48_

Page 1

WORKERS’ FRIEND

Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 83, No. 48 | Novembr 26, 2016 | 16 Pages | ` 5/Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/-

WPP Licence No. GR/GOA/62/2015-2017

Licensed to post without prepayment

Iraqi Kristanvank khursaileant, vollvollaileant, lingibhong kela Iraq: Islamik State hachea jihadist akantvadeamni 29 vorsam pirayechea kuznerak bondkhonnichea for’rak umkollavun mar ghalun, khottancho mar ghalun tachea ghayamni mitt ganslam. Tegam bailamni tachi moriad ibaddlea. Taka gollar marpache asle tea disa Setembrache 26ver 2014 vorsa taka soddla. Iraqacher Islamic State akantvadeamni akromonn korun aplea tabeant ghetlea uprant thoinchea Kristanvnk char

xiddkavnneo dileot: ganvantlim bhair sorunk, Muslim zaunk, (jiyza) protection tax farik korcho vo na tor martole. Dekhun choddso lok ganvantlo bhair sorun gelo sumar 120 hozar lok dusream ganvamni gelo. Punn thoinch urlo tea lokak tannim vollvollailo ani bollan Muslim kelo, thoddea zannank khursar porian marle ani lingi goirvapor kelo. Hi khobor Jordan aslolea Iraqi nirvaxitamni sanglea. Karlus aplea zanttea opan-

Kaklutichea vorsa Raul Castro-n 787 koideank soddle Cuba: Francis Pap Saiban hea Kaklutichea vorsa sonvsarantlea fuddareank ulo marlo ani jim mon’xam bondkhonnimni asat tankam suttka diunchi mhonn sanglem. Ho ulo Cuba desachea Raxttrpotin Raul Castron aikolo ani 787 zannank bhogsonnem diun soddlim., oxem Cubachea Komunist Pokxachea odhikrut potran sanglam. Council of State hachea fuddari Raxttrpoti Raul Castron aplem bhogsonnem dilam . Cuba desan oslo nirnnoy ghetlo mhonn ami chodd khuxi zaleanv oxem P8 Cubachea Bispanche Porixodechea

gull bapaik samballtao dekun taka pollun vochunk zalem na. Akantvadi tachea ghorant aile ani khuris moddle Jezuchem chitr padd kelem. Titlench nhoi taka tachea ixttan dil’lem Quran porian padd kelem mhonn Karlus sangta. Taka pulisen vhorun soiranna bhair poddosor mar ghalo. To sat satollim akantvadeanche hatant aslo. Tacho bapui Baghdad xarant pavlo ani fattlea vorsa melo. Kristanv bailank ‘sex slavery’ hantunt vhelim. P8

REGISTERED: G-2/RNP/GOA/22/2015-17

Gorbhpatachem patok bhogsunk padrink porvangi Gorbhpat kortoleanchem mha patok bhogsunk Francis Pap Saiban Katolk padrink porvangi dilea. Kaklutichea Povitr Vorsak soglleam padrink bhogsonnem diunk porvangi dil’li. ‘Abortion’ vo gorbhpat korop mhollear vhoddlem mha patok kiteak niropradhi ballkacho jiv nopoit kortat mhonn dukhin sangtam.

Vatikan:

“Hanv sangunk sodtam ani spoxtt kortam, khoinchench patok Devache kaklutin bhogsonastana uronam. Khori dukh dhorun bhogsonnem P8

‘Voros somplem kakut sompona’ Krist Rayachea porbe disa Novembrache 20ver, Francis Pap Saiban odhikrut ritin osadharonn Kaklutichea Vorsacho utsov sompoilo ani Povitr Dar dhamplem. “Amkam kaklut mell’lea ami kaklutsar zaunk”, oxem Pap Saiban sanglem. Tea disa St Pedruchea Angnnant sumar 70 hozar lok Misak hajir zalo. Hea Misak Pap Saiba borobor nove Kardial vantto ghetale. Pap Saib ani nove Kardial poile St Pedruchea Baji-

Vatikan:

likentlea ‘atriumant’ vochun Povitr Vorsant kurpechim dennim ghetloleachim De-

vak argham dilim. Uprant Pap Saib Povitr Darachea umbrear vochun

Mizoramant bhurgeancho lingi goirvapor vaddta Aizawal : Mizoram rajeantlea iskolamni

toxench tanchea ghoramni porian 17.34% lhan bhurgeanchea lingacho goirvapor chodd zata. 2012 tem 2016 vorsamni char vorsam sokoile pirayechea 5, 622 bhurgeancho lingi goirvapor zala mhonn nond zalam, oxem James hea Aizwal jil’leantlea bhurgeank samballpi odhikarean sanglam. Fattlea Son’vara ‘Prevention of Child’ hachea Vixv Disa nimtan potrkar porixoden Aizwal jil’leantlo odhikari Lalthangmawia uloitalo. Sumar 5,622 bhurgeancho goirvapor zal’lea modem 451 kexi bhurgeanchea lingi bhong kela mhonn nond zalam, 271 bhurgeanche kuddicho goirvapor

kela, 91 bhurgeanchim bhavnnam dukhoileant, 474 bhurgeank nakarun poisaileant, 662 bhurgeank dolldirea bhesar pavoileant oxem tannem iskuttavun sanglam. 54 bhurgim vikhallea vokhdanchea ani bebdikayechea ogunnak sampoddleam mhollam. Kitleam bhurgeank soddleam ani kitlim bhurgeank vavrak laileam. Toxench kitleanch bhurgeank ubharun vheleant. Bhurgeam thaim kitlech toreche gunneanv zaleat ani kitlinch zannam choryo kortana sampoddlolim asat. Halinch Mizoramant bhurgeanchea goirvapor zatolea kotubancho obheas kela, choddxea bhurgeanchea lingacho goirvapor tancheach ghorcheamni, P8

darachim ek-ek kovod oddun bond kelem. Tea darak xik’ko martole ani fuddlem Povitr Voros meren tem bond urtolem, mhollear 2025 vorsa ugtem kortole. Povitr Dar zori bond kelem, tori “kaklutichem khorem dar mhollear Kristachea Kallzachem dar amkam sodanch ugtem astolem”, oxem Francis Pap Saiban aplem provochon kortana sanglem.Krist Rayachem boll sonvsari bolla porim nhoi,punn Devachea mogachem boll, P8

Nit magunk Dalit lokancho vorixtt mellavo Nashik: Fattlea Son’varadis Novembrache 19ver sumar 2 lakh Dalit lok ani tankam tenko divpi xarant ektthaim zale ani bhairail’lea lokak ani Dalitank nit mellun diyat mhonn maglem. Tannim 17 mud’deanchem ugddaspotr toyar korun P8


2

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt ‘Naka, naka sukh naka, di mhaka khuris Somia’ - St. Francis Xavier

Kall ani Vorsam Bara mhoineamni ami chear torechim ‘vorsam’ somarombhtanv: sevadharmik (Novembrant suru), kalendar (Janerant), arthik (Abrilant) ani xikxonnik (June-ant). Har-ek vorsache survek ami niall ghetanv, nichev kortanv. Faleam (27/11/2016) Kristyenneachea kallantlean sevadharmik novem voros suru zatana koslo nischev ghevnk amchea monant asa? Sorlam tea vorsant ami boro onnbhov ghetla. Francis Pap Saibachea fuddariponnakhal akhe Katolk Sobhen Kakluticho Utsov somarombhlo ani tacho probhav amcher veg-veglle toren poddlo; Deva sorxilim pois gel’lim tannim bogsonnem zoddlem, mon’xam sovem ixttagotiche sombondh vaddhoile, aixileam-poixileam sovem sonvad kelo. Mhonnun, sorun gel’lea vorsacho onnbhov kholaunk upkarta toslo nichev ghetlear amkam upegak poddtolo, sorlam tea vorsacho probhav amcher poddtolo. Hea novea sevadharmik vorsant amchean tin vostuncher lokx ghalunk zata. Poile svater, koslei somarombhnnek/boskek vellar pavunk zata. Hea vixim ek Him chitnam sadem udharonn mhollear Povitr Mis. Amkam Mis faideak poddtolem monant zalear 10 (vo 5) minttam adim yevn dovorum-ia, amchi toyari (aitemon) korchi. Hem Natalanche chodd gorjechem, kiteak Kristachea dobajik porbek asnneachi poili khunna Tachea toyar zaum-ia. nanvan ekttaim zal’lo somuday (polle Mt 18: 20). Kaim igorzamni /kapelamni lok Misak usram pavta – ani dara-xim xirkota! ‘Ushers’-ank magir tras poddtat. ‘ Fuddem eyat, ximpddon bosonakat’ – aiz sumar 50 vorsam zalim him utram ami aikotanv, punn tim amchea kallza-monant rigonk na! Amche modlim zaitim zonnam azun Mis ‘aikunk’ yetat; kaim zonnam sodanch ‘outstanding Catholics’ (mhollear igorje bhair ube ravpi. Tor Misak, PPC-k ani yer somarombhank ami sodanch tharaylolea zagear paunchem. Dusre svater ek pavtt Mis suru zatoch soglleanchem dhyanmon Devachea utracher aschem. Mhonnun, vachpeamni, choiran ani yeramni bori toyari korchi, adim fuddench ‘mike check’ korche… Tedna, ami Povitr Misant ‘Knowingly, Actively, ani Devoutly’ vantto ghevnk pavtolim. Na zalear ‘disturbance’ – ‘khoim gel’lo khoim na, kitem haddlem kaim na’ – osli got amchi zavnk xokta. Tisre svater, amchem Jivit vhodda sontosan jieum-ea (polle Jn 10:10). ‘Vochun eyat, Kristache xantin tumkam dhaddtam’ oxem amkam yadnik-an sanglam nhoi? Dekhun baskoll mon’xam modhem uzvaddachim mon’xam koxim ami jievpachem (Fil 2:15), Kristachi xanti ji ami igorjent onnbhovlea ti dusreank vanttpachi – amchea ghorabeant, xezaream sovem, somudayant… Oxem kelear amchea Jivita ani Devosanva modhem ontor aschina; Jezuchi dekh ghevn amcho khuris mogan vhorunk ami dusreank bori dekh divnk pavtoleanv. Dusrea utramnim Misacho foll amchea sadhea jivitant distolo, amkam bogsonneachem kalliz melltolem (polle Lk 23:34), amcher Devacho axirvad poddtolo. Anink amkam kitem zai!

Produxonn vaddhta

Delhi –Noida vattharant choddan chodd produxonn zaun lokanche bholaikek dhoko boslo ani xalla bond korpant aileo; mhonnun akhem proxasonn vavrunk laglem. Hantunt, nagarpalikecho, veg-vegllea khateachea odhikareancho toso amdar-khasdar-montreancho aspav aslo. Hea kallar hea vattharant fog (dhadd dukhem) poddta, tacher kosle upay ghevunk zata-hacher tannim khol obheas kelo, upay ghetle ani vegoveg te chalik layle. Delhint ek dis sarop mhollear 18 sigretti voddop-hem sudhorlam (atam 4 sigretti zaleat mhonntat!) oxem tabortob upay ghetlear amchim vhoddlim xaram sudhortolim. Sorkarak zai zalear sogllea vellar korunk zata. Jem Delhi vattharant kelem tem yerui vattharamni korchem. Gõychea xaramnim koir choddot asa, nogorpalikeche kam’dar aplem kam’ zobabdaren korina ani tankam konn vicharina. Mhonnun produxonn vaddhlam ani bhonvddekarank ghan-gutt’thanicho yevkar mellta; bore tourist Gõyant yevnk sodinant. Hacher sorkaran lokx ghalchem.

