Dvojkovinky číslo 12 by Dvojka Zh

Základná škola Ul. M. R. Štefánika č.17 Žiar nad Hronom

apríl - jún 2020

DVOJKOVINKY

Šk.rok 2019 / 2020 cena 0,50 € 3.ročník

číslo 12

Milí čitatelia! Dnes zažívame ťažké časy. Nikto nečakal, že nás môže niečo také postretnúť. Treba však myslieť pozitívne. My to zvládneme!  Popri domácich úlohách, ktoré dostávate od svojich pani učiteliek a učiteľov, vám spestríme program aj najnovším číslom nášho fantastického školského časopisu. Čakajú na vás pútavé príbehy a jarné básničky z vlastnej tvorby, tipy na zaujímavé knižky či veselé vtipy. Dozviete sa, ako niektorí vaši spolužiaci oslavujú sviatky jari, ponúkneme vám aj rady, ako sa nedať okúpať na Veľkú noc. Ak máte možnosť, časopis si doma vytlačte a môžete si vymaľovať pekné maľovanky. Prajeme vám veľa pekných chvíľ pri čítaní! Dominika Dodeková

Obsah

Na slovíčko

Zo života školy

Tvorím, tvoríš , tvoríme

Vedeli ste, že...

Jar

Dobrý nápad

Naše úspechy

Relax

Redakčná rada Žiaci 6.A a 7.A Mgr. Alena Zimanová, Mgr. Domininika Dodeková, PhD., Mgr. Martina Kovaničová Periodicita: 4-krát ročne (občasník) Založenie časopisu: máj 2017

Na slovíčko

s p. uč.

Jankou Bystričanovou Čím je pre Vás učiteľstvo výnimočné? Toto povolanie je skutočne výnimočné. Stretávam veľa ľudí, spoznávam veľa rodín a môžem porovnávať, dedukovať súvislosti, a aj viac ľuďom rozumieť. Po rokoch som pochopila, že neučím len ja deti, ale aj deti učia mňa, a to je fantastické. Veľmi príjemné je stretnúť bývalých žiakov, zaspomínať si, vypočuť ich, ako sa im život ďalej odvíja, dokonca učiť už ich deti... Čo by ste zmenili v školstve? Tak toho je v posledných rokoch dosť veľa. Ja som taký človek, že keď mám možnosť ozvať sa, tak sa ozvem, čiže do každej jednej reformy som prispievala svojimi pripomienkami. Čo by som však určite chcela zmeniť, je napríklad toto: aby z rozvrhov základných škôl zmizli nulté a siedme vyučovacie hodiny, aby žiaci mohli ísť na obed okolo 12:00 hod. a nie jesť okolo pol druhej, ba dokonca žiaci, ktorí cestujú do okolitých dedín alebo bývajú ďaleko, sa k teplému obedu dostanú okolo tretej popoludní, čo určite nie je zdravý životný štýl, tiež nesúhlasím s tým, aby žiaci po obede cvičili na telesnej... Dokonca, keby bolo po mojom, začínalo by vyučovanie až okolo deviatej, pretože človek má vo svojom vnútri takzvané biologické hodiny, ktoré by mal rešpektovať. Boli by sme vtedy určite zdravší. Aké boli Vaše začiatky v školstve? Všetky začiatky sú ťažké, ale ja som prišla do kolektívu učiteľov, ktorý som už ako žiačka poznala, a tak mi pomáhali. Vznikali aj zábavné situácie, keď ma niekto ako učiteľku nespoznal, pretože som „splývala“ so žiakmi v dave, a keď sa niekto opýtal, že kde je učiteľka, tak sa potom vypytoval: „To, vy ste ich učiteľka? Ja som si myslel, že ste žiačka, prepáčte!“ Ako relaxujete vo voľnom čase? Čo je to voľný čas? � Ja tento pojem takmer nepoznám. Ak totiž doma niečo nechystám pre školu a svojich žiakov, tak varím, žehlím a upratujem. Som veľmi dôsledná, a tak musí byť všetko tip-top. Mám ale aj svoje záľuby ako sofiológiu, maľovanie, háčkovanie, pletenie, veľmi rada šijem, no a momentálne sa intenzívnejšie venujem angličtine. Nedokážem sa týchto činností vzdať, a tak len 4

striedam ich poradie... Často chodím spať po polnoci, čo vôbec nie je správne, ale ak by som asi niečo zmenila alebo vynechala, nebola by som to už ja. Aký bol Váš najobľúbenejší predmet, keď ste chodili do školy? Tak Fyzika to nebola! � Všetky predmety boli pre mňa rovnocenné, a teda ani jeden extra, ale neskutočne som nemala rada telesnú - bála som sa urobiť kotrmelec, vyliezť na hrazdu a mlynské kolo doteraz neviem urobiť - z toho vyplýva, že čo nevieme, to nemáme radi. A nebola som taká „objemná“ ako dnes. Tancovala a spievala som vo folklórnom súbore, s ktorým sme ako deti prešli takmer celé Slovensko. Chodila som na recitačné súťaže a vyhrávala som. Až potom zrazu prišla do môjho sveta astronómia, a keďže nie som povrchná a chcela som všetkému v nej rozumieť, začala som sa učiť fyziku. Neľutujem, je to prekrásna veda, v ktorej všetko krásne zapadá do seba ako puzzle. Fyzika je fakt všade okolo nás. Ako spomínate na Vašu najobľúbenejšiu učiteľku z detstva? Tak tých bolo hneď niekoľko, pretože sa spájajú aj s pobytmi v škole v prírode. Aj vďaka nim, nám, žiakom, tam bolo super. Boli to pani učiteľky - Maška Zaťková, Terka Vavrová, Anka Uhrinová a Jucka Stanková. Mala som pred nimi rešpekt, a najmä Terky matikárky som sa bála, ale teraz viem doceniť, čo všetko pre nás robili. Chodila som do matematickej triedy a boli sme perfektný kolektív, pretože po škole sme chodili hrávať volejbal a vybíjanú a natočili sme spolu film o Zachránenom dievčatku. Boli sme fakt super trieda. Čo vám budem hovoriť, za manžela som si vzala spolužiaka práve z tejto triedy. Adam Fila, Ivan Rafaelis 6.A

Naše úspechy Hviezdoslavov Kubín I. stupeň Tento školský rok sa v I. kategórii (2. až 4. ročník) zúčastnilo 47 súťažiacich, ktorí sa chceli popasovať so svojimi recitátorskými schopnosťami. Všetky deti boli úžasné, mali vybraté nádherné úryvky súčasných, ale aj starších spisovateľov. POÉZIA 1. miesto: Michaela Fronková, 3.A 2. miesto: Matúš Krnáč, 2.A 3. miesto: Vanesa Makovická, 4.B PRÓZA 1. miesto: Hana Vidovičová, 3.A 2. miesto: Adela Fronková, 3.A 3. miesto: Lukáš Kosťov, 3.D

Hviezdoslavov Kubín II. stupeň V našej škole sa 9. marca uskutočnilo školské kolo v prednese poézie a prózy. Súťaže sa zúčastnilo 35 žiakov z II. stupňa. Výsledková listina - školské kolo: (P) - postupujúci do obvodného kola II. kategória POÉZIA 1. miesto: Emma Strompová, 5.A (P) 2. miesto: Ella Švecová, 6.A (P) 3. miesto: Simona Lepšíková, 5.C PRÓZA 1. miesto: Emma Strompová, 5.A (P) 2. miesto: Nella Lepšíková, 6.A (P) 3. miesto: Ruth Šeligová, 5.A III. kategória POÉZIA 1. miesto: Filip Beliančin, 7.D (P) 2. miesto: Karin Rückschlossová, 8.B (P) 3. miesto: Natália Čierna, 7.A PRÓZA 6

1. miesto: Kristína Kravárová, 7.A 2. miesto: Rebeka Trubenová, 7.A 3. miesto: Katarína Hamarová, 7.A

(P) (P)

