Strom 5-2014 by Strom života

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

máj/2014 Nepredajné

www.stromzivota.sk

Obsah:

Úvodník

TÉMA MESIACA BIODIVERZITA....................1 ČO JE TO BIODIVERZITA............................1 HĽADISKÁ POSUDZOVANIA BIODIVERZITY..2

Ahojte Stromáci,

LES.............................................................4

už som sa nevedel dočkať, kedy Vám zase niečo zaujímavé napíšem. Zaujalo ma, že 22. Mája si pripomíname Medzinárodný deň biodiverzity. Čo je to vlastne biodiverzita? Opísal som Vám to všetko v tomto májovom čísle. No zjednodušene sa dá povedať, že je to rôznorodosť prírody. Vieme, že v prírode funguje spleť úžasných ekosystémov. To teda znamená, že aj ten najposlednejší živočích či rastlina sú v prírode dôležité.

10 TIPOV ČO MÔŽEŠ UROBIŤ TY PRE OCHRANU BIODIVERZITY............................6 VYMIERANIE

DRUHOV

ZNIŽOVANIE

BIODIVERZITY.............................................8 BIZARNÁ BIODIVERZITA............................12 KRAKĽA BELASÁ.......................................16 MODERNÉ TECHNOLÓGIE.........................20 5 ZAUJÍMAVOSTÍ O BIODIVERZITE............21 FILM GENERÁCIE - AVATAR......................22 POKLADY

SLOVENSKA

DIVOČINA

VLČÍCH

HÔR........................................................26 JAZYKOVÉ OKIENKO................................30 HÁDANKY.................................................31 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE - DNI BIODIVERZITY A NEVZDÁVAJ TO.........................................40 BUĎ

“EKO”

RIADITEĽOM

MÚZEA

JÁNOM KAUTMANOM.............................50

Ľudia kedysi dávno žili s prírodou v súlade a boli jej vďační za dary, ktoré im poskytovala. Vážili si ju a uctievali, správali sa k nej s pokorou. V dnešnej dobe tomu tak úplne nie je. Práve to spôsobuje, že sa na našej planéte bohatá rozmanitosť vytráca a to na poplach volajúcou rýchlosťou. Je len na nás aby sme sa začali chovať zodpovedne k prírode a tým sa vlastne budeme chovať zodpovedne aj k sebe samým. Tak som sa zamyslel a napísal som Vám pár rád, ako by ste Vy ale aj mohli pomôcť zachrániť biodiverzitu. Pokúsme sa spolu zachrániť dedičstvo, ktoré sme dostali od predkov. Teším sa na Vás opäť o mesiac a môžem Vám prezradiť len, že v budúcom čísle si trochu pocestujeme.

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 5/2014, XVI. ročník – máj 2014 Vydáva: Kancelária Stromu života, Mlynské Nivy 41, 82109 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Monika Oravcová, Michal Pjecha, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Váš Stromák

TÉMA MESIACA BIODIVERZITA ČO JE TO BIODIVERZITA

Biodiverzita, alebo iným slovom aj biologická diverzita je rozmanitosť a rôznorodosť všetkých živých organizmov na Zemi, ktorá zahŕňa milióny druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov. Znamená to, že príroda je pestrá, mnohoraká, čo je dobre pre zachovanie rovnováhy v nej. Môžeme hovoriť o biodiverzite celosvetovej, európskej, slovenskej ale aj o biodiverzite na úrovni konkrétnych lokalít. Podoba biodiverzity, ktorú poznáš je výsledkom dlhodobého vývoja, ktorým doteraz prešla naša planéta od svojho vznik. Ako som spomenul biodiverzita predstavuje základný pilier fungovania ekosystému a udržuje jeho rovnovážny stav. Pokiaľ je totiž v prírode zabezpečená dostatočná rozmanitosť, môžu organizmy v nej fungovať vo vzájomnej harmónii a vzájomne se doplňovať. Dôležité a významné sú teda všetky formy života, to znamená nielen tie príťažlivé a krásne druhy, ako sú vtáky, motýle, kvety, ale aj zdanlivo menej zaujímavé a často naším zrakom neviditeľné druhy baktérií a rias, ktoré sú však z hľadiska biologickej diverzity rovnako dôležité. Treba si uvedomiť, že každý druh v ekosystéme má svoju dôležitú úlohu a ich kombinácia zabezpečuje ekosystému nielen schopnosť predchádzať katastrofám ale aj schopnosť sa po nich regenerovať. Ekosystém tvoria rôzne druhy rastlín, živočíchov a mikroorganizmov spolu s neživou prírodou - vodou, vzduchom, pôdou, minerálmi. Ide o funkčnú jednotku, vzájomne na seba pôsobiacu. Jednotlivé ekosystémy sú rôznorodé a každý z nich má svoju nenahraditeľnú úlohu na Zemi.

HĽADISKÁ POSUDZOVANIA BIODIVERZITY

Druhová biodiverzita Ide o rozmanitosť druhov. Rozdelenie živočíšnej a rastlinnej ríše na druhy. Každý druh je niečim charakteristický, či už vzhľadom alebo svojou funkciou v ekosystéme. Na svoju existenciu potrebuje špecifické podmienky, ktoré sa nachádzajú práve v tej oblasti, kde sa vyskytuje. Existujú druhy, ktoré sa nachádzajú len na jednom konkrétnom mieste na svete a tým sa hovorí endemity. Zvyčajne na nachádzajú na ostrovoch, pretože tam majú pre svoj život špecifické podmienky. Na ich vznik je totiž potrebná reprodukčná izolácia, aby bolo znemožnené vzájomné kríženie. U nás na Slovensku môžeme tiež nájsť pár endemitov, z rastlinnej ríše je to napríklad Lomikameň karpatský a zo živočíšnej ríše Fúzač zemolezový. 2

Genetická biodiverzita Je to rozmanitosť organizmov v rámci konkrétnych druhov. Znamená to, že aj keď sú živočíchy či rastliny jedného druhu, nemusia byť totožné. Môžu sa odlišovať svojim vzhľadom, vlastnosťami ale aj odolnosťou voči chorobám. Diverzita ekosystémov Ide o rozmanitosť ekosystémov teda životných prostredí. Jednotlivé ekosystémy sa líšia typom pôdy, dostupnosťou vody, nadmorskou výškou a pod. Líšia sa aj podmienkami, ktoré poskytujú. Iné podmienky sú na púšti, iné v lese, prípadne v morskom ekosystéme, dažďovom pralese, tundre alebo v korálovom útese.

LES

Najrozmanitejší a najproduktívnejší suchozemský ekosystém je les. Lesy pre planétu Zem predstavujú pľúca a sú tiež jeho ochranným obalom. Sú najdôležitejší producent kyslíka, udržiavajú vodnú rovnováhu, poskytujú ochranu krajine, pôde, rastlinám či živočíchom. Lesy sú významným zachytávateľom oxidu uhličitého, ktorý sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Majú schopnosť regulovať teplotu a vlhkosť. Pre živočíchy sú miestom obydlia a poskytujú im dostatok potravy. No nielen toto sú výhody lesa...je to miesto kam chodíš určite aj ty rád, miesto kde si oddýchneš a zregeneruješ sa. Rozlišujeme tri druhy lesov: tropický dažďový prales, listnatý les, ihličnatý les. Za pľúca Zeme sú považované dažďové pralesy, ktoré produkujú viac než tretinu kyslíka. Pokrývajú asi iba 6 % povrchu Zeme no napriek tomu v ňom žije viac ako dve tretiny všetkých druhov živočíchov a rastlín. Sú zdrojom obrovského prírodného bohatstva a významne zasahujú do kolobehu vody a klimatickej harmónie na Zemi. Ide o systém kde vládne mimoriadna stabilita a rovnováha. Človek sa naučil z lesa si brať a nedávať mu nič naspäť. Práve my sme zodpovední zato, že sa lesy stále zmenšujú. Neustálou ťažbou dreva alebo získavaním pôdy sú v súčastnosti nenávratne stratené dve tretiny dažďových pralesov. Ale aj znečisťovanie ovzdušia, či budovanie priemyselných závodov má za následok ich vymieranie.

Spolu s lesmi ohrozujeme biodiverzitu. Miznú tak rôzne druhy živočíchov a rastlín. Odhaduje sa, že v korunách tropických pralesov žije asi tridsať miliónov druhov rôzneho hmyzu, ktorý postupným odlesňovaním stráca svoj domov. No nielen to je problém odlesňovania. Znižuje sa tým produkcia kyslíka, zvyšuje globálne oteplovanie a v neposlednom rade sa mení vzhľad krajiny. Ľudskou činnosťou spôsobujeme znehodnocovanie ekosystémov a životného prostredia, ohrozovanie populácie mnohých druhov a tiež úbytok nenahraditeľných prírodných zdrojov. Úbytok biodoverzity je v súčasnej dobe niekoľkokrát rýchlejší, než keby bol spôsobený len čisto prírodnými procesmi. Jej neustály úbytok vedie k rapídnemu poklesu prírodného bohatstva a ohrozuje poskytovanie ekosystémových služieb, ktoré naša spoločnosť využíva. Stratou biodiverzity nielenže destabilizujeme ekologické procesy ale tiež krásu a bohatosť prírody. Neuvedomujeme si, že na zdravých a fungujúcich ekosystémoch závisí naša budúcnosť a že teda ohrozujeme hlavne seba. Človek zasahuje do prírody a biodiverzity častokrát neuvážene a zbytočne. Ničí v prírode prirodzené prostredia, najmä intenzívnym poľnohospodárstvom, výstavbou, nadmerným využívaním lesov, oceánov, riek, znečisťovaním ovzdušia a v neposlednom rade zmenou klimatických podmienok. Pre mnoho živočíchov a rastlín znamená takéto konanie nás ľudí častokrát koniec existencie, keďže niesu schopné prispôsobiť sa novým podmienkam. Biodiverzita je ohrozená na celom svete a je dôležité si uvedomiť, že jej strata je nenávratná.

