Pokrvné puto
Pred začiatkom všetkých časov bola len Temnota
– Ak vám niekto tvrdí, že je úplne jedno, čo sa dialo predtým, ako ste prišli na svet, neverte mu. A tým predtým nemyslím vypuknutie druhej svetovej vojny v Poľsku, atentát na Františka Ferdinanda v Sarajeve, ani Francúzsku revolúciu. Okej, všetkých nás to globálne otrasne ovplyvnilo. Ale z komerčného hľadiska tu teraz nebudem rozoberať históriu sveta, lebo vy sa chcete baviť. Takže vám poviem niečo, čo som ešte nikomu nepovedal. Môj život zásadne ovplyvnil môj brat. A to tým, že jedného dňa zomrel. Mali sme tú istú matku, rovnakú výživu, tie isté podmienky. A predsa sa to stalo. V čase modernej vedy a techniky. Nikto nevie prečo. Nemám naňho žiadne spomienky. Mama tvrdí, že nás na ultrazvuku videla, ako sa na seba usmievame. Nemôžem to potvrdiť. Zo svojho prenatálneho obdobia si nič nepamätám. Mnohí sa mi to snažili vyvrátiť, ale ja viem svoje. Nič si nepamätám. Podľa mňa je to moje jediné šťastie. Predstavte si, že by ste boli nútení žiť s mŕtvym súrodencom v uzavretej miestnosti. Určite by ste odtiaľ chceli ujsť. Stopercentne. Ibaže by ste netušili, že je mŕtvy. Alebo by sa vám to tak páčilo. A je tu aj tretia možnosť. Nevedeli by ste, že sa dá žiť aj inak. Potom by ste nemali potrebu zdrhnúť. Tak ako ja. Vydržal som v maminom lone plných deväť mesiacov. Nikam som sa neponáhľal. Pripúšťam, znie to zvrhlo. Mal som vo svojom živote obdobia, keď som si vedel predstaviť každú možnosť. Teda aj tú, že sa mi to páčilo. Dokonca som sa obviňoval, že za jeho smrť nesiem vinu. To bolo vtedy, keď stúpla sledovanosť mojej talkshow 9
medium love.indd 9
8.11.2012 10:45
po tej nešťastnej lyžovačke. Áno, to oko som malému chlapcovi vypichol, ale fakt som nechcel. Ja som len stál a naprával si viazanie s lyžiarskou paličkou v ruke. On sa prirútil a napichol sa. Sám. Kvôli mne, samozrejme. Vtedy som si myslel, že celá moja existencia a úspech na tomto svete sú vykúpené mojimi nenápadnými zločinmi. No nič, k tomuto sa dostanem neskôr. Je to dávna minulosť a okej, čo si budeme klamať, somarina, mám to za sebou. Dnes si už predstavujem iné veci – ako nám spolu bolo fajn, plahočili sme sa v plodovej vode, smiali sa a všeličo si ukazovali. Ja a môj brat. Muselo to tak byť, keď to tvrdí naša mama. Je veľmi dôležité vychutnávať si prítomnosť niekoho, kto je vám blízky. Naplno. Na toto som neprišiel hneď, až po druhom manželstve. Manželstvo je o prekonávaní samého seba a ja som sa nevedel dostatočne prekonať. – Helou, Spajk! Tak ty že sa nevieš prekonať? Ty?! Už aj ty klameš do kamery, starý? Suverénny Oskarov hlas prerušil dlhý Spajkov monológ. Spajk sa postavil v dokonale nasvietenom rohu reštaurácie a vykročil naproti Oskarovi. Štáb sa snažil snímať túto neplánovanú živú situáciu, čo bol trochu problém, pretože Spajk vyšiel zo scény, aby sa zvítal s priateľom. Obaja boli dobre oblečení, mladícky učesaní, len Spajk mal na tvári trochu nevyhnutného filmového mejkapu a pod voľnou košeľou sa mu rysovalo rastúce brucho. Oskar mal biele nohavice a bledú košeľu. Spajk vyzeral vďaka čiernej košeli trochu staršie, ale ešte to šlo. Spájalo ich všeličo, aj to, že obaja mali okolo štyridsať. – Neverím! – zvolal Spajk zmeneným hlasom. – Oskar, si to ty? Stopnime to a dajme si pauzu! – Pokračujte, len pokračujte, – oponoval nenápadný režisér za kamerou a prehnane smiešne gestikuloval. – Je to dokument, tak nech to žije! Poď! Spajk a Oskar sa chlapsky objali. Ale potom sa Spajk zamračil do objektívu a ukázal režisérovi, že končí. Teplé svetlo reflektorov zhaslo a prestalo vytvárať dokonalú atmosféru. Štáb zmizol v druhej časti reštaurácie. 10
medium love.indd 10
8.11.2012 10:45
