Šk. časopis Lastovička 2/2012-13 by Karol Rácz

Po stopách dejín 2012/13

Šk. e-časopis Lastovička

2/2012-13

Grantový vzdelávací projekt PO STOPÁCH DEJÍN

Po stopách dejín 2012/13

Informačná publikácia Grantový vzdelávací projekt Po stopách dejín 2012/13

Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok (metodický materiál)

Mgr. Karol Rácz Mgr. Ivana Tabajová ZŠ s MŠ Hradná 342 Liptovský Hrádok

Po stopách dejín 2012/13

Obsah Zoznam ilustrácií Úvod 1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok) 2 Rytier magister Donč 2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou 3 Magna Via 3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta 4 Valentín Balaša (1554 - 1594) 4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik 5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629) 5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov 6 Osud hradu v neskoršom období 6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia 7 Dagmar Machová 7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu a charakter hradu Zoznam bibliografických odkazov Prílohy

Po stopách dejín 2012/13

Zoznam ilustrácií Obrázok 1 - erb župana Donča Obrázok 2 - dobová rytina hradu Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert Obrázok 4 - obchodná výprava po ceste Magna Via Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk Obrázok 7 - Peter Parléř, brat Pavla Parléřa Obrázok 8 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu Obrázok 9 - dnešná podoba hradného komplexu Obrázok 10 - Matúš Čák Trenčiansky Obrázok 11 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308) Obrázok 12 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312 Obrázok 13 - rytier magister Donč Obrázok 14 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen Obrázok 15 - Žigmund Luxemburský, uhorský a český kráľ, rímsky cisár Obrázok 16 - husitské boje Obrázok 17 - označenie Magny Vie Obrázok 18 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska Obrázok 21 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova Obrázok 22, 23 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu Obrázok 24 - uhorský kráľ Belo IV. Obrázok 25 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi Obrázok 26 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa Obrázok 27 - Valentín Balaša, maď. Bálint Balassi Obrázok 28 - dielo V. Balašu písané v originálnom maďarskom jazyku

Po stopách dejín 2012/13 Obrázok 29, 30 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu Obrázok 31 - erb rodiny Zai Obrázok 32 - rytina hradu a kaštieľa Obrázok 33 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti Obrázok 34 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti Obrázok 35 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608 v Dóme Sv. Martina v Bratislave) Obrázok 36 - rímsko-katolícky kostol v Dovalove Obrázok 37 - otec Magdalény, František Zai Obrázok 38 - hrad Uhrovec, sídlo rodu Zai Obrázok 39 - Svätoštefanská kráľovská koruna Obrázok 40 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb Obrázok 41 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch (Vavrišovo, 2012) Obrázok 42 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012) Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934 Obrázok 44 - povodeň pri hrade v roku 1934 Obrázok 45 - súčasná hradná pani, Dagmar Machová Obrázok 46 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti) Obrázok 47 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti) Obrázok 48 - svadobná sieň (v súčasnosti) Obrázok 49 - vináreň (v súčasnosti) Obrázok 50 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)

Po stopách dejín 2012/13

Úvod Cieľom tejto práce je podať širokej verejnosti ucelený obraz o histórii hradu Liptovský Hrádok a významných osobnostiach, ktoré sa s dejinami tejto pamiatky spájajú. Práca vznikla pre potreby vzdelávacieho projektu „Po stopách dejín“, ktorý je realizovaný v rokoch 2012/13 cez centrum moderného vzdelávania Edulab so sídlom v Bratislave. Autori tejto publikácie Mgr. Karol Rácz, Mgr. Ivana Tabajová sú učiteľmi dejepisu pre nižšie stredné vzdelávanie v Základnej škole s materskou školou Hradná 342 v Liptovskom Hrádku. Od šk. roku 2011/12 sa v tejto spádovej škole Horného Liptova (počet žiakov cca 600) v 5. a 6. ročníku vyučuje aj nový predmet regionálny dejepis. A práve do vyučovacieho procesu žiakov 5. ročníka sme „hrad Liptovský Hrádok a jeho históriu“ zaradili ako jeden z tematických celkov. Žiaci tak cez tento predmet spoznávajú významné a zaujímavé dejiny, ktoré sa v minulosti odohrávali v ich bezprostrednom okolí (regióne). Pri tvorbe tohto vzdelávacieho materiálu sme vychádzali z historických faktov, ktoré boli čerpané z vedeckej literatúry, odborných a náučných článkov a archívnych materiálov Štátneho archívu v Bytči - pobočka Liptovský Mikuláš. Informácie sme sa snažili interpretovať populárno-náučnou formou so sprievodným doplnením ilustrácií tak, aby dielo mohlo slúžiť nielen pri vyučovaní dejepisu (histórie), ale aj v rámci vyučovacieho procesu iných predmetov (vlastiveda, geografia, občianska náuka, biológia, regionálna výchova, cestovný ruch, atď.). Hrad Liptovský Hrádok sa nachádza v meste s rovnakým názvom vo východnej časti Liptovskej kotliny v Nízkych Tatrách, nad sútokom Váhu a Belej. Gotický hrad (14. st.) a kaštieľ v renesančnom štýle (17. st.) predstavovali vždy dominantu mesta a regiónu Horný Liptov. Jednou z jeho dôležitých úloh bolo strážiť významnú cisársko-kráľovskú, poštovú a obchodnú cestu nazývanú