10 TIPOV ČO MÔŽEŠ UROBIŤ TY PRE OCHRANU BIODIVERZITY 1. Neruš zvieratá – Buď ohľaduplný, keď sa budeš prechádzať po prírode. Dávaj pozor aby si nevyplašil zvieratá a neohrozil ich tým. 2. Rešpektuj prírodu – Správaj sa s úctou k prírode, keď si vyjdeš na prechádzku, rešpektuj vyhradené trasy. Netrhaj zbytočne rastliny a dávaj pozor kam stúpaš. 3. Nehádž odpadky na zem – Hádzanie odpadkov na zem má na prírodu veľakrát ničivé dôsledky. Niektoré odpadky sú pre zvieratá nebezpečné. Môžu si ublížiť na odhodenej plechovke alebo rozbitej sklenenej fľaši. Treba myslieť aj na to, že tieto odpadky sa v prírode rozkladajú niekoľko rokov (napríklad sklo až 4000 rokov). 4. Používaj ekologické prostriedky – Ak môžeš, používaj ekologické prostriedky, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, ale aj k tebe. Skús si nájsť na internete, ako môžeš pri čistení použiť staré osvedčené recepty (citrón či ocot), namiesto chemických prípravkov. Tie sú často príliš agresívne najmä pre vodné prostredie. 5. Ochraňuj pitnú vodu a znižuj jej spotrebu – Voda je pre náš život a život živočíchov aj rastlín nevyhnutná. Na svete sú 2% pitnej vody a my si častokrát neuvedomujeme, že len potočíme kohútikom a môžeme sa napiť či umyť si ruky. Preto skús šetriť vodou, používaj napríklad dažďovú vodu na polievanie. Nezabudni na to, ani keď si budeš umývať zuby.

6. Staň sa ekologický dobrovoľník – Skús vyhľadať organizácie, ktoré sa venujú ochrane biodiverzity a venuj svoj čas dobrovoľnej práci. 7. Nehádž odpad do mora – more je nádherná modrá plocha. Skoro každý chodí rád k moru. Keď sa ponoríš, zistíš, že aj život po hladinou mora je úžasný a preto ho treba ochraňovať. Človek si zvykol hádzať odpad do mora, lebo ho nieje vidno. Prípadne stavať veľké priemyselné rafinérie alebo hotelové rezorty. Mnohé pobrežia mora vážne trpia, či už ide o odpadové vody ale aj veľmi vážne znečistenie ropou. 8. Ochraňuj prírodu v meste – Aj keď to znie divne, v mestách tiež môžeme nájsť biodiverzitu. Ide o rôzne parky, jazierka, aleje zo stromami, mestské lesy. Všade tam sa dá nájsť život, ktorý je treba chrániť. 9. Vo svojej štvrti organizuj pravidelné upratovanie – Skús zohnať pár kamarátov a ich rodičov a upracte si svoju štvrť. Nepotrebuješ na to toho veľa. Hlavne chuť to urobiť, pár hodín tvojho času a nejaké vrecia na odpadky. 10. Znižuj spotrebu papiera – Zamysli sa nad tým, koľko papiera spotrebuje jeden človek. Svetová produkcia papiera je 370 mil. ton. Nezabúdaj preto pri spotrebe papiera, že má dve strany, že na výrobu jednej tony papiera je treba dvojnásobok dreva, a že sa papier dá recyklovať.

VYMIERANIE DRUHOV – ZNIŽOVANIE BIODIVERZITY Vedel si, že napriek snahám organizácií zaoberajúcich sa záchranou živočíchov v rôznych kútoch sveta sa stránky Červenej knihy vymretých či ohrozených druhov neustále rozširujú? Dôvod je jednoduchý, ale aj komplikovaný zároveň – človek. Každý školák dobre vie, že v minulosti sa často poľovalo na zvieratá, či už pre krásne kožušiny, vzácnu slonovinu či prestíž. Týmto spôsobom vyhynulo veľké množstvo exotických druhov. Čo nestihli poľovníci, teraz dokončujú pytliaci. Je to však iba kvapka v mori medzi dôvodmi, pre ktoré živočíchy vymierajú. To čo sa nám zdá pre dnešný spôsob života prirodzené, sa môže podieľať na ničení prirodzeného prostredia, ktoré je základom ich existencie.

Ako prvé môžeme spomenúť upravovanie životného prostredia, ktoré si človek začal prispôsobovať ešte v staroveku. Už len samotné poľnohospodárstvo – pestovanie plodín na väčších plochách – je radikálnym zásahom do životného prostredia rastlín a zvierat. Prírodné ekosystémy sú uspôsobené tak, aby sa navzájom dopĺňali. Na premnoženie jedného druhu reagujú aj iné druhy v danom ekosystéme, čo následne spôsobuje disharmóniu v celej danej oblasti. Toto môže viesť k tomu, že niektorý druh úplne vyhynie. S tým súvisí aj vyklčovanie lesov, výstavba miest a nárast populácie. Každým vyťatým stromom sa zmenšuje životný priestor pre voľne žijúce živočíchy. Pre živočíchy, ktoré nie sú uspôsobené na život v malom priestore, napríklad teritoriálne druhy zvierat, môže mať takéto zaobchádzanie fatálne následky. Ohrozené druhy zvierat sme síce ohradili do národných parkov, rezervácií a chránených území. Šikovní investori a developeri s tými správnymi konexiami si však vedia nájsť svoju cestičku aj do týchto oblastí. Kúsok po kúsku ukrajujeme zvieratám i rastlinám z ich životného priestoru. Živočíchom človek neuberá iba životný priestor. Kedysi si ľudia brali z prírody iba toľko, koľko potrebovali na vlastné prežitie. Dnes bežne vidíme, ako do lesa po prvom daždi nabehnú húfy hubárov, ktorí vyplienia celý les, aby mohli nazbierané plody predať ďalšiemu húfu ľudí a zarobiť. Nič iné ich nezaujíma. Nezodpovední turisti zbierajú plody bez ostychu aj v chránených územiach a ako prepitné nechávajú lesným obyvateľom nebezpečné plastové odpadky. Jednou z najviac spomínaných tém z hľadiska vymierania druhov je v dnešnej dobe vypúšťanie rôznych chemikálií do ovzdušia alebo vôd. Chemikálie majú podiel na hynutí živočíchov priamo, ale aj nepriamo. Znečistenie vodných plôch a tokov má na svedomí otravy rýb a iných vodných druhov. Nemusí to byť spôsobené vždy iba „zlou“ továrňou porušujúcou zákon. Postupné presakovanie najrôznejších látok, či už do vodných tokov, jazier, alebo podzemných vôd, spôsobuje miznutie druhov, ktoré sú extrémne citlivé na čistotu vody (napr. raky). Z pôdy napustenej chemikáliami vyrastajú rastliny, ktoré obsahujú látky nebezpečné pre niektoré druhy hmyzu, ako sú napríklad včely. A to treba spomenúť veľké lodné ekologické katastrofy, ktoré zasiahli obrovské územia a ich následky ešte ani dnes celkom nepominuli.

Chemikálie vypúšťané do ovzdušia, spôsobujú kyslé dažde. Tie nielenže devastujú vrcholky stromov, čím ich postupne zabíjajú, ale vďaka nim sa nebezpečné látky dostávajú do všetkých sfér biotopu. Navyše chemikálie spôsobujú vznik a rozširovanie ozónových dier, takže sa zvyšuje podiel UV žiarenia v slnečných lúčoch. Žiarenie má nepriaznivý účinok nielen na ľudí, ale aj pre rastliny a živočíchy má ničivý účinok. Obrovskou samostatnou témou je skleníkový efekt, spôsobujúci globálne otepľovanie, ktoré má masívny dopad na celú prírodu. Teplota je totiž jedným zo základných faktorov, ktoré podmieňujú to, aký typ fauny a flóry sa vyskytuje na danom území. Postupným stúpaním tejto teploty sa posúvajú vegetačné pásma na planéte smerom k pólom. Týmito zmenami nastáva aj presun živočíchov. Nie všade je však takýto presun možný preto druhy, ktoré sa neadaptujú na nové podmienky, sú odsúdené na zánik. Dochádza k prelínaniu pásiem, čo zapríčiňuje, že niektoré zvieratá buď strácajú prirodzeného nepriateľa, alebo naopak získajú nového. Tým sa opäť narúša prirodzená rovnováha v prírode. Znižovanie biodiverzity predstavuje vážne riziko, pretože v rámci jedného biotopu je koexistencia viacerých druhov základnou podmienkou života celej fauny aj flóry. Aké následky však môže mať narušenie tejto rovnováhy v budúcnosti, nedokáže nikto presne predpovedať.

