História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

50 ROKOV

196

1/1962

• 2011/2

012

Úradné názvy Školy: Z¤ ¤

¤ e ääõ ²² ¤ ¤ š

119961 61/1 / 962 9662 – 19 1978 78/1 /197 9799 Z¤¤

¤ š

19979 79/1 /199008 – 20 /19 2 011/2 / 00 002 Z¤ ¤

¤ š V V e tí tí Be i

1. 1. 20 2002 – 31.

1. 8. 20044 Z¤ ¤

¤ š V e tí tí Be i s m te t s u š u u Ch Ch¢ Ch¢ ¢

¢ od 1. 9.

9. 200 0044

Au A ut bus ust¢ V e ttíí Be ii : Ak Akad dem mic ický ký socch hár há ár Mil ilan an Mar arci rcciiÜa – šk kol olsk sk ká bu bust s a je odl d ia iato tok to k orig or gin náállu lu zho zho zh otto ov ven néh ého v r. 19994 prri pr príl ílež ežit ež itos it osti os ti 1000.. výr 10 ýro²ia a naarrod oden e ia V. B Beenia niiak n aka

Au A ut

g š ¢ ¢: Mg M grr.. Márria ia Beezzák áko ov ov ová

MoĴo: PohÖad na dieõa vo mne vzbudzuje dva pocity: nehu k tej bytosti, ktorou je dnes a úctu k tomu, kým sa raz môže staõ.

Louis Pasteur

+as nikto nezastaví. MíÜajú sa roky, dni a každý z nich má osobité ²aro, svoju jedine²nosõ a neopakovateÖnosõ. Sú však chvíle a okamihy, na ktorých výnimo²nosõ sa nezabúda, a ktoré sa patrí zvlášõ pripomenúõ. V tomto školskom roku uplynulo 50 rokov, odkedy prví žiaci zasadli do lavíc našej školy. Za 50 rokov prešlo triedami mnoho pedagógov a jej brány opustili tisícky mladých Öudí - takmer šesõ generácií.

Stali sa z nich lekári, právnici, inžinieri, kÜazi, u²itelia ²i skvelí odborníci v rôznych profesiách.

Niektorí zastávajú popredné miesta v školstve, vede, na úseku spolo²enského, kultúrneho a hospodárskeho života. Zaiste každý z nich si hlboko v srdci uchováva spomienky na svoju prvú pani u²iteÖku, na spolužiakov, na chvíle strávené v škole.

Veµ niekoÖkoro²né kontakty zanechávajú v každom nezmazateÖné stopy.

Po²as obdobia 50 rokov škola prešla mnohými zmenami. Jej história je naplnená ušÖachtilou a zodpovednou prácou mnohých zanietených pedagogických i nepedagogických zamestnancov, ktorí svedomito vykonávali svoju prácu, stali sa sú²asõou školy, tvorili jej dejiny a spolo²ne vytvorili prekrásne dielo – modernú školu s vysokým kreditom, cieÖavedomým výchovno-vzdelávacím procesom a bohatým kultúrno-spolo²enským životom. Od prvopo²iatkov dosahovala a dosahuje celý rad vynikajúcich výsledkov nielen v športových, ale aj vedomostných a záujmovo-umeleckých súõažiach.

Spomienky mnohých z nás zablúdia do µalekej minulosti a priblížia nám nielen mená žiakov, ktorí vrchovatou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena školy, ale aj výrazné osobnosti pedagógov, ktorí pevne stáli za katedrou s hlbokým zmyslom pre ²estnosõ, õ Öudskosõ a spravodlivosõ. U²iteÖov, ktorí celý svoj život zasvätili a podriadili práci

s deõmi, svojej celoživotnej láske a koní²ku. Ich mená s úctou dodnes vyslovujú deti i rodi²ia.

Teší ma, že aj dnes v škole pôsobia úžasní Öudia, ktorí zodpovedne pre r vzalli štafetu od bývalých kolegov a s veÖkým za z nieetením odovzdávajú posolstvo µalším generááciáám.

V nespo²etných ²innostiach, ²asto na úkor vlasttného voÖného ²asu i svojich rodín, vštepujú žiiak kom m základy vied a vychovávajú z nich dobr b ých h, ²estných a mravných Öudí. Formujú ich ossob bnosti a charaktery, rozvíjajú a objavujú ich tal a enty y a u²ia ich vytváraõ dobrý vzõah k svojim blíz zky ym, spolužiakom, ku škole, obci i svojej vlasti. Všetcci vykonali a vykonávajú veÖa záslužnej práce.

Preto pri príležitosti tohto krásneho výr ý o²ia chcem vyjadriõ poµakovanie všetkým býv vallým m i terajším pedagogickým i nepedagogiick kým m zamestnancom za ich úsilie, námahu a obeta t vossõ vynaloženú pri vzdelávaní našich žiakov, za vy ytváranie kvalitných podmienok pri vyu²ov vaccom m procese a za nespo²etné hodiny venované úsp peššneej reprezentácii školy. Poµakovanie patrí aj rodi d ²o om, žiakom, predstaviteÖom obce i nadriade d ným m orgánom verejnej správy, ktorí sa akýmkoÖvek k spô ôsobom zaslúžili o rozvoj a dobré meno našej ško oly.

Jubilantke želám do nasledujúcich rokov v µalšší rozkvet. Prajem jej veÖa dobrých a usilov vný ých h žiakov, zanietených u²iteÖov, obetavých ro odii²ov v a dosahovanie µalších skvelých úspechov o vo o výchove a vzdelávaní.

Príhovor riaditeľky školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

PaedDr. Jana Somog m yiovvá riaditeÖÖka školly

3

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Zo spomienok bývalých riaditeľov školy

FranѡіŠђk iѡђfánіk Ömi rád spomínam na obdobie, ktoré som prežíval i so svojou manželkou, tiež u²iteÖkou a svojimi dvomi dcérami v Chynoranoch.

Bol som mladý, plný elán nu a dobrých nápadov pri dobudovávaní ceeléého o objektu novopostavenej školy v roku 19622. Celé to obdobie patrilo k najkrajším, najp plo odnejším a najzodpovednejším úsekom m mô m jho života. Výrazne mi pri plnení tý ých hto o úloh pomáhal veÖmi dobrý u²iteÖský koleekttív, ktorý bol na patri²nej odbornej úrov vni n , rodi²ovské združenie pod vedením p. Neu ubauera, Ballu, Kovalíka a iných veÖmi sn nažživ vý ých a zodpovedných p ý ²lenov. Ško ole tiež všemožne pomáhalo vedenie mieestn neho národného výboru a takmer celé oby yvat a eÖstvo Chynorian.

Po²²as asi 12-ro²ného pôsobenia podarilo o sa nám vychovaõ veÖa dobrých žiakov, z kttorýc ý h sú dnes známe osobnosti.

Toh hto roku budem maõ už 89 rokov – nebude d m maõ teda možnosõ spolu s Vami oslááviõõ významné jubilejné výro²ie, a preto o Vám m všetkým želám schopnosõ tešiõ sa z vllastnej práce, z dosahovania patri²ných dob brýc ý h výsledkov a potešenia z nich, veÖa zdraaviia, síl a spokojnosti.

Nov o ým žiakom odkazujem: „Nie je hanbou u nii² nevedieõ, õ hanbou je nechcieõ sa ni² nau u²iõõ. “ /Seneca/ S pozdravom V Bratislave dÜa 11. 02. 2012

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Mєr. Ján JakѢяa Keµ som v auguste roku 1979 dostal menovací dekrét na túto školu, vstupoval som do neznámej rieky. Bol som rád, že vtedajší kolektív u²iteÖov mi podal pomocnú ruku a z plných síl sa usiloval uÖah²iõ mi moju riadiacu ²innosõ. Administratívnu prácu hravo zvládla pani Kovalíková aj pán zástupca SchoĴ Ĵer. S pocitom vµaky si spomínam na pani u²iteÖku Lenku Košíkovú, ktorá okrem prírodovedných súõaží vždy vedela operatívne zariadiõ zastupovanie za neprítomných u²iteÖov. Ak bolo treba urobiõ výzdobu školy, zladiõ kultúrne vystúpenia žiakov, boli tu pani u²iteÖky Hana Chrenková a Mária Bezáková mladšia, ktoré to spolu s pani u²iteÖkou Máriou Chrenovou dokázali na profesionálnej úrovni. Najprenikavejšie úspechy škola zožala v oblasti športu. Nekone²ne veÖa voÖného ²asu trávili na ihriskách pán zástupca SchoĴ Ĵer, pán u²iteÖ Žažo, pán u²iteÖ Koctúr a pani u²iteÖka Katarína Kalousová – Snohová. Ich úsilie sa pretavilo do niekoÖkých titulov majstrov atletických súõaží o Pohár ²s. rozhlasu. Na tejto škole boli µalšie osobnosti, ktoré so svojimi žiakmi dosahovali pekné úspechy v prednese poézie a prózy, v speváckych súõažiach a rôznych olympiádach. Na prvom stupni odviedli záslužnú prácu všetky elementaristky. Veµ bez kvalitných základov u žiakov by u²itelia na druhom stupni nemali na ²om budovaõ. K prehlbovaniu výchovno-vyu²ovacej práce vo veÖkej miere prispievali aj pani vychovávateÖky školskej družiny. Boli sme ako rodina s pracovní²kami školskej jedálne, upratova²kami a so školníkom.

Po²as môjho viac ako desaõro²ného pôsobenia na tejto základnej škole sa chtiac – nechtiac vytvorilo ur²ité puto spolupatri²nosti so školou a obcou. Toto puto bude vo mne pôsobiõ ur²ite neustále, pretože aj po viac ako dvadsiatich rokoch a p pôsobenia na inejj škole, keµ p poviem „moja škola“, mám na mysli ZŠ V. Beniaka Chynorany.

Do µalšej päõdesiatky prajem všetkým pedagogickým, výchovným aj správnym zamestnancom veÖa zdravia, tvorivých síl a ocenenia pri výchove slušných Öudí.

V Partizánskom dÜa 2. februára 2012

4

Boj Ѡ nђєraњoѡnoѠҸoѢ – prvé krÔѶіky k vzdђlanoѠѡі Školské pomery boli v minulosti na slovenských dedinách veÖmi neutešené. V䲚ina obyvateÖov bola negramotná a vzdelanie bolo výsadou len duchovenstva a šÖachty. Habsburská monarchia „nepotrebovala“ vzdelancov. Deti namiesto školy pracovali, stávali sa z nich poÖnohospodárski nádenníci.

Jedinými vzdelancami na slovenskom vidieku boli mnísi a kÜazi, ktorí u²ili ²ítaõ a písaõ šikovnejších obyvateÖov a títo svoje skromné vedomosti odovzdávali µalej.

Až v období nástupu osvietenstva a po²as vlády rakúskej cisárovnej M¤ ie Te ·£ie (1740 – 1780), ktorá chcela šírením vzdelanosti obmedziõ vplyv protestantizmu, sa situácia za²ala meniõ. Jej školská reforma priniesla so sebou nariadenie, že pri každej fare musí byõ zriadená škola. Povinná školská dochádzka bola od 6. roku dieõaõa až do 12 rokov.

Úvodná škola na Bukovci

mec s komorou a maštaÖkou, pokrytý slamo mou... jednotriedka, kam chodili len chlapci zámožn nejšších h roÖníkov. V roku 1729 tu boli u²iteÖmi a organis i taami M ti H t i² O e V V ž .

V roku 1767 bola táto škola už murovaná,, mala u²ebnú miestnosõ, õ izbu pre organistu, komo moru u, kuchynku... U²iteÖom bol Ve e M ti i.

ikola v Cѕynoranocѕ v 18. a 19. ѠѡoroѶҌ

Druhá škola - pod farou /dnešná pošta/

Prvá chynorianska škola existovala už pred školskou reformou Márie Terézie. Stála na západnej strane obce, v tesnej blízkosti kostola (dnes približne zdravotné stredisko). Bol to drevený do-

V roku 1791 primaciálne panstvo kúpilo o sed dliacky dom, ku ktorému pristavilo školu (pod faro ou)).

Prístavba pozostávala z jednej v䲚ej miestnossti pre 40 detí s lavicami a kozubom (slúžila i ako by yt pre

Škola v Chynoranoch - za². 18. storo²ia

Škola pod kostolom a pod farou

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

5

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

„po odu u²iteÖa“) a z jednej menšej miestnosti pre organ nisttu, k tomu komôrka a maštaÖ. O opravy týchto sttav vísk k sa starala obec. Takáto oprava sa uskuto²nila aj v roku 1828, keµ u²iteÖom bol ite Pet ¤š, 61-rro²²ný, nar. v Považskej Bystrici. Táto škola vyhoreela a v roku 1863.

Rozšírenie Öudovej školy na Bukovec Dôl ô ežitým medzníkom v dejinách chynorianskej šk kolly bol rok 1856, v ktorom, ako o tom píše sám u²itteÖ,, kronikár a organista Pete M ¤ , sa stalo to oto o: „V „ roku 1856,... richtár Jozef Magdolen, ktorý už viacc ako dvadsaõõ rokov obec vedie, povzbudil ob²anov ² tý ým,, že obecným nákladom postavil µ µalšiu školu od základ dov novú, 6 siah dlhú a 3 siahy širokú (1 siaha = 4 m), s povalom, dlážkou, lavicami, oknami a kachÖami Ö zaariaaden e ú. Otvorená bola dÜa 4. novembra 1856 za prítoomn nossti farára Jozefa Prídavku. “ Doššlo teda k rozšíreniu školy pod farou o „úvodnú““ šk kolu. V tejto j škole sa deti u²ili len katechizmus a ciirkev e né spevy. Škola bola už pokrytá šindÖom.

Pod dÖa údajov v monograę ęi Chynorany 1243 - 1993 sa a táto o rímsko-katolícka Öudová škola nachádzala v mies e tnej ²asti Bukovec (dnes Cintorínska ulica) a deeti sa tu u²ili len v zime.

DÜa 2. septembra 1863 „všemohúcnosõõ dopustilaa na obec veliké a neslýchané nešõastie“ õ - píše opäõ P. Molnár. Dedinu postihol rozsiahly požiar, ktorrém mu padlo za obeõ nielen veÖa domov, ale aj šk kolla pod farou. Za richtára A t M u bola ee ¤ a neskôr nanovo omietnutá.

Školská stolica v obci

6

V roku 1869 bola nariadením zákona v obci voleenáá š s ¤ st i . Jej ²lenmi boli: Adam Pelikán, Gaššpar a Bezák (Sivkeje), Jozef Magdolen (richtár), Ju uraaj Ma M rko, Jozef Bezák (Franckeje), Juraj Bezák (z z horrného konca), Jurajj Bezák (Miškeje), Adam Chrrenk n o a Štefan Bezák. +lenovia školskej stolice ro ozh hod dovali o prijatí toho – ktorého u²iteÖa, o jeho platte a o všetkých dôležitých otázkach, súvisiacich so o ško olou v obci.

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

V školskom roku 1875/76 bolo v škole zapísaných 137 žiakov v 1. triede a 82 žiakov v 2. triede. Približne jedna tretina žiakov však do školy vôbec nechodila.

Maµarizácia „U²iteÖom, Ö ktorí nechcú z mládeže vychovaõ dobrých Maµarov, µ znemožním vyu²ova ² õ. Pre každého ob²ana ² štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maµar... µ “ – gróf Apponyi.

Maµarizácia sa v našej škole oęciálne ę za²ala dÜa 19. októbra 1877 na základe národnostného zákona grófa Apponyiho z roku 1868. V Üom sa o. i. uvádza: „Žiaci, ktorí do strednej alebo meštianskej školy chcú byõ prijatí, musia maµarskú µ re² ovládaõõ, tak v ²ítaní, ako aj v písme. “ A tak prichádzajú do našej obce noví u²itelia, ktorí tu pôsobia i na prelome 19. a 20. storo²ia – J £e L h i² A Zim ¢ ¤.

Rozvoj ŠkolѠѡva v Cѕynoranocѕ v 20. ѠѡoroѶҌ Významná etapa pre rozvoj školy v Chynoranoch za²ína príchodom kÜaza Ig ¤ W h (1903), ktorý sa na dlhé obdobie stáva predsedom školskej stolice. Po²et žiakov v obci sa zvyšuje, a tak je potrebné rozšíriõ školu o µalšie triedy.

DÜa 26. í 1908 je staviteÖ Ju Bie i z Bánoviec nad Bebravou poverený školskou stolicou, aby vypracoval e t e š ¢. PodÖa neho by náklady na výstavbu školy ²inili 68 268 ú . Obec sa prostredníctvom J £e Pe · ¢ih vyjadrila, že „ si nemôže to zobraõõ na krky, lebo ani úroky tej õarchy õ by znášaõõ nemohla. “ Padol aj návrh, aby náklady na výstavbu školy hradili rodi²ia školopovinných detí, a to výškou sumy ur²enou podÖa toho, ²i platia alebo neplatia dane.

DÜa 14. ú 1908 sa tento p problém opäõ p rieši. Školská stolica sa listom obrátila na biskupa a ministerstvo, ale opäõ bez uspokojivého výsledku.

