korunk ti vhoddlem doxichem ojem

magtali. Doth-dennem tori tinnem naka mhonnlolem. Punn omkeoch bhangaracheo ani omkeoch dusreo vostu haddunkuch zai mhonn tinnem khorayen sanglolem. Nam zalear aplea putak koxich logn korchinam mhonn, tinnem xiddkavnni dil’li. Cheddvachi avoy-bapuy kitem mhonn kortolim?

Voparinchea Bhanddarantlem-32 Tinnem ani aplea urlolea teg bhurgeanchem chintunk nam. Vhoddle dhuvechem logn zata zalear bore bhaxen zaum-di mhonn tannim chintlem. Avoyn apnna lagim aslem titlem-i bhangar kolloun, aple dhuvek bhangaracheo vostu keleo. Bapain apnna lagim ek zago axil’lo to viklo. Avoy-bapain tanchem ghor asa, tacher rinn kaddunk chintlem. Orxim adim denneank eke bhaxecheo don-don vostu ditalim. Ghovager novench veta tedna, dhuve lagim nhesunk ani vaprunk vostu ascheonant mhonn, fokt gorjechem tench ditalim. Punn dusrim zaiteo vostu ani margelio tio vostu ditat mhonn, tannim-i divunk yevjilem. Tea bhair lakddachi almar ani

baz ani ‘dressing-table’ ani ‘washing machine’ ani ‘fridge’ ani…sangun sompchenam! Tea bhair mezunk zaina titlo rop. Apunn gorib mhonn tim dakhounk sodinaslim. Apnna lagim ghoddta mhonn tim dakhounk sodtalim. Soglli manddavoll cheddeache vatten kel’li. Nachpacho vosroch eka lakak tenklolo. ‘Band’an pon’nas hozar odikuch sanglole. Tia bhair ‘buffet’ ani kitlich margeli. Hem ‘decoration’ tem ‘decoration’. Lagxil’lim-poixil’lim soirim apnnank novi nheson magtalim. Apleachea bhurgeak deddi vo ‘flowergirl’ korunk nam mhonn toddim soirim fugon aslolim. Xembhor rupiachem amontronn xhaplolem. Goyant fankivont zal’lo ‘Master of Ceremony’ sanglolo. Hixeob naslolem khavop ani pivop…todde ‘tight’ zavun okle-novreachich iz’zot kaddtale. Kop subez zavun, konn-konnache bailek nachunk oddttale. Logn chalu astanam, kestanvam suru zalim. Konn-konn he – to vetten dhanvtale. Tia bobatten konnem tori ‘all the best’ mhonnun oklek ‘kiss’ divun kaddlo. Hem ani borem vechenam mhonn toddeamnim ghora poll kaddlo.

Lognank ail’leanchim nhesnnam be-moriadichim aslim. To firgojecho Pad. Vigar bobattukuch urlo. Oklechem‘dress’ sleeveless aslo. Deddyannim eka buzacher sogllem uktem soddlolem. Padr Vigar apnnem bemoriadin nhestoleank ‘shawls’ haddun dovorleant mhonn sangot ravlo. Tantun modem ek ‘tight-fit’ nhesloli vachop korun geli. Pad. Vigar thoim naslo mhonn tim borim suttlim. Nam tor lojek poddttolim asli. Te avoy-bapain aplea dhuvechem logn vhodda gonngonnan kelem. Lognank ailolim sogllim hans-hanslim. Toddo vell moujen sarlo. Borinch jevlim, borinch piyelim. Oklennourean, lognank ail’lim tankam ek ugddasacho ‘memento’ dil’lo. Dusrea disak porton’nem aslem. Noureanuch lognachi soglli mandavoll kel’li. Sogllo hixeob korun, nouro portonneank yetana hixeob gheun ail’lo. Khorch zal’lo to nourean ani oklen, ordo-ordo bhorunk zai aslolo. Khorchacho ordo korun, nourean oklechea bapay lagim dil’lo. Ordoch korch to…dha lak! To vachun, oklecho bapuy ‘heart attack’ yevun thoinch khala poddlo. Ani thoinch somplo. Sogllim roddlim!


4

Dezembr 31, 2016

Hindu-Kristanvanche Sombondh : Konknni bhas Jesuino Almeida

H

anv Gõycho Kristanv Padri, Gõyant Hindu-Kristanvam modem bore sombondh asat mhonn ami aikotanv, ani tantunt thoddem bhov sot asa. Punn ami anikui fuddem vochpachi goroz asa. Poile suater he sombondh samballunk ani vaddounk amchi Konknni bhas ekdom gorjechi. Punn Konknniche atam don vantte zaleat: Romi Konknni ani Nagri Konknni. Kristanv somzotat: Nagri Konknni apli nhoi ani Hindu sozmotat: Romi Konknni apli nhoi. Tea bhair atam Gõyche Kristanv sarkech Inglezik lagleat. Portugez passport korun, bhurgeank Inglez xikoun boreo nokreo mellounk tankam Eropak dhaddunk, te mhonnttat: Gõyche Hindu amkam boreo nokreo diupak nant. Dekhunuch Gõyant Kristanv atam 25% asat te fuddlea 30 vorsam modem 5% zatole mhonn odmas kortat. Hindu–Kristanvanche sombondh ghott korunk fokot bhasuch nhoi, songit, nach, kola, jevonn, kazaracheo riti, nhesop, hancherui sonskruti tharlea. Hem amkam Povitr Sobheche vhoddil sangtat. Hi sonskruti ami lagim haddina zalear amche sombondh voilea-vhoir mhonnpache. 1. Gõyant Portugez Raj:- Gõychi suttka korunk Gõyche Hindu ani Kristanv ektthaim zaun sangatan zhuzun jikle.Portugezamni survatek

Gõychea lokak Kristanvponn apnnavunk adar dilo, punn 18vea, 19vea ani 20vea xekddiache survatek tannim Kristanvank piddapidd dilea tem amkam itihas sangta. Kitem-i zaum, 1962 tem 1965 vorsa Romak Povitr Sobhechi Vatikani Vixv Sobha zalea uprant Pap Saib Kristanvank ek vost sangot aileat “Ami Kristanvamni heram dhormanchea bhavam-bhoinnim sovem koso mog dakhonvcho ani tanchea dhormanche xikovnne sovem ami man diuncho. Aplea desachi sonskruti odik-odik vollkhun gheunchi”. Portugezamni amkam kitem xikoilam ani kitem na, hacher ami chodd lokx ghalun ami fuddem pauchim nanv kiteak tea von odik mhotvache proxn atam amche mukhar asat. 2. Donui lipincho samball:- Ami Hindu–Kristanv odik lagim yevnk amchea bhurgeanchea hatant fokot inglez potram-pustokam ghalear, amche Hindu ani Kristanvanche sombondh ghott zaunchenant. Ekuch bhas, Inglez tankam xikoita zalear tanchem vaddop odpadd zatolem, Romi lipint Vavraddeancho Ixtt, Gulab, Dor Mhoineachi Rotti asat ani Nagri lipint Bhangarbhuim, Zag, Bimb, Marg, him, masikam/potram asat. Tim ami amchea bhurgeanchea hatamni ghalinanv zalear tanchea kallzant aple dhortorecho ani aple sonskruticho mog jivo urchona ani Hindu Kristanvanche sombondh osokt zatole. 3. Amchea desache fuddari:- Bha-

rotache vhoddle fuddari Rabindranath Tagore, Mahatma Gandhi, Jawaharlal Nehru, hankam akho sonvsar man dita kiteak tannim aplea desant kitem borem aslem tem samball’lem ani heram desamnim-i kitem borem aslem tem tannim apnnailem. Jezu amkam aplea sorginchea Bapachi vollokh diunk vavurlo ani toxench heram dhormanchea mon’xanchea jivitant zo bhavart tannem pollelo tankam tannem xabaski dili ani tankam aplea denneamni bhorle zoxem Xotpotik (Mt.8:5-13) ani SyroFenician ostorek (Mt.15:22-28). Osle fuddari amchea Kristanv dhormant vo Hindu, Muslim dhormamni Indiek zaite utpon’n zaleat punn soglleam-on chodd porzoll’leat te Mahatma Gandhi ani Madr Tereza. Osleam fuddaream koddlem amchea bhurgeamni kitem xikunk zata tacher lokx ghalum-ia. Amchea bhurgeank ami Portugez pasportich korunk laileo zalear ami Kristanv anik Gõyant urchim na ani ami amchea desachi moladik sonskruti visortoleanv ani amchi Kristanv dhormachi vollokh ordpadd mhonn gomtoli. 4. Sorv dhorm Sombhov:- Ami kristanvanim amchea desachea lokak zaiteo boreo vostu xikoileat zaum xikxonn mollar, somaz sevechea mollar ani piddestanche sevechea mollar. Punn amchean anikui kitem tankam xikounk zata tacher mon ghalum-ea ani toxench heram-i dhormancheo amchean zaiteo boreo vostu xikunk zatat zoxem Gandhijin amkam korun