BIZARNÁ BIODIVERZITA Dôležitosť biodiverzity – rozmanitosti živočíchov či rastlín, spoločne existujúcich v ekosystéme – si si osvojil v minulých článkoch. Čo však možno nevieš je, že takýto systém dokáže vzniknúť aj na veľmi rôznorodých a často na prvý pohľad nehostinných miestach. Variabilita života podnecuje vznik skutočne bizarných (čudných, podivných) živočíchov, ktoré sa delia o obmedzené zdroje, prípadne si vytvárajú zaujímavé spôsoby prežitia. Ich bližšie poznávanie nám dokáže veľa povedať o vzniku života na Zemi, ale aj o možnostiach života na iných planétach, na ktorých panujú podobné – extrémne podmienky. Priblížme si niektoré z nich....

Arktické podmorské štíty Oblasť severného pólu sa mnohým ľuďom spája hlavne s predstavou zamrznutých ľadových plání, s tuleňmi a ľadovými medveďmi. Studené vody tejto unikátnej oblasti však skrývajú omnoho viac života, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ak by si nasadol do ponorky, zistil by si, že pod ľadom sa skrýva kráľovstvo podmorských štítov, z ktorých niektoré môžu mať výšku aj vyše kilometra. Nejedná sa však o kamene, ale o štíty, ktoré vytvorili jedny z najodolnejších baktérií na svete a v ktorých zároveň aj prebývajú. Tieto podmorské štíty sa nazývajú Stormatoity. Rastú rýchlosťou pár milimetrov za desať rokov a sú tvorené odumretými baktériami. Zaujímavé na nich je, že ak plávame hlbšie, k základni jednotlivých štítov, ako keby sme zároveň cestovali aj v čase. Vďaka slanej vode a nízkej teplote sa odumreté baktérie zachovali vo veľmi dobrom stave (zakonzervovali sa). Každý centimeter totiž predstavuje približne jedno storočie vo veku vývoja našej Zeme – úplne pri základni máme možnosť vidieť, aké baktérie a aké podmienky boli na Zemi v jej prvopočiatkoch. O tieto arktické podmorské štíty sa zaujímajú aj výskumníci z programu SETI (hľadanie mimozemského života), nakoľko podobné podmienky ako tam s vysokou pravdepodobnosťou panujú aj na iných planétach. Vďaka výskumu na dne arktického oceánu môžu bližšie skúmať, ako mohol vzniknúť život na iných planétach.

Potopená loď života Pred 350-timi rokmi sa potopila vo vodách Gibraltáru bristká loď HMS Sussex. Skoro všetci námorníci na jej palube sa bohužiaľ utopili. O to zaujímavejšie však vyznieva pomenovanie loď života. Ako tento názov vznikol? Loď sa potopila do hĺbky 900 metrov. Z toho dôvodu ostala skoro zabudnutá. Koncom 20. storočia ju objavili britskí výskumníci, ktorí ku nej vyslali potápačov. To, čo našli, im vyrazilo dych. V zatopených útrobách lode, oddelene od okolitého oceánu, sa za 350 rokov vyvinuli úplne nové druhy podmorských rastlín a živočíchov, ktoré sa nevyskytujú nikde na planéte. Vedci tu našli unikátne druhy chobotníc, kreviet, rias a baktérií. Ako je to možné? Loď pri potápaní sa a naberaní vody musela zo sebou do hĺbky zobrať aj živočíchy a baktérie z vyšších vrstiev vody. Vďaka ochrannému pôsobeniu lode títo nechcení pasažieri v hĺbke neumreli. Začali sa prispôsobovať svojmu novému prostrediu, až sa vyvinuli do dnešnej podoby. Vedci presnú polohu lode taja. Nechcú, aby ju objavili spoločnosti, ktoré by mali záujem tento ekosystém dostať do múzea alebo akvária – čím by ho ohrozili. Na podobnom princípe boli odhalené, v mnohých podmorských, ale aj pozemských jaskyniach, unikátne živočíchy, vytvárajúce si svoj vlastný svet, nezávisle na tom okolitom.

Sopečné a kyselinové organizmy Nachádzať sa na aktívnej sopke alebo plávať v jazere kyseliny sýrovej by nás určite stálo život. Existuje však skupina živočíchov, baktérií a rastlín, ktoré sú takýmto podmienkam dokonale prispôsobené. Sopečné pôsobenie dalo vzniknúť organizmom, ktorým nevadí síra a ani vysoká teplota. Dokonca ju vyhľadávajú. Prečo? Aby som mohol odpovedať, na chvíľku odbočím. Všetok život na zemi je postavený na uhlíkovom základe, to znamená, že okrem vody je základným stavebným prvkom všetkého života uhlík.....teda nie úplne....vedci s údivom, pred asi 30-timi rokmi objavili v sopkách a v sopečných jazerách (jazerá kyseliny sírovej) organizmy, ktorých základným stavebným kameňom je síra. Toto zistenie prevratne zmenilo pohľad na možnosti vzniku života. Vieme napríklad, že planéta Venuša je celá pokrytá jazerami kyseliny sírovej a na jej povrchu sa teplota pohybuje okolo 450 stupňov celzia. Takéto podmienky, dovtedy považované za nevhodné pre život, sú tak razom vnímané ako možné hniezdo mnohých nových, bizarných a nám nepoznaných druhov.

Mestská biodiverzita Činnosť človeka stále viac vstupuje do prirodzeného chodu prírody. Kým mnohým živočíchom a rastlinám takýto zásah škodí, existujú aj také, ktoré sa unikátne prispôsobili a vytvorili tak nové, často až neuveriteľné biotopy: Psy moskovského metra: v útrobách metra, jedného z najväčších miest na svete – Moskvy, žije populácia 3000 psov, ktorí nikdy nevideli denné svetlo. Sú to psy, ktoré nemajú majiteľov – u nás by sme ich mohli nazvať túlavé psy. Zaujímavé je, že si v priebehu desaťročí dokonale privykli na život v tuneloch, kde majú svoje brlohy. Pozorujeme pri tom dve hlavné skupiny týchto psov. Prvá skupina, tzv. žobrácke psy, si ako spôsob zháňania potravy spojili um a svorkové správanie. Svorka si vyhliadne osamelého človeka alebo menšiu skupinu ľudí, ktorú obkľúči. Svoje obete nenapáda, ale čaká, kým im sami nehodia jedlo. Ľudia im zo strachu pred útokom, potravu poskytnú dobrovoľne. Psy sa následne stiahnu. Akokoľvek neuveriteľne to môže znieť k útoku na človeka došlo za posledných 30 rokov iba raz. Druhej skupine sa hovorí strážne psy. Sú to psy, ktoré po generácie kŕmi ochranka metra. Vďaka tomu si dokázali získať ich dôveru, pričom tieto psy (zdokumentovené na mnohých prípadoch) následne chránia ochrankára v prípade hrozby zo strany nebezpečných pasažierov a ľudí v metre. Veľkou zvláštnosťou je, že všetky tieto psy majú veľmi dobre zapamätaný grafikon. Po tuneloch sa pohybujú iba ak nejde súprava, k zrazeniu tak nedochádza. Niektoré psy pri hľadaní potravy cestujú medzi jednotlivými stanicami, dokonca priamo vo vagónoch metro-sústavy. Gowanusov kanál: vodný kanál v New Yorskom Brookline je považovaný za jednu z najviac znečistených vodných plôch na svete. Po desaťročia vypúšťali ľudia do vody odpad, toxické a chemické látky, čím spôsobili obrovskú toxicitu spomínaného kanála. Kontakt tejto vody s kožou preukázateľne vyvoláva veľmi silné druhy rakoviny. Keďže všetko zlé je aj na niečo dobré, najnovšie výskumy ukázali, že v smrteľnej vode sa vytvoril ekosystém rýb a baktérií, ktoré sú voči toxínom odolné. Ryby, dokázali v tomto ekosystéme prežiť len vďaka symbióze s baktériami. Rakovine odolávajú len vďaka tomu, že baktérie ju veľmi efektívne ničia a zabíjajú a zároveň sa zdravých buniek v tele rýb ani nedotknú. Možno že práve tieto baktérie nám prezradia tajomstvo liečenia rakoviny. Jedná sa však o veľmi čerstvý objav, ktorý si vyžaduje ešte podrobnejšie skúmanie, nakoľko zatiaľ netušíme, aké vedľajšie účinky tieto baktérie na nás a našu prírodu majú. Na svete existuje mnoho ďalších podobných príkladov, ako sa život dokáže prispôsobiť novým podmienkam. Je iba na nás, či táto budúcnosť bude patriť aj ľuďom.