Napokon padol návrh, aby školu postavil štát

a túto potom zoštátnil, ²o je však podmienené súhlasom p. biskupa. Odpoveµ biskupa bola negatívna: „Keµže µ na Horniakoch, kde chudobný Öud 80 – 180% -nú prirážku platí, vedia si katolícku školu postaviõ, õ nemohli by títo bohatí Chynoranci? Ani štát by to zdarma nepostavil, a keµ µ nepostavia zo svojej vôli, prinúti ich župa na postavenie obecnej školy. “ Na spolo²nom zasadnutí školskej stolice a obce bolo nakoniec deę ęnitívne rozhodnuté, že obec „prepustí pozemok škôlky pod kostolom pre novostavbu školy a u²iteÖských Ö bytov. K novostavbe prispel tiež p. biskup sumou 3 000 korún s podmienkou, keµ µ nové stavisko i s pozemkom do majetku cirkevnej obce obec v pozemkovej knihe prepíše. “

Škola pod kostolom /bývalá materská škola/ A tak sa v rokoch 1908 – 1910 za²alo s výstavbou novej školy pod kostolom so 6-imi triedami. Výstavbu tejto školy osobne otvoril rakúsko-uhorský minister školstva, gróf Albert Apponyi /pôvodom z neµalekých Oponíc/ pri príležitosti 1000. výro²ia príchodu Maµarov na slovenské územie v roku 1907. Stavba bola ukon²ená koncom septembra 1910, posvätená bola 2. októbra a 20. tób 1910 „svojmu ú²elu ² odovzdaná nákladom 30 800 korún. “ Správcom novej školy bol vymenovaný u²iteÖ J £e L h i² .

V tom istom roku bola opravená i budova školy pod farou, keµ sa z prerábajúceho kostola použili vstupné dvere a dlažobné kocky pre vchod do školy.

Deti sa u²ili katechizmus, ²ítaõ, õ písaõõ, po²ítaõ, õ neskôr aj matematiku a vyu²ovacím jazykom bola maµar²ina. Vyu²ovanie slovenského jazyka bolo obmedzené len na jednu hodinu týždenne.

Všeobecne v tej dobe interiér u²ebne pozostával z u²iteÖovho stolíka, stoli²ky, ²iernej tabule na drevenom p podstavci a niekoÖkých ý dlhých ý lavíc, každá pre 5 – 6 detí. Školské aktovky neexistovali, jednoduché školské potreby nosili žiaci v ruke. Do školy sa chodievalo od pondelka do stredy, štvrtok bol vždy voÖný deÜ (v tento deÜ chodili žiaci, ktorí vychodili 6. triedu, do ĵ ĵv. nedeÖnej školy). V pia-

tok a v sobotu sa u²ilo. Vyu²ovanie trvalo od d 8.. do o 12. hodiny a školská disciplína bola veÖmi príssnaa.

Bežne sa používali telesné tresty.

Školstvo za I. +SR Po vypuknutí I. svetovej vojny, ako sa píše v kro onike – „deti boli využívané na hospodárske práácee na roliach. “ Vojnové obdobie neprialo rozvoju vz zdeelávania, mnohí mladí muži boli na frontoch a detti museli doma nahradiõ chýbajúce mužské ruky y.

Vznik I. +SR vytvára priaznivé podmi m en nky y pre rozvoj školstva na Slovensku. Vzniká veeÖké množstvo škôl rôzneho typu, v ktorých sa kon o e²n ne slovenské deti u²ia vo svojom materinskom jaz a yku u.

Keµže však chýbajú slovenskí u²itelia, prichá h dzaajú do našich škôl ²eskí vzdelanci, aby po omo ohlli vychovaõ novú slovenskú inteligenciu.

I napriek maµariza²nému tlaku predvojjno ovéého obdobia zostala obec Chynorany sloven e skáá.

V roku 1921 h¤ £ po 27-ich rokoch u²iteÖÖ J £ee L h i² . Na uvoÖnené miesto prichádza J £ee H ¤th £ M ²e u a v r. 1923 sa stáva no n vým m správcom školy.

V školskom roku 1923/24 má škola 308 žii

, z toho 150 chlapcov a 158 diev²at.

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Rozšírenie Öudovej školy /Katolícky dom/ V 20-tych rokoch 20. storo²ia žiakov neusttále pribúdalo, a tak školská stolica navrhuje, aby y bola otvorená jedna trieda v m be m me, ktorý obec odkúpila od J £e H ¤ (dn nešný ý Katolícky dom). Obecné zastupiteÖstvo rozho h dlo o, že v obecnom dome, pop. ²íslo 377, bude zriad a ená VI. trieda rímsko – katolíckej Öudovej školy, z dv d och h vedÖajších miestností u²ebÜa pre µalšiu tr t ieedu u a jeden u²iteÖský byt. Tak sa deti z Chynorian n u²illi v ie Ö ý h ý bu ¤ h Öu e š ¢. ¢ Stavbu vykonal murársky majster Štefan Ga G jdo oš v celkovom náklade 130 tisíc korún.

V školskom roku 1926/27 sa v šiestich h trieedach chynorianskej školy u²ilo spolu 327 žii

.

7

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

Peerén nyiho h dom

Katollícky ky dom

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Kronika uchovala mená týchto u²iteÖov: V · V i H ¤, L is H ý, N t¤ i H ¤th ¤, J £e H ¤th, Pi š S m ¤, A Zim ¢ ¤.

U²itelia organizovali mnoho podujatí, a to divadelných, hospodársko-osvetových, náboženských, kultúrnych a iných.

1928 – v škole sa u²í 356 ži . V tomto roku sa Prvý riaditeÖÖ meštianskej konali veÖkolepé oslavy školy Viliam Švarc 10. výro²ia vzniku I. +SR: „Slávnosõõ bola spolo²ne so všetkými triedami v Katolíckom dome. Po slávnostnej svätej omši žiactvo s práporkami v rukách išlo v štvorstupoch do Katolíckeho domu, kde vystúpil i miestny pán dekan Wohland. “ V rokoch celosvetovej krízy 1929 - 1933, ktorá postihla i slovenské obce a mestá, ²et ži v chynorianskej škole eust¤ e stie: v septembri 1930 je ich 376, v októbri 1931 už 396 a v školskom roku 1932/33 je celkový po²et zapísaných žiakov 450.

Bolo nevyhnutné rozšíriõ školu o 3 u²ebne, a to pre II. , IV. a VI. triedu. Pre nedostatok kvalię ękovaných síl sa ako do²asní u²itelia za katedru postavili aj Chynoranci, a to Vendel Bezák (Basisteje) a Viktor Bezák.

Hospodárska kríza sa odrazila na živote školy.

Usporadúvali sa zbierky šatstva a rôznych predmetov dennej potreby pre najchudobnejších žiakov, a to najmä na Vianoce.

Meštianska škola v Chynoranoch

8

Dom Naa priehrade

Školský rok 1933/34 bol pre obec Chynorany veÖmi významný. Ministerstvo školstva a národnej osvety dáva povolenie k otvoreniu it¤t e mešti s e š ¢ Ch¢ h. Vznikla ako expozitúra meštianskej školy v TopoÖ²anoch, viedol ju riaditeÖ Vi i m i (nar. 1888), ktorý napísal:

„Želám si, aby sa táto škola stala požehnaním Öudu a základom jeho lepšej budúcnosti. “ Škola za²ínala s po²tom 136 zapísaných žiakov, a to aj so žiakmi jednej hospodárskej triedy.

Už v budúcom školskom roku 1934/35 sa chynorianska meštianka s m st t i , mala 5 tried a v nasledujúcom roku už 7 tried. V tomto škol. roku narástol po²et p žiakov už na 254. Vo vedení školy vystriedala V. Švarca odborná u²iteÖka OÖg P ub² ¤, neskôr J £e Be£¤ a napokon ite Tu ²e £ S e ²i .

Obec nemala pre túto školu vhodnú budovu, a preto sa vyu²ovalo na 3 rôznych miestach: 1. Pe · ¢ih m - hlavná budova, okrem u²ební zborovÜa a kabinety 2. K t í ¢ m Chynorany – u²ebne 3. D m N ieh e – u²ebne (bývalá hudobná škola, dnes klub dôchodcov) U²ebne mali na tú dobu moderné vybavenie školským nábytkom – kovová konštrukcia so sklápacími sedadlami pre dvoch žiakov do lavice, dve pohyblivé ²ierne tabule s katedrou na podstavci, skriÜa s obrazmi. Vyu²ovali sa tieto predmety: matematika, sloven²ina, nem²ina, rysovanie, dejepis, zemepis, náboženstvo.

Vedenie školy vynakladalo veÖké úsilie na zabezpe²enie riadneho vyu²ovania. Udržiavaõ túto školu znamenalo pre obec vynakladaõ nemalé výdavky, ktoré boli neudržateÖné. Navyše do života žiakov negatívne zasahovalo neustále striedanie u²iteÖov, prenášanie a tým aj ni²enie u²ebných pomôcok ²o bolo spôsobené roztrúsenosõou u²ebných priestorov.

Negatívne ju postihovali aj spolo²enské a sociálne pomery masarykovskej republiky. Aj keµ najõažšie obdobie svetovej hospodárskej krízy už bolo prekonané, život na vidieku bol veÖmi õažký.

Najhoršie sa žilo tam, kde nebol rozvinutý priemysel. Chudobní roÖníci, otcovia po²etných rodín, nemali ako zarobiõ ęnancie na živobytie a boli odkázaní na milosõ a nemilosõ bohatých sedliakov, u ktorých pracovali ako paholkovia, „hoęeri“. ę

To sa premietalo aj do života školy. Nebolo l ²ím m kúriõ v triedach, deti bývali ²asto choré, neex e issto ovala zdravotná starostlivosõ a dochádzka do šk koly y bola veÖmi slabá. Napriek tomu u²itelia vyv y íjalli úsilie na organizovanie g najrôznejších j j p podujatí j t , ako o bol DeÜ matiek, oslavy M. R. Štefánika, kresõan nské sviatky apod. Usporadúvali pre deti aj výlety,, naaprr. do +i²mian, Bojníc, Soblahova, na Chrib, Inove v c aii.

Všetku mimoškolskú ²innosõ organizovali u²it i ellia.

V školskom roku 1935/36 mala škola už u 286 žiakov.

Už vtedy bol zo strany vedenia školy vyví v ja aný ý tlak na predstaviteÖov obce, aby sa ²o najskôr po p staavila nová škola.

Boj o zachovanie meštianky V roku 1937 žiadajú susedné Žabokreky zru ušiiõ Meštiansku školu v Chynoranoch. Hlavným m arrgumentom bola roztrúsenosõ školy a probl b émy y s tým spojené. Aj predstavitelia obce uvažujú o tejto o možnosti. Ale niektorí prísažní obce Chynoraany y sa len tak Öahko nevzdali. Kronika z tohto neÖah hkéého o obdobia rozpráva o dramatickom hlasovaní ²len nov v obecného zastupiteÖstva o zachovaní školy v Chy ynoranoch. Hlasovanie jeho ²lenov dopadlo ne n rozzhodne – 12 hlasov bolo za zachovanie, 12 hlaasov v bolo proti. p Napokon p deę ęnitívne rozhodol jjediný ý hlas, a to Štefana Bezáka, ktorý predtým, na n hneevaný a rozhor²ený, zo zasadnutia odišiel. Zaav²²asu u sa totiž do miestnosti vrátil a zahlasoval za udrž r anie meštianky v Chynoranoch. Tento hlas rozh z odo ol £ h í š ¢.

DÜa 28. í 1937 vyslalo obecné zastupiteeÖsstvo o 4-² e ú e ut¤ iu Mi iste st š sst ¤ e s et¢ B tis e a za obecné tro ovy y s tým istým cieÖom P h¢.

Výsledkom bola skuto²nosõ, õ že s platnosõou u od d 1. se temb 1938 bola Meštianska škola v Chy ynoranoch nielen zachovaná, ale dokonca, naap prriek k protestom susedných obcí Žabokreky a Boš o any y, premenovaná na s m st t ú b ú š u u.

K nej boli pridelené obce N i e, R ² ¢ ¢,

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

9

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch 10

Ne

e, K ¤s , Tu ²i ¢ Ž b e ¢ Nit u. u Navyše boli tieto obce povinné prispievaõ na jeej udržiavanie.

Tak k vytrvalí a neúnavní Chynoranci dosiahli zadosõõu²inenie. „+esõ, õ sláva a vµ µaka im!“ – píše sa v ru uko opise pána u²iteÖa BeÜadika.

RiaaditeÖkou sa stala doterajšia zástupkyÜa OÖg P u ub² ¤.

Obdobie II. svetovej vojny a Meštianska škola Chynorany Aj po²as II. svetovej vojny neustále rezonuje myššlieenka vybudovaõ v Chynoranoch novú školu, avša ak vojnové pomery nedovoÖovali túto myšlienku aj reealiizovaõ. V školskom roku 1940/41 riaditeÖ školy J £ee Be£¤ a po Üom ite Tu ²e a obec Chynoraany y vyvinuli veÖké úsilie, aby dosiahli povolenie naa výstavbu novej školy. Okolité obce, ktorých žiacci na n vštevovali chynoriansku meštianku, sa po po²iato t ²nom váhaní vyjadrili proti výstavbe novej bud dovy v , a tak sa obec rozhodla, že si novú školu posttav ví sama.

Nap a riek mnohým prekážkam sa podarilo dosttaõõ súhlas nadriadených štátnych orgánov s vyvlasstn nením pozemku pre novú školu (v Perényiho záhrrad de). Na plánoch sa podieÖali staviteÖ Vincent Luk ka²²ka a Jozef Zajko. Nakoniec tento plán stroskotaal na n nedostatku ęnancií. Bola vojna a slovenská vlád da nemala dostatok ęnan²ných prostriedkov na pom mocc Chynoranom.

Obd b obie druhej svetovej vojny sa priamo dotklo aj života školy. Dochádzka žiakov bola slabá, prettož že bol nedostatok kuriva. V školskom roku 19422/4 43 sa v zime neu²ilo dokonca celý mesiac. Celkov ve sa zhoršili výsledky v prospechu a správaní.

Kro onik ka hovorí o tom, že morálka žiakov sa oproti min nulý lým rokom uvoÖnila. Zna²ný po²et žiakov dostaalo o zní n ženú známku zo správania, a to aj 3. stupÜa.

DossiaÖÖ sa nikdy tak neni²il školský majetok, ako v tomt m o roku. Aj prospech žiakov bol slabý.

Ned dost s atok u²ebníc, dreva na kúrenie, preplnenosõ trried d, to všetko negatívne pôsobilo na žiakov. Pre

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

žiakov z chudobných rodín sa robili zbierky šatstva, najmä na Vianoce.

V školskom roku 1943/44 bol celkový po²et prihlásených žiakov 403 a škola mala 9 tried.

Koniec II. svetovej vojny „DÜa 27. augusta zmenila obec svoju tvárnosõ“ – píše sa v kronike. „Po dedine chodili hliadky, ozbrojené skupiny, križovatky sú strážené. “ Po cestách sa premávali konvoje partizánov, civilov, ktorí odchádzali do bošianskych kasární po strelivo.

Povstanie vyvrcholilo 29. ugust 1944. To už od TopoÖ²ian postupovali do obce Nemci. Prvé nemecké vojská prišli do Chynorian 3. se t. 1944 popoludní. Prišlo k prvým potý²kam s vojakmi a k prvým ý obetiam na životoch – boli zabití dvaja mladí Öudia zo Žabokriek.

Nadriadené školské úrady nariadili vyu²ovaõ 1. sept. 1944, avšak to nebolo možné, a tak sa v skuto²nosti za²alo až 18. septembra, aj to len do 4. decembra a potom od 14. decembra do 19. decembra. U²ilo sa len od 8. do 12. hodiny.

V triedach Öudovej školy boli nasõahovaní nemeckí vojaci. Takýto stav trval až do oslobodenia obce 2. í 1945. Potom sa za²alo u²iõ od 16. apríla.

Oslobodzovacie boje sa dotkli aj Chynorian.

Takmer každý deÜ boli letecké poplachy, a tak sa vlastne nevyu²ovalo.

Zapísaných bolo 424 žiakov v 9 triedach, u²iteÖský zbor bol ten istý ako v minulom roku.

Nemecké vojská sa stále preskupovali a premiestÜovali. Vojaci bývali v školských triedach.

Jedna jednotka zamieÜala druhú. Boli poškodené a odcudzené kachle, skrine, polámané a spálené lavice, vešiaky, kopy kníh, kancelárske a u²ebné pomôcky, povytëhané elektrické vedenie. „Najmä trestanecká brigáda SS, ubytovaná v obci, sa veÖmi Ö smutne zapísala do pamäti miestneho obyvateÖstva. Ö Vyhadzovali obyvateÖstvo Ö z izieb, tam prespávali, drancovali, znásilÜovali a aj zabíjali. Sõažnosti õ generálovi SS boli bezvýsledné. “

Povojnové obdobie 1945 – 1961 Ani oslobodenie Slovenska a koniec vojny nepriniesol so sebou hneµ upokojenie situácie a návrat vyu²ovania do predvojnových ²ias. Zo školskej kroniky sa dozvedáme, že dÜa 16. í 1945 sa za²alo opäõ u²iõ. Bol vydaný do²asný u²ebný plán pre zvyšok školského roku. Žiaci z okolitých obcí však nemohli dochádzaõ, õ lebo frekvencia vojsk bola veÖká a železnica zni²ená.