dakoilem. Aplench kitem asa tem to dusreancher forsan ghalunk sodinaslo. To aplem kitem borem asa tem ani dusreanchem-i kitem faideachem asa tem ekttaim korunk vavurlo. 5. Tin tori bhaso gorjecheo:Atanchra kallar Inglez bhas sogleankuch gorjechi zalea. Punn chodd gorjechi vost bhurgeanchea monant galpachi ki tannim sonvsar vollkun gheupak ani aploch des hollkun geupak unnech zalear tin tori bhaso xikunk zai: Konknni, Inglez ani Hindi. Dekhik ek lhan-xi gozal. Dokxin Bharatant don nanv-vostim rajeam mhonnlear Tamil Nadu ani Kerala. Keralacho lok akhe Indiek paula kiteak te khoinchich bhas xikunk toear asat. Tamil Nadu-cho lokh huxear punn apleach rajeant chittkun urla kiteak te dusreo bhaso xikunk sodinant. Keralachea loka lagim amkan zaitem xikpachem asa. Tanche Padri, Madri, dotor ani norsi akhe Indiek ani akhea sonvsarak pauleat ani te soglea lokhachi seva kortat. 6. Ami dusreank kitem ditole:Amchea bhurgeank kitem meutolem tem motint poilem gollounchen nhoi. Ami dusreank kitem ditole hacher niall korum-ea. Ho ki Kristanv dhorm. Jezun sanglam; Tumi eka-mekacho mog korxeat tednach ki tumkam lok tumi moje xis mhonn vollkolltolo. Hench Mother Teresan amkam dhormacho kosloch bhed-bhav nastana korun dakoilem.

Goribank Bhett Diunk Gel’lo Tum? John M. Alfonso, Karmelit

N

atalanchi porob ami somarombhli. Koxe toren somarombhli tem zonn eklean apnnakuch vicharchem. Jezuk hie somarombhnnent mukhel suvat asli zalear khup borem. Nam tor natalanchi somarombhnni amkam zai te toren mhollearuch sonvsar bhuloita ani sonvsar dita tea orthan ami somarombhli. Hie somarombhnnecho ek bhag koso, amchie modlim zaitim zonnam zanntteank, konn nasloleank, onathank, goribank bhett ditat. Hi tor bori chal mhunnonk zai. Ami Firgoz Tornnatteanchea zomeant astanam gorib lokank, konn nasloleank natalam somoyar bhett ditalim. Raiturchie siminarint bhitor sortoch hi bori chal odhik thirponnim chalu urli. Amche bhoxen zaitim zonnam, zaum, ek-eklim vo zomo koso natalanchie somoyar konn nasloleancho ugddas kaddttat. Hatunt kainch vaitt nam, oxem mhaka tori dista. Aizui hi chal chodd cholta. Punn hie chalik novem rup

ailam, hem sangtanam dukh bhogta. Aiz her zomea vangdda, herui zome khas toren rajki pokx konn nasloleanchea ghoramni bhett diun, fottu kaddun prosid’dhi (publicity) sodtat. Jezuchea zolmanchea nanvan prosid’dhi sodop, ani temvui natalanchea disamni? Gorib vo konn nasloleancho mog fokt natalancheach disamni? Voros bhor tancho ugddas korunk kiteak zainam? Voir sangla toxem natalanchea disamni bhett diunchich. Gorjechi. Punn hetu kitem? Jezuk porgottop vo amkanch porgottop? Aiz amchea Gõyant onath

axromam ani zantteanchim ghoram asat. Amche modlim zaitim zonnam oslea ghorant bhett ditat, husko dakhoitat. Punn bhett ditanam pasun, him ghoram konn choloita? Vevosthaponant (management) mhoji soiri/soiro asa zalear polleun venchun kaddun teach ghorank bhett divop kitlem sarkem? Mhozo konn vollkhicho nam zalear tankam bhett divop nam mhunn konnem sanglam? Osli vrut’ti sogllinch apnnaitat, oxem hanv bilkul mhunnonam. Heach disamni, mhozo eklo vollkhicho mhaka mell’llo. Tannem mhaka soroll

proxn kelo. “ Tumi, hea disamni goribank bhett korunk vochunk nant?” “ Vochunk zai.” Hanvem mhollem. “ Mhakai vochunk zai. Tinnem amkam khup adhar dil’lo. Aiz ti azilant asa zait, tiche upkar atthounkuch zai nhoi? Nam zalear tika borem dischem nam. Khorem mhollear vell nam. Punn kitem kortolo?” tannem uloun dakhoilem. Amcher upkar kel’leak farik korunk khup sompem. Amcher kosloch upkar korunk nam. Amkam ken’nach zapui korunk nam. Amchem ken’nach aikunkui nant. Amchea sangata ken’nach yeunk nant. Amkam kosloch sohokar diunkui nam. Portench zalear amchio chuki amchea tonddar sangleat. Ekdam tankam bhett dil’li,punn tim amkam zai toxi vagnnuk dakhoinant. Oslea mon’xam modim gorib asunk xokonant? Oslim gorib amche nodrek kiteak bhoronant? Povitr Pustokant, gorib mhollear Devacher patieun jiyeupi ,mhunn sanglam. Devacher patiyeun jiyeupi, ken’nach dusreank zai toxi

vagnnuk bodlunk toyar nant. Aplea ontoskornnant hat ghalun talleantlo tallo aikupi mon’xam tim. . Amchi vagnnuk sarki nam zalear sarki nam mhunn sangunk tim bhiyenant. Aplea orthik poristhitichi porva korinastanam. Sotak govay zaupi tim. Oslea mon’xanchi amkam kiteak bhirant dista? Hacher niyall korunk zai. Natalanchi porob uzvaddachi porob. Jezu uzvaddacho zolm ami somarombhtat mhunn natalanche mod’dhean ratichea misachim vachpam amkam sangtat. Hoch uzvadd ami onnbhovunk zai. Oxem kelear niz goribam amchie nodrent vetolim. Goribank bhett divpa vixinchio aiz kaim vichitr chali ani tora aminch bhitor kaddleat tio nopoit zatolio. Jezuk onnbhovloli, fokt natalancheach disamni ravonastanam, kosloch bhed-bhav korinastanam, goribanchie bhettek dhanvteleanv. Goribancho husko ami dhortoleanv. Amkam aikonant vo amchea sangatak yenant tankam pasun ami Jezu ditoleanv.


Dezembr 31, 2016 Myron Jeson Barreto Dezembrache 30-ver Povitr Sobha Nazarethchea Povitr kuttumbachi porob somarombhta ho ghorabo amchea Kristi kuttumbak ek dekh ani nomunno koso dovorla. Hi porob Jezuchea zolmachi somarombhnni zatokuch yeta tea Aitara disa somarombhtat punn Jezuchea zolmachi porob Aitara disa yeta ten’na Povitr kuttumbachi porob 30-ver somarombhtat. Hi porob nhoich Nazarethchea kuttumbachi punn amchea dor ekleachea kuttumbachi porob. Jen’na ami Povitr kuttumbachi dekh ghevun amcho ghoraboteach kuttumba porim xegunnamni vaddounk vaurtanv ten’na ami bhagivont zatanv. Zuze ani Maria dhormvont mon’xam ani hea kuttumbant Jezu, Dev zaunui monis soimb ghevun zolmak ailo. Povitr kuttumb zavunui

Amchea kuttumbak Nomunno

hea kuttumbak dor disa boreponnam ani sukhuch favo zalem nam, bogor tanchea kuttumbant dukh upraslem, proxn bhitor sorle, avghoddiyek tim sampoddlim, koxtti jivitak tankam veng marchi poddli. Jezu Devacho Put astanam legit ek sadhea gorvanchea

