» Nolčovo v minulosti
Vitajte v obci NOLČOVO!
LEGENDA Obecný úrad Nolčovo
Rybník Nolčovská jama
Hasičská zbrojnica Pohostinstvo u Verčí Priadky v Nolčove - obdobie II. svetovej vojny.
Zvonica pod Hradiskom
» Všeobecný popis: Nolčovo leží na pravom brehu Váhu, v ústí Veľkej doliny, 11 km východne od Martina. Cez územie obce už odpradávna viedla dôležitá komunikačná spojnica, ktorá pri Krpeľanoch pokračovala cez pohorie Veľkej Fatry na Liptov. V súvislosti s touto cestou treba spomenúť aj existenciu výšinného opevnenia, hradiska nad Nolčovom z obdobia púchovského horizontu, keď jeho obyvatelia zrejme strážili vchod do Turčianskej kotliny. Predpokladaný vznik Nolčova sa datuje do 13. storočia, záznamy o ňom sú však pomerne skúpe. Písomne je doložená až v roku 1430 pod názvom ,,Nokczo“ ako majetok sučianskeho hradného panstva. Do roku 1722 sa v obci vyberalo na spomínanej ceste polovičné mýto. Hoci Nolčovo nikdy nebolo výraznou dedinou, predsa len malo svoj podstatný regionálny význam. Nachádzala sa tu poštová stanica pre severnú časť Turca, slúžiaca aj na prepriahaniekoní chovaných v susednom Konskom. Svoju úlohu plnila až do 19. storočia, keď funkciu poštovej linky prevzala novovybudovaná Košicko-bohumínska železnica.
Dom smútku Cintorín Futbalové ihrisko Obecná rekreačná chata
» Polohopis
Salaš
Polohu obce v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny, kde sa k sebe približujú pohoria Malej a Veľkej Fatry, určujú zemepisné súradnice na 49°6’severnej geografickej šírky a 19°5’ východnej geografickej dĺžky. Obec má 240 obyvateľov a nachádza sa v Žilinskom kraji, v okrese Martin na ľavej strane rieky Váh, na severozápadnom predhorí Veľkej Fatry – z hľadiska reliéfu jej Hôľnej časti. Protiľahlý výhľad tvoria majestáty Národného parku Malej Fatry – Malý Kriváň, Veľký Kriváň a Chleb. Od hlavného mesta Slovenska je obec vzdialená 238 km, od okresného mesta Martin 20 kilometrov východne. Oblúk katastra obce sa začína aj končí na poliach a nivách pri rieke Váh (395 m n. m.). Severná hranica od obce Krpeľany prechádza lokalitou Hriech a Černákovo smerom na Maguru – časť Poľana (1 059 m), kde sa stretáva aj s k. ú. Ľubochňa. Hranica sa stáča na východ, prechádza na kótu Červené (1 102 m), Nižnú Lipovú (Nad Válovmi 1 121 m), pokračuje Milané Grúňom (1 070 m) smerom na Príslop (1 067 m), Hladkovo (Chládkovo) a Kliačik (1 277 m), kde sa stretáva k. ú. Ľubochňa, Nolčovo a Podhradie. Tu sa hranica stáča na juhozápad cez Brce (1 126 m) a Beňkovú (Viecha) na kótu Žiare. Rozlúči sa s k. ú. Podhradie, napája sa na k. ú. Konské, pokračuje hrebeňmi ponad Veľkú dolinu cez lokalitu Fekečová, Šušnatín, Belanovo a končí na nivách Váhu, kde sa na západe stretne s k. ú. Turany. Nolčovo má dve doliny: Veľkú dolinu (cca 7 km) s potokom Ráztoky (Nolčovka), ktorý má hlavný prameň pod Kliačikom a dolinu Lipné (cca 3 km). Celé katastrálne územie vo výmere 1 501 ha patrí do ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra s 2. stupňom ochrany. V okolí Nolčova je terén členitý od najnižšie položených naplavenín Váhu po hornatinový až hôľny reliéf. Podložia tvoria flyše, vápence, dolomity a sliene. Táto bohatosť a rozsah nadmorských výšok podmienili rôznorodý rastlinný kryt od nížinných až po hôľne spoločenstvá, a to isté možno povedať aj o živočíšnej ríši. Prekrásna príroda je prístupná sieťou zvážnic, turistickou magistrálou a chodníkmi. Z tohto pohľadu má obec, bohatá na vody aj lesy, ideálne podmienky na rozvoj agroturistiky.