Nové politické pomery, nejednozna²ný zákon o školskej reforme, rozptýlenosõ u²ebných priestorov, ako i nerozhodnosõ školských orgánov, to všetko sa podpísalo i na kvalite vyu²ovacieho procesu.

V školskom roku 1945/46 bol zo školských služieb e uste ý i iteÖ ite Tu ²e a zastupoval ho ite D e , ktorý sa neskôr stal novým riaditeÖom.

V školstve sa prejavuje vplyv novej politiky obnovenej +SR. Do života škôl za²ali zasahovaõ nové nariadenia a smernice. Náboženstvo bolo nepovinné a symboly bývalého Slovenského štátu boli zo škôl odstránené. Staré u²ebnice sa prestali používaõ.

Práca u²iteÖského zboru bola veÖmi õažká, nadmieru namáhavá. Škola bola nedostato²ne obsadená u²iteÖskými silami, ²asté absencie, nutnosõ sõahovania tried do iných tried s veÖkým po²tom žiakov, striedavé vyu²ovanie pre nedostatok paliva, nedostatok u²ebníc, veÖké vojnové straty u²ebných pomôcok, to všetko boli okolnosti, ktoré vyžadovali krajné vypätie síl u²iteÖov pôsobiacich na škole.

K tomu verejné práce, výmena peÜazí, rôzne prípisy, smernice, voÖby, reslovakizácia.

Správanie žiakov bolo oveÖa horšie ako v minulosti. Vojna zanechala na nich hlboké stopy, a nielen na žiakoch. Po²et prepadávajúcich žiakov je nezvy²ajne vysoký, vyše 20 žiakov. „Zo strany mnohých rodi²ov ² namiesto spolupráce dostalo sa škole a u²iteÖom Ö za ich námahu mnoho príkoria, ²²o len oslabovalo chovanie žiactva. “ Vzniká nový školský orgán - ZRPŠ, konajú

sa p prvé voÖby y výboru ý ZRPŠ. Predsedom sa s staal Adam Gajdoš j z Chynorian, y podpredseda Ján n Šteiis zo Žabokriek n/Nitr. a ²lenovia boli zo všet e ký ých h okolitých obcí. RiaditeÖ Štefan Danek zdôr ô azzniil vzájomnú spoluprácu rodi²ov a školy, ak saa majú ú dosiahnuõ správne výsledky vo výchove.

V školskom roku 1946/47 je po²et zapísan a ých h žiakov 377.

Prišiel Valent Magdolen, odbor. u²iteÖ pôv vod dom m z Chynorian, naposledy u²il v meštianke v Hand dlovej.

Jednotná štátna škola, budovanie socialistickej školy Vláda novej +SR prijala zákon o jednotnej štáttneej škole. Pri príležitosti odhlasovania jedno otnéého o školského zákona bola dÜa 22. í 1948 v šk kole spolo²ná slávnosõ.

Postupne sa do života školy dostávajú no ovéé, nadriadenými orgánmi prikázané oslavy a traadíície – 1. máj (veÖkolepé oslavy sú v TopoÖ²an noch h 1. mája 1948, s alegorickými vozmi, hu udb bou u a zástavami), µalej 9. máj – výro²ie oslobod o enia Sovietskou armádou, výro²ie Októbrovej reevo olú ú-

U²iteÖský Ö kolektív, zÖÖava hore: Emil Lacika, Milan Laurinec, Marta Mojžišová, Ján Pribula, zÖava Ö dole: Oudovít Švercel, Božen ž a ŽitÜanová, riaditeÖÖ školy Štefan Danek, Emília Kuníková, Jozeff Vaga²

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

11

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

ciie, výr ý o²ie +A (+ervenej armády) a iné. K nim prib búd dajú j v nasledujúcom j období µalšie, ako napr.

Vzn nik k +SR, Štafeta vµaky, Svetový kongres obranco ov mi m eru, Narodeniny GoĴ Ĵwalda i Stalina, Lenina apo od.

Ako k nový povinný vyu²ovací jazyk sa dostáva do škô ôl us ý £¢ .

1948 4 /49 - po²et žiakov narastá - 407.

Prvvá päõro õ ²nica – za²iatok roka 1949 bol už v znamen ní nástupu prvej päõro²nice.

Po prvýkrát boli oslavy 1. mája už v okresnom m me m ste Partizánske. Za²ínajú sa organizovaõ poÖn noh hospodárske brigády žiakov na poliach šttátn nych majetkov. Škoolský rozhlas – 6. m¤ 1950 sa dávna túžba u²itteÖov o a žiakov splnila. p Náklad ²inil 110 tisíc K²s (k korrún n ²eskoslovenských). Žiaci si to zaslúžili za aktíívn ne pr p áce v poÖnohospodárstve. Bolo to však o to õaažššie,, že triedy boli na troch miestach.

19550/51 - po dôkladných prípravách sa otvorenie nov vého h školského roku nieslo pod heslom: „.alej a sm mellšie vpred k socialistickej škole!“ V to omt m o školskom roku bola zriadená Meštianska šk kolla i v Žabokrekoch (stredná škola), takže obvod našeej šk š oly sa zmenšil o túto obec.

VeÖÖkodistribu²ný podnik v Chynoranoch (VDP, býv valý ý NUPOD) prevzal na požiadanie školy patrron nátt nad školou.

Pod dÖa listu ministra školstva ZdeÜka Nejedlého „Deedin i ským u²iteÖom a u²iteÖkám“ sa u²itelia musiia an ngažovaõ pri utváraní jednotných roÖníckych družsttiev (JRD).

V roku 1951 sa v škole konal nábor žiakov do ban níck kych a hutníckych u²ilíšõ.

Nová všeobecnovzdelávacia škola – koniec meštianky v Chynoranoch

12

Ško olským rokom 1953/54 kon²í kronika Mešštia anskej školy v Chynoranoch. Národné zhro oma m ždenie dÜa 24. í 1953 schválilo nový záko on o školskej sústave. Na základe tohto zákona

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Úspešné hádzanárske družstvo pod vedením pána u²iteÖa Ö SchoĴera

bola v Chynoranoch utvorená Osem ² ¤ st e ¤ š .

Vznikla zlú²ením bývalej ý j národnejj (Öudovej) j a strednej školy (meštianky). Žiaci boli zaradení do 1. – 8. ro²níka novej školy. Nová škola prevzala školské budovy, u²ebne a inventár, „zdedila“ teda aj jej roztrúsenosõ.

Za²ala svoju ²innosõ 1. se t. 1953, kedy bola slávnostne otvorená. KNV (Krajský národný výbor) po dohode s ONV(Okresným národným ý výborom) v Partizánskom menoval za riaditeÖa OSŠ Im i h Le e ·h . Zástupcom sa stal Euge Dìi e . Po²et žiakov - 531.

PodÖa vzoru stredných škôl sa za²ínajú organizovaõ olympiády, a to hlavne z matematiky.

Osemro²ná stredná škola v Chynoranoch dosahuje prvé úspechy v súõažiach. Pribúdajú nové vyu²ovacie predmety, ako fyzika, chémia, biológia a cudzí jazyk.

V škole pracujú rôzne krúžky, napr. dramatický, modelársky, chemický, telovýchovný, hádzanársky. y Vyu²ujú y j títo u²itelia: Olympia y p KráÖová, Sidónia Mikušová, Margita Podobová, Mária Žatková, Margita Mikulová, Jozef Drnzík, Alžbeta Medová, Alojg j zia Žišková, Karol Šmotlák, Marta Mojžišová, Milan Laurinec, Vladimír Stránsky, Gabriela Ledecká,

Jozef Vaga², Oudovít Švercel, Emília Kuníková.

Plány na novú školu – Na verejných pohovoroch zazneli návrhy na výstavbu novej školy. MNV spolu s riaditeÖom školy urobili v máji sondovacie práce na ur²ených pozemkoch a materiál bol postúpený nadriadeným úradom.

V školskom roku 1956/57 prichádzajú noví pedagógovia, napr. OĴ S h Ĵ Ĵe s manželkou M ti u S h Ĵe Ĵ u, Zit B š ¤, Ag es H t ¤, M¤ i K ¤ ¤, M t GegeÖ ¤. Po²et žiakov dosiahol neuveriteÖné ²íslo 701. V triedach bolo 30 – 45 žiakov nielen z Chynorian, ale aj zo susedných obcí.

VeÖkým a zatiaÖ neriešeným problémom bola však roztrieštenosõ školy, keµ sa vyu²ovanie uskuto²Üovalo v niekoÖkých budovách. Nutnosõ vybudovaõ novú školu, ktorá by sústreµovala všetky ro²níky v jednej budove, viedla obecné zastupiteÖstve ku krokom, ktoré napokon vyústili výstavbou novej školy v Chynoranoch.

Výstavba novej školy

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Nová Škola v Cѕynoranocѕ – dÔѠѡojné podњіђnky prђ vzdђlávanіђ V roku 1959 sa pristúpilo k výstavbe novej školy.

V októbri sa uskuto²nil slávnostný výkop pre nové školské budovy. Za prítomnosti zástupcov ONV – odboru školstva v TopoÖ²anoch, ²lenov MNV (Miestneho národného výboru) Chynorany, u²iteÖov i žiakov, pracovníci Priemstavu Prievidza prisÖúbili, že urobia všetko pre to, aby 1. septembra 1961 bola nová škola otvorená. Taktiež miestne podniky a organizácie sÖúbili pomoc pri dokon²ovacích prácach budúcej školy. Predsedom MNV v obci bol vtedy A t Mi u . Pri tejto slávnostnej príležitosti u²itelia spolu so žiakmi pripravili hodnotný kultúrny program.

Koncom kalendárneho roku 1960 boli ukon²ené stavebné práce a v mesiacoch január – august 1961 aj vnútorné priestory školských budov. Dané sÖuby boli splnené a stavba k stanovenému termínu ukon²ená. Po nevyhnutných úpravách okolia

Budova školy

a terénu bola škola pripravená na príchod detí tí.

DÜa 1. septembra p 1961 bola novovybudo ovaná škola slávnostne otvorená. Pri tejto nevšednejj a pre obec Chynorany mimoriadne významnej ud dalostti boli prítomní aj mnohí ob²ania.

Nový predseda MNV J £e Ju í odovzdall kÖÖú²e od školských budov do rúk vtedajšieho riad a itteÖa školy – F tiš ite ¤ i , ktorý slávnostne n vy yhlásil, že spolu s u²iteÖským zborom budú usiilov vne pracovaõ pri výchove a „výu²be nášho najmlad a šiiehho pokolenia, aby boli hodní tohto vzácneho daru – nooveej školy. “

13

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch 14

Riad ditteÖa na pôde školy privítal zastupujúci riaditeÖ Mi L u i e .

Jeedn nottlivé bu ¢ mali vtedy hodnotu 2,3 mi .

K²ss. Do D tried bolo dané nové zariadenie, ale s²asti sa a eštee využil aj nábytok zo starej školy. Te i²Ü bolaa vybavená najmodernejším náradím v hodnote 100 tisí s K²s. Aj samotná škola bola vybavená na tú dob bu modernými u²ebnými pomôckami: ęlm mova v cia aparatúra, p p premietacie prístroje, teelev vízo z r, magnetofón. Školská dielÜa mala v inventáári tak ktiež nové prístroje a pracovné náradie.

Uváádza z me stru²ný prehÖad najvýznamnejších udaalosstí vo vývoji školy za roky pôsobenia jednotliivý ých h riaditeÖov školy.

1961 – 1974 – František Štefánik Posstupne sa tu vytvoril veÖmi dobrý a navzájom sp pollup pracujúci kolektív u²iteÖov, ktorým pomáhali v ich ús ú ilí i ob²ania z radov ZRPŠ na ²ele s pánom D b b íí m Neub ue m.

J £ee Neub ue , ite K í I g. Pete H ššš urobili návrh na výsadbu stromov pri škole.

Ih hli²²naany, ktoré vtedy vysadili, tu stoja dodnes.

Za akt k ívnej spolupráce so zástupcom školy J £e m Ž ž m boli vybudované ihriská a pribudol aj sk kleeník k.

Uka k zovala sa naliehavá potreba vybudovaõ

U²iteeÖÖský k kolektív v školskom roku 1962 - 63

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

š s ú uži u. RiaditeÖ F. Štefánik vyvinul veÖké úsilie v snahe získaõ u kompetentných ý orgánov g súhlas s jjejj postavením. p Po p prísÖube pomoci ZRPŠ a závodov v našej obci – Škrobární, OKZ (Oanárske a konopárske závody), NUPOD–u (Nákupná ústredÜa potravných družstiev), JRD Chynorany vedenie školy poslalo ži sõ mi ist i š st , . Lú² i o povolenie výstavby mimoškolského zariadenia – školskej družiny. Príloha k žiadosti bola nasledovná: na výkrese bola pod heslom „Pomoc pri výstavbe“ vÖavo nakreslená žia²ka, ako sadí ovocný strom²ek, vpravo diev²a píšuce na stroji. Vyjadrovala myšlienku: SkrášÖovanie prostredia – vzdelávanie. Pod nákresom boli podpisy žiakov, rodi²ov, riaditeÖov závodov, predsedov ZO-ROH (základných organizácií revolu²ného odborového hnutia) so záväznými podpismi a pe²iatkami.

Tento nápad riaditeÖa F. ite ¤ i J £e Neub ue sa ministrovi tak zapá²il, že ho uverejnili v U²iteÖských novinách ako vzor pre iné školy, ktoré zároveÜ vyzval, aby nasledovali Chynorany v svojpomocnej výstavbe. Minister Lú²an zaslal na odbor školstva zo svojho fondu 500 tisí K²s na výstavbu tohto zariadenia. Bolo to v roku 1968. Na tomto základe bola stavba zaradená do Ak²ného programu ONV ako jediná školská družina v okrese.

V . 1969 hrozilo pozastavenie výstavby následkom zmeny politickej situácie. RiaditeÖ školy, predseda MNV J £e Ju í e se ZRPi však v tejto veci intervenovali a výstavba ý p pokra²ovala µalej.j +lenovia Výboru ZRPŠ Stanislav Fábik a Viliam Bezák zabezpe²ovali materiál z OSP (okresný stavebný podnik), vedenie školy a rodi²ia sa postarali o dostatok pracovitých rúk. O dva roky sa družina ajj so školskou jedálÜou j kolaudovala.

V základoch ŠD je zamurovaná fÖaša s menami tých, ktorí sa najviac pri²inili o výstavbu. Realizáciou a využívaním družiny sa podarilo odstrániõ vážny problém, a to dvojsmennosõ vyu²ovania.

V roku 1961 bolo v škole 576 žiakov, v triedach bol ich po²et od 25 do 41. Školská kronika uvádza mená prvých triednych u²iteÖov:

1. A Alžbeta ZiĴ Ĵová 1. B Oudmila Chochlíková 2. A Mária Bezáková 2. B Klára Košíková 3. A H. Marková 3. B Mária NaÜová

4. A Júlia Nemlahová 4. B Jozef Drnzík 5. A Marta GergeÖová 5. B J. Zita 6. A – Filoména Žažová 6. B OÖga Štefániková

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany 7. A Mária Vajdová 7. B Štefánia Sádecká 8. A Jozef Žažo 8. B Anna Hrabková 9. A Milan Paták 9. B Mária Žatková

František Štefánik odišiel z funkcie riaditeÖa v roku 1974 na vlastnú žiadosõ.

1974 - 1979 - Ladislav Hudec V školskom roku 1974/75 sa riaditeÖom školy stal L is Hu e . Za jeho päõro²ného pôsobenia sa vybudovala ohrada a oplotenie okolo školy, betónové chodníky medzi budovami a „oto²ilo sa“ ihrisko. Stal sa zakladateÖom hudobnej školy v Chynoranoch /v budove starej školy na Priehrade/. Pod jeho vedením pracovala v škole detská dychovka s dirigentom V te h m M m.

V školskej družine bola zriadená jedna trieda osobitnej školy.

1979 - 1989 - Ján Jakuba V ²ase jeho pôsobenia sa opäõ vylepšuje vzhÖad školy. Pri²inením zamestnancov školy a samotných pedagógov boli spevnené asfaltové chodníky, exteriér školy bol vylepšený osadením obrubníkov, lavi²iek a kvetinovými záhonmi. Uskuto²nila sa generálna oprava ústredného kúrenia a elektrického vedenia, škola bola napojená p j na miestny y vodovod. Školský pozemok bol oplotený, vysadili sa µalšie ovocné a okrasné stromy.

Zmenili sa aj vnútorné priestory školy – bola zriadená zborovÜa pre u²iteÖky I. stupÜa, nový nábytok pribudol do obidvoch zborovní, riaditeÖne a tried. V telocvi²ni bola vymenená parketová podlaha za bezprašnú umelú liatu podlahovú krytinu.

80-te roky patrili k tým najúspešnejším

Budovanie školského ihriska

Oplotenie

15

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

p p podporovalo rozvojj športu, p a najmä j u²iteÖov – v 70tych rokoch to bol Jozef Žažo a po Üom hlavne p. u².

Jaroslav Koctúr. Úspešne pracovali aj záujmové krúžky, napr. strelecký, ktorý viedol p. riad. Jakuba a dosiahol s ním na jar roku 1989 majstrovský titul v rámci okresu TopoÖ²any.

RiaditeÖ Ján Jakuba odišiel na vlastnú žiadosõ v decembri pamätného roku 1989.