KRAKĽA BELASÁ

Krakľa belasá je nádherne sfarbený vtáčik, o ktorom ste možno ani nikdy nepočuli. Ten kto ho videl mal obrovské šťastie, a azda aj preto je snom mnohých fotografov. Krakľa patrí medzi Krakľovce, ktoré tvoria zaujímavú skupinu vtákov. Na Slovensku sú zastúpené štyrmi druhmi - krakľou belasou, včelárikom zlatým, rybárikom obyčajným a dudkom chochlatým.Tieto druhy majú svoje dve naj a to, že patria medzi naše najpestrejšie sfarbené vtáky ale bohužiaľ zároveň najohrozenejšie. Nie náhodou je táto skupina pomenovaná práve po Krakli, ktorá je z nich najväčšia. V minulosti patrila medzi bežné druhy, no dnes je na Slovensku v podstate vyhynutým druhom. Za posledné 2 roky nebola zistená prítomnosť Krakli na u nás. Posledný pár, ktorý bol pozorovaný, žil v Martovciach pri Komárne, no tie už hniezdili v búdkach. V týchto dňoch sú búdky pre Krakľu vyvesené, sú však bohužiaľ prázdne. Ak sa vám podarí ju niekde ešte vidieť naživo, je to naozaj zážitok. Môžete na nej zbadať modrú, tyrkysovú, čiernu či oranžovú farbu. Dosahuje približne veľkosť hrdličky a má pomerne veľkú hlavu so silným čiernym zobákom, ktorý je zakončený háčikom. 16

Ešte pred polstoročím hniezdili Krakle na mnohých miestach slovenských nížin a pahorkatín až do nadmorskej výšky 600 m. No už vtedy bol zaznamenaný úbytok, tohto nádherného vtáka. Hlavná príčina úbytku Krakle je z dôvodu nadmerného odlesňovania a tým spôsobeným nedostatkom hniezdnych dutín, ktoré sú ich načastejším hniezdiskom. Krakle sa živia veľkým hmyzom, najmä kobylkami, žabami, jaštericami a krtonôžkami. Loví zvyčajne z vyvýšeného miesta. Kedže v dnešnej dobe sa nadmerne používa chémia v poľnohospodárste a lesníctve, ich potrava sa tým veľmi obmedzuje. Tažko povedať, či sa podarí zachrániť Krakľu na Slovensku. Dôležité je napomôcť tomu, aby nenarastal počet takto miznúcich druhov. 17

“Keď pohneme jednou jedinou vecou v prírode, zistíme, že je prepojená s celým zvyškom sveta.” John Muir

MODERNÉ TECHNOLÓGIE

Z hľadiska biodiverzity ponúkli moderné technológie úžasné možnosti a to hlavne z pohľadu monitorovania. V tomto smere sa vyvíja množstvo rôznych projektov, ako napríklad aplikácia na mobilné telefóny, ktorá rozpozná konkrétny druh zvieraťa a podobne. Najväčšie nádeje sa však vkladajú do rozvíjajúcej oblasti dronov, malých bezpilotných lietajúcich robotov. Jedným z problémov pri kontrole diverzity je samotné získavanie informácií. Napríklad pri sledovaní veľkých oblastí ako sú lesy a podobne. Donedávna bolo jednou z mála možností využitie satelitných obrazov. Tieto však boli finančne náročné a často neposkytli dostatočne podrobné údaje. Riešenie tohto problému spočíva vo využití lacného robota. Dron vyzerá ako guľa s niekoľkými vrtuľami a veľkosťou do jedného metra. Tiež sa môže podobať na malé lietadlo, v závislosti od toho na čo sa má použiť. Pomocou drona je možné nielen prenášať reálne zábery online do výskumného strediska, ale aj pripevniť naňho tepelnú kameru a sledovať pohyb živočíchov. Pomoc dronov využili aj v pohorí Ulu Masen v Indonézií. Problém, s ktorým sa tu stretávali, bolo narušenie prirodzeného životného priestoru slonov ľudskou populáciou. To je ako keď ti do tvojej izby začne loziť súrodenec. Tiež z toho nie si nadšený. Ani slony nie sú. Preto sa stáva, že vbehnú medzi ľudské obydlia a narobia škody a si vieš predstaviť, že slon nevie chodiť po špičkách a vyhýbať sa každej veci, ktorá mu stojí v ceste. Sťažnosti obyvateľov priľahlých oblastí sa skončilo vyklčovaním veľkej časti lesa, aby sa vzdialila hranica medzi slonmi a ľuďmi. Toto riešenie je však iba dočasné, pretože ľudská populácia sa neustále rozširuje. Ochranári prišli s iným návrhom. Využitím dronov dokážu monitorovať celý les a pohyby slonov. Ak sa niektorý z nich začne približovať k obydliam, tak zasiahnu lesníci a odklonia ho z jeho trasy. Vďaka modernej technike takto dokážu udržať slony v bezpečnej vzdialenosti od miestnych obyvateľov.

5 ZAUJÍMAVOSTÍ O BIODIVERZITE 1. Madagaskar je považovaný za centrálny bod biodiverzity. Žije na ňom 98% cicavcov, 92% hadov, 68% rastlín a 41% vtákov, ktoré neexistujú na iných miestach na svete. Vieš, ktorý Slovák tam bol kráľom? 2. Na svete je okolo desať tisíc druhov rastlín, ktoré sa pestujú ako potrava. Napriek tomu , 50% obživy všetkých obyvateľov sveta zabezpečujú iba 3 druhy a to ryža, obilie a kukurica. 3. Miera vyhynutia druhov je v dnešnej dobe 1000krát vyššia ako by mala byť podľa prírody. Odhaduje sa, že v najbližších rokoch

bude skoro 40 000 druhov rastlín a živočíchov čeliť vyhynutiu. Keby sme pokračovali v našom prirovnaní ku Slovensku, tak si môžeš predstaviť, že Komárno by celé vyhynulo. 4. V podobnom stave ako je biodiverzita dnes, bola pred 65 miliónmi rokov, kedy na Zemi vymrela tretina všetkých druhov, vrátane dinosaurov. 5. V pralese sa počas jednej expedície podarilo nájsť dve tisíc nových druhov chrobákov. Zaujímavosťou na tom je, že pre tento veľký objav stačilo preskúmať iba 19 stromov.

FILM GENERÁCIE

2 miliardy a 782 miliónov. Reč nie je o bankovom konte Billa Gatesa a ani o potenciálnej populácií Indie v roku 2100. To je suma, ktorú zarobil najúspešnejší film histórie – AVATAR. Tento unikátny počin režiséra Jamesa Camerona prišiel do kín v roku 2009 a aj po piatich rokoch od svojho uvedenia stále priťahuje divákov na celom svete, podnecuje mnohé diskusie a dokonca vytvára nové spôsoby života pre ľudí. Alebo skôr staré....

skutku ide o mierumilovnú rasu. Svoje domovy si stavajú vo vysokých korunách stromov, kde sú chránení pred nočnými predátormi. Pre lepšiu ilustráciu: výška a mohutnosť týchto stromov presahuje veľkosť niektorých mrakodrapov na našej planéte. Nanešťastie pre Naviov, náleziská Unobtánia sa nachádzajú na ich najposvätnejších miestach. A keďže ľudia oň majú veľký záujem, neváhajú použiť akékoľvek prostriedky na jeho získanie. A tu je ukrytá zápletka filmu. Sebecké ciele ľudských votrelcov bažiacich po hornine a neváhajúcich pre jej získanie ísť aj „cez mrtvoly“ vezus domorodí modrí dvojnožci, ktorí poznajú skutočnú hodnotu svojej prírody a budú ju chrániť vlastným telom. Aby to bolo zamotanejšie a zaujímavejšie v popredí príbehu je aj ľúbostný vzťah človeka a dcéry náčelníka jedného z domácich kmeňov, vnútorný boj hodnôt v samom vnútri hlavného hrdinu a jeho premena.

Avatar

....ľudia v honbe za nerastnými surovinami museli už pred niekoľkými desaťročiami začať obsadzovať nové planéty. Okolo roku 2130 sa geologickým prieskumníkom podaril unikátny objav v sústave Alfa Centauri A (4,4 svetelného roka od Zeme). Cieľom tohto objavu bol mesiac plynného giganta Polyféma – Pandora. Na jej povrchu sa nachádza zatiaľ jediné zdokumentované nálezisko horniny Unobtánium. Ide o horninu, ktorá má obrovskú hodnotu. Umožňuje skoro dokonalé priemyselné využitie. Jeho univerzálnosť dáva možnosť výroby rôznych vysoko odolných zliatin a materiálov, ktoré doteraz ľudia nepoznali. Dá sa taktiež využiť aj na energetické účely, pričom už z jedného kilogramu vzniká energia potrebná na cestovanie vesmírom. Pandora však nie je vyprahnutým svetom. Je domovom najhustejších objavených pralesov, starobylých a bizarných druhov zvierat a rastlín a v neposlednom rade aj inteligentných mimozemšťanov, ktorí si hovoria Na’Vi. Naviovia žijú v dokonalej harmónií zo svojou prírodou, uctievajú ducha každého živého tvora a modlia sa k Eywe – k bohyni stvorenia ich planéty. Od ľudí sú vyšší, silnejší a obratnejší, no v

Naviovia sú síce väčší a silnejší ako ľudia, no používajú iba veľmi primitívnu technológiu. Na lov a boj majú k dispozícií luky, praky a kyjaky. Ich protivníci sú po zuby ozbrojení, majú k dispozícií pulzné pušky, granátomety, bojové helikoptéry a skoro nezničiteľné bojové roboty. Zdá sa, že Naviovia nemajú šancu. Avšak majú obrovskú prevahu vo svojej motivácii. Bojujú za dobrú vec, sú schopní komunikovať medzi sebou a Eywou a veľmi silnou zbraňou sú aj ich vedomosti o Pandore. Poznajú ju lepšie ako ktokoľvek. Stačí, aby sa objavil Toruk Makto, zjednotil všetky kmene žijúce na Pandore a misky váh sa v okamihu naklonia správnym smerom.