– Na to, že sme sa sto rokov nevideli, vyzeráš dosť dobre, starý! – A to ani nemám mejkap ako ty! – Prestaň! Radšej vyklop, čo si urobil, že si sa vrátil, čo? Kedy si prišiel? Koľko sa zdržíš? Ako žiješ? Spajk cítil, že sa s každou ďalšou otázkou usmieva stále viac. Počul svoj hlas, ako mu duní v hlave a nechce s tým prestať. Koľko ho nevidel? Pätnásť rokov? Dvadsať? Oskar bol jeho jediný blízky človek. Boli ako bratia. Kedysi. Iného nemal. A teraz sa na seba usmievajú ako dvaja blázni. Spajk sa usmieval rozhodne viac. Akoby to malo zakryť fakt, že Oskar vyzeral v skutočnosti oveľa mladšie a spokojnejšie ako on. Nemal žiadne vrásky a na opálenej tvári mu žiarili nenormálne súmerné zuby. Vyzeral lepšie ako vtedy, keď ich spájala jedna izba na intrákoch. Keď viedli ten skutočný vysokoškolský život, boli blázniví a nezodpovední a ich jediným cieľom bolo žúrovať, chlastať, huliť trávu a preťahovať všetko, čo sa dalo. Boli časy, keď mali spoločnú frajerku a jej to nevadilo. Alebo sa vybrali stopom do Holandska dokúpiť zásoby. Alebo uniesli dekanovi psa, aby získali zápočet. Robili aj horšie veci, na ktoré Spajk vôbec nebol hrdý. Čo bolo na tom najlepšie, bola ich rýchla regenerácia. Na všetko im stačila hodina spánku. Vtedy bol Spajk krajší a žiadanejší z ich dvojice. Oskar vyzeral starší, chodil večne zarastený, smrdel a obliekal sa ako idiot. Spajk nie. Dievčatá mali rady jeho vystrihanú hlavu, vyšportované telo a popularitu. Začal v telke moderovať hitparádu a stal sa z neho sexsymbol. V treťom ročníku zbuchol Milenu, čo študovala dizajn. Bola krásna, hodili sa k sebe, a tak sa oženil. Oskar to s nimi vydržal do štátnic, stal sa krstným otcom ich syna Doda. Potom odišiel do Kanady. A teraz bol tu, krajší ako Spajk a objednal si delenú stravu. – Počúvaš ma vôbec?! Oskarova otázka bola presná. Nepočúval ho. Premýšľal nad tým, prečo ho Oskarova prítomnosť tak rozhodila. Nebol schopný dopriať svojmu najlepšiemu kamošovi trochu miesta na slnku? Samozrejme, že nebol schopný. Bola to jeho základná vlastnosť. Nestačilo na ňu slovo egoizmus. Odkedy 11
medium love.indd 11
8.11.2012 10:45
vznikol, nezniesol vedľa seba rovnakých a lepších. Dokázal akceptovať len horších a mŕtvych. A Oskar bol až príliš živý a nechutne dobre vyzeral. – Sorry, trochu som sa zamyslel. Spomienky. Chápeš. – To vidím, človeče. Dávaj si na to pozor! Čím hlbšie spomínaš, tým viac starneš! Mladá blondínka priniesla objednané jedlo a Oskar jej chvíľu kládol známe otázky. Bol to taký test, ktorým kedysi zisťovali, ktorá by s kým šla. Spajk sledoval reč jej tela a bolo mu jasné, že Oskar vyhráva. Predsa len bol v tejto reštaurácii nový a neokukaný. Spajk sem chodil pravidelne a raz si ju aj ulovil do postele, ale vrieskala pri tom ako vyšinutá. To nemusel. Buď sa to babe páčilo a vrnela ako mačka, alebo nech je ticho. Keď vrieska, človek by si mohol myslieť, že ju niečo bolí; aj keď on vedel, že je len taká teatrálna. Tak ju škrtol. Teatrálnosti mal dosť v práci. Prestal sa snažiť a privoňal k jedlu. V poslednom čase mu stačilo privoňať k bravčovej panenke na hríboch a niečo vo vnútri mu ožilo. Jedlo bolo jeho najväčšou láskou, najtajnejšou nočnou túžbou a najdokonalejším splynutím pokoja a vyvážených chutí, ktoré mal rád. Iba prostredníctvom chutného jedla (a kvalitného neuvrieskaného sexu, samozrejme) dokázal pocítiť harmóniu vlastného tela a duše. V poslednom čase, ktorý tak neúprosne letel. Nemohol čakať na Oskara. Zobral si príbor a s vysvetlením, že od rána nejedol (klamal veľa a rád), zapichol vidličku do panenky. Poppy bola na krv zvyknutá. Bola to len nevyhnutná tekutina. Nechápala, ako môže niekto pri pohľade na krv odpadnúť. Veď nie sme nič iné len krv, mäso a kosti. A možno duša. To možno tam bolo preto, lebo Poppy odmalička rada o všetkom pochybovala. Keď našla vonku mŕtvu mačku, každý deň ju chodila kontrolovať a neverila, že sa tomu zvieraťu menia oči. A keď tej mačke na piaty deň oči celkom obledli, večer zmizla. Zostala po nej len krvavá škvrna na betóne. Keď to povedala bratovi, len sa smial a to nič nevysvetľovalo. Bol oveľa starší a nikdy sa s ňou nehral. A tak Poppy veľa 12