1989 – 2012 - PaedDr. Jana Somogyiová Asfalltova v nie chodníkov

Decem mber e 1987 - Odovzávanie Pohára +S rozhlasu

16

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

v ob blaasti športu, keµ sa žiaci našej školy pravidelne zú²aasttÜovali celoštátnej športovej súõaže pod názvom m Po P hár +eskoslovenského rozhlasu. V rámci to ohtto po p dujatia sa od roku 1976 stali osemkrát majsttraamii +SSR. V roku 1988, v jubilejnom XX. ro²níku Poh hára +eskoslovenského rozhlasu, sme sa stali v kaateegórii dedinských škôl najúspešnejšou školou.

Poh hár,, medaily a diplomy odovzdali našim žiakom reeda akttori +eskoslovenského rozhlasu v Bratislave – pani n Mária Zavarská a Stanislav Dudka, ktorí nav vštíívili našu školu. Bola to zásluha nielen žiakov a ich h sv vedomitej prípravy, ale aj vedenia školy, ktoré

Po roku 1989 nastali v našej spolo²nosti a v školstve mnohé politické a spolo²enské zmeny.

Kompetentnými orgánmi bola do funkcie riaditeÖky školy zvolená mladá u²iteÖka P e D . J S m g¢i ¤. V rýchlom tempe rozvoja spolo²nosti bolo potrebné pružne reagovaõ g predovšetkým p ý na úprap vy obsahu u²iva. Škola si vyžadovala aj stavebné a technické opravy ako aj modernizáciu zastaraného materiálno-technického vybavenia.

Po nevyhnutných opravách strešnej krytiny sa pristúpilo k plynoę ękácii školy, ²o sa podarilo vo veÖmi krátkom ²ase /Stavoprojekt a Stavomontáže Nitra/. Nové plynové kúrenie bolo spustené ešte pred zimným obdobím školského roka 1990/91.

Naša škola bola už od svojich za²iatkov v 60– tych rokoch známa najmä športovými úspechmi svojich žiakov pod vedením obetavých pedagógov.

Aby sa táto tradícia zachovala a zo žiakov chynorianskej školy vyrástli zdraví a športovo zdatní mladí Öudia, zú²astÜovali sa každoro²ne na viacerých súõažiach a darilo sa im dosahovaõ veÖmi pekné umiestnenia ²i v okresných, alebo krajských kolách. V školskom roku 1991/1992 sa vedenie školy rozhodlo zorganizovaõ O es ú ¢m i¤ u Ö h e t eti e pre všetky školy vtedajšieho okresu TopoÖ²any. Organizácia takéhoto veÖkého podujatia dala zabraõ, õ ale pri²inením všetkých, ktorí mohli a boli ochotní pomôcõ, õ sa olympiáda vydarila.

A tak vznikla µalšia z tradícií našej školy, ktorá sa opakovane uskuto²Üovala a uskuto²Üuje každý rok v máji. Od roku 1997 po vytvorení nových okresov

sa jej zú²astnili už „len“ školy okresu Partizánske.

V tomto školskom roku sa bude konaõ už jej 20. ² í .

V 90-tych rokoch sa venuje zvýšená pozornosõ zo strany školských úradov v spolupráci so zdravotníctvom otázkam zdravého vývoja žiakov, zdôrazÜuje j sa mimoriadny y význam ý p pitného režimu detí v ich každodennom živote. ZŠ v Chynoranoch bola jednou z prvých, ktoré zaviedli pravidelný bezplatný it ý ežim detí po²as vyu²ovania. Bolo to v školskom roku 1993/1994 a v nasledujúcom roku škola získala certiękát ę Ministerstva zdravotníctva a MŠ SR i u ú £ ie. Stala sa tak ²lenom Národnej siete škôl podporujúcich zdravie v SR. Po materiálno-technických úpravách školy (strecha, p plynoę y ękácia) nasledovali p prvé p premeny vo vnútorných priestoroch školy. Školská dielÜa sa presõahovala do uvoÖnených priestorov v školskej družine. V miestnosti bývalej školskej dielne vznikla nová audiovizuálna u²ebÜa s prvými po²íta²mi, videorekordérom a farebným televízorom. Pribudli aj µalšie svojpomocne zriadené u²ebne – zemepisná a prírodopisná. V triedach boli vymenené tabule, na ktoré sa neskôr nalepili biele fólie. Kriedu a kriedový prach pri písaní na tabuÖu vystriedali ęxky.

V jazykovej u²ebni sa žiaci postupne za²ínajú už od 5. ro²níka u²iõ ako povinný predmet nový cudzí jazyk – angli²tinu. U²ebne Lego dacta v hodnote 143 tisíc Sk, získané prostredníctvom projektu, umožnili vyu²ujúcim hravou formou so stavebnicami lega sprostredkovaõ deõom nové poznatky.

Modernizácia zasiahla aj vyu²ovacie pomôcky a prostriedky. Staré premietacie prístroje a meotary vystriedali moderné po²íta²e a nová, míÖovými krokmi sa rozvíjajúca informa²no – komunika²ná didaktická technika.

V ú i 1997 vychádza prvýkrát Vý ² ¤ s ¤ Zi Ch¢ ¢, ktorá pravidelne informuje o ²innosti a dianí školy. Podobne ako kronika zaznamenáva všetky významné udalosti. Vychádza každoro²ne v závere školského roka.

Okresná olympiáda v ÖÖahkej atletike

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Jazyková u²eb ² Üa

Školský rok 2000/2001 prináša do života naššich h žiakov 9. ro²níka prvýkrát Ku £ s ²e s ·h h t s ¤ i . Raz do týždÜa sa pravidelne ob o le²ú ú do spolo²enských šiat a pod vedením man nžeelov v Ivanovi²ovcov sa u²ia tancovaõ spolo²enské taance a pravidlá slušného spolo²enského správa v niaa.

Vyvrcholením kurzu sa stal Ve ²e za ú²²astti rodi²ov a pedagógov. Odvtedy sa toto podu d jatie stalo každoro²nou tradíciou, na ktorú sa žiacii vžždy y veÖmi tešia. Školský rok 2001/2002 bol pre školu zvláššõ významný. Tak rýchlo ako napredoval poliiticcký ý, spolo²enský a technický pokrok, menilo sa pr p áv vne

17

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

Paani riad diteÖka Ö preberá certiiękát o udelení ²²estného názvu školy

Odhaalenie n busty - dcéra básnika Marta Hudáková

18

posttav venie našej školy, jej kompetencie, práva i po ovinn n osti. V tomto roku uplynulo 40 rokov od jej otvo oreenia a pri tej príležitosti jej bol Ministerstvom šk kollstva v SR udelený ²est ý ¤£ Z¤ ¤ š V e tí Be i . Sú²asne škola získala právo pou užív vaõ svoje logo, svoju zástavu, pe²aõ a školskú hym mnu. u Stala sa prvou školou v okrese, ktorá mala sv vojj ²eestný názov. Sú²asne bola na nádvorí školy odh haleená busta V. Beniaka a v budove II. stupÜa slláv vno ostne otvorená stála literárna expozícia pod názv vom o „Beniakov odkaz mládeži“. .al a šou významnou udalosõou bol prechod na

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

právnu subjektivitu. V dôsledku reformy štátnej správy a samosprávy sa zmenilo právne postavenie školy. Práva, ale i povinnosti sa preniesli z vyšších ²lánkov riadenia priamo na školu, ²o v praktickom živote prinieslo so sebou celý rad administratívnych, majetkovo-právnych, personálnych a organiza²ných záležitostí.

O ú 2002 sa novým zriaµovateÖom školy stala obec, ²o znamená, že obec je zo zákona povinná pre riadne fungovanie školy zabezpe²iõ všetky podmienky – materiálno-technické, priestorové, ę ęnan ²né a iné.

Nezvy²ajnou, ale veÖmi príjemnou zmenou v tomto školskom roku bolo nové zvonenie. Namiesto typického drn²ania školského zvon²eka jedného dÜa zo školského rozhlasu zaznela lahodná melódia známej populárnej piesne. V prvých dÜoch si tieto melódie žiaci, ale aj u²itelia spievali cez prestávky a hodiny za²ínali i kon²ili s úsmevom na tvárach. Ešte dlho sa ²udovali návštevníci, ktorí prišli do školy, pre²o tu vyhráva hudba. A pred Vianocami i po nich dokonca koledy!

2002/2003 – predviano²né obdobie sa po prvýkrát nieslo v znamení príprav na Dets ý e t ý m , na ktorom žiaci a pedagógovia prezentovali a za symbolické ceny ponúkali svoje vlastnoru²ne vyrobené viano²né výrobky. Ako sa ukázalo, jarmok bol pre deti a ich rodi²ov pekným spestrením i praktickou ukážkou spolupráce rodiny a školy, pretože rodi²ia sa aktívne zapojili a svojim deõom pomohli nielen s výrobou, ale aj s predajom viano²ných ozdôb a pe²iva. Horlivo nakupovali a deti sa radovali z prejaveného záujmu i úspešného získavania ęnancií pre školu. Adventný jarmok školy sa tak stal µalšou milou každoro²nou tradíciou.

Vo eb u¤ i 2003 sa uskuto²nila spomienková slávnosõ pri príležitosti 1. výro²ia udelenia ²estného názvu školy a 109. výro²ia narodenia Valentína Beniaka. Pretože ²estný názov zaväzuje školu pestovaõ tradície spájajúce sa s menom danej osobnosti, požiadalo vedenie školy o možnosõ organizovaõ okresnú súõaž v prednese poézie a prózy v priesto-

roch našej školy pod názvom Be i e Ch¢ ¢. Vµaka pochopeniu a schváleniu návrhu sa v í i 2003 konala táto okresná súõaž u nás v Chynoranoch. Pri tej príležitosti vystúpili žiaci s kultúrnym programom a slávnostným ceremoniálom na nádvorí školy, ktorý už neodmysliteÖne patrí k tejto mimoriadnej udalosti v živote našej školy.

Jeho sú²asõou je vztý²enie školskej zástavy za sprievodu hudby, zaspievanie školskej hymny, prednes básne a položenie kvetov k buste básnika V. Beniaka. Aj táto okresná súõaž sa stala novou, dodnes udržiavanou a pre našich žiakov aj veÖmi úspešnou tradíciou, na ktorú sa starostlivo pripravujú u²itelia i žiaci. Školský rok 2003/2004 prináša opäõ vládnu reformu, a to nový zákon o ę ęnancovaní škôl. Tento zákon opäõ prenáša povinnosti štátu na plecia zriaµovateÖov a samotných škôl. V rámci neho štát totiž zabezpe²uje ęnancovanie a prevádzku len základnej školy, ale na prevádzku školskej jedálne a školského klubu detí už len ęnan ę ²ne prispieva, pretože tieto zariadenia považuje za nadštandardné.

Výsledkom bol nedostatok ęnancií pre obidve zariadenia. Nesta²ilo zvýšiõ poplatky za stravu a pobyt v družine, dokonca ani stravovanie „cudzích“ stravníkov. Po náro²ných rokovaniach obecný úrad pristúpil k jedinej úspornej /aj keµ nepopulárnej/ možnosti, a to k zlú²eniu základnej a materskej školy. Rozhodnutím Ministerstva školstva SR bol vytvorený nový ¤ ¢ sub e t - Zi V. Be i s m te s u š u.

Zákon o ęnancovaní mal aj svoje pozitívne stránky, a to vydávanie vzdelávacích poukazov, ktoré umožnili škole ²o najviac rozvinúõ mimoškolskú krúžkovú ²innosõ a pomôcõ tak rodi²om so zmysluplným využívaním voÖného ²asu detí. Tento zákon priniesol aj preplácanie ęnan ę ²ných prostriedkov na dopravu všetkým dochádzajúcim žiakom zo spádových obcí Nadlice, Raj²any, Livina a Livinské Opatovce a ęnan ę ²nú dotáciu na stravu a školské potreby pre deti rodi²ov v hmotnej núdzi.

V tomto školskom roku sa škola zapojila do

Beniakove Chynorany

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Po²íta²ová ² u²eb ² Üa

nových projektov, prostredníctvom ktorých sa a jeej podarilo získaõ darom 10 žiackych a 2 u²iteÖÖské po²íta²e s príslušenstvom a s bezplatným prripojeením na internet. V rámci projektu I e tak k bola vybudovaná 1. ²ít ² ¤ u²ebÜ , ktorej zriaadeenie si vyžiadalo aj investície do elektrických h roz zvodov, zakúpenie nábytku, zaistenia proti krád dežii, montáže žalúzií, novej podlahovej krytiny ap pod d.

Celkové náklady boli 110 tisíc Sk, ktoré škola získ kala z rozpo²tu školy, ale aj z príspevkov Rady rod o i²ov v a svojpomocnými aktivitami – zber papiera, adv d enttný jarmok...

19

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

Výmeenaa strešnej krytiny v ŠKD

Saamoostatn a á kotolÜa v ŠKD

20

2004 0 /2005 - budova školského klubu detí zmenilaa svo v j vonkajší vzhÖad - zatekajúcu rovnú strechu nah hrad dila nová škridlová strecha a k budove bola prisstave v ná samostatná kotolÜa.

2005 0 /2006 - v nasledujúcom období sa v oblasti matteriiálno-technického vybavenia y uskuto²nila modern nizzácia v ŠKD a v ŠJ i v MŠ. Okrem rekonštrukcie so ociiálny n ch zariadení to bola výmena vstupných dveerí a starých okien za nové s vertikálnymi žalú úziiami, modernizácia vstupného p p priestoru ŠKD D, podbitie strešnej krytiny, do kuchyne bol zakúp pený n nový výdajný ohrievací pult, chladni²ka

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

a nové antikorové nádoby na varenie. Zastaraný a už nefunk²ný kuchynský robot nahradil nový.

Podarilo sa tiež vyriešiõ y problémy p y s vykurovaním y ŠKD a ŠJ, a to výstavbou samostatnej kotolne. Modernizácia neobišla ani materskú školu, v ktorej sa zrekonštruovali omietky v spálÜach, vymenili obklady vo všetkých príru²ných kuchynkách, vynovili sa sociálne zariadenia. Škola vydala pre svojich žiakov ži u iž u podÖa svojho vlastného návrhu. Okrem toho, že sa žiakom všeobecne pá²ila, prispela tak snáµ aj k prehÔbeniu pocitu spolupatri²nosti ku škole.

V tomto školskom roku sa škola zapojila do µalšieho z viacerých projektov - Ku tú e u £¢.

Kultúrne poukazy umožÜujú deõom bezplatne sa zú²astÜovaõ rôznych kultúrnych y podujatí, p j aby y sa kultúra stala bežnou sú²asõou ich života. Škola im v tom ú²inne pomáhala a dodnes pomáha. Pedagógovia sprostredkúvajú žiakom návštevy divadelných predstavení a po²as exkurzií a výletov slúžia tieto poukazy mnohokrát ako vstupenka do múzeí, hradov a na výstavy.

Aby za²iatok povinnej školskej dochádzky bol pre prvákov nielen nevyhnutným zlom, ale aby si žiaci aj v neskoršom veku spájali vstup do školy s peknou spomienkou, za²ali pani u²iteÖky 1. ro²níka v spolupráci s vedením školy organizovaõ Im t i u ¤ iu ¤ , na ktorej sa zú²astÜujú okrem detí aj ich rodi²ia. Prváci sú pasovaní veÖkou ceruzkou a bielou šerpou za právoplatných žiakov školy.

Sú²asõou slávnosti je aj zloženie sÖubu a napokon aj rôzne zábavné hry, súõaže i tance v kruhu starších spolužiakov. Aj toto podujatie už neodmysliteÖne patrí k tradíciám našej školy.

2006/2007 - naša škola sa zapojila do programu „E e t i£¤ i e it i£¤ i š s ý h iž í 2006“, v rámci ktorého sme získali ęnanę cie vo výške 100 tisíc Sk na úplnú rekonštrukciu š s e iž i e. Bol zakúpený nový nábytok, nielen vysoké skrinky s policami, ale aj pohodlná sedacia súprava so stolíkom, aby sa tam deti cítili pohodlne a príjemne. Na evidenciu kníh a vedenie

knižni²ného výpoži²ného poriadku bola zakúpená komplexná po²íta²ová zostava. Knižni²ný fond bol rozšírený o množstvo nových kníh z najrôznejších oblastí. Svojím vzhÖadom a zariadením sa knižnica zmenila na útulnú obývaciu izbu. A mnohé deti našej školy si opäõ našli cestu ku knihám. Je to snáµ aj tým, že školská knižnica je využívaná oveÖa viac ako v nedávnej minulosti. Uskuto²Üujú sa v nej všetky súõaže v umeleckom prednese, každoro²né podujatie DeÜ knižníc a žiaci sa tu stretávajú aj pri nácvikoch rôznych umeleckých programov.

Podarilo sa vyriešiõ starý problém s presunom žiakov z jednej školskej budovy do druhej, a to vybudovaním spojovacieho íst eš u v hodnote 889 976 Sk medzi budovami I. a II. stupÜa, ktorý chráni žiakov i zamestnancov školy hlavne v nepriaznivom po²así. Navyše sa žiaci II. stupÜa po letných prázdninách vrátili do ²isto vymaÖovaných tried, ktoré boli zariadené novým sektorovým nábytkom, dverami a nástenkami.

2007/2008 – internetová žiacka knižka, vydláždenie nádvoria, zabudovanie lavi²iek a odpadkových košov, rekonštrukcia sociálnych zariadení v budove I. a II. stupÜa.

