Farský spravodaj 1-2011

farSsPkRýAVODAJ

1

2011

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR ▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 5 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

PPrrííhhoovvoorr Vážení vojaci, milí farníci!

Liturgický kalendár nám v tomto roku ponúkol omnoho dlhšiu „plesovú sezónu“ alebo obdobie ľudsko-spoločenskej radosti a zábavy. Áno, po neobyčajných vianočných sviatkov Boţej lásky a dobroty sa patrí plesať, radovať a rovnako v tomto duchu je dobre preţiť prvé mesiace nového roka, aby sme boli ľuďmi nádeje, pokoja a radosti. Hoc je pred nami mnoţstvo vecí, ktoré nie sú pozitívne a nevieme, čo bude ... a ako bude ... napriek tomu sme nositeľmi viery, ktorá sa opiera o Boţiu dobrotu a prozreteľnosť s nami i s týmto svetom. Je čas sa tešiť a radovať, aby sme boli naplnení darmi ľudského ducha a v rovnakej miere darmi, ktoré nám ponúka duchovný ţivot veriacich ľudí v celom liturgickom roku.

Naozaj v dňoch medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou sa v nedávnej minulosti ba i dnes koná mnoţstvo svadieb, povestných zakáľačiek, veselíc a bálov. V tomto čase ľudia hlboko vnímali sviatok Obetovanie Pána (2. februára) či ľudovo povedané Hromnice. Tento sviatok súvisí s tým, ţe sviečku posvätenú v ten deň v kostole si ľudia zapaľujú vo svojich domácnostiach, keď bijú hromy, aby si vyprosili ochranu pred nešťastím. Hneď deň po Hromniciach je sviatok sv. Blaţeja. Veriaci ľudia prichádzajú do kostola, aby vo svätej omši dostali svätoblaţejské poţehnanie, ktoré má ľudí ochrániť pred chorobami hrdla. Tri dni pred Popolcovou stredou sú rozlúčkou s obdobím svadieb, veselíc, neraz aj nespútanej či roztopašnej veselosti. Dnes uţ len tradične na niektorých dedinách si na svoje prišli muzikanti, na stoloch nechýbajú jedla a nápoje, mäso a vypekané šišky.

Nuţ, po týchto ostatných fašiangových dní bolo a je potrebné aj dnes sa pozrieť do tváre Popolcovej stredy, čo ústami kňaza pripomína všetkým : „Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš!“. Začiatok Veľkého pôstu znamená koniec radovánkam, nasledujúce dni a týţdne je potrebné preţiť viac v tichu, väčšej skromnosti a v očakávaní tajomstva nášho vykúpenia. Slovo pôst znamená zriekať sa dovolených i nedovolených pôţitkov ako konkrétny postoj očistenia tela a konania pokánia za svoje hriechy. Duch 40 dňového pôstneho obdobia viac či menej preniká spoločenským ţivotom v našich dedinách i mestách.. Na nás ľuďoch by malo byť jasne vidno, ţe sa práve v tomto čase chceme akoby viac zaľúbiť Bohu. Chce to od nás mladých i starších, aby sme sa viac stránili hriechu, prázdnych reči a hrešenia. Človek viery by mal v tomto čase prejaviť kajúcu skrúšenosť a na druhej strane aj vrúcnu zboţnosť. Konkrétnym prejavom toho môţe byť aj to, ţe v celom týţdni azda okrem nedele sa nemusia pripravovať a jesť mäsité pokrmy, ba kedysi boli rodiny, kde cez pôst sa nejedávali ani len vajíčka, syr a nepilo mlieko.

A čo viac sami ľudia sa časom presvedčili, ţe tieto 2

D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy bezmäsité dni a týţdne im nijako neškodili. Naopak zdrţanlivosť a krotenie ţiadosti ba aj vášni, čo sú v nás sú cenné víťazstva nad sebou, nad hriechom, nad pokušením a stávajú sa istým druhom hrdinstva. Samozrejme v pôste a v pokání nejde len o mäso, ale mnohí si vedia v tomto čase i do budúcnosti odrieknuť fajčenie a alkohol alebo usilovať sa zbaviť niektorých negatívnych vlastností.

Zachovať spomenuté predsavzatia a zásady Veľkého pôstu si vyţaduje vnútornú silu. K tomu je veľkou podporou pre veriaceho človeka modlitba, poboţnosť kríţovej cesty, nedeľná bohosluţba, prijatie sviatosti Eucharistie alebo aj sviatosti zmierenia. To všetko s pohľadom na prichádzajúce tajomstvo Veľkej noci, ktoré opäť hovorí o Boţej láske, milosrdenstve a dobrote.

Aj pre nás vojakov, pre naše kresťanské rodiny dnešnej doby je tu rovnaké pozvanie ako kedykoľvek v minulosti preţiť čas radosti a rovnako vedieť preţiť a zuţitkovať čas smútku a bolesti pôstnej doby alebo aj nášho ţivota, aby sme sa stali dokonalejšími.

Zdá sa, milí veriaci, ţe nastupujúca jar a blízkosť slávnosti Vzkriesenia nás povzbudzuje k radosti a nádeji, ţe môj i tvoj ţivot má svoj zmysel a to jedine v Bohu, ktorý nás bezhranične miluje. „Prajem Vám na ceste života vo chvíľach radosti i cez okamihy smútku a utrpenia, aby ste mocne cítili vo svojom srdci a boli presvedčení o Božej moci a milosti, ktorá sa Vás chce viac ako dotknúť v slávení udalosti a tajomstiev Veľkej Noci : „Kristus vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja, aleluja“.

Vojenský duchovný.

„Nech je vám Jeţiš útechou vo všetkých vašich trápeniach, nech je vašou oporou v nebezpečenstvách, nech vás stále sprevádza svojou milosťou, ukazuje vám bezpečnú cestu, ktorá vedie do večného ţivota, a nech ste jeho zásluhou čoraz drahšou Najsvätejšiemu Srdcu Jeţišovmu a čoraz hodnejšou neba.“ Sv. Páter Pio

3

O Ozznnaam myy Rímsko-katolícky farský úrad vojenskej farnosti sv. Pátra Pia Ružomberok (kancelária na učebnom bloku , budova č.8, II. poschodie)

Stránkové hodiny: Pondelok a streda : Utorok : Štvrtok : Piatok :

07,00 hod. – 11,30 hod., 13,30 hod. – 15,15 hod., 10,30 hod. – 11,30 hod., 16,15 hod. – 18,00 hod., 07,00 hod. – 11,30 hod., 16,15 hod. – 18,00 hod., 07,00 hod. – 11,30 hod.,

Krst – dospelí kandidáti navštevujú katechumenátnu prípravu 1 – 2x týţdenne po dobu 1 aţ 3 roky alebo ináč po dohovore s vojenským duchovným, krst dieťaťa ţiadajú rodičia aspoň týţdeň dopredu, Sviatosť zmierenia (spoveď) – vţdy pred svätou omšou alebo na poţiadanie kedykoľvek, Prvé sväté prijímanie – dospelí po polročnej príprave , deti absolvujú aspoň tri roky náboţenskej výchovy v škole a pod., Birmovanie – prijímajú kresťania, u ktorých sa uţ teraz predpokladá praktizovanie náboţenského ţivota, blízka príprava prebieha pre všetkých záujemcov 1x týţdenne po dobu 1 aţ 2 roky, Sobáš – ţiadajú snúbenci aspoň 3 mesiace vopred, Poţehnanie (osôb, domu, auta, predmetov ...) na základe poţiadania kedykoľvek Pomazanie váţne chorých – osobne alebo telefonicky; neodkladať, k dispozícii som non stop, Pohreb – priniesť list o prehliadke mŕtveho Poznámka: Prvé sväté prijímanie detí (vo veku ţiakov 3. ročníka ZŠ) sa bude organizovať v našej vojenskej farnosti po prvýkrát v roku 2012.

Rodičia, ktorí majú záujem môţu prihlásiť svoje deti u vojenského duchovného uţ v tomto roku 2011 !

4

D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy

AJ TAKÉTO MÔŢU BYŤ KRSTINY.

Mnoho z nás - profesionálnych vojakov vie, čo znamená bývať na inom mieste, neţ je to rodné. Ja s manţelkou sme Prešovčania a doposiaľ sme ţili v dvoch iných posádkach. Momentálne sme uţ 6 rokov v Ruţomberku. Moţno aj preto si viac uvedomujeme a váţime hodnotu rodinných zväzkov a záleţí nám na tom, aby mohli aj napriek nášmu odlúčeniu pretrvávať. Jednou z príleţitosti, kde sa môţu naše vzťahy otuţovať sú práve rodinné oslavy. V auguste minulého roku k našim dvom synom Šimonkovi a Ondrejkovi pribudol tretí braček, ktorému sme dali meno Natanael. Okrem veľkej radosti prišla s dieťatkom aj zodpovednosť a to aj taká, aby sa Natanaelko stal súčasťou Boţej rodiny do ktorej patríme aj my a aby prijal to bohatstvo, ktoré človek dostáva v krste. Preto sme intenzívne

premýšľali o tom, ako tie krstiny zorganizujeme a túţili sme, aby boli zároveň príleţitosťou pre spoločné rodinné stretnutie. Podarilo sa nám ich pripraviť veľmi netradičným spôsobom, ktorý sa mohol uskutočniť len vďaka tomu, ţe sme sa rozhodli dieťatko pokrstiť v našej vojenskej farnosti a preto, ţe náš vojenský kňaz má moţnosť krstiť na mieste, ktoré si zvolí.

Keďţe ako rodina máme niekoľkoročné dobré vzťahy aj s Jezuitskými kňazmi v Ruţomberku, dostali sme moţnosť prenajať si na víkend Jezuitskú chatu v Trlenskej doline, ktorej súčasťou je tieţ malá kaplnka. Keď termín všetkým vyhovoval, nič nebránilo tomu, aby sme náš zámer uskutočnili. V sobotu ráno na Liptov šťastne docestovalo 22 východniarov (z toho 8 detí) a pozvanie prijali aj naši priatelia z Ruţomberka.

Spolu s našou rodinou, kňazom a kuchárkou, to bolo spolu 38 ľudí pod jednou strechou. Prvý deň spoločného víkendu bola hlavným bodom programu krstná slávnosť, pred ktorou ešte mnohí naši blízky vyuţili moţnosť vyspovedať sa a prijať Boţie odpustenie. Potešilo ma, ţe dokonca aj tí, ktorí uţ veľmi dlho svoj duchovný ţivot a vzťah s Bohom zanedbávali, preto nám vôbec nevadilo, ţe sa plánovaný začiatok krstín kvôli tomu trochu posunul. Pri úvodnej gitarovej piesni a aj pri tých ďalších, mi hrou na rôzne hudobné nástroje pomáhali malí muzikanti. Kaplnka a samotná svätá omša, ktoré dávali patričnú váţnosť tejto udalosti boli zároveň preniknuté rodinnou 5

D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy a priateľskou atmosférou. Po krstnom obrade nasledoval slávnostný obed a posedenie pri vynikajúcich koláčoch a dobrom juhomoravskom víne. Počasie nám dovolilo, aby sa deti ešte stihli vyšantiť v areáli chaty, ktorá je umiestnená v prekrásnom prostredí. Aţ do večera vládla pohoda, lebo hostia vedeli, ţe sa nemusia ponáhľať domov, ale ţe je pred nami ešte ďalší spoločný deň. V nedeľu nám vojenský duchovný prišiel ochotne odslúţiť nedeľnú svätú omšu, po ktorej

sme ešte stihli absolvovať spoločný výlet do skanzenu Vlkolinec. Aj keď musím priznať, ţe príprava takejto veľkej oslavy nás stála veľa síl, všetko nám vynahradil ten spoločne strávený čas a tieţ to, čo z tohto času ostalo v nás aţ doposiaľ. To, ţe Natanaelko je naveky označený pečaťou krstu a to, ţe sme si obnovili nie len naše rodinné vzťahy, ale mnohí aj vzťah s nebeským Otcom, spravilo pre nás túto udalosť nezabudnuteľnou.

Róbert Galoš

„Musíte hovoriť s Jeţišom nielen ústami, ale aj srdcom, dokonca pri niektorých príleţitostiach by ste mali hovoriť len svojím srdcom.“ Sv. Páter Pio

MLADÍ ĽUDIA Z CIRKEVNÉHO GYMNÁZIA ...

Niekde na počiatku bola len taká myšlienka, či by nebolo poučné i zaujímavé stretnutie mladých ľudí s vojenským duchovným na tému -viac či menej aktuálnu- ktorou je moslimská viera, náboţenstvo, a v tomto kontexte aj pohľad na vojenskú misiu v Afganistane. Myšlienka, ktorá skrsla v srdci manţelov: dôstojníka – vojaka a pani učiteľky. Prešlo pár mesiacov a nakoniec po istej príprave sa podarilo uskutočniť toto malé stretnutie v línii škola – vojenský útvar a to, čo nás spolu spája kresťanská viera a poznanie.