medium love.indd 12
8.11.2012 10:45
čítala a veľa pochybovala. Pochybovala, že farba jej vlasov je správna, a preto ju menila rovnako ako ich dĺžku. Raz nemala na hlave takmer nič, potom zas skúšala, kedy sa jej konečne budú dať urobiť copy. Momentálne mala na hlave jeden nie celkom vydarený čierny dred. Pochybovala, že existuje muž, s ktorým by chcela žiť až do svojej smrti, rovnako ako pochybovala o tom, že jej matka sa raz presťahuje do bytu, ktorý si tajne kúpila, aby konečne odišla od otca. – Nebolí vás toto?– spýtala sa Ida, Poppina matka. Pacientka na zubárskom kresle zakrútila hlavou. Viac sa nedalo povedať. V ústach mala odsávačku, vŕtačku a kus Idinej ruky v chirurgickej rukavici. – A toto? Bolí? Poppy držala odsávačku a premýšľala, či to jej matku baví. Konverzovať s niekým, koho bolesť má kompletne v rukách ona. Zubárka. Pochybovala, že to má premyslené. Jej matka celý život pôsobila dojmom, že sa všetko deje bez jej vplyvu. Že otec je ten despota, hulvát a egoista a ona sa snaží byť chápavá, milá a spoločenská. Odkedy sa Poppy pamätá, jej matka nikdy otcovi neprotirečila. Keď chcel inú vidličku, doniesla mu ju. Keď mu nechutil obed, uvarila mu druhý. Keď chcel sex, čerstvé mlieko zo sáčku a nie zo škatule alebo čisté ponožky, všetko mu rada dala. Asi to bude tým, premýšľala Poppy, hoci nad sebou premýšľala len výnimočne, ale asi určite to bude tým, že všetky jej pochybnosti rástli spolu s ňou, vyvíjali sa v domácom prostredí obklopenom šialenými rodičmi do krásy a dokonalosti ako ona sama. A teraz, keď bola konečne dospelá a študovala na vysokej škole, už s istotou vedela, že každý pochybuje, ale nie každý si to prizná. A najväčší suveréni pochybujú najviac. – Pridáš zvuk, Poppy? – spýtala sa matka. Vždy, keď Ida vŕtala zub, počúvala pritom hudbu. Najradšej Apocalypticu alebo Pink Floyd. A vždy, keď jej vypadla sestrička, Poppy prišla rada pomôcť. Našťastie pre Poppy dnes nefungovalo cédečko, a tak len pridala hlasitosť na rádiu. Príjemný jazz zaplnil ordináciu a prekryl nepríjemný zvuk vŕtačky. Na maminých ochranných okuliaroch sa objavilo pár 13
medium love.indd 13
8.11.2012 10:45
kvapiek krvi. Poppy milovala túto chvíľu, lebo iba vtedy vyzerala jej mama Ida šťastná, silná a nebezpečná. Tak akurát nebezpečná. Aby jej už otec dal so všetkými nezmyselnými požiadavkami pokoj. Mala pocit, že to robí mame naschvál. Že nie je možné, aby jeden dospelý muž netušil, kde má ponožky. Keby sa to dalo, pomohla by mame všetko presťahovať a začať nový život. Ale nedalo sa. Mama stále svoj nový život odkladala. A Poppy nechápala, že prečo. – Takže to bol skvelý Joe Henderson a na linke už máme ďalšieho poslucháča. Počujeme sa? – ozval sa mužský hlas z rádia. – Áno, dobré ráno, som naozaj rád, že som sa konečne dovolal do vášho rádia! – ozval sa v rádiu ktosi z telefónu a Ida si začala pískať. Poppy sa povzbudivo usmiala na pacientku, akože už to bude a Ida si zatiaľ vymenila vrták. – Počúvam túto reláciu už fakt dlho a musím povedať, že jediné, čo by som vymenil, ste vy! Počujete ma, Spajk?! Ste namyslený arogantný kokot, starý hajzel, čo preťahuje všetko, čo vidí! V tej chvíli hlas poslucháča, ktorý toho mal na srdci ešte oveľa viac, prekryla ďalšia jazzová skladba. Ida udivene zapískala a škodoradostne sa uškrnula. – A je to vonku, – povedala spokojne, akoby práve vytrhla zub. – Načo niekto potrebuje rozprávať, keď hrá jazz, že? Toto nepochopím. Všetky tri sa súhlasne usmiali. Ida najviac. Poppy ju už dávno nevidela takto žiariť. – Ty si normálne škodoradostná, mami! – Raz to muselo prísť, – bránila sa Ida. – No hádam to aj malo nejaký zmysel, – povedala pacientka, keď si vypláchla ústa. A Poppy zvyšok dňa premýšľala, ako to tá žena s novou zubnou výplňou vlastne myslela. Taká hlúposť, slovná hračka. Malo zmysel, že niekto vynadal niekomu známemu do éteru? Alebo malo zmysel, že mama bola konečne škodoradostná? Toto bola celá Poppy. Zamerala sa na nepodstatný detail 14
