LÂ VËLHÂ E “LE FATINE DELLA LAOUZO” Occitano Val Germanasca Concorso « Una Storia al giorno – Uno storio për jouërn » Autore : Paola Revel Cant nous èrën méinâ, lâ neuit d’uvèrn nous anavën fâ la vëlhâ â tèit. L’èro lou post pi chaout, ën toutto la bourjâ : lâ vaccha, oub lour fla, as eichaoudavën lou téit e la jënt i pasavo lou tëmp ënsëmp. Dë quëtto fasoun un eiparnhâvo lou bôc për eichaoudâ e lou lumme, per fâ clar ën meizoun. Nous aoutri meinâ nous èrën sampre lî prim a intrâ ënt â teit e nous amuzavën vitte, vitte a laz eicoundallha ; peui lî grant aribavën e nou gandouiravën. Lâ maire nou dizìën d’eitudiâ notro lësioun, ma nous aviën pâ bién veullho. Tuti quëlli, qu’aribavën për fâ la vëlhâ, i së pourtavën un travalh da meizoun : h’omm aranjavën lh’aize d’la campannho, ou i fëziën lî cavanh e la bënna ; la donna â fiëlavën la lano, â fëziën chaouso, â tricoutiavën, az ërmëndavën lâ braia ou lâ chaousa. As aviën talamënt la coustummo dâ travallh, qu’â pouìën tricoutiâ oub lh ‘eulh sërà. Cant lh’aribavo barbo Jan, lou pi vélh dë la bourjâ, l’èro lou moumënt pi bèl për nous aoutri. A marchavo plan, plan, jo un po’ gueup e a s’apincâvo a sa vëllho canno : la nou sëmilhavo qu’a l’aguése cënt an. Ëmbè qu’a l’intrâvo ënt â tèit, nou meinâ, ënt un vist, sësavën dë bramâ e dë fâ dë vèrs ; nou s’ëstavën vitte, vitte sû d’ën baroun dë jas e nous atëndiën l’ëstorio. Barbo Jan â sabìo un baroun d’ëstoria, dë guèro, dî travalh dë la tuno e dë l’emigrasoiun … e a nou couintâvo dë cant, oub sa famillho, a l’èro emigrâ ën l’Americco; ma i lh’aviën pâ fait fourtuno e i lh’èrën ità cougì dë tournà a la Laouzo, pi pàoure dë cant i lh’èrën partì. Â sabìo couintâ, oub sa vous catio, laz ëstoria pi drolla : dî nanèt e dë lâ fantina, dî soursìe e dë lâ ëstërlogga, dâ duzou e dâ loup ravart. Â sabìo ëntërësâ tuti, grant e méinâ; ma cant a couintâvo dë storia quë nou fëziën poou, nou vouliën papì sourtî dâ téit, sëgur quë lou duzou nous atëndèse eiquì foro, për nou pourtâ vio.