Dňa 3.februára 2011 sa otvorili brány kasárni pre vekovo rôznorodú skupinu ţiakov cirkevného gymnázia sv. Ondreja Ruţomberok. Spolu so svojimi učiteľkami v počte okolo 30 ľudí spokojne i veselo prešli vojenským útvarom aţ na miesto Pastoračného centra vojenskej farnosti sv. Pátra Pia, ktoré má svoje miesto na učebnom bloku. S úsmevom ich privítal vojenský duchovný, ktorí v priebehu jednej vyučovacej hodiny spoločného stretnutia cez poloţené otázky do duše i mysle mladých ľudí hľadal vo vzájomnom dialógu odpoveď : „ako chápeme moslimskú vieru?“, veď toľko sa denne hovorí o ich ţivote uprostred Európy ... niekde blízko nás; „kedy vzniklo moslimské 6

D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy náboženstvo?“, je vţdy dobré sa vrátiť pri hľadaní odpovedi na čokoľvek k počiatku , kde niečo vzniklo a začalo jestvovať, aby sme správne pochopili dôleţité súvislosti ...; „aké učenie je podstatou moslimskej viery a špecifický v tom, čo je rovnaké našej kresťanskej viere?“ – je neraz potrebné hľadať aj to, čo nás môţe spájať o to viac, ak máme ţiť dnes či v budúcnosti blízko seba a na pohľad rozdielni v mnohých veciach i vo viere.

Mladí ľudia sa na stretnutí ukázali ako veľmi pozorní poslucháči, moţno i na počudovanie a nemali ţiaden problém poloţiť nie jednu otázku z oblasti viery, ale smelo sa pýtali na ţivot priamo v Afganistane. Dievčatá zaujímali otázky vzťahu moslimských muţov k ţenám, k svojim manţelkám, alebo akú perspektívu majú ţeny v moslimskej krajine. V kaţdom prípade to boli zaujímavé i zároveň ťaţké otázky na ktoré sme hľadali spoločnú odpoveď.

Jedna vyučovacia hodina ubehla tak rýchlo, ţe sme sa ani nenazdali. Lenţe, vrcholom nášho stretnutia sa stálo niečo iné ako len rozhovor hoc na dôleţité, či inšpirujúce témy ţivota. Mladí ľudia uţ pred stretnutím svoj pohľad upriamili na moţnosť mať svätú omšu vo vojenskej kaplnke sv. Pátra Pia. A tak veľmi radi sme sa na záver zhromaţdili v kaplnke na bohosluţbu, ktorú nám prišli oţiviť naši vojaci svojím spevom a hrou na gitare, čo mládeţ okamţite prijala svojím radostným a úprimným spevom na oslavu Boha a prejav svojej kresťanskej viery. Je na mieste sa poďakovať : npor. Ing. Róbertovi Galošovi, por. Ing. Janke Berešíkovej a por. Ing. Adriana Matejová za liturgický doprovod v hre a speve duchovných – gitarových piesní.

Určite najkrajším prekvapením bola hojná účasť mladých ľudí na svätom prijímaní, čo je len nádherným znakom a svedectvom vyspelosti ich viery a dôstojnosti Boţích detí. Áno, to je potrebné v dnešnej dobe, aby v čistote duše a srdca práve mladých ľudí mohol sa prejaviť a pôsobiť sám Boh. Veď práve v tejto bázni a dôstojnosti pred Bohom a vernosti jeho zákonom je moţné budovať čokoľvek, čo potrebuje človek a tento svet okolo nás a tu neodmysliteľné patrí aj to : kto som a aký som. Mladých ľudí je potrebné „pestovať“ 7

D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy a viesť práve v tomto duchu viery, aby boli krásny a zodpovedný a bez sviatosti to nepôjde.

Celé príjemné a uţitočné stretnutie sa ukončilo tým, čo bolo aj na počiatku, úsmevom, radosťou, podaním rúk. Je celkom reálne, ţe sa opäť niekde stretneme. Hm, moţno len tak na ulici, moţno na deň otvorených dverí v kasárňach, alebo pri inej aktivite, čo nás opäť posilní v poznaní i v dobro.

Na tomto mieste patrí veľké poďakovanie pani učiteľke Mrvovej a jej manţelovi kpt. Ing. Jánovi Mrvovi za myšlienku, organizáciu, priebeh a v nie poslednom rade vieru, ktorá nás spája a cez ktorú dokáţeme robiť veľké i malé veci v tomto svete.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

„Ak Boh vidí chyby dokonca u anjelov, dokáţete si predstaviť, čo vidí vo mne.“ Sv. Páter Pio

RELIKVIE SV. CYRILA V NAŠEJ FARNOSTI V rámci blíţiaceho sa Jubilea 1 150 rokov od príchodu a účinkovania sv.

Cyrila a Metoda na našom území sa konala vo vojenskej farnosti sv.

Pátra Pia svojím výzorom síce malá slávnosť, ale duchom viery farníkov veľká udalosť, keď boli s úctou prijaté relikvie sv.

Cyrila.

Bola nedeľa 13. Marca 2011. Veriaci ľudia v počte okolo 50: vojaci, príbuzní, vyslúţili vojaci, birmovanci a taktieţ hostia sa zhromaţdili v priestore vchodu do kasárni kde boli svedkami prípravy relikvie na dôstojné odprevadenie do vojenskej kaplnky sv. Pátra Pia. Prišla aj miestni ţurnalisti z televízia Lux, aby vytvorili dokument z tejto slávnosti ba urobili i nie jednu reportáţ zo záţitkov a pohľadov jej účastníkov.

8

D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy Sprievod na čele s relikviami sv. Cyrila sa pomaly presunul do vojenskej kaplnky, kde boli uloţené na čestné miesto pred oltárom. Skôr neţ začala bohosluţba vojenský duchovný v niekoľkých minútach objasnil dôleţitosť i samotný dôvod prítomnosti relikvii sv. Cyrila v našej vojenskej farnosti. „Relikvie poukazujú na Boha samotného: je to totiž On, kto silou svojej milosti dáva krehkým bytostiam odvahu, aby o ňom svedčili pred svetom. Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej, ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo, ktoré je v našom vnútri. Relikvie volajú s nami a za nás : „Príď Pane Ježišu!“

„Modlitby svätých v nebi a dobrých duší na Zemi sú parfumom, ktorý nikdy nevyprchá.“ Sv. Páter Pio

Ľudia si v tento deň uctili modlitbou i svojim záujmom relikvie sv. Cyrila ako svedka Boţej lásky a milosti, ktoré potrebujeme aj my ţijúci a zároveň pútnici do večnosti.

Naše ţivoty a rodiny sa potrebujú oprieť o dobro, o dôstojnosť osoby, o Boţie slovo i jeho zákony a o pravú lásku, ktorá vie všetko prekonať a priviesť kaţdého z nás k večnosti, kde uţ neexistuje ţiadne zlo len najvyššie Dobro, ktorým je sám svätý Boh. Nakoniec aj medzi nami ľuďmi byť svätí znamená byť viac ako len dobrý.

Skončila milá slávnosť uctenia si pozostatkov sv. Cyrila a naše rodiny, mládeţ sa opäť rozišli do svojich domovov a na svoje cesty ... Dúfajme, ţe sme aj tento krát o niečo lepší alebo aspoň kráčame s týmto predsavzatím ďalej svojim ţivotom.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

9

L Liitteerráárrnnaa ttvvoorrbbaa Andrej Kováč

Závoj nádeje.

Predostri si pred seba, závoj nádeje Bez neho sa totiţ, ţivot nedeje.

Tam, kde nie je, všetko zomiera.

On je posledná, tá moja doména.

Ani sa nenadeješ a máš ho pri sebe.

Bez neho jediného sa totiţ, ţivot nedeje.

Si taký, ako, bez ţivota.

Keď, on stratí sa, stratí sa i dobrota.

Plazí sa pri tebe, i kráča hrdo.

To závisí od toho, či sťahuje sa ti hrdlo.

Od správy zlej, takej, ktorá ho porazí.

10

A poslednú časť nádeje, s teba vyrazí.

Závojom nádeje, stým môţeš mávať. tak i tak, sa môţe čosi stávať.

Tak i tak, diať, tak sa javiť.

Nemôţeš ho, medzi prvými, zmariť.

Nádej je mocná, ako pevná skala.

I keď sa s ňou, vţdy nevyhráva.

Nádej tá stavia mosty, cez hlboké rieky.

Nádej tá neznáša predčasné náreky.

PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy

POŢIARNY POPLACH - TAKTICKÉ CVIČENIE V piatok 17.12.2010 prebehlo na Základni MOKIS taktické cvičenie nepredpísanej hasičskej jednotky útvaru v spolupráci s okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) Ruţomberok. V rámci tohto cvičenia sa komplexne preverila reakcia na simulovaný poţiar so súčasnou evakuáciou osôb z nadzemných podlaţí jednak schodišťom s pouţitím autonómnych dýchacích prístrojov, ale aj pomocou výškovej techniky HaZZ (rebrík). Členovia

nepredpísanej hasičskej jednotky desiatnik Ľubomír Osika, slobodník Jaroslav Jerdonek, slobodník Ivan Kvašnica, slobodník Jozef Machunka, zdravotník slobodník Marián Buzák a dozorný útvaru práporčík Adrián Szuperák spolu s pomocníkom čatárom Martinom Kandráčom kvalitne a bez Váhania splnili všetky úlohy spojené s riešením poţiaru v objekte kasární. Zvláštne poďakovanie patrí aj príslušníkom HaZZ mesta Ruţomberok a za ich profesionálny prístup.

ZLADENIE RÁDIOVÝCH SIETÍ A SMEROV Dňa 26. – 27. januára 2011 v rámci OS SR sa uskutočnilo zladenie rádiových sietí a smerov na skutočné vzdialenosti. Zladenia sa zúčastnilo 18 útvarov v mieste svojej dislokácie: Základňa mobilných KIS Ruţomberok/SVaP OS SR, Veliteľstvo pozemných síl OS SR Trenčín, ţepr. Sereď/PS OS SR, rmo Roţňava/PS OS SR, 1. mb Topoľčany/ PS OS SR, 2. mb Prešov/PS OS SR, 12. mpr. Nitra/PS OS SR, 13. mpr. Levice/PS OS SR, 21. mpr. Trebišov/ PS OS SR, 22. mpr. Michalovce/ PS OS SR, bvrps Zvolen/VzS OS SR, lz Sliač/VzS OS SR, lz Malacky/VzS OS SR, lz Prešov/VzS OS SR, plrb Nitra/VzS OS SR, SLPS Hlohovec/SVaP OS SR, 5. pšu Ţilina/ŠbO GŠ OS SR, AOS Liptovský Mikuláš/kurz VODK C10.

Rádiová prevádzka bola rozdelená do troch sietí. Náplň prevádzky v jednotlivých sieťach a smeroch pripravili riadiace stanice ZaMKIS Ruţomberok. Zo strany ZaMKIS boli zabezpečené aj obsluhy kontrolných staníc v jednotlivých sieťach a stanica dohľadu nad spojením, ktorá pôsobila ako stanica technickej podpory pre podriadené stanice v prípade nenadviazania spojenia. Riadiaci zamestnania bol kpt. Ing. Ján MRVA. Obsluhy riadiacich staníc tvorili títo PrV : rtn. Peter Škarda, rtn. Bc. Michal Benčík, rtn. Peter Lorinčák, rtn. Ľuboš Matej, čat. Ján Ţuffa, ppráp. Roman Mydliar a rtn. Ladislav Dúbravský obsluhy kontrolných staníc : rtn. Miloš Babeľa, rtn. Marek Slavíček, des.

Martina Sokoliová des. Andrea Blahovská a obsluhu stanice technickej podpory : rtn.

Michal Maconka.

Autor: kpt. Ing. Ján Mrva , Foto: autor 11

PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy

VIANOČNÁ B E S I E D K A Krásne sú akékoľvek sviatky, kde cítiť teplo ľudskej lásky a dobroty, spolupatričnosti a nezištnej pomoci. Asi v tomto duchu sa ešte aj dnes máme dôvod vrátiť, čo len na jeden moment či jednu spomienku na stretnutie vojakov Základne MOKIS s deťmi Detského domova Ruţomberok.

Bolo to 21. decembra 2010, keď aktívni ľudia z nášho vojenského prostredia v myšlienke na iných, za podpory veliteľa pplk. Ing. Štefana Pobijaka, sa rozhodli vytvoriť program stretnutia vojakov s deťmi : Veliaci poddôstojník šbnrtm. Miroslav Dulaj pripravil s rtn. Romanom Škutom ukáţku výstroje vojaka, vybrali nejaké zbrane a deti mali o zábavu postarané. Najmä chlapci detského domova sa vôbec nebáli a veľmi radi a pohotovo si na seba poobliekali a vyskúšali niektoré vojenské súčiastky. Moţno aj ony budú raz vojaci.

Váţne, či menej váţne predstavenie vojenského ţivota sa prispením npor. Ing. Róberta Galoša a por. Ing. Janky Berešíkovej zjemnili a stali radostnými v atmosfére spevu vianočných piesni a kolied.