medium love.indd 14
8.11.2012 10:45
a unikali jej súvislosti. Moderátor sa už z rádia do konca ordinačných hodín neozval a nikto sa mu ani nedivil. Bol to známy televízny ksicht. Taký ten nenormálne uvoľnený a strááášne populárny chlapík, o ktorom sa stále písalo a všetci ho chceli mať vo svojich reláciách a vo svojich obývačkách. Obľúbený, sledovaný a bohatý. Mal najlepšie auto, najlepšie varil aj tancoval. A v rozhlase vždy ráno rozumel úplne všetkému a všetkým. Len si ešte nevšimol, že dnes je fakt iná doba. Poppy bol celý, aj s tou jeho prestarnutou mediálnou prezývkou, že Spajk, smiešny, tak ako jej boli smiešne všetky televízne programy. Duševná pornografia. Aj celý program na ich minuloročnú stužkovú pripravila v tomto duchu. Všetci sa smiali, len jej otec sa nesmial. Všimla si to. Videla na ňom, že by najradšej ubzikol hneď po prípitku domov na ten svoj gaučík. Pochybovala o tom, že ona raz bude ležať na gauči a celý deň prepínať telku ako jej otec. Ten mal rád len dve veci – svoj autoservis a gauč s telkou. Poppy bola skôr po mame. Teda aspoň v tomto smere. Milovala kino a filmy. Až keď ju zobrali na filmovú fakultu, prezradila jej mama svoje najväčšie tajomstvo. Keď skončila medicínu, išla do Prahy na talentovky na filmový dokument, ale nevzali ju. Nikdy to nikomu nepovedala, lebo sa hanbila. A tak sa z nej stala zubárka, čo rada chodí do kina a v ordinácii počúva hudbu. Aj Poppy mala svoje tajomstvo. Malo to byť prekvapenie k maminej päťdesiatke. Nikto nič netušil, aby to neprasklo. Potom by to už nebolo prekvapenie. Tešila sa, že má k dobru ešte pár mesiacov. Chcelo to svoj čas. – Haló, Poppy, zvoní telefón! Zdvihneš ho konečne?! – doľahol k nej mamin hlas. – Niekto tu bude asi zamilovaný, – zavtipkoval pacient v zubárskom kresle. – Skôr silno zamyslený, ako ju poznám. Poppy ospravedlňujúco pozrela na mamu, zdvihla telefón a bola pripravená zapísať, čo bude treba. Ale nebolo čo zapísať. Zatiaľ čo mama na ňu žmurkala a vtipkovala s pacientom, Poppy niekto do slúchadla oznámil, že babi práve zomrela. Mamina mama bola už pár dní v nemocnici, omínal ju žlčník, 15
medium love.indd 15
8.11.2012 10:45
ale nikto nečakal, že zomrie. Mali ísť spolu do Paríža, dámska jazda, len ony tri. Tiež darček k maminej päťdesiatke. Poppy zložila slúchadlo a pochybovala, že to dokáže mame povedať. Bola jej zrazu zima a tak zavrela okno a zavrela aj oči, ako to robila odmalička. Ale problém nezmizol. Jediné, čo jej v tej chvíli napadlo, bola úľava, že stihla nakrútiť babinu do svojho školského filmu. Spajk otvoril oči a nad hlavou mal nebesá. Zavrel oči. Nebo sa pomýlilo a otvorilo mu brány. Mal by sa konečne zobudiť. Ak niekto nepôjde do neba, tak je to on. Ale komu by sa v jeho prípade chcelo budiť. Posledné roky musel byť každé posrané ráno svieži a vtipný s výnimkou víkendu. Boli rána, keď došiel k mikrofónu alebo pred kameru rovno zo žúrky. Ale také už má za sebou. Dnes potreboval aspoň tri hodiny spánku, aby dal prvú hodinu vo vysielaní dokopy aspoň holú vetu. Lenže prišiel Oskar a nechoď s Oskarom piť, keď sa nevideli sto rokov! Keby bol v kondícii, podal by si toho telefonujúceho kreténa, že by na to do smrti nezabudol. Hajzel. Ohromné čosi sa mu podarilo, fakt. Určite bol na seba hrdý. Frajer. Nechápal týchto večne nasratých tupcov. Nenávideli všetkých a všetko a potrebovali sa konfrontovať najlepšie s celým vesmírom. Okej, mal by sa prebrať k životu. Otvoril oči. Ležal v nejakej detskej izbe s plafónom plným gýčových oblakov a plyšovým koňom pri posteli. Netušil, kde je. Aspoň že bola sobota. To vedel určite, lebo inak by ho už dávno zobudila produkcia. Včera to zase trochu prehnal s calvadosom. S Oskarom sa fakt dobre pije. Potreboval paralen. Doma by len natiahol ruku a bolo by po probléme. Natiahol ruku a nahmatkal vedľa seba dámske nohavičky. Chvíľu na ne hľadel a snažil sa vydolovať v hlave aspoň záblesk spomienky. Malé nezaujímavé gaťky s nápisom Hello Kitty. Malá riť. Ako vyzerala? Nič. Prázdno. Mal by sa napiť a vygrcať. Alebo naopak. Posadil sa a v hlave mu začalo prudko tepať na poplach. Ak do minúty nenájde záchod, bude neskoro. Vystrelil ku dverám. Zachytil zúrivé vrčanie a prísny ženský hlas odkiaľsi zdola zakričal: 16