2008/2009 - vstúpil do platnosti nový š s ý £¤ a s ním aj š s ¤ e m . Tá priniesla mnoho podstatných zmien predovšetkým do obsahu a spôsobu vyu²ovania, a tým do života nielen žiakov, ale aj vedenia školy a u²iteÖov. CieÖom reformy je u²iõ deti pre život, rozvíjaõ nielen ich vedomosti, ale hlavne zru²nosti /kompetencie/ a skvalitniõ ich prípravu v oblasti cudzích jazykov a informa²ných technológií.

Okrem náro²ného vypracovania školského vzdelávacieho programu, u²ebných osnov a ²asovotematických plánov pre všetky predmety bolo nutné, aby sa pedagógovia vzdelávali v oblasti využívania informa²no-komunika²ných technológií /IKT/ a aby následne tieto vedomosti vedeli patri²ne využiõ y vo vyu²ovaní. y Škola využila y možnosõ zapojiõ p j sa do viacerých projektov vyhlásených MŠ SR, ktoré umožnili ²erpaõ ęnancie zo štrukturálnych fon-

Otvorenie školskej knižnice

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Budovanie spojovacieho prístrešku

Dlaždenie nádvoria

21

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Začiatky školstva v Chynoranoch

Po²ítta²ová ²o u²eb ² Üa

Relax xa²ná n telocvi²Üa

22

Odovvzdáva á nie osved²ení ² o absolvovaní predprimárneho vzdelávania

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

dov Európskej únie. Tak získala v školskom roku 2009/2010 pre žiakov 8 po²íta²ových zostáv s LCD monitormi, dataprojektor a 4 notebooky.

Ani materská škola nezaostala – zapojila sa do projektu vzdelávania pedagogických zamestnancov a získala tak 2 po²íta²e s LCD displejom, 1 veÖký LCD televízor, digitálny fotoaparát, tablet, multifunk²né zariadenie – kopírka, skener, tla²iareÜ, dva MP3 prehráva²e a elektronické didaktické pomôcky.

Tiež jej pribudlo 6 kompletných športových zostáv a v priestore bývalej kotolne bola zriadená menšia telocvi²Üa. V materskej škole za²ína bs h ¤ e m , v rámci ktorej predškoláci získavajú po prvýkrát osved²enie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.

2010/2011 - v oblasti materiálno-technického vybavenia boli žiakom II. stupÜa zakúpené nové lavice a ²alúnené stoli²ky s nastaviteÖnou výškou. Na základe µalšieho p projektu „Re št u i m e i£¤ i Zi s Mi“ sa na oboch budovách vymenila strecha, okná, zateplil sa obvodový plášõ budov a obnovila sa fasáda. Projekt si vyžiadal investície v sume 601 502,39 €. Z toho 95% ęnancoval európsky fond regionálneho rozvoja(571 427,27 €) a 5% (30 075,12 €) obec.

Bola vybudovaná multimediálna u²ebÜa s moderným technickým zariadením. Prepojením so školskou knižnicou sa z týchto dvoch miestností vytvorilo moderné i m ² - mu i ² · e t um. Taktiež sa podarilo vybudovaõ sociálne zariadenia pre telesne postihnuté osoby.

Aktuality zo života školy sprostredkuje jedenkrát do týždÜa školské R¤ i O £ ², ktoré moderujú žiaci. Po²as veÖkých prestávok informujú spolužiakov o najnovších aktualitách a aktivitách školy, vyhodnocujú rôzne kvízy a ankety, venujú svojim spolužiakom - oslávencom skladby obÖúbených ý interpretov. p Žiaci sa s radosõou a zanietenosõou zapájajú do tradi²ných aktivít a projektov - Im t i u ¤ i , A e t ý m , J s i² ¤ s ¤ sõ, Ve ²e , Ve²e · ²ít ie, DeÜ m tie , £be ie , £bie

Lig ti i e. V rámci vyu²ovania navštevujú i e · e st e i , ý h · e t¢, e ý ý ý i , ý u £ e ý h ¢. ý ¢ Zaujímavou aktivitou pre deti navštevujúce j Školský klub detí je zaiste „N st ¤ e ¤ iKD.” Pani vychovávateÖky s nadšením pripravujú pre deti školského klubu v posledný deÜ školského roku noc plnú hier a zábavy.

Pedagogický kolektív sa snaží pre žiakov vytvoriõ moderné vyu²ovacie prostredie. Do výchovno– vyu²ovacieho procesu zaraµujú j p prácu s modernými ý informa²no-komunika²nými technológiami. Žiaci majú k dispozícii t i u²eb e s 50 ²ít ²mi.

Vedenie školy v spolupráci s vyu²ujúcimi však kladú dôraz nielen na ²o najlepšie materiálno – technické vybavenie školy, ale e šet ým s e u ú £ e ¤ iu ý h e ži . Všetko úsilie smeruje k žiakovi s cieÖom usmerniõ jeho morálnu a etickú hodnotovú orientáciu a daõ mu pevný základ vedomostí pre jeho µalšie vzdelávanie a pre život.

Všetci pedagógovia rozvíjajú nadanie a talent žiakov, pripravujú a zapájajú ich do umeleckých, vedomostných a športových súõaží. Vµaka profesionálnemu a obetavému pedagogickému prístupu dosiahli žiaci v posledných rokoch mimoriadne úspechy v obvodných, krajských, ale aj v celoslovenských kolách. A preto sa pri vyhodnocovaní škôl, ktoré sa realizuje od roku 2005, umiestnila naša základná škola v rámci okresu Partizánske i v rámci Tren²ianskeho kraja viackrát na popredných miestach. Uvádzame umiestnenia našej školy v rámci okresu a v rámci Tren²ianskeho kraja, tak ako boli vyhodnotené na základe výsledkov v športových, vo vedomostných a záujmovo-umeleckých súõažiach (tam, kde je uvedený len okres, kraj nebol vyhodnocovaný): 2005/2006 - vo vedomostných a záujmovo-umeleckých súõažiach – 4. miest v okrese v športových – 2. miest v okrese 2006/2007 – vo vedomostných a záujmovo-umeleckých – 7. miest v okrese

Predprimárne vzdelávanie

Začiatky školstva v Chynoranoch

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Výmena strešnej krytiny

Výmená okien

23

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Začiatky školstva v Chynoranoch

v športových súõažiach – 1. miest v okrese, 3. miest v kraji 2007/2008 – vo vedom. a záujmovo-umeleckých – 2. miest v okrese, 13. miest v kraji v šport. súõažiach – 2. miest v okrese

Multtimedi e álna u²eb ² Üa

2008/2009 – vo vedomostných a záujmovo-umeleckých – 3. miest v okrese, 20. miest v kraji v športových súõažiach – 1. miest v okrese, 4. miest v kraji 2009/2010 – vo vedomostných a záujmovo-umeleckých – 1. miest v okrese, 7. miest v kraji v športových – 1. miest v okrese, 3. miest v kraji 2010/2011 – vo vedomostných a záujmovoumeleckých – 1. miest v okrese, 6. miest v kraji v športových – 4. miest v okrese, 24. – 25. miest v kraji Tieto úspechy ocenil aj Krajský školský úrad.

V rokoch 2007 a 2010 prevzala pani riaditeÖka PaedDr. Jana Somogyiová z rúk prednostu Krajského školského úradu v Tren²íne ocenenie za vynikajúce výsledky v oblasti výchovy a vzdelávania. Ocenenie školy nie je len uznaním a vyznamenaním, ale sú²asne aj záväzkom do budúcnosti, aby pedagógovia a žiaci aj v budúcich rokoch úspešne reprezentovali školu a tým aj obec Chynorany.

24

OceÜ Üovaanie na Tren²ianskom hrade

František Štefánik riaditeÖÖ školy 1962 -1975

Ladislav Hudec riaditeÖÖ školy 1975 -1979

Mgr. Ján Jakuba riaditeÖÖ školy 1979-1989

PaedDr. Jana Somogyio y vá riaditeÖka Ö školy od 199 9 0

Oto SchoĴer Ĵ zástupca riaditeÖa Ö školy 1971 - 1985

Mgr. Ján Ryban zástupca riaditeÖa Ö školy 1986 - 1990

Mgr. Jaroslav Koctur zástupca riaditeÖa Ö školy 1990 - 199 9 9

Mgr. Mária Hatalová štatutárna zástupkyÜa riaditeÖa Ö školy 1999 - 2003

Mgr. Eva Kolníková zástupkyÜa riaditeÖa Ö školy pre 1. stup. od 2001

Adriana Ku²erková ² štatutárna zástupkyÜa riaditeÖa Ö školy odd 20003

Mária Kolláriková - zástupkyÜa riaditeÖky Ö školy pre MŠ 2004 - 2006

Jana Bezáková - zástupkyÜa riaditeÖky Ö školy pre MŠ 2006 - 2009

Zuzana Krošláková - zástupkyÜa riad a iteeÖa Ö školy pre MŠ od 2010

Riaditelia a zástupcovia školy od roku 1961

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

25

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Organizačná štruktúra školy v školskom roku 2011/2012 26

Vђdђnіђ Školy: riaditeÖka školy štatutárna zástupkyÜa riaditeÖky zástupkyÜa riaditeÖky zástupkyÜa riaditeÖky

PaedDr. Jana Somogyiová Adriana Ku²erková Mgr. Eva Kolníková Zuzana Krošláková

PђdaєoєіckÝ Ҽѡvar: u²itelia: I. A I. B II. A II. B III. A III. B IV. A

Mgr. Mária Lištiaková Mgr. Mária Cabadajová Mgr. Marcela Križmová Mgr. Eva Mozolová PaedDr. Jana Mikušová Mgr. Miriam Bezáková Mgr. Lucia Haragová Mgr. Helena Kajánková od 12. 3. 2012 IV. B Mgr. Emília Šaková

V. A VI. A VI. B VII. A VII. B VIII. A VIII. B IX. A IX. B

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

PaedDr. Marta Podmanická PaedDr. Miroslava Valkovi²ová Mgr. Marek Olšanský PaedDr. Lucia Patáková PhDr. Denisa Horváthová Mgr. Tomáš Obžera Mgr. Andrea Doktorová Mgr. Jana Magdolenová Mgr. Jana BeÜušková

netriedni u²itelia: Mgr. Peter Gašparík – výchovný poradca PaedDr. Andrej Petrík Mgr. Peter VraÜák Mgr. Ján Šimko Mgr. Štefan Bu²o

ZÖÖavaa hoore: Marta Podmanická, Peter VraÜák, Lucia Patáková, Denisa Horváthová, Tomáš Obžera, Jana Magdolenová, Andrej Petrík, Jana BeÜu ušková o , Mária Cabadajová, Jana Mikušová, Andrea Doktorová, Miroslava Valkovi²ová, ² Marek Olšanský • ZÖÖava zdola: Marcela Križmová, Miriaam Bezáková, Emília Šaková, zástupkyÜa riad. školy Adriana Ku²erková, ² riaditeÖÖka školy Jana Somogyiová, zástukyÜa riad. školy Eva Kolnííková v , Eva Mozolová, Mária Lištiaková, Lucia Haragová

vychovávateÖky ŠKD:

I. odd. Mária Púchovská II. odd. Mariana Magdolenová III. odd. Bc. Stanislava Krupková

Útvar školského stravovania:

u²iteÖky MŠ:

Anna Kmotorková, Terézia Magdolenová, Jana Bezáková Zuzana Krošláková, Anna Mináriková, Mária Kolláriková

Hospodársko–správny útvar: vedúca útvaru: personálna referentka: školník: upratova²ky ZŠ:

kuri²: František Bezák školní²ka MŠ: Helena Jankejová prá²ka MŠ: Jana Vöröššová

Daniela Fabianová Marcela Kákošová Ladislav Hudec Elena Vlhová Anna Podhorská Eva Fleká²ová Zuzana Minarovi²ová

vedúca ŠJ: Jaroslava Korcová kuchárky: Katarína Ková²iková Mária Danáková Daniela Kákošová Alexandra Lidayová Zuzana Minarovi²ová

Organizačná štruktúra školy v školskom roku 2011/2012

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

27

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Školský vzdelávací program

ikolѠkÝ vzdђlávacҌ proєraњ V školskom roku 2008/2009 vstúpil do platnostii nov vý školský zákon ². 245/2008 Z. z. o výchove a vz zde d lávaní, ktorý priniesol do školstva mnoho zmiien. n Najvýraznejšia a najpodstatnejšia zmena jee v tom o , že výchova a vzdelávanie sa uskuto²Üuje pod dÖa výchovno-vzdelávacích programov. Program dáv va priestor na ur²enie vlastnej proę ęlácie školy.

Jee to o zá z kladný dokument školy, podÖa ktorého sa usku uto o²Üuje výchova a vzdelávanie. ZohÖadÜuje šp peccię ęcké regionálne podmienky a požiadavky a klad die dôraz na kvalitu školy. +lení sa podÖa sttup pÜov o vzdelávania na: IS SCE ED 0 – predprimárne vzdelávanie /materská škola/ IS SCE ED 1 – primárne vzdelávanie /ro²níky 1. -4. / IS SCE ED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie /ro²níky 5. -9. / Vých hov vný program ŠKD Nášš škkolský vzdelávací program sme nazvali Škola pre živo ot.

Cieele a poslanie výchovy a vzdelávania v našom šk kollsk kom vzdelávacom programe vyplývajú z proę ęlácie školy, ktorá reaguje na požiadavky ro odii²ov o ,žiakov a potrieb spolo²nosti. Jeho zám mero r m je rozvíjaõ a skvalitniõ u žiakov prípravu v ob blaasti cudzích jazykov, pracovaõ s modernými in nfo orm ma²nými technológiami a usmerÜovaõ v utváraaníí morálnych a kultúrnych hodnôt.

Prv voradou úlohou základnej školy je poskytnúõ žiak kom m vzdelanie predpísané štátnym a školským vzd delá ávacím programom, napÔÜaõ vzdelávacie šttan nda ardy a riadiõ sa u²ebnými osnovami. Okrem to oho o jee našim cieÖom rozvíjanie osobnosti žiaka: • V ed duka²nom procese využívame moderný spôso ob výu²by, pri²om sa však snažíme vytváraõ v žiak a och trvalé základy tradi²ných hodnôt.

• HÖad dáme a odkrývame v žiakoch schopnosti a ta-

28

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

lent, ponúkame im cestu k sebarealizácii v oblasti vednej, umeleckej i športovej. Podporujeme ich potenciál, aby sa mohli rozvíjaõ nielen na úrovni školy, ale aj v obci a iných organizáciách. Vytvárame im priestor na prezentáciu svojich schopností a zru²ností na školských a obecných podujatiach.

• Rozvíjame nadanie a talent žiakov, pripravujeme ich a zapájame do umeleckých, vedomostných a športových súõaží.

• Poskytujeme žiakom bohaté možnosti poznávania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia, rozvíjame ich predstavivosõ, õ tvorivosõ a záujem poznávaõ a skúmaõ svoje okolie.

• Poskytujeme žiakom dostatok podnetov v rámci základného vzdelania k rozvoju všetkých kÖú²ových kompetencií modernými metódami a formami.

• Podporujeme kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky myslieõ, õ prostredníctvom vlastnej skúsenosti nachádzaõ spôsoby riešenia problémov.

• Využívame medzipredmetové vzõahy tak, aby prepojenosõ u²iva jednotlivých predmetov chápali v širších súvislostiach a získavali ucelený pohÖad na problém.

• UmožÜujeme všetkým žiakom prístup ku kvalitnému záujmovému vzdelávaniu a voÖno²asovým aktivitám, poskytujeme ²o najv䲚ie množstvo podnetov a možností v oblasti záujmovej ²innosti.

• Podporujeme sebavedomie žiakov pozitívnou motiváciou, pochvalou, povzbudením, najmä u žiakov s õažkosõami v u²ení. Vytvárame kladný postoj k u²eniu a spoznávaniu sveta, ktorý nás obklopuje.

• Vzbudzujeme u žiakov záujem samostatne a zodpovedne poznávaõ, õ prežívaõ a tvoriõ v prostredí školy i mimo nej.

• Spolupracujeme s rodinou, Radou rodi²ov, Radou školy a obecnými organizáciami, zapájame žiakov do aktivít školy a kultúrneho života obce.

• Každého žiaka považujeme za jedine²nú osobnosõ, õ

reagujeme na jeho potreby, hÖadáme spôsoby riešenia jeho problémov a spolupracujeme s rodinou.

• Vytvárame v žiakoch pocit zodpovednosti za svoje konanie a pocit spolupatri²nosti k našej škole, svojim spolužiakom, pedagógom a pracovníkom školy.

• Snažíme sa im vytvoriõ príjemné prostredie, aby žiaci aj rodi²ia cítili záujem a starostlivosõ zo strany pracovníkov školy, aby v nej prežili šõastné obdobie svojho života a aby sa do nej aj po ukon²ení školskej dochádzky radi vracali.