Expert geniality show 2019/2020 TOP EXPERTI: Michaela Haffnerová 6.A Ivan Rafaelis 6.A Experti: Ako funguje svet: Jakub Pohlída,l 5.A Johana – Ráchel Cehuľová, 5.A Rút Šeligová, 5.A Patrik Doležal, 6.A Michaela Haffnerová, 6.A Ivan Rafaelis, 6.A Päť jazykov kultúry: Michaela Haffnerová, 6.A Ivan Rafaelis, 6.A Dávid Vajda, 6.B Do you speak english: Tomáš Ľupták, 7.A Natália Stredáková,7.A Tereza Slaná, 7.B Olívia Trubenová, 8.A Marek Husenica, 9.A Góly, body, sekundy: 7

Lukáš Líška, 7.A Branislav Šťastný, 7.B Mozgolamy: Diana Karásková, 7.A Marek Husenica, 9.A Od Dunaja k Tatrám: Eva Vonkomerová, 7.A Branislav Šťastný, 7.B Svetobežník: Lukáš Líška, 7.A Diana Hôrová, 7.B Adam Kováč, 9.A Tajomstvá prírody: Adam Kováč, 9.A Martin Doležal, 9.A Idar Geško, 9.C Katarína Hamarová, 7.A

Chemická olympiáda Dňa 7. februára 2020 sa konalo školské kolo Chemickej olympiády v kategórii D. Zúčastnili sa ho štyria žiaci z 9.A: Adam Kováč, Marek Husenica, Nina Petorová a Marek Vančišin. Všetci sa stali úspešnými riešiteľmi. Na 3. mieste sa umiestnil Marek Husenica, druhá bola Nina a so stratou iba 2 bodov s prehľadom zvíťazil Adam Kováč.

Dejepisná olympiáda Zo školského kola Dejepisnej olympiády, ktorého sa zúčastnilo 69 žiakov sa dostalo do okresného kola sedem žiakov. Z tohto počtu zabojovali piati žiaci vynikajúco a získali pekné druhé a piate miesta: 6. ročník: Adam Fila - 6.A – 2.miesto Nina Hrmová - 6.A – 5.miesto 7. ročník: Nella Hromádková - 7.A – 2. miesto 8. ročník: 8

Aneta Matejková - 8.A – 2.miesto Bianka Hrivňáková - 8.B – 5. miesto

Naše úspešné karatistky Na majstrovstvách Slovenska zažiarili naše karatistky Viktória Viglašská z 1.A a Olívia Černáková z 2.A. Svojim skvelým výkonom sa zaslúžili o to, že v kumite družstiev 6-7-ročných získali pre svoj tím nádherné 2. miesto.

Vesmír očami detí Aj tento rok sa naši šikovní žiaci zapojili do 35. ročníka celosvetovej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí. Mladí výtvarníci tému spracovali originálne, o čom svedčia aj ich krásne diela prevedené v rozmanitých štýloch a technikách. Porotu v okresnom kole najviac zaujali diela od: Sašky Roškovej – 3. A Ely Bobokovej – 7.B Niny Hrmovej – 6.A

Striebro z Minibasket show Slovenská basketbalová asociácia aj v tomto roku rozbehla projekt Minibasket show zameraný pre najmenších basketbalistov, ročník 2010 a mladší. Cieľom 9

projektu je nadchnúť deti pre tento krásny šport. Práve preto je koncept postavený viac na tímových súťažiach a tímovom duchu ako na samotnej hre. Do regionálneho kola v Žiari nad Hronom sa prihlásilo 8 škôl: Dvojka, Jednotka, Cirkevná, ŠBK Handlová, ŠKP BBC Banská Bystrica, ŠBK Junior Levice Saratovská 1, BK ŠKP 08 Banská Bystrica, ŠBK Junior Levice Saratovská 2. Naši minibasketbalisti po víťazstve nad Cirkevnou, BK ŠKP B. Bystricou a ŠBK Junior Levice 2, vyhrali svoju skupinu a postúpili do finále. Tu sa stretli so skúsenejším tímom z Banskej Bystrice, a tak skončili so striebornými medailami. Celkové poradie: 1. miesto: BK ŠKP ZŠ 08 Ďumbierska Banská Bystrica 2. miesto: MŠK BK II. ZŠ Žiar nad Hronom 3. miesto: ŠBK Junior ZŠ Saratovská Levice Veľké poďakovanie za bojovnosť a súťaživosť na ihrisku patrí týmto žiakom: 2.A – Filip Pogadl, Maxim Morvay 2. C – Marko Tršo, Matej Ihradský, Hugo Vittek 3.A – Jakub Kúšik, Alex Koreň, Patrícia Bieliková, Samuel Barát 4. A - Stanislav Bobok, Samuel Škorec 4. C – Kethlyne Jančíková, Tatiana Mareková, Petra Šarköziová, Soňa Matejkinová Tešíme sa zo všetkých úspechov!

Tvorím, tvoríš , tvoríme POPOLUŠKA V SKATEPARKU Kde bolo tam bolo... ale ten nudný začiatok už asi poznáte, no tento príbeh nepoznáte. Je o dievčati, ktorého mama bola svetoznáma módna návrhárka a ono chcelo byť skatistkou, len mama mu to nedovolila. Volalo sa Aneka. V škole ju však prezývali Popoluška, lebo jej mama ju obliekala ako princeznú a aj preto, že musela triediť školskú poštu. Škola jej veľmi nešla. Každé poobedie sa však prezliekla do crop topu, rifľových kraťás, obula si biele tenisky a išla do skateparku. Svoj skateboard nemala, ale vždy jej ho niekto požičal. Na jej narodeniny dostala od mamy farbičky a ďalšie šaty. Aneka bola veľmi sklamaná, lebo tento darček dostávala každý rok. Preto sa mamy opýtala, či by si nemohla kúpiť skateboard. Anekina mama sa za to veľmi nahnevala. Povedala, že ak ešte raz započuje niečo o skateboarde, vyhodí ju z domu. Práve v tom čase škola vyhlásila súťaž SSS (super súťaž skateboardistov). Všetci vedeli, že Aneka je v tom najlepšia a súťaž by vyhrala. Chceli ju zastrašiť, a preto ju v škole začali vydierať a šikanovať. Domov prišla celá zbitá ako hrudka cesta. Na večeru nič nejedla, lebo jej mama sa na ňu stále hnevala a nenavarila jej. Povedala, že večeru si mala kúpiť v obchode. Išla spať hladná. Na druhý deň v škole sa pani učiteľka spýtala, kto by chcel ísť na súťaž. Aneka sa napriek maminmu zákazu prihlásila a naplánovala svoj útek z domu. Poobede nešla do skateparku, ale do obchodu a kúpila si tam jedlo, mobil, stan, spacák, a, samozrejme, skateboard za peniaze, čo zdedila po otcovi. Keď prišla domov, tvárila sa akoby nič a všetko si pobalila spolu s oblečením. Okolo polnoci sa vykradla z domu. Išla do lesa, kde ju otec brával pred tým ako zomrel. Bolo to jediné miesto, kde to nikto nepoznal tak ako ona. V lese sa po niekoľkých dňoch zabývala. V tých dňoch nechodila do školy. Často jedávala jej obľúbené čínske rezance. Každé poobedie išla trénovať do skateparku. Súťaž totiž mala byť 4. apríla a bolo už 10. marca. Celých nasledujúcich dvadsaťpäť dní tvrdo trénovala a pripravovala sa. Raz sa jej však stalo, že sa vrátila do lesa celá špinavá, lebo jedna z jej spolužiačok ju zo závisti strčila. Keďže mala iba jedno oblečenie na skateboard, musela ísť na ďalší nácvik aj na súťaž v šatách. Občas rozmýšľala, či ju jej mama nehľadá a či jej nechýba, ale smútok rýchlo odohnala. 11

V školskom kole sa umiestnila v zlatom pásme. Ďalšie tri kolá hravo prešla, až sa dostala do celoslovenského kola, kde skončila na prvom mieste. Na skateboarde vyzerala ako princezná. Keď to jej mama videla v správach, rozhodla sa, že pôjde za Anekou a presvedčí ju, aby sa vrátila domov. Aneka sa veľmi čudovala, keď uvidela jej mamu na odovzdávaní cien. Maminu ponuku odmietla, lebo si myslela že jej klame. Jej mama bola z toho smutná. Pozvala ju teda na zmrzlinu, aby sa o tom porozprávali. Aneka jej napokon dala druhú šancu, ale pod podmienkou, že jej dovolí jazdiť na skateboarde. Odvtedy už Aneka s mamou vychádzala dobre a už sa toľko nehádali. Ruthka Šeligová, 5.A