Po stopách dejín 2012/13 Magna Via. Hradné panstvo často menilo svojich majiteľov, ktorí viac či menej ovplyvňovali jeho dejiny. Ako väčšina hradov na Slovensku, ani tento hrad sa nevyhol niekoľkým živelným pohromám (požiar a povodeň), ktoré natrvalo poznačili jeho charakter. Práca popisuje množstvo zaujímavých kapitol zo života hradu, od prvého majiteľa a staviteľa, magistra Donča, až po poslednú a súčasnú majiteľku, Dagmar Machovú.

Vstúpte spolu s nami do histórie hradu a odhaľte jeho tajomný príbeh!

Po stopách dejín 2012/13

1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok) Kamenný hrad Wywar (prvý názov hradu Liptovský Hrádok) dal postaviť župan (magister) Donč v rozmedzí rokov 1316 - 1340 pri prvej osade (dedine) Belsko, ktorú ľudia v tejto časti Liptova osídlili približne v polovici 13. storočia. Osada Belsko (vtedajší názov Belezk) dostala názov podľa neďalekej rieky Belá (vtedajší názov Belezka). Obrázok 1 - erb župana Donča Hrad bol postavený v gotickom štýle na nevysokej vápencovej skale,

obkolesený

vodnou

priekopou,

ktorá sa zachovala v podobe

jazierka

dodnes. Obrázok 2 - dobová rytina hradu Rok 1341 je prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar. Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert

Zaujímavosť

Podľa archívnych dokumentov sa v roku 1341 majitelia pozemkov, na ktorých bol hrad postavený, sťažovali u uhorského kráľa Karola I. Róberta, že župan Donč dal postaviť hrad Wywar bez ich vedomia a súhlasu a žiadali odškodné. Kráľ rozhodol kompromisne - hrad ponechal županovi Dončovi a pôvodným majiteľom daroval nové majetky v inej časti Liptova (v obci Malatíny).

Po stopách dejín 2012/13 Hrad sa v neskorších dokumentoch spomína pod názvami Ujwar, Haraduk, Novum Castrum (Nový hrad), či Castrum Hradek. Jednou z jeho strategických úloh bolo strážiť dôležitú

cisársko-

kráľovskú, poštovú a obchodnú cestu nazývanú

Magna

Via (Veľká cesta). Obrázok

obchodná výprava po ceste Magna Via Hrad mal pravdepodobne slúžiť aj ako občasné sídlo župana Donča, prípadne iných významných osobností pri pobyte v tejto časti Liptova. Predpokladá sa, že na mieste hradu stála už predtým drevená stavba alebo kamenná strážna veža, ku ktorej sa hrad Wywar iba pristaval. Archeologické výskumy potvrdili aj existenciu ďalšej strážnej veže na neďalekej "Skalke" (skalná vyvýšenina vzdialená cca 100 m od hradu), ktorá mohla plniť signalizačnú funkciu. Hrad bol vybudovaný ako celok dvoch strážnych veží, ktoré sa po oboch stranách pripojovali k palácu a tvorili s ním nerozlučný celok chránený vonkajším opevnením.

Zaujímavosť

Týmto systémom stavby sa hrad podobá na české hrady Radyňe a Kašperk v Západných Čechách, ktoré vznikli na podnet kráľa Karola IV. približne v tom istom období (cca o 15-20 rokov neskôr). Pravdepodobne sú dielom jedného architekta Michala Parléřa (brata projektanta Chrámu Sv. Víta v Prahe, Petra Parléřa).

Po stopách dejín 2012/13 Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk

Obrázok 7 - Peter Parléř, brat Pavla Parléřa (nemecký architekt, staviteľ a sochár - v 14. st. dokončil Chrám Sv. Víta v Prahe)

Pôdorys hradu: Jadro gotického hradu tvorí ruina dvojvežového paláca, ku ktorému dodatočne pristavali priečne krídlo a do nárožia oboch budov vstavali vonkajšie schodište. Hradný palác má zachovanú siluetu so strednou, horizontálne pôsobiacou obytnou časťou a prevýšenými hmotami bočných veží. Na fasádach sa zachovali početné otvory okien, arkierov, vstupov a štrbinových striľní. Na fasáde schodišťa sú kamenné renesančné šambrány okien. Exteriér kaštieľa je s výraznými opornými piliermi na nárožiach a vo dvore sa nachádza arkádová chodba.