Nákup sladkosti, dobrovoľná zbierka vojakov na potreby detí Detského domova, príprava programu, ochota a radosť urobiť niečo dobré i nad rámec svojich povinnosti a pracovného času to všetko sa skrývalo za osobou čat. Emílie Doleţiovej ku ktorej sa s radosťou pripojila por. Ing. Janka Berešíková, aby priebeţne v celom programe „Vianočnej besiedky“ vytvorili duo nebeských anjelov, čo iste očarilo nie jedno dieťa a bolo krásnym spríjemnením a pohladením na duši pred blíţiacimi sa sviatkami lásky.

Pomocnou rukou a vôbec, aby sme tvorili nejaké skutočné vojenské aspoň druţstvo aktívne prispeli svojou účasťou des. Michal Surový a des. Lúcia Bombarová.

12

PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy Deti Detského domova si však pripravili aj svoj program pre vojakov a nedali sa vôbec ničím zahanbiť. Niektorí ukázali svoju neobyčajnú šikovnosť v tanci, iní predniesli básničku, alebo zahrali na hudobnom nástroji a hlavne vţdy bolo okolo toho kopec smiešnych situácii a to bolo dôleţité, aby sa kaţdý cítil uvoľnene a radostne. Aj tie najmenšie deťúrence, čo len sedeli na kolenách opatrovateliek, veď mali sotva 3 roky boli v strehu a nijako sa nenudili. Svoje slovo mal aj pán riaditeľ Detského domova, ktorý povedal zopár slov o tejto inštitúcii a o ţivote v nej.

Nakoniec vystúpil aj náš pán veliteľ a po krátkom slove slávnostne odovzdal symbolický šek v sume 500 EUR pre potreby deti Detského domova Ruţomberok, čo je iste veľkým darom kaţdého, kto čo i len trochu, ale zo srdca, finančne prispel na tento účel.

Okrem toho bolo odovzdaných 5 vriec oblečenia, hračiek a iných pozornosti našich vojakov Základne MOKIS. Za 58 EUR sa ešte nakúpilo mnoţstvo ovocia a sladkosti pre dni blíţiacich sa sviatkov.

Na tomto mieste je dôvod vyjadriť veľké uznanie a poďakovanie i Pán Boh zaplať všetkým vojakom, ktorí dobrovoľne prispeli na túto našu vojenskú aktivitu a pomoc deťom, ktorí nemajú ani to, čo patrí medzi základne veci nášho ţivota – rodinu, otca a mamu.

Myslím, ţe i v tomto roku bude rovnaký dôvod moţno opäť v čase sviatkov, aby sme uvaţovali komu a kde prispieť, alebo pomôcť z toho čo máme, či uţ finančne, alebo aj vecnými darmi. Moţno to bude nejaké detské oddelenie v nemocnici s naším konkrétnym darom alebo návšteva a pomoc starým ľuďom, ktorí rovnako ako mnohé deti nemajú nikoho a čo viac ich ţivot uţ pomaly končí a aj takýto ľudia si zaslúţia a moţno o to viac našu pozornosť a chvíľu s nimi, ktorá im vyčarí úsmev a prinesie radosť. Nuţ moţnosti je veľa, kde a čo môţeme urobiť pre iných my dnes mladí a zdraví ľudia o to viac, ak nám toho naozaj ani veľa nechýba, ba moţno máme „všetko“, aj zdravie. V tomto duchu kaţdý váš nápad, dobrá myšlienka ako urobiť v tejto veci niečo dobré pre iných ľudí, bude pre nás inšpiráciou ako to naplniť v mene nás vojakov Základne MOKIS Ruţomberok.

Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov 3. Centra ZaMKIS. Rastislav Ledaj, Alexander Kaposztás, Slavomír Klimkovský, Daniel Korpala, Ján Perdek, Marek Papay, Jozef Kertész, Milan Gajdoš, Peter Saloň, René Farkašovský, Juraj Hanis, Matej Liptai, Dušan Németh, Miloš Babeľa, Peter Potocký, Andrej Hyravý, Dušan 13

PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy Jančovič, Ján Uhel, Ľubomír Viktor, Tomáš Pavlík, Miroslav Sagan, Tibor Vlkolínsky, Jozef Machunka, Pavol Chovanec, Katarína Janišová, Michaela Šimúnová, Jozef Gabčík, Milan Gerát, Miroslav Moravčík, Radovan Kysel, Ľubomír Drobúl, Roland Pavelka, Ivan Kvašnica, Michal Gruchaľák, Tomáš Had, Robért Mihalík, Vladislav Kurečko, Ľubomír Ďurica, Viliam Kulpa, Daniel Duong, Vladimír Lahuta, Dalibor Galica, Beata Klimkovská.

3. centrum vyzbieralo spolu 230,10 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 10 EUR od desiatich vojakov.

Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov CM ZaMKIS. Neznámy darcovia CM vyzbierali celkom 80 EUR. Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov 2. Centra ZaMKIS. Lucia Bombárová, Jankovič, Ján Mrva, Marián Doleţi, Pečko, Zuzana Deviová, František Marec, Pavol Kubačák, Marián Hanes, Kocúr, Cmarko.

2. centrum vyzbieralo 60 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 5 EUR od ôsmych vojakov. Neznámy darcovia 2. centra venovali 18 EUR. Dobrovoľná finančná zbierka príslušníkov veliteľstva ZaMKIS. Štefan Pobijak, NŠ, Ján Polťák, Marián Ferenc, Blanka Kroulíková, Jaroslav Nekoranec, Rastislav Lesák, Emília Liţbetinová, František Sloboda, Miroslav Dulaj, Sabo, Miroslav Lengvarský, Maroš Omasta, Peter Ivan, Milota Lesáková, Tatiana Riljaková, Emília Doleţiová, Mária Halajová, Anna Bullová, Róbert Bulla, Ivan Čimbora, Róbert Galoš.

Veliteľstvo vyzbieralo 188 EUR. Najvyššia darovaná suma bola 20 EUR od štyroch vojakov.

Spolu za Základňu MOKIS bolo vyzbieraná suma 558 EUR z čoho sa pouţilo 58 EUR na nákup sladkosti a čerstvého ovocia pre deti Detského domova.

Ešte ráz veľké a neoceniteľné Ď A K U J E M kaţdému kto dobrovoľné a nezištné prispel finančne alebo materiálne na podporu kvality ţivota deti detského domova Ruţomberok. Samozrejme vďaka na prvom mieste patrí Bohu za jeho milosti, ţe máme v sebe dobré srdce, ktoré sa vie darovať.

Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák , Foto: internet

14

PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy

VELITEĽSKÉ ZHROMAŢDENIE VELITEĽA ZÁKLADNE MOBILNÝCH KIS Dňa 3. marca 2011 sa na Základni mobilných KIS v Ruţomberku uskutočnilo veliteľské zhromaţdenie veliteľa Základne, na ktoré prijal pozvanie aj veliteľ síl výcviku a podpory generálmajor Ing. Peter Vojtek spolu s náčelníkom odboru podpory velenia štábu podpory operácii GŠ OS SR plukovníkom Ing. Ivanom Ilavským.

V rámci veliteľského zhromaţdenia Veliteľ Základne vykonal rozbor dosiahnutých výsledkov v príprave útvaru za výcvikový rok 2010 s vyhodnotením splnenia úloh výcvikového roku za účasti pozvaných hostí a hlavných funkcionárov veliteľstva, náčelníkov jednotlivých centier a oddelení Základne mobilných KIS. V závere veliteľského zhromaţdenia boli za kvalitné splnenie úloh vo výcvikovom roku 2010 odmenení major Ing. Aurel Sabó, PhD., štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj, rotmajster Ivan Druska a desiatnička Martina Sokoliová.

Veliteľ síl výcviku a podpory vyjadril spokojnosť s činnosťou a s plnením úloh Základne mobilných KIS, pričom smeroval poďakovanie všetkým príslušníkom útvaru, ktorí sa snaţia nájsť cestu ako zdokonaliť a zuţitkovať svoje odborné vedomosti a praktické skúsenosti v prospech úspešného splnenia úloh aj napriek zloţitej finančnej situácii v rezorte. Vyzdvihol aj prácu v oblasti reprezentácie OS SR na verejnosti, nakoľko v rámci vyhodnotenia splnenia úloh boli spomínané aj aktivity Základne organizované pre verejnosť v regióne mesta Ruţomberok. Záverom príhovoru spomenul, ţe Základňu mobilných KIS navštevuje s dobrým pocitom, nakoľko je jedným z podriadených útvarov, ktorý zabezpečuje flexibilné plnenie úloh v súlade s platnou legislatívou a internými normatívnymi aktmi a napreduje nielen v oblasti komunikačných a informačných systémov.

Plukovník Ilavský poďakoval všetkým za spoluprácu a plnenie úloh v oblasti riadenia a zabezpečenia komunikačných a informačných systémov a informoval o úlohách v tejto oblasti, ktoré nás čakajú v nasledujúcom období.

Po slávnostnom obede, pokračoval program veliteľského zhromaţdenia prezentáciou dokumentu strategického hodnotenia obrany, ukáţkou techniky MOKYS a novo zabudovanej rádiovej techniky Rohde & Schwarz do spojovacích prostriedkov Základne mobilných KIS. Návštevu ukončil veliteľ síl výcviku a podpory tradičným zápisom do útvarovej kroniky.

Autor: npor. Ing. Miroslav Lengvarský , Foto: por. Ing. Jana Berešíková 15

H Hiissttóórriiaa

ŠTEFÁNIKOVÉ KASÁRNE A ZBROJOVÁ ZBROJNICA V RUŢOMBERKU.

V Ruţomberskej posádke sa v 20.storočí okrem našich vojenských kasárni a Vojenskej nemocnice nachádzali ešte dva vojenské objekty. Jednalo sa o Zbrojovú zbrojnici pri obci Likavka a o Štefánikove kasárne, ktoré sa nachádzali v súčasných priestoroch Obchodnej akadémie na ulici Scota Viatora 4. Z pôvodných kasární sa do súčasného obdobia zachovali v pôvodnom stave dve budovy a to budova Európskeho sociálneho fondu (od 12. septembra 1919 pred výstavbou budovy ZŠ Dončova slúţila budova ako základná škola) a Obytný dom v susedstve spomínanej školy viď. obrázky.

V septembri 1938 pod Posádkovú správu Ruţomberka podliehali tieto útvary: - 16. peší pluk č.41 Dr. Edvara Beneša súčasťou ktorého boli jednotky: - 2 horský peší pluk - 201 delostrelecký pluk - 5. Zbrojová zbrojnica –odbočka Kramarisko (podliehala V. zboru Trenčín) - Posádková nemocnica (podliehala V. zboru Trenčín) V čase Slovenského štátu pod Posádkovú správu podliehali : - Zbrojová zbrojnica Kramarisko, - 2 náhradný prápor pri veliteľstve horského pešieho pluku (patril pod 4.peší pluk 2 pešej divízie Prešov), - 2 samostatný horský peší pluk, - 2.delostrelecký pluk (2 oddiely a veliteľstvo patrili pod 2. Pešiu divíziu Prešov), - 11. vojenská nemocnica.

Vojenský katolícky duchovný podliehal prednostovi katolíckej skupiny na MNO v Prahe.

Autor: Andrej KOVÁČ, Zdroj: Vojenské dejiny Slovenska IV, kol.

16

N Náášš ppaattrróónn

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 14.časť)

K o ľ k o toho z n e s i e š ?

Páter Pio trpel od samotného vstupu ku kapucínom a jeho utrpenie s rokmi iba rástli. Dal sa zvábiť do oceánu Boţej lásky a svoju účasť na nej vo svojej čistej láske chcel spečatiť práve utrpením. Veď sám Boh trpel za nás. Koľko preţil nespočetných chvíľ múk utrpení od stigiem? A neraz to boli také utrpenia, ţe myslel, ţe zomiera a nebyť Boţieho zásahu aj by zomrel. Hm, prečo však zasiahol Boh? Nie práve preto, aby Páter Pio mohol trpieť ďalej?

My však vieme, ţe človek bol stvorení pre šťastie, keď si pomyslíme na prvých ľudí v raji, nič iné nebolo v pláne. No človek len a len z vlastnej viny stratil toto šťastie raja a po hriechu prichádza utrpenie, bolesť a smrť. Napriek tomu vďaka Bohu, ţe náš ţivot nie je len utrpenie. Lenţe, opäť musíme povedať, ţe i zo ţivota Krista, ktorý trpel a zomrel za nás je zrejme, ţe jedným z prostriedkov, ako sa dostať k Bohu a večnému šťastiu je aj utrpenie a bolesť. Áno, človek má hľadať východisko z bolesti, no zároveň platí, ţe nemáme bezhlavo utekať pred bolesťou za kaţdú cenu. Nakoniec je nám celkom zrejme, ţe nemoţno nijakým spôsobom utiecť pred všetkými bolesťami. A uţ len z toho vyplýva, ţe kto za nijakú cenu nechce nič vytrpieť, rozmnoţuje si kaţdú bolesť uţ len tým, ţe ju nechce prijať, no napriek tomu ju tak či onak musí niesť. Zdá sa i na tomto mieste je potreba rozumnej zlatej strednej cesty na ktorej má svoje miesto aj bolesť a tu by mal byť človek ochotný ju zniesť a chcieť ju znášať vţdy : - keď sa jej nedá vyhnúť, - keď to káţe rozum, - keď to chce láska, Páter Pio trpel veľa, veľa ... a okrem iného i od samotných ľudí: od dobrých i zlých, od kresťanov i od nekresťanov, od samotnej Cirkvi i od svojej rehole.