Ako som už načrtol, na svojej ceste sa stretnú s mnohými nástrahami prírody. Keď ich napokon všetky prekonajú, dostanú sa do civilizácie. Tu sa však ukáže, že ľudia vedia byť azda väčším nebezpečenstvom. Najskôr skončia v rukách obchodníka, ktorý ich chce rozobrať na náhradné diely a predať. Našťastie sa im podarí ujsť a v meste nájdu byt svojho pána. Podľa fotiek už riadne vyrástol a stal sa z neho dospelý muž. Jeho nové spotrebiče nechcú mať v domácnosti žiadnu konkurenciu, preto sa pričinia o to, aby naši odvážni priatelia skončili na skládke odpadu, kde na nich čaká istý koniec - zošrotovanie. Zo šlamastiky ich zachráni starý kamarát – televízor, ktorý prebýva v domácnosti ich bývalého pána. Pán totiž rozmýšľa, aké veci si zoberie zo sebou na univerzitu. Starý televízor ho upozorní na možnosť pobrať staré, no stále dobré veci z miestnej skládky. Skládka samotná je smutné miesto. Skončí tu mnoho vyradených a nechcených vecí, hoci ešte použiteľných, a sú odsúdené na zánik. Pánovi sa však podarí doraziť včas a svoje veci zachrániť. Týmto ich cesta končí....vlastne nie tak úplne, no tentokrát už cestujú so svojim pánom na univerzitu, kde mu majú slúžiť na internáte. Naša planéta má iba obmedzené množstvo zdrojov. Netvrdím, že si musíš nechávať doma všetky staré a pokazené veci. Ono by to ani nebolo rozumné a zdravé, lebo staré veci a odpad môže byť pôvodcom rôznych problémov a chorôb. Vyhadzovať veci, ktoré sa zmenili na odpad je potrebné a mal by v tom svojim rodičom pomáhať. Na druhej strane ti chcem odporučiť, aby si si dával na svoje veci pozor, vážil si ich a staral sa o ne. Tak ti môžu slúžiť dlho, aj keď už nebudú moderné. Takto pomôžeš k záchrane našej planéty a rovnako ušetríš peniažky za kúpu nových vecí. Úprimne si priznaj, častokrát nové veci ani nepotrebuješ, napriek tomu ich stoj-čo-stoj chceš, lebo ich má tvoj kamarát, sused alebo tvoj idol.

Avatara premietali v kinách viac ako pol roka, čo je rekord, ktorý sa nepodarí prekonať asi veľmi dlho. Niektorými zatracovaný, ako vizuálne dobre spracovaná kópia príbehu o Pocahontas, pre iných oslavovaný ako posolstvo o podstate prírody pre budúce generácie. V každom prípade však dielo, ktoré podnietilo živú diskusiu, trvajúcu až do dnešných dní. Na jeho režiséra Jamesa Camerona zanechal tento film tak hlboký dojem, že sa rozhodol do konca svojho života točiť už iba jeho pokračovania a k tomu dokumenty o prírode, jej kráse a ohrození. Po premiére sa James zúčastnil mnohých dobročinných akcií na záchranu dažďových pralesov, na ochranu pôdy a vodstva voči znečisteniu, ale aj pre ochranu pôvodného života domorodcov. V krátkom čas vzniklo hnutie, ktorého členovia predali svoj majetok a odišli bývať do divočiny, pôvodným spôsobom života. Toto hnutie sa rozrastá do dnešných dní. Momentálne je jeho členom už viac ako 200 000 ľudí z celého sveta, ktorí vytvorili niekoľko komunít žijúcich na odľahlých kútoch Zeme. Film Avatar ovplyvnil aj popkultúru ľudí. Z deviatimi nomináciami na Oskara a troma soškami patrí medzi najúspešnejšie filmy za poslednú generáciu. Celosvetovo získal až 78 medzinárodných filmových ocenení. Veľkým úspechom sa stretla počítačová hra, ktorá umožňuje hráčovi prežiť udalosti odohrávajúce sa pred samotným filmom, osídľovanie planéty a začiatok vojny medzi ľuďmi a Naviami. Čo si z Avatara môžeme zobrať my? V prvom rade je to posolstvo významu našej prírody. Ľudia často zabúdajú, že sú jej súčasťou. Že jej poškodenie ublíži aj im samotným. Svojim konaním sa k nej správajú tak, akoby s nimi viedla otvorený boj. Pritom však ide o prirodzený kolobeh, ktorý nám umožnil sa postaviť na čelo tvorstva našej planéty. Ženieme sa za umelými snami, pričom obetujeme zdravie, rodinu, priateľov. Nechcem znevažovať veľké ciele a činy našich predkov a aj súčasníkov. Práve naopak – vďaka nim sa naša civilizácia dokázala a ďalej dokáže vyvíjať. Mali by sme pochopiť, čo povedala Neytiri, že energiu, ktorú počas svojho života máme, máme iba požičanú a raz ju budeme musieť vrátiť. Rovnako ako našu planétu a prírodu. Ona nám nepatrí, my nie sme jej majiteľmi. Máme ju len požičanú a našou úlohou je byť jej rozumnými správcami a ochráncami, aby sme ju zachovali čistú a zdravú pre naše deti a vnúčatá. 25

POKLADY SLOVENSKA DIVOČINA VLČÍCH HÔR

Národný park Poloniny má svoj názov len od roku 1997. Bukovské vrchy v najvýchodnejšom cípe Slovenska, na hranici s Ukrajinou a Poľskom, sa stáročia nazývali aj Vlčie hory, čo potvrdzujú mapy zo 16. storočia. Už z názvu vyplýva, že boli a sú útočiskom štvornohých dravcov a ešte dnes tu nájdeme pravú európsku divočinu. A to nielen kvôli vlkom... Poloniny majú množstvo naj prívlastkov. Okrem toho, že je tu najväčší komplex pralesov na Slovensku a je tu najmenšie svetlené znečistenie, je to aj najmenej navštevovaný národný park. Okrem vlkov tu žije najvyšší počet veľkých lesných zvierat – medveď, rys, mačka divá a najmä obrovský prehistorický zubor európsky. Toto územie je žiarivým príkladom pôvodnej stredoeurópskej divočiny, do ktorej človek zasahoval minimálne. Netýka sa to len našej slovenskej prírody, ale Poloniny sú súčasťou veľkého celku pralesov, ktoré sa spájajú s poľským Bieszczadským národným parkom a ukrajinským Užanským národným parkom. V roku 1993 bolo toto územie vyhlásené svetovou organizáciou UNESCO za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty. Je to jediná rezervácia na svete zasahujúca do troch štátov.

Civilizačným srdcom tohto regiónu je malé okresné mesto Snina, cez ktoré musíte prejsť, keď sa chcete dostať do najvýchodnejšej a najdivokejšej časti Vlčích hôr. Okolo najväčšej vodnej nádrže na pitnú vodu na Slovensku – Stariny, ktorá pohltila sedem dedín a dnes zásobuje vodou celé východné Slovensko. Naplánujte si zastávku v strediskovej obci Ulič. Domáci nadšenci a aktivisti tu nedávno zrealizovali dva obdivuhodné projekty – náučné chodníky. Jeden s názvom Dvere do Polonín a druhý školský K Mergencovmu kameňu. Na informačných paneloch si môžete o Poloninách prečítať všetko. Iné je však zažiť divočinu na vlastnej koži. Samozrejme, že v národných parkoch môžete chodiť len po vyznačených turistických trasách a niekde dokonca v sprievode strážcov prírody. Na úseku ukrajinskej hranice dokonca iba s pohraničnou strážou. Hlavne teraz, v časoch ukrajinskej krízy je hranica ostro sledovaná. 27

Poloniny, resp. Bukovské vrchy sa nedajú prejsť za jeden deň, ani za dva. Vaše očakávania z divočiny čiastočne splní aj jedna z možných okružných trás z Novej Sedlice na najvýchodnejší cíp republiky, na najvyšší bod Polonín – vrch Kremenec vo výške 1221 metrov. Tu sa stretávajú hranice troch spomínaných štátov. Stúpanie cez bukovo-jedľové pralesy cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica spríjemňujú pohľady na obrovské staré stromy, ale aj na množstvo stromov popadaných, spráchnivených či obrastených machom a papradím. Taká slovenská džungla. Výhľady z Kremenca sú trochu obmedzené, no pri pokračovaní po červenej hrebeňovej značke smerom k ďalšej NPR Riaba skala žasnete nad osobitou krásou horského hrebeňa. Rastie na ňom totiž vysoká tráva, podľa ktorej dostali aj svoj názov - Poloniny. Z Riabej skaly je najkrajší výhľad a tu môžete svoju niekoľkohodinovú púť zakončiť klesaním po žltej značke na lúku Medovej baby. Dominuje jej okrem úľa sedem metrov vysoká drevená socha, ktorá je súčasťou Galérie monumentálnej tvorby. Odpočinok môžete nájsť neskôr v areáli obnovenej poľovníckej chaty s rybníkom, ktorú si domáci nazvali Grófske chyžky.