DKA-che vorsuki puroskar jahir Ponnje: DKAn 2016 vorsache puroskar jahir kele. He puroskar eka khas dobajean bhettoitole. Sahityik Puroskar - Xri Cirilo D. Fernandesak, Sonskrutik Puroskar - Xri Alfredo Fernandesak, Seva Puroskar – Fr. Conceicao D’ Silvak, Joel D’ Souza Daiz Puroskar - Xri Benicio V. Pereirak, Fr. Freddy Da Costa Potrkarita Puroskar - Xri Ashok R. Chodankarak ani Sonvstha Puroskar – Gõykaranchem Daiz, Moddganv Cirilo D. Fernandes-an 12 vorsancho astana kovita tiatr, ek-anki nattkulim, kantaram, lekh borounk laglo. Tannem Soddear Vompil’li Jinn (Romi/ Devnagari Kovita Jhelo), Mhojea Ban’navle Ganvant (Kovita Jhelo), Veson (Ek anki Nattkulem), He Jinnent Kanttech Kante (Khell Tiatr),Veson (Lipyantor Kelam) Conductor… Pil’luk Mar (Kovita Jhelo) Tachea ek-patri ani ek-anki nattkuleank zaite puroskar mell’leat. Ponnje Akaxvannicher ani Durdorxonacher kovita sador keleat. Gõy Sorkarchea Kola ani Sonskrutik khatean Kola Gaurav Puroskar tachea tiatrak dila. Fr. Conceição D’ Silva: Ol’lecho, Konknnichi seva ani prochar korta, boro ulovpi ani sermanv korpi mhonn tachem nanv gazta. Te xivai Konknnichio karyavolli ghoddun haddunk, puroskar diunk taka avoddtta. Tannem Sobdacho Prokas’ hem nemallem suru kelem ani sumar tin vorsam uzvaddailem. Gõy ani Gõykarponn tachea rogtant asa. Dekhun dor Gõykarak to ekuch sondex dita, ‘ghora ghoramni Konknni uloyat’. 1983 vorsa to padri zalo. XRI ALFREDO FERNANDES, Divaddecho, to Benkicho odhikari asunui tiatrachea mollar kam’ kelam. Konknnik ani tiatrak aplem yogdan ditanam tiatr boroun Kala Akademichea spordheamni 16 tiatr dakhoileat. 14 ek-anki nattkulim machier haddleant. Tachea tiatrank ani ek-anki nattkuleank sobar puroskar mell’leat. Akademiche 42re ‘A’ gott Tiatr spordhent taka Dusrem inam’ favlam. Radio ani TV-cher aple khell vitraileat toxench ieranchei tiatramni vantto ghetla. XRI ASHOK R. CHODANKAR, ‘Konkonn Divo’ hem namallem uzvaddaita ani fanki ani novea borovpiank boroupachi sondi dita. Fattlim 26 vorsam sahityik mollar vavurta. Gõyant toxench Gulfant tannem Konknnichi seva kelia. Tacho sahityik vaur mandun gheun taka Gõy sorkaran Kala Gaurav Puroskar dila. Toxench Thomas Stephens Konknni Kendracho “Jivit Fulum-di Somestanchem” hea pustokak puroskar dila. Tannem “Jivit Fulundi Somestanchem” (Devnagri) “Panvllio” (Romi & Devnagri) ani “Songhorx Jinn” (Romi) him pustokam uzvaddaileant. XRI BENICIO VITORINO PEREIRA, Xri Benicio Vitorino Pereirak songit lok-khellam mollar mestre Vitorino Pereira mhonnun vollkhotat. Kepenchea Kottombi ganvant zolmolo. Xekddeam adlem lok-kolechem daiz samballunk to vavurla. “Lokutsov-2008” hea karyavollintui tannem khell sador kelo. Tachea vavrachi zaitea sonvsthamni sotkar kela ani Gõy sorkaran Goa State Cultural Award-2008 dila. Gõykaranchem Daiz, Margao, he sonvsthen thoddea kalla bhitor Konknni mon’xanchim monam jikhun ghetleant. Sahit’ya, sonskruti, kola, songit ani Konknni bhas samballpacho dhey gheun tannim Moddganvchea Pornnea bazarant ek bhou upegi grontolay sthaplea. Thoim Gõychi ani Gõyam bhaili soglli mahiti mellta. Tanche kodde Konknnichi sorospot ani sahityik, potrkar, sodvavur korpi, xikpi bhurgim ani xikovpiank sogllea torancho adar diunk manddavoll asa. Veg-vegllim 18,000 odik pustokam asat.

ghotteant goribsannem zolmolo. Zuze ek thovoi koso koxtti vaur kortalo ani Jezu apunnui taka adar ditalo. Hea kuttumbant sukh toxench dukh upraslem. Amchea-i kuttumbant sukh toxem dukh uprasta. Sukha vellar ami Devak dhin’vaxi zavunk favo ani dukh, koxtt, niraxiponn uprasta ani proxnnak amchem jivit sampoddtta ten’na heach Nazarethchea kuttumbachi dekh ghevun avhanak fuddo korun zoyt vhorunk chodd gorjechem. Jezu, Maria ani Juze him Povitr kuttumbachim vangddi toripunn Zakarias, Elizabeth, Zuanv ani her dusrim hea kuttumbachim vangddim aslim. Tim sogllim dhormvont mon’xam. Amchea kuttumbant amchim xapay-xamay ani

her dusrim vangddim astat. Soglleanchi ami ek sarki pritiseva korunk gorjechem. Ekamekachi ami seva kortanv ten’na Jezuchi ami seva kortanv. Hi porob amkam sangatan jievunk, ekvottant dovrunk, eka-mekak adarachim zaunk apoita. Bogsonnem divop ani ghevop, borem utor ekamekak divop, eka-mekachea sukha-dukhant vantto ghevop, bori budh divop, khaltikayen jiyevop, magnneak vell divop, he Nazarethchea kuttumbache gunn. Hech gunn ami amchea kuttumbik jivitant apnnavche. Nazarethchem kuttumb povitr kuttumb. Povitr kuttumbant Devachem asnnem sodanch asta. Amcho ghorabo ami povitr korunk vaurtanv ten’na Dev to aplea asrea khal samballta, axirvadhan ani kur-

5

pen bhorta. Nazarethchem kuttumb somajik vaurant misoll aslem. Jezun veta thoimsor somazant vaitt choltalem thoim nixed marlo. Somajik vaurant misoll zavun, vaittacher, oniticher nixed marunk amkam avhan asa. Amchea kuttumba udexim zaytem boreponn ximpddavum yeta. Hi porob amchea kuttumbik jivitant Krsiti totvam apnnavunk ani amche kuttumb povitr korunk vaurum-ya. Jem kuttumb Devachi khuxi manun gheta ani Jezuchea pavlanim aplem pavl marta, tea kuttumbant khori khuxalkay asta. Kuttumbachea boreponna khatir ami vaurunk favo. Piddent toxench bolaykent, sukhant toxem dukhant eka-mekak adarachim zavop ho ek kuttumbik jivitantacho vhodd xegunn. Zo monis amchea kuttumbak polleta taka amchem kuttumb Nazarethchea kuttumba borobor ek nomunno zaum di.

SANT ZUZE VAZ, GÔYCHEA MHA DHORM-PRANTACHEA ASKAREACHEM NOVEN ANI DOBAJIK POROB SANT ZUZE VAZACHI SANTUAR, SANCOALE, GÔY

VIXOI: Sant Zuze Vaza Bhaxen Doyall ani Kaklutvont Devache Sakxidar Zaum-ya.

NOVENA DISAMNIM MISAM: Janerache 7ver tem 15ver, 2017 Sokallim: 6.00, 7.30 & 9.15 (Konkani); Sanje: 4.00 (Konkani) & 6.00 (English) Aitarak: Sokallim: 6.00, 7.15 & 9.15 (Konkani); Sanje: 4.00 (Konkani) & 6.00 (English) 07.01.2017: Sonvar : Sant Zuze Vaz patkeam ani dusmanam sovem Devachea onnbhovlelea khol mogachi, doyallayechi ani kaklutichi zhor Romaria: Sokallim: Quepem Varado (Deanery, 9.15); Sanje: Raia Varado (4.00) 08.01.2017: Aitar : Sant Zuze Vaz piddevontam ani zann’tteam sovem usko dakhoitolo ani doyê-moyêcho nomunno PIDDESTAM KHATIR KHERIT MIS: 9.15 (SOKALLIM) (Manddavoll samballunk Piddestamnim sokallim 8.30 vaztam hajir aschem) Romaria: Sanje: Pernem/Sanguem Varado (4.00) 09.01.2017: Somar: Sant Zuze Vaz kuttumbamnim Devachi doyallay ani kaklut vantt’tolo Bapuy. Romaria: Sokallim: Verna Varado (9.15); Sanje: Bicholim/Siolim Varado (4.00) 10.01.2017: Mungllar: Sant Zuze Vaz Devache rochnnechea ani poryavoronnachea borea karbareacho nomunno Romaria: Sokallim: Old Goa Varado (9.15); Sanje: Mapusa Varado (4.00) 11.01.2017: Budvar : Sant Zuze Vaz torekvar uchambollayam ani rag-krodha modem xanti-somadhan hadd’tolo Devacho dut RETIR Sokallim 10.00 tem sanje 3.00 (Bhurgim nasleleam khatir kherit magnnem) Romaria: Sokallim: Mormugão Varado (9.15); Sanje: Canacona Varado (4.00) 12.01.2017: Brestar: Sant Zuze Vaz doyallayechim ani kaklutichim hatiyaram gheun heram dhormank man ditolo Devacho Bhokt Veg-veglleam Dhorma Mellavo (Inter-Religious Encounter), Sokallim: 10.30 Romaria: Sokallim: Calangute Varado (9.15); Sanje: Panjim Varado (4.00) 13.01.2017: Sukrar: Sant Zuze Vaz rajkaronna mollar choltelea ani her vaitta add vavurtolo dhiradik nomunno BHOZNNECHO DIS POVITR SONVSKARAK DIS BHOR BHOZONN (PERPETUAL ADORATION) Sokallim 10.00 tem Sanje 3.30 RATR-ZAGRONN (NIGHT VIGIL) Ratchea 10.00 tem sokallchea 5.30 vaztam Romaria: Sokallim: Goa Velha Varado (9.15); Sanje: Ponda Varado (4.00) 14.01.2017: Sonvar: Sant Zuze Vaz somazant novsornni ani boreponn nirmann korpi Devachem kherit bollvont hatiyar Romari: Sokallim: Benaulim Varado (9.15); Sanje: Aldona Varado/Mission of Daman (4.00) 15.01.2017: Aitar : Sant Zuze Vaz Mariechea mogacho ani tiche bhokticho nomunno - 11.00 (sokallim): Malayalam bhaxen Mis (Mass in Malayalam) - 12.30 (donpar): Tamil bhaxen Mis (Mass in Tamil) Romaria: Sokallim: Margão Varado (9.15); Sanje: Chinchinim Varado (4.00) 16.01.2017: Somar : (Dhobajik Porob) Sant Zuze Vaza bhaxen doyall ani kaklutvont Devache sakxidar zaum-ya DHOBAJIK PORBE DISA MISAM - JANERACHE 16VER, 2017: SOMAR Sokallim: 5.00; 6.00; 7.00; 8.00 (Romari: Sâo Jacinto); Dobajik Porbechem Mis: 10.00; Oratorint:12.00 (donparam); Sanje: 4.00 (Romari: Pilarchi Siminar); Kamak veteleam khatir kherit Mis: 5.30 Chotrai: Sokallim 9.15 ani sanje 4.00 vaztam Misank Varado/Deanery manddun ghaleat. Sokallim sumar 8.45 ani sanje 3.30 vaztam tumcheo Romari panvcheo mhonn vinonti kortam. Dhor Varadan heam sokla dil’leam kaim vostunchim zobabdari gheunchi: a) Mis bhettoitolo Mukhel Yadnik ani tea Misar provochonn kortolo Yadnik b) Gayon Monddoll c) Survatechim Utram ani d) Bhavartianchem Magnnem. Tea-tea Varada khatir kherit magnnem korteleanv.