Ostoreank mhonniarponn na V. Ixtt potrachea 46vea ankar Aldoncho bab R. Alfonson ‘Ostoreank Mhonnearponn Na!’ oxem boroil’li chitt vachli. To mhonntta Kristachea Nimannea Jevnna vellar ostoreo thoim tea ratchea vellar asunk zainasleo. Kaim vorsam fattim Brazilacho dhormxastri Leonardo Boffachem ‘Ecclesiogenesis: The Base Communties Reinvent the Church’ nanvachem pustok hanvem vachlem. Hea pustokant to Nimannea Jevnna vellar ostoreo asunkuch zai mhonn sangta, karonn tem jevonn tannim toyar kel’lem ani Judevanche riti pormannem dadle jevonn randinasle. Zor

thoim ostoreo nasleo zalear jevonn konnem randlem? Boff ostoreanchea mhonniarponna vixim mud’do diun fuddem mhonntta: “Jezu dadlo aslo ani hem ek karonn fokot dadleankuch padriponnachem mhonniarponn diupachem, oxem zalear Povitr Sobhecho sevadhorm Aramaic bhaxent kiteak korinant ani Judevancho dhorm ani tanchi sonvskrutay kiteak vaprinant? Dokxinn Amerikent padri thoddech asat dekhun Lhan Kristi Somudayache loukik vangddi igorjent fuddariponn choloitat ani padri vinnem somudayank Mis bhettoitat zoxem poilea hozar sahosrant

Duddvank lagun lokak tras Fattlea disamni Prodhan Montri Modin 500 ani 1000/rupianchim notam ‘devalue’ kel’lean samanea lokak khup tras poddtat. Sogllea benkimni veta thoinsor lokank voranchim voram vollimni ravchem poddlem. Khorench desantlo kallo duddu sampddavpachi hi tozvit bori chalik laili. Itlea mhunnosor lakhpotimni ani kruttpotimni aplea duddvanchi sarki bondabost korun te sugur zale mhonn lokachem

ulovop aikunk ailem. Sukea borobor ollem-i lasun veta mhonntat tosli got zali. Samanea lokan aple koxtt korun kitem-i zoddlolem asa tem tankam khavunk porian na zalem mhonntat tosli poristhiti uprasli. Amchea Prodhan Montrin jivitachea poilea kallar atte-vitte onnbhovleat, mhonntoch taka samanea lokache tras somzunk chodd vell lagunk favona. Patrick Fernandes, Mapusa

Delhint svas ghevnk zaina Delhintlea vareant produxonn itlem paxtt zalam ki 5 hozar iskolam bond poddlim. Produxonn ‘999 micrograms of particulate matter per cubic meter’ itlem zal’lem. Oslea produxonnant lhan bhurgim morunk xoktat, oxem UNESCO-n sanglam. Varanasi ani Lucknow xaramni oslem produxonn asa. Bhailea xaramni-i produxonn vaddhlam; London, Beijing, Mexico, Los Angeles, Manila hea xaramni akant aila. Oslea vattavoronnant sumar 300 milhanv bhurgim jiyetat. Delhint jiyevop disandis paxtt zata, varem itlem bigoddlam ki ek dis Delint ravop mhollear 18 sigretti voddlolea porim mhonntat. M. Pereira, Delhi

Prodhan Montri huxar, zannvik Halinch kalle duddu sampddavunk amchea Prodhan Montri Narendra Modin bori hikmot kaddun huxarkayen vhoddlem panvl ubharlem. Khorench taka ani taka adar ditoleank xabaski. He tache kornnen vorvim Bharot desantlea girestank nhoi punn durbollank zaitech tras kaddche poddle. Disvoddo zoddun aplem udarposonn kortoleank sarkinch niraxiponnan ghalim. Kitle kalle duddu kortoleank dhorleat tem matr amkam gomot kai? mhaka disona, punn bolteankuch promannikponnan choltoleank dhortole ani nanv

zoddtole. Dor vorsa bekareancho ank vaddot asa. Kitlech bhurge xikun bekar urtat, dekhun bekarponn ho ek vhoddantlo vhodd proxn amche porjek pillun khata. Hem noxtt Bharotantlem nopoit korunk amcho manest Prodhan Montri kitem tori upay korit kai? Korit zalear to khorench durbollancho adari ani sangati mhonnunk koslich horkot aschina. Durbollkayecher add ani Dalitank piddapidd ditat tem nopoit korunk Xri Modin vavurchem. Caetano Fernades, Ponnje

(millennium) Povitr Sobhent kelam. Hea somudayamni ostoreanchem fuddariponn mandun ghetlam. Osle poristhitint padri unne aslolean Povitr Sobhen ostoreank padriponnachem mhonniarponn diunk panvlam ubharchim. Bhag. Paulun Romkarank boroil’le chittir Avesvor 16 voll 1, hantunt mellta Phoebe nanvachi ek ostori ji Prodhan Sevika asli. Povitr Sobhechea itihisant hem ostoreanchem poile vollerintlem mhonniarponn. Pap Saib atam ostoreank oslem Prodhan Sevikanchem mhonniarponn diunk yevjita. Fr. Eusebio Gomes sfx, Nouakchott, Mauritania

Pilarche Seminaristank xabaski Pilarche Seminarintlea bhurgeank amchi xabaski. Maneavont Agnelak bhettoil’lea vorsa nim’tan tannim “Dreams Don’t Die” (Sopnam Moronant) Inglez bhaxen songit drama machier haddun amkam Padr Agnelachem jivit dakhoilem. Mhaka onek pavtti pollevpachi chodd khuxi zali. Mhojea ixttank ani familik gheun hanv Moddganv Ravindra Bhavanant vetolom. Kolokaramni bes bori bhumika keli. Ho songit drama soglleamni pollelear khup borem, Padr Agnelachem jivit dolleam mukhar jivem zata. Anik ek pavtt amchea seminaristank ani tem xikoitoleank porbim ani xabaski. C. Mendonsa, Moddganv

Kochro rosteancher poddtach Desant swachh Bharot vo Nitoll Bharot mhonnun ek abhiyan suru zalam. Gõychi Rajpal porian zhaddu martana fottvancher disti poddta. Punn hem kam’ ekachem ani doganchem nhoi, punn soglleamni korpachem. Amchea lokak kochro koso na korcho vo kochreachem kitem korchem tachi zannvay na. Ghorantlo kochro haddun rostear uddoitat, vhallamni uddoitat ani taka lagun pidda voir sortat. Zonn eklean ap-aplo kochro kitem korchem tem tharail’lem vo Panchayat te vixim bori yevzonn korum yetali. Ghoram bandtat, kochreak zago na. Kitem korchem? C. Mendonsa Tivim


Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

Lekh

47vo Ontor’raxttrik film utsov Ponnje: Novembrache 20ver Aitaradis

sanje Bharotacho Ontor’raxttrik Cholchitranchea Utsovachi ugtavnni fanki fi lmam korpi Ramesh Sippy hachea hatantlean zali. Sonvsarantlea 90 desanchim sumar 300 cholchitram hea utsovant vantto ghetat ani Gõyant tim chalu asat. Kendr Mahiti ani Vitravnne Montri Venkaaiah Naidu-n hordem vor odik ugtavnnechem ulovop kelem. Cholchitramni oteachar, osobheatay (vulgarity) ani her torechem vaitt cholta tacheruch chodd uloilo. Cholchitra mni zaite pavtti choltoli vagnnuk somazak dukhoita mhonn tannem sanglem. Halinchea kallar cholchitramni bailecho rupkar dakhoitat tem chodd vaitt zata mhonn Montri Naidu-n aplo husko dakhoilo. Hea ugtavnne dobajeak nanv voste fi lm korpi ani namna zoddlole hajir asle. Ugtavnnecho dobazo Dr. Shyama Prasad Mukherjee vosreant zalo. He ugtavnne vellar, fattlea kallant cholchitramni ostoreamni kitlem yeogdan kelam te vixim spoxtt kelem. “Ostoreo anik thoddea kalla bhitor cholchitrancho udeog

tanchea hatamni ghetoleo, tankam ami sohokar diunchi goroz asa” oxem Ramesh Sippyn sanglem. Surokxon Montri Manohar Parrikar, Rajpal Xmti. Mridula Sinha, Rajeo Kendr Montri, Shripad Naik ani Gõycho Mukhel Montri Laxmikant Parsekar hajir asle. Balasubhramanyam haka xotabddi puroskar dilo. Korean fi lm maker Im Kwon-Teak haka ‘Life Time Achievement puroskar dilo. Amkam somajik husko ani zobabdari nastana mouje khatir koslim-i cholchitram sokoilea dorjeachim zai vo kitem tem ami chintunk goroz. Amchim cholchitram zaunk zai somajik zobabdari aslolim. Amchea Bharot desant kitlech toreche somajik proxn upraslole asat. Oslea vellar cholchitram somaza mukhar zagrutay haddpak cholchitr ek boreantlo upay mhonn Kendr Montrean sanglem. Tannem aplem ulovop fuddem vhorun oxem sanglem ani cholchitram kortoleamni cholchitramni amchi sonvskrutay, daizachi girestkay ani porampora dakhounk zai mhonn cholchitram korpeank tannem ulo marlo.

Fr. Francisco Caldeira-k adeus

A

mchea chodd mogachea ani opurbayechea toxench lagxilea ixtt padri bhavak, Fr. Francisco Xavier Jose Caldeirak nimanno adeus.Merces Igorjent tachea mornna vidi zali. Arsebisp Filipe Neri Ferrão ani Arsebisp Raul Gonsalves-a sangata 122 padrimni Mis bhettoilem. Arsebisp Ferrãon Fr. Caldeiracho gonvlli vavrachi tust keli ani tannem sodanch aplea jivitan Jezuchea panvlamni cholun seva keli mhollem. Hi seva kortana tannem zaitea lokachim kallzam jikhun ghetlim. Zaitea lokak tannem adar ani ghottay dili mhonn Arsebispan sanglem. Provochon Tisvaddechea Vigar Episkopal Fr. Lenny-n kelem. Fr. Caldeira anglottin mottvo aslo tori Povitr Sobhechea kamamni unchlea panvddeavelo

aslo mhonn sanglem. Fr. Francisco Caldeira Novembrache 21ver Somaradis ontorlo, tachea mornnachi khobor aikun soglleankuch dukh bhogli. To sodanch mogan ani opurbayen soglleam thaim vagtalo. Zaitim vorsam to Renovacao hea Gõychea Arkidiosezichea nemalleacho sompadok aslo. Hem masik tannem bore mandavollin choloilem, tacho ek anvddo aslo to mhollear hea nemalleak ek tori Konknni lekh uzvaddavunk, Konknni

Maninam Zalear Achar, Tujem Jivit Marekar

F

attlea disannim ek cheddvachem logn aslem. Hanvem tichim kagdam toyar kelim ani noureachea Padr. Vigarak diunk dhaddlim. Lognachi toyari kortanam okle ani nourechea jivitant voir-khala zata mhonntoch hanv ‘sondhan-sonvskar’ nimno dovortam. Budvaradis, tache dhuvechem logn aslem. Mhonntoch Somaradis tika kumsarak apoili. Te oklecho bapuy mhaka polleunkuch urlo. ‘Koxem zatolem Padr. Vigar, Aitaradis mhoje dhuvecho ros, ani ros kaddtoch tichean bhair sorunk zanvchenam, oxem mhonnun zanttim sangtat’… tannem mhonnlem. Atam hanv taka polleunkuch urlom. ‘Mhaka ek sang….’ hanvem mhonnlem. “Achar vo porompora vhoddli vo Jezucho sonvskar vhoddlo?” To ogich ravlo. ‘Tumi vhoddil mhonntat te, bhurgeank benkddavun tankam acharache gulam’ korun dovortat. Achar mandinant zalear, borem zanvchenan toxem mhonnun, tumi tankam benkddaitat. Ani achar maninam zalear, vaitt zatolem mhonn tankam xiddkaytat. Ani aiche tornattim kitlim-i xiklolim asum, hia acharank tumchea sangnneank bhirantin man bhagoitat”… hanvem