Zaujímavosť

Gotický hrad bol postavený na 4-5 metrov vysokej vápencovej vyvýšenine. Hlavný vchod bol situovaný na východ pozdĺž južnej steny. Na dvore boli hospodárske budovy a studňa. Celý areál bol obkolesený hradbami chránenými vodnou priekopou, ktorá sa zachovala dodnes v podobe jazierka. Bol to teda typ vodného hradu, ktorý patrí medzi ojedinelé na Slovensku. Neskôr začiatkom 17. st. (1601 - 1603) sa k nemu pristaval renesančný kaštieľ.

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 8 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu

Obrázok 9 - dnešná podoba hradného komplexu

Po stopách dejín 2012/13 Vysvetlivky: 1 = vápencová skala (4-5 m)

7 = drevené schodište

2 = hl. veža gotického hradu (14. st.)

8 = hlavný vchod do kaštieľa

2a = druhá, menšia veža hradu

9 = drevený padací most (domn.)

3 = hradné múry paláca

10 = rieka Belá (Belezka)

4 = hospodárske sklady a budovy

11 = vodná priekopa (dnes jazierko)

5 = renesančný kaštieľ (17. st.)

12 = hradby (dnes len ruiny)

6 = studňa na nádvorí X = časť hradného komplexu, ktorá sa nezachovala (2a, 4, 9 a 11)

2 Rytier magister Donč V tejto kapitole si povieme kto to bol rytier magister Donč, čím významným sa zapísal do našich dejín a s akými významnými historickými osobnosťami sa spája jeho meno. Ešte predtým si však vysvetlíme udalosti, ktoré sa stali začiatkom 14. storočia.

2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou Karol I. Róber z Anjou (* 1288, Neapol, Taliansko - † 16. júl 1342, Vyšehrad, Maďarsko)

V roku 1301 zomrel uhorský kráľ Ondrej III. a dynastia Arpádovcov tým vymrela po meči. Jeho smrťou sa začalo dvadsaťročné obdobie nepokojov a vojen. Uhorská šľachta medzi sebou dlho bojovala o to, kto má byť Ondrejovým

Po stopách dejín 2012/13 nástupcom.

Najmocnejší

veľmoži

vytvárali

veľké dŕžavy,

východnom

Slovensku

v ktorých

nerozhodoval kráľ, ale oni. Na

stali

neobmedzenými pánmi Omodejovci z rodu Aba a na juhozápadnom Slovensku Matúš Čák Trenčiansky - „Pán Váhu a Tatier“ (pôvodom sedmohradský

Rumun).

Títo

samozvaní

vládcovia nezaberali len kráľovské majetky, ale plienili a obsadzovali aj majetky cirkvi a svojich menej vplyvných šľachtických susedov. Obrázok 10 - Matúš Čák Trenčiansky Práve v tomto období sa novým kráľom stáva Karol

Róbert

z francúzskej

dynastie

Anjouovcov. Väčšina bohatých veľmožov však od jeho prvého zvolenia v roku 1301 nerešpektovala jeho

vládu

a tak

začalo

dlhé

obdobie

vojenských konfliktov, kedy sa kráľ pokúšal získať späť svoje územie, moc a rešpekt. V roku 1308 bola opätovne potvrdená jeho moc a bol druhý krát korunovaný za uhorského kráľa. Vzájomné vzťahy s bohatými veľmožmi to však nezlepšilo. Obrázok 11 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308) Zmena prišla v roku 1312 keď sa kráľovi podarilo zlomiť moc silných Omodejovcov na východe Slovenska. Rozhodujúca bitka sa odohrala v roku 1312 pri obci Rozhanovce, 12 km od mesta Košice, sídla Omodejovcov.

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 12 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312 (po 700 rokoch, 2012) (odkaz: http://kosice.korzar.sme.sk//bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisicky-ludi.html)

V tejto bitke bojoval na kráľovej strane aj rytier magister Donč, hoci predtým bol prívržencom práve Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1313 - 1321 sa Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok. Obrázok 13 - rytier magister Donč V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa mohol Karol I. Róbert konečne venovať rozvoju krajiny. Uhorsko pod jeho vedením sa stalo jednou z najprosperujúcejších krajín Európy. Najpriemyselnejšou časťou Uhorska sa stalo územia Slovenska.

Zaujímavosť

V konsolidácii krajiny Karolovi I. Róbertovi výrazne napomáhal aj rytier magister Donč, ktorý bol iniciátorom väčšiny kráľovských reforiem týkajúcich sa územia Slovenska. Donč podporoval rozvoj baníctva a miest. Zakladal nové mestečká a osady. Obyvateľov Kremnice, Martina, Slovenskej Ľupče a Ružomberka dokonca oslobodil od poddanských povinností. Magister Donč bol aj významným mecenášom, postavil 8 kostolov v slovenských obciach a minimálne 13 kostolov (napríklad v Martine a Banskej Bystrici) nechal prestavať vo vtedy modernom gotickom štýle. O vplyve Donča na udalosti vo vtedajšom Uhorsku svedčí aj fakt, že ho Karol I. Róbert 15 v roku 1323 poveril vedením uhorskej delegácie u pápeža Jána XXII.