Škola ponúka: • vyu²ovanie anglického jazyka v špeciálnej jazykovej u²ebni od 1. ro²níka v rámci školského vzdelávacieho programu • vyu²ovanie nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka od 6. ro²níka • vyu²ovanie informatickej výchovy od 1. ro²níka v po²íta²ovej u²ebni a multimediálnej u²ebni s prístupom na internet v ²ase vyu²ovania i mimo neho • vyu²ovanie predmetov zavedených v rámci školského vzdelávacieho programu: spolo²enská výchova, tvorivé ²ítanie, tvorivé zru²nosti, mladý záchranár, tvorba projektov, regionálna výchova, tvorivé písanie, práca s literárnym textom, mediálna výchova, tvorba životného prostredia, relaxa²ná telesná výchova • vyu²ovanie prostredníctvom interaktívnych tabúÖ na zefektívnenie vyu²ovania • možnosõ využívaõ zmodernizovanú žiacku a u²iteÖskú školskú knižnicu • využívanie u²ební LEGO Dacta • informácie o klasię ękácii v internetovej žiackej knižke • základný plavecký výcvikový kurz v 2. ro²níku • pobyt v škole v prírode v 3. - 4. ro²níku • výcvik dopravnej výchovy na dopravnom ihrisku • lyžiarsky výchovno-výcvikový kurz v 7. ro²níku

• kurz spolo²enského tanca a správania s reealiizááciou závere²ného Ven²eka v 9. ro²níku • možnosõ zú²astniõ sa imatrikulácie pre ži ž ak kov v 1. ro²níka • možnosõ navštevovaõ niektoré z mnoh o ých h záujmových krúžkov so zameraním na prrácu u s po²íta²om, športové aktivity, zdokonaÖovan a iee sa v cudzích jazykoch, pokusy a pozorovania prírrod dných javov, ru²né práce • možnosõ zú²astniõ sa školských výletov a exku urziií • možnosõ zú²astniõ sa na kultúrnych podujati t acch – výchovných koncertoch, divadelných preds d taaveeniach • možnosõ navštevovaõ školský klub detí • vydávanie školského ²asopisu Pod lupou a pr p aviidelné vysielanie školského rozhlasu s názvom o Ráádio Odkazova² • vysielanie školskej televízie LIVE SCHOOL • možnosõ stravovaõ sa v školskej jedálni aj po o²aas prázdnin • možnosõ stravovania sa cudzích stravn v ík kov v v školskej jedálni s roznáškou obedov do dom omáccností • bezplatný pitný režim (²aje a malinovky, ) • bezprašné prostredie – v triedach sú ekolo ogiické tabule, na ktoré sa píše ęxkami ę • vybavenie tried novým školským nábytkom m • v adventnom období organizuje Detský adv ven ntný ý jarok • príležitosõ vystupovaõ na slávnostiach: DeÜ Ü matiek, Jasli²ková slávnosõ, õ rôzne kultúrnee vysstúpenia • škola je organizátorom dvoch významnýcch ceelookresných súõaží: Okresná olympiáda v Öah hkeej atletike a súõaž v prednese poézie a prózy y pod d názvom Beniakove Chynorany

Školský vzdelávací program

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

29

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Zo života našej školy 30

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Lyyžiaarsky k výchovno - výcvikový kurz

Beniaakove v Chynorany - V Pamätnej izbe V. Beniaka

Zápis do 1. ro²níka

Detskký ad a ventný jarmok

Školská televízia

Ú²elové ² cvi²enia ²

Dopravná výchova

Ukážka práce záchranárov

Këmenie lesnej zveri

DeÜ detí

Výchovná ²innosõõ v MŠ

Zo života našej školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

31

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Zo života našej školy 32

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Sp peváácky y zbor

Radioo odk d azova²

Jasli²ková ² pobožnosõ

LE EGO O v MŠ

Ve²erné ² ²ítanie

Zo života našej školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Noc v ŠKD

Školský výlet

Na bicykli bezpe²ne

MaÖovanie Ö vají²²ok v ŠKD

Mikuláš

33

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Zo života našej školy 34

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Hellooween e

Výstaava ovocia a zeleniny

Okresná olympiáda v ÖÖahkej atletike

Príprravaa na VeÖkú Ö noc

Škola v prírode

Kurz spolo²enského ² tanca - Ven²ek ²

Mažoretky

Návšteva hvezdárne

Imatrikulácia

Tvorivé diene v ŠKD - tekvicoví strašiaci

DeÜ matiek

Zo života našej školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

35

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Zo života našej školy 36

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Preveentív í ny program - Emka to vie

LEGO DACTA

Na vyyu²²ovaní

V školskej knižnici

Z ²in nnost s i krúžku veda hrou

Za²iatok školského roka

Modernizácia vyu²ovacieho ² procesu

Škola pre budúcnosõ

Otvorená škola

Slovenský Orol metod. deÜ- expander 07-08

Infovek - Fórum pedagogiky Bratislava

Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc

Projekty, do ktorých sa zapájame

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

37

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Projekty, do ktorých sa zapájame 38

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Škkolaa pod o porujúca zdravie - pitný režim

DeÜ školských knižníc

Rekon nštru r kcia a modernizácia školy

Zdravá škola - deÜ narcisov

ROB BOLA L B

Školský mlie²ny program

ÚѠpђcѕy naŠіcѕ ӏіakov vo vђdoњoѠѡnÝcѕ a záѢjњovoѢњђlђckÝcѕ ѠҼҸaӏіacѕ Málo je šõastia. õ Do smrti však hreje ten živý uhlík, skrytý v pahrebe, ak pochopíš, že stokrát cennejšie je, ²²o v sebe máš, než ²²o máš na sebe. / V. Mihálik/ k Žiaci našej školy dokázali zúro²iõ svoje vedomosti a zru²nosti získané na vyu²ovaní v rôznych vedomostných, umeleckých i športových súõažiach.

Celé obdobie, v ktorom sme sa snažili zaznamenaõ najvýraznejšie úspechy našich žiakov je rozdelené na obdobia od roku 1961 do 1996 a od roku 1996 po sú²asnosõ. Dôvodom je hlavne zmena v územno-správnom ²lenení Slovenska. Dovtedy bola naša obec sú²asõou okresu TopoÖ²any a v roku 1997 prešla pod okres Partizánske.

V 60-tych a 70-tych rokoch nebolo rôznych súõaží a olympiád ešte veÖa, záznamov v kronike je v tomto období menej a preto uvádzame úspechy žiakov aj v okresných kolách. Od roku 1997 narástol po²et vedomostných súõaží a olympiád a úmerne k tomu aj množstvo úspechov žiakov. V prehÖade preto uvádzame už iba úspechy p y v krajských j ý a celoslovenských kolách. Úspechy v okresných súõažiach sme každoro²ne zaznamenali a uviedli ý ² ý h s ¤ h.

Úspechy v súõažiach od roku 1961 do 1996 Vedomostné súõaže Prvé úspechy sú zaznamenané vo ¢£i ¤ e ¢m i¤ e: 1965/66: SoÜa Bujnová – úspešná riešiteÖka okresného kola 1967/68: J. Bebjak a J. Kardošš – riešitelia v krajskom kole

1987/88: Radovan Bezákk – úspešný riešiteÖ v okrr. kole 1989/90: Martin Šmotlákk – úspešný riešiteÖ v okrr. kole 1991/92: Miroslav Maõavka õ – 1. m. v okr. kolee, úspešný riešiteÖ v kraj. kole 1993/94: Marián Magdolen – úspešný riešiteÖ okrr. kola Aj v m tem ti ý h ¢m i¤ h žiaci dosiahl h i po ozoruhodné výsledky.

1967/68: J. Bebjak, V. Gajdošová, M. Košíková, M.. Mag gdolenová – úsp. riešitelia v okr. kole 1975/76: Juraj Beniak, Marián Bujalka – ú²astnícci krajj. kola 1981/82: Juraj Hoos – úspešný rišiteÖ v okr. kole l 1986/87: Eva KÜazejová – 1. m. v okr. kole Rastislav Gális – úspešný v okr. kolee, postup do kraj. súõaže 1989/90: Eva KÜazejová – úspešná riešiteÖka v okrr. kole 1995/96: Juraj Palušš – 2. m. v okr. kole

Úspechy našich žiakov

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

V šk. roku 1977/78 sa prvý raz uskuto²n nila matematická súõaž P¢t g i¤ a hneµ smee zazznamenali výrazné úspechy: druž. 6. ro². Kaatarrína Michalíková, Jana Bezáková a Marián Kmotorka – 1.. m. v okr. kole druž. 7. ro². Andrej Hoos, Oudovít Ben niakk, Mária Junasová – 1. m. v okr. kole 1987/88: Eva KÜazejová, Martin Košíkk – úsp s ešn ní riešitelia v okr. Kole 1989/90: Pavol Janík, Marek Kákošš – úspešní rieš e ittelia v okr. Kole 1991/92: Martin Luka²ka ² – úspešný riešiteÖ v okrr.

Kole 1992/93: Michal Kákošš – úspešný riešiteÖ v okr.. ko olee Na úspechoch našich žiakov mali zásluhu aj peedagógovia, ktorí ich na súõaže pripravovali: M. Dvon²ová, ² I. Dvon²², M. Bebjaková, E. Huddecoováá, K. Luká²ková, ² H. Lindtner, Š. Kopál, A. Medzay, J. J Jaaku uba, Z. Pavlovi²ová, ² E. Štrausová - Kúdelová, M. Vaj a doováá.

39

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Úspechy našich žiakov

Prvéé úspechy v hemi e ¢m i¤ e sa objavili 19888/8 89: Martina Bezáková – úspešná v okr. kole 19899/9 90: Jana Košíková – úspešná v okr. kole 19911/9 92: Zuzana Peõovská, õ Tatiana Kalinová – úspešné v okr. kole 19922/9 93: Pavol Janíkk – 5. m. v okr. kole / žiakov pripravovala K. Luká²ková ² / V bi gi e ¢m i¤ e sa darilo v šk. r.

19900/9 91 Martine Bebjakovej – 1. m. v okr. kole, úspešná v krajskej súõaži 19922/9 93: Juraj Kákošš – 4. m. v okr. kole, Adrián Bezák – 5. m. v okr. kole 19933/9 94: J. Kákoš, T. Košík - úspešní v okr. kole 19955/9 96: J. Kákoš – 2. m. v okr. kole Žiak kov v pripravovali M. Košíková, K. Chrenková, A. Ku²²erková.

V ge e g ę e ¢m i¤ e sme zaznamenali úspech hy v šk. roku 19911/9 92: Marek Kákoš, Miroslav Maõavka õ a Tomáš Košík sa stali úspešnými riešiteÖmi v okr. kole.

19922/9 93: Martin Pospíchal – úspešný riešiteÖ v okr. kole Juraj Kákošš – 7. m. v okr. kole 19944/9 95: Jozef Kákošš – 2. m. v okr. kole Martin Podmanický – 4. m. v okr. kole 19955/9 96: Martin Podmanický – 1. m. v okr. kole a 2. m. v krajskej súõaži. Žiakov pripravovali M. Košíková a M. Božik.

Pop pri olympiádach z matematiky a prírodovedných h predmetov sa žiaci zapájali aj do ¢m i¤ ¢ £ u us · h £¢ . V školskom roku 1974/75 – Jana Košííkoová – mimoriadna pochvala v okresnom kole a 199900/91 Tatiana Kalinová – úspešná v okresnom kolee, 19 1 91/92 – Tatiana Kalinová – úspešná v okresnom m ko k le. Pripravovala ich pani u²iteÖka M. Hataloováá.

40

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Záujmovo–umelecké súõaže Umelecký prednes a vlastná literárna tvorba Kladný vzõah k literatúre prejavovali žiaci v e ese s e s e ·£ie ó£¢.

1965/66: Lýdia Ballová - 1. m. v okresnom kole a reprezentácia v krajskej súõaži a celoslovenskom kole 1966/67: Vlasta Gajdošová – 1. m. v okr. kole a ú²asõ v krajskom kole 1980/81: Oudmila Katren²íková – 1. m. v okr. kole a ú²asõ v krajskej súõaži 1984/85: Jana Remeková – 1. m. v okr. kole a ú²asõ v krajskej súõaži 1987/88: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kole a ú²asõ v krajskej súõaži 1988/89: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kole a 2. m. v krajskej súõaži 1992/93: Mária Gajdošová – 3. m. v okr. kole Pripravovali ich pani u². M. SchoĴ Ĵerová, D. Ká²erová, ² O. Naštická a B. Bubeníková.

Aj vo st e ite ¤ e t be ži zaznamenala naša škola niekoÖko významných úspechov.

1990/91: Daniela Chrenková – ocenenie za vlast. lit. tvorbu v rámci súõaže v slov. jazyku 1994/95: Mirka Somogyiová – 2. m. v celoslovenskej súõaži Literárny Kežmarok a 1. m. v okresnej súõaži Európa v škole 1995/96: Natália Šrámková – 2. m. v okr. kole súõaže Európa v škole Zlatica Zelmanová – 3. m. v okr. kole súõaže Európa v škole P e es us m £¢ u – Puškinov pamätník 1981/82, 1982/83: Oudmila Katren²íková – 1. m. v okresných kolách 1982/83: Oudmila Katren²íková - reprezentácia v celoslovenskom kole 1985/86: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kole a 2. m. v krajskom kole

1988/89: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kole Žia²ky pripravovali pani u². S. Ková²ová ² a M. Hatalová.

P e es g i m £¢ u 1993/94: D. Rodinová, J. Bezáková a J. Magdolenová – umiestnenie v okresnom kole 1995/96: Mirka Somogyiová – 1. m. v okr. kole, pripravovala pani u². A. Lichá

Výtvarné a hudobné súõaže 1984/85: Erika Gajdošová – 1. m. v súõaži Výtvarný a literárny Tren²ín Anna Košíková, Júlia Košíková, Jana Danáková, OÖga Ö Bebjaková – ú²asõ v krajskom kole súõaže Putujeme za Öudovou piesÜou 1985/86: Jana Kajanová – 2. m. v súõaži Výtvarný a literárny Tren²ín 1994/95: Anna Fureková – 1. m. a Boris Kla²anský ² – 3. m. v okr. súõaži „O najkrajšiu kraslicu“ Žiakov pripravovali pani u². M. Bezáková ml. /výtv. výchova/ a M. Chrenová / hudob. výchova/.

Záujmové krúžky +lenovia í is ·h úž u pod vedením pani u². M. Košíkovej a K. Chrenkovej tiež reprezentovali našu školu na viacerých súõažiach: Z tý ist 1985/86: 2. m. v okr. kole 1987/88: 1. m. v okrese, 4. m. v krajskej súõaži 1988/89: 1. m. v okrese, 2. m. v krajskej súõaži, 4. m. v celoslovenskom kole P £ h ¤Ü 1988/89: Andrea Šmehýlová – 1. m. v okr. kole 1989/90: Peter Šmehýl - 1. m. v okr. kole, úspešná ú²asõ v kraj. súõaži 1990/91: Peter Šmehýl - 1. m. v okr. kole, ú²asõ v kraj. súõaži M í ži i i v škol. roku 1992/93 – 3. m. v okr. súõaži, 1994/95 – 3. m. v okr. súõaži /viedol pán u².

Mirka Somogyiová-Literárny Kežmarok

P. Gašparík/. k St e e ý úž dobre reprezentoval nieleen na okresných, ale aj na krajských súõažiach vµaka pedagógom J. Jakubovi /vtedajší riaditeÖÖ škkoly y/ a P. Gašparíkovi.

1992/93: Ondrej Szabo – 2. m. v okr. súõaži Patrik LadÜákk – 3. m. v okr. súõaži Katarína Ondrejkovi²ová ² – 1. m. v okr. súõõažži Alena Kin²eková ² – 2. m. v okr. súõaži 1993/94: Katarína Ondrejkovi²ová ² – 1. m. naa Majstr. okresu v streÖbe a 6. m. v oblasstný ých h pretekoch Ondrej Szabo – 2. m. na Majstrovsstv vách h okresu v streÖbe Janka Bebjaková – 2. m. v okres. strel e ecckeej lige 1994/95: Katarína Ondrejkovi²ová ² – 1. m. naa okrr. olympiáde v streÖbe Ondrej Szabo – 1. m. na okr. olym mpiáde v streÖbe 1995/96: Katarína Korcová – 1. m. na Majstrovst s vách h okresu v streÖbe Lucia Gajdošová a Silvia Kolláriková – 2.. m. na Majstrovstvách okresu v streÖbe V hodnotení krúžkovej ²innosti nemôžeme ob bíssõ ani Ast mi ý úž – viedla ho pan ni u²².

B. Bezáková, £ t í ¢ úž viedli paani u²².

Úspechy našich žiakov

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

41

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Úspechy našich žiakov

M. Bezzáková st. , K. Chrenková, O. Wollemannová, M. Koššíková, A. Ku²erková. ² Krú úžok o M í ¤ i viedla pani u². D. Ká²erová ² a od d šk. roku 1983/84 až do šk. r. 1987/88 vyhrávalii okrresné súõaže a reprezentovali v krajských sú úõaažia i ch.

ÚѠpђcѕy v krajѠkÝcѕ a cђloѠlovђnѠkÝcѕ ѠҼҸaӏіacѕ od rokѢ 1997 Vedomostné súõaže Geo ogra raęcké súõaže õ 19966/9 97: Juraj Paluš - 3. miesto Geograę ęcká olympiáda 19988/9 99: Zlatica Zelmanová - 2. miesto Geograę ęcká olympiáda 20055/0 06: Martin Kro²ko ² - 1. miesto Geograę ęcká olympiáda y p Žiak kov v pripravovala pani u². A. Šmatláková - Dokto oro ová á.