PLANÉTA „SNOW“ Žil raz jeden chudobný chlapec, ktorý sa volal Janko. Janko chcel celý život vedieť, ako chutia cukríky, ale keďže bol z chudobnej rodiny a žil iba s mamkou, nemali na ne peniažky. Prečo práve cukríky? Bol ešte dieťa a deti predsa milujú sladkosti. Vždy, keď zaspával, pozoroval hviezdy na oblohe. Jedna hviezda bola veľmi jasná a on bol presvedčený, že je to určite nejaká záhadná planéta. Jednu noc sa rozhodol, že postaví raketoplán a planétu preskúma. Možno by za jej objavenie dostal aj nejaké peniaze, za ktoré by mohol mamke postaviť nový dom. S raketoplánom mu pomáhal kamarát Jurko. Aj keď bol Jurko z bohatej rodiny, s Jankom boli nerozluční kamaráti. A keďže mal dostatok peňazí pomohol s nákupom materiálu. Na raketopláne pracovali každý deň. Trvalo im to 5 rokov, no nakoniec sa im to podarilo a raketoplán dokončili. Zbalili si potrebné zásoby a vyrazili. Cestovali veľmi dlho a pomaly sa im začali míňať zásoby. Keď už ani nedúfali, zjavila sa pred nimi záhadná planéta, ktorú Janko každú noc sledoval zo svojho okna. Planéta bola skutočne záhadná, pretože bola celá biela a pobehovali po nej farební trollovia. Boli veľmi priateľskí a celé dni spievali a tancovali. Keď sa s nimi skamarátili, zistili, že sú to trollovia šťastia. Plnili želania, aby mohli byť ostatní šťastní, a potom boli šťastní aj oni. Čím boli šťastnejší, tým boli farebnejší. Janko si prial, aby teleportovali na planétu jeho mamku. Inak by mu nikdy neverila a povedala, že si zase vymýšľa a fantazíruje. Potom bol na rade Jurko. Ten si prial, aby už Janko nebol taký chudobný, a mal dostatok peňazí pre seba aj mamku. Trollovia im želania splnili a o pár dní už cestovali späť na Zem. Záhadnú planétu nazvali planéta „SNOW“, pretože bola celá biela a boli na nej trollovia, ktorí dobrým ľudom plnili ich sny. Jurko Hlavnička, 5.A

Volám sa Dominika Kretíková a chcem vám poradiť ako poraziť zlých duchov, a to Starobu, Hlad a Chlad. Nebude to jednoduché, pretože je v tom háčik. Musíte prejsť ukrutným lesom, v ktorom sú rôzne prekážky. Na konci lesa býva čarodejnica, ktorá vám dá čarovné lektvary s úlohami, ktoré budú takéto: najprv musíte prejsť veľkým vodopádom, potom lúkou plnou mäsožravých kvetov a nakoniec sopkou chrliacou lávu, cez ktorú vedie starý rozkolísaný mostík. Keď tieto úlohy splníte, tak sa vám zjaví krásna krajinka s cestičkou, po ktorej sa ľahko dostanete domov. Teraz sa už nemusíte báť, že na Vás budú útočiť zlí duchovia!  Dominika Kretíková, 6. C

Boli raz traja bratia, ktorým patrila celá Zem. Raz v noci za súmraku sa každému z nich sníval sen. Keď sa zobudili, prvý brat spravil to, čo sa mu snívalo. Zaplnil Zem rastlinami a pôdou. Druhý brat mal iný sen, takže stvoril živočíchy a tretí ľudí. Takto vznikol svet, ktorý si vytvorili traja bratia. Záhadou ostáva, kto stvoril ich? Keď traja bratia zomreli, zostal po nich len veľký smútok. Boli to bratia, o ktorých sa rozprávalo, že sú zázrační synovia Boha. Keďže ľudia boli majiteľmi rozumov, tak sa rozhodli, že na ich pamiatku urobia niečo veľkolepé. A tak postavili budovy, aby sa na nich nikdy nezabudlo. Sofia Šmiralová, 6.B

Jedného dňa v zimných časoch, keď ešte bol sneh, tak sa z jednej jaskyne ozývalo praskanie. To praskanie robilo vajíčko, nie hocijaké, ale bolo dračie. Vyliahol sa z neho malilinký dráčik, ktorý mal veľa podivných schopností. Keď vyrástol, tak nechŕlil oheň ako každý iný drak, ale z úst mu vychádzala dúha. Predtým než sa narodil, svet bol čiernobiely. Preto sa dráčik rozhodol, že zafarbí celú Zem, aby boli draky, ľudia a všetky pozemské tvory šťastné. Začal zemou, morami, slniečkom, ľuďmi a od tej chvíle bol celý svet nádherne farebný. Sofia Gáfriková, 6.B

Ľudia sa jedného dňa pozerali z okna a videli padajúci meteorit. Meteorit padal a padal, ľudia utekali do svojich domovov. Keď meteorit dopadol, neurobil žiadny hluk ani nehorel. Ľudia boli zhrození a nevedeli, čo sa deje. Onedlho z neho 13

vystúpila ružová bytosť. Volala sa Tamarka. Ľudia sa jej najprv báli, ale potom si ju obľúbili. Tamarka prišla zo zeme Energie. Ukázala ľuďom, čo všetko vie a aké má schopnosti. Ľudia si ju uctili a stala sa ich kráľovnou. Radila im a pomáhala. Nakoniec im založila novú zem. Volala sa Tamargoland. Ľudia od ich vládkyne dostali zvláštne schopnosti. A tak ich zem bola jedinečná. Z rôznych krajín sveta prichádzali ľudia a obdivovali, nielen ich krásnu vládkyňu, ale aj zem. Tamara Valentová, 6.B

Kedysi dávno všetky Kremnické vrchy žili spolu ako bratia. Ich matka Skalka udržiavala medzi nimi pokoj. Ale aj napriek tomu sa raz všetci pohádali. Starší brat Krahulec sa tak nahneval na svojho mladšieho brata, že ho preklial a povedal mu, že ho čaká šibenica. Mladší brat sa rozhodol od rodiny odísť. Valil sa dole kopcom smerom k Hronu. Za ním zostávala široká dolina. Keď uvidel Hron, zháčil sa a zastal. Neodvážil sa prekročiť rieku. Preto dodnes stojí kúsok od Hrona a ľudia ho volajú Šibeničný vrch. Matka Skalka však stále za ním plače a jej slzy stekajú dolu dolinou až do Hrona. Katka Kováčová, 6. B

Jeden kráľ sa raz vybral na výlet do prírody. Samozrejme, zobral si so sebou meč, aby sa v prípade nebezpečenstva mohol chrániť. Ako tak kráčal, zbadal čudesného tvora, ktorý sa podobal na dinosaura. Rozhodol sa, že naň zaútočí. Začala sa bitka, netrvala však dlho a kráľ netvora porazil. Netvor kráľovi trochu ublížil, a preto si postavil stan, založil oheň a prichystal si jedlo. Ako tak ležal, pozeral sa na nočnú oblohu s pocitom šťastia, že sa mu nič nestalo. Nikto si dodnes nevie vysvetliť, čo sa stalo, pretože sa zrazu z popod zeme vynorilo mesto a kráľ mu dal názov Žiar nad Hronom. Terézia Pepichová, 6.B

Básničky ku Dňu učiteľov Deň učiteľov sa v Slovenskej republike slávi ako spomienka na narodenie Jana Amosa Komenského (28.3. 1592) od roku 1955, ale v iných krajinách sveta si pedagógovia svoj deň pripomínajú 5. októbra.