Po stopách dejín 2012/13 Funkciu zvolenského župana s

právomocou

nad

Liptovom, Oravou a Turcom zastával Donč v rokoch 1317 1337. Centrom zvolenskej župy bol zvolenský Pustý hrad, kde magister Donč aj sídlil. Obrázok 14 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen Donč bol majiteľom hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Liptovskom Hrádku (Belsko), Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovac a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. Neskôr, až do svojej smrti (asi 1349) bol komárňanským županom. Zaujímavosť Po smrti župana Donča získal hrad jeho nástupca, liptovský župan Tomáš, počas ktorého vlády pôsobil na hrade aj prvý kastelán (správca hradu) Gregor. Po županovi Tomášovi dostal hrad do správy od kráľa Juraj Bubek z Plešivca - liptovský, gemerský a trenčiansky župan. V roku 1406 dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za zásluhy všetky hrady v Liptove spolu s mestami Ružomberok, Ľupča a Hybe do užívania liptovskému županovi a uhorskému palatínovi Mikulášovi Gorjanskému z Góry a jeho bratovi Jánovi. Hrad Novum Castrum mali vo svojej držbe do roku 1418. Takýmto spôsobom hrad v tomto období často smeroval pod patronát vtedajších županov, ktorí získavali hrad za zásluhy od kráľa.

Po stopách dejín 2012/13 V roku 1433 pritiahli do Liptova husiti pod vedením Prokopa Veľkého a na niekoľko mesiacov obsadili hrad. Ich výprava (700 jazdcov, 8-tis. pešiakov a 300 bojových vozov) smerovala do spišských miest, ktoré vyplienili a neskôr pokračovali späť do Turca. Obrázok 15 - Žigmund Luxemburský, uhorský a český kráľ, rímsky cisár (*1368 - †1437)

Obrázok 16 - husitské boje

3 Magna Via 3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta Magna Via bola cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta vybudovaná v 16. st. na rozkaz panovníka Ferdinanda I. Habsburského, po obsadení južných území monarchie tureckými vojskami.

Po stopách dejín 2012/13 Úsek tejto cesty v Liptove bol nazývaný aj „Považská cesta“ alebo „Cesta do Spiša“. Obrázok 17 - označenie Magny Vie Po dokončení Magny Vie v roku 1558 bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení, mala celkom 56 poštových staníc a merala viac ako 1000 km (podľa maps.google.sk 1266 km), pričom približne 520 km viedlo územím Slovenska. Jej trasa prechádzala územím 5. štátov (Rakúsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko) a viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Nitru, Topoľčany, Prievidzu, Martin, Ružomberok, Lipt.

Mikuláš,

Prešov,

Lipt.

Košice,

Hrádok,

Užhorod,

Levoču,

Mukačevo,

Beregszász, Nyíregyházu, Debrecín, Oradeu, Cluj-Napocu do Hermanstadtu v Rumusnku (dnes mesto Sibiu). Obrázok 18 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade Zaujímavosť V rámci Liptovskej stolice viedla cesta cez Ružomberok (Rosenberg, uhorský názov) - Galovany (Bettendorf) - Lipt. Sv. Mikuláš (Liptószentmiklos) - Okoličné (Okolicsna) - Lipt. Hrádok (Hrádek) - Hybe (Hibbe) a Východnú (Vichodna).

Po tejto ceste sa prevážala pošta a slúžila pre cestujúcich, z ktorých okrem šľachty a ich sprievodu tvorili veľkú časť obchodníci. Takýmto spôsobom bol zabezpečený aj pohyb tovaru a kapitálu, z ktorého mali veľký osoh okrem panstva aj centrá jednotlivých regiónov.

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov

Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 21 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova

Vysvetlivky: A = Viedeň, Rakúsko

Q = Košice

B = Bratislava, Slovensko

R = Užhorod, Ukrajina

C = Trnava

S = Mukačevo

D = Nitra

T = Beregszász

E = Topoľčany

U = Nyíregyháza, Maďarsko

F = Prievidza

V = Debrecín

G = Martin

W = Oradea, Rumunsko

H = Ružomberok

X = Cluj-Napoca

I = Galovany

Y = Sibiu

J = Liptovský Mikuláš K = Okoličné L = Liptovský Hrádok M = Hybe N = Východná O = Levoča P = Prešov

Po stopách dejín 2012/13

Celková vzdialenosť podľa aktuálneho zobrazenia na www.maps.google.sk je 1266 km (odporúčame vyhľadať trasu podľa web stránky).