Ak však máte z divočiny a z možného stretnutia s divými zvermi strach, a láka vás viac história, aj v tomto zabudnutom kraji si môžete prísť na svoje. Lebo... K ďalším superlatívom Polonín patrí v rámci slovenských národných parkov najviac národných kultúrnych pamiatok. Sú to skvosty ľudovej architektúry - drevené kostolíky v obciach Topoľa, Ruský Potok a Uličské Krivé. Z obcí Nová Sedlica a Zboj boli kostolíky premiestnené do múzeí. Modrý turistický chodník, ktorý sa dá prejsť za štyri hodiny, vám o nich povie viac. Tak či tak, Poloniny vyhľadávajú najmä milovníci divokej pôvodnej krajiny. Práve preto, že je tento kraj málo postihnutý civilizačnými „výdobytkami“. Možno by tunajším, skromne žijúcim domorodcom, služby v cestovnom ruchu zvýšili ich životnú úroveň. Každá minca má však dve strany. Buďme radi, že práve divočina Vlčích hôr je to najvzácnejšie, čo môže Slovensko svetu ponúknuť. Text a foto: Alena Borszéková

JAZYKOVÉ OKIENKO

SLOVENČINA

ENGLISH

DEUTSCH

HÁDANKY

Doplň chýbajúce slová z ponúknutých slov. Všetky zvieratá sú ohrozené.

1. Panda veľká žije takmer nepretržite vo vnútri ................ húštin. 2.

Srsť a koža goríl horských je .................. farby.

3. Šimpanz bonobo žije v ..................................... ........ . 4. Tiger džungľový je ................................., veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopytníky. 5. Kareta obyčajná je ............................, ktorý patrí do čeľade karetovité.

Slová na doplnenie: morský plaz slaných bambusových ušnicami dubových čiernej výborný lovec dutinách stavcov Tropickom dažďovom lese

6. Tuniak modroplutvý sa vyskytuje v ..........................., ale aj zmiešaných vodách tropického a subtropického pásma. 7. Krk Žirafy štíhlej Rotschildovej má 7 krčných ................ , ktoré sú prispôsobené veľkej ohybnosti. 8. Roháč veľký žije najmä v ..................... a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. 9. Ara hyacintová hniezdi v ...................... veľkých stromov, hlboko v hustých juhoamerických dažďových pralesoch, palmových močiaroch a v blízkosti vodných tokov. 10. Vydra obrovská má malú ploskú hlavu s malými ......................... , veľkými očami a nozdrami.

Správne odpovede: 1 = bambusových 2 = čiernej 3 = Tropickom dažďovom lese 4 = výborný lovec 5 = morský plaz 6 = slaných 7 = stavcov 8 = dubových 9 = dutinách 10 = ušnicami

Pravdy a nepravdy Napíš, či je daný výrok pravdivý alebo nepravdivý. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.

Jeleň lesný sa živý trávou a bylinami. Dospelá mačka pije mlieko. Lasica sa živí drobnými hlodavcami a hmyzom. Krt sa živí trávou. Bocian sa živí žabami, rybami, hmyzom. Tchor obyčajný loví aj žaby. Veverica si pochutí na semenách stromov, i na hubách. Vlk obyčajný sa živí najmä kopytníkmi a zdochlinami. Pes sa živí čokoládou. Medveď hnedý sa živí predovšetkým lesnými plodmi a hmyzom. Správne odpovede: 1 = P 2 = N 3 = P 4 = N 5 = P 6 = P 7 = P 8 = P 9 = N 10 = P

Zatúlané písmenká Poprehadzuj písmenká na ich správne miesto a nájdeš slová, ktoré patria do témy tohto čísla Stromu. 1.) 2.) 3.) 4.) 5.) 6.) 7.) 8.) 9.) 10.)

zitebvdoira metdeni mesoskyté rietepon bazymósi kloanromutú salper sozarmintoť piboto raizupitzmas Správne odpovede: 1 = biodiverzita 2 = endemit 3 = ekosystém 4 = netopier 5 = symbióza 6 = monokultúra 7 = prales 8 = rozmanitosť 9 = biotop 10 = parazitizmus

Dobre si prehliadni tieto tri typy odlišných prostredí (odborne nazývané biotopy). Určite ich dobre poznáš, všetky sa totiž vyskytujú na Slovensku. Skús priradiť ku zvieratkám a rastlinám správny názov z tabuľky a následne zaradiť každé zvieratko a rastlinku do jeho prirodzeného prostredia, podľa toho, kde sa najčastejšie vyskytuje. Preto ti napoviem, že včela medonosná je zaradená do biotopu Lúka. Napriek tomu, že ju môžeš nájsť aj v lese, častejšie ju zazrieš na lúkach. Dám ti ešte jednu nápovedu, ku každému prostrediu prislúcha presne 7 obrázkov z ríše zvierat a rastlín. lekno biele hríb dubový babôčka admirál hadovka lesklá hraboš poľný veverica iskerník lajniak mach kačica divá diablik močiarny margaréta biela papraď skokan zelený zvončeky sova lesná rybárik riečny cesnak medvedí pálka širokolistá tesár čierny včela medonosná

Lúka

Les

Močiar

C D

35 Správne odpovede

lekno biele (v) hadovka lesklá (f) kačica divá (n) diablik močiarny (p) skokan zelený (b) rybárik riečny (d) pálka širokolistá (t)

hríb dubový (m) veverica (u) mach (k) papraď (l) sova lesná (o) cesnak medvedí (r) tesár čierny (e)

babôčka admirál (a) hraboš poľný (g) iskerník (h) lajniak (c) margaréta biela (s) zvončeky (j) včela medonosná (i)

Močiar

Les

Lúka

Hlavolam č.1 Medveď hnedý dokáže bežať rýchlosťou 45 km za hodinu. Touto rýchlosťou ubehne 30 kilometrový úsek za 40 minút. Zajac poľný zabehne rovnaký úsek za 30 minút a veverica obyčajná za 90 minút. Akú rýchlosť dokáže vyvinúť zajac poľný a veverica obyčajná?

Správna odpoveď: Zajac poľný vyvinie rýchlosť 60 km za hodinu (dokáže šprintovať aj rýchlosťou 70 km za hodinu, ale to nie viac ako 200 - 300m). Veverica obyčajná dokáže vyvinúť rýchlosť 20 km za hodinu.

Hlavolam č.2 Na základe jedného známeho uhla vypočítaj veľkosť neznámych dvoch uhlov. α=? β=?

Správna odpoveď: α = 58⁰ β = 122⁰ 36

37 Správna odpoveď: V prvom kroku prevezie starý otec zajaca a vyloží ho na opačnom brehu. Potom sa vráti po kapustu a prevezie kapustu. Nenechá však kapustu so zajacom na jednom brehu, lebo by to nedopadlo dobre. Hneď ako vyloží kapustu na opačnom brehu, zoberie zajaca do člna a prevezie ho naspäť k vlkovi. Tu naloží do loďky vlka a zároveň zajaca vyloží na pôvodnom brehu. Vlka prevezie na opačný breh ku kapuste. Tu má istotu, že vlk neurobí kapuste nič a našťastie ani naopak, kapusta neurobí nič vlkovi. Starý otec sa ešte musí napokon vrátiť po zajaca a previesť ho na opačný breh a pokračovať ďalej domov.

Starý otec si kúpil na trhu kapustu, zajaca a vlka. Potrebuje ich previesť na druhý breh rieky, kde býva. Na brehu nájde malú loďku, ale môže v nej prevážať maximálne jedného z tejto trojice, lebo by sa inak prevážili. Vymysli spôsob, ako ich môže všetkých troch previesť na opačný breh rieky, pričom však musíš dávať dobrý pozor. Nesmieš nechať spolu nesprávnu kombináciu ani na jednom brehu rieky, inak by vlk zožral zajaca a zajac kapustu (kombinácia: vlk a kapusta nič nespôsobí). Vieš, ako na to?

Hlavolam č.3

Hlavolam č.4 Cestovateľka Eva sa vrátila z Egypta a rozprávala nám svoje zážitky. Majú tam veľa mačiek a správajú sa k nim úctivo, pretože mačka je pre nich posvätné zviera. Videla najrôznejšie farebné kombinácie, niektoré mačky boli jednofarebné, niektoré dvojfarebné, no iné mali srsť až trojfarebnú. Popisovala nám hnedú, bielu, šedú, čiernu a ryšavú farbu. Ak mala mačka na svojom kožuchu šedú farbu, nikdy tam už nemala ryšavú farbu. Ani kombináciu bielej a hnedej farby Eva nikde nevidela. Vypočítaj, koľko rôznych farebných kombinácii mačacích kožúškov videla Eva.

Správna odpoveď: Všetkých možných farebných kombinácií je 17. 1-farebné: biela, čierna, hnedá, ryšavá, šedá = 5 2-farebné: bielo-čierna, bielo-ryšavá, bielo-šedá, čierno-hnedá, čiernoryšavá, čierno-šedá, hnedo-ryšavá, hnedo-šedá = 8 3-farebné: bielo-čierno-ryšavá, bielo-čierno-šedá, čierno-hnedo-ryšavá, čiernohnedo-šedá = 4 38

Hlavolam č.5 Na obrázku je plán obce Dedinkovo, ktoré má vo svojom území nielen domy, ale aj rieku, les, pole a lúku. Vypočítaj koľko kilometrov štvorcových celkovej plochy zaberajú lesy patriace obci Dedinkovo.