Báseň pre našich učiteľov Deň učiteľov je už blízko, a ja som stále nízko. Sviatok oslavovať budeme, nejaký darček určite nájdeme. Nájdeme, či nenájdeme, ale sviatok oslávime. Šťastní, zdraví buďte, a na správnu trúbku trúbte! Natálka Pračková, 6. B Učiteľom Učitelia naši milí, boli ste pri nás v každej chvíli. Aj keď sa nám učiť nechce, s Vami sa nám učiť zachce. Veľmi nás Vy radi máte a jednotky nám s láskou dáte! Terka Pepichová, 6. B Pre p. uč. Adamovskú Už jej tvár zdobia mnohé vrásky, určite má i päťdesiat. Pred rokmi učila nás hlásky, počítať, kresliť, poznať krát. Dnes navštívili sme ju z lásky. K dobrým sa vracia každý rád. Vedela, kto má aké vlásky, začala všetkých menovať. 15

Dojalo nás to. Zas je milá, žiari z nej láska, teplo, sila. Každému z nás vždy poradí. Mnohé roky žila s nami, s deťmi, vo sviatok tešíme ju kvetmi, za všetku lásku, poklady. Martin Kýpeť, 6. B Učiteľom Pred tabuľou stojí práve, s úsmevom nás víta stále. Dávajú nám veľa cvičení, či už sú to diktáty alebo príklady. Úlohy nám rôzne dávajú, aj keď niektorí ich nemajú. Učitelia sa dlho nehnevajú a známky nám rozdávajú. Škoda, že to nie sú slávni ľudia, sú to iba učitelia. Marcus Mrva, 6. B Pre p. uč. Romera Pán učiteľ, keď je s nami na hodine, cítime sa s ním ako v rodine. Je ten najlepší učiteľ, ktorého táto škola mala, pretože je smiešny, vtipný, že by som mu šťastie dala. 5.A má šťastie, že ho má, lebo je ako drahokam. Teším sa na neho zas, lebo je najlepší skokan z nás. Keď je v našej triede, jeho slogan je vtipný, ale nikdy nie je chybný. Preto ho máme radi, lebo je ako mladý. Prisadne si k nám do lavice, hodí sa k nám ako pokrievka na hrniec. Viktória Barborová, 6. C 16

JAR Sviatky Už sa blížia sviatky jari, tešia sa veľkí i malí. Dievky zas len báť sa budú. Takáto je Veľká noc, tá má svoju čarovnú moc! Saška Balážová, 6. C

Jarné šťastíčko Keďže je to v mojej moci, vyšibem Vás do sýtosti! Malý zajko skáče od radosti, keď vám poviem k tomu pár drobností. Šibi ryby ešte vody troška bude z toho veľká polievačka. Veľká polievačka, dajte mi vajíčko a zaželajme si jarné šťastíčko! Natália Lacová, 6. B 17

Veľká noc Veľká noc je pred dverami a ja čakám za dverami. Hádam bude vajec dosť, lebo ma obleje chlapcov dosť. Korbáčov sa celkom bojím, ale dáko to vystojím. Oblievaná budem veľa aj tak sa teším, bude vody veľa. Tamarka Beňová, 6. C

MOJA VYSNÍVANÁ KNIŽNICA Nachádza sa v centre mesta. Je to veľká presklená budova a má kruhový tvar. Okolo nej sa nachádza malý parčík so stromami, kríkmi a kvetmi. V ňom nájdeme veľa drevených lavičiek, keby si chcel niekto čítať vonku. Keď vojdem do knižnice, uvidím v strede krásnu bielu fontánu. Ak sa pozriem hore, cez sklenenú strechu zbadám oblohu. Ak svieti slniečko, je tu veľmi príjemne. Steny sú jemne žlté, zelené a fialové. Všade, kam sa pozriem je veľa kníh. Tety ich úhľadne uložili na drevené poličky s rovnakými témami vedľa seba. Budova má tri poschodia, ktoré sú rozdelené podľa oddelení pre detičky, mládež a pre dospelých. Na každom poschodí je pripravené posedenie s vakmi, kreslami, stolíkmi a malými lampičkami. Malé deti si môžu s knihou ľahnúť na veľký pohodlný koberec. Pri posedeniach sú veľké akváriá s drobnými aj veľkými farebnými rybkami. Steny zdobia obrazy a obrázky, ktoré maľovali deti v škole alebo škôlke. Keď si chce niekto v knižnici požičať knihu, príde k veľkému stolu a opýta sa pani knihovníčky. Pani knihovníčka je veľmi milá. Ak je kniha požičaná, viem si ju prečítať na tablete alebo čítačke v elektronickej podobe. V mojej knižnici bývajú besedy so spisovateľmi a ilustrátormi. Pozývajú sem aj malých spisovateľov, ktorí ešte len začínajú písať. Majú tu svoj krúžok, rozprávajú sa a čítajú si, čo už napísali. Ivka Šureková, 6.A

,,Miestnosť bez kníh je ako telo bez duše“ Marcus Tullius Cicero Ako už všetci vedia, mám veľmi rada knihy. Ich vôňu.... ach tá vôňa novej knihy. Bez čítania by som sa cítila osamelá. Bez knihy je človek ako bez duše. Ale úplne najdôležitejšie na čítaní je priestor, kde čítate. Niekto číta v hluku, niekto musí byť sám. Ja viem čítať všade. No ak sa ma opýtate: ,,Aká je tvoja vysnívaná knižnica?“ Tak ja vám poviem, že knižnica je pre mňa to najlepšie miesto na život. Nepotrebujem nič, len veľkú priestrannú miestnosť. No ako ju zariadiť? Tak po prvé, musia tu byť veľké okná, lebo keď budem čítať, chcem vidieť prírodu. A keď už hovorím o prírode, moja knižnica bude na vidieku, nie v meste. Vráťme sa teda k tomu zariaďovaniu. V rohu pri okne bude veľké kreslo, takzvaný ,,ušiak“. V ňom musia byť veľké vankúše, farebné. Milujem farby. Pri kresle bude malá taburetka, na ktorú si pri čítaní alebo vymýšľaní nových príbehov vyložím nohy. Na každej strane miestnosti si viem predstaviť velikánske poličky. A v nich samé knihy. Ach, už len tá predstava sa mi páči. Na druhej strane v ďalšom rohu bude písací stôl, na ňom počítač a ďalšie knihy. Hmmm, stále rozprávam len o knihách, všimli ste si to? No ale medzi knihami a časom stráveným s kamarátmi a s rodinou musí ešte niečo byť. Čo poviete na domáce úlohy? Ja viem, väčšina ľudí nemá učenie v láske. Ale čo by sme bez neho robili? Ja sa učím celkom rada. A aby som nezabudla, pri dverách bude malá poličku venovaná mojej obľúbenej fantasy sérii Harry Potter. Budú tam všetky knihy, postavičky a vlastne všetko, čo súvisí s touto fantasy sériou. A keď je moje zariaďovanie hotové, tak môžeme vstúpiť cez moje nové dvere do úžasného sveta čítania. Emka Mindová, 6.A 21

Knižnica – oáza pokoja Moja vysnívaná knižnica by mala byť ekologická a na tichom mieste. Vyzerať by mala asi takto: Knižnica by mala byť postavená v prírode alebo na inom peknom mieste, aby mali čitatelia tiché prostredie na čítanie. Knižnica by mala byť postavená ako každá budova, ale pri dverách by mali byť drevené stĺpy. Strop by bol ako v Rokforte, zvnútra by sa dalo na ňom niečo premietať ako v našom planetáriu a zvonka by boli solárne panely. Malé okná by boli okrúhle a okná, ktoré by boli po bokoch, by slúžili na osvetlenie cez deň. V knižnici by bola časť s detektívkami, horormi a knihy s temným obsahom, ktoré by boli v časti kam by sa nedostalo veľa slnečného svetla. Za policami s týmito knihami by boli dlhé stoly so stoličkami, aby si niektorí mohli čítať pri slabšom svetle. V dosahu veľkých okien by boli knihy ako fantasy, detské, romány, cudzokrajné a encyklopédie. Medzi policami by boli sedačky, kreslá, taburetky a vankúše. Na prvom poschodí, ktoré by bolo dĺžkou len do polovice prízemia, by boli stoly s počítačmi a tlačiarne. Na toto poschodie by viedli schody ale aj presklený výťah. Na tomto poschodí by bola zasadačka ako v Žiarskej knižnici. Deti sa tu budú učiť o knižniciach alebo o spisovateľoch. Na prízemí by bol pultík, pri ktorom si ľudia požičajú knihy. Každý piatok by sa tu premietali filmy a pravidelný zákazníci by mali vstup zadarmo. Každá sekcia by bola ozdobená nálepkami podľa toho aké knihy by obsahovala. Napríklad v detskej sekcii by boli nálepky s postavičkami z detských kníh (medvedík Pu, Disney princezné,…). V sekcii s fantasy knihami by boli nálepky s drakmi, elfmi, postavami z Harrryho Pottera, Narnie, Pána prsteňov… Určitá sekcia by obsahovala komiksy, mangu, noviny a časopisy. Túto tému som si vybrala, lebo ja sama milujem knihy a knižnice. Mia Delor, 6.A 22