Dóm Sv. Štefana, Viedeň Rakúsko

Kostol Sf. Sevastius, Sibiu Rumunsko

Obrázok 22, 23 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu Mesto Viedeň určite každý z Vás dobre pozná, no mesto Sibiu nachádzajúce sa v Rumunsku je v našich končinách pomerne neznáme. Preto pár slov k tomuto krásnemu a na históriu bohatému mestu.

Zaujímavosť

Mesto založili v 12. storočí saskí (nemeckí) osadníci. Postupne sa stávalo najbohatším mestom v Transylvánii. Jeho historický názov bol Hermanstadt. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Preto v 15. storočí bohatí saskí obchodníci rozhodli a zafinancovali pevné opevnenie mesta so štyrmi strážnymi vežami. O kvalite opevnenia svedčí aj to, že trikrát odolalo útoku Turkov. Sibiu tvorí horné mesto, kde sa nachádza väčšina historických pamiatok a dolné mesto lemované farebnými domami a ohraničené mestskými hradbami s obrannou vežou. Medzi najväčšie pamiatky mesta patrí spomínaný opevnený kostol a evanjelická katedrála dokončená v roku 1520. V krypte je náhrobok Draculovho syna Mihneya Zlého, ktorý tu bol pochovaný.

Po stopách dejín 2012/13

Aj takto mohol vyzerať život pri hrade v stredoveku

Po stopách dejín 2012/13

4 Valentín Balaša (1554 - 1594) 4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik Najstarším známym predkom šľachtického uhorského rodu Balašovcov bol Detrich, župan zvolenského komitátu a kráľovský prokurátor (1222 - 1232), ktorý spolu so synom Mikulášom vlastnili v Liptovskej stolici Paludzu a Iľanovo. V roku 1246 kráľ Belo IV. tieto majetky

vymenil

Mikulášovi

majetky

Balážskych Ďarmotách (dnes Maďarsko) a tie sa stali sídlom tohto rodu. Obrázok 24 - uhorský kráľ Belo IV. Zaujímavosť Tento rod vlastnil aj rozsiahle panstvá a hrady ako Modrý Kameň, Sučany, Budatín, Lietavu, či Hričov. V roku 1554 dostal Nový hrad (Novum Castrum) do zálohu na 12 rokov Ján Balaša, krajinský hodnostár. Hrad sa stal sídlom pre neho, jeho manželku Annu Suľokovú a ich synov Františka a Valentína. Obrázok 25 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi Po smrti otca, Jána Balašu, získal hrad aj s panstvom práve

Valentín

Františkom,

Balaša

ktorí

svojim bratom

vyznamenali

hlavne

protitureckých bojoch. Obrázok 26 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa

Po stopách dejín 2012/13 V 70-tych rokoch 16. st. dali hrad od základu obnoviť a postaviť nové hradné múry. Valentín Balaša dal postaviť aj prvú kaplnku na skalke vyčnievajúcej z jazierka (súčasná kaplnka však pochádza z konca 18. st. a nachádza sa v nej socha Svätého Jána Krstiteľa). Podľa zachovaných dokumentov vynaložili na celkovú rekonštrukciu hradu až 3 tisíc zlatých. Potreba takýchto príjmov ich nútila čoraz viac zdierať

obce

hradného

panstva,

ktorých

nespokojnosť sa znásobovala. Bratia Balašovci mali takisto rôzne konflikty so zemianskymi rodmi v okolí panstva. Najčastejšie sa sporili so zemanmi

Kráľovej

Lehoty,

Podturne

Liptovského Jána. Obrázok 27 - Valentín Balaša, maď. Bálint Balassi

Valentín Balaša bol takisto aj významným predstaviteľom renesančnej poézie na Slovensku, ale hlási sa k nemu aj maďarská literatúra. Písal ľúbostné a hrdinské básne, ktoré boli objavené až v roku 1874 v listoch Radvanského kódexu. V roku 1958 slovenský literárny vedec Ján Mišianik objavil vo Viedni jeho dielo „Krásnu maďarskú komédiu“.

Obrázok 28 - dielo V. Balašu písané v originálnom maďarskom jazyku

Po stopách dejín 2012/13 Valentín Balaša bol nakoniec v bojoch proti Turkom pri meste Ostrihom v Maďarsku ťažko ranený a na následky zranenia tu v roku 1594 aj zomrel. Pochovaný bol na vlastnú žiadosť v krypte rímsko-katolíckeho kostola v Hybiach, po boku svojich rodičov a brata.