medium love.indd 16
8.11.2012 10:45
– Bruno! Nesmieš! Nasledoval ženský a mužský smiech a Spajk sa vrhol k záchodovej mise. Vykúpenie. Sadol si na dlážku a za dverami počul ňuchať psa. Bol to dosť veľký pes podľa tieňa, ktorý sa hýbal v škáre pod dverami. A čo vedel Spajk určite, ten pes ho nemal rád. Napil sa vody a sadol si naspäť na dlážku. Vždy po opici naňho doliehala sentimentálna nálada. Mal chuť zavolať mame, svojim dospelým deťom, na ktoré inak kašlal alebo aspoň Milene. Prvej žene. Keby mal pri sebe mobil a nesedel tu teraz v trenkách. Zavolal by jej, počul jej hlas a všetko by bolo v poriadku. Povedala by mu, že sa nič nedeje, a že môže prísť v nedeľu na obed. Ale hovno by to povedala. Počúvala by jeho poopičný výlev a na konci by sa spýtala, či to bolo všetko, čo chcel. Keby mu aspoň občas dala. Milena. Bola fakt dobrá, kým sa im nenarodil syn. Boli takí prepojení ako z nejakého filmu. A ako fajčila! Bože! Milena sa s ním vedela najlepšie pohrať. Odkedy sa rozviedli, stále hľadal podobnú Milenu. Všetko sa dodrbe, keď sa vytratí vášeň. Chvíľu si dokonca myslel, že bude dobrý otec. Syn Dodo ho zozačiatku veľmi nezaujímal. Ležal, plakal, fialovel od hnevu, ružovel, keď spal alebo jedol. Ale keď začal konečne chodiť a Spajk ho držal za ruku, začali si rozumieť. Bol ako on. Vyzeral ako dospelý človek. Mal Dodovu fotku, keď oslavoval dva roky, v bielej košeli a vestičke, čistý biznismen. Všetci sa smiali, ako dospelo vyzerá. Bavil sa, len s kým chcel. Presne ako Spajk. Vážna tvár. Teraz už je Spajkovi jasné, prečo bol jeho syn odmalička taký vážny. Skrýval tajomstvo. Vedel, že ho raz nikto nepochopí. Hlavne nie jeho otec. Dodovi sa totiž zapáčili chlapci. A toto Spajk fakt nikdy nespracuje. Ako sa jemu, práve jemu, mohol narodiť buzerant?! Spajk si len tak pre seba vzdychol. Sentimentálna nálada bola ako horúce kúpele niekde v Bešeňovej. Nevidíš na dno a vieš, že by si mal odtiaľ vyliezť, ale telo sa poddáva a spomaľuje. Nechutný samozničujúci proces. Lepkavý a bezútešný. Nemôžeš mať všetko. Buď sa ti darí mať normálnu rodinu a normálne deti, alebo máš skvelý bezstarostný šoubizový život plný výhod, slávy a prachov. Bolo mu to vždy jasné. 17
medium love.indd 17
8.11.2012 10:45
Nikdy nechcel všetko. Načo? Videl, ako sa trápia tí, čo sa ako magori ženú za všetkým naraz. Nič si poriadne neužili. Zá klad je pochopiť, čo chceš, a ísť si len za tým. Spajk mal všetko, čo chcel. Až na ten mobil práve teraz v tejto cudzej kúpeľni. Doma by už mal v sebe paralen a telefonoval svojim ženám a deťom. Boli by ako vždy odporní a ironickí, hlavne Simona. Ale tá mala len devätnásť a matka ju veľmi premyslene hecovala proti Spajkovi. Simonina matka bola krava. Spajkov omyl. Ambiciózna novinárka. Tiež rada fajčila, aj keď nie tak dobre ako Milena. Myslel si, že sa mu šikovná novinárka môže hodiť. Nikdy sa nemali zobrať. Teraz ho vydiera cez médiá. Ale aj tak by im obom zavolal. Jeho stav po chlastačke bol ako vírus, pri ktorom mu mäkol mozog. Pes na jeho vzdychnutie za dverami rozčúlene zavrčal. – Choď do piče, Bruno! – povedal Spajk presvedčivo. – Bruno, sem poď! – ozval sa prísny ženský hlas. Pes s odfrknutím poslúchol a Spajk vyšiel z kúpeľne. – Bože, ako môžeš mať kamoša, čo sa volá Spajk? Veď také meno sa už dnes nedáva ani psovi! – chichotala sa žena v krátkom župane, keď zalievala všetkým kávu. Vlastne to ani nebola žena. Len také dievča s odstávajúcimi ušami, piersingom v obočí a chlapčenskou postavou. – A ty sa ako