gourmet
nový čaj
od starého majstra
Jeruzalemská ulica v Prahe skrýva poklad pre gurmánov. Naprázdno určite neodídu lovci nevšedných zážitkov ani náročný požívačník. A duše viac étericky orientované sa sladko utopia v nebeskej slasti. Nehovoriac už o profesionálnych pôžitkároch, ktorí cielene hľadajú nové a nevšedné chuťové zážitky. Všetkým zaplesá nielen srdce, ale aj chuťové bunky. Odporúčanú čajovňu sme hľadali tak dlho, až sme rezignovane chceli vstúpiť do aspoň akejkoľvek tuctovej – trochu kobercovej kultúry, trochu etna aj ezoteriky, vôňa vodnej fajky a mix obrázkov rôzneho pôvodu a kv ality. Ale našťastie som sa obzrela a prekvapene zistila, že presne oproti je ďalšia čajovňa. Dokonca tá hľadaná. Natešene sme vstúpili, že si tak na hodinku dve posedíme pri dobrom čajíku. Milovníci tvrdšieho „pitiva“ môžu krútiť očami aj nosom, ale ak sa nechajú nahovoriť na koštovku, oči im pôjdu už len stĺpkom. Keď vstúpite do bývalého pochybného arabského baru (!) neďaleko židovskej synagógy (!), neuveríte vlastným očiam. Už prvý pohľad vás privedie do iného sveta. Neveriacky sa rozhliadnete, tak ako ja. Takže, keď sme vstúpili, ocitli sme sa v harmonickom priestore. A to nad pohostinstvami inak dosť krčím nosom. No tu som sa dokonca ani nečudovala, že je to „také pekné“. Obzerali sme sa a pohľadom hľadali najvhodnejšie miesto na sedenie. Najprv som si nevedela vybrať, ale nakoniec sme sa usadili za stolíkom pri okne. Atmosféra bola viac než priateľská. Bola pohodlná ako doma na gauči, ale žiadne pohovky tam neboli. Celá miestnosť bola zariadená v luxusnom koloniálnom štýle. Mix európskej a východnej kultúry s nádychom histórie. Nič násilné ani prehnane pompézne. Naopak, zariadené s mimoriadnym citom pre detail a eleganciu. Popritom som si stihla všimnúť skupinku už popíjajúcich mladých mužov, ktorým sa venoval sám majiteľ. Hneď bol aj pri našom stole a pýtal sa, akú máme náladu. Áno, čítate správne. Okrem nálady ho zaujímalo aj čo máme radi. Na základe toho nám potom ponúkol čaje, ktoré by vyhovovali našej momentálnej konštelácii. Mali sme na výber viac variantov, chuťových a cenovo náročných. Čo je mimoriadne sympatické, môžete sa slobodne rozhodnúť podľa vašich možností. A nezaplatiteľný je hlavne pocit, že sa vás nikto nesnaží podfúknuť a netlačí vám kaleráby, len aby zaonačil cenu. Keď sme si vybrali, Pán Majiteľ odbehol a ja som trochu podrobnejšie preskúmala ďalšie sedenia. Dostala som chuť presunúť sa o jeden stôl ďalej na priestranné sofa. Ale než som sa tam dostala, oči sa mi zatúlali ešte do inej časti priestoru. No a to sme už pobehovali hore dolu po celej miestnosti a obzerali si zariadenie, rôzne kanvičky, stoličky, obrázky aj závesy. Nazreli sme aj do ďalšej miestnosti. Tá bola celá v ázijskom štýle. To k nám už mieril majiteľ čajovne a niesol pár dóz s čajmi na ovoňanie, aby sme si vybrali ten pravý. Pri ovoniavaní sa rozprúdil rozhovor o čaji a samotnej čajovni. Tak nás zapálený „čajovník“ previedol po svojom kráľovstve a predviedol najexkluzívnejšie čaje a príslušenstvo. Dostali sme sa k vitrínke s množstvom ďalších krásnych yixingských kanvičiek. A to som ešte netušila, že aj vzácnych, starých a na môj úžas aj viac než
202
Inspire magazine