Obrázok 29, 30 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu

5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629) 5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov Príbeh Magdalény Zai (maď. Zay, slov. Zaiovej) je príbehom krásnej a mladej hradnej pani (podľa legendy), ktorá sa min. päť krát vydala a každý z jej manželov zomrel po krátkom čase, za veľmi záhadných okolností. Bohužiaľ archívne dokumenty nám tieto zaujímavé tajomstvá neodkryli a preto si zámery a konanie hradnej pani môžeme len domýšľať. Dejiny by sa však mali interpretovať pravdivo a preto sme sa aj my držali len historických faktov.

Po stopách dejín 2012/13 V rokoch 1596 - 1600 vlastnili hrad bratia Žigmund a Imrich Balaša. Žigmund Balaša sa krátko pred svojou smrťou oženil s Magdalénou Zaiovou z Csömöru a Uhrovca. Obrázok 31 - erb rodiny Zai Po jeho smrti dostal hrad vo veľmi zlom stave do zálohu za 33-tis. zlatých

bývalý

Mikuláš

dvorský

Šándorfi,

radca

ktorý

zároveň oženil s hradnou pani, vdovou

predchádzajúcom

majiteľovi. Obrázok 32 - rytina hradu a kaštieľa Na podnet hradnej pani dal M. Šándorfi v rokoch 1601 - 1603 postaviť okolo hradu renesančný kaštieľ, ktorého dokončenia sa však nový majiteľ hradu už nedožil. Zaujímavosť Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí boli zriadené reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli zriadené sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Kaštieľ bol spojený so starým gotickým hradom. Vonkajšia brána bola s hlavnou bránou spojená dreveným padacím mostom. Na poschodí západného krídla kaštieľa sa drevenými schodmi vchádzalo do veže. Vo východnej časti hradu stáli hospodárske budovy a sklady spolu s priestorom na ustajnenie zvierat. Na obdobie stavby kaštieľa upozorňujú dodnes zachované latinské nápisy na juhozápadnej bašte - ich latinský preklad: „Magdaléna Zay z Čsömöru postavila tieto múry usilovnosťou ako medonosná včielka a tvrdohlavosťou ako rohatí býci“.

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 33 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti

Obrázok 34 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti Po smrti M. Šándorfiho v roku 1603 musela M. Zaiová vydať hrad Beňadikovi Pograňovi, protitureckému bojovníkovi. Do svojho sídla sa vrátila až v roku 1608, keď sa jej novým manželom stal barón Štefan Hosútoty, ktorý musel za hrad kráľovi (Matej II. Habsburský) zaplatiť záložnú sumu 10 tis. zlatých. Ani toto manželstvo však dlho nevydržalo! Obrázok 35 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608 v Dóme Sv. Martina v Bratislave)

Po stopách dejín 2012/13 Zaujímavosť V roku 1951 bola natočená krásna rozprávka Císařův pekař - Pekařův císař (hl. obsadenie Jan Werich), ktorá zobrazovala aj rušné obdobie vládnutia dvoch bratov, Mateja II. a najmä Rudolfa II. z dynastie Habsburgovcov (film dávame do pozornosti). M. Zaiová si po smrti tretieho manžela postavenie držiteľky hradu zmluvne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej ďalším manželom sa v roku 1609 stal vysoký kráľovský hodnostár Imrich Mérej, ktorý si vdovu radšej vzal, akoby jej mal vyplatiť záložnú sumu za hrad. Posledný krát sa vydala v roku 1612 za Mikuláša Orlé z Kravian, bohatého protitureckého bojovníka. Zomrel v roku 1616 a M. Zaiová ho prežila o 13 rokov, keď v roku 1629 zomrela vo svojom sídle na hrade v Liptovskom Hrádku. Miesto jej posledného odpočinku nie je známe a vzniklo okolo neho viacero legiend. Obrázok

rímsko-katolícky

kostol v Dovalove Podľa jednej z nich bola pochovaná aj

významnými

dokumentmi

týkajúcich sa hradu a panstva a to pravdepodobne v krypte rímsko-katolíckeho kostola v Dovalove, ktorý tak náhle dala pred smrťou prestavať. Spolu sa teda Magdaléna Zaiová vydala päť krát, každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch manželstva a všetci umreli za záhadných okolností. Jej podoba nie je známa, k dispozícii máme len podobizeň jej otca, Františka Zai. Obrázok 37 - otec Magdalény, František Zai

Po stopách dejín 2012/13 Magdaléna mala dvoch bratov Vavrinca a Andreja, ktorí kon. 16. st. zdedili po smrti svojho otca (1570) hrad aj s panstvom v Uhrovci (okres Bánovce nad Bebravou). František

Zai

dostal

hrad

Uhrovec v roku 1547 od kráľa Ferdinanda I. Obrázok 38 - hrad Uhrovec, sídlo rodu Zai Hrad bol postavený na dobrom mieste, vyhol sa tureckému nebezpečenstvu aj stavovským povstaniam. V júli 1848 však počas revolúcie vyhorel a odvtedy zostal len v ruinách.