Správna odpoveď: Lesy podľa tohto plánu zaberajú rozlohu 53 km². Na pláne zaberajú 26,5 políčka a jedno políčko predstavuje 2 km². 39

VYHLÁSENIE SÚŤAŽE DNI BIODIVERZITY A NEVZDÁVAJ TO Milí stromáci, pripravili sme pre vás posledné dve súťaže v tomto školskom roku – 4. ročník súťaže „Dni biodiverzity“ pri príležitosti Medzinárodného dňa biodiverzity – International Day for Biological Diversity (22.5.) a 3. ročník súťaže „Nevzdávaj to“, ktorou si pripomíname Svetový deň životného prostredia (5.6.). Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostrední, ktorá sa konala sa 5.-16. júna 1972 v Štokholme pod heslom Je len jedna Zem.

Aktivity súťaží odporúčame realizovať medzi 19. májom a 6. júnom 2014. Uzávierka súťaží je 8.6.2014 (rozhoduje dátum poštovej pečiatky alebo dátum odoslania emailu). Súťaž „Dni biodiverzity“ je kolektívna súťaž (súťažia Kluby), pričom tri najlepšie Kluby získajú od Stromu života atraktívne ceny. Hlavnou výhrou bude Deň s Bat-manom, odborníkom na netopiere, keďže tento ročník je venovaný týmto významným lietajúcim cicavcom. Súťaž „Nevzdávaj to“ bude odmenená špeciálnou cenou. Súťaže sú určené len pre členov Stromu života. Súťažné práce zasielajte na adresu: Strom života Mlynské Nivy 41 821 09 Bratislava Obálku označte heslom: „Dni biodiverzity“ / „Nevzdávaj to“ alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk (v prípade emailového zaslania vás videá prosíme posielať cez dátové úložisko).

1. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 - Poďme si zalietať Netopiere boli voľakedy pre svoju schopnosť lietať priraďované ku vtákom. Niektorí ľudia si zas mysleli, že sú to lietajúce myši. Dnes však už vieme, že sa mýlili. Netopiere sú jediné cicavce schopné aktívneho letu. Ich vedecký (latinský) názov je Chiroptera. V preklade znamená chiro – ruka a ptera – krídlo. Tieto nočné zvieratá sú výbornými letcami. Sú vybavené akýmsi radarom, ktorý im umožňuje im lov koristi a vyhnúť sa prekážke v absolútnej tme a vo vysokej rýchlosti. Používanie tohto radaru sa nazýva echolokáci, ktorú využívajú ju aj delfíny a ponorky.

Úloha: Usporiadajte poprehadzované písmenká tak, aby tvorili správne slová, ktoré súvisia s netopiermi. Písmená na zvýraznených miestach vám prezradia dokončenie vety. Zároveň vysvetlite ako jednotlivé slová s netopierom súvisia. Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity nám zašlite dokončenie vety a jednotlivé opravené slová (stačí elektronicky) spolu s vysvetlením ako s netopierom súvisia. Úloha je hodnotená 3 bodmi. Netopierom umožňuje lietať... (odpoveď v tajničke)

1 - konólia 2 - cevcica 3 - ňde 4 - romts 5 - vosa 6 - cno 7 - zapúkir 8 - zevona 9 – dúkab 10 - lenapák 11 - kysajňa 12 - orietácian 13 - ďálma

Aktivita č.2 – Netopier je v móde Na svete je asi tisíc druhov netopierov, ale v Európe žije iba tridsať druhov, z toho na Slovensku 28. Väčšina netopierov žije v teplejších krajinách. Majú nezastupiteľnú funkciu v prírode. Vyše 750 druhov rastlín je tu opeľovaných netopiermi. Najväčší netopier na svete, indomalajský druh kaloň jedlý, má dĺžku tela 40 cm a rozpätie krídel 150 cm. Kalone sa však živia výlučne rastlinnou potravou - peľom, nektárom, listami a plodmi stromov, ktoré aj opeľujú. Malé netopiere sa živia prevažne hmyzom, niektoré sú aj mäsožravé, lovia žaby, vtáky, myši aj ryby. V niektorých oblastiach hmyzožravé netopiere tvoria obrovské zoskupenia v podzemných úkrytoch, ktoré môžu mať aj niekoľko stotisíc či až miliónov jedincov. Takéto kolónie dokážu za jednu noc skonzumovať aj niekoľko stoviek ton hmyzu! Podobnú funkciu, aj keď v omnoho menšom rozsahu, majú aj netopiere v stredoeurópskych podmienkach, teda napr. aj u nás. Napríklad jedna večernica malá (náš najmenší netopier s rozpätím krídel 20 cm) skonzumuje počas noci až 2000–3000 kusov komárov a 800 členná kolónia netopiera obyčajného dokáže za jednu noc vychytať 55 000 motýľov obaľovača dubového. Úloha: Ozdobte tašky, vrecká alebo tričká s motívom netopiera. Ideálne je využiť farby na textil alebo si pripraviť siluety netopierov, ktoré budete obkreslovať. Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity nám zašlite fotodokumentáciu z vačich výtvorov. Úloha je hodnotená 3 bodmi.

2. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 - Pavučina vzťahov Druhy netopierov žijúcich na Slovensku vytvárajú často pomerne početné zoskupenia - letné reprodukčné kolónie, páriace zoskupenia na jeseň alebo aj niekoľkotisícové skupiny na zimoviskách. Veľkosť skupín je rozdielna u jednotlivých druhov. Večernica malá vytvára najväčšie zoskupenia v zime (rekordný počet približne 50 000 jedincov v jednej jaskyni) a letný rekord drží na Slovensku netopier veľký, ktorého samice sa každoročne zhromažďujú v počte okolo 5 000 jedincov na podkroví kostola v Revúckej vrchovine. V prípade negatívnych zásahov do prostredia, v ktorom žijú (napr. chemické znečistenie, narušenie potravného reťazca, strata úkrytov, fyzická likvidácia) a z dôvodu pomalého reprodukčného procesu (rodia iba raz v roku, majú nízky počet mláďat), nedokážu rýchlo regenerovať svoje populácie. Preto ich prítomnosť či neprítomnosť v prostredí alebo zmeny počtu jedincov poukazujú na celkovú kvalitu lokálneho prostredia (zaraďujú sa k bioindikátorom). Úloha: Identifikujte, čo najviac vzťahov aj s ich odôvodnením z nasledovného diagramu:

Hodnotenie: Na hodnotenie úlohy je potrebné zaslať čo najviac vysvetlení jednotlivých vzťahov ako aj fotodokumentáciu z aktivity (stačí v elektronickej podobe). Úloha je hodnotená 3 bodmi.

Aktivita č.2 – Postavíte nám dom? Viaceré druhy netopierov využívajú na svoj denný úkryt dutiny v stromoch (často po ďatľoch). V nich sa nielen rozmnožujú ale niektoré v nich aj zimujú. Ochrana a zachovanie týchto úkrytov je preto významnou súčasťou ochrany netopierov. Úbytok prirodzených stromových dutín, napr. výrubom stromov, výrazne ovplyvňuje niektoré druhy netopierov (najčastejšie napr. netopier riasnatý, netopier vodný, netopier veľkouchý, raniak hrdzavý, raniak malý, ucháč svetlý, uchaňa čierna). Na rozdiel od vtákov, kolónia netopierov potrebuje pre svoj život niekoľko dutín, ktoré pravidelne strieda, čím ešte viac stúpa význam dostatku týchto úkrytov. Netopiere veľmi radi príjmu nový úkryt aj v ľudských sídlach. Človek však ich úkryty často ničí – hlavne v panelákoch, kde prebieha špárovanie či zatepľovanie. Ak chcete netopierom pomôcť, vyrobte a vyveste pre ne špeciálne búdky.

Úloha: Podľa nižšie uvedeného návodu vyrobte drevenú búdku pre netopiere a umiestnite ju na vhodnom mieste (napr. v okolí školy, príp. niekde inde). Búdok môže byť samozrejme aj viac, závisí od vašej šikovnosti a množstva materiálu, ktorý budete mať k dispozícii. Hodnotenie: Na hodnotenie úlohy je potrebné zaslať fotodokumentáciu z priebehu výroby a vešania búdky (stačí v elektronickej podobe). Úloha je hodnotená 5 bodmi. Postup:

Nákres búdky je uvedený na obrázkoch nižšie. Jednotlivé rozmery sú uvedené v centimetroch. Na výrobu búdok sú najvhodnejšie neohobľované dosky, nakoľko umožňujú lozenie netopierov (pokiaľ máte dosky hladké, môžete ich zdrsniť napr. za pomoci dlátka), o hrúbke 2,5 cm (klasické stavebné dosky). Netopiere nemajú radi prievan a svetlo v úkryte. Preto je potrebné búdku dobre utesniť (napr. vložením fólie ako sa dáva pod plávajúcu podlahu, tesnenia alebo textílie medzi spoje zbíjaných dosiek). Vletový otvor je, na rozdiel od klasickej vtáčej búdky, na spodnej strane. Pre väčšinu druhov netopierov je optimálna veľkosť štrbiny 2,5 cm x 17 cm.