Autobusová zastávka
Žiaci Štátnej ľudovej školy v Nolčove, ročník 8. oddelenie B ešte v drevenej budove, snímka z roku 1940.
Potraviny, telefonná búdka Studnička
Z a Vá h o m
Bociane hniezdo ic re peš Most p
Vá h Sihoť
h do K
Prievoz „Hajov“ e
r Kr
Základná symbolika obce
n
rpeľia
Sm
ny a ľ pe
Prievoz „Hajov“ cez váh 20-té roky 20. storočia.
Hriech Do
lný
erb ko
ni
ec
Marn
Úplzeň
pečať
vlajka
a záhrada
Cykloturistické značenie: – Sučany 10,5 km
» Nolčovská kosa
– Turčianska Štiavnička 7,5 km
Za priehradou
Volský záprah z r. 1969.
– Veľká dolina 6 km
Turistické značenie: Magura – 1,5 h. radiskom h e r Ho
Tradičná akcia kosenia horských lúk na kopci Príslop a Milane Grúni.
Veľkofatranská magistrála – 2,00 h. Kľak – 4,30 h.
sk Hradi o
Krpeľany – 0,40 h. Úp
us
Mi
t
Smer K
» DHZ Nolčovo - cvičenie
Kosenie horských lúk - Grúň 1965.
» Zvonička pod Hradiskom
ku
šo
vo
Dobrovoľný hasičský zbor v Nolčove funguje už od roku 1924.
Bu ko
onské
nc e
Lo p a t i n y Kú ty
Bukonce
Dobrovoĺný hasičský zbor tvorí 41 aktívnych členov, ktorý sa pri záchranných prácach počas posledných záplav ukázali ako dobre pripravený tím.
» Obecná rekreačná chata
» Hradisko - pohľad na dedinu Dom Juraja Beláka postavený v r. 1875, dnes v Múzeu slovenskej dediny.
Hliny
po
R
to
Pohľad z Hradiska, v pozadí Kopa 1187,2 m. n. m. , a rieka Váh.
k
áz
Viac informácii na Obecnom úrade alebo na tel. č. 043/429 5192
Osídlenie z doby bronzovej potvrdzuje bohatý nález bronzových ihlíc na kopci Hradisko.
to
ky (N
olč
ov
Poštový dostavník v Nolčove - pri prezentovaní kráľovskej poštovej cesty Magna Via.
ka)
» Veľká Dolina
(Aquila chrysaetos), výr skalný (Bubo bubo). Z netopierov tu bolo zaznamenaných 14 druhov, zimujúcich v jaskynných priestoroch. Kataster Nolčova na juhovýchode vstupuje do pohoria Veľkej Fatry. Nachádzajú sa tu lesy a hôľne pásmo. Podložie tvoria hlavne dolomi- Z rastlinných druhov je známy tis obyčajný (Taxus baccata), znázornený aj v logu NP Veľká Fatra. Je jedným z reliktov Veľkej Fatry a dosatické vápence. Samotný reliéf je mierne modelovaný. Hrebene a solitérne vrchy zostupujú do viacero bočných dolín, tie zas zväčša priamo huje tu najväčší výskyt v strednej Európe. Zachovalo sa aj veľa endemických druhov. Pre Veľkú Fatru je najtypickejší cyklámen fatranský do hlavnej doliny zvanej Veľká dolina. Veľká dolina začína kdesi pod Kliačikom (1 240,4 m n. m.) a ústi pri 450 m n. m. medzi úpätiami (Cyclamen fatrense), ktorý by sme v iných pohoriach hľadali zbytočne (len na okraji susedného pohoria Nízkych Tatier). V jarných meOstrého a Beľanova. V lese prevažujú zmiešané porasty s prevahou buka. Hole spolu s lesnými lúkami zaberajú takmer 300 ha. Z chrásiacoch pestrými farbami zakvitá hôľny hrebeň Veľkej Fatry. Známe sú veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), žltohlav najvyšší nených stromov sa vo Veľkej doline nachádza tis obyčajný, z chránených nižších rastlín v lesných ekosystémoch tu relatívne hojne rastie (Trollius altissimus). Z iných druhov je to kozia brada (Tragopogon orientalis), šafran spisšký (Crocus discolor), ľalia zlatohlavá (Lilium črievičník papučkový, lúčne spoločenstvá na jar zasa bohato kvitnú soldanelkou karpatskou. Vo Veľkej doline a v okolitých lesoch majú martagon), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a iné. Veľká Fatra je mykologicky jednou z najbohatších chránených oblastí na Slosvoj domov, okrem poľovnícky obhospodarovanej zveri (jeleň, srnec, diviak, líška, jazvec) aj chránený medveď hnedý, vlk dravý, rys ostro- vensku. Huby sú neoddeliteľnou zložkou jej prírody. Rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov, čím umožňujú ich opätovné využitie. vid a mačka divá. Príroda je tu bohatá i na chránené vtáctvo: spevavce, sovy a dravce. Svoj domov tu má aj výr skalný. Lesy Veľkej doliny, Na odumretých stromoch môžeme nájsť napríklad trúdnik tmavohlúbikový (Polyporus badius), trsovnicu lupeňovitú (Grifola frondosa). hole, ale aj polia v okolí dediny za svoje lovištia pokladá aj orol skalný. Z bežnejších druhov je to plávka bodkovaná (Russula vinosa), hríby, muchotrávky a mnohé iné druhy.