Voparinchea Bhanddarantlem-29

Nevel Vell’lekar

mhollem. Logna adim ros kiteak kaddttat kai mhonn vicharlear tache lagim zobab naslo. Khorem mhollear adim oklenoureachi kat nitoll zaunk ros kaddttale… atam ‘skin-creams’ asat! Adim gharamnim bhonvun lognachem amontronn ditale. Ani okle-noureachem ang duktalem… atam ‘pain-killers’ asat! Adim ros kaddop mhollear nirmoll jivit somplem, hem khunnaitalem… atam logna adim nirmollponn ek ‘questionmark’! Tori punn ros kaddop? Teu oklechea bapay lagim zobab naslo. Anik ek pautt ros kiteak kaddttat kai mhonn vicharlear, ‘bextti mojea korunk’, oxem tannem mhollem. ‘Mhojean ekuch dis kiteak, mojean sat dis pasun korum yeta. Sat dis pasun ros kaddum yeta’, oxem hanvem taka mhozo zobab zalo. To babdo ani kitem uloitolo? Chitt vachtoch tim aple dhuvek khoim dhaddinastolim. Khoim gelear pasun ratchim att zanvche adim tannim bhitor sorunk zai aslolem, oxem mhonnun zantteannim logn zatole oklek xiddkailoli. Vavrak vetat tim attam

3

uprantuch ghora melltat oxi okol gunngunnttali. Punn tichim utram tonddantuch urlim. Tim utram bhair sorlim nam. Ani tichim utram bhair sorlolim zalear pasun, tim konnuch aikumcho naslo. Adim rosteancher bizli nasli. Ani kallokant jivanneacher paim poddot ani jivannem gans marit mhonn bhoim asli. Soglleak kallok axil’lean, obsoeg zait mhonn ratchim bhonvunk bhirant distali. Haka lagun igorjent chitt vachtokoch, kanknnacho chuddo ghaltokoch oklek-noureak ghorantlim bhair sorunk dinaslolim. Punn atam sogllem bodol’lam, punn zannttelim asat tim achar ani porompora gheunuch asat. Khorem mhollear toddyo porompora amkam faideak poddtat tio chalu dovorlear, kainch vaitt nam. Punn achar mat amchea bhavartacher add vetat. Jezuk zago divpacho to ami hia acharank ani poromporek ditat. Achar man’tat tednam ami Jezuk okman kortat. Hia adhunik somazant hea acharank bilkul mol nam, tori punn ami tache gulam’ zaun jiyetat. Hem kedna pasun choltolem? Gel’lea vorsak kitlinch lognam zalim. Anik, fuddlo Janer suru zatanam anik

kitlinch logna-somarombh asat. Hia vorsak toddim tori lognam zaleant. Toddeank anik ani upay nam zaun tankam, ondduch logn zaunk poddlam. Punn tim hea ‘leap-year’ant logn zaleant mhonn tanchem jivit sukhest zanvchenam gai? Toddeannim ‘leap year’ak bivun porumchea vorsak eka-mekachi vollokh pasun nastanam logn zal’lim tanchem logni jivit odruxttak sampoddchenam gai? Ani ‘leap year’a bhair lognam zatat tim sodanch khuxal astat kai? Ani Agost-disgost mhonn Agostachea mhoineant anik lognanch korinant te pixe kai xhanne gai? Goykaramno, acharannim tumkam revodd ghatla. Achar manun tumi tanche gulam zaun jiyetat. Achar amkam patkant lott’ttat. Tori punn te mandit ravpache? Amkam sobonam tem ami soddunk naka? Ami amcheo zantt’eleanchem borem sangnnem aikunk sodinant, ani tim bhirant ghaltat mhonn achar manun ghevop? ‘Maninam zalear achar, tujem jivit marekar’ hea zantteleanchea utrannim sot nam. Maneavont Agnelan sodanch Jezucher bhavart dovorlo. Tum-vui dovor ani tujem jivit sukhest kor.

tor boroun dhaddlear vhodde khuxen apunn uzvaddaitolo mhonn zaite pavtti sangtalo. To ganvan Merxecho, Marsache 24ver 1947 vorsa zolmolo, ani aplem xikop korun tannem Abrilache 25ver 1971 vorsa padriponnachi makhnni ghetli. Tannem 45 vorsam gonvllik vavr kelo; to sodanch lhanvik utrancho hanstea tonddacho. Tachi vagnnuk sodanch mogall, kitench vicharlear sangunk fattim soronaslo, budh diunk zannvik monacho. Tannem kel’lea vavra vorvim sodanch to omor urtolo. Arsebisp Raul Gonsalvesan nimannim magnnim orpun Fr. Francisco Caldeirachi kudd nikhipili. Bhorvanxachea bhavnnamni bhorun V. Ixtt Fr. Caldeirak xrod’dhanjoli ompta.

‘Muslim ostoreo bhovxik zageancher bhaxonna korinant’ Thiruvananthapuram – hea Keralache rajdhani xarant Indian Union Muslim League (IUML)an ek bhovxik boska ghetli. He boske somoyar Kamarunissa Anwar, IUML-chi odheokxa uloili.

Tichem ulovp lamb zalem zait, punn ratchea 10 vaztam chittnis MC Mayin Haji – hannem tika bhaxonn bond korpak sanglem. Ostoreamni dadleank bhaxonnam divop –hem League-ache porompore add asa, oxem chittnisan tika sanglem. Tannim eka kherit zomeak bhaxonn divnk zata, punn bhovxik zageancher zaina, oxem chittnis-an spoxtt kelem.


4

/

Lekh

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

Dant-ui Mhoje Ani Ontt-ui Mhojech O Myron Jeson Barreto

rombak Devan bailek ani dadleak rochlo ani choddat ani vaddat mhonnun tankam axirvadailim. Hakach lagun cheddum aplea avoi-bapaychem ghor soddun aplea ghorkarak ekvott’ta ani tim dogam-i ek zatat. Aplea ghorkarachea avoy-bapayk aplim avoy-bapuy koxim lekhta. Aplea khaxa ghor soddun novea ghorant novem jivit suru korta. Aplea avoybapayk manan lekhtalem toxench aplea ghorkarachea avoy-bapay sovem vagunk proytn korta. Punn dis sortam-sortam apleaponnak ani sonvsari axek lagun sombond bodlot veta so dista. Je toren eka mon’xak aple dant toxech ontt gorjeche toxench kuttumbik jivitant dor ekleak aplim khaxelim vangddim gorjechim. Eka kazari cheddvan aplea avoybapayk soddun divunk zaina nhoi mhonn aplea ghorkarachea avoybapaychi beporva korunk favo nam. Eka ghorkaran aplea avoybapayk man dita tosoch aplea ghorkarnnichea avoy-bapayk man divuk gorjechem. Eka avoy-bapayn aplea putacho mog korta tosoch aple sunechoi mog korunk favo. Aplo put mhotvacho punn apli sun titli mhotvachi nhoi mhonnun vaglear soglloch duspott zaunk xokta. Aichea somazant zaite pavtti ghorkarak nirnnoy ghevunk bhov

avgodd zata. Ghorkarnnichem aikum vo aplea khaxa avoybapaychea sangnneank kan divum? Aple ghorkarnnik khuxal korum vo avoi-bapayk sontosachea nadar dovrum? Aplim avoy-bapay sangtat tem sarkem vo apli ghorkarn kolloita tem sarkem? Ghorkarnnichem aikun ghor soddun flatant ravum vo avoy-bapaychea ghorant jiyevm? Ghorkarnnichem aikun tachea ghorcheank pavum vo aplea avoybapayk poilo zago dium? Oslea torechea sobar proxnank eka dadleak fuddo korcho poddta. Ekleak pavlear dusreak dukh zata. Punn gorjechem mhollear konn apleak mhotvachim. Konnak apunn upkari asa. Konnachi apnnem seva korunk favo. Eka ghorkara-ghorkarnnichea sombondant zaito goirsomoz zata ani konna vatten ravchem ani konnachem aikunchem tem zaite pavtti somzonam. Ghorkar pordesant vavurta ani soglle poixe ghorkarnnik dhaddlear avoy-bapaychem kalliz dukhta zalear soglle vo thodde tori duddu avoy-bapayk dilear ghorkarnnichem kalliz uchamboll zata. Ghorant dog vo teg bhav jiyetat ten’na kuttumbant konnem despez korcho, avoy-bapayk konnem samballchim, osle proxn zonn ekleachea monant ghuspotat. Konnem billam bhorchim, konnem bazar korcho, konnem ghor nitoll samballchem, konnak vell diuncho, hem-i mon ghuspaita.

Ek kuttumb khuxal asunk ani sangatan jiyeunk, ‘dant-ui mhoje ani ontt-ui mhojech,’ hi mhonn’nni monant ghott rigoun vavurchi goroz asa. Eka kuttumbant dogam zannam modem ekleak konnech vichun kaddunk zainam. Eka dadlean apnnak ghorkarn gorjechi mhonn aplea avoybapayk visrunk favona. Eka kazari cheddvan aplim ghorchim apnnak mhotvachim mhonn ghorkarachea ghorcheanchi beporva korunk favona. Eka avoy-bapayn aplea putacho mog korun aple sunek thoddo mog diunk favona. Goirsomozak lagun aiz kitlimxim kuttumbam doxim zaleant. Aple ghorkarnnichench aikun vo aplea avoy-bapaycheach sangnneak kan divn sombond unno zala. Eka kuttumbant sogllea vangddeancho mog korunk ani soglleank vell divnk favo. Ekleak khuxal korunk gelear dusreachem kalliz roddtolench. Tea khatir zonn eklea sovem dor eklean upkari mon dakhounk favo. Konnak apunn chodd upkari, konnak apnnacho mog asa, konna sovem apleak zobabddari asa hem zonn eklean vollkhun gheunk gorjechem. Kuttumb anondachea ani sontosachea painneant jhelonk sangatan nirnnoy ghevuk, sangatan vaurunk, ekvottan jiyeunk, borobor bhonvunk ani eka-mekak mandun ghevun ekcharan panvl fuddem marunk gorjechem, kiteak ‘Dant-ui Mhoje Ani Ontt-ui Mhojech.

Vorgonnidarank Chotrai V. Ixtt-achea Vorgonnidaramni benkant apli vorgonni farik korum yeta. Vauraddeancho Ixtt Dena Bank, Pilar Branch A/c No. 111410003211 IFSC Code: BKDN0471114 MICR Code: 403018003 Bank-ant farik kortoch amkam fon korcho vo e-mail dhaddun tumcho customer numbr, nanv ani pot’to ghalun amkam kollounchem. 1 Vorsak

Sam Fransis Xavierache sfurten Devache Kaklutiche Dut Zaum-ia Gõy: Adlea Gõyant Novembrache 24ver thavn Sam Fransis Xavierachem noven suru zalem. Novenachi karyavoll ami Novembrache 12ver V. Ixttachea ankar dilea. Mukhel vixoyacher adharun dor disa novenak kherit vixoy ghetla, tacher niyall zatolo. Novembrache 27ver Pilarche Sonvsthek ani Gõyant vavurtolea sogllea Dharmikank bhettoil’lo dis. Sogllea amchea dharmikam khatir te Jezuchea Kallza sarkhe zaunk ani Sam Fransis Xaviera porim hurbevont misionar zaunk magum-ia. Novembrache 24ver tem Dezembrache 2rer meren Misam sokallim 6, 7.15, 8.15, 9.30, 10.30 ani sanjechim 3.45, 5.15 ani 6.15 vaztam. Novembrache 26ver ani 27ver sokallim 5.00 vaztam Mis astolem. Porbe disa Misam sokallim 4.00, 5.00, 6.00, 7.00, 8.00, 9.00, 10.30, 12.30 sanje 3.00, 4.00, 5.00 ani 6.00 vaztam (Inglezin Mis). Porbechem dobajik Mis

Adlea

10.30 vaztam, Mukhel Yadnik Bisp Theodore Mascarenhas (CBCI-cho sorv chitnis). Novembrache 26ver Portugezin Mis 11.30 vorar ani Fransez bhaxen 2.30 vorar Mis.Novembr 27ver 11.30 vorar Tamil, 12.30 Malayalam ani 2.30 Hindi bhasamni Misam zatolim. Dezembrache 1ler Marathi Mis 11.30 vorar ani Dezembrache 3rer Spanish bhaxen sanje 3.00 vorar. Novembrache 25ver Piddevontam khatir kherit Mis sanje 3.45 vrar. Lokak Adlea Gõyam vochunk khas bosi astoleo Ponnje thavn Raibondrachean Adlea Gõyam. Pilar tem Adlem Gõyant vetolo rosto ‘one way’ kela. Dekhun vahanank Adlea Goyam thavn Neura vochunk mellchem na.