Novena disamni Kumsaram (Confessions): Sokallim: 7.00 tem 9.00 Sanje: 3.30 tem 6.00

Pri. Manuel Dias Reitor


6

Dezembr 31, 2016

Assisicho St. Francis – Natalancho Gotto Rochpi Fr. Steve Rodrigues, OFM Cap

N

atalancho poilo ghotto Assisichea St Franiskan 1223 vorsa Italiak Greccio ganvant kelo ani Jezuchea zolmachi porob nove pod’dothin somarombhli. Novi bhokti suru zali. Hache vorvim Jezuchea zolmacho dekhavo kherit bhaxen soglleanchea monamni riglo. Assisichea St Franciskachem jivit boroitolea Thomas Celano te kornnechi khobor sangta: Frnciskan aplea eka ixttak Giovanni Vellitak Natalanchea 2 satolleam adim apoilo ani sanglem: “Greccio ganvant Somiachea zolmachi porob tuka somarombhunk zai zalear voch ani hanv sangtam tem kor. Belea nogrant zolmol’lea Ballkachea zolmachea ugdasak mhaka vegllench kitem soglleanche nodre mukhar korunk zai. Giovanni gelo ani sanglolem itlem-i toyar kelem. Ghotto kelo jivim zonnvaram haddun bandlim ani jivim dadlo-bail dovorlim ani ballok moderacho korun dovorlo. Zaite dive pettle, ani zaito lok ektthaim zalo

sontosachim gitam gayonam gailim. Thoinsor Mis bhettoilem ani Frnciskan Xubhvortoman vachun Jezuchea zolma vixim provochon kelem vhodda bhoktiponnachim ani konvallayechim tachea dolleantlim dukam goll’lim. Thoim aslolea lokan ghotteantlea Ballka Jezuk onnbhovlo. Itlean ho gotto Kristanvponnant bhitor sorlo Xembhor vorsam modem Italientlea igorzamni dor vorsa Natalank ghotto korpachi sonvoym bhitor sorli. Natalanho dekhavo sogllea sonvsarant itlo fanki zalo ki to veg-veglle toramni korunk suru zalem. Magir Igorzamni thavn lok ap-aplea ghoramni-i korunk laglo. Hi sonvoym aiz porian cholot

ailea ani chalti zalea. 2005 vorsa Benedikt XVI Pap Saiban Krist Yenneachea kallar ‘Angelus’ magnnem kortana ghotteachem mhot kitlem vhodd tem sanglem. “lok ghotto apaplea ghoramni kortat ti sadi kornni zait punn tancho bhavart ugto zata ani tanchea bhurgeankui pavta mhonn sanglem. Ghotto amkam Devachea mogacho gutt ugto korta Belea nograntle ghotteant sadeponnim ani urbollkayen ho mog distti poddlo”. St. Francis Jezuchea zolmachea dekhavean jietalo mhonn Pap Saiban sanglem, tache vorvim lokak avoddtoli porampora aichea xubhvortomanache porgottnne khatir chodd mhotvachi zalea mhollem. Natalancho gotto amkam

soglleank adar dita, ami Natalancho khoro gutt somzunk, kiteak to amkam Kristache khaltikayechi ani kaklutichea boreponnachi vollokh dita. ‘To girest aslo, tori tuje pasot to durboll zalo’ (2 Kor 8:9). Tachi durbollkay apnaitoleank gireskayen bhorta. Aichea digital sonvsarantlea dadlea ostoreank amkam somestank ti ek vhodd khunna asa. Hache xivay anik dusrim Natalam nant. Natalam mhollear “Porbanchi Porob” oxem St Francis Assisi pacharta, hi lokachi bhokti ani porampora aiz porian cholot asa. Dekhun ticher visor ghalunk zaina. St Franciskak Devachem asnnem sonvsarant somarombhunk zai aslem. Dev khalto zalo, kirkoll vostumni misoll zalo: supurlo ballok ghotteant zolmolo, biradd nasloleam modem ani monisponnacho hok’k naslolea porim zalo, durbollkayen jielo. Aiz amkam ek apovnnem asa ami Devak durbollam koxttoutoleam modem sodunk. Heach pasot Franciskan sam’rajeak ani rajki zobabdareo choloitoleank ulo marlo ani gorjevontanchi niga.

Noxib Amchem

Xetkar vavrun xetant Gham’ vharoun votan Poixe kele manan Notti thevleot gharant Amchea Modi baban 8ver rat Novembran Painxim , hozar nottam Holkim kelim ratyan Volli benkam fuddean Zhogddim kelim lokan Notti bodol’lio benkant Hozar bhor accountant Vhoddli nott don hojar Korunk zaina vepar Sutte nasun gorenkar Soglle zaleat bejear Nouro hokol dukhant Duddu asun benkant Tin lakh kaddunk zainan Zaiteamni dilo prann Xetkar golloita dukam Account na zaun benkant Nottam urleant gharant Khontoula Manmohan. Dil’lo vell sompot yeta Sogott kimar zala ATM-ant poiso na Odhikari notti sampddaita. Paul Alphonso, Aldona

Bhurgeam Tiatr spordha: ‘Good for Nothing’ tiatrak poilem inam Moddganv: Tiatr Akademin ghoddun haddlolea Bhurgeanchea 7vea Tiatr Spordheant, ‘Good for Nothing’ ho Michael Graciasan boroun, digdorxit kel’lea tiatrak poilem inam favo zalem. Fulte Machi Mogi, Raia hanchea ‘Ek Aslo Surya’ tiatrak dusrem inam ani Our Lady of Rosary School, Dona Paula hanchea ‘Baulem’ tiatrak tisrem inam favo zalem. Soglle mellun, 9 pongddamni te spordheant vantto ghetlo ani apli kola machier dakhoili. Dusrim inamam oxim asat: Borem digdorsponn: Michael Gracias (poilem inam), Marcos Gonsalves (dusrem inam), Antonet de Sousa (tisrem inam). Best acting: (Cheddo): Larsen Gracias (poilem inam), Franjoe Pinto (dusrem inam). (Cheddum): Decima D’Costa (poilem inam), Lee Sania Estibeiro (dusrem inam). Best Comedian (cheddo): Andrade Franco, (cheddum) Anelly Lobo Best singing: (Cheddo) Shawn Sequeira (poilem inam), Hansel

Pereira (dusrem inam) Best Solo: (Cheddum) Shanaya Pereira (poilem inam), Shania Silveira (dusrem inam) Best Duet: Alisha Pereira ani Joyrus Mascarenhas Best Duo: Easha Govekar ani Amisha Govekar Best Trio: Liezel Coutinho, Reuben Kakde, Reeve Fernandes Best Quartet: Joseph Coutinho, Anjoe Oliviera, Alisha Pereira ani Mayola Colaco. Best Choral: Megan Vas ani

Drisha Coelho Best Lyrics: Fr Santana D’Souza (poilem inam), P Agnelo Fernandes (dusrem inam) Best Script: Michael Gracias (poilem inam), Marcos Gonsalves (dusrem inam). Mukhel soiro, Premanand Lotlikar ani manachi soiri, Josephine Dias hannim inamam vanttlim. Karyavollichem sutr-soncholan Sharon Mazarello-n kelem. He spordhek Herald Publications hannim sohokar dila.


Dezembr 31, 2016

7

Pilarchea Seminaristancho Gotto

Fottu kaddpi Alvita Fernandes

Pilar: Pilarche Akhil Misanvanche Seminarichea xikpeamni Natalancho nazuk gottho kela. Thoim toreche-toreche dekhave khunnaileat. Devan manddavollin rochlole rochnnecho koso ibadd zata, svarthiponnak lagun soimbachea vostuncho durupeog kortat, mon’xachea jivitacher noxtt haddtat, havoman, poryavoronn padd zata, sonvsarant gormi vaddta, soimb bodolta, monis aplea vadeacho zala. lhan bhurgeancho goirvapor kortat, bhurgim kuddin koxim vollvolltat ani tollmolltat tem chitrailam. Bhurgeanchim roddnnim-khiuncheô kanar sadtat, konn tori tanchi doya kortolo asa? Hoi, hoi! Jezu Ballok zolmola, Mon’xank heach noxttantlo soddounk, Gulamponnacheô sanklleô toddunk To aila To sodta adar, Taka zai mhozo tuzo sohokar Dekhun To melo khursar punn punorjivont zalo Atam tharaylam aplem karya mhojer ani tujer, Zulumank soddounk, durbollank voir kaddunk, Oniti add zhuzunk zaum-ia ami bollvont kalljidar.