Na jednej strane rád zmieroval ľudí s Bohom, no na druhej strane ho ubíjal kaţdý ich hriech, ktorým sa mu vyznávali. Veď ako sa necítiť bití a kameňovaný, keď vidí, ako mnohí uráţajú jeho lásku – Krista. Lásku, ktorej rany sám nosí dňom i nocou v piatich ranách na vlastnom tele?

Je potrebné si uvedomiť, ţe i Jeţiš bol kameňom úrazu pre jedných a záchranou pre druhých. A v tomto duchu aj Páter Pio. Na pohľad sa zdá, ţe Boh nebýva veľmi neţný k tým, ktorých si povolal na duchovné výšiny. Ţiada od nich veľa pretoţe im veľa dáva a rovnako sa tak neraz k nim správa 17

N Náášš ppaattrróónn i Cirkev. Kapucíni hneď na začiatku dali rany Pátra Pia odfotografovať a poslali ich do Ríma s prosbou o odpoveď, ako majú postupovať. Uţ v tom čase sa začala aj ohováračská kampaň niekoľkých diecéznych kňazov ... a rôzne iné negatívne udalosti okolo jeho osoby. A čo Páter Pio? Nuţ, mlčal, spovedal, obetoval svätú omšu a trpel. Bol poslušní, ako to vedia len svätí. Nepríjemné udalosti pokračovali. Kongregácia pre náuku viery i pre mylné informácie sa usilovala odradiť ľudí, aby nechodili za Pátrom Piom. Vrcholom kalvárie pre Pátra Pia bolo, ţe tri roky nesmel spovedať ani verejne slúţiť svätú omšu. Ľudia ho nesmeli vidieť ani len v okne.

„Najlepšia úľava je tá, ktorá prichádza z modlitby.“ Sv. Páter Pio Čo si mohol myslieť Páter Pio, keď s ním, hoc aj omylom takto zaobchádzali najvyššie cirkevné miesta? A predsa Boţia prozreteľnosť priniesla lepšie časy. Bola polovica júla 1933 a pápeţ Pius XI., potom ako sa priateľom Pátra Pia podarilo dokázať nepodstatnosť všetkých osočovaní zrušil všetky nariadenia a zákazy a naopak Páter Pio mohol zase spovedať a verejne slúţiť svätú omšu. Ľudia nechali mlatbu i oberanie plodov, sviatočne sa obliekli a hrnuli sa ku kláštoru. Na druhý deň Páter Pio zostúpil do sakristie. Hovoria, ţe plakal, telo sa mu chvelo. Za tie tri roky mu zväčša zbeleli jeho havranie čierne vlasy, plecia sa zhrbili, nohy vliekol ťaţšie ako pred tým. Kráčal k oltáru ako zasnený a ľudia k nemu vystierali ruky, plakali, modlili sa ...

Páter Pio hovoril, keď ho v niečom obmedzovali : - Tým lepšie! Tým lepšie!

Keď diabol vystrkuje rohy, znamená to, ţe nie je spokojný. Skôr by nás malo znepokojovať, keby mlčal.

Vo februári v roku 1951 bola v San Giovanni Rotonde tuhá zima a veľa snehu. Kostolík Panny Márie Matky milostí bol plný a bolo v ňom neočakávané útulne a príjemne. Tesne pred premenením vína na Kristovu krv odrazu začala z ľavej ruky Pátra Pia stekať krv ako ţiarivé červené kvapky priamo do kalicha, ktorý konsekroval.

V tomto storočí nevery, vášni, ale i náboţenskej ľahostajnosti a povrchnosti bol Páter Pio najväčším darcom krvi na svete. Stále ju vylieval z lásky, ako obetu lásky.

Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: Muţ s ranami, Foto : internet 18

T Téém maa

„TÉMA“, DISKUSIA, NÁZORY, KOMENTÁRE ...

BIOETIKA - Bioetické problémy súčasnosti Transplantácia a konštatovanie smrti Ďalšou aktuálnou témou je otázka transplantácie a konštatovanie momentu smrti. Transplantácia jedného so zdvojených orgánov ako sú obličky a pľúca nerobí veľký morálny problém. Nájdu sa aj takí, ktorí namietajú, ţe u darcu sa jedná o zmrzačenie, ţe sa človek vystavuje nebezpečenstvu, ţe ten jeden orgán, ktorý mu ostal, môţe zlyhať a pod.

Treba naopak povedať, ţe je to úkon lásky. Samozrejme, ţe nie je dovolené zmrzačiť sa bez dostatočného dôvodu. Z dostatočného dôvodu je to dovolené. A záchrana ţivota blíţneho je dostatočný dôvod.

Väčším problémom je transplantácia ţivotne dôleţitých orgánov, jediných, bez ktorých človek nemôţe ţiť. Problém spočíva v stanovení momentu smrti, kedy uţ moţno orgán odobrať. Ţivému to nemoţno, lebo by to bola priama vraţda. Po smrti však sa telo začína rozkladať a s odobratím orgánu nemoţno meškať. A tak nastáva etický problém, kedy nastáva smrť človeka.

Odpoveď nie je jednoduchá. Odpoveď moţno formulovať na základe filozofie a na základe exaktných vied.

Zo strany kresťanskej filozofie vychádzame z tézy o psychofyzickej štruktúre človeka a o duchovnom, nehmotnom charaktere jej psychickej zloţky. Teda o duši. Na základe toho môţeme definovať, ţe smrť je prerušenie vnútornej jednoty duše a tela človeka. Pri transplantácii sa však jedna o smrť z pohľadu exaktnej medicíny. Kedy nastáva smrť tela?

Tu je ťaţko určiť okamih smrti. Skôr moţno konštatovať, ţe uţ nastala. Podľa skúseností sa dnes nehovorí o okamihu smrti, ale o jej procese. Ten sa povaţuje za deliteľný.

Optimálny model o konštatovaní smrti je zastavenie činnosti troch dôleţitých orgánov: mozgu, srdca a pľúc. To sú vonkajšie kritéria pouţívané oddávna aj bez technických prístrojov. Reanimačná technika narušila túto istotu, lebo technicky je moţné udrţiavať činnosť srdca a pľúc aj po dlhšiu dobu. Nastal problém, kedy moţno konštatovať smrť a ktorý orgán je rozhodujúci. Riešenie je naliehavé, lebo je tu tlak transplantačných tímov a na druhej strane znepokojenie verejnej mienky, ktorá má obavy zo zmanipulovania kritérií smrti. Berú sa do úvahy vyššie spomínané tri orgány. Keď funguje mozog, srdce a pľúca, vieme, ţe človek ţije. Keď sú všetky tri orgány nefunkčné, vieme iste, ţe človek zomrel. Ako však posudzovať situáciu, keď sa zastaví len krvný obeh, teda srdce a dýchanie? „Ramsey tu v rámci veľmi podrobnej argumentácie vyjadruje mienku, ţe aţ keď sa potvrdí smrť mozgu, vtedy uţ ani tlkot srdca, ani dýchanie netreba uznávať za symptóm ţivota, ak sa umelo udrţiava; v tomto prípade to vôbec nie sú prejavy ţivota...je to iba činnosť stroja, ktorý sa zapína(v starostlivo vymedzených podmienkach).“ 19

T Téém maa S tým logicky súvisí aj otázka, dokedy má lekár povinnosť udrţiavať ţivot pacienta? Je to otázka tzv. úpornej terapie a následne terapeutické opustenie. Tu platí princíp proporcionality, čiţe úmernosť medzi nádejou na zlepšenie stavu za pouţitia primeraných prostriedkov a medzi rozumne predpokladaným neúčinným predlţovaním ţivota, niekedy aţ agónie. Odmietnutie úpornej starostlivosti môţe byť niekedy aj morálnou povinnosťou.

Ale aj vtedy ostáva povinnosť paliatívnej starostlivosti.

Eutanázia Tu sa zmienime len nakrátko, nakoľko problém je morálne jasný a dosť prediskutovaný.

Z pastoračného hľadiska treba povedať, ţe v niektorých krajinách je uţ oficiálne zákonom dovolená. Ale mentalita eutanázie sa udomácňuje aj medzi veriacimi katolíkmi. Prezentuje sa to ako pomoc pre nevyliečiteľne chorého a veľmi trpiaceho. Ako vyslobodenie. Je to veľmi sugestívne.

Prídete do reštaurácie, sadnete si a čašník vám poloţí na stôl slané oriešky. Vy siahnete po nich. Za chvíľu dostanete chuť na pivo, potom aj na jedlo atď. Podobnú metódu pouţíva aj liberalizmus. Vo všetkých bioetických otázkach, ale pri eutanázii je to zvlášť demonštratívne. Najprv sú to ťaţko trpiaci nevyliečiteľne chorí, čo je, ako som povedal veľmi sugestívne, keď sa s tým verejná mienka stotoţní prídu na rad hendikepovaní, a nakoniec všetci starci, ktorí uţ nie sú pre konzumnú spoločnosť uţitoční.

Vo vysokých kruhoch sa uţ dnes otvorene hovorí o preľudnení zemegule. Nie preto, ţe by nás neuţivila, ako to hlásal Malthus, ale preto, ţe človek je povaţovaný za najväčšieho škodcu zeme: kazí vzduch (miliardy áut, emisie ...), kazí vodu, kazí pôdu, zem zapĺňa odpadom...Preto treba radikálne redukovať počet obyvateľov zeme. Nie je to sugestívne?

Zdá sa to veľmi racionálne.

Rodová rovnosť Ďalším moderným termínom v bioetike je tzv. rodová rovnosť. Ide o rovnosť muţa a ţeny. Vieme dobre, ţe emancipácia ţeny v moderných štátoch je uţ dávno vyriešená. V kresťanstve od samého začiatku. Ţena má tú istú ľudskú dôstojnosť ako muţ. Je osobou ako muţ. Má po právnej stránke také isté postavenie v spoločnosti ako muţ.

Tu sa však nejedná o to. Európska únia, jej liberalistické smerovanie chce muţa a ţenu zrovnať aj po biologickej stránke. Takisto po psychologickej. Je tam uţ navrhnutý zákon o Rodovej rovnosti. To znamená, ţe muţ a ţena sú vo všetkom rovnakí, a človeka nemoţno ani označovať za muţa alebo ţenu.

Dokonca ani osoba sa samá nemôţe cítiť ako muţ alebo ţena. K čomu to smeruje? Táto nihilácia pohlavia smeruje k tomu, aby sa homosexuálne partnerstvá povaţovali za celkom rovnocenné s heterosexuálnym manţelstvom. Tento zákon chce vygumovať aj predsudky 20

T Téém maa voči homosexuálnym partnerstvám. Samozrejme, ţe tu potom bude legalizované aj právo adopcie detí takýmito dvojicami. Propagátori tejto rodovej rovnosti chcú uzákoniť aj trestuhodnosť kritiky ich teórie. Čiţe ani Cirkev sa nebude môcť vyjadriť negatívne voči tomu. Môţe to vniesť aj otázku kňazského svätenia ţien.

Prenatálna diagnostika V súčasnej dobe je moţné ultrazvukom pozorovať vývoj plodu v materinskom lone. Môţe to mať dvojaký účel: Zistiť, či je plod zdravý – a keby bol postihnutý, tak sa matka rozhodne pre potrat. Alebo ak je postihnutý, moţno urobiť mnohé liečebné zákroky. Samotná prenatálna diagnostika je po morálnej stránke dovolená, ale rozhodnutie pre potrat a jeho vykonanie je morálne zlé, ako v kaţdom inom prípade.

Na záver si predstavme niektoré organizácie a programy vlády čo sa týka bioetických problémov.

Na Slovensku existuje Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu. (SSPRVR)Je to asociovaný člen Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo(IPPF). Je to krajne liberála spoločnosť, ktorá na Slovensku nielen propaguje, ale aj pretláča liberalistické riešenie všetkých bioetických otázok. Ďalej je to liberálna organizácia Možnosť voľby. Je to občianske zdruţenie, ktoré zastrešuje aj ďalšie organizácie: Aspekt, Eset, Pro familia, Fenestra, Aliancia ţien Slovenska, Zdruţenie ţien v ASR, Spoločenstvo ţien Sociálnej demokracie, Stop betón, Nadácia Charty 77, Inakosť, Slov. spol. pre plánované rodičovstvo pretláča do vlády liberalistické programy.

Najprv to bol „Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorý nakoniec po tvrdých protestoch bol z programu vlády stiahnutý. Stalo sa to 21.1.2009. To im nestačilo a predloţili do vlády „Národný program starostlivosti o ţeny, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie“. Zatiaľ je to aktuálne. Potom je to „Národný akčný plán pre rodovú rovnosť“.