KNIŽNICA BUDÚCNOSTI Moja vysnívaná knižnica láme mýty o tradičných priestoroch. Je obrovská, s nespočetným množstvom kníh s futuristickým zameraním a scifi témami. Steny sú biele, zachytávajúce pohyblivé digitálne stvárnenie autorov a ich diel. Miestnosť osvetľujú UV fialové neóny v podobe žiariacich pásov po obvode celej miestnosti. Zo stropu visia kresielka pohojdávajúce sa v príjemnom vánku. Vzduchom sa šíri vôňa vanilky, škorice a citróna prelínajúca sa jemným jazmínom. Zem pokrýva mäkučký biely koberec s vysokým vlasom, s možnosťou sedenia na tulivakoch a vankúšoch. Pri výbere a hľadaní kníh čitatelia budú využívať prácu inteligentných robotov. Návštevníci k lepšej orientácii a prítomnosti kníh v knižnici môžu použiť digitálny panel na princípe tabletu. Na svoje prihlásenie a vstup do knižnice budú slúžiť ich biometrické znaky. Želala by som si, aby knižnica mala veľa priaznivcov, aby sa v nej dobre cítili a vždy sa do nej stále a stále vracali. Ninka Hrmová, 6.A

Moja vysnívaná knižnica Moju knižnicu si predstavujem ako veľkú miestnosť, ktorá bude svetlá, farebná a hlavne plná pekných kníh. Rozdelím si ju na dve časti. Jedna bude slúžiť na uloženie kníh. Tie si rozdelím najskôr na poéziu a prózu. Prózu si poukladám podľa žánrov, ďalej komiksy, náučné knihy, encyklopédie, slovníky, romány... Poéziu uložím abecedne podľa autorov. Druhú časť bude tvoriť čitáreň. Tam by som chcela mať veľké kreslo, pri ktorom bude z jednej strany stojatá lampa a z druhej príručný stolík. Naň si položím malé občerstvenie, lahodný nápoj a svoje miesto tam bude mať aj fotka mojich najbližších. Kreslo bude, samozrejme, polohovateľné, aby som si mohla vyložiť nohy a v pokoji čítať. V tejto čitárni bude aj písací stôl, na ktorom si budem robiť poznámky a výpisky z kníh. Steny by boli rôzne farebné a na najväčšej stene pri stole v čitárni bude nápis: „Myslím, že knihy, ktoré prečítame, keď sme mladí, v nás ostanú žiť navždy.“ Viktória Hariková, 6.A 24

Ideálna knižnica Poviem vám jednu veľmi dôležitú vec, v knižnici musia byť knihy. Knihy, v ktorých môžeš listovať, počuješ šuchot papiera a cítiš ich vôňu. V dnešnej ukrutne technologickej dobe sú knižní čitatelia veľmi vzácni. Knižnica by mala mať veľký výber kníh rôzneho zamerania. Od detských čitateľov, cez bláznivých pubertiakov, mysliteľov, a, samozrejme, aj dospelákov. Ideálnu knižnicu si predstavujem ako tiché miesto, kde ti nikto nevraví, čo si máš a nemáš vybrať. Dobré by bolo miesto priamo v knižnici, kde si pohodlne sadneš a zahĺbiš sa do príbehu...    Judith Hurtová, 6.C

266

Veľká noc v našej rodine Veľkonočné sviatky sú pre našu rodinu hlavne kresťanské sviatky. Začínajú sa Zeleným štvrtkom a Veľkým piatkom, pokračujú Bielou sobotou a Veľkonočnou nedeľou, končia Veľkonočným pondelkom. Veľkonočný pondelok je u nás veľmi veselý. Brat ma vyšibe ešte ráno a ocino mňa aj maminu hodí do vane. Keď sa vysušíme a oblečieme, ideme celá rodina na svätú omšu. Potom ocino, brat a starký idú šibať a ja, mamina a starká zostaneme doma a čakáme šibačov s pripravenými dobrotami. Všetci šibači ma riadne vyšibú a vyoblievajú, ale bratranci najviac. Keď sa šibačka skončí, prinesiem im veľkonočné balíčky, ktoré sme spolu s maminou pripravili. Takto u nás prebieha Veľká noc a veľkonočné sviatky. Mám ich veľmi rada. Simona Lepšíková, 5.C

Naše veľkonočné sviatky Tieto sviatky u nás začínajú Zeleným štvrtkom. Vtedy idem na svätú omšu, pri ktorej väčšinou p. farár umýva miništrantom nohy, tak ako umýval Kristus svojim apoštolom. Na druhý deň, Veľký piatok, máme prísny pôst. Nejeme žiadne mäsité jedlá až do soboty večera, keď prídeme domov z večernej omše – vigílie. V sobotu cez deň chystáme veľkonočné kraslice a robíme veľkonočnú výzdobu. V nedeľu pečieme koláče pre šibačov. Veľkonočný pondelok veľmi neobľubujem, pretože bývam veľmi mokrá od šibačov. Ja im zato dám na korbáč stužku, veľkonočnú kraslicu a ponúknem ich koláčmi a šunkou. Romana Mališová, 5.C 27

Svetový deň bez mobilu

Svetový deň bez mobilu je 6. februára. Tento deň vznikol vďaka iniciatíve francúzskeho Phila Marsoa, ktorý napísal ako prvý knihu o mobile - Tueur de portable sans mobil apparent. Svetový deň bez mobilu sme si tento rok pripomínali po sedemnástykrát. Prvýkrát sa tento deň oslavoval v roku 2001. Prvé roky bol tento deň populárny v štátoch Kanada, Španielsko, Francúzsko a Švédsko. Mobil nám síce uľahčuje život, no zasahuje nám do súkromného života, pretože mnohí z nás sú na mobiloch 24 hodín denne. V tento deň ide o to, aby ľudia vypli svoje mobilné zariadenia a sústredili sa na svoj súkromný život a osobné zdravie. Natália Rückschlossová, 8.B

Ako prežiť bez mobilu Mnohí to asi poznáme, nevieme prežiť deň bez mobilu. Existuje ale veľa vecí, nápadov, ako prežiť aj týždeň bez mobilu. Keď chcete ísť na mobil, tak choďte radšej von alebo ak si dievča, tak niečo uvar. Namiesto hrania hier na mobile sa zahraj spoločenskú hru. Keď príde kamarát alebo kamarátka, tak sa nehrajte na mobiloch, ale sa spolu rozprávajte, choďte na prechádzku. Namiesto ťukania do mobilov si niečo prečítajte. Okrem mobilu existuje aj televízia. Môžeš si počítať príklady z matematiky. Kresli si zvieratá ľudí, postavy z kreslených seriálov ako napríklad Spongebob... Ak máte doma zvieratko, tak sa s ním pohrajte. A keď si už toto všetko spravil, tak skoč stokrát cez švihadlo, ver mi, budeš potom unavený a rýchlo zaspíš. Ešte stále sa nudíš? Nauč sa všetky hlavné mestá štátov Európy, daj si do úst všetky žuvačky z balíka a sprav obrovskú bublinu, píš si denník, zapni si rádio a spievaj všetky pesničky, kým ťa to neprestane baviť. Tieto nápady ťa budú baviť, hlavne tie posledné. Ja som tie posledné skúšal všetky, je to zábava. Ivan Rafaelis, 6.A