Veľmi vhodná je aj takzvaná klátiková búdka – zhotovená z dreveného klátika. Optimálne je, keď je už v strede vyhnitý a vznikla tam dutina. Vnútorný valcový priestor búdky by mal mať priemer aspoň 10 cm a výšku 20 cm. Vletový otvor vyvŕtame v spodnej časti búdky s priemerom 3 cm a na klátik prirobíme dno a striešku. Búdku je optimálne vyvesiť na západnú až juhozápadnú stranu budovy a natrieť tmavšou farbou (sivá je univerzálna). Miesto na vyvesenie treba vybrať tak, aby netopiere mali pred búdkou voľný priestor na výlet, aby padajúci trus nevadil a aby výška nad zemou bola min. 3 metre. Netopiere majú radi teplo a v našich klimatických podmienkach ho nie je až tak veľa. Optimálne je ak zapadajúce slnko zohreje búdku pred výletom netopierov. 44

Spoločné aktivity pre 1. a 2. úroveň náročnosti

Aktivita č.3 Výskyt a ochrana netopierov, podieľanie sa samosprávy na ich ochrane Táto aktivita je súčasťou projektu s názvom Bioprofily miest a obcí Slovenska, v rámci ktorého budú stromáci vytvárať bioprofily samospráv na základe zisťovania vybraných bioindikátorov z rôznych oblastí ochrany a tvorby životného prostredi. Jedným z bioindikátorov sú aj netopiere. Kliknutím na ikonu bioprofilov sa o projekte dozviete viac. Netopiere je možné očakávať takmer v každej budove, ktorá je staršia alebo sa v jej obvodovom plášti nachádzajú rôzne štrbiny, medzery, vhodné otvory resp. miesta ktoré pripomínajú netopierom ich prirodzené úkryty. Dokonca aj na zateplených panelákoch si už netopiere nachádzajú úkryty – stačí odpadnutá mriežka (krytka) na vetracom otvore, alebo nedoriešený detail zatepľovania so štrbinami a už ich opäť osídlia. Čím je budova staršia a má viacej štrbín, prasklín a odpadnutých krytiek na vetracích otvoroch – tým je vyššia šanca, že sa v nej ukrývajú netopiere. Netopiere a aj iné živočíchy strácajú v súčasnosti veľké množstvo úkrytov v panelákoch. Za pár rokov už môžu byť všetky paneláky zateplené. Pri samotnom zatepľovaní, ale aj špárovaní veľmi často hynú desiatky až stovky netopierov – pretože nestihnú odletieť a zomierajú zadusením, zalepením alebo od smädu pod polystyrénom.

Úloha: Veľkou pomocou pre netopiere bude, ak vo svojom meste/obci zmapujete čo najviac panelových domov, prípadne podľa možností aj podkroví starých budov. Najprv zistite, kde sa vo vašej obci vyskytujú netopiere: 1. Opýtajte sa známych, susedov, ostatných spoluobčanov. 2. Počas dňa hľadajte ich potenciálne úkryty (škáry na panelových budovách, otvory tesne pod strechou – tzv. atika alebo bezpečným spôsobom v podkroviach starých budov). Najčastejšie otvory sú okrúhle (5–6 cm priemer), ale aj obdĺžnikové či vo forme štrbiny. Tu sa najčastejšie ukrývajú netopiere, ale aj vtáci – dážďovníky. Ďalším úkrytom sú štrbiny medzi jednotlivými panelmi.

3. Počas dňa hľadajte ich pobytové znaky. Vhodné obdobie na prvotné mapovanie je od apríla do októbra, kedy sú netopiere aktívne a môžeme ich počuť, vidieť alebo nájsť ich pobytové znaky. Najlepším prejavom ich pobytu je netopierí trus – guáno, ktoré môžete nájsť na chodníkoch popri stenách budov alebo na podlahe podkroví. Guano má typický podlhovastý tvar s dĺžkou 4 – 15 mm.

Potom v čase západu slnka sa vydajte na tieto miesta aj s ultrazvukovým prístrojom BATSCANNEROM, ktorým jednoducho zaznamenáte zvukové prejavy netopierov a pomocou aplikácie do smartfónov s názvom BATLIB určíte jednotlivé druhy netopierov (návod ako použiť tieto pomôcky nájdete v Prílohe 1). Pre bezplatné zapožičanie BATSCANNERov nás kontaktujte emailom na kancelaria@stromzivota.sk alebo telefonicky na 0948 525 880. 4. Jednou z možností je aj vydať sa rovno v čase západu slnka s BATSCANNEROM na sídlisko alebo v obci do ulíc a hľadať netopiere na základe ich zvukových prejavov. Pre mapovanie je veľmi dôležitá teoretická príprava. Naštudujte si čo najviac dostupných informácií o živote netopierov, vzhľad jednotlivých druhov, ktoré sa môžu vyskytovať v mestskom prostredí a snažte sa zapamätať si charakteristické vlastnosti jednotlivých druhov, ktoré vám pomôžu pri ich správnom určení v teréne. Viackrát počúvajte nahrávky hlasov netopierov ešte pred samotným monitorovaním (napríklad za pomoci aplikácie BATLIB, kde si jednotlivé druhy vyhľadáte podľa latinského názvu. Stiahnuť si ju môžete na tomto linku https://play.google.com/store/apps/details?id=com.elekon.batlib Takto ich „dostanete do ucha“. Na sídlisku je často dosť hluku a je treba mať citlivé ucho, aby ste zachytili ich volanie a bystré oko aby ste ich zahliadli.

Pripravte si mapu a tvrdú podložku na písanie, kde si budete značiť jednotlivé údaje. Vhodných mapových podkladov je na internete viac, my vám odporúčame https://www.google.sk/maps/ preview?source=newuser-ws Nájdite si časť sídliska alebo obce, ktorú budete mapovať a vytlačte si ho. Pomôže vám v orientácii aj pri zisťovaní názvov ulíc. Vyberte si trasu, po ktorej pôjdete cez obec/sídlisko tak, aby ste mohli skontrolovať budovy zo všetkých strán. Vyplnenie záznamovej karty Záznamovú kartu si vytlačte z Prílohy 2. Na základe vášho terénneho prieskumu uveďte do záznamovej karty druhy netopierov, ktoré ste zaznamenali. Pomôcku na určovanie netopierov nájdete v Prílohe 3. Následne uveďte akou činnosťou a v akej miere sú netopiere vo vašom území ohrozované. Vyberte sa spoločne na obecný/mestský úrad alebo sa skontaktujte so starostom či iným predstaviteľom vašej samosprávy a zistite skutočnosti v bodoch 2. a 3 Záznamovej karty. Druhú stranu záznamovej karty využite na poznámky počas terénneho prieskumu a počas komunikácie s predstaviteľmi samosprávy. Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity nám zašlite fotky z mapovania a vyplnené formuláre najlepšie v elektronickej podobe. Úloha je hodnotená 5 bodmi.

Aktivita č.4 – Aby všetci vedeli Netopiere sú tajuplné, pritom veľmi zaujímavé a ešte aj dnes málo poznané živočíchy. Ľudia oddávna pripisovali netopierom rôzne, najmä však negatívne vlastnosti. Vďaka svojmu výzoru boli ešte v nedávnej minulosti považované napríklad za diablových spoločníkov. Takéto názory často pramenili z nevedomosti ľudí. Ešte aj dnes sa niektorí ľudia celkom zbytočne boja týchto tvorov a nerozumne im ubližujú.

Úloha: Pripravte plagát či poster o netopieroch. Kde žijú a čím sa živia netopiere? Prečo sú významné pre prírodu a ľudí? Čo ohrozuje netopiere? Ako im môžeme pomôcť? Ako trávia zimu? Svoje plagáty či postery prezentujte. Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity nám zašlite fotky plagátu alebo posteru a ako ste ho prezentovali (stačí v elektronickej podobe). Úloha je hodnotená 3 bodmi. Plný počet bodov bude pridelený len prezentácii, ktoré obsahuje aj tvorivé prvky respektíve doplnky.

Aktivity č.5 – Nevzdávaj to

Naša Zem nám dáva všetko, čo potrebujeme. Miesto pre život, vzduch, jedlo, vodu. No my, ľudia, sa k nej často správame tak, akoby to bolo nič. Akoby dary našej Zeme neboli vzácne a nenahraditeľné. Znečisťujeme prostredie, vyrubujeme lesy, zabíjame zvieratá. Zem tým trpí, a jedného dňa už nebude mať možnosť, aby nám poskytla čistý vzduch či dala dostatok jedla. Ukážte, že vy si Zem vážite a ste jej vďační, že nechcete, aby to s nami vzdala. Vyberte si aspoň 2 pesničky, ktoré sa vám páčia, nacvičte si vlastnú choreografiu a zatancujte Zemi. Ako inšpirácia vám môže poslúžiť napríklad toto video: http://www.youtube.com/watch?v=0brIXoLMvZ4#t=14 Hodnotenie: Na hodnotenie nám zašlite video, na ktorom tancujete Zemi (video zašlite elektronicky cez dátové úložisko – napr. www.uschovna.sk, www.uschovna.cz, alebo poštou napálené na CD) na emailovú adresu kancelaria@stromzivota.sk. Úloha je hodnotená 6 bodmi.

Držíme vám palce a tešíme sa na vaše výsledky. Vaši stromáci. 49

BUĎ “EKO” S RIA JÁNOM KA

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUT KLIKNUT

ADITEĽOM MÚZEA AUTMANOM

TÍM NA OBRÁZOK, ALEBO TÍM TU

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)