Prírodopisné súõaže

42

19966/9 97: Martina Raě aěayová - 3. miesto Biologická olympiáda 19988/9 99: Elena Krátka - 2. miesto Biologická olympiáda 20044/0 05: Iveta Darmová - 1. miesto Biologická olympiáda, v celoslov. kole bola úspešnou riešiteÖkou 20055/0 06: Stanislav. Liday - 2. miesto Biologická olympiáda, úspešný riešiteÖ v celoslov. kole 20066/0 07: Denis Bezák - 1. miesto Mladý chovateÖ 20100/1 11: Filip .atelinka - 3. miesto Biologická olympiáda Denis Bezák - 3. miesto celoslovenská súõaž Mladý chovateÖ Lukáš Tatarka - 5. miesto celoslovenská súõaž Mladý ý chovateÖ Žiak kov v pripravovali A. Ku²erková a A. Petrík.

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Matematické súõaže 1999/00: E. Krátka, A. Ková²iková, Z. Zelmanová – celoslov. súõaž MAKS -1. – 3. miesto v kraji a 1. - 6. m. v SR 2008/09: Matúš Kmotorka - 2. miesto korešponden²ná súõaž MAKS Nataly Rosová a Marián Kmotorka Matematický klokan – medzinár. súõaž – úspešní riešitelia 2010/11: Veronika Minarovi²ová ² - 2. miesto korešponden²ná p súõaž MAKS Žiakov pripravovali pani u². K. Luká²ková a A. Doktorová.

Záujmovo–umelecké súõaže Umelecký prednes a literárna tvorivosõ 1997/98: Alexandra Lovásová – ²est · u£ ie e s e s m e me £i ¤ . ti it¢ „Eu ó š e“ – ume e · ¤ e 1996/97: Ivana Šmatláková - 3. miest e ese ·£ie ó£¢ P i s e B£i e 2003/04: Zuzana Chrenková - 2. miest ·t i ¤ súõ ž itú Z e , ú² sõ e s e s m e 2. miest e es ·£ie ó£¢ „... S b u B h “ 2004/05: Zuzana Chrenková - 2. miest itú Z e , ú² sõ e s e s m e 2005/06: Zuzana Chrenková - 3. miest „... S b u B h “ 2006/07: Zuzana Chrenková - 3. miest Festi ·£ie Be i e Ch¢ ¢ 2007/08: Nataly Rosová - 3. miest P i s e B£i e 2008/09: Denisa Bezáková - 1. miest P i s e B£i e, ú² sõ e s e s e eh i e H ie£ s Kubí Nataly Rosová - 2. miest P i s e B£i e, 1. miesto „... a Slovo bolo u Boha“, ú²asõ v celoslovenskom kole Tatiana Bezáková – 2. miest S e s ý esti ·£ie BCH e s e s m e

Dominika Kin²eková ² – Ce A e Z¤b e s ·h £ e ší e es s e s e si ¢ e s e s m e Denisa Bezáková - 2. miest i i s ¢ M õ Katarína Chrenková - 1. miest R £ ¤ · etie Nataly Rosová - 1. miest P i s e B£i e, ú² sõ e s e s e eh i e H ie£ s ubí súbor +máranice - 3. miest súõ ži e it ² ý h e tí Nataly Rosová - 2. miest „... S b u B h “, 1. miest Eu ó š e ²est · u£ ie e s e s m e, 1. miest stu e s . esúõ ž ú eh i u H ie£ s Kubí 2009/10: Veronika Petrášová - 1. miest e s e s ¤ ite . súõ ž i u t·t¢h e²Ü ¢ 1. miest e s e s ¤ ite . súõ ž M · t e t¢ Nataly Rosová - 1. miest e ese estí i i s ¢ M õ ú² sõ e s e s m e Denisa Bezáková - 2. miest e ese estí i i s ¢ M õ Katarína Chrenková - 1. miest R £ ¤ · etie Nataly Rosová - 2. miest e es ·£ie ó£¢ P i s e B£i e súbor +máranice - 3. miest súõ ži e it ² ý h e tí Nataly Rosová - 2. miest „... S b u B h “ 2010/11: Miroslava Fabianová - 2. miest i i s ¢ M õ Katarína Chrenková - 2. miest R £ ¤ · etie i, 3. miest R £ ¤ · etie S e s u Nataly Rosová - 2. miest P i s e B£i e Denisa Bezáková - 3. miest P i s e

B£i e súbor +máranice - 2. miest súõõ žži e it ² ý h e tí P ii ss ee B£i e i e ý súb Hlu²né tichho 2. miest P i s e B£i e Žia²ky uspeli v súõažiach aj vµaka pedagó ógo om, ktorí ich pripravovali: M. Hatalová, D. Horváttho ová á, E. Kolníková, M. Olšanský

Výtvarné a hudobné súõaže 2000/01: Petra Juínyová - 1. miest egió e,, 3.. m. e št¤t m e súõ ži N m Öu u si £ ie Alenka Dušová - 3. miest S ¤ i S e s 2001/02: Michaela NaÜová - Vesmí ² mi ettí – ú² sõ e s e s m e 2002/03: Alenka Dušová - 3. miest S ¤ i S e s 2006/07: Alenka Dušová - 2. miest S ¤ i S e s / i B. Bube í ¤/ 2007/08: Nataly Rosová - O e e ie e s ee ss ee ýt e súõ ži „Cest u h b tt ” 2009/10: Materská škola – e e ie £ e iu u ýtt ý h ¤ e s e s e súõ ži ž Die e t i h ú

Úspechy našich žiakov

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Strelecký krúžok 1996/97: Silvia Kolláriková – 3. miest M st sst ¤ T e ²i s eh 1999/00: 3. miest tegó ii užstie M st st ¤ st eÖbe 2003/04: 2. miest tegó ii užstie / ie ² t¤¤/ M st st ¤ st eÖbe 2004/05: 3. miest tegó ii užstie / h h i ie ² t¤/ M st st ¤ T e ²i ss eeh

Žiakov vedie pán u². P. Gašparík.

Dramatické umenie – divadlo v našej škole „... Treba len s nesmiernou húževnatosõou õ a úsiilím m

43

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Úspechy našich žiakov

Ve nikaa PetrášováVeron Škkulttétyh y o ree²Üoovanky n , Mladé taalenty

Katka Chrenková - Rozprávkové vretienko

Recita²ný kolektív +máranice

zú úroo²iõõ talent, ktorým nás obdarila príroda, a hoci za cenu prehhierr ísõ µ µalej, k svojmu cieÖu. Verte, je to krásny pocit obbzrrieõõ sa dozadu za svojím životom a vidieõõ, že to, ²ím sm me žili l , o ²²o sme sa usilovali, padlo na úrodnú pôdu... “

Roman Oravec – zvláštne ocenenie za herecký ý výkon ý Popoluška – réžia F. Žažová a J. Žažo – ocenenie porotou Okres. domu osvety TopoÖ²any Medveµ a víla – réžia M. SchoĴ Ĵerová, J. Chrenková +arovný zvon – réžia J. Chrenková Jednotkári /muzikál/ - réžia M. Chrenová, O. Wollemannová Labula /muzikál/ - réžia M. Chrenová, O. Wollemannová Hra, v ktorej sa spí /muzikál/ - réžia M. Chrenová Cesta k slncu – réžia M. Chrenová – cena za dramaturgiu v okresnej súõaži Kapitán Bumbalác - divadelná hra sp piesÜami – réžia M. Podmanická Salašnica – réžia J. Žažo – úspech v okresnej súõaži - Jedným sní²kom anjelí²kom – réžia M. Bebjaková - Púpavienka – réžia O. Košík, ²len MO MS kapitán BudzogáÜ - réžia O. Košík, ²len MO MS Princezná je smutná /muzikál/ - réžia B. Bubeníková, M. Podmanická

1976/77:

/E. SuchoÜ/

1977/78:

44

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Diva v dlo má v našej obci bohatú tradíciu. Možno aj preto t sa žiaci s nadšením venovali nácvikom divad deln ných predstavení takmer každý školský rok: 19622/6 63: Oubka – réžia A. Zitová 19633/6 64: Nie je j ²ert ako ²ert – réžia A. Zitová 19644/6 65: Úbohá Ani²ka – réžia M. SchoĴ Ĵerová, M. Staní²ková, J. Nemlahová +in-²in – réžia M. Demeterová a Chochlíková 19655/6 66: Dve Marienky – réžia M. Staní²ková, Staní²ek, J. Chrenková, M. SchoĴerová Ĵ 19677/6 68: Latka – réžia F. Žažová 19688/6 69: Medová rozprávka – réžia M. SchoĴerová Ĵ 19711/7 72: Nie je ²ert ako ²ert – réžia M. Staní²ková 19722/7 73: Detvan²ek a Hopsasa – réžia M. Staní²ková 19733/7 74: Snehová kráÖovná – réžia M. Staní²ková – 2. miesto na okr. festivale div. súborov 19744/7 75: Jolana a ôsma B – réžia M. Staní²ková – úspešní na okr. prehliadke detských div. súborov,

1978/79: 1980/81: 1981/82: 1983/84: 1985/86: 1986/87: 1990/91:

1992/93: 2000/01:

Divadelné predstavenie Dve Marienky

Princezná je smutná

Popoluška

Hlu²né ticho v Bojniciach

Úspechy našich žiakov

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Okrem tradi²ných divadelných predstaveníí žiacci pod vedením pedagógov nacvi²ovali aj záb bav vné programy: y 1975/76: Žiaci sa pod vedením pani u². F. Žažooveej a E. Hudecovej lú²ili so školou vesellým m programom, v ktorom vystúpila aj žia acka dychovka / viedol ju vtedajší riaditeÖÖ šk koly y L. Hudec/.

1979/80: zábavný program so scénkami a piessÜaami zo školského prostredia /O. Wolleman nnoová// Jedným sní²kom ² anjelí²kom ²

Po roku 1996 sa vytvorila nová traadííciaa, každoro²né vystúpenia žiakov na viano o²ný ých h

45

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Úspechy našich žiakov

s i² ý h b ž sti h s krátkym zdramatiizo ova aným príbehom a s viano²nými piesÜami.

Vysstúp penia so žiakmi pripravovali A. +imborová, M. Pod dmanická, M. Olšanský, B. Bubeníková, M. Somogyioováá – Valkovi²ová gy ² .

Aj DeÜ m tie sa stal príležitosõou k tomu, aby žiacci ma m terskej i základnej školy každoro²ne odmenili svo v je mami²ky krásnym hudobno – dramatickým m pr p ogramom, obohateným veselými tane²nými vysttúp peniami. Na programoch sa podieÖajú takmer všettci vyu²ujúci a vystupuje v nich viac ako sto žiak kov v.

Od ško k lského roku 2001/02 sa naša škola stala spolu uorrgaanizátorom okresnej súõaže Beniakove Chynoraany y, na ktorej každoro²ne privítame ú²astníkov kráttky ym dramatickým programom. Na príprave sa pod dieÖÖali M. Hatalová, B. Bubeníková, M. Podmanická, D. Horrváthová, M. Valkovi²ová ² .

Draamat a ické schopnosti rozvíja v našich žiakoch pan ni u². D. Horváthová v divadelnom súbore Hlu²né tiichoo a v súbore +máranice. Obe zoskupenia už zaznam mena n li prvé úspechy / sú uvedené pri súõažiach v um mel e eckom prednese/.

iporѡové ҼѠpђcѕy v rokocѕ 1961 – 1996

46

V novej škole, ktorá svoje brány po prvýkrát otvoriila v školskom roku 1961 – 62, sa v plnej miere za²aalaa v novej telocvi²ni rozvíjaõ telesná výchova.

K fu utb balu, hádzanej i hokeju pribudli súõaže v basketb balle, volejbale, gymnastike a hlavne v atletike.

Dru užst s vá viedol u²iteÖ telesnej výchovy Oto SchoĴĴ er a dosiahol so žiakmi veÖmi pekné úspechy.

Najv v䲚ie úspechy h¤ £ e , kde diev²atá a neesk kôr ženy postúpili do II. hádzanárskej ligy.

Najú úsp pešnejšia bola Anna Košíková, ktorá v štátnej reeprrez zentácii odohrala 57 zápasov.

Aj futbalisti v dospelom veku dosiahli vynikajú úcee výsledky a šírili dobré meno Chynorian.

Prvú ú futbalovú ligu hrávali bratia Vojtech a Marián Massnýý. Obaja hrávali i v reprezenta²nom mužstve.

Dru uhú ú futbalovú ligu hrával Ferko Bezák.

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

H e – v okresne súõaži hrávali chlapci každoro²ne. Najµalej sa dostali v roku 1965, keµ v Bratislave 23. februára ako víõaz okresu hrali krajské ęnále. ę B s etb , e b , g¢m sti : Diev²atá a chlapci sa každoro²ne zú²astÜovali majstrovstiev okresu. V roku 1971 diev²atá v basketbale v krajskom ę ęnále v Komárne skon²ili na 3. mieste v západoslovenskom kraji. Tie isté diev²atá v Nitre na krajskej súõaži vo volejbale obsadili tiež 3. miesto.

Chlapci v tomto roku boli tiež veÖmi úspešní. Na majstrovstvách okresu v hádzanej postupne porazili všetky okresné družstvá a vo ę ęnále i favorizované družstvo Bošian ( 8: 2 – najlepší hrá² František Šupa).

Na športových úspechoch žiakov sa podieÖali p u²itelia telesnej výchovy O. S h Ĵe Ĵ , J. Ž ž J. K tú , K. K us ¤ - S h ¤.

Atletika: Odznak zdatnosti – v roku 1968 družstvo mladších žiakov i žia²ok po veÖmi dobrých výsledkoch v okresných súõažiach, v kraji a na Slovensku bolo pozvané na celoštátne ę ęnále do Chomutova. Tu medzi najlepšími družstvami z celej republiky ml. žiaci získali strieborné medaily- P. Košík, M. Samek, F. Šuppa, I. Jurík, J. Bezák. Diev²atá skon²ili na 7. mieste. Najúspešnejšia bola E. Košíková z 5. ro²níka, ktorá vytvorila rekord v skoku do diaÖky (450cm).

V roku 1970 na Majstrovstvách Slovenska v Partizánskom boli mladšie žia²ky zo slovenských družstiev najlepšie. Staršie diev²atá získali strieborné medaily. y V tom istom roku na Majstrovstj vách Slovenska v B. Štiavnici vyhrali svoje vekové kategórie. Najlepšie boli E. Košíková a K. Balážová.

Na celoštátnom ę ęnále CZ v D. Strede boli diev²atá druhé a chlapci štvrtí.

V roku 1971 na Majstrovstvách Slovenska v Partizánskom skon²ili staršie žia²ky na I. mieste a mladšie dorastenky na 2. mieste. Na celoštátnom ęnále v Ostrave st. žia²ky boli piate, ml. dorastenky ę K. Luka²ková, ² K. Balážová, Galbová boli tretie.

V súõaži jednotlivcov v Púchove A. Košíková získala zlatú medailu. Na Majstrovstvách republiky v Roudnici nad Labem diev²atá skon²ili na 4. a chlapci na 5. mieste.

V roku 1980 na Majstrovstvách Slovenska v TopoÖ²anoch A. Magdolenová skon²ila na 3. mieste.

Medzinárodný atletický štvorboj: 1970 – naše družstvá chlapcov a diev²at v Michalovciach získali 1. miesto, stali sa majstrami Slovenska.

Na Majstrovstvách republiky v Trebišove diev²atá boli prvé a chlapci tretí. E. Košíková skon²ila na 1. mieste.

1978 – chlapci a diev²atá sa opäõ prebojovali do slovenského ęnále do Bratislavy. Boli veÖmi úspešní. Noviny písali: ,,Chynorany prekvapili Bratislavu”. Chlapci boli prví - M. Bezák, T. Gajdoš, I. Podmanický, I. Bezák, M. Hlavá², ² J. Bezák. Diev²atá skon²ili na treõom mieste - K. Bebjaková, D. Danáková, E. Bezáková, A. Košíková, Z. Paulenová, N. Tóthová.

VeÖká Ö cena PO v Prešove - Konala sa v Prešove v roku 1970. Víõazkou v behu na 60 m sa stala E. Košíková. Noviny Smena 3. augusta písali:,, Prvé víõazstvá do Maµarska, Bratislavy, Košíc a Chynorian. “ Najv䲚ia atletická súõaž v našom okolí je Jašíkov memoriál, ktorý sa koná v Partizánskom. Najv䲚í úspech v tejto súõaži zaznamenali naši žiaci v roku 1971, keµ sa umiestnili na 1. mieste.

Naši žiaci dosahovali veÖmi dobré výsledky aj v s e h be súõ ži t eti ý h užstie .

V roku 1978 sa umiestnili na 2. mieste so ziskom 429,5 bodov.