Zima a jar (úryvok z umeleckého opisu) Zo striech domov visia strieborné cencúle, ktoré deťom pripomínajú lízanky, preto si vždy na nich pochutia. Chlapci, tí beťári, oblizujú kovové stĺpiky a skúšajú, či sa im na ne neprilepí jazyk. Zimný maliar kreslí na okná mrazivé obrázky. Všetci sú zababušení ako cibule, majú červené nosy ako šašovia z cirkusu. Šantivá zima rozveselí nejedného smutného človeka. Tá zima vie slušne čarovať. Pomaly, ale isto, sa o chvíľu čarovný lesklý sniežik začne topiť a zima odovzdá žezlo krásnej jari. Tá premení mŕtvu, studenú krajinu na čarovný, spievajúci raj. Kvietky začnú kvitnúť a lesné víly prebudia spinkajúce zvieratká a oznámia im tú radostnú správu, že sa zima pominula. Celá krajina bude voňať sladučkou medovou vôňou. Emma Žiaková, 7.C

Zima (umelecký opis) Na zem padá biela pokrývka sťa cukor na koláč. Deti vonku snehuliakov obliekajú a starkí pre nich koláče chystajú. Jazerá sú zamrznuté ako ľad v chladničke. Niekto niekoho zguľuje a iný v byte maľuje. Kapor pláva vo vani ako ľudia na plavárni. Klzký ľad je na chodníku a kapor je na stolíku. Otvoril som okno ráno, ovalil ma zimný vánok. Remeselník mráz, ktorý okrem toho, že ukul krásne ľadové meče v podobe cencúľov, znehybnil všetku vodu do priehľadného studeného zrkadla. V ňom sa odrážajú ochabnuté konáre neraz končiace pod snehom. V zime nesmú chýbať ani snehuliaci, mnohokrát sú rôznym deťom priateľmi. Koncom februára sa však ľadové kráľovstvo zmení na uplakanú krajinu. Všetko má svoj koniec, a tak sa aj ľadové meče raz roztopia. Ubolené konáre, ktoré statočne držali bielu perinu, si vydýchnu. Zvieratá budú mať čo jesť. Prichádza jar, zima už končí svoje kraľovanie. Vladimír Barniak, 7.C 33

AKO SA NEDAŤ OKÚPAŤ NA VEĽKÚ NOC  Budem spať do obeda, kým všetci neodídu spred dverí.  Skryjem sa pod posteľ a počkám tam.  Oblejem sa vodou a poviem, že som už mokrá.  V ten deň odídem z domu a vrátim sa až na druhý.  Poviem, že v byte nemôže byť mokro.  Zamknem a počkám, kým odídu.  Zaplatím im viac, ak mi sľúbia, že ma neoblejú.  Budem pred nimi utekať, ako mi nohy budú stačiť.  Poviem im, že sa nám pokazili dvere a nemôžem ich otvoriť.  Oznámim kamarátom, že sa ideme odsťahovať do druhého mesta, takže ma nenájdu doma.  Napíšem im správu, že som na sústredení mimo mesta.  Budem sa tváriť, že som veľmi chorá. Dám si šatku na krk a budem kašlať.  Naplním si vodné balóny a budem ich ohadzovať, kým neodídu.  Poviem im, že pre nich nič nemám, nech sa nenamáhajú.  Dám nad dvere vedro s vodou, a keď im otvorím dvere, tak to na nich spadne.  Budem sa uhýbať všetkými smermi ako na vybíjanej, kým sa im neminie voda a druhú im už neponúknem.  Dám si pršiplášť.  Pôjdem s rodičmi skoro ráno na výlet a vrátime sa až večer. Ivka Šureková, 6.A 34

Ako sa vyhnúť polievačke na Veľkú noc  Ak máš veľkú skriňu, tak sa do nej postav, skry sa pod veci a popros rodičov, aby povedali oblievačom, že si u nejakej kamarátky.  Zamkni sa v kúpeľni.  Daj si plavky, na ne uterák, pofŕkaj sa vodou a povedz, že polievači majú smolu, lebo si sa už sprchovala.  Schovaj sa pod posteľ a daj si cez seba deku.  Zožeň si plyšáka v tvojej veľkosti, vyber z neho plyš a schovaj sa v ňom!  Zahraj sa na Harryho Potera a zamkni sa pod schody!  Pokús sa dostať na ministerstvo mágie.  Ak máte drevenú alebo plávajúcu podlahu, tak si na ňu sadni a nevychádzaj z miestnosti.  Skús sa s oblievačmi dohodnúť, aby ťa tento rok neobliali, za to ten budúci rok ťa budú môcť obliať dvakrát.  Vypar sa niekam veľmi ďaleko!  Martinka Pružinská, 6.C

Ako som sa nechcela dať okúpať Poviem vám ako som sa takmer ochránila minulý rok pred mojimi kúpačmi. Zaobstarala som si parádnu výstroj, aby ľadová voda nemala šancu dostať sa na mňa. Moja výstroj pozostávala z plávacej čiapky, potápačských okuliarov, z ocinovho trička, mala som na sebe dvoje nohavíc, dvoje ponožiek a len tak pre istotu som mala aj vodnú pištoľ. Vo veľkonočné ráno som skoro vstala, aby som bola stále v strehu. Celý deň som sa schovávala v rôznych skriniach, až kým neprišli moji bratranci. Vedela som, že ma oblejú, tak som sa skryla za skriňu, ale ešte predtým som dala na dvere rôzne veci ako stôl, matrac, aby sa nemohli dostať do mojej izby. Samozrejme, moja šanca byť suchá, bola aj tak veľmi malá. Moji bratranci sa aj tak dostali do mojej izby aj napriek tomu, že som po nich začala hádzať veci, tak ma nakoniec obliali. Aj keď to bolo strašné, moji bratranci sú skvelí a mám ich všetkých jedenástich rada. 

Viktória Barborová, 6.C 35

Čo šepká les? Kedysi dávno-pradávno, keď ešte žili dinosaury, mamuty a kvety merali 30 metrov. Všade bolo počuť nádherný vtáčí štebot a všade bol pokoj. Teraz naopak, všade sú autá a moderná hlučná technika. Ak chcete nájsť ticho, ešte stále viem o jednom mieste, kde to stále platí. Takým miestom je les. Je v ňom krásna zelená tráva, vtáčiky počuť spievať, zvieratá tam papajú a stromy rozvoniavajú. Podľa mňa je to super miesto na to, aby ste šli na huby alebo si v ňom len tak krásne oddýchli. Dominika Kretíková, 6.C

Čo šepká les? Jedného dňa chlapec menom Fero našiel les, ale nie hocijaký les. Bol nádherný, bolo v ňom počuť veľa zvierat, stromov, jaskýň, no pozoruhodné bolo, odkiaľ sa vzali všetky záhadné veci. Ako sa Fero prechádzal po lese, započul tečúcu vodu ako mu hovorí: „Choď preč, všetko tu zničíš!“ Čudoval sa a snažil sa ďalej počúvať les. Zrazu sa otočil a neveril vlastným ušiam a ani očiam, sám seba sa pýtal, či je šialenec alebo to bola skutočnosť. Zbadal hovoriace zviera, ktoré mu nahováralo, že ľudia sú zlé stvorenia, pretože znečisťujú prírodu. Fero tomu stále nerozumel. Poobzeral sa okolo seba, počúval ako vtáčiky štebotajú, no po nejakom čase nastalo veľké ticho. Z diaľky sa objavilo losie stádo s losicou, ktorá očakávala mláďa. Keď sa narodilo, tak príroda nebola nikdy tak krásna ako v tej chvíli. Už celé stáročia takto funguje príroda, ale Fero sa zamýšľal, ako prežíva zimu. Každý živočích má svoj vlastný spôsob prežitia. Fero v tom pochopil, že príroda je vzácna a čo mu les chcel naznačiť. Musíme si prírodu vážiť, lebo je len jedna, nesmieme ju znečisťovať, ničiť a zvieratá zabíjať. Nemôžeme ničiť domovy zvieratiek, pretože aj k nám keby sa niekto takto správal, určite by sa nám to nepáčilo.