dosť drahých. Úžas z dôvodu, že majiteľ v nich bežne servíruje čaj svojim zákazníkom. Nechal nás poobzerať si ich aj ohmatať, pritom o nich rozprával zaujímavé fakty. Nakoniec nás pozval k špeciálne skonštruovanému stolíku zo samorastu. Doniesol nám dva druhy čaju a ukázal nám jednoduchý čajový obrad. Sedel s nami pri nízkom stolíku a debatovali sme o Číne, čajoch, histórii. Aj keď odbiehal k ďalším zákazníkom a venoval sa im s takou istou pozornosťou ako nám, mali sme pocit, že sme tam len my. Popíjali sme svoje čaje, vychutnávali chuť a atmosféru. Zabudli sme aj na čas a ďalšie plány s večerom. „Pán čajovník“ zanietene rozprával o svojich nápadoch a filozofii pozdvihnúť čajovú kultúru v stredoeurópskych končinách. Pozreli sme si pripravované nápojové menu, ktoré chystal do tlače. A že to nie je len suchá textová ponuka, sme už ani nepochybovali. Každý čaj bol doplnený grafikou a haikom, ktoré, pochopiteľne, vytvoril on sám. Takto prešlo zopár hodín v príjemnom a inšpirujúcom prostredí a my sme skonštatovali, a to ochotne, že rušíme svoje ďalšie plány na večer. Predsa sa nebudeme ponáhľať do normálneho sveta. Radšej sme sa nechali vtiahnuť do prostredia, ktoré ponúka harmóniu, uvoľnenie a aj trochu exotiky. Objavil sa majiteľov priateľ, a tak sme boli pozvaní na ďalšiu ochutnávku. Tentoraz veľmi špeciálnu, za čajovým barom (!). Nie je to preklep. Ale musím podotknúť, že aj ten je výmysel majiteľa. Tvorí ho rohová stena s poličkami, kde sú naukladané rôzne čaje. Celý pult je rafinovane vysvietený bodovými svetlami. Pod pultom, na ktorom sa to všetko tvorí a mieša, tróni zopár fliaš kvalitného alkoholu. Teraz sú asi v rozpakoch ortodoxní „čajičkári“ aj prívrženci hroznového a tvrdšieho trúnku. My sme boli zvedaví, a preto sme neodmietli, veď kto by si nechal ujsť takú lákavú a hlavne tajomnú ponuku. Pu-ehr a ďalší, raritnejší tmavý čaj miešaný s portským, pomarančovým likérom a ešte ďalšími asi piatimi fajnovými alkoholmi. Bolo to priam alchymistické dielo. Pán „čajovník“ prilieval rôzne prísady, miešal a chutnal, až usúdil, že namiešal dokonalú harmóniu chutí, ktorú ponalieval do krásnych čajových misiek. Bolo to výborné, chute a vône čajov a kvalitného alkoholu sa dokonale zmiešali. Som si istá, že tento nápoj by očaril rovnako vinárov aj milovníkov čaju. Odporúčam vyskúšať zvlášť náročným gurmánom a lovcom chuťových zážitkov. Náš hostiteľ však neprestával miešať ďalšie varianty. Tak sme zažívali asi hodinové chuťové orgie. A nakoniec nás majiteľ presvedčil na výborné víno. Takže večer sme zakončili ešte ďalším trojhodinovým popíjaním kvalitného bieleho a rozhovorom o skákaní s padákom. Niekedy okolo druhej nadránom, keď sa nám už chcelo neúprosne spať, sme sa začali chystať domov. Ale to sme ešte medzi dverami stihli popozerať fotky postupnej rekonštrukcie a zariaďovania celej neotéky, samozrejme, nechýbali rôzne obskúrne historky s tým spojené. Tak sa nám ani nechcelo veriť, že je možná až taká premena prostredia. Lebo celá čajovňa nie je len o nábytku, doplnkoch, závesoch a kobercoch. Je o samotnej atmosfére. Suma sumárum sme v Čajovni u starého mistra strávili neuveriteľných osem hodín. Neveriacky krútite hlavami? Aj ja by som krútila, keby som nezažila. text a ilustrácia Jana Milatová