Makazanache Igorjecher axirvad

230/-Rupia

2 Vorsank 450/-Rupia 3 Vorsank 650/-Rupia V.Ixttachea Ofisache Fon : 2219091/Cell. No.09604101187 email: ixttnew@gmail.com Pritichea Vorgonnidaramno, Devachea adaran ani tumchea sohokaran V. Ixtt potr 83 vorsam cholot ailam. Zaito boro vavr korunk ani Bori Khobor porgottunk dor satolleak hem potr tumchea ghoram-ghoramni bhitor sorta. Punn tem toyar korunk, tem chapunk khub khorch zata, hantunt amche hat mottve zatat. Pilarchi Sonvstha duddvancho adar dita mhonn amcho il’lo bhar lhov zata. Dekhun amchi tumkam khalti vinonti: tumchem subscription vo vorgonni vellar farik korchi. Thoddim zannam farik kortat punn zaitim zannam visortat. Oso ami ugddas kela mhonn vaitt dhorum nakat. Maneavont Agnelache mozotin Sorvespor Dev tumcher axirvad ghalum. Sompadpi

Makazana: Arsebisp Patriark Filipe Neri Ferrão-n No-

vembrache 23ver Makazanache Igorjeche nove imaroticher axirvad ghalo. Hi imarot bandunk Makazanachim firgozkaram zaitim vavurlim nidhi ektthaim korunk, tea xivay herui lokan ‘donation’ dilam . Disandis firgojent lok vaddta ani favo titlo igorjent zago mellona mhonn Igorz vaddoupachi yevzonn aili. Hi yevzonn xat’ti pavounk Fr. Lauzerio Godinho zaitoch vavurlo hem kam’ sompounk. Firgozkarank xabaski! Igorjechi imarot vaddoilea toxinch sogllim firgozkaram Kristi bhavartan vaddun vochum.


Lekh

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

5

Indore-Patna relgaddiek marekar obsoeg 120 mele Kanpur: Kanp r IIndore-Patna d P t Express E relgaddiek l ddi k N Novembrache 20ver Aitaradis marekar obsoeg zalo ani 120 odik lok melo ani 200 odik provaxi zokhmi zale. Kanpur pavtanch Indor-Patna relgaddieche 14 dhobe rollavele bhair poddle. Zokhmi zal’le 76 zann gombhir zokhmi zaleat. Ho obsoeg Aitaradis sokallim 3 vorancher zalo. Obsoeg zal’lea vellar foujeche voiz ani tanche pongodd thoim pavle. Prodhan Montrin aplem dukh porgottlem ani ‘ex-gratia’ mhonnun meloleanche familik 2 lakh rupia diunche mhollam. Relve Montri

TB pidda vaddot asa Dr. Bicaji Ghanecar

V

okhdamni bori zaina oxe torechi TB vo barik zor Europant vaddot asa mhonn xiddkavnni Sonvsarik Bholaiki Songhottnnen dilea. Tacher atanch sarke upay kele na zalear hozaramni lok TB zaun mortolo, oxem tanchem mot asa. Zata title vegim sodun haddpak, rokddea rokddim favo tim vokhdam diupak ani soglleam zagrutay nirmann korpak him chodd mhotvachim kamam. Khonklechem dhorkoll topasun TB asa oxem disun ailem zalear rokddench rokddem fottu – xray kaddi nastana vokhod suru korunk zai. 6 te 8 mhoine tin te char torechim vokhdam gheunchim poddtat. TB puray bori zatoch dotor sangta tednach him vokhdam bond korunk zai.Zor TB-icher sarkem lokx ghena zalear TB chodd promannan vaddtoli oxi xiddkavnni Bholaike Songhottnnen dilea. Sogllea sonvsar bhor TB piddechem promann vaddot asa hachem karonn mhollear HIV / AIDS zal’leank TB zavpachi

chodd xokotay asa. Fufusanchi vatt lagta tim pokrun uddoita. ani magir rogot khonklentlean poddta.Ek-ek pavtt mon’xak heach karonnak lagun morn yeta. Microbacteria TB hea rog-zontum pasun tem duens zata. Piddevontachea khonklentlean he rog-zontu poddtat ani dusreak hi TB zata. Dorvorsa Europant 4,40,000 piddevontank TB zata oxem odmas asa. Novi khor vokhdam diun legit TB bori zaina hoch ek sôd korpeank chintnacho vixoy zala. Sigar, viddi, soro, HIV adi vesnank lagunyi pidda vaddta. 6 mhoine vokhdam gheunk piddevont ek-ek pavtt toyar zaina. Modinch bond kortat oxem disun ailam. Haka lagun TB unni zaunk pavona. Sonvsarik Bholaike Songhottnnen duddvanchi mozot korun hi Europantli TB unni korpachem ttharailam. Hem ek borem panvl. Haka lagun TB bori zata. Amchea Bharotant DANT hi novi yevzonn suru kelea ani Gõyantui TB unni zata oxem disun ailam. HIV unni zait zalear TB unni zatolo toxench vesnna pois kelear TB unni zatoli.

500/1000/ rupianchim nottam ‘small savings’ant ghalunk zaina Novi Delhi: Kendr Duddvam Montralayan jahir kelam

tea pormannem 500 ani 1000 nottam lokachea ‘small saving schemes’ asat tantun ghalunk zaina mhonn sanglam. 500 ani 1000 rupianchim nottam Kendr sorkaran chollnukentlean kaddun uddoileant mhonn benkimni lok aplea ‘small saving schemes’ account deposit kortat tem gheunchem vo na te vixim sorkarak proxn kelo dekhun Duddvam Montralayan hea proxnnacher bhasabhas korun osleo notti deposit korunk zaina mhonn sanglem.

Suresh S hP Prabhun bh h obsoegachi b hi chovkoxi h k i kkorunk formailam ani bolli poddloleanchea familink ‘ex-gratia’ adar diunk bhasailam. Ami itli fi kir ghetanv ki oslo obsoeg chodda kallan zala. Adim osle zaitech obsoeg zatale ddraivoranche bezobabdarek lagun. Dekhun zaitich fi kir ghetloli asa. Tori atam ho obsoeg zala tachi bariksannen choukoxi kortat ani tachem karonn sodun kaddtole mhonn Relve Rajeo Montri Manoj Sinha-an sanglam. Relve rollancher koslii chuk asun oslo obsoeg zaum yeta mhonn MOS Railway Rajen Gohain hannem mhollam.


6

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

Khobro

Karmelit Motthant Madr Piedade-cheo Sasvot Angovnnio Vasku: Chiklechea ‘Cloistered Carmel Motthantle Bhov Povitr Sonvskarachi Madr Piedade hinnem Krist Rayachea porbe disa aplio Sasvot Angovnnio (Nirmollponn, durbollkay ani Adnea pallonn) ucharlio. Karmelit Bhitorlea Madrinchi vhoddil Madr Jacinta-n tichio Angovnnio svikarlio. Hea dobajik somarombhachea Misacho mukhel yadnik Moddganvchea Karmelit Motthacho Vhoddil Fr. Archibald Gonsalves aslo. Fr. Gonsalvesan dharmik somorponn, Jezun Khursar kel’lea somorponnak sor korun Jezu nirmoll, durboll ani adnea pallok zalo dekhun hio poilio angovnnio Jezuchio aslio mhonn ugddas kelo. Osleach Rayacho ami onnbhov gheun takach ami porgottunk ulo marlo. Halinch zal’lea Tritvechea Sant Elizabethichea santkornnacho ugddas korun Tritvek bhettoil’lea hea Chikllechea Bhitorlea Madrinchea motthant, Gõychea Arkidiosezichea yadnikam, dharmikam ani loukikam modem atmik sombondhache pul bandleat mhonn khuxi ugtaili. Karmelit Ordichea vangddi Br. John M. Alfonso-n ani Fr. Cannio Cardozo Karmelitan sevadhormik manddavoll

choloili. Gõy- Karnataka hea Karmelit Prantachea Karmelitanchea nanvan Fr. Archibald Gonsalves-an madr Piedade hika porbim dilim. Motthachi Vhoddil Madr Jacinta-n soglleanche upkar manle. Madr Piedade Mary Chandor firgojentlea Cavorim –Covatem vaddeantlea sorgest Francis ani Santana D’Cunha hanchem bhurgem. Ticho ek

bhav Montfort Brothers Sonvsthecho vangddi asa. Ti chear bhoinnim ani tin bhavam modli. 2011 vorsa Febrerache 10ver Cloistered Madrinchea motthant bhitor sorli. 2011 vorsa Agostachie 15ver Novisiad suru korun 2013 vorsa Novembrache 29ver tinnem aplio Poilio Dharmik Angovnnio kelio. Karmelit bhitorlio madri aiz ak’khea sonvsarant seva kortat. Bharotant tanchim 35

Gõykaram modem ‘diabetes’ pidda vaddta Ponnje: Xaramninch nhoi bogor kheddea ganvamni porian goddeamutachi (diebetes) pidda Gõyant vaddot asa mhonn gomun ailam. Voizanche sangnne pormannem, bhailem khann ani novea ani adhunik jivitache chaliritik lagun hi pidda Gõykaranchea kuddint guslea mhonn te sangtat. ‘Health Abnormality’ vakea pormannem, goddeamutachi pidda choddxi zanttea mon’xank lagtali punn atanchea kallar sonvsarant hi pidda amchea tornatteankui

laglea. Amchea vauraddeankui chodd promannan lagloli dista mhonn voizuki zannar sangtat. Diabetis pidda 25-35 vorsanchea mon’xank lagloli disun ieta ani ghorchem khann soddun, bhailam khannam khatat dekhun ti vaddot veta mhonn gomum ailam. Gorbest aslolea ostoream modem 10 te 12 ttok’ke ostoreank pidda zal’li mell’lea, oxem Amol Naikwadin sanglam. Novea ‘lifestyle’ haka lagun 30 tim 35 vorsanchea bailam modem

diabetes pidda vaddot asa mhonn gomlam. Jim tornattim sigretti oddtat ani soro pietat tanche kuddint diabetes riglea mhonn zannkar sangtat. Tea xivai, ‘cardiovascular’, ‘stroke’ ani kankrache piddek boli poddunk xokotay asa mhonn Dr Maximiano D’Sa sangta. Sôd kelea uprant, sumar diabetes pidda laglolo 9 hozar lok Bholaike Seve Khateant nond zala mhonn sangtat.

ghoram asat. Ak’khea sonvsarant 72 Gõykar Karmelit Bhitorlio Madri aplea dhyanik magnneantlean Jezuk ekvottun aplo boro vavr fuddem vhortat.

Konknni 2017 vorsachi ‘Bible Diary’ uzvadda aili Pilar: Halinch Pilarchea

Xavierian Publication Society khal 2017 vorsachi ‘Bible Diary’ uzvadda aili. Atam vikrek mellta. Ti gheun dispottim Devachea Utracher niyall korunk adar mellta ti gheun soglleamni tacho vapor korcho. Heo diary Ponnje St Paul shopar ani Pilar Xaverian Pustokxall melltat.