Viktória Barborová, 6. C

Čo šepká les? Pred dávnymi časmi, keď Zem ešte ani len netušila, že po nej budú chodiť ľudia a ich kovové monštrá, ktoré nazývame autá, bola tu krásna príroda. V tej dobe všetky miesta na svete prekypovali životom. Boli tu bujné lesy, zradné džungle, šíre planiny a vždy zelené lúky. Je však pravda, že miestami tu boli púšte či suché stepi, ale i tam žili rôzne tvory. Dnes sa už s istotou nedozvieme, či je pravda, že tu kedysi žili nadprirodzené bytosti ako napríklad jednorožce, víly, škriatkovia a draci. Ak sa pôjdete prejsť do lesa a započujete ten nezrozumiteľný hlások, budete vedieť, že to šepká les. Síce mu nebudete rozumieť, ale keď sa okolo seba poobzeráte, pochopíte, čo vám chcel ten hlások povedať. Šepká ako sme zničili prírodu... Tak ju dnes zachráňme, predtým než ju znova zničíme! Martina Pružinská, 6.C Čo šepká les? Po špičkách, po zelenom machu vkrádam sa do lesa. Sem-tam pukne suchá halúzka. Všetko je ako v rozprávke. Slnečné lúče prenikli pomedzi stromy a zasvietili na pavučinu, ktorú utkal pavúk od halúzky po halúzku. Svätojánska muška si to namierila rovno ku krásnej vypletenej sieti. Stojím ako soľný stĺp a užívam si to ticho, tú nádheru lesa, čvirikanie vtáčikov. Všade počuť ich spev. Niekde v lese zahúkala sova. „Hú, hú, hú.“ Tento zvuk zobudil veveričky, čo spali v útrobách starej jedle. Z hniezda začali vypadávať šišky. „Cup, cup, cup.“ Jedna, druhá, tretia... Zatváram oči a vychutnávam si tú úžasnú rozprávku a počúvam, čo šepká les... Čo šepká les? To nikto nevie. Každý máme inú predstavu. Ale čo je skutočnosť? Ja si myslím, že les nás svojím šumom volá k sebe. Jeho dušou sú stromy a zvieratá. Keď stromy vypílime alebo nebudeme dodržiavať pravidlá správania sa v lese, les svoju dušu stratí. Preto by sme zbytočne nemali zakladať ohne alebo ničiť prírodu. Nemali by sme zbytočne míňať papier. Les nám totiž dáva to najcennejšie na svete, seba samého. Preto sa snažím zachrániť les, aby nestratil svoju dušu. Podajme preto aj my lesu svoju ruku. Mám veľmi rád prírodu. Často sa chodím prechádzať do lesa. Pôsobí na mňa veľmi upokojujúco. V lete rád zbieram huby a lesné plody. Niekedy som zazrel aj malú veveričku, myšku aj srnku. Taktiež pozorujem aj rôzne vtáky. Najčastejšie vidím dravce. Zaujímavé je pozorovať ďatľa ako ošetruje stromy. Lesy majú pre človeka čoraz väčší význam. Pôsobia na klímu, čistotu ovzdušia, čistotu a kolobeh vody v prírode. Preto ich musíme chrániť.

Maroš Lumnitzer, 5.A 37

Báseň o láske Jedno slovo milujem ťa, dáva najavo, že chcem ťa. Bez teba si neviem môj život ani predstaviť, musel by sa iba zastaviť. Keď ťa niekde zrazu stretnem, celá sa od radosti chvejem. Keď uvidím tie oči krásne, hneď sa mi chce o nich písať básne. Dúfam, že to cítiš rovnako, aj keď to nie je vidno na ako. Verím v to, že sa naše cesty raz spoja, a budeme šťastní - ty aj ja. Natália Rückschlossová, 8.B

Ekotopfilm mojimi očami Ľudia, ktorí tento film prezentujú, chodia po celom Slovensku a ukazujú filmy žiakom, aby sme si uvedomili, že životné prostredie je pre nás veľmi dôležité a mali by sme si ho chrániť. Tým, že znečisťujeme životné prostredie, ktoré nie je veľmi dôležité len pre zvieratá, ale aj pre nás, ubližujme aj samým sebe, zvieratám, prírode, ktorá je pre nás snáď najdôležitejšia. Najviac ľúto mi bolo ako dávajú ľudia korytnačky do malých uzavretých terárií. Dozvedela som sa, že korytnačky sú na tomto svete niekoľko miliónov rokov a vedia si poradiť samy, bez pomoci ľudí, nepotrebujú nás. Ony sa učia už od mala loviť, ale keď ich ľudia zavrú do terária, nemajú sa to ako naučiť. Potravu dostávajú v presný čas, a keď sú už dostatočne zrelé na to, aby sa o seba postarali, tak ich vypustia do mora. Tým korytnačkám len ublížia, nevedia si samostatne uloviť potravu, lebo sa to nenaučili. Veľmi sa mi páčil ešte filmík o palmovom lese, kde bolo stovky paliem. Jeden chalan dostal nápad spraviť z tých paliem jednoduchý a stručný nápis SOS – Save our souls. V preklade to znamená - zachráňte nám duše alebo životy. Ide o to, aby sme prírodu chránili, triedili odpad. Myslím a dúfam, že sme si zobrali z filmu príklad a aspoň trošku sme sa nad sebou zamysleli. Dajana Mary Aydin, 8.B

Ekotopfilm Vo štvrtok sme sa zúčastnili na Ekotopfilme, ktorý sa konal v MskC. Privítal nás pán, ktorý nám povedal, prečo je dôležité recyklovať a dodal ešte pár zaujímavostí. Potom nám pustil niekoľko zaujímavých filmov. Prvý bol o vyvíjaní sa korytnačiek a ako je dôležité, aby boli pláže a moria čistá. Ďalší kratší film bol o pánovi, ktorý miluje prírodu a vysadil v nej vlastný les. Tento les chodia navštevovať ľudia aj z iných štátov a tento pán sa oň s radosťou stará. Vo filme hovoril aj o tom, ako rozumie a komunikuje s prírodou.

Zaraď odpadky do správneho koša

ODPADKY

RECYKLOVAŤ

Ďalšie filmy boli o znečistených moriach, lesoch a všeobecne o prírode, že by sme sa o ňu mali starať, pretože je pre nás veľmi dôležitá. Nakoniec sme mali prednášku o motýľoch s entomologičkou. Povedala nám mnoho zaujímavostí a nakoniec sme mali menší kvíz. Na záver nám pán poďakoval za pozornosť a išli sme naspäť do školy. Natália Rückschlossová, 8.B

NAŠE KNIŽNÉ TIPY Kniha strát a nálezov Pre mňa je ideálna Kniha strát a nálezov. Je to kniha, v ktorej sú tajomstvá, záhady a zvláštne staré domy. Napísala ju Lucy Foleyová, ktorá pochádza zo Sussexu. Je to mladá spisovateľka, ktorá rada cestuje a všetky jej vysnené miesta, ktoré by rada navštívila, sú opísané v knihe. Kniha strát a nálezov obsahuje trochu romantiky, pretože Kate Darlingová, hlavná postava, sa pri cestovaní zamiluje. Ako to už však býva, aj v jej živote nastanú komplikácie, ktoré sa pokúsi hrdinka vyriešiť. Musí sa vyrovnať so smrťou svojej mamy. Kate si uvedomí, že sa nemôže stále skrývať pred svetom v starom dome. Jedného dňa objaví stránku rodinnej histórie a do rúk sa jej dostane kresba ženy, ktorá sa veľmi podobá na jej mamu, lenže nevie, kto ju namaľoval. Tak sa Kate vydá na cesty hľadať odpovede na jej otázky. Kto to môže byť? Kto nakreslil ten portrét, z ktorého stále vyžaruje energia a láska? Túto knihu odporúčam všetkým dievčatám, ktoré majú rady čítanie, tajomstvá, romantiku a históriu. Sofia Šmiralová, 6.B