Zaujímavosť

Prvá písomná zmienka o obci Uhrovec pochádza z roku 1258. Od pol. 16. st. boli vlastníkmi celého uhrovského panstva práve príslušníci rodiny Zai (maď. Zay), ktorá tu žila až do 2. sv. vojny. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov. Medzi významných slovenských rodákov tejto obce patria Ľudovít Štúr (nar. 1815) a Alexander Dubček (nar. 1921).

6 Osud hradu v neskoršom období 6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia V nepokojných časoch začiatkom 17. storočia bol Lipt. Hrádok zrejme bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná kráľovská Svätoštefanská koruna.

Po stopách dejín 2012/13 Hrad

vydržal

všetky

vlny protihabsburských

povstaní a najvýznamnejšiu strategickú úlohu zohral v období stavovských povstaní v 17. storočí. Obrázok 39 - Svätoštefanská kráľovská koruna

V roku 1709 došlo k významnej Švihrovskej

bitke

medzi

povstalcami (kurucmi) a cisárskymi vojskami cisársky

(labancami). generál

vybudoval

Veliaci proti

povstalcom Františka II. Rákocziho silnú šiancovú obranu, vďaka ktorej odolali náporu kurucov, ale hrad povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili. Obrázok 40 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb

Obrázok 41 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch (Vavrišovo, 2012)

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 42 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012) V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina uhorská kráľovská komora za 170-tis. zlatých. Odvtedy hrad upadal a panstvo Hrádok bolo po predaji dočasne spravované vedením Soľného úradu. Zlúčením s likavským komorským panstvom vzniklo v roku 1762 spojené likavskohrádocké komorské panstvo, ktorého sídlom sa stal práve Hrádok, kde na zač. 18. storočia začalo v blízkosti hradu vznikať osídlenie lesníkov a panských úradníkov (dnes ulica Hradná, kde sídli aj naša škola). Komorský prefekt a jeho úradníci plnili množstvo úloh: vykonávali funkcie feudálnej vrchnosti voči obciam komorského panstva, obhospodarovali obrovský lesný komplex pôvodných hradných panstiev Hrádok a Likava, rozprestierajúci sa po celom území Liptova, organizovali lesníctvo a obchod s drevom. V 18. a 19. storočí nastal veľký technický a hospodársky rozmach komorského panstva.

Zaujímavosť

Prvým veľkým mužom a zveľaďovateľom na čele likavsko-hrádockého panstva bol Ján Xaver Girsík, jeho nástupcom a novým komorským prefektom sa stal František Wisner z Morgensternu, muž s bohatými lesníckymi a vojenskými skúsenosťami a organizačným talentom. Po príchode do Hrádku (1796) tu zriadil Lesnícku školu, ktorá bola prvá svojho druhu v Uhorsku. Zaslúžil sa aj o vybudovanie vodných hatí v Malužinej (1799), vo Svaríne (1800), budovanie mostov a rímsko-katolíckeho kostola v Hrádku. Predovšetkým jeho zásluhou bol Hrádok cisárom Ferdinandom I. 31 Habsburským povýšený v roku 1805 na komorské mestečko!

Po stopách dejín 2012/13 Dejiny hradu na nasledujúce obdobie kruto poznačili dve katastrofy. Po ničivom požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách (príčina požiaru nám nie je známa).

No neostalo len pri tejto

pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni, kedy sa priľahlá rieka Belá vyliala a zatopila okolie hradu a kaštieľa. Množstvo ľudí, ktorí bývali v tomto období pri hrade prišli o svoje majetky a hospodárske zvieratá, ktoré im vzala voda. Požiaru a povodni sa hrad nevyhol ani v neskoršom období.

Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934

Obrázok 44 - povodeň pri hrade v roku 1934

Po stopách dejín 2012/13 V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do Nežnej revolúcie (1989) tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova.

7 Dagmar Machová 7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu aj charakter hradu Hrad Liptovský Hrádok aj so svojím okolím predstavoval vždy dominantu mesta navyše s bohatou históriou. Po živelných pohromách, ktoré ho postihli ešte zač. 19. storočia zostal hrad v ruinách a jeho stav sa len zhoršoval. Na zrenovovanie kaštieľa a konzerváciu hradu štát nedokázal nájsť dostatok finančných prostriedkov. Obrázok 45 - súčasná hradná pani, Dagmar Machová Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiaducim návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry bez okien a dverí. Osud hradu však nezostal ľahostajný všetkým. V roku 2001 navštívila rekreačne Liptovský Hrádok Dagmar Machová, podnikateľka z Bratislavy, ktorej sa hradný komplex zapáčil natoľko, že vypracovala projekt na jeho rekonštrukciu. Do jeho záchrany investovala nielen veľkú časť svojich finančných prostriedkov, ale predovšetkým veľa času, ochoty a citu.