‘Gõy Konn Samballtolo’ raj samballunk ulo

M

ario Menezesacho tiatr ‘Gõy Konn Samballtolo’ Gõykarancher bhor ghalta ani Gõyant nokri sugur astana, pordesant vochpachim sopnam soddun diunk to magta. Rio (Mario Menezes) ani Samenca (Jessica) sangatan jietat. Rioche dog bhav Mark (Franky) ani Elrich (Francisco) tanchea sangata pennem kortat. Mark tor bekar asa, toriastana to eka girest cheddva Zinelachea (Rosy) mogan poddta. Elrich aplem ‘engineering’achem xikop korta. Aplem xikop purem kortoch, aplea monantleo yevzonneo xat’ti pavounk to vavurta. Mark gorib ani bekar

dekhun, Zinelacho bhav Tony (Tony) aple bhoinnik tache lagim kazar korunk addkholleo haddta. Punn Riochea purvozanchim bhattam-bensancher aplo dollo

dovrun, Tony aple bhoinnik Marka lagim kazar zaunk porvangi dita. Survatek, Zinel ani Mark Elrichak Londonak vochunk agro kortat, punn aplea bhava

Riochim xanneponnam aikun, to aplem panvl fattim kaddta. Uprant, Zinel ani Mark dusri man’ni kaddtat ani bhattam aplea nanvar korunk Elrichak fuddem kaddtat. Aplea dhakttea bhava-cher visvas dovrun, Rio kagdamcher sohi korta. Atam, sogllea goddamoddimni konn jiktolo ani konn hartolo? Gõykar apli sugur asloli nokri soddun, pordesant veta, tache sombondi Mario Menezes aplea tiatrant usko porgottaita. Gõykaram koddlean purvozanchim bhattam viktim ghetana, te ‘builders’ koxe Gõykarank fottoitat, tacherui uzvadd ghal’lo mellta. Mario ani Jessican ekamekak boro sangat dila. Bhav

koxe, Franky ani Francisco machier bhorpur umed dakhoitat. Rosy ‘negative’ bhumikent porzollta. Tony, Bobet ani John Hatts ap-aple bhumikent porzolltat. Joana, Michael ani Alwyn vinodhi bhumikent eka-mekak boro sangat ditat ani lokak bhorpur hansoupacho proitn kortat. Kantaram vixim, Michael, Mario, Lawry, Tony, Joana hannim gailole ‘solos’ and Tony/ Jessica, Lawry/Rosy hanche ‘duets’, Franky ani Franciscocho ‘duo’ boro sondex ditat. Tony, Joana, Bobet ani Michael hancho chovko ani Tony, Joana ani Michael hancho triok loka koddlean boro ievkar mellta.


Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

Khobro

Thir Bhavartan jiyevn Devachi kaklut onnbhovum-ia: Arsebisp Ferrão Pilar: “Ami thir bhavartachim

mon’xam koxim jiyeleanv ani Devache kaklutichim govay zaleanv zalear Povitr Sobhen Padr Agnelak santacho man dil’lo polleuncho anvddo xat’ti pavtolo”, oxem Arsebisp Patriark Filipe Neri Ferrão-n mhollam. Son’varadis Novembrache 19ver Pilarchea Guddear Maneavont Agnelachea 89vea Punnyathitichea disachem dobajik Mis Arsebispan mukhel yadnik zaun somarombhlem ani tannench umalleamni bhoron provochon kelem. Survatek tannem eka girest bapaichi ani tachea ekleach putachi khobor sangli. Eka mon’xa kodde zaiti girestkai asli, punn tachi ghorkarn ontorli, tacho ekloch put aslo. Hea puta vixim bapaichi vhoddli opekxa asli, aplo put boro xiktolo vhoddlo zatolo aplem ghor-dar ani bhattam-bensam

vosoitolo mhonn bapui zaitim sopnam sopnetalo. Punn ek dis putan bapaik apunn padri zaunk veta mhonn sanglem. Tea vellar ho bapui kimar zaun putacher taplo ani taka tannem poisailo. Put padri zaunk gelo ani padri zaun aplem gonvlliki kam’ korunk laglo. Bapui zantto zaun piddent poddlo tedna putak gomlem. Put aplea bapai sorxim gelo, tedna taka polleun bapain apli chuk vollkholi. Kaklutichea Bapan bapaim Baptizma vorvim soglleank bhagevont zaunk kherit apovnnem dilam mhonn Arsebispan sanglem. Hem dennem Padr Agnelak mell’lolem tem to jivitbhor jielo ani bhagevontponn zoddunk pavlo. Amkam to ek podvedar upay ani prerna dita ami-i amchem bhagevontponn zoddunk, oxem tannem sanglem. Padr Agnelachea jivitachea

char vorgunnacher Arsebispan niyall kelo: Padr Agnel bhurgeponnar thavn tem padriponna meren khaltikayecho monis aslo. Padr Agnel ghorabeant thavnuch lhanvikay ani khaltikay xiklo ani seminarint toxench padri zalea upranttache khaltikayecho vorgunn porzoll’lo. Devachea Utracho to vhodd mog kortalo, Devachem utor to porgott’talo ani ek konvallayen bhorlolo gonvlli zalo. Aplea jivitant tannem Devachi kaklut ani konvallay onnbhovli ani kumsarachea sakramentantlean dusreanchea jivitak pavoili. Durbollam sovem kaklutivont zalo. Zor ami kaklutichim mon’xam zaleanv zalear amchean Maneavont Agnela porim Jezuchim pattlavdaram zaun bhagevontponn zoddunk pavtoleanv, oxem Arsebispan sanglem. Padr Agnel Maria

Matecho vhodd bhokti aslo. Hi bhokti tache avoin tachea kallzant ghal’li. Ti uprant to bhurgeponnar ani seminarist koso ani padri zalea uprant ti vistarunk vavurlo. Padr Agnel sodanch Devachi khuxi korunk vavurlo. Magnneam vorvim to Devachem boll ani kurpa apnnaitalo ani aplem karya fuddem vhortalo mhonn Arsebisp Ferrão-n sanglem. Padr Agnelachi dekhin tachea panvlamni cholun dusream

Ogr’lekh nastana Manipurchea potrancho nixedh: NDTV-ichem ‘action’ Assam: Kendr Sorkaran NDTV (Hindi) ani News Time Assam hancher bondi ghalea mhonn Manipurchea ‘Editors Guild’ (EGM) hannim sorkarachi koddok ttika kelea. Potrkaritechem tondd bond korpachi hi sorkaran khotti yevzonn kelea mhonn tannim sanglam ani hi bondi tabortob kaddun uddounchi mhollam. Sorkarachea hea kortubacher Bharotantlea

Sompadpeanche Songhottnnen nixedh marla ani potrkaritehea muktecho goirvapor kela mhonn sanglam. NDTV-ichea khobram channelacher sorkaran bondi ghal’lean Novembrache 7ver Manipurchea potrkaramni ‘Press Club’ hache mukhar bosun dis bhor khor nixedh marla. Ho nixedh ‘All Manipur Working Journalists’ Union (AMWJE) hannim ghoddun haddlolo. Tache

odheokx, Shamjai ani sogllea potrkaramni vantto ghetlo. Tannim kel’lea toktteancher oxem boroil’lem “Don’t suppress freedom of expression”, “Why single out NDTV” he toktte potrkaramni ghal’le. Sogllea potrkaramni NDTV-ik sohokar dilo ani tancher bondi ghalpachea Mahiti ani Prachar Montrilayachea nirnnoyacher nixedh marlo, oxem Shillong Times potran khobor

dilea. NDTV-ichea Hindi channelan Pathankot aslolea varea foujechea tollaveli khobor vitraili ti sorkara add geli. Dekhun sorkaran tancher bondi ghali. Hi bondi veginch kaddchi mhollam ani sorkar potrkaranchi sot’tea dambun dovrunk aplem boll vaporta mhonn Sompadpeanche Songhottnnen sanglam. Potrkaranchi sot’tea chepunk sorkar oslem boll vaporta mhollam. (UNI).

sovem bhavartan ani kaklutin jiyeleanv zalear Padr Agnel amkam dusro sant mellpacho dis chodd pois aschona mhonn Arsebisp Ferrãon bhorvanso dakhoilo. Misachea xevottak Santkoronnacho Up-Prarthnni Fr. Hilario Fernandesan hem gonvllik voros Man. Agnelachea santkoronna khatir bhettoilam dekhun Arsebispache upkar atthoile. Ho proses veginch fuddem vochunk khotkotean magunk lokak ulo marlo. Hea kherit novenachea disamni sumar eka lakha voir lok Pilar ailo. Dispott’tim 8 Misam bhettoitale. Novembrache 19ver zaitim amchim Hindu bhav-bhoinnim Maneavont Agnela-xim ailim. Hea sant padrichea payam lagim ami aileanv, amchea akantachea vellar hangasor yevn maglolem tem tache mozotin amkam favo zalam. Tacher amcho bhavart asa, oxem tannim amkam sanglem.

7


8

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

‘Kalle duddu nitoll korunk pon’nasuch dis diyat’ Ponnje: ‘Desantle kalle duddu nitoll korunk ani bekaidean kel’li girestkai kaddun uddounk mhaka pon’nasuch dis diyat’, oxem Prodhan Montri Xri Narendra Modin Aitaradis Novembrache 13 ver sanglem. Dr. Shyam Prasad Mukherjee indoor stadiumant to uloitalo. Bhroxttacharacher ani kallea duddvancher add upay ghetla titleanuch zaunk na, anikui upay korpache asat mhonn tannem sanglam. Hanv zannom kosleo podveo hanvem vaporleat teo ani konn-konn monis mhojer virudh zatole tem hanv zannom. Tannim jem 70 vorsam punzailam tachi hanv atam lutt martam. Mhonntoch te mhaka jivo dovorche nant, te mhaka nattak kortole. Tankam zai tem korumdi Pon’nas dis tumi mhaka adar diyat. Hanv hea kamant yesvont zaina zalear lokachi khast bhogunk toyar asam. Char yevzonneo mhojea monant asat bhroxttachar nopoit korunk, oxem Modin sanglem.

Gõychi Tiatr Akademi adlea kolokarancho ugddas korta Ponnje: Gõychi Tiatr Akademi dor mhoineak khas

karyavoll korun somploleam tiatristancho ugddas korta. Hi karyavoll Novembrache 14ver sanje 4.30 vaztam Fatorda Ravindra Bhavanantlea Black Boxant zali. He pavtt Chris Perry, Bab Peter, Salvador Fernandes, Ophelia Cabral hancho ugddas kelo. Hea kolokaramni tiatr machier zaitem borem kam’ korun dovorlam ani Konknni machiek nanv haddlam.

Khobro

J

oseph Tobin, hea Indianapolischea Arsebispak Francis Pap Saiban Kardeal kela. To aple Redemptorist ordichea kamant gul’l zal’lo mhonn sumar 20 vors-

Wide Choice of Catholic GOAN BRIDES & GROOMS available www.royalchristianfamily.com

Email: info@royalchristianfamily.com

Royal Christian Family 99, Perin Nariman Street, 1st Floor, Fort, Mumbai 400001.

Mob: 0-9820473103 Tel: 022-22654924

Serving since 35 years

Wedding Special CATERERS Lourdes Caterers (Raia) 9822153567 /2777327 Videography&Photography

Exodus Videography 9503750256/9850472733

amni Ameriker pavlo. Ganv-ghora porot yetoch AMerikent ‘Polorisation’ zalam tem hea Kardeal-ak

avoddlem na ani Amerikechea desak pekovnni diunk Katolk igorjechi vhodd zobabdari mhol-

lam. Toxench Kardeal Tobin-an (ani kaim yeram bispamni) AMoris Laetitia- hea Francis Pap Saibachea dakleachi ttika kelea, Hi khobor Tablet-hea satollea potran chaplea.

