34
O NAŠICH ČLENOCH DYSTROROZHOVOR S PROFESOROM ĽUBOMÍROM LISÝM
O NAŠICH ČLENOCH
Dystrorozhovor s profesorom Ľubomírom Lisým pri príležitosti významného životného jubilea Profesor MUDr. Ľubomír Lisý, DrSc. oslávil minulý rok 80 rokov a napriek úctyhodnému veku je stále aktívny na Neurologickej klinike SZU UNB v Ružinove, kde sa venuje najmä diagnostike a liečbe pacientov so sklerózou multiplex a neurofyziologickej diagnostike nervovosvalových ochorení. Jeho poznatky aj pamäť sú výnimočné. Známy je aj ako vynikajúci diagnostik. Potvrdzuje to aj moja vlastná skúsenosť, keď som ležala v nemocnici a lekári boli bezradní. Stav sa mi zhoršil náhle, nevedela som o sebe. Pán profesor sa domnieval, že ide o dôsledok zadržiavania toxických látok v tele. Na základe toho mi objavili zlyhanie obličiek. Mnoho pacientov mu je vďačných za správnu diagnostiku alebo za zavedenie inovatívnych foriem liečby. Rozprávame sa s nestorom slovenskej neurológie, profesorom Lisým. Rozhovor s profesorom Lisým začal otázkou na detstvo, školácke časy a čo bolo pohnútkou pre štúdium medicíny: “Narodil som sa v obci Bobrovec pod Západnými Tatrami v regióne Liptov. Po absolvovaní základnej a strednej školy v Liptovskom Mikuláši prišla ponuka prihlásiť sa na štúdium Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Nakoľko v rodine som nemal príbuzného lekára, bola to
• Profesor Lisý je rešpektovaný odborník s profesionálnym aj ľudským prístupom. (Zdroj: www.mikulas.dnes24.sk)
skôr moja humanitná životná orientácia.” Pýtam sa na prvé pracovné skúsenosti a aká bola jeho cesta k neurológii: “Po absolvovaní lekárskej fakulty sa mi podarilo získať pracovné miesto v nemocnici v Liptovskom Mikuláši, kde som pracoval podľa miestnej potreby na viacerých oddeleniach – pľúcne, gynekológia-pôrodnica, interné. Neurologické oddelenie bolo otvorené až počas mojej ročnej vojenskej služby, po ktorej som mal nastúpiť niekde v okrese do funkcie obvodného lekára. Našťastie na novo otvorenom neurologickom oddelení potrebovali sekundárneho lekára, tak som sa dostal pre moje potešenie tam. Ale aj tak som musel zastupovať viacerých obvodných lekárov a vykonávať pohotovostné lekárske služby v okrese (polroka v Partizánskej Ľupči), a tiež pracovať ako sekundárny lekár polroka na psychiatrickom oddelení a učiť na zdravotníckej škole. Dnes sa už takáto široká lekárska prax nevykonáva. Na základe konkurzu som bol po atestácii prijatý na Katedru neurológie pre ďalšie vzdelávanie lekárov v Trenčíne a neskôr po roku v Bratislave. Moja pracovná aktivita bola veľmi široká nielen na Slovensku, ale tiež v mnohých krajinách sveta.” Rozhovor pokračuje otázkou, aké