voláš? – spýtal sa jej Spajk a prisadol si. – Ja? Známi ma volajú Čiči. Inak som Kika, ale Čiči je oveľa lepšie. – Počuj, Čičikika, nemáš paralen? – Ono to bude tým, že keď vznikala Buffy, premožiteľka upírov, ty si ešte nebola ani len v pláne, cica. Spajk s ňou prežil krátku aférku,– povedal Oskar a mrkol na Spajka. Oskara vždy bavilo ohurovať napozeranými filmami a seriálmi. Preto ho už na škole volali Oskar. V skutočnosti bol úplne obyčajný Igor. Tak ako Spajk bol Štefan a jeho prezývka vznikla oveľa skôr ako celý seriál o Buffy. A mala celkom prozaický pôvod, ktorému by Čičikika rovnako nemohla rozumieť. Po nežnej revolúcii začali totiž všetci vo veľkom spíkovať, do škôl prichádzali prvé sexi dobrovoľníčky natural z Ameriky, aby učili angličtinu. Presne v tom čase začal 18
medium love.indd 18
8.11.2012 10:45
Spajk moderovať v telke. Raz popíjali v krčme s jednou takou odblokovanou lektorkou, ktorá sa skoro pocikala, keď zrazu zbadala Spajka v krčmovej telke. Ukazovala striedavo na telku a na Spajka vedľa nej a do nemoty opakovala, že you speak, you speak, až sa povzbudený siedmym bavorským pivom postavil na stôl a na celú krčmu zakričal: „No, I am SPAJK!“ Zdalo sa mu to ohromne vtipné a v ten večer mu ešte aj čašníci začali hovoriť Spajk. A tak mu to prischlo. Nespíkoval, spajkoval. Taká bola pravda. Aj keď postava Spajka dala druhej epizóde seriálu o Buffy konečne poriadnu šťavu. – Upíri? Vau! To akože vážne si mal niečo s upírmi? – A čo myslíš, prečo si si u mňa v posteli zabudla gaťky? – skúsil Spajk. – Myslíš hore v detskej? To sú mojej ségry, zlato. – Aleba? A kde sa schováva? – Je s našimi na dovolenke, bejby. Ja strážim psa a dom. Mimochodom má trinásť. Spajk si odchlipol z kávy a zjedol paralen. Nemalo zmysel to rozmazávať. Oskar bodoval. Včera to bola tá uvrieskaná čašníčka a dnes toto šteňa. Nebol na chlapčenské postavy, takže zvládol aj pohľad na jej odhalený zadok, keď si sadala na Oskarove kolená. – A čo ty vlastne robíš, Oskar? – spýtala sa a Spajk spozornel. Vlastne netušil, čo presne teraz jeho kamoš robí a prečo sa vrátil. Podľa fotiek v mobile sa mu vonku slušne darilo, pekný dom, žena aj deti. Dokonca dvojičky! – Mno, vieš, srdiečko, je toho viac. – Viac takého, ako má tvoj kamoš s divným menom? Lebo Spajk je veľká hviezda a teba som ešte nikde nevidela. Si jeho agent? – Také čosi. Tajný agent. Neviditeľný bežným okom. Takže Oskar nielen stále rád ohuroval filmami, ale aj klamal presne ako on. To mu pripomenulo, že by predsa len rád zavolal niekomu z rodiny. Spajk vytiahol mobil. – Urobím vám vajíčka? – Čičikika zmenila tému tak rýchlo, ako tá ryba v Nemovi, čo trpí na stratu krátkodobej pamäti. 19
medium love.indd 19
8.11.2012 10:45
Spajkova bolesť ustupovala, žalúdok sa vyrovnal, bol čas na krátky emocionálny výlev v kúpeľni. – Ahoj mami, kedy sa vidíme? – usmial sa do mobilu. – Dúfam, že nechceš zase prísť s celým štábom! Ten bordel, čo mi tu narobili! Toto mi už nerob, drahý. – Mami, súhlasila si, pamätáš? – Čo je to, prosím ťa, za nápad, točiť o tebe dokument? Veď ty si ešte mladý! Dokumenty sa robia o starých a slávnych, aby keď zomrú, mali čo púšťať pred pohrebom v televízii. – Je to študentský film. A súhlasila si. Zabúdaš, mami. – Prepáč, že mám sedemdesiat rokov, Spajky. – Ani ja už nie som najmladší. – Som rada, že to spomínaš. Volala mi Silvia. – Kristepane. Nech už to bolo čokoľvek, dúfam, že si tej bulvárnej krave neuverila. – Vaša spoločná dcéra nemôže za to, že ste obaja šibnutí! – A čo zas chce moja šibnutá dcéra? – Ide študovať. – No a? To sa deťom v jej veku stáva. Simona má devätnásť, nech študuje, koľko unesie. – Ide do Ameriky. – Aha. Chápem. – Mal by si sa s ňou porozprávať. – Aby mi nadiktovala číslo účtu? To viem už naspamäť, mami. Nikto tak nedotuje moju dcéru ako ja, ver mi. Nikto! – Verím. Nerozčuľuj sa. Je to moja jediná vnučka. A ty ju miluješ viac ako mňa, viem