P1 (Poilea panar thaun)

Iraqi Kristanvank khursaileant, vollvollailean... Onek konnak Daesh akantvadeamni khursar marlo ani tache ghorkarnni ani bhurgeam hujir vollvollailo, he vollvolle tankam bollan polleunk dovorlim. Taka sanglem zor tum Jezucho mog kortai zalear atam tum Jezu bhaxen mortoloi. Anik ekleak sanjechim

6 tim 11 voram porian vollvollailopott katorlem ani faran marlo. Tache ghorkarnnik ani bhurgeank Swedish songhottnna adar dita tim atam Sweden desant asat. Tache ghorkarnnik kankrachi pidda zalea. Baghdad xarant chodd lok

Kristanv asat punn atam ho lok dusream ganvamni vochun unno zala. He porim Islamik State akantvadeamni Kristanvnk zaitich piddapidd dili. He koxtt ani vollvolle tannim bhogleat te konnacheanuch chintunk zaina. ( World Watch Monitor)

Gorbhpatachem patok bhogsunk padrink porvangi

maglear Bapa kodde sondhan korum yeta” oxem Pap Saiban mhollem. Pap Saiban spoxtt korun mornnachi kheast nakarli. Bhorvanso nastana khori kheast asum GRC bachelor, 31 yrs, 5’9”, working on ship as officer, nozo. Zor kheastik bhorseeks alliance from GRC Spinster qualified, height between vanso na zalear ti Kristi 5’5” upto 5’8”, age upto 28 yrs prefarbly from South Goa kheast nhoi, tem moni0832-2866088/9764352202 (2) sponnachem kam’ nhoi”

Good Proposals

Katolk Igorjechi goroz’

oxem Pap Saiban mhollem. Jivit bhor bondkhonnichi mhollear “guptim mornnachi kheast” mhonn tannem sanglem. Katolk Igorz utsovik povitr voros jahir korta, to ek dhormik prosong, patkanchem bhogsonnem ani sondhan zoddpacho vell. Sonvsarantlea

Kaklutichea vorsa... odheokxan Arsebisp Dionisio Garcian apli khuxalkai sanglem. Fattlea Setembrant Cuba desan 3,522 koideank suttka dili.

..lingi goirvapor vaddta ixttamni ani xikxokamni kela mhonn Vanramchhhuangin hea Bhurgeam Kolyan Somitichea vangddean gomoilam. Ho obhes korpak 595 panch tem 18 vorsanchea bhurgeank proxn kel’le tantlea 30 cheddvamni ani 156 cheddeamni zobab dile ani sobar toramni tanchea lingacho goirvapor zala mhonn ugteponnim sanglem. Tankam vaprun pozddim chitram ani fottu keleat sanglam.

Katedralanchim Povitr Daram ugtim kortat voros bhor utsov kortat ani Katolkank kaklutichea vixoyacher niyall korunk laitat. Juanv Paulu IIrean 2000 voros Utsovachem kelem. Dor 25 vorsamni ho utsov somarombhtat, punn Pap Saibak osadharonn utsov jahir korunk

hok’k asa. Dekhun hem Kaklutichem Voros jahir kel’lem tem fattlea Aitara somplem. Pap Saiban Vatikanantlea St Pedruchea Bajilikechem Povitr Dar bond kelem. Pap Saiban mhollem “Voros somplem punn “amchea kallzache kaklutichim daram ugtinch asunk zai”.

Nit magunk Dalit lokancho vorixtt mellavo Jil’lea kolekttor B. Radhakrishnan haka dilem ani tem Maharashtrachea Mukhel Montri Devendra Fadnavisak pavounk maglem. Poilo mud’do mhollear halinch Talegaon ganvant ostorechi moriad ibaddlea tachi chovkoxi korunk Central Bureau of investigation korunk. Bahujan Maha Morchak Kristanvamni ani Muslimamni vantto ghetlo. Ashokachem Chokr aslolo bavtto gheun Dalit lok

choltalo ani oniti add nare gazoitalim. Ho sogllo lok Anant Kanhere Moidanacher ailo. Ho morcha rosteavelean ogeponnim choltalo tori yeradari pulis manddavoll samballtali tori astana zaitea svatancher yeradari addavun urli, oxem Times Of Indian khobor dilea. Iskolantlea adhivaxi cheddvancho lingi goirvapor zalo dekhun ho morcha kaddlo. Tea iskolantlea 15 zannank koidi keleant.

‘Voros somplem kakut sompona’ ho mog mhollear soglleank ektthavunk ani pekhovnni diunk xokta” mhonn tannem sanglem. “Boro chor” zo khursar aslolea Jezu veslean voll’lo ani tedna Jezun taka sorgim rajeant zago melltolo mhonn asvaxon dilem. Tache bhaxen konnui Devacher visvas dhorun lagim yeta taka bhogsonnem favo zatolem mhonn Pap Saiban sanglem. “Dev amchim patkam sarepurim nattak korunk toyar asa, kiteak tacho ugddas – amche bhaxen nhoi – to vaitt kelam tacho ugddas dhorun ravona vo onitichim kortubam onnbhovleant tim ballgun ravona”. Krista porim to amcho mog korta, thambonastana dusreank bhogsunk, dusreamni kel’le okman visrunk ani sonvsarant sondhanachim avtam zaunk amkam kurpa vantt’ta. Krist Rayacho pattlav korop mhol-

lear tachea khaltea mogacho skandl svikarunk, hem korunk chodd avghodd kiteak tantun ami uchamboll ani ani voir sokoll zatanv”. Kristacho mog amkam tachea mogachi dekh gheunk apoita. Oslo mog aplem boreponn, podvi ani vhoddponn sodina ani porva korina. Kaklutichem Voros amkam apoita Igorjechem mukhamoll sodunk, mukhamoll porzollta, tem mukht, visvaxi, durboll punn mogache girestkayen bhorlolem asa. Krist Ray amcho raza, soglleank vengounk sonvsarachea ximam porian gelo ani sogttanchi seva keli mhonn Pap Saiban sanglem. Tannem konnakuch nakarunk na, to amchi sot’tea kaddun ghena, punn mogan khaltikayen sogllem bhogxita, soglleak bhorvanxan bhorta, ani soglleank posonn dita. Kristachea pattlavdarank tachem

karya chalu dovrunk apoileat mhonn Francis Pap sanglem. Misa uprant Francis Pap Saiban apnnachi novi Apostolik Chitt “Misericordia et Misera” (Kaklut ani Doldir) soi keli. Hi chitt Devachea mogachi kaklut chalu asa mhonn khatri diunk tannem boroilea. Devachi kaklut Xubhvortomanachem kalliz. Hi chitt Novembrache 21ver Igorjechea veg-vegllea bhaganchea protinidhink dili: Kardial Luis Antonio Tagle, Caritas Internationalis; Scottish Arsebisp Leo Cushley; diosezan bispanche votin, dogam padrink je Povitr Vorsak kaklutiche misionar koxe asle, eka sorvankalacho prodhan sevok; dogam madrink, soirik zal’lea zoddeak , dogam katekistank, eka opangull mon’xak ani eka piddevontak, oxi he chitticheo proteo dileot.


Katolk Khôbrô Fr. Maxy KRIST YENNEACHO DUSRO AITAR

Voros A: Dezembr 4, 2016 Poilem Vachop: Is. 11,1-10; Dusrem Vachop: Rom 15,4-9; Xubhvortoman: Mt.3,1-12

Jivit bodlat, Deva-xim yeat Jivitacho Onnbhov: Sogllea mon’xam thaim xanti ani bhavponn aslolem amkam zai. Sogllim zhuzam kijilam ani goirsomoz nattak zal’lem amkam zai. Dispottim ami TV-icher ghoddnneom polletanv tem amchim monam dukhoita ani amkam vhodd khont bhogta, kiteak veta thoim maramari, hinvsa ani moniskullacher kitlem odruxtt yeta. Amchea zonn ekleachea toxench heranchea-i jivitant dukhi-khonti polletanv. Hacho porinnam amchea jivitacher zata, karonn ami zaite pavtti borem vo vaitt tem pollenastana vinchun kaddtanv; herancherui tacho porinnam zaunk pavta. Itlench nhoi, amchi Deva koddli soirigot porian tutt’ta ani zaite pavtti amkam Deva sorxilim porian pois kaddtat. Dusreanchi-i soirigot Deva koddli tutt’ta tedna amcherui tacho vaitt porinnam zata. Amchea jivitak xanti, pekhovnni ani bhavponnacho ekvott zai. Amkam soglleank Krist Yenneachea kallachi vollokh asa; kiteak ami sogllim amchea jivitant Devak bhogunk axetanv ani sogllem tharear ghalunk vavurtanv. Devachem Utor: Krist Yenneachea kallar amche mukhar don rupkar distti poddtat: Adlea Korarantlo rupkar mhollear Soddvondarachem yennem ani Novea Korarantlo rupkar Juanv Baptist. Poilim Kristanvam Izaias profetan sanglolea pormannem Jezu sonvsaracho Soddvondar mhonn mandtalim (aichem poilem vachop). Izaias profet Soddvondarachem yennem koxem zatolem tem chitravun dakhoita. To Devache bhiranticho ani Deivik atmean bhorlolo Soddvondar, Povitr Atmeachea denneamni bhorlolo zatolo mhonn sangta (11/2-3). Tache rajvottkent tin vostu astoleo mhonnta: poili vost, tachem raj nitichem zatolem, tea vorvim onitin cheplole porjek to soddoitolo ani vaittoveank kheast favo zatoli (vv. 3b-5). dusrem, soglleam porzam modem odik korun xekddeam adim koxtt dukh bhoglam tanche modem xanti ani ixttagot vostoli (vv. 5-8); tisrem, Ho Soddvondar sogllea sonvsarant ximpoddlole Devache porjek ekvottant ektthaitolo, toxench soglleam videxank ekvottant zomoitolo (vv. 9-12). Xubhvortoman amkam dakhoita koxe porim Juanv Baptist porjek khorayen xiddkavnni dita ani jivit bodlunk laita ani follvont jivit jiyevnk magta. Tanchea jivitan ‘u-turn’ gheunk magta. Fottkireo xikovnneo, zaum somajik zaum dhormik dorjeacheo, podveo ani privilej hem sogllem nakarunk laita. Hache vixim Farizevank khor xiddkavnni diun tankam ‘tumi furxachim pilam’ mhonn sangta. Sondex & Zobab: Jezun bhasail’li xanti amchea kallzamni amkam zai. Ti mellunk ami vavrunk goroz asa. Devacheruch ami sogllem soddunk favona. Jedna ami xanti khatir vavurtanv tednach amkam ti mellta. Zori Jezu amkam Povitr Sobhent mellta tori astana Adanvachea patkachea porinnamak lagun pois geleanv tim ekvottant yevnk ami vavrunk zai. Dekhun aichea Xubhvortomanant Juanv Baptistachim utram melltat tim amchim korchi goroz, ‘tumchea mon bodlopachi khatri koxi borim follam utponn korat’ (Mt. 3: 8). Mon bodlun borim follam korun ami amkam toxench herank xanti haddtoleanv ani amche sombondh kodde zoddunk pavtoleanv. Mon bodlop ani borim follam mhollear Devachi kurpa. Mhonntoch ami Deva lagim magum-ia, amkam hea Krist Yenneachea kallar Devachi kherit kurpa mellunk tea vorvim ami borim follam utponn korun xanti haddunk pavum. Soddvondar vaittantlem borem kuxin kaddun moniskullak nitoll kortolo mhonn Juanv Baptist xiddkaita. Fr. Max Gonsalves, sfx

Aitar 27vi:Is 2,1-5; Rom 13, 11-14a; Mt 24,37-44 Somar 28vi: Is 4, 2-6; Mt 8, 5-11; Mungllar 29vi: Is 11, 1-10; Lk 10, 21-24 Budhvar 30vi: Rom 10, 9-18; Mt 4, 18-22 Brestar 01li: Is 26, 1-6; Mt 7, 21.24-27 Sukrar 2ri: Is 29, 17-24; Mt 9, 27-31 Sonvar 3ri: Ez 3, 16-21;1Cor 9, 16-19.22-23; Mk 16, 15-20

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

9

Fulton Sheen-achim haddam dusrea zagear vhortat Don vorsanchea kizila uprant, Arsebisp Fulton Sheen hachim haddam New York xarantlea St. Patrick Katedranlant thavn Illinois-che Peoria diosezint vhortole mhonn khatreche khobrentlean kollun ailam. Hea kizilak lagun Fulton Sheen-achea santkoronnacho proses bond aslo, to atam novean chalu zatolo. Peoria diosezint Fulton Sheen vaddhlo, vedi-sevok koso vavurlo ani padri zalo. Dekhun hech diosezint tachim haddam haddchim mhonn