» Národný park Veľká Fatra
Pred dolinou
» Rieka Váh Váh je najdlhšou slovenskou riekou podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m.. Váh vzniká sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja (106,5 m n. m.). Pri Nolčove je jeden z najzachovalejších riečnych ekosystémov s funkciou biokoridoru nadregionálneho významu.
Ho re
vo
do
Geologické podložie, ktoré tvoria hlavne vápence a dolomity, s pôsobením ďalších činiteľov (voda, vietor, sneh...) sa zaslúžili o vysokú rozmanitosť pohoria. Od krásne modelovaných hôľnych partií charakteristických pre Veľkú Fatru, strmých svahov, hlboko rezaných dolín, až po skalné previsy, veže, okná a krasové (jaskynné) útvary. Voda vytvorila na viacerých miestach vodopády, potoky, jazerá alebo mokrade. Jej pôsobením vo vápencoch vznikli krasové útvary – jaskyne. Medzi najznámejšie patria Mažárna, Textorisovej jaskyňa, Túfna a ďalšie. Všetky sú však verejnosti neprístupné. Jedinou sprístupnenou a pre verejnosť najznámejšou je Harmanecká jaskyňa. Pre hrebeň pohoria, tzv. Hôľnu Fatru, sú charakteristické odlesnené a rozsiahle horské lúky a pasienky, ktoré podmienili pomenovanie územia. Vznikli prirodzene a odlesnením s následným spásaním v minulosti. Lesy Veľkej Fatry a ich bohaté druhové zloženie patria k najzachovalejším prírodným komplexom. Sú domovom našich najznámejších šeliem, ako je medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus) a iné. Stromy poskytujú vhodné podmienky na hniezdenie mnohých druhov vtákov, ako je ďateľ čierny (Dryocopus martius), sova lesná (Strix aluco). Skalné previsy využívajú orol skalný
NP Veľká Fatra sa s celkovou rozlohou 60 504 ha rozprestiera v západnej časti stredného Slovenska. Ochranné pásmo tejto rozlohy zaberá 26 133 ha a zasahuje do piatich okresov – Martin, Turčianske Teplice, Banská Bystrica, Ružomberok a malou časťou i do Dolného Kubína. NP Veľká Fatra bol vyhlásený 1. apríla 2002 na ochranu prírodných a málo zmenených ekosystémov, ako aj pre možnosti vzdelávania, turistiky a zotavenia. Pri pobyte v NP musí každý návštevník dodržiavať pokyny uvedené v Návštevnom poriadku NP Veľká Fatra, aby nedochádzalo k poškodzovaniu neživých častí prírody, k poškodzovaniu či uhynutiu rastlín a živočíchov a k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia.
Cibík chochlatý
Rybárik riečny
u
Žlna zelená
» Prírodné krásy Bocian biely a jeho hniezdo v našej dedine.
Po d b e ľ a n ov ý m
Ve ľk
áD
ol
in
Medveď hnedý
Jeleň lesný
potok Ráztoky (Nolčovka)
Od rieky Váh vidíme v pravo vrch Ostré 786,5 m. n. m. a v ľavo Moguru 1059,3 m. n. m.
Diviak lesný
Vydra riečna
Hríb ako tento je v naších horách neúrekom.
Pohlad smerom od Príslopu 1067 m. n. m. smerom na Krívánsku Malú Fatru
Brhlík lesní
Orol skalný
Horec Clusiov
Cyklámen fatranský
Salamandra škvrnitá
Slepúch lámavý
Jašterica obyčajná
a