Pohár +eskoslovenského rozhlasu Žiaci vstúpili do tejto najmasovejšej a najobÖúbenejšej súõaže v roku 1975. V každom ro²níku medzi dedinskými školami sa umiestnili na poprednom mieste: 1976 – chlapci i diev²atá na 1. mieste v republike

Víõazné õ družstvo chlapcov v Jablonci nad Nisou v rou 1976

Úspechy našich žiakov

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Majsri +SSR 1988

1978 – st. žiaci na 1. mieste v republike 1979 - st. žiaci a mladšie žia²ky na 2. mieste v re r pub blike 1980 – ml. žia²ky na 2. mieste v republike 1981 – ml. žia²ky na 1. mieste v republike 1982 – ml. žiaci a st. žia²ky na 1. mieste v repu ublikee 1984 – st. žiaci 1. miesto a st. žia²ky 2. miessto o na Slovensku 1985 – st. žiaci 1. miesto, ml. žia²ky 2. miesto na Slo ovensku 1986 – st. žia²ky 2. miesto v republike 1987 – st. žiaci 1. miesto v republike 1988 – ml. žiaci 1. miesto v republike 1989 – st. žiaci 1. miesto v republike 1990 – ml. žia²ky a st. žia²ky 2. miesto v repub blik ke

47

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Úspechy našich žiakov

19911 – st. žia²ky 3. miesto na Slovensku V Pohá h ri rozhlasu družstvá našej školy zvíõazili ôsm mykr k át. Po takomto úspechu túži každý u²iteÖ a žiaacii to považujú za životný úspech.

VeÖká cena,, Pravda ” – Televízia – Slovnaft Tu preetekala Z. Gajdošová v skoku do výšky. Sko²ila 153 cm m a skon²ila na 2. mieste na Slovensku.

Mem moriál A. Grznára – atletická súõaž pre žiakov 1. – 4. ro². sa konala v Partizánskom. Naši žiaci sa na nej každoro²ne zú²astÜujú a dosahujú hodnotné úspech hy.

Lyžiarsky výcvik: Od roku 1980 sa pravidelne organizuje pre žiak kov v 7. ro²níka lyžiarsky výcvik na KÖaku. Viedol ho J. Ko K ctúr /zástupca riad. školy v r. 1990 - 1998/.

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Loptové hry - úspechy v krajských a celoslovenských kolách 2005 – 2. miesto vo veÖkom futbale chlapcov s názvom „Coca - Cola školský pohár” 2006 – 2. miesto vo veÖkom futbale chlapcov s názvom „Coca - Cola školský pohár” 2006 – 2. miesto vo volejbale chlapcov v Novom Meste n. Váhom 2007 – 1. miesto vo veÖkom futbale chlapcov s názvom „Coca - Cola školský pohár”, a postup m st st ¤ SR B tis ¢, e £ís i eÖmi e · 4. miest 2007 – 3. miesto družstvo diev²at v stolnom tenise v Považskej Bystrici 2007 – 3. miesto v minifutbale diev²at v Partizánskom 2009 – 3. miesto v minifutbale diev²at v Púchove 2010 – 1. miesto v minifutbale diev²at a titul „i s ý m ste S e s “ v Trebišove. Kostru zostavy tvorili hlavne Ni R¢b s ¤ He iet iu ¤, reprezentantky SR vo futbale U-19, Nikola sa dostala aj do ženskej reprezentácie.

Atletika

Lyyžiaarsky k výcvik

Športové úspechy v rokoch 1997 - 2012 Od roku 1999 na našej škole v pozícii u²iteÖa teelessnej e výchovy za²al pôsobiõõ Mgr. Peter VraÜák, ktorrý vystriedal Mgr. Jaroslava Koctúra. Pod jeho ved dení n m dosiahli naši žiaci najv䲚ie úspechy v lopto ový ých h hrách a v atletike.

48

Od roku 1992/93 je naša škola každoro²ným organizátorom súõaže pod názvom O es ¤ ¢m i¤ Ö h e t eti e. V okrese nám patrí prvenstvo v po²te získaných titulov v kategórii starších žiakov, šesõkrát zvíõazili chlapci a dvakrát diev²atá, dokonca v rokoch 2009,2010,2011 sme s chlapcami dosiahli haĴ Ĵrick. Pohár starostu obce Chynorany, udeÖovaný najúspešnejšej škole, sme získali v roku 2001 a 2010.

Úspechy v krajských a celoslovenských kolách 2008 – 2. miesto zmiešané družstvo v atletickej súõaži HÖadáme Ö nového Jozefa Plachého 2009 – 3. miesto zmiešané družstvo v atletickej súõaži HÖadáme Ö nového Jozefa Plachého 2009 – 2. miesto družstvo diev²at v cezpoÖnom behu

2009 – 2. miesto súõaž družstiev na atletickej súõaži Jašíkov Memoriál 2010 – 2. miesto družstvo chlapcov v Öahkej atletike 2010 – 1. miesto súõaž družstiev na atletickej súõaži Jašíkov Memoriál 2011 – 3. miesto družstvo chlapcov v Öahkej atletike 2011 – 3. miesto súõaž družstiev na atletickej súõaži Jašíkov Memoriál

Najlepší atléti školy Ivan Jurík – majster kraja v hode oštepom, v r. 1972 najlepší jeho výkon 52,30 cm Elena Revayová – viacnásobná majsterka republiky a reprezentantka +SFR v hode oštepom – 62, 5 Alica Košíková – majsterka republiky v Odznaku zdatnosti (OZ), beh na 300 a 500 m Marta Vorošová – vytrvalostný beh. V roku 1977 bola ²lenkou družstva, ktoré získalo v súõaži o Pohár +sl. rozhlasu 3. miesto v +SSR, zároveÜ utvorila v kategórii st. žia²ky rekord školy v behu na 300m – 45,0s a 600m – 1:47,0 min.

Alena Magdolenová – beh na 5O m – 6,9s utvorila rekord školy v kategórii mladšie žia²ky. V roku 1980 sa v súõaži o Pohár +sl. rozhlasu stala najlepšou atlétkou v kategórii ml. žia²ky spomedzi všetkých pretekárok a zároveÜ získala s družstvom 2. miesto v +SSR a 1. miesto v SSR. Jozef Košútt – hod diskom – 39,34 m utvoril rekord školy v kategórii st. žiaci v roku 1984 Rastislav Košútt – hod oštepom – 40,18 m utvoril rekord školy v kategórii st. žiaci v roku 1987 Elena Košíková – vynikajúca reprezentantka v skoku do diaÖky – 526 cm a v behu na 60 m Miloš Bezák – skok do výšky, osobný rekord 179 cm Tibor Gajdoš – majster okresu v skoku do diaÖky 569 cm a v skoku do výšky 178 cm Zuzana Gajdošová – skok do výšky - 147 cm a v roku 1981 v súõaži o Pohár +sl. rozhlasu v kategórii ml. žia²ky získala s družstvom 1. miesto v +SSR. Silvia Gajdošová – skok do výšky - 155 cm Andrea Kozárová – beh na 60 m – 8,3 s

Oudovít Hýroššš – rekord školy v OZ – BPPOV V Miloš Gajdošš - v sú²asnosti reprezentuje klub b AK Spartak Dubnica, pre školu získal naasleedovné úspechy : v roku 2008 - 2. miesto v beehu u na 1000 m v pretekoch „HÖadáme nového Jozeffa Plaachého“ v Dubnici v rámci atletických preetek kov v Atletický most v kategórii EA Classic Meeetiing g, v roku 2009 – 2. miesto v behu na 600 me m trov v a 3. miesto v štafete 4 x 200 metrov na halových h majjstrovstvách SR v Bratislave, 2. miesto v behu na n 6000 metrov na majstrovstvách SR družstiev v Du ubn nicci a 3. miesto družstvom chlapcov, v roku 20100 – uttvoril v behu na 1000 m rekord školy ²asom 2:500,899 na kraj. atletickej olympiáde získal 1. miesto.. Titu ul „Majster Slovenska“ získal v behu na 800 metro r v na halových majstrovstvách SR v Bratislave a ²assom m 2:13,92 utvoril rekord školy Martin Bezák - v roku 2009 získal v kraji 1. miessto a najcennejší kov v hode kriketovou loptii²k kou u, výkonom 97,14 metrov utvoril nový rekord šk koly y a postúpil na majstrovstvá SR Matúš Pastírik - v roku 2009 - na krajskej olym mpiáde v behu na 1000 m utvoril rekord školy ²asom 3:0 : 1,288, 2009 - 2. miesto v behu na 1000 m v prettekoch h „HÖadáme nového Jozefa Plachého“ na maj a sttro ovstvách Slovenska v Dubnici nad Váhom, kto oréé sa konali v rámci atletických pretekov Atletický ý mosst v kategórii EA Classic Meeting Richard Furák - utvoril v kategórii mladší žiacii nové rekordy školy v nasledovných disciplínach: V roku 2010 – beh na 60 metrov výkonom 7,99 s, beh na 300 metrov – 41,0 s, štafeta na 4 x 60 me m trov v ²asom 34,3 s, skok do diaÖky výkonom 494 cen ntim metrov. Najv䲚í úspech získal 2. miestom v beehu u na 300 metrov na Medzinárodných atletických hrrách h mládeže vo Varšave Oudmila Maõavková õ – v roku 2010 – v behu na 8000 metrov utvorila rekord školy ²asom 2:35,21, ú²²assõ na Medzinárodných atletických hrách mládež e e vo o Varšave Daniel Bulík – vynikajúci futbalista získal 4. mi m esto o na Majstrovstvách SR v Coca Cola školský po oháár

Úspechy našich žiakov

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

49

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50

Úspechy našich žiakov 50

rokov (1961/1962 • 2011/2012)

a attlét, t v kategórii ml. žiaci získal ako jediný atlét šttyrri pr p vé miesta v jeden deÜ ( skok do diaÖky – 471ccm, m kriket – 56,5m, 4x60m – 36,10s, družstvo ml. žiacci – 403b ). ZároveÜ je držiteÖom rekordu školy v ho odee kriketkou výkonom 63,0 m.

Coca-cola školský pohár 2007

Novéé Mesto nad Váhom krajské kolo - 2. m. vo volejbale

Školský majster Slovenska 2010

Považžskáá Bystrica krajské kolo v OOOA - 3. m starší žiaci 2009-10

OOOA 2010

Kdђ Ѡa o náѠ dozvіђѡђ vіacӓ • Vý ý ² ¤ ¤ s ¤ ¤ ¤ vy ych hád á zaa kažždý d rok k • In Inte tern rn net etov ová st sttrá r nk rá ka: a: ww w ww. w. £s h¢ ¢

¢. e u ge ge. g g • Šk Škol olsk lssk ká te tele l ví vízi ziaa www. ww ww. £s h¢ ¢

¢

¢. e u ge g . g š . te te e í£i LIV VE SC SCO SCOO OO OL

Hyњna Školy Po dz, kde chod Poved o í najviac de d tíí, p ve po vedz,, kde sa dá vzdeelávaaõ, õ kdee poonad kd naad ná n s sii šõas astie letí t, kd de mô môže žešš k vy vyšš šším šš ím m vedomostiam rásõ.

T je on To o a, naša milá škola, ktor kt o á nás každé ráno volá, or to je on ona, a, vzd a, zdel elan el an nos osti t chrám, v ne nejj pr prib i uddne denne vedomostí pár. ib

• i

s ý ² s iiss P u u •C Ch h¢ ¢

i s e

i ¢ ¢

Liite L te ¤ ¤ u ex ex

£í iu iu £ £ ži t iee V. Be Be i

prrip p pra ravi villii odb dbor orn níí praacov covn co vníícci Sl Slov ov veen nsk keejj nár árod odn neej knižni kn ižn iž niice ce po od dÖa ná náv áv vrrhu hu Mgr. Jo Joze zefffa ze a BeÜov vssk kéh ho, riad ri adiitteÖa S Slllo ov o ven ven ensk skéh ho ná náro odn dnééh ho li lite iteerá rárn rneeh ho m mú úze zea v Ma Marttin ine

Obzzrri sa za sl Obzr Ob sláávou sláv ou hradných veží, veží na ihrris i ku hráá²oovv spo²ítaj.

Nájd Ná Nájd jdi n naa map pe, e, kde de vlas laasõ lež e í, Piies eseeÜ ves eselú elú o to el tom za tom zasp spie sp ieva ieva ie v j! j T je ona, To on na, našaa šškkol olaa zd zdra raavá, váá, ²o ži žiak akom om sil ilu, u, um roozd u, dááv va, a to je on to ona, brá rána ána živ vot ota,, p st pe su ujje mú úddrrossõ i nové pprria iate t ÖÖst te sttvá vá.

A or škoolskej Aut Au lskkejj hym h ny ny: y y: hudba hud ba a text ba texxxt Mgr. Ber Bernad nade adeĴa Bub Bubeení Bubení Bu eníkov ková vá

Použitá literatúra a zdroje: • • • • •

Pro roto roto oko kol o o ob bccii z rok ku 184411 Ob beecn ecn cná k cná krrron on o onik nik ika od d ro ok k ku u 119956 56 Ško kols lská káá krro k oni oni nk kaa Oud udov dov ovej ej ško oly y v Chy hyno nora r no ra och h Ško kolssk káá krro oni niik ka Meš ka ešti tian ansk an ansk skej ejj ško koly lly y v Chy hyn no ora ora r n no och Záp piissni nica ca Ško kollsske kols kej stol stol st olice ice v Ch ic C yn y or oran anoc noc och (pííssaan (p (pí ná Ig Igná gná náco com Wo Woh hllaan ndo dom) do ro roku oku ku 194 9 8

• Šk ko ols lské ké kro onik niiky ky • Výr ýro ro²néé spr p áv ávy ZŠ Z V. Be Beni niak n iak aka s MŠ C aka Chy hy yno nora rany ra any y • Oso sobn bné ar b arch híív vy p. vy p. Miros iros ir o la lava va Kov ováá²ik ka a Pa P ed e Dr. Ró R be bert r a So Somo mogy mo gyih gy ih ho

Zost Zo stav avili: ilii:: Mg il grr. Bu ube ben níík ko ová vá Bern errn naade ade deĴa, Ph PhD. D. Hor orvá váth th hov ováá De D niisa s , Mg gr. Kol olní níko ní ková ko ková vá Eva va,, p. Kov ováá²ik Mir iros osla lav, la v Ku²er v, e ková Ad A drriia an na, a, Mgr gr. Ob Obžeerraa Tom omáš áš, Pa Paeed Paed dDr dDr Dr.. Podm Po P odm man anic ická ká Marrta t , Pa Paeed dDr D . So S mo mogy g iov iová io vá Jan ana, a, Mgr gr.. Vr V aÜák ák Peetterr Graęck Gr káá úp prraav va a tl tla²: PR RIM MAA-P A-PR PR RINT, INT, a. s.

IN s. , Tov ovar arrní níky y, ww w w. w.pr p im pr map aprrriint nt.s ..ssk Náák N Nákl kllad ad: 33000 ku kusov so ov Mááj 220 M 0122

Pub i ¤ i b s ¤ i í ežit sti 50. ý ²i t e i š ¢.

.akujeme všetkým, ktorí prispeli ęnan²nou alebo materiálnou pomocou na zabezpe²enie osláv otvorenia školy, zlepšenie jej materiálneho vybavenia, ako i k vydaniu tejto publikácie.

Sponzori: • • • • • • • • • • • • • • • •

50 ROKOV

196

1/1962

• 2011/2

012

Ob Obecný úrad v Chynoranoch P Önohospodárske družstvo, Chynorany Po Ing. Beniak Ondrej, Favab Bratislava B niak Be a Rom man, Chyn y orran ny I g.

In g Bez ezák á Rastislav, HO ák H LZ Chy yno n ra rany Bezáko Be ková vá Mar arta t , Drog ogér é ia Chyno n rany no DMV DM V s. r. o. Chy hynorany, Daniel Bezák, Mich Mi c al Mik kul ua Danáková Zuz uzan a a, Chynorany D bi Do b as a Miroslav, Horné Chlebany Darm Da r o Jaro oslav a , Ch Chyn ynor yn oran a y In ng. g Fab abia ian n Iv Ivan an,, Ch Chyn ynor yn orran a y Fars Fa r ký k úra rad, d Chy d, h nora hyno rany ra n ny G liis St Gá Stan anis isla lav, la v,, Nad dliice c In Ing. ng. Gre režžµov vá Teeréézi zia, a, Chy h no nora rany ra ny y JJa aamr mrric mric i h Ma Marttin in,, Ch Chyn ynor yn oran or aan ny Koší Ko šík Oud udov ovít ít, C ít, ít Ch hyn ynor oran any an

• • • • • • • • • • • • • • • • •

Košík Peter, Chynorany Ková²ik Miroslav, VIRGIIL Chynoran ny Kovalíková Mária, Chyno orany Lü üĴmer erding Leo, Chynorany M r. Ku²er Mg e kaa Petterr, To opo oÖ²²an any y Magd dolen Marrián, n Chy hyno hy orany Magdol o en ol e ov o á Miirosl s av va, Chy hyno ora any ny Hantex group, Chyn norran any Hubinská Oubicca, a Rajj²an any Michalová Ža Žane neta taa, Ch hyn yno oran a y N me Ne m c Juraj, Chyno ora rany an Paninárová Jana, Chy yno norrany ny Pilá l t Pavel, P l Ch Chynorany ny Prrvá P v staave vebn bnáá sp bn spor spor orit iteeÖÖÜ it Üa, a. ss..

Paed Pa aed dDrr. So Som mogyi Ró mogyi Róbe bert bert rt, Ch hy ynor yn orran o ny Šm motlá ottlá lák k Ma M rtin i , EL LMA MAR, Žaab MAR, bok okre reeky y nad ad Nittro ou Vimp Vi mp mpel peells Ph Phot ho ottog ogra raph ph p hy,, Ch hy yn no ora rany rany ny