(rozhovor s D. Machovou uvedieme v ďalšej časti projektu)

Po stopách dejín 2012/13 Dagmar Machová sa pri kúpe hradu zaviazala zakonzervovať ruinu hradu, ktorej statika bola v havarijnom stave. Kaštieľ je v súčasnosti zrenovovaný a premenený na hotel Grand Castle, zariadený historickým nábytkom. O dizajn sa postarala samotná hradná pani. Hostia sa môžu ubytovať v kráľovskom apartmáne či rytierovej komnate, k dispozícii majú starožitnú knižnicu. Samozrejme, je to najromantickejšie miesto na svadby v širokom okolí.

Obrázok 46 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti)

Obrázok 47 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti)

Po stopách dejín 2012/13

Obrázok 48 - svadobná sieň (v súčasnosti)

Obrázok 49 - vináreň (v súčasnosti)

Obrázok 50 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)

Po stopách dejín 2012/13

Zoznam bibliografických odkazov Knihy: VÍTEK, P. - CHURÝ, S. - ŠUBA, A. 2006. Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Hrádok : Tranoscius Liptovský Mikuláš, 2006. 191 s. ISBN 80-7140271-0 VÍTEK, P. 2008. Významné osobnosti hradného a komorského panstva v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : REPROservis Liptovský Mikuláš, 2008. 98 s. ISBN 978-80-970017-2-8 VÍTEK, P. 2008. Erby miest a obcí Liptova. Tranoscius Liptovský Mikuláš : REPROservis Liptovský Mikuláš, 2008. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7 VRLÍK, P. - MIŠÁK, P. 2008. Povesti z Liptova. Martin : Matica Slovenská, 2008. 260 s. ISBN 978-80-709089-7-6 STRUHÁR, L. 2005. Liptov. Bratislava : Aktuell, 2005. 144 s. ISBN 80-8915316-X KOLLÁR, D. - NEŠPOR, J. 2008. Hrady a zámky. Bratislava : Dajama, 2008. 127 s. ISBN 978-80-89226-56-6

Elektronické zdroje: http://www.grandcastle.sk/sk/hrad-a-kastiel/historia%5bOnline%5d http://kosice.korzar.sme.sk/c/6421040/bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisickyludi.html http://www.dejinyliptova.guran.sk/osobnosti/55-strune-z-dejin-liptova.html%5bOnline%5d

Po stopách dejín 2012/13 http://www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=505318%5bOnline%5d http://www.kuruci.sk/page.php?pageid=17 http://www.mojliptov.sk/co-navstivit/hrady-pamiatky-a-zaujimavosti/hrad-akastiel-liptovsky-hradok-grand-castle%5bOnline%5d

Historické pramene (archívny materiál): ŠTÁTNY ARCHÍV V BYTČI, pobočka Liptovský Mikuláš

Po stopách dejín 2012/13

Prílohy Príloha A - rytina hradného komplexu Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň Príloha C - pohľad na okolie hradu Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami) Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už neexistuje) Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st. Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou) Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.) Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter) Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou Príloha N - významní majitelia hradu Liptovský Hrádok

Po stopách dejín 2012/13

Príloha A - rytina hradného komplexu

Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň

Po stopách dejín 2012/13

Príloha C - pohľad na okolie hradu

Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici

Po stopách dejín 2012/13

Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami)

Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka

Po stopách dejín 2012/13

Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už neexistuje)

Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st.

Po stopách dejín 2012/13

Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou)

Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.)

Po stopách dejín 2012/13

Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter)

Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka

Po stopách dejín 2012/13

Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou

Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou

Po stopách dejín 2012/13 Príloha N

Významní majitelia hradu Liptovský Hrádok 1)

Magister rytier Donč (1316 - 1341 a viac)

Žigmund Luxemburský (1396 - 1435)

Matej Korvín (1474 - 1476)

Ján Zapoľský (1521 - 1527)

Ján Thurzo (1527 - 1528)

Ferdinand I. Habsburský (1538 - 1545)

Valentín Balaša (1577 - 1594)

Magdaléna Zaiová (1600 - 1629)

Mikuláš Šándorfi (1601 - 1603)

10)

Emanuel Lichtenstein (1712 - 1731)

11)

Štátny oblastný archív (a iné úrady), 20. st.

12)

Dagmar Machová, súčasná majiteľka (2001 - 2013)

Po stopách dejín 2012/13

Informačná publikácia „Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok“ bude slúžiť ako vzdelávací (metodický) materiál pre širokú verejnosť.

Súčasťou celého projektu „Po stopách dejín 2012/13“ budú tieto publikované časti: 1) Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok (informačná publikácia) 2) Prehliadka hradu Liptovský Hrádok (video) 3) Dejiny hradu Liptovský Hrádok očami historika (video) 4) Divadelná scénka z histórie hradu Liptovský Hrádok (video a fotoreport)