Tom Gates: Môj geniálny svet Mám veľmi rada túto knižku, je veselá, milá a nájdeš sa v nej určite aj ty ako typ človeka. Podľa mňa zabaví aj deviataka (aspoň môjho bratranca zaujala). Hlavný hrdina, Tom Gates chodí do 5. triedy, má 167 cm a má čierne vlasy. V triede má spolužiaka, ktorý mu stále robí zle, volá sa Marcus Meldrew. V jeho triede je aj jedno nádherné dievča Amy, ktoré je aspoň múdre a pekné, inak by ju určite nechcel. Derekova triedna učiteľka je prísna a strašne škaredá a volá sa pani Fúzyngtonová, ktorá má fúzy, na ktoré nie je ľahké sa nepozerať. Keď sa na Toma začnú cez hodinu pozerať učitelia, tak si začne maľovať do zošita príšerky. Má aj vlastnú rockovú skupinu. Je síce ešte veľmi veľa kníh, čo som neprečítala. Ale hlavné je na čítaní, aby ťa bavilo! Sofia Gáfriková, 6.B

Francesca Simon: Pomsta grázlika Gaba Táto kniha poteší všetkých, ktorí majú radi humor a detské neplechy. Gabovi rodičia kúpili nový počítač. Rodičia mu zakázali sa ňom hrať, mohol sa na ňom iba vzdelávať. Gabo sa hneval, že sa na ňom nemôže hrať. Zúril a šiel do izby. Keď boli všetci členovia rodiny vo svojich izbách, Gabo sa prikradol k počítaču. Zmenil práce rodičov a bratov sloh. Zadal heslo smradľavé ponožky a vypol počítač. Na druhý deň si ho nevedeli rodičia zapnúť, a tak sa Gabo ponúkol, že im vytlačí práce. Keďže sa všetci ponáhľali, nevšimli si, že tam majú popísané bludy. Ak chcete zistiť, čo sa potom stalo, určite si prečítajte túto knihu. Odporúčam túto knihu, lebo vie pobaviť. Marcus Mrva, 6.B

Zuzana Štelbaská: Experiment so Sofiou Túto knihu vám odporúčam si prečítať, lebo je poučná, vtipná a určite zaujme každého. Bolo raz jedno dievča Sofia, ktoré malo sestru Ninu. Jej rodičia boli rozvedení. Sofia mala veľmi rada šach a chodila aj do klubu šachistov. Sofia bola milá, pekná, hanblivá a tichá. Veľmi sa bála, že prehrá zápas so svojou najlepšou kamarátkou Edkou. Pri jazde na bicykli do nej narazila mucha, ktorej dala meno Bzu a schovala si ju do zápalkovej škatule. Kŕmila ju a starala sa o ňu. Mucha chodila so Sofiou na všetky zápasy a našepkávala jej, čo má robiť. Nakoniec si Sofia uvedomila, že môže poraziť hocikoho, koho chce. Treba si len veriť. Ak chcete vedieť, ako sa príbeh ďalej vyvíjal, určite si prečítajte túto knihu. Sarah Hajdinová, 6.B

Fánky na plechu Ingrediencie 40 dkg hladkej múky 1 kus Hery 1 kus kyslej smotany 1 kus žĺtku štipka soli Postup Všetky ingrediencie zmiešame. Cesto je trochu lepkavé, ale to je v poriadku. Pomúčenú hrudu cesta zabalíme do fólie odložíme do chladničky na celú noc. Na druhý deň cesto rozdelíme na 2 polovice. Každú časť rozvaľkáme na pomúčenej doske na cca 4-5 mm hrubé cesto a pokrájame na štvorce, každý štvorec v strede narežeme. Štvorce poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a posypeme vanilkovým cukrom (áno, dobre čítate, cukrujeme ešte pred pečením:)) Rúru rozohrejeme na 180 °C, no keď dáme fánky piecť, zapneme ventilátor v rúre a teplotu stiahneme na 150 °C. Doba pečenia je 25-30 minút. Po upečení môžete ešte posypať fánky práškovým cukrom. Bianka Hrivňáková, 8.B Vymaľuj - ak bude výsledok: 5 - 10 hnedá 11 – 15 zelená 16 – 20 žltá 21 – 25 červená 16 – 30 modrá 31 – 35 ružová 45

Workshop Miroslava Regitka Vo štvrtok 4. februára sme sa zúčastnili tvorivej dielne s Miroslavom Regitkom. Žiakov vybrala pani učiteľka Dominika Dodeková. Odohrávalo sa to v Pohronskom osvetovom stredisku v Žiari nad Hronom. Zišli sme sa tam tri školy. Usadili sme sa. Miroslav Regitko nás privítal a porozprával nám, ako začínal s výtvarníctvom. Narodil sa v Šali. Začínal ako my, chodil do ľudovej školy umenia, ale veľmi ho to tam nebavilo. Rád kreslil ilustrácie z knižiek a komiksy. Rozprával nám, že v tejto dobe nie je ťažké byť maliarom, nepotrebujete na to ani vysokú školu, ak máte talent. Strednú školu mal učňovku. Pracoval ako strojár a vychovávateľ na učilišti. Dal si aj prihlášku na vysokú umeleckú školu, kde ho prijali. Ilustroval časopis Fifík aj Volnik. Ilustroval mnoho obrázkov do kníh Gabriely Futovej. Spolu nakreslil vyše 3 000 obrázkov. Ilustroval už stovky kníh. Nakreslil aj Šalianskeho Maťka. Je ilustrátor detskej literatúry a karikaturista. Pracuje doma, ráno sa zobudí a ide hneď tvoriť. Nie je zamestnaný nikde inde. Jeho obľúbený autor je A. Brunovský, ale aj iní výtvarníci. Jeho obľúbení hrdinovia sú Rýchle šípy a Jožinko. Mal veľmi rád časopis Kamarát.

Frederika Dirnbachová, 8.B

Keď nám dorozprával ako začínal, tak sme začali kresliť. Mohli sme kresliť škriatka alebo ježibabu. Ja som kreslila škriatka. Ku každému z nás chodil a niekomu aj niečo dokreslil. Atmosféra tam bola veľmi príjemná a mne sa tam veľmi páčilo. V predsieni mal aj výstavu svojich prác, ktoré boli veľmi pekné, napr. karikatúry známych osobností. Odporúčam vám ju navštíviť. Karin Rückschlossová, 8.B

Baja Grigláková, 9.A

VTIPY „Aký je rozdiel medzi príšerou a koláčom?“ „Nemám tušenie.“ „No teba by som teda na nákup neposlal.“ Kostra sa pýta ženy: „Myslíš, že už mám konečne prestať s tou diétou?“ „Pán učiteľ, čo je to? Je to zelené, má to žlté škvrny, osem nôh a vyzerá to jedovato?“ „Odkiaľ to mám vedieť?“ „No, práve vám to totiž lezie po golieri.“ Teta Gunduľa zvoní pri vchodových dverách. Otvorí malá Marienka a vraví: „Prepáčte, ale mamička nie je doma.“ „A tvoj ocko?“ „Ten sa schoval tiež!“ Chlapec vtrhne do drogérie. „Rýchlo, rýchlo, moja staršia sestra si sadla do mraveniska!“ „Chceš liečivú masť?“ „Nie, film do môjho fotoaparátu!“ Ako zistíte, že má blondínka dobrý zrak? Nosí okuliare bez skiel. Viete prečo blondínka nemôže mať obedovú prestávku? Pretože by ju museli znova zaškoliť! Viete, čo urobí blondínka, keď si ide kúpiť banány? Opýta sa, kde je skúšobná kabínka. Martin Kýpeť, 6.B 48

Otestuj sa z literatúry (7. ročník) 1. Dielo Jána Babaríka 2. Básnický prívlastok

3. Jozef Gragor-........

4. ...... Košková

5. Problém medzi ľuďmi

6. ...... svorka

7. Štvrtá časť vnútornej kompozície diela 8. Hlavná postava z diela O medailách

6. 7. 8.

a pomaranči Matúš Švec, 7.C