8

Dezembr 31, 2016

ANGOVNN SAINT CLARRE’S PRAYER

May the Sacred Heart of Jesus be praised adored, glorified and loved today and everyday throughout the world now and forever, Amen. Ask St. Clare for three favours, (2 impossible) and pray 9 Hail Mary and above prayer for 9 days with Lighted Candles. Publish on 9th day, your request will be granted no matter how impossible it is.

O HOLY ST JUDE!

Apostle and Martyr, great in virtue and rich in miracles, near kinsman of Jesus Christ, faithful intercessor for all who invoke you, special patron in time of need; to you I have recourse from the depth of my heart, and humbly beg you, to whom God has given such great power, to come to my assistance; help me now in my urgent need and grant my earnest petition. I will never forget thy graces and favors you obtain for me and I will do my utmost to spread devotion to you. Amen. St. Jude, pray for us and all who honor thee and invoke thy aid. (Say 3 Our Father’s, 3 Hail Mary’s, and 3 Glory Be’s after this.)

PRAYER TO HOLY SPIRIT

Holy Spirit, you who makes me see everything and who shows me the way to reach my ideals, you who gives me the Divine gift to forgive and forget all that is done to me, and you who are in all the instincts of my life with me, I, in this short dialogue, want to thank ou for everything and affirm once more that i never want to be separated from you, no matter how great the material desires may be. I want to be with you and my loved ones in their Perpetual glory to that end submitting to God’s holy will, I ask from you... (Make your request) Laura Mendes, Aldona

Good Proposals Wide Choice of Catholic GOAN BRIDES & GROOMS available

www.royalchristianfamily.com

Email: info@royalchristianfamily.com

Royal Christian Family 99, Perin Nariman Street, 1st Floor, Fort, Mumbai 400001.

Mob: 0-9820473103 Tel: 022-22654924

Serving since 35 years

Wedding Special CATERERS Lourdes Caterers (Raia) 9822153567 /2777327 Videography&Photography

Exodus Videography 9503750256/9850472733

VORGONNIDARANK CHOTRAY

Vorsache vorsa mhargay vaddot asa, potr chap’pachi ani ier khorch chodd zata, tumcheach adaran ani sohokaran toxench Pilarche Sonvsthechea duddvanchea adaran Vavraddeancho Ixtt satollem ami amchea vorgonnidarank pavoitanv. Hi vaddtti mhargay tanddunk amkam avghodd zata. Dekhun 2017 voros thavn V. Ixttachi vorgonni vaddoitanv. Vorsak 250 rupia keleat. Don vorsank 500 rupia ani tin vorsank 750 rupia korunk tharailam. Pordesant vorgonni vorsak 2500. Vhodde khontin hem amkam korunk poddlem. Somzotam amchim vorgonnidaram amcheo oddchonneo somzun ghetolim mhonn. Karbhari  P1 (Poilea panar thaun)

Fr. Tomachi suttka korunk Bharotachi Saudik vinonti Yemen desant sorkar na Dekhun Bharotant ier desank Saudi Arabia ani Yemeni desachea sthanik odhikareank ulo marla ani Fr Tom-achi suttka korun gheyat mhonn nomrutayechi magnni kelea. Fr. Tom-acho novo video dakhoilea uprant Bharoti sorkaran ani Igorjechea vhoddilamni hi magnni kelea, oxem Videxi Karbharache Montralayen sanglam. Yemen des zaunk pavla zhuzachem moidan Iranak tenko divpi

Houthis ani Saudi Arabiak tenko divpi Raxttrpoti Abdrabbuh Mansour Hadi hachea sorkara modem. Hea zhuzant sumar 7 hozar lok mela. Fattlea Marsache 4ter Fr. Tom-ak bollan vhela ani Madr Terezache 4 madrim soit 16 zannank marleant. Hem nixttur kortub al-Qaeda vo IS hea akantvadeamni kelam mhonntat. Sorkaran bore proitn korun jivi asli madrik Sister Reema hika thoinsorli soddoun haddli.

Dokxinn Arabiacho Vigar Apostolik Bisp Paul Hinder hannem zaitoch vavr kela ani padrik soddoupak sonvad keleat. Tem sogllench atam ugddapem korunk zaina. Yemen desant Fr. Tom ani muttbhor Kristanvam urleant, Dezembrache 25 ver Abu Dhabichea St Joseph Katedralant zomlolea lokak Bispan Mis bhettoilem ani ogeponim Fr. Toma pasot maglem. Sonvsarbhor magnneo pavot asat tache suttke pasot lok magit asa. Salesian Sonvstheche Odhikari ani Bharoti Katolk Bispanche Porixod sorkari odhikari khateam vorvim upay gheunk vavurtat. Toxench sonvsar bhor bhokti lokache zome ani songhottnnam magnneanchim zagronnam kortat ani ierui lokacho tenko gheunk vavurtat . Fr. Tom Uzhunnalilachi khatrechi khobor gheunk Dokxinn Arabiachea Vigar Apostolik hachea website vaprum yeta:website http:// www.avosa.org ani Salesianchi News Agency website http://www.infoans.org.

Arsebispacho Sondex Mot dina zaunk 4000 rupia! vorvim amche bhonvtim novsornni haddunk. Mon’xan ghal’lo addkolleo kaddun uddoun novo somaz bandunk ani thoim soglleank yevkar diunk, apnnavunk ani mogn vagounk pavum. Eka fanki Inglez pop gitachi sfurti gheun ekamekache hat melloum-ia ani “sonvsarak pekhounni dium-ia, tumkam ani mhaka toxench ak’khea moniskullak .... boreponnachi svat korum-ia amchea bhurgeam-ballank tacho samballum-ia”. Amcho sonvsar xanticho, niticho, somjikayecho ani bhavponnacho ekvott novean bandum-ia. Des bezobabdarechea sudaropachea nanvan poryavoronnachem padd korunk lagleat. Hea somoyar hanv soglleank Sontosbhorit Devachea axirvadan bhorlolim xantichim Natalam anvddetam.

Mukhel Venchnnuk Ayogan (Chief Election Commissioner) tharaunchem, oxem rajki zannkar mhonnta. Motdan bond zatoch, onodhikari (unofficial) motdaranchi volleri topastole ani kitlea motdaramni motam ghalunk nant tachi khatri kortole ani bottak tintt lavnk na tem polletole, hem zatoch dor motdarak 4 hozar rupia farik kortole. Halinchea vorsamni BJPicher arop ghaltale venchnnukank ubho ravlolea umedvarak fattim sorunk magpachi maddnni kortale mhonn. Oxem Vidhan Sobhechea venchnnukam vellaruch nhoi bogor Panchayatichea venchn-

nukam vellar porian zata, ekamekacher add zaunk BJP ‘match-fi xing’ korunk porian suchoitale mhonn sangtat. Vi r mud r a koron nachea porinnama xivay Casino botti bond korta mhonn fottoitat, Gõykarank 50 hozar nokreo ani ier auchit bodol korpachi (volteface) maddnni korop. Oslem artem-portem korun surokxitponn BJP jikhun yevpacheo noveo noveo tozviteo korit asa. He pavtt venchnnukank umedvarancho ankddo chodd astolo mhonn somzotat tori astana motdan-pettamni bhovmotam unnim zatolim ani visvaxi aslolo lok ekvottitponnan (en bloc) BJP jiktolo mhonn ravtat.

Lokache girestkayechi chori, Pap Saib zhuzak Unchlo Arthxastri sangta boli poddloleank adar magta Hea kortuban samanea na. nagrikachea jivitak okman Bharotan ghetlolo nirnani luskonn kelem. Oxem kitem, Hitler-achi dekh ghevun Indira Gandhin sumar 40 vorsam adim kel’lem, punn taka yex mellunk na. He-i pavtt sorkarak yex mellchench nam. ‘Cashless economy’ – hi yevzonn Bharotak upkarona, kiteak hanga 43 ttok’ke loka lagim Bank Account na! Ostomtechea desamni poryan hi ‘cashless economy’-chi pod’dhot

noy ani kornni nhoich desachi arthik sthiti padd korta bogor lakhamni durboll nagrikanchem jivit sonkottant ghalta vaitt vo omoriadik vostu zaunk xoktat, oxem bhov fanki Forbes masikan spoxtt sanglam. Hem khoreponnim oxem somzum-yeta ki sorkar tujea khasgi jivitak tras bhogunk laita ani sorkar tujer aplem niyontronn dovrunk sodta.