Protipólom týmto organizáciám je na Slovensku „Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo“. Občianske zdruţenie presadzuje morálne zodpovedné postoje k bioetickým otázkam. Aj oni uţ dvakrát predloţili vláde SR svoj program sexuálnej výchovy v školách, ale tým sa vláda nezaoberala.

Veriaci v mnohých otázkach majú zmätok a niekedy sa ani nechcú podriadiť učeniu Cirkvi. Predovšetkým v otázke antikoncepcie a dosť často aj v otázke asistovanej reprodukcie. Čo sa týka sviatosti zmierenia, najväčší problém je u ţien, ktoré pouţívajú pilulkovú antikoncepciu, ktorá je aj abortívna, alebo výslovne abortívna. To sú tie, ktoré sa 21

T Téém maa pouţívajú po sexuálnom styku. Iné spôsoby antikoncepcie, okrem abortívnych, dajú sa ešte tolerovať, keď sa pouţívajú nie z vôle kajúcnika(čky). Ale abortívne sa nikdy nemôţu ospravedlniť. Preto všetky antikoncepčné pilulky a vnútromaternicové telieska nemôţe ţena pouţívať a zároveň pristupovať k sviatostiam. Okrem toho, keby sa aj pri pilulkách vedelo s istotou, ţe došlo k potratu, platí tu exkomunikácia.

Stáva sa, ţe pilulkovú antikoncepciu predpíše lekár pre niektoré zdravotné indikácie ako liek. V tom prípade sa môţe pouţiť, ale v čase uţívania treba abstinovať od sexuálneho styku. Lebo prípadné počaté embryo nikdy nie je dovolené vystaviť nebezpečenstvu. (pokračovanie nabudúce)

Autor: Prof. ThDr. František Tondra (rekolekčná téma – krátene) Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: „Ţivot v našich rukách“, Ilustračné foto: pre-slovensko.sk, Internet

„Ak sa viete zhovárať s našim Pánom, chváľte ho a počúvajte ho. Ak sa s ním neviete zhovárať, pretoţe ste ťaţkopádni, nebuďte nešťastní.

Utiahnite sa do izby a preukazujte mu úctu ako dvorania. On, ktorý vás vidí, bude mať radosť z vašej trpezlivosti. Dá prednosť vášmu mlčaniu.

Pri nejakej inej príleţitosti dá prednosť tomu, aby vás utešil. Potom vás vezme za ruku, pozhovára sa s vami a prejde s vami tisíc kilometrov po chodníčkoch vo svojej záhrade modlitby. Aj keď sa to nikdy nestane, čo je vlastne nemoţné, pretoţe Otec neznesie pohľad na svoje stvorenie v ustavičnom nepokoji, jednako buďte spokojní. Našou povinnosťou je nasledovať ho. Pokladajte to za veľkú česť a milosť. Preto si nerobte starosti s tým, či sa s ním budete zhovárať. Ten druhý spôsob, keď budete len stáť po jeho boku nie je o nič menej uţitočný. Moţno je lepší, hoci nie je aţ tak podľa našej chuti. Takţe keď sa ocitnete s Bohom v modlitbe, uvaţujte o pravde a rozprávajte sa s ním, ak budete môcť. Ak nebudete môcť, zostaňte tam a dajte sa vidieť.“ Sv. Páter Pio

22

SSvveeddeeccttvvoo Braňo Letko - líder skupiny Lámačské chvály Sú ľudia, ktorí milujú Boha. To, ţe sú ľudia, ktorých miluje Boh, je jasné. Sú ľudia, ktorí o tom dokáţu rozprávať. Braňa Letka by som dokázala počúvať celé hodiny.

Svoje svedectvo tieţ rozpovedal mnohokrát. A vţdy tak presvedčivo a nadšene, ţe človek zatúţi milovať ako on. Je to jednoduché. Boh nerobí konkurz, ani si nevyberá.

On miluje všetkých. Záleţí len na nás. Opýtajte sa Braňa. I ja som sa pýtala. Vlastne som počúvala. A chcem sa o jeho krásne svedectvo s vami podeliť.

Narodil sa: 3. novembra 1971 v Bratislave Študoval: stredná priemyselná škola elektrotechnická; Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave liečebná pedagogika Rok strávil v komunite House of The Open Door (Dom otvorených dverí) v Anglicku Práca: podnikateľ Sluţba: kazeta Lamačské chvály; CD Pod jednou strechou; evanjelizačno-formačné výjazdy; koncerty chvál Záujmy: gitara, výroba kovových predmetov, hudba, jedlo, varenie Záľuby: manţelka Boh ma má rád Od malička ma k viere viedli rodičia. Spolu sme sa doma modlievali, chodili do kostola a potom prišla puberta a mne to náboţenstvo prestalo nejako chutiť. Keď som mal 18 rokov, padol starý reţim. To, čo bolo pred tým zakázané, chodiť po nociach na púte a hrávať náboţenské piesne na gitare, sa zrazu dovolilo a úţasný pocit rebélie opadol. Čím ďalej, tým viac sme sa s partiou stretávali ďalej od kostola. Po krčmách a po diskotékach.

Kresťanstvo bolo pre nás vcelku nudné. Vtedy som skúšal všelijake iné veci, hľadal som zmysel ţivota v Kafkovi, v parapsychológii, v okulte a v rôznych iných oblastiach a myslel som si, ţe všetky tie duchovné veci, ktoré som našiel, sú správne. Tak som kaţdé ráno meditoval, napĺňal sa vševesmírnou energiou a snaţil sa, aby to bolo stále lepšie, aby moje srdce prekypovalo dobrotou. Čím viac som hľadal, tým viac bolo v mojom okolí zlo.

Moji rodičia boli tesne pred rozvodom, uţ sa len čakalo, kto prvý ten návrh podá. Tak isto, ja som ich klamal, býval som po internátoch a vymýšľal som si všetky moţné príbehy.

Neučil som sa a na skúškach som len čakal, z ktorej kedy vyletím, všetko okolo mňa sa uzatváralo. Nebol som schopný udrţať si vzťahy, tak som to skúšal s dvomi dievčatami naraz a ony sa o sebe navzájom dozvedeli. To uţ bola posledná bodka. Hovoril som si, tak poleziem bez istenia a keď sa pustím, aspoň bude dobre vyzerať ten pád, aspoň to si vychutnám.

23

SSvveeddeeccttvvoo Ako ku mne opäť prišiel Boh A potom som raz kľačal v kostole, v Dóme sv. Martina a vedľa mňa plakalo jedno z tých dvoch dievčat. Povedal som jej, ţe chcem chodiť s tou druhou. Uvedomil som si, ţe som veľmi nadával na Pána. Doslova som naňho kričal: "Ty si taký nikto a ja som Ti bol na prijímaní a na birmovke a miništroval som Ti kaţdý deň a Ty si pre mňa ani len prstom nepohol. Nikdy si pre mňa nič neurobil. Aj tí ľudia Ti tu stávajú v kostole ako také bábky a Ty nič pre nich nerobíš, len sa zvrchu smeješ!"

A potom som si uvedomil, ţe Boh stál predo mnou. Neviem to inak popísať, len ţe Jeţiš stál predo mnou, pred takým vnútorným zrakom a hovoril mi: "Mám ťa rád." Tak som si myslel: "To si niekam ... daj za klobúk!" A on mi na to: "Mám ťa rád takého, aký si," a to ma úplne zlomilo. To mi dovtedy nikto nepovedal. Moji rodičia mi hovorili: "Ak budeš taký a taký, tak my budeme tieţ dobrí..." Moje dievča: "Ak ostaneš pri mne, tak ťa budem ľúbiť..." Vţdy tam bola nejaká podmienka a zrazu mi Boh hovorí, ţe ma chce takého, aký som. Vymenoval som mu všetky moje pády, vymenoval som mu moje klamstvá, podvody.

Vtedy som bol závislý i na sebaukájaní z tých vzťahov. Pýtal som sa ho, či ma chce s tým všetkým a On hovorí: "Áno, presne s týmto všetkým ťa chcem, takého, aký si." A vtedy som plakal ako malý chlapec a spýtal som sa: "Keď odídem z kostola, neskončí sa to?" On mi na to: "Nie, toto je nekonečný príbeh, ja ťa nikdy neopustím. Vţdy budem pri tebe a vţdy budem s tebou."

Vyšli sme z kostola a hovoril som to môjmu dievčaťu, teraz uţ manţelke. Bola z toho taká prekvapená a pozerala na mňa, ţe či mi nešibe. Vravím jej: "Skús to so mnou." Ona, ţe mi neverí. Ale mňa to vôbec nezlomilo, ţe mi v tej chvíli neverila, lebo som vedel, ţe za mnou stojí Niekto väčší, kto ma podrţí, no a potom, po piatich rokoch, sme sa zobrali. Od tej chvíle viem, ţe Pán bol so mnou kaţdý deň, vţdy som sa na neho mohol obrátiť.

Pane mám ťa rád Raz po jednej lyţovačke som bol spolu s Richardom (Čanakym) na jednom stretku.

Richard bol taký divný a aj tí ľudia na tom stretku boli nejakí divní, vedeli toho o Bohu príliš veľa. Boli to také "sväté chrasty" a bol tam nejaký chalan, ktorý sa volal Braňo Škripek, a všetkých sa pýtal, kto je Jeţiš Kristus. A všetci hovorili: "Teplo, svetlo, energia..." Ja som deň pred tým čítal kniţku, v ktorej oslobodili jedného narkomana, lebo na súde na svoju obhajobu povedal, ţe Jeţiš Kristus je jeho osobný Pán a Spasiteľ. Sudca bol akurát kresťan, tak ho oslobodil, lebo to bola preňho dostatočná záruka. Tak ja som na 24

SSvveeddeeccttvvoo otázku, kto je Jeţiš, odpovedal rovnako: "Jeţiš Kristus je môj osobný Pán a Spasiteľ." A tie sväté chrasty: "Hmmm, to je ale múdra odpoveď."

Potom sa pýtal druhú otázku, ktorá bola taká záludná. Pýtal sa, ţe či dokáţeme Bohu povedať, mám ťa rád. Opäť sme šli s odpoveďami do kola a ja som len tak cez zuby precedil: "No, Jeţiš, tak mám ťa rád." Uvedomil som si, ţe toto je veru na mňa dosť.

Naposledy som povedal mám ťa rád svojej mame, keď som mal tri roky. Naučil som sa nevyjadrovať svoje city. Vtedy mi bolo nepríjemné i vysloviť meno Jeţiš. Volal som ho Šéf, alebo Boss. Ó, veľký Boss. To bola moja modlitba. No stretko na mňa aj tak silne zapôsobilo. Snaţil som sa presvedčiť, ţe ide o nejakú sektu, alebo o niečo zlé. Vedel som, ţe tam uţ nikdy nechcem prísť. Ale zároveň som si uvedomil, ţe tí ľudia na tom stretku hovorili o Jeţišovi, ktorý je ţivý a ktorého chcem nájsť.

Môj život patrí Bohu Tak som tam nakoniec opäť prišiel, aj s Martou (svojou ţenou) a Braňo sa ma hneď pri dverách opýtal: "Chceš si svoj ţivot viesť sám?" Hovorím: "No, viem presne, kam to vedie, keď si ho riadim sám. Chcel by som ho dať jemu."

Zopakoval som po ňom jednoduchú modlitbu a odovzdal svoj ţivot Pánovi. Nestalo sa nič, nezatriaslo sa nebo, ţiadny citový záţitok, ale isté bolo jedno, ţe od tej chvíle som Ho poznal, bol pre mňa niekým, kto mi bol veľmi blízky. Keď som sa modlil, bolo pre mňa úplne prirodzené, stáť pri Ňom, zhovárať sa s Ním, prosiť Ho, k Nemu volať, prichádzať k Nemu naspäť. Bol pre mňa Osobou. Ţivou a skutočnou. Vtedy nás bolo v tom spoločenstve asi 12 alebo 14. Zo začiatku sme mávali iba chvály. Dokázali sme Boha chváliť celých päť hodín a vôbec sme si nevšimli, ako plynie čas. To bol taký špeciálny dar, ktorý nám Pán dal. A tých zázrakov, ktoré sa diali okolo nás bolo veľa.

Moja žena Marta Marta bola zo začiatku veľmi opatrná. Dávala si pozor na to, čo robia ľudia naokolo. Chvály sa jej vôbec nepáčili a celé sa jej to zdalo veľmi divné. Pán sa sám postaral o jej modlitbu, o jej čas, viedol si ju úplne inými cestami ako mňa. Postupne, keď videla ostatných a zistila, ţe ovocie, ktoré to nesie, je dobré, tak sa pre Pána rozhodla aj ona. Aj ona vydala svoj ţivot Pánovi. Rozhodli sme sa, ţe chceme slúţiť a ţe táto sluţba má byť našou spoločnou.