to. Príďte na palacinky. Spajk cítil, že potrebuje vyrovnať zvyškový alkohol v krvi. Bolo po sentimentálnej melanchólii. Chcel pozvať mamu na obed a večer sa s ňou prejsť na cintorín. Len nedávno mu ukázala hrob jeho dvojičky. Prvýkrát to z nej vypadlo, keď sa oženil s Milenou. Dvadsaťpäť rokov dozadu. Presne. Toľko má ich syn Dodo. Dovtedy Spajk netušil, že mal brata. Ale bolo mu to jedno. Aj keď sa rozviedol a oženil so Silviou. Keď sa im narodila Simona, mama mu ukázala ten hrob. Bol v takej tej sekcii minihrobčekov plných drobných telíčok. Vždy ho to tam ťahalo, keď bol malý. Ale malí ľudia sú morbídni, tak sa 20
medium love.indd 20
8.11.2012 10:45
nečudoval. Mama mu povedala, že teraz už má dve deti, čo sa jej nikdy nesplnilo. Že je to dar. Aby si to vážil. Ale stále mu to bolo jedno. Bol to mamin problém, nie jeho. Prečo by si mal vážiť, že má dve deti s dvomi nekompatibilnými ženami? Aký je to dar, preboha?! Jeden teplý dospelý chlap a jedna vďaka svojej matke vychcaná puberťáčka! Možno, keby Simona žila s ním, iba s ním, stala by sa z nej skvelá žena. Mala na to všetky predpoklady. Ale zostala so svojou prepnutou matkou, takže to bolo bez šance. Mal dve deti, ktoré naňho zvysoka kašlú. Keby záležalo na ňom, zrušil by všetky deti. Chcel dnes urobiť niečo dobré, ale zase mu to, doriti, nevyšlo. Chveli sa mu ruky. Rozlúčil sa s mamou a sľúbil, že všetko zariadi. Keď sa vrátil do kuchyne, bola prázdna. Na stole chladli dve roztečené volské oká. Spajk ich zhltol len tak postojačky. Tá ryba s chlapčenskou postavou ich zabudla osoliť. Dvere do vedľajšej izby boli zavreté, doliehali k nemu vzdychy Oskara a tej malej ryby a Bruno pred nimi preťahoval vankúš. Bol čas odísť. – Dáš si trochu ovocnej polievky? Tuším je ešte dobrá, – spýtala sa Ida a privoňala k hrncu, čo práve vytiahla z chladničky. Poppy strčila prst do hustej krupicovej hmoty a nabrala si trochu do úst. Studený egreš jej trochu schladil ústa a jeho kyslá chuť ju opäť prebrala k životu. Bola noc a boli s mamou u babiny v byte. Babi vedela ako jediná v rodine uvariť ovocnú polievku a Poppy sa práve na seba nahnevala, že si od nej ni kdy nevypýtala recept. Sladká chuť vanilkovej krupice, škorice a klinčekov bola absolútne dokonalá a tajomstvo kombinácie týchto chutí zmiešaných vždy s iným druhom ovocia si babi už navždy zobrala so sebou. Jej chladnička bola plná najrôznejších mištičiek, téglikov a vrecúšok, v ktorých boli neidentifikovateľné zvyšky kadejakých potravín. Niektoré používala na jedenie, niektoré na vlasy, na tvár a na muškáty. Jej muškáty boli svojimi veľkými kvetmi a sýtymi farbami povestné. Babi tvrdila, že každá rastlinka má rada niečo iné, presne ako ľudia. Jednej chutila káva, inej zelený čaj a ďalšej zase rooibos 21
medium love.indd 21
8.11.2012 10:45
alebo acylpyrín. Všetky jej bio hnojivá teraz s mamou hádzali do veľkého igelitového vreca. – Čo s nimi teraz bude? S muškátmi? – spýtala sa Poppy. – Zvyknú si. Aj my si zvykneme, – povedala Ida smutne. Aby ju trochu rozveselila, pustila babinine najobľúbenejšie cédéčko. Karel Gott spieval, že má rozprávkový dom a Poppy otvorila čerešňovicu, čo našla v skrinke na lieky. – Tak na to, že teraz si už fakt veľká, – povedala Poppy a štrngla si s mamou. – A na to, že sa dobre postaráš o jej muškáty! – Ja? – A kto? Budeš tu bývať, Poppy. – Ja? – Nie. Tvoj hologram. Jasné, že ty. – No ja neviem... – Ja viem. – Akože nastálo? A čo Samo? – Tvoj brat je spokojne ženatý a žije v Anglicku, ak si si nevšimla. Toto jej nikdy nenapadlo. Že raz to bude takto. Že babi tu zrazu nebude a jej byt bude prázdny. Nasadila si babinine dioptrické okuliare, čo ležali na krížovke. Naliala im obom druhú čerešňovicu, a keď vypili, ľahla si na zem. Trochu sa jej zatočila hlava. Gott práve spieval, že má oči sněhem zaváté a ona cítila, že ten perzský koberec má už najlepšie roky za sebou. – A môžem dať preč tento smradľavý koberec? – Môžeš všetko, čo chceš. Nie je to úžasné? – zasmiala sa mama a vyhŕkli jej slzy. – Tak poďme na ten mrazák, – povedala, aby sa zase nerozplakali. Poppy zachránila pred igelitovým vrecom mrazené orechy a podozrivo vyzerajúcu krabičku, na ktorú babi napísala dátum a úhľadný nápis veľmi chutný stejk. Babi nebola žiadna vegetariánka. Uznávala mäso a jeho bielkoviny. Ako bývalá vedúca predajne Mäso údeniny mala doma vždy to najlepšie. Nechala si ten stejk aj kvôli dátumu. Boli to jej narodeniny. 22