Syria, Libya, Iraq ani Afrikechea desancho vhodde dukhin ugddas korun tankam adar diunk maglem. Tanche pasot Pap Saiban Vatikanantlea St Pedruchea Angnnant zomlolea loka sangata kherit magnnem kelem. Toxench tannem Syriacho kherituch ugddas kelo, zoim chodd rogot vharoulam; Aleppo vattarant xanti yevnk maglem. Toxench Congo ani Dokxinn Sudan desanchea loka khatir tannem maglem. Ukraine-Russia ani Colombia – Venezuela modem xanti nirmann zaunk ani soglle torechim addmellim pois zaunk magat mhonn Pap Saiban vinoilem.


Dezembr 31, 2016

AP-PORGOTTNECHI POROB

Fr. Maxy

Voros A: Janer 8, 2017 Poilem Vachop: Is. 60,1-6; Dusrem Vachop: Eph. 3,2-6; Xubhvortoman: Mt. 2,1-12 SOMIA JEZUCHO UZVADD ANI VOLLOKH GHEUN DUSREANK FANKOUNK APOITA Jivitacho Onn’bhov: Don vorsam pattim Herald Potracher ek khobor aili. Dog Hindu bhav Rama ani Srikant Naik, Merces ganvche zhoim zaito Hindu lok ravtat, ek vixex vhoddlem sobit Natalachem noketr aplea ghora bhair lailem. Zaito lok Naikachea kuttumban kel’lem sobit noketr polleunk ailo. Thoim ek sadho gotto aslo, tori astana soglleanchi nodor fatranchea bhuyanrancher geli. Tem khoddop apxinch kuxin sorta ani zogllavnneachea avazan Jezuchi meloli kudd fonddant dovorloli dixtti poddta. Kudd ubi zata ani thoddea vellan jivont zal’lo Jezu tea zagear dixtti poddta. Aple hat vistarun Jezu oso ek sondex dita, ‘Xanti tumche sovem.” Rama Naik magir sangta, ‘Mhoji avoi Anjami Jezuchi pattlavdarin asli. Ami tichea bhoktin vantto ghetaleanv ani gotto korpache poramporik ritin umed dakhoitanv. Oxem ami zaite Kristanv nhoi to lok Jezu Kristak mantat ani Kristi bhavart apnnaitat tem tumi pollelam astolem. Bautizm ghei nastana te amche poros odik bhokti zaunk xoktat. Devachem Utor: Poilea vachpant, Izaias profetan onbhavarti ani Judev nhoi aslolo lok ek dis fuddarak dhoniak nomoskar korunk yetole mhonn bakit kelem. Hem amkam sangunk sodta ki Devache soddvonnecho uzvadd nhoich fokot Judev lokak punn dusream raxttrankui ani dusream dhormanchea lokank porian favo zatolo. Hi baknni Beleant zolmol’lea Jezu sovem ani vidvananchea dorxona vorvim purnn zali mhonn Matev xubhvortomankar polleta. Te Vidvan monis pois thavn bhettô - bhangar, dhump ani gondhros gheun aile.Tannim nokhetr pollelem ani avhan gheta tachea uzvaddan vatt dhorunk tharailem. Tannim jivitachea sonkoxttak fuddo kelo, apleo soglleo suvidha ani vhoddponn soddun dilim. Vollokh naslole vatten cholunk lagle, tancho sogllo visvas nokhetrachea uzvaddacheruch aslo. Tanchea xastra pormannem tem nokhetr tankam khunnaita ki razancho Raza zolmola. Tankam ek vhoddli khuxi asli Jezu ballkak mellunk. He ghoddnnecho orth kitem? Bhasailolo Soddvondar zolmola mhonn tacheach lokak Judevank ani dhormik fuddareank khobor nasli. Tea budhvont mon’xamni sanglea uprantui tea Judevamni tanche sangata vochun polleunk proitn korunknant. Herod patxai bhielo ani Jezu ballkak marunk sodtalo. Punn tea vidvan mon’xank Judev nhoi asloleank tanche kornnechem inam tankam favo zalem. Tannim razanchea Razak pollelo, to ballok osokt, eka gottheant tankam mell’lo; tannim taka favo te ritin nomoskar kelo. Tannim haddlolim danam bhangar, dhump and gondhros bhettoilim, ani hea dannam vorvim, Jezu konn to tannim mandun ghetlem. Sondex & Zobab: Jezu sogllea moniskullache soddvonne khatir aila. He vidvan Devak ami ugtim zaunk ani tache yevzonne pormannem cholunk amkam xikoitat. Tannim axen sodlem tem tankam mell’lem. Amkam-i toslench mon magum-ia, sot sodunk, Jezucher bhavart odik kholavunk vavrum-ia ani anvddeum-ia. Jezu vorvim Devachi soddvonn soglleam mon’xank pavlea, ami soglleam thaim, amchea Kristanv nhoi tea amchea sezaream sovem ixttagottichi vagnnuk dakhoum-ia. Tim Jezuchi vollokh gheunk pavtolim; Jezuchi vichartolim. Amchea jivitache dekhin ani utramni uzvaddachim nokhetram zaum-ia. Povitr Pustok vachunk tankam dium-ia. Amchea kallzamni Jezucho uzvadd yeunk ani to uzvadd amchea bhavam-bhoinnink pavounk Devachi kurpa magum-ia. Udentichea vidvanamni Jezuk vollkholo ani tachea uzvaddan nove vatten te gele. Hoch Jezucho uzvadd ami gheunk ani amchem jivit dusreank uzvaddit zaunk Bapacho adar magum-ia. Fr. Max Gonsalves, sfx

Aitar 01 vi:Num 6, 22-27; Gal 4, 4-7; Lk 2, 16-21 Somar 02 vi: 1 J 2, 22-28; Jn 1, 19-28 Mungllar 03vi: 1Jn 21, 29-3, 6; Jn 1, 29-34 Budhvar 04vi: 1 Jn 3, 7-10; Jn 1, 35-42 Brestar 05vi: 1 Jn 3, 11-21; Jn 1, 43-51 Sukrar 06vi: 1 Jn 5, 5-13; Lk 3, 23-38 Sonvar 07vi: 1 Jn 5, 14-21; Jn 2, 1-11

9

Tichea mornnak Pap Saibachem potr vachlem Massafra hea Italiachea xarant 10 vorsanchem Paolina kankrachi pidda zaun melem. Hea bhurgeache avoyn Francis Pap Saibak ek potr boroylem ani aple dhuve pasot Deva lagim magunk vinoti keli. Tika Pap Siaban porxim Roma-k apoyli. Punn tichean bhonvonk zaina mhonnun Pap Saiban tika ek potr boroylem ani… Vigaran Pap Sibachem potr tika matiek launche adim sobhemazar vachlem. Akhem xar tichea inter-ak ailem.

FABC boska zali

Federation of Asian Bishops Conferences (FABC) he Songhottnnechi boska Dezembrant Sri Lankent zali. He boskecho vixoy Kristi Ghorabeacher asloBispanche porixodeche dixen (synod) aichea somazant Katolk ghorabeachem avhan. Hi Songhottnna

1972 vorsa astitvant aili. Ticho odheokx asa Kardial Oswald Gracias, Mumboicho Arsebisp, Kardial Telephore Toppo, Ranchicho Arsebisp Pap Saibacho protinidhi koso hajir zalo. Sri Lankechea sorkaran he Songhottnnek 10 milhanv rupia bhettoileat.

‘Amkam onnuboll naka’ Fukushma hea xarant onnubollacho (nuclear) obsoeg ghoddlear panch vorsam zalim. Atam Japanachea Bispanche Porixoden (CBCJ) ek tharav ghetla. Amkam onnuboll naka. Kiteak naka tem bispamni iskuttailam ani tacho English, German ani Korean bhasamni onkar kela. Tea adim bispamni ek 200 pananchem pustok uzvaddailolem; 2011 vorsa 7.4 bollachi dhornkamp zaun Japanak vhodd arthik dhoko boslo. Radiation-ak lagun 640 lokanche bholaikek vaitt porinnam zaun bholaiki ibaddli.

Fr. Peter Hans Kolvenbach ontorlo Jezuit Poltonnecho adlo Xrextt Vhoddil Fr. Peter Hans Kolvenbach 88 vorsanche pirayer ontorlo. Tannem Fr. Pedro Arrupe uprant sumar 26 vorsam Jezuit Poltonnechem fuddariponn choloilem ani Fr. Arrupe sthaplolea Jesuit Refugee Services (JRS) – hika nett dilo. Az sonvsarant 50 milhanv lok nirvaxit asat ani aplea Xrextt Vhoddi-

lachea fuddariponna khal Jezuit padri ani Bradar tanchi niga ghetat.

Martirincho Dis tharaylo

Uganda-che Martir mhonn tannim namnna zoddlea, 1885 tem 1887 vorsamni Ugandachea razan 45 Katolk ani Anglikan-ank jivexim marle. He aplea Kristi Bhavarta khatir mele mhonn tankam Martirincho man favo kela, ani vorsachea vorsa Jun-ache 3 tarker Uganda desant Martirincho Dis somarombhtat.