Hneď po svadbe sme šli na rok do Anglicka do jedného spoločenstva, komunity Dom Otvorených dverí. Svojím spôsobom to bol taký duchovný skleník, uzavretie sa pred svetom, ale zároveň i tvrdá robota. Komunita má farmu, takú "menšiu". Asi 20 kráv a 40 oviec. O šiestej sa vstáva na chvály a tí, ktorí majú dojiť, idú hneď do práce, do maštale na konci farmy, čo je viac ako kilometer. Anglicko má 25

SSvveeddeeccttvvoo maximálne 30 slnečných dní, takţe sa pracuje väčšinou v daţdi a je to tvrdá makačka na rozbahnených poliach. A potom, keď sa má ísť niekam na výjazd, na evanjelizáciu, človek sa cíti akurát tak, ţe nechajte ma spať, dajte mi pokoj. Je to úplne iný ţivot. Keď sme sa vracali domov, rozmýšľali sme, kde budeme mať niečo podobné. Pýtal som sa Pána, čo budem robiť tu, na Slovensku. Uvaţoval som nad tým, ţe si asi mám vypýtať niečo konkrétne. Tak som si pýtal: "Chcem prácu, kde budem sám sebe pánom, pánom vlastného času, aby som mohol kedykoľvek, aj dopoludnia, chodiť na výjazdy a slúţiť tebe, Pane. Ďalej, chcel by som, Pane, pracovať s vlastným počítačom, chcel by som mať vlastný mobil a vlastné auto." Keď som sa modlil, tak som ani netušil, ţe tú prácu naozaj dostanem.

Boh a hudba

K duchovnej hudbe som sa prepracoval cez náš lamačský kostolík, kde som zvykol hrávať na omšiach aj na chválach. Spolu s Rišom sme neskôr hrávali chvály na stretkových výjazdoch a akciách. Hudbu vnímam ako prostriedok na oslavu Boha, no keďţe sme ľudia, túţim, aby to bol môj jediný motív, prečo hrám. Aj vo chválach sa dá ujsť do koncertovania, kde si akurát dobre zahráme s chalanmi. Ak by sme takéto hranie potom prezentovali ako chvály, ľudia by sa tam s Bohom asi ťaţko stretli… Zaţil som i chvály bez nástrojov, bez spevu, ktoré boli a sú úţasné. Celé je to asi iba o postoji srdca. Kde je tvoje srdce, tam je tvoj poklad.

Festivaly, koncerty a široké publikum Našimi koncertmi boli dlhý čas polosmičky (omše o pol ôsmej) v Lamači a výjazdy do okolia. A tam nám bolo úplne jedno, čo si tí ľudia o nás myslia, pretoţe to bola naša omša a tam sme mohli chváliť Pána, ako sme chceli, volať naňho z plného hrdla, tancovať, tlieskať. Tie prvé koncerty mali charakter uzavretých skupín. Potom prišli veľké festivaly, no pre nás naše vystúpenie ani nie je koncert, ale modlitba. Túţime, aby kaţdý spoznal Pána. Takţe vţdy je to spojené s modlitbou a svedectvom.

26

SSvveeddeeccttvvoo Evanjelizácia Na Slovensku sme zaloţili rôzne stretká. Ja patrím do záväzného spoločenstva, je nás dvanásť a našou túţbou je slúţiť chválami, organizovať evanjelizačné stretnutia a jedného dňa ţiť spolu v komunite. Toto moje domovské lamačské stretko spoluorganizuje so spoločenstvom pri Dóme sv. Martina a Richardovým stretkom kaţdú stredu tzv. verejný míting, na ktorý môţe prísť kaţdý. Prichádzajú rôzni ľudia. Rôzni svojím vekom, povolaním, postavením, vyznaním. Prichádzajú a chvália Boha. Pán prišiel a priniesol nám slobodu. Takţe je úplne jedno, ako sa modlíme. Je jedno, či kľačíme, či dvíhame ruky, či tlieskame. Včera napríklad jedno dievča tancovalo celé chvály. Ja osobne rád skáčem. Kde je Pánov duch, tam je sloboda.

Mojou túţbou je to, aby ľudia spoznali Boha. Ale je to Pán, ktorý dáva dar viery a mojou úlohou je iba hlásať. My potrebujeme hlásať a svedčiť a On dáva obrátenie.

Boh nesklame Teraz cez prázdniny sme usporiadali akciu Slovensko potrebuje Jeţiša.

Venoval som tomu veľa času a málo som pracoval. Vedel som, ţe by som svoje sily a čas mal rozdeliť inak, ale vţdy som si to odôvodnil pred sebou i pred Bohom: "Pane, veď ja pracujem na Tvojom poli. Ty sa nejako postaráš." Keďţe som v práci platený podľa toho, čo spravím, a nie podľa počtu hodín, práca mi nejako utiekla pomedzi prsty. Potom sme si dali s manţelkou tri týţdne dovolenky a zrazu bolo horko-ťaţko z čoho platiť účty.

Prišlo ťaţké obdobie. Volal som na Pána, tri mesiace som naňho kričal a chvíľami aj hromţil, aţ kým mi neukázal, ţe chyba bola na mojej strane a bol som to ja, kto si neuvedomil vlastnú nezodpovednosť. Vtedy som Ho prosil o odpustenie. A On prišiel a zmiloval sa… a poţehnal mi aj v práci. Ale verím, ţe Boh má rád, keď mu úprimne vyjadríme, čo k Nemu cítime, hoci si naňho aj pofrfleme. Farizeji boli takmer dokonalí v dodrţiavaní náboţenských predpisov, a napriek tomu ich Jeţiš karhal - pre ich neúprimnosť. (Mt 23,25) A potom chce, aby sme sa vrátili naspäť k Nemu. Niekedy nie je jednoduché nájsť cestu späť. Niekedy sú i samotné chvály ťaţké, ubíjajú a unavujú. Nie nadarmo Dávid hovorí o obeti chvál. Občas pred chválami hovorím Bohu: "Otče, ja teraz nemôţem, ja nie som schopný a chcem ísť domov, nemôţem tu vôbec zostať. Ak to Ty nespravíš, ak neurobíš tento večer, tak z toho nič nebude." A On vţdy prichádza so svojím povzbudením. A On to vţdy urobí. On je Ten, ktorý je vţdy verný.

Zdroj : www.dimenzie.sk, foto: Internet

27

T Téém maa

„AKO MUŢA A ŢENU ICH STVORIL ...“ - TAJOMSTVO PRVOTNEJ NEVINNOSTI Prvotná nevinnosť je tajomstvom človeka v kontexte jeho jestvovania pred poznaním dobra a zla. Človek takto úţasne krásne v dokonalej nevinnosti jestvoval pred porušením prvotnej Zmluvy so svojim Stvoriteľom. To sa dialo v rámci milosti, ţe človek mal účasť na vnútornom ţivote samého Boha, na Jeho svätosti. Črtu a tajomstvo prvotnej nevinnosti, ktorú v sebe nosia obaja: muţ i ţena sa najlepšie zviditeľňuje v Gn 2,25.

Hovoríme o črte, ktorej „očitým“ svedkom je ich telo. Je veľmi významné, ţe tvrdenie o nahote a to dokonalé oslobodenej od studu, je jedinou výpoveďou tohto druhu v celej Biblii.

Neskôr sa uţ nikde nezopakuje. Práve naopak, môţeme poukázať na mnohé texty, v ktorých sa nahota spája so studom alebo ešte silnejším výrazom „hanebnosť“. Prvotná nevinnosť ľudí patrila k najvyšším darom Boţej milosti, ktorá zároveň bola spojená s tajomstvom stvorenia. Je to vlastne Boţie dielo výtvoru a milosti ľudského vnútra a ľudského srdca, ktoré umoţňuje a dovoľuje obom – muţovi a ţene – jestvovať „od počiatku“ vo vzájomnom vzťahu nezištného sebadarovania.

Prvotná nevinnosť patrí do tajomstva ľudského „počiatku“, od ktorého sa však človek oddelil hranicou prvotného hriechu. Predstavme si nevinnosť ako niečo, čo v samom koreni vylučuje stud tela vo vzťahu muţ – ţena, to v takom prípade znamená, ţe človek vo svojom vnútri nemá potrebu ako aj vo svojom srdci a svedomí, aby sa hanbil.

Môţeme to chápať ako osobitnú „čistotu 28

srdca“. Na tomto mieste a v tejto situácii sa odhaľuje obšťastňujúci pocit zmyslu tela, aký môţe mať človek v rámci tajomstva stvorenia, z toho, čo je v ňom muţské a ţenské a tento úţasný pocit vychádza z vnútornej slobody. Ľudská vôľa bola pôvodne nevinná čím umoţňovala vzájomnosť a výmenu daru tela – muţskosti a ţenskosti. Bol to dar osoby. Je to vlastne nevinný záţitok tela a vzájomného preţívania. Teda, veta : „Adam i jeho ţena bolí nahí a nehanbili sa jeden pred druhým“ hovorí práve o takej nevinnosti vzájomného „preţívania tela“, ktoré vyplýva z vnútornej výmeny daru osoby. V čom spočíva samotná vnútorná nevinnosť výmeny daru osoby? Odpoveďou môţe byť, ţe muţ i ţena vedeli vzájomne „prijímať“ toho druhého človeka ako dar vo svojej podstate. V tomto duchu sa zároveň ukazuje nádherný zmysel vzájomného obdarovania, ktorým sa vytvára spoločenstvo osôb. Čiţe ich vzájomná nahota bola týmto dokonalým darom a taktieţ dôstojným darom, čo nakoniec zodpovedá tomu, ţe Stvoriteľ chcel (a stále chce) človeka: muţa a ţenu,

T Téém maa aby boli týmto darom jeden pre druhého.

Opakom prijatia druhého človeka ako daru je pozícia, keď človek muţ či ţena berie toho druhého ako „predmet pre mňa“, to znamená ako len predmet ţiadostivosti, moţného „privlastnenia“ a pod.

Podľa Gn 2,25 muţ a ţena „sa nehanbili jeden pred druhým“, čo nám umoţňuje urobiť záver, ţe táto výmena daru, v ktorej sa zúčastňuje celé ich človečenstvo, duša i telo, ţenskosť i muţskosť, sa uskutočňuje pri zachovaní nevinnosti dávania seba a prijímania druhého ako daru.

Text Gn 2, 23 – 25 umoţňuje odvodiť, ţe ţena, ktorá Stvoriteľom „je daná“ muţovi v samotnom tajomstve stvorenia, je vďaka prvotnej nevinnosti ním prijatá ako dar. Ţena „nachádza seba“ vďaka tomu, ţe je prijatá, vďaka tomu, ako ju prijme muţ. Vnímajme v celej hĺbke a šírke úţasnú vec, ţe ţena nachádza seba vo svojom vlastnom dare, čo sa deje len „prostredníctvom nezištného sebadarovania“ a ďalej vtedy, keď je tak prijatá, ako ju Stvoriteľ chcel „pre ňu samu“ cez jej človečenstvo a cez jej ţenskosť a ďalej, keď zostane v tom prijatí muţa zabezpečená celá dôstojnosť daru, ktorá siaha – prostredníctvom zverenia toho, kým je ona v celej pravde svojho človečenstva, v celej viditeľnosti svojho tela a pohlavia, svojej ţenskosti – do osobnej hĺbky vlastnenia samej seba.

Takéto nájdenie sa vo svojom vlastnom dare sa stáva novým zdrojom dávania sa.

Všimnime si, ţe ţena v tajomstve stvorenia je tou, ktorá je „daná“ muţovi, a on je tým, ktorý ju prijíma ako dar v celej pravde jej osoby a ţenskosti, ale aj svojim vlastným darovaním sa.

V tajomstve stvorenia si boli muţ a ţena navzájom daní Stvoriteľom, a to nielen ako prvý ľudský pár a zároveň prvé spoločenstvo osôb, ale v celej perspektíve jestvovania ľudského rodu i ľudskej rodiny. Základnou skutočnosťou tohto jestvovania v kaţdej etape dejín človeka je, ţe Boh „ich stvoril ako muţa a ţenu“, lebo stále ich takto tvorí a stále takými sú.

Text Gn 2,24 potvrdzuje, ţe muţ i ţena boli stvorení pre manţelstvo: Preto muţ opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manţelke a budú jedným telom“. Ak muţ a ţena prestanú byť jeden pre druhého vzájomným nezištným darom, akým sa stali pre seba v tajomstve stvorenia, „spoznajú, ţe sú nahí“. Vtedy sa súčasne zrodí v ich srdci stud z nahoty , ktorý nepociťovali v stave prvotnej nevinnosti.

Muţ a ţena stratili po prvom hriechu milosť prvotnej nevinnosti. No v srdci človeka, muţa i ţeny je predsa len ukrytá cez tajomstvo stvorenia nevinnosť, spravodlivosť, láska i milosť. „A Boh videl ... bolo to veľmi dobré (Gn 1,31).