Peoriachea Bispan maglolem. ‘Life Is Worth Living’ – hea TV karyavolli khatir, toxench

Tika marlear 5 vorsam bhorlim Novi Delhi: Sisters

of Charity of Jesus and Maryhe Sonvsthechi Sr. Valsa John - hika 2011 vorsa jivexim marli. Ti Santhals kullachea hok’kam khatir zhuztali ani Panel Coal Ltd-hea udyogak addkoll asli mhonn tika nattak keli mhonntat. Tichea mornnachea panchvea vorsa 200 voir lokan tiche pasot Dumka xarant ek Mis bhettoilem ani tinnem kelolea vavracho ugddas kelo. Min choloytat tannim Sr. Valsak dhomki dili, ganv soddun voch mhonn sanglem, oxem Tom Kavalakatt, ho Jezuit padri mhonnta. Sr. Valsan tanche dhomkechi beporva keli, dekhun ticho bolatkar kelo, oxem Sisteri borobor ek vavurpi sangta. Ti ek khoreli misonar, oxem zaitim zannam mhonntat. Ti sadea mon’xam bhaxen

jieli, Jharkhandachea ostoream bhaxen nhestali ani tanchea vangdda kam’ kortali. Punn chodd mhotvachem tem hem: hea Santhal somazachea mon’xank ‘exploit’ kortat tancher Sr. Valsa-n zhuz manddlem ani ho ticho xevott zalo. Jharkhanddant aiz 33 milhanv lok ravta, tantlo 4.5 ttok’ke Kristanv. Fattlea vorsa 85 pavtti Kristanvancher hol’le keleat, oso The Catholic Forum- hacho ek vako asa.

‘Rag -dusmankay sompounk vavrat’ Vatikan: “Bhogsonneache, sondhanache mhonneari zayat, rag-dusmankay vosta ti sompounk vavrat’ - oxem Francis Pap Saiban sanglam. To Novembrache 19ver 17 Kardial keleat tea somoyar uloitalo. He Kardial 11 desantle asat. Tanche des veglle, katicho rong vegllo, sonskrutay veglli punn te soglle Devache kaklutiche mhonneari hem tannim visorchem nhoi, oxem Pap Saiban fuddem mhollem. “Dusmanacho mog korat, tumcho dves kortat tankam borem korat, tumcher xirap

tachea borovpam khatir Fulton Sheen-an namna zoddli ani tacho santkoronnacho proses cholta. Taka Maneavont kela ani ek milagr mellot zalear taka Bhoktivont kortole mhonntat. Eka bhurgeachem kalliz bond zal’lem. (hearbeats bond zale). Tedna tachea avoy-bapain ani ieramni Maneavont Fulton Sheenache vinnovnen Deva lagim bhavartan maglem. Eka horan tea bhurgeache ‘heartbeats’ porot aile. He ghoddnnechi chovkoxi kortat.

‘Duddu mon’xache sevek; monis dhoni’

Vepar-dhondo kortoleank, toxem udyogpotink Francis Pap Saiban ek mhotvacho sondex dila: Monis duddvanche sevek nhoi punn duddu mon’xache sevek asat. Aplea vepar-dhondeant promannik (honest) zavpak Pap Saiban soglleam lagim maglam, odik korun aplea kamdaram sovem. Bhroxttachar mhollear somajik patok, ani tem nattak korunk ami upay ghevnche, oxem tannem fuddem mhollam. Gorib mon’xam

sovem usko dakhovnk kaim suchovnneo Pap Saiban keleat: ghor ghevunk, lhan dhonde sthapunk vo xetkamot korunk ‘credit’ diuncho. Toxem xikxonnak ani bholaike khatir goribank sovloteo diuncheo, oxem sangun tannem adle pillgecho ul’lekh kela. Adleo pillgeo Italia, Espanha, Portugal, Lebanon- he des soddun Amerikek (Ut’torek ani Dokinnik) geleo ani aplo sonvsar kelo, kiteak tankam teatea desachea mon’xamni yevkar dilo.

PADRI ZAVNK

ghaltat tancher axirvad ghalat, ani tumkam vaitt vagnnuk ditat tanche pasot magat’ heam Jezuchea utrancho Pap Saiban novea Karidalank ugddas kelo. Kardialanche Sobhent atam 228 Kardial vangddi asat, tantle 121 zann 80 vorsam bhitor asat (mot diunk zata)


10

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

Vatican looks to heavens for digital library

V

atican City: The Vatican library is using technology developed by space agencies to digitise its collection, which includes almost 80,000 medieval manuscripts as well as 1.1 million printed volumes. The European Space Agency said that the flexible image transport system (FITS) format, developed with Nasa to store satellite images and other complex scientific data for hundreds of years, was ideally suited to preserving the Catholic church’s archives. The European Space Agency (ESA) will continue its partnership with the Vatican Apostolic Library to preserve, manage and share the library’s extensive collection of documents and texts. The partnership between the two organizations follows a five-year effort to digitize the library’s collection using a special fi le format called Flexible Image Transport System (FITS), which was developed by NASA and ESA in the 1970s. FITS files allow for universal storage and accessibility, meaning that the fi les will not have to be reformatted to accommodate future technology. Both NASA and ESA use the FITS fi le format to

preserve data from numerous space missions and make it accessible to future generations. ESA officials said in a statement that both the Vatican library and ESA “are facing very similar issues in relation to data assets preservation and exploitation and can achieve mutual benefit in cooperating with and complementing each other in lessons learned and experiences.” Previous preservation methods that were used by the Vatican library involved scanning the delicate fi les while those fi les were pressed against a plate of glass, which would inevitably distort them to some degree. However, the FITS scanner soft ware developed for the Vatican Library project automatically accounts for the different angles and generates a more accurate and flat image. Founded in 1475, the Vatican Apostolic Library is one of the world’s largest collections of historical texts, with books covering history, law, philosophy, science and theology. Many of the documents were procured before the advent of the press; the oldest are 1,800 years old. Preserving and restoring this collection has become increasingly important in recent years, as seismic events, for example, threaten the longevity of

Donald Trump’s religion and his beliefs

Church collections plunge following demonetisation

A

lthough his views and relationships with other religions have always been a point of controversy, Trump’s own religious beliefs are blurry. What we know for now is that Trump is a Presbyterian, that he was born into a Presbyterian family and grew up attending a Presbyterian church. In 2011, he openly declared in an interview that he is a Protestant and a Presbyterian. Trump has often claimed to be a staunch Christian. Not only

does he attend Church every Christian holiday, but Sundays too. Trump insists that his favorite book is the Bible, and that a lot of his fans send him Bibles that he never throws away, reiteirating that he has a special place in his home where he keeps all Bibles in fear of desecration. He even called the Bible the best book ever and insists that nothing beats it. However, his comments seem to be very vague and generalized, according to critics, who hint at his lack of knowledge. His refusal to quote a Bible verse in 2015 only accentuated this fact. And in a speech at Liberty University, when he said “Two Corinthians” instead of “Second Corinthians,” the doubts of his critics were confirmed. Although his constant claims of being a Christian and his promises to protect Christianity from the attack of Muslims appealed highly to evangelicals, his three marriages, obscene and sexist comments, and obvious lack of knowledge of Christianity have pushed a few evangelical factions, especially women evangelical leaders, away from him. However, he still is one of the most loved candidates by the evangelicals and Catholics for his conservative views.

W

ith people finding smaller currency notes hard to come by, donations have dropped significantly in many churches across Goa since demonetisation. The desperation for change was very evident as besides the common man, hotel owners and even banks had approached church authorities for cash in lower denominations. “There has been a huge drop in collection on Sunday after the announcement of demonetisation plan compared to previous Sundays,” said Fr CiprianoD’Silva, Parish Priest of Calangute. “There were also fewer numbers of Rs 500 and Rs 1,000 dropped in the collection boxes,” he added. November 13 was the first Sunday after Prime Minister Narendra Modi announced the government’s “kadak” measure of demonetising the Rs 500 and Rs 1,000 currency notes on the night of November 8. On November 13, the Sunday’s collection in Calangute church was just Rs 48,400, as compared to the collection on previous Sunday (November 6) which was Rs 81,700. “On an average, we get Rs 70,000 collection on Sundays,” Fr D’Silva said. The Calangute Parish Priest also revealed that people do come for change of lower denominations and the church has obliged for those in need. “A small-time hotelier came to us and requested for change to pay salary for his staff. We obliged him. Similarly, we help those in need in whatever way possible for change,” he said. Things were not different at Tivim Parish too with the church registering fall in its Sunday’s kitty. “There has been tremendous drop in collection on Sunday after demonetisation compared to previous Sundays,” said Fr Joseph Correia, Assistant Parish Priest of Tivim. The Assistant Parish Priest of Tivim got a surprise when the local bank officials rushed to the church inquiring for notes of lower denominations. “The bank officials of Dena Bank came to us inquiring for currency notes of Rs 100 and lower denominations. We couldn’t be of much help to them, but we did help those in real need for change,” Fr Correia said. In Mapusa church, the drop in Sunday’s collection wasn’t significant but there were a number of people who walked in asking for change of Rs 2,000 currency

the historical records, officials said in the statement. “The Vatican Apostolic Library and ESA are two examples that attest to the approach of collaboration for global benefit,” Josef Aschbacher, director of Earth Observation Programmes at ESA, said in the statement. “While ESA provides global information about the state of our planet through satellite observations, the Vatican Apostolic Library offers a unique source of wisdom that has contributed to the development of our society and culture.”

notes. The collection on November 13 (Sunday) was around Rs 51,000 in Mapusa while on previous Sunday (November 6) it was Rs 57,000. “Many people come with Rs 2,000 notes for change in lower denominations. We have obliged to people in need,” said Fr Dennis Fernandes, Parish Priest of Mapusa Church. With people finding it difficult to get smaller denomination notes following Prime Minister NarendraModi’s decision to demonetize currency notes of Rs 500 and Rs 1,000, parishes in the port town have registered a significant drop in collections. Smaller parishes used to collect about Rs 10,000-15,000 on Sundays, but the collections have dropped by almost 50%. St Andrew’s Church Vasco used to collect about Rs 80,000-90,000 as Sunday mass collection, but it has also dropped to 50 percent. Speaking to The Goan, St Andrew’s Parish Priest Fr Gabriel Coutinho said demonetization of currency notes has adversely affected donations and Sunday mass collections. When asked whether any one had approached the church to exchange currency notes of Rs 500 and Rs 1,000 for lower denominations, Fr Coutinho said: “Except for some fishermen, who come to change smaller amount, most of the collection is used for day-to-day expenses of the church.” When contacted, Our Lady of Candelaria Church Baina Parish Priest Fr Vital Miranda also said the Sunday mass collection had dropped to 50 percent, adding that other donations had also come down. When asked whether he received any request to exchange smaller denominations of currency to higher denominations, Fr Miranda said: “Parishioners do not have currency in high denominations, except for few who initially exchanged a few notes of higher denominations. “Ours is a small parish and parishioners are not so rich to seek exchange of currency notes,” said Fr Miranda. Sources at St Andrew’s Church Vasco said the Sunday collection at Vasco earlier used to contain Rs 100 and 500 notes, but after demonetization the collection has been reduced to smaller currencies of Rs 10, Rs 20 and Rs 50 notes. @The Goan


Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

11

PADR AGNEL BEKAR ASLOLEANCHO VHODDLO IXTT

F

attlea satolleant ami Maneavont Agnelachea mornnachi 89vi Punnyathiti sdobajean somarombhli. Tea konnem-i Pilar vetoleak vicharit zalear rokddoch zobab mellta “ami Padr Agnelachea festak vetanv”. Punn amche Pilarkar fest mhunnuk dinant kiteak festam fokot Santam-bhoktanchinch kortat. Hem khorem, tori astana tea disa Pilarchea Guddear lokacheo urponji yetat teo pollelear festachoch dis nhoi oxem konnuch mhunncho na. Padr Agnel bhagevontponnim jiyevn tannem aplea jivitant vorte Devxegunn apnnaile, Povitr Tritvek manta toslem jivit jielo ani sorgaveslean ufelo. Atam to sorginchea sukhant asa mhonn sog l lea n k uch bhor va nso asa, tori Pap Saiban aplea od h i k a ra n jahir korun to khorench sorgar asa m h o n n spoxtt sangunk zai. It lea k uch sonvsa rbhor lok axeun ravta.