Imaji foddlolea bebddeak sampddailo Mangaluru: Fattlea satolle-

ant Shirva ganvche Bholaikevont Saibinniche Igorjent bebdean bhoxttavnni keli, St Antonichi imaj foddun uddoili ani St Lawrensachi imaj dusre kodden uddoili. Don CCTV asleot punn teo cholonasleot. Gunean-

vkareak Udpiche pulisen dhorla. Guneanvkareak sampddail’lea pongddak IGP-in inam dilam. Udupichea Bisp Gerald Isac Lobon igorjek bhett korun polleunni keli toxench khasdar Oscar Fernandes ani MA Gafoor ail’le.Times of India

PADRI ZAVNK


10

Dezembr 31, 2016

India set to build the world’s tallest statue

Jakarta:

Descendants of early Portuguese settlers in Kampung Tugu, a community in North Jakarta, had a special tradition to mark Christmas and New Year. The traditional celebration known as rabo rabo — meaning a tail or snake-like form — is a festival held after Christmas and which began soon after Portuguese merchants arrived in the village in 1661. The community located near the northern coast of Jakarta also has a Portuguese style church built in 1748, and is occupied by the Protestant Church in Western Indonesia (GPIB). “Rabo rabo is a festival where residents visit every

house in the area. Family members of each house then join the group, which in the end becomes a large procession of people,” said Aprelo Formes, a church official who is of Portuguese descent through his mother. During the procession, a traditional instrument ensemble performs kroncong music — a musical style that has its roots in Portuguese folk music. “It’s in part sharing the joy of Christmas and to welcome in the New Year,” Formes told ucanews.com. The highlight of the celebration is mandi-mandi or smearing powder on people’s faces, which symbolizes forgiveness, he said. Formes said the Prot-

estant Church in Western Indonesia now has 400 congregations, more than half of which have descendants of the Portuguese. It’s a popular tradition that has transcended Christian denominations over the years. First it was performed by Portuguese Catholics and then incorporated Protestants during the years Indonesia was ruled by the Dutch. “This is because the event is considered as part of local culture,” Formes said. According to Johan Sopaheluwakan, secretary of the Tugu Family Association, Kampung Tugu is the only place where Portuguese settlers embraced Protestantism, while in general other Portuguese communities remained Catholic. Reverend Egbert Sihombing, the leader of the local church said the rabo-rabo festival unites people and strengthens the sense of brotherhood in the community, not only among Protestants but also Catholics and Muslims. He said the festival is so popular because it is conducted separately from the Christmas liturgy. Source: UCAN

I

ndia is all set to build the world’s tallest statue in the Arabian Sea. Indian Prime Minister Narendra Modi laid the foundation stone of this project on 24 December 2016. The project has sparked criticism wars for it’s humongous budget. It is a multi-million project and an online petition against it’s construction has also began online. The statue is of Chhatrapati Shivaji Maharaj, a 17th-century Maratha ruler who fought against the Mughals and expanded the Maratha Kingdom. He is known for his war tactics throughout the country. Twice the size of Statue of Liberty and five times higher than Christ the Redeemer in Rio de Janerio, this statue will be constructed off an westcoast

Land of No Return

G

oa, travel magazines, travel Goa, National School of Drama, Portuguese Passport, Serendipity Arts Festival, news, latest news, India news, national news, Goa arts festival, Goa festival, The theatre director explores the disintegration of the Goa of his childhood in his new production, Portuguese Passport. When Vishnupad Barve looks out the window of his house, he does not see the Goa of travel magazines. His village boasts a landscape of concrete walls, scaffolding that bristle at the sky and dunes of cement. A graduate of the National School of Drama (NSD) in 2011, Barve, 31, became famous for directing unSeen, a bold treatment of female identity and sexuality. With Portuguese Passport, he does the opposite of experimental. He recreates a folk theatre form of Goa, called Khel Tiatr, with co-creative

director Kaustubh Naik. The hour-long performance is a part of Serendipity Arts Festival, 2016 and was staged at Kala Academy on December 19 and 20. Excerpts from an interview: You say that you are angry about the condition of Goa, from the rise of the land mafia to the spread of the international drug racket. Which of these triggered Portuguese Passport?

The play goes to the bottom of another fundamental problem of Goa — the systemic and economic recession that is responsible for Goans lining up for the Portuguese passport.

In the play, a typically happy-golucky Goan man is sent to Kuwait so that he can earn money. His wife and son force him to get a Portuguese passport in order to make him move to London and earn more money. Plenty of people take advantage of the law in Goa which makes anybody born before 1961 eligible for a Portuguese passport. A person is eligible even if his or her parent was born before 1961. When the protagonist is abroad, his wife and son sell off their ancestral house. Meanwhile, the economy of Europe begins to slow down and the protagonist longs to return to his familiar home and life. What is Khel Tiatr and why did you choose this form? Khel Tiatr is a mix of a few basic elements — a colourful backdrop, three mics in front for the actors, a separate group of comic actors and sudden interventions of song and music. The performers are amateurs and the script is satirical and has a strong social message. Every emotion is drawn to the extreme and actors can make you laugh,

island near Mumbai and will be 192 metres (630 feet) tall. It is 128 metres taller than the Spring Temple Buddha in China, which is currently the tallest statue in the world. “Even in the midst of struggle, Shivaji Maharaj remained a torchbearer of good governance. So many aspects of his personality inspire us,” Modi said at the inaugural ceremony. This statue will be completed by 2019 and Maharashtra Government is expected to spend around 36 billion ($530 million). An online petition has been started which is signed by more than 30,000 people. These people want the government to spend the money on more resourceful activities like infrastructure education etc

cry and sing. We have kept the original language of Konkani but a comedian narrates the story in English. To understand Khel, one must appreciate the traditional community culture of Goa. Khel is performed when the community — the Christians of south Goa — get together for the pre-Lenten Carnival. That community is getting lost because people from outside the state have bought land and property here. When I was younger, I felt Goa was safe and interesting. In recent years, Goa has made news for rapes and murders. The close-knit community that defi ned Goa will soon disappear. Why did you choose to become conventional with Portuguese Passport? Our group, Process Theatre Z, has stopped using scripts that already exist. We start with a rudimentary script that we explore through the body of the performer or we let the body of the performer interact with a space and object to create a script. Khel Tiatr is a totally different art form. If you want to be connected with the indigenous audience, you have to use the art forms that they are familiar with. Else, the local audience will say, ‘take your play to Delhi or Mumbai’.


11 Amchim magnnim folladik zaunk poile svater amcho bhavart thir zaunchi goroz asa. Bhavartan kel’lem magnnem kednach nirfoll zaina. Jezun mhollam: bhavartan mag ani tuka melltolem. Amkam melltat tim dennim Padr Agnelache vinounnen Kakluticho Dev Bap amkam favo korta (Mt 7:7) mhonn mandun gheum-ia. Bhavartan maglear milagri zatat. Amchem jivit thir bhavartacher dhorlolem zaunchem. Dezembr 31, 2016

Loutolim: Mhojea putachea fig-

dak abces zal’lo ani chodd dukh bhogtalo. Sumar 15 dis hospitlant aslo, tachea ixttamni Pilar tache pasot magunk lailem ani ami sogllim Man. Agnelak fuddem ghalun Deva lagim magtaleanv taka boro kor mhonn. Man. Agnelache mozotin Devan amchem magnnem aikolem ani Pilar ieun Man. Agnelak dhin’vaslo ani Agnelak veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maurita Cardozo Canacona: Mhojea zanvyanchea hodd’ddeant dukhta mhonn voizak dakhoilo. Voizan E.C.G kaddli ani polleun kallzachem asa ani G.M.C-nt vochunk sanglem. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun amchem magnnem suru kelem. L.C ani T.M.T kaddli ani voizan sanglem kainch na mhonn. Atam boro asa. Toxench dusre upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo keleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Cipriana Carvalho Goa-Velha:Amcho soireancho 7 vorsancho bhurgo obsoeg zaun chodd perig aslo. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka boro kor mhonn. Man. Agnelache mozotin Devan mhojem magnnem aikolem mhonn kallzant thaun Man. Agnelak dhin’vastam ani Santacho man magtam. Carmina Camilo Margao: Obsoeg zaun mhozo hat scaphoid fracture zalo. Voizan scan kortoch operesanv korun screw ghalunk zai mhonn sanglem. Tedna hanvem Man. Agenelak ulo marlo anik tachea bhavartan operesanv korinastana dusrea voizak mellun tin mhoine cast ghalem. Atam mhozo hat boro zalo. Man. Agnelak dhin’vasun veginch Santacho man mellunk magtam. Agnela Carvalho Chorao:Zaito kall mhoji tokli foddttali ani sosunk zai naslem. Brestarachem Pilar ieun Man. Agnelak fuddem

ghalun maglem ani Sukara disa CT Scan kelem ani report normal ailo. Man. Agnelak dhin’vastam ani Santacho man favo zaunk magtam. Maria Colaco Kakomodi:Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vasun Santacho man favo zaunk magtam. Francisca Barreto Raia: Mhojea dolle bond zale ani dolleant rogot zalem. Voizan C.T Scan korun sanglem infection asa ani 3 pautti laserachem operesanv korunk goroz mhonn. Hanv Pilar ieun Man. Agnelak fuddem ghalun bhavartan maglem mhaka operesanv nastana boro kor mhonn. Man. Agnelache mozotin Devan mhojem magnnem aikolem ani atam sarkem dista. Man. Agnelak dhin’vasun veginch Santacho man magtam. Peter Quadros Loutolim: Mhozo bhav kazar zaun tanger bhurgem naslem hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam Devachea axirvadan tachi ghorkan gorbest asa porsuti bore bhaxen zaunk magtam. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Bhokti Nuvem:Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man magtam. Bruno D’Costa Benaulim: Mhojea kunhadachea pottant okosmat dukh zali, voizan sanglem tacho jiv perigant asa tumi Devalagim magat ani taka I.C.U-nt ghalo. Uprant taka bypass operesanv korunk poddtolem mhonn sanglem tumi Deva lagim magot ravat mhonn sanglem tea vellar ami Devacher bhavart dovrun Man. Agnelachi mati udkant firoun pieunk dili. Uprant to rokdoch boro zaun ghora ailo. Taka Karwar vhorun bypass operesanv kelem ani tem borea bhaxen zalem ani boro

zaun ghara asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Julieta Fernandes Deusua: Mhoje dhuvek obseog zal’lo ani toklek mar laglo ani 2 mhoine sentida bhair hospitalant aslem. Voizamni sanglem soglle upai kele ponn gunn mellona ani axea soddloli tem borem zait mhonn.