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: Ako muţa a ţenu ich stvoril, Ilustračná snímka: Internet

„Štúdiom kníh sa Boh hľadá, modlitbou sa nachádza.“ Sv. Páter Pio

29

V Viieerraa aa vveeddaa

VO VEDE TO VŢDY BUDE TAK, ŢE MÁLOČO SA DÁ TVRDIŤ S ISTOTOU Jiří Grygar (74), známy český astronóm a astrofyzik, prichádza na Slovensko pravidelne uţ štyridsať rokov. Jeho cieľom sú buď prednášky o záhadách vesmíru, alebo oddych na horách.

Tohtoročná prednáška v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave sa venovala vzniku fyziky, chémie a biológie ako následku veľkého tresku. „Moji rodičia zomreli veľmi mladí na choroby a čakal som, ţe ani nebudem mať dlhý ţivot. Veľa robí, pravdaţe, astronómia, lebo to je neuveriteľne zábavná veda, a ako sa astronómia rozvíja, je to čoraz zaujímavejšie. Veľmi ma baví získavať nové poznatky a prípadne sa na nich podieľať.

Druhá vec je šport. Na bicykli jazdím celý ţivot, prevaţne pracovne. Keď idem do práce alebo si potrebujem niečo vybaviť, uprednostním bicykel pred autom. Okrem toho plávam, hrám volejbal, futbal. Kaţdú dovolenku trávim na horách.“ Jedna sekunda po veľkom tresku Zámerom autora prednášky s názvom Za všetko môže veľký tresk je ukázať, ţe prírodné vedy – ktoré sú tým najcennejším, čo ľudstvo vytvorilo v priebehu posledných storočí – vznikali vo vesmíre postupne, dávno predtým, ako sa im ľudia začali venovať.

Najjednoduchšou vedou je podľa Jiřího Grygara fyzika a tá bola obzvlášť na počiatku veľmi jednoduchá. „Na začiatku vesmíru, ako píše i evanjelista Ján, bolo Slovo. Naň sa – v prípade vedy – vzťahuje pojem veľký tresk. To podstatné sa odohrávalo v prvých zlomoch prvej sekundy po veľkom tresku. Keď sa dohodneme, ţe veľkému tresku odpovedá čas nula, tak uţ v čase 10⁻⁴³ sekundy – pre tých, ktorí nie sú na takýto zápis zvyknutí, to znamená 0 celá a za tou nulou 42 núl a na 43. mieste by bola jednotka –, teda v tomto nepredstaviteľne krátkom čase, ktorý však uţ nie je nula, boli vlastnosti vesmíru šialené. Priemerná teplota bola taká, ţe si ju ani nevieme predstaviť, je to úplne mimo našej skúsenosti. Priemerná energia častíc bola tieţ úplne šialená a priemerná hustota bola 10⁻⁹⁷ kg na štvorcový meter. Nič podobné uţ vo vesmíre neexistuje, lebo od okamihu veľkého tresku sa ustavične rozpína. Má to za následok, ţe obrovská hustota a teplota vesmíru sa zniţujú a pribliţujú sa nášmu poznaniu,“ snaţí sa Jiří Grygar vysvetliť nevysvetliteľné a pokračuje: „V priebehu kratučkého intervalu, v čase 10⁻³⁵ sekundy, 30

T Téém maa dochádza k inflácii – prudkému nafúknutiu vesmíru, ktoré je úţasne rýchle a obrovské. Za tento nepatrný zlomok sekundy dochádza k rozopnutiu vesmíru o 30 rádov, čo je niečo nepredstaviteľné. Znamená to, ţe tie častice, ktoré sa takmer dotýkali, sú zrazu na opačných stranách pozorovateľného vesmíru alebo ešte ďalej za horizontom a uţ sa nikdy viac neuvidia. Tým sa vesmír vyhladil ako novorodenec, ktorý sa narodí s pokrčenou koţou a postupne sa mu vrásky vyrovnajú a získajú pekné oblé tvary.“ Kým sa Jiří Grygar dostal k času 10 sekúnd po veľkom tresku, keď sa vo vesmíre uvarili prvé dva chemické prvky – vodík a hélium, prednáška uţ trvala 20 minút. Báli sme sa, ţe keď bude rozprávať o miliardách rokov, či tá prednáška vôbec niekedy skončí. Astronóm prekypujúci optimizmom nás však utešil ţe to podstatné uţ máme za sebou a ţe uţ nebudeme napredovať po zlomkoch, ale po miliónoch a miliardách rokov.

Uhlík a iné „náhody“ Prvé dva chemické prvky – vodík a hélium – vznikli do 3 minút po veľkom tresku. Zhruba 200 miliónov rokov po veľkom tresku vznikli z vodíka a hélia prvé hviezdy, ktoré však mali veľa hmoty, a tak veľmi rýchlo zanikali – pribliţne za 3 milióny rokov. Zvyšok chemických prvkov vo vesmíre vzniká, keď sa hviezda rúti na supernovu a v obaloch supernovy vznikajú prvky, začínajúc meďou a končiac ţelezom. Uţ 203 miliónov rokov po veľkom tresku môţeme hovoriť o komplikovanej chémii a o vhodných podmienkach na vznik kamenných planét. Kľúčový a priam zázračný bol vznik uhlíka, nevyhnutného aj pre vznik kyslíka, čiţe aj pre neskorší vznik ţivota. „Zvláštnych a neuveriteľných „náhod“ pri vzniku vesmíru sú minimálne stovky. Mnoho vecí, ktoré nám pripadajú „náhodné“, teda mnohé hodnoty fyzikálnych konštánt – keby boli čo i len o trochu odlišné, napríklad čo i len o pol percenta, nebol by moţný vznik ţivota na zemi.

To vyladenie fyzikálnych konštánt je natoľko presné, ţe si hovoríme – to predsa nie je moţné. Buď vesmír inú moţnosť nemal, alebo to predsa len nakoniec zariadil Stvoriteľ, aby tu človek nakoniec bol, „hovorí známi astronóm a astrofyzik. Jednoznačnú odpoveď na otázku vzniku ţivota na zemi, a teda aj vznik biológie nemá: „Počiatky biológie sú veľmi „temné“ lebo o nich prakticky nevieme nič. Nemáme dokonca ani poriadnu definíciu ţivota, proti kaţdej sú nejaké námietky, preto ani nevieme povedať, čo to ţivot vlastne je. Rozhodne vo vesmíre mohli vznikať neznáme formy ţivota v neznámom čase a v neznámych kútoch vesmíru, ale nevieme o tom nič. Môţeme tieţ predpokladať teóriu 31

T Téém maa panspermie zo začiatku 20. storočia, ktorá hovorí, ţe sem ţivot priletel z vesmíru tlakom ţiarenia, a keďţe tu boli vhodné podmienky, tak sa zo zárodkov ţivota vytvoril moderný ţivot.“ S touto teóriou Jiří Grygar nemôţe súhlasiť. Podľa meraní astrofyzikov a kvantových fyzikov sa jednobunkový ţivot na zemi objavil aţ 10 miliárd rokov po veľkom tresku a to v hlbinách oceánu. „Takmer ďalšie 3 miliardy rokov trvalo, kým sa jednobunkový ţivot objavil na súši. Aţ 13,6 miliardy rokov po veľkom tresku, čo sme uţ takmer v súčasnosti, sa objavili cicavce a Homo sapiens sa objavil aţ 13,7 miliardy rokov od veľkého tresku.

Pravda o vesmíre Jiří Grygar priznáva, ţe vo vede si človek nikdy nemôţe byť istý pravdou. Znamená to, ţe ak sa v určitej chvíli niečo naučíte, tak o sedem rokov polovica z toho uţ neplatí, takţe sa ustavične musíte drţať na vlne nových objavov. To, čo som dnes tu vykladal, je názor o vývoji vesmíru vytvorené na základe veľmi hrubej predstavy o tom, ako vyzerajú 4 percenta vesmíru. O zvyšku vesmíru nevieme takmer nič.

Pravda o viere Jiří Grygar je od detstva katolíkom a k viere sa nebojí verejne priznať hoci mu to v „ateistickom“ Česku spôsobuje viaceré problémy. Vieru v Boha prirovnáva v mnohom k jemu blízkej vede, k astronómii: „Pozrite sa na staroveku či na stredoveku teológiu a zbadáte zreteľný pokrok. Keď si spomeniem na svoju detskú vieru, moja dnešná viera je niekde úplne inde“.

Mantinely vedy Mnohí si predstavujú, ţe vesmír pri veľkom tresku vznikol z malej bodky spôsobom, ako keď vybuchne granát a črepiny sa rozletia na všetky strany. „Pravdepodobnejšie však je, ţe vesmír vznikol nepredstaviteľne veľký, s obrovskou hmotou a v nulovom čase z ničoho. A tento vesmír sa dokonca stále rozpína. Kaţdý filozof vám povie, ţe niečo musí vţdy vzniknúť z niečoho. Jiří Grygar priznáva neprekonateľné mantinely astrofyziky . Keď sa veľký tresk odohral v čase nula , ako fyzik nie je schopný povedať, čo sa odohralo v tom čase nula, keďţe fyzika začala existovať aţ o chvíľu neskôr, v čase 10⁻⁴³ sekundy, keď sa vesmír začal rozpínať a začali platiť fyzikálne zákonitosti. Kaţdá prírodná veda má svoje mantinely a toto je neprekonateľný mantinel, ktorý sa nedá racionálne vysvetliť. Vedci ani nevedia povedať, prečo sa vesmír začal rozpínať, ani ako a z čoho v tom čase 0 veľkého tresku vznikol.

Tam kde končí ľudské poznanie , sa opäť vynára otázka o Stvoriteľovi.

Zdroj: Katolícke noviny 5 /11, Foto: internet 32

T Téém maa

POTREBA MALÝCH SPOLOČENSTIEV VO FARNOSTI Kresťan katolík na Slovensku sa identifikuje s Cirkvou zvyčajne vo farnosti, v ktorej ţije, pracuje alebo študuje. Ak chceme ísť ešte konkrétnejšie, príslušnosť ku farnosti znamená v praxi príslušnosť ku kostolu, ktorý veriaci človek navštevuje.

Vo väčších mestách sa môţeme stretnúť s tým, ţe dospelí kresťania začnú hľadať „svoju farnosť“ aţ keď potrebujú krstný list, povolenie ku sobášu a podobne. Nezriedka sa pod farnosť rozumie kostol a fara, dve budovy, ktoré spája jeden pán farár.

Zároveň sa však v posledných desaťročiach 20. storočia začali po celom svete objavovať uprostred tradičného ţivota Cirkvi, malé spoločenstvá, hnutia a nové komunity, ktorých vznik nikto neplánoval. Zrodili sa ţivým pôsobením Ducha Svätého a priniesli návrat k horlivosti prvotnej Cirkvi, nové evanjelizačné nadšenie a oţivenie viery mladých i dospelých kresťanov, vrátane rodín. Na Slovensku sa tieto nové spoločenstvá, hnutia a komunity, dostávajú do ţivota Cirkvi trochu pomalšie a nezriedka naráţajú na nepochopenie a neprijatie u kresťanov, vrátane kňazov. Väčšina kresťanov si na tradičný stav vo farnosti uţ zvykla, tak prečo ho narúšať alebo meniť?

Najvernejší návštevníci kostola, staršie ţeny, sú veľmi úzko späté so ţivotom v kostole, okolo neho a okolo fary. Pomáhajú pri upratovaní, výzdobe, prinesú zo záhrady čerstvé kvety, upozornia na špinavé plachty. Kostol je pre nich miestom oddychu, zastavením sa popri dennej práci, miestom kde prinášajú Bohu svoje rodinné problémy či príleţitosťou ku rozhovoru po Svätej omši. Mnohí starší ľudia majú kostol ako jediné miesto, kde sa vyslobodia zo svojej samoty, stretnú sa so susedmi, priateľmi, porozprávajú sa o novinkách v dedine... „Prečo by ešte k tomu potrebovali malé spoločenstvá?,“ môţeme si poloţiť otázku. Veď majú kostol a spoločenstvo okolo neho.

Mladým ľuďom kostol nestačí. Pre mnohých z nich sú bohosluţby nezrozumiteľné, nudné a zastaralé. Ţijú v postmodernom svete, kde „včerajšie noviny sú najzbytočnejšou vecou na svete“. Kaţdý deň prináša novinky zo sveta internetu, mobilných sietí a ostatnej techniky. Mladí ľudia dajú radšej prednosť dobrodruţnému filmu či seriálu v televízii, neţ by mali ísť do studeného kostola. Mladý človek ţije v šialenom tempe ţivota, plne si ešte neuvedomuje starosti a problémy, snaţí sa ich skôr potlačiť či ignorovať. Na veľa vecí sa dá zabudnúť pri dobrej partii, fľašiach alkoholu, hlučnej diskotéke či bielom prášku. Čo sa

33

T Téém maa týka spoločenstva, mladí sú radšej na futbale, v krčme, pri videohrách a automatoch.

Prečo malé kresťanské spoločenstvá pre mladých, ktorí nemajú o nič záujem?

