Illarion Semionovič Kullanda – 1848 – 1922, nezávislé vynálezy Illarion Kullanda, jeho včelárske postupy môžeme považovať za jednotné s technológiou Emila Warre, pretože jeho viazaný slamený úľ bol vybavený trámikmi, bol mnoho nadstavkový a úľový priestor včelár rozširoval pridávaním nových boxov smerom nadol. Kullandove metódy včelárenia predpokladajú viac zásahov do kolónie počas sezóny, ako je tomu pri vedení včelstiev metodikou Warre.
V poslednej štvrtine 19. storočia Kullanda predložil ruským roľníkom jeho slamený úľ TBH. Nazval ho „Zlatý úľ“ vďaka zlatistej farbe slamy, s ktorej bol úľ vyrábaný a zároveň pripomínal starý grécky „Zlatý úľ“ - keramický hrniec s trámikmi. Je veľmi pravdepodobné, že Kullandova metodika je prepojená s niektorými koreňmi gréckeho včelárstva, pretože v jeho popisovaných postupoch je veľa odkazov na grécke ortodoxné kláštorné včelárstvo.
Úľ sa skladá z valcových prvkov pletených zo slamy alebo bol konštruovaný v drevených rámoch lisovaním slamy. Vnútorné rozmery valca majú priemer 267 mm a slamený box je vysoký 356 mm. V úľovej zostave použil tiež valce polovičnej výšky 178 mm, ktoré používal v rôznych prípadoch počas včelárskej sezóny. Hrúbka steny bola 44,45 mm.
Kullandov úľ môže byť predmetom osobitného záujmu včelárov s technológiou Warre. Jedným z jeho praktických riešení je použitie dvoch trámikov – priečníkov, položených kolmo na trámiky, hrubé 10 mm, ktoré zabezpečovali dostatočné kotvenie najspodnejšieho okraja jednotlivých plástov v boxe. Ďalším jeho praktickým riešením je T tvar trámikov, ktorých rozmer bol 24 x 9 mm s vertikálnou tyčou v strede trámika, ktorá spevňuje plást v celej jeho výške. Toto je pomerne jednoduché riešenie pre tých Warre včelárov, ktorí chcú mať istotu bezpečnej manipulácie s plástom počas kontroly hniezda, bez toho, aby bol plást porušený. Trámiky sú ku slamenému košu upevnené tenkými kolíkmi, ako je znázornené otvormi na koncoch trámika.
Ilustrácia hore znázorňuje časť lisu, teda formy, ktorá bola používaná na lisovanie slamy pri výrobe valcovitých nadstavkov Kullandovho úľa. Kullandova forma lisu na slamu je rozdelená na 8 párov vertikálne stojacich pólov v drevenom kruhu. Slama bola kladená do lisu zhora medzi tieto dvojice
ôsmych pólov v celom kruhu, potom lisovaná a po dosiahnutí potrebnej výšky nadstavku dočasne zaistená kruhovou doskou a kovovými tyčami. Zlisovaná slama vo forme je zošívaná špagátom alebo prúžkami vŕbového prútia. Plodiskové valcovité nadstavky majú 7 trámikov a v medníku sa používa len 6 trámikov. Štartovacie prúžky na stavbu diela sa na trámiky nanášajú z roztopeného vosku. Povala úľa je okrúhly drevený disk s otvorom pre kŕmidlo s pripojenou drevenou zástrčkou. Ako strecha, ochrana pred dažďom a snehom sa používa snop slamy.
Pokiaľ ide o rozmery úľa, Kullanda trval na tom, že úľ nesmie byť širší ako 267 mm, inak bude menej medu. Doporučoval len úle valcové, pretože v nich včely lepšie zimujú a v hranatých úľoch. Jeho včelárske metódy boli veľmi premyslené a kvalifikované. Poznal a opísal veľké množstvo sofistikovaných metód a techník s jeho typom úľa. Obdivoval Jána Dzierzona ako najväčšieho včelára všetkých čias a národov. Kullanda I.S., ľudové včelárstvo - populárna manuálna správa - chov včiel (1882), kópia z knihy vo formáte PDF je k dispozícii na tomto webe: http://rapidshare.com/files/275857846/Kullanda_People_s_bee.rar . Kniha vyšla v roku 2009.
I