Toxench mhoje sunek cancer zalo. Hanv Man. Agnelachi ek bhokt ani mhaka chodd visvas asa. Hanvem roddun Man. Agnela lagim maglem mhaka pav mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem. Mhoji dhuv bori zalea fokot cholonk zaina ani sun sarki bori zaun kamak veta. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Clementina Furtado Socorro: Hanvem mhoje dhuvek MBA admission favo zalear puro mhonn Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn kallzant thaun Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Liberata Cardozo Raia:Mhojea cheddvachi sodanch tokli usoltali, hanvem Man. Agnela lagim maglem tachi tokli bori kor mhonn ani atam tachi tokli usoltali tim bori zalea mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Mary Coelho Seraulim: Amchea putak zor ailo, voizak dakhoilo. Modgovam hospitalant dovorlo, rogot vokunk laglo. Kidney fail zalea ani dangue zor taka zala mhonn G.M.C-nt daddlo. Ami Man. Agnelachi vhodd bhoktin ani Man. Agnelak fuddem

ghalun magit aslim. Thoinsor soglle test kele ani voizan sanglem infection zalam. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun magit raulim. Atam sarko boro zala. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Jetrudes Afonso Maina: Maglolo upkar Man. Agnelak fuddem ghalun favo zalo mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Vernon Paes Vasco: Mhaka sov mhoine zal’le kam naslem. Hanvem US visa apply keloli punn poile pavtti hanv fail zalom. Hanvem dusre pavtti appointment ghetlo ani Man. Agnelachea tumbla-xim dimbi ghalun maglem ani dusrea disa interview-k veche poilim hanvem Man. Agnelachi mati udkant firoun piyelon ani Man. Agnelachem nanv tondar gheit ravlom ani interview dilo ani hanv pass zalom. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Edwin Gurjao Usgao: Hanv bori naslim, mhaka Bambolim admit zauchem poddlem ani voizan sanglem anjeography

korchem poddtolem. Tea vellar Man. Agnelak fuddem ghalun bhavartan maglem. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Toxench mhoje nati pasot maglolem tem XII porikxet pas zalear puro mhonn tem pas zalem ani porgottunk vell zalo mhonn mafi magtam. Carlota Pires Nuvem:Mhaka char kidneynt fator aslet ek 5mm, 4mm ani don dakte ani chodd tras kortalet. Hanv Pilar ieun Man. Agnelachim novena suru kelim ani relik angar voddli, mati pielom ani pottak laili, ojeap mhonlear fator nanch zale. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Hasler Fernandes Velsao:: Mhoje vhodd akantachea vellar hanvem bhavartan maglem Man. Agnelak fuddem ghalun ani to mhaka paulo, kallzant thaun Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Angounn porgottunk vell zalo mhonn mafi magtam. Lourdina Martins

Bhokti Kortoleank Ulo Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zalole eke vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimbavorti asunk zai. Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachêch mozotin bori zalea zalear voizanchea puraveanche dokument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Fr. Hilario Fernandes, sfx Vice-Postulator

Pilar Igorjent Misam Zatat Aitarachim Misam: Sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani Sanje 5.00. Brestara: Sokallim 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani (Inglezin) 5.00 Satolleachea her disamni Misam: Sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00 vaztam Brestara dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad.


12

Dezembr 31, 2016

AIFF I-League-hachi udgatton Novi Dil’li: Bharotachea futtbol khellgoddeak, toxench ‘striker’ Sunil Chhetri ani ‘goalkeeper’ Gurpreet Singhak sangata gheun, All India Football Federation (AIFF)an I-Leagueachi survat keli. Ho sov mhoineancho league Janerache 7-ver Bengaluru hanga suru zatolo ani ugttavnnechea khellant Bengaluru FC Shillong Lajong FC add khelltole. Tournament-achea dusrea disa, Churchill Bros Mohun Baganachea pongdda thaim khelltole. Tournamentan khelltat te pongodd oxe asat: East ani North East-ak thaun Mohun Bagan, East Bengal, Aizwal FC ani Shillong Lajong.

Westak thaun Mumbai FC, DSK Shivajians ani Churchill Brothers. Dokxinnik thaun Bengaluru FC ani Chennai City FC. Ut’torek thaun Minerva Punjab pongodd astolo. AIFFcho odheokx, Praful Patel aplea uloupant oxem sanglem: “Suru zaunche asat tea 10vea I-Leaguean 10 pongodd vantto ghetat ani soglle pongodd desachea vegvegllea rajeantle asat. Hero MotoCorp he komponin I-Leagueak ani Bharoti futtbolak aplo tenko dila dekhun, hanv dhadoxi ani upkari.” AIFFcho chitnis, Kushal Das-an aplea uloupant oxem sanglem: “I-Leaguea udexim futt-

Rio uprant zobabdari vaddli: PV Sindhu Novi Dil’li: Olympik khellamni rupea

medal jiklea uprant, desa khatir aninkui nanv zoddchi goroz asa ani zababdari vaddlea mhonn ‘shuttler’ PV Sindhu-n sanglem. Rio Olympik khellamni rupea medal jikli dekhun, Indian Olympic Association (IOA)an Sindhuk 30 lakh rupyachi ek mogachi bhett bhettoili. “Mhoji zobabdari vaddlea ani desak odik man haddunk soglleanche dolle mhojer asat mhonn mhaka khobor asa. Punn sadheponnan hanv mhoji zobabdari ollkhun ghetlam. ‘Pressure’ ghenastana, hanv bore toren khell. Atam Premier Badminton League ani tea uprant Syed Modi tournament asa. Ani sorv-xevttim All England and World Championships asat,” oxem Sindhu-n sanglem.

bol khell polleunk lokanchi umedh vaddlea ani ti 40 tok’ke vhoir pavlea. Fuddarak ti umedh an-

inkui vaddtoli mhonn ami ravtanv.” Hero MotoCorp Ltdcho chairman ani CEO,

Pawan Munjalan aplea uloupant mhollem: “Desachea tornatteam modhem futtbol khell bhov

fanki zal’lo asa. Amchea sohokaran to khell odik fanki zatolo mhonn ami opeokxa dovortanv”.

Raxttrik Khell Goyant, Nov 2017 Ponnje: Indian Olympic Association (IOA), Sports Authority of Goa (SAG) ani Goa Olympic Association (GOA) heam sonvsthanchea odhikareanchi boska zali tedna, raxttrik khell Novembrachea mhoineant Goyant ghoddun haddunk IOAn tharav ghetlo. Khellacheo suvida ani her ‘projects’ Novi Dil’li odhikaream fuddean dovorleo tedna, sumar tin horam boska chalu urli ani sorv xevttim raxttrik khell Goyant Novembrachea

mhoineant ghoddun haddunk IOAn tharav ghetlo. “Raxttrik khell 2017 Goyant ghoddun haddunk tea rajeant kosli toyari cholta tem ani bariksannen polletoleanv,” IOAcho odhoekx, ZN Ramachandranan sanglem. Goy fattlean, Chattisgarh Raxttrik Khell 2019 ghoddun haddtole. Te sombondi, Andhra Pradexan-ui te khell aplea rajeant ghoddun haddunk khoxi dakhoilea. Te raxttrik khell Goyant ghoddun haddunk,

Bambole moidanar aslolo ‘athletic track’, Mapxeam Peddem aslolo ‘running track’ ani ‘indoor stadium’ Taleigao Plateaucher aslolo ‘indoor stadium’ ani Fatorda aslolo Jawaharlal Nehru moidan tea

VAURADEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr. Joaquim Savio Neto Gracias sfx on behalf of Xaverian Publication Society Pilar Goa 403 203. Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. 403 526. Publishesd at Vauradeancho Ixtt Pilar Goa 403203. Editor: Br. Eusebio V. Miranda sfx, Telephone: 0832 2219091, Advertising no: 9604101187 Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauradeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauradeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

khellam khatir vapuddtole. Raxttrik Khell 2016 Goyant ghoddun ieonche asle, punn vechnnuko begin ghoddun ieit, te bhirantin rajeachea odhikreamni te khell fuddem vhoronk magnni keli.

Tujem mot faideachem Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.