Rodiny s deťmi sa musia vo svete naplno obracať, aby zabezpečili základné ţivotné potreby. Rodičia strávia v zamestnaní mnoţstvo času a keď prídu domov, ešte vţdy je veľa práce okolo domu. Voľný čas a víkendy sú nabité brigádami. Keď si popri tom nájdu čas na nedeľnú svätú omšu, zdá sa, ţe je to maximum, čo môţu urobiť pre duchovný ţivot.

Prečo by potrebovali malé spoločenstvá rodiny, keď si vystačia sami a aj tak nemajú dostatok času? Nestačí im účasť na nedeľnej Svätej omši?

Ak by sme poloţili tieto otázky konkrétnym ľuďom v Cirkvi, dostali by sme širokú škálu odpovedí. Rôznosť odpovedí by vychádzala z rozličných osobných skúseností jednotlivcov, či uţ kňazov alebo laikov. Predsa však otázky, ktoré sme si poloţili sú otázkami náboţenskými, poloţenými v spoločenstve Cirkvi, ktorej rozhodujúcim prameňom rozlišovanie nie je osobná skúsenosť či vlastná mienka, ale pohľad samotného trojjediného Boha. Ako by na tieto otázky odpovedal ţivý Boh, spoločenstvo Trojica ţijúce vo „večnom pohybe lásky“?

Kresťanská Cirkev je kresťanskou tým, ţe sa neustále obracia ku Kristovi, Jeţišovi z Nazareta a jeho zjaveniu. Jeţiš ţil v dobrej zboţnej rodine, pravidelne navštevoval jeruzalemský chrám a pravdepodobne kaţdý šabat aj synagógu. Ţil v uţšom rodinnom spoločenstve a širšom spoločenstve ľudu Izraela, ktoré sa schádzalo na liturgiu šabatu a ostatných sviatkov. Evanjelium ho zobrazuje ako toho, ktorý vyučuje v synagóge, predčítava z Písma a vyučuje o Boţom kráľovstve (por. Lk 4, 16 – 22).

Zaujíma sa o konkrétnych ľudí, aby im pomohol (Lk 4, 31 – 37). Teda má rodinu, širšie spoločenstvo, chrám, synagógu, individuálne vzťahy. Predsa však ani toto všetko mu nestačilo. Na začiatku svojho verejného pôsobenia povolával jednotlivcov za svojich učeníkov, aby ich zhromaţdil do malého spoločenstva (Mk 1, 14 – 20; 3, 13 – 19). Toto malé spoločenstvo Jeţiša s Dvanástimi nebolo elitnou skupinou, sektou ani konkurenciou veľkému spoločenstvu Izraela, ale zárodkom jeho obnovy. Majster Jeţiš sa nevyhýbal vyučovaniu zástupu, ale viacej času strávil v súkromí so svojimi učeníkmi, ktorých vyučoval v uţšom kruhu, odhaľoval im zmysel podobenstiev a pripravoval ich na povolanie apoštolov – zvestovateľov svojho evanjelia. Jeţišov model malého učeníckeho spoločenstva uprostred veriaceho ľudu Izraela je trvalým základným modelom Cirkvi. Aj keď sa vonkajšie podoby tohoto modelu začali meniť uţ v apoštolskej dobe, i keď v priebehu dejín Cirkvi sa utvárali jej rôzne vonkajšie podoby. Jeţišov model malých učeníckych spoločenstiev ako prameňa obnovy Cirkvi, zostane základným biblickým východiskom.

Farnosť ako širšie a väčšie spoločenstvo veriacich, ktoré má svoj chrám, kde sa veriaci stretávajú najmä v nedeľu, deň Pánovho zmŕtvychvstania a kde je prítomný kňaz, ktorý 34

T Téém maa v Kristovom mene predsedá eucharistickému zhromaţdeniu, nemôţe naplno ţiť a byť neustále obnovovaná bez malých učeníckych spoločenstiev. Ţijeme v dobe Ducha Svätého, ktorý intenzívne obnovuje svoju Cirkev. Jedným z jeho neprehliadnuteľných prejavov je práve zrodenie veľkého mnoţstvo malých spoločenstiev uprostred Cirkvi, ktoré nikto neplánoval ani vedome neorganizoval. Duch Svätý vdýchol mnohým kresťanom intenzívnu túţbu po ţivom učeníckom spoločenstve, ktorého stredom je sám Kristus. Okolo neho sa zhromaţďuje malé spoločenstvo, ktoré načúva evanjeliu, študuje Písma, spoločne sa modlí, slúţi chorým a núdznym a prijíma pozvanie k ohlasovaniu radostnej zvesti v sile Kristovho Ducha. Výzvu k učeníctvu: „Poď za mnou!“ a túţbu po hlbšom učeníckom spoločenstvo adresuje Kristus skrze Ducha Svätého ľuďom mladým i starým, muţom aj ţenám, slobodným i ţijúcim v manţelstve. Nezáleţí na tom, koľko máme rokov a čo práve robíme. Pozvanie k nasledovaniu Majster adresuje kaţdému, kto má uši na počúvanie. A toto pozvanie nikdy nie je izolovanou individuálnou cestou.

Nasledovanie je cesta, po ktorej nejdeme sami. Potrebujeme ľudí, s ktorými môţeme hovoriť o tom, čo preţívame. Potrebujeme ľudí, s ktorými sa budeme navzájom povzbudzovať a dodávať si odvahu pokračovať. V kaţdom z nás je túţba po naplnených vzťahoch, ktoré sa nedajú realizovať v anonymnom dave ani ţiadnom veľkom zástupe ľudí. Prirodzeným stvoriteľským priestorom je rodina, malá domáca cirkev. V rovine nadprirodzenej je ním učenícke spoločenstvo, rodina „Kristových bratov a sestier“ zhromaţdená okolo svojho Majstra. V takýchto učeníckych spoločenstvách môţu byť veriace rodiny, slobodní muţi a ţeny, mladí i starší, laici i kňazi. Kaţdé učenícke spoločenstvo zhromaţďuje Duch Svätý a povoláva doň tých, ktorí sú ochotní nasledovať Jeţiša celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.

Kaţdý kresťan je Jeţišom povolaný ţiť učenícke spoločenstvo, nikto z nás nie je opustený ostrov. Spoločenstvo je dar, ktorý pochopíme aţ vtedy, keď ho zaţívame. Len uprostred malého spoločenstva môţeme objaviť dôleţitosť duchovného zdieľania, osobnej modlitby príhovoru, sily Boţieho slova vysloveného v spoločenstve, výklad určitých biblických textov skrze skúsenosť druhých, silu spoločnej sluţby a duchovnej jednoty.

Malé spoločenstvá sú tu a nikto ich nemôţe zastaviť, ak sa výslovne nepostaví voči Bohu.

Oni sú znakom novej vitality Cirkvi a naplnením prorockej vízie Cirkvi nového tisícročia, o ktorej hovoril pápeţ Ján Pavol II.: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva (Novo millennio ineunte, čl. 43).

ThLic. Andrej Mátel, H. Lefantovce, 26.6.2004 Publikované: Cirkev ako dom a škola spoločenstva, in Katolícke noviny č. 24/2004, s. 4 - 5.

„Modlitba je najlepšia zbraň, ktorú mám.

Je kľúčom, ktorý otvára Boţiu lásku.“ Sv. Páter Pio

35

Zaţi skutočný ţivot !

Ja som prišiel, aby mali ţivot a aby ho mali hojnejšie.

Jeţiš Kristus

36

(Jn 10, 10)

IInnffoo

ŢIVOT JE KRÁSNY! Áno, ţivot je naozaj krásny.

Predovšetkým v mesiaci marec sa uţ tradične stretávame s touto myšlienkou na uliciach i v médiách. Prečo? Uţ niekoľko rokov si pripomíname „Deň počatého ţivota“. Je to kampaň občianskeho zdruţenia Fórum ţivota, ktorá vrcholila 25. marca. Aj v tomto roku sa okrem 39 mimovládnych organizácii zdruţených vo fóre ţivota pripojili k myšlienke úcty ţivota aj ďalšie organizácie a osobnosti verejného ţivota.

Svojim spôsobom prispela Slovenská televízia, 23 regionálnych televízii na celom Slovensku, agentúry FP média.

Mnoţstvo ľudí si priplo bielu stuţku na znak solidarity a podpory ochrany ľudského ţivota od počatia po prirodzenú smrť. Je to aj o podpore rodiny ako optimálneho miesta vzniku a rozvoja ľudského ţivota.

Občianske zdruţenie má cieľ v troch oblastiach: - obhajovať práva najviac diskriminovaných ľudských bytosti, - poskytovať informácie o úcte k ţivotu, - tam, kde zlyhala prevencia, prostredníctvom projektov konkrétnej pomoci pomáhať pri riešení ťaţkých ţivotných situácii ţien a ich detí, núdznych, chorých a slabých.

Za tri roky sa pomoc dostala k 44 ţenám a podarilo sa zachrániť 36

bábätiek, ktoré majú svoju fotogalériu na stránke www.zachranmezivoty.sk „Môj veľký strach, ţe sa nedokáţem o dieťa postarať, vzhľadom na moju diagnózu, vystriedala obrovská radosť, ţe konečne mám pre koho ţiť a bojovať s nepriazňou osudu.

Stále myslím na to, akú obrovskú chybu by som urobila, keby som sa rozhodla tak, ako som pôvodne chcela, keby Janíčko nebol ... Som tak veľmi šťastná len vďaka vám, ktorí nosíte v sebe veľké srdce štedrosti.

Pomohli ste mi správne sa rozhodnúť.“ Margaréta „Som šťastná, ţe som sa definitívne rozhodla pre moje krásne dievčatko ...

Chcem jej aj s jej dvoma súrodencami pripraviť dobrý domov. Som vám vďačná za všetku pomoc a dúfam, ţe vás nesklamem“. Mária Bella – skutočná láska je hlbšia ako zaľúbenie „Silné a dojímavé ..., skutočná inšpirácia.“ Ţivoty medzinárodnej futbalovej hviezdy Josého a krásnej čašníčky Niny zblíţi jeden priateľský čin a zmení tak obyčajný deň v nezabudnuteľnú skúsenosť. Bella je hlboký príbeh o hodnote ţivota, fungujúcej rodiny, priateľstve a o odváţnom riešení zdanlivo neriešiteľnej situácie.

V hlavných úlohách Eduardo Verástegui a drţiteľka Emmy award Tammy Blanchard.

V kinách od 25. marca – Deň počatého dieťaťa 37

H Huum moorr ☺☺☺ Na plese tancuje pár valčík. Tu sa muţ opýta svojej partnerky: - Prosím Vás, čím to je, ţe keď sa točíme doprava ste vyššia a keď doľava, ste niţšia?

Ona na to: - Viete, ja mám na nohe protézu s ľavotočivým závitom. ☺☺☺ Velitel zásahové jednotky říká podřízeným: „Srovnáme si čas: Je přesně 11 hodin 48 minut. Pro ty, co mají digitální hodinky – pendrek, pendrek, ţidlička, sněhulák.“ ☺☺☺ Dlho sme sa na tej veliteľovej anekdote smiali, neţ sme pochopili, ţe je to pracovná úloha. ☺☺☺

www.vychytane.sk 38

☺☺☺ Farár hovorí veriacim na omši: - Drahí veriaci!

Mám pre vás jednu dobrú správu a jednu zlú správu. Tá dobrá je, ţe máme dosť peňazí na opravu kostola. Zlá správa je, ţe tieto peniaze sú vo vašich vreckách. ☺☺☺ Farár hovorí umierajúcemu: - Ja vám vystrojím taký pohreb, ţe do smrti naň nezabudnete! ☺☺☺ Chuck Norris dokázal zdvihnúť neprijatý hovor. ☺☺☺ Chuck Norris našiel na dne oceánu suchú handru. ☺☺☺ Boţí anjel vyhnal z raja Adama a Evu. Anjela vyhnal z raja Chuck Norris. ☺☺☺ Chuck Norris potopil plavajucu podlahu. ☺☺☺

IInnffoo

NOVÁ WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI Dávame na známosť, ţe naša vojenská farnosť má svoju webovú stránku.

Priestor pre ňu nám bezplatne poskytol portál „Moja komunita“. Aj keď je stránka zatiaľ iba v počiatočnej fáze jej rozvoja, uţ teraz tam môţete nájsť : Kontaktné údaje Program bohosluţieb a aktivít Farské oznamy Galériu obrázkov Stránku nájdete takto : 1. na www.mojakomunita.sk zvoľte -vyhľadávať2. v časti -farnosti/zbory- vyhľadávať : zadajte napríklad „Ruţomberok“ 3. zvoľte : „Vojenská farnosť sv. Pátra Pia“ Alebo zadajte priamy link: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia Nezabudnite si uloţiť do záloţiek svojho webového prehliadača, alebo priamo na lištu, aby ste to mali nabudúce jednoduchšie.

Farský spravodaj Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, jan.poltak@mil.sk, tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, robert.galos@mil.sk, tel: 472233 web: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt

Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1115 Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu. Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články. Najmä tým pravidelným, ako Andrejovi Kováčovi, Jozefovi Matúškovi ...

39

NOVÁ WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI

http://www.mojakomunita.sk/web/ vojenskafarnost-sv.-patra-pia