To sorgar asa mhonn soglloch lok mandun gheta ani aplea gorzamni ani akantachea vellar taka ulo martat. Padr Agnel sonvsarant jietalo tedna soglleancho ixtt ani borem kornnar aslo. Gorjevontanchea adarak pavtalo. Aizui to bekareancho ixtt ani tankam adar divpi zala. Kitle tornatte, bekar aslole, nokreo sodtole Pilar yevn Maneavont Agnelachea tumbla sorxim magnnim kortat, tachi mozot magtat ani Dev tache mozotin kitlea zannank nokreo favo korta. Nokreo melltoch ani poile pavtt ghora yetoch kitlech lok apli dhin’vasnni ani upkar farik korunk Maneavontache somadhi sorxim yetat tem ami polletanv. Dekhun Padr Agnel bekar asloleank nokri divpi sant mhonnum yeta. Halinchea kallar bekarponnachi vhoddantli vhodd pidda moniskullak laglea He piddentlim bhair sorunk bhov avghodd zata dekhun kitle tornatte nirxi zaun Pilar yetat ani Maneavont Agnelachea tumbla sorxim magnnim kortat, tachi mozot magtat. Khorench Man. Afgnelache mozotin tanka Dev bori nokri favo korta. Nokri korun poilech pavtt aplea ganv ghora yetat tedna te rokddech Maneavontache upkar atthovnk Pilar yevn Devak dhin’vastat, hem ami zaite pavtti pollelam. Dekhunuch Padr Agnel bekareancho bhagevont mhonnunk mhaka koslich horkot na. Padr Agnel Deva mukhar gorjevontam khatir modesti zaun aplea bhoktancheo gorozo xat’ti pavoita. Hachi khatri kitleach tornatteamni ani bekar aslole-

amni diun sanglam. Heach pannacher kitlech pavtti kitloch lok apnnak mell’le upkar porgott kortat tem vachpeamni vachlam zatolem. Sonvsarant astana tannem soglleank adar dilo, soglleanchea gorzank to pavlo. Zoso ek monis jivitant jieta tosoch Sorgarui to vavurta mhollear kainch vaitt na, kiteak soglle amche bhagevont sorgar Deva mukhar modestiponn choloitat. Tanche vinounnen Dev amkam favo tim dennim dita. Hench amkam dakhoita ki amcho Padr Agnel khoreponnim sorginchea daizant bhagidar zala mhonn. Tori astana Povitr Sobhechea Vhoddilamni to khorench bhagevont mhonn jahir porgottnni korun spoxtt sangunk goroz asa. Dekhun hea itlea sogott denneam xivay ek motti soimbhavorti, ji sonvsari upayamni zaum nozo ani soimbhache zannvayen somzunk zaina tosli milagr Padr Agnela vorvim ghoddonk zai. Hench ami soglleamni Deva lagim magunk chodd goroz asa. Ani osli milagr konnakui ghoddli zalear rokddich ti Padr Agnelachea Santkoronnacho proses choloitolea Vice Postulatorak gomounchem mhonn vinonti asa. Titlench nhoi soglle medikal dokument, x-ray, test kel’leancho report, hem sogllem haddun diunchem. Hachi anik kiteak goroz, oxem ghoddiek konnakui disot. Punn chodd gorjechem, jem kitem ghoddlam tem khorench Maneavont Agnela vorvim ghoddlam mhonn Igorjechea Vhoddilank tachi purn khatri zai. Osli ek tori milagr ghoddonk Deva lagim khotkotean magum-ia. E. V. Miranda

MANEAVONT AGNEL Deva Mukhar Amcho Modesti

Nagoa-Verna: Maglole upkar Man. Agnelache mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Velifa Braganza Nagoa: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin ani sogllea Santam-bhoktanche mozotin favo zalo mhonn dhin’vastam ani Man. Agnelak veginch Santacho man favo zaunk magtam. Anthoneta Dias Siolim: Man. Agnelak fuddem ghalun maglole upkar

mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Julie De’Souza Caranzalem: Mhoje dhuvechea tonddak infeksanv zaun kallem zalem. Voizachea vokhdancho foll mellonaslo, vvoizan sanglem kallem zata tem vechem na mhonn. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani sarkem borem zalem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maria Costa Quepem: Hanv tarvotti, mhoji pasport ani CDC mhojea komponichea ofisant, crew manageran sanddoili. Hanvem mhoje dokument devounk na mhonn to negar zalo. Hanv Pilar ailom ani Man. Agnelak fuddem ghalun Saibinn Maim lagim, khuxi zalear mhoji pasport ani CDC mhojea hatant ghal mhonn maglem. Don mhoineamni mhoji pasport ani CDC mell’li ani hanv sirvisek gelom. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Benhur Fernandes Man. Agnelache mozotin mhaka zaitim dennim favo zaleant mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Ivy Fernandes Sirsaim: Hanv duent aslim, mhaka ani kitem zata tench somzonaslem. Hanvem zaitea voizanchim vokhdam kelim punn mhaka kainch borem disonaslem. Zaitea pautti hanv hospitalant porian ravlim punn mhojem duens voizank mellonaslem. Hanvem Man. Agnelachi mati piyeun Deva Bapa ani Saibinn Maim lagim bhavartan maglem mhaka bori kor mhonn. Aiz hanv borim zalim, Man. Agnelak kallzan thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maria Estella Pereira Canacona: Man. Agnelak fuddem ghalun mhojea puta pasot maglolo upkar mhaka favo kelo mhonn, ani toxench maglole zaite upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Bibiana D’Souza Assolna: Man. Agnelak fuddem ghalun maglole upkar favo zale mhonn Man. Agnelak Majorda:

dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Jessie D’Costa Agonda: Hanv bottir kam’ kortana mhoje fattin choddun yetalem. Mhojea lagim Man. Agnelachea fonddachi mati asli ti hanvem udkan firoun pielom Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka boro kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani boro zalo mhonn Man.

Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Danzil Fernandes Canacona: Mhoje dhuvek bogorbogor thonddi zatali. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka borem kor hanv porgott kortolim mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn taka dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Socorrina Barreto

Bhokti Kortoleank Ulo Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zalole eke vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimbavorti asunk zai. Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachêch mozotin bori zalea zalear voizanchea puraveanche dokument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Fr. Hilario Fernandes, sfx Vice-Postulator

Pilar Igorjent Misam Zatat Aitarachim Misam: Sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani Sanje 5.00. Brestara: Sokallim 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani (Inglezin) 5.00 Satolleachea her disamni Misam: Sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00 vaztam Brestara dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad.


12

Khellanche Umedhir

Novembr 26, 2016 | Vauradeancho Ixtt

Salgaocar ani Sporting pongodd I-Leaguean-tle bhair sortat Ponnje: All India Football Federation (AIFF) hanche nem ani kaide mandhunk nant dekhun, Salgaocar FC ani Sporting Club de Goa heam pongddamni I-Leagueantle bhair sorle. Magnni manddlea tea pormonnem, Bharotak three-tiered league system astoli ani Indian Super League (ISL) vhoilea panvddear pavoilea ani desachea ‘premier league’ spordhent vantto ghetoli. Punn thoddea vorsank

‘promotion’-a khatir koslich sondh aschina ani klubank dusrea ‘division’-ant, mhonnge League Onean bhitor sorunk sondh mellchina. AIFF hannim manddlolea ‘Road Map for Indian football’ak aplo virodh dakhoun, Salgaocar Sports Club-an ani Sporting Clube zaiti bhasabhas kelea uprant, tea donui pongddamni I-League khellamni bhag na gheunk nirnnoy ghetlo. AIFFche odhikari ek boro upai sodhun kaddtole mhonn

donui Goy rajeache klub ravtale, punn tannim ‘damage control mode’ vapddun, general secretary, Kushal Das, I-Leagueacho CEO, Sunando Dhar ani IMG-Relianceacho Chirag Tanna tea klubanchea odhikareank bhettle. Atam Salgaocar Sports Club ani Sporting Clube I-Leagueantle bhair sorlea uprant, Dempo Sports Clubui tea Leagueantle bhair sortole vo na, tem polleunchem poddtolem.

CII Soccer Fest 2016: Goa Velha Sports Club, HDFC Bank zoitivont Ponnje: CII Soccer Fest 2016 hea utsovant Goa Football Clubs vibhagant, Goa Velha Sports Cluban Salgaocar FC-k 3-0 golamni haroile ani apleak mukhutt zoddun ghetlo. To khell Miramar veller zalo ani to utsov Confederation of Indian Industry (CII) hannim ghoddun haddlolo. Entertainment Society of Goa (ESG) ani Goa Tourism Development Corporation (GTDC) hannim tea utsovak aplo tenko bhasailo. Calangute Association ani Dempo Sports Club, he donui pongodd semi-finalik pavolole. ‘Corporate’ vibhagant, HDFC Bank Ltd hannim Procter and Gamble Hygiene and Health Care Ltd (P&G) hankam 2-0 oxea golamni haroile ani Corporate Championship Kop ubharlem. Zuari Agro Chemicals ani Dempo

Group hea donui pongodd semifinalik pavlole. ‘We are the Champions’ hea ‘soundtrack’achea avazan ‘championship’ kopam vanttpant ailim. Adle Bharoti futtbol khellgoddi ani Arjuna puroskar jikhpi, Bramanand Sagoon Kamat Sankhwalkar ani Bruno Coutinho hanchea hatantlean inamam vanttpant ailim. Tea somoyar CII cho chairman, Shekhar

Anirudh MTCA Chess League mukhutt zoddta

Ponnje: Vasco RCCcho ani

St Joseph School, Vasko Anirudh Parsekar hannem sov khell jikhun, chovto MTCA Chess League mukhutt zoddlo. To tournament Goa Chess Association hanchea zodd palvan MTCAn ghoddun haddlolo ani Vasko, Ravindra Bhavanant khellpant ailo. Bara khellamni, Anirudh tin khell jiklolo ani League Champion zaunk urlolea atth khellamni, tannem anink chear khell jikhunk zai asle. St Jo-

seph Schoolacho Rudresh Fadte tisrea panvddear pavlo. Xevtta khellant Sudhakar Patgar hannem Ayush Shetkar haka haroilo ani 5.5 gunn zoddun, dusrea panvddear pavlo. Dusre jiklole khellgoddi oxe asat: Thorat Sanjay (4.5), Morajkar Navin (4.5), Dhavlikar Advait (4.5), Yash Paul (4.5), Ganpule Utkarsh (4.5), Ayush Shetkar (4), Brendon Peroz (4).

Sardessai, CII western regionacho director, Saugat Mukherjee ani CII Goy rajeachea mukheli, Gazal Bhambri hajir asle.Survek, Corporation of the City of Panaji (CCP)acho mayor, Surendra Furtadon tea utsovachi ugttavnni keli. Tea 5-a-side tournamentant, 14 corporate pongddamni vantto ghetlo ani rajeache sov klubanchea khellgoddeamni apli umedh ani uxearkay dakhoili.

VAURADEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr. Joaquim Savio Neto Gracias sfx on behalf of Xaverian Publication Society Pilar Goa 403 203. Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. 403 526. Publishesd at Vauradeancho Ixtt Pilar Goa 403203. Editor: Br. Eusebio V. Miranda sfx, Telephone: 0832 2219091, Advertising no: 9604101187 Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauradeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauradeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Tujem mot faideachem Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.