medium love.indd 22
8.11.2012 10:45
A nebolo to dávno, čo ich babi oslávila. Kúpila si roštenku pre seba ako darček, to si bola Poppy istá. Bola to jej životná filozofia – máš narodeniny, kúp si niečo, čo ťa poteší. Nemala ho kedy zjesť, lebo mama vtedy urobila na jej počesť slávnostný obed, tak šiel do mrazáku. Taký stejk sa nevyhadzuje, povedala by babi. Od tejto chvíle patril Poppy. – Ukážu ti cestu ráááájem! – spievala s mamou a Gottom. Napálili všetky jej obľúbené skladby na zajtrajší pohreb. Tancovali spolu. Dorazili fľašu čerešňovice. Smiali sa. Plakali. Mama povedala prvýkrát pred Poppy slovné spojenie skurvený život. Poppy sa priznala, že sa bude sama v tomto byte báť. – Prosím ťa a čoho? Je čas, Poppy, chápeš? Vytvor si vlastný svet, kam vpustíš len toho, koho budeš chcieť. – A ty? Ty to kedy tak urobíš? Viem, že si si kúpila byt. Viem, že ho máš. Kedy v ňom začneš bývať? – To nie je také ľahké. – Prečo? Mama sa odmlčala. Zamyslene vyprázdňovala skrinku plnú starých liekov. – Aha! Tlakomer, – povedala namiesto odpovede. – Odmeriame si? – Ja prvá. Keď začala Poppy cítiť pulz na stiahnutej ruke, došlo jej, že môže mamu presvedčiť. – Mám nápad! – nadýchla sa. – Pssst! Nemôžeš hovoriť, keď ti merajú tlak! To je základ, – žmurkla mama. Potom sa vymenili a Poppy to skúsila ešte raz: – Okej, ukážeš mi, ako sa to robí. Ty začneš bývať sama. Ja začnem sama. Ktorá dlhšie vydrží! – A čo bude s otcom? – spýtala sa mama potichu. – Čo by bolo? Má telku. So mnou sa naposledy bavil minulý týždeň o jeho stratenej ponožke a nečitateľných titulkoch. A s tebou? – Vieš, ako dlho som sa s nikým poriadne neporozprávala? – Budeme sa navštevovať a budeme sa rozprávať! 23
medium love.indd 23
8.11.2012 10:45
Poppy trochu pod vplyvom čerešňovice objala mamu. Cítila sa ako z tej čiernobielej fotky, kde ju mama objíma, aby sa nebála ísť do škôlky. Majú na nej obidve strapaté vlasy, lebo vtedy fúkal vietor. Vtedy fúkal vietor. Dnes bolo akési smutné bezvetrie. V tej chvíli, ako si to Poppy pomyslela, prešiel jej poza chrbát studený vánok. Niečo ako prievan. Zostalo jej trochu zima a v kuchyni spadol kalendár. – Mami, keby sa to dalo, objímeme aj teba, tak láskavo nežiarli, hej? – povedala mama trochu pripito smerom do kuchyne. Poppy cítila zimomriavky a babinin dávno vyprchaný parfum Tosca. Bola to len chvíľa, ale dala by všetko, aby trvala večne. Lenže do rána už zostávalo príliš málo času. V kúpeľni Poppy objavila tester alkoholu, a tak si namiesto umytia zubov obidve zmerali promile čerešňovej pálenky v krvi a potom sa spokojne uložili do perín. Skôr, ako zaspali, dala si každá polovičku mentolového cukríka pod jazyk. Presne tak to robila každú noc babi. Aby sa jej dobre dýchalo. Obidve cítili, ako im tuhá vôňa mentolu prevetráva aj tie najtemnejšie zákutia v hlave. Poppy sa v túto noc rozhodla, že si bude písať denník a vymaľuje aspoň jednu stenu zlatou farbou. Babine by sa to páčilo, nosila mohutné zlaté brošne a náušnice. Vždy, keď zavrela oči, videla ju v tých komplikovaných zlatých náušniciach, ako sa nakláňa nad posteľou a niečo sa jej snaží povedať. Nedokázala zaspať. A tak hľadela do plafónu s retro lustrom nad hlavou a počúvala, ako začala mama v spánku pravidelne dýchať. Keď na chvíľu mamin dych ustal, po špičkách vstala a išla sa pozrieť, či dýcha. Neprežila by, keby sa jej niečo stalo.
medium love.indd 